—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122 (DAS-59122-7), sú z nej zložené alebo vyrobené (D054772-02),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 16. januára 2018 a výsledkom ktorého nebolo žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 18. mája 2017 a uverejnené 29. júna 2017 (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rozhodnutím Komisie 2007/702/ES sa povoľuje umiestňovať na trh potraviny a krmivá, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122, sú z nej zložené alebo vyrobené; keďže pred uvedeným rozhodnutím Komisie prijal EFSA 23. marca 2007 v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 3. apríla 2007 (5) (prvé stanovisko EFSA);

B.

keďže spoločnosti Pioneer Overseas Corporation a Dow AgroSciences Ltd. (ďalej len „žiadateľ“) spoločne predložili 19. júla 2016 žiadosť o obnovenie povolenia na umiestňovanie na trh potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 59122, sú z nej zložené alebo vyrobené, v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže táto žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh geneticky modifikovanej kukurice 59122 vo výrobkoch z nej zložených alebo ju obsahujúcich na iné použitie než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

C.

keďže EFSA 18. mája 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 29. júna 2017 (6) (druhé stanovisko EFSA);

D.

keďže geneticky modifikovaná kukurica 59122 vykazuje proteíny Cry34Ab1 a Cry35Ab1 zaručujúce rezistenciu proti škodcom Diabrotica, ako sú larvy západného kukuričiara koreňového, a proteín PAT, ktorý zaručuje toleranciu proti herbicídom obsahujúcim glufozinát;

E.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

F.

keďže mnohé kritické pripomienky, ktoré predložili členské štáty vo vzťahu k prvému stanovisku EFSA počas trojmesačného obdobia konzultácií (7) sa týkali okrem iného nedostatočného plánu dohľadu, rizika vystavenia necieľových organizmov toxínom BT, nedostatočného základu pre záver, že „krmivové výrobky z geneticky modifikovanej kukurice 59122 sú v podstate rovnocenné, nutrične rovnocenné a bezpečné ako krmivá z komerčnej kukurice“, a, pokiaľ ide o 90-dňovú štúdiu na potkanoch, skutočnosti, že geneticky modifikovaná kukurica 59122 bola podaná len v jednej úrovni dávkovania počas celej štúdie, čo je v rozpore s odporúčaním uvedeným v usmerneniach OECD;

G.

keďže potom, ako žiadateľ predložil žiadosť o obnovenie povolenia, EFSA bol požiadaný, aby posúdil údaje predložené žiadateľom, a to vrátane správ o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh a 11 primárnych výskumných štúdií uverejnených v rokoch 2007 až 2016; keďže na základe posúdenia predložených údajov EFSA prijal kladné stanovisko (druhé stanovisko EFSA, ako sa uvádza vyššie) a dospel k záveru, že „neboli zistené žiadne nové alebo zmenené vystavenia a žiadne nové vedecké neistoty, ktoré by zmenili závery pôvodného hodnotenia rizika pre kukuricu 59122“;

H.

keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií mnohé kritické pripomienky v súvislosti s druhým stanoviskom EFSA (8) vrátane, okrem iného, toho, „že monitorovanie geneticky modifikovanej kukurice 59122 nemôže poskytnúť zmysluplné výsledky pre súčasné posúdenie a vyriešenie neistôt súvisiacich s posúdením rizika vykonaným pred udelením povolenia, napr. pokiaľ ide o vystavenie životného prostredia“ a že „prístup k monitorovaniu v prípade geneticky modifikovanej kukurice 59122 nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VII k smernici 2001/18/ES“;

I.

keďže jeden členský štát položil otázku, prečo žiadateľ nepredložil viacero štúdií, ktoré preukazujú imunogenicitu proteínov Cry u myší, v dôsledku čoho neboli posúdené úradom EFSA, a poukázal na to, že problémy súvisiace s imunogenicitou a adjuvanticitou proteínov Cry obsiahnutých v geneticky modifikovanej kukurici 59122 by sa mali vyriešiť pred obnovením povolenia;

J.

keďže jeden členský štát uviedol, že Únia schválila Dohovor o biologickej diverzite, ktorý ukladá medzinárodnú zodpovednosť oboch krajinám – vyvážajúcej a dovážajúcej – pokiaľ ide o biologickú diverzitu, a že je preto dôležité vziať do úvahy vplyv geneticky modifikovanej kukurice 59122 dovážanej do Únie tak na biodiverzitu Únie, ako aj na biodiverzitu v krajinách pestovania;

K.

keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú kritériá vylúčenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (9); keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí 31. júla 2018 (10);

L.

keďže používanie doplnkových herbicídov je súčasťou bežných poľnohospodárskych postupov pri pestovaní rastlín odolných voči herbicídom a možno preto očakávať, že rezíduá z postrekov budú vždy prítomné v zbere a sú jeho nevyhnutnými zložkami; keďže sa preukázalo, že využívanie geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vedie k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov v porovnaní s ich konvenčnými variantami (11);

M.

keďže rezíduá z postrekov glufozinátom neboli posúdené v žiadnom stanovisku EFSA; keďže rezíduá glufozinátu budú prítomné v geneticky modifikovanej kukurici 59122 dovážanej do Únie na použitie v potravinách a krmivách;

N.

keďže z pohľadu bezpečnosti potravín by bolo neprijateľné a veľmi nekonzistentné povoliť dovoz geneticky modifikovanej kukurice odolnej voči glufozinátu vzhľadom na to, že povolenie na používanie glufozinátu v Únii platí len do 31. júla 2018 vzhľadom na jeho reprodukčnú toxicitu (12);

O.

keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, zo 16. januára 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 12 členských štátov hlasovalo proti, 12 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,83 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a štyri členské štáty sa hlasovania zdržali;

P.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Komisie Juncker (13);

Q.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní (14) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

R.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by mala Komisia konať v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené, (Prijaté texty, P8_TA(2016)0271).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Prijaté texty, P8_TA(2016)0272).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).

—

Uznesenie z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).

—

Uznesenie zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 x Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603 (MON-87427-7 × MON-89Ø34-3 × MON-ØØ6Ø3-6) a geneticky modifikovanú kukuricu spájajúcu dve z udalostí MON 87427, MON 89034 a NK603 (D054771-02),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré prebehlo 16. januára 2018 a neprinieslo žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) 28. júna 2017 a uverejnené 1. augusta 2017 (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (COM(2017)0085, COD(2017)0035),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 13. septembra 2013 spoločnosť Monsanto Europe S.A. v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 predložila príslušnému vnútroštátnemu orgánu v Belgicku žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × NK603, sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh; keďže táto žiadosť sa týkala aj umiestnenia na trh produktov, ktoré sú zložené z geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 × MON 89034 × NK603 alebo ju obsahujú, na iné použitie než potraviny a krmivá, ktoré sú prípustné aj v prípade inej kukurice, s výnimkou pestovania;

B.

keďže táto žiadosť sa vzťahovala na uvedené použitie na všetky tri čiastkové kombinácie geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 × MON 89034 × NK603;

C.

keďže geneticky modifikovaná kukurica MON 87427 × MON 89034 × NK603 obsahuje dva gény odolnosti voči glyfozátu a produkujúce proteíny Cry1A.105 a Cry2Ab2, ktoré jej zaručujú odolnosť voči špecifickým škodcom z radu Lepidoptera;

D.

keďže EFSA 28. júna 2017 prijal v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 1. augusta 2017 (5);

E.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti;

F.

keďže členské štáty predložili počas trojmesačného obdobia konzultácií množstvo kritických pripomienok (6); keďže väčšina kritických pripomienok zahŕňa skutočnosť, že porovnávacia analýza sa nevzťahuje na rezíduá doplnkových herbicídov, ani ich metabolity; keďže vzhľadom na obavy týkajúce sa, okrem iného, štúdií, ktoré preukazujú zvýšený výskyt kameňov v močovom mechúre myší kŕmených kukuricou MON 89034, nemožno vyvodiť záver o rizikách spojených s používaním tohto geneticky modifikovaného organizmu (ďalej len „GMO“) na výživu ľudí alebo zvierat; keďže sú potrebné ďalšie informácie predtým, ako sa ukončí posudzovanie rizika, a keďže nemožno vyvodiť žiadne závery vzhľadom na subchronické (nebola uskutočnená žiadna 90-dňová štúdia), dlhodobé, reprodukčné alebo vývinové účinky potravín a/alebo krmív;

G.

keďže príslušný orgán jedného členského štátu poukázal na skutočnosť, že v prípade geneticky modifikovanej kukurice MON 87427 × MON 89034 × NK603 (ošetrenej glyfozátom) boli zistené štatisticky významné rozdiely oproti geneticky nemodifikovaným referenčným vzorkám u 16 koncových vzorkách zrna (7) a dvoch koncových vzorkách krmiva (8), že ešte viac štatisticky odlišných koncových vzoriek zrna (42) bolo zistených v rámci porovnania medzi geneticky modifikovanou kukuricou, ktorá nebola ošetrená glyfozátom, a jej geneticky nemodifikovanou referenčnou vzorkou a že výrazný pokles obsahu vitamínov a minerálov v plodinách je vážnym ohrozením pre zdravie ľudí a zvierat vzhľadom na to, že podvýživa typu B je celosvetovým problémom;

H.

keďže nezávislá štúdia (9) zistila, že vzhľadom na tieto štatistické rozdiely možno predpokladať, že geneticky modifikovaná kukurica je v zásade odlišná od referenčného organizmu so zreteľom na mnohé charakteristiky zloženia a biologických znakov a že napriek tomu, že zmeny zistené ako izolované údaje nemusia vyvolávať obavy o bezpečnosť, celkový počet účinkov a ich veľký význam by mali byť východiskom pre podrobnejšie vyšetrovanie; keďže EFSA nevykonal ďalšie štúdie;

I.

keďže žiadateľ nepreložil žiadne experimentálne údaje pre čiastkové kombinácie MON 87427 × MON 89034 a MON 87427 × NK603; keďže hoci vedecká skupina úradu EFSA pre GMO očakáva, že vzhľadom na extrapoláciu experimentálnych údajov poskytnutých pre iné čiastkové kombinácie a jednotlivé udalosti budú dve čiastkové kombinácie rovnako bezpečné ako posudzované jednotlivé udalosti kukurice MON 89034 × NK603 a MON 87427 × MON 89034 × NK603, nebolo uskutočnené žiadne hodnotenie neistoty extrapolácie; keďže tento nedostatok môže znehodnotiť všeobecný záver stanoviska EFSA a môže byť takisto v rozpore s „Usmernením EFSA o analýze neurčitosti vo vedeckom hodnotení“ uverejneným v januári 2018 (10); keďže by sa nemalo uvažovať o povolení bez dôkladného posúdenia experimentálnych údajov pre každé čiastkové kombinácie transformačných udalostí;

J.

keďže vedecká skupina úradu EFSA pre GMO uviedla, že návrh plánu monitorovania životného prostredia po uvedení na trh predložený žiadateľom pre trojkombinácie transformačných udalostí kukurice neobsahuje žiadne ustanovenia o dvoch čiastkových kombináciách MON 87427 × MON 89034 a MON 87427 × NK603, a preto odporučila, aby žiadateľ plán upravil; keďže podľa plánu monitorovania predloženého žiadateľom sa na toto odporúčanie neprihliadlo (11);

K.

keďže jedným z hlavných účelov transformačných udalostí je zvýšiť toleranciu rastliny voči glyfozátu (obe NK603 a MON 87427 vykazujú enzýmy EPSPS, ktoré udeľujú toleranciu voči glyfozátu); keďže v dôsledku toho treba očakávať, že rastlina bude vystavená vyšším a tiež opakovaným dávkam glyfozátu, čo povedie nielen k vyššiemu zaťaženiu rezíduami pri žatve, ale môže mať vplyv aj na zloženie rastliny a jej agronomické charakteristiky; keďže tento aspekt nie je v hodnotení rizika zahrnutý; keďže rezíduá z postrekov glyfozátom tiež neboli v stanovisku EFSA posúdené;

L.

keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže EFSA dospel v novembri 2015 k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra dospela v marci 2017 k záveru, že nie je potrebná žiadna klasifikácia; keďže, naopak, v roku 2015 Medzinárodná agentúra WHO pre výskum rakoviny klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre človeka; keďže Európsky parlament zriadil osobitný výbor pre postup povoľovania Únie pre pesticídy, ktorý pomôže zistiť, či nedošlo k neprimeranému vplyvu odvetvia na závery agentúr Únie, čo sa týka karcinogenity glyfozátu;

M.

keďže podľa panelu EFSA pre pesticídy nemožno na základe doteraz poskytnutých údajov vyvodiť závery týkajúce sa bezpečnosti rezíduí z postrekov geneticky modifikovaných plodín prípravkami s obsahom glyfozátu (12); keďže prídavné látky a ich zmesi používané v komerčných prípravkoch na postrekovanie glyfozátom môžu prejavovať vyššiu toxicitu ako účinná zložka samotná (13); keďže Únia už odstránila z trhu prídavnú látku známu ako etoxylovaný alkylamín vzhľadom na obavy týkajúce sa jej toxicity; keďže však problematické prídavné látky a zmesi môžu byť povolené v krajinách, kde sa pestuje geneticky modifikovaná kukurica;

N.

keďže v Únii sa na kŕmenie zvierat vo veľkej miere používa dovezená geneticky modifikovaná kukurica; keďže odborne recenzovaná vedecká štúdia zistila možnú súvislosť medzi glyfozátom v krmive podávanom prasným prasniciam a zvýšeným výskytom závažných vrodených anomálií u ich prasiatok (14);

O.

keďže vývoj geneticky modifikovaných plodín odolných voči niekoľkým selektívnym herbicídom je spôsobený najmä rýchlym vývojom odolnosti burín voči glyfozátu v krajinách, ktoré sa výrazne spoliehali na geneticky modifikované plodiny;

P.

keďže rezistentnosť proti hmyzu transformačnej udalosti zaručuje modifikácia MON 89034, ktorá vykazuje proteíny Bt (Cry1A.105 a Cry2Ab2) zaručujúce rezistenciu proti špecifickým škodcom z radu Lepidoptera (napr. proti vijačke kukuričnej – Ostrinia nubilalis); keďže podľa nezávislej štúdie, v rámci posúdenia rizík zo strany EFSA, by sa zvyšky z glyfozátu mali tiež považovať za silný stresový spolučiniteľ, pretože vplyv na bunky a organizmy vystavené viacerým stresovým činiteľom súbežne môže mať veľký význam pre účinnosť toxínov Bt (15); keďže vedecká štúdia z roku 2017 o možných zdravotných následkoch toxínov Bt a rezíduí z postreku doplnkovými herbicídmi dospela k záveru, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rezíduám herbicídu a ich interakciám s toxínmi Bt (16); keďže toto nebolo predmetom prešetrovania zo strany EFSA;

Q.

keďže hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat, ktorý je uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, zo 16. januára 2018 neviedlo k žiadnemu stanovisku; keďže 14 členských štátov hlasovalo proti a iba 11 členských štátov, ktoré predstavujú len 38,75 % obyvateľstva Únie, hlasovalo za a tri členské štáty sa hlasovania zdržali;

R.

keďže Komisia pri viacerých príležitostiach vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli rozhodnutia o povolení prijímané bez podpory Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré je len výnimkou z postupu ako celku, sa stalo normou pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách; keďže túto prax ako nedemokratickú odsúdil aj predseda Komisie Juncker (17);

S.

keďže Európsky parlament 28. októbra 2015 zamietol v prvom čítaní (18) legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby ho stiahla a predložila nový;

T.

keďže podľa odôvodnenia 14 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 by Komisia mala konať v čo najväčšej miere tak, aby nešla proti prevládajúcemu stanovisku o nevhodnosti vykonávacieho aktu, ku ktorému by mohol dospieť odvolací výbor, najmä v citlivých otázkach, akými sú zdravie spotrebiteľov, bezpečnosť potravín a životné prostredie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

—

Uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 110).

—

Uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 71).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 19).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 17).

—

Uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 15).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z týchto udalostí, sú z nich zložené alebo vyrobené, (Prijaté texty, P8_TA(2016)0271).

—

Uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o umiestnení geneticky modifikovaného klinčeka (Dianthus caryophyllus L., línia SHD-27531-4) na trh (Prijaté texty, P8_TA(2016)0272).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0388).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0389).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0386).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh na účely pestovania (Prijaté texty, P8_TA(2016)0387).

—

Uznesenie zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2016)0390).

—

Uznesenie z 5. apríla 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × 59122 × MIR604 × 1507 × GA21 a geneticky modifikované kukurice kombinujúce dve, tri alebo štyri z transformačných udalostí Bt11, 59122, MIR604, 1507 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0123).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DAS-40278-9, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0215).

—

Uznesenie zo 17. mája 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB119 (BCS-GHØØ5-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0214).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-68416-4, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0341).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0377).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-44406-6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0378).

—

Uznesenie z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách obnovuje povolenie umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 (DAS-Ø15Ø7-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0396).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju 305423 × 40-3-2 (DP-3Ø5423-1 × MON-Ø4Ø32-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0397).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku MON 88302 × Ms8 × Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8 × ACS-BNØØ3-6), MON 88302 × Ms8 (MON-883Ø2-9 × ACSBNØØ5-8) a MON 88302 x Rf3 (MON-883Ø2-9 × ACS-BNØØ3-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P8_TA(2017)0398).

—

so zreteľom na odôvodnený návrh Komisie z 20. decembra 2017 v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) týkajúci sa zásad právneho štátu v Poľsku: návrh rozhodnutia Rady o určení jasného rizika vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľskej republiky (COM(2017)0835),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/103 z 20. decembra 2017 týkajúce sa zásady právneho štátu v Poľsku, ktoré je doplnením odporúčaní (EÚ) 2016/1374, (EÚ) 2017/146 a (EÚ) 2017/1520 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie postaviť Poľsko pred Súdny dvor Európskej únie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie kvôli porušeniu právnych predpisov Únie zákonom, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku (3) a na svoje predchádzajúce uznesenia na túto tému,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vo svojom uznesení z 15. novembra 2017 o situácii v oblasti právneho štátu a demokracie v Poľsku uvádza, že súčasná situácia v Poľsku predstavuje zreteľné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ;

1.

2.

3.

4.

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odkazy v predchádzajúcich správach o stave základných práv v Európskej únii,

—

so zreteľom na existujúce uznesenia Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií a agentúr EÚ a medzinárodných agentúr,

—

so zreteľom na jednotlivé správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií,

—

so zreteľom na činnosť Agentúry Európskej únie pre základné práva (ďalej len „FRA“), Rady Európy a Benátskej komisie,

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na prácu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie európskych a afrických vedúcich predstaviteľov k migračnej situácii v Líbyi z 1. decembra 2017 v nadväznosti na samit Africkej únie a Európskej únie v Abidžane,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0025/2018),

A.

keďže základom európskej integrácie je dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd, demokracie, právneho štátu a hodnôt a zásad zakotvených v zmluvách Únie, Charte základných práv Európskej únie a medzinárodných nástrojoch súvisiacich s ľudskými právami;

B.

keďže podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je Únia založená na hodnote rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, čo sú spoločné hodnoty všetkých členských štátov, ktoré musí dodržiavať a aktívne presadzovať Únia i každý jednotlivý členský štát konzistentne v rámci všetkých svojich politík tak na vnútornej, ako aj na vonkajšej úrovni; keďže v súlade s článkom 17 Zmluvy o EÚ Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

C.

keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre ochranu základných práv a keďže členské štáty nesú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania ľudských práv všetkých ľudí tým, že budú prijímať a vykonávať medzinárodné zmluvy a dohovory v oblasti ľudských práv; keďže zásada právneho štátu a základné práva sa musia nepretržite konsolidovať; keďže všetky pokusy o narušenie týchto zásad je na ujmu nielen príslušného členského štátu, ale aj Európskej únie ako celku;

D.

keďže pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zmluvne ustanovenou povinnosťou vyplývajúcou z článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

E.

keďže osobitnú pozornosť treba venovať ochrane ľudských práv najzraniteľnejších skupín;

F.

keďže neštandardné riadiace postupy v niektorých členských štátoch svedčia o selektívnom prístupe k výhodám a zodpovednosti vyplývajúcim z členstva v EÚ a keďže odmietnutie týchto štátov v plnej miere podporovať právo EÚ, oddelenie právomocí, nezávislosť súdnictva a predvídateľnosť konania štátu spochybňuje dôveryhodnosť Európskej únie ako priestoru zákonnosti;

G.

keďže príchod migrantov a žiadateľov o azyl do Európy v roku 2016 pokračoval (1); keďže mnohí migranti sa vydávajú na mimoriadne nebezpečnú cestu, na ktorej zverujú svoje životy do rúk pašerákov a zločincov, a sú zraniteľní voči násiliu, zneužívaniu a vykorisťovaniu; keďže podľa údajov UNHCR 27 % migrantov prichádzajúcich do Európy cez Stredozemné more sú deti; keďže podľa správ UNICEF a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) približne štvrtina dospievajúcich, ktorí sa zúčastnili prieskumu na stredomorskej ceste, nikdy nechodila do školy;

H.

keďže v roku 2016 sa rozšírili rasistické a xenofóbne reakcie na utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov a keďže osobitne zraniteľné skupiny obyvateľstva naďalej zažívajú zvýšenú mieru diskriminácie, násilia a opakovanej traumatizácii počas konania o azyle;

I.

keďže silný migračný tlak, ktorému sú niektoré členské štáty vystavené už niekoľko rokov, si vyžaduje skutočnú solidaritu EÚ, aby sa zaviedli náležité štruktúry prijímania pre tých, ktorí to najviac potrebujú a sú najzraniteľnejší; keďže mnohí migranti sú vydaní napospas pašerákom a zločincom a sú zraniteľní voči porušovaniu ich práv vrátane násilia, zneužívania a vykorisťovania;

J.

keďže ženy a deti sú vystavené väčšiemu riziku obchodovania, vykorisťovania a sexuálneho zneužívania v rukách obchodníkov s ľuďmi, a preto je potrebné budovať a posilňovať systémy ochrany detí s cieľom predchádzať násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a reagovať na tieto javy, v súlade so záväzkami akčného plánu z Valletty;

K.

keďže v dôsledku nepretržitej vlny teroristických útokov na území Únie sa vytvorila všeobecná nedôvera voči migrantom i občanom EÚ moslimského vierovyznania a keďže niektoré politické strany využívajú túto nedôveru a používajú rétoriku kultúrnej uzavretosti a nenávisti voči tým, ktorí sú odlišní;

L.

keďže systematické využívanie výnimočného stavu a mimoriadne justičné a administratívne opatrenia a kontroly na hraniciach sú vo veľkej miere neúčinné v porovnaní s teroristami, ktorí mali často dlhodobý pobyt v členských štátoch EÚ alebo boli dokonca ich občanmi;

M.

keďže politické opatrenia, ktoré prijali mnohé členské štáty v reakcii na príchod žiadateľov o azyl a migrantov, zahŕňajú pretrvávajúce obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru;

N.

keďže nenávistné prejavy zahŕňajú všetky formy prejavu, na internete i mimo neho, ktoré propagujú, povzbudzujú, podporujú alebo odôvodňujú rasovú nenávisť, xenofóbiu alebo predsudky na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, alebo iné formy nenávisti založené na neznášanlivosti, a to vrátane politických strán a politických vodcov, ktorí propagujú rasistické a xenofóbne myšlienky, politiky a postupy a šíria falošné správy; keďže s rozvojom nových druhov médií je jednoduchšie zapojiť sa do nenávistných prejavov na internete; keďže podľa názoru Rady Európy nenávistné prejavy v online priestore si vyžadujú ďalšie úvahy a ďalšie opatrenia na reguláciu a nové spôsoby boja proti týmto prejavom;

O.

keďže sa začína zaznamenávať banalizácia vzostupu rasovej alebo rodovo motivovanej nenávisti, násilia a xenofóbie vo všetkých členských štátoch, či už prostredníctvom nenávistných aktov, falošných správ, anonymných správ šírených na sociálnych sieťach, protestných podujatí alebo politickej propagandy;

P.

keďže moderné spoločnosti nemôžu fungovať a rozvíjať sa bez slobodného, nezávislého, profesionálneho a zodpovedného masmediálneho systému založeného na zásadách, ako sú napríklad overovanie skutočnosti, úvaha založená na rôznorodosti informovaných názorov a ochrana dôvernosti zdrojov médií a bezpečnosť novinárov, ako aj ochrana slobody prejavu a prostriedky na obmedzovanie falošných správ; keďže verejnoprávne médiá zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní nezávislosti médií;

Q.

keďže všetky nedávne správy medzinárodných a európskych agentúr a organizácií občianskej spoločnosti vrátane MVO, uvádzajú, že v mnohých oblastiach sa dosiahol pokrok; keďže však v niektorých členských štátoch pretrváva porušovanie základných práv, a to aj pokiaľ ide o diskrimináciu menšín, korupciu, toleranciu nenávistných prejavov, podmienky zadržiavania a životné podmienky migrantov;

R.

keďže správa Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorý bol uverejnený v marci 2014, odhalil, že jedna tretina všetkých žien v Európe zažila akt fyzického alebo sexuálneho násilia minimálne raz v priebehu svojho dospelého života a že 20 % žien zažilo online obťažovanie; keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, či už fyzické alebo psychické, je v EÚ rozšírené a treba ho chápať ako extrémnu formu diskriminácie, ktorá postihuje ženy vo všetkých vrstvách spoločnosti; keďže sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom povzbudiť ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, k tomu, aby svoje skúsenosti nahlasovali a aby vyhľadali pomoc;

S.

keďže rešpektovanie práv osôb patriacich k menšinám a právo na rovnaké zaobchádzanie je jednou zo základných zásad EÚ; keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže s výnimkou konaní vo veci nesplnenia povinnosti má EÚ v súčasnosti k dispozícii len nástroje s obmedzenou účinnosťou, pomocou ktorých môže reagovať na systematické a inštitucionálne prejavy diskriminácie, rasizmu a xenofóbie voči menšinám; keďže medzi členskými štátmi existujú rozdiely v uznávaní menšín a rešpektovaní ich práv; keďže napriek mnohým výzvam určeným Komisii sa podnikli iba obmedzené kroky na zabezpečenie účinnej ochrany menšín;

T.

keďže digitálne médiá poskytujú deťom obrovské príležitosti; keďže sú však deti zároveň vystavené novým rizikám; keďže deti by mali byť poučené o svojich základných právach v digitálnom prostredí, aby sa toto prostredie stalo pre ne bezpečnejšie; keďže linky pomoci pre deti sú dôležitými nástrojmi v prípadoch spojených s porušovaním práv detí; keďže by sa mal podporiť rozvoj digitálnej gramotnosti vrátane mediálnej a počítačovej gramotnosti ako súčasť osnov základného vzdelania a od najskoršieho veku školskej dochádzky; keďže základné práva by sa mali podporovať a chrániť na internete rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako mimo neho;

U.

keďže služby elektronickej verejnej správy sa v roku 2016 stali čoraz dostupnejšie v celej EÚ; keďže Európsky portál elektronickej justície umožňuje občanom a odborníkom pracujúcim v oblasti práva získavať informácie o európskych a vnútroštátnych právnych postupoch a fungovaní súdnictva;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 o zdraví včiel medonosných a problémoch odvetvia včelárstva (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo (8606/11 ADD 1 REV 1) o oznámení Komisie o zdraví včiel medonosných (COM(2010)0714),

—

so zreteľom na Európsky týždeň včiel a opeľovania (EU Bee Week – Týždeň včiel v EÚ), ktorý sa v Európskom parlamente usporadúva od roku 2012,

—

so zreteľom na správu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) Zber a výmena údajov o zdraví včiel: budovanie Európskeho partnerstva pre včely (Collecting and Sharing Data on Bee Health: Towards a European Bee Partnership) zo septembra 2017, ktorou sa prakticky vykonáva Európske partnerstvo pre včely,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0014/2018),

A.

keďže odvetvie včelárstva je neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárstva a v rámci EÚ združuje vyše 620 000 včelárov (2); keďže včelárstvo je všeobecne rozšírené ako záľuba alebo sa vykonáva pre vlastnú spotrebu a tiež ako profesijná činnosť;

B.

keďže hospodárska hodnota včiel spočíva v opeľovaní a produkcii medu, včelieho vosku a ďalších včelích produktov, pričom veľký význam majú aj drevené rámiky, resp. úle, ako aj apiturizmus;

C.

keďže odvetvie včelárstva má pre EÚ zásadný význam a má výrazný prínos pre spoločnosť tak z hospodárskeho (približne 14,2 mld. EUR ročne), ako aj z environmentálneho hľadiska, pretože udržiava ekologickú rovnováhu a biologickú diverzitu, keďže 84 % druhov rastlín a 76 % výroby potravín v Európe závisí od opeľovania divo žijúcimi a domestikovanými včelami;

D.

keďže včely a iné opeľovače sa starajú o opeľovanie, čím zabezpečujú rozmnožovanie mnohých kultúrnych a voľne rastúcich rastlín, a tak zdarma zaisťujú potravinovú produkciu a potravinovú bezpečnosť a zachovávajú biodiverzitu v Európe aj vo svete; keďže význam opeľovania je v EÚ nedocenený a často sa berie ako samozrejmosť, pričom napr. v USA sa na umelé opeľovanie každoročne vynaložia celkovo 2 mld. EUR; keďže Európa je domovom približne 10 % všetkých druhov včiel; keďže podľa Francúzskeho národného inštitútu pre poľnohospodársky výskum spôsobuje včelia úmrtnosť v celosvetovom meradle náklady vo výške 150 mld. EUR, teda 10 % trhovej ceny potravín, čo svedčí o potrebe chrániť opeľujúci hmyz;

E.

keďže z nedávneho výskumu, ktorý vykonala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), vyplýva, že zvyšovanie hustoty a rozmanitosti opeľujúceho hmyzu má priamy vplyv na objem úrody a môže pomôcť malým poľnohospodárom zvýšiť ich produktivitu v celkovom priemere o 24 %;

F.

keďže nie všetky krajiny majú systém registrácie včelárov a včelstiev, ktorý by uľahčil monitorovanie vývoja v tomto odvetví, trhu a zdravia včiel;

G.

keďže v roku 2004 Komisia zaručila 32 miliónov EUR ročne pre vnútroštátne programy v odvetví včelárstva s výhradným prospechom pre včelárstvo a keďže táto suma bola v roku 2006 zvýšená na 36 miliónov, no stále ani zďaleka nepostačuje (predstavuje len 0,0003 % rozpočtu SPP);

H.

keďže v rozmedzí rokov 2004 a 2016 sa vďaka pristúpeniu nových členských štátov zvýšil počet včelstiev o 47,8 %, no finančné prostriedky EÚ sa zvýšili len o 12 %, čo znamená, že dostupné finančné prostriedky EÚ nepostačujú na zachovanie včelej populácie a na náležitú pomoc včelárom pri obnove ich včelstiev v dôsledku úbytku populácií v členských štátoch s vysokou úmrtnosťou včiel;

I.

keďže napriek tomuto štatistickému zvýšeniu mnohí profesionálni včelári prestali vykonávať svoju činnosť a v niektorých členských štátoch sa počet včelstiev znížil najmenej o 50 % (3) v dôsledku účinkov zmeny klímy (napr. jarné mrazy, suchá, požiare), určitých chemicky účinných látok a narušení na vnútornom trhu EÚ s medom; keďže aj dnes sa stále zaznamenávajú mnohé prípady zimných strát a abnormalít;

J.

keďže vnútroštátne programy pre odvetvie včelárstva, ktoré využívajú spolufinancovanie zo strany EÚ, majú celkovo pozitívny účinok; keďže občasný nedostatok sebadôvery v tomto odvetví, a teda slabšie rozširovanie jeho profesijnej základne, má najpravdepodobnejšie na svedomí vykonávanie predpisov na vnútroštátnej úrovni;

K.

keďže odvetvie včelárstva sužuje mimoriadne závažný demografický problém starnutia, pretože iba malé percento včelárov má menej ako 50 rokov, čo ohrozuje budúcnosť tohto odvetvia; keďže včelárstvo predstavuje potenciálny zdroj práce a integrácie mladých ľudí vo vidieckych oblastiach, pretože v mnohých európskych regiónoch je prístup k pôde obmedzený;

L.

keďže dobré teoretické znalosti v spojení s praktickou odbornou prípravou sú dôležité, pretože môžu napomôcť lepšiemu chápaniu výziev súvisiacich so včelstvami, ktoré prináša budúcnosť, a prijímaniu krokov na ich riešenie; keďže včelári by mali pracovať zodpovedne a profesionálne a v úzkej spolupráci s poľnohospodármi s cieľom riešiť budúce výzvy, napríklad zmenu klímy, prírodné pohromy, ubúdanie včelích pastvín, útoky divých zvierat a sťahovavých vtákov v niektorých regiónoch (včelárstvo sa často praktizuje vo voľnej prírode, takže úle sú vo veľkej miere vystavené takémuto ohrozeniu dravcami) a vysokú administratívnu záťaž v niektorých členských štátoch;

M.

keďže vnútroštátne včelárske programy spolufinancované z prostriedkov EÚ poskytujú účastníkov príležitosť vykonávať výskumné a vývojové projekty; keďže úspešné projekty môžu výrazne prispieť k posilneniu odvetvia a zlepšeniu jeho kapacity odolávať prírodným a trhovým krízam; keďže prenos vedomostí a výmena osvedčených a inovatívnych postupov prinášajú európskemu odvetviu včelárstva pridanú hodnotu, najmä ak ich dopĺňajú osobitné programy, napríklad aktuálny Erasmus pre včelárov v rámci druhého piliera SPP;

N.

keďže tzv. kočovné poľnohospodárstvo má mnoho pozitívnych, ale aj niekoľko problematických aspektov, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel, ktorých cieľom je zabrániť výskytu rizikových situácií; keďže je preto nevyhnutné vykonávať dôkladnejšie monitorovanie;

O.

keďže vyššia úmrtnosť včiel medonosných a voľne žijúcich opeľovačov, ktorú v súčasnosti možno pozorovať v Európe, vyvoláva znepokojenie vzhľadom na jej negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, biodiverzitu a ekosystémy; keďže pod vyššiu úmrtnosť včiel sa podpisuje viacero stresových faktorov, ktoré sa líšia v závislosti od zemepisnej oblasti, miestnych špecifík a klimatických podmienok; keďže medzi tieto faktory patrí závažný vplyv inváznych nepôvodných druhov, ako je klieštik včelí (Varroa destructor), malý úľový chrobák (Aethina tumida), sršeň ázijský (Vespa velutina), a moru včelieho plodu, ako aj živočíšnych patogénov, napríklad patogénov vyvolávajúcich nozematózu, vplyv niektorých účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín a iných biocídoch, zmeny klímy, zhoršovanie stavu životného prostredia, úpadok biotopov a postupné miznutie kvitnúcich rastlín; keďže včely sú odkázané na poľnohospodársku pôdu, ktorá im svojou plochou a rôznorodosťou plodín poskytuje hlavný zdroj potravy, a preto by pre včelárov aj poľnohospodárov bolo užitočné, aby vyčleňovali určitý druh oblastí ekologického záujmu nazvaných „včelárske oblasti“, ktoré by sa následne mohli zoširoka využívať vo všetkých členských štátoch, najmä počas obdobia, keď kvitne málo kvetov;

P.

keďže včelári často nedokážu bojovať proti včelím chorobám a parazitom, pretože nemajú dostatočné informácie, odbornú prípravu a účinné prostriedky na ich potlačenie, napríklad prístup k liekom na ošetrenie včiel; keďže včelári dostávajú podporu na ochranné opatrenia proti klieštikovi Varroa destructor, hoci uvedené opatrenia zatiaľ nie sú úplne úspešné, pretože výskumno-vývojové snahy, čo sa týka liečby proti parazitickým druhom, vplyvu včelej stravy a vystavenia chemickým výrobkom, sú stále nedostatočné;

Q.

keďže povinnosť včelárov nahlasovať choroby a parazitov vedie k systematickému ničeniu včelstiev, čo môže včelárov motivovať k tomu, aby ich nenahlasovali; keďže na trhu je dostupné len obmedzené množstvo liekov na choroby včiel, ktoré nepokrýva zvýšený dopyt po účinných veterinárnych liekoch; keďže na potlačenie varoázy sa vyskúšalo viacero prírodných látok, pričom tri z nich sa stali základom ekologického ošetrovania, a to kyselina mravčia, kyselina šťaveľová a tymol;

R.

keďže monokultúrne poľnohospodárstvo využívajúce odrody plodín a krížence so slabšou nektárodajnosťou a peľodajnosťou a kratším obdobím kvitnutia výrazne znižuje biodiverzitu a rozsah včelích pastvín; keďže britskí vedci nedávno dospeli k záveru, že v konkrétnej oblasti lepšie prežívajú miestne a regionálne plemená včiel než plemená včely medonosnej presídlené odinakiaľ (4); keďže dlhodobé zdravie a udržateľnosť odvetvia včelárstva v Európe závisí od zabezpečenia dlhodobého zdravia a udržateľnosti miestnych ekotypov včely medonosnej vzhľadom na ich rozmanitosť a schopnosť prispôsobiť sa miestnym podmienkam;

S.

keďže na úbytok opeľovačov upozornila Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej správe prijatej 26. februára 2016 a tiež Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) vo svojich celosvetových integrovaných posúdeniach systémových insekticídov; keďže včely sú dôležitý ukazovateľ kvality životného prostredia;

T.

keďže včelári, poľnohospodári, ochrancovia životného prostredia aj občania očakávajú jasný vedecký konsenzus v otázke všetkých príčin úmrtnosti včiel vrátane vplyvu účinných látok v pesticídoch (napr. niektorých neonikotinoidov a niektorých ďalších systémových insekticídov), na ktoré poukázal EFSA;

U.

keďže odchýlky medzi vedeckými zisteniami možno sčasti pripísať použitiu odlišných analytických metód a výskumných postupov; keďže nedostatočná koordinácia výskumu opeľovačov na úrovni EÚ a dostupných a harmonizovaných údajov medzi zainteresovanými stranami má za následok šírenie rozdielnych či protichodných štúdií;

V.

keďže je dôležité udržať a prehĺbiť dialóg a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami (včelármi, poľnohospodármi, vedcami, mimovládnymi organizáciami, miestnymi orgánmi, odvetviami zameranými na ochranu rastlín, súkromným sektorom, veterinármi a širokou verejnosťou), koordinovať výskum a včas poskytnúť všetky relevantné zozbierané údaje;

W.

keďže vládne všeobecný dopyt po spoločnej harmonizovanej databáze, v ktorej by sa uvádzal o. i. druh plodiny a poľnohospodárskeho postupu, výskyt škodcov a chorôb, klimatické a poveternostné podmienky, krajinný ráz a infraštruktúra, hustota včelstiev a úmrtnosť včiel na región, ako aj po príslušných digitálnych nástrojoch a technológiách, ktoré sú pre včely neškodné, a médiách, ako sa v navrhuje v iniciatíve Európske partnerstvo pre včely, prijatej v júni 2017; keďže sú nevyhnutne potrebné výsledky komplexného vedeckého preskúmania zrealizovaného EFSA, ktoré už meškajú vyše roka, aby sa tak mohli prijať rozhodnutia na základe najnovších vedeckých poznatkov; keďže čo najskôr treba poskytnúť jasné výsledky ohľadom všetkých ukazovateľov zdravia včiel, aby sa znížila a zastavila ich úmrtnosť, najmä prostredníctvom testovania v teréne; keďže včelári, poľnohospodári a občania očakávajú, že Komisia bude spolu s príslušnými agentúrami EÚ a odborníkmi z členských štátov podrobne monitorovať pokyny EFSA k posúdeniu vplyvu prípravkov na ochranu rastlín na včely a že členské štáty sa nimi budú náležite riadiť;

X.

keďže na produkciu medu majú vplyv aj poveternostné podmienky, pričom teplé, vlhké počasie podporuje jeho tvorbu, zatiaľ čo studené, mokré počasie jej bráni; keďže jesenné a zimné straty prispievajú k zmenšovaniu včelstiev a poklesu produkcie medu, ktorý môže v niektorých členských štátoch dosiahnuť až 50 % a v niektorých regiónoch dokonca 100 %;

Y.

keďže by sa mala venovať pozornosť tomu, že populácie včely medonosnej sa v jednotlivých poľnohospodárskych oblastiach rôznia, čo do veľkosti – v niektorých krajinách produkcie medu sa rozmáhajú, v iných zase vládne opačná situácia;

Z.

keďže vyššia úmrtnosť včiel núti včelárov pravidelnejšie obnovovať stav svojich včelstiev, čo má za následok vyššie výrobné náklady; keďže od roku 2002 narástla cena za včelstvo aspoň štvornásobne; keďže výmena včelstva môže často priniesť krátkodobý a strednodobý pokles produkcie, pretože nové včelstvo je po prvom osadení menej produktívne; keďže včelári nikdy nepoužívajú pri výrobe medu taký počet včelstiev, ako ukazujú štatistiky, pretože v priebehu roka obnovujú pôvodný počet včelstiev, a to na úkor objemu produkcie, lebo na opätovné osadenie uhynutého včelstva je tiež potrebný med;

AA.

keďže za posledných 15 rokov došlo v niektorých tretích krajinách k dvojnásobnému zvýšeniu množstva vyrábaného a vyvážaného medu; keďže v produkcii medu dosahuje EÚ sotva 60-percentnú sebestačnosť, ktorá nemá stúpajúcu tendenciu, pričom v rozmedzí rokov 2003 a 2016 sa v EÚ takmer zdvojnásobilo množstvo včelstiev a počet včelárov narástol z približne 470 000 na asi 620 000; keďže v roku 2016 obsadili v Európe prvé tri priečky v produkcii medu Rumunsko, Španielsko a Maďarsko a za nimi nasledovalo Nemecko, Taliansko a Grécko;

AB.

keďže EÚ každý rok dováža asi 40 % medu; keďže v roku 2015 bol dovezený med v priemere 2,3-krát lacnejší ako med vyrobený v EÚ; keďže EÚ každoročne dováža asi 200 000 ton medu, hlavne z Číny, Ukrajiny, Argentíny a Mexika, čo závažne konkurenčne znevýhodňuje európskych včelárov v porovnaní s výrobcami z tretích krajín a bráni dosiahnutiu vyššej miery sebestačnosti; keďže dovezený med často nezodpovedá štandardom, ktoré uplatňujú včelári v EÚ;

AC.

keďže spotrebitelia sú často presvedčení, že jedia med z EÚ, no časť tohto medu je v skutočnosti zmesou medu z EÚ a z tretích krajín, pričom veľká časť dovážaného medu je falšovaná;

AD.

keďže od roku 2002 množstvo medu vyprodukovaného v hlavných svetových regiónoch produkcie medu stagnuje alebo klesá v dôsledku zlého zdravotného stavu včiel, zatiaľ čo množstvo medu vyprodukovaného v Číne sa zdvojnásobilo (od roku 2012 zhruba na 450 000 ton ročne), čo je viac než množstvo medu spoločne vyprodukovaného v EÚ, Argentíne, Mexiku, USA a Kanade;

AE.

keďže v roku 2015 pochádzala viac ako polovica medu dovezeného do EÚ z Číny (100 000 ton – dvojnásobok množstva z roku 2002), hoci počet včelstiev v iných častiach sveta poklesol; keďže podľa združení včelárov a odborníkov je pravdepodobné, že veľká časť medu dovozeného z Číny je falšovaná pridaním trstinového alebo kukuričného cukru; keďže nie každý členský štát má možnosť vykonať analýzy na zistenie nezrovnalostí v dovezenom mede na vonkajších hraničných kontrolných staniciach EÚ;

AF.

keďže med je tretím najčastejšie falšovaným výrobkom na svete; keďže falšovanie spôsobuje európskym včelárom výraznú ujmu a vystavuje spotrebiteľov vážnym zdravotným rizikám;

AG.

keďže podľa odborníkov problém chlóramfenikolu v roku 2002 nevyriešili spoločnosti vyvážajúce med z Číny dodržiavaním pravidiel, ale použitím živicových filtrov;

AH.

keďže Rada pre poľnohospodárstvo a rybárstvo na svojom zasadnutí v decembri 2015 diskutovala o kvalitatívnych problémoch týkajúcich sa dovážaného medu a o konkurencieschopnosti európskeho odvetvia včelárstva; keďže v nadväznosti na to Komisia nariadila centralizované testovanie medu;

AI.

keďže vzorky medu z členských štátov boli testované Spoločným výskumným centrom, ktoré okrem iného zistilo, že 20 % vzoriek odobratých na vonkajších hraniciach EÚ a v priestoroch patriacim dovozcom nezodpovedalo predpísanému zloženiu medu a/ani postupom výroby medu stanoveným v smernici o mede (2001/110/ES), pričom 14 % vzoriek obsahovalo pridaný cukor; keďže napriek tomu do Európy stále prúdi falšovaný med;

AJ.

keďže podľa Codex Alimentarius, ktorý sa používa v EÚ, med je prírodný produkt, do ktorého sa nemôžu pridávať žiadne látky a z ktorého sa žiadne látky nemôžu extrahovať a ktorý by nemal byť sušený mimo úľa;

AK.

keďže nerovnováha na európskom trhu s medom, zapríčinená veľkoobchodným dovozom lacného falšovaného medu, spôsobila, že v rokoch 2014 až 2016 kúpna cena medu v EÚ v hlavných krajinách jeho produkcie (Rumunsko, Španielsko, Maďarsko, Bulharsko, Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Grécko a Chorvátsko) klesla o polovicu, v dôsledku čoho je situácia európskych včelárov naďalej zložitá a nepriaznivá;

AL.

keďže druhý odsek písm. a) článku 2 ods. 4 smernice o mede zmenenej smernicou 2014/63/EÚ stanovuje, že ak med pochádza z viacerých členských štátov alebo z tretích krajín, môže byť povinné označenie krajín pôvodu prípadne nahradené jedným z týchto označení: „zmes medov z EÚ“, „zmes medov mimo EÚ“, alebo „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“; keďže označenie „zmes medov z EÚ a mimo EÚ“ nie je pre spotrebiteľov dostatočne informatívne;

AM.

keďže mnohí baliči medu a obchodníci v súčasnosti zneužívajú tento spôsob označenia pôvodu s cieľom zakryť skutočnú krajinu pôvodu, ako aj podiel medu z rôznych príslušných krajín, pretože kupujúci majú čoraz viac znalostí a nedôverujú potravinovým výrobkom z určitých krajín; keďže mnohí veľkí producenti medu, napríklad USA, Kanada, Argentína alebo Mexiko, majú na označovanie medu oveľa prísnejšie požiadavky než zjednodušené pravidlá EÚ, a preto v porovnaní s EÚ poskytujú oveľa vyššie záruky, čo sa týka poskytnutia potrebných informácií spotrebiteľom;

AN.

keďže v súčasných pravidlách sa nezohľadňujú podvodné praktiky, ktoré sa dotýkajú spracovaných výrobkov, napríklad sušienok, raňajkových cereálií či cukroviniek; keďže označenie „med“ môže zavádzať spotrebiteľov, pokiaľ ide o skutočné zloženie daného výrobku, pretože sa často používa aj vtedy, keď z medu pochádza oveľa menej ako 50 % cukru obsiahnutého vo výrobku;

AO.

keďže ukážková iniciatíva „Raňajky s európskym medom“, spustená v roku 2014, zaznamenala veľký úspech, pričom sa do nej môžu zapojiť všetky členské štáty s cieľom prispieť k výchove detí v otázkach zdravej stravy, ktorú predstavuje napríklad med, a propagovať odvetvie včelárstva; keďže 11. mája 2015 na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo a rybárstvo dalo Slovinsko podnet, aby OSN oficiálne vyhlásila 20. máj za Svetový deň včiel, pričom túto myšlienku široko podporili všetky členské štáty a FAO ju schválil na svojej konferencii v Ríme v júli 2017; keďže bolo dohodnuté, že vzhľadom na významný vplyv včiel na ekologickú rovnováhu na celom svete treba venovať mimoriadnu pozornosť odvetviu včelárstva, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, ochranu rastlín a udržateľné poľnohospodárske postupy;

AP.

keďže programy EÚ zamerané na konzumáciu ovocia, zeleniny a mlieka v školách sú rozhodujúcim nástrojom, ktorý môže deťom priblížiť poľnohospodárstvo a pestrosť európskych poľnohospodárskych výrobkov, najmä tých, čo sa pestujú v ich regióne; keďže okrem podpory konzumácie čerstvého ovocia, zeleniny a mlieka tieto programy umožňujú členským štátom zaradiť ďalšie miestne, regionálne alebo národné špeciality, napríklad med;

AQ.

keďže napriek tomu, že zapájanie miestnych výrobcov do programov EÚ v rámci podpory konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách predstavuje dodatočnú administratívnu a finančnú záťaž, potenciálne výhody z hľadiska zvyšovania povedomia o nutričnom prínose medu a význame včelárstva, nabádanie na vyššiu konzumáciu medu a plynulé zapojenie prevažne miestnych včelárov by mohli byť pozitívom pre toto odvetvie a celý reťazec produkcie medu; keďže pre miestnych výrobcov je zložité zapájať sa do uvedených programov vzhľadom na reštriktívne uplatňovanie právnych predpisov o priamom dodávaní malých množstiev medu v niektorých členských štátoch; keďže podpora miestnej výroby a spotreby má zásadný význam;

AR.

keďže ročná spotreba medu sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši: zatiaľ čo členské štáty v západnej Európe majú priemernú spotrebu 2,5 – 2,7 kg na osobu, v niektorých členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a neskôr, táto spotreba dosahuje len 0,7 kg; keďže európske systémy kvality, najmä systémy zemepisného označenia, majú nesmierny význam pre zachovanie a tvorbu pracovných miest; keďže doteraz bolo zaregistrovaných viac ako 30 zemepisných označení; keďže označenia „európske“ a „vyrobené v Európe“ sa často spájajú s produktmi vysokej hodnoty;

AS.

keďže med má pozitívny fyziologický vplyv, najmä na zdravie, vzhľadom na svoje dezinfekčné, protizápalové a liečivé účinky, čo by sa mohlo väčšmi vyzdvihnúť v rámci budúcej poľnohospodárskej politiky;

AT.

keďže mnohé príklady samoorganizácie a priameho predaja od včelárov ukazujú, že predaj medu, najmä ekologického medu, a iných včelárskych výrobkov v rámci krátkych dodávateľských reťazcov a na trhoch miestnych výrobcov je veľmi úspešný;

AU.

keďže v posledných rokoch sa stáva čoraz populárnejším mestské včelárstvo, ktoré má potenciál zvýšiť povedomie o charaktere a výhodách včelárstva u širšieho okruhu občanov vrátane detí; keďže opeľovačom sa rozširujú zdroje obživy aj vďaka tomu, že miestne a regionálne verejné orgány vysádzajú kvitnúce rastliny v záhradách a na mestských priestranstvách;

AV.

keďže iné včelárske produkty, napríklad peľ, propolis, včelí vosk, včelí jed a materská kašička, takisto výrazne prispievajú k zlepšeniu kvality života občanov a nachádzajú uplatnenie ako kvalitné potraviny vyhľadávané ako súčasť prirodzeného životného štýlu; keďže tiež zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti zdravotnej starostlivosti a kozmetického priemyslu, a preto predstavujú dodatočný zdroj na zlepšenie ekonomickej situácie včelárov; keďže tieto produkty však nie sú vymedzené v smernici o mede, čo bráni vykonávaniu účinnej odvetvovej politiky, uplatňovaniu kvalitatívneho prístupu a boju proti podvodom a falšovaniu; keďže každý členský štát môže prijať rozhodnutie o zákaze pestovania GMO na svojom území, a tak chrániť európskych spotrebiteľov pred medom kontaminovaným geneticky modifikovaným peľom;

AW.

keďže do EÚ sa dovážajú veľké množstvá medu, čo v mnohých prípadoch spôsobuje závažné narušenia, či dokonca krízy na únijnom trhu s medom, čo prispieva k oslabeniu európskeho odvetvia včelárstva; keďže odvetvie včelárstva si zasluhuje, aby mu venovala osobitná pozornosť pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode, pričom med a iné včelie produkty by mali byť označené ako „citlivé výrobky“;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2016 (1),

—

so zreteľom na spätnú väzbu Komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2017 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2016,

—

so zreteľom na správu Komisie z 11. októbra 2017 o jednotnom mechanizme dohľadu vytvorenom podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 (COM(2017)0591),

—

so zreteľom na návrhy na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD IV),

—

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k zmene rámca Únie pre kapitálové požiadavky pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (2),

—

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z 9. júla 2017 o účinkoch zavedenia IFRS na finančnú stabilitu,

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. júla 2017 o akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe,

—

so zreteľom na správu podskupiny pre nesplácané úvery výboru pre finančné služby Rady z 31. mája 2017,

—

so zreteľom na usmernenie ECB pre banky týkajúce sa nesplácaných úverov z 20. marca 2017 a na verejnú konzultáciu týkajúcu sa jej návrhu dodatku k tomuto usmerneniu zo 4. októbra 2017,

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 10. novembra 2017 s názvom Zákonné prudenciálne zabezpečovacie mechanizmy na riešenie nedostatočnej tvorby rezerv v prípade nedávno poskytnutých úverov, ktoré sa nesplácajú (Statutory prudential backstops addressing insufficient provisioning for newly originated loans that turn non-performing),

—

so zreteľom na správu ESRB z 11. júla 2017 o riešení nesplácaných úverov v Európe,

—

so zreteľom na verejnú konzultáciu Komisie z 10. júla 2017 týkajúcu sa rozvoja sekundárnych trhov pre nesplácané úvery a ohrozené aktíva a ochrany záložných veriteľov pred neplnením záväzkov dlžníkov,

—

so zreteľom na posudok ECB zo 6. júna 2017, v ktorom určila, že banka Banco Popular Español S.A. je v úpadku alebo pravdepodobne bude v úpadku,

—

so zreteľom na vyhlásenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) zo 7. júna 2017 o prijatí rozhodnutia o riešení krízovej situácie v súvislosti s Banco Popular Español S.A.,

—

so zreteľom na posudok ECB z 23. júna 2017, v ktorom určil, že banky Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza sú v úpadku alebo pravdepodobne budú v úpadku,

—

so zreteľom na vyhlásenie rady SRB z 23. júna 2017 o rozhodnutí neprijať opatrenie na riešenie krízovej situácie v súvislosti s bankami Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca,

—

so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 25. júna 2017 o schválení štátnej pomoci pre odchod bánk Banca Popolare di Vicenza a Veneto Banca z trhu podľa talianskeho konkurzného práva vrátane predaja niektorých častí banke Intesa Sanpaolo,

—

so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 4. júla 2017 o schválení štátnej pomoci na podporu preventívnej rekapitalizácie banky Monte dei Paschi di Siena,

—

so zreteľom na verziu pokynov ECB z februára 2017 týkajúcich sa cieleného preskúmania interných modelov (TRIM),

—

so zreteľom na návrh pokynov ECB z júla 2017 týkajúcich sa kontrol na mieste a vyšetrovaní interných modelov,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 31. mája 2017 k všeobecným zásadám podpory zbližovania postupov v oblasti dohľadu v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, ako aj na jeho tri stanoviská z 13. júla 2017 o zbližovaní postupov v oblasti dohľadu v oblastiach správy investícií, investičných podnikov a sekundárnych trhov v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 12. októbra 2017 k otázkam týkajúcim sa odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 o posilnení integrovaného dohľadu s cieľom posilniť úniu kapitálových trhov a finančnú integráciu v meniacom sa prostredí (COM(2017)0542) a návrhy Komisie z 20. septembra 2017 na preskúmanie európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) vrátane súhrnného návrhu, ktorým sa mení riadenie, financovanie a právomoci európskych orgánov dohľadu (ESA),

—

so zreteľom na verejné konzultácie ECB z 21. septembra 2017 o návrhu pokynov týkajúcich sa posudzovania žiadostí o licenciu úverovej inštitúcie a žiadostí o licenciu úverovej inštitúcie pre sektor FinTech,

—

so zreteľom na špecifikácie Rady pre finančnú stabilitu týkajúce sa celkovej kapacity na absorpciu strát (TLAC) z novembra 2015,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií),

—

so zreteľom na návrhy Komisie z 23. novembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES (COM(2016)0852), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (COM(2016)0851),

—

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. novembra 2017 k revíziám rámca krízového riadenia Únie (3),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z 19. decembra 2017 s názvom Jednotná rada pre riešenie krízových situácií: náročná práca súvisiaca s bankovou úniou už začala, ale zostáva ešte prejsť dlhú cestu,

—

so zreteľom na skutočnosť, že Komisia stiahla návrh o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ (COM(2014)0043),

—

so zreteľom na dokument Komisie z 27. apríla 2017 s názvom Aprílový súbor prípadov porušenia práva: kľúčové rozhodnutia (April infringements package: key decisions) (MEMO/17/1045),

—

so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre bankovníctvo, druhú správu ESMA o trendoch, rizikách a zraniteľných miestach z roku 2017, výročnú správu ESRB za rok 2016, preskúmanie makroprudenciálnej politiky v EÚ zo strany ESRB z apríla 2017,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania,

—

so zreteľom na článok 107 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („oznámenie o bankovníctve“) (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov,

—

so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 24. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom zriadiť európsky systém ochrany vkladov („EDIS“) (COM(2015)0586),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. novembra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu bankovej únie (COM(2015)0587),

—

so zreteľom na závery Rady ECOFIN zo 17. júna 2016 o pláne na dobudovanie bankovej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. októbra 2017 o dobudovaní bankovej únie (COM(2017)0592),

—

so zreteľom na druhú publikáciu ESRB s názvom Monitor tieňového bankovníctva v EÚ (EU Shadow Banking Monitor) z mája 2017,

—

so zreteľom na správu ESRB z marca 2015 o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0019/2018),

A.

keďže koncom roka 2016 bolo v eurozóne celkom 5 073 úverových inštitúcií na nekonsolidovanom základe, čo je nižší počet oproti 5 475 v roku 2015 a 6 767 v roku 2008, čo predstavuje pokles o 25 % v období rokov 2008 až 2016; keďže koncom roka 2016 bolo v eurozóne celkom 2 290 úverových inštitúcií na konsolidovanom základe, čo je nižší počet oproti 2 904 v roku 2008 a 2 379 koncom roku 2015 (6); keďže však je vhodné uviesť aj to, ako sa v tom istom období zmenil podiel bánk, ktoré sú „príliš veľké na to, aby skrachovali“;

B.

keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existuje výrazný rozptyl celkovej sumy a podielov nesplácaných úverov a medzi bankami v krajinách s najvyšším podielom nesplácaných úverov sú značné rozdiely; keďže podľa správy ESRB z júla 2017 s názvom Riešenie nesplácaných úverov v Európe predstavoval objem nesplácaných úverov celkovo sumu 1 bilión eur; keďže podľa štvrťročného prehľadu rizík, ktorý vypracoval EBA, vykázali hlavné európske banky k 30. júnu 2017 vážený priemerný podiel nesplácaných úverov (podiel nesplácaných úverov vrátane znehodnotených aktív na celkových úveroch) vo výške 4,47 %; keďže tento podiel sa za posledných 30 mesiacov neustále znižuje;

C.

keďže podľa nedávnej štúdie, ktorú vypracoval Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), trh s derivátmi v Európskej únii má celkovú nominálnu hodnotu 453 000 miliárd eur;

D.

keďže banková únia potrebuje posilnenie, pretože je základným cieľom finančnej stability eurozóny a je nevyhnutným stavebným prvkom skutočnej hospodárskej a menovej únie; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dobudovanie bankovej únie, pretože zostáva dokončená, pokiaľ nemá fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií a tretí pilier, ktorým by mal byť európsky prístup k poisteniu a zaisteniu vkladov; keďže prezident ECB Mario Draghi opakovane uviedol, že európsky systém ochrany vkladov zostáva základným pilierom bankovej únie; keďže dokončená banková únia má zásadný význam z hľadiska prerušenia prepojenia medzi bankami a rizikom štátneho dlhu; keďže je potrebné zintenzívniť úsilie, aby sa prešlo od záchrany pomocou vonkajších zdrojov (bail-out) k záchrane pomocou vnútorných zdrojov (bail-in); keďže riziká v určitých národných bankových systémoch sa naďalej riešia nedostatočne; keďže súčasné priaznivé hospodárske podmienky predstavujú príležitosť na presadenie potrebných reforiem na dobudovanie bankovej únie;

E.

keďže riadne očistenie bankových súvah po kríze sa oneskorilo, čo naďalej brzdí hospodársky rast; keďže celkový pomer kapitálu a likvidity bánk EÚ sa v uplynulých rokoch zlepšil, aj keď stále existujú banky vrátane veľkých bánk, ktoré naďalej nemajú dostatočný kapitál; keďže riziká pre finančnú stabilitu zostávajú, ale od začiatku vytvorenia bankovej únie sa už výrazne znížili; keďže inštitucionálny a regulačný rámec európskych bánk sa zásadne posilnil;

F.

keďže pre členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali euro, je účasť v bankovej únii otvorená; keďže žiaden členský štát EÚ sa doteraz nerozhodol zúčastňovať sa na tomto základe; keďže niektoré členské štáty už rokujú o možnosti pripojiť sa k bankovej únii; keďže rôzne finančné inštitúcie vidia, že členstvo v bankovej únii prináša výhody;

G.

keďže naša práca v oblasti únie kapitálových trhov by nemala znížiť tlak na dokončenie bankovej únie, ktorá je aj naďalej predpokladom finančnej stability v prostredí Európskej únie, ktoré závisí od bánk;

H.

keďže primárnou zodpovednosťou bánk je poskytovať financovanie pre reálnu ekonomiku;

I.

keďže ECB potrebuje určitú flexibilitu pri vykonávaní svojich činností dohľadu, ale ďalekosiahle zásadné rozhodnutia sa v konečnom dôsledku musia ponechať na európskeho zákonodarcu;

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu z roku 1999,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (1) a uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš (2),

—

so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96 (3),

—

so zreteľom na globálnu stratégiu OSN pre boj proti terorizmu a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1267 (1999), č. 1373 (2001), č. 1989 (2011), č. 2133 (2014), č. 2199 (2015), č. 2253 (2015) a č. 2368 (2017),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (4),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450),

—

so zreteľom na deklaráciu z Manámy z 9. novembra 2014 o boji proti financovaniu terorizmu,

—

so zreteľom na najlepšie postupy Finančnej akčnej skupiny (FATF) týkajúce sa cielených finančných sankcií súvisiacich s terorizmom a financovaním terorizmu,

—

so zreteľom na vyhlásenie FATF z 24. októbra 2014 o boji proti financovaniu teroristickej organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) a na správu FATF z februára 2015 o financovaní ISIL,

—

so zreteľom na jedenástu správu o pokroku v oblasti bezpečnostnej únie, ktorú Komisia uverejnila 18. októbra 2017,

—

so zreteľom na dokument Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) zo septembra 2015 nazvaný Addendum to the Algiers Memorandum on Good Practices on Preventing and Denying the Benefits of Kidnapping for Ransom by Terrorists (Dodatok k Memorandu z Alžírska o osvedčených postupoch v oblasti predchádzania únosom za výkupné zo strany teroristov a znemožnenia využívania výhod z takýchto únosov),

—

so zreteľom na vyhlásenie skupiny G7 z Taorminy z 26. mája 2017 o boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu,

—

so zreteľom na novovytvorený Osobitný výbor pre terorizmus,

—

so zreteľom na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

—

so zreteľom na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie o ochrane osobných údajov,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/827 z 28. mája 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.o36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (5),

—

so zreteľom na akčný plán Komisie z februára 2016 na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu,

—

so zreteľom na správu Europolu o vývoji a stave terorizmu v EÚ za rok 2017 (TE-SAT),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2017 o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou (COM(2017)0340),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (7),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2017 o dovoze tovaru kultúrneho charakteru (COM(2017)0375),

—

so zreteľom na deviatu správu o pokroku v oblasti bezpečnostnej únie, ktorú Komisia uverejnila 27. júla 2017,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 18. októbra 2017 s názvom Jedenásta správa o pokroku dosiahnutom pri budovaní účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie (COM(2017)0608),

—

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0035/2018),

A.

keďže jedným zo základných prvkov boja proti terorizmu je odstrihnutie jeho zdrojov financovania, a to aj prostredníctvom skrytých schém podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, prania špinavých peňazí a daňových rajov;

B.

keďže časť financovania činnosti teroristických organizácií v iných oblastiach, určeného na financovanie radikalizácie a skutočných teroristických činov, môže pochádzať z európskych krajín, pričom iná časť pochádza z mimoeurópskych oblastí; keďže vonkajší a vnútorný rozmer boja proti terorizmu sú spojené, keďže odstrihnutie zdrojov financovania terorizmu by malo byť súčasťou širšej stratégie zahŕňajúcej rozmery vonkajšej aj vnútornej bezpečnosti;

C.

keďže moderné komunikačné siete a predovšetkým kolektívne financovanie sa ukázali ako lacný a efektívny spôsob generovania finančných prostriedkov na financovanie teroristických činností alebo riadenie džihádistickej siete; keďže teroristické skupiny dokážu získavať aj ďalšie prostriedky na financovanie svojich činností, a to prostredníctvom phishingových útokov, krádeže identity alebo získaním ukradnutých údajov o kreditných kartách na internetových fórach;

D.

keďže toto financovanie má tri spôsoby použitia: na teroristické útoky, ktoré si vyžadujú značný podiel finančných prostriedkov; na iné teroristické činy, ktoré sú vo svojom výsledku rovnako brutálne a ktoré si vyžadujú menšie množstvo finančných prostriedkov; a na financovanie propagandy, ktoré môžu inšpirovať k útokom „osamelých vlkov“ vyžadujúcich len veľmi málo prípravy a peňazí; keďže všetky tieto situácie si vyžadujú účinnú reakciu;

E.

keďže príjemca môže odvádzať finančné prostriedky zákonného pôvodu tretím stranám, jednotlivcom, skupinám, podnikom alebo subjektom spájaným s teroristickými aktivitami;

F.

keďže terorizmus je globálny zločin a účinná reakcia musí byť tiež globálna a celostná, s úzkou medzinárodnou koordináciou medzi finančnými inštitúciami, orgánmi presadzovania práva a justičnými orgánmi, pričom je výmena základných informácií o fyzických a právnických osobách a podozrivých aktivitách absolútne podstatná, a so zreteľom na to, že ochrana osobných údajov a rešpektovanie súkromia sú dôležité základné práva;

G.

keďže v dôsledku únikov údajov, ku ktorým došlo v ostatných rokoch, sa zvýšila informovanosť o väzbách medzi praním špinavých peňazí a daňovými únikmi na jednej strane a organizovanou trestnou činnosťou a financovaním terorizmu na druhej strane, a keďže tieto záležitosti sa stali významnou témou medzinárodnej politiky; keďže, ako Komisia uznáva, v nedávno uverejnených správach médií sa s organizovanou trestnou činnosťou vrátane terorizmu spojili aj rozsiahle podvody v oblasti DPH a spotrebných daní (8);

H.

keďže v takmer všetkých jurisdikciách členských štátov je financovanie terorizmu samostatným trestným činom;

I.

keďže finančné údaje sú významným nástrojom na získavanie spravodajských informácií na analyzovanie teroristických sietí a toho, ako možno ich operácie lepšie narúšať; keďže je stále potrebné primerané presadzovanie právnych predpisov na zabránenie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; keďže sú potrebné komplexné a preventívne stratégie založené na výmene základných informácií a posilnenej spolupráce medzi finančnými spravodajskými jednotkami, spravodajskými službami a agentúrami presadzovania práva, ktoré sa zúčastňujú na boji proti financovaniu terorizmu; keďže tieto informácie by mali pokrývať vývojové trendy v oblasti medzinárodných financií, ako sú Bitmapy, kódy SWIFT, kryptomeny a príslušné regulačné mechanizmy; keďže celosvetový boj proti financovaniu terorizmu musí zahŕňať celosvetové normy transparentnosti v súvislosti s konečnými skutočnými vlastníkmi podnikateľských subjektov, trustov a podobných subjektov, aby sa posilnila finančná transparentnosť, ktorá uľahčuje legalizáciu výnosov z trestnej činnosti a financovanie teroristických organizácií a subjektov;

J.

keďže je potrebná formalizovaná európska platforma v rámci súčasných štruktúr – ktorá až doteraz existovala neformálne – na centralizovanie zberu informácií, ktorý je v súčasnosti rozptýlený v 28 členských štátoch, a prostredníctvom ktorej môžu členské štáty poskytovať informácie o svojej miere angažovanosti a o pokroku v boji proti financovaniu terorizmu; keďže táto výmena informácií by mala byť proaktívna;

K.

keďže niektoré z medzinárodných neziskových organizácií, charitatívnych organizácií, iných nadácií, sietí a súkromných darcov položili základ pre finančné kapacity ISIS/Dá’iš, siete al-Káida a iných džihádistických organizácií a pôsobia ako krytie pre nekalé praktiky; keďže dohľad nad týmito organizáciami a zber spravodajských informácií o nich, ich zakladateľoch, činnostiach a väzbách na subjekty v EÚ, ktoré sú často rozsiahle, sú preto veľmi dôležité; keďže ich podpora šírenia džihádistického radikalizmu v Afrike, na Blízkom východe, v Ázii a Európe by sa mala zablokovať; keďže toto šírenie na hraniciach EÚ, v krajinách nášho susedstva a v partnerských krajinách je osobitne znepokojivé; keďže plnohodnotné vykonávanie odporúčaní FATF v týchto oblastiach zo strany Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a jej členských štátov je zásadne dôležité pre boj proti globálnemu terorizmu;

L.

keďže celosvetová sieť al-Káidy na získavanie finančných prostriedkov je založená na daroch charitatívnym organizáciám a MVO, ktoré s darcami komunikujú prostredníctvom sociálnych médií a internetových fór; keďže účty na sieťach sa takisto používajú na odosielanie žiadostí podporovateľov o dary na účel džihádu; keďže v nedávnom období vyvinuli teroristické organizácie niekoľko smartfónových aplikácií na maximalizáciu dosahu a podporu získavania darov od podporovateľov, pričom väčšina z nich sa nachádza v krajinách Perzského zálivu;

M.

keďže mikroštáty a štáty s nedostatočným dodržiavaním zásad právneho štátu sú mimoriadne zraniteľné a hrozí, že sa stanú hotspotmi financovania terorizmu;

N.

keďže spravodajské informácie naznačujú, že inštitúcie a jednotlivci v Perzskom zálive poskytujú ISIS/Dá’išu, sieti al-Káida a ďalším radikálnym skupinám finančnú a logistickú podporu; keďže bez týchto finančných prostriedkov by mnohé z týchto teroristických skupín neboli sebestačné;

O.

keďže ISIS/Dá’iš a al-Káida sa stali finančne sebestačnými; keďže ISIS/Dá’iš a al-Káida sa snažia presmerovať svoje finančné prostriedky do Sýrie a Iraku prostredníctvom vývozu ropy a investícií do podnikov, a to aj prostredníctvom peňažných služieb a profesionálnych kuriérov, nezákonných prevodov finančných prostriedkov a peňažných a profesionálnych služieb; keďže ISIS/Dá’iš a al-Káida prepierajú výnosy zo svojej trestnej činnosti nákupom podnikov a aktív všetkého druhu; keďže ISIS/Dá’iš a al-Káida takisto prepierajú výnosy z ukradnutých starožitností a pašovaných umeleckých diel a artefaktov ich predajom do zahraničia, a to aj na trhoch v členských štátoch; keďže nezákonné obchodovanie s tovarom, medzi inými aj so strelnými zbraňami, s ropou, drogami, cigaretami a kultúrnymi predmetmi, ako aj obchodovanie s ľuďmi, vymáhanie peňazí a vydieranie sa pre teroristické skupiny stali spôsobmi, ako získať finančné prostriedky, keďže rastúce prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a teroristickými skupinami predstavujú pre Úniu narastajúcu bezpečnostnú hrozbu; keďže tieto zdroje mohli ISIS/Dá’iš a al-Káide umožniť, aby pokračovali vo financovaní budúcich trestných činov po územnom kolapse v Sýrii a Iraku;

P.

keďže na základe série medzinárodných záväzkov založených na rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN a vnútroštátnych právnych predpisoch bol stanovený medzinárodný zákaz výkupného; keďže v praxi nemá zákaz OSN podporu kľúčových signatárov, ktorí uprednostňujú bezprostredné zachovanie života pred svojimi záväzkami v oblasti boja proti terorizmu, čím umožňujú financovanie teroristických organizácií;

1.

2.

—

so zreteľom na 62. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien, jeho hlavnú tému s názvom Výzvy a príležitosti pri dosahovaní rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien a dievčat na vidieku a na jeho tému na preskúmanie Zapojenie žien v médiách a ich prístup k médiám, informačným a komunikačným technológiám a ich vplyv a používanie ako nástroj na napredovanie a posilnenie postavenia žien,

—

so zreteľom na 4. svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu na posilnenie postavenia žien, ktoré boli prijaté v Pekingu, a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach OSN Peking + 5, Peking + 10, Peking + 15 a Peking + 20 o nových opatreniach a iniciatívach na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

—

so zreteľom na článok 157 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o podpore rodovej rovnosti v oblasti duševného zdravia a klinického výskumu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach (4),

—

so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (5),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

—

so zreteľom na všeobecné odporúčanie č. 34 (2016) Výboru pre odstránenie diskriminácie žien k právam žien na vidieku,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 (6) o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu z 12. decembra 2015,

—

so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0022/2018),

A.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných zásad EÚ, ktorá je uznaná v zmluvách a Charte základných práv;

B.

keďže piatym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat na celom svete a keďže piaty cieľ trvalo udržateľného rozvoja treba v plnej miere začleniť do programu 2030, aby sa dosiahol pokrok v plnení všetkých cieľov a zámerov trvalo udržateľného rozvoja; keďže súčasťou cieľov trvalo udržateľného rozvoja je „zdvojnásobenie poľnohospodárskej výroby a príjmov malovýrobcov potravín, najmä žien“;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty musia stáť na čele posilňovania postavenia žien a dievčat a majú povinnosť pracovať na dosiahnutí úplnej rovnosti žien a mužov v rámci EÚ a podporovať tento cieľ vo všetkých vonkajších vzťahoch;

D.

keďže sociálna a hospodárska situácia a životné podmienky sa v posledných desaťročiach podstatne zmenili a medzi jednotlivými krajinami sa značne líšia;

E.

keďže nedostatok vládnych opatrení proti rodovej nerovnosti ohrozuje súčasné a budúce úspechy v tejto oblasti; keďže riešenie tradičných rodových mocenských vzťahov, stereotypov a presvedčení je kľúčom k zabezpečeniu posilnenia postavenia žien a k odstráneniu chudoby;

F.

keďže diskriminácia žien sa prejavuje aj v prípade žien žijúcich vo vidieckom prostredí; keďže väčšina žien vo svete žije vo vidieckych oblastiach a v dôsledku toho vo väčšej miere podliehajú viacerým formám diskriminácie na základe veku, triedy, etnickej príslušnosti, rasy, zdravotného postihnutia a rodovej identity;

G.

keďže účasť žien na trhu práce vo vidieckych oblastiach zahŕňa širokú škálu pracovných miest, ktoré presahujú rámec konvenčného poľnohospodárstva;

H.

keďže ženy sú na vidieku za rovnakú prácu často platené menej než muži, ich práca žien často nie je formálne uznaná, ako je to napríklad v prípade neplatenej opatrovateľskej práce, a neprejavuje sa v počte žien, ktoré vlastnia poľnohospodárske podniky; keďže ženy sú kľúčovými aktérmi pri dosahovaní transformačných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych zmien, ktoré sú potrebné pre trvalo udržateľný rozvoj;

I.

keďže ženy žijúce na vidieku, ktoré sú často primárne poskytovateľky starostlivosti vo svojich rodinách a komunitách, čelia mnohým ťažkostiam pri prístupe k starostlivosti o deti a starších ľudí pre členov svojich rodín, čo vedie k tomu, že ženy znášajú neprimeranú záťaž, ktorá im bráni v integrácii na trhu práce; keďže poskytovanie kvalitných opatrovateľských služieb je pre ženy zásadná a podporuje rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

J.

keďže ženy na vidieku narážajú na početné obmedzenia prístupu k primeraným službám verejného zdravotníctva z dôvodu obmedzenej mobility a chýbajúcej dopravy či prostriedkov, pomocou ktorých môžu kontaktovať dopravné služby (napríklad mobilný telefón); keďže sú potrebné komplexné zdravotnícke služby zamerané na fyzické, duševné a emočné zdravie žien na vidieku (napr. ako pomoc pri riešení rodovo motivovaného násilia); keďže prístup k sexuálnym a reprodukčným právam v oblasti zdravia a k vzdelávaniu je vo vidieckych oblastiach väčšmi obmedzený;

K.

keďže udržanie obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, s osobitným dôrazom na oblasti s prírodnými obmedzeniami, je pre spoločnosť ako celok nevyhnutné, pretože od neho závisí ochrana životného prostredia a krajiny;

L.

keďže existuje priama súvislosť medzi rodovou nerovnosťou a zhoršovaním životného prostredia;

M.

keďže zmena klímy a jej dôsledky majú osobitný a neprimeraný negatívny vplyv na ženy a dievčatá; keďže ženy na vidieku tiež silne podnecujú zmenu smerom k udržateľnejšiemu a ekologickejšiemu poľnohospodárstvu a môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní zelených pracovných miest; keďže zabezpečenie rovnakého prístupu žien v poľnohospodárstve k pôde a k ďalším produktívnym zdrojom je kľúčom k dosiahnutiu rodovej rovnosti, potravinovej bezpečnosti a účinnej politiky v oblasti klímy;

N.

keďže mladé ženy vo vidieckych oblastiach naďalej trpia nerovnosťou a viacerými formami diskriminácie; keďže je potrebné prijímať opatrenia na presadzovanie skutočnej rovnosti žien a mužov v snahe zabezpečiť viac pracovných príležitostí vrátane samostatnej zárobkovej činnosti a práce v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ktoré im umožnia zostať na vidieku, a tým sa zaistí generačná obnova a budúcnosť tohto sektora a vidieckych oblastí;

O.

keďže odvetvie poľnohospodárstva, v ktorom ženy zohrávajú dôležitú úlohu, je kľúčom k životaschopnosti vidieckych oblastí, posilneniu generačnej výmeny, sociálnej súdržnosti a hospodárskemu rastu; keďže poľnohospodárstvo by malo poskytovať bezpečné, výživné a zdravé potraviny; keďže poľnohospodárstvo by malo prispievať aj k diverzifikácii krajiny, zmierňovaniu zmeny klímy a zachovaniu biodiverzity a kultúrneho dedičstva;

P.

keďže výživa zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o rozvoj a dobré životné podmienky dievčat; keďže zlá výživa spôsobuje fyzické a duševné problémy, ako je zaostávanie rastu, neplodnosť, apatia, únava a slabá koncentrácia, čím sa znižuje hospodársky potenciál žien, čo má vplyv na blahobyt širšej rodiny a komunity;

Q.

keďže je potrebná účasť žien pracujúcich v poľnohospodárstve vo verejných rozhodovacích orgánoch; keďže vyvážené zastúpenie je nevyhnutné na dosiahnutie rovnosti;

R.

keďže muži a ženy sú z hľadiska prevencie pracovných rizík vystavení rôznym faktorom; keďže napríklad pri hodnotení škodlivých účinkov chemických látok sa často robia výpočty, pri ktorých sa vychádza z telesnej konštrukcie mužov – ktorí majú zvyčajne viac svalovej hmoty –, a dokonca sa vynechávajú špecifické odporúčania pre tehotné a dojčiace ženy; keďže je preto potrebné zohľadniť rôzne faktory pri prijímaní opatrení zaručujúcich zdravie žien vo vidieckom prostredí;

S.

keďže diskriminácia postihuje aj ženy v mediálnom sektore; keďže médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pre celú spoločnosť, a je preto žiaduce, aby ženy, ktoré tvoria minimálne 50 % spoločnosti, boli spravodlivo zapojené do vytvárania mediálneho obsahu a rozhodovania v mediálnych organizáciách;

T.

keďže úloha mediálneho sektora je rozhodujúca pre podporu rodovej rovnosti, keďže médiá nielen odrážajú, ale aj vytvárajú vzory a normy správania, čím významným spôsobom formujú verejnú mienku a kultúru;

U.

keďže mediálne pokrytie prispieva k širokému pochopeniu zložitosti situácií žien a mužov naprieč všetkými vrstvami spoločnosti;

V.

keďže ženy a deti sú neprimerane ovplyvňované konfliktmi a predstavujú najvyšší podiel utečencov či už v táboroch alebo na cestách pri hľadaní bezpečia;

W.

keďže v mnohých spoločnostiach ženy nemajú rovnaký nárok na pôdu a majetok v dôsledku zákonných prostriedkov, čo zhoršuje chudobu a obmedzuje ich hospodársky rozvoj;

X.

keďže transrodové ženy čelia neprimeranej diskriminácii založenej na ich rodovej identite;

Y.

keďže silnejšia podpora sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je podmienkou rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

Z.

keďže v dôsledku sociálnych noriem, ktoré sa týkajú úloh žien a mužov, sa ženy nachádzajú v situácii väčšej zraniteľnosti, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie, a vzhľadom na škodlivé praktiky, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov alebo detské, skoré a nútené manželstvá;

a)

opätovne potvrdiť svoj pevný záväzok plniť Pekinskú akčnú platformu;

b)

podporovať matky, ktoré sú podnikateľky vo vidieckych oblastiach, keďže čelia špecifickým výzvam; zdôrazňuje, že podpora podnikania u týchto žien môže predstavovať nielen úspešné zosúladenie pracovného a súkromného života, ale slúžiť aj ako stimul pre vytváranie nových pracovných príležitostí a lepšiu kvalitu života vo vidieckych oblastiach, a zároveň podnietiť ostatné ženy, aby realizovali vlastné projekty;

c)

zastaviť všetky formy diskriminácie žien a dievčat vo všetkých oblastiach a bojovať proti všetkým formám násilia, ktoré predstavuje závažné porušovanie ich základných práv, pričom toto porušovanie je priamym dôsledkom tejto diskriminácie;

d)

zapojiť všetky vlády a požadovať, aby vypracovali programy zamerané na odstránenie sexuálneho a rodového násilia a škodlivých praktík, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov a obchodovanie s ľuďmi;

e)

vyzvať členské štáty, aby bojovali proti rodovým stereotypom a investovali do prístupu žien a dievčat k individuálne prispôsobenému vzdelaniu, celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä vo vidieckych oblastiach, predovšetkým v oblasti STEM, ako aj podnikania a inovácií, keďže ide o dôležité nástroje z hľadiska plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a aby podporovali rovnosť v odvetví poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj v odvetví cestovného ruchu a iných priemyselných odvetviach vo vidieckych oblastiach;

f)

vypracovať politiky zamerané na odstránenie chudoby a zaručiť pre mimoriadne zraniteľné skupiny vrátane žien a dievčat primeranú životnú úroveň, najmä prostredníctvom systémov sociálnej ochrany;

g)

propagovať informácie, opatrenia technickej pomoci a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o stanovenie profesijného postavenia pre vypomáhajúcich manželov v poľnohospodárstve, ktoré im umožnia využívať individuálne práva, najmä materskú dovolenku, sociálne poistenie proti nehodám v práci, prístup k odbornej príprave a práva na starobný dôchodok;

h)

odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, rozdiely v celoživotných príjmoch (zárobkoch) a rozdiely v dôchodkoch;

i)

vyzvať členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby vo vidieckych oblastiach zaručili univerzálny prístup k primeranej starostlivosti o deti a staršie osoby;

j)

vyzvať členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby poskytovali cenovo dostupné a kvalitné zariadenia a verejné a súkromné služby pre každodenný život, najmä vo vidieckych oblastiach a s osobitným zreteľom na zdravie, vzdelávanie a starostlivosť; poznamenáva, že by si to vyžadovalo začlenenie vidieckych infraštruktúr v oblasti starostlivosti o deti, služieb zdravotnej starostlivosti, vzdelávacích zariadení, opatrovateľských domovov pre staršie osoby a závislých ľudí, služieb zastupovania v prípade choroby a materstva a kultúrnych služieb;

k)

zaručiť začlenenie hľadiska rodovej rovnosti ako nástroja na začlenenie zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a boj proti diskriminácii do všetkých politík a programov zabezpečením primeraných finančných a ľudských zdrojov;

l)

mobilizovať potrebné zdroje na dosiahnutie rovnosti začlenením hľadiska rodovej rovnosti do všetkých politík a opatrení, a to aj prostredníctvom rodového rozpočtovania, ako nástroj na začlenenie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami a boj proti diskriminácii;

m)

zabezpečiť plné zapojenie Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť do procesu rozhodovania o pozícii EÚ na 62. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien;

n)

pripomenúť, že v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa zavádza povinnosť odstrániť priamu a nepriamu diskrimináciu žien prostredníctvom právnych, politických a programových opatrení vo všetkých sférach života a že článok 14 dohovoru je ako jediný medzinárodný záväzok zameraný na osobitné potreby žien vo vidieckych oblastiach;

o)

zabezpečiť, aby mali ženy a dievčatá prístupné, cenovo dostupné a vysokokvalitné formálne a neformálne vzdelávanie vrátane odbornej prípravy, ktoré by im umožnilo získať nové alebo rozvinúť existujúce zručnosti v oblasti riadenia, finančnej gramotnosti, ako aj hospodárske, obchodné a podnikateľské zručnosti, ako aj vzdelanie v oblasti občianstva, občianske a politické vzdelávanie a vzdelanie v oblasti technológií a trvalo udržateľného poľnohospodárstva; zabezpečiť, aby mali ženy rovnaké príležitosti a slobodu voľby v kariére, ktorej sa chcú venovať;

p)

zabezpečiť, že ženy a dievčatá žijúce na vidieku budú mať jednoduchý prístup k úverom a výrobným zdrojom a že získajú podporu pri svojich podnikateľských a inovačných iniciatívach;

q)

hájiť právo na zdravotnú starostlivosť a prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorá by zohľadňovala fyziologické odlišnosti medzi ženami a mužmi a prispôsobila sa potrebám žien a dievčat na vidieku, najmä z hľadiska zdravia a sexuálnych a reprodukčných práv;

r)

odsúdiť všetky formy násilia páchaného na ženách a zabezpečiť, aby obete žijúce vo vidieckych a odľahlých oblastiach neboli zbavené rovnakého prístupu k pomoci;

s)

zlepšiť účinnosť, transparentnosť a demokratický charakter miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných inštitúcií, ktoré by podporovali a posilňovali úlohu žien na vidieku a zabezpečovali ich zastúpenie na základe rovnakej účasti;

t)

uľahčiť prechod žien na vidieku z neformálneho na formálne hospodárstvo a uznať, že ženy vo vidieckych oblastiach pracujú v rôznych sférach a často podnecujú prechod na trvalo udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a tvorbu zelených pracovných miest;

u)

plánovať a vykonávať poľnohospodárske politiky odolné voči klíme, ktoré by náležite zohľadňovali osobitné hrozby, ktorým čelia ženy na vidieku v dôsledku prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom;

v)

zaručiť účasť žien a dievčat na vidieku na rozhodovaní v súvislosti s plánovaním a reakciou na všetky fázy katastrof a iných krízových situácií, počnúc včasným upozornením na potrebu záchrany, cez obnovu a končiac rekonštrukciou a zaručiť ich ochranu a bezpečnosť v prípade katastrof a iných kríz;

w)

prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zaručilo, že ženy na vidieku budú žiť v bezpečnom, čistom a zdravom prostredí;

x)

poskytovať kvalitnú, dostupnú infraštruktúru a verejné služby pre ženy a komunity na vidieku a investovať do ich vývoja a údržby;

y)

uľahčiť digitálny rozvoj, pretože môže výrazne prispieť k vytváraniu nových pracovných miest, zjednodušiť vstup do samostatnej zárobkovej činnosti, zvýšiť konkurencieschopnosť a rozvoj cestovného ruchu a vytvoriť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom;

z)

podporovať zakladanie a prebiehajúce činnosti miestnych komunitných skupín, ktoré by sa mali pravidelne stretávať, aby diskutovali o problémoch a výzvach spojených s rozvojom a prijímali tvorivé opatrenia;

aa)

požadovať, aby členské štáty, sociálni partneri a občianska spoločnosť podporovali a presadzovali zapojenie žien do rozhodovacieho procesu a ich účasť v riadiacich orgánoch profesijných, podnikateľských a odborových združení a organizácií v oblastiach vidieckych politík, zdravotníctva, vzdelávania a poľnohospodárstva, ako aj v správnych a zastupiteľských orgánoch na základe rovnomerného zastúpenia;

ab)

uznať a podporovať aktívnu úlohu žien vo vidieckych oblastiach a ich prínos pre hospodárstvo, keď pôsobia ako podnikateľky, riaditeľky rodinných podnikov a podporovateľky trvalo udržateľného rozvoja;

ac)

zabezpečiť vlastnícke práva žien na vidieku, najmä vo vzťahu k poľnohospodárskym podnikom, ako aj k dedeniu pozemkov, čo je dôležitý nástroj posilňovania ich hospodárskeho postavenia a nástroj, ktorý im umožňuje, aby sa plne podieľali na rozvoji vidieka a mali z neho úžitok;

ad)

zabezpečiť prístup žien na vidieku k výrobným zdrojom, elektronickým platformám, na trhy, k marketingovým nástrojom a finančným službám; podporovať miestne, regionálne a tradičné trhy – vrátane trhovísk –, ktoré sú prostredím, kde majú ženy obvykle viac príležitostí na priame uvedenie svojich produktov na trh, čím sa ešte viac posilňuje ich ekonomické postavenie;

ae)

podporovať zamestnanosť žien v sektore STEM, najmä v pozíciách, ktoré prispievajú k obehovému hospodárstvu a boju proti zmene klímy;

af)

rozvíjať politiky, služby a programy v oblasti zamestnanosti, zameraných na riešenie ťažkých situácií žien na vidieku, ktoré často pracujú v neformálnom sektore a ktoré sa môžu stretávať s viacnásobnými formami prierezovej diskriminácie na základe pohlavia, veku, triedy, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia alebo rodovej identity; poskytovať pomoc a podporu prispôsobenú ich potrebám a záujmom;

ag)

zaviesť programy, ktoré by zabezpečili, aby ženy a ich rodiny mohli mať prístup k univerzálnym systémom sociálnej ochrany, ktoré majú vplyv na ich budúcu dôchodkovú situáciu, a tým znížiť rozdiel v dôchodkoch, ktorý je svojou podstatou mnohotvárny;

ah)

zhromaždiť údaje rozčlenené podľa pohlavia a vypracovať štatistiky o hodnotách, situáciách, podmienkach a potrebách žien na vidieku, ktoré umožnia vypracovať vhodné politiky; pravidelne sledovať situáciu žien vo vidieckych oblastiach;

ai)

vyzvať na ratifikáciu a vykonávanie Medzinárodného dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho článku 6 s názvom Ženy so zdravotným postihnutím; zaručiť dostupnosť produktov, infraštruktúry a služieb;

aj)

vyzvať Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne vlády, aby zabezpečili cenovo dostupné, vysoko kvalitné zariadenia a verejné a súkromné služby zamerané na každodenný život vo vidieckych oblastiach a aby vytvorili podmienky potrebné na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre ženy vo vidieckych oblastiach, najmä zaručením vhodných opatrovateľských zariadení pre závislé osoby, dostupnej zdravotnej starostlivosti a verejnej dopravy;

ak)

zdôrazniť význam začlenenia záruk do politík EÚ týkajúcich sa životných a pracovných podmienok žien najímaných ako sezónnych pracovníčok v poľnohospodárstve, najmä pokiaľ ide o potrebu ich sociálnej ochrany, zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti; povzbudiť regionálne, miestne a vnútroštátne orgány a ostatné inštitúcie k tomu, aby zaručili základné ľudské práva migrantov a sezónnych pracovníkov a ich rodín, najmä žien a konkrétne zraniteľných ľudí, a aby podporovali ich začlenenie do miestneho spoločenstva;

al)

zabezpečiť prístup k spoľahlivej vysokorýchlostnej širokopásmovej internetovej infraštruktúre a službám; investovať do nových technológií a podporovať využívanie vo vidieckych oblastiach a v poľnohospodárstve; uznať, že to prinesie významné sociálne, psychologické a hospodárske výhody; trvať na rozvoji komplexného prístupu („digitálna dedina“); podporiť rovnaké príležitosti v prístupe k týmto technológiám a odbornú prípravu v oblasti ich používania;

am)

venovať pozornosť zastúpeniu a pokroku žien v mediálnom sektore a nestereotypizovanému mediálnemu obsahu;

an)

podnietiť verejné mediálne organizácie, aby zaviedli vlastné politiky rovnosti, ktoré zabezpečia vyvážené zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích orgánoch;

ao)

zabezpečiť efektívny boj proti nárastu sexuálneho zobrazovania žien a dievčat v médiách s náležitým zreteľom na slobodu prejavu;

ap)

povzbudiť mediálne organizácie, aby predchádzali postupom organizačnej kultúry, ktorá často nezodpovedá rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom;

aq)

riešiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v mediálnom sektore prostredníctvom opatrení zameraných proti diskriminácii, čím sa medzi ženami a mužmi zabezpečí rovnaká mzda za rovnakú prácu;

ar)

prijať všetky potrebné opatrenia proti násilným činom páchaných na investigatívnych novinároch, s osobitným dôrazom na novinárky, ktoré sú často zraniteľnejšie;