Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Náklady v prípade absencie prisťahovalectva a nedostatočnej integrácie

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 110/01)

Spravodajca:	Pavel TRANTINA
Pomocný spravodajca:	José Antonio MORENO DÍAZ

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	7. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	149/09/13

1.   Zhrnutie záverov a odporúčaní

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že prisťahovalectvo má pozitívny vplyv na rast obyvateľstva a pracovnej sily. Ak sa prirodzený rast obyvateľstva stane negatívnym, prisťahovalectvo môže pomôcť udržať celkový počet obyvateľov a pracovných síl na konštantnej úrovni. Prisťahovalectvo samozrejme nie je konečným riešením, ako sa vyrovnať s dôsledkami starnutia obyvateľstva v Európe. Mohlo by však byť aj spôsobom, ako vyriešiť nedostatok pracovných síl a kvalifikácií, ktorý nesúvisí s demografickými procesmi.

1.2

Absencia prisťahovalectva v Európe by mala za následok, že: — Hospodárstva členských štátov by mali vážne ťažkosti, trhy práce by boli vystavené pravdepodobne nezmierniteľnému tlaku, celé priemyselné odvetvia by sa rúcali, poľnohospodárska výroba by skolabovala, stavebníctvo by nestačilo uspokojovať dopyt. — Zhoršili by sa demografické výzvy, dôchodkové systémy by sa mohli stať neudržateľnými, zdravotníctvu a sociálnej starostlivosti by hrozil kolaps, niektoré oblasti by sa rýchlo vyľudňovali, sociálna súdržnosť by bola v konečnom dôsledku ohrozená. — Úplný zákaz legálnej migrácie by nevyhnutne viedol k prudkému nárastu pokusov o nelegálnu migráciu, čo by zase viedlo k nadmerným bezpečnostným opatreniam, neúmerným represiám a politickým riešeniam a vyžadovalo by si obrovské náklady; podporilo by to trhy s prácou načierno, vykorisťovanie a moderné otrokárstvo a zúfalé pokusy o zjednotenie rodín. — Rasizmus a xenofóbia by prekvitali ešte viac ako v súčasnosti, presídlení ľudia migrantského pôvodu, aj druhá alebo tretia generácia, by sa stali terčmi všeobecnej nedôvery a nevraživosti.

1.3

Naopak migrácia môže priniesť hostiteľským krajinám nasledujúce výhody: môže pomôcť obsadiť voľné pracovné miesta a odstrániť nedostatok požadovaných zručností, udržať hospodársky rast a zachovať služby pre starnúce obyvateľstvo, ak v danej lokalite nie je dostatok mladých ľudí. Rozdiely v dôchodkoch môžu byť odstránené vďaka príspevkom nových mladých migrujúcich pracovníkov. Prisťahovalci prinášajú energiu a inováciu. Obohacujú hostiteľské krajiny o kultúrnu a etnickú rozmanitosť. Vyľudňujúce sa oblasti sa môžu oživiť, vrátane škôl, ktoré sa môžu transformovať. Krajiny pôvodu majú prospech z remitencií (platieb odosielaných migrantmi domov), ktoré prevyšujú zahraničnú pomoc. Vracajúci sa migranti prinášajú úspory, zručnosti a medzinárodné kontakty.

1.4

Aby sa mohol naplno realizovať potenciál migrácie, je potrebné zaujať prístup, ktorý okrem iného umožní lepšie využiť zručnosti migrantov. EHSV je presvedčený, že tento cieľ sa musí podporovať primeranými politikami a systémami potvrdzovania zručností a vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporili ich rýchly rozvoj. Okrem toho riadny rozvoj partnerstiev v oblasti zručností s krajinami mimo EÚ by bol vzájomne prospešný pre štáty EÚ, ako aj pre krajiny pôvodu migrantov.

1.5

EÚ by mala prijať politiky a opatrenia, ktoré podporia bezpečnú, usporiadanú a legálnu migráciu a posilnia sociálne začlenenie a súdržnosť.

1.6

Nedostatočná integrácia prináša so sebou hospodárske, sociálno-kultúrne a politické riziká a náklady. Preto sú investície do integrácie migrantov najlepšou poistkou proti prípadným budúcim nákladom, problémom a napätiu. Verejné politiky by sa mali snažiť odbúrať strach, obavy a pochybnosti rôznych častí obyvateľstva spoločnosti EÚ, aby sa zamedzilo protieurópskej a xenofóbnej rétorike. Príslušné politiky by preto mali zahŕňať aj jasný, konzistentný a odôvodnený súbor povinností pre samotných migrantov, ale rovnako aj dôsledné odsudzovanie protimigrantskej rétoriky a správania.

1.7

EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že podporovanie integrácie je kľúčové pre posilňovanie základných hodnôt a zásad EÚ, z ktorých rozhodujúci význam majú rozmanitosť, rovnosť a nediskriminácia. Integrácia sa týka celej spoločnosti vrátane migrantov, ktorí sa usádzajú v hostiteľskej krajine, a to bez ohľadu na ich postavenie alebo pôvod. Pre zraniteľné skupiny ľudí (ako sú utečenci) sú však potrebné osobitné politické opatrenia, pričom najlepšie výsledky možno dosiahnuť skôr prístupom založeným na komunitách a cielenou špecifickou podporou než univerzálnym prístupom. Preto je nevyhnutné, aby sa členské štáty EÚ učili jeden od druhého a úprimne sa usilovali vytvoriť prostredie, v ktorom je možné dosiahnuť integráciu migrantov a vyhnúť sa rizikám.

2.   Súvislosti a ciele stanoviska

2.1

Najväčšie migračné toky v Európe od druhej svetovej vojny vyvolávajú obavy občanov z ďalších nekontrolovaných migračných tokov a poukazujú na to, že je dôležité postupovať v boji proti nelegálnej migrácii spoločne a zabezpečiť, aby bola EÚ schopná konať. Členské štáty EÚ zápasia v súvislosti s migráciou s problémami z hľadiska riadenia, financovania a komunikácie, ako aj s obavami občanov. Niektorí politici túto situáciu zneužívajú a EHSV je presvedčený, že je naliehavé zmeniť rétoriku o migrácii a vrátiť sa k racionálnej diskusii založenej na faktoch. Utečenci a migranti by sa nemali vnímať ako hrozba, ale ako príležitosť pre hospodársky a sociálny model Európy.

2.2

Súčasné politiky, ktoré radia kontrolu migrácie k prioritným témam programu v oblasti zahraničných vecí, spochybňujú pozíciu EÚ v zahraničných vzťahoch, v dôsledku čoho sa vytvára priestor na vydieranie a stratu dôveryhodnosti vo veciach ľudských práv. EHSV je presvedčený, že EÚ a členské štáty musia ísť nad rámec súčasného modelu a zabezpečiť, aby sa podporovali regulárne spôsoby vstupu, ktoré uľahčia riadenú migráciu a úspešné začlenenie. Bezpečné a zákonné cesty môžu zmierniť tlak na azylový systém EÚ.

2.3

Pokiaľ budú trhy EÚ stimulovať dopyt po pracovnej sile, migrácia bude existovať: či už legálna alebo iná. Aspoň v niektorých povolaniach bude určite dopyt rásť (sektor starostlivosti, práca v domácnosti, sociálne služby, stavebníctvo atď.) (1).

2.4

Na podujatí Dni občianskej spoločnosti v júni 2017 vystúpila vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini s hlavným prejavom na tému Globálna Európa a jej úloha pri zabezpečovaní mieru a stability (2). Vo svojom prejave uviedla, že Európa potrebuje migráciu z hospodárskych a kultúrnych dôvodov. Navrhla, aby EHSV vypracoval štúdiu alebo správu o nákladoch v prípade absencie migrácie, pretože podľa jej názoru by niektoré európske hospodárstva mohli skolabovať, keby všetci migranti z jedného dňa na druhý zmizli. Správa by mala obsahovať názory hospodárskych a sociálnych subjektov na to, ako by Európa vyzerala bez migrantov. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je reakciou na jej úvahy.

2.5

Migrácia má veľa podôb – môže byť legálna, nelegálna alebo, ako to bolo v posledných troch rokoch, humanitárna v dôsledku vojny v Sýrii a v iných častiach sveta. Migračné toky sú takisto zmiešané a migrácia za prácou môže byť sezónna, manuálna alebo vysokokvalifikovaná. Tento dokument sa zameriava predovšetkým na bezpečnú a riadenú migráciu za prácou (a s ňou spojené zlúčenie rodiny) podporovanú EÚ. Prihliada sa v ňom však aj na iné formy prisťahovalectva do EÚ a na potenciálny prínos migrantov prichádzajúcich v rámci (dočasnej) humanitárnej migrácie (žiadatelia o azyl) a nelegálnej migrácie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Demografia – starnutie a úbytok obyvateľstva v EÚ

3.1.1

Na začiatku 21. storočia čelí Európa starnutiu obyvateľstva, stagnujúcemu alebo dokonca klesajúcemu počtu domácich obyvateľov, vysokej nezamestnanosti a v niektorých kľúčových členských krajinách aj pomalému hospodárskemu rastu. Európa zároveň zostáva jedným z hlavných cieľov migrácie (3).

3.1.2

Jednou z hlavných výziev sú pre Európsku úniu zmeny z hľadiska objemu pracovnej sily. Hoci ponuka pracovnej sily (objem pracovnej sily) sa nevyvíja nezávisle od dopytu po pracovnej sile, jej budúci vývoj možno odhadnúť skombinovaním rôznych scenárov miery účasti pracovnej sily na trhu práce s demografickými prognózami, ako to urobili autori European Demographic Data Sheet 2018 (Európsky prehľad demografických údajov na rok 2018) (4). Súčasnú pracovnú silu v Európskej únii predstavuje približne 245 miliónov pracovníkov. S cieľom odhadnúť budúcu ponuku pracovnej sily do roku 2060 autori stanovili tri scenáre miery účasti na trhu práce, ktorá sa pohybuje v rozpätí 214, 227 alebo 245 miliónov pracovníkov.

3.1.3

V iných prognózach, ako je prognóza predstavená v informačnom dokumente Európskej komisie na sociálny summit v Göteborgu v roku 2017, sa uvádza, že v roku 2060 budú na každú staršiu osobu pripadať dve osoby v produktívnom veku. Dnes sú to štyri. V dôsledku toho je európsky sociálny model, ako ho poznáme dnes, vážne ohrozený.

3.1.4

Na druhej strane má prisťahovalectvo pozitívny vplyv na rast obyvateľstva a pracovnej sily. Ak sa prirodzený rast obyvateľstva stane negatívnym, prisťahovalectvo môže pomôcť udržať celkový počet obyvateľov a pracovnú silu na konštantnej úrovni. Mohlo by však byť aj spôsobom, ako vyriešiť nedostatok pracovných síl a zručností, ktorý nesúvisí s demografickými procesmi. Ústav medzinárodnej ekonomiky v Hamburgu však vo svojej správe s názvom The Costs and Benefits of European Immigration (Náklady a prínosy európskeho prisťahovalectva) (5) tvrdí, že prisťahovalectvo nie je ideálnym riešením, ako sa vyrovnať s dôsledkami starnutia obyvateľstva v Európe.

3.2   Potenciál migrácie pracovnej sily z tretích krajín

Možno identifikovať nasledujúce vplyvy (6):

3.2.1

Na hostiteľské krajiny: — je možné obsadiť voľné pracovné miesta a odstrániť nedostatok požadovaných zručností, — môže sa udržať hospodársky rast, — môžu sa zachovať služby pre starnúce obyvateľstvo, ak v danej lokalite nie je dostatok mladých ľudí, — môžu sa odstrániť rozdiely v dôchodkoch príspevkami nových mladých pracovníkov, ktorí tiež platia dane, — prisťahovalci prinášajú energiu a inováciu, — hostiteľské krajiny sú obohatené o kultúrnu a etnickú rozmanitosť, — môžu sa oživiť vyľudňujúce sa oblasti vrátane škôl s klesajúcim počtom žiakov.

3.2.2

Na krajiny pôvodu: — rozvojové krajiny majú prospech z remitencií (platieb odosielaných migrantmi domov), ktoré v súčasnosti často prevyšujú zahraničnú pomoc (7), ale aj z kultúrnej výmeny, — nezamestnanosť sa znižuje a mladí migranti si zlepšujú vyhliadky do života, — vracajúci sa migranti prinášajú úspory, zručnosti a medzinárodné kontakty.

4.   Náklady v prípade absencie prisťahovalectva

4.1   Udržať hospodársky rast a uspokojiť potreby trhu práce

4.1.1

Prisťahovalectvo z krajín mimo EÚ má priamy aj nepriamy vplyv na hospodársky rast: zdá sa, že medzi rastom pracovnej sily prostredníctvom prisťahovalectva a celkovým rastom HDP existuje jasná vzájomná závislosť. V posledných rokoch napríklad Švédsko udelilo tisíce pracovných povolení vývojárom informačných technológií, zberačom lesných plodín a kuchárom. Prisťahovalectvo pracovnej sily prispieva významnou mierou k švédskemu hospodárstvu: podniky, ktoré zamestnávajú týchto prisťahovalcov rastú rýchlejšie než iné porovnateľné podniky. Prisťahovalci za prácou z krajín mimo EÚ/EHP prispievajú každoročne 1 miliardou EUR k švédskemu HDP a vyše 400 miliónmi EUR k daňovým príjmom (8).

4.1.2

V rokoch 2004 – 2014 pracovná sila v Európe vďaka migrantom vzrástla o 70 % (9). Je ťažké presne určiť, aký vplyv by mal nedostatok pracovnej sily takéhoto rozsahu na európske hospodárstvo a jednotlivé členské štáty. Okrem toho sa cudzinci zvyčajne integrujú do trhových výklenkov (segmentácia), ktoré buď rýchlo rastú alebo rýchlo upadajú, keďže umožňujú pružnejšie reagovať na požiadavky trhu práce v EÚ.

4.1.3

Podobne sa migranti podieľajú na zamestnanosti každej krajiny tým, že prispievajú k spotrebe a k vytváraniu nových pracovných miest. Podnikatelia z radov migrantov prispievajú k hospodárskemu rastu a zamestnanosti, pričom často oživujú zabudnuté remeslá a živnosti a v narastajúcej miere poskytujú tovar a služby, ktoré prinášajú pridanú hodnotu (10). EHSV preto odporúča, aby na posilňovanie „tvorivosti a inovačných schopností“ podnikateľov z radov migrantov boli na úrovni EÚ, členských štátov a na miestnej úrovni prijaté osobitné opatrenia. Cieľom je odstrániť diskrimináciu a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých, aby mohli prispieť k inkluzívnemu rastu a kvalitným pracovným miestam (11).

4.1.4

EHSV sa tiež domnieva, že vzhľadom na svoju špecifickú tendenciu pôsobiť v oblasti opatrovateľských činností, hospodárstva spoločného využívania zdrojov a obehového hospodárstva podniky sociálneho hospodárstva môžu okrem vytvárania nových pracovných miest uľahčovať a podporovať aj podnikanie migrantov z krajín mimo EÚ a ich prístup k hospodárskej činnosti (12).

4.1.5

Meranie fiškálneho vplyvu prisťahovalectva je zložitá otázka. OECD však uvádza (13), že za posledných päťdesiat rokov bol celkovo fiškálny vplyv migrantov neutrálny, t. j. všetky náklady, ktoré mohli byť s nimi spojené, boli pokryté ziskom vytvoreným prostredníctvom vybratých daní a poplatkov.

4.1.6

Vo výskumnej štúdii spoločnosti Oxford Economics (14) sa dospelo k záveru, že migrujúci pracovníci pomohli udržať primeranú ponuku pracovnej sily na podporu hospodárskeho rozmachu v rokoch 2004 – 2008. Zdá sa, že dostupnosť pracovnej sily z radov migrantov mala významný vplyv na niektoré podniky, ktoré vďaka tomu prežili alebo nemuseli delokalizovať výrobu do zahraničia (autori citujú prieskum, do ktorého sa zapojilo 600 podnikov, z ktorých 31 % uviedlo, že migranti sú dôležití pre prežitie ich organizácie, pričom v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a poľnohospodárstva toto percento vystúpilo až na 50 %).

4.1.7

Je zrejmé, že prisťahovalectvo môže byť hospodársky prospešné pre krajiny pôvodu aj pre hostiteľské krajiny. Vzhľadom na súčasné hospodárske a obchodné štruktúry však najväčší prospech z prisťahovalectva majú bohaté a silné krajiny. Migrácia má takisto potenciál spájať ľudí kultúrne a podporovať vzájomné porozumenie. Ak sa však nebudeme usilovať odbúrať nedorozumenia, predsudky a mýty, ktoré sú rozšírené medzi miestnym obyvateľstvom, ale aj v komunitách migrantov, bude dochádzať k nezhodám.

4.2   Odstrániť nedostatok požadovaných zručností

4.2.1

Podľa štúdie Inštitútu pre trhové hospodárstvo (15), ktorej vypracovanie zadal EHSV a ktorá bola uverejnená 24. júla 2018, európske hospodárstvo stráca každoročne celkovo viac ako 5 % produktivity pre nesúlad medzi zručnosťami pracovníkov a potrebami trhu práce. V štúdii sa uvádza, že za každú odpracovanú hodinu strácame 80 centov. K najviac postihnutým patria povolania v informačných technológiách a komunikáciách, lekári a všeobecnejšie oblasť vedy, technológie a inžinierstva. Tento jav sa dotýka aj učiteľov, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Uvedený trend sa podľa autorov zhoršuje v dôsledku demografického poklesu a technologického vývoja. Nedostatok požadovaných zručností by čiastočne mohla pomôcť vyriešiť migrácia pracovnej sily.

4.2.2

Na to, aby sa mohol naplno realizovať potenciál migrácie v tejto oblasti, je potrebný prístup, ktorý okrem iného umožní lepšie využiť zručnosti a kvalifikácie migrantov. Prisťahovalci majú často príliš vysokú kvalifikáciu na pracovné miesta, ktoré sa im ponúkajú (16).

4.2.3

Nedostatok požadovaných zručností možno čiastočne znížiť len ak sa validujú zručnosti a kvalifikácie prisťahovalcov. Systémy EÚ na potvrdzovanie zručností sú však ešte stále vo vývoji a závisia od členských štátov. Členské štáty a aktéri v teréne nevyužívajú dostatočne nástroj EÚ v oblasti zručností. Napriek tomu existujú mimovládne iniciatívy, ako je doklad o kompetenciách spoločnosti Bertelsmann Stiftung alebo online odborné sebahodnotenie (17).

4.2.4

Riadny rozvoj partnerstiev v oblasti zručností s krajinami mimo EÚ by bol vzájomne prospešný pre štáty EÚ, ako aj pre krajiny pôvodu migrantov.

4.3   Udržať poskytovanie starostlivosti

4.3.1

Nedostatok pracovnej sily v oblasti zdravotnej starostlivosti je časovaná bomba. Súčasná kríza (18) pokračuje a nedostatok pracovnej sily sa bude naďalej stupňovať, ak sa nepodniknú príslušné politické kroky. Európska komisia už v roku 1994 stanovila starostlivosť za jeden zo strategických sektorov. v roku 2010 Európska komisia upozornila, že ak sa naliehavo nepodniknú potrebné kroky na vyriešenie problému chýbajúcej pracovnej sily v oblasti dlhodobej starostlivosti v rozsahu až do jedného milióna pracovníkov, do roku 2020 budú chýbať na strane ponuky dva milióny pracovníkov v sektore zdravotnej starostlivosti (19).

4.3.2

V mnohých členských krajinách je všeobecný nedostatok pracovnej sily v povolaniach sociálnej starostlivosti. Nábor opatrovateľov s platnými dokladmi aj bez dokladov pomáha odstrániť nedostatočnú ponuku v sektore starostlivosti. Najmä systémy starostlivosti v krajinách južnej Európy sú vo veľkej miere závislé od opatrovateľov bývajúcich v domácnosti. Napríklad v Taliansku opatrovatelia bývajúci v domácnosti, ktorí sú migranti, tvoria približne tri štvrtiny pracovnej sily v sektore domácej starostlivosti (20).

4.3.3

Krajiny strednej a východnej Európy takisto pociťujú nedostatok pracovnej sily v sektore starostlivosti, ako aj zvyšujúci sa dopyt po starostlivosti v západnej Európe. Napríklad Poľsko poskytuje množstvo opatrovateľov pre iné krajiny napriek tomu, že na jeho vlastnom trhu je v oblasti starostlivosti nedostatok pracovnej sily. Tento nedostatok sa rieši príchodom pracovníkov z Ukrajiny a iných krajín mimo EÚ do Poľska (21).

4.3.4

Takisto je dôležité vyzdvihnúť významný hospodársky prínos migrantiek prostredníctvom platenej práce pre rodiny a spoločenstvá a upozorniť, že je potrebné riešiť rozdiely medzi ženami a mužmi na trhoch práce (22). Prieskumy ukazujú, že väčšina pracujúcich migrantiek je zamestnaná v sektore služieb (napr. povolania v sektore stravovania, práca v domácnosti, zdravotná starostlivosť). Nelegálna práca, podzamestnanosť a zamestnávanie na základe dočasnej zmluvy by mohli viesť k znevýhodneniu migrantiek na trhoch práce v EÚ, preto treba ďalej rozvíjať opatrenia, ktoré zaručia rovnaké zaobchádzanie a zabezpečiť ochranu zraniteľným osobám.

4.4   Vyriešiť problém vyľudňovania vidieckych a odľahlých oblastí

4.4.1

Vidiecke, horské a ostrovné oblasti sa čoraz viac vyľudňujú, čo vytvára zostupnú ekonomickú a sociálnu špirálu, ktorá naberá na sile, keďže čoraz viac ľudí migruje do miest. Znižovanie počtu obyvateľstva obmedzuje množstvo peňazí v obehu v rámci komunity, čo následne ovplyvňuje životaschopnosť miestnych podnikov, obchodov a dopravných spojení, ako aj dostupnosť dôležitých zariadení a služieb.

4.4.2

V niektorých oblastiach EÚ, napríklad v Írsku alebo v Brandenbursku, sa vyľudňovanie rieši usadzovaním migrantov. Napríklad v prípade poľnohospodárstva v Severnom Írsku je prínos pracovných migrantov kľúčový pre prežitie tohto sektora, ktorý čelí závažným problémom z hľadiska ponuky pracovnej sily a vzhľadom na starnúcich pracovníkov. Migranti sú ochotní prijať pracovné miesta so mzdami a podmienkami, ktoré miestni obyvatelia odmietli, a žiť v obciach, ktorým hrozí vyľudnenie, napriek tomu, že môže ísť o veľmi neregulovaný sektor s rizikom pracovného vykorisťovania (23).

4.4.3

Politika Európskej únie v oblasti rozvoja vidieka ponúka príležitosti na pomoc miestnym vidieckym spoločenstvám s príchodom migrantov. Mnohé organizácie pôsobiace v oblasti vidieckeho rozvoja poukázali na pomoc, ktorú môžu vidiecke oblasti poskytnúť migrantom, ktorých príchod by mohol zohrať dôležitú úlohu v snahe oživiť oblasti, ktoré zasiahol nedostatok obyvateľov a/alebo hospodársky úpadok. Európsky parlament vo svojej štúdii z roku 2017 (24) zdôraznil, že je dôležité poskytnúť podporu na sociálne začlenenie a integráciu migrantov do trhu práce.

4.5   Riešenie kultúrnej rozmanitosti

4.5.1

Absencia migrantov by bola na úkor rozmanitosti v krajinách EÚ a viedla by ku xenofóbnej a samoľúbej rétorike, ktorá je v rozpore s hlavnými zásadami EÚ. Okrem toho by sme stratili príspevok k rozširovaniu hodnôt, akými sú rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia, kde zviditeľnenie obyvateľstva s migrantským pôvodom pomohlo v posledných rokoch dosiahnuť pokrok.

4.6

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa možnosť absencie prisťahovalectva do EÚ musí zamietnuť ako nerealistická, neuskutočniteľná a nesmierne škodlivá.

5.   Náklady v prípade nedostatočnej integrácie (a ako im zabrániť)

5.1

V snahe plne využiť potenciál migrácie do Európy, ako sa uvádza vyššie, a zároveň minimalizovať s tým súvisiace a dlhodobé riziká a sociálno-ekonomické náklady, ktorým sa dá predísť, je veľmi dôležité, aby sa vytvorili podmienky pre úspešnú integráciu migrantov.

5.2

Hlavné body objasňujúce, ako EÚ chápe túto koncepciu, sú uvedené v spoločných základných zásadách pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii, ktoré prijala Rada v roku 2004 (25). Integrácia sa v nich chápe ako „dynamický, obojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkými prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov“. To je v rozpore so všeobecne zaužívanou mylnou predstavou o integrácii ako o asimilácii, t. j. jednosmernom procese, ktorým sa jednotlivci vzdávajú svojich národných a kultúrnych atribútov výmenou za atribúty svojej novej krajiny pobytu (26). Avšak, ako to bolo zopakované v akčnom pláne EÚ pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín z roku 2016, zásadným prvkom života a účasti na dianí v EÚ je pochopenie a rešpektovanie jej základných hodnôt (27).

5.3

Treba zdôrazniť, že integrácia sa týka všetkých migrantov, ktorí sa usadzujú v hostiteľskej krajine bez ohľadu na ich postavenie alebo pôvod. Pre zraniteľné skupiny ľudí (ako sú utečenci) sú však potrebné osobitné politické opatrenia, pričom najlepšie výsledky možno dosiahnuť skôr prístupom založeným na komunitách než univerzálnym prístupom.

5.4

Zamestnanosť je kľúčovou súčasťou procesu integrácie. Členské štáty a hospodárski a sociálni partneri vnímajú preto integráciu migrantov do trhu práce ako prioritu. Dopyt po migrujúcich pracovníkoch je totiž naďalej jednou z hlavných hnacích síl prisťahovalectva.

5.5

Medzi ďalšie základné premenné, ktoré určujú integráciu migrantov na strane prijímajúceho štátu, patria: istota a predvídateľnosť štatútu migranta, možnosti a prekážky z hľadiska získania občianstva, príležitosti na zlúčenie rodiny, dostupnosť jazykových kurzov, požiadavky na jazykové a kultúrne znalosti, politické práva a všeobecná otvorenosť ktorejkoľvek danej spoločnosti a jej ochota prijať nových prisťahovalcov, pomáhať im a komunikovať s nimi, čo platí aj v opačnom smere.

5.6

Okrem toho je integrácia migrantov úzko prepojená s množstvom politík súvisiacich s ochranou na pracovisku, bývaním, so zdravotnou starostlivosťou, vzdelávaním, právami žien a nediskrimináciou, aby sme spomenuli aspoň niektoré.

5.7

V snahe vyčísliť uplatňované politiky bol vytvorený index politík v oblasti integrácie migrantov (MIPEX), ktorý poskytuje porovnateľné údaje o členských štátoch EÚ a niekoľkých ďalších krajinách (28). Jeho výsledky zdôrazňujú existujúce rozdiely medzi členskými štátmi vrátane pretrvávajúcich rozdielov medzi východom a západom.

5.8

Podľa scenára „nedostatočnej integrácie migrantov“ možno určiť tieto riziká a/alebo náklady:

5.8.1   Hospodárske

—	vylúčenie migrantov z formálnej pracovnej sily (a nárast nedeklarovanej práce),

—	zvýšené náklady na riešenie sociálnych problémov po tom, ako vzniknú, namiesto toho, aby sa im predchádzalo,

—	neschopnosť migrantov plne realizovať svoj potenciál (často sa prenáša na nasledujúce generácie).

5.8.2   Sociálno-kultúrne

—	nedostatočná identifikácia s hodnotami a normami hostiteľskej krajiny a ich nedostatočné prijatie,

—	prehĺbenie sociálno-kultúrnych rozdielov medzi prisťahovaleckou a hostiteľskou komunitou,

—	štrukturálna diskriminácia migrantov vrátane nedostatočného zabezpečenia primeraného prístupu k službám,

—	zvýšená xenofóbia a vzájomná nedôvera,

—	replikácie jazykových bariér,

—	priestorová segregácia vedúca až k vzniku get,

—	rozpad celkovej sociálnej súdržnosti.

5.8.3   Bezpečnostné

—	nárast nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti,

—	zhoršenie v oblasti presadzovania práva a možné zvýšenie miery kriminality, najmä v sociálne vylúčených oblastiach,

—	potenciálna radikalizácia a zvýšená podpora extrémnych ideológií (v komunitách migrantov, ako aj v hostiteľskej spoločnosti).

5.9

Vzhľadom na uvedené riziká sú investície do integrácie migrantov najlepšou poistkou proti prípadným budúcim nákladom, problémom a napätiu.

5.10

Príslušné politiky by mali zahŕňať aj jasný, konzistentný a odôvodnený súbor povinností pre samotných migrantov, ale rovnako aj dôsledné odsudzovanie protimigrantskej rétoriky a správania.

5.11

Preto je nevyhnutné, aby sa členské štáty EÚ učili jeden od druhého a úprimne sa usilovali vytvoriť prostredie, v ktorom je možné dosiahnuť integráciu migrantov a vyhnúť sa uvedeným rizikám.

5.12

Je potrebné jasne uviesť, že úsilie vlád kriminalizovať alebo inak marginalizovať migrantov, podnecovanie etnického nacionalizmu a znižovanie financovania integračných opatrení (vrátane nerozdelenia finančných prostriedkov, ktoré poskytla EÚ) – ako sa nedávno ukázalo v niektorých členských štátoch – sú v priamom rozpore s týmito cieľmi a môžu v dlhodobom horizonte spôsobiť nenapraviteľné škody.

5.13

Napokon podpora integrácie je kľúčom k posilneniu základných hodnôt a zásad EÚ, z ktorých rozhodujúci význam majú rozmanitosť, rovnosť a nediskriminácia.

---

(1)  Napríklad spomedzi 4,3 milióna prisťahovalcov v EÚ v roku 2016 boli podľa odhadov 2 milióny občanov z krajín mimo EÚ, 1,3 milióna ľudí s občianstvom iného členského štátu EÚ, ako je ten, do ktorého sa prisťahovali, okolo 929 000 občanov, ktorí sa prisťahovali do členského štátu EÚ, ktorého občianstvo majú (napríklad občania, ktorí sa vrátili, alebo tí, ktorí sa narodili v cudzine) a zhruba 16 000 osôb bez štátnej príslušnosti.

(2)  Hlavný prejav F. Mogherini na Dňoch občianskej spoločnosti 2017.

(3)  Migration data portal.

(4)  European Demographic Data Sheet 2018.

(5)  The costs and benefits of European immigration, Econstor.

(6)  Podľa záverov štúdie s názvom The pros and cons of Migration (Výhody a nevýhody migrácie), Embrace.

(7)  Perspectives on Global Development 2017, OECD.

(8)  DAMVAD Analytics (2016): Labour immigration contributes to Swedish economic development. (Imigrácia za prácou prispieva k švédskemu hospodárskemu rozvoju).

(9)  OECD (2014): Is migration good for the economy? Migration Policy Debates (Je migrácia dobrá pre hospodárstvo? Diskusie o migračnej politike).

(10)  J. Rath, Eurofound (2011), Promoting ethnic entrepreneurship in European cities (Podpora podnikania etnických menšín v európskych mestách), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(11)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 16.

(12)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 1.

(13)  International Migration Outlook 2013, OECD.

(14)  Ministerstvo pre zamestnanosť a vzdelávanie, Spojené kráľovstvo: The Economic, Labour Market and Skills Impacts of Migrant Workers in Northern Ireland (Vplyv migrujúcich pracovníkov na hospodárstvo, trh práce a zručnosti v Severnom Írsku).

(15)  EHSV (2018): Skills Mismatches – An Impediment to the Competitiveness of EU Businesses (ISBN: 978-92-830-4159-7).

(16)  LABOUR-INT: Integration of migrants and refugees in the labour market through a multi-stakeholder approach.

(17)  Meine Berufserfahrung zählt.

(18)  UNI Europa UNICARE (2016).

(19)  Európska komisia (2013).

(20)  Výskumná služba Európskeho parlamentu (2016).

(21)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7.

(22)  Správa Migrant women in the EU labour force. Summary of findings, EK.

(23)  M. Nori (2017). The shades of green: migrants' contribution to EU agriculture: context, trends, opportunities, challenges (Odtiene zelenej: prínos migrantov do poľnohospodárstva EÚ: súvislosti, trendy, príležitosti, výzvy).

(24)  EU rural development policy and the integration of migrants, EP.

(25)  Spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii.

(26)  Viac informácií o koncepčnom rozdiele sa uvádza napríklad v článku Assimilation vs integration, Centre for the Study of Islam in the UK, RE teachers Resource Area.

(27)  Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

(28)  Migrant Integration Policy Index 2015: How countries are promoting integration of immigrants.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Udržateľné inkluzívne biohospodárstvo — nové príležitosti pre európsku ekonomiku

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 110/02)

Spravodajca:

Mindaugas MACIULEVIČIUS

Pomocná spravodajkyňa:

Estelle BRENTNALL

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušný orgán	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	25.9.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/3/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Je potrebné zaviesť dlhodobú, ucelenú a transparentnú politiku a stimulačný rámec na podporu biohospodárstva. Na riešenie mnohých prierezových spoločenských výziev je potrebný politický záväzok na vysokej úrovni, pričom politické prostredie EÚ by mohlo byť ústretovejšie voči inovatívnym biovýrobkom a surovinám vyrobeným v EÚ udržateľným spôsobom. Finančné alebo daňové stimuly by mohli pomôcť povzbudiť potrebné investície, keďže v týchto oblastiach majú právomoc skôr členské štáty a regióny než EÚ. Klastrové organizácie zoskupujúce malé a stredné podniky (MSP), ako aj prvovýrobcovia udržateľnej biomasy, zohrávajú zásadnú úlohu pri rozvíjaní vzťahov medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci. Pokračujúce a aktuálne mapovanie (1) spojené s meraním účinku bioshospodárstva by mohlo slúžiť na určenie existujúcich klastrov činných v oblasti biovýrobkov a mali by sa prijať opatrenia, ktoré umožnia rozvoj nových klastrov na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov v oblastiach, v ktorých existujú medzery.

1.2.

Poľnohospodári, vlastníci lesov a ich družstvá zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaisťovaní efektívneho využitia prírodných zdrojov a prispievajú k obehovému biohospodárstvu. Na podporu poradenských služieb, odbornej prípravy a výmeny poznatkov je nevyhnutný silný viacročný finančný rámec, spoločná poľnohospodárska politika a európska stratégia v oblasti lesného hospodárstva, aby bolo možné lepšie reagovať na potreby poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev. Treba propagovať konkrétne príklady, aby sa zvýšilo povedomie o biohospodárstve a ukázal jeho prínos pre celý hodnotový reťazec. Mladých poľnohospodárov a nových záujemcov to bude motivovať k rozbehnutiu podnikania v tejto oblasti. Mali by sa podporovať organizácie výrobcov a družstvá, pretože sú dôležitými nástrojmi na zvýšenie mobilizácie a prínosu existujúcej biomasy v EÚ. Je preto nevyhnutné povzbudzovať odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v EÚ, aby ďalej investovali a inovovali v oblasti udržateľnej výroby biomasy.

1.3.

Je dôležité povzbudzovať tvorbu trhu a pomáhať spotrebiteľom a verejnosti prijímať informované rozhodnutia o výrobkoch a odvetviach, ktoré podporujú svojimi každodennými nákupmi. Ak chce Európska únia zvýšiť slabé povedomie spotrebiteľov a šíriť zrozumiteľné a presné informácie o biovýrobkoch, musí vypracovať komunikačnú stratégiu, do ktorej budú zapojení všetci partneri v hodnotovom reťazci a všetky ostatné zainteresované strany. Dôležitým prvým krokom bolo vytvorenie jasných celoeurópskych noriem pre biovýrobky, ktoré môžu pripraviť pôdu pre zavedenie opatrení na vytvorenie trhu, aby sa podporilo prijímanie biologických produktov vyrobených v EÚ spotrebiteľmi a verejnými obstarávateľmi.

1.4.

Využívanie jediného fondu zabezpečí udržateľnú finančnú návratnosť investícií. V záujme odstránenia prekážok a zníženia administratívnej záťaže, ako aj zabezpečenia udržateľnosti by v celej EÚ mali byť prioritou inteligentná regulácia a dôsledné viacúrovňové vykonávanie. Internetový nástroj by napríklad mohol pomôcť identifikovať dostupné financovanie a posúdiť, či uchádzač spĺňa kritéria oprávnenosti podľa tohto mechanizmu. Tento systém by tiež poskytoval väzby a zdroje potrebné pri priamej žiadosti o podporu z mechanizmus financovania. Mohol by slúžiť aj ako trh, zabezpečoval by dostupnosť informácií o financovaní a sprostredkovával by kontakty medzi žiadateľmi o financovanie a potenciálnymi investormi (napr. ako internetová stránka venovaná skupinovému financovaniu). V záujme podpory nových a súčasných hodnotových reťazcov biovýrobkov a posilnenia konkurencieschopnosti existujúcich výrobných zariadení, ako aj stimulácie rozvoja vidieka, tvorby pracovných miest a podnikania, má navyše kľúčový význam, aby sa pokračovalo v spoločnom podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (spoločný podnik BBI 2.0) aj po skončení súčasného viacročného finančného rámca.

1.5.

Politika EÚ v oblasti regionálneho rozvoja po roku 2020 by mala poskytnúť dostatok finančných prostriedkov na ďalší rozvoj vidieckych oblastí. Dôraz by sa mal klásť najmä na podporu investícií do infraštruktúry a služieb potrebných na účinné a udržateľné vidiecke podnikanie v oblasti biohospodárstva.

1.6.

Pružný, primeraný a stabilný právny rámec umožní využívať vedecké príležitosti a podporovať zavádzanie inovácií. Výskum má zásadný význam pre podporu, zavádzanie a hodnotenie inovácie v biohospodárstve. Komerčné využívanie závisí nielen od špičkového výskumu, ale aj od primeraného strategického právneho a spoločenského rámca, aby sa zabezpečil rýchly prenos znalostí do priemyslu. Priekopníci by mali dostať priestor a podporu potrebnú na rozvoj inovácií a napredovanie v medziach regulačného rámca. V situáciách, v ktorých by regulácia mohla lepšie podporovať rozvoj biohospodárstva ako celku a tam, kde sú potrebné tvorivé riešenia, by sa so zainteresovanými stranami mohli uzatvoriť dohody týkajúce sa inovácií a ochrany prírody. Inovácie by tiež mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní udržateľnosti výroby biomasy v EÚ.

1.7.

Je nevyhnutné rozvíjať programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností pre nové talenty a súčasných zamestnancov. Uvoľnenie potenciálu biohospodárstva by mohlo viesť k tvorbe nových pracovných miest. Zavádzanie nových technológií však predstavuje pre organizácie práce a pre zručnosti požadované od pracovníkov veľkú výzvu. Preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť trvalý rozvoj a prispôsobovanie zručností jednotlivcov po celý život. Pre zmiernenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pomocou ďalšieho posilňovania väzieb medzi vzdelávacími systémami a trhmi práce je nevyhnutný záväzok všetkých príslušných zainteresovaných strán – výrobcov biomasy, poskytovateľov vzdelávania, spoločností, odborových zväzov, verejných služieb zamestnanosti a vlád – zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy a ich súlad s potrebami trhu. Opatrenia na celkový rozvoj zručností a ich zosúladenie s potrebami trhu práce by však mali byť neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru opatrení, ktoré zahŕňajú politiky v oblasti zamestnanosti, priemyslu, investícií, inovácie a životného prostredia.

1.8.

Na uspokojenie rastúceho dopytu po surovinách je nevyhnutné skúmať využívanie biomasy a uprednostňovať účinnejšie využívanie biomasy, ktorá už existuje. Popri tom je potrebné zvýšiť kvalitu a kvantitu produktívnej poľnohospodárskej pôdy a stimulovať využívanie opustenej, okrajovej alebo slabo využívanej pôdy. Veľmi dôležitú úlohu môžu pri rozvoji biohospodárstva zohrávať výrobcovia surovín, najmä poľnohospodári a vlastníci lesov. Je nevyhnutné zvyšovať povedomie o potenciálnych možnostiach (využívanie iných plodín) a rozvíjať infraštruktúru na zber, skladovanie a prepravu biomasy. Kľúčovú úlohu môže zohrávať aj zjednodušenie systémov vykazovania udržateľnosti, zdokonalenie výroby viacúčelovej biomasy a posilnenie spracovateľskej kapacity. Odpad a zvyšky ako alternatívne zdroje biomasy a udržateľné obhospodarovanie európskych lesov ponúkajú možnosti v rámci biohospodárstva a bioenergetiky. Je potrebné oceniť udržateľné odpadové toky a ďalej investovať do mobilizácie dreva a rezíduí. Okrem toho je nutné vyvinúť technológie, ktoré by riešili otázku prirodzenej odlišnosti týchto výrobkov. V niektorých prípadoch môže byť potrebné prispôsobiť vnútroštátne politiky s cieľom zohľadniť využívanie odpadu v rámci biovýrobkov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Biohospodárstvo zahŕňa produkciu obnoviteľných biologických zdrojov a ich premenu na potraviny, krmivo, biovýrobky a bioenergiu. Jeho súčasťou sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, potravinárstvo, výroba papiera a celulózy, ako aj časti odvetví chémie, biotechnológie a energetiky. Toto stanovisko nezahŕňa výskum týkajúci sa genómov, bunkových procesov a bioinformatiky. Stratégia EÚ pre biohospodárstvo z roku 2012 mala za cieľ „pripraviť pôdu pre inovatívnejšiu a konkurencieschopnejšiu spoločnosť efektívnejšie využívajúcu zdroje, ktorá popri zaisťovaní ochrany životného prostredia zabezpečuje aj rovnováhu medzi potravinovou bezpečnosťou a udržateľným využívaním obnoviteľných zdrojov na priemyselné účely“. Komisia v roku 2017 vykonala opätovné preskúmanie svojej stratégie EÚ pre biohospodárstvo z roku 2012, z ktorého vyplynulo, že ciele tejto stratégie sú dôležité a že v Európe, ako aj mimo nej, sa čoraz viac uznáva význam príležitostí, ktoré ponúka biohospodárstvo.

2.2.

Napriek tomu, že ciele stratégie EÚ pre biohospodárstvo sú naďalej relevantné, pokiaľ ide o reagovanie na výzvy spojené s potravinovou a výživovou bezpečnosťou, a splnili sa ciele navrhnuté v sprievodnom akčnom pláne, so zreteľom na najnovší vývoj politík vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (záväzky prijaté na konferencii COP21) sa považuje za nevyhnutné zmeniť zameranie opatrení a posúdiť rozsah pôsobnosti tejto stratégie. Očakáva sa, že do roku 2050 sa zvýši počet obyvateľov planéty na takmer 10 miliárd, a preto treba účinnejšie využívať biologické zdroje, aby boli k dispozícii bezpečné, výživné, vysoko kvalitné a cenovo dostupné potraviny pre viac ľudí s menšími dôsledkami pre životné prostredie a klímu na vyrobenú jednotku, ako aj dostatok obnoviteľného biologického materiálu na výrobu značného podielu energie, ktorú v súčasnosti získavame využívaním fosílnej ropy v kombinácii s vetrom, slnkom a inými zdrojmi obnoviteľnej energie.

2.3.

V tejto súvislosti je udržateľné biohospodárstvo prierezovým hospodárskym odvetvím a je základom udržateľných hospodárskych stratégií na celom svete. Biohospodárstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu v rámci európskej konkurencieschopnosti a teraz treba určiť a využiť jeho príležitosti na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni. Tretie krajiny, napríklad USA, vyskúšali pri rozvoji biohospodárstva prístup zhora nadol, čím sa vytvoril zisk v hodnote 400 miliárd USD a podporili sa viac ako štyri milióny pracovných miest prostredníctvom priamych, nepriamych a súvisiacich príspevkov (2).

2.4.

Biohospodárstvo poskytuje možnosti, ktoré môžu prispieť k zníženiu emisií CO2 a závislosti od dovážaných fosílnych zdrojov. Napríklad lesy EÚ zadržiavajú množstvo uhlíka zodpovedajúce 10 % ročných emisií EÚ a zároveň zabezpečujú udržateľnú a nepretržitú ponuku biomasy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho sa odhaduje, že 100 000 chemických látok, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú, by mohlo teoreticky pochádzať z obnoviteľných surovín. Neznamená to, že by sa tak mali vyrábať všetky, teoreticky je to však možné. Vznikne tým nielen možnosť vyrábať predmety každodennej potreby pre domácnosti lokálne a z obnoviteľných zdrojov, ale to bude predstavovať aj pomoc pri tvorbe pracovných miest a rastu v Európe, ktorá má naďalej silný technologický náskok.

2.5.

Rozsiahlejšej inovácii v biohospodárstve EÚ však naďalej bránia viaceré závažné prekážky. Zásadnou prekážkou je nákladová konkurencieschopnosť výrobkov, a to tak v porovnaní s fosílnymi alternatívami, ako aj s rovnocennými produktmi z iných častí sveta. Nákladovú konkurencieschopnosť ovplyvňujú mnohé faktory vrátane úrovne technologickej pripravenosti, nákladov práce, dotácií na fosílne palivá a amortizácie, ako aj nízkej miery podpory trhu pre biovýrobky. Problém týkajúci sa konkurencieschopnosti znásobujú ťažkosti spojené s prístupom k finančným prostriedkom pre inovačné projekty a výrobné zariadenia a často pretrvávajúca nízka informovanosť koncových užívateľov o biovýrobkoch, ako aj nedostatok zručností a prevádzkových vzťahov, vďaka ktorým by tento sektor mohol napredovať. Povoľovacie postupy pre nové projekty v biohospodárstve sú navyše čoraz zdĺhavejšie a zaťažujúcejšie, čo pre hospodárske subjekty znamená značnú právnu neistotu a finančné riziká.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Odhaduje sa, že odvetvia biohospodárstva v EÚ majú ročný obrat približne 2 bilióny EUR a zamestnávajú okolo 19,5 milióna osôb (3), z ktorých sa väčšina nachádza vo vidieckych a pobrežných oblastiach a predstavuje približne 8,5 % pracovnej sily v 28 členských štátoch EÚ. Očakáva sa, že rozvoj bioodvetvia v celej EÚ bude z hľadiska zamestnanosti a tvorby príjmov prospešný pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke spoločenstvá. Spracovanie biomasy a výroba bioproduktov ponúka nové podnikateľské príležitosti v podobe pestovania rôznych plodín a ich uvádzania na trh. Vo vidieckych a pobrežných oblastiach sa popri konvenčných plodinách, ako sú obilniny, olejniny, zemiaky a cukrová repa, za potenciálne budúce plodiny vytvárajúce zisk považujú aj nové plodiny, ako sú tráva, lesné plodiny, morské riasy a mikroriasy.

3.2.

Existujúce biorafinérie už teraz poskytujú živobytie a lepšie ekonomické postavenie rodinám a spoločenstvám na vidieku. Biorafinérie – továrne, ktoré využívajú obnoviteľné suroviny (t. j. biomasu, vedľajšie produkty a druhotné produkty, ako aj odpad) namiesto fosílnych zdrojov – sú základom biohospodárstva: nachádzajú sa vo vidieckych a pobrežných oblastiach, blízko obnoviteľných surovín, ktoré spracúvajú, v centre výroby potravín a krmív, priemyselnej výroby a výroby dreva a energie.

3.3.

Biorafinérie využívajú všetky zložky rastlín, ktoré spracúvajú a vytvárajú minimálny odpad. Prostredníctvom účinných a/alebo inovatívnych technológií vyrábajú biorafinérie so sídlom v EÚ širokú škálu výrobkov, ako sú potraviny, krmivá, chemické látky, vlákna a palivá, ktoré kombinujú prvky obnoviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, kompostovateľnosti alebo biologickej rozložiteľnosti. Všestrannosť výrobkov a prísad z biovýrobkov im dáva širokú škálu využitia, napríklad v krmivách pre ryby, stavebníctve, kozmetike, lepenke, čistiacich prostriedkoch, palivách, mazivách, farbách, papieri, liečivách, plastoch a iných priemyselných produktoch, čím sa prísady z fosílnych surovín nahrádzajú obnoviteľnými surovinami.

3.4.

Zriaďovanie nových biorafinérií, rozvoj a rozširovanie existujúcich rafinérií sú investíciami do zariadení, ktoré budú prvými svojho druhu. Biorafinérie sú náročné na kapitál, majú dlhý čas návratnosti a sú vystavené technologickým a trhovým rizikám. Preto je dôležitý jasný, stabilný a podporujúci regulačný a finančný rámec, ktorý tieto investície v Európe posilní. V súčasnosti je možné získať prístup k širokej škále rôznych nástrojov, ako je Horizont 2020 (novo navrhnutý program Európsky horizont je vítaným, ambicióznym a inovatívnym výskumným programom) a spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), InnovFin a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), a v neposlednom rade aj úvery a záruky poskytované Európskou investičnou bankou (EIB). Prístup k nim však môže byť zložitý. Tieto prekážky by sa mohli odstrániť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta pre podniky, v rámci ktorého by podniky mali prístup k podrobným a konkrétnym informáciám zodpovedajúcim ich potrebám.

3.5.

V tejto súvislosti je nevyhnutné spolupracovať s občianskou spoločnosťou, poľnohospodármi, vlastníkmi lesov a priemyslom s cieľom povzbudiť diskusiu o formovaní konkurencieschopnejšieho biohospodárstva pre Európu, z ktorého budú mať všetci prospech. V záujme dosiahnutia zmeny tejto paradigmy smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu založenému na obnoviteľných zdrojoch má zásadný význam šírenie informácií o výhodách biohospodárstva. Dôležitými nástrojmi na vytvorenie udržateľného a spoľahlivého odvetvia biohospodárstva by v tejto súvislosti mohli byť dôveryhodné systémy osvedčovania a označovania, ktoré posilňujú dôveru priemyselných zákazníkov, verejných obstarávateľov a spotrebiteľov.

3.6.

EÚ, členské štáty a regionálne orgány môžu v zásadnej miere podporiť rast biohospodárstva tým, že budú stimulovať dopyt trhu po obnoviteľných a inteligentných výrobkoch a službách efektívne využívajúcich zdroje. Členské štáty by do budúcich strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky mali zahrnúť konkrétne opatrenia na rozvoj resp. ďalšiu podporu investícií a podporu udržateľných riešení pre európskych poľnohospodárov, vlastníkov lesov a ich združenia pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti a efektívnosti. Tam, kde majú biovýrobky potenciál udržateľným spôsobom nahrádzať fosílne zdroje s emisiami uhlíka, by sa to mohlo umožniť vytvorením nových právnych predpisov, ako je balík opatrení týkajúcich sa obehového hospodárstva, a prípadným opätovným preskúmaním iných súčasných príslušných právnych predpisov s cieľom podporiť nahrádzanie tradičných produktov z fosílnych zdrojov s emisiami uhlíka lokálne vyrobenými biologickými alternatívnymi materiálmi. Okrem toho sa môžu využívať súčasné normalizačné činnosti, ako je TC411 a systémy osvedčovania a/alebo nové dobrovoľné systémy označovania, ako napr. biobased%.

3.7.

Verejní obstarávatelia na úrovni členských štátov a regiónov by mali viac upozorňovať na tieto dôveryhodné osvedčenia a označenia týkajúce sa biologického odpadu. Napríklad holandský orgán pre normalizáciu NEN začal v roku 2016 uplatňovať nový systém osvedčovania na základe biologických materiálov s názvom Biobased% (http://www.biobasedcontent.eu/). Určuje množstvo biomasy obsiahnuté v danom výrobku a pomáha spoločnostiam poskytovať transparentné a dôveryhodné informácie o biologickom obsahu výrobku, a to pokiaľ ide o komunikáciu medzi podnikmi, ako aj medzi podnikom a spotrebiteľom. Vychádza z európskej normy EN 16785-1:2015 (ktorá poskytuje metódu na určenie biologického obsahu pevných, kvapalných a plynných produktov prostredníctvom rádiouhlíkovej analýzy a elementárnych analýz). Posúdenie zhody vypracúvajú osvedčovacie orgány, ktoré uzatvorili s NEN dohodu. Keďže sa tento systém osvedčovania už uplatňuje, je dôležité zvyšovať povedomie a v súčasných a budúcich právnych predpisoch vytvárať stimuly pre využívanie surovín z obnoviteľných zdrojov.

3.8.

Systémy certifikácie zohrávajú v lesnom hospodárstve dôležitú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej mobilizácie biomasy. Napríklad 60 % lesov EÚ je certifikovaných v rámci programu na podporu systémov certifikácie lesov (Programme for the Endorsement of Forest Certification – PEFC), a/alebo organizácie Forest Stewardship Council (FSC). Pre lesné hospodárstvo EÚ platia celosvetovo najprísnejšie environmentálne normy vychádzajúce z právnych predpisov, ako je nariadenie EÚ o dreve, pravidlá týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), smernice o vtáctve a o ochrane biotopov a balík predpisov o obehovom hospodárstve.

3.9.

Kľúčový význam má preto komunikácia medzi podnikmi navzájom a medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Zásadný význam má zvyšovanie povedomia verejnosti na základe presných, relevantných a dostupných informácií s cieľom zabezpečiť rozvoj inteligentného, udržateľného a inkluzívneho biohospodárstva, umožniť vznik trhu pre udržateľné biovýrobky a podporiť udržateľnejšiu spotrebu a výrobu. Opatrenia na zvyšovanie povedomia sú potrebné najmä na regionálnej a miestnej úrovni vrátane cien a ocenení, ako aj výstav o úlohe technológie a vedy v biohospodárstve.

3.10.

Je preto veľmi dôležité sformulovať jasné a presné posolstvá pre verejnosť. Keďže biohospodárstvo ponúka viaceré príležitosti na riešenie spoločenských výziev, je potrebné komplexné hospodárske posúdenie, ktoré poskytne informácie o rozsahu biohospodárstva vo všetkých sektoroch, ako aj o jeho príspevku k hospodárskemu rastu a súvisiacich účinkoch na trhu práce. V tejto súvislosti zohráva rozhodujúcu úlohu vedecká komunita. To je zároveň dôvod, prečo je podstatné ďalej investovať do interdisciplinárneho a základného výskumu, aby EÚ mohla naplniť svoj potenciál a prispievať ku globálnemu výskumu a inováciám v záujme potravinovej a výživovej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a znalostného biohospodárstva. Je nevyhnutné, aby legislatívny postoj EÚ v plnej miere vychádzal z pokrokových vedeckých dôkazov a skúseností z celého sveta a aby postup rozhodovania o regulačnom dohľade bol transparentný.

3.11.

Na to, aby sa podarilo vychovať generáciu, ktorá bude týmto problémom rozumieť a využije príležitosti ponúkané biohospodárstvom, je nevyhnutné vzdelávať žiakov a študentov základných a stredných škôl. Napríklad vyučovanie zásad obehovosti a zásad konania, ktoré je globálne a zároveň lokálne („glokálne“), ako aj vzbudzovanie záujmu o objavovanie, prispeje k príprave novej generácie na hľadanie vlastnej cesty. Na univerzitách už boli navrhnuté nové učebné osnovy kombinujúce napr. vedy o živej prírode so strojárstvom a marketingom. Takáto previazanosť medzi disciplínami a vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre začínajúce podniky môžu študentom pomôcť stať sa podnikateľmi v oblasti biohospodárstva. Odborná príprava sa musí rozvíjať tak, aby vyhovovala požiadavkám na zručnosti v prvovýrobe, výrobe, doprave a ďalších príslušných odvetviach. Taktiež je potrebné, aby pracovníci v priebehu života aktualizovali svoje zručnosti a kompetencie. Pomôcť im v tomu môžu programy celoživotného vzdelávania, ktoré sprostredkúvajú kontakty medzi poskytovateľmi vzdelávania a výrobcami, zamestnávateľmi a pracovníkmi, výskumníkmi a inovátormi.

---

(1)  https://biconsortium.eu/news/mapping-european-biorefineries

(2)  Pozri informačný prehľad ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov (USDA) s názvom An Economic Impact Analysis of the U.S. Biobased Products Industry: 2016 Update na stránke: https://www.biopreferred.gov/BPResources/files/BiobasedProductsEconomicAnalysis2016FS.pdf.

(3)  Všetky uvedené číselné údaje pochádzajú zo správy Spoločného výskumného centra v oblasti vedy a politiky JRC science for policy report: 2016 Bioeconomy Report, ktorá je dostupná tu: http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC103138/kjna28468enn.pdf.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Uľahčenie prístupu k financovaniu opatrení v oblasti klímy pre neštátne subjekty

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 110/03)

Spravodajca:

Cillian LOHAN (IE – III)

Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15. 2. 2018
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	27. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	114/6/7

1.   Závery a odporúčania

1.1

Napriek tomu, že sa v rámci paktov na financovanie opatrení v oblasti klímy prisľúbili rozsiahle zdroje, EHSV chce zdôrazniť, že malé neštátne subjekty pôsobiace v tejto oblasti zápasia s ťažkosťami pri prístupe k financovaniu, ktoré má zaistiť podporu a realizáciu potenciálne transformačných iniciatív.

1.2

Je naliehavo potrebné monitorovať a mapovať toky finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy v Európskej únii. Uľahčí sa tým meranie ich vplyvu na neštátne subjekty pôsobiace v oblasti boja proti zmene klímy a zabezpečí, že bude možné posúdiť pokrok v širšej transformácii hospodárstva na nízkouhlíkový model.

1.3

Zdroje financovania sú rôznorodé, a rovnako tak aj miestne iniciatívy, ktoré k nim potrebujú prístup. Mechanizmy na riešenie tohto problému neexistujú. Na tento účel by sa malo na úrovni EÚ zriadiť inkluzívne fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy.

1.4

EHSV navrhuje, aby sa fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy zaoberalo kľúčovými otázkami, spájalo kľúčové zainteresované subjekty pri odhaľovaní prekážok, navrhovalo riešenia a stanovovalo najúčinnejšie mechanizmy na lepšie rozdelenie financovania, vrátane určitého systému spárovania projektov s vhodnými zdrojmi financovania opatrení v oblasti klímy.

1.5

Je potrebné vytvoriť mechanizmus pre iniciatívy, ktoré potrebujú menšie sumy (a informovať o ňom), pričom jeho súčasťou bude: — zjednodušený proces podávania prihlášok, — zjednodušené požiadavky na vykazovanie, — zodpovedajúce financovanie, — podpora projektov v štádiu navrhovania pred podaním žiadosti o financovanie, — podpora na budovanie kapacít, vytváranie sietí, výmenu skúseností a rozvoj platformy na miestnej, regionálnej, štátnej a európskej úrovni.

1.6

Zameranie na financovanie opatrení v oblasti klímy by nemalo byť na úkor zodpovedného financovania v iných oblastiach. Každé financovanie by malo prihliadať na klimatické hľadisko, aby sa zaistilo, že žiadna finančná podpora alebo financovanie inej oblasti ako zmena klímy nebude v rozpore so záväzkami a cieľmi v oblasti klímy. V súvislosti s článkom 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa táto zásada musí dodržiavať, aby existujúce finančné toky boli v súlade so zameraním na znižovanie emisií skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

1.7

Je potrebné vytvoriť súbor nástrojov s jasnou komunikačnou stratégiou, ktorá neštátnym subjektom na všetkých úrovniach pomôže porozumieť financovaniu opatrení v oblasti klímy a získať k nemu prístup. Tento súbor nástrojov by mal navrhovateľom projektov uľahčiť vytváranie projektov, ktoré prispejú k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy.

2.   Úvod

2.1

Toto stanovisko vychádza z predchádzajúcich stanovísk EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode (1) a Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi (2), ako aj z nedávnej štúdie (3) EHSV, v ktorej sa zdôraznili prekážky brániace silnejšiemu zapojeniu neštátnych subjektov do opatrení v oblasti klimatických zmien.

2.2

EHSV v roku 2018 požadoval, aby sa v rámci európskeho dialógu o neštátnych opatreniach v oblasti klímy posilnila a rozšírila pôsobnosť a rozsah neštátnych opatrení európskych subjektov v oblasti klímy. Uviedol, že účelom dialógu by malo byť nielen vyzdvihovať a prezentovať opatrenia, ale aj reagovať na potreby neštátnych subjektov podnecovaním partnerstiev medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi, uľahčovaním partnerského učenia, odbornej prípravy a vzájomného poradenstva medzi neštátnymi subjektmi, zvyšovaním dostupného financovania a uľahčovaním prístupu k nemu.

2.2.1

Pojem neštátne subjekty sa vzťahuje na subjekty, ktoré nie sú stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). Toto širšie chápanie zahŕňa rôzne typy podnikov vrátane malých a stredných podnikov a mikropodnikov, investorov, družstvá, mestá a regióny, odborové zväzy, spoločenstvá a občianske skupiny, náboženské organizácie, mládežnícke skupiny a ďalšie mimovládne organizácie.

2.2.2

Navrhovaný európsky dialóg o neštátnych opatreniach v oblasti klímy by mal podporovať prístup k finančným prostriedkom pre opatrenia neštátnych subjektov. Toto by malo zahŕňať: — zmapovanie možností financovania, — poradenstvo v súvislosti s financovateľnými plánmi, — preskúmanie spôsobov financovania investícií v oblasti klímy, ktoré chcú uskutočniť neštátne subjekty, v rámci jestvujúceho finančného hodnotového reťazca (verejný i súkromný), — analýzu možností účinného financovania resp. rozdelenia finančných prostriedkov na projekty menšieho rozsahu, ktoré môžu priniesť zmenu, — analýzu súčasného dialógu a konzultácií s neštátnymi subjektmi s cieľom stanoviť nové techniky a najlepšie postupy na posilnenie využívania prostriedkov z existujúcich európskych a medzinárodných fondov, — presadzovanie toho, aby nadchádzajúci viacročný finančný rámec EÚ slúžil vyšším ambíciám neštátnych subjektov v oblasti klímy a aby stimuloval opatrenia týchto subjektov, — preskúmanie inovatívneho financovania (partnerské financovanie, kolektívne financovanie, mikrofinancovanie, zelené dlhopisy atď.).

2.3

Financovanie opatrení v oblasti klímy možno interpretovať viacerými spôsobmi, ale stály výbor Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ho definuje ako poskytovanie finančných prostriedkov na znižovanie emisií a zvyšovanie záchytu skleníkových plynov, na zníženie zraniteľnosti ľudských a ekologických systémov a na zachovanie a zvýšenie ich odolnosti voči negatívnym vplyvom zmeny klímy.

2.4

Toto stanovisko sa zameriava na financovanie opatrení v oblasti klímy vo vzťahu k členským štátom EÚ a k subjektom v týchto krajinách, ktoré nie sú stranami UNFCCC. Toto financovanie poskytuje organizáciám občianskej spoločnosti, obciam a miestnym samosprávam prístup k finančným nástrojom potrebným na pomoc pri navrhovaní a realizácii projektov, iniciatív a činností, ktoré prispievajú k obmedzovaniu emisií a zvyšovaní odolnosti komunít voči zmene klímy.

2.5

Je dôležité vnímať toto stanovisko v rámci klimatickej spravodlivosti (4), ktorej cieľom je zabezpečiť, že náklady na opatrenia v oblasti klímy nebudú neprimerane zaťažovať najchudobnejších a najzraniteľnejších členov spoločnosti.

2.6

Financovanie prvých krokov pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a v úsilí zmierniť zmenu klímy a prispôsobiť sa jej má rozhodujúci význam pre zabezpečenie spravodlivého prechodu a urýchlenie opatrení na miestnej úrovni.

2.7

Pre mikroprojekty a malé projekty môže byť financovanie vo výške 2 000 až 250 000 EUR ťažko dostupné. Sú potrebné účinné mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby menšie opatrenia riadené komunitou neboli vylúčené z transformačného potenciálu financovania opatrení v oblasti klímy.

2.8

EÚ v uplynulom desaťročí úspešne vytvorila viacero mechanizmov financovania prispôsobených takýmto potrebám – napríklad európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), globálna aliancia proti zmene klímy (GCCA), spolufinancovanie mimovládnych organizácií a finančné nástroje decentralizovanej spolupráce – ktoré by mohli podnietiť rozvoj primeraných nástrojov v oblasti klímy.

3.   Zistené problémy

Súvislosti

3.1

EHSV rozhodne podporuje Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú stanovila OSN, a Parížsku dohodu. Naše súčasné smerovanie by však prinajlepšom umožnilo len obmedziť zvyšovanie teploty na 3 oC alebo viac, čo vysoko prekračuje maximálny limit stanovený v Parížskej dohode. Prechod k udržateľnosti si bude vyžadovať veľké úsilie a významné investície. Celkové ročné priemerné energetické investície do zmierňovania zmeny klímy na obdobie rokov 2015 – 2050 v snahe obmedziť otepľovanie na 1,5 oC sa podľa osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 oC v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou odhadujú na približne 900 miliárd USD.

3.2

Boj proti zmene klímy si vyžaduje vysoké investície. Nie však až také vysoké ako investície, ktoré boli v posledných rokoch potrebné na záchranu kolabujúceho finančného sektora. Na tento účel sa podarilo nájsť investície vo výške 2,5 bilióna EUR. Riziko kolapsu ekosystémov, ktoré sú pre našu existenciu nevyhnutné, by malo zaručiť prinajmenšom rovnakú reakciu.

3.3

Diskusia o financovaní opatrení v oblasti klímy sa príliš často zameriava na vytváranie nových konkrétnych položiek financovania, zatiaľ čo v Parížskej dohode sa požaduje, aby všetky finančné toky boli v súlade s úsilím o zníženie emisií skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy.

3.4

Marrákešské partnerstvo a globálny akčný program v oblasti klímy sú príležitosťami na zapojenie neštátnych subjektov do formálneho procesu UNFCCC. Pri tvorbe balíkov financovania sa nevenuje pozornosť identifikácii opatrení v EÚ a ich financovaniu v záujme maximalizácie ich potenciálneho dosahu.

3.5

Hoci sa pokročilo v otázke financovania boja proti globálnemu otepľovaniu a jeho účinkom, nepostačuje to. V poslednej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (5) sa jasne uvádza, že sa nachádzame v kritickom období a že v nadchádzajúcom desaťročí budú nevyhnutné radikálne opatrenia, ktoré obmedzia následky na zvládnuteľnú úroveň. Politickou prioritou musia byť udržateľné financie a hospodárstvo, a to najmä prostredníctvom jasnej, stabilnej a stimulujúcej legislatívy.

3.6

Nestačí vyčleniť určité percento rozpočtu na financovaniu opatrení na boj so zmenou klímy, ak sa iná časť rozpočtu vynakladá na činnosti poškodzujúce klímu. Je nutné posudzovať klimatických dosah akýchkoľvek výdavkov ako celku. V pracovnom dokumente Medzinárodného menového fondu sa celosvetové priame a nepriame dotácie každoročne poskytované na energiu z fosílnych zdrojov vyčísľujú na 5,3 bilióna USD, čo znamená viac ako 15 miliárd dolárov denne. Negatívny vplyv týchto dotácií sa nepodarí vyrovnať ani pomocou plánovaného Zeleného klimatického fondu s rozpočtom vo výške 100 miliárd dolárov ročne.

3.7

Transformáciu energetiky sa nepodarí uskutočniť úspešne, včas a v súlade s európskymi záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody, ak sa v politike nebude venovať pozornosť problematike energetickej chudoby. Je potrebné spravodlivo rozdeliť finančné a sociálne náklady a prínosy spojené s prechodom Európy na udržateľnú energiu medzi všetky úrovne správy a všetkých trhových aktérov vrátane občanov. Vedecká štúdia Heat Roadmap Europe (6) ukazuje, že Európa by so súčasnými technológiami mohla dostupným a nákladovo účinným spôsobom znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 86 % v porovnaní s rokom 1990.

3.8

Výskum pre toto stanovisko poukázal na nedostatok informácií o mapovaní cielených tokov financovania opatrení v oblasti klímy v rámci členských štátov. Je ťažké posúdiť, či sa finančné prostriedky rozdeľujú na menšie, dostupné sumy peňazí alebo aký je transformačný účinok financovania. Toto nedostatočné monitorovanie a podávanie správ problém ešte viac zahmlieva a bráni rozvoju najúčinnejších riešení.

Prístup pre podnikanie a malé a stredné podniky

3.9

Prístup k finančným prostriedkom, spojený s rôznymi výzvami, ktorým čelia malé a stredné podniky (MSP) a väčšie podniky, je aj naďalej hlavnou výzvou pre všetky typy neštátnych subjektov. Touto výzvou je nielen dostupnosť väčšieho množstva finančných prostriedkov a dodatočného financovania, ale aj zrozumiteľnosť existujúcich mechanizmov financovania.

3.10

Okrem toho je ťažké definovať, čo možno nazvať „ekologickou investíciou“. Investori sa v prvom rade zameriavajú na riziko a návratnosť, a je pre nich ťažšie posúdiť možný vplyv navrhovaného projektu na klímu a odhadnúť jeho šance na úspech. Súkromní veritelia sa budú zdráhať financovať projekt bez jasnej predstavy o investičných rizikách, ako aj o mechanizmoch na zmiernenie rizika – inými slovami bez záruky.

Prístup pre miestne a regionálne samosprávy

3.11

Medzi faktory obmedzujúce prístup samospráv na nižšej ako celoštátnej úrovni k financovaniu patria: nízke úverové ratingy, obmedzená schopnosť mobilizovať súkromné financovanie z dôvodu nedostatočnej veľkosti trhu s investíciami do nízkouhlíkovej infraštruktúry a neatraktívne pomery rizika a návratnosti, štátne limity zavedené vládami krajín stanovujúce či alebo koľko si orgány na nižšej ako štátnej úrovni môžu požičať od súkromného sektora.

Prístup ku komunitným iniciatívam

3.12

V súčasnosti existujú v Európe tisícky miestnych iniciatív v oblasti klímy a udržateľnosti. Tieto iniciatívy výrazným spôsobom prispievajú k cieľom EÚ v oblasti klímy, energetiky a udržateľnosti, sú však väčšinou odkázané na prácu dobrovoľníkov a významnou prekážkou ich rozvoja a väčšieho výskytu je nedostatok finančných prostriedkov a odbornej podpory. Často im stačia len veľmi skromné zdroje, bez ktorých iniciatívy nedokážu dosiahnuť pokrok a rozbiehať projekty. Transformačný potenciál týchto iniciatív sa nevyužíva.

3.13

Miestne iniciatívy narážajú v mnohých prípadoch na ťažkosti pri získavaní prístupu k tradičným zdrojom financovania. Minimálna suma finančných prostriedkov, o ktorú je možné požiadať, je často privysoká a presahuje potreby alebo manažérske kapacity malých miestnych iniciatív. Požiadavky na spolufinancovanie vytvárajú ďalšie prekážky.

3.14

Splnenie požiadaviek na získanie financovania, nadmerné papierovanie a zložité postupy patria medzi problémy, na ktoré narážajú menšie skupiny pri prístupe k financovaniu. Aj keď sú tieto druhy projektov alebo iniciatív samy osebe malé, ich kumulatívny účinok môže byť veľký. Ak sú malé komunitné programy podporované dostatočnými finančnými prostriedkami, má to pozitívny dominový efekt a prináša to mnohé ďalšie miestne výhody.

3.15

Väčšina prostriedkov, ak nie všetky, sú projektovo orientované a neriešia potrebu zdrojov na podporu procesov na rôznych úrovniach, od komunitnej práce a budovania kapacít na miestnej úrovni, až po budovanie sietí, výmenu a rozvoj platforiem na regionálnej, štátnej a európskej úrovni. Financovanie podpory v tejto oblasti by mohlo významne pomôcť zvýšiť úroveň angažovanosti občanov a komunít v oblasti klímy a tiež pomôcť zabezpečiť dostatočnú organizáciu a spoluprácu na podporu rozširovania opatrení a prispievať k rozvoju politiky.

Prístup k financovaniu inovácií

3.16

Začínajúci podnikatelia čelia viacerým výzvam, ktoré súvisia s prístupom k financiám, nedostatkom poznatkov a skúseností, prístupom na trhy a snahou prekonať štádium začínajúceho podniku. Financovanie inovácií je dôležitou súčasťou riešenia klimatickej krízy, ale rovnako sú nevyhnutné inovácie vo finančných mechanizmoch a ich využívaní. Cieľom iniciatív, ako je napríklad EIT Climate-KIC, je riešiť tieto problémy uplatňovaním hľadiska klímy na finančných trhoch, sprostredkovaním informácií o klimatických rizikách verejnosti a podporou investícií do inovatívnych začínajúcich podnikov.

4.   Navrhované riešenia

4.1

EHSV navrhuje vytvoriť na úrovni EÚ určitý druh fóra pre financovanie opatrení v oblasti klímy s decentralizovanou sieťou. Fórum by spájalo všetky relevantné strany a umožňovalo by koordinovanú reakciu na problémy, ktoré tu boli uvedené. Bolo by nástrojom na rozvoj potrebných mechanizmov, ako sa uvádzajú v tomto stanovisku.

4.2

Fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy musí slúžiť ako platforma pre dialóg s cieľom pomôcť spojiť mimoriadne sľubné a účinné neštátne riešenia so súkromnými a inštitucionálnymi investormi. V záujme maximalizácie účinku je navyše v členských štátoch EÚ a inde potrebné zamerať sa v plnej miere na rozšírenie opatrení v oblasti klímy a možnosti ich využitia inde. EHSV má vďaka svojej sieti skupín organizovanej občianskej spoločnosti v celej Európe vynikajúce postavenie na to, aby bol súčasťou fóra pre financovanie opatrení v oblasti klímy, ako zástupca miestnej úrovne, ktorá čelí ťažkostiam s prístupom k financovaniu.

4.3

Účinná komunikácia bude kľúčovou súčasťou akejkoľvek úspešnej stratégie na riešenie problémov pri financovaní opatrení v oblasti klímy. Komunikácia musí prebiehať všetkými smermi, pričom sa jasne určí cieľová skupina a o príležitostiach a dostupnosti finančným možností sa bude informovať účinným, presným a primeraným jazykom.

4.4

Európska komisia a ostatné inštitúcie EÚ musia vypracovať usmerňujúce dokumenty pre neštátne subjekty, aby využívali existujúce mechanizmy financovania. Je potrebné vytvoriť systém, ktorý by identifikoval, analyzoval, zhŕňal a šíril informácie o rôznych dostupných zdrojoch financovania opatrení neštátnych subjektov v oblasti klímy. Môže sa pri tom vychádzať z práce Európskeho výboru regiónov, ktorý identifikuje kroky na vypracovanie súboru nástrojov zahŕňajúceho ľahko zrozumiteľné informácie pre miestne a regionálne orgány o podpore a financovaní opatrení v oblasti klímy.

4.5

Na jasné zmapovanie tokov financovania opatrení v oblasti klímy je potrebný monitorovací mechanizmu, ktorý pomôže identifikovať prekážky a zamerať sa na praktické riešenia na ich odstránenie. Toto je naliehavý prvý krok. Proces mapovania by bol tiež rozhodujúcim krokom pre pochopenie prekážok brániacich prístupu malých neštátnych subjektov. Zmapovanie financovania tiež pomôže identifikovať nedostatky, pokiaľ ide o identifikáciu pozitívnych opatrení v oblasti klímy, ktoré by mali byť súčasťou globálneho akčného programu v oblasti klímy.

4.6

EHSV vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúceho postavenia a bola vzorom v tom, ako identifikovať príspevok neštátnych subjektov k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy. Európske neštátne subjekty pôsobiace v oblasti klímy, najmä tie menšie, očakávajú, že im európske inštitúcie prostredníctvom jednoduchších postupov a podávania správ pomôžu pri mobilizácii cielených finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy a pri získavaní lepšieho prístupu k financovaniu. To by umožnilo ľahšie identifikovať mnohé opatrenia, ktoré by v boji proti klimatickým zmenám mohli ostať nepovšimnuté. Napríklad pre projekty nedosahujúce určitú finančnú hranicu, napríklad 50 000 EUR, by sa mohla využívať zjednodušená jednostranová žiadosť a jednostranový formulár na podanie správy.

4.7

Je potrebné dodatočné financovanie vo forme malých grantov so zjednodušenými postupmi podávania žiadostí a správ, ktoré by sa osobitne zameriavalo na miestne opatrenia v oblasti klímy a udržateľnosti a nevyžadovalo by si príliš vysoké miery spolufinancovania. Mohli by sa vytvoriť mechanizmy, ktoré umožnia zoskupiť projekty s cieľom zväčšiť dosah financovania a uľahčiť k nemu prístup. Tieto nástroje treba bezodkladne vytvoriť.

4.8

Okrem toho by sa mal vytvoriť podporný mechanizmus, ktorý projektom umožní využívať odborné znalosti v štádiu pred podaním žiadosti o financovanie, aby boli projekty účinne navrhnuté a ich financovanie správne nastavené.

4.9

Na úrovni EÚ by sa mala rozvinúť všeobecná diskusia o inovatívnych mechanizmoch financovania. Neštátne subjekty by sa mali do tejto diskusie zapojiť od samého začiatku, aby sa zabezpečila jednoduchosť a jasnosť kritérií prideľovania.

4.10

Vo všeobecnosti by sa mala nadviazať užšia spolupráca medzi zabehnutými fondmi a programami na financovanie opatrení v oblasti klímy a udržateľnosti a sieťami neštátnych subjektov. Ide o spoločné využívanie poznatkov, komunikáciu a dialóg. Fórum na financovanie opatrení v oblasti klímy to môže sprostredkovať.

4.11

Finančné opatrenia by tiež mohli stimulovať neštátne opatrenia alebo klimaticky vhodné správanie zo strany neštátnych subjektov. Napríklad daňové odpočty na štátnej úrovni by mohli pomôcť stimulovať nízkouhlíkovú výrobu a účasť neštátnych subjektov na opatreniach v oblasti klímy.

4.12

Pri vypracúvaní nového viacročného finančného rámca EÚ sa môžu naskytnúť príležitosti, vďaka ktorým budú môcť neštátne opatrenia v oblasti klímy prichádzajúce zdola účinne prispieť k splneniu záväzkov EÚ v oblasti klímy v rámci Parížskej dohody. V tejto súvislosti EHSV žiada zvýšenie výdavkov EÚ prispievajúcich k splneniu cieľov v oblasti klímy o minimálne 40 % (7). EHSV ďalej žiada, aby sa urýchlene začalo s postupným ukončovaním dotácií na fosílne palivá a zrušilo priame alebo nepriame (spolu)financovanie akéhokoľvek získavania energie z fosílnych palív prostredníctvom európskych fondov.

4.13

Musí sa vytvoriť nástroj na zabezpečenie zohľadňovania klimatického hľadiska, aby sa zaistilo, že žiadne verejné výdavky nepodporujú činnosti, ktoré prehlbujú klimatickú krízu. To by sa malo vzťahovať aj na súkromné programy financovania. Vyčlenenie osobitných finančných prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti klímy by nemalo znamenať, že iné časti rozpočtu alebo financovania sa vyčleňujú na činnosti v rozpore s cieľmi v oblasti klímy. Cieľ vytýčený v článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa musí dosiahnuť.

4.14

Hlavným finančným nástrojom EÚ na podporu stratégií miestneho rozvoja zdola nahor je prístup založený na financovaní miestneho rozvoja vedený komunitou (CLLD). Tento prístup má ideálne postavenie na podporu týchto iniciatív prichádzajúcich zdola, pretože ponúka potenciál na poskytovanie grantov a podporuje ich prispôsobenie miestnych okolnostiam. EHSV prijal v decembri 2017 stanovisko na tému Výhody prístupu založeného na financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou pre integrovaný miestny a vidiecky rozvoj (8), v ktorom naliehal na Európsku komisiu, aby podrobne preskúmala a zanalyzovala príležitosti na vytvorenie rezervného fondu pre CLLD na úrovni EÚ. Odporučil Európskej komisii, aby nezávisle od toho zabezpečila, že všetky členské štáty budú mať štátny fond CLLD z príspevkov zo všetkých fondov EŠIF (EPFRV, EFRR, ESF a ENRF). Táto štruktúra CLLD by mohla byť jedným z nástrojov používaných na podporu mikroprojektov a malých projektov uvedených v bode 2.7.

4.15

EHSV v záujme väčšej udržateľnosti celého finančného hodnotového reťazca podporuje plán zameraný na financovanie udržateľného rastu (9), ktorý Komisia prijala v marci 2018. EHSV už predložil konkrétne odporúčania pre tento akčný plán v príslušných stanoviskách (10).

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni na plnenie záväzkov stanovených v parížskej dohode (Ú. v. EÚ C 389, 21.10.2016, s. 20).

(2)  Stanovisko EHSV na tému Podpora opatrení v oblasti klímy neštátnymi subjektmi (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 35).

(3)  Štúdia EHSV Toolbox for multi-stakeholder climate partnerships – A policy framework to stimulate bottom-up climate actions (Súbor nástrojov pre partnerstvá viacerých zainteresovaných strán v oblasti klímy – politický rámec na podnecovanie opatrení v oblasti klímy iniciovaných zdola).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(5)  Osobitná správa IPCC o vplyve globálneho oteplenia o 1,5 oC v porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou (október 2018).

(6)  Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu, dohoda o grante č. 695989 – Heat Roadmap Europe.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Európsky pakt financie – klíma, (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019).

(8)  Stanovisko EHSV na tému Výhody prístupu založeného na financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 36).

(9)  Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade Európskej únie, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu

(10)  Stanoviská EHSV na tému Akčný plán pre udržateľné financovanie (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 73), Udržateľné financovanie: taxonómia a referenčné hodnoty (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 103) a Povinnosti inštitucionálnych investorov a správcov aktív týkajúce sa udržateľnosti (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 97).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia rómskych žien

(prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu)

(2019/C 110/04)

Spravodajca:

Ákos TOPOLÁNSZKY

Konzultácia	Európsky parlament 30. 5. 2018
Právny základ	článok 304 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	7. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	196/2/5

1.   Závery a odporúčania

1.1

Významná časť rómskych žien (a dievčat) je vystavená viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácii, ktoré pre nich znamená trvalé obmedzovanie ich práv. Rómske ženy sú najzraniteľnejšou menšinovou skupinou EÚ. Skoncovanie s týmto stavom je veľkým dlhom a povinnosťou európskych demokracií.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyjadruje vďaku za preukázanú odhodlanosť veľkému počtu rómskych žien, ktoré v minulosti alebo v súčasnosti odvážne vystúpili proti štruktúram diskriminácie a inštitucionálnemu násiliu v záujme slobodného európskeho súžitia bez diskriminácie.

1.3

Segregované vzdelávanie, ktoré je z dôvodu diskriminácie na nízkej úrovni, sa musí urýchlene zrušiť a zároveň treba rómskym dievčatám poskytnúť všetky prvky kvalitného verejného vzdelávania. Pravidlá týkajúce sa pomocných škôl a kvalifikačných postupov sa takisto musia dôkladne a bezodkladne preskúmať.

1.4

EHSV od členských štátov očakáva, že ich prioritou bude zrušenie lekárskych postupov, ktoré porušujú etické požiadavky a právne predpisy, a že protiprávne postupy porušujúce právne predpisy, ako je napr. nútená sterilizácia alebo odopieranie zdravotnej starostlivosti na základe etnickej príslušnosti, resp. poskytovanie menej kvalitných služieb, sa budú kvalifikovať ako trestný čin.

1.5

Diskriminačné formy a nástroje zamestnávania musia členské štáty okamžite zrušiť a musia zároveň zaviesť komplexnú politiku zvyšujúcu šance rómskych žien na získanie zamestnania.

1.6

Bývanie a minimálna prijateľná úroveň služieb vo verejnej správe musia byť stanovené a prijaté ako základne právo, pokiaľ možno takisto v ústavách členských štátov, a toto právo sa musí presadzovať.

1.7

Je nutné rozhodne a nediskriminačne vystupovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a trestných činov z nenávisti, ktorým sú Rómovia, a osobitne rómske ženy, vystavovaní.

1.8

Rómske ženy majú obmedzenú možnosť vytvárať a posudzovať politické opatrenia, ktoré ovplyvňujú ich život. Ich účasť na takýchto programoch musí byť zabezpečená vo vhodnom rozsahu.

1.9

V rámci rozvojových stratégií EÚ a členských štátov na obdobie po roku 2020 by sa mala, na rozdiel od súčasnej situácie vo väčšie členských štátov, venovať zvýšená pozornosť postojom a záujmom rómskych žien.

2.   Situácia rómskych žien v Európskej únii

2.1

Významná časť rómskych žien (a dievčat) je vystavená viacnásobnej a medziodvetvovej diskriminácii, ktorá pre nich znamená trvalé obmedzovanie ich práv. Rómske ženy sú najzraniteľnejšou menšinovou skupinou EÚ. Túto situáciu treba považovať za systematické porušovanie pravidiel demokracie, právneho štátu a základných ľudských práv, ktoré závažným spôsobom oslabuje európsku myšlienku založenú na hodnotách stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ (1), ako aj v Európskej charte základných práv (2). V tejto oblasti sa za posledné obdobie dosiahol len malý pokrok.

2.2

Napriek tomu, že vo väčšine členských štátov nie sú k dispozícii žiadne údaje rozčlenené podľa etnika a pohlavia, Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) poskytuje presný obraz o znevýhodnenom postavení rómskych žien (najmä v rámci prieskumu EÚ-MIDIS II (3)). Rómske ženy sú znevýhodňované nielen v porovnaní s väčšinovou spoločnosťou, ale aj v porovnaní s rómskymi mužmi.

2.3

EHSV je presvedčený, že vyššie uvedená európska myšlienka je presne taká silná, nakoľko ju môžu využívať najslabší. Preto je náprava situácie rómskych žien a dievčat a posilnenie ich postavenia nielen povinnosťou inštitúcií a členských štátov EÚ, ale je zároveň i testom ich demokratickej organizácie a zrelosti ich právneho štátu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1

V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa medzi najdôležitejšími hodnotami európskej myšlienky uvádza okrem iného dodržiavanie rovnosti a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. O skutočnom uplatňovaní práv môžeme hovoriť iba vtedy, pokiaľ zaisťuje hmatateľné zmeny aj najviac marginalizovaným a najdiskriminovanejším sociálnym skupinám, keďže diskriminácia, segregácia a protirómske postoje znamenajú jednoznačné odmietnutie týchto hodnôt.

3.2

Zabezpečenie rodovej rovnosti rómskych žien je predpokladom zlepšenia ich hospodárskej situácie a ich ústavne zaručených ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a občianskej oblasti.

3.3

Ako sa výbor už vyjadril vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (4), v tejto súvislosti podporuje ciele európskej rámcovej stratégie, ale zároveň dôrazne upozorňuje na potrebu ich dôsledného plnenia, respektíve na nedostatočnosť dosiahnutých výsledkov.

3.4

Takisto poukazuje na to, že protirómske zmýšľanie sa vyskytuje takmer na všetkých úrovniach fungovania členských štátov, či už na úrovni orgánov, alebo inštitúcií, v dôsledku čoho sa Rómom odopiera rovný prístup k štátnym službám a znemožňuje sa im uplatňovať svoju rovnoprávnosť a svoje požiadavky na rovnaké zaobchádzanie, aby sa podľa svojho podielu na celkovom počte obyvateľov a s ohľadom na svoju zainteresovanosť mohli podieľať na prijímaní politických rozhodnutí a aby sa mohli brániť pred dôsledkami diskriminačných postupov. To všetko platí vo väčšej miere v prípade rómskych žien.

3.5

EHSV naliehavo žiada, aby sa v záujme odhalenia systematického porušovania zákona, ktorého obeťami sú rómske ženy, za účasti nezávislých a dôveryhodných rómskych občianskych organizácií vypracovali tzv. biele knihy, ktoré by sa následne mali konzultovať a verejne prijať, čo by mohlo byť základom historického zmierenia.

3.6

EHSV vyjadruje vďaku za preukázanú odhodlanosť veľkému počtu rómskych žien, ktoré v minulosti alebo v súčasnosti odvážne vystúpili proti štruktúram diskriminácie a inštitucionálnemu násiliu v záujme slobodného európskeho súžitia bez diskriminácie.

4.   Osobitné oblasti verejnej politiky (5)

4.1   Vzdelávanie

4.1.1

Segregované vzdelávanie je vždy protiprávne a nevyhnutne vedie k nežiaducim výsledkom. Negatívne dôsledky segregovaného vzdelávania majú kumulatívny vplyv na rómske dievčatá a uzatvárajú ich cestu k sociálnej mobilite. Preto je nutné s využitím všetkých dostupných právnych nástrojov, cielenej podpory verejnej politiky a potrebných dodatočných nákladov splniť očakávania EÚ a odstrániť nízku úroveň segregovaného vzdelávania, ktorú je možné pričítať diskriminácii, a zároveň je nutné sprístupniť rómskym dievčatám všetky prvky kvalitného verejného vzdelávania. Vlády musia zabezpečiť zodpovedajúce ľudské zdroje a odbornú a pedagogickú prípravu.

4.1.2

Neopodstatnená klasifikácia rómskych detí ako mentálne zaostalých a ich segregácia vo vzdelávaní sa považuje za jedno z najzávažnejších porušení práv a za okrádanie ich budúcnosti, a preto je potrebné tieto klasifikácie pravidelne prehodnocovať nezávislými odbornými inštitúciami. Je potrebné zabezpečiť, aby sa na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany, najmä rodičov, opatrovníka alebo školy mohol tento postup bez problémov preskúmať.

4.1.3

V prípade podozrenia z opakovanej a najmä systémovo nesprávnej klasifikácie, ktorej cieľom či výsledkom je segregácia, musia mať členské štáty povinnosť bezodkladne preskúmať jej dôvody, zverejniť výsledky preskúmania, posúdiť ich v rámci mechanizmov členských štátov na boj proti segregácii a v súlade s nimi prijať príslušné legislatívne opatrenia, resp. opatrenia na ich uplatnenie.

4.1.4

Dovtedy je nutné zabezpečiť, aby sa úroveň vzdelávania špeciálnych tried priblížila úrovni vzdelávania v bežných školách, aby sa z týchto tried nestávali len pedagogické „odkladiská“.

4.1.5

EHSV vyzýva na to, aby sa obmedzili, zmrazili a v prípade systémových problémov odňali európske zdroje od štátov, v ktorých sa miera segregovaného vzdelávania nezníži alebo sa dokonca zvýši. EHSV očakáva, že sa v rovnakých situáciách budú účinne a rýchlo uplatňovať mechanizmy Európskej únie pre právnu ochranu (článok 7 a mechanizmus právneho štátu).

4.1.6

Pre rómske ženy je v záujme zvyšovania ich príležitostí na vzdelávanie, ako aj znižovania rizík spojených s predčasným ukončením školskej dochádzky, potrebné vytvoriť systém programov druhej šance pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, aby pre nich na trhu práce nezostali k dispozícii len programy verejnoprospešných prác, druhoradé a neštandardné formy zamestnaní a možnosti zamestnania v rámci sivej ekonomiky, čo ich zbavuje príležitostí v rámci sociálnej mobility.

4.2   Zdravotníctvo

4.2.1

Rómske ženy žijúce často v segregovaných alebo v ťažko prístupných oblastiach sa v rámci zdravotnej starostlivosti veľakrát stretávajú s fyzickým a psychickým odmietnutím, ponižovaním a niekedy dokonca i s násilím. Majú obmedzený prístup ku kvalitne zdravotnej starostlivosti v reprodukčnej oblasti. EHSV naliehavo žiada, aby členské štáty pre osoby žijúce v segregácii vytvorili a prevádzkovali mobilné jednotky s primeraným vybavením a kapacitou. Takisto naliehavo žiada, aby sa preskúmalo poskytovanie starostlivosti v tehotenstve a pri pôrode a aby sa prijali potrebné nápravné opatrenia.

4.2.2

EHSV od členských štátov očakáva, že ich prioritou bude zrušenie lekárskych postupov, ktoré porušujú primerané etické požiadavky a príslušné právne predpisy, a že budú takéto prípady dôsledne postihovať. Treba im zaručiť bezplatnú a ľahko dostupnú možnosť domáhať sa práv v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj zaviesť osobitné služby, ktoré budú odrážať skutočné potreby príslušných osôb, napr. vytvoriť zdravotnícke informačné strediská, vzdelávať zdravotníckych mediátorov a zaradiť ich do systému alebo realizovať iniciatívy verejného zdravotníctva, ktoré sa dostanú aj k osobám žijúcim v segregácii.

4.2.3

Je naliehavo potrebné, aby sa vlády jednoznačne a verejne zaviazali k tomu, že zaručia rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a budú ho reálne uplatňovať a budú vystupovať proti praktikám, ktoré by tento záväzok porušovali, a že sa začnú realizovať osvetové programy vo všetkých pridružených aspektoch tejto otázky. Rómskym ženám a deťom, ktoré nemajú základné zdravotné poistenie, je nutné takéto poistenie zaručiť prostredníctvom zákonných prostriedkov.

4.3   Násilná sterilizácia

4.3.1

V mnohých krajinách, v ktorých v minulosti dochádzalo k systematickému porušovaniu reprodukčných práv žien a v ktorých sa bez súhlasu vykonávali násilné sterilizácie veľkej skupiny žien, ktoré boli využívané ako nástroj štátnej politiky, sa doposiaľ nikto neospravedlnil a nikto za tieto činy neprijal zodpovednosť. Aj tam, kde sa to uskutočnilo, neboli poskytnuté právne a finančné kompenzácie. EHSV odporúča, aby sa európsky zákonodarca v plnej miere zasadil za to, aby v rámci harmonizácie európskej trestnoprávnej legislatívy členské štáty pre tieto trestné činy (s ohľadom na ich totožnú povahu analogickú k trestným činom proti ľudskosti) výrazne predĺžili ich premlčaciu lehotu, alebo pri nich možnosť premlčania trestnej zodpovednosti vylúčili, a aby vytvorili osobitné právne predpisy, aby obete mohli dostať skutočnú morálnu satisfakciu, ako aj finančnú kompenzáciu.

4.3.2

V týchto veciach treba zistiť skutočný a celkový stav a treba postupovať transparentne, vďaka čomu môže dôjsť k zmiereniu a v budúcnosti sa znemožní páchanie trestných činov zo strany verejných orgánov. EHSV preto taktiež navrhuje, aby boli v príslušných členských štátoch zriadené nezávislé komisie historikov, ktoré budú za účasti obetí a ich zástupcov aj v tomto kontexte odhaľovať trestné činy spáchané v minulosti a budú o nich informovať v rámci procesu spoločenského zmierenia, ako to bolo vo Švédsku v prípade takzvanej bielej knihy.

4.4   Zamestnanosť

4.4.1

Rómske ženy sú na trhu práce znevýhodnené aj v porovnaní s rómskymi mužmi a všetky ich ukazovatele zamestnanosti sú extrémne nízke.

4.4.2

EHSV vyzýva členské štáty, aby v záujme zlepšenia ekonomickej situácie a posilnenia postavenia rómskych žien prijali cielené a komplexné opatrenia. V boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je mimoriadne dôležitá podpora sociálnych podnikov, zabezpečenie programov na poskytovanie mikroúverov a neobmedzený a nediskriminačný prístup k trhu práce.

4.4.3

Podnikatelia sa tak stali dôležitejšími aktérmi, pokiaľ ide o pracovné príležitosti, ktoré ponúkajú, a kľúčovými aktérmi v oblasti blahobytu miestnych a regionálnych spoločenstiev. Toto je obzvlášť dôležité pre rómske komunity. Politiky zaoberajúce sa potrebami rómskych podnikateliek a malých a stredných podnikov si vyžadujú konkrétne opatrenia nielen v záujme posilnenia postavenia rómskych žien, ale aj s cieľom podporiť ich iniciatívy v oblasti komunitných projektov a začínajúcich podnikateľských subjektov. Vo väčšine členských štátov v súčasnosti vôbec neexistuje politika špecificky zameraná na podporu rómskych žien, a EHSV preto vyzýva na záväzné využívanie potenciálu, ktorý ponúka táto oblasť.

4.4.4

Výbor vyzýva orgány na všetkých úrovniach spoločnosti, aby zaviedli odbornú prípravu na trhu práce a v potrebnej miere vytvárali pracovné miesta a podporované formy pracovného pomeru. Uvedené orgány by mali poskytnúť podporu na cestovanie, ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu a prostredníctvom uplatňovania cielených nástrojov verejnej politiky podporovať príležitosti a šance na zosúladenie rodinného a pracovného života rómskych žien patriacich k zraniteľným skupinám.

4.4.5

Členské štáty by mali urobiť všetko preto, aby odstránili zraniteľné postavenie rómskych žien na trhu práce, (kvázi) nútené, sivé a nezákonné formy zamestnania.

4.4.6

Je potrebné riešiť tieto problémy a uznať význam rómskych žien na trhu práce, vytvoriť programy zamestnanosti typu druhej šance, poskytovať mediačnú pomoc, podporovať cestovanie a odbornú prípravu a vynaložiť maximálne úsilie na odstránenie diskriminácie na pracovisku a na senzibilizáciu vedúcich pracovníkov podnikov.

4.5   Bývanie a verejné služby

4.5.1

Žalostné dôsledky segregácie majú najväčší dosah práve na ženy a deti. EHSV preto zdôrazňuje potrebu stanoviť minimálne prijateľné normy pre bývanie, verejné služby a starostlivosť aj v týchto oblastiach a malo by sa to presadzovať ako základné právo, pokiaľ možno aj zakotvením v ústavách členských štátov.

4.5.2

EHSV navrhuje, aby vytvorenie takýchto potrieb (napr. zásobovanie pitnou vodou, dodávka elektrickej energie, likvidácia alebo čistenie odpadových vôd, asfaltované vozovky, odvoz odpadu, dostupnosť verejných služieb atď.) bolo nevyhnutným predpokladom pre ďalšie investície do rozvoja obcí, ako aj získavanie a využívanie dotácií.

4.5.3

Musí sa skoncovať s neopodstatneným a protiprávnym vysťahovávaním a rómskym ženám by sa mala v prípade, že k takejto situácii dôjde, poskytovať osobitná dostupná a prístupná právna ochrana. Ženám, ktoré boli traumatizované núteným vysťahovaním, treba poskytnúť podporu.

4.6   Odstránenie štruktúr násilia

4.6.1

Rómske ženy a dievčatá sú osobitne ohrozené v dôsledku diskriminácie a segregácie a môžu sa ľahko stať obeťami násilného trestného činu. Všetky známe formy vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi ich môžu postihnúť v neprimeranej miere.

4.6.2

EHSV súhlasí s tým, že všetky formy obchodovania s ľuďmi a násilie páchané na rómskych ženách znamená hrubé porušovanie ľudských práv, čo sa v Charte základných práv Európskej únie vyslovene zakazuje, a členské štáty musia konať v súlade s týmito zásadami (6). Ide o závažné trestné činy, ktoré sa riadia dopytom, a vo svojich mnohých podobách predstavujú mimoriadne lukratívny druh medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti, pričom ich obeťami sa v neúmerne vysokej miere stávajú rómske ženy a deti.

4.6.3

EHSV očakáva, že členské štáty do svojich právnych systémov bezodkladne zapracujú trestnú postihnuteľnosť týchto neustále sa meniacich foriem trestnej činnosti a že vytvoria nástroje cieleného a koordinovaného boja proti nim, prerušia toky ziskov z týchto násilných činov, a pokiaľ to bude možné, aj ich odstránia. Je potrebné odhaliť širší sociálno-ekonomický kontext týchto trestných činov, určiť situácie chudoby, diskriminácie a zraniteľnosti a na ich odstránenie je nutné dôsledne používať nástroje sociálnej politiky (strategické, zákonodarné, finančné, vzdelávacie, výskumné a ďalšie).

4.6.4

Násilie voči rómskym ženám môže byť páchané zo strany väčšinovej spoločnosti, ako aj ich vlastnej komunity. V každom prípade je potrebné odhodlane bojovať proti ojedinelým i organizovaným formám násilia, poskytovať rodovo špecifickú ochranu obetiam, pričom treba mať na zreteli osobitnú zraniteľnosť žien a detí a prioritu ich ochrany, a uplatňovať prístup založený na ľudských právach.

4.6.5

EHSV víta, že EÚ sa prostredníctvom podpisu Európskej komisie stala členom Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý je známy pod názvom Istanbulský dohovor. Výbor naliehavo žiada, aby k nemu pristúpili všetky členské štáty EÚ a aby sa stal záväzným bez výhrad, s náležitým ohľadom na osobitnú zraniteľnosť rómskych žien v tejto oblasti.

4.6.6

Rómske ženy a dievčatá sú takisto v neprimeranej miere terčmi a obeťami prejavov nenávisti vrátane trestných činov týkajúcich sa nenávistných prejavov. Treba prijať opatrenia na uľahčenie prístupu obetí k spravodlivosti a s pomocou občianskych organizácií vytvoriť nástroje na zvýšenie povedomia o tom, ako odhaľovať trestné činy tohto druhu.

4.6.7

Podporuje geografické rozšírenie a zavedenie spoločného programu JUSTROM Rady Európy a Európskej komisie v záujme zabezpečenia prístupu rómskych žien k presadzovaniu práv.

4.6.8

Upozorňuje na to, že všetky formy protirómskych prejavov a segregácie možno označiť za jednu z podôb násilných trestných činov. Zdôrazňuje potrebu ochrany pred takýmito trestnými činmi v rámci štátnej a štátom podporovanej inštitucionálnej starostlivosti (inštitúcie na ochranu detí, sociálnej a zdravotnej starostlivosti) a v štátnych organizáciách proti násiliu (polícia, trestné súdnictvo a orgány činné v trestnom konaní), pretože pri takejto trestnej činnosti sú rómske ženy obzvlášť zraniteľné. Upozorňuje na to, že v týchto prípadoch je dôležité zabezpečiť bezproblémový a bezplatný prístup k právnej ochrane.

4.6.9

Vo vnútroštátnych a v medzinárodných právnych predpisoch je potrebné vymedziť pojem vynúteného manželstva maloletých ako formu obchodovania s ľuďmi a konať v súlade s tým. Pre maloleté obete vynútených manželstiev by sa mali sprístupniť všetky preventívne a ochranné nástroje a programy využívané v boji proti obchodovaniu s ľuďmi.

4.7   Zapojenie a účasť

4.7.1

Rómske ženy majú obmedzenú možnosť vytvárať a posudzovať politické opatrenia, ktoré ovplyvňujú ich budúcnosť. EHSV preto zdôrazňuje, že na základe zásady „nič o nás bez nás“ je nutné zapojiť zodpovedajúci podiel rómskych žien do vytvárania, plánovania, vykonávania a hodnotenia programov, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú ich samotných alebo ich komunít. EHSV navrhuje, aby sa rómske ženy aktívne podieľali na programoch zameraných osobitne na rómske ženy aspoň vo väčšinovom počte, pričom v prípade programov zameraných na rómske komunity aspoň v pomere 30 %. Treba vyvinúť taký hodnotiaci systém, ktorý je dokáže spoľahlivo merať tieto podiely.

4.7.2

EHSV navrhuje, aby sa tieto podiely presadzovali overiteľným spôsobom v orgánoch zodpovedných za vládnu a regionálnu politiku začleňovania (vládne, regionálne, okresné koordinačné rady, antisegregačné výbory atď.).

4.7.3

Vyzýva vlády a orgány, aby viedli skutočný a vecný politický dialóg so zástupkyňami rómskych žien na všetkých úrovniach spoločnosti a aby pre takýto dialóg vytvorili aj inštitucionálny rámec. Na tento účel navrhuje vytvoriť právne inštitúcie, ako napríklad ženské výbory v rámci národných platforiem pre otázky Rómov, v ktorých budú mať rómske ženy vlastné cielené zastúpenie, alebo zriadiť úrad nezávislej rómskej ombudsmanky.

4.7.4

Upozorňuje na to, že tak ako v súčasnej európskej rámcovej stratégii aj vo stratégiách jednotlivých členských štátov v oblasti integrácie Rómov chýba hľadisko rómskych žien alebo je tam zastúpené iba v malej miere. Názor zástupkýň rómskych žien musí byť v omnoho väčšej miere zohľadnený tak ako v procesoch v období po roku 2020, ako aj pri vytváraní ďalších stratégií pre sociálne začleňovanie Rómov.

---

(1)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX%3A12012M%2FTXT.

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012P/TXT&from=sk.

(3)  http://fra.europa.eu/en/project/2015/eu-midis-ii-european-union-minorities-and-discrimination-survey/publications.

(4)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 16, Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 110, Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2013, s. 21.

(5)  Spomedzi mnohých návrhov, ktoré boli doteraz predložené rómskym spoločenstvom, organizáciami občianskej spoločnosti bojujúcimi za práva Rómov, zástupcami vedeckej obce a medzinárodnými organizáciami, ako aj spomedzi mnohých návrhov, ktoré EHSV predložil, sa v stanovisku uvádzajú iba tie, ktoré výbor považuje za osobitne dôležité z hľadiska presadzovania práv rómskych žien.

(6)  Článok 5 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Rodová rovnosť na európskych trhoch práce

(prieskumné stanovisko na žiadosť Európskeho parlamentu)

(2019/C 110/05)

Spravodajkyňa:

Helena DE FELIPE LEHTONEN

Konzultácia	Európsky parlament, 03/05/2018
Právny základ	článok 29 ods. 1 rokovacieho poriadku
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	DD/MM/YYYY
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	7.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	151/2/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V záujme zlepšenia rodovej rovnosti na trhoch práce považuje EHSV za potrebné vypracovať ucelenú a ambicióznu európsku stratégiu na riešenie systémových a štrukturálnych prekážok, ktorá by viedla k prijatiu vhodných politík, opatrení a programov financovania EÚ na zlepšenie rovnosti medzi ženami a mužmi, čím by sa podporila väčšia rodová vyváženosť v otázke ekonomickej nezávislosti. To by prispelo k uplatňovaniu Európskeho piliera sociálnych práv.

1.2.

V tomto stanovisku sa opätovne zdôrazňuje, že je potrebné sa dôkladnejšie zaoberať niektorými jednoznačne zistenými výzvami, ako je napríklad rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, ku ktorým už EHSV vypracoval stanoviská (1).

1.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov v odmeňovaní. Plne podporuje ciele Medzinárodnej koalície za rovnaké odmeňovanie zamerané na odstránenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien do roku 2030. Vyjadruje poľutovanie nad nízkou mierou uplatňovania odporúčaní Európskej komisie z roku 2014 o transparentnosti odmeňovania a vyzýva členské štáty a EÚ, aby prijali náležité opatrenia na zlepšenie ich uplatňovania.

1.4.

EHSV pripomína, že v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov zohráva významnú úlohu transparentnosť odmeňovania (2). Ako prostriedok na posilnenie nezaujatého prístupu k odmeňovaniu a prijímaniu do zamestnania odporúča rodovo neutrálny systém odmeňovania.

1.5.

EHSV súhlasí s tým, že je potrebné posilniť opatrenia na zníženie horizontálnej rodovej segregácie vo vzdelávaní, v odbornej príprave a na trhu práce. V rámci boja proti rodovým stereotypom a segregácii vo vzdelávaní, v odbornej príprave a pri výbere povolania by sa mali realizovať osvetové kampane a zavádzať ďalšie opatrenia. Zlepšenie platových a pracovných podmienok v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy, by mohlo podnietiť väčší počet mužov, aby sa uchádzali o tieto povolania.

1.6.

Viac úsilia by sa malo venovať začleňovaniu žien zo zraniteľných skupín do trhu práce a posilňovaniu ich postavenia, pričom by sa mal zohľadniť medziodvetvový prístup (3).

1.7.

EHSV oceňuje úsilie Komisie o dôkladnejšie monitorovanie situácie v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti v rámci európskeho semestra. To by malo zostať prioritou v strednodobom aj dlhodobom horizonte. EHSV súhlasí s obnovením diskusie s členskými štátmi o barcelonských cieľoch z roku 2002 týkajúcich sa starostlivosti o deti so zámerom stanoviť pre ne ambicióznejšiu úroveň a rozšíriť prístup v oblasti starostlivosti tak, aby zahŕňal aj iné závislé osoby.

1.8.

EHSV vyzýva Parlament a Radu, aby v budúcich európskych štrukturálnych fondoch zaviedli nové a primerané ukazovatele na lepšie monitorovanie finančného príspevku EÚ na podporu rôznych služieb starostlivosti, ako aj rovnosti pohlaví.

1.9.

EHSV víta návrh zriadiť ako súčasť viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 Európsky sociálny fond plus (ESF+), ktorého cieľom je podpora rovnosti žien a mužov a presadzovanie účasti žien na trhu práce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a prístupu k službám starostlivosti o deti a iným službám starostlivosti. Zastáva však názor, že pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ by sa malo väčšmi zohľadňovať rodové hľadisko, pričom rodová rovnosť by sa mala stanoviť ako samostatný cieľ a nemala by sa zlučovať s cieľmi v oblasti boja proti diskriminácii a rasizmu.

1.10.

EHSV takisto víta program InvestEU na roky 2021 – 2027, z ktorého sa podporujú investície do sociálnej infraštruktúry. EHSV vyzýva Parlament a Radu, aby dôrazne podporili túto novú príležitosť na stimulovanie potrebných investícií do starostlivosti o deti (ako aj starostlivosti o deti po skončení vyučovania).

1.11.

Podnikanie žien zaostáva a je potrebné ho povzbudiť, aby sa využil obrovský potenciál digitálneho hospodárstva a technologických inovácií. Musí sa zlepšiť prístup k financovaniu a uľahčiť prechod medzi rôznymi pracovnými zaradeniami.

2.   Kontext a výzvy

2.1.

Toto stanovisko EHSV bolo vypracované na podnet Európskeho parlamentu, ktorý požiadal o prieskumné stanovisko na tému rodovej rovnosti na európskych trhoch práce. Na žiadosť Európskeho parlamentu sa v ňom výbor zaoberá dosahom opatrení uvedených v odporúčaní Komisie týkajúcom sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti a potrebou ďalších opatrení na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

2.2.

V článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ako aj v Charte základných práv Európskej únie sa uvádza, že právo na rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo základných hodnôt Únie a ako také predstavuje dôležitú úlohu. V Európskom pilieri sociálnych práv sú rodová rovnosť a právo na rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty zakotvené ako jedny z 20 zásad, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia.

2.3.

Európska únia a jej členské štáty podporujú rodovú rovnosť na trhu práce prostredníctvom rôznych legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, odporúčaní, usmernení a finančnej podpory. Európska komisia vo svojom dokumente Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 až 2019 potvrdila, že medzi priority, ktoré treba riešiť, patrí: rovnaká ekonomická nezávislosť pre ženy a mužov, rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty, rovnosť pri prijímaní rozhodnutí, dôstojnosť, nedotknuteľnosť osôb a ukončenie násilia založeného na rodovej príslušnosti a podpora rodovej rovnosti mimo EÚ.

2.4.

Miera zamestnanosti žien sa v roku 2017 – spolu s mierou zamestnanosti mužov – naďalej zvyšovala pomalým, ale stabilným tempom a dosiahla historické maximum 66,5 % v porovnaní so 78,1 % u mužov. Avšak rozdiel v zamestnanosti žien a mužov, ktorý je na úrovni 11,5 percentuálneho bodu, sa od roku 2013 nezmenil. Navyše cieľ 75 % miery zamestnanosti žien a mužov, ktorý si EÚ stanovila do roku 2020, sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť. Bodové hodnotenie v rámci indexu rodovej rovnosti sa zvýšilo zo 62 bodov v roku 2005 na 65 bodov v roku 2012, no v roku 2015 dosiahlo len 66,2 bodu, čiastočne v dôsledku krízy. Vo viacerých členských štátoch nebol v rámci opatrení na riešenie krízy náležite zohľadnený ich negatívny dosah na rodovú rovnosť.

2.5.

Napriek všeobecnému pokroku v oblasti rodovej rovnosti na európskych trhoch práce nerovnosti medzi ženami a mužmi pretrvávajú. Horizontálna a vertikálna segregácia sú významnými faktormi podieľajúcimi sa na existencii neupraveného rozdielu v hrubej hodinovej mzde žien a mužov, ktorý sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 16 %. Tento rozdiel prehlbuje skutočnosť, že v zamestnaniach na čiastočný úväzok a slabšie platených odvetviach prevažujú ženy, ktoré takisto častejšie čerpajú rodičovskú dovolenku. To vedie k prerušeniam kariéry, pomalšiemu kariérnemu postupu a nižším dôchodkovým nárokom.

2.6.

Súčasný rozdiel v zamestnanosti žien a mužov predstavuje pre EÚ výrazné hospodárske a sociálne straty, ktorých výška sa odhaduje na 370 miliárd EUR ročne. Vzhľadom na demografické výzvy a pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku je potrebné, aby Európa plne využila potenciál všetkých žien na trhu práce, pričom musí zohľadniť kombinácie rôznych faktorov, ako je rasa, etnický pôvod, spoločenská trieda, vek, sexuálna orientácia, štátna príslušnosť, náboženstvo, pohlavie, zdravotné postihnutie, postavenie utečenca alebo migranta, ktoré môžu predstavovať osobitné prekážky ich zapojenia do trhu práce.

2.7.

Zatiaľ čo ženy majú väčšinou slabšie platené pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu, a pôsobia v odvetviach, ako je zdravotníctvo, sociálne služby, školstvo, verejná správa a maloobchod, muži sú viac zastúpení v strojárstve, stavebníctve a doprave. Nedostatok mužov v školstve, zdravotníctve a odvetví sociálnej starostlivosti sa zvyšuje. K tomuto trendu prispieva nedostatok mužských vzorov a často menej atraktívne pracovné podmienky a mzdy. To isté platí aj pre ženy, ktoré sú nedostatočne zastúpené v profesiách odborov STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika). V roku 2016 tvorili ženy len 17 % odborníkov v oblasti IKT v EÚ.

2.8.

Zatiaľ čo v Rade EÚ sa rokuje o novom právnom predpise EÚ (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom), ženy sú v práci naďalej „trestané za materstvo“, a to vrátane počas tehotenstva a krátko po pôrode, čo je pretrvávajúci problém v mnohých členských štátoch. Rozdiely v zamestnanosti sú obzvlášť vysoké v prípade matiek a žien s opatrovateľskými povinnosťami. V roku 2016 bolo vyše 19 % pracovne neaktívnych žien neaktívnych preto, lebo sa museli starať o deti alebo dospelých. Miera zamestnanosti žien s deťmi vo veku do šesť rokov je v priemere o 9 % nižšia ako u bezdetných žien, pričom v niektorých krajinách tento rozdiel dosahuje až 30 %.

2.9.

EHSV vážne znepokojuje rozsah sexuálneho obťažovania, s ktorým sa ženy stretávajú na pracovisku, ako aj skutočnosť, že čoraz rozšírenejšie je obťažovanie žien na internete. Pripomína, že je potrebné lepšie presadzovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (4) zakazujúcu obťažovanie a diskrimináciu na pracovisku (5).

2.10.

EHSV takisto žiada, aby sa prijali štandardné aj špecifické opatrenia zamerané na ženy zo zraniteľných skupín, ktoré pri vstupe na trh práce často narážajú na väčšie prekážky. Takisto zdôrazňuje, že je potrebný medziodvetvový prístup, vďaka ktorému by ženy vystavené viacerým formám diskriminácie mali viac príležitostí na trhu práce.

2.11.

Podnikanie žien je stále nedostatočne rozvinuté. Ženy tvoria 52 % celkovej európskej populácie, ale iba 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a 30 % začínajúcich podnikateľov. Samostatne zárobkovo činné ženy majú nižšie príjmy ako samostatne zárobkovo činní muži. V EÚ 28 pôsobí 76,3 % samostatne zárobkovo činných žien ako osoby s vlastnou živnosťou bez zamestnancov, pričom v prípade mužov je to 69 %. Muži teda častejšie vlastnia podniky so zamestnancami, zatiaľ čo ženy sú častejšie samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov a sú viac vystavené väčšiemu riziku nízkeho príjmu. Tvorivosť a podnikateľský potenciál žien sú nedostatočne využívaným zdrojom hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ktorý sa musí ďalej rozvíjať v záujme budovania úspešných podnikov.

2.12.

Práca na čiastočný úväzok môže byť cenným nástrojom na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien. Ženy však pracujú na čiastočný úväzok častejšie ako muži (predstavujú vyše 70 % pracovníkov na čiastočný úväzok) a bol u nich takisto zaznamenaný nárast zamestnanosti na slabšie platených pracovných miestach (maloobchodný predaj, upratovanie a pomoc v domácnosti). Miera nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok v prípade žien aj mužov naďalej vyvoláva obavy. Cieľ 75 % zamestnanosti stanovený v stratégii Európa 2020 možno dosiahnuť len prostredníctvom komplexnej stratégie, ktorú bude tvoriť ucelený súbor politík a opatrení zameraných na podporu zapojenia do trhu práce, kvalitné pracovné miesta, zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a presadzovanie väčšej vyváženosti v oblasti opatrovateľských povinností medzi rodičmi a opatrovateľmi ostatných rodinných príslušníkov odkázaných na starostlivosť.

3.   Oblasti ďalšej činnosti na dosiahnutie rodovej rovnosti na európskych trhoch práce

3.1.   Transparentnosť odmeňovania v záujme odstránenia rozdielov v odmeňovaní mužov a žien

3.1.1.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú jednou z najtrvalejších prekážok rodovej rovnosti na trhu práce a v spoločnosti, ako aj hospodárskeho rastu. EHSV plne podporuje Medzinárodnú koalíciu za rovnaké odmeňovanie (EPIC) – celosvetovú iniciatívu, ktorú vedie MOP, OSN Ženy, OECD a do ktorej sa zapojili vlády, zamestnávatelia, odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti, – pri dosahovaní cieľa odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov do roku 2030. EHSV vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju činnosť v snahe zabezpečiť odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ do roku 2030.

3.1.2.

EHSV opakuje svoje odporúčania týkajúce sa európskeho akčného plánu na riešenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov (6). EHSV tiež uznáva, že prepracované znenie smernice o rodovej rovnosti 2006/54/ES a odporúčanie Komisie členským štátom týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti 2014/124/EÚ prispeli k riešeniu problematiky rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a sú naďalej platné. Je však potrebné vyvinúť ešte viac úsilia. V závere správy Komisie z roku 2013 o uplatňovaní smernice 2006/54/ES sa uvádza, že jedným z jej najproblematickejších aspektov je praktické uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa rovnakej odmeny v členských štátoch.

3.1.3.

Koalícia EPIC uvádza, že nedostatočná transparentnosť odmeňovania zohráva dôležitú úlohu v otázke platových rozdielov medzi mužmi a ženami a že zvýšená transparentnosť odmeňovania môže prispieť k zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V boji proti možnej diskriminácii v odmeňovaní zohráva dôležitú úlohu transparentnosť tohto odmeňovania. EHSV je znepokojený nízkou mierou uplatňovania odporúčaní z roku 2014 týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania. Hoci väčšina členských štátov má nejaké opatrenia zamerané na zvýšenie transparentnosti odmeňovania, v tretine členských štátov takéto opatrenia úplne chýbajú. EHSV vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili uplatňovanie odporúčaní napr. tým, že by jednotlivcom poskytli možnosť požadovať informácie o platových úrovniach alebo by zamestnávateľom v spoločnostiach určitej veľkosti poskytli možnosť podávať správy o mzdách alebo vykonávať mzdové audity, pretože by sa tým podporil spravodlivý prístup k prijímaniu pracovníkov a odmeňovaniu. Takisto by sa mala zohľadňovať potreba ochrany súkromia (údajov) zamestnancov v plnom rozsahu, ako aj všeobecné pracovnoprávne vzťahy.

3.1.4.

V záujme uplatňovania zásady rovnakej odmeny a odstránenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov sú potrebné lepšie synergie medzi rôznymi dostupnými opatreniami. Spomedzi nich sa dôrazne odporúčajú rodovo neutrálne systémy odmeňovania, pretože podporujú nezaujatý prístup k prijímaniu do zamestnania a odmeňovaniu.

3.1.5.

Sociálni partneri majú najlepšie predpoklady na to, aby opätovne posúdili hodnotu zručností/kvalifikácií a povolaní. Nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa a riešenie problematiky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov je sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie.

3.1.6.

Na európskej úrovni sa rozdiely v odmeňovaní riešia aj prostredníctvom európskeho semestra. V roku 2017 sa na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov poukázalo v správach o jednotlivých krajinách, a to konkrétne v prípade deviatich členských štátov. Dvanástim členským štátom boli adresované odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na investície do zariadení starostlivosti o deti a na daňové demotivačné faktory, ako aj ďalšie opatrenia týkajúce sa rozdielu v odmeňovaní žien a mužov.

3.1.7.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zvyšovaniu informovanosti o nevedomých predsudkoch a upevňovaní rozdielov v odmeňovaní pri prijímaní zamestnancov či povyšovaní. Dôležitú úlohu pri znižovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov zohráva aj podpora zo strany podnikateľských organizácií, ako aj spolupráca sociálnych partnerov, verejných orgánov a subjektov pre rovnaké zaobchádzanie pri hľadaní vhodných riešení.

3.2.   Vzdelávanie, segregácia a stereotypy

3.2.1.

Problém pretrvávajúcej horizontálnej segregácie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a na trhu práce podnecovanej stereotypmi a prekážkami na trhu práce treba riešiť už od útleho detstva. Táto segregácia je úzko spätá s rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov. Je potrebné jasnejšie poukázať na tendenciu podceňovať určité povolania, a to aj v prípade vedúcich pozícií. Vyšší plat a lepšie pracovné podmienky v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy, by mohli pôsobiť ako stimul, aby sa o tieto povolania uchádzalo viac mužov, čo by takisto pomohlo riešiť otázku rodovej segregácie v zamestnaní.

3.2.2.

Napriek tomu, že ženy dosahujú lepšie výsledky v rámci vzdelávania, v určitých odvetviach, kde dominujú muži, napr. IKT, čelia vo svojej profesionálnej dráhe mnohým prekážkam. Hoci sa niektoré dievčatá rozhodnú študovať určitý odbor STEM, iba 10 % žien sa neskôr venuje kariére v danom odbore. To si vyžaduje silnejší dôraz na boj proti segregácii a stereotypom vo vzdelávaní a väčšiu propagáciu týchto odborov medzi ženami.

3.2.3.

Nedostatok mužov v školstve, zdravotníctve a v oblasti sociálnej starostlivosti nadobúda znepokojujúce rozmery. EHSV požaduje, aby sa na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov viedli osvetové kampane a propagovali vzory na podporu povolaní v odboroch IKT a STEM u žien a profesií v školstve, zdravotníctve a v oblasti sociálnej starostlivosti u mužov.

3.3.   Služby starostlivosti na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom

3.3.1.

Zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života je pre rodičov a iné osoby s opatrovateľskými povinnosťami jednou z najväčších výziev. To sa neúmerne týka žien, pretože zvyčajne práve ony nesú zodpovednosť za starostlivosť o príbuzných, ktorí sú na takúto starostlivosť odkázaní. Dosiahnutie lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je mimoriadne náročné pre jednočlenné domácnosti a osoby zo zraniteľných skupín. EHSV víta iniciatívu Európskej komisie zameranú na zvýšenie účasti rodičov s deťmi na trhu práce a pomoc adresovanú týmto rodičom pri dosahovaní lepšej vyváženosti medzi pracovným a súkromným životom.

3.3.2.

Dôležitým cieľom z hľadiska rovnakej účasti na trhu práce je rozdelenie rodičovských, ako aj iných opatrovateľských povinností (7). Čerpanie otcovskej a rodičovskej dovolenky zo strany mužov je vo všeobecnosti nízke a zvyčajne sa týka len obdobia, kým je toto voľno platené. Je zásadne dôležité prijať opatrenia, ktoré by motivovali mužov, aby sa vo väčšej miere zapájali do rodinného života, pričom treba zároveň riešiť otázku možných nákladov a organizačnej náročnosti z hľadiska podnikov, a to najmä malých podnikov a mikropodnikov.

3.3.3.

Keďže opatrovateľské povinnosti sú jedným z hlavných dôvodov nízkej účasti žien na trhu práce, zásadný význam majú barcelonské ciele, ktoré však neboli splnené v dostatočnej miere. Z dôkazov vyplýva jasná súvislosť medzi zariadeniami starostlivosti o deti a mierou zamestnanosti žien. EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že po vyše 15 rokoch od prijatia barcelonských cieľov je počet krajín, ktoré ich dosiahli, taký nízky. Výbor požaduje ich prípadnú revíziu, aby sa stanovili ešte ambicióznejšie ciele ako stimul na podporu rodovej rovnosti.

Problémom je aj naďalej cenová dostupnosť a prístupnosť služieb starostlivosti o deti, ako aj iných služieb starostlivosti, a to najmä pre rodiny s nižším príjmom. Preto je dôležité, aby bola k dispozícii vhodná kombinácia kvalitných verejných a súkromných zariadení starostlivosti. Skutočnou prekážkou pre pracujúcich rodičov je navyše aj naďalej prevádzková doba zariadení starostlivosti o deti.

3.3.4.

EHSV takisto upozorňuje, že sú potrebné mimoškolské zariadenia starostlivosti o deti pracujúcich rodičov. Mali by byť k dispozícii v krajinách, kde sa vyučovanie končí zavčasu, a rodičia preto zvyknú pracovať na čiastočný úväzok, aby túto časovú medzeru vyplnili. Malo by byť k dispozícii viac údajov, aby sa zistil rozsah a dôsledky tohto štrukturálneho problému v oblasti rodovej rovnosti na trhu práce.

3.3.5.

Rast odvetvia starostlivosti s rozsiahlym nevyužitým potenciálom pracovných miest si vyžaduje, aby sa mu vzhľadom na pretrvávajúcu rodovú segregáciu a – v mnohých prípadoch – zlé pracovné podmienky a nízku mzdu venovala osobitná pozornosť. Ako už EHSV požadoval, je potrebné zhromaždiť náležité údaje o rôznych aspektoch systémov platenej starostlivosti a preferencií v Európe. V tom by mali byť zahrnuté rýchlo sa rozvíjajúce služby poskytovania domácej starostlivosti a osobitný prípad opatrovateľov bývajúcich v domácnosti (8), z ktorých mnohí využívajú možnosť mobility v rámci EÚ alebo sú migranti z tretích krajín a hlásia zlé pracovné podmienky a mzdy. EHSV vyzýva Komisiu, aby schválila integrovanú stratégiu pre sektor starostlivosti.

3.3.6.

EHSV oceňuje úsilie Komisie o dôkladnejšie monitorovanie situácie v oblasti starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny adresované členským štátom.

3.4.   Financovanie rodovej rovnosti: viacročný finančný rámec

3.4.1.

EHSV víta návrh ESF+ v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ktorý sa zameriava na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, rovnaké príležitosti a nediskrimináciu, ako aj na podporu účasti žien na trhu práce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a prístupu k starostlivosti o deti. EHSV nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby uplatňovali jeho odporúčania týkajúce sa využívania ESF+ na podporu rodovej rovnosti (9).

3.4.2.

EHSV zastáva názor, že pri prideľovaní prostriedkov EÚ by sa malo vo väčšej miere zohľadňovať rodové hľadisko. EHSV sa obáva, že zlúčením cieľov v oblasti rodovej rovnosti, boja proti diskriminácii a rasizmu do jedného cieľa sa zníži ich viditeľnosť a jasnosť, pokiaľ ide o výšku sumy pridelenej na jednotlivé ciele. Treba sa zamyslieť nad tým, ako by sa táto otázka dala čo najlepšie riešiť.

3.4.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vysoko kvalitných, cenovo dostupných a prístupných služieb starostlivosti a zariadení pre všetkých. Návrh Komisie týkajúci sa ESF+ je krok správnym smerom k rozsiahlejším investíciám do starostlivosti o deti. Toto financovanie by sa malo ďalej podporovať, pričom by sa malo vychádzať z osvedčených postupov, ktoré zhromaždí Komisia.

3.4.4.

EHSV takisto víta program InvestEU ako súčasť viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 a jeho prioritu stimulovať investície do sociálnej infraštruktúry, čo by mohlo mať pozitívny dosah na rodovú rovnosť.

3.4.5.

EHSV znepokojuje skutočnosť, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadne posúdenie, ako členské štáty využili finančné prostriedky EÚ na podporu poskytovania služieb starostlivosti. To treba v nasledujúcich programoch financovania riešiť zavedením zodpovedajúcich ukazovateľov pre členské štáty v budúcich štrukturálnych fondoch vrátane ESF+, aby sa mohol lepšie monitorovať finančný príspevok EÚ na rôzne služby starostlivosti a rodovú rovnosť.

3.5.   Daňové systémy a systémy dávok

3.5.1.

Z dostupných dôkazov vyplýva, že ženy pri vstupe na trh práce alebo pri prejavení záujmu o vyšší pracovný úväzok často narážajú na silné hospodárske demotivačné faktory: spôsob, akým sú nastavené systémy daňových úľav, môže mať odrádzajúci účinok na druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, ktorými sú väčšinou ženy. Priame dôsledky tohto javu sú nižšie alebo žiadne odvody do dôchodkových systémov, čo následne vedie k nižším dôchodkom a dokonca aj chudobe.

3.5.2.

V rámci európskeho semestra sa už upozornilo na to, že je potrebné upraviť systémy daňových úľav, aby sa predišlo silným demotivačným faktorom pre druhé zárobkovo činné osoby, ktoré sa chcú zamestnať alebo pracovať na vyšší úväzok. V tejto súvislosti bude potrebné dôkladne monitorovať vývoj situácie v členských štátoch.

3.6.   Podnikanie žien

3.6.1.

Podnikanie môže pre ženy predstavovať príležitosť na získanie ekonomickej nezávislosti, možnosť mať kvalitné pracovné miesto, úspešnú kariéru, vymaniť sa z chudoby a sociálneho vylúčenia a prispieť k vyváženejšiemu rodovému zastúpeniu v rozhodovacom procese. Podnikanie žien sa musí podporovať zlepšením prístupnosti a kvality opatrení sociálnej ochrany (10) a tiež začleňovaním podnikateľského vzdelávania do všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy.

3.6.2.

Pokiaľ ide o samostatnú zárobkovú činnosť, ženy častejšie pôsobia ako osoby s vlastnou živnosťou bez zamestnancov, a sú tak viac vystavené riziku chudoby pracujúcich, zatiaľ čo medzi mužmi je viac vlastníkov podnikov so zamestnancami. Ženy čelia aj s väčším štrukturálnym prekážkam, pokiaľ ide o prístup k financovaniu, stereotypy a nedostatočnú sebadôveru. Tieto prekážky sa musia odstrániť. Na prekonanie prekážok môže byť užitočné poradenstvo zo strany podnikateľských anjelov a nové formy financovania. Existujúce siete v podnikateľských organizáciách by sa mali aktívnejšie propagovať.

3.7.   Digitálne hospodárstvo

3.7.1.

Zmeny na trhu prác v dôsledku globalizácie, technologického pokroku a demografických zmien prinášajú zamestnancom aj podnikateľom nové perspektívy. Vznikajúce a rastúce odvetvia (napr. IKT, ekologické hospodárstvo, priemysel 4.0, elektronický obchod) môžu priniesť mnohé príležitosti ženám s dobre platenými pracovnými miestami. EHSV takisto poukázal na problém rodových rozdielov v digitálnej oblasti. Tento jav predstavuje celý rad výziev, ktoré treba riešiť. Takisto poskytol odporúčania na odstránenie nerovnováhy v súvislosti so vzdelávacím systémom a s trhom práce (11).

3.7.2.

Na to, aby mohli ženy a muži sebavedome fungovať v digitálnom hospodárstve, je potrebné, aby sa v pracovných zmluvách aj zmluvách medzi podnikmi lepšie objasnila situácia, pokiaľ ide o práva, nároky na sociálne zabezpečenie a povinnosti v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni. Jadrom stratégií na podporu profesionálneho uplatnenia žien v oblasti IKT, odboroch STEM a v ekologických zamestnaniach by malo byť vzdelávanie a odborná príprava, pričom do stratégie digitálneho jednotného trhu by sa malo začleniť rodové hľadisko.

3.8.   Posilnená spolupráca medzi všetkými aktérmi

3.8.1.

Úloha sociálnych partnerov pri rokovaniach o kolektívnych dohodách je dôležitým prostriedkom na riešenie rôznych rozmerov rodovej rovnosti a rovnakého odmeňovania na európskych trhoch práce. Na úrovni EÚ sociálni partneri prijali v roku 2005 rámec činností v oblasti rodovej rovnosti, na ktorý nadviazali spoločné opatrenia na úrovni jednotlivých štátov zamerané na riešenie rodových úloh, podporu zapojenia žien do rozhodovacieho procesu a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien. V roku 2008 revidovali svoju dohodu o rodičovskej dovolenke z roku 1996 (smernica Rady 2010/18/EÚ (12)) a v roku 2012 vypracovali súbor nástrojov na posilnenie rodovej rovnosti v praxi.

3.8.2.

Organizácie občianskej spoločnosti môžu takisto užitočne prispievať k podpore rodovej rovnosti na trhu práce, najmä v prípade zraniteľných skupín.

3.8.3.

EHSV požaduje, aby sa na úrovni EÚ prijala nová ambiciózna stratégia na dosiahnutie rodovej rovnosti na európskych trhoch práce, ktorá by bola jednotným spôsobom začlenená do budúcej európskej stratégie zamestnanosti, európskeho piliera sociálnych práv a európskeho rozmeru Agendy 2030 OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44, Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 101.

(2)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.

(3)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20.

(4)  Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(5)  Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 12, Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 9 a Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20.

(6)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 101.

(7)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 44.

(8)  Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 7.

(9)  Pozri stanovisko EHSV na tému Európsky sociálny fond+ (Ú. v. C 62, 15.2.2019, s. 165).

(10)  Ú. v. EÚ C 173, 31.5.2017, s. 45.

(11)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 37.

(12)  Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade

(prieskumné stanovisko)

(2019/C 110/06)

Spravodajca:

Arnaud SCHWARTZ

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európsky parlament, 3.5.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
	prieskumné stanovisko
Rozhodnutie predsedníctva	17.4.2018 (v predstihu k žiadosti)
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	27.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	117/2/6

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta cieľ preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov, ktorým je poskytnúť informovaný obraz o situácii v jednotlivých členských štátoch a určiť ich hlavné nedostatky pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, ako aj odporučiť nápravné opatrenia a podporiť tie členské štáty, ktoré zaostávajú z hľadiska vykonávania, najmä prostredníctvom nového nástroja partnerskej výmeny, pokiaľ ide o technickú pomoc.

1.2.

V stanovisku na túto tému (1) sa EHSV domnieva, že preskúmane vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ ukazuje, že slabé, rozdrobené a nejednotné vykonávanie týchto predpisov je závažným problémom v mnohých členských štátoch EÚ. Teraz, ako aj v minulosti bol za hlavnú príčinu nedostatočného vykonávania právnych predpisov označený nedostatok politickej vôle zo strany vlád mnohých členských štátov stanoviť značné zlepšenie za politickú prioritu a poskytnúť dostatočné zdroje (napr. prostredníctvom viacročného finančného rámca (VFR)). EHSV preto pripomína, že riadne vykonávanie acquis EÚ v oblasti životného prostredia je v záujme európskych občanov a má skutočné hospodárske a sociálne prínosy.

1.3.

Podobne ako sa uvádza v už spomínanom stanovisku (2), EHSV opakuje, že účinné vykonávanie opatrení v oblasti ochrany životného prostredia čiastočne závisí od toho, či bude občianska spoločnosť, teda zamestnávatelia, pracovníci a iní zástupcovia spoločnosti, poverená aktívnou úlohou. EHSV preto opäť pripomína svoju výzvu na výraznejšie a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá by mala potenciál posilniť preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Podľa EHSV musia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace na vnútroštátnej úrovni dostať príležitosť podeliť sa o svoje skúsenosti a poznatky v správach o jednotlivých krajinách a prispieť k štruktúrovaným dialógom s krajinami a následnému monitorovaniu. Z tohto dôvodu je EHSV pripravený uľahčiť dialóg s občianskou spoločnosťou na úrovni EÚ v rámci skutočne udržateľného a obehového hospodárstva.

1.4.

V stanovisku na tému Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (3) EHSV opäť zdôraznil, že súčasné nedostatky oslabujú dôveru občanov v účinnosť právnych predpisov EÚ a zopakoval výzvu členským štátom a Komisii, aby zmobilizovali viac finančných prostriedkov na prijatie ďalších pracovníkov, aby bolo možné sledovať, ako prebieha správa životného prostredia a uplatňovanie environmentálnych právnych predpisov.

1.5.

EHSV zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch sú potrebné environmentálne investície, zvyšovanie povedomia verejnosti alebo silné reťazce presadzovania a že hoci už existujú inšpektori v oblasti životného prostredia, Európa a jej členské štáty potrebujú aj špecializovaných sudcov a prokurátorov.

1.6.

EHSV tiež poukazuje na to, že, ako sa uvádza v stanovisku (4), okrem opatrení so zreteľom na príslušné členské štáty a verejnosť, zamerané na informovanie a zvyšovanie povedomia o pravidlách, ktoré treba dodržiavať, je nevyhnutné prijať opatrenia týkajúce sa monitorovania a presadzovania na úrovni EÚ zo strany Komisie ako „ochrankyne zmluvy“. Akčný plán (5) sa nezaoberá takými dôvodmi porušovania pravidiel, ako sú oportunizmus alebo chýbajúca politická vôľa. Hoci je nevyhnutné podporovať členské štáty, EHSV opäť poukazuje na to, že nezáväzné opatrenia tohto akčného plánu nemôžu byť jedinou stratégiou na zlepšenie dodržiavania environmentálnej legislatívy.

1.7.

Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov, ako aj akčný plán sa riadia dvojročným cyklom. EHSV zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať aktívnu úlohu pri monitorovaní a rozvoji ich obsahu tak, aby bol vypočutý hlas občianskej spoločnosti v prebiehajúcom procese zlepšovania politiky EÚ v oblasti životného prostredia.

1.8.

Okrem toho, keďže niekoľko dokumentov Európskej komisie dokazuje, že mnohé nedostatky vyplývajú z nedostatočnej spolupráce medzi rôznymi úrovňami riadenia (národnej, regionálnej a miestnej) pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia, EHSV takisto vyzýva EÚ, aby zapojila občiansku spoločnosť do prebiehajúceho monitorovania a hodnotenia tohto vykonávania.

1.9.

Občania EÚ sa domnievajú, že ochrana životného prostredia má zásadný význam. Väčšina občanov sa však domnieva, že EÚ a národné vlády nevynakladajú dostatok úsilia na ochranu životného prostredia. Rada, Parlament a Komisia by mali preto užšie spolupracovať s EHSV, aby pomohli naplniť ich očakávania. Konkrétnejšie, tento cieľ by sa mohol plniť tak, že Európsky hospodársky a sociálny výbor bude požiadaný o vypracovanie prieskumného stanoviska o tom, ako by občianska spoločnosť mohla viac prispieť k príprave a uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov EÚ.

1.10.

V bezprostrednom horizonte EHSV vyzýva Komisiu, aby sa sprístupnila zoznam všetkých identifikovaných nedostatkov v každom členskom štáte pri vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade uvedený v preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov. Zoznam by mal čiastočne vychádzať z údajov predložených Komisii a konzultácií s organizovanou občianskou spoločnosťou. Vyzýva tiež Komisiu, aby definovala a následne uplatnila opravné prostriedky na nápravu týchto nedostatkov. EHSV je v rámci svojich prostriedkov a odborných znalostí pripravený prispieť k tejto definícii a zúčastňovať sa na hodnotení budúceho vykonávania takýchto opravných prostriedkov.

1.11.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala nielen navrhnúť právne predpisy, ale aj uľahčiť a podporiť ich uplatňovanie a zároveň väčšmi vzájomne zosúladiť existujúce texty a priblížiť ich vedeckému pokroku a medzinárodným záväzkom v oblasti ochrany verejného zdravia a obnovy riadneho fungovania ekosystémov. Bez týchto ekosystémov nie je možný hospodársky rozvoj, ani sociálna spravodlivosť. Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov je osobitne nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (SDG) a zavedenie dohôd v oblasti klímy do praxe. EHSV preto upriamuje pozornosť príslušných orgánov na viaceré príklady zlepšenia environmentálnych právnych predpisov o ovzduší, vode a odpade v tomto stanovisku.

1.12.

Napokon, vzhľadom na nedávny návrh smernice o jednorazových plastových výrobkoch, sa zdá byť isté, že vysoká úroveň prijatia navrhovaných opatrení súvisí s informačnými a mediálnymi opatreniami týkajúcimi sa znečisťovania oceánov plastmi, ktoré so sebou priniesli väčšiu informovanosť občanov o probléme. EHSV sa domnieva, že to isté platí aj pre mnohé ďalšie opatrenia, ktoré umožnia poskytnúť ľuďom žijúcim v EÚ zdravé miesto pre život, prispôsobiť sa zmene klímy a zastaviť pokles biodiverzity. V tejto súvislosti EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu, aby sa občianska spoločnosť angažovala vo vzdelávaní obyvateľstva a aby európske, vnútroštátne a miestne orgány zdvojnásobili očakávané úsilie v oblasti informovania verejnosti, ako aj verejných a súkromných subjektov prijímajúcich rozhodnutia(najmä v malých a stredných podnikoch a malých a stredných priemyselných podnikoch) o týchto hlavných výzvach 21. storočia.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta otvorenosť Európskeho parlamentu (EP) voči spolupráci, ktorú navrhuje táto žiadosť o vypracovanie prieskumného stanoviska o vykonávaní environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, odpade a vode.

2.2.

Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, odpade a vode sa vzťahuje najmä na ochranu ekosystémov; zároveň prináša nové hospodárske príležitosti a rozvoj v prospech zdravia Európanov. Vykonávanie právnych predpisov nepoukazuje len na problematiku transpozície smerníc do vnútroštátneho práva – tá je len prvým krokom –, jeho súčasťou je aj vytvorenie potrebných verejných orgánov alebo poskytnutie existujúcich prostriedkov, pokiaľ ide o ľudské zdroje, zručnosti, právomoci, odborné znalosti a finančné prostriedky. Investície (verejné a/alebo súkromné) v oblasti životného prostredia sú potrebné v mnohých prípadoch (napríklad úprava vody a spracovanie odpadu) a v iných prípadoch sa musia regulovať činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie (napr. zabezpečiť kvalitu ovzdušia).

2.3.

Zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ by sa malo stať prioritou vo všetkých členských štátoch a mali by sa posilniť orgány verejnej moci zodpovedné za tieto otázky. EHSV v mnohých stanoviskách vyjadril odporúčania v tejto súvislosti a všeobecnejšie odporúčania o vykonávaní existujúcich environmentálnych právnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade. EHSV preto upozorňuje na odporúčania týkajúce sa jednotlivo ovzdušia (6), vody (7) a odpadu (8).

2.4.

Okrem týchto stanovísk o konkrétnych témach obsahujú aj niektoré stanoviská EHSV so širším zameraním odporúčania, ktoré môžu byť relevantné pre predmetnú žiadosť. Patria sem stanoviská o prístupe k spravodlivosti (9) alebo súčasnom vykonávaní právnych predpisov a správe (10) a ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov (11), stanoviská strategického charakteru (12), a tie, ktoré prekračujú hranice Európskej únie a venujú sa napríklad cieľom udržateľného rozvoja (13), dohodám o voľnom obchode (14) a klíme (15).

2.5.

Je jednoznačne potrebné vykonávať existujúce právne predpisy, ktorými sa uľahčuje vytvorenie jednotného trhu, ktorý podporuje slobodnú a nenarušenú hospodársku súťaž a zaslúži si dôveru občanov, či už ide o výrobcov alebo spotrebiteľov, čiže právne predpisy, ktoré dokážu poskytnúť vysoké normy kvality a bezpečnosti, pokiaľ ide o ochranu obyvateľov a ich životného prostredia. Okrem toho sa však zdá byť nevyhnutné usilovať sa o zmiernenie nedostatkov existujúcich právnych predpisov a zároveň zabezpečiť, aby EÚ systematicky zaisťovala v dvojstranných alebo viacstranných obchodných rokovaniach rovnocennosť svojich sociálnych a environmentálnych právnych predpisov v prípade dovážaných výrobkov.

2.6.

V tejto súvislosti sa všetky pripomienky, závery a odporúčania uvedené v prieskumnom stanovisku musia chápať nie ako riziko, ale ako príležitosť viesť našu prácu takým spôsobom, aby vytvorila výhody, či už konkurenčné alebo kooperatívne, ktoré ponúkajú smerovanie a budúcnosť z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska.

2.7.

Napokon, bez ohľadu na to, či ide o vzduch, vodu alebo odpad, treba sa vyhnúť rozdielom pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi. Inak to povedie viesť k narušeniam hospodárskej súťaže, environmentálnym a sociálnym nerovnostiam alebo umelým prekážkam, ktoré sťažujú riadenie zdrojov, ktoré sú vo svojej podstate cezhraničné. Preto by sme v záujme posilniť všetky existujúce a budúce opatrenia mali nájsť spôsoby na dosiahnutie harmonizácie daní zo znečistenia a zdrojov a reagovať na potrebu lepšie vyvážiť existujúce nástroje v súlade s externalitami, ktoré treba pokryť. Environmentálna politika by už nemala slúžiť ako premenná, ale stať sa hlavnou hnacou silou strategického posunu smerom k ľudskej, remeselnej, poľnohospodárskej a priemyselnej činnosti v rámci Únie a prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania aj v iných regiónoch, v ktorých má politických a obchodných partnerov.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti kvality ovzdušia

Spolu s vodou, prírodou a odpadom predstavuje kvalita ovzdušia jednu z oblastí s najvyšším počtom prípadov porušenia právnych predpisov. Komisia v máji 2018 zintenzívnila presadzovanie v prípade šiestich členských štátov, ktoré porušili pravidlá EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia a podala podnet na Súdny dvor (16). EHSV berie na vedomie, že Komisia v súčasnosti vykonáva kontrolu vhodnosti smernice o kvalite ovzdušia, hodnotenie výsledkov smerníc o ochrane okolitého ovzdušia v rokoch 2008 – 2018. Navyše, úsilie o zlepšenie vykonávania právnych predpisov o kvalite ovzdušia by prispelo k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 11, ktorý sa týka udržateľného rozvoja miest.

Pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, treba tiež uvedomiť, že znečistenie ovzdušia má trojitý vplyv:

1.

na zdravie, a to až do takej miery, že znečistenie ovzdušia v interiéroch a exteriéroch je aj naďalej významným rizikovým faktorom v rámci Európskej únie (17) i mimo nej. Dokonca je hlavným rizikom pre zdravie ľudí a životné prostredie vo svete (18), spôsobuje 6,5 milióna predčasných úmrtí ročne a predstavuje vysoké náklady pre spoločnosť, systémy zdravotnej starostlivosti, hospodárstvo a všetkých ľudí, ktorých zdravie ovplyvňuje. Podľa nedávnej správy Európskeho dvora audítorov o znečistení ovzdušia je odhadovaný počet predčasných úmrtí približne 400 000 ročne, pričom v správe sa uvádza, že zdravie európskych občanov nie je vždy dostatočne chránené a že opatrenia EÚ nemajú očakávané účinky;

2.	na biodiverzitu (vplyv na plodiny, lesy atď.);

3.	na súčasné a, samozrejme, historické budovy, ktoré súvisia s cestovným ruchom.

3.1.1.   Vzduch v interiéroch

a)

Ak sa má zlepšiť kvalita ovzdušia v interiéroch, spotrebitelia by mali byť prostredníctvom označovania informovaní o emisiách zakúpených výrobkov, napríklad pri stavebných materiáloch, výrobkoch na dekoráciu, nábytku alebo výrobkoch pre domácnosť. Na tento účel by EÚ mala porovnať právne predpisy členských štátov a prijať jednotný rámec na základe existujúcich osvedčených postupov.

b)	Po dokončení a odovzdaní budovy by mala existovať povinnosť udržiavať a pravidelne monitorovať kvalitu vetrania. Toto dlhodobé monitorovanie budov by samozrejme malo priaznivý vplyv nielen na zdravie, ale aj na energetiku.

c)	V záujme ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane tých, ktorých dýchacie sústavy sú poškodené alebo sa stále vyvíjajú a potrebujú lepšiu kvalitu ovzdušia, by sa mali na tento účel uplatňovať akčné plány v zariadeniach, ktoré navštevuje široká verejnosť, a najmä malé deti.

d)	Nakoniec by bolo užitočné zosúladiť postupy pri čistení vzduchu. EÚ by mala stanoviť kritériá na meranie ich účinnosti a bezpečnosti, aby sa zabránilo napríklad akejkoľvek obchodnej alebo zdravotnej odchýlke v dôsledku relatívneho nedostatku pravidiel v súčasnosti

3.1.2.   Vzduch v exteriéroch

a)

Dosiahnutie lepšej kvality ovzdušia a väčšia dôvera medzi občanmi a európskymi inštitúciami si vyžaduje nielen dôslednejšie uplatňovanie platných právnych predpisov a prísnejšie sankcionovanie ich porušovania, ale aj to, aby normy stanovené v smerniciach EÚ konečne zahŕňali chýbajúce odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ak tieto ponúkajú väčšiu ochranu zdravia ľudí

b)

V súčasnosti sa monitorujú len častice PM10 a PM2,5 (mierka mikrometrov). Pokiaľ však ide o zdravie, niektoré veľmi jemné častice (UFP) majú oveľa väčší účinok (nanometrický), pretože prenikajú hlbšie do ľudského tela a môžu sa v hromadiť v orgánoch. Európske právne predpisy by preto mali zohľadniť túto skutočnosť a zabezpečiť, aby sa tieto častice monitorovali tak, aby sa ich prítomnosť vo vzduchu taktiež postupne znižovala.

c)

To isté platí pre polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) a rôzne iné znečisťujúce látky, ktoré ešte nie sú monitorované, vrátane tých, ktoré sú spojené so spaľovňami, loďami, pozemnými vozidlami, stavebnými zariadeniami atď., najmä preto, že pokračujúci pokrok vo vedeckých poznatkoch a technických možnostiach umožňujú dosiahnuť lepšiu ochranu zdravia a ekosystémov aj v súčasnosti.

d)

Smernica o národných emisných stropoch (NES) (19) je v tomto ohľade nevyhnutná, aby členské štáty znížili emisie znečisťujúcich ovzdušie. Navrhuje však iba orientačné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, aby členské štáty plnili záväzky znižovania emisií. Realizácia, ktorú stanovuje, je taká pružná, že jej regulačný účinok je príliš slabý.

e)	Existuje tiež priestor na zlepšenie, keďže smernica nenavrhla cieľ zníženia emisií metánu, ktorý je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia, pretože je prekurzorom ozónu a veľmi silným skleníkovým plynom.

f)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu v rámci rôznych nariadení EÚ by spoločná poľnohospodárska politika (SPP) mala zaviesť ciele týkajúce sa znečistenia ovzdušia z poľnohospodárskeho sektora. Toto odvetvie je zodpovedné napríklad za viac ako 95 % emisií amoniaku, znečisťujúcej látky, na ktorú sa vzťahuje smernica o NES. SPP by mala členským štátom poskytnúť primerané nástroje na dosiahnutie cieľov zníženia emisií v tejto oblasti

g)

Nakoniec treba pripomenúť, že vyčíslenie znečisťujúcich látok je v súčasnosti založené na hmotnosti (μg/m3), hoci už mnoho rokov toxikológovia na vedeckých fórach dôrazne presadzujú, že by bolo vhodnejšie vyčísliť ich počtom častíc. Takýto prístup naberá čoraz väčší význam, pretože ide o veľmi jemné prvky, ktoré vdychujeme (20).

3.2.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti vodohospodárskej politiky

Pokiaľ ide o vodu, treba poukázať na to, že hoci rámcová smernica je vo všeobecnosti uspokojivá, jej vykonávanie je naďalej nedostatočné a vo väčšine členských štátov sa nepodarilo dosiahnuť dobrý environmentálny stav, ktorý sa očakával v roku 2015. To isté možno povedať o sústave Natura 2000 v dôsledku rozsiahleho zlyhania zmluvného nástroja. Mohli by sa zaviesť rôzne zlepšenia a nové prvky, najmä vzhľadom na vedecký pokrok v oblasti funkcie pôdy na jednej strane, a rozptyl a interakciu určitých znečisťujúcich látok na strane druhej. Toto bude preskúmané nižšie v texte. Pokrok vo vykonávaní právnych predpisov EÚ o vode by pomohol dosiahnuť niekoľko cieľov súvisiacich s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 6 týkajúcim sa čistej vody a hygieny.

Jednou z najkritickejších oblastí súvisiacich s vodou je vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, pri ktorom existujú výrazné rozdiely v dodržiavaní predpisov medzi členskými štátmi v dôsledku kombinácie problémov riadenia a financovania. Napriek tomu, že Komisia vyvinula počas súčasného funkčného obdobia veľké úsilie, v tejto oblasti stále existujú značné finančné potreby, ako aj problémy v súvislosti s riadením. Na základe preukázaných skúseností s nakladaním s pevnými odpadmi by sa mali vyvinúť nové spôsoby, ako by mali výrobcovia zodpovedať za financovanie dodatočnej úpravy odpadových vôd s cieľom zachytiť nové znečisťujúce látky, ako sú napríklad liečivá a mikroplasty.

3.2.1.   Povrchové vody

a)

S cieľom zlepšiť stav povrchových vôd a zároveň zabrániť neúspechu environmentálnych právnych predpisov a riadenia, by bolo lepšie definovať určité pojmy, ako napríklad „ekologická kontinuita“, „vodné toky“ a „mokraď“. Napríklad je dôležité, aby boli pravidlá definujúce mokrade špecifikované na európskej úrovni, keďže prístup založený výlučne na účel ochrany je príliš zložitý na to, aby bol účinne transponovaný do vnútroštátnych právnych predpisov, aspoň v niektorých členských štátoch.

b)	Podobne by bolo užitočné zaviesť jednotný rámec na vykonávanie hodnotení, ktorý bude jasný a spoločný pre všetky zainteresované strany zapojené do vykonávania.

c)

Či už ide o nanočastice – napríklad z textilného a agropotravinárskeho priemyslu – alebo látky poškodzujúce endokrinný systém, ako sú látky z farmaceutického priemyslu a poľnohospodárstva –, ich šírenie v životnom prostredí by sa malo znížiť pri zdroji a treba stanoviť limity, ktoré sa v povrchových vodách a podzemných vodách nesmú prekročiť vzhľadom na ich vplyv na ekosystémy, a najmä na potravinové reťazce, ktoré zahŕňajú ľudí. Na tento účel by sa mali konečne prijať prostriedky na stanovenie prahových hodnôt koktailového účinku medzi týmito látkami, rôznymi už sledovanými látkami a vedľajšími produktmi ich rozkladu, a to aj v dlhodobejšom horizonte.

3.2.2.   Podzemné vody

a)

Pokiaľ ide o právne predpisy o vode, ustanovenia o náhrade nákladov vynaložených rôznymi kategóriami užívateľov, internalizácia externých nákladov a systém spoplatňovania v súlade s nákladmi – ako sa stanovuje v smernici, ktorou sa stanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vody (21) – nie sú ani dostatočne záväzné, ani dostatočne podrobné na to, aby boli dostatočne účinné.

b)

Pri zmene klímy môže byť dopĺňanie podzemnej vody ešte problematickejšie. Dôvodom je, že v niektorých oblastiach mestský dizajn alebo poľnohospodárske postupy vedú k nežiaducemu prerušeniu vodného cyklu spôsobenému nepriepustnou pôdou alebo pôdou s nedostatočnou biologickou aktivitou, ktoré podporujú skôr povrchové odtoky, eróziu a zosuv bahna než infiltráciu, čistenie a prírodné skladovanie. Aby sa tieto javy zastavili, musí Únia prijať nariadenie na podporu živej pôdy. Toto by prinieslo aj výhodu riešenia problémov kvality a množstva vody dostupnej pre ekosystémy a ľudskú spotrebu, ako aj pre poľnohospodárske a priemyselné činnosti.

c)

Omnoho väčšia pozornosť by sa mala venovať lesom a živým plotom a v menšej miere tiež trvalým trávnatým plochám a ornej pôde neoranej v dlhodobom horizonte vzhľadom na ich úlohu pri spustení zrážok evapotranspiráciou, ako aj pri filtrovaní, čistení a ukladaní vody v pôde a podzemných vodách. Tie by mali byť, ak je to možné, prítomné a rozšírené aj v celej Európe – tým väčšmi, že sú tiež významnou pomocou pre iné živé tvory vrátane organizmov užitočných pre plodiny a pri vyrovnávaní sa s teplotnými vrcholmi a inými extrémnymi poveternostnými javmi, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú.

3.2.3.   Smernica, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

So zreteľom na lepšie vykonávanie rámcovej smernice o vode by bolo vhodné vykonať zmeny v súvislosti s niektorými aspektmi uvedenými vyššie, ktoré sa týkajú týchto bodov:

a)	Definícia vody v preambule – „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky“ – by sa mal nahradiť výrazom „Voda nie je komerčný výrobok“.

b)	Vzhľadom na definíciu vody v Európe si uplatňovanie zásad prevencie a predbežnej opatrnosti vyžaduje zrušenie všetkých výnimiek, napríklad tých, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 5 a článku 7 ods. 4

c)	Vzhľadom na definíciu vody/postavenie sa musí vyžadovať posúdenie vplyvov na životné prostredie pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne ovplyvnia vodné prostredie „Zjednodušený postup hodnotenia“ (článok 16) by sa mal vypustiť.

d)

Zásada „znečisťovateľ platí“, a najmä jej vykonávacie pravidlá, by sa mala prehodnotiť pomocou: — prepracovania článku 9: formulácia „Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom ‚znečisťovateľ platí‘.“ by sa mala nahradiť formuláciou „Členské štáty budú vykonávať náhradu priamych a nepriamych nákladov súvisiacich s vplyvom ľudských činností na vodu v súlade so zásadou ‚znečisťovateľ platí‘.“; — zrušenia výnimiek uvedených v článku 9 ods. 4; — doplnenia všetkých troch odvetví s označením troch oblastí (poľnohospodárstvo, priemysel, domácnosti), pre ktoré musia členské štáty vypracovať pravidlá na odstránenie externalizácie nákladov. Výročná správa by podľa jednotlivých odvetví stanovila, ako tento proces vykonávať.

e)	Taktiež by bolo potrebné nahradiť všetky výrazy typu „zabezpečí, že“ skutočným záväzkom (napríklad v článku 11 ods. 5 alebo v článku 14 ods. 1).

f)	Podobne sa zdá byť potrebné znížiť prahové hodnoty znečisťujúcich látok, a to aj v kombinácii s inými smernicami (o dusičnane, chemikáliách atď.), a aktualizovať prioritné látky (napríklad zahrnutím perfluórovaných zlúčenín, nanotechnológií atď.).

g)	Účasť verejnosti (článok 14) sa musí zlepšiť, najmä pokiaľ ide o plánovanie. Mala by sa rozšíriť na programy základných a doplnkových opatrení, ako aj na všetky predbežné administratívne kontroly.

h)	Pokiaľ ide o súdne spory (článok 23), malo by sa doplniť, že členské štáty musia v súlade s Aarhuským dohovorom zaviesť pravidlá a postupy týkajúce sa prístupu verejnosti k súdnym sporom týkajúcim sa vody.

3.3.   Vykonávanie environmentálnych právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu

V posúdení vplyvu, ktoré je základom nedávno prijatých právnych predpisov o odpadoch, sa zistili viaceré problémy s implementáciou: právne/regulačné, ako aj problémy súvisiace s riadením a zvyšovaním povedomia. Nedostatky vo vykonávaní rámcovej smernice o odpadoch sú často spôsobené nedostatkom ekonomických nástrojov, napr. tých, vďaka ktorým je recyklácia atraktívnejšia ako skládkovanie. Vytváranie takýchto ekonomických nástrojov však môže byť problematické pre obce. Miestne orgány často nemajú kapacity uplatňovať opatrenia a nástroje EÚ na miestnej úrovni, čo poukazuje na problém riadenia. Presadzovanie právnych predpisov je v niektorých členských štátoch tiež veľkým problémom. EHSV uznáva, že Komisia v posledných rokoch pracovala s členskými štátmi na riešení takýchto nedostatkov pri vykonávaní, napríklad poskytovaním technickej podpory a osobitných usmernení o tom, čo sa musí zmeniť prostredníctvom dvoch cvičení na podporu dodržiavania predpisov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2012 a 2015.

Novo prijaté legislatívne návrhy o odpadoch by mali vyriešiť niektoré problémy s vykonávaním a prispieť k cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 12, ktorý sa týka udržateľnej spotreby a výroby, avšak otázky súvisiace s riadením a presadzovaním práva sa naďalej musia riešiť na vnútroštátnej úrovni. Spolu s Komisiou vytvoril EHSV európsku platformu pre obehové hospodárstvo, ktorá už dosiahla významné výsledky, uľahčuje zhromažďovanie, výmenu a šírenie odborných znalostí a osvedčených postupov, ktoré existujú medzi rôznymi zainteresovanými stranami. Táto platforma je kľúčovým nástrojom, ktorý si zaslúži širšie využitie na podporu vykonávania právnych predpisov EÚ v tejto oblasti.

3.3.1.   Predchádzanie vzniku odpadu

a)

Nedávne preskúmanie politiky v oblasti odpadu (22) je príležitosťou poskytnúť silnú podporu opatreniam na zníženie našich potrieb pri zdroji (vrátane nášho dopytu po surovinách a druhotných surovinách), ako aj vytváranie budúceho odpadu, najmä odpadu nebezpečného pre ekosystémy a ľudské zdravie. Znamená to, že sa musíme zamýšľať nad našimi potrebami a tým, čo vyrábame, ako aj spôsobom navrhovania v záujme dlhšej trvanlivosti a následnej transformácie s najmenšou možnou stratou materiálu, ktorá bude mať všeobecný vplyv na životné prostredie, energetickú sebestačnosť a hospodársku udržateľnosť.

b)	Aby sme mohli hovoriť o „trvalo udržateľných materiáloch“ namiesto „odpadu“ a obehovom hospodárstve, musíme už od fázy navrhovania výrobkov odstrániť toxické a nebezpečné zložky, ktoré komplikujú budúcu fázu recyklácie.

c)	Pokiaľ ide o obaly, mala by prevládať triezvosť a ďalší pokrok by mal byť čo najväčší, postupný a povinný, aby sa predišlo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže voči existujúcim a rozvíjajúcim sa systémom spätného odberu a opätovného použitia.

d)	Schopnosť našej spoločnosti opätovne používať a opravovať naše výrobky je sama o sebe jedným zo spôsobov ako zabrániť vzniku odpadu. Aby sa to dosiahlo, mali by existovať skôr ambiciózne právne predpisy s povinnými cieľmi, ktoré sa musia dosiahnuť, a nielen dobrovoľné opatrenia.

e)	S cieľom oddeliť hospodársky rozvoj od spotreby prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie si musí EÚ stanoviť ambicióznejšie ciele s cieľom zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v našich výrobných systémoch.

3.3.2.   Odpadové hospodárstvo

a)

S cieľom získať a udržať dôveru obyvateľov – výrobcov, ako aj spotrebiteľov – musí obehové hospodárstvo pravidelne zohľadňovať najnovšie vedecké poznatky, a tak sa zabezpečiť proti akýmkoľvek budúcim škandálom vrátane škandálov v oblasti verejného zdravia vyplývajúcich z koncentrácie alebo rozptylu znečisťujúcich látok v recyklovaných materiáloch (napríklad bróm alebo endokrinné disruptory) alebo v životnom prostredí (nanopolyméry alebo mikroplasty).

b)	Toto úsilie bude o to dôveryhodnejšie a efektívnejšie, ak sa v záujme zlepšenia miery recyklácie všetkých druhov materiálov vo výrobnom štádiu zavedie vysledovateľnosť ich komponentov a zabezpečí sa maximálna možná transparentnosť až do okamihu, keď sa dostanú k spotrebiteľovi.

c)

Rovnaká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia by sa preto mala vzťahovať na recyklované alebo pôvodné materiály v rámci Európskej únie. Využívaním recyklovateľných materiálov by sa nemalo umožniť pokračovanie v používaní nebezpečných chemických látok vo vyšších koncentráciách. V dôsledku toho, keďže sú stanovené obmedzenia a limity pre chemické látky podľa nariadenia REACH (23), by mala Európska chemická agentúra stanoviť rovnaké limity pre recyklované materiály. Materiály, ktoré nespĺňajú tieto limity, musia byť spracované tak, aby bola látka odstránená alebo určená za neoprávnenú na opätovné použitie alebo recykláciu.

d)	Okrem ekologického dizajnu, ktorému by mali podliehať inteligentné telefóny a iné elektrické a elektronické výrobky, by mala EÚ v rámci svojich hraníc určiť a realizovať politiku odpadového hospodárstva hodnú svojho mena a nie odosielať odpad do zahraničia.

e)

Z posudzovania životného cyklu (LCA) je zrejmé, že všetky možnosti recyklácie sú lepšie ako spaľovanie (najmä vzhľadom na vynaloženú energiu, napríklad pri plastoch) s výnimkou dreva v niektorých špeciálnych prípadoch a tiež pri niektorých nebezpečných výrobkov/materiálov. Spaľovanie, rovnako ako skládkovanie, musí postupne zmiznúť a na tento účel treba stanoviť ambiciózne ciele.

---

(1)  Stanovisko na tému Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 114).

(2)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3)  Stanovisko na tému Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 83).

(4)  Pozri poznámku pod čiarou 3.

(5)  COM(2018) 10 final

(6)  Stanovisko na tému Program Čisté ovzdušie pre Európu (Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 134) a stanovisko na tému Zbavme sa v EÚ azbestu (Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2015, s. 13).

(7)  Stanovisko na tému Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 90); stanovisko na tému Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 60) a stanovisko o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107).

(8)  Stanovisko o obmedzení používania určitých nebezpečných látok (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 110); stanovisko o možnostiach riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 56); stanovisko na tému Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 61); stanovisko na tému Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 102); stanovisko o súbore predpisov o obehovom hospodárstve (Ú. v. EÚ C 264, 20.7.2016, s. 98).

(9)  Stanovisko na tému Oznámenie Komisie o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 65).

(10)  Pozri poznámky pod čiarou č. 1 a č. 3.

(11)  Stanovisko na tému Nová dohoda so spotrebiteľom (Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 66).

(12)  Stanovisko na tému Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44) a stanovisko na tému Nové udržateľné hospodárske modely (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 57).

(13)  Stanovisko na tému Program 2030 – Európska únia sa zasadzuje za globálny udržateľný rozvoj, prijaté 20. októbra 2016 (Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 58) a stanovisko na tému Kľúčová úloha obchodu a investícií pri dosahovaní a realizácii cieľov udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 27).

(14)  Stanovisko na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 27).

(15)  Stanovisko na tému Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 74) a stanovisko na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(16)  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3450_sk.htm.

(17)  Podľa Európskej environmentálnej agentúry.

(18)  Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

(19)  Smernica o NES.

(20)  https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0048969711005730?via%3Dihub

(21)  Rámcová smernica o vode.

(22)  http://ec.europa.eu/environment/waste/target_review.htm.

(23)  Nariadenie REACH – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1, zmenené v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Európsky maloobchodný sektor pripravený na 21. storočie

[COM(2018) 219 final]

(2019/C 110/07)

Spravodajca:	Ronny LANNOO
Pomocný spravodajca:	Gerardo LARGHI

Konzultácia	Európska komisia, 18. 6. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	21. 11. 2018
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	171/3/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Komisie o modernizácii maloobchodného sektora. Výbor opätovne zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam maloobchodného sektora pre všetky zainteresované strany a pre spoločnosť ako celok (1). EHSV poukazuje na to, že v predchádzajúcich stanoviskách už odporučil vytvorenie otvoreného hospodárskeho prostredia zameraného na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom vytvoriť podmienky pre pozitívnu koexistenciu a spoluprácu medzi veľkými, strednými, malými a mikro maloobchodníkmi.

1.2.

Ochrana a podpora rozmanitosti v maloobchodnom sektore je rozhodujúca pre uspokojenie potrieb spotrebiteľov a ochranu a podporu európskeho systému produkcie. EHSV sa preto domnieva, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi opatreniami v prospech veľkých maloobchodníkov, ktoré sú v oznámení jasne uvedené, a opatreniami, ktoré zodpovedajú potrebám mikropodnikov a malých podnikov.

1.3.

EHSV poznamenáva, že návrh Komisie sa príliš zameriava na „cenu“ ako na najzaujímavejší prvok pre spotrebiteľov na úkor iných kľúčových aspektov, ako sú informácie, kvalita a personalizácia výrobkov, blízkosť, mobilita, obehové hospodárstvo a trvanlivosť, pomer medzi cenou a kvalitou a služby pre zákazníka pred nákupom alebo po ňom. Komisia by mala v záujme všetkých strán primerane chrániť diverzifikáciu výrobkov.

1.4.

Výbor sa domnieva, že k právu usadiť sa by sa malo pristupovať v súlade so zásadou subsidiarity a že potreby všetkých zainteresovaných strán možno najlepšie riešiť prostredníctvom dosiahnutia dohody na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.5.

EHSV sa predovšetkým domnieva, že niektoré prekážky slobody usadiť sa a niektoré prevádzkové obmedzenia, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v niektorých členských štátoch, predstavujú prekážku pri zakladaní nových podnikov, avšak že úplná liberalizácia nezabezpečuje potrebnú rovnováhu medzi veľkými spoločnosťami, malými podnikmi a rodinnými podnikmi.

1.6.

EHSV sa domnieva, že vnútroštátne predpisy o otváracích hodinách predajní a pracovných časoch majú zásadný význam pri zabezpečovaní rovnakých podmienok medzi podnikmi rôznych veľkostí a predovšetkým pri zaručovaní primeranej sociálnej ochrany zamestnancom i samostatne zárobkovo činným osobám, pričom treba zohľadniť aj zmeny v správaní spotrebiteľov.

1.7.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie dohody na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni je najlepším spôsobom, ako stanoviť otváracie časy a dni, aby sa potreby spotrebiteľov mať prístup k určitým výrobkom a službám zosúladili so želaním niektorých podnikov mať otvorené v nedeľu a počas sviatkov, pričom sa takisto dosiahne rovnováha medzi pracovným a rodinným životom podnikateľov a zamestnancov a vyčlení sa čas na odbornú prípravu.

1.8.

EHSV takisto v súlade so sociálnym pilierom zdôrazňuje potrebu zaručiť spravodlivé odmeňovanie a kvalitu práce všetkým pracovníkom v tomto sektore, či už online alebo offline. Upozorňuje najmä na prípady pracovných zmlúv tisícok ľudí, ktorí pracujú pre online podniky, ktoré stále nie sú zahrnuté do kolektívnych zmlúv, ako aj na zmluvy zamestnancov u veľkých maloobchodníkov, ktorých prácou je len uspokojovanie potrieb väčšieho počtu zákazníkov počas víkendov (čo vedie k zvýšeniu počtu príležitostných zmlúv), alebo na zmluvy, v ktorých sa víkendy alebo noci nepočítajú ako nadčasy. Nakoniec EHSV zastáva názor, že vytvorenie efektívneho mechanizmu sociálneho dialógu, ktorý zahŕňa aj malé podniky a mikropodniky, by poskytlo podnikom lepšie možnosti rozvoja a pracovníkom lepší systém záruk.

1.9.

Výbor súhlasí s Komisiou, že je potrebné dlhodobo podnecovať a podporovať inovácie v maloobchodnom sektore, celoživotné vzdelávanie pre zamestnávateľov a zamestnancov a propagáciu výrobkov. Domnieva sa však, že popri návrhu Komisie by mal existovať plán, ktorý by sprevádzal tento proces v kontexte digitálneho prechodu, s primeraným financovaním a osobitným zameraním na malé podniky a mikropodniky v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi MSP.

1.10.

EHSV vyzýva orgány na všetkých úrovniach, aby sa zapojili do úzkej spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať konkrétny akčný plán pre budúcnosť európskeho maloobchodného sektora v 21. storočí (t. j. informácie, odborná príprava, financovanie a osvedčené postupy a pod.).

2.   Zhrnutie oznámenia Komisie

2.1.

Cieľom tohto oznámenia je prispieť k uvoľneniu potenciálu maloobchodného sektora pre hospodárstvo EÚ určením najlepších postupov. Zo strany inštitúcií EÚ a členských štátov sa preto vyžaduje úsilie na podporu konkurencieschopnosti tohto sektora v čase, keď v dôsledku rýchleho rastu elektronického obchodu a zmeny správania spotrebiteľov dochádza k jeho transformácii.

2.2.

V záujme dosiahnutia jednotného trhu je potrebné prijať vhodné opatrenia na všetkých úrovniach. Produktivita maloobchodného sektora EÚ zaostáva za ostatnými sektormi. Je to spôsobené nahromadením daňových predpisov na všetkých úrovniach a oneskorením prechodu na digitálny trh.

2.3.

Maloobchodníci čelia mnohým obmedzeniam, pokiaľ ide o zakladanie obchodov a prevádzok. Mnohé z týchto obmedzení sú odôvodnené legitímnymi dôvodmi verejného záujmu. Môžu takisto vytvárať prekážky pre startupy a produktivitu.

2.4.

Otvorenie nových obchodných trhov je kľúčovým prvkom pre životaschopnosť tohto sektora. Je dôležité mať možnosť uskutočňovať stratégie týkajúce sa prístupu na trh, ktoré spájajú online a offline účasť. Jednoduché, transparentné a efektívne postupy zakladania ponúkajú maloobchodnému sektoru príležitosť zvýšiť svoju produktivitu.

2.5.

Komisia odporúča, aby členské štáty v prípade potreby posúdili a modernizovali svoje regulačné rámce a prípadne sa inšpirovali najlepšími postupmi vyvinutými v iných členských štátoch.

2.6.

Prevádzkové obmedzenia spravidla ovplyvňujú najmä maloobchodníkov v kamenných predajniach. Verejné orgány by mali posúdiť rovnováhu, proporcionalitu a efektívnosť takýchto obmedzení s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky, ako platia pre elektronický obchod.

2.7.

Náklady na dodržiavanie predpisov môžu predstavovať 0,4 % až 6 % ročného obratu maloobchodníkov. Pre mikropodniky je to obzvlášť veľká záťaž. Podpora rozvoja maloobchodného sektora v záujme konečného prospechu spotrebiteľov si vyžaduje široký prístup: zjednodušenie regulačných rámcov, zabezpečenie toho, aby boli spôsobilé pre viackanálové prostredie, ako aj zníženie nadmerne zaťažujúcich a nákladných opatrení a postupov uložených maloobchodníkom na zabezpečenie súladu s týmito pravidlami.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta pokus Komisie o modernizáciu maloobchodného sektora s cieľom riešiť nové výzvy súvisiace s digitalizáciou a elektronickým obchodom.

3.2.

Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, najmä v stanovisku INT/682 o akčnom pláne pre európsky maloobchod (2), už výbor odporučil vytvorenie otvoreného hospodárskeho prostredia zameraného na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi subjektmi rovnakej veľkosti. EÚ by mala predovšetkým vytvoriť podmienky pre rozmanitosť, pozitívnu koexistenciu a spoluprácu medzi veľkými, strednými, malými a mikro maloobchodníkmi predávajúcimi v predajniach i cez internet. Podpora rozmanitosti v maloobchodnom sektore EÚ je skvelým spôsobom, ako uspokojiť rôzne potreby spotrebiteľov, ale aj chrániť a podporovať európsky systém produkcie.

3.3.

EHSV poznamenáva, že Komisia sa príliš zameriava na „cenu“ ako na najzaujímavejší prvok pre spotrebiteľov, zatiaľ čo hlavným cieľom by malo byť poskytovanie presných informácií spotrebiteľom (informovanosť spotrebiteľov). Spotrebitelia by mali mať možnosť zohľadňovať pri nákupe výrobku aj iné prvky, napríklad kvalitu, personalizáciu, trvanlivosť, mobilitu spotrebiteľov, blízkosť, pomer medzi cenou a kvalitou, služby pre zákazníka počas nákupu alebo po ňom, vplyv na obehové hospodárstvo a environmentálne kritériá. Diverzifikácia výrobkov predstavuje pridanú hodnotu pre výrobné a maloobchodné sektory EÚ a mala by byť náležite chránená Komisiou (3).

3.4.

EHSV sa nazdáva, že prístup Komisie je naklonený v prospech veľkých maloobchodníkov, a považuje za dôležité, aby sa udržala rovnováha s potrebami malých podnikov a mikropodnikov. Výbor sa predovšetkým domnieva, že je potrebné zabezpečiť koexistenciu veľkých spoločností a mikropodnikov a rodinných podnikov.

3.5.

EHSV súhlasí s tým, že niektoré obmedzenia týkajúce sa práva usadiť sa a prevádzkové obmedzenia uplatňované v niektorých členských štátoch by mohli pôsobiť ako prekážka pri zakladaní nových podnikov a ich rozširovaní. Domnieva sa však, že úplná liberalizácia práva usadiť sa by nebola univerzálnym riešením. V tejto súvislosti by sa navyše mala rešpektovať zásada subsidiarity ako aj dohody dosiahnuté na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom nájsť vhodné odpovede na miestne potreby a potreby všetkých zainteresovaných strán.

3.6.

EHSV nesúhlasí s negatívnym výkladom rozsudku vo veci Visser zo strany Komisie. Podľa EHSV tento prípad potvrdzuje účel zákonodarcu so zreteľom na smernicu o službách: kodifikuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa slobody usadiť sa a zakazuje iba určité požiadavky, ako sú testy hospodárskych potrieb, pričom uznáva, že „cieľ ochrany [mestského] prostredia môže predstavovať naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť územné obmedzenie“. Je dôležité, aby sa tieto potreby vyvážili v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

3.7.

V tejto súvislosti možno v procese vytvárania jednotného európskeho trhu urobiť ešte veľa pre zjednodušenie postupov zakladania podnikov a zabezpečenie transparentnosti a jednotnosti týchto postupov, pričom treba rešpektovať legitímne existujúce obmedzenia na územnej úrovni zavedené v súlade so zásadou subsidiarity.

3.8.

EHSV považuje za mimoriadne dôležité zachovať a chrániť určité špecifické hospodárske prostredia, najmä ak sú spojené s ochranou národného historického a umeleckého dedičstva, cieľmi sociálnej politiky a cieľmi kultúrnej politiky. Akýkoľvek iný postup by mohol mať negatívny vplyv na miestne komunity a spotrebiteľov (4).

3.9.

Celkovo sa EHSV domnieva, že cezhraničná expanzia, rozširovanie a elektronický obchod by sa mali vnímať ako seriózna možnosť a podniky v koordinácii s ich organizáciami by sa v tomto procese mali podporovať, nemožno to však považovať za povinnosť alebo jediný spôsob, ako môžu všetky podniky rásť v súlade s primárnym záujmom spotrebiteľov (viackanálová distribúcia a služby). Preto je nevyhnutné dlhodobo podporovať a udržiavať inovačné procesy, odbornú prípravu a propagáciu výrobkov a poskytovať primeranú finančnú podporu malým podnikom a mikropodnikom a ich zastupujúcim organizáciám.

3.10.

Efektívna maloobchodná politika musí dosiahnuť rovnováhu medzi ziskovosťou a efektívnosťou vzhľadom na umiestnenie. Je potrebné zohľadniť (strednodobé) dlhodobé hľadiská, najmä pokiaľ ide o podniky v kamenných predajniach a ich vzťah k existujúcemu a možnému budúcemu rozvoju (bývanie, dostupné služby atď. a teda aj k existujúcim centrám miest a susedstvám). EHSV sa domnieva, že Komisia by mala v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi a regionálnymi organizáciami skompletizovať svoj návrh zavedením štrukturálnych opatrení s cieľom začleniť územné rozvojové faktory, pokiaľ ide o miestne komunity a centrá miest (turistické oblasti, miestne územné plánovanie, stavebné predpisy, podmienky atď.).

3.11.

EHSV sa domnieva, že vnútroštátne predpisy o otváracích hodinách predajní a pracovných časoch v súlade s novými technologickými riešeniami zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých podmienok medzi podnikmi rôznych veľkostí a pri zaručení primeranej sociálnej ochrany zamestnancom i samostatne zárobkovo činným osobám, a predovšetkým sú kľúčovým nástrojom sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnancov.

3.12.

EHSV opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie dohody na celoštátnej alebo nižšej ako celoštátnej úrovni s príslušnými organizáciami je najlepším spôsobom, ako stanoviť otváracie hodiny a dni. Je skutočne veľmi dôležité, aby sa zosúladili potreby spotrebiteľov mať prístup k určitým výrobkom a službám so želaním určitých podnikov mať otvorené počas sviatkov alebo vo večerných hodinách a aby sa chránili potreby vlastníkov mikropodnikov a ich zamestnancov na odpočinok, pričom sa takisto dosiahne rovnováha medzi pracovným a rodinným životom a vyčlení sa čas na odbornú prípravu.

3.13.

EHSV takisto v súlade so sociálnym pilierom zdôrazňuje potrebu zaručiť spravodlivé odmeňovanie a kvalitu práce všetkým pracovníkom v tomto sektore, či už online alebo offline. Upozorňuje najmä na prípady pracovných zmlúv tisícok ľudí, ktorí pracujú pre online podniky, ktoré stále nie sú zahrnuté do kolektívnych zmlúv, ako aj na zmluvy zamestnancov u veľkých maloobchodníkov, ktorých prácou je len uspokojovanie potrieb väčšieho počtu zákazníkov počas víkendov (čo vedie k zvýšeniu počtu príležitostných zmlúv), alebo na zmluvy, v ktorých sa víkendy alebo noci nepočítajú ako nadčasy. Nakoniec EHSV zastáva názor, že vytvorenie efektívneho mechanizmu sociálneho dialógu, ktorý zahŕňa aj malé podniky a mikropodniky, by poskytlo podnikom lepšie možnosti rozvoja a pracovníkom lepší systém záruk.

3.14.

EHSV víta odporúčanie, aby verejné orgány malým podnikom uľahčovali zavádzanie digitálnych technológií. Nemôže to však byť jedinou možnosťou. Tradičné obchody zostávajú kľúčovým prvkom nielen rastu v EÚ, ale aj vzhľadom na sociálnu súdržnosť, najmä v miestnych komunitách a pre spotrebiteľov, ktorí nepochádzajú z digitálnej generácie. Z tohto dôvodu by mali internetový obchod a tradičný obchod spoluexistovať. V tejto súvislosti EHSV zastáva názor, že Komisia podceňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú malé podniky a mikropodniky, ak sa chcú zapojiť do elektronického obchodu a profitovať z neho.

3.15.

EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o potrebu kvalitnej odbornej prípravy pre zamestnávateľov, ktorí sa chcú zapojiť do elektronického obchodu. Výbor sa však domnieva, že situácia je zložitejšia a MSP, najmä malé podniky a mikropodniky, čelia viacerým výzvam, ako sú: a) zmena a prispôsobenie ich vnútornej organizácie; b) znalosť cudzích jazykov; c) získavanie a pochopenie právnych a administratívnych informácií; d) vytvorenie efektívneho a konkurencieschopného systému doručovania; e) prekonávanie daňového a sociálneho dumpingu na úrovni EÚ (podvody s DPH, falšovanie atď.). Z tohto dôvodu EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali MSP a ich organizácie počas ich prechodu na elektronický obchod, a to prostredníctvom širokého prístupu, ktorý zohľadňuje všetky podmienky potrebné na vytvorenie úspešnej internetovej spoločnosti.

3.16.

EHSV sa domnieva, že elektronický obchod by mohol byť významnou možnosťou pre mnohé MSP. Okrem toho výbor poukazuje na to, že Komisia nedávno zverejnila prvý návrh zameraný na reguláciu vzťahov medzi platformami a podnikmi na digitálnom trhu. Toto opatrenie sa zameriava na transparentnosť, ale nezaoberá sa niektorými častými nekalými praktikami, ktoré bránia spravodlivej hospodárskej súťaži (napr. doložky o cenovej parite, daňový dumping, rôzne možnosti zdaňovania atď.) medzi komerčnými používateľmi a veľkými online platformami (5). Z tohto dôvodu výbor odporúča, aby Komisia vytvorila rovnaké podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž na digitálnom trhu.

3.17.

Podľa názoru EHSV sú potrebné rôzne opatrenia na zabezpečenie potrebných podmienok pre maloobchodný sektor, a najmä pre MSP a mikropodniky ako tvorcov najvyššej miery čistej zamestnanosti, s cieľom riešiť nesúlad zručností: posilnenie identifikácie a predvídania potrieb zručností vrátane usmerňovania; zlepšenie výsledkov vzdelávania a odbornej prípravy podľa potrieb trhu práce vrátane podpory OVP; zlepšenie rámcových podmienok s cieľom lepšie zosúladiť ponuku a dopyt; poskytovanie lepšej podpory v oblasti vzdelávacích potrieb MSP a mikropodnikov.

3.18.

EHSV víta pozornosť Komisie v súvislosti s nákladmi na dodržiavanie predpisov, najmä v prípade malých podnikov, ako aj skutočnosť, že zdôrazňuje nedostatočnú informovanosť o osobitostiach tohto sektora.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV žiada Komisiu, aby sa snažila riešiť rastúci problém vyľudňovania centier miest a jeho sociálnych a environmentálnych dôsledkov. Kvalita života vo veľkých a malých mestách závisí v neposlednom rade od prežitia mnohých malých podnikov a mikropodnikov (miestnych obchodov), ktoré spĺňajú potreby mnohých spotrebiteľov, ale hrozí im, že ich zlikviduje narastajúca koncentrácia veľkých maloobchodných reťazcov.

4.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad absenciou akéhokoľvek odkazu na udržateľný maloobchodný sektor a úlohu, ktorú môžu zohrávať malí maloobchodníci a mikro maloobchodníci v tomto procese. Je však potrebný priaznivejší rámec na to, aby si uvedomili súvislosť medzi udržateľnými rozhodnutiami a konkurencieschopnosťou a aby sa im poskytli prispôsobené informácie a technická pomoc, ako aj potrebné úverové programy na zavádzanie zlepšení. Vzhľadom na ich slabé postavenie, pokiaľ ide o vplyv na spotrebiteľov a výrobcov, by sa malým maloobchodníkom a mikro maloobchodníkom nemali vnucovať rozhodnutia.

4.3.

V oznámení sa nevenuje pozornosť problémom, ktoré existujú v zmluvných vzťahoch medzi podnikmi, napr. nevyvážené franchisingové zmluvy, oneskorenia platieb a nekalé obchodné praktiky. Vážne problémy predstavuje najmä rastúca koncentrácia moci medzi veľkými maloobchodníkmi v Európe (6). S cieľom vyriešiť narušenie hospodárskej súťaže a udržať konkurencieschopnosť sa v oznámení mali riešiť obe tieto otázky.

4.4.

EHSV odporúča Komisii, ako už zdôraznil vo svojom stanovisku na tému Nová dohoda so spotrebiteľom, aby stanovila a aktualizovala účinný systém riešenia sporov, ktorý by umožnil riešiť situácie vyplývajúce zo zneužívania hospodárskej sily a z praktík, ktoré narúšajú hospodársku súťaž.

---

(1)  Obrat v roku 2016: 9 864 468,4 milióna EUR; počet podnikov (v roku 2015): 6 205 080; hodnota produkcie (v roku 2015): 2 687 115 miliónov EUR. V roku 2016 tento sektor zamestnával 33 399 447 osôb, z toho 27 892 082 zamestnancov.

(2)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 20.

(3)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(5)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 177.

(6)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2017

[COM(2018) 482 final]

(2019/C 110/08)

Spravodajkyňa:

Baiba MILTOVIČA

Konzultácia	Európska komisia, 5.9.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	21.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	188/1/9

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje stručnosť a zameranie správy za rok 2017, ktorú dopĺňa podrobný pracovný dokument útvarov Komisie. Účinná a presadzovaná politika hospodárskej súťaže je základom trvalo udržateľného trhového hospodárstva. Môže zabezpečiť rovnaké podmienky pre výrobcov tovaru a poskytovateľov služieb, ubezpečiť spotrebiteľov, stimulovať hospodársku súťaž a pomôcť dosiahnuť základné sociálne ciele, ako je sloboda výberu spotrebiteľov, a tiež politické ciele, ako je blahobyt európskych občanov a podpora integrácie európskeho trhu. Dôležitú úlohu zohráva aj vo vzťahu k tretím krajinám, keďže podporuje pozitívnu podnikateľskú, environmentálnu a sociálnu dynamiku v medzinárodnom obchode.

1.2.

V správe za rok 2017 sa kladie veľký dôraz na dodržiavanie a presadzovanie pravidiel a poukazuje na príklady účinných opatrení, ktoré prijala Komisia. Spotrebitelia a malé a stredné podniky sú často znevýhodňovaní veľkými spoločnosťami, ktoré môžu zneužiť svoje dominantné postavenie na trhu, a preto sú obzvlášť vítané opatrenia, ktoré bojujú proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž.

1.3.

Protisúťažné postupy na trhoch EÚ viedli k spoľahlivému rozvoju vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže ako dôležitých orgánov presadzovania práva hospodárskej súťaže. Smernica o ESHS+, ktorá zlepšuje účinnosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ, posilňuje schopnosti štátov v tejto oblasti.

1.4.

Je nevyhnutné posilniť autonómiu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a zabezpečiť primerané zdroje. Na efektívnu prácu je potrebná skutočná nezávislosť, odbornosť a odborná príprava a smernica o ESHS+ by sa mala dôkladne monitorovať, aby sa zabezpečilo dosiahnutie tohto cieľa. Mali by sa podporiť preventívne opatrenia, aby sa zabránilo protisúťažnému správaniu, a zvýšiť sankcie, aby boli účinným odstrašujúcim nástrojom.

1.5.

EHSV podporuje návrhy Komisie v oblastí súkromného presadzovania práva hospodárskej súťaže a zasadzuje sa za to, aby právne systémy všetkých členských štátov uľahčovali skupinové žaloby. Komisia by mala naďalej sledovať účinnosť mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v prípade porušenia predpisov v oblasti hospodárskej súťaže v rôznych členských štátoch a, ak je to potrebné, prijať ďalšie opatrenia. Návrh Komisie o žalobách v zastúpení, ktorý je súčasťou návrhu Novej dohody pre spotrebiteľov, je v tejto súvislosti sklamaním.

1.6.

Mali by sa zvážiť ďalšie návrhy týkajúce sa franchisingu, ktoré sa majú zahrnúť do nariadenia o skupinových výnimkách (1) s cieľom obnoviť obchodnú a zmluvnú rovnováhu medzi nadobúdateľmi a poskytovateľmi franchisingu.

1.7.

Mali by sa preskúmať prípadné rozsiahlejšie obchodné činnosti miestnych orgánov, ktoré by mohli mať výhody z verejných dotácií umožňujúcich nekalú súťaž, aby sa zistilo, či je potrebné prispôsobiť pravidlá štátnej pomoci alebo iné nástroje.

1.8.

Pokiaľ ide o smernicu o oznamovateľoch, odporúča sa, aby sa pri jej transpozícii a uplatňovaní vo vnútroštátnom práve potvrdilo, že oznamovatelia majú kedykoľvek prístup k zástupcom odborov a že informátorovi bude za každých okolností poskytnutá úplná ochrana.

1.9.

Odporúča sa, aby sa tam, kde je to uplatniteľné v prípade presadzovania práva hospodárskej súťaže, na základe analýzy Komisie týkajúcej sa postupov regulačných orgánov v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch a v spolupráci s Radou európskych energetických regulačných orgánov (CEER) a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) určili opatrenia na odstránenie obmedzujúcich postupy, ktoré naďalej poškodzujú spotrebiteľov.

1.10.

Na základe nového preskúmania fungovania potravinového distribučného reťazca by sa v budúcich správach o politike hospodárskej súťaže mohli určiť a navrhnúť nápravné opatrenia v súvislosti s pretrvávajúcim nevhodným používaním trhovej sily zo strany dominantných maloobchodníkov.

1.11.

V digitálnej ekonomike existuje celý rad protisúťažných postupov a neustále sa vytvárajú nové. Výbor so znepokojením konštatuje, že na monitorovanie tohto rýchlo sa rozvíjajúceho a z finančného hľadiska dynamického sektora sa nevyužívajú dostatočné prostriedky, a požaduje, aby sa vo viacročnom finančnom rámci zaviedlo osobitné ustanovenie na tento účel.

1.12.

Existuje viacero faktorov, ktoré bezprostredne nespadajú do rozsahu pôsobnosti politiky hospodárskej súťaže, a napriek tomu vyvolávajú obavy z narušenia trhu: veľké rozdiely v politike zdaňovania príjmov právnických osôb medzi členskými štátmi, postupy zamestnávania všeobecne známe ako sociálny dumping, praktiky vyplývajúce z hospodárstva založeného na príležitostných pracovných výkonoch na dohodu (gig economy) a problémy spojené s obehovým hospodárstvom a globálnou hospodárskou udržateľnosťou. Výbor naliehavo žiada Komisiu, aby v plnom rozsahu využila svoje právomoci a schopnosti a zabezpečila, že tieto sivé oblasti, v ktorých existuje protisúťažné správanie, budú, pokiaľ je to možné, monitorované, vyjasnené a odstránené.

1.13.

Právo hospodárskej súťaže patrí medzi najstaršie acquis, ale nie vždy je primerané výzvam tohto storočia. Napríklad vzhľadom na umelé oddelenie trhovej a sociálno-environmentálnej sféry by bolo prospešné keby sa uskutočnilo komplexné a systémové prehodnotenie práva hospodárskej súťaže EÚ s prihliadnutím na hospodárske, environmentálne a sociálne ciele.

2.   Obsah správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2017

2.1.

Politika hospodárskej súťaže je základom jednotného trhu a funguje od podpísania Rímskej zmluvy a založenia dnešnej Európskej únie. Bola stanovená v rámci zakotvenom v ustanoveniach ako články 101 a 102 ZFEÚ, ktoré objasňujú jej podstatu a rozsah pôsobnosti.

2.2.

V roku 2017 boli prijaté osobitné opatrenia v prospech spotrebiteľov a európskeho priemyslu v kľúčových oblastiach: digitálne hospodárstvo, energetika, farmaceutický a agrochemický sektor, sieťové odvetvia a finančné trhy. Toto zhrnutie zdôrazňuje hlavné body správy, ktorá je sama osebe súhrnom rozsiahlej práce v mnohých hospodárskych odvetviach.

2.3.

Politika sa musí sformulovať do pravidiel a pravidlá sa musia presadzovať. Európska komisia je zakladajúcim členom Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a je aktívna aj na všetkých medzinárodných fórach, ktoré sa venujú hospodárskej súťaži, vrátane OECD, Unctad, WTO a Svetovej banky. Komisia úzko spolupracuje najmä s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a navrhla nové pravidlá vo forme smernice (2) s cieľom umožniť orgánom na ochranu hospodárskej súťaže členských štátov účinnejšie presadzovať antitrustové pravidlá EÚ.

2.4.

Je dôležité, aby jednotlivci, ktorí majú poznatky o existencii alebo fungovaní kartelu alebo iných typov porušení antitrustových pravidiel, mali prostriedky na odhalenie týchto postupov. Bol spustený nový anonymný nástroj pre oznamovateľov, ktorý to uľahčuje, a aktívne sa využíva.

2.5.

Požiadavky týkajúce sa oznamovania menších a menej problematických opatrení štátnej pomoci sa zjednodušili, zaviedli sa výnimky a 24 členských štátov sa zapojilo do modulu transparentného prideľovania na poskytovanie informácií o štátnej pomoci.

2.6.

Začalo sa s dôsledným presadzovaním hospodárskej súťaže na koncentrovaných trhoch. Prvé vyšetrovanie Komisie vo farmaceutickom odvetví vyplynulo z obáv zo stanovovania nadmerných cien vo farmaceutickom priemysle. Niekoľko fúzií v agrochemickom odvetví bolo podrobne preskúmaných a zlúčenie v cementárenskom priemysle, ktoré by oslabilo hospodársku súťaž, bolo zakázané.

2.7.

V oblasti energetiky sa v súvislosti so štátnou pomocou a kapacitnými mechanizmami začali uplatňovať opatrenia na presadzovanie práva a vyšetrovanie obchodných postupov Gazpromu v strednej a východnej Európe pokračovalo s predbežným zistením, že sa porušujú antitrustové pravidlá EÚ.

2.8.

V doprave sa preskúmali nadobudnutia niektorých spoločností v leteckom odvetví a v Litve sa zistilo protisúťažné konanie v železničnej doprave, čo malo za následok pokuty a nápravné opatrenia, zatiaľ čo poskytnutie štátnej pomoci pre tento sektor v Grécku a Bulharsku bolo odobrené. Prijali sa protikartelové opatrenia proti spoločnosti Scania, pokiaľ ide o cestnú nákladnú dopravu, a niekoľkým firmám v odvetví automobilových súčiastok boli uložené vysoké pokuty.

2.9.

Rozšírenie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na prístavy a letiská uľahčilo poskytnutie primeranej štátnej pomoci.

2.10.

Z vyšetrovania Komisie týkajúceho sa navrhovanej fúzie spoločností Deutsche Börse a London Stock Exchange Group vyplynulo, že by šlo o monopol, a preto bola fúzia zakázaná.

2.11.

Je potrebné uviesť, že politika hospodárskej súťaže EÚ bude musieť konštruktívne a kreatívne reagovať na výzvy spojené s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ. Ako uviedla Európska rada, každá budúca obchodná dohoda by mala zabezpečiť rovnaké podmienky, najmä pokiaľ ide o hospodársku súťaž a štátnu pomoc.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta správu za rok 2017, ktorá obsahuje viaceré príklady cieleného úsilia Komisie zasadzovať sa za blaho spotrebiteľa a predchádzať poškodeniu spotrebiteľov. Výsledkom tohto prístupu je nielen posilnenie integrácie jednotného trhu, ale aj posilnenie hospodárskeho rozvoja a pridružených cieľov sociálnej politiky.

3.2.

V minulom roku EHSV vo svojich stanoviskách často poukazoval na dôležitosť účinnej a uplatňovanej politiky hospodárskej súťaže. Referenčné hodnoty blahobytu a blaha spotrebiteľov a zachovanie účinnej štruktúry hospodárskej súťaže poskytujú dôvody, prečo treba riešiť problém zneužívania, vylučovacích praktík a dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž. Podporou najlepších hospodárskych postupov pevná politika hospodárskej súťaže podnecuje posilnenie európskeho podnikania na konkurenčných svetových trhoch a propaguje sociálne ciele, na ktorých je založená.

3.3.   Emisie z automobilov

3.3.1.

V stanovisku EHSV o opatreniach EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia (3) sa uvádza, že nedostatočné dodržiavanie mechanizmov zabezpečujúcich uplatňovanie právnych predpisov a vykonávanie environmentálnej správy je poľutovaniahodným činiteľom, ktorý podnecuje nekalú konkurenciu a spôsobuje hospodárske straty. Výbor konštatuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu je základom silnej politiky hospodárskej súťaže.

3.3.2.

Výbor preto oceňuje skutočnosť, že na základe predbežného vyšetrovania Komisie, pokiaľ ide o možný kartel zahŕňajúci spoločnosti BMW, Daimler, Volkswagen, Audi a Porsche a o to, či tieto spoločnosti obmedzili vývoj systémov selektívnej katalytickej redukcie a filtrov častíc, a tak potenciálne spomalili zavádzanie ekologickejších technológií, sa tím zameraný na praktiky narúšajúce hospodársku súťaž rozhodol začať formálne vyšetrovanie.

3.4.   Mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu

3.4.1.

Výbor berie na vedomie konečnú transpozíciu smernice o náhradách škody (4), ktorá sa čiastočne zaoberá otázkou zabezpečenia právneho mechanizmu pre kolektívne žaloby. Stiahnutie návrhu smernice, ktorý vypracovalo GR COMP v roku 2009, však spolu s nedávnym návrhom v rámci balíka opatrení Nová dohoda pre spotrebiteľov svedčia o nedostatočnej politickej vôli urobiť náležité kroky na vytvorenie naozaj účinného rámca pre žaloby v zastúpení na európskej úrovni. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej monitorovala účinnosť mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v prípade porušenia predpisov v oblasti hospodárskej súťaže v rôznych členských štátoch a, ak je to potrebné, prijala ďalšie opatrenia.

3.5.   Franchising v maloobchode

3.5.1.

EHSV poznamenáva, že v odvetví maloobchodu je čoraz väčší problém s franchisingovými zmluvami, čo môže mať vážne dôsledky pre hospodársku súťaž. Napríklad veľký spor v Holandsku medzi poskytovateľom franchisingu HEMA a niekoľkými nadobúdateľmi franchisingu týkajúci sa existujúcich zmlúv a časti príjmov z predaja prostredníctvom internetu vyústil do zrušenia franchisingových zmlúv. Výbor vyzýva Komisiu, aby analyzovala túto situáciu a predložila ďalšie návrhy týkajúce sa franchisingu, ktoré by mohli byť zahrnuté do nariadenia o skupinových výnimkách s cieľom obnoviť obchodnú a zmluvnú rovnováhu medzi poskytovateľmi a nadobúdateľmi franchisingu.

3.6.   Dotácie na úrovni miestnych orgánov

3.6.1.

V mnohých členských štátoch sa miestne orgány zameriavajú na rozvoj komerčných aktivít, pričom využívajú verejné zdroje alebo zariadenia. Ak je prítomný prvok dotácie, môže to viesť k nekalej súťaži. Napríklad MSP v odvetví stravovacích služieb a cestovného ruchu sú konfrontované s dotovanými činnostiam v jedálňach športových klubov, stredísk voľného času atď. Miestne orgány vlastnia alebo verejnými financiami podporujú tieto kluby a združenia, ktoré sú často oslobodené od DPH a využívajú sociálne príspevky, napríklad v podobe dobrovoľníckej práce. Tieto obchodné činnosti sú často organizované (z hľadiska obratu a ziskov) ako bežná obchodná spoločnosť. Výbor žiada Komisiu, aby tento jav monitorovala a aby zistila, či by sa na úrovni EÚ mohla vykonať úprava pravidiel štátnej pomoci alebo iných nástrojov v záujme regulácie týchto miestnych aktivít, ktoré sú v niektorých prípadoch dotované dokonca z fondov EÚ.

3.7.   Informovanie o štátnej pomoci.

3.7.1.

Dostupnosť a používanie modulu transparentného prideľovania (TAM) je obzvlášť vítané, pretože umožňuje zainteresovaným stranám (Komisii, konkurentom a širšej verejnosti) overiť súlad štátnej pomoci s pravidlami. Doposiaľ bolo uverejnených približne 30 000 udelení pomoci.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Smernica o ESHS+

4.1.1.

EHSV považuje za povzbudivé, že sa v správe kladie dôraz na presadzovanie, a využíva túto príležitosť na to, aby pripomenul svoje názory (5) v súvislosti so smernicou o ESHS+ (6), ktorou sa posilňujú právomoci vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže s cieľom zvýšiť ich účinnosť.

4.1.2.

Výbor v minulosti vyjadril názor, že efektívnejším legislatívnym nástrojom v tejto oblasti by mohlo byť nariadenie, ale uznáva, že je potrebná proporcionalita. Okrem toho by politika hospodárskej súťaže mala zaručovať rovnaké príležitosti a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať k dispozícii právne prostriedky a nástroje na boj proti tajným kartelom.

4.1.3.

Hoci smernica o ESHS+ by mala zaručiť nezávislosť, zdroje a účinný súbor nástrojov na presadzovanie, autonómia a kapacity vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže zostávajú nedoriešenými otázkami. Účinná práca si vyžaduje skutočnú nezávislosť, odbornosť a odbornú prípravu. Mali by sa podporovať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo protisúťažnému správaniu, a zvýšiť sankcie, aby boli účinným odstrašujúcim nástrojom. Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by takisto mali mať právomoc samostatne viesť súdne konanie.

4.2.   Ochrana oznamovateľov

4.2.1.

Treba vyvinúť väčšie úsilie na informovanie verejnosti o pravidlách hospodárskej súťaže. Tým sa zvýši účinnosť nových nástrojov, ktoré sú k dispozícii na oznamovanie porušení, ako napríklad nástroj pre oznamovateľov. Hoci EHSV oceňuje skutočnosť, že tento nástroj sa pravidelne používa, má niekoľko obáv v súvislosti s navrhovanou smernicou, ktorej cieľom je posilniť ochranu oznamovateľov (7).

4.2.2.

EHSV odkazuje Komisiu na svoje stanovisko k tejto smernici (8), v ktorom odporúča, aby sa rozsah pôsobnosti smernice neobmedzoval na dodržiavanie právnych predpisov EÚ, ale aby sa rozšíril na dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov.

4.2.3.

Takisto je dôležité spomenúť začlenenie práv pracovníkov a medzi príkladmi právnických osôb uviesť zástupcov odborov a mimovládne organizácie. Oznamovatelia by mali mať prístup k zástupcom odborov v ktorejkoľvek fáze procesu.

4.3.   Digitálna ekonomika

4.3.1.

EHSV konštatuje, že koncom roka 2017 bolo prijaté nové nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (9), ktoré by malo zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi spotrebiteľskými sieťami pri presadzovaní opatrení s cieľom zamedziť cezhraničným protisúťažným postupom. V nariadení sa napríklad stanovujú postupy geografického blokovania v odvetví elektronického obchodu, ktorý už svojou podstatou patrí medzi cezhraničné otázky. Európske spotrebiteľské centrá pracujú na tejto téme už mnoho rokov a zhromažďujú cezhraničné príklady a postupy. Ak pripočítame prácu Európskej siete pre hospodársku súťaž a siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, možno teraz očakávať lepšie koordinované presadzovanie práva.

4.3.2.

V rýchlo rastúcom odvetví digitálnej ekonomiky sa neustále vytvára množstvo ďalších druhov protisúťažných postupov. Napríklad pomocou komplexných algoritmov možno upravovať ceny na základe údajov o príslušnej osobe zozbieraných z rôznych online zdrojov a spoločnostiam to umožňuje vstupovať do online kolúzií. Komisia musí mať k dispozícii primerané rozpočtové prostriedky, aby mohla tieto praktiky monitorovať a zastaviť.

4.4.

EHSV sa domnieva, že lepšia spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľskými organizáciami by bola prínosom pre obidve strany, najmä preto, že vnútroštátne organizácie spotrebiteľov majú veľmi dobré možnosti na to, aby informovali vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže o podozreniach z porušenia predpisov. Môžu totiž orgánom poskytnúť cenné údaje z vlastného vybavovania sťažností.

4.5.

Energetická únia môže stimulovať prebiehajúci proces zavedenia spravodlivej hospodárskej súťaže v energetickom sektore EÚ, ktorý je stále oblasťou, v ktorej existuje široká škála spotrebiteľských a odvetvových cien a kde je možné obmedziť výber trhu. EHSV sa domnieva, že podrobná analýza regulačných postupov, ktoré sa v členských štátoch značne líšia, poskytne základ pre konštruktívny dialóg na vyriešenie nezrovnalostí, a mali by ju spoločne vykonať vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, vnútroštátne regulačné orgány v oblasti energetiky a Komisia. To môže poukázať na nedostatok možností a obmedzujúce postupy, napríklad v systémoch diaľkového vykurovania.

4.6.

Pretrvávajúcim problémom je nevhodné uplatňovanie trhovej sily v sektore maloobchodu s potravinami. Komisiu zaujíma, či veľké maloobchodné reťazce získali príliš veľkú vyjednávaciu silu (v dvojstranných rokovaniach s ich dodávateľmi) a silu kupujúceho (na trhu celkovo) vďaka svojej dvojitej úlohe zákazníkov a konkurentov (prostredníctvom súkromných značiek) svojich dodávateľov (10). Výbor vyzýva, aby sa prijali opatrenia v súlade s jeho nedávnym stanoviskom o tejto problematike (11), a opakuje svoje odporúčanie, aby Komisia zahrnula monitorovanie fungovania potravinového distribučného reťazca do budúcich správ o politike hospodárskej súťaže.

4.7.   Právo hospodárskej súťaže a širší verejný záujem

4.7.1.

Narušenia trhu môže zapríčiniť množstvo faktorov, ktoré nespadajú len do rozsahu pôsobnosti politiky hospodárskej súťaže. Patria medzi ne veľké rozdiely v politike zdaňovania príjmov právnických osôb medzi členskými štátmi, postupy zamestnávania všeobecne známe ako sociálny dumping, praktiky vyplývajúce z tzv. gig economy a problémy spojené s obehovým hospodárstvom a globálnou hospodárskou udržateľnosťou.

4.7.2.

Právo hospodárskej súťaže, ktoré vzišlo z ekonomických vyhliadok v polovici 20. storočia, musí teraz zodpovedať výzvam 21. storočia. V snahe prekonať umelé oddelenie trhovej a sociálno-environmentálnej sféry by sa malo začať komplexné a systémové prehodnotenie práva hospodárskej súťaže EÚ s prihliadnutím na hospodárske, environmentálne a sociálne ciele.

4.7.3.

EHSV sa domnieva, že okrem záväzkov zakotvených v zmluvách by sa ako ciele verejného záujmu pri uplatňovaní práva hospodárskej súťaže spolu so záujmami spotrebiteľov mali zohľadniť aj záväzky, ktoré EÚ prijala v súvislosti s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou o zmene klímy.

4.7.4.

Mali by sa uznať účinky trhových koncentrácií na budúce generácie spotrebiteľov a výrobcov. Mali by sa posúdiť rôzne modely kalkulácie škodlivých dlhodobých účinkov, ako sa to už robí napríklad vo verejnom obstarávaní prostredníctvom kalkulácie nákladov na celý životný cyklus;

4.8.

EHSV vo viacerých nedávnych stanoviskách (12) vyzval na posilnenie opatrení týkajúcich sa spravodlivého zdaňovania, ktoré zavádza Európska komisia (pokiaľ ide o nadnárodné spoločnosti a jednotlivcov), keďže mnohé dôležité otázky zostávajú nevyriešené. Patrí medzi ne boj proti daňovým podvodom, daňovým rajom, agresívnemu daňovému plánovaniu a nekalej daňovej súťaži medzi členskými štátmi.

4.9.

Pretrvávajú najmä výrazné narušenia trhu spôsobené veľmi rozdielnymi vnútroštátnymi režimami zdaňovania právnických osôb v členských štátoch, kde sa zdaňovanie právnických osôb pohybuje od 9 do 35 %, pričom v niektorých krajinách sú v takých kategóriách, ako sú práva duševného vlastníctva, možné aj nižšie sadzby. Keďže daňová politika spadá do právomocí štátov, politika hospodárskej súťaže EÚ sa bude vždy snažiť zmierniť spôsobené narušenia.

4.10.

V smernici o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD), ktorá by sa mala začať uplatňovať prostredníctvom zákonov členských štátov od 1. januára 2019, sa stanovujú pravidlá proti postupom vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, a uvádzajú prvky, ktoré by mali pomôcť zamedziť niektorým rozdielnym vnútroštátnym prístupom, a to treba oceniť.

---

(1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 (Ú. v. EÚ L 102, 23.4.2010, s. 1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:32010R0330.

(2)  http://ec.europa.eu/competition/antitrust/proposed_directive_sk.pdf.

(3)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ o žalobách o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 70.

(6)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu, COM/2017/0142 final.

(7)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie [COM(2018) 218 final].

(8)  Stanovisko EHSV na tému Lepšia ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ, spravodajkyňa: Franca Salis-Madinier (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 155).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1).

(10)  Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2018) 349 final.

(11)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69

(12)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1, Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 29, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 29.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci

[COM(2018) 398 final – 2018/0222 (NLE)]

(2019/C 110/09)

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

Konzultácia	Európska komisia, 12.7.2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	21.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV berie na vedomie návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci [COM (2018) 398 final]. Jeho podstata spočíva v pridaní dvoch nových kategórií do splnomocňujúceho nariadenia, ktoré umožňuje Komisii prijímať skupinové výnimky [nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 (1) z 13. júla 2015].

1.2.

EHSV považuje tento návrh za potrebný a primeraný v rámci celého súboru nových návrhov, ktoré sa týkajú predovšetkým budúceho viacročného finančného rámca, pretože je kľúčovým nástrojom účinného fungovania opatrení uvedených v týchto nových iniciatívach. Prispieva výraznou mierou k tomu, že Komisia bude zohrávať dôležitú úlohu pri výbere finančne podporovaných projektov v súlade so spoločným záujmom EÚ a že súkromné investície budú doplnené verejnými prostriedkami, ktoré budú transparentné.

1.3.

EHSV preto vyjadruje svoj súhlas a podporu tomuto novému návrhu Komisie. Výbor tiež považuje za vhodné vyzvať zainteresované strany, aby dodržiavali usmernenia kódexu osvedčených postupov.

2.   Návrh Komisie

2.1.

Komisia 6. júna 2018 predložila návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (2) v rámci celého súboru nových návrhov, ktoré sa týkajú predovšetkým budúceho viacročného finančného rámca (VFR) (3).

2.2.

Keďže cieľom tohto návrhu je zlepšiť vzájomnú súčinnosť medzi programami financovania EÚ, najmä v rámci programov COSME a Európsky horizont alebo programu Digitálna Európa, nového Fondu InvestEU a propagácie európskej územnej spolupráce a pravidlami v oblasti štátnej pomoci, musí umožniť Komisii uskutočniť cielené zmeny súčasných pravidiel štátnej pomoci tak, aby sa vnútroštátne finančné prostriedky vrátane prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov riadených na vnútroštátnej úrovni a fondov EÚ riadených centrálne Komisiou mohli čo najplynulejšie kombinovať bez toho, aby dochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu EÚ.

2.3.

Návrh teda spočíva v zaradení dvoch nových kategórií do splnomocňujúceho nariadenia, čo umožňuje Komisii prijať skupinové výnimky [nariadenie (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015] na základe vymedzenia jasných kritérií zlučiteľnosti, čím sa zabezpečí obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. Prijatím takýchto skupinových výnimiek by bolo možné podstatne zjednodušiť administratívne postupy členských štátov a Komisie na základe jasne vymedzených podmienok zlučiteľnosti ex ante.

2.4.

Z tohto dôvodu Komisia navrhuje pridať ďalšie dva body v článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2015/1588: „xv) na financovanie poskytované alebo podporované z centrálne riadených finančných nástrojov alebo rozpočtových záruk EÚ v prípade, ak pomoc spočíva v dodatočnom financovaní poskytovanom zo štátnych zdrojov; xvi) na projekty podporované z programov Európskej územnej spolupráce EÚ.“

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV vo svojich najnovších prijatých stanoviskách podporil nové programové iniciatívy Komisie najmä v rámci stanovísk: a) InvestEU (4); b) Európsky horizont (5); c) Umelá inteligencia pre Európu (6); d) Obnovený európsky program pre výskum a inovácie (7); e) Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond (8); f) Nariadenie o európskej územnej spolupráci v rokoch 2021 – 2027 (9); g) Nástroj na prepájanie Európy (10); h) Realizácia projektov siete TEN-T (11); i) Prepojená a automatizovaná mobilita (12); j) Program Digitálna Európa (13).

3.2.

Tento návrh Komisie je nevyhnutný pre efektívne fungovanie viacerých opatrení uvedených v týchto nových iniciatívach, ktorých zoznam má informačný charakter, keďže diskusie medzi spoluzákonodarcami stále prebiehajú, a rozhodujúcou mierou prispieva k tomu, aby Komisia zohrávala dôležitú úlohu pri výbere projektov a programov podporovaných v súlade so spoločným záujmom EÚ a aby štátna pomoc dopĺňala súkromné investície transparentným spôsobom.

3.3.

Články 107, 108 a 109 v kapitole „Spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, zdaňovanie a aproximáciu práva“ sú skutočne základnými ustanoveniami základného zákona EÚ (ZFEÚ), ktoré upravujú štátnu pomoc.

3.4.

Na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 sa ustanovilo uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci bez ohľadu na to, či ide o investície alebo štátne záruky.

3.5.

Toto nariadenie treba prispôsobiť, aby sa mohli dosiahnuť ciele stanovené v návrhu Komisie a ktoré EHSV plne podporuje.

3.6.

EHSV súhlasí so zmenami v nariadení (EÚ) 2015/1588, ktoré sú uvedené v návrhu Komisie v rozsahu, v akom sa považuje za nevyhnutné na plnenie uvedených cieľov.

3.7.

EHSV tiež víta, že Komisia niekoľko dní po uverejnení tohto návrhu uverejnila aj „Kódex najlepšej praxe na uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci“ (14), ktorým sa zrušuje kódex uverejnený v roku 2009 a zapracúva oznámenie o zjednodušenom postupe (15).

3.8.

EHSV víta túto iniciatívu s cieľom čo najlepšie využiť zmodernizované pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci, ako sú uvedené v tomto návrhu, aby sa členským štátom, príjemcom pomoci a zainteresovaným stranám poskytli usmernenia o fungovaní postupov týkajúcich sa štátnej pomoci v praxi a „aby postupy štátnej pomoci boli čo najviac transparentné, jednoduché, jasné, predvídateľné a včasné“.

3.9.

Tento kódex osvedčených postupov z roku 2018 nemá byť vyčerpávajúci a nevytvára žiadne nové právo. Popisuje postup a poskytuje usmernenia. V texte sa uvádza, že tento kódex treba vnímať so všetkými ostatnými textami prijatými skôr.

3.10.

Hlavným cieľom je podporiť spoluprácu zainteresovaných strán s Komisiou počas kontrol a zlepšiť zrozumiteľnosť pre podniky a členské štáty.

3.11.

Zlepší aj proces vybavovania sťažností týkajúcich sa štátnej pomoci tak, že navrhovatelia budú musieť preukázať predmetný záujem po podaní formulára sťažnosti a stanovia sa orientačné lehoty na vybavovanie sťažností.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1.

(2)  COM(2018) 398 final.

(3)  COM(2018) 321 final z 2. apríla 2018.

(4)  ECO/474 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131).

(5)  INT/858 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 33).

(6)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 51.

(7)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 73.

(8)  ECO/462 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90).

(9)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 116.

(10)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 191.

(11)  TEN/669 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 269).

(12)  TEN/673 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 274).

(13)  TEN/677 (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 292).

(14)  Oznámenie Komisie COM(2018) 4412 final zo 16. 7. 2018.

(15)  Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009, s. 13.

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Únie po jej pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach

[COM(2018) 365 final – 2018/0189 (COD)]

(2019/C 110/10)

Spravodajca:

Arnold PUECH D’ALISSAC

Konzultácia	Európsky parlament, 10.9.2018 Rada, 17.10.2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	21.11.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	208/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Zemepisné označenia predstavujú pre výrobcov Európskej únie jedinečný a hodnotný zdroj na čoraz liberalizovanejšom a konkurenčnom svetovom trhu.

1.2.

Európska komisia by mala vždy konať v záujme ochrany všeobecne uznávaných výrobných modelov a systémov kvality na celosvetovej úrovni vzhľadom na ich prospešnú udržateľnosť pre spotrebiteľov a výrobcov.

1.3.

Tieto označenia sa preto vyznačujú tým, že zdôrazňujú miestny rozmer výrobku, pričom tak zhodnocujú miestne kultúrne aspekty a know-how, danú oblasť a agro-ekologické charakteristiky výrobku. Uvedené vlastnosti sa musia zachovať.

1.4.

Na celosvetovej úrovni pozorujeme výrazný pohyb v rozvoji oficiálnych známok kvality a pôvodu.

1.5.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje tento pozitívny aspekt a víta návrh Európskej komisie zameraný na ochranu zapísaných označení pôvodu a zemepisných označení na medzinárodnej úrovni v rámci Ženevského aktu a vlastnej právnej praxe, a považuje za nevyhnutné usilovať sa o vytvorenie harmonizovaného rámca na ochranu značiek kvality na medzinárodnej úrovni. Je však nevyhnutné rozvíjať globálny prístup, ktorý sa zameriava na ochranu a presadzovanie systému značiek kvality ako celku.

1.6.

Mal by sa navrhnúť systém, ktorý zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými európskymi výrobcami, ktorí si prajú, aby boli ich zemepisné označenia medzinárodne uznané.

1.7.

EHSV sa domnieva, že práva nadobudnuté týmito zemepisnými označeniami, ktoré sú už zapísané a chránené na európskej úrovni, by sa mali zachovať, aby sa zabránilo sankciám a nerovnakému zaobchádzaniu.

2.   Návrh nariadenia

2.1.

Cieľom návrhu Komisie je zabezpečiť právny rámec pre účinnú účasť Európskej únie v Lisabonskej únii o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva, keď sa EÚ stane zmluvnou stranou Ženevského aktu.

2.2.

V Ženevskom akte sa stanovuje záväzok pre každú zmluvnú stranu chrániť zapísané označenia pôvodu a zemepisné označenia na svojom území v rámci vlastného právneho systému a právnej praxe. Každá zmluvná strana tak chráni zapísané označenie pôvodu alebo zemepisné označenie, a to najmä v prípadoch, keď nebola zamietnutá ochrana.

2.3.

Európska komisia navrhuje, aby hneď, ako sa Európska únia stane zmluvnou stranou Ženevského aktu, predložila zoznam svojich zemepisných označení (podľa dohody s členskými štátmi EÚ), na ktoré sa bude vzťahovať ochrana podľa Lisabonského systému. Po pristúpení Európskej únie k Lisabonskej únii bude možné na podnet Komisie alebo na žiadosť členského štátu alebo zainteresovanej skupiny výrobcov podať žiadosti o medzinárodný zápis dodatočných chránených a zapísaných zemepisných označení v EÚ.

2.4.

Mali by sa zaviesť vhodné postupy, ktoré Komisii umožnia preskúmať označenia pôvodu a zemepisné označenia s pôvodom z tretích zmluvných strán a zapísané v medzinárodnom registri. V súlade s kapitolou III Ženevského aktu bude musieť Únia dodržiavať označenia pôvodu a zemepisné označenia s pôvodom z tretích zmluvných strán a zapísaných v medzinárodnom registri.

2.5.

Podľa tohto aktu sa od každej zmluvnej strany vyžaduje najmä to, aby sprístupnila účinné právne prostriedky nápravy na ochranu zapísaných označení pôvodu a zapísaných zemepisných označení (pozri článok 14 Ženevského aktu Lisabonskej dohody) (1).

2.6.

Sedem členských štátov Európskej únie patrí medzi členov Lisabonskej únie, a teda tieto štáty prijali ochranu názvov tretích krajín. Aby sa im poskytli prostriedky na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré prijali pred pristúpením Európskej únie k Lisabonskej únii, mal by sa zaviesť prechodný režim, ktorý by mal mať účinky iba na vnútroštátnej úrovni a nemal by mať žiadny vplyv na obchod v rámci EÚ ani na medzinárodný obchod.

2.7.

Poplatky, ktoré sa majú zaplatiť podľa Ženevského aktu a vykonávacieho predpisu za podanie žiadosti o medzinárodný zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, znáša členský štát, z ktorého označenie pôvodu alebo zemepisné označenie pochádza (pozri článok 11 Ženevského aktu Lisabonskej dohody) (2).

2.8.

EÚ zaviedla jednotné a komplexné systémy na ochranu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov. Vďaka týmto systémom požívajú chránené názvy príslušných výrobkov ďalekosiahlu ochranu v celej EÚ na základe jednotného postupu vybavovania žiadosti. Návrh je v súlade so všeobecnou politikou EÚ zameranou na podporu a rozšírenie ochrany zemepisných označení prostredníctvom bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych dohôd.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh Európskej komisie, ktorého cieľom je chrániť zapísané označenia pôvodu a zemepisné označenia na medzinárodnej úrovni v rámci Ženevského aktu a vlastnej právnej praxe. V kontexte rastúcej globalizácie, najmä pokiaľ ide o obchod s agro-potravinárskym tovarom, je nevyhnutné usilovať sa o vytvorenie harmonizovaného rámca na ochranu značiek kvality na medzinárodnej úrovni.

3.2.

Európska komisia by mala vždy konať v záujme ochrany všeobecne uznávaných výrobných modelov a systémov kontroly kvality na celosvetovej úrovni vzhľadom na ich pozitívny vplyv na zdravie spotrebiteľov a na ich hospodársku a environmentálnu udržateľnosť.

3.3.

Zemepisné označenia predstavujú pre výrobcov Európskej únie jedinečný a hodnotný zdroj (5,7 % predaja agro-potravinárskeho priemyslu, čo zodpovedá 54 miliardám EUR v roku 2010) (3) na čoraz liberalizovanejšom svetovom trhu. Všetky snahy o konkurencieschopnosť v oblasti kvality sú však márne, ak primárny spôsob používania našich kvalitných výrobkov, najmä zemepisných označení, nie je dostatočne chránený pred medzinárodnými trhmi.

3.4.

EHSV poukazuje na to, že zemepisné označenia sú rozlišovacie znaky, ktoré umožňujú rozlišovať medzi konkurenčnými výrobkami a informovať spotrebiteľov o pôvode výrobku. Na rozdiel od ochranných známok je cieľom zemepisného označenia zdôrazniť súvislosť medzi výrobkom a oblasťou jeho pôvodu, takže označenia sa osobitne zameriavajú na miestny rozmer výrobku, čím sa zdôrazňujú miestne kultúrne aspekty a know-how, daná oblasť a agro-ekologické charakteristiky výrobku. Uvedené vlastnosti sa musia zachovať.

3.5.

EHSV už v roku 2008 vo svojom stanovisku na tému Zemepisné označenia a označenia pôvodu (4) poukázal na to, že „v európskej spoločnosti sa dá u spotrebiteľov […] pozorovať narastajúci trend sledovania vlastností potravinových a poľnohospodárskych produktov. Z tohto dôvodu narastá dopyt po kvalitných výrobkoch“. Toto vyhlásenie platí aj dnes viac ako kedykoľvek predtým, keďže európski spotrebitelia čoraz častejšie vyhľadávajú kvalitné výrobky z konkrétnej oblasti, regiónu alebo krajiny, ktorých okrem iného kvalita a povesť sú neoddeliteľne spojené s týmto zemepisným pôvodom (5).

3.6.

Podľa nedávneho stanoviska francúzskej Hospodárskej, sociálnej a environmentálnej rady s názvom Oficiálne znaky kvality a pôvodu potravinových výrobkov dochádza k významnému celosvetovému pohybu, pokiaľ ide o vývoj oficiálnych znakov kvality a pôvodu. Počet zemepisných označení sa zvyšuje, pretože tieto označenia reagujú na rastúci dopyt spotrebiteľov a zhodnocujú históriu, dedičstvo a know-how našich predkov, ktoré súvisia s danou oblasťou.

3.7.

EHSV pripomína, že podľa FAO (6) majú zemepisné označenia veľmi pozitívny vplyv na ceny, a to bez ohľadu na druh výrobku, región pôvodu alebo dĺžku platnosti zápisu.

3.8.

Vo všetkých dvojstranných dohodách, ktoré boli uzavreté alebo sa o nich rokuje, sú aspekty ochrany zemepisných označení čoraz dôležitejšie. EHSV podčiarkuje tento pozitívny aspekt. Je však nevyhnutné rozvíjať globálny prístup, ktorý sa zameriava na ochranu a presadzovanie systému značiek kvality ako celku.

3.9.

EHSV preto považuje za potrebné prehodnotiť návrh na zavedenie pozitívneho zoznamu na úrovni EÚ, ktorý nie je v súlade s požiadavkou na celkovú ochranu systému zemepisných označení. Mal by sa navrhnúť systém, ktorý zabezpečí spravodlivé zaobchádzanie so všetkými európskymi výrobcami, ktorí si prajú, aby boli ich zemepisné označenia medzinárodne uznané. Platí to o to viac, že zvolené kritériá nezohľadňujú iné sociálno-ekonomické kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj hospodárstiev určitých oblastí Európskej únie. Vďaka zemepisným označeniam sa často rozvíja miestna ekonomika, ktorá vytvára pracovné miesta s veľmi významným vplyvom na iné odvetvia hospodárstva (napr. cestovný ruch), čo je prospešné pre územné plánovanie a využívanie pôdy.

3.10.

EHSV žiada Komisiu, aby zohľadnila dôsledky budúcich nových vzťahov medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom, ako aj vplyv, ktorý môže mať vytvorenie pozitívneho zoznamu na prebiehajúce rokovania, pričom východiskovým bodom by mala byť ochrana celého systému kvality EÚ. Spojené kráľovstvo bude musieť po svojom vystúpení naďalej rešpektovať zemepisné označenia garantované systémom, ktorý doteraz krajina využívala.

3.11.

EHSV zdôrazňuje, že falšovanie výrobkov je veľkou hrozbou pre európsky agro-potravinársky sektor. V správe (7), ktorú nedávno zverejnila Európska komisia, sa potvrdzuje, že najčastejšie falšovanými výrobkami sú agro-potravinárske výrobky.

3.12.

EHSV poukazuje na to, že doterajšími členskými štátmi Lisabonskej dohody je sedem krajín EÚ (Bulharsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Česká republika a Slovensko) a že v súčasnosti dohoda pokrýva viac ako 1 000 zemepisných označení, na ktoré sa prostredníctvom jediného postupu zápisu vzťahuje medzinárodná ochrana chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO).

3.13.

EHSV sa domnieva, že práva nadobudnuté týmito zemepisnými označeniami, ktoré sú už zapísané a chránené na európskej úrovni, by sa mali zachovať, aby sa zabránilo sankciám a nerovnakému zaobchádzaniu.

3.14.

EHSV napokon upozorňuje na štúdiu z roku 2012, ktorá sa v súčasnosti ako jediná venuje obchodnej hodnote zemepisných označení v EÚ (8). Zdá sa však, že miera pridanej hodnoty zemepisných označení (value premium rate) sa odvtedy zásadne nezmenila.

---

(1)  http://www.wipo.int/edocs/pubdocs/en/wipo_pub_239.pdf

(2)  Tamtiež.

(3)  Pozri výzvu na predkladanie ponúk č. AGRI-2011-EVAL-04.

(4)  Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 57.

(5)  Nariadenie (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 1151/2012 (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/FR/TXT/?qid=1540542863415&uri=CELEX:32012R1151.

(6)  Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.

(7)  https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/report_on_eu_customs_enforcement_of_ipr_2017_en.pdf (v súčasnosti dostupné iba v anglickom jazyku).

(8)  https://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/value-gi_en (v súčasnosti dostupné iba v anglickom jazyku).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu; a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu

[COM(2018) 646 final – 2017/0230 (COD)]

(2019/C 110/11)

Hlavný spravodajca:

Petr ZAHRADNÍK

Konzultácia	Európsky parlament, 4. 10. 2018 Rada Európskej únie, 12. 11. 2018
Právny základ	článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	12. 12. 2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	121/0/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV oceňuje pružnosť, s ktorou Európska komisia reaguje na vzniknuté problémy v bankových a finančných inštitúciách a prijíma ďalšie opatrenia na potlačenie praxe prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

1.2.

EHSV sa zároveň domnieva, že posilnenie koordinácie orgánov dohľadu a zefektívnenie postupov, v ktorých je viac zainteresovaných aktérov, by malo byť sprevádzané aj koordináciou činností s ostatnými príslušnými subjektmi, aby sa tento veľmi nebezpečný problém účinne vyriešil.

1.3.

EHSV upozorňuje, že technologické a komunikačné možnosti síce umožňujú vytvárať inovatívne finančné produkty, ktoré prinášajú prospech vkladateľom i investorom, ale zároveň sú pre páchateľov trestnej činnosti v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu aj veľkým pokušením. Aj preto apeluje, aby sa v rámci prijatých riešení čo najväčší dôraz kládol na elimináciu potenciálnych rizík.

1.4.

EHSV poukazuje na rastúci význam tohto problému v súvislosti s tretími krajinami vzhľadom na zvyšujúce sa geopolitické, bezpečnostné a politické riziká a zdôrazňuje, že EÚ musí byť v maximálnej miere pripravená eliminovať praktiky prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a odstrániť zneužívanie finančného trhu a finančných inštitúcií EÚ.

1.5.

EHSV si uvedomuje a rešpektuje skutočnosť, že opatrenia predložené v legislatívnom návrhu predstavujú síce dôležité, ale len čiastkové kroky v oblasti koordinácie, organizácie a kompetencií, na ktoré musia nadviazať ďalší súbor opatrení, ak sa má problém úspešne riešiť. Zároveň súhlasí s Európskou komisiou, že v záujme realizovateľnosti a udržateľnosti zvoleného postupu je vhodnejšie napredovať postupne, aby nedochádzalo k závažnejšiemu narušeniu stability a funkčnosti aktuálneho systému.

1.6.

EHSV je presvedčený, že v rámci nového rozdelenia právomocí orgánov dohľadu treba dosiahnuť rovnováhu medzi Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) s novými, posilnenými kompetenciami, a národnými orgánmi dohľadu, a to tak, aby všetky zainteresované strany čo najlepšie využili svoje možnosti s cieľom dospieť k žiaducemu riešeniu problému.

1.7.

EHSV zdôrazňuje význam internej komunikácie a komunikácie navonok o téme prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ak sa má dosiahnuť zámer opatrení. V prípade internej komunikácie je kľúčovým prvkom optimalizácia a ochrana informačných tokov medzi príslušnými orgánmi dohľadu; pokiaľ ide o komunikáciu navonok, ide o informovanie a osvetu verejnosti ako formu prevencie a pripravenosti na možný výskyt tejto trestnej činnosti.

1.8.

EHSV by zaujímalo, na základe čoho bol bankový sektor označený ako sektor, ktorý je najnáchylnejší na zneužitie na trestnú činnosť prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže sa práv z tohto dôvodu posilnilo postavenie a právomoci EBA, ale nie ostatných dvoch európskych orgánov dohľadu.

1.9.

EHSV by ocenil, keby boli podrobnejšie načrtnuté nové vzťahy v oblasti koordinácie a súčinnosti medzi EBA a ostatnými orgánmi dohľadu na úrovni EÚ, národnými orgánmi dohľadu a najmä aj orgánmi dohľadu tretích krajín, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

2.   Všeobecný kontext návrhu a kľúčové fakty

2.1.

Od roku 2011 platí v EÚ nový systém dohľadu nad finančným trhom, ktorý výrazne prispel k stabilite finančného trhu a obmedzeniu rizika. Jeho dôsledkom bola harmonizácia pravidiel finančných trhov v EÚ a zbližovanie činností v oblasti dohľadu nad nimi. Aj napriek tomu však následný rozvoj technologických a finančných inovácií ďalej posunul spektrum trestnej činnosti, ktorá zneužíva finančný sektor na podporu kriminality a legalizáciu príjmov z nej. Oba tieto druhy aktivít sú samozrejme nielen nežiaduce zo spoločenského hľadiska a zavrhnutiahodné, ale súčasne aj narúšajú funkčnosť a efektívnosť finančných trhov, lebo ich hlavným cieľom nie je dosiahnuť čo najväčší výnos založený na objektívnych možnostiach jednotlivých aktivít a ich ocenení, ale utajenie, skrytosť a neprezradenie. Tieto postupy potom prinášajú to, že prostriedky nemusia byť pridelené optimálne.

2.2.

Cieľom navrhovaných opatrení je tak nielen zabrániť možnostiam páchať trestnú činnosť a legalizovať jej následky, alebo tieto možnosti obmedziť, ale aj zachovať odolnosť finančných inštitúcií, ktoré sa pri tejto trestnej činnosti zneužívajú, a zaistiť ich stabilitu a bezpečnosť pre klientov a investorov. Takto sa tiež obmedzujú riziká v oblasti politiky a reputácie tak jednotlivých členských štátov, ako aj EÚ ako celku.

2.3.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné trhy sú v súčasnosti viacnárodné a prepojené tak, ako nikdy predtým, má na účely tohto návrhu zásadný význam vytvorenie systému, ktorý plní svoju funkciu v cezhraničnom kontexte, pretože empirické analýzy jasne dokazujú, že táto trestná činnosť sa stále častejšie pácha na cezhraničnom základe, o. i. so zapojením subjektov z tretích krajín. Ani najlepšia organizácia trestania tejto kriminality teda pre konečný úspech tohto úsilia nebude dostatočná, ak sa aplikuje len na úrovni jedného štátu. Preto je veľmi dôležitá efektívna súčinnosť národných orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, resp. národných orgánov dohľadu nad finančným trhom s orgánmi EÚ zameranými na túto oblasť, a okrem toho potom aj s orgánmi dohľadu tretích krajín.

2.4.

Navrhované opatrenie, ktoré je predmetom tohto stanoviska, predstavuje len čiastkové opatrenie v uvedenom úsilí. Aby sa toto úsilie mohlo považovať za úspešné, je nevyhnutná koordinácia s ďalšími prvkami, ktoré spolu vytvárajú systematický a sústavný prístup, ktorý bude v čo najväčšej miere sťažovať páchateľom páchanie tejto trestnej činnosti.

2.5.

Obsahom návrhu je predovšetkým: — optimalizovať využívanie dostupných odborných poznatkov a zdrojov s cieľom centralizovať úlohy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) súvisiace s predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojom proti nim; — objasniť rozsah a obsah úloh súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí, ktorými bol poverený EBA; — posilniť nástroje na uskutočňovanie úloh súvisiacich s bojom proti praniu špinavých peňazí; — posilniť koordinačné úlohy EBA v oblasti medzinárodného boja proti praniu špinavých peňazí.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV sa domnieva, že téma boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nadobúda čoraz väčší význam nielen z dôvodu dynamických technologických zmien a finančných inovácií, ale aj preto, že sa nedávno podarilo odhaliť množstvo prípadov, keď bol bankový a finančný systém vo niekoľkých krajinách EÚ zneužitý na páchanie trestnej činnosti. Okrem toho má veľký význam aj zvýšené geopolitické riziko vrátane teroristickej činnosti.

3.2.

EHSV je znepokojený tým, že uvedený problém ďalej komplikuje skutočnosť, že k tejto trestnej činnosti a snahe o legalizáciu výnosov z nej získaných prostredníctvom finančného sektora dochádza nielen na cezhraničnom základe v rámci EÚ, ale aj v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorá presahuje do tretích krajín. EHSV oceňuje, že Európska komisia svojím návrhom aktívne smeruje k riešeniu tohto problému.

3.3.

EHSV v tejto súvislosti pripomína, že napriek tomu, že revízia európskeho systému finančného dohľadu bola na programe v roku 2017 (1) a EHSV k nej zaujal stanovisko (2), ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí 15. februára 2018, viedli nové poznatky a okolnosti k tomu, že je potrebné novelizovať tento návrh zahrnutím dodatočných prvkov na posilnenie jeho účinnosti. Obsah uvedeného stanoviska EHSV však zostáva platný a relevantný v plnom rozsahu. EHSV súčasne oceňuje pružnú reakciu Európskej komisie na celý rad bankových škandálov v mnohých krajinách EÚ, čo len potvrdilo, že páchatelia trestnej činnosti sú schopní zneužívať tak technologické a komunikačné nástroje, ako aj platnú legislatívu. Odhaľujú pri tom slabé miesta systému EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

3.4.

EHSV konštatuje, že nové prvky návrhu majú najmä technický a organizačný charakter, hoci riešenie, ktoré povedie k účinnej náprave súčasného stavu, musí byť širšie a komplexnejšie. EHSV dodáva, že návrh sa týka úzkeho okruhu otázok spojených so zvýšením právomocí EBA a posilnením koordinácie medzi EBA a národnými orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, a v určitom ohľade a vo vybraných prípadoch aj určitej kontroly EBA nad nimi. Na druhej strane však návrh nerieši napríklad činnosť finančných spravodajských útvarov a jednotiek (FIU). Návrh sa všeobecne týka koordinácie činností a procesov, nie konkrétneho obsahu boja proti praniu špinavých peňazí.

3.5.

EHSV varuje a zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí nielen umožňuje legalizovať výnosy z činností, ktoré sa považujú za nezlučiteľné s právom a za trestné, ale súčasne vedie k nelogickej alokácii zdrojov, pri ktorej je hlavným cieľom nebyť odhalený a vložené prostriedky legalizovať či previesť na miesto, kde sa bude páchať ďalšia trestná činnosť, nie nutne zarobiť. EHSV pritom rešpektuje a zdôrazňuje skutočnosť, že predložená novela sa nezaoberá ani analýzou nových trendov a okolností, za ktorých v súčasných podmienkach k praniu špinavých peňazí dochádza. V rámci eliminácie týchto nekalých praktík sa návrh striktne a cielene zameriava na vybrané oblasti, pričom tou hlavnou je posilnenie úlohy EBA v rámci európskych orgánov dohľadu pri riešení problematiky boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a posilnenie koordinácie a komunikácie EBA s národnými orgánmi dohľadu, ktoré sa zaoberajú bojom proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú zväčša súčasťou orgánov bankového dohľadu resp. dohľadu nad finančnými trhmi.

3.6.

EHSV sa domnieva, že v tomto kontexte má zásadný význam správne rozdelenie právomocí medzi EBA a národné orgány, pričom treba rešpektovať zásadu subsidiarity. Posilnenie právomocí EBA pri riešení cezhraničných transakcií je nevyhnutné, legitímne a oprávnené, na druhej strane však EHSV dodáva, že na riešenie prípadov, ktoré sú výlučne národné a ktoré EBA nie je schopná úplne identifikovať, je nutné ponechať právomoci v rukách národných orgánov.

3.7.

Vzhľadom na to, že otázka prania špinavých peňazí a financovania terorizmu má zásadný význam pre zabezpečenie zdravého hospodárskeho a finančného prostredia v celej EÚ, si EHSV kladie otázku, či by nebolo vhodné vytvoriť osobitnú štruktúru v rámci výkonnej zložky EÚ, napríklad nové generálne riaditeľstvo, ktoré by sa touto oblasťou zaoberalo. Vzhľadom na vytvorenie novej Európskej komisie v jeseni 2019 sa význam tejto problematiky.

3.8.

EHSV si tiež kladie otázku, na základe akých podkladov sa navrhuje, aby kľúčovú úlohu v rámci koordinácie pri riešení tohto problému zohrával EBA. Vyplýva z toho, že sa Európska komisia domnieva, že najväčší priestor pre pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu existuje v rámci EÚ v bankovom sektore?

3.9.

EHSV podporuje, aby v kontexte tohto návrhu došlo k zabezpečeniu efektívnej komunikácie o probléme, ktorý sa rieši. Táto komunikácia by mala byť zameraná nielen na efektívny prenos informácií medzi všetkými zúčastnenými orgánmi dohľadu (interná komunikácia), ale aj na zabezpečenie relevantnej informovanosti verejného priestoru (klientov finančného sektora a širokej verejnosti).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV žiada, aby návrh veľmi konkrétne vymedzoval oblasti a vzťahy, v ktorých EBA zaistí dominantné postavenie voči ostatným orgánom dohľadu EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu v podobe komplexnejšieho mandátu pre celý finančný trh.

4.2.

V rovnakom duchu EHSV žiada bližšie vysvetlenie podmienok, za ktorých môže EBA vykonávať dohľad nad postupmi vnútroštátnych orgánov dohľadu alebo priamo vydávať rozhodnutia adresované jednotlivým hospodárskym subjektom finančného sektora.

4.3.

EHSV súčasne veľmi zaujíma spôsob súčinnosti s orgánmi dohľadu v tretích krajinách.

4.4.

EHSV tiež žiada objasniť, akým spôsobom má dôjsť k centralizácii všetkých príslušných informácií spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré poskytnú vnútroštátne orgány, a to v prípadoch, ak ide o tajné alebo prísne tajné zdroje, ako aj to, akým spôsobom budú chránené.

---

(1)  Pôvodný legislatívny návrh COM(2017) 536 final z 20. 9. 2017. Jeho cieľom bolo posilniť schopnosť európskych orgánov dohľadu zabezpečovať konvergentný a účinný dohľad nad finančným trhom, nesledoval sa ním však osobitný cieľ posilniť mandát týchto orgánov v záležitostiach týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(2)  Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, s. 63.