Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2019/C 54/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 44, 4.2.2019

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 35, 28.1.2019

Ú. v. EÚ C 25, 21.1.2019

Ú. v. EÚ C 16, 14.1.2019

Ú. v. EÚ C 4, 7.1.2019

Ú. v. EÚ C 455, 17.12.2018

Ú. v. EÚ C 445, 10.12.2018

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) z 28. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy w Siemianowicach Śląskich – Poľsko) – Powszechna Kasa Oszczędności (PKO) Bank Polski S.A./Jacek Michalski

(Vec C-632/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Smernica 2008/48/ES - Konanie o vydanie platobného rozkazu na základe výpisu z bankovej knihy - Nemožnosť súdu posúdiť za absencie odporu spotrebiteľa prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok))

(2019/C 54/02)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Rejonowy w Siemianowicach Śląskich

Účastníci konania

Navrhovateľ: Powszechna Kasa Oszczędności (PKO) Bank Polski S.A.

Odporca: Jacek Michalski

Výrok

Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava v konaní vo veci samej, ktorá umožňuje vydať platobný rozkaz na základe výpisu z účtovných kníh banky, ako dôkazu preukazujúceho existenciu pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sudca rozhodujúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nemá právomoc vykonať preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok tejto zmluvy a ubezpečiť sa o prítomnosti informácií uvedených v predmetnom článku 10 v tejto zmluve, pokiaľ podmienky vykonania práva podať odpor proti takému platobnému rozkazu neumožňujú zaručiť dodržanie práv, ktoré spotrebiteľovi poskytujú tieto smernice.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 104, 19.3.2018.

Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 13. novembra 2018 – Toontrack Music AB/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

(Vec C-48/18 P) (1)

((Odvolanie - Článok 181 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky EZMIX - Zamietnutie žiadosti - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) - Články 65, 75 a 76 - Opisný charakter - Vnímanie príslušnou skupinou verejnosti - Právo byť vypočutý - Zásada preskúmania ex offo - Povinnosť odôvodnenia - Skreslenie - Dôkazy predložené po prvýkrát pred Všeobecným súdom))

(2019/C 54/03)

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Toontrack Music AB (v zastúpení: L.-E. Ström, advokat)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Výrok

1.	Odvolanie sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné.

2.	Toontrack Music AB je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018.

Uznesenie Súdneho dvora z 28. novembra 2018 – Jean-Marie Le Pen/Európsky parlament

(Vec C-303/18 P) (1)

((Odvolanie - Prípustnosť - Európsky parlament - Pravidlá o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu - Príspevok na asistenta poslanca Parlamentu - Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm))

(2019/C 54/04)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Jean-Marie Le Pen (v zastúpení: F. Wagner, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament (v zastúpení: S. Seyr a C. Burgos, splnomocnení zástupcovia)

Výrok

1.	Odvolanie sa zamieta z časti ako zjavne neprípustné a z časti ako zjavne nedôvodné.

2.	Jean-Marie Le Pen je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 240, 9.7.2018.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Linz (Rakúsko) 8. októbra 2018 – HK, IJ/Deutsche Lufthansa AG

(Vec C-630/18)

(2019/C 54/05)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Linz

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: HK, IJ

Žalovaná: Deutsche Lufthansa AG

Uznesením Súdneho dvora z 15. novembra 2018 bola vec vymazaná z registra Súdneho dvora.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Mureş (Rumunsko) 7. novembra 2018 – SC Raiffeisen Bank SA/JB

(Vec C-698/18)

(2019/C 54/06)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Mureş

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: SC Raiffeisen Bank SA

Odporca: JB

Prejudiciálne otázky

1.

Umožňujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1), najmä dvanáste, dvadsiate prvé a dvadsiate tretie odôvodnenie, článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 2 a článok 8, v súlade so zásadou procesnej autonómie v spojení so zásadou ekvivalencie a efektivity, existenciu súboru prostriedkov súdnej nápravy pozostávajúceho z bežnej žaloby o určenie nekalého charakteru niektorých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nepodlieha premlčaniu, a z bežnej žaloby osobného a majetkového charakteru, podliehajúcej premlčaniu, ktorou sa sleduje cieľ smernice odstrániť účinky všetkých záväzkov, ktoré vznikli a boli splnené na základe zmluvnej podmienky, vo vzťahu ku ktorej sa konštatoval nekalý charakter voči spotrebiteľovi?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, bránia uvedené ustanovenia smernice výkladu vyplývajúcemu z uplatnenia zásady istoty v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorého je objektívny okamih, od ktorého spotrebiteľ mal vedieť alebo mal by vedieť o existencii nekalej zmluvnej podmienky, okamih skončenia platnosti zmluvy o úvere, v rámci ktorej mal postavenie spotrebiteľa?

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Mureş (Rumunsko) 7. novembra 2018 – BRD Groupe Société Générale SA/KC

(Vec C-699/18)

(2019/C 54/07)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Mureş

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: BRD Groupe Société Générale SA

Odporca: KC

Prejudiciálne otázky

1.

Umožňujú ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1), najmä dvanáste, dvadsiate prvé a dvadsiate tretie odôvodnenie, článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 2 a článok 8, v súlade so zásadou procesnej autonómie v spojení so zásadou ekvivalencie a efektivity, existenciu súboru prostriedkov súdnej nápravy pozostávajúceho z bežnej žaloby o určenie nekalého charakteru niektorých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nepodlieha premlčaniu, a z bežnej žaloby osobného a majetkového charakteru, podliehajúcej premlčaniu, ktorou sa sleduje cieľ smernice odstrániť účinky všetkých záväzkov, ktoré vznikli a boli splnené na základe zmluvnej podmienky, vo vzťahu ku ktorej sa konštatoval nekalý charakter voči spotrebiteľovi?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, bránia uvedené ustanovenia smernice výkladu vyplývajúcemu z uplatnenia zásady istoty v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorého je objektívny okamih, od ktorého spotrebiteľ mal vedieť alebo mal by vedieť o existencii nekalej zmluvnej podmienky, okamih skončenia platnosti zmluvy o úvere, v rámci ktorej mal postavenie spotrebiteľa?

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Timiş (Rumunsko) 13. novembra 2018 – Amărăşti Land Investment SRL/Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Timişoara, Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Timiş

(Vec C-707/18)

(2019/C 54/08)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Timiş

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Amărăşti Land Investment SRL

Žalovaní: Direcţia Generală Regională a Finanţelor Publice Timişoara, Administraţia Judeţeană a Finanţelor Publice Timiş

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa smernica 2006/112 (1), najmä jej články 24, 28, 167 a 168 písm. a), vykladať v tom zmysle, že pri predaji nehnuteľností nezapísaných v národnej verejnej evidencii nehnuteľností (kataster nehnuteľností) a ktoré neboli zapísané do katastra v čase ich prevodu, poskytuje zdaniteľný nadobúdateľ, ktorý sa na základe zmluvy zaväzuje, že na vlastné náklady vykoná úkony potrebné na prvý zápis dotknutých nehnuteľností do národnej verejnej evidencie nehnuteľností, predávajúcemu službu, alebo nadobúda služby súvisiace s jeho investíciou do nehnuteľností, v súvislosti s čím mu je potrebné priznať právo na odpočítanie DPH?

2.

Možno smernicu 2006/112, najmä články 167 a 168 písm. a), vykladať v tom zmysle, že náklady vynaložené zdaniteľným nadobúdateľom pri príležitosti prvého zápisu nehnuteľnosti do verejnej evidencie nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým má tento kupujúci právny nárok na budúci prevod vlastníckeho práva a ktoré mu odovzdali predávajúci, ktorí svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nezapísali do katastra nehnuteľností, možno kvalifikovať ako predinvestičnú činnosť, v súvislosti s ktorou má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie DPH?

3.

Má sa smernica 2006/112, najmä jej články 24, 28, 167 a 168 písm. a), vykladať v tom zmysle, že náklady vynaložené zdaniteľným nadobúdateľom pri príležitosti prvého zápisu nehnuteľnosti do verejnej evidencie nehnuteľností, ktoré mu boli odovzdané a vo vzťahu ku ktorým má tento kupujúci na zmluvnom základe právny nárok na budúci prevod vlastníckeho práva predávajúcimi, ktorí svoje vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam nezapísali do katastra nehnuteľností, sa majú kvalifikovať ako poskytnutie služieb predávajúcim, a to za okolností, kedy sa predávajúci a kupujúci dohodli, že cena nehnuteľností nezahŕňa protihodnotu úkonov súvisiacich s katastrálnym úradom?

4.

Má administratívne náklady súvisiace s predávanými nehnuteľnosťami, v súvislosti s ktorými má kupujúci právny nárok na budúci prevod vlastníckeho práva predávajúcim, vrátane, okrem iných, nákladov za prvý zápis do verejnej evidencie nehnuteľností, v zmysle smernice 2006/112 povinne znášať predávajúci, alebo môže tieto náklady na základe dohody zmluvných strán znášať kupujúci či akákoľvek iná osoba, ktorá sa zúčastňuje na danej transakcii, s tým dôsledkom, že tejto osobe sa priznáva právo na odpočítanie DPH?

---

(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

Žaloba podaná 16. novembra 2018 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-718/18)

(2019/C 54/09)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Noll-Ehlers a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

1.

Konštatovať, že Spolková republika Nemecko si tým, že riadne neprebrala — článok 2 bod 21 smernice 2009/72/ES a článok 2 bodu 20 smernice 2099/73/ES, — článok 19 ods. 3 v spojení s článkom 19 ods. 8 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, — článok 19 ods. 5 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, — článok 37 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/72/ES a článok 41 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/73/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (1) a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (2).

2.	Uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby je nesprávne prebratie smerníc 2009/72 a 2099/73, ktoré sa týkajú vnútorného trhu s elektrinou a so zemným plynom, prostredníctvom Energiewirtschaftsgesetz (zákon o energiách, EnWG). Komisia usudzuje, prebratie prostredníctvom EnWG bolo nedostačené zo štyroch dôvodov. Po prvé, definícia vertikálne integrovaného podniku, ktorá určuje, na ktoré podniky sa vzťahujú pravidlá oddelenia smerníc, bola prebratá do nemeckého práva len v obmedzenej miere. Po druhé ustanovenia prechodných obdobiach týkajúcich sa zmeny funkcie v rámci vertikálne integrovanému podniku neboli v plnej miere prebraté. Po tretie ustanovenia, ktoré ukladajú zákaz mať určité záujmy alebo poberať určité finančné výhody z časti vertikálne integrovaného podniku, boli prebraté len v obmedzenej miere. Spôsob, akým EnWG priznáva právomoci, je v rozpore s výlučnými právomocami národného regulačného orgánu, ako ich stanovujú smernice.

Komisia zastáva názor, že tieto nesplnenia povinnosti predstavujú porušenia článku 2 bod 21 smernice 2009/72/ES a článku 2 bodu 20 smernice 2099/73/ES, článku 19 ods. 3 v spojení s článkom 19 ods. 8 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, článku 19 ods. 5 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, ako aj článku 37 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/72/ES a článku 41 ods. 1 písm. a) a 6 písm. a) a b) smernice 2009/73/ES.

---

(1)  Ú. v. ES L 211, 2009, s. 55.

(2)  Ú. v. ES L 211, 2009, s. 94.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 16. novembra 2018 – Ferrari S.p.A./DU

(Vec C-720/18)

(2019/C 54/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Ferrari S.p.A.

Odporca: DU

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa pri posúdení otázky, či používanie podľa povahy a významu je skutočné v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES (1) pri ochrannej známke, ktorá je zapísaná pre širokú kategóriu tovarov – tu cestné motorové vozidlá, najmä automobily a ich súčasti, ktorá sa ale v skutočnosti používa len pre osobitnú časť trhu – tu: cenovo náročné luxusné športové vozidlá a ich súčasti, zohľadniť trh pre zapísanú kategóriu tovarov ako celok alebo sa má zohľadniť osobitná časť trhu? Má sa potom, ak postačuje používanie pre osobitnú časť trhu, ochranná známka v konaní o zrušenie z dôvodu zrušenia práv zachovať v súvislosti s touto časťou trhu?

2.	Predstavuje predaj použitého tovaru majiteľom ochrannej známky, ktorý bol do Európskeho hospodárskeho priestoru uvedený do obehu už majiteľom ochrannej známky, používanie ochrannej známky v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES?

3.

Je ochranná známka, ktorá je zapísaná nie len pre samotný tovar, ale navyše aj pre súčasti tohto tovaru, používaná pre zachovanie práva aj pre tovar, ak sa tento tovar už viac nepredáva, avšak príslušenstvo a náhradné súčasti označené ochrannou známkou pre tovar v minulosti predávaný a označený ochrannou známkou sa predávajú ďalej?

4.	Má sa pri posúdení, či existuje skutočné používanie, zohľadniť aj to, či majiteľ ochrannej pre už predaný tovar ponúka určité služby, hoci pri tom nepoužíva ochrannú známku?

5.

Má sa pri preskúmaní používania ochrannej známky v dotknutom členskom štáte (tu: Nemecko) v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES podľa článku 5 Dohody z 13. apríla 1892 medzi Nemeckom a Švajčiarskom týkajúcej sa obojstrannej ochrany patentov, vzorov a ochranných známok zohľadniť aj používanie ochrannej známky vo Švajčiarsku?

6.	Je v súlade so smernicou 2008/95/ES, aby sa majiteľovi ochrannej známky, voči ktorému je uplatňované zrušenie ochrannej známky, uložilo rozsiahle dôkazné bremeno o používaní ochrannej známky a aby riziko nemožnosti preukázať určité skutočnosti naopak znášal navrhovateľ v konaní o zrušenie?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 16. novembra 2018 – Ferrari S.p.A./DU

(Vec C-721/18)

(2019/C 54/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Ferrari S.p.A.

Odporca: DU

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa pri posúdení otázky, či používanie podľa povahy a významu je skutočné v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES (1) pri ochrannej známke, ktorá je zapísaná pre širokú kategóriu tovarov – tu cestné motorové vozidlá, najmä automobily a ich súčasti, ktorá sa ale v skutočnosti používa len pre osobitnú časť trhu – tu: cenovo náročné luxusné športové vozidlá a ich súčasti, zohľadniť trh pre zapísanú kategóriu tovarov ako celok alebo sa má zohľadniť osobitná časť trhu? Má sa potom, ak postačuje používanie pre osobitnú časť trhu, ochranná známka v konaní o zrušenie z dôvodu zrušenia práv zachovať v súvislosti s touto časťou trhu?

2.	Predstavuje predaj použitého tovaru majiteľom ochrannej známky, ktorý bol do Európskeho hospodárskeho priestoru uvedený do obehu už majiteľom ochrannej známky, používanie ochrannej známky v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES?

3.

Je ochranná známka, ktorá je zapísaná nie len pre samotný tovar, ale navyše aj pre súčasti tohto tovaru, používaná pre zachovanie práva aj pre tovar, ak sa tento tovar už viac nepredáva, avšak príslušenstvo a náhradné súčasti označené ochrannou známkou pre tovar v minulosti predávaný a označený ochrannou známkou sa predávajú ďalej?

4.	Má sa pri posúdení, či existuje skutočné používanie, zohľadniť aj to, či majiteľ ochrannej pre už predaný tovar ponúka určité služby, hoci pri tom nepoužíva ochrannú známku?

5.

Má sa pri preskúmaní používania ochrannej známky v dotknutom členskom štáte (tu: Nemecko) v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2008/95/ES podľa článku 5 Dohody z 13. apríla 1892 medzi Nemeckom a Švajčiarskom týkajúcej sa obojstrannej ochrany patentov, vzorov a ochranných známok zohľadniť aj používanie ochrannej známky vo Švajčiarsku?

6.	Je v súlade so smernicou 2008/95/ES, aby sa majiteľovi ochrannej známky, voči ktorému je uplatňované zrušenie ochrannej známky, uložilo rozsiahle dôkazné bremeno o používaní ochrannej známky a aby riziko nemožnosti preukázať určité skutočnosti naopak znášal navrhovateľ v konaní o zrušenie?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rēzeknes tiesa (Lotyšsko) 28. novembra 2018 – Elme Messer Metalurgs/Latvijas Investīciju un attīstības aģentūra

(Vec C-743/18)

(2019/C 54/12)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rēzeknes tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SIA Elme Messer Metalurgs

Žalovaná: Latvijas Investīciju un attīstības aģentūra

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 2 bod 7 nariadenia Rady č. 1083/2006 (1) vykladať v tom zmysle, že situácia, v ktorej príjemca finančnej pomoci nie je schopný počas príslušného obdobia dosiahnuť požadovanú úroveň obratu z dôvodu, že v tomto období došlo k ukončeniu obchodnej činnosti alebo k platobnej neschopnosti jeho jediného obchodného partnera, sa má považovať za konanie alebo opomenutie hospodárskeho subjektu (príjemcu finančnej pomoci), dôsledkom ktorého je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus (Estónsko) 29. novembra 2018 – H. K./Prokuratuur

(Vec C-746/18)

(2019/C 54/13)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Riigikohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: H. K.

Ďalší účastník konania: Staatsanwaltschaft

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (1) z 12. júla 2002 v spojení s článkami 7, 8, 11 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že prístup štátnych orgánov v trestnom konaní k údajom, ktoré umožňujú zistiť východiskové a cieľové miesto, dátum, čas a trvanie, ako aj druh komunikačnej služby, použité koncové zariadenie a polohu použitia mobilného zariadenia vo vzťahu k telefonickej komunikácii z pevnej siete alebo mobilu obvineného, predstavuje zásah do základných práv upravených v uvedených článkoch Charty, ktorý je tak závažný, že tento prístup musí byť obmedzený v oblasti prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov na boj proti závažným trestným činom, bez ohľadu na obdobie, počas ktorého majú štátne orgány prístup k uchovávaným údajom?

2.

Má sa článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES vychádzajúc zo zásady proporcionality vyjadrenej v rozsudku Súdneho dvora z 2. októbra 2018 vo veci C-207/16, body 55 až 57, vykladať v tom zmysle, že, pokiaľ nejde o veľké množstvo údajov uvedených v prvej otázke, ku ktorým majú štátne orgány prístup (čo sa týka druhu údajov, ako aj časového rozsahu), zásah do základných práv, ktorý je s tým spojený, môže byť odôvodnený cieľom prevencie, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov vo všeobecnosti a že trestné činy, proti ktorým má zásah bojovať, musia byť o to závažnejšie, čím väčšie je množstvo údajov, ku ktorým majú štátne orgány prístup?

3.

Znamená požiadavka uvedená v bode 2 výroku rozsudku Súdneho dvora z 21. decembra 2016 v spojených veciach C-203/15 a C-698/15, aby prístup príslušných vnútroštátnych orgánov k údajom podliehal predbežnému preskúmaniu zo strany súdu alebo nezávislého správneho orgánu, že článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES sa má vykladať v tom zmysle, že prokuratúru, ktorá vedie vyšetrovacie konanie, pričom v zmysle zákona koná nezávisle a je viazaná iba zákonom, a ktorá vo vyšetrovacom konaní objasňuje tak usvedčujúce, ako aj oslobodzujúce okolnosti, ale neskôr v súdnom konaní plní funkciu verejného žalobcu, možno považovať za nezávislý správny orgán?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) | (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Nemecko) 3. decembra 2018 – Deutsche Umwelthilfe e.V./Freistaat Bayern

(Vec C-752/18)

(2019/C 54/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bayerischer Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ (oprávnený v konaní o výkon rozhodnutia): Deutsche Umwelthilfe e.V.

Odporca (povinný v konaní o výkon rozhodnutia): Freistaat Bayern

Prejudiciálne otázky

Majú sa,

1.	povinnosť zakotvená v článku 4 ods. 3 druhom pododseku Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), na základe ktorej prijmú členské štáty všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie,

2.	zásada účinného vykonávania práva Únie členskými štátmi uvedená okrem iného v článku 197 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

3.	právo na účinný prostriedok nápravy zabezpečené článkom 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,

4.	povinnosť zmluvných štátov zabezpečiť účinné prostriedky nápravy v záležitostiach životného prostredia, ktorá vyplýva z článku 9 ods. 4 prvej vety Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

5.	povinnosť členských štátov zabezpečiť účinnú právnu ochranu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie upravená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ,

vykladať v tom zmysle, že nemecký súd má právo, ba dokonca povinnosť, rozhodnúť o nariadení donucovacieho opatrenia, ktorým verejných činiteľov nemeckej spolkovej krajiny obmedzí na osobnej slobode, aby takýmto spôsobom zabezpečil splnenie povinnosti tejto spolkovej krajiny zmeniť plán kvality ovzdušia v zmysle článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1) s určitým minimálnym obsahom, ak bola tejto spolkovej krajine právoplatným rozsudkom uložená takáto povinnosť prijať zmenu plánu s takýmto minimálnym obsahom a

—	viaceré hroziace donucovacie pokuty pre spolkovú krajinu a rozhodnutia, ktorými sa určila výška donucovacej pokuty, ostali neúspešné,

—

hroziace donucovacie pokuty a rozhodnutia, ktorými sa určila výška donucovacej pokuty by ani v prípade vyšších súm hroziacej alebo určenej donucovacej pokuty nemali podstatnejší odstrašujúci účinok, pretože zaplatenie donucovacích pokút sa pre právoplatne odsúdenú spolkovú krajinu nespája s majetkovou ujmou, ale v tomto ohľade predstavuje len prevod konkrétne určenej sumy z jednej účtovnej položky v štátnom rozpočte do inej účtovnej položky štátneho rozpočtu,

—	právoplatne odsúdená spolková krajina sa vyslovila jednak voči súdom a jednak verejne, a to okrem iného aj prostredníctvom jej najvyšších politických verejných činiteľov voči parlamentu, v tom zmysle, že si nesplní povinnosti, ktoré jej súd uložil v súvislosti s plánom kvality ovzdušia,

—

vnútroštátne právo v zásade upravuje inštitút donucovacieho opatrenia spočívajúceho v obmedzení slobody v súvislosti s výkonom súdnych rozhodnutí, ale vnútroštátna judikatúra v oblasti ústavného práva bráni uplatneniu príslušného ustanovenia na takéto skutkové okolnosti prípadu, o aké ide v tejto veci a

—

vnútroštátne právo neupravuje v prípade skutkových okolností, o aké ide v tomto konaní, donucovacie prostriedky, ktoré by boli z hľadiska dosiahnutia cieľa účinnejšie ako hroziace donucovacie pokuty alebo rozhodnutia o uložení donucovacej pokuty, ale spájali by sa s miernejším zásahom do práv ako donucovacie opatrenie spočívajúce v obmedzení slobody a použitie takýchto donucovacích prostriedkov je už zo svojej podstaty v tomto konaní vylúčené?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d’instance d’Aulnay-Sous-Bois (Francúzsko) 3. decembra 2018 – LC, MD/easyJet Airline Co. Ltd

(Vec C-756/18)

(2019/C 54/15)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d’instance d’Aulnay-Sous-Bois

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: LC, MD

Žalovaná: easyJet Airline Co. Ltd

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (1) (ďalej len „nariadenie č. 261/2004“) vykladať v tom zmysle, že na to, aby sa cestujúci mohli odvolávať na ustanovenia tohto nariadenia, musia preukázať, že sa dostavili na odbavenie?

Ak je odpoveď kladná, bráni článok 3 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 261/2004 systému jednoduchej domnienky, podľa ktorej podmienka dostavenia sa cestujúceho na odbavenie sa považuje za splnenú, ak tento cestujúci má v zmysle článku 2 písm. g) rezerváciu, ktorú prevádzkujúci dopravca potvrdil a zaregistroval?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Haskovo (Bulharsko) 4. decembra 2018 – QH/Vărchoven kasacionen săd Bulharská republika

(Vec C-762/18)

(2019/C 54/16)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rajonen săd Haskovo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: QH

Žalovaný: Vărchoven kasacionen săd Bulharská republika

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES (1) zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a/alebo judikatúre, podľa ktorej pracovník, ktorému bola daná protiprávna výpoveď a súd následne nariadil jeho opätovné zamestnanie, nemá nárok na platenú dovolenku za obdobie odo dňa vypovedania pracovného pomeru do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania?

2.

Ak bude odpoveď na prvú otázku kladná: Má sa článok 7 ods. 2 smernice 2003/88 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave a/alebo judikatúre, podľa ktorej v prípade opätovného ukončenia pracovného pomeru tento pracovník nemá nárok na peňažnú náhradu za nevyčerpanú platenú ročnú dovolenku za obdobie odo dňa predchádzajúcej výpovede do dňa opätovného nastúpenia do zamestnania?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 7. decembra 2018 – Caisse d’assurance retraite et de la santé au travail d’Alsace-Moselle/SJ, Ministre chargé de la Sécurité sociale

(Vec C-769/18)

(2019/C 54/17)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Caisse d’assurance retraite et de la santé au travail d’Alsace-Moselle

Žalovaní: SJ, Ministre chargé de la Sécurité sociale

Prejudiciálne otázky

1.	Patrí pomoc spočívajúca v znížení nákladov spojených so zdravotným postihnutím podľa § 35a ôsmej knihy Sozialgesetzbuch (nemecký zákonník sociálneho zabezpečenia) do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 (1)?

2.

V prípade kladnej odpovede, majú sa príspevok na výchovu zdravotne postihnutého dieťaťa, doplnková dávka na špeciálne vzdelávanie takéhoto dieťaťa alebo príspevok na kompenzáciu zdravotného postihnutia na jednej strane a pomoc na integráciu zdravotne postihnutých detí a mladistvých stanovený v § 35 ôsmej knihy Sozialgesetzbuch (nemecký zákonník sociálneho zabezpečenia) na strane druhej považovať za rovnocenné v zmysle článku 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, vzhľadom na účel článku L. 351-4-1 francúzskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia týkajúceho sa zohľadnenia nákladov súvisiacich s výchovou zdravotne postihnutého dieťaťa, pri určovaní doby poistenia zakladajúcej nárok na vyplácanie starobného dôchodku?

---

(1)  Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 11. decembra 2018 – Association française des usagers de banques/Ministre de l'Économie et des Finances

(Vec C-778/18)

(2019/C 54/18)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Association française des usagers de banques

Žalovaný: Ministre de l'Économie et des Finances

Prejudiciálne otázky

—

Povoľujú buď ustanovenia článku 12 ods. 2 písm. a) smernice 2014/17/UE zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (1), najmä so zreteľom na nimi určený účel platobného alebo sporiaceho účtu, ktorého otvorenie alebo ponechanie umožňujú, alebo ustanovenia odseku 3 toho istého článku, aby po prvé veriteľ požadoval od dlžníka prijatie záväzku, že si ako protihodnotu za získanie individualizovanej výhody počas obdobia stanoveného zmluvou o úvere nechá zasielať všetky svoje mzdové alebo rovnocenné príjmy na platobný účet vedený u veriteľa, bez ohľadu na výšku, termín splátok a dĺžku trvania úveru, a po druhé, aby takto stanovená dĺžka trvania mohla dosiahnuť 10 rokov alebo dĺžku trvania zmluvy, ak je toto obdobie kratšie?

—

Bránia článok 45 smernice 2007/64/ES z 13. novembra 2007 (2), platný v čase skutkových okolností a v súčasnosti prevzatý v článku 55 smernice (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 (3), a články 9 až 14 smernice 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 (4), týkajúce sa uľahčenia mobility klientov bánk a nákladov na zrušenie platobného účtu, tomu, aby zrušenie účtu, ktorý si otvoril dlžník u veriteľa s cieľom nechať si naň zasielať svoje príjmy ako protihodnotu za individualizovanú výhodu, ktorá mu bola poskytnutá v rámci úverovej zmluvy, malo za následok stratu tejto výhody, ak k tomuto zrušeniu účtu dôjde pred uplynutím obdobia stanoveného v tejto zmluve, a to aj viac ako rok po otvorení účtu, a na druhej strane, či tieto isté ustanovenia bránia tomu, aby dĺžka tohto obdobia mohla dosiahnuť 10 rokov alebo celkovú dĺžku trvania úveru?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 2014, s. 34).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1),

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 214).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d’instance Épinal (Francúzsko) 13. decembra 2018 – Cofidis/YP

(Vec C-782/18)

(2019/C 54/19)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d’instance Épinal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Cofidis

Žalovaný: YP

Prejudiciálna otázka

Bráni ochrana, ktorú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (1) zabezpečuje pre spotrebiteľov, vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré v prípade konania začatého podnikateľom proti spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi nimi, zakazuje vnútroštátnemu súdu, aby po uplynutí päťročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa uzavretia zmluvy, uplatnil ex offo alebo na základe námietky vznesenej zo strany spotrebiteľa dôvod spočívajúci v porušení ustanovení týkajúcich sa povinnosti overiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver stanovenú v článku 8 tejto smernice, ustanovení týkajúcich sa informácií, ktoré musia byť v zmluvách o úvere uvedené zrozumiteľným a stručným spôsobom, obsiahnutých v článku 10 a nasl. uvedenej smernice, a všeobecnejšie porušenie akýchkoľvek ustanovení chrániacich spotrebiteľov stanovených v danej smernici, a uložil zodpovedajúce sankcie za toto porušenie?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 133, s. 66.

Odvolanie podané 12. decembra 2018: Mellifera eV, Vereinigung für wesensgemäße Bienenhaltung proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 27. septembra 2018 vo veci T-12/17, Mellifera e.V./Európska komisia

(Vec C-784/18 P)

(2019/C 54/20)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Mellifera eV, Vereinigung für wesensgemäße Bienenhaltung (v zastúpení: A. Willand, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľov

Odvolateľ navrhuje:

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 27. septembra 2018 vo veci T-12/17, Mellifera e. V./Európska komisia v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol bod 1 návrhov žalobkyne (bod 18 prvá zarážka napadnutého rozsudku) – zrušiť rozhodnutie žalovanej ARES(2016) 6306335 z 8. novembra 2016 – a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 10 ods. 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 1367/2006 (1) a Aarhuského dohovoru.

Na rozdiel od rozhodnutia Všeobecného súdu predstavuje predĺženie skúšobného obdobia účinnej látky „glyfosát“ správny akt, ktorý možno preskúmať na základe konania stanoveného v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006. Konkrétne vzhľadom na znenie a účel článku 2 ods. 1 písm. g) tohto nariadenia, prvok definície týkajúcej sa individuálneho rozsahu, ktorá sa v tomto ustanovení nachádza, sa týka vecnej pôsobnosti a nie počtu alebo či znaku, na základe ktorého možno identifikovať osoby, na ktoré sa vzťahuje nariadenie.

Druhý odvolací dôvod sa týka porušenia základnej zásady výkladu derivovaného práva EÚ v súlade s medzinárodným právom.

Všeobecný súd porušil zásadu výkladu, ktorý má byť čo možno najviac v súlade s medzinárodným právom, pretože nepodal výklad článku 10 nariadenia č. 1367/2006 v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. g) toho istého nariadenia v súlade s Aarhuským dohovorom, zatiaľ čo znenie a účel príslušných ustanovení nariadenia č. 1367/2006 to v plne miere umožňujú.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. ES L 264, 20016, s. 13).

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 15. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State – Holandsko) – Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie/D, I/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-586/17) (1)

(2019/C 54/21)

Jazyk konania: holandčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 5, 8.1.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 16. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg – Nemecko) – Kreyenhop & Kluge GmbH & Co. KG/Hauptzollamt Hannover

(Vec C-593/17) (1)

(2019/C 54/22)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 32, 29.1.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. novembra 2018 Európska komisia/Írsko

(Vec C-678/17) (1)

(2019/C 54/23)

Jazyk konania: angličtina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 7. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance francophone de Bruxelles – Belgicko) – Edward Reich, Debora Lieber, Ella Reich, Ezra Bernard Reich, Zoe Reich/Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV

(Vec C-730/17) (1)

(2019/C 54/24)

Jazyk konania: francúzština

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 104, 19.3.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Logistik XXL GmbH/CMR Transport & Logistik, za účasti: Rudolph Spedition und Logistik GmbH

(Vec C-135/18) (1)

(2019/C 54/25)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 190, 4.6.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court – Írsko) – KN/Minister for Justice and Equality

(Vec C-191/18) (1)

(2019/C 54/26)

Jazyk konania: angličtina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 190, 4.6.2018.

Uznesenie predsedu siedmej komory Súdneho dvora z 8. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság – Maďarsko) – VE/WD

(Vec C-227/18) (1)

(2019/C 54/27)

Jazyk konania: maďarčina

Predseda siedmej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 2.7.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 22. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de Almería – Španielsko) – Banco Popular Español SA/María Ángeles Díaz Soria, Miguel Ángel Góngora Gómez, José Antonio Sánchez González, Dolores María del Águila Andújar

(Vec C-232/18) (1)

(2019/C 54/28)

Jazyk konania: španielčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 240, 9.7.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 15. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 33 de Barcelona – Španielsko) – Magdalena Molina Rodríguez/Servicio Público de Empleo Estatal (SEPE)

(Vec C-279/18) (1)

(2019/C 54/29)

Jazyk konania: španielčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien – Rakúsko) – KAMU Passenger & IT Services GmbH/Türk Hava Yollari A.O. – T.H.Y. Turkish Airlines

(Vec C-289/18) (1)

(2019/C 54/30)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 7. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Linz – Rakúsko) – DS/Porsche Inter Auto GmbH & Co KG

(Vec C-466/18) (1)

(2019/C 54/31)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 408, 12.11.2018.

Uznesenie predsedníčky šiestej komory Súdneho dvora z 23. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Göteborg – Švédsko) – AA/Migrationsverket

(Vec C-526/18) (1)

(2019/C 54/32)

Jazyk konania: švédčina

Predsedníčka šiestej komory nariadila výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 381, 22.10.2018.

Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 8. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Hamburg – Nemecko) – Eurowings GmbH/JJ, KI

(Vec C-557/18) (1)

(2019/C 54/33)

Jazyk konania: nemčina

Predseda Súdneho dvora nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018.

Uznesenie Všeobecného súdu z 28. novembra 2018 – Euronet Consulting/Komisia

(Vec T-350/18) (1)

((„Verejné zákazky na služby - Verejné obstarávanie - Zamietnutie ponuky uchádzača - Čiastočné zrušenie napadnutého aktu - Rozhodnutie o zmene - Zánik predmetu konania - Zastavenie konania“))

(2019/C 54/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Euronet Consulting EEIG (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: P. Peeters a R. van Cleemput, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Estrada de Solà, T. Ramopoulos a A. Aresu, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie oznámeného žalobkyni listom z 26. marca 2018 o zamietnutí ponuky predloženej konzorciom, v ktorom je žalobkyňa vodcom pre časť č. 2 v rámci verejného obstarávania EuropeAid/138778/DH/SER/MULTI, s názvom „Rámcová zmluva na služby týkajúce sa vykonávania vonkajšej pomoci 2018 (FWC SIEA 2018) 2017/S 128-260026“, a o zadaní tejto zákazky desiatim iným uchádzačom

Výrok

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbežnom opatrení.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018.

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 28. novembra 2018 – ZU/Komisia

(Vec T-671/18 R)

((„Predbežné opatrenie - Verejná služba - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti“))

(2019/C 54/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ZU (v zastúpení: C. Bernard-Glanz, advokát)

Žalovaná: Komisia (v zastúpení: G. Berscheid a R. Striani, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článkov 278 a 279 ZFEÚ na doklad výkonu rozhodnutia vydaného 12. októbra 2018 generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť Komisie (DG HR) (Ares(2018)5241886 – 12/10/2018) a týkajúceho sa presunu žalobcu, a rozhodnutia vydaného 29. októbra 2018 generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť Komisie (DG HR) (Ares(2018)5529220 – 29/10/2018) týkajúceho sa návratu do jeho sídla.

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Žaloba podaná 27. novembra 2018 – Poľská republika/Európska komisia

(Vec T-703/18)

(2019/C 54/36)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 17. septembra 2018 ukladajúce povinnosť vykonať činnosti a odporúčania uvedené v záverečnej správe z auditu v časti týkajúcej sa odporúčania 04.01 písm. g), a to odporúčanie uložiť povinnosť vykonať finančné opravy pri výdavkoch týkajúcich sa DPH v súvislosti s prípadmi, keď účastníci, ktorí získali pomoc, boli platcami DPH, takže mohli získať vrátenie DPH, ale neurobili tak, a to pri projektoch realizovaných v rámci všetkých operačných programov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu, v ktorých boli výdavky vykázané na účely ich preplatenia Európskou komisiou,

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 65 ods. 2 a článku 69 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1303/2013 (1) v spojení s článkom 2 bodom 10 tohto nariadenia, keďže Komisia ich vykladala nesprávne a mylne sa domnievala, že článok 69 ods. 3 písm. c) nariadenia 1303/2013 sa uplatní na konečných poberateľov pomoci z Európskeho sociálneho fondu, hoci nie sú prijímateľmi v zmysle článku 2 bodu 10 tohto nariadenia.

V rámci tohto žalobného dôvodu Poľská republika uvádza, že podľa všeobecnej zásady spôsobilosti výdavkov v projektoch Európskeho sociálneho fondu, stanovenej v článku 65 ods. 2 nariadenia č. 1303/2013, patria podmienky spôsobilosti výdavkov vyplývajúce z článku 69 tohto nariadenia medzi povinnosti prijímateľa, ktorý vykonáva projekt.

Článok 2 bod 10 nariadenia č. 1303/2013 podľa žalobkyne jednoznačne ponecháva členským štátom možnosť rozhodnúť sa v prípade pomoci v hodnote do 200 000 EUR, či budú za prijímateľov považovať subjekty, ktoré získajú pomoc, alebo tiež subjekty, ktoré takú pomoc poskytujú.

V prejednávanej veci je v súlade s voľbou poľských orgánov prijímateľom subjekt, ktorý poskytuje pomoc, a nie subjekt, ktorý pomoc získal. Koneční poberatelia pomoci nie sú prijímateľmi, a preto sa na nich podľa žalobkyne neuplatňuje článok 69 ods. 3 písm. c) nariadenia č. 1303/2013.

Poľská republika okrem toho podotýka, že v prejednávanej veci by priznanie postavenia prijímateľa subjektom, ktoré získali pomoc – a ktorými sú nezamestnané osoby – spájalo s uložením im početných povinností súvisiacich so zúčtovaním získanej pomoci, podávaním správ o vykonávaní projektu, kontrolami projektu a zadávaním údajov do informačných systémov slúžiacich na vykonávanie operačných programov. Také riešenie by znemožňovalo dosiahnutie cieľov nariadenia č. 1303/2013.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320).

Žaloba podaná 29. novembra 2018 – Tilly-Sabco/Rada a Komisia

(Vec T-707/18)

(2019/C 54/37)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tilly-Sabco (Guerlesquin, Francúzsko) (v zastúpení: R. Milchior a S. Charbonnel, avocats)

Žalované: Európska komisia a Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu o neplatnosť nariadenia Rady (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ l 239, 2018, s. 1) na nulu, za prípustnú,

v dôsledku toho:

—	zrušil nariadenie Rady (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ l 239, 2018, s. 1) na nulu,

—	subsidiárne rozhodol o tom, že Komisia nesie zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté,

—	subsidiárne rozhodol o tom, že Komisia nesie zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté, ak a len ak zodpovednosť Komisie nebola vyhlásená v rámci konania, ktoré bolo predmetom veci T-437/18,

—	subsidiárne rozhodol o tom, že Rada a Komisia nesú zodpovednosť za pochybenie, ktorého sa dopustila prijatím nariadenia (EÚ) 2018/1277 z 18. septembra 2018, o ktorého zrušení bude rozhodnuté, ak a len ak zodpovednosť Komisie nebola vyhlásená v rámci konania, ktoré bolo predmetom veci T-437/18,

—	rozhodol, že pochybenie, ktorého sa dopustila Rada a/alebo Komisia, spôsobilo spoločnosti Tilly-Sabco ujmu,

v dôsledku toho:

—

v prvom rade, — rozhodol, že Rada je povinná zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vo výške 3 238 000 eur, z čoho: — 2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013, — 390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období, — uložil Rade povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000, — ohodnotenú kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo, — navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body,

—

subsidiárne, — rozhodol, že Komisia musí žalobkyni zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000 eur, z čoho: — 2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013, — 390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období, — uložil Komisii povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 3 238 000, — ohodnotenú kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo, — navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body, — rozhodol, že výšku dlžnej sumy, ktorú má Komisia zaplatiť v tejto veci spolu s úrokmi, možno znížiť na sumu, na ktorej zaplatenie by jej mohla byť uložená povinnosť vo veci T-437/18, — uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu jej dvojitého pochybenia, ktorého sa dopustila a to na sumu ex aequo et bono vo výške 20 000 eur,

—

nakoniec subsidiárne, — rozhodol, že Rada a Komisia sú povinné zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 238 000 eur s tým, že Všeobecný súd rozdelí sumu medzi oba subjekty, z čoho: — 2 848 000 zodpovedajúcich nevyplateným náhradám za predaje uskutočnené v období od 19. júla do 31. decembra 2013, — 390 000 eur náhrady týkajúce sa straty na zisku v súvislosti s neuskutočnením 3 550 dodatočných ton predaja urečnených MSP v tom istom období, — uložil Rade a Komisii povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3 238 000 eur s tým, že Všeobecný súd rozdelí sumu medzi oba subjekty, — stanovená dlžná suma pre Radu na jednej strane a pre Komisiu na druhej strane bude ohodnotená kompezačnými úrokmi od zrušenia nariadenia (EÚ) č. 689/2013 a po vyhlásenie rozsudku v tomto konaní, s ročnou mierou inflácie za dotknuté obdobie, konštatovanou Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, kde má táto spoločnosť sídlo, — navýšenú o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do zaplatenia plnej sumy s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, navýšenou o dva percentuálne body,

—	uložil Rade a Komisii povinnosť nahradiť trovy konania o tejto žalobe, pričom Všeobecný súd rozhodne o prípadnom rozdelení trov konania medzi ne.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na zneužití konania alebo porušení konania, pretože sa domnieva, že konanie, ktoré sa týkalo nahradenia zrušeného aktu, nebolo v prejednávanej veci dodržané, lebo Komisia bola autorom zrušeného aktu, a to vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 689/2013 z 18. júla 2013, ktorým sa stanovujú vývozné náhrady za hydinové mäso (Ú. v. EÚ L 196, 2013, s. 13) a nové nariadenie z 18. Septembra 2018 prijala Rada na základe odlišných textov.

2.	Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení pravidla paralelnosti foriem jednak preto, lebo nové nariadenie nebolo prijaté Komisiou, ale Radou, a jednak preto, lebo Komisii mal asistovať Riadiaci výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na chýbajúcom právnom základe napadnutého nariadenia, pretože článok 43 ods. 3 ZFEÚ, ktorý bol uplatnený ako jediný možný právny základ na prijatie napadnutého rozhodnutia, neoprávňuje Radu na prijatie takéhoto nariadenia. Neexistuje teda právny základ, ktorý by Rade dovoľoval prijať stanovenie vývozných náhrad pre hydinové mäso.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na zneužití konania, pretože samotná Komisia, aby konala v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 20. septembra 2017, Tilly-Sabco/Komisia (C-183/16 P, EU:C:2017:704), mala prijať akt, ktorým by sa nahradilo zrušené nariadenie a nežiadať Radu, aby prijala akt „namiesto nej“.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na nedostatočnom alebo nesprávnom odôvodnení tak formy v rozsahu, v akom napadnuté nariadenie nevysvetľuje, prečo bolo potrebné požiadať Radu o prijatie tohto aktu, ani prečo a ako článok 43 ods. 3 ZFEÚ je jediným právnym základom dovoľujúcim ho prijať, ako aj dôvodnosti stanovenia sadzby náhrad, pretože Rada, ako predtým Komisia, zovšeobecnila akúkoľvek hospodársku analýzu.

6.	Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na nekoherentnosti napadnutého nariadenia, pretože Rada automaticky a bez analýzy prijala úplne rovnaké nariadenie, pričom sa opierala o nesprávny a neplatný právny základ a teda nezohľadnila citovaný rozsudok Súdneho dvora.

Podľa žalobkyne zrušenie tohto nového nariadenia (EÚ) 2018/1277 zakladá právo žiadať od Rady náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená najmä z dôvodu jeho prijatia. Subsidiárne žalobkyňa uplatňuje žalobu o zodpovednosť podanú voči Komisii, ktorá stojí za prijatím tohto nového nariadenia, ktorý treba zrušiť. Napokon úplne subsidiárne žalobkyňa navrhuje Všeobecnému súdu, aby rozhodol o zodpovednosti spoločne a nerozdielne Rady a Komisie, keďže sa možno domnievať, že oba subjekty sa dopustili odlišných pochybení.

Žaloba podaná 4. decembra 2018 – Adraces/Komisia

(Vec T-714/18)

(2019/C 54/38)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Associação para o Desenvolvimento da Raia Centro Sul – Adraces (Vila Velha de Ródão, Portugalsko) (v zastúpení: G. Anastácio, D. Pirra Xarepe, J. Whyte a M. Barros Silva, abogados)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	určil, že rozhodnutie Komisie ARES(2018) 4940694 z 26. septembra 2018, ktorým bola ukončená rámcová dohoda o partnerstve č. COM/LIS/ED/2018-2020_1, je neplatné a uložil Komisii povinnosť uviesť situáciu žalobkyne do predchádzajúceho stavu,

—	uložil Komisii nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty keďže Komisia jednostranne a bez uvedenia dôvodov alebo odôvodnenia odstúpila od verejnoprávnej zmluvy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady dobrej viery, keďže Komisia tým, že do uvedenej rámcovej dohody vložila všeobecné ustanovenie o odstúpení, podľa ktorého môže zmluvu ukončiť svojvoľne, bez uvedenia dôvodu alebo odôvodnenia, sa pri výkone svojich právomocí dopustila zneužitia právomocí a ignorovala rovnováhu záujmov, ktorá je základom každej verejnoprávnej, či súkromnoprávnej zmluvy.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady rešpektovania práv a oprávnených záujmov jednotlivcov, ktorá zaväzuje verejnú správu v oblasti verejnoprávnych zmlúv, keďže Komisia od uvedenej dohody odstúpila jednostranne, úplne svojvoľne a bez akéhokoľvek dôvodu v rozpore so zásadou pacta sunt servanda.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, keďže Komisia odstúpila od uvedenej dohody výlučne na základe článku v tlači, bez toho, aby pristúpila k dostatočne podrobnému posúdeniu konkrétneho prípadu, čím sa dopustila nesprávneho úradného postupu.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže Komisia odstúpila od uvedenej dohody bez akéhokoľvek dôvodu a odôvodnenia v nadväznosti na odsúdenie jedného z pracovníkov žalobkyne za trestné činy falšovania a podvodu, ktoré nemali žiadny súvis s činnosťou žalobkyne ani s právomocami a príslušnosťou Komisie.

Žaloba podaná 5. decembra 2018 – B.D./EUIPO – Philicon 97 (PHILIBON)

(Vec T-717/18)

(2019/C 54/39)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: B.D. – Boyer (Moissac, Francúzsko) (v zastúpení: E. Junca, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Philicon 97 AD (Plovdiv, Bulharsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie PHILIBON – ochranná známka Európskej únie č. 9 690 041

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 10. októbra 2018 vo veci R 375/2018-4

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia z 21. decembra 2017,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	Odvolací senát nesprávne uplatnil ustanovenia nariadenia 2017/1001, ktoré v deň, keď bol na EUIPO podaný návrh na vyhlásenie neplatnosti, ešte nenadobudlo účinnosť; komora nesplnila podmienky upravené v článku 8 ods. 5 v spojení s článkom 53 nariadenia 207/2009,

—	porušenie článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia 207/2009.

Žaloba podaná 5. decembra 2018 – Boyer/EUIPO – Philicon 97 (PHILIBON DEPUIS 1957 www.philibon.com)

(Vec T-718/18)

(2019/C 54/40)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Boyer (Moissac, Francúzsko) (v zastúpení: E. Junca, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Philicon 97 AD (Plovdiv, Bulharsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie v modrej, žltej a bielej farbe – ochranná známka Európskej únie č. 12 501 466.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 10. októbra 2018 vo veci R 374/2018-4

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zrušil rozhodnutie výmazového oddelenia z 21. decembra 2017,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	Odvolací senát uplatnil ustanovenia nariadenia 2017/1001, ktoré v deň, keď bol na EUIPO podaný návrh na vyhlásenie neplatnosti, ešte nenadobudlo účinnosť; komora nesplnila podmienky upravené v článku 8 ods. 5 v spojení s článkom 53 nariadenia 207/2009.

Žaloba podaná 7. decembra 2018 – Apostolopoulou e Apostolopoulou Chrysanthaki/Komisia

(Vec T-721/18)

(2019/C 54/41)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Zoi Apostolopoulou (Atény, Grécko), Anastasia Apostolopoulou- Chrysanthaki (v zastúpení: D. Gkouskos, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel žalobe a uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť každému žalobcovi sumu v celkovej výške päť tisíc eur, ako je táto suma podrobne rozpísaná v žalobe,

—	uložil žalovaným povinnosť zdržať sa v budúcnosti akéhokoľvek zásadu do práv na ochranu osobnosti žalobcov,

—

uložil prvej žalovanej povinnosť, aby obnovila česť a povesť žalobcov prostredníctvom vyhlásenia pred Efeteio Athinon (Odvolací súd v Aténach), ktorý v druhom stupni prejednáva námietku podanú žalobcami 11. septembra 2017 so všeobecným podacím číslom 572461/2017 a s osobitným podacím číslom 1898/2017, v rámci ktorej prvá žalovaná predniesla nepravdivé a urážlivé vyhlásenie vo vzťahu k žalobcom,

—	uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti Európskej komisii a Európskej únii. Vzhľadom na to, že Európska únia je vždy zastúpená na Všeobecnom súde inštitúciou, ktorej možno pripísať napadnutý akt alebo konanie, Komisia je považovaná za jedinú žalovanú v tejto veci.

Na podporu svojej žaloby, žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení ľudskej dôstojnosti a osobnosti žalobcov v dôsledku hanlivých vyjadrení Komisie pred Monomeles Protodikeio Athinon (Prvostupňový súd v Aténach, rozhodujúci ako samosudca) a na porušení zásady riadnej správy vecí verejných s cieľom dosiahnuť nútený výkon voči žalobcom.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad zákonnosti, dobrej viery a legitímnej dôvery v dôsledku tvrdenia Komisie, že žalobcovia sú ako spoločníci právne zodpovední a že spoločnosť nemala právnu subjektivitu, aj keď uzavrela niekoľko zmlúv napriek tomu, že si bola vedomá, že podľa gréckeho práva a stanov spoločnosti žalobcovia neboli osobne zodpovední za záväzky spoločnosti.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na nestranný súd, keďže žalobcovia neboli účastníkmi konania, v ktorom boli vydané exekučné tituly.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na nespravodlivom a protiprávnom zrýchlení exekučného konania voči žalobcom.

Žaloba podaná 7. decembra 2018 – Repsol/EUIPO – Basic (BASIC)

(Vec T-722/18)

(2019/C 54/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Repsol, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. Devaureix a J. Erdozain López, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Basic AG Lebensmittelhandel (Mníchov, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa v konaní pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie BASIC v modrej, červenej, oranžovej a bielej farbe – ochranná známka Európskej únie č. 5 648 159

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásenie neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 22. augusta 2018 vo veci R 178/2018-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel žalobe so všetkými priloženými dokumentmi,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil spoločnosti Basic Aktiengesellschaft Lebensmittelhandel a EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 72 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009,

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009.

Žaloba podaná 7. decembra 2018 – Aurea Biolabs/EUIPO – Avizel (AUREA BIOLABS)

(Vec T-724/18)

(2019/C 54/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aurea Biolabs Pte Ltd (Cochin, India) (v zastúpení: B. Brandreth, Barrister, L. Oommen, Solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Avizel SA (Luxemburg, Luxembursko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa v konaní pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie AUREA BIOLABS – prihláška č. 15 836 737

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 11. septembra 2018 vo veci R 814/2018-2

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 6. decembra 2018 – Brand IP Licensing/EUIPO – Facebook (lovebook)

(Vec T-728/18)

(2019/C 54/44)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Brand IP Licensing Ltd (Road Town, Britské Panenské ostrovy) (v zastúpení: J. MacKenzie, Solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Facebook, Inc. (Menlo Park, Kalifornia, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ: žalobkyňa v konaní pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie lovebook – prihláška č. 9 926 577

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 2. októbra 2018 vo veci R 2279/2017-2

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	v celom rozsahu zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia z 24. augusta 2017,

—	zamietol námietku,

—	priznal žalobkyni náhradu trov konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 12. decembra 2018 – DQ a i./Parlament

(Vec T-730/18)

(2019/C 54/45)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: DQ a jedenásť ďalších žalobcov (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld, avocat)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

a v dôsledku toho

—	zrušil implicitné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na náhradu škody (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorý žalobcovia podali 13. decembra 2017 na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku,

—	v prípade potreby zrušil rozhodnutie z 12. septembra 2018 o zamietnutí sťažnosti podanej 23. mája 2018 v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku,

—	priznal náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej sériou aktov a správania Parlamentu, ktoré musia byť predmetom celkového posúdenia, a ktorú žalobcovia s výhradou opätovného ocenenia odhadujú ex aequo et bono vo výške 192 000 eur,

—	uložil Parlamentu povinnosť zaplatiť v medziobdobí kompenzačné úroky a úroky z omeškania,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby sa žalobcovia odvolávajú na protiprávne konanie, ktorého sa dopustil Parlament ako zamestnávateľ, najmä na porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti náležitej starostlivosti, zásah do ich dôstojnosti, porušenia ich súkromia a rodinného života, porušenie ich práva na ochranu lekárskeho tajomstva a porušenie ich práva na pracovné podmienky rešpektujúce ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.

Žalobcovia tvrdia, že skutočnosti a správanie, ktoré uviedli, predstavujú na prvý pohľad autentické alebo prinajmenšom pravdepodobné skutočnosti a správanie, ktoré umožňujú predpokladať existenciu psychického obťažovania voči nim, z čoho vyvodzujú zodpovednosť Európskeho parlamentu, najmä z dôvodu jeho nečinnosti pri riešení ich žiadosti o pomoc podľa článkov 12 a 24 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

Žaloba podaná 14. decembra 2018 – Dalasa/EUIPO – Charité – Universitätsmedizin Berlin (charantea)

(Vec T-732/18)

(2019/C 54/46)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dalasa Handelsgesellschaft mbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: I. Hödl, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Charité – Universitätsmedizin Berlin, Gliedkörperschaft Öffentlichen Rechts (Berlín, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľka spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Európskej únie charantea – prihláška č. 15 485 956.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 15. októbra 2018 vo veci R 539/2018-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel žalobe, zmenil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 15. októbra 2018, R 539/2018-4 týkajúce sa námietkového konania č. B 2 758 830 (prihláška ochrannej známky Európskej únie č. 15 485 956), zamietol námietku a povolil zápis ochrannej známky Európskej únie,

prípadne

—	zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 15. októbra 2018, R 539/2018-4 týkajúce sa námietkového konania č. B 2 758 830 (prihláška ochrannej známky Európskej únie č. 15 485 956) a vrátil vec EUIPO na nové konanie,

—	v každom prípade uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania, ako aj

—	uložil druhému účastníkovi konania povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli v konaní pred námietkovým oddelením a pred odvolacím senátom.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 14. decembra 2018 – Dalasa/EUIPO – Charité – Universitätsmedizin Berlin (charantea)

(Vec T-733/18)

(2019/C 54/47)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dalasa Handelsgesellschaft mbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: I. Hödl, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Charité – Universitätsmedizin Berlin, Gliedkörperschaft Öffentlichen Rechts (Berlín, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľka spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Európskej únie charantea – prihláška č. 15 785 801

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 15. októbra 2018 vo veci R 540/2018-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel žalobe, zmenil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 15. októbra 2018, R 540/2018-4 týkajúce sa námietkového konania č. B 2 815 978 (prihláška ochrannej známky Európskej únie č. 15 785 801), zamietol námietku a povolil zápis ochrannej známky Európskej únie, prípadne

—	zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu z 15. októbra 2018, R 540/2018-4 týkajúce sa námietkového konania č. B 2 815 978 (prihláška ochrannej známky Európskej únie č. 15 785 801) a vrátil vec EUIPO na nové konanie,

—	v každom prípade uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy tohto konania, ako aj

—	uložil druhému účastníkovi konania povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli v konaní pred námietkovým oddelením a pred odvolacím senátom.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 17. decembra 2018 – Siberia Oriental/CPVO (Siberia)

(Vec T-737/18)

(2019/C 54/48)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Siberia Oriental BV (‘t Zand, Holandsko) (v zastúpení: T. Overdijk, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá odroda rastliny Spoločenstva: odroda rastliny Spoločenstva č. EU0404 („Siberia“, odroda Lilium L.)

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie odvolacieho senátu Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 15. októbra 2018 vo veci A 009/2017

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil CPVO zmeniť dátum uplynutia doby platnosti v registri na 30. apríl 2020.

Uvádzané žalobné dôvody

—	Porušenie podstatných procesných náležitostí,

—	porušenie nariadenia (ES) č. 2100/94 alebo akejkoľvek inej právnej normy týkajúcej sa jeho uplatnenia, vrátane Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fingovaní Európskej únie.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Kibelisa/Rada

(Vec T-139/17) (1)

(2019/C 54/49)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Kampete/Rada

(Vec T-140/17) (1)

(2019/C 54/50)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Amisi Kumba/Rada

(Vec T-141/17) (1)

(2019/C 54/51)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Kaimbi/Rada

(Vec T-142/17) (1)

(2019/C 54/52)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Ilunga Luyoyo/Rada

(Vec T-143/17) (1)

(2019/C 54/53)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Numbi/Rada

(Vec T-144/17) (1)

(2019/C 54/54)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. decembra 2018 – Kanyama/Rada

(Vec T-145/17) (1)

(2019/C 54/55)

Jazyk konania: francúzština

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.