Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 455/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 445, 10.12.2018

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018

Ú. v. EÚ C 427, 26.11.2018

Ú. v. EÚ C 408, 12.11.2018

Ú. v. EÚ C 399, 5.11.2018

Ú. v. EÚ C 392, 29.10.2018

Ú. v. EÚ C 381, 22.10.2018

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Zloženie sľubu nových členov Súdneho dvora

(2018/C 455/02)

L. S. Rossi, I. Jarukaitis, P. G. Xuereb a N. J. Cardoso da Silva Piçarra, ktorí boli rozhodnutiami zástupcov vlád členských štátov Európskej únie z 28. februára 2018 (1), 13. júna 2018 (2) a 25. júla 2018 (3) vymenovaní na obdobie od 7. októbra 2018 do 6. októbra 2024 za sudcov Súdneho dvora, zložili 8. októbra 2018 sľub pred Súdnym dvorom.

G. Pitruzzella a G. Hogan, ktorí boli rozhodnutiami zástupcov vlád členských štátov Európskej únie z 28. februára 20181 a 5. septembra 2018 (4) vymenovaní na obdobie od 7. októbra 2018 do 6. októbra 2024 za generálnych advokátov Súdneho dvora, zložili 8. októbra 2018 sľub pred Súdnym dvorom.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2018, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 155, 19.6.2018, s. 4.

(3)  Ú. v. EÚ L 209, 20.8.2018, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 228, 11.9.2018, s. 1.

Voľba predsedu Súdneho dvora

(2018/C 455/03)

Na svojom zasadnutí 9. októbra 2018 sudcovia Súdneho dvora v súlade s článkom 8 ods. 1 rokovacieho poriadku zvolili na obdobie od 9. októbra 2018 do 6. októbra 2021 K. Lenaertsa za predsedu Súdneho dvora.

Voľba podpredsedu Súdneho dvora

(2018/C 455/04)

Na svojom zasadnutí 9. októbra 2018 sudcovia Súdneho dvora v súlade s článkom 8 ods. 4 rokovacieho poriadku zvolili na obdobie od 9. októbra 2018 do 6. októbra 2021 R. Silva de Lapuertovú za podpredsedníčku Súdneho dvora.

Voľba predsedov päťčlenných komôr

(2018/C 455/05)

Na svojom zasadnutí 9. októbra 2018 sudcovia Súdneho dvora v súlade s článkom 12 ods. 1 rokovacieho poriadku zvolili na obdobie od 9. októbra 2018 do 6. októbra 2021 za predsedu prvej komory J.-C. Bonichota, za predsedu druhej komory A. Arabadžieva, za predsedníčku tretej komory A. Prechalovú, za predsedu štvrtej komory M. Vilarasa a za predsedu piatej komory E. Regana.

Vymenovanie prvého generálneho advokáta

(2018/C 455/06)

Na svojom generálnom zasadnutí 10. októbra 2018 Súdny dvor vymenoval na obdobie od 10. októbra 2018 do 6. októbra 2019 M. Szpunara za prvého generálneho advokáta.

Voľba predsedov trojčlenných komôr

(2018/C 455/07)

Na svojom zasadnutí 10. októbra 2018 sudcovia Súdneho dvora v súlade s článkom 12 ods. 2 rokovacieho poriadku zvolili na obdobie od 10. októbra 2018 do 6. októbra 2019 za predsedníčku šiestej komory C. Toaderovú, za predsedu siedmej komory T. von Danwitza, za predsedu ôsmej komory F. Biltgena, za predsedníčku deviatej komory K. Jürimäeovú a za predsedu desiatej komory C. Lycourgosa.

Určenie komory poverenej vecami uvedenými v článku 107 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora

(2018/C 455/08)

Na svojom generálnom zasadnutí 10. októbra 2018 Súdny dvor v súlade s článkom 11 ods. 2 rokovacieho poriadku určil na obdobie od 10. októbra 2018 do 6. októbra 2019 prvú a druhú komoru ako komory, ktoré sú poverené vecami uvedenými v článku 107 tohto rokovacieho poriadku.

Určenie komory poverenej vecami uvedenými v článku 193 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora

(2018/C 455/09)

Na svojom generálnom zasadnutí 10. októbra 2018 Súdny dvor v súlade s článkom 11 ods. 2 rokovacieho poriadku určil na obdobie od 10. októbra 2018 do 6. októbra 2019 tretiu komoru ako komoru, ktorá je poverená vecami uvedenými v článku 193 tohto rokovacieho poriadku.

Pridelenie sudcov do komôr

(2018/C 455/10)

Na svojom generálnom zasadnutí 10. októbra 2018 Súdny dvor rozhodol o pridelení sudcov do päťčlenných komôr takto:

Prvá komora

J.-C. Bonichot, predseda komory,

C. Toader, A. Rosas, L. Bay Larsen a M. Safjan, sudcovia

Druhá komora

A. Arabadžiev, predseda komory,

T. von Danwitz, E. Levits, M. Berger, C. Vajda a P. G. Xuereb, sudcovia

Tretia komora

A. Prechal, predsedníčka komory,

F. Biltgen, J. Malenovský, C. G. Fernlund a L. S. Rossi, sudcovia

Štvrtá komora

M. Vilaras, predseda komory,

K. Jürimäe, D. Šváby, S. Rodin a N. J. C. da Silva Piçarra, sudcovia

Piata komora

E. Regan, predseda komory,

C. Lycourgos, E. Juhász, M. Ilešič a I. Jarukaitis, sudcovia

Na svojom generálnom zasadnutí 10. októbra 2018 Súdny dvor rozhodol o pridelení sudcov do trojčlenných komôr takto:

Šiesta komora

C. Toader, predsedníčka komory,

A. Rosas, L. Bay Larsen a M. Safjan, sudcovia

Siedma komora

T. von Danwitz, predseda komory,

E. Levits, M. Berger, C. Vajda a P. G. Xuereb, sudcovia

Ôsma komora

F. Biltgen, predseda komory,

J. Malenovský, C. G. Fernlund a L. S. Rossi, sudcovia

Deviata komora

K. Jürimäe, predsedníčka komory,

D. Šváby, S. Rodin a N. J. C. da Silva Piçarra, sudcovia

Desiata komora

C. Lycourgos, predseda komory,

E. Juhász, M. Ilešič a I. Jarukaitis, sudcovia

Zoznamy slúžiace na určenie zloženia rozhodovacích komôr

(2018/C 455/11)

Na svojom generálnom zasadnutí 11. októbra 2018 Súdny dvor zostavil zoznam s cieľom určiť zloženie veľkej komory takto:

A. Rosas

I. Jarukaitis

E. Juhász

L. S. Rossi

M. Ilešič

N. J. C. da Silva Piçarra

J. Malenovský

P. G. Xuereb

E. Levits

C. Lycourgos

L. Bay Larsen

K. Jürimäe

T. von Danwitz

F. Biltgen

C. Toader

S. Rodin

M. Safjan

C. Vajda

D. Šváby

C. G. Fernlund

M. Berger

Na svojom generálnom zasadnutí 11. októbra 2018 Súdny dvor zostavil zoznam s cieľom určiť zloženie päťčlenných komôr takto:

Prvá komora

A. Rosas

M. Safjan

L. Bay Larsen

C. Toader

Druhá komora:

E. Levits

P. G. Xuereb

T. von Danwitz

C. Vajda

M. Berger

Tretia komora:

J. Malenovský

L. S. Rossi

C. G. Fernlund

F. Biltgen

Štvrtá komora:

D. Šváby

N. J. C. da Silva Piçarra

S. Rodin

K. Jürimäe

Piata komora:

E. Juhász

I. Jarukaitis

M. Ilešič

C. Lycourgos

Na svojom generálnom zasadnutí 11. októbra 2018 Súdny dvor zostavil zoznam s cieľom určiť zloženie trojčlenných komôr takto:

Šiesta komora

A. Rosas

L. Bay Larsen

M. Safjan

Siedma komora

E. Levits

M. Berger

C. Vajda

P. G. Xuereb

Ôsma komora

J. Malenovský

C. G. Fernlund

L. S. Rossi

Deviata komora

D. Šváby

S. Rodin

N. J. C. da Silva Piçarra

Desiata komora

E. Juhász

M. Ilešič

I. Jarukaitis

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. októbra 2018 – Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-669/16) (1)

((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Životné prostredie - Smernica 92/43/EHS - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Článok 4 ods. 1 - Prílohy II a III - Označenie osobitne chránených území (OCHÚ) - Sviňucha tuponosá))

(2018/C 455/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Norris-Usher a C. Hermes, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: G. Brown, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci R. Palmer a M. Armitage, barristers)

Výrok rozsudku

1.

Spojené kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote nenavrhlo a nepredložilo v súlade s článkom 4 ods. 1, ako aj s prílohami II a III smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín zoznam obsahujúci dostatočné množstvo lokalít, v ktorých sa vyskytuje sviňucha tuponosá (Phocoena phocoena), a tým, že v tejto súvislosti neprispelo v súlade s článkom 3 ods. 2 tejto smernice k vytvoreniu sústavy Natura 2000 úmerne k zastúpeniu biotopov tohto druhu na svojom území, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z týchto ustanovení.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 27.2.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. októbra 2018 – Gul Ahmed Textile Mills Ltd/Rada Európskej únie, Európska komisia

(Vec C-100/17 P) (1)

((Odvolanie - Dumping - Nariadenie (ES) č. 397/2004 - Dovoz bavlnenej posteľnej bielizne s pôvodom v Pakistane - Pretrvávajúci záujem na konaní))

(2018/C 455/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Gul Ahmed Textile Mills Ltd (v zastúpení: L. Ruessmann, avocat, J. Beck, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Bierwagen a C. Hipp, Rechtsanwälte), Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland a N. Kuplewatzky, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Gul Ahmed Textile Mills Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 168, 29.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. októbra 2018 – Internacional de Productos Metálicos, SA/Európska komisia

(Vec C-145/17 P) (1)

((Odvolanie - Dumping - Dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele s pôvodom v Číne alebo zasielaných z Malajzie - Porušenie antidumpingovej dohody uzavretej v rámci svetovej obchodnej organizácie (WTO) - Zrušenie už vybratých konečných antidumpingových ciel - Účinok, ktorý nie je retroaktívny - Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ - Osobne dotknutá osoba - Regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia))

(2018/C 455/14)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Internacional de Productos Metálicos, SA (v zastúpení: C. Cañizares Pacheco, E. Tejedor de la Fuente a A. Monreal Lasheras, abogados)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland, M. França a G. Luengo, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Internacional de Productos Metálicos SA je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 195, 19.6.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I – Nemecko) – Bastei Lübbe GmbH & Co. KG/Michael Strotzer

(Vec C-149/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Autorské právo a s ním súvisiace práva - Smernica 2001/29/ES - Dodržanie práv duševného vlastníctva - Smernica 2004/48/ES - Náhrada škody v prípade spoločného používania súborov v rozpore s autorským právom - Pripojenie na internet dostupné rodinným príslušníkom majiteľa tohto pripojenia - Zbavenie zodpovednosti majiteľa bez toho, aby musel spresniť povahu použitia pripojenia rodinným príslušníkom - Charta základných práv Európskej únie - Článok 7))

(2018/C 455/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht München I

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bastei Lübbe GmbH & Co. KG

Žalovaný: Michael Strotzer

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti v spojení s článkom 3 ods. 1 tejto smernice, ako aj článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, vykladanej príslušným vnútroštátnym súdom, podľa ktorej nemožno považovať majiteľa pripojenia na internet, prostredníctvom ktorého došlo k porušeniu autorského práva spoločným používaním súborov, za zodpovedného za toto porušenie, ak označí aspoň jedného rodinného príslušníka, ktorý mal možnosť prístupu k tomuto pripojeniu, ale bez toho, aby spresnil okamih, keď bol tento prístup použitý týmto rodinným príslušníkom, a povahu použitia pripojenia vykonaného týmto príslušníkom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 213, 3.7.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court of the United Kingdom – Spojené kráľovstvo) – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Volkswagen Financial Services (UK) Ltd

(Vec C-153/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Články 168 a 173 - Odpočítanie dane zaplatenej na vstupe - Transakcie lízingu vozidiel - Tovary a služby používané tak pri zdaniteľných plneniach, ako aj pri plneniach oslobodených od dane - Vznik a rozsah práva na odpočítanie dane - Pomerné odpočítanie dane))

(2018/C 455/16)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court of the United Kingdom

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Žalovaná: Volkswagen Financial Services (UK) Ltd

Výrok rozsudku

Článok 168 a článok 173 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane, aj keď režijné náklady súvisiace s transakciami lízingu hnuteľného majetku, ako sú transakcie vo veci samej, nie sú premietnuté do sumy splatnej zákazníkom za poskytnutie dotknutého majetku, teda zdaniteľnej časti transakcie, ale do sumy úroku splatného podľa časti „financovanie“ transakcie, teda do časti transakcie oslobodenej od dane, tieto režijné náklady treba napriek tomu na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) považovať za základný prvok ceny tohto poskytnutia a na druhej strane členské štáty nemôžu uplatniť metódu rozdelenia nákladov, ktorá nezohľadňuje pôvodnú hodnotu predmetného majetku v čase jeho dodania, keďže táto metóda nemôže zaručiť presnejšie rozdelenie ako rozdelenie, ktoré by vyplývalo z uplatnenia rozdeľovacieho kľúča založeného na obrate.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 178, 6.6.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court – Írsko) – Volkmar Klohn/An Bord Pleanála

(Vec C-167/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie - Právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu o povolení - Požiadavka, aby konanie nebolo nedostupne drahé - Pojem - Časová pôsobnosť - Priamy účinok - Vplyv na právoplatné vnútroštátne rozhodnutie o určení výšky trov konania))

(2018/C 455/17)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Volkmar Klohn

Žalovaná: An Bord Pleanála

za účasti: Sligo County Council, Maloney and Matthews Animal Collections Ltd

Výrok rozsudku

1.

Článok 10a piaty odsek smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej smernicou 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, ktorú upravuje a podľa ktorej určité súdne konania v oblasti životného prostredia nesmú byť nedostupne drahé, nemá priamy účinok. Ak členský štát neprebral ustanovenie tohto článku, vnútroštátne súdy sú napriek tomu povinné v čo najväčšej možnej miere vykladať vnútroštátne právo odo dňa uplynutia lehoty stanovenej na prebratie uvedeného článku tak, aby jednotlivcom nebolo zabránené podať návrh na začatie súdneho konania patriaceho do pôsobnosti tohto článku alebo pokračovať v ňom z dôvodu finančnej záťaže, ktorá by z toho mohla vyplývať.

2.

Článok 10a piaty odsek smernice 85/337, zmenenej smernicou 2003/35, sa má vykladať v tom zmysle, že keď súdy členského štátu rozhodujú o náhrade trov v súdnych konaniach, ktoré prebiehali v deň uplynutia lehoty na prebratie požiadavky, podľa ktorej určité súdne konania v oblasti životného prostredia nesmú byť nedostupne drahé a ktorá je stanovená v piatom odseku tohto článku 10a, majú povinnosť konformného výkladu bez ohľadu na deň, v ktorom boli vynaložené tieto trovy v priebehu dotknutého konania.

3.

Článok 10a piaty odsek smernice 85/337, zmenenej smernicou 2003/35, sa má vykladať v tom zmysle, že v spore, ako je ten vo veci samej, má vnútroštátny súd rozhodujúci o vyčíslení trov konania povinnosť konformného výkladu, pokiaľ tomu nebráni právna sila rozhodnutej veci vzťahujúca sa na rozhodnutie o rozdelení trov konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť, čo musí overiť vnútroštátny súd.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 178, 6.6.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Commissione tributaria di primo grado di Bolzano – Taliansko) – Rotho Blaas Srl/Agenzia delle Dogane e dei Monopoli

(Vec C-207/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná obchodná politika - Konečné antidumpingové clo z určitých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike - Antidumpingové clo považované orgánom na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) za nezlučiteľné so Všeobecnou dohodou o clách a obchode))

(2018/C 455/18)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione tributaria di primo grado di Bolzano

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Rotho Blaas Srl

Žalovaný: Agenzia delle Dogane e dei Monopoli

Výrok rozsudku

Skúmaním prvej otázky nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 924/2012 zo 4. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 91/2009, alebo vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/519 z 26. marca 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozšírené na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court – Írsko) – Ryanair Ltd/The Revenue Commissioners

(Vec C-249/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Pojem zdaniteľná osoba - Holdingová spoločnosť - Odpočet dane zaplatenej na vstupe - Výdavky spojené s poskytovaním poradenských služieb vynaložené na nadobudnutie akcií inej spoločnosti - Úmysel nadobúdajúcej spoločnosti poskytovať cieľovej spoločnosti služby riadenia - Neposkytnutie takých služieb - Právo na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na poskytované služby))

(2018/C 455/19)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ryanair Ltd

Žalovaný: The Revenue Commissioners

Výrok rozsudku

Články 4 a 17 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že priznávajú obchodnej spoločnosti, ako je tá vo veci samej, ktorá má v úmysle nadobudnúť všetky akcie inej obchodnej spoločnosti s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v tom, že tejto poslednej uvedenej spoločnosti bude poskytovať služby riadenia podliehajúce dani z pridanej hodnoty (DPH), právo na úplné odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, týkajúcej sa výdavkov na dodanie poradenských služieb vynaložených v rámci verejnej ponuky na prevzatie, aj keď sa nakoniec ukáže, že táto podnikateľská činnosť sa neuskutočnila, pokiaľ je jediným dôvodom týchto výdavkov zamýšľaná podnikateľská činnosť.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 10.7:2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 18. októbra 2018 – Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-301/17) (1)

((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Akt o pristúpení z roku 2005 - Povinnosti pristupujúcich štátov - Životné prostredie - Smernica 1999/31/ES - Článok 14 písm. b) - Skládky odpadov - Zatvorenie skládok, ktorým nebolo vydané povolenie prevádzkovať skládku - Postup uzatvárania a následnej starostlivosti o skládku))

(2018/C 455/20)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Nicolae a E. Sanfrutos Cano, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Rumunsko (v zastúpení: R.-H. Radu, E. Gane, L. Liţu, O.-C. Ichim a M. Chicu, neskôr C.-R. Canţăr, E. Gane, L. Liţu, O.-C. Ichim a M. Chicu, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.

Rumunsko si tým, že v prípade predmetných 68 skládok odpadu neprijalo všetky nevyhnutné opatrenia, aby boli v súlade s článkom 7 písm. g) a s článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov čo najrýchlejšie uzatvorené tie skládky, ktorým nebolo podľa článku 8 tejto smernice vydané povolenie pokračovať v prevádzke, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 písm. b) smernice 1999/31 v spojení s článkom 13 tejto smernice.

2.	Rumunsko je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 17. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bayerischer Verwaltungsgerichtshof – Nemecko) – Günter Hartmann Tabakvertrieb GmbH & Co. KG/Stadt Kempten

(Vec C-425/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov - Smernica 2014/40/EÚ - Zákaz uvádzania tabaku na orálne použitie na trh - Pojmy „žuvací tabak“ a „tabak na orálne použitie“ - Pasta pozostávajúca z jemne pomletého tabaku (Thunder Chewing Tabacco) a porézne celulózové vrecúška naplnené jemne narezaným tabakom (Thunder Frosted Chewing Bags)“))

(2018/C 455/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bayerischer Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Günter Hartmann Tabakvertrieb GmbH & Co. KG

Žalovaný: Stadt Kempten

za účasti: Landesanwaltschaft Bayern

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES v spojení s článkom 2 bodom 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že za tabakové výroby určené na žuvanie v zmysle týchto ustanovení možno považovať len tabakové výrobky, ktoré môžu byť riadne spotrebované len žuvaním, čo prináleží určiť vnútroštátnemu súdu na základe objektívnych vlastností dotknutých výrobkov, ako sú ich zloženie, obsah, forma prezentácie a v prípade potreby ich efektívne využívanie zo strany spotrebiteľov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 347, 16.10.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 17. októbra 2018 – Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-503/17) (1)

((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 95/60/ES - Daňové označovania plynových olejov a petroleja - Tankovanie súkromných rekreačných plavidiel))

(2018/C 455/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Tomat a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Gray, barrister)

Výrok rozsudku

1.

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tým, že umožnilo používanie označeného paliva na pohon súkromných rekreačných plavidiel, hoci na toto palivo sa nevzťahuje žiadne oslobodenie od dane ani zníženie spotrebnej dane, porušilo svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 347, 16.10.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 17. októbra 2018 – Európska komisia/Írsko

(Vec C-504/17) (1)

((Nesplnenie povinnosti štátom - Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny - Smernica 2003/96/ES - Články 4 a 7 - Uplatňovanie minimálnej úrovne zdaňovania predpísanej pre motorové palivá - Smernica 95/60/ES - Daňové označovanie plynových olejov a petroleja - Tankovanie súkromných rekreačných plavidiel))

(2018/C 455/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Tomat a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: M. Browne, G. Hodge a J. Quaney a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Callanan, SC, a B. Doherty, BL)

Výrok rozsudku

1.

Írsko si tým, že na plynový olej používaný ako motorové palivo na pohon súkromných rekreačných plavidiel nezabezpečilo uplatňovanie minimálnej úrovne zdaňovania uplatňovanej na motorové palivá predpísanej smernicou Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, a tým, že povolilo používanie označených palív na pohon súkromných rekreačných plavidiel, hoci toto palivo nebolo oslobodené od dane, ani daň z neho nebola znížená, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov smernice 2003/96 a smernice Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja.

2.	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 347, 16.10.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 18. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato – Taliansko) – IBA Molecular Italy Srl/Azienda ULSS n. 3 a i.

(Vec C-606/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Verejné zákazky na dodávku tovaru - Smernica 2004/18/ES - Článok 1 ods. 2 písm. a) - Zadanie zákazky mimo konania pre zadanie verejnej zákazky - Pojem „odplatné zmluvy“ - Pojem „verejnoprávny subjekt“))

(2018/C 455/24)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: IBA Molecular Italy Srl

Žalovaní: Azienda ULSS no 3, Regione Veneto, Ministero della Salute, Ospedale dell’Angelo di Mestre

za účasti: Istituto Sacro Cuore Don Calabria di Negrar, Azienda ULSS no 22

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „odplatné zmluvy“ zahŕňa rozhodnutie, ktorým verejný obstarávateľ pridelí priamo určitému hospodárskemu subjektu, a teda bez zorganizovania postupu zadávania verejnej zákazky, finančné prostriedky určené v plnom rozsahu na výrobu tovaru, ktorý má tento hospodársky subjekt bezodplatne dodávať rôznym orgánom verejnej správy oslobodeným od akejkoľvek vzájomnej platby uvedenému dodávateľovi, s výnimkou úhrady nákladov na dodanie stanovených ako paušálna suma 180 eur za zásielku.

2.

Článok 1 ods. 2 písm. a) a článok 2 smernice 2004/18 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje taká vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá tým, že zrovnoprávňuje súkromné „klasifikované“ nemocnice s verejnými nemocnicami prostredníctvom ich začlenenia do vnútroštátneho systému plánovania verejného zdravotníctva riadeného osobitnými dohodami odlišnými od bežných akreditačných vzťahov s inými súkromnými subjektmi zapojenými do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, vylučuje tieto nemocnice z pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie v oblasti zadávania verejných zákaziek, vrátane prípadov, v ktorých sú uvedené subjekty poverené výrobou a bezodplatným dodávaním osobitného tovaru potrebného na poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejným zdravotníckym zariadeniam výmenou za poskytnutie verejných finančných prostriedkov určených na výrobu a dodávanie tohto tovaru.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 18. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče Republike Slovenije – Slovinsko) – E. G./Slovinská republika

(Vec C-662/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný európsky azylový systém - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 ods. 2 - Žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta priznanie postavenia utečenca, ale priznáva sa postavenie osoby s doplnkovou ochranou - Prípustnosť - Neexistencia dostatočného záujmu, ak doplnková ochrana priznaná členským štátom poskytuje tie isté práva a výhody, ako sú práva a výhody vyplývajúce z postavenia utečenca na základe práva Únie a vnútroštátneho práva - Význam individuálnej situácie žiadateľa na účely skúmania totožnosti uvedených práv a výhod))

(2018/C 455/25)

Jazyk konania: slovinčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vrhovno sodišče Republike Slovenije

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: E. G.

Žalovaná: Slovinská republika

Výrok rozsudku

Článok 46 ods. 2 druhý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že postavenie osoby s doplnkovou ochranou priznané právnou úpravou členského štátu, o akú ide vo veci samej, neposkytuje v zmysle tohto ustanovenia „tie isté práva a výhody, ako sú práva a výhody vyplývajúce z postavenia utečenca na základe práva Únie a vnútroštátneho práva“, takže súd tohto členského štátu nemôže opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu považujúcemu žiadosť za neopodstatnenú, pokiaľ ide o priznanie postavenia utečenca, ale poskytujúcemu doplnkovú ochranu z dôvodu nedostatočného záujmu zo strany žiadateľa na pokračovaní v konaní, zamietnuť ako neprípustný, ak sa preukáže, že podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy nie sú tieto práva a výhody, ktoré vyplývajú z týchto dvoch postavení medzinárodnej ochrany, skutočne totožné.

Takýto opravný prostriedok nemožno zamietnuť ako neprípustný, aj keď sa z hľadiska konkrétnej situácie žiadateľa zistí, že priznanie postavenia utečenca mu nebude môcť poskytnúť viac práv a výhod ako priznanie postavenia osoby s doplnkovou ochranou, keďže žiadateľ neuplatňuje alebo ešte neuplatňuje práva, ktoré sa priznajú na základe postavenia utečenca, ale sa nepriznajú alebo sa priznajú len v menšej miere na základe postavenia osoby s doplnkovou ochranou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 32, 29.1.2018.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. októbra 2018 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice, Family Division (England and Wales) – Spojené kráľovstvo] – UD/XB

(Vec C-393/18) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Článok 8 ods. 1 - Právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností - Pojem „obvyklý pobyt dieťaťa“ - Požiadavka fyzickej prítomnosti - Zadržiavanie matky a dieťaťa v tretej krajine proti vôli matky - Porušenie základných práv matky a dieťaťa))

(2018/C 455/26)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice, Family Division (England and Wales)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: UD

Žalovaný: XB

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že dieťa muselo byť fyzicky prítomné v členskom štáte na to, aby sa mohlo považovať za dieťa s obvyklým pobytom v tomto členskom štáte v zmysle tohto ustanovenia. Také okolnosti, ako sú okolnosti sporu vo veci samej, za predpokladu ich preukázania, konkrétne, na jednej strane, nátlak vyvíjaný otcom na matku, v dôsledku ktorého matka porodila ich dieťa v treťom štáte a býva tam s týmto dieťaťom od jeho narodenia a, na druhej strane, porušenie základných práv matky alebo dieťaťa, nemajú v tomto ohľade žiaden vplyv.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 276, 6.8.2018.

Uznesenie Súdneho dvora (prvá komora) z 27. septembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Milano – Taliansko) – FR/Ministero dell’interno – Commissione Territoriale per il riconoscimento della Protezione Internazionale presso la Prefettura U.T.G. di Milano

(Vec C-422/18 PPU) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 - Charta základných práv Európskej únie - Článok 18, článok 19 ods. 2 a článok 47 - Právo na účinný prostriedok nápravy - Rozhodnutie zamietajúce žiadosť o medzinárodnú ochranu - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca dvojstupňové súdne konanie - Automatický odkladný účinok obmedzený na prvostupňové konanie))

(2018/C 455/27)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Milano

Účastníci konania

Žalobca: FR

Žalovaný: Ministero dell’interno – Commissione Territoriale per il riconoscimento della Protezione Internazionale presso la Prefettura U.T.G. di Milano

Za účasti: Pubblico Ministero

Výrok

Právo Únie, najmä ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v spore vo veci samej, ktorá stanovuje odvolacie konanie proti rozsudku prvého stupňa potvrdzujúcemu rozhodnutie príslušného správneho orgánu zamietajúce žiadosť o medzinárodnú ochranu bez toho, aby tomuto odvolaciemu konaniu priznal automatický odkladný účinok, ale ktorá umožňuje súdu, ktorý tento rozsudok vyhlásil, nariadiť na žiadosť dotknutej osoby odklad výkonu tohto rozsudku, potom ako posúdil dôvodnosť alebo nedôvodnosť dôvodov predložených v odvolaní proti uvedenému rozsudku a nie rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu a uložení povinnosti návratu, nepriznáva tomuto opravnému prostriedku automatický odkladný účinok existenciu nebezpečenstva vážnej a nenapraviteľnej ujmy spôsobenej tomuto žiadateľovi z dôvodu jeho vykonania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 311, 3.9.2018.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien (Rakúsko) 7. septembra 2018 – Austrian Airlines AG/MG, NF

(Vec C-566/18)

(2018/C 455/28)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Handelsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Austrian Airlines AG

Odporcovia: MG, NF

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa články 5 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 (1) vykladať v tom zmysle, že cestujúci majú viackrát právo na náhradu v zmysle nariadenia na základe tej istej rezervácie, pokiaľ je let, na ktorý prevádzkujúci letecký dopravca zmenil cestujúcim rezerváciu, zrušený alebo mešká viac ako tri hodiny, v dôsledku čoho náhrada podľa článku 7 nariadenia nie je paušálna, ale závisí od počtu zrušení alebo od rozsahu zrušenia a s tým spojeného meškania?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Akým spôsobom to možno zosúladiť so zásadou stanovenou v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 19. novembra 2009, Sturgeon a i. (spojené veci C-402/07 a C-432/07) (2), podľa ktorej sa má článok 5 nariadenia vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa náhrad, s cestujúcimi, ktorých lety meškajú, treba zaobchádzať ako s cestujúcimi, ktorých lety boli zrušené, keď Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku z 23. októbra 2012, Nelson a i. (spojené veci C-581/10 a C-629/10) (3) konštatoval, že čas meškania nad tri hodiny sa nezohľadňuje pri výpočte paušálnej náhrady?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

(2)  ECLI:EU:C:2009:716.

(3)  ECLI:EU:C:2012:657.

Odvolanie podané 10. septembra 2018: HF proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 29. júna 2018 vo veci T-218/17, HF/Parlament

(Vec C-570/18 P)

(2018/C 455/29)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: HF (v zastúpení: A. Tymen, advokátka)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľky

—	Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2018 vo veci T-218/17, A následne:

—	prijať žalobné návrhy odvolateľky predložené na prvom stupni, a teda

—	zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu z 30. júna 2016 zamietajúce jej žiadosť o pomoc,

—	uložiť žalovanému zaplatiť náhradu škody, stanovenú ex aequo et bono na 90 000 eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy odvolateľky,

—	uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

—	porušenie práva byť vypočutý – porušenie článku 41 ods. 1 písm. a) Charty,

—	porušenie článku 41 ods. 1 Charty – skreslenie tvrdení odvolateľky – porušenie povinnosti odôvodnenia Všeobecným súdom,

—	porušenie článku 31 ods. 1 Charty – porušenie článkov 12a ods. 1 a 3 a článku 24 Štatútu.

Odvolateľka okrem toho spochybňuje rozhodnutie Všeobecného súdu zamietnuť jej žiadosť o náhradu škody z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgerichts Frankfurt am Main (Nemecko) 20. septembra 2018 – Verbraucherzentrale Berlin eV/DB Vertrieb GmbH

(Vec C-583/18)

(2018/C 455/30)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgerichts Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Verbraucherzentrale Berlin eV

Žalovaná: DB Vertrieb GmbH

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 2 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (1) vykladať v tom zmysle, že zahŕňa aj zmluvy, ktorými podnikateľ nie je priamo povinný poskytnúť službu, ale spotrebiteľ nadobúda právo v prípade služieb objednaných v budúcnosti získať zľavu? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

2.

Má sa výnimka z pôsobnosti smernice pre „zmluvy o službách osobnej dopravy“ v článku 3 ods. 3 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov vykladať v tom zmysle, že sa použije aj na skutkové podstaty, v ktorých spotrebiteľ ako protiplnenie nezíska priamo poskytnutie prepravy, ale skôr nadobudne právo v prípade zmlúv o preprave uzavretých v budúcnosti získať zľavu?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep (Holandsko) 25. septembra 2018 – AFMB Ltd a i./Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank

(Vec C-610/18)

(2018/C 455/31)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Centrale Raad van Beroep

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľky: AFMB Ltd a i.

Odporkyňa v odvolacom konaní: Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank

Prejudiciálne otázky

1.

A. Má sa článok 14 ods. 2 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 (1) vykladať v tom zmysle, že za okolností, akými sú okolnosti v konaní vo veci samej, sa vodič nákladného vozidla v medzinárodnej doprave vykonávajúci závislú činnosť považuje za člena posádky vozidla: a. dopravcu, ktorý ho najal, ktorému je vodič prakticky k dispozícií bez obmedzenia na neurčitý čas, ktorý má právomoc dávať vodičovi príkazy a ktorý prakticky znáša mzdové náklady, alebo b. podniku, ktorý s ním formálne uzavrel pracovnú zmluvu a podľa dohody s dopravcom uvedeným pod písmenom a) mu platil pracovnú odmenu a odvádzal z nej príspevky na sociálne zabezpečenie v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo tohto podniku, a nie v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo dopravcu uvedeného pod písmenom a), alebo c. tak podniku uvedeného pod písmenom a), ako aj podniku uvedeného pod písmenom b)? B. Má sa článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 883/2004 (2) vykladať v tom zmysle, že za okolností, akými sú okolnosti v konaní vo veci samej, sa za zamestnávateľa vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej doprave vykonávajúceho závislú činnosť má považovať: a. dopravca, ktorý dotknutého vodiča zamestnal, ktorému je vodič prakticky k dispozícií bez obmedzenia na neurčitý čas, ktorý má právomoc dávať vodičovi príkazy a ktorý prakticky znáša mzdové náklady, alebo b. podnik, ktorý s vodičom nákladného vozidla formálne uzavrel pracovnú zmluvu a podľa dohody s dopravcom uvedeným pod písmenom a) mu platil pracovnú odmenu a odvádzal z nej príspevky na sociálne zabezpečenie v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo tohto podniku, a nie v členskom štáte, v ktorom sa nachádza sídlo dopravcu uvedeného pod písmenom a), alebo c. tak podnik uvedený pod písmenom a), ako aj pod písmenom b)?

2.

V prípade, že za okolností, akými sú okolnosti v konaní vo veci samej, sa za zamestnávateľa považuje podnik uvedený v otázke 1A písm. b) a v otázke 1B písm. b): Uplatňujú sa špecifické podmienky, za ktorých sa zamestnávatelia ako agentúry dočasného zamestnávania a iní sprostredkovatelia môžu odvolávať na výnimky zo zásady štátu zamestnania upravené v článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004, celkom alebo čiastočne v konaní vo veci samej na účely uplatnenia článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 883/2004?

3.

V prípade, že za okolností, akými sú okolností v konaní vo veci samej sa za zamestnávateľa považuje podnik uvedený v otázke 1A písm. b) a v otázke 1B písm. b) a odpoveď na otázku 2 bude záporná: Predstavujú skutočnosti a okolnosti vyjadrené v prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania skutkový stav, ktorý sa má považovať za zneužitie práva Únie a/alebo zneužitie práva EZVO? Ak áno, aké následky z toho plynú?

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia de Albacete (Španielsko) 2. októbra 2018 – Dlžníci/Globalcaja S.A.

(Vec C-617/18)

(2018/C 455/32)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia de Albacete

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Dlžníci

Žalovaná: Globalcaja S.A.

Prejudiciálne otázky

1.

Vylučuje účinok „nezáväznosti“ uvedený v článku 6 ods. 1 smernice 93/13 (1) možnosť, aby podnikateľ a spotrebiteľ mohli prostredníctvom súkromnej dohody zmeniť podmienku, ktorá nespĺňa požiadavku jasnej a zrozumiteľnej formulácie stanovenú v článku 4 ods. 2, a to buď znížením výšky minimálnej úrokovej sadzby uvedenej podmienky alebo jej nahradením inou podmienkou, ktorá menej poškodzuje spotrebiteľa? Zmenila by sa odpoveď na túto otázku v prípade, ak by táto zmena bola súčasťou dohody uzatvorenej medzi spotrebiteľom a podnikateľom, ktorej cieľom je práve urovnať mimosúdnou cestou spor o možnej nedostatočnej transparentnosti podmienky, ktorá nebola dojednaná individuálne, a ktorá bola uvedená v predchádzajúcej zmluve uzatvorenej medzi obidvoma stranami?

2.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že sa výrazy „hlavný predmet zmluvy“ a „primeraná cena a úhrada na jednej strane, [a] tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane“ vzťahujú na dve podmienky uvedené v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktoré neboli dojednané individuálne, a v ktorých sa na jednej strane mení podmienka uvedená v predchádzajúcej zmluve uzatvorenej medzi obidvoma stranami – tak, že sa nahrádza inou podmienkou, ktorá menej poškodzuje spotrebiteľa –, a na druhej strane sa spotrebiteľ vzdáva svojho práva dovolávať sa súdnou alebo mimosúdnou cestou možného nedostatku transparentnosti tejto podmienky a dôsledkov spojených s touto nedostatočnou transparentnosťou?

3.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa článok 4 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že možno „povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená“ a „všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy“, v dobe uzatvorenia zmluvy zohľadniť len na účely posúdenia nekalej povahy podmienok, ktoré sa nevzťahujú na vymedzenie hlavného predmetu zmluvy? Alebo naopak, možno tieto kritéria zohľadniť na účely posúdenia transparentnosti podmienok, ktoré sa vzťahujú na hlavný predmet [zmluvy] uvedenej v článku 4 ods. 2?

4.

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, je s článkom 4 ods. 2 smernice – konkrétne s požiadavkou jasnej a zrozumiteľnej formulácie a s požiadavkou transparentnosti, ktorá z neho vyplýva – zlučiteľná vnútroštátna judikatúra, ktorá nepovažuje za potrebné, aby pred uzatvorením zmluvy medzi podnikateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je individuálne dojednaná, a ktorou sa mení uplatnenie podmienky uvedenej v predchádzajúcej zmluve uzatvorenej medzi obidvoma stranami, podnikateľ informoval spotrebiteľa o možnej nedostatočnej transparentnosti tejto podmienky z dôvodu, že uvedená vnútroštátna judikatúra považuje kritéria, ktoré viedli k tejto nedostatočnej transparentnosti, za všeobecne známe?

5.

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, má sa článok 4 ods. 2 smernice vykladať v tom zmysle, že vzdanie sa uplatnenia súdnych alebo mimosúdnych nárokov zo strany spotrebiteľa týkajúcich sa možnej nedostatočnej transparentnosti podmienky, ktorá nebola dojednaná individuálne, spĺňa požiadavku „jasnej a zrozumiteľnej formulácie“ len v prípade, ak podnikateľ vopred informuje spotrebiteľa o konkrétnych právach, ktorých sa vzdáva, a najmä o výške konkrétnej sumy, ktorú nebude vymáhať?

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Portugalsko) 5. októbra 2018 – Nelson Antunes da Cunha, Lda/Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP)

(Vec C-627/18)

(2018/C 455/33)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Nelson Antunes da Cunha, Lda

Žalovaný: Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP)

Prejudiciálne otázky

1.

Vzťahuje sa premlčacia doba na vykonávanie právomocí vo veci vymáhania pomoci stanovená v článku 17 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1) len na vzťahy medzi Európskou úniou a členským štátom, ktorý je adresátom rozhodnutia o vymáhaní pomoci, alebo sa uplatní aj na vzťahy medzi týmto štátom a namietateľkou, ako príjemcom pomoci, ktorá je považovaná za nezlučiteľnú so spoločným trhom?

2.

Ak by sa dospelo k záveru, že uvedená doba sa uplatní aj na vzťahy medzi členským štátom, ktorý je adresátom rozhodnutia o vymáhaní pomoci, a príjemcami pomoci, ktorá je považovaná za nezlučiteľnú so spoločným trhom, má sa táto doba vzťahovať len na postup prijímania rozhodnutia o vymáhaní alebo aj na vykonanie rozhodnutia?

3.

Ak by sa dospelo k záveru, že uvedená doba sa uplatní na vzťahy medzi členským štátom, ktorý je adresátom rozhodnutia o vymáhaní pomoci, a príjemcami pomoci, ktorá je považovaná za nezlučiteľnú so spoločným trhom, má sa tomu rozumieť tak, že táto doba sa preruší akýmkoľvek aktom Komisie alebo príslušného členského štátu, ktorý súvisí s neoprávnenou pomocou, aj keď sa uvedené prerušenie neoznámi príjemcovi pomoci, ktorá sa má vrátiť?

4.

Bráni článok 16 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015, ako aj zásady práva Únie – konkrétne zásada efektivity a zásada nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom – uplatneniu premlčacej doby na úroky z pomoci, ktorá sa má vymôcť, ktorej trvanie je kratšie ako trvanie doby stanovenej v článku 17 uvedeného nariadenia, akou je premlčacia doba stanovená v článku 310 ods. 1 písm. d) Código Civil (Občiansky zákonník)?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Bulharsko) 8. októbra 2018 – EN, FM, GL/Ryanair Designated Activity Company

(Vec C-629/18)

(2018/C 455/34)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sofijski gradski săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: EN, FM, GL

Žalovaný: Ryanair Designated Activity Company

Prejudiciálna otázka

Je zlučiteľné s článkom 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (1), že sa voľba súdnej právomoci pre žaloby na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (2), založí dohodou, ktorá bola uzavretá pred vznikom sporu?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrăžen săd Vidin (Bulharsko) 17. októbra 2018 – Korporativna targovska banka AD v konkurze/Elit Petrol AD

(Vec C-647/18)

(2018/C 455/35)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okrăžen săd Vidin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa v konaní vo veci samej: Korporativna targovska banka AD v konkurze

Žalovaná v konaní vo veci samej: Elit Petrol AD

Prejudiciálne otázky

1.

i) Má sa hodnota „právneho štátu“ chránená článkom 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny zákonodarca je pri vydávaní právnych predpisov v členskom štáte povinný sa riadiť právnymi zásadami a kritériami charakteristickými pre „právny štát“, ktoré sa vyvinuli v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a sú uvedené v oznámení Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade: Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu z 11. marca 2014? ii) Má sa hodnota „právneho štátu“ zakotvená v článku 2 ZEÚ a jej základné zásady, konkrétne zákonnosť, právna istota, nezávislá a účinná súdna kontrola, vykladať aj s ohľadom na dodržiavanie základných práv a rovnosť pred zákonom v tom zmysle, že bránia vydaniu vnútroštátneho predpisu, akým je § 5 prechodných a záverečných ustanovení Zakona za izmenenie i dopalnenie na Zakona za bankovata nesastojatelnost (zákon o zmene a doplnení zákona o insolventnosti bánk, ďalej len „ZIDZBN“), ktorý mimoriadnym spôsobom stanovuje nové pravidlá v oblasti spoločenských vzťahov vyplývajúcich zo zápisu záložných práv do verejných registrov v prospech konkrétneho súkromnoprávneho subjektu? V konkrétnom prípade vyhlasuje vnútroštátny právny predpis so spätnou účinnosťou výmazy záložných práv zapísaných do registra, ktoré boli zriadené v prospech insolventnej KTB, za neplatné, čím vytvára právnu neistotu, pretože stanovuje, že nesolventná KTB je oprávnená si na základe zákona uplatniť záložné práva, ktoré sa považujú za vymazané, voči tretím osobám, hoci záväzky, pre ktoré boli záložné práva zriadené, už boli splnené. iii) Môže sa súd priamo odvolať na článok 2 ZEÚ a toto ustanovenie priamo uplatniť, ak zistí, že spôsob, akým vnútroštátne ustanovenie § 5 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZBN stanovuje so spätnou účinnosťou nové právne následky zápisov záložných práv do verejných registrov v prospech KTB AD, odporuje hodnote „právneho štátu“ a jej vyššie uvedeným základným zásadám? iv) Aké kritériá a podmienky musí uplatniť vnútroštátny súd pri posúdení, či hodnota „právneho štátu“ v zmysle článku 2 ZEÚ pripúšťa prijatie vnútroštátneho predpisu, akým je § 5 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZBN? v) Má sa článok 67 ods. 1 ZFEÚ, v zmysle ktorého Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré vyvolávajú neistotu v súkromnoprávnom a obchodnom styku alebo predbiehajú výsledok prebiehajúcich právnych sporov?

2.

i) Možno uplatniteľné ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. h) a článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 (1) z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s článkom 2 ZEÚ systematicky vykladať v spojení so základnými právami podľa článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty? ii) Ak sa uvedené ustanovenia práva Únie majú vykladať v spojení s právami zakotvenými v Charte, je uplatnenie týchto práv prípustné v insolvenčnom konaní vedenom v členskom štáte a má sa ochrana poskytovaná na základe týchto práv vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej norme, ktorá mimoriadne a so spätnou účinnosťou stanovuje nové pravidlá usporiadania spoločenských vzťahov v prospech veriteľa v insolvenčnom konaní konkrétne označeného zákonodarcom? iii) Bráni článok 7 ods. 2 písm. h) a článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní pri výklade v spojení s právami vyplývajúcimi z článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty uplatneniu vnútroštátnej právnej normy, na základe ktorej sa výmazy záložných práv KTB zapísané v registroch, vyhlasujú so spätnou účinnosťou za neplatné a ktorá vyhlasuje „obnovené“ záložné práva v prospech nesolventnej KTB ex lege za uplatniteľné voči tretím osobám a takýmto spôsobom zasahuje do práv iných veriteľov a mení poradie uspokojenia pohľadávok v insolvenčnom konaní? iv) Možno článok 7 ods. 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s právami vyplývajúcimi z článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia podmienenému schváleniu pohľadávok veriteľa (KTB), ktorého zákonodarca výslovne označil, v insolvenčnom konaní, ak pohľadávky tohto veriteľa v okamihu ich prihlásenia v celom rozsahu zanikli započítaním a prebiehajú právne spory o odporovateľnosti zápočtov, o ktorých sa ešte nerozhodlo? Ak podmienka, ktorú veriteľ uvedie v prihláške svojich pohľadávok v insolvenčnom konaní, spočíva v tom, že vnútroštátny súd vyhlási započítania, ktoré viedli k zániku pohľadávok, za nevymáhateľné, pripúšťa v takomto prípade právo na spravodlivé konanie podľa článku 47 ods. 2 Charty vnútroštátny právny predpis, ktorý so spätnou účinnosťou mení podmienky vymáhateľného započítania a týmto spôsobom predbieha výsledok prebiehajúcich právnych sporov o odporovateľnosti započítania, resp. o schválení pohľadávky v insolvenčnom konaní? v) Môže sa súd priamo odvolávať na ustanovenie článku 7 ods. 2 písm. h) a článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s článkom 17 ods. 1, článkom 20 a článkom 47 ods. 2 Charty, a môže tieto ustanovenia priamo uplatniť, ak zistí, že vnútroštátne právne predpisy, na ktorých je založené podmienené schválenie pohľadávky KTB a/alebo na základe ktorých nastane podmienka uvedená v prihláške pohľadávky, odporujú predpisom Únie?

3.

Má sa článok 77 smernice 2014/59/ЕÚ (2) vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho zákona, ktorý so spätnou účinnosťou mení podmienky započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov s úverovou inštitúciou, ktorej sa týka konanie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a ktorý takýmto spôsobom predbieha výsledok prebiehajúcich právnych sporov o odporovateľnosti započítaní určených úverovej inštitúcii?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

Žaloba podaná 8. októbra 2018 – ZF/Komisia

(Vec T-605/18)

(2018/C 455/36)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: ZF (v zastúpení: J.-N. Louis, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol takto:

—	rozhodnutie Komisie z 30. novembra 2017 o stanovení dôchodkových práv žalobcu so spätnou účinnosťou od 6. marca 2015 a rozhodnutie Komisie z 31. januára 2018 o náhrade údajných neoprávnených platieb sa zrušujú,

—	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti zrušenia aktu o priznaní subjektívnych práv, keďže žalobcove práva boli stanovené pri jeho nástupe do služby v rámci ESVČ 1. októbra 2011 v súlade s článkom 15 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. Žalobca teda zastáva názor, že buď je toto rozhodnutie zákonné a nemožno ho zrušiť, alebo je protiprávne a k zrušeniu mohlo dôjsť len v primeranej lehote.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže rozhodnutie o prijatí žalobcu do zamestnania ako dočasného zamestnanca v platovej triede AD12 platovom stupni 8 so zápočtom odpracovaných rokov v platovom stupni od 1. novembra 2007 bolo zákonné rozhodnutie v súlade so zmluvou, ktorá zaväzuje zmluvné strany, a nebolo ho možné zákonným spôsobom zrušiť a nahradiť rozhodnutím o uplatnení opravného koeficientu, ktorého výsledkom je značné zníženie odmeny žalobcu.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa mala dopustiť Komisia, keď rozhodla, že žalobca plnil úlohy na úrovni vedúceho oddelenia.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, keďže napadnuté rozhodnutia sú poznačené neexistenciou akéhokoľvek relevantného odôvodnenia.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 85 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie z dôvodu, že žalobca nemohol byť informovaný o prípadnej nezrovnalosti rozhodnutia o stanovení jeho práv pri nástupe do služby v rámci ESVČ.

Žaloba podaná 9. októbra 2018 – ZR/EUIPO

(Vec T-610/18)

(2018/C 455/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ZR (v zastúpení: S. Rodrigues a A. Blot, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie výberovej komisie z 1. decembra 2017 o nezapísaní žalobcu do „rezervného zoznamu“, t. j. do databázy úspešných uchádzačov výberového konania EUIPO/AD/01/17 – AD 6 – administrátori v oblasti práva duševného vlastníctva,

—	v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušil rozhodnutie výberovej komisie zo 7. marca 2018, ktorým sa zamieta žiadosť žalobcu o preskúmanie,

—	v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušil rozhodnutie výkonného riaditeľa EUIPO z 27. júna 2018, ktoré bolo žalobcovi oznámené 29. júna 2018 a ktorým sa zamieta sťažnosť žalobcu,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 27 a 29 služobného poriadku a článku 1 písm. a) a c) prílohy III tohto služobného poriadku.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 30 služobného poriadku a článku 3 prílohy III tohto služobného poriadku a článku 3 prílohy III oznámenia o výberovom konaní („Všeobecné pravidlá platné pre verejné výberové konania“). — Žalobca sa v tomto ohľade opiera o údajné nezrovnalosti pri menovaní členov výberovej komisie. — Žalobca ďalej poukazuje na nezverejnenie rozhodnutí o menovaní výberovej komisie a mien všetkých členov výberovej komisie. — Žalobca sa odvoláva na nerovné zastúpenie členov výboru zamestnancov/orgánu oprávneného na menovanie v rámci výberovej komisie. — Žalobca sa tiež odvoláva na nerovné zastúpenie v tejto komisii z hľadiska vyváženosti zastúpenia mužov a žien. — Napokon žalobca v súvislosti s týmto žalobným dôvodom tvrdí, že došlo k porušeniu zásady stability a kontinuity výberovej komisie.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, porušení povinnosti odôvodnenia a nedostatočnej transparentnosti. — Žalobca tvrdí, že výberová komisia nezohľadnila niektoré skutočnosti, v súvislosti s čím odkazuje na posúdenie výberovej komisie týkajúce sa odborných spôsobilostí, ako boli uvedené v oznámení o výberovom konaní. — Žalobca tvrdí, že niektoré výsledky uvedené v doklade o spôsobilosti neboli v súlade s oznámením o výberovom konaní a sťažuje sa na nedostatočnú transparentnosť v tomto ohľade. — Žalobca tiež tvrdí, že doklad o spôsobilostiach obsahuje protichodné tvrdenia.

Žaloba podaná 9. októbra 2018 – Pharmaceutical Works Polpharma/EMA

(Vec T-611/18)

(2018/C 455/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pharmaceutical Works Polpharma S.A. (Starogard Gdański, Poľsko) (v zastúpení: M. Martens, N. Carbonnelle, advokáti, a S. Faircliffe, solicitor)

Žalovaná: Európska agentúra pre lieky (EMA)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie EMA z 30. júla 2018, ktorým sa neschválila žiadosť žalobkyne o registráciu prípravku Dimethyl Fumarate Polpharma, generickej verzie prípravku Tecfidera,

—	uložil EMA povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jeden žalobný dôvod.

Napadnutým rozhodnutím sa neschválila žiadosť žalobkyne o registráciu prípravku Dimethyl Fumarate Polpharma vzhľadom na to, že referenčný výrobok je údajne chránený v rámci ochrany údajov.

Námietka protiprávnosti na základe článku 277 ZFEÚ smeruje proti rozhodnutiu, ktorým sa udelila registrácia referenčnému lieku, pretože tým došlo k zjavne nesprávnemu záveru týkajúcemu sa odlišnosti výrobku od prípravku Fumaderm na účely „súhrnnej registrácie“. V rámci jedného žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že námietka protiprávnosti je prípustná a opodstatnená, a preto odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ktorým sa neschválila žiadosť žalobkyne o registráciu, nie je z právneho hľadiska prípustné podľa článku 296 ZFEÚ.

Žaloba podaná 8. októbra 2018 – Diesel/EUIPO – Diesel/EUIPO – Sprinter megacentrosdel deporte (D)

(Vec T-615/18)

(2018/C 455/39)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Diesel SpA (Breganze, Taliansko) (v zastúpení: A. Parassina, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Sprinter megacentros del deporte, SL (Elche, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie D č. 11 404 019

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 3. augusta 2018 vo veci R 2657/2017-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie pravidla 22 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95,

—	porušenie článku 47 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001,

—	porušenie článku 72 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 15. októbra 2018 – ZI/Komisia

(Vec T-618/18)

(2018/C 455/40)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: ZI (v zastúpení: J.-N. Louis, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta poistenie manžela žalobkyne v systéme RCAM,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 13 spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskej únie v rozsahu, v akom je tento článok v rozpore s článkom 72 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, pretože obmedzuje jeho rozsah.

Žaloba podaná 22. októbra 2018 – E.J. Papadopoulos/EUIPO – Europastry (fripan VIENNOISERIE CAPRICE Pur Beurre)

(Vec T-628/18)

(2018/C 455/41)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Viomichania mpiskoton kai eidon diatrofis E.J. Papadopoulos S.A. (Moschato-Tavros, Grécko) (v zastúpení: C. Chrysanthis, P.-V. Chardalia a A. Vasilogamvrou, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Europastry, SA (Sant Cugat del Vallès, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie fripan VIENNOISERIE CAPRICE Pur Beurre – prihláška č. 13 125 265

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 8. augusta 2018 vo veci R 493/2018-5.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO a Europastry, SA, ak sa stane vedľajším účastníkom konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EÚ)č. 207/2009.

Žaloba podaná 23. októbra 2018 – ZM a i./Rada

(Vec T-632/18)

(2018/C 455/42)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: ZM, ZN a ZO (v zastúpení: N. de Montigny, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutia spôsobujúce ujmu žalobcom spočívajúce v rozhodnutiach menovacieho orgánu nepriznať im náhradu školného za rok 2017/2018, ktoré sa prejavili vo viacerých formách v závislosti od konkrétnych okolností každého zo žalobcov: — buď vo forme individuálneho rozhodnutia (a konkrétne emailu), v ktorom sa presne uvádza zamietnutie poskytnutia náhrady, — alebo uvedením pojmu „processed“ v ich Sysper-i, čo žalobca považuje za rozhodnutie o zamietnutí, keďže výplatná páska, ktorá po tejto skutočnosti nasledovala v ďalšom mesiaci (najskôr k 10. dňu daného mesiaca, keďže ide o dátum predloženia výplatných pások), neobsahuje nijakú náhradu alebo len náhradu cestovných nákladov,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody.

—

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 3 ods. 1 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Všeobecných vykonávacích pravidiel úhrad liečebných nákladov, a to v rozsahu, v akom v dôsledku zmeny výkladu, ku ktorej pristúpila žalovaná, došlo k porušeniu nadobudnutých práv, legitímnych očakávaní, právnej istoty a zásady riadnej správy vecí verejných.

—	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práv dieťaťa, práva na rodinný život a práva na vzdelanie.

—	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

—	Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii skutočného zváženia záujmov žalobcov a nerešpektovaní zásady proporcionality v rámci napadnutého rozhodnutia.

Žaloba podaná 22. októbra 2018 – Rose Gesellschaft/EUIPO – Iviton (TON JONES)

(Vec T-633/18)

(2018/C 455/43)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rose Gesellschaft mbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: R. Kornfeld, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Iviton s. r. o. (Prešov, Slovensko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie TON JONES – prihláška č. 15 109 614

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 12. júla 2018 vo veci R 2136/2017-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo, aby pokračoval v námietkovom konaní a aby pritom upustil od dôvodu, ktorý použil pre zamietnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania,

—	prihlasovateľke ochrannej známky v žiadnom prípade nepriznal náhradu trov konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009.