Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 445/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 427, 26.11.2018

Ú. v. EÚ C 408, 12.11.2018

Ú. v. EÚ C 399, 5.11.2018

Ú. v. EÚ C 392, 29.10.2018

Ú. v. EÚ C 381, 22.10.2018

Ú. v. EÚ C 373, 15.10.2018

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Odvolanie podané 5. júla 2018: Európska centrálna banka proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 26. apríla 2018 vo veci T-251/15, Espírito Santo Financial (Portugalsko)/Európska centrálna banka

(Vec C-442/18 P)

(2018/C 445/02)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska centrálna banka (v zastúpení: F. Malfrère, M. Ioannidis, splnomocnení zástupcovia, H.-G. Kamman, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Espírito Santo Financial (Portugalsko), SGPS, SA

Návrhy odvolateľky

—	zrušil bod 1 výroku rozsudku Všeobecného súdu z 26. apríla 2018, Espírito Santo Financial (Portugalsko), SGPS, SA/ECB, T-251/15, EU:T:2018:234,

—	zamietol žalobu, aj pokiaľ ide o odmietnutie ECB sprístupniť výšku úveru uvedenej vo výňatkoch zo zápisnice, v ktorej je zaznamenané rozhodnutie Rady guvernérov ECB z 28. júla 2014,

—	subsidiárne k predchádzajúcemu bodu vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu Európskej únie,

—	zaviazal žalobkyňu v prvostupňovom konaní a odporkyňu v odvolacom konaní na náhradu dvoch tretín (2/3) a ECB na náhradu jednej tretiny (1/3) trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý a jediný odvolací dôvod: porušenie článku 10.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“) a článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky rozhodnutia 2004/258 (1).

ECB tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 10.4 štatútu a článok 4 ods. 1 písm. a) prvú zarážku rozhodnutia 2004/258 tým, že v napadnutom rozsudku, a predovšetkým v bodoch 55, 75 až 81, ako aj v bodoch 124 a 161, rozhodol, že miera voľnej úvahy Rady guvernérov ECB v súvislosti so sprístupnením jej zápisníc z rokovaní „sa musí vykonávať v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými v rozhodnutí 2004/258“ (bod 80), čo v prejednávanej veci znamená, že ECB je povinná uviesť odôvodnenie, v ktorom vysvetlí, akým spôsobom sprístupnenie informácií obsiahnutých v zápisniciach z rokovaní Rady guvernérov, v ktorých sú zaznamenané rozhodnutia Rady guvernérov, konkrétne a skutočne poškodzuje verejný záujem, pokiaľ ide o dôvernosť rokovaní rozhodovacích orgánov ECB.

Článok 10.4 štatútu zakladá domnienku, že informácie, ktoré sú súčasťou rokovaní Rady guvernérov, sa musia zachovať ako dôverné, aby sa tak chránila nezávislosť a efektivita ECB. Toto pravidlo primárneho práva, od ktorého sa sekundárne právo nemôže odchýliť, sa uplatňuje aj na časti zápisníc zaznamenávajúcich rozhodnutia Rady guvernérov. Znovu je pripomenuté v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážke. Zo všeobecnej zásady dôvernosti rokovaní Rady guvernérov, vrátane jej rozhodnutí, vyplýva, ako je uvedené v článku 10.4 štatútu, že ECB nemusí svoje rozhodnutie zverejniť výsledok svojich rokovaní podrobiť hmotnoprávnym a procesnoprávnym pravidlám stanoveným v rozhodnutí 2004/258. Predovšetkým nemusí vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto zápisníc z rokovaní Rady guvernérov konkrétne a skutočne poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o dôvernosť rokovaní Rady guvernérov.

---

(1)  Rozhodnutie európskej centrálnej banky 2004/258/ES zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51).

Odvolanie podané 1. augusta 2018: Európsky Parlament proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 17. mája 2018 vo veci T-566/16, Josefsson/Európsky parlament

(Vec C-506/18 P)

(2018/C 445/03)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Európsky Parlament (v zastúpení: Í. Ní Riagáin Düro, V. Montebello-Demogeot, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Erik Josefsson

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	v dôsledku toho zamietol prvostupňovú žalobu,

—	uložil účastníkom konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania v tomto konaní,

—	uložil pánovi Josefssonovi povinnosť nahradiť trovy konania na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Parlament vo svojom odvolaní vychádza z nasledujúcich odvolacích dôvodov:

i)	nesprávne právne posúdenie, skreslenie skutkového stavu a nedostatok odôvodnenia pri konštatovaní, že príčinou prepustenia žalobcu bola požiadavka kvalifikácie v oblasti práva,

ii)	nesprávne právne posúdenie pri konštatovaní, že prijatie organizačnej schémy a rozhodnutí súvisiacich s touto organizačnou schémou a s opismi pracovných pozícií uvedenými v tejto schéme, musí podliehať právu žalobcu na vypočutie,

iii)	skreslenie skutkových okolností, zjavné nesprávne posúdenie a nedostatok odôvodnenia pri závere o tom, že ak by bol žalobca vypočutý aj v otázke jeho kvalifikácie v oblasti práva, toto vypočutie mohlo skutočne zmeniť výsledok daného rozhodovacieho procesu.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 13. augusta 2018 – Gesamtverband Autoteile-Handel e.V./KIA Motors Corporation

(Vec C-527/18)

(2018/C 445/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Gesamtverband Autoteile-Handel e.V.

Žalovaná: KIA Motors Corporation

Prejudiciálne otázky

1.	Má výrobca poskytnúť informácie, ktoré má zabezpečiť nezávislým prevádzkovateľom podľa článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia (ES) č. 715/2007 (1), v elektronicky ďalej spracovateľnej podobe?

2.	Dochádza k diskriminácii nezávislých prevádzkovateľov zakázanej článkom 6 ods. 1 prvou vetou nariadenia (ES) č. 715/2007, ak výrobca zapojením poskytovateľa informačných služieb vytvorí nový informačný kanál pre predaj originálnych náhradných dielov autorizovanými predajcami a opravovňami?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1).

Odvolanie podané 13. augusta 2018: Outsource Professional Services Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 31. mája 2018 vo veci T-340/16, Flatworld Solutions Pvt Ltd/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-528/18 P)

(2018/C 445/05)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Outsource Professional Services Ltd (v zastúpení: A. Kempter, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Flatworld Solutions Pvt. Ltd

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) z 31. mája 2018 vo veci T-340/16,

—	potvrdil rozhodnutie štvrtej odvolacej komisie EUIPO z 15. apríla 2016 vo veci prípade R 611/2015-4,

—	uložil spoločnosti Flatworld Solutions Pvt. Ltd povinnosť nahradiť trovy konania vrátane nevyhnutne vynaložených trov majiteľa ochrannej známky EÚ, jeho právneho nástupcu a odvolateľa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie je založené na tom, že Všeobecný súd porušil právo Únie, konkrétne článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady 207/2009 (1) o ochrannej známke Spoločenstva, naposledy zmenené nariadením Rady 2015/2424 (2).

Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že majiteľ ochrannej známky EÚ alebo jeho právny predchodca konal v dobrej viere pri podaní prihlášky na zápis ochrannej známky č. 006035547. Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem nekonať v dobrej viere. Použitie popisného textu na opis podnikania nie je vôbec nečestné alebo neetické. Preto nie je pravda, že zápis ochrannej známky sa neuskutočnil v dobrej viere.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Eparchiako Dikastirio Larnakas (Cyprus) 19. septembra 2018 – D. Z./Blue Air – Airline Management Solutions S.R.L.

(Vec C-584/18)

(2018/C 445/06)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Eparchiako Dikastirio Larnakas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: D. Z.

Žalovaná: Blue Air – Airline Management Solutions S.R.L.

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa rozhodnutie č. 565/2014/EÚ (1) správne vykladať tak, že tento predpis má priame právny účinky, a to jednak pokiaľ ide o právo štátnych príslušníkov tretích krajín, aby ako súkromné osoby nepodliehali pri svojom vstupe do cieľového členského štátu vízovej povinnosti, jednak pokiaľ ide o povinnosť dotknutého cieľového členského štátu nevyžadovať predmetné vízum, pokiaľ sú uvedené osoby držiteľmi víza alebo povolenia na pobyt zaradeného na zoznam dokladov vzájomne uznávaných na základe rozhodnutia č. 565/2014/EÚ, ktoré sa cieľový členský štát zaviazal uplatňovať?

2.

V prípade, že letecký dopravca na letisku členského štátu odchodu priamo alebo/a prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov a delegátov odmietne cestujúcemu nástup do lietadla, pričom sa odvolá na zamietavé stanovisko orgánov cieľového členského štátu povoliť jeho vstup do tohto štátu z dôvodu údajne chýbajúceho vstupného víza (visa), možno usudzovať, že daný letecký dopravca zastáva funkciu a pôsobí v mene dotknutého štátu (emanation of State), s tým, že poškodený cestujúci sa voči nemu môže na súde cieľového členského štátu dovolávať rozhodnutia č. 565/2014/EÚ, a to s cieľom preukázať svoj nárok na vstup do krajiny bez ďalšieho víza a požiadať o peňažnú náhradu škody za porušenie tohto jeho práva, čiže porušenie jeho prepravnej zmluvy?

3.

Môže letecký dopravca priamo alebo/a prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov a delegátov odmietnuť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nástup do lietadla na základe rozhodnutia orgánu cieľového členského štátu zamietnuť vstup na územie tohto členského štátu, a to bez predchádzajúceho vydania a/alebo doručenia dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny akéhokoľvek písomného odôvodneného rozhodnutia o odopretí vstupu [pozri článok 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 2016/399 (2), predtým článku 13 nariadenia (ES) č. 562/2006, v ktorom sa stanovuje povinnosť vydať odôvodnené rozhodnutie o odopretí vstupu], s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných práv, najmä súdnej ochrany práv poškodeného cestujúceho (pozri článok 4 tohto nariadenia)?

4.

Má sa článok 2 písm. j) nariadenia (ES) č. 261/2004 (3) vykladať v tom zmysle, že z rámca pôsobnosti tohto ustanovenia sa vylučuje prípad odmietnutia nástupu cestujúceho do lietadla v každom prípade, keď ho letecký dopravca nariadi z dôvodu údajných „nedostatočných cestovných dokumentov“? Má sa toto nariadenie vykladať tak, že sa vzťahuje na odmietnutie nástupu do lietadla, pokiaľ sa v súdnom konaní na základe konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu rozhodne, že cestovné dokumenty boli dostatočné, pričom odmietnutie nástupu bolo nedôvodné alebo nezákonné z dôvodu porušenia práva Únie?

5.

Možno cestujúceho pripraviť o nárok na náhradu podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 261/2004 v dôsledku odvolania sa na zmluvné ustanovenie o zbavení alebo obmedzení zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade údajných nedostatočných cestovných dokumentov v prípade, že takéto ustanovenie existuje v bežných a vopred uverejnených podmienkach prevádzkovania a/alebo poskytovania služieb leteckého dopravcu? Bráni článok 15 v spojení s ustanovením článku 14 uvedeného nariadenia uplatňovaniu takýchto zmluvných ustanovení o obmedzení a/alebo zbavení zodpovednosti leteckého dopravcu?

---

(1)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014 , ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES (Ú. v. EÚ L 157, 2014, s. 23).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 2016, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Text s významom pre EH- Vyhlásenie Komisie (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

Odvolanie podané 21. septembra 2018: The Goldman Sachs Group Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 12. júla 2018 vo veci T-419/14, The Goldman Sachs Group/Európska komisia

(Vec C-595/18 P)

(2018/C 445/07)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: The Goldman Sachs Group Inc. (v zastúpení: A. Mangiaracina, avvocatessa, J. Koponen, advokat)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Prysmian SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Srl

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—

zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne (napríklad od mája 2007 alebo novembra 2007, keď GS Group a jej pridružené spoločnosti vlastnili iba približne 45 %, reps. 26 % podielov v spoločnosti Prysmian) články 1, 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 (1) z 2. apríla 2014 v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľky, a/alebo

—	znížil pokutu uloženú odvolateľke v článku 2 rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 z 2. apríla 2014 a

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na prvom stupni, ako aj v odvolacom konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 101 ZFEÚ a článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (2) tým, že považoval odvolateľku za zodpovednú za porušenie, ktorého sa dopustila spoločnosť Prysmian od 29. júla 2005 do 3. mája 2007 (ďalej len „obdobie pred IPO“).

Druhý odvolací dôvod: Odvolateľka nevykonávala rozhodujúci vplyv, ako sa vyžaduje podľa judikatúry, v období 3. mája 2007 až 28. januára 2009 (ďalej len „obdobie po IPO“).

Tretí odvolací dôvod: Návrh v tom zmysle, aby Súdny dvor poskytol odvolateľke prospech z akéhokoľvek zníženia pokuty, ktoré bude udelené spoločnosti Prysmian.

---

(1)  Rozhodnutie Komisie z 2. apríla 2014 týkajúce sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 – Elektrické káble).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Rakúsko) 25. septembra 2018 – Adler Real Estate AG a i.

(Vec C-605/18)

(2018/C 445/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Adler Real Estate AG, Petrus Advisers LLP, TZ

Žalovaný orgán: Finanzmarktaufsichtsbehörde

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 3 ods. 1a štvrtý pododsek bod iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (1), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ, vykladať v tom zmysle, že je predpokladom prípustnosti „prísnejších požiadaviek“ pre „držiteľa akcií alebo fyzickú osobu či právnickú osobu“, aby „zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia“, ktoré stanovujú prísnejšie požiadavky pre zverejnenie podielov, boli „kontrolované“ orgánom, ktorý určil členský štát podľa článku 4 smernice 2004/25/ES (2)… o ponukách na prevzatie, a že táto kontrola zahŕňa dodržanie prísnejších požiadaviek pre zverejnenie podielov v zmysle smernice 2004/109/ES?

2.

Bráni článok 47 Charty základných práv Európskej únie vnútroštátnej praxi, podľa ktorej právoplatné rozhodnutie orgánu dohľadu podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorým bolo určené, že osoba porušila vnútroštátne predpisy prijaté na prebratie smernice 2004/25/ES, má záväzný účinok aj v rámci sankčného konania vedeného proti tej istej osobe z dôvodu porušenia nadväzujúcich vnútroštátnych noriem na prebratie smernice 2004/109/ES (smernica o požiadavkách na transparentnosť), takže to tejto osobe bráni v tom, aby z právneho a faktického hľadiska napadla už právoplatne určené porušenie práva?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 390, 2004, s. 38.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 2004, s. 12; Mim. vyd. 17/002, s. 20).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Tributário de Lisboa (Portugalsko) 28. septembra 2018 – Štát Kanada/Autoridade Tributária e Aduaneira

(Vec C-613/18)

(2018/C 445/09)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Tributário de Lisboa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Štát Kanada

Odporca: Autoridade Tributária e Aduaneira

Prejudiciálna otázka

Je v oblasti zdanenia dividend vyplatených subjektom so sídlom na vnútroštátnom území subjektu, ktorý nemá sídlo v danom štáte, zlučiteľné so zásadou zákazu obmedzení pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, aby existovala skutočná sadzba dane z príjmov právnických osôb uplatniteľná na subjekty, ktoré majú sídlo v tretej krajine, ktorá je viac zaťažujúca než sadzba dane, ktorá sa uplatňuje na rezidenta na vnútroštátnom území, ktorý má rovnakú povahu?

Žaloba podaná dňa 28. septembra 2018 – Európska komisia v. Slovenská republika

(Vec C-614/18)

(2018/C 445/10)

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Tokár, C. Cattabriga, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika

Návrhy žalobkyne

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Slovenská republika tým, že štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nie sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie a ktorých žiadosť o udelenie víza bolo zamietnutá, resp. ktorých vízum bolo zrušené alebo odvolané, neposkytuje právo odvolať sa na súdnom orgáne v zmysle jeho vymedzenia obsiahnutého v práve Únie, si neplní svoje povinnosti podľa článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a článku 47 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 32 ods. 3, článkom 34 ods. 7 a článkom 35 ods. 7 nariadenia (ES) č. 810/2009 (1) (vízový kódex);

—	zaviazal Slovenskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia svoju žalobu zakladá na tom, že sporné právne otázky v prejednávanej veci sú jednoznačne zodpovedané rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-403/16, El Hassani, kde Súdny dvor rozhodol, že článok 32 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 (2) z 26. júna 2013, sa vzhľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie má vykladať v tom zmysle, že ukladá členským štátom povinnosť upraviť konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam o zamietnutí udelenia víza, ktorého podrobnosti sa riadia právnym poriadkom každého členského štátu, pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity. Toto konanie musí zaručiť v určitom štádiu konania súdne preskúmanie.

Komisia preto usudzuje, že argumenty Slovenskej republiky uvedené počas konania pred podaním žaloby v prejednávanej veci nemôžu uspieť a zotrváva na svojom stanovisku, že Slovenská republika si neplní svoje povinnosti uvedené v žalobe.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), Ú. v. EÚ 2009, L 243, s. 1

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013 ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 a (ES) č. 539/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 a (ES) č. 810/2009, Ú. v. EÚ 2013, L 182, s. 1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Kehl (Nemecko) 28. septembra 2018 – trestné konanie proti UY

(Vec C-615/18)

(2018/C 445/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Kehl

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Staatsanwaltschaft Offenburg

proti

UY

Prejudiciálna otázka

1.

Má sa právo Európskej únie, najmä smernica 2012/13 (1), ako aj články 21, 45, 49 a 56 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje v trestnom konaní, len preto, že obvinený nemá svoje bydlisko v danom, ale v inom členskom štáte, nariadiť mu, aby si na účely doručenia trestného rozkazu, ktorý má byť voči nemu vydaný, ustanovil splnomocnenca na doručovanie písomností, s následkom, že trestný rozkaz nadobudne právoplatnosť a tým sa vytvorí právny predpoklad pre trestnosť jeho neskoršieho konania (skutkový účinok), aj keď obvinený sa o trestnom rozkaze v skutočnosti nedozvedel a skutočné oznámenie trestného rozkazu obvinenému nie je zabezpečené porovnateľným spôsobom, ako by tomu bolo pri doručení trestného rozkazu, ak by obvinený mal svoje bydlisko v danom členskom štáte?

2.

V prípade, ak bude odpoveď na prvú otázku záporná: Má sa právo Európskej únie, najmä smernica 2012/13, ako aj články 21, 45, 49 a 56 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá umožňuje v trestnom konaní len preto, že obvinený nemá svoje bydlisko v danom, ale v inom členskom štáte, nariadiť mu, aby si na účely doručenia trestného rozkazu, ktorý má byť voči nemu vydaný, ustanovil splnomocnenca na doručovanie písomností, s následkom, že trestný rozkaz sa stane právoplatným a tým sa vytvorí právny predpoklad pre trestnosť jeho neskoršieho konania (skutkový účinok) a pri stíhaní tohto trestného činu sa obvinenému uložia subjektívne prísnejšie povinnosti dbať o to, aby sa s trestným rozkazom skutočne oboznámil, než sú povinnosti, ktoré by existovali, ak by obvinený mala svoje bydlisko v danom členskom štáte, takže ho bude možné trestné stíhať kvôli nedbanlivosti?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Session, Edinburgh (Spojené kráľovstvo) 3. októbra 2018 – Andy Wightman a i./Secretary of State for Exiting the European Union

(Vec C-621/18)

(2018/C 445/12)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Session, Edinburgh

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: Andy Wightman, Ross Greer, Alyn Smith, David Martin, Catherine Stihler, Jolyon Maugham, Joanna Cherry

Odporca: Secretary of State for Exiting the European Union

Ďalší účastníci konania: Chris Leslie, Tom Brake

Prejudiciálna otázka

V prípade, že členský štát oznámil Európskej rade v súlade s článkom 50 Zmluvy o fungovaní Európskej únie svoj úmysel vystúpiť z Európskej únie, umožňuje právo Únie, aby oznamujúci členský štát jednostranne vzal späť uvedené oznámenie, a pokiaľ áno, za akých podmienok a s akými účinkami vo vzťahu k zotrvaniu členského štátu v Európskej únii?

Žaloba podaná 11. októbra 2018 – Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-636/18)

(2018/C 445/13)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

rozhodol na jednej strane, že Francúzska republika si tým, že sa od 1. januára 2010 systematicky a neustále prekračovala ročná limitná hodnota NO2 v týchto 12 aglomeráciách a zónach kvality ovzdušia: Marseille (FR03A02), Toulon (FR03A03), Paríž (FR04A01), Auvergne-Clermont-Ferrand (FR07A01), Montpellier (FR08A01), Toulouse Midi-Pyrénées (FR12A01), ZUR Reims Champagne-Ardenne (FR14N10), Grenoble Rhône-Alpes (FR15A01), Štrasburg (FR16A02), Lyon-Rhône-Alpes (FR20A01), ZUR Vallée de l’Arve Rhône-Alpes (FR20N10) a Nice (FR24A01), a tým, že sa od 1. januára 2010 systematicky a neustále prekračovala hodinová limitná hodnota NO2 v týchto 2 aglomeráciách a zónach kvality ovzdušia: Paríž (FR04A01) a Lyon Rhône-Alpes (FR20A01), naďalej neplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (1), v spojení s prílohou XI uvedenej smernice, a to od nadobudnutia platnosti týchto limitných hodnôt v roku 2010, zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania, a

—

na druhej strane, že Francúzska republika si od 11. júna 2010 neplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 23 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2018 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe, v spojení s prílohou XV uvedenej smernice, a to predovšetkým povinnosť stanovenú v článku 23 ods. 1 druhom pododseku uvedenej smernice, zabezpečiť, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo,

—	zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Od roku 2010 sa systematicky a neustále prekračovali ročné limitné hodnoty N02 v 12 zónach a hodinové limitné hodnoty N02 v 2 zónach. Tieto prekročenia prestavujú ako také porušenie článku 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe v spojení s prílohou XI uvedenej smernice.

Napriek tomuto porušeniu ustanovení článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI smernice 2008/50/ES Francúzska republika neprijala v rámci plánov kvality ovzdušia účinné opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo, čo je v rozpore s článkom 23 ods. 1 druhým pododsekom smernice 2008/50/ES.

Neúčinnosť týchto opatrení okrem iného vyplýva z doby prekračovania limitných hodnôt, z miery týchto prekročení a ich vývoja, ako aj z detailnej analýzy každého z plánov, ktoré francúzske orgány prijali pre 12 predmetných zón.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1.

Žaloba podaná 12. októbra 2018 – Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-638/18)

(2018/C 445/14)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Nicolae a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Rumunsko

Návrhy žalobkyne

—

konštatovať, že Rumunsko tým, že od roku 2007 systematicky a nepretržite nedodržiava denné limitné hodnoty koncentrácií PM10, ako aj tým, že od roku 2007 do roku 2014, s výnimkou roku 2013, systematicky a nepretržite nedodržiavalo ročné limity hodnoty koncentrácií PM10 v zóne RO32101 Bukurešť, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI smernice 2008/50/ES (1),

—	konštatovať, že pokiaľ ide o zónu RO32101 Bukurešť, Rumunsko si od 11. júna 2010 neplní povinnosti stanovené v článku 23 ods. 1 v spojení s časťou A prílohy XV smernice 2008/50/ES, najmä povinnosť stanovenú v druhom pododseku, aby sa obdobie, keď sú prekročené hodnoty PM10, čo najviac skrátilo.

—	uložiť Rumunsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Od roku 2007 sa v zóne Bukurešť RO32101 systematicky a nepretržite prekračovali denné limitné hodnoty koncentrácií PM10. Okrem toho sa v uvedenej zóne od roku 2007 do roku 2014, s výnimkou roku 2013, systematicky a nepretržite nedodržiavajú ročné limity hodnoty koncentrácií PM10. Tieto prekročenia sú dostatočne závažné na to, aby sa konštatovalo porušenie ustanovení článku 13 ods. 1 smernice 2008/50/ES v spojení s ustanoveniami uvedenými v prílohe XI tej istej smernice.

Napriek týmto prekročeniam Rumunsko nevypracovalo plány kvality ovzdušia, ktoré by boli v súlade s ustanoveniami článku 23 ods. 1 smernice, najmä pokiaľ ide o povinnosť prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa obdobie, keď sú prekročené hodnoty PM10, čo najviac skrátilo. Toto porušenie vyplýva z dlhého trvania obdobia, počas ktorého boli zaznamenané prekročenia, z dlhej povahy termínov predpokladaných na zastavenie prekročenia, z absencie určitých prvkov uvedených v časti A prílohy XV smernice, ako aj zo skutočnosti, že plány sa nezaoberajú všetkými hlavnými príčinami prekročenia limitných hodnôt, ani neobsahujú dostatočné záväzné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania limitných hodnôt.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1).

Žaloba podaná 12. októbra 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-642/18)

(2018/C 445/15)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Pardo Quintillán, E. Sanfrutos Cano a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd v súlade s článkom 258 prvým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie určil, že — Španielske kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo vypracovanie programov odpadového hospodárstva v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (1), alebo tým, že nerevidovalo uvedené programy v súlade s ustanoveniami smernice 2008/98/ES, pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Aragónsko, Baleáry, Kanárske ostrovy a Madrid a autonómne mesto Cueta, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 28 ods. 1 a z článku 30 ods. 1 smernice 2008/98/ES, a že — Španielske kráľovstvo si tým, že oficiálne neoznámilo Komisii prijatie alebo revíziu programov odpadového hospodárstva, pokiaľ ide o autonómne spoločenstvá Aragónsko, Baleáry, Kanárske ostrovy a Madrid a autonómne mesto Cueta, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 33 ods. 1 smernice 2008/98/ES,

—	zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených článkov a odsekov smernice 2008/98/ES, keďže neprijalo požadované opatrenia v lehote do 14. septembra 2017, stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie zo 14. júla 2017.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3.

Žaloba podaná 23. októbra 2018 – Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-664/18)

(2018/C 445/16)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Norris-Usher, K. Petersen, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

—

určil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tým, že pokračovalo v prekračovaní ročných limitných hodnôt NO2 v zónach UK0001 (mestská oblasť Greater London), UK0002 (mestská oblasť West Midlands), UK0003 (mestská oblasť Greater Manchester), UK 0004 (mestská oblasť West Yorkshire), UK 0013 (mestská oblasť Teesside), UK0014 (The Potteries), UK0018 (Kingston upon Hull), UK0019 (mestská oblasť Southampton), UK0024 (mestská oblasť Glasgow), UK0029 (Eastern), UK0031 (South East), UK0032 (East Midlands), UK0033 (North West & Merseyside), UK0034 (Yorkshire & Humberside), UK0035 (West Midlands) a UK0036 (North East) ako aj hodinových limitných hodnôt NO2 v zóne UK0001 (mestská oblasť Greater London) od nadobudnutia účinnosti týchto limitných hodnôt k 1. januáru 2010, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1 smernice 2008/50/ES (1) v spojení s Prílohou XI tejto smernice,

—

určil, že od 11. júna 2010 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vo vyššie uvedených zónach neplní povinnosti vyplývajúce z článku 23 ods. 1 smernice 2008/50/ES v spojení s Prílohou XV tejto smernice, a to konkrétne povinnosť skrátiť čo najviac obdobie prekračovanie hodnôt vyplývajúcu z druhého odseku článku 23 ods. 1,

—	uložil Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Od roku 2010 boli ročné limity pre NO2 prekračované v 16 zónach a aglomeráciách a hodinové limity boli prekračované v jednej zóne. Tieto prekročenia samy osebe predstavujú porušenie článku 13 ods. 1 smernice 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe v spojení s prílohou XI tej istej smernice.

Napriek tomuto pretrvávajúcemu porušeniu článku 13 ods. 1 v spojení s prílohou XI tejto smernice Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska neprijalo plány kvality ovzdušia, ktoré stanovujú vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Nedostatočnosť opatrení navrhovaných Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska preukazuje dĺžka obdobia, v ktorom dochádzalo k prekračovaniu limitných hodnôt, rozsah prekročenia a trend dosahovania súladu, ako aj podrobná analýza každého z príslušných plánov kvality ovzdušia týkajúceho sa 16 zón a aglomerácií, ktoré sú predmetom tejto žaloby.

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 2008, s. 1).

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Bacardi/EUIPO – Palírna U zeleného stromu (42 BELOW)

(Vec T-435/12) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie 42 BELOW - Nezapísaná skoršia národná obrazová ochranná známka VODKA 42 - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Používanie v obchodnom styku - Uplatnenie vnútroštátneho práva EUIPO-m“))

(2018/C 445/17)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bacardi Co. Ltd (Vaduz, Lichtenštajnsko) (v zastúpení: pôvodne M. Reinisch, neskôr A. Parassina, L. Rigas a L. Lorenc, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: pôvodne P. Geroulakos, neskôr D. Gája a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Palírna U zeleného stromu a. s., predtým Granette & Starorežná Distilleries a.s. (Ústí nad Labem, Česká republika) (v zastúpení: T. Chleboun, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 9. júla 2012 (vec R 2100/2011-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Granette & Starorežná Distilleries a Bacardi

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Bacardi Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 379, 8.12.2012.

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Nova/Komisia

(Vec T-299/15) (1)

((„Arbitrážna doložka - Dohoda o grante uzavretá v rámci pilotného projektu týkajúceho sa vytvorenia siete kontaktov a diskusií medzi samosprávami o skúsenostiach a najlepšej praxi v oblasti presídľovania a začleňovania utečencov - Neexistencia objektívneho ohodnotenia výsledkov projektu - Proporcionalita - Vrátenie poskytnutých súm - Vykonanie dokazovania - Protinávrh“))

(2018/C 445/18)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nova Onlus Consorzio nazionale di cooperative sociali – Soc. coop. (Trani, Taliansko) (v zastúpení: M. Astolfi a M. Petrucci, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne L. Di Paolo a L. Cappelletti, neskôr L. Di Paolo a napokon O. Verheecke a F. Moro, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Na jednej strane návrh založený na článku 272 ZFEÚ, aby sa v podstate určilo, že Komisia nie je oprávnená vymáhať od žalobkyne sumu 80 242,78 eura na základe dohody o grante HOME/2011/PPRS/AG/2176, a aby sa Komisii uložila povinnosť zaplatiť sumu 52 146,36 eura spolu s úrokmi z omeškania a na druhej strane protinávrh Komisie, aby sa žalobkyni uložila povinnosť vrátiť sumu 80 242,78 eura a úroky z omeškania pri plnení uvedenej dohody o grante

Výrok rozsudku

1.

Európska komisia nie je oprávnená na základe dohody o grante s číslom HOME/2011/PPRS/AG/2176 vymáhať od spoločnosti Nova Onlus Consorzio nazionale di cooperative sociali – Soc. coop. 15 % nákladov viazaných na internetovú stránku projektu Transnational Observatory for Refugee’s Resettlement in Europe, t. j. 3 002,45 eura.

2.	Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta.

3.	Nova Onlus Consorzio nazionale di cooperative sociali je povinná zaplatiť Komisii na základe uvedenej dohody sumu vo výške 77 240,33 eura spolu s úrokmi z omeškania v sadzbe 3,55 % od 19. mája 2015 do úplného zaplatenia tejto sumy.

4.	Protinávrh sa v zostávajúcej časti zamieta.

5.	Nova Onlus Consorzio nazionale di cooperative sociali znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania vynaložených Komisiou.

6.	Komisia znáša tretinu svojich vlastných trov konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 254, 3.8.2015.

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Epsilon International/Komisia

(Vec T-477/16) (1)

((„Rozhodcovská doložka - Zmluvy uzatvorené v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračných činností (2007 – 2013) - Záujem na konaní - Oprávnené výdavky - Pozastavenie platby - Návrh na zrušenie - Rozhodnutie zapísať žalobkyňu do centrálnej databázy systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) - Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou - Neprípustnosť“))

(2018/C 445/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Epsilon International SA (Marousi, Grécko) (v zastúpení: D. Bogaert a A. Guillerme, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Estrada de Solà, A Katsimerou a A. Kyratsou, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh založený na článku 272 ZFEÚ na určenie, po prvé, že sumy vyplatené Komisiou v rámci subvenčných dohôd Briseide, i-SCOPE a Smart-Islands predstavujú oprávnené výdavky, po druhé, že rozhodnutia Komisie pozastaviť platby pre projekty i-Locate, eENV-Plus, GeoSmartCity a c-Space sú nedôvodné, a po tretie, že v dôsledku protiprávneho konania Komisie žalobkyňa utrpela škodu, a na druhej strane návrh vychádzajúci po prvé z článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie Ares(2016) 2835215 zo 17. júna 2016, ktorým bola spoločnosť Epsilon zapísaná do databázy systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), a po druhé z článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá žalobkyni údajne vznikla v dôsledku tohto aktu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Epsilon International SA je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 402, 31.10.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Grupo Orenes/EUIPO – Akamon Entertainment Millenium (Bingo VIVA! Slots)

(Vec T-63/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Bingo VIVA! Slots - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie vive bingo - Relatívny dôvod zamietnutia - Nebezpečenstvo zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Predmet sporu“))

(2018/C 445/20)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupo Orenes, SL (Murcie, Španielsko) (v zastúpení: J. Sanmartín Sanmartín, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Akamon Entertainment Millenium, SL (Barcelona, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 7. novembra 2016 (vec R 453/2016-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Grupo Orenes a Akamon Entertainment Millenium

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Grupo Orenes, SL je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 95, 27.3.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Fernández González/Komisia

(Vec T-162/17 RENV) (1)

((„Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Článok 2 písm. c) PZOZ - Oznámenie o voľnom pracovnom mieste dočasného zamestnanca podľa článku 2 písm. c) PZOZ - Zamietnutie kandidatúry - Námietka nezákonnosti - Článok 8 PZOZ - Zodpovednosť - Strata príležitosti“))

(2018/C 445/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Elia Fernández González (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld a É. Boigelot, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Berscheid a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci de D. Waelbroeck a A. Duron, avocats)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Komisie zo 14. novembra 2014 o zamietnutí kandidatúry žalobkyne na pracovné miesto dočasného zamestnanca uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste COM/2014/2036, ako aj rozhodnutia z 22. mája 2015 o zamietnutí administratívnej sťažnosti žalobkyne na jednej strane a k náhrade ujmy, ktorá žalobkyni údajne vznikla, na strane druhej

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej komisie zo 14. novembra o zamietnutí kandidatúry pani Elia Fernández González na pracovné miesto dočasného zamestnanca uvedené v oznámení o voľnom pracovnom mieste COM/2014/2036 sa zrušuje.

2.

Komisia je povinná zaplatiť pani Fernández González sumu vo výške 12 000 eur navýšenú o úroky z omeškania plynúce od dátumu vyhlásenia tohto rozsudku do skutočného zaplatenia, s ročnou sadzbou rovnajúcou sa sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre hlavné operácie refinancovania zvýšenej o dva percentuálne body.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 354, 26.10.2015 (vec pôvodne zapísaná na Súde pre verejnú službu Európskej únie pod číslom F-121/15 a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie 1.9.2016).

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – BayerEUIPO/Uni-Pharma (SALOSPIR)

(Vec T-261/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky SALOSPIR - Skoršie obrazové ochranné známky Európskej únie zobrazujúce farebné pruhy a skoršie národné ochranné známky Aspirin - Relatívne dôvody zamietnutia - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Dobré meno - Článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001) - Používanie označenia, ktorého rozsah nie je len miestny, v obchodných vzťahoch - Článok 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok ods. 4 nariadenia 2017/1001)“))

(2018/C 445/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bayer AG (Leverkusen, Nemecko) (v zastúpení: V. Von Bombard a J. Fuhrmann, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Montguiral, S. Pétrequin a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Uni-Pharma Kleon Tsetis, Farmakeutika Ergastiria AVEE (Kifisia, Grécko) (v zastúpení: C. Chrysanthis, P.-V. Chardalia a A. Vasilogamvrou, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. februára 2017 (vec R 2444/2015-4), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi spoločnosťami Bayer a Uni Pharma Kleon Tsetis, Farmakeutika Ergastiria

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Bayer AG znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy vzniknuté Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a spoločnosti Uni-Pharma Kleon Tsetis, Farmakeutika Ergastiria AVEE v konaní na Všeobecnom súde.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 221, 10.7.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. októbra 2018 – Deza/Komisia

(Vec T-400/17) (1)

((„Životné prostredie a ochrana ľudského zdravia - Nariadenie (ES) č. 1272/2008 - Klasifikácia, označovanie a balenie určitých látok a zmesí - Nariadenie (EÚ) 2017/776 - Klasifikácia antrachinónu - Látka, u ktorej sa predpokladá, že má u človeka karcinogénny potenciál - Zjavne nesprávne posúdenie - Pojem ‚látka‘ - Právna istota - Právo na vlastníctvo“))

(2018/C 445/23)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deza a.s. (Valašské Meziříčí, Česká republika) (v zastúpení: P. Dejl, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková, K. Mifsud-Bonnici a R. Lindenthal, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Fínska republika (v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk, C. Meyer-Seitz, H. Shev, L. Zettergren A. Alriksson, splnomocnení zástupcovia), Európska chemická agentúra (v zastúpení: M. Heikkilä, W. Broere a A. Hautamäki, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ smerujúci k zrušeniu nariadenia Komisie (EÚ) 2017/776 zo 4. mája 2017, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 116, 2017, s. 1) v rozsahu, v akom sa v ňom kvalifikuje antrachinón ako látka, u ktorej sa predpokladá, že má u človeka karcinogénny potenciál

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Deza, a.s. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Európska chemická agentúra (ECHA) znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 293, 4.9.2017.

Žaloba podaná 1. októbra 2018 – Pharma Mar/Komisia

(Vec T-594/18)

(2018/C 445/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pharma Mar, SA (Colmenar Viejo, Španielsko) (v zastúpení: M. Merola a V. Salvatore, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2018) 4831 final zo 17. júla 2018, o zamietnutí povolenia na uvedenie na trh podľa nariadenia (ES) č. 726/2004 (1) pre „Aplidin – plitidepsin“, liek na humánne použitie,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnej nestrannosti vedeckej poradnej skupiny pre onkológiu a jej procesu vymenovania. — Žalobkyňa tvrdí, že bola porušená povinnosť dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prípadu, pretože napadnuté rozhodnutie vychádza zo stanoviska expertov, ktorí nie sú nestranní. — Porušenie povinnosti vykonať nestranné preskúmanie, ktoré uvádza žalobkyňa, súvisí aj s vymenovaním expertov Európskou agentúrou pre lieky (EMA) spôsobom, ktorý neprimerane viedol k zníženiu plurality názorov, ktorá je základným predpokladom pre nestranné posúdenie.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady dobrej správy. — Žalobkyňa zdôrazňuje, že EMA vymenovala expertov spôsobom, ktorý neprimerane viedol k zníženiu plurality názorov a tvrdí, že to možno považovať za porušenie zásady dobrej správy.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 nariadenia (ES) č. 726/2004 a zásady rovnakého zaobchádzania. — Žalobkyňa tvrdí, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a dospela k nesprávnemu záveru, že účinnosť lieku Aplidinu nebola náležite a dostatočne preukázaná, čím porušila vyššie uvedený článok 12. — V rámci postupu preskúmavania pred EMA sa nezohľadnila časť vedeckých dôkazov predložených na podporu účinnosti Aplidinu z dôvodu metodík použitých žalobkyňou, čo je nezlučiteľné so stanoviskom expertnej pracovnej skupiny EMA. — Metodiky použité v tomto prípade, sú rovnaké ako tie, ktoré EMA prijala v podobnom prípade týkajúcom sa udeľovania povolení na uvedenie iného lieku na trh, ktorý naznačuje, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia. — Žalobkyňa tvrdí, že nebolo uvedené nijaké odôvodnenie v súvislosti s rozhodnutím nezohľadniť vedecké dôkazy, ktoré boli predložené na podporu účinnosti Aplidinu, osobitne pokiaľ ide o dôvody umožňujúce sa odchýliť od stanoviska expertnej pracovnej skupiny EMA.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu. — Žalobkyňa tvrdí, že jej bolo znemožnené v tom, aby účinne vykonávala svoje právo na obranu v súvislosti s otázkou, ktorá bola nevyhnutná na posúdenie účinnosti Aplidinu, a to vzhľadom na obmedzený čas, ktorý jej bol poskytnutý na to, aby sa pripravila na stretnutia, na ktorých malo dôjsť k ústnym vysvetleniam.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 229).

Žaloba podaná 28. septembra 2018 – ZL/EUIPO

(Vec T-596/18)

(2018/C 445/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ZL (v zastúpení: E. Fontes Vila, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EUIPO/AD/01/17 z 1. decembra 2017, v ktorom sú uvedené výsledky žalobkyne v tomto výberovom konaní a potvrdzuje sa, že nebola zaradená na „rezervný zoznam“ úspešných kandidátov,

—

subsidiárne zrušil tieto súvisiace rozhodnutia: po prvé rozhodnutie výberovej komisie zo 7. marca 2018, v ktorom odpovedala na žiadosť žalobkyne o preskúmanie a potvrdila rozhodnutie z 1. decembra 2017; po druhé rozhodnutie menovacieho orgánu z 27. júna 2018, v ktorom zamietol sťažnosť žalobkyne zo 7. júna 2018 a potvrdil rozhodnutie z 1. decembra 2017,

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom právnom odôvodnení a chýbajúcich sprievodných dokumentoch vo celej korešpondencii a v rozhodnutiach, ktoré žalobkyni doručili EPSO a/alebo EUIPO v súvislosti s dotknutým výberovým konaním, keďže žalobkyňa nemohla overiť, či tieto rozhodnutia, ktoré nepriaznivo zasahujú do jej právneho postavenia, boli dôvodné a podliehali súdnemu preskúmaniu, čo viedlo k právnej neistote a ponechávalo žalobkyňu v bezradnom postavení vo vzťahu k administratíve.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na (i) porušení základných práv žalobkyne na dobrú správu a na prístup k dokumentom (články 41 a 42 Charty základných práv Európskej únie; článok 15 ZFEÚ; článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 (1)) a na porušení horizontálnej zásady transparentnosti, keďže žalobkyni bol odmietnutý prístup k sporným otázkam počítačového testu verbálneho uvažovania s možnosťou výberu z viacerých odpovedí zo strany menovacieho orgánu s tým, že tvrdenia žalobkyne spochybňujúce relevantnosť a dôvodnosť uvedených otázok boli príliš všeobecné, bez toho, aby tento menovací orgán založil svoje tvrdenia na konkrétnej judikatúre, ktorá by odmietnutie tohto prístupu ospravedlňovala; a (ii) na porušení práva žalobkyne na obranu, keďže požiadavka menovacieho orgánu, aby boli sporné otázky napadnuté detailnejšie je pre žalobkyňu nesplniteľná a vedie tak k jej zraniteľnosti, pokiaľ ide o potrebu poskytnúť nemožný dôkaz.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva žalobkyne na obranu a zásad zásluh a spôsobilosti v dotknutom výberovom konaní, transparentnosti vo voľnom prístupe k verejnej službe a práva na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, keďže žalobkyňa po tom, čo obdŕžala svoje výsledky z výberového konania, nemohla namietať proti podstatným náležitostiam sporných otázok, ktoré sa zakladali na ich nedostatočnej a chybnej formulácii (napr. problémy v prekladoch). Kandidát by mal mať vždy v akejkoľvek fáze výberového procesu a predovšetkým po zverejnení výsledkov možnosť namietať proti tomu, že v jeho prípade došlo k predmetným podstatným chybám. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že zlý preklad môže jasne zvýhodniť uchádzačov, ktorí si pre verbálny počítačový test zvolia zdrojový jazyk.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie z 1. decembra 2017 je neplatné z dôvodu zjavného pochybenia pri výberovom procese, v ktorom došlo v sporných otázkach počítačového testu verbálneho uvažovania k podstatným nezrovnalostiam.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 76).

Žaloba podaná 9. októbra 2018 – Google and Alphabet/Komisia

(Vec T-604/18)

(2018/C 445/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Google LLC (Mountain View, Kalifornia, Spojené štáty), Alphabet, Inc. (Mountain View) (v zastúpení: N. Levy, solicitor, P. Stuart, barrister, J. Schindler a A. Lamadrid de Pablo, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 18. júla 2018 vo veci COMP/AT.40099 – Google Andrоid,

—	subsidiárne v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Všeobecného súdu zrušil alebo znížil pokutu uloženú žalobkyniam, a

—	v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň spojené s týmito konaniami.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka zrušenia rozhodnutia Komisie C(2018) 4761 final z 18. júla 2018 v konaní podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.40099 – Google Android).

Na podporu žaloby uvádzajú žalobkyne šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne posúdenie pri definícii trhu a dominantného postavenia. — Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje dominantné postavenie Androidu. — Žalobkyne ďalej tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje dominantné postavenie Play. — Žalobkyne tiež zdôrazňujú, že tvrdenie napadnutého rozhodnutia o dominantnom postavení Google v rámci služieb všeobecného vyhľadávania poskytovaných užívateľom nezapadá do jeho teórie o zneužití dominantného postavenia, ktorá sa spája s vyhľadávacími aplikáciami, ktoré sú na základe licencie poskytované pôvodným výrobcom zariadení.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje, že predinštalačné podmienky zmluvy Google o distribúcii mobilných aplikácií sú nekalej povahy. — Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nepreukázalo, že napadnuté predinštalačné podmienky mohli viesť k vylúčeniu hospodárskej súťaže. — Žalobkyne ďalej tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne ignoruje skutočnosť, že predinštalačné podmienky sú objektívne ospravedlniteľné, keďže umožňujú Google poskytnúť platformu Android bezplatne.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje, že samotná predinštalačná podmienka v zmluvách Google o rozdelení príjmov na základe portfólia bola nekalá.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje, že Google konal nekalo, keď licencie aplikácií Play a Google Search podmienil antifragmentačnými záväzkami z antifragmentačnej zmluvy. — Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje, že antifragmentačné záväzky môžu obmedziť hospodársku súťaž. — Žalobkyne ďalej tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje, že antifragmentačné záväzky sú objektívne ospravedlniteľné, keďže zabezpečujú kompatibilitu.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušilo právo žalobkýň na obranu. — Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že im Komisia nesprávne oznámila svoju analýzu „rovnako výkonného konkurenta“ v liste popisujúcom skutkový stav a odmietla ich ústne vypočuť. — Žalobkyne ďalej tvrdia, že Komisia porušila ich právo na prístup k spisu.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie nesprávne ukladá pokutu a nesprávne určuje jej výšku. — Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že táto pokuta je protiprávna, pretože nezohľadňuje chýbajúci úmysel alebo nedbanlivosť Google. — Žalobkyne ďalej tvrdia, že táto pokuta je protiprávna, keďže nerešpektuje zásadu proporcionality. — Žalobkyne tiež subsidiárne uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie nesprávne určuje výšku pokuty.

Žaloba podaná 5. októbra 2018 – Fujifilm Recording Media/EUIPO – iTernity (d:ternity)

(Vec T-609/18)

(2018/C 445/27)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fujifilm Recording Media GmbH (Kleve, Nemecko) (v zastúpení: R. Härer, C. Schulze, C. Weber, H. Ranzinger a C. Gehweiler, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: iTernity GmbH (Freiburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „d:ternity“ – Ochranná známka Európskej únie č. 11 152 154

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 25. júla 2018 vo veci R 2324/2018-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	podporne, aby rozhodol, že konanie sa zastavuje,

—	uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania pred Všeobecným súdom a pred odvolacím senátom povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článkov 18 a 64 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 18. októbra 2018 – Gres de Aragón/EUIPO (GRES ARAGÓN)

(Vec T-624/18)

(2018/C 445/28)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gres de Aragón, SA (Alcalñiz, Španielsko) (v zastúpení: J. Learte Álvarez, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie GRES ARAGÓN – prihláška č. 16 311 938

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. augusta 2018 vo veci R 2269/2017-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie, ktorým sa zamieta prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 16 311 938 GRES ARAGÓN pre výrobky/služby uvedené v prihláške,

—	nariadil pokračovať v konaní o predmetnej prihláške vo vzťahu ku všetkým výrobkom a službám uvedeným v pôvodnej prihláške,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c), ods. 2 a ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 18. októbra 2018 – mobile.de/EUIPO (vyobrazenie auta v guli)

(Vec T-629/18)

(2018/C 445/29)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: mobile.de GmbH (Dreilinden, Nemecko) (v zastúpení: T. Lührig, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie (vyobrazenie auta v guli) – prihláška č. 15 598 931

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 7. augusta 2018 vo veci R 2653/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 49 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 71 ods. 1 druhej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 68 ods. 1 štvrtej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 23 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	porušenie článku 68 ods. 1 štvrtej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 23 ods. 1 písm. e) a článkom 22 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.

Žaloba podaná 17. októbra 2018 – Herholz Vertrieb/EUIPO (#)

(Vec T-631/18)

(2018/C 445/30)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Herholz Vertrieb GmbH & Co. KG (Ahaus, Nemecko) (v zastúpení: D. Sprenger, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie # – prihláška č. 16 967 267

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 22. augusta 2018 vo veci R 445/2018-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že sa do registra zapíše prihláška ochrannej známky Európskej únie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.