1.

Má sa článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia (ES) č. 967/2006 (1) vykladať tak, že tam uvedená lehota platí aj pre zmenu včas oznámenej výšky poplatku za nadmerné množstvá cukru, ktorá je výsledkom zmeny stanovenia započítaného množstva nadprodukcie cukru po uplynutí lehoty vykonanej na základe kontroly podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 952/2006 (2)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Platia v tomto prípade, ak ide o zmenu včas vykonaného oznámenia, ktorá bola vykonaná na základe zistení v rámci kontrol, podmienky prekročenia lehoty na oznámenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2670/81, zmeneného nariadením č. 3559/91 (3), uvedené v rozsudku SDEÚ z 10. januára 2002 vo veci C-101/99, ECLI:EU:C:2002:7 – British Sugar, aj pre prekročenie lehoty na oznámenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 967/2006?

3.

Ak článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia (ES) č. 967/2006 neplatí pre oznámenia zmien na základe kontrol (pozri prvú otázku) alebo ak sú dané predpoklady pre prekročenie lehoty (pozri druhú otázku), má sa určenie lehoty, v ktorej musí byť oznámená zmena výšky poplatku za nadmerné množstvá cukru, viazať k 1. máju nasledujúceho roka alebo sa má aplikovať vnútroštátne právo?

4.

Ak bude tretia otázka zodpovedaná v tom zmysle, že sa ani neviaže na 1. máj nasledujúceho roka a ani sa neaplikuje vnútroštátne právo:

Je zlučiteľné so všeobecnými zásadami komunitárneho práva, ku ktorým patria aj zásada proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ak sa v prípade, ako je tento, na základe dĺžky trvania preverovania, trvania vyhotovenia správy o previerke a jej vyhodnotenia výška poplatku za nadmerné množstvá cukru za hospodársky rok 2007/2008 oznámi 20. októbra 2010, resp. 27. októbra 2011? Záleží v tejto súvislosti na tom, či výrobca cukru proti stanoveniu nadmerného množstva cukru vzniesol námietky?

1.

Je v súlade s rámcovou dohodou, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES (1), výklad tohto súdu, podľa ktorého existuje nezákonné konanie pri uzatváraní zmlúv na dobu určitú so žalobkyňami, ak zamestnávateľ vo verejnom sektore využíva rôzne formy uzatvárania zmlúv, pričom všetky zmluvy sú na dobu určitú, uzatvorené na vykonávanie úloh stáleho a dlhodobého charakteru, ktoré sú bežné pre zamestnancov na dobu neurčitú, a na pokrytie štrukturálnych nedostatkov a potrieb, ktoré v skutočnosti nemajú dočasný, ale stály a dlhodobý charakter? Je preto uvedené uzatváranie zmlúv na dobu určitú ako objektívny dôvod v dôsledku toho neodôvodnené v zmysle doložky 5 ods. 1 písm. a) rámcovej dohody, keďže takáto forma uzatvárania zmlúv na dobu určitú je v priamom rozpore s druhým odsekom preambuly rámcovej dohody a bodmi 6 a 8 jej všeobecných odôvodnení, vzhľadom na to, že neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali tieto pracovné zmluvy na dobu určitú?

2.

Je v súlade s rámcovou dohodou, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES, výklad tohto súdu, podľa ktorého nie je povinnosť vykonať obvyklé výberové konanie s uvedenými charakteristikami, rovnocenným opatrením, ani sa nemôže považovať za sankciu, lebo nie je úmerná protiprávnemu konaniu, ktoré má za následok prepustenie zamestnanca na dobu určitú, v rozpore s cieľmi smernice a pretrvávajúcou nepriaznivou situáciou zamestnancov na dobu určitú, ani sa nemôže považovať za účinnú sankciu, ak zamestnávateľovi nespôsobí žiadnu ujmu, ani neplní žiadnu odstrašujúcu funkciu, a preto nie je v súlade s článkom 2 prvým odsekom smernice 1999/70, pretože nezaručuje, že Španielsko dosiahne účinky stanovené v smernici?

3.

Je v súlade s článkom 2 prvým odsekom smernice 1999/70 a rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo 14. septembra 2016, vo veci C-16/15 (2), výklad tohto súdu, podľa ktorého nie je povinnosť vykonať otvorené výberové konanie vhodným sankčným opatrením na sankcionovanie nezákonného konania spočívajúceho v opakovanom uzatváraní zmlúv na dobu určitú, keďže španielska právna úprava nestanovuje účinný a odstrašujúci sankčný mechanizmus, ktorý by ukončil zneužívanie pri zamestnávaní zamestnancov na dobu určitú, ani neumožňuje obsadiť tieto stále štrukturálne pracovné miesta prijatím zamestnancov, voči ktorým sa nezákonne konalo, v dôsledku čoho pretrváva neistá situácia týchto zamestnancov?

4.

Je správny výklad tohto súdu, podľa ktorého nie je zmena zo zamestnanca na dobu určitú, voči ktorému sa nezákonne koná, na „nie stáleho pracovníka na dobu neurčitú“ účinnou sankciou, ak môže byť takto kvalifikovaný zamestnanec prepustený, buď z dôvodu obsadenia jeho pracovného miesta v rámci výberového konania, alebo z dôvodu zrušenia pracovného miesta, takže takáto zmena vzhľadom k tomu, že nie je splnený článok 2 prvý odsek smernice 1999/70, nie je v súlade s rámcovou dohodou, ktorej cieľom je zabrániť nezákonnému konaniu, ktoré spočíva v uzatváraní pracovných zmlúv na dobu určitú, pretože nezaručuje, že Španielsko dosiahne účinky stanovené v smernici?

Vzhľadom na túto situáciu je potrebné v tejto veci opätovne uviesť nasledovné otázky, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podanom JCA n.o 8 de Madrid (3) (Správny súd č. 8 Madrid, Španielsko) 30. januára 2018 v skrátenom konaní 193/2017:

5.

Ak vnútroštátny súd zistí, že došlo k nezákonnému konaniu spočívajúcemu v opakovanom uzatváraní zmlúv s dočasnými zamestnancami SERMAS, ktorého cieľom je pokryť trvalé a systémové potreby poskytovania služieb zamestnancami na dobu neurčitú, pri neexistencii žiadneho účinného opatrenia vo vnútroštátnom právnom poriadku na sankcionovanie takéhoto nezákonného konania a zamedzenie dôsledkov porušenia práva Spoločenstva, má sa doložka 5 rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES vykladať v tom zmysle, že sa vyžaduje, aby vnútroštátny súd prijal účinné a odstrašujúce opatrenia na zabezpečenie potrebného účinku rámcovej dohody, aby tak sankcionoval takéto nezákonné konanie a odstránil následky porušenia uvedenej normy práva Spoločenstva, a zároveň neuplatnil takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá takému cieľu zabraňuje?

V prípade kladnej odpovede a ako sa konštatuje v bode 41 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 14. septembra 2016 vo veciach C-184/15 a C-197/15 (4):

Bolo by opatrenie na zabránenie a sankcionovanie nezákonného konania v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pri ktorom opakovane dochádza k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú a na odstránenie následkov porušenia práva Únie, spočívajúce v zmene dočasného pracovnoprávneho vzťahu (príležitostného/náhradného) na vzťah stály, a bez ohľadu na to, či sa bude používať označenie ako stály zamestnanec alebo zamestnanec na dobu neurčitú vo verejnej správe, s rovnakou stabilitou v zamestnaní ako majú porovnateľní zamestnanci na dobu neurčitú, v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 1999/70/ES, vzhľadom na to, že vo vnútroštátnej právnej úprave je vo verejnom sektore úplne zakázaná zmena postupne uzatváraných zmlúv na dobu určitú, na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, keďže v uvedenom sektore neexistuje žiadne iné účinné opatrenie určené na zabránenie a prípadné sankcionovanie nezákonného konania pri opakovanom uzatváraní zmlúv na dobu určitú?

6.

V prípade nezákonného konania spočívajúceho v opakovanom uzatváraní dočasných pracovných zmlúv, možno zmenu z dočasného vzťahu na vzťah na dobu neurčitú, alebo na stály vzťah, chápať v tom zmysle, že ciele smernice 1999/70/ES a jej rámcovej dohody sú splnené iba vtedy, keď má poškodený zamestnanec na dobu určitú rovnaké pracovné podmienky ako zamestnanec zamestnaný na dobu neurčitú (vo veciach sociálnej ochrany, kariérneho postupu, obsadzovania voľných pracovných miest, odborného vzdelávania, dôchodkového zabezpečenia, služobného postavenia, licencií a povolení, pasívnych práv a ukončenia pracovných miest, ako aj účasť na výberových konaniach organizovaných za účelom obsadenia voľných pracovných miest a kariérneho postupu) na základe zásady stability a neodvolateľnosti, so všetkými právami a povinnosťami v rovnocennom postavení ako zamestnanec zamestnaný na dobu neurčitú?

7.

Bolo by odstupné, ako opatrenie na zabránenie nezákonného konania a odstránenie následkov porušenia práva Únie, v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 1990/70/ES v prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi stálosť v zamestnaní, porovnateľné s nezákonným prepustením a ktoré je považované za náležitú, primeranú, účinnú a odstrašujúcu sankciu, s prihliadnutím na existenciu nezákonného konania pri uzatváraní zmlúv na dobu určitú s cieľom uspokojiť trvalé potreby, a to bez existencie objektívneho dôvodu, mimo naliehavej a neodkladnej potreby, ktorá by ho odôvodňovala, a bez existencie sankcie alebo účinných obmedzení vo vnútroštátnom práve?

1.

Je príslušný orgán, College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden (Ctgb, autorizačný výbor), oprávnený zmeniť po novej autorizácii referenčného prípravku dobu platnosti povolenia na paralelný obchod v zmysle článku 52 nariadenia (ES) č. 1107/2009 (1), ktoré bolo udelené pred rozhodnutím o novej autorizácii, prípadne z úradnej povinnosti, v súlade s neskorším dátumom platnosti nadväzujúcim na rozhodnutie o novej autorizácii referenčného prípravku?

2.

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je zmena doby platnosti povolenia na paralelný obchod automatickým dôsledkom novej autorizácie referenčného výrobku, vyplývajúcim z nariadenia (ES) č. 1107/2009? Ide preto pri zápise nového dátumu týkajúceho sa doby platnosti paralelného povolenia do databázy príslušného orgánu o obyčajný administratívny akt, alebo sa o tom musí rozhodnúť z úradnej povinnosti alebo na základe žiadosti?

3.

V prípade, že odpoveďou na druhú otázku bude, že je potrebné rozhodnutie, uplatňuje sa naň článok 52 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä odsek 3 tohto článku?

4.

Ak je odpoveď na tretiu otázku záporná, aké ustanovenie, resp. ustanovenia sú uplatniteľné?

5.

Môže sa prípravok na ochranu rastlín považovať za nie identický v zmysle článku 52 nariadenia (ES) č. 1107/2009 už v prípade, ak referenčný prípravok nepochádza (už) od tej istej spoločnosti? Súdny dvor je pri zodpovedaní tejto otázky požiadaný, aby súčasne posúdil otázku, či za pridružený podnik alebo podnik konajúci na základe licencie môže byť považovaná aj spoločnosť, ktorá vyrába výrobok s povolením držiteľa práv podľa rovnakej receptúry. Je pritom relevantné, či sa výrobný proces, ktorým sa vyrába referenčný prípravok a paralelne zavádzaný výrobok, uskutočňuje s ohľadom na účinné látky v tej istej spoločnosti?

6.

Je samotná zmena miesta výroby referenčného prípravku relevantná pre posúdenie otázky, či je výrobok identický?

7.

Ak je odpoveď na piatu a/alebo šiestu otázku kladná, môže sa z toho vyvodený záver („nie identický“), zmeniť v dôsledku toho, že príslušný orgán už konštatoval, že zloženie výrobku neprešlo žiadnou alebo iba menej významnou zmenou?

8.

Kto a do akej miery nesie dôkazné bremeno, že sú splnené podmienky článku 52 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009, ak držitelia autorizácie paralelného výrobku a referenčného prípravku majú v tomto ohľade rozdielne názory?

—

zníži odpočet rizikového kapitálu o sumu odpočtu rizikového kapitálu, ktorá sa stanoví na základe kladného rozdielu medzi čistou účtovnou hodnotou aktív, na jednej strane a celkovými pasívami, ktoré nie sú zahrnuté do vlastného kapitálu spoločnosti a sú pripísateľné stálej prevádzkarni, na druhej strane a

—

vyššie uvedené zníženie odpočtu sa nevykoná v rozsahu, v akom suma zníženia nepresiahne zisk tejto stálej prevádzkarne,

1.

Má sa výraz „personálu zúčastneného na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (1) z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (nariadenie č. 882/2004) a výraz „personál zúčastnený na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 2 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že v prípade nákladov (na mzdy), ktoré možno zohľadniť na účely stanovenia výšky poplatkov za úradné kontroly, môže ísť výlučne o (mzdové) náklady úradných veterinárnych lekárov a úradných asistentov vykonávajúcich úradné kontroly, alebo možno pod tieto výrazy podradiť aj náklady (na mzdy) iného personálu Nederlandse Voedsel- en Warenautoriteit (Holandský úrad pre bezpečnosť potravín a spotrebiteľských výrobkov, ďalej len „NVWA“) alebo Besloten vennootschap Kwaliteitskeuring Dierlijke Sector (spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávajúca kontroly kvality v oblasti živočíšnej výroby, ďalej len „KDS“)?

2.

V prípade, ak odpoveď na prvú otázku znie, že pod výraz „personálu zúčastneného na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 1 nariadenia č. 882/2004 a pod výraz „personál zúčastnený na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 2 nariadenia č. 882/2004 možno zahrnúť aj náklady (na mzdy) iného personálu NVWA alebo KDS, za akých okolností a v rámci akých hraníc existuje v takomto prípade medzi nákladmi na takýto iný personál a úradnými kontrolami ešte natoľko úzka súvislosť, aby bolo možné poplatky vyberané s ohľadom na takéto náklady (na mzdy) odôvodniť článkom 27 ods. 4 a prílohou VI bodmi 1 a 2 nariadenia č. 882/2004?

3

4.

Má sa právna úprava v článku 27 ods. 4 písm. a) a v prílohe VI bodoch 1 a 2 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že článok 27 ods. 4 bráni tomu, aby sa bitúnkom účtovali za činnosti veterinárnych lekárov pracujúcich pre NVWA a prenajímaných veterinárnych lekárov (s nižšou odmenou), ktorými sa zabezpečuje výkon úradných kontrol, priemerné sadzby, a teda im bola vyúčtovaná vyššia sadzba ako je odmena vyplácaná prenajatým veterinárnym lekárom?

5.

Má sa právna úprava v článku 26 a článku 27 ods. 4 písm. a), ako aj v prílohe VI bodoch 1 a 2 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že pri stanovení výšky poplatkov za úradné kontroly možno prihliadať na poplatky, ktoré slúžia na vytvorenie rezervy spoločnosti s ručením obmedzeným (KDS), od ktorej si zodpovedný orgán prenajíma asistentov, pričom túto rezervu možno v núdzovej situácii použiť na výplaty miezd a úhradu nákladov na vzdelávanie personálu, ktorý skutočne vykonáva úradné kontroly, ako aj pre personál, ktorý umožňuje vykonanie úradných kontrol?

6.

V prípade kladnej odpovede na [piatu] otázku: v akom rozsahu možno vytvoriť takúto rezervu a aké dlhé obdobie môže pokrývať?

1.

Má sa výraz „personálu zúčastneného na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 882/2004 (1) z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (nariadenie č. 882/2004) a výraz „personál zúčastnený na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 2 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že v prípade nákladov (na mzdy), ktoré možno zohľadniť na účely stanovenia výšky poplatkov za úradné kontroly, môže ísť výlučne o (mzdové) náklady na úradných veterinárnych lekárov a úradných asistentov vykonávajúcich úradné kontroly alebo že možno pod tieto výrazy podradiť aj náklady (na mzdy) iného personálu Nederlandse Voedsel- en Warenautoriteit (Holandský orgán pre bezpečnosť potravín a spotrebiteľských výrobkov, ďalej len „NVWA“) alebo Besloten vennootschap Kwaliteitskeuring Dierlijke Sector (spoločnosť s ručením obmedzeným vykonávajúca kontroly kvality v oblasti živočíšnej výroby, ďalej len „KDS“)?

2.

V prípade, ak odpoveď na prvú otázku znie, že pod výraz „personálu zúčastneného na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 1 nariadenia č. 882/2004 a pod výraz „personál zúčastnený na úradných kontrolách“ podľa prílohy VI bodu 2 nariadenia č. 882/2004 možno zahrnúť aj náklady (na mzdy) iného personálu NVWA alebo KDS, za akých okolností a v rámci akých hraníc existuje v takomto prípade medzi nákladmi na takýto iný personál a úradnými kontrolami ešte natoľko úzka súvislosť, aby bolo možné poplatky vyberané s ohľadom na takéto náklady (na mzdy) odôvodniť článkom 27 ods. 4 a prílohou VI bodmi 1 a 2 nariadenia č. 882/2004?

3.

Má sa právna úprava uvedená v článku 27 ods. 4 písm. a) a v prílohe VI bodoch 1 a 2 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že článok 27 ods. 4 a príloha VI body 1 a 2 bránia tomu, aby sa bitúnkom vyúčtovali poplatky za úradné kontroly na základe štvrťhodín, ktoré tieto bitúnky nahlásili zodpovednému orgánu, ale v skutočnosti sa nevyužili na účely úradnej kontroly?

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Vincent Villeneuve je povinný nahradiť trovy konania.

—

zrušil rozhodnutie EIB zo 4. apríla 2018 o ukončení služobného pomeru žalobcu,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi vecnú škodu, v súčasnosti vo výške 2 240,31 eura, ako aj nehmotnú ujmu vo výške 50 000 eur,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení.

—

uložil Európskej centrálnej banke povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške určenej pre každého zo žalobcov ako násobok sumy 83,77 eura za jeden podiel v družstve a celkového počtu podielov, ktorých vlastníkom je každý zo žalobcov ako fyzická alebo právnická osoba,

—

uložil Európskej centrálnej banke povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod sa týka skutkového stavu, spisu trestného konania a vnútroštátneho práva.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na článku 340 ZFEÚ.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na judikatúre Súdneho dvora.

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú. V dôsledku toho:

—

zrušil rozhodnutie Komisie K(2018) 2075 final z 10. apríla 2018 vo veci SA.46897 (2018/NN) – údajná pomoc Francúzska – CACES,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedodržaní pojmu „pripísateľnosť“ uvedeného v článku 107 ZFEÚ, keďže náhrada nákladov školenia na bezpečné vedenie stavebných strojov vyberajúcimi spoločnými organizáciami schválenými štátom (OPCA) zahŕňa použitie štátnych prostriedkov, čo je výsledkom opatrenia pripísateľného štátu. Žalobcovia teda tvrdia, že rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáhajú, je v rozpore s rozsudkom vo veci Pearle (rozsudok z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, EU:C:2004:448).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedodržaní pojmu „zvýhodňuje“ uvedeného v článku 107 ZFEÚ, keďže opatrenia prijaté v prejednávanej veci Francúzskom zvýhodňujú podniky, ktoré dodávajú školenia s názvom „CACES®“ (Certificat d’Aptitude à la Conduite En Sécurité), v porovnaní s tými, ktoré dodávajú školenia s názvom „PCE®“ (Permis à la Conduite d’Engins).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nedodržaní pojmu „selektívnosť“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, keďže prijaté opatrenie alebo opatrenia majú selektívnu povahu. Tento žalobný dôvod sa delí tri časti:

—

zrušil rozhodnutia zo 6. novembra 2017 a zo 4. decembra 2017, v ktorých bolo žalobcovi oznámené, že nemá nárok na niektoré príspevky (príspevok na domácnosť, príspevky na dieťa, príspevky na vzdelanie a príspevok na predškolské vzdelávanie),

—

v dôsledku toho nariadiť vyplatenie príslušných súm, ktoré mali byť vyplácané od požadovaných dátumov, spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške (sadzba ECB zvýšená o 2 percentuálne body). Treba tiež rozhodnúť, že nápravné platby, ktoré nesúvisia s mesiacom, v ktorom boli zaplatené, majú podliehať dani, ktorej by podliehali, keby boli vykonané načas v súlade s nariadením (EHS, EURATOM, ESUO) č. 260/68, (1)

—

subsidiárne zrušil rozhodnutie z 5. júna 2018, ktorým sa zamieta sťažnosť žalobcu podaná 29. marca 2018,

—

subsidiárne v druhom rade zrušil rozhodnutie z 2. februára 2018 o zamietnutí žiadosti žalobcu o opätovné administratívne preskúmanie z 15. decembra 2017,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti podmienok krátkodobého zamestnávania ECB a nezákonnosti pravidiel krátkodobého zamestnávania ECB (námietka protiprávnosti).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení kolektívnych práv v dôsledku nedostatočnej konzultácie s výborom zamestnancov ECB pri prijímaní podmienok a pravidiel ECB krátkodobého zamestnávania.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane tých, ktoré vznikli pred odvolacím senátom.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia,

—

zamietol prihlášku ochrannej známky,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú;

—

zrušil rozhodnutie z 3. júla 2018 prijaté [dôverné] (1) Európskou komisiou o zachovaní zákazu vstupu žalobcu do priestorov Komisie;

—

uložil Komisii povinná nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora napadnutého aktu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 3 rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 2015, s. 41) (ďalej len „rozhodnutie 2015/443“), ako aj na neexistencii právneho základu napadnutého aktu.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení základných práv žalobcu, najmä na porušení článku 67 ZFEÚ, článku 6 ZEÚ, článku 3 rozhodnutia 2015/443, ako aj článkov 6, 7, 8, 15, 27, 31, 41, 42, 47, 48 a 49 Charty základných práv. Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti:

4.

Štvrtý žalobný dôvod predložený subsidiárne a založený na porušení článku 296 ZFEÚ, článku 41 ods. 2 Charty základných práv a zásad formálneho a vecného odôvodnenia jednostranných aktov. Tento žalobný dôvod sa delí na dve časti:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

subsidiárne, zmenil napadnuté rozhodnutie tak, aby uviedol, že námietka musí byť vrátená námietkovému oddeleniu, aby ju opätovne posúdilo,

—

zaviazal EUIPO na náhradu trov konania žalobkyne vynaložených v tomto konaní a v konaní pred odvolacím senátom. Subsidiárne, ak ďalší účastník konania pred odvolacím senátom podá návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník, aby Všeobecný súd rozhodol, že trovy konania žalobkyne vynaložené v tomto konaní a v konaní pred odvolacím senátom znášajú spoločne a nerozdielne EUIPO a vedľajší účastník konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil akty z roku 2018 v rozsahu, v akom sa vzťahujú na pána Kaddoura a

—

zaviazal Radu na náhradu trov konania, ktoré vynaložil pán Kaddour v tomto konaní.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že v aktoch z 2018 došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že žalobca má právo využiť článok 27 a článok 28 ods. 2 rozhodnutia Rady 2013/255/SZBP zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/1836 (3) a článok 15 ods. 1a nariadenie Rady (EÚ) č. 36/2012 zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2015/1828 (4).

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že akty z roku 2018 predstavujú porušenie jednak základných práv žalobcu, ktoré sú chránené Chartou základných práv Európskej únie a/alebo Európskym dohovorom o ľudských právach, pokiaľ ide o práva žalobcu na rešpektovanie jeho dobrého mena a pokojného užívania jeho majetku, a jednak zásady proporcionality.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 4 v spojení s článkom 6 ods. 1 a článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002.