ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 361

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 61
5. októbra 2018


Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

STANOVISKÁ

 

Výbor regiónov

 

129. plenárne zasadnutie VR, 16.5.2018 – 17.5.2018

2018/C 361/01

Uznesenie Európskeho výboru regiónov o dôsledkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie pre miestne a regionálne orgány EÚ

1

2018/C 361/02

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

5

2018/C 361/03

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) po roku 2020 – Investovanie do európskych pobrežných spoločenstiev

9

2018/C 361/04

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast

15

2018/C 361/05

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou

19

2018/C 361/06

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúrne dedičstvo ako strategický zdroj pre súdržnejšie a udržateľnejšie regióny v EÚ

31


 

III   Prípravné akty

 

VÝBOR REGIÓNOV

 

129. plenárne zasadnutie VR, 16.5.2018 – 17.5.2018

2018/C 361/07

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revízia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany

37

2018/C 361/08

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

46

2018/C 361/09

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom

72


SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

STANOVISKÁ

Výbor regiónov

129. plenárne zasadnutie VR, 16.5.2018 – 17.5.2018

5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/1


Uznesenie Európskeho výboru regiónov o dôsledkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie pre miestne a regionálne orgány EÚ

(2018/C 361/01)

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

so zreteľom na spoločnú správu vyjednávačov Európskej únie (EÚ) a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku dosiahnutom počas 1. fázy rokovaní podľa článku 50 ZEÚ týkajúcich sa vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, a na návrh dohody o vystúpení, ktorý predložila Európska komisia 28. februára 2018,

so zreteľom na usmernenia Európskej rady (článok 50) z 23. marca 2018 o celkovom chápaní rámca budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom,

1.

víta skutočnosť, že po schválení podmienok prechodného obdobia by sa s občanmi EÚ, ktorí prídu do Spojeného kráľovstva a štátnymi príslušníkmi Spojeného kráľovstva, ktorí prídu do 27 členských štátov EÚ do konca prechodného obdobia, malo zaobchádzať rovnako. Víta skutočnosť, že podľa dohody o vystúpení budú po celý život chránené práva občanov Spojeného kráľovstva, ktorí zostanú v EÚ a občanov EÚ, ktorí zostanú v Spojenom kráľovstve, a žiada ubezpečenie, že budúce zmeny v politike v členských štátoch EÚ alebo v Spojenom kráľovstve tieto práva neohrozia. Zahŕňa to aj právo na zdravotnú starostlivosť a vzájomné uznávanie príspevkov na sociálne zabezpečenie.

2.

Víta dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o otázky, o ktorých sa má rokovať v súvislosti s budúcim rámcom vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, a naliehavo žiada rokujúce strany, aby čo najskôr objasnili kľúčové prvky základu spolupráce (napríklad jej štruktúru, riadenie, rozsah a mechanizmy na urovnávanie sporov, presadzovanie a účasť) s cieľom poskytnúť miestnym a regionálnym orgánom usmernenia a istotu.

3.

Zdôrazňuje význam zosúladenia právnych predpisov medzi Írskom a Severným Írskom, a teda aj s EÚ, čiže tzv. ochrannej doložky. Pripomína, že sa musí nájsť optimálne, praktické a právne funkčné riešenie pre hranicu medzi Severným Írskom a Írskom a dúfa, že samit Európskej rady v júni prinesie ďalší pokrok.

4.

Konštatuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude mať nepochybne dôsledky a v závislosti od dohody, ktorá sa dosiahne medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, môžu nové vzťahy spôsobiť, že výmena tovaru a služieb, ako aj pohyb osôb a kapitálu budú zložitejšie, ako v colnej únii a na jednotnom trhu, do ktorých Spojené kráľovstvo v súčasnosti patrí. Žiada preto pragmatický prístup, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom pre ktorúkoľvek stranu, a zároveň sa dodržala celistvosť colnej únie a jednotného trhu.

5.

Konštatuje však, že hoci existuje široká škála možných podôb budúcich vzťahov Spojeného kráľovstva s EÚ, nevenuje sa dostatočná pozornosť podobe ich budúcich vzťahov na úrovni miestnych a regionálnych orgánov. Zdôrazňuje, že mnohé dôležité otázky si vyžadujú opatrenia miestnych a regionálnych samospráv, a preto je potrebné pokračovať v spolupráci spojenej s výmenou osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni.

6.

Pripomína, že od konania referenda poskytuje platformu pre nepretržitý dialóg s miestnymi a regionálnymi samosprávami v Spojenom kráľovstve, a zároveň vedie konzultácie a pracuje na hĺbkových posúdeniach dosahu vystúpenia Spojeného kráľovstva na vnútroštátnej úrovni. Z nich vyplýva, že hospodárske a sociálne účinky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejavia nerovnomerne nielen v rôznych odvetviach hospodárstva, ale aj v mnohých regiónoch a krajinách, pričom niektoré regióny a členské štáty budú vzhľadom na povahu a rozsah svojich obchodných prepojení so Spojeným kráľovstvom zasiahnuté viac.

7.

Upozorňuje, že z jeho analýz vyplýva, že väčšine regiónov sa doposiaľ nepodarilo náležite posúdiť možný vplyv vystúpenia Spojeného kráľovstva, najmä vzhľadom na neistotu v súvislosti s rokovaniami a budúcimi vzťahmi. Konštatuje, že nedostatok údajov o dosahu vystúpenia Spojeného kráľovstva nevyhnutne obmedzí možnosť účinne sa naň pripraviť a prijať zmierňovacie opatrenia.

8.

Vzhľadom na neistotu spojenú s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie a jeho konkrétne dôsledky Európska rada zdôraznila, že všetky úrovne správy v Spojenom kráľovstve aj v EÚ-27 sa musia naďalej pripravovať na všetky možné scenáre. Obzvlášť dôležité je, aby sa na ne pripravovali miestne a regionálne samosprávy. Zdôrazňuje, že je dôležité zachovať vysokú úroveň transparentnosti vo všetkých fázach rozhodovania, čo je základným predpokladom toho, aby regióny a miestne orgány dokázali čeliť všetkým možným výsledným situáciám.

9.

Vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom informovať spoločnosť o zmenách v budúcich vzťahoch. Upozorňuje najmä na to, že osveta a výmena informácií pomôže podnikom, najmä malým a stredným podnikom, lepšie sa pripraviť na štrukturálne a hospodárske zmeny a vyzýva miestne a regionálne orgány, aby v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch vypracovali na základe svojich potrieb konkrétne stratégie na zmiernie vplyvu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ.

10.

Nalieha na členské štáty EÚ, ako aj inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že miestne a regionálne orgány nebudú musieť čeliť týmto výzvam samy, a že sa tieto výzvy vďaka budúcim dobrým vzťahom čo najviac zmiernia. V tejto súvislosti vníma s hlbokým znepokojením nedávne návrhy viacročného finančného rámca, ktoré predložila Európska komisia, a opakuje svoje presvedčenie, že silná politika súdržnosti, vrátane posilnených programov európskej územnej spolupráce (Interreg) má zásadný význam pre miestne a regionálne samosprávy v EÚ na obmedzenie neželaných dôsledkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Okrem toho zdôrazňuje, že na zmierňovanie negatívnych dôsledkov by sa mali využiť aj ďalšie politické nástroje EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika, a tieto dôsledky by sa mali zohľadniť pri rozhodovaní o ich budúcom financovaní. Vyzýva Európsku komisiu, aby do 29. marca 2019 posúdila možnú potrebu stabilizačného fondu pre regióny, ktoré budú najviac postihnuté vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ.

11.

Konštatuje, že nevyhnutnosťou môže byť aj dostatočná pružnosť pravidiel štátnej pomoci, aby miestne a regionálne orgány mohli riešiť konkrétne kritické situácie.

12.

Pripomína, že hoci Spojené kráľovstvo sa ako tretia krajina nebude môcť podieľať na rozhodovacom procese EÚ, najlepším spôsobom, ako zmierniť dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ je ambiciózna dohoda ustanovujúca skutočné partnerstvo medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorá nebude zahŕňať len obchod a hospodárske vzťahy. Zdôrazňuje, že hoci sa táto dohoda môže dokončiť a uzavrieť až po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, je potrebné sa usilovať uľahčiť jej včasné uzavretie. Zdôrazňuje tiež potrebu osobitných dohôd v oblasti zahraničnej politiky a obrany, ako aj spoločné využívanie spravodajských informácií s cieľom zachovať väzby medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou.

13.

Naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby za svoju prioritu stanovila prepojenie ľudí a tovaru medzi regiónmi v Európskej únii a tiež medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Zdôrazňuje najmä zásadnú úlohu prístavov, letísk, ako aj cestných a železničných sietí pri zabezpečovaní tohto prepojenia, a v tejto súvislosti si želá zmenu zamerania politiky a investícií.

14.

Pripomína, že je potrebné, aby Spojené kráľovstvo zachovalo ochranu európskych označení pôvodu a zemepisných označení a naďalej uznávalo európske právne predpisy týkajúce sa sanitárnych, rastlinolekárskych a environmentálnych záležitostí s cieľom zabrániť vzniku nových kontrol vývozu, ktoré by bránili zasielaniu do tejto krajiny.

15.

Víta predbežnú dohodu o prechodnom období stanovenú v štvrtej časti návrhu dohody o vystúpení, počas ktorého sa na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve bude uplatňovať právo EÚ, čo poskytuje väčšiu právnu istotu a čas na rokovania o budúcich vzťahoch medzi 27 krajinami EÚ a Spojeným kráľovstvom.

16.

Pripomína, že je v záujme miestnych a regionálnych orgánov 27 členských štátov Európskej únie, aby sa Spojenému kráľovstvu ako tretej krajine umožnilo so zodpovedajúcim finančným príspevkom zúčastňovať sa na určitých programoch EÚ a príslušných agentúrach, najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, výskumu a inovácií, a aby sa zachovali blízke vzťahy so zreteľom na bezpečnosť, správu hraníc a riadenie migrácie.

17.

Víta štyri základné zásady návrhu dohody o vystúpení, t. j. zaistiť, že existujúce práva občanov budú zabezpečené, že finančné záväzky prijaté EÚ-28 budú dodržané, že spolupráca medzi severom a juhom na ostrove Írsko bude zachovaná, a že sa predíde vytvoreniu tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskom.

18.

Považuje za dôležité, aby budúca dohoda o partnerstve obsahovala ustanovenia o pohybe fyzických osôb na základe úplnej reciprocity a nediskriminácie medzi členskými štátmi, a to aj po akomkoľvek prechodnom období. Dohoda zaručí vzájomné uznávanie profesijných, akademických a odborných kvalifikácií, aby sa zabezpečila budúca mobilita.

19.

Zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby na ostrove Írsko nevznikla tvrdá hranica a neohrozila sa Veľkopiatková dohoda. Vyzýva preto Spojené kráľovstvo a EÚ, aby ďalej hľadali riešenia, ako umožniť pokračovanie voľného obehu tovaru a služieb a voľného pohybu osôb medzi územiami bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo integritu európskej colnej únie, ako aj vnútorného trhu alebo práva a povinnosti Írska podľa právnych predpisov EÚ, okrem iného pokiaľ ide o voľný pohyb občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Zdôrazňuje, že je potrebné zachovať programu EÚ PEACE a Interreg so Spojeným kráľovstvom ako partnerom.

20.

Ako už v minulosti uviedol, dúfa, že odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie nebude mať nepriaznivý vplyv na región Andalúzie, a najmä na tisícky pracovníkov zo siedmych obcí oblasti Campo de Gibraltar, ktorí denne dochádzajú do Gibraltáru za prácou, a občanov na obidvoch stranách, keďže v tejto oblasti, a najmä v pohraničnom meste La Línea de la Concepción, existuje silná vzájomná sociálna a hospodárska závislosť.

21.

Pripomína, že najvzdialenejšie regióny Európskej únie trpia štrukturálnymi znevýhodneniami uvedenými v článku 349 Zmluvy o fungovaní EÚ. Veľká závislosť niektorých z týchto regiónov na britskom hospodárstve vyvoláva potrebu konkrétnych ochranných opatrení EÚ s cieľom kompenzovať možný negatívny vplyv na ich krehké hospodárstva.

22.

Žiada zmluvné strany, aby výslovne stanovili, že spoločné orgány uvedené v návrhu dohody o vystúpení sa budú zaoberať územným aspektom a zdôrazňuje, že pre vlastnú nepretržitú spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami v Spojenom kráľovstve počas prechodného obdobia i po ňom bude hľadať vhodnú štruktúru, akou je napríklad zmiešaný výbor podobný ostatným orgánom, ktoré má VR s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ.

23.

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na obdobie po roku 2020, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam v Spojenom kráľovstve zaistil jednoduchý prístup k spolupráci s ich partnermi v EÚ pomocou účasti na programoch spolupráce EÚ podobným spôsobom, akým sa v súčasnosti zúčastňujú krajiny ako Nórsko alebo Island, ako aj pomocou makroregionálnych stratégií a v rámci európskych zoskupení územnej spolupráce.

24.

V tejto súvislosti pripomína, že napriek tomu, že sám nezohráva v rokovaniach oficiálnu úlohu, niektorí jeho členovia a orgány, ktoré zastupujú, budú mať v závislosti od svojho postavenia v štátnych právnych rámcoch možnosť zaujať oficiálny postoj. Žiada preto, aby nadchádzajúce rokovania o budúcich partnerských dohodách prebiehali transparentne a inkluzívne tak, aby miestne a regionálne samosprávy mohli včas a vhodne na ne reagovať a zaujať k nim stanovisko s cieľom predvídať možné vplyvy, najmä v hospodárskej oblasti, a tak náležite chrániť svoje územia. Opakuje svoje presvedčenie, že má najlepšiu pozíciu na to, aby vypracoval a realizoval inštitucionálne mechanizmy na podporu pravidelných konzultácii po vystúpení a interakcie s miestnymi samosprávami a decentralizovanými parlamentmi a zhromaždeniami v Spojenom kráľovstve. Súhlasí s tým, aby sa začali interné prípravy s cieľom zabrániť prerušeniu vzťahov v dôsledku vystúpenia.

25.

Zdôrazňuje, že rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom poukazujú na náklady a riziká v prípade neexistencie Únie a pridanú hodnotu Európskej únie ako komunity so spoločnou budúcnosťou a hodnotami založenej na skutočnej solidarite a konkrétnych výsledkoch pre blaho jej občanov počnúc slobodou pohybu. Kontext rokovaní ponúka tiež príležitosť oživiť európsku integráciu ako otvorený proces, ktorého cieľom je budovať spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu Európu založenú na spoločných hodnotách a podpore viacúrovňového riadenia medzi Európskou úniou a štátnymi, regionálnymi a miestnymi úrovňami.

26.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil hlavnému vyjednávačovi Európskej komisie, koordinátorom pre otázky brexitu v Európskom parlamente a Európskej rade, vláde Spojeného kráľovstva, zhromaždeniam a vládam decentralizovaných administratív a miestnym samosprávam Spojeného kráľovstva a bulharskému predsedníctvu Rady EÚ.

V Bruseli 17. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/5


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva EÚ

(2018/C 361/02)

Spravodajca:

Ossi MARTIKAINEN (FI/ALDE), člen mestskej rady v Lapinlahti

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

I.   ÚVOD

Kontext stratégie lesného hospodárstva EÚ

1.

Politika lesného hospodárstva spadá v Európskej únii do právomoci členských štátov.

2.

V niektorých oblastiach týkajúcich sa lesov a ich využívania má však Európska únia výlučnú právomoc alebo sa o právomoc delí s členskými štátmi. Medzi tieto oblasti patrí najmä spoločná obchodná a poľnohospodárska politika, rozvojová politika, politika v oblasti klímy, ako aj oblasti životného prostredia, energetiky, biohospodárstva a obehového hospodárstva.

3.

Táto skutočnosť viedla k tomu, že na úrovni EÚ je potrebné zabezpečiť koordináciu politík EÚ, ktoré majú vplyv na otázky spojené s lesným hospodárstvom, a preskúmať vplyv globálnych záväzkov EÚ v oblasti udržateľného využívania lesov. Stratégia lesného hospodárstva by mala zohľadňovať spoločné ciele členských štátov, ako aj rozdiely medzi nimi. Keď EÚ rokuje o otázkach, ktoré majú vplyv na lesy (pozri bod 2), napríklad v rámci Organizácie Spojených národov a Svetovej obchodnej organizácie, musí zohľadniť názory členských štátov a ich regiónov na lesy. Stratégia lesného hospodárstva je účinný nástroj na harmonizáciu rozličných politických oblastí a zosúladenie rozdielnych pohľadov členských štátov a ich regiónov. Jej úlohou je tiež poukázať na nové ciele a opatrenia, ktoré by sa mali preskúmať na úrovni EÚ.

4.

V EÚ sa uznávajú zásady udržateľného obhospodarovania lesov, ktoré boli schválené na celoeurópskej úrovni a vypracované v rámci procesu Forest Europe. Tieto zásady, ktoré zabezpečujú udržateľné obhospodarovanie lesov a medzi ktoré by sa mala začleniť aj zásada kaskádového využívania, sú uplatňované pri vypracúvaní vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ochrany lesov a prírody, ako aj pri príprave trhových osvedčení.

5.

Lesy pokrývajú 43 % územia členských štátov EÚ. Ide o veľmi rozmanité lesy, pokiaľ ide o ich typ (vrátane lesných pozemkov bez lesných porastov) aj o možnosti ich využívania. Viac ako 60 % týchto lesov je v súkromnom vlastníctve a zvyšok v rôznych formách verejného vlastníctva. Miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu aj ako majitelia lesov. Vlastníctvo miestnymi orgánmi je treťou najbežnejšou formou vlastníctva lesov v Európe.

6.

Miestne a regionálne orgány môžu byť vlastníkmi lesov. Taktiež s nimi môžu hospodáriť a vykonávať právne predpisy týkajúce sa lesov. To znamená, že majú značné skúsenosti a odborné znalosti v tejto oblasti. Pre miestne a rôzne regionálne orgány sú lesy dôležitým prvkom hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľného rozvoja, ktorý sa viac než sto rokov prejavuje pri vypracovávaní a realizácii plánov riadenia založených na zásadách trvácnosti, stability a udržateľného výnosu širokej škály lesných produktov, ako aj pri uplatňovaní prísnych právnych predpisov v oblasti lesov zameraných na ich ochranu. Z tohto dôvodu by sa s nimi v prípade aktualizácie stratégie EÚ v oblasti lesného hospodárstva mali viesť konzultácie. Miestne a regionálne orgány nie sú len dôležitými zainteresovanými stranami v otázkach súvisiacich s lesným hospodárstvom, ale aj bytostne zainteresovanými stranami rovnako, ako vlastníci lesov.

II.   UDRŽATEĽNÁ POLITIKA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA Z POHĽADU MIESTNYCH A REGIONÁLNYCH ORGÁNOV

7.   Hospodársky udržateľná politika lesného hospodárstva

7.1.

Sektor lesného hospodárstva sa podieľa 7 % na hospodárskom raste Európy a poskytuje prácu pre 3,5 mil. osôb, resp. až pre 4 milióny, ak sa zaráta aj odvetvie získavania bioenergie z lesných zdrojov. V roku 2011 dosiahla hodnota produkcie odvetvia lesného hospodárstva EÚ 460 mld. EUR. Činnosti a pracovné miesta v rámci lesného hospodárstva majú zásadný význam pre vidiecke a riedko osídlené regióny, ale aj pre rozprúdenie hospodárskeho rastu vo väčších i menších mestách a podporu spolupráce medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. V stratégii lesného hospodárstva by sa mal klásť dôraz na hospodársky rast, zamestnanosť a európske investície a mali by sa identifikovať nové ponúkané príležitosti, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať podpore hospodárskeho rozvoja subjektov odvetvia lesného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch.

7.2.

Miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu pri podpore podnikov pri využívaní miestnych zdrojov dreva a prechode na biohospodárstvo. Napríklad v prvom rade výber stavebných materiálov a získavanie energie pre potreby komunít a na vykurovanie budov vo verejnom vlastníctve a druhorado intenzívnejšie využívanie moderných biopalív v oblasti verejnej dopravy sú užitočné nástroje, ktoré môžu prispieť k silnejšiemu hospodárstvu a väčšej zamestnanosti v regiónoch. Vývoj a používanie moderných biopalív z lesov a iných zdrojov je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti klímy v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. To si bude vyžadovať značné investície do technologického rozvoja, pilotných zariadení a veľkovýroby, ako aj zavedenie dlhodobého právneho rámca, ktorý by vytvoril stabilné podmienky pre potrebné rozsiahle investície.

7.3.

90 % surového dreva používaného v Európe pochádza z Európy. Z hľadiska zamestnanosti a hospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni by sa malo vynaložiť úsilie na ešte vyššiu úroveň domácej spotreby, pričom treba brať do úvahy udržateľnosť lesných zdrojov a použitie dreva. Na to je potrebné, aby sa náležite docenili určité druhy, ktoré sa vyskytujú v našich lesoch, no na trhu po nich v súčasnosti nie je dopyt. Zároveň by sa mali preskúmať aj nové spôsoby využitia a nové technológie.

7.4.

Preskúmanie stratégie lesného hospodárstva musí byť zosúladené s aktualizáciou stratégie pre biohospodárstvo. Pri rozvoji lesného biohospodárstva a podpore inovácií treba dbať na súlad v rámci rôznych politík EÚ.

7.5.

Pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky je dôležité, aby sa zahrnuli nástroje, ktoré slúžia na podporu lesného hospodárstva vo vidieckych oblastiach, akými sú nástroje na predchádzanie odlesňovaniu, na obnovu a konverziu lesov, na riadenie a obhospodarovanie lesov, podpora zalesňovania okrajovej poľnohospodárskej pôdy, ako aj vytvorenia a obnovy agrolesníckych systémov, zachovanie lesov ako neoddeliteľnej súčasti systémov extenzívnej živočíšnej výroby, ako aj podpora podnikania a odbornej prípravy v tomto sektore.

7.6.

Hospodárska udržateľnosť závisí aj od efektívnosti a transparentnosti využívania produktov lesa. V tejto oblasti môžu zohrávať veľmi dôležitú úlohu použité technológie.

7.7.

Takisto je potrebné vypracovať a zaviesť dynamický a integrovaný lesnícky informačný a kartografický systém, na základe ktorého by mohli vlastníci aj správcovia prijímať svoje rozhodnutia.

8.   Environmentálne udržateľná politika lesného hospodárstva

8.1.

Európske lesy chránia biodiverzitu, poskytujú ekosystémové služby a zachytávajú emisie oxidu uhličitého z atmosféry. V súčasnosti sa približne 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ zachytáva v lesoch. Prostredníctvom úspešného dlhodobého prístupu na základe regionálnych špecifík by až 90 % európskych lesov mohlo mať prirodzený alebo poloprirodzený charakter a byť domovom pre širokú škálu druhov. Investície do trvalo udržateľného lesného hospodárstva budú pokračovať s cieľom zabezpečiť udržateľnejšie a zdravšie lesy.

8.2.

Využívanie lesov je udržateľné, ak drevo rastie rýchlejšie, než sa ťaží, a ak sa zohľadňujú požiadavky na biodiverzitu. Treba poznamenať, že plocha územia, ktorú pokrývajú európske lesy, ako aj miera ich rastu sa od roku 1990 zvýšili. Popri rozmanitosti je jedným z hlavných cieľov environmentálne udržateľnej politiky v oblasti lesného hospodárstva zastavenie odlesňovania v celosvetovom meradle a v oblastiach Európy, ktoré predstavujú výzvy. Pri posudzovaní udržateľnosti využívania lesov by sa malo prihliadať na rozmanitosť lesných ekosystémov a odlišný význam, ktorý majú pre svoje okolité oblasti v rôznych regiónoch Európy.

8.3.

Brať ohľad na rozmanitosť a mnohotvárny charakter lesných ekosystémov v lesnom hospodárstve je dôležité pre mnohé rastlinné a živočíšne druhy, ako aj na rekreačné využitie lesov.

8.4.

Strednodobé preskúmanie stratégie lesného hospodárstva by malo klásť väčší dôraz na viacrozmerný význam lesov v rámci politiky v oblasti zmeny klímy, pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody, plnení cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi a v snahe o splnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, aby sa udržateľné obhospodarovanie lesov kládlo na rovnakú úroveň ako iné opatrenia zamerané na znižovanie emisií CO2. Miestne a regionálne orgány môžu konať efektívnejšie s cieľom splniť spoločné ciele, a to aj v odvetví lesného hospodárstva, ak bude strednodobé hodnotenie obsahovať konkrétne, špecifické a osvedčené návrhy opatrení, ako aj príklady.

8.5.

V Európe prebieha živá diskusia o environmentálnom stave a rozvoji lesov a niekedy to vedie k sporom na miestnej a regionálnej úrovni. Je dôležité, aby sa na výskum európskych lesov a ich obhospodarovania a rozvoja vynakladali potrebné prostriedky a aby orgány a občianska spoločnosť mali k dispozícii z verejných zdrojov spoľahlivé údaje o lesoch, a to s cieľom uľahčiť dialóg.

8.6.

Na podporu rozmanitosti lesov v EÚ boli vytvorené mnohé iniciatívy, ako napríklad sústava Natura 2000, smernice o vtákoch a biotopoch, podpora zelenej infraštruktúry a stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020. Miestne a regionálne orgány ich pomáhajú vykonávať a mali by mať väčší priestor na prispievanie k obsahu týchto opatrení.

8.7.

V mnohých členských štátoch a regiónoch EÚ predstavujú lesné požiare hlavnú hrozbu pre zachovanie lesných ekosystémov (1). Činnosť vedená miestnou komunitou je najrýchlejší a najúčinnejší spôsob, ako obmedziť škody spôsobené lesnými požiarmi. Úsilie EÚ sa musí zamerať na poskytovanie pomoci v súvislosti s technickými školeniami, vďaka ktorým by sa mohla zlepšiť schopnosť komunít pomôcť si samy, ako aj na lepšiu pripravenosť hasičských služieb a iných pracovníkov v oblasti bezpečnosti občanov zaručiť počiatočnú reakciu a dostať katastrofu pod kontrolu (2).

8.8.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vďaka niektorým najvzdialenejším regiónom má EÚ amazonské a subtropické lesy. Tieto pralesy sú jedinečným laboratóriom pre vedecký výskum, špecializáciu a inováciu (napríklad farmaceutický výskum a využívanie výťažkov z rastlín). Biodiverzita najvzdialenejších regiónov predstavuje takmer 80 % európskej biodiverzity a je nevyhnutná pre zachovanie ekologickej rovnováhy planéty. Miestne a regionálne orgány sú strážcami tohto neoceniteľného pokladu a musia mať k dispozícii adekvátnu podporu na obhospodarovanie a zachovanie týchto pralesov.

9.   Sociálne udržateľná politika lesného hospodárstva

9.1.

Lesy zabezpečujú množstvo ekosystémových služieb a okrem dreva poskytujú veľa ďalších prírodných produktov. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov zaistí, aby to tak zostalo pre občanov aj v budúcnosti. Prírodné produkty a rekreačné príležitosti, ktoré ponúkajú lesy, majú mnohé prínosy pre zdravie.

9.2.

Lesy zároveň prinášajú rozsiahle výhody pre spoločnosť, najmä z hľadiska kvality života a blahobytu, a sú veľmi dôležité pre zachovanie rovnováhy v živote občanov. Výbor preto navrhuje, aby sa prostredníctvom verejných alebo súkromných iniciatív a s pomocou EÚ podporilo vytváranie nových lesných plôch.

9.3.

Využívanie sociálne udržateľných lesov si vyžaduje dlhodobé územné plánovanie. S miestnymi a regionálnymi orgánmi resp. s obyvateľmi žijúcimi v týchto regiónoch, ako aj vlastníkmi lesov sa musia viesť konzultácie o otázkach týkajúcich sa využívania a ochrany lesov.

9.4.

Táto politika by mala formovať obchodnú a rozvojovú politiku EÚ na celosvetovej úrovni: environmentálne udržateľné využívanie lesov v rozvojových krajinách, biodiverzita, sociálne udržateľná politika lesného hospodárstva (vlastníctvo pôdy, práva na využívanie lesov, práva miestnych obyvateľov) musia byť dôležitou súčasťou globálnej agendy EÚ.

9.5.

Výskumné údaje týkajúce sa vývoja a využívania lesov musia byť so zreteľom na podporu rozhodovacieho procesu ľahko dostupné občanom a miestnym a regionálnym orgánom. To je argument v prospech informovania širokej verejnosti o výskume Komisie z roku 2018 týkajúceho sa európskych lesov a jeho rozsiahlej prezentácie odvetvovým zainteresovaným stranám a širokej verejnosti.

9.6.

To však bude možné len vtedy, ak sa bude udržiavať kultúra lesného hospodárstva, ktorá sa bude musieť posilniť a obohatiť zvnútra, a to výmenou skúseností a postupov uplatňovaných vo všetkých európskych lesných oblastiach, ako aj zvonku prostredníctvom podpory zo strany mestského obyvateľstva, ktoré je preto potrebné informovať o prínose lesov a ich obhospodarovania.

9.7.

Prioritným východiskovým bodom všetkých stratégií lesného hospodárstva – regionálnych, celoštátnych a predovšetkým európskych – by malo byť udržanie obyvateľstva v daných oblastiach, pretože len tak je možné obhospodarovať lesy a využívať ich zdroje.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov Politika lesného hospodárstva: ciele 20/20/20 (Ú. v. EÚ C 141, 29.5.2010, s. 45).

(2)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov Revízia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany (pozri stranu 37 tohto úradného vestníka).


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/9


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) po roku 2020 – Investovanie do európskych pobrežných spoločenstiev

(2018/C 361/03)

Spravodajca:

Alberto Núñez Feijóo (ES/EĽS), predseda vlády autonómnej oblasti Galícia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

víta diskusiu o fonde, ktorý má zásadný význam z hľadiska zlepšenia sociálnych, environmentálnych a ekonomických aspektov pobrežných oblastí Európy, ako aj rozvoja morského rybolovu a tzv. modrej ekonomiky, ktorá je naviazaná na pobrežné a morské oblasti, najmä na vidieku;

2.

víta skutočnosť, že diskusia o budúcnosti Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) sa začína v momente, ktorý je pre Európu v námornej oblasti rozhodujúci, pretože čelí závažným výzvam, ako je napríklad prepracovanie viacročného finančného rámca (VFR) a brexit. Okrem toho oceňuje, že sa tým umožní odstrániť obmedzenia zistené vo fungovaní súčasného fondu, a to napriek skutočnosti, že by sa tak muselo urobiť už v úplne počiatočnej fáze, a prakticky už po jeho zavedení do praxe;

3.

upriamuje pozornosť na význam činnosti v európskom odvetví morského rybolovu, v ktorom pôsobí vyše 85 000 plavidiel a ktoré v celom reťazci zamestnáva vyše 340 000 osôb, pričom v rámci rybolovnej činnosti a farmového chovu vyprodukuje vyše 6 miliónov ton rýb a mäkkýšov. Poukazuje na sociálno-hospodársky dosah tohto odvetvia na mnohé pobrežné regióny, ktoré sú od neho vo veľkej miere závislé a ktoré s ním spájajú hlboké kultúrne a etnografické väzby;

4.

zdôrazňuje vplyv spoločnej rybárskej politiky (SRP) a integrovanej námornej politiky (INP) pri určovaní budúcnosti tejto činnosti v Európe, pretože zameriavajú ciele tejto aktivity na jej environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť;

5.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávali doterajšie programy financovania pri netraumatizujúcej transformácii tohto odvetvia. Tento sektor vynaložil na svoju adaptáciu obrovské úsilie, ktoré si zaslúži uznanie, rovnako ako aj skutočnosť, že sa stal popredným spracovateľským odvetvím, ktoré je konkurencieschopné na celosvetovej úrovni;

6.

upozorňuje na problémy vyplývajúce z uplatňovania SPP, ako je napríklad znižovanie objemu odhodených úlovkov alebo rozsah maximálneho udržateľného výnosu (MSY). Okrem toho poukazuje na problémy, ktoré spôsobí brexit, ako aj na ďalšie, vyplývajúce z nových výziev, ktoré každodenne prináša trh a celosvetová produkcia bielkovín z morských živočíchov, keďže je potrebné, aby sa na naše trhy dodávali zdravé výrobky spĺňajúce kritériá bezpečnosti potravín;

7.

pripomína spoločenský prínos rybolovu pre celú Európsku úniu, a to najmä v dvoch oblastiach: potraviny a klíma. Rybolov prispieva k potravinovej sebestačnosti Európskej únie a zaručuje občanom, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi, hygienicky kvalitné výrobky v súlade s pravidlami dobrého riadenia rybného hospodárstva alebo akvakultúry. Výbor pripomína, že oblasť potravín patrí medzi ústredné právomoci Únie, ako ich vymedzuje ZFEÚ, a že európsky trh je závislý od dovozu morských produktov. Zdôrazňuje, že potraviny sú druhým cieľom trvalo udržateľného rozvoja, ktorý stanovila OSN, víta iniciatívu vypracovať správu „Food from the oceans“ (Potraviny z oceánov) a vyzýva, aby sa jej odporúčania zaviedli do praxe. Prostredníctvom investícií do lodí a prístavov pomáha sektor rybolovu znižovať emisie skleníkových plynov a získať kontrolu nad fosílnymi zdrojmi energie;

Dynamické odvetvie s potenciálom, ktoré si vzhľadom na neustále zmeny zaslúži podporu

8.

sa domnieva, že je dôležité zabezpečiť rozpočet potrebný na podporu realizácie zmien vyplývajúcich zo SRP, ako aj na riešenie výziev, ktoré ovplyvňujú odvetvie morského rybolovu;

9.

vyzýva Európsku komisiu, aby v kontexte nového VFR predložila taký návrh ENRF, ktorý by bol dostatočne komplexný na to, aby umožnil dosiahnutie úloh a cieľov SRP. Vďaka tomu by bolo možné investovať do pobrežných spoločenstiev, ktoré prechádzajú transformáciou, a zároveň zohľadniť vonkajší rozmer rybolovu;

10.

požaduje, aby sa ciele ENRF sústredili na činnosti v rámci morského rybolovu a udržateľnej morskej a sladkovodnej akvakultúry a na ich význam, a nie na to – ako už bolo viackrát naznačené –, aby sa prednostne venovala pozornosť ich nahradeniu inými činnosťami, keďže všetky námorné činnosti môžu byť kompatibilné. Domnieva sa, že rybolovná činnosť si môže zachovať svoj tradičný charakter a do budúcna ho opäť oživiť, a preto je dôležité zvýšiť atraktívnosť rybárskej profesie. Konkrétne žiada, aby sa ENRF venoval odvetviu rybolovu a udržateľnej morskej a sladkovodnej akvakultúry a zameral sa na dosiahnutie cieľov SRP, najmä na podporu drobného pobrežného rybolovu, poskytovanie stimulov mladej generácii, zvýšenie atraktívnosti rybárskej profesie a podporu európskych pobrežných spoločenstiev EÚ. Výbor regiónov preto požaduje, aby bol ENRF navrhnutý tak, aby podporoval nové formy a vývoj tohto hospodárskeho odvetvia a aby tieto formy podpory boli kompatibilné s pravidlami o štátnej pomoci;

11.

opakovane vyjadruje podporu požiadavke zainteresovaných strán vytvoriť na úrovni EÚ nástroj financovania v námornej a environmentálnej oblasti, z ktorého by sa poskytovala podpora novým aj etablovaným podnikom, a to vo forme úverov a bankových záruk. Oceňuje zahrnutie rybolovu medzi intervenčné priority druhej generácie Junckerovho plánu a želá si, aby sa tento prístup zachoval aj po roku 2020;

12.

požaduje, aby bol v ENRF na obdobie po roku 2020 zahrnutý a posilnený územný rozmer príslušných politík a aby sa z tohto fondu podporovala prípadná transformácia európskych pobrežných spoločenstiev zameraná na diverzifikáciu tradičných námorných odvetví, a to podporou investícií do doplnkových aktivít, ako sú napr. reštaurácie ponúkajúce ryby z miestnej produkcie a environmentálne, kultúrne a osvetové služby v odvetví rybolovu;

13.

trvá na tom, aby sa zachovali a rozšírili dostupné prostriedky na podporu miestneho rozvoja, keďže stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou sa v prípade malých spoločenstiev osvedčili, a to poskytovaním finančnej podpory na posilnenie postavenia spoločenstiev a diverzifikáciu hospodárskej činnosti nad rámec rybolovu;

Súčasný ENRF – významná podpora s rozdielnymi cieľmi a oneskoreným uplatňovaním

14.

oceňuje význam súčasného ENRF a víta jeho usporiadanie a špecializáciu v dvoch základných oblastiach, ktoré sa týkajú SRP a INP, pričom sa navzájom neprelínajú;

15.

žiada, aby sa pre najvzdialenejšie regióny zaviedli osobitné opatrenia a postupy v oblasti riadenia, a to v rámci nových programov EÚ na podporu udržateľného rozvoja rybolovu a ďalších sektorov modrého hospodárstva v týchto regiónoch, pričom treba dbať na uplatňovanie článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto opatrenia by mali byť súčasťou osobitného nástroja, ktorý by zahŕňal systém kompenzácie dodatočných nákladov spojených s produktmi rybolovu a akvakultúry v najvzdialenejších regiónoch, na ktorý sa v súčasnosti vzťahuje ENRF;

16.

vyjadruje poľutovanie nad neskorým zavedením fondu do praxe a následným značným oneskorením sprístupnenia finančných prostriedkov a začatia ich využívania. Za príčinu tohto omeškania považuje oneskorené schválenie fondu, pomalý proces validácie operačných programov, ako aj mätúce a nejasné vymedzenie financovateľných aspektov;

17.

vyzýva na zlepšenie procesu čerpania a uplatňovania finančných prostriedkov z ENRF s cieľom dobehnúť zameškané. Nabáda, aby sa zintenzívnilo úsilie zamerané na sprístupnenie finančnej podpory s cieľom dosiahnuť pokrok a zvýšiť nízku mieru celkového čerpania prostriedkov z fondu, ktorá bola v novembri 2017 na úrovni 2,7 %;

18.

sa domnieva, že je nevyhnutné v budúcnosti lepšie zosúladiť programovanie a usporiadanie, ktoré spôsobujú dočasné rozdiely medzi cieľmi a finančnými prostriedkami spojenými so SRP. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť jasnú stratégiu využívania finančných prostriedkov pred stanovením výziev vyplývajúcich z cieľov, ako je MSY alebo znižovanie objemu odhodených úlovkov;

19.

víta nasmerovanie značného objemu finančných prostriedkov do stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou, pričom vyčlenenie finančných prostriedkov na opatrenia na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti a zvýšenie konkurencieschopnosti nášho odvetvia morského rybolovu považuje za rozumné a prezieravé opatrenie;

Význam nového osobitného horizontálneho fondu

20.

poznamenáva, že počas rozpočtového procesu by Európa nemala zanedbávať tzv. malé politiky, ako je SRP. Zdôrazňuje, že ENRF je dôležitý pre pobrežné spoločenstvá, pretože im pomáha diverzifikovať ich ekonomiku, rybárom pomáha pri prechode na udržateľný rybolov a financujú sa z neho projekty, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta a zlepšujú kvalitu života v európskych pobrežných oblastiach;

21.

súhlasí so všeobecnou požiadavkou, aby minimálna prahová hodnota nového ENRF dosiahla 1 % VFR na obdobie po roku 2020 (1), a to pridaním 0,47 % pre INP k 0,53 %, ktoré sú na rybolov a akvakultúru vyčlenené v súčasnosti. Tvrdí, že rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ sa nesmie používať ako zámienka na zníženie budúceho financovania z ENRF, a to vzhľadom na zásadné výzvy, ktoré z tohto procesu vyplývajú pre ochranu životného prostredia, rybolov a obchod;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť nové ciele, ktoré by prispievali k životaschopnosti a posilneniu činností v oblasti morského rybolovu. Treba vyzdvihnúť význam podpory a dosiahnutia náležitej generačnej obnovy, čo si vyžaduje uprednostňovať rozpočtovú podporu v rámci odbornej prípravy a prístupu k tejto činnosti prostredníctvom nákupu alebo náhrady plavidiel, keďže sa tým nezvyšuje rybolovné úsilie;

23.

žiada, aby zlepšenie bezpečnosti a životných podmienok námorníkov patrili medzi potvrdené priority budúceho ENRF ako súčasť jeho príspevku k uplatňovaniu 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv;

24.

opakuje všeobecnú požiadavku podporovať a podnecovať obnovu rybárskej flotily, aby sa predišlo škodám v dôsledku jej zastarávania, keďže priemerný vek rybárskych plavidiel v EÚ je 22,6 roka. Túto obnovu treba podporovať bez toho, aby sa zvyšovalo rybolovné úsilie, pričom zamerať by sa mala na zlepšenie bezpečnosti (napríklad požiarnej bezpečnosti), ako aj pracovných a životných podmienok na palube plavidiel;

25.

ENRF musí pomáhať sektoru rybolovu a akvakultúry prispievať k európskym cieľom v oblasti klímy vďaka všeobecnému rozšíreniu inovačných investícií (motory, aerodynamika atď.). Výbor upozorňuje na reštriktívne podmienky stanovené v súčasnom nariadení o ENRF, ktoré výrazne obmedzujú príspevok tohto fondu k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy. ENRF musí po roku 2020 zohrávať dôležitú úlohu v úsilí znížiť spotrebu energie v tomto odvetví;

26.

poukazuje na to, že je potrebné zachovať a zvýšiť najmenej o 10 % objem financií vyčlenených na zhromažďovanie a systematizovanie údajov, ako aj na aplikovaný výskum a zapojenie samotného odvetvia do tejto činnosti, a to podporou kontaktov medzi rybármi a vedeckými pracovníkmi;

27.

toto úsilie spája so zlepšením prijímaných opatrení na podporu zachovania morských zdrojov a prispôsobenia rybolovného úsilia, ktoré by mali byť primeranejšie. V každom prípade konštatuje, že je potrebné naďalej podporovať kompenzačné opatrenia pre flotilu vzhľadom na sociálno-ekonomické škody vyplývajúce z prijatia environmentálnych opatrení, ako je napríklad uzatváranie oblastí, dočasné pozastavenie rybolovu a ďalšie opatrenia obmedzujúce rybolovnú činnosť;

28.

požaduje, aby sa naďalej uplatňovali opatrenia, ktoré prispievajú k zlepšeniu organizácie odvetvia a jeho vnútornej súdržnosti, podnecujú jeho spoločné riadenie a vyzdvihujú jeho význam pri zabezpečovaní náležitého vymedzovania pravidiel a ich dodržiavania (2);

29.

žiada zvýšiť prostriedky vyčlenené na poradné rady a ich úlohy, aby sa prehĺbila regionalizácia spoločnej rybárskej politiky, pričom by mali byť v rámci reformy spoločnej rybárskej politiky v plnej miere zapojené regióny, ktorých sa tieto rady týkajú;

30.

požaduje, aby sa naďalej podporoval spracovateľský priemysel a marketing s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a dosiahnuť rovnaké podmienky. EÚ musí zabrániť nesúladu s ďalšími politikami, napr. trhovou politikou či daňovou a colnou politikou;

31.

naliehavo žiada, aby sa podnecovala diverzifikácia a doplňovali hospodárske činnosti pobrežných regiónov, a to pomocou stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou, najmä v tých mimomestských pobrežných oblastiach, kde sa vďaka nim podarilo vo veľkej miere udržať miestne obyvateľstvo. Z tohto dôvodu by sa mal umocniť aspekt financovania miestneho rozvoja vedeného komunitou z viacerých fondov;

32.

navrhuje, aby sa z ENRF podporovali iniciatívy a aktivity spojené s morským rybolovom, na ktoré má toto odvetvie priamy vplyv. Preto odporúča vytvoriť celoeurópsky finančný nástroj (3), ktorý by poskytoval rizikový kapitál a bankové záruky za úvery, a to za predpokladu, že investície prispejú k zlepšeniu environmentálnej udržateľnosti morského rybolovu, lovu mäkkýšov, morskej a sladkovodnej akvakultúry a reťazca more – priemysel;

33.

požaduje vypracovanie bielej knihy „More v centre pozornosti Európy“, ktorá bude zahŕňať námorný plán pre každú politiku Európskej únie;

Možnosť koordinácie a vytvárania synergií s inými fondmi

34.

zdôrazňuje možnosť vytvárania synergií a integrácie kapacít ďalších odvetvových fondov na podporu sociálno-ekonomického pokroku v pobrežných oblastiach, bez toho, aby sa musela nevyhnutne nanovo meniť ich štruktúra, keďže nastavenie a ciele každého z nich bránia prekrývaniu; opakuje svoju požiadavku, aby medziregionálne, národné a nadnárodné projekty, ktoré sú v súlade so strategickým rámcom iniciatívy a stratégiami inteligentnej špecializácie, mohli byť financované z regionálnych, národných a európskych fondov v zjednodušenom rámci a profitovať z bonusu Spoločenstva bez toho, aby museli znova prejsť verejným obstarávaním;

35.

zdôrazňuje, že integrovaný prístup financovania z viacerých fondov, ktorý je príznačný pre súčasné európske štrukturálne a investičné fondy vrátane ENRF, by sa mal po roku 2020 rozšíriť. Na tento účel by sa mali odstrániť existujúce regulačné rozdiely, ktoré v súčasnosti obmedzujú možnosť čerpať tieto fondy naraz na miestnej úrovni, a to aj prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou;

36.

sa domnieva, že tieto synergie by sa mohli zameriavať na využívanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v prípade projektov v mimomestských pobrežných oblastiach, a to prostredníctvom stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou vrátane analýzy možností vzájomného prepojenia týchto fondov pre všetky druhy akvakultúry, s osobitným odkazom na sladkovodnú akvakultúru vo vnútrozemských členských štátoch, ako už tieto štáty a regióny opakovane výslovne požadovali;

37.

sa zasadzuje za investície z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) do takej infraštruktúry spojenej s morským rybolovom (najmä prístavov), ktorá prispieva k regionálnemu rozvoju v okrajových a mimoriadne izolovaných oblastiach. Navrhuje, aby sa niektoré kroky spojené s transformáciou mohli vykonávať v rámci podporných opatrení pre MSP plánované v EFRR;

38.

požaduje, aby sa prostredníctvom finančnej pomoci z Európskeho sociálneho fondu (ESF) zintenzívnila odborná príprava, predovšetkým v spojitosti s generačnou obnovou;

39.

sa domnieva, že tzv. modrá ekonomika, v súlade s odporúčaniami predloženými v jeho stanovisku o modrom raste (4), má stále nevyužitý potenciál v oblasti tvorby ďalších pracovných miest a hospodárskeho rastu na európskej úrovni prostredníctvom inteligentných investícií do inovatívnych podnikov zameraných na budúcnosť. Navrhuje obmedziť súčasné prekrývanie medzi ENRF a programom Horizont 2020 v oblasti rybolovu, akvakultúry a morského výskumu;

Nový, zjednodušený a flexibilný fond, prispôsobený SRP a definovaný na jej základe

40.

dôrazne požaduje, aby sa značne zjednodušilo využívanie ENRF, pričom EÚ by mala stanoviť všeobecné usmernenia a jednotlivé morské oblasti a regióny by si mohli prispôsobovať ich uplatňovanie na svojom území bez toho, aby sa tým na každej kompetenčnej a administratívnej úrovni zvyšovala právna zložitosť. Podľa výboru by sa toto zjednodušenie malo vzťahovať aj na zavedenie menej náročných požiadaviek a stručnejších žiadostí na získanie financovania. Zdôrazňuje, že postup podávania žiadosti by mal byť schopný zvládnuť každý subjekt sám, bez odbornej pomoci a poradenstva tretích strán;

41.

podporuje požiadavku na fond prispôsobený situácii v SRP a predmetnom odvetví. Pripomína, že ENRF ako osobitný finančný program by sa mal definovať na základe úloh a cieľov SRP, a nie naopak. Zdôrazňuje, že je potrebné upraviť poskytovanie finančných prostriedkov podľa činností, ktoré sa majú vykonávať, a zabrániť tak oneskoreniam pri vyplácaní prostriedkov príjemcom, aby sa predišlo napätým situáciám v ich hospodárení;

42.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zabezpečilo flexibilné a správne využívanie fondu, je dôležité jasne definovať prvky, ktoré treba podporovať. Je potrebné vo všeobecnosti vymedziť usmernenia týkajúce sa oprávnenosti a spresniť prvky, ktoré sa musia podporovať v rámci konkrétnej morskej oblasti a regiónu; predovšetkým žiadame Európsku komisiu, aby vymedzila/vypracovala definíciu maloobjemového pobrežného rybolovu, pričom by mala zohľadniť nové kritériá a reagovať na reálny stav a rôznorodosť flotily EÚ;

43.

vzhľadom na to, že v prípade rybárskych podnikov ide v priemere o malé podniky, sa domnieva, že najlepšou voľbou je priama verejná podpora vo forme grantov. Zdôrazňuje, že tento model zaručuje kontrolu účelu využívania prostriedkov, ako aj ich samotného použitia, má priamy stimulačný účinok na hospodárstvo, podnecuje iniciatívy, vytvára dôveru a zaručuje získanie financovania, pretože funguje ako záruka získania prostriedkov na investície;

44.

zastáva názor, že by sa malo spolu s malými a strednými podnikmi vyvinúť viac spolupráce a synergií a vytvoriť viac centier určených na podporu výskumu a inovácií, v ktorých by sa skúšobne zavádzali nové inovácie;

45.

nadväzuje na diskusiu o tom, či je vhodné otvoriť – hoci len čiastočne – prístup k priamej finančnej podpore podnikom s vysokým počtom zamestnancov alebo veľkým obratom. Domnieva sa, že schopnosť týchto podnikov podnecovať výskum, vývoj a investície, zlepšovať pracovnoprávne normy a vytvárať pridanú hodnotu v pobrežných vidieckych oblastiach môže vyjsť v dôsledku chýbajúcej podpory navnivoč;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali všetky segmenty morského rybolovu prístup k podpore na základe svojich cieľov a charakteru. Domnieva sa, že podporu z fondu by mali mať možnosť využívať všetky pobrežné oblasti vrátane veľkých mestských centier, ktoré sú výrazne prepojené s morským rybolovom a majú aj výrazný rybársky charakter a ktoré by takisto mali mať možnosť získať podporu z ENRF;

47.

podporuje posilnenie územného zamerania fondu prostredníctvom stratégií pre morské oblasti, čo by umožnilo riešenia prispôsobené rôznym podmienkam a výzvam európskych regiónov a predišlo by sa návrhu na univerzálne riešenie;

48.

požaduje, aby pri stanovovaní cieľov, ako aj v oblasti výdavkov zohrávali regióny významnejšiu úlohu a boli nezávislejšie. Napriek tomu, že ENRF sa v súčasnosti riadi na úrovni členských štátov, v niektorých z nich existujú úspešné príklady jeho subdelegovania na príslušné regionálne orgány. V novom nariadení o ENRF by sa mal tento postup výslovne podnecovať. Vyzdvihuje jednohlasný charakter tejto požiadavky a pozitívne skúsenosti získané pri riadení ENRF v mnohých regiónoch. Mimoriadny dôraz kladie na túto požiadavku primeranosti v najvzdialenejších regiónoch, pričom by sa tiež mali preskúmať a zlepšiť podmienky uplatňovania ENRF v týchto regiónoch, a to pokiaľ ide o oprávnenosť, mieru spolufinancovania a výšku finančnej podpory. Zároveň by sa vzhľadom na ciele a špecifiká najvzdialenejších regiónov mala posilniť podpora v rámci plánov kompenzácie dodatočných nákladov pre produkty rybolovu a akvakultúry v týchto regiónoch a mali by sa zaviesť pravidlá uplatňovania porovnateľné s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na podobnú podporu v poľnohospodárstve;

Nový fond na riešenie budúcich výziev

49.

si želá, aby nová námorná politika EÚ podporovala úsilie v oblasti vývoja nových technológií a špecifických riešení na zmiernenie zmeny klímy. Pripomína, že fungovanie morských ekosystémov je v súčasnosti oslabené v dôsledku zmeny klímy, znečistenia a nadmerného využívania zdrojov;

50.

zdôrazňuje význam INP a potrebu vyčleniť na ňu viac zdrojov, pretože predstavuje spôsob podpory zvyšovania zamestnanosti a vytvárania bohatstva v súvislosti s morom. Zdôrazňuje, že je potrebné mať k dispozícii osobitné fondy a považovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu za základný prvok v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o námorné priestorové plánovanie, zhromažďovanie údajov, posilnenie bezpečnosti a dohľadu a vytváranie oblastí určených na populačnú obnovu rybej fauny;

51.

nalieha, aby sa pre modrú ekonomiku vytvoril európsky investičný mechanizmus, resp. fond, akási námorná odnož Junckerovho plánu 2.0. Mohol by mať dva doplňujúce sa spôsoby zasahovania: priame financovanie na európskej úrovni štrukturálnych projektov a rizikových projektov a vytváranie regionálnych investičných platforiem;

52.

vyzdvihuje vonkajší rozmer SRP a INP. Jeho význam je zjavný najmä v súvislosti s potrebou podporiť príspevok EÚ k zlepšeniu riadenia oceánov. Podporuje túto činnosť ako spôsob zlepšenia udržateľnosti a zvýšenia konkurencieschopnosti nášho odvetvia morského rybolovu vďaka vytvoreniu rovnakých podmienok hospodárskej súťaže a lepšej udržateľnosti našich oceánov;

53.

sa domnieva, že námorné odvetvie má potenciál vytvárať ďalšie pracovné miesta a zvyšovať hospodársky rast. Poukazuje na skutočnosť, že niektoré regióny už vypracovali podrobné plány rozvoja námorného hospodárstva a mnohé ďalšie ich práve pripravujú;

54.

pripomína, že námorným otázkam sa venuje zvýšená pozornosť na medzinárodnej scéne, ako o tom svedčia závery konferencií COP 21 a 22, ako aj dohody o voľnom obchode, a že námorné podniky EÚ čelia tvrdej zahraničnej konkurencii vo všetkých odvetviach tzv. modrej ekonomiky, ako je doprava, energetika, inovácie, lodiarstvo, rybolov a akvakultúra. Zasadzuje sa preto za dôslednú a dostatočne financovanú politiku EÚ, ktorú považuje za optimálnu voľbu pre prímorské regióny EÚ, a nabáda EÚ, aby investovala do týchto odvetví, najmä do získavania energie z obnoviteľných morských zdrojov a do morských biotechnológií, v ktorých môžeme získať postavenie svetového lídra;

55.

upozorňuje, že pre odvetvie morského rybolovu predstavuje brexit v krátkodobom i dlhodobom horizonte závažnú výzvu a že je potrebné zohľadniť jeho dosah na regióny a zaoberať sa ním (5). Varuje pred možným negatívnym vplyvom tohto procesu z hľadiska dosahu na rybolov a uvádzanie jeho produktov na trh a požaduje finančnú podporu na oslabenie tohto vplyvu;

56.

podporuje zvýšenie podielu stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v celkovom finančnom balíku, keďže tento nástroj sa v malých pobrežných spoločenstvách ukázal ako efektívny. Navrhuje zahrnúť do týchto stratégií nové pracovné postupy, ktorých účelom bude propagovať dôležitú sociálno-hospodársku úlohu morského rybolovu a zatraktívniť ho pre mladých ľudí, aby sa podnietila generačná obmena. Vyzdvihuje úlohu, ktorú pri koordinácii tohto úsilia zohráva a môže aj naďalej zohrávať sieť FARNET.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Ako bolo spomenuté na zasadnutí Valného zhromaždenia Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) v Helsinkách, ktoré sa týkalo námorných otázok. Treba poznamenať, že v CPMR je združená väčšina hlavných regiónov, v ktorých má dôležité postavenie morský rybolov a ktoré sú príjemcami prostriedkov z ENRF. Tento prístup by pre SRP zabezpečil konštantný rozpočet a podporil by prijímanie ambicióznejších opatrení v rámci INP.

(2)  Je potrebné vyzdvihnúť značne úspešné modely, ktoré môžu slúžiť ako vzor pre ďalších príjemcov pomoci. Ako príklady možno v tejto súvislosti uviesť katalánske oficiálne výbory pre spoločné riadenie, do ktorých je zapojených viacero zainteresovaných strán (rybári, vedeckí pracovníci, mimovládne organizácie, verejná správa a ďalšie subjekty), alebo galícijské systémy riadenia lovu mäkkýšov.

(3)  Fond, ktorý požaduje väčšina konzultovaných MSP, združení a nových podnikov tzv. modrej ekonomiky.

(4)  Pozri stanovisko VR Nová etapa európskej politiky pre modrý rast (NAT-VI/019).

(5)  Pozri štúdiu VR o dôsledkoch vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie na miestne a regionálne samosprávy v EÚ.


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/15


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast

(2018/C 361/04)

Spravodajca:

Mikel IRUJO AMEZAGA (ES/EA), vedúci delegácie autonómnej oblasti Navarra v Bruseli

Referenčný dokument:

Posilňovanie inovácie v regiónoch Európy: stratégie pre odolný, inkluzívny a udržateľný rast

COM(2017) 376 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Stratégie pre inteligentnú špecializáciu ako katalyzátor politík na podporu inovácie a rastu

1.

Európska únia je aj naďalej najväčším jednotným trhom na svete, avšak vzhľadom na vývoj situácie na iných kontinentoch musíme zmeniť zameranie našej politiky v oblasti inovácie a rastu. Na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy je nevyhnutná modernizácia priemyslu;

2.

poukazuje na to, aké je dôležité, aby všetky úrovne riadenia (EÚ, národná, regionálna a miestna) spolupracovali a aby úroveň nižšia než celoštátna mala dostatok príležitostí a finančných prostriedkov na prevzatie zodpovednosti za využitie svojho rozvojového potenciálu;

3.

zdôrazňuje, že stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3) pôsobia ako katalyzátor pre politiku v oblasti inovácie a rastu a sú dôležitým faktorom úspechu politiky súdržnosti;

4.

pripomína, že na rozvoj S3 sú potrebné stabilné, účinné a cielené opatrenia na regionálnej úrovni, pričom na to na úrovni EÚ – popri príslušných opatreniach jednotlivých štátov – možno podporovať dobré podmienky;

5.

takisto zdôrazňuje, že prostredníctvom S3 sa v regiónoch vytvorila nová „kultúra spolupráce“, pretože základom týchto stratégií je proces účasti a spolupráce medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti výskumu a inovácií a priemyslom, čo umožňuje inovácie na základe dopytu a kolektívne riešenia;

6.

konštatuje, že S3 urýchlili rozvoj skutočných regionálnych inovačných ekosystémov. Tieto ekosystémy majú značný dosah na regionálne hospodárstvo a konkurencieschopnosť a vytvárajú aj špičkové inovácie blízko k občanom na základe miestnych potrieb;

7.

zdôrazňuje, že S3 presahujú rámec jednotlivých regionálnych stratégií a mali by sa využívať na podporu účinnejšej inovačnej politiky a posilnenie medziregionálnej spolupráce;

8.

je presvedčený o tom, že medziregionálna spolupráca vychádzajúca z S3 pomôže vybudovať a pretvoriť hodnotové reťazce v EÚ, a to posilnením súčinnosti medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti investícií, čo prispeje k rozvoju hospodárstva EÚ ako celku;

Stratégie pre inteligentnú špecializáciu 2.0 založené na medziregionálnej spolupráci

9.

domnieva sa, že budúce S3 generácie 2.0 by mali byť založené na strategickej medziregionálnej spolupráci a udržateľných väzbách medzi regionálnymi ekosystémami v rámci prioritných oblastí inteligentnej špecializácie, čo predstavuje kľúčový prvok v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a odolnosti regiónov. Na tento účel by malo byť možné financovať z programu Interreg činnosti, ako sú napríklad spoločné projekty, demonštračné činnosti, nové hodnotové reťazce, ktoré súvisia s oblasťami inteligentnej špecializácie. To by regiónom pomohlo zakomponovať do inovačných ekosystémov európsky rozmer, čím by sa podporila konkurencieschopnosť jednotného trhu;

10.

je presvedčený o tom, že posilnenie medziregionálneho a cezhraničného rozmeru prostredníctvom vytvorenia medziregionálnych investičných príležitostí uľahčí expanziu regionálnych a miestnych inovácií. Kombinácia infraštruktúry v oblasti technológií, priemyslu a ľudských zdrojov v jednotlivých regiónoch na základe ich silných stránok a kapacity prispieva k vytváraniu kritického množstva, ako aj úspor z rozsahu, a preto má potenciál zvýšiť efektívnosť výskumných a inovačných systémov;

11.

domnieva sa, že spolupráca a vytváranie medziregionálnych hodnotových reťazcov prispejú k jednoduchšiemu a efektívnejšiemu prístupu ku kombinovaným a prepojeným technologickým infraštruktúram, čím zároveň pomôžu znížiť technologické riziká a neistotu v priemyselnom sektore;

12.

vzhľadom na pokrok EÚ v rokovaniach a diskusiách o novom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027 nastala vhodná chvíľa porozmýšľať o typoch nástrojov, ktoré musí EÚ uplatňovať v záujme podpory medziregionálnej spolupráce na základe S3;

13.

domnieva sa, že vzhľadom na potrebu spolupráce na všetkých úrovniach – od miestnej až po európsku – je nevyhnutné riešiť tieto výzvy:

odstrániť, pokiaľ možno, zložitosť a zvýšiť synergie a súdržnosť riadenia fondov, aby sa vytvoril ekosystém umožňujúci súčinnosť medzi financovaním na regionálnej a európskej úrovni;

zaviesť atraktívne finančné nástroje, ktoré by pomohli vytvoriť ekosystém medziregionálnej spolupráce;

zachovať prístup zdola nahor, v ktorom sa zohľadňujú miestne potreby, ako aj priority súvisiace s S3 s cieľom zvýšiť synergie medzi fondmi EÚ;

14.

odporúča, aby EÚ – prostredníctvom Komisie a Spoločného výskumného centra (JRC) – v nasledujúcom finančnom období otvorila novú etapu S3 2.0, a to na základe rozvoja medziregionálneho procesu objavovania potenciálu, v rámci ktorého by regióny v súlade s koncepciou tzv. medziregionálnej trojitej špirály združili svoje S3;

15.

proces objavovania regionálneho potenciálu musí byť založený na procese zdola nahor (bottom-up), v rámci ktorého by regionálne orgány plnili rovnaké rozvojové ciele ako ostatné regióny EÚ, vypracovali by zoznamy hlavných aktérov rozvoja v danom regióne, spoločne by preskúmali svoje nedostatky a výzvy a vykonali by analýzu nástrojov podpory, ktoré majú k dispozícii;

16.

domnieva sa, že regióny treba nabádať k tomu, aby zmapovali regionálne priority stanovené v ich S3 a v rôznych finančných alebo investičných systémoch na úrovni regiónov, členských štátov a na úrovni EÚ (Horizont 2020, COSME a pod.). Európska komisia by mala zhromaždiť stratégie S3, ktorých súčasťou je spomenuté mapovanie, a využiť ich na uľahčenie spolupráce medzi regiónmi, ako aj na vypracovanie vhodných nástrojov financovania. Toto mapovanie by malo prispieť k možnej kombinácii fondov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, celoštátnej a EÚ) v záujme podpory projektov medziregionálneho charakteru;

17.

odporúča prijať prístup zdola nahor, ktorý by regiónom umožňoval zriadiť kontaktné miesta S3. Tieto kontaktné miesta S3 by boli zodpovedné za rozvoj procesu objavovania regionálneho potenciálu s cieľom podporiť rozvoj medziregionálnej spolupráce v súlade s koncepciou tzv. medziregionálnej trojitej špirály;

18.

považuje za zásadné poskytnúť platforme S3 dostatočné prostriedky na to, aby mohla vyvíjať podporné nástroje na uplatňovanie politík pre inteligentnú špecializáciu, ako je napríklad EYE@RIS3, nástroj na monitorovanie IKT (ICT Monitoring Tool), R&I Regional Viewer alebo centrá digitálnych inovácií (Digital Innovation Hubs). Upozorňuje, že je potrebný rozsiahlejší a efektívnejší systém získavania údajov a vypracovávania štatistík na regionálnej úrovni;

Synergie medzi fondmi EÚ a iniciatívami a financovaním na regionálnej úrovni

19.

víta skutočnosť, že Komisia zaradila do správy o priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 (1) bod týkajúci sa posilnenia synergií s ďalšími programami financovania a politikami EÚ, najmä odkaz na vytváranie synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a S3;

20.

domnieva sa, že S3 by mali mať dvojitý cieľ, a to vytvárať synergie medzi regionálnymi politikami v oblasti inovácií a rozvoja a finančnými nástrojmi a takisto predchádzať duplicite. Preto by mala byť cieľom podpora synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a ďalšími fondmi, ako je napríklad budúci 9. rámcový program, a takisto s celoštátnymi a regionálnymi fondmi;

21.

domnieva sa, že proces objavovania regionálneho potenciálu by mal byť začlenený do 9. rámcového programu, ktorý by mal podporovať vytváranie, upevňovanie a internacionalizáciu regionálnych inovačných ekosystémov. Podpora kolaboratívneho výskumu, inovácie a internacionalizácie predstavuje skutočnú pridanú hodnotu EÚ, ktorá by sa mala v nasledujúcom programovom období zvýšiť. Okrem toho by sa mala v rámci budúcich fondov EÚ pre výskum, vývoj a inovácie venovať väčšia pozornosť dosahu opatrení v oblasti výskumu a inovácií na územnej úrovni;

22.

konštatuje, že existujú závažné prekážky, ktoré brzdia využívanie štrukturálnych a investičných fondov EU na medziregionálnu a nadnárodnú spoluprácu, ako je napríklad nedostatok zdrojov alebo nedostatočná administratívna kapacita, chýbajúce príklady osvedčených postupov, neistota týkajúca sa spôsobu ich využívania, chýbajúce referencie a metodický rámec, nejasné ciele, asymetrické úrovne politických právomocí, regulačné prekážky a chýbajúci finančný rámec na uľahčenie tejto činnosti;

23.

navrhuje zaviesť štruktúrovaný dialóg medzi útvarmi Európskej komisie a aktérmi regionálnych inovačných ekosystémov s cieľom zabezpečiť uskutočniteľnosť (súčasných a nových) politík a finančných nástrojov určených na podporu regionálnych inovačných ekosystémov a ich medziregionálnej spolupráce;

24.

takisto sa domnieva, že by sa malo vykonať hodnotenie inovačných partnerstiev (ERA-NET, JPI, ETP atď.). Tieto partnerstvá môžu byť účinným spôsobom, ako vyriešiť problém roztrieštenosti, zabrániť duplicite úsilia, zlepšiť inovácie a riešiť spoločenské výzvy, avšak mali by sa zverejniť štúdie dokazujúce ich vplyv;

25.

uznáva, podporuje a oceňuje úsilie a úspechy Európskej komisie, dosiahnuté najmä prostredníctvom platformy S3, pri vypracovaní štúdií týkajúcich sa poskytovania informácií, ako aj pri vývoji metodík na podporu medziregionálnej spolupráce. V tejto súvislosti uznáva, že vytvorenie tematických platforiem a spustenie pilotných projektov v oblasti medziregionálnej spolupráce predstavujú modelové nástroje s nesmiernou hodnotou;

26.

bez ohľadu na uvedené poukazuje na to, že regulačné prekážky a chýbajúci finančný rámec naďalej obmedzujú vytvorenie skutočného ekosystému medziregionálnej spolupráce. Na základe skúseností z iniciatívy Vanguard možno výzvy, ktorým čelia regióny v rámci projektu medziregionálnej spolupráce, rozdeliť do troch úrovní (v anglickom origináli layers). Prvá úroveň zastrešuje činnosti týkajúce sa konfigurácie demonštračnej infraštruktúry (vytváranie sietí regionálnych prevádzkovateľov, hľadanie synergií v činnostiach atď.). Druhá úroveň zahŕňa operačné výdavky demonštračných činností založených na vypracovaní konkrétnych projektov. V tretej, t. j. poslednej úrovni sú zahrnuté výdavky týkajúce sa možnej priemyselnej výroby alebo prístupu na trh s príslušným výrobkom alebo službou počas predchádzajúcich fáz, a to ako výsledku projektov medziregionálnej spolupráce po úspešnom ukončení demonštračných činností, t. j. po ich validácii a certifikácii;

27.

žiada, aby sa prijali urýchlené opatrenia s cieľom vytvoriť primerané a flexibilné ad hoc nástroje financovania na podporu medziregionálnej spolupráce, ktoré by vyhovovali potrebám troch úrovní spomenutých v predchádzajúcom bode. Tieto nástroje môžu mať prostredníctvom inovačného využívania finančných prostriedkov formu kombinovaného financovania (vrátane kombinácie úverov a pôžičiek a financovania z verejných a súkromných zdrojov na rôznych úrovniach), vďaka čomu by sa mohli podporiť pilotné projekty sietí medziregionálnej spolupráce, ktoré zabezpečujú priamy kontakt s priemyslom a ich dosah je markantný:

pokiaľ ide o počiatočné náklady na činnosti týkajúce sa konfigurácie demonštračnej infraštruktúry (prvý stupeň), zasadzujeme sa za súčasné fondy EÚ, ktoré by dopĺňali verejno-súkromné investície do inovačnej infraštruktúry, a to v rámci projektov medziregionálnej spolupráce. Takisto odporúča, aby sa flexibilnejšie využívala iniciatíva Interreg na podporu vytvárania priemyselných hodnotových reťazcov. Zároveň odporúča rozšíriť zameranie centier digitálnych inovácií (Digital Innovation Hubs) na ďalšie priemyselné a technologické oblasti;

pokiaľ ide o operačné výdavky demonštračných činností založených na vypracovaní konkrétnych projektov (druhá úroveň), odporúča, aby štáty/regióny, ktoré o to majú záujem, vyčlenili prostriedky na zriadenie systému poukážok (voucherov), ktorý by podporoval zapojenie ich podnikov do projektov medziregionálnej spolupráce. Účelom týchto poukážok by bolo kompenzovať náklady, ktoré vznikajú pri vypracovávaní projektu medziregionálnej spolupráce (návštevy demonštračných zariadení v iných regiónoch, štúdie doplnkovosti, vypracovanie projektových štúdií a plánov atď.). Systém medziregionálnych poukážok by mohli dopĺňať mechanizmy spolufinancovania (napríklad Európsky investičný fond) s cieľom uľahčiť prístup podnikov k službám a infraštruktúre mimo regiónu. EÚ by zohrávala úlohu katalyzátora a podporovala by regionálne riadiace orgány (napríklad v prípade spoločne dohodnutých certifikačných systémov alebo hodnotenia a auditu výdavkov vzniknutých mimo regiónu);

pokiaľ ide o investície alebo nevyhnutné výdavky súvisiace s možnou priemyselnou výrobou alebo prístupom na trh s príslušným výrobkom alebo službou (tretia úroveň), odporúča rozšírenie nástrojov, ako je napríklad InnovFin;

28.

víta zmenu a zjednodušenie článku 65 ods. 1 a článku 70 rámcového nariadenia o spoločných ustanoveniach pre európske štrukturálne a investičné fondy a je presvedčený o tom, že využívanie EFRR v oblasti medziregionálnej spolupráce má pre rozvoj budúcich S3 2.0 kľúčový význam. Bez ohľadu na uvedené požaduje pre nasledujúce finančné obdobie priaznivý právny rámec, ktorý by v záujme podpory projektov medziregionálneho charakteru posilnil synergie a možnú kombináciu fondov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, celoštátnej a EÚ).

Brusel 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  COM(2018) 2 final.


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/19


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou

(2018/C 361/05)

Spravodajkyňa:

Taňa CHRISTOVA (BG/EĽS), primátorka mesta Gabrovo

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou: Príspevok Európskej komisie na zasadnutí lídrov v Göteborgu, 17. novembra 2017

COM(2017) 673 final

Návrh odporúčania Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

COM(2018) 23 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Návrh odporúčania Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (2)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(2)

Únia, ktorá sa inšpiruje týmito hodnotami, dokázala spojiť krajiny, komunity a ľudí v jedinečnom politickom projekte, vďaka ktorému Európa poznala najdlhšie obdobie mieru, čo zároveň prinieslo sociálnu stabilitu a hospodársku prosperitu. Prijatie hodnôt, ktoré sú stanovené v zmluve, členskými štátmi vytvára spoločný základ, ktorý tvorí osobitnú črtu európskeho spôsobu života a identity a vďaka ktorému má Únia svoje miesto na svetovej scéne.

(2)

Únia, ktorá sa inšpiruje týmito hodnotami, dokázala spojiť krajiny , ich regióny, mestá a vidiecke oblasti , komunity a ľudí v jedinečnom politickom projekte, vďaka ktorému Európa poznala najdlhšie obdobie mieru, čo zároveň prinieslo sociálnu stabilitu a hospodársku prosperitu. Prijatie hodnôt, ktoré sú stanovené v zmluve, členskými štátmi vytvára spoločný základ, ktorý tvorí osobitnú črtu európskeho spôsobu života a identity a vďaka ktorému má Únia svoje miesto na svetovej scéne.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 2

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (3)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(3)

Únia a  jej členské štáty čelia rôznym výzvam vrátane populizmu, xenofóbie, rozdeľujúceho nacionalizmu, diskriminácie, šírenia falošných správ a dezinformovania, ako aj výzve týkajúcej sa radikalizácie. Tieto javy by mohli vážnym spôsobom ohroziť základy našej demokracie, narušiť dôveru v právny štát a demokratické inštitúcie a oslabovať pocit spolupatričnosti v rámci európskych spoločností a medzi nimi.

(3)

Únia, jej členské štáty , ako aj miestne a regionálne orgány, čelia rôznym výzvam vrátane populizmu, xenofóbie, rozdeľujúceho nacionalizmu, diskriminácie, šírenia falošných správ a dezinformovania, ako aj výzve týkajúcej sa radikalizácie. Tieto javy by mohli vážnym spôsobom ohroziť základy našej demokracie na všetkých úrovniach správy , narušiť dôveru v právny štát a demokratické inštitúcie a oslabovať pocit spolupatričnosti v rámci európskych spoločností a medzi nimi.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (4)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

(5)

Miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v politike v oblasti vzdelávania a kultúry vzhľadom na ich blízkosť k európskym občanom, keďže ide o úroveň správy, ktorá je vnímaná ako najbližšia k občanom v praxi. Miestne a regionálne orgány preto musia naďalej zohrávať ústrednú úlohu pri vykonávaní a prispôsobovaní navrhovaných opatrení a reforiem a tiež musia byť zapojené do počiatočných fáz rozhodovacieho procesu, aby sa zabezpečili účinné a skutočné výsledky a to, že sa pridaná hodnota politiky EÚ v oblasti vzdelávania a kultúry prejaví v praxi.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (12)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

(13)

V tejto súvislosti treba tiež zdôrazniť, že pri navrhovaní reforiem systémov vzdelávania a odbornej prípravy je mimoriadne dôležité preskúmať regionálne rozdiely a hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi zručnosťami a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 5

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (13)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)

V tejto súvislosti má zásadný význam, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie pri ďalšom plnení všetkých cieľov Parížskej deklarácie z roku 2015. Je osobitne dôležité ďalej podporovať spoločné hodnoty ako hybné sily súdržnosti a začleňovania, podporovať zavádzanie prostredí participatívneho učenia na všetkých úrovniach vzdelávania, zlepšovať odbornú prípravu učiteľov v oblasti občianstva a rozmanitosti a zlepšovať mediálnu gramotnosť a schopnosti kritického myslenia u všetkých učiacich sa.

(13)

V tejto súvislosti má zásadný význam, aby členské štáty zintenzívnili svoje úsilie pri ďalšom plnení všetkých cieľov Parížskej deklarácie z roku 2015 a aby miestne a regionálne orgány vybavili potrebnými nástrojmi s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie v praxi . Je osobitne dôležité ďalej podporovať spoločné hodnoty ako hybné sily súdržnosti a začleňovania, podporovať zavádzanie prostredí participatívneho učenia na všetkých úrovniach vzdelávania, zlepšovať odbornú prípravu učiteľov v oblasti občianstva a rozmanitosti a zlepšovať mediálnu gramotnosť a schopnosti kritického myslenia u všetkých učiacich sa.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 6

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Odôvodnenie (15)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(15)

Program Erasmus+ je dôkazom, že mobilita a cezhraničné kontakty sú najúčinnejším spôsobom, ako zažiť európsku identitu. Je nevyhnutné, aby všetky kategórie študentov mohli rovnocenným spôsobom využívať možnosti, ktoré ponúka tento program, a to najmä prostredníctvom školských výmen medzi členskými štátmi. Virtuálna mobilita, najmä prostredníctvom siete eTwinning, je výborným nástrojom, ktorý umožňuje priamy kontakt medzi žiakmi, a v nadchádzajúcich rokoch sa bude využívať vo väčšom meradle a v kombinácii s fyzickou mobilitou.

(15)

Program Erasmus+ je dôkazom, že mobilita a cezhraničné kontakty sú najúčinnejším spôsobom, ako zažiť európsku identitu. Je nevyhnutné, aby všetky kategórie študentov mohli rovnocenným spôsobom využívať možnosti, ktoré ponúka tento program, a to najmä prostredníctvom školských výmen medzi členskými štátmi a v rámci nich . Virtuálna mobilita, najmä prostredníctvom siete eTwinning, je výborným nástrojom, ktorý umožňuje priamy kontakt medzi žiakmi a študentmi , a v nadchádzajúcich rokoch sa bude využívať vo väčšom meradle a v kombinácii s fyzickou mobilitou. V tejto súvislosti tiež navrhuje zavedenie nových a rozšírenie existujúcich príležitostí pre oblasť kultúrnej mobility.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

3.     Využívať blízkosť miestnych a regionálnych orgánov k občanom Európy a skutočnosť, že majú najlepšie strategické postavenie, aby analyzovali špecifické potreby rôznych kultúrnych skupín na ich území a reagovali na ne a položili základy pre účinný dialóg medzi kultúrami a podporu spoločných hodnôt.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 8

Návrh odporúčania Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Poskytovanie inkluzívneho vzdelávania

Poskytovanie inkluzívneho vzdelávania

4.   Presadzovať inkluzívne vzdelávanie pre všetkých učiacich sa, a to najmä:

4.   Presadzovať inkluzívne vzdelávanie pre všetkých učiacich sa, a to najmä:

a)

zapojením všetkých žiakov do kvalitného vzdelávania od raného veku;

a)

zapojením všetkých žiakov do kvalitného vzdelávania od raného veku a zabezpečením rovnakých príležitostí a rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre každého študenta vrátane študentov pochádzajúcich z jazykovej, náboženskej, etnickej alebo inej menšiny ;

b)

poskytovaním potrebnej podpory žiakom a študentom v súlade s ich potrebami vrátane žiakov a študentov zo znevýhodnených sociálno-ekonomických prostredí, z prisťahovaleckého prostredia, s osobitnými vzdelávacími potrebami a  najtalentovanejších študentov;

b)

poskytovaním potrebnej podpory a poradenstva žiakom a študentom v súlade s ich potrebami vrátane žiakov a študentov zo znevýhodnených sociálno-ekonomických prostredí, z prisťahovaleckého prostredia a z radov utečencov, ktorí sa chcú v Európskej únii integrovať ako občania , s osobitnými vzdelávacími potrebami a študentov s výbornými výsledkami ;

c)

uľahčovaním prechodu medzi rôznymi stupňami vzdelávania a umožňovaním poskytovania vhodného vzdelávacieho a profesijného poradenstva.

c)

riešením osobitných potrieb žiakov a študentov v geograficky a demograficky znevýhodnených regiónoch EÚ vrátane tých z najvzdialenejších regiónov;

 

d)

uľahčovaním prechodu medzi rôznymi stupňami vzdelávania a umožňovaním poskytovania vhodného vzdelávacieho a profesijného poradenstva , ako aj poskytovaním pomoci a príležitostí odbornej prípravy počas celého života všetkým učiacim sa;

 

e)

zabezpečením potrebnej podpory pre väčšiu váhu jazykového vzdelávania už v učebných plánoch základných škôl, jednak preto, že osvojenie si jazyka v ranom veku sa považuje za najúčinnejšie, a jednak preto, že slabé jazykové schopnosti sa považujú za jednu z hlavných prekážok slobodného pohybu osôb a vytvorenia pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám európskeho hospodárstva;

 

f)

poskytnutím možnosti mladým ľuďom nadobudnúť ďalšie zručnosti prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania, pretože to jednak zlepší zamestnateľnosť mladých ľudí tým, že sa ich zručnosti lepšie zosúladia s potrebami trhu práce, a jednak im to umožní aktívnejšie prispievať k projektom solidarity a formovaniu budúcnosti Európy  (1) .

Zdôvodnenie

Čiastočne ďalšie zdôraznenie špecifických vzdelávacích potrieb a rovnakých príležitostí a začlenenie rozmeru celoživotného poradenstva a odbornej prípravy, keďže vzdelávanie by sa nemalo obmedzovať len na určitý vek učiacich sa.

Pozmeňovací návrh 9

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Podpora európskeho rozmeru vo výučbe

Podpora európskeho rozmeru vo výučbe

6.   Podporovať európsky rozmer vyučovania posilňovaním:

6.   Podporovať európsky rozmer vyučovania posilňovaním:

a)

chápania európskeho kontextu a spoločného dedičstva a informovanosti o rozmanitosti členských štátov Únie;

a)

chápania európskeho kontextu a spoločného dedičstva a informovanosti o rozmanitosti členských štátov Únie vrátane bohatej štruktúry ich vnútroštátnych orgánov, aby sa tak podporovalo chápanie spoločného európskeho kultúrneho dedičstva ;

b)

chápania základov a fungovania Únie;

b)

chápania základov a fungovania Únie , ako aj ich práv ako občanov EÚ ;

c)

účasti študentov a učiteľov v sieti eTwinning a na cezhraničnej mobilite, najmä v školách;

c)

účasti študentov a učiteľov v sieti eTwinning a na cezhraničnej mobilite, najmä v školách;

d)

projektov v praxi zameraných na zvyšovanie povedomia o Európskej únii vo vzdelávacích strediskách, a to najmä prostredníctvom priamej interakcie s mladými ľuďmi.

d)

projektov v praxi zameraných na zvyšovanie povedomia o Európskej únii vo vzdelávacích strediskách, a to najmä prostredníctvom priamej interakcie s mladými ľuďmi na miestnej a regionálnej úrovni, ktorá je k nim najbližšie;

 

e)

postoja k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré zahŕňa vzdelávanie dospelých, ale neobmedzuje sa naň, a podporuje nastavenie myslenia na neustále získavanie vedomostí a znalostí, ktoré možno pestovať už počas primárneho (predškolského) vzdelávania a malo by sa začleniť do všetkých fáz vzdelávania;

 

f)

väčšieho zamerania na témy súvisiace s digitalizáciou európskej spoločnosti s cieľom oboznámiť žiakov a študentov s koncepciami kódovania a odovzdať im zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mediálnej gramotnosti;

 

g)

zámeru poskytnúť každému študentovi v Európe aspoň jednu podnikateľskú skúsenosť s cieľom rozšíriť podnikateľské vyučovacie postupy a vyučovacie postupy založené na projektoch a objavovaní v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania .

Zdôvodnenie

Rozmanitosť štruktúr vnútroštátnych orgánov v členských štátoch EÚ je základným prvkom politického a kultúrneho dedičstva EÚ a kľúčovým referenčným bodom pre rozvoj aktívneho občianstva na základe práv vyplývajúcich z občianstva EÚ.

Pozmeňovací návrh 10

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Podpora učiteľov a výučby

Podpora učiteľov a výučby

7.   Umožňovať učiteľom, vedúcim pracovníkom škôl a akademickým pracovníkom presadzovanie spoločných hodnôt a poskytovanie inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom:

7.   Umožňovať učiteľom, vedúcim pracovníkom škôl a akademickým pracovníkom presadzovanie spoločných hodnôt a poskytovanie inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom:

a)

opatrení na posilnenie postavenia učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl a akademických pracovníkov, ktoré im pomôžu sprostredkúvať spoločné hodnoty a presadzovať aktívne občianstvo a zároveň prenášať pocit spolupatričnosti a reagovať na rôzne potreby učiacich sa, a

a)

opatrení na posilnenie postavenia učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl a akademických pracovníkov, ktoré im pomôžu sprostredkúvať spoločné hodnoty a presadzovať aktívne občianstvo a zároveň prenášať pocit spolupatričnosti a reagovať na rôzne potreby učiacich sa;

b)

presadzovania výmenných programov a programov partnerského učenia, ako aj poradenstva a mentorstva pre učiteľov a akademických pracovníkov.

b)

presadzovania výmeny osvedčených postupov a programov partnerského učenia, ako aj poradenstva a mentorstva pre učiteľov a akademických pracovníkov , ako aj mobility prostredníctvom programu Erasmus+  (1) ; a .

c)

podpory opatrení v záujme kontaktov medzi učiteľmi a rodičmi/zástupcami s cieľom posilniť spojenie medzi školou a rodinou/domovom a podporiť neustály dialóg, ktorý je kľúčový pre úspešnú integráciu učiacich sa do školského prostredia a pre ich celkovú socializáciu.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 11

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 11

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

12.     Zabezpečiť, aby všetky verejné inštitúcie, školy a vzdelávacie zariadenia v EÚ boli vybavené potrebnou vysokorýchlostnou širokopásmovou infraštruktúrou a digitálnymi zariadeniami, najmä tie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach s geografickými, demografickými alebo spoločenskými problémami, s cieľom predísť zvyšovaniu vzdelávacích a kultúrnych rozdielov v digitálnej ére.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 12

Návrh na odporúčanie Rady o podpore spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby

Článok 15

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

15.   Posudzovať a vyhodnocovať opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie, najmä prostredníctvom rámca ET 2020 vrátane Monitora vzdelávania a odbornej prípravy.

15.   Posudzovať a vyhodnocovať opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie každý rok prostredníctvom procesu európskeho semestra a  prostredníctvom rámca ET 2020 vrátane Monitora vzdelávania a odbornej prípravy.

Zdôvodnenie

Začlenenie tohto rozmeru do procesu európskeho semestra by umožnilo účinné monitorovanie a hodnotenie pokroku v tejto oblasti.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

podporuje všeobecnú víziu európskeho priestoru vzdelávania a vyjadruje súhlas s tým, že vzdelanie a kultúra sú hlavnými faktormi pri zvyšovaní odolnosti Európy v kontexte globalizácie a súčasných geopolitických trendov;

2.

súhlasí tiež s tým, že je potrebné posilniť podporu hlavného súboru hodnôt, na ktorých sa Európska únia zakladá a ktoré prijali všetky členské štáty EÚ vstúpením do EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam neustáleho a spoločného záväzku presadzovať tieto hodnoty ako základný prvok európskej identity, ktorá si vyžaduje aktívne európske občianstvo prameniace z rozmanitosti kultúr;

3.

zdôrazňuje, že vzdelávanie a kultúra majú rozsiahly vplyv na všetky oblasti života a osobitne na posilnenie spoločnosti a sú tak kľúčovými nástrojmi pre väčšiu kultúrnu integráciu Európanov, čím tiež stimulujú sociálne začlenenie. Konštatuje, že občianska výchova je v tejto súvislosti hlavným prvkom, a zdôrazňuje, že v rámci zvyšovania informovanosti verejnosti o európskom občianstve sa treba v prvom rade zamerať na mladých ľudí (1);

4.

zdôrazňuje, že hlavnú zodpovednosť za politiku v oblasti vzdelávania a kultúry nesú členské štáty a ich regionálne a miestne orgány a že EÚ by mala podľa článku 6 ZFEÚ svojou činnosťou len dopĺňať, podporovať alebo koordinovať činnosť členských štátov a podporovať iniciatívy zamerané na regionálnu a územnú spoluprácu v týchto oblastiach. Podčiarkuje, že všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia byť plne opodstatnené z hľadiska subsidiarity a proporcionality;

5.

vyzdvihuje úlohu kultúry ako kľúčového tvorcu identity, a preto zdôrazňuje potrebu riešiť problém posilnenia európskej identity prostredníctvom kultúry s cieľom posilniť legitimitu demokratických štruktúr na európskej úrovni, a tak podporuje opatrenia zamerané na vzájomné spoznávanie a šírenie medzi Európanmi osobitnej hodnoty kultúrneho a umeleckého prejavu v snahe posilniť spoločné kultúrne prvky našej európskej identity;

6.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu v politike vzdelávania a kultúry vzhľadom na ich blízkosť k občanom, a zdôrazňuje, že aj naďalej zohrávajú ústrednú úlohu pri implementácii a úprave navrhovaných opatrení a reforiem;

7.

domnieva sa, že navrhované opatrenie v súčasnej podobe podľa všetkého nevyvoláva obavy, pokiaľ ide o subsidiaritu, a zdôrazňuje význam dodržiavania zásady proporcionality, aby sa zabezpečilo, že nevznikne žiadne nové finančné alebo administratívne zaťaženie, pričom sa zároveň zabezpečí silná finančná podpora politík a programov v oblasti vzdelávania a kultúrneho dedičstva v nadchádzajúcom VFR;

Európska agenda

8.

súhlasí s významom uvedených kľúčových prejavov rozvoja, poukazuje na skutočnosť, že nie sú nezávislé, a žiada, aby sa skúmali spôsoby, ako sú vzájomne závislé;

9.

treba zdôrazniť význam siete Europe Direct so zreteľom na osvetu a šírenie projektu európskej integrácie, keďže jej cieľom je okrem iného šíriť medzi občanmi Únie informácie týkajúce sa uvedeného projektu;

10.

plne preto podporuje zakotvenie práva na vzdelávanie ako základného sociálneho a ľudského práva do piliera sociálnych práv (2);

Európska identita a povedomie o kultúrnom dedičstve

11.

zdôrazňuje význam hodnôt EÚ uvedených v Charte základných práv, konkrétne ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, v záujme dosiahnutia spoločného blaha. Požaduje preto väčšiu inkluzívnosť, rešpektovanie duchovného a morálneho dedičstva národov Európy a valorizáciu iniciatív, ktoré podporujú lepšie spolunažívanie;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité venovať pozornosť a zdroje na spoznávanie európskej kultúry, histórie a identity a šírenie informácií o nich. V tejto súvislosti sa navrhuje rozšíriť program Európa pre občanov, aby mohol podporu získať väčší počet iniciatív súvisiacich s týmto cieľom;

13.

zdôrazňuje význam účasti občanov na politickej činnosti EÚ a, ako sa uvádza v správe s názvom Reaching out to EU Citizens: a new opportunity, pri vytváraní spoločného verejného priestoru, v rámci ktorého môžu jednotlivci konať spoločne na základe vychádzajúcom z hodnôt, zdôrazňuje hlavnú úlohu pojmu komunita, ktorý zahŕňa miestny, regionálny, národný a medzinárodný kontext, v ktorom jednotlivci žijú (3). Európska identita a spoločné hodnoty by preto mali dopĺňať jestvujúce regionálne a národné pojmy spolupatričnosti s cieľom presadzovať viacúrovňové občianstvo, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie a v článku 2 Lisabonskej zmluvy;

14.

pripomína význam roka 2018 ako Európskeho roka kultúrneho dedičstva pri podpore kultúrneho povedomia, ako aj úlohu kultúry pri posilňovaní európskej identity a podpore integrácie;

15.

vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu s členskými štátmi, ako aj ich regiónmi a mestami s cieľom rozvíjať európsku víziu a podporiť vyššiu viditeľnosť projektov a iniciatív EÚ, čo je v súčasnosti ohrozené častým „znárodňovaním“ úspechov a europeizáciou neúspechov EÚ, ako zdôraznil predseda Juncker vo svojej správe o stave Únie za rok 2016;

16.

žiada konkrétne opatrenia na zachovanie, rozvoj a popularizáciu tradičného európskeho umenia a remesiel, živého dedičstva a dejín, ako aj iných kultúrnych a umeleckých iniciatív a činností, ktoré sú súčasťou kultúry súčasnej európskej spoločnosti a ktoré podporujú spoločnú identitu vzhľadom na ich interaktívny charakter, ktorý podporuje učenie sa v praxi a kultúrnu angažovanosť;

17.

vyzýva preto, aby sa rok 2018 ako Európsky rok kultúrneho dedičstva zahrnul medzi strategické iniciatívy na podporu regionálneho kultúrneho rozvoja, zlepšenie vzájomného poznania a otvorenie nových príležitostí v oblasti udržateľného kultúrneho cestovného ruchu. Tieto iniciatívy by sa mohli financovať z programu Tvorivá Európa, čím sa podporí šírenie európskeho kultúrneho dedičstva po roku 2018.

18.

Žiada, aby značka Európske dedičstvo slúžila tejto iniciatíve v snahe posilniť európsku identitu, pričom by mala byť užšie spätá s regiónmi, bolo by treba objasniť postupy výberu miest s ambíciami získať túto značku, podporiť jej propagáciu a zaviesť účinné opatrenia na jej šírenie;

19.

navrhuje zavedenie nových a rozšírenie existujúcich príležitostí pre oblasť kultúrnej mobility pre všetky regióny vrátane odľahlejších území, ako sú najvzdialenejšie a ostrovné regióny;

20.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú najlepšie strategické postavenie, aby analyzovali špecifické potreby rôznych skupín obyvateľstva na ich území a reagovali na ne, aby položili základy pre účinný dialóg medzi kultúrami a aby posilnili znalosť a podporili prístup verejnosti k spoločnej európskej kultúre;

21.

poukazuje na to, že je dôležité ponúknuť kultúrnemu dedičstvu nové využitie a uplatnenie, rozvíjať kultúrny a kreatívny priemysel a odbornú prípravu a špecializáciu budúcich odborníkov v oblasti kultúry;

22.

vyzdvihuje úlohu kultúry ako prostriedku na zbližovanie národov, vďaka čomu vznikajú kultúrne a jazykové väzby. Je takisto nástrojom na podporu politického a hospodárskeho dialógu, pretože podporuje vzájomné porozumenie a buduje dôveru, záujem a rešpekt medzi členskými štátmi;

23.

vyzdvihuje význam odovzdávania európskej kultúry a hodnôt, ktoré s ňou súvisia, mladým Európanom;

Vzdelávanie

24.

poukazuje na to, že digitalizácia spoločnosti v Európe sa v súčasnosti aj v oblasti vzdelávania môže javiť ako najviac transformačné úsilie EÚ. Je to postupný, mnohorozmerný proces, ktorý musí rozvinúť nielen zážitky študentov všetkých vekových kategórií v triedach, ale aj komunikáciu, hodnotenie, riadenie a správu, zber a analýzu údajov vo všetkých fázach vzdelávania;

25.

upozorňuje na vplyv zneužívania digitálnych zdrojov, ktoré sa môžu stať nebezpečným propagandistickým nástrojom v rukách protidemokratických síl; víta preto oznámenie Komisie Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (4), ktoré odráža štyri všeobecné princípy, a to „transparentnosť, integritu, účasť a spoluprácu“, ktoré sú uvedené v správe Reaching out to EU Citizens: A New Opportunity (5);

26.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa vyjadrenia Komisie „mnohé školy ešte nemajú prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu a digitálnemu vybaveniu“. Túto situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že mnohé z týchto škôl sa nachádzajú v regiónoch s demografickými, geografickými a sociálnymi problémami – vrátane ostrovných, odľahlých a najvzdialenejších regiónov – a v prípade, že sa urýchlene neprijmú opatrenia, prehĺbia sa rozdiely vo vzdelávaní, namiesto toho, aby sa odstraňovali;

27.

zdôrazňuje, že digitalizácia zavádza dodatočné požiadavky na učiteľov v oblasti zručností a kompetencií a že zainteresované strany potrebujú vzdelávacích pracovníkov pripraviť včas a adekvátne z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy. Zároveň poukazuje na to, že digitalizácia môže priniesť príležitosti pre inovatívne vyučovacie metódy a interakciu;

28.

ďalej upozorňuje, že narastajúcou digitalizáciou rastie aj možnosť kybernetických útokov a vplyv možných kybernetických hrozieb, čo ešte zhoršuje kritická a súkromná povaha údajov, ktoré zhromažďujú školy a s ktorými operujú;

29.

pokiaľ ide o predchádzajúci bod, dôrazne odporúča, aby sa pojem „bezpečnosť už v štádiu návrhu“ uplatňoval aj na vzdelávací softvér a akýkoľvek softvér alebo databázy, ktoré využívajú vzdelávacie inštitúcie; mali by sa zaviesť transparentné opatrenia pre zber a uchovávanie osobných údajov;

30.

uznáva, že počiatočné postoje, hodnoty a identita sa do značnej miery formujú v rodine a vo všeobecnosti v širšom domácom prostredí, a preto podporuje tvorbu opatrení v záujme aktívnej spolupráce s rodičmi, posilnenia prepojenia medzi rodičmi a školou a „celoškolský prístup“ vo všeobecnosti;

31.

poukazuje na to, že nedostatočné jazykové zručnosti sú hlavnou prekážkou voľného pohybu pracovníkov, a zdôrazňuje, že iniciatívy v oblasti celoživotného vzdelávania a programy úvodného a nepretržitého osvojovania si jazyka umožňujú pracovnej sile v Európskej únii a jej odborníkom lepšie sa prispôsobiť potrebám trhu práce;

32.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že učenie jazyka sa považuje za oveľa efektívnejšie v ranom veku, a vyzýva, aby jazykové vzdelávanie zohrávalo významnejšiu úlohu v učebných plánoch základných škôl;

33.

odporúča, aby úroveň verejnej správy, ktorá zodpovedá za vypracovávanie učebných plánov, venovala väčšiu pozornosť kultúrnym a etnografickým aspektom dejín obsahujúcim kritickú a filozofickú analýzu všeobecných hodnôt v rámci rozmanitosti a zahrnula do týchto plánov časť venovanú Európskej únii, v ktorej by sa vyzdvihla úloha ľudských práv, ideálu európskeho občianstva a kozmopolitnosti pri jej formovaní; navrhuje preto ďalej spolupracovať s kultúrnymi subjektmi na miestnej úrovni a napríklad vypracovať kultúrny učebný plán, ktorý podporí prácu na učebných osnovách a kultúrnych cestách prezentujúcich miestnu kultúrnu a umeleckú ponuku;

34.

okrem toho vyzýva, aby sa témam súvisiacim s digitalizáciou spoločnosti venovala väčšia pozornosť s cieľom oboznámiť študentov s koncepciami kódovania a odovzdať im nielen inštrumentálne, ale aj etické, kritické a reflexívne zručnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, sociálnych sietí a mediálnej gramotnosti;

35.

podporuje zámer poskytnúť každému študentovi alebo učňovi v Európe aspoň jednu podnikateľskú skúsenosť, podľa možnosti v inej krajine EÚ, a vyslovuje sa za rozšírenie podnikateľských postupov a postupov založených na projektoch a objavovaní v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania, ako aj v podnikoch, združeniach, nadáciách a u akýchkoľvek súkromných či verejných subjektov, čím sa podporí podnikateľský a tvorivý duch. Požaduje preto ďalšiu spoluprácu medzi školami, súkromným sektorom a subjektmi tretieho sektora, a takisto žiada, aby sa navrhovali vzdelávacie programy, ktorých cieľom je zosúladiť zručnosti študentov s potrebami trhu práce;

36.

podporuje opatrenia na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých študentov a učňov a znižovanie nerovnosti, a odporúča uskutočniť dôkladný výskum základných príčin týchto rozdielov s cieľom zlepšiť účinnosť európskych iniciatív v tejto oblasti;

37.

jednoznačne sa zasadzuje za to, aby myšlienka „ísť nad rámec rovnakých príležitostí“ bola chápaná ako „poskytovanie rovnakých príležitostí“ ako prostriedok na zabezpečenie začlenenia, ktorý si vyžaduje rozhodné kroky. Nemožno ich obmedziť len na riešenie problémov, ako sú nerovnosť, nedostatočné zastúpenie a vylúčenie vyvažovaním vzdelávacích príležitostí. Orgány by mali namiesto toho zamerať svoje opatrenia na riešenie základných príčin a pomáhať dotknutým občanom a komunitám prekonať ich. Miestnym a regionálnym orgánom, keďže sú najbližšie k európskym občanom, by sa malo umožniť, aby skúmali, navrhovali a zavádzali takéto opatrenia v súlade s konkrétnymi potrebami miestnych komunít;

38.

zdôrazňuje, že pri navrhovaní reforiem systémov vzdelávania a odbornej prípravy je mimoriadne dôležité preskúmať regionálne rozdiely, stanoviť spoločné základy v rámci vzdelávacích systémov členských štátov Únie, a zabrániť tak hospodárskym a sociálnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi zručnosťami a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ. Okrem toho poukazuje na to, že s cieľom obnoviť spojenie s občianskymi organizáciami musí EÚ plne uznať a využívať know-how zástupcov občianskej spoločnosti (6);

39.

opakuje, že je dôležité vytvoriť spoločný rámec pre uznávanie informálneho a neformálneho vzdelávania, aby sa uľahčilo vytvorenie príslušných vnútroštátnych postupov;

40.

dôrazne podporuje posilnenie programu Erasmus+ s cieľom zdvojnásobiť počet jeho účastníkov, osloviť študentov zo znevýhodneného prostredia do roku 2025, rozšíriť ho smerom k celoživotnému vzdelávaniu a mobilite pedagógov a zároveň zaručiť mobilitu pre všetkých študentov za rovnakých podmienok bez ohľadu na miesto ich bydliska vrátane tých, ktorí pochádzajú z odľahlých, ostrovných a najvzdialenejších regiónov;

41.

odporúča, že s cieľom čeliť dezinformačným kampaniam a tendencii falošných správ by európske inštitúcie mali podporovať a uľahčovať rýchle reakcie a aktívne poskytovanie relevantných údajov v komplexnej podobe. Lepšie mechanizmy odpovedí na otázky a obavy občanov môžu tiež fungovať pomocou moderných webových technológií;

42.

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k zdrojom programu Erasmus+ by všetci európski občania mali mať rovnaký prístup k informáciám a podpore. Preto by sa mali prijať osobitné opatrenia s cieľom osloviť žiakov a študentov zo znevýhodneného prostredia. Poskytnutie možnosti miestnym a regionálnym orgánom pomáhať občanom a organizáciám v ich komunite zúčastňovať sa na programe, má potenciál pomôcť rozširovaniu programu Erasmus + trvalým a efektívnym spôsobom;

43.

podporuje činnosti zamerané na zvýšenie administratívnych kapacít existujúcich kancelárií pre program Erasmus+, ako sú krátkodobé výmeny zamestnancov, administratívne informačné dni a iné techniky považované za nevyhnutné, s cieľom znížiť rozdiely v právomoci administratívy programu Erasmus+ v jednotlivých vzdelávacích inštitúciách, čo zas vedie k nerovnosti príležitostí pre študentov z týchto inštitúcií;

44.

navrhuje, aby sa činnosti, ktoré patria do oblasti občianskej vedy, a s ňou súvisiaci filozofický smer zahrnuli do programu Erasmus+, vzhľadom na ich význam pre celoživotné vzdelávanie, schopnosť budovať silné partnerské vzory a význam pri podpore humánnych a spoločenských vied a vedy, technológie, inžinierstva a matematiky;

45.

poukazuje na to, že celoživotné vzdelávanie zahŕňa vzdelávanie dospelých, ale nie je jeho ekvivalentom. Vzdelávanie dospelých sa zameriava na vzdelávacie potreby vyplývajúce zo zmien v pracovnej oblasti rozširujúcej sa dospelej populácie, ako aj iné vedomosti a spoločenské zručnosti v rámci celoživotného vzdelávania. To závisí od nastavenia myslenia pri neustálom získavaní vedomostí a znalostí, ktoré možno pestovať už počas primárneho (predškolského) vzdelávania a malo by sa začleniť do všetkých fáz vzdelávania;

46.

uvedomuje si, že posilnenie programu Erasmus+ si bude vyžadovať ambicióznejšie finančné prostriedky a zjednodušenie postupov umožňujúce dosiahnuť ciele programu. V tejto súvislosti uznáva, že Spojené kráľovstvo je v súčasnosti jedným z hlavných účastníkov tohto programu, a preto požaduje, aby sa v rámci prebiehajúcich rokovaní umožnilo regiónom a miestnym orgánom zo Spojeného kráľovstva naďalej zúčastňovať na európskych programoch spolupráce v období po roku 2020 rovnako, ako aj iným štátom, ktoré nie sú členmi EÚ;

47.

rozhodne podporuje prioritné opatrenia na budovanie inkluzívnych a prepojených systémov vysokoškolského vzdelávania, a žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala univerzitám v okrajových a najvzdialenejších regiónoch a cezhraničnej spolupráci. Základným predpokladom by malo byť presvedčenie, že žiadna univerzita nie je okrajová a všetky univerzity sú alebo by mali byť aj regionálne;

Hlavné politiky

48.

vo všeobecnosti víta kľúčové politické návrhy, ktoré predložila Európska komisia, a zdôrazňuje význam zapojenia a počúvania názorov celej európskej spoločnosti, predovšetkým mladých ľudí pri navrhovaní reforiem politiky v oblasti vzdelávania a kultúry;

49.

varuje, že posilnenie európskeho rozmeru Euronews je krok správnym smerom, avšak môže to byť len jednou časťou oveľa komplexnejšej politiky a stratégie pre médiá a informácie v reakcii na nedávny spoločenský a geopolitický vývoj.

V Bruseli 17. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)   CDR 851/2017 – Investícia do európskej mládeže a európsky zbor solidarity.

(1)   COR-2017-03139 – SEDEC-VI/029: Modernizácia základného a vyššieho vzdelávania.

(1)  CDR 1319/2017.

(2)  CDR 3141/2017.

(3)  Reaching out to EU Citizens: a new opportunity (s. 10), Luc Van den Brande, člen VR a osobitný poradca predsedu Junckera pre kontakt s občanmi (https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reaching-out-to-citizens-report_en.pdf)

(4)  COM (2018) 236 final.

(5)  https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reaching-out-to-citizens-report_en.pdf

(6)  Van den Brande, Reaching out to EU Citizens: A New Opportunity, s. 14.


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/31


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Kultúrne dedičstvo ako strategický zdroj pre súdržnejšie a udržateľnejšie regióny v EÚ

(2018/C 361/06)

Spravodajkyňa:

Babette WINTER (DE/PSE), štátna tajomníčka pre európske záležitosti a kultúru úradu vlády Durínska

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Kultúrna rozmanitosť a spoločné európske dedičstvo

1.

konštatuje, že rozmanité formy kultúrneho dedičstva sú pre Európu cennou hodnotou, nástrojom s potenciálne veľkým pákovým efektom pre udržateľnejšie a súdržnejšie regióny EÚ, ktorý môže prispieť k posilneniu identity v regióne a v celej Európe a v mimoriadnej miere zosobňuje motto EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“ a dopĺňa záväzok Európskej únie rešpektovať kultúrnu rozmanitosť, ako je zakotvený v článku 22 Charty základných práv EÚ;

2.

toto stanovisko založil na dokumentoch Európskej komisie (1)(2), Európskej rady (3) a Európskeho výboru regiónov (VR) (4) o budúcnosti Európy a o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou;

3.

zdôrazňuje význam hodnôt EÚ zakotvených v Charte základných práv (dôstojnosť, sloboda, rovnosť a solidarita) s cieľom dosiahnuť spoločné blaho, a preto vyzýva, aby sa na ne pri podpore kultúrneho dedičstva viac prihliadalo;

4.

zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo a kultúrna identita sú dôležitým prostriedkom na podporu znalostí a povedomia občanov o spoločných, hodnotami osvietenstva formovaných, kultúrnych, duchovných a náboženských koreňoch v Európe v celej ich rozmanitosti. Kultúrne dedičstvo a kultúrna identita môžu zlepšiť chápanie zmeny a histórie spoločnosti a zvýšiť toleranciu a prijímanie rozdielov v reakcii na euroskepticizmus a narastajúce protieurópske vymedzovanie;

5.

zdôrazňuje, že práve na základe znalostí o stáročných prepojeniach v Európe sa v duchu vzájomného rešpektu uznávajú rozmanitosť a rozdiely, ktoré by sa nemali nijako využívať na dištancovanie či dokonca izoláciu, a preto odmieta akékoľvek zneužitie kultúrneho dedičstva na vymedzovanie sa v rámci EÚ aj mimo nej;

6.

konštatuje, že zatiaľ čo z prieskumu Eurobarometra (5) vyplýva, že občania EÚ považujú kultúru za najsilnejšie spojivo, ktoré spája Európsku úniu – pred európskymi hodnotami a právnym štátom – súčasne viac ako 50 % respondentov tvrdí, že neexistuje žiadna spoločná európska kultúra (6);

7.

zastáva názor, že tieto výsledky si protirečia iba povrchne: vyjadrujú skôr myšlienku, že Európa má spoločné kultúrne korene a prepojenia, ktoré sa na regionálnej úrovni rôznym spôsobom prelínajú a odrážajú model EÚ, ktorá je „zjednotená v rozmanitosti“;

8.

konštatuje, že regionálne správy sú preto osobitne zodpovedné za spoločnú podporu kultúry ako dôležitého puta spájajúceho spoločnosť so zreteľom na špecifickú kultúru ich regiónu, ako aj prostredníctvom prepojení a výmen v rámci Európy a mimo súčasných hraníc Európskej únie, čím sa Európa stáva základným pilierom európskeho kontinentu;

9.

preto vyzýva Úniu, aby doplnila svoju vlastnú identitu a spoločné hodnoty k existujúcemu regionálnemu a vnútroštátnemu ponímaniu príslušnosti s cieľom podporovať viacúrovňovú občianstvo, ako je stanovené v Charte základných práv Európskej únie a v článku 2 Lisabonskej zmluvy;

10.

poukazuje na správy štátov o presadzovaní dohovoru Unesco (7), ku ktorému pristúpili mnohé, aj keď nie všetky, členské štáty EÚ;

11.

potvrdzuje stanovisko Európskej komisie (8), podľa ktorého majú právomoci v oblasti vzdelávania a kultúry v prvom rade členské štáty, a to na vnútroštátnej, miestnej a regionálnej úrovni. Keďže v článkoch 6 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa právomoci EÚ v oblasti kultúry vymedzujú len ako činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov, VR podporuje iniciatívy EÚ v rámci tejto pôsobnosti, ktoré vyzdvihujú dôležitý nadnárodný a európsky rozmer v tejto oblasti politiky;

12.

víta skutočnosť, že na neformálnom zasadnutí ministrov kultúry pod mottom „Kultúra – inkluzívna hodnota EÚ“ a v záveroch Rady o pracovnom pláne pre kultúru (9) sa zdôrazňuje význam prístupu ku kultúre, zachovanie kultúrneho dedičstva, mobilita pre umelcov a väčšia verejná podpora;

Kultúrne dedičstvo a kultúrne aktivity pre identifikáciu, sociálnu súdržnosť a sociálny rozvoj

13.

zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo môže posilniť vnímanie ľudí týkajúce sa spoločnej identity v rámci regiónu a jeho prepojenie s vlastnými tradíciami a históriou, a môže podporiť rozvoj účinkov spolupráce v rámci regiónu. Môže to naštartovať nové iniciatívy v oblasti kultúry a vzdelávania a medzikultúrny dialóg, a tým podporiť sociálnu činnosť;

14.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy majú dôležité právomoci, pokiaľ ide o podporu medzikultúrneho dialógu, najmä prostredníctvom koordinácie viacdimenzionálnych miestnych a regionálnych sietí v kultúrnej oblasti, do ktorých sú zapojené všetky dôležité zainteresované strany. V tomto rámci je potrebné posilniť verejno-súkromné partnerstvá;

15.

víta uznanie vedúcich predstaviteľov EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry a politík zameraných na mladých ľudí v Rímskej deklarácii (10), a schvaľuje hodnotenie, že „vzdelávanie […] a kultúra sú dôležité nielen pre konkurencieschopnosť, ale aj pre inkluzívnosť a súdržnosť našich spoločností“;

16.

zdôrazňuje význam Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 (EYCH 2018) ako významnej iniciatívy a víta skutočnosť, že Európska komisia už oznámila hodnotenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v nadchádzajúcich rokoch sa pomocou následných opatrení musia ďalej rozširovať pozitívne účinky Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. To sa musí prejaviť aj v rôznych fondoch na podporu v budúcom VFR, aby sa šírenie európskeho kultúrneho dedičstva podporovalo aj po roku 2018;

17.

poukazuje na to, že mobilita umelcov, ktorú okrem iného uľahčil program Tvorivá Európa, prispieva k úspechu európskej integrácie a preto považuje za potrebné pokračovať v programe Tvorivá Európa a ďalej ho šíriť;

18.

je presvedčený, že kultúrne dedičstvo prispieva k sociálnej súdržnosti a kvalite života; vzhľadom na svoje historické väzby na konkrétne miesta, ktorými nie sú len v súčasnosti zvýhodňované a často navštevované miesta, ale aj miesta a regióny, ktoré v súčasnosti čelia osobitným výzvam, môže ponúknuť príležitosti v oblasti rozvoja, v neposlednom rade aj prostredníctvom svojho obrovského potenciálu na vytváranie pracovných miest. Platí to predovšetkým v prípade regiónov zasiahnutých demografickými zmenami a úbytkom obyvateľstva, najvzdialenejších regiónov, ako aj mestských aglomerácií čeliacich osobitným výzvam v oblasti integrácie;

19.

zdôrazňuje, že participatívne prístupy v rámci miestnych a regionálnych orgánov môžu byť dobrým spôsobom, ako vytvoriť širokú sociálnu základňu pre koncepcie kultúrneho rozvoja, získať viac podpory pre investície do kultúry a identifikovať sa s nimi. To povedie k udržateľnému posilneniu sociálnej interakcie a k zodpovednosti spoločnosti za miestne kultúrne dedičstvo;

20.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zhodnotili svoje skúsenosti s týmto typom participatívneho prístupu a aby sa o ne vzájomne podelili;

21.

je za väčšiu výmenu medzi rôznymi zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o možné koncepcie, ako sú knižnice, múzeá a iné kultúrne zariadenia, s cieľom dosiahnuť, aby sa z nich stali tzv. tretie miesta na výmenu a účasť na diskusiách o budúcnosti našich miest a regiónov. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje možnosť využiť všeobecné informačné siete Európskej únie, ako napríklad Europe Direct;

22.

zároveň naliehavo žiada EÚ, aby urobila viac pre podporu výmeny skúseností medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a medzi zástupcami kultúrnych inštitúcií v rôznych regiónoch a členských štátoch;

23.

v tejto súvislosti konštatuje, že jazykové bariéry predstavujú pre miestne zainteresované strany osobitnú prekážku a že na ich prekonanie je potrebná podpora na európskej úrovni;

24.

podporuje aj pokračovanie začleňovania podpory pre infraštruktúru v oblasti kultúrneho dedičstva do budúceho viacročného finančného rámca (VFR) s osobitným dôrazom na sociálno-kultúrnu súdržnosť. Okrem toho by sa mali posilniť výrobné reťazce zahŕňajúce udržateľné riadenie kultúrneho dedičstva a projekty medziodvetvovej spolupráce, napr. medzi kultúrnym dedičstvom a vzdelávaním;

25.

zdôrazňuje, že kultúra je síce spoločnou úlohou všetkých sociálnych zainteresovaných strán – miestnych a regionálnych samospráv a členských štátov –, vyžaduje si však aj vlastné financovanie zo strany súkromného sektora a dobrovoľnícku činnosť, resp. činnosť občianskej spoločnosti;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že digitalizácia kultúrneho dedičstva aj prostriedkov na jeho šírenie predstavuje obrovský potenciál pre budúcnosť: môže vytvoriť nové formy prístupu, najmä pre mladých ľudí, a takisto môže cezhranične šíriť znalosti o kultúrnej rozmanitosti v celej Európe. Digitalizácia má navyše vo svojej podstate nadnárodný charakter a je veľmi užitočným nástrojom na rozvoj diverzifikovaného a udržateľného cestovného ruchu;

27.

preto vyzýva všetky úrovne vlády, aby dôrazne podporovali Europeanu ako verejný digitálny priestor pre naše dedičstvo;

28.

podporuje výzvu iniciatívy Culture Action Europe (11), ktorej cieľom je zabezpečiť, aby sa aspoň 1 % budúceho VFR v rámci oblastí politiky a programov financovania vyčlenilo na kultúru;

Vplyv kultúrneho dedičstva na cestovný ruch a hospodársky rozvoj regiónov

29.

vyzdvihuje hodnotu kultúrneho dedičstva pre hospodársky rozvoj v regiónoch, najmä v oblasti cestovného ruchu, keďže 26 % všetkých cestujúcich v EÚ (12) uvádza, že kultúra zohráva kľúčovú úlohu pri výbere destinácie, ale je aj tzv. mäkkým faktorom pri posudzovaní lokality z hľadiska atraktívnosti pracovných miest;

30.

konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel sa podieľa vyše 3 % na HDP a v približne rovnakej výške prispieva k zamestnanosti v EÚ (13) a je zároveň čoraz významnejším hospodárskym faktorom v mestských aglomeráciách;

31.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány do svojich stratégií rozvoja úspešne začlenili kultúrny a kreatívny priemysel, čo prispelo k oživeniu miestneho hospodárstva, a to aj podporovaním zakladania nových podnikov v oblasti kvalifikovaných a viacodvetvových služieb; S cieľom vo väčšej miere využívať tvorivý potenciál v regiónoch by boli žiaduce rozšírené scenáre podpory presahujúce hospodárske a kultúrne obmedzenia;

32.

konštatuje, že popri priorite reštaurovania a zachovania kultúrnych pamiatok je veľmi dôležitá otázka riadenia a osvetovej činnosti kultúrnych inštitúcií, ktorá rozhoduje o tom, či sa kultúrna pamiatka a jej kultúrno-turistický, hospodársky a sociálny potenciál môžu rozvíjať v plnej miere;

33.

zdôrazňuje, že kreatívny prístup umelcov ku kultúrnemu dedičstvu ponúka mimoriadny a inovačný potenciál na poučenie sa z histórie pre budúcnosť spoločnosti;

34.

konštatuje, že okrem nedostatku finančných zdrojov je prekážkou ďalšieho rozvoja kultúrneho dedičstva na strategický zdroj regiónu aj čiastočne nedostatočná viditeľnosť a chýbajúce politické povedomie o kultúrnom dedičstve;

35.

v tejto súvislosti víta zavedenie značky „Európske dedičstvo“ a vyzýva Európsku komisiu, aby prijala opatrenia na zvýšenie jej popularity;

36.

zdôrazňuje, že po verejných službách a infraštruktúre, napr. bytovej výstavbe, verejnej prímestskej doprave a školskom vzdelávaní detí, zohráva kultúra rozhodujúcu úlohu z hľadiska príťažlivosti lokalít. So zreteľom na súčasný vývoj v oblasti migrácie, vnútroregionálnej a mimoregionálnej mobility a demografie je táto skutočnosť čoraz dôležitejšia pre miestne a regionálne stratégie rozvoja, aby sa tak mohlo posilniť udržanie pracovnej sily v znevýhodnených regiónoch a nastolila sa rovnováha v mestských aglomeráciách;

37.

poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo musí okrem príťažlivej ponuky súčasného umenia predstavovať aj udržateľný a najmä regionálne pôsobiaci faktor cestovného ruchu. Platí to rovnako pre popredné pamiatky, ako sú miesta svetového dedičstva Unesco alebo miesta nesúce značku „Európske dedičstvo“, ako aj pre rozmanité miestne lokality kultúrneho dedičstva;

38.

zdôrazňuje, že priestorovo široko rozmiestnené kultúrne dedičstvo poskytuje prostredníctvom širšej škály ponúk v oblasti cestovného ruchu možnosť presmerovať účinky cestovného ruchu zameraného na kultúru a lepšie ich rozdeliť. Možno tak odbremeniť miesta, v ktorých počet turistov naráža na hranice ich kapacity a v ktorých by ďalší nárast viedol k poškodeniu kultúrneho dedičstva. Zdôrazňuje, že sprístupnenie menej známeho kultúrneho dedičstva pre cestovný ruch je účinným nástrojom na rozšírenie ponuky v oblasti cestovného ruchu a podnecuje trvalo udržateľný rozvoj v okrajových oblastiach, a to najmä vtedy, ak sú jednotlivé projekty na turistické využitie prepojené s rozsiahlymi plánmi v oblasti územného plánovania a začlenené do systému miestnych služieb, predovšetkým pokiaľ ide o trvalo udržateľnú mobilitu. Tento vývoj sa musí posudzovať najmä so zreteľom na skutočnosť, že cestovný ruch zameraný na kultúru v Európe rastie a vytvára najmä pracovné miesta viazané na danú lokalitu;

Kroky potrebné na rozvoj a využitie potenciálu kultúrneho dedičstva

39.

kriticky poznamenáva, že v stratégii Európa 2020 pre ďalší rozvoj EÚ sa vôbec nezohľadňuje kultúra;

40.

preto požaduje, aby sa kultúra s inštitúciami a kultúrnym dedičstvom so zreteľom na preukázaný význam pre súdržnosť v EÚ a pre sociálno-hospodársky rozvoj v mnohých regiónoch zohľadnila ako strategická oblasť v následnej stratégii, ako aj v plánovaní politiky;

41.

trvá na tom, že kultúra a kultúrne dedičstvo sa musia lepšie začleniť do priorít ďalšieho VFR jednak ich systematickým zohľadňovaním, jednak stanovením rozpočtového cieľa vo výške nad 2 mld. EUR na program nadväzujúci na program „Tvorivá Európa“;

42.

zdôrazňuje, že kultúrne partnerstvá by sa mali budovať naprieč všetkými členskými štátmi a v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu podporu tematických kultúrnych trás cez hranice členských štátov, medzi iným v rámci programu Interreg;

43.

požaduje, aby bola podpora zdrojov kultúrneho dedičstva pre regionálny rozvoj dôležitým prvkom politiky súdržnosti po roku 2020. Prideľovanie prostriedkov na ciele široko ponímaného kultúrneho dedičstva by sa malo zvýšiť a v nijakom prípade sa nesmie znížiť. Tematické zameranie – pokiaľ zostane zachované ako pravidlo po roku 2020 – by malo zohľadňovať otázky kultúry;

44.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia zaviedla skutočnú stratégiu pre kultúrnu diplomaciu. Na tento účel je nevyhnutné podporovať umeleckú a kultúrnu komunikáciu a výmeny regiónov EÚ, najmä najvzdialenejších regiónov, s tretími krajinami a vytvoriť opatrenia na uľahčenie mobility pre umelcov a ich diel smerom do tretích krajín a naopak; v tejto súvislosti pripomína svoju výzvu pre Európsku komisiu, aby sa prioritne zaoberala ďalším rozvojom kultúrnej diplomacie s cieľom zahrnúť ju do zahraničnej politiky EÚ (14);

45.

kriticky poznamenáva, že obmedzenie rozpočtu určeného na investície do projektov kultúrnej infraštruktúry v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na 5 miliónov EUR, ktoré vykonala Európska komisia v aktuálnom programovom období štrukturálnych a kohéznych fondov, predstavuje prekážku rozvoja rozsiahlejšej infraštruktúry v oblasti kultúry;

46.

preto vyzýva Európsku komisiu, aby toto svojvoľné obmedzenie zrušila a programy zamerala na obsahové kritériá a plánované ciele, a to najmä na európsku pridanú hodnotu;

47.

opäť sa obracia na strany, ktoré rokujú o dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, aby zohľadnili možné účinky brexitu na programy EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry a mládeže, a vyzýva ich, aby našli vhodné riešenia, ktoré umožnia zapojenie krajín mimo EÚ;

48.

považuje za potrebné, aby Rada viac rozpracovala svoj pracovný plán pre kultúru na roky 2015 – 2018 a vypracovala k nemu nadväzujúci program (15);

49.

podporuje cieľ Európskej komisie zaviesť dlhodobý akčný plán EÚ pre kultúrne dedičstvo (16), čím činnosti v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 získajú stály charakter;

50.

vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby do konferencií a iniciatív partnerského učenia stanovených v záveroch Rady o pracovnom pláne pre kultúru primerane a omnoho viac zapájali zástupcov regiónov s ich priamymi skúsenosťami;

51.

podporuje zvýšenie finančných prostriedkov v rámci záručného mechanizmu pre kultúrny a kreatívny sektor a trvá na tom, aby sa značne rozšíril rozsah jeho pôsobnosti a zahrnuli sa doň malé a stredné podniky (MSP), keďže presne vystihujú oblasť kultúry;

52.

vyzýva členské štáty, aby viac podporovali aj projekty v oblasti kultúrnej infraštruktúry, vzdelávania, profesijnej rekvalifikácie, inovácie a spolupráce v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR);

53.

povzbudzuje miestne a regionálne samosprávy aj v pracovných skupinách Leader, aby infraštruktúru v oblasti kultúry vo vidieckych oblastiach vnímali ako dôležitý faktor sociálnej spolupráce a zabezpečili trvalo udržateľné formy mobility, ktoré by návštevníkom umožnili profitovať z okolitej krajiny s minimálnym vplyvom na životné prostredie, ako sú cyklistické, pešie alebo vnútrozemské vodné trasy;

54.

vyzýva takisto podnikateľov z oblasti kultúry a tvorivej činnosti, aby sa aktívne zasadzovali za rozvoj spoločenstiev a spoločnosti, a to aj tak, že sa na európskej úrovni skopírujú úspešné modely sieťovej organizácie podnikov v záujme podpory malých a stredných podnikov v tejto oblasti s cieľom zveľadiť výnimočné historické a kultúrne osobitosti daného územia;

55.

nabáda na spoluprácu pri rozvoji výmeny a dobrovoľníckej činnosti pod patronátom Európskeho zboru solidarity v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a tiež na intenzívnu spoluprácu s Európskym združením festivalov (EFA);

56.

odporúča, aby sa EÚ v úlohe subsidiárne podporujúceho subjektu viac zameriavala na kultúrne koncepcie najmä na regionálnej a medziregionálnej úrovni;

57.

kriticky poznamenáva, že chýbajú celoeurópske porovnávacie hodnotenia, a preto vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby pravidelne zadávali hodnotenia a odborné štúdie na európske porovnanie a používali závery v politických diskusiách na všetkých úrovniach;

58.

odmieta však pravidelné rozsiahle získavanie údajov a povinnosti podávania správ ako príliš byrokratické;

59.

upozorňuje Európsku komisiu na to, že kultúrne dedičstvo a umeleckú tvorbu považuje za významný faktor regionálneho rozvoja značne viac regiónov než vyplýva zo stratégie pre inteligentnú špecializáciu S3;

60.

preto požaduje, aby bola v tomto smere viac umožnená podpora výskumu, a to aj nad rámec úzkeho zamerania na stratégie pre inteligentnú špecializáciu (S3);

61.

vyzýva regióny, ktoré vo svojom kultúrnom dedičstve vidia mimoriadne silný zdroj, aby to zohľadnili vo svojej stratégii S3;

62.

rovnako je sklamaný, že prístup k umeniu a kultúre, ktoré sú kľúčom k sociálnej súdržnosti a začleneniu, nie je zakotvený v Európskom pilieri sociálnych práv (17);

63.

požaduje, aby sa virtuálna knižnica Europeana ďalej a viac podporovala v rámci integrácie vnútroštátnych postupov digitalizácie. Desiate výročie založenia knižnice Europeana v roku 2018 je ideálnou príležitosťou pozdvihnúť ju na ďalšiu úroveň rozvoja;

64.

vyzýva Európsku komisiu, aby sa rozšírilo udeľovanie cien a vyznamenaní bez ohľadu na to, či sa na financovaní projektu podieľa EÚ. Ocenenie inovačných projektov umožňuje lepšiu viditeľnosť nad rámec regiónu a členského štátu, podporuje európsku výmenu a povzbudzuje ich napodobňovanie v iných regiónoch Európy;

65.

opätovne potvrdzuje svoju dôraznú podporu iniciatíve Európske hlavné mesto kultúry (2020 – 2033) a vyzýva na pokračovanie iniciatívy aj po roku 2033, ktorá by v ešte väčšej miere mala byť odrazom plnej rozmanitosti kultúrneho bohatstva Európy a podporiť dlhodobý rozvoj spoločného európskeho kultúrneho priestoru na základe zapojenia verejnosti. V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia sa rozhodla vylúčiť Spojené kráľovstvo z ročníka 2023. Spoločný európsky kultúrny priestor v skutočnosti presahuje hranice Európskej únie;

66.

odporúča, aby sa toto stanovisko z vlastnej iniciatívy zohľadnilo na zasadnutí Rady, ktoré sa bude konať 22. – 23. mája 2018 a ktoré bude venované budúcnosti EÚ založenej na dlhodobej vízii európskeho kultúrneho obsahu a potrebe začleniť európske kultúrne dedičstvo do všetkých smerníc;

67.

nabáda, aby sami členovia VR iniciovali pravidelnú výmenu o projektoch a skúsenostiach v súvislosti s kultúrnym dedičstvo v ich krajinách.

V Bruseli 17. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Biela kniha o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 [COM(2017) 2025 final].

(2)  Oznámenie s názvom Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou, na neformálne zasadnutie hláv štátov alebo predsedov vlád v Göteborgu (Švédsko) zo 17. novembra 2017 [COM(2017) 673 final].

(3)  „Program lídrov o vzdelávaní a kultúre“: k dispozícii na adrese http://www.european-council.europa.eu/media/31544/en_leaders-agenda-note-on-education-and-culture.pdf.

(4)  RESOL-VI/014, CdR 4785/2016 fin.

(5)  Štandardný Eurobarometer č. 88.

(6)  Osobitný prieskum Eurobarometra č. 466

(7)  Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, prijatý Generálnou konferenciou na jej sedemnástom zasadnutí 16. novembra 1972.

(8)  COM(2017) 673 final.

(9)  Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018) (Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4).

(10)  https://europa.eu/european-union/eu60_sk.

(11)  https://cultureactioneurope.org/files/2018/03/CAE-Reflection-paper-Agenda-for-Culture-2018.pdf.

(12)  Preferencie Európanov v oblasti cestovného ruchu – správa Flash Eurobarometer č. 432 (marec 2016):

http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/FLASH/surveyKy/2065.

(13)  https://ec.europa.eu/culture/policy/cultural-creative-industries_en.

(14)  COR-2016-05110.

(15)  Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(16)  Mohlo by to byť odkazom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a rozhodnúť by sa o ňom mala porota pre kultúrne dedičstvo.

(17)  CDR 3141/2017.


III Prípravné akty

VÝBOR REGIÓNOV

129. plenárne zasadnutie VR, 16.5.2018 – 17.5.2018

5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/37


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Revízia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany

(2018/C 361/07)

Spravodajca:

Adam BANASZAK (PL/EKR), podpredseda zastupiteľstva Kujavsko-pomoranského vojvodstva

Referenčné dokumenty:

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

COM(2017) 772 final/2

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov – Lepšie zvládanie katastrof v EÚ: rescEU Solidarita a zodpovednosť

COM(2017) 773 final

I.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Článok 1 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ sa týmto mení takto:

Rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ sa týmto mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

a)

V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

 

„e)

zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých poznatkov o katastrofách.“;

 

„e)

zvýšiť dostupnosť a využívanie vedeckých poznatkov o katastrofách.“;

b)

V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

b)

V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

 

„a)

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii svoje posúdenia rizík, posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík a zhrnutie svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, ako sa uvádza v článku 6;“.

 

„a)

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii svoje posúdenia rizík, posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík a zhrnutie svojho plánovania riadenia rizík v prípade katastrof, ako sa uvádza v článku 6;“

 

c)

Za odsek 2 sa vkladá tento odsek 3:

„3.     Mechanizmus Únie prisudzuje zásadný význam zvyšovaniu odolnosti voči katastrofám vrátane rizika povodní, zemetrasení a prírodných požiarov, a to prostredníctvom možností odbornej prípravy v spolupráci s miestnymi zásahovými jednotkami, ako aj so skupinami dobrovoľníkov.“

Článok 1 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V článku 5 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

V článku 5 ods. 1:

 

a)

V odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;“

 

„a)

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, výsledkov vedeckého výskumu, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi , ako aj medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami , ktoré čelia spoločným rizikám;“

 

b)

V odseku 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g):

„g)

vypracuje usmernenia a kritériá pre opatrenia, pokiaľ ide o sanáciu budov a infraštruktúry v záujme seizmickej odolnosti, do 31. decembra 2018;“

 

c)

Odsek 1 písm. h) sa mení takto:

„h)

podporuje využívanie rôznych fondov Únie s cieľom presadzovať udržateľné predchádzanie katastrofám a zabezpečuje online a v tlačenej podobe na zastúpeniach Komisie v členských štátoch ľahko dostupné informácie o tom, ako sa k týmto možnostiam financovania dostať;“

Zdôvodnenie

V mnohých prípadoch miestne a regionálne orgány poznajú riziká katastrof lepšie než národné orgány.

Je potrebný rámec jednotných a moderných technických noriem, ktoré spolu s eurokódmi určia klasifikáciu seizmickej odolnosti a prioritné kritériá. Vykonávacie usmernenia spoja posilnenie seizmickej odolnosti existujúcich budov so zvýšením energetickej účinnosti.

Článok 1 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

4.

Článok 6 sa mení takto:

4.

Článok 6 sa mení takto:

a)

Písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

a)

Písmená a),b)  a d) sa nahrádzajú takto:

 

„a)

vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a sprístupňujú ich Komisii, a to do 22. decembra 2018 a potom každé tri roky;

 

„a)

vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň , na základe konzultácie s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi a v  súlade so Sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof. Vybrané informácie z hodnotenia rizika, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska riadneho fungovania mechanizmu, by mali byť sprístupnené Komisii, a to do 22. decembra 2018 a potom každé tri roky;

 

b)

rozvíjajú a skvalitňujú svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to na základe posúdenia rizík uvedených v písmene a) a s prihliadnutím na posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík uvedenej v písmene c) a na prehľad rizík uvedený v článku 5 ods. 1 písmene c).“;

 

b)

rozvíjajú a skvalitňujú svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to na základe posúdenia rizík uvedených v písmene a) a s prihliadnutím na posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík uvedenej v písmene c) a na prehľad rizík uvedený v článku 5 ods. 1 písmene c).“;

 

 

„d)

dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní hodnotení spôsobilosti riadenia rizík a robia záťažové testy na zvládanie krízových situácií.“

b)

Dopĺňa sa tento druhý a tretí pododsek:

b)

Dopĺňa sa tento druhý a tretí pododsek:

 

„Komisii sa poskytuje zhrnutie relevantných prvkov plánovania riadenia rizík vrátane informácií o vybraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti, a to do 31. januára 2019 a potom každé tri roky. Okrem toho Komisia môže od členských štátov požadovať, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti, ktoré budú zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé úsilie. Únia náležite prihliada na pokrok dosiahnutý členskými štátmi v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne ako súčasť akéhokoľvek budúceho mechanizmu ex ante kondicionality v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;“

 

„Komisii sa poskytuje zhrnutie relevantných prvkov plánovania riadenia rizík vrátane informácií o vybraných opatreniach v oblasti prevencie a pripravenosti, a to do 31. januára 2019 a potom každé tri roky. Okrem toho Komisia môže od členských štátov požadovať, aby poskytli osobitné plány prevencie a pripravenosti v  rámci ustanovení článku 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ o sprístupňovaní informácií týkajúcich sa základných záujmov ich bezpečnosti a zabezpečí usmerňujúci rámec pre prípravu týchto plánov , ktoré budú zahŕňať krátkodobé aj dlhodobé úsilie Únia náležite prihliada na pokrok dosiahnutý členskými štátmi v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne ako súčasť akéhokoľvek budúceho mechanizmu ex ante kondicionality v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov;“

 

„Komisia môže takisto vytvoriť osobitné konzultačné mechanizmy na podporu plánovania a koordinácie vhodnej prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi vystavenými podobným typom katastrof.“

 

„Komisia môže takisto vytvoriť osobitné konzultačné mechanizmy na podporu plánovania a koordinácie vhodnej prevencie a pripravenosti medzi členskými štátmi vystavenými podobným typom katastrof , aj na regionálnej a miestnej úrovni .“

Zdôvodnenie

Posúdenia rizika by sa nemali vypracúvať zhora nadol, t. j. bez zapojenia miestnych a regionálnych samospráv. Orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni môžu mať viac informácií o rizikách na danom území a ich zástupcovia sa musia aktívne podieľať na príprave posúdení rizika.

Článok 1 (4a) – vložiť nový bod

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 8 písm. a) sa mení takto:

„Komisia vykonáva tieto opatrenia zamerané na pripravenosť:

a)

riadi (ERCC) v koordinácii s príslušnými existujúcimi národnými a miestnymi a regionálnymi orgánmi;“

Zdôvodnenie

Je nevyhnutné zabezpečiť a uviesť, že ERCC je riadené v koordinácii s príslušnými národnými a regionálnymi orgánmi, aby sa zamedzilo využívaniu paralelných štruktúr alebo nejasným postupom zavádzania na európskej úrovni.

Článok 1 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

7.   Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC , s výnimkou prípadov, keď členské štáty čelia výnimočnej situácii, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje plnenie vnútroštátnych úloh .

7.   Kapacity v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia pre európske zoskupenie v oblasti civilnej ochrany, sú k dispozícii pre operácie reakcie v rámci mechanizmu Únie, a to na základe rozhodnutia členského štátu posielajúceho pomoc v nadväznosti na žiadosť o pomoc prostredníctvom ERCC.

Zdôvodnenie

Keďže sa nedá odhadnúť, v akých konkrétnych situáciách bude pomoc potrebná, či už z hľadiska členského štátu, ktorý ju posiela, alebo členského štátu, ktorý o ňu žiada, musí byť rozhodnutie o tom, či vôbec k zásahu dôjde, vo výlučnej právomoci rozhodovacích orgánov oboch týchto štátov.

Článok 1 ods. 9

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

9.

V článku 13 sa názov a prvá veta odseku 1 nahrádzajú takto:

9.

V článku 13 sa názov a prvá veta odseku 1 nahrádzajú takto:

 

„Vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany

 

„Vedomostná sieť Únie v oblasti civilnej ochrany

 

1.   Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof, ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany.

 

1.   Komisia vytvorí sieť relevantných aktérov a inštitúcií v oblasti civilnej ochrany a zvládania katastrof , ako aj z radov dobrovoľníckych a komunitných organizácií , ktorí budú spolu s Komisiou tvoriť vedomostnú sieť Únie v oblasti civilnej ochrany.

 

Uvedená sieť bude plniť tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:“

 

Uvedená sieť bude plniť tieto úlohy v oblasti odbornej prípravy, cvičení, získaných skúseností a šírenia znalostí, a to v prípade potreby v úzkej koordinácii s relevantnými vedomostnými centrami:“

Zdôvodnenie

Dobrovoľnícky a komunitný sektor zohráva dôležitú rolu v úsilí zabezpečiť odolnosť po katastrofe, jeho úloha sa však často podceňuje.

Článok 1 ods. 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

10.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

10.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

 

„1.   Ak v rámci Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutý členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. Žiadosť musí byť čo najkonkrétnejšia. Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové prvky opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.“

 

„1.   Ak v rámci Únie dôjde ku katastrofe alebo bezprostredne hrozí katastrofa, postihnutý členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom ERCC. Žiadosť musí byť čo najkonkrétnejšia a  musí obsahovať aspoň tieto informácie:

 

 

a)

druh závažnej katastrofy;

b)

jej územný rozsah a potenciálne ohrozené oblasti;

c)

finančné prostriedky, čas a materiálne zdroje, ktoré sú potrebné na odstránenie dôsledkov hroziacej alebo vzniknutej katastrofy.

 

 

Platnosť žiadosti o pomoc uplynie po maximálnom období 90 dní, pokiaľ sa ERCC nepredložia nové prvky opodstatňujúce potrebu pokračovania pomoci alebo dodatočnej pomoci.“

Zdôvodnenie

Poskytovanie presnejších informácií v žiadostiach členských štátov umožní v prípade závažnej katastrofy účinnejšiu, cielenejšiu a nákladovo efektívnejšiu pomoc v rámci mechanizmu a takisto umožní dosiahnuť očakávaný cieľ v kratšom čase, čo je v prípade katastrof mimoriadne dôležité.

Článok 1 (11a) – vložiť nový bod

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

11.

V článku 16 sa odsek 3 písm. b) nahrádza takto:

„bezodkladne vypracuje odporúčania, podľa možnosti v spolupráci s postihnutou krajinou a, v prípade potreby, s regionálnymi a miestnymi kontaktnými bodmi, na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, vyzve členské štáty, aby nasadili osobitné kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci;“

Zdôvodnenie

Priamy kontakt s regionálnymi a miestnymi kontaktnými bodmi môže mať pozitívny vplyv, pokiaľ ide o skrátenie času potrebného na vypracovanie odporúčaní a o to, aké podrobné majú byť informácie. Týka sa to najmä rozsiahlych katastrof, počas ktorých je schopnosť národných orgánov rýchlo reagovať obmedzená.

Článok 1 ods. 14

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

14.

Článok 21 sa mení takto:

14.

Článok 21 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:

„j)

vytvorenie, riadenie a udržiavanie rescEU v súlade s článkom 12;“;

a)

V odseku 1 sa písmeno j) nahrádza takto:

„j)

vytvorenie, riadenie a udržiavanie rescEU v súlade s článkom 12;“;

[…]

 

 

b)

vkladajú sa písmená n) a o):

„n)

podpora poradenstva a seminárov pre miestne a regionálne orgány a ďalšie relevantné organizácie, s cieľom spojiť politiky alebo programy s finančnými nástrojmi, ktorých uplatňovanie by mohlo pomôcť predchádzať dôsledkom meteorologických javov a katastrof a obmedziť ich;

o)

podpora záťažových testov a procesu certifikácie kapacít v oblasti reakcie, ktoré členské štáty sprístupnia európskemu zoskupeniu v oblasti civilnej ochrany.“

[…]

Zdôvodnenie

Na predchádzanie katastrofám sú potrebné nižšie náklady než na obnovu po nich. Preto je opodstatnené začleniť do tohto zoznamu opatrenia, ktoré by mohli viesť k investíciám, ktoré priamo alebo nepriamo znižujú riziko katastrof alebo by mohli pomôcť zmenšiť ich dôsledky.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

súhlasí s konštatovaním, že nedávne rozsiahle katastrofy poukázali na obmedzenia mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Zdôrazňuje však, že hoci je potrebné tento mechanizmus prepracovať, hlavným cieľom musí zostať dosiahnutie odolnosti voči katastrofám. Zameriavať sa na reakciu na katastrofy v časoch, keď sa frekvencia a intenzita katastrof zvyšujú, nie je spôsob, ako vyriešiť jadro problému. Na úrovni Európskej únie sa vo všetkých politikách a fondoch EÚ musí zohľadňovať zásada odolnosti voči katastrofám a zásada „lepšej opätovnej výstavby“; Opakuje, že zásada odolnosti voči katastrofám musí byť základným kameňom investičnej politiky EÚ, aby verejné výdavky pomáhali komunitám stať sa odolnejšími voči negatívnym vplyvom katastrof a nevystavovali občanov riziku (1);

2.

konštatuje, že verejnosť podporuje myšlienku, aby EÚ pomáhala koordinovať reakciu na katastrofy v členských štátoch (prostredníctvom svojej úlohy v oblasti civilnej ochrany), ako to ukázali výsledky prieskumu Eurobarometra z mája 2017;

3.

konštatuje, že návrh a oznámenie Komisie sú krokom vpred v úsilí Európskej komisie zjednodušiť a zefektívniť právne predpisy;

4.

súhlasí so záverom Komisie, že v dôsledku zmeny klímy sa riziko prírodných katastrof zvyšuje. Vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby zaistili, že opatrenia EÚ v oblasti klímy sa budú viac zameriavať na zmierňovanie rizika katastrof a budovanie Európy odolnejšej voči katastrofám prostredníctvom prístupu, ktorý bude vedený miestnou komunitou, miestne orientovaný a založený na viacúrovňovom riadení;

5.

konštatuje, že návrh Komisie sa zameriava predovšetkým na reakciu a že značný počet prípadov aktivácie mechanizmu súvisí s cyklickými katastrofami. Preto by sa mal vyvinúť tlak na členské štáty, aby prijali náležité preventívne opatrenia, pokiaľ ide o zachovanie dostatočného množstva vnútroštátnych kapacít;

6.

zdôrazňuje, že je dôležité zladiť návrh Komisie so Sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof s cieľom zabezpečiť spoločné úsilie, posilniť podporu kapacít a vyhnúť sa duplicite, najmä pokiaľ ide o rozvoj národných a miestnych stratégií na zníženie rizika katastrof;

7.

podotýka, že zlepšenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je integrálnou súčasťou aktivít zameraných na to, ako sa vyrovnať s dôsledkami zmeny klímy. Zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi sieťami, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy, a sieťami zameranými na odolnosť voči katastrofám. Zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi Dohovorom primátorov a starostov o klíme a energetike a kampaňou na zvyšovanie odolnosti miest, ktorú rozbehol Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof;

Úloha miestnych a regionálnych samospráv

8.

súhlasí s konštatovaním, že vzhľadom na trendy katastrof (či už spojených s počasím alebo s vnútornou bezpečnosťou) je potrebné posilniť civilnú ochranu. Zdôrazňuje však, že najlepším spôsobom, ako to uskutočniť, je silný územný prístup vedený komunitou. EÚ sa vo svojej činnosti musí zameriavať na koordináciu a podporu opatrení členských štátov a ich miestnych a regionálnych samospráv. Zdôrazňuje, že činnosť vedená komunitou je najrýchlejší a najúčinnejší spôsob, ako obmedziť škody v dôsledku katastrof;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do preverovania plánovaných investícií v rámci všetkých príslušných programov a do diskusií o možných zmenách zapojili aj miestne a regionálne samosprávy;

10.

zdôrazňuje, že posúdenie rizík a ustanovenia o plánovaní riadenia rizík, ako sú tie, ktoré sa vyžadujú podľa právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany alebo smernice EÚ o povodniach, sa musia vypracovať v partnerstve s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Konštatuje, že v mnohých prípadoch miestne a regionálne úrovne správy poznajú riziko lepšie než národné vlády. Žiada, aby sa vypracoval kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do prípravy takýchto plánov. Takisto zdôrazňuje, že je potrebné podeliť sa o osvedčené postupy na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni správy;

11.

opakuje (2), že by sa mal vypracovať rámec pre plány riadenia rizík, ktorý budú môcť členské štáty používať ako usmernenie. Ľahšie by sa tým dosiahla aj porovnateľnosť obsahu týchto plánov. Konštatuje, že rámec EÚ by bol v súlade so zásadou subsidiarity. Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali mať možnosť koncipovať vlastné plány riadenia rizík, ale bolo by užitočné mať k dispozícii rámec EÚ, ktorý by poskytoval usmernenia;

12.

odporúča, aby riadenie Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) zabezpečovala Európska komisia v spolupráci s národnými a regionálnymi orgánmi krajín, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Únie;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány, ako aj dobrovoľnícky a komunitný sektor, do novovytvorenej vedomostnej siete Únie v oblasti civilnej ochrany;

14.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi vypracovala stratégiu v oblasti pripravenosti na katastrofy, ktorá by zahŕňala program odbornej prípravy a cvičení, ako aj ďalšie prvky, ako napr. výzvu na predkladanie návrhov v rámci mechanizmu Únie, program výmeny odborníkov a koncipovanie scenárov rizika;

15.

podotýka, že regionálne a miestne subjekty by mali byť o mechanizme Únie dobre informované, aby sa zlepšilo riadenie rizika, a to nielen na cezhraničnej úrovni, ale aj medzi európskymi, národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

16.

poukazuje na význam informačných kampaní na celoštátnej úrovni aj na nižších úrovniach s cieľom šíriť informácie o mechanizme Únie a miestnych a regionálnych rizikách uvedených v príslušných miestnych a regionálnych posúdeniach rizika. Opakuje, že je dôležité, aby sa takéto informačné kampane zameriavali aj na školy;

17.

podporuje výzvu vytvoriť nový program civilnej ochrany Erasmus v súlade s pravidlami a zásadami nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus +“ (3). Tento nový program by mal zahŕňať aj medzinárodný rozmer a mal by byť určený nielen národným zástupcom, ale tiež zástupcom regionálnych a miestnych samospráv;

Možnosti financovania

18.

žiada Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby zintenzívnili svoje úsilie posilniť súdržnosť s ostatnými nástrojmi EÚ v oblasti prevencie a riadenia rizika katastrof. Malo by sa to zrealizovať nielen vytvorením prepojenia medzi mechanizmom Únie a politikou súdržnosti, politikou rozvoja vidieka a politikou v oblasti zdravia a výskumu a snahou o integráciu týchto aktivít do environmentálnych politík, ale tiež preskúmaním možností, ako by sa tieto prepojenia dali posilniť v novom viacročnom finančnom rámci a v ustanoveniach, ktorými sa riadi využívanie fondov;

19.

berie na vedomie skutočnosť, že Komisia zvažuje možnosť využívať posúdenie rizík a plánovanie riadenia rizík po roku 2020 ako ex ante kondicionalitu v rámci politiky súdržnosti aj v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Zdôrazňuje, že ex ante kondicionality založené len na posúdení rizík a plánovaní riadenia rizík nepomôžu zabezpečiť odolnosť voči rizikám. Odolnosť voči rizikám musí byť stanovená v pravidlách využívania fondov ako kritérium, ktoré musí spĺňať každý projekt financovaný z prostriedkov EÚ;

20.

oceňuje cieľ zvýšiť dostupnosť vedeckých poznatkov a pri navrhovaní a realizácii preventívnych opatrení sa viac opierať o výsledky vedeckého výskumu. Zdôrazňuje, že je dôležité spolupracovať so súkromným sektorom v snahe dosiahnuť politiku otvoreného prístupu k údajom a zabezpečiť, aby obchodné záujmy neprevažovali nad verejnou bezpečnosťou a blahom;

21.

zdôrazňuje, že treba podnecovať komunity, aby si urobili plán pre svojpomoc, pretože často trvá značne dlhý čas, než príde pomoc zvonku. Preto vyzýva, aby sa úsilie EÚ zameralo na poskytovanie pomoci v súvislosti s technickými školeniami, vďaka ktorým by sa mohla zlepšiť schopnosť komunít pomôcť si samy a boli by lepšie pripravené zabezpečiť počiatočnú reakciu a dostať katastrofu pod kontrolu. Cielená odborná príprava a vzdelávanie pracovníkov v oblasti bezpečnosti občanov, podobne ako vedúcich činiteľov komunity, sociálnych pracovníkov, zdravotníkov, záchranárov a hasičov, môže znížiť počet obetí na životoch počas krízy aj v jej dozvukoch (4);

22.

opakuje, že súkromný sektor zohráva dôležitú úlohu v úsilí dosiahnuť odolnosť voči katastrofám a pomáha zabezpečiť účinnú a rýchlu obnovu po katastrofách. Napríklad súkromné poistenie môže účinným spôsobom odrádzať od rizikového správania, podporovať vnímanie rizika a uľahčovať obnovu po katastrofe (5);

Vyhradená rezerva prostriedkov EÚ: rescEU

23.

berie na vedomie návrh vytvoriť samostatnú vyhradenú rezervu prostriedkov EÚ (rescEU), ktorá by mala dopĺňať vnútroštátne kapacity členských štátov v oblasti reakcie a posilniť kolektívnu schopnosť reagovať na katastrofy. Podľa návrhu Komisie sa „rescEU“ stane dôležitým nástrojom reakcie v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o cezhraničné využitie. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie nie je sprevádzaný hodnotením vplyvu, čo viedlo k tomu, že Komisia nedokázala predložiť alternatívne možnosti. V záujme zabezpečenia rešpektovania zásady subsidiarity sa ciele a úlohy „rescEU“ musia realizovať takým spôsobom, ktorý umožní zachovať základné zodpovednosti na úrovni členských štátov a zároveň uľahčí intenzívnejšiu interakciu medzi dotknutými členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Na okamžitú a účinnú reakciu sú mimoriadne dôležité vysoko kvalifikované a dobre vybavené miestne jednotky, ako aj skupiny dobrovoľníkov na úrovni miestnych spoločenstiev. Členské štáty musia zabezpečiť dostatočnú finančnú podporu pre verejné zásahové jednotky. Podčiarkuje však, že hlavný dôraz musí zostať na budovaní odolnosti voči katastrofám, aby sa znížilo riziko katastrof a zminimalizovali spôsobené škody;

24.

víta zjednodušenie súčasného systému zavedením jednotnej miery spolufinancovania (75 %) nákladov na adaptáciu, opravy, dopravu a prevádzku hradených z prostriedkov európskeho zoskupenia v oblasti civilnej ochrany. Takisto víta rozhodnutie zmierniť finančnú záťaž pre zúčastnené štáty zvýšením oprávnených nákladov a miery spolufinancovania na 75 %, pričom zdôrazňuje, že nová rezerva musí členským štátom pomáhať, a nesmie ich zbaviť povinnosti vytvárať si vlastný záchranný potenciál;

25.

konštatuje, že navrhované usporiadanie rezervy rescEU zahŕňa aj zdroje, ktoré už boli poskytnuté na dobrovoľné zoskupenie v dostatočnom rozsahu. Preto podporuje myšlienku, aby Komisia mala i naďalej možnosť preskupiť zoskupenie rescEU so súhlasom členských štátov, s cieľom v plnej miere ho prispôsobiť zisteným kapacitným rozdielom;

26.

navrhuje, aby sa účasť verejných inštitúcií z členských štátov a subjektov súkromného sektora v rescEU zakladala na princípe dobrovoľnosti;

Subsidiarita a proporcionalita

27.

zdôrazňuje, že civilná ochrana je oblasťou, v ktorej EÚ vykonáva činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Komisia musí preto zabezpečiť, že nová rezerva, ktorá bude vytvorená, bude mať za cieľ podporovať, koordinovať a dopĺňať činnosť členských štátov, a nie poskytovať svoje prostriedky alebo nové právomoci Európskej únii. Podčiarkuje, že snaha podporovať a pomôcť zvyšovať kapacity miestnych komunít reagovať na katastrofy môže byť spôsobom, ako zaistiť účinnejšiu reakciu na katastrofy tak, aby to bolo v súlade so zásadou subsidiarity.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  COR 02646/2014, COR 5035/2016.

(2)  CDR 740/2012.

(3)  2017/0309(COD) (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(4)  CDR 02646/2014.

(5)  CDR 05035/2016; CDR 02646/2014.


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/46


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

(2018/C 361/08)

Spravodajca:

Mark WEINMEISTER (DE/EĽS), štátny tajomník pre európske záležitosti spolkovej krajiny Hessensko

Referenčný dokument:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

COM(2017) 753 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 2, nové odôvodnenie vložiť pred odôvodnenie 6 smernice 1998/83

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Minimálne požiadavky pre základné a preventívne minimálne normy kvality a parametrické hodnoty pre vodu určenú pre ľudskú spotrebu súvisiace so zdravím sú potrebné, ak minimálne ciele kvality životného prostredia, ktoré treba dosiahnuť v spojení s inými predpismi a opatreniami na úrovni EÚ, majú byť definované tak, aby sa zachovalo a podporilo udržateľné používanie vody určenej pre ľudskú spotrebu. Ide najmä o vhodné opatrenia na ochranu vôd, ktoré zabezpečujú čistotu povrchových a podzemných vôd.

Zdôvodnenie

Toto odôvodnenie sa skladá z častí vypustených odôvodnení 5 a 8. Je dôležité, aby vplyv zdrojov emisií zo životného prostredia z oblastí, ako sú odpadové vody, priemysel a poľnohospodárstvo, ktoré môžu v rôznej miere ovplyvňovať kvalitu vodných útvarov, bolo možné riadiť stanovením noriem kvality životného prostredia v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a zásadou predbežnej opatrnosti. V konečnom dôsledku je pre túto úroveň vstupu rozhodujúce, do akej miery bude v krátkodobom až dlhodobom horizonte zabezpečená kvalita pitnej vody. Hospodárenie so zdrojmi pitnej vody, pri ktorom sa uprednostňuje riešenie zamerané na koniec reťazca („end-of-pipe“), by sa malo zo zdravotných dôvodov zamietnuť. S cieľom „vody určenej na ľudskú spotrebu“ sú potrebné vhodné stratégie a opatrenia v rôznych zložkách životného prostredia, čo je v súlade s požiadavkami v článku 7. Posúdenie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia je založené na preventívnom prístupe v oblasti zdravia (pozri aj nové odôvodnenie 16 – vypustenie článku 9 smernice 98/83/ES) a pridelením sa zásobovanie pitnou vodou zabezpečí na určité obdobie bez negatívnych dôsledkov na zdravie. Novým článkom 12 sa mimochodom tento preventívny prístup odstraňuje.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 5

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či ho treba prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a Legionella, pridať by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov a  preventívne by sa mali zvážiť referenčné hodnoty pre tri reprezentatívne zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém. Na základe princípu predbežnej opatrnosti by sa v prípade troch z týchto nových parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak stále sú dosiahnuteľné. Pokiaľ ide o olovo, WHO uvádza, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá dosiahnuť, a hodnoty chrómu WHO ešte stále preveruje; preto by sa v prípade oboch parametrov malo uplatňovať desaťročné prechodné obdobie, kým sa hodnoty sprísnia.

Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či ho treba prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a Legionella, pridať by sa malo deväť chemických parametrov alebo skupín parametrov a mali by sa zvážiť tri reprezentatívne zlúčeniny narúšajúce endokrinný systém a smerné hodnoty, ktoré navrhuje WHO. Pokiaľ ide o olovo, WHO uvádza, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá dosiahnuť, a hodnoty chrómu WHO ešte stále preveruje; preto by sa v prípade oboch parametrov malo uplatňovať desaťročné prechodné obdobie, kým sa hodnoty sprísnia.

Zdôvodnenie

V návrhu Komisie sa neposkytuje vymedzenie pojmu preventívne referenčné hodnoty. Komisia ďalej v bode 5 návrhu „Podrobné vysvetlenie toho, ako sa v návrhu zohľadnili odporúčania WHO týkajúce sa parametrov a parametrických hodnôt“ uvádza, že v súčasnosti neexistujú žiadne údaje o zdravotnom riziku týkajúcom sa pitnej vody v súvislosti s tromi zlúčeninami narúšajúcimi endokrinný systém podľa WHO a to je takisto nepravdepodobné. Stanovenie úrovní koncentrácie týchto troch látok Komisiou nie je transparentné a vedecky odôvodnené. Preto sa odporúča – a možno to vzhľadom na zdravotné požiadavky riadne odôvodniť (voda určená na ľudskú spotrebu) – stanoviť ako parametrické hodnoty smerné hodnoty navrhnuté WHO.

Pozmeňovací návrh 3

Po odôvodnení 5 vložiť staré odôvodnenia 13 a 16 smernice 1998/83

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Parametrické hodnoty sú založené na dostupných vedeckých dôkazoch, zvyčajne založených na usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie týkajúcich sa kvality pitnej vody, a zohľadňujú takisto zásadu predbežnej opatrnosti, a preto poskytujú vysokú úroveň ochrany zdravia.

Zdôvodnenie

Staré odôvodnenia 13 a 16 by sa mali zachovať na jednoznačné vyjadrenie parametrických hodnôt. V súvislosti s článkom 18 (revízia príloh) možno nepochybne tvrdiť, že parametrické hodnoty sú založené na dostupných vedeckých poznatkoch a zásade predbežnej opatrnosti. To súvisí s novým článkom 12 a bodom 3. V budúcnosti budú členské štáty musieť posúdiť každé nedodržanie parametrických hodnôt „automaticky“ ako potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie. Ako už je uvedené v pozmeňovacom návrhu 1, posudzovanie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia je založené na preventívnom prístupe v oblasti zdravia (pozri aj nové odôvodnenie 16 – vypustenie článku 9 smernice 98/83/ES), nie na bezprostrednom potenciálnom nebezpečenstve. Tu existuje rozpor s WHO.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 9

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Posúdenie nebezpečnosti by sa malo zameriavať na zníženie požadovanej úrovne úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev (napr. mikroplasty, dusičnany, pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre by sa mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia v spolupráci s dodávateľmi vody a zúčastnenými stranami.

Posúdenie nebezpečnosti by sa malo zameriavať na zníženie požadovanej úrovne úpravy pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu. Na tento účel by členské štáty mali identifikovať nebezpečenstvá a zdroje možného znečistenia spojené s týmito vodnými útvarmi a monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, napríklad na základe zistených nebezpečenstiev (napr. mikroplasty (častice s vysokým obsahom polymérov s veľkosťou v rozsahu 1 nm až 5 mm), obsah dusičnanov , pesticídy alebo lieky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES), z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody (napr. arzén) alebo na základe informácií od dodávateľov vody (napr. náhle zvýšenie určitého parametra v surovej vode). Tieto parametre by sa mali použiť ako markery, vďaka ktorým príslušné orgány prijmú opatrenia na zníženie tlaku na vodné útvary, napríklad preventívne alebo zmierňujúce opatrenia (v prípade potreby vrátane výskumu na pochopenie vplyvov na zdravie), na ochranu týchto vodných útvarov a na riešenie zdrojov znečistenia v spolupráci s dodávateľmi vody a zúčastnenými stranami. V tejto súvislosti by mali členské štáty zvážiť regulačné a legislatívne ustanovenia, ktoré by územné orgány a vodárenské subjekty viedli k zadováženiu si nástrojov na overovanie účinkov vyplývajúcich z investičných rozhodnutí. Vplyv odčerpávania vody a tlak výtokov na vodné útvary by mali byť hlavnými referenčnými faktormi pri vytváraní jednotných environmentálnych modelov predpovede a riadenia, ktoré by umožnili hodnotiť optimálne podmienky tak environmentálnej, ako aj sociálno-ekonomickej udržateľnosti a zásahy na sieťach a zariadeniach na zabezpečenie vhodných integrovaných vodohospodárskych služieb v súlade so sociálno-ekonomickým zameraním referenčných území.

Zdôvodnenie

Mikroplasty sú veľkým zdrojom znečistenia, ktorý by členské štáty mali kontrolovať. V tomto pozmeňovacom návrhu sa navrhuje definícia, ktorú používa švédsky Úrad pre ochranu životného prostredia. Zároveň odporúča sa používať pojem „obsah dusičnanov“, pretože chemicky existuje iba „dusičnan“, no v tomto kontexte sa myslí obsah.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 11

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi.

Parametrické hodnoty použité na posúdenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané v mieste, kde je voda určená na ľudskú spotrebu sprístupnená príslušnému používateľovi.

Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodov. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu na základe ich vyhlásenia o parametroch v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011. Spolu s vyhlásením o parametroch treba dodať aj informácie uvedené v článkoch 31 a 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006. Členské štáty by na základe tohto posúdenia mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení (napr. v prípade výskytu ohnísk choroby) v súlade s usmerneniami WHO a aby migrácia zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie. Avšak bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 305/2011, platí, že ak majú tieto opatrenia za následok obmedzenie voľného pohybu produktov a materiálov v Únii, musia byť tieto obmedzenia riadne odôvodnené a striktne proporcionálne a nesmú spôsobovať svojvoľnú diskrimináciu či skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi.

Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môže ovplyvniť domový rozvodný systém. Podľa poznatkov WHO spôsobuje Legionella v Únii najväčšie zdravotné zaťaženie spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domový rozvodný systém. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodov. Okrem toho by sa pri posúdení rizika domových rozvodov mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodov by teda okrem iného malo byť monitorovanie prioritných priestorov, posúdenie rizika domových rozvodných systémov a súvisiacich produktov a materiálov, ako aj overovanie látok uvoľňovaných z produktov a materiálov do vody určenej na ľudskú spotrebu.

Zdôvodnenie

Odporúča sa, aby výrobky a materiály nepodliehali preskúmaniu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 (nariadenie o stavebných výrobkoch) pre látky uvoľňované do vody určenej na ľudskú spotrebu. Stanovenie kritérií parametrov a parametrických hodnôt týkajúcich sa migrácie látok zo stavebných materiálov do pitnej vody patrí k požiadavkám súvisiacim so zdravím a podľa nariadenia o stavebných výrobkoch neexistujú v súčasnosti žiadne – len na základe oznámenia – harmonizované normy vzhľadom na kritériá preskúmania a parametre v súvislosti s požiadavkami v oblasti zdravia. Vyhlásenia o výkonnosti pre úrovne a triedy nemôže výrobca vytvoriť ani zobraziť. V rámci potenciálneho označenia CE, prípadne pre stavebné výrobky s označením CE uvedené na trh však nie je jasné, či z vyhlásenia o výkonnosti (napr. o mechanickej sile) nevyplýva žiadne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie v dôsledku migrácie látok do pitnej vody. Látky sa môžu do vody uvoľňovať okrem stavebných výrobkov aj z iných materiálov. Nariadenie o stavebných výrobkoch je preto vhodné len obmedzene a kontrolovať a regulovať by sa mali všetky materiály. Overené informácie o migrácii látok do pitnej vody v súvislosti s produktmi sú však k dispozícii v koordinovanom systéme štyroch členských štátov, ktorý poskytuje overený a oznámený základ na zavedenie celoeurópskej harmonizovanej skúšobnej a hodnotiacej schémy pre materiály a výrobky v kontakte s pitnou vodou. Je žiaduce v budúcnosti zakotviť tieto hygienické požiadavky a v tejto súvislosti aj ďalšie bezprostredné požiadavky do smernice EÚ o pitnej vode. Do iniciatívy systému štyroch členských štátov sa zapájajú Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Pozri aj pozmeňovacie návrhy 13 a 14 k článku 10 ods. 1 písm. c).

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 12

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vyriešiť prekážky na vnútornom trhu, pokiaľ ide o voľný pohyb stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V platnosti sú stále vnútroštátne schválenia výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii. Odstránenie technických prekážok sa dá účinne dosiahnuť len stanovením harmonizovaných technických špecifikácií pre stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Uvedené nariadenie umožňuje vypracovanie európskych noriem na harmonizáciu metód posúdenia stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako aj prahových úrovní a tried, ktoré sa majú stanoviť pre úroveň parametra podstatnej vlastnosti. Na tento účel bola do normalizačného pracovného programu na rok 2017 zaradená osobitná požiadavka na normalizáciu v oblasti hygieny a bezpečnosti produktov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Norma má byť vydaná do roku 2018. Uverejnenie tejto harmonizovanej normy v Úradnom vestníku Európskej únie zabezpečí racionálne prijímanie rozhodnutí, aby sa na trhu umiestnili alebo sprístupnili bezpečné stavebné výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho by sa ustanovenia o vybavení a materiáli, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, mali vypustiť, čiastočne nahradiť ustanoveniami týkajúcimi sa posúdenia rizika domových rozvodov a doplniť príslušnými harmonizovanými normami podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

 

Zdôvodnenie

Z dôvodu nedostatočnej harmonizácie základných požiadaviek na hygienu a ochranu zdravia (príloha I bod 3 písm. e)) v nariadení (EÚ) č. 305/2011 pre produkty vo vzťahu k výrobným a skúšobným normám, a tým k harmonizovaným údajom o účinkoch látok uvoľňovaných do vody určenej na ľudskú spotrebu je cieľom poskytnúť dostatočné odôvodnenie predchádzania rizikám pre ľudské zdravie potrebné upustiť od režimu podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 (pozri aj článok 10 ods. 1 písm. c)). V minulosti už postup štandardizácie harmonizácie zlyhal. Na riešenie sa odporúča regulovať okamžité hygienické požiadavky v smernici EÚ o pitnej vode. Pozri aj pozmeňovacie návrhy 13 a 14 k článku 10 ods. 1 písm. c).

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 15

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou príslušný členský štát musí okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie. Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov by mali členské štáty automaticky považovať za potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji.

V prípade nezhody s normami uloženými touto smernicou príslušný členský štát musí okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijalo nápravné opatrenie nevyhnutné na obnovu kvality vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, mala by sa dodávka takejto vody zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie. Okrem toho je dôležité objasniť, že nesplnenie minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov môžu členské štáty v jednotlivých prípadoch považovať za potenciálnu hrozbu pre ľudské zdravie. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu je potrebné nápravné opatrenie, v súlade s článkom 191 ods. 2 zmluvy, malo by sa uprednostniť opatrenie, ktorým sa odstráni problém pri zdroji.

Zdôvodnenie

Automatické posúdenie prekročenia parametrických hodnôt ako potenciálneho nebezpečenstva pre ľudské zdravie sa neodporúča. Lebo ako už je uvedené v pozmeňovacom návrhu 1, posudzovanie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia je založené na preventívnom prístupe v oblasti zdravia (pozri aj nové odôvodnenie 16 – vypustenie článku 9 smernice 98/83/ES), nie na bezprostrednom potenciálnom nebezpečenstve, čo je samo osebe považované za rozpor. Na druhej strane to znamená ťažkosti pri komunikácii so spotrebiteľom, čo vedie k zvýšeným obavám a strate dôvery. Toto môže v budúcnosti ďalej podporovať vyššiu spotrebu balenej vody. To by bolo v rozpore s obavami v navrhovanej smernici. Navrhuje sa zrušiť vypustenie článku 9 „Odchýlky“ zo smernice 98/83/ES.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 2 ods. 3, 4, 5, 6 a 9

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

3.   „dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu;

3.   „dodávateľ vody“ je identifikovateľný subjekt, ktorý denne dodáva v priemere aspoň 10 m3 vody určenej na ľudskú spotrebu;

4.   „malý dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 5 000 osôb;

4.   „malý dodávateľ vody“ je identifikovateľný dodávateľ vody, ktorý denne dodáva menej ako 500 m3 vody alebo zásobuje vodou menej ako 50 000 osôb;

5.   „ veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 5 000 osôb;

5.   „ stredne veľký dodávateľ vody“ je identifikovateľný dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 500 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 000 , ale nie viac ako 500 000 osôb;

6.    „veľmi veľký dodávateľ vody“ je dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 000 m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 000 osôb;

6.     „veľký dodávateľ vody“ je identifikovateľný dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 1 250  m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 500 000 , ale nie viac ako 1 500 000 osôb;

7.    „prioritné priestory“ sú veľké priestory s veľkým množstvom používateľov, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie zariadenia, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;

7.    „veľmi veľký dodávateľ vody“ je identifikovateľný dodávateľ vody, ktorý denne dodáva aspoň 5 000  m3 vody alebo zásobuje vodou aspoň 50 000 osôb;

8.    „zraniteľné a marginalizované skupiny“ sú osoby izolované od spoločnosti v dôsledku diskriminácie alebo chýbajúceho prístupu k právam, zdrojom či príležitostiam a ktoré sú v porovnaní so zvyškom spoločnosti vystavené rôznym možným rizikám súvisiacim so zdravím, bezpečnosťou, nedostatočným vzdelaním, účasťou na škodlivých praktikách alebo iným rizikám.

8.    „prioritné priestory“ sú veľké priestory s veľkým množstvom používateľov, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, ubytovacie zariadenia, nápravné zariadenia a kempingy tak, ako ich vymedzujú členské štáty;

 

9.    „zraniteľné a marginalizované skupiny“ sú osoby izolované od spoločnosti v dôsledku diskriminácie alebo chýbajúceho prístupu k právam, zdrojom či príležitostiam a ktoré sú v porovnaní so zvyškom spoločnosti vystavené rôznym možným rizikám súvisiacim so zdravím, bezpečnosťou, nedostatočným vzdelaním, účasťou na škodlivých praktikách alebo iným rizikám.

 

10.     individuálny zdroj, poskytujúci v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiaci menej ako 50 osobám, pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

Zdôvodnenie

Je potrebné zaviesť kategóriu dodávateľov strednej veľkosti, ktorí zásobujú od 500 000 do 1 500 000 osôb. V odsekoch 3 až 6 sa odporúča sústrediť sa na zdroj vody, ktoré predstavujú jednotnú, a preto vymedzenú dodávateľskú jednotku. Pretože sa tu nemajú na mysli rozptýlené, nesúvisiace zdroje dodávateľov vody. Keďže v článku 3 ods. 2 písm. b) sa vymedzujú dodávatelia vody s menej než 10 m3 denne alebo pre menej ako 50 osôb, odporúča sa pre úplnosť zahrnúť toto vymedzenie do článku 2.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 5 ods. 1

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty určia pre parametre v prílohe I platné pre vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené v danej prílohe.

Členské štáty určia pre parametre v prílohe I platné pre vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty, ktoré nesmú byť menej prísne ako hodnoty uvedené v danej prílohe.

 

Pokiaľ ide o indikačné parametre uvedené v časti C prílohy I, hodnoty môžu byť používané výlučne ako referenčný ukazovateľ iba na účely dodržiavania povinností podľa článku 12.

Zdôvodnenie

Indikačné parametre stanovené v časti C prílohy I k smernici 98/83/ES sa vypúšťajú z návrhu smernice z dôvodu, že nie sú relevantné pre zdravie. Pach a chuť sa však majú posudzovať ako hygienické požiadavky na kvalitu vody a majú vplyv na akceptovanie správania v súvislosti s pitím vody.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 7 ods. 1

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na riziku, ktorý pozostáva z týchto krokov:

Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval vhodný, primeraný a z miestneho hľadiska relevantný prístup založený na riziku v súlade s usmerneniami WHO týkajúcimi sa kvality pitnej vody, ako aj s normou EN 15975-2 , ktorý pozostáva z týchto krokov:

a)

v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti v súlade s článkom 8;

a)

v prípade vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu sa uskutoční posúdenie nebezpečnosti v súlade s článkom 8;

b)

v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II;

b)

v prípade vody dodávanej dodávateľom uskutoční dodávateľ vody posúdenie rizika pri zásobovaní vodou na účely monitorovania kvality ním dodávanej vody v súlade s článkom 9 a časťou C prílohy II;

c)

v prípade domových rozvodov sa uskutoční posúdenie rizika v súlade s článkom 10.

c)

v prípade domových rozvodov sa uskutoční posúdenie rizika v súlade s článkom 10.

 

Členské štáty zabezpečia jasné pridelenie zodpovedností za posúdenie nebezpečenstva a rizika vo vzťahu k dodávateľom vody s prihliadnutím na vnútroštátne právne rámce a zásadu subsidiarity.

Zdôvodnenie

S cieľom zabezpečiť používanie prístupu založeného na riziku v súlade s uznávanými medzinárodnými postupmi by sa mali poskytnúť údaje o základných normách, ktoré sa majú použiť, usmernenia WHO s koncepciou plánu bezpečnosti vody („water safety plan“) a normy EN 15975-2 (Bezpečnosť zásobovania pitnou vodou – Pokyny na riadenie rizika a krízové riadenie).

Uplatňovanie prístupu založeného na riziku by sa malo riadiť zásadou proporcionality. Parametre by mali byť vhodné a relevantné z miestneho hľadiska vzhľadom na dodatočné hospodárske a technické náklady. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že zoznam navrhovaných frekvencií a parametrov povedie k vyššej miere ochrany zdravia.

Európska komisia zavádza analýzy rizík oblasti odberu, výroby a distribúcie pitnej vody a domových rozvodov a poskytuje členským štátom priestor na doplňujúce opatrenia. Rozdelenie zodpovednosti je ešte potrebné vyjasniť, najmä pokiaľ ide o úlohu spoločností dodávajúcich pitnú vodu.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 8 ods. 1 písm. d) bod iv)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty , alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici.

iné relevantné znečisťujúce látky, napríklad mikroplasty (častice s vysokým obsahom polymérov s veľkosťou v rozsahu 1 mm až 5 mm), alebo špecifické znečisťujúce látky povodia, ktoré členské štáty stanovili na základe posúdenia vplyvov ľudskej činnosti uskutočneného podľa článku 5 smernice 2000/60/ES, a informácie o významných vplyvoch zhromaždené podľa bodu 1.4 prílohy II k danej smernici.

Zdôvodnenie

Mikroplasty sú veľkým zdrojom znečistenia, ktorý by členské štáty mali kontrolovať. V tomto pozmeňovacom návrhu sa navrhuje definícia, ktorú používa švédsky Úrad pre ochranu životného prostredia.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 8 ods. 4

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 2 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti.

V prípadoch, keď sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania v zmysle odseku 3 písm. b), členské štáty dané parametre naďalej pravidelnej monitorujú vo vodnom útvare, na ktorý sa vzťahuje posúdenie nebezpečnosti.

Zdôvodnenie

Odkaz bolo potrebné objasniť a týka sa odseku 3 písm. b).

Pozmeňovací návrh 13

Článok 10 ods. 1 písm. c)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

overenie adekvátnosti parametrov stavebných výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, z hľadiska základných charakteristík spojených so základnými požiadavkami na stavby špecifikovanými v bode 3 písm. e) prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011.

 

Zdôvodnenie

Nedostatočná harmonizácia základných požiadaviek na hygienu a ochranu zdravia (príloha I bod 3 písm. e)) v nariadení (EÚ) č. 305/2011 pre produkty vo vzťahu k výrobným a skúšobným normám, harmonizované údaje o účinkoch látok uvoľňovaných do vody určenej na ľudskú spotrebu nemožno použiť na ospravedlnenie ohrozenia ľudského zdravia a odôvodňovať ho. Pozri aj pozmeňovacie návrhy 5 a 6.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 10 ods. 2 písm. c)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

prijmú iné opatrenia v spolupráci s dodávateľmi vody, napríklad vhodné spracovateľské techniky, ktorými sa zabezpečí zmena typu alebo vlastností vody pred jej dodávkou, aby sa odstránilo alebo znížilo riziko, že voda nebude po dodávke spĺňať parametrické hodnoty;

 

Zdôvodnenie

Toto opatrenie, ktorým dodávatelia vody menia vodu pred jej poskytovaním v domácich zariadeniach tak, aby spĺňala parametrické hodnoty stanovené v časti C prílohy I, nie je uskutočniteľné. Domáce zariadenia musia byť technicky a materiálovo navrhnuté a prevádzkované takým spôsobom, aby boli dodržané parametrické hodnoty podľa časti C prílohy I.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 10 ods. 2 písm. d)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika;

náležite informujú a poučia spotrebiteľov o podmienkach spotreby a používania vody a možných opatreniach, ktorými sa zamedzí opätovný výskyt rizika nedodržania požiadaviek ;

Zdôvodnenie

Objasnenie, na čo sa vzťahuje riziko.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 12 ods. 3

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Bez ohľadu na to, či sú dodržané parametrické hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo alebo obmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby sa prijalo akékoľvek iné nápravné opatrenie, ktoré je potrebné na ochranu ľudského zdravia.

Bez ohľadu na to, či sú dodržané parametrické hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo alebo obmedzilo používanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby sa prijalo akékoľvek iné nápravné opatrenie, ktoré je potrebné na ochranu ľudského zdravia.

Každý prípad nedodržiavania minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v častiach A a B prílohy I členské štáty automaticky považujú za možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

 

Zdôvodnenie

Akékoľvek nedodržanie minimálnych požiadaviek parametrickej hodnoty ako takej sa má automaticky identifikovať ako potenciálne nebezpečenstvo, napríklad jedna koliformná baktéria, zákal alebo prekročenie chemických parametrov asi o 10 %, je nadregulované. Na jednej strane je posudzovanie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia založené na preventívnom prístupe v oblasti zdravia (pozri aj nové odôvodnenie 16 – vypustenie článku 9 smernice 98/83/ES), nie na bezprostrednom potenciálnom nebezpečenstve. Tu existuje rozpor s WHO. Na druhej strane sú o. i. koliformné baktérie, ako aj indikátory zákalu pre možnú kontamináciu s objasnením. Treba zvážiť, že stanovenie informácií pre spotrebiteľa súvisí s akýmkoľvek nedodržaním parametrických hodnôt. To veľmi pravdepodobne vedie k neistote, strachu a strate dôvery v pitnú vodu a môže zvýšiť spotrebu balenej vody. To je v rozpore so základnými cieľmi smernice. Malo by sa takisto pamätať na to, že v jednotlivých prípadoch nie je možné okamžite vykonať opatrenia, napríklad z dôvodu technických okolností. Pozri pozmeňovací návrh 17 s cieľom vypustiť článok 9 „Odchýlky“ zo smernice 98/83/ES.

Pozmeňovací návrh 17

Nový článok „Odchýlky“ podľa článku 12

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Článok xx – Odchýlky (článok 9 smernice 98/83/ES)

1.     Členské štáty môžu poskytnúť výnimky z parametrických hodnôt uvedených v časti B prílohy I alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 2 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak odchýlka neprestavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak dodávku vody určenej na ľudskú spotrebu v príslušnej oblasti nemožno inak zachovať inými primeranými prostriedkami.

 

Platnosť odchýlok bude obmedzená na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť tri roky, a na konci tohto obdobia sa uskutoční kontrola s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok. Ak chce členský štát poskytnúť druhú odchýlku, kontrolu spolu s odôvodnením svojho rozhodnutia o druhej odchýlke oznámi Komisii. Obdobie platnosti tejto druhej odchýlky nesmie prekročiť tri roky.

 

2.     Vo výnimočných prípadoch členský štát môže požiadať Komisiu o tretiu odchýlku na obdobie maximálne troch rokov. Komisia rozhodne o takejto žiadosti do troch mesiacov.

 

3.     Každá výnimka poskytnutá v súlade s odsekmi 1 alebo 2 bude špecifikovať nasledovné:

 

a)

dôvody odchýlky;

 

b)

príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú hodnotu v rámci odchýlky;

 

c)

geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, počet príslušného obyvateľstva a informáciu, či sa odchýlka dotkne nejakého dôležitého potravinárskeho podniku alebo nie;

 

d)

vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovacích činností;

 

e)

zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovení pre revíziu;

 

f)

požadovanú platnosť odchýlky.

 

4.     Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenie prijaté v súlade s článkom 12 ods. 2 stačí na vyriešenie problému do 30 dní, požiadavky odseku 3 sa nemusia uplatniť.

V tom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na vyriešenie problému.

 

5.     Odsek 4 už nemožno použiť, pokiaľ hodnota parametru u jedného určitého zásobovateľa vodou nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkove viac ako 30 dní.

 

6.     Každý členský štát, ktorý použije odchýlky uvedené v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto odchýlkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto odchýlke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré by výnimka mohla predstavovať zvláštne riziko.

Tieto povinnosti neplatia za podmienok opísaných v odseku 4, ak príslušné orgány nerozhodnú inak.

 

7.     Okrem odchýlok poskytnutých v súlade s odsekom 4, členský štát bude informovať Komisiu do dvoch mesiacov o každej odchýlke týkajúcej sa individuálnej dodávky vody prevyšujúcej v priemere 500 m3 za deň alebo slúžiacej viac ako 5 000 osobám vrátane informácií uvedených v odseku 3.

 

8.     Tento článok sa nevzťahuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá sa ponúka na predaj vo fľašiach alebo v nádobách.

Zdôvodnenie

Ak neexistuje potenciálne ohrozenie zdravia pri nedodržaní parametrickej hodnoty, odporúča sa obnoviť existujúce pravidlo uvedené v článku 9 smernice 98/83/ES. Nie všetky nedodržiavania predpisov predstavujú okamžité ohrozenie zdravia a posúdenie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia je založené na preventívnom prístupe v oblasti zdravia (pozri aj nové odôvodnenie 16 – vypustenie článku 9 smernice 98/83/ES).

Pozmeňovací návrh 18

Článok 13

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. Ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES, členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby každému zabezpečili lepší prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a propagovali jej používanie na svojom území. So zreteľom na geografickú odľahlosť vo vidieckych a ostrovných spoločenstvách ide okrem iného o všetky tieto opatrenia:

a)

identifikácia osôb bez prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine), posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich informovanie o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;

a)

identifikácia osôb bez prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu a príčin chýbajúceho prístupu (napríklad príslušnosť osôb k zraniteľnej a marginalizovanej skupine), posúdenie možností zlepšenia prístupu pre tieto osoby a ich informovanie o možnostiach pripojenia na rozvodnú sieť alebo alternatívnych prostriedkoch prístupu k takejto vode;

b)

inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách;

b)

inštalácia a údržba zariadení vo vonkajších a vnútorných priestoroch na účely voľného prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu na verejných priestranstvách, pričom sa použijú osobitné mechanizmy s cieľom zabrániť plytvaniu ;

c)

propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:

c)

propagácia vody určenej na ľudskú spotrebu týmito prostriedkami:

 

i)

kampane na informovanie občanov o kvalite takejto vody;

 

i)

kampane na informovanie občanov o kvalite takejto vody;

 

ii)

podpora zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách;

 

ii)

podpora zásobovania touto vodou v administratívnych a verejných budovách;

 

iii)

podpora bezplatného poskytovania takejto vody v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách.

 

iii)

podpora bezplatného poskytovania takejto vody v reštauráciách, jedálňach a stravovacích službách.

2.   Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

2.   Na základe informácií zhromaždených na základe odseku 1 písm. a) členské štáty spolu s príslušnými verejnými orgánmi na regionálnej a miestnej úrovni preveria všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

 

Treba dbať najmä na to, aby mali miestne samosprávy vplyv na opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k vode. Musí však byť možné aj využívanie vody zo súkromných zdrojov, ak bola voda skontrolovaná a spĺňa požiadavky na kvalitu.

V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, členské štáty ich okamžite informujú o kvalite vody, ktorú používajú, a o všetkých opatreniach, ktorými možno zamedziť nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie spôsobovaným akoukoľvek kontamináciou danej vody.

V prípade, že tieto skupiny nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, členské štáty ich okamžite informujú o kvalite vody, ktorú používajú, a o všetkých opatreniach, ktorými možno zamedziť nepriaznivým účinkom na ľudské zdravie spôsobovaným akoukoľvek kontamináciou danej vody.

Zdôvodnenie

Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu je sám osebe súčasťou verejných služieb. V mnohých členských štátoch majú obce právnu zodpovednosť zaobstarať obyvateľom dostatok pitnej vody. Pokiaľ ide o kvalitu pitnej vody a prístup k pitnej vode, je potrebné, aby členské štáty mohli preskúmať tento problém z vlastnej iniciatívy. Avšak zváženie dodatočných prekážok pre niektoré miestne a regionálne orgány a ich vplyv na zdroje sa však musí vykonať zo zapojením týchto orgánov, aby mali zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva spravodlivejší prístup k vode.

Pozmeňovací návrh 19

PRÍLOHA I časť B – Parameter: Pesticídy – Poznámky

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

„Pesticídy“ znamenajú:

organické insekticídy

organické herbicídy

organické fungicídy

organické nematocídy

organické akaricídy

organické algicídy

organické rodenticídy

organické slimicídy

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

„Pesticídy“ znamenajú:

organické insekticídy

organické herbicídy

organické fungicídy

organické nematocídy

organické akaricídy

organické algicídy

organické rodenticídy

organické slimicídy

súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

a ich relevantné metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 32 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

Parametrická hodnota sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

Zdôvodnenie

V nariadení (ES) č. 1107/2009 sa upravujú „relevantné“ metabolity a aj v návrhu prílohy k smernici EÚ o pitnej vode z 1. februára 2018 sa v anglickom znení vymedzujú „[…] and their relevant metabolites […]“. V nemeckom preklade sa preto odporúča zodpovedajúco preložiť výraz „relevantný“. [Pozn. prekl.: Netýka sa slovenského znenia.]

Pozmeňovací návrh 20

Nová PRÍLOHA I Časť D

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

 

Časť D: Indikačné parametre

Doplniť tabuľku v časti C prílohy I k smernici 98/83/ES

Zdôvodnenie

Indikačné parametre stanovené v časti C prílohy I k smernici 98/83/ES sa vypúšťajú z návrhu smernice z dôvodu, že nie sú relevantné pre zdravie. Pach a chuť sa však majú posudzovať ako hygienické požiadavky na kvalitu vody a majú vplyv na akceptovanie správania v súvislosti s pitím vody. Ďalšie indikačné parametre sú špecifické pre daný zdroj a sú technicky navrhnuté, preto sa požadujú napr. železo, mangán a zákal z hľadiska rozsahu korózie, ako aj hodnoty TOC a pH vzhľadom na požadované použitie dezinfekčných prostriedkov. Odporúča sa znovu uviesť indikačné parametre ako tabuľku v časti D prílohy I. Zodpovedajúco, v dôsledku zmeny v časti B tabuľke 1 prílohy III, by sa mali zohľadniť indikačné parametre vzhľadom na výkonnostné charakteristiky.

Pozmeňovací návrh 21

Návrh zmeny k dokumentu Komisie COM(2017) 753 final – 1. časť

Článok 14

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Informovanie verejnosti

Informovanie verejnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné adekvátne a aktuálne informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetkým spotrebiteľom online prístupné adekvátne a aktuálne informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s prílohou IV.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho, aby museli o ne žiadať:

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci spotrebitelia dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou formou (napríklad na faktúre alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie) tieto informácie bez toho, aby museli o ne žiadať:

a)

informácie o nákladovej štruktúre sadzieb za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane fixných a variabilných nákladov, kde sa uvedú aspoň náklady na:

i)

opatrenia, ktoré prijali dodávatelia vody na účely posúdenia nebezpečnosti podľa článku 8 ods. 5;

ii)

úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu;

iii)

zber a čistenie odpadovej vody;

iv)

opatrenia prijaté na základe článku 13 v prípadoch, že dodávatelia vody prijali takéto opatrenia;

a)

informácie o nákladovej štruktúre sadzieb za kubický meter vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane fixných a variabilných nákladov.

b)

cena dodávanej vody určenej na ľudskú spotrebu na liter a kubický meter;

b)

cena dodávanej vody určenej na ľudskú spotrebu na liter a kubický meter;

c)

objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby;

c)

objem spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby;

d)

porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť v rovnakej kategórii;

d)

porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou na domácnosť v rovnakej kategórii;

e)

odkaz na webové stránky s informáciami uvedenými v prílohe IV.

e)

odkaz na webové stránky s informáciami uvedenými v prílohe IV.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe prvého pododseku, a spôsob, akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať na základe prvého pododseku, a spôsob, akým sa majú predkladať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú s súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 20 ods. 2

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

Zdôvodnenie

Požiadavky stanovené v článku 14 sú príliš rozsiahle. Informácie pre domácnosti by sa mali zameriavať na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Údaje, ktoré nesúvisia s kvalitou pitnej vody (odpadové vody, postupy úpravy, ktorý podlieha obchodnému tajomstvu a pod.) sa nemajú uvádzať.

Pozmeňovací návrh 22

Návrh zmeny k dokumentu Komisie COM(2017) 753 final – 1. časť

Príloha IV

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie)

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ, KTORÉ SA MAJÚ POSKYTOVAŤ ONLINE

Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť online tak, aby boli ľahko použiteľné a zodpovedali ich potrebám:

Nasledujúce informácie sa musia spotrebiteľom sprístupniť online tak, aby boli ľahko použiteľné a zodpovedali ich potrebám:

(1)

identifikácia príslušného dodávateľa vody

(1)

identifikácia príslušného dodávateľa vody

(2)

najaktuálnejšie výsledky monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako:

(2)

najaktuálnejšie výsledky monitorovania parametrov uvedených v častiach A a B prílohy I vrátane frekvencie a miesta odberu vzoriek podľa záujmovej oblasti odberateľa, ako aj parametrická hodnota stanovená v súlade s článkom 5. Výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako:

 

a)

jeden mesiac v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody;

 

a)

jeden mesiac v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody;

 

b)

šesť mesiacov v prípade veľkých dodávateľov vody;

 

b)

šesť mesiacov v prípade veľkých dodávateľov vody;

 

c)

jeden rok v prípade malých dodávateľov vody;

 

c)

jeden rok v prípade malých dodávateľov vody;

(3)

pri prekročení parametrickej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;

(3)

pri prekročení parametrickej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 5 informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;

(4)

súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou;

(4)

súhrn príslušného hodnotenia rizika pri zásobovaní vodou;

(5)

informácie o týchto indikačných parametroch a súvisiacich parametrických hodnotách:

(5)

informácie o týchto indikačných parametroch a súvisiacich parametrických hodnotách:

 

a)

farba;

 

a)

farba;

 

b)

pH (koncentrácia iónov vodíka);

 

b)

pH (koncentrácia iónov vodíka);

 

c)

vodivosť;

 

c)

vodivosť;

 

d)

železo;

 

d)

železo;

 

e)

mangán;

 

e)

mangán;

 

f)

pach;

 

f)

pach;

 

g)

chuť;

 

g)

chuť;

 

h)

tvrdosť;

 

h)

tvrdosť;

 

i)

minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

boritan BO3-

uhličitan CO3 2-

chlorid Cl-

fluorid F-

hydrogénuhličitan HCO3-

dusičnan NO3-

dusitan NO2-

fosfát PO4 3-

kremičitan SiO2

síran SO4 2-

sulfid S2-

hliník Al

amoniak NH4 +

vápnik Ca

horčík Mg

draslík K

sodík Na

 

i)

minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

boritan BO3-

uhličitan CO3 2-

chlorid Cl-

fluorid F-

hydrogénuhličitan HCO3-

dusičnan NO3-

dusitan NO2-

fosfát PO4 3-

kremičitan SiO2

síran SO4 2-

sulfid S2-

hliník Al

amoniak NH4 +

vápnik Ca

horčík Mg

draslík K

sodík Na

Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou;

Tieto parametrické hodnoty a iné neionizované zlúčeniny a stopové prvky sa môžu uvádzať s referenčnou hodnotou a/alebo vysvetlivkou;

(6)

odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody;

(6)

odporúčania spotrebiteľom týkajúce sa okrem iného zníženia spotreby vody;

(7)

v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o:

(7)

v prípade veľmi veľkých dodávateľov vody výročné informácie o:

 

a)

celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti vrátane miery únikov a spotreby energie na kubický meter dodávanej vody;

 

a)

informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov;

 

b)

informácie o riadení a správe dodávateľa vody vrátane zloženia jeho vedúcich orgánov;

 

b)

množstvo vody dodávané ročne a trendy;

 

c)

množstvo vody dodávané ročne a trendy;

 

c)

informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody;

 

d)

informácie o nákladovej štruktúre taríf účtovaných spotrebiteľom na kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov predstavujúcich prinajmenšom náklady na spotrebu energie na kubický meter dodanej vody, opatrenia dodávateľov vody na posúdenie nebezpečenstva podľa článku 8 ods. 4, úprava a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu, zber a čistenie odpadových vôd, ako aj náklady na opatrenia na účely článku 13, ak dodávatelia vody takéto opatrenia prijali;

 

d)

suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) a suma skutočne získaných alebo navrátených investícií;

 

e)

suma investícií, ktoré dodávateľ považuje za potrebné na zabezpečenie finančnej udržateľnosti poskytovania vodárenských služieb (vrátane údržby infraštruktúry) a suma skutočne získaných alebo navrátených investícií;

 

 

f)

uplatňované typy úpravy a dezinfekcie vody;

 

 

g)

súhrn a štatistika sťažností spotrebiteľov, ako aj včasnosti a adekvátnosti odpovedí na problémy;

 

(8)

na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov.

(8)

na požiadanie prístup k historickým údajom pre informáciu podľa bodov 2 a 3, a to spätne desať rokov.

Zdôvodnenie

Požiadavky stanovené v článku 14 pre veľmi veľkých dodávateľov vody, pokiaľ ide o každoročnú povinnosť zaslať spotrebiteľom informácie, musia obsahovať údaje, ktoré pokrývajú na jednej strane požiadavky na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, ako aj informovať spotrebiteľa transparentným spôsobom o dodaných množstvách a s tým spojenými nákladmi. Musia obsahovať aj informácie o investičných nákladoch súvisiacich so zabezpečením poskytovania služieb dodávok vody, keďže od toho sa odvíjajú náklady pre spotrebiteľov. Informácie, ktoré presahujú tento rámec, nesúvisia priamo s poskytovaním služieb dodávok vody spotrebiteľom. Začlenenie ďalších údajov, ktoré sa týkajú oblastí infraštruktúry, ktoré majú kritický význam pre verejnú bezpečnosť, by malo byť príslušne zohľadnené. Informácie o službách dodávok vody pre spotrebiteľa, ktoré nesúvisia bezprostredne s kvalitou a množstvom poskytovanej vody či na to potrebnými nákladovými štruktúrami, by sa nemali uvádzať. Informácie o spracovaní odpadových vôd nemajú rovnakú váhu ako informácie o pitnej vode, čo by mohlo viesť k nesprávnemu informovaniu a vyvolať u spotrebiteľov potrebu požadovať dodatočné vysvetlenie. Informácie o infraštruktúrach, ktoré sú uvedené ako kritická infraštruktúra všeobecne a v súvislosti s fungovaním celku, by sa nemali verejne uvádzať, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na ne.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta návrh Európskej komisie prepracovať smernicu Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu s cieľom zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu pre spotrebiteľov v členských štátoch EÚ s ohľadom na súčasné vedecké a technické poznatky;

2.

podporuje ciele Európskej komisie, ktorých účelom je ochraňovať kvalitu pitnej vody pred nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie prostredníctvom monitorovania a zabezpečovať minimálne požiadavky uplatniteľné podľa smernice EÚ. Členské štáty však majú na regionálnej a miestnej úrovni zásadnú úlohu pri vykonávaní opatrení monitorovania, preventívnych a nápravných opatrení s cieľom dosahovať a zabezpečovať vysokú kvalitu pitnej vody pre spotrebiteľov ktorá sa vyžaduje podľa smernice;

3.

víta najmä návrh Komisie, ktorý je odpoveďou na európsku iniciatívu občanov s názvom Right to Water, ktorej cieľom bolo zaručiť univerzálny prístup k čistej a zdravotne nezávadnej pitnej vode ako základnú verejnú službu, so špecifickými opatreniami na zlepšenie tohto prístupu pre zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva;

4.

sa domnieva, že na udržateľné zásobovanie vodou určenou na ľudskú spotrebu sú potrebné minimálne požiadavky na základné a preventívne minimálne normy kvality a parametrické hodnoty súvisiace so zdravím, keďže práve tieto určujú minimálne ciele pre normy kvality životného prostredia, ktoré sú potrebné pre uplatňovanie základe zásady „znečisťovateľ platí“ a zásady predbežnej opatrnosti. S ohľadom na spotrebiteľa by sa mali v súlade s cieľmi politiky životného prostredia Európskej únie (článok 191 ods. 2 ZFEÚ), a najmä platnej rámcovej smernice o vode, ako prvý zásadný krok uprednostňovať opatrenia so zameraním na zabezpečenie čistoty povrchových a podzemných vôd, ktoré musia byť v prípade potreby doplnené o opatrenia na konci reťazca;

5.

súhlasí, že kvalita zdrojov pitnej vody je úzko spojená s požiadavkami rámcovej smernice o vode, najmä jej článku 7. V členských štátoch na regionálnej a miestnej úrovni spolupráce orgánov s dodávateľmi vody zohráva dôležitú úlohu, ktorú treba podporovať, rozpoznať nebezpečenstvá vznikajúce z využívania zdrojov pitnej vody, predchádzať ich vzniku a bojovať proti nim opatreniami. To by malo byť podporované s cieľom preventívnej, ako aj udržateľnej a vysokokvalitnej pitnej vody pre spotrebiteľov. Európska komisia zavádza analýzy rizík oblasti odberu, výroby a distribúcie pitnej vody a domových rozvodov a poskytuje členským štátom priestor na ďalšie spresnenie tejto problematiky. Rozdelenie zodpovednosti je ešte potrebné objasniť, najmä pokiaľ ide o úlohu spoločností dodávajúcich pitnú vodu. To sa dá najlepšie dosiahnuť na úrovni členských štátov, aby sa mohli primerane zohľadniť vnútroštátne právne rámce a zásada subsidiarity;

6.

súhlasí s Európskou komisiou, že s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu pitnej vody ako opatrenie je na prevenciu nežiaducich účinkov v porovnaní so smernicou o pitnej vode 98/83/ES komplexnejší a účinnejší prístup na základe rizík. Hlavný nástroj pre zásobovanie vodou je založený na koncepcii WHO „water safety plan“ (plán bezpečnej vody) a všeobecných zásadách DIN EN 15975 časť 2 pre posúdenie nebezpečenstiev vodných útvarov, analýzu rizík zásobovania vodou dodávateľom vody a posúdenie rizika domácich zariadení. Posúdenie a riadenie rizík umožňujú účinnejšie zásobovanie pitnou vodou v závislosti od miestnych/regionálnych podmienok, a tým zaistenie kvality pitnej vody na vysokej úrovni pre spotrebiteľov. Členské štáty sú povinné, predovšetkým na regionálnej a miestnej úrovni, zabezpečiť spotrebiteľom kvalitu pitnej vody. Prístup založený na posúdení rizika musí zohľadňovať vnútroštátne okolnosti;

7.

uznáva, že prísne environmentálne normy a udržateľné hospodárenie s pôdou sú kľúčovými faktormi pre vodné prostredie a kvalitu pitnej vody. V tejto súvislosti by mali všetky úrovne verejnej správy aj naďalej podporovať aktivity súvisiace s dekontamináciou pôdy a bojom proti difúznemu znečisteniu pôdy, najmä v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

8.

na to, aby bolo možné kontrolovať kvalitu všetkých materiálov a chemických látok, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou, ako sú potrubia v distribučnej sieti alebo práškové uhlie používané pri čistení, je potrebný regulačný rámec so zdravotnými a hygienickými kritériami. Keďže neexistuje žiadny európsky rámec, požiadavky v jednotlivých členských štátoch sa odlišujú. Návrh smernice neposkytuje riešenie nedostatku harmonizácie tohto nariadenia. Výbor sa domnieva, že je dôležité, aby sa rámec testovania zahrnul do smernice o pitnej vode, aby sa na ochranu kvality pitnej vody zaručila kvalita výrobkov a materiálov, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité analyzovať a poskytovať informácie o pokroku a dosiahnutých výsledkoch v posúdeniach nebezpečenstiev a rizík a súvisiacich opatreniach. Akékoľvek výsledné podávanie správ o pitnej vode ako aj informácie pre spotrebiteľov musia byť účelné a účinné a musí sa odraziť aj v prispôsobení povinného podávania správ novým požiadavkám smernice, ktoré plánuje Európska komisia. Musí byť jasné, že každá voda určená na ľudskú spotrebu musí spĺňať požiadavky smernice, pokiaľ ide o minimálne normy kvality pitnej vody, a informácie poskytnuté podľa tejto smernice preto nesmú viesť k hospodárskej súťaži medzi dodávateľmi vody, pretože spotrebitelia si v mnohých prípadoch nemôžu vybrať medzi rôznymi dodávateľmi. Voda ako verejný statok nemôže byť predmetom hospodárskej súťaže;

10.

Komisia navrhuje rozšíriť poskytovanie informácií spotrebiteľom o aspekty, ktoré sú oddelené od kvality pitnej vody, ako sú clá, straty v dôsledku netesnosti a organizácia. Výbor sa nazdáva, že to nepatrí do smernice o pitnej vode, ktorá sa zameriava na kvalitu vody a ochranu verejného zdravia. Členské štáty musia byť schopné poskytnúť doplňujúce informácie o iných aspektoch samostatne. Informácie o kvalite pitnej vody sa musia – ako sa to už deje – sprostredkúvať na webových stránkach spoločností dodávajúcich pitnú vodu, aby sa zaručilo, že sú aktuálne a relevantné pre konkrétnu oblasť dodávky. Preto je potrebné zamerať sa na poskytovanie informácií spotrebiteľom o kvalite vody a ochrane verejného zdravia;

11.

so znepokojením konštatuje, že z nedávnej štúdie (1) vyplynulo, že viac ako 70 % vzoriek vodovodnej vody odobratých v Európe a viac ako 80 % vzoriek odobraných celosvetovo bolo pozitívne testovaných na prítomnosť mikroplastov a súhlasí s výzvou adresovanou Európskej komisii, aby zvážila zákaz mikroplastov, ktoré sa zámerne pridávajú do výrobkov a pre ktoré existujú reálne alternatívy (2);

12.

súhlasí s cieľom Európskej komisie zlepšiť prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu pre celé európske obyvateľstvo a povzbudiť na to členské štáty. Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu je významnou súčasťou verejných služieb. A hoci je hospodárska súťaž v oblasti zásobovania vodou nemožná už z prírodovedeckých a technických dôvodov, je takáto hospodárska súťaž tabu aj z dôvodov etických;

13.

keďže hlavným cieľom je uložiť členským štátom povinnosť prijať opatrenia umožňujúce voľný prístup k pitnej vode a jej poskytovanie na všetkých verejných miestach, ako aj zabezpečiť prístup k bezpečnej pitnej vode pre zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva, pričom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa to už podarilo, keďže už existujú dostatočné pravidlá, môže sa v niektorých krajinách alebo prípadoch natískať otázka dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; Možno preto položiť otázku, do akej miery existuje na úrovni EÚ dodatočná potreba konať a do akej miery je možné dosiahnuť lepšie výsledky na úrovni EÚ;

Konkrétne pripomienky

14.

poukazuje na to, že v smernici sa nezohľadňujú zdroje s denným odberom vody menej ako 10 m3 alebo pre menej ako 50 osôb, ak sa zásobovanie vodou nevykonáva v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti. Mala by existovať povinnosť dodávať spotrebiteľom týchto zariadení rovnakú kvalitu pitnej vody a rovnakú úroveň ochrany zdravia ako podľa tejto smernice. S cieľom predísť zníženiu úrovne ochrany zdravia sa Komisia vyzýva, aby primerane regulovala tieto zariadenia a zaviedla výnimky z niektorých ustanovení tejto smernice pre členské štáty, pokiaľ nemožno očakávať žiadne prekročenia limitných hodnôt;

15.

žiada, aby bolo predkladanie správ a frekvencia kontrol pre dodávateľov vody s kapacitou dodávok menej ako 500 m3/deň primerané a vhodné. Členské štáty musia mať možnosť zaviesť výnimky, pokiaľ nemožno očakávať žiadne prekročenia limitných hodnôt;

16.

zastáva názor, že v článku 2 by sa mal vymedziť a uviesť zoznam všetkých veľkostí zdrojov uvedených v smernici;

17.

sa domnieva, že usmernenia WHO týkajúce sa kvality pitnej vody by sa mali použiť ako základ na posúdenie parametrických hodnôt WHO v oblasti zdravia. Parametrické hodnoty sú založené na dostupných vedeckých údajoch a dôkazoch, rešpektujú zásadu predbežnej opatrnosti a zabezpečujú vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia tým, že umožňujú bezpečné používanie vody určenej na ľudskú spotrebu počas celej jej životnosti;

18.

poukazuje na to, že v návrhu Európskej komisie sa neposkytuje vymedzenie pojmu preventívne referenčné hodnoty. Posúdenie v súvislosti s usmerneniami WHO o kvalite pitnej vody nie je zrozumiteľné, čo môže viesť k neistote týkajúcej sa kvality pitnej vody pre spotrebiteľa a nepriaznivo ovplyvniť prijatie pitnej vody;

19.

kritizuje návrh smernice, v ktorom sa vykazujú nižšie parametrické hodnoty, než sú odporúčané WHO. To je v rozpore s prístupom pre iné regulované parametre, ktoré sú základom usmernení WHO. Znepokojujú sa spotrebitelia, čo vedie k obavám nielen v súvislosti so základnými úrovňami ochrany zdravia, ale aj s významom zdravotnej relevantnosti látky. Obidve sa môžu spotrebiteľovi sprostredkovať len čiastočne zrozumiteľne. Strata dôvery spotrebiteľov by v budúcnosti pravdepodobne len podporila vyššiu spotrebu balenej vody. To by bolo v rozpore s obavami v navrhovanej smernici;

20.

zdôrazňuje, že narastajú obavy týkajúce sa potenciálnych škodlivých účinkov mikroplastov vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Hoci je potrebný ďalší výskum s cieľom určiť presnú povahu účinkov týchto látok s cieľom zaviesť spoľahlivé a účinné metódy merania, VR považuje za dôležité, aby členské štáty a dodávatelia vody mali možnosť monitorovať prítomnosť mikroplastov v maximálnej možnej miere, a vyzýva Európsku komisiu, aby podporila príslušné výskumné činnosti;

21.

nesúhlasí s názorom, že akýkoľvek nesúlad s parametrickými hodnotami podľa článku 12 ods. 3 treba hodnotiť priamo ako hrozbu. Skôr platí, že pokiaľ ide o ohrozenie zdravia, je relevantná miera prekročenia v závislosti od konkrétneho prípadu, a v kontexte proporcionality sa preventívnym prístupom WHO k zdraviu zabezpečuje, že ak sa parametrická hodnota nedodržiava, dodávka pitnej vody je zabezpečená na určité obdobie bez negatívnych dôsledkov na zdravie. Zásada predbežnej opatrnosti je neoddeliteľnou súčasťou smernice 98/83/ES a v budúcnosti sa od nej s návrhom smernice upustí. Pri nedodržaní parametrickej hodnoty nie sú v praxi dodávatelia pitnej vody často schopní zabezpečiť také opatrenia, ktoré sú okamžite účinné v celom rozsahu, alebo okamžite sprístupniť alternatívne dodávky. Spotrebitelia by mohli posúdiť kvalitu pitnej vody nepriaznivo a strata dôvery by mohla viesť k zvýšeniu spotreby balenej vody. To by bolo v rozpore s obavami v navrhovanej smernici. Európska komisia sa preto vyzýva, aby opätovne zaviedla článok 9 „Odchýlky“ zo smernice 98/83/ES;

22.

vzhľadom na chýbajúce usmernenia na európskej a vnútroštátnej úrovni týkajúce sa monitorovania azbestu v pitnej vode určenej na verejnú spotrebu treba v rámci uplatňovania prístupu predbežnej opatrnosti v záujme ochrany zdravia prevziať indikačné parametre do prílohy I, pretože v nej sú uvedené technické parametre a hodnoty parametrov týkajúce sa konkrétnych zariadení, ktoré majú zabrániť uvoľneniu azbestu v dôsledku korózne pôsobiacich vôd. Rovnako sú potrebné stimulačné opatrenia zamerané na nahradenie azbestovocementových rúr iným vhodným materiálom vzhľadom na vážne problémy v prípade zosuvov pôdy spôsobených seizmickou činnosťou alebo inými faktormi;

23.

nepodporuje návrh Európskej komisie na vypustenie indikačných parametrov z prílohy I a vyzýva ju, aby opätovne zaviedla indikačné parametre uvedené v časti C prílohy I k smernici 98/83/ES do prílohy I návrhu s parametrickými hodnotami. Indikačné parametre stanovujú hygienické požiadavky na kvalitu pitnej vody pomocou pachu, chuti a metódy spracovania. Nedodržanie hodnoty indikačného parametra bude mať vplyv na kvalitu vody a na prijatie zo strany spotrebiteľov, čo môže zvýšiť spotrebu balenej vody. To by bolo v rozpore s obavami v navrhovanej smernici;

24.

nesúhlasí s návrhom Európskej komisie v budúcnosti regulovať požiadavky na materiály prichádzajúce do styku s pitnou vodou v nariadení o stavebných výrobkoch (EÚ) č. 305/2011. Látky sa môžu do vody uvoľňovať okrem stavebných výrobkov aj z iných používaných materiálov. Znížila by sa kvalita pitnej vody, a tým by sa znížila vysoká úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov. V nariadení (EÚ) č. 305/2011 chýba potrebná harmonizácia týkajúca sa základných hygienických a zdravotných požiadaviek (príloha I bod 3 písm. e)) pre materiály a výrobky, ktoré sú v kontakte s pitnou vodou. Doteraz neexistujú nijaké harmonizované normy, pokiaľ ide o kritériá preskúmania a parametre v súvislosti s požiadavkami v oblasti zdravia, a vyhlásenia o výkonnosti nemôže výrobca vytvoriť ani zobraziť. V kontexte stavebných výrobkov s označením CE uvedených na trh však nie je jasné, či sa vyhlásenie o výkonnosti (napr. mechanická sila) vzťahuje na skutočnosť, že v dôsledku migrácie látok do pitnej vody nevyplýva žiadne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie;

25.

sa vyslovuje za to, aby sa v kontexte smernice o pitnej vode preskúmali a regulovali všetky materiály a výrobky v kontakte s pitnou vodou v súlade s požiadavkami smernice EÚ o pitnej vode, so zreteľom na požiadavku minimalizácie a zásadu predbežnej opatrnosti. Tým sa zabezpečí, že sa nezníži úroveň ochrany kvality pitnej vody. Overené informácie o migrácii látok do pitnej vody v súvislosti s produktmi sú k dispozícii v koordinovanom systéme štyroch členských štátov, ktorý poskytuje overený a oznámený základ na zavedenie celoeurópskej harmonizovanej skúšobnej a hodnotiacej schémy pre materiály a výrobky v kontakte s pitnou vodou.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Správa Orb media založená na štúdiách, ktoré vykonali University of Minnesota a State University of New York, marec 2018.

(2)  Zopakovanie výzvy EP v návrhu správy výboru ENVE z 27. marca 2018 (2018/2035 (INI)).


5.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/72


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom

(2018/C 361/09)

Spravodajca:

Mauro D’ATTIS (IT/EĽS), člen obecnej rady, Roccafiorita (provincia Messina)

Referenčný document:

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom

COM(2017) 660 final

I.   NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Cieľom tejto smernice je riešiť zostávajúce prekážky brániace dokončeniu vnútorného trhu so zemným plynom vyplývajúce z neuplatňovania pravidiel trhu Únie na plynovody do tretích krajín a z nich. Zmenami zavedenými touto smernicou sa zabezpečí, aby sa pravidlá uplatniteľné na plynovody spájajúce dva alebo viac členských štátov vzťahovali aj na plynovody do tretích krajín a z nich v rámci Únie. Tým sa vytvorí konzistentnosť právneho rámca v rámci Únie a zároveň sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s energiou v Únii. Takisto sa zvýši transparentnosť a účastníkom trhu, najmä investorom do plynárenskej infraštruktúry a užívateľom siete, sa poskytne právna istota, pokiaľ ide o uplatniteľný právny režim.

Cieľom tejto smernice je riešiť prípadné zostávajúce prekážky brániace dokončeniu vnútorného trhu so zemným plynom vyplývajúce z neuplatňovania pravidiel trhu Únie na plynovody do tretích krajín a z nich. Zmenami zavedenými touto smernicou sa zabezpečí, aby sa pravidlá uplatniteľné na plynovody spájajúce dva alebo viac členských štátov vzťahovali aj na plynovody do tretích krajín a z nich v rámci Únie , vrátane výsostných vôd a výhradných hospodárskych zón členských štátov . Tým sa vytvorí konzistentnosť právneho rámca v rámci Únie a zároveň sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu s energiou v Únii. Takisto sa zvýši transparentnosť a účastníkom trhu, najmä investorom do plynárenskej infraštruktúry a užívateľom siete, sa poskytne právna istota, pokiaľ ide o uplatniteľný právny režim.

Zdôvodnenie

Výbor regiónov sa domnieva, že podľa potreby a so zreteľom na zásadu proporcionality a subsidiarity, ako aj na celkový cieľ bezpečnosti dodávok zemného plynu v EÚ, by sa rozšírenie ustanovení tretej smernice nemalo obmedziť len na tie prípady, keď sa považuje za striktne nevyhnutné.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

S cieľom zohľadniť predchádzajúci nedostatok osobitných pravidiel Únie uplatniteľných na plynovody do tretích krajín a z nich by členské štáty mali mať možnosť udeliť odchýlky z určitých ustanovení smernice 2009/73/ES tým plynovodom, ktoré sú dokončené k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Pre plynovody do tretích krajín a z nich by sa mal prijať príslušný dátum uplatňovania modelov oddelenia odlišných od oddelenia vlastníctva.

S cieľom zohľadniť predchádzajúci nedostatok osobitných pravidiel Únie uplatniteľných na plynovody do tretích krajín a z nich by členské štáty mali mať možnosť udeliť odchýlky z určitých ustanovení smernice 2009/73/ES tým plynovodom, ktoré sú dokončené k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Každá takáto odchýlka sa oznamuje Komisii. Pre plynovody do tretích krajín a z nich by sa mal prijať príslušný dátum uplatňovania modelov oddelenia odlišných od oddelenia vlastníctva.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 1

Bod 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

1.

v článku 2 sa bod 17 nahrádza takto:

„17.

‚prepojenie‘ je prepravný plynovod, ktorý prechádza alebo sa tiahne cez hranicu medzi členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a  tretími krajinami až po hranicu právomoci Únie ;“;

1.

v článku 2 sa bod 17 nahrádza takto:

„17.

‚prepojenie‘ je prepravný plynovod, ktorý prechádza alebo sa tiahne cez hranicu medzi členskými štátmi alebo – výlučne tam, kde pevná technická denná kapacita všetkých existujúcich infraštruktúr, ktoré prepájajú Európsku úniu s treťou krajinou, z ktorej príslušná infraštruktúra (dobudovaná po dátume prijatia tejto smernice) podľa certifikácie agentúry pochádza, už (alebo spoločne s novo dobudovanou infraštruktúrou) prevyšuje 40 % celkovej pevnej technickej dennej kapacity infraštruktúr (vrátane terminálov LNG v Európskej únii), ktorá podľa certifikácie agentúry prepája Európsku úniu alebo príslušnú rizikovú skupinu vymedzenú v prílohe I nariadenia (EÚ) 2017/1938 s tretími krajinami – medzi členskými štátmi a  treťou krajinou ;“;

Zdôvodnenie

Ako v prípade odôvodnenia 3. 40 % je obvykle hranica, ktorá sa v rámci praxe Komisie uplatňuje pri posudzovaní dominantného postavenia na trhu a ktorú potvrdili aj európske súdy (hoci tento predpoklad je sporný). Okrem toho tento prístup viac rešpektuje článok 194 ods. 2, druhý pododsek a článok 3 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o rozdelenie právomocí medzi Európsku komisiu a členské štáty v oblasti energetiky a zásadu subsidiarity. Rizikové skupiny vymedzených v prílohe I nariadenia (EÚ) 2017/1938 zostávajú jadrom systému EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok zemného plynu, keďže sú určené na riešenie hlavných nadnárodných rizík. Najmä dve rizikové skupiny (Ukrajina a Bielorusko) môžu byť ovplyvnené projektom Nord Stream.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 1

Bod 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

4.

článok 36 sa mení takto: a) do odseku 3 sa dopĺňa táto druhá veta: „Ak príslušná infraštruktúra patrí do právomoci členského štátu a jednej (alebo viacerých) tretích krajín, národný regulačný orgán sa pred prijatím rozhodnutia poradí s príslušnými orgánmi tretích krajín.“; b) v odseku 4 druhom pododseku sa dopĺňa táto druhá veta: „Ak príslušná infraštruktúra takisto patrí do právomoci jednej alebo viacerých tretích krajín, národné regulačné orgány členských štátov sa pred prijatím rozhodnutia poradia s príslušnými orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, pokiaľ ide o príslušné orgány infraštruktúry, aby sa ustanovenia tejto smernice uplatňovali konzistentne až po hranicu právomoci Únie.“;

4.

článok 36 sa mení takto: a)  v odseku 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a) investícia musí zvýšiť hospodársku súťaž v oblasti dodávok zemného plynu a zvýšiť bezpečnosť zásobovania, pričom v prípade infraštruktúr do tretích krajín a z nich sa musí zohľadniť aj štruktúra príslušnej ponuky a prístup k vývozným/dovozným plynovodom v týchto tretích krajinách;“; b) do odseku 3 sa dopĺňa táto druhá veta: „Ak príslušná infraštruktúra patrí do právomoci členského štátu a jednej (alebo viacerých) tretích krajín, národný regulačný orgán sa pred prijatím rozhodnutia poradí s príslušnými orgánmi tretích krajín.“; c) v odseku 4 druhom pododseku sa dopĺňa táto druhá veta: „Ak príslušná infraštruktúra takisto patrí do právomoci jednej alebo viacerých tretích krajín, národné regulačné orgány členských štátov sa pred prijatím rozhodnutia poradia s príslušnými orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, pokiaľ ide o príslušné orgány infraštruktúry, aby sa ustanovenia tejto smernice uplatňovali konzistentne až po hranicu právomoci Únie.“;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh má umožniť lepšie a podrobnejšie zohľadniť pri posudzovaní možného vydávania výnimiek aj (surovinové/kapacitné) faktory mimo hraníc Únie, ktoré sú dôležité pre posúdenie dovozných/vývozných infraštruktúr podľa článku 36, t. j. existencia dominantného postavenia na úrovni dodávok/prepravy.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1

Bod 7

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

7.

v článku 49 sa dopĺňa tento odsek 9: „Pokiaľ ide o plynovody do tretích krajín a z nich, ktoré boli dokončené pred [OP: dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], členské štáty sa môžu rozhodnúť odchýliť sa od článkov 9, 10, 11 a 32 a článku 41 ods. 6, 8 a 10 pre časti týchto plynovodov medzi hranicou právomoci Únie a prvým bodom prepojenia za predpokladu, že by táto odchýlka neohrozila hospodársku súťaž, účinné fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom v Únii, ani bezpečnosť dodávok v Únii. Odchýlka je časovo obmedzená a môže podliehať podmienkam, ktoré prispievajú k dosiahnutiu uvedených podmienok. Ak sa príslušné plynovody nachádzajú v právomoci viacerých členských štátov, členský štát, v ktorého právomoci sa nachádza prvé miesto prepojenia, rozhodne o odchýlke pre plynovod. Členské štáty uverejnia každé rozhodnutie o odchýlke v súlade s týmto odsekom do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“.

7.

v článku 49 sa dopĺňa tento odsek 9: „Pokiaľ ide o plynovody do tretích krajín a z nich, ktoré boli dokončené pred [OP: dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice], členské štáty sa môžu rozhodnúť odchýliť sa od článkov 9, 10, 11 a 32 a článku 41 ods. 6, 8 a 10 pre časti týchto plynovodov medzi hranicou právomoci Únie a prvým bodom prepojenia za predpokladu, že by táto odchýlka neohrozila hospodársku súťaž, účinné fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom v Únii, ani bezpečnosť dodávok v Únii. Odchýlka je časovo obmedzená , prestane sa uplatňovať najneskôr… [3 roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto zmenenej smernice] a podlieha podmienkam, ktoré prispievajú k dosiahnutiu uvedených podmienok. Ak sa príslušné plynovody nachádzajú v právomoci viacerých členských štátov, členský štát, v ktorého právomoci sa nachádza prvé miesto prepojenia, rozhodne o odchýlke pre plynovod. Príslušný orgán bezodkladne oznámi Komisii rozhodnutie spolu so všetkými relevantnými informáciami, ktoré sa tohto rozhodnutia týkajú. Komisia môže do 2 mesiacov od oznámenia rozhodnúť požiadať členské štáty, aby zmenili alebo stiahli rozhodnutie udeliť odchýlku. Členské štáty uverejnia každé rozhodnutie o odchýlke v súlade s týmto odsekom do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“.

Zdôvodnenie

Na zabezpečenie právnej istoty je dôležité stanoviť jasný konečný termín pre výnimky.

II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

pripomína, že miestne a regionálne orgány majú v mnohých prípadoch hlavnú zodpovednosť v oblasti zásobovania energiou a/alebo distribúcie energie, plánovania a ochrany životného prostredia, posilnenia bezpečnosti zásobovania energiou, ako aj informovania občanov, podnikov a národných orgánov o zásobovaní energiou;

2.

na úvod konštatuje, že dostupnosť zodpovedajúceho objemu zemného plynu za primerané ceny od spoľahlivých dodávateľov prostredníctvom moderných, bezpečných a odolných dovozových infraštruktúr je základom udržateľnej životnej úrovne pre miestne a regionálne komunity, ako aj kľúčovým zdrojom pre podnikateľské činnosti, ktoré pomáhajú zabezpečiť prácu a dôstojnosť členom týchto komunít a že Európska únia je odhodlaná znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 – 95 % v porovnaní s rokom 1990, ako je to stanovené v rámci európskych politík (1);

3.

poukazuje na to, že sa očakáva ďalší nárast dopytu po dovoze zemného plynu do EÚ v nasledujúcich rokoch, a to v dôsledku očakávaného zvýšenia domáceho dopytu a zníženia príslušnej produkcie v EÚ. Zdôrazňuje, že projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré poskytujú jednému dodávateľovi prístup k viac ako 40 % dovoznej kapacity EÚ alebo príslušnej rizikovej skupiny vymedzenej v prílohe I nariadenia 2017/1938, ako napr. Nord Stream 2, ohrozujú energetickú bezpečnosť a rozvoj vnútorného trhu. Aby sa toto ohrozenie zmiernilo, je potrebný úplný súlad s požiadavkami smernice o plyne, najmä pokiaľ ide o prístup tretích strán, oddelenie a transparentné, nediskriminačné sadzby zohľadňujúce náklady;

4.

zdôrazňuje, že proces rozvoja vnútorného trhu EÚ so zemným plynom prebieha a závisí od rozhodnutí, ktoré sú zamerané na zlepšenie likvidity trhu s touto surovinou a diverzifikáciu príslušných zdrojov, ako od aj rozvoja dovozných kapacít, aby sa tak znížila úroveň cien zemného plynu pre občanov miestnych a regionálnych komunít;

5.

konštatuje, že trh so zemným plynom sa vyznačuje zvýšenou vzájomnou závislosťou medzi trhom tejto suroviny a trhom príslušnej kapacity: oba tieto trhy sa riadia rovnakým dopytom, a to dopytom prepravcov, ktorí zabezpečujú prepojenie medzi zdrojmi suroviny (komodity) (ložiská v rámci EÚ alebo mimo nej a terminály na skvapalňovanie skvapalneného zemného plynu – LNG) a príslušným miestnym dopytom v EÚ;

6.

poukazuje na to, že nové predpisy [vzhľadom na charakteristiky trhu spojené s rozvojom súvisiacich infraštruktúr v energetickej únii EÚ zameranej na bezpečnú, konkurencieschopnú a udržateľnú energiu (nízkouhlíková Európa do roku 2050) a založenej na zásadách voľného trhu a solidarity] by sa mali zvážiť starostlivo, a nie na základe spontánnych rozhodnutí, ale z dlhodobého hľadiska;

7.

upresňuje, že vzhľadom na vplyv investícií a podnikov na miestne a regionálne komunity, v ktorých plynovody z tretích krajín vyúsťujú v EÚ, to má o to väčší význam;

8.

pripomína, že miestne a regionálne komunity môžu pocítiť aj environmentálny vplyv, hoci na podmorské plynovody sa uplatňujú prísne environmentálne normy, a to EÚ aj medzinárodné, vrátane dohovoru z Espoo, a počet nehôd v prípade štruktúr zemného plynu je v porovnaní s inými energetickými infraštruktúrami mimoriadne nízky;

Konkrétne odporúčania

9.

poukazuje na to, že ak má EÚ za súčasných podmienok dosiahnuť vyššie uvedené ciele, potrebuje: i) zemný plyn z tretích krajín (a to od aktuálnych dodávateľov a výhľadovo aj od potenciálnych dodávateľov, ku ktorým by sa mali podporovať prepojenia); a ii) nezávislosť od určitých producentov/krajín, keďže sa musia, ako pri každej legislatívnej iniciatíve, zohľadniť obe tieto obmedzenia;

10.

pripomína (2) svoj názor, že nové projekty v Európe v oblasti energetiky by sa mali zameriavať na diverzifikáciu energie a nemali by oslabiť postavenie tranzitných krajín vrátane štátov, ktoré sú zahrnuté v európskej susedskej politike;

11.

uznáva, že niektoré nedávne iniciatívy v oblasti infraštruktúry pre dovoz zemného plynu, najmä Nord Stream 2, môžu síce prispieť k zlepšeniu dodávateľských trás, ale mohli by predstavovať aj problém, pokiaľ ide o bezpečnosť zásobovania niektorých iných členských štátov, a najmä niektorých miestnych a regionálnych komunít, a zdôrazňuje, že takéto problémy bude potrebné riešiť na základe zásad solidarity, vnútorného trhu na úrovni EÚ a regionálnej úrovni, ako aj na základe posúdenia rizika, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok a bezpečnosť samotných zariadení, ktoré podliehajú príslušným pravidlám EÚ;

12.

pripomína v tejto súvislosti obavy, ktoré vyvolalo posilnenie dominantného postavenia na trhu niektorých dodávateľov zemného plynu z tretích krajín, ktoré vedie k deformácii cien a predstavuje hrozbu, že iniciatívy, ako napr. Nord Stream 2, by mohli mať za následok, že sa neuskutoční potrebná diverzifikácia energetických zdrojov z tretích krajín;

13.

preto oceňuje túto legislatívnu iniciatívu z dielne Komisie, pričom zdôrazňuje význam potrebného posúdenia vplyvu v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva (3);

14.

zdôrazňuje, že reakcie musia vždy rozhodne zohľadňovať globálne záujmy EÚ a vytvorenie energetickej únie, ktorá je pre všetky členské štáty najdôležitejšia, a zároveň zásadu solidarity, ako aj zásady proporcionality a subsidiarity, ktorá bola podľa senátu jedného členského štátu EÚ v tomto prípade ohrozená;

15.

konštatuje v tomto kontexte a vzhľadom na vyššie uvedené prepojenie medzi kapacitou (dovozné infraštruktúry) a surovinou (zemný plyn), že je potrebné uprednostniť riešenia, ktoré nebudú mať za následok odrádzanie od investícií do nových dovozných štruktúr (napríklad infraštruktúry na mori medzi Blízkym východom a Gréckom, ktoré by mohli pomôcť diverzifikovať zdroje zásobovania pre členské štáty juhovýchodnej Európy) a nebudú komplikovať riadenie existujúcich štruktúr, pretože to by mohlo mať presne opačný vplyv, obmedziť možnosti dovozu a spôsobiť tak, že EÚ bude vo väčšej miere závislá od súčasných dodávateľov;

16.

poukazuje na to, že ak sa prijme vyššie opísaný prístup, ktorý neodrádza od nových investícií a nespôsobuje nadmernú dodatočnú záťaž pri riadení existujúcej dovoznej infraštruktúry, mohlo by to zmierniť obavy súvisiace s možným negatívnym a nezamýšľaným vplyvom smernice na trh a prevádzkovateľov, ktoré boli vyjadrené počas konzultácie zorganizovanej na podnet Komisie;

17.

poukazuje najmä na pripomienky, ktoré v tejto súvislosti vyjadrili organizácie zainteresovaných strán, akou je združenie Eurogas: i) vplyv retroaktívnych účinkov návrhu na bezpečnosť už realizovaných investícií (v určitom právnom rámci a časovom horizonte, ktoré sa ex post zmenia) do existujúcej infraštruktúry a na oprávnené očakávania investorov; ii) problém z právneho (vyplývajúci z medzinárodného práva) i politického hľadiska opätovne otvoriť rokovania o príslušných medzivládnych dohodách existujúcich s tretími krajinami bez ich súhlasu a iii) riziká, ktoré by mohli vyplynúť z uvedených skutočností a z problémov pri budovaní nových plynovodov pre budúcu bezpečnosť dodávok v EÚ;

18.

vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so zásadami solidarity, proporcionality a subsidiarity, ktoré sú od seba neoddeliteľné, navrhuje zmeny, ktoré: i) umožnia, aby sa inštitúcie EÚ vyhli problémom, ktoré môžu pre niektoré členské štáty vyplynúť z infraštrukturálnych iniciatív iných členských štátov, ktoré môžu posilňovať dominantné postavenie alebo zmenšovať diverzifikáciu zdrojov tretích krajín, resp. aby tieto problémy riešili, ako to bolo uvedené v bode 10; ii) ochraňujú pred rizikami nedostatočnej bezpečnosti zásobovania EÚ ako celku; iii) sú v súlade s platným právnym rámcom EÚ a medzinárodnými záväzkami;

19.

v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby, pokiaľ ide o rozšírenie územnej pôsobnosti návrhu smernice na moria, overila potrebný súlad (a následne toto rozšírenie upravila) s ustanoveniami Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z Montego Bay;

20.

zdôrazňuje, že vyššie uvedený prístup umožňuje zladiť potrebné politické odpovede a nevyhnutné rešpektovanie právnych obmedzení vyplývajúcich z vnútorných právnych predpisov EÚ v oblasti pohybu kapitálu a medzinárodných právnych predpisov (dohovor OSN o morskom práve, WTO, normy v oblasti ochrany investícií);

21.

zdôrazňuje úsilie, ktoré chce pri vykonávaní svojej úlohy v tejto oblasti vyvinúť s cieľom nájsť spoločné riešenia predložených problémov, očakáva, že rovnaké úsilie vyvinú aj ostatné inštitúcie EÚ, a vyzýva ich, aby zmeny a doplnenia smernice prijali.

V Bruseli 16. mája 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Plán postupu v energetike do roku 2050, COM(2011) 885 final.

(2)  CIVEX-VI/01.

(3)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).