Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 352/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 341, 24.9.2018.

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 328, 17.9.2018.

Ú. v. EÚ C 319, 10.9.2018.

Ú. v. EÚ C 311, 3.9.2018.

Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018.

Ú. v. EÚ C 294, 20.8.2018.

Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 38 de Barcelona, Tribunal Supremo – Španielsko) – Banco Santander, SA/Mahamadou Demba, Mercedes Godoy Bonet (C-96/16), Rafael Ramón Escobedo Cortés/Banco de Sabadell SA (C-94/17)

(Spojené veci C-96/16 a C-94/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky - Pôsobnosť - Postúpenie pohľadávky - Zmluva o úvere uzavretá so spotrebiteľom - Kritériá na posúdenie nekalej povahy podmienky tejto zmluvy stanovujúcej sadzbu úrokov z omeškania - Dôsledky tejto nekalej povahy))

(2018/C 352/02)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 38 de Barcelona, Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Banco Santander, SA (C-96/16), Rafael Ramón Escobedo Cortés (C-94/17)

Žalovaní: Mahamadou Demba, Mercedes Godoy Bonet (C-96/16), Banco de Sabadell SA (C-94/17)

Výrok rozsudku

1.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že sa jednak neuplatňuje na postup predajcu alebo dodávateľa spočívajúci v prevode alebo odkúpení pohľadávky, ktorú mal voči spotrebiteľovi bez toho, aby bol taký prevod stanovený v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, bez toho, aby bol spotrebiteľ vopred informovaný o tomto prevode alebo k tomuto prevodu udelil svoj súhlas, a bez toho, aby mu bolo umožnené odkúpiť svoj dlh a dosiahnuť tak jeho zánik tým, že nadobúdateľovi zaplatí sumu, ktorú nadobúdateľ zaplatil za uvedený prevod, navýšenú o uplatniteľné náklady, úroky a výdavky. Táto smernica sa jednak neuplatňuje ani na vnútroštátne ustanovenia, ako sú ustanovenia uvedené v článku 1535 Código civil (občiansky zákonník), ako aj v článkoch 17 a 540 Ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (občiansky súdny poriadok), ktoré upravujú takúto možnosť odkúpenia a substitúciu prevodcu nadobúdateľom v prebiehajúcich súdnych konaniach.

2.

Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje vnútroštátna judikatúra, ako je judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej je jednostranne stanovená podmienka zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, ktorá stanovuje uplatniteľnú sadzbu úrokov z omeškania, nekalá z dôvodu, že ukladá spotrebiteľovi, ktorý sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu, pokiaľ táto sadzba prevyšuje o viac ako dva percentuálne body sadzbu bežných úrokov stanovených v tejto zmluve.

3.

Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje vnútroštátna judikatúra, ako je judikatúra Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej dôsledok nekalej povahy jednostranne stanovenej podmienky zmluvy o úvere uzavretej so spotrebiteľom, ktorá stanovuje sadzbu úrokov z omeškania, spočíva v celkovom zrušení týchto úrokov, pričom bežné úroky stanovené v tejto zmluve naďalej plynú.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.

Ú. v. EÚ C 151 z 15.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León – Španielsko) – Jorge Luis Colino Sigüenza/Ayuntamiento de Valladolid a i.

(Vec C-472/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2001/23/ES - Pôsobnosť - Článok 1 ods. 1 - Prevody podnikov - Zachovanie práv zamestnancov - Zákazka na služby týkajúce sa prevádzkovania miestnej hudobnej akadémie - Ukončenie činnosti prvého úspešného uchádzača pred koncom prebiehajúceho školského roka a ustanovenie nového úspešného uchádzača na začiatku nasledujúceho školského roka - Článok 4 ods. 1 - Zákaz prepúšťania z dôvodu prevodu - Výnimka - Prepúšťanie, ku ktorému dochádza z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47))

(2018/C 352/03)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Jorge Luis Colino Sigüenza

Ostatní účastníci konania: Ayuntamiento de Valladolid, In-Pulso Musical SC, Miguel del Real Llorente, Administrador Concursal de Músicos y Escuela SL, Músicos y Escuela SL, Fondo de Garantía Salarial (Fogasa)

Výrok rozsudku

1.

Článok 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice môže patriť taká situácia, o akú ide vo veci samej, keď úspešný uchádzač v rámci verejného obstarávania na poskytovanie služieb týkajúcich sa prevádzkovania miestnej hudobnej akadémie, ktorému miestna správa poskytla všetky hmotné prostriedky potrebné na výkon tejto činnosti, ukončí túto činnosť dva mesiace pred koncom prebiehajúceho školského roka, pričom prepustí zamestnancov a vráti tieto hmotné prostriedky miestnej správe, ktorá vykoná nové zadanie len pre nasledujúci školský rok, a novému úspešnému uchádzačovi poskytne tie isté hmotné prostriedky.

2.

Článok 4 ods. 1 smernice 2001/23 sa má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď úspešný uchádzač v rámci verejného obstarávania na poskytovanie služieb týkajúcich sa prevádzkovania miestnej hudobnej akadémie ukončí túto činnosť dva mesiace pred koncom prebiehajúceho školského roka, pričom prepustí zamestnancov, a nový úspešný uchádzač prevezme činnosť na začiatku nasledujúceho školského roka, je zrejmé, že prepustenie zamestnancov bolo vykonané z „hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ okolnosti, ktoré viedli k prepusteniu všetkých zamestnancov, ako aj oneskorené určenie nového poskytovateľa služieb, nepredstavujú opatrenie, ktorého cieľom je vedome zbaviť týchto zamestnancov práv, ktoré im táto smernica priznáva, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 441, 28.11.2016.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo – Španielsko) – Saras Energía SA/Administración del Estado

(Vec C-561/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2012/27/EÚ - Článok 7 ods. 1, 4 a 9 - Článok 20 ods. 4 a 6 - Podpora energetickej efektívnosti - Povinné schémy energetickej efektívnosti - Iné politické opatrenia - Vnútroštátny fond energetickej efektívnosti - Zriadenie takého fondu ako hlavné opatrenie na plnenie povinností v oblasti energetickej efektívnosti - Príspevková povinnosť - Určenie povinných subjektov - Distribútori energie a/alebo maloobchodné energetické spoločnosti))

(2018/C 352/04)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Saras Energía SA

Žalovaná: Administración del Estado

za účasti: Endesa SA, Endesa Energía SA, Endesa Energía XXI SLU, Viesgo Infraestructuras Energéticas SL, Hidroeléctrica del Cantábrico SAU, Nexus Energía SA, Nexus Renovables SLU, Engie España SL, Villar Mir Energía SL, Energya VM Gestión de Energía SLU, Estaciones de Servicio de Guipúzcoa SA, Acciona Green Energy Developments SLU, Fortia Energía SL

Výrok rozsudku

1.

Články 7 a 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ako hlavný spôsob splnenia povinností v oblasti energetickej efektívnosti stanovuje schému ročného príspevku do vnútroštátneho fondu energetickej efektívnosti, za predpokladu, že táto právna úprava jednak zaručí dosiahnutie úspor energie v rozsahu rovnocennom povinným schémam v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré môžu byť zavedené podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice, a jednak, že sú splnené požiadavky stanovené v článku 7 ods. 10 a 11 uvedenej smernice, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Článok 7 smernice 2012/27 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá ukladá povinnosti v oblasti energetickej efektívnosti iba určitým podnikom v odvetví energetiky, pokiaľ je určenie týchto podnikov ako povinných subjektov skutočne založené na výslovne uvedených objektívnych a nediskriminačných kritériách, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) – Portugalsko) – TGE Gas Engineering GmbH – Sucursal em Portugal/Autoridade Tributária e Aduaneira

(Vec C-16/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Odpočet dane zaplatenej na vstupe - Vznik a rozsah práva na odpočítanie dane))

(2018/C 352/05)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TGE Gas Engineering GmbH – Sucursal em Portugal

Žalovaný: Autoridade Tributária e Aduaneira

Výrok rozsudku

Články 167 a 168 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ako aj zásada neutrality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu rozhodol, že spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, ako aj pobočka, ktorej je vlastníkom v prvom z týchto štátov, predstavujú rozdielne zdaniteľné osoby preto, lebo tieto právnické osoby majú svoje vlastné daňové identifikačné číslo, a z tohto dôvodu odmietol priznať pobočke právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) z vyúčtovaní, ktoré vystavilo hospodárske záujmové združenie, ktorého členom je uvedená spoločnosť, a nie jej pobočka.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Rakúsko) – VTB Bank (Austria) AG/Finanzmarktaufsichtsbehörde

(Vec C-52/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Smernica 2013/36/EÚ - Články 64, 65 a 67 - Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 - Článok 395 ods. 1 a 5 - Dohľad nad úverovými inštitúciami - Právomoci v oblasti dohľadu a právomoc ukladať sankcie - Limity veľkej majetkovej angažovanosti - Právna úprava členského štátu stanovujúca uloženie úrokov v prípade prekročenia týchto limitov - Nariadenie (EÚ) č. 468/2014 - Článok 48 - Rozdelenie právomocí medzi Európsku centrálnu banku (ECB) a vnútroštátne orgány - Formálne začatý postup vo veci dohľadu))

(2018/C 352/06)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: VTB Bank (Austria) AG

Žalovaný: Finanzmarktaufsichtsbehörde

Výrok rozsudku

1.

Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.

2.

Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 144, 8.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Château du Grand Bois SCI/Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (FranceAgriMer)

(Vec C-59/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Trh s vínom - Nariadenie (ES) č. 555/2008 - Podpora na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov - Neohlásené kontroly na mieste - Právomoci kontrolných pracovníkov - Možnosť pracovníkov vstupovať na poľnohospodárske pozemky bez predchádzajúceho súhlasu pestovateľa))

(2018/C 352/07)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Château du Grand Bois SCI

Žalovaný: Établissement national des produits de l'agriculture et de la mer (FranceAgriMer)

Výrok rozsudku

Články 76, 78 a 81 nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore, sa majú vykladať v tom zmysle, že neumožňujú pracovníkom, ktorí uskutočňujú kontrolu na mieste, vstupovať na poľnohospodárske pozemky bez predchádzajúceho súhlasu pestovateľa.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Berlin-Brandenburg – Nemecko) – Miriam Bichat (C-61/17), Daniela Chlubna (C-62/17), Isabelle Walkner (C-72/17)/Aviation Passage Service Berlin GmbH & Co. KG

(Spojené veci C-61/17, C-62/17 a C-72/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Hromadné prepúšťanie – Smernica 98/59/ES - Článok 2 ods. 4 prvý pododsek - Pojem „podnik, ktorý ovláda zamestnávateľa“ - Postupy prerokovania so zamestnancami - Dôkazné bremeno))

(2018/C 352/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesarbeitsgericht Berlin-Brandenburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Miriam Bichat (C-61/17), Daniela Chlubna (C-62/17), Isabelle Walkner (C-72/17)

Žalovaná: Aviation Passage Service Berlin GmbH & Co. KG

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 4 prvý pododsek smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „podnik, ktorý ovláda tohto zamestnávateľa“ znamená akýkoľvek podnik, ktorý je s týmto zamestnávateľom prepojený prostredníctvom účasti na jeho základnom imaní alebo prostredníctvom iných právnych väzieb, ktoré mu umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv v rozhodovacích orgánoch zamestnávateľa a uložiť zamestnávateľovi povinnosť uvažovať o hromadnom prepúšťaní alebo ho zrealizovať.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 144, 8.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de Cassation – Francúzsko) – Administration des douanes et droits indirects, Etablissement national des produits de l'agriculture et de la mer (FranceAgriMer)/Hubert Clergeau a i.

(Vec C-115/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (EHS) č. 1964/82 - Nepravdivé vyhlásenia alebo podvodné konania s cieľom získať osobitné vývozné náhrady na určité druhy vykosteného hovädzieho mäsa - Zmena nariadenia č. 1964/82 rozširujúca oprávnenosť na poskytnutie osobitných vývozných náhrad - Zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona - Článok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie))

(2018/C 352/09)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de Cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Administration des douanes et droits indirects, Etablissement national des produits de l'agriculture et de la mer (FranceAgriMer)

Žalovaní: Hubert Clergeau, Jean-Luc Labrousse, Jean-Jacques Berthellemy, Alain Bouchet, Jean-Pierre Dubois, Marcel Géry, Jean-Paul Matrat, Jean-Pierre Paziot, Patrice Raillot

Výrok rozsudku

Zásada retroaktívneho uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného zákona, ktorá je zakotvená v článku 49 ods. 1 tretej vete Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby bola určitá osoba odsúdená za to, že neoprávnene získala osobitné vývozné náhrady podľa nariadenia Komisie (EHS) č. 1964/82 z 20. júla 1982 ustanovujúceho podmienky poskytovania osobitných vývozných náhrad na určité kusy vykosteného mäsa hovädzieho dobytka, z dôvodu podvodného konania alebo nepravdivých vyhlásení týkajúcich sa povahy tovaru, pre ktorý boli náhrady požadované, zatiaľ čo v dôsledku zmeny tohto nariadenia, ku ktorej došlo po tom, čo nastali predmetné skutky, sa tovar, ktorý vyviezla, stal spôsobilý na poskytnutie týchto náhrad.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 178, 6.6.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Satversmes tiesa – Lotyšsko) – Administratīvā rajona tiesa/Ministru kabinets

(Vec C-120/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poľnohospodárstvo - Podpora rozvoja vidieka - Nariadenie (ES) č. 1257/1999 - Články 10 až 12 - Podpora pri skoršom odchode do dôchodku - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca možnosť dedenia podpory pri skoršom odchode do dôchodku - Právna úprava schválená Európskou komisiou - Následná zmena stanoviska - Ochrana legitímnej dôvery))

(2018/C 352/10)

Jazyk konania: lotyščina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Satversmes tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Administratīvā rajona tiesa

Žalovaný: Ministru kabinets

Výrok rozsudku

1.

Články 10 až 12 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členské štáty v rámci vykonávania týchto článkov prijali opatrenia umožňujúce dedenie takej podpory pri skoršom odchode do dôchodku, ako je podpora v konaní vo veci samej.

2.

Zásada ochrany legitímnej dôvery sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna norma, ako je norma v konaní vo veci samej, ktorá stanovuje dedenie podpory pri skoršom odchode do dôchodku a ktorú Komisia schválila ako zlučiteľnú s nariadením č. 1257/1999, vedie k vzniku legitímnej dôvery u dedičov poľnohospodárov, ktorí poberali túto podporu, a taký záver, aký sa uvádza v zápisnici zo zasadnutia Výboru Komisie pre rozvoj vidieka z 19. októbra 2011, podľa ktorého uvedenú podporu nie je možné previesť na základe dedenia, nemá za následok zánik tejto legitímnej dôvery.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 168, 29.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – Írsko) – David Smith/Patrick Meade, Philip Meade, FBD Insurance plc, Ireland, Attorney General

(Vec C-122/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - Tretia smernica 90/232/EHS - Článok 1 - Zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča - Povinné poistenie - Priamy účinok smerníc - Povinnosť upustiť od uplatnenia vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý je v rozpore so smernicou - Neuplatňovanie zmluvného ustanovenia, ktoré je v rozpore so smernicou))

(2018/C 352/11)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca v konaní na prvom stupni: David Smith

Žalovaní v konaní na prvom stupni: Patrick Meade, Philip Meade, FBD Insurance plc, Ireland, Attorney General

Výrok rozsudku

Právo Únie a osobitne článok 288 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o spore medzi jednotlivcami a pre ktorý je nemožné podať výklad ustanovení svojho vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s ustanovením smernice spĺňajúcim všetky podmienky vyžadované na to, aby vyvolávalo priamy účinok v zmysle, ktorý je v súlade s týmto ustanovením, nie je na základe samotného práva Únie povinný upustiť od uplatnenia týchto vnútroštátnych ustanovení a ani zmluvného ustanovenia, ktoré je v súlade s týmito ustanoveniami uvedené v poistnej zmluve.

V takej situácii, o akú ide vo veci samej, sa však môže osoba, ktorá bola poškodená nesúladom vnútroštátneho práva s právom Únie, alebo osoba, na ktorú prešli práva tejto osoby, dovolávať judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 19. novembra 1991, Francovich a i. (C-6/90 a C-9/90, EU:C:1991:428), s cieľom prípadne získať od členského štátu náhradu spôsobenej škody.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 151, 15.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – Nefiye Yön/Landeshauptstadt Stuttgart

(Vec C-123/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Pridruženie Turecka k EHS - Rozhodnutie č. 2/76 - Článok 7 - Klauzula „standstill“ - Právo na pobyt rodinných príslušníkov tureckého pracovníka - Vízová povinnosť na vstup na územie členského štátu))

(2018/C 352/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Nefiye Yön

Žalovaný: Landeshauptstadt Stuttgart

za účasti: Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht

Výrok rozsudku

Článok 7 rozhodnutia č. 2/76 z 20. decembra 1976, prijatého Asociačnou radou zriadenou na základe Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej, pričom v mene Spoločenstva bola uzatvorená, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963, sa má vykladať v tom zmysle, že také opatrenie vnútroštátneho práva, o aké ide vo veci samej, zavedené v období od 20. decembra 1976 do 30. novembra 1980, ktoré podmieňuje udelenie povolenia na pobyt na účely zlúčenia rodiny pre štátnych príslušníkov tretích štátov, ktorí sú rodinnými príslušníkmi tureckého pracovníka s legálnym pobytom v dotknutom členskom štáte, tým, aby títo štátni príslušníci získali pred vstupom na vnútroštátne územie vízum na účely uvedeného zlúčenia, predstavuje „nové obmedzenie“ v zmysle tohto ustanovenia. Takéto opatrenie pritom možno odôvodniť dôvodmi spadajúcimi do účinnej kontroly prisťahovalectva a riadenia migračných tokov, avšak možno ho pripustiť len za predpokladu, že podmienky jeho vykonávania nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 318, 25.9.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Land Nordheim-Westfalen/Dirk Renckhoff

(Vec C-161/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Autorské práva a s nimi súvisiace práva - Smernica 2001/29/ES - Informačná spoločnosť - Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv - Článok 3 ods. 1 - Verejný prenos - Pojem - Umiestnenie fotografie na internetovej stránke bez súhlasu nositeľa autorského práva, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení a so súhlasom nositeľa autorského práva - Nová verejnosť))

(2018/C 352/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Dirk Renckhoff

Žalovaná: Land Nordheim-Westfalen

Výrok rozsudku

Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení zabraňujúcich jej stiahnutiu a so súhlasom nositeľa autorského práva.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 17.7.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria – Maďarsko) – Hochtief AG/Budapest Főváros Önkormányzata

(Vec C-300/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Verejné obstarávanie - Postupy preskúmavania - Smernica 89/665/ES - Žaloba o náhradu škody - Článok 2 ods. 6 - Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca prípustnosť žaloby o náhradu škody predchádzajúcim a právoplatným určením nezákonnosti rozhodnutia verejného obstarávateľa, ktorým bola spôsobená uvádzaná škoda - Žaloba o neplatnosť - Opravný prostriedok pred rozhodcovskou komisiou predchádzajúci žalobe - Súdne preskúmanie nálezov rozhodcovskej komisie - Vnútroštátna právna úprava vylučujúca predloženie dôkazov, ktoré neboli predložené rozhodcovskej komisii - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47 - Právo na účinnú súdnu ochranu - Zásady efektivity a ekvivalencie))

(2018/C 352/14)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hochtief AG

Žalovaný: Budapest Főváros Önkormányzata

Výrok rozsudku

1.

Článok 2 ods. 6 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/ES z 26. februára 2014, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej procesnoprávnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá podmieňuje možnosť uplatniť si občianskoprávny nárok v prípade porušenia právnych predpisov upravujúcich verejné obstarávanie a zadanie zákaziek požiadavkou, aby rozhodcovská komisia alebo v rámci súdneho preskúmania nálezu tejto rozhodcovskej komisie súd právoplatne určil, že došlo k porušeniu právneho predpisu.

2.

Právo Únie, a najmä článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665, zmenenej smernicou 2014/23, sa má s prihliadnutím na článok 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody, nebráni takému vnútroštátnemu procesnému pravidlu, o aké ide vo veci samej, ktoré obmedzuje súdne preskúmanie nálezov vydaných rozhodcovskou komisiou, ktorá ako prvostupňový orgán preskúmava rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi v rámci verejného obstarávania, len na dôvody uvedené pred touto komisiou.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 269, 14.8.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof – Rakúsko) – Gerhard Prenninger a i./Oberösterreichische Landesregierung

(Vec C-329/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 2011/92/EÚ - Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie - Príloha II - Bod 1 písm. d) - Pojem „odlesňovanie s cieľom zmeny na iný typ využívania územia“ - Vytvorenie lesného prieseku na účely zriadenia a prevádzkovania nadzemného elektrického vedenia))

(2018/C 352/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Gerhard Prenninger, Karl Helmberger, Franziska Zimmer, Franz Scharinger, Norbert Pühringer, Agrargemeinschaft Pettenbach, Marktgemeinde Vorchdorf, Marktgemeinde Pettenbach, Gemeinde Steinbach am Ziehberg

Žalovaný: Oberösterreichische Landesregierung

Za účasti: Netz Oberösterreich GmbH

Výrok rozsudku

Bod 1 písm. d) prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že vytvorenie lesného prieseku na účely zriadenia a prevádzkovania nadzemného elektrického vedenia počas doby oprávnenej existencie tohto vedenia, o aké ide vo veci samej, spadá pod pojem „odlesňovanie s cieľom zmeny na iný typ využívania územia“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 318, 25.9.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tartu Halduskohus – Estónsko) – Argo Kalda Mardi talu/Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet (PRIA)

(Vec C-435/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná poľnohospodárska politika - Priame platby - Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 - Články 93 a 94 - Príloha II - Krížové plnenie - Poľnohospodársky a environmentálny stav - Minimálne požiadavky - Prebratie členským štátom - Povinnosť udržiavania „pohrebísk“ - Rozsah))

(2018/C 352/16)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tartu Halduskohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Argo Kalda Mardi talu

Žalovaný: Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet (PRIA)

Výrok rozsudku

1.

Článok 93 ods. 1, článok 94 a príloha II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia členskému štátu, aby stanovil ako normu týkajúcu sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, uvedenú v prílohe II, požiadavku udržiavať na poľnohospodárskej pôde kamenné hroby, ktorých premiestnenie vedie k porušeniu takejto normy a v dôsledku toho k zníženiu platieb, ktoré sa majú uhradiť dotknutému poľnohospodárskemu podniku.

2.

Článok 72 ods. 1 písm. a), článok 91 ods. 1 a 2, článok 93 ods. 1 a článok 94 nariadenia č. 1306/2013, ako aj článok 4 ods. 1 písm. b), c) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinnosti týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, stanovené nariadením č. 1306/2013, musia byť splnené v celom poľnohospodárskom podniku a nielen na poľnohospodárskej pôde, za ktorú bola predložená konkrétna žiadosť o pomoc.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 338, 9.10.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Riigikohus – Estónsko) – Viking Motors AS a i./Tallinna linn, Maksu- ja Tolliamet

(Vec C-475/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 401 - Vnútroštátne dane, ktoré majú charakter daní z obratu - Zákaz - Pojem „daň z obratu“ - Miestna daň z predaja - Podstatné charakteristické znaky DPH - Neexistencia))

(2018/C 352/17)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Riigikohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Viking Motors AS, TKM Beauty Eesti OÜ, TKM King AS, Kaubamaja AS, Selver AS

Žalovaný: Tallinna linn, Maksu- ja Tolliamet

Výrok rozsudku

Článok 401 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni zachovaniu alebo zavedeniu takej dane, akou je daň z predaja dotknutá vo veci samej.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 347, 16.10.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Verbraucherzentrale Berlin eV/Unimatic Vertriebs GmbH

(Vec C-485/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 2011/83/EÚ - Článok 2 ods. 9 - Pojem „prevádzkové priestory“ - Kritériá - Kúpna zmluva uzavretá v stánku, ktorý prevádzkuje obchodník pri príležitosti obchodného veľtrhu))

(2018/C 352/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Verbraucherzentrale Berlin eV

Žalovaná: Unimatic Vertriebs GmbH

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES sa má vykladať v tom zmysle, že stánok, o aký ide vo veci samej, ktorý prevádzkuje obchodník na obchodnom veľtrhu a v ktorom vykonáva svoju činnosť niekoľko dní ročne, predstavuje „prevádzkové priestory“ v zmysle tohto ustanovenia, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú tieto činnosti, a najmä vzhľadom na konkrétny dojem vyvolávaný dotknutým stánkom a na informácie poskytované v priestoroch samotného veľtrhu, spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný, môže dôvodne očakávať, že tento obchodník tam vykonáva svoju činnosť a že ho osloví s cieľom uzavrieť zmluvu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 392, 20.11.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. augusta 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Ringkonnakohus – Estónsko) – Coöperatieve Vereniging SNB-REACT U.A./Deepak Mehta

(Vec C-521/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Duševné a priemyselné vlastníctvo - Smernica 2004/48/ES - Článok 4 - Aktívna legitimácia organizácie kolektívnej správy práv majiteľov ochranných známok - Smernica 2000/31/ES - Články 12 až 14 - Zodpovednosť poskytovateľa služieb prenajímania a registrovania adries IP, ktoré umožňujú anonymné používanie názvov domén a internetových stránok))

(2018/C 352/19)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tallinna Ringkonnakohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Coöperatieve Vereniging SNB-REACT U.A.

Žalovaný: Deepak Mehta

Výrok rozsudku

1.

Článok 4 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že je povinnosťou členských štátov, aby uznali, že organizácia kolektívnej správy práv majiteľov ochranných známok, o akú ide vo veci samej, je aktívne legitimovaná požiadať vo vlastnom mene o uplatnenie prostriedkov právnej nápravy stanovených touto smernicou na ochranu práv týchto majiteľov, ako aj podať vo vlastnom mene žalobu na presadenie uvedených práv pod podmienkou, že je táto organizácia považovaná podľa vnútroštátnych právnych predpisov za organizáciu, ktorá má priamy záujem na ochrane takýchto práv, a že jej tieto právne predpisy priznávajú na tento účel procesnú spôsobilosť, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Články 12 až 14 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), sa majú vykladať v tom zmysle, že výnimky zo zodpovednosti, ktoré stanovujú, sa vzťahujú na poskytovateľa služby prenajímania a registrovania IP adries, ktoré umožňujú anonymné používanie názvov internetovej domény, o akú ide vo veci samej, za podmienky, že táto služba patrí do jednej z kategórií služieb uvedených v týchto článkoch a spĺňa všetky príslušné podmienky, pokiaľ má činnosť takéhoto poskytovateľa výlučne technickú, automatickú a pasívnu povahu, čo znamená, že nepozná, ani nemá kontrolu nad informáciami, ktoré sú prenášané alebo uchovávané jeho zákazníkmi, a pokiaľ nemá takú aktívnu úlohu, že umožňuje týmto zákazníkom optimalizovať ich činnosť online predaja, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu

---

(1)  Ú. v. EÚ C 382, 13.11.2017.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione (Taliansko) 15. júna 2018 – Gennaro Cafaro/DQ

(Vec C-396/18)

(2018/C 352/20)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Gennaro Cafaro

Odporkyňa: DQ

Prejudiciálne otázky

1.

Je vnútroštátna právna úprava uvedená v DPCM (Decreto del Presidente del Consiglio dei Ministri – dekrét predsedu výboru ministrov) z 9. septembra 2008, ktorým sa vykonáva článok 748 tretí odsek codice della navigazione (zákonník o námornej a leteckej doprave), a ktorý upravuje nariadenie o obmedzeniach pri zamestnávaní leteckého personálu spoločnosti DQ a najmä úpravu o automatickom skončení pracovného pomeru pri dosiahnutí veku 60 rokov, v rozpore s nariadením č. 1178/2011 (1) v rozsahu, v akom stanovuje hranicu 65 rokov na zamestnávanie pilotov v obchodnej leteckej doprave, a možno toto nariadenie EÚ pri predchádzajúcom vylúčení uplatniteľnosti osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy uplatniť v danej veci?

2.

subsidiárne, za predpokladu, že sa nariadenie EÚ bude považovať za vecne neuplatniteľné v prejednávanej veci, je vyššie uvedená právna úprava v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie z dôvodu veku podľa smernice 2000/78 (2) [a] Charty základných práv Európskej únie (článok 21 ods. 1), ktorá je v smernici 2000/78 spresnená?

---

(1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011 z 3. novembra 2011, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa posádky civilného letectva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 311, 2011, s. 1).

(2)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas (Litva) 26. júna 2018 – AW, BV, CU, DT/Litovská republika, zastúpená Lietuvos Respublikos ryšių reguliavimo tarnybos, Bendrojo pagalbos centro a Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija

(Vec C-417/18)

(2018/C 352/21)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vilniaus apygardos administracinis teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: AW, BV, CU, DT

Žalovaná: Litovská republika, zastúpená Lietuvos Respublikos ryšių reguliavimo tarnybos, Bendrojo pagalbos centro a Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija

Prejudiciálne otázky

1.	Ukladá článok 26 ods. 5 smernice 2002/22/ES (1) v znení smernice 2009/136/ES (2) povinnosť poskytovať údaje o polohe volajúceho v prípade volaní z mobilných zariadení bez SIM karty?

2.

V prípade, ak vnútroštátna právna úprava členského štátu umožňuje osobám uskutočňovať volania na európske číslo tiesňového volania „112“ zo zariadenia bez SIM karty, znamená to, že údaje o mieste, z ktorého boli uskutočnené tiesňové volania, sa majú zistiť v súlade s článkom 26 ods. 5 smernice 2002/22/ES v znení smernice 2009/136/ES?

3.

Je vnútroštátna právna úprava uvedená v bode 4.5.4 pravidiel pre prístup účastníkov a/alebo užívateľov k službám orgánov poskytujúcich tiesňové služby (v znení účinnom od 11. novembra 2011 do 15. apríla 2016), ktoré okrem iného uvádzajú, že prevádzkovatelia verejnej mobilnej siete sú povinní poskytovať informácie o polohe volajúceho s presnosťou na pokrytie základnej stanice (sektoru) (Cell-ID), ale ktorá neuvádza minimálnu mieru presnosti (vo vzťahu k vzdialenosti), s akou musia základné stanice určiť polohu volajúceho alebo hustotu (vo vzťahu k vzdialenosti) rozmiestnenia základných staníc, v súlade s článkom 26 ods. 5 smernice 2002/22/ES v znení smernice 2009/136/ES, ktorý uvádza, že príslušné regulačné orgány stanovia kritériá presnosti a spoľahlivosti poskytovaných informácií o polohe volajúceho?

4.

V prípade, ak z odpovedí na prvú otázku a/alebo druhú otázku vyplýva, že členský štát je povinný zabezpečiť informácie o polohe volajúceho v súlade s článkom 26 ods. 5 smernice 2002/22/EC v znení smernice 2009/136/ES a/alebo z odpovede na tretiu otázku vyplýva, že vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s článkom 26 ods. 5 smernice 2002/22/ES v znení smernice 2009/136/ES, ktorý uvádza, že príslušné orgány stanovia kritériá presnosti a spoľahlivosti poskytovaných informácií o polohe volajúceho, je vnútroštátny súd pri rozhodovaní o náhrade škody povinný vyžadovať preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením práva Únie a vznikom ujmy spôsobenej jednotlivcom, alebo je postačujúce, aby bola preukázaná nepriama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie a vznikom ujmy spôsobenej jednotlivcom, ak v zmysle ustanovení vnútroštátneho práva a/alebo vnútroštátnej judikatúry postačuje pre založenie zodpovednosti za škodu preukázanie iba nepriamej príčinnej súvislosti?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11).

Žaloba podaná 29. júna 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-430/18)

(2018/C 352/22)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: T. Scharf, J. Rius, G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo do 18. septembra 2016 všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (1), alebo v každom prípade tým, že neoznámilo všetky tieto predpisy Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 29 ods. 1 uvedenej smernice,

—	uložiť Španielskemu kráľovstvu podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ dennú pokutu vo výške 48 919,20 eura, s účinnosťou od dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorým sa vyhlasuje nesplnenie povinnosti prijať, alebo v každom prípade oznámiť Komisii predpisy potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2014/92/EÚ,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 29 ods. 1 smernice 2014/92/EÚ členské štáty do 18. septembra 2016 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne to oznámia Komisii.

Vzhľadom na to, že Španielske kráľovstvo neprebralo smernicu 2014/92/EÚ v celom rozsahu a neoznámilo Komisii transpozičné opatrenia, Komisia rozhodla podať na Súdny dvor túto žalobu.

Komisia navrhuje uložiť Španielskemu kráľovstvu dennú pokutu vo výške 48 919,20 eura od dátumu vyhlásenia rozsudku, vypočítanej s prihliadnutím na závažnosť a trvanie porušovania a odstrašujúci účinok v závislosti od platobnej schopnosti uvedeného členského štátu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 214.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Fínsko) 2. júla 2018 – ML/OÜ Aktiva Finants

(Vec C-433/18)

(2018/C 352/23)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľ: ML

Odporkyňa: OÜ Aktiva Finants

Prejudiciálne otázky

1.

Je konanie o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie stanovené vo vnútroštátnom systéme opravných prostriedkov zlučiteľné s účinnými opravnými prostriedkami zaručenými obom účastníkom v článku 43 ods. 1 nariadenia Brusel I (1), ak je odvolanie podané proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktoré sa týka uznávania alebo výkonu rozsudku podľa nariadenia Brusel I?

2.

Sú v konaní o pripustení odvolaní na ďalšie preskúmanie splnené podmienky vo vzťahu k sporovému konaniu v zmysle článku 43 ods. 3 nariadenia Brusel I, ak odporca pred rozhodnutím o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie nebol v súvislosti s podaným odvolaním vypočutý? Sú tieto podmienky splnené, ak bol odporca pred rozhodnutím o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie vypočutý?

3.	Je pri výklade podstatná okolnosť, že odvolateľ môže byť nielen účastníkom, ktorý o výkon žiada a ktorého návrh bol zamietnutý, ale aj účastníkom, proti ktorému sa o výkon žiada, pokiaľ sa tomuto návrhu vyhovelo?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 29. júna 2018 – Otis Gesellschaft m.b.H. a i./Land Oberösterreich a i.

(Vec C-435/18)

(2018/C 352/24)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Otis Gesellschaft m.b.H., Schindler Liegenschaftsverwaltung GmbH, Schindler Aufzüge und Fahrtreppen GmbH, Kone Aktiengesellschaft, ThyssenKrupp Aufzüge Gesellschaft m.b.H.

Žalovaní: Land Oberösterreich, Gemeinnützige Wohnungsgenossenschaft „Lebensräume“ eingetragene Gen.m.b.H., EBS Wohnungsgesellschaft mbH, WAG Wohnungsanlagen Gesellschaft m.b.H., WSG Gemeinnützige Wohn- und Siedlergemeinschaft reg.Gen.m.b.H., Neue Heimat Oberösterreich Gemeinnützige Wohnungs- und SiedlungsgesmbH, BRW Gemeinnützige Wohnungs- und Siedlungsgenossenschaft „Baureform Wohnstätte“ eingetragene Gen.m.b.H., Gemeinnützige Wohnungs- und Siedlungsgenossenschaft „Familie“ eingetragene Gen.m.b.H., VLW Vereinigte Linzer Wohnungsgenossenschaften Gemeinnützige GmbH, Gemeinnützige Steyrer Wohn- und Siedlungs Genossenschaft „Styria“ reg.Gen.m.b.H., Innviertler Gemeinnützige Wohnungs- und Siedlungsgenossenschaft reg.Gen.m.b.H., Gemeinnützige Wohnungsgesellschaft der Stadt Steyr GmbH, Gemeinnützige Industrie-Wohnungsaktiengesellschaft, Gemeinnützige Siedlungsgesellschaft m.b.H. für den Bezirk Vöcklabruck, GEWOG Neues Heim Gemeinnützige Wohnungsgesellschaft m.b.H.

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 85 Zmluvy o ES, článok 81 ES, resp. článok 101 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že na zachovanie plnej účinnosti týchto ustanovení a potrebného účinku zákazu vyplývajúcemu z týchto ustanovení je potrebné, aby od účastníka kartelu mohli požadovať náhradu škody aj tie subjekty, ktoré nie sú účastníkmi relevantného vecného a geografického trhu na strane ponuky alebo dopytu, ale aj subjekty, ktoré za zvýhodnených podmienok poskytujú úvery odberateľom produktov, ktoré sú predmetom ponuky na trhu dotknutom kartelom, a ktorých škoda spočíva v tom, že suma úveru v percentuálnej výške výrobných nákladov bola vyššia ako by bola bez kartelovej dohody, v dôsledku čoho nemohla tieto sumy investovať s cieľom dosiahnutia zisku?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Linköping (Švédsko) 12. júla 2018 – Baltic Cable AB/Energimarknadsinspektionen

(Vec C-454/18)

(2018/C 352/25)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Förvaltningsrätten i Linköping

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Baltic Cable AB

Odporca: Energimarknadsinspektionen

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine (1) uplatniť vo všetkých prípadoch, keď osoba získava príjmy vyplývajúce z prideľovania spojovacieho vedenia bez ohľadu na jeho okolnosti alebo sa uplatňuje iba vtedy, ak osoba, ktorá získava príjem, je prevádzkovateľom prenosovej sústavy, ako je definovaný v článku 2 ods. 4 Smernice pre trh s elektrinou?

2.	V prípade, že odpoveď na prvú otázku je, že článok 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine sa má vzťahovať iba na prevádzkovateľov prenosovej sústavy, je podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, prevádzkovateľom prenosovej sústavy?

3.

Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že sa článok 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, môžu byť náklady spojené s prevádzkou a údržbou spojovacieho vedenia považované za investície do sústav za účelom udržiavania alebo zvyšovania prenosových kapacít, ako sa uvádza v bode b) prvého pododseku článku 16 ods. 6?

4.

Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že článok 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine sa má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, môže regulačný orgán podľa druhého pododseku článku 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine schváliť, aby podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, ktorý ma určenú metodiku na určovanie taríf, ale nemá odberateľov, ktorí uskutočňujú priame platby sieťových poplatkov (taríf), ktoré je možné znížiť, mohol používať príjmy z prideľovania spojovacieho vedenia za účelom získavania výnosu alebo, ak je odpoveď na tretiu otázku záporná, na údržbu a prevádzku?

5.

Ak odpoveď na prvú alebo druhú otázku znamená, že článok 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine sa má uplatniť na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, a odpoveď na tretiu a štvrtú otázku znamená, že spoločnosť buď nemôže používať príjem vyplývajúci z prideľovania spojovacieho vedenia na prevádzku alebo údržbu alebo na dosahovanie výnosu, alebo že podnik môže používať príjem na prevádzku alebo údržbu, ale nie na dosahovanie výnosu, je uplatnenie článku 16 ods. 6 Nariadenia o elektrine na podnik, ktorý prevádzkuje výlučne spojovacie vedenie, v rozpore so zásadou proporcionality podľa práva Únie alebo s akoukoľvek inou uplatniteľnou zásadou?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen săd Lukovit (Bulharsko) 17. júla 2018 – Strafverfahren/EP

(Vec C-467/18)

(2018/C 352/26)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rajonen săd Lukovit

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

EP

Prejudiciálne otázky

1.

Spadá predmetné konanie o nariadení ochranných opatrení, ktoré predstavujú druh štátneho donútenia voči osobám, ktoré podľa zistení prokuratúry spáchali čin nebezpečný pre spoločnosť, do pôsobnosti smernice 2012/13/EÚ (1) o práve na informácie v trestnom konaní a smernice 2013/48/EÚ (2) o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní?

2.

Bulharské procesné predpisy, ktoré upravujú osobitné konanie o nariadení ochranných opatrení podľa článku 427 a nasl. Nakazatelno-procesualen kodex (bulharský trestný poriadok, ďalej len „NPK“) a podľa ktorého súd nie je oprávnený vrátiť konanie späť na prokuratúru a uložiť jej, aby v rámci predsúdneho konania odstránila uskutočnené podstatné procesné chyby, ale môže buď vyhovieť návrhu na nariadenie ochranných opatrení alebo ho zamietnuť, predstavujú účinný opravný prostriedok v zmysle článku 12 smernice 2013/48/EÚ a článku 8 smernice 2012/13/EÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ktorý poskytuje osobe právo napadnúť pred súdom možné porušenia jej práv uskutočnené v rámci predsúdneho konania?

3.

Uplatňuje sa smernica 2012/13/EÚ a smernica 2013/48/EÚ na trestnoprávne (predsúdne) konania, ak vnútroštátne právo, konkrétne Nakazatelno-procesualen kodex, nepozná právny inštitút „podozrivého“ a prokuratúra osobu v rámci predsúdneho konania formálne nepovažuje za obvineného, pretože vychádza z toho, že zabitie, ktoré je predmetom vyšetrovania, bolo spáchané osobou v stave nepríčetnosti a preto zastavila trestné stíhanie bez toho, aby o tom upovedomila danú osobu a na súde požiadala o nariadenie ochranných opatrení voči tejto osobe?

4.

Považuje sa osoba, v súvislosti s ktorou bolo požiadané o ochranné opatrenie, za „podozrivú“ v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2012/13/EÚ a článku 2 ods. 3 smernice 2013/48/EÚ, ak pri prvej obhliadke miesta činu a počiatočných vyšetrovacích opatreniach v byte obete a jej syna policajný úradník po tom, ako zistil krvavé stopy na tele syna obete, sa ho spýtal na dôvody zabitia jeho matky a premiestnenie jej mŕtveho tela na ulicu a po zodpovedaní týchto otázok mu nasadil putá? Ak sa na túto otázku odpovie kladne, má sa osoba už v tomto okamihu podľa článku 3 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 2 smernice 2012/13/EÚ poučiť a ako sa majú zohľadniť osobitné potreby osoby podľa odseku 2 pri poučení v takomto prípade, ak bolo policajnému úradníkovi známe, že osoba trpí psychickou poruchou?

5.

Sú vnútroštátne predpisy, o aké ide vo veci samej, ktoré fakticky pripúšťajú odňatie slobody ochranným opatrením v podobe umiestnenia v psychiatrickej nemocnici v konaní podľa Zakon za zdraveto (zákon o ochrane zdravia) (preventívne ochranné opatrenia, ktoré sú nariadené, ak je dokázané, že osoba trpí psychickou poruchou a existuje nebezpečenstvo spáchania trestného činu osobou, avšak nie z dôvodu už spáchaného činu) zlučiteľné s článkom 3 smernice (EÚ) 2016/343 (3) o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny, ak skutočným dôvodom pre začatie konania je čin, kvôli ktorému bolo začaté trestné stíhanie voči osobe umiestnenej v zdravotníckom zariadení na účely liečenia, a týmto spôsobom sa obíde právo na spravodlivý proces pri zatknutí, ktorý musí spĺňať predpoklady článku 5 ods. 4 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tzn. konanie, v ktorom je súd oprávnený preskúmať dodržanie procesných pravidiel, ako aj podozrenie odôvodňujúce zatknutie, ako aj zákonnosť cieľa sledovaného týmto opatrením, k čomu je súd povinný, ak osoba bola zadržaná podľa postupu určeného v Nakazatelno-procesualen kodex?

6.

Zahŕňa pojem prezumpcia neviny podľa článku 3 smernice (EÚ) 2016/343 aj domnienku, že nepríčetné osoby nespáchali čin, ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a ktorý im je prokuratúrou pripisovaný, pokiaľ nie je podľa procesných pravidiel (v trestnom konaní pri zachovaní práva na obhajobu) preukázaný opak?

7.

Zaručujú vnútroštátne predpisy, ktoré stanovujú rôzne oprávnenia súdu rozhodujúceho o prípade v súvislosti s preskúmaním zákonnosti predsúdneho konania z úradnej moci, v závislosti od toho, či: 1) súd preskúma obžalobu prokuratúry, v ktorej sa tvrdí, že určitá psychicky zdravá osoba spáchala trestný čin zabitia (článok 249 ods. 1 v spojení s článkom 249 ods. 4 NPK), alebo 2) súd preskúmava návrh prokuratúry, v ktorom sa tvrdí, že osoba spáchala trestný čin zabitia, ale kvôli psychickej poruche páchateľa tento čin nie je trestným činom, a teda prokuratúra sa domáha súdneho nariadenia štátneho ochranného opatrenia na účely liečenia, zraniteľným osobám účinný opravný prostriedok, ako je stanovené v článku 13 v spojení s článkom 12 smernice 2013/48/EÚ a v článku 8 bode 2 v spojení s článkom 3 ods. 2 smernice 2012/13/EÚ, a sú rôzne oprávnenia súdu, ktoré sú závislé od druhu konania – určeného podľa toho, či osoba označená za páchateľa je psychicky zdravá, aby bola trestnoprávne zodpovedná – zlučiteľné so zásadou nediskriminácie podľa článku 21 ods. 1 Charty?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pesti Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 23. júla 2018 – PannonHitel Pénzügyi Zrt./WizzAir Hungary Légiközlekedési Kft.

(Vec C-476/18)

(2018/C 352/27)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Pesti Központi Kerületi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: PannonHitel Pénzügyi Zrt.

Žalovaná: WizzAir Hungary Légiközlekedési Kft.

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa články 5 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „nariadenie“) (1) vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých čas letu bol zmenený, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak ich letecký dopravca informuje o zmene času letu deň pred pôvodne stanoveným časom odletu a v dôsledku tohto meškania cestujúci stratia tri alebo viac hodín v porovnaní s pôvodne stanoveným časom príletu, t. j. dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca?

2.

Majú sa články 5 a 7 nariadenia vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých čas letu bol zmenený, môžu považovať za cestujúcich dotknutých meškaním a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak z dôvodu zmeny času letu stratia tri alebo viac hodín, t. j. ak dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 24. júla 2018 – Google Ireland Limited/Nemzeti Adó- és Vámhivatal Kiemelt Adó- és Vámigazgatósága

(Vec C-482/18)

(2018/C 352/28)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Google Ireland Limited

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Kiemelt Adó- és Vámigazgatósága

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa články 18 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a zákaz diskriminácie vykladať v tom zmysle, že bránia daňovej právnej úprave členského štátu, ktorého systém sankcií ukladá v prípade nesplnenia povinnosti registrovať sa na účely dane z príjmov plynúcich z reklamy pokutu za nesplnenie povinnosti, ktorá v prípade spoločností, ktoré nemajú sídlo v Maďarsku, môže byť celkovo až 2 000 krát vyššia ako pokuta uplatniteľná na spoločnosti so sídlom v Maďarsku?

2.	Je potrebné domnievať sa, že pokuta uvedená v predchádzajúcej otázke, ktorá je značne vysoká a má sankčnú povahu, môže odrádzať poskytovateľov služieb, ktorí nemajú sídlo v Maďarsku, od poskytovania služieb v tomto štáte?

3.

Má sa článok 56 ZFEÚ a zákaz diskriminácie vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade spoločností so sídlom v Maďarsku automaticky splní povinnosť registrovať sa, bez výslovnej žiadosti, pridelením maďarského daňového identifikačného čísla pri jej zápise do obchodného registra, nezávisle od toho, či podnik uverejňuje reklamu alebo nie, kým v prípade podnikov, ktoré nemajú sídlo v Maďarsku ale uverejňujú reklamu v tomto štáte, k tomu nedochádza automaticky, ale musia túto povinnosť splniť osobitným spôsobom a v prípade, že tak neurobia, možno im uložiť osobitnú sankciu?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 56 ZFEÚ a zákaz diskriminácie vykladať v tom zmysle, že bránia sankcii, o akú ide vo veci samej, uloženej za nesplnenie povinnosti registrovať sa na účely dane z príjmov plynúcich z reklamy, pokiaľ je uvedená právna úprava v rozpore s citovaným článkom?

5.

Má sa článok 56 ZFEÚ a zákaz diskriminácie vykladať v tom zmysle, že bránia ustanoveniu, podľa ktorého v prípade spoločností so sídlom v zahraničí, je rozhodnutie, ktorým sa im ukladá pokuta, právoplatné a vykonateľné od jeho oznámenia a možno proti nemu podať opravný prostriedok len v rámci súdneho konania, v ktorom súd nemôže nariadiť pojednávanie a v ktorom sa pripustia len listinné dôkazy, kým v prípade podnikov so sídlom v Maďarsku možno podať správny opravný prostriedok proti pokutám, ktoré im boli uložené a navyše súdne konanie nie je nijakým spôsobom obmedzené?

6.

Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať z hľadiska práva na spravodlivý proces stanoveného v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v tom zmysle, že takáto požiadavka nie je splnená, ak sa uloží pokuta za nesplnenie povinnosti postupne deň za dňom, zakaždým v trojnásobne väčšej výške bez toho, aby si bol poskytovateľ služieb vôbec vedomý predchádzajúceho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemôže splniť svoju povinnosť, predtým ako sa mu uloží následná pokuta?

7.

Má sa článok 56 ZFEÚ v spojení s právom na dobrú správu vecí verejných stanoveným v článku 41 ods. 1 Charty, právom na vypočutie stanoveným v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty a s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces stanovený v článku 47 Charty v tom zmysle, že nie sú plnené takéto požiadavky, ak proti rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok v správnom konaní a v konaní vo veci správneho súdnictva sa pripustia len písomné dôkazy a súd nemôže nariadiť pojednávanie?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 20. júla 2018 – Société de perception et de distribution des droits des artistes-interprètes de la musique et de la danse (SPEDIDAM), PG, GF/Institut national de l’audiovisuel

(Vec C-484/18)

(2018/C 352/29)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Société de perception et de distribution des droits des artistes-interprètes de la musique et de la danse (SPEDIDAM), PG, GF

Odporca v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Institut national de l’audiovisuel

Ďalší účastníci konania: Syndicat indépendant des artistes-interprètes (SIA-UNSA), Syndicat français des artistes-interprètes (CGT)

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 2 písm. b), článok 3 ods. 2 písm. a) a článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (1) vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vyplývajúca z článku 49 ods. II loi no 86-1067 du 30 septembre 1986 relative à la liberté de communication (zákon č. 86-1067 z 30. septembra 1986 o slobode komunikácie), zmeneného článkom 44 zákona č. 2006-961 z 1. augusta 2006, zaviedla v prospech Institut national de l’audiovisuel (Národný audiovizuálny inštitút), ktorý disponuje právami na využívanie audiovizuálnych archívov národných programových spoločností, režim výnimky, ktorý stanovuje, že podmienky využívania umeleckých výkonov a odmeny vyplývajúce z tohto využívania sú upravené dohodami uzavretými medzi týmto inštitútom a samotnými výkonnými umelcami resp. zastupujúcimi organizáciami výkonných umelcov, pričom tieto dohody musia predovšetkým vymedziť sadzobník odmien a podmienky vyplácania týchto odmien?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 167, s. 10.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko) 24. júla 2018 – Groupe Lactalis/Premier ministre, Ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation, Garde des Sceaux, ministre de la Justice, Ministre de l’Économie et des Finances

(Vec C-485/18)

(2018/C 352/30)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Groupe Lactalis

Žalovaní: Premier ministre, Ministre de l’Agriculture et de l’Alimentation, Garde des Sceaux, ministre de la Justice, Ministre de l’Économie et des Finances

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 (1), v ktorom sa okrem iného stanovuje, že Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pokiaľ ide o mlieko a mlieko použité ako zložka, chápať tak, že konkrétne harmonizuje túto otázku v zmysle článku 38 ods. 1 toho istého nariadenia a bráni možnosti členských štátov prijať opatrenia vyžadujúce ďalšie povinné údaje na základe článku 39 tohto nariadenia?

2.

V prípade, že sú vnútroštátne opatrenia opodstatnené z dôvodu ochrany spotrebiteľov podľa článku 39 ods. 1, majú sa dve kritériá stanovené v ods. 2 tohto článku, pokiaľ ide na jednej strane o dokázané prepojenie medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu, a na strane druhej o dôkaz, že väčšina spotrebiteľov prikladá poskytovaniu týchto informácií veľký význam, vykladať vo vzájomnej spojitosti, a najmä, môže byť posúdenie dokázaného prepojenia založené len na subjektívnych prvkoch týkajúcich sa dôležitosti, ktorú spotrebitelia v prevažnej miere môžu prikladať spojeniu medzi vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu?

3.

Pokiaľ pod pojmom vlastnosti určitej potraviny možno rozumieť všetky prvky, ktoré prispievajú ku kvalite potraviny, môže mať zohľadňovanie odolnosti potraviny voči preprave a rizikám jej poškodenia počas cesty vplyv na posúdenie existencie dokázaného prepojenia medzi určitými vlastnosťami potraviny a jej pôvodom alebo miestom pôvodu na účely uplatňovania článku 39 ods. 2?

4.

Predpokladá posúdenie podmienok stanovených v článku 39, že vlastnosti určitej potraviny sa chápu ako jedinečné kvôli ich pôvodu alebo miestu pôvodu, alebo ako zaručené prostredníctvom tohto pôvodu alebo miesta pôvodu, a v tomto druhom prípade, bez ohľadu na harmonizáciu zdravotných a enviromentálnych noriem uplatniteľných v rámci Európskej únie, môže byť údaj o pôvode alebo mieste pôvodu presnejší, než je údaj vo forme „EÚ“ alebo „mimo EÚ“?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, s. 18).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 23. júla 2018 – RE/Praxair MRC

(Vec C-486/18)

(2018/C 352/31)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: RE

Žalovaná: Praxair MRC

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa doložka 2 body 4 a 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (1), vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa na zamestnanca, ktorý je na čiastočnej rodičovskej dovolenke, v čase jeho prepustenia uplatňovalo ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok L. 3123-13 code du travail (Zákonník práce), v znení platnom v danom čase, podľa ktorého „Odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku zamestnanca, ktorý bol zamestnaný na plný a čiastočný úväzok v tom istom podniku, sa vypočíta pomerne za čas, ktorý odpracoval v rámci jednej a druhej možnosti od jeho nástupu do podniku“?

2.

Má sa doložka 2 body 4 a 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa na zamestnanca, ktorý je na čiastočnej rodičovskej dovolenke, v čase jeho prepustenia uplatňovalo ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok R. 1233-32 code du travail (Zákonník práce), podľa ktorého počas obdobia prípravného rekvalifikačného voľna, ktoré presahuje trvanie výpovednej lehoty, má zamestnanec nárok na mesačnú odmenu vyplácanú zamestnávateľom, ktorej výška je stanovená na minimálne 65 % jeho priemernej mesačnej hrubej mzdy, ktorá podlieha príspevkom uvedeným v článku L. 5422- 9, za posledných dvanásť mesiacov pred prepustením?

3.

V prípade kladnej odpovede na niektorú z vyššie uvedených otázok, má sa článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniam vnútroštátneho práva, akými sú ustanovenia článku L. 3123-13 code du travail (Zákonník práce), v znení platnom v danom čase, a článku R. 1233-32 toho istého zákonníka, keďže výrazne vyšší počet žien ako mužov sa rozhodne čerpať čiastočnú rodičovskú dovolenku a z toho vyplývajúca nepriama diskriminácia, pokiaľ ide o poberanie odstupného a príspevku počas prípravného rekvalifikačného voľna, zníženého v porovnaní so zamestnancami, ktorí nečerpali čiastočnú rodičovskú dovolenku, nie je odôvodnená objektívnymi okolnosťami, ktoré nesúvisia s akoukoľvek diskrimináciou?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky (Slovensko) 30. júla 2018 – YX

(Vec C-495/18)

(2018/C 352/32)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: YX

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa čl. 4 ods. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia (1) vykladať v tom zmysle, že kritériá v ňom uvedené budú splnené iba vtedy, ak má odsúdená osoba v členskom štáte, ktorého je štátnym občanom, také rodinné, sociálne, pracovné alebo iné väzby, so zreteľom na ktoré možno dôvodne predpokladať, že výkon trestu v tomto štáte môže uľahčiť jej sociálnu nápravu, teda, že bráni takej vnútroštátnej úprave, akou je § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 549/2011 Z. z., ktorá umožňuje v takýchto prípadoch uznať a vykonať rozsudok len na základe formálne evidovaného obvyklého pobytu vo vykonávajúcom štáte, bez ohľadu na to, či má odsúdená osoba v tomto štáte konkrétne väzby umožňujúce posilniť jej sociálnu nápravu.

2.

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku má sa čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že aj v situácii upravenej v čl. 4 ods. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia je príslušný orgán štátu pôvodu povinný presvedčiť sa ešte pred zaslaním rozsudku a osvedčenia o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby, a zároveň v tomto smere získané informácie je povinný uviesť v časti d), bod 4. osvedčenia, osobitne ak odsúdená osoba v stanovisku podľa čl. 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia tvrdí, že má konkrétne rodinné, sociálne alebo pracovné väzby v štáte pôvodu.

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku má sa čl. 9 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia vykladať tak, že dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku bude daný aj vtedy, ak sa v situácii uvedenej v čl. 4 ods. 1 písm. a) rámcového rozhodnutia napriek porade podľa odseku 3 tohto ustanovenia a prípadnom poskytnutí ďalších potrebných informácií nepreukáže existencia takých rodinných, sociálnych, pracovných alebo iných väzieb, so zreteľom na ktoré by bolo možné dôvodne predpokladať, že výkon trestu vo vykonávajúcom štáte môže uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného.

---

(1)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, Ú. v. EÚ 2008, L 327, s. 27

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – K. Chrysostomide & Co. a i./Rada a i.

(Vec T-680/13) (1)

((„Mimozmluvná zodpovednosť - Hospodárska a menová politika - Program na podporu stability Cypru - Rozhodnutie rady guvernérov ECB o poskytnutí naliehavo potrebnej likvidity v nadväznosti na žiadosť Centrálnej banky Cypru - Vyhlásenia Euroskupiny z 25. marca, 12. apríla, 13.mája a 13. septembra 2013 týkajúce sa Cypru - Rozhodnutie 2013/236/EÚ - Memorandum o porozumení z 26. apríla 2013 o špecifických podmienkach hospodárskej politiky uzatvorené medzi Cyprom a Európskym mechanizmom stability - Právomoc Všeobecného súdu - Prípustnosť - Formálne náležitosti - Vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy - Dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom - Právo vlastniť majetok - Legitímna dôvera - Rovnosť zaobchádzania“))

(2018/C 352/33)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Dr.K. Chrysostomide & Co. LLC (Nikózia, Cyprus) a ďalších 50 žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: P. Tridimas, barrister)

Žalovaní: Rada Európskej únie. (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Dumitriu-Segnana, E. Chatziioakeimidou a E. Moro, splnomocnení zástupcovia), Európska komisia (v zastúpení: pôvodne B. Smulders, J.-P. Keppenne a M. Konstantinidis, neskôr J.-P. Keppenne, M. Konstantinidis a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia), Európska centrálna banka (v zastúpení: pôvodne N. Lenihan a F. Athanasiou, neskôr P. Papapaschalis a P. Senkovic a napokon M. Szablewska a K. Laurinavičius, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann, avocat), Euroskupina zastúpená Radou Európskej únie (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Dumitriu-Segnana, E. Chatziioakeimidou a E. Moro, splnomocnení zástupcovia), Európska únia zastúpená Európskou komisiou (v zastúpení: pôvodne B. Smulders, J.-P. Keppenne a M. Konstantinidis, neskôr J.-P. Keppenne, M. Konstantinidis a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá údajne vznikla žalobcom rozhodnutím rady guvernérov ECB z 21. marca 2013 o poskytnutí naliehavo potrebnej likvidity v nadväznosti na žiadosť Centrálnej banky Cypru, vyhláseniami Euroskupiny z 25. marca, 12. apríla, 13. mája a 13. septembra 2013 týkajúcimi sa Cypru, rozhodnutím Rady 2013/236/EÚ z 25. apríla 2013 o osobitných opatreniach na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru (Ú. v. EÚ L 141, 2013, s. 32), memorandom o porozumení z 26. apríla 2013 o špecifických podmienkach hospodárskej politiky uzatvoreným medzi Cyprom a Európskym mechanizmom stability (EMS), a ďalšími aktmi a konaniami Komisie, Rady, ECB a Euroskupiny v súvislosti s poskytnutím nástroja finančnej pomoci Cyperskej republike

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Dr. K. Chrysostomides & Co. LLC a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku, znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 194, 24.6.2014.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Bourdouvali a i./Rada a i.

(Vec T-786/14) (1)

((„Mimozmluvná zodpovednosť - Hospodárska a menová politika - Program na podporu stability Cypru - Rozhodnutie rady guvernérov ECB o poskytnutí naliehavo potrebnej likvidity v nadväznosti na žiadosť Centrálnej banky Cypru - Vyhlásenia Euroskupiny z 25. marca, 12. apríla, 13.mája a 13. septembra 2013 týkajúce sa Cypru - Rozhodnutie 2013/236/EÚ - Memorandum o porozumení z 26. apríla 2013 o špecifických podmienkach hospodárskej politiky uzatvorené medzi Cyprom a Európskym mechanizmom stability - Právomoc Všeobecného súdu - Prípustnosť - Formálne náležitosti - Vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy - Dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom - Právo vlastniť majetok - Legitímna dôvera - Rovnosť zaobchádzania“))

(2018/C 352/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Eleni Pavlika Bourdouvali (Meneou, Cyprus) a 51 žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: P. Tridimas, barrister)

Žalovaní: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Moro a E. Chatziioakeimidou, splnomocnení zástupcovia), Európska komisia (v zastúpení: J.-P. Keppenne, M. Konstantinidis a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia), Európska centrálna banka (v zastúpení K. Laurinavičius a M. Szablewska, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann, avocat), Euroskupina zastúpená Radou Európskej únie (v zastúpení: A. de Gregorio Merino, E. Moro a E. Chatziioakeimidou, splnomocnení zástupcovia) a Európska únia zastúpená Európskou komisiou (v zastúpení: J.-P. Keppenne, M. Konstantinidis a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 268 ZFEÚ na náhradu škody, ktorá údajne vznikla žalobcom rozhodnutím rady guvernérov ECB z 21. marca 2013 o poskytnutí naliehavo potrebnej likvidity v nadväznosti na žiadosť Centrálnej banky Cypru, vyhláseniami Euroskupiny z 25. marca, 12. apríla, 13. mája a 13. septembra 2013 týkajúcimi sa Cypru, rozhodnutím Rady 2013/236/EÚ z 25. apríla 2013 o osobitných opatreniach na obnovenie finančnej stability a udržateľného rastu určené Cypru (Ú. v. EÚ L 141, 2013, s. 32), memorandom o porozumení z 26. apríla 2013 o špecifických podmienkach hospodárskej politiky uzatvoreným medzi Cyprom a Európskym mechanizmom stability (EMS), a ďalšími aktmi a konaniami Komisie, Rady, ECB a Euroskupiny v súvislosti s poskytnutím nástroja finančnej pomoci Cyperskej republike

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Eleni Pavlika Bourdouvali a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku, znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou (ECB).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 73, 2.3.2015.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Banque postale/ECB

(Vec T-733/16) (1)

((Hospodárska a menová politika - Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami - Článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 - Výpočet pákového pomeru - Rozhodnutie ECB nepovoliť žalobkyni vylúčenie expozícií plniacich určité podmienky z pákového pomeru - Článok 429 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 - Diskrečná právomoc ECB - Nesprávne právne posúdenie - Zjavne nesprávne posúdenie))

(2018/C 352/35)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: La Banque postale (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: E. Guillaume a L. Coudray, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: K. Lackhoff, R. Bax a G. Bassani, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann a F. Louis, avocats)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Fínska republika (v zastúpení: nom, S. Hartikainen, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh, založený na článku 263 ZFEÚ, na zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/SSM/2016-96950066U5XAAIRCPA 78/16 z 24. augusta 2016, prijaté na základe článku 4 ods. 1 písm. d) a článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63) a článku 429 ods. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ECB/SSM/2016-96950066U5XAAIRCPA 78/16 z 24. augusta 2016 sa zrušuje.

2.	ECB je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Fínska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 454, 5.12.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Confédération nationale du Crédit mutuel/ECB

(Vec T-751/16) (1)

((„Hospodárska a menová politika - Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami - Článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 - Výpočet ukazovateľa finančnej páky - Odmietnutie ECB povoliť žalobkyni, aby z výpočtu ukazovateľa finančnej páky vylúčila expozície, ktoré spĺňajú určité podmienky - Článok 429 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 - Diskrečná právomoc ECB - Nesprávne právne posúdenie - Zjavne nesprávne posúdenie“))

(2018/C 352/36)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Confédération nationale du Crédit mutuel (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: M. Grégoire a C. De Jonghe, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: K. Lackhoff, R. Bax a G. Bassani, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann a F. Louis, advokáti)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Fínska republika (v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECB ECB/SSM/2016-9695000CG7B84NLR5984/92 z 24. augusta 2016 prijatého podľa článku 4 ods. 1 písm. d) a článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63), a článku 429 ods. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ECB/SSM/2016-9695000CG7B84NLR5984/92 z 24. augusta 2016 sa zrušuje.

2.	ECB je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Fínska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 6, 9.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – BNP Paribas/ECB

(Vec T-768/16) (1)

((„Hospodárska a menová politika - Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami - Článok 4 ods. 1 písm. d) a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 - Výpočet ukazovateľa finančnej páky - Odmietnutie ECB povoliť žalobkyni, aby z výpočtu ukazovateľa finančnej páky vylúčila expozície, ktoré spĺňajú určité podmienky - Článok 429 ods. 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 - Diskrečná právomoc ECB - Nesprávne právne posúdenie - Zjavne nesprávne posúdenie“))

(2018/C 352/37)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Champsaur a A. Delors, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka (v zastúpení: K. Lackhoff, R. Bax, G. Bassani a C. Olivier, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Fínska republika (v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia ECB ECB/SSM/2016-R0MUWSFPU8MPRO8K5P83/136 z 24. augusta 2016 prijatého podľa článku 4 ods. 1 písm. d) a článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63), a článku 429 ods. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ECB/SSM/2016-R0MUWSFPU8MPRO8K5P83/136 z 24. augusta 2016 sa zrušuje.

2.	ECB je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Fínska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 6, 9.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Cyprus/EUIPO – Papouis Dairies (Pallas Halloumi)

(Vec T-825/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Pallas Halloumi - Skoršia slovná certifikačná známka Spojeného kráľovstva HALLOUMI - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 352/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cyperská republika (v zastúpení: S. Malynicz, QC, a V. Marsland, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Papouis Dairies Ltd (Nikózia, Cyprus) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 22. septembra 2016 (vec R 2065/2014-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Cyperskou republikou a spoločnosťou Papouis Dairies

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Cyperská republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Cyprus/EUIPO – POA (COWBOYS HALLOUMI)

(Vec T-847/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie COWBOYS HALLOUMI - Skoršia slovná certifikačná známka Spojeného kráľovstva HALLOUMI - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 352/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cyperská republika (v zastúpení: S. Malynicz, QC, a V. Marsland, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Pagkypriosorganismos ageladotrofon (POA) (Latsia, Cyprus) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 22. septembra 2016 (vec R 2781/2014-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Cyperskou republikou a spoločnosťou POA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Cyperská republika je povinná nahradiť trovy konania

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Star Television Production/EUIPO – Marc Dorcel (STAR)

(Vec T-797/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Obrazová ochranná známka Európskej únie STAR - Neexistencia riadneho užívania ochrannej známky - Článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001“))

(2018/C 352/40)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Star Television Production Ltd (Tortola, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Farnsworth, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: V. Ruzek, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Marc Dorcel SA (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: B. Soyer, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. septembra 2017 (vec R 1519/2016-2) týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Star Television Productions a Marc Dorcel

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Star Television Productions Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 42, 5.2.2018.

Žaloba podaná 27. júna 2018 – WV/ESVČ

(Vec T-388/18)

(2018/C 352/41)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: WV (v zastúpení: É. Boigelot, avocat)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Návrh

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil jeho žalobu za prípustnú a dôvodnú, — v dôsledku toho a potom, čo nariadi žalovanej predovšetkým a podľa článku 89 ods. 3 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu upravujúceho „Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania“ predloženie všetkých príloh a dokumentov týkajúcich sa tejto veci a najmä: príkaz a závery vnútorného vyšetrovania bezpečnosti vedeného menovacím orgánom; všetky dokumenty a vnútorné rozhodnutia ESVČ predložené v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa údajného vyňatia dokumentov a údajným zaslaním informácií zo strany žalobkyne inej tretej krajine (Izrael/Turecko), presné dátumy informácie údajne zdieľané a konkrétne dôkazy, ako aj informácie zaslané bezpečnostnej službe a jej súvisiace odpovede; dokumenty a/alebo vnútorné rozhodnutia zjavne prijaté alebo predložené v súvislosti s udalosťou u 27. júla 2016 a najmä správa Generálneho tajomníka ESVČ týkajúca sa vylúčenia žalobcu z oddelenia Turecko; e-mail pani [X] zaslaný v septembri 2015 pánovi [Y] a zjavne odkazujúci na „vážne problémy najmä spojené s jeho správaním“; informácie týkajúce sa povahy rôznych transférov, ktorých bol súčasťou s cieľom určiť, či transféry boli uskutočnené s jeho pracovným miestom a/alebo nad rámec; referenčné termíny národných expertov sprístupnené oddeleniu Turecko ESVČ odrážajúce dohodu uzavretú s rôznymi členskými štátmi v júni 2015 s cieľom zriadenia uvedeného oddelenia; záznamy zo stretnutia z 18. mája 2017 medzi žalobcom, zástupcom Výboru zamestnancov a menovacím orgánom; výmeny e-mailov z 10. júla 2017 medzi pánom [Z] a vedúcim delegácie EÚ v Turecku, — zrušil implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o pomoc založenej na článku 24 služobného poriadku zo 4. septembra 2017, — zrušil rozhodnutie z 28. marca 2018 pod číslom Ares(2018)1705593, oznámené v ten istý deň, ktorým menovací orgán zamietol sťažnosť žalobcu, ktorú podal 29. novembra 2017 pod číslom R/510/17 proti implicitnému zamietnutiu žiadosti o pomoc založenej na článku 24 služobného poriadku, — uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s článkom 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu Európskej únie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný dôvod založený na porušení povinnosti pomoci a starostlivosti, porušení článkov 1e ods. 2,12, 12a, s 22b, 24, 25 a 26 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „Služobný poriadok“), zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj porušení článkov 1 a 2 prílohy IX služobného poriadku a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. EÚ, L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

Žalobca tiež poukazuje v rámci dôvodu najmä na porušenie článkov 41, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na obranu ako aj na zneužitie práva a konania, a súčasne zjavné porušenie zásady legitímnej dôvery a rovnosti zbraní.

Žalobca nakoniec poukazuje v rámci dôvodu na porušenie zásady, ktorá ukladá správe prijať rozhodnutie iba na základe zákonne prípustných dôkazov, to znamená relevantných a neobsahujúcich zjavne nesprávne skutkové a právne posúdenie, ako aj porušenie zásad proporcionality, kontradiktórnosti riadnej správy vecí verejných a právnej istoty, ako aj porušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES, L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Výhrada spočíva v tom, že prijatím napadnutého rozhodnutia za uvedených podmienok a následným odmietnutím sťažnosti žalobcu menovací orgán zjavne neuplatnil a správne nevyložil ustanovenia služobného poriadku a vyššie uvedené zásady, pričom rozhodnutie založil na nepresných skutkových a právnych dôvodoch, čím postavil žalobcu do nezákonnej správnej situácie, ktorá je neprimeraná, pokiaľ ide o preukázané skutky a zamietnutie žiadosti o pomoc.

Žaloba podaná 27. júna 2018 – Riesco García/Parlament

(Vec T-391/18)

(2018/C 352/42)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Juan Carlos Riesco García (Rota, Španielsko) (v zastúpení: M. Tey Ariza, abogado)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

prostredníctvom tohto návrhu a na základe právomoci Všeobecného súdu Európskej únie prijal žalobu o nečinnosť podanú žalobcom v súvislosti s odpoveďou, ktorú dostal od výboru Európskeho parlamentu pre petície z 31. mája 2017 na jeho petíciu č. 0741/2015, týkajúcu sa údajnej diskriminácie medzi kariérnymi štátnymi zamestnancami a dočasnými štátnymi zamestnancami v súvislosti s rozdielnym zaobchádzaním pri podmienkach odchodu štátnych zamestnancov útvarov všeobecnej štátnej správy Španielska do dôchodku,

—

na základe predmetnej právnej úpravy (smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP) vyhlásil žalobu za prípustnú, rozhodol o predloženej veci a na základe toho uložil španielskemu štátu vyhlásiť a s okamžitou účinnosťou priznať všetkým štátnym zamestnancom útvarov všeobecnej štátnej správy rovnaké alebo podobné podmienky prístupu k predčasnému dôchodku.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza, že podľa španielskej právnej úpravy, ktorá je predmetom návrhu, určití (kariérni) stáli zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje režim sociálneho zabezpečenia, pri dosiahnutí dobrovoľného dôchodku môžu zmeniť režim sociálneho zabezpečenia, pretože sú zamestnancami, zatiaľ čo dočasní zamestnanci toto umožnené nemajú, pretože nie sú stálymi zamestnancami.

Podľa žalobcu neodôvodnená odpoveď, ktorú dostal od výboru Európskeho parlamentu na petíciu (0741/2015) je nedostatočná a nezrozumiteľná. Táto inštitúcia, ktorá posúdila petíciu ako prípustnú a 3. augusta 2016 rozhodla, že je potrebné uviesť španielsku právnu úpravu do súladu so smernicou 1999/70 v súvislosti s tým čo požaduje (rovnaké podmienky dôchodku), vrátane zvažovania možnosti začatia konania o porušení, sa neskôr rozhodla postup v tejto veci zastaviť s uvedením, že existujú nevyriešené „faktické otázky“.

Ešte nepochopiteľnejšie je, že pokiaľ existujú pochybnosti o tejto otázke, nebol podaný návrh inštitúcii s právomocou na rozhodnutie o tom, či je v tejto veci potrebné prispôsobiť vnútroštátnu právnu úpravu smernici 1999/70, teda Súdnemu dvoru Európskej únie, a namiesto toho bolo rozhodnutie o tejto otázke ponúknuté vnútroštátnym súdom, ktoré sú menej, alebo ktoré nie sú vôbec príslušné na rozhodovanie o potrebe prispôsobenia vnútroštátnej právnej úpravy európskej legislatíve.

Žaloba podaná 29. júna 2018 – ITSA/Komisia

(Vec T-396/18)

(2018/C 352/43)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: International Tax Stamp Association Ltd (ITSA) (Sunbury on Thames, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: F. Scanvic, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/573 z 15. decembra 2017 o kľúčových prvkoch zmlúv o uchovávaní údajov, ktoré sa majú uzatvárať ako súčasť systému vysledovateľnosti pre tabakové výrobky, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/574 z 15. decembra 2017 o technických normách pre vytvorenie a prevádzku systému vysledovateľnosti pre tabakové výrobky a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/576 z 15. decembra 2017 o technických normách pre bezpečnostné prvky, ktoré sa aplikujú na tabakové výrobky.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný dôvod, ktorý je založený na porušení článku 8 Protokolu WHO na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami prijatého v Soule 12. novembra 2012, podľa ktorého nesmie byť označovanie tabakových výrobkov zverené tabakovému priemyslu. V tejto súvislosti sa žalobkyňa domnieva, že aj keď Protokol doteraz nenadobudol účinnosť, bol uzatvorený a podpísaný Európskou úniou, čo jej bráni prijímať opatrenia, ktoré by s ním boli v rozpore.

Okrem toho tvrdí, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v L 127, 2014, s. 1), na základe ktorej bolo napadnuté nariadenie prijaté, môže a musí byť vykladaná v súlade s vyššie uvedeným Protokolom, a to aj napriek tomu, že táto smernica výslovne nezakazuje zveriť označovanie tabakovému priemyslu.

Nakoniec, za predpokladu, že taký výklad nie je možný, je samotná smernica v rozpore s Protokolom, a teda so Zmluvami EÚ.

Žaloba podaná 13. júla 2018 – Prigent/Komisia

(Vec T-436/18)

(2018/C 352/44)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Claude Prigent (Caudan, Francúzsko) (v zastúpení: A. Bove, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	prijal túto žalobu o neplatnosť,

—	vo veci samej vyhlásil žalobu za dôvodnú,

—	v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 23. mája 2018 na základe zásady solidarity na vnútroštátnej úrovni, ako je vymedzená Súdnym dvorom Európskej únie (všeobecná právna zásada) a/alebo v článku 9 Zmluvy o Európskej únie,

—	a vrátil vec späť príslušnému orgánu,

—	nariadil všetky povinnosti stanovené právom v danej oblasti,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania,

—	vyhradil žalobcovi uplatnenie všetkých ostatných nárokov, pohľadávok a návrhov.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady solidarity na vnútroštátnej úrovni, ako je vymedzená Súdnym dvorom Európskej únie (SDEÚ), ktorá je všeobecnou právnou zásadou. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že systém určený pre osobitnú kategóriu osôb alebo pracovníkom nie je podľa SDEÚ zákonným systémom, ale zamestnaneckým systémom. Tvrdí, že v prejednávanej veci zjavne nejde o zákonný systém vzhľadom na to, že dochádza k diskriminácii medzi samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú povinne účastníkmi systému sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „RSI“) aj v prípade nulového obratu alebo straty, a ostatnými osobami, ako sú samostatne zárobkovo činné osoby podnikajúce v malom rozsahu, zamestnanci alebo úradníci. Okrem toho sa žalobca domnieva, že zásada solidarity, na ktorej je založený RSI, ako zákonný režim sociálneho zabezpečenia podľa Francúzskej republiky, nie je v prejednávanej veci v rámci RSI dodržaná, keďže žalobca dostáva výzvy k úhrade minimálneho a paušálneho poistného, a to aj v prípade nízkych príjmov. Okrem toho by mu mohli byť úplne odopreté nemocenské dávky alebo dôchodkové poistenie v prípade nedostatočnej platby poistného alebo oneskorenej platby, čo nie je prípad ostatných francúzskych pracovníkov, ktorí sú účastníkmi iného systému sociálneho zabezpečenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 9 Zmluvy o Európskej únii, ktorý zakotvuje rovnosť všetkých občanov Európskej únie, keďže výšku poistného odvádzaného do RSI samostatne zárobkovo činnými osobami, ako je žalobca, nemožno určiť menej priaznivo než pre francúzskych pracovníkov. Odmietnutím žalobcovej sťažnosti preto Komisia porušila zásadu solidarity na vnútroštátnej úrovni, ktorú SDEÚ vymedzuje ako všeobecnú právnu zásadu, a článok 9 Zmluvy o Európskej únii, čo by malo viesť k zrušeniu jej rozhodnutia.

Žaloba podaná 24. júla 2018 – Biasotto/EUIPO – OOFOS (OOF)

(Vec T-453/18)

(2018/C 352/45)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Alessandro Biasotto (Treviso, Taliansko) (v zastúpení: F. Le Divelec Lemmi, R. Castiglioni a E. Cammareri, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: OOFOS LLC (Reno, Nevada, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobca pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie OOF – prihláška č. 14 961 767

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 10. mája 2018 vo veci R 1270/2017-2

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu,

—

zrušil v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie a následne pripustil, že sa má ochranná známka Európskej únie č. 14 961 767 zapísať pre všetky tovary a služby uvedené v prihláške v triedach 18, 25 a 35 (alebo subsidiárne uložil EUIPO, aby znovu prejednal odvolanie žalobcu z 15. júna 2017, ale s tým, že tento krát porovná spornú prihlášku s ochrannou známkou uplatnenou v skoršom medzinárodnom zápise č. 1 258 728 osobou, ktorá podala námietku),

—	uložil EUIPO alebo vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania nielen prebiehajúceho konania na Všeobecnom súde, ale aj námietkového konania a odvolacieho konania na EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 24. júla 2018 – Biasotto/EUIPO – OOFOS (OO)

(Vec T-454/18)

(2018/C 352/46)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Alessandro Biasotto (Treviso, Taliansko) (v zastúpení: F. Le Divelec Lemmi, R. Castiglioni a E. Cammareri, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: OOFOS LLC (Reno, Nevada, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobca pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: ochranná známka Európskej únie OO – prihláška č. 14 961 791

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 15. mája 2018 vo veci R 1281/2017-2

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu,

—

zrušil v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie, v podstate potvrdil záver, ku ktorému EUIPO dospel vo svojom rozhodnutí zo 17. mája 2017 týkajúcom sa námietkového konania č. B 2683558, a následne pripustil, že sa má ochranná známka Európskej únie č. 14 961 791 zapísať pre všetky tovary a služby uvedené v prihláške v triedach 18, 25 a 35,

—	uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania nielen prebiehajúceho konania na Všeobecnom súde, ale aj námietkového konania a odvolacieho konania na EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 30. júla 2018 – Novartis/EUIPO (SMARTSURFACE)

(Vec T-463/18)

(2018/C 352/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Novartis AG (Bazilej, Švajčiarsko) (v zastúpení: L. Junquera Lara, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie SMARTSURFACE – prihláška č. 16 492 076

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 25. mája 2018 vo veci R 1765/2017-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	vyhlásil, že článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 nariadenia č. 207/2009 nebránia zápisu dotknutého označenia (ochranná známka Spoločenstva č. 16 492 076) v súvislosti s tovarmi zaradenými do triedy 09 opísanými v prihláške, a

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1001.

Žaloba podaná 27. júla 2018 – Getsmarter Online/EUIPO (gersmarter)

(Vec T-473/18)

(2018/C 352/48)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Getsmarter Online Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: I. Silcock, Barrister)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie getsmarter – prihláška č. 16 565 939

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 10. mája 2018 vo veci R 2632/2017-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 6. augusta 2018 – Veit/ECB

(Vec T-474/18)

(2018/C 352/49)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Sebastian Veit (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: K. Kujath, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej z 3. januára 2018 o zaradení žalobcu do platovej skupiny s účinnosťou od 1. januára 2018 v rozsahu, v akom bol žalobcovi v tomto platovom rozmedzí F/G priznaný platový stupeň 17,

—	zrušil rozhodnutie žalovanej z 25. mája 2018 o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie platového stupňa 83 v platovom rozmedzí F/G s účinnosťou od 1. januára 2018,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania V prvom žalobnom dôvode sa vytýka, že žalovaná u interných uchádzačov o pracovné miesto, na rozdiel od externých uchádzačov, ktorý sa v rovnakých výberových konaniach nachádzali v porovnateľnej situácii, zohľadnila len v obmedzenej miere relevantnú prax.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady náležitej starostlivosti V druhom žalobnom dôvode sa uvádza, že žalovaná bez vecného odôvodnenia zaobchádzala so žalobcom ako vlastným zamestnancom menej výhodne než s uchádzačmi, ktorí u nej neboli zamestnaní.

Žaloba podaná 1. augusta 2018 – Electroquímica Onubense/ECHA

(Vec T-481/18)

(2018/C 352/50)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Electroquímica Onubense, S.L. (Palos de la Frontera, Španielsko) (v zastúpení: D. Gonzaléz Blanco, advokát)

Žalovaná: Európska chemická agentúra (ECHA)

Návrh

Žalobkyňa sa domáha, aby Všeobecný súd vydal nový rozsudok, ktorým by určil, že spoločnosť Electroquímica Onubense (EQO) spĺňa podmienky klasifikácie ako malý a stredný podnik (MSP) v súvislosti s uplatnením poplatkov, ktoré sa musia zaplatiť pri zápise výrobkov u ECHA

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že poznámka klasifikácie MSP pripojená k napadnutému rozhodnutiu odkazuje na jej vzťah so spoločnosťou ERCROS počas rokov 2013 a 2014 a že jej autor opomenul mimoriadne dôležitú informáciu, a to, že táto spoločnosť bola založená vo februári 2015 so základným imaním vo výške 3 000 eur, čo je najnižšie povolené základné imanie podľa španielskeho obchodného práva. V tejto súvislosti sa tvrdí, že pre vyhlásenie novej spoločnosti za „malý podnik“ je rozhodujúce základné imanie tejto poslednej uvedenej spoločnosti, keďže spoločnosť EQO skutočne spĺňala kritériá vyžadované platnou právnou úpravou, pričom podiel spoločnosti ERCROS v tejto poslednej uvedenej spoločnosti v každom prípade nemohol znamenať, že sa zmení na „veľký podnik“.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že spoločnosť ERCROS bola jediným akcionárom spoločnosti EQO v období od jej založenia (18. február 2015) do prevodu obchodného podielu na spoločnosť SALINAS DEL ODIEL (2. jún 2015) čisto príležitostne alebo účelovo, aby sa uľahčil prevod vlastníctva spoločnosti EQO na jej konečného príjemcu, spoločnosť SALINAS DEL ODIEL.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že na konci účtovného obdobia roku 2015 už nebola spoločnosť EQO vo vlastníctve spoločnosti ERCROS (považovanej za „veľký podnik“), ani priamo ani nepriamo, ale bola vo vlastníctve spoločnosti SALINAS DEL ODIEL (považovanej za „stredný podnik“).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodujúcou okolnosťou pri určení veľkosti spoločnosti EQO v súvislosti s uplatňovaním dotknutej právnej úpravy môže byť iba jej vzťah s podnikom, ktorý bol jej materskou spoločnosťou na konci účtovného obdobia roku 2015 – ako to vyplýva z ročnej účtovnej závierky k tomuto roku – a nie vzťah, ktorú mal s podnikom, ktorý bol jej materskou spoločnosťou iba príležitostne a účelovo počas referenčného účtovného obdobia.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že sa mal uplatniť poplatok pre stredný podnik, a nie poplatok pre veľký podnik, keďže vzťahom, ktorého existencia sa v tejto súvislosti musí preukázať, je vzťah existujúci medzi spoločnosťami EQO a SALINAS DEL ODIEL, a nie medzi spoločnosťami EQO a ERCROS.

Žaloba podaná 14. augusta 2018 – Stada Arzneimittel/EUIPO (ViruProtect)

(Vec T-487/18)

(2018/C 352/51)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Stada Arzneimittel AG (Bad Vilbel, Nemecko) (v zastúpení: J.-C. Plate a R. Kaase, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška ochrannej známky Únie ViruProtect – prihláška č. 16 295 511

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. júna 2018 vo veci R 1886/2017-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 75 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 14. augusta 2018 – Vafo Praha/EUIPO –Rutzinger-Kurpas (Meatlove)

(Vec T-491/18)

(2018/C 352/52)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vafo Praha s.r.o. (Chrášťany, Česká republika) (v zastúpení: M. Vojáček, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Susanne Rutzinger-Kurpas (Spigelau, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Meatlove – prihláška č. 15 557 374.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 12. júna 2018 vo veci R 264/2018-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 46 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 15. augusta 2018 – Zhadanov/EUIPO (Scanner Pro)

(Vec T-492/18)

(2018/C 352/53)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Igor Zhadanov (Odesa, Ukrajina) (v zastúpení: P. Olson, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Scanner Pro – prihláška č. 16 257 727

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 6. júna 2018 vo veci R 1812/2017-2

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zapísal ochrannú známku Európskej únie č. 016257727 pre výrobky spadajúce do tried 9 a 42,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.

Žaloba podaná 17. augusta 2018 – Dermatest/EUIPO (DERMATEST)

(Vec T-495/18)

(2018/C 352/54)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dermatest Gesellschaft für allergologische Forschung u. Vertrieb von Körperpflegemitteln mbH (Münster, Nemecko) (v zastúpení: J. Bühling a D. Graetsch, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie DERMATEST – prihláška č. 17 542 986

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 12. júna 2018 vo veci R 426/2018-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov odvolacieho konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2017/1001.

Žaloba podaná 17. augusta 2018 – OCU/SRB

(Vec T-496/18)

(2018/C 352/55)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Organización de Consumidores y Usuarios (OCU) (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: E. Martínez Martínez a C. López-Mélida de Ramón, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil konečné rozhodnutie („konečné rozhodnutie“) odvolacieho výboru Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 19. júna 2018 vydané vo veci 54/2017 voči Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií,

—	zaviazal „odvolací výbor Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií“ na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení základného práva zakotveného v článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (Charta) a zásady rešpektovania práva na obhajobu (právo na riadnu správu veci verejných, ktorého vyjadrením je právo na prístup k dokumentom na účely legitímneho vykonávania práva na obhajobu). — Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolací výbor nepriznáva úplný prístup k dokumentom v dispozícii Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktoré si žalobkyňa vyžiadala, aby mohla vykonávať legitímne právo na obhajobu, predstavuje závažné porušenie základného práva na riadnu správu veci verejných, ktorého vyjadrením je právo na prístup k dokumentom podľa článku 41 ods. 2 Charty a porušenie zásady rešpektovania práva na obhajobu ako základnej právnej zásady Únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článkov, ktoré zavádzajú výnimku, pokiaľ ide o hranice dôvernosti a služobného tajomstva v prístupe k dokumentom, ktorý sa požaduje v rámci výkonu práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, ktoré sú zakotvené v článku 88 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1); v článku 84 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190); v článku 53 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338). — Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolací výbor nepriznáva úplný prístup k dokumentom v dispozícii SRB, nesprávne uplatňuje výnimky zo všeobecného prístupu k dokumentom, stanovené v práve spomenutej právnej úprave, keďže uvedený prístup je požadovaný v rámci výkonu práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základného práva podľa článku 41 ods. 2 Charty (právo na riadnu správu veci verejných, s ktorým súvisí povinnosť odôvodnenia aktov). — Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolací výbor nepriznáva úplný prístup k dokumentom v dispozícii SRB, predstavuje závažné porušenie základného práva na riadnu správu veci verejných, zakotveného v článku 41 ods. 2 Charty, keďže nebola splnená povinnosť odôvodniť akty.

Žaloba podaná 14. augusta 2018 – IAK – Forum International/EUIPO –Schwalb (IAK)

(Vec T-497/18)

(2018/C 352/56)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: IAK GmbH – Forum International (Kirchzarten, Nemecko) (v zastúpení: G. Wilke, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Ulrich Schwalb (Kolín, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľka spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Únie IAK – ochranná známka Únie č. 9 843 533

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 11. júna 2018 vo veci R 1511/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zmenil napadnuté rozhodnutie tým spôsobom, že návrh na vyhlásenie neplatnosti zamietne v celom rozsahu,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Žaloba podaná 20. augusta 2018 – ZPC Flis/EUIPO – Aldi Einkauf (Happy Moreno choco)

(Vec T-498/18)

(2018/C 352/57)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ZPC Flis sp.j (Radziejowice, Poľsko) (v zastúpení: M. Kondrat, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Aldi Einkauf GmbH & Co. OHG (Essen, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej Únie Happy Moreno choco – prihláška č. 15 028 087

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 31. mája 2018 vo veci R 1464/2017-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec EUIPO na opätovné prejednanie, alebo

—	zmenil napadnuté rozhodnutie a rozhodol tak, že neexistujú relatívne dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky Európskej únie č. 015028087 „Happy Moreno choco“ pre všetky tovary v triedach 30 a 35 a že ochranná známka sa má zapísať,

—	rozhodol uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v prospech žalobkyne.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty.