(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásil Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Belgicko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Belgicko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Belgicka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Belgicko 27. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Belgicko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a dlhovému pravidlu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje postupné zlepšovanie celkového salda, a to z deficitu vo výške 1,0 % HDP v roku 2017 na prebytok vo výške 0,1 % HDP v roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa plánuje dosiahnuť do roku 2020. Prepočítané štrukturálne saldo (6) však stále vykazuje deficit vo výške 0,2 % HDP v roku 2020. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP dosiahol v roku 2014 vrchol na úrovni takmer 107 % HDP a v roku 2017 klesol na približne 103 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2018 očakáva, že do roku 2021 bude ďalej klesať na úroveň 94,6 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň neboli konkretizované opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových hodnôt deficitu na obdobie od roku 2019, čo prispieva k zhoršeniu štrukturálneho salda v roku 2019, ktoré pri nezmenených politikách očakávala Komisia vo svojej prognóze z jari 2018.

(7)

Komisia 23. mája 2018 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože Belgicko v roku 2017 nedosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. Keďže v súčasnosti neexistujú dostatočne spoľahlivé dôkazy, na základe ktorých by sa dalo tvrdiť, že v Belgicku existuje značná odchýlka v roku 2017 a za roky 2016 a 2017 posudzované spoločne, v správe sa po posúdení všetkých relevantných faktorov nedalo dospieť k úplnému záveru, či dlhové kritérium v zmysle vymedzenia v zmluve a v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 (7) je alebo nie je splnené. Komisia opätovne posúdi dodržiavanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu na základe údajov ex post za rok 2018, ktoré sa majú oznámiť na jar 2019.

(8)

V programe stability na rok 2018 sa uvádza, že vplyv bezpečnostných opatrení na rozpočet je v roku 2017 značný, a poskytujú sa dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie oprávnené dodatočné výdavky na bezpečnostné opatrenia dosiahli v roku 2017 úroveň 0,02 % HDP. Ustanovenia uvedené v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 umožňujú, aby sa zohľadnili tieto dodatočné výdavky, keďže závažná teroristická hrozba je nezvyčajnou udalosťou, jej vplyv na verejné financie Belgicka je značný a v prípade, že by sa povolila dočasná odchýlka od postupu úprav smerujúcich k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, neohrozila by sa tým udržateľnosť. Požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2017 sa preto znížila s cieľom zohľadniť tieto dodatočné náklady.

(9)

Rada 11. júla 2017 odporučila Belgicku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (8) v roku 2018 nepresiahne 1,6 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,6 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií Belgicka. Po tom, ako Komisia pri príprave svojho stanoviska k návrhu rozpočtového plánu Belgicka na rok 2018 posúdila mieru oživenia v Belgicku a náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti, dospela k záveru, že v tomto ohľade netreba zohľadniť žiadne ďalšie prvky. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2018 a za roky 2017 a 2018 posudzované spoločne.

(10)

Keďže pomer verejného dlhu Belgicka k HDP sa nachádza nad úrovňou 60 % HDP a plánovaná produkčná medzera je na úrovni 0,4 %, nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov by nemala v roku 2019 presiahnuť 1,8 % v súlade so štrukturálnou úpravou vo výške 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požiadaviek Paktu stability a rastu. Za predpokladu nezmenenej politiky by sa Belgicko vystavilo riziku značnej odchýlky od uvedenej požiadavky v roku 2019 a za roky 2018 a 2019 posudzované spoločne. Prima facie sa nepredpokladá, že Belgicko v rokoch 2018 a 2019 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať opatrenia potrebné na zosúladenie s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Bolo by obozretné, keby sa všetky neočakávané zisky použili na ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP.

(11)

Udržateľnosť verejných financií zostáva výzvou aj naďalej. Dôchodkové reformy, ktoré sa schválili v roku 2015, boli významným krokom v riešení rizík súvisiacich s dlhodobým starnutím, avšak správa o starnutí za rok 2018 poukazuje na to, že dlhodobé výdavky súvisiace so starnutím, ktoré sa vynakladajú na dôchodky a dlhodobú starostlivosť, sú vyššie, než sa pôvodne očakávalo. Predpokladá sa, že podiel výdavkov na dôchodky na HDP vzrastie v roku 2070 o 2,9 percentuálneho bodu v porovnaní s nárastom o 1,3 percentuálneho bodu v roku 2060 (a priemerným poklesom o 0,1 percentuálneho bodu v Únii) v poslednej aktualizácii. V tejto súvislosti by úplné zrealizovanie plánu vládnych reforiem mohlo prispieť k zvládnutiu týchto rizík. Okrem toho sa predpokladá, že výdavky na dlhodobú starostlivosť, ktoré už aj tak prevyšujú priemer Únie, sa do roku 2070 zvýšia z 2,3 % HDP na 4,0 % HDP. Obmedzením fragmentácie organizačnej štruktúry dlhodobej starostlivosti, ktorá je spôsobená rozložením právomocí medzi rôznymi úrovňami správy, by sa mohla zvýšiť efektívnosť vynakladania výdavkov v tejto oblasti.

(12)

V prípade federatívneho členského štátu, akým je Belgicko, kde sa právomoc vynakladať výdavky z veľkej časti decentralizovala na nižšie úrovne verejnej správy, má účinná koordinácia rozpočtu zásadný význam. V snahe zlepšiť vnútornú koordináciu a transponovať fiškálnu časť Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii („fiškálna dohoda“) federálna vláda uzavrela v roku 2013 dohodu o spolupráci s verejnými správami na úrovni regiónov a spoločenstiev s cieľom vymedziť všeobecné a individuálne viacročné fiškálne postupy, ktoré má monitorovať Vysoká finančná rada. Podarilo sa dospieť k dohode o individuálnych fiškálnych cieľoch, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, čo je pozitívny krok. Formálna dohoda o každoročných fiškálnych cieľoch na všetkých úrovniach verejnej správy sa však ešte stále nedosiahla. Dosiahol sa pokrok v zavádzaní záruk, ktoré dostatočne chránia nezávislosť Vysokej finančnej rady.

(13)

Obmedzovanie výdavkov by mohlo vo fiškálnej konsolidácii zohrávať väčšiu úlohu. Celkové verejné výdavky vyjadrené ako percentuálny podiel HDP sa pohybujú nad priemerom eurozóny. Hoci majú verejné investície potenciál stimulovať rast v dlhodobom horizonte, v porovnaní s európskymi štandardmi sú nízke, a to najmä vo vzťahu k celkovým verejným výdavkom. Nízky je nielen objem dostupného verejného kapitálu, ale zhoršila sa aj kvalita verejnej infraštruktúry. Preskúmanie výdavkov môže prispieť k inteligentnejšiemu rozdeľovaniu výdavkov a k podporovaniu konsolidácie, ktorá má priaznivý vplyv na rast. Na regionálnej úrovni iba Flámsko plánuje zaviesť do svojho rozpočtového postupu prístup založený na preskúmavaní výdavkov. Navyše ani jedna úroveň verejnej správy dnes v Belgicku nie je viazaná vnútroštátnymi výdavkovými pravidlami s výnimkou stropu pre výdavky na zdravotnú starostlivosť. To je v protiklade s tým, že v celej Únii sa takéto pravidlá prijímajú čoraz častejšie, a bráni to aj fiškálnej konsolidácii založenej na výdavkoch. Príspevky do belgického systému ochrany vkladov navyše nie sú investované do oddeleného portfólia nízkorizikových aktív.

(14)

Rozdelenie dlhov a aktív medzi belgickými domácnosťami odhaľuje niektoré slabé miesta, a to aj napriek ich celkovej priaznivej majetkovej situácii. Dlhšie trvajúce obdobie, počas ktorého ceny nehnuteľností určených na bývanie rástli rýchlejšie ako disponibilný príjem domácností, malo za následok spolu s pokračujúcim nárastom zadlženosti domácností zraniteľnosť ich finančnej situácie. Makroprudenciálne opatrenie zamerané predovšetkým na odolnosť bankového sektora sa vykonalo v apríli 2018 s cieľom riešiť nárast systémových rizík týkajúcich sa sektora nehnuteľností určených na bývanie. V budúcnosti by sa vnútroštátny rámec pre prijímanie makroprudenciálnych rozhodnutí mohol posilniť s cieľom zvýšiť schopnosť orgánov makroprudenciálneho dohľadu včas uplatniť makroprudenciálne nástroje. Zdá sa, že ceny nehnuteľností určených na bývanie sú v súčasnom období mierne nadhodnotené.

(15)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu, boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu je nevyhnutným predpokladom toho, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže medzi firmami, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s daňovníkmi a aby sa chránili verejné financie. Účinky presahovania stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú, aby sa na úrovni vnútroštátnych politík podnikali koordinované opatrenia s cieľom doplniť právne predpisy Únie. Bývalý systém odpočítavania hypotetických úrokov, ktorý bol založený na vlastnom kapitále, sa nahradil prírastkovým systémom. Nový systém, ktorý vychádza z rovnakého prírastkového základu ako úľava pre rast a investície, ktorá bola navrhnutá v spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, bude obmedzený na prírastkový vlastný kapitál vypočítaný na základe päťročného priemeru. Táto zmena by mala prispieť k rozpočtovej neutralite reformy dane z príjmov právnických osôb a popritom riešiť problém potenciálneho zneužívania systému na agresívne daňové plánovanie a súčasne zmierniť problém zvýhodňovania dlhu oproti kapitálovému financovaniu. Keďže vznikali obavy v súvislosti s tým, že neexistujú žiadne osobitné pravidlá proti zneužívaniu právnych predpisov, v súčasnosti sa pripravuje rámec, ktorý by mal zabrániť zneužívaniu. Je to pozitívny krok. Bude sa pozorne monitorovať, aby sa zabezpečilo, že nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetky príslušné formy zneužívania. Komisia bude v nadväznosti na nedávne výmeny pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám agresívneho daňového plánovania daňovníkov.

(16)

Nedávny hospodársky rast prispel k vytvoreniu veľkého počtu pracovných miest. Rast zamestnanosti bol výrazný v roku 2017 a miera nezamestnanosti sa v súčasnosti približuje k úrovni spred krízy. Pokiaľ však ide o mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov (68,5 % v roku 2017), Belgicko zatiaľ nesmeruje k splneniu svojho cieľa (73,2 %) vytýčeného v rámci stratégie Európa 2020. Pokiaľ ide o účasť znevýhodnených skupín na trhu práce, zatiaľ sa dosiahol len obmedzený pokrok, keďže nečinnosť a nezamestnanosť sa týkajú predovšetkým nízkokvalifikovaných osôb, osôb s migrantským pôvodom a starších pracovníkov, čo znamená, že prekážkou integrácie na trhu práce sú tak štrukturálne faktory, ako aj faktory špecifické pre konkrétne skupiny. Najmä osoby s migrantským pôvodom, ktoré tvoria veľký podiel obyvateľstva v produktívnom veku, naďalej čelia nepriaznivým výsledkom na trhu práce, a preto predstavujú významný nevyužitý potenciál trhu práce. V roku 2016 miera zamestnanosti osôb narodených mimo EÚ predstavovala 49,1 %, čo je o viac ako 20 percentuálnych bodov menej ako v prípade domáceho obyvateľstva (rozdiel bol ešte výraznejší u žien). Aktivačnými opatreniami by sa pomohlo ľuďom zo znevýhodneného prostredia, ale existujú isté dôkazy, že takéto aktivačné opatrenia nie sú rovnako účinné pre všetky skupiny obyvateľstva. Hoci sa prijali určité opatrenia, aby sa pomohlo novoprichádzajúcim migrantom s integráciou a aby sa riešil problém diskriminácie, koordinácia medzi jednotlivými oblasťami politiky a politickými úrovňami ešte stále nie je dostatočná na to, aby sa dal vyriešiť problém integrácie ľudí s migrantským pôvodom na pracovnom trhu. Výrazné regionálne rozdiely vo výsledkoch na trhu práce pretrvávajú.

(17)

Napriek tomu, že sa vyvinulo úsilie o zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, faktory odrádzajúce od práce zostávajú vysoké v prípade niektorých skupín, ako sú jednočlenné domácnosti zarábajúce priemernú mzdu a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti. Napriek predchádzajúcim opatreniam daňovo-odvodové zaťaženie jednočlennej domácnosti zarábajúcej priemernú mzdu zostalo v roku 2016 jedným z najvyšších v Únii. Pasca nezamestnanosti v prípade osôb s nízkou mzdou (67 % priemernej mzdy za jednočlennú domácnosť) je tiež jednou z najvyšších v Únii. Vysoká miera daňových prekážok pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, najmä ženy, pretrváva.

(18)

Miera voľných pracovných miest je jednou z najvyšších v Únii, čo poukazuje na veľký nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, čo okrem iného súvisí s nízkou mobilitou a nedostatočnými jazykovými zručnosťami najmä v dvojjazyčnom bruselskom regióne. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je nízka. Väčšia angažovanosť jednotlivcov a zamestnávateľov v otázkach kontinuálneho celoživotného vzdelávania má význam z toho dôvodu, že ľuďom umožňuje zvládnuť prechod z jedného zamestnania do druhého.

(19)

Určitý pokrok sa dosiahol v súvislosti s poskytovaním rovnakých príležitostí na účasť na kvalitnom vzdelávaní a odbornej príprave, keďže flámsky a francúzsky hovoriace spoločenstvá postupne zavádzajú školské reformy. V oblasti vzdelávania stále pretrvávajú veľké dlhodobé nerovnosti aj napriek dosiahnutiu dobrých priemerných výsledkov v medzinárodnom porovnaní. Výsledky v oblasti vzdelania 15-ročných žiakov poukazujú na značné rozdiely súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím a postavením migranta. Rozdiely vo výsledkoch medzi flámsky a francúzsky hovoriacimi spoločenstvami, ako aj nedostatočné zastúpenie znevýhodnených skupín medzi študentmi dosahujúcimi najlepšie výsledky vo vedných disciplínach, v čítaní a matematike, sú znepokojujúce. Veľké rozdiely vo výsledkoch medzi školami sú sprevádzané nerovnosťou v príležitostiach na vzdelávanie. Podiel absolventov terciárneho vzdelávania je vysoký. Ešte stále vidieť nerovnosti v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu, nedostatok zručností a regionálne rozdiely. Podiel absolventov v odboroch vedy, techniky a matematiky je jedným z najnižších v Únii a nedostatky v týchto oblastiach by sa mohli stať hlavnou prekážkou rastu a inovácie. Hoci je nedostatok učiteľov spôsobuje čoraz viac obáv, reformy odbornej prípravy učiteľov napredujú len pomaly. Vznikla potreba prispôsobiť kontinuálny profesijný rozvoj učiteľov. Obe spoločenstvá, flámske i francúzsky hovoriace, sa pustili do zásadných reforiem svojich systémov vzdelávania. Vykonávanie týchto reforiem je naplánované na nadchádzajúce desaťročie, ako aj neskôr. Na konci roka 2017 však Flámsko prijalo rozhodnutie odložiť nadobudnutie účinnosti kľúčových opatrení týchto reforiem o jeden rok. Vplyv reforiem i opatrení bude do veľkej miery závisieť od ich účinného vykonávania a sledovania.

(20)

Na uvoľnenie reštriktívneho regulačného rámca v oblasti služieb sa prijali iba obmedzené reformy. Flámsko zrušilo právny predpis upravujúci zakladanie živnosti v prípade vybraného počtu remeselných povolaní. V prípade niektorých profesionálnych služieb však pretrváva vysoká miera regulácie. V dôsledku toho je hospodárska súťaž v týchto sektoroch utlmená a miera prieniku nových podnikov prichádzajúcich na trh je nízka. V sektore stavebníctva sú zavedené horizontálne systémy udeľovania povolení na prístup na trh stavebníctva a získavanie stavebných povolení zostáva zložité aj napriek opatreniam, ktoré sa prijali v posledných rokoch. Miery úbytku podnikov v belgickom sektore stavebníctva sú výrazne pod priemerom Únie, čo môže naznačovať, že sektor trpí nedostatočnou hospodárskou súťažou. To má vplyv aj na dokončenie dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry. Významné obmedzenia existujú aj v oblasti poskytovania služieb železničnej a cestnej dopravy. Nízky rast produktivity v belgickom hospodárstve je do veľkej miery podmienený nízkym rastom produktivity v sektore služieb. Regulačné obmedzenia majú takisto nepriaznivé účinky presahovania na používateľov týchto služieb, a to najmä v spracovateľskom priemysle. Hlbšie štrukturálne reformy v kľúčových sektoroch služieb by pomohli podporiť rast produktivity, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie budúceho hospodárskeho rastu, ako aj udržateľnosti verejných financií.

(21)

Obmedzený pokrok sa dosiahol aj pri zlepšovaní fungovania maloobchodného sektora. Aj napriek nedávnym reformám regulačné obmedzenia ešte stále zaťažujú výkonnosť tohto sektora a bránia investíciám. Ceny mnohých kategórií výrobkov sú aj naďalej vyššie ako v susedných krajinách. Väčšie úsilie je potrebné vynaložiť aj na to, aby bolo podnikateľské prostredie súťaživé a priaznivé pre investície, vďaka čomu by spotrebitelia mohli mať väčší výber výrobkov a nižšie ceny. V apríli 2018 Komisia navrhla osvedčené postupy s cieľom usmerniť reformy členských štátov v maloobchodnom sektore.

(22)

Podnikateľské výsledky Belgicka zostávajú na nízkej úrovni, a to napriek niektorým reformám uskutočneným v posledných rokoch a nedávnym opatreniam, ktorých vplyv treba ešte posúdiť. Podnikateľská dynamika je nízka, pretože miera zakladania podnikov je jednou z najnižších v Európe a ďaleko zaostáva za priemerom v Únie spolu s nízkou mierou likvidácie. Navyše aj administratívne zaťaženie podnikov zostáva naďalej vysoké a vyznačuje sa zložitými postupmi, ako aj nízkou úrovňou regulačnej istoty.

(23)

V oblasti digitálnych verejných služieb dosahuje Belgicko priemerné výsledky. Belgicko na rozdiel od svojej celkovej dobrej situácie v oblasti rozvoja digitálneho hospodárstva dosahuje iba priemernú úroveň v oblasti digitálnych verejných služieb. Federálna štruktúra Belgicka prináša osobitné výzvy, ktorým musí krajina čeliť pri zavádzaní jednotných celonárodných služieb elektronickej verejnej správy. Rôzne systémy, ktoré nie sú nevyhnutne interoperabilné, vytvárajú straty spôsobené ich nedostatočnou kompatibilitou. Naďalej pretrvávajú vážne obavy o súdny systém, najmä pokiaľ ide o oneskorené činnosti, digitalizáciu a spoľahlivosť, porovnateľnosť a jednotnosť súdnych údajov. Pri zavádzaní iniciatív zacielených na digitalizáciu určitých súdnych služieb na všetkých súdoch, ako napríklad elektronická schránka alebo elektronická podateľňa, sa zaznamenal časový sklz. Kým sa však tento jednotný kódovací systém nebude uplatňovať na všetkých súdoch, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov o efektívnosti súdnych konaní bude len obmedzená.

(24)

Napriek nedávnym reformám je belgický daňový systém naďalej zložitý. Reformou dane z príjmov právnických osôb sa znížia zákonné sadzby a prispeje sa k zjednodušeniu systému. Napriek tomu však pretrvávajú početné výnimky a deformačné stimuly, na čo poukazuje rastúci trend v celkovej výške daňových úľav. Mohla by sa ešte viac využívať možnosť presunu daňového zaťaženia tak, aby sa viac podporil rast. Príjmy z environmentálnych daní patria stále medzi najnižšie v Únii. Zároveň existuje výrazný potenciál pre skutočný „ekologický“ presun daňového zaťaženia, ktorým sa má okrem iného odstrániť priaznivé daňové zaobchádzanie so služobnými vozidlami, ktoré prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, dopravným zápcham a emisiám skleníkových plynov.

(25)

Pri riešení problému dopravného preťaženia sa dosiahol len obmedzený pokrok. Na mobilitu negatívne vplýva nedostatok verejných investícií do infraštruktúry, deformačné daňové stimuly a nedostatočná hospodárska súťaž v oblasti dopravných služieb, čo spôsobuje veľké preťaženie a brzdí rast produktivity. Dopravné preťaženie na cestách sa z roka na rok zhoršuje, pričom odrádza zahraničných investorov a prináša so sebou vysoké sociálne, hospodárske a environmentálne náklady. Dokončenie a zdokonalenie železničnej a cestnej dopravnej infraštruktúry je najnaliehavejšou výzvou, a to najmä v okolí a vo vnútri Antverp a Bruselu. Významné obmedzenia sú príznačné aj pre oblasť služieb železničnej a cestnej dopravy. Príslušné orgány môžu podporiť efektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry a prechod na iné druhy dopravy, konkrétne prechod z individuálnej dopravy na kolektívnejšie a nízkoemisné alternatívy.

(26)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Belgicku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(27)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (9) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1,

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Bulharsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Bulharsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Bulharska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Bulharsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Slabé miesta vo finančnom sektore sú spojené s vysokou mierou zadlženosti a nesplácaných úverov podnikov, pričom zmeny na trhu práce nie sú dokončené.

(3)

Bulharsko predložilo 19. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem Bulharska na rok 2018 zahŕňa záväzky v krátkodobom aj strednodobom horizonte, ako aj výzvy identifikované v správe o krajine na rok 2018. Obzvlášť sú v ňom uvedené opatrenia na posilnenie dohľadu nad bankovými a nebankovými inštitúciami, zlepšenie rámca pre platobnú neschopnosť a odstránenie zvyšných slabých miest, ktoré boli zistené v rámci záťažových testov v roku 2016. Takisto sú v ňom uvedené opatrenia na posilnenie výberu daní a riešenie otázky tieňovej ekonomiky, zlepšenie cielenosti aktívnych politík trhu práce, zvýšenie sociálnej ochrany a riešenie rôznych problémov v zdravotníctve a školstve. Celkovo by účinná realizácia národného programu reforiem na rok 2018 slúžila ako východisko pre nápravu nerovnováh.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Bulharsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 má pri východisku celkového prebytku 0,9 % HDP v roku 2017 za cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018 a prebytok 0,3 % HDP v roku 2019, 0,5 % v roku 2020 a 0,2 % v roku 2021. Počas celého programového obdobia sa bude podľa plánu naďalej s rezervou dodržiavať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP. Na základe konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP postupne klesne z 25,4 % HDP v roku 2017 na 19,4 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zostane v prebytku, ktorý sa ale zníži z 0,9 % HDP v roku 2017 na 0,5 % HDP v roku 2018, a v roku 2019 zostane na rovnakej úrovni. Preto sa odhaduje, že štrukturálne saldo zostane počas oboch rokov nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Bulharsko v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Najvyšší význam sa prikladá zvýšeniu efektívnosti fiškálnej politiky. Daňové príjmy a dodržiavanie daňových predpisov sa zlepšujú, ale viac v dôsledku lepšej hospodárskej prognózy, než v dôsledku zlepšenia daňovej správy a výberu daní. Efektívnosť verejných výdavkov je v niektorých sektoroch veľmi nízka. V tejto súvislosti sú dôležité reformy v oblasti riadenia verejných financií a súčasná hospodárska a fiškálna situácia sú obzvlášť priaznivé na ich uskutočnenie. V porovnaní s inými krajinami regiónu a súkromným sektorom je ekonomická výkonnosť štátnych podnikov nízka, čo je takisto zdrojom neistoty a rizika pre verejné financie, keďže nedoplatky týchto podnikov predstavujú podmienené záväzky. Celkovo je podnikové riadenie štátnych podnikov naďalej problémom a nespĺňa medzinárodné štandardy. Reformy v tejto oblasti sú navyše veľmi dôležité pre podnikateľské prostredie.

(7)

Napriek pretrvávajúcim zraniteľným miestam sa zdravie verejných financií naďalej zlepšuje. Objem podnikových nesplácaných úverov je stále vysoký, aj keď došlo k jeho zníženiu. V priemere sú kapitálové vankúše zaistené, čo poskytuje priestor na očistenie súvah. Pri zlepšovaní dohľadu nad finančným sektorom sa dosiahol pozoruhodný pokrok, treba však ešte v plnej miere uskutočniť niektoré dôležité opatrenia. Kľúčom k ďalšiemu posilneniu súvah a zvýšeniu odolnosti bánk a poisťovní je zmierniť zostávajúce riziká spojené s expozíciami spriaznených strán a zlepšiť oceňovanie aktív.

(8)

Neúčinnosť rámca pre platobnú neschopnosť spomaľuje znižovanie zadlženosti v súkromnom sektore a likvidáciu nesplácaných úverov. Postupy sú zdĺhavé a miera uspokojenia pohľadávok je nízka. Stále chýbajú určité prvky funkčného rámca, najmä pravidlá v oblasti oddlženia a poskytovania druhej šance podnikateľom v primeranom časovom rámci po konkurze. Nedostatočné získavanie údajov a chýbajúce primerané nástroje monitorovania znemožňujú posúdiť účinnosť či už starších alebo nových postupov, a to aj v prípade reštrukturalizácie podnikov.

(9)

Úroveň nedeklarovanej práce je naďalej vysoká, čo má zásadné dôsledky na fiškálne príjmy, pracovné podmienky a primeranosť príjmu po odchode do dôchodku. Bulharsko nedávno prijalo viacero opatrení na zlepšenie situácie. Patria medzi ne jednodňové zmluvy v poľnohospodárstve, lepšia spolupráca medzi fiškálnymi orgánmi a pracovnými úradmi a zintenzívnenie úsilia o zvýšenie informovanosti medzi zamestnancami o negatívnych dôsledkoch. Ich efektívnosť bude závisieť od účinného vykonávania. Nevyhnutným predpokladom dosiahnutia inkluzívneho rastu a zabezpečenia spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých je urýchlenie prechodu do formálnej ekonomiky.

(10)

Hoci sa situácia na trhu práce zlepšila, problémy pretrvávajú. Miera zamestnanosti dosiahla predkrízovú úroveň a miera nezamestnanosti je pod priemerom Únie. Z pozitívneho vývoja na trhu práce však rovnaký úžitok nemajú všetky osoby v produktívnom veku. Dlhodobo nezamestnaní, neaktívni mladí ľudia, Rómovia a osoby žijúce v chudobnejších regiónoch a vidieckych oblastiach naďalej čelia značným ťažkostiam pri návrate na trh práce. Starnutie obyvateľstva a znižovanie jeho počtu spolu s mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva pod priemerom Únie má za následok nedostatok pracovnej sily a zručností, čím sa oslabujú dlhodobé vyhliadky hospodárstva. Preto by sa mal zabezpečiť zvýšený dôraz na zvyšovanie úrovne zručností a odbornú prípravu. Kombináciou účinných opatrení aktívnej pomoci, aktívnych politík trhu práce a sociálnych služieb by sa mohla podporiť účasť na trhu práce a zamestnateľnosť.

(11)

Príjmová nerovnosť a nerovnosť v prístupe k službám (vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu), ako aj riziko chudoby a sociálneho vylúčenia je jedno z najvyšších v Únii. Dve pätiny obyvateľstva boli v roku 2016 ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, zatiaľ čo príjmy najbohatších 20 % domácností bol osemkrát vyššie než príjmy najchudobnejších 20 % domácností. Výdavky na sociálnu ochranu sú na nízkej úrovni, a to aj na všeobecný systém minimálneho príjmu, ktorého pokrytie a primeranosť, ako aj jeho vplyv na zníženie chudoby a nerovnosti sú obmedzené. Chýba objektívny mechanizmus na prehodnotenie úrovne dávok. Napriek nedávnemu zlepšeniu, pokiaľ ide o primeranosť dávok sociálnej pomoci a minimálnych dôchodkov, systém sociálnej ochrany neposkytuje dostatočné úrovne podpory pre najviac zraniteľné alebo znevýhodnené skupiny, ako sú Rómovia, deti, staršie osoby, osoby s postihnutím a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach. Poskytovanie sociálnych služieb je naďalej nedostatočné a ich integrácia so službami trhu práce a inými službami nie je dokončená.

(12)

Minimálna mzda sa stanovuje bez zrozumiteľného a transparentného mechanizmu, pričom percentuálny podiel pracovníkov zarábajúcich minimálnu mzdu sa za posledných šesť rokov viac ako zdvojnásobil. Neexistencia takéhoto mechanizmu môže ohroziť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi cieľom podpory zamestnanosti a cieľom konkurencieschopnosti pri súčasnom zabezpečení pracovných príjmov. Okrem toho to vytvára neistotu, ktorá môže nepriaznivo vplývať na predvídateľnosť podmienok podnikania. V záujme odstránenia tohto nedostatku vláda predložila návrhy na vytvorenie mechanizmu stanovovania minimálnej mzdy. Sociálni partneri v tejto otázke však ešte nedospeli k žiadnej dohode. Zvyšovanie minimálnej mzdy do roku 2020 vláda zahrnula aj do svojej prognózy rozpočtu. Bulharsko v roku 2018 ratifikovalo dohovor Medzinárodnej organizácie práce o určovaní minimálnej mzdy. Mohlo by to poslúžiť ako dobrý základ na vytvorenie objektívneho mechanizmu.

(13)

Výrazným problémom je naďalej obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti spôsobený nízkymi verejnými výdavkami, nerovnomerným rozdelením obmedzených zdrojov a nízka miera krytia zdravotného poistenia. Nízka úroveň verejných výdavkov musí byť kompenzovaná vysokými súkromnými výdavkami, najmä vo forme hotovostných platieb. Podiel bulharských občanov bez zdravotného poistenia je v porovnaní s podielom takýchto občanov vo väčšine členských štátov vysoký. Pretrvávajúcim problémom sú rozdiely v rozdelení lekárov na úrovni okresov a nízky počet zdravotných sestier. Pozitívnou správou je, že počet lekárov opúšťajúcich Bulharsko v poslednom čase klesol. Opatrenia, ako je národná stratégia v oblasti zdravia, by sa mali použiť na riešenie týchto slabých miest.

(14)

Napriek nedávno podniknutým opatreniam s cieľom modernizovať vzdelávací systém sú výsledky vo vzdelávaní slabé a silno ovplyvnené sociálno-ekonomickým postavením. Deti zo znevýhodnených rodín, obzvlášť Rómovia, nemajú rovnaké príležitosti. Vysoká miera predčasného ukončenia školskej dochádzky negatívne vplýva na ich budúcu zamestnateľnosť a šance na trhu práce. Pri poskytovaní kvalitného a inkluzívneho vzdelania v hlavnom vzdelávacom prúde je naďalej problémom zabezpečiť etnicky zmiešané materské školy, školy a triedy. Cieľom reformy učebných plánov je zlepšiť výsledky vzdelávania a digitálne zručnosti. Úroveň digitálnych zručností je však stále jedna z najnižších v Únii a líši sa v závislosti od jednotlivých sociálno-ekonomických skupín. Napriek nedávno prijatým opatreniam je relevantnosť odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce naďalej nedostatočná. Uskutočňuje sa reforma vysokoškolského vzdelávania, ale vzhľadom na nevyváženosť profilov absolventov jednotlivých sektorov predstavuje riešenie nedostatku zručností problém. Miera účasti na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka napriek potrebe zvyšovania úrovne zručností. V kontexte zreteľného starnutia populácie učiteľov sa začali uplatňovať opatrenia na riešenie ich budúceho nedostatku. Napriek nedávnym zlepšeniam si programy vzdelávania učiteľov vyžadujú ďalšie posilnenie.

(15)

Začali sa uplatňovať viaceré opatrenia zahrnuté do národnej stratégie v oblasti verejného obstarávania. Vnútroštátne orgány by však mali vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zabezpečilo ich účinné vykonávanie. Podľa podnikateľskej sféry a mimovládnych organizácii sa celková situácia v oblasti verejného obstarávania už začala zlepšovať. Transparentnosť a korupcia sú však stále zdrojom obáv. Zvýšená miera využívania priameho zadávania zákaziek a vysoký počet tendrov s jedinou ponukou môže výrazne narušiť transparentnosť a účinnosť systému. Uskutočňuje sa prvé nezávislé hodnotenie nových kontrolných funkcií agentúry pre verejné obstarávanie. Na zabezpečenie ďalšej optimalizácie kontrolných funkcií agentúry budú potrebné pravidelné aktualizácie. Pretrvávajúce problémy v oblasti administratívnych kapacít aj na komunálnej úrovni si vyžadujú, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie v oblasti profesionalizácie a štandardizácie a aby sa skutočne zvážili možnosti ponúkané centrálnymi obstarávacími organizáciami. Hromadným obstarávaním by sa tiež mohla zvýšiť účinnosť systému obstarávania v zdravotníctve a zároveň by sa ním v tomto systéme mohli vytvárať úspory. Hľadanie riešenia s cieľom predchádzať oneskoreniam v prípade významných verejných projektov si naďalej vyžaduje ďalšie úvahy.

(16)

Štrukturálne nedostatky a veľká roztrieštenosť v systéme výskumu, vývoja a inovácií obmedzujú jeho prínos k produktivite a rastu. V spracovateľských odvetviach stále dominujú segmenty s nízkou technologickou náročnosťou, pričom podiel inovácií je veľmi nízky. Úroveň verejných aj podnikových výdavkov na výskum a vývoj je obzvlášť nízka. Vlečúce sa reformy bránia v prechode na systém zameraný na inovácie. Hoci v krajine existujú viaceré univerzity a výskumné inštitúcie, kvalitné vedecké výsledky produkuje len málo z nich. Hlavnou slabinou je naďalej komerčné využitie výskumu. Systému financovania výskumu chýbajú súťažné výzvy na predkladanie projektov, medzinárodné hodnotenie a financovanie výskumných inštitúcií založené na dosiahnutých výsledkoch. Spolupráca verejného a súkromného sektora v oblasti výskumu a vývoja je nedostatočná. Hlavný projekt „Sofia Tech Park“ stále čelí viacerým problémom, ako je neefektívne riadenie, nestabilné riadenie, nedostatočne využitá vedecká infraštruktúra a chýbajúci dlhodobý finančný prísľub zo strany vlády. V súlade so stratégiou pre inteligentnú špecializáciu môže štrukturálna transformácia spolu s účinným riadením a stabilnou úrovňou verejných zdrojov na výskum a inovácie maximalizovať vplyv na produktivitu a rast a môže podporiť prechod ekonomiky k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou.

(17)

Podnikateľské prostredie sa musí ďalej zlepšovať. Hoci boli prijaté viaceré reformy, ich uskutočňovanie v praxi zaostáva. Korupcia, inštitucionálne nedostatky a nedostatočná ponuka pracovnej sily vyvolávajú v podnikoch obavy. V reforme verejnej správy a zavádzaní elektronickej verejnej správy sa napreduje pomaly. Viac transparentnosti, zrozumiteľnejšie pravidlá a dlhodobá perspektíva by boli pre riadenie vo verejnom sektore prínosom. Okrem toho sa môže ďalej rozvíjať úloha sociálneho dialógu, čomu môžu podľa potreby napomáhať verejné orgány. Nedostatky v infraštruktúre sa premietajú do nízkej účinnosti a výkonnosti v doprave. Trh osobnej železničnej dopravy trpí nedostatkom efektívnej hospodárskej súťaže. Nezaviedli sa dobre cielené a účinné opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia.

(18)

Bulharsko v roku 2017 pokračovalo vo svojom úsilí o reformu súdnictva a riešilo nedostatky v oblasti boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Nové voľby do najvyššej súdnej rady potvrdili pozitívny vplyv ústavnej a legislatívnej reformy vykonanej v rokoch 2015 a 2016. Reformy trestného zákonníka boli prijaté s cieľom zlepšiť systém stíhania významných prípadov korupcie, pričom o ďalších reformách sa uvažuje. Začiatkom roka 2018 bol prijatý právny predpis, ktorým sa zriadil nový jednotný protikorupčný úrad s cieľom posilniť predchádzanie korupcii na vysokých miestach a odrádzať od nej. V rámci mechanizmu spolupráce a overovania Komisia aj naďalej sleduje reformu súdnictva a boj proti korupcii a organizovanému zločinu v Bulharsku. Tieto oblasti preto v odporúčaniach pre Bulharsko nie sú zahrnuté, ale sú dôležité pre rozvoj pozitívneho podnikateľského prostredia v krajine.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Bulharsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a dospela k názoru (5), že Bulharsko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a konvergenčný program na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 2 a 3.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Českú republiku neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Českú republiku uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Česká republika dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Českej republiky pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Česká republika 30. apríla 2018 predložila svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Česká republika v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje v rokoch 2018 až 2021 dosiahnuť celkový rozpočtový prebytok. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1,0 % HDP. Na základe konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP do roku 2021 postupne klesne na 29,9 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zdá sa, že riziká ohrozujúce dosiahnutie rozpočtových cieľov sú vo všeobecnosti vyvážené, pričom sa očakáva oživenie verejných investícií a ďalší rast miezd vo verejnom sektore. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa zníži približne na 0,9 % HDP v roku 2018 a 0,2 % HDP v roku 2019, a zostane tak nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Česká republika v rokoch 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť, Česká republika z dlhodobého hľadiska naďalej čelí stredne vysokým rizikám. Zatiaľ čo pre zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sú problémom náklady na starnutie obyvateľstva, osobitnú pozornosť si vyžadujú zmeny dôchodkového systému. Aktualizované prognózy výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva poukazujú na vyšší nárast, než bolo uvedené v správe o starnutí obyvateľstva z roku 2015. Dôchodkové výdavky podľa očakávaní narastú z 8,2 % HDP v roku 2016 na 10,9 % HDP v roku 2070. Tento očakávaný vyšší nárast dôchodkových výdavkov je odzrkadlením hlavne horného obmedzenia zákonného veku odchodu do dôchodku na 65 rokov. V skutočnosti nie je naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života automatické; namiesto toho má vláda počínajúc rokom 2019 každých päť rokov tento strop preskúmavať. Keďže tieto preskúmania veku odchodu do dôchodku sú ponechané na voľné uváženie vlády, v súčasných prognózach dôchodkových výdavkov sa s nimi nepočíta. Indexácia dôchodkov je teraz navyše veľkorysejšia, keďže sa do nej namiesto pôvodných 33 % aktuálne premieta 50 % rastu reálnych miezd. Vplyv týchto zmien na výdavky bude v roku 2070 predstavovať dva percentuálne body HDP. Ukazovatele udržateľnosti sa zároveň zhoršujú aj v dôsledku ďalších zmien, o ktorých sa momentálne diskutuje, ako napríklad zvýšenie základnej výšky dôchodkov a vyššie dôchodky pre starších dôchodcov. Pokiaľ ide o verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť, predpokladá sa, že v dlhodobom horizonte dôjde k ich nárastu o 1,1 percentuálneho bodu HDP, čo je nad úrovňou odhadovaného priemerného nárastu 0,9 percentuálneho bodu pre celú Úniu. V tejto súvislosti existujú náznaky, že pri poskytovaní ambulantnej i nemocničnej starostlivosti dochádza k neefektívnemu využívaniu zdrojov.

(7)

Nový zákon o fiškálnej zodpovednosti, ktorý je v platnosti od začiatku roka 2017, výrazne posilnil fiškálny rámec Českej republiky a na základe neho bola vytvorená nezávislá fiškálna rada. Návrh zákona o nezávislom audite sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho cieľom je riešiť zatiaľ nerealizovanú transpozíciu smernice Rady 2011/85/EÚ (5).

(8)

Česká národná banka môže pre hypotekárne úvery odporúčať makroprudenciálne limity, no jej právomoci v oblasti ukladania sankcií sú len obmedzené, pretože nemá formálnu právomoc vynucovať ich. Hoci české banky spĺňajú určité súhrnné limity, nedodržiavajú v plnej miere usmernenia Českej národnej banky z roku 2016. Záväzné legislatívne limity by pravdepodobne zvýšili úroveň dodržiavania zo strany českých bánk, čím by sa zabezpečila finančná stabilita a znížili by sa riziká pre veriteľov. O legislatívnom návrhu, ktorým sa mení zákon o Českej národnej banke, sa podľa očakávaní bude v parlamente diskutovať v roku 2018.

(9)

Česká republika naďalej čelí výzvam v oblasti zvyšovania transparentnosti a efektívnosti verejného obstarávania a predchádzania korupcii. Hoci na zlepšenie rámca pre verejné obstarávanie boli prijaté určité kroky, úroveň hospodárskej súťaže naďalej vyvoláva obavy, pretože takmer v polovici všetkých verejných súťaží je predložená iba jediná ponuka. Uzákonenie povinného využívania elektronických postupov má zároveň potenciál posilniť transparentnosť a efektívnosť. České orgány investovali do štátnej platformy pre elektronické obstarávanie s názvom „národný elektronický nástroj“, ktorá by sa mala stať používateľsky čoraz ústretovejšou a spoľahlivejšou, pričom na českom trhu fungujú aj súkromné platformy. Existuje stále výrazný priestor na odstránenie administratívnych prekážok a využitie potenciálu súhrnného a strategického verejného obstarávania, čím by sa dosiahla lepšia hodnota za verejné peniaze. Tak ústredné, ako aj miestne orgány začali podnikať cielené iniciatívy na vyškolenie personálu, ktorý sa zúčastňuje na postupoch obstarávania. Zásadným problémom je však naďalej zriaďovanie spoločných opatrení pri obstarávaní a nadobúdanie špecializovaných odborných znalostí v určitých oblastiach. Obavy u podnikov a verejnosti navyše stále vyvoláva korupcia a úplatkárstvo. Hoci došlo k prijatiu niekoľkých zásadných reforiem protikorupčnej stratégie, niektoré oblasti sa stále neriešia.

(10)

Výkonnosť elektronickej verejnej správy je naďalej pod priemerom Únie, no došlo k prijatiu relevantných legislatívnych opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť zvyšovanie prístupnosti a dostupnosti týchto služieb. V roku 2018 budú podľa očakávaní prijaté určité rozsiahle iniciatívy, no ich úspech bude závisieť od schopnosti orgánov zvyšovať povedomie o nich a poskytovať používateľsky nenáročné riešenia.

(11)

Investície brzdí určitá miera administratívneho a regulačného zaťaženia. Toto zaťaženie sa týka hlavne vybavovania stavebných povolení a zložitosti daní. Zároveň však treba uznať, že orgány prijali novelu stavebného zákona, ktorá zjednodušuje postup získavania stavebného povolenia tak, že do územného rozhodnutia alebo spoločného územného a stavebného povolenia začleňuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Ostáva však otázne, či by sa tým zároveň mohli zjednodušiť postupy aj pri veľkých infraštruktúrnych projektoch, keďže do tohto systému spoločných povolení neboli zahrnuté rozličné iné oprávnenia. Zmena existujúceho zákona, ktorý upravuje výstavbu dopravnej infraštruktúry, je v súčasnosti predmetom diskusie v parlamente. Hoci s cieľom zlepšiť výber daní došlo v daňovom systéme k zmenám, daňové predpisy a sadzby sú čoraz vyššie na zozname problematických oblastí pre podnikanie. Nová vláda ohlásila možné zmeny, ktorých cieľom má byť zvýšenie transparentnosti daňového systému a jeho zjednodušenie vrátane prebiehajúceho úsilia o modernizáciu právnych predpisov v oblasti dane z príjmu. Náklady na dodržiavanie právnych predpisov sa mierne zvýšili a stále sú nad priemerom Únie. Hoci daň z pridanej hodnoty prináša dodatočné daňové príjmy, v dôsledku kontrolného výkazu pre daň z pridanej hodnoty došlo k predĺženiu času potrebného na splnenie daňových požiadaviek. Napriek výraznému zníženiu počtu hodín potrebných na splnenie daňových predpisov oproti minulosti sa Česká republika stále nachádza na hornom konci stupnice. Nové znížené sadzby dane z pridanej hodnoty môžu navyše skomplikovať systém dane z pridanej hodnoty, a to najmä pre malé a stredné podniky.

(12)

Hoci sa české hospodárstvo posúva smerom k činnostiam zameraným na vysokú úroveň znalostí, stále existuje niekoľko problematických miest, ktoré sťažujú rozvoj v oblasti dobrého fungovania výskumu a inovácií. Primárnym motorom nárastu investícií do výskumu a vývoja v podnikateľskej sfére sú priame zahraničné investície. Výdavky na výskum a vývoj zo strany domácich firiem za posledné dva roky poklesli. Napriek výrazným verejným investíciám do výskumu a vývoja nedosahujú výsledky Českej republiky svoj potenciál, pokiaľ ide o kvalitu jej verejnej vedeckej základne. Boli prijaté politické opatrenia na vybudovanie väzieb medzi akademickou obcou a podnikmi a zlepšenie výkonnosti verejnej vedeckej základne, no výsledky sú doteraz obmedzené a reformy ešte neboli plne realizované. Správa a riadenie systému výskumu a inovácií navyše ostáva roztrieštená.

(13)

Kvalitné inkluzívne vzdelávanie a odborná príprava majú vzhľadom na rastúce prekážky na českom pracovnom trhu zásadný význam. Výsledky v oblasti vzdelávania naďalej výrazným spôsobom ovplyvňuje sociálno-ekonomické zázemie študentov. Opatrenia v oblasti inkluzívneho vzdelávania ešte stále neboli v plnej miere vykonané, najmä v prípade rómskych detí. Nedostatok kvalifikovaných učiteľov spolu s demografickými prognózami naznačujú, že nábor a udržanie učiteľov môžu byť v budúcnosti problematické. Plánovaný nový systém kariérneho postupu pre učiteľov, v ktorom by sa prepojili pokračujúci profesionálny rozvoj, kariéra a platy, parlament neprijal. Platy učiteľov sú stále nízke v porovnaní s platmi iných pracovníkov s terciárnym vzdelaním, no v nadchádzajúcich rokoch sa počíta s ich ďalším zvyšovaním. Učiteľská profesia je preto pre talentovaných mladých ľudí stále pomerne neatraktívnou voľbou. Úspech reformy na dosiahnutie vyššej miery inkluzívnosti vo vzdelávaní (zavedenej v roku 2016 s podporou z Európskeho sociálneho fondu) bude napokon závisieť od dostupnosti dostatočného a udržateľného vnútroštátneho financovania, ďalšieho odborného vzdelávania učiteľov a pedagogických asistentov a od zvyšovania informovanosti verejnosti o výhodách inkluzívneho vzdelávania.

(14)

Česká republika zaznamenáva dobré výsledky na trhu práce. Zamestnanosť za posledných šesť rokov stabilne stúpa a nezamestnanosť výrazne klesla. Stále je však nedostatočne využitý potenciál žien, osôb s nízkou kvalifikáciou a osôb so zdravotným postihnutím. V prostredí nedostatku pracovnej sily existuje jasný priestor na zvyšovanie ich účasti na trhu práce. Rozdiely v zamestnanosti a v odmeňovaní žien a mužov sú stále vysoké, a to aj napriek nedávnym opatreniam, vďaka ktorým sa rodičovská dovolenka stala flexibilnejšou a vďaka ktorým sa zvýšil počet zariadení starostlivosti o deti. Miera zamestnanosti žien je naďalej výrazne pod mierou zamestnanosti mužov. Materstvo má stále zásadný vplyv na účasť žien na trhu práce, s čím súvisí aj nízka dostupnosť cenovo dostupnej starostlivosti o deti, nárok na dlhú rodičovskú dovolenku, nízka miera využívania flexibilných pracovných mechanizmov a nedostatok zariadení dlhodobej starostlivosti. V roku 2016 bolo v zariadeniach formálnej starostlivosti o deti len 4,7 % detí do troch rokov. Hoci na osoby s nízkou kvalifikáciou pripadá malé percento populácie, miera ich zamestnanosti je výrazne pod úrovňou zamestnanosti osôb so strednou a vysokou kvalifikáciou. Podobne aj miera zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím je pod priemerom Únie, a to aj napriek rekordne nízkej všeobecnej miere nezamestnanosti a nedostatku pracovnej sily na trhu práce. To by mohlo byť dôvodom na to, aby sa začal využívať doposiaľ nevyužitý potenciál osôb so zdravotným postihnutím. V dôsledku obmedzenej kapacity verejné služby zamestnanosti v súčasnosti nedokážu poskytovať uchádzačom o zamestnanie nepretržitú individualizovanú podporu. K zvýšeniu ekonomickej aktivity týchto skupín by prispelo posilnenie informačnej a aktivačnej kapacity verejných služieb zamestnanosti v spojení s účinnými a dobre cielenými aktívnymi politikami trhu práce a individualizovanými službami. Iniciatívy na zvyšovanie úrovne zručností (vrátane digitálnych zručností) by mohli zlepšiť prístup na trh práce.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Českej republiky, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Českej republike v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Českej republike, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a zastáva názor (6), že Česká republika podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Dánsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Dánsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Dánska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Dánsko 24. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Dánsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje dosiahnuť celkový deficit 0,7 % HDP v roku 2018 a naďalej počas celého programového obdobia do roku 2025 spĺňať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zníži na 35,6 % v roku 2018, bude ďalej klesať na úroveň 34,2 % v roku 2020 a potom sa bude zvyšovať na úroveň tesne pod 40 % do roku 2025. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je počas programového obdobia realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo dosiahne prebytok 0,3 % HDP v roku 2018 a 0,9 % HDP v roku 2019, čo mierne prekračuje cieľ konvergenčného programu na rok 2018 a je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Dánsko v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Podmienkou udržateľného rastu v Dánsku je zabezpečenie ponuky pracovnej sily v časoch demografických zmien a riešenie vznikajúceho nedostatku pracovných síl v určitých odvetviach. Ponuku kvalifikovaných pracovníkov pravdepodobne zvýšia reformy zamerané na zvýšenie miery úspešného ukončenia odborného vzdelávania a prípravy a účasti na nich, ako aj opatrenia s cieľom viac rozvinúť digitálne zručnosti. Opatrenia na lepšie začlenenie marginalizovaných a znevýhodnených skupín na trhu práce by boli v tejto súvislosti takisto prínosné. To platí pre mladých ľudí s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a so zdravotným postihnutím a pre ľudí s migrantským pôvodom. Nedávne opatrenia zamerané na pracovnú integráciu odštartovali pomaly, ale zdá sa, že zlepšujú situáciu novo prichádzajúcich utečencov. Integrácia detí s migrantským pôvodom do vzdelávacieho systému predstavuje naďalej kľúčovú výzvu a premieta sa do ich nižších priemerných výsledkov v oblasti vzdelávania v porovnaní s inými deťmi.

(7)

Vysoký rast produktivity má zásadný význam pre podporu hospodárskeho rastu, udržanie relatívne vysokej úrovne životných podmienok v Dánsku a zabezpečenie konkurencieschopnosti krajiny. Hoci je produktivita Dánska v porovnaní s ostatnými členskými štátmi vysoká, rast produktivity už dlhší čas upadá a existuje široká škála možných prekážok brániacich rastu produktivity (ktoré identifikovali aj dánska rada pre produktivitu a orgán pre hospodársku súťaž). Pomalým rastom produktivity sa vyznačujú najmä služby orientované na domáci trh, pretože vláda v roku 2017 prijala len obmedzené opatrenia na zvýšenie hospodárskej súťaže a niektoré časti, ako napríklad hypotekárne banky, nie sú vystavené zahraničnej konkurencii. Slabá hospodárska súťaž v niektorých sektoroch služieb orientovaných na domáci trh (napr. v oblasti maloobchodu, financií, distribúcii verejných služieb, dopravy a veľkoobchodu s liekmi) stále negatívne ovplyvňuje produktivitu, investície a vytváranie pracovných miest.

(8)

Po niekoľkých rokoch výrazného zvyšovania cien bývania sa začínajú objavovať riziká nadhodnotenia, najmä v hlavných mestských oblastiach. Európsky výbor pre systémové riziká vydal upozornenie pre osem krajín Únie vrátane Dánska, v ktorom poukazuje na strednodobé zraniteľné miesta v sektore obytných nehnuteľností z dôvodu zvyšovania cien bývania v kombinácii s vysokou mierou zadlženosti domácností. Domácnosti v roku 2017 naďalej znižovali svoj dlh, ale ten stále patrí medzi najvyššie v Únii (ako percentuálny podiel HDP) a prevyšuje rámec toho, čo je odôvodnené ekonomickými fundamentmi a prudenciálnymi prahovými hodnotami podľa odhadov Komisie. Od roku 2013 sa navyše výrazne zvyšuje podiel hypoték s veľmi vysokými úrovňami pomeru úveru k výške príjmu, najmä v Kodani a jej okolí. Na riešenie regionálnych rozdielov v cenách bývania prijali dánske orgány niekoľko nových makroprudenciálnych opatrení s cieľom ešte viac obmedziť riskantné pôžičky (s účinnosťou od roku 2018 a 2020) a zaviedli reformu dane z nehnuteľností (s účinnosťou od roku 2021). Kombinácia veľmi vysokých pomerov úveru k výške príjmu, veľkého dlhu s vysokou citlivosťou na úrokové sadzby a potenciálne nadhodnotených cien bývania však zvyšuje riziko cenovej nápravy, ktorá by mohla poškodiť reálnu ekonomiku a bankový sektor.

(9)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Dánska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Dánsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(10)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a zastáva názor (5), že Dánsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Nemecko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Nemecko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Nemecko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Nemecko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Nemecka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy. Najmä pretrvávajúce veľké prebytky bežného účtu majú cezhraničný presah a odrážajú utlmenie investícií v porovnaní s úsporami v súkromnom aj vo verejnom sektore. Prebytok, ktorý sa prevažne týka krajín mimo Únie, sa od roku 2016 trochu zmenšil a očakáva sa, že v súvislosti s oživením domáceho dopytu v nasledujúcich rokoch postupne klesne, ale v prognózovanom období zostane na rekordne vysokých úrovniach. Hoci v súčasnosti sa zvyšuje domácim dopytom stimulovaný rast, podiel potreby a investícií na HDP ostáva utlmený, a to napriek priaznivým cyklickým a finančným podmienkam a potrebe investovať do infraštruktúry, na ktorú je fiškálny priestor. Hoci na zvýšenie verejných investícii sa prijalo niekoľko opatrení, ešte sa nepodarilo dosiahnuť vzostupný trend podielu verejných investícií na HDP. Aj pri plnení odporúčaní v iných oblastiach sa dosiahol len obmedzený pokrok.

(4)

Nemecko predložilo 30. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 19. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Nemecko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje rozpočtový prebytok na úrovni medzi 1 % a 1,5 % HDP v rokoch 2018 až 2021. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne poklesne až na 53 % v roku 2021. Zatiaľ čo v programe stability sú uvedené a opísané viaceré plánované opatrenia z koaličnej dohody z marca 2018, ktoré sa rovnajú približne 1,5 % HDP v rokoch 2018 – 2021, tieto opatrenia nie sú ešte zahrnuté do prognóz programu stability, keďže ešte neboli prijaté. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy a ktorý neschválil nezávislý orgán, je realistický (6). Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2018 prebytok približne 1,2 % HDP a v roku 2019 prebytok 1,0 % HDP, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Verejný dlh má podľa prognózy vykazovať aj naďalej pevnú klesajúcu tendenciu. Rada celkovo zastáva názor, že Nemecko v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Pri dodržaní strednodobého cieľa zároveň existuje priestor na využitie fiškálnych a štrukturálnych politík na to, aby sa dosiahol udržateľný vzostupný trend v oblasti verejných a súkromných investícií, najmä do vzdelania, výskumu a inovácií.

(7)

Reálne verejné investície sa v rokoch 2015 – 2017 masívne zvýšili. Do tohto trendu sa premietlo úsilie vlády o posilnenie investícií. Verejné investície zaznamenávajú oživenie, ale ako podiel na HDP je toto zvýšenie naďalej skromné a značný sklz pretrváva na komunálnej úrovni, ktorý odhadom predstavuje 4 % HDP. V dôsledku negatívnych čistých investícií na komunálnej úrovni (približne 6 miliárd EUR ročne v období 2010 až 2016) objem dostupného verejného kapitálu ako podiel na HDP naďalej klesá. Na vyriešenie investičného sklzu na komunálnej úrovni by boli v priebehu nasledujúceho desaťročia potrebné dodatočné verejné investície v objeme 0,3 % HDP ročne. Investície ako percentuálny podiel na objeme dostupného kapitálu v sektore verejnej správy a verejné investície ako percentuálny podiel na verejných výdavkoch sú pod priemerom eurozóny. Hoci bola v roku 2017 do činnosti uvedená agentúra, ktorá bola zriadená s cieľom podporovať verejné investície na komunálnej úrovni, treba vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie investičného sklzu. Spolu s priaznivým stavom rozpočtu z toho vyplýva, že existuje priestor na zvýšenie investícií na všetkých úrovniach verejnej správy, predovšetkým na regionálnej a komunálnej úrovni.

(8)

Verejné výdavky na vzdelávanie zostali v roku 2016 na úrovni 4,2 % HDP, čo je pod priemerom Únie (4,7 %). Výdavky na vzdelanie a výskum zostali v roku 2016 na úrovni 9,0 % HDP a nedosiahli národný cieľ na úrovni 10 %. Zodpovedá to odhadovanej investičnej medzere približne 33 miliárd EUR. Zatiaľ čo v reálnom vyjadrení sa výdavky na vzdelanie zvýšili, značný investičný sklz pretrváva. Zodpovedajúce verejné finančné prostriedky si zároveň bude vyžadovať riešenie takých problémov, ako je zvyšujúci sa počet žiakov, nedostatok učiteľov a ďalšie rozširovanie vzdelávania a starostlivosti v rannom detstve. Zásadný význam pre potenciálny rast Nemecka majú ďalšie výdavky na vzdelávanie a na výskum a inovácie.

(9)

Digitalizácia nemeckého hospodárstva napreduje pomaly a krajina čelí značným výzvam. Pokiaľ ide o pokrytie rýchlym internetom (prístupová sieť novej generácie do 30 Mbit), medzi mestskými a vidieckymi oblasťami existuje zreteľná digitálna priepasť (len 54 % vidieckych oblastí). Nemecko zaostáva v zavádzaní vysokokapacitného širokopásmového pripojenia (> 100 Mbit). V porovnaní s priemerom Únie (26,8 %) je vysokovýkonnými optickými prístupovými sieťami pokrytá len malá časť nemeckého územia (7,3 %). Dominantný etablovaný poskytovateľ namiesto toho vsádza ako na uprednostňované technologické riešenie na modernizáciu existujúcich metalických sietí (vektorizácia). Od vysokorýchlostného pripojenia sú závislé mnohé služby, pričom 25,3 % nemeckých podnikov sa v roku 2017 vyjadrilo, že ich internetové pripojenie je pre ich podnikateľské potreby príliš pomalé. Neexistencia takéhoto pripojenia je brzdou pre investície, najmä u malých a stredných podnikov, z ktorých mnohé sa nachádzajú vo vidieckych a polovidieckych oblastiach. Výkonnosť v oblasti digitálnych verejných služieb a elektronickom zdravotníctve je takisto hlboko pod priemerom Únie.

(10)

Investície do podnikového výskumu a vývoja rastú a Nemecko sa blíži k dosiahnutiu svojho cieľa intenzity výskumu a vývoja v rámci stratégie Európa 2020. Investície sa však v čoraz väčšej miere sústreďujú vo veľkých firmách a spracovateľských podnikoch so strednou až vysokou technologickou náročnosťou, zatiaľ čo podiel malých a stredných podnikov klesá. Na posilnenie podnikateľskej činnosti bolo prijatých viacero opatrení, najmä na prilákanie súkromných investícií do rizikového kapitálu. Nemecký trh s rizikovým kapitálom je však naďalej menej rozvinutý než trhy iných medzinárodných lídrov v oblasti inovácií.

(11)

Daňový systém Nemecka je napriek určitým zlepšeniam posledných rokov naďalej neefektívny, najmä preto, že je zložitý a narúša rozhodovanie, napr. v oblasti investícií, financovania a účasti na trhu práce. Pri získavaní príjmov Nemecko kladie pomerne silný dôraz na priame dane, pričom existuje možnosť obmedziť rušivé priame zdaňovanie alebo sa posunúť k menej rušivým daniam z nehnuteľností, dedičstva a spotreby. Úroveň daní a sociálnych príspevkov z príjmov zo závislej činnosti bola v roku 2015 šiesta najvyššia v Únii. Náklady na kapitál a efektívna priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ktorá je v jednotlivých regiónoch rozdielna, patria medzi najvyššie v Únii (národný priemer 28,2 % v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 20,9 %). Vzhľadom na vzájomné pôsobenie dane z príjmu právnických osôb, miestnej živnostenskej dane a solidárneho príplatku je systém podnikových daní zložitý, súvisia s ním vysoké náklady na daňovú správu a rušivo pôsobí na úroveň a umiestňovanie investícií. Okrem toho daň z príjmov právnických osôb nepriaznivo vplýva na rozhodnutia o financovaní, keďže zvýhodňuje dlhové financovanie. Toto zvýhodnenie je v Únii siedme najvyššie. Zníženie kapitálových nákladov na vlastné imanie by mohlo posilniť súkromné investície a pomerne nedostatočne rozvinutý trh s rizikovým kapitálom. Navyše sú ustanovenia o možnosti prenosu strát do budúcnosti naďalej pomerne prísne, keďže ich objem obmedzujú na 60 % zdaniteľného príjmu na daný rok.

(12)

Regulácia má v Nemecku naďalej vysoko reštriktívny charakter, najmä pokiaľ ide o služby pre podniky, regulované povolania a administratívne náležitosti pri cezhraničnom poskytovaní služieb. Medzi hlavné obmedzenia okrem iného patrí právna forma a podiel na kapitále. Miera fluktuácie zákazníkov v hlavných sektoroch služieb pre podniky, ako je právne poradenstvo, účtovníctvo, architektonické a inžinierske činnosti, je pod priemerom Únie, zatiaľ čo hrubé prevádzkové sadzby v týchto sektoroch sú nad priemerom, z čoho sa dá usudzovať existencia nižšieho konkurenčného tlaku. Vzhľadom na úlohu služieb ako medzivstupov menej reštriktívna regulácia služieb zvyšuje produktivitu v nadväzujúcich odvetviach náročných na služby.

(13)

Nemecký trh práce dosahuje veľmi dobré výsledky. Nezamestnanosť v poslednom štvrťroku 2017 klesla na rekordne nízku úroveň 3,6 % a zamestnanosť dosiahla 79,8 %. Miera nezamestnanosti mladých ľudí (6,8 % v roku 2017) je jedna z najnižších v Únii. Nemecko čelí zvyšujúcemu sa nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, zatiaľ čo potenciál niektorých skupín na trhu práce sa naďalej nedostatočne využíva. Podiel osôb pracujúcich na kratší pracovný čas, najmä žien a osôb s migrantským pôvodom a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, je jeden z najvyšších v Únii. Hlavné faktory, ktoré ženy nemotivujú pracovať dlhšie, súvisia s nedostatkom zariadení starostlivosti o deti a celodenných školských zariadení. Osobitné daňové pravidlá, najmä v prípade druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti a pracovníkov s nízkym príjmami, ako aj blokovací účinok zárobkovej hranice 450 EUR v prípade minipráce nemotivujú k odpracovaniu viac hodín. V prípade osôb s nízkymi príjmami, z ktorých väčšina sú ženy, má Nemecko jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení. Vysoký podiel žien pracujúcich na kratší pracovný čas dopĺňa jeden z najväčších rodových rozdielov v zamestnanosti na kratší pracovný čas v Únii (37,5 % v porovnaní s priemerom Únie 23,1 %). Prispieva to k veľmi veľkému rozdielu v odmeňovaní žien a mužov v Nemecku.

(14)

Napriek rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokému podielu voľných pracovných miest nominálna mzda zaznamenala v roku 2017 mierny rast na úrovni 2,4 %. Táto pomerne utlmená miera rastu nominálnej mzdy je čiastočne dôsledkom pomalého zvyšovania produktivity v sektore služieb, nedostatočného uplatňovania kolektívneho vyjednávania v niektorých odvetviach a zníženia štrukturálnej nezamestnanosti. Reakcia na zlepšenie inflácie bola obmedzená, keďže rast reálnych miezd zaznamenal pokles z 1,8 % v roku 2016 na 0,7 % v roku 2017. Kolektívne zmluvy uzavreté začiatkom roka 2018 môžu mať za následok určité zrýchlenie rastu miezd, preto treba vývoj v tejto oblasti sledovať. Podiel zamestnancov s nízkou mzdou je naďalej vysoký, pričom existuje priestor na zvýšenie počtu odpracovaných hodín v nižších mzdových deciloch. Vyššia miera prisťahovalectva nezabránila rastu miezd v nižších mzdových kategóriách. Zavedením všeobecnej zákonom stanovenej minimálnej mzdy v roku 2015 a jej následným zvýšením v roku 2017 sa zvýšili mzdy v spodnej časti mzdového rozdelenia. Popri zvyšovaní miezd sa sociálni partneri v rámci aktuálneho kola rokovaní o mzdách zameriavajú na problematiku pružnosti pracovného času.

(15)

Celkovo má Nemecko stabilný systém sociálnej ochrany. Podiel osôb ohrozených chudobou na celkovom počte obyvateľstva sa však do roku 2015 neustále zvyšoval, než došlo k miernemu zvráteniu tohto trendu v roku 2016. V roku 2015 sa začala znižovať aj príjmová nerovnosť, keď došlo vďaka zvýšeniu príjmov najchudobnejších domácností k miernemu zníženiu pomeru horného a dolného kvintilu (pomeru S80/S20). Aj nedávne zlepšenie v oblasti chudoby zamestnaných osôb, zaznamenané v roku 2016, bolo mierne a týkalo sa len mužov.

(16)

Nemecko môže zlepšiť naviazanie starších pracovníkov na trh práce, a zvýšiť tak príjmy starších osôb, podporiť potenciálny produkt, pomôcť prispôsobiť sa napätému trhu práce, a tým obmedziť potrebu preventívneho dôchodkového sporenia. Riziká udržateľnosti verejných financií sú v súčasnosti malé, predovšetkým vďaka pomerne vysokému primárnemu prebytku. Očakáva sa však, že Nemecko podľa správy o starnutí obyvateľstva z roku 2018 zaznamená do roku 2070 jedno z najvyšších zvýšení výdavkov na dôchodky v Únii. Riziko chudoby v starobe (t. j. nad 65 rokov) bolo v roku 2016 na úrovni 17,6 %, čo je nad priemerom Únii (14,7 %). Očakáva sa, že budúcim zhoršením primeranosti dôchodkov v zákonnom prvom pilieri sa zvýši riziko chudoby v starobe, najmä v prípade zamestnancov s nízkou mzdou, osôb s atypickými zmluvami a osôb s prestávkami v pracovnej histórii. Rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je jeden z najväčších v Únii. Navyše zatiaľ čo miera zamestnanosti v prípade pracovníkov vo veku od 60 do 64 rokov (58,4 % v roku 2017) je jedna z najvyšších v Únii, miera zamestnanosti v prípade pracovníkov vo veku 65 až 69 rokov bola v druhej tretine členských štátov (16,1 %).

(17)

Sociálno-ekonomický pôvod je naďalej významným určujúcim faktorom výsledkov v oblasti vzdelávania a integrácie na trhu práce. Podľa Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov z roku 2015 to v prírodovedných predmetoch prispieva k rozdielu medzi najnižším a najvyšším sociálnym kvartilom vo výkonnosti, ktorý zodpovedá trom rokom školskej dochádzky. Celoštátne údaje potvrdzujú podstatnú koreláciu aj v prípade základného vzdelania. V prípade študentov s migrantským pôvodom existujú osobitné problémy. V porovnaní s rodenými nemeckými študentmi je u nich väčšia pravdepodobnosť dosahovania slabých výsledkov v základných zručnostiach, ako aj predčasného ukončenia školskej dochádzky alebo štúdia na univerzite. Takisto sa v plnej miere nevyužíva potenciál osôb s migrantským pôvodom na trhu práce. Miera zamestnanosti u štátnych príslušníkov tretích krajín (vo veku 20 – 64 rokov) bola v roku 2017 o viac ako 27 percentuálnych bodov nižšia než v prípade nemeckých štátnych príslušníkov (takmer o 32 percentuálnych bodov nižšia v prípade ženských štátnych príslušníkov tretích krajín). Účasť zamestnancov na vzdelávaní dospelých vyvoláva obavy, pokiaľ ide o ich šance na trhu práce v budúcnosti, a to najmä v prípade 7,5 milióna nízkokvalifikovaných dospelých osôb, ktorým chýbajú základné zručnosti v čítaní a písaní.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Nemecku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Nemecku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a zastáva názor (7), že Nemecko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 a 2 uvedených nižšie.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Estónsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Estónsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaní 1.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Estónsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Estónsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Estónska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Estónsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(4)

Estónsko predložilo 26. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Estónsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda plánuje prejsť z deficitu verejných financií vo výške 0,3 % HDP v roku 2017 na prebytok vo výške 0,2 % HDP v roku 2018, 0,5 % HDP v roku 2019 a potom smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Strednodobým rozpočtovým cieľom je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP. Podľa programu stability na rok 2018 sa predpokladá, že prepočítaný (6) štrukturálny deficit dosiahne 0,8 % HDP v roku 2018, 0,4 % HDP v roku 2019 a potom zostane na úrovni mierneho schodku. Očakáva sa, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zotrvá pod úrovňou 9 % HDP v roku 2018 aj v roku 2019 a potom do roku 2022 postupne klesne na 5,3 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický. Negatívne riziká ohrozujúce predpoklady výnosov z príjmov sa týkajú predovšetkým niektorých nedostatočne konkretizovaných opatrení, ktoré ovplyvňujú všetky roky programového horizontu.

(7)

V roku 2018 sa Estónsku odporučilo, aby si zachovalo úroveň strednodobého rozpočtového cieľa. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) o 6,1 %, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,2 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2018 existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru Estónska vo výške 2,7 % HDP v roku 2019 a pri predpokladanom raste HDP pod odhadovanou úrovňou potenciálnej miery rastu by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nemala presiahnuť 4,1 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požadovanej v Pakte stability a rastu. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 existuje za nezmenenej politiky riziko určitej odchýlky od požiadavky v roku 2019 a za roky 2018 a 2019 posudzované spolu. Rada celkovo zastáva názor, že Estónsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek v rokoch 2018 a 2019.

(8)

Pre Estónsko zostáva hlavnou výzvou poskytnutie primeranejšej sociálnej záchrannej siete podporenej lepším poskytovaním služieb. Estónsko vynakladá menej na sociálnu ochranu (približne 16 % HDP), než je priemer Únie (približne 28 % HDP). Vplyv sociálnych transferov na znižovanie chudoby sa zlepšuje, je však stále slabý a pod priemerom Únie. Estónsko má stále vysokú mieru rizika chudoby, najmä v prípade ľudí so zdravotným postihnutím, domácností nezamestnaných osôb a starších ľudí, najmä tých, ktorí žijú sami. Nerovnosť príjmov na úrovni 5,6 % v roku 2016 zostáva aj napriek nedávnym zlepšeniam stále vyššia ako priemer Únie (5,2 % v roku 2016). Podnikajú sa určité kroky na zabezpečenie primeraných rodinných dávok pre väčšie rodiny, ktorými sa podarilo o niečo znížiť relatívnu chudobu medzi deťmi. Zvýšila sa úroveň dávok zabezpečujúcich minimálny príjem, ku ktorej boli pripojené stimuly na návrat do práce. Vyplatenie príspevku vo výške 115 EUR osobám s nízkymi dôchodkami žijúcim osamote bolo prvým krokom riešenia veľmi vysokej miery rizika chudoby tejto skupiny. Rozdiel medzi ľuďmi so zdravotným postihnutím a osobami bez zdravotného postihnutia (20,9 % v roku 2016), pokiaľ ide o mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, bol tiež vyšší ako priemer Únie (10,1 %). Financovanie služieb dlhodobej starostlivosti nezodpovedá potrebám starnúceho obyvateľstva. Treba si ešte počkať na prejavy vplyvu prebiehajúcej administratívnej reformy na poskytovanie služieb vysokej kvality.

(9)

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je naďalej jedným z najvyšších v Únii, dosahuje úroveň 25,3 %, ale badať jeho znižovanie. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je podporovaná nedávnymi zmenami rodičovskej dovolenky a systému dávok. Očakáva sa, že týmito zmenami sa ženám poskytne stimul na skorší návrat do práce, čím sa prispeje k zníženiu rodového rozdielu v odmeňovaní v Estónsku. Tieto zmeny sa uskutočnia v rokoch 2018 až 2020. V súčasnosti sa rokuje o návrhu druhej etapy reformy rodičovskej dovolenky. V tomto kontexte aj mimo neho je naďalej dôležité pokračovať v spolupráci so sociálnymi partnermi a posilňovať ich kapacity, najmä vzhľadom na veľmi nízke miery členstva. Zmeny zákona o rodovej rovnosti zamerané na zlepšenie transparentnosti miezd sa ešte len musia prijať a po ich prijatí sa budú vzťahovať len na subjekty verejného sektora. Neočakáva sa, že sa do roku 2019 vytvorí nástroj na analýzu rodových mzdových rozdielov.

(10)

Pomalý rast produktivity Estónska súvisí s jeho miernym výkonom v oblasti výskumu, technológií a inovácií. Menej ako 0,5 % estónskych spoločností vykazuje v roku 2016 výskumnú činnosť, a aj preto predstavuje intenzita podnikateľského výskumu a vývoja iba 0,7 % HDP – čo zodpovedá polovici priemeru Únie, ktorý je 1,3 %. Okrem toho viaceré ukazovatele, ktorými sa merajú inovácie – napríklad počet malých a stredných podnikov, ktoré interne inovujú a vytvárajú nové produkty a procesy – sa v posledných rokoch výrazne znížil. Zatiaľ čo hospodárstvo sa vyznačuje určitou vysokou pridanou hodnotou a činnosťami náročnými na znalosti, intenzita podnikateľského výskumu a vývoja, prepojenie medzi vedou a podnikmi, ako aj inovácia a technologická kapacita spoločností sú aj naďalej nízke. Výdavky verejného sektora na výskum, technológie a inovácie boli tradične nad priemerom Únie. Nedostatočné stanovenie priorít vo verejnom výskume však predstavuje určité výzvy. Estónsko zaviedlo niekoľko opatrení na zvýšenie výkonnosti hospodárstva v oblasti výskumu a inovácií, je však výzvou maximalizovať ich účinok.

(11)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Estónska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Estónsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Estónsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Írsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Írsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Írsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Írsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Írska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Slabým miestom sú najmä veľké objemy verejného a súkromného dlhu a čistých zahraničných záväzkov. Napriek tomu došlo k výrazným zlepšeniam. Vysoký rast produktivity v posledných rokoch viedol k zlepšeniu konkurencieschopnosti a k pozitívnemu saldu bežného účtu, pričom sa rýchlo znížil vysoký objem čistých zahraničných záväzkov. Silný hospodársky rast aj naďalej podporuje oddlžovanie súkromného sektora. Objem súkromného dlhu však zostáva vysoký, hoci pri hodnotení podnikového dlhu treba brať do úvahy silný vplyv činností nadnárodných spoločností, zatiaľ čo pri dlhu domácností sa zdá, že je vo všeobecnosti v súlade so základnými zásadami. Predpokladá sa, že štátny dlh bude naďalej klesať a deficit sa približuje k rovnovážnemu stavu. Ceny bývania rýchlo stúpajú, i keď z pravdepodobne podhodnotených úrovní, čím sa zároveň zlepšujú súvahy domácností. Banky sú dostatočne rekapitalizované a ich ziskovosť sa postupne zvyšuje. Hoci je objem nesplácaných úverov stále vysoký, naďalej postupne klesá. Na riešenie týchto úskalí sa prijali opatrenia v oblasti príslušných politík, ale niektoré z nich prinesú požadovaný efekt až po určitom čase.

(4)

Írsko predložilo 18. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 30. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 — 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Írsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 očakáva, že v roku 2018 celkový deficit mierne klesne na úroveň 0,2 % HDP a potom sa bude naďalej postupne znižovať, až kým sa v roku 2021 nedosiahne prebytok vo výške 0,4 % HDP. Očakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa bude plniť od roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2018 klesne na 66 % a bude sa znižovať až na 58,7 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2019 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Írsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2018 neprekročí 2,4 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,6 % HDP. Rada zároveň uviedla, že by sa malo prihliadať na plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií Írska. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej fiškálnej úpravy v roku 2018 a za roky 2017 a 2018 posudzované spoločne.

(8)

Írsko by v roku 2019 malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Je to konzistentné s nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6), ktorá neprekračuje 5,3 % (7), čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,1 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo dosiahne v roku 2019 deficit vo výške 0,4 % HDP, t. j. nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Írsko podľa prognózy splní prechodné dlhové pravidlo v roku 2018 a dlhové pravidlo v roku 2019. Rada celkovo zastáva názor, že Írsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zaistenie súladu v roku 2018 a predpokladá sa, že v roku 2019 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Vzhľadom na rozdiel v meraní HDP a domácej produkcie v Írsku a súvisiaci vplyv na pomer dlhu k HDP, súčasné cyklické podmienky Írska a zvýšené vonkajšie riziká by bolo rozumné využiť všetky neočakávané zisky na ďalšie znižovanie pomeru dlhu verejnej správy.

(9)

Stav verejných financií sa ďalej zlepšoval v dôsledku solídneho rastu produkcie, i keď riziká spojené s volatilitou príjmov pretrvávajú a existuje priestor na zvýšenie odolnosti príjmov voči hospodárskym výkyvom a nepriaznivým otrasom. Obmedzením rozsahu a počtu daňových výdavkov a rozšírením daňového základu by sa zlepšila stabilita príjmov v prostredí hospodárskej volatility. Niektoré nedávne daňové opatrenia však boli zamerané na škrty a úľavy a zdá sa, že ešte viac zvýšili závislosť od vysoko procyklických zdrojov príjmov. Írsko má navyše ďalší potenciál zlepšiť spôsob, akým môže jeho daňový systém podporovať ciele v oblasti životného prostredia.

(10)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu na rok 2018, zásadný význam pre to, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže medzi firmami, daňovníkom poskytlo spravodlivé zaobchádzanie a ochránili verejné financie, má boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania daňovníkov. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Vysoká úroveň licenčných poplatkov a dividend ako percentuálneho podielu z HDP naznačuje, že daňové predpisy Írska využívajú spoločnosti, ktoré sa zapájajú do agresívneho daňového plánovania. Obmedzené uplatňovanie zrážkových daní z odchádzajúcich licenčných poplatkov (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín) a dividend od spoločností so sídlom v Írsku môže v tomto prípade viesť k úplnému úniku daňových platieb, ak uvedené spoločnosti nie sú predmetom dane aj v prijímajúcej jurisdikcii. Spoločnosti môžu navyše využívať určité ustanovenia v dvojstranných daňových zmluvách medzi Írskom a niektorými inými krajinami na to, aby obišli nové pravidlo o daňovej rezidencii zavedené v Írsku v roku 2015, a táto otázka si vyžaduje ďalšiu analýzu. Pre návrh ohlásených daňových reforiem bude relevantný výsledok konzultácií, ktoré Írsko uskutočnilo po nezávislom preskúmaní zákona o dani z príjmov právnických osôb. Komisia berie na vedomie nedávne pozitívne kroky, ktoré boli ohlásené alebo prijaté (t. j. opatrenia na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu na domácej úrovni; možné ochranné opatrenia proti nespolupracujúcim jurisdikciám). Komisia bude na základe nedávnej korešpondencie pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti agresívnym plánovacím stratégiám daňovníkov.

(11)

Pretrvávajú riziká dlhodobej fiškálnej udržateľnosti súvisiace s nákladmi na starnutie obyvateľstva. Írsko zaviedlo určité závažné opatrenia na zvýšenie efektívnosti, ako napríklad dohodu o úspore nákladov s farmaceutickým priemyslom, systém finančného riadenia a financovanie podľa činností. Prijali sa aj určité opatrenia na zlepšenie dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti. Írsky systém zdravotnej starostlivosti je však nákladný a čelí mnohým výzvam, ktoré ešte umocňuje rýchlo starnúca populácia. Služby primárnej a komunitnej starostlivosti ešte nie sú schopné zmierniť rastúci tlak na kapacitu a náklady v rámci nemocničnej starostlivosti. Plánovaný krok smerom k všeobecnej zdravotnej starostlivosti musí byť podporený viacročným rozpočtovaním a lepšou kontrolou výdavkov. Okrem toho musí byť podporovaný zisteniami z komplexného preskúmania výdavkov týkajúceho sa účinnosti a efektívnosti v zdravotníctve. Okrem toho by sa malo zvážiť posilnenie primárnej starostlivosti ako prvého kontaktu v prípade preťažených írskych nemocníc. Napriek širokej škále reforiem zameraných na obmedzenie verejných výdavkov na dôchodky sa očakáva, že celkový deficit dôchodkového systému sa v dlhodobom horizonte výrazne zvýši. Včasné vykonanie predloženého plánu dôchodkovej reformy je kľúčom k posilneniu fiškálnej udržateľnosti írskeho dôchodkového systému.

(12)

Roky nízkych investícií po hospodárskej kríze sa začínajú negatívne prejavovať na dostupnosti vhodnej infraštruktúry v oblastiach dopravy, čistej energie, vodohospodárskych služieb, bývania a telekomunikácií. Pretrvávajúci nedostatok ponuky spojený s rastúcim dopytom aj naďalej vedie k zvyšovaniu cien nehnuteľností. Hoci ceny sa v roku 2016 nezdali nadhodnotené, cenová dostupnosť predstavuje oblasť, ktorá vzbudzuje obavy. Ak sa tieto obavy nebudú riešiť, obmedzenia týkajúce sa ponuky nehnuteľností by mohli prispieť k vytvoreniu nerovnováh. V kombinácii s priestorovým plánovaním je zlepšená infraštruktúra rozhodujúcim faktorom pre primeranú reakciu v oblasti ponuky bývania, posilnenie súkromných investícií, rast produktivity a vyvážený regionálny hospodársky rozvoj. Investície do infraštruktúry v oblasti čistej energie, čistej a verejnej dopravy a vody, ako aj intenzívnejšie úsilie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a obehové hospodárstvo budú navyše nevyhnutné pre to, aby sa Írsku podarilo prejsť na nízkouhlíkové environmentálne odolné hospodárstvo. Keď sa národný rozvojový plán na roky 2018 — 2027 a národný rámec plánovania, ktoré sú súčasťou stratégie „Írsko 2040“, začnú realizovať a vykonávať v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami, budú predstavovať rozhodné kroky správnym smerom.

(13)

Existujúce úsilie o zmiernenie zmeny klímy Írsku neumožní dosiahnuť jeho ciele v oblasti klímy v rámci stratégie Európa 2020 na domácej úrovni. Pri dekarbonizácii hlavných častí hospodárstva, najmä poľnohospodárstva, cestnej dopravy a v sektoru bývania, sa dosiahol len obmedzený pokrok. Preto bude nevyhnutné, aby Írsko využilo dostupné možnosti flexibility na dodržanie rozhodnutia o spoločnom úsilí, ako je napríklad nákup kvót od iných členských štátov. Vo vnútroštátnych prognózach uverejnených v roku 2017 sa zdôrazňuje rozsah ďalšieho potrebného úsilia: očakáva sa, že na základe existujúcich politík sa emisie v rámci rozhodnutia o spoločnom úsilí (v ktorom sa stanovujú záväzné ročné ciele pre členské štáty v oblasti emisií skleníkových plynov na obdobie 2013 — 2020) budú až do roku 2025 zvyšovať, kým sa stabilizujú na úrovni mierne nižšej než emisie v roku 2005. Írsko nedávno prijalo národný plán na zmiernenie zmeny klímy, v ktorom sa stanovuje plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a jednotný rámec na riešenie pretrvávajúcich výziev v sektore energetiky. Tento plán v jeho súčasnej podobe však ponúka len niekoľko špecifických zmierňovacích opatrení. Súčasťou národného rámca plánovania je aj komponent klímy, čím sa uznáva skutočnosť, že primerané priestorové plánovanie bude rozhodujúcim faktorom pre zmiernenie zmeny klímy vzhľadom na to, že obyvateľstvo je značne rozptýlené a Írsko má len malý počet veľkých mestských oblastí, z ktorých všetky čelia závažným dopravným zápcham a výzvam v oblasti verejnej dopravy. Pri dekarbonizácii hospodárstva bude napokon zohrávať kľúčovú úlohu národný rozvojový plán na roky 2018 — 2027 a jeho účinné vykonávanie. V pláne sa v skutočnosti určí rozsah, do akého sa budú mobilizovať ďalšie prostriedky na dekarbonizáciu sektora energetiky, zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a zlepšovanie verejnej dopravy a energetickej efektívnosti.

(14)

Zabezpečenie inkluzívneho rastu zostáva v Írsku výzvou. Nezamestnanosť v roku 2017 klesla na 6,7 %, ale určité skupiny sú do veľkej miery vyčlenené z trhu práce a sociálne vylučované. Systém sociálneho zabezpečenia a systém zdaňovania sa pri znižovaní chudoby a nerovnosti celkovo osvedčili a Írsko prijalo opatrenia na stimulovanie zamestnanosti postupným znižovaním sociálnych dávok, daňových úľav a doplnkových platieb. Pretrvávajúca vysoká miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia je v Írsku spojená s vysokým podielom ľudí žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (predstavuje takmer dvojnásobok priemeru Únie a je najvyššia v Únii — 18,2 % v porovnaní s 10,5 % v roku 2016). Platí to najmä v prípade domácností s jedným rodičom. Takmer tri štvrtiny ľudí, ktorí v Írsku nepracujú, sú neaktívne. Celková miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia aj miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia detí sa v roku 2016 mierne znížili, ale v porovnaní s priemerom Únie sú stále vyššie. V dôsledku toho treba, aby Írsko dokončilo realizáciu svojho akčného plánu pre domácnosti nezamestnaných osôb, a to aj prostredníctvom zlepšenia integrovanej podpory pre ľudí, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení. V záujme splnenia ambicióznych cieľov a vysokého dopytu si ponuka sociálneho bývania vyžaduje neustálu pozornosť.

(15)

Výzvou zostáva prístup k cenovo dostupnej, celodennej a kvalitnej starostlivosti o deti. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj boli náklady na starostlivosť o dieťa v Írsku v pomere k mzdám v roku 2015 najvyššie v Únii pre osamelých rodičov a druhé najvyššie v Únii pre páry. Vysoké náklady na starostlivosť o deti môžu byť prekážkou prístupu k platenému zamestnaniu, a to najmä v nízkopríjmových domácnostiach a v domácnostiach s jedným rodičom. To má negatívny vplyv na mieru zamestnanosti žien, ktorá bola v roku 2016 na úrovni 65,4 %, čo bolo blízko priemeru Únie. Zákon o jednotnom cenovo dostupnom systéme starostlivosti o deti sa v parlamente blíži do štádia finalizácie. Už teraz je zrejmé, že pri jeho vykonávaní dôjde k oneskoreniam. Kvalitu poskytovania starostlivosti o deti zvyšujú predovšetkým iniciatívy na zabezpečovanie solídnej kvalifikácie zamestnancov.

(16)

Rozdiely v miere zamestnanosti pracovníkov s nízkou, strednou a vysokou kvalifikáciou patrili v roku 2016 medzi najvyššie v Únii a miera zamestnanosti pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je o 10 percentuálnych bodov nižšia než pred hospodárskou krízou. V dôsledku toho a v súvislosti so zmenou hospodárskej činnosti sa nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatok zručností objavili vo viacerých oblastiach. Tým sa zdôrazňuje potreba urýchliť politiky a opatrenia v oblasti zvyšovania úrovne a obmieňania zručností. Írsko má najmä nízku úroveň účasti na celoživotnom vzdelávaní nízkokvalifikovaných ľudí v zamestnaní, v dôsledku čoho sú zraniteľní voči zmenám v dopyte po pracovnej sile. Írsko má celkovo jednu z najnižších úrovní digitálnych zručností v Únii, čo je v ostrom rozpore s vysokým podielom absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov v írskom systéme vysokoškolského vzdelávania. Írsko má aj jednu z najnižších mier zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím v Únii.

(17)

Rast produktivity v Írsku ťahajú hlavne nadnárodné spoločnosti. Rozdiel vo výsledkoch produktivity medzi týmito firmami a pôvodnými podnikmi v Írsku — najmä malými a strednými podnikmi — sa zvyšuje. Vysoká medzinárodná mobilita niektorých nadnárodných spoločností a súčasná neistota môžu v dlhodobom horizonte ohroziť udržateľnosť a odolnosť írskeho hospodárstva. Z nedávneho výskumu vyplynulo, že firmy v írskom vlastníctve len obmedzene využívajú účinky presahovania a výhody z hľadiska rastu produktivity, inovačnej a vývoznej výkonnosti z činností nadnárodných spoločností v Írsku. Írske podniky, ktoré vyvíjajú úsilie v oblasti výskumu a vývoja, však účinky presahovania z nadnárodných spoločností využívať dokážu. Stimuly verejného sektora na uskutočňovanie výskumu a vývoja a zvyšovanie dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov pre írske malé a stredné podniky by podporili rozšírenie nových technológií v týchto podnikoch. Ako opakovane uvádza Írska národná rada pre konkurencieschopnosť, zabezpečenie konkurencieschopnosti írskych firiem si okrem iného vyžaduje najmä obmedzenie rastu určitých vstupov a nákladov na právne služby. Prekážky na trhu s právnymi službami aj naďalej predstavujú výzvu, pretože obmedzujú hospodársku súťaž a zvyšujú náklady príjemcov týchto služieb. Ovplyvňujú najmä malé podniky, keďže zvyšujú náklady na súdne spory. Ešte sa nezaviedli žiadne vykonávacie právne predpisy nového zákona o regulácii právnych služieb. Verejné konzultácie, ktoré sú predpokladom vykonávacích právnych predpisov, sa značne oneskorujú.

(18)

Aj keď je finančný sektor Írska na ceste k trvalému oživeniu, problémy z minulosti stále vytvárajú určité obmedzenia. Hoci Írsko úspešne pokračovalo v znižovaní objemu nesplácaných úverov, ich pomer k celkovým hrubým úverom (11,2 % v septembri 2017) aj naďalej patrí medzi najvyššie v Únii. Previs dlhu, koncentrácia trhu a zvýšená neistota v niektorých vyvážajúcich sektoroch negatívne ovplyvňujú dopyt malých a stredných podnikov, ktorý zostáva utlmený. Je veľmi dôležité znížiť dlhodobé nedoplatky, pričom tie z nich, ktoré boli splatné pred viac než dvoma rokmi, predstavujú približne 60 % celkových omeškaných hypotekárnych úverov v roku 2017. Znižovanie dlhodobých nedoplatkov by tiež mohlo pomôcť riešiť problém previsu dlhu, ktorý znižuje motiváciu podnikov, a najmä malých a stredných podnikov, produktívnejšie využívať úvery. Hoci Centrálna banka Írska vo svojej správe o nedoplatkoch na hypotekárnych úveroch a zhabanom majetku za štvrtý štvrťrok 2017, pokiaľ ide o nehnuteľnosti určené na bývanie, konštatovala, že približne v prípade 87 % reštrukturalizovaných hypoték sa dohodnuté podmienky plnia, zdôraznila, že reštrukturalizácie zahŕňajúce dočasné zníženie platieb sú obzvlášť náchylné na opakujúcu sa platobnú neschopnosť. Životaschopnosť zhabania majetku a odpisov ako krajnej možnosti by sa mohla zlepšiť a doplniť silným rámcom ochrany spotrebiteľa, ktorým by sa ochránil pozitívny vývoj predaja úverov na sekundárnom trhu, ako aj trvácnosť riešení v oblasti reštrukturalizácie úverov.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Írska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Írsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1).

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 3.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Španielsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Španielsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Španielsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Španielsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Španielska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Súčasťou správy bolo aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli uverejnené takisto 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Španielsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Slabým miestom s cezhraničným dosahom je aj naďalej predovšetkým vysoký objem vonkajšieho a vnútorného dlhu vo verejnom aj v súkromnom sektore v kontexte vysokej nezamestnanosti. Pokračuje obnova vonkajšej rovnováhy vďaka prebytkom bežného účtu, ktoré krajina zaznamenáva od roku 2013 a ktoré sa opierajú o štrukturálne zlepšenia výkonnosti obchodu. Čisté zahraničné záväzky však zostávajú vysoké. Takisto pokračuje znižovanie dlhu súkromného sektora, ktoré je podporované priaznivými podmienkami rastu. Potreba znižovať pákový efekt však pretrváva. Zdravší finančný sektor podporuje hospodársku činnosť. Napriek silnému rastu nominálneho HDP sa dlh ako podiel na HDP znižuje iba pomaly. Miera nezamestnanosti sa ďalej rýchlo znižuje, no stále zostáva veľmi vysoká, pričom vysoký stupeň segmentácie pracovného trhu práce bráni rýchlejšiemu rastu produktivity práce. Po tom, ako si krajina v rokoch 2012 až 2015 udržiavala vysoké tempo reforiem, sa pokrok pri vykonávaní odporúčaní spomalil. Súčasná hospodárska situácia je príležitosťou na realizovanie zostávajúcich reformných potrieb s cieľom zvýšiť odolnosť a zrýchliť rast španielskeho hospodárstva.

(4)

Španielsko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. V programe stability na rok 2018 Španielsko plánuje napraviť nadmerný deficit do roku 2018, čo je v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/984, ktorým sa Španielsko upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na nápravu situácie nadmerného deficitu (5). Saldo verejných financií sa má podľa plánov naďalej zlepšovať a v roku 2021 dosiahnuť prebytok 0,1 % HDP. Program stability na rok 2018 obsahuje všetky opatrenia, ktoré boli súčasťou návrhu zákona o rozpočte predloženom parlamentu 3. apríla 2018, ako aj ďalšie opatrenia ohlásené koncom apríla 2018. Dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa v časovom rámci programu stability na rok 2018 neplánuje. Podľa programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa v roku 2018 zníži na úroveň 97,0 %, v roku 2019 na úroveň 95,2 % a v roku 2021 dosiahne úroveň 89,1 %. Makroekonomické predpoklady programu stability na rok 2018 sú realistické. Vo všeobecnosti sa pri plánovanom dosiahnutí cieľov celkového deficitu i naďalej vychádza z pozitívneho hospodárskeho výhľadu a z toho, že rast výdavkov verejnej správy bude nižší ako rast nominálneho HDP. Riziká, ktoré ohrozujú dosiahnutie fiškálnych cieľov, súvisia s vyšším rastom príjmov a miernejšími zvýšeniami výdavkov než sa predpokladá v prognóze Komisie z jari 2018 a s možným výskytom ďalších podmienených záväzkov.

(5)

Rada rozhodnutím (EÚ) 2017/984 vyzvala Španielsko, aby do roku 2018 odstránilo nadmerný deficit a konkrétne, aby znížilo deficit verejných financií v roku 2016 na úroveň 4,6 % HDP, v roku 2017 na úroveň 3,1 % HDP a v roku 2018 na úroveň 2,2 % HDP. Zlepšenie salda verejných financií sa podľa aktualizovanej prognózy Komisie z jari 2016 považovalo za úpravu zodpovedajúcu zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP v roku 2016 a jeho zlepšeniu o 0,5 % HDP v roku 2017 aj roku 2018. Španielsko dosiahlo v roku 2017 celkový deficit na úrovni 3,1 % HDP, v súlade s požiadavkou v rozhodnutí Rady (EÚ) 2017/984. Prognóza Komisie z jari 2018 predpovedá zníženie celkového deficitu v roku 2018 na úroveň 2,6 % HDP, čo je 0,4 % HDP nad úrovňou cieľa celkového deficitu stanoveného v programe stability na rok 2018 a cieľa stanoveného Radou. Prognóza Komisie z jari 2018 predpokladá v porovnaní s programom stability na rok 2018 nižší rast verejných príjmov a o niečo vyššie výdavky. V prognóze Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že v kontexte opatrení zvyšujúcich deficit, ktoré sú súčasťou návrhu rozpočtového zákona na rok 2018 predloženého parlamentu 3. apríla 2018, sa štrukturálne saldo v roku 2018 zhorší o 0,3 % HDP a v roku 2019 sa len mierne zlepší. Fiškálne úsilie na rok 2018 a ani kumulované úsilie za roky 2016 – 2018 sa preto podľa očakávaní nezaistí. Hospodársky rast síce podporuje znižovanie deficitu, no nevyužíva sa na štrukturálne posilnenie verejných financií. Komisia preto vo svojom stanovisku k aktualizovanému návrhu rozpočtového plánu Španielska na rok 2018 konštatuje, že plán je vo všeobecnosti v súlade s ustanoveniami Paktu rastu a stability, keďže v prognóze Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že dôjde k včasnej náprave nadmerného deficitu. Plán je však podľa nej expanzívny.

(6)

Ak by sa v roku 2019 dosiahla včasná a trvalá náprava nadmerného deficitu, Španielsko by podliehalo preventívnej časti Paktu stability a rastu a prechodnému dlhovému pravidlu. Vzhľadom na pomer španielskeho dlhu verejnej správy k HDP nad úrovňou 60 % a vzhľadom na predpokladanú kladnú produkčnú medzeru krajiny vo výške 2,3 % HDP by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2019 mala klesnúť aspoň o 0,3 %, čo na základe spoločne dohodnutej matice úprav požadovanej v Pakte stability a rastu zodpovedá štrukturálnej úprave 1,0 % HDP. Zároveň existujú náznaky, že nevyužitá kapacita v hospodárstve je podhodnotená. Španielsko v roku 2019 podľa očakávaní stále zaznamená jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Únii, čo bude podľa prognóz zmierňovať tlaky na zvyšovanie miezd, predovšetkým v súkromnom sektore. Na druhej sa strane sa očakáva, že inflácia zostane výrazne pod úrovňou 2 %. To poukazuje na ďalšiu stagnáciu trhu práce. Okrem toho možno konštatovať, že hoci hodnotenie realistickosti produkčnej medzery, ku ktorému dospela Komisia, neoznačuje odhady produkčnej medzery založené na spoločne dohodnutej metodike za nerealistické, indikuje pre Španielsko pomerne široké rozpätie realistických odhadov produkčnej medzery. Na tomto základe sa javí vhodné dosiahnuť ročnú štrukturálnu úpravu vo výške 0,65 % HDP, ktorá zodpovedá zníženiu čistých primárnych verejných výdavkov na úrovni 0,6 %. Podľa prognózy Komisie z jari 2018 hrozí pri nezmenených politikách v roku 2019 značná odchýlka od požadovanej fiškálnej úpravy. Španielsko navyše podľa prognózy v roku 2019 nesplní požiadavky prechodného dlhového pravidla. Rada celkovo zastáva názor, že Španielsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek a že počnúc rokom 2019 by sa mali prijať potrebné opatrenia na dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Bolo by obozretné využiť akékoľvek neočakávané zisky na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy.

(7)

Okrem toho v rozhodnutí (EÚ) 2017/984 Rada takisto vyzvala Španielsko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie svojho fiškálneho rámca s cieľom zvýšiť automatickosť mechanizmov na prevenciu a nápravu odchýlok od fiškálnych cieľov a posilniť prínos výdavkového pravidla stanoveného v zákone o stabilite pre fiškálnu konsolidáciu. Program stability na rok 2018 však neuvádza plány na posilnenie pravidla pre domáce výdavky. Neobsahuje ani opatrenia na posilnenie automatickosti mechanizmov na prevenciu a nápravu v príslušnom zákone. Rada takisto vyzvala Španielsko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie svojho politického rámca pre verejné obstarávanie. V novembri 2017 Španielsko dosiahlo pokrok prijatím nového zákona o verejných zákazkách. Táto nová legislatíva však môže zlepšiť efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania, len ak sa rýchlo a ambiciózne implementuje zriadením novej štruktúry riadenia a zavedením lepších kontrolných mechanizmov obstarávacích postupov na všetkých úrovniach verejnej správy. Konkrétne by sa v pripravovanej národnej stratégii v oblasti verejného obstarávania mali špecifikovať kontroly ex-ante a ex-post, ktoré by tieto nové štruktúry mali vykonávať. V júni 2017 vláda poverila nezávislý fiškálny orgán, aby vykonal preskúmanie výdavkov zamerané na vybrané verejné dotácie. Komisia monitoruje vykonávanie tohto preskúmania, ktoré sa má dokončiť začiatkom roka 2019.

(8)

Španielsko 27. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(9)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (7) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(10)

Zamestnanosť v Španielsku ďalej rástla solídnym tempom, podporovaná účinkami minulých reforiem trhu práce a zmierňovaním rastu miezd. Miera nezamestnanosti naďalej klesá, no zostáva výrazne nad úrovňami tejto krajiny spred krízy a radí sa medzi najvyššie v Únii. Dôsledkom toho je značný nevyužitý potenciál zručností, predovšetkým v prípade mladých nezamestnaných ľudí. Podiel nezamestnaných osôb, ktoré sú bez práce rok alebo dlhšie, síce klesá, ale stále predstavuje 44,5 % všetkých nezamestnaných. Španielsko prijalo súbor politických iniciatív, ktorých cieľom je rozšíriť individuálnu podporu aj na dlhodobo nezamestnaných a pomôcť mladým ľuďom vstúpiť na trh práce a zlepšiť svoju zamestnateľnosť, a to najmä zvýšením počtu príjemcov záruky pre mladých. Účinnosť týchto opatrení závisí aj od kapacity regionálnych verejných služieb zamestnanosti a sociálnych služieb na poskytovanie individualizovanej podpory pre uchádzačov o zamestnanie, pričom táto kapacita sa zvyšuje len pomaly. Priestor na zlepšenie treba hľadať aj v intenzívnejšej spolupráci so zamestnávateľmi, najmä zvýšením percentuálneho podielu voľných miest sprostredkúvaných službami zamestnanosti a lepším profilovaním uchádzačov a ich spájaním s potrebami zamestnávateľov. Zároveň by sa nemalo poľavovať v úsilí o koordináciu služieb zamestnanosti so sociálnymi službami, ktoré v roku 2017 zaznamenalo istý pokrok.

(11)

Podiel zamestnancov s dočasnými pracovnými zmluvami patrí medzi najvyššie v Únii a poväčšine sa týka mladých a nízkokvalifikovaných pracovníkov. Dočasné zmluvy majú často krátkodobý charakter a len zriedka slúžia ako odrazový mostík k trvalej zmluve. Ich rozšírené používanie, a to aj v sektoroch s menšou mierou sezónnych alebo cyklických činností, môže brániť rýchlejšiemu rast produktivity a často sa spája s nižšími nárokmi na sociálne dávky a vyšším rizikom chudoby. Hoci sa zmluvy na neurčitý čas ako percentuálny podiel z čistého rastu zamestnanosti za posledné dva roky zvýšili, treba prijať ďalšie opatrenia na podnecovanie prechodu od dočasných zmlúv na zmluvy trvalé. Systém náborových stimulov je stále roztrieštený a nie je účinne zameraný na podporu zamestnávania na neurčitý čas. Španielsko prijalo plán na zníženie využívania zmlúv na dobu určitú vo verejnom sektore, ale jeho vykonávanie je len na začiatku a musí sa zrýchliť, aby sa dosiahol 8 % cieľ stanovený pre rok 2019. Väčšia kapacita a účinnosť inšpektorátov práce v boji proti zneužívaniu dočasných pracovných zmlúv viedli k tomu, že rastúci počet týchto zmlúv sa mení na trvalé zmluvy. Nezdá sa však, že by to zamestnávateľov odrádzalo od ich ďalšieho širokého využívania. Okrúhly stôl tripartity zriadený začiatkom roku 2017, aby rokoval o kvalite zamestnanosti, zatiaľ nepredložil konkrétne návrhy. Zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politiky sa v poslednom čase zvýšilo, ale stále existuje priestor na ďalšie zlepšenie.

(12)

Hospodársky rast a vytváranie pracovných miest pomáhajú znižovať podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ktorý je však stále nad priemerom Únie, ako aj príjmovú nerovnosť. Chudoba zamestnaných osôb je problémom najmä v domácnostiach, ktorých členovia majú dočasné zmluvy alebo čiastočné úväzky. Miera chudoby detí sa síce znižuje, no stále je veľmi vysoká. Vplyv sociálnych transferov s výnimkou starobných dôchodkov na znižovanie chudoby je pod priemerom Únie a ďalej sa znižuje. Schémy garantovaného minimálneho príjmu sú poznačené značnými rozdielmi, pokiaľ ide o podmienky prístupu v jednotlivých regiónoch, a roztrieštenosťou viacerých celoštátnych schém, ktoré sa zameriavajú na rozličné skupiny uchádzačov o prácu a ktoré spravujú rozličné administratívne orgány. V dôsledku toho mnoho ľudí v núdzi nedostáva podporu. Podľa nedávnej štúdie, v ktorej sa posudzuje účinnosť celoštátnych a regionálnych schém garantovaného minimálneho príjmu, sa zatiaľ nedohodol žiadny akčný plán. Zavedenie systému univerzálnej sociálnej karty by malo sprehľadniť poskytnuté sociálne dávky a podporiť účasť na súvisiacich aktivačných opatreniach, aj keď priamo nepovedie k riešeniu nedostatkov existujúcich schém. Účinnosť rodinných dávok je takisto nízka a ich pokrytie je nerovnomerné. Španielsky dôchodkový systém zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní kvality života starších ľudí, v dôsledku čoho im hrozí výrazne nižšie riziko chudoby než mladým generáciám. Súčasné starobné dôchodky v pomere k mzdám patria medzi najvyššie v Únii. Prognózy v nadchádzajúcej správe o starnutí obyvateľstva a správe o primeranosti dôchodkov (8) z roku 2018 naznačujú, že reformy z rokov 2011 a 2013 pomohli v dlhodobom horizonte zaistiť udržateľnosť a relatívnu primeranosť dôchodkov. Zvýšenia dôchodkov a odklad zavedenia koeficientu pre udržateľnosť dôchodkov navrhnuté v procese prijímania návrhu rozpočtu na rok 2018 však vyvolávajú pochybnosti o odhodlaní uskutočniť tieto reformy. Zároveň neriešia hlavný problém adekvátnosti príjmov budúcich dôchodcov, ktorý je spojený skôr s vysokou nezamestnanosťou a segmentáciou na trhu práce.

(13)

Odstránením nedostatkov v inovačnej kapacite španielskych firiem by sa zvýšila ich produktivita. Výsledky v oblasti inovácií a rast produktivity sú brzdené pretrvávajúcim útlmom investícií do vývoja a výskumu, v dôsledku čoho je dosiahnutie 2 % cieľa intenzity výskumu a vývoja v rámci stratégie Európa 2020 veľmi nepravdepodobné. Tento trend je umocnený nízkou a klesajúcou mierou plnenia verejného rozpočtu v oblasti výskumu a vývoja. Aj keď sa riadenie celoštátnej politiky výskumu a inovácii zjednodušuje, čiastočne vďaka novej štátnej agentúre pre výskum, koordinácia celoštátnych a regionálnych úrovní pri vypracúvaní, vykonávaní a hodnotení politiky naďalej zaostáva. Vytvorením hodnotiacej kultúry zameranej na systematické posudzovanie účinnosti podporných programov a politík by sa umožnilo získavanie poznatkov v rámci tejto politiky a vznikli by synergie naprieč úrovňami verejnej správy.

(14)

Slabú inovačnú kapacitu španielskych firiem možno vysvetliť aj nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý má nepriaznivý vplyv na dlhodobý potenciál rastu produktivity. Nedostatočná a privysoká kvalifikácia v zamestnaní sú v Španielsku rozšíreným javom. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je výrazne nad priemerom Únie, aj keď tu došlo k značnému zlepšeniu. Tento ukazovateľ, ako aj výsledky vzdelávania sa do veľkej miery líšia od regiónu k regiónu a môžu ovplyvniť rovnosť príležitostí. Programy, ktoré sa na tieto rozdiely cielene zameriavali, mali doposiaľ len malý účinok. Národný sociálny a politický pakt pre vzdelávanie, zameraný na hĺbkovú reformu vzdelávacieho systému, je stále len vo fáze rokovaní. Medzičasom treba podporovať profesijný rozvoj učiteľov obmedzovaním dočasných pracovných zmlúv a navýšením zdrojov na odbornú prípravu. Zároveň platí, že najmä absolventi terciárneho vzdelávania majú ťažkosti nájsť si adekvátne a stabilné uplatnenie na trhu práce. Väčšia spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi by mohla mladým absolventom uľahčiť štart na trhu práce a firmám by poskytla zručnosti, ktoré potrebujú na zvýšenie svojej inovačnej kapacity. V tejto súvislosti sa konštatuje, že návrh novej národnej digitálnej stratégie počíta s potrebou zlepšiť digitálne zručnosti. Výzvou budú nízke počty špecialistov v oblasti informačných a telekomunikačných technológií, ako aj propagovanie úlohy vzdelávacieho systému pri posilňovaní digitálnych zručností. Rekvalifikácia pracovníkov v oblasti digitálnych zručností by zároveň španielskym spoločnostiam umožnila udržať si konkurencieschopnosť v čoraz digitálnejšej ekonomike.

(15)

Regulačné rozdiely v podnikateľskom prostredí takisto zohrávajú úlohu pri neustále nízkom raste produktivity. V súčasnej situácii regulačné rozdiely a obmedzenia v podnikateľskom prostredí prispievajú k udržiavaniu vysokých marží, znižovaniu geografickej mobility spoločností a pracovníkov a k spomaľovaniu rastu produktivity. Zákon o jednote trhu, ktorý mal riešiť tento problém, sa implementoval iba sčasti. Treba zlepšiť monitorovanie vykonávania tohto zákona na regionálnej a miestnej úrovni a posilniť úlohu odvetvových konferencií. Tento zákon zaviedol zásadu, že ak podniky spĺňajú určité požiadavky v jednej časti územia, umožní im to pôsobiť na celom území. Ústavný súd vo viacerých rozsudkoch uverejnených v roku 2017 dospel k záveru, že táto zásada neplatí, ak neexistujú spoločné alebo rovnocenné minimálne normy pre prístup k určitej hospodárskej činnosti alebo k jej výkonu. Vo svetle týchto rozsudkov by zavedenie konzistentných spoločných alebo rovnocenných noriem na celom území mohlo pomôcť naplniť ciele uvedeného zákona. Okrem toho by sa mala zlepšiť aj spolupráca medzi rôznymi úrovňami verejnej správy vo všetkých fázach vykonávania tohto zákona s cieľom účinnejšie riešiť nepriaznivé účinky roztrieštenosti na podniky. Výbor pre lepšiu reguláciu, ktorý bol zriadený, aby sa zaistil súlad právnych predpisov s acquis Únie v oblasti služieb, by mal svoju činnosť urýchliť. Obmedzenia týkajúce sa určitých regulovaných povolaní, ako sú stavební inžinieri a architekti, sa zdôrazňovali aj v balíku o službách prijatom v januári 2017, no doposiaľ sa neprijali žiadne konkrétne opatrenia na ich riešenie.

(16)

Vo všeobecnosti sa konštatuje, že skvalitnenie inštitúcií by mohlo zvýšiť dôveru v španielske hospodárstvo a znásobiť prínosy opatrení prijatých na zvýšenie rastu produktivity. K pokroku došlo v otázke transparentnosti financovania politických strán a v oblasti zverejňovania majetkov a konfliktov záujmu. Podnikateľskému prostrediu prospel aj pokrok v boji proti korupcii, aj keď obavy v tejto oblasti pretrvávajú. Vnímanie nezávislosti súdneho systému medzi občanmi a podnikmi sa takisto zlepšilo. Prebiehajú snahy o ďalšie zefektívnenie súdneho systému a malo by sa v tom pokračovať. Hoci došlo v tejto širokej oblasti k určitému pokroku, výzvou naďalej zostáva budovanie dôvery v inštitúcie na všetkých úrovniach verejnej správy.

(17)

Ďalšie posilnenie dopravnej, energetickej a vodnej infraštruktúry by bolo prospešné pre územnú súdržnosť, lepšie začlenenie do spoločného trhu a rast produktivity. Pri cezhraničných dopravných a energetických prepojeniach, ako aj v oblasti vodnej infraštruktúry sa prejavujú investičné medzery. Zlepšiť by sa mohlo aj využívanie osobnej a nákladnej železničnej infraštruktúry. Rozličné rozchody koľají v Španielsku, Portugalsku a Francúzsku predstavujú zásadnú prekážku lepšej železničnej prepojenosti, aj keď nedávno dokončené úseky využívajú štandardný rozchod, ktorý prevláda v medzinárodnej doprave. Nedostatky existujú aj v prepojeniach nákladnej železničnej prepravy medzi hlavnými prístavmi na atlantickom a stredozemnom pobreží a priemyselnými oblasťami vo vnútrozemí. Nedostatočná prepojenosť zároveň bráni užšej integrácii do trhov Únie s elektrinou a plynom. Potrebné sú ďalšie investície do infraštruktúry vodného hospodárstva, napríklad na čistenie odpadovej vody, zníženie únikov v rámci vodovodných sietí a na zlepšenie dodávok vody. Pre Španielsko by to znamenalo environmentálne, hospodárske a spoločenské prínosy.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Španielska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Španielsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Španielsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (9) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 3,

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásil Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala aj správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Francúzsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o Francúzsku na rok 2018 bola uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Francúzska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Správa obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že vo Francúzsku existujú makroekonomické nerovnováhy. V súvislosti s nízkym rastom produktivity sa za slabé miesta považuje najmä vysoký verejný dlh a nízka dynamika konkurencieschopnosti. Riziko nepriaznivých účinkov na francúzske hospodárstvo, ako aj riziko negatívnych účinkov presahovania na hospodársku a menovú úniu, je vzhľadom na jeho veľkosť obzvlášť veľké.

(4)

Francúzsko 25. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Po včasnej a trvalej náprave nadmerného deficitu a po prijatí rozhodnutia Rady (EÚ) 2018/924 (6), ktorým sa zrušuje postup pri nadmernom deficite, sa na Francúzsko vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vo svojom programe stability na rok 2018 vláda plánuje postupné zlepšovanie salda verejných financií z úrovne – 2,6 % HDP v roku 2017 na + 0,3 % HDP v roku 2022. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP, sa neplánuje dosiahnuť počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje program stability na rok 2018. Podľa programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP klesne z 97,0 % v roku 2017 na 89,2 % v roku 2022. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň neboli úplne konkretizované opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových hodnôt deficitu od roku 2019.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Francúzsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych (7) verejných výdavkov v roku 2018 nepresiahne 1,2 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,6 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Po tom, ako Komisia pri príprave svojho stanoviska k návrhu rozpočtového plánu Francúzska na rok 2018 posúdila mieru oživenia vo Francúzsku a náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti, dospela k záveru, že v tomto ohľade netreba zohľadniť žiadne ďalšie prvky. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2018.

(8)

Keďže pomer verejného dlhu Francúzska k HDP sa nachádza nad úrovňou 60 % HDP a plánovaná produkčná medzera je na úrovni 0,6 %, nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov by nemala v roku 2019 presiahnuť 1,4 % v súlade so štrukturálnou úpravou vo výške 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požiadaviek Paktu stability a rastu. Podľa prognózy Komisie z jari 2018 by sa Francúzsko za predpokladu nezmenenej politiky vystavilo riziku značnej odchýlky od uvedenej požiadavky v roku 2019 a za roky 2018 a 2019 posudzované spoločne. Prima facie sa nepredpokladá, že Francúzsko v rokoch 2018 a 2019 dodrží prechodné dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Bolo by obozretné, keby sa všetky neočakávané zisky použili na ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu k HDP.

(9)

Úroveň verejných výdavkov vo Francúzsku je najvyššia v Únii. Podľa prognóz má pomer výdavkov v roku 2018 dosiahnuť úroveň 56,0 % HDP, čo je o 10,6 percentuálneho bodu viac než priemer Únie. Napriek tomu, že konsolidačná stratégia v uplynulých rokoch ťažila najmä z klesajúcich úrokových sadzieb a zo škrtov v oblasti verejných investícií, je iba málo pravdepodobné, že prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami pretrvá aj v strednodobom horizonte, a škrty v oblasti produktívnych investícií by mohli ohroziť budúci hospodársky potenciál. Preskúmavanie výdavkov od roku 2014 neprinieslo žiadne významnejšie úspory a zvýšenie efektívnosti bolo obmedzené, keďže chýbali primerané nadväzné opatrenia a vyvodzovanie politickej zodpovednosti nebolo dostatočné. Od poslednej stratégie preskúmavania výdavkov sa upustilo a bude nahradená programom opatrení pre verejný sektor do roku 2022 (Action Publique 2022), ktorého zásady sú stanovené v mandáte udelenom vládou v októbri 2017. Výbor programu opatrení pre verejný sektor do roku 2022 (Comité Action Publique 2022) má za úlohu do leta 2018 vypracovať správu a zanalyzovať, aké opatrenia treba prijať. Doteraz však neboli navrhnuté žiadne jasne vymedzené opatrenia a nové úspory v tomto rámci možno očakávať až od roku 2020. Rýchle zavedenie opatrení zameraných na úsporu výdavkov by prispelo k úsiliu, ktoré sa vyvíja na riešenie súčasných potrieb fiškálnej konsolidácie v krátkodobom až strednodobom horizonte.

(10)

Vo Francúzsku v súčasnosti súbežne existuje 37 rôznych dôchodkových systémov. Zahŕňajú rôzne skupiny pracovníkov a fungujú podľa odlišných pravidiel. Postupné zjednocovanie pravidiel by zlepšilo transparentnosť systému, zvýšilo medzigeneračnú spravodlivosť a uľahčilo mobilitu pracovnej sily. Harmonizácia pravidiel výpočtu by takisto prispela k lepšej kontrole verejných výdavkov. Hoci sa očakáva, že sa vďaka doteraz prijatým dôchodkovým reformám zníži pomer verejných výdavkov na dôchodky v dlhodobom horizonte, jednoduchší a efektívnejší dôchodkový systém by priniesol ďalšie úspory a pomohol by zmierniť riziká ohrozujúce udržateľnosť verejných financií v strednodobom horizonte. Podľa nedávnej štúdie nadácie pre výskum verejnej správy a verejných politík (La Fondation pour la recherche sur les administrations et les politiques publiques – iFRAP) by zosúladenie rôznych dôchodkových systémov vo verejnom a súkromnom sektore mohlo do roku 2022 priniesť úspory vo verejných výdavkoch vo výške viac než 5 miliárd EUR.

(11)

Miera nezamestnanosti klesla z 10,4 % v roku 2015 na 9,4 % v roku 2017 a predpokladá sa, že v nadchádzajúcich rokoch bude ďalej klesať, pričom miera zamestnanosti sa v roku 2017 zvýšila na 70,6 %. Podmienky na trhu práce v prípade mladých ľudí, nízkokvalifikovaných pracovníkov a osôb s migrantským pôvodom (prvej a druhej generácie) sú však aj naďalej pomerne zložité. V roku 2017 bolo zamestnaných len 55,6 % osôb narodených mimo EÚ (vo veku 20 – 64 rokov), čo je o 17,0 percentuálneho bodu menej ako v prípade obyvateľov narodených vo Francúzsku. Obyvatelia z najchudobnejších oblastí (Quartiers de la politique de la ville) vrátane osôb s migrantským pôvodom naďalej čelia ťažkostiam na trhu práce. Napriek politickým opatreniam je vplyv sociálno-ekonomického zázemia a migrantského pôvodu na výsledky v oblasti vzdelávania pomerne vysoký a brzdí integráciu na trhu práce. Existujú dôkazy aj o diskriminačných praktikách na trhu práce. Účinné aktívne politiky na podporu zamestnanosti vrátane jazykovej prípravy, intenzívneho pracovného poradenstva a pomoci pri nábore pracovníkov, ako aj dôraznejšie opatrenia proti diskriminačným praktikám sú kľúčom k presadzovaniu rovnakých príležitostí na trhu práce.

(12)

Zákon z roku 2016 o práci, modernizácii sociálneho dialógu a zabezpečení profesijných dráh je zacielený na zlepšenie schopnosti podnikov prispôsobiť sa hospodárskym cyklom a na zníženie podielu pracovníkov s dočasnými pracovnými zmluvami. Hoci sa viac ľudí prijíma do zamestnania s trvalou pracovnou zmluvou, segmentácia trhu práce zostáva aj naďalej problematická a mal by sa podporovať prechod na formy zamestnania s trvalou pracovnou zmluvou. V tejto súvislosti je dôležité, aby sa dokončilo vykonávanie prebiehajúceho ambiciózneho programu reforiem, ktorý zahŕňa nedávno prijatú reformu pracovného práva, plánovanú revíziu systému dávok v nezamestnanosti a reformu systému odborného vzdelávania a prípravy vrátane učňovského vzdelávania.

(13)

Postupným zavádzaním opatrení na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia sa zlepšila od roku 2013 nákladová konkurencieschopnosť Francúzska, avšak straty nahromadené v minulosti sa ešte nepodarilo úplne nahradiť. Sadzby príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie vyjadrené ako podiel celkových nákladov práce patrili v roku 2016 vo Francúzsku medzi najvyššie v celej Únii. Očakáva sa, že existujúce politické opatrenia na zníženie nákladov práce, by sa mali od roku 2019 naďalej konsolidovať a posilňovať vzhľadom na oznámený prechod od daňovej úľavy pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť (CICE) na všeobecné zníženie sociálnych príspevkov zamestnávateľov a vzhľadom na zavedenie ďalších úľav v prípade nižších miezd s cieľom podporiť zamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

(14)

Od roku 2013 sa minimálna mzda vo Francúzsku vyvíjala v súlade s pravidlom indexácie bez toho, aby dochádzalo k zvyšovaniu ad hoc. V dôsledku toho rástla pomalšie ako referenčné mzdy (1,23 % v roku 2017 v porovnaní s 1,31 % v prípade priemernej mzdy) vzhľadom na nízku mieru inflácie a tlmený rast miezd. Zatiaľ čo v medzinárodnom meradle je minimálna mzda v porovnaní s priemernou mzdou vysoká, náklady práce pri minimálnej mzde podstatne klesli vďaka zníženiu príspevkov na sociálne zabezpečenie. Takéto zníženia budú čoraz intenzívnejšie a od roku 2019 sa zmenia na trvalé. Hoci je indexácia minimálnej mzdy dôležitá z hľadiska zachovania kúpnej sily pracovníkov, súčasný mechanizmus (ktorý je v Únii jedinečný) by mohol obmedziť schopnosť upravovať mzdy v závislosti od meniacich sa podmienok, čo by mohlo mať negatívne dôsledky pre konkurencieschopnosť. Skupina nezávislých odborníkov každoročne posudzuje minimálnu mzdu a poskytuje nezáväzné stanoviská k jej vývoju. V roku 2017 skupina odporučila, aby sa uskutočnila revízia pravidla indexácie, napríklad tak, že sa jeho uplatňovanie obmedzí iba na inflačnú indexáciu.

(15)

V súčasnosti platný počiatočný systém odborného vzdelávania a prípravy dostatočne nepodporuje integráciu na trhu práce, a to najmä preto, že podstatná časť študentov sa orientuje na povolania s obmedzenými vyhliadkami na zamestnanie. Francúzski študenti odborného vzdelávania a prípravy navyše dosahujú oveľa slabšie študijné výsledky v porovnaní s priemerom Únie, zatiaľ čo vo všeobecnom vzdelávaní sú výsledky oveľa lepšie. V tejto súvislosti je dôležité prijať opatrenia na zlepšovanie učňovského vzdelávania, ktoré je spojené s lepšími vyhliadkami na zamestnanie, ako aj opatrenia na zlepšenie školských výsledkov, vďaka čomu sa podporí zamestnanosť mladých ľudí a rovnosť príležitostí. Popritom je dôležité aj to, aby sa zlepšil prístup ku kontinuálnej odbornej príprave pre nízkokvalifikovaných pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a aby sa podporovalo dosiahnutie vyššej kvalifikácie pomocou náležitého poradenstva v otázkach odbornej prípravy. Vzhľadom na uvedené výzvy, a najmä na potrebu zlepšiť riadenie systému, zabezpečiť relevantnosť pre trh práce, kvalitu odbornej prípravy, ako aj prístup k nej, a zaistiť zmeny postavenia na trhu práce vláda 27. apríla 2018 predložila návrh zákona o reforme učňovskej prípravy a systému kontinuálneho odborného vzdelávania a prípravy. V národnom programe reforiem na rok 2018 sa okrem toho potvrdzuje zámer zrealizovať investičný plán na podporu zručností vo výške 14 miliárd EUR a otvára sa cesta pre doplnkovú reformu počiatočného odborného vzdelávania v školskom prostredí.

(16)

V systéme sociálnej ochrany sa celkovo dosahujú dobré výsledky. Nerovnosť v príjmoch po uskutočnení transferov sa pohybuje pod priemerom Únie a počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením zostáva napriek nedávnemu zvýšeniu pomerne nízky. Niektoré skupiny, najmä rodiny s jedným rodičom, ľudia nenarodení v Únii a ľudia žijúci v znevýhodnených mestských oblastiach, sú však vystavené vyššiemu riziku chudoby. Prístup k primeranému bývaniu pre ľudí žijúcich v chudobe je aj naďalej znepokojujúci. Napriek nedávnym zlepšeniam trpia niektoré oblasti nedostatkom sociálneho bývania.

(17)

Napriek prebiehajúcim reformám zameraným na zníženie daňového zaťaženia podnikov a na podporu produktívnych investícií sa francúzsky daňový systém aj naďalej vyznačuje tým, že je veľmi zložitý, a charakterizujú ho daňové výdavky, neefektívnosť daní a dane z výroby, ktoré tvoria prekážky pre dobre fungujúce podnikateľské prostredie. Vysoký počet daňových výdavkov (daňové úvery, oslobodenia od dane, daňové úľavy) predstavuje dodatočnú záťaž pre podniky (a predovšetkým MSP), ktorá sa prejavuje zvýšenými nákladmi na dodržiavanie predpisov a neistotou. Zároveň tak daňovej správe vznikajú dodatočné náklady na kontrolu. Podľa zákona o rozpočte na rok 2018 sa daňové výdavky budú naďalej zvyšovať z hľadiska počtu aj hodnoty a v roku 2018 dosiahnu 99,8 miliardy EUR (4,2 % HDP) v porovnaní s 93 miliardami EUR v roku 2017. Okrem toho sa zistilo, že existuje asi 192 daní, ktoré prinášajú nízke príjmy (menej ako 150 miliónov EUR ročne), ale iba veľmi málo z nich bolo od roku 2014 odstránených (8). Nakoniec možno konštatovať, že Francúzsko má veľmi vysoké dane z výroby v Únii (9) (3,1 % HDP v roku 2016), ktoré pozostávajú hlavne z daní z kapitálu a práce, ktoré musia podniky povinne odvádzať, ak začnú vyvíjať výrobnú činnosť a bez ohľadu na ich hospodársku výkonnosť.

(18)

Trhové služby predstavovali v roku 2016 viac ako 50 % pridanej hodnoty, 40 % zamestnanosti a 20 % pridanej hodnoty spracovateľského priemyslu v oblasti vývozu. Napriek tomu, že hospodárska súťaž na trhu služieb ovplyvňuje celé hospodárstvo, ešte stále ju brzdia regulačné požiadavky a administratívne zaťaženie, ktoré bránia aj schopnosti podnikov rásť. Pokiaľ budú reformy v oblasti služieb dostatočne ambiciózne a zrealizujú sa kompletne, mohli by mať zásadný pozitívny hospodársky vplyv. Pri určovaní priorít reformného úsilia je dôležité zohľadniť hospodársky význam a výkonnosť jednotlivých pododvetví služieb. Prístup založený na ukazovateľoch, ktorý sa používa na identifikáciu prioritných reforiem v sektore služieb, poukazuje na celý rad služieb poskytovaných pre podniky (architektonické a inžinierske činnosti, právne a účtovnícke činnosti, administratívne a podporné služby), maloobchod, ubytovacie a stravovacie služby a zdravotníctvo. Pokiaľ ide o špecifickú oblasť odborných služieb, zákon o raste, činnosti a rovnakých hospodárskych príležitostiach (ďalej len „Macronov zákon“) zo 6. augusta 2015 zmiernil obmedzenia v menšom počte povolaní, a najmä v právnických povolaniach. V oblasti odborných služieb zostáva priestor pre ďalšie reformy. Ďalšie reformy by sa mohli zamerať na konkrétne obmedzenia vstupu na trh a výkonu povolania [ide napríklad o vyhradené činnosti, obmedzenia hlasovacích práv, obmedzenia podielového vlastníctva, multidisciplinárne obmedzenia a obmedzenia počtu (numerus clausus)], ktoré sa považujú za neprimerané. Reformy zamerané na riešenie kľúčových prekážok rastu podnikov by mohli zahŕňať odstránenie účinku limitných hodnôt, ktoré sa ukladajú v právnych predpisoch v súvislosti s kritériami pre veľkosť podniku, a zníženie administratívneho zaťaženia podnikov. Lepšie pokrytie Francúzska rýchlym širokopásmovým pripojením by takisto prispelo k zvýšeniu jeho schopnosti využívať prínosy digitálneho hospodárstva.

(19)

Výsledky Francúzska v oblasti inovácií sú podľa európskeho prehľadu výsledkov inovácie aj naďalej pod úrovňou výsledkov krajín Únie s vedúcim postavením v oblasti inovácií, a to napriek relatívne vysokej úrovni verejnej podpory. Dosahovanie lepších výsledkov v oblasti inovácie by sa stimulovalo najmä zlepšením efektívnosti systémov verejnej podpory vrátane daňovej úľavy pre výskum a rozvoj (Crédit d'Impôt Recherche). V tejto súvislosti sa výsledky prebiehajúcich hodnotení musia využiť na účely vylepšenia koncepcie verejnej podpory určenej pre inovácie. Výmena poznatkov medzi verejným výskumom a podnikmi zostáva aj naďalej problematická, čo obmedzuje komerčné využívanie výsledkov výskumu. Francúzsko dosahuje v porovnaní s ostatnými krajinami Únie slabé výsledky v oblasti spoločných publikácií verejného a súkromného sektora a v oblasti verejného výskumu a vývoja financovaného podnikmi. Existuje určitý potenciál na posilnenie mechanizmov prenosu poznatkov medzi akademickou obcou a priemyslom prostredníctvom zjednodušenia výskumu uskutočňovaného v partnerskej spolupráci a prostredníctvom stimulovania mobility výskumných pracovníkov.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (10) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1).

(22)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 3.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Chorvátsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Chorvátsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Chorvátska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Chorvátsku stále existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy, hoci dochádza k ich znižovaniu. Zraniteľnosť súvisí so stále vysokým verejným, súkromným a zahraničným dlhom, ktoré sú všetky denominované v zahraničnej mene. Objem nesplácaných úverov je naďalej vysoký, najmä v prípade nefinančných korporácií. Potenciálny rast Chorvátska naďalej nepostačuje na to, aby sa mohla uskutočniť trvalá úprava, a celkovo sa dosiahol malý pokrok pri vykonávaní politických opatrení, ktorých cieľom je riešiť chronicky nízku mieru využitia pracovnej sily a pomalý rast produktivity. Reštriktívne podnikateľské prostredie je naďalej prekážkou konkurencieschopnosti a investícií a fragmentácia verejnej správy nepriaznivo vplýva na efektívnosť verejných služieb.

(3)

Chorvátsko 26. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. V článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) sa stanovuje, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Chorvátsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. V konvergenčnom programe na rok 2018 sa pri východisku celkového prebytku verejných financií vo výške 0,8 % HDP v roku 2017 plánuje pokles celkového salda na deficitnú úroveň 0,5 % HDP v roku 2018 a potom postupné zlepšovanie na prebytkovú úroveň 0,5 % HDP v roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1,75 % HDP, sa podľa plánov bude naďalej nadmerne dosahovať počas celého programového obdobia. Na základe konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 78,0 % HDP v roku 2017 na 75,1 % HDP v roku 2018 a do roku 2021 bude ďalej klesať až na úroveň 65,9 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Plánované rozpočtové ciele sa však javia ako opatrné. V prognóze Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že celkové saldo verejných financií zostane v roku 2018 na úrovni 0,7 % HDP a v roku 2019 na úrovni 0,8 % HDP.

(6)

Rada 11. júla 2017 Chorvátsku odporučila zotrvať v roku 2018 na úrovni jeho strednodobého rozpočtového cieľa. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo bude na úrovni – 0,3 % HDP v roku 2018 a – 0,6 % HDP v roku 2019, a tak zostane nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Chorvátsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2018 aj 2019. Rada celkovo zastáva názor, že Chorvátsko podľa predpokladov v rokoch 2018 a 2019 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(7)

Plánované prijatie kľúčových právnych predpisov na zlepšenie fiškálneho rámca Chorvátska sa veľmi oneskoruje. Numerické fiškálne pravidlo je v dôsledku chýb vo svojom návrhu pri plánovaní fiškálnej politiky neúčinné a postavenie Komisie pre fiškálnu politiku ako nezávislého orgánu je stále slabé. V dôsledku stále vysokej úrovne verejného dlhu a vystavenia menovým rizikám sú pre Chorvátsko naďalej zásadné správne postupy riadenia dlhu. Funkcia riadenia dlhu sa v roku 2017 posilnila a bola vypracovaná stratégia riadenia dlhu, ktorá sa musí pravidelne aktualizovať. Zavedenie už uzákonenej dane z nehnuteľnosti sa odložilo bez uvedenia toho, či a kedy sa bude implementovať. V dôsledku toho Chorvátsko disponuje len malou časťou príjmov z periodických daní z nehnuteľného majetku. Periodická daň z nehnuteľností by vytvorila priestor na zlepšenie celkovo priaznivého nastavenia výberu príjmov pre rast a zároveň by sa zabezpečil stabilný a predvídateľný zdroj príjmov pre subjekty miestnej samosprávy.

(8)

Trh práce v Chorvátsku sa v roku 2017 naďalej zotavoval. Miera zamestnanosti a miera účasti na trhu práce je napriek tomu naďalej výrazne pod priemerom Únie, čo brzdí potenciálny rast. V súčasnosti je zákonný vek odchodu do dôchodku 62 rokov u žien a 65 rokov u mužov. Zbližovanie a zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku prebieha pomaly, pričom obe pohlavia majú dosiahnuť stanovenú vekovú hranicu odchodu do dôchodku 67 rokov až v roku 2038. Starší pracovníci okrem toho môžu využiť viaceré spôsoby predčasného odchodu do dôchodku a súčasťou dôchodkového systému je niekoľko osobitných dôchodkových plánov, ktoré poskytujú priaznivejšie podmienky odchodu do dôchodku. Úlohy žien v oblasti starostlivosti ešte viac prispievajú k ich nízkej miere účasti na trhu práce. Dôsledkom výsledného nízkeho priemerného trvania produktívneho veku je nízka primeranosť súčasných a budúcich dôchodkov a riziká chudoby v starobe. Oznámené opatrenia s cieľom podporiť dlhší produktívny vek neboli zatiaľ uskutočnené.

(9)

Hoci v Chorvátsku existuje štruktúra sociálneho dialógu, skutočná spolupráca medzi orgánmi a zainteresovanými stranami v procese prípravy politiky je nevýrazná a zväčša sa obmedzuje na poskytovanie písomnej spätnej väzby k opatreniam navrhnutým vládou. Roztrieštenosť odborových zväzov navyše obmedzuje ich schopnosť zapájať sa do sociálneho dialógu.

(10)

Napriek nedávnym zlepšeniam je podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou alebo sociálnym vylúčením naďalej vysoký, pričom všetky regióny sa vyznačujú citeľnými územnými rozdielmi. Týka sa to obzvlášť starších osôb, nízkokvalifikovaných pracovníkov a osôb s postihnutím. Systém sociálnej ochrany vykazuje nedostatky, pokiaľ ide o účinnosť a spravodlivosť. Sociálne dávky majú len obmedzenú schopnosť znižovať chudobu. Nedostatok koordinácie medzi inštitúciami a nižšia fiškálna kapacita chudobnejších subjektov miestnej samosprávy má za následok nerovnomerné poskytovanie sociálnych dávok.

(11)

Chorvátsko sa nachádza pod priemerom Únie, pokiaľ ide o investície do vzdelania, vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve, základné zručnosti, dosiahnutý stupeň terciárneho vzdelania a relevantnosť odborného vzdelávania a odbornej prípravy v rámci vzdelávania pre trh práce. Chorvátsko začalo s uskutočňovaním viacerých reforiem vytýčených v stratégii v oblasti vzdelávania, vedy a technológií. Ak sa reforma učebných plánov uskutoční v plnom rozsahu a v súlade s ostatnými opatreniami stratégie, pravdepodobne pozitívne ovplyvní kvalitu vzdelávania v Chorvátsku. Relevantnosť programov odborného vzdelávania a odbornej prípravy pre trh práce sa zdá obmedzená, o čom svedčí to, že viac než polovica evidovaných nezamestnaných osôb absolvovala odborné vzdelávanie alebo prípravu. V záujme presnejšej identifikácie potrieb týkajúcich sa zručností treba zlepšiť koordináciu medzi verejnými orgánmi a zamestnávateľmi. Systém vzdelávania dospelých, ktorého cieľom je pomôcť pri začlenení sa na trhu práce, sa vyznačuje veľkým počtom poskytovateľov nerovnomerne umiestnených naprieč krajinou a vzdelávacími programami, ktoré nie sú správne hodnotené. Účasť na vzdelávaní dospelých a vzdelávacích programoch ponúkaných ako súčasť opatrení aktívnej politiky trhu práce je na kriticky nízkej úrovni.

(12)

Územná roztrieštenosť verejnej správy Chorvátska a nejednotné rozdelenie právomocí medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy nepriaznivo vplýva na efektívnosť poskytovania verejných služieb a verejných výdavkov. Mnohým malým subjektom miestnej správy chýbajú primerané finančné a administratívne kapacity na vykonávanie decentralizovaných úloh. Ukazovatele efektívnosti verejnej správy ukazujú, že jej výkonnosť je pod priemerom Únie, čo bráni koncipovaniu a vykonávaniu verejných politík a efektívnejšiemu využívaniu európskych štrukturálnych a investičných fondov. Opäť došlo k odkladu plánovaného zníženia počtu miestnych pobočiek orgánov ústrednej správy a zefektívnenia systému štátnych agentúr. Nedostatok koherentnosti medzi rámcami na stanovovanie miezd vo verejnej správe a verejných službách bráni rovnakému zaobchádzaniu a sťažuje vládnu kontrolu nad mzdami vo verejnom sektore. Plánované právne predpisy, ktoré ich majú zharmonizovať, boli opäť odložené na polovicu roka 2018. Orgány prijali prvé kroky na integráciu určitých úloh medzi nemocnicami s cieľom zvýšiť efektívnosť poskytovania služieb a zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti. Neúčinný model financovania systému zdravotnej starostlivosti však vedie k hromadeniu dlhov, najmä v prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(13)

Podniky vlastnené štátom predstavujú naďalej veľkú časť ekonomiky. Opatrenia na zlepšenie ich riadenia sa uskutočňujú pomalým tempom a ich činnosť sa naďalej vyznačuje nízkou produktivitou a ziskovosťou. Prijali sa nové právne predpisy, ktorými sa upravuje správa štátnych aktív a nakladanie s nimi.

(14)

V novembri 2017 sa vykonalo nezávislé posúdenie kvality aktív Chorvátskej banky pre obnovu a rozvoj. Vzhľadom na dôležitosť banky pri vykonávaní finančných nástrojov Únie a Investičného plánu pre Európu, ako aj jej čoraz častejšie poskytovanie priamych úverov by sa mali zistenia preskúmania použiť na posilnenie dozorného a regulačného rámca a riadenia banky.

(15)

Podnikateľské prostredie naďalej trpí v dôsledku administratívneho zaťaženia a parafiškálnych poplatkov. Znižovanie administratívneho zaťaženia pokračuje plynulo, ale pomalým tempom. Zníženia parafiškálnych poplatkov boli obmedzené a transparentnosť je na nízkej úrovni, keďže sa nevykonali ani pravidelné aktualizácie registrov ani posúdenia vplyvu plánovaných znížení.

(16)

Aby sa splnili ciele stratégie boja proti korupcii na roky 2015 – 2020, treba v plnom rozsahu uskutočniť akčný plán v oblasti boja proti korupcii na roky 2017 – 2018. Ďalšie zlepšenie si vyžaduje niekoľko hlavných prvkov, a to najmä zverejňovanie informácií o aktívach a konfliktoch záujmov, zvyšovanie informovanosti o spôsoboch oznamovania korupcie informátormi a účinná kontrola rizík vo verejnom obstarávaní, ktoré je naďalej náchylné na korupciu vzhľadom na veľký podiel interného obstarávania subjektmi vo vlastníctve štátu.

(17)

Hospodársku súťaž brzdia reštriktívne právne predpisy týkajúce sa trhov s výrobkami a službami, a najmä vysoký počet nadmerne regulovaných povolaní. V dôsledku silného odporu záujmových skupín uvoľňovanie regulácie pokračuje pomalým tempom.

(18)

Zdĺhavé súdne konania a obrovský počet nevyriešených prípadov naďalej nepriaznivo vplývajú na kvalitu a efektívnosť justičného systému, a tým aj podnikateľského prostredia. Pozorované zníženie počtu nevyriešených prípadov bolo predovšetkým dôsledkom skôr nižšieho počtu nových prípadov než rýchlejšieho riešenia prípadov. Napriek zlepšeniam sa nedostatočne využíva elektronická komunikácia v súdnych konaniach a insolvenčných konaniach.

(19)

V rámci svojej stratégie pre inteligentnú špecializáciu Chorvátsko vyvíja určité cielené úsilie o reformu národného systému pre vedu a inovácie. Zdá sa, že plnenie politických úloh na podporu vedy a inovácií nie je koordinované, čo oslabuje uskutočňovanie politickej stratégie. Rovnako sa aj hlavné univerzity vyznačujú vysokou roztrieštenosťou riadiacich štruktúr a nepružnými administratívnymi pravidlami. Spolupráca medzi výskumnými inštitúciami a podnikateľským sektorom je nedostatočná. Nevykonáva sa systematické monitorovanie a hodnotenie vplyvu zavedených politík v oblasti výskumu a inovácií, čo bráni stanoveniu správnych priorít. Systému terciárneho vzdelávania by prospeli stimuly, ktoré podporujú jeho kvalitu a relevantnosť pre trh práce.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Chorvátska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Chorvátsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Chorvátsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a zastáva názor (5), že Chorvátsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(22)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a konvergenčný program na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4.

1.

2.

3.

4.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Taliansko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Taliansko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 4.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Taliansko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Taliansko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Talianska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Taliansku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Najmä vysoký verejný dlh a dlhotrvajúca slabá dynamika produktivity so sebou prinášajú cezhraničné riziká, a to v kontexte vysokého, hoci znižujúceho sa objemu nesplácaných úverov a vysokej, i keď znižujúcej sa nezamestnanosti. Vzhľadom na veľkosť talianskeho hospodárstva a jeho cezhraničný význam je obzvlášť dôležitá potreba prijať opatrenia na zníženie rizika nepriaznivých účinkov na talianske hospodárstvo a hospodársku a menovú úniu.

(4)

Taliansko predložilo 16. mája 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. V článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) sa stanovuje, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Taliansko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Program stability na rok 2018, ktorý predložila odchádzajúca vláda, je založený na scenári vývoja, ktorý vychádza z predpokladu nezmenených právnych predpisov. Talianske orgány predpokladajú, že sa celkový deficit zlepší z úrovne 2,3 % HDP v roku 2017 na úroveň 1,6 % v roku 2018 a 0,8 % v roku 2019, pričom do roku 2020 počítajú s celkovo vyrovnanou rozpočtovou pozíciou. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa dosiahne do roku 2020, pričom sa udrží aj v roku 2021, zatiaľ čo prepočítané (6) štrukturálne saldo poukazuje v oboch rokoch na nízky štrukturálny deficit (0,2 % HDP). Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa po nepatrnom znížení v roku 2017 (na 131,8 % HDP z úrovne 132,0 % v roku 2016) podľa predpokladov programu stability na rok 2018 zníži v tomto roku o jeden percentuálny bod na 130,8 %, pričom v roku 2021 dosiahne úroveň 122,0 % aj vďaka predpokladaným príjmom z privatizácie v objeme 0,3 % ročne v období 2018 – 2020. Privatizačné ciele sa však v posledných rokoch neplnili dostatočne. Na základe predpokladu nezmenených politík sa v prognóze Komisie z jari 2018 očakáva nižší rast reálneho HDP a vyšší deficit v roku 2019, než sa uvádza v programe stability na rok 2018. Do prognózy Komisie v skutočnosti nie je zahrnuté zvýšenie sadzby DPH (0,7 % HDP), ktoré už bolo legislatívne upravené ako „ochranná doložka“ na dosiahnutie rozpočtových cieľov v roku 2019.

(7)

V dôsledku toho, že Taliansko na prvý pohľad nedodržalo dlhové pravidlo v rokoch 2016 a 2017, Komisia 23. mája 2018 vydala správu, ktorú vypracovala v súlade s článkom 126 ods. 3 ZFEÚ. Po posúdení všetkých relevantných faktorov sa v správe dospelo k záveru, že dlhové kritérium vymedzené v zmluve a v nariadení Rady (ES) č. 1467/97 (7) by sa malo považovať za v súčasnosti splnené a že začatie postupu pri nadmernom deficite nie je odôvodnené, a to najmä so zreteľom na to, že Taliansko v roku 2017 splnilo ex-post preventívnu časť paktu. Komisia opätovne posúdi jeho splnenie na základe údajov ex-post za rok 2018, ktoré sa majú oznámiť na jar 2019.

(8)

V programe stability na rok 2018 sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov a ochrany pred seizmickými rizikami na rozpočet je značný a uvádzajú sa v ňom dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie dosiahli oprávnené dodatočné výdavky v roku 2017 úroveň 0,16 % HDP, pokiaľ ide o výnimočný prílev utečencov, a úroveň 0,19 % HDP, pokiaľ ide o ochranu pred seizmickými rizikami. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov a seizmické riziká sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Talianska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2017 znížila s cieľom zohľadniť tieto dodatočné náklady.

(9)

Rada 11. júla 2017 odporučila Taliansku, aby zabezpečilo nominálnu mieru zníženia čistých primárnych verejných výdavkov (8) v roku 2018 najmenej o 0,2 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,6 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Po tom, ako Komisia pri príprave svojho stanoviska k návrhu rozpočtového plánu Talianska na rok 2018 posúdila mieru oživenia v Taliansku a náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti, sa pre rok 2018 vyžaduje fiškálne štrukturálne úsilie najmenej 0,3 % HDP bez akejkoľvek dodatočnej prípustnej odchýlky počas jedného roka. Zodpovedá to nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov, ktoré nepresahujú 0,5 %. Vzhľadom na celkové posúdenie vychádzajúce z prognózy Komisie z jari 2018 existuje riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018.

(10)

Vzhľadom na pomer dlhu verejnej správy k HDP Talianska nad úrovňou 60 % a vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru krajiny vo výške 0,5 % v roku 2019 by nominálna miera rastu bez čistých primárnych verejných výdavkov nemala presiahnuť 0,1 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,6 % HDP na základe matice úprav požadovanej v Pakte stability a rastu. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2019 a v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spoločne riziko značnej odchýlky od tejto požiadavky. Taliansko na prvý pohľad podľa prognózy nesplní dlhové pravidlo v roku 2018 ani 2019. Vysoký pomer dlhu k HDP v prípade Talianska na úrovni približne 130 % HDP navyše znamená, že rozsiahle zdroje sú vyčleňované na pokrytie nákladov na dlhovú službu, a to na úkor položiek, ktoré výraznejšie podporujú rast, vrátane vzdelávania, inovácií a infraštruktúry. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dodržiavali ustanovenia Paktu stability a rastu. Bolo by obozretné využiť akékoľvek neočakávané zisky na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy.

(11)

Výdavky Talianska na starobné dôchodky, ktoré sú približne na úrovni 15 % HDP, patria v súčasnosti medzi najvyššie v Únii. Skryté záväzky vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva boli obmedzené minulými dôchodkovými reformami, ktorými sa zlepšila dlhodobá udržateľnosť Talianska aj postupným prispôsobovaním veku odchodu do dôchodku strednej dĺžke života. V rozpočte na rok 2017 aj 2018 sa však nachádzali ustanovenia, ktoré čiastočne zvrátili uvedené reformy. Podiel obyvateľstva vo veku nad 65 rokov je v Taliansku vyšší než priemer Únie. Predpokladá sa, že sa časom ešte zväčší, a zhorší sa tak index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky Talianska. Preto sa v strednodobom časovom horizonte predpokladá zvýšenie výdavkov na dôchodky. Veľký podiel starobných dôchodkov na verejných výdavkoch takisto obmedzuje iné sociálne výdavky vrátane boja proti chudobe a výdavkové položky na posilnenie rastu ako vzdelávanie, ktorého podiel na výdavkoch od začiatku tisícročia klesá. Pri dodržiavaní zásady spravodlivosti a úmernosti by sa značné úspory mohli dosiahnuť intervenciou v oblasti vysokých dôchodkových nárokov, ktoré nezodpovedajú príspevkom.

(12)

Daňový systém Talianska veľmi negatívne vplýva na kapitál a prácu, čo má nepriaznivý účinok na hospodársky rast. Napriek nedávnemu rozšíreniu cielených daňových stimulov je daňové zaťaženie produkčných faktorov naďalej jedno z najvyšších v Únii, čo odrádza od investovania a zamestnávania. Existuje priestor na jeho zníženie bez vplyvu na rozpočet tak, že sa prejde na základy dane menej škodlivé pre rast, ako sú napríklad nehnuteľnosti a spotreba. V roku 2015 došlo k zrušeniu periodickej dane z nehnuteľností v prípade prvej obytnej nehnuteľnosti aj v prípade majetnejších domácností. Okrem toho sú katastrálne hodnoty nehnuteľností značne neaktuálne a reforma na ich zosúladenie so súčasnými trhovými hodnotami sa ešte neuskutočnila. Existuje obzvlášť vysoký počet a veľkosť daňových výdavkov, a to najmä v prípade znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty. Ich zjednodušenie bolo opäť odložené napriek tomu, že sa to vyžaduje vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Takisto existuje priestor na zníženie zaťaženia podnikov a domácností plniacich si daňové povinnosti zjednodušením daňového kódexu a zvýšením všeobecnej úrovne daňovej disciplíny. Pozitívnym krokom týmto smerom je rozšírenie povinnej elektronickej fakturácie na všetky transakcie v súkromnom sektore od roku 2019. Zvýšili sa však zákonné hranice pre platby v hotovosti, čo by mohlo odradiť od používania elektronických platieb, ktorých povinná povaha môže zlepšiť daňovú disciplínu. Národný štatistický úrad Talianska odhaduje, že tieňová ekonomika predstavovala v roku 2015 približne 12,6 % HDP, ale na riešenie tohto problému sa neplánujú žiadne strategické opatrenia. Približne 15,9 % celkovej zamestnanosti je čiastočne alebo úplne neevidovanej, pričom v niektorých odvetviach je to takmer 50 %.

(13)

Počas krízy prudko poklesli investície a doteraz sa nevrátili na svoju úroveň z roku 2007. Úroveň investícií je napriek zvýšeniu v roku 2017 v porovnaní s inými krajinami Únie stále nízka. Obzvlášť nízke boli súkromné investície, ktorých výšku brzdili štrukturálne faktory. Medzi ne patrí menej priaznivé podnikateľské prostredie, finančné obmedzenia v súvislosti s nedostatočne rozvinutými kapitálovými trhmi, oslabené bankové úvery a nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov, okrem iného aj v dôsledku úniku mozgov a obmedzeného celoživotného vzdelávania. Nehmotné aktíva, ako je výskum a vývoj, inovácie a odborná príprava pracovníkov, majú zásadný význam pre rast produktivity a hospodársky rast a pomocou nich možno vysvetliť rozdiely v produktivite medzi jednotlivými krajinami. Investície do takýchto aktív sú však naďalej pod priemerom Únie. Je to dôsledkom veľkého počtu mikropodnikov, chýbajúcej špecializácie v odvetviach intenzívne využívajúcich poznatky v Taliansku, obmedzenej digitalizácie a obmedzených digitálnych zručností. Zároveň sa znížili celkové verejné výdavky na výskum a vývoj. Financovanie malých a stredných podnikov je naďalej výrazne závislé od bankového sektora a napriek historicky najnižším úrovniam nákladov na financovanie úverov je ich poskytovanie naďalej utlmené. Takisto existujú veľké regionálne rozdiely, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja, zavádzanie nedávnych politických stimulov pre inovatívne podniky a kvalitu vzdelávania. Na základe aktuálneho hodnotenia výsledkov rôznych priemyselných opatrení zavedených v rámci iniciatív „Financovanie rastu“ a „Priemysel/podnikanie 4.0“ by bolo vhodné vytvoriť dlhodobý politický rámec na zachovanie investícií, ktoré dokážu posilniť rôzne faktory podporujúce inováciu, ako je napríklad dostupnosť úverov, silná výskumná základňa, vysokoškolské vzdelávanie a vhodné zručnosti. Takisto by bolo vhodné zvážiť existujúce rozdiely v priemyselných a vzdelávacích systémoch medzi regiónmi.

(14)

Efektívnosť justičného systému Talianska sa v posledných rokoch zvýšila len nepatrne, pričom dĺžka súdnych konaní, najmä na vyšších stupňoch, naďalej vyvoláva obavy. Napríklad v roku 2016 bol čas potrebný na vyriešenie občianskoprávnych a obchodnoprávnych konaní naďalej jedným z najvyšších v Únii na všetkých stupňoch. Počet nevyriešených konaní na kasačnom súde (Corte suprema di Cassazione) sa ďalej zvyšoval a v počte na obyvateľa zostáva jedným z najvyšších v Únii. Taliansky parlament už dva roky rokuje o významnom vykonávacom právnom predpise na zjednodušenie civilných procesných pravidiel a zavedenie účinnejších odstrašujúcich prostriedkov proti podávaniu kverulantských žalôb. Okrem toho sa spomedzi prijatých opatrení na obmedzenie súdnych sporov a posilnenie procesnej disciplíny nestalo zjednodušené súdne konanie (rito sommario) automatickým konaním na odvolacích súdoch, pričom na druhom stupni sa naďalej nekonzistentne a v obmedzenej miere používa filter na posúdenie neprípustnosti odvolaní, v dôsledku čoho sa nedosiahlo očakávané zníženie počtu nových prípadov. Naopak, počet nových občianskoprávnych vecí sa v roku 2016 zvýšil na prvom aj druhom stupni aj v dôsledku neustále sa zvyšujúceho podielu odvolaní. Zvyšujúci sa podiel kasačných odvolaní bol v roku 2016 označený za neprípustný, čím sa potvrdil nedávny vzostupný trend. Schopnosť kasačného súdu zaoberať sa novými prípadmi bola nepriaznivo ovplyvnená značným nárastom nových vecí, ktoré neboli trestného charakteru, pričom išlo najmä o daňové veci (a to by mohlo oslabiť jeho úlohu). Náležité posilnenie procesných pravidiel, a to aj proti zneužívaniu súdnych konaní, by takisto mohlo prispieť k spoľahlivému a efektívnemu výkonu spravodlivosti.

(15)

Pre talianske podnikateľské prostredie a verejné obstarávanie je korupcia naďalej jedným z hlavných problémov. Taliansko zlepšilo svoj rámec pre boj proti korupcii upravením inštitútu premlčania, rozšírením ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti na zamestnancov v súkromnom sektore a lepším zosúladením trestného činu korupcie medzi súkromnými stranami s medzinárodnými štandardami. Hoci sa prijatou reformou inštitútu premlčania nezastavuje premlčacia doba po odsúdení súdom prvého stupňa, ako odporučila Skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy, môže sa ňou obmedziť rozsah nečestných trestných konaní používaných právnikmi ako zdržovacia taktika na súdoch vyšších stupňov. Možno tak zmierniť pretrvávajúcu obavu, že dôjde k premlčaniu korupčných prípadov po odsúdení súdom prvého stupňa. Zvýšením efektívnosti trestnej justície by sa mohlo zlepšiť potláčanie korupcie. V roku 2014 Taliansko zaznamenalo najvyšší počet nových a nevyriešených trestných vecí na druhom a treťom stupni v Únii, aj v dôsledku jedného z najvyšších podielov kasačných odvolaní. Výsledkom toho sú jedny z najdlhších súdnych konaní. Poskytovaním stimulov pre zrýchlené konania a odrádzanie zneužívania súdnych konaní by pomohlo trestnej justícii a zvýšilo účinnosť boja proti korupcii. Okrem toho kľúčovú úlohu vo vykonávaní nového rámca pre boj proti korupcii zohráva národný protikorupčný úrad.

(16)

Zvýšenie kvality talianskej verejnej správy by malo pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a investície, ako aj schopnosť podnikov využívať príležitosti v oblasti inovácií. Z veľkých regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o ústretovosť orgánov verejnej správ k podnikom, vyplýva, že podnikatelia čelia pri podnikaní v určitých oblastiach väčším prekážkam. V roku 2015 bol prijatý komplexný vykonávací predpis na reformu verejnej správy, ktorý má potenciál zvýšiť jej efektívnosť v prospech hospodárstva. Do konca roka 2017 sa proces zavádzania reformy ukončil a teraz je potrebné, aby sa presadzovala, najmä v regiónoch s najhoršími výsledkami. Pokiaľ ide o podniky vo verejnom vlastníctve, cieľom reformy je zabezpečiť lepšie zosúladenie pravidiel, ktorými sa tieto podniky riadia, s pravidlami pre súkromné subjekty. Medzi deklarované ciele patrí: racionalizácia podnikov vo verejnom vlastníctve zlúčeniami, konsolidáciami neziskových podnikov a privatizáciami; zvýšenie efektívnosti zvyšných podnikov; a predchádzanie budúcemu rozrastaniu sa nedôležitých podnikov vo verejnom vlastníctve. Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov je presadzovanie nového rámca. Miestne verejné služby sú navyše chránené pred hospodárskou súťažou (už existujúcich na trhu a v snahe nových podnikov o získanie podielu trhu), čo vplýva na efektívnosť, kvalitu služieb a vedie k nespokojnosti spotrebiteľov. V reforme verejnej správy z roku 2015 sa takisto predpokladalo zavedenie nového rámca s cieľom zreformovať riadenie miestnych verejných služieb. Ústavný súd však v novembri 2016 vyhlásil postup na prijatie určitých legislatívnych dekrétov za protiústavný, a to aj dekrétu týkajúceho sa miestnych verejných služieb. Keďže konečný termín na prijatie dekrétu uplynul v novembri 2016, potrebná je nová legislatívna iniciatíva.

(17)

Zlepšením podnikateľského prostredia by sa uľahčilo podnikanie a súčasne by lepšie rámcové podmienky hospodárskej súťaže podporili efektívnejšie prideľovanie zdrojov a zvyšovanie produktivity. Každoročný zákon o hospodárskej súťaži z roku 2015 bol prijatý v auguste 2017 a treba ho riadne vykonávať. V niektorých sektoroch však pretrvávajú výrazné prekážky brániace hospodárskej súťaži, ako sú napríklad odborné služby, miestna verejná doprava, železnice a maloobchod. Na kvalitu služieb by pozitívne vplývalo zvýšenie konkurencie v postupoch udeľovania verejných zákaziek na poskytnutie služieb a povolení zaisťujúcich prístup k verejným statkom. V oblasti verejného obstarávania budú výhody nedávnej reformy závisieť od jej včasného dokončenia, konzistentného uplatňovania plánov v oblasti elektronického a hromadného obstarávania a skutočnej aktivácie ústredného orgánu pre verejné obstarávanie v oblasti koordinácie politík (Cabina di regia per gli appalti pubblici).

(18)

Po prijatí opatrení v roku 2017 s cieľom riešiť otázku viacerých slabších bánk sa dôvera trhov v talianske banky zvýšila. Vďaka zlepšeniu hospodárskej situácie a tlaku v oblasti dohľadu sa dosiahol pokrok v znížení objemu nesplácaných úverov, avšak objem úverov pochádzajúcich z minulosti je naďalej vysoký. Obmedzuje to ziskovosť bánk a ich schopnosť vnútorne vytvárať kapitál. V záujme ďalšieho posilnenia finančnej stability a úverovej expanzie do reálnej ekonomiky treba zachovať tempo likvidácie nesplácaných úverov, čo zahŕňa aj prehĺbenie sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi. Takisto by sa mala podporiť ďalšia reštrukturalizácia a konsolidácia súvah aj v prípade malých bánk a bánk druhej úrovne. Súčasťou toho je riešenie štrukturálne nízkej ziskovosti bánk znižovaním nákladov a optimalizáciou obchodných modelov.

(19)

Zatiaľ čo viaceré reformy podnikového riadenia už prebiehajú, plnou realizáciou reforiem veľkých družstevných a malých vzájomných bánk by sa podporilo celkové zdravie bankového sektora. Rámec pre platobnú neschopnosť a rámec pre zhabanie majetku naďalej v nedostatočnej miere podporujú rýchle vymáhanie a reštrukturalizáciu nesplácaných úverov. Okamžité prijatie a vykonávanie legislatívnych opatrení potrebných na reformu insolvenčného konania by pomohlo odstrániť štrukturálne nedostatky. Opatrenia, ktoré boli v roku 2016 prijaté na urýchlenie vymáhania kolaterálu bankami, sa ešte neuplatňujú. Rámec pre mimosúdne vymáhanie kolaterálu sa v prípade domácností ešte neuplatňuje v plnej miere a v prípade podnikov sa začal uplatňovať len nedávno.

(20)

Napriek dosiahnutému pokroku vďaka prijatiu viacerých politických opatrení v posledných rokoch je prístup k financovaniu naďalej dôležitou prekážkou brániacou investíciám a financovania rastu, najmä v prípade malých a stredných podnikov. Financovanie podnikov sa v prevažnej miere naďalej opiera o banky, pričom v porovnaní s ostatnými krajinami Únie je kapitálový trh nedostatočne rozvinutý. Podiel kapitálového financovania je v prípade malých a stredných podnikov v porovnaní s priemerom Únie obzvlášť malý. Zavedenie „odpočítateľnej položky pre vlastné imanie podnikov“ bolo významnou reformou, ale referenčná sadzba sa neskôr znížila, čo oslabilo jej priaznivý vplyv. V záujme podpory investícií a rastu by nevyhnutnou zložkou pri diverzifikácii zdrojov financovania podnikov bola podpora prístupu podnikov k trhovému financovaniu.

(21)

V posledných rokoch došlo k výraznej reforme inštitúcií trhu práce. Situácia na trhu práce sa naďalej zlepšuje, keďže počet zamestnaných osôb sa v roku 2017 zvýšil o 1,2 % na viac ako 23 miliónov osôb, čo je na úrovni pred vypuknutím krízy. Miera zamestnanosti (osôb vo veku 20 – 64 rokov) sa v poslednom roku zvýšila na viac než 62 %, aj keď zväčša v dôsledku pracovných miest na dobu určitú. Stále je však výrazne pod priemerom Únie. Miera nezamestnanosti klesla v roku 2017 na 11,2 %, ale celkový počet odpracovaných hodín je výrazne nižší než pred recesiou. Napriek zlepšeniu situácie je dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí naďalej vysoká, čo ohrozuje sociálnu súdržnosť a rast. Podiel mladých ľudí, ktorí v roku 2017 neboli zamestnaní, ani v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, predstavoval 20,1 % a naďalej patril k najvyšším v Únii, pričom medzi regiónmi pretrvávajú veľké rozdiely.

(22)

Vyjednávanie na podnikovej alebo územnej úrovni je naďalej obmedzené, aj v dôsledku toho, že v Taliansku prevládajú malé podniky. Môže brániť rýchlejšiemu prispôsobovaniu sa miezd miestnym ekonomickým podmienkam. Koncom februára 2018 podpísali Confindustria a tri veľké talianske odborové zväzy (Cgil, Cisl a Uil) rámcovú dohodu, v ktorej sa zdôraznila úloha druhostupňového vyjednávania zvýšením právnej istoty tak, že sa stanovili jasnejšie pravidlá zastupovania sociálnych partnerov pri rokovaniach. Hoci sa v roku 2017 zvýšili daňové zvýhodnenia v prípade zvyšovania miezd na základe produktivity stanovené z druhostupňových dohodách, ich účinnosť sa hodnotí ťažko. Napriek tomu, že celkový počet kolektívnych zmlúv je na vzostupe, hlavné odborové zväzy a združenia zamestnávateľov podpísali len ich malú časť.

(23)

Reforma aktívnych politík trhu práce vymedzená v zákone o zamestnanosti zaznamenala v roku 2017 nepatrný pokrok. Vzhľadom na zvýšenú pružnosť talianskeho trhu práce a zvyšujúci sa podiel zmlúv na dobu určitú zohráva odborná príprava a rekvalifikácia osobitne dôležitú úlohu. Hoci sa v novom zákone o rozpočte na rok 2018 regiónom pridelili dodatočné finančné a ľudské zdroje na verejné služby zamestnanosti, všeobecne záväzné normy poskytovania služieb sa ešte neuplatňujú a v službách zamestnanosti je nedostatok personálu, pričom im chýba primerané monitorovanie. Zvýšenie počtu zamestnancov a zabezpečenie, aby mali dostatočnú kvalifikáciu pre služby zamestnanosti a sociálne služby, je takisto nevyhnutné na správne vykonávanie programu boja proti chudobe zavedeného v roku 2018 a programu záruky pre mladých, ktorého cieľom je mladým ľuďom v núdzi včas poskytnúť primeranú ponuku zamestnania alebo odborného vzdelávania.

(24)

Hoci je účasť žien na trhu práce na vzostupe, je jedna z najnižších v Únii. Talianske orgány zatiaľ nezhodnotili vplyv nedávnych opatrení zameraných na poskytovanie hotovostných dávok pri narodení dieťaťa nezávisle od príjmov. Z dôkazov vyplýva, že tieto hotovostné prevody nemusia byť účinné pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce. Okrem toho je nepravdepodobné, že zvýšia pôrodnosť, ktorá v posledných 20 rokoch stagnuje na veľmi nízkych úrovniach. Chýba komplexná stratégia na zladenie rodinného a pracovného života. Tieto nedostatky sa prejavujú tak, že chýba koncepcia rodičovskej dovolenky založená na rovnováhe medzi ženami a mužmi, pružné formy organizácie práce a nedostatočná ponuka primeraných, cenovo dostupných a kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o deti a opatrovateľstva.

(25)

Zavedenie opatrení na pozdvihnutie ľudského kapitálu a zručností by pomohlo zvýšiť zamestnateľnosť a uspokojiť budúce potreby pracovného trhu. Celková kvalita vzdelávania v Taliansku sa zvyšuje, aj keď medzi jednotlivými regiónmi pretrvávajú veľké rozdiely. Podiel študentov, ktorí opúšťajú školu bez získania diplomu, je naďalej nad priemerom Únie, a to obzvlášť medzi študentmi narodenými v zahraničí (30,1 % v porovnaní s priemerom Únie 19,4 %). Vykonávanie školskej reformy vo všeobecnosti pokračuje a zlepšuje sa aj odborné vzdelávanie a príprava. Terciárne vzdelávanie, ktorého financovanie z verejných zdrojov je výrazne poddimenzované a predstavuje menej než 0,4 % HDP, sa vyznačuje vysokou mierou predčasného ukončenia štúdia a predlžovaním obdobia štúdia. V dôsledku toho je dosiahnutý stupeň vzdelania jeden z najnižších v Únii (26,9 % obyvateľstva vo veku 30 – 34 rokov). Hoci sa miera účasti na programoch vzdelávania dospelých zvyšuje, naďalej je jedna z najnižších v Únii, najmä v prípade dospelých osôb s nízkou kvalifikáciou. Mala by sa posilniť aktualizačná odborná príprava a rekvalifikácia a zamestnávatelia by mali byť zároveň motivovaní zabezpečiť svojim zamestnancom lepšie možnosti vzdelávania. Zásadný význam bude mať uskutočnenie komplexnej národnej „stratégie na podporu zručností“ začatej v októbri 2017.

(26)

Na rozdiel od trendu v Únii sa podiel ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia naďalej zvyšuje a v roku 2016 bol na úrovni 30 %, čo je výrazne nad priemerom Únie. Týka sa to najmä detí, dočasných pracovníkov a migrantov. Príjmová nerovnosť je vysoká a zvyšuje sa. V roku 2016 bol príjem najbohatších 20 % domácností 6,3-krát vyšší než najchudobnejších 20 % domácností. Tento pomer je dokonca väčší v prípade osôb v produktívnom veku, keďže distribučný vplyv dôchodkov v tom nie je zahrnutý. Zavedenie nového stáleho programu boja proti chudobe (Reddito di Inclusione) predstavuje v sociálnej politike veľký krok vpred. Očakáva sa, že tento program, ktorý bol navrhnutý ako univerzálny transfer pre osoby spĺňajúce určité podmienky chudoby, zvýši v súčasnosti nízky účinok sociálnych dávok na znižovanie chudoby. Program je založený na spoľahlivých mechanizmoch riadenia a bude predmetom sústavného hodnotenia. Čo je však dôležitejšie, počíta sa v ňom aj so značným posilnením sociálnych služieb krajiny trpiacich nedostatkom zamestnancov. V záujme hladkého uskutočnenia reformy bude mať zásadný význam užšia spolupráca medzi sociálnymi službami a verejnými službami zamestnanosti, ako aj pridelenie dostatočných zdrojov. Ako prvý krok k racionalizácii sociálnych výdavkov sa súčasťou programu stane bývalý systém pomoci v nezamestnanosti (ASDI). Taliansky systém zdravotnej starostlivosti poskytuje všeobecnú starostlivosť a celkovo je zdravie obyvateľstva na dobrej úrovni. Napriek tomu sú subjektívne neuspokojené potreby v prípade lekárskej starostlivosti vysoké, pričom medzi regiónmi naďalej pretrvávajú rozdiely v organizácii a kvalite poskytovania starostlivosti. Taliansko vyvinulo určité úsilie o zabezpečenie náležitého prístupu k zdravotnej starostlivosti, a to aj revíziou a rozšírením minimálneho zákonného balíka základných opatrovateľských služieb.

(27)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Talianska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Taliansku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Taliansku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(28)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (9) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(29)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4.

1.

2.

3.

4.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Cyprus určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) („odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Cyprus by ako členský štát, ktorého menou je euro, mal vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1, 3 a 5.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Cyprus uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Cyprus dosiahol pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Cypru pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že na Cypre existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Dôležité je najmä to, aby sa krajina zaoberala veľkými nerovnováhami vo forme previsu súkromného, verejného a vonkajšieho dlhu a vysokou úrovňou nesplácaných úverov.

(4)

Cyprus 19. apríla 2018 predložil národný program reforiem na rok 2018 a 30. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Cyprus v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Vo svojom programe stability na rok 2018 vláda plánuje v roku 2018 rozpočtový prebytok 1,7 % HDP v nominálnom vyjadrení a počas programového obdobia mierne pod 2,0 % HDP. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa plánuje dosiahnuť v priebehu rokov 2018 – 2021. Po tom, ako sa pomer verejného dlhu k HDP v roku 2017 znížil na približne 97,5 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2018 očakáva, že v roku 2018 sa zvýši na 105,6 % a potom bude plynulo klesať až na 88 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Riziká spojené s makroekonomickými predpokladmi prezentovanými v programe stability sú skôr spojené s menej priaznivým vývojom, čo súvisí hlavne s vysokým objemom nesplácaných úverov vo finančnom sektore.

(7)

Rada 11. júla 2017 Cypru odporučila zotrvať v roku 2018 na úrovni svojho strednodobého rozpočtového cieľa. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) o 1,9 % v roku 2018, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2018 prebytok vo výške 0,8 % HDP a v roku 2019 prebytok vo výške 0,5 % HDP, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Cyprus podľa prognózy splní prechodné dlhové pravidlo v roku 2018 a dlhové pravidlo v roku 2019. Rada celkovo zastáva názor, že Cyprus v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Vývoj v oblasti nákladov by sa zároveň mal v krátkodobom i strednodobom horizonte starostlivo monitorovať, najmä v nadväznosti na možné budúce riziká ohrozujúce stabilitu príjmov.

(8)

Napriek nedávnemu úsiliu v oblasti služieb elektronickej verejnej správy, kvality právnych predpisov a mobilite zamestnancov je neefektívnosť vo verejnej správe naďalej jedným z problémov, ktorý vplýva na podnikateľské prostredie. Doteraz neboli prijaté hlavné legislatívne návrhy na riešenie tejto otázky. Patria medzi návrhy právnych predpisov týkajúcich sa reformy verejnej správy a miestnych samospráv. Nedostatky v rámci riadenia subjektov vo vlastníctve štátu môžu uľahčiť hromadenie verejných podmienených záväzkov a brániť rozvinutiu investičných kapacít v takých kľúčových sieťových odvetviach, ako sú telekomunikácie a energetika. Významným faktorom fiškálnej konsolidácie na Cypre bolo obmedzenie mzdových nákladov vo verejnom sektore. Platnosť aktuálnej kolektívnej zmluvy obmedzujúcej zvyšovanie miezd vo verejnom sektore sa však skončí v roku 2018 a trvalejšie riešenie je zatiaľ v nedohľadne.

(9)

V decembri 2017 bola prijatá národná protikorupčná stratégia a akčný plán. Hoci existujúci protikorupčný orgán naďalej trpí nedostatkom zdrojov, vláda zvažuje zriadiť novú nezávislú agentúru. V súčasnosti parlament dôkladne skúma rôzne legislatívne iniciatívy, ako sú návrhy zákonov o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a ak budú prijaté, takisto pomôžu posilniť národný protikorupčný rámec.

(10)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu na rok 2018, zásadný význam pre to, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže medzi firmami, daňovníkom poskytlo spravodlivé zaobchádzanie a ochránili verejné financie, má boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Z vysokej úrovne dividend a úrokových platieb (ako percentuálneho podielu z HDP) vyplýva, že daňové predpisy Cypru využívajú spoločnosti, ktoré sa zapájajú do agresívneho daňového plánovania. Absencia zrážkových daní z odchádzajúcich dividend (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín), úrokov a vo viacerých prípadoch licenčných poplatkov v prospech rezidentov tretích krajín od spoločností so sídlom na Cypre môže v tomto prípade viesť k úplnému úniku týchto platieb zdaneniu, ak uvedené spoločnosti nie sú predmetom dane aj v prijímajúcej jurisdikcii. Absencia takýchto daní spolu s pravidlami daňového sídla pre podniky môžu uľahčiť agresívne daňové plánovanie. Hoci režimy odpočítania fiktívnych úrokov napomáhajú znížiť zvýhodňovanie dlhu pred kapitálovým financovaním, možno ich využiť aj na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ak sú pravidlá proti zneužívaniu neúčinné. Komisia berie na vedomie nedávno oznámené alebo prijaté pozitívne kroky (t. j. oznámené preskúmanie pravidiel daňového sídla pre podniky, plánované zmeny ustanovení o transferovom oceňovaní). Komisia bude na základe nedávnej korešpondencie pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám daňovníkov v oblasti agresívneho daňového plánovania.

(11)

Neefektívnosť justičného systému naďalej vplýva na vymáhateľnosť zmlúv a rýchle vyriešenie občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí. Zdĺhavé občianskoprávne konania a nedostatočné vykonávanie súdnych rozhodnutí oslabuje motiváciu bánk využívať rámce pre platobnú neschopnosť a zhabanie majetku na znižovanie objemu ich nesplácaných úverov. Začala sa uskutočňovať séria reforiem s cieľom riešiť najkritickejšie problémy v justičnom systéme, najmä nízky stupeň digitalizácie súdov a nedostatok celoživotného odborného vzdelávania sudcov.

(12)

Rámce pre platobnú neschopnosť a zhabanie majetku sa naďalej využívajú v obmedzenom rozsahu, čo oslabuje úsilie o zníženie objemu nesplácaných úverov. Bola vytvorená pracovná skupina zainteresovaných strán, aby preskúmala vykonávanie a uplatňovanie týchto rámcov. Na zníženie sklzu vo vydávaní listov vlastníctva boli prijaté určité administratívne opatrenia. Tento sklz je však naďalej veľký a stále chýba štrukturálne riešenie, ktorým by sa odstránili nedostatky v systéme pre transakcie s nehnuteľnosťami (t. j. vydávanie a prevod listov vlastníctva).

(13)

Najväčšou slabinou bankového sektora, ktorá vplýva na ponuku úverov, je vysoká úroveň nesplácaných úverov. Banky stále čelia prekážkam pri vymáhaní svojich pohľadávok od dlžníkov neplniacich si svoje záväzky a nedostatočná disciplína splácania záväzkov je naďalej problematická. V dôsledku reštrukturalizácie dlhu vo forme odpisov a výmenou dlhov za aktíva sa objem nesplácaných úverov v roku 2017 znížil, hoci nie vo všetkých bankách rovnako. Keďže opakované omeškania splácania úverov a opakovaná reštrukturalizácia úverov sú naďalej na vysokej úrovni a priama expozícia bánk voči trhu s nehnuteľnosťami sa zvyšuje, s udržateľnosťou plánov bánk na oddlženie sa naďalej spája neistota. So zreteľom na sociálne dôsledky pre zraniteľné skupiny a obozretne koncipované stimuly na posilnenie disciplíny splácania úverov tieto faktory poukazujú na potrebu rýchleho vykonávania komplexnejšej stratégie na urýchlenie očistenia súvah bánk. Ako nevyhnutné sa v rámci tejto stratégie javia legislatívne zmeny, ktoré umožnia účinnejšie vymáhanie pohľadávok a zjednodušia predaj úverov a ktoré sa budú týkať ochrany veriteľov a zavedenia elektronických aukcií. Navyše riadiace a administratívne kapacity dohľadu nad poistnými a dôchodkovými fondmi sú naďalej nedostatočné. Vláda má v úmysle v priebehu roku 2018 predložiť legislatívne návrhy, ktorých cieľom je vyriešiť túto otázku.

(14)

Vykonávaním akčného plánu pre rast sa dosiahol určitý pokrok v oblasti strategických investícií, podnikania a lepšej právnej regulácie. Niektoré dôležité reformy sa však nepohli z miesta, najmä pokiaľ ide o udeľovanie povolení pre investičné projekty. Hoci sa vďaka určitým vylepšeniam požiadaviek na kolaterál zlepšil prístup k financovaniu, naďalej je to zásadný problém, najmä pre malé a stredné podniky. Opatrenia finančnej podpory sú založené najmä na grantoch. Okrajový význam pre cyperské podniky majú alternatívne zdroje financovania, ako napríklad rizikový kapitál, financovanie z vlastného kapitálu a kolektívne financovanie. Privatizačné úsilie zamerané na prilákanie zahraničných investícií, ktoré by posilnili produktivitu, sa v mnohých prípadoch zastavilo a postupne napreduje len v malom počte privatizačných projektov (napr. prístav v Larnake).

(15)

Zamestnanosť je na vzostupe a nezamestnanosť rýchlo klesá, hoci medzi mladými a dlhodobo nezamestnanými je stále vysoká. Pokračuje sa v úsilí o zlepšenie administratívnych kapacít verejných služieb zamestnanosti. Problémom však naďalej zostáva poskytovanie služieb zamestnávateľom, zaistenie kategorizácie zákazníkov, individualizované vedenie a aktivácia vrátane prijímateľov garantovaného minimálneho príjmu. Podiel mladých ľudí (vo veku od 15 do 24 rokov), ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, je stále jeden z najvyšších v Únii. Opatrenia aktívnej pomoci a včasná individualizovaná pomoc mladým ľuďom sú obmedzené, ako potvrdzujú ich nízke počty v príslušných aktivačných programoch.

(16)

Pokročilo sa pri modernizácii vzdelávania, ale významné problémy pretrvávajú. K nedávnemu pozitívnemu vývoju patrí dôkladná revízia učebných plánov a zavedenie nového systému menovania učiteľov. Výdavky Cypru na vzdelávanie prevyšujú priemer Únie, čo dokazuje pevný záväzok voči vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu. Vzdelávacie výsledky sú však naďalej slabé a hoci je miera predčasného ukončenia školskej dochádzky výrazne pod priemerom Únie, značne sa zvýšila. Účasť na odbornom vzdelávaní a príprave je nízka, reforma systému hodnotenia učiteľov ešte nebola prijatá a vysoký podiel absolventov s terciárnym vzdelaním naďalej pracuje v zamestnaniach, ktoré si nevyhnutne nevyžadujú vysokoškolský titul.

(17)

Prijatím legislatívy, ktorou sa vytvoril nový národný systém zdravia, Cyprus dosiahol značný pokrok v oblasti zdravotnej starostlivosti. Cieľom nového systému je zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti, zaviesť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť, znížiť vysoký objem hotovostných platieb a zvýšiť efektívnosť poskytovania starostlivosti vo verejnom sektore. Pred tým, než sa systém stane v roku 2020 plne funkčný, bude treba vyriešiť hlavné problémy pri jeho zavádzaní a uspokojiť investičné potreby. Malo by sa pokračovať v úsilí o zabezpečenie proti možnému prekročeniu nákladov, modernizáciu a zefektívnenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane primárnej zdravotnej starostlivosti, a to zavedením elektronického zdravotníctva a vytvorením národnej liekovej agentúry. Vzhľadom na starnutie obyvateľstva je úroveň dlhodobej starostlivosti nízka a naďalej predstavuje problém.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Cypru, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Cypru v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Cypre, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability 2018 a dospela k názoru (7), že Cyprus podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 5.

1.

2.

3.

4.

5.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Lotyšsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Lotyšsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Lotyšsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Lotyšsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Lotyšska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Lotyšsko predložilo 11. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 16. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Lotyšsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje zhoršenie celkového salda z deficitu vo výške 0,5 % HDP v roku 2017 na deficit vo výške 0,9 % HDP v rokoch 2018 aj 2019 a následné zlepšenie na 0,4 % HDP v rokoch 2020 a 2021. Očakáva sa, že tento trend bude v súlade so strednodobým rozpočtovým cieľom, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, a s povolenými odchýlkami na základe ustanovení o dôchodkovej a štrukturálnej reforme sektora zdravotnej starostlivosti. Prepočítaný (6) deficit štrukturálneho salda sa podľa odhadov má zvýšiť z – 1,2 % HDP v roku 2017 na – 1,7 % HDP v roku 2018 a potom klesnúť na úroveň – 1,5 % HDP v roku 2019. Na základe programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 40,1 % v roku 2017 na 36 % HDP do roku 2021. Prognózy rastu HDP uvedené v programe stability na rok 2018 sa v porovnaní s prognózou Komisie zdajú byť výrazne optimistické na rok 2018 a realistické na rok 2019. Riziká ohrozujúce rozpočtovú pozíciu súvisia skôr s horším než očakávaným vývojom v dôsledku optimistickej predpovede výnosu opatrení na zlepšenie dodržiavania daňových predpisov.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Lotyšsku, aby dosiahlo svoj strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018 so zreteľom na úľavy spojené so zavádzaním reformy dôchodkového systému a štrukturálnych reforiem, na ktoré bola udelená dočasná odchýlka. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) o 6,0 % v roku 2018, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,3 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2018. Keďže bol však výsledok za rok 2017 oproti očakávaniu lepší, toto riziko môže byť v roku 2018 menšie. Nástroj hodnovernosti založený na prognóze Komisie z jari 2018 zároveň naznačuje vysoký stupeň neistoty, pokiaľ ide o odhad produkčnej medzery pre Lotyšsko na základe spoločnej metodiky. Ak sa to potvrdí, tieto faktory sa zohľadnia pri hodnotení ex post za rok 2018 v jari 2019.

(8)

V roku 2019 by Lotyšsko malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, so zreteľom na dočasnú úľavu súvisiacu s vykonávaním štrukturálnej reformy v sektore zdravotnej starostlivosti poskytnutú na obdobie rokov 2017 – 2019. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov o 4,3 % v roku 2019, čo zodpovedá požadovanému zlepšeniu štrukturálneho salda o 0,4 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky v roku 2019 a za roky 2018 a 2019 posudzované spolu. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(9)

Nerovnosť príjmov je v Lotyšsku vysoká. Pomer príjmov najbohatších 20 % domácností k príjmom najchudobnejších 20 % domácností bol v roku 2017 na úrovni 6,3 – jeden z najvyšších v Únii, keďže prerozdelenie prostredníctvom systému daňových výhod je na nižšej úrovni. Lotyšský daňový systém bol prepracovaný a daň z príjmov fyzických osôb sa progresívne zvýšila; daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkymi príjmami je však stále pomerne vysoké a tieto osoby odrádza od formálneho zamestnania. Daňová reforma je obmedzená, pokiaľ ide o presunutie zdanenia na zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast, a dosiahnutie stanoveného cieľa politiky, ktorým je zvýšenie podielu daňových príjmov na HDP. Nízky podiel daňových príjmov na HDP obmedzuje zdroje na udržateľné poskytovanie verejných služieb a na sociálne začlenenie. Potenciál príjmov v oblasti zdaňovania majetku a kapitálu sa v porovnaní s ostatnými krajinami Únie nevyužíva v dostatočnej miere. Napriek určitému pokroku v boji proti daňovým únikom je daňová disciplína aj naďalej vážnym problémom.

(10)

Nedostatky v záchrannej sociálnej sieti sa odrážajú vo vysokom podiele ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, a naznačujú problémy týkajúce sa minimálneho príjmu, dôchodkov a začlenenia ľudí so zdravotným postihnutím. Miera chudoby u ľudí so zdravotným postihnutím a u starších ľudí sa v posledných rokoch zvyšuje a patrí k najvyšším v Únii. Reforma minimálnej úrovne príjmov oznámená v roku 2014 sa neuskutočnila, čo má negatívny vplyv na najchudobnejšie domácnosti. Primeranosť dávok sociálnej pomoci sa zvýšila len mierne a zostáva na nízkej úrovni. Minimálne starobné dôchodky sa od roku 2006 nezvyšovali. Podiel ľudí, ktorí čelia závažnej deprivácii v oblasti bývania, patrí medzi najvyššie v Únii a ponuka sociálneho bývania je nedostatočná.

(11)

Na trhu práce dochádza k rýchlemu zvyšovaniu napätia v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja a emigrácie. Rast zamestnanosti začína byť obmedzený klesajúcou ponukou pracovnej sily a príležitosti na zamestnanie sa v závislosti od regiónov a úrovne zručností líšia. Nastal pokrok v reforme učebných osnov odborného vzdelávania a prípravy, ktorej cieľom je zladiť vzdelávanie so súčasnými požiadavkami na zručnosti. Je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na úplné vykonanie reformy a zvýšenie účasti na počiatočnom, ako aj kontinuálnom odbornom vzdelávaní a príprave. Začal sa uplatňovať nový prístup učenia sa na pracovisku za účasti sociálnych partnerov a spoločností. V systéme je však zapísaných málo študentov. Účasť dospelých na vzdelávaní vzrástla iba mierne a zapojenie nezamestnaných do aktívnych opatrení trhu práce je nižšie než vo väčšine ostatných členských štátov. Je to dôvod na obavy v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov. V širšom kontexte je posilnenie kapacít sociálnych partnerov dôležité na podporu ich zapojenia.

(12)

V systéme zdravotníctva prebiehajú reformy. Očakáva sa, že zvýšením financovania zdravotnej starostlivosti sa vyriešia niektoré obmedzenia prístupu súvisiace s ročnými limitmi služieb a dlhými čakacími lehotami. Verejné financovanie zdravotnej starostlivosti je však naďalej výrazne pod priemerom Únie a opatrenia na zvýšenie efektívnosti sa ešte len majú vykonať, vrátane účinných preventívnych opatrení, zefektívnenia nemocničného sektora, posilnenia primárnej starostlivosti a zamerania sa na riadenie kvality. Zdravotné výsledky sú pomerne slabé a problémom je včasný prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Vysoké hotovostné platby a rozdelenie zdravotníckych služieb do dvoch košov („plné“ a „minimálne“) predstavujú riziko zníženia prístupu niektorých skupín obyvateľstva a riziko nepriaznivých výsledkov v oblasti zdravia.

(13)

Nedostatky v regulačnej kvalite a nízka efektívnosť a účinnosť verejnej správy majú nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. V roku 2017 vláda prijala ambiciózny plán reforiem na zoštíhlenie a profesionalizáciu verejného sektora s cieľom zvýšiť efektívnosť prostredníctvom znižovania počtu zamestnancov a centralizácie podporných funkcií a zároveň posilniť odmeňovanie na základe výsledkov a zlepšiť transparentnosť. Tento plán sa však obmedzuje na ústrednú správu, a to aj napriek skutočnosti, že aj na úrovni obcí možno dosiahnuť výrazné zvýšenie efektívnosti. Štátne podniky, ktoré tvoria značný podiel hospodárstva, sú koordinované na úrovni vlády. Kým spoločnosti vo vlastníctve ústrednej vlády podliehajú centralizovanému rámcu správy a riadenia, prístavy a podniky vo vlastníctve obcí zostávajú mimo tohto mechanizmu.

(14)

Korupcia naďalej brzdí podnikateľské prostredie v Lotyšsku a predchádzanie konfliktom záujmov je naďalej nepružné a formalistické. Oneskorené prijímanie právnych predpisov týkajúcich sa ochrany oznamovateľov protiprávnej činnosti nepriaznivo vplýva na zodpovednosť a efektívnosť verejnej správy. Regulácia procesu platobnej neschopnosti sa v posledných rokoch výrazne posilnila, čím sa obmedzili možnosti zneužitia. Súdna rada však nabádala na vyšetrovanie obvinení v prípadoch zneužívania konkurzného systému v minulosti a navrhla preskúmanie niektorých prípadov. Odporučila zlepšiť hodnotenie odborných kvalifikácií sudcov a preskúmať dostupné disciplinárne opatrenia.

(15)

Lotyšské banky, ktoré slúžia nerezidentským klientom, sú vystavené vysokému riziku účasti na praní špinavých peňazí. Vytvárajú sa tým problémy pre integritu finančného systému Lotyšska a môže to poškodiť jeho povesť a tiež negatívne ovplyvniť investície a hospodársky rast. Nedávno bol posilnený rámec na boj proti praniu špinavých peňazí, na dosiahnutie udržateľného zlepšenia by však bolo potrebné neustále úsilie. Lotyšsko nedávno prijalo zákon, ktorého cieľom je výrazne obmedziť vystavenie lotyšského finančného sektora rizikám prania špinavých peňazí. Kľúčovými prvkami sú posilnenie výmeny informácií medzi finančnými inštitúciami a orgánmi presadzovania práva a obmedzovanie transakcií so schránkovými spoločnosťami. Bude potrebné monitorovať dôsledky právnych predpisov a ich účinnosť.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Lotyšska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Lotyšsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Lotyšsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Litvu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Litva by ako členský štát, ktorého menou je euro, mala vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaní 1.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Litvu uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Litvy pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Litva predložila 26. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 30. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Litvu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje od roku 2018 do roku 2020 udržať celkový prebytok na úrovni 0,6 % HDP, kým sa podľa odhadov nezníži na úroveň 0,3 % HDP v roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, sa podľa plánov bude naďalej plniť počas celého programového obdobia. Litva získala v roku 2016 a 2017 povolenie na dočasnú odchýlku spojenú so zavádzaním systémovej dôchodkovej reformy a štrukturálnych reforiem. Tieto odchýlky sa prenášajú na trojročné obdobie. Na základe programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP postupne klesne z 39,7 % HDP v roku 2017 na 35,3 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových prebytkov na obdobie od roku 2019 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Litve na rok 2017, aby si udržala svoj strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018 so zreteľom na úľavy spojené so zavádzaním systémovej dôchodkovej reformy a štrukturálnych reforiem, na ktoré bolo udelené dočasné povolenie odchýlky. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) o 6,4 % v roku 2018, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,6 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálny deficit Litvy bude na úrovni 0,7 % HDP v roku 2018 a 0,6 % HDP v roku 2019. Preto sa odhaduje, že štrukturálne saldo zostane počas oboch rokov nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Litva roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(8)

Príjmy z environmentálnych a periodických daní z nehnuteľností zostávajú pod priemerom Únie. Litva vykonala reformu svojho systému zdanenia nehnuteľného majetku, ktorou sa do systému zaviedol prvok progresivity, a zrušila oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia a koksu používaného na vykurovanie. Stále však zostáva priestor na rozšírenie základu dane na zdroje, ktoré menej škodia rastu. Litva síce v posledných rokoch dosiahla pokrok v zlepšovaní výberu dane, ale výpadky vo výbere dane z pridanej hodnoty stále patria medzi najväčšie v Únie. Litva podniká ďalšie kroky na boj proti daňovým únikom a zlepšuje daňovú disciplínu a nedávno vykonané opatrenia vykazujú pozitívne prvé výsledky. Ďalšie zvýšenie daňovej disciplíny by zvýšilo rozpočtové príjmy a prispelo by k zlepšeniu spravodlivosti daňového systému.

(9)

Predpokladá sa, že po zavedení nového vzorca valorizácie dôchodkov v roku 2018, ktorý spája dôchodky s rastom miezd, podiel verejných výdavkov na dôchodky v rámci celkového HDP zostane nezmenený do roku 2040. Zabezpečila by sa tým fiškálna udržateľnosť litovského dôchodkového systému. Je to však do veľkej miery spôsobené poklesom pomeru dávok, pretože sa predpokladá, že v dôsledku rýchlo sa zmenšujúcej populácie v produktívnom veku porastú celkové mzdové náklady pomalšie než mzdy. To vyvoláva obavy, pokiaľ ide o primeranosť dôchodkov, ktorá už teraz patrí medzi najnižšie v Únie. Nie je jasné ani to, ako bude táto reforma fungovať v praxi, keďže vláda je zo zákona povinná v prípade poklesu miery náhrady navrhnúť opatrenia. Ak by zostala miera náhrady nezmenená, celkové výdavky na dôchodky vyjadrené ako podiel HDP by sa do konca 40. rokov 21. storočia zvýšili takmer o 45 %, čím by sa zvýšil tlak na verejné financie. Preto je dôležité objasniť právnu neistotu v súvislosti s dôchodkovými právnymi predpismi, zabezpečiť dlhodobú fiškálnu udržateľnosť dôchodkového systému a zároveň riešiť aj jeho nízku primeranosť.

(10)

Na trhu práce dochádza k rýchlemu zvyšovaniu napätia v dôsledku silného hospodárskeho rastu, ale aj v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja a emigrácie, čo sa už začalo prejavovať nedostatkom zručných ľudských zdrojov. Táto situácia si vyžaduje systém vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý by mohol každému poskytnúť príslušné zručnosti. Zatiaľ čo reformy, ktoré sa začali v uplynulom roku, predstavujú krok správnym smerom, je dôležité, aby Litva vykonávala tieto reformy s cieľom zlepšiť výsledky svojho systému vzdelávania a odbornej prípravy. Pravidlá financovania a akreditácie v terciárnom vzdelávaní v Litve pomáhajú zvýšiť počet ľudí s terciárnym vzdelaním, zároveň však prispeli k obavám o ich kvalitu, fragmentáciu a relevantnosť pre trh práce. Prebiehajúca konsolidácia univerzít, ak ju doplnia zmeny akreditačných a finančných pravidiel, by mala pomôcť riešiť súčasné výzvy. Pretrvávajúce demografické tlaky okrem toho ovplyvnili efektívnosť vzdelávacieho systému a zvýraznili naliehavosť potreby zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu. Na riešenie podpriemernej výkonnosti litovských žiakov v oblasti základných zručností sú potrebné reformy v počiatočnej odbornej príprave, kariérnom postupe a pracovných podmienkach učiteľov, doplnené o ďalšie reformy zamerané na kvalitu.

(11)

Nízka účasť dospelých na vzdelávaní v Litve naznačuje, že vzdelávanie dospelých je aj naďalej nedostatočne rozvinuté a neumožňuje hospodárstvu využiť zlepšovanie zručností, inováciu a lepšiu integráciu znevýhodnených ľudí na trhu práce (týka sa to napríklad starších ľudí, nezamestnaných alebo neaktívnych dospelých). Napriek investíciám do infraštruktúry je obsah odborného vzdelávania a učebných osnov často zastaraný a mohol by sa lepšie prispôsobiť potrebám miestnych a regionálnych trhov práce. Učenie sa prácou je stále v počiatočnej fáze a mohlo by sa rozšíriť. Opatrenia aktívnej politiky trhu práce obsahujú širšiu ponuku odbornej prípravy, ale táto ponuka by sa mohla rozšíriť ešte viac. Nedávne reformy a opatrenia prijaté v tejto oblasti zatiaľ nepriniesli významné výsledky. V širšom kontexte je posilnenie kapacít sociálnych partnerov dôležité na podporu ich zapojenia.

(12)

Stále pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, a majú negatívny vplyv na produktivitu, konkurencieschopnosť hospodárstva a kvalitu života. Poskytovanie zdravotníckych služieb je aj naďalej príliš zamerané na nemocnice, pričom zostáva priestor na ďalšie posilňovanie primárnej zdravotnej starostlivosti. Kľúčom k zefektívneniu zdravotnej starostlivosti je ďalšia racionalizácia zdrojov spolu s opatreniami na zlepšenie kvality nemocničnej aj primárnej starostlivosti. Politiky v oblasti prevencie chorôb a podpory zdravia by mali výraznejšie a rýchlejšie minimalizovať rizikové správanie. Rozsah týchto politík je však aj naďalej malý, zatiaľ čo medzisektorová spolupráca je nedostatočne rozvinutá a zodpovednosť za výsledky nie je dostatočne zakotvená na úrovni obcí. Vysoká závislosť od hotovostných platieb, nízka úroveň výdavkov na zdravotníctvo a neefektívne rozdeľovanie zdrojov obmedzujú efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti.

(13)

Vysoký podiel ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, spoločne s rastúcou nerovnosťou príjmov zostávajú pre Litvu naďalej veľkými výzvami, ktoré bránia jej dobrým vyhliadkam hospodárskeho rastu. Ohrozujú aj sociálnu súdržnosť a mohli by podnecovať emigráciu. Napriek neustálemu hospodárskemu rastu čelia starší ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, deti, domácnosti s jedným rodičom a nezamestnaní najväčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia. Schopnosť litovského systému daní a dávok zabezpečiť nápravu uvedených nedostatkov je jedna z najnižších v Únii. Hoci boli prijaté určité významné počiatočné kroky na boj proti chudobe a nerovnosti príjmov, krajina má pred sebou ešte dlhú cestu v snahe priblížiť sa priemerným úrovniam chudoby a nerovnosti príjmov v Únii. Relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkymi príjmami môže obmedzovať ich motiváciu pracovať a môže zvyšovať riziko chudoby a nerovností. Miery chudoby a nerovnosti by sa mohli znížiť motivovaním účasti na trhu práce, najmä medzi ľuďmi zo zraniteľných skupín a s nízkymi príjmami, a zvýšením schopnosti systému dane a sociálnych dávok zabezpečiť nápravu nedostatkov prostredníctvom lepšieho výberu daní. Takéto opatrenia by mohli zvýšiť aj sociálnu spravodlivosť.

(14)

Po útlme od roku 2012 sa rast produktivity v roku 2017 oživil, čím sa zmiernili tlaky na konkurencieschopnosť v oblasti nákladov. Za toto zlepšenie je však vo veľkej miere zodpovedný súkromný sektor. Pokrok dosiahnutý v zlepšovaní efektívnosti verejných investícií je minimálny. Na nízkej úrovni zostáva najmä efektívnosť verejných výdavkov na výskum a vývoj a spolupráca medzi podnikmi a vedeckou obcou. Okrem toho sa v roku 2016 výrazne znížili verejné investície do výskumu a vývoja. Fragmentovaná koordinácia a riadenie politiky v oblasti výskumu a inovácií vedú k neefektívnosti a podnikom bránia v plnom využívaní rôznych systémov podpory. Ďalší pokrok v prebiehajúcej reforme organizácie a financovania sektora verejného výskumu by mal prispieť k lepšiemu využívaniu dostupných zdrojov.

(15)

Litva dosiahla pokrok pri posilňovaní svojho rámca na predchádzanie korupcii prijatím právnych predpisov o lobovaní a ochrane oznamovateľov korupcie, ktoré sa vzťahujú na pracovníkov vo verejnom aj súkromnom sektore. Naďalej je však výzvou implementácia týchto právnych predpisov. Korupcia v sektore zdravotníctva stále vyvoláva obavy, a to napriek chvályhodným výsledkom vládneho programu „čistých rúk“.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Litve v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability 2018 a dospela k názoru (7), že Litva podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásil Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Luxembursko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Luxembursko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Luxembursko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej určitý pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Luxemburska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Luxembursko 30. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Luxembursko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2018 vláda plánuje znížiť celkový prebytok z 1,5 % HDP v roku 2017 na 1,1 % HDP v roku 2018, po čom by malo dôjsť k takmer stabilnému rastu a v roku 2022 by sa mal dosiahnuť prebytok 2,4 % HDP. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP. Na základe programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zostane výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je do roku 2020 optimistický a po tomto dátume realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že pokiaľ ide o štrukturálne saldo, zaznamená sa v roku 2018 prebytok vo výške 0,8 % HDP a v roku 2019 prebytok vo výške 0,3 % HDP, čo je najmä v roku 2019 menej ako v programe stability na rok 2018, avšak ešte stále je to nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Luxembursko podľa prognóz dodrží v rokoch 2018 a 2019 ustanovenia Paktu stability a rastu.

(7)

Luxemburské hospodárstvo pokračuje v zdravom raste a od celosvetovej recesie v roku 2009 dosahuje lepšie výsledky ako priemer eurozóny. Finančný sektor zostáva hlavným motorom hospodárskeho rastu a je aj naďalej zdravý a ziskový. Prejavuje sa to v silných prebytkoch v bilancii služieb, ako aj v celkovom salde bežného účtu. Relatívny príspevok vonkajšieho sektora k rastu reálneho HDP predstavoval v rokoch 2013 až 2016 aj napriek opakovanej negatívnej obchodnej bilancii v priemere 61 %. Luxembursko je čistým veriteľom voči zvyšku sveta a na konci roka 2016 dosiahli hrubé zahraničné aktíva a pasíva 10,5 bilióna EUR. Vnútroštátne orgány pokračovali v zavádzaní makroprudenciálnych opatrení a opatrení dohľadu a dotknutí finanční sprostredkovatelia sa prispôsobujú meniacim sa politickým rámcom na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(8)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu z roku 2018, boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania je nevyhnutným predpokladom toho, aby sa predchádzalo narušeniu hospodárskej súťaže medzi firmami, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s daňovníkmi a aby sa chránili verejné financie. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Aj napriek veľkosti finančného sektora z vysokej úrovne platieb dividend, úrokov a licenčných poplatkov ako percenta HDP vyplýva, že daňové pravidlá krajiny sú využívané podnikmi, ktoré uplatňujú agresívne daňové plánovanie. Väčšina priamych zahraničných investícií je v držbe účelovo vytvorených subjektov. Absencia zrážkových daní z odchádzajúcich (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín) úrokových platieb a licenčných poplatkov a oslobodenie platieb dividend od zrážkových daní za určitých okolností môže viesť k úplnému úniku daňových platieb, ak tieto platby nie sú zdanené ani v prijímajúcej jurisdikcii. Komisia berie na vedomie pozitívne kroky, ktoré podniklo Luxembursko (napríklad prijatie režimu patentovej kolónky, ktorý je v súlade s medzinárodnými pravidlami). Komisia bude na základe nedávnej komunikácie s luxemburskými orgánmi pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám agresívneho daňového plánovania daňovníkov.

(9)

Luxemburské orgány sa už niekoľko desaťročí aktívne snažia diverzifikovať hospodárstvo a rozvíjajú vybrané sektory vrátane odvetvia informačných a komunikačných technológií a kozmického sektora. Keďže úroveň nákladov práce je v tejto krajine vysoká, činnosti s vyššou pridanou hodnotou ponúkajú možnosť otvorenia alternatívnych zdrojov rastu. Úspešná diverzifikácia luxemburského hospodárstva preto vo veľkej miere závisí práve od sektorov, ktoré sú menej citlivé na výšku nákladov práce. Takéto sektory sa zväčša opierajú o výskum a inovácie, ktoré sa zvyčajne sústreďujú na technológie a znalosti. Táto stratégia bola nedávno posilnená. V snahe rozvíjať tieto prioritné sektory sa popri iných opatreniach realizujú aj veľké verejné investičné projekty a zavádzajú sa predpisy regulujúce výskum a vývoj a trh. V rokoch 2000 až 2016 Luxembursko päťnásobne zvýšilo svoje verejné výdavky na výskum a vývoj, takže ich výška dosiahla 0,60 % HDP. Vďaka týmto investíciám si Luxembursko veľmi rýchlo vybudovalo dobre fungujúci systém verejného výskumu. Hoci verejné investície do výskumu a vývoja sú nad priemerom eurozóny, súkromné investície do výskumu a vývoja, ako aj výsledky v oblasti inovácií merané na základe európskeho prehľadu výsledkov inovácie sa naďalej znižovali. Štruktúra luxemburského hospodárstva čiastočne vysvetľuje nižšiu intenzitu podnikového výskumu a vývoja v medzinárodnom porovnaní, keďže sektory, ktoré tvoria najväčšiu časť HDP v Luxembursku, konkrétne služby, a najmä finančný sektor, tradične menej investujú do výskumu a vývoja. Tento trend je však v Luxembursku výraznejší v porovnaní s priemerom Únie a intenzita podnikového výskumu a vývoja sa znížila z 1,5 % HDP v roku 2000 na 0,64 % HDP v roku 2016. Klesajúci trend súkromných investícií poukazuje na to, že v tejto oblasti pretrvávajú prekážky. Poukazuje to aj na to, že verejné úsilie vyvíjané v oblasti výskumu a vývoja nemá dostatočný pákový vplyv na podnikateľské investície. Z toho vyplýva, že budovanie verejných výskumných kapacít musí byť lepšie zakomponované do ucelenej koncepcie inovačného ekosystému. V roku 2017 bol prijatý nový zákon o obnovení schémy pomoci na výskum, vývoj a inovácie, ktorým sa rozširuje rozsah pomoci dostupnej z verejných zdrojov.

(10)

Očakáva sa, že Luxembursko nedosiahne svoj cieľ na rok 2020 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Znečistenie ovzdušia a preťaženie dopravy počas dopravnej špičky predstavujú pre krajinu veľký problém, pretože zvyšujú koncentrácie oxidu dusičitého a emisie skleníkových plynov. V roku 2015 viac ako polovica emisií skleníkových plynov pochádzala zo sektora dopravy. Nízke zdaňovanie dopravných palív, vysoký počet služobných vozidiel a vysoké ceny nehnuteľností určených na bývanie patria medzi hlavné faktory, ktoré stimulujú vysokú mieru využívania automobilov a zvýšený počet cezhraničných pracovníkov. Sadzby dane z palív používaných v doprave sú jedny z najnižších v Únii a nabádajú k vyššej spotrebe paliva vrátane cezhraničného predaja. Nedávne opatrenia však napriek tomu podporujú rozvoj udržateľnejšej mobility, najmä prostredníctvom daňovej reformy z roku 2016, ale aj prostredníctvom objemných investícií do verejnej dopravy. Medzi najnaliehavejšie výzvy patrí predovšetkým dokončenie a modernizácia železničnej infraštruktúry.

(11)

Luxembursko je aj naďalej odhodlané znižovať regulačné obmedzenia v sektore služieb pre podniky. Nedávne opatrenia boli osobitne zamerané na povolania architektov a inžinierov a boli oznámené dodatočné reformy s cieľom ďalšieho znižovania obmedzení v týchto dvoch povolaniach. Okrem toho sa prostredníctvom tzv. zákona omnibus prijatého v marci 2017 zaviedli opatrenia zamerané na administratívne zjednodušenie (t. j. opatrenia umožňujúce horizontálny skríning administratívnych postupov). Výrazné regulačné prekážky však ešte stále pretrvávajú v sektore služieb pre podniky. Absencia špecifického postupu na posudzovanie rovnocennosti požiadaviek na profesijné poistenie, ktoré by umožnilo rovnocenné poistné krytie poskytovateľov služieb z iných členských štátov, môže byť zdrojom obmedzení. Najmä povolanie advokátov je regulované predpismi, ktoré sú veľmi reštriktívne v porovnaní s priemerom Únie. Široký rozsah pôsobnosti vyhradených činností ovplyvňuje poskytovanie služieb právneho poradenstva právnikmi alebo inými poskytovateľmi služieb, a to najmä v prípade služieb online. Medzi ďalšie obmedzenia patria požiadavky na právnu formu a vlastníctvo podielov, pravidlá nezlučiteľnosti a multidisciplinárne obmedzenia.

(12)

Otázka dlhodobej udržateľnosti verejných financií je aj naďalej znepokojujúca, keďže sa predpokladá zvyšovanie výdavkov súvisiacich so starnutím. V Luxembursku sa do roku 2070 očakáva vysoký nárast podielu závislého staršieho obyvateľstva a podľa prognóz generálneho inšpektorátu sociálneho zabezpečenia z roku 2016 prevádzková rovnováha dôchodkového systému zaznamená do roku 2023 deficit. Minulé a súčasné prebytky v dôchodkovom systéme sa však usporili a nahromadené rezervy zabezpečia životaschopnosť systému ešte ďalších 20 rokov. Podľa správy o starnutí obyvateľstva za rok 2018 sa očakáva, že podiel výdavkov súvisiace so starnutím obyvateľstva k HDP sa zvýši v rokoch 2016 až 2070 o 13 percentuálnych bodov. Prekročia tak prahy udržateľnosti a budú sa vynakladať najmä na dôchodky (8,9 percentuálneho bodu). Výdavky na dlhodobú starostlivosť ako podiel HDP sú jednými z najvyšších medzi členskými štátmi. Napriek reforme prijatej v roku 2017 sa tieto výdavky podľa prognózy zvýšia do roku 2070 zo súčasnej úrovne o 3 percentuálne body.

(13)

Miera zamestnanosti starších pracovníkov je mimoriadne nízka, a preto je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie ich zamestnateľnosti a príležitostí na trhu práce. Je to dôležité aj z hľadiska zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Systémy predčasného odchodu do dôchodku, ktoré nabádajú pracovníkov, aby odišli zo zamestnania, sú i naďalej rozšírené, pričom 59,2 % novo pridelených dôchodkov predstavujú predčasné starobné dôchodky. V decembri 2017 sa prijal zákon o zrušení jedného systému predčasného odchodu do dôchodku, avšak jeho čistý vplyv na skutočný priemerný vek odchodu do dôchodku, ako aj na výdavky je neistý, pretože zmierňuje podmienky uplatniteľné na iné systémy predčasného odchodu do dôchodku. Tento slabý výsledok trhu práce možno čiastočne pripísať aj finančným demotivačným faktorom odrádzajúcim od práce, ktoré sú v prípade tejto skupiny pomerne vysoké. Podporovanie zamestnávania starších pracovníkov si vyžaduje ucelenú stratégiu vrátane opatrení, ktoré pomôžu pracovníkom, aby zostali dlhšie pracovne aktívni. Takzvaný pakt o veku, teda návrh zákona, ktorý bol parlamentu predložený v apríli 2014 a ktorého účelom je podnecovať podniky s viac ako 150 zamestnancami, aby prijímali do pracovného pomeru a ponechávali si starších pracovníkov, ešte stále nebol prijatý. Pokiaľ ide o vzdelávanie, Luxembursko musí vyriešiť problém, že na vzdelávacie výsledky žiakov výrazne vplýva ich sociálno-ekonomické zázemie. Je to dôležité aj vzhľadom na veľký dopyt po vysoko špecializovaných zručnostiach.

(14)

Ceny nehnuteľností sa naďalej zvyšujú. Môže to oslabiť schopnosť Luxemburska prilákať a udržať si kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá z veľkej časti pozostáva z cudzích štátnych príslušníkov. Tlaky na ceny nehnuteľností vyplývajú z veľkej asymetrie medzi ponukou a dopytom. Pokiaľ ide o stranu ponuky, stavbu nových bytov zrejme brzdí nedostatok dostupných pozemkov, ako aj nedostatok stimulov pre súkromných vlastníkov, aby predali svoje pozemky alebo budovy. Treba vyvinúť ďalšie úsilie na podporu investícií do bývania tak, že sa posilnia stimuly na podporu predaja nehnuteľností, zlepšia administratívne postupy udeľovania stavebných povolení a poskytne cenovo dostupné sociálne bývanie. Nedávno prijatá reforma dane z kapitálových výnosov z predaja nehnuteľností ani aktualizácia programu sociálneho bývania pravdepodobne nezvýšia ponuku nehnuteľností vzhľadom na pretrvávajúci trend smerom k vyšším cenám. Na strane dopytu vysoký populačný rast a rast zamestnanosti tlačia ceny nahor. Situácia na trhu s nehnuteľnosťami zároveň zhoršuje problém preťaženia dopravy a znečistenia. Zvýšenie cien nehnuteľností má navyše vplyv na zadlženosť domácností, čo vyvoláva obavy o udržateľnosť dlhu domácností. Zadlženosť domácností sa za posledných 10 rokov rýchlo zvýšila a v roku 2016 dosiahla odhadovaných 165 % disponibilného príjmu, čo odráža infláciu nehnuteľností, keďže približne 80 % dlhu domácností vyplýva z hypotekárnych úverov. Luxembursko však už v záujme podstatného zníženia možných rizík pre finančnú stabilitu zaviedlo príslušné makroprudenciálne opatrenia. V nadväznosti na návrhy národného výboru pre systémové riziká vláda nedávno predstavila aj návrh zákona, ktorým sa ustanovuje rámec pre opatrenia týkajúce sa dlžníkov, aby sa zabránilo rastúcej zraniteľnosti domácností. Tento návrh zákona však ešte musí schváliť parlament.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Luxembursku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability 2018 a dospela k názoru (6), že Luxembursko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Maďarsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Maďarsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (2), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Maďarska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Maďarsko predložilo 30. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Maďarsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Podľa konvergenčného programu na rok 2018 vláda plánuje zhoršenie celkového deficitu z 2,0 % HDP v roku 2017 na 2,4 % HDP v 2018 a následne postupné zlepšovanie na 0,5 % HDP do roku 2022. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1,5 % HDP, sa má podľa plánu dosiahnuť do roku 2020. Podľa prepočítaného štrukturálneho salda (4) by sa strednodobý rozpočtový cieľ dosiahol do roku 2022. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP do konca roku 2022 postupne klesne na úroveň mierne pod 60 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický, z čoho vyplýva značné riziko pre dosiahnutie cieľových deficitov.

(6)

V konvergenčnom programe na rok 2018 sa uvádza, že rozpočtový vplyv bezpečnostných opatrení v roku 2017 je značný, a je v ňom náležite doložený rozsah a povaha týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2017 oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami 0,17 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože závažnosť teroristickej hrozby je nezvyčajnou udalosťou, jej vplyv na verejné financie Maďarska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2017 znížila s cieľom zohľadniť tieto dodatočné náklady.

(7)

Rada 12. júla 2016 Maďarsku odporučila dosiahnuť v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, pokiaľ sa strednodobý rozpočtový cieľ nedá dosiahnuť aj pri nižšom úsilí. Na základe údajov o výsledkoch za rok 2017 sa zistilo, že Maďarsko zaznamenalo značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Komisia v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ a článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97 vydala 23. mája 2018 varovanie pre Maďarsko týkajúce sa skutočnosti, že v roku 2017 bola zaznamenaná značná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Rada 22. júna 2018 prijala následné odporúčanie (5), v ktorom potvrdila, že Maďarsko bude musieť prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 neprekročila 2,8 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčaného úsilia.

(8)

Vzhľadom na pomer dlhu verejnej správy k HDP Maďarska nad úrovňou 60 % a vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru krajiny vo výške 2,3 % v roku 2019 by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nemala prekročiť 3,9 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,75 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požiadaviek podľa Paktu stability a rastu. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 budú potrebné ďalšie významné opatrenia na dodržiavanie ustanovení Paktu stability a rastu, a to vzhľadom na značne sa zhoršujúci fiškálny výhľad, v súlade s odporúčaním určeným Maďarsku z 22. júna 2018 s cieľom napraviť zaznamenanú značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

(9)

Celková miera zamestnanosti sa výrazne zlepšila a priaznivé hospodárske trendy poskytujú príležitosť na opätovné začlenenie najmä nezamestnaných osôb na trh práce. Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sú výrazné, obzvlášť vo vekovej skupine 25 – 39 rokov, čo možno čiastočne vysvetliť obmedzenou dostupnosťou kvalitnej starostlivosti o deti. Miera účasti na starostlivosti o deti v prípade detí do troch rokov je výrazne pod úrovňou barcelonského cieľa a pod priemerom Únie. Hoci hlavnou aktívnou politikou trhu práce je naďalej program verejných prác, počet účastníkov v tomto programe značne poklesol, čo je pozitívna správa. Program je však naďalej nedostatočne zacielený a jeho účinnosť pri opätovnom začleňovaní účastníkov na otvorený trh práce zostáva vzhľadom na situáciu na trhu práce obmedzená. Aktívne politiky trhu práce, ktoré sa zameriavajú viac na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, sú nedostatočne rozvinuté.

(10)

Podiel ľudí vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia sa v roku 2016 znížil na 26,3 %, naďalej je však nad priemerom Únie. Chudobe sú vo všeobecnosti deti vystavené viac než iné vekové skupiny. Úroveň dávok zaručujúcich minimálny príjem je pod 50 % hranice chudoby pre jednu domácnosť, čo jedna z najnižších hodnôt v EÚ. Primeranosť dávok v nezamestnanosti je veľmi nízka: maximálne trvanie je 3 mesiace, čo je najkratšia doba v EÚ a predstavuje približne len štvrtinu priemerného času, ktorý uchádzači o zamestnanie potrebujú na nájdenie zamestnania. Úrovne platieb sú navyše medzi najnižšími v EÚ.

(11)

Maďarské štruktúry a procesy sociálneho dialógu sú stále nedostatočné rozvinuté a neumožňujú do návrhu a vykonávania politík zmysluplne zapojiť sociálnych partnerov. Na dôkazovú základňu tvorby politiky a jej kvalitu vplývajú nedostatky v oblasti zapojenia zainteresovaných strán a obmedzená transparentnosť, čím sa pre investorov vytvára neistota a spomaľuje konvergencia.

(12)

Boli vykonané opatrenia na zlepšenie daňového systému, no určité problémy pretrvávajú. Hoci sa daňovo-odvodové zaťaženie práce znižuje, najmä pri určitých nízkopríjmových skupinách, je oproti ostatným krajinám Únie stále vysoké. Slabým miestom je naďalej celková zložitosť daňového systému spojená s pokračujúcou existenciou sektorových daní s rušivým účinkom. Zásadný význam pre to, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže medzi firmami, daňovníkom poskytlo spravodlivé zaobchádzanie a ochránili verejné financie, majú opatrenia proti stratégiám agresívneho daňového plánovania. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Maďarsko zaznamenáva pomerne vysoký prílev a odlev kapitálu cez účelovo vytvorené subjekty, ktoré nemajú spojitosť s reálnou ekonomikou. Absencia zrážkových daní z odchádzajúcich dividend (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín), úrokových platieb a licenčných poplatkov od spoločností so sídlom v Maďarsku môže v tomto prípade viesť k úplnému úniku týchto platieb zdaneniu, ak nie sú predmetom dane aj v prijímajúcej jurisdikcii. Komisia berie na vedomie, že Maďarsko uznáva, že odchádzajúce platby môžu v prípade ich zneužívania viesť k agresívnemu daňovému plánovaniu. Na základe nedávnej komunikácie bude Komisia pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám agresívneho daňového plánovania.

(13)

Regulačné prekážky v sektore služieb, a najmä v maloobchode, ovplyvňujú výkonnosť sektora a bránia efektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov, zvyšovaniu produktivity a inováciám. Existuje pretrvávajúci trend zverovať určité služby štátom vlastneným podnikom, ktoré boli osobitne vytvorené na daný účel, čo je na škodu otvorenej hospodárskej súťaže. Ďalším z problémov je nepredvídateľnosť právneho rámca, najmä v odvetví maloobchodu, ktorý sa v posledných rokoch musí vyrovnávať s častými zmenami právnych predpisov. Keďže sú navrhované právne predpisy často prispôsobované obratu alebo veľkosti podniku, malú vplyv hlavne na zahraničné predajné reťazce. Zvyšuje sa tým neistota medzi hospodárskymi subjektmi, čo môže odrádzať investície. Treba vybudovať stabilné regulačné prostredie, ktoré by bolo priaznivo naklonené hospodárskej súťaži. V Maďarsku stále dominuje značná miera reštriktívnej regulácie profesií, najmä pri kľúčových profesiách, ako účtovníctvo a právne služby.

(14)

Pretrvávajú obavy v súvislosti s predchádzaním korupcii a jej trestným stíhaním. Podľa niekoľkých ukazovateľov sa zdá, že v Maďarsku v posledných rokoch došlo k zvýšeniu miery korupcie, pričom riziká súvisiace s korupciou by mohli negatívne ovplyvňovať rastový potenciál krajiny. Fungovanie prokuratúry má zásadný význam v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí a hoci sa zdá, že opatrenia na boj proti korupcii na nízkych miestach boli realizované s určitým úspechom, pri vyšetrovaní korupcie na vysokých miestach nebadať dostatočné odhodlanie. Vykonávaniu opatrení, ktorých cieľom je predchádzať korupcii, ešte viac bránia slabá transparentnosť a obmedzenia v oblasti prístupu k informáciám. V oblasti verejného obstarávania boli prijaté významné kroky, no v postupoch verejného obstarávania ešte stále existuje priestor na ďalšie zlepšenie transparentnosti a hospodárskej súťaže. To možno dosiahnuť okrem iného tým, že sa údaje získané prostredníctvom elektronického obstarávania sprístupnia verejnosti.

(15)

Výsledky v oblasti vzdelávania sú pri základných zručnostiach výrazne pod priemerom Únie, najmä u detí so slabším sociálno-ekonomickým zázemím. Žiaci sú v skorom veku rozdeľovaní do rozličných druhov škôl, takže dosahujú veľmi rozdielne výsledky a venujú sa veľmi rozličným povolaniam. Znevýhodnené deti vrátane rómskych detí sa obvykle sústreďujú v odborných stredných školách, ktoré sa vyznačujú slabšími úrovňami základných zručností a vyššou mierou predčasného ukončovania školskej dochádzky, pričom tí, ktoré skončia tieto školy, následne dostávajú v priemere nižšiu mzdu. Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky sa v priemer zvýšila na 12,4 %, pričom obzvlášť vysoká je u rómskych detí. Tieto výzvy sú obzvlášť naliehavé v kontexte kvalitného a inkluzívneho vzdelávania. Čoraz menší počet uchádzačov a vysoká miera predčasného ukončovania školskej dochádzky pri terciárnom vzdelávaní ešte viac zhoršujú miery dosiahnutého vzdelania v čase, keď rastie dopyt po vysokokvalifikovanej pracovnej sile.

(16)

Napriek prebiehajúcim snahám o zlepšenie verejného zdravia sú výsledky v odvetví zdravotnej starostlivosti stále slabé a zhoršuje ich nezdravý životný štýl ľudí, čo má negatívny vplyv na ľudský kapitál. Nízka úroveň výdavkov na zdravotnú starostlivosť spojená s neefektívnym prideľovaním zdrojov obmedzujú účinnosť maďarského systému zdravotnej starostlivosti. Spolu s vysokou mierou využívania hotovostných platieb to má negatívny vplyv na rovnosť pri včasnom prístupe k cenovo dostupnej, kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti. Nedostatok zdravotníckych pracovníkov je ďalším problémom, ktorý sťažuje prístup k starostlivosti, hoci nedávne zvyšovanie platov tento problém zmiernilo. Prebiehajúce reformné úsilie sa zameriava na zníženie nadmernej miery využívania služieb nemocničnej starostlivosti, ktorého hlavnou príčinou je, že poskytovatelia primárnej starostlivosti nie sú dostatočne vybavení na to, aby účinne pôsobili ako lekári prvého kontaktu. Ďalšia racionalizácia využívania nemocničných zdrojov spolu s cielenými investíciami na posilnenie služieb primárnej starostlivosti by umožnila znížiť rozdiely v prístupe k starostlivosti, zvýšiť efektívnosť a účinne zlepšiť výsledky v oblasti zdravotníctva.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Maďarsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Maltu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (2) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Malta by ako členský štát, ktorého menou je euro, mala vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania o hospodárskej politike pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nižšie uvedených odporúčaniach, najmä v odporúčaní 1. Správa o krajine na rok 2018 bola pre Maltu uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Malty pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Malta predložila 13. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Malta v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje zachovať prebytok celkového rozpočtu v rokoch 2018 až 2021. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej so značnou rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia z hľadiska HDP. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zostane pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve a postupne klesne z 50,8 % HDP v roku 2017 približne na 36 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický na roky 2018 – 2019 a optimistický na roky 2020 – 2021. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2018 prebytok vo výške 0,6 % HDP a v roku 2019 prebytok vo výške 1,1 % HDP, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Malta podľa predpokladov v rokoch 2018 a 2019 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Vývoj v oblasti nákladov by sa zároveň mal v krátkodobom i strednodobom horizonte starostlivo monitorovať, najmä so zreteľom na možné budúce riziká ohrozujúce rozsah príjmov.

(6)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu na rok 2018, zásadný význam pre to, aby sa zabránilo narušeniam hospodárskej súťaže medzi firmami, daňovníkom poskytlo spravodlivé zaobchádzanie a ochránili verejné financie, má boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Absencia zrážkových daní z odchádzajúcich dividend (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín), úrokových platieb a licenčných poplatkov od spoločností so sídlom na Malte môže v tomto prípade viesť k úplnému úniku daňových platieb, ak uvedené spoločnosti nie sú predmetom dane aj v prijímajúcej krajine. Zatiaľ čo nový režim odpočítania fiktívnych úrokov napomôže Malte znížiť zvýhodňovanie dlhu pred kapitálovým financovaním, nedostatočné pravidlá proti zneužívaniu v kombinácii s pomerne vysokou sadzbou a režimom založeným na odmeňovaní pomocou akcií môže poskytovať príležitosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Existenciu niektorých ustanovení v dvojstranných daňových zmluvách medzi Maltou a inými členskými štátmi, spojenú s maltským daňovým systémom, v ktorom sú spoločnosti, ktoré sú rezidentmi na území Malty, no nemajú tam daňový domicil, zdaňované na základe krajiny, kde sa tvoria príjmy a remitencie, môžu spoločnosti využívať na to, aby sa zapájali do praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Komisia berie na vedomie záväzok Malty bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu daňovníkov. Na základe nedávnej komunikácie bude Komisia pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám agresívneho daňového plánovania.

(7)

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Malte je naďalej problematická. Je to v plnej miere spôsobené vplyvom nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ako sú náklady na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť a dôchodky, na rozpočet. Dôchodkový systém čelí dvojitej výzve – dosiahnuť udržateľnosť a zároveň zabezpečiť primerané dôchodkové príjmy. Vyhliadky v oblasti dlhodobej udržateľnosti dôchodkových výdavkov sa zlepšili, a to najmä vďaka pozitívnejšiemu hodnoteniu dlhodobého rastového potenciálu Malty. Opatrenia zavedené v rozpočte na rok 2016 však mali iba obmedzený vplyv na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý tak naďalej predstavuje veľkú výzvu. Napriek zavedeniu opatrení na zlepšenie dôchodkovej primeranosti navyše rozdiel medzi pohlaviami v dôchodkovom krytí zostáva naďalej vysoký. Výkonnosť systému zdravotnej starostlivosti sa zlepšila a čakacie doby u lekára sa skracujú. Problémy však naďalej pretrvávajú aj v oblasti prerozdeľovania zdrojov a činností z nemocničných zariadení do primárnej starostlivosti. Inštitucionálne nastavenie poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti vytvára tlak tak na nemocnice, ako aj na pohotovostnú zdravotnú starostlivosť. Nemocničná a primárna starostlivosť nie sú dobre koordinované a pohotovostná starostlivosť sa naďalej využíva neefektívne. Prístup k inovačným liekom je naďalej problémom, a to aj z pohľadu rozpočtových prostriedkov. Boli podniknuté iniciatívy na uspokojenie rastúceho dopytu v oblasti systému dlhodobej starostlivosti, ako napríklad zvýšenie stimulov v oblasti komunitnej a domácej starostlivosti.

(8)

Určitý pokrok sa dosiahol v oblasti zlepšovania cezhraničnej spolupráce. Zdá sa však, že maltský úrad pre finančné služby stále trpí nedostatkom zamestnancov a pretrvávajú obavy týkajúce sa jeho schopnosti vykonávať dohľad nad rozsiahlym cezhraničným finančným systémom, najmä nad jeho nebankovým segmentom. Navyše možno konštatovať, že zatiaľ čo sektor služieb (najmä online herný priemysel) výrazne prispel k udržateľnému hospodárskemu rastu krajiny, je možné, že sa tým vytvoria problémy týkajúce sa integrity finančného systému, čím dochádza k nutnosti posilniť rámec boja proti praniu špinavých peňazí. Malta nedávno transponovala štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, no účinnosť jej vykonávania ešte nebola posúdená. V nadväznosti na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva navyše maltské orgány nedávno prezentovali integrovanú stratégiu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zriadil sa okrem iného národný koordinačný výbor pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý pozostáva z predstaviteľov vlády a iných relevantných vnútroštátnych orgánov. Pretrvávajú však problémy pri zabezpečovaní riadneho vykonávania a účinného presadzovania nedávno prijatého regulačného rámca.

(9)

V kontexte výrazného hospodárskeho rastu a reforiem podporujúcich zamestnanosť žien a zlepšovanie zručností pracovnej sily došlo k ďalšiemu zlepšeniu výsledkov, ktoré Malta dosiahla v oblasti pracovného trhu. Problematické sú však naďalej výrazný rozdiel v zamestnanosti žien a mužov a nízka účasť žien vo veku nad 30 rokov a ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce. Súčasná podoba otcovskej a rodičovskej dovolenky zostáva pomerne nevyhovujúca, aj keď táto podoba je dôležitá z hľadiska vyváženého zastúpenia mužov a žien pri opatrovateľských povinnostiach a významnejšej podpory žien pri ich zapojení sa do práce. Narastá nedostatok pracovných síl a pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Značná časť maltskej pracovnej sily má stále nízku kvalifikáciu, pričom v snahe riešiť nedostatok požadovaných zručností sa zvyšuje závislosť od zahraničných pracovníkov. Očakáva sa, že politické iniciatívy, ktoré sa v súčasnosti realizujú v oblastiach pracovného trhu, pracovných zručností a sociálneho začlenenia, budú ďalej pokračovať, no je nutné zásobovať ich informáciami založenými na monitorovaní a hodnotení pokroku.

(10)

Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky 18,6 % v roku 2017 zostáva najvyššou v Únii a v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo len k zanedbateľnému zlepšeniu. Malta má zároveň najvyššiu mieru osôb so zdravotným postihnutím, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku – predstavuje 50 %, čo je dvojnásobok priemeru Únie. Výsledky vzdelávania navyše výrazne ovplyvňuje sociálno-ekonomické zázemie, typ školy a zdravotné postihnutie. Rozdiel v študijných výsledkoch v oblasti prírodných vied medzi študentmi z najhorších škôl oproti najlepším školám je jedným z najväčších v Únii a predstavuje 1,5-násobok priemeru Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podiel študentov s nedostatočnými výsledkami v matematike, prírodných vedách a čítaní je štvrtý najvyšší v Únii. Na skvalitnenie vzdelávania a zníženie nerovností vo vzdelávacích výsledkoch medzi sociálnymi skupinami a rozličnými druhmi škôl je potrebný komplexný prístup.

(11)

V dôsledku solídneho hospodárskeho rastu došlo k zvýšeniu tlakov na infraštruktúru a prírodné zdroje. Najmä sektor cestnej dopravy čelí zásadným problémom v oblasti infraštruktúry a dlhodobej udržateľnosti. Nedostatočná dopravná infraštruktúra a nárast nákladov súvisiace s preťažením ciest vytvárajú prekážku pre investovanie. Nárast počtu vozidiel a premávky má za následok zvyšovanie objemu emisií skleníkových plynov, čo má negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia. Zároveň to môže mať negatívny vplyv na cestovný ruch, ktorý predstavuje dôležitý pilier maltskej ekonomiky. Potreba riešiť medzery v infraštruktúre preto ide ruka v ruke s potrebou ekologických dopravných riešení. Vláda v roku 2016 prijala národnú dopravnú stratégiu do roku 2050 a operačný plán riadenia premávky do roku 2025. Zároveň ohlásila projekt v hodnote 700 miliónov EUR určený na modernizáciu cestnej siete. Dohromady sa očakáva, že vďaka týmto opatreniam dôjde k zníženiu hospodárskych nákladov súvisiacich s preťažením ciest o menej ako 20 %. Nárast hospodárskej činnosti môže existujúce infraštruktúrne nedostatky ešte prehĺbiť, a vytvoriť tak ešte väčší tlak na prírodné zdroje. V pláne sa navyše nestanovujú jasné ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov spôsobených dopravou, pričom sa v ňom nenavrhuje ani účinný systém monitorovania vykonávania ohlásených opatrení (okrem 5-ročného cyklu preskúmania). Je teda dôležité stanoviť ciele a vykonať opatrenia s cieľom do roku 2025 výrazne znížiť hustotu premávky a emisie skleníkových plynov spôsobené dopravou, pričom sa umožní pravidelné monitorovanie pokroku.

(12)

Problémy spôsobené veľkosťou krajiny a jej ostrovným charakterom ju čoraz viac nútia prejsť na obehovejšie hospodárstvo. Rozumné investovanie môže pomôcť znížiť tlak na citlivé prírodné zdroje tohto ostrova. Ak sa napríklad nebudú riešiť ťažkosti s odstraňovaním stavebného a demolačného odpadu, môžu znížiť kvalitu životného prostredia a atraktivitu krajiny ako turistickej destinácie. Zatiaľ čo je Malta naďalej v najspodnejšej skupine v oblasti výkonnosti ekologických inovácií (26. miesto v rámci Únie v roku 2016, z pôvodného 18. miesta v roku 2013, podľa indexu ekologických inovácií), má potenciál mobilizovať investície na účely vypracovania alebo prijímania inovatívnych riešení s cieľom zvýšiť efektívnosť zdrojov a energetickú efektívnosť v odvetví stavebníctva, ako aj nakladanie s odpadom a s odpadovými vodami. Zlepšovanie je potrebné najmä aj v oblasti nakladania s odpadom, ako aj v oblasti investícií do recyklačných zariadení spracúvajúcich stavebný a demolačný odpad a pri vykonávaní kontrol v snahe zabrániť nelegálnemu skládkovaniu odpadu, resp. vysypávaniu stavebného a demolačného odpadu do mora.

(13)

Právny systém aj naďalej čelí problémom, pokiaľ ide o jeho efektívnosť, a treba posilniť jeho právny a inštitucionálny rámec v boji proti korupcii a zabezpečiť zvýšenú kvalitu podnikateľského prostredia. Nedostatky v oblasti správy a riadenia v súvislosti s protikorupčným rámcom môžu nepriaznivo ovplyvniť podnikateľské prostredie a môžu mať negatívne dôsledky pre investície. Ďalej treba zlepšiť aj účinnosť snáh Malty v boji proti korupcii, hlavne v súvislosti s účinnosťou vyšetrovaní a trestného stíhania korupcie. Zlepšenie rámca správy a riadenia je kľúčové v rámci zachovania reputácie Malty a jej atraktivity ako medzinárodnej investičnej destinácie.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Malty, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Malte v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Malte, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability 2018 a dospela k názoru (5), že Malta podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Holandsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Holandsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Holandsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Holandsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Holandska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Holandsko predovšetkým vykazuje najvyšší trojročný priemer prebytku bežného účtu z hľadiska HDP medzi členskými krajinami eurozóny. Tento prebytok naznačuje neoptimálne rozdeľovanie zdrojov, v dôsledku čoho dochádza k premrhávaniu príležitostí na ďalší rast a väčší blahobyt. Súkromný dlh je vysoký, najmä objem hypotekárneho dlhu domácností a dlhu nadnárodných spoločností. Vysoká zadlženosť domácností zvyšuje zraniteľnosť voči finančným otrasom.

(4)

Holandsko predložilo 30. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 26. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Holandsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje znižovať prebytok verejných financií z 1,1 % HDP v roku 2017 na 0,3 % HDP v roku 2021. Počas celého programového obdobia sa naďalej dodržiava strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Na základe programu stability na rok 2018 sa predpokladá, že pomer verejného dlhu k HDP klesne v roku 2021 na 44,0 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo klesne z prebytku vo výške 0,5 % HDP v roku 2017 na deficit vo výške 0,1 % HDP v roku 2018 a deficit vo výške 0,3 % HDP v roku 2019, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Dlh verejnej správy má podľa prognózy vykazovať aj naďalej pevnú klesajúcu tendenciu a mal by byť pod referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve. Rada celkovo zastáva názor, že Holandsko v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Aj pri dodržiavaní strednodobého cieľa však zároveň zostáva priestor na využívanie fiškálnych a štrukturálnych politík na zvýšenie verejných a súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií.

(7)

Holandsko má efektívny sektor výskumu a vývoja a vysoko výkonný vzdelávací systém a vedecká základňa krajiny poskytujú pevný základ pre podporu inovácií a rastovej kapacity prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania a výskumu a vývoja. Ohlásené boli značné dodatočné investície, ktoré by mohli pomôcť stabilizovať intenzitu verejného a súkromného výskumu a vývoja. To, či Holandsko dosiahne svoje ciele v rámci stratégie Európa 2020, konkrétne v oblasti investícií do výskumu a vývoja a energie z obnoviteľných zdrojov, zostáva neisté.

(8)

Kľúčovú výzvu pri riešení vysokej zadlženosti domácností predstavuje trh s bývaním, na ktorom sa počas uplynulých desaťročí nahromadili nepružnosti a rušivé stimuly, ktoré sa premietli do spôsobov financovania bývania a modelov odvetvových úspor. Od roku 2012 sa v snahe o čiastkové riešenie tohto problému realizuje rad opatrení. V roku 2017 vláda oznámila plány na urýchlenie zníženia daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov od roku 2020. Nedostatok dobre fungujúceho stredného segmentu na trhu s nájomným bývaním však podnecuje domácnosti k tomu, aby volili radšej kúpu než nájomné, čo vedie k vysokému pomeru dlhu k príjmom a k finančnej zraniteľnosti v mladom veku. Sektor sociálneho bývania patrí k najväčším v Únii, no tento typ bývania nevyužívajú vždy tí, ktorí ho skutočne potrebujú. Domácnosti s vysokými príjmami zostávajú v sociálnom bývaní, pretože sociálne bytové podniky nezvyšujú nájomné tak rýchlo, ako by z právneho hľadiska mohli. Zatiaľ čo vláda oznámila svoj zámer podporiť ponuku cenovo dostupného bývania na súkromnom trhu s nájomným bývaním, konkrétne plány takejto podpory ešte neboli oznámené.

(9)

Ako sa uvádza v odporúčaní pre eurozónu, boj proti stratégiám agresívneho daňového plánovania je nevyhnutným predpokladom toho, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže medzi firmami, aby sa zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s daňovníkmi a aby sa chránili verejné financie. Účinky presahovania stratégií agresívneho plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Vysoká úroveň dividend, licenčných poplatkov a úrokových platieb hradených cez Holandsko naznačuje, že daňové predpisy krajiny využívajú spoločnosti, ktoré sa zapájajú do agresívneho daňového plánovania. Veľká časť priamych zahraničných investícií je v držbe „účelovo vytvorených subjektov“. Neexistencia zrážkových daní z odchádzajúcich licenčných poplatkov (t. j. od rezidentov Únie pre rezidentov tretích krajín) a úrokových platieb môže v tomto prípade viesť k úplnému úniku daňových platieb, ak uvedené spoločnosti nie sú predmetom dane aj v prijímajúcej jurisdikcii. Absencia niektorých pravidiel proti zneužívaniu, najmä v prípade hybridných subjektov, môže tiež uľahčovať agresívne daňové plánovanie. Komisia uznáva, že záväzok Holandska bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu, ako sa stanovuje v programe reforiem v oblasti daní, vrátane zrážkových daní z licenčných poplatkov, úrokových platieb a dividend v prípade zneužívania alebo platieb do jurisdikcií s nízkym zdanením, je pozitívnym krokom k zníženiu agresívneho daňového plánovania a mal by sa rýchlo vykonávať a podrobne sledovať. Komisia bude v nadväznosti na nedávne výmeny s holandskými orgánmi pokračovať v konštruktívnom dialógu s cieľom bojovať proti stratégiám agresívneho daňového plánovania daňovníkov.

(10)

Napriek nízkej nezamestnanosti a vysokým mieram voľných pracovných miest bol rast nominálnych miezd v roku 2017 mierny na úrovni 1,5 %. Je to pod úrovňou, ktorú by bolo možné očakávať na základe inflácie, produktivity a nezamestnanosti. Mierny rast miezd môže byť čiastočne spojený s pomalým zvyšovaním produktivity, pretrvávajúcim nevyužívaním kapacít na trhu práce a so zvýšenou segmentáciou trhu práce. V roku 2017 vláda prijala niekoľko fiškálnych opatrení, ktorými sa znižuje daňové zaťaženie práce a ktoré sú zamerané na zvýšenie čistého disponibilného príjmu domácnosti tých, ktorí pracujú. Ďalší rast čistého disponibilného príjmu domácnosti prostredníctvom vytvárania podmienok na podporu rastu miezd a reformovania druhého piliera dôchodkového systému s cieľom zlepšiť jeho transparentnosť, zvýšiť jeho medzigeneračnú spravodlivosť a odolnosť proti otrasom by podporil domáci dopyt a prispel by k opätovnému nastoleniu rovnováhy v eurozóne.

(11)

Nedávny nárast zamestnanosti možno vo veľkej miere pripísať zvýšenému počtu osôb zamestnaných na dobu určitú a samostatne zárobkovo činných osôb. V kontexte veľkých rozdielov medzi uplatniteľnými pracovnoprávnymi predpismi, pracovnoprávnou ochranou a právnymi predpismi v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia sa zaznamenáva vysoký podiel zmlúv na dobu určitú, ktorý stále narastá, ako aj rýchly nárast samostatnej zárobkovej činnosti prevádzkovanej bez ďalších zamestnancov. Hoci sa prijali určité opatrenia a ďalšie sa nedávno oznámili, niektoré z týchto faktorov stále vytvárajú finančné stimuly, ktoré zamestnancov motivujú k tomu, aby začali pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ktoré motivujú najímať zamestnancov na základe zmlúv na dobu určitú. Okrem toho je posilnenie opatrení na boj proti predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti pozastavené do roku 2020. Samostatne zárobkovo činné osoby bývajú často nedostatočne poistené pre prípad zdravotného postihnutia, nezamestnanosti a staroby. To by mohlo mať vplyv na dlhodobú udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia.

(12)

Napriek tomu, že trh práce celkovo funguje dobre, stále existuje nevyužitý potenciál pracovnej sily. Dôležitou výzvou zostáva najmä vysoký počet žien pracujúcich na čiastočný úväzok a pracovná situácia osôb s migrantským pôvodom. Miera zamestnanosti migrantov narodených mimo EÚ je o 20,6 percentuálneho bodu nižšia než u ľudí narodených v Holandsku, pričom tento rozdiel je ešte výraznejší v prípade žien narodených mimo EÚ.

(13)

Nárast miery úspor domácností v posledných rokoch bol sčasti vyvolaný väčším sporením v druhom pilieri dôchodkového systému (povinné doplnkové súkromné systémy), ku ktorému prispelo regulačné prostredie. Ak by došlo k vhodnej vnútrogeneračnej a medzigeneračnej distribúcii nákladov a rizík nad rámec pravidiel, ktoré boli prijaté v oblasti indexácie a finančných vankúšov (rámec finančného posudzovania), pomohlo by to rodinám rozdeľovať ich finančné prostriedky spôsobmi, ktoré viac podporujú rast. Vláda potvrdila svoj zámer uskutočniť významnú reformu druhého dôchodkového piliera s cieľom zlepšiť jeho pokrytie a vytvoriť systém, ktorý by bol transparentnejší a aktuársky spravodlivejší. Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť, v správe o starnutí obyvateľstva z roku 2018 sa poukazuje na stredne vysoké riziko pre fiškálnu udržateľnosť v dlhodobom horizonte, keďže sa predpokladá, že výdavky na dlhodobú starostlivosť sa do roku 2070 zvýšia z 3,5 % na 6,0 % HDP.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Holandska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Holandsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Holandsku, ale aj mieru ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a zastáva názor (6), že Holandsko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(16)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 a 2.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Rakúsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (2) („odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Rakúsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Rakúsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Rakúska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Rakúsko predložilo 25. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 21. marca 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Rakúsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 očakáva zlepšenie celkového salda z deficitu vo výške 0,7 % HDP v roku 2017 na prebytok vo výške 0,4 % HDP v roku 2022. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP od roku 2017, sa splní v roku 2019. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa postupne zníži zo 78,1 % HDP v roku 2017 na 62,2 % HDP v roku 2022. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický, pokiaľ ide o rok 2018, a realistický pre nasledujúce obdobie. Hlavné riziká ohrozujúce strednodobé rozpočtové plánovanie súvisia sa diskrečnými politickými opatreniami plánovanými od roku 2020, ako je ohlásená reforma dane z príjmu fyzických osôb, ktorej účinky na rozpočet zatiaľ neboli plne konkretizované.

(7)

V programe stability sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení na rozpočet je významný a poskytujú sa dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2017 oprávnené dodatočné výdavky na mimoriadny prílev utečencov 0,03 % HDP, zatiaľ čo v oblasti bezpečnostných opatrení nevznikli žiadne ďalšie náklady. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Rakúska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2017 znížila, aby sa zohľadnili dodatočné náklady spojené s prílevom utečencov.

(8)

Rada 11. júla 2017 odporúčala Rakúsku zabezpečiť, aby sa odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018 obmedzila len na úľavu súvisiacu s vplyvom mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostnými opatreniami na rozpočet. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov o 3,3 % v roku 2018, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,2 % HDP. Po zohľadnení poskytnutých úľav sa v prognóze Komisie z jari 2018 poukazuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky v roku 2018 a za roky 2017 a 2018 posudzované spoločne.

(9)

Rakúsko by malo v roku 2019 dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, po zohľadnení úľavy súvisiacej s mimoriadnymi udalosťami, pre ktoré je udelená dočasná odchýlka. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov o 2,9 %, čo zodpovedá zlepšeniu štrukturálneho salda o 0,3 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 a pri nezmenených politikách by Rakúsko vzhľadom na odchýlku v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spoločne bolo vystavené riziku značnej odchýlky od požiadavky v roku 2019. Zároveň sa predpokladá, že Rakúsko bude od svojho strednodobého cieľa v roku 2019 vzdialené o 0,1 % HDP. Rakúsko podľa prognózy navyše dodrží dlhové pravidlo v roku 2018 aj 2019. Rada celkovo zastáva názor, že Rakúsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek a že v roku 2019 by sa mali prijať potrebné opatrenia na dodržanie ustanovení Paktu stability a rastu.

(10)

Podľa správy o starnutí obyvateľstva z roku 2018 predpokladané zvýšenie výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť poukazuje na stredne vysoké riziká pre udržateľnosť verejných financií zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska. Verejné výdavky Rakúska na dôchodky sú nad priemerom Únie (13,8 % v porovnaní s 11,2 % HDP v roku 2016) a očakáva sa ich ďalšie zvýšenie do roku 2070 (0,5 % v porovnaní s – 0,2 % HDP). Nedávne reformy s úspechom poskytli stimuly na neskorší odchod do dôchodku. Ďalšie kumulovanie dávok sociálneho zabezpečenia počas predĺženého produktívneho veku však bez zvýšenia zákonného veku odchodu do dôchodku nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť. Zákonný vek odchodu do dôchodku u žien (60 rokov) je jeden z najnižších v Únii. Zákonný vek odchodu do dôchodku u žien sa bude postupne upravovať až od roku 2024, pričom zjednotenie so zákonným vekom odchodu do dôchodku u mužov sa dosiahne až v roku 2033. Celkovo by sa zvýšením zákonného veku odchodu do dôchodku a obmedzením predčasného odchodu do dôchodku prispelo k udržateľnosti dôchodkového systému v kontexte starnutia obyvateľstva.

(11)

Verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť sú nad priemerom Únie (7 % v porovnaní so 6,8 % HDP v roku 2016) a očakáva sa, že sa zvýšia viac než priemer Únie (1,3 % v porovnaní s 0,9 % HDP), čím by verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť do roku 2070 narástli na 8,3 % HDP. Predpokladá sa, že výdavky na dlhodobú starostlivosť sa zdvojnásobia z 1,9 % na 3,8 % HDP do roku 2070. Zavedením výdavkových stropov zákonom o finančnom vyrovnávaní z roku 2017 a reformou zameranou na posilnenie základnej zdravotnej starostlivosti a zníženie závislosti od nemocničnej starostlivosti sa začala riešiť otázka udržateľnosti. Zo stále vysokého počtu zdravotných poisťovní vyplýva, že ďalšie úspory možno dosiahnuť v oblasti nákladov na riadenie a administratívu. Účinnejším verejným obstarávaním (napr. zadávaním zákaziek s pôsobnosťou v celej Únii, využívaním iných kritérií ako cena a cezhraničným hromadným obstarávaním) by sa navyše zvýšila kvalita a nákladová efektívnosť. V oblasti dlhodobej starostlivosti sa očakáva, že nedávnymi politickými opatreniami, ako je rozhodnutie zrušiť využívanie súkromných aktív jednotlivcov na financovanie nemocničnej dlhodobej starostlivosť, skôr zvýšia než obmedzia výdavky.

(12)

Zákon o finančnom vyrovnávaní z roku 2017 prispel k zefektívneniu fiškálnych vzťahov medzi rôznymi úrovňami verejnej správy tým, že sa ním zaviedlo financovanie podľa vykonávaných úloh, zjednodušilo rozdeľovanie transferov medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy a že spolkovým krajinám bol pridelený vlastný zdroj príjmov. Napriek tomuto reformnému úsiliu je však rozpočtový rámec naďalej neprehľadný a stále pretrváva značná nerovnováha medzi výdavkami a úlohami generujúcimi príjmy, čo samospráve na regionálnej a miestnej úrovni neposkytuje dostatočnú motiváciu na nárast efektivity.

(13)

Napriek daňovej reforme z roku 2016 je daňové zaťaženie práce naďalej vysoké a časom sa má postupne zvyšovať, ak daňové pásma nebudú indexovo viazané na infláciu. Reforma bola pre osoby s vyššími príjmami pomerne veľkým prínosom v porovnaní s osobami s nižšími príjmami, pričom daňové zaťaženie osôb s nízkymi príjmami je naďalej vysoké. Daňová reforma bola takisto prínosnejšia pre mužov než pre ženy. Zdá sa, že zdroje príjmov, ktoré sa považovali sa menej škodlivé pre rast, ako napríklad periodické dane z nehnuteľnosti, sa využívajú nedostatočne, najmä v dôsledku značne neaktuálneho základu dane. Príjmy z periodických daní z nehnuteľností v Rakúsku sú nízke a dosahujú 0,2 % HDP, pričom v roku 2016 bol priemer Únie na úrovni 1,6 % HDP. Presunom daňového zaťaženia z práce na menej škodlivé zdroje príjmov by pomohlo tento problém riešiť.

(14)

Situácia na trhu práce je priaznivá, hoci v osobitných skupinách (napr. ženy a osoby s migrantským pôvodom) problémy pretrvávajú. Napriek celkovo vysokej miere zamestnanosti žien sú výsledky trhu práce v oblasti ich plnej zamestnanosti značne slabé. Miera zamestnanosti žien (vo veku 20 až 64 rokov) na kratší pracovný čas, ktorá v roku 2017 dosiahla 47,9 %, je naďalej jedna z najvyšších v Únii (priemer Únie: 31,1 %). K tomuto výsledku prispievajú problémy súvisiace s prístupom k formálnej starostlivosti o deti, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Vysoký podiel žien na zamestnanosti na kratší pracovný čas, ktorý je zväčša dôsledkom toho, že ženy vykonávajú dôležité nezaplatené úlohy (napr. starostlivosť o deti a príbuzných), ako aj nižších hodinových miezd prispieva k pretrvávajúcemu vysokému rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Tento rozdiel v odmeňovaní priamo vplýva na kumulovanie ich dôchodkových práv, čo spôsobuje veľký rozdiel v dôchodkoch žien a mužov.

(15)

Výsledky vzdelávania znevýhodnených žiakov sa nezlepšili. Naďalej pretrváva veľká medzera vo výkonnosti študentov s migrantským zázemím a študentov bez neho. Celoštátne testovanie v roku 2016 potvrdilo, že okolo štvrtina žiakov 8. ročníka nespĺňa vzdelávacie normy na nemecký jazyk alebo ich spĺňa len čiastočne. Nedávne medzinárodné testy takisto potvrdili zväčšujúci sa rozdiel v čítaní v prípade žiakov zo slabšieho sociálno-ekonomického prostredia alebo ktoré majú migrantský pôvod. Pri porovnaní výsledkoch Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z rokov 2012 a 2015 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil vo všetkých troch hlavných skúmaných oblastiach, t. j. matematike, čítaní a prírodných vedách. Žiaci, ktorí sú rodení Rakúšania, dosahujú lepšie výsledky oproti prvej generácii migrantov o úroveň, ktorá sa rovná takmer trom rokom školskej dochádzky.

(16)

Hoci je produktivita v Rakúsku vysoká, v posledných rokoch bol rast produktivity nevýrazný napriek značnému úsiliu, ktoré Rakúsko vyvinulo napríklad investovaním do výskumu a vývoja a zlepšením rámca pre začínajúce podniky. Ďalšie páky na podporu rastu produktivity sa týkajú digitalizácie podnikov, rastu spoločností a hospodárskej súťaže v oblasti služieb. V Rakúsku existujú značné prekážky prístupu na trh a reštriktívne pravidlá, pokiaľ ide o poskytovanie služieb pre podniky a regulované povolania. Patria medzi osobitné požiadavky na vlastníctvo podielov, rozsiahle vyhradené činnosti a medzidisciplinárne obmedzenia. Dôležitými nástrojmi na riešenie tohto problému je pokračujúce úsilie o zníženie zaťaženia a plánované prehodnotenie rakúskeho živnostenského zákona (Gewerbeordnung).

(17)

Viac hospodárskej súťaže v sektore služieb by pomohlo riešiť problémy Rakúska v oblasti šírenia digitálnych technológií a obchodných modelov, najmä medzi mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi. Digitalizácia týchto podnikov je v Rakúsku obzvlášť dôležitá, keďže tvoria chrbtovú kosť rakúskeho hospodárstva. Kľúčom k tomu sú také iniciatívy ako „KMU Digital“ a „AT: net“ a vykonávanie digitálneho plánu pre Rakúsko. Ďalšou otázkou je rozširovanie činnosti spoločností, a najmä vysokoinovatívnych spoločností. Prekážkou je financovanie neskoršej fázy podnikania, ako napríklad vo forme rizikového kapitálu a prístupu k verejným kapitálovým trhom pre podniky rozširujúce svoju činnosť. Rýchlo rastúce spoločností zohrávajú kľúčovú úlohu v šírení nových technológií a obchodných modelov vrátane digitálnych, a tým aj vo zvyšovaní produktivity.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (5) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Poľsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Poľsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Poľsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Poľska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Poľsko predložilo 26. apríla 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Poľsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje postupne zlepšiť celkový deficit z úrovne 1,7 % HDP v roku 2017 na 0,7 % HDP v roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 1,0 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa očakávaní do roku 2021, t. j. v období, na ktoré sa konvergenčný program vzťahuje, nedosiahne. Prepočítané štrukturálne saldo (5) poukazuje v roku 2021 na deficit vo výške 1,3 % HDP. Na základe konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že sa pomer dlhu verejnej správy k HDP zníži z 50,6 % HDP v roku 2017 na 50,4 % HDP v roku 2018 a do roku 2021 na 46,0 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je opatrný pre rok 2018 a následne realistický.

(6)

Rada 11. júla 2017 odporučila Poľsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v 2018 neprekročí 3,7 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,5 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Komisia uskutočnila kvalitatívne posúdenie sily hospodárskych podmienok v Poľsku, pričom náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti. Na tomto základe dospela k záveru, že netreba zohľadňovať žiadne ďalšie prvky. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2018.

(7)

Vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru Poľska vo výške 1,5 % HDP by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 nemala presiahnuť 4,2 % v súlade so štrukturálnou úpravou vo výške 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav podľa Paktu stability a rastu. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(8)

Poľsko bude v strednodobom až dlhodobom horizonte čeliť vo viacerých oblastiach výdavkovým tlakom, najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva, ktoré si budú vyžadovať nové mechanizmy posudzovania efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov a uľahčenie prerozdeľovania zdrojov. S týmto cieľom vláda začala pracovať na reforme rozpočtového procesu, najmä s cieľom posilniť strednodobý rozpočtový rámec a začleniť do rozpočtového procesu preskúmania výdavkov. Hoci existujúce nezávislé inštitúcie v Poľsku plnia niektoré z funkcií, ktoré obvykle pripadajú na fiškálne rady, krajina je jediným členským štátom bez plnohodnotnej nezávislej fiškálnej rady a podľa všetkého ju ani neplánuje zriadiť. V správe o krajine za rok 2018 sa konštatuje, že Poľsko nedosiahlo žiadny pokrok v oblasti obmedzovania rozsiahlej miery využívania znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty. Poľské ministerstvo financií však pracuje na zjednodušení spôsobu, akým sa príslušné sadzby budú prideľovať tovaru a službám.

(9)

Poľský pracovný trh dosahoval v posledných rokoch veľmi dobré výsledky a miera zamestnanosti ďalej klesala. Účasť určitých skupín na pracovnom trhu, najmä účasť žien, osôb s nízkou kvalifikáciou a starších občanov, je však v porovnaní s ostatnými členskými štátmi naďalej nízka. Niekoľko nedávno zavedených politických opatrení má tendenciu znižovať motiváciu ľudí pracovať, a to najmä v prípade žien a starších ľudí. Poľský systém sociálnej ochrany nedostatočne motivuje k práci. Zatiaľ čo vďaka prídavkom na deti sa podarilo znížiť mieru chudoby a nerovnosti, pri týchto prídavkoch sa už prejavil negatívny vplyv na účasť rodičov, najmä žien, na trhu práce, pretože veľkosť a obmedzená miera zisťovania majetkových pomerov pri prídavkoch naštrbujú účinnosť pracovných stimulov, ktoré sú zahrnuté v iných sociálnych dávkach. Mieru účasti žien na trhu práce ďalej zhoršuje nízka účasť detí do troch rokov na formálnej starostlivosti o deti, ktorá je naďalej jednou z najnižších v Únii. Obmedzená podpora, ktorú majú k dispozícii ľudia poskytujúci dlhodobú starostlivosť, týmto osobám bráni pri vstupe na pracovný trh. Zníženie zákonného veku odchodu do dôchodku motivovalo niektorých starších pracovníkov k opusteniu trhu práce. Nárast dopytu po pracovnej sile tak pomáha uspokojiť migrácia z krajín mimo EÚ.

(10)

Doplnkovým spôsobom, ako podporiť tak účasť na trhu práce, ako aj inovačnú schopnosť hospodárstva je poskytnúť žiakom a dospelým primerané zručnosti a schopnosti, ktoré im pomôžu pracovne sa presadiť na rýchlo sa meniacom pracovnom trhu. Miera účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave je oveľa nižšia, než je priemer Únie. V kombinácii s určitými nedostatkami v digitálnych zručnostiach, verbálnej a matematickej gramotnosti – najmä medzi dospelými s nižším ako terciárnym vzdelaním – to sťažuje ich zamestnateľnosť. Do akej miery nedávno zavedené a plánované politické opatrenia, ako napríklad zmeny v organizácii všeobecného, odborného a vysokoškolského vzdelávania, budú mať vplyv na úroveň zručností absolventov, ešte nie je známe.

(11)

Poľsko ďalej prijíma opatrenia, ktorými chce riešiť segmentáciu trhu práce obmedzením možnosti zneužívania práce na dobu určitú, pri určitých neštandardných pracovných zmluvách zvýšením príspevkov na sociálne zabezpečenie a pri niektorých týchto zmluvách zavedením minimálnej hodinovej mzdy. Počet a podiel trvalých pracovných zmlúv od konca roka 2016 rastie, napriek tomu je však podiel dočasných pracovných zmlúv stále jedným z najvyšších v Únii. Do reformovaného zákonníka práce by sa mohli zahrnúť určité ďalšie legislatívne zmeny relevantné pre túto dualitu pracovného trhu. Ako jeden z potenciálne problematických aspektov sa javí sociálna ochrana pracovníkov, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami a ktorí majú určité neštandardné zmluvy, a to najmä z hľadiska primeranosti ich budúcich dôchodkov. Od roku 2015 bolo zavedených niekoľko opatrení s cieľom zlepšiť sociálnu ochranu samostatne zárobkovo činných osôb a osôb, ktoré majú uzavreté atypické pracovné zmluvy.

(12)

Priemerný vek odchodu do dôchodku v posledných rokoch vzrástol, čo je odzrkadlením minulých reforiem, ako napríklad zrušenia možností predčasného odchodu do dôchodku a postupného zvyšovania zákonného veku odchodu do dôchodku. Pokračovanie zvyšovania skutočného veku odchodu do dôchodku má zásadný význam pre strednodobý hospodársky rast, ako aj pre zabezpečenie primeranosti a fiškálnej udržateľnosti dôchodkového systému. Nedávne zníženie zákonného veku odchodu do dôchodku na 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov je však krokom opačným smerom. Na rozdiel od toho vek odchodu do dôchodku sudcov a sudkýň na všeobecných súdoch bol zhodne stanovený na 65 rokov, čo je v súlade s požiadavkou Komisie. Medzi dôvody nízkej mobility pracovnej sily a skrytej nezamestnanosti v poľnohospodárstve patrí osobitný systém sociálneho poistenia pre poľnohospodárov, ktorý sa dotuje nákladmi vo výške takmer 1 % HDP.

(13)

Na zlepšenie výsledkov v oblasti zdravotnej starostlivosti je v Poľsku potrebné zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť jej účinnosť. Subjektívne neuspokojené potreby v prípade lekárskej starostlivosti patria medzi najvyššie v Únii a čakacie lehoty pre určité výkony sú obzvlášť dlhé. Počet nemocničných lôžok je pomerne vysoký a geograficky neoptimálne rozložený. Ambulantná a primárna zdravotná starostlivosť je vo všeobecnosti nedostatočne rozvinutá, pričom lekári sú motivovaní posielať pacientov na vyšetrenie a liečbu k špecializovaným lekárom. Riešenie týchto problémov je veľmi náročné, pretože úroveň verejných finančných zdrojov a počet lekárov a zdravotných sestier je v Poľsku pri určitých špecializáciách stále výrazne pod priemerom Únie. V roku 2017 bola zaznamenaná určitá snaha efektívnejšie rozdeľovať zdroje v sektore zdravotnej starostlivosti, no účinky týchto opatrení sa ešte neprejavili.

(14)

Zvyšovanie schopnosti hospodárstva inovovať má zásadný význam pre to, aby sa Poľsko dokázalo posunúť vyššie v globálnom hodnotovom reťazci, čím by sa zároveň podporil potenciál v oblasti zlepšovania životnej úrovne. Na to treba realizovať politické opatrenia na mnohých frontoch, a to postupným tempom počas niekoľkých rokov. Medzi relevantné kľúčové politické oblasti patrí budovanie dôvery v regulačné prostredie, poskytovanie stimulov pre podniky, aby investovali do výskumu a vývoja, posilňovanie vedeckej základne, a to aj reformami terciárneho vzdelávania a podnecovaním výrazného toku vedomostí a úzkej spolupráce medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami. K poslednej menovanej oblasti patrí aj zabezpečenie priaznivých podmienok pre komercializáciu výskumu, ktorá bude podporovaná z verejných zdrojov. V týchto oblastiach už bolo realizovaných niekoľko politických opatrení a vláda plánuje aj ďalšie.

(15)

Rýchle tempo regulačných zmien a obmedzená miera využívania verejných a sociálnych konzultácií pri niekoľkých kľúčových zákonoch majú negatívny vplyv na kvalitu právnych predpisov a zvyšovanie neistoty pre podniky. V tejto súvislosti má zásadný význam aj zaručenie fungovania právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Pripomína sa, že Komisia v decembri 2017 predložila Rade odôvodnený návrh na rozhodnutie o tom, že existuje zreteľné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany Poľska. Nárast miery investícií by mohli umožniť dôležité faktory ako právna istota a dôvera v rovnosť a predvídateľnosť regulačných, daňových a iných politík a inštitúcií. Spoľahlivé ex ante a ex post posúdenia vplyvu a dobre navrhnuté a vykonané sociálne a verejné konzultácie by mohli pomôcť zlepšiť kvalitu právnych predpisov, obmedziť nutnosť následných zmien, a tak zvýšiť predvídateľnosť regulačného prostredia. V krátkodobom horizonte by sa tým zároveň mohlo pomôcť obmedziť možné negatívne vedľajšie účinky nových zákonov, ako napríklad dočasný nárast administratívneho zaťaženia vyplývajúci zo zmeny daňových predpisov.

(16)

Cestná sieť sa vďaka financovaniu Únie rýchlo rozvíja, ale úmrtnosť na cestách stále patrí k najvyšším v Únii. V mestách sa navyše stále viac prejavujú problémy v oblasti mobility, ako napríklad dopravné zápchy a znečistenie ovzdušia, ktoré sú dôsledkom rastúceho počtu osobných automobilov a veľkého podielu starých vozidiel. Súčasné stimuly zamerané na využívanie hromadnej dopravy s nízkymi emisiami splodín a aktívnych dopravných prostriedkov nepostačujú na riešenie týchto problémov. Vykonávanie projektov v oblasti železničnej dopravy spolufinancovaných z prostriedkov Únie sa naďalej stretáva s veľkými problémami hlavne v dôsledku obmedzenej kapacity stavebného sektora a inštitucionálnych nedostatkov správcu železničnej infraštruktúry. Aj keď vláda plánuje aktualizovať príslušný strategický dokument, v súčasnosti nie je k dispozícii dostatok informácií o strategickej vízii dlhodobého rozvoja dopravných sietí vo všetkých oblastiach dopravy na obdobie po roku 2023. V tomto dokumente by sa jasne identifikovali a náležite pridelili ich príslušné úlohy. Navyše, prekážky a nedostatky v oblasti energetických sietí a infraštruktúry pretrvávajú aj napriek investíciám z posledných rokov.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Poľska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Poľsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Portugalsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Portugalsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii, zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu uvedené v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Portugalsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Portugalsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Portugalska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Portugalsku existujú makroekonomické nerovnováhy. V kontexte nízkeho rastu produktivity predstavujú slabé miesta predovšetkým veľké objemy čistých vonkajších záväzkov, súkromného a verejného dlhu a vysoký podiel nesplácaných úverov. Na zníženie objemu čistých zahraničných záväzkov je potrebné zachovať obozretnú pozíciu bežného účtu a zlepšiť konkurencieschopnosť. V kontexte potreby oddlžovať sa vďaka obnove nominálneho rastu a mierne negatívnym úverovým tokom pomer súkromného dlhu z vysokých úrovní stále znižuje a očakáva sa, že podiel štátneho dlhu na HDP nadobudne klesajúcu tendenciu. Zásahy do finančného sektora pomohli znížiť riziká ohrozujúce stabilitu, hoci banky sú naďalej penalizované nízkou ziskovosťou a veľkými (i keď zmenšujúcimi sa) objemami nesplácaných úverov. Kľúčom k zlepšeniu výhľadov, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, oddlžovanie a rastový potenciál, je zvýšenie rastu produktivity. Nezamestnanosť už niekoľko rokov výrazne klesá. Pretrvávajú medzery v jednotlivých politikách, a to najmä z hľadiska realizácie plánovaných opatrení zameraných na zníženie počtu nesplácaných úverov a zlepšenie podnikateľského prostredia. Bude potrebné sledovať prijatie a uskutočňovanie niekoľkých reformných plánov vrátane opatrení na zmiernenie segmentácie trhu práce a fiškálno-štrukturálnych reforiem na zlepšenie udržateľnosti verejných financií.

(4)

Portugalsko 27. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. V programe stability na rok 2018 sa počíta so stabilným klesaním pomeru verejného dlhu k HDP. Národný program reforiem Portugalska na rok 2018 zahŕňa záväzky v krátkodobom aj strednodobom horizonte, ako aj výzvy identifikované v správe o krajine na rok 2018. Konkrétne sa v ňom oznamujú opatrenia v oblasti kvalifikácií a inovácií, ktoré môžu zvýšiť produktivitu a hodnotu portugalského vývozu. Predložená stratégia na zníženie objemu nesplácaných úverov prispieva spolu s opatrením na podporu kapitalizácie firiem k zníženiu zadlženosti portugalskej ekonomiky a k očisteniu bankových súvah. Celkovo by účinná realizácia predložených programov slúžila ako východisko pre nápravu nerovnováh.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Portugalsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Portugalsko vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje dosiahnuť celkový deficit vo výške 0,7 % HDP v roku 2018 a 0,2 % HDP v roku 2019 a ďalej ho zlepšovať, až kým sa do roku 2021 nedosiahne prebytok vo výške 1,4 % HDP. Uvedené plány nezahŕňajú potenciálny deficit zvyšujúci vplyv opatrení na podporu bánk od roku 2019. Plánuje sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny prebytok na úrovni 0,25 % HDP, sa má dosiahnuť do roku 2020. V programe stability na rok 2018 sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahne v roku 2018 úroveň 122,2 % a v roku 2019 úroveň 118,4 %, pričom v roku 2021 by sa dosiahla úroveň 107,3 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický, pokiaľ ide o rok 2018, ale pre nasledujúce roky je optimistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

V programe stability Portugalska na rok 2018 sa uvádza, že rozpočtový vplyv rozsiahlych požiarov, ktoré postihli Portugalsko v roku 2017, bol značný, a je v ňom náležite doložený rozsah a povaha týchto dodatočných rozpočtových nákladov. V programe stability na rok 2018 sa hlavne uvádza, že rozpočet na rok 2018 zahŕňa mimoriadne výdavky vo výške približne 0,07 % HDP v súvislosti s preventívnymi opatreniami na ochranu územia štátu proti prírodným požiarom. V programe stability na rok 2018 sa ustanovujú výdavky súvisiace s riadením núdzových situácií, ktoré sú klasifikované ako jednorazové opatrenia, a s prevenciou. Vzhľadom na integrovanú povahu týchto výdavkov a na priame prepojenie s rozsiahlymi požiarmi v roku 2017 by sa pri uplatňovaní „doložky o nezvyčajnej udalosti“ mohlo prihliadať na osobitné zaobchádzanie s výdavkami na predchádzanie prírodným požiarom. Podľa Komisie predstavovali v roku 2018 oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s preventívnymi opatreniami 0,07 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože bezprecedentné rozsiahle prírodné požiare sa považujú za nezvyčajné udalosti, ich vplyv na verejné financie Portugalska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Na jar 2019 sa vykoná konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm na základe zistených údajov za rok 2018 poskytnutých portugalskými orgánmi.

(8)

Rada 11. júla 2017 odporučila Portugalsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 neprekročí 0,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške minimálne 0,6 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Komisia po posúdení miery oživenia v Portugalsku a náležitom zvážení jeho problémov v oblasti udržateľnosti, ktoré sa uskutočnili v kontexte jej stanoviska k návrhu rozpočtového plánu krajiny na rok 2018, dospela k záveru, že v tomto ohľade netreba zohľadniť žiadne ďalšie prvky. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej odporúčanej úpravy v roku 2018 a za roky 2017 a 2018 posudzované spoločne.

(9)

Vzhľadom na pomer dlhu verejnej správy k HDP Portugalska nad úrovňou 60 % a vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru krajiny vo výške 1,3 % HDP v roku 2019 by nominálna miera rastu bez čistých primárnych verejných výdavkov nemala presiahnuť 0,7 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,6 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požadovanej v Pakte stability a rastu. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje riziko značnej odchýlky od danej požiadavky v roku 2019 a za roky 2018 a 2019 posudzované spoločne. Zároveň sa predpokladá, že Portugalsko dodrží prechodné dlhové pravidlo v rokoch 2018 a 2019. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dodržiavali ustanovenia Paktu stability a rastu. Bolo by obozretné využiť akékoľvek neočakávané zisky na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy.

(10)

Zabezpečenie udržateľnosti verejného dlhu závisí od udržateľnej fiškálnej konsolidácie prostredníctvom štrukturálneho zlepšenia verejných financií, ktoré sa má dosiahnuť cez efektívnejší výber príjmov a prísnejšie kontroly výdavkov. Ako zásadné sa javí posilnenie kontrol výdavkov, účinné presadzovanie zákona o kontrole záväzkov, prísne a včasné vykonávanie zákona o rozpočtovom rámci, ako aj pokračujúce preskúmavanie výdavkov a úsilie o racionalizáciu. Rozpočtové plánovanie a plnenie rozpočtu je aj naďalej veľkou výzvou najmä v sektore zdravotníctva, kde sú oneskorené platby (nedoplatky) stále veľmi vysoké, čo poukazuje aj na slabé miesta v účtovných kontrolných mechanizmoch a manažérskych postupoch. V záujme udržateľnej fiškálnej konsolidácie by sa mali riešiť vysoké a stále rastúce náklady na starnutie obyvateľstva. V strednodobom horizonte sa očakáva, že vyššie fiškálne riziká súvisiace so starnutím obyvateľstva budú súvisieť prevažne s nákladmi na financovanie dôchodkov, zatiaľ čo náklady súvisiace so zdravím zvýšia tlak v dlhodobom horizonte. Opatrenia na zlepšenie strednodobej udržateľnosti dôchodkového systému by spolu s komplexnou stratégiou na riešenie nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva na zdravie pomohli tieto riziká riešiť.

(11)

V podobnom duchu by kontrola výdavkov, riadenie dlhu a zlepšenie celkovej finančnej udržateľnosti štátom vlastnených podnikov mohli výrazne prispieť k štrukturálnemu zlepšeniu verejných financií. Hoci celkový čistý príjem zostáva záporný, prevádzkové výsledky štátom vlastnených podnikov sa v posledných rokoch vo všeobecnosti zlepšili, s výnimkou sektora zdravotníctva, kde sa zhoršili. Celkový nekonsolidovaný dlh verejných subjektov zahrnutých do verejnej správy je takisto stále vysoký – koncom roka 2017 predstavoval 18,3 % HDP. Zavádzajú sa opatrenia na zlepšenie monitorovania štátom vlastnených podnikov, ale ich dosah ešte nie je možné posúdiť. Priebežným plánom na riadenie dlhu a rekapitalizáciu štátom vlastnených podnikov by sa mala znížiť zadlženosť a úrokové náklady, ale dobré stimuly by sa mohli ešte viac posilniť zabezpečením predvídateľného a transparentného rámca pre obmedzené rozpočtové presuny.

(12)

Oživenie portugalského trhu práce pokračuje v súlade s posilnenou hospodárskou výkonnosťou. V roku 2017 sa v hospodárstve vytvorilo viac než 150 000 pracovných miest a miera zamestnanosti (ľudí vo veku 20 – 64 rokov) sa v roku 2017 zvýšila na 73,4 %, čím sa vrátila na úroveň spred krízy. Miera nezamestnanosti výrazne klesla a v súčasnosti je pod priemerom eurozóny. Miera dlhodobej nezamestnanosti sa takisto značne znížila, hoci stále zostáva pomerne vysoká. Portugalsko v roku 2018 okrem prebiehajúcich aktívnych politík trhu práce, výnimiek týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a modelu individuálnej podpory verejných služieb zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie zavádza aj jednotné kontaktné miesta pre zamestnanosť. To by mohlo zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní širšieho záberu aktivačných opatrení. Ukazovatele chudoby a nerovnosti sa takisto ešte viac zlepšili. Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa blíži k priemeru Únie a podiel príjmov najchudobnejších 20 % obyvateľstva sa od roku 2015 zvýšil. Miera nerovnosti príjmov je však stále vysoká. Účinnosť sociálnych transferov (okrem dôchodkov) je však pri vytrhnutí ľudí z chudoby nízka, primeranosť systému minimálneho príjmu (hoci sa zlepšila) zostáva obmedzená a cenová dostupnosť bývania predstavuje pre domácnosti s nízkymi príjmami čoraz väčšiu výzvu.

(13)

Napriek výraznému zvýšeniu počtu trvalých pracovných miest v roku 2017 zostal podiel dočasných zamestnancov na stabilnej úrovni 22 %, čo stále predstavuje jednu z najvyšších hodnôt v Únii. V roku 2017 bolo približne 82 % dočasných zamestnancov v tejto situácii nedobrovoľne. Zatiaľ čo viac ľudí prechádza od dočasného k trvalému zamestnaniu, normou pre nezamestnaných, ktorí si hľadajú prácu, aj naďalej zostávajú zmluvy na dobu určitú. Okrem toho (už aj tak veľké) mzdové rozdiely medzi dočasnými a stálymi zamestnancami počas krízy rástli. Ukázalo sa, že opatrenia na podporu vytvárania trvalých pracovných miest (napr. Contrato-Emprego) a výnimky z príspevkov na sociálne zabezpečenie výmenou za zamestnávanie osôb, ktoré patria do zraniteľných skupín, sú účinné, ale majú len obmedzený dosah. Niektoré aspekty právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a zdĺhavé súdne postupy môžu stále odrádzať od prijímania zamestnancov na dobu neurčitú. V súčasnosti sa však neplánuje žiadne opatrenie na preskúmanie právneho rámca pre prepúšťanie. Vláda plánuje opatrenia na riešenie segmentácie trhu práce prostredníctvom tripartitných diskusií so sociálnymi partnermi.

(14)

Všeobecná úroveň zručností dospelých je aj naďalej jedna z najnižších v Únii a brzdí inovačný potenciál a konkurencieschopnosť krajiny. Je to tak aj v prípade digitálnych zručností: v roku 2017 malo základné alebo pokročilé digitálne zručnosti len 50 % občanov vo veku 16 – 74 rokov (v porovnaní s priemerom Únie 57 %). V tejto súvislosti sa zavádzajú určité programy (najmä iniciatíva Qualifica a iniciatíva národných digitálnych spôsobilostí Incode 2030), ale ich účinnosť pri zvyšovaní úrovne základných zručností pracovníkov (v oblasti matematiky, gramotnosti a digitálnych zručností) a v konečnom dôsledku pri zvyšovaní produktivity bude závisieť od pokrytia a kvality poskytovanej odbornej prípravy, ktorá prekračuje rámec uznania zručností. Hoci z dôkazov vyplýva, že nedávne zvyšovanie minimálnej mzdy (predstavujúce kumulatívny nárast o 18,3 % od roku 2014) negatívne neovplyvnilo mieru zamestnanosti medzi nízkokvalifikovanými pracovníkmi, podstatný nárast počtu dotknutých zamestnancov, až 20,4 % v treťom štvrťroku 2017, sa prejavil vo zvyšujúcej sa mzdovej kompresii. Hrozí, že sa tým zníži mzdová prirážka pre zručnosti, a to najmä medzi pracovníkmi s nízkou a strednou úrovňou zručností, čím sa znížia stimuly pre nízkokvalifikovaných pracovníkov, aby investovali do svojho vzdelávania a odbornej prípravy. Vláda spolu so sociálnymi partnermi pozorne sleduje vývoj minimálnej mzdy.

(15)

Predčasné ukončenie školskej dochádzky zostáva vyššie, ako je priemer Únie, ale má dlhodobo klesajúcu tendenciu, čiastočne vďaka opatreniam, ktoré sa realizujú s cieľom podporiť úspechy v oblasti vzdelávania a znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky. Výsledky v oblasti vzdelávania sa naďalej zlepšujú, existujú však obavy z hľadiska rovnosti, keďže pomery žiakov so slabými výsledkami v spodných a vrchných sociálno-ekonomických kvartiloch sa výrazne odlišujú. Miera dosiahnutého terciárneho vzdelávania (vo veku 30 – 34 rokov) klesla z 34,6 % v roku 2016 na 33,9 % v roku 2017, čo je výrazne pod úrovňou národného cieľa 40 % do roku 2020. Napriek vysokej zamestnateľnosti absolventov vedeckých, inžinierskych, technologických a matematických odborov má o tieto oblasti záujem len málo študentov.

(16)

Napriek pozitívnemu vývoju v portugalskom systéme výskumu a vývoja v posledných rokoch, najmä pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu ľudských zdrojov a vedeckú produkciu, pretrvávajú vo všeobecnosti významné prekážky pri vytváraní kultúry a podporných podmienok pre silnejšiu spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikmi. Patria medzi ne prekážky prenosu znalostí a technológií, komercializácia výskumných výstupov, ako aj kariérne dráhy vo výskume, ktoré dostatočne nepodnecujú výskumných pracovníkov k tomu, aby skúmali možnosti v oblasti „podnikateľského výskumu“ a príležitosti na spoluprácu s priemyslom. Ďalšie zvyšovanie povedomia a jasné vymedzenie duševného vlastníctva vo vzťahu medzi akademickou obcou a podnikmi by mohlo prispieť k skráteniu času realizácie zmluvných cieľov a monetizácii vedeckých poznatkov a ich ekonomického potenciálu.

(17)

Uskutočňuje sa komplexná stratégia rýchlejšieho znižovania objemu nevýnosových aktív. Tým sa pomohlo znížiť podiel nesplácaných úverov zo 17,2 % hrubých úverov na konci roka 2016 na 13,3 % v štvrtom štvrťroku 2017. Obzvlášť závažné obavy vzbudzujú nesplácané úvery podnikov, keďže predstavujú približne dve tretiny celkového objemu nesplácaných úverov; podiel nesplácaných úverov podnikov stále zostáva vysoký, a to na úrovni 25,2 % hrubých úverov. Zbavenie sa toxických aktív je kľúčom k uvoľnenie úverov pre nové investície a udržateľný rast. Postupy týkajúce sa insolventných firiem a úzkych sekundárnych trhov s toxickými aktívami sú však aj naďalej významnými prekážkami pri znižovaní podielu nesplácaných úverov. Hoci zvyšovanie kapitálu spolu s prebiehajúcim úsilím o zníženie nákladov a určitý novší pozitívny vývoj v súvislosti s nesplácanými úvermi zlepšujú vyhliadky finančného sektora, ziskovosť zostáva na nízkej úrovni, miera expozície voči štátnemu dlhu je stále vysoká a kapitálové vankúše sú slabé.

(18)

Prístup k financovaniu zostáva pre portugalské hospodárstvo hlavnou výzvou. Dosiahnutie stabilného prístupu k financovaniu, a najmä k vlastnému kapitálu, sa považuje za jednu z hlavných výziev pre portugalské podniky, čo ešte viac znásobujú tlaky na znižovanie pákového efektu. V relatívnom vyjadrení majú alternatívne zdroje financovania stále len nepatrný význam. V uplynulých rokoch sa začali realizovať nové programy a úverové linky, ako aj ďalšie zjednodušenia v podnikateľskom prostredí, stále však existuje priestor na zlepšenie. Hoci nesplácané úvery a podnikový dlh klesajú, stále zostávajú vysoké a zlepšenie v rozdeľovaní kapitálu do produktívnejších firiem by bolo pre investičné prostredie prospešné.

(19)

Napriek pokroku pri zavádzaní administratívneho zjednodušenia pre prierezové záležitosti, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a chod podnikov, odvetvové regulačné a administratívne prekážky stále bránia investíciám a efektívnemu rozdeľovaniu zdrojov. Prepracovanie procedurálnych pracovných postupov skrátením lehôt rozhodovacieho procesu, ktoré sa odchyľuje od zásady implicitného súhlasu len vo veľmi málo prípadoch a ktorým sa nahrádzajú systémy udeľovania povolení, ktoré si vyžadujú predkladanie viacerých dokumentov prostredníctvom „čestných vyhlásení“, predstavujú veľmi potrebnú odvetvovú reformu. Správne poplatky v stavebníctve by sa mali uviesť do súladu so skutočnými nákladmi. Zatiaľ čo hospodárska súťaž v oblasti verejného obstarávania zostáva obmedzená, cieľom prepracovaného zákona o verejnom obstarávaní je podporiť transparentnosť, hospodársku súťaž a lepšie riadenie verejných zákaziek. Malo by sa monitorovať vykonávanie nových pravidiel vrátane dosahu prísnejších pravidiel na využívanie priameho zadávania zákaziek. Napriek tomu, že efektívnosť portugalského súdneho systému sa naďalej zlepšuje, trvanie konaní na správnych súdoch aj naďalej zostáva výzvou. Podniky navyše stále považujú korupciu a nedostatočnú transparentnosť za problematické oblasti. Hoci sa dosiahol určitý pokrok v oblasti trestného stíhania korupcie, úsilie o zlepšenie kultúry čestnosti vo verejných inštitúciách doteraz neprinieslo dostatočné výsledky.

(20)

Regulačné reformy boli od zavedenia programu finančnej pomoci zriedkavé a reformy dohodnuté v danom kontexte sa zastavili alebo sa niekedy dokonca zvrátili. Podnikateľské skupiny majú zakázané poskytovať viaceré profesionálne služby. Interné predpisy upravujúce určité povolania v oblasti služieb pre podniky, najmä právne služby, sú menej ambiciózne než rámcové právo v niektorých rozhodujúcich aspektoch, ako napríklad právna forma, vlastníctvo, riadenie, reklama a multidisciplinárne postupy. Reforma schvaľovania a registrácie poskytovateľov stavebných služieb bola len zriedkavo doplnená zjednodušením kontrol pre inštalačné služby a kontrolu výstavby.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Portugalska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Portugalsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Portugalsku, ale aj mieru ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(23)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2018 a program stability na rok 2018. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 3.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Rumunsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Rumunsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (2), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Rumunska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Rumunsko predložilo 10. mája 2018 svoj národný program reforiem na rok 2018 a 14. mája 2018 svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Rumunsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje v roku 2018 dosiahnuť celkový deficit na úrovni 2,95 % HDP a následne ho postupne znižovať na úroveň 1,45 % HDP v roku 2021. Neočakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, sa dosiahne do roku 2021, t. j. do konca časového rámca programu. Očakáva sa, že prepočítané štrukturálne saldo v roku 2021 dosiahne – 2,1 %. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP do roku 2021 zostane pod úrovňou 40 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický. Navyše platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov neboli dostatočne konkretizované.

(6)

Rada 16. júna 2017 v súlade s článkom 121 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“) rozhodla, že v Rumunsku bola v roku 2016 zaznamenaná značná odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa. Vzhľadom na stanovenú značnú odchýlku Rada 16. júna 2017 odporučila Rumunsku, aby prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (4) v roku 2017 neprekročila 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,5 % HDP. Rada 5. decembra 2017 zistila, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady zo 16. júna 2017, a vydala revidované odporúčanie. Rada v novom odporúčaní požiadala Rumunsko, aby prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2018 neprekročila 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP. Rada (5)22. júna 2018 zistila, že Rumunsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 5. decembra 2017. Na základe výsledných údajov z roku 2017 sa navyše zistilo, že Rumunsko sa v roku 2017 nachádzalo v situácii značnej odchýlky od odporúčanej úpravy.

Komisia v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ a článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97 vydala 23. mája 2018 varovanie pre Rumunsko týkajúce sa skutočnosti, že v roku 2017 bola zaznamenaná značná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Rada (6)22. júna 2018 prijala následné odporúčanie, v ktorom potvrdila, že Rumunsko bude musieť prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2018 neprekročila 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2018 existuje riziko odchýlky od uvedeného odporúčania.

(7)

Rada preto 22. júna 2018 odporučila Rumunsku, aby v roku 2019 prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov neprekročila 5,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,8 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko odchýlky od uvedenej požiadavky. V prognóze Komisie z jari 2018 sa okrem toho predpokladal deficit verejných financií na úrovni 3,4 % HDP na rok 2018 a 3,8 % HDP na rok 2019, čo znamená prekročenie referenčnej hodnoty 3 % HDP stanovenej v zmluve. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 budú potrebné ďalšie významné opatrenia na dodržiavanie ustanovení Paktu stability a rastu, a to vzhľadom na značne sa zhoršujúci fiškálny výhľad, v súlade s odporúčaním určeným Rumunsku z 22. júna 2018 s cieľom napraviť zaznamenanú značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

(8)

Rumunsko vo svojom rozpočtovom plánovaní pravidelne ignoruje zásady fiškálneho rámca napriek potrebe zodpovednej tvorby fiškálnej politiky. Fiškálna dohoda sa do vnútroštátnych právnych predpisov transponuje rumunským zákonom o fiškálnej zodpovednosti. Jeho pravidlá sú dobre navrhnuté, ale v praxi sa opakovane prehliadajú. V roku 2016 stúpol štrukturálny deficit nad úroveň strednodobého cieľa, čo je v rozpore s pravidlom o deficite. Rozpočty na roky 2017 a 2018 obsahovali cieľ celkového deficitu na úrovni blízko 3 % HDP, čo so sebou prináša zhoršenie štrukturálneho salda v rozpore s pravidlom. Dve rozpočtové zmeny prijaté v roku 2017 neboli v súlade s pravidlami zakazujúcimi zvyšovanie horných hraníc celkového a primárneho deficitu a zvyšovanie počtu zamestnancov a celkových vládnych výdavkov počas prebiehajúceho fiškálneho roka. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2017 sa okrem toho aktualizácia fiškálnej stratégie poskytla parlamentu dlho po uplynutí zákonnej lehoty, čo znamená, že nebolo možné zabezpečiť dlhodobú perspektívu rozpočtového plánovania.

(9)

Daňová disciplína je stále na nízkej úrovni, najmä v prípade dane z pridanej hodnoty. Rumunsko dosiahlo v uplynulom roku obmedzený pokrok pri plnení opakovaného odporúčania týkajúceho sa posilňovania daňovej disciplíny a výberu daní. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, rozdiel medzi teoreticky očakávanými a skutočne vybranými príjmami stále zostáva veľmi vysoký. V záujme zlepšenia disciplíny zaviedli orgány rozdelené platby. Táto možnosť nie je povinná, s výnimkou platobne neschopných spoločností a daňovníkov s významnými nesplatenými záväzkami týkajúcimi sa dane z pridanej hodnoty. Toto opatrenie však ešte neprinieslo výrazné výsledky. Zavedenie elektronických registračných pokladníc napojených na IT systém daňovej správy stále čaká na realizáciu.

(10)

Situácia vo finančnom sektore sa aj naďalej zlepšuje, ale niektoré udalosti si vyžadujú sledovanie. Bankový sektor je dostatočne kapitalizovaný a kvalita aktív sa zlepšila. Niektoré prebiehajúce legislatívne iniciatívy, s ktorým sa spája riziko, že nepriaznivo ovplyvnia scudzenie nesplácaných úverov a takisto úvery a investície, si však vyžadujú dôkladné sledovanie. Nedávne zníženie príspevkov do predfinancovaných dôchodkových fondov druhého piliera zmiernilo krátkodobé fiškálne obavy, ale môže mať negatívny vplyv na rozvoj kapitálových trhov.

(11)

Na trhu práce dochádza k prehrievaniu v dôsledku rastu zamestnanosti a poklesu pracovnej sily vyplývajúceho z demografického starnutia a emigrácie. Rumunsko má zároveň značný nevyužitý potenciál pracovnej sily a niektoré skupiny, ako sú mladí ľudia, Rómovia, dlhodobo nezamestnaní a osoby so zdravotným postihnutím, majú ťažkosti s prístupom na trh práce. Rumunsko dosiahlo v uplynulom roku len malý pokrok pri plnení odporúčania týkajúceho sa posilnenia cielených aktivačných politík a integrovaných verejných služieb a zamerania sa na tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce. Napriek zvýšeniu finančných stimulov pre programy mobility zostáva účasť na aktívnych politikách trhu práce naďalej veľmi nízka a administratívna záťaž je stále vysoká. Verejné pracovné programy miestneho významu neboli úspešné v poskytovaní relevantných zručností ani v podpore prechodu na štandardné zamestnanie. Neexistuje žiadny systém správy prípadov pre dlhodobo nezamestnaných a príjemcov sociálnej pomoci. Spolupráca medzi verejnými službami zamestnanosti, poskytovateľmi sociálnych a vzdelávacích služieb a externými poskytovateľmi služieb je obmedzená.

(12)

Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia je stále veľmi vysoké. Obzvlášť postihnuté sú rodiny s deťmi, osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia a vidiecke obyvateľstvo. Pretrváva vysoká nerovnosť príjmov, a to aj vzhľadom na nízky vplyv daňového systému a systému sociálneho zabezpečenia na zmiernenie nerovnosti trhových príjmov. Sociálny referenčný index, ktorý predstavuje referenčnú hodnotu pri výpočte najdôležitejších sociálnych dávok, sa od roku 2008 neaktualizoval. Zákon o minimálnom začlenení, ktorý má nadobudnúť účinnosť v roku 2018, by bol zvýšil mieru pokrytia a primeranosti sociálnej pomoci. Jeho nadobudnutie účinnosti však bolo odložené o viac než rok. Nižší vek odchodu do dôchodku pre ženy sa prejavuje v nižších dôchodkových nárokoch, čím sa zhoršuje chudoba v starobe a zvyšujú sa rozdiely v zamestnanosti žien a mužov.

(13)

Zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania hospodárskych a sociálnych reforiem bolo veľmi obmedzené. Názory sociálnych partnerov sa často neberú do úvahy, aj to ani vtedy, keď sú si podobné. Rámec pre kolektívne vyjednávanie Rumunska nepodporuje existenciu dobre fungujúceho systému pracovnoprávnych vzťahov. Sociálny dialóg sa vyznačuje nízkou úrovňou kolektívneho vyjednávania, najmä na odvetvovej úrovni, a nízkou mierou členstva v odborových zväzoch a v organizáciách zamestnávateľov. Vysoké hraničné hodnoty týkajúce sa reprezentatívnosti a nejasné vymedzenie odvetví patria medzi hlavné prekážky účinnejšieho sociálneho dialógu. Legislatívne zmeny zamerané na zlepšenie tohto rámca zatiaľ pokročili veľmi málo.

(14)

V priebehu posledných rokov sa opakovane svojvoľne zvyšovala minimálna mzda. Čistá minimálna mzda vzrástla od roku 2015 o viac než 60 %. V roku 2017 približne 30 % pracovníkov zarábalo minimálnu mzdu, čo naznačuje vysokú kompresiu mzdového rozpätia. Sociálni partneri schválili návrh objektívneho mechanizmu na zvyšovanie minimálnej mzdy, ale vláda ho neuplatňuje.

(15)

Ponuka zručností nedrží krok s potrebami hospodárstva. Nízky stupeň dosiahnutých základných a digitálnych zručností má nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a konvergenciu. Účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka. Mechanizmus na zosúladenie aktívnych politík trhu práce s dopytom po zručnostiach ešte nie je zavedený a schopnosť predvídať budúce potreby v oblasti zručností a odhadovať očakávaný vplyv nových technológií je slabá. Odborné vzdelávanie a príprava zostávajú stále druhoradou možnosťou a nie sú dostatočne zosúladené s potrebami trhu práce ani regionálnymi alebo odvetvovými stratégiami špecializácie.

(16)

Slabá výkonnosť vzdelávacieho systému prispieva k vysokej nerovnosti príležitostí a zhoršuje dlhodobé vyhliadky hospodárskeho rastu v Rumunsku. Výzvou je aj poskytovanie kvalitného inkluzívneho vzdelávania v hlavnom vzdelávacom prúde a prístupu k nemu, najmä pre Rómov a deti vo vidieckych oblastiach. Zatiaľ nebola vypracovaná monitorovacia metodika na riešenie problému segregácie v školách. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, síce klesá, ale je stále vysoký. Vyvíja sa mechanizmus včasného varovania na identifikáciu detí, ktorým hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, ale zameranie na kvalitné vzdelávanie je slabé. Napriek tomu, že sa prijali určité opatrenia, zabezpečovanie kvality školského a vysokoškolského vzdelávania čelí výzvam. Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania je veľmi nízka. Investície do vzdelávania sú pomerne nízke, a najmä znevýhodneným školám chýba vhodná podpora.

(17)

Zdravotný stav obyvateľstva sa zlepšil, ale stále nespĺňa normy Únie. Prístup k zdravotnej starostlivosti predstavuje aj naďalej výzvu, čo má negatívny dosah na vývoj dieťaťa, zamestnateľnosť pracovných síl a zdravé starnutie. Nízka úroveň financovania a neefektívne využívanie zdrojov obmedzujú účinnosť systému zdravotnej starostlivosti v situácii, keď existuje výrazný nedostatok lekárov a zdravotných sestier. Prístup k zdravotnej starostlivosti je obmedzovaný rozšíreným výskytom neformálnych platieb a vzdialenosťou od zdravotníckej infraštruktúry. Rumunsko dosiahlo určitý pokrok pri plnení odporúčania týkajúceho sa obmedzenia neformálnych platieb a zavádza monitorovací mechanizmus, aj keď jeho skutočný dosah sa ešte musí posúdiť. Pri plnení odporúčania týkajúceho sa posunu k ambulantnej starostlivosti sa doteraz dosiahol len nepatrný pokrok. Prebiehajúce uskutočňovanie národnej stratégie v oblasti zdravia je poznačené presúvaním priorít a zlým investičným plánovaním.

(18)

Pri navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní politík zohráva strategické plánovanie, verejné konzultácie a posudzovanie regulačného vplyvu aj naďalej len nevýznamnú úlohu. Zhoršuje sa tým kvalita a predvídateľnosti regulácie. Časté zmeny právnych predpisov, ako napríklad zmeny daňového zákona, negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie. Zapojenie zainteresovaných strán do návrhu a uskutočňovania reforiem je slabé a len zriedkavo sa uplatňuje skutočný dialóg, hoci príslušné inštitucionálne štruktúry sú k dispozícii. Mechanizmom na zohľadňovanie stanovísk zainteresovaných strán v rámci verejných konzultácií sa nezabezpečujú náležité nadväzujúce kroky. Konkrétnym nedávnym príkladom je ignorovanie návrhu na objektívny mechanizmus na zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorý schválili sociálni partneri a ktorým by sa splnilo príslušné odporúčanie pre Rumunsko. V oblasti reformy verejnej správy sa nedosiahli žiadne hmatateľné výsledky. Odložilo sa prijatie príslušných právnych predpisov v oblasti riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe. Generálny sekretariát vlády má pri kontrole kvality navrhovania politiky obmedzenú úlohu.

(19)

Rumunské vyhliadky na rast obmedzuje slabá kvalita infraštruktúry, mimo iného v doprave, odpadovom hospodárstve a sektore odpadových vôd. Verejné investície sa vyznačujú nízkou efektívnosťou, a to najmä pri príprave projektov a stanovovaní priorít. Všeobecné podmienky a spoľahlivosť cestnej, železničnej a vodnej infraštruktúry sú aj naďalej nedostatočné a reforma sektora dopravy postupuje len veľmi pomaly. Pokrok v reforme odpadového hospodárstva je takisto pomalý, zatiaľ čo sektory tuhého odpadu a odpadových vôd čelia podobným výzvam. Hlavný plán dopravy a národný plán nakladania s odpadom sú určené na zabezpečenie stabilného plánu pre investície a na posilnenie administratívnych kapacít v týchto sektoroch, ale zosúlaďovanie prípravy projektov so strategickým plánovaním bolo doteraz obmedzené. Rumunsko dosiahlo obmedzený pokrok pri riešení odporúčania týkajúceho sa posilnenia prioritizácie a prípravy projektov vo verejných investíciách.

(20)

Efektívne a transparentné verejné obstarávanie zostáva kľúčovým prvkom pri riešení zásadných výziev jednotlivých politík Rumunska vrátane účinného vynakladania verejných financií, boja proti korupcii, podpory inovácií a udržateľného a inkluzívneho rastu. Rumunsko dosiahlo určitý pokrok pri riešení odporúčania týkajúceho sa uskutočňovania stratégie v oblasti verejného obstarávania, ale tento plán ešte nie je v plnej miere realizovaný. Medzi pretrvávajúce výzvy zároveň stále patrí zvyšovanie efektívnosti a strategické využívanie verejného obstarávania, auditu a zamedzovania podvodom. Udržateľnosť prijatých opatrení a nezvratnosť reforiem si vyžadujú neustále sledovanie. Výzvy vzťahujúce sa na efektívnosť a transparentnosť v oblasti verejného obstarávania sa týkajú najmä rozsiahlych investícií do infraštruktúry zdravotnej starostlivosti v regionálnych nemocniciach v Iași, Kluži a Craiove.

(21)

Štátom vlastnené podniky majú kľúčový význam pre sektory kritickej infraštruktúry, napríklad pre energetiku a železničnú dopravu. Ich prevádzková a finančná výkonnosť je však slabšia než výkonnosť podnikov súkromného sektora. Správa a riadenie štátom vlastnených podnikov sa nedávno výrazne oslabila a zaznamenalo sa zvrátenie dosiahnutého pokroku v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny z rokov 2015 a 2016. Nové právne predpisy sa vykonávajú pomaly a navyše existujú snahy o vyňatie viacerých spoločností z rozsahu ich pôsobnosti. Uverejňovanie finančných údajov o štátom vlastnených podnikoch sa navyše oneskoruje. V dôsledku toho sa zhoršujú kľúčové podmienky na podporu efektívneho využívania verejných zdrojov a vzniká priestor pre deformované investičné rozhodnutia. Ústavný súd vyzval vo februári 2018 parlament, aby zrevidoval uvedené výnimky.

(22)

Vývoj počas celého minulého roku do veľkej miery spochybnil nezvratnosť a udržateľnosť zásadného pokroku Rumunska pri reformovaní justičného systému a riešení korupcie na vysokých miestach. Spochybňuje sa nezávislosť súdnictva a vyvíja sa tlak na súdne inštitúcie a právny rámec bojujúce proti korupcii, zatiaľ čo pokrok v oblasti pretrvávajúcich výziev sa ešte viac spomaľuje. V uskutočňovaní národnej stratégie boja proti korupcii na roky 2016 – 2020, v ktorej sa ďalej rozvíjajú opatrenia na prevenciu a boj proti korupcii, sa pokračuje na technickej úrovni, ale je potrebná konkrétnejšia politická podpora, keďže problémy v oblasti korupcie a správy vecí verejných vo verejnom sektore pretrvávajú na všetkých úrovniach a patria medzi hlavné výzvy podnikateľského prostredia.

(23)

V rámci mechanizmu spolupráce a overovania Komisia aj naďalej sleduje reformu súdnictva a boj proti korupcii v Rumunsku. Tieto oblasti preto v odporúčaniach pre Rumunsko nie sú zahrnuté, ale sú dôležité pre rozvoj pozitívneho sociálno-ekonomického prostredia v krajine.

(24)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rumunsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(25)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovinsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Slovinsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaní 1.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Slovinsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Slovinska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 7. marca 2018. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Slovinsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(4)

Slovinsko predložilo 13. apríla 2018 národný program reforiem na rok 2018 a 26. apríla 2018 program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Slovinsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Program stability na rok 2018, ktorý predložila dočasná vláda, je založený na predpoklade nezmenenej politiky. Vláda podľa neho očakáva, že celkový prebytok sa v roku 2018 zlepší na 0,4 % HDP a v roku 2021 dosiahne 0,9 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky sa strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je prebytok na úrovni 0,25 % HDP, do roku 2021 neplánuje dosiahnuť. Podľa programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP v roku 2018 klesne na 69,3 % HDP a ďalej klesne na 58,3 % HDP v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Slovinsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nepresiahne 0,6 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Po tom, ako Komisia pri príprave svojho stanoviska k návrhu rozpočtového plánu Slovinska na rok 2018 posúdila mieru oživenia v Slovinsku a náležite zvážila jeho problémy v oblasti udržateľnosti, sa pre rok 2018 vyžaduje fiškálne štrukturálne úsilie najmenej 0,6 % HDP bez akejkoľvek dodatočnej prípustnej odchýlky počas jedného roka. Zodpovedá to nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov, ktoré nepresahujú 1,5 %. Vzhľadom na celkové posúdenie vychádzajúce z prognózy Komisie z jari 2018 existuje riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018.

(8)

Vzhľadom na pomer dlhu verejnej správy k HDP Slovinska nad úrovňou 60 % a vzhľadom na predpokladanú pozitívnu produkčnú medzeru krajiny vo výške 4,1 % HDP v roku 2019 by nominálna miera rastu bez čistých primárnych verejných výdavkov nemala presiahnuť 2,2 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 1,0 % HDP na základe spoločne dohodnutej matice úprav požadovanej v Pakte stability a rastu. Zároveň existujú náznaky, že nevyužitá kapacita v hospodárstve je podhodnotená, keďže sa očakáva, že inflácia dosiahne 2 % v roku 2019, podzamestnanosť bude nad predkrízovou úrovňou a investície zaznamenajú oživenie po výraznom poklese v krízových rokoch. Z realistického nástroja navyše vyplýva, že existujú určité náznaky vysokého stupňa neistoty, pokiaľ ide o odhady produkčnej medzery založené na spoločnej metodike. Na uvedenom základe sa javí vhodné dosiahnuť ročnú štrukturálnu úpravu vo výške 0,65 % HDP, ktorá zodpovedá maximálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov na úrovni 3,1 %. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2019 a v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spoločne riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Slovinsko podľa prognózy splní prechodné dlhové pravidlo v roku 2018 a dlhové pravidlo v roku 2019. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dodržiavali ustanovenia Paktu stability a rastu.

(9)

Vláda predložila návrhy na reformu systému zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení, ktorý je ústredným prvkom reformy a zaručí financovanie systému zdravotnej starostlivosti z dlhodobého hľadiska, bol predložený na konzultáciu hospodárskej a sociálnej rade v decembri 2017, ale keďže nebol prijatý pred voľbami, vyhliadky na jeho prijatie sú neisté. V súčasnosti sa pracuje na návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby sa dlhodobá starostlivosť stala novým pilierom sociálneho zabezpečenia ako doplnok k ostatným systémom sociálneho zabezpečenia (zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie). Stále nie je isté, ako Slovinsko zvýši nákladovú efektívnosť, dostupnosť a kvalitu starostlivosti v budúcnosti. V roku 2017 boli prijaté návrhy na zmenu zákona o zdravotníckych povolaniach, zákona o službách zdravotnej starostlivosti, zákona o právach pacientov a zákona o stanovení intervenčných opatrení na zaistenie finančnej stability verejných inštitúcií zdravotnej starostlivosti a musia sa teraz realizovať, aby sa zabezpečila dostupnosť a kvalita starostlivosti. Podnikli sa prvé kroky na vykonávanie národného plánu zdravotnej starostlivosti na roky 2016 – 2025. Postupne sa zavádzajú rodinné ambulantné kliniky, podľa plánu sa má do roku 2020 vytvoriť systém hodnotenia zdravotníckych technológií a riešeniami elektronického zdravotníctva (eHealth) sa zlepší monitorovanie na celoštátnej úrovni. Okrem toho sa očakáva, že výhody plynúce z lepšie koordinovaného verejného obstarávania pomôžu zvýšiť nákladovú efektívnosť obstarávania.

(10)

Hospodárska a sociálna rada v júli 2017 jednomyseľne prijala dokument s názvom „Základy modernizácie systému dôchodkového a invalidného poistenia v Slovinskej republike“. Uvádzajú sa v ňom rôzne opatrenia, ako by sa dali dosiahnuť primerané dôchodky a udržateľný a transparentný dôchodkový systém. Doteraz však chýba konkrétny akčný plán na prijatie týchto opatrení a napriek dohode medzi sociálnymi partnermi a vládou o prijatí reformy do roku 2020 nebolo ani stanovené obdobie začatia realizácie reformy. Výzvy pretrvávajú v týchto oblastiach: zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť a primeranosť dôchodkového systému úpravou zákonného veku odchodu do dôchodku a podporou neskoršieho odchodu do dôchodku; zvýšiť rozsah doplnkových dôchodkových systémov; primerane riešiť otázku meniaceho sa individuálneho kariérneho vývoja a znížiť riziko chudoby osôb v dôchodkovom veku.

(11)

Hospodárstvo naďalej rástlo a ďalej sa zlepšila situácia na trhu práce a trendy v sociálnej oblasti. Podiel osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu sa znížil, ale v prípade starších osôb, a najmä žien, zostáva nad priemerom Únie. Zamestnanosť sa naďalej zvyšovala, pričom nezamestnanosť sa ďalej znížila. Vo viacerých povolaniach sa však objavili náznaky nedostatku pracovnej sily. Dlhodobá nezamestnanosť zostáva na úrovniach spred krízy a predstavuje takmer polovicu celkovej nezamestnanosti. Výzvy pretrvávajú najmä v kategórii starších pracovníkov, keďže ich účasť na trhu práce a miera zamestnanosti je jedna z najnižších v Únii. Slovinská spoločnosť rýchlo starne, čo znamená znižovanie počtu obyvateľstva v produktívnom veku a ponuky pracovnej sily. V reakcii na tento trend vláda pripravila „Stratégiu aktívneho starnutia“, doteraz však nepripravila žiadne konkrétne akčné plány.

(12)

Starnutie obyvateľstva zdôrazňuje potrebu zvýšiť účasť na vzdelávaní dospelých, ktorá sa od roku 2010 znižuje a je obzvlášť nízka u nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov. Zlepšením zručností prostredníctvom celoživotného vzdelávania by sa zvýšili možnosti zamestnania, najmä v prípade nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov. Miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov sa zlepšila, ale zostáva pod úrovňami spred krízy a pod priemerom Únie. Z hodnotenia aktívnych politík trhu práce vyplýva, že väčšina programov dosahuje dobré výsledky, no výdavky v tejto oblasti, ako aj miera účasti nezamestnaných osôb na programov sú naďalej obmedzené. Hoci reforma trhu práce z roku 2013 zjavne pomohla niektorým zraniteľným skupinám zamestnať sa, zamestnania na dobu určitú sú naďalej problémom.

(13)

Prijali sa opatrenia s cieľom zlepšiť možnosti financovania podnikov v Slovinsku a poskytnúť im alternatívu k bankovým úverom. Závislosť od bankových úverov však naďalej predstavuje problém pri financovaní, najmä v prípade malých a stredných podnikov, pre ktoré prístup k financovaniu zostáva prekážkou rastu. Súčasné opatrenia sa zatiaľ nepretavili do zlepšenia financovania, obzvlášť v prípade inovačných firiem. V Slovinsku je len malý počet prudko rastúcich podnikov, ktorým navyše chýba dostatočná podpora na rozšírenie činnosti. Rizikový kapitál ako jedna forma kapitálového financovania rastie, ale z veľmi nízkej počiatočnej úrovne. Inovatívnym spoločnostiam by zároveň prospel aj efektívnejší verejný výskum, ktorý však brzdia ťažkosti v podobe prilákania domácich a zahraničných talentov a v podobe nedostatku financovania založeného na dosiahnutých výsledkoch. Úroveň súkromných investícií v Slovinsku je naďalej pomerne nízka v porovnaní s partnerskými krajinami, takže táto oblasť si zasluhuje sústredené úsilie o ďalšie zlepšenie rámcových podmienok pre investície, najmä v oblastiach s veľkým potenciálom zvýšiť produktivitu.

(14)

Podniky brzdí stále vysoké regulačné a administratívne zaťaženie. Byrokracia je považovaná za jeden z najproblematickejších faktorov pri podnikaní v Slovinsku. Súvisí to predovšetkým s neistotou a zložitosťou daňových postupov, ale netýka sa len tejto oblasti, keďže na to, aby súd prejednal obchodné prípady, ešte stále treba približne jeden rok. Slovinsko vytvorilo nástroj, ktorý by mal pomôcť znížiť administratívnu záťaž, a zavádza ho. V rámci jeho zavádzania sa značná časť krokov ešte nevykonala.

(15)

Slovinsko rovnako ešte len začalo riešiť otázku vysokej úrovne obmedzujúcej regulácie v niektorých sektoroch služieb. Uskutočnili sa reformy v záujme liberalizácie profesijných požiadaviek na architektov a inžinierov, ale iným otázkam, ktoré Komisia identifikovala, sa zatiaľ nevenovala žiadna pozornosť. Reformy by boli prínosom aj pre slovinské spracovateľské priemyselné podniky, ktoré sú závislé od konkurencieschopných vstupných služieb.

(16)

Efektívne verejné obstarávanie je kľúčom ku kontrole nákladov a zlepšeniu kvality zdravotníctva v Slovinsku. Rozšírenie centralizovaného obstarávania, ako aj iné formy hromadného obstarávania, ako napríklad spoločné obstarávanie medzi nemocnicami, zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečení spoľahlivej kvality inovatívnych produktov za konkurencieschopné ceny.

(17)

Slovinsko bojuje s neefektívnosťou verejného obstarávania. Konkurencia medzi uchádzačmi je pomerne nízka, ako to naznačuje nízky počet ponúk prijatých za tender a vysoký podiel rokovacích konaní bez predchádzajúceho zverejnenia. Posledný uvedený problém tiež znižuje transparentnosť. Profesionalizácia osôb zapojených do obstarávania je nízka a k dispozícii je malý počet záruk proti korupcii a tajným dohodám medzi uchádzačmi. Predovšetkým nezávislosť Národnej revíznej komisie je obmedzená, a to v dôsledku postupu, ktorým sa vymenúvajú jej členovia. Hoci podľa odhadov orgánov hospodárska trestná činnosť a korupcia spôsobili v minulých rokoch značné škody, niektoré reformy v oblasti boja proti korupcii ešte neboli prijaté.

(18)

Miera zasahovania štátu do hospodárstva je v Slovinsku naďalej vysoká, najmä vo finančnom sektore. V minulosti zverejnené privatizačné plány sa uskutočňovali pomalým tempom. Pokračovaním v privatizáciách by sa zvýšila životaschopnosť spoločností z dlhodobého hľadiska a znížili riziká pre verejné financie.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania Komisie a tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

1.

2.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovensko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Slovensko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaní (1).

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Slovensko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Slovenska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Slovensko 25. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Slovensko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje zlepšiť celkový deficit na úroveň 0,8 % HDP v roku 2018 a ďalej postupne na úroveň 0,0 % HDP v roku 2021. Očakáva sa, že do roku 2020 sa dosiahne strednodobý rozpočtový cieľ štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % HDP. Na základe programu stability na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne klesne z úrovne 49,3 % v roku 2018 na 43,3 % do roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň neboli úplne konkretizované opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových hodnôt deficitu od roku 2019. Súčasťou rozpočtu je neurčitá kategória výdavkov pod názvom rozpočtové rezervy, ktorá predstavuje nezanedbateľnú čiastku (0,7 % HDP) a môže byť použitá na ad hoc operácie, čiže znižuje predvídateľnosť rozpočtového plnenia.

(7)

Rada 11. júla 2017 odporučila Slovensku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nepresiahne 2,9 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,5 % HDP. Zároveň bolo uvedené, že v posúdení návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posúdení rozpočtových výsledkov za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je plnenie zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia a k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií. Po posúdení miery oživenia na Slovensku a náležitom zvážení jeho problémov v oblasti udržateľnosti zo strany Komisie, netreba v tomto ohľade zohľadniť žiadne ďalšie prvky. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že v roku 2018 existuje riziko značnej odchýlky od uvedeného odporúčania.

(8)

Vzhľadom na predpokladanú produkčnú medzeru Slovenska vo výške 1,2 % HDP by nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 nemala presiahnuť 4,1 % v súlade so štrukturálnou úpravou vo výške 0,5 % HDP na základe spoločne dohodnutej matrice úprav podľa Paktu stability a rastu. Za predpokladu nezmenenej politiky by sa Slovensko vystavilo riziku značnej odchýlky od uvedenej požiadavky v roku 2019, keďže odchýlka v rokoch 2018 a 2019 sa posudzuje spoločne. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2018 by sa mali prijať opatrenia potrebné na zosúladenie s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(9)

Verejné financie Slovenska čelia naďalej určitým dlhodobým rizikám. Výdavky na zdravotnú starostlivosť naďalej ohrozujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keďže zvyšovanie nákladovej efektívnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku zostáva naďalej výzvou. Podľa predpokladov sa verejné výdavky na zdravotnú starostlivosť dlhodobo zvýšia o 1,2 percentuálneho bodu HDP, čiže zvýšenie presiahne odhadovaný priemer Únie na úrovni 0,9 percentuálneho bodu. Najmä vďaka automatickému zvýšeniu veku odchodu do dôchodku došlo k postupnému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, keďže sa znížil predpokladaný dlhodobý nárast verejných výdavkov súvisiaci so starnutím obyvateľstva.

(10)

Hoci sa už podnikli určité kroky na zlepšenie nákladovej efektívnosti zdravotníctva, predovšetkým projekt skúmania výdavkov Hodnota za peniaze, existujú mnohé ďalšie možnosti, ako zracionalizovať využívanie prostriedkov. Plány ďalekosiahlej reformy zdravotníctva, ktorá zjednoduší služby, zlepší riadenie nemocničných zdrojov a zefektívni systém starostlivosti, nikam nepokročili. Využívanie nemocničných služieb je aj naďalej vysoké, pričom vysoká miera hospitalizácie v prípade chronických ochorení a miera prepustenia pacientov z nemocnice je nad priemerom Únie a miera využívania lôžok je pomerne nízka. Aj keď posilnenie primárnej starostlivosti by mohlo zmenšiť vysoké zaťaženie nemocníc, systém trpí nedostatkom všeobecných lekárov, ktorý sa ďalej zhoršuje ich nerovnomerným geografickým rozšírením. Obavy o budúci stav všeobecných lekárov vyvoláva aj ich veková štruktúra. Napokon niekoľko opatrení zameraných na zlepšenie nákladovej účinnosti zdravotníctva, ako napríklad úplné zavedenie systému platieb na základe skupín diagnóz a účinné sprevádzkovanie systému elektronického zdravotníctva, je ešte v štádiu vývoja. Je pravdepodobné, že v budúcnosti dôjde k ďalším omeškaniam a implementačným problémom.

(11)

Rozpočtové príjmy sa zvyšujú vďaka rýchlemu hospodárskemu rastu, a zároveň pokračuje úsilie o zlepšenie dodržiavania daňových predpisov a zníženie vysokej medzery vo výbere dane z pridanej hodnoty. Zatiaľ čo fiškálne stimuly na podporu výskumu a vývoja sa zvýšili, daň z nehnuteľností je aj naďalej slabým zdrojom príjmov. Ukazuje sa, že prebiehajúci program preskúmaní vo všetkých kľúčových oblastiach verejných výdavkov je účinným a dôkladným nástrojom na zlepšenie nákladovej efektívnosti verejných výdavkov.

(12)

Na trhu práce pretrváva pozitívny vývoj v podobe zvýšenej zamestnanosti a historicky najnižších úrovní nezamestnanosti. Napriek tomu miera dlhodobej nezamestnanosti patrí aj naďalej k najvyšším v Únii a postihuje najmä znevýhodnené skupiny, ako sú nízkokvalifikovaní pracujúci, mladí ľudia a marginalizovaní Rómovia. V súvislosti so zlepšovaním podmienok na pracovnom trhu sa v niektorých hospodárskych odvetviach objavujú správy o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Medzi regiónmi existujú na trhu práce veľké rozdiely, pričom na východnom Slovensku sa sústreďuje vyššia nezamestnanosť a na západnom Slovensku nedostatok pracovnej sily. Slovensko začalo s podporou Európskeho sociálneho fondu uskutočňovať akčný plán integrácie dlhodobo nezamestnaných. Súčasťou plánu je najmä zavedenie individualizovaných služieb, sociálneho poradenstva a nového základného systému profilovania. Vykonávanie plánu však zatiaľ neprinieslo podstatné štrukturálne zlepšenia. Pretrvávajú nedostatky v spolupráci so súkromnými partnermi a mimovládnymi organizáciami, ktorá má znížiť počet prípadov vybavovaných na úradoch práce, a individualizované poradenstvo je len v počiatočnom štádiu. Okrem toho hrubá segmentácia dlhodobo nezamestnaných nie je celkom užitočná na následné uplatnenie aktivačných opatrení. V programoch odbornej prípravy a rekvalifikácie došlo k zlepšeniu, ale je ich stále nedostatok a ich zameranie na dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnené skupiny zostáva len obmedzené. Okrem toho účasť dospelých na vzdelávaní je stále veľmi nízka a druhošancové vzdelávanie pre znevýhodnené skupiny sa ešte dostatočne nerozvinulo. Poberanie dávok v nezamestnanosti je podmienené prísnymi kritériami oprávnenosti a trvá krátko. To spôsobuje nízke pokrytie krátkodobo nezamestnaných poberajúcich dávky.

(13)

Rozdiely v zamestnanosti a odmeňovaní žien a mužov značne prevyšujú priemer Únie. Na nízkej miere zamestnanosti žien v reproduktívnom veku sa podpisuje to, že dlhú rodičovskú dovolenku si zriedkakedy berú muži, ako aj nedostatočné uplatňovanie pružných pracovných podmienok a obmedzená cenová a kapacitná dostupnosť zariadení starostlivosti o deti. Najmä u detí do troch rokov je dochádzka do takýchto zariadení extrémne nízka.

(14)

Vzdelávací systém nedostatočne prispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju Slovenska a na všetkých úrovniach je slabo financovaný. K naliehavým úlohám patrí skvalitnenie výsledkov vzdelávania, zapojenie Rómov do inkluzívneho hlavného vzdelávacieho prúdu a účinná integrácia študentov zo socioekonomicky znevýhodnených pomerov do vzdelávania a odbornej prípravy. Z hľadiska medzinárodných noriem sú výsledky vzdelávania a úroveň základných zručností naďalej neuspokojivé a do veľkej miery ovplyvnené socioekonomickými pomermi študentov. Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky je nízka, ale rastie a medzi regiónmi sa prehlbujú rozdiely. Napriek plánu do roku 2020 každoročne zvýšiť platy učiteľov o 6 %, je učiteľské povolanie stále neatraktívne, a to aj z dôvodu obmedzenej úvodnej odbornej prípravy a možností profesionálneho rastu. Opatrenia na zvýšenie účasti rómskych žiakov na inkluzívnom hlavnom prúde vzdelávania sa v dôsledku nedostatočnej finančnej podpory, monitorovania a odbornej prípravy učiteľov v medzikultúrnych otázkach vykonávajú na mimoriadne nízkej úrovni.

(15)

Verejnú správu aj naďalej zaťažuje neefektívnosť a prekážky, ktoré vznikajú vinou nízkej miery spolupráce medzi ministerstvami a nedostatočnej politickej neutrality v štátnej správe. Zákon o štátnej službe sa pomaly začína implementovať, ale jeho vplyv na zlepšenie riadenia ľudských zdrojov sa ešte len ukáže. Pokiaľ ide o správu fondov Únie, administratívne kapacity a efektívnosť sú naďalej obmedzené a fluktuácia zamestnancov, čiastočne previazaná s politickým cyklom, je stále vysoká. Táto otázka sa však rieši posilňovaním koordinačnej úlohy úradu podpredsedu vlády, ktorý stabilizačne pôsobí na udržanie kontinuity a inštitucionálnej expertízy vo výkonných organizáciách.

(16)

Pri riešení kľúčových výziev spojených so zlepšovaním konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti na Slovensku zohrávajú zásadnú úlohu EŠIF. Ako potvrdili následné previerky, Slovensko prišlo v roku 2017 o 26 miliónov EUR určených na výskum a inovácie najmä v dôsledku problémov s uplatňovaním výberových kritérií a výberom hodnotiteľov. Ak sa neprijmú potrebné opatrenia na urýchlenie implementácie, krajina sa vystavuje vysokému riziku, že príde o ďalšiu časť finančných prostriedkov. Hoci miera výberu projektov v súčasnosti už presiahla polovicu celkového objemu prostriedkov pridelených na súčasné programové obdobie, v praxi sa príjemcom vyplatilo len 11 % pridelených prostriedkov.

(17)

Nízka účinnosť verejnej správy sa prejavuje aj v iných sektoroch vrátane energetiky a životného prostredia. Miera recyklácie je veľmi nízka a kvalita ovzdušia naďalej pomerne slabá. Čoraz väčší problém predstavuje udržateľná správa lesov. Energetika je nadmerne regulovaná a energetické politiky nie sú v plnom súlade s klimatickými a energetickými cieľmi Únie.

(18)

Slovensko podniklo dôležité kroky smerom k vytvoreniu funkčného systému verejného obstarávania. Zaviedli sa kritériá hodnotenia ponúk na základe kvality. Do októbra 2018 by sa mali zaviesť povinné elektronické nástroje na uskutočňovanie postupov verejného obstarávania. Pred všetkými projektmi verejného obstarávania financovanými z EŠIF sa uskutočnili nie celkom efektívne, ale komplexné previerky. Napriek tomu sa v oblasti vnútorných kontrol, transparentnosti, digitalizácie, profesionalizácie, strategického a environmentálne udržateľného verejného obstarávania zatiaľ nepodarilo dosiahnuť uspokojivé výsledky. Odzrkadľuje sa to na miere uplatňovania protisúťažných praktík na Slovensku, ktorá napriek určitému zlepšeniu naďalej o niečo prevyšuje priemer Únie. Navyše odhodlaniu bojovať proti korupcii zatiaľ nasvedčuje len málo príznakov. Viac ako polovica podnikov považuje korupciu vo verejnom obstarávaní v správe štátnych orgánov za rozšírenú.

(19)

Korupcia, zložité administratívne postupy, nadmerná a často sa meniaca regulácia podnikania, ako aj obavy týkajúce sa riadenia viacerých regulačných orgánov vážne vplývajú na kvalitu slovenského podnikateľského prostredia. Hoci z hľadiska medzinárodného porovnania si Slovensko mierne pohoršilo, identifikovalo viacero opatrení na skvalitnenie podnikateľského prostredia a povzbudenie investícií. Zároveň upevnilo rámec posudzovania regulačného vplyvu a v posledných rokoch rozšírilo jeho používanie. Napokon nedávno bolo prijaté posúdenie regulačného vplyvu do roku 2020, nová stratégia lepšej regulácie. V sektore podnikateľských služieb pretrvávajú značné regulačné prekážky, pričom miera obmedzení pre architektov, inžinierov, daňových poradcov, právnikov, patentových zástupcov, realitných maklérov a turistických sprievodcov presahuje priemer Únie. Komisia vo svojom oznámení z 10. januára 2017 o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb poskytla odporúčania, ako riešiť regulačné prekážky. Slovensko však v riešení týchto obmedzení nezaznamenalo žiadny pokrok.

(20)

Ani v zintenzívňovaní boja proti korupcii sa celkovo nedosiahol žiadny pokrok. Korupcia je naďalej vnímaná ako vysoká a počet trestných stíhaní za takéto trestné činy ďalej poklesol. Korupcia sa vníma ešte akútnejšie po vražde investigatívneho novinára a zverejnení jeho zistení o širokom spektre korupčných prípadov na vysokej úrovni. Podiel trestne stíhaných prípadov na vysokej úrovni je extrémne nízky. Nedostatočné zodpovedanie sa polície a prokurátorov sa nevyriešilo a brzdí boj proti korupcii, ako aj vyšetrovanie chúlostivých korupčných prípadov.

(21)

Napriek istému zefektívneniu by malo Slovensko ďalej zlepšovať účinnosť a nezávislosť svojho justičného systému. Obavy o nezávislosť súdnictva pretrvávajú, a to aj pokiaľ ide o postupy menovania sudcov na všetkých úrovniach.

(22)

Hoci podpora inovácií môže zvýšiť konkurencieschopnosť a uľahčiť prechod na vedomostnú ekonomiku, inovačné kapacity Slovenska sú stále skromné a intenzita výskumu a vývoja v podnikaní je veľmi nízka (0,40 % HDP v roku 2016). Hoci na Slovensku existuje veľký spracovateľský priemysel so strednou až vysokou technologickou náročnosťou, dominantné nadnárodné spoločnosti doposiaľ prejavovali len obmedzený záujem uskutočňovať činnosti súvisiace s výskumom a vývojom a percentuálny podiel malých a stredných podnikov, ktoré interne inovujú, bol v roku 2016 na Slovensku oveľa nižší (13,9 %) než v Únii ako celku (28,8 %).

(23)

V rokoch 2009 až 2015 sa v súvislosti s využívaním EŠIF výrazne zvýšili verejné investície do výskumu a inovácií. Potenciál týchto investícií sa však v dôsledku neefektívnosti slovenského výskumu nevyužil naplno. Napriek tomu, že došlo k posilneniu úlohy Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, celkové riadenie tejto politiky je na nízkej úrovni. Reformy pravidelne zdržuje rozdrobený systém a neistý rámec riadenia, v ktorom sa zodpovednosť rozdeľuje medzi niekoľko ministerstiev a výkonných agentúr a často chýba riadna koordinácia. Opatrenia na podporu prenosu poznatkov, posilnenie výskumných kapacít v priemysle a zlepšenie spolupráce medzi podnikmi a akademickým svetom napredujú iba pomaly.

(24)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovenska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovensku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(25)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1).

1.

2.

3.

(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Fínsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Rada prijala 14. mája 2018 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu“).

(2)

Fínsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v nasledujúcich odporúčaniach, najmä v odporúčaní 3.

(3)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Fínsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Fínsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Fínska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Fínsko 13. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj program stability na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Fínsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2018 plánuje v roku 2018 celkové saldo na úrovni – 0,6 % HDP, čo oproti predchádzajúcim rokom predstavuje nezmenený stav. Vláda predpokladá, že toto saldo sa v roku 2019 zlepší a následne v rokoch 2020 a 2021 dosiahne malý prebytok. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, bol v roku 2017 prekročený. Predpokladá sa však, že prepočítaný štrukturálny deficit (6) bude v rokoch 2018 – 2019 mierne vyšší na úrovni 0,6 % HDP a následne sa zníži. Pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahol vrchol na úrovni 63,6 % v roku 2015 a klesol na 61,4 % v roku 2017. Podľa programu stability na rok 2018 sa očakáva, že dlhový pomer v roku 2021 ďalej klesne na 56,7 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, sa vo všeobecnosti javí realistický. Hlavné riziká ohrozujúce dosiahnutie rozpočtových prognóz sa týkajú možných väčších počiatočných nákladov na plánovanú reformu v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti oproti očakávaniam.

(7)

V programe stability na rok 2018 sa pripomína, že náklady súvisiace s mimoriadnym prílevom utečencov sa zvýšili a že tento vplyv na rozpočet bol výrazný v rokoch 2015 – 2016. Podľa programu stability na rok 2017 sa očakávalo, že sa náklady v roku 2017 znížia o 0,15 % HDP. Tento údaj nebol potvrdený v programe stability na rok 2018, a preto ho Komisia nezohľadnila. Okrem toho bolo Fínsku v roku 2017 udelené dočasné povolenie na odchýlku vo výške 0,5 % HDP od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, aby sa zohľadnili hlavné štrukturálne reformy, najmä dôchodková reforma z roku 2017 a pakt pre konkurencieschopnosť, s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Fínsko v roku 2017 dostalo aj povolenie na dočasnú odchýlku vo výške 0,1 % HDP s cieľom zohľadniť vnútroštátne investičné výdavky na projekty spolufinancované Úniou. Pokiaľ ide o druhú spomínanú odchýlku, jedným z kritérií oprávnenosti je, aby nedošlo k zníženiu celkových verejných investícií. Výsledné údaje za rok 2017 svedčia o poklese verejných investícií v roku 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom sa odhaduje, že investície spojené s finančnými prostriedkami Únie zostali stabilné. Fínsko sa už preto nepovažuje za oprávnené na dočasnú odchýlku vo výške 0,1 % HDP, pokiaľ ide o vnútroštátne investičné výdavky na projekty spolufinancované Úniou v roku 2017. Zvyšné dočasné odchýlky od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu sa prenášajú, aby pokryli trojročné obdobie. Dočasné odchýlky vyplývajúce z ustanovení o mimoriadnych udalostiach a štrukturálnych reformách preto predstavujú 0,67 % HDP v roku 2018 a 0,5 % HDP v roku 2019.

(8)

Rada odporučila Fínsku zabezpečiť, aby sa odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2018 obmedzila len na úľavu súvisiacu s rozpočtovým vplyvom mimoriadnych udalostí (povolená v roku 2016) a úľavu súvisiacu s vykonávaním štrukturálnych reforiem a investícií (povolená v roku 2017). Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov o 1,9 % v roku 2018, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,1 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2018 vyplýva, že existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej fiškálnej úpravy v roku 2018. Keďže bol však výsledok za rok 2017 oproti očakávaniu lepší, v súčasnosti sa predpokladá, že vzdialenosť od strednodobého cieľa bude nižšia ako poskytnuté úľavy spojené s doložkami o neobvyklých udalostiach a štrukturálnych reformách. Ak sa to potvrdí, táto skutočnosť sa zohľadní pri hodnotení ex post za rok 2018.

(9)

Fínsko by na základe prognózy Komisie z jari 2018 malo v roku 2019 zabezpečiť, aby sa odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019 obmedzila na úľavu súvisiacu s vplyvom na rozpočet v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych reforiem, pre ktoré bola v roku 2017 povolená dočasná odchýlka. Je to v súlade s maximálnou nominálnou mierou rastu čistých primárnych verejných výdavkov o 2,9 %, čo zodpovedá povolenému zhoršeniu štrukturálneho salda o 0,2 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky sa očakáva, že Fínsko v roku 2019 túto požiadavku splní. Fínsko podľa prognózy dodrží referenčnú hodnotu pre úpravu dlhového pomeru v roku 2018 aj 2019. Rada celkovo zastáva názor, že Fínsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zaistenie súladu a predpokladá sa, že v roku 2019 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(10)

V dôsledku starnutia obyvateľstva a klesajúceho počtu pracovných síl sa predpokladá, že výdavky na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sa zvýšia z 22 % HDP v roku 2016 na 24 % HDP do roku 2030. Cieľom administratívnej reformy a reformy služieb sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v parlamente, je zníženie rastu výdavkov v tejto oblasti. Ďalšími cieľmi by bolo zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a skrátenie čakacích lehôt pre pacientov, najmä v znevýhodnených alebo odľahlých oblastiach. Pomer subjektívne nesplnených zdravotných potrieb je vyšší ako priemer Únie. Najmä ľudia, ktorí nepatria k pracovným silám, majú ťažkosti so získaním potrebnej zdravotnej starostlivosti. Služby sociálnej a zdravotnej starostlivosti vo Fínsku bude mať od roku 2020 na starosti nová úroveň regionálnej verejnej správy, konkrétne kraje. V rámci reformy sa budú združovať zdroje s cieľom umožniť ich účinnejšie využívanie na úrovni kraja. Častejšie využívanie digitálnych a elektronických služieb by tiež malo zvýšiť produktivitu. Služby sociálnej a primárnej zdravotnej starostlivosti by napokon poskytovali verejné, ako aj súkromné sociálne a zdravotné strediská. Tým by sa pacientom poskytla väčšia voľnosť výberu, pričom sa očakáva, že hospodárska súťaž medzi poskytovateľmi služieb prinesie úspory nákladov. Dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov bude závisieť aj od rozhodnutí prijatých vo fáze vykonávania reformy.

(11)

Miera zamestnanosti celkovej populácie v produktívnom veku od 20 do 64 rokov v roku 2017 vo Fínsku na úrovni 74 % bola v porovnaní s ostatnými severskými krajinami relatívne nízka. Nižšia bola aj účasť na trhu práce, najmä v prípade žien, nízkokvalifikovaných mužov a osôb s migrantským pôvodom. Štrukturálna miera nezamestnanosti zhruba 7,5 % celkovej pracovnej sily v roku 2017 bola vysoká. V prípade rastu zamestnanosti aj napriek nedávnym opatreniam, ktoré prijali fínske orgány, pretrvávajú problémy s prijímaním viacerých stimulov na akceptovanie práce a s prijímaním aktívnejších politík trhu práce.

(12)

Neaktivita a pasce nezamestnanosti sú naďalej prekážkou rozsiahlejšieho využívania pracovnej sily. Významná pasca neaktivity vyplýva zo systému dávok a z kombinácie jeho rôznych druhov príspevkov. Príspevok sociálnej pomoci a príspevok na bývanie predstavujú podstatnú zložku tejto pasce. Nárok na tieto a iné dávky pri vyšších príjmoch veľmi rýchlo zaniká, čo so sebou nesie riziko, že rozhodnutie začať pracovať nemusí byť dostatočne finančne výhodné. Predpokladá sa, že zložitosť pravidiel týkajúcich sa dávok v spojení s administratívnymi postupmi vedie k značným pasciam nezamestnanosti alebo „byrokratickým pasciam“. Neistota súvisiaca s úrovňou dávok a časom potrebným na znovuzískanie nároku na ne znižuje príťažlivosť krátkodobej práce alebo práce na čiastočný úväzok. A napokon možno konštatovať, že napriek nedávnemu oživeniu bytovej výstavby by nedostatok cenovo dostupného bývania v strediskách rastu mohol predstavovať ďalšiu prekážku mobility pracovnej sily. Je pravdepodobné, že určité vstupné informácie pre revíziu systému sociálneho zabezpečenia poskytne prebiehajúci experiment týkajúci sa základného príjmu, ktorého prvé výsledky sa očakávajú v roku 2019. Preskúmala sa reforma systému rodičovskej dovolenky s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti žien v plodnom veku a presadzovať rodovú rovnosť. V súčasnosti sa pripravuje register príjmov v reálnom čase, ktorý by mohol byť príležitosťou na zlepšenie efektívnosti verejných služieb a na účinné vyrovnanie dávok.

(13)

Postupy stanovovania miezd sa menia a prikláňajú sa k vyjednávaniu na odvetvovej a miestnej úrovni. Keďže podniky často čelia veľmi odlišným obmedzeniam, malo by to umožniť vyššiu diferenciáciu miezd medzi firmami, aby sa zabezpečilo, že rast reálnych miezd bude v súlade s rastom produktivity a zároveň podporí lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti. Na základe najnovších dohôd o mzdových podmienkach uzavretých koncom roka 2017 a začiatkom roka 2018 majú organizovaní zamestnávatelia lepšie možnosti vyjednávať na miestnej úrovni. V prípade neorganizovaných zamestnávateľov pretrvávajú určité prekážky. Boli zaznamenané určité prvé pozitívne výsledky, keďže súčasný stav najnovších rokovaní o mzdách poukazuje na výsledok s celkovo neutrálnym vplyvom na konkurencieschopnosť v oblasti nákladov. V praxi sa zdá, že napriek tomu, že nedôjde k formálnej koordinácii dohôd o mzdových podmienkach, vzniká fínsky model, ktorým sa prepája zvyšovanie miezd v neobchodovateľnom sektore so zvyšovaním dohodnutým v obchodovateľnom sektore.

(14)

Keďže aktivita a zamestnanosť sa postupne vracajú na úroveň spred krízy, nižšia zamestnateľnosť nezamestnaných a neaktívnych ľudí sa pravdepodobne stane veľkým problémom, ktorý by mohol spomaliť opätovné oživenie trhu práce, a tým ohroziť dlhodobú udržateľnosť vysokej úrovne sociálnej starostlivosti vo fínskej spoločnosti. Táto situácia si vyžaduje primerané a integrované aktivizačné a rehabilitačné služby pre nezamestnaných a neaktívnych. Zdroje určené na verejné služby zamestnanosti, najmä na poradenské činnosti, sú zároveň pod priemerom Únie. Služby pre nezamestnaných, najmä pre tých, ktorí majú horšie vyhliadky na zamestnanie, sú rozptýlené medzi niekoľko samostatných poskytovateľov služieb. Integrácia alebo lepšia koordinácia by pomohli vytvoriť súvislý reťazec služieb (jednotné kontaktné miesto pre nezamestnaných/neaktívne osoby). Treba pokračovať v úsilí zameranom na zaistenie opätovného vstupu neaktívnych osôb na trh práce, najmä osôb vo vekovej skupine 25 – 49 rokov a osôb s migrantským pôvodom. Populácia migrantov by mohla čiastočne vykompenzovať existujúci pokles obyvateľstva v produktívnom veku za predpokladu, že sa dobre začlení do trhu práce a do fínskej spoločnosti. Napokon sa zvyšuje nedostatok pracovných síl, pravdepodobne v dôsledku prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve, napríklad v dôsledku starnutia obyvateľstva. Vyplýva z toho potreba pokračovať v investíciách do vzdelávania a odbornej prípravy dospelých, aby sa umožnila pracovná mobilita a znížil sa nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

(15)

Vláda uskutočnila opatrenia na podporu podnikania a začínajúcich podnikov a takisto zlepšila dostupnosť úverov a vývozných záruk pre malé a stredné podniky. Nezamestnaní majú teraz nárok na dávky v nezamestnanosti počas prvých mesiacov, keď začínajú podnikať. Tento program bude s najväčšou pravdepodobnosťou úspešný, ak sa skombinuje s odbornou prípravou a školeniami, no jeho krátke trvanie môže obmedziť jeho vplyv. Určité nedostatky pretrvávajú aj v sociálnej ochrane podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb a riziko chudoby samostatne zárobkovo činných osôb vo Fínsku je v porovnaní so zamestnancami vysoké.

(16)

Dlh domácností zostáva na historicky vysokej úrovni (67 % HDP v roku 2016). Dlh je prevažne úročený variabilnou sadzbou, čo predstavuje riziko v prípade zvýšenia úrokovej miery v strednodobom horizonte. Objem spotrebiteľských úverov sa rýchlo zvyšuje a rastúci podiel týchto úverov poskytujú zahraničné banky, finančné inštitúcie iné ako úverové inštitúcie, malé úverové spoločnosti a isté formy partnerského poskytovania úverov. Fínsky úrad pre finančný dohľad prijal niekoľko opatrení na obmedzenie nárastu zadlženosti domácností. V krátkom čase sa však neočakáva žiadne aktívne znižovanie zadlženia, a to najmä preto, že úrokové sadzby zostávajú na nízkej úrovni a dôvera spotrebiteľov je silná. Neexistencia komplexného registra úverov (v ktorom by sa zhromažďovali pozitívne aj negatívne informácie o dlžníkoch) môže bankám zabrániť v tom, aby mali jasný prehľad o celkovej zadlženosti domácností.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Fínska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila program stability na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Fínsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2018 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä nižšie v odporúčaní 1.

1.

2.

3.