Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 311/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 301, 27.8.2018

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 294, 20.8.2018

Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018

Ú. v. EÚ C 276, 6.8.2018

Ú. v. EÚ C 268, 30.7.2018

Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018

Ú. v. EÚ C 249, 16.7.2018

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Odvolanie podané 28. februára 2018: Wenger SA proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 23. januára 2018 vo veci T-869/16, Wenger/EUIPO

(Vec C-162/18 P)

(2018/C 311/02)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Wenger SA (v zastúpení: A. Sulovsky, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Swissgear Sàrl

Uznesením z 5. júla 2018 Súdny dvor (siedma komora) rozhodol, že nie je potrebné rozhodnúť o tomto odvolaní.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 24. apríla 2018 – KrakVet Marek Batko sp. K./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-276/18)

(2018/C 311/03)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: KrakVet Marek Batko sp. K.

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa ciele smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), najmä požiadavky uvedené v odôvodneniach 17 a 62 na zamedzenie kompetenčným sporom medzi členských štátov a dvojitému zdaneniu, ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 (2), najmä jeho odôvodnenia 5, 7 a 8, ako aj jeho články 28 až 30, vykladať v tom zmysle, že im odporuje prax daňového orgánu členského štátu, ktorá spočíva v tom, že transakcia sa klasifikuje spôsobom, ktorý sa líši tak od právneho výkladu rovnakej transakcie a rovnakých skutočností uskutočneného daňovým orgánom iného členského štátu, ako aj od jeho stanoviska k žiadosti o záväznú informáciu podaného na základe tohto výkladu, ako aj od záveru, ku ktorému uvedený daňový orgán dospel pri výkone daňovej kontroly, a ktorá vedie k dvojitému zdaneniu zdaniteľnej osoby?

2.

V prípade, ak z odpovede na prvú otázku vyplynie, že takáto prax nie je v rozpore s právom Spoločenstva, môže daňový orgán členského štátu, pri zohľadnení smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a práva Únie, jednostranne uložiť daňovú povinnosť bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že daňový orgán iného členského štátu už opakovane potvrdil zákonnosť konania zdaniteľnej osoby, a to najprv na žiadosť zdaniteľnej osoby a následne vo svojich rozhodnutiach z daňovej kontroly? Alebo by mali daňové orgány oboch členských štátov v záujme zásady daňovej neutrality a zamedzenia dvojitého zdanenia spolupracovať a dospieť k dohode tak, aby zdaniteľná osoba bola povinná zaplatiť DPH iba v jednej z týchto krajín?

3.

V prípade, ak z odpovede na druhú otázku vyplynie, že daňový orgán členského štátu môže jednostranne zmeniť daňovú klasifikáciu, mali by sa ustanovenia smernice o DPH vykladať v tom zmysle, že daňový orgán druhého členského štátu je povinný vrátiť zdaniteľnej osobe daň stanovenú týmto orgánom v stanovisku k žiadosti o záväznú informáciu a zaplatenú za zdaňovacie obdobie ukončené daňovou kontrolou, aby sa tak zabezpečilo zamedzeniu dvojitého zdanenia ako aj zachovanie zásady daňovej neutrality?

4.

Ako sa má vykladať výraz uvedený v ustanovení článku 33 ods. 1 prvej vete harmonizovanej smernice o DPH, podľa ktorého sa preprava uskutočňuje „dodávateľom alebo na jeho účet“? Zahŕňa tento výraz aj prípad, kedy zdaniteľná osoba ponúka ako predajca na online nákupnej platforme možnosť, aby kupujúci uzatvoril zmluvu s logistickou spoločnosťou, s ktorou uvedený predajca spolupracuje aj na iných transakciách ako je predaj, pričom kupujúci si môže slobodne vybrať aj iného ako ponúkaného prepravcu a zmluvu o preprave uzavrie kupujúci s prepravcom bez toho, aby bol predávajúci zmluvnou stranou? Je na účely výkladu, najmä s ohľadom na zásadu právnej istoty, relevantná skutočnosť, že do roku 2021 musia členské štáty zmeniť právnu úpravu, ktorou sa do ich právnych poriadkov preberá vyššie uvedené ustanovenie smernice o DPH tak, aby sa článok 33 ods. 1 uvedenej smernice mohol uplatniť aj na prípad nepriamej spolupráce pri výbere prepravcu?

5.

Má sa právo Únie, konkrétne smernica o DPH, vykladať v tom zmysle, že nižšie uvedené skutočnosti, sú spoločne alebo samostatne relevantné pre určenie, či zdaniteľná osoba vytvorila s cieľom obídenia článku 33 smernice o DPH, a teda zneužitiu práva, také právne vzťahy medzi nezávislými spoločnosťami uskutočňujúcimi dodanie, odoslanie alebo prepravu tovaru, ktorých cieľom je využiť nižšiu sadzbu DPH v inom členskom štáte: 5.1. ak logistická spoločnosť, ktorá vykonáva prepravu, je prepojená so zdaniteľnou osobou a poskytuje jej aj iné služby, nezávislé od prepravy, 5.2. ak zákazník sa zároveň môže kedykoľvek odchýliť od zdaniteľnou osobou ponúkanej možnosti poveriť prepravou logistickú spoločnosť, s ktorou má uzatvorený zmluvný vzťah, pričom môže prepravu zveriť inému prepravcovi alebo si môže tovar osobne vyzdvihnúť?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 16. mája 2018 – Tesco-Global Áruházak Zrt./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-323/18)

(2018/C 311/04)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Tesco-Global Áruházak Zrt.

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Prejudiciálne otázky

1.

Je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie upravujúcimi zásadu zákazu diskriminácie (články 18 a 26 ZFEÚ), zásadu slobody usadiť sa (článok 49 ZFEÚ), zásadu rovnosti zaobchádzania (článok 54 ZFEÚ), zásadu rovnosti, pokiaľ ide o kapitálovú účasť v spoločnostiach v zmysle článku 54 ZFEÚ (článok 55 ZFEÚ), zásadu slobodného poskytovania služieb (článok 56 ZFEÚ), zásadu voľného pohybu kapitálu (články 63 a 65 ZFEÚ) a zásadu rovnosti, pokiaľ ide o zdaňovanie podnikov (článok 110 ZFEÚ), skutočnosť, že daňovník vykonávajúci maloobchodnú činnosť v prevádzkarni, ktorého akcionármi sú zahraničné subjekty a ktorý prevádzkuje viacero obchodných prevádzkarní prostredníctvom jedinej obchodnej spoločnosti, podlieha osobitnej dani, ktorej sadzba je výrazne progresívna a v skutočnosti spadá do najvyššieho pásma sadzieb dane, zatiaľ čo daňovníci, ktorých akcionármi sú vnútroštátne subjekty, a ktorí sú jeho priamymi konkurentmi a podnikajú v rámci franšízového systému pod rovnakou značkou – pričom každá obchodná prevádzkareň je obvykle osobitnou obchodnou spoločnosťou – spadajú do pásma oslobodenia od uvedenej dane alebo do jedného z pásiem z nízkymi sadzbami, ktoré nasledujú po pásme oslobodenia od dane, takže daň platená spoločnosťami, ktorých akcionármi sú zahraničné subjekty a celkový podiel na tieto spoločnosti pripadajúcich daňových príjmov sú v skutočnosti podstatne vyššie, ako je to v prípade daňovníkov, ktorých akcionármi sú vnútroštátne subjekty?

2.

Je zlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcimi sa zákazu štátnej pomoci (článok 107 ods. 1 ZFEÚ) skutočnosť, že daňovník, ktorý uskutočňuje maloobchodný predaj v prevádzkarniach a prostredníctvom jedinej obchodnej spoločnosti prevádzkuje viacero obchodných prevádzkarní, podlieha osobitnej dani, ktorej sadzba je výrazne progresívna a v skutočnosti spadá do najvyššieho daňového pásma, zatiaľ čo daňovníci, ktorých akcionármi sú vnútroštátne subjekty, a ktorí sú priamymi konkurentmi tohto daňovníka a vykonávajú svoju činnosť v rámci franšízového systému pod rovnakou značkou – pričom každá obchodná prevádzka je obvykle osobitnou obchodnou spoločnosťou – spadajú do pásma oslobodenia od uvedenej dane alebo do jedného z pásiem z nízkymi sadzbami, ktoré nasledujú po pásme oslobodenia od dane, takže daň platená spoločnosťami, ktorých akcionármi sú zahraničné subjekty a celkový podiel na tieto spoločnosti pripadajúcich daňových príjmov sú v skutočnosti podstatne vyššie, ako je to v prípade daňovníkov, ktorých akcionármi sú vnútroštátne subjekty?

3.

Majú sa články 107 a 108 ods. 3 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že ich účinky sa vzťahujú na daňové opatrenie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je oslobodenie od dane – ktoré predstavuje štátnu pomoc – financované pomocou príjmov z uvedeného daňového opatrenia v rozsahu, v ktorom zákonodarca pred zavedením osobitnej dane z maloobchodného predaja určil (na základe obratu hospodárskych subjektov na trhu) predpokladanú sumu daňových príjmov nie zavedením všeobecnej daňovej sadzby, ale uplatnením progresívnych sadzieb podľa obratu a tak dospel k výsledku, ktorým úmyselne poskytol časti hospodárskych subjektov na trhu oslobodenie od dane?

4.

Bráni zásada ekvivalencie procesných noriem, ako aj zásada efektivity a zásada prednosti práva Únie, praxi členského štátu, podľa ktorej nie je možné v priebehu daňovej kontroly začatej z úradnej moci alebo v priebehu následného súdneho konania – napriek zásade efektivity a povinnosti neuplatniť pravidlo vnútroštátneho práva nezlučiteľné s právom Únie – podať žiadosť o vrátenie dane, ktorá bola vyrubená na základe vnútroštátneho daňového predpisu, ktorý je v rozpore s právom Únie, pretože správca dane alebo súd preskúmava otázku porušenia práva Únie iba v rámci osobitného konania začatého na návrh a výlučne pred konaním začatým z úradnej moci, hoci neexistuje prekážka podania žiadosti o vrátenie dane v rámci správneho konania alebo pred súdom pokiaľ ide o daň, ktorej vyrubenie porušuje vnútroštátne právo?

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szekszárdi Járásbíróság (Maďarsko) 5. júna 2018 – Ágnes Weil/Géza Gulácsi

(Vec C-361/18)

(2018/C 311/05)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Szekszárdi Járásbíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Ágnes Weil

Odporca: Géza Gulácsi

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 53 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (1) vykladať v tom zmysle, že na žiadosť niektorého z účastníkov konania je súd členského štátu, ktorý vydal rozhodnutie, povinný automaticky vydať osvedčenie o tomto rozhodnutí bez toho, aby skúmal, či [vec] spadá do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1215/2012?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, má sa článok 1 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že žaloba na vydanie veci podaná medzi osobami žijúcimi v nemanželskom zväzku spadá pod práva vyplývajúce zo vzťahu, ktorý má porovnateľné [právne] účinky ako manželský zväzok?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Székesfehérvári Törvényszék (Maďarsko) 5. júna 2018 – Hochtief AG/Fővárosi Törvényszék

(Vec C-362/18)

(2018/C 311/06)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Székesfehérvári Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hochtief AG

Žalovaný: Fővárosi Törvényszék

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa základné zásady a ustanovenia práva Únie (najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a požiadavka jednotného výkladu), ako ich vyložil Súdny dvor najmä v rozsudku vydanom vo veci Köbler, vykladať v tom zmysle, že určenie zodpovednosti súdu členského štátu, ktorý v poslednom stupni rozhodne rozsudkom, ktorý porušuje právo Únie, môže byť založené výlučne na vnútroštátnom práve alebo na kritériách stanovených vnútroštátnym právom? V prípade zápornej odpovede, majú sa základné zásady a ustanovenia práva Únie, najmä tri kritériá na určenie zodpovednosti „štátu“, ktoré Súdny dvor stanovil vo veci Köbler, vykladať v tom zmysle, že splnenie podmienok zodpovednosti členského štátu za porušenie práva Únie, ktorého sa dopustili súdy tohto štátu, sa má posudzovať na základe vnútroštátneho práva?

2.

Majú sa ustanovenia a základné zásady práva Únie (najmä článok 4 ods. 3 ZEÚ a požiadavka účinnej súdnej ochrany), osobitne rozsudky Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa zodpovednosti členského štátu vydané okrem iného vo veciach Francovich, Brasserie du pêcheur a Köbler, vykladať v tom zmysle, že právoplatnosť rozsudkov, ktoré porušujú právo Únie, vydaných súdmi členského štátu, ktoré rozhodovali v poslednom stupni, vylučuje určenie zodpovednosti členského štátu za škodu?

3.

Majú sa zásady „efektivity“ a ekvivalencie uvedené v smerniciach 89/665/ES (1), 92/13/ES (2) a 2007/66/ES (3), a v rozhodnutiach Súdneho dvora Kühne & Heitz, Kapferer, Impresa Pizzarotti a Transportes Urbanos y Servicios Generales vykladať v tom zmysle, že sa účastník konania už nemôže v rámci obnovy konania odvolávať na posúdenia vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora vydaného v konaní o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol podaný súdom druhého stupňa v konaní veci samej, vzhľadom na to, že sa v konaní vo veci samej tieto posúdenia nevzali do úvahy, najmä v prípade, ak súd členského štátu, ktorý prejednáva vec v najvyššom stupni, zamietne kasačný opravný prostriedok proti rozsudku vydanému vo veci samej z dôvodu, že sa účastník konania včas neodvolal na posúdenia obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora?

4.

Majú sa smernice uvedené v tretej prejudiciálnej otázke, judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca najmä z rozsudkov Impresa Pizzarotti (C-213/13), Kapferer (C-234/04), Kühne & Heitz (C-453/00) a Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08), v súvislosti s prípustnosťou obnovy konania, a základné zásady stanovené Súdnym dvorom vo veciach C-470/99, C-327/00 a C-241/06 v súvislosti s lehotami stanovenými vnútroštátnym právom pre konania o obnove v rámci verejného obstarávania vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne súdy konajú správne, ak nezohľadnia rozsudok Súdneho dvora vydaný na návrh súdu druhého stupňa v konaní, ktoré prejednáva alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorého verzia bola v úradnom jazyku členského štátu k dispozícií až v konaní na druhom stupni, z dôvodu, že sa na nich strana v konaní na druhom stupni odvolávala oneskorene, a ak napriek tomu nepripustia návrh na obnovu konania podaný touto stranou, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora, bez toho, aby boli zohľadnené, a na relevantné skutočnosti na účely týchto rozsudkov?

5.

Majú sa smernice uvedené v tretej prejudiciálnej otázke a judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca najmä z rozsudkov Impresa Pizzarotti (C-213/13), Kapferer (C-234/04), Kühne & Heitz (C-453/00), a Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08), vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak účastník konania odkazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Kempter (C-2/06) – podľa ktorého nie je potrebné sa odvolávať na rozsudky Súdneho dvora, keďže súd ich musí uplatniť z úradnej moci – vnútroštátne súdy konajú správne, ak opierajúc sa o vnútroštátne procesné pravidlá a v rozpore s rozsudkom [Kempter] nezohľadnia rozsudky Súdneho dvora, pričom táto skutočnosť nie je uvedená ani v rozhodnutí o ukončení konania ani v jeho odôvodnení a ak napriek tomu nepripustia návrh na obnovu konania podaný touto stranou, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora, bez toho, aby boli zohľadnené, a na relevantné skutočnosti na účely týchto rozsudkov?

6.

Má sa požiadavka týkajúca sa dostatočne závažného porušenia stanovená v rozsudkoch Köbler a Traghetti del Mediterraneo vykladať v tom zmysle, že o také porušenie nejde, ak súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, zamietne návrh na obnovu konania v zjavnom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorá bola podrobne citovaná – a ktorá sa dokonca opiera o rôzne právne stanoviská –, bez toho, aby na ňu odkazoval a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu pre toto rozhodnutie so zreteľom na právo Únie, a jasne bez preskúmania, a bez uvedenia, či aspoň preskúmania, potreby predloženia veci Súdnemu dvoru, hoci v tejto súvislosti bola tiež veľmi podrobne citovaná relevantná judikatúra Súdneho dvora? S prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora CILFIT (C-283/81), musí vnútroštátny súd odôvodniť svoje rozhodnutie v prípade, ak nepripustí návrh na obnovu konania, a v tomto ohľade odmietne podať návrh na začatie prejudiciálneho konania bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom sa odkloní od právneho výkladu, ktorý záväzne stanovil Súdny dvor?

7.

Majú sa zásady účinnej súdnej ochrany a ekvivalencie uvedené v článku 19 ZEÚ a článku 4 ods. 3 ZEÚ, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovania služieb stanovené v článku 49 ZFEÚ a smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác, ako aj smernice 89/665/EHS, 92/13/EHS a 2007/66/ES vykladať v tom zmysle, že [nebránia tomu], aby príslušné orgány a súdy v zjavnom rozpore s uplatniteľným právom Únie postupne zamietli všetky opravné prostriedky podané žalobkyňou z dôvodu jej vylúčenia z postupu verejného obstarávania, pričom na podanie týchto opravných prostriedkov treba v prípade potreby vypracovať viaceré dokumenty, ktoré si vyžadujú vynaloženie času a peňazí v značnom rozsahu, alebo sa zúčastniť na vypočutiach, a hoci je pravda, že teoreticky existuje možnosť určiť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone súdnej moci, relevantná právna úprava odníma žalobkyni možnosť žiadať od súdu náhradu škody spôsobenej v dôsledku protiprávnych opatrení?

8.

Majú sa zásady stanovené v rozsudkoch Köbler, Traghetti del Mediterraneo a San Giorgio vykladať v tom zmysle, že nemožno nahradiť škodu spôsobenú tým, že súd členského štátu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora nepripustil návrh na obnovu konania, ktorý včas podal účastník konania a v rámci ktorého by mohol žiadať náhradu vynaložených nákladov?

9.

Ak sa na základe vnútroštátneho práva musí pripustiť obnova konania z dôvodu existencie nového rozhodnutia Ústavného súdu, a v záujme obnovenia ústavnosti, nemala by sa tiež s ohľadom na zásadu ekvivalencie a rozsudok Súdneho dvora vo veci Transportes Urbanos y Servicios Generales (C-118/08) pripustiť obnova konania v prípade, ak sa v konaní vo veci samej, v ktorom sa odvolávajú na ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa procesných lehôt, nezohľadní skorší rozsudok Súdneho dvora vydaný v inej veci, rozsudok Súdneho dvora vydaný na žiadosť súdu vo veci samej, a skutkové okolnosti relevantné na účely týchto rozsudkov?

---

(1)  Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

(2)  Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidsrechtbank Antwerpen (Belgicko) 19. júna 2018 – Jamina Hakelbracht, Tine Vandenbon, Instituut voor de Gelijkheid van Vrouwen en Mannen/WTG Retail BVBA

(Vec C-404/18)

(2018/C 311/07)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidsrechtbank Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Jamina Hakelbracht, Tine Vandenbon, Instituut voor de Gelijkheid van Vrouwen en Mannen

Žalovaná: WTG Retail BVBA

Prejudiciálna otázka

Má sa právo Únie, a osobitne článok 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (1) z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá zaručuje ochranu osôb vystupujúcich v postavení svedkov pred represáliami len tej osobe, ktorá v rámci preskúmavania sťažnosti v podpísanom a datovanom dokumente oboznámi so skutkovým stavom, ktorý sama videla alebo počula a ktorý sa týka situácie, ktorá je predmetom sťažnosti, osobu, u ktorej sa sťažnosť podáva, alebo osobu, ktorá vystupuje na súde ako svedok?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 20. júna 2018 – PG/Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

(Vec C-406/18)

(2018/C 311/08)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: PG

Žalovaná: Bevándorlási és Menekültügyi Hivatal

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ („smernica o konaní“) (1) vzhľadom na články 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach vykladať v tom zmysle, že je možné, aby členský štát zaručil účinnú súdnu ochranu tiež v prípade, ak jeho súdne orgány nemôžu zmeniť rozhodnutia vydané v azylových veciach, ale môžu ich len zrušiť a nariadiť nové konanie?

2.

Má sa článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ („smernica o konaní“) vzhľadom na články 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach vykladať v tom zmysle, že je v súlade [s touto právnou úpravou] právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje povinnú a jednotnú lehotu 60 dní na súdne konania o azyle, bez ohľadu na akékoľvek individuálne okolnosti a bez zohľadnenia osobitostí veci a prípadných ťažkostí s dokazovaním?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 22. júna 2018 – Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo/Banca d’Italia

(Vec C-414/18)

(2018/C 311/09)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo

Žalovaná: Banca d’Italia

Prejudiciálna otázka

Bráni na účely výpočtu príspevkov podľa čl. 103 ods. 2 smernice 2014/59 (1) článok 5 odsek 1, najmä písmená a) a f) nariadenia 2015/63 (2) vykladaný v zmysle zásad, ktoré možno nájsť v uvedenom prameni práva, v smernici 2014/59, v nariadení 2014/806 (3) a v čl. 120 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na základe základných zásad rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie a proporcionality podľa čl. 21 Charta základných práv Európskej únie a zásady zákazu dvojitého vyberania príspevkov, uplatneniu stanoveného systému záväzkov v rámci skupiny aj v prípade „de facto“ zoskupenia, resp. každopádne v prípade prepojenosti existujúcej medzi inštitúciou a ďalšími bankami rovnakého systému? Môže sa naopak, stále v zmysle vyššie uvedených zásad priaznivejšie zaobchádzanie vyhradené pre podporné záväzky uvedené v článku 5, analogicky uplatniť aj na záväzky banky tzv. „druhého stupňa“ voči ďalším bankám (družstevného úverového) systému alebo vedie každopádne táto vlastnosť inštitúcie konkrétne pôsobiacej ako centrálna inštitúcia prepojenej a integrovanej skupiny malých bánk a tiež v rámci vzťahov s ECB a finančným trhom podľa platných predpisov k určitej úprave finančných údajov pri ich predložení národným orgánom pre riešenie krízových situácií orgánom Spoločenstva a určení príspevkov, ktoré je inštitúcia povinná uhradiť do fondu na riešenie krízových situácií, a to na základe skutočných záväzkov a konkrétneho rizikového profilu?

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 173, s. 190).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Milano (Taliansko) 28. júna 2018 – FR/Ministero dell’interno – Commissione Territoriale per il riconoscimento della Protezione Internazionale presso la Prefettura U.T.G. di Milano

(Vec C-422/18)

(2018/C 311/10)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Milano

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: FR

Odporca: Ministero dell’interno – Commissione Territoriale per il riconoscimento della Protezione Internazionale presso la Prefettura U.T.G. di Milano

Prejudiciálne otázky

Majú sa zásada lojálnej spolupráce a zásady ekvivalencie a efektivity súdnej ochrany podľa článku 4 ods. 3 a článku 19 ods. 1 ZEÚ, článok 47 prvý a druhý odsek Charty základných práv Európskej únie, ako aj smernica 2013/32/EÚ (1) (najmä články 22 a 46) vykladať v tom zmysle, že: a) právo Európskej únie vyžaduje, aby mal opravný prostriedok, pokiaľ ho vnútroštátne právo v súvislosti so zamietnutím žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany stanovuje, automaticky odkladný účinok; b) bránia takému postupu, aký vyplýva z talianskej právnej úpravy (článok 35a ods. 13 legislatívneho dekrétu 25/2008 v znení zákonného dekrétu 13/17, ktorý sa zmenil na zákon 46/17), v rámci ktorého súd, na ktorý sa obrátil žiadateľ o azyl – ktorého žiadosť zamietol správny orgán zodpovedný za skúmanie žiadostí o azyl, pričom toto správne rozhodnutie potvrdil všeobecný prvostupňový súd –, môže nevyhovieť návrhu na odklad účinkov zamietavého súdneho opatrenia, a to výlučne na základe zohľadnenia oprávnenosti dôvodov na podanie opravného prostriedku proti predmetnému opatreniu, ktoré vydal rovnaký súd, aký má rozhodnúť o odklade, bez ohľadu na nebezpečenstvo závažnej a nenapraviteľnej škody?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Veneto (Taliansko) 27. júna 2018 – Italy Emergenza Cooperativa Sociale, Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza „Croce Verde“/Ulss 5 Polesana Rovigo, Regione del Veneto

(Vec C-424/18)

(2018/C 311/11)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Veneto

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Italy Emergenza Cooperativa Sociale, Associazione Volontaria di Pubblica Assistenza „Croce Verde“

Žalovaná: Ulss 5 Polesana Rovigo, Regione del Veneto

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 10 písm. h) a odôvodnenie 28 smernice 2014/24/EÚ (1) vykladať v tom zmysle, že a) služba sanitnými vozidlami, ktorá si vyžaduje vo vozidle nevyhnutnú prítomnosť vodiča – záchranára a aspoň jedného záchranára s odbornou spôsobilosťou a schopnosťami získanými úspešným absolvovaním záchranárskeho kurzu a zložením skúšky v tejto oblasti a b) služba prepravy s poskytovaním základnej zdravotnej starostlivosti (ZZS) vykonávané s pohotovostnými vozidlami patria k výnimke podľa článku 10 písm. h) alebo sa zaraďujú medzi služby podľa čl. 74 až 77 uvedenej smernice?

2.

Má sa smernica 2014/24/EÚ vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave, ktorá napriek tomu, že pacient nie je v akútnom stave stanovuje, že a) služba sanitnými vozidlami, ktorá si vyžaduje vo vozidle nevyhnutnú prítomnosť vodiča – záchranára a aspoň jedného záchranára s odbornou spôsobilosťou a schopnosťami získanými úspešným absolvovaním záchranárskeho kurzu a zložením skúšky v tejto oblasti a b) služba prepravy s poskytovaním základnej zdravotnej starostlivosti (ZZS) vykonávané s pohotovostnými vozidlami sa majú prioritne uzatvárať so združeniami dobrovoľníkov priamym zadaním?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2018 – Rakúsko/Komisia

(Vec T-356/15) (1)

((„Štátna pomoc - Pomoc zamýšľaná Spojeným kráľovstvom v prospech jednotky C jadrovej elektrárne Hinkley Point - Rozdielová zmluva, dohoda s ministrom a úverová záruka - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom - Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Cieľ verejného záujmu - Podpora jadrovej energie - Nevyhnutnosť štátneho zásahu - Oznámenie o zárukách - Určenie prvku pomoci - Proporcionalita - Investičná pomoc - Prevádzková pomoc - Právo predložiť námietky - Postup verejného obstarávania - Povinnosť odôvodnenia“))

(2018/C 311/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rakúska republika (v zastúpení: pôvodne C. Pesendorfer a M. Klamert, neskôr G. Hesse a M. Fruhmann, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Kristoferitsch, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: É. Gippini Fournier, R. Sauer, T. Maxian Rusche a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Luxemburské veľkovojvodstvo (v zastúpení: D. Holderer, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Kinsch, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, T. Müller a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia), Francúzska republika (v zastúpení: pôvodne G. de Bergues, D. Colas a J. Bousin, neskôr D. Colas a J. Bousin, splnomocnení zástupcovia), Maďarsko (v zastúpení: pôvodne M. Fehér a M. Bóra, potom B. Sonkodi, neskôr A. Steiner, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Nagy, advokát, a napokon A. Steiner), Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca), Rumunsko (v zastúpení: pôvodne R. Radu a M. Bejenar, neskôr M. Bejenar a C.-R. Canţăr, splnomocnení zástupcovia), Slovenská republika (v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa), a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: pôvodne C. Brodie a S. Brandon, potom C. Brodie, S. Simmons a M. Holt, neskôr C. Brodie, S. Simmons a D. Robertson, neskôr C. Brodie a D. Robertson, neskôr C. Brodie a napokon C. Brodie a Z. Lavery, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Johnston, barrister, a A. Robertson, QC)

Predmet veci

Návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/658 z 8. októbra 2014 o opatrení pomoci SA.34947 (2013/C) (ex 2013/N), ktorú Spojené kráľovstvo zamýšľa zaviesť na podporu pre jadrovú elektráreň Hinkley Point C (Ú. v. EÚ L 109, 2015, s. 44), v ktorom Komisia konštatovala, že toto opatrenie pomoci je zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a povolila jeho vykonanie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Rakúska republika znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.

3.	Česká republika, Francúzska republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko, Slovenská republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 337, 12.10.2015.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2018 – Consejo Regulador del Cava/EUIPO – Cave de Tain-L’Hermitage, union des propriétaires (CAVE DE TAIN)

(Vec T-774/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie CAVE DE TAIN - Staršie označenie pôvodu ‚cava‘ - Pojem ‚využívanie‘ chráneného označenia pôvodu - Článok 103 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1308/2013“))

(2018/C 311/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Consejo Regulador del Cava (Villafranca del Penedès, Španielsko) (v zastúpení: C. Prat, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: E. Zaera Cuadrado a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Cave de Tain-L’Hermitage, union des propriétaires (Tain-L’Hermitage, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Stouls, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 5. septembra 2016 (vec R 980/2015-4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Consejo Regulador del Cava a Cave de Tain-l’Hermitage, union des propriétaires

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Consejo Regulador del Cava je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 6, 9.1.2017.

Žaloba podaná 20. júna 2018 – Intercept Pharma a Intercept Pharmaceuticals/EMA

(Vec T-377/18)

(2018/C 311/14)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Intercept Pharma Ltd (Bristol, Spojené kráľovstvo) a Intercept Pharmaceuticals, Inc. (New York, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: L. Tsang, J. Mulryne, E. Amos a H. Kerr-Peterson, solicitors a F. Campbell, barrister)

Žalovaná: Európska agentúra pre lieky

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie ASK-40399 o zverejnení niektorých dokumentov podľa nariadenia 1049/2001/ES, ktoré žalovaná oznámila žalobkyniam 15. mája 2018, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyniam právne a iné náklady a výdavky vynaložené v súvislosti s touto vecou.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že v tomto prípade nejde o „súdne konanie“ v zmysle článku 4 ods. 2 nariadenia 1049/2001/ES, pretože nejde o dokument „vypracovaný na účely súdneho konania“. Z právneho hľadiska mala žalovaná dospieť k záveru, že sa táto výnimka uplatní.

2.

Druhý žalobný dôvod uvádzaný vedľa prvého žalobného dôvodu alebo podporne k nemu, založený na tom, že pri správne vykonanom zvážení záujmov v rámci ochrany „obchodných záujmov“ podľa článku. 4 ods. 2 nariadenia 1049/2001/ES je právne prípustný len taký výsledok, ktorý spočíva v rozhodnutí o nezverejnení dokumentov, a to vzhľadom na (i) zásadnú dôležitosť súkromného záujmu žalobkýň na zamedzení ich zverejnenia a (ii) iba neurčitý a všeobecný verejný záujem na ich zverejnení.

Žaloba podaná 3. júla 2018 – de Volksbank/SRB

(Vec T-406/18)

(2018/C 311/15)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: de Volksbank NV (Utrecht, Holandsko) (v zastúpení: M. van Loopik, A. Kleinhout, A. ter Haar a T. Waterbolk, lawyers)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 12. apríla 2018 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2018 (SRB/ES/SRF/2018/3),

—	alternatívne, zrušil uvedené napadnuté rozhodnutie a vyhlásil delegované nariadenie Komisie 2015/63 (ďalej len „delegované nariadenie“) (1) za čiastočne alebo úplne neuplatniteľné v zmysle článku 277 ZFEÚ,

—	v každom prípade uložil SRB povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ (2), článku 70 ods. 2 nariadenia 806/2014 (3) a článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia tým, že na určenie čistých záväzkov žalobkyne boli použité neporovnateľné údaje. — Zo znenia a cieľov článku 103 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ a článku 70 ods. 2 nariadenia 806/2014 vyplýva, že by SRB mala v súlade s týmito ustanoveniami na výpočet čistých záväzkov použiť údaje z rovnakého okamihu alebo obdobia. — Zo znenia a cieľov článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia vykladaného v zmysle smernice 2014/59/EÚ a nariadenia 806/2014 vyplýva, že SRB musí použiť porovnateľné údaje, aby zabezpečila spravodlivý výpočet príspevku založený na rizikovom profile banky.

2.

Druhý žalobný dôvod uvádzaný alternatívne k prvému žalobnému dôvodu a založený na porušení článku 103 ods. 2 a článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ a článku 290 ZFEÚ, pretože delegované nariadenie tak, ako bolo použité zo strany SRB v napadnutom rozhodnutí, prekračuje oprávnenie udelené Európskej komisii, čo vedie k neuplatniteľnosti delegovaného nariadenia podľa článku 277 ZFEÚ. — Delegované nariadenie v rozpore s článkom 290 ZFEÚ dopĺňa podstatné prvky smernice 2014/59/EÚ. — Ak je možné článok 4 ods. 1, článok 4 ods. 2 a článok 16 ods. 2 delegovaného nariadenia vykladať len v tom zmysle, že SRB musí použiť neporovnateľné údaje, delegované nariadenia nie je v celkovom súlade so znením a cieľmi smernice 2014/59/EÚ. — V rozsahu, v akom delegované nariadenie stanovuje pravidlá na výpočet základného ročného príspevku, prekračuje rozsah splnomocnenia stanoveného v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality tým, že neboli správne zohľadnené kryté vklady žalobkyne. — Metodika výpočtu, ktorú použila SRB, je nevhodná na dosiahnutie cieľov smernice 2014/59/EÚ, nariadenia 806/2014 a delegovaného nariadenia. — Metodika výpočtu, ktorú použila SRB, tiež prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných právnou úpravou.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty tým, že neboli správne zohľadnené kryté vklady žalobkyne. — Žalobkyňa nemohla predvídať výklad delegovaného nariadenia zo strany SRB.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnakého zaobchádzania tým, že neboli správne zohľadnené kryté vklady žalobkyne. — Žalobkyňa musí do jednotného fondu na riešenie krízových situácií zaplatiť výrazne vyšší príspevok ako iné banky rovnakej alebo podobnej veľkosti a s rovnakým alebo podobným rizikovým profilom.

---

(1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

Žaloba podaná 18. júla 2018 – Aeris Invest/ECB

(Vec T-442/18)

(2018/C 311/16)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aeris Invest Sàrl (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: S. Chimenos Minguella a G. Ferrer Gonzálvez, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky LS/MD/18/141 z 8. mája 2018 a LS/PT/2018/9 z 9. februára 2018 a

—	uložil Európskej centrálnej banke povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby je zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) LS/MD/18/141 z 8. mája 2018, ktoré sa týka opakovanej žiadosti o prístup k dokumentom ECB, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia ECB LS/PT/2018/9 z 9. februára 2018, ktoré sa týka žiadosti o prístup k dokumentom ECB.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že zamietavé rozhodnutia ECB týkajúce sa prístupu k predmetnej dokumentácii nie sú dostatočne odôvodnené, pretože v nich nie sú riadne zohľadnené ciele, ktoré sledoval normotvorca Spoločenstva pri zavedení práva fyzických a právnických osôb na prístup k dokumentom európskych inštitúcií v rámci transparentného konania a s ohľadom na zásady riadnej správy vecí verejných a účasti občanov. Navyše argumenty ECB majú všeobecnú povahu. ECB nezohľadnila ani skutočnosť, že sprístupnenie požadovaných dokumentov nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť hladký priebeh rozhodovacieho procesu v kontexte riešenia krízových situácií úverových inštitúcií. Nielenže sa konkrétne konanie o riešení krízových situácií už skončilo, ale aktuálne sa nachádza vo fáze súdneho preskúmania, takže odmietnutie prístupu sťažuje toto preskúmanie samotnému Všeobecnému súdu. Napokon rozhodnutia nezohľadnili, že prístup k požadovanej dokumentácii sa požaduje výhradne na účely výkonu práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 ods. 1 písm. c) rozhodnutia ECB/2004/3 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky, pretože žalobkyni odopierajú prístup k požadovaným informáciám z dôvodu, že na dokumenty sa v celom rozsahu alebo čiastočne vzťahuje všeobecná domnienka nesprístupnenia, keďže ide o dôverné dokumenty, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo uplatniteľné na inštitúcie. Táto všeobecná domnienka nesprístupnenia nie je výslovne stanovená v uplatniteľnej odvetvovej právnej úprave, a aj keby existovala, nebola by uplatniteľná, pretože výnimky z práva na prístup nemožno vykladať zoširoka a ani na základe analógie.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 ods. 1 písm. c) rozhodnutia ECB/2004/3, keďže žalobkyni odopierajú prístup k požadovaným informáciám na základe skutočnosti, že dotknuté dokumenty sú v celom rozsahu alebo čiastočne chránené služobným tajomstvom uplatniteľným na inštitúcie, hoci sú nevyhnutné v súdnom konaní a takéto odopretie bráni alebo sťažuje fungovanie verejného súdnictva.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 ods. 1 písm. a) druhú a šiestu zarážku rozhodnutia ECB/2004/3, a to v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, že sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo poškodiť systém bankovníctva vo všeobecnosti.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 ods. 2 prvú zarážku rozhodnutia ECB/2004/3, a to v rozsahu, v akom sa v nich uvádza, že sprístupnenie požadovaných dokumentov a informácií môže ovplyvniť obchodné záujmy spoločnosti Banco Santander a mohlo by mať dopad na budúce kontroly.

Žaloba podaná 16. júla 2018 – Peek & Cloppenburg/EUIPO – Peek & Cloppenburg (Vogue Peek & Cloppenburg)

(Vec T-443/18)

(2018/C 311/17)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: P. Lange, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Peek & Cloppenburg KG, Hamburg (Hamburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Vogue Peek & Cloppenburg – prihláška č. 2 700 847

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 20. apríla 2018 vo veci R 1362/2005-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 2 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 3 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001;

—	porušenie článku 63 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 v spojení s pravidlom 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95

Žaloba podaná 16. júla 2018 – Peek & Cloppenburg/EUIPO – Peek & Cloppenburg (Peek & Cloppenburg)

(Vec T-444/18)

(2018/C 311/18)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: P. Lange, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Peek & Cloppenburg KG, Hamburg (Hamburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Peek & Cloppenburg – ochranná známka Spoločenstva č. 270 439

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 20. apríla 2018 vo veci R 522/2006-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 2 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 3 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001;

—	porušenie článku 63 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 v spojení s pravidlom 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95

Žaloba podaná 16. júla 2018 – Peek & Cloppenburg/EUIPO – Peek & Cloppenburg (Peek & Cloppenburg)

(Vec T-445/18)

(2018/C 311/19)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: P. Lange, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Peek & Cloppenburg KG, Hamburg (Hamburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Peek & Cloppenburg – prihláška č. 2 791 416

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 24. januára 2018 vo veci R 1270/2007-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 2 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 3 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001;

—	porušenie článku 63 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 v spojení s pravidlom 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95

Žaloba podaná 16. júla 2018 – Peek & Cloppenburg/EUIPO – Peek & Cloppenburg (Peek & Cloppenburg)

(Vec T-446/18)

(2018/C 311/20)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: P. Lange, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Peek & Cloppenburg KG, Hamburg (Hamburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie Peek & Cloppenburg – prihláška č. 4 295 069

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 20. apríla 2018 vo veci R 1589/2007-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 2 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001 v spojení s § 15 ods. 3 nemeckého zákona o ochrannej známke;

—	porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001;

—	porušenie článku 63 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 v spojení s pravidlom 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95.

Žaloba podaná 19. júla 2018 – Ortlieb Sportartikel/EUIPO (osemstranný polygón)

(Vec T-449/18)

(2018/C 311/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ortlieb Sportartikel GmbH (Heilsbronn, Nemecko) (v zastúpení: A. Wulf, Rechtsanwalt a K. Schmidt-Hern, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie (zobrazenie osemstranného polygónu) – prihláška č. 16 047 466

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. apríla 2018 vo veci R 1634/2017-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Uznesenie Všeobecného súdu z 3. júla 2018 – So/Rada a Komisia

(Vec T-564/17) (1)

(2018/C 311/22)

Jazyk konania: angličtina

Predseda tretej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 338, 9.10.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu z 3. júla 2018 – Korea National Insurance Corporation/Rada a Komisia

(Vec T-568/17) (1)

(2018/C 311/23)

Jazyk konania: angličtina

Predseda tretej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 338, 9.10.2017.