—

so zreteľom na Chartu G8 o otvorených dátach,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy (COM(2010)0743),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Konkurencieschopný jednotný digitálny trh – elektronická verejná správa ako vedúca sila (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179),

—

so zreteľom na správu Komisie o referenčnom porovnávaní elektronickej verejnej správy za rok 2016,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2011 o ochrane kritických informačných infraštruktúr „Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti“ (COM(2011)0163),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o oznámení s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (COM(2016)0590) a na jeho prílohy 1 až 11 – Posúdenie vplyvu (SWD(2016)0303), Zhrnutie posúdenia vplyvu (SWD(2016)0304) a Zhrnutie hodnotenia (SWD(2016)0305),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, pokiaľ ide o podporu internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách (COM(2016)0589),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (nariadenie eIDAS),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013 o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o informáciách verejného sektora),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch (COM(2016)0824),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Výmena a ochrana osobných údajov v globalizovanom svete (COM(2017)0007),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (COM(2017)0010),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A8-0178/2017),

A.

keďže stratégie modernizácie orgánov verejnej správy musia byť prispôsobené meniacemu sa prostrediu, ktoré umožňuje prechod na digitálnu verejnú správu;

B.

keďže digitalizácia verejnej správy by mala pomôcť k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu, podpore zlepšovania aktívneho občianstva, zvyšovaniu kvality života občanov a sociálneho a ekonomického rozvoja regiónov, posilneniu porozumenia verejných služieb občanmi a ich zapojenia do nich a zlepšeniu ich účinnosti a efektívnosti nákladov a posilneniu politickej účasti zlepšením dialógu občanov s verejnými orgánmi a zvýšením transparentnosti; keďže EÚ by mala podporovať výmenu najlepších postupov a technológií medzi členskými štátmi;

C.

keďže sa žiada, aby sektor IKT pomáhal v tomto transformačnom procese poskytovaním na mieru šitých riešení pre orgány verejnej správy;

D.

keďže transformácia na digitálnu verejnú správu sa musí začať na úrovni EÚ, členských štátov a na regionálnej a miestnej úrovni;

E.

keďže plný potenciál digitálnej verejnej správy možno dosiahnuť len vtedy, ak budú občania a podniky plne dôverovať ponúkaným službám;

F.

keďže Európsky portál elektronickej justície je nevyhnutným nástrojom na prístup k informáciám a spravodlivosti a predstavuje dôležitý krok pri dosahovaní modernizácie verejnej správy EÚ;

G.

keďže lepší prístup k informáciám a zvýšené využívanie zlepšených digitálnych nástrojov na formality súvisiace s právom obchodných spoločností počas celého životného cyklu spoločnosti by mali zvýšiť právnu istotu a znížiť náklady spoločnosti;

H.

keďže pokračuje úsilie o prepojenie elektronických obchodných a insolvenčných registrov v celej Únii, čo je dôležité z hľadiska transparentnosti a právnej istoty na vnútornom trhu;

I.

keďže jednotný prístup do týchto registrov prostredníctvom portálu elektronickej justície zatiaľ nie je možný vzhľadom na rozdielne technické normy používané členskými štátmi; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie ľahko prístupných interoperabilných nástrojov elektronickej verejnej správy dostupných pre verejnosť v EÚ; keďže stupeň bezpečnosti a ochrany údajov pri spracúvaní údajov je vzhľadom na charakter príslušných dát pri justičnej práci základným predpokladom pre využívanie elektronickej justície;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 14. júla 2016 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2015 (COM(2016)0472) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0234, SWD(2016)0235, SWD(2016)0236, SWD(2016)0237, SWD(2016)0238, SWD(2016)0239),

—

so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2015 a správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2015,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami inštitúcií,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2016 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2015 (COM(2016)0486),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý Komisia predložila 17. júla 2013,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5),

—

so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Komisia, a na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016)0148),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-105/14 – Taricco a iní (6),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (8),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0159/2017),

A.

keďže členské štáty a Komisia de iure spoločne zodpovedajú za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie; keďže však de facto Komisia a členské štáty, ktoré využívajú tieto zdroje, sú plne zodpovedné za prehľad nad týmito projektami, ktorý poskytuje určitý stupeň kontroly; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov okrem iného vo forme DPH a ciel;

B.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ by mala byť kľúčovým prvkom politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne využívanie ich peňazí v súlade s prístupom „čo najlepšie využiť každé euro“;

C.

keďže dosiahnutie dobrej výkonnosti so zjednodušením procesov zahŕňa pravidelné hodnotenie vstupov, výstupov, výsledkov a vplyvov v rámci auditov výkonnosti;

D.

keďže podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ musia členské štáty prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy;

E.

keďže v článku 325 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že členské štáty organizujú s pomocou Komisie úzku a pravidelnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi štátnej správy;

F.

keďže v dôsledku rozmanitosti právnych a administratívnych systémov členských štátov vzniká náročné prostredie, v ktorom treba riešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom; keďže Komisia by preto mala zintenzívniť úsilie, aby zaistila, že boj proti podvodom a korupcii bude realizovaný efektívnym spôsobom a poskytne hmatateľnejšie a uspokojivejšie výsledky;

G.

keďže používanie citlivých údajov sa čoraz jasnejšie javí ako faktor prispievajúci k podvodom;

H.

keďže DPH je významným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty, ktorý v roku 2014 vyniesol takmer 1 bilión EUR a prispel k vlastným zdrojom EÚ celkovou sumou 17 667 miliónov EUR, t. j. 12,27 % celkových príjmov EÚ v roku 2014;

I.

keďže súčasný systém DPH, najmä ten, ktorý sa uplatňuje na cezhraničné transakcie, je náchylný na podvody a stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam (podvody s neexistujúcimi obchodníkmi v rámci Spoločenstva – tzv. kolotočové podvody) a bol zodpovedný za straty príjmov z DPH vo výške približne 50 miliárd EUR v roku 2014;

J.

keďže výpadok príjmov z DPH predstavoval v roku 2014 približne 159,5 miliardy EUR a pohyboval sa v rozmedzí od menej ako 5 % až po viac ako 40 % v závislosti od posudzovanej krajiny;

K.

keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty, najmä vo forme organizovanej trestnej činnosti, a nielenže zaťažuje hospodárstvo EÚ, ale oslabuje demokraciu a zásady právneho štátu v celej Európe; keďže však presné údaje nie sú známe, pretože Komisia sa rozhodla, že nebude zverejňovať údaje v správe o protikorupčnej politike EÚ;

L.

keďže že podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, a nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla;

M.

keďže výkyvy v počte nezrovnalostí možno dať do súvislosti s napredovaním viacročných programových cyklov (s vyššími úrovňami odhaľovania na konci cyklov v dôsledku ukončenia programov), ako aj s oneskoreným predkladaním správ niektorých členských štátov, ktoré zvyknú oznamovať väčšinu nezrovnalostí z predchádzajúcich viacročných programov naraz;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (1),

—

so zreteľom na písomné vyhlásenie 0061/2015 zo 14. októbra 2015 o darovaní nepredaných potravín, ktoré sú stále vhodné na konzumáciu, charitatívnym organizáciám,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 28. júna 2016 o potravinových stratách a plytvaní potravinami,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 o potravinovom odpade (4),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 s názvom Príspevok občianskej spoločnosti k stratégii predchádzania stratám potravín a znižovania plytvania potravinami (5),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 34/2016 s názvom Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci,

—

so zreteľom na uznesenie Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie z 27. mája 2016 o predchádzaní potravinovému odpadu, jeho znižovaní a opätovnom používaní,

—

so zreteľom na porovnávaciu štúdiu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z júna 2014 o právnych predpisoch a postupoch členských štátov v oblasti darovania potravín,

—

so zreteľom na štúdiu projektu FUSIONS (Používanie potravín v záujme sociálnej inovácie optimalizáciou stratégií na predchádzanie odpadu) o odhadovaných úrovniach plytvania potravinami v Európe (2016),

—

so zreteľom na preskúmanie právnych predpisov a politík EÚ s dosahom na plytvanie potravinami v rámci projektu FUSIONS (2015),

—

so zreteľom na definičný rámec pre plytvanie potravinami projektu FUSIONS (2014),

—

so zreteľom na celosvetový štandard pre účtovníctvo a výkazníctvo v oblasti potravinových strát a plytvania potravinami (štandard FLW) zavedený v júni 2016,

—

so zreteľom na štúdiu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Dôsledky plytvania potravinami – vplyvy na prírodné zdroje (FAO 2013),

—

so zreteľom na štúdiu organizácie FAO o celosvetových stratách a plytvaní potravinami (FAO 2011),

—

so zreteľom na petíciu s názvom Zastaviť plytvanie potravinami v Európe!,

—

so zreteľom na milánsku chartu prijatú počas výstavy Expo v Miláne v roku 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0175/2017),

A.

keďže organizácia FAO odhaduje, že každý rok sa na svete stratí alebo vyplytvá približne 1,3 miliardy tony potravín, čo podľa hmotnosti predstavuje približne jednu tretinu všetkých potravín vyprodukovaných na ľudskú spotrebu;

B.

keďže potraviny sú vzácnou komoditou; keďže v rámci potravinového systému sa využíva značné množstvo zdrojov, ako napríklad zem, pôda, voda, fosfor a energia, efektívne a udržateľné riadenie týchto zdrojov má prvoradý význam; keďže potravinový odpad sa spája s obrovskými hospodárskymi a environmentálnymi nákladmi, ktoré podľa odhadov FAO (6) na celosvetovej úrovni predstavujú 1,7 bilióna USD ročne; keďže predchádzanie plytvaniu potravín a jeho obmedzenie prinesie domácnostiam aj spoločnosti ako celku hospodárske výhody a súčasne sa tým zmierni poškodzovanie životného prostredia;

C.

keďže plytvanie potravinami má vysoké sociálne, hospodárske a environmentálne náklady, ako aj etické dôsledky; keďže potraviny, ktoré sa stratia alebo ktorými sa plytvá, prispievajú k zmene klímy celkovými emisiami uhlíka vo výške 8 % celkových celosvetových antropogénnych emisií skleníkových plynov a predstavujú plytvanie obmedzenými zdrojmi, ako je pôda, energia a voda (7), počas životného cyklu produktov; keďže prebytky potravinového reťazca by sa nemali priamo premieňať na potravinový odpad, keď by sa mohli inak použiť na výživu ľudí, a vhodnými právnymi predpismi o prebytkoch potravín by sa malo umožniť, aby sa potravinový odpad stal zdrojom;

D.

keďže podľa najnovších štúdií sa za každý kilogram vyprodukovaných potravín do ovzdušia uvoľní 4,5 kg CO2; keďže v Európe približne 89 Mt potravinového odpadu vyprodukuje 170 Mt CO2 ekv./rok v tomto rozdelení: potravinový priemysel 59 Mt CO2 ekv./rok, spotreba domácností 78 Mt CO2 ekv./rok, iné 33 Mt CO2 ekv./rok; keďže produkcia 30 % potravín, ktoré sa neskonzumujú, zodpovedá ďalším 50 % spotreby vodných zdrojov na zavlažovanie a výroba kilogramu hovädzieho mäsa si vyžaduje päť až desať ton vody;

E.

keďže viacerými štúdiami sa dokázalo, že najefektívnejší spôsob zmiernenia vplyvu spotreby potravín na životné prostredie je rozsiahla zmena stravovania; keďže dosiahnutie udržateľného systému výroby a spotreby potravín v Európe si vyžaduje komplexnú a integrovanú potravinovú politiku;

F.

keďže podľa Svetového potravinového programu (WFP) 795 miliónov ľudí na svete nemá dostatok potravín na vedenie zdravého a aktívneho života; keďže slabá výživa spôsobuje takmer polovicu (45 %), čiže približne 3,1 milióna úmrtí detí vo veku do 5 rokov; keďže každé šieste dieťa na svete je podvyživené a každé štvrté dieťa má spomalený rast; keďže obmedzenie potravinového odpadu preto nie je len ekonomickou a environmentálnou, ale aj morálnou povinnosťou (8);

G.

keďže takmer 793 miliónov ľudí v súčasnosti vo svete trpí podvýživou (9) a viac ako 700 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby (10) z príjmov nižších ako 1,90 USD na deň; keďže každé nezodpovedné využívanie prírodných zdrojov určených na výrobu potravín a každé plytvania potravinami by sa preto mali považovať za morálne neprijateľné;

H.

keďže menšie plytvanie potravinami by znamenalo efektívnejšie využívanie zeme, lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi a malo by pozitívny vplyv na celé poľnohospodárske odvetvie na celom svete a súčasne by posilnilo boj proti podvýžive v rozvojovom svete;

I.

keďže EÚ podpísala program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 25. septembra 2015; keďže cieľ trvalo udržateľného rozvoja 12.3 je zameraný na zníženie celosvetového plytvania potravinami na osobu na úrovni maloobchodov a spotrebiteľov o 50 % do roku 2030 a na zníženie potravinových strát v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci vrátane strát v prvovýrobe, doprave a pri skladovaní; keďže podľa odhadov OSN sa počet obyvateľov zvýši z dnešných 7,3 miliardy ľudí na 9,7 miliardy v roku 2050 (11); keďže obmedzenie plytvania potravinami je rozhodujúcim krokom pri odstraňovaní hladu na svete a nutnosťou nasýtiť stále rastúci počet obyvateľov;

J.

keďže Fórum spotrebného tovaru, ktoré zastupuje 400 maloobchodníkov, výrobcov, poskytovateľov služieb a iných zainteresovaných strán v 70 krajinách, prijalo verejné uznesenie s cieľom znížiť o polovicu potravinový odpad z prevádzky vlastných členov do roku 2025, teda o päť rokov skôr ako sa stanovuje v cieli trvalo udržateľného rozvoja 12.3;

K.

keďže predchádzanie vzniku potravinového odpadu prináša ekologické výhody, ako aj výhody zo sociálneho a z ekonomického hľadiska; keďže z odhadov vyplýva, že v EÚ sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo sa rovná 173 kg vyhodených potravín na osobu, a keďže pri výrobe a odstraňovaní potravinového odpadu v EÚ vzniká 170 miliónov ton emisií CO2 a spotrebuje sa 26 miliónov ton zdrojov; keďže náklady spojené s touto úrovňou plytvania potravinami sa odhadujú takmer na 143 miliárd EUR (12); keďže podľa organizácie FAO trpí 800 miliónov ľudí vo svete hladom;

L.

keďže podľa údajov z roku 2014 si 55 miliónov ľudí, čiže 9,6 % obyvateľov EÚ-28, každý druhý deň nemohlo dovoliť kvalitné jedlo; keďže podľa údajov z roku 2015 je rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia ohrozených 118,8 milióna ľudí alebo 23,7 % obyvateľov EÚ-28 (13);

M.

keďže obmedzením plytvania potravinami sa môže zlepšiť hospodárska situácia domácností bez toho, aby sa znížila životná úroveň;

N.

keďže nekalé obchodné praktiky a cenový damping v potravinárskom sektore vedú k tomu, že potraviny sa často predávajú pod svoju skutočnú hodnotu, čo prispieva k ešte väčšiemu plytvaniu;

O.

keďže potraviny sa strácajú alebo sa nimi plytvá na všetkých úrovniach potravinového reťazca, pokiaľ ide o výrobu, spracovanie, dopravu, skladovanie, predaj, uvedenie na trh a spotrebu; keďže z odhadov projektu FUSIONS vyplýva, že odvetvia, ktoré najviac prispievajú k plytvaniu potravinami v EÚ, sú domácnosti s 53 % a spracovateľské odvetvie s 19 %, pričom k ďalším odvetviach patrí gastronómia s 12 %, prvovýroba s 10 % a veľkoobchod s 5 % (14); keďže podľa týchto odhadov by najväčší vplyv mali opatrenia na zníženie množstva potravinového odpadu v domácnostiach a spracovateľskom odvetví; keďže k plytvaniu potravinami v rozvojových krajinách dochádza najmä v dôsledku obmedzení infraštruktúry a technológií;

P.

keďže údaje vyplývajúce z projektu FUSIONS pochádzajú z rôznych zdrojov a z využitia rôznych definícií „plytvania potravinami“;

Q.

keďže v rámci projektu FUSIONS sa konštatovalo, že existuje len veľmi málo meraní plytvania v poľnohospodárstve, záhradníctve, akvakultúre, rybolove alebo iných činnostiach prvovýroby; keďže to bráni dobrému posúdeniu skutočného rozsahu strát potravín a plytvania potravinami v Európe;

R.

keďže v boji proti plytvaniu potravinami sú vhodnejšie cielené opatrenia v závislosti od subjektov a príslušnej etapy v reťazci, keďže existujúce problémy nie sú rovnaké;

S.

keďže zo štúdie vykonanej v Spojenom kráľovstve prostredníctvom akčného programu pre odpadové hospodárstvo a zdroje (WRAP) v roku 2015 vyplynulo, že aspoň 60 % potravinového odpadu domácností sa dá vyhnúť a bolo možné spotrebovať ho, keby sa s nim nakladalo lepšie (15);

T.

keďže isté plytvanie a odpad v poľnohospodárskej prvovýrobe sú výsledkom maloobchodných noriem týkajúcich sa špecifikácie výrobkov, zrušených objednávok v súvislosti so zmenou dopytu spotrebiteľov a nadmernej produkcie v dôsledku požiadaviek na splnenie sezónneho dopytu; keďže kazenie potravín počas výrobného procesu je ďalším dôvodom strát potravín počas výroby;

U.

keďže podľa FAO sa v poľnohospodárstve v Európe stratí 20 % ovocia a zeleniny, 20 % koreňovej a hľuzovej zeleniny a 10 % olejnín a strukovín, pričom ďalších 5 % ovocia a zeleniny a koreňovej a hľuzovej zeleniny sa stratí po zbere (16);

V.

keďže ovocie a zelenina poškodené prírodnou katastrofou zničené alebo zaorané v rodinných poľnohospodárskych podnikoch v dôsledku straty trhu alebo nízkych cien predstavujú pre poľnohospodárov stratu investícií a príjmov;

W.

keďže prevádzkovatelia v potravinovom dodávateľskom reťazci často internalizujú náklady na potravinový odpad a zahŕňajú ich do konečnej spotrebiteľskej ceny výrobku (17);

X.

keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 34/2016 o boji proti plytvaniu potravinami preskúmaval otázku, či EÚ prispieva k zdrojovo efektívnemu potravinovému dodávateľskému reťazcu efektívnym bojom proti plytvaniu potravinami; keďže zo zistení správy vyplýva, že EÚ v súčasnosti nebojuje proti plytvaniu potravinami efektívne a že existujúce iniciatívy a politiky by sa dali efektívnejšie využívať na riešenie problému plytvania potravinami; keďže v správe sa uvádza, že ambície Komisie, pokiaľ ide o riešenie plytvania potravinami, sa znížili aj napriek viacerým žiadostiam Európskeho parlamentu a členských štátov o riešenie tohto problému; keďže Dvor audítorov vo svojej správe považuje doterajšie kroky Komisie podniknuté za rozštiepené a nesúvislé a domnieva sa, že im chýba jasná koordinácia; keďže v správe sa odporúča, aby Komisia: vypracovala akčný plán na nadchádzajúce roky, zohľadňovala otázku plytvania potravinami v budúcich posúdeniach vplyvu, lepšie zosúladila rôzne politiky EÚ, ktorými by sa dalo bojovať proti plytvaniu potravinami, objasnila výklad právnych ustanovení, ktoré môžu odrádzať od darovania potravín, a tiež zvážila, ako uľahčovať darovanie v iných politických oblastiach;

Y.

keďže po vynaložení značného objemu prostriedkov a uskutočnení veľmi úspešnej verejnej konzultácie v roku 2013 sa Komisia napokon rozhodla, že nezverejní oznámenie s názvom Budovanie udržateľného európskeho potravinového systému, hoci toto oznámenie už bolo dokončené a odsúhlasené tromi komisármi (GR pre životné prostredie, GR pre zdravie a spotrebiteľov a GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka); keďže toto oznámenie obsahuje viacero dobrých prístupov na riešenie problému plytvania potravinami;

Z.

keďže zatiaľ neexistuje ani všeobecné a pevné vymedzenie pojmu „plytvanie potravinami“ ani spoločná metodika na meranie plytvania potravinami na úrovni Únie, čo sťažuje porovnávanie rôznych súborov údajov a meranie pokroku pri obmedzovaní plytvania potravinami; keďže problémy spojené so zberom úplných, spoľahlivých a harmonizovaných údajov predstavujú ďalšiu prekážku hodnotenia plytvania potravinami v Únii; keďže na účely tohto uznesenia sa potravinovým odpadom označujú potraviny určené na ľudskú spotrebu, či už sú jedlé, alebo nejedlé, odstránené z výrobného alebo dodávateľského reťazca v záujme ich likvidácie v rámci prvovýroby, spracovania, výroby, dopravy, skladovania, maloobchodu a u spotrebiteľov s výnimkou strát v prvovýrobe; keďže treba vymedziť pojem „straty v prvovýrobe;

AA.

keďže je potrebné rozlíšiť jedlý potravinový odpad a nejedlé časti odpadu, aby sa zabránilo zavádzajúcim záverom a neefektívnym opatreniam; keďže dôraz v rámci snáh o zníženie odpadu by sa mal klásť na zabraňovanie plytvania jedlými potravinami;

AB.

keďže protokol o potravinových stratách a plytvaní potravinami je úsilím viacerých zainteresovaných strán, ktorý viedol k vypracovaniu globálneho účtovného a výkazníckeho štandardu (známeho ako štandard FLW) na vyčíslenie objemu potravín a súvisiacich nejedlých častí odstránených z potravinového dodávateľského reťazca (18);

AC.

keďže nielen monitorovanie toho, čo sa vyplytvá, ale aj monitorovanie objemu nadbytočných potravín a ich zhodnocovania môže poskytnúť kompletnejší a užitočnejší rámec na uskutočnenie dobrých politík na úrovni EÚ;

AD.

keďže hierarchia nakladania s odpadom vytvorenú rámcovou smernicou o odpade (19) (predchádzanie vzniku, príprava na opätovné použitie, recyklácia, zhodnocovanie a zneškodňovanie) nezohľadňuje špecifiká potravinového odpadu, keďže tento odpad je veľmi rozmanitý; keďže v súčasnosti neexistuje nijaká osobitná hierarchia nakladania s neskonzumovanými potravinami a potravinovým odpadom na úrovni EÚ; keďže by sa mala stanoviť hierarchia potravinového odpadu zohľadňujúca celý potravinový reťazec; keďže prevencia a opätovné použitie pre ľudskú spotrebu by mali byť prioritnými opatreniami;

AE.

keďže pri použití správnych stimulujúcich politík by sa prebytky potravín mohla zachytiť a použiť na nasýtenie ľudí;

AF.

keďže je tu potenciál optimalizovať využívanie bývalých potravín a vedľajších produktov potravinového reťazca vo výrobe krmív pre zvieratá;

AG.

keďže spaľovanie a skládkovanie potravinového odpadu je stále pokračujúcou praxou v niektorých oblastiach EÚ a je v rozpore s obehovým hospodárstvom;

AH.

keďže v článku 9 ods. 1 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (20) sa požaduje, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uviedli dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby potraviny;

AI.

keďže označovanie dátumu na potravinových výrobkoch je slabo pochopené najmä zo strany spotrebiteľov; keďže dátumom minimálnej trvanlivosti sa označuje dátum, po ktorom sa potravina spravidla ešte stále môže konzumovať, z hľadiska kvality však nemusí byť v najlepšom stave, pričom dátumom spotreby sa označuje dátum, po ktorom už konzumácia potraviny nie je bezpečná; keďže ani polovica občanov Európskej únie nechápe význam označení „dátum minimálnej trvanlivosti“ a „dátum spotreby“ (21); keďže používanie označení „minimálna trvanlivosť do“ a „spotrebujte do“, ako aj ich pochopenie sa v jednotlivých členských štátoch a medzi rôznymi výrobcami, spracovateľmi a distribútormi líši, a to dokonca aj v prípade rovnakého výrobku; keďže podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom musí byť dátum spotreby na výrobku ľahko nájditeľný a jasne čitateľný;

AJ.

keďže darovanie nepredaných potravín v rámci celého potravinového reťazca vedie k značnému zníženiu plytvania potravinami a súčasne pomáha ľuďom, ktorí potrebujú potraviny, ktorí nemajú finančnú možnosť kúpiť si určité potraviny alebo dostatočné množstvo potravín rovnakej kvality; keďže supermarkety a gastronomické prevádzky by v tomto procese mohli zohrávať dôležitú úlohu;

AK.

keďže fondy Únie, ako napríklad Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), uľahčujú darovanie potravín okrem iného prostredníctvom financovania dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry na ukladanie darovaných potravín; keďže členské štáty nevyužívajú fond FEAD dostatočne;

AL.

keďže distribúcii nadbytočných konzumovateľných potravín osobám v núdzi bráni nedostatok kapacity distribučného kanála, alebo niekedy aj úplný nedostatok tohto kanála; keďže charitatívnym organizáciám a inštitúciám vykonávajúcim sociálnu prácu a podporovaným štátnymi alebo miestnymi orgánmi chýbajú dostatočné finančné a ľudské zdroje na to, aby mohli prepravovať a distribuovať konzumovateľné potraviny poskytované na charitatívne účely; keďže to platí najmä v prípade najviac znevýhodnených regiónov;

AM.

keďže sociálne programy a programy zdola nahor, ako napríklad potravinové banky alebo stravovacie zariadenia prevádzkované charitatívnymi organizáciami, znižujú plytvanie potravinami a pomáhajú najchudobnejším ľuďom, a tým tiež pomáhajú vytvoriť zodpovednú a informovanú spoločnosť;

AN.

keďže na jednotnom trhu mnohé spoločnosti vyrábajú potraviny pre viac ako jednu krajinu; keďže nepredané výrobky takýchto spoločností v niektorých prípadoch nie je možné darovať v krajine výroby v dôsledku označovania v cudzích jazykoch;

AO.

keďže darcovia potravín sa podľa nariadenia o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva (22) považujú za „prevádzkovateľov potravinárskeho podniku“, a preto musia dodržiavať všetky právne predpisy EÚ v oblasti potravín, ktoré sa týkajú pravidiel zodpovednosti, záväzkov, vysledovateľnosti a bezpečnosti potravín ustanovených v balíku o hygiene potravín (23); keďže riziká spojené so zodpovednosťou za darované potraviny môže viesť k tomu, že potenciálni darcovia nadbytočné potraviny vyhodia namiesto toho, aby ich darovali (24);

AP.

keďže v dôsledku existujúcich administratívnych prekážok považujú veľké maloobchodné reťazce a supermarkety za prijateľné vyhadzovať potraviny blízko k dátumu minimálnej trvanlivosti namiesto toho, aby ich darovali;

AQ.

keďže Komisia v súčasnosti pracuje na objasnení európskych právnych predpisov v oblasti darov;

AR.

keďže viaceré členské štáty už prijali vnútroštátne právne predpisy na účely obmedzenia vzniku potravinového odpadu, a najmä Taliansko prijalo právne predpisy, ktoré uľahčujú darovanie a distribúciu potravín na účely sociálnej solidarity tým, že sa vylúči zodpovednosť darcu za potraviny darované v dobrej viere, o ktorých je v čase darovania známe, že sú vhodné na spotrebu;

AS.

keďže krajiny môžu prijať aj vnútroštátne dobrovoľné usmernenia pre darovanie potravín, ako sú napríklad usmernenia prijaté orgánmi pre bezpečnosť potravín vo Fínsku, ktoré sú zamerané na zmierňovanie potravinového odpadu, ktorému sa dá vyhnúť;

AT.

keďže v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (25) (smernica o DPH) sa stanovuje, že darovaní potravín je zdaniteľné a že daňové výnimky na darovanie potravín sa nepovoľujú; keďže Komisia odporúča, aby sa hodnota darovaných potravín blízko k dátumu minimálnej trvanlivosti alebo nevhodných na predaj na daňové účely stanovila „veľmi nízko, dokonca blízko k nule“ (26); keďže niektoré členské štáty povzbudzujú darovanie potravín zrušením povinnosti platiť DPH, no nie je jasný súlad so smernicou o DPH; keďže iné členské štáty ponúkajú zľavy na dani právnických osôb za darované potraviny (27);

AU.

keďže, nanešťastie, v mnohých členských štátoch je nákladnejšie darovať nadbytočné potraviny, ktoré sú vhodné na spotrebu, než poslať ich na anaeróbnu degradáciu, čo je v rozpore s verejným záujmom vzhľadom na počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe;

AV.

keďže balenie potravín významne prispieva k znižovaniu množstva potravinového odpadu a udržateľnosti tým, že predlžuje životnosť výrobkov a chráni ich; keďže balenie potravín, ktoré je recyklovateľné a pochádza zo surovín z obnoviteľných zdrojov, môže ešte viac prispievať k cieľom v oblasti životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov;

AW.

keďže aktívnymi a inteligentnými materiálmi, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, sa dá zlepšiť kvalita balených potravín a predĺžiť ich použiteľnosť, lepšie monitorovať stav balených potravín a poskytovať informácie o ich čerstvosti;

AX.

keďže zaobchádzanie s vyhodenými potravinami si vyžaduje dodatočné zdroje;

AY.

keďže boj proti plytvaniu potravinami predstavuje aj hospodársku výhodu, keďže 1 EUR vynaložené na predchádzanie plytvaniu potravinami umožní predísť 265 kg potravinového odpadu v hodnote 535 EUR, miestnym orgánom ušetriť 9 EUR na nákladoch na odpad a ušetriť im 50 EUR spojených s environmentálnymi nákladmi v súvislosti s emisiami skleníkových plynov a znečisťovaním ovzdušia (28);

AZ.

keďže opatrenia na znižovanie množstva potravinového odpadu by sa mali prijímať na vhodnej úrovni; keďže miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní množstva potravinového odpadu prostredníctvom svojich povinností a právomocí pri nakladaní s odpadom, svojich spôsobilostí na začatie a vedenie miestnych kampaní, ako aj prostredníctvom svojich priamych kontaktov a spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a charitatívnymi organizáciami, a to vzhľadom na ich veľký podiel v rámci verejného obstarávania a v mnohých prípadoch ich vplyv v rámci vzdelávacích inštitúcií;

BA.

keďže výmena osvedčených postupov na európskej a medzinárodnej úrovni, ako aj pomoc pre rozvojové krajiny majú v boji proti plytvaniu potravinami na celom svete obrovský význam;

BB.

keďže od druhého semestra roku 2013 Európsky parlament vykonáva komplexnú politiku s cieľom podstatne znížiť množstvo potravinového odpadu vyprodukovaného v rámci jeho reštauračných a stravovacích služieb; keďže neskonzumované potraviny z nadprodukcie sa pravidelne darujú, čo zabezpečujú hlavné útvary Parlamentu v Bruseli;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

102.

103.

104.

105.

106.

107.

108.

109.

110.

111.

112.

113.

114.

115.

116.

117.

118.

119.

120.

121.

122.

123.

124.

125.

126.

127.

128.

129.

130.

131.

132.

133.

134.

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na strategický plán GR TAXUD na roky 2016 – 2020, a na plán riadenia GR TAXUD zo 14. marca 2016 (Ares(2016)1266241),

—

so zreteľom na správu Komisie z 21. augusta 2014 o stratégii a akčnom pláne EÚ pre riadenie colných rizík: Riešenie rizík, posilnenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a uľahčenie obchodu (COM(2014)0527),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júla 2016 nazvané Správa o pokroku týkajúca sa vykonávania stratégie a akčného plánu EÚ pre riadenie colných rizík (COM(2016)0476),

—

so zreteľom na usmernenia o schválených hospodárskych subjektoch (TAXUD/B2/047/2011),

—

so zreteľom na pilotný projekt medzi EÚ a Čínou Inteligentné a bezpečné obchodné kanály (SSTL),

—

so zreteľom na uznesenie Rady k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti zameranému na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roky 2013 – 2017 (1),

—

so zreteľom na správu GR TAXUD o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi EÚ za rok 2015,

—

so zreteľom na strategický rámec pre colnú spoluprácu medzi EÚ a Čínou,

—

so zreteľom na akčný plán pre colnú spoluprácu medzi EÚ a Čínou v oblasti práv duševného vlastníctva (2014/2017),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2014 s názvom Akčný plán monitorovania fungovania preferenčných obchodných režimov (COM(2014)0105),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. februára 2016 o akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu teroristov (COM(2016)0050),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Rozvíjanie colnej únie EÚ a jej riadenia (COM(2016)0813),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách (2),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 23/2016 s názvom Námorná doprava v EÚ: v rozbúrených vodách – príliš neúčinné a neudržateľné investície,

—

so zreteľom na Dohodu z Marrákešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

—

so zreteľom na správu OECD z 18. apríla 2016 s názvom „Illicit Trade, Converging Criminal Networks“ (Nezákonný obchod, zbližovanie zločineckých sietí),

—

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

—

so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (3), a na jeho príslušný delegovaný akt (delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 (4)), vykonávací akt (vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 (5)), prechodný delegovaný akt (delegované nariadenie (EÚ) 2016/341 (6)) a pracovný program (vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/578 (7)),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (8),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2013 o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884) a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa k tomuto návrhu (9),

—

so zreteľom na článok 24 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (10),

—

so zreteľom na zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v ZFEÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o riešení výziev spojených s vykonávaním Colného kódexu Únie (11),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0162/2017),

A.

keďže colná únia je jedným zo základných pilierov Európskej únie a vďaka nej je EÚ jedným z najväčších obchodných blokov na svete a keďže plne funkčná colná únia má zásadný význam pre dôveryhodnosť, ktorú EÚ potrebuje s cieľom zaistiť svoju silnú vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach o obchodných dohodách;

B.

keďže vykonávanie Colného kódexu Únie je nevyhnutné pre ochranu vlastných zdrojov EÚ, a to najmä pokiaľ ide o clá a vnútroštátne daňové záujmy;

C.

keďže plne funkčné colná únia je základom pre účinný boj proti nezákonným finančným tokom a praniu špinavých peňazí založenému na obchode;

D.

keďže hrozí, že pri vykonávaní Colného kódexu Únie, ktorý bol zavedený 1. mája 2016, dôjde k omeškaniu pre nedostatok zodpovedajúcich prostriedkov na financovanie spoločných a funkčných IT systémov pred 31. decembrom 2020;

E.

keďže v správe o pokroku vo vykonávaní stratégie a akčného plánu EÚ pre riadenie colných rizík sa zdôrazňuje, že nedostatočné financovanie na modernizáciu existujúcich IT systémov a na vývoj požadovaných nových systémov je vážnym problémom, ktorý brzdí pokrok, predovšetkým vo vzťahu k novému systému kontroly dovozu; keďže pri neexistencii dodatočných zdrojov sa niekoľko činností nebude môcť do konca roku 2020 uskutočniť tak, ako sa predpokladá v stratégii a akčnom pláne; keďže omeškanie by malo vplyv aj na vykonávanie záväzkov týkajúcich sa colných aspektov v rámci Európskeho programu v oblasti bezpečnosti;

F.

keďže súčasná nejednotnosť politík v oblasti colného dohľadu medzi členskými štátmi nesmie viesť k situácii, v ktorej vzniká dodatočná administratívna a časová záťaž alebo dochádza k narúšaniu vnútorných obchodných tokov;

G.

keďže navrhovaná smernica o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie nestanovuje jasné rozlíšenie medzi trestnými a administratívnymi sankciami v členských štátoch pri plnom dodržiavaní subsidiarity; keďže to môže povzbudiť podvodné hospodárske subjekty pri prijímaní strategických rozhodnutí, keď dovážajú tovar z tretích krajín, čo spôsobuje deformácie pri výbere daní a má negatívny vplyv na životné prostredie, a ide teda o neúčinný prostriedok odrádzania od nezákonných obchodných činností;

H.

keďže zložité colné predpisy a postupy, ako aj rôzne kritériá a sankcie, ktoré uplatňujú orgány, môžu príliš zaťažiť malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) tým, že uvalia značný tlak ich obmedzené zdroje a ovplyvnia ich obchodnú dráhu;

I.

keďže účinná colná spolupráca medzi colnými správami členských štátov, schválenými hospodárskymi subjektmi, policajnými jednotkami a justičnými orgánmi, ako aj spolupráca iných relevantných aktérov s tretími krajinami a na multilaterálnej úrovni zohráva veľmi dôležitú úlohu vzhľadom na významné objemy obchodu a je základným kameňom boja proti nezákonnému obchodu, terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, praniu špinavých peňazí, nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, daňovým únikom, nedovolenému obchodovaniu s drogami a tabakom a falšovaným liekom, ako aj pri ochrane práv duševného vlastníctva v EÚ, vykonávaní a dodržiavaní postupov náležitej starostlivosti pre výrobky v globálnom hodnotovom reťazci, ako sa uvádza v stratégii Komisie „Obchod pre všetkých“, a pri sledovaní a prípadnom odstraňovaní prepojení medzi podvodnými aktérmi zapojenými do činností nezákonného obchodu v medzinárodnom dodávateľskom reťazci;

J.

keďže EÚ uzavrela dohody o colnej spolupráci a vzájomnej administratívnej pomoci s Južnou Kóreou, Kanadou, USA, Indiou, Čínou a Japonskom;

K.

keďže určití obchodní partneri aj naďalej dovážajú väčšinu nelegálnych alebo falšovaných výrobkov, ktoré vstupujú na územie Únie; keďže na Malajziu pripadá len približne 2,5 miliónov EUR hodnoty takéhoto vývozu, pričom Čína je zodpovedná za vyše 300 miliónov EUR a Hongkong za 100 miliónov EUR; keďže len Bielorusko v roku 2015 spôsobilo daňovú stratu pre EÚ vo výške 1 miliardy EUR pri vývoze výrobkov, ktoré úplne obišli pravidlá o DPH a zdravotné predpisy;

L.

keďže podľa najnovšej správy Komisie o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi EÚ vzrástol objem falšovaného tovaru zaisteného týmito orgánmi medzi rokmi 2014 a 2015 o 15 %; keďže viac ako 40 miliónov výrobkov podozrivých z porušenia práv duševného vlastníctva v celkovej hodnote takmer 650 miliónov EUR bolo zadržaných na vonkajších hraniciach Únie;

M.

keďže medzinárodné zóny voľného obchodu spolu s tými tretími krajinami, ktoré sú najčastejšie zdrojmi nezákonného obchodu, predstavujú potenciálne zázemie pre pokračujúce šírenie obchodovania s nezákonnými výrobkami v EÚ, čo vedie k intenzívnejším kontrolám hraníc, a preto je pravdepodobné, že je potrebné vykonať ich ďalšiu špecifickú analýzu;

N.

keďže obchod s falšovaným tovarom by mohol prispievať k financovaniu zločineckých organizácií pôsobiacich v oblasti terorizmu, obchodovania s drogami a so strelnými zbraňami, prania špinavých peňazí a obchodovania s ľuďmi;

O.

keďže boj proti falšovaniu je nevyhnutný na ochranu práv duševného vlastníctva v Európe, zachovanie know-how a podporu inovácií;

P.

keďže úloha colných orgánov v oblasti bezpečnosti je obzvlášť dôležitá v súvislosti s tým, že bráni teroristickým organizáciám v presúvaní svojich finančných prostriedkov a narúša ich zdroje príjmov, ako sa uznáva v akčnom pláne Komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu;

Q.

keďže v kontexte globálneho obchodného prostredia hrajú colné služby významnú úlohu pri vyrovnávaní sa so škodou, ktorú nezákonný obchod spôsobuje oficiálnej ekonomike, pričom takisto pomáhajú lepšie tento nezákonný obchod pochopiť a bojovať proti nemu;

R.

keďže siete nezákonných činností negatívne vplývajú na hospodárstva členských štátov, pokiaľ ide o rast, pracovné miesta, zahraničné investície, integritu trhov, hospodársku súťaž, obchod a stratu colných príjmov, ktorú nakoniec znášajú európski daňoví poplatníci;

S.

keďže nezákonný obchod je prvoradou obavou pre podniky a predstavuje výraznú hrozbu, ktorú sprevádzajú rastúce globálne riziká, čo sa týka transparentnosti, integrity a finančnej hodnoty, a zároveň kopíruje využívanie globálnych obchodných mechanizmov a dodávateľských reťazcov;

T.

keďže nadnárodný organizovaný zločin zarába na falšovaní, nezákonnom obchode so zbraňami a s drogami veľké sumy, a to prostredníctvom nezákonných hospodárskych a obchodných kanálov;

U.

keďže rastúci výskyt pašovania, obchodovania s ľuďmi a ďalších foriem nelegálneho a nezákonného obchodu ovplyvňuje nielen výber ciel zo strany členských štátov a rozpočet EÚ, ale takisto úzko súvisí s organizovaným medzinárodným zločinom, ohrozovaním spotrebiteľov a negatívnymi dosahmi na fungovanie jednotného trhu, čo narúša rovnaké podmienky pre všetky konkurenčné spoločnosti, najmä MSP;

V.

keďže ochrana práv duševného vlastníctva je kľúčom k ochrane a podpore hospodárstva EÚ, ako aj k rastu a zamestnanosti;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe právnych predpisov a na jej najnovšie znenie, ako aj na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe právnych predpisov,

—

so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na praktické opatrenia dohodnuté 22. júla 2011 medzi príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s vykonávaním článku 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v prípade dohôd v prvom čítaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (4),

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu podpísanú 5. februára 2014 medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov,

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2014 (COM(2015)0315),

—

so zreteľom na výročnú správu Výboru regiónov o subsidiarite za rok 2014,

—

so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 19. júna 2014, 14. novembra 2014, 6. mája 2015 a 4. novembra 2015,

—

so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0114/2017),

A.

keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 21 odôvodnených stanovísk v súvislosti s 15 návrhmi Komisie; keďže celkovo bolo prijatých 506 podaní vrátane podaní v rámci politického dialógu;

B.

keďže v roku 2014 tri vnútroštátne parlamentné komory (dánsky Folketing, holandská Tweede Kamer a Snemovňa lordov Spojeného kráľovstva) predložili správy s podrobnými návrhmi týkajúcimi sa možností posilnenia úlohy národných parlamentov v rozhodovacom procese;

C.

keďže v dohode o spolupráci uzavretej medzi Európskym parlamentom a Výborom regiónov a podpísanej 5. februára 2014 sa obe inštitúcie zaviazali k posilňovaniu legitimity Európskej únie;

D.

keďže 19. mája 2015 prijala Komisia balík opatrení na lepšiu reguláciu, ktoré obsahujú nové integrované usmernenia na lepšiu právnu reguláciu vrátane aktualizovaných usmernení na hodnotenie subsidiarity a proporcionality v kontexte posúdenia vplyvu nových iniciatív;

E.

keďže v roku 2014 vykonalo oddelenie Európskeho parlamentu pre hodnotenie vplyvu 31 prvotných vyhodnotení, dve podrobné vyhodnotenia a tri alternatívne alebo doplňujúce posúdenia vplyvu týkajúce sa posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a jedno posúdenie vplyvu týkajúce sa pozmeňujúcich návrhov;

F.

keďže delegované právomoci v legislatívnych aktoch Únie sa zverujú, keď je potrebná flexibilita a efektívnosť, a nemožno ich zabezpečiť riadnym legislatívnym postupom; keďže prijímanie pravidiel, ktoré sú zásadné z hľadiska daného predmetu, je vyhradené zákonodarcom;

G.

keďže subsidiarita a proporcionalita sú rozhodujúce v kontexte spätného hodnotenia, v ktorom sa posudzuje, či opatrenia EÚ skutočne prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o účinnosť, efektívnosť, vzájomný súlad, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách (1),

—

zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu a o väčšej rozmanitosti financovania malých a stredných podnikov v rámci únie kapitálových trhov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy (COM(2016)0601),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. mája 2016 o kolektívnom financovaní v únii kapitálových trhov EÚ (SWD(2016)0154),

—

so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

—

so zreteľom na správu európskych orgánov dohľadu zo 16. decembra 2016 o automatizácii finančného poradenstva,

—

so zreteľom na dokument na rokovanie európskych orgánov dohľadu z 19. decembra 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (JC 2016 86),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 26. februára 2015 ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov (EBA/Op/2015/03),

—

so zreteľom na dokument na rokovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo zo 4. mája 2016 o využívaní veľkých dát finančnými inštitúciami (EBA/DP/2016/01),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy ku kolektívnemu financovaniu založenému na poskytovaní úverov z 18. decembra 2014 (ESMA/2014/1378),

—

so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy z 7. januára 2017 o využívaní technológie tzv. distributed ledger na trhoch s cennými papiermi,

—

so zreteľom na správu Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zo 7. septembra 2016 o rizikách a zraniteľných miestach vo finančnom systéme EÚ,

—

so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre bankovníctvo na základe údajov za tretí štvrťrok 2016,

—

so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) z marca 2016,

—

so zreteľom na piatu správu EIOPA o spotrebiteľských trendoch zo 16. decembra 2016 (EIOPA-BoS-16-239),

—

so zreteľom na prehľad rizík Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za štvrtý štvrťroku 2016,

—

so zreteľom na občasník Európskej centrálnej banky č. 172 z apríla 2016 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách (Distributed Ledger Technologies – DLT) s cennými papiermi po ich zobchodovaní: Revolúcia či evolúcia?,

—

so zreteľom na dokument Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru (CPMI) z februára 2017 s názvom Technológie distribuovaných záznamov o transakciách v platobných systémoch, systémoch zúčtovania a vyrovnania: Analytický rámec,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0176/2017),

A.

keďže finančné technológie by sa mali chápať ako financovanie poskytované alebo podporované novými technológiami, ktoré majú vplyv na celý finančný sektor vo všetkých jeho prvkoch od bankovníctva až po poisťovníctvo, dôchodkové fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;