Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 268/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 259, 23.7.2018

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 249, 16.7.2018.

Ú. v. EÚ C 240, 9.7.2018.

Ú. v. EÚ C 231, 2.7.2018.

Ú. v. EÚ C 221, 25.6.2018.

Ú. v. EÚ C 211, 18.6.2018.

Ú. v. EÚ C 200, 11.6.2018.

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Specializiran nakazatelen săd – Bulharsko) – trestné konanie proti Nikolajovi Kolevovi, Milkovi Christovovi, Stefanovi Kostadinovovi

(Vec C-612/15) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 325 ZFEÚ - Podvod alebo iná protiprávna činnosť poškodzujúca finančné záujmy Európskej únie v colnej oblasti - Efektívnosť trestných stíhaní - Ukončenie trestného konania - Primeraná lehota - Smernica 2012/13/EÚ - Právo na informácie o obvinení - Právo na prístup k spisovému materiálu - Smernica 2013/48/EÚ - Právo na prístup k obhajcovi))

(2018/C 268/02)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Specializiran nakazatelen săd

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Nikolaj Kolev, Milko Christov, Stefan Kostadinov

Výrok rozsudku

1.

Článok 325 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje postup ukončenia trestného konania, o aký ide v § 368 a § 369 Nakazatelno procesualen kodex (trestný poriadok), ak sa táto právna úprava uplatňuje na konania začaté v súvislosti s prípadmi závažného podvodu alebo inej závažnej protiprávnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Európskej únie v colnej oblasti. Vnútroštátnemu súdu prislúcha zabezpečiť plný účinok článku 325 ods. 1 ZFEÚ tak, že podľa potreby upustí od uplatnenia uvedenej právnej úpravy, pričom musí dbať o to, aby bolo zaručené dodržiavanie základných práv obvinených osôb.

2.

Článok 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby boli podrobné informácie o obvinení oznámené obhajobe po podaní obžaloby súdu, ale ešte predtým, ako tento súd začne posudzovať dôvodnosť obvinenia a nezačne pojednávať o veci, či dokonca po začatí týchto pojednávaní, ale ešte pred rozhodnutím súdu, ak neskôr došlo k zmene takto oznámených informácií, s výhradou, že súd prijme všetky potrebné opatrenia na zaručenie dodržiavania práva na obhajobu a spravodlivý proces. Článok 7 ods. 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd musí zaručiť, aby bol obhajobe umožnený účinný prístup k spisovému materiálu, pričom tento prístup možno umožniť po podaní obžaloby súdu, ale ešte predtým, ako tento súd začne posudzovať dôvodnosť obvinenia a než skutočne začne hlavné pojednávanie na tomto súde, či dokonca po začatí týchto pojednávaní, ale ešte pred rozhodnutím súdu, ak boli do spisu na konajúcom súde pridané nové informácie, s výhradou, že súd prijme všetky potrebné opatrenia na zaručenie dodržiavania práv na obhajobu a spravodlivý proces.

3.

Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť vylúčiť obhajcu zvoleného dvomi obvinenými osobami proti vôli týchto osôb preto, lebo tieto osoby majú protichodné záujmy, ani tomu, aby tento súd umožnil uvedeným osobám zvoliť si nového obhajcu alebo prípadne aby on sám nahradil prvého obhajcu ustanovením ex offo dvoch obhajcov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 48, 8.2.2016.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – Unabhängiges Landeszentrum für Datenschutz Schleswig-Holstein/Wirtschaftsakademie Schleswig-Holstein GmbH

(Vec C-210/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 95/46/ES - Osobné údaje - Ochrana fyzických osôb pri spracovaní týchto údajov - Príkaz na deaktivovanie stránky Facebook (fanúšikovská stránka), ktorá umožňuje zbieranie a spracovanie určitých údajov týkajúcich sa návštevníkov tejto stránky - Článok 2 písm. d) - Prevádzkovateľ spracovania osobných údajov - Článok 4 - Uplatniteľné vnútroštátne právo - Článok 28 - Vnútroštátne dozorné orgány - Intervenčné právomoci týchto orgánov))

(2018/C 268/03)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Unabhängiges Landeszentrum für Datenschutz Schleswig-Holstein

Žalovaný: Wirtschaftsakademie Schleswig-Holstein GmbH

za účsati: Facebook Ireland Ltd, Vertreter des Bundesinteresses beim Bundesverwaltungsgericht

Výrok rozsudku

1.

Článok 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa má vykladať v tom zmysle, že pojem [„prevádzkovateľ“] v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa správcu fanúšikovskej stránky umiestnenej na sociálnej sieti.

2.

Články 4 a 28 smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ má podnik so sídlom mimo Európskej únie niekoľko prevádzkarní v rôznych členských štátoch, dozorný orgán členského štátu je oprávnený vykonávať právomoci, ktoré mu zveruje článok 28 ods. 3 tejto smernice, voči prevádzkarni tohto podniku nachádzajúcej sa na území tohto členského štátu, hoci na jednej strane na základe rozdelenia úloh v rámci skupiny je táto prevádzkareň zodpovedná len za predaj reklamných priestorov a iné marketingové činnosti na území uvedeného členského štátu a na druhej strane výlučnú zodpovednosť za zber a spracovanie osobných údajov na celom území Únie má prevádzkareň, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte.

3.

Článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 28 ods. 3 a 6 smernice 95/46 sa majú vykladať v tom zmysle, že keď má dozorný orgán jedného členského štátu v úmysle vykonať voči subjektu usadenému na území tohto členského štátu intervenčné právomoci uvedené v článku 28 ods. 3 tejto smernice z dôvodu porušení pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov, ktorých sa dopustila tretia osoba zodpovedná za spracovanie týchto údajov, ktorá má svoje sídlo v inom členskom štáte, je tento dozorný orgán oprávnený nezávisle od dozorného orgánu tohto posledného uvedeného členského štátu posúdiť zákonnosť takéhoto spracovania údajov a môže vykonávať svoje intervenčné právomoci voči subjektu usadenému na svojom území bez toho, aby predtým požiadal dozorný orgán iného členského štátu, aby zasiahol.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 260, 18.7.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof – Rakúsko) – EP Agrarhandel GmbH/Bundesminister für Land-, Forst-, Umwelt und Wasserwirtschaft

(Vec C-554/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná poľnohospodárska politika - Nariadenie (ES) č. 73/2009 - Podpora pre poľnohospodárov - Prémie na dojčiace kravy - Článok 117 druhý odsek - Oznámenie informácií - Rozhodnutie Komisie 2001/672/ES, zmenené rozhodnutím 2010/300/EÚ - Premiestňovanie hovädzieho dobytka na letné pastviny v horských oblastiach - Článok 2 ods. 4 - Lehota na oznámenie premiestnenia - Výpočet - Oneskorené oznámenia - Oprávnenosť na poskytnutie prémií - Podmienka - Zohľadnenie lehoty na odoslanie))

(2018/C 268/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: EP Agrarhandel GmbH

Žalovaný: Bundesminister für Land-, Forst-, Umwelt und Wasserwirtschaft

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 4 rozhodnutia Komisie 2001/672/ES z 20. augusta 2001 o ustanovení zvláštnych pravidiel použiteľných na premiestňovanie hovädzieho dobytka pri vyháňaní na letné pastviny v horských oblastiach, zmeneného rozhodnutím Komisie 2010/300/EÚ z 25. mája 2010, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré na účely dodržania lehoty na oznámenie premiestňovania na letné pastviny považuje za rozhodujúci dátum doručenia oznámenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 46, 13.2.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia – Španielsko) – Grupo Norte Facility SA/Angel Manuel Moreira Gómez

(Vec C-574/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložka 4 - Zásada nediskriminácie - Pojem „pracovnoprávne podmienky“ - Porovnateľnosť situácií - Odôvodnenie - Pojem „objektívne dôvody“ - Odstupné v prípade vypovedania pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z objektívneho dôvodu - Nižšie odstupné vyplatené pri skončení pracovnej zmluvy o „zastupovaní“ uzatvorenej na dobu určitú))

(2018/C 268/05)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Galicia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Grupo Norte Facility SA

Žalovaný: Angel Manuel Moreira Gómez

Výrok rozsudku

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je odstupné vyplatené pracovníkom zamestnaným na základe zmlúv na dobu určitú uzavretých na účely pokrytia pracovnej doby uvoľnenej pracovníkom poberajúcim čiastočný dôchodok, ako je predmetná zmluva o zastupovaní, po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, nižšie než odstupné priznané pracovníkom na dobu neurčitú pri vypovedaní ich pracovnej zmluvy z objektívneho dôvodu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 30, 30.1.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 6. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven – Holandsko) – M.N.J.P.W. Nooren, J.M.F.D.C. Nooren, ayants droit de M.N.F.M. Nooren/Staatssecretaris van Economische Zaken

(Vec C-667/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná poľnohospodárska politika - Financovanie z EPFRV - Nariadenie (ES) č. 1122/2009 - Podpora rozvoja vidieka - Nedodržanie pravidiel krížového plnenia - Zníženie platieb a vylúčenie - Súbeh znížení))

(2018/C 268/06)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

College van Beroep voor het Bedrijfsleven

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: M.N.J.P.W. Nooren, J.M.F.D.C. Nooren, ayants droit de M.N.F.M. Nooren

Žalovaný: Staatssecretaris van Economische Zaken

Výrok rozsudku

Články 70 až 72 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, v spojení s článkami 23 a 24 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je situácia dotknutá vo veci samej, keď boli zistené viaceré prípady nesúladu z rovnakej oblasti, treba sčítať jednak zníženie celkovej sumy priamych platieb, ktoré boli alebo majú byť poberané, uplatniteľné na prípady nesúladu z nedbanlivosti, a jednak zníženie uplatniteľné na prípady úmyselného nesúladu, pričom celková výška znížení za kalendárny rok musí byť určená v súlade so zásadou proporcionality a bez toho, aby bola prekročená celková výška uvedená v článku 23 ods. 1 nariadenia č. 73/2009.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 78, 13.3.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Belgicko) – Inter-Environnement Bruxelles ASBL a i./Région de Bruxelles-Capitale

(Vec C-671/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 2001/42/ES - Článok 2 písm. a) - Pojem „plány a programy“ - Článok 3 - Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie - Regionálne urbanistické nariadenie týkajúce sa Európskej štvrte v Bruseli (Belgicko)))

(2018/C 268/07)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Inter-Environnement Bruxelles ASBL, Groupe d’Animation du Quartier Européen de la Ville de Bruxelles ASBL, Association du Quartier Léopold ASBL, Brusselse Raad voor het Leefmilieu ASBL, Pierre Picard, David Weytsman

Žalovaný: Région de Bruxelles-Capitale

Výrok rozsudku

Článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že regionálne urbanistické nariadenie, ako je nariadenie v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje určité predpisy na realizáciu stavebných projektov, patrí pod pojem „plány a programy“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, v zmysle tejto smernice a v dôsledku toho musí podliehať posudzovaniu účinkov na životné prostredie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 78, 13.3.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea Constituţională a României – Rumunsko) – Relu Adrian Coman, Robert Clabourn Hamilton, Asociaţia Accept/Inspectoratul General pentru Imigrări, Ministerul Afacerilor Interne

(Vec C-673/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Občianstvo Únie - Článok 21 ZFEÚ - Právo občanov Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov - Smernica 2004/38/ES - Článok 3 - Oprávnené osoby - Rodinní príslušníci občana Únie - Článok 2 bod 2 písm. a) - Pojem „manželský partner“ - Manželstvo osôb rovnakého pohlavia - Článok 7 - Právo pobytu na viac ako tri mesiace - Základné práva))

(2018/C 268/08)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea Constituţională a României

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Relu Adrian Coman, Robert Clabourn Hamilton, Asociaţia Accept

Žalovaní: Inspectoratul General pentru Imigrări, Ministerul Afacerilor Interne

za účasti: Consiliul Naţional pentru Combaterea Discriminării

Výrok rozsudku

1.

V situácii, v ktorej občan Únie využil svoje právo voľného pohybu tak, že sa presťahoval a skutočne zdržiaval v súlade s podmienkami stanovenými v článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, v inom členskom štáte než v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, a pri tejto príležitosti rozvinul alebo začal rodinný život so štátnym príslušníkom tretieho štátu rovnakého pohlavia, s ktorým právoplatne uzavrel manželstvo v hostiteľskom členskom štáte, článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom, odmietli priznať právo na pobyt na území tohto členského štátu uvedenému príslušníkovi tretieho štátu z dôvodu, že právo daného členského štátu neupravuje manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia.

2.

Článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že za takých okolností, o aké ide vo veci samej, štátny príslušník tretieho štátu rovnakého pohlavia ako občan Únie, s ktorým bolo uzavreté manželstvo v niektorom členskom štáte v súlade s právom daného štátu, má právo na pobyt dlhší ako tri mesiace na území členského štátu, ktorého je občan Únie štátnym príslušníkom. Toto odvodené právo na pobyt nemôže podliehať prísnejším podmienkam, ako sú podmienky upravené v článku 7 smernice 2004/38.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 33 de Madrid – Španielsko) – Lucía Montero Mateos/Agencia Madrileña de Atención Social de la Consejería de Políticas Sociales y Familia de la Comunidad Autónoma de Madrid

(Vec C-677/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložka 4 - Zásada nediskriminácie - Pojem „pracovnoprávne podmienky“ - Porovnateľnosť situácií - Odôvodnenie - Pojem „objektívne dôvody“ - Odstupné v prípade vypovedania pracovnej zmluvy na dobu neurčitú z objektívneho dôvodu - Neexistencia odstupného pri skončení pracovnej zmluvy o dočasnom obsadení pracovného miesta uzatvorenej na dobu určitú))

(2018/C 268/09)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social no 33 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Lucía Montero Mateos

Žalovaný: Agencia Madrileña de Atención Social de la Consejería de Políticas Sociales y Familia de la Comunidad Autónoma de Madrid

Výrok rozsudku

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje vyplatenie odstupného pracovníkom zamestnaným na základe zmlúv na dobu určitú uzavretých na účely dočasného obsadenia pracovného miesta počas výberového konania alebo konania o povýšení uskutočneného na účely konečného obsadenia tohto miesta, ako je zmluva o dočasnom obsadení pracovného miesta dotknutá vo veci samej, po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, zatiaľ čo pracovníkom na dobu neurčitú sa vypláca odstupné pri vypovedaní ich pracovnej zmluvy z objektívneho dôvodu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 86, 20.3.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 7. júna 2018 – ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias/Európska komisia

(Vec C-6/17 P) (1)

((Odvolanie - Rozhodcovské doložky - Dohody o grantoch Perform a Oasis uzatvorené v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) - Oprávnené náklady - Vrátenie vyplatených súm - Protinávrh))

(2018/C 268/10)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias (v zastúpení: S. Paliou, dikigoros)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a A. Kyratsou, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 27.2.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 7. júna 2018 – ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias/Európska komisia

(Vec C-7/17 P) (1)

((Odvolanie - Rozhodcovské doložky - Dohody o grantoch Persona a Terregov uzatvorené v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2002 – 2006) - Oprávnené náklady - Vrátenie vyplatených súm - Protinávrh))

(2018/C 268/11)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias (v zastúpení: S. Paliou, dikigoros)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a A. Kyratsou, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	ANKO AE Antiprosopeion, Emporiou kai Viomichanias je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 63, 27.2.2017 .

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 6. júna 2018 – Apcoa Parking Holdings GmbH/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-32/17 P) (1)

([Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Prihláška obrazovej a slovnej ochrannej známky PARKWAY - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Článok 7 ods. 1 písm. c)])

(2018/C 268/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Apcoa Parking Holdings GmbH (v zastúpení: A. Lohmann, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Söder, splnomocnený zástupca)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Apcoa Parking Holdings GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 151, 15.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Hamburg – Nemecko) – Scotch Whisky Association, The Registered Office/Michael Klotz

(Vec C-44/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana zemepisných označení alkoholických nápojov - Nariadenie (ES) č. 110/2008 - Článok 16 písm. a) až c) - Príloha III - Registrované zemepisné označenie „Scotch Whisky“ - Whisky vyrobená v Nemecku a uvádzaná na trh pod názvom „Glen Buchenbach“))

(2018/C 268/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Scotch Whisky Association

Žalovaný: Michael Klotz

Výrok rozsudku

1.

Článok 16 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1576/89 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „nepriameho komerčného použitia“ registrovaného zemepisného označenia treba, aby sporná zložka bola použitá vo forme, ktorá je buď rovnaká ako toto označenie, alebo podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska. Nestačí preto, aby tento názov mohol vyvolať vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti akúkoľvek myšlienkovú asociáciu s uvedeným označením alebo príslušnou zemepisnou oblasťou.

2.

Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či keď priemerný európsky spotrebiteľ, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, vidí sporný názov, vybaví sa mu priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie. V rámci tohto posúdenia tento súd vzhľadom po prvé na neexistenciu fonetickej alebo vizuálnej podobnosti sporného názvu s chráneným zemepisným označením a po druhé na čiastočné zahrnutie tohto označenia do tohto názvu musí prípadne zohľadniť koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a uvedeným označením. Článok 16 písm. b) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na preukázanie existencie „pripodobenia“ registrovaného zemepisného označenia netreba zohľadniť kontext sprevádzajúci spornú zložku a najmä to, že pri tejto zložke sa nachádza spresnenie týkajúce sa skutočného pôvodu dotknutého výrobku.

3.	Článok 16 písm. c) nariadenia č. 110/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely zistenia existencie „nepravého alebo zavádzajúceho označenia“ zakázaného týmto ustanovením netreba zohľadňovať kontext, v ktorom je sporná zložka použitá.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 121, 18.4.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 6. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret – Dánsko) – Koppers Denmark ApS/Skatteministeriet

(Vec C-49/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2003/96/ES - Zdanenie energetických výrobkov a elektriny - Článok 21 ods. 3 - Zdaniteľná udalosť - Spotreba energetických výrobkov vyrobených v rámci závodu vyrábajúceho energetické výrobky - Energetické výrobky určené na použitie iné ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo - Spotreba rozpúšťadla ako vykurovacieho paliva v zariadení destilácie uhoľného dechtu))

(2018/C 268/14)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Koppers Denmark ApS

Žalovaný: Skatteministeriet

Výrok rozsudku

Článok 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že spotreba energetických výrobkov v rámci závodu, ktorý ich vyrobil, na účely výroby iných energetických výrobkov, nie je výnimkou a je teda zdaniteľnou udalosťou upravenou touto smernicou, ak v takej situácii, o akú ide vo veci samej, energetické výrobky vyrobené v rámci hlavnej činnosti dotknutého závodu sú určené na použitie iné ako motorové palivo alebo vykurovacie palivo.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 7. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – KP/LO

(Vec C-83/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Haagsky protokol z roku 2007 - Rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť - Článok 4 ods. 2 - Zmena obvyklého pobytu oprávneného - Možnosť retroaktívneho uplatnenia práva štátu nového obvyklého pobytu oprávneného, ktorý sa zhoduje s právom štátu konajúceho súdu - Rozsah výrazu „ak oprávnenému nemožno priznať výživné od povinného“ - Prípad, keď oprávnený nespĺňa zákonnú podmienku))

(2018/C 268/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: KP

Žalovaný: LO

Výrok rozsudku

1.

Článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z 30. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že: — okolnosť, že štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom obvyklého pobytu oprávneného, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, ak sa právne predpisy určené subsidiárnym kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu, — v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súdy štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné voči povinnému za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, sa môže právny poriadok konajúceho súdu, ktorý je zároveň právnym poriadkom štátu nového obvyklého pobytu, uplatniť, ak boli súdy členského štátu konajúceho súdu príslušné rozhodovať v sporoch vo veciach výživného týkajúcich sa týchto účastníkov konania a vzťahujúcich sa na uvedené obdobie.

2.

Výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené týmto právom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 168, 29.5.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d'État – Belgicko) – Raoul Thybaut, Johnny De Coster, Frédéric Romain/Région wallonne

(Vec C-160/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Smernica 2001/42/ES - Článok 2 písm. a) - Pojem „plány a programy“ - Článok 3 - Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie - Obvod mestských pozemkových úprav - Možnosť odchýliť sa od urbanistických noriem - Zmeny ‚plánov a programov))

(2018/C 268/16)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Raoul Thybaut, Johnny De Coster, Frédéric Romain

Žalovaný: Région wallonne

Za účasti: Commune d’Orp-Jauche, Bodymat SA

Výrok rozsudku

Článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyhláška, ktorou sa prijíma obvod mestských pozemkových úprav, ktorého jediným účelom je vymedzenie zemepisnej oblasti, v ktorej sa môže uskutočniť urbanistický projekt, ktorý sa týka úpravy a rozvoja mestských funkcií a vyžaduje si výstavbu, úpravu, zrušenie alebo vyvýšenie pozemných komunikácií a verejných priestranstiev, a na účely realizácie ktorého bude dovolené odchýliť sa od určitých urbanistických predpisov, patrí z dôvodu tejto možnosti odchýlenia sa pod pojem „plány a programy“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, v zmysle tejto smernice a vyžaduje si posudzovanie účinkov na životné prostredie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 178, 6.6.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 6. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal de Justiça – Portugalsko) – Virgílio Tarragó da Silveira/Massa Insolvente da Espírito Santo Financial Group, SA

(Vec C-250/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Konkurzné konanie - Nariadenie (ES) č. 1346/2000 - Článok 15 - Účinky konkurzného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený - Pojem „prebiehajúce súdne konanie“ - Konanie vo veci samej, ktorého predmetom je uznanie existencie pohľadávky))

(2018/C 268/17)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supremo Tribunal de Justiça

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Virgílio Tarragó da Silveira

Žalovaný: Massa Insolvente da Espírito Santo Financial Group, SA

Výrok rozsudku

Článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na konanie prebiehajúce na súde členského štátu, ktorého predmetom je návrh na uloženie povinnosti dlžníkovi zaplatiť peňažnú sumu, ktorú dlhuje na základe zmluvy o poskytovaní služieb, ako aj na uloženie povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti, ak bol na majetok tohto dlžníka vyhlásený konkurz v konaní začatom na súde iného členského štátu a vyhlásenie konkurzu sa vzťahuje na celý majetok uvedeného dlžníka.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 7. júna 2018 – Equipolymers Srl, M&G Polimeri Italia SpA, Novapet SA/ Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME), Cepsa Química SA, Indorama Ventures Poland sp. z o.o., Lotte Chemical UK Ltd, Ottana Polimeri Srl, UAB Indorama Polymers Europe, UAB Neo Group, UAB Orion Global pet, Conseil de l'Union européenne, Európska komisia, European Federation of Bottled Waters (EFBW), Caiba SA, Coca-Cola Enterprises Belgium (CCEB), Danone, Nestlé Waters Management & Technology, Pepsico International Ltd, Refresco Gerber BV

(Vec C-363/17 P) (1)

((Odvolanie - Dumping - Dovoz určitého polyetyléntereftalátu s pôvodom v Indii, Thajsku a na Taiwane - Vykonávacie rozhodnutie 2013/226/EÚ - Rozhodnutie ukončiť konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení bez uloženia konečného antidumpingového cla - Mimozmluvná zodpovednosť - Príčinná súvislosť - Povinnosť odôvodnenia))

(2018/C 268/18)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Equipolymers Srl, M&G Polimeri Italia SpA, Novapet SA (v zastúpení: L. Ruessmann, avocat, J. Beck, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME), Cepsa Química SA, Indorama Ventures Poland sp. z o.o., Lotte Chemical UK Ltd, Ottana Polimeri Srl, UAB Indorama Polymers Europe, UAB Neo Group, UAB Orion Global pet, Conseil de l'Union européenne (v zastúpení: H. Marcos Fraile, splnomocnení zástupca, za právnej pomoci B. O’Connor, solicitor, a S. Gubel, avocat), Európska komisia, European Federation of Bottled Waters (EFBW), Caiba SA, Coca-Cola Enterprises Belgium (CCEB), Danone, Nestlé Waters Management & Technology, Pepsico International Ltd, Refresco Gerber BV

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Equipolymers Srl, M&G Polimeri Italia SpA a Novapet SA sú povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 283, 28.8.2017.

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. júna 2017 – Ori Martin SA/Súdny dvor Európskej únie

(Vec C-463/17 P) (1)

((Odvolanie - Žaloba o náhradu škody - Nedostatočné odôvodnenie rozsudku vydaného Súdnym dvorom v rámci odvolania - Skreslenie predmetu návrhu na náhradu škody))

(2018/C 268/19)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ori Martin SA (v zastúpení: G. Belotti, avvocato)

Ďalší účastník konania: Súdny dvor Európskej únie (v zastúpení: J. Inghelram a Á. M. Almendros Manzano, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Ori Martin SA znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Súdneho dvora Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 392, 20.11.2017.

Odvolanie podané 20. decembra 2017: Kevin Karp proti uzneseniu Všeobecného súdu (šiesta komora) z 23. októbra 2017 vo veci T-833/16, Karp/Parlament

(Vec C-714/17 P)

(2018/C 268/20)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Kevin Karp (v zastúpení: N. Lambers, avocat, R. Ben Ammar, avocate)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Uznesením z 19. júna 2018 Súdny dvor (deviata komora) rozhodol, že odvolanie je neprípustné.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bezirksgericht Villach (Rakúsko) 27. novembra 2017 – Norbert Reitbauer a i./Enrico Casamassima

(Vec C-722/17)

(2018/C 268/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bezirksgericht Villach

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Norbert Reitbauer, Dolinschek GmbH, B.T.S. Trendfloor Raumausstattungs-GmbH, Elektrounternehmen K. Maschke GmbH, Klaus Egger, Architekt DI Klaus Egger Ziviltechniker GmbH

Žalovaný: Enrico Casamassima

Prejudiciálne otázky

1.

Otázka 1: Má sa článok 24 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (1) z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať v tom zmysle, že žaloba týkajúca sa námietky vznesenej v prípade nesúhlasu s rozvrhom výťažku súdnej dražby, stanovená v § 232 rakúskeho Exekutionsordnung (Exekučný poriadok), spadá do pôsobnosti tohto ustanovenia, a to aj vtedy, ak sa žaloba záložného veriteľa proti inému záložnému veriteľovi a) zakladá na námietke, že jeho pohľadávka z pôžičky zabezpečená záložným právom z dôvodu vzájomnej pohľadávky dlžníka na náhradu škodu už neexistuje, a b) okrem toho, rovnako ako odporovacia žaloba, zakladá aj na námietke, že zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky je z dôvodu zvýhodnenia veriteľa neúčinné?

2.

Otázka 2 (pokiaľ je odpoveď na otázku 1 záporná): Má sa článok 24 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať v tom zmysle, že žaloba týkajúca sa námietky vznesenej v prípade nesúhlasu s rozvrhom výťažku súdnej dražby, stanovená v § 232 rakúskeho Exekutionsordnung (Exekučný poriadok), spadá do pôsobnosti tohto ustanovenia, a to aj vtedy, ak sa žaloba záložného veriteľa proti inému záložnému veriteľovi a) zakladá na námietke, že jeho pohľadávka z pôžičky zabezpečená záložným právom z dôvodu vzájomnej pohľadávky dlžníka na náhradu škodu už neexistuje, a b) okrem toho, rovnako ako odporovacia žaloba, zakladá aj na námietke, že zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z pôžičky je z dôvodu zvýhodnenia veriteľa neúčinné?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.

Odvolanie podané 30. januára 2018: Merck KGaA proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 17. novembra 2017 vo veci T-802/16, Endoceutics/EUIPO – Merck

(Vec C-62/18 P)

(2018/C 268/22)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Merck KGaA (v zastúpení: M. Best, U. Pfleghar, S. Schäffner, Rechtsanwälte, M. Giannakoulis, advokát)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Endoceutics, Inc.

Súdny dvor (ôsma komora) svojím uznesením z 31. mája 2018 rozhodol, že odvolanie je neprípustné.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Nemecko) 16. februára 2018 – Trestné konanie proti Dumitru-Tudor Dorobantu

(Vec C-128/18)

(2018/C 268/23)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Generalstaatsanwaltschaft Hamburg

proti

Dumitru-Tudor Dorobantu

Prejudiciálne otázky

1.

Aké minimálne požiadavky na podmienky väzby podľa článku 4 Charty sa majú vyžadovať v kontexte rámcového rozhodnutia o európskom zatykači (1)? a) Existuje z hľadiska práva Únie nejaká „absolútna“ spodná hranica vzťahujúca sa na veľkosť väzobnej cely, pod ktorou ide vždy o porušenie článku 4 Charty? i) Záleží pri určovaní individuálneho podielu na väzobnom priestore na tom, či ide o celu pre jednu osobu alebo spoločnú celu? ii) Má sa pri výpočte veľkosti väzobnej cely odrátať plocha zaberaná nábytkom (posteľ, skriňa atď.)? iii) Aké stavebné predpoklady sú prípadne relevantné pre otázku väzobných podmienok podľa práva Únie? Aký význam má prípadný bezprostredný (alebo iba sprostredkovaný) prístup z väzobnej cely k sanitárnym alebo iným priestorom, ako aj jej vybavenosť studenou a teplou vodou, vykurovaním, osvetlením atď.? b) Do akej miery majú význam pre hodnotenie rozličné „väzobné režimy“, menovite rozličné časy vychádzok a rozličné stupne slobody pohybu v rámci ústavu na výkon väzby? c) Je dovolené – ako to urobil senát vo svojich rozhodnutiach o prípustnosti – zohľadniť aj právne a organizačné vylepšenia v členskom štáte vydávajúcom zatykač (zavedenie systému ombudsmana, etablovanie súdneho dohľadu nad výkonom trestu atď.)?

2.

Podľa akých meradiel sa majú vyhodnocovať podmienky väzby z hľadiska základných práv Únie? Do akej miery ovplyvňujú tieto meradlá výklad pojmu „skutočného nebezpečenstva“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora vo veci Aranyosi a Căldăraru? a) Sú justičné orgány vykonávajúceho členského štátu v tomto smere oprávnené na úplnú kontrolu podmienok väzby v členskom štáte vydávajúcom zatykač alebo sa musia obmedziť na „evidenčnú kontrolu“? b) Ak Súdny dvor v rámci odpovede na prvú prejudiciálnu otázku dospeje k záveru, že existuje „absolútny“ normatív práva Únie pre podmienky väzby: nesplnenie týchto minimálnych podmienok by „nepodliehalo akémukoľvek posúdeniu“ v tom zmysle, že zároveň by vždy existovalo aj „skutočné nebezpečenstvo“ zakazujúce odovzdanie osoby, alebo smie vykonávajúci členský štát vec posúdiť? Je dovolené pritom zohľadniť aspekty ako zachovanie vnútroeurópskeho systému právnej pomoci, funkčnosť európskeho trestného súdnictva alebo zásad vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania?

---

(1)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584 z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Dresden (Nemecko) 22. februára 2018 – hapeg dresden gmbh/Bayrische Straße 6-8 GmbH & Co. KG

(Vec C-137/18)

(2018/C 268/24)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Dresden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: hapeg dresden gmbh

Žalovaná: Bayrische Straße 6-8 GmbH & Co. KG

Prejudiciálna otázka

Má sa právo Únie, najmä článok 15 ods. 3 písm. b) a c), ako aj článok 16 ods. 1 prvá, druhá a tretia veta písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (1) z 12. decembra 2006 (smernica o službách) vykladať v tom zmysle, že odporuje vnútroštátnej právnej úprave, ako je uplatniteľná v konaní vo veci samej, ak v zmluvách s architektmi a/alebo inžiniermi nie je dovolené dohodnúť si honorár, ktorý nedosahuje minimálne sadzby odmeny vypočítanej podľa Honorarordnung für Architekten und Ingenieure (Honorárový poriadok pre architektov a inžinierov)?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Wien (Rakúsko) 19. marca 2018 – Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland a i.

(Vec C-197/18)

(2018/C 268/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: Wasserleitungsverband Nördliches Burgenland, Robert Prandl, Gemeinde Zillingdorf

Odporkyňa: Bundesministerin für Nachhaltigkeit und Tourismus, predtým Bundesminister für Land und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 288 ZFEÚ v spojení s článkom 5 ods. 4 alebo článkom 5 ods. 5 v spojení s prílohou I bodom 2 smernice Rady 91/676/EHS (1) z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (ďalej len „smernica o dusičnanoch“) vykladať v tom zmysle, že

a)

verejný dodávateľ vody, ktorý poskytuje vodohospodárske služby a ktorý pri tom pred dodaním pitnej vody spotrebiteľom (s povinnosťou pripojenia) túto vodu so zvýšenými hodnotami dusičnanu získanú z prameňa na odber primerane upraví tak, aby dosiahol hodnotu nižšiu ako 50 mg/l dusičnanov vo vode pred dodaním spotrebiteľom, a tento dodávateľ je zo zákona povinný aj k zásobovaniu určitej oblasti vodou, pokiaľ je v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie priamo dotknutý (v tejto veci prípadne nedostatočným prebratím smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991), keď údajne nedostatočnými akčnými plánmi (keďže hodnota 50 mg/l dusičnanov vo vode je v oblasti tohto zásobovateľa vodou prekročená) je do tej miery dotknutý, že musí vykonať opatrenia pre spracovanie vody a tým sú mu v rámci smernice o dusičnanoch priznané subjektívne práva a.1) na zmenu vnútroštátneho akčného programu už vydaného na prebratie smernice o dusičnanoch (podľa [článku] 5 ods. 4 smernice o dusičnanoch) do tej miery, že tým budú prijaté prísnejšie opatrenia s cieľom dosiahnutia cieľov článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnutia hodnoty maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode na jednotlivých odberných miestach? a.2) na prijatie dodatočných opatrení alebo účinnejších postupov (podľa [článku] 5 ods. 5 smernice o dusičnanoch) s cieľom uskutočniť ciele uvedené v článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnuť hodnotu maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode na jednotlivých odberných miestach?

b)

spotrebiteľ, ktorý by bol zo zákona oprávnený na užívanie vody z jeho vlastného domáceho prameňa na vlastnú spotrebu a túto vodu z dôvodu vyššej hodnoty dusičnanov (v čase podania návrhu, ktorý je základom konania, nemohol užívať a v období položenia tejto otázky Súdnemu dvoru Európskej únie by síce používať mohol, avšak nespochybniteľne sa očakáva opätovné zvýšenie hodnoty nad 50 mg/l dusičnanov vo vode) neužíva, ale odoberá vodu od verejného dodávateľa vody, pokiaľ je v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie priamo dotknutý (v tejto veci prípadne nedostatočným prebratím smernice Rady 91/676EHS z 12. decembra 1991), keď údajnými nedostatočnými akčnými plánmi, keďže hodnota 50 mg/l dusičnanov je vo vode z jeho odberného miesta vody (domáci prameň) prekročená, je do tej miery dotknutý, že nemôže využiť jemu zákonom vymedzené prináležiace právo užívania podzemnej vody na jeho pozemku a sú mu tým v rámci smernice o dusičnanoch priznané subjektívne práva b.1) na zmenu vnútroštátneho akčného programu už vydaného na prebratie smernice o dusičnanoch (podľa [článku] 5 ods. 4 smernice o dusičnanoch) do tej miery, že tým budú prijaté prísnejšie opatrenia s cieľom dosiahnutia cieľov článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnutia hodnoty maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode na jednotlivých odberných miestach? b.2) na prijatie dodatočných opatrení alebo účinnejších postupov (podľa [článku] 5 ods. 5 smernice o dusičnanoch) s cieľom uskutočniť ciele uvedené v článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnuť hodnotu do maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode v jednotlivých odberných miestach?

c)

obec ako verejné združenie, ktoré užíva ňou prevádzkovaný obecný prameň na zásobovanie vodou z dôvodu hodnoty nad 50 mg/l dusičnanov vo vode iba ako prameň úžitkovej vody, resp. dáva k dispozícií – pričom týmto nie je narušené zásobovanie pitnou vodou – je v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie priamo dotknuté (v tejto veci prípadnými nedostatočným prebratím smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 do tej miery nedostatočnými akčnými plánmi), keďže hodnota 50 mg/l dusičnanov vo vode je v zdroji získavania prekročená a tým užívanie ako pitnej vody nie je k dispozícií a tým sú mu v rámci smernice o dusičnanoch priznané subjektívne práva c.1) na zmenu vnútroštátneho akčného programu už vydaného na prebratie smernice o dusičnanoch (podľa [článku] 5 ods. 4 smernice o dusičnanoch) do tej miery, že tým budú prijaté prísnejšie opatrenia s cieľom dosiahnutia cieľov článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnutia hodnoty maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode na jednotlivých odberných miestach? c.2) na prijatie dodatočných opatrení alebo účinnejších postupov (podľa [článku] 5 ods. 5 smernice o dusičnanoch) s cieľom uskutočniť ciele uvedené v článku 1 smernice o dusičnanoch a konkrétne dosiahnuť hodnotu maximálne 50 mg/l dusičnanov v podzemnej vode na jednotlivých odberných miestach? Vo všetkých troch prípadoch je pritom vždy zaručené zabezpečenie ochrany zdravia spotrebiteľov buď – v prípadoch b) a c) odberom vody od dodávateľov vody (s povinnosťou a právom na pripojenie) alebo – v prípade a) primeranými opatreniami pre spracovanie vody.

---

(1)  Smernica Rady z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov, Ú. v. ES L 375,1991, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68.

Odvolanie podané 18. marca 2018: Asociación de la pesca y acuicultura del entorno de Doñana y del Bajo Guadalquivir (Pebagua) proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) zo 16. januára 2018 vo veci T-715/16, Pebagua/Komisia

(Vec C-204/18 P)

(2018/C 268/26)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Asociación de la pesca y acuicultura del entorno de Doñana y del Bajo Guadalquivir (Pebagua) (v zastúpení: A. J. Uceda Sosa, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu, ktorý je predmetom odvolania,

—	vydať konečný rozsudok vo veci tým, že v plnej miere vyhovie návrhu žalobkyne v prvom stupni a zruší vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/1141 z 13. júla 2016 (1) alebo subsidiárne zruší zaradenie Procambarus clarkii do zoznamu Únie prijatého týmto nariadením,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým uznesením Všeobecný súd nerozhodol meritórne o žalobe, pretože považoval žalobu za neprípustnú z dôvodu chýbajúcej aktívnej legitimácie žalobkyne, čo viedlo k porušeniu druhej alternatívy aktívnej legitimácie zakotvenej v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, pretože sporné nariadenie sa priamo týka podnikov zastúpených Pebagua bez toho, aby boli potrebné vykonávacie opatrenia.

---

(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1141 z 13. júla 2016, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (Ú. v. EÚ L 189, 2016, s. 4).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg (Nemecko) 29. marca 2018 – Krohn & Schröder GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen

(Vec C-226/18)

(2018/C 268/27)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Krohn & Schröder GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Hamburg-Hafen

Prejudiciálne otázky

1.	Zahŕňa článok 212a Colného kódexu (1) oslobodenie od antidumpingového a vyrovnávacieho cla podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1238/2013 (2), resp. článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1239/2013 (3)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je v prípade uplatnenia článku 212a Colného kódexu na prípad vzniku colného dlhu podľa článku 204 ods. 1 Colného kódexu z dôvodu prekročenia lehoty podľa článku 49 ods. 1 Colného kódexu splnená podmienka stanovená v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1239/2013, ak podnik, ktorý je spojený s podnikom uvedeným v prílohe vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorý dotknutý tovar vyrobil, odoslal a fakturoval, síce nie je dovozcom dotknutého tovaru a ani sa nepostaral o jeho prepustenie do voľného obehu, ale mal takýto úmysel a dotknutý tovar mu bol fakticky dodaný?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: Možno v prípade uplatnenia článku 212a Colného kódexu na prípad vzniku colného dlhu podľa článku 204 ods. 1 Colného kódexu z dôvodu prekročenia lehoty podľa článku 49 ods. 1 Colného kódexu predložiť faktúru súvisiacu so záväzkom a osvedčenie o vývozných záväzkoch v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 1239/2013 aj v rámci lehoty stanovenej colnými orgánmi podľa článku 53 ods. 1 Colného kódexu?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: Spĺňa faktúra súvisiaca so záväzkom podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1239/2013, ktorá namiesto vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ odkazuje na rozhodnutie 2013/423/EÚ, za podmienok sporu vo veci samej a pri zohľadnení všeobecných právnych zásad, predpoklady stanovené v prílohe III bode 9 nariadenia č. 1238/2013 a v prílohe 2 bode 9 nariadenia č. 1239/2013?

5.

V prípade zápornej odpovede na štvrtú otázku: Možno v prípade uplatnenia článku 212a Colného kódexu na prípad vzniku colného dlhu podľa článku 204 ods. 1 Colného kódexu z dôvodu prekročenia lehoty podľa článku 49 ods. 1 Colného kódexu predložiť faktúru súvisiacu so záväzkom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1238/2013 a článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1239/2013 ešte aj v konaní o odvolaní proti stanoveniu colného dlhu?

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, v znení zmenenom nariadením (ES) č. 82/97 Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra 1996, Ú. v. ES L 17, 1997, s. 1; Mim. vyd. 02/008, s. 179.

(2)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1238/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 1.

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1239/2013 z 2. decembra 2013 ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, Ú. v. EÚ L 325, 2013, s. 66.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 4. mája 2018 – Associazione „Verdi Ambiente e Società – Aps Onlus“ a i./Presidenza del Consiglio dei Ministri a i.

(Vec C-305/18)

(2018/C 268/28)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Associazione „Verdi Ambiente e Società – Aps Onlus“, VAS – Aps Onlus, Associazione di Promozione Sociale „Movimento Legge Rifiuti Zero per l’Economia Circolare“

Žalovaní: Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’Ambiente e della Tutela del Territorio e del Mare, Regione Lazio, Regione Toscana, Regione Lombardia

Prejudiciálne otázky

1.

Bránia články 4 a 13 smernice 2008/98/ES (1) spolu s odôvodnením 6, 8, 28 a 31 tejto smernice vnútroštátnym primárnym právnym predpisom a súvisiacim sekundárnym vykonávacím právnym predpisom – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana (talianska Zbierka zákonov) č. 233 z 5. októbra 2016 – v časti, kde sa iba tie spaľovne, ktorých sa tieto predpisy týkajú, a to na základe údajov uvedených v prílohách a tabuľkách napadnutého dekrétu predsedu vlády, označujú ako strategická infraštruktúra a zástavba prvoradého národného záujmu, ktorej prostredníctvom sa realizuje integrovaný a moderný systém nakladania s komunálnym a podobným odpadom a zabezpečuje sa národná bezpečnosť a sebestačnosť, a to z dôvodu, že podobnú kvalifikáciu vnútroštátny zákonodarca rovnako nepriznal zariadeniam určeným na spracovanie odpadu na účely recyklácie a opätovného použitia, hoci tieto dva spôsoby spracovania majú prednosť v rámci hierarchie odpadového hospodárstva podľa uvedenej smernice? Subsidiárne, v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, bránia články 4 a 13 smernice 2008/98/ES vnútroštátnym primárnym právnym predpisom a súvisiacim sekundárnym vykonávacím právnym predpisom – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana č. 233 z 5. októbra 2016 – v časti, kde sa spaľovne komunálneho odpadu označujú ako strategická infraštruktúra a zástavba prvoradého národného záujmu, a to s cieľom ukončiť konania o porušení povinnosti a predísť ďalším takýmto konaniam z dôvodu neprebratia sektorových predpisov Únie, ako aj obmedziť ukladanie odpadu na skládky?

2.

Bránia články 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 smernice 2001/42/ES (2), jednotlivo aj ako vzájomne spojené ustanovenia, uplatňovaniu vnútroštátnych primárnych právnych predpisov a súvisiacich sekundárnych vykonávacích právnych predpisov – ako je článok 35 ods. 1 zákonného dekrétu č. 133/2014 v znení, v ktorom sa zmenil na zákon č. 164/2014, a dekrét predsedu vlády z 10. augusta 2016 uverejnený v Gazzetta Ufficiale della Repubblica Italiana č. 233 z 5. októbra 2016 – na základe ktorých má predseda vlády právomoc zvýšiť prostredníctvom dekrétu kapacitu existujúcich spaľovní a tiež určiť počet, kapacitu a regionálne umiestnenie spaľovní s energetickým zhodnocovaním komunálneho a podobného odpadu, ktoré sa majú vybudovať na pokrytie stanovených zostatkových potrieb, a to s cieľom postupného sociálno–hospodárskeho vyrovnávania medzi jednotlivými oblasťami štátneho územia a v súlade s cieľmi separovaného zberu a recyklácie, pričom predmetné vnútroštátne predpisy neukladajú povinnosť uplatniť vo fáze prípravy uvedeného plánu, vyplývajúceho z dekrétu predsedu vlády, ustanovenia týkajúce sa strategického environmentálneho posudzovania podľa citovanej smernice 2001/42/ES?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, s. 3).

(2)  Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 197, s. 30).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio (Taliansko) 7. mája 2018 – Lavorgna Srl/Comune di Montelanico a i.

(Vec C-309/18)

(2018/C 268/29)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Lavorgna Srl

Žalované: Comune di Montelanico, Comune di Supino, Comune di Sgurgola, Comune di Trivigliano

Prejudiciálna otázka

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Specializiran nakazatelen săd (Bulharsko) 11. mája 2018 – trestné konanie proti Emilovi Milevovi

(Vec C-310/18)

(2018/C 268/30)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Specializiran nakazatelen săd

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Emil Milev

Prejudiciálne otázky

1.

Je vnútroštátna judikatúra, ktorá podmieňuje ponechanie donucovacieho opatrenia „vyšetrovacej väzby“ (štyri mesiace po zatknutí obvineného) v platnosti existenciou „dôvodného podozrenia“, pod ktorým sa rozumie iba „prima facie“ konštatovanie, že obvinený mohol predmetný trestný čin spáchať, v súlade s článkom 3, článkom 4 ods. 1 druhou vetou, článkom 10, štvrtou a piatou vetou odôvodnenia 16, a odôvodnením 48 smernice 2016/343 (1), a tiež s článkami 47 a 48 Charty [základných práv Európskej únie]? V prípade zápornej odpovede, je vnútroštátna judikatúra, ktorá pod „dôvodným podozrením“ rozumie vysokú pravdepodobnosť, že obvinený spáchal predmetný trestný čin, v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami?

2.

Je vnútroštátna judikatúra, ktorá súdu rozhodujúcemu o návrhu na zmenu už prijatého donucovacieho opatrenia „vyšetrovacej väzby“ ukladá povinnosť jeho rozhodnutie odôvodniť bez porovnania usvedčujúcich a vyviňujúcich dôkazov, aj keď advokát obvineného tvrdenia v tomto zmysle predložil – pričom jediným dôvodom tohto obmedzenia je, že sudca si musí zachovať svoju nestrannosť pre prípad, že sa mu táto vec predloží na meritórne preskúmanie – v súlade s článkom 4 ods. 1 druhou vetou, článkom 10, štvrtou a piatou vetou odôvodnenia 16, a odôvodnením 48 smernice 2016/343, a tiež s článkom 47 Charty [základných práv Európskej únie]? V prípade zápornej odpovede, je vnútroštátna judikatúra, podľa ktorej má súd vykonať podrobnejšie a presnejšie preskúmanie dôkazov a dať jasnú odpoveď na tvrdenia advokáta obvineného, aj keď mu tým hrozí, že ak sa mu daná vec pridelí na meritórne preskúmanie, nebude ju môcť ani preskúmať, ani vydať konečné rozhodnutie o vine – čo by znamenalo, že túto vec meritórne preskúma iný sudca – v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt (Švédsko) 9. mája 2018 – Dacom Limited/IPM Informed Portfolio Management AB

(Vec C-313/18)

(2018/C 268/31)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Svea hovrätt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Dacom Limited

Odporkyňa: IPM Informed Portfolio Management AB

Prejudiciálne otázky

1.1

Na základe akých kritérií sa má určiť, či materiál predstavuje taký prípravný koncepčný materiál, ako je uvedený v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (1)? Môžu podklady, ktoré stanovujú požiadavky na funkcie, ktoré má počítačový program vykonávať, a výsledok, ktorý musí počítačový program dosiahnuť, napríklad podrobné popisy investičných zásad alebo modelov rizík pre správu aktív vrátane matematických vzorcov, ktoré sa majú použiť v počítačovom programe, predstavovať takýto prípravný koncepčný materiál?

1.2	Musí byť materiál na to, aby predstavoval prípravný koncepčný materiál v zmysle tejto smernice, taký úplný a podrobný, že prakticky nevyžaduje na strane osoby, ktorá skutočne píše kód počítačového programu, žiadne samostatné rozhodnutia?

1.3

Má sa výlučné právo k prípravnému koncepčnému materiálu v zmysle tejto smernice vykladať v tom zmysle, že počítačový program, ktorý z prípravného koncepčného materiálu následne vychádza, sa má považovať za spracovanie prípravného koncepčného materiálu a preto za odvodené dielo na účely autorského práva (článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2009/24/ES), alebo že prípravný koncepčný materiál a softvér sa majú považovať za rozdielne formy vyjadrenia toho istého diela, alebo že sú dve samostatné diela?

2.1

Môže byť poradca, ktorý je zamestnaný inou spoločnosťou, ale ktorý pracoval po mnoho rokov pre toho istého zákazníka, a pri plnení svojich povinnosti alebo podľa pokynov vydaných týmto zákazníkom vytvoril počítačový program, považovaný za zamestnanca (spoločnosti, ktorá je zákazníkom) na účely článku 2 ods. 3 smernice 2009/24/ES?

2.2	Na základe ktorých kritérií by sa malo posúdiť, či je niekto zamestnancom na účely tohto ustanovenia?

3.1

Má sa článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (2) vykladať v tom zmysle, že musí existovať možnosť získania súdneho príkazu, dokonca aj v situácii, keď žalobca je držiteľom sporného práva duševného vlastníctva spoločne s účastníkom, proti ktorému je tento súdny príkaz nariadený?

3.2	V prípade kladnej odpovede na otázku 3.1, vedie to k nejakému inému záveru, ak sa výlučné právo týka počítačového programu a tento počítačový program nie je šírený alebo zverejňovaný, ale je používaný len vo vlastnej obchodnej činnosti spoluvlastníka?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 111, 2009, s. 16.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judicial da Comarca de Faro (Portugalsko) 14. mája 2018 – Cátia Correia Moreira/Município de Portimão

(Vec C-317/18)

(2018/C 268/32)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Judicial da Comarca de Faro

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Cátia Correia Moreira

Žalovaný: Município de Portimão

Prejudiciálne otázky

a.

Vzhľadom na to, že „zamestnancom“ sa rozumie každá osoba, ktorá je v danom členskom štáte chránená ako zamestnanec podľa vnútroštátnych pracovných predpisov o zamestnanosti, možno na účely článku 2 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2001/23/ES (1) z 12. marca 2001 považovať za „zamestnanca“ osobu, ktorá má s prevádzateľom zmluvu o plnení úloh vo verejnom záujme, v dôsledku čoho môže uvedená osoba požívať ochranu priznanú uvedenou smernicou?

b.

Bránia právne predpisy Európskej únie, konkrétne smernica 2001/23/ES, v spojení s článkom 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, vnútroštátnej právnej úprave, ktorá aj v prípade prevodu, ktorý spadá do pôsobnosti uvedenej smernice, vyžaduje, aby sa zamestnanci povinne zúčastnili na výberovom konaní a aby uzatvorili novú zmluvu s nadobúdateľom, ktorým je mesto?

---

(1)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 2001; Mim. vyd. 05/004, s. 98).

Odvolanie podané 14. mája 2018: Fred Olsen, S.A. proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. marca 2018 vo veci T-108/16, Naviera Armas, S.A./Európska komisia

(Vec C-319/18 P)

(2018/C 268/33)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Fred Olsen, S.A. (v zastúpení: J.M. Rodríguez Cárcamo a A.M. Rodríguez Conde, abogados)

Ďalší účastníci konania:

Naviera Armas S.A. a

Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Fred Olsen, S.A. navrhuje, aby Súdny dvor vydal rozsudok, v ktorom:

—	zruší v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 vo veci T-108/16, Naviera Armas, S.A. proti Európskej komisii, podporovanej v konaní spoločnosťou Fred Olsen, S.A., EU:T:2018:145,

—	zruší v celom rozsahu návrh spoločnosti Naviera Armas, S.A. na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2015) 8655 final z 8. decembra 2015 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.36628 (2015/NN) (ex 2013/CP – Španielsko – Fred Olsen), a

—	zaviaže účastníkov konania, ktorí sa budú brániť odvolaniu, na náhradu trov konania, ktoré vynaložila Fred Olsen, S.A. v súvislosti s týmto odvolaním a spoločnosť Naviera Armas, S.A. zaviaže na náhradu trov, ktoré vynaložila Fred Olsen, S.A. v konaní v prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.   Prvý odvolací dôvod

1.	Fred Olsen vo svojom prvom odvolacom dôvode poukazuje na neodôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o selektívnosť opatrenia v zmysle rozsudku Komisia/Hansestadt Lübeck (C-524/14 P) (1).

2.

Ak by Všeobecný súd posudzoval selektívnosť opatrení v súlade s kritériami vyplývajúcimi z citovaného rozsudku, musel by sa zaoberať (i) všeobecným referenčným rámcom, do ktorého patria poplatky odvádzané spoločnosťou Fred Olsen za užívanie prístavnej infraštruktúry Puerto de las Nieves (Španielsko), to znamená systémom poplatkov platným pre všetky prístavy Kanárskych ostrovov a upraveným vnútroštátnym právom; (ii) otázkou, či situácia spoločnosti Fred Olsen je alebo nie je vzhľadom na preskúmavané opatrenie porovnateľná so situáciou iných subjektov, ktoré využívajú uvedenú infraštruktúru, vrátane spoločnosti Naviera Armas, a (iii) možnou diskrimináciou pri odvádzaní poplatkov.

3.

Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, že samotná skutočnosť, že Fred Olsen je jediným užívateľom prístavu Puerto de las Nieves, nie je sama osebe výhodou získanou zo štátnych prostriedkov, keďže Fred Olsen odvádza obvyklú výšku poplatkov vyžadovaných od všetkých subjektov spadajúcich do režimu platného pre všetky kanárske prístavy. Komisia teda nemala povinnosť skúmať selektívnosť opatrení.

4.

Naproti tomu Všeobecný súd mal na účely posúdenia, či nastal problém v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, skúmať selektívnosť opatrení, čo by mu umožnilo posúdiť, či prístavné poplatky, ktoré Fred Olsen odvádzala ako protiplnenie za to, že je jediným užívateľom infraštruktúry Puerto de Las Nieves, priniesli tejto spoločnosti akúkoľvek výhodu.

5.	Vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku je v tomto smere zjavne nedostačujúce, nemožno zistiť, či takáto údajná výhoda vznikla, a preto je potrebné rozsudok Všeobecného súdu zrušiť v celom rozsahu.

2.   Druhý odvolací dôvod

6.	Vo svojom prvom odvolacom dôvode Fred Olsen poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia Komisie, v ktorom nebol uplatnený test súkromného subjektu, bolo dostatočné.

7.	Všeobecný súd dospel k záveru, že rozhodnutie je odôvodnené nedostatočne, keďže podľa jeho názoru mala Komisia uplatniť kritérium súkromného subjektu, v trhovom hospodárstve.

8.

Okrem samotnej skutočnosti, že Fred Olsen je jediným užívateľom prístavu Puerto de las Nieves, nie je v rozsudku Všeobecného súdu žiadny náznak toho, že by jej z tejto situácie vyplývala akákoľvek výhoda súvisiaca s odvádzaním poplatkov za užívanie infraštruktúry. V tomto prípade neexistuje žiadna zmluva, či zľava na poplatkoch odvádzaných spoločnosťou Fred Olsen, a pri odvádzaní poplatkov nedochádza ani k diskriminácii vo vzťahu k ostatným subjektom, ako je Naviera Armas.

9.	Rozsudky Freistaat Sachsen a Land Sajonia-Anhalt/Komisia (T-443/08 a T-455/08) (2), Ryanair/Komisia (T-196/04) (3) a Aéroports de Paris/Komisia (T-128/98) (4) pravdepodobne nie sú uplatniteľné na tento prípad.

10.	Rozsudok Všeobecného súdu musí byť v celom rozsahu preto zrušený a rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachované.

---

(1)  Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, C-524/14 P, EU:C:2016:871.

(2)  Rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sajonia-Anhalt/Komisia, T-443/08 a T-455/08, EU:T:2011:117.

(3)  Rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T-196/04, EU:T:2008:585.

(4)  Rozsudok z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, EU:T:2000:290.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 19. marca 2018 – SAIGI Società Cooperativa Agricola a r.l., MA.GE.MA. Società Agricola Cooperativa/Regione Emilia-Romagna, A.U.S.L. Romagna

(Vec C-343/18)

(2018/C 268/34)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: SAIGI Società Cooperativa Agricola a r.l., MA.GE.MA. Società Agricola Cooperativa

Odporcovia: Regione Emilia-Romagna, A.U.S.L. Romagna

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 27 nariadenia ES č. 882/2004, v ktorom sa stanovuje, že v súvislosti s činnosťami uvedenými v oddiele A prílohy IV a oddiele A prílohy V členské štáty zabezpečia vyberanie poplatku, vykladať v tom zmysle, že povinnosť platiť príslušný poplatok ukladá všetkým podnikateľom v poľnohospodárstve, aj v prípade, že „vykonávajú účelovú jatočnú a rezaciu činnosť a ako súvisiacu činnosť k chovu zvierat“?

2.

Môže členský štát vylúčiť z platenia veterinárnych poplatkov niektoré kategórie podnikateľov, hoci stanovil systém výberu poplatkov, ktorý je ako celok vhodný na zabezpečenie pokrytia nákladov vynaložených na úradné kontroly, alebo môže uplatniť nižšie sadzby ako tie, ktoré sa stanovujú v nariadení ES č. 882/2004 (1)?

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165. s. 1; Mim. vyd. 03/045, s. 200).

Odvolanie podané 25. mája 2018: Rose Vision, S.L. proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 8. marca 2018 vo veciach T-45/13 a T-587/15 RENV, Rose Vision/Komisia

(Vec C-346/18 P)

(2018/C 268/35)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rose Vision, S.L. (v zastúpení: J. J. Marín López, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje aby Súdny dvor Európskej únie:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedmej komory) z 8. marca 2018, Rose Vision/Komisia, T-45/13 RENV a [T]-587/15, ECLI:EU:T:2018:124,

—	priznal spoločnosti Rose Vision náhradu škody za podmienok uvedených v desiatom a jedenástom bode tohto odvolania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.	Nesprávne právne posúdenie pri opätovnom otvorení ústnej časti konania vo veci T-587/15 prostredníctvom uznesenia Všeobecného súdu z 10. októbra 2017 na základe nesprávneho tvrdenia uplatneného žalobkyňou.

2.	Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok skreslil posúdenie dôkazov vykonaných pri tvrdení, že Komisia nahradila varovanie W 2 varovaním W 1 z júla 2012.

3.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok vo veci T-45/13 RENV nepripustil návrh na vyhlásenie neplatnosti zápisu spoločnosti Rose Vision do systému včasného varovania, a to na základe toho, že varovanie W 2 bolo spustené bez toho, aby o tom bola informovaná, aby jej boli uvedené dôvody zápisu, aby mala možnosť uviesť v tejto súvislosti tvrdenia a návrhy a aby mohla proti zápisu podať odvolanie.

4.	Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení, pokiaľ ide o tvrdenia obsiahnuté vo štvrtom žalobnom dôvode vo veci T-587/15, ktoré neboli v napadnutom rozsudku vôbec preskúmané.

5.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok napriek tomu, že správne určil, že Komisia nedodržala lehotu dvoch mesiacov stanovenú v bode II.22 ods. 5 všeobecných podmienok FP7 (bod 99 napadnutého rozsudku), že „v značnej miere prekročila dvojmesačnú lehotu“ a že nedodržanie uvedenej lehoty je „poľutovaniahodné“ (bod 116 napadnutého rozsudku), nevyhovel návrhu, aby sa určilo, že záverečná audítorská správa 11-INFS-025 a audítorská správa 11-BA119/016 sú zo zmluvného hľadiska absolútne neplatné a neúčinné.

6.	Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok skreslil posúdenie dôkazov vykonaných na účely potvrdenia, že Komisia schválila úhradu platieb spoločnosti Rose Vision v projektoch sISI, 4NEM a SFERA.

7.

Nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že napadnutý rozsudok po tom, ako uznal, že Komisia porušila dôvernosť stanovenú v bode II.22 ods. 1 všeobecných podmienok FP 7, keď tretím osobám poskytla informácie o audite 11-INFS-025 (bod 158 napadnutého rozsudku), bez dôvodu zamietol v bodoch 159 a 160 návrh žalobkyne, aby určil, že Komisia porušila povinnosť zachovania dôvernosť auditov 11-INFS-025 a 11-BA119/016 (bod 215 písomných vyjadrení spoločnosti Rose Vision vo veci T-45/13 RENV z 12. septembra 2016).

8.

Návrhy na zrušenie z dôvodu porušenia záväzných ustanovení všeobecných podmienok FP7 a zásady právnej istoty tým, že prostredníctvom auditov 11-INFS-025 a 11-BA119/016 bolo odsúhlasené spoločnosti Rose Vision uplatňovať deväť nových požiadaviek obsiahnutých vo Finančných pokynoch z roku 2011, pričom obdobie, na ktoré sa vzťahuje audit 11-INFS-025 bolo obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 (pre projekty FIRST a sISI).

9.	Návrhy na zrušenie z dôvodu skreslenia posúdenia dôkazov, konkrétne v dokumente spoločnosti Rose Vision z 30. augusta 2012, ktorý nebol v napadnutom rozsudku vôbec zohľadnený.

10.	Návrhy na zrušenie z tohto dôvodu, že napadnutý rozsudok nesprávne zamietol uloženie povinnosti nahradiť škodu z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti.

11.	Návrhy na zrušenie z dôvodu nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa tvrdení uvedených v bode XII žaloby vo veci T-587/15, v ktorej bodoch 112 až 117 bola žiadaná náhrada škody z dôvodu zmluvnej zodpovednosti, čo napadnutý rozsudok vôbec nezohľadnil.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Írsko) 7. júna 2018 – Hampshire County Council/C.E., N.E.

(Vec C-375/18)

(2018/C 268/36)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Hampshire County Council

Žalovaní: C.E., N.E.

Prejudiciálna otázka

Je v súlade s právom Únie a najmä s ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (1) ak súdy jedného členského štátu vydajú predbežné opatrenie (ochranné opatrenia) povahy in personam týkajúce sa orgánu verejnej moci iného členského štátu, ktoré zabráni danému orgánu uskutočniť adopciu detí na súdoch daného iného členského štátu v prípade, keď in personam opatrenie vyplýva z potreby chrániť práva účastníkov konania o výkone vyplývajúce z kapitoly III nariadenia z roku 2003?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243)

Žaloba podaná 13. júna 2018 – Európska komisia/Chorvátska republika

(Vec C-391/18)

(2018/C 268/37)

Jazyk konania: chorvátčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Mataija a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Chorvátska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

vyhlásil, že Chorvátska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení článku 15 ods. 4 v spojení s článkom 13 ods. 1 smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2011, s. 48) tým, že neoznámila Komisii svoj vnútroštátny program na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom,

—	zaviazal Chorvátsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 13 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom stanovuje, že členské štáty oznamujú Komisii svoje vnútroštátne programy na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a následné významné zmeny, kým článok 15 ods. 4 uvedenej smernice stanovuje, že členské štáty po prvýkrát oznámia Komisii obsah svojho vnútroštátneho programu najneskôr však do 23. augusta 2015.

Chorvátska republika ešte neprijala vnútroštátny program, na ktorý odkazujú uvedené ustanovenia a v každom prípade ho ešte neoznámil Komisii. Chorvátska republika preto nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 15 ods. 4 v spojení s článkom 13 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – Tillotts Pharma/EUIPO – Ferring (XENASA)

(Vec T-362/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie XENASA - Staršia slovná ochranná známka Európskej únie PENTASA - Relatívny dôvod zamietnutia - Absencia nebezpečenstva zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 268/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tillotts Pharma AG (Rheinfelden, Švajčiarsko) (v zastúpení: M. Douglas, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Ferring BV (Hoofddorp, Holandsko) (v zastúpení: pôvodne I. Fowler, solicitor, a D. Slopek, avocat, neskôr I. Fowler)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 29. apríla 2016 (vec R 3264/2014-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Ferring a Tillotts Pharma

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 29. apríla 2016 (vec R 3264/2014-4) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila spoločnosť Tillotts Pharma AG.

3.	Spoločnosť Ferring BV znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 314, 29.8.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – HX/Rada

(Vec T-408/16) (1)

((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii - Zmrazenie finančných prostriedkov - Zásada ne bis in idem - Právo na obhajobu - Právo na spravodlivý proces - Povinnosť odôvodnenia - Právo na účinný prostriedok nápravy - Zjavne nesprávne posúdenie - Právo vlastniť majetok - Proporcionalita - Právo na normálne životné podmienky - Poškodenie dobrej povesti“))

(2018/C 268/39)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobca: HX (Damask, Sýria) (v zastúpení: S. Koev a S. Klukowska, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: pôvodne I. Gurov a G. Étienne, neskôr I. Gurov a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná podľa článku 263 ZFEÚ o neplatnosť rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 125), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2016/840 z 27. mája 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 30), rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 139, 2017, s. 62) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2017/907 z 29. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 139, 2017, s. 15) v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pán HX znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 419, 14.11.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2018 – MIP Metro/EUIPO – AFNOR (N & NF TRADING)

(Vec T-807/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Slovná ochranná známka N & NF TRADING - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie NF ENVIRONNEMENT - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Nedostatok zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 268/40)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MIP Metro Group Intellectual Property GmbH & Co. KG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: J.-C. Plate a R. Kaase, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: L. Rampini, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Association française de normalisation (AFNOR) (La Plaine SaintDenis, Francúzsko) (v zastúpení: B. Fontaine, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. júla 2016 (vec R 1109/2015-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami AFNOR a MIP Metro Group Intellectual Property

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	MIP Metro Group Intellectual Property GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – Damm/EUIPO – Schlossbrauerei Au, Willibald Beck Freiherr von Peccoz (EISKELLER)

(Vec T-859/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie EISKELLER - Skoršie národné slovné ochranné známky KELER a KELER 18 - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia podobnosti označení - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 268/41)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sociedad Anónima Damm (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: P. González-Bueno Catalán de Ocón a C. Aguilera Montáñez, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: I. Harrington, D. Hanf, V. Ruzek a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Schlossbrauerei Au, Willibald Beck Freiherr von Peccoz GmbH & Co. KG (Au-Hallertau, Nemecko) (v zastúpení: C. Thomas a V. Schwepler, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 5. septembra 2016 (vec R 2428/2015-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Sociedad Anónima Damm a Schlossbrauerei Au, Willibald Beck Freiherr von Peccoz

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Sociedad Anónima Damm je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 38, 6.2.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – Le Pen/Parlament

(Vec T-86/17) (1)

((„Pravidlá o úhrade výdavkov a príspevkov poslancov Európskeho parlamentu - Príspevok na asistenta poslanca Parlamentu - Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm - Právomoc generálneho tajomníka - Právo na obhajobu - Dôkazné bremeno - Povinnosť odôvodnenia - Rovnosť zaobchádzania - Zneužitie právomoci - Nezávislosť poslancov - Skutkový omyl - Proporcionalita“))

(2018/C 268/42)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Marion Le Pen (Saint-Cloud, Francúzsko) (v zastúpení: pôvodne M. Ceccaldi a J.-P. Le Moigne, neskôr M. Ceccaldi a napokon R. Bosselut, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: G. Corstens a S. Seyr, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaného: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. Jensen, M. Bauer a R. Meyer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Parlamentu z 5. decembra 2016, ktorým sa nariadilo vymáhať od žalobkyne sumu 298 497,87 eura, ktorá jej bola neopodstatnene vyplatená na asistenta poslanca Parlamentu, ako aj súvisiaceho oznámenia o dlhu zo 6. decembra 2016

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Marion Le Pen znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

3.	Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania

---

(1)  Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – Erwin Müller/EUIPO – Novus Tablet Technology Finland (NOVUS)

(Vec T-89/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie NOVUS - Skoršie slovné a obrazové ochranné známky Európskej únie NOVUS a novus - Relatívny dôvod zamietnutia - Podobnosť výrobkov - Článok 8 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Dôkazy predložené prvýkrát pred Všeobecným súdom“))

(2018/C 268/43)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Erwin Müller GmbH (Lingen, Nemecko) (v zastúpení: N. Grüger, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: V. Mensing a M. Fischer, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Novus Tablet Technology Finland Oy (Turku, Fínsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 28. novembra 2016 (vec R 2413/2015-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Erwin Müller a Novus Tablet Technology Finland

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 28. novembra 2016 (vec R 2413/2015-4) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka „držiakov na mobilné telefóny“, ktoré sú uvedené v prihláške ochrannej známky.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Erwin Müller GmbH a EUIPO znášajú svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. júna 2018 – Lion’s Head Global Partners/EUIPO – Lion Capital (LION’S HEAD global partners)

(Vec T-310/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis s vyznačením Európskej únie - Obrazová ochranná známka LION’S HEAD global partners - Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie LION CAPITAL - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001)“))

(2018/C 268/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lion’s Head Global Partners LLP (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: R. Nöske, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Lion Capital LLP (Londýn) (v zastúpení: D. Rose a J. Warner, solicitors)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 28. februára 2017 (vec R 1477/2016-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Lion Capital a Lion’s Head Global Partners

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Lion’s Head Global Partners LLP je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 17.7.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. júna 2018 – Karl Storz/EUIPO (3D)

(Vec T-413/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Obrazová ochranná známka 3D - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisná povaha - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Povinnosť odôvodnenia - Článok 75 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 94 ods. 1 nariadenia 2017/1001]))

(2018/C 268/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Karl Storz GmbH & Co. KG (Tuttlingen, Nemecko) (v zastúpení: S. Gruber a N. Siebertz, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 11. apríla 2017 (vec R 1502/2016-2) týkajúcemu sa prihlášky obrazovej ochrannej známky 3D ako medzinárodného zápisu, v ktorom je vyznačená Európska únia

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 11. apríla 2017 (vec R 1502/2016-2) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka výrobkov „papiernický tovar“ zaradených do triedy 16 v zmysle Dohody z Nice o medzinárodnom triedení tovarov a služieb na účely zápisu známok z 15. júna 1957, tak ako bola revidovaná, zmenená a doplnená.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu z 8. júna 2018 – Spychalski/Komisia

(Vec T-590/16) (1)

((„Verejná služba - Prijímanie do zamestnania - Oznámenie o výberovom konaní - Verejné výberové konanie EPSO/AD 177/10-ECO2013 - Posúdenie hlavného jazyka - Rozhodnutie nezapísať meno žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov - Zjavný nedostatok právomoci - Žaloba zjavne bez právneho základu“))

(2018/C 268/46)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobca: Michał Spychalski (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: A. Żołyniak, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann et G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ a smerujúci jednak k zrušeniu rozhodnutia výberovej komisie nezapísať meno žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov v rámci verejného výberového konania EPSO/AD 177/10-ECO2013, ktoré organizoval Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO), a jednak k tomu, aby bola menovaciemu orgánu uložená povinnosť doplniť zoznam úspešných uchádzačov vytvorený na základe dotknutého verejného výberového konania o meno žalobcu s tým, že platnosť tohto doplnenia bude mať rovnaké trvanie ako platnosť zoznamu úspešných uchádzačov

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta sčasti ako zjavne bez právneho základu a sčasti z dôvodu zjavného nedostatku právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o tejto žalobe.

2.	Michał Spychalski znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 383, 17.10.2016 (vec pôvodne zapísaná na Súde pre verejnú službu Európskej únie pod číslom F-20/16 a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie 1.9.2016).

Žaloba podaná 24. apríla 2018 – Front Polisario/Rada

(Vec T-275/18)

(2018/C 268/47)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca:: Front populaire pour la libération de la Saguia-el-Hamra et du Rio de Oro (Front Polisario) (v zastúpení: G. Devers, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil jeho žalobu za prípustnú,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu Rady (EÚ) 2018/146 z 22. januára 2018 o uzavretí Euro-stredomorskej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej v mene Únie (Ú. v. EÚ L 26, 2018, s. 4) žalobca uvádza desať žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Rady na prijatie napadnutého rozhodnutia, pretože Únia a marocké kráľovstvo nemajú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody vzťahujúce sa aj na Západnú Saharu namiesto ľudu tohto územia zastúpeného Front Polisario.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti preskúmať všetky relevantné skutočnosti prejednávaného prípadu, keďže Rada nezohľadnila skutočnosť, že medzinárodná dohoda uzatvorená napadnutým rozhodnutím bola po dobu 12 rokov provizórne uplatňovaná na územie Západnej Sahary v rozpore s jej osobitným a odlišným statusom.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti preskúmať otázku dodržiavania základných práv, pretože Rada sa pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nezaoberala otázkou dodržiavania ľudských práv na okupovanom sahrawskom území.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práv na obranu, pretože Rada pred prijatím napadnutého rozhodnutia nezahájila diskusiu s jediným zástupcom ľudu Západnej Sahary, a to s Front Polisario.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení základných práv a hodnôt, ktorými sa riadi činnosť Únie na medzinárodnej scéne, keďže medzinárodná dohoda uzatvorená napadnutým rozhodnutím sa uplatňuje na územie Západnej Sahary v rámci politiky anexie Marockého kráľovstva a systematického porušovania základných práv spolu so zachovávaním tejto politiky.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva na sebaurčenie, keďže medzinárodná dohoda uzatvorená napadnutým rozhodnutím sa uplatňuje na územie Západnej Sahary v rozporu s osobitným a odlišným statusom tohto územia a s právom ľudu Sahrawi na zachovanie územnej celistvosti ich územia.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady relatívneho účinku zmlúv, keďže ľud Západnej Sahary zastúpený Front Polisario nesúhlasí s medzinárodnou dohodou uzatvorenou napadnutým rozhodnutím.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení vzdušného priestoru Západnej Sahary, pretože napadnutým rozhodnutím sa ratifikovala protiprávna prax vychádzajúca z provizórneho uplatňovania medzinárodnej dohody uzatvorenej napadnutým rozhodnutím, čo má za následok zahrnutie vzdušného priestoru Západnej Sahary do pôsobnosti uvedenej dohody.

9.	Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení právnej úpravy medzinárodnej zodpovednosti, pretože Únia napadnutým rozhodnutím porušuje jednak svoju povinnosť neuznávania protiprávnej okupácie Západnej Sahary a jednak poskytuje pomoc a podporu na účely zachovania tohto stavu.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, keďže dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie voči ľudu Západnej Sahary minimálne vyžaduje, aby sa Rada zdržala prijatia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom dané rozhodnutie umožňuje nadobudnutie účinnosti medzinárodnej dohody, ktorá sa uplatňuje na časť Západnej Sahary okupovanej Marokom.

Žaloba podaná 16. mája 2018 – Maďarsko/Komisia

(Vec T-306/18)

(2018/C 268/48)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a G. Tornyai, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/262 zo 14. februára 2018 o navrhovanej iniciatíve občanov s názvom „We are a welcoming Europe, let us help!“ (1)

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 písm. b), c) a d) a článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov (2) Prvá a druhá časť európskej občianskej iniciatívy zaregistrovanej napadnutým rozhodnutím je zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania zmlúv. Registrácia iniciatívy je preto v rozpore s článkom 4 ods. 2 písm. b) a článkom 3 nariadenia (EÚ) č. 211/2011. Prvá časť iniciatívy navyše predstavuje zjavné zneužitie práva a v dôsledku toho je tiež v rozpore s článkom 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (EU) č. 211/2011, kým v súvislosti s druhou časťou treba uviesť, že môže viesť k výsledku nezlučiteľnému s hodnotami Únie zakotvenými v článku 2 ZEÚ, takže je tiež v rozpore s článkom 4 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv Európskej únie Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia, takže je v rozpore s povinnosťou uviesť odôvodnenie stanovenou v článku 296 ZFEÚ a s právom na riadnu správu vecí verejných zakotveným v článku 41 Charty základných práv. V napadnutom rozhodnutí v podstate vôbec nie sú uvedené dôvody, na základe ktorých Komisia dospela pri tretej časti iniciatívy k záveru, že existuje vhodný právny základ aj legislatívna právomoc Únie, to znamená, že v súvislosti s registráciou je splnená požiadavka uvedená v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 49, 2018, s. 64.

(2)  Ú. v. EÚ L 65, 2011 s. 1.

Žaloba podaná 28. mája 2018 – VI.TO./EUIPO – Bottega (Forma ružovej fľaše)

(Vec T-325/18)

(2018/C 268/49)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vinicola Tombacco (VI.TO.) Srl (Trebaseleghe, Taliansko) (v zastúpení: L. Giove, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Sandro Bottega (Colle Umberto, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka Európskej únie (Forma ružovej fľaše) – ochranná známka Európskej únie č. 12 309 795

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2018 vo veci R 1037/2017-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	nesprávne posúdenie dôvodov zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001,

—	nesprávne posúdenie dôvodov zamietnutia podľa článku 7 ods. 1 písm. e) bodov (i), (ii) a (iii) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 28. mája 2018 – Gas Natural/Komisia

(Vec T-328/18)

(2018/C 268/50)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gas Natural SDG, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: F. González Díaz a V. Romero Algarra, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	určil, že žaloba je prípustná a vyhovel dôvodom na zrušenie uvedeným v predmetnej žalobe,

—	zrušil v súlade s článkom 263 ZFEÚ rozhodnutie Komisie z 27. novembra 2017 vo veci SA.47912 (2017/NN), ktorým bolo začaté konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o environmentálne stimuly, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo uhoľným elektrárňam,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím v predmetnej veci bolo začaté konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o environmentálne stimuly, ktoré poskytlo Španielske kráľovstvo uhoľným elektrárňam.

Podľa žalobkyne z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia má pochybnosti, či hraničné hodnoty emisií uložené zariadeniam, ktoré dostávajú environmentálne stimuly, majú za cieľ uplatňovať úrovne ochrany vyžadované právom EÚ a konkrétne smernicou 2001/80/ES, ktorá sa vzťahuje na uhoľné elektrárne. Ak je tomu tak, tieto impulzy by nemali žiadne environmentálne investičné účinky. Navyše environmentálne stimuly by boli v rozpore so zásadou práva EÚ v oblasti štátnej pomoci, podľa ktorej členské štáty nemôžu poskytovať verejnú pomoc podnikom s cieľom, aby uvedené podniky mohli plniť záväzné normy EÚ.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o selektívnu povahu opatrenia. — Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia neposkytla žiadne informácie umožňujúce jasne a jednoznačne pochopiť, prečo má dotknuté opatrenie selektívnu povahu v zmysle článku 107 ods. ZFEÚ. Konkrétne Komisia nevysvetlila, či sa uhoľné elektrárne nachádzajú v skutkovo a právne porovnateľnej situácii s ostatnými elektrárňami, a ak áno, či môžu dotknuté impulzy zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v porovnaní s ostatnými podnikmi nachádzajúcimi sa v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, s ohľadom na cieľ sledovaný dotknutým opatrením.

2.

Druhý žalobný dôvod, uvedený subsidiárne, je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEU vo vzťahu k selektívnosti opatrenia. — Pomoc poskytnutá uhoľným elektrárňam na podporu investícií nie je nijako selektívna, keďže dotknutá pomoc sa obmedzuje na vyrovnanie podmienok všetkých významných investícií po roku 1998 bez ohľadu na technológie a/alebo bez ohľadu na to, či dotknuté továrne sú CCGTs alebo uhoľné, pričom výška pomoci sa určuje v závislosti od významu. — V každom prípade, a to vrátane prípadu, kedy závery Komisie v napadnutom rozhodnutí boli správne, quod non, žalobkyňa konštatuje, že s ohľadom na jej ekonomickú a právnu situáciu nie sú uhoľné elektrárne v skutkovo a právne porovnateľnej situácii ako elektrárne využívajúce iné druhy energie. Uhoľné elektrárne založené pred rokom 1998 totiž ako jediné musia vynakladať veľké investície na pokračovanie prevádzky a bez uvedenej pomoci sú odsúdené k ukončeniu prevádzky, čo by ohrozovalo bezpečnosť dodávok do španielskeho systému elektrickej energie.

Žaloba podaná 30. mája 2018 – Eagle IP v EUIPO – Consolidated Artists (LILLY e VIOLETTA)

(Vec T-336/18)

(2018/C 268/51)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eagle IP Ltd (Valletta, Malta) (v zastúpení: M. Müller, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Consolidated Artists BV (Rotterdam, Holandsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa pred Všeobecným súdom

Dotknutá sporná ochranná známka: Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie LILLY e VIOLETTA – prihláška č. 12 723 086

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2018 vo veci R 1489/2015-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňou.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 30. mája 2018 – Enterprise Holdings/EUIPO (E PLUS)

(Vec T-339/18)

(2018/C 268/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Enterprise Holdings, Inc. (Saint Louis, Missouri, Spojené štáty) (v zastúpení: D. Farnsworth, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie E PLUS – prihláška č. 16 377 079

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 15. marca 2018 vo veci R 2141/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	vyhovel prihláške,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie.

Žaloba podaná 1. júna 2018 – BNP Paribas/ECB

(Vec T-345/18)

(2018/C 268/53)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a M. Dalon, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

čiastočne zrušil rozhodnutie ECB č. ECB-SSM-2018-FRBNP-17 z 26. apríla 2018 v rozsahu, v akom nariaďuje odpočet neodvolateľných platobných záväzkov vyplývajúcich z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, z vnútroštátnych fondov na riešenie krízových situácií a zo systémov ochrany vkladov vlastného kapitálu kategórie 1, na individuálnom subkonsolidovanom, prípadne konsolidovanom základe, a najmä odseky 9.1, 9.2 a 9.3,

—	uložil ECB povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že sporné rozhodnutie vytvára nové všeobecne záväzné pravidlo, ktoré jednoznačne prekračuje právny rámec, ktorým sa riadi vykonávanie prudenciálneho dohľadu zo strany žalovanej. Žalovaná okrem toho tým, že prijala rozhodnutie bez predchádzajúcej analýzy rizika solventnosti a likvidity a bez ohľadu na rizikový profil žalobkyne, prekročila právomoci stanovené v článku 4 ods. 1 písm. f) a v článku 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63) (ďalej len „nariadenie SSM“). Nakoniec žalobkyňa zastáva názor, že článok 16 ods. 1 písm. c) nariadenia SSM neumožňuje ECB konať, aby si zaručila „lepšie informácie o rizikách“ a že článok 4 ods. 1 písm. f), a článok 16 ods. 2 písm. d) nariadenia SSM nepovoľujú prijatie prudenciálnych opatrení v súvislosti s podsúvahovými položkami.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom žalovaná nesprávne vyložila predpisy Spoločenstva, ktoré zavádzajú možnosť úverových inštitúcií využiť neodvolateľné platobné záväzky (ďalej len „NPZ“) s cieľom čiastočne splniť svoje záväzky voči fondom na riešenie krízových situácií a systémom ochrany vkladov. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľom a účelom uplatniteľných pravidiel v rozsahu, v akom nerešpektuje zámer normotvorcu vyjadrený zavedením týchto nástrojov. Uvedené rozhodnutie tak zbavuje predmetné ustanovenia potrebného účinku.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, lebo nariadenie odpočtu NPZ z vlastných zdrojov je neprimerané a nie je nevyhnutné s ohľadom na čisto hypotetické a už kryté riziko. Podľa žalobkyne je toto opatrenie neprimerané vzhľadom na cieľ stanovený samotnou ECB, ktorým je „poskytnúť náležité informácie o finančných rizikách“.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právom posúdení a na porušení zásady riadnej správy. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná tým, že sa rozhodla použiť nástroj (odpočet vlastného kapitálu), ktorý je zjavne neprimeraný cieľu, ktorý údajne sleduje (poskytovať náležité informácie o rizikách), porušila zásadu riadnej správy, keďže z vlastného posúdenia nevyhodila príslušné dôsledky.

Žaloba podaná 29. mája 2018 – Advance Magazine Publishers/EUIPO – Enovation Brands (VOGUE)

(Vec T-346/18)

(2018/C 268/54)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Advance Magazine Publishers, Inc. (New York, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: T. Alkin, barrister)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Enovation Brands, Inc. (Aventura, Florida, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie – prihláška č. 12 010 039

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 27. marca 2018 vo veci R 259/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil tú časť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka pravidla 20 ods. 7 písm. c) a/alebo pravidla 50 ods. 1 nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva,

—	uložil ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie pravidla 20 ods. 7 písm. c) a/alebo pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.

Žaloba podaná 6. júna 2018 – KID-Systeme/EUIPO – Sky (SKYFi)

(Vec T-354/18)

(2018/C 268/55)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: KID-Systeme GmbH (Buxtehude, Nemecko) (v zastúpení: R. Kunze, G. Würtenberger a T. Wittmann, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Sky plc (Isleworth, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie SKYFi – prihláška č. 12 189 502

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 15. marca 2018 vo veci R 106/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1, článkov 46, 47, 67, 70, 71, 94 a 95 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 2 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 2, článku 8 ods. 9, článku 27 a článku 71 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.

Žaloba podaná 7. júna 2018 – Volvo Trademark/EUIPO – Paalupaikka (V V-wheels)

(Vec T-356/18)

(2018/C 268/56)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Volvo Trademark Holding AB (Göteborg, Švédsko) (v zastúpení: T. Dolde, advokát a M. Hawkins, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Paalupaikka Oy (Iisalmi, Fínsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie V V-WHEELS – prihláška č. 14 439 053

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 2. marca 2018 vo veci R 1852/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania pred námietkovým oddelením a odvolacím senátom EUIPO.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001,

—	porušenie článku 72 ods. 1 nariadenia 2017/1001,

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

Žaloba podaná 8. júna 2018 – Luz Saúde/EUIPO – Clínica La Luz (HOSPITAL DA LUZ)

(Vec T-357/18)

(2018/C 268/57)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Luz Saúde SA (Lisabon, Portugalsko) (v zastúpení: G. Gentil Anastácio, P. Guerra y Andrade, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Clínica La Luz, S.L. (Madrid)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie HOSPITAL DA LUZ – prihláška č. 14791495

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. apríla 2018 vo veci R 2084/2017-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie, ktorým sa čiastočne zamietol zápis ochrannej známky žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania, zmenil toto rozhodnutie a schválil zápis ochrannej známky,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

Žaloba podaná 11. júna 2018 – Arçelik/EUIPO (MicroGarden)

(Vec T-364/18)

(2018/C 268/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Arçelik AS (Istanbul, Turecko) (v zastúpení: A. Franke, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie MicroGarden – prihláška č. 16 971 988

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. apríla 2018 vo veci R 163/2018-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

Žaloba podaná 19. júna 2018 – ABB/EUIPO (FLEXLOADER)

(Vec T-373/18)

(2018/C 268/59)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ABB AB (Västerås, Švédsko) (v zastúpení: M. Hartmann a S. Fröhlich, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie FLEXLOADER – prihláška č. 17 099 474

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 29. marca 2018 vo veci R 93/2018-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	rozhodol, že EUIPO znáša trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobkyne.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

Uznesenie Všeobecného súdu z 12. júna 2018 – Capo d’Anzio/Komisia

(Vec T-425/17) (1)

(2018/C 268/60)

Jazyk konania: taliančina

Predseda deviatej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2017.