13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/1

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Realizácia európskej migračnej agendy

(2018/C 247/01)

Spravodajca:

Dimitrios Kalogeropoulos (EL/EĽS), politicky zodpovedný zastupiteľstvu mesta Palaio Faliro

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o realizácii európskej migračnej agendy

COM(2017) 558 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvodné poznámky

zdôrazňuje, že migračné pohyby sú z viacerých rôznych príčin integrálnou súčasťou ľudskej a najmä európskej histórie. Podčiarkuje, že európske mestá a regióny sú v súčasnosti pod tlakom v dôsledku vysokého počtu migrantov, čo vyplýva z nestability v krajinách mimo EÚ. Európsky kontinent, a najmä regióny na južných a východných hraniciach, a v minulom roku západné pobrežie Stredozemného mora a španielske pobrežie vrátane španielskeho južného pobrežia Atlantiku, dlhý čas miestom, odkaľ ľudia emigrovali, no v posledných rokoch sa stal hlavným miestom prílevu migračných a utečeneckých tokov z oblastí mimo EÚ;

počet migrantov a utečencov, najmä z Afriky a Ázie, ako aj z Blízkeho východu, ktorí sa snažia dostať na územie Európskej únie (EÚ), sa v posledných rokoch výrazne zvýšil. V období od roku 2015 do Európy prišiel najvyšší počet migrantov a utečencov od konca druhej svetovej vojny. Faktory ako napríklad pretrvávajúca kríza v Sýrii, pribúdanie nepokojov v rôznych regiónoch Afriky a Ázie a snaha mnoho ľudí z týchto kontinentov získať lepšie životné podmienky v Európe zohrávajú kľúčovú úlohu pri zhoršovaní tohto trendu. Hlavné cieľové krajiny príchodu v EÚ zahŕňajú krajiny na pobreží Stredozemného mora, najmä Grécko a Taliansko;

s cieľom riešiť túto mimoriadnu výzvu čo najúčinnejšie Európska únia v máji 2015 informovala o Európskej migračnej agende (1). Hlavnou prioritou bola záchrana životov na mori so zreteľom na humanitárne tragédie v Stredozemnom mori, a preto rozvoj európskej činnosti v týchto oblastiach: 1) zlepšenie pátracích a záchranných operácií; 2) boj proti zločineckým sieťam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi; 3) premiestňovanie utečencov v rámci EÚ; 4) návrat vysídlených ľudí do miesta pôvodu; 5) spolupráca s tretími krajinami v snahe riešiť migračné toky v počiatočnej fáze a 6) poskytovanie pomoci členským štátom EÚ, do ktorých najskôr prichádzajú migranti a utečenci. Európska migračná agenda tiež stanovila štyri piliera na prijatie komplexnej migračnej politiky EÚ: 1) znižovanie stimulov neregulárnej migrácie; 2) záchrana životov a zabezpečovanie vonkajších hraníc; 3) poskytovanie základu pre ucelené vykonávanie spoločného európskeho azylového systému a 4) príprava novej politiky legálnej migrácie;

z doterajších skúseností vyplýva, že ak neexistujú legálne možnosti migrácie, migranti sú nútení hľadať nebezpečnejšie spôsoby, ako sa dostať do cieľových krajín. Táto skutočnosť ich vedie k tomu, aby sa obracali na prevádzačské siete, čím riskujú svoj život a osobnú bezpečnosť. V prípade žien sa tým výrazne zvyšuje ich zraniteľnosť;

Konkrétne pripomienky

Európsky výbor regiónov (VR) konštatuje, že zatiaľ čo európska migračná agenda patrí v prvom rade do právomoci národných vlád, dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú miestne a regionálne orgány;

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri prijímaní zvýšeného počtu utečencov a migrantov. Je to preto, že miestne a regionálne orgány sú orgánmi, ktoré prijímajú utečencov a migrantov, o ktorých sa musia starať, poskytnúť im ubytovanie a zabezpečiť im dôstojné podmienky, a to často na dobu neurčitú a ktorým v mnohých prípadoch musia pomáhať s integráciou. Ovplyvňuje to najmä regióny na vonkajšej hranici EÚ (ako napríklad grécke ostrovy v Egejskom mori v blízkosti tureckého pobrežia, niektoré ostrovné regióny Talianska, ako aj pobrežie Andalúzie, a najmä prílev do provincií Cádiz, Granada a Almería, územia Ceuta a Melilla a Kanárske ostrovy), kde migranti vstupujú na územie EÚ;

s ohľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že miestne a regionálne orgány musia byť zapojené do všetkých fáz koncipovania a realizácie európskej migračnej agendy vrátane stanovenia priorít, hodnotenia výsledkov, ako aj monitorovania vplyvu vládnych politík v tejto oblasti na miestne a regionálne orgány. Tento proces by mal zahŕňať všetky úrovne riadenia, a to transparentne počnúc obcami a miestnymi orgánmi;

oceňuje úsilie EÚ podporovať vybudovanie udržateľných politických a administratívnych štruktúr v súvislosti s otázkami migrácie a azylu, a domnieva sa, že toto úsilie by malo zahŕňať aj podporu v oblasti budovania regionálnych a miestnych inštitúcií tým, že sa im poskytne efektívne financovanie, technická pomoc a odborná príprava, aby sa optimálne využívala humanitárna pomoc, ako aj existujúce a budúce finančné zdroje, a to hlavne pri prvom prijatí. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby regióny, ktorých sa migračné toky dotýkajú najviac alebo ktoré majú veľký podiel obyvateľov z radov migrantov, mali priamy prístup k fondom Európskej únie na integráciu;

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány zastúpené vo VR vynakladajú značné úsilie a rovnako investujú značné zdroje do riešenia humanitárnych problémov v praxi, ktoré vyplývajú z utečeneckých a migračných tokov. V tejto súvislosti sa VR už ukázal ako cenný partner pre iné subjekty (vrátane Európskej komisie) pri vykonávaní európskej migračnej agendy;

Priority

10.

považuje za samozrejmé, že na jednej strane si zložitosť tejto problematiky vyžaduje nevyhnutnú úzku spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ, a na druhej strane všetky opatrenia prijaté EÚ a jej členskými štátmi sa musia vždy riadiť všeobecnými zásadami dodržiavania medzinárodného práva a ochrany ľudských práv;

11.

domnieva sa, že je nevyhnutné, aby EÚ pokračovala v úsilí o vytvorenie a posilnenie spoločného európskeho rámca pre migráciu a azyl, ako aj v preventívnych akciách, a tak pomáhala riešiť neregulárnu migráciu, podporovať stabilitu a dodržiavanie základných práv v jej susedstve. EÚ musí byť schopná pomôcť tým členským štátom, ktoré nesú ťažšie bremeno, pokiaľ ide o migračné a utečenecké toky, pričom má politiku stavať na základnom princípe solidarity. V tejto súvislosti si výraznú podporu vyžaduje oblasť Stredozemia, ako aj španielske územia mimo Pyrenejského polostrova, ako sú územia Ceuta a Melilla;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť preventívne opatrenia týkajúce sa neregulárnej migrácie tak, aby sa pomoc mohla zamerať na tých, ktorí skutočne potrebujú ochranu. Okrem toho vyjadruje hlboké znepokojenie nad obchodovaním s otrokmi v niektorých afrických krajinách, ktoré sa rozvinulo v dôsledku nelegálnych pašeráckych trás a činností a ktoré sa týka predovšetkým obchodovania so ženami a dievčatami na účely sexuálneho vykorisťovania;

13.

domnieva sa, že EÚ ako hlavný medzinárodný darca musí vynaložiť úsilie na to, aby migračná politika a medzinárodná spolupráca v oblasti rozvoja boli koordinovanými verejnými politikami. VR zároveň považuje za nebezpečnú tendenciu niektorých medzinárodných organizácií (Výbor OECD pre rozvojovú pomoc), aby sa náklady, ktoré rozvinuté krajiny vynakladajú na prijímanie utečencov, považovali za oficiálnu rozvojovú pomoc;

14.

zdôrazňuje kľúčový význam medzinárodnej rozvojovej spolupráce ako verejnej politiky na podporu zlepšenia životných podmienok v tretích krajinách, ktorá sa zameriava na odstránenie nerovností a v rámci humanitárnej činnosti aj na ovplyvňovanie okolností, ktoré vedú k nútenej migrácii;

15.

so zreteľom na súčasnú situáciu označuje šesť oblastí činnosti: 1) bezprostredná reakcia a poskytovanie pomoci členským štátom, v ktorých je naliehavá situácia z dôvodu silnejúcich utečeneckých alebo migračných tokov; 2) znižovanie stimulov na pokračovanie neregulárnej migrácie; 3) riadenie vonkajších hraníc EÚ; 4) politický azyl; 5) riadenie legálnej migrácie a integrácia migrantov do spoločnosti; a 6) spolupráca s krajinami pôvodu;

Reakcia na naliehavé situácie

16.

víta doteraz prijaté kroky EÚ zamerané na riešenie kritických situácií, ktoré nastali v dôsledku zvýšených migračných a utečeneckých tokov v posledných rokoch, opatrenia, ktoré zahŕňajú:

—	spoločné operácie Triton a Poseidon v strednej a vo východnej časti Stredozemného mora,

—	poskytovanie osobitnej finančnej pomoci členským štátom, ktoré majú najväčšie ťažkosti a ktoré musia posilniť základné zdravotnícke, sociálne a právne služby poskytované týmto osobám zo strany regiónov,

—	zriaďovanie a prevádzkovanie prijímacích a identifikačných zariadení („hotspotov“) v Grécku a Taliansku, ako aj v miestach príchodu v Andalúzii,

—

dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorá mala za následok výrazné obmedzenie nekontrolovaných migračných tokov z Turecka do Grécka (hoci by sa nemala považovať za model pri riešení problémov s migráciou), pričom vyslovuje určité obavy v súvislosti s tým, či je táto dohoda zlučiteľná s normami v oblasti medzinárodných ľudských práv, a jej „udržateľnosťou“, ako komplexnou politickou reakciou EÚ na krízu,

—	poskytovanie pomoci líbyjskej pobrežnej stráži, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri znižovaní tokov do Talianska v rámci operácie EUNAVFOR Med Sophia,

—	zvýšenie finančných prostriedkov pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, čo umožnilo poskytovať väčšiu pomoc členským štátom, pričom tieto prostriedky sa musia dostať do regiónov;

17.

uznáva, že je potrebné, aby EÚ prijala ešte radikálnejšie opatrenia s cieľom:

—

zlepšiť pomoc poskytovanú členským štátom v prvej línii, pokiaľ ide o príchod utečencov a migrantov s osobitným dôrazom na podporu miestnych a regionálnych orgánov v regiónoch (ako sú grécke ostrovy v Egejskom mori a Taliansko ako aj španielske južné pobrežie a ostrovy Španielska, ktoré prijímajú masy utečencov a migrantov z dôvodu zemepisnej polohy,

—	znížiť tlak na regióny, ktoré prijímajú masy utečencov a migrantov, pričom sa zohľadnia faktory, ako napríklad osobitná situácia na ostrovoch,

—	zabezpečiť dôsledné vykonávanie dohody medzi EÚ a Tureckom – pri plnom dodržiavaní noriem humanitárneho a medzinárodného práva vrátane opatrení pre návrat osôb do Turecka a zároveň zabezpečiť prístup k riadnemu azylovému konaniu pre osoby, ktoré na to majú právo,

—	poskytnúť potrebnú pomoc skupinám ľudí, ktorí najťažšie znášajú dôsledky migrácie, najmä maloleté osoby bez sprievodu;

18.

poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú niektoré mimovládne organizácie pri riešení naliehavých problémov týkajúcich sa ubytovania, stravovania, zdravotných služieb atď. pre utečencov a migrantov, najmä v regiónoch s najvyšším prílevom utečencov a migrantov, ale upozorňuje na potrebu lepšej koordinácie činností mimovládnych organizácií v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, aby bol ich prínos flexibilnejší a účinnejší a zároveň v súlade s miestnymi potrebami a okolnosťami, pričom zároveň musia spĺňať príslušné požiadavky transparentnosti a sociálnej zodpovednosti; domnieva sa, že európska dobrovoľnícka služba by v spolupráci s mimovládnymi organizáciami alebo orgánmi verejnej správy mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri prijímaní utečencov a migrantov;

19.

zdôrazňuje význam medzinárodnej humanitárnej pomoci, ktorú poskytuje EÚ a jej členské štáty tretím krajinám v prípade núdzovej situácie úzko spojenej s nárastom migračných tokov;

Odrádzanie od neregulárnej migrácie

20.

považuje za kľúčové pokračovať v spolupráci s tretími krajinami v úsilí EÚ bojovať proti sieťam neregulárnej migrácie, najmä v krajinách pôvodu a tranzitu;

21.

zdôrazňuje potrebu pevného právneho základu pre operáciu EUNAVFOR Med Sophia s cieľom zvýšiť jej efektívnosť a zlepšiť jej schopnosť narušiť obchodný model obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov; vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolupracovali s líbyjskou pobrežnou strážou a zastavovali lode a člny, ktoré nelegálne vyplávali s cieľom dostať sa do EÚ; konštatuje, že hliadkovacie činnosti vrátane podpory pátracích a záchranných činností sa postupne presúvajú z vôd v blízkosti talianskeho územia do vôd bližšie k Líbyi; uznáva, že jedným z priamych dôsledkov tohto posunu bola zmena obchodného modelu prevádzačov, ktorí umiestňujú iregulárnych migrantov a utečencov do lacných nafukovacích člnov úplne nespôsobilých na plavbu, ktoré nemajú žiadnu šancu dosiahnuť brehy Talianska, a predpokladajú, že budú zadržané v líbyjských teritoriálnych vodách alebo v ich blízkosti;

22.

víta veľmi produktívny kroky zriadiť Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu;

23.

vyzýva na viac iniciatív Európskej komisie s cieľom vytvoriť súvislý akčný plán, do ktorého budú zapojené všetky členské štáty EÚ, príslušné orgány EÚ, ako aj iné orgány, ktorých sa tento problém týka, s cieľom zabezpečiť účinnejšiu reakciu na siete prevádzačov;

24.

je presvedčený, že je nevyhnutné zlepšiť účinnosť európskeho rámca pre návrat osôb bez práva na pobyt, aby sa počet návratov zvýšil v súlade s európskymi a medzinárodnými predpismi;

Riadenie hraníc

25.

víta zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž ako mimoriadne dôležitý a rozhodujúci krok špecificky zameraný na účinnejšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ. Činnosť Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž umožňuje zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi EÚ a zabezpečuje rýchlu a efektívnu reakciu v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia na vonkajších hraniciach;

26.

uznáva, že existuje viac priestoru na činnosť zo strany Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž na pomoc v týchto oblastiach: 1) poskytovanie technickej a operatívnej pomoci na podporu operácií zameraných na pátranie po ľuďoch v núdzi a ich záchranu na mori počas operácií na monitorovanie hraníc; 2) organizovanie, koordinácia a vedenie návratových operácií a zásahov; 3) podpora operatívnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami v súvislosti s riadením vonkajších hraníc EÚ a zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť počet prekročení hraníc a zabrániť tomu, aby člny a lode nelegálne vyplávali s cieľom dostať sa do EÚ;

27.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala súbor usmernení pre zriadenie a prevádzkovanie centier príjmu a identifikácie (hotspots) na vonkajších hraniciach všetkých členských štátov EÚ. Tieto usmernenia by medzi iným zabezpečili plné dodržiavanie základných práv EÚ a medzinárodných práv a stanovili konkrétny administratívny rámec pre tieto zariadenia. To znamená, že bude potrebné čerpať zo získaných skúseností (vrátane skúseností príslušných miestnych a regionálnych orgánov) pri zriaďovaní a prevádzke centier príjmu a identifikácie v Grécku a Taliansku, ktoré okrem iného poukazujú na potrebu preveriť osobitné zaobchádzanie s utečencami a migrantmi;

Spoločná azylová politika

28.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa spoločný európsky azylový systém prispôsobil súčasným naliehavým potrebám a v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné preskúmať situáciu dublinského systému, ktorý určuje kritériá a mechanizmy rozhodovania o tom, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl; v tomto kontexte vyzýva členské štáty, aby napredovali v realizácii navrhnutej reformy príslušnej legislatívy EÚ, ktorá napriek tomu, že je pravdepodobne nepostačujúca, ide správnym smerom;

29.

poukazuje na to, že v rámci existujúceho systému vzniká nerovnomerné rozdelenie utečencov a migrantov medzi členské štáty, pričom väčší tlak sa vyvíja na členské štáty (najmä Grécko a Taliansko), ktoré geografická poloha predurčuje na prijímanie drvivej väčšiny prichádzajúcich osôb. Súčasná situácia prispieva k sociálnemu napätiu a nespokojnosti v krajinách, ktoré musia reagovať na neprimeraný počet prichádzajúcich utečencov a neregulárnych migrantov, najmä na miestnej úrovni a vyvoláva následné sekundárne migračné pohyby v rámci EÚ. Na účinnejšie riešenie problému je dôležité zohľadniť – za účasti najviac postihnutých miestnych a regionálnych subjektov – dlhodobé možnosti prenesenia zodpovednosti za posúdenie žiadosti o azyl z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ. VR okrem toho vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlili postupy na preskúmanie žiadostí o azyl, bez toho, aby sa ohrozila právna istota;

30.

domnieva sa, že plán rozdeľovať utečencov proporcionálne medzi všetky členské štáty EÚ je konštruktívny, pričom však uznáva, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, systém nie je 100 % efektívny;

31.

zastáva názor, že uplatňovanie princípu solidarity medzi členskými štátmi EÚ je podmienkou pre dobré riadenie veľkého počtu žiadateľov o azyl;

32.

zdôrazňuje, že za mimoriadne dôležitú treba považovať ochranu žien (najmä matiek a tehotných žien) a detí (najmä maloletých bez sprievodu), ktoré sú najzraniteľnejšími skupinami utečencov. Je potrebné, aby v krajinách, v ktorých majú regióny administratívne právomoci v oblasti opatrovníctva pre maloleté osoby bez sprievodu, dostávali tieto regióny finančnú pomoc na riešenie situácie týchto maloletých prisťahovalcov;

Legálna migrácia a integrácia

33.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť bezpečné cesty do EÚ pre legálnych migrantov alebo osoby, ktoré majú nárok na postavenie osoby pod medzinárodnou ochranou podľa medzinárodného práva, ako sú humanitárne víza, rozsiahlejšie zlučovanie rodín alebo súkromné sponzorské programy. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné vytvoriť a rozšíriť existujúce formy spolupráce s tretími krajinami, či už ide o krajiny pôvodu vysídlených ľudí alebo krajiny, cez ktoré títo ľudia cestujú, aby sa do EÚ dostali. Vytvorenie hotspotov na území tretích krajín je dôležitým krokom k tomuto cieľu, a preto by sa mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie príslušných dohôd EÚ s týmito krajinami a zabezpečenie plného dodržiavania noriem práva EÚ a medzinárodných ľudských práv. Zároveň bude potrebné vytvoriť koherentný rámec usmernení a pravidiel v záujme zabezpečiť všetky zásadné prvky pre plynulé fungovanie hotspotov;

34.

považuje za prioritu integrovať štátnych príslušníkov tretích krajín (legálnych migrantov a utečencov) čo najrýchlejšie a v čo najväčšej miere do spoločností členských štátov EÚ. Integrácia by mala prebiehať na viacerých úrovniach a mala by byť ucelená. Musí sa však prihliadať na osobitné miestne danosti v hostiteľských krajinách a zároveň osobitosť a rozmanitosť (národnostnú, jazykovú, náboženskú atď.) štátnych príslušníkov tretích krajín. Tento prístup musí byť preto prispôsobený konkrétnym okolnostiam v každom jednotlivom prípade;

35.

poznamenáva, že úspech integračných politík bude vždy spočívať na princípoch demokracie, rešpektovania ľudských práv, rodovej rovnosti, tolerancie, slobody prejavu a na zásadách právneho štátu, ktoré sú základom európskych hodnôt;

36.

domnieva sa, že zapojenie občianskej spoločnosti a súkromného sektora na miestnej a regionálnej úrovni je nevyhnutnou súčasťou akéhokoľvek procesu zameraného na integráciu migrantov. Nesmie sa pritom zabúdať na skutočnosť, že prístup k dôstojnej práci je nevyhnutnou podmienkou úspešného zavŕšenia akéhokoľvek projektu integrácie. V tejto súvislosti upozorňuje Komisiu na existujúce osvedčené postupy na medzinárodnej úrovni, ktoré za svoj úspech vďačia práve zapojeniu obyvateľstva hostiteľských území od samotného začiatku;

37.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vypracovávaní plánov zameraných na úplnú integráciu migrantov a utečencov. V tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osvedčené postupy a pilotné projekty, ktoré podporili medzinárodné organizácie, ako je UNHCR, a ktoré už začali realizovať európske miestne a regionálne orgány;

Úloha miestnych a regionálnych orgánov a VR

38.

zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú môžu a musia miestne a regionálne orgány zohrávať vo všetkých uvedených oblastiach. Miestne a regionálne orgány riešia všetky otázky týkajúce sa migračných a utečeneckých tokov v teréne, a preto je nevyhnutné, aby mali potrebné finančné zdroje na riešenie týchto výziev; to si vyžaduje rozpočet EÚ, ktorý bude zodpovedať zvýšeným potrebám a bude rozdelený medzi orgány v závislosti od skutočne vykonávaných činností v rámci zodpovednosti EÚ za ochranu vonkajších hraníc Únie a migráciu; Výrazné zapojenie orgánov a úradov na nižšej než celoštátnej úrovni by pomohlo vybudovať systém riadenia schopný koncipovať a realizovať politické opatrenia, ktoré by boli koherentné a koordinované medzi jednotlivými úrovňami. V tejto súvislosti by mali miestne a regionálne orgány prevziať časť správy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu;

39.

napokon zdôrazňuje úlohu VR ako hlavného oficiálneho orgánu zastupujúceho miestne a regionálne orgány na úrovni EÚ a ako orgánu, ktorý môže prostredníctvom organizácií, ako je napríklad Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a Konferencia regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva a EÚ (CORLEAP), účinne podporovať dialóg s krajinami pôvodu a/alebo tranzitu utečencov a migrantov.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) COM(2015) 240 final.

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/7

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora širokopásmového pripojenia v Európe

(2018/C 247/02)

Spravodajca:

Mart Võrklaev (EE/ALDE), starosta obce Rae

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

poukazuje na to, že podľa údajov Svetovej banky (1) rýchly rozvoj digitálnych technológií na celom svete spôsobil rozsiahlu spoločenskú zmenu a internet sa medzičasom stal dôležitou infraštruktúrou, ktorá znižuje náklady na výmenu informácií a prispieva k inovácii, ktorá následne vedie k lepšej prepojenosti medzi ľuďmi, podnikmi a štátom;

víta spoluprácu spoločnej platformy pre širokopásmové pripojenie s Európskou komisiou s cieľom lepšie spolupracovať, regulovať a presadzovať digitálnu prepojenosť v Európe a samozrejme lepšie ju financovať;

uvedomuje si, že štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť dosiahlo 97 % v roku 2015 (s mierou využitia 72 %) a že služby založené na bezdrôtovej technológii majú dokonca ešte vyšší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach;

upozorňuje na to, že podľa 7. správy o súdržnosti je potrebný väčší objem investícií, keďže vo všetkých domácnostiach v EÚ je síce k dispozícii základný prístup k širokopásmovému internetu, no oveľa rýchlejšie širokopásmové siete novej generácie (NGA) sú dostupné iba pre 40 % obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach (v porovnaní s 90 % obyvateľov miest);

poukazuje na to, že pomalý internet a jeho slabá dostupnosť vo vidieckych oblastiach, ako aj špecifické problémy v riedko osídlených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch EÚ by mohli zapríčiniť, že sa nepodarí dosiahnuť ciele EÚ stanovené na obdobie rokov 2020 – 2025. Realizácia týchto cieľov by podľa Európskej komisie mohla priniesť približne 146,5 miliárd EUR za rok a zároveň by sa mohlo vytvoriť 2,4 miliónov nových pracovných miest;

súhlasí s názorom skupiny G20 (2), že zmyslom prekonávania digitálnej priepasti je v konečnom dôsledku to, aby mohli všetci občania inkluzívnym spôsobom a za rovnakých podmienok využívať výhody digitálneho rozvoja, ktoré siahajú od výhod vyplývajúcich z väčšej efektívnosti, intenzívnejšej sociálnej a hospodárskej účasti až po lepšie možnosti byť súčasťou vytvárania nového hospodárstva. Digitálna priepasť ma dva rozmery: možnosť prístupu k dobrému širokopásmovému internetovému pripojeniu, ako aj možnosť a motivácia využívať internetové služby;

poukazuje na to, že z hľadiska rozvoja celej EÚ je potrebné vyriešiť problém takzvaného „posledného úseku“ a že na jeho vyriešenie sú potrebné pružné opatrenia;

upozorňuje na možnú dôležitú úlohu infraštruktúry IKT a širokopásmového pripojenia v spojitosti s budovaním kapacít, pokiaľ ide o zmenu štruktúry podmienenú úbytkom obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, vzhľadom na to, že vyľudňovanie vidieka a marginalizácia vidieckych oblastí sú v celej Európe čoraz väčším problémom;

Problémy s pripojením a možné riešenia

domnieva sa, že bude treba riešiť viaceré dôležité výzvy, ako napr.:

—	obmedzenú možnosť pripojiť pevné a mobilné infraštruktúry v rôznych častiach EÚ na vysokorýchlostnú sieť,

—	riziká nedostatočnej kapacity na zvládnutie rýchlych trhových a technologických zmien, ako je napríklad nástup „internetu vecí“,

—	administratívne prekážky z dôvodu nadmernej regulácie a nedostatočnej koherencie vrátane predpisov o poskytovaní štátnej pomoci;

10.

vyjadruje obavy v súvislosti s dopytom po pripojení v niektorých oblastiach, ktorý poukazuje na význam školských učebných programov a programov elektronického vzdelávania pre dospelých. V prípade širokopásmového pripojenia nejde len o problematiku financovania, ale aj o dopyt po budovaní a používaní infraštruktúry. Všetky verejné zariadenia, školy a vzdelávacie zariadenia musia byť vybavené rýchlym širokopásmový internetovým pripojením;

11.

konštatuje, že v niektorých krajinách a regiónoch môžu byť problémom aj obmedzené technické znalosti a nedostatočné informácie týkajúce sa možností financovania širokopásmovej infraštruktúry, ako aj. tzv. osvedčených postupov;

12.

osobitne víta zriadenie odborných kompetenčných centier pre širokopásmové pripojenie (Broadband Competence Offices), ako aj spoluprácu jednotlivých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie, pokiaľ ide o sledovanie spoločného cieľa, čo by sa malo odraziť aj v budúcom rozpočte EÚ;

13.

domnieva sa, že je potrebné, aby sa kompetenčné centrá zriadili vo všetkých členských štátoch, ktoré majú spoločnú kooperačnú sieť, a aby regióny a miestne orgány kontaktovali tieto centrá predtým, ako začnú hľadať riešenia. Konzultovať a hľadať optimálne riešenia by sa malo vopred na základe vnútroštátnych a regionálnych osobitostí;

14.

víta päťbodový súbor nástrojov pre vidiecke oblasti EÚ, ktorý je prísľubom, že sa dosiahne pokrok, pokiaľ ide o lepšie širokopásmové pokrytie;

15.

pozorne sleduje, ako sa rozvíja potenciál koncepcie inteligentných obcí z vyhlásenia Cork-2.0 s názvom Za lepší život na vidieku. Ide o investície do odvetvia IKT s cieľom zlepšiť kvalitu života a poskytnúť prístup k verejným službám a infraštruktúre, pričom sa musia zároveň zohľadniť územné osobitosti;

16.

v tejto súvislosti víta, že v oblasti prístupu k sieti sa prejavuje zvýšený dôraz na primeranú reguláciu a hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry s cieľom podporiť investície, ako aj dôraz na trhovo orientované riešenia založené na spolupráci a zamerané na podporu ďalšieho budovania infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni, kde to z obchodného hľadiska nie je jednoduché. Je dôležité, aby regulácia prístupu pomáhala predchádzať rozdielom v prípade vysokokapacitných sietí a utužovať územnú súdržnosť;

17.

domnieva sa, že v zmysle hospodárskej súťaže je potrebné, aby sa v prípade trhu s pevnou sieťou, ako aj s 5G oddelili služby a siete podľa príkladu energetického sektoru (oddelenie). Vo viacerých členských štátoch EÚ (Švédsko, Spojené kráľovstvo atď.) napr. došlo k úplnému oddeleniu telekomunikačných služieb od prevádzky siete. VR sa domnieva, že siete optických vlákien by mali patriť tým telekomunikačným spoločnostiam, ktoré sa pri svojej činnosti riadia zásadou rovnoprávneho prístupu všetkých poskytovateľov služieb k sieti. Vďaka tomu by na trhu mohli pôsobiť mnohí poskytovatelia služieb, spotrebitelia by si mohli zvoliť služby s požadovaným pomerom kvality a ceny a okrem toho by sa tým zaručil dlhodobý rozvoj tohto odvetvia;

18.

domnieva sa, že v takomto prípade budú mať všetci rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o rozvoj sietí 5G, pričom by nemala existovať žiadna závislosť od základnej infraštruktúry telekomunikačných spoločností s dominantným postavením na trhu. Preto by EÚ mala podporovať práve budovanie otvorených sietí a členské štáty tiež viesť týmto smerom, aby sa zabezpečila nezávislosť všetkých nových a existujúcich optických sietí od prevádzkovateľa;

19.

zdôrazňuje, že je dôležité vykonať podrobnejší geografický prieskum trhu, pokiaľ ide o existujúcu infraštruktúru a plánované projekty, s cieľom zistiť oblasti digitálneho vylúčenia. Keďže takéto oblasti sa spravidla nachádzajú skôr v riedko osídlených regiónoch so slabou štruktúrou, účinnosť verejnej podpory by sa mohla zvýšiť tým, že sa správne vymedzia tieto oblasti;

20.

vyslovuje sa za to, aby členské štáty prijali také právne predpisy, ktoré umožnia, aby sa pri zavádzaní širokopásmovej siete mohla existujúca infraštruktúra využívať čo najpružnejšie (elektrické siete, stĺpy elektrického vedenia atď.) a aby sa tak pri vytváraní nových širokopásmových štruktúr ušetrili peniaze a čas;

21.

vyzdvihuje skutočnosť, že v súčasnom programovom období bolo na budovanie širokopásmových sietí vyčlenených 14 miliárd EUR z fondov EŠIF;

22.

podporuje budovanie širokopásmového pripojenia prostredníctvom posilnenia politiky súdržnosti, okrem iného s cieľom zabezpečiť, že to umožní vyriešiť najzávažnejšie zlyhania trhu vo vidieckych riedko osídlených oblastiach v EÚ. To však nevylučuje navýšenie prostriedkov v rámci finančných nástrojov (ako napr. úverové financovanie) v spolupráci s Európskou investičnou bankou a inými podpornými bankami;

23.

Podporuje posilnenie úlohy Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a EFSI v rámci financovania finančných nástrojov a mechanizmov kombinovaného financovania (ktoré kombinujú granty s finančnými nástrojmi) s cieľom riešiť menej závažné formy zlyhania trhu, ako je napríklad nedostatok kapitálového financovania menších projektov v rentabilnejších oblastiach. Prostredníctvom týchto doplňujúcich zásahov by sa zabezpečilo kvalitné širokopásmové pripojenie vo všetkých regiónoch v EÚ;

24.

odporúča, aby sa spoločná platforma pre širokopásmové pripojenie využívala ako nástroj spolupráce a aby sa do práce tejto platformy zapojilo aj generálne riaditeľstvo REGIO;

25.

súhlasí s tým, aby sa podporilo využívanie programov EÚ a aby sa vyvíjali nové koncepcie verejno-súkromných partnerstiev v prospech investícií do budovania širokopásmového pripojenia;

26.

opakuje svoju výzvu, aby sa v oblastiach, v ktorých veľkopodniky nemajú záujem investovať a malé podniky majú ťažkosti s plnením požiadaviek, vyvinuli zjednodušené modely, ktoré umožnia malým podnikom ľahšie investovať a ponúknuť riešenia v týchto oblastiach s nízkym pokrytím, resp. aby sa projekty na rozvoj širokopásmového pripojenia uznali za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (3);

27.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že je dôležité zjednodušiť postupy, keďže technika sa vyvíja rýchlejšie ako napreduje budovanie príslušných štruktúr;

28.

zastáva názor, že skutočne účinné plány rozvoja širokopásmových sietí sa môžu vypracovať iba na základe vzájomnej dohody medzi telekomunikačnými spoločnosťami, štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, čím sa zaručí, že budú zohľadnené záujmy všetkých štátov, miest a regiónov. V krajinách, v ktorých sa dosiahla takáto dohoda (Švédsko, Spojené kráľovstvo atď.), je budovanie širokopásmového pripojenia v už pokročilejšej fáze. Ak sa nedosiahne dohoda, hrozí, že širokopásmové pokrytie mimo mestských aglomerácií zostane nedostatočné;

29.

víta vynikajúcu iniciatívu Európskej investičnej banky na zriadenie fondu pre budovanie širokopásmového pripojenia a naliehavo žiada, aby sa začal uplatňovať čo najskôr. Dúfa, že to prispeje k financovaniu mimoriadne malých projektov a odstráneniu nepokrytých miest;

30.

pripomína odporúčania, ktoré VR adresoval skupine na vysokej úrovni pre zjednodušenie na obdobie po roku 2020 a v ktorých bola zdôraznená potreba zosúladiť pravidlá štátnej pomoci a zadávania verejných zákaziek v rámci fondov EŠIF s pravidlami platnými pre centrálne riadené programy. VR potvrdzuje svoju požiadavku, aby sa posúdilo, či by bolo možné po roku 2020 vyňať časť výdavkov resp. všetky výdavky fondov EŠIF z pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci. V tejto súvislosti s potešením konštatuje, že skupina na vysokej úrovni zohľadnila jeho odporúčania, že je potrebné spoločné vymedzenie pojmov, aby sa dali porovnávať a kombinovať fondy (4);

31.

trvá na tom, že usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa, pokiaľ ide o rýchle zavedenie širokopásmových sietí, mali zosúladiť s rôznymi prostriedkami EÚ, ktoré sú k dispozícii na financovanie širokopásmového pripojenia, a vyjadruje obavy v súvislosti s počtom zamietnutých predbežných oznámení, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, že sa spomalí alebo dokonca znemožní využívanie investícií, a teda budovanie širokopásmového pripojenia v týchto oblastiach bude prebiehať pomaly;

32.

víta skutočnosť, – ako to tiež uviedol vo svojich odporúčaniach adresovaných uvedenej skupine pre zjednodušenie – že sa bude posudzovať aj zásada diferencovaného prístupu. Takýto prístup by mal umožniť významné zníženie administratívnej záťaže a lepšie zohľadnenie osobitostí implementačného prostredia v príslušných regiónoch, a tým uľahčiť miestne orientovaný prístup a podporovať cielené investície v oblasti budovania širokopásmového pripojenia;

33.

odporúča čo najrýchlejšie celoplošne zaviesť vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, aby sa vytvorili predpoklady pre gigabitovú spoločnosť, čo najkomplexnejšie využívať možnosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh a prispieť tak k rozvoju všetkých členských štátov v tejto oblasti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa treba sledovať rôzne riešenia, keďže pripojenie každej domácnosti na optickú sieť môže byť finančne a časovo náročné, najmä v riedko zaľudnených oblastiach;

34.

pokiaľ ide o roztrúsené obydlia a neprístupné oblasti, treba okrem káblových spojok zvážiť a posúdiť, aké možnosti ponúka mobilné a satelitné širokopásmové pripojenie a zavedenie verejných sietí Wi-Fi na verejných miestach a vo verejných zariadeniach, napríklad prostredníctvom iniciatívy WIFI4EU. Alternatívnymi riešeniami sa urýchli budovanie sietí a zároveň sa ušetria peniaze, je však nutné postupovať uvážene a systematicky, aby riešenia zodpovedali potrebám a aby sa použité technológie mohli využívať dlhodobo;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa riešili problémy, ktoré sa objavujú v súvislosti s rýchlym budovaním komunikačných sietí 5G, pokiaľ ide o správu rádiových frekvencií, pretože technológia 5G si vyžaduje výkonné siete v celej EÚ. Je veľmi dôležité nájsť spoločný prístup k prideľovaniu licencií (licencie na používanie) na vyššie frekvencie, ktoré sa budú využívať v budúcnosti (napr. rádiové frekvencie), čo bude prípadne znamenať aj väčšiu spoľahlivosť právneho rámca pri spoločnom využívaní spektra a väčšiu pružnosť, aby sa na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni mohli zohľadniť rozdiely v dopyte po zosúladených frekvenčných pásmach;

36.

podporuje základné opatrenia kódexu elektronickej komunikácie, ako napr. zavedenie nových ustanovení na podporu budovania vysokorýchlostných sietí v celej Európe, ktoré môžu dosiahnuť rýchlosti merané v gigabitoch za sekundu, rozšírenie oblasti pôsobnosti legislatívneho rámca tak, aby zahŕňal nové komunikačné nástroje, tzv. služby „over-the-top“, a poskytovanie cenovo dostupného a funkčného pripojenia na internet pre koncových užívateľov;

37.

víta súťaž Európskej komisie „European Broadband Awards“, ktorá prispieva k zvyšovaniu informovanosti o možných riešeniach problémov týkajúcich sa širokopásmového pripojenia a o osvedčených postupoch.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) „World Development Report 2016: Digital dividends“.

(2) „Digital infrastructure: Overcoming the Digital Divide in Emerging Economies“, G20 Insights, April 2017.

(3) COR-2016-02880.

(4) COR-2017-04842-00-00-PAC-TRA (SK).

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/11

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Preskúmanie ESF v polovici trvania v rámci prípravy návrhu na obdobie po roku 2020

(2018/C 247/03)

Spravodajkyňa:

Catiuscia Marini (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Politika súdržnosti

upozorňuje na význam regionálnej politiky súdržnosti ako základnej politiky Európskej únie, keďže je zameraná na dosahovanie cieľov Únie tak, ako sú vytýčené v zmluvách EÚ tým, že vyžaduje účasť a zodpovednosť všetkých úrovní štátnej správy a berie ohľad na územné špecifiká;

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je jednou z najviac monitorovaných a hodnotených európskych politík, čo sa dá ľahko doložiť mnohými vykonanými posúdeniami a zisteniami zo správ o súdržnosti, ktoré pravidelne vypracúva Európska komisia a o ktorých sa diskutuje na mnohých fórach;

upriamuje pozornosť na prenikavú povahu tejto politiky, ktorá má za následok, že je všeobecne známa u občanov, čím prispieva k tomu, aby pozitívne vnímali Európu v historickom období, v ktorom EÚ veľmi potrebuje zlepšiť svoj imidž;

považuje za dôležité, aby bol vytvorený nový, právne záväzný spoločný strategický rámec, ktorý by zahŕňal všetky oblasti politiky EÚ, pričom by sa zachovali existujúce územné nástroje poskytovania pomoci financované z viacerých fondov (miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície); považuje takisto za dôležité rozsiahle nariadenie o spoločných ustanoveniach pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, keďže má zásadný význam na zabezpečenie potrebnej súčinnosti medzi politikami, ktoré sledujú komplementárne ciele;

odkazuje na svoje nedávne stanoviská o budúcnosti politiky súdržnosti (1) (prijaté v máji 2017) a o zjednodušení (2) (prijaté vo februári 2018), v ktorých sa uvádzajú hlavné usmernenia pre ďalšie zlepšenie tejto politiky, najmä pokiaľ ide o výraznejšiu orientáciu na výsledky a väčšie zjednodušenie;

uvedomuje si však, že výsledky a vplyv politiky súdržnosti nie sú dostatočne sprostredkované, čo, keďže nevedú k náležitému doceneniu tejto politiky, občas negatívne ovplyvňuje verejnú mienku o štrukturálnych fondoch;

preto požaduje, aby sa vyvinul mechanizmus dôraznejšej a inkluzívnejšej komunikácie, ktorý by teda dokázal vytvoriť pozitívny a príťažlivý obraz, pokiaľ ide o využívanie fondov.

Úloha Európskeho sociálneho fondu

pripomína, že Európsky sociálny fond (ESF) bol zriadený Rímskou zmluvou (1957) ako prvý nástroj finančnej pomoci EÚ a zostáva naďalej hlavným nástrojom Európskej únie zameraným priamo na občanov, v súvislosti s politikou v oblasti práce, sociálneho začlenenia a vzdelávania, a zohráva významnú úlohu pri reforme verejnej správy a súdnictva. Ako taký podporuje plnú zamestnanosť, prispieva k zlepšeniu produktivity práce a rovnosti príležitostí, podporuje sociálne začlenenie, znižuje rozdiely v mierach zamestnanosti medzi európskymi regiónmi, ako aj v rámci regiónov a medzi rôznymi mestami a vidieckymi oblasťami;

zdôrazňuje pozitívne účinky vykonávania programov financovaných z ESF: odhaduje sa, že v období od roku 2007 do roku 2014 si vďaka podpore ESF 9,4 milióna Európanov našlo prácu a 8,7 milióna získalo odbornú kvalifikáciu (3);

10.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty znížili spolufinancovanie opatrení ESF, často v dôsledku politiky fiškálnej konsolidácie, a preto žiada členské štáty, aby zabezpečili dostatočné štátne spolufinancovanie;

11.

zdôrazňuje však úlohu ESF ako automatického stabilizátora (posilnenú v posledných rokoch predchádzajúceho programového obdobia) pri podpore opatrení európskeho plánu na oživenie hospodárstva počas hospodárskej krízy, čím preukázal náležitú pružnosť v úsilí zachovať verejné investície v regiónoch, ktoré zasiahli asymetrické hospodárske otrasy, a to zvýšením miery spolufinancovania EÚ a moduláciou predbežného financovania, ako aj pri reagovaní na výzvy a zakročil v prospech najzraniteľnejších a najohrozenejších skupín;

12.

požaduje užšiu prepojenosť medzi podielom sociálne vylúčených ľudí a prideľovaním prostriedkov. Zdôrazňuje, že viac územne zameraný a výraznejšie lokálne založený prístup k využívaniu fondov by zvýšil efektívnosť prideľovania prostriedkov i účinnosť pomoci;

13.

tiež trvá na tom, že úloha ESF so zreteľom na celkový podiel verejných investícií v oblasti sociálnej politiky je čím ďalej, tým dôležitejšia, keďže v EÚ sa chýbajúce investície do sociálnej infraštruktúry odhadujú najmenej na 100 – 150 miliárd EUR ročne, čo v období rokov 2018 – 2030 bude predstavovať celkový rozdiel vo výške viac ako 1,5 bilióna EUR. Európsky fond pre strategické investície (EFSI) kompenzuje tento rozdiel len v obmedzenej miere, keďže v súčasnosti iba 4 % schváleného financovania podporuje projekty v oblasti sociálnej infraštruktúry. Zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu a zabrániť duplicite plánovaných investícií do sociálneho kapitálu spolufinancovaných z ESF a investícií do sociálnej oblasti, zručností a ľudského kapitálu v rámci prípadného budúceho fondu InvestEU;

14.

víta opatrenia, ktoré sa zaviedli v období rokov 2014 – 2020 s cieľom posilniť úlohu ESF, tak pre aktívne politiky trhu práce, ako aj pre sociálne začlenenie, ako napríklad zavedenie zaručeného minimálneho podielu pre ESF, konkrétne intervenčné opatrenia pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), zameranie na výsledky a efektívnosť;

15.

vyzdvihuje pozitívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli v rámci súčasného programového obdobia, ako vyplýva zo strategickej správy za rok 2017: opatrenia na uľahčenie prístupu na trh práce sa týkali 4,2 milióna nezamestnaných a 2,1 milióna neaktívnych osôb; 14,6 mld. EUR sa investovalo do vzdelávania a odbornej prípravy, pričom 700 000 ľudí si zlepšilo svoje zručnosti; 634 000 ľuďom so zdravotným postihnutím sa pomohlo získať zamestnanie;

16.

poukazuje na vysokú európsku pridanú hodnotu ESF v predchádzajúcom a súčasnom programovom období, keďže intervenčné opatrenia ESF mali v mnohých členských štátoch a regiónoch hmatateľný a merateľný vplyv na riešenie otázok, ako je vysoká miera nezamestnanosti, demografický pokles a chudoba, ktoré boli označené za európske priority v rámci stratégie Európa 2020;

17.

poukazuje na dôležitú skutočnosť, že podstatná časť zdrojov bola určená pre opatrenia na posilnenie a budovanie kapacít miestnych a územných orgánov verejnej správy s cieľom pomôcť im zaviesť štrukturálne reformy aj v súlade s plánom reforiem každého členského štátu;

18.

vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreniami vo vykonávaní opatrení zameraných na podporu integrácie vidieckych a okrajových oblastí, a požaduje, aby sa viac pozornosti venovalo podpore sociálneho začlenenia v najupadnutejších mestských a vidieckych oblastiach, najmä pokiaľ ide o spoločenskú a ekonomickú integráciu mladých ľudí.

Sociálny rozmer v európskych politikách

19.

považuje Európsky pilier sociálnych práv za dôležitý pre príspevok EÚ k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, boju proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, k pomoci občanom prispôsobiť sa potrebám trhu práce, umožniť im využiť digitálnu revolúciu a k ich ochrane pred prehlbujúcimi sa hrozbami a neistotami v rámci svojich hraníc i mimo nich;

20.

opakovane zdôrazňuje, že v prípade hraničných regiónov je dôležité podporovať skutočnú cezhraničnú mobilitu pracovných síl odstránením prekážok v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia (odstránenie daňových prekážok, umožnenie prenosu dávok v nezamestnanosti a prevodu dôchodkových nárokov). Takisto znovu pripomína, že miestne a regionálne orgány môžu zohrávať dôležitú úlohu aj v oblasti poradenstva pre dochádzajúcich pracovníkov s využitím služieb Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES) alebo existujúcich cezhraničných štruktúr (4);

21.

z tohto dôvodu považuje za mimoriadne dôležitý prínos Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý kladie sociálny rozmer do centra európskej agendy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať stratégie a ciele, ktoré by mali existovať medzi sociálnym pilierom a ESF (5), a vyzýva, aby spomedzi 20 hlavných zásad stanovených v pilieri boli tie, ktoré sú relevantné, zohľadnené v rámci programov podporovaných z ESF;

22.

navrhuje, aby sa zásady sociálneho piliera v rámci programovania ESF uplatňovali s náležitým ohľadom na potrebu zavádzať integrované opatrenia, ktoré by odrážali územné špecifiká a strednodobé tendencie na trhu práce EÚ, tak ako ich sprostredkujú orgány verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj pracovné vyhliadky v Európskej únii;

23.

poukazuje na výraznú integráciu medzi oblasťami sociálneho piliera a politiky súdržnosti vzhľadom na to, že politika súdržnosti prostredníctvom svojho jedinečného modelu viacúrovňového riadenia môže zosúladiť realizáciu projektov „európskeho formátu“ s dodržiavaním „sociálnych zmlúv“ typických pre každý členský štát;

24.

domnieva sa, že je potrebné, aby diskusiu o sociálnom pilieri sprevádzalo prvé hodnotenie procesu a výsledkov vykonávania tematického cieľa 9 (sociálne začlenenie a boj proti chudobe) na európskej úrovni interpretované vo vzťahu k vlastným modelom sociálneho zabezpečenia rôznych členských štátov a krízam/transformáciám, ktorými prechádzajú, keďže by mohlo byť ťažké pochopiť prínos k pilieru, ak by sa takto nepoukázalo na realitu;

25.

varuje pred možnými duplicitami medzi budúcim programom štrukturálnych reforiem a možnými oblasťami podpory štrukturálnych reforiem z európskych štrukturálnych a investičných fondov prostredníctvom tematického zamerania, ktoré sa v súčasnosti zakladá na cieľoch stratégie Európa 2020 a neskôr bude založená na cieľoch jej nástupníckej stratégie. Na tento účel treba vymedziť rozsah štrukturálnych reforiem EÚ oprávnených na podporu na základe spôsobilostí a pridanej hodnoty EÚ, ako aj jasné odlišovanie medzi podporou oprávnenou na základe politiky súdržnosti (článok 175) a podporou oprávnenou na základe administratívnej spolupráce (článok 197).

Odporúčania na obdobie po roku 2020

26.

dúfa, že návrh budúceho viacročného finančného rámca (VFR) sa začne vymedzovať v dostatočnom predstihu, aby sa umožnilo primerané zapojenie občanov a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom vyhnúť sa oneskoreniam pri prijímaní nariadení a usmernení, ktoré spôsobili oneskorený začiatok súčasného programového obdobia;

27.

vychádzajúc zo štúdie VR na tému „Súčasný stav a budúce výzvy Európskeho sociálneho fondu pri podpore sociálnej súdržnosti v európskych mestách a regiónoch“ pripomína, že ESF má v nadchádzajúcich rokoch zohrávať stále dôležitejšiu úlohu, najmä s ohľadom na výzvy, ktoré predstavujú: dlhodobá nezamestnanosť, začlenenie mladých ľudí do trhu práce, starnutie obyvateľstva a marginalizácia vnútorných odľahlých a pohraničných oblastí, vyľudňovanie vidieckych oblastí, demografické zmeny v dôsledku migrácie, integrácia utečencov a migrantov, boj proti sociálnemu vylúčeniu v mestských oblastiach, nedostatok špecifických zručností a prispôsobovanie všeobecného, odborného a vyššieho vzdelávania technologickému vývoju, boj proti sociálnemu vylúčeniu znevýhodnených skupín, podpora vzdelávania, od predškolského veku po starších ľudí, ako aj opatrenia pre dospelých s nízkou úrovňou znalostí a zručností, ako aj prispôsobenie vzdelávacích noriem potrebám trhu práce v EÚ;

28.

trvá na komplementárnosti medzi EGF a ESF ako súčasti európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), keďže EGF je mechanizmom, ktorý poskytuje krátkodobú pomoc, zatiaľ čo dlhodobé opatrenia, ktoré sú podporované z EŠIF môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v rámci EGF;

29.

zdôrazňuje bezprecedentný rozsah prebiehajúcej digitálnej revolúcie a jej účinky, ktoré sa prejavujú a budú v ešte väčšej miere prejavovať v budúcnosti v podobe výrazného „premiešania“ pracovného trhu, pričom poukazuje na výzvy, ktoré tento jav predstavuje pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska schopnosti prispôsobiť sa novým požiadavkám na zručnosti a rozširovať príležitosti vzdelávania pre všetkých občanov na všetkých úrovniach, tak všeobecného, ako aj odborného a vyššieho vzdelávania;

30.

odporúča, aby sa v rámci ESF v budúcnosti vypracoval taký balík základných opatrení, ktorými sa zabezpečí, že mladí ľudia pochádzajúci zo znevýhodnených prostredí budú mať prístup k minimálnej úrovni vzdelania a k dispozícii príslušné prostriedky potrebné na osvojenie si zručností na primeranej úrovni;

31.

považuje za veľmi relevantné zabezpečiť potrebnú flexibilitu na prispôsobenie programovania ESF novým výzvam, ktoré by sa mohli objaviť;

32.

pripomína potrebu podporovať túto digitálnu revolúciu uľahčovaním integrácie medzi investíciami v digitálnej oblasti na jednej strane a opatreniami zameranými na osoby na strane druhej, vrátane tých, ktoré pôsobia v miestnych a regionálnych verejných organizáciách;

33.

domnieva sa, že úspešné zvládnutie výziev, ktoré so sebou prináša potreba prispôsobiť sa technologickému vývoju a globalizácii, si vyžaduje integrované využívanie rôznych európskych nástrojov podpory a pomoci, ktoré treba používať súčinne pri spĺňaní cieľov stanovených v príslušných stratégiách pre inteligentnú špecializáciu;

34.

je presvedčený, že na zvládnutie týchto výziev by mal ESF zostať neoddeliteľnou súčasťou EŠIF a základným prvkom regionálnej politiky súdržnosti, aby sa využili všetky možné synergie z integrácie s opatreniami financovanými v rámci ostatných štrukturálnych fondov, ako aj fondov pre rozvoj vidieka. ESF musí účinne interagovať s inými štrukturálnymi fondmi, predovšetkým s EFRR, v záujme dosiahnutia regionálnej politiky, ktorá by bola integrovaná prostredníctvom spoločných opatrení štrukturálnych fondov;

35.

ďalej je presvedčený, že musí zostať zachovaná možnosť, aby ESF bol fondom so zdieľaným hospodárením, a preto dôrazne odmieta akýkoľvek návrh na transformáciu ESF na model priameho riadenia Európskou komisiou, rovnako ako odmieta akýkoľvek návrh na jeho centralizáciu v rámci výhradnej zodpovednosti členských štátov, pokiaľ to nevyhnutne nevyplýva z inštitucionálneho usporiadania daného členského štátu;

36.

domnieva sa, že dôležitým faktorom úspechu pri implementácii ESF je prístup zdola nahor, ktorý umožňuje, aby sa opatrenia lepšie prispôsobili potrebám príjemcov, a to uplatnením metódy partnerstva medzi európskymi inštitúciami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi aktérmi na daných územiach;

37.

žiada, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni zaviedli konkrétne mechanizmy na koordináciu medzi ESF a ďalšími európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a nástrojmi. Mali by umožniť komplementárnosť na úrovni operácií vrátane možností podpory z rôznych zdrojov financovania v rámci jednej operácie;

38.

súhlasí s návrhom začleniť do ESF iné fondy, ktoré pôsobia v sociálnej oblasti a v rámci politiky zamestnanosti (ESF+ alebo zastrešujúci fond), za predpokladu, že tento krok povedie k dosiahnutia jasných synergií a že sa aj na tieto fondy bude vzťahovať model zdieľaného hospodárenia. Obzvlášť zrejmé by boli synergie s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), ktorý funguje podľa modelu zdieľaného hospodárenia;

39.

poukazuje na to, že ESF bude na regionálnej a miestnej úrovni aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri riešení problematiky predčasného ukončovania školskej dochádzky a prechodu od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu a pri budovaní kapacít vzdelávacieho systému na riešenie týchto problémov;

40.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že regionálnym prispôsobením ESF možno dosiahnuť pokrytie dopytu podnikov po zručnostiach v rôznych regiónoch, a to prostredníctvom primeraných opatrení v oblasti odbornej prípravy a skontaktovaním uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov. ESF má zásadný význam pre opatrenia na rozvoj zručností na regionálnej úrovni s cieľom vytvoriť ponuku kvalifikovanej pracovnej sily. Rovnako je dôležitý pre transformáciu niektorých odvetví, ktoré čelia napríklad závažným problémom v súvislosti s digitalizáciou;

41.

zároveň vyjadruje obavy, že vytvorenie zastrešujúceho ESF by mohlo viesť k celkovému zníženiu zdrojov vyčlenených na zamestnanosť a sociálne začlenenie, ako aj k oslabeniu úlohy územných samospráv pri plánovaní a spravovaní týchto fondov;

42.

súhlasí s nevyhnutnosťou väčšmi zviditeľniť ESF vo VFR a domnieva sa, že je žiaduce, aby boli v rámci hlavy venovanej politike súdržnosti vytvorené jednotlivé časti pre hospodársku, územnú i sociálnu súdržnosť, pričom by vo všeobecnosti uvítal väčšiu transparentnosť štruktúry VFR s cieľom umožniť európskym občanom lepšie rozpoznať priority Európskej únie;

43.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávne oznámenie Európskej komisie na tému „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ (6) neobsahuje informácie o tom, ako by mal budúci VFR riešiť sociálne výzvy pre Európsku úniu a ponecháva len malý priestor pre zainteresované strany, aby formovali návrh Európskej komisie týkajúci sa budúceho VFR, ktorý má byť predložený 2. mája 2018;

44.

opätovne zdôrazňuje, že uskutočňovanie cieľov hospodárskeho rozvoja, ako aj sociálneho začlenenia si vyžaduje komplexný a integrovaný prístup, ktorý možno najlepšie dosiahnuť implementáciou programov, na ktoré prispieva viacero fondov, alebo jeden fond so širokým a flexibilným rozsahom pôsobnosti. Preto uznáva význam nástrojov územného rozvoja financovaných z viacerých fondov, ako sú operačné programy financované z viacerých fondov, integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou a odmieta akýkoľvek pokus zaviesť povinnosť financovať programy len z jedného fondu;

45.

preto vyzýva na ďalšiu harmonizáciu, ako aj zefektívnenie nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa rozdiely, medzery a duplikácie v prevádzkových pravidlách fondov obmedzili na minimum a aby sa pravidlá vymedzili jednoduchým a transparentným spôsobom ponechávajúc dostatočnú pružnosť pre individuálne prispôsobené riešenia, ktoré sa vypracujú na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vrátane rozšírenia nástrojov „platby na základe metodiky hodnotenia výsledkov“, ako aj spoločných akčných plánov a zjednodušeného vykazovania nákladov. V tejto súvislosti vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenia pre používanie zjednodušeného vykazovania nákladov na všetkých úrovniach bez akéhokoľvek obmedzenia či požiadaviek na ich minimálne prahové hodnoty;

46.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohráva Európsky sociálny fond pri riešení usmernení v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pričom by uvítal lepšie prepojenie medzi reformovaným európskym semestrom a politikou súdržnosti. Európsky semester by mal skutočne prejsť ďalšou demokratizáciou na európskej a štátnej úrovni, byť lepšie vymedzený z hľadiska európskej pridanej hodnoty a v súvislosti s právomocami EÚ a mal by sa viac zameriavať na pocit spolupatričnosti, k čomu by mohlo prispieť prijatie kódexu správania stanovujúceho normy pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj zavedenie „štrukturálneho dialógu o stave súdržnosti v Európe“, ktorý by sa začlenil do procesu európskeho semestra;

47.

preto odmieta jednoduché podriadenie politiky súdržnosti európskemu semestru, čo by spochybnilo jej postavenie zakotvené v zmluvách, a namiesto toho by uvítal štruktúrované zapojenie miestnych a regionálnych orgánov ako partnerov v procese európskeho semestra, začlenenie územnej analýzy do celého procesu a podľa možnosti zavedenie špecifických územných odporúčaní;

48.

navrhuje, aby sa v súlade s jeho stanoviskami Ukazovatele územného rozvoja – nad rámec HDP a Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020 preskúmala možnosť využívať okrem HDP aj ukazovatele, ktoré zohľadňujú demografické, sociálne a environmentálne údaje, ako napríklad index regionálneho sociálneho pokroku EÚ (EU-SPI).

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) COR 1814/2016.

(2) COR 4842/2017.

(3) Pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení ex post programov ESF na obdobie rokov 2007 – 2013 [SWD(2016) 452 final].

(4) COR 1319/2014.

(5) COR-03141/2017.

(6) COM(2018) 98 final, uverejnený 14. februára 2018.

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/16

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: strategická hodnota politiky súdržnosti pre európske regióny pri plnení cieľov zmluvy a riešení nových výziev

(2018/C 247/04)

Spravodajca:

Mieczysław Struk (PL/EĽS), maršálek Pomoranského vojvodstva

Referenčný dokument:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

COM(2017) 583 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta uverejnenie 7. správy o súdržnosti ako dôležitý východiskový bod pre diskusiu o novej politike súdržnosti po roku 2020. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 by mala podľa odhadov zaistiť viac ako 7,4 milióna pracovných miest, lepšiu kvalifikáciu pre takmer 9 miliónov osôb a širokopásmový internet približne pre 15 miliónov domácností, ale taktiež podporiť investície v 1,1 milióna MSP a poskytnúť digitálnemu hospodárstvu finančnú injekciu vo výške 16 miliárd EUR. Preto poukazuje na nevyčísliteľné náklady v prípade nedostatočnej súdržnosti, vzhľadom na to, že územná konvergencia je pre Európu a jej občanov, jej hospodárstvo, ako aj pre jej mestá a regióny dôležitejšia než kedykoľvek predtým;

oceňuje, že Európsky parlament pravidelne mapuje náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ, pretože tým dokazuje, že ak sa v niektorých oblastiach neprijmú spoločné opatrenia na úrovni EÚ, výsledkom je omnoho menej efektívne hospodárstvo a obmedzená dostupnosť dôležitých verejných statkov;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament ani Európska komisia doteraz do svojich analytických prác a rozhodovacích procesov nezačlenili otázku nákladov vyplývajúcich z nedostatočnej súdržnosti;

ďakuje bulharskému predsedníctvu Rady Európskej únie za to, že požiadalo VR o vypracovanie stanoviska na tému Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti, ktoré pre VR ponúka vynikajúcu príležitosť zapojiť sa do širších úvah o strategickej úlohe politiky súdržnosti;

pripomína zásadnú skutočnosť, že posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie je jedným z hlavných cieľov, ktoré sa uvádzajú v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. VR preto zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí naďalej plniť svoju úlohu a spájať podporu najzaostalejších a problémových oblastí s ponukou pre všetky regióny, s cieľom zohľadniť ich príslušné regionálne výzvy a podporiť harmonický rozvoj EÚ ako celku, a teda občanom na mieste jasne preukázať pridanú hodnotu financovania zo strany EÚ. V tejto súvislosti poukazuje na konkrétne špecifiká regiónov, ako sa uvádzajú v článku 349 ZFEÚ;

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavnou európskou investičnou politikou zameranou na splnenie uvedených cieľov zmluvy, no taktiež je schopná stimulovať inováciu, pomôcť zvládať dôsledky zmeny klímy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a zmierňovať asymetrické ekonomické otrasy tým, že umožňuje zachovať verejné investície podporujúce rast v regiónoch, pomáha znižovať dlhodobú nezamestnanosť mladých ľudí a podporuje sociálne začlenenie. VR preto opakovane vyjadruje rozhodnú podporu iniciatíve #CohesionAlliance (1);

konštatuje, že politika súdržnosti má v rámci politík EÚ jeden z najlepšie rozvinutých výkonnostných rámcov a je najpresnejšie monitorovanou a najlepšie hodnotenou politikou EÚ, ktorá v poslednom desaťročí dokázala postupne zvyšovať svoju účinnosť;

Hospodárska súdržnosť

víta konštatovanie uvedené v 7. správe o súdržnosti, že hospodárstvo EÚ sa spamätáva z hospodárskej krízy a že regionálne rozdiely sa práve začali opäť zmenšovať. Keďže ale mnohé regióny nedosiahli úroveň HDP na obyvateľa a mieru zamestnanosti spred obdobia krízy a zároveň sú konfrontované so značným objemom neuhradených platieb v oblasti verejných investícií, dosah hospodárskej krízy ešte stále pretrváva;

víta skutočnosť uvádzanú v správe, že v období od roku 2000 do roku 2015 boli menej rozvinuté regióny schopné dobehnúť priemer EÚ, čo platí pre väčšinu regiónov v krajinách EÚ – 13. Vyjadruje však obavy v súvislosti s tým, že situácia sa v mnohých regiónoch, najmä v južnej Európe, nezlepšila, a je dokonca horšia, ako v období pred krízou;

10.

zdôrazňuje, že hospodársky rast bol taktiež oveľa rýchlejší v regiónoch, v ktorých bola výška HDP už oveľa vyššia ako priemer EÚ, a osobitne v mnohých metropolitných oblastiach, ktoré predstavujú hlavnú hybnú silu v oblasti regionálnej konkurencieschopnosti. Na druhej strane možno pozorovať, že regióny s výškou HDP na obyvateľa, ktorá sa blíži k priemeru EÚ, akoby uviazli v pasci stredných príjmov a vykazujú oveľa nižšiu mieru rastu, ako je priemer EÚ;

11.

vyjadruje obavy v súvislosti s veľkými rozdielmi vo výkonnosti v oblasti inovácie, ktorá sa nielenže naďalej sústreďuje v najrozvinutejších regiónoch v severozápadnej časti EÚ, ale má tendenciu sa rozširovať, pričom výkonnosť najrozvinutejších regiónov sa zlepšuje a výkonnosť okrajových, menej rozvinutých a prechodných regiónov naopak zhoršuje. To dokazuje, že je dôležité uplatňovať prístup zdola nahor vychádzajúci z miestnych daností, ako v prípade stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie, ktorých cieľom je podporiť inovačnú kapacitu regiónov;

Sociálna súdržnosť

12.

víta skutočnosť, že situácia v oblasti zamestnanosti sa v EÚ zlepšuje spolu s hospodárskym oživením. Pokiaľ však ide o mieru nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú naďalej výrazné, pričom viaceré regióny v juhoeurópskych členských štátoch majú mieru nezamestnanosti nad 20 %;

13.

so znepokojením konštatuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej naliehavým problémom, pretože stále prekračuje úroveň pred začiatkom krízy a je dvojnásobne vyššia ako celková miera nezamestnanosti. Mimoriadne znepokojivá je situácia v menej rozvinutých a prechodných regiónoch;

14.

upozorňuje na situáciu ľudí, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, ktorá je, napriek určitému pozitívnemu vývoju, naďalej neprijateľne zlá;

15.

zdôrazňuje, že mnohé územia, najmä regióny a vidiecke oblasti v krajinách EÚ – 13, čelia výraznému úbytku obyvateľov, ktorý je spôsobený prírodnými zmenami, ako aj vysťahovalectvom, zatiaľ čo iné regióny zaznamenali celkovo veľký nárast počtu obyvateľov. Veľký počet migrantov a utečencov prichádzajúcich do EÚ od roku 2015 takisto značne ovplyvňuje demografiu a sociálnu súdržnosť niektorých členských štátov, regiónov a miest;

Územná súdržnosť

16.

zdôrazňuje význam environmentálneho rozmeru pre udržateľný rozvoj európskych miest a regiónov a pre zdravie a blahobyt ich obyvateľov. Narastá počet environmentálnych aspektov (najmä zmena klímy a v dôsledku nej rastúca frekvencia a intenzita prírodných katastrof, rozširovanie ľudských sídel, zastavaných oblastí a priemyselnej činnosti, strata biodiverzity, fragmentácia biotopov a iné tlaky na životné prostredie, ako je znečistenie ovzdušia a vody), ktoré môžu mať škodlivé účinky na ekonomiku a spoločnosť v krajinách EÚ. Napriek pokroku dosiahnutému pri znižovaní tlaku na životné prostredie vyjadruje VR obavy v súvislosti s tým, že kľúčové environmentálne ciele zostávajú nesplnené, najmä v strednej a východnej časti EÚ;

17.

víta dôležitý pokrok, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s obmedzením spotreby energie a emisií skleníkových plynov, konštatuje však, že tento pokrok je čiastočne dôsledkom zníženej aktivity v období hospodárskej recesie. To znamená, že treba vyvinúť dodatočné úsilie s cieľom zavŕšiť prechod na čisté zdroje energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na energeticky efektívnejšie hospodárstvo vrátane dopravy s nízkymi emisiami;

18.

upozorňuje na územný rozmer zmeny klímy a na prírodné katastrofy spôsobené touto zmenou, ktoré majú rozdielny vplyv na regióny. VR preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vykonalo hĺbkové hodnotenie zraniteľnosti a aby európske mestá a regióny prijali adaptačné opatrenia a zabezpečili ekologickú infraštruktúru;

19.

zdôrazňuje, že dopravná sieť EÚ, hlavne železničný systém, nie je ani zďaleka optimálna, najmä pokiaľ ide o regióny v krajinách EÚ – 13. VR v tejto súvislosti podčiarkuje, že TEN-T treba dobudovať, najmä základnú sieť spájajúcu hlavné uzly, a prepojiť s vnútroštátnymi a regionálnymi dopravnými systémami, nielen preto, aby sa odstránili prekážky, znížili časy jazdy a oslabili nepriaznivé účinky vyplývajúce z okrajovej polohy niektorých regiónov, ale najmä preto, aby sa zefektívnením jednotného trhu stimuloval hospodársky rozvoj v celej EÚ. Z rovnakého dôvodu VR zdôrazňuje, že digitálna transformácia predstavuje jednu z hlavných výziev, ktorej čelia všetky regióny EÚ, a vyzdvihuje význam zvýšenia objemu investícií do širokopásmovej infraštruktúry a digitálnych zručností;

20.

zdôrazňuje, že takmer jedna tretina občanov EÚ žije a pracuje v pohraničných regiónoch, ktoré dosahujú vo všeobecnosti slabšie hospodárske výsledky než ostatné regióny. Napriek značnému pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných desaťročiach, hranice naďalej bránia pohybu tovaru, služieb, ľudí, kapitálu a nápadov. Odstránenie prekážok na hraniciach by prispelo k výraznému nárastu HDP pohraničných regiónov, no znamenalo by aj značné zníženie nákladov spojených s prechádzaním hraníc;

Výzvy pre mestá a regióny

21.

zdôrazňuje, že demografické zmeny predstavujú pre EÚ jednu z hlavných výziev a majú rozsiahly hospodársky, sociálny a environmentálny dosah. Týkajú sa starnutia obyvateľstva, poklesu počtu mladých ľudí, nižšej miery pôrodnosti a poklesu aktívnej pracovnej sily a úniku mozgov (odlivu talentovaných ľudí). Demografický rast preto do veľkej miery závisí od migrácie, ktorá je v jednotlivých regiónoch EÚ veľmi odlišná. Táto nerovnováha má zásadný spoločensko-hospodársky účinok na oblasti, ktoré sa vyľudňujú a starnú a, najmä v prechodných regiónoch, často zaznamenávajú posun k neobchodovateľným miestnym službám, čím sa obmedzuje ich potenciál, pokiaľ ide o vývoz, rast a inovácie, ako aj na veľké mestské centrá, kde dochádza k prílevu obyvateľstva. VR preto zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala zohrávať dynamickejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie sociálnych výziev, ako je starnutie, choroby vyplývajúce zo spôsobu života a nezamestnanosť, najmä v prípade mladých ľudí, resp. tých mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a tiež integrácia migrantov a utečencov, chudoba a sociálne vylúčenie;

22.

zdôrazňuje, že v celej Európe sa pravdepodobne zvýši frekvencia extrémnych poveternostných javov a ich dosah. Účinky zmeny klímy sú v jednotlivých regiónoch veľmi odlišné, avšak v dôsledku zvýšenej miery vystavenia riziku katastrof, sú aj potenciálne straty vyššie, a to najmä v husto osídlených oblastiach;

23.

zdôrazňuje význam cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v záujme toho, aby sa posilnila územná súdržnosť, podporila solidarita medzi regiónmi EÚ a zaistila značná pridaná hodnota pre ciele EÚ;

24.

zdôrazňuje skutočnosť, že regióny a mestá čelia nebývalým výzvam, počnúc celosvetovou hospodárskou súťažou, cez digitálnu transformáciu a vzostup prelomových technológií, demografické zmeny a migráciu, ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením, až po energetickú bezpečnosť, zmenu klímy a stratu biodiverzity. Všetky tieto výzvy majú výrazný územný vplyv, pričom prínosy a náklady sú v rámci regionálnych ekonomík a spoločenstiev v Európe rozdelené nerovnomerne, čo potvrdzuje aj 7. správa o politike súdržnosti, v ktorej sa poukazuje na vytváranie takzvaných skupín hospodárskeho regionálneho rozvoja. Okrem toho majú tieto výzvy veľký potenciál vzájomne sa vyostrovať a negatívne pretvárať hospodársky, sociálny a územný obraz Európy a môžu vo významnej miere prispieť tomu, že existujúce nerovnosti budú ďalej narastať, čo je v rozpore s cieľom zmluvy posilňovať súdržnosť EÚ;

25.

v tejto súvislosti podčiarkuje, že politika súdržnosti musí naďalej investovať vo všetkých regiónoch EÚ, keďže ich prispôsobenie vyššie uvedeným otrasom si vyžaduje dlhodobé miestne stratégie zohľadňujúce miestne špecifiká, ktoré budú schopné integrovať hospodársky, sociálny a územný rozmer, ako aj využívať synergie v rámci všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov a tiež s ostatnými nástrojmi EÚ. VR sa preto opakovane a dôrazne vyslovuje proti tomu, aby sa sociálny rozmer a Európsky sociálny fond vnímali oddelene od politiky súdržnosti, pretože by to mohlo byť škodlivé. VR zároveň potvrdzuje svoj názor, že ESF by mal zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore územnej sociálnej konvergencie a že je nevyhnutné posilniť úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri plánovaní a spravovaní ESF;

26.

zdôrazňuje, že na základe článku 174 ZFEÚ je nevyhnutné prihliadať na územný vplyv verejných intervencií, a preto pripomína, že pri navrhovaní verejných politík EÚ sú veľmi dôležité posúdenia územného vplyvu, aby boli tieto politiky čo najúčinnejšie;

Úloha politiky súdržnosti

27.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala byť ústredným bodom diskusie o tom, ako môžu všetky časti EÚ prispieť k hospodárskemu rastu a ako môžu občania inkluzívnym spôsobom využívať výhody vyplývajúce z európskej integrácie, ale aj o tom, ako zaistiť, aby mohli všetky časti EÚ využívať možnosti, ktoré prináša globálna transformácia. VR preto opakuje, že sa zasadzuje za to, aby sa po roku 2020 zabezpečila intenzívna a lepšia politika súdržnosti pre všetky regióny, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by politika súdržnosti mala v budúcnosti naďalej zohrávať v EÚ, ako sa uvádza v jeho stanovisku na tému Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020 (2);

28.

pripomína, že zámerom politiky súdržnosti, s podporou regionálnych politík členských štátov, je zabezpečiť rovnaké podmienky, ktoré umožnia, aby sa v celej EÚ mohli v plnej miere využívať výhody jednotného trhu, ktorý je spolu s územnou odolnosťou kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o konkurenčné postavenie EÚ v celosvetovom meradle. VR zároveň zdôrazňuje, že aj keď bol jednotný trh pre EÚ úspešným „konvergenčným strojom“, prínosy nie sú rozdelené rovnomerne a nepreniesli sa automaticky na znevýhodnené regióny vrátane regiónov s osobitnými geografickými výzvami a sociálne skupiny. Preto ešte stále existuje riziko, že sa budú zväčšovať hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi, ktoré sú hnacou silou rastu EÚ, a ostatnými regiónmi;

29.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti má naďalej mimoriadne aktuálne poslanie, keďže umožňuje, aby občania EÚ, najmä z menej rozvinutých oblastí, využívali výhody vyplývajúce z európskej integrácie. Využívaním jej nástrojov môžu slabšie rozvinuté regióny uvoľniť a uplatniť svoj skrytý potenciál a rozvinutejšie regióny sú lepšie pripravené na to, aby mohli reagovať na celosvetové výzvy. Politika súdržnosti je v tejto súvislosti najkonkrétnejším vyjadrením európskej solidarity, keďže ponúka rovnaké príležitosti a lepšiu kvalitu života pre ľudí v celej EÚ. VR preto zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa nemala vnímať ako dar, ale ako nevyhnutný pilier jednotného trhu, ktorý spája rôzne krajiny a regióny s rozdielnymi úrovňami rozvoja;

30.

podčiarkuje, že politika súdržnosti je hlavnou európskou politikou, ktorej cieľom je riešiť územnú nerovnováhu a zmenšovať rozdiely vyplývajúce z odlišných výziev. Táto politika bola úspešná, pretože vo významnej miere prispela k pozitívnym spoločenským a územným zmenám v EÚ vďaka svojmu komplexnému medziodvetvovému prístupu zameranému na podporu inovácie, MSP, nízkouhlíkového hospodárstva, dopravnej infraštruktúry, obnovy miest, transformácie priemyslu, diverzifikácie vidieka, ale aj na podporu vzdelávania a zručností, zamestnanosti, kultúry a sociálnej infraštruktúry, ako aj sociálneho začlenenia, a mnohých ďalších oblastí. VR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa medzi politikou súdržnosti a sektorovými politikami a programami EÚ zabezpečila väčšia súčinnosť a koordinácia;

31.

vyzdvihuje skutočnosť, že vzhľadom na množstvo výziev a ich veľmi konkrétny územný rozmer je v záujme vybudovania silnej a efektívnej Európskej únie viac, ako kedykoľvek v minulosti, potrebná silná a efektívna politika súdržnosti zameraná na všetky regióny EÚ. VR opakovane potvrdzuje, že politika súdržnosti je schopná pružne a lokálne reagovať na súčasné a budúce výzvy, a to najmä na tie, ktoré vyplývajú z vážnych krízových situácií spojených s globalizáciou. Zároveň zdôrazňuje, že nadradený cieľ, ktorým je hospodársky, sociálne a ekologicky silná Európa a väčšia územná súdržnosť, sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa mestské a vidiecke oblasti ako komplementárne funkčné priestory stanú silnejšími a bude im poskytnutá primeraná cielená podpora;

32.

zdôrazňuje, že nástroje politiky súdržnosti by sa v budúcnosti mali zlepšiť v tom zmysle, aby boli jednoduchšie a dokázali lepšie reagovať na nové výzvy, nesmú však byť príliš zložité, keďže je takmer nemožné zabezpečiť hospodársku a sociálnu konvergenciu a zároveň realizovať ekonomické cykly, zabezpečiť fiškálnu disciplínu a zabrániť politickej erózii. V tejto súvislosti pripomína, že podporuje diferencovaný prístup v snahe zjednodušiť a výrazne posilniť systém riadenia a kontrol v rámci politiky súdržnosti;

33.

zdôrazňuje, že treba posilniť úlohu Európskej územnej spolupráce tým, že sa odstránia prekážky na hraniciach a podporí cezhraničná spolupráca zameraná na konkrétne výsledky pre občanov EÚ. V tejto súvislosti žiada, aby budúce programy Európskej územnej spolupráce boli dostatočne pružné a aby zohľadňovali konkrétne potreby rôznych pohraničných regiónov vrátane možnosti financovať takzvané projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty. VR okrem toho považuje za potrebné, aby sa zrušil 150-kilometrový limit uplatňovaný pri námornej spolupráci a taktiež, aby sa uplatňoval proporcionálnejší prístup v súvislosti s poskytovaním štátnej pomoci, auditom a kontrolnými požiadavkami v programoch Európskej územnej spolupráce (3). Výbor taktiež podčiarkuje, že je čoraz potrebnejšie vo väčšej miere využívať makroregionálne stratégie, ktoré by mala podporovať politika súdržnosti spolu s ďalšími politikami EÚ;

34.

žiada Európsky parlament a Európsku komisiu, aby rozvinuli metodiku vyčíslenia „nákladov v dôsledku neexistencie súdržnosti“, aby sa kvantifikovateľne preukázala pridaná hodnota politiky súdržnosti;

Hodnoty politiky súdržnosti

35.

zdôrazňuje, že vykonávanie politiky súdržnosti má mnohé presahujúce účinky, keďže v mnohých regiónoch prispieva ku kvalitnejšiemu riadeniu a lepšej správe inštitúcií. Nie je len jednou z hlavných podmienok hospodárskeho rastu, ale predstavuje tiež pevnú základňu pre blahobyt spoločnosti ako celku a tiež pre dôveru občanov a politickú legitímnosť EÚ. VR konštatuje, že politika súdržnosti by mala naďalej presadzovať novú administratívnu kultúru v regiónoch prostredníctvom posilnenia viacúrovňového riadenia, zásady partnerstva, strednodobého hospodárskeho plánovania, viacročného plánovania a financovania, integrovaných lokálnych prístupov a nástrojov, ale aj transparentných postupov rozhodovania založených na dôkazoch a prostredníctvom ex ante kondicionalít, zamerania na výsledky, tematickej koncentrácie, motivačných mechanizmov, pokrokových systémov riadenia, ako aj opatrení v oblasti komunikácie s cieľom informovať občanov o jej priamych účinkoch;

36.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je najúčinnejšou politikou EÚ, pokiaľ ide o prekonávanie uzavretosti politík. Má potenciál stať sa hlavným nástrojom štrukturálnej transformácie v EÚ, pretože spája rôzne sektorové politiky prostredníctvom integrovaných, miestnych stratégií inteligentnej špecializácie, poskytuje prispôsobené riešenia založené na komparatívnych výhodách, príležitostiach na rozvoj a výzvach na danom území, tak ako ich na mieste vymedzili občania, podnikatelia a správy;

37.

v tejto súvislosti vyzdvihuje, že politika súdržnosti môže byť oveľa účinnejšia, ak sú členské štáty odhodlané realizovať také štrukturálne reformy a ex ante kondicionality, ktoré pomáhajú zlepšovať prostredie pre uplatňovania politiky súdržnosti vrátane posilnenia inštitucionálnych kapacít. VR takisto trvá na tom, že akékoľvek ďalšie prepojenie, a to aj finančné, medzi štrukturálnymi reformami a politikou súdržnosti by si vyžadovalo omnoho aktívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov prostredníctvom kódexu správania pre európsky semester, aby sa dosiahla väčšia účinnosť tohto procesu a získala preň väčšia podpora. Pri každej štrukturálnej reforme je takisto nevyhnutné, aby sa predbežne otestovala jej európska pridaná hodnota a potvrdila jej bezprostredná spojitosť s cieľmi Zmluvy (4);

38.

konštatuje, že politika súdržnosti preukázala, že v záujme uľahčenia štrukturálnej transformácie je mimoriadne dôležité posilniť miestnych a regionálnych aktérov. Z výsledkov výskumov okrem toho vyplýva, že ešte stále zostáva nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o zvyšovanie produktivity celej krajiny prostredníctvom zlepšovania výkonnosti regiónov. VR preto zdôrazňuje, že regióny a miestne orgány musia byť užšie prepojené s inteligentnou a intenzívnou politikou súdržnosti, ktorá bude súčasťou rozsiahlej podpory komplexných a silných rozvojových stratégií. To by malo Európskej únii zaistiť legitímnosť na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa proces európskej integrácie stal pre občanov konkrétnejším;

Náklady a riziká pre Európsku úniu v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: včasné varovanie

39.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť politický rámec, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020, aby sa zachovala tematická koncentrácia politiky súdržnosti po roku 2020 a jej schopnosť reagovať na potreby jednotlivých území;

40.

zdôrazňuje, že devalorizácia alebo fragmentácia politiky súdržnosti, napríklad prostredníctvom jej obmedzenia na niektoré kategórie regiónov alebo oddelením Európskeho sociálneho fondu, by mohli priniesť závažné politické riziká, pričom by sa spochybnila schopnosť EÚ plniť ciele zmluvy, pokiaľ ide o posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, keďže v mnohých regiónoch by sa nedosiahla kritická miera podpory, čo by tiež znamenalo nižšie investície do hlavných európskych cieľov;

41.

v tejto súvislosti sa obáva, že nedostatočná súdržnosti v Európskej únii by v najhoršom prípade mohla viesť:

a)	k nárastu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi a väčšiemu napätiu medzi členskými štátmi;

b)	k rozpadu jednotného trhu a menej účinnej správe hospodárskych záležitostí EÚ;

c)	k neuplatňovaniu Európskeho piliera sociálnych práv;

d)	k vážnym prekážkam pri riešení migračnej výzvy;

e)	k oslabeniu dôvery v politické inštitúcie EÚ a samotnú demokraciu, a tým aj k nárastu populizmu a nacionalizmu, a teda k politickej nestabilite a nakoniec možno dokonca k rozpadu EÚ;

42.

preto sa domnieva, že hlavnou dlhodobou výzvou pre celú Európsku úniu je odstrániť pretrvávajúce hospodárske, sociálne a územné rozdiely v EÚ;

43.

v tejto súvislosti opakovane pripomína, že na politiku súdržnosti sa nemôžu vzťahovať žiadne ex post kondicionality na úrovni EÚ, ktoré by boli mimo pôsobnosti miestnych a regionálnych orgánov alebo v dôsledku ktorých by sa tieto orgány mohli stať rukojemníkmi politík národných vlád.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) www.cohesionalliance.eu

(2) Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 8.

(3) Seminár VR o zjednodušení programov Európskej územnej spolupráce (https://cor.europa.eu/Documents/Migrated/Events/ETC-WORKSHOP-FINAL-REPORT.pdf).

(4) Uznesenie VR o zmene nariadenia o spoločných ustanoveniach pre EŠIF na podporu štrukturálnych reforiem, COR-2017-06173-00-00-RES.

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/22

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozšírenie: Začlenenie miestnych a regionálnych orgánov krajín západného Balkánu do iniciatív EÚ v oblasti makroregionálnej, cezhraničnej a inej nadnárodnej spolupráce

(2018/C 247/05)

Hlavný spravodajca:	Franz SCHAUSBERGER (AT/EĽS), zástupca spolkovej krajiny Salzbursko vo Výbore regiónov
Referenčný document:	COM(2018) 65 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

víta skutočnosť, že bulharské predsedníctvo dáva téme západného Balkánu prioritu a požiadalo VR o príspevok k nej;

víta a podporuje stratégiu nazvanú Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti, ktorú Európska komisia (EK) predložila 6. februára 2018;

rovnako ako EK je presvedčený o tom, že krajiny západného Balkánu sú súčasťou Európy, majú spoločné európske dedičstvo a spoločnú budúcnosť a že dôveryhodná perspektíva ich vstupu do EÚ je kľúčovým činiteľom pre transformáciu v regióne, a tým aj pre bezpečnosť, blahobyt, sociálne istoty, zmierenie a stabilitu;

víta vyhliadky Srbska a Čiernej Hory, že by do roku 2025 mohli vstúpiť do EÚ, Albánska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, že by mohli začať prístupové rokovania, Bosny a Hercegoviny, že by mohla získať postavenie kandidátskej krajiny a Kosova (1), ktoré by vykonávaním dohody o stabilizácii a pridružení mohlo dosiahnuť ďalší pokrok na ceste do Európy;

zároveň plne podporuje jasné konštatovanie EK, že tieto vyhliadky sa môžu naplniť iba vtedy, keď štáty západného Balkánu budú spĺňať všetky potrebné kritériá a podmienky, hlavne tie, ktoré sa týkajú posilnenia demokracie, a uskutočnia potrebné reformy, predovšetkým v oblasti právneho štátu, rešpektovania základných práv, konkurencieschopnosti, regionálnej spolupráce a zmierenia, a že tu nesmú existovať žiadne politické výnimky a tieto podmienky sa počas procesu nesmú meniť;

víta zámer EK značne posilniť jej podporu transformácie v krajinách západného Balkánu, napríklad postupným navyšovaním nástroja predvstupovej pomoci (IPA) do roku 2020 podľa konkrétneho akčného plánu so šiestimi hlavnými iniciatívami;

zastáva názor, že stratégia rozšírenia EÚ pre krajiny západného Balkánu musí byť súčasťou rozsiahlejšej stratégie posilnenia Únie do roku 2025, pretože EÚ sa pred svojím rozšírením musí stať silnejšou a stabilnejšou a o prínosoch tohto jej rozšírenia musí byť presvedčených 27 členských štátov, ako aj ich obyvateľstvo;

víta obnovený slávnostný záväzok, ktorý krajiny západného Balkánu prijali na samite v Terste v roku 2017, vzájomne sa podporovať na ceste k Európe a riešiť svoje politické rozdiely v rámci svojich demokratických inštitúcií, a zároveň zintenzívniť vzájomný politický dialóg, keďže budovanie dobrých susedských vzťahov je kľúčovým prvkom na ceste k Európskej únii;

poukazuje na množstvo svojich stanovísk, v ktorých sa opakovane výslovne zdôrazňuje, že do európskej integrácie musia byť aktívne zapojení regionálni a miestni zástupcovia a v procese rozširovania sa čo najskôr musia zohľadniť normy EÚ a osvedčené regionálne a miestne postupy. Iba tak budú môcť nižšie než celoštátne úrovne včas získať primerané poznatky, ktoré sú potrebné na plnenie budúcich úloh a zodpovedností vyplývajúcich z acquis EÚ;

10.

víta program v oblasti prepojenosti, ktorý EÚ prijala, a ostatné regionálne iniciatívy, napr. berlínsky proces, a dôrazne žiada, aby sa do nich začlenili miestne a regionálne samosprávy krajín zapojené do procesu rozširovania a aby sa pri ich realizácii využili skúsenosti nových členských štátov EÚ predovšetkým v oblasti dopravy, energetiky, digitálneho rozvoja, vzdelávania a mládeže;

11.

žiada zavedenie osobitných ustanovení a neodvolateľných záväzkov s cieľom zabezpečiť, aby nové členské štáty nemohli blokovať pristúpenie iných kandidátskych krajín západného Balkánu;

Význam nižších než celoštátnych úrovní v procese rozširovania

12.

s obavami konštatuje, že verejná správa na všetkých úrovniach v štáte, hlavne komunálna samospráva, je vo väčšine balkánskych krajín ešte stále slabá, má obmedzené administratívne kapacity, je vo veľkej miere spolitizovaná a skorumpovaná, nedostatočne transparentná a zle finančne vybavená;

13.

poukazuje na to, že sa musí posilniť fungovanie demokratických inštitúcií na štátnej, miestnej a regionálnej úrovni, vrátane solídnych postupov pri voľbách, riadneho fungovania regionálnych a obecných zastupiteľstiev a konštruktívneho a trvalého dialógu s občianskou spoločnosťou;

14.

žiada všetky krajiny západného Balkánu, aby vypracovali a uskutočnili programy na zreformovanie správy a zvýšenie jej kvality a zodpovednosti, predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť verejných financií, stratégie elektronickej verejnej správy, zlepšenie služieb občanom, ako aj o nové zákony o všeobecných správnych konaniach, vyvážené a spravodlivé platové podmienky vo verejných službách a pre zamestnancov regionálnych a obecných úradov, a takisto o transparentné postupy prijímania do zamestnania a prepúšťania z neho;

15.

konštatuje, že prijatím nových zákonov o reforme miestnej správy sa vo väčšine krajín západného Balkánu dosiahol významný pokrok, domnieva sa však, že je ešte nutné vynaložiť značné úsilie a vyčleniť potrebné finančné prostriedky s cieľom zvýšiť administratívne kapacity miestnych a regionálnych samospráv tak, aby mohli svoje rozšírené kompetencie aj uplatňovať v rámci príprav na pristúpenie aj po ňom v prospech svojho obyvateľstva;

16.

vyzdvihuje ako kladný príklad vyzdvihuje zákon o verejnej službe na úrovni Vojvodinského autonómneho kraja a na miestnej úrovni, ktorý bol prijatý v Srbsku, avšak poukazuje aj na to, že v súlade s ústavou sa musí ešte prijať zákon o zdrojoch Vojvodinského autonómneho kraja;

17.

kladne hodnotí skutočnosť, že vo viacerých krajinách západného Balkánu, hlavne v Albánsku, sa rozhodlo o obecných územných reformách s prenosom nových právomocí na obce, a tieto reformy sa aj zrealizovali, ale upozorňuje na to, že finančná a administratívna konsolidácia novovytvorených obcí prebieha len pomaly;

18.

považuje za veľmi pozitívne, že v stratégii rozšírenia EÚ pre západný Balkán sa výslovne žiada primeraná rovnováha medzi ústrednou vládou a regionálnymi a miestnymi správami v zmysle viacúrovňového riadenia, pretože v strategickom a operatívnom plánovaní rozšírenia EÚ v krajinách západného Balkánu vo veľkej miere chýba regionálny a miestny rozmer správy;

19.

je presvedčený, že na včasné dosiahnutie ďalšej integrácie krajín západného Balkánu do EÚ je nevyhnutný prístup zdola nahor;

20.

s uspokojením konštatuje, že predovšetkým na miestnej úrovni sa v štátoch západného Balkánu zintenzívnila cezhraničná spolupráca, a to pri výmene skúseností, odovzdávaní know-how a príkladov osvedčených postupov, zavádzaní nových postupov a využívaní nových prístupov. Pritom treba vyzdvihnúť predovšetkým aktivity a iniciatívy komunálnych a regionálnych združení a organizácií, napríklad euroregiónu Jadranského a Iónskeho mora a regionálnej Siete združení miestnych samospráv krajín juhovýchodnej Európy (NALAS), ktoré by európska úroveň mala viac zapájať a podporovať;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neexistuje žiadna široká a stabilná platforma pre komunálnu spoluprácu a že inštitúcie EÚ nie sú zapojené vo väčšom rozsahu, aby podporili zavádzanie noriem EÚ a presadzovanie aquis EÚ na miestnej úrovni, ako aj nad tým, že existujúce uvítaniahodné iniciatívy v oblasti spolupráce, ako sú Regionálna rada pre spoluprácu (RRS), Regionálna škola verejnej správy (ReSPA) (2) a berlínsky proces, sa zameriavajú predovšetkým na úroveň národných vlád a nezohľadňujú regionálnu a miestnu úroveň;

Decentralizácia a demokracia

22.

ľutuje, že v uplynulých desiatich štátoch bol vývoj v krajinách západného Balkánu poznačený blokovaním reforiem, netrpezlivosťou a rastúcou nedôverou, pokiaľ ide o členstvo v EÚ, a prejavili sa aj náznaky zvyšujúcej sa nestability, rastúcej korupcie, nacionalizmu a extrémnej politizácie štátnych inštitúcií a verejnej správy, čo sčasti viedlo k prikloneniu sa k autokratickejším formám vlády a centralizmu;

23.

v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou poukazuje na to, že dobrá koordinácia medzi všetkými vládnymi a správnymi úrovňami má veľký význam pre funkčnosť krajiny, účinné uplatňovanie reformných programov, mobilitu, ako aj vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru, a preto víta, že sa medzičasom všetky úrovne dohodli na vyplnení rozsiahleho dotazníka EK;

24.

konštatuje, že volebné zákony, ktorými sa riadi priebeh miestnych a regionálnych volieb na západnom Balkáne do veľkej miery zodpovedajú európskym normám a že voľby na miestnej úrovni prebiehajú prevažne pokojne a usporiadane, napriek tomu však existujú značné nedostatky vyplývajúce z nedostatočnej nestrannosti volebných orgánov a ich politizácie, ako aj nedostatky v súvislosti s transparentnosťou financovania predvolebnej kampane, s registračným procesom a riešením konfliktov, ku ktorým dochádza počas volieb;

25.

je presvedčený, že decentralizácia ako pilier procesu demokratických reforiem má rozhodujúci význam pre sociálnu súdržnosť, stabilitu a mier a zmierenie na západnom Balkáne a tým aj pre budúcnosť Európy;

26.

je si vedomý toho, že pri bezpodmienečne nutnom posilňovaní správne pochopenej decentralizácie je potrebné dbať na to, aby sa nevyostrovali etnické konflikty a napätie;

27.

je presvedčený, že odpolitizovanie verejných služieb je základným predpokladom pre posilnenie dôvery medzi verejnou službou a občanmi na regionálnej a miestnej úrovni;

Právny štát, základné práva a boj proti korupcii na regionálnej a miestnej úrovni na západnom Balkáne

28.

ľutuje, že aj po mnohých rokoch angažovanosti EÚ v krajinách západného Balkánu majú národné vlády, ako aj regionálne a miestne samosprávy ešte stále úzke väzby na organizovaný zločin a korupciu a súkromné a verejné záujmy sú vzájomne silne prepojené;

29.

zasadzuje sa preto za to, aby boli výrazne posilnené špecializované prokuratúry na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj justičné orgány, a to s cieľom zabrániť nezákonnému nadobúdaniu majetku, dosiahnuť odobratie verejných funkcií, zaviesť prísnejšie predpisy týkajúce sa verejných činiteľov a zriadiť prístupný informačný mechanizmus a mechanizmus vybavovania sťažností pre občanov;

30.

zdôrazňuje preto, že je potrebné nielen podstatne zvýšiť a zaručiť nezávislosť, kvalitu a efektívnosť súdnictva na celoštátnej úrovni, ale je nevyhnutná aj úplná transparentnosť v regionálnej a miestnej samospráve, najmä pokiaľ ide o verejné obstarávanie. Víta pozitívne príklady, ako napríklad zriadenie úradu pre boj proti korupcii a vytvorenie s tým súvisiaceho akčného plánu v takmer všetkých obciach Čiernej Hory, či pokračujúce úsilie v Albánsku;

31.

očakáva od príslušných krajín, že zvýšia svoje úsilie v oblasti budovania právneho štátu a súdnictva, zaručovania základných práv, slobody a bezpečnosti, ako aj pri zakotvovaní ochrany menšín, predovšetkým rómskej komunity, v prípade ktorej by sa sociálne začleňovanie malo podporovať intenzívnejšie, ako aj komunity LGBTI, a rovnosti postavenia mužov a žien vrátane riešenia otázky domáceho násilia. Víta v tejto súvislosti, že Srbsko ako prvá krajina v prístupovom procese zaviedlo ukazovateľ EÚ týkajúci sa rovnosti žien a mužov;

32.

vkladá veľké nádeje do bulharského predsedníctva Rady EÚ a dúfa, že sa mu podarí priviesť všetky politické sily v Bosne a Hercegovine k tomu, aby rýchlo dospeli k spoločnému riešeniu, pokiaľ ide o reformu volebného práva v súlade s ústavou ešte pred voľbami v októbri 2018. Pri tom treba zohľadniť ustanovenia, ktoré vyplývajú z toho, že tri etniká Bosny a Hercegoviny sú štátotvornými a rovnocennými národmi. Znamená to, že musia byť zohľadnené rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Sejdić-Finci, Zornić a Pilav, aby aj Židia, Rómovia a zástupcovia ďalších národnostných menšín mohli kandidovať v prezidentských voľbách a voľbách do hornej komory federálneho parlamentu, a aby sa mohli komunálne voľby po viac ako siedmich rokoch uskutočniť opäť aj v Mostare;

33.

zdôrazňuje význam slobody prejavu a slobody tlače v demokratickej politickej kultúre, aby sa zaručil pluralizmus demokratickej spoločnosti. V tejto súvislosti ide tiež o problematické ovplyvňovanie žurnalistov a ich spravodajstva prostredníctvom netransparentných vlastníckych pomerov v médiách;

34.

poukazuje na to, že predpokladom európskej politickej kultúry je vzorné správanie politických rozhodujúcich činiteľov na všetkých úrovniach politiky, teda napríklad vyhýbanie sa konfrontáciám a provokáciám, radikálnym a nacionalistickým vyhláseniam a činom, vnímanie potrieb skupín obyvateľstva, ktoré si vyžadujú ochranu alebo sú znevýhodnené, zohľadnenie situácie etnických, jazykových alebo náboženských menšín, či absolútne rešpektovanie všetkých osôb bez ohľadu na farbu ich pokožky, sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu;

35.

vyzýva zodpovedných politických činiteľov, aby sa vyhýbali akýmkoľvek krokom, ktoré môžu podnietiť napätie medzi etnikami a odsúdili takéto konanie, a aby aktívne vystupovali proti nacionalistickým rečiam a velebeniu vojnových zločinov, bojovali proti rasizmu, xenofóbii, extrémizmu, radikalizácii a terorizmu a zamerali sa na prevenciu medzi mladými ľuďmi;

Cezhraničná regionálna a miestna spolupráca

36.

považuje regionálnu spoluprácu a dobré susedské vzťahy medzi krajinami západného Balkánu za nevyhnutný predpoklad európskeho pokroku a novú hospodársku príležitosť;

37.

podporuje všetky iniciatívy na posilnenie vzájomných vzťahov krajín západného Balkánu a cezhraničnej spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj na posilnenie partnerských programov a programov TAIEX a ponúka svoju podporu, pokiaľ ide o možné zapojenie prístupových krajín západného Balkánu do koncepcie EZÚS;

38.

konštatuje, že cezhraničné bilaterálne spory musia zodpovední činitelia príslušných štátov bezodkladne vyriešiť, alebo sa tieto spory musia bezpodmienečne podriadiť záväznému a konečnému medzinárodnému súdnemu rozhodnutiu, resp. zmierovaciemu konaniu. V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie napríklad nad pokračujúcim sporom medzi Slovinskom a Chorvátskom, ktorý sa týka stanovenia priebehu hranice a prístupu do medzinárodných vôd Piranského zálivu a ktorý sa pristúpením Chorvátska stal interným problémom EÚ, a víta skutočnosť, že Čierna Hora podpísala dohody o vymedzení hraníc s Bosnou a Hercegovinou a s Kosovom;

39.

víta nedávne pristúpenie Srbskej republiky k madridskému rámcovému dohovoru a očakáva, že aj bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Kosovo pristúpia k tomuto dohovoru, ktorý ponúka konkrétne riešenia na prekonanie hlavných prekážok cezhraničnej územnej spolupráce;

40.

je presvedčený, že bez účinnej a rozsiahlej normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou prostredníctvom dialógu, ktorý EÚ podporuje, nie je možné dosiahnuť v regióne trvalú stabilitu, a preto je urýchlene potrebná komplexná, právne záväzná normalizačná dohoda. Víta normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom a pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou;

41.

s uspokojením konštatuje, že situácia na severe Kosova zostala do veľkej miery pokojná, komunikácia medzi obcami na severe a centrálnymi inštitúciami sa zlepšila a ojedinelé provokácie či odsúdeniahodné násilné činy neovplyvnili trvalým spôsobom rozbehnutý dialóg medzi Belehradom a Prištinou;

42.

považuje regionálny hospodársky priestor, ktorý bol dohodnutý na summite krajín západného Balkánu v Terste v júli 2017, za dôležitý krok k podpore hospodárskej integrácie medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a na zvýšenie atraktivity regionálneho trhu a dúfa, že dohodnutý akčný plán sa čoskoro začne uplatňovať;

43.

považuje za mimoriadne dôležité, aby sa zintenzívnila cezhraničná strategická a operatívna spolupráca s krajinami západného Balkánu a medzi nimi v oblasti migrácie a riadenia hraníc, a to prostredníctvom zaručenia prístupu k medzinárodnej ochrane, výmeny podstatných údajov, zlepšenia hraničných kontrol a pod., a nabáda miestne samosprávy, aby podporovali boj proti prevádzačskej trestnej činnosti a obchodovaniu s ľuďmi;

44.

víta s potešením skutočnosť, že v rokovaniach medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko v dlhé roky trvajúcom spore o názov krajiny sa v poslednom období ukazujú náznaky pokroku a dúfa, že by sa bulharskému predsedníctvu mohlo podariť prispieť, spoločne s paralelne prebiehajúcimi rokovaniami pod záštitou OSN, k výraznému zmierneniu tohto konfliktu a k dosiahnutiu riešenia;

Hospodárska situácia a makroregionálne stratégie na západnom Balkáne

45.

s poľutovaním konštatuje, že momentálne nemožno žiadnu z krajín západného Balkánu považovať za fungujúce trhové hospodárstvo a žiadna z nich ani nie je schopná zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily Únie, a to najmä v dôsledku vládnuce politického vplyvu a nedostatočne rozvinutého súkromného sektora, čo mimoriadne negatívne vplýva na trh práce a predovšetkým nedostatočné pracovné príležitosti pre mladých ľudí;

46.

poukazuje na to, že vo väčšine obcí v prístupových krajinách prevláda názor, že projekty a programy EÚ sú vzhľadom na podmienky miestnej samosprávy príliš komplikované, čo znamená, že úsilie Komisie zjednodušiť prístup k projektom a programom je narúšané čoraz dômyselnejším a komplexnejším kontrolným mechanizmom;

47.

podporuje rozšírenie existujúcej siete TEN-T vrátane dokončenia koridoru a rozšírenia smerom na juhovýchod Európy, čím by sa mohol vyriešiť existujúci problém chýbajúcich dopravných spojení s krajinami západného Balkánu a mohlo zlepšiť prepojenie východu a západu prostredníctvom cestnej, námornej, leteckej a železničnej siete, čo je predpokladom pre rozvoj celého regiónu;

48.

preto nabáda, aby boli zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv resp. komunálnych zväzov zapojení do procesu rokovaní o IPA, programovania, monitorovania a hodnotenia;

49.

víta skutočnosť, že EÚ zamýšľa na realizáciu predloženej stratégie do roku 2020 postupne zvýšiť prostriedky IPA a pritom sa ešte viac zameria na potreby krajín;

50.

uvádza ako pozitívny príklad „Innovation Fund“ financovaný zo zdrojov IPA, ktorého hlavným cieľom je pilotné financovania inovačných projektov a posilnenie výskumu a vývoja v súkromných podnikoch a ktorý napríklad prostredníctvom projektu „Innovation Serbia Project“ podporuje zakladanie inovatívnych startupov a osamostatnených firiem, ako aj trhovo orientovaných, novátorských technológií a služieb a tým veľkou mierou prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti srbského súkromného hospodárstva;

51.

poukazuje na rumunsko-srbskú iniciatívu proti rakovine v rámci „Interreg-IPA Cross-border Cooperation Programme“ na zlepšenie diagnostiky a liečby zhubných nádorov ako na pozitívny príklad úspešnej regionálnej cezhraničnej spolupráce;

52.

poukazuje na veľké hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi krajín západného Balkánu, víta program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP na rozvoj solídneho súkromného sektora a plánované vytvorenie prenosu technológií a startupov;

53.

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie a ďalšie nástroje EÚ pre cezhraničnú spoluprácu ako EZÚS a programy Interreg sú dôležité základné kamene budúcej EÚ;

54.

víta skutočnosť, že bulharské predsedníctvo Rady EÚ si ako druhé ťažisko stanovilo digitálne hospodárstvo a podporuje všetky snahy prepojiť infraštruktúru medzi krajinami západného Balkánu a EÚ v oblastiach dopravy, energetiky a digitálnych služieb;

55.

očakáva od všetkých krajín západného Balkánu, že sa konštruktívne zapoja do iniciatív regionálnej spolupráce, ako sú berlínsky proces, stratégia pre podunajskú oblasť, iniciatíva pre oblasť Jadranu a Iónskeho mora, proces spolupráce v juhovýchodnej Európe, regionálna rada pre spoluprácu a Stredoeurópsky dohovor o voľnom obchode, a zdôrazňuje, že Úrad regionálnej spolupráce pre mládež západného Balkánu zohráva dôležitú úlohu pre zmierenie v regióne;

56.

domnieva sa, že stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) môže byť veľkou príležitosťou pre celý región, poukazuje však aj na pretrvávajúce problémy, ako napríklad nedostatok zdrojov, správu vecí verejných, ako aj výzvy, ktoré priniesla migračná kríza;

57.

zasadzuje sa za makroregionálne stratégie ako nástroje na európsku integráciu na základe stability, zmierenia a dobrých susedských vzťahov medzi členskými štátmi EÚ, kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami a domnieva sa, že makroregionálne stratégie EÚ by mali zahŕňať západný Balkán ako celok. Kosovo a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko sa nezapájajú do makroregionálnej stratégie pre podunajskú oblasť, ani do makroregionálnej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora. Výbor preto odporúča, aby sa do uvedených makroregionálnych stratégií zapojili aj tie krajiny západného Balkánu, ktoré tak zatiaľ nerobia, ale sú s nimi prepojené z geografického a hospodárskeho hľadiska, aby tak bol celý západný Balkán začlenený do oblasti, ktorú pokrývajú makroregionálne stratégie a mohol využívať možnosti financovania v rámci projektov realizovaných prostredníctvom týchto stratégií.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Toto označenie nemá vplyv na stanovisko o postavení Kosova a je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora o vyhlásení nezávislosti Kosova.

(2) ReSPA je medzinárodná organizácia, ktorej úlohou je posilňovať regionálnu spoluprácu v oblasti verejnej správy na západnom Balkáne (https://www.respaweb.eu).

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/28

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík opatrení v oblasti obchodu

(2018/C 247/06)

Spravodajkyňa:

Micaela Fanelli (IT/SES), starostka obce Riccia, provincia Campobasso

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

COM(2017) 487 final

Oznámenie o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017

COM(2017) 490 final

Správa o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých – Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu

COM(2017) 491 final

Oznámenie – Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie

COM(2017) 492 final

Oznámenie Vítame priame zahraničné investície, no chránime si základné záujmy

COM(2017) 494 final

Odporúčania na rozhodnutia Rady

COM(2017) 469 final, COM(2017) 472 final a COM(2017) 493 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Európskej únie

COM(2017) 487 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)

Je vhodné ustanoviť základné prvky procesného rámca na preverovanie priamej zahraničnej investície členskými štátmi, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom umožnilo porozumieť tomu, ako by sa takéto investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania týchto investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň stanovenie lehôt na preverovanie a možnosť, aby si zahraniční investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

(13)

Je vhodné ustanoviť základné prvky procesného rámca na preverovanie priamej zahraničnej investície členskými štátmi, aby sa investorom, Komisii a iným členským štátom , ako aj miestnym a regionálnym samosprávam a zainteresovaným sociálnym partnerom umožnilo porozumieť tomu, ako by sa takéto investície mali preverovať, a zabezpečiť transparentnosť preverovania týchto investícií a nediskriminačný prístup k jednotlivým tretím krajinám. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň stanovenie lehôt na preverovanie a možnosť, aby si zahraniční investori uplatňovali nárok na súdnu nápravu rozhodnutí o preverení.

Zdôvodnenie

Rozhodnutia prijaté členskými štátmi budú mať významný vplyv na regionálne samosprávy, v ktorých sa priama zahraničná investícia (PZI) plánuje alebo sa zrealizovala, a ktoré by preto mali byť zapojené do takýchto rozhodnutí.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 18

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(18)

Na tieto účely je taktiež dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch určitú minimálnu úroveň informácií a spolupráce, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, by mali na žiadosť členských štátov alebo Komisie sprístupniť tieto informácie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách poskytnutých tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

(18)

Na tieto účely je taktiež dôležité zabezpečiť vo všetkých členských štátoch určitú minimálnu úroveň informácií a spolupráce, pokiaľ ide o priame zahraničné investície patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, by mali po konzultácii so zainteresovanými miestnymi a regionálnymi samosprávami na žiadosť členských štátov alebo Komisie sprístupniť tieto informácie. Súčasťou príslušných informácií sú aspekty ako vlastnícka štruktúra zahraničného investora a financovanie plánovanej alebo zrealizovanej investície vrátane informácií o subvenciách poskytnutých tretími krajinami, ak sú k dispozícii.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 3

Článok 3 ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 3	Článok 3
Preverovanie priamych zahraničných investícií	Preverovanie priamych zahraničných investícií
2. Komisia môže z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie.	2. Komisia môže z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku preverovať priame zahraničné investície, ktoré môžu mať vplyv na existujúce alebo zodpovedne plánované projekty alebo programy v záujme Únie.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 6 ods. 1 a ods. 2

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 6	Článok 6
Rámec pre preverovanie členskými štátmi	Rámec pre preverovanie členskými štátmi
1. Mechanizmy preverovania členských štátov musia byť transparentné a nesmú diskriminovať jednotlivé tretie krajiny. Členské štáty stanovia predovšetkým okolnosti vedúce k preverovaniu, dôvody na preverovanie a uplatniteľné podrobné procesné pravidlá.	1. Mechanizmy preverovania členských štátov musia byť transparentné a nesmú diskriminovať jednotlivé tretie krajiny. Členské štáty stanovia predovšetkým okolnosti vedúce k preverovaniu, dôvody na preverovanie a uplatniteľné podrobné procesné pravidlá. Okrem toho členské štáty podľa uvedeného postupu a pokiaľ je to možné, informujú miestne a regionálne samosprávy, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a konzultujú s nimi.
2. Členské štáty stanovia lehoty na vydávanie rozhodnutí o preverení. Takéto lehoty im umožnia zohľadniť pripomienky členských štátov uvedené v článku 8 a stanovisko Komisie uvedené v článkoch 8 a 9.	2. Členské štáty stanovia lehoty na vydávanie rozhodnutí o preverení. Takéto lehoty im umožnia zohľadniť pripomienky miestnych a regionálnych samospráv, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a členských štátov uvedené v článku 8 a stanovisko Komisie uvedené v článkoch 8 a 9.
[…]	[…]

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 5

Článok 8 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 8	Článok 8
Mechanizmus spolupráce	Mechanizmus spolupráce
1. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých priamych zahraničných investíciách, ktoré sa preverujú v rámci ich mechanizmov preverovania, a to do piatich pracovných dní od začiatku preverovania. Preverujúce členské štáty sa v rámci týchto informácií, ak je to vhodné, snažia uviesť, či sa domnievajú, že preverovaná priama zahraničná investícia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.	1. Členské štáty konzultujú s miestnymi a regionálnymi samosprávami, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, a informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých priamych zahraničných investíciách, ktoré sa preverujú v rámci ich mechanizmov preverovania, a to do piatich pracovných dní od začiatku preverovania. Preverujúce členské štáty sa v rámci týchto informácií, ak je to vhodné, snažia uviesť, či sa domnievajú, že preverovaná priama zahraničná investícia pravdepodobne patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy boli konzultované v rámci preverovania konkrétnej PZI.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 8 ods. 6

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 8	Článok 8
Mechanizmus spolupráce	Mechanizmus spolupráce
6. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, náležite zohľadnia pripomienky ostatných členských štátov uvedené v odseku 2 a stanovisko Komisie uvedené v odseku 3.	6. Členské štáty, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, náležite zohľadnia pripomienky miestnych a regionálnych samospráv, v ktorých sa priama zahraničná investícia plánuje alebo sa zrealizovala, uvedených v odseku 1 a ostatných členských štátov uvedené v odseku 2 a stanovisko Komisie uvedené v odseku 3.

Zdôvodnenie

Je dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy boli konzultované v rámci preverovania konkrétnej PZI.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 12

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 12	Článok 12
Kontaktné miesta	Kontaktné miesta
Každý členský štát vymenuje kontaktné miesto na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „kontaktné miesto na preverovanie PZI“) na účely preverovania priamej zahraničnej investície. Komisia a iné členské štáty zapoja tieto kontaktné miesta na preverovanie PZI do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.	Každý členský štát vymenuje aspoň jedno kontaktné miesto na preverovanie priamych zahraničných investícií (ďalej len „kontaktné miesto na preverovanie PZI“) na účely preverovania priamej zahraničnej investície. Komisia a iné členské štáty zapoja tieto kontaktné miesta na preverovanie PZI do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia. Kontaktné miesta na preverovania priamych zahraničných investícií musia takisto príslušným miestnym a regionálnym samosprávam na požiadanie poskytnúť všetky relevantné informácie týkajúce sa preverovania týchto investícií.

Zdôvodnenie

i)	Vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch je európska obchodná politika ponechaná na regionálnu úroveň, by bolo vhodné zriadiť kontaktné miesta na regionálnej úrovni aj v týchto prípadoch.

ii)	Je dôležité, aby miestne a regionálne orgány mali k dispozícii čo najúplnejšie informácie, keď zaujímajú stanovisko k preverovaniu určitej priamej zahraničnej investície.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta balík návrhov v oblasti obchodu a investícií, ktorý predložila Komisia, v nadväznosti na diskusný dokument o využívaní globalizácie ako reakciu na výzvy, ktorým musí čeliť obchodná politika EÚ;

zastáva názor, že poslaním obchodnej politiky je riešiť rôznorodé výzvy a zároveň nájsť tú správnu rovnováhu medzi mnohorakými cieľmi: posilniť obchodnú pozíciu EÚ tým, že sa prepojí so svetovými centrami rastu, prevziať vedúcu úlohu pri podpore multilaterálneho obchodného systému, zvýšiť hospodársky rast a znížiť chudobu, chrániť podniky, občanov a územia EÚ pred nekalou hospodárskou súťažou a spravovať územné a sociálne náklady, najmä v zraniteľných sektoroch a medzi pracovníkmi s nižšou kvalifikáciou;

súhlasí s názorom, že v priebehu uplynulých rokov medzinárodný obchod podporil rast a presadzoval konkurencieschopnosť vo vnútri aj mimo EÚ; zdôrazňuje však svoje rastúce znepokojenie v súvislosti s nerovnomerným sociálnym rozdelením jeho prínosov, s jeho silným vplyvom, pokiaľ ide o výrazné procesy územnej aglomerácie a marginalizácie, a najmä s ťažkou skúškou, ktorej je vystavená odolnosť niektorých miestnych hospodárstiev a komunít;

dôrazne podporuje názor Komisie, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby globalizácia mala pozitívne hospodárske, sociálne, územné a environmentálne účinky pre občanov a podniky v Európe a i mimo nej;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva EGF pri podpore osôb, ktoré prišli o zamestnanie z dôvodu štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu v dôsledku globalizácie, avšak opakovane pripomína (1) potrebu vykonať reformy mechanizmov fungovania EGF zjednodušením postupu schvaľovania tým, že sa znížia kritériá na aktiváciu fondu (2), zvýši sa jeho rozpočet na najmenej 500 miliónov EUR ročne a začlení sa do VFR s cieľom zohľadniť skutočnosť, že od roku 2014 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a možno bude potrebné ďalej ho rozšíriť tak, aby zahŕňal preventívne opatrenia. Trvá na komplementárnosti medzi EGF a Európskym sociálnym fondom v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), keďže EGF je mechanizmom, ktorý poskytuje krátkodobú pomoc, zatiaľ čo dlhodobé opatrenia sú podporované z EŠIF, ktoré môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblastiach v pôsobnosti EGF;

poukazuje na to, že, ako sa zdôrazňuje v analýze (3) obchodných tokov v niektorých členských štátoch, výsledky regiónov z hľadiska vývozu sú v pozitívnej korelácii s HDP, že výkonnosť vývozu je pozitívne prepojená na index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI) a že v každom analyzovanom členskom štáte je výrobná štruktúra, ktorá inklinuje k vývozu a podieľa sa na ňom, vo veľkej miere sústredená len v niekoľkých regiónoch;

so znepokojením konštatuje, že tieto analýzy sú potvrdené v inej štúdii (4), podľa ktorej prínos priamych zahraničných investícií je zrejme oveľa nižší vo vidieckych, neveľkomestských a menej rozvinutých oblastiach než v ostatných regiónoch a že ich vplyv z hľadiska zvyšovania produktivity je nižší vo vidieckych a neveľkomestských oblastiach a dokonca nulový v menej rozvinutých regiónoch; v dôsledku toho bude prínos ku konvergencii priameho vplyvu PZI a otvorenia trhov pravdepodobne veľmi obmedzený;

v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri zabezpečení primeranej úrovne verejných investícií v regiónoch a na územiach EÚ, ktoré tieto toky obchádzajú, pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti tým, že súbežne podnecujú priame zahraničné investície, ktoré sú im určené a podporujú rast neeurópskych spoločností, ktoré sa už nachádzajú v Európe;

pripomína, že Európska komisia vo svojej 7. správe o súdržnosti (z 9. októbra 2017) zdôraznila, že zvládnutie globalizácie podporou ekonomickej transformácie v regiónoch, inovácie, priemyselnej modernizácie a zavádzania nových technológií by malo patriť medzi tri hlavné priority politiky súdržnosti po roku 2020;

10.

upozorňuje na skutočnosť, že ďalšie dohody o liberalizácii obchodu znižujú výšku ciel, ktoré predstavujú značný vlastný zdroj pre rozpočet EÚ a naliehavo žiada Komisiu, aby v krátkom čase predložila návrh výraznej reformy vlastných zdrojov EÚ, ako sa to požaduje v stanovisku VR 2017/1530 o reforme zdrojov EÚ v rámci budúceho VFR na obdobie po roku 2020;

Transparentnosť a demokratická legitimita obchodnej politiky EÚ

11.

víta záväzok Komisie zvýšiť transparentnosť obchodných rokovaní a je presvedčený, že tento prístup poskytne členským štátom možnosť zapojiť miestne a regionálne samosprávy a/alebo iné zainteresované strany už do etapy formulovania cieľov obchodnej politiky, ktoré sú špecifické pre určité rokovacie procesy v rámci zahraničného obchodu EÚ;

12.

v tejto súvislosti odkazuje na svoju štúdiu s názvom „Demokratický rozmer EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách: úloha a zodpovednosť občanov a miestnych a regionálnych orgánov“, v ktorej sa zdôrazňuje, že samotná dostupnosť informácií nepostačuje na zabezpečenie transparentného a participatívneho procesu, a že zvláštna pozornosť by sa tiež mala venovať mechanizmom na celoštátnej i miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť prístup k týmto informáciám; miestne a regionálne samosprávy predovšetkým zdôrazňujú, že často chýbajú formálne mechanizmy na porovnanie s príslušnými štátnymi úrovňami v oblasti obchodnej politiky, čo sa ešte výraznejšie prejavuje na úrovni EÚ;

13.

oceňuje úsilie Komisie zabezpečiť väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o zmiešanú povahu mnohých obchodných dohôd, vyčlenením kapitoly o investíciách; domnieva sa však, že chýbajúci jednoznačný súhlas s celosvetovým otvorením trhov a uzavretím nových obchodných dohôd do veľkej miery závisí od nedostatočnej dokumentácie pozitívnych a negatívnych vplyvov určitých dohôd a nedostatočnej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o zodpovednosť vlád v reakcii na konkrétne nepriaznivé distribučné vplyvy plynúce z týchto dohôd;

14.

v súlade s tým, čo bolo uvedené vyššie, pripomína svoje stanovisko, že je nevyhnutné, aby ďalším etapám liberalizácie obchodu predchádzalo posúdenie územného vplyvu, ktoré už pred začiatkom rokovaní môže byť účinným nástrojom na zisťovanie a kvantifikáciu vplyvu určitej obchodnej dohody na európske regióny, a tým umožniť spoľahlivejšie, uvedomelejšie a transparentnejšie rozhodnutia založené na konkrétnych údajoch, a tiež prispôsobenú podporu pre príslušné regióny, ktorá im pomôže predvídať alebo riadiť vplyv tejto dohody;

15.

v tejto súvislosti ľutuje, že sa v posúdení vplyvu sprevádzajúcom odporúčanie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania o dohode o voľnom obchode s Austráliou a s Novým Zélandom v časti, ktorá sa týka účinkov rozličných možností politiky a príslušných zainteresovaných strán, nestanovuje takéto posúdenie vplyvu (5);

16.

pokladá štúdiu o kumulatívnom hospodárskom vplyve potenciálnych existujúcich a budúcich dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a 12 obchodnými partnermi EÚ v oblasti poľnohospodárstva (6), ktoré realizuje Spoločné výskumné centrum, za dobrý príklad toho, ako dokážu posúdenia vplyvu obchodnej politiky prispieť k sformulovaniu spoľahlivých, transparentných a na konkrétnych údajoch založených opatrení obchodnej politiky;

17.

víta skutočnosť, že uvedená štúdia poskytla procesu tvorby politík na európskej úrovni vedeckú podporu založenú na konkrétnych údajoch vzhľadom na to, že informuje poľnohospodárov v EÚ o tom, čo môžu očakávať od obchodných dohôd, najmä s Austráliou a Novým Zélandom; domnieva sa, že v rámci týchto rokovaní, musí Komisia klásť osobitný dôraz na prípadné negatívne účinky na určité poľnohospodárske sektory, ako sa zdôrazňuje v štúdii, a chrániť tieto sektory v súlade so základnými zásadami spoločnej poľnohospodárskej politiky a s ohľadom na skutočnosť, že poľnohospodárstvo predstavuje hlavnú a jedinú činnosť, ktorá podporuje zamestnanosť, podnikanie a miestne dodávky potravín v mnohých častiach EÚ, ako napríklad v horských oblastiach, kde poľnohospodári v zložitých podmienkach udržiavajú vidiecke oblasti pri živote a okrem iného prispievajú k zachovaniu kľúčovej ekologickej rovnováhy;

18.

opätovne potvrdzuje, a to najmä pokiaľ ide o rokovania s Austráliou a Novým Zélandom, svoj dlhodobý postoj, že budúce obchodné dohody EÚ nesmú brániť verejným orgánom na žiadnej úrovni v poskytovaní, podporovaní alebo regulovaní verejných služieb (7), ani v rozširovaní škály služieb, ktoré ponúkajú občanom ani v začleňovaní určitých sociálnych doložiek s cieľom podporiť rozvoj sociálneho hospodárstva okrem iného v súlade so závermi Európskej rady zo 7. decembra 2015;

19.

víta, že Komisia zriadila 22. decembra 2017 expertnú skupinu pre obchodné dohody EÚ s cieľom zvýšiť transparentnosť a inkluzívnosť v obchodnej politike EÚ, vzhľadom na uvedené skutočnosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani jeden z jej 28 expertov (8) nezastupuje miestny alebo regionálny orgán alebo združenie. V prípade, že by Komisia zachovala svoju pozíciu, že v poradnej skupine by nemala byť žiadna inštitúcia alebo orgán EÚ, VR by očakával aspoň pozvanie v pozícii pozorovateľa;

20.

žiada, aby pracovnoprávne normy a právne normy pre bezpečnosť výrobkov a ochranu údajov, spotrebiteľov, zdravia, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré v súčasnosti platia na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, ostali zachované bez zníženia úrovne požiadaviek a dali sa na úrovni členských štátov zosúladiť s právom Únie, a aby regulačné a finančné právomoci regionálnej a miestnej úrovne neboli vystavené tlaku vyplývajúcemu z medzinárodných obchodných a investičných dohôd;

Snaha o rovnoprávne vzťahy mimo EÚ

21.

zdôrazňuje, že obchodná politika sa netýka len hospodárskych záujmov, ale predstavuje aj dôležitý nástroj solidarity s rozvojovými krajinami a s krajinami, ktoré sú zasiahnuté regionálnymi krízami; pripomína v tejto súvislosti spoločné rozhodnutie EÚ a Jordánska o zmiernení pravidiel pôvodu uplatniteľných na bilaterálne obchodné výmeny ako vynikajúci príklad takéhoto konania;

22.

víta neoficiálny dokument Komisie o kapitolách o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v rámci dohôd o voľnom obchode EÚ (9), ktorý otvoril diskusiu o dodržiavaní a presadzovaní právnych predpisov a o spôsobe prepojenia ustanovení o udržateľnosti s obchodom;

23.

pokiaľ ide o otázku, či porušenie ustanovení kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji by malo zahŕňať účinky na obchod alebo dokonca sankcie, podporuje názor, že krajiny zapojené do nekalej hospodárskej súťaže znižovaním noriem týkajúcich sa základných pracovných dohovorov, ako je napríklad detská práca, by mali podliehať prípadnému uvaleniu sankcií; v tejto súvislosti sa domnieva, že sú potrebné ďalšie štúdie a výskumné projekty s cieľom zabezpečiť, aby tvorba politiky vychádzala z presvedčivých podkladov;

24.

víta záväzok Komisie posilniť multilaterálny obchodný systém, v ktorom má WTO ústredné postavenie, a konštatuje, že bez tejto organizácie bude celosvetový obchod väčšmi podliehať mocenským treniciam medzi jednotlivými štátmi a menej sa bude riadiť hodnotami; domnieva sa, že WTO by mohla poskytnúť primeraný rámec na zníženie negatívnych externých vplyvov dvojstranných obchodných dohôd na tretie krajiny, zaviesť mnohostrannú regulačnú spoluprácu medzi doteraz spolupracujúcimi krajinami, ktoré sa riadia rovnakými zásadami a ukázať ostatným zainteresovaným členom WTO jednoznačnú cestu smerom k pristúpeniu;

Mnohostranný investičný súd

25.

víta odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní o zriadení mnohostranného investičného súdu na riešenie mnohých problémov so systémom ISDS, najmä nedostatku legitímnosti a záruky nezávislosti, nedostatočnej predvídateľnosti a konzistentnosti judikatúry, chýbajúcej možnosti odvolania, vysokých nákladov a nedostatočnej transparentnosti urovnávania sporov medzi investorom a štátom ako aj nedostatočnej prístupnosti pre malé a stredné podniky;

26.

konštatuje, že v štúdii VR s názvom „Demokratický rozmer EÚ pri rokovaniach o obchodných dohodách: úloha a zodpovednosť občanov a miestnych a regionálnych orgánov“, miestne a regionálne orgány v súvislosti s dôsledkami dohôd o voľnom obchode najčastejšie uvádzajú aspekt urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktoré podľa ich názoru umožňuje súkromným spoločnostiam odvolať sa proti rozhodnutiam miestnych samospráv;

27.

zdôrazňuje, že je potrebná rovnováha medzi ochranou práv súkromných investorov zabezpečená mechanizmami sankcií a ochranou práv pracovníkov, ktorá v súčasnosti nemá k dispozícii takéto mechanizmy, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrh na vytvorenie mnohostranného investičného súdu nebude zahŕňať zachovanie paralelného právneho systému s osobitným súdom pre zahraničných investorov, ktorý by umožnil obchádzať vnútroštátne právne systémy výlučne v prospech týchto investorov; takisto požaduje, aby mnohostranný investičný súd chránil nielen práva investorov, ale aj práva štátov tvoriť právne predpisy a práva tretích strán;

28.

dúfa, že Komisia čo najskôr objasní, či by sa tento mnohostranný investičný súd mohol považovať za jednostrannú inštitúciu alebo má byť viazaný na jurisdikciu iného súdu a akým spôsobom by sa zainteresované spoločenstvá mohli zapojiť do súdnych konaní;

29.

žiada Komisiu, aby dôkladnejšie vyjasnila predpokladané dôsledky na spory v rámci existujúcich bilaterálnych investičných zmlúv a vzájomné väzby medzi mnohostranným investičným súdom a vnútroštátnymi súdmi, najmä pokiaľ ide o otázku vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov; podporuje v súvislosti s bilaterálnymi investičnými zmluvami v rámci EÚ a v kontexte prebiehajúcej veci C-284/16 Achmea názor Komisie, že mechanizmus ISDS stanovený v (predvstupových) bilaterálnych investičných zmluvách v rámci EÚ je v rozpore s právnymi predpismi EÚ o výlučnej právomoci súdov EÚ pre žaloby, ktoré sa týkajú právnych predpisov EÚ;

30.

je presvedčený, že žiadosť Belgicka zo 6. septembra 2017 o stanovisko Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) týkajúce sa zákonnosti nového systému dvojstranných investičných súdov (ICS), ako sa uvádza v dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) sa vyjasní v prospech celej diskusie o ochrane investícií;

31.

so znepokojením konštatuje, že niekoľko hlavných obchodných partnerov EÚ vrátane USA a Japonska nepodporuje vytvorenie mnohostranného investičného súdu a systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom, ktorý uprednostňuje Japonsko, je jedným zo základných nevyriešených prvkov vo zvyšnej časti dohody v zásade týkajúcej sa dohody o voľnom obchode, ktorá sa dosiahla 6. júla 2016;

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do EÚ

32.

zdôrazňuje význam priamych zahraničných investícií pre hospodárstvo EÚ ako celok, a konkrétnejšie pre niektoré z jej regiónov, vzhľadom na to, že v období 2003 – 2015 mimoeurópski investori realizovali viac ako 52 000 projektov PZI v Európe s celkovou hodnotou viac ako 2 600 miliárd EUR (10);

33.

súhlasí s názorom Komisie, že otvorenosť priamym zahraničným investíciám ostáva i naďalej základnou zásadou EÚ a dôležitým zdrojom rastu, musia ju však sprevádzať rázne a účinné politiky, ktorých cieľom bude na jednej strane dosiahnuť otvorenosť iných hospodárstiev a zabezpečiť rovnaké pravidlá pre všetkých a na druhej strane chrániť európske aktíva zásadného významu pred investíciami, ktoré by poškodzovali oprávnené záujmy EÚ alebo jej členských štátov;

34.

preto víta zásady, z ktorých vychádza návrh nariadenia Európskej komisie, keďže v súčasnosti môžu jednotlivé členské štáty s priamymi zahraničnými investíciami zaobchádzať rozdielne, keďže neexistujú žiadne jednotné právne predpisy EÚ na ich kontrolu;

35.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s právom Európskej komisie vykonávať kontrolu z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku v prípade PZI, ktoré by mohli mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie, keďže toto kritérium je veľmi vágne a môže zahŕňať všetky typy priamych zahraničných investícií a príslušný zoznam v prílohe nie je taxatívny. Okrem toho neexistuje jasná definícia pojmu bezpečnosť a verejný poriadok, a v dôsledku toho chýba právna istota, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti intervenčných právomocí Európskej komisie; to by mohlo znamenať, že členské štáty nebudú mať možnosť samostatne rozhodovať o PZI z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto návrh je predložený Komisiou bez posúdenia vplyvu; nazdáva sa, že štúdia ohlásená v oznámení sprevádzajúcom návrh týkajúci sa investičných tokov v EÚ ako aj príslušné hodnotenie vplyvu mali predchádzať predloženiu návrhu, aby sa zabezpečilo, že súvisiace medziinštitucionálne rokovania vychádzajú z konkrétnych údajov;

37.

žiada, aby sa v návrhu nariadenia jasne stanovilo, že môžu byť zachované existujúce obmedzenia voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám bez obmedzení z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti, resp. bez konkrétne stanoveného procedurálneho rámca;

38.

domnieva sa, že Komisia by mala takisto posudzovať politické opatrenia, ktoré vytvorili podmienky vedúce k problematickým investíciám, pretože v mnohých prípadoch priame zahraničné investície do infraštruktúry alebo spoločností, ktoré boli predtým vo vlastníctve štátu, sú dôsledkom úsporných opatrení a liberalizácie v strategických odvetviach;

39.

zdôrazňuje, že odôvodnenie obmedzenia priamych zahraničných investícií z dôvodov národnej bezpečnosti a verejného poriadku nie je to isté ako ich obmedzenie pre obavy z narušenia trhu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento mechanizmus sa nebude používať ako skryté protekcionistické opatrenie; v tejto súvislosti poznamenáva, že mechanizmus preverovania priamych zahraničných investícií, ktorý obmedzuje investície len preto, že PZI je dotovaná, nemôže predstavovať dostatočný dôvod na zablokovanie investície, ale musí preukázať, že príslušná priama zahraničná investícia spadá do strategických alebo národných priemyselných cieľov zahraničného štátu;

40.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie objasnila dôsledky v prípade, že členský štát nedodrží stanovisko Komisie a do akej miery navrhovaný rámec umožní včasné a primerané reakcie so zreteľom na to, že preverovanie investícií na úrovni EÚ by nemalo trvať dlhšie než obdobie určené pre národné postupy;

41.

žiada začatie dialógu o preverovaní investícií s hlavnými obchodnými partnermi EÚ. Medzinárodné zbližovanie pravidiel pre preverovanie priamych zahraničných investícií by skutočne zamedzilo konfliktom a prinieslo by investičnú istotu;

42.

víta skutočnosť, že sa spoluzákonodarcom podarilo dosiahnuť dohodu o zmene existujúcej antidumpingovej metodiky, ktorá by zohľadnila základné dohovory MOP pri posudzovaní existencie výrazných narušení;

43.

poznamenáva však, že nové pravidlá budú plne účinné len vtedy, keď EÚ zaktualizuje svoje nástroje na ochranu obchodu a že pozitívny vplyv na priemysel je viazaný na úspech plánov na modernizáciu týchto nástrojov navrhnutých v roku 2013;

44.

súhlasí, že Európska únia má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o priame zahraničné investície, pretože spadajú pod spoločnú obchodnú politiku podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ. Poznamenáva však, že Komisia navrhuje toto nariadenie len pre členské štáty, ktoré zaviedli mechanizmy na preverovanie investícií, a že návrh nevyžaduje, aby členské štáty zaviedli vlastné preverovanie investícií. Návrh je teda plne v súlade so zásadou subsidiarity.

V Bruseli 23. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Stanovisko VR na tému Diskusný dokument o využití globalizácie, spravodajkyňa: Micaela Fanelli, prijaté 10. októbra 2017.

(2) Najmä s ohľadom na to, že v podobnom programe USA (Pomoc na prispôsobenie obchodu – Trade Adjustment Assistance/TAA) sa nestanovuje žiaden minimálny počet prepustených, ktorý treba dosiahnuť.

(3) EPSP.

(4) ESPON „Svet v Európe, prílev priamych zahraničných investícií do Európy“.

(5) Na strane 18, dokument je k dispozícii na

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1505372743628&uri=SWD:2017:293:FIN

(iba v angličtine, neoficiálny preklad).

(6) Štúdia zverejnená 15. novembra 2016, je k dispozícii

https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/cumulative-economic-impact-future-trade-agreements-eu-agriculture.

(7) Stanovisko na tému Zodpovednejšia obchodná a investičná politika, COR-2015-06626-00-01-AC-TRA, prijaté 8. apríla 2016.

(8) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/december/tradoc_156487.pdf.

(9) Dostupný http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1689.

(10) Výskumný projekt ESPON s názvom The World in Europe, global FDI flows towards Europe („Svet v Európe, globálne toky priamych zahraničných investícií do Európy“).

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/38

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska priemyselná stratégia: úloha a hľadisko miestnych a regionálnych orgánov

(2018/C 247/07)

Spravodajca:

Heinz Lehmann (DE/EĽS), poslanec Saského krajinského snemu

Referenčný dokument:

Oznámenie Komisie Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ

[COM(2017) 479 final]

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

víta oznámenie Komisie (1) ako ďalší dôležitý krok a vyzýva Komisiu, aby na jeho základe vypracovala ambicióznu priemyselnú politiku EÚ tak, ako to žiadali Európska rada (2), Európsky parlament (3), Rada (konkurencieschopnosť) (4), VR (5) a skupina „priateľov priemyslu“ (6);

nalieha, aby stratégia v oblasti priemyselnej politiky na európskej úrovni bola prispôsobená dnešným a budúcim výzvam, príležitostiam a faktorom priemyselnej konkurencieschopnosti v globálnom kontexte. Zastáva názor, že túto stratégiu treba vytvoriť na základe jasnej vízie pre európsky priemysel pre strednodobý časový horizont a so zameraním na rok 2030 a ďalej;

nalieha, aby sa do tejto stratégie začlenil silný územný rozmer, v ktorom sa zohľadnia regionálne inteligentné špecializácie. Pripomína spoločnú a priebežnú úlohu dosiahnuť účinnú európsku priemyselnú politiku, uvedenú v článku 173 ZFEÚ, a vyjadruje v tejto súvislosti svoje odhodlanie podporovať Komisiu, Radu a Parlament ako partner, predovšetkým so zreteľom na to, že uplatňovanie tejto politiky si bude vyžadovať spoločnú angažovanosť a spoločné úsilie všetkých aktérov na všetkých úrovniach;

žiada horizontálne založenú priemyselnú stratégiu s cieľmi, strategickými opatreniami a ukazovateľmi, dôkladnejším posúdením vplyvu, ako aj s vhodným rámcom pre monitorovanie a riadenie. Žiada špecifické opatrenia zamerané na odvetvia, v ktorých prebiehajú hospodárske zmeny, ako aj na odvetvia s vysokým potenciálom rastu. Zdôrazňuje, že v stratégii by sa mali vyzdvihnúť najmä inovácia, kľúčové podporné technológie, dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, digitalizácia a MSP, a to pre svoj prierezový význam;

Priemysel Európy v novej ére

zdôrazňuje, že priemysel má zásadný význam pre regióny a mestá Európy, a to ako zdroj 50 miliónov pracovných miest, exportu a inovácie, a že zabezpečenie budúcej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v rýchlo sa meniacom globálnom kontexte bude rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o vyvážený a udržateľný rozvoj;

upozorňuje, že z hľadiska vytvárania HDP má relatívne veľký význam zahraničný obchod (83,05 % v roku 2015) (7). Na základe toho žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala podpore domácej spotreby, ktorá zabezpečí stabilné fungovanie priemyslu EÚ a urýchli rast;

domnieva sa, že na zabezpečenie sociálneho zmieru musí byť na každom mieste možné dosiahnuť endogénny rast, aby sa všetky regióny – vrátane vidieckych oblastí – mohli podieľať na tvorbe hodnôt a dostali možnosť vytvárať a udržiavať na mieste kvalifikované pracovné miesta;

zasadzuje sa za vytvorenie prostredia, ktoré podporuje inovácie a súčasne vyzýva, aby sa riešili hospodárske výzvy, čo by zlepšilo akceptovanie priemyselnej činnosti na všetkých úrovniach spoločnosti, a to od materských škôl cez podniky až po verejnú správu;

dáva na zváženie, že zmeny obchodných modelov spôsobené pokračujúcou digitalizáciou sa čoraz viac stávajú stredobodom budúceho vývoja, takže v budúcnosti by sa malo v prípade národnej činnosti rozlišovať aj podľa obchodných modelov, nielen podľa odvetvia;

Posilnenie priemyslu Európy

10.

žiada, aby sa aj po roku 2020 zachoval strategický cieľ týkajúci sa 20 % podielu priemyslu na HDP;

11.

nazdáva sa, že možnosť Európy zachovať a ďalej rozvíjať globálne konkurencieschopný priemysel spočíva vo vlastnej technologickej nezávislosti;

12.

žiada, aby sa aj pre technológie, ktoré majú pre Európu strategický význam (napr. mikroelektronika, batériové články), vytvorili a zachovali rovnaké podmienky v európskej i celosvetovej hospodárskej súťaži;

13.

pripomína, že rámcové podmienky z iných oblastí regulácie, ktoré majú obmedzujúci vplyv len na podniky v EÚ (napr. niektoré ustanovenia týkajúce sa regulácie používania určitých látok), majú za následok ukončenie aktivity alebo presúvanie niektorých podnikateľských činností do tretích krajín, čo by mohlo ovplyvniť celý reťazec tvorby hodnôt v EÚ;

14.

zdôrazňuje strategický význam dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Vyzýva Komisiu, aby dôsledne využila potenciál, ktorý z toho vyplýva. Víta návrh Komisie vytvoriť strategické fóra na prípravu a zlepšiť tak medzinárodnú koordináciu zainteresovaných strán. Žiada dôsledný a čo najskorší ďalší rozvoj koncepcie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, ako aj zohľadnenie nadobudnutých skúseností;

15.

víta vyjadrenia Komisie týkajúce sa obranného priemyslu. Zasadzuje sa za koordinovaný strategický prístup, najmä z dôvodu vysokého hospodárskeho, technologického a bezpečnostno-politického významu tohto priemyslu. Európsky obranný fond by sa mal dať využiť aj na výskum a mal by mať vlastnú rozpočtovú položku;

16.

zdôrazňuje význam odvetví námorného priemyslu pri zvládaní výziev v oblasti modrého hospodárstva a plnom využívaní jeho celého potenciálu a víta úspechy, napríklad v oblasti osobných lodí a obnoviteľných morských zdrojov energie. Žiada, aby bolo po skončení iniciatívy LeaderSHIP 2020 možné vytvoriť prostredníctvom zapojenia všetkých oblastí európskej politiky plán na podporu námorného priemyslu;

Prehĺbený spravodlivejší vnútorný trh: posilnenie postavenia ľudí a podnikov

17.

súhlasí s názorom, že dobre fungujúci vnútorný trh s tovarom a službami môže uľahčiť integráciu podnikov do globálnych reťazcov tvorby hodnôt a preto je nevyhnutný pre úspech európskeho priemyslu;

18.

pripomína, že európsky trh má pre regióny väčší význam než globálny trh a vyzýva, aby sa realizovala stratégia jednotného trhu (8), účinne presadzovali právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu a rozhodne postupovalo proti bilaterálnym opatreniam na vylúčenie z trhu v rámci EÚ (napr. bilaterálne investičné zmluvy v rámci EÚ). Zdôrazňuje, že konkurencieschopné služby pre podniky sú čoraz dôležitejším spojivom a súčasťou produktivity a nákladovej konkurencieschopnosti spracovateľského priemyslu;

19.

žiada zvýšiť flexibilitu verejného obstarávania, aby tak obstarávanie verejných orgánov mohlo byť priaznivejšie naklonené inovácii a otvorenejšie technológiám;

20.

víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, zdôrazňuje však, že je potrebné doplniť ho o silný európsky sociálny program, ktorý by okrem iného otvoril cestu konvergencii reálnych miezd v súlade s prírastkami produktivity;

21.

zdôrazňuje, že odborní a vedúci pracovníci, ktorí svoju kvalifikáciu získali prostredníctvom pracovného vzdelávania, sú produktívnou kostrou mnohých podnikov, najmä aj MSP. Pripomína, že vysoké požiadavky na kvalifikáciu, ako aj vyvážený pomer praktickej a teoretickej odbornej prípravy, sú rozhodujúce pre vysokošpecializované priemyselné sektory s vysokými nárokmi na technológiu a poznatky;

22.

pripomína úlohu, ktorá prislúcha národnej a regionálnej úrovni, vypracovať stratégie na získanie a zachovanie kľúčových kompetencií;

Modernizácia priemyslu z hľadiska digitálneho veku

23.

zdôrazňuje, že základnou požiadavkou digitálnej budúcnosti musí byť zabezpečiť, aby priemysel a spoločnosť boli celkovo nadčasovejšie;

24.

pripomína úlohu, ktorá je v rukách regionálnych a miestnych samospráv, ďalej rozvíjať so zameraním na budúcnosť všetku infraštruktúru potrebnú pre digitalizáciu, pritom zostať otvorený všetkým technickým riešeniam a dbať na dobrú vyváženosť systémov širokopásmového pripojenia, frekvenčného spektra a digitálneho riadenia, ako aj na ich kompatibilitu;

25.

pripomína, že dobré príklady výpočtu pomeru nákladov a efektívnosti môžu pomôcť znížiť prekážky brániace zavedeniu a využívaniu digitálnych technológií v etablovaných podnikoch a môžu podporiť zmenu obchodných modelov. Žiada, aby sa pri digitalizácii (Digital Innovation Hubs) podporovali infraštruktúry na podporu MSP;

26.

vyzýva Komisiu, aby vedúcu úlohu európskeho priemyslu zakotvila aj v 9. rámcovom programe pre výskum a inovácie ako cieľ. Nabáda, aby sa zvýšilo úsilie zamerané na dosiahnutie cieľa vynaložiť na VaV 3 % HDP a aby sa schopnosť premeny a inovácie priemyslu posilnila prostredníctvom ďalších tematických platforiem na priemyselnú modernizáciu, ako napr. partnerstvo pre nové výrobné postupy, udržateľná výroba, tlač 3D, priemysel 4.0;

Budovanie vedúceho postavenia Európy v nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve

27.

súhlasí s názorom Komisie, Parlamentu a Rady, že vedúcu úlohu Európy v nízkouhlíkovom obehovom hospodárstve treba ďalej rozvíjať a výrazne tak prispieť k uplatňovaniu Parížskej klimatickej dohody. Pripomína svoju požiadavku vytvoriť na európskej a národnej úrovni nástroje environmentálnej, klimatickej a energetickej politiky, ktoré nebudú neprimerane negatívne vplývať na hospodárske odvetvia, ktorých výroba je náročná na energiu a ktoré sú závislé od vonkajšieho obchodu, alebo ohrozovať ich medzinárodnú konkurencieschopnosť;

28.

žiada cielenú podporu domáceho ťažobného priemyslu pri prieskume a ťažbe, ako aj pri využívaní primárnych surovín, pri komplexnom zmysluplnom uzatváraní obehu látok a nahrádzaní s cieľom zmenšiť závislosť od dovozu surovín. Žiada zlepšiť európsku spoluprácu v oblasti efektívneho využívania zdrojov a aditívnej výroby a žiada, aby sa funkčné a kolaboratívne obchodné modely podporovali prevažne prostredníctvom pozitívnych stimulov;

29.

súhlasí s názorom, že vývoj a výroba systémov na uskladnenie energie je rozhodujúcim faktorom pre fungovanie nízkouhlíkového hospodárstva EÚ. Žiada, aby sa tomuto rozvíjajúcemu sa sektoru v Európe nekládli do cesty žiadne prekážky. Upozorňuje, že treba zachovať rovnováhu medzi cieľmi znižovania emisií CO2 a bezpečnosťou zásobovania;

Podpora priemyselnej inovácie v praxi

30.

víta koncepciu inteligentnej špecializácie, ktorú vypracovala Komisia, a žiada, aby sa reagovalo na nové potenciály, napríklad prostredníctvom krížovej inovácie, keďže medzinárodnosť, interdisciplinárnosť a rôznorodosť perspektív sú základnými stavebnými prvkami komplexných inovačných procesov;

31.

pripomína, že regionálne a nadregionálne siete, ako napríklad klaster MERGE pôsobiaci v oblasti ľahkých konštrukcií alebo iniciatíva Vanguard, môžu zvrátiť negatívnu špirálu úniku mozgov, hroziaceho nedostatku kvalifikovaných pracovných síl a rozdrobeného hospodárstva, posilniť imidž regiónu ako miesta podporujúceho inovácie, zvýšiť stimuly na zakladanie podnikov a ich prilákanie, ako aj podnietiť vytváranie nových reťazcov tvorby hodnôt;

32.

pripomína zjednodušenia navrhnuté pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (startupy a scaleupy) (9);

33.

uznáva rozsiahlu reformu pravidiel štátnej pomoci z roku 2014, ktorá viedla k značnému zjednodušeniu postupov pre podniky aj miestne a regionálne samosprávy. Žiada však, aby sa výrazne zlepšila podpora klastrových iniciatív (článok 28 nariadenia GBER) zvýšením miery podpory. Žiada tiež, aby sa v budúcnosti zvýhodňovali aj cezhraničné klastre a siete klastrov, ako aj zmiešané financovanie, a to najmä v prípade pilotnej infraštruktúry a demonštračných projektov;

Medzinárodný rozmer

34.

uvedomuje si, že integrácia európskeho priemyslu do globálneho reťazca tvorby hodnôt má obrovský význam a že len obchodné dohody, vzájomné uznávanie noriem a odstránenie colných aj necolných prekážok obchodu zabezpečí slobodný a spravodlivý prístup na svetové trhy;

35.

víta predovšetkým posilnenie nástrojov na ochranu obchodu, ktorých cieľom je vytvoriť v svetovom obchode spravodlivé východiskové podmienky, najmä pre tradičné priemyselné odvetvia ako je oceliarsky priemysel (10);

36.

žiada, aby sa v prípade krajín, ktoré sú signatármi dohovoru COP, dbalo na to, aby dohodnuté ciele zníženia v plnej miere a urýchlene preniesli do národných noriem a očakáva, že sa všetci zainteresovaní budú zasadzovať za to, aby sa zabránilo environmentálnemu dumpingu a všetkým jeho negatívnym vplyvom;

37.

žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do vytyčovania strategických oblastí, ktoré majú význam, pokiaľ ide o preverovanie priamych zahraničných investícií;

Partnerstvo s členskými štátmi, regiónmi, mestami a súkromným sektorom

38.

zdôrazňuje, že regióny a regionálne ekosystémy, v ktorých dobre funguje dialóg medzi MSP, univerzitami a výskumnými centrami ako aj miestnymi orgánmi, majú zásadný význam pre priemyselnú modernizáciu a žiada, aby v európskej priemyselnej politike bola lokálne zameraná koncepcia. Zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy disponujú dôležitými právomocami a kompetenciami v oblastiach politiky, akými sú výskum a inovácie, vzdelávanie a kvalifikácia, podpora exportu, infraštruktúra, MSP a regulácia;

39.

považuje sa za aktívneho partnera Komisie, Parlamentu a Rady. Víta návrh Komisie usporiadať každoročne Deň priemyslu, a predovšetkým jeho plánované tematické zameranie v roku 2018 na kľúčové podporné technológie a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu. Víta návrh Komisie založiť diskusné fórum na vysokej úrovni na tému priemyselnej politiky a žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy intenzívne zapojené do diskusie o definícii kľúčových podporných technológií, ktoré majú pre Európu strategický význam. Žiada, aby boli aktívne zapojené regionálne zainteresované strany, ako sú podnikatelia, sociálni partneri a občianska spoločnosť. Víta pilotné opatrenia, ktorými sa v rámci partnerstva na miestnej úrovni podporujú regióny pri zvládaní výziev spojených so štrukturálnymi zmenami.

V Bruseli 23. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Oznámenie Komisie Investovanie do inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu – Aktualizovaná stratégia pre priemyselnú politiku EÚ [COM(2017) 479 final]

(2) Závery Európskej rady z 15. decembra 2016 a 22. a 23. júna 2017.

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2017 o budovaní ambicióznej priemyselnej stratégie EÚ ako strategickej priority pre rast, zamestnanosť a inovácie v Európe (2017/2732(RSP)).

(4) Závery o budúcej stratégii EÚ pre priemyselnú politiku, Rada pre konkurencieschopnosť, 29. mája 2017 (283/17); Závery o aktualizovanej stratégii pre priemyselnú politiku EÚ, Rada pre konkurencieschopnosť, 30. novembra 2017 (705/17).

(5) Stanovisko VR z 11. apríla 2013 na tému Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva.

Stanovisko VR z 15. júna 2016 na tému Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, COR-2016-01726-00-00-PAC-TRA.

(6) Spoločné varšavské vyhlásenie pri príležitosti štvrtej ministerskej konferencie „priateľov priemyslu“, Varšava, 22. apríla 2016.

Spoločné berlínske vyhlásenie k priemyselnej politike pri príležitosti piatej ministerskej konferencie „priateľov priemyslu“, 30. júna 2017, Berlín.

(7) Údaje Svetovej banky, Obchod (v % HDP), [https://data.worldbank.org/indicator/NE.TRD.GNFS.ZS], 7.1.2018.

(8) Stanovisko Európskeho výboru regiónov Zlepšovanie jednotného trhu, apríl 2016 (spravodajca: Alessandro Pastacci (IT/SES)); Stanovisko Európskeho výboru regiónov Balík predpisov o službách: Hospodárstvo služieb, ktoré je prínosom pre Európanov, október 2017 (spravodajca: Jean-Luc Vanreas (BE/ALDE)).

(9) Podporiť začínajúce a rozširujúce sa podniky (startupy a scaleupy) v Európe: miestne a regionálne hľadisko, COR-2017-00032-00-01-AC-TRA.

(10) Stanovisko Európskeho výboru regiónov na tému Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe, jún 2016, spravodajkyňa: Isolde Ries (DE/SES).

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/43

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh na zriadenie európskeho obranného fondu

(2018/C 247/08)

Spravodajca:

Dainis Turlais (LV/ALDE), poslanec mestského zastupiteľstva Rigy

Referenčné dokumenty:

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

COM(2017) 294 final – 2017/0125(COD)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zriadenie Európskeho obranného fondu

COM(2017) 295 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Za poslednú citáciu vložiť novú citáciu

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	so zreteľom na stálu štruktúrovanú spoluprácu v otázkach bezpečnosti a obrany, na ktorej sa 23 členských štátov Európskej únie dohodlo 13. novembra 2017, ako sa vymedzuje v článku 42 ods. 6 a článku 46 Zmluvy o EÚ, ako aj v protokole č. 10 k uvedenej zmluve,

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(2)

Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(2)

Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, ako aj k väčšej účinnosti celkových výdavkov na obranu v Únii, a tým k posilneniu strategickej autonómie EÚ, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal zaručiť posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi viacerých štátov, najmä malými a strednými podnikmi, vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(3)	Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu.

(3)	Na účely lepšieho využívania úspor z rozsahu v obrannom priemysle by mal program podporovať spoluprácu medzi príslušnými členskými štátmi a podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií , čím by sa podporila štandardizácia vojenských systémov a zároveň zlepšila ich interoperabilita .

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 4

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(4)	Program by mal trvať dva roky, od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020, pričom na toto obdobie by sa mala určiť suma na vykonávanie programu.

(4)

Program by mal trvať dva roky, od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020, pričom na toto obdobie by sa mala určiť suma na vykonávanie programu. S cieľom financovať program zo všeobecného rozpočtu Únie by mala byť na tento účel vyčlenená suma 500 miliónov EUR v bežných cenách. Vzhľadom na to, že program je novou iniciatívou, s ktorou sa pri príprave viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 nerátalo, a s cieľom zabrániť akémukoľvek negatívnemu vplyvu na financovanie existujúcich viacročných programov by sa táto suma mala čerpať výlučne z nepridelených rezerv pod úrovňou stropov viacročného finančného rámca. Konečnú sumu by mali odsúhlasiť Európsky parlament a Rada prostredníctvom ročného rozpočtového postupu.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo znenia.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(5)	Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6). Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie.

(5)

Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (6). Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie a vyzdvihnúť treba význam mechanizmov kombinovaného financovania .

Zdôvodnenie

—

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(10)

Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií.

(10)

Keďže cieľom programu je posilniť strategickú autonómiu EÚ rozvojom jej obrannej spôsobilosti a podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií , ktoré vyvinuli členské štáty .

Pozmeňovací návrh 7

Odôvodnenie 13

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(13)

Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nemali byť umiestnené na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

(13)

Podniky, ktoré majú sídlo v EÚ, treba v rámci cezhraničnej spolupráce chrániť pred preberaním vplyvu podnikmi z tretích krajín.

Pozmeňovací návrh 8

Odôvodnenie 21

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(21)

Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť .

(21)

Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP, ak výška finančnej pomoci predstavuje najmenej 20 % celkového ročného rozpočtu .

Pozmeňovací návrh 9

Za odôvodnenie 25 vložiť nové odôvodnenie

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

(26)

Komisia by sa mala zamerať na uplatňovanie územného resp. miestneho prístupu, pričom by mala informovať MSP, regionálne a regióny vo všetkých členských štátoch o možnostiach využívania programu a ďalších možnostiach financovania projektov v oblasti obrany, a to najmä na základe ochrany regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 2

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 2

Ciele

Toto sú ciele programu:

a)	podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

a)	podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

b)	podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

b)	podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

c)	podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom.

c)	podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom;

d)	rozvíjať obranné a bezpečnostné kapacity v členských štátoch EÚ s vonkajšími hranicami.

Zdôvodnenie

Program musí byť inkluzívny a otvorený pre príjemcov zo všetkých členských štátov, čím musí prekonávať geografické obmedzenia. S cieľom vykonávať záväzky v oblasti kontroly a ochrany vonkajších hraníc EÚ by príslušné členské štáty mali mať možnosť rozvíjať v rámci obranného priemyslu inteligentnú špecializáciu.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Článok 3	Článok 3
Rozpočet	Rozpočet
Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách.	Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách , pričom čerpať by sa mala výlučne z nepridelených rezerv a nie z prerozdelených rozpočtových prostriedkov .

Zdôvodnenie

Je neprijateľné, aby sa rozpočet pre tento program, ktorý nebol plánovaný v čase stanovovania viacročného finančného rámca, čerpal z prostriedkov už vyčlenených na súčasné programy EÚ.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 4 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Všeobecné finančné ustanovenia

Všeobecné finančné ustanovenia Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť prostredníctvom typov financovania podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to najmä prostredníctvom:

grantov;

b)	finančných nástrojov;

c)	verejného obstarávania.

Všeobecné finančné ustanovenia Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť prostredníctvom typov financovania podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to najmä prostredníctvom grantov a prípadne aj finančných nástrojov a verejného obstarávania. Únia môže poskytnúť finančné prostriedky na technickú pomoc na prípravu projektov MSP.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 7 ods. 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Oprávnené subjekty	Oprávnené subjekty
Príjemcami pomoci sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.	Príjemcami pomoci spĺňajúcimi kritériá pre cezhraničnú spoluprácu a ich subdodávateľmi sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 10

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia na základe týchto kumulatívnych kritérií:

a)	excelentnosť;

a)	excelentnosť;

b)	prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; a

b)	prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; a

c)	prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

c)	prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

d)	životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; a

d)	životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; a

v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním.

Činnosti navrhované na financovanie v rámci časti programu zameranej na podporu MSP a rozvoj kapacít regiónov ležiacich na vonkajších hraniciach EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti sa hodnotia na základe týchto kritérií:

a)	excelentnosť;

b)	potenciál na vybudovanie integrovaného systému podnikov v oblasti bezpečnosti a obrany;

c)	životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že zostávajúce náklady sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov.

Zdôvodnenie

—

Pozmeňovací návrh 15

Článok 13 ods. 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Pracovný program	Pracovný program
V pracovnom programe sa zabezpečí, že náležitá časť celkového rozpočtu sa využije v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP .	V pracovnom programe sa zabezpečí, že najmenej 20 % z celkového rozpočtu bude určených na opatrenia, ktoré umožnia cezhraničnú účasť MSP.

Zdôvodnenie

—

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

konštatuje, že globálnu bezpečnosť ohrozuje čoraz širšia škála nebezpečenstiev (vojna, ozbrojené konflikty, terorizmus, nelegálne prisťahovalectvo, korupcia, populizmus). V každej krajine EÚ, ako aj v každom regióne existujú špecifické bezpečnostné problémy. Európsky výbor regiónov (VR) podporuje navrhnutý Program rozvoja európskeho obranného priemyslu a jeho ciele: posilnenie konkurencieschopnosti a inovácie v úniovom obrannom priemysle vrátane kybernetickej obrany, lepšie využívanie výsledkov výskumu v oblasti obrany, podpora spolupráce medzi podnikmi v oblasti vývoja obranných produktov a technológií a využívanie projektov dlhodobej spolupráce medzi členskými štátmi. Víta tiež iniciatívu na zriadenie Európskeho obranného fondu, ktorého súčasťou je Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, ako aj prípravná akcia v oblasti obranného výskumu.

má dojem, že bezpečnosť každej jednej krajiny, ako aj EÚ ako celku spočíva v podstate na dvoch pilieroch: hospodárskom potenciáli a spoločnosti vyznačujúcej sa jednotou a súdržnosťou. Bezpečnosť každého jedného členského štátu je pritom rovnako dôležitá ako bezpečnosť celej EÚ. EÚ sa musí dôraznejšie usilovať o svoju bezpečnosť a musí dať výraznejšie najavo, že je vplyvným globálnym aktérom zasadzujúcim sa za mier.

Dodržiavanie zásady subsidiarity a proporcionality

uznáva článok 173 ZFEÚ ako vhodný právny základ programu, pretože sa týka konkurencieschopnosti priemyslu;

zdôrazňuje, že vykonávanie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu bude riadiť Európska obranná agentúra, ktorá funguje ako regulačná agentúra a ktorá sa zodpovedá len Rada. Okrem toho nie je bežnou praxou, aby regulačná agentúra riadila také veľké rozpočtové prostriedky. VR preto vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila maximálnu transparentnosť pri riadení Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu a vzala si príklad z fungovania výkonných agentúr, ktoré sa zodpovedajú Európskemu parlamentu.

vyzýva Komisiu, aby využila potenciál všetkých členských štátov EÚ a nezameriavala podporu len na určité oblasti. Nesmie sa tiež zabúdať na skutočnosť, že regionálny rozvoj má význam aj pre vnútornú bezpečnosť jednotlivých členských štátov a predstavuje jeden z ich rozvojových cieľov;

požaduje, aby sa malo stále na pamäti posilňovanie bezpečnostných a obranných kapacít regiónov ležiacich na vonkajších hraniciach EÚ;

Zameranie na pridanú hodnotu EÚ

zdôrazňuje, že mier, slobodu, rovnosť a stabilitu môže EÚ dosiahnuť úzkou spoluprácou s vládami členských štátov, pre ktoré je európska pridaná hodnota aktuálnou témou. Tomu musí byť zaviazaný aj akčný plán Európskeho obranného fondu;

podporuje iniciatívu Európskej komisie využiť všetky jej právomoci na posilnenie obrannej spôsobilosti členských štátov EÚ a podporu spolupráce medzi nimi s cieľom zabezpečiť hlbšiu integráciu a jasne definovať, akým smerom by sa mala uberať podpora pre plánovanie štátnych obranných spôsobilostí a budovanie konkurencieschopných, integrovaných dodávateľských reťazcov;

upozorňuje na skutočnosť, že rozvoj konkurencieschopných, integrovaných dodávateľských reťazcov v EÚ závisí od politickej vôle členských štátov angažovať sa v tomto smere. Európsky obranný fond by mal v oblasti obranného vybavenia a technológií sformulovať a podporovať spoločné opatrenia členských štátov;

10.

zdôrazňuje význam aktívneho úsilia smerom k strategickej autonómii EÚ a posilneniu jej obrannej spôsobilosti. Je potrebné podporiť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a veľmi dôkladne preskúmať, či žiadateľ skutočne pochádza z EÚ. Hlavný dodávateľ a subdodávatelia musia mať sídlo v Európskej únii a minimálne polovičnými vlastníkmi podnikov musia byť členské štáty alebo fyzické či právnické osoby z EÚ, pričom európsky kapitál musí mať nad týmito podnikmi účinnú kontrolu. Riadenie a skutočná kontrola týchto podnikov sa musí vykonávať z miesta na území Európskej únie. Európska komisia musí takisto dohliadať na to, aby žiadna tretia krajina nemala faktickú kontrolu nad členskými organizáciami konzorcia;

11.

zdôrazňuje, že Európsky obranný fond nenahrádza opatrenia členských štátov, ale ich dopĺňa o cezhraničné projekty, ktoré by členský štát sám nedokázal financovať. Európsky obranný fond je v spojení s členskými štátmi, NATO a inými medzinárodnými investíciami doplnkom k opatreniam členských štátov a poskytuje európskej obrannej politike jasnú európsku pridanú hodnotu;

Zapojenie MSP do dodávateľských reťazcov v európskom obrannom priemysle

12.

víta prístup k Európskemu obrannému fondu vychádzajúci zo životného cyklu a podporujúci vedu a vývoj produktov/technológií v sektore obrany, pre ktorý sa v rámci Európskeho obranného fondu predpokladá zriadenie dvoch zložiek (okien).

13.

dôrazne odporúča, aby sa v rámci projektových žiadostí prideľovali dodatočné body konzorciám, ktorých súčasťou je väčší počet MSP;

14.

poukazuje na to, že významným predpokladom rozvoja obidvoch zložiek Európskeho obranného fondu je účinný mechanizmus plánovania spôsobilostí, pričom sa preň stanovia priority pre výskum a zručnosti a obe zložky sa budú úzko koordinovať;

15.

zastáva názor, že sa musia vyčleniť dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu obranného priemyslu na jej území a podporuje vymedzenie pojmu príjemcovia, ktorý Komisia používa vo svojom oznámení;

16.

vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na správe oboch zložiek fondu a stanovili svoje potreby a priority;

17.

víta plány Komisie na účinnejšie využívanie civilných aplikácií vo vojenskom sektore. Investície do týchto technológií považuje za vynikajúcu možnosť ako stimulovať hospodársky rast v EÚ a vytvárať vysoko odborné pracovné miesta, pretože táto oblasť sa nachádza na priesečníku mnohých sektorov: elektroniky, leteckej dopravy, robotiky, vysokovýkonných počítačových systémov, kozmických letov, textilného odvetvia, stavebníctva, telekomunikácií, technológií monitorovania, energetiky, navigácie atď.);

18.

poukazuje na to, že spoločnosťami, ktoré pracujú s týmito inovačnými technológiami, sú najmä začínajúce podniky a MSP, ktoré by s primeranou podporou mohli významne prispieť k technologickému pokroku v sektore obrany. Rozhodnutie Komisie o tom, že EÚ bude poskytovať cielenú podporu pre MSP v tomto odvetví, hodnotí ako významné a pozitívne;

19.

vyzýva na lepšiu koordináciu medzi príslušnými útvarmi s cieľom informovať zainteresované strany a podporovať položky a technológie s dvojakým použitím. Tento obrovský potenciál musí EÚ využiť v prospech rastu a konkurencieschopnosti;

20.

súhlasí s postojom Európskej komisie, pokiaľ ide o ľahšie zapojenie MSP do cezhraničných projektov, čo treba finančne podporiť v rámci Európskeho obranného fondu. Je dôležité si uvedomiť, že cieľom zapojenia MSP do dodávateľského reťazca európskeho obranného priemyslu by malo byť posilnenie bezpečnosti a obrany EÚ, konkurencieschopnosti a strategickej autonómie. Európsky obranný fond by mal poskytovať stimuly na dosiahnutie týchto cieľov;

21.

zastáva názor, že Európska komisia musí zmobilizovať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, s cieľom zabezpečiť, aby MSP mali v celej EÚ rovnaký prístup k Európskemu obrannému fondu. Pokroky v oblasti inovácie nie sú merateľné v krátkodobom horizonte, ale výsledky musia byť najprv pripravené na použitie. Zavedenie strategickej a všetky úrovne zahŕňajúcej koordinovanej inovačnej politiky by najinovatívnejším podnikom určite ponúklo stimuly na to, aby sa stali strategickými investormi MSP;

22.

vyzýva Komisiu, aby prijala nasledujúce opatrenia, pomocou ktorých možno zintenzívniť účasť malých a stredných podnikov na obranných projektoch:

—

kritériá na vyhodnotenie návrhov na financovanie projektov spolupráce v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR) by mali zahŕňať aj podmienku, že musia byť zapojené minimálne tri spoločnosti z aspoň dvoch členských štátov. Je dôležité, aby navrhované projekty boli skutočne cezhraničné a mohli prispieť k defragmentácii trhu s obranným zariadením v EÚ. V rámci kritérií na vyhodnotenie návrhov by sa mali udeľovať dodatočné body tým konzorciám, ktorých členmi je viacero podnikov a viaceré členské štáty,

—	konzorciá s väčším počtom členov z radov MSP by mali mať prednosť pred porovnateľnými projektmi s menším počtom MSP,

—	žiada, aby podľa možnosti aspoň jedna tematická oblasť výskumu a vývoja vykazovala spojitosť s MSP, ako tomu už je v prípade verejných obstarávaní týkajúcich sa výskumných návrhov,

—

požaduje zriadenie spoľahlivého komunikačného systému na koordináciu spoločných informačných opatrení prijímaných príslušnými útvarmi Komisie, pričom jednou z hlavných výhod takéhoto systému by bola existencia jednotného miesta pre poskytovanie informácií o všetkých možnostiach financovania, a to vrátane programov EÚ pre oblasť obrany a položky s dvojakým použitím. Je dôležité, aby sa prostredníctvom tohto komunikačného systému zverejňovali príklady osvedčených postupov,

—	víta rozhodnutie Európskej komisie vyčleniť časť prostriedkov Európskeho obranného fondu pre MSP, a to na projekty, ktoré podporujú cezhraničné zapojenie MSP. Víta podporu v maximálnej výške 20 % celkového rozpočtu, ktorú bude Únia poskytovať na oprávnené náklady opatrenia.

Financovanie

23.

pripomína, že skupina EIB je dôležitým partnerom v oblasti investícií do technológií dvojakého použitia, kde zohrávajú významnú úlohu MSP v sektoroch: vojenské vybavenie, resp. technológie používané na civilné účely, kybernetická bezpečnosť, očkovacie látky, ochrana pred biologickými hrozbami, telekomunikačná a informačná infraštruktúra atď.;

24.

Zdôrazňuje, že nie všetky bankové služby sú vzhľadom na charakteristiky sektoru obrany vhodné na podporu MSP. Víta aktívny prístup EIB vychádzajúci z využitia iných nástrojov, ako sú napr. pôžičky, záruky a vlastné imanie.

25.

sa domnieva, že schválenie Európskeho obranného fondu nesmie slúžiť ako zámienka na zníženie finančných prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti, ani ich nesmie nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom táto politika musí byť aj naďalej hlavným nástrojom verejných investícií Európskej únie s cieľom zlepšiť európsku integráciu prostredníctvom sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

V Bruseli 23. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/54

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zmena programu na podporu štrukturálnych reforiem a nové rozpočtové nástroje pre eurozónu

(2018/C 247/09)

Hlavná spravodajkyňa:

Olga ZRIHEN (BE/SES), poslankyňa Valónskeho parlamentu

Referenčné dokumenty:

Oznámenie o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie

[COM(2017) 822 final]

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/825 s cieľom zvýšiť finančné krytie programu na podporu štrukturálnych reforiem a upraviť jeho všeobecný cieľ

[COM(2017) 825 final]

Na vedomie:

Oznámenie – Ďalšie kroky na ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie: časový plán

[COM(2017) 821 final]

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie 1

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu , a na celý rad oblastí politiky . Budovanie odolných hospodárstiev, ktoré sú založené na pevných hospodárskych a sociálnych štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať otrasy a rýchlo sa po nich zotaviť, prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Realizácia inštitucionálnych, administratívnych a rast udržiavajúcich štrukturálnych reforiem je vhodným prostriedkom na dosiahnutie takéhoto rozvoja.

Program na podporu štrukturálnych reforiem bol vytvorený s cieľom posilniť kapacity členských štátov, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu administratívnych a štrukturálnych reforiem zameraných na udržanie rastu , ktoré sú dôležité na uskutočnenie cieľov Zmluvy o EÚ a priamo súvisia s právomocami EÚ, a to aj prostredníctvom efektívneho a účinného využívania zdrojov Únie. Podporu v rámci tohto programu poskytuje Komisia, a to na základe žiadosti členského štátu. Budovanie odolných hospodárstiev, ktoré sú založené na pevných hospodárskych a sociálnych štruktúrach, ktoré členským štátom umožňujú efektívne absorbovať otrasy a rýchlo sa po nich zotaviť, by malo prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Základným predpokladom úspechu projektu je prijatie zodpovednosti za štrukturálne reformy významné pre EÚ na miestnej úrovni, najmä prostredníctvom miestnych a regionálnych orgánov a sociálnych partnerov.

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie 3

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti prostredníctvom posilňovania štrukturálnych reforiem má zásadný význam pre úspešnú účasť v hospodárskej a menovej únii. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.	Posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zavádzaním štrukturálnych reforiem , ktoré sú relevantné pre EÚ, má zásadný význam pre úspešnú účasť a väčšiu konvergenciu v hospodárskej a menovej únii. Uvedené má zásadný význam pre členské štáty, ktorých menou nie je euro, v rámci ich prípravy na členstvo v eurozóne.

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 5

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Takisto je nutné uviesť, že akcie a činnosti programu môžu podporovať reformy, ktoré môžu členským štátom, ktoré si želajú prijať euro, pomôcť pripraviť sa na členstvo v eurozóne.

Zdôvodnenie

Nadbytočné vzhľadom na odôvodnenie 3.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť štrukturálne reformy v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, by sa mal zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov.

V záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov po podpore, ako aj so zreteľom na nutnosť podporiť v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, štrukturálne reformy relevantné pre EÚ , by sa mal použitím nástroja flexibility podľa článku 11 súčasného viacročného finančného rámca zvýšiť finančný prídel na program na takú úroveň, aby to postačovalo na to, aby bola Únia schopná poskytovať podporu, ktorá zodpovedá potrebám žiadajúcich členských štátov.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
„Článok 4	„Článok 4
Všeobecný cieľ	Všeobecný cieľ
Všeobecným cieľom programu je prispieť k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám v členských štátoch tým, že sa vnútroštátnym orgánom poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a investície, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.“	Všeobecným cieľom programu je prispieť v členských štátoch k inštitucionálnym, administratívnym a rast udržujúcim štrukturálnym reformám , ktoré prinášajú európsku pridanú hodnotu v oblastiach politiky spadajúcich do spoločnej právomoci EÚ a členských štátov a ktoré nie sú zatiaľ podporované žiadnym programom technickej pomoci, a to tým, že sa verejným orgánom členských štátov poskytne podpora na opatrenia zamerané na reformu a posilnenie inštitúcií, správu, verejno-administratívny a hospodársky a sociálny sektor v reakcii na hospodárske a sociálne výzvy s cieľom zvýšiť súdržnosť, konkurencieschopnosť, produktivitu, udržateľný rast, vytváranie pracovných miest a investície, čo bude takisto znamenať prípravu na účasť v eurozóne, a to najmä v kontexte procesov správy hospodárskych záležitostí, a to aj prostredníctvom poskytovania pomoci v záujme efektívneho, účinného a transparentného čerpania prostriedkov Únie.“

Pozmeňovací návrh 6

Nový článok 1 ods. 1a

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Článok 5 ods. 2

Osobitné ciele stanovené v odseku 1 sa týkajú oblastí politiky súvisiacich so súdržnosťou, konkurencieschopnosťou, produktivitou, inováciami, inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, s pracovnými miestami a s investíciami, akými sú najmä jedna alebo viaceré z týchto oblastí:

a)	riadenie verejných financií a aktív, rozpočtový proces, riadenie dlhu a správa príjmov;

b)	inštitucionálna reforma a efektívna a na služby orientovaná verejná správa, podľa potreby vrátane zjednodušenia pravidiel, účinný právny štát, reforma súdnictva a posilnenie boja proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí;

c)	podnikateľské prostredie (vrátane MSP), reindustrializácia, rozvoj súkromného sektora, investície, verejná účasť v podnikoch, privatizačné procesy, obchod a priame zahraničné investície, hospodárska súťaž a verejné obstarávanie, udržateľný rozvoj odvetví a podpora inovácie a digitalizácia;

vzdelávanie a odborná príprava; politiky trhu práce vrátane sociálneho dialógu, vytváranie pracovných miest; boj proti chudobe; podpora sociálneho začlenenia; sociálne zabezpečenie a systémy sociálneho zabezpečenia; verejné zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti; ako aj súdržnosť, azyl, migrácia a politika v oblasti hraníc;

e)	politiky zamerané na vykonávanie opatrení týkajúcich sa klímy, podpora energetickej efektívnosti a dosiahnutie energetickej diverzifikácie, ako aj politiky v oblasti poľnohospodárstva, rybárstva a udržateľného rozvoja vidieckych oblastí;

f)	politiky finančného sektora vrátane podpory finančnej gramotnosti, finančnej stability, prístupu k financovaniu a poskytovania úverov reálnej ekonomike; získavanie, poskytovanie a monitorovanie kvality údajov a štatistík a politiky zamerané na boj proti daňovým únikom.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

V súvislosti so zmenou nariadenia o programe na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2018 – 2020

súhlasí s východiskom tohto programu podpory, ktorého cieľom je poskytovať na dobrovoľnom základe a na požiadanie technickú pomoc pri štrukturálnych reformách v členských štátoch. Podľa jeho názoru by sa však rozsah pôsobnosti týchto štrukturálnych reforiem oprávnených na podporu EÚ mal obmedziť na tie oblasti politiky, ktoré majú vplyv na realizáciu cieľov Zmluvy o EÚ a priamo súvisia s právomocami EÚ. VR odmieta akékoľvek návrhy na financovanie nešpecifikovaných štrukturálnych reforiem v členských štátoch, ak sa najprv nevypracovalo posúdenie európskej pridanej hodnoty týchto reforiem a ak priamo nesúvisia s právomocami prislúchajúcimi EÚ na základe zmluvy. V tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 1. februára 2018, v ktorom odmieta návrh Komisie zo 6. decembra 2017 (1) týkajúci sa nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach;

súhlasí s Komisiou, že jedným z hlavných cieľov programu podpory by malo byť zlepšenie administratívnej kapacity na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni správy v žiadajúcich členských štátoch. Zdôrazňuje, že pri navrhovaní a vykonávaní reforiem, je dôležité viacúrovňové riadenie a prístup vychádzajúci z miestnych daností;

požaduje jednotný súbor usmernení týkajúcich sa všetkých nástrojov financovaných EÚ zameraných na zlepšenie administratívnych štruktúr, ktorý umožní účinnú koordináciu s existujúcimi programami technickej pomoci na úrovni EÚ a prijímajúcich členských štátov, ako to požaduje aj Európsky dvor audítorov;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila kvantitatívne a kvalitatívne dôkazy o kapacite programu splniť tieto úlohy. Zdôrazňuje, že program na podporu štrukturálnych reforiem by sa ako program technickej podpory mal po roku 2020 stať trvalým len vtedy, ak jeho výsledky v rokoch 2017 – 2020 budú posúdené kladne;

zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch a na odporúčanie pre jednotlivé krajiny, ktoré sú často adresované miestnym a regionálnym orgánom, musí byť program prístupný pre tieto orgány;

víta skutočnosť, že Komisia navrhuje zvýšiť rozpočet zmeneného programu na podporu štrukturálnych reforiem použitím nástroja flexibility podľa článku 11 súčasného viacročného finančného rámca;

V súvislosti so zodpovednosťou za štrukturálne reformy významné pre EÚ a ich financovaním

zdôrazňuje, že existuje mnoho prekážok správneho plánovania a realizácie štrukturálnych reforiem významných pre EÚ v členských štátoch, vrátane nedostatočného osvojenia, politickej a inštitucionálnej zložitosti reforiem, možných negatívnych vplyvov na určité sociálne skupiny a územia, chýbajúceho fiškálneho priestoru umožňujúceho znášať náklady reforiem, nedostatočnej administratívnej a inštitucionálnej kapacity a slabej koordinácie medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy. Vo všeobecnosti sa prijímanie zodpovednosti za vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v členských štátoch stále považuje za nedostatočné, čo je čiastočne spôsobené tým, že miestne a regionálne orgány nie sú do procesu plne zapojené ako partneri;

zdôrazňuje, že významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného vykonávania pravidiel a čerpania prostriedkov z fondov EÚ zohrávajú vedomostné centrá, ktoré poskytujú miestnym a regionálnym orgánom bezplatnú technickú pomoc, pokiaľ ide o výklad pravidiel EÚ a využívanie jej fondov. Vyzýva členské štáty, ktoré nemajú takéto vedomostné centrá, aby zvážili ich vytvorenie, a uľahčili tak účinné využívanie nového rozpočtového nástroja;

zdôrazňuje, že zatiaľ čo niektoré odporúčania pre jednotlivé krajiny sú právne zakotvené prostredníctvom postupov Paktu stability a rastu a postupov pri makroekonomickej nerovnováhe, iné majú skôr politický význam a nie sú právne záväzné. Konštatuje, že ani hrozba sankcií v rámci Paktu stability a rastu a postupov pri makroekonomickej nerovnováhe, ani politická publicita nezabezpečili uspokojivé vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a väčšie stotožnenie s reformami; Požaduje prístup zdola nahor, ktorý sa dosiahne zapojením miestnych a regionálnych orgánov a pomôže im lepšie sa s reformami stotožniť;

10.

konštatuje, že hoci koordinácia hospodárskej politiky v EÚ je nesporne dôležitá, treba overiť, či finančné stimuly a záväzky plánované v súvislosti s niektorými reformami v členských štátoch majú skutočne príslušný právny základ v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Okrem toho má pochybnosti o zámere vyčleniť značné finančné prostriedky na nástroj, ktorý poskytuje pomoc na čisto dobrovoľnej báze a spočíva na nejasnom systéme výberu a validácie žiadostí, čo by mohlo byť problematické z hľadiska tematických priorít, rozpočtového plánovania a spravodlivej územnej rovnováhy;

11.

okrem toho zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné rozdelenie právomocí mnohé štrukturálne reformy EÚ zasahujú do oblastí spoločných právomocí celoštátnej a nižších vnútroštátnych úrovní správy. Aby sa predišlo porušovaniu zásady subsidiarity a proporcionality, musia členské štáty svoje regionálne a miestne orgány verejnej správy zapájať do navrhovania a uplatňovania štrukturálnych reforiem ako stálych partnerov;

12.

vyjadruje preto poľutovanie nad návrhom Komisie, že na reformných záväzkoch a finančných stimuloch sa bilaterálne dohodne Komisia a národné vlády a že budú uplatňované v kontexte európskeho semestra bez toho, aby bola oficiálne zapojená regionálna alebo miestna úroveň správy v závislosti od vnútorného rozdelenia právomocí v danom členskom štáte. Skutočne totiž hrozí, že navrhovaný prístup povedie k spochybneniu tohto rozdelenia právomocí a porušeniu zásady subsidiarity a miestnej a regionálnej samosprávy, ako sú definované v príslušných chartách Rady Európy. V diskusnom dokumente o prehĺbení HMÚ, ktorý Komisia zverejnila v máji 2017, sa ako príklad spomínajú okrem iného návrhy v súvislosti s možnosťou dohodnúť sa na záväzných normách na meranie kvality verejných výdavkov. Dohľad nad týmito normami prostredníctvom existujúcich hodnotiacich tabuliek by bol súčasťou európskeho semestra. Keby sa prístup k prostriedkom EÚ podmienil dosiahnutím určitej úrovne týchto noriem, znamenalo by to, že EÚ diktuje svoj prístup a smerovanie v tých oblastiach politiky, v ktorých sa o právomoci delí s nižšími úrovňami správy, čo by bolo porušením zásady subsidiarity;

13.

okrem toho ľutuje, že kritériá posudzovania plnenia reformných záväzkov a vyplatenie tranží financovania stanovuje a spravuje len Komisia, bez zapojenia orgánov členských štátov. Konštatuje, že, pokiaľ ide o kritériá posudzovania, návrh nie je dostatočne transparentný a že tieto kritériá nemôžu vychádzať z odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sa väčšinou vymedzujú bez cieľov, medzníkov a ustanovení týkajúcich sa systematického monitorovania. Domnieva sa, že finančné stimuly EÚ by nemali vyvolávať dojem, že európska alebo národná úroveň sa usilujú obchádzať demokratické postupy alebo že ide o finančné vydieranie;

14.

ľutuje, že Komisia neposkytuje žiaden základ a usmernenia v súvislosti s tým, ako by sa navrhované finančné stimuly mali vyčísliť, uznáva však, že kvantifikácia krátkodobých nákladov na reformy môže byť veľmi rozmanitá, podľa toho, či sa zohľadňujú len administratívne náklady (navrhnutie, zavedenie a budovanie kapacít) alebo aj sociálne náklady;

15.

zdôrazňuje, že reformné záväzky by mali vychádzať z realistického posúdenia inštitucionálnych a administratívnych kapacít príslušných verejných orgánov a zahŕňať vhodné stratégie zlepšovania administratívnych štruktúr. Treba prihliadať na to, že podmienky z hľadiska administratívnych štruktúr sú v jednotlivých členských štátoch a regiónoch EÚ odlišné, ako na to VR poukázal vo svojej analýze odporúčaní pre jednotlivé krajiny z územného hľadiska;

16.

konštatuje, že ďalšie politiky EÚ pomáhajú presadzovať štrukturálne reformy. Napríklad európske štrukturálne a investičné fondy prostredníctvom ex ante kondicionalít, pokiaľ sa týkajú uplatňovania predpisov EÚ, zlepšovania administratívnych štruktúr a, prostredníctvom tematickej koncentrácie, zavádzania reforiem spadajúcich do rámca stratégie Európa 2020. Zdôrazňuje preto, že je nevyhnutné vytvoriť politický rámec, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020, aby mohla tematická koncentrácia pokračovať v nasledujúcom programovom období. Zdôrazňuje, že tento nový rámec musí byť založený na novej územnej vízii, ktorou sa zaktualizuje koncepcia územného rozvoja z roku 1999 (2);

17.

takisto trvá na tom, že akékoľvek ďalšie prepojenie medzi štrukturálnymi reformami EÚ a politikou súdržnosti by si vyžadovalo, aby sa európsky semester zdemokratizoval na úrovni EÚ a doplnil o kódex správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v snahe zaistiť väčšiu účinnosť tohto procesu a získať preň väčšiu podporu. (3) Zdôrazňuje, že zásady subsidiarity, proporcionality, partnerstva a viacúrovňového riadenia by mali byť spoločným základom politiky súdržnosti a ďalších politík EÚ, ktoré podporujú štrukturálne reformy;

18.

opakuje svoju požiadavku, aby sa nové rozpočtové nástroje HMÚ financovali bez vytláčania súkromných investícií a iných systémov verejného financovania, napríklad financovania z prostriedkov politiky súdržnosti EÚ;

19.

sa domnieva, že návrh na finančné stimuly na štrukturálne reformy prezentovaný v oznámení nie je dostatočným základom, z ktorého môžu vychádzať potrebné legislatívne návrhy. Ľutuje, že Komisia nevykonala pred jeho zverejnením žiadne posúdenie vplyvu ani konzultáciu so zainteresovanými stranami;

20.

s poľutovaním konštatuje, že návrh na pilotnú fázu testovania nového nástroja na realizáciu reforiem v rokoch 2018 – 2020 a príslušné zmeny v nariadení o SRSP a nariadení o spoločných ustanoveniach sú v rozpore s avizovaným zverejnením návrhu nového viacročného finančného rámca v máji 2018;

21.

preto navrhuje, aby sa pri rozvíjaní nástroja finančnej podpory na podporu štrukturálnych reforiem zohľadnili tieto zásady:

—

rozpočtová podpora pre štrukturálne reformy na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a spadajúca do rozsahu pôsobnosti politiky súdržnosti by sa mala poskytovať prostredníctvom budúcich programov EŠIF, pričom treba dodržiavať zásady subsidiarity, partnerstva a viacúrovňového riadenia namiesto vytvorenia samostatného programu financovania;

—	podiel pre politiku súdržnosti v budúcom VFR musí zostať na rovnakej úrovni ako v súčasnosti s cieľom zabezpečiť účinnosť politiky a treba sa vyhnúť čerpaniu prostriedkov z EŠIF na financovanie štrukturálnych reforiem;

—	financovanie štrukturálnych reforiem, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti politiky súdržnosti, z prostriedkov EÚ by sa malo podporovať poskytovaním úverov, nie grantov;

—

spôsob stanovenia štrukturálnych reforiem a rozhodovania o nich treba prehodnotiť zahrnutím miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra. Umožnilo by to doplniť do európskeho semestra „územný rozmer“ a ľahšie zohľadniť územnú rozmanitosť v Európe a taktiež by to zabezpečilo plnú účasť miestnych a regionálnych orgánov na národných programoch reforiem a pomohlo rešpektovať rozdelenie právomocí v EÚ;

—	každý návrh financovania štrukturálnych reforiem zo zdrojov EÚ musí zahŕňať hodnotenie vplyvu ex ante a konzultácie so zainteresovanými stranami a malo by zahŕňať ustanovenia o hodnotení v polovici obdobia;

Rozpočtové nástroje pre členské štáty, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny a pre bankovú úniu

22.

konštatuje, že predpokladom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro, sú odolné hospodárske štruktúry a vysoký stupeň udržateľnej konvergencie. Víta návrh vytvoriť nástroj konvergencie s cieľom podporiť členské štáty v tomto úsilí. Naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila príslušné úlohy nástroja konvergencie, programu na podporu štrukturálnych reforiem, EŠIF a kohézneho fondu;

23.

opakuje svoju podporu dokončeniu bankovej únie. Konštatuje, že členské štáty sa zatiaľ nedohodli na fiškálnom zabezpečovacom mechanizme, ak sa jednotný fond na riešenie krízových situácií ukáže ako nedostatočný. Víta návrh Komisie vytvoriť úverovú linku alebo záruky v rámci budúceho európskeho menového fondu;

Stabilizačná funkcia na ochranu investícií pred veľkými asymetrickými otrasmi

24.

opakuje, že rozdiely v hospodárskych cykloch členských štátov vyplývajúce zo štrukturálnych faktorov by sa mohli zmierniť prostredníctvom zriadenia nástroja EÚ na zvládanie asymetrických otrasov. Súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o kritériá, ktoré stabilizačná funkcia musí spĺňať;

25.

opakuje svoj názor, že ak má byť akákoľvek potenciálna podpora efektívna, nemala by sa prekrývať s existujúcimi nástrojmi, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ale mala by ich skôr dopĺňať;

26.

súhlasí s Komisiou, že fiškálna kapacita by mala byť dostatočne veľká na to, aby bola efektívna; opätovne však nesúhlasí s tým, aby sa fiškálna kapacita eurozóny stala rozpočtovou položkou eurozóny v rozpočte EÚ, ak strop vlastných zdrojov zostane stanovený na súčasnej úrovni 1,23 % HND EÚ s cieľom zabrániť efektu vytláčania, pokiaľ ide o EŠIF a iné politiky EÚ;

27.

zdôrazňuje, že stabilizačná funkcia, ktorá v nepriaznivých obdobiach umožňuje chrániť úroveň verejných investícií pred veľkými asymetrickými otrasmi, má mimoriadny význam pre miestne a regionálne orgány. Domnieva sa, že návrh európskeho programu ochrany investícií by mohol byť prvým krokom na ceste k takejto stabilizačnej funkcii;

28.

zdôrazňuje význam „stabilizačnej funkcie“ politiky súdržnosti, ktorá v spojení s prvkami flexibilizácie, ako je zvýšenie miery spolufinancovania EÚ a modulácia predbežného financovania, zohrávala dôležitú úlohu v úsilí zachovať verejné investície v regiónoch, ktoré zasiahli asymetrické hospodárske otrasy;

29.

konštatuje, že navrhovaný európsky program ochrany investícií by začať úvermi, relatívne malou grantovou súčasťou a poistným mechanizmom na základe dobrovoľných príspevkov členských štátov; zdôrazňuje, že program by sa mohol ukázať ako obmedzene použiteľný pre členské štáty s príliš malým fiškálnym priestorom, pre ktoré môže byť zložité požičať si v časoch krízy;

30.

vyzýva Komisiu, aby navrhla stabilizačné systémy založené na grantoch alebo poistení, ako napríklad fond pre nepriaznivé obdobia;

31.

očakáva ohlásené národné investičné platformy, v ktorých budú miestne a regionálne orgány zohrávať dôležitú úlohu, a to na základe ich skúseností s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a EFSI.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) COM(2017) 826 final.

(2) CdR 4285/2015.

(3) CdR 5386/2016.

13.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 247/62

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska iniciatíva občanov

(2018/C 247/10)

Spravodajca:

Luc Van den Brande (BE/EĽS), člen kontaktnej kancelárie Flámsko – Európa

Referenčný dokument:

COM(2017) 482 final

SWD(2017) 294 final

I. NÁVRHY ZMIEN

Pozmeňovací návrh 1

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Predmet úpravy	Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Európska komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“).	Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Európska komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“) podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ ).

Zdôvodnenie

Odkaz na článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom ujasniť, že právnym aktom sú nielen záväzné nariadenia, smernice a rozhodnutia, ale aj nezáväzné odporúčania a stanoviská.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 1

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Predmet úpravy	Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Európska komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“).	Týmto nariadením sa stanovujú postupy a podmienky požadované v súvislosti s iniciatívou, na základe ktorej sa Európska komisia vyzýva, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania Únie domnievajú, že na účely vykonávania zmlúv je potrebný právny akt Únie (ďalej len „európska iniciatíva občanov“ alebo „iniciatíva“).
	Vykonávanie zmlúv znamená tiež, že Komisia má podľa článku 48 Zmluvy o EÚ možnosť predložiť podnety na revíziu zmlúv.

Zdôvodnenie

Komisia môže podľa článku 48 Zmluvy o Európskej únii predkladať Rade EÚ podnety na revíziu zmlúv. Ak má Komisia právomoc navrhnúť takéto zmeny zmlúv, musia sa za prípustné považovať aj občianske iniciatívy, ktoré navrhujú zmeniť zmluvy.

Pozmeňovací návrh 3

Článok 4 ods. 4

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Informácie a pomoc poskytované Komisiou a členskými štátmi	Informácie a pomoc poskytované Komisiou a členskými štátmi
Po tom, ako Komisia zaregistrovala iniciatívu v súlade s článkom 6, poskytne preklad obsahu uvedenej iniciatívy do všetkých úradných jazykov Únie na účely jeho uverejnenia v registri a jeho použitia na zber vyhlásení o podpore v súlade s týmto nariadením . Skupina organizátorov okrem toho môže poskytnúť preklady prílohy do všetkých úradných jazykov Únie na účely ich uverejnenia v registri a prípadne aj preklady návrhu právneho aktu uvedeného v prílohe II a predloženého v súlade s článkom 6 ods. 2.	Po tom, ako Komisia zaregistrovala iniciatívu v súlade s článkom 6, poskytne preklad obsahu uvedenej iniciatívy do všetkých úradných jazykov Únie na účely jeho uverejnenia v registri a jeho použitia na zber vyhlásení o podpore v súlade s týmto nariadením , vrátane prekladov príloh na účely ich uverejnenia v registri a v náležitých prípadoch aj preklady návrhu právneho aktu uvedeného v prílohe II a predloženého v súlade s článkom 6 ods. 2.

Zdôvodnenie

Zdá sa byť rozumné, aby Európska komisia po zaregistrovaní iniciatívy poskytla aj preklady dokumentov v prílohe, predovšetkým tiež návrhu právneho aktu, ak je súčasťou tejto iniciatívy.

Pozmeňovací návrh 4

Článok 6

Text navrhnutý Európskou komisiou

Zmena navrhnutá VR

Registrácia

1. Vyhlásenia o podpore pre iniciatívu sa môžu zbierať len po tom, ako bola iniciatíva zaregistrovaná Komisiou.

2. Skupina organizátorov predkladá Komisii žiadosť o registráciu prostredníctvom registra.

Skupina organizátorov pri predkladaní žiadosti takisto:

a)	poskytuje informácie uvedené v prílohe II v jednom z úradných jazykov Únie;

a)	poskytuje informácie uvedené v prílohe II v jednom z úradných jazykov Únie;

b)	keď pozostáva z viac než 7 členov, uvádza tých sedem členov, ktorí sa vezmú do úvahy na účely článku 5 ods. 1 a 2;

b)	keď pozostáva z viac než 7 členov, uvádza tých sedem členov, ktorí sa vezmú do úvahy na účely článku 5 ods. 1 a 2;

c)	prípadne uvádza, že bol podľa článku 5 ods. 7 zriadený právny subjekt.

c)	prípadne uvádza, že bol podľa článku 5 ods. 7 zriadený právny subjekt.

Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5 a 6, Komisia rozhoduje o žiadosti do dvoch mesiacov od jej predloženia.

Komisia predloží žiadosť o registráciu nezávislému sedemčlennému výboru zloženému z právnikov, zástupcov akademickej obce a zástupcov európskej občianskej spoločnosti, ktorí posúdia prípustnosť tejto žiadosti. Členovia výboru môžu skupinu organizátorov vypočuť. Výbor predloží svoje odôvodnené rozhodnutie Komisii, ktorá na jeho základe rozhodne.

3. Komisia iniciatívu zaregistruje, ak:

[…]

3. Komisia iniciatívu zaregistruje, ak:

Zdôvodnenie

Jedným z hlavných problémom v novom nariadení je aj naďalej konflikt záujmov a monopol Komisie vo všetkých fázach postupu. V súlade so stanoviskom VR z roku 2015 sa preto navrhuje zveriť právomoc rozhodovať o registrácii nezávislému výboru zloženému z právnikov, zástupcov akademickej obce a zástupcov európskej občianskej spoločnosti.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 8

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Lehota na zber vyhlásení	Lehota na zber vyhlásení
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6, sa všetky vyhlásenia o podpore zbierajú počas obdobia, ktoré nepresiahne 12 mesiacov od dátum zvoleného skupinou organizátorov („lehota na zber vyhlásení“). Tento dátum nesmie byť neskôr ako tri mesiace od zaregistrovania iniciatívy v súlade s článkom 6.	1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 11 ods. 6, sa všetky vyhlásenia o podpore zbierajú počas obdobia, ktoré nepresiahne 18 mesiacov od dátum u zvoleného skupinou organizátorov („lehota na zber vyhlásení“). Tento dátum nesmie byť neskôr ako tri mesiace od zaregistrovania iniciatívy v súlade s článkom 6.
Skupina organizátorov informuje Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom.	Skupina organizátorov informuje Komisiu o zvolenom dátume najneskôr 10 pracovných dní pred týmto dátumom.
Ak si skupina organizátorov želá ukončiť zber vyhlásení o podpore pred uplynutím 12 mesiacov od začiatku lehoty na zber vyhlásení, informuje Komisiu o dátume, ku ktorému sa lehota na zber vyhlásení má skončiť.	Ak si skupina organizátorov želá ukončiť zber vyhlásení o podpore pred uplynutím 18 mesiacov od začiatku lehoty na zber vyhlásení, informuje Komisiu o dátume, ku ktorému sa lehota na zber vyhlásení má skončiť.

Zdôvodnenie

Získať 1 milión podpisov je veľmi náročná úloha a predpokladom jej úspešného zvládnutia je osveta medzi občanmi a poskytovanie informácií. Na to, aby sa to podarilo zvládnuť do jedného roka, musí byť skupina organizátorov veľmi dobre zorganizovaná. Je nevyhnutné zaistiť, aby aj iné ako veľké mimovládne organizácie s nadnárodnou sieťou mohli prísť s európskou iniciatívou občanov. Navrhuje sa preto predĺžiť lehotu na zozbieranie vyhlásení o podpore na 18 mesiacov, čo by bolo menej odstrašujúce pre potenciálnych organizátorov iniciatív.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 14

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Uverejnenie a verejné vypočutie	Uverejnenie a verejné vypočutie
1. […]	1. […]
2. Skupine organizátorov sa do troch mesiacov od predloženia iniciatívy poskytne možnosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí.	2. Skupine organizátorov sa do troch mesiacov od predloženia iniciatívy poskytne možnosť prezentovať svoju iniciatívu na verejnom vypočutí.
Komisia a Európsky parlament spolu zorganizujú verejné vypočutie v Európskom parlamente. Možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí sa poskytne zástupcom ostatných inštitúcií a poradných orgánov Únie, ako aj zainteresovaným stranám.	Európsky parlament zorganizuje verejné vypočutie v Európskom parlamente. Možnosť zúčastniť sa na tomto vypočutí sa poskytne zástupcom ostatných inštitúcií a poradných orgánov Únie, národných parlamentov, ako aj zainteresovaným stranám.
Komisia a Európsky parlament zabezpečujú vyvážené zastúpenie príslušných verejných a súkromných záujmov.	Európsky parlament na vypočutí zabezpečí vyvážené zastúpenie príslušných verejných a súkromných záujmov.
3. Komisia je na vypočutí zastúpená na primeranej úrovni.	3. Komisia je na vypočutí zastúpená na primeranej úrovni.
	4 . Európsky parlament po vypočutí prijme odporúčanie pre Európsku komisiu s návrhom ako reagovať na danú európsku občiansku iniciatívu.

Zdôvodnenie

Európsky parlament je pre skupiny organizátorov najvhodnejším miestom na prezentáciu svojich iniciatív. Je teda logické, že Európsky parlament zabezpečí organizáciu vypočutia v plnom rozsahu. Z inštitucionálneho hľadiska neexistuje žiadny dôvod, prečo by do tejto organizácie mala byť zapojená Komisia. Navyše by to malo prispieť k upevneniu dôvery organizátorov v transparentný a nezávislý proces. Prostredníctvom zapojenia národných parlamentov do tohto procesu by sa mali zlepšiť možnosti na vytvorenie európskej diskusie.

Je dôležité, aby Európsky parlament po vypočutí zaujal vlastný postoj k iniciatíve.

Pozmeňovací návrh 7

Vložiť nový článok za článok 15

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
	Komisia predloží na vedomie Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskemu výboru regiónov iniciatívy, ktoré nezískali osvedčenie podľa článku 12 ods. 5, avšak v stanovenej lehote zozbierali 75 % podpisov.

Zdôvodnenie

V minulosti sa ukázalo, že niektorým iniciatívam sa napriek ich inovačnému prínosu k európskej politike nepodarilo zozbierať požadovaný počet vyjadrení podpory. Bola by preto škoda, keby sa politický odkaz týchto iniciatív stratil. Európsky parlament sa môže rozhodnúť vzhľadom na spoločenský a politický význam týchto iniciatív vyvíjať vlastné iniciatívy.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 24

Text navrhnutý Európskou komisiou	Zmena navrhnutá VR
Preskúmanie	Preskúmanie
Komisia pravidelne preskúmava fungovanie európskej iniciatívy občanov a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každých päť rokov . Tieto správy sa zverejňujú.	Komisia pravidelne preskúmava fungovanie európskej iniciatívy občanov a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a potom každé tri roky . Tieto správy sa zverejňujú.

Zdôvodnenie

Je dôležité pravidelne zhodnotiť fungovanie európskej iniciatívy občanov, a to nielen čo sa týka postupov, ale aj jej politického vplyvu a účinného zapojenia občanov do politiky. Včasné hodnotenie je potrebné na prijatie nápravných opatrení. Obdobie troch rokov by bolo preto vhodnejšie. Zlyhanie tohto nariadenia by znamenalo koniec európskej iniciatívy občanov.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV,

Výbor regiónov 13. októbra 2015 schválil stanovisko týkajúce sa európskej iniciatívy občanov (1). Toto stanovisko bolo vypracované v nadväznosti na správu Európskej komisie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011. Vzhľadom na mimoriadne vysoký počet a na povahu pripomienok, ktoré boli predložené v priebehu konania, Výbor regiónov (VR) žiadal revíziu uvedeného nariadenia.

Stredobodom európskeho projektu sú Európania. Participatívnu demokraciu v Európe treba chápať ako povzbudenie európskych občanov, aby sa zapájali do európskej politiky a tvorili budúcnosť Európy. V zmluve (článok 10 ods. 3) sa každému občanovi udeľuje právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie.

Európska iniciatíva občanov je právom európskych občanov. Môže pomôcť poskytnúť odpoveď na pociťovaný demokratický deficit v Európskej únii a preklenúť priepasť medzi občanmi EÚ a európskymi inštitúciami a politikmi. S ohľadom na pretrvávajúcu krízu hospodárstva a dôvery v EÚ je dôležité poskytovať príležitosti na otvorený dialóg medzi občanmi EÚ , aby sa zabránilo ďalšiemu rozčarovaniu z európskej integrácie. Je mimoriadne dôležité vybudovať a obnoviť dôveru tých mladých Európanov, ktorí možno stratili vieru v proces európskej integrácie. Európska iniciatíva občanov ponúka občanom právo na legislatívnu iniciatívu , a tým im ako nadnárodný nástroj poskytuje príležitosť zapojiť sa do politickej agendy EÚ a povzbudzuje celoeurópsku diskusiu o otázkach, ktoré sú pre európskych občanov dôležité.

Inštitúcie EÚ majú podľa článku 11 Zmluvy o Európskej únii povinnosť informovať občanov a reprezentatívne združenia a dať im možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie. V tom istom článku sa Európska komisia výslovne poveruje viesť konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie. Komisia by mala brať vážne základnú požiadavku zodpovednosti, ako predpoklad demokracie a dobrej správy vecí verejných v súlade s duchom zmlúv.

Ak sa európska iniciatíva občanov má stať úspešnou súčasťou demokratickej štruktúry EÚ, je mimoriadne dôležité, aby úspešné európske iniciatívy občanov viedli k skutočným politickým diskusiám a získali si väčšiu politickú odozvu od inštitúcií EÚ.

Európska iniciatíva občanov nie je náhradou práva na iniciatívu Európskej komisie, ktoré prinieslo pokrok v prehlbovaní Únie a ktoré musí existovať naďalej. Európska iniciatíva občanov je ďalším prostriedkom pre vzájomné porozumenie medzi občanmi a poskytuje nadnárodný rozmer diskusiám na úrovni EÚ, čo je prínosom pre celý inštitucionálny systém EÚ vrátane samotnej Európskej komisie. Európska iniciatíva občanov má preto potenciál byť veľmi dobrým príkladom „demokracie v praxi“.

Občanom Európy ponúka príležitosť zapojiť sa do rozhodovacieho procesu EÚ a ovplyvňovať európsky politický program. Komisia však musí vyvíjať ďalšie iniciatívy s cieľom posilniť občiansky dialóg a priviesť občanov bližšie k európskym politikám. Európska iniciatíva občanov by sa mala považovať za jeden z nástrojov na dosahovanie cieľov participatívnej demokracie, nemalo by sa však očakávať, že sa touto iniciatívou automaticky zabezpečí zapojenie občanov do európskeho rozhodovania.

Pozornosť treba venovať možnostiam ustanoveným v Zmluve so zreteľom na participatívnu demokraciu a najmä na vertikálny občiansky dialóg (2). V záujme udržiavania otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou v súlade s článkom 11 ods. 2 ZEÚ by Európska komisia mala iniciovať „režim dialógu“, v rámci ktorého sa európske inštitúcie zamerajú namiesto postupov na podstatu. Európska iniciatíva občanov nie je funkčným nástrojom spolurozhodovania. Treba ju vnímať ako základný pilier participatívnej demokracie zameraný na rokovania, spoluprácu a spoločnú tvorbu, ale aj ako príležitosť konfrontovať Európsku komisiu s vážnymi obavami občanov, s cieľom vytvoriť povedomie a dosiahnuť vzájomné porozumenie.

Európska iniciatíva občanov je vyjadrením participatívnej demokracie, ktorá dopĺňa myšlienku zastupiteľskej demokracie; rozširuje súbor práv spojených s občianstvom Únie a verejnú diskusiu o európskych politikách; mala by posilniť zodpovednosť občanov za Úniu a ich stotožnenie sa s Úniou.

10.

Právne a politické participatívne nástroje by sa mali posilniť, aby sme dospeli k obnovenej štruktúre riadenia založenej na zásade viacúrovňového riadenia. Viacúrovňové riadenie je v podstate viackanálové, a preto počíta s „aktívnejšími“ európskymi občanmi. Dôležité je zaistiť systém inovatívneho zastupovania záujmov, v rámci ktorého ľudia cítia, že sú zastupovaní rovnako bez ohľadu na odlišnosť svojej identity.

11.

Európsky verejný priestor na diskusiu medzi občanmi a so subjektmi s rozhodovacou právomocou je dôležitý pre legitímnosť a zodpovednosť EÚ. Demokratický deficit možno odstrániť len vtedy, ak sa vytvorí európska verejná sféra, ktorej súčasťou je demokratický proces.

12.

Politické odporúčania týkajúce sa participatívnej demokracie na európskej úrovni, ktoré Výbor regiónov vyslovil vo svojom stanovisku z 13. októbra 2015, sú naďalej v celom rozsahu platné.

Nové nariadenie o európskej iniciatíve občanov

13.

Výbor regiónov vo svojom stanovisku z roku 2015 uviedol, že európska iniciatíva občanov vo svojej súčasnej podobe nebude podporovať participatívnu demokraciu, pretože tento postup a ďalšie pravidlá obsahujú priveľa administratívnych a technických obmedzení, prekážok a bariér, ktoré občanov odrádzajú od zapájania sa do európskeho demokratického procesu. Navyše sa ukázalo, že občianska iniciatíva v súčasnej podobe neumožňuje občanom ovplyvňovať európsku politickú agendu a proces politického rozhodovania.

14.

Výbor regiónov sa stotožňuje s názormi Európskeho parlamentu, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a európskej ombudsmanky v tom, že nové nariadenie je významným krokom správnym smerom k zlepšeniu postupov európskej iniciatívy občanov.

Procedurálne a administratívne zlepšenia v novom nariadení

15.

Výbor regiónov víta nasledujúce procedurálne a administratívne zlepšenia v novom nariadení, ktoré navrhuje Komisia:

—	navrhovateľmi európskej iniciatívy občanov sú jednotliví občania (organizátori), odteraz však môžu vytvoriť združenie s právnou subjektivitou, aby sa obmedzila trestná zodpovednosť organizátorov za úmysel a hrubú nedbanlivosť,

—	lehota na zozbieranie podpisov je naďalej 12 mesiacov, navrhovatelia iniciatívy však majú ďalšie 3 mesiace od registrácie na to, aby si stanovili, kedy sa začne zbieranie podpisov,

—	vyhlásenie o podpore môžu podpísať osoby staršie ako 16 rokov,

—

zjednodušila sa povinnosť poskytnúť osobné údaje ako podmienka podpísania vyhlásenia o podpore. Všetci občania EÚ budú môcť podporiť iniciatívu na základe štátnej príslušnosti bez ohľadu na miesto bydliska. Komisia navrhuje možnosť výberu medzi dvoma šablónami vyhlásení o podpore. (V členských štátoch sa v súčasnosti využíva 13 rôznych formulárov),

—	zlepšenie procesu registrácie vrátane možnosti čiastočnej registrácie iniciatív namiesto zamietnutia celej iniciatívy na základe prípustnosti, pričom Komisia zaregistruje len časť, ktorá je prípustná,

—	bude vytvorená online platforma spolupráce pre európsku iniciatívu občanov, ktorá bude poskytovať fórum na diskusiu a poradenstvo a podporovať organizátorov,

—	Komisia zriadi a bude prevádzkovať centrálny online systém na zber vyhlásení podpory s cieľom zjednodušiť zbieranie a registráciu vyhlásení, ako aj ich overovanie štátnymi orgánmi. Komisia tento systém vytvorí a bude ho trvale prevádzkovať a poskytovať zadarmo,

—	Komisia zabezpečí po registrácii preklad európskej občianskej iniciatívy do všetkých jazykov EÚ a bude informovať všetky ostatné inštitúcie a orgány EÚ o novej iniciatíve,

—	Komisia zabezpečí podporu (potenciálnym) organizátorom európskych iniciatív občanov (členské štáty majú vytvoriť aspoň jedno vlastné kontaktné miesto pre európsku iniciatívu občanov),

—	Komisia bude zabezpečovať osvetu a komunikáciu o európskej iniciatíve občanov.

Politický prístup stále chýba

16.

Napriek uvedeným návrhom a opatreniam zahrnutým v novom nariadení na zlepšenie postupu európskej iniciatívy občanov a odstránenie mnohých prekážok, sa postoj Komisie naďalej zdá byť málo otvorený a príliš defenzívny. Prejavuje sa to najmä na politických aspektoch iniciatívy občanov:

—

participatívna demokracia je mimoriadne dôležitým nástrojom na obnovenie alebo zlepšenie dôvery v európsky projekt. Európska iniciatíva občanov sa preto musí vnímať ako cezhraničný nástroj účasti občanov na európskej demokracii, ktorý im dáva hlas v procese tvorby európskej politiky – európsky verejný priestor na diskusiu medzi občanmi a politikmi. Nové nariadenie však na to neposkytuje primeraný základ,

—

súčasný konflikt záujmov Komisie, ktorá na jednej strane musí byť hlavným poskytovateľom informácií a podpornou štruktúrou pre európsku iniciatívu občanov, je jej hlavným „adresátom“ a zároveň rozhoduje o registrácii a prípustnosti iniciatív, vážne poškodzuje účinnosť týchto iniciatív, pokiaľ ide o podporu účasti a dôvery verejnosti,

—

nové nariadenie vôbec nerieši konflikt záujmov Komisie, ktorá vystupuje 1) ako ústredný poskytovateľ informácií a 2) podporná štruktúra európskej iniciatívy občanov, a zároveň 3) ako orgán, u ktorého sa organizátori musia prihlásiť a zaregistrovať a ktorý 4) rozhoduje, či sa iniciatíva môže zaregistrovať a 5) v prípade úspešnej iniciatívy občanov musí prijať nadväzné opatrenia. Pretrvávanie tohto konfliktu záujmov ďalej poškodzuje účinnosť a legitimitu európskej iniciatívy občanov. V stanovisku VR z roku 2015 sa preto navrhuje poveriť preskúmaním kritérií prípustnosti nestrannú komisiu ad hoc tvorenú odborníkmi, vedcami a právnikmi, ako akúsi „radu starších“ alebo „obhajcov európskych občanov“,

—

Komisia obmedzuje európske iniciatívy občanov na záležitosti, ktoré patria do jej pôsobnosti a ktoré môžu viesť k vzniku právneho aktu Únie v rámci zmlúv. Komisia sa nevie zbaviť čisto právneho prístupu a nie je dostatočne jednoznačná, pokiaľ ide o kritéria, ktoré treba stanoviť. Dôsledkom môžu byť svojvoľné posúdenia a hrozí aj umlčanie otvorenej a transparentnej politickej diskusie,

—	Komisia zatiaľ nepredložila žiadny návrh, ktorý by vychádzal v ústrety požiadavke prijať iniciatívy občanov, v ktorých sa navrhujú zmeny zmlúv o EÚ,

—	v rámci kritérií prípustnosti by bolo vhodné odkázať na práva a povinnosti občanov a na zásadu subsidiarity,

—

niektoré iniciatívy občanov sa zameriavajú na dôležitú tému, nepodarilo sa im však získať 1 milión podpisov alebo dosiahnuť v určitých krajinách stanovené minimum. V súčasnosti sa takéto európske iniciatívy občanov jednoducho odložia ad acta. Komisia by však mala vhodnou formou reagovať v prípadoch, keď sa podarilo zozbierať významný počet podpisov, aby sa prípadný politický odkaz a s ním súvisiaca mobilizácia podpory nestratili,

—	Komisia by mala verejnosti vo svojej oficiálnej odpovedi na európsku iniciatívu občanov, ktorá získala viac ako jeden milión podpisov, podrobne a transparentným spôsobom vysvetliť svoje politické rozhodnutia. Treba zabezpečiť politicky presvedčivú reakciu,

—

Európsky parlament zohráva nenahraditeľnú úlohu pri otváraní politickej diskusie s občanmi, okrem iného prostredníctvom vypočutí, ktoré sa ustanovujú. Parlament by mal navyše zaručovať prijatie politických opatrení v nadväznosti na úspešné európske iniciatívy občanov a prihliadnutie na politický odkaz iniciatív, ktorým sa nepodarilo získať požadovaný počet podpisov,

—

malo by sa dôkladne zvážiť vytvorenie príležitosti pre občanov, aby preskúmali opatrenia prijaté v reakcii na úspešnú európsku iniciatívu občanov a pokračovali v diskusii na príslušnú tému, čo by umožnilo prijímanie štruktúrovanejších a dlhodobých opatrení nadväzujúcich na vypočutia Európskeho parlamentu. Mala by sa preskúmať možnosť uskutočniť druhé formálne vypočutie, ktoré by usporiadal Európsky parlament a ktoré by zahŕňalo aj navrhovateľov európskej iniciatívy občanov, v nadväznosti na zverejnenie reakcie Európskej komisie na príslušnú iniciatívu, a taktiež by sa mal vytvoriť priestor na ďalšiu diskusiu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Zlepšiť všeobecné povedomie a vedomosti o európskej iniciatíve občanov

17.

Informovanosť verejnosti o európskej iniciatíve občanov je dôležitá. Na tento účel by sa mali organizovať propagačné a reklamné kampane s cieľom zvýšiť profil ECI v médiách a medzi verejnosťou.

18.

Európska iniciatíva občanov by sa mohla stať účinným nástrojom demokratickej účasti. Komisia a členské štáty by preto mali vyvíjať maximálne komunikačné úsilie, pokiaľ ide o tento nástroj, aby ho dali do pozornosti čo najväčšiemu počtu Európanov a podporovali aktívnu účasť na ňom.

Prínos Výboru regiónov a miestnych a regionálnych orgánov

19.

Komisia by mala tiež nabádať a podporovať miestnych a regionálnych volených zástupcov, aby viedli osvetu o nástroji európskej iniciatívy občanov.

20.

Európska iniciatíva občanov poskytuje Európanom nástroj, ktorý im umožňuje aktívne sa podieľať na tvorbe európskej politiky. Európsky výbor regiónov uznáva svoju vlastnú úlohu a zodpovednosť a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie svojho predsedníctva (3) o zapojení výboru do európskych iniciatív občanov. Opakovane poukazuje na svoj záväzok podporovať európske iniciatívy občanov, ktoré spadajú do politickej zodpovednosti výboru a sú považované za politicky relevantné, ako napríklad podpora Európskej komisie pri skúmaní navrhnutých európskych iniciatív občanov z hľadiska ich miestneho alebo regionálneho významu a subsidiarity, organizovanie podujatí súvisiacich s európskou iniciatívou občanov, podpora decentralizovanej komunikácie v súvislosti s európskou iniciatívou občanov, vypracovanie stanovísk z vlastnej iniciatívy týkajúcich sa európskej iniciatívy občanov v oblastiach, v ktorých je to vhodné, aktívna účasť na vypočutiach v EP a na nadväzujúcich politických opatreniach, podpora realizácie úspešných iniciatív a vhodnej legislatívy ako odpovede v oblastiach, v ktorých je to vhodné.

V Bruseli 23. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1) Ú. v. EÚ C 423, 17.12.2015, s. 1.

(2) Správa Luca Van den Brande, osobitného poradcu predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, Reaching out to EU citizens; A new opportunity „About us, with us, for us“, október 2017.

(3) 144. zasadnutie predsedníctva Výboru regiónov, 10. apríla 2013, bod 8 – CDR1335-2013_11_00_TRA_NB-item 8.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 247

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 13. júla 2018

Obsah		Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	128. plenárne zasadnutie VR, 22.3.2018 - 23.3.2018
2018/C 247/01	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Realizácia európskej migračnej agendy	1
2018/C 247/02	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora širokopásmového pripojenia v Európe	7
2018/C 247/03	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Preskúmanie ESF v polovici trvania v rámci prípravy návrhu na obdobie po roku 2020	11
2018/C 247/04	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: strategická hodnota politiky súdržnosti pre európske regióny pri plnení cieľov zmluvy a riešení nových výziev	16
2018/C 247/05	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Rozšírenie: Začlenenie miestnych a regionálnych orgánov krajín západného Balkánu do iniciatív EÚ v oblasti makroregionálnej, cezhraničnej a inej nadnárodnej spolupráce	22
2018/C 247/06	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Balík opatrení v oblasti obchodu	28
2018/C 247/07	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska priemyselná stratégia: úloha a hľadisko miestnych a regionálnych orgánov	38
2018/C 247/08	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Návrh na zriadenie európskeho obranného fondu	43

	III Prípravné akty
	VÝBOR REGIÓNOV
	128. plenárne zasadnutie VR, 22.3.2018 - 23.3.2018
2018/C 247/09	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zmena programu na podporu štrukturálnych reforiem a nové rozpočtové nástroje pre eurozónu	54
2018/C 247/10	Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska iniciatíva občanov	62