6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/1

EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2016 – 2017

Schôdza 12. až 15. decembra 2016

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 387, 16.11.2017.

PRIJATÉ TEXTY

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/2

P8_TA(2016)0485

Situácia v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015 (2016/2009(INI))

(2018/C 238/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len charta), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

—	so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v New Yorku 13. decembra 2006 a ratifikovaný EÚ 23. decembra 2010,

—	so zreteľom na záverečné pripomienky, ktoré prijal výbor UNCRPD v októbri 2015,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na tieto všeobecné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa: č. 6 (2005) o zaobchádzaní s deťmi bez sprievodu a odlúčenými od rodičov mimo ich krajiny pôvodu, č. 7 (2005) o uplatňovaní práv dieťaťa v ranom detstve, č. 9 (2006) o právach detí so zdravotným postihnutím, č. 10 (2007) o právach detí v súdnom systéme pre mladistvých, č. 12 (2009) o právu dieťaťa byť vypočuté, č. 13 (2011) o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia a č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na pekinskú akčnú platformu, na svoje uznesenia z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (1) a zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (2) a na závery Rady z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na jeho Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967,

—	so zreteľom na Medzinárodný dohovor z roku 1990 o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,

—	so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

—	so zreteľom na odporúčané zásady a usmernenia OHCHR o ľudských právach na medzinárodných hraniciach,

—	so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve z 22. júla 2014,

—	so zreteľom na regionálnu stratégiu vykonávania madridského medzinárodného akčného plánu pre problematiku starnutia, 2002,

—	so zreteľom na zásady týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (tzv. parížske zásady), ktoré sú prílohou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 48/134,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä veci 18766/11 a 36030/11, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

—	so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

—	so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 (2014) – Postavenie a práva národnostných menšín v Európe,

—	so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach,

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (3),

—	so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (4),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (5),

—	so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (6),

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (7),

—	so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (8),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (9),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o audiovizuálnych službách (10) a výsledky verejnej konzultácie Európskej komisie v období od júla do septembra 2015,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (11),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (12),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (13),

—	so zreteľom na smernice o procesných právach osôb, ktoré sú podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní,

—	so zreteľom na balík opatrení na ochranu údajov prijatý v decembri 2015,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 (14) o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 (15) (smernica o konaní o azyle),

—	so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone, ktoré sa konalo 15. – 16. marca 2002,

—	so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011–2020 prijatý v záveroch Rady zo 7. marca 2011,

—	so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve,

—	so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 5. a 6. júna 2014 o politike integrácie prisťahovalcov v Európskej únii,

—	so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnakých príležitostiach príjmov pre ženy a mužov: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

—	so zreteľom na závery Rady o rovnosti LGBTI osôb prijaté 16. júna 2016,

—	so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

—	so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia),

—	so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

—	so zreteľom na usmernenia Európskej únie o obhajcoch ľudských práv,

—	so zreteľom na prieskum Eurobarometer s názvom Diskriminácia v EÚ v roku 2015,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a závery Rady s názvom Zabezpečenie rešpektovanie právneho štátu,

—	so zreteľom na zoznam opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb,

—	so zreteľom na správu Európskej komisie z roku 2015 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii (SWD(2016)0054),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2016)0377),

—	so zreteľom na stratégiu Európa 2020, konkrétne jej ciele v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

—	so zreteľom na publikáciu OECD/Európskej únie s názvom Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – Usadenie sa (Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti (COM(2013)0083) a jej odporúčanie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

—	so zreteľom na správu Komisie o pokroku z 29. mája 2013 s názvom Barcelonské ciele Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

—	so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286), a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

—	so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2015 (COM(2016)0265) a na sprievodné pracovné dokumenty,

—	so zreteľom na správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2013 s názvom Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

—	so zreteľom na správu Komisie s názvom Posúdenie vykonávania rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch – 2016 (COM(2016)0424),

—	so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ (COM(2014)0038),

—	so zreteľom na európsku migračnú agendu (COM(2015)0240),

—	so zreteľom na európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—	so zreteľom na závery výročného kolokvia o základných právach z roku 2015,

—	so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie zahrnuté do výročného kolokvia o základných právach na tému Pluralita médií a demokracia v roku 2016,

—	so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

—	so zreteľom na návrh Komisie na pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o pokroku pri vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov (16),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (17),

—	so zreteľom na svoje uznesenia o rodovej rovnosti,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ (18),

—	so zreteľom na svoje uznesenia o základných právach a ľudských právach, najmä na posledné uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014) (19),

—	so zreteľom na svoje uznesenia o migrácii, najmä na posledné uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (20),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe (21),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (22),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykov a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii (23),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny (24),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ (25),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (26),

—	so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky, ktorým uzavrela svoj prieskum z vlastnej iniciatívy OI/8/2014/AN týkajúci sa Európskej komisie,

—	so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/2013 k návrhu dohody o pristúpení EÚ k EDĽP,

—	so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora EÚ, judikatúru národných ústavných súdov, ktorá využíva chartu ako referenciu pre výklad vnútroštátneho práva, najmä veci C-83/14, C-360/10, C-70/10, C-390/12, C-199/12, C-200/12, C-201/12, C-404/15, C-659/15, C-362/14,

—	so zreteľom na blížiacu sa výročnú správu Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2015,

—	so zreteľom na Príručku Agentúry pre základné práva o súvislosti európskeho práva s právami dieťaťa (2015) (Handbook on European law relating to the rights of the child (2015)),

—	so zreteľom na štúdiu Agentúry pre základné práva o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí – Pohľady a skúsenosti odborníkov v oblasti účasti detí v civilných a trestných súdnych konaniach v 10 členských štátoch EÚ (2015),

—	so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva s názvom Násilie páchané na deťoch so zdravotným postihnutím: právne predpisy, politiky a programy v Európskej únii (2015),

—	so zreteľom na prieskum Agentúry pre základné práva o osobách zo skupiny LGBT v EÚ (2013), na jej správu s názvom Byť trans v EÚ – Porovnávacia analýza dát z prieskumu o osobách zo skupiny LGBT v EÚ (2014), na jej správu o situácii v oblasti základných práv intersexuálnych osôb (2015),

—	so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum,

—	so zreteľom na prieskum Agentúry pre základné práva s názvom Antisemitizmus – prehľad dostupných údajov v Európskej únii za roky 2004 – 2015,

—	so zreteľom na komparatívnu právnu analýzu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ,

—	so zreteľom na prieskumy Agentúry Európskej únie pre základné práva EÚ – MIDIS a prieskum o Rómoch,

—	so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, a jeho správu z roku 2015 s názvom Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky,

—	so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zameranú na identifikáciu a zmapovanie existujúcich údajov a zdrojov o sexuálnom násilí páchanom na ženách v Európskej únii“,

—	so zreteľom na situačnú správu Europolu z roku 2016 o obchodovaní s ľuďmi v EÚ,

—	so zreteľom na správu Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi z roku 2015,

—

so zreteľom na štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom v priebehu života (2013), Starostlivosť o deti a závislé osoby: dôsledky pre kariéru mladých pracovníkov (2013) a Práca a starostlivosť: opatrenia na ich zosúladenie v čase demografických zmien (2015),

—	so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 s názvom Gender equality in employment and occupation – Directive 2006/54/EC, European Implementation Assessment (Rodová rovnosť v otázkach zamestnania a povolania – smernica 2006/54/ES, európske posúdenie vykonávania),

—	so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Diskriminácia v dôsledku prieniku rodu a zdravotného postihnutia,

—	so zreteľom na vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o základných právach, ktoré sa konalo 16. júna 2016,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0345/2016),

keďže je nevyhnutné chrániť všetky základné práva; keďže Charta základných práv sa stala plnohodnotnou súčasťou zmlúv; keďže Komisia, Agentúra pre základné práva, Rada Európy, OSN a mimovládne organizácie vo svojich správach zdôrazňujú, že v EÚ a v členských štátoch dochádza k porušeniam základných práv;

B.	keďže Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám;

keďže zásady právneho štátu sú hlavnou oporou európskej liberálnej demokracie a patria medzi základné zásady EÚ vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov; a keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre ochranu základných práv a povinností stanovených v zmluvách a v medzinárodnom práve;

keďže vzhľadom na súčasné výzvy by EÚ a členské štáty mali podporovať a presadzovať tieto hodnoty v každom opatrení, ktoré prijmú; keďže spôsob uplatňovania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami; keďže v súlade s článkom 17 Zmluvy o EÚ Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

keďže inštitúcie EÚ začali konanie s cieľom prekonať tzv. kodanskú dilemu; keďže nedávny vývoj ukázal, že nástroje a procesy na zabezpečenie plného a správneho uplatňovania zásad a hodnôt zmlúv treba revidovať a integrovať a že treba vypracovať účinný mechanizmus na odstránenie zostávajúcich nedostatkov a na zabezpečenie toho, aby sa zásady a hodnoty obsiahnuté v zmluvách dodržiavali v celej Únii; keďže tento mechanizmus by mal byť založený na dôkazoch, mal by byť objektívny, nediskriminačný a mal by zabezpečovať posudzovanie za rovnakých podmienok, dodržiavať zásady subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality, mal by sa uplatňovať na členské štáty a inštitúcie Európskej únie a mal by byť založený na odstupňovanom prístupe zahŕňajúcom preventívne a nápravné opatrenia;

F.	keďže Európska únia sa zaviazala, že bude chrániť slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv a EDĽP;

keďže migrácia je súčasťou prítomnosti a budúcnosti EÚ a jednou z najväčších výziev našich čias, pretože si vyžaduje medzinárodnú humanitárnu zodpovednosť EÚ a jej členských štátov a je príležitosťou z demografických dôvodov a vyžaduje riešenie s výhľadom do budúcnosti, a to z hľadiska krátkodobých a strednodobých politík krízového riadenia, ako aj dlhodobých politík v oblasti integrácie a sociálneho začlenenia;

H.	keďže právo na azyl sa poskytuje na základe Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor) a jeho protokolu z 31. januára 1967, ako aj charty;

I.	keďže od septembra do decembra 2015 Komisia prijala 48 rozhodnutí o porušení zo strany členských štátov za nedostatočné transponovanie a uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému;

J.	keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najmenej 3 771 ľudí zomrelo alebo zmizlo v roku 2015 pri pokuse o dosiahnutie bezpečného miesta v Európe, čím sa celkový počet mŕtvych a nezvestných za posledných 20 rokov zvýšil na viac ako 30 000;

K.	keďže teroristické činy predstavujú jednu z najzávažnejších foriem porušovania základných práv a slobôd; keďže je nevyhnutné mať primerané nástroje na ochranu občanov a obyvateľov EÚ a náležite reagovať na takéto porušovanie a bojovať proti nemu v rámci zásad právneho štátu;

L.	keďže vražda ôsmich novinárov v kanceláriách satirického časopisu Charlie Hebdo 7. januára 2015 predstavovala pokus o útok proti slobode médií, slobode prejavu a slobode umenia v EÚ;

keďže je nevyhnutné, aby sa pri všetkých opatreniach prijatých členskými štátmi a EÚ rešpektovali základné práva a občianske slobody vrátane dodržiavania práva na súkromný a rodinný život, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na ochranu osobných údajov, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, práva na účinný opravný prostriedok a na riadny a spravodlivý proces, slobody prejavu a informácií a slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže je nevyhnutný účinný demokratický dohľad nad bezpečnostnými opatreniami; keďže bezpečnosť európskych občanov musí zachovávať ich práva a slobody; keďže tieto dve zásady predstavujú dve strany tej istej mince;

N.	keďže každé obmedzenie práv a slobôd uznaných chartou je podmienené zásadou proporcionality a nevyhnutnosti v súlade s článkom 52 charty;

O.	keďže právomoci členských štátov v oblasti spravodajských služieb sa musia dodržiavať v súlade s článkom 72 ZFEÚ;

keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (27), sa v článku 15 ods. 1 uvádza, že členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by svedčili o ilegálnej činnosti;

Q.	keďže podľa Komisie sa v EÚ 75 miliónov ľudí ročne stane obeťou trestnej činnosti;

keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, čo predstavuje vážny zásah do ľudskej dôstojnosti, ako aj jeden z najzávažnejších druhov porušenia ľudských práv, pričom nadmerne postihuje ženy a dievčatá a Charta základných práv Európskej únie ho výslovne zakazuje;

S.	keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania je stále najrozšírenejšou formou; keďže 76 % evidovaných obetí v EÚ sú ženy; keďže 70 % identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi v Európskej únii sú občania EÚ;

T.	keďže smernica 2011/36/EÚ zavádza všeobecné ustanovenia na posilnenie predchádzania trestným činom týkajúcim sa obchodovania s ľuďmi a ochrany jeho obetí, pričom zohľadňuje rodové hľadisko;

U.	keďže obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo sú dva veľmi odlišné javy, ale v niektorých prípadoch môže byť medzi nimi prepojenie;

keďže diskriminácia, rasizmus, xenofóbia, prejavy nenávisti a zločiny z nenávisti motivované rasizmom, xenofóbiou alebo predpojatosťou voči náboženstvu alebo viere, veku, zdravotnému postihnutiu, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite iných osôb ohrozujú základné hodnoty EÚ a jej členských štátov; keďže dochádza k nárastu prejavov nenávisti medzi politickými silami a rastúcej xenofóbii a iným predsudkom v rozsiahlych vrstvách obyvateľstva, a to aj prostredníctvom internetu; keďže boj proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii má zásadný význam pre zabezpečenie dodržiavania európskych hodnôt tolerancie, rozmanitosti a vzájomnej úcty;

keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii; keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na veku, rase, náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii, pohlaví alebo zdravotnom postihnutí;

X.	keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a každá diskriminácia na základe pohlavia je zakázaná;

keďže násilie páchané na ženách je porušením základných práv, ktoré postihuje všetky vrstvy spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či bydlisko; keďže rodová nerovnosť, rodové stereotypy a chudoba zvyšujú riziko násilia a iných foriem zneužívania a bránia plnej účasti žien vo všetkých oblastiach života;

keďže podľa údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) týkajúcich sa násilia páchaného na ženách jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie od svojich 15 rokov, zatiaľ čo jedna z desiatich žien sa stala obeťou niektorej z foriem sexuálneho násilia a jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená od tohto veku;

AA.	keďže rodovo podmienené násilie a násilie páchané na ženách je na mnohých miestach naďalej často „potichu“ tolerované a často nie je nahlásené polícii, keďže obete nedôverujú orgánom; keďže je potrebný prístup nulovej tolerancie;

AB.	keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva patria do právomoci členských štátov; keďže však EÚ môže prispieť k presadzovaniu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

AC.	keďže je potrebné zaručiť rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia bez ohľadu na ekonomickú a geografickú situáciu a zdravotné postihnutie žien;

AD.

keďže deti sú budúcnosťou našej spoločnosti a sme zodpovední za ich prítomnosť; keďže vzdelávanie je jedným z najlepších spôsobov, ako šíriť hodnoty, ako sú mier, tolerancia, spolužitie, rovnosť, spravodlivosť a rešpektovanie ľudských práv prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v súlade s článkom 14 charty;

AE.	keďže linky pomoci, informačné služby pre deti a podobné nástroje sú užitočné ako mechanizmy zvyšovania informovanosti, odosielania detí príslušným úradom a podávania správ v prípadoch týkajúcich sa porušovania práv detí;

AF.

keďže živý prenos materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí už nie je nový trend, ale skutočnosť; keďže deti sú vystavené riziku ujmy prostredníctvom tzv. online groomingu a kontaktovania na sexuálne účely, čo môže viesť v najvážnejších prípadoch k sexuálnemu násiliu alebo iným formám zneužívania, a neboli vykonané dostatočné kroky prostredníctvom programov sexuálneho vzdelávania ani posilnením súdnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti sietiam pedofilov;

AG.	keďže právo na súkromie a na ochranu osobných údajov je obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o deti, ktoré predstavujú najbezbrannejšiu časť spoločnosti;

AH.

keďže vychádzajúc z článku 37 Dohovoru o právach dieťaťa a zásady najlepšieho záujmu dieťaťa by deti bez sprievodu alebo odlúčené deti vo všeobecnosti nemali byť zadržiavané, ale mali by byť umiestnené v bezpečnom prostredí a mala by sa im poskytnúť potrebná ochrana, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

AI.

keďže dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám je jedným zo základných zásad EÚ; keďže treba posilniť účinnú ochranu menšín; keďže vzhľadom na nárast populizmu a extrémizmu treba podporovať spolužitie so všetkými menšinami a ich rešpektovanie; keďže menšiny prispievajú k bohatosti a rozmanitosti Európy; keďže migračná kríza vyvolala nedôveru a rastúcu neznášanlivosť voči menšinovým komunitám v Európe;

AJ.	keďže v správe Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2016 sa uvádza, že diskriminácia a protirómske zmýšľanie sú naďalej veľkým problémom integrácie Rómov; keďže podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2015 o diskriminácii sa etnický pôvod považuje za hlavnú príčinu diskriminácie;

AK.

keďže Rómovia v Európe, a to jednotlivo ako aj skupina, čelia protirómskemu zmýšľaniu, systematickým predsudkom, rasizmu, netolerancii, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu vo svojom každodennom živote; keďže segregácia rómskych detí v školách je pretrvávajúcim problémom vo väčšine členských štátov; keďže diskriminácia Rómov na trhu práce im zabraňuje zlepšiť ich schopnosť vymaniť sa z bludného kruhu chudoby;

AL.

keďže význam sociálnych základných práv je zakotvený v článkoch 8, 9, 10, 19 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ, čím sa podčiarkuje skutočnosť, že týmto právam, najmä odborovým právam, právu na štrajk, právu na združovanie a zhromaždovaciemu právu, sa musia poskytnúť rovnaké záruky ako ostatným základným právam zakotveným v charte;

AM.	keďže iba 27 % Európanov pozná jednotné európske číslo tiesňového volania 112 a doposiaľ nie každý má k nemu prístup;

AN.	keďže všetky členské štáty sú povinné chrániť všetky osoby vrátane osôb LGBTI pred všetkými formami diskriminácie a násilia; keďže akákoľvek diskriminácia a násilie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity by sa mala odsúdiť;

AO.	keďže podľa terénneho výskumu Agentúry pre základné práva prevládajúce negatívne sociálne postoje a stereotypy predstavujú významnú prekážku riešenia diskriminácie a zločinov z nenávisti voči LGBTI osobám;

AP.	keďže podľa štúdie Agentúry pre základné práva transrodoví respondenti uvádzali najvyššiu mieru diskriminácie, násilia a obťažovania medzi podskupinami LGBTI;

Ochrana základných práv a dôstojnosti

konštatuje, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľným základom všetkých základných práv a nemala by podliehať žiadnej inštrumentalizácii a že ju treba rešpektovať a chrániť vo všetkých iniciatívach EÚ; vyzýva na zvyšovanie informovanosti občanov EÚ o prirodzenej dôstojnosti všetkých ľudí s cieľom dosiahnuť humánnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť;

odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia v EÚ proti všetkým ľudským bytostiam, pretože to predstavuje priame porušenie ľudskej dôstojnosti;

opakovane vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti na sklonku života; opakuje, že trest smrti je v rozpore so základnými hodnotami EÚ;

zdôrazňuje, že pristúpenie Únie k EDĽP predstavuje záväzok podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ; konštatuje, že by to posilnilo ochranu základných práv v EÚ, a očakáva čo najskoršie odstránenie právnych prekážok pristúpenia;

Právny štát

zdôrazňuje, že ľudské práva sú univerzálne, neoddeliteľné a vždy sa dopĺňajú, a preto je potrebné nájsť spravodlivú rovnováhu medzi právami všetkých v bohatej a rozmanitej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zásady článku 2 Charty základných práv plne vykonávali v právnych predpisoch EÚ, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby začala konania o porušení vždy, keď členský štát poruší chartu pri vykonávaní práva EÚ;

pripomína, že vo svojich vzťahoch s okolitým svetom by Únia mala prispievať k ochrane základných práv; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany týchto práv v rámci vonkajších vzťahov, ako aj vo vnútorných politikách, ktoré majú vonkajšie dôsledky;

poznamenáva, že je nevyhnutné zaručiť, aby sa spoločné európske hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ zachovávali v plnom rozsahu v európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj verejných politikách a ich vykonávaní; domnieva sa, že s cieľom chrániť právny štát musia všetky relevantné subjekty na vnútroštátnej úrovni zintenzívniť svoje úsilie na jeho podporu a posilnenie; konštatuje, že efektívne, nezávislé a nestranné súdnictvo je základom právneho štátu;

konštatuje, že pravidelná výmena s inštitúciami EÚ a medzi samotnými členskými štátmi založená na objektívnych kritériách a na posúdení súvislostí by mohla zmierniť problémy právneho štátu v budúcnosti alebo by im mohla predchádzať; opakuje svoju výzvu týkajúcu sa vytvorenia Paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach, ktorý by mal pozostávať z výročnej správy s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že táto správa by mala byť vypracovaná pomocou rôznych zdrojov vrátane Agentúry pre základné práva, Rady Európy alebo správ OSN a mala by začleniť a doplniť existujúce nástroje, ako je porovnávací prehľad v oblasti justície, a nahradiť mechanizmus spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko;

víta skutočnosť, že Rada organizuje pravidelné diskusie o právnom štáte; domnieva sa, že pakt Únie by mal zahŕňať rámec Komisie pre právny štát a dialóg Rady o právnom štáte do jediného nástroja Únie a že Rada by mala uskutočňovať diskusie na základe výročnej správy s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

10.

pripomína, že základné práva by mali byť súčasťou hodnotenia vplyvu všetkých legislatívnych návrhov;

11.

zdôrazňuje, že sloboda pohybu a pobytu európskych občanov a ich rodín stanovená v zmluvách a zaručená smernicou o slobode pohybu patrí medzi základné práva európskych občanov;

12.

uznáva, že neutralita štátu je nevyhnutná na ochranu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, na zaručenie rovnakého zaobchádzania so všetkými náboženstvami a vierami a na slobodu vyznávania náboženstva podľa vlastného výberu a zmeny náboženstva alebo viery;

13.

pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť demokraciu a právny štát; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak a hrozby namierené proti novinárom a médiám; žiada členské štáty, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by porušovali slobodu médií, právo na komunikáciu a na informácie; žiada Komisiu, aby sa v procese rokovania o prístupe vo väčšej miere sústredila aj na súlad s týmito základnými právami;

14.

pripomína svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby preskúmali možnosť zriadiť systém na ochranu informátorov a poskytovať záruky novinárskym zdrojom;

15.

odsudzuje podmienky vo väzniciach v mnohých členských štátoch, ktoré sú preplnené a s väzňami sa tam zle zaobchádza; poukazuje na to, že sa musia zaručiť základné práva väzňov; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv väzenia a trestného súdneho systému na deti; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporila členské štáty a uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi úradmi rôznych členských štátov o rôznych modeloch bezpečných vzťahov medzi rodičmi, ktorí si odpykávajú trest vo väzení, a ich deťmi;

16.

opätovne zdôrazňuje svoje dôrazné odsúdenie používania vyspelých techník vypočúvania, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, humánne zaobchádzanie, ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, právnu pomoc a rovnakú právnu ochranu;

17.

opakovane zdôrazňuje svoju výzvu zaistiť zodpovednosť za rozsiahle porušovanie základných práv, najmä v kontexte prepravy a nelegálneho zadržiavania väzňov, a to prostredníctvom otvoreného a transparentného vyšetrovania;

18.

zdôrazňuje, že korupcia je závažnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a základné práva; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby bojovali proti systémovej korupcii, vypracovali účinné nástroje na boj proti korupcii a jej postihovanie a aby pravidelne monitorovali využívanie verejných európskych alebo vnútroštátnych finančných prostriedkov a podporovali transparentnosť;

19.

naliehavo žiada Komisiu, aby prijala protikorupčnú stratégiu doplnenú o účinné nástroje; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania uvedené v protikorupčnej správe Komisie; naliehavo ich vyzýva, aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v boji proti korupcii; s týmto cieľom vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uľahčili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry, čím by sa poskytli vhodné záruky nezávislosti a efektívnosti;

Migrácia, integrácia a sociálne začleňovanie

Integrácia a sociálne začleňovanie

20.

domnieva sa, že sociálne začleňovanie a integrácia migrantov a utečencov, ktorí majú medzinárodnú ochranu v hostiteľskej spoločnosti, je súčasťou dynamického, dvojrozmerného procesu (ktorý zahŕňa práva a povinnosti) a jeho neoddeliteľnou súčasťou musí byť úcta k hodnotám, na ktorých je EÚ postavená, a musia sa rešpektovať základné práva dotknutých osôb; je presvedčený, že to predstavuje výzvu a príležitosť, čo si vyžaduje koordinované úsilie a prijatie zodpovednosti utečencami a migrantmi, ako aj členskými štátmi, ich miestnymi a regionálnymi orgánmi a hostiteľskými spoločenstvami, ktorí všetci zohrávajú dôležitú úlohu;

21.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali integračné politiky tak rýchlo, ako je to možné, a s primeranými vyčlenenými zdrojmi a aby ich vypracovali v spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami, miestnymi vládami, školami a mimovládnymi inštitúciami, ako aj s komunitami migrantov a utečencov; nabáda k posilnenia výmeny najlepších postupov v oblasti integrácie; dožaduje sa vzdelávacích programov, ktoré zohľadňujú regionálne a miestne aspekty dotknutých komunít;

22.

domnieva sa, že prístup k vzdelávaniu je jedným zo základov integrácie migrantov a utečencov; zdôrazňuje skutočnosť, že zásady rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a rovnakých príležitostí by mali byť vždy zaručené pri vypracúvaní a uskutočňovaní politík a opatrení sociálneho začleňovania a integrácie;

23.

pripomína, že treba podporovať medzikultúrnu a medzináboženskú toleranciu prostredníctvom neustáleho úsilia a extenzívneho dialógu pri zapojení všetkých subjektov v spoločnosti, a to na všetkých úrovniach správneho riadenia;

24.

nabáda členské štáty, aby sa snažili udržať rodiny pohromade, čo zlepší vyhliadky na integráciu v dlhodobom horizonte; vyzýva členské štáty, aby sledovali pokyny Komisie na vykonávanie smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie s cieľom prekonať všetky právne a praktické prekážky pre dosiahnutie rýchlejšieho prijímania rozhodnutí o tejto otázke;

Migranti a utečenci

25.

so znepokojením berie na vedomie udalosti týkajúce sa porušovania základných práv migrantov a utečencov na vonkajších hraniciach EÚ a zdôrazňuje, že všetci ľudia majú nárok požívať svoje ľudské práva; pripomína základné právo požiadať o azyl; nabáda EÚ a členské štáty, aby uvoľnili dostatočné zdroje na vytvorenie nových bezpečných a legálnych ciest pre žiadateľov o azyl s cieľom narušiť model fungovania pašeráckych sietí a prevádzačov, ako aj predchádzať riziku, že sa veľa ľudí vydá na nebezpečnú cestu; pripomína, že záchrana životov je prejavom solidarity s ľuďmi v ohrození, ale je to aj zákonná povinnosť; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby postupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, ako aj Chartou základných práv Európskej únie pri uplatňovaní opatrení v oblasti pohraničnej stráže a azylovom konaní; pripomína, že fyzickým osobám alebo mimovládnym organizáciám, ktoré skutočne pomáhajú osobám v nebezpečenstve, by za poskytnutie tejto pomoci nemal hroziť trest;

26.

víta skutočnosť, že nedávno prijaté nariadenie o zriadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže predpokladá osobitný mandát pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž na podporu pátracích a záchranných operácií, ako aj na zabezpečenie ochrany základných práv stanovenej v tomto nariadení; nabáda členské štáty, aby poskytovali primeranú odbornú prípravu pre azylových pracovníkov (napríklad pre osoby uskutočňujúce pohovor a tlmočníkom) s cieľom čo najskôr určiť zraniteľné skupiny a spracúvať žiadosti o azyl v súlade so smernicou o priznaní azylu a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ;

27.

naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili podmienky prijímania, ktoré neupierajú ľudom základné práva na dôstojnú životnú úroveň a fyzické a mentálne zdravie a sú v súlade s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti základných práv a azylu, pričom treba venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám; pripomína, že v medzinárodnom práve, ako aj Charte základných práv Európskej únie sa vyžaduje, aby členské štáty preskúmali alternatívy k zadržiavaniu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú a včasnú identifikáciu žiadateľov o azyl s osobitnými potrebami, ich okamžitý prístup k upraveným podmienkam prijatia a poskytovanie procesných záruk; pripomína, že právo na účinný prístup k postupom je neoddeliteľnou súčasťou smernice o konaní o azyle vrátane práva na účinnú nápravu, a to aj v trestnom konaní; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom poskytovať informácie a zabezpečovať transparentnosť, pokiaľ ide o zadržiavanie migrantov a žiadateľov o azyl v členských štátoch;

28.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia (ES) č. 862/2007 s cieľom dosiahnuť, aby sa toto nariadenie vzťahovalo aj na štatistické údaje o fungovaní zariadení určených na zaistenie s cieľom zlepšiť chápanie špecifických potrieb utečencov a žiadateľov o azyl a ich uspokojovanie; žiada EÚ a členské štáty, aby vypracovali komplexné politiky s cieľom ukončiť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť ženám a dievčatám, ktoré sú utečenky a žiadateľky o azyl, ochranu a prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že ženy migrantky môžu v zariadeniach určených na zaistenie alebo v záchytných centrách čeliť dvojitej diskriminácii a že potrebujú mať prístup k hygienickým ženským potrebám, súkromiu, ako aj zdravotnej starostlivosti;

29.

vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že do riadenia fondu prijímania migrantov prenikla organizovaná trestná činnosť, a žiada Komisiu, aby úzko monitorovala používanie týchto fondov a zabezpečila, aby sa akékoľvek nezrovnalosti preskúmali a aby sa trestne stíhali tí, ktorí sú za to zodpovední;

30.

vyzýva členské štáty, aby sa zdržali podnecovania strachu z migrantov a žiadateľov o azyl a nenávisti k nim u svojich občanov z politických pohnútok; vyzýva preto členské štáty, aby organizovali pozitívne kampane, ktorých cieľom je pomôcť občanom zlepšiť ich prístup k integrácii;

31.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia stále neprijala opatrenia nadväzujúce na uznesenia zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (28) a zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva (29), a najmä na jeho odseky 10 a 11; zdôrazňuje, že základy stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva stále platia;

Sloboda a bezpečnosť

32.

víta iniciatívy a hlavné opatrenia Komisie na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi členskými štátmi a vytvorenie účinnej reakcie EÚ na teroristické a bezpečnostné hrozby v Európskej únii a v plnej miere podporuje opatrenia na vytvorenie podmienok pre efektívnu bezpečnosť Únie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby medzi sebou v plnej miere spolupracovali a zlepšili vzájomnú výmenu informácií a výmenu informácií s Europolom a inými príslušnými agentúrami EÚ; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité dodržiavať základné práva; žiada o vyhodnotenie všetkých existujúcich opatrení na boj proti terorizmu;

33.

zdôrazňuje, že akýkoľvek systém plošného hromadného sledovania predstavuje vážne porušenie základných práv občanov; zdôrazňuje, že všetky legislatívne návrhy členských štátov týkajúce sa možností sledovania spravodajskými orgánmi by vždy mali byť v súlade s chartou a so zásadou proporcionality a nevyhnutnosti, a i keď uznáva výlučnú právomoc členských štátov v tejto oblasti, vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala, či sú tieto právne predpisy v súlade so zmluvami, ktoré potenciálne vyvolávajú dôležité právne otázky;

34.

zdôrazňuje, že členský štát by mal vždy, keď prijíma opatrenia v núdzovej situácii, dodržiavať zmluvy a EDĽP; poukazuje na to, že každá výnimka by mala byť prísne obmedzená na to, čo vyžaduje situácia, a musí byť v súlade so záväzkami tohto členského štátu podľa medzinárodného práva;

35.

opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby ich vnútroštátne právne predpisy a mechanizmy dohľadu v oblasti spravodajských služieb boli v súlade s chartou a EDĽP;

36.

vyzýva všetky agentúry a orgány na presadzovanie práva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie radikalizácie a terorizmu, vrátane tých na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa zapojili do tohto úsilia a zabezpečili, aby mali odbornú prípravu a informácie potrebné pre svoju prácu; vyjadruje obavy nad rastúcou nevraživosťou politických, náboženských a teroristických hnutí voči novinárom a médiám; žiada členské štáty, aby novinárom a médiám poskytli primeranú ochranu a prijali potrebné opatrenia pomocou právnych prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ ide o útoky na novinárov;

37.

zdôrazňuje, že primeraný prístup k obetiam vrátane obetí terorizmu je dôležitý z hľadiska ochrany ich základných práv; v tejto súvislosti požaduje silné politiky a mechanizmy s ohľadom na potreby obetí vrátane dôkladného posúdenia vykonávania smernice EÚ o právach obetí (2012/29/EÚ), v ktorej sa zaručuje, že ľudia, ktorí sa stanú obeťou trestnej činnosti v EÚ, môžu využívať minimálny súbor práv;

38.

je presvedčený, že komplexná politika na predchádzanie radikalizácii a náboru občanov Únie teroristickými organizáciami môže byť úspešná len vtedy, ak je sprevádzaná dlhodobými proaktívnymi procesmi boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva, vzdelávaním a integráciou opatrení a medzikultúrnym dialógom; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie na sociálne začlenenie a integráciu, ktoré sa zameriavajú aj na diskrimináciu, ktorá bráni v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu a bývaniu;

39.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu, ktoré sa musí zamerať na presadzovanie európskych hodnôt, tolerancie a komunity, bez stigmatizácie, a zároveň vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti;

40.

považuje jednotné uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov za súčasť stratégie na predchádzanie radikalizmu alebo na potláčanie radikalizácie u tých, ktorí patria do extrémistických organizácií; pripomína, že vylúčenie a diskriminácia náboženských komunít v Európskej únii vytvárajú živnú pôdu pre jednotlivcov v zraniteľných situáciách, ktorí vstupujú do extrémistických organizácií, ktoré môžu mať násilný charakter;

41.

domnieva sa, že je potrebné posilniť európsky systém včasného varovania a reakcie s cieľom identifikovať jednotlivcov, ktorým hrozí radikalizácia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie prostredníctvom vzdelávania, aby sa zabránilo radikalizácii; nabáda členské štáty, aby podporovali online iniciatívy s cieľom bojovať proti ideám a činnostiam radikálnych skupín a začlenili tento rozmer do školských vyučovacích hodín o prevencii online rizík; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na pomoc rodinám tých, ktorí sú ohrození; žiada o výmenu osvedčených postupov a tvorbu rétoriky na boj proti extrémizmu, radikalizmu a prejavom, ktoré ľudí podnecujú k organizovaniu a páchaniu teroristických útokov v Európe; zdôrazňuje, že je potrebná užšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v záujme lepšej výmeny informácií s cieľom účinnejšie bojovať proti teroristickým sieťam; nalieha na členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce nástroje spolupráce; vyzýva EÚ a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom predchádzať radikalizácii osôb, ktoré sú ohrozené, najmä vo väzniciach;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadili normy zaručujúce plnenie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v kontexte väzby pred súdnym konaním, ako aj trestu za trestný čin;

43.

opakuje odporúčania Komisii o revízii európskeho zatykača, najmä pokiaľ ide o zavedenie testu proporcionality a výhrady základných práv;

Obchodovanie s ľuďmi

44.

vyzýva orgány EÚ na presadzovanie práva, aby zintenzívnili svoje úsilie na boj proti zločineckým sieťam prevádzačov a sprostredkovateľov a intenzívnejšie spolupracovali medzi sebou navzájom tým, že budú venovať osobitnú pozornosť trestným činom páchaným na deťoch; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať odbornú prípravu v oblasti služieb, ktoré sa dostávajú do kontaktu s obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, aby bolo možné pomôcť im účinnejšie identifikovať dotknuté osoby a poskytnúť im primeranú podporu, pričom táto odborná príprava by sa mala zameriavať na súlad so základnými právami a na potreby osôb, ktoré sa nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;

45.

berie na vedomie správu Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá uvádza, že nové technológie umožňujú organizovaným zločineckým skupinám prístup k veľkému počtu potenciálnych obetí v oveľa väčšom rozsahu ako predtým, pretože mnohé obete obchodovania s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania, sú vyhľadávané internete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie využívaniu nových technológií ako nástroja náboru najmä žien a dievčat ako obetí obchodovania s ľuďmi a riešenie týchto otázok;

46.

zdôrazňuje, že deti sa pre svoju zraniteľnosť stávajú prvoradým terčom priekupníkov a že určovanie a overovanie totožnosti detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, je čoraz väčším problémom; takisto poznamenáva, že niektoré členské štáty považujú obchodovanie s deťmi za osobitnú formu vykorisťovania a iné zahŕňajú detské obete do jednej skupiny s dospelými, čo znemožňuje vytvorenie komplexného súboru spravodajských informácií a stanovenie najlepších riešení v oblasti vyšetrovania na úrovni EÚ; požaduje preto nástroje, ktoré pomôžu sledovať tieto deti na základe spoločnej definície tohto fenoménu, a riadne a cielené opatrenia, ktoré by ich v tomto procese sprevádzali;

47.

konštatuje, že vymenovanie ochrancov maloletých bez sprievodu je dôležitým ochranným prvkom, ktorý by zabezpečoval ich najlepšie záujmy; vyzýva členské štáty, ktoré pôsobia na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby posilnili systémy opatrovníctva pre deti bez rodičovskej starostlivosti a deti bez sprievodu, a zaviedli tieto systémy v súlade s príručkou opatrovníctva pre deti bez rodičovskej starostlivosti; konštatuje, že pri zavádzaní systému treba osobitnú pozornosť venovať sprevádzajúcim osobám a tomu, že vzhľadom na najlepšie záujmy dieťaťa dieťa nesmie byť oddelené od rodiny alebo od neformálneho sprievodu;

48.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli rovnaké úsilie o identifikáciu a ochranu obetí a pomoc obetiam všetkých foriem vykorisťovania, aktívne a so zapojením sociálnych partnerov, súkromného sektora, odborov a občianskej spoločnosti, a zabezpečili vzájomné uznávanie príkazov na ochranu obetí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby vykonávali smernicu EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi v plnej miere a správne, a to najmä jej článok 8, v ktorom sa vyzýva na nekriminalizovanie obetí, ako aj smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu, a nabáda členské štáty, inštitúcie a agentúry EÚ, aby posilnili svoju spoluprácu v oblasti obchodovania s ľuďmi vrátane výmeny najlepších postupov, a to prostredníctvom podpory koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a v rámci Európskej siete národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi;

49.

vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že treba podporovať členské štáty a príslušné agentúry EÚ, napríklad Europol, v ich úsilí umožniť stíhanie tých, ktorí napomáhajú obchod s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách a akčných plánoch riešili aj otázky dopytu po obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní ľudských bytostí;

50.

zdôrazňuje, že vzdelávanie je účinným nástrojom na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu, a vyzýva členské štáty, aby na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni, zavádzali programy prevencie do vnútroštátnych osnov vzdelávania a podporovali a presadzovali programy prevencie a činnosti na zvyšovanie povedomia;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie spotrebe tovarov alebo služieb, ktoré vytvorili alebo poskytli obete obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by sa mali začleniť do európskej stratégie na boj proti tejto hrozbe, pričom by sa mali zapojiť aj podniky;

52.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obchodovanie s ľuďmi na účely výkupného zahŕňajúce mučenie bolo považované za formu obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že veľmi traumatizované obete, ktoré to prežili, by mali byť považované za obete určitej formy trestne stíhateľného obchodovania s ľuďmi a mala by sa im poskytnúť ochrana, starostlivosť a podpora (30);

Boj proti diskriminácii, xenofóbii, trestným činom z nenávisti a nenávistným slovným prejavom

53.

vyjadruje obavy nad rastúcim rasizmom a xenofóbiou vo forme afrofóbie, neznášanlivosti voči Rómom, antisemitizmu, islamofóbie a antimigračným náladám; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby do politík v oblasti rovnosti zaradili aj viacnásobnú diskrimináciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov a posilnili spoluprácu v oblasti boja proti rasizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii a ďalším formám neznášanlivosti, a to pri plnom zapojení občianskej spoločnosti a príspevku príslušných zúčastnených strán, napr. FRA;

54.

víta výsledok kolokvia o základných právach z roku 2015 a vymenovanie koordinátorov pre boj proti antisemitizmu a nenávisti voči moslimom; žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby koordinovali a posilňovali politické reakcie s cieľom zaoberať sa nenávisťou voči židom a moslimom vrátane bezodkladného vykonávania kľúčových oparení identifikovaných na kolokviu;

55.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná smernica o rovnakom zaobchádzaní z roku 2008 ešte stále čaká na schválenie v Rade; opakuje svoju výzvu Rade, aby čo najskôr prijala svoju pozíciu k návrhu; povzbudzuje Komisiu, aby urobila konkrétny pokrok v programe EÚ v oblasti nediskriminácie;

56.

odsudzuje prípady nenávistných prejavov a trestné činy z nenávisti motivované rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami na základe zdravotného postihnutia osoby, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo príslušnosti k menšine, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; vyjadruje poľutovanie nad rastúcou úrovňou nenávistných slovných prejavov v niektorých inštitúciách, politických stranách a médiách; žiada EÚ, aby stanovila príklad, ako sa vzoprieť proti nenávistným prejavom v inštitúciách;

57.

vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom nenávistných slovných prejavov na internete; odporúča členským štátom, aby zaviedli jednoduchý postup, ktorý umožní verejnosti oznamovať takýto nenávistný obsah na internete; víta oznámenie Komisie o kódexe správania v oblasti boja proti nezákonným nenávistným prejavom online a nabáda na jeho dodržiavanie a na pokračujúce úsilie o posilnenie spolupráce medzi súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou; pripomína, že opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijmú, by nemali byť v rozpore so základnými zásadami v oblasti slobody prejavu vrátane slobody tlače;

58.

vyjadruje svoju obavu z nedostatočného ohlasovania trestných činov z nenávisti zo strany obetí, keďže orgány v členských štátoch nie sú schopné zabezpečiť primerané záruky a náležite vyšetriť a stíhať za trestné činy z nenávisti; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli a šírili nástroje a mechanizmy nahlasovania trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov a aby zabezpečili, že sa všetky prípady údajných trestných činov z nenávisti alebo nenávistných slovných prejavov účinne vyšetria, budú stíhať a súdiť v súlade s vnútroštátnym právom a prípadne v súlade s rámcovým rozhodnutím o rasizme a xenofóbii, európskymi a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ako aj príslušnou judikatúrou ESĽP, pričom musí byť zaistené dodržiavanie slobody prejavu a informácií aj ochrana súkromia a údajov;

59.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že viacero členských štátov správne netransponovalo ustanovenia rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV, a vyzýva členské štáty, aby tak urobili a aby ho v plnom rozsahu implementovali, a rovnako aj smernicu 2012/29/EÚ o obetiach trestných činov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala transpozíciu týchto nástrojov do práva členských štátov a v prípade potreby začala konanie pre neplnenie povinností; konštatuje, že niektoré členské štáty EÚ pri vykonávaní rámcového rozhodnutia rozšírili ochranu pre obete diskriminácie aj o iné dôvody, ako je sexuálna orientácia alebo rodová identita; vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s tými členskými štátmi, ktorých právne predpisy sa nevzťahujú na homofóbne nenávistné motívy, s cieľom zaplniť zostávajúce legislatívne medzery;

60.

vyzýva Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, ako aj príslušných agentúr EÚ, s cieľom zabezpečiť prevenciu diskriminačných praktík a trestných činov z nenávisti a boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a trestné stíhanie takýchto trestných činov zaistili také praktické nástroje a zručnosti, aby boli schopné identifikovať a riešiť delikty, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie, a zaobchádzať a komunikovať s obeťami;

61.

uznáva, že plný rozsah nerovnosti v EÚ nie je ešte známy, keďže neexistujú porovnateľné a rozčlenené údaje o rovnosti zhromaždené v členských štátoch; domnieva sa, že zbieranie takýchto údajov členskými štátmi je nevyhnutné pre formulovanie zmysluplných politík, ktorými sa bude vykonávať právo EÚ v oblasti rovnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali potrebu spoľahlivých a porovnateľných údajov v oblasti rovnosti, na základe ktorých bude možné zabezpečiť opatrenia rozčlenené podľa dôvodov diskriminácie, ktoré by boli podkladmi pre tvorbu politík; vyzýva obe inštitúcie, aby vymedzili jednotné zásady zhromažďovania údajov v oblasti rovnosti, a to na základe sebaidentifikácie, noriem ochrany údajov EÚ a konzultácií s príslušnými komunitami;

62.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posilnili úlohu vzdelávania o ľudských právach a interkultúrneho vzdelávania v národných učebných osnovách ako nástroja na predchádzanie rasizmu a všetkým ostatným formám neznášanlivosti, a vyzýva na podporu zvyšovania informovanosti o právach; domnieva sa, že úplné vzdelávanie o ľudských právach musí primerane zahŕňať aj vzdelávanie o bezpráví v oblasti ľudských práv, o inštitucionálnom rasizme v minulosti a o význame pamäti;

63.

považuje za nevyhnutné, aby všetky členské štáty EÚ spolupracovali v rámci národných alebo medzinárodných súdnych vyšetrovaní, ktoré sa snažia objasniť zodpovednosti, zistiť pravdu, nastoliť spravodlivosť a odškodniť obete trestných činov proti ľudskosti, ktoré sa v Únii napáchali v dôsledku totalitných režimov; vyzýva členské štáty, aby v tejto oblasti poskytli právnikom potrebnú odbornú prípravu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala objektívne posúdenie stavu v takýchto procesoch s cieľom podporiť demokratickú pamiatku vo všetkých členských štátoch; upozorňuje, že nedodržiavanie medzinárodných odporúčaní o demokratickej pamiatke a zásad univerzálnej jurisdikcie je porušením základných zásad právneho štátu;

Práva žien a násilie voči ženám

64.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahla rodová rovnosť, že v mnohých oblastiach sa nedosahujú žiadne zlepšenia a že sa naďalej porušujú základné práva žien; odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako je domáce násilie, vraždy zo cti, nútené sobáše, obchodovanie so ženami a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; domnieva sa, že tieto praktiky nemožno nikdy ospravedlniť a mali by byť trestnými činmi a trestané a že EÚ a vnútroštátne orgány by mali posilniť vzájomnú spoluprácu, a to najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a zlepšenia zhromažďovania a porovnateľnosti údajov o všetkých formách násilia páchaného na ženách vrátane viacnásobnej diskriminácie; domnieva sa, že všetci obyvatelia Únie bez ohľadu na svoju pôvodnú kultúru a tradície by mali rešpektovať zákony a ženské práva a dôstojnosť;

65.

ľutuje, že ženy a dievčatá nemajú rovnakú ochranu proti násiliu vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že ešte stále je potrebné zlepšovať boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách; vyzýva EÚ, aby podpísala a ratifikovala Istanbulský dohovor po začatí konania Komisiou v marci 2016; pripomína členským štátom, že pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru ich nezbavuje zodpovednosti podpísať, ratifikovať a presadzovať Istanbulský dohovor, a preto ich naliehavo vyzýva, aby tak urobili; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce právne predpisy a aby problematika násilia páchaného na ženách zostala prioritou, keďže násilie na základe pohlavia nemožno tolerovať; pripomína žiadosť určenú Komisii, aby predložila návrh aktu, ktorým by sa zaviedli opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

66.

naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby viedli cielenejšie kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom bezodkladne predchádzať násiliu a podporovať ženy, aby nahlasovali trestné činy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ukladali primerané a odradzujúce tresty páchateľom a chránili bezodkladne obete násilia a ich práva, obzvlášť v prípade zraniteľných skupín, a to v súlade so smernicou o právach obetí; žiada členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze s cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia, ako aj smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu s cieľom ochrániť ženy a dievčatá pred obchodovaním s ľuďmi, násilím a sexuálnym vykorisťovaním; zdôrazňuje, že obetiam násilia na základe pohlavia by sa malo zabezpečiť primerané zaobchádzanie a podpora v súlade s vnútornými pravidlami a medzinárodnými záväzkami;

67.

zdôrazňuje, že s cieľom účinne bojovať proti násiliu na základe pohlavia je potrebná zmena prístupu k ženám a dievčatám; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v boji proti rodovým stereotypom, ktoré vytvárajú a posilňujú rodové úlohy v kľúčových oblastiach, v ktorých sa tieto stereotypy zachovávajú; vyzýva Komisiu, aby poskytovala informácie o najlepších postupoch v členských štátoch s cieľom riešiť rodové stereotypy v školách; vyzýva členské štáty, aby poskytovali špecializovanú prípravu pre policajných a justičných zamestnancov a sudcov, aby mohli primerane riešiť problematiku násilia na základe pohlavia s cieľom predchádzať ďalšej traume a opätovnej viktimizácii počas trestných konaní; žiada členské štáty, aby pomáhali orgánom pri účinnom identifikovaní špecifických potrieb obetí násilia na základe pohlavia a poskytovali im služby osobitnej ochrany v súlade so smernicou o právach obetí;

68.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby obetiam rodovo motivovaného násilia poskytli primerané množstvo útočísk a cielené a integrované podporné služby vrátane podpory a poradenstva pri traumách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby akokoľvek podporovali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s obeťami násilia na základe pohlavia;

69.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili situáciu žien so zdravotným postihnutím ako obetí domáceho násilia, ktoré často nemôžu uniknúť zo vzťahu, v ktorom sa s nimi hrubo zaobchádza;

70.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s pokračujúcimi praktikami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré predstavujú závažnú podobu násilia páchaného na ženách a dievčatách; vyzýva členské štáty, aby zvyšovali informovanosť všetkých dotknutých osôb a vo svojich politikách proti mrzačenia ženských pohlavných orgánov sa sústredili na prevenciu; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne v plnej miere spolupracovali s cieľom zlepšiť zhromažďovanie údajov a pochopenie tohto javu, aby sa optimalizovali výsledky ich snáh zameraných na ochranu žien a detí pred týmto mrzačením;

71.

dôrazne odsudzuje časté prejavy obťažovania a znásilnenia na verejných miestach v Únii a domnieva sa, že všetky ženy a dievčatá by sa mali cítiť v bezpečí pred všetkými formami sexuálneho obťažovania na akomkoľvek verejnom mieste; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto činy boli riadne potrestané, ich páchatelia boli postavení pred súd a aby sa obetiam poskytovala ochrana; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o ochranu utečeniek a žiadateliek o azyl, ktoré sú počas úteku mimoriadne vystavené násiliu;

72.

vyzýva členské štáty, aby zaistili rodovú rovnosť na pracovisku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia diskriminačnými pracovnými podmienkami vrátane neštandardných foriem zamestnávania; poukazuje na nízke zastúpenie žien vo vede, v technológiách a inžinierskych disciplínach, podnikaní a v rozhodovacích procesoch, a to v súkromnom aj vo verejnom sektore, a zdôrazňuje, že rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami predstavujú neprípustnú diskrimináciu; vyzýva Komisiu, aby posilnila úsilie o zvýšenie zastúpenia žien v politickej a ekonomickej sfére, zlepšila zber údajov o účasti žien a aby riešila rodovú nerovnosť v médiách tým, že bude podporovať výmenu osvedčených postupov;

73.

v tejto súvislosti pripomína, že rovnosť žien a mužov je možné dosiahnuť len prostredníctvom spravodlivého prerozdelenia platenej a neplatenej práce; uznáva, že ochranu základných práv žien a dievčat možno zabezpečiť len prostredníctvom ďalšieho posilňovania postavenia v ekonomickej, politickej a sociálnej oblasti a ich zastúpenia a začleňovania; konštatuje, že v posledných rokoch sa objavili hnutia bojujúce proti rodovej rovnosti, ktoré spochybňujú doterajší pokrok v oblasti práv žien a rodovej rovnosti;

74.

pripomína, že chudoba vo vyššom veku je znepokojujúca najmä v prípade žien, a to pre pokračujúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré vedú k rodovým rozdielom v starobných dôchodkoch; žiada členské štáty, aby vypracovali vhodné politiky na podporu starších žien a na odstránenie štrukturálnych príčin rodových rozdielov v odmeňovaní; zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe, najmä chudobe žien;

75.

poukazuje na to, že pracovníci v domácnosti sú prevažne ženy, a vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie a vykonávania dohovoru MOP o pracovníkoch v domácnosti po rozhodnutí Rady 2014/51/EÚ ako kľúčového nástroja na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok;

76.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré vyriešia potreby matiek a otcov, pokiaľ ide o rôzne druhy dovoleniek, konkrétne materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a opatrovateľskej dovolenky; vyzýva, aby sa prijali konkrétne opatrenia na ďalšie posilnenie práv na rodičovskú dovolenku; berie na vedomie návrh na zavedenie dovolenky pre opatrovateľov, ako sa predpokladá v pláne Komisie o novom začiatku riešenia problémov spojených so zosúladením pracovného a súkromného života, ktorým čelia pracujúce rodiny; čaká na ďalšie kroky Komisie po tom, čo bol stiahnutý návrh o materskej dovolenke;

77.

zdôrazňuje riziká spojené s prípadným používaním internetu, sociálnych médií a ďalších typov technológií na kontrolu a ponižovanie žien a vyhrážky voči nim a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam informačných kampaní;

78.

vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na účinnejšiu podporu rodovej rovnosti zaviedla uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v súvislosti so všetkými oblasťami politiky a so všetkými navrhovanými právnymi predpismi vrátane systematického posudzovania vplyvu na rodovú rovnosť ako súčasť hodnotenia dodržiavania základných práv a ako integrálne kritérium v dialógu, a to aj s krajinami, ktoré sú kandidátmi na vstup do EÚ;

79.

uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien súvisia s radom ľudských práv vrátane práva na život, práva na život bez mučenia, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie; zdôrazňuje, že členské štáty musia rešpektovať, chrániť a napĺňať sexuálne a reprodukčné zdravie a práva všetkých žien a dievčat, bez nátlaku, diskriminácie a násilia; zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok požívať svoje základné práva rovnocenne s inými;

80.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali základné právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti; trvá na tom, že Únia zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o najlepších postupoch v tejto oblasti a ich podpore, a to aj v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti zdravia, pričom je nutné rešpektovať právomoci členských štátov, keďže zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na uplatňovanie ďalších ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína veľký význam, ktorý má súlad a konzistentnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ v oblasti ľudských práv;

81.

potvrdzuje, že neposkytnutie záchranných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktorým sa zachráni život, je vážnym porušením ľudských práv;

82.

odsudzuje každú formu náhradného materstva;

Deti

83.

so znepokojením konštatuje, že pretrváva vysoká miera chudoby detí v EÚ a počet maloletých žijúcich v chudobe rastie; opakuje, že investovanie do dobrých životných podmienok detí a ich vytiahnutie z chudoby nie je len morálnou požiadavkou, ale aj sociálnou a hospodárskou prioritou; vyzýva členské štáty a EÚ, aby zaviedli programy zamerané osobitne na dobré životné podmienky a zdravý vývoj detí; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu účinným vykonávaním odporúčania Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, prostredníctvom integrovaných stratégií, ktoré podporujú prístup k vhodným zdrojom a umožňujú prístup k cenovo dostupným kvalitným službám; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na monitorovanie vykonávania tohto odporúčania; požaduje vytvorenie politík a programov zameraných na boj proti rastúcej chudobe maloletých, pokiaľ ide o vzdelávanie, s cieľom dosiahnuť ich sociálne začlenenie; vyzýva Komisiu, aby zvážila spustenie programu záruk pre deti s cieľom bojovať proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu;

84.

odsudzuje akúkoľvek formu diskriminácie detí a víta, že Rada Európy prijala svoju stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021), ktorá sa zameriava aj na potrebu bojovať proti diskriminácii detí so zdravotným postihnutím, detí postihnutých migráciou, rómskych detí a LGBT detí; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne pracovali na odstránení diskriminácie detí; osobitne žiada členské štáty a Komisiu, aby pri tvorbe programov a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti, ako je napríklad európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia, rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a politiky EÚ v oblasti rovnosti a nediskriminácie, explicitne deti považovali za prioritu; opakuje význam ochrany a podpory rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti, dôstojnému ubytovaniu a vzdelávaniu rómskych detí;

85.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby viedli verejné vzdelávacie a osvetové kampane, ktoré upozornia na práva detí, s cieľom chrániť a podporovať kladné, nenásilné vzťahy s deťmi;

86.

jednoznačne odsudzuje všetky formy násilia, zneužívania a šikanovania detí na všetkých úrovniach, počnúc domovom, po školy, verejné miesta a záchytné zariadenia pre maloletých migrantov; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na ochranu detí pred všetkými formami fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania, detskej práce, nútených sobášov, vrážd v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a náborov detí ako vojakov a na predchádzanie týmto javom; zdôrazňuje význam začlenenia formálnych ustanovení, ktoré zakazujú a postihujú telesné tresty na deťoch, a vyzýva Komisiu, aby posilnila vzájomné vzdelávanie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o to, ako najlepšie riešiť šikanovanie v školách, pričom je potrebné zohľadniť zraniteľné skupiny detí;

87.

žiada viacstupňový systém ochrany detí založený na najlepších záujmoch dieťaťa a úplnom rešpektovaní jeho základných práv, zdôrazňuje, že tento systém by nemal trestať rodičov a opatrovateľov, ale vysielať jasný signál, že všetky formy fyzického a citového násilia voči deťom sú neprijateľné a zo zákona trestne stíhateľné, ale v tomto systéme by oddelenie dieťaťa od rodiny predstavovalo úplne posledný krok; pripomína, že štátna starostlivosť o deti je vždy drahšia ako vhodná a dobre zacielená podpora pre rodiny žijúce v chudobe; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby predložila novú európsku stratégiu pre práva detí;

88.

požaduje justičné systémy, ktoré by mali vo väčšej miere dbať o deti a v ktorých musia deti poznať svoje práva a úlohu v prípade, keď sa dostanú do polohy obetí, svedkov alebo údajných páchateľov; žiada prijatie osobitných opatrení v trestných aj občianskoprávnych konaniach na ochranu detí pred zbytočným stresom, zastrašovaním a opakovanej viktimizácii, ktoré by mali zohľadňovať smernicu (EÚ) 2016/800 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní;

89.

žiada, aby bola v EÚ prístupná nepretržitá pohotovostná linka 116 pre deti a využívali sa anonymizované linky na internete, ktoré by umožňovali rozhovory s nimi, keďže sú oveľa praktickejšie pre deti v stresových situáciách, a ktoré by boli zriadené ako jednotný systém v EÚ a využívali úradné jazyky a jazyky menšín; žiada členské štáty, aby podporili spoločné európske telefónne číslo 116 111 určené pre linky pomoci pre deti, a to posilnením horúcich liniek a kapacít liniek na vedenie rozhovorov a európskej siete a vyčlenením dostatočných finančných prostriedkov;

90.

zdôrazňuje, že ochrana detí by sa mala posilniť v digitálnom svete so zreteľom na rast prípadov pohlavného zneužívania, v ktorých páchatelia na skontaktovanie použili internet, vyzýva na ďalšiu spoluprácu v tejto súvislosti medzi verejným a súkromným sektorom a žiada najmä súkromný sektor, aby prevzal svoj diel zodpovednosti, upustil od agresívnej reklamy určenej deťom a chránil ich pred klamlivou reklamou; vyzýva zainteresované strany, aby nasledovali dobré príklady v oblasti prevencie a mechanizmov podávania sťažností v internetových sociálnych médiách a aby ich implementovali v celej EÚ; ďalej zastáva názor, že by deti mali byť riadne informované o prípadných rizikách internetu, najmä pri poskytovaní osobných údajov on-line, a to napríklad prostredníctvom osvetových kampaní a školských programov; zdôrazňuje, že by sa malo zakázať profilovanie detí; podporuje snahy zabezpečiť ambiciózny a efektívny výsledok reformy smernice o audiovizuálnych mediálnych službách s osobitným odkazom na ochranu detí v digitálnom prostredí; vyzýva členské štáty, aby riešili kybernetické šikanovanie;

91.

požaduje vytvorenie akčného plánu na ochranu práv detí online a offline v kybernetickom priestore a pripomína, že v boji proti počítačovej trestnej činnosti musia orgány presadzovania práva venovať osobitnú pozornosť trestným činom páchaným na deťoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súdnu a policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Europolom a jeho Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite (EC3) s cieľom predchádzať a bojovať proti počítačovej kriminalite, najmä proti sexuálnemu zneužívaniu detí online;

92.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva orgány presadzovania práva na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby investovali do nových technológií na boj proti zločinom v sieti dark web a deep web; zdôrazňuje, že Eurojust a Europol musia dostať primerané prostriedky s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí, bojovať proti organizovaným sieťam sexuálnych páchateľov a zrýchliť odhaľovanie, analýzu a sprostredkovanie materiálov o zneužívaní detí online aj offline;

93.

domnieva sa, že politiky začleňovania by mali klásť silný dôraz na deti, pretože deti sú mostmi porozumenia medzi kultúrami a spoločnosťami;

94.

pripomína, že podľa správy Komisie o pokroku v boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2016 tvorili deti najmenej 15 % registrovaných obetí, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali opatrenia v reakcii na informáciu Europolu o tom, že v roku 2015 bolo v EÚ nezvestných najmenej 10 000 detí bez sprievodu, ktoré prišli ako utečenci alebo prisťahovalci; vyzýva členské štáty a agentúry EÚ, aby zintenzívnili svoju cezhraničnú spoluprácu, výmenu informácií a spoločné vyšetrovanie tak, aby dokázali bojovať proti obchodovaniu s deťmi, cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, sexuálnemu zneužívaniu a iným formám vykorisťovania a aby chránili deti; žiada členské štáty a agentúry EÚ, aby urýchlili vymenovanie kvalifikovaných ochrancov detí bez sprievodu a zaistili, aby sa vždy brali do úvahy najlepšie záujmy detí; vyzýva členské štáty, aby zaregistrovali a identifikovali deti spôsobom, ktorý bude ohľaduplný voči deťom, a zabránili ich zmiznutiu tým, že zabezpečia, aby deti boli zaevidované do vnútroštátnych systémov ochrany; odporúča posilniť existujúce nástroje pre nezvestné deti vrátane európskych horúcich liniek pre nezvestné deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali odborné skúsenosti FRA s cieľom rozšíriť ochranu detí a ochranu zraniteľných osôb v súčasnej migračnej situácii, najmä v krízových vstupných centrách; zdôrazňuje, že práva dieťaťa a najlepšie záujmy dieťaťa treba zohľadňovať a posudzovať vo všetkých politikách a opatreniach EÚ vrátane oblasti migrácie a azylu;

95.

nabáda členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť programom, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky mladých ľudí a na výmenu najlepších postupov v tejto oblasti a na ich testovanie;

Práva menšín

96.

poukazuje na skutočnosť, že menšiny, ktoré žijú v Európe po stáročia spoločne s väčšinovými kultúrami alebo vedľa nich, sú v EÚ stále diskriminované; domnieva sa, že riešenie tohto problému spočíva vo vytvorení minimálnych noriem na ochranu práv menšín, ako aj vo vzdelávaní o kultúrnej rozmanitosti a tolerancii, pretože zachovávanie európskeho dedičstva prináša pridanú hodnotu rozmanitosti;

97.

zdôrazňuje, že menšinové spoločenstvá majú osobitné potreby a že treba podporovať ich úplnú rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života; zdôrazňuje, že je rozhodujúce rešpektovať a podporovať základné práva a slobody osôb patriacich do menšín;

98.

vyjadruje znepokojenie nad tým, ako tieto skupiny narážajú na prekážky pri presadzovaní svojich práv k nehnuteľnostiam, k prístupe k spravodlivosti a iným verejným službám, vzdelávaniu, zdravotným a sociálnym službám, ako aj kultúrnym právam a ako môžu byť všetky ich práva obmedzované; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na boj proti administratívnym a finančným prekážkam, ktoré by na európskej alebo vnútroštátnej úrovni mohli byť prekážkou jazykovej rozmanitosti;

99.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla politické štandardy na ochranu menšín, keďže ochrana týchto skupín je jedným z kodanských kritérií, ako pre kandidátske krajiny, tak aj pre členské štáty; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne systémy osobám patriacim k menšinám zaručia, že nebudú diskriminované, a aby prijali a vykonávali cielené ochranné opatrenia na základe príslušných medzinárodných noriem;

100.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby si pri riešení problémov menšín v celej Európskej únii vymieňali osvedčené postupy a uplatňovali už overené riešenia; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú môžu regionálne a miestne orgány v EÚ zohrávať pri ochrane menšín, a domnieva sa, že by administratívna reorganizácia nemala mať na ne negatívny vplyv;

101.

vyzýva FRA, aby aj naďalej podávala správy o diskriminácii na základe príslušenstva k menšine a aby pokračovala v zhromažďovaní údajov týkajúcich sa tohto problému;

102.

pobáda členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby bez odkladu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov; pripomína tiež potrebu vykonávať zásady vypracované v rámci OBSE;

103.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne zohľadnili perspektívu menšinových práv, zaistili právo na používanie menšinového jazyka a chránili jazykovú rozmanitosť v Únii; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj plán na podporu vyučovania a používania regionálnych jazykov, ktorý ponúka možnosť bojovať proti jazykovej diskriminácii v EÚ;

104.

vyzýva EÚ, aby vykonávala uznesenie PACE 1985 (2014) o situácii a práv národnostných menšín v Európe a súčasne rešpektovala zásadu subsidiarity; zdôrazňuje, že všetky núdzové telefónne linky a úradné linky prevádzkované v členských štátoch by mali byť dostupné nielen v úradnom jazyku krajiny, ale aj v menšinových jazykoch a hlavných jazykoch EÚ prostredníctvom presmerovania hovorov;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

105.

víta záverečné pripomienky o pokroku EÚ pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili tieto odporúčania ako príležitosť ísť príkladom tým, že čo najskôr zabezpečia účinné a dôsledné vykonávanie;

106.

zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok požívať svoje základné práva rovnocenne s inými vrátane práv na nespochybniteľnú dôstojnosť, zdravie a rodinu, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnohodnotnú sociálnu integráciu a prístup k spravodlivosti, tovaru a službám, ako aj hlasovacích práv a práv spotrebiteľov, v súlade s Dohovorom; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenie a zaručili, že všetky osoby so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať všetky práva zakotvené v zmluvách a právnych predpisoch EÚ; konštatuje, že prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach zatiaľ nie je úplne podporovaný, čo vedie k diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zosúladenie svojich právnych rámcov s požiadavkami UNCRPD;

107.

žiada členské štáty, aby prijali stratégie na zabezpečenie efektívneho prístupu osôb žijúcich so zdravotným postihnutím na trh práce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré z fondov EÚ, ktoré sú k dispozícii na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím, sa stále plne nevyužívajú na tento účel; žiada Komisiu, aby podrobne monitorovala využívanie finančných prostriedkov a podľa potreby aj konala;

108.

pripomína, že osoby s intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím čelia osobitným prekážkam pri napĺňaní svojich základných práv, a žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili úsilie na podporu ich autonómie a začlenenia na rovnakom základe s ostatnými;

109.

poznamenáva, že sú to najmä ženy a deti so zdravotným postihnutím, ktorých ľudské práva sa porušujú rôznym spôsobom vrátane odopierania prístupu k základným službám, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť alebo umiestnenie do ústavov ďaleko od rodín a komunít, a sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami násilia, sexuálneho zneužívania, vykorisťovania a iných foriem zlého zaobchádzania; zdôrazňuje potrebu komplexných a rodovo citlivých politických opatrení EÚ, členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov s cieľom zabezpečiť dôkladné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa v spojení s UNCRPD;

110.

naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby v miestnych komunitách vytvorili podporné služby pre deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny s cieľom podporovať deinštitucionalizáciu a zabezpečiť pre ne inkluzívne vzdelávacie systémy;

111.

nalieha na členské štáty, aby zabezpečili plnú prístupnosť linky tiesňového volania 112 pre osoby so zdravotným postihnutím a aby prostredníctvom kampaní zvyšovali informovanosť o nej;

112.

vyzýva EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby rozšírili finančné a ľudské zdroje pre monitorovacie rámce zriadené podľa článku 33 ods. 2 UNCRPD, aby mohli vykonávať svoje funkcie, a aby zaručili ich nezávislosť tým, že zabezpečia, že ich zloženie a fungovanie bude zohľadňovať parížske zásady týkajúce sa fungovania vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva;

113.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili skutočnú účasť a slobodu prejavu osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom živote; poznamenáva, že takéto úsilie by malo podporovať titulkovanie, tlmočenie v posunkovej reči a dokumenty v Braillovom písme a jednoducho čitateľných formátoch; vyzýva členské štáty, aby utečencom so zdravotným postihnutím poskytli dostupné riešenia; poukazuje na mimoriadne riziká, ktorým sú vystavení utečenci, migranti a žiadatelia o azyl so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú prístup k informáciám a komunikácii v dostupnom formáte a môžu byť zadržaní v podmienkach, v ktorých nemajú dostatočnú podporu alebo primerané ubytovanie;

Staršie osoby

114.

konštatuje, že aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami sú dôležité otázky, ktoré môžu byť posilnené prostredníctvom prístupu založeného na ľudských právach, keďže ide o jednu z najhlbších hospodárskych a sociálnych zmien, ktorým musia rozvinuté krajiny čeliť; vyzýva členské štáty, aby s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu motivovali starších ľudí na vyššiu a aktívnu účasť na pracovnom trhu prostredníctvom sociálnych a ekonomických ch iniciatív a aby im zaručili jednoduchý prístup k zdravotníckym službám;

115.

zdôrazňuje, že diskriminácia na základe veku sa v dnešných spoločenstvách veľmi často vyskytuje a je často spojená s inými formami diskriminácie, napríklad diskrimináciou na základe rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravia alebo sociálno-ekonomických podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie; žiada členské štáty, aby vykonávali opatrenia zamerané na opätovné začleňovanie starších osôb do života v komunite, aby tak bojovali proti ich izolácii;

116.

žiada EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva a aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu práv starších ľudí;

Práva Rómov

117.

konštatuje, že osoby, ktoré sú príslušníkmi rómskej menšiny majú právo na voľný pohyb, a vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby toto právo chránili a neplánovali politiky presídľovania na základe etnických dôvodov; vyjadruje znepokojenie, že ľudia patriaci do rómskej menšiny sú v mnohých štátoch neprimerane predmetom núteného súdneho vysťahovania;

118.

ľutuje, že Rómovia sú stále vystavení protirómskym náladám a systematickému a inštitucionálnemu rasizmu, a pripomína, že diskriminácia Rómov v oblastiach práce, bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, prístupu k spravodlivosti alebo v iných oblastiach je neprijateľná a škodlivá pre spoločnosť EÚ; vyzýva preto členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby so zreteľom na správu Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2015 implementovali plne a rýchlo vlastné národné rómske stratégie, zaviedli osobitné opatrenia na boj proti etnickej diskriminácii Rómov v súlade s ustanoveniami smernice o rasovej rovnosti a s EDĽP a bojovali proti neznášanlivosti voči Rómom v súlade s rámcovým rozhodnutím o boji proti rasizmu a xenofóbii;

119.

pripomína judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania, na ktorú odkazuje smernica 2000/43/ES, sa vzťahuje na osoby, s ktorými sa zaobchádza menej priaznivo alebo ktoré sú špecificky znevýhodnené pre niektorý z dôvodov, aj keď samy nepatria k príslušnej rase alebo etniku;

120.

vyzýva Komisiu, aby začlenila monitorovanie diskriminačných praktík do všetkých oblastí, najmä vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, pričom treba osobitnú pozornosť venovať tomu, či sa všetky programy vykonávajú tak, aby viedli k znižovaniu rozdielov medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podnikala kroky proti tým členským štátom, ktoré podporujú alebo umožňujú inštitucionalizovanú diskrimináciu a segregáciu;

121.

odsudzuje prax segregácie rómskych detí v školách, čo ovplyvňuje veľmi negatívnym spôsobom neskoršie životné vyhliadky týchto detí; podporuje opatrenia Komisie zamerané proti tejto praxi pomocou konania o nesplnení povinnosti a žiada členské štáty, aby podnikli účinné kroky na odstránenie segregácie v školách a aby vypracovali plány opatrení na začleňovanie rómskych detí;

122.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili svoje stratégie na podporu začleňovania Rómov a chudobných spoločenstiev ich rozšírením, aby dosiahli 80 miliónov občanov; výzva aj na posilnenie pracovnej skupiny Komisie pre problematiku rómskeho obyvateľstva a budovanie národných kontaktných miest, regionálnych a miestnych kontaktných miest a regionálnych rómskych platforiem a na rozvoj internetového fóra pre politiku v spolupráci s európskou rómskou platformou; žiada FRA, aby naďalej zhromažďovala údaje o situácii Rómov a vypracovala a navrhla „panel“ ukazovateľov začleňovania Rómov, ktorý by umožnil sledovať pokrok v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby označili 2. august za pamätný európsky deň rómskeho holokaustu;

Práva LGBTI osôb

123.

odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu alebo násilie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; nabáda Európsku komisiu, aby predložila program EÚ, ktorým sa zaručia rovnaké práva a príležitosti pre všetkých občanov, a rešpektovala pritom právomocí členských štátov a aby monitorovala správnu transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré súvisia s právami LGBTI osôb; v tejto súvislosti víta zoznam opatrení, ktorý pripravila Komisia na podporu rovnosti LGBTI osôb, vrátane komunikačnej kampane Komisie, ktorej cieľom je bojovať proti stereotypom a zlepšiť spoločenské prijímanie LGBTI osôb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi práva LGBTI osôb; poznamenáva, že výskum Agentúry pre základné práva v teréne ukazuje, že verejní činitelia vnímajú právo a politiky EÚ ako hlavné hnacie sily na podporu vnútroštátneho úsilia presadzovať rovnosť osôb patriacich k LGBTI;

124.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby LGBTI zažívajú šikanovanie a obťažovanie, s ktorými sa stretávajú už v škole, a sú diskriminované v rôznych oblastiach svojho života vrátane pracovného prostredia; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť homofóbii v športe, mladým LGBTI osobám a šikanovaniu v školách; nabáda členské štáty EÚ, aby podporili odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov v ich úsilí prijímať politiky v oblasti rozmanitosti a nediskriminácie so zameraním na LGBTI;

125.

pripomína judikatúru ESĽP týkajúcu sa práv LGBTI osôb; víta skutočnosť, že rastúci počet členských štátov už prijal opatrenia, ktoré prispievajú k lepšej podpore a ochrane práv LGBTI osôb, a aj nové postupy právneho uznania pohlavia so zreteľom na základné práva týchto osôb; vyzýva Komisiu a jej agentúry, aby zhromažďovali údaje o porušovaní ľudských práv, ktorému čelia LGBTI osoby, a aby sa s členskými štátmi podelili o osvedčené postupy týkajúce sa ochrany ich základných práv, a vyzýva členské štáty, aby LGBTI osoby v plnom rozsahu informovali o ich právach a v tejto otázke si vymieňali osvedčené postupy; odsudzuje lekárske postupy, ktoré porušujú základné práva transsexuálnych a intersexuálnych osôb;

126.

konštatuje, že transrodové osoby sa stále vo väčšine členských štátov považujú za duševne choré, a vyzýva členské štáty, aby prehodnotili vnútroštátne katalógy duševného zdravia a vypracovali alternatívne modely prístupu bez stigmatizácie, a tak zaistili, že potrebná lekárska starostlivosť bude naďalej dostupná pre všetky transrodové osoby; konštatuje, že nútená sterilizácia je porušením základných práv; víta skutočnosť, že niekoľko členských štátov nedávno prijalo nové postupy zákonného uznávania rodu, v rámci ktorých sa viac rešpektujú základné práva transrodových osôb;

127.

víta iniciatívu Komisie, pokiaľ ide o depatologizáciu transrodových identít v rámci revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie; vyzýva Komisiu na zintenzívnenie úsilia s cieľom zabrániť tomu, aby sa z rodovej variancie v detstve stala nová diagnóza v tejto klasifikácii;

128.

domnieva sa, že základné práva LGBTI osôb sa dajú lepšie zaručiť, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, ako je spolužitie, registrované partnerstvo a manželstvo; víta, že túto možnosť v súčasnosti ponúka 18 členských štátov, a vyzýva ostatné členské štáty, aby to tiež zvážili;

129.

žiada Komisiu, aby predložila návrh o úplnom vzájomnom uznávaní účinkov a o voľnom obehu všetkých dokladov o civilnom stave všetkých jednotlivcov, párov a rodín v EÚ (vrátane dokladov potvrdzujúcich manželstvo a registrované partnerstvo, zmenu pohlavia a adopciu a rodných listov) vrátane právneho uznania pohlavia s cieľom zmierniť diskriminačné zákonné a správne prekážky pre občanov, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb;

Občianstvo

130.

s veľkými obavami si všíma nárast euroskepticizmu a prejavov ostrých politických názorov, a preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali zapájanie občanov, najmä mladých občanov, a organizácií občianskej spoločnosti do záležitostí EÚ, aby Európania mohli vysloviť svoje obavy a vyjadriť svoje názory prostredníctvom demokratických kanálov;

131.

domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť administratívnu záťaž, pokiaľ ide o účasť na verejnom živote, a podporovať elektronickú verejnú správu v celej EÚ, a vyzýva na zvýšenie účinnosti takých mechanizmov, ako je napríklad iniciatíva občanov;

132.

nabáda na rozvoj elektronických konzultácií ako nástroja priamej účasti občanov, ktoré by umožňovali zhromažďovať poznatky o očakávaniach občanov, pokiaľ ide o vlády a verejnú správu; považuje za nevyhnutné odstrániť procesné a jazykové prekážky, ktoré odrádzajú od občianskej účasti na procesoch rozhodovania verejných inštitúcií na všetkých úrovniach riadenia; zdôrazňuje, že transparentnosť treba uplatňovať v plnej miere nielen v procesoch rozhodovania inštitúcií, ale aj pri monitorovaní riešenia záležitostí súvisiacich so službami, ktoré poskytujú verejné inštitúcie; poukazuje na potrebu podporovať poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom dostupných digitálnych médií; opakuje význam zvyšovania povedomia o charte;

133.

konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií dobrovoľníctva, náboženských organizácií a organizácií práce s mládežou zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti so sociálnou a občianskou účasťou, a vyzýva EÚ, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby podporovali a propagovali ich prácu; vyzýva členské štáty a EÚ, aby dodržiavali slobodu zhromažďovania a združovania, ktorá je súčasťou Charty základných práv Európskej únie;

134.

je presvedčený, že občianske vzdelávanie a medzikultúrny dialóg zlepšujú chápanie dôležitosti sociálnej a politickej účasti občanmi a vzdelávanie v oblasti ľudských práv zvyšuje ich povedomie o právach a učí ich rešpektovať práva iných osôb; vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány vzdelávania o základných právach vrátane prínosu EÚ k vypracovaniu rámca pre základné práva a aby implementovali Chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach; vyzýva regionálne a miestne orgány, aby sa aktívne podieľali na týchto činnostiach;

135.

so znepokojením konštatuje, že naďalej je potrebné vynakladať veľké úsilie na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, vyzýva členské štáty, aby hľadali správne politiky vrátane podpory zamestnávania a prístupu k vysoko kvalitným službám a vzdelávaniu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby ich sociálne politiky a politiky zamestnanosti neboli diskriminačné z hľadiska veľkosti a zloženia domácností;

Digitálne práva

136.

pripomína, že všetky osoby majú právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, vrátane práva na prístup k údajom, ktoré boli zhromaždené a ktoré sa ich týkajú, a právo na ich opravu; zdôrazňuje právo všetkých osôb určiť spôsob spracovania svojich osobných údajov, najmä ich výlučné právo určiť použitie a šírenie ich osobných údajov; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktoré umožnia každému občanovi získať informácie o potenciálne škodlivom obsahu so zreteľom na dôstojnosť alebo povesť jeho osoby, a zároveň rešpektovať slobodu prejavu a informácií a príslušné právne predpisy a judikatúru; zdôrazňuje, že pri neexistencii osobitného verejného záujmu má každý právo rozhodnúť o tom, ktoré údaje sa môžu sprístupniť, právo odstrániť osobné údaje a právo byť zabudnutý v súlade s v súlade s legislatívou EÚ a vnútroštátnou legislatívou;

137.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že občania dostatočne nepoznajú svoje práva ani možnosti právnej nápravy, ktoré majú k dispozícii; považuje za mimoriadne dôležité oboznámiť verejnosť, a najmä deti s významom ochrany osobných údajov, a to aj v kybernetickom priestore, a s potenciálnym nebezpečenstvom, ktorému sú vystavení, najmä s ohľadom na rýchly vývoj technológií a zvyšujúce sa počítačové útoky; vyzýva členské štáty, aby rozširovali svoje úsilie, pokiaľ ide o gramotnosť v oblasti nových médií, ktorá by sa mala stať nevyhnutnou súčasťou školských osnov; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie kybernetického šikanovania, a najmä prípadov, keď sa dotýka konkrétnych skupín detí;

138.

zdôrazňuje, že všetky osoby majú právo slobodne vyjadriť a šíriť svoje názory na internete v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou; zdôrazňuje, že nikto nemôže byť znevýhodnený za to, že nevyužíva digitálne služby; žiada Komisiu, aby prijala následné opatrenia k záverom verejnej konzultácie o smernici EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a revidovala túto smernicu, najmä pokiaľ ide o problémy zistené v oblasti základných práv;

139.

poukazuje na to, že je potrebné zvážiť vplyv, ktorý môžu mať niektoré nové technológie – napríklad drony – na základné práva a najmä na právo na súkromie; upozorňuje aj na problém, ktorý pre základné ľudské práva predstavujú dôsledky širokého využívania internetu, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, boj proti obťažovaniu online a obchodovanie s ľuďmi, najmä s cieľom sexuálneho a pracovného vykorisťovania;

140.

zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením, ako sa uvádza v článku 30 Európskej sociálnej charty; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli podporné opatrenia, ktorými by svojim občanom zabezpečili dôstojné životné podmienky a efektívne bojovali proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu, chudobe a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti;

o o

141.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.

(3) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(4) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(7) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(8) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(9) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(10) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(14) Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1.

(15) Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60.

(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.

(17) Prijaté texty, P7_TA(2014)0062.

(18) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 165.

(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.

(20) Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(21) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405.

(22) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.

(23) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 52.

(24) Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 4.

(25) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 33.

(26) Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(27) Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1.

(28) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.

(29) Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.

(30) Tento nový typ obchodovania bol predstavený už v uznesení EP z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei (Prijaté texty, P8_TA(2016)0090).

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/28

P8_TA(2016)0486

Súdržná politika EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2016/2072(INI))

(2018/C 238/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

—	so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

—	so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2015 s názvom Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť (EASME/COSME/2015/003),

—	so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2009 o vplyve kultúry na tvorivosť,

—	so zreteľom na oznámenie Výboru regiónov z 30. mája 2013 o podpore kultúrnych a kreatívnych odvetví,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Tvorivé a kultúrne odvetvia – silná stránka Európy v celosvetovej konkurencii (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES (3),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (5) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (6),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (7),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES (8),

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti,

—	so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

—	so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2012 o aktualizácii oznámenia o priemyselnej politike: silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva,

—	so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie (12),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (13),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (14),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe (15),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov (16),

—	so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

—	so zreteľom na správu OECD a EUIPO z 18. apríla 2016 s názvom Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom – mapovanie hospodárskeho vplyvu (17),

—	so zreteľom na štúdiu organizácie UNESCO z decembra 2015 s názvom Cultural times: The first global map of cultural and creative industries (Éra kultúry: prvá celosvetová mapa kultúrneho a kreatívneho priemyslu),

—

so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ z novembra 2015 s názvom Towards more efficient financial ecosystems: innovative instruments to facilitate access to finance for the cultural and creative sectors (Smerom k efektívnejším finančným ekosystémom: inovatívne nástroje na uľahčenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu),

—	so zreteľom na článok 167 a článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0357/2016),

A.	keďže Komisia v uvedenom oznámení s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ uznáva kľúčovú úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (18) pre sociálny a hospodársky rozvoj EÚ a jej členských štátov;

keďže EÚ by mala podporiť nové zdroje inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a investovať do nich; keďže by v tejto súvislosti mala uvoľniť zatiaľ zväčša nevyužívaný potenciál kreatívneho a kultúrneho priemyslu v oblasti vytvárania rastu a pracovných miest, a to kvôli ich významnému vplyvu v oblastiach ako nové obchodné modely, kreativita a inovácia, digitalizácia a budovanie zručností;

keďže kultúrny a kreatívny priemysel má dvojakú a vnútornú hodnotu, pretože prostredníctvom priamych väzieb na umelcov a tvorcov zachováva a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a posilňuje európsku, národnú, regionálnu a miestnu identitu, pričom podporuje sociálnu súdržnosť a spolu s rôznymi modelmi tvorby hodnôt významne prispieva ku kreativite, k investíciám, rastu, inováciám a k zamestnanosti a je hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ a jej členských štátoch;

D.	keďže európska kultúra a umenie sú plodom 3 000 rokov spoločného kultúrneho dedičstva, sú nositeľom vedomostí a hodnôt a prispievajú k ochrane hmotných aj nehmotných dôkazov o človekom vytváranom aj prírodnom svete pre súčasné a budúce generácie;

keďže kultúrna diplomacia založená na vzájomnom rešpektovaní hodnôt a osobitostí posilňuje dvojstranné a viacstranné vzťahy medzi európskymi a tretími krajinami, prostredníctvom medziľudských kontaktov a spolupráce vo všetkých oblastiach kultúry a kreatívnej tvorby buduje mosty medzi spoločnosťami a prispieva k lepšiemu vzájomnému pochopeniu a spoločným projektom, pričom je hnacou silou hospodárskeho a sociálneho rastu;

F.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva pri plnení svojej úlohy šíriteľa európskych hodnôt, akými sú kultúra, tvorivosť, kvalita, excelentnosť a remeselná výroba, k „mäkkej moci“, ktorú Európa využíva na svetovej scéne;

keďže kultúrny a kreatívny priemysel je stredobodom duálneho a krehkého ekosystému, ktorý existuje medzi veľkými skupinami medzinárodne konkurencieschopných a inovatívnych MSP a začínajúcimi podnikmi, ktoré neustále obnovujú túto oblasť, uchovávajú a podporujú rôznorodosť, vytvárajú pracovné miesta, ale niekedy sú zraniteľné, najmä pokiaľ ide o ich prístup na trhy a k finančným prostriedkom;

keďže kultúrny a kreatívny priemysel poskytuje v Európe viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily EÚ, a vytvára približne 509 miliárd EUR pridanej hodnoty k HDP (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ); keďže kultúrny a kreatívny priemysel má v niektorých regiónoch podstatne vyšší percentuálny podiel na HDP a zamestnáva vyššie percento miestnej pracovnej sily;

I.	keďže podľa štúdie Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu generujú tzv. odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva viac než štvrtinu pracovných miest a viac než tretinu hospodárskej činnosti v EÚ;

keďže takmer 39 % HDP EÚ generujú odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva, pričom odvetvia intenzívne využívajúce ochranné známky generujú 34 % celkového objemu, odvetvia intenzívne využívajúce dizajn 13 %, odvetvia intenzívne využívajúce patenty 14 % a odvetvia intenzívne využívajúce autorské práva 4,2 % (19);

K.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel zamestnáva v EÚ 2,5 krát viac ľudí ako výrobcovia automobilov a päťkrát viac ako chemický priemysel;

L.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva významnú úlohu pri vytváraní živých a jedinečných regiónov, čo môže zvýšiť kvalitu života občanov a môže byť významným faktorom priťahujúcim investície;

M.	keďže autori a výkonní umelci sú základom a samotným zdrojom kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

keďže nie je príliš pravdepodobné, že by sa pracovné miesta zo sektoru kultúry presunuli do zahraničia, lebo sú viazané na špecifické spôsobilosti z oblasti kultúry, často na regionálnej úrovni a histórie; keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva výraznou mierou k zamestnanosti mladých ľudí, a to oveľa viac ako akékoľvek iné odvetvie, pričom počas hospodárskej krízy po roku 2008 sa toto odvetvie ukázalo ako najodolnejšie; keďže zamestnanosť v kultúrnom a kreatívnom priemysle v rokoch 2008 až 2014 rástla v celej EÚ; uznáva významnú úlohu Európskeho sociálneho fondu pri presadzovaní zamestnanosti mládeže a rozvoja zručností;

keďže kultúrny a kreatívny priemysel má z hľadiska miestneho rozvoja atraktívne vlastnosti: využíva spektrum zručností na rôznych úrovniach, podporuje zvyčajne sociálnu zodpovednosť a inkluzívnosť a v oblastiach, kde sa nachádza, vytvára pozitívne externality; keďže jeho otvorenosť a interakcia s inými aktivitami prináša aglomeračné a klastrové účinky a má tendenciu generovať vysoký podiel celkovej pridanej hodnoty na miestnej úrovni;

P.	keďže pružnosť a mobilita sú v kontexte profesionálnej umeleckej činnosti neoddeliteľné, a je preto dôležité, aby nepredvídateľnú a niekedy neistú povahu umeleckej profesie vyvážila záruka skutočnej sociálnej ochrany;

Q.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel pozostáva väčšinou z malých podnikov a mikropodnikov a keďže podniky pôsobiace v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov, predstavujú viac ako 95 % (20) pracovnej sily;

keďže sa mylne tvrdí, že s investovaním do kultúrneho a kreatívneho priemyslu je spojený vyšší stupeň rizika než v prípade iných typov podnikov, a keďže tento argument vychádza okrem iného z toho, že kultúrny a kreatívny priemysel intenzívne využíva práva duševného vlastníctva a že s používaním nehmotných statkov ako záruk v prípade financovania sú spojené ťažkosti;

keďže je čoraz zriedkavejšie, aby umelci z kultúrnych a kreatívnych odvetví mali trvalé zamestnanie; keďže ide v čoraz väčšej miere o samostatne zárobkovo činné osoby, osoby alternujúce medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zamestnaním alebo osoby zamestnané na čiastočný úväzok alebo vykonávajúce nepravidelnú pracovnú činnosť;

T.	keďže kultúrne iniciatívy a odvetvia zohrávajú v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja viacero úloh, pričom tradične zvyšujú príťažlivosti regiónov, zabezpečujú sociálno-ekonomické začlenenie a rozvoj vidieckych a izolovaných oblastí a umožňujú integrovanú a udržateľnú obnovu miest;

U.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje presahovanie inovácií do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie;

V.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel je hnacou silou inovácie a rozvoja IKT v Európe; keďže digitálna transformácia priemyslu ponúka nové možnosti rozvoja nových obchodných modelov a rozširovania trhu, je však aj výzvou pre tradičné odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

W.	keďže kreatívny priemysel patrí medzi odvetvia s najväčším podnikateľským duchom a rozvíja prierezové zručnosti ako kreatívne myslenie, riešenie problémov, tímová práca a vynaliezavosť;

X.	keďže cestovný ruch zameraný na priemyselné dedičstvo a múzeá priemyslu môžu poskytnúť nové kultúrne a hospodárske vyhliadky, najmä pre postindustriálne regióny, a zachovať tradičné európske know-how;

Y.	keďže spomedzi rôznych zdrojov financovania EÚ len Kreatívna Európa a Európsky fond pre strategické investície uvádzajú kultúrny a kreatívny priemysel ako osobitnú prioritu;

keďže po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 by bolo možné za štátnu pomoc považovať niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä reštaurovanie a uchovávanie) a v niektorých prípadoch aj v odvetví kultúrnych činností s podporou prostriedkov z EÚ a z ďalších regionálnych fondov, a to napriek ich lokálnemu charakteru a nekomerčnej povahe a nekomerčnej organizácii príslušných činností a kultúrnych inštitúcií, čo by bolo závažnou prekážkou pre príslušné regionálne orgány a viedlo by to k oneskoreniam pri vykonávaní týchto opatrení;

AA.	keďže na dnešnom zbližujúcom sa a globalizovanom trhu je inovatívny a na výskume založený európsky kultúrny a kreatívny priemysel mimoriadne dôležitý na zaistenie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, plurality a ponuky inovatívnych služieb vysokej kvality;

AB.

keďže napriek tomu, že v súčasnosti je prístupné a šíriteľné oveľa väčšie množstvo kultúrneho a kreatívneho obsahu ako kedykoľvek predtým, najmä prostredníctvom služieb, ako sú platformy zhromažďujúce obsah nahraný používateľmi alebo služby s agregovaným obsahom, a napriek tomu, že distribučné a výrobné náklady vďaka technologickému vývoju klesli, kultúrny a kreatívny priemysel nezaznamenal v súvislosti s týmto nárastom spotreby porovnateľný nárast príjmov, a to najmä pre netransparentnosť hodnotového reťazca a právnu nezrozumiteľnosť, ako aj pre ťažkosti tradičných odvetví pri prispôsobovaní sa digitálnej transformácii;

AC.	keďže sa na Komisiu nalieha, aby prijala primerané opatrenia s cieľom umožniť vznik zaujímavých legálnych ponúk a cezhraničnej dostupnosti v záujme zníženia hodnotového rozdielu a zabezpečenia spravodlivého odmeňovania autorov, tvorcov, interpretov a držiteľov práv za ich diela;

AD.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel sa výrazne mení v dôsledku toho, že nárast digitálnych technológií prináša zmeny podmienok umeleckej tvorby a ovplyvňuje právo duševného vlastníctva;

AE.	keďže kultúrny a kreatívny priemysel je naďalej nedocenený a nedostatočne uznávaný, najmä z hľadiska jeho schopnosti získať prístup k počiatočnému kapitálu a financovaniu;

AF.

keďže v najnovšej štúdii vypracovanej na žiadosť Komisie (21) sa v definícii kultúrneho a kreatívneho priemyslu zohľadňujú aj odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita; keďže módny priemysel a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky sú závislé od stabilných kultúrnych a kreatívnych vstupov, prispievajú k zachovaniu stáročia používaného európskeho know-how a čerpajú z kultúrneho dedičstva a tradícií, ktoré nemožno nahradiť; keďže by sa mala posilniť spolupráca, aby sa zohľadňovali zmeny v zamestnanosti a potreba osobitných zručností;

AG.

keďže vnútroštátne odhady týkajúce sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu sú zriedka porovnateľné, keďže členské štáty ešte stále používajú rozdielne definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu; konštatuje, že tieto definície zahŕňajú aj široké kategórie kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako softvér, reklama a marketing, ktoré sú mimoriadne úspešné nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj ako príklady európskej kreativity a podnikavosti;

AH.	keďže medzinárodný obchod s falšovaným a pirátskym tovarom tvoril v roku 2013 2,5 % svetového obchodu a 5 % dovozu do EÚ, čo predstavuje hodnotu 85 miliárd EUR;

AI.

keďže v priemyselnom hospodárstve sa investície primárne zameriavali na hmotný majetok, ktorý bol hlavnou hnacou silou rastu, zatiaľ čo v dnešnom kreatívnom hospodárstve je hlavným cieľom investícií, zdrojom hodnoty a hnacou silou rastu nehmotný majetok; keďže financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu by sa malo vnímať v tomto kontexte;

AJ.	keďže rozvoj digitálnych technológií a infraštruktúry je prioritou európskej politiky, no stále treba zlepšiť šírenie kultúrneho a kreatívneho tovaru a online služieb prostredníctvom kultúrnych inštitúcií;

AK.

keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva k uchovávaniu a zlepšovaniu ohromného kultúrneho, historického a architektonického dedičstva Európy; keďže kultúrny a kreatívny sektor je dôležitý z hľadiska rozvoja kultúrnej diplomacie, cestovného ruchu, propagácie národných a miestnych kultúr, pričom je motorom snahy o pokrok a rozvoj miest a regiónov;

Definícia a štatistiky

vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, koherentný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny sektor, a vyzýva EÚ, aby zahrnula rozvoj, účinnú podporu a ochranu a primerané financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu do svojich strategických cieľov a všeobecných priorít s cieľom naštartovať jeho konkurencieschopnosť a umožniť mu naplniť svoj potenciál z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest a rastu;

vyzýva Komisiu, aby svoje budúce politiky pripravovala na základe tejto definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu: „kultúrny a kreatívny priemysel predstavujú tie odvetvia, ktoré sa zakladajú na kultúrnych hodnotách, kultúrnej rozmanitosti, individuálnej a/alebo kolektívnej tvorivosti, zručnostiach a talente a majú potenciál generovať inovácie, bohatstvo a pracovné miesta vytváraním sociálnych a hospodárskych hodnôt predovšetkým z duševného vlastníctva; patria sem tieto odvetvia, ktoré závisia od kultúrnych a kreatívnych vstupov: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálna oblasť (vrátane filmu, televízie, softvéru, videohier, multimédií a hudby zo záznamu), kultúrne dedičstvo, dizajn, odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita, a móda, festivaly, naživo hraná hudba, divadelné umenie, knihy a publikácie (noviny a časopisy), rozhlas a výtvarné umenie, reklama“;

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že členské štáty používajú na klasifikáciu činností patriacich do kultúrneho a kreatívneho priemyslu vnútroštátne systémy, stanovila konkrétne ukazovatele s cieľom monitorovať a analyzovať kultúrny, hospodársky a spoločenský dosah a dynamiku svojich politík a regulačných návrhov súvisiacich s kultúrnymi a kreatívnymi sektormi, ako aj úlohu tohto odvetvia ako nositeľa inovácie a rastu vo všetkých ostatných oblastiach činnosti v EÚ i v súvislosti s prepojenými tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že Komisia by mala nájsť alternatívne zdroje údajov s cieľom doplniť a zlepšiť oficiálne štatistiky; zdôrazňuje, že v kultúrnom a kreatívnom priemysle sa často vyskytujú zložité obchodné modely, ktoré môžu byť pre tradičné formy financovania problémom, a že je dôležité zaistiť, aby boli pozitívne účinky verejných investícií viditeľnejšie, a zabezpečiť takú úroveň analýzy, ktorá je potrebná na prilákanie väčšieho objemu súkromných investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby umožnila koordináciu s cieľom uľahčiť nadnárodné synergie, ako sú projekty spolupráce, možnosti mobility a spoločné podniky v tejto oblasti;

zdôrazňuje, že potreba získať štatistické údaje o kultúrnom a kreatívnom priemysle tiež prispieva do diskusie o kultúrnej politike, a nabáda Komisiu a Eurostat, aby pri svojom úsilí o pravidelnú analýzu a meranie vplyvu politík v oblasti kultúry na kultúrne a kreatívne sektory ako celok zahrnuli kultúrne a kreatívne sektory do svojich výročných štatistík, a to na základe analýzy hodnoty a prienikov vytvorených kultúrnym a kreatívnym priemyslom v digitálnom veku, a aby každé dva roky uverejnili odvetvovú správu o vývoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilniť úlohu Eurostatu a Spoločného výskumného centra;

Rámcové podmienky a podpora inovácií

vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na zastrešenie oblastí výskumu a vývoja (VaV), produkcie európskeho kreatívneho obsahu a technologických inovácií v oblasti médií a inde; konštatuje, že takýto zastrešujúci systém by podporoval produkciu kreatívnych a konkurencieschopných služieb v EÚ, obchodné a pracovné príležitosti, a zlepšil prístup MSP a začínajúcich podnikov na trh, a zároveň by bol inšpiráciou pre pluralitné a pestré európske prostredie založené na silných synergiách medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a technologickou inováciou, čím by sa posilnil jednotný európsky digitálny trh;

zdôrazňuje, že digitálne technológie a infraštruktúra sú závislé od obsahu, ktorý poskytujú autori; poznamenáva, že priamy prístup k publiku na celom svete vedie k vzniku nových foriem umeleckého a kreatívneho obsahu; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila potreby všetkých príslušných aktérov a vytvorila primeraný právny rámec hodnotového reťazca v digitálnom veku zahrňujúci autorské práva, v ktorom budú zohľadnené osobitosti tohto odvetvia, umožnia sa ďalšie inovácie, presadzovať sa budú transparentné zmluvné vzťahy a ktorý povedie k zakotveniu práva na spravodlivú odmenu a právnu ochranu autorov, tvorcov a všetkých strán zapojených do tvorivého procesu, ako aj ich diela, čím sa zaistí prosperujúce digitálne hospodárstvo;

zdôrazňuje, že treba spolupracovať a neustále si vymieňať poznatky a najlepšie postupy medzi členskými štátmi s cieľom podporovať a inšpirovať kreatívny priemysel a presadzovať kreativitu a produktivitu na všetkých úrovniach;

domnieva sa, že ochrana autorských a s nimi súvisiacich práv je základom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu; žiada Komisiu, aby vzhľadom na prebiehajúcu reformu autorského práva vypracovala v spolupráci so skupinami zástupcov odvetvia a spotrebiteľov vyvážené právne riešenia prispôsobené digitálnemu veku, ktoré budú podporovať MSP, veľmi malé podniky a mikropodniky, tvorcov, držiteľov práv, používateľov práv, spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činné osoby a budú spĺňať ich záujmy, aby bolo jasné, že výnimky zo zodpovednosti sa môžu uplatňovať iba na poskytovateľov skutočne neutrálnych a pasívnych online služieb, ktoré sú uvedené v smernici o elektronickom obchode a v judikatúre Súdneho dvora EÚ, a nie na služby, ktoré sa aktívne používajú pri distribúcii, propagovaní a speňažovaní obsahu na úkor tvorcov; domnieva sa, že vzhľadom na to, že digitálne prostredie nepozná hranice, je potrebné zaistiť jednotný postup regulačných orgánov, orgánov presadzovania práva a súdnictva v rámci EÚ;

zdôrazňuje, že výskum venovaný držiteľom práv a netransparentné pravidlá v oblasti autorského práva predstavujú administratívnu záťaž, ktorej výsledkom sú vysoké náklady a značné úsilie, ktoré znášajú najmä MSP s cezhraničnou pôsobnosťou; odporúča preto, aby sa v záujme jednoduchšieho vysporiadania autorských práv vytvorila spoločná celoeurópska databáza so všetkými dostupnými informáciami o držiteľoch práv pre každé odvetvie;

10.

zdôrazňuje, že smernica 2014/26/EÚ viedla k zlepšeniu systému na vysporiadanie autorských práv v prípade hudobných diel v internetovom prostredí; žiada Komisiu, aby takisto zlepšila dobrú správu, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť organizácií kolektívnej správy práv v iných sektoroch;

11.

zdôrazňuje, že pirátstvo a falšovanie predstavujú aj naďalej vážny problém pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre občanov; zdôrazňuje, že tieto nezákonné činnosti vedú k značným stratám príjmov a pracovných miest a môžu byť zdrojom bezpečnostných a zdravotných rizík, na ktoré sa treba zamerať; víta skutočnosť, že predstavitelia tohto odvetvia sa zapájajú do hľadania riešení na boj proti pirátstvu a falšovaniu, a zdôrazňuje, že treba posilniť boj proti týmto nezákonným činnostiam;

12.

zdôrazňuje potrebu monitorovať a posilniť uplatňovanie platných pravidiel presadzovania práva v celej EÚ; odporúča, aby sa zvážilo zavedenie prísnejších sankcií a podpora systému záruk v oblasti vysledovateľnosti s cieľom odradiť od falšovania, a to predovšetkým veľkých komerčných falšovateľov, a aby sa zvýšila náhrada škody a kompenzácia pre držiteľov práv; žiada EÚ a členské štáty, aby začali informačné kampane zamerané na boj proti pirátstvu a falšovaniu, aby identifikovali trendy a efektívnejšie sa na ne zamerali a zároveň nabádali držiteľov práv a poskytovateľov služieb, aby zabezpečili jednoduchý prístup k právnemu obsahu, a tým odrádzali o pirátstva; napokon zdôrazňuje potrebu zapojiť všetkých aktérov digitálneho sveta do boja proti online falšovaniu;

13.

vyzýva Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia na boj proti internetovému pirátstvu, a najmä aby zabezpečila, aby online služby, na ktorých je uložený obsah, uplatňovali účinné opatrenia na odstránenie nezákonného obsahu zo svojich služieb a aby uskutočnili kroky na zabránenie opakovanému zobrazeniu tohto obsahu po jeho odstránení;

14.

domnieva sa, že je nevyhnutné odstrániť nejednotné zmýšľanie v tradičných oblastiach politiky a podporovať kultúrne a kreatívne prieniky;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich príslušných oblastiach právomoci podporovali medziodvetvovú spoluprácu tým, že zavedú „vzdelávacie laboratóriá“, tvorivé centrá, spoločné pracovné priestory, programy vytvárania kontaktov a kultúrne a tvorivé zoskupenia a siete na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť interakcie medzi mikropodnikmi, malými, strednými a veľkými podnikmi a medzi neziskovými organizáciami a obchodnými spoločnosťami pôsobiacimi v kultúrnom a kreatívnom sektore, tradičnými remeslami, organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúrneho dedičstva, výskumnými centrami, univerzitami, investormi a tvorcami politík; okrem toho žiada o podporu pre rozvoj priaznivého právneho prostredia nakloneného inováciám na tvorbu a skúšanie nových obchodných modelov, výrobkov a služieb prostredníctvom strategických partnerstiev výrobcov, distribútorov a propagátorov a o podporu činností podnikateľských inkubátorov;

16.

domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky, a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami vrátane Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov; žiada preto, aby sa v zmluvách medzi Úniou a tretími krajinami výslovne uvádzalo vylúčenie služieb s kultúrnym a audiovizuálnym obsahom vrátane služieb poskytovaných on-line; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vylúčiť kultúrne a audiovizuálne služby z rozsahu pôsobnosti mandátu na rokovanie o všeobecných dohodách týkajúcich sa voľného obchodu, pričom upozorňuje, že kultúrne a kreatívne diela majú dvojakú a vnútornú hodnotu;

17.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala vytváranie, zlepšovanie a rozširovanie infraštruktúry, ktorá je z hľadiska podpory tvorivých priemyselných odvetví v Európe kľúčová, a najmä aby zabezpečila šírenie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

18.

uznáva, že mnohé mestá a regióny v celej Európe vypracovali rozsiahle plány pre svoj miestny kultúrny a kreatívny priemysel; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na najlepšie postupy z týchto stratégií;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 považovali za významnú príležitosť na posilnenie európskej excelentnosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle a zdôraznenie potreby primeraného plánovania a financovania;

20.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby využila potenciál kultúrnej diplomacie tým, že podporí a zlepší konkurencieschopnosť európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora;

Digitalizácia kultúrneho a kreatívneho priemyslu

21.

zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý tvoria väčšinou MSP, funguje v prostredí, ktoré sa neustále vyvíja, a ako taký je nútený koncipovať nové obchodné modely a pretvárať ich s cieľom vyvíjať riešenia založené na potrebách trhu a prilákať nové publikum; vyzdvihuje príležitosti, ktoré hospodárstvu a spoločnosti poskytujú nové IKT, ako sú technológie Big Data, cloud computing, internet vecí, najmä, ak sa spoja s odvetviami ako kultúrny a kreatívny priemysel, a predovšetkým v súvislosti s distribúciou, využívaním a produkciou kreatívnych diel; zdôrazňuje však, že na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel mohol v plnej miere uchopiť potenciál nových technológií v oblasti rastu a pracovných miest, musí byť prioritou dokončenie jednotného digitálneho trhu; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posilniť právnu istotu a znížiť administratívnu záťaž; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili digitalizáciu kultúrneho obsahu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plán Komisie s názvom Digitalizácia priemyslu a rámec EÚ na presadzovanie práva by mali plne zohľadňovať osobitosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

22.

domnieva sa, že digitálne platformy sú spôsobom, ako poskytnúť širší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam, a ponúkajú kultúrnym a kreatívnym odvetviam nesmierne príležitosti na vývoj nových obchodných modelov; zdôrazňuje, že treba uvažovať o tom, ako by tento proces mohol fungovať pri zabezpečení väčšej právnej istoty a rešpektovaní držiteľov práv; vyzdvihuje význam transparentnosti a zabezpečenia spravodlivých rovnakých podmienok; v tejto súvislosti sa domnieva, že ochrana držiteľov práv v oblasti autorských práv a duševného vlastníctva je potrebná na to, aby sa zabezpečilo uznávanie hodnôt a podpora inovácií, tvorivosti, investícií a tvorby obsahu;

23.

zdôrazňuje, že digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti na prístup k európskym dielam a ich distribúciu a propagáciu, a zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť financovanie digitalizácie, zachovania a dostupnosti európskeho kultúrneho dedičstva na internete;

Pracovné podmienky v kultúrnom a kreatívnom odvetví

24.

poukazuje na skutočnosť, že, pokiaľ ide o pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v odvetví médií a kultúry, obvyklou praxou sú atypické formy zamestnania (práca na čiastočný úväzok a pracovné zmluvy na určitý čas, dočasná agentúrna práca a ekonomicky závislá samostatná zárobková činnosť); zdôrazňuje potrebu odstrániť prekážky, ktoré bránia mobilite umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, a podporuje žiadosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru adresovanú Komisii, aby zabezpečila vhodné riešenie na zlepšenie mobility pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle v EÚ a zjednodušenie konania o udelení víza pre účastníkov výmen s tretími krajinami;

25.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo zaviedli právny a inštitucionálny rámec v oblasti kreatívnej umeleckej tvorby prijatím alebo zavedením súboru ucelených a komplexných opatrení týkajúcich sa zmlúv, spôsobov kolektívneho zastupovania, sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, priameho a nepriameho zdaňovania a súladu s európskymi pravidlami s cieľom zlepšiť mobilitu umelcov v celej EÚ;

26.

berie na vedomie vysoký podiel žien v kreatívnom priemysle, a najmä matiek, ktoré sú samostatne zárobkovo činné alebo sa vracajú do zamestnania („matky-podnikateľky“);

27.

poukazuje na súčasný priemerný rozdiel v mzde (16,1 % v roku 2014) a v dôchodkoch (40,2 %) medzi ženami a mužmi v EÚ a zdôrazňuje, že ženy čelia v kultúrnom a kreatívnom priemysle podobným prekážkam ako v iných odvetviach hospodárstva, najmä pokiaľ ide o rozdiely v mzde a dôchodkoch žien a mužov, prístup k financovaniu, stereotypy, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie;

Vzdelávanie, zručnosti a odborná príprava

28.

zdôrazňuje, že tvorivý impulz je prítomný v každom človeku a že kreatívne zručnosti by sa mali rozvíjať od útleho veku, aby sa položili základy pre nepretržité obnovovanie tvorivého myslenia; poznamenáva však, že tieto zručnosti možno rozvíjať v každom veku, najmä prostredníctvom dostupných celoživotných vzdelávacích programov; nabáda členské štáty, aby v rámci vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy podporovali nadobúdanie hlbších poznatkov o kultúrnom a kreatívnom priemysle, aby rozvíjali výučbu mediálnej gramotnosti a digitálnych zručností a aby zlepšili svoje systémy odbornej prípravy, vzdelávania a kvalifikácií, čím umožnia všetkým vekovým skupinám študentov získať komplexnú odbornú prípravu v kreatívnych umeleckých odboroch;

29.

upozorňuje na to, že absolventom kultúrnych a umeleckých odborov chýbajú prierezové, no najmä podnikateľské zručnosti, ako aj na ich nedostatočné poznatky o zákonoch týkajúcich sa autorských práv a o spôsoboch ochrany týchto práv; považuje preto za dôležité nabádať členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby riešili tento nedostatok upravením programov výučby s cieľom zabezpečiť nepretržitú odbornú prípravu a lepšie prepojiť vzdelávanie o kreatívnosti a podnikaní a upevniť tak obchodné, finančné, marketingové a riadiace zručnosti kreatívnych podnikateľov;

30.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili podporu učiteľov s cieľom umožniť im rozvíjať kreatívne a inovačné schopnosti mladých, a to modernizáciou vyučovacieho procesu a začlenením mediálnej gramotnosti, umenia, hudby, divadla a filmu do programov vzdelávania a odbornej prípravy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vedomosti o kultúrnom dedičstve, umeleckých postupoch a prejavoch, ako aj mäkké zručnosti zamerané na tvorivosť a inováciu; vyzýva takisto členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi školami, ktorej cieľom je vymieňať si najúčinnejšie metódy a postupy, pokiaľ ide o stimulovanie tvorivosti a inovácie, čím pomáhajú ľuďom poznať hodnotu produktov a služieb kreatívneho priemyslu;

31.

pripomína, že partnerstvá môžu spolu so vzdelaním prispieť aj k stimulujúcemu vzdelávaciemu prostrediu a k integrácii znevýhodnených a marginalizovaných komunít a zároveň ponúknuť príležitosti pre ľudí žijúcich v znevýhodnených štvrtiach;

32.

vyzdvihuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a reindustrializácie, a najmä nárast príležitostí v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré pre mladých ľudí vytvára digitálne prostredie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli kultúrny a kreatívny priemysel do iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a poskytli finančné prostriedky na podporu kariéry, podnikania a odbornej prípravy v tomto sektore tým, že vytvoria programy učňovského vzdelávania, uľahčia mobilitu a výmenu prostredníctvom programov mentorstva a stáží; požaduje účinnejšie využívanie zdrojov poskytnutých v rámci systému záruky pre mladých;

33.

pripomína, že jedným z najvážnejších problémov, ktorému odvetvie kultúrneho dedičstva čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zachovanie dedičstva, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, tradičných zručností a európskeho národného, regionálneho a miestneho know-how a aby chránili a propagovali remeselné živnosti spojené s kultúrnym a kreatívnym sektorom, aby podporovali a uľahčovali prenos know-how a aby venovali väčšiu pozornosť odbornej príprave a v záujme prilákania talentov aj vysoko kvalifikovanej pracovnej sile, a to vrátane vynikajúcich remeselných zručností v stavebníctve a pri reštauračných prácach a prácach v oblasti pamiatkovej starostlivosti; na tento účel zdôrazňuje, že medzi kultúrnou politikou a sociálnymi a výrobnými zdrojmi sa musia pestovať silné strategické väzby;

34.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o kariérnych príležitostiach v remeselných a vo výrobných odvetviach spojených s kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom informačných kampaní a politík na podporu prenosu poznatkov s cieľom zachovať remeselné a odborné zručnosti v týchto odvetviach;

35.

nabáda členské štáty, aby nadviazali na stimuly programu Erasmus+ s cieľom podporovať medzisektorové prístupy medzi rôznymi oblasťami vo formálnom, neformálnom a informálnom vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní; nabáda zariadenia vysokoškolského a odborného vzdelávania, aby prelínali programy medzi rôznymi druhmi umenia a kultúrou, vedou, inžinierstvom, technológiami, obchodom a inými príslušnými oblasťami; vyzýva predovšetkým na prijatie opatrení na preklenutie rozdielov medzi predmetmi v oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (tzv. predmety STEM) a IKT a predmetmi v oblasti umenia a dizajnu s cieľom podporovať rozvoj technických povolaní v kreatívnom priemysle a kreatívnych povolaní v odvetví STEM, ktoré sú nevyhnutné pre rast európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora. zdôrazňuje potrebu podporovať centrá excelentnosti a propagovať výmeny medzi povolaniami v tomto sektore vrátane tretích krajín a prilákať a rozvíjať tvorivé myslenie;

36.

vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi umeleckými školami, poskytovateľmi odborného vzdelávania, univerzitami a podnikmi v oblasti kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to aj prostredníctvom pôsobenia umelcov v podnikoch a vzdelávacích zariadeniach s cieľom zabezpečiť väčší súlad medzi ponukou zručností a dopytom na trhu práce a naštartovať konkurenčný potenciál tohto odvetvia; odporúča rozvíjať možnosti kombinácie práce a učenia sa, akými sú systémy duálneho vzdelávania;

37.

odporúča navrhnúť a prijať politiky zamerané na zvýšenie účasti občanov EÚ na kultúrnom živote, ktorá je v mnohých členských štátoch stále kriticky nízka; zdôrazňuje, že by to malo prínos z hľadiska podpory tvorivejšieho myslenia a zabezpečenia väčšej a istejšej základne dopytu po kultúrnych a kreatívnych produktoch v EÚ;

38.

požaduje založiť „európsku cenu v oblasti kreatívneho a kultúrneho priemyslu“, ktorá bude podobná „Francúzsko-nemeckej cene pre kreatívny a kultúrny priemysel“;

39.

vyzdvihuje obrovský potenciál žien v oblasti inovácií a podnikania a ich významnú úlohu v kultúrnom a kreatívnom priemysle; nabáda členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu a odbornú prípravu, a vyzdvihuje význam vytvárania sietí a výmeny najlepších postupov;

40.

požaduje, aby sa preskúmala možnosť programov mobility pre mladých inovátorov s cieľom podporovať výmeny a inovácie v kultúrnej a kreatívnej oblasti;

41.

berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, pričom súhlasí s názorom, že: „V rýchlo sa meniacom svetovom hospodárstve budú zručnosti do veľkej miery určujúcim faktorom pre konkurencieschopnosť a schopnosť podnecovať inovácie. Priťahujú investície a sú katalyzátorom v pozitívnom kolobehu vytvárania pracovných miest a rastu. Sú kľúčom k sociálnej súdržnosti.“; považuje za potrebné venovať pri revízii rámca kľúčových kompetencií a európskeho kvalifikačného rámca osobitnú pozornosť tvorivým zručnostiam;

42.

nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy podobné iniciatíve talianskej vlády s názvom „bonus na kultúru“, v rámci ktorej poskytla 500 EUR všetkým osobám vo veku 18 rokov s riadnym pobytom v Taliansku, ktoré môžu použiť len na „kultúrne obohacujúce činnosti“, akými sú návštevy múzeí, galérií, archeologických nálezísk a lokalít kultúrneho dedičstva, knihy a filmy;

Financovanie

43.

poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel vo veľkej miere využíva verejné financie určené pre oblasť kultúry, čo takisto významne prispieva aj ku kultúrnej rozmanitosti v Európskej únii; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej pôsobnosti naďalej vyčleňovali vo svojich rozpočtoch primeranú časť verejných finančných prostriedkov na kultúru;

44.

zdôrazňuje, že na podporu kultúrneho a kreatívneho sektora je potrebné posilniť vládne politiky a zlepšiť rozpočet na kultúru; poukazuje na to, že verejné financie zaznamenali v členských štátoch výrazné rozpočtové škrty, čo významne ohrozuje európsku kultúrnu a tvorivú činnosť;

45.

poukazuje na úspech systémov daňových úľav pre kultúrny a kreatívny sektor, ktoré existujú v niektorých členských štátoch; nabáda preto všetky členské štáty, aby zaviedli takého systémy, pričom odsudzuje osobitné daňové úpravy, známe ako daňové stanoviská, ktoré umožnili niektorým spoločnostiam neprimerane si znížiť dane na minimum;

46.

konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel sa môže zapájať do všetkých programov financovaných z prostriedkov EÚ, v porovnaní s jeho potenciálom však treba túto účasť považovať za nedostatočnú; žiada Komisiu, aby najprv vytvorila jednotné kontaktné miesto, t. j. webové sídlo, kde by jednotlivé príslušné GR úzko spolupracovali s cieľom poukázať na rôzne možnosti financovania pre kultúrne a kreatívne sektory, šíriť informácie prostredníctvom celoeurópskych kultúrnych a kreatívnych sietí a vnútroštátnych organizácií, zhromažďovať a propagovať príklady najlepších postupov, ako aj zvýšiť informovanosť finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pretože by sa tým zlepšila informovanosť a dostupnosť finančných prostriedkov pre kultúrny a kreatívny priemysel;

47.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom všestrannej a prierezovej stratégie EÚ pracovala na presadzovaní podpory EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel vrátane financovania; zdôrazňuje však, že je potrebné uvedomiť si rôznorodosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu a následne aj jeho špecifické odvetvové potreby týkajúce sa prostredia financovania a inovácií, ako aj osobitné plány vykonávania, akým je spoločný rámcový režim pre programy Horizont 2020 a Kreatívna Európa; uznáva multiplikačný účinok, ktorý v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v určitých regiónoch vyvolávajú finančné prostriedky EÚ;

48.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú plnia neziskové, družstevné a sociálne podniky v kultúrnom a kreatívnom priemysle, a preto žiada, aby sa zabránilo akémukoľvek rozlišovaniu štrukturálneho a sociálneho financovania EÚ, ktoré by mohlo obmedziť oprávnenosť týchto štruktúr;

49.

poznamenáva, že preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici obdobia a správy o vykonávaní programov EÚ treba chápať ako dve navzájom prepojené zložky toho istého procesu; poznamenáva, že najmä v prípade programov Kreatívna Európa, Horizont 2020 a štrukturálnych fondov (EFRR a ESF) treba osobitne zhodnotiť a ďalej podporovať úlohu a vplyv kultúrneho a kreatívneho priemyslu na rast, zamestnanosť a územnú súdržnosť, najmä pokiaľ ide o programy; zdôrazňuje, že tento proces by sa mal stať pevným a jednotným základom revízie VFR a štruktúry budúcich programov EÚ na obdobie po roku 2020;

50.

vyzýva Komisiu, aby dodržala článok 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a stanovila kultúrny a kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho a kreatívneho sektora za horizontálnu prioritu v rámci režimov a programov financovania zo zdrojov EÚ, najmä v rámci programu Horizont 2020, programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a EŠIF;

51.

vyzýva Komisiu, aby na podporu väčšieho počtu projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v plnej miere využila potenciálne synergie medzi politikami EÚ s cieľom efektívne využiť finančné prostriedky dostupné v rámci programov EÚ, akými sú Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI, Kreatívna Európa, COSME), a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

52.

poukazuje na to, že na dosiahnutie účinnejšej interakcie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a inými európskymi programami na programové obdobie 2014 – 2020 stále možno urobiť oveľa viac, najmä pokiaľ ide o programy Erasmus+ a Kreatívna Európa uvedené v bodoch 4.6 a 6.4 prílohy I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, a to poskytovaním lepších informácií v celej EÚ a oveľa jednoznačnejším vykonávaním v členských štátoch a ich regiónoch;

53.

vyzýva Komisiu, aby časť nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 týkajúcu sa štátnej pomoci v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva upravila a/alebo vyložila vzhľadom na odôvodnenie 72 nariadenia a oznámenie Komisie z 19. mája 2016 s cieľom nezahrnúť pod pojem štátnej pomoci niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä pokiaľ ide o reštaurovanie a uchovanie) a v niektorých prípadoch kultúrne aktivity podporované z fondov EÚ a ďalších regionálnych fondov;

54.

poznamenáva, že záručný mechanizmus v rámci programu Kreatívna Európa je jedným zo spôsobov, ako riešiť naliehavú potrebu prístupu k finančným prostriedkom prostredníctvom úverov pre inovatívne a udržateľné projekty v kultúrnom a kreatívnom sektore; pripomína oneskorené spustenie záručného mechanizmu; zdôrazňuje, že je potrebné navýšiť rozpočet programu Kreatívna Európa a záručného mechanizmu s cieľom účinne podporovať európske kultúrne a tvorivé prejavy, diverzifikovať príjemcov finančných prostriedkov, zaručiť rovnaký prístup k záručnému mechanizmu a zlepšiť účasť subjektov z oblasti kultúry zo všetkých členských štátov;

55.

poznamenáva, že EFSI by mal pomáhať malým a stredným podnikom prekonať nedostatok kapitálu, pričom by sa mal obvykle zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom a nie na projekty, ktoré sú podporované bežnými operáciami ECB (22); poznamenáva, že k septembru 2016 boli finančné prostriedky pridelené len niekoľkým projektom v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktorý tvoria väčšinou MSP s vyššou mierou rizika, a projektom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a zdôrazňuje, že treba vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa lepšie využívali prostriedky z fondu EFSI;

56.

vyzýva ECB, aby v rámci riešenia nedostatočného financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu z fondu EFSI skúmala možné prepojenia s programom Kreatívna Európa a záručným mechanizmom s cieľom poskytovať účelové pôžičky pre kultúrny a kreatívny priemysel;

57.

vyzýva Komisiu, členské štáty a ECB, aby podporovali zmiešané spôsoby financovania, najmä formou verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zamerať sa na problém nedostatočného kapitálového financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tento problém vyriešiť;

58.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili investičné prostredie a rozšírili spektrum finančných nástrojov, ktoré sú dostupné mikropodnikom a MSP v kultúrnom a kreatívnom sektore o nové a inovačné systémy financovania, ako sú mikroúver, návratné príspevky, kolektívne financovanie, financovanie rizikového kapitálu, počiatočný a rizikový kapitál; poznamenáva, že rôzne modely kolektívneho financovania a kolektívneho investovania v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa môžu stať spoľahlivým nástrojom financovania kultúrnych a kreatívnych projektov a aké také sa môžu stať vítaným doplnením tradičných zdrojov finančnej podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako celku; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej monitorovali a podporovali rozvoj trhu kolektívneho financovania, zapájali verejné inštitúcie, lepšie využívali možnosti inštitucionálneho kolektívneho financovania, koordinovali jednotlivé regulačné prístupy, zabezpečili primeranú jednoznačnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel EÚ, rozvíjali najlepšie postupy a zlepšili regulačný rámec tým, že odstránia prekážky a/alebo v prípade potreby predstavia nový regulačný nástroj; poukazuje však na to, že týmto nemôžu nahradiť udržateľné verejné a súkromné financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

59.

považuje za potrebné zlepšiť úlohu, ktorú zohrávajú verejné investičné banky v kultúrnom a kreatívnom sektore, a to zlepšením prístupu malých a stredných podnikov k úverom a poskytnutím pomoci podnikom pri rozširovaní ich trhov a vývozných aktivitách;

60.

domnieva sa, že na zlepšenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu treba rozvíjať odborné znalosti v oblasti zisťovania a posudzovania hodnoty nehmotného majetku, ktorý by sa mohol použiť ako zábezpeka; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vedomosti finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch týkajúcich sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré sa považujú za rizikovejšie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zahrnula finančných sprostredkovateľov do systému odbornej prípravy v rámci záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, pretože sa tým môže zlepšiť schopnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu osloviť a presvedčiť vonkajších investorov; považuje však za užitočné vypracovať hodnotenie tohto systému a v prípade úspechu ho rozšíriť do rôznych oblastí politiky;

61.

požaduje preto presadzovanie „protokolov o majetku duševného vlastníctva“, ktoré uľahčia oceňovanie práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné mechanizmy na zlepšenie obchodovateľnosti s právami duševného vlastníctva a uznania ich plnej hodnoty ako majetku;

o o

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 83.

(2) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33.

(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.

(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(11) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(12) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.

(13) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.

(14) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.

(15) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.

(16) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.

(17) OECD/EUIPO (2016), Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom: mapovanie hospodárskeho vplyvu, OECD Publishing, Paris.

(18) Keďže v oznámení Komisie sa za kultúrny a kreatívny priemysel považuje: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálne odvetvie (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho návrhárstva), festivaly, hudba, divadelné a výtvarné umenie, publikačná činnosť a rádio.

(19) Analytická správa na odvetvovej úrovni (2013), Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii, s. 8 (v angličtine) https://euipo.europa.eu/ohimportal/documents/11370/80606/IP+Contribution+study

(20) Štúdia Európskej komisie EASME/COSME/2015/003.

(21) Odkaz na štúdiu sa doplní po jej uverejnení. Všetky údaje uvedené v tomto uznesení vychádzajú z tejto štúdie.

(22) Nariadenie (EÚ) 2015/1017.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/42

P8_TA(2016)0487

Práva žien v štátoch Východného partnerstva

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o právach žien v krajinách Východného partnerstva (2016/2060(INI))

(2018/C 238/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), v ktorých je rodová rovnosť ustanovená ako jedna z hlavných zásad, na ktorých je EÚ založená,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—	so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu OSN (1995) pre rovnosť, rozvoj a mier,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) a č. 1325 (2000) a na nedávnu rezolúciu č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

—	so zreteľom na Pekinské vyhlásenie a akčnú platformu zo septembra 1995, na akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (káhirská konferencia) zo septembra 1994 a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) (SWD(2015)0500),

—	so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2008 o európskej susedskej politike, z 20. apríla 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky a zo 14. decembra 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 28. – 29. novembra 2013 vo Vilniuse, s názvom Východné partnerstvo: cesta vpred,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 21. – 22. mája 2015 v Rige,

—	so zreteľom na dohody o pridružení/prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (1) (ENI),

—	so zreteľom na závery Rady z 20. júla 2015 o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

—	so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—	so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o gendercíde (rodovo podmienenom vraždení): chýbajúce ženy? (5),

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a na nedávne uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (6),

—	so zreteľom na projekt Rady Európy na zlepšenie prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva,

—	so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z roku 2011,

—	so zreteľom na správy o krajinách v súvislosti s istanbulským akčným plánom boja proti korupcii OECD a na správy o pokroku krajín Východného partnerstva,

—

so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce o rodovej rovnosti, najmä Dohovor z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor z roku 1958 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor z roku 1981 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor z roku 2000 o ochrane materstva (č. 183),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0365/2016),

keďže podľa vyhlásenia z Prahy sa Východné partnerstvo zakladá na oddanosti zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže vo vyhlásení z Rigy sa v súvislosti s rodovou rovnosťou hovorí o „sľubnej novej ére spolupráce“;

B.	keďže posilnená diferenciácia medzi krajinami a väčšia zodpovednosť partnerských krajín sú kľúčovými zásadami revidovanej ESP, berúc do úvahy špecifickú situáciu každej krajiny;

keďže rodová rovnosť medzi ženami a mužmi je zakotvená v ústavách a právnych systémoch všetkých krajín Východného partnerstva a všetky tieto krajiny už bez výhrad ratifikovali väčšinu dôležitých medzinárodných dohovorov v tejto oblasti; odsudzuje skutočnosť, že v krajinách Východného partnerstva sú ženy stále vystavené sociálnej diskriminácii;

D.	keďže všetky krajiny Východného partnerstva vyvinuli stratégie, programy alebo akčné plány na zlepšenie situácie žien;

keďže v štátoch Východného partnerstva bolo v roku 2015 len 17 zo 136 vyšších ministerských pozícií obsadených ženami, ženy tvorili v priemere 16 % zvolených poslancov parlamentu a zastávali v priemere len 17 % najvyšších pozícií v štátnej službe; keďže iba tri politické strany v celom regióne viedli ženy;

F.	keďže vertikálna a horizontálna segregácia zamestnanosti žien na pracovných trhoch štátov Východného partnerstva je naďalej hlboko zakorenená v kultúrnych a spoločenských normách; keďže ďalšou záťažou pre ženy je „druhá zmena“ spočívajúca v neplatenej domácej práci;

G.	keďže stereotypy, ktoré sú v spoločnosti značne rozšírené, prisudzujú ženám podriadenú úlohu; keďže tieto stereotypy vznikajú už v detstve a prejavujú sa pri výbere vzdelania a odbornej prípravy a následne na trhu práce;

keďže veľa žien vo vidieckych oblastiach, kde nie sú iné možnosti, prijíma slabo platené pracovné miesta v poľnohospodárstve, často bez oficiálnej registrácie a bez akýchkoľvek práv sociálneho zabezpečenia; keďže odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami v poľnohospodárstve by mohlo zaistiť rovnaký prístup mužov a žien k zamestnaniu, ako aj rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty;

keďže ženy a muži v krajinách Východného partnerstva sa často stretávajú s ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k službám a právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZP), a stále existujú vážne prekážky pre chudobné ženy, migrantov, etnické menšiny a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach; keďže menej než 50 % žien v krajinách Východného partnerstva využíva moderné metódy antikoncepcie a v niektorých krajinách je to dokonca menej než 20 %, pričom medzi hlavné príčiny patrí nedostatočné poradenstvo, vysoké náklady a nemožnosť výberu a nespoľahlivosť dodávok antikoncepčných prostriedkov;

keďže pretrvávajú závažné nedostatky v prístupe k spravodlivosti pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, pričom ide najmä o chýbajúcu kriminalizáciu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, výrazne nedostatočné nahlasovanie takýchto zločinov, veľmi málo odsudzujúcich rozsudkov za znásilnenie, a veľmi malé alebo žiadne štátne financovanie podporných služieb;

keďže miera výskytu násilia páchaného na ženách a akceptovania tohto násilia sa síce v jednotlivých krajinách Východného partnerstva podstatne líši, ale celkovo je relatívne vysoká, keď v štyroch zo šiestich krajín je úroveň výskytu fyzického násilia počas života vyššia ako 20 %; keďže nie je k dispozícii dostatok porovnateľných údajov na zistenie výskytu fyzického, sexuálneho a psychického násilia na pracovisku, tiež veľmi pravdepodobne v dôsledku zriedkavého oznamovania prípadov jeho výskytu; keďže riziko násilia je oveľa vyššie v prípade žien, ktoré patria k etnickým menšinám, ako napríklad Rómom;

L.	keďže krajiny Východného partnerstva sú naďalej krajinami pôvodu, a v niektorých prípadoch tranzitnými a cieľovými krajinami, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi vrátane žien a dievčat, a to aj na účely sexuálneho vykorisťovania;

M.	keďže pretrvávajúce konflikty naďalej bránia rozvoju tohto regiónu, čo má zásadný vplyv na život a ľudské práva dotknutých osôb vrátane žien a dievčat;

N.	keďže pretrvávajúci konflikt na východe Ukrajiny prehĺbil rodové stereotypy, ktoré zdôrazňujú postavenie mužov ako ochrancov a žien ako poskytovateliek starostlivosti, a obmedzil účasť žien na riešení konfliktu a zapojenie doň;

O.	keďže od začiatku konfliktu bolo na Ukrajine vnútorne vysídlených viac než 1,5 milióna ľudí – z toho dve tretiny predstavujú ženy a deti – a títo ľudia majú sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a zamestnaniu;

P.	keďže rómske dievčatá v Moldavsku strávia v škole v priemere menej než štyri roky v porovnaní s 11 rokmi u nerómskych dievčat, a to v dôsledku detských a skorých manželstiev, neplánovaných tehotenstiev a povinností súvisiacich so starostlivosťou o deti;

Q.	keďže EÚ a jej členské štáty sa zasadzujú o ochranu, plnenie a uplatňovanie ľudských práv žien a dievčat a dôrazne presadzujú tieto práva vo všetkých vonkajších vzťahoch vrátane tých, ktoré idú nad rámec rozvojovej spolupráce;

keďže rodová rovnosť je naďalej horizontálnou prioritou v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a nástroja európskeho susedstva (ENI) a keďže revidovaná ESP by mala zahŕňať posilnenú podporu občianskej spoločnosti a obnovený dôraz na význam rodovej rovnosti; keďže občianska spoločnosť zohráva veľmi dôležitú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti v rámci Východného partnerstva;

S.	keďže viaceré programy EÚ, ako je Erasmus +, Cosme, Kreatívna Európa a Horizont 2020, sú otvorené krajinám Východného partnerstva;

keďže predpôrodná starostlivosť a kvalifikovaná pôrodná asistencia majú spolu s akútnou pôrodníckou starostlivosťou a zabezpečením základných potrieb zásadný význam pri znižovaní úmrtnosti matiek; keďže krajiny Východného partnerstva stále zaostávajú pri poskytovaní pomoci všetkým ženám, najmä ženám z najchudobnejších a najvzdialenejších oblastí a ženám patriacim k marginalizovaným skupinám, ako sú príslušníčky národnostných menšín, migrantky a ženy so zdravotným postihnutím;

považuje za nevyhnutné zlepšiť situáciu v oblasti práv žien v krajinách Východného partnerstva; poukazuje na to, že zásadné ekonomické zmeny a hospodárska neistota negatívne ovplyvnili ekonomickú situáciu žien, čo narúša ich skutočnú rovnosť;

poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom posilnenia práv žien a zlepšenia ich situácie v dotknutých krajinách je obvykle celková politická stabilita a dodržiavanie ľudských práv;

zastáva názor, že krajiny Východného partnerstva musia prijať okamžité opatrenia na posilnenie rovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti vrátane prijatia národných akčných plánov a spolupráce s medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými subjektmi občianskej spoločnosti;

vyzýva krajiny Východného partnerstva na odstránenie nedostatkov v ich antidiskriminačných rámcoch, na väčšie využívanie právnych predpisov proti diskriminácii na základe pohlavia vrátane väčšieho používania medzinárodných noriem pri súdnych rozhodnutiach s cieľom posilniť vykonateľnosť právnych predpisov a na skoncovanie s porušovaním práv žien v týchto krajinách;

konštatuje, že v niektorých krajinách Východného partnerstva je napriek dekriminalizácii homosexuality situácia LGBTI osôb stále neistá a znepokojujúca; čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTI osobám a vyzýva vnútroštátne orgány, aby prijali politiky na boj proti všetkým formám diskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

zdôrazňuje, že sú potrebné verejné informačné kampane a inštitucionálne zmeny zamerané na odstránenie závažných stereotypov, ktoré sa týkajú žien a negatívne ovplyvňujú všetky oblasti účasti žien v spoločnosti;

vyzýva vnútroštátne orgány, aby boli ostražité a rozhodné a aby sankcionovali tých, ktorí urážajú alebo stigmatizujú LGBTI osoby, a to najmä vo verejných službách a verejnom priestore;

Účasť žien na rozhodovacom procese

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v štátoch Východného partnerstva je výrazná a viditeľná absencia žien v mocenských štruktúrach;

poukazuje na pretrvávajúce diskriminačné praktiky na politickej scéne krajín Východného partnerstva, kde sa schopnosti a zručnosti žien neprestávajú spochybňovať ani vtedy, keď sa im podarí dosiahnuť politické a rozhodovacie pozície na vysokej úrovni;

10.

požaduje rovnaký prístup k moci a zastúpenie žien na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania s cieľom podporiť ich vedúcu úlohu; uznáva zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií pri podpore pozitívnych reforiem a opatrení na ochranu práv žien a zlepšenie ich účasti na politických a ekonomických činnostiach; nabáda na výmenu najlepších postupov, čo sa týka podpory politickej účasti žien v decentralizovaných inštitúciách a miestnych orgánoch; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné výsledky sa dajú najlepšie dosiahnuť pod vedením politických strán, a preto podčiarkuje kľúčovú úlohu európskych politických strán a ich ženské sekcie;

11.

vyzýva štáty Východného partnerstva, aby podporovali a posilňovali politickú účasť a vedúce postavenie žien; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na správach zavádzajúcich kľúčové reformy, ako sú protikorupčné a hospodárske reformy, by bola prospešná; víta každé úsilie zamerané na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad povinné kvóty pre zoznamy kandidátov, granty, školenia a podpora poskytovaná političkám a aktivistkám, ako ak mentorské programy a osvetové kampane zamerané na zmenu obrazu žien v médiách;

12.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môže zohrávať Parlamentné zhromaždenie Euronest pri podpore politickej účasti žien a ich zviditeľnenia vo Východnom partnerstve; víta prvé zasadnutie Fóra žien Euronestu, ktoré sa konalo v marci 2016; všeobecnejšie ďalej nabáda EÚ, aby vytvorila a podporovala nadnárodné siete žien v politike;

13.

dôrazne podporuje účasť a úlohu žien vo vládnych i mimovládnych protikorupčných organizáciách, na protikorupčných opatreniach a programoch a v boji proti korupcii; zastáva názor, že zvýšenie účasti žien na politickom živote a vyšších úrovniach štátnej správy krajín Východného partnerstva by vo všeobecnosti prispelo k obnove politickej triedy, a tým k pokračujúcim politickým transformáciám;

14.

pripomína, že volebné pozorovateľské misie EÚ a iné medzinárodné volebné pozorovateľské misie poskytujú vo svojich správach odporúčania týkajúce sa účasti žien na volebnom procese; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila tieto odporúčania v rámci európskej susedskej politiky;

Hospodárska účasť žien

15.

konštatuje, že celkovo sú ženy v krajinách Východného partnerstva v relatívne vysokej miere integrované do pracovnej sily, ale ich hospodárska účasť v poslednom čase klesá;

16.

konštatuje, že rodové stereotypy a diskriminácia žien bránia väčšiemu začleneniu žien do trhu práce a sú príčinou ďalších prekážok pre podnikateľské aktivity žien;

17.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú zamestnané v oveľa väčšom rozsahu v službách a štátnom sektore s výrazne nižšími mzdami ako v odvetviach zamestnávajúcich väčšinou mužov, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je naďalej vysoký a niekedy predstavuje až 50 % a že ženy čelia kultúrnym a sociologickým prekážkam, ktoré im bránia v prístupe k riadiacim pozíciám, ako sa často stáva aj v EÚ;

18.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy vo všetkých krajinách Východného partnerstva pôsobia prevažne v slabo platených sektoroch napriek svojej vysokej úrovni vzdelania; požaduje zapájanie žien do procesu rozhodovania a vykonávania hospodárskych politík, presadzovanie podnikateľských programov na začlenenie a podporu žien v rámci spoločností a podnikov a realizáciu projektov miestneho rozvoja, ktoré sú zamerané na posilnenie ekonomického postavenia žien; podporuje cielený prístup k zabezpečeniu väčšieho počtu ženských vzorov na vedúcich a riadiacich pozíciách, aby mladšia generácia verila vo svoju schopnosť zastávať vedúce miesta vo všetkých sektoroch práce; zdôrazňuje nutnosť aktívnej účasti žien v odboroch a naliehavú potrebu prekonať právne a štrukturálne prekážky diskriminujúce ženy v pracovnom prostredí, pričom cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu, aby sa odstránili rozdiely v mzdách a dôchodkoch medzi oboma rodmi;

19.

konštatuje, že cenovo dostupné služby starostlivosti o deti a jasné ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky majú rozhodujúci význam pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce; konštatuje, že v niektorých prípadoch má nedostatok takýchto služieb vplyv na prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu a na ich profesijný rast, pretože sa musia starať o svojich súrodencov;

20.

zdôrazňuje, že ženy najčastejšie nesú zodpovednosť za starostlivosť o staršie a nezaopatrené osoby a že ženy s deťmi často čelia prekážkam pri opätovnom zaradení do pracovného života; zdôrazňuje, že rovnomerné rozdelenie neplatenej práce, ako je starostlivosť a práce v domácnosti, medzi mužov a ženy je jednou z podmienok pre účasť žien na trhu práce a ich ekonomickú nezávislosť; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby ďalej posilňovali sieť kvalitných zariadení starostlivosti o staršie a nezaopatrené osoby;

21.

zdôrazňuje, že ochranné právne ustanovenia existujúce v niektorých krajinách Východného partnerstva, ktoré zakazujú zamestnávanie žien v potenciálne nebezpečných zamestnaniach, obmedzujú prístup žien k určitým profesiám a práci a ďalej obmedzujú ich možnosti na trhu práce; nabáda tieto krajiny, aby tieto ustanovenia preskúmali;

22.

poukazuje na význam kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy žien a dievčat pri uľahčovaní ich začleňovania do trhu práce a pripomína aj úlohu vzdelávania pri odstraňovaní stereotypov súvisiacich s úlohou žien; zdôrazňuje potrebu cielenej podpory a poradenstva pre ženy podnikateľky, ktoré často nemajú prístup k úverom alebo obchodným sieťam a čelia vysokej regulačnej záťaži;

23.

podnecuje rozvoj sociálneho hospodárstva pre ženy a uľahčenie využívania mikroúverov ako nástroja na zabezpečenie hospodárskej nezávislosti žien a stimulovanie podnikateľských programov, ktorých cieľom je začleniť ženy do spoločností a podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúci význam transparentnosti, spravodlivého prístupu a dostupnosti informácií o nástrojoch finančnej podpory;

24.

požaduje rovnaký prístup všetkých detí k vzdelávaniu, a to aj na úrovni starostlivosti o deti, predškolského, základného, stredného a vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), pričom osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu a odbornej príprave dievčat žijúcich vo vidieckych oblastiach, prostredníctvom vzdelávania a povzbudzovania v útlom veku, čo pomôže posilniť rast v kľúčovej oblasti hospodárskeho rozvoja; žiada, aby sa ženám otvorili všetky možnosti, čo sa týka vzdelávania a povolaní, ktoré sú pre ne stále zakázané; zdôrazňuje problém detskej práce, ktorá bráni deťom získať prístup k primeranému vzdelaniu alebo odbornej príprave, čo má následne vplyv na ich schopnosť získať dobré postavenie na trhu práce; podporuje širšie prepojenie partnerských krajín s agentúrami a programami EÚ, ako je Horizont 2020, Kreatívna Európa, COSME a Erasmus+;

25.

zdôrazňuje, že detská práca je naďalej závažným problémom v niektorých krajinách Východného partnerstva, najmä v Moldavsku, Gruzínsku a Azerbajdžane; vyzýva tieto krajiny, aby stanovili konkrétne ciele odstránenia všetkých foriem detskej práce a zabezpečili plné presadzovanie príslušných právnych predpisov;

Násilie páchané na ženách

26.

vyjadruje názor, že je potrebné bojovať proti domácemu násiliu a rodovo motivovanému násiliu vrátane sexuálneho zneužívania, núteného náhradného materstva a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v krajinách Východného partnerstva, ktoré často zostáva nenahlásené vzhľadom na spoločenské akceptovanie takéhoto správania;

27.

odsudzuje používanie sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám ako vojnovej zbrane vrátane hromadného znásilňovania, sexuálneho otroctva, prostitúcie a rodovo motivovaných foriem prenasledovania, čo zahŕňa aj obchodovanie s ľuďmi a sexuálnu turistiku; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti núteným manželstvám, ako ich definuje Organizácia spojených národov (OSN), vrátane detských a predčasných manželstiev, a vyzýva východných susedov, aby sa dôsledne stavali proti všetkým formám vykorisťovania a zneužívania žien prostredníctvom náhradného materstva; vyzýva štáty Východného partnerstva, aby urýchlene podnikli kroky na prevenciu a stíhanie takýchto závažných trestných činov spáchaných v ich jurisdikcii a aj mimo ich územia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočné prostriedky na financovanie iniciatív proti násiliu na ženách a dievčatách, ktoré zaručia obetiam a pozostalým dlhodobý prístup k účinným službám, a preto by mali disponovať dostatkom personálu a zdrojov; požaduje, aby sa urýchlene prijali pozitívne opatrenia, ako napríklad programy odbornej prípravy, pre obete násilia, najmä ak sa starajú o deti, s cieľom začleniť ich do trhu práce;

28.

upozorňuje na to, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú klasifikované v Rímskom štatúte ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013,

29.

zdôrazňuje, že sú potrebné účinné mechanizmy na zabezpečenie ochrany obhajkýň ľudských práv;

30.

vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby vyčlenili viac zdrojov na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby pristúpili aj k zmene právnych nástrojov a poskytovaniu pomoci obetiam násilia; zdôrazňuje, že boj proti spoločenským stereotypom, ktoré vedú k ďalšej stigmatizácii obetí znásilnenia, si vyžaduje inštitucionálne zmeny;

31.

zdôrazňuje dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 s osobitným zreteľom na jeho bod 2, v ktorom sa požaduje odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére, a upozorňuje, že je potrebné preskúmať existujúce právne predpisy v štátoch Východného partnerstva týkajúce sa násilia páchaného na ženách a dievčatách, pokiaľ ide o ich adekvátnosť pri účinnom predchádzaní a odstraňovaní násilia voči ženám a dievčatám, pričom sa treba osobitne zamerať na potrebu zákonov, ktoré sa budú zaoberať všetkými formami násilia (fyzickým, sexuálnym, psychologickým, ekonomickým), a primeraných trestov pre páchateľov, ako aj odškodnenia obetí a pozostalých;

32.

vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby navrhli opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva, príslušníkov polície a ostatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú oznámeniami a správami o násilí voči ženám a dievčatám, aby obete takéhoto násilia boli riadne vypočuté, a navyše požaduje intenzívnejšiu spoluprácu a odbornú pomoc zo strany polície, právnikov, lekárov, psychológov, orgánov a dobrovoľníckych subjektov, ktoré sa venujú obetiam týchto útokov;

33.

opakovane zdôrazňuje, že výber pohlavia na základe rodových stereotypov je závažnou formou rodovo motivovaného násilia a porušovaním ľudských práv; podporuje realizáciu verejných informačných kampaní zameraných na zmenu postoja spoločnosti k praktikám výberu pohlavia a vyzýva na zvýšenie úsilia o predchádzanie a boj proti týmto praktikám;

34.

naliehavo vyzýva vlády, aby postupovali s väčším nasadením pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi a odsúdení osôb, ktoré boli usvedčené z obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce a sexuálneho vykorisťovania, aby chránili integritu dotknutých žien v súlade so severským modelom a aby podporovali mimovládne organizácie, ktoré obetiam poskytujú rehabilitačné a reintegračné služby;

35.

vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi krajinami Východného partnerstva na jednej strane a agentúrami EÚ a orgánmi presadzovania práva členských štátov na druhej strane s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré patrí k jednej z najvýnosnejších foriem organizovanej trestnej činnosti, a rozložiť zločinecké siete;

36.

nabáda krajiny Východného partnerstva, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu, pretože žiadna z dotknutých krajín ho neratifikovala, a vyzýva príslušné orgány, aby zaviedli a dôsledne monitorovali účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií na boj proti násiliu páchanému na ženách;

37.

vyzýva na uplatňovanie Pekinskej akčnej platformy v oblasti vzdelávania a zdravia ako základných ľudských práv vrátane prístupu k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a k celej škále služieb reprodukčného a sexuálneho zdravia, čo zahŕňa aj antikoncepciu, bezpečné a legálne prerušenie tehotenstva a sexuálnu výchovu;

38.

zdôrazňuje, že riziko úmrtia na rakovinu kŕčka maternice je desaťkrát vyššie v krajinách Východného partnerstva v porovnaní so západnou Európou a že tento typ rakoviny je najčastejšou formou rakoviny u žien vo veku od 15 do 44 rokov, a preto má ďalekosiahly vplyv na štruktúru spoločnosti; požaduje vnútroštátne organizované programy skríningu a očkovania na boj proti tomuto vývoju;

39.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ženám v krajinách Východného partnerstva sa budú práva, ako je prístup k vízam, práva na legálny pobyt a sociálne práva, udeľovať individuálne a nie v závislosti od rodinného alebo manželského stavu;

40.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

Úloha žien v mierovom riešení konfliktov

41.

vyzdvihuje úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri riešení konfliktov, budovaní mieru a núdzových situáciách súvisiacich s konfliktami, keď napríklad poskytujú humanitárnu pomoc vysídleným osobám; zdôrazňuje, že ženy by mali byť plne začlenené do mierových rokovaní, úsilia o obnovu a politickej transformácie;

42.

podporuje ďalšie úsilie o mierové riešenie konfliktov a žiada väčšie zapojenie žien do týchto procesov, v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti;

43.

požaduje osobitnú ochranu žien a dievčat, ktoré žiadajú o azyl, lebo ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné a môžu byť na úteku pred násilím na základe rodovej príslušnosti, ale nemusia byť schopné alebo ochotné prezradiť príslušné informácie počas procesu určovania postavenia utečenca;

Príklady najlepších postupov

44.

zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a pozitívnych príkladov, ktoré možno uplatniť aj v iných krajinách Východného partnerstva; domnieva sa, že medzi projekty, ktoré treba vyzdvihnúť, by mala patriť iniciatíva OSN Ženy – UNDP financovaná švédskou vládou s názvom Ženy v politike v Moldavsku, ktorá podporuje budovanie kapacít žien v politike a kampane na zvyšovanie povedomia o prínose žien k politickému procesu;

45.

víta program EÚ a EBOR v krajinách Východného partnerstva Ženy v podnikaní, ktorý poskytuje malým a stredným podnikom, ktoré vedú ženy, prístup k financovaniu a podnikateľskému poradenstvu prostredníctvom úverových liniek, podpory v oblasti riadenia rizík a technickej pomoci pre miestne partnerské banky, ktoré spolupracujú s týmito MSP, a tiež podnikateľské poradenstvo, odbornú prípravu a mentorstvo;

46.

poukazuje na pozitívne príklady väčšieho začlenenia žien do riešenia konfliktov a zmierenia, ako je Transkaukazský mierový a bezpečnostný dialóg žien (Trans-Caucasus Women’s Peace and Security Dialogue), ktorý bol vytvorený v roku 1994 a ktorý vypracovala Národná mierová nadácia (USA), aby ženy v kaukazskej oblasti mohli pracovať na projektoch, ako napríklad rehabilitácia detských obetí vojny, školenia pre budovanie mieru a demokracie;

47.

podporuje projekty na posilnenie postavenia žien, ktorými sa zvyšuje sebadôvera žien, zaručuje ich účasť a zvyšuje ich moc a autorita pri rozhodovaní vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy; osobitne upozorňuje na úlohu slobody prejavu a presvedčenia pri posilňovaní postavenia žien; rozhodne podporuje projekty na posilnenie postavenia žien zamerané na presadzovanie účasti žien v miestnych voľbách, ako napríklad projekt WiLD (ženy v miestnej demokracii), vďaka ktorému bolo vo voľbách v Arménsku v rokoch 2013 a 2014 zvolených 70 % žien využívajúcich tento projekt, alebo ich účasti na vykonávaní hospodárskych politík, ako napríklad projekt UNDP, ktorý sa v súčasnosti realizuje v Azerbajdžane a ktorý je určený na podporu vytvárania podnikov vedených ženami v oblasti Masalli; víta projekt Rady Európy týkajúci sa zlepšenia prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva, ktorého cieľom je identifikovať prekážky rovnakého prístupu žien k spravodlivosti, podporiť ich odstránenie a posilniť schopnosť krajín Východného partnerstva, pokiaľ ide o navrhovanie opatrení, ktoré zabezpečia, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva;

Podpora EÚ v rámci európskej susedskej politiky

48.

zdôrazňuje, že za posledných päť rokov sa použilo 103 miliónov eur na 121 projektov a programov na podporu rodovej rovnosti v európskom susedstve vrátane 5 miliónov EUR na program Ženy v podnikaní v krajinách Východného partnerstva; uznáva, že EÚ už poskytla dôležitú podporu pri napĺňaní cieľov v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom programu TAIEX, v rámci ktorého sa poskytuje partnerská pomoc pri reforme verejnej správy a podporuje sa spolupráca v oblasti základných zásad a politík;

49.

poukazuje na to, že rodová rovnosť je síce horizontálnou zásadou v rámci európskej susedskej politiky a nástroja európskeho susedstva, ale v oblasti rodovej rovnosti by sa mali sledovať presnejšie a merateľnejšie ciele, a to aj pokiaľ ide o nový akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a realizovať pozitívne opatrenia v rámci národných akčných plánov európskej susedskej politiky;

50.

vyzýva Komisiu, aby využívala hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach ESP a ENI, čím zabezpečí vypracovanie a monitorovanie konkrétnych cieľov v oblasti rodovej rovnosti;

51.

konštatuje, že v rámci revidovanej ESP by sa správy za jednotlivé krajiny mali zamerať na priority dohodnuté s partnermi; víta skutočnosť, že pravidelné správy o vývoji v susedstve sa budú zameriavať aj na rodovú rozmer;

52.

naliehavo požaduje začlenenie otázky práv žien a rodovej rovnosti spolu s navrhovanými opatreniami do programu pravidelných politických dialógov a dialógov o ľudských právach s krajinami Východného partnerstva;

53.

zdôrazňuje významnú úlohu parlamentnej diplomacie vo všetkých uvedených oblastiach a potrebu výmeny najlepších postupov;

54.

považuje za dôležité zhromažďovať harmonizované údaje o situácii žien v krajinách Východného partnerstva; podporuje možnosť zavedenia indexu rodovej rovnosti, ktorý vytvoril Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, v krajinách Východného partnerstva ako súčasť projektov financovaných z nástroja európskeho susedstva;

55.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť podporu z ENI ženským organizáciám na miestnej úrovni a občianskej spoločnosti, pretože majú najlepšie možnosti na oslovenie miestneho obyvateľstva a prispievajú k zvyšovaniu povedomia a riešeniu problémov, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá v regiónoch;

56.

nabáda členské štáty, aby vytvorili silnejšie bilaterálne a multilaterálne väzby s krajinami Východného partnerstva a aby sa aktívne zapájali do prechodnej pomoci, technickej podpory a výmeny skúseností; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sú v tesnej fyzickej blízkosti krajín Východného partnerstva, by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní vytvárania silnejších väzieb a pri zapájaní ostatných členských štátov do partnerstiev s krajinami Východného partnerstva;

o o

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0018.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(5) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 21.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/51

P8_TA(2016)0490

Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE) – 2016/2226(INI))

(2018/C 238/04)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16384/1/2010),

—	so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej (16388/2010),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bod (v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0097/2011),

—	so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 15. decembra 2011 (1) o návrhu smernice Rady,

—	so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 (2) o návrhu rozhodnutia Rady,

—

so zreteľom na najnovšie pripomienky Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní týkajúcich sa Uzbekistanu, pokiaľ ide o Dohovor o zrušení nútenej práce (dohovor č. 105) a Dohovor o najhorších formách detskej práce (dohovor č. 182), ktoré boli prijaté v roku 2015 a zverejnené v roku 2016 (3),

—	so zreteľom na protokol (č. 1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—	so zreteľom na protokol (č. 2) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0330/2016),

A.	keďže v decembri 2011 sa Európsky parlament rozhodol odložiť svoje rozhodnutie o súhlase s protokolom o textile medzi EÚ a Uzbekistanom a prijal predbežnú správu s cieľom riešiť obvinenia z využívania detskej a nútenej práce pri zbere bavlny v Uzbekistane;

keďže v tejto predbežnej správe Európsky parlament uvádza, že zváži súhlas s protokolom Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) iba v prípade, že uzbecké orgány umožnia pozorovateľom MOP vstup do krajiny, aby vykonali podrobný a ničím neobmedzovaný monitoring, a keď títo pozorovatelia potvrdia, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné pozitívne výsledky smerujúce ku skutočnému odstráneniu nútenej práce a detskej práce na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

C.	keďže Európsky parlament zaviedol pravidelný dialóg s Komisiou, ESVČ, vládou Uzbekistanu, MOP a občianskou spoločnosťou s cieľom monitorovať vývoj počas zberu bavlny a vyvíjať tlak na všetky zúčastnené strany, aby sa ukončila detská a nútená práca v Uzbekistane;

D.	keďže v roku 2013 vláda Uzbekistanu povolila MOP monitorovanie zberu bavlny; keďže MOP od roku 2013 pri viacerých príležitostiach uskutočnila monitorovanie, pričom spočiatku sa zamerala na detskú prácu a neskôr ho rozšírila o nútenú prácu a podmienky náboru;

E.	keďže spolupráca medzi MOP a vládou Uzbekistanu sa postupne rozšírila a v roku 2014 Uzbekistan ako prvá krajina Strednej Ázie schválila národný program dôstojnej práce s MOP;

F.	keďže najnovšie monitorovanie MOP počas zberu bavlny v roku 2015 ukázalo, že „využívanie detí pri zbere bavlny sa stalo zriedkavejším, sporadickým a sociálne neprijateľným, i keď je potrebná stála obozretnosť“ (4);

G.	keďže podľa MOP sa povedomie o nútenej práci v Uzbekistane síce ešte len začína utvárať, prieskumy MOP však ukazujú, že väčšina pracovníkov zbiera bavlnu dobrovoľne a má možnosť túto prácu odmietnuť;

H.	keďže záverečná správa MOP o zbere bavlny v Uzbekistane v roku 2016 bude k dispozícii na konci tohto roku;

I.	keďže odstraňovanie nútenej a detskej práce v Uzbekistane je cieľový, avšak doteraz neukončený proces, ktorý si vyžaduje úsilie a ďalšiu podporu EÚ a medzinárodného spoločenstva, vrátane účasti organizácii občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti ľudských a pracovných práv;

J.	keďže vláda Uzbekistanu prijala akčné plány na zmenu náboru pracovníkov pre zber bavlny a spolu s organizáciami zamestnávateľov a s odbormi podporila zvýšenie povedomia a vyvinula mechanizmy spätnej väzby na zabránenie nútenej a detskej práci;

keďže mimovládne organizácie stále hlásia prípady porušovania ľudských práv v krajine, najmä v oblasti zberu bavlny, kde podľa nich v čase zberu bavlny dochádza k hromadnej nútenej mobilizácii študentov a zamestnancov verejnej správy a k porušovaniu slobody združovania a prejavu, najmä k vypočúvaniu občanov, ktorí informujú o zbere, pravidelnému prenasledovaniu a šikane obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti a k bráneniu medzinárodným skupinám činným v oblasti práv a médiám v pôsobení v tejto krajine;

L.	keďže náhla smrť prezidenta Isloma Karimova by nemala mať žiaden vplyv na pokračovanie prebiehajúceho procesu zlepšovania pracovných podmienok na bavlníkových plantážach v Uzbekistane;

zdôrazňuje význam opatrení, ktoré prijala vláda Uzbekistanu s cieľom povoliť MOP monitorovanie zberu bavlny a zapojiť sa do širokej spolupráce s MOP prostredníctvom programu dôstojnej práce;

víta významný pokrok dosiahnutý v Uzbekistane od roku 2013 vrátane prijatia právnych predpisov zakazujúcich využívanie detskej práce, čím sa dosiahlo takmer úplné odstránenie detskej práce; nabáda orgány, aby sa ďalej zapájali do celoštátnej kampane zvyšovania povedomia s cieľom úplne odstrániť detskú prácu;

oceňuje skutočnosť, že sa vláda Uzbekistanu v spolupráci s MOP zameriava aj na odstraňovanie nútenej práce a že sa dosiahol pokrok; zdôrazňuje však, že ešte stále existujú dômyselné spôsoby nedobrovoľnej práce a že ide o zložitý proces, ktorý si vyžaduje okrem iného reformu politík zamestnanosti;

domnieva sa, že za toto snaženie uzbeckej vlády by mal Európsky parlament vyjadriť súhlas s textilom protokolu o textile medzi EÚ a Uzbekistanom; zastáva názor, že takýto súhlas bude pozitívnym signálom podpory uzbeckej vláde, aby naďalej vyvíjala úsilie o úplné odstránenie detskej práce a všetkých ostatných foriem nútenej práce, a zároveň ešte viac posilnila spoluprácu s EÚ;

víta skutočnosť, že federácia odborových zväzov Uzbekistanu vstúpila ako pridružený člen do Medzinárodnej konfederácie odborových zväzov v októbri 2015; zdôrazňuje úlohu, ktorú uzbecké odborové zväzy zohrávajú pri zabezpečení dôstojných pracovných podmienok a ochrane ľudských práv; vyzýva uzbeckú vládu, aby v tomto smere plne spolupracovala s odborovými zväzmi; nabáda uzbecké odborové zväzy, aby posilnili svoju úlohu v úsilí o úplné odstránenie nútenej práce;

vyjadruje znepokojenie nad správami nezávislých pozorovateľov o štátom organizovanej mobilizácii občanov vrátane nútenej práce zamestnancov verejnej správy a študentov pred začiatkom zberu v roku 2016;

vyzýva nadchádzajúceho uzbeckého prezidenta, aby zaviedol nový model ľudských práv tým, že okamžite ukončí pretrvávajúcu nútenú prácu a detskú prácu počas zberu bavlny;

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby pravidelne poskytovali Európskemu parlamentu podrobné informácie o situácii v Uzbekistane, a to najmä v oblasti odstraňovania detskej a nútenej práce; rozhodol sa naďalej sledovať vývoj v Uzbekistane a organizovať pravidelný dialóg s MOP, Komisiou, ESVČ a ostatnými zainteresovanými stranami zameraný na úplné odstránenie nútenej práce a detskej práce v Uzbekistane;

uznáva, že na dosiahnutie tohto cieľa bude okrem kombinácie vedenia dialógu a spolupráce potrebný aj nepretržitý tlak na vládu Uzbekistanu zo strany Únie, MOP a Svetovej banky; vyhradzuje si právo vyzvať Komisiu a Radu, aby začali uplatňovať články 2 a 95 dohody o partnerstve a spolupráci s cieľom prijať všetky potrebné všeobecné a osobitné opatrenia, ak sa záväzok na odstránenie detskej a nútenej práce nedodrží;

10.

vyzýva Komisiu a delegácie EÚ v Taškente, aby prostredníctvom politického dialógu a pomocných programov prispievali k štrukturálnym reformám v Uzbekistane vrátane zvyšovania odmeny pre zberačov bavlny, mechanizácie a väčšej rozpočtovej transparentnosti príjmov zo zberu bavlny;

11.

zastáva názor, že program dôstojnej práce by sa mal predĺžiť aj po roku 2016 a mal by sa prehĺbiť s cieľom zaoberať sa modernizáciou uzbeckého hospodárstva a zlepšovaním politiky zamestnanosti v oblastiach, ako je ochrana zdravia pri práci, bezpečnosť pri práci a inšpekcia práce, pričom by mala byť zohľadnená rodová rovnosť; v tejto súvislosti víta nariadenie uzbeckej vlády č. 909 (zo 16. novembra 2015), ktorého cieľom je zlepšenie pracovných podmienok, zamestnanosti a sociálnej ochrany pracovníkov v poľnohospodárstve v rokoch 2016 až 2018;

12.

zdôrazňuje, že pomoc zameraná na právny štát a justíciu s cieľom podnietiť reformy a zefektívniť prácu uzbeckého parlamentu, ktorú v posledných rokoch poskytuje Európska Únia, musí priniesť konkrétne výsledky;

13.

je presvedčený, že pomoc EÚ pre Uzbekistan by mala byť zameraná aj na odstránenie monokultúry bavlny v krajine a znižovanie jej závislosti od vývozu diverzifikáciou hospodárstva, čo by mohlo postupne zmierniť katastrofálnu situáciu v oblasti životného prostredia, najmä so zreteľom na to, čo ešte ostalo z Aralského mora a jeho prítokov;

14.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila hlavnú iniciatívu EÚ o zodpovednom riadení dodávateľského reťazca v odevnom priemysle spoločne s návrhom na zvýšenie transparentnosti tohto dodávateľského reťazca; pripomína význam paktu udržateľnosti prijatého v roku 2013 a zdôrazňuje, že iniciatívy tohto druhu môžu slúžiť ako základ pre vypracovanie nových opatrení v partnerstve s tretími krajinami v záujme plnenia cieľov v oblasti zlepšovania pracovných, zdravotných a bezpečnostných podmienok v odevnom priemysle;

15.

vyzýva vládu Uzbekistanu, aby pracovala na ratifikácii a účinnom vykonávaní všetkých 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov v rámci VSP +, aby mohli požiadať o colné preferencie VSP +;

16.

zdôrazňuje, že v rokoch 2009 a 2010 Rada zrušila sankcie EÚ „s cieľom povzbudiť uzbecké orgány, aby prijali ďalšie významné opatrenia na zlepšenie právneho štátu a situácie v oblasti ľudských práv v krajine“, pričom okrem iného uviedla, že „Rada bude situáciu ľudských práv v Uzbekistane pozorne a nepretržite sledovať“ a že „hĺbka a kvalita dialógu a spolupráce bude závisieť od uzbeckých reforiem“;

17.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby sledovali politickú transformáciu v Uzbekistane a pravidelne o tomto procese Európsky parlament informovali;

18.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), ESVČ a členské štáty, aby využívali proces transformácie ako príležitosť požadovať konkrétne a merateľné zlepšenia v oblasti ľudských práv počas nasledujúcich mesiacov; zdôrazňuje, že medzi konkrétne zlepšenia by mali patriť podmienky, ktoré stanovili ministri zahraničných veci EÚ v roku 2010;

19.

upozorňuje, že textilné odvetvie, predovšetkým výroba bavlny, je hlavnou oblasťou obchodovania medzi EÚ a Uzbekistanom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by mala naplno využiť rozšírenie DPS na zabezpečenie toho, že uzbecké orgány sa po náhlom úmrtí prezidenta budú podieľať na procese transformácie, ktorý povedie k lepšej správe, posilneniu zásady právneho štátu, demokratickým reformám a značnému zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv;

20.

opakuje záväzok Únie ďalej rozvíjať a prehlbovať vzťahy s Uzbekistanom, čo si vyžaduje dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu; vyzýva vládu Uzbekistanu, aby vytvorila väčší priestor pre nezávislú občiansku spoločnosť a vo väčšej miere zohľadnila obavy uzbeckých a medzinárodných mimovládnych organizácií a aby plnila svoje záväzky vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru proti mučeniu;

21.

naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby v plnej miere dodržiavali svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa ochrany ľudských práv; víta oznámenie návrhu vyhlásenia amnestie pri príležitosti 24. výročia ústavy Uzbekistanu; naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby do tohto gesta zahrnuli aj prepustenie všetkých osôb uväznených na základe politicky motivovaných obvinení, zlepšenie zaobchádzania s osobami vo väzbe a ukončenie série tvrdých zákrokov, zatýkania a odsudzovania; nabáda uzbeckú vládu, aby vo väčšej miere spolupracovala s medzinárodnými inštitúciami prostredníctvom jedenástich osobitných postupov Rady pre ľudské práva (5);

22.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0489.

(3) Správa Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní – uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem 2016 – správa III (časť 1A).

(4) Správa Výboru expertov pre vykonávanie dohovorov a odporúčaní – uplatňovanie medzinárodných pracovných noriem 2016 – správa III (časť 1A), s. 218.

(5) Týchto 11 osobitných postupov je popísaných tu: http://spinternet.ohchr.org/_Layouts/SpecialProceduresInternet/ViewCountryVisits.aspx?Lang=en&country=UZB. Pre všeobecný prehľad osobitných postupov Rady pre ľudské práva pozri: http://www.ohchr.org/en/HRBodies/SP/Pages/Welcomepage.aspx.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/55

P8_TA(2016)0493

Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak

Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE) – 2016/2229(INI))

(2018/C 238/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10711/2016),

—	so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (11692/2014),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0332/2016),

—	so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 (1) o návrhu rozhodnutia Rady,

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0320/2016),

A.	keďže rybári z Dánska, Nórska a Švédska vždy tradične lovili spoločne v oblastiach Kattegat a Skagerrak;

keďže dohoda potvrdzuje historické rybolovné práva rybárov z Dánska, Nórska a Švédska v oblastiach Kattegat a Skagerrak bez toho, aby boli dotknuté práva rybárov z iných štátov, pričom sa ňou zároveň zabezpečuje prijatie vhodných opatrení týkajúcich sa riadenia rybárstva a zachovania populácií v týchto vodách;

keďže dohoda podporuje aj vykonávanie reformovaného systému riadenia rybárstva v EÚ, ktorý bol zavedený v súlade s cieľmi a základnými zásadami novej spoločnej rybárskej politiky (SRP), najmä zavedenie povinnosti vylodiť úlovky a povinných opatrení na zachovanie populácie rýb nad hranicou udržateľného rybárstva;

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu postúpila zápisnice a závery všetkých konzultácií uskutočnených v súlade s článkom 4 dohody;

vyzýva Komisiu, aby počas posledného roka uplatňovania dohody a pred začatím rokovaní o obnovení jej platnosti predložila Európskemu parlamentu a Rade kompletnú správu o jej vykonávaní;

vyzýva Komisiu a Radu, aby v medziach svojich právomocí bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa dohody a obnovenia jej platnosti podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

zdôrazňuje, že prístup akejkoľvek tretej krajiny na vnútorný trh musí byť založený na reciprocite a že v prípade Nórska musia byť všetky clá na potravinové výrobky vrátane produktov rybolovu pochádzajúce z EÚ v súlade s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore;

zdôrazňuje, že úlohou Komisie je zabezpečiť, aby clá na potravinové výrobky a produkty rybolovu pochádzajúce z EÚ neboli stanovované spôsobom, ktorý je v rozpore so zásadami voľného obchodu v oblasti potravinových výrobkov vrátane produktov rybolovu;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0492.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/57

P8_TA(2016)0502

Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 (2016/2219(INI))

(2018/C 238/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, ktorá je v platnosti od 24. októbra 1945,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) a ostatné zmluvy a nástroje Organizácie Spojených národov (OSN) týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 v New Yorku,

—	so zreteľom na hlavné medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou,

—	so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) (1),

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (2),

—	so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990 (3),

—	so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve na rozvoj (4),

—	so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a výsledný dokument plenárneho zasadnutia na vysokej úrovni z 22. septembra 2014 známeho ako Svetová konferencia o domorodom obyvateľstve (5),

—	so zreteľom na Viedenskú deklaráciu a akčný plán prijaté 25. júna 1993 (6),

—	so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995 (7) a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) z roku 1994 (8) a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

—	so zreteľom na parížske zásady OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva (9),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 25 Charty základných práv Európskej únie o právach starších osôb,

—	so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

—	so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—	so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na dokument, ktorý zverejnila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) 28. júna 2016 s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie (10),

—	so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012 (11),

—	so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (12) a aktualizované usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (13),

—	so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015 (14),

—	so zreteľom na usmernenia Európskej únie v oblasti ľudských práv,

—	so zreteľom na návrh usmernení EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery (15),

—	so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI) (16), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

—	so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie,

—	so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015, ktorú Rada prijala 20. júna 2016 (17),

—	so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015 (18),

—	so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rovnosti LGBTI osôb (19) a Zoznam opatrení Komisie na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb (2016 – 2019) (20),

—	so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja (21),

—	so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na závery Rady o migrácii z 20. júla 2015 (22), 14. septembra 2015 (23) a 22. septembra 2015 (24),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva (25),

—	so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa (26),

—	so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (27),

—	so zreteľom na revidované ukazovatele EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktoré Rada prijala 20. septembra 2016 (28),

—	so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (29),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP (30),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP o revízii európskej susedskej politiky (ESP) (JOIN(2015)0050),

—	so zreteľom na akčný plán z Valletty z 11. – 12. novembra 2015 (31),

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 13. októbra 2015 o ženách, mieri a vykonávaní bezpečnosti (32),

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 19. júna 2008 o sexuálnom násilí ako vojnovom zločine (33),

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti (34),

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov (35),

—	so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

—	so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc (36),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ (37),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o útokoch na nemocnice a školy ako o porušovaní medzinárodného humanitárneho práva (38),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (39),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (40),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (41),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe (42),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (43),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti (44),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách (45),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament (46),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva (47),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (48),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel (49),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe kást (50) a na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kást (51),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (52),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (53),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí (54),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (55),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv (56),

—	so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré schválila Rada OSN pre ľudské práva vo svojej rezolúcii č. 17/4 zo 6. júla 2011 (57),

—	so zreteľom na výročnú správu Európskej nadácie na podporu demokracie za rok 2015 (58),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0355/2016),

keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) na základe zásad, ktoré sa uplatnili pri jej založení a ktoré presadzuje vo svete: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

B.	keďže podľa článku 207 ZFEÚ sa vyžaduje, aby obchodná politika EÚ vychádzala zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti EÚ;

keďže v článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

D.	keďže rešpektovanie, podpora a ochrana nedeliteľnosti a univerzálnej platnosti ľudských práv patria medzi hlavné ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ako je stanovené v doložke o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ s tretími krajinami;

E.	keďže dodržiavanie ľudských práv, mier, bezpečnosť a rozvoj sú úzko prepojené a navzájom sa posilňujú;

keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, susedská politika, politika rozširovania a obchodu, najmä prostredníctvom uplatňovania podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv;

keďže vnútorný a vonkajší súlad v oblasti ľudských práv má rozhodujúci význam pre dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v zahraničí a keďže zvyšovanie súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je takisto základnou podmienkou pre úspešnú a účinnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie; keďže vyššia miera jednotnosti by mala EÚ umožniť rýchlejšie a účinnejšie reagovať už v počiatočných fázach porušovania ľudských práv; keďže výzva v oblasti súdržnosti je obzvlášť markantná v súvislosti s aktuálnou migračnou politikou;

keďže hodnoty slobody a dodržiavania ľudských práv a zásada organizovania pravidelných a riadnych volieb sú kľúčovými prvkami demokracie; keďže okrem konania slobodných a spravodlivých volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné a zodpovedné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a dodržiavanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd o ľudských právach;

keďže dodržiavanie ľudských práv je celosvetovo ohrozené a keďže niekoľko autoritatívnych režimov závažným spôsobom spochybňuje univerzálnosť ľudských práv; keďže na celom svete sa objavuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj na viacstranných fórach; keďže nedodržiavanie ľudských práv má negatívne dôsledky pre jednotlivca, jeho príbuzných i pre spoločnosť;

J.	keďže EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri prijímaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorého cieľom je zabezpečiť uplatňovanie ľudských práv pre všetkých;

keďže Rada 20. júla 2015 prijala nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 s cieľom umožniť EÚ, aby tieto výzvy zvládla prostredníctvom cielenejšieho, systematickejšieho a koordinovaného využívania svojich nástrojov v oblasti ľudských práv; keďže tento akčný plán by sa mal vykonávať v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

L.	keďže PK/VP uviedla, že ľudské práva budú jednou z jej hlavných priorít a že má v úmysle používať ich ako ukazovateľ, pokiaľ ide o všetky jej vzťahy s tretími krajinami; keďže tiež znova potvrdila záväzok EÚ podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach zahraničných vzťahov „bez výnimky“;

keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb; keďže spolupráca s tretími krajinami vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách;

keďže pravidelné zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), vymenúvanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného preskúmania (UPR) a osobitné postupy riešenia situácií v jednotlivých krajinách alebo tematických otázok prispievajú k medzinárodnému úsiliu presadzovať a dodržiavať ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

O.	keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri rozvoji ľudských práv a boji proti porušovaniu ľudských práv;

keďže vo svojom uznesení z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja (59) Európsky parlament vyjadruje závažné obavy v súvislosti s potláčaním organizácií občianskej spoločnosti (OOS), zdôrazňuje, že je dôležité určiť systém monitorovania, ktorý by umožňoval hodnotenie pokroku v oblasti politických a regulačných ustanovení, a žiada podporu priaznivého prostredia pre OOS; keďže mnohé krajiny nedávno prijali prísne právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, ktoré vyhlasujú zahraničné organizácie za nežiaduce, ak sa považujú za ohrozujúce ich ústavný poriadok, obranu alebo bezpečnosť, a keďže iba v roku 2015 bolo celosvetovo zabitých 185 environmentálnych aktivistov za ľudské práva, pričom 66 % z nich pochádzalo z krajín Latinskej Ameriky;

Q.	keďže zákazy cestovať s cieľom zabrániť obhajcom ľudských práv zúčastniť sa na medzinárodných podujatiach využíva stále viac krajín, najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike;

keďže sa v článkoch 18 a 19 VDĽP uznáva, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a na slobodu presvedčenia a prejavu, čo zahŕňa aj slobodu zastávať názory bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice; keďže prudko vzrástol počet prípadov perzekúcie ľudí, ktorí iba nenásilne uplatnili svoje právo na slobodu presvedčenia, vierovyznania a prejavu;

keďže v článku 20 VDĽP sa uznáva, že každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa; keďže v rezolúcii Rady OSN pre ľudské práva 21/16 sa pripomína štátom povinnosť dodržiavať a v plnej miere chrániť práva všetkých jednotlivcov na pokojné zhromažďovanie a združovanie sa slobodne, online, ako aj offline, a keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa musí podporovať prostredníctvom dialógu medzi kultúrami a náboženstvami;

keďže sa v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch stanovili základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, ktoré sú základom všetkých humanitárnych činností; keďže sa pri ochrane civilného obyvateľstva a vysídlených osôb v oblastiach postihnutých konfliktom musí zabezpečiť úplná neutralita a nestrannosť a keďže sa musí zabezpečiť nezávislosť pomoci;

U.	keďže nezákonné obsadzovanie územia je neustálym porušovaním medzinárodného práva, z ktorého vyplýva, že okupačná mocnosť je vo vzťahu k civilnému obyvateľstvu tohto územia viazaná medzinárodným humanitárnym právom;

V.	keďže je ťažké zachovať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, a to najmä v čase bezprecedentného prílevu utečencov, ktorí utekajú pred násilím; keďže zachovanie dôkazov je nevyhnutné na to, aby boli páchatelia postavení pred súd;

W.	keďže pokusy zatvoriť väzenie USA v Zálive Guantánamo zlyhali a iba 20 zadržiavaných bolo v roku 2015 premiestnených alebo prepustených;

keďže celosvetovo stále viac ľudí uteká pred vojnou, ozbrojenými konfliktmi alebo inými ponižujúcimi podmienkami a keďže tieto toky utečencov a rôzne formy migrácie predstavujú pre politiky EÚ, ale aj z globálneho hľadiska veľkú výzvu, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia, ktoré sú v súlade s našimi spoločnými európskymi hodnotami; keďže humanitárna pomoc Komisie, ktorá je vedúcim svetovým darcom, pomáha utečencom a vysídleným osobám vo viac ako 30 krajinách;

keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami spolu s dlhodobejšími stratégiami na riešenie dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

Z.	keďže na posilnenie dodržiavania ľudských práv je potrebná spravodlivosť a EÚ a jej členské štáty bezvýhradne podporujú Medzinárodný trestný súd (MTS) od jeho založenia a zároveň podporujú univerzálnu platnosť Rímskeho štatútu a obraňujú jeho integritu s cieľom posilniť nezávislosť tohto súdu;

AA.

keďže sa dosiahol významný pokrok smerom k zrušeniu trestu smrti a keďže mnohé krajiny pozastavili tento trest a ďalšie prijali legislatívne opatrenia s týmto cieľom; keďže v roku 2015 bol zaznamenaný dramatický nárast celkového počtu popráv, z ktorých 90 % sa uskutočnilo len v troch krajinách, konkrétne v Iráne, Pakistane a Saudskej Arábii; keďže Bielorusko zostáva jedinou krajinou v Európe, ktorá nezrušila trest smrti;

AB.

keďže rodová rovnosť tvorí jadro európskych hodnôt a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ a je ústrednou aj v programe OSN do roku 2030; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia v posledných rokoch dramaticky zosilneli, a to najmä vo vojnových oblastiach a v autoritatívnych režimoch;

AC.

keďže podľa odhadov fondu UNICEF žije 250 miliónov detí na celom svete v krajinách postihnutých konfliktom a takmer 50 miliónov detí bolo nútene vysídlených v dôsledku násilia, vojny a vojnových hrôz, terorizmu a povstaní alebo migrovalo za hranice a mnohé aj naďalej trpia všetkými formami diskriminácie, násilím, vykorisťovaním, zneužívaním, nútenou prácou, chudobou a podvýživou;

AD.	keďže podľa fondu UNICEF je jedno z 200 detí vo svete detský utečenec, takmer jedna tretina detí žijúcich mimo rodnej krajiny sú utečenci a počet detských utečencov sa v období od 2005 do 2015 zdvojnásobil;

AE.

keďže v článku 25 VDĽP sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci čoho majú matky a deti nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc vrátane zdravotnej starostlivosti; keďže prístup k vzdelávaniu, výžive a zdravotnej starostlivosti by mal byť zaručený pre všetky deti; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28 sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia a jeho ekonomických či sociálnych podmienok;

AF.	keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa musia orgány rešpektovať práva dieťaťa, ktoré je odlúčené od jedného rodiča alebo oboch rodičov;

AG.	keďže násilie voči menšinám vrátane osôb LGBTI a ich protiprávne stíhanie je v mnohých častiach sveta stále rozšírené, rovnako ako diskriminácia v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a v iných sektoroch;

AH.

keďže z celého sveta naďalej prichádzajú správy o porušovaní občianskych a politických, hospodárskych, pracovných, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj správy o environmentálnych škodách spôsobených profesijným pochybením niektorých aktérov súkromného sektora; keďže existuje silná spojitosť medzi korupciou, daňovými únikmi, nezákonnými kapitálovými tokmi a porušovaním ľudských práv;

AI.

keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, ale keďže zavedenie účinných kontrolných a sankčných mechanizmov zostáva v kontexte celosvetového uplatňovania hlavných zásad OSN aj naďalej výzvou; keďže osobitné črty malých a stredných podnikov (MSP) sa musia riadne zohľadňovať a začleniť do pružného prístupu v súvislosti so sociálnou zodpovednosťou podnikov prispôsobeného ich potenciálu;

AJ.	keďže v októbri 2015 Komisia zverejnila svoju novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej uvádza svoj zámer využívať obchod ako prostriedok na posilnenie ľudských práv v tretích krajinách;

AK.	keďže v roku 2015 EÚ začala vypracúvať právne predpisy na boj proti obchodu s nerastmi, v súvislosti s ktorým sa zostrujú konflikty;

AL.

keďže národné a medzinárodné športové podujatia, ako sú napríklad olympijské hry alebo majstrovstvá sveta vo futbale, by sa nemali využívať na politické účely, ale mali by sa organizovať pri plnom dodržiavaní všetkých ľudských práv, tak ako sa to stanovuje v Olympijskej charte, a ich cieľom by mal byť harmonický rozvoj ľudstva, ako aj podpora nenásilnej spoločnosti, ktorej záleží na ochrane ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, a to bez akejkoľvek diskriminácie napríklad na základe národnosti, rasy, náboženstva, politického presvedčenia, rodu, rodovej identity, sexuálnej orientácie alebo sexuálnych znakov;

AM.	keďže environmentálne zmeny ohrozujú prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

Kľúčový význam ľudských práv vo vonkajších politikách EÚ

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že podpora a ochrana ľudských práv a demokratických hodnôt je celosvetovo ohrozená a že univerzálnosť ľudských práv je závažným spôsobom v mnohých častiach sveta spochybňovaná, a to aj v rámci autoritatívnych režimov, ako aj teroristickými skupinami ako Dá’iš;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad početnými a stále častejšími pokusmi zužovať priestor pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv, rastúcim obmedzovaním slobody zhromažďovania a slobody prejavu a rastúcim počtom represívnych zákonov, ktoré ovplyvňujú občiansku spoločnosť a prijímajú sa na celom svete v krajinách ako Rusko, Turecko a Čína pod zámienkou boja proti terorizmu (zavádzaním protiteroristickej legislatívy a bezpečnostných opatrení a vyhlasovaním núdzových situácií), keďže sa často pozoruje negatívny vplyv na ľudské práva, ako aj časté zneužívanie týchto zákonov na represie; pripomína, že takéto právne predpisy by nemali slúžiť na zmenšenie priestoru, v ktorom organizácie občianskej spoločnosti môžu fungovať; vyzýva na jednoznačné odsúdenie takéhoto zneužívania a porušovania;

dôrazne upozorňuje, že EÚ sa zaviazala k SZBP a všetkým ostatným politikám s vonkajšou dimenziou založeným na podpore demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti, dodržiavaní zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva; zdôrazňuje, že tieto zásady sú tiež súčasťou vonkajšej činnosti mimo SZBP a zahŕňajú rozvojové a humanitárne politiky;

vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vykonávali svoje záväzky podporovať demokraciu a právny štát, chrániť a uplatňovať ľudské práva a základné slobody vrátane práva na rozvoj všetkými mierovými prostriedkami a aby považovali ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane strategických partnerov, a to na všetkých úrovniach;

opakuje svoju výzvu pre členské štáty, aby boli príkladom a jednotne vystupovali na podporu nedeliteľnosti, vzájomnej závislosti, prepojenosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä aby ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN;

zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť väčší súlad medzi svojimi vnútornými a vonkajšími politikami, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt (prostredníctvom stratégií v oblasti ľudských práv týkajúcich sa posilňovania a ochrany práv LGBTI osôb, ktoré sú na tento účel nevyhnutné), aby bola dôveryhodným aktérom navonok, a jej cieľom by malo byť sústavné konzistentné a jednotné vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva, podporu demokracie a pozorovanie volieb a Európskej nadácie na podporu demokracie, v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a v mnohých parlamentných delegáciách;

je hlboko znepokojený tým, že v súčasnosti je mnoho obhajcov ľudských práv obeťami útokov; vyzýva EÚ, a najmä PK/VP, aby prijala politiku, ktorá by systematicky a jednoznačne odsudzovala vraždenie obhajcov ľudských práv a akýkoľvek pokus o akúkoľvek formu násilia voči nim, prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, zmiznutie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, aby odsudzovala tých, ktoré takéto zverstvá praktizujú alebo tolerujú, a aby zintenzívnila verejnú diplomaciu a otvorene a jednoznačne podporovala obhajcov ľudských práv, a to aj v súvislosti s ich vystúpeniami na viacstranných fórach; vyzýva EÚ, aby vydala usmernenia o tejto politike, keďže to zvyšuje konzistentnosť súčasných priorít EÚ stanovených v rôznych existujúcich usmerneniach EÚ; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to najmä prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev väznených obhajcov ľudských práv a vydávaním vyhlásení o jednotlivých prípadoch podľa potreby; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi; opäť zdôrazňuje význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) pri poskytovaní naliehavej priamej finančnej a materiálnej podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku a núdzového fondu, ktorý umožňuje delegáciám EÚ poskytovať priame ad hoc granty obhajcom, ktorých život je v bezprostrednom ohrození;

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali vytvorenie národných inštitúcií pre ľudské práva, v súlade s parížskymi zásadami OSN, s dostatočným mandátom, zdrojmi a odbornými znalosťami s cieľom zaručiť ochranu a dodržiavanie ľudských práv;

10.

zdôrazňuje potrebu ďalších medziparlamentných vzťahov medzi Európskou úniou a jej partnerskými krajinami v rámci úprimného dialógu posilňovaného vzájomným porozumením a dôverou s cieľom účinne presadzovať ľudské práva;

Strategický rámec EÚ a nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

11.

víta prijatie druhého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere, konzistentne, transparentne a včas vykonávali činnosti v ňom zahrnuté a posilnili demokratickú podporu; zdôrazňuje, že na zabezpečenie súdržného vykonávania akčného plánu sú potrebné konsenzus a koordinácia medzi EÚ a členskými štátmi, a nabáda členské štáty, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o vykonávaní akčného plánu;

12.

zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci druhého akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecializovaných ľudských zdrojov v delegáciách, v Komisii a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

13.

slobodnú občiansku spoločnosť považuje za jeden zo základov ochrany a podpory ľudských práv a demokratických hodnôt, a vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s tým, že sa zmenšuje verejný priestor pre občiansku spoločnosť a že ochrancovia ľudských práv a novinári čoraz viac čelia útokom na celom svete; víta začlenenie cieľa riešiť hrozby pre priestor občianskej spoločnosti do akčného plánu a naliehavo vyzýva EÚ, aby vykonala uvedené opatrenia; nabáda všetky strany zapojené do vonkajšej činnosti EÚ, aby identifikovali a riešili existujúce nedostatky pri ochrane ľudských práv a demokratických slobôd a zintenzívnili spoluprácu s občianskou spoločnosťou, parlamentmi, politickými stranami a miestnymi orgánmi a s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami v teréne; upozorňuje na skutočnosť, že akčný plán neobsahuje osobitný cieľ na posilnenie demokratických noriem v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

Výročná správa EÚ

14.

víta úsilie vynaložené na zlepšenie tematickej časti výročnej správy o ľudských právach a demokracii, na jej zostručnenie a zosystematizovanie a na dosiahnutie väčšej miery jej dostupnosti verejnosti; opakuje svoje presvedčenie, že je potrebné skvalitniť výročnú správu objektívnejším prístupom, v rámci ktorého by sa v správe neupozorňovalo len na úspechy a najlepšie postupy, ale aj na veľmi konkrétne výzvy a obmedzenia existujúce v tretích krajinách, pričom by poskytovala aj odporúčania na nápravné opatrenia a informácie o opatreniach, ktoré ESVČ prijala na riešenie týchto problémov; opakuje svoj názor, že správy jednotlivých krajín, ktoré sú súčasťou výročnej správy, by mali byť čo najmenej opisné a mali by odrážať plnenie stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a poskytovať prehľad o vplyve činnosti EÚ priamo na mieste;

15.

opakuje svoju výzvu, aby sa systematicky podávali komplexné správy o prijatých opatreniach, o dosiahnutých výsledkoch a politických záveroch, ktoré boli uskutočnené v reakcii na uznesenia Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na porušovanie ľudských práv, a to aj v jeho počiatočných fázach; v tejto súvislosti víta následné opatrenia ESVČ v rámci Podvýboru pre ľudské práva týkajúce sa uznesení o diskusiách o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu; opakuje svoju požiadavku na komplexnú písomnú reakciu Komisie a ESVČ na uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v systematickom a dôkladnom prijímaní následných krokov ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament, a v parlamentnej kontrole; opätovne pozýva PK/VP na účasť na diskusii s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na uznesenie Európskeho parlamentu;

Osobitný zástupca EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva

16.

pripomína význam silnejšieho a flexibilnejšieho mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ), pokiaľ ide o posilňovanie účinnosti, konzistentnosti a viditeľnosti pôsobenia EÚ pri presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby bol tento mandát trvalý; okrem toho sa domnieva, že OZEÚ by mal mať právo vystupovať verejne a iniciatívnu právomoc, mala by o ňom byť verejnosť viac informovaná a mal by disponovať primeranými zdrojmi a odbornými vedomosťami;

17.

zdôrazňuje význam systematickej podpory občianskej spoločnosti a hĺbkovej konzultácie s ňou pri príprave návštev OZEÚ v partnerských krajinách; v tejto súvislosti víta intenzívnu spoluprácu OZEÚ s obhajcami ľudských práv a občianskou spoločnosťou vrátane miestnych zástupcov, mládeže a detí, ako aj príslušných medzinárodných organizácií, a to pred návštevou tretích krajín, počas nej a po nej, a zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v tejto činnosti a stále ju posilňovať, ako aj že sú potrebné jasné a transparentné mechanizmy pre následné činnosti; plne podporuje, že OZEÚ sa počas svojho funkčného obdobia ako na kľúčovú prioritu zameriava na podporu a ochranu otvoreného priestoru pre občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv; žiada OZEÚ, aby pravidelne podával Európskemu parlamentu po svojich návštevách správy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že činnosť a vplyv OZEÚ sú len čiastočne prístupné prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtov v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že neexistujú oficiálne informácie o jeho činnostiach a plánoch, ani správy o pokroku či preskúmania;

18.

nabáda OZEÚ, aby naďalej systematicky presadzoval priority EÚ v oblasti ľudských práv a podporoval spoluprácu EÚ so všetkými príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a mechanizmami pre ľudské práva; vyzýva Radu, aby ako všeobecnú zásadu prijala prax systematického začleňovania spolupráce s OZEÚ do mandátu budúcich geografických OZEÚ;

Stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín a úloha delegácií EÚ

19.

víta začlenenie demokracie ako nevyhnutného prvku každého komplexného posúdenia situácie v oblasti ľudských práv a demokracie v partnerských krajinách do stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín;

20.

opakuje, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, strategických dokumentov zameraných na jednotlivé krajiny a ročných akčných programov;

21.

pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv a demokracie by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne tieto stratégie posudzovať; požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k stratégiám v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a získavali informácie o tom, ako EÚ tieto stratégie vykonáva, a aby sa tieto stratégie predkladali vo formáte, ktorý poslancom umožní riadne vykonávať ich kontrolnú úlohu;

22.

zdôrazňuje potrebu zaviesť koherentnú a viditeľnú politiku EÚ v oblasti občianskej spoločnosti a zdôrazňuje potrebu jednoznačnejšie vyjadreného chápania využívania verejnej diplomacie; podporuje zverejnenie plánov a stratégií v oblasti ľudských práv jednotlivých krajín a vytvorenie účinnej spätnej väzby, sledovanie prípadov a zdieľanie informácií;

23.

víta zriadenie kontaktných miest pre ľudské práva a/alebo rodové otázky vo všetkých delegáciách EÚ a pripomína svoje odporúčanie PK/VP a ESVČ, aby vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest pre ľudské práva; trvá na tom, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; žiada, aby bola práca kontaktných miest pre ľudské práva nezávislá a bez politických zásahov a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä pri ich kontakte s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskou spoločnosťou; trvá na význame odbornej prípravy všetkých zamestnancov delegácií EÚ v súvislosti s obsahom usmernení EÚ týkajúcich sa ľudských práv;

24.

víta navýšenie rozpočtu a zjednodušenie postupov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) 2014 – 2020 a vyzýva, aby sa predpokladané prostriedky vyčlenené na preskúmanie EIDHR v polovici trvania zachovali do konca aktuálneho viacročného finančného rámca; pripomína potrebu koherentnosti a komplementárnosti rôznych nástrojov financovania EÚ a potrebu, aby bolo toto posilnenie uplatniteľné na všetky nástroje, ktoré slúžia ľudským právam;

25.

vyzýva, aby sa akčné plány EIDHR prijímali každý rok, a nie na dva roky, ako to bolo v prípade posledného dvojročného plánu (2016 – 2017), a aby sa tak zabezpečila čo najväčšia flexibilita reakcie na meniace sa situácie, ako aj optimálna súčinnosť s ostatnými nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

26.

opakuje svoju podporu dialógom o ľudských právach a uznáva, že tieto dialógy môžu byť užitočným a efektívnym nástrojom dvojstrannej komunikácie a spolupráce, ak partnerom umožnia komunikovať o podstatných otázkach, vysielať zmysluplné politické signály a ak sú orientované na výsledky s konzistentnými nadväznými krokmi, ktoré by mali byť viac než len výmena informácií o najlepších postupoch a výzvach; vyzýva EÚ, aby systematicky zahŕňala diskusie o situácii v oblasti práv žien a detí do všetkých dialógov o ľudských právach;

27.

uznáva, že je dôležité zapojiť do dialógov osobitne zameraných na otázku ľudských práv aj krajiny, ktoré majú vážne problémy v tejto oblasti; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby EÚ v prípade, že tieto dialógy o ľudských právach nevedú k pozitívnym výsledkom, vyvodila jasné politické závery; varuje pred tým, aby sa pri rokovaniach na vysokej úrovni diskusie o ľudských právach dostali do úzadia;

28.

trvá na tom, že diskusie o ľudských právach by v rámci politických diskusií na vysokej úrovni nikdy nemali byť podriadené iným záujmom; opakuje svoju výzvu, aby ESVČ vyvinula mechanizmus na preskúmanie dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich; domnieva sa, že ak takéto dialógy neustále zlyhávajú, mali by sa použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v príslušnej krajine;

29.

naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky uskutočňovala prípravné dialógy s občianskou spoločnosťou s cieľom priamo prispievať k dialógom o ľudských právach; zdôrazňuje význam toho, aby PK/VP a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky upozorňovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby systematicky sledovala plnenie záväzkov prijatých počas dialógov o ľudských právach a systematizovala debrífingy s organizáciami občianskej spoločnosti;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

30.

víta usmernenia EÚ o ľudských právach ako cenný nástroj zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý poskytuje delegáciám EÚ a diplomatickým zastúpeniam členských štátov praktické pokyny; opakuje svoju výzvu na bezodkladné prijatie nových usmernení EÚ na presadzovanie a ochranu práv dieťaťa;

31.

dôrazne upozorňuje na význam kontinuálneho posudzovania vykonávania usmernení prostredníctvom jasných kritérií; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila podrobné hodnotenie vykonávania usmernení zo strany delegácií EÚ a diplomatických zoskupení členských štátov vo všetkých tretích krajinách s cieľom odhaliť možné rozdiely a nedostatky vo vykonávaní a odstrániť ich; zastáva názor, že na zabezpečenie riadneho vykonávania usmernení je potrebné zaistiť systematickú a účinnú odbornú prípravu pre zamestnancov ESVČ a delegácií EÚ;

Boj proti všetkým formám diskriminácie

32.

čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; opakuje svoju výzvu na posilnenie politiky a diplomacie EÚ, ktoré by sa mali zameriavať na odstránenie všetkých druhov diskriminácie a na využitie každej príležitosti na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmito diskrimináciami; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých príslušných dohovorov OSN, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta prácu ESVČ na antidiskriminačnej príručke;

Misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)

33.

pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s prelomovými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti, ako aj s nedávno prijatou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, podľa ktorej sú ženy základným prvkom akéhokoľvek úsilia o zvládanie globálnych zmien; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby v procese budovania udržateľného zmierenia podporili systematickú účasť žien ako zásadnú súčasť mierového procesu; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte;

34.

zdôrazňuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je nielen nástrojom na zaistenie európskej bezpečnosti, ale aj jedným z nástrojov zahraničnej politiky EÚ, a preto ju treba využiť na posilnenie podpory ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

35.

vyzýva na ďalšiu európsku vojenskú integráciu s cieľom zlepšiť pripravenosť a flexibilitu európskych ozbrojených síl, aby bolo možné reagovať na hrozby a prípady závažného porušovania ľudských práv, genocídy alebo etnických čistiek; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba upevniť koncepciu „zodpovednosti za ochranu“ v rámci medzinárodného práva a že EÚ ako spoločenstvo hodnôt by mala byť na čele iniciatív a užitočných opatrení na ochranu civilného obyvateľstva, a to aj vtedy, keď sú ohrozovaní vlastným štátom;

36.

zdôrazňuje, že prevádzačstvo migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje vážne porušenie ľudských práv; pripomína, že misie SBOP, napríklad operácia námorné sily pod vedením EÚ – operácia Sofia v Stredozemí (EUNAVFOR MED), sú účinným spôsobom, ktorým možno riešiť problém prevádzačstva migrantov; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila operácie tohto druhu;

37.

vyzýva Radu pre zahraničné veci a PK/VP, aby požiadali vedúcich misií EÚ a príslušných predstaviteľov EÚ (veliteľov civilných operácií EÚ, veliteľov vojenských operácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ), aby podávali správy o prípadoch závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva a presadzovali kódex správania týkajúci sa činnosti Bezpečnostnej rady zameranej proti genocíde, zločinom proti ľudskosti alebo vojnovým zločinom, ktorý zaväzuje členské štáty OSN podporovať opatrenia Bezpečnostnej rady zamerané na zabránenie týmto zločinom alebo ich ukončenie; vyzýva na začlenenie politík na ochranu detí pri všetkých civilných a vojenských operáciách EÚ, pri ktorých dochádza ku kontaktu s deťmi;

38.

žiada, aby EÚ posilnila svoju spoluprácu s OSN pri vytváraní spoločnej bezpečnostnej strategickej vízie, a to na základe novej Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie na jednej strane a na základe revízie OSN zameranej na jej mierové operácie a štruktúry na budovanie mieru na druhej strane; trvá na spolupráci s OSN pri posilňovaní úlohy a kapacity regionálnych a subregionálnych organizácií pri udržiavaní mieru, predchádzaní konfliktom, civilnom a vojenskom krízovom riadení a pri riešení konfliktov a tiež na tom, aby sa ďalej rozvíjali postupy využívania SBOP na podporu operácií OSN, a to aj prostredníctvom nasadzovania bojových skupín EÚ, budovania kapacít a iniciatív zameraných na reformu sektora bezpečnosti, pričom sa ľudské práva a rodové hľadisko budú začleňovať do práce misií a operácií;

Mnohostranná angažovanosť zameraná na ľudské práva

39.

dôrazne opakuje, že ľudské práva zakotvené v dohovoroch OSN sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené, ako bolo dohodnuté vo Viedenskej deklarácii a akčnom pláne z roku 1993, a že dodržiavanie týchto práv sa musí vynucovať; pripomína záväzok Únie presadzovať a rozvíjať medzinárodné právo podľa OSN; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty ratifikovali všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN, vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä v opčnom protokole, ktorým sa stanovujú mechanizmy vybavovania sťažností a vyšetrovacie mechanizmy v súlade s článkom 21 Zmluvy o EÚ;

40.

zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reforiem OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva; okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ s cieľom zvýšiť svoju dôveryhodnosť aktívne a konzistentne angažovala v rámci mechanizmov OSN zameraných na ľudské práva, najmä Tretieho výboru, Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; podporuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o ďalšie posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby posilnila využívanie medziregionálnych iniciatív a aby iniciovala a spolupredkladala rezolúcie a zblízka sledovala postup všeobecného pravidelného preskúmania OSN; odsudzuje skutočnosť, že kreslá v UNHRC sú často obsadené krajinami s preukázateľnou bilanciou závažného porušovania ľudských práv, a vyzýva členské štáty EÚ, aby zverejnili svoje hlasovanie týkajúce sa UNHRC; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci svojich postupov hlasovania zvážili rovnakú dôležitosť práv a rozhodli o svojom hlasovaní o rezolúciách Rady pre ľudské práva (UNHRC) na základe podstaty, a nie podľa autorov týchto textov; zdôrazňuje dôležitosť a potrebu stáleho zastúpenia EÚ na multilaterálnych fórach, ako aj potrebu lepšej viditeľnosti činnosti EÚ;

41.

vyzýva EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť sporným územiam východného susedstva, kde žije asi päť miliónov osôb bez reálnej ochrany ľudských práv a prístupu k spravodlivosti; vyzýva EÚ, aby tejto otázke prisúdila najvyššiu prioritu v rámci dvojstranného programu pre riešenia s dotknutými štátmi a aby využila celú škálu svojich nástrojov na podporu konkrétnych riešení na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na týchto územiach a podporu činnosti tamojších obhajcov ľudských práv;

Presadzovanie slobodného priestoru pre občiansku spoločnosť a podpora obhajcov ľudských práv

42.

dôrazne odsudzuje akékoľvek útoky, zastrašovanie, zatýkanie, zabíjanie, obťažovanie a represie zacielené na prokurátorov, sudcov, právnikov, akademických pracovníkov a novinárov alebo príslušníkov akýchkoľvek iných profesií, ktorých nezávislosť a profesionálna sloboda sú nevyhnutné na vybudovanie demokratickej spoločnosti;

43.

vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom útokov voči obhajcom životného prostredia a ľudských práv na celom svete; dôrazne odsudzuje beztrestnosť ich vrážd a vyzýva ESVČ, aby presadzovala, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd;

44.

dôrazne odsudzuje skutočnosť, že nedávno mnoho krajín na celom svete prijalo prísne zákony o MVO oslabujúce občiansku spoločnosť a vedúce k svojvoľnému uplatňovaniu s trestami vrátane trestu odňatia slobody, zmrazenia aktív a zákazu vstupu pracovníkov MVO, najmä pokiaľ ide o MVO, ktoré prijímajú zahraničné verejné prostriedky;

45.

dôrazne odsudzuje vydanie zákazu cestovania orgánmi ako nástroj na zastrašenie a umlčanie nezávislých hlasov obhajcov ľudských práv a aktivistov, ako aj právnikov a novinárov, a zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú často prijímané svojvoľne a bez právnych dôvodov;

46.

zdôrazňuje úlohu delegácií EÚ pri potvrdzovaní a podporovaní kľúčovej úlohy občianskej spoločnosti v demokracii a pri vytváraní priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť, čo si vyžaduje maximálnu transparentnosť a začlenenie v rámci ich spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a obhajcami ľudských práv; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že desať rokov po prijatí usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv na webových sídlach niektorých delegácií EÚ stále chýbajú kontaktné údaje kontaktných miest pre ľudské práva/styčných úradníkov pre obhajcov ľudských práv;

47.

vyzýva PK/VP a ministrov zahraničných vecí EÚ, aby na program rokovania Rady pre zahraničné veci v pravidelných intervaloch zaradili diskusiu o úsilí EÚ o prepustenie obhajcov ľudských práv, novinárov, politických aktivistov a iných osôb a aby zorganizovali verejné výročné zasadnutie Rady pre zahraničné veci, ktorého program bude zahŕňať diskusiu o zužujúcom sa priestore pre občiansku spoločnosť a väznení obhajcov ľudských práv, a aby pri každej príležitosti riešili s príslušnými partnermi tieto prípady vrátane prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu týkajúcich sa rozpráv o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

48.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby postavilo politických vedúcich predstaviteľov pred spravodlivosť, ak zneužijú policajné a vojenské sily štruktúrovaným spôsobom s cieľom umlčať protesty proti svojmu vedúcemu postaveniu (alebo jeho predĺženiu);

Migranti, utečenci, žiadatelia o azyl a vnútorne vysídlené osoby

49.

vyjadruje solidaritu s utečencami a migrantmi, ktorí sú vo veľkom počte vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, zlyhaní vlád a sietí obchodovania s ľuďmi; odsudzuje dramatický počet úmrtí v Stredozemnom mori; je extrémne znepokojený nárastom porušovania ľudských práv utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do Európy; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy utečenky a detskí utečenci, žiadatelia o azyl a migranti bez dokladov sú na migrantských trasách a v rámci samotnej EÚ obzvlášť zraniteľnými skupinami osôb; naliehavo žiada opatrenia na zlepšenie súladu migračných politík a zdôrazňuje, že nato, aby sa našli udržateľné, dlhodobé a koherentné riešenia založené na dodržiavaní medzinárodných noriem a zásad v oblasti ľudských práv a zároveň sa riešili podstatné príčiny utečeneckej krízy, je potrebný holistický prístup; zdôrazňuje potrebu solidarity s cieľom chrániť migrantov a utečencov v súlade s politikami EÚ založenými na ľudských právach; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité rozlišovať medzi utečencami a migrantmi;

50.

zdôrazňuje, že konflikty, vojny, zlyhania vlády a nedostatočné rešpektovanie ľudských práv a demokracie sú hlavnými príčinami migrácie a vysídľovania; zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručiť úplný prístup k bezplatným a kvalitným službám v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako aj prístup na trh práce a k bývaniu, ktoré zodpovedá potrebám utečencov; zdôrazňuje, že vôľa migrantov a utečencov integrovať sa je spolu s primeranými politikami v oblasti sociálneho zabezpečenia kľúčom k integrácii; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie na podporu Libanonu a Jordánska, ktoré sú útočiskom bezprecedentného počtu utečencov, ktorí často čelia početným prípadom ohrozenia;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu v záujme zjednodušenia štruktúrovaného riadenia migračných tokov aj opatrení na riešenie základných príčin vysťahovalectva; zdôrazňuje, že je nevyhnutné bojovať proti skupinám zapojeným do prevádzačstva migrantov; poukazuje na to, že EÚ musí nabádať príslušné krajiny, aby podpísali Palermský protokol proti prevádzačstvu migrantov; pripomína záväzky dohodnuté na samite vo Vallette;

52.

zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať a zaviesť komplexný, súdržný a dobre koordinovaný spoločný európsky azylový systém, prostredníctvom ktorého sa zodpovednosť rozdelí medzi členské štáty;

53.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a informovali o bezpečnostných opatreniach prijatých na zaistenie toho, aby takáto spolupráca priamo ani nepriamo nepodporovala zapojenie systémov bezpečnosti, polície a justície do porušovania ľudských práv;

54.

berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle;

55.

domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

56.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vykonávaní smernice o návrate sa budú dodržiavať postupy, normy a základné ľudské práva, ktoré EÚ umožňujú zaistiť ľudské a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami v súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť azylovým prípadom týkajúcim sa možného politického prenasledovania s cieľom zabrániť všetkým návratom, ktoré by mohli mať prípadne za následok porušenie ľudských práv v krajine pôvodu alebo v tretej krajine;

57.

opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, utečeneckým právom a medzinárodným námorným právom, ako aj so zásadami a s hodnotami EÚ; vyzýva členské štáty, aby v súlade s platným medzinárodným právom dodržiavali zásadu nevyhostenia; požaduje, aby sa monitorovacie mechanizmy začlenili tak, bolo možné hodnotiť vplyv spolupráce s nečlenskými štátmi EÚ na migráciu z hľadiska ľudských práv a hodnotiť vplyv opatrení v oblasti kontroly hraníc; trvá na tom, že ľudské práva je nutné začleniť do všetkých činností vykonávaných agentúrou Frontex a monitorovať ich; žiada EÚ, aby sa aktívne zapájala do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve;

58.

ďalej žiada ustanovenie, v ktorom by sa uvádzalo, že tieto dohody možno pozastaviť dovtedy, kým strany skutočne neposkytnú dostatočné záruky, pokiaľ ide o individuálne preskúmanie žiadostí o azyl a celkovo o dodržiavanie ľudských práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov;

59.

v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia v európskych a medzinárodných vodách, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva a ako sa to stanovuje v platných právnych predpisoch EÚ; pripomína záväzok vytvoriť vhodné spôsoby legálnej a bezpečnej migrácie pri lepšej ochrane vonkajších hraníc EÚ; vyzýva EÚ a rozvinutejšie tretie krajiny, aby uzavreli dohody o partnerstve s ďalšími štátmi, a tým uľahčili zlučovanie rodín a mobilitu osôb so zručnosťami na všetkých úrovniach vrátane osôb s najnižšou kvalifikáciou;

60.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a plne vykonávali prijatý spoločný azylový balík EÚ a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä na ochranu zraniteľných žiadateľov o azyl, ako sú deti, ženy, staršie osoby a osoby LGBTI, pred násilím a diskrimináciou v priebehu azylového konania, a aby sa členským štátom poskytlo vhodné školenie na vykonávanie vhodných a citlivých konaní; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do programov presídľovania, umožnili zlučovanie rodín a vydávali humanitárne víza; zdôrazňuje dôležitosť prekonávania administratívnych a politických prekážok, ktoré bránia urýchlenému vykonávaniu záväzkov týkajúcich sa premiestňovania; domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, ktoré na základe individuálneho posúdenia žiadosti nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať;

61.

vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom detských utečencov a so situáciou detí bez sprievodu, nezvestných detí alebo detí odlúčených od rodičov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre ne bolo absolútnou prioritou zaistiť urýchlené zlúčenie detí bez sprievodu s ich rodinnými príslušníkmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol deťom poskytnutý prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v rámci programov EÚ s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie; vyzýva štáty, aby ukončili zadržiavanie detí, ako aj aby vo všetkých postupoch zohľadnili záujem dieťaťa a aby zabezpečili ochranu detí podľa medzinárodného práva; zdôrazňuje dôležitosť pridelenia primeraných zdrojov na ochranu detí utečencov a migrantov pred násilím, vykorisťovaním a zneužívaním; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa deti bez sprievodu nestávali nezvestnými, a aby vypracovala stratégiu s cieľom v budúcnosti zamedziť na území EÚ prípadom nezvestných detských migrantov bez sprievodu a získať informáciu o mieste pobytu nezvestných detí;

62.

uznáva, že LGBTI žiadatelia o azyl sú často vystavení riziku ďalšieho nebezpečenstva počas cesty a po príchode do krajiny, v ktorej žiadajú o azyl, čo môže mať formu obťažovania, vylúčenia, sexuálneho násilia alebo iného násilia; pripomína, že viaceré tretie krajiny považované za „bezpečné“ diskriminujú LGBTI osoby, či dokonca kriminalizujú homosexualitu; zdôrazňuje, že zraniteľné skupiny si vyžadujú ďalšie bezpečnostné opatrenia, a vyzýva štáty, aby zaistili ochranu LGBTI utečencov, ako sa požaduje podľa medzinárodného humanitárneho práva;

63.

zdôrazňuje, že je dôležité investovať do preventívnych opatrení, a to prostredníctvom vývoja stratégií integrácie a sociálneho začlenenia; podčiarkuje potrebu zaviesť osobitné programy zamerané na deradikalizáciu a reintegráciu navrátilcov;

64.

upozorňuje na problematickú situáciu utečencov v štátoch susediacich so Sýriou a považuje za dôležité, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, a pomohla zabezpečiť, aby boli utečencom v týchto krajinách zaručené dôstojné životné podmienky, najmä prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a pracovným príležitostiam;

65.

upozorňuje na dramatickú situáciu vnútorne vysídlených osôb, najmä na ich obrovský počet v Iraku a Sýrii, ako aj rastúci počet týchto osôb na Ukrajine, ktorých bolo v roku 2015 spolu 1,4 milióna; zdôrazňuje, že programy zamerané na utečencov v tomto regióne musia zohľadniť aj potenciálny osud vnútorne vysídlených osôb; vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby prijali opatrenia s cieľom zlepšiť ich situáciu na mieste a aby zaistili pre vysídlené osoby prístup k bývaniu, strave, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

66.

pripomína, že podľa strediska na monitorovanie vnútorného vysídlenia (IDMC) bolo iba v roku 2015 v dôsledku ekologických katastrof vysídlených 19,3 milióna osôb; pripomína, že toto vysídľovanie sa týka najmä regiónov na juhu; upozorňuje, že k 85 % prípadov tohto vysídlenia dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo častí krajín;

Obchodovanie s ľuďmi

67.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby bol boj proti obchodovaniu s ľuďmi prioritou jej vonkajších politík, a riešila tento jav na strane ponuky aj dopytu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane obetí a posilnila komunikáciu a spoluprácu s príslušnými subjektmi v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty vykonávali smernicu 2011/36/EÚ a stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

68.

pripomína, že zločinecké siete zneužívajú rastúci migračný tlak, nedostatok bezpečných spôsobov migrácie a zraniteľnosť migrantov a utečencov, najmä žien, dievčat a detí, na účely prevádzačstva, obchodovania s ľuďmi, otroctva a sexuálneho vykorisťovania;

69.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali pozornosť identifikácii utečencov a migrantov ako obetí obchodovania s ľuďmi alebo ako obetí porušovania práv a zneužívania v rámci prevádzačstva; v tejto súvislosti vyzýva na odbornú prípravu príslušníkov pohraničnej stráže v záujme zaistenia presnej identifikácie, ktorá má zásadný význam pre uplatňovanie práv, na ktoré majú obete zákonný nárok;

70.

víta skutočnosť, že sa zvyšuje objem prostriedkov určených na operácie Triton a Poseidon; berie na vedomie, že sa začala operácia Sophia v rámci EUNAVFOR MED proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí, a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie;

71.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali a vykonávali Medzinárodný dohovor o právach všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

Prepojenie rozvoja, demokracie a ľudských práv

72.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom extrémnej chudoby a nerovnosti v určitých častiach sveta, ktoré ohrozujú plné uplatňovanie akýchkoľvek ľudských práv; zastáva názor, že existuje vnútorné prepojenie medzi dodržiavaním ľudských práv a práva na rozvoj; zdôrazňuje, že základnými predpokladmi na odstránenie chudoby a nerovností sú dodržiavanie ľudských práv vrátane sociálnych a ekonomických práv, rodová rovnosť, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásad demokracie a právneho štátu a mier a bezpečnosť;

73.

víta program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; zdôrazňuje, že cieľom rozvojovej spolupráce EÚ s tretími krajinami by malo byť vytvorenie medzinárodného prostredia prispievajúceho k uplatňovaniu sociálnych a hospodárskych práv, a vyzýva, aby sa vykonávala Deklarácia OSN o práve na rozvoj z roku 1986; pripomína kľúčový význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvená v článku 208 ZFEÚ, pri zabezpečení rešpektovania ľudských práv; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že súdržnosť politík v záujme rozvoja sa prostredníctvom potrebných usmernení, posúdení vplyvu a mechanizmov monitorovania a podávania správ stane reálnou súčasťou politík EÚ a politík jej členských štátov; vyjadruje presvedčenie, že realizácia súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je zakotvené v článku 208 ZFEÚ, a jasne vymedzené rámce výsledkov vo všetkých nástrojoch EÚ a mechanizmoch v oblasti ľudských práv majú zásadný význam pri plnení programu 2030, zabezpečení začlenenia marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovaní prístupu založeného na ľudských právach; trvá na posilnení súdržnosti a koordinácie vo všetkých vonkajších politikách a nástrojoch EÚ pri realizácii prístupu založeného na právach; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia v rámci svojich právomocí a v súlade s prijatými rozvojovými záväzkami a politikami EÚ v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie využívania nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach v rámci delegácií a poskytla Európskemu parlamentu prehľad tohto hodnotenia;

74.

pripomína zavedenie prístupu založeného na právach v rozvojovej politike EÚ s cieľom začleniť zásady ľudských práv do operačných činností EÚ v oblasti rozvoja, ktorého súčasťou by boli aj dojednania upravujúce zosúladenie činností v oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráce, a to na úrovni ústredia aj v teréne; požaduje lepšie šírenie nástrojov na uplatňovanie prístupu založeného na právach medzi našimi partnermi vrátane miestnych orgánov, občianskej spoločnosti aj súkromného sektora a žiada, aby jeho vykonávanie Komisia pozorne monitorovala;

75.

domnieva sa, že ľudské práva pre všetkých musia byť prierezovým prvkom pri dosahovaní všetkých cieľov programu 2030; žiada, aby sa na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni zriadil inkluzívny rámec ukazovateľov cieľov udržateľného rozvoja založený na právach a prihliadajúci na ľudské práva s cieľom zabezpečiť vysokú transparentnosť a zodpovednosť v tejto oblasti, aby zdroje vyčlenené na rozvoj skutočne pomohli ľuďom, ktorí to potrebujú;

76.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riadne riešiť celosvetový problém, ktorým sú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

77.

vyjadruje znepokojenie nad všetkými pokusmi použiť financovanie vyčlenené na opatrenia na boj s chudobou a posilnenie rozvoja, ktoré tiež zaisťujú dosiahnutie praktických vplyvov politík, ktorých konečným cieľom je dodržiavanie ľudských práv, na účely, ktoré nesúvisia s rozvojom; pripomína, že cieľom rozvojovej pomoci by malo byť odstraňovanie chudoby a nemala by byť len nástrojom zameraným na kontrolu migrácie, a pripomína dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 v oblasti mieru, spravodlivosti a silných inštitúcií na realizáciu zlepšení v oblasti ľudských práv a účinnej demokratickej správy, je presvedčený, že na zaistenie transparentnosti pomoci EÚ a zodpovednosti prijímajúcich krajín by sa mala do všetkých rozvojových programov začleniť protikorupčná doložka a že medzi kľúčové ciele všetkých vonkajších politík EÚ by mali patriť posilňovanie právneho štátu, riadna správa vecí verejných, inštitucionálne kapacity s rozpočtovou podporou, demokratická účasť a zastupiteľské rozhodovanie, stabilita, sociálna spravodlivosť a inkluzívny a udržateľný rast, umožňujúce spravodlivé prerozdelenie vytvoreného bohatstva; varuje pred populizmom, extrémizmom a zneužívaním ústavy, ktoré legitimizujú porušovanie ľudských práv;

78.

konštatuje, že pretrvávajúce, v dôsledku rastúcich humanitárnych potrieb nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci a nedostatky vo Svetovom potravinovom programe spôsobujú znižovanie dodávok potravín; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; v tejto súvislosti poznamenáva, že väčšina členských štátov EÚ nedosiahla záväzok podielu rozvojovej pomoci 0,7 % z HDP, víta však záväzky EÚ v súvislosti s humanitárnou pomocou a civilnou ochranou, pričom EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami;

79.

víta nový európsky plán pre vonkajšie investície (EEIP) a trustový fond pre Afriku zamerané na riešenie prvotných príčin chudoby, nerovností a neregulárnej migrácie zabezpečením udržateľného rastu a na podporu dodržiavania ľudských práv a súkromných investícií v Afrike a susedných krajinách EÚ; požaduje, aby sa Európsky fond regionálneho rozvoja dočasne použil v susedných krajinách EÚ s cieľom prispieť k ich stabilizácii;

80.

víta začlenenie kapitoly o rozvoji do výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015 a požaduje, aby to pri vypracúvaní výročných správ v budúcnosti bola štandardná prax;

Obchod, podnikanie a ľudské práva

81.

žiada urýchlené, účinné a komplexné vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby rozvíjali a vykonávali národné akčné plány; domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie;

82.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej s cieľom účinne riešiť prípady porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami, keď nastanú, a zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť za ne zodpovednosť, a to aj tým, že sa budú riešiť právne problémy, ktoré vyplývajú z extrateritoriálneho rozmeru spoločností a ich konania;

83.

vyzýva OSN, ako aj EÚ a jej členské štáty, aby sa spolu s nadnárodnými a európskymi spoločnosťami zaoberali otázkami zaberania pôdy a zaobchádzaním s obhajcami práv na pôdu, ktorí sú často obeťami represálií vrátane hrozieb, obťažovania, svojvoľného zatýkania, útokov a vraždy;

84.

s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

85.

pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; dôrazne opakuje, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám umožniť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre všetky obete takéhoto porušovania ľudských práv predstavuje základný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami; víta skutočnosť, že EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; víta závery Rady o podnikaní a ľudských právach prijaté 20. júna 2016, ako aj skutočnosť, že obsahujú výzvu, aby národné akčné plány o podnikaní a ľudských právach zahŕňali prístup k prostriedkom nápravy;

86.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter malých a stredných podnikov, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane národných akčných plánov pre sociálnu zodpovednosť podnikov náležite zohľadňovali konkrétne požiadavky malých a stredných podnikov, boli v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup malých a stredných podnikov k sociálnej zodpovednosti podnikov; opäť odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli malým a stredným podnikom spôsobiť administratívne alebo finančné ťažkosti, a podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

87.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politiky v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o obchodnú politiku Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o krokoch prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti;

88.

opakuje svoju dôraznú výzvu na systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré boli uzavreté a majú sa uzavrieť; navyše vníma potrebu monitorovacích mechanizmov ex ante, ktoré by sa mali zaviesť ešte pred uzatvorením rámcovej dohody a ktoré by mali byť podmienkou uzatvorenia dohody ako jej základná súčasť, a monitorovacích mechanizmov ex post, prostredníctvom ktorých možno prijímať konkrétne opatrenia v reakcii na porušovanie týchto doložiek, napr. primerané sankcie, ako sa uvádza v doložkách o ľudských právach tejto dohody, vrátane možného pozastavenia účinnosti dohody;

89.

vyzýva na vytvorenie mechanizmov zameraných na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv zo strany štátov, ako aj podnikov a na vytvorenie mechanizmov podávania sťažností pre osoby, ktorých práva sa obchodnými a investičnými dohodami porušujú;

90.

berie na vedomie legislatívny návrh Komisie z 28. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 428/2009 o kontrole vývozov položiek a technológií s dvojakým použitím (COM(2016)0616) a ktorého cieľom je posilniť túto kontrolu s ohľadom na to, že niektoré položky a technológie možno zneužiť na páchanie závažných porušení ľudských práv;

91.

víta dohodu o aktualizácii kontrol vývozu EÚ v súvislosti s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie alebo vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a vyzýva na účinné a úplné vykonávanie tohto kľúčového právneho predpisu; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podnecovali tretie krajiny, aby zvážili prijatie podobných právnych predpisov, a aby začali iniciatívy na podporu medzinárodného rámca týkajúceho sa nástrojov mučenia a trestu smrti; víta iniciatívu týkajúcu sa nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci na zodpovedné získavanie nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; víta návrh Komisie na aktualizáciu právnych predpisov EÚ v oblasti kontroly vývozu tovaru s dvojakým použitím; zdôrazňuje, že ľudské práva ako kritérium vývozných povolení sú pre Európsky parlament prioritou, a vyzýva členské štáty, aby sa konečne dohodli na smerovaní k modernejšej a pružnejšej vývoznej politike, ktorá bude vo väčšej miere založená na ľudských právach; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie kontroly vývozu zbraní vo väčšej miere založené na ľudských právach, najmä pokiaľ ide o krajiny s preukázateľnými záznamami o násilných represiách a porušovaní ľudských práv;

92.

víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, ktorá sa zameriava na začlenenie ľudských práv do obchodnej politiky a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať plnú konzistentnosť a komplementárnosť iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ESVČ a orgánmi členských štátov; berie na vedomie plány Komisie na posilnenie európskej hospodárskej diplomacie a zdôrazňuje, že obchodná politika by mala prispievať aj k udržateľnému rastu v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky zainteresované strany do diskusie o regulačnom rámci a povinnostiach podnikov v krajinách, v ktorých pravdepodobne dôjde k zvýšeniu súkromných a verejných investícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby projekty podporované EIB boli v súlade s politikami EÚ, a odporúča zlepšiť kontroly ex post, ktorými sa hodnotí hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv projektov podporovaných EIB;

93.

víta nové nariadenie o všeobecnom systéme preferencií (VSP), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2014, ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy v zraniteľných rozvojových krajinách; víta najmä, že obchodné výhody VSP+ sú vo svojej podstate a právne podmienené ďalším vykonávaním medzinárodných dohovorov o ľudských právach; víta zverejnenie prvej dvojročnej správy Komisie o aktuálnom stave vykonávania systému VSP+, ako aj dialóg o správe s Európskym parlamentom pred jej zverejnením; poznamenáva, že vo viacerých krajinách so štatútom VSP+ boli ohlásené opakované prípady porušovania základných pracovných noriem; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti začlenenia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do zoznamu dohovorov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie štatútu VSP+, a vyzýva záujemcov o VSP+, ktorí nie sú zmluvnými stranami štatútu, aby ho ratifikovali;

94.

víta skutočnosť, že 14 krajinám boli poskytnuté osobitne výhodné obchodné preferencie v rámci VSP+, ktorý platí od 1. januára 2014, a víta aj naliehavo požadované dodržiavanie 27 medzinárodných dohovorov (vrátane dohovorov týkajúcich sa základných ľudských práv a pracovných práv);

95.

opakuje svoju dôraznú výzvu na vykonávanie komplexných a včasných posúdení vplyvu na ľudské práva, v rámci ktorých sa podstatným spôsobom zohľadnia stanoviská občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o všetky obchodné a investičné dohody;

96.

víta prijatie nových usmernení týkajúcich sa analýzy vplyvu z hľadiska ľudských práv v posúdeniach vplyvu k politickým iniciatívam týkajúcich sa obchodu (60), vyjadruje však hlboké znepokojenie v súvislosti s kvalitou začleňovania otázky ľudských práv do posúdenia vplyvu na udržateľnosť týkajúceho sa dohody o ochrane investícií medzi EÚ a Mjanmarskom a v súvislosti s tým, že Komisia nevykonala v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom posúdenie vplyvu z hľadiska ľudských práv; opakuje svoju podporu vykonania komplexného posúdenia ako súčasti hodnotenia ex post týchto dohôd;

Šport a ľudské práva

97.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výberom hostiteľských krajín na usporiadanie veľkých športových podujatí (majstrovstvá sveta vo futbale v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022 a olympijských hier v Pekingu v roku 2022), ktoré majú veľmi zlú bilanciu z hľadiska dodržiavania ľudských práv, a v súvislosti s prípadmi porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo na veľkých športových podujatiach, vrátane prípadov násilného vysťahovania bez prediskutovania veci s dotknutými obyvateľmi alebo ich odškodnenia, využívania zraniteľných skupín, ako sú deti a migrujúci pracovníci, ktoré sa môže v podstate rovnať otroctvu, a umlčania organizácií občianskej spoločnosti, ktoré poukazujú na takéto porušovanie ľudských práv; vyzýva Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodnú futbalovú federáciu (FIFA), aby zosúladili svoje postupy s ideálmi športu tým, že zavedú ochranné mechanizmy na zamedzenie všetkým prípadom porušovania ľudských práv spojeným s veľkými športovými podujatiami, na ich monitorovanie a nápravu; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre šport a ľudské práva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach;

Osoby so zdravotným postihnutím

98.

víta nové ciele č. 12 a 16, najmä podbod 16f, v záveroch Rady o akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami systematicky upozorňovalo na vykonávanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); poznamenáva, že treba zohľadňovať osobitnú povahu potrieb osôb so zdravotným postihnutím v kontexte úsilia o zamedzenie diskriminácii; naliehavo vyzýva na dôkladné preskúmanie účinnosti projektov súvisiacich so zdravotným postihnutím a na riadne zapojenie organizácií zdravotne postihnutých osôb do plánovania a vykonávania týchto projektov;

99.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby osoby so zdravotným postihnutím mali skutočnú slobodu pohybu vo verejných priestoroch, a teda aby zaistili rovnosť príležitostí na účasť na verejnom živote;

100.

dôrazne nalieha na začleňovanie ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím do všetkých vonkajších politík a činností EÚ, najmä v oblasti migrácie a utečencov, čím sa zabezpečí primerané naplnenie ich osobitných potrieb vzhľadom na skutočnosť, že sú obeťami viacnásobnej diskriminácie; pripomína, že ženy a deti so zdravotným postihnutím čelia viacnásobnej diskriminácii a sú často viac ohrozené násilím, zneužívaním, zlým zaobchádzaním alebo vykorisťovaním; dôrazne pripomína odporúčanie začleniť rodové hľadisko do všetkých stratégií EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane vonkajších politík a činnosti;

101.

nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho zatiaľ neratifikovali alebo nevykonávajú; konštatuje, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom účinného vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) na vnútroštátnej úrovni; vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy pri realizácii inkluzívneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa na nikoho nezabudlo, v súlade s odporúčaniami Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) v záverečných pripomienkach k jeho preskúmaniu vykonávania dohovoru v EÚ;

Práva žien a detí

102.

víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť (2016 – 2020), v ktorom sa uvádza komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že tento akčný plán by sa mal vykonávať spolu s akčným plánom pre ľudské práva a demokraciu s cieľom zabezpečiť, aby boli ako také uznané práva žien; víta tiež prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť (2016 – 2019), v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; opäť potvrdzuje, že práva žien nesmú byť obeťou osobitných zákazov vyplývajúcich z akéhokoľvek náboženstva alebo viery; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju podporu plnenia povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinskej akčnej platformy, káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji, príslušných preskúmaní výsledkov a z cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy a Káhirského akčného programu, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv, a aby sa zabezpečilo poskytovanie všetkej potrebnej bezpečnej zdravotnej a psychologickej starostlivosti a služieb ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia vo vojne, vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva, ako je stanovené v medzinárodnom humanitárnom práve; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a k celej škále sexuálnych a reprodukčných zdravotných služieb sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien, ako aj znižovanie úmrtností novorodencov a matiek; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami; zdôrazňuje, že dodržiavanie všetkých práv žien, zabezpečenie rešpektovania ich ľudskej dôstojnosti a odstránenie násilia a diskriminácie voči nim sú nevyhnutné na dodržiavanie ich ľudských práv; zdôrazňuje právo každého jednotlivca slobodne rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jeho sexuality, sexuálneho a reprodukčného zdravia; v tejto súvislosti uznáva neodňateľné práva žien na samostatné rozhodovanie, a to aj pokiaľ ide o prístup k plánovanému rodičovstvu;

103.

opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a detí, rodovo podmienené násilie vrátane škodlivých praktík manželstva maloletých a manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, zneužívania a otroctva, domáceho násilia, ako aj používanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane a domáce násilie; zdôrazňuje, že násilie na ženách môže mať aj psychickú formu, a zdôrazňuje, že treba začleniť rodové aspekty, ktorými sa okrem iného podporuje aktívna účasť žien na humanitárnej pomoci, a zahrnúť stratégie ochrany proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, ako aj základné opatrenia zdravotnej starostlivosti, ktorých súčasťou sú i služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia nielen bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ale takisto musia pre dievčatá a chlapcov už od ich útleho veku prioritne propagovať prístup k vzdelaniu a boj proti rodovým stereotypom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo podmieneného násilia; víta návrh, ktorý predložila Komisia 4. marca 2016, aby EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, ktorý je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom zameraným na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách; je presvedčený, že to prispeje k vyššej účinnosti a súdržnosti vnútorných a vonkajších politík Únie a zároveň sa posilní zodpovednosť a úloha EÚ v boji proti násiliu páchanému na ženách a násiliu založenému na rodovej príslušnosti na medzinárodnej úrovni; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby EÚ mohla podpísať a uzavrieť dohovor, a aby tiež povzbudili 14 členských štátov, ktoré ešte nepodpísali a neratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho podpísali a ratifikovali a zabezpečili riadne vykonávanie dohovoru; poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci, policajné sily, prokurátori, sudcovia, diplomati a mierové jednotky, tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, boli riadne vyškolení so zámerom pomáhať obetiam násilia, predovšetkým ženám a deťom, a podporovať ich v konfliktných situáciách a pri operáciách v teréne;

104.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv žien a detí v utečeneckých táboroch a záchytných centrách vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a deťmi; naliehavo žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je potrebný prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti pre ženy a deti zneužívané v konfliktoch v súlade s medzinárodným právom, ako aj to, že treba zachovať kontinuitu vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a dodávok potravín pre deti v utečeneckých táboroch v oblastiach zasiahnutých konfliktom a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou;

105.

poznamenáva, že opatrenia zamerané na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti musia riešiť aj online násilie vrátane obťažovania, šikanovania a zastrašovania a zahŕňať úsilie o vytváranie online prostredia, ktoré je bezpečné pre ženy a dievčatá;

106.

víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2242, na základe ktorej sa ženy stávajú ústredným prvkom v rámci celého úsilia o riešenie globálnych výziev, a podporuje jej vykonávanie, pričom zároveň vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom začleniť problematiku žien, mieru a bezpečnosti do všetkých rozličných aspektov udržiavania mieru; zdôrazňuje význam rovnocennej, plnej a aktívnej účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení a v procese mierových rokovaní a budovania mieru; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom stanoviť spôsob podpory účasti žien na všetkých politických úrovniach;

107.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rómovia, a najmä rómske ženy, naďalej trpia v dôsledku rozšírenej diskriminácie a protirómskeho zmýšľania, čo prispieva k cyklu znevýhodnenia, vylúčenia, segregácie a marginalizácie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere rešpektovali ľudské práva Rómov tým, že im zabezpečia právo na vzdelávanie, zdravotnícke služby, zamestnanie, bývanie a sociálnu ochranu;

108.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad chýbajúcou rovnosťou pohlaví v politickej sfére a nedostatočným zastúpením žien v rámci politického, sociálneho a hospodárskeho rozhodovania, čo oslabuje ľudské práva a demokraciu; domnieva sa, že vlády by sa v rámci procesov budovania a udržiavania demokracie mali usilovať o rodovú rovnosť a mali by bojovať proti všetkým druhom diskriminácie založenej na rodovej príslušnosti v spoločnosti; zdôrazňuje, že správa volebnej pozorovateľskej misie obsahuje presné usmernenia pre politický dialóg EÚ s tretími krajinami s cieľom zvýšiť účasť žien na volebnom procese a na demokratickom živote krajiny;

109.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré krajiny stále obmedzujú účasť žien na voľbách;

110.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy na celom svete naďalej čelia obrovským výzvam pri hľadaní a udržaní dôstojných pracovných miest, ako sa uvádza v správe Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Ženy na pracovisku 2016;

111.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že tzv. sklený strop pre ženy v podnikaní, rodové rozdiely v odmeňovaní a spoločenské odrádzanie žien od podnikania sú ešte stále celosvetovým javom; vyzýva na iniciatívy zamerané na ďalšie posilnenie postavenia žien, najmä v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti a MSP;

112.

pripomína, že prístup k vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a mikroúverom je základným nástrojom na posilnenie postavenia žien a zamedzenie porušovaniu ich ľudských práv;

113.

povzbudzuje ženy, aby sa aktívne zapájali do odborov a ďalších organizácií, pretože to výrazne pomôže pri zavádzaní rodových aspektov do pracovných podmienok;

114.

naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby sa sústredili na hospodársku a politickú emancipáciu žien v rozvojových krajinách a aby pritom podporovali ich angažovanosť v obchode a pri vykonávaní miestnych a regionálnych rozvojových projektov;

115.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri zostavovaní rozpočtu zohľadňovali rodovú stránku pri každom súvisiacom poskytovaní finančných prostriedkov EÚ;

116.

žiada, aby sa investovalo do žien a mladých ľudí, keďže je to efektívny spôsob boja proti chudobe, najmä chudobe žien;

117.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že rýchlo rastúca hrozba antimikrobiálnej rezistencie sa pravdepodobne stane najčastejšou celosvetovou príčinou smrti, pričom postihuje najmä zraniteľné a bezbranné osoby v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala skutočne účinnú stratégiu verejného zdravia;

Práva detí

118.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov, žiada, aby EÚ systematicky konzultovala s príslušnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a vo svojich politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami upozorňovala na povinnosť štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, vykonávať ho; víta ratifikáciu dohovoru Južným Sudánom a Somálskom; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu adresovanú Komisii a PK/VP, aby preskúmali spôsoby a prostriedky, ako by EÚ mohla pristúpiť k Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

119.

požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraných na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenie; zdôrazňuje vážny problém neregistrovaných detí narodených ďaleko od domovskej krajiny ich rodičov, čo je závažný problém najmä v súvislosti s utečencami, a vyzýva EÚ, aby na tento problém upozorňovala v rámci politických dialógov s tretími krajinami, ak je to vhodné; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné politiky a na medzinárodných fórach propagovala ochranu detí väznených rodičov s cieľom prekonať ich diskrimináciu a stigmatizáciu; zdôrazňuje, že milióny detí trpia naďalej podvýživou, pričom veľa z nich trpí nezvratnými, dlhodobými dôsledkami, a dokonca zomiera; vyzýva Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby zaviedli inovatívne spôsoby, ako účinne riešiť problém podvýživy, najmä medzi deťmi, pri maximálnom využívaní celého potravinového reťazca, a tým aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov (PPPPS), ako aj všetkých ostatných dostupných zdrojov, predovšetkým sociálnych médií;

120.

vyjadruje presvedčenie, že je potrebná medzinárodná pomoc v úsilí hľadať a oslobodiť ženy a deti, ktoré sú stále v zajatí Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií, a pri podpore osobitných programov zameraných na liečbu bývalých zajatcov v rámci Európskej únie aj celosvetovo; vyjadruje znepokojenie nad náborom detí a ich účasťou na teroristickej a vojenskej činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť politiky na usmernenie hľadania a oslobodenia, rehabilitácie a opätovného začlenenia týchto detí; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie detských vojakov; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán v oblasti práv detí na nasledujúcich päť rokov s cieľom prioritne sa zaoberať problematikou práv detí v rámci vonkajších i vnútorných politík EÚ a podporovať ich, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygienickým zariadeniam, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a to aj v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch;

Práva starších osôb

121.

víta cieľ 16 g v akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý je zameraný na zvýšenie informovanosti o ľudských právach a osobitných potrebách starších ľudí; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s negatívnym vplyvom diskriminácie z dôvodu veku; zdôrazňuje osobitné výzvy, ktorým čelia starší ľudia pri uplatňovaní svojich ľudských práv, napríklad v súvislosti s prístupom k sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby využili súčasnú revíziu madridského medzinárodného akčného plánu v oblasti starnutia na zmapovanie vykonávania existujúcich nástrojov a na identifikáciu prípadných nedostatkov; žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne podieľali na činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva a aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu a podporu práv starších ľudí, a to aj tým, že zvážia vypracovanie nového právneho nástroja;

Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb

122.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia a diskriminácie voči LGBTI osobám; dôrazne odsudzuje nedávny nárast počtu diskriminačných právnych predpisov a násilných činov zameraných proti jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, rodovej identity a pohlavných znakov a skutočnosť, že homosexualita je naďalej trestným činom (vrátane obviňovania osôb LGBTI zo „zvrhlosti“) v 73 krajinách, z ktorých 13 (61) krajín umožňuje trest smrti a 20 krajín stále považuje transrodovú identitu za trestný čin; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s takzvanými propagandistickými zákonmi, ktorých účelom je obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania LGBTI osôb a tých, ktorí podporujú ich práva; vyzýva všetky štáty s takýmito zákonmi, aby tieto ustanovenia zrušili; dôrazne odsudzuje narastajúce obmedzenia slobody zhromažďovania a združovania LGBTI skupín a obhajcov práv týchto osôb na podujatiach a protestoch, ako sú Pride Parade, ako aj veľmi náročné podmienky organizovania týchto akcií, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané násilnými reakciami orgánov proti protestujúcim; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu týchto základných slobôd pre fungovanie demokratickej spoločnosti a zodpovednosť štátov pri zabezpečovaní dodržiavania týchto práv a ochrany tých, ktorí ich využívajú; žiada ESVČ, aby svoje opatrenia posilnila a prioritne ich zamerala na krajiny, v ktorých je rozšírené násilie, zabíjanie, zneužívanie a diskriminácia osôb LGBTI tým, že odsúdi tieto praktiky v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti a s usmerneniami EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, a naďalej spolupracovala s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prácu obhajcov práv LGBTI osôb prostredníctvom zvýšenej podpory a zdrojov na účinné programovanie, realizáciou kampaní na zvýšenie informovanosti verejnosti o diskriminácií LGBTI osôb a násilí voči nim financovaných aj prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ako aj zabezpečením poskytovania naliehavej pomoci tým, ktorí ju potrebujú; vyzýva delegácie EÚ a príslušné inštitúcie, aby aktívne podporovali tieto práva a základné slobody;

123.

víta usmernenia Rady pre zahraničné veci prijaté 24. júna 2013 a zamerané na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv LGBTI osôb; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby presadzovali strategickejšie a systematickejšie vykonávanie usmernení vrátane zvyšovania informovanosti a poskytovania odbornej prípravy pracovníkom EÚ v tretích krajinách s cieľom účinne nastoliť otázku práv LGBTI osôb v politických dialógoch a dialógoch o ľudských právach s tretími krajinami a na mnohostranných fórach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv stali všeobecne dostupnými pre LGBTI osoby; žiada konkrétne kroky na zvýšenie súdržnosti vnútornej a vonkajšej politiky EÚ v oblasti práv LGBTI osôb;

124.

nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ďalej prispievali k úvahám o uznávaní manželstiev alebo civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia ako otázke politických, sociálnych, ľudských a občianskych práv; víta skutočnosť, že čoraz vyšší počet krajín rešpektuje právo založiť si rodinu prostredníctvom manželstva, registrovaného partnerstva a adopcie bez diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali návrhy na vzájomné uznávanie týchto zväzkov a rodín partnerov rovnakého pohlavia naprieč EÚ, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, voľný pohyb, zdaňovanie a sociálne zabezpečenie, a zaistila sa ochrana príjmov rodín a detí;

Práva pôvodného obyvateľstva a osôb patriacich k menšinám

125.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tým, že pôvodnému obyvateľstvu stále hrozí osobitné nebezpečenstvo diskriminácie a že títo obyvatelia sú mimoriadne citliví na politické, hospodárske, environmentálne a s prácou súvisiace zmeny a narušenia; konštatuje, že väčšina pôvodných obyvateľov žije pod hranicou chudoby a má len obmedzený alebo vôbec žiadny prístup k politickému zastúpeniu a rozhodovaniu, čo je v rozpore s ich právom na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, ako sa stanovuje v Deklarácii Organizácie Spojených národov o právach pôvodného obyvateľstva a uznáva v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s hláseniami o rozsiahlych a rastúcich porušeniach ľudských práv pôvodného obyvateľstva, ako je prenasledovanie, svojvoľné zatýkanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv, nútené vysídľovanie, zaberanie pôdy a porušenia práv zo strany podnikov;

126.

s hlbokým znepokojením poznamenáva, že porušovaním ľudských práv v súvislosti s ťažbou surovín je obzvlášť zasiahnuté pôvodné obyvateľstvo; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporovali prísne právne rámce a iniciatívy zamerané na zaistenie transparentnosti a dobrej správy vecí verejných v oblasti ťažby a v ostatných odvetviach zdrojov, a teda rešpektovanie slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestneho obyvateľstva a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva; vyzýva delegácie EÚ na ďalšie posilňovanie dialógu s pôvodným obyvateľstvom v teréne s cieľom zistiť porušovanie ľudských práv a zabrániť mu;

127.

zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že komunity menšín majú osobitné potreby, mala by sa medzi osobami patriacimi k menšine a osobami patriacimi k väčšine vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života presadzovať plnohodnotná a skutočná rovnosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení na ochranu práv osôb patriacich k menšinám;

Práva osôb diskriminovaných na základe príslušnosti ku kaste

128.

odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; vyjadruje hlboké znepokojenie alarmujúcim počtom násilných útokov na Dalitov a mierou inštitucionalizovanej beztrestnej diskriminácie; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a vyzýva EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad touto diskrimináciou;

Medzinárodný trestný súd (MTS)/spravodlivosť v prechodnom období

129.

pripomína univerzálnosť MTS a opätovne zdôrazňuje svoju plnú podporu jeho činnosti; zdôrazňuje dôležitosť jeho úlohy, ktorú zohráva pri ukončení beztrestnosti páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a pri zabezpečení spravodlivosti pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť legitimitu alebo nezávislosť MTS;

130.

pripomína svoje uznesenie zo 4. februára 2016 vyzývajúce Bezpečnostnú radu OSN, aby podporila postúpenie veci Bezpečnostnou radou MTS s cieľom vyšetriť porušenia práv spáchané v Iraku a Sýrii takzvaným ISIS/Dá’iš proti kresťanom (Chaldejcom/Sýrčanom/Asýrčanom), jezídom a náboženským a etnickým menšinám;

131.

víta vyhlásenie Ukrajiny, ktorým uznala právomoc Medzinárodného trestného súdu vo veciach trestných činov spáchaných v tejto krajine od 20. februára 2014, pretože toto vyhlásenie pripravuje pôdu na to, aby prokurátor MTS mohol zvážiť, či súd môže vyšetrovať zneužívania spáchané počas ozbrojeného konfliktu, napriek tomu, že Ukrajina zatiaľ nie je členskou krajinou MTS;

132.

víta závery Rady o podpore EÚ prechodnej spravodlivosti a víta rámec politiky EÚ týkajúci sa podpory prechodnej spravodlivosti, pričom EÚ je prvou regionálnou organizáciou, ktorá prijala takúto politiku; vyzýva EÚ, jej členské štáty a jej osobitných zástupcov, aby aktívne podporovali MTS, výkon jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti zločinov podľa Rímskeho štatútu, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa zatiaľ nevykonalo; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby s týmto súdom spolupracovali a aby naďalej poskytovali silnú diplomatickú a politickú podporu úsiliu o posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi MTS a OSN, najmä v kontexte Bezpečnostnej rady OSN, a aby prijali opatrenia na zabránenie prípadom, keď nedochádza k spolupráci s MTS, a na účinnú reakciu na tieto prípady; opakuje svoju výzvu, aby EÚ prijala spoločnú pozíciu k pozmeňujúcemu návrhu týkajúcemu sa trestného činu agresie a k zmenám z Kampaly, a vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s vymedzeniami stanovenými v zmenách z Kampaly a zintenzívnili spoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; vyjadruje poľutovanie nad vzdorom niektorých krajín voči MTS, ktorý prejavujú tým, že sťahujú svoje uznanie príslušnosti tohto súdu alebo hrozia, že tak urobia;

133.

opakuje svoju výzvu na vytvorenie postu osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodnú justíciu a medzinárodné humanitárne právo, aby sa týmto témam venovala taká dôležitosť a viditeľnosť, aké si zaslúžia, účinne sa presadzovala agenda EÚ a záväzok EÚ v boji proti beztrestnosti a voči Medzinárodnému trestnému súdu sa dostal do centra pozornosti všetkých zahraničných politík EÚ;

134.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli MTS dostatočné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva vrátane justície v prechodnom období;

Medzinárodné humanitárne právo (MHP)

135.

odsudzuje nedostatočné dodržiavanie MHP a vyjadruje vážne obavy nad znepokojivo narastajúcou mierou vedľajších škôd v ozbrojených konfliktoch na celom svete a smrteľných útokov na nemocnice, školy, humanitárne konvoje a iné civilné ciele; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s rastúcim vplyvom konania neštátnych subjektov v konfliktoch na celom svete a naliehavo žiada EÚ, aby využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; víta prísľub EÚ a členských štátov Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) výrazne podporiť vytvorenie účinného mechanizmu na posilnenie dodržiavania MHP a vyzýva VP/PK, aby Európskemu parlamentu predložila správu o cieľoch a stratégii vytvorených na dosiahnutie tohto záväzku; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu s cieľom pripraviť nový medzinárodný mechanizmus na sledovanie a zber údajov, ako aj na zverejňovanie správ o porušovaní MHP vrátane útokov na nemocnice, zdravotníckych pracovníkov a ambulancie; domnieva sa, že tento mechanizmus by mohol vychádzať z existujúceho mechanizmu OSN pre deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom; žiada PK/VP, aby každoročne predkladala verejný zoznam údajných páchateľov útokov na školy a nemocnice, a to na účely vymedzenia vhodných opatrení EÚ na zastavenie týchto útokov;

136.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dohovor o kazetovej munícii ešte musí ratifikovať sedem členských štátov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili celosvetový zákaz používania bieleho fosforu, a to najmä uzavretím nového protokolu k dohovoru o určitých konvenčných zbraniach, ktorým sa zakazuje používanie týchto zbraní;

137.

vyzýva členské štáty, aby ratifikovali základné nástroje v oblasti MHP a iné príslušné právne nástroje, ktoré majú vplyv na MHP; uznáva význam usmernení EÚ o podpore dodržiavania MHP a opakuje svoju výzvu pre PK/VP a ESVČ, aby zrevidovali ich uplatňovanie vzhľadom na tragické udalosti na Blízkom východe, najmä v súvislosti s rozšírenou a systematickou beztrestnosťou v prípade hrubého porušovania právnych predpisov v oblasti MHP a ľudských práv; vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na šírenie znalostí o medzinárodnom humanitárnom práve a osvedčených postupov pri jeho uplatňovaní, a vyzýva EÚ, aby využila všetky bilaterálne nástroje, ktoré má k dispozícii, na účinné presadzovanie dodržiavania MHP jej partnermi, a to aj prostredníctvom politického dialógu; opätovne vyzýva členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnému úsiliu o predchádzanie útokom proti školám a o zabránenie, aby ozbrojené subjekty využívali školy na vojenské účely, a to schválením vyhlásenia o bezpečných školách, ktorého cieľom je pomôcť ukončiť rozšírené vojenské útoky na školy počas ozbrojeného konfliktu;

138.

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo medzinárodnú konferenciu a to s cieľom posilniť účinnosť medzinárodných humanitárnych pravidiel;

139.

opätovne vyzýva PK/VP, aby odštartovala iniciatívu zameranú na uloženie zbrojného embarga EÚ voči krajinám, ktoré sú obvinené z vážneho porušovania MHP, najmä čo sa týka úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru; zdôrazňuje, že pokračujúce udeľovanie licencií na predaj zbraní do týchto krajín predstavuje porušenie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008; vyzýva členské štáty, aby zvážili prijatie väzňov z Guantánama v EÚ; zdôrazňuje nutnosť čo najskôr zatvoriť väzenie v Zálive Guantánamo;

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

140.

v súlade s článkom 10 ZFEÚ odsudzuje všetky akty násilia a prenasledovania, netolerantnosti a diskrimináciu na základe ideológie, náboženstva alebo viery; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o násilí a prenasledovaní, neznášanlivosti a diskriminácii voči náboženským a vieroučným menšinám na celom svete; zdôrazňuje, že práva na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery sú základnými ľudskými právami prepojenými s inými ľudskými právami a základnými slobodami a zahŕňajú právo veriť či neveriť, právo prejavovať alebo neprejavovať akékoľvek náboženstvo alebo vieru a právo zvoliť si vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia, ako sa uvádza v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do politických diskusií s cieľom zrušiť zákony o rúhaní; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaistili rešpektovanie a ochranu menšín na celom svete vrátane Blízkeho východu, kde jezídov, kresťanov, moslimské menšiny a ateistov prenasleduje Dá’iš a iné teroristické skupiny; odsudzuje zneužívanie náboženstva alebo viery na teroristické účely;

141.

podporuje záväzok EÚ presadzovať právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, OBSE, Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov, a nabáda EÚ, aby na pôde OSN pokračovala v predkladaní svojej každoročnej rezolúcie o slobode náboženského vyznania alebo viery a aby naďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

142.

plne podporuje prax EÚ, ktorá spočíva v prevzatí vedúcej úlohy v oblasti tematických rezolúcií v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN o slobode náboženského vyznania a viery, a nabáda EÚ, aby podporila mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a napokon naliehavo vyzýva krajiny, ktoré v súčasnosti nesúhlasia so žiadosťami osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania o návštevu, aby so žiadosťami súhlasili;

143.

vyzýva EÚ, aby posilnila svoje existujúce nástroje a prijala všetky ďalšie v rámci svojho mandátu na zabezpečenie toho, aby bola ochrana náboženských menšín účinná na celom svete;

144.

žiada konkrétne kroky na zaistenie účinného vykonávania usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery vrátane: systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách, podávania správ o krajine a miestnych podmienkach a zapojenia sa do úzkej spolupráce s miestnym aktérmi, a osobitne s vedúcimi predstaviteľmi náboženských alebo vieroučných skupín;

145.

je hlboko znepokojený tým, že v niektorých častiach sveta je postavenie náboženských alebo vieroučných komunít ohrozené do tej miery, že celé náboženské komunity miznú alebo sú na úteku;

146.

zdôrazňuje, že kresťania sú v súčasnosti najviac prenasledovanou a zastrašovanou náboženskou skupinou v krajinách na celom svete vrátane Európy, kde sú kresťanskí utečenci pravidelne vystavovaní nábožensky motivovaným prenasledovaním, a zdôrazňuje že niektorým najstarším kresťanským komunitám hrozí zánik, predovšetkým v severnej Afrike a na Blízkom východe;

147.

nabáda medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby menšinám poskytli ochranu a v regiónoch konfliktu zriadili bezpečné zóny; požaduje uznanie, samosprávu a ochranu etnických a náboženských menšín žijúcich v oblastiach, v ktorých boli historicky významne prítomné a v ktorých mierovo spolunažívali – napríklad v pohorí Sindžár (jezídovia) a na Ninivskej planine (chaldejské, sýrske a asýrske obyvateľstvo); požaduje osobitnú pomoc zameranú na zachovanie (masových) hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov, v záujme exhumácie a súdnej analýzy ľudských pozostatkov, ktoré sa v nich nachádzajú, aby sa umožnilo dôstojné pochovanie pozostatkov obetí alebo ich odovzdanie rodine; žiada vytvorenie špecializovaného fondu, ktorý môže pomôcť financovať iniciatívy na zachovanie dôkazov s cieľom umožniť vyšetrovanie a postaviť páchateľov zločinov proti ľudskosti pred súd; žiada EÚ a jej členské štáty o vykonanie krokov s cieľom naliehavo zriadiť skupinu odborníkov, ktorých úlohou by bolo zhromaždenie všetkých dôkazov o akýchkoľvek prebiehajúcich medzinárodných trestných činoch – vrátane genocídy proti náboženským menšinám, všade, kde sa stali, vrátane zachovania masových hrobov v oblastiach súčasných alebo nedávnych konfliktov s cieľom pripraviť medzinárodné stíhanie zodpovedných osôb;

Sloboda prejavu online a offline pomocou audiovizuálnych a iných mediálnych zdrojov

148.

zdôrazňuje, že ľudské práva a základné slobody sú univerzálne a treba ich chrániť globálne v každom aspekte ich uplatňovania;

149.

zdôrazňuje význam slobody prejavu, nezávislosti a pluralizmu médií ako základných prvkov na ceste k demokracii a potrebu posilnenia postavenia občanov a občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť vo verejnom sektore;

150.

vyjadruje znepokojenie nad nárastom zatýkania a zastrašovania novinárov v mnohých krajinách a zdôrazňuje, že tieto praktiky vážne narušujú slobodu tlače; naliehavo vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo na ochranu nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovanie digitálnej priepasti a uľahčovanie neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj necenzurovaného prístupu na internet (digitálna sloboda);

151.

vyjadruje vážne znepokojenie nad rozširovaním a šírením sledovania, dozoru, cenzúry a filtračných technológií, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre aktivistov za ľudské práva a demokraciu v autokratických krajinách;

152.

dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; odsudzuje prax online dohľadu a hackerstva, ktorej cieľom je zhromaždenie informácií, ktoré sa môžu použiť v právnych prípadoch alebo v ohováračských kampaniach, ako aj v súdnych procesoch pre urážku na cti;

153.

dôrazne odsudzuje kontrolu internetu, médií a akademickej obce orgánmi a nárast zastrašovania, obťažovania a svojvoľného zatýkania obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov;

154.

odsudzuje obmedzenia digitálnej komunikácie vrátane zastavenia činnosti webových sídel a zablokovania osobných účtov autoritárskymi režimami s cieľom obmedziť slobodu vyjadrovania a aj ako prostriedok na umlčanie opozície a potláčanie občianskej spoločnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne odsúdili režimy, ktoré obmedzujú digitálnu komunikáciu svojich kritikov a opozície;

155.

zdôrazňuje význam podpory neobmedzeného prístupu k internetu pri všetkých formách kontaktu s tretími krajinami, a to aj pri prístupových rokovaniach, obchodných rokovaniach, dialógoch o ľudských právach a pri diplomatických stykoch, a čo najväčšieho sprístupňovania informácií o ľudských právach a demokracii pre ľudí na celom svete;

156.

vyjadruje znepokojenie nad nárastom nenávistných prejavov, a to najmä na platformách sociálnych médií; vyzýva Komisiu, aby zapojila zástupcov organizácií občianskej spoločnosti, a tak zabezpečila, že ich názory budú zohľadnené pri rokovaniach o kódexoch správania; dôrazne odsudzuje šírenie nenávistných posolstiev;

157.

vyzýva na väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov, blogerov a oznamovateľov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii, ako aj zachovania necenzurovaného prístupu na internet (digitálnej slobody);

158.

požaduje aktívny rozvoj a šírenie technológií, ktoré pomáhajú chrániť ľudské práva a umožňujú ľuďom uplatňovať svoje digitálne práva a slobody, ako aj ich bezpečnosť a súkromie;

159.

žiada EÚ, aby schválila bezplatný softvér s otvoreným zdrojovým kódom a aby nabádala k tomuto kroku ďalšie subjekty, keďže takýto softvér poskytuje väčšiu bezpečnosť a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

160.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nastolili otázky slobody prejavu online, digitálnych slobôd a dôležitosti slobodného a otvoreného internetu na všetkých medzinárodných fórach vrátane Fóra pre správu internetu OSN, G8, G20, OBSE a Rady Európy;

Boj proti terorizmu

161.

opätovne jednoznačne odsudzuje terorizmus a plne podporuje kroky zamerané na zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš, ktorý predstavuje jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť, zároveň však pripomína, že tieto opatrenia by mali vždy v plnej miere rešpektovať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; podporuje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) o boji proti hrozbám, ktoré predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci, a madridských hlavných zásad o zastavení prílevu zahraničných teroristických bojovníkov;

162.

pripomína, že v novom akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa dodržiavanie slobody presvedčenia a prejavu stalo súčasťou tvorby politík a programov súvisiacich s terorizmom vrátane využívania technológií sledovania; zdôrazňuje, že členské štáty by mali v plnej miere využívať existujúce nástroje na riešenie radikalizácie európskych občanov a mali by vypracovať účinné programy na boj proti terorizmu a extrémistickej propagande, ako aj metódam náboru, najmä náboru prostredníctvom internetu, a na prevenciu radikalizácie; zdôrazňuje, že je naliehavo nutná koordinovaná činnosť EÚ, a nalieha na členské štáty, aby spolupracovali v citlivých oblastiach, najmä v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií;

163.

žiada, aby EÚ naďalej spolupracovala s OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to aj využívaním existujúcich mechanizmov na označenie teroristov a teroristických organizácií, a posilňovala celosvetové mechanizmy na zmrazovanie aktív za súčasného dodržiavania medzinárodných noriem týkajúcich sa riadneho procesu a zásad právneho štátu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne a urýchlene rokovali o tejto téme s tými štátmi, ktoré financujú alebo podporujú teroristické organizácie alebo to umožňujú svojim občanom;

Trest smrti

164.

pripomína postoj EÚ, ktorým je nulová tolerancia trestu smrti, a opätovne pripomína svoj dlhodobý nesúhlas s trestom smrti, mučením a krutým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a trestaním vo všetkých prípadoch a za každých okolností;

165.

víta zrušenie trestu smrti na Fidži, v Suriname, Mongolsku a v americkom štáte Nebraska;

166.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s obnovením popráv v niektorých krajinách v posledných rokoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v ďalších krajinách politickí predstavitelia zvažujú opätovné zavedenie trestu smrti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hláseným nárastom počtu trestov smrti vynesených v roku 2015 na celom svete, a najmä v Číne, Egypte, Iráne, Nigérii, Pakistane a Saudskej Arábii; pripomína orgánom týchto krajín, že sú zmluvnými stranami Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

167.

vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom rozsudkov smrti vynesených v hromadných súdnych procesoch, bez záruky minimálnych noriem spravodlivého súdneho procesu požadovaných medzinárodným právom;

168.

dôrazne odsudzuje nárast vynášania rozsudku trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami a vyzýva na zrušenie využívania trestu smrti a mimosúdnych popráv za takéto trestné činy;

169.

vyzýva štáty, ktoré trest smrti zrušili alebo naň uplatňujú dlhodobé moratórium, aby svoje záväzky dodržiavali a trest smrti znovu nezavádzali; vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu na všetkých možných fórach na celom svete, aby sa zasadzovala proti trestu smrti a snažila sa zabezpečiť plné rešpektovanie práva na spravodlivý proces pre každú osobu, ktorej hrozí poprava; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, za akých sa popravy uskutočňujú v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti, aby sa zabezpečilo, že zoznam osôb odsúdených na trest smrti sa zverejní a že ich telesné pozostatky sú vrátené ich rodinám;

170.

trvá na tom, že je dôležité, aby si EÚ udržala vysoko exponovanú politiku zameranú na celosvetové zrušenie trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti, ktoré boli zrevidované v roku 2013, a aby naďalej vystupovala proti trestu smrti; vyzýva EÚ, aby sa naďalej usilovala o celosvetové zrušenie trestu smrti, preskúmala nové možnosti kampane na tento účel a aby podporovala opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva súvislosti, ktorých cieľom je predchádzať trestom smrti alebo popravám; žiada, aby delegácie EÚ na tento účel naďalej organizovali informačné kampane;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

171.

vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcim používaním mučenia a zlého zaobchádzania s osobami vo väzbe, okrem iného na vynútenie priznaní, ktoré sa potom používajú v trestných konaniach, čím sa zjavne nedodržiavajú medzinárodné normy spravodlivosti;

172.

odsudzuje rozšírené používanie mučenia a zlého zaobchádzania proti členom spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, zamerané na ich umlčanie a proti zraniteľným skupinám, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, LGBTI osoby, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti;

173.

čo najdôraznejšie odsudzuje mučenie a zlé zaobchádzanie, ktorého sa dopúšťa Dá’iš a iné teroristické alebo polovojenské organizácie; vyjadruje solidaritu s rodinami a komunitami všetkých obetí postihnutých takýmto násilím; odsudzuje diskriminačné praktiky Dá’iš a ďalších teroristických alebo polovojenských organizácií zamerané na menšiny; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom účinne riešiť naliehavú potrebu zabrániť ďalšiemu utrpeniu;

174.

domnieva sa, že podmienky zadržiavania a stav väzníc v mnohých krajinách vyvolávajú vážne znepokojenie; domnieva sa, že je zásadné bojovať proti všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými vrátane psychického mučenia a zintenzívniť úsilie o zabezpečenie dodržiavania príslušného medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom; dôrazne odsudzuje porušovanie tohto práva a domnieva sa, že odmietnutie liečiť zadržaných v prípade chorôb, akou je žltačka alebo HIV, je porovnateľné s neposkytnutím pomoci osobám v nebezpečenstve;

175.

naliehavo vyzýva ESVČ, aby vzhľadom na pokračujúce správy o rozšírených praktikách mimosúdnych popráv, mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete zintenzívnila na všetkých úrovniach dialógu a všetkých fórach úsilie EÚ v boji proti mimosúdnym popravám, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu v súlade s usmerneniami politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

176.

naliehavo vyzýva ESVČ, aby v rámci politických dialógov a dialógov v oblasti ľudských práv s dotknutými krajinami, ako aj vo všetkých verejných vyhláseniach naďalej systematickým spôsobom upriamovala pozornosť na mučenie a zlé zaobchádzanie, a vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov na mieste, aby monitorovali prípady mučenia a zlého zaobchádzania, podnikli konkrétne kroky na podporu ich úplného odstránenia, sledovali príslušné trestné súdne konania a využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii, na pomoc dotknutým jednotlivcom;

Dróny

177.

vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad použitím ozbrojených drónov mimo medzinárodného právneho rámca; naliehavo žiada členské štáty, aby zaujali jasné politické a právne pozície k ozbrojeným drónom, a opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených drónov, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí; vyzýva PK/VP, členské štáty a Radu, aby zahrnuli ozbrojené dróny a plne autonómne zbrane do príslušných európskych a medzinárodných mechanizmov v oblasti odzbrojenia a kontroly zbrojenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do týchto kontrolných mechanizmov a posilňovali ich; vyzýva EÚ, aby zaručila väčšiu transparentnosť a zodpovednosť zo strany jej členských štátov a tretích krajín pri používaní ozbrojených drónov so zreteľom na právny základ pre ich použitie a ich operačnú zodpovednosť, umožnila súdne preskúmanie útokov drónov a zabezpečila, aby mali obete protiprávnych útokov drónov prístup k účinným opravným prostriedkom;

178.

zdôrazňuje zákaz EÚ, pokiaľ ide o vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti praktikám nezákonného cieleného zabíjania a zakázala ich;

179.

vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament riadne informovala o použití finančných prostriedkov EÚ na všetky výskumné a vývojové projekty týkajúce sa konštruovania drónov na civilné, ako aj vojenské účely; žiada o posúdenie vplyvu na ľudské práva v súvislosti s ďalšími projektmi vývoja drónov;

180.

zdôrazňuje, že vplyv technológií na zlepšenia v oblasti ľudských práv by sa mal začleniť do politík a programov EÚ s cieľom podporiť ochranu ľudských práv, presadzovanie demokracie, zásad právneho štátu a dobrej správy, ako aj mierového riešenia konfliktov;

Podpora demokracie a volieb a volebné pozorovateľské misie

181.

opätovne pripomína, že otvorený priestor pre občiansku spoločnosť, slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania a riadne dodržiavanie zásad právneho štátu sú kľúčovými prvkami spravodlivých a demokratických volieb; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby miestne MVO mali priestor na legitímne pozorovanie a monitorovanie priebehu volieb; zdôrazňuje, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy; domnieva sa, že EÚ by mala v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC) zdôrazňovať význam integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných vo všetkých dialógoch s tretími krajinami; opätovne pripomína, že je nutné, aby EÚ splnila záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, pričom ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v susedstve; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že preskúmanie ESP poskytlo príležitosť opätovne potvrdiť, že obrana univerzálnych hodnôt a podpora ľudských práv sú kľúčovými cieľmi Únie; pripomína, že skúsenosti a poznatky získané EÚ, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli tiež pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; v tejto súvislosti víta prácu Európskej nadácie na podporu demokracie a programy EÚ na podporu organizácií občianskej spoločnosti, najmä EIDHR;

182.

odporúča, aby EÚ vypracovala komplexnejší prístup k procesom demokratizácie, keďže pozorovanie volieb je len jedným aspektom dlhodobejšieho a širšieho cyklu; opätovne zdôrazňuje, že proces politického prechodu a demokratizácie môže byť úspešný iba vtedy, keď ho sprevádza dodržiavanie ľudských práv a rovnaký prístup žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných marginalizovaných skupín k demokratickému procesu, presadzovanie spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia, zásad právneho štátu, hospodársky a sociálny rozvoj, opatrenia na boj proti extrémnej chudobe a vytváranie demokratických inštitúcií; zdôrazňuje, že boj proti korupcii v krajinách, ktoré prechádzajú demokratizačnými procesmi, by mal byť prioritou EÚ, pretože tento jav zabraňuje chrániť a presadzovať dobrú správu vecí verejných, je živnou pôdou pre organizovanú trestnú činnosť a je spojený s volebnými podvodmi;

183.

víta spoločné oznámenie o revízii európskej susedskej politiky a pripomína, že vzťahy EÚ s jej susednými krajinami by mali byť založené na hodnotách Únie, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie, ako sa uvádza v ZEÚ; zdôrazňuje, že prispievanie k stabilizácii susedstva a podporovanie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv sú previazané;

184.

zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv a občiansku spoločnosť v susedných krajinách; v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie konzistentné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie vo východnom a južnom susedstve EÚ pri presadzovaní demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd;

185.

pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala posilnenie demokratickej politickej kultúry, dodržiavanie zásad právneho štátu, nezávislosť médií, ako aj súdnictva, a boj proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

186.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej v plnej miere podporovali prebiehajúce demokratické procesy v tretích krajinách, ako aj politický dialóg medzi vládnymi a opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou; trvá na tom, že je dôležité prijať dôsledné opatrenia v nadväznosti na odporúčania volebných pozorovateľských misií ako súčasť angažovanosti EÚ zameranej na podporu demokracie, ako aj súčasť stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv; požaduje užšiu koordináciu a spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Komisiou/ESVČ s cieľom zabezpečiť sledovanie vykonávania týchto odporúčaní, ako aj využívanie cielenej finančnej a technickej pomoci, ktorú by EÚ mohla poskytnúť; vyzýva Komisiu, aby predložila celkové hodnotenie monitorovania volebných procesov;

187.

vyzýva Radu a ESVČ, aby do geografickej časti výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete začlenili osobitný oddiel – v príslušných krajinách – venovaný otázke plnenia odporúčaní prijatých v rámci volebných pozorovateľských misií; opätovne pripomína záväzok ESVČ, Komisie a členských štátov v rámci akčného plánu dôslednejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

188.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej práca vo voľbách – pozorovanie a pomoc – bola spojená s podobnou podporou ostatných dôležitých aktérov v rámci demokratického systému, napríklad politických strán, parlamentov, miestnych orgánov, nezávislých médií a občianskej spoločnosti;

189.

vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci na vymedzení najlepších postupov v tejto oblasti, a to aj v kontexte opatrení na predchádzanie konfliktom, mediácie a uľahčenia dialógu, s cieľom rozvíjať ucelený, flexibilný a dôveryhodný prístup EÚ;

190.

oceňuje úspešnú činnosť ESVČ a delegácií EÚ pri dokončení druhej generácie analýz demokracie a pokrok v oblasti akčných plánov pre ľudské práva a demokraciu a vyzýva PK/VP, aby zabezpečila, že sa akčné plány premietnu do konkrétnej podpory demokracie v tejto oblasti;

191.

vyzýva ESVČ, aby stavala na skúsenostiach analýz demokracie s cieľom pripraviť pôdu pre zefektívnenie tejto analýzy vo svojej zahraničnej činnosti, a konštatuje, že pridanie demokracie do stratégií v oblasti ľudských práv a demokracie jednotlivých krajín je síce vítané, ale nepostačuje na skutočne komplexné chápanie demokracie v partnerskej krajine;

o o

192.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, PK/VP a osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva.

(1) http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/cedaw.htm

(2) Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.

(3) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CMW.aspx

(4) A/RES/41/128.

(5) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/2

(6) http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/Vienna.aspx

(7) http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/pdf/BDPfA%20E.pdf

(8) http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/programme_of_action_Web%20ENGLISH.pdf

(9) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/PTS-4Rev1-NHRI_en.pdf

(10) https://europa.eu/globalstrategy/en/global-strategy-foreign-and-security-policy-european-union

(11) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf

(12) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/111817.pdf

(13) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A52009XG1215(01)

(14) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf

(15) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 174.

(16) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/sk/foraff/137584.pdf

(17) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf

(18) http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/

(19) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/16-epsco-conclusions-lgbti-equality/

(20) http://ec.europa.eu/justice/discrimination/files/lgbti_actionlist_en.pdf

(21) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf

(22) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/07/20-fac-migration-conclusions/

(23) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12002-2015-REV-1/sk/pdf

(24) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/sk/pdf

(25) Ú. v. EÚ L 43, 18.2.2015, s. 29.

(26) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT

(27) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf

(28) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12525-2016-INIT/sk/pdf

(29) https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent? documentId=090000168008482e

(30) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.

(31) http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/international-summit/2015/11/action_plan_en_pdf/

(32) http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/s_res_2242.pdf

(33) http://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/CAC%20S%20RES%201820.pdf

(34) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000)

(35) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167

(36) Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.

(37) Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.

(38) Prijaté texty, P8_TA(2016)0201.

(39) Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(40) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

(41) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(42) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.

(43) Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(44) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.

(45) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.

(46) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 130.

(47) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 178.

(48) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.

(49) Prijaté texty, P7_TA(2014)0172.

(50) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.

(51) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/ A_HRC_31_56_en.doc

(52) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 105.

(53) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.

(54) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.

(55) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.

(56) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.

(57) A/HRC/RES/17/4.

(58) https://www.democracyendowment.eu/annual-report/

(59) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.

(60) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf

(61) Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Nigéria, Somálsko, Mauritánia, Sudán, Sierra Leone, Jemen, Afganistan, Pakistan, Katar, Irán a Maldivy.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/89

P8_TA(2016)0503

Vykonávanie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (článok 36 ZEÚ)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2016/2036(INI))

(2018/C 238/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

—	so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

—	so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

—	so zreteľom na spoločný pracovný dokument z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

—	so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016,

—	so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú predložila VP/PK Federica Mogherini 28. júna 2016, a na jej návrhy z neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Bratislave 2. septembra 2016,

—	so zreteľom na závery zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

—	so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov obrany EÚ uskutočneného v Bratislave 27. septembra 2016,

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou (1),

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Weimarského trojuholníka Franka-Waltera Steinmeiera (Nemecko), Jeana-Marca Ayraulta (Francúzsko) a Witolda Waszczykowskiho (Poľsko) o budúcnosti Európy, vydané vo Weimare 28. augusta 2016,

—	so zreteľom na francúzsko-nemeckú iniciatívu o obrane zo septembra 2016 s názvom „Obnova SZBP“,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0360/2016),

keďže Európska únia čelí bezprecedentným vnútorným aj vonkajším výzvam, medzi ktoré patria medzištátne konflikty, zlyhania štátov, terorizmus, hybridné hrozby, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy; keďže EÚ bude schopná na nové výzvy účinne reagovať len vtedy, ak jej štruktúry a členské štáty budú spolupracovať a spoločne a skutočne koordinovane vyvíjať úsilie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“);

keďže EÚ v súčasnosti obklopuje nestabilita, pretože rozsiahle časti Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) sa zmietajú v etnicko-náboženských konfliktoch a vo vojnách v zastúpení, a v celom regióne sa šíria teroristické skupiny, ako sú tzv. Islamský štát (IS)/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; keďže al-Káida využíva bezpečnostné vákuum v regióne MENA na svoje posilnenie a jej odhodlanosť, pokiaľ ide o celosvetový džihád, sa nemení;

C.	keďže tieto konflikty majú priame a vážne dôsledky pre bezpečnosť a blahobyt občanov EÚ, pretože sa postupne rozširujú do EÚ, či už v podobe terorizmu, masívneho prílivu utečencov, alebo dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je rozdelenie našej spoločnosti;

keďže Európa prežíva hrozbu terorizmu na svojom vlastnom území; keďže nedávne teroristické útoky v európskych mestách spáchané radikálnymi džihádistami napojenými na IS/Dá’iš sú súčasťou ucelenej stratégie tejto skupiny a dopĺňajú pozemnú vojnu v Sýrii, Iraku a Líbyi a hospodársku vojnu zameranú na odvetvie cestovného ruchu v severnej Afrike, ako aj propagandu na internete a kybernetické útoky; keďže tisíce občanov EÚ, ktorí sa pripojili k takýmto teroristickým skupinám, predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre našu bezpečnosť doma aj inde vo svete;

keďže agresívne Rusko naďalej narúša zvrchovanosť a nezávislosť svojich susedských štátov a otvorene napáda európsky a celosvetový mier a bezpečnostný poriadok; keďže dnešné Rusko je čoraz autokratickejšie a voči svojim susedom agresívnejšie než kedykoľvek od rozpustenia Sovietskeho zväzu v roku 1991; keďže oficiálna ruská propaganda vykresľuje Západ ako nepriateľa aktívne sa snaží oslabiť jednotu v Európskej únii a súdržnosť transatlantickej aliancie, či už formou dezinformačných kampaní, alebo poskytovania finančnej podpory euroskeptickým a fašistickým skupinám v Únii a v kandidátskych krajinách;

Pokračovanie úspechu EÚ: konať v záujme premeny

pripomína, že Európska únia je jedným z najväčších úspechov európskej histórie a že transformačná sila EÚ priniesla mier, stabilitu a prosperitu pre jej občanov a pre krajiny, ktoré s ňou susedia a z ktorých mnohé sa stali členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že EÚ je naďalej najväčšou hospodárskou mocnosťou, najštedrejším darcom humanitárnej a rozvojovej pomoci a priekopníkom v globálnej mnohostrannej diplomacii v otázkach ako zmena klímy, medzinárodná spravodlivosť, nešírenie zbraní hromadného ničenia a ľudské práva; vyzýva, aby sa zvýšilo zviditeľnenie akcie EÚ v týchto oblastiach;

domnieva sa, že súčasná vnútorná a vonkajšia kríza je pre EÚ príležitosťou, ak sa použije na zlepšenie fungovania a spolupráce Únie; domnieva sa, že dnešné výzvy si vyžadujú reformu, ktorá zlepší fungovanie EÚ a posilní jej demokratický charakter a na základe ktorej bude EÚ schopná splniť to, čo občania očakávajú; pripomína, že európski občania vnímajú účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako prioritnú oblasť činnosti EÚ a že je to jedna z oblastí, kde môže európska spolupráca priniesť najvyššiu pridanú hodnotu; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia zmeniť spôsob myslenia, pretože doterajšie zmýšľanie o zahraničnej politike a bezpečnosti z vnútroštátneho hľadiska je obmedzené a už prekonané; je presvedčený, že žiadny členský štát sa nedokáže sám vyrovnať ani s jedným z problémov, ktorým dnes čelíme; je pevne presvedčený, že zraniteľnosť EÚ je priamym dôsledkom neúplnej integrácie a nedostatočnej koordinácie; zdôrazňuje skutočnosť, že v dôsledku globalizácie a multipolarity sú integračné procesy, ako je proces EÚ, nevyhnutné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konečne prejavili dostatočnú mieru jednoty, politickej vôle a vzájomnej dôvery s cieľom umožniť koordinované využitie nástrojov, ktoré sú k dispozícii, na presadzovanie našich záujmov a hodnôt; opakuje, že Európska únia môže byť silným globálnym hráčom a mať rovnocenné postavenie vo vzťahu k ďalším veľmociam iba v prípade, že všetky členské štáty budú vystupovať jednotne a postupovať spoločne v rámci silnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

víta plán a záväzky zo samitu v Bratislave a očakáva konkrétne záväzky členských štátov v oblasti jeho realizácie;

pripomína, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom a aby sa sledovali ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; konštatuje, že keďže budovanie odolnosti by malo byť jedným z hlavných cieľov SZBP, vyžaduje si komplexný prístup, v rámci ktorého rôzne sektory spochybňujú tradičné prístupy k zahraničnej a bezpečnostnej politike s využitím širokej škály diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov, ako aj zvýšením nezávislosti v oblasti energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že SZBP by mala byť asertívnejšia, účinnejšia a založená na hodnotách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je jedinečným nástrojom na dosiahnutie operatívneho komplexného prístupu EÚ v súlade s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej sa zameriava na posilnenie ľudských práv v obchodnej politike a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať úplné zblíženie a dopĺňanie sa iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) a orgánmi členských štátov; zdôrazňuje význam skupiny komisárov pre vonkajšiu činnosť, ktorej predsedá VP/PK, pri stimulovaní k uplatňovaniu komplexného prístupu; vyzýva, aby VP/PK pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o činnosti tejto skupiny; vyzýva delegácie EÚ, aby zaviedli do praxe spoločné programy vo všetkých oblastiach politiky vonkajšej činnosti s cieľom predchádzať duplicite, šetriť peniaze, zvyšovať účinnosť a odhaľovať možné medzery;

uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže globálne otepľovanie ovplyvňuje spory o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje, oslabuje hospodárstva, ohrozuje regionálnu bezpečnosť a je zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju schopnosť čeliť dezinformačnej a propagandistickej kampani zameranej na ľudí žijúcich v EÚ a jej susedstve; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že prebiehajúca informačná vojna nie je len vonkajším, ale aj vnútorným problémom EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou EÚ oznamovať a náležite prezentovať európskej verejnosti kroky, zásluhy a úspechy spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby túto medzeru vyplnili zvýšením spoľahlivosti a viditeľnosti vonkajšej činnosti EÚ;

berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna je zámerným pokusom na štátnej a neštátnej úrovni destabilizovať a diskreditovať politické, hospodárske a sociálne štruktúry; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu začleniť kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu do vnútorných a vonkajších politík EÚ a do jej vzťahov s tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby zaviedli automatizovaný systém výmeny informácií o kybernetických a hybridných hrozbách a útokoch; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach obhajovala koncepciu toho, že otvorená globálna kľúčová infraštruktúra internetu je neutrálnou zónou; je tiež presvedčený, že EÚ by mala spolupracovať so svojimi partnermi a zintenzívniť svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boji proti počítačovej kriminalite a kybernetickému terorizmu;

pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, a dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva; pripomína akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, v ktorom sa zdôrazňuje význam EÚ vrátane jej politík v oblasti ľudských práv a rodových otázok počas misií a operácií krízového riadenia; pripomína význam tzv. doložky o ľudských právach, ktorá je súčasťou všetkých rámcových dohôd podpísaných s tretími krajinami od začiatku 90. rokov;

10.

pripomína, že politika rozširovania je jednou z najúspešnejších politík EÚ a prispieva k zabezpečovaniu stability, demokracie a prosperity na európskom kontinente; opakuje preto svoju dôraznú podporu procesu rozširovania pod podmienkou splnenia kodanských kritérií vrátane integračnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami v otázkach, ako je migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva kandidátske krajiny, aby vynaložili maximálne úsilie o dosiahnutie súladu so SZBP/SBOP EÚ;

11.

zdôrazňuje záväzok EÚ týkajúci sa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a účinného multilateralizmu pod vedením OSN; uznáva strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN pri udržiavaní mieru a krízovom riadení od roku 2003; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie OSN o udržiavanie mieru a spolupracovali s OSN na posilňovaní kapacít regionálnych organizácií na zabezpečenie mieru, najmä Africkej únie, a zohľadňovali mierový nástroj pre Afriku; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky do mierových misií OSN; víta záväzok globálnej stratégie EÚ podporovať NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy a posilňovať OSN ako základ medzinárodného poriadku;

12.

upozorňuje na to, ako nedávne krízy poukázali na obmedzené možnosti OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zo všetkých síl usilovali o reformu Bezpečnostnej rady, najmä so zreteľom na zrušenie práva veta v prípade masových ukrutností;

13.

zdôrazňuje, že účinné vykonávanie globálnej stratégie EÚ, ktorú predložila VP/PK v júni 2016, nie je možné, ak členské štáty nepreukážu pevné odhodlanie, zodpovednosť, politickú vôľu a vodcovstvo; zdôrazňuje, že na vykonávanie tejto stratégie musia členské štáty prideliť primerané ľudské a finančné zdroje, a to najmä pokiaľ ide o kľúčové oblasti predchádzania konfliktom, bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

14.

víta zámer vypracovať plán vykonávania pre bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že tento plán vykonávania by mal byť doplnený o proces bielej knihy, ktorý by stanovil úroveň ambícií, úlohy, požiadavky a priority v oblasti spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu; vyzýva VP/PK, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou prednostne začala pracovať na takejto bielej knihe s cieľom dosiahnuť prvé výsledky v roku 2017;

15.

oceňuje návrh na každoročné zhodnotenie aktuálneho stavu vykonávania stratégie; je presvedčený, že tieto úvahy by sa mali stať súčasťou každoročnej rozpravy v Európskom parlamente, a to na základe správy o plnení, ktorú vypracuje VP/PK;

16.

zastáva názor, že globálna stratégia by sa mala pravidelne preskúmavať a mala by sa zabezpečiť analýza jej vykonávania, a to synchrónne s volebným cyklom a začiatkom funkčného obdobia každej novej Komisie, aby sa overilo, či jej ciele a priority stále zodpovedajú aktuálnym výzvam a hrozbám;

17.

zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa musí zakladať na troch pilieroch, ktoré možno definovať ako „tri D“: diplomacia, rozvoj a obrana (Diplomacy, Development and Defence);

Prevzatie zodpovednosti za našu bezpečnosť: predchádzať, brániť, odrádzať, reagovať

18.

zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoje spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany, pretože svoj potenciál svetovej veľmoci môže naplno využiť iba vtedy, ak svoju jedinečnú mäkkú moc spojí s tvrdou mocou v rámci komplexného prístupu EÚ; pripomína, že kľúčovými prvkami na to, aby EÚ dokázala riadne reagovať na krízu, zvyšovať odolnosť partnerov a chrániť Európu, sú silnejšie a spoločné civilné a vojenské kapacity; konštatuje, že keďže v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania sú na účely uplatňovania vplyvu EÚ pri diplomatických rokovaniach kľúčové; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť a prehĺbiť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, pretože jediným realistickým spôsobom, ako zlepšiť naše vojenské spôsobilosti v období rozpočtových obmedzení je to, že sa zintenzívni obranná spolupráca a zvýši sa súčinnosť na základe potrieb všetkých členských štátov a so zameraním na investície; domnieva sa, že výraznejšia európska spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany by viedla k vyššej účinnosti, jednotnosti a efektivite a že EÚ a jej členské štáty by prostredníctvom takejto prehĺbenej spolupráce len získali potrebné technologické a priemyselné spôsobilosti;

19.

je presvedčený o tom, že vzhľadom na už aj tak nedostatočne financovaný rozpočet EÚ, ďalšie úsilie týkajúce sa operácie, administratívne náklady, prípravné akcie a pilotné projekty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sú takisto potrebné dodatočné finančné prostriedky zo strany členských štátov, ako aj snahy o posilnenie synergií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie rozpočtových potrieb v oblasti čoraz väčších bezpečnostných výziev využili súčasné preskúmanie/revíziu viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“); vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu a tak splnili ciele NATO týkajúce sa kapacít, podľa ktorých sa vyžadujú výdavky na obranu na úrovni minimálne dvoch percent HDP; zdôrazňuje, že lepšia koordinácia a obmedzenie prekrývajúcich sa činností EÚ a členských štátov by umožnili úspory a presun prostriedkov;

20.

v tejto súvislosti zastáva názor, že je veľmi dôležité konečne uplatniť nástroje stanovené v Lisabonskej zmluve, konkrétne stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); domnieva sa, že pri uplatňovaní PESCO je zásadne dôležitý pružný, inkluzívny prístup podnecujúci otvorenú a proaktívnu účasť všetkých členských štátov; víta spoločný dokument ministrov obrany Francúzska a Nemecka o „obnovení SBOP“ a taliansky návrh „silnejšej európskej obrany“ a plne podporuje ich cieľ pokiaľ ide o kladné rozhodnutie o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016; vyzýva VP/PK, aby sa ujala vedenia v súvislosti s touto iniciatívou, ako aj inými nedávnymi návrhmi na posilnenie SBOP, s cieľom pripraviť pôdu pre ďalšie ambiciózne rozhodnutia o SBOP, prijaté na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016 a na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016, vrátane:

—

vytvorenia trvalého civilno-vojenského veliteľstva na politickej strategickej úrovni, s rovnako dôležitým útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), čo by skvalitnilo strategické a operačné plánovanie počas celého plánovacieho cyklu, posilnilo civilno-vojenskú spoluprácu a zlepšilo schopnosť EÚ pohotovo reagovať na krízy;

—	posilnenia nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie najmä tým, že sa zvýši použiteľnosť bojových skupín a uvedie sa do praxe článok 44, ako aj posilnením a väčším využívaním zboru Eurocorps pri misiách a operáciách SBOP;

—

rozšírenia spoločného financovania operácií SBOP, a to aj prostredníctvom naliehavého a dôkladného preskúmania mechanizmu Athena, ktoré by zahŕňalo vyhlásenie o bojových skupinách a ktoré je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že misie EÚ sa budú môcť financovať z kolektívnych prostriedkov, a nie jednotlivými zúčastnenými členskými štátmi, čím sa odstráni potenciálna prekážka brániaca členským štátom v nasadení vojenských síl;

—	vytvorenia zoskupenia v Rade v oblasti obrany;

21.

podporuje revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP, počnúc povahou zásahov až po ich ciele a zapojené osoby, aby sa zabezpečila ich náležitá príprava, realizácia a podpora; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade misií a operácií SBOP napriek ich nedostatkom; požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; podporuje vytvorenie počiatočného fondu na začatie operácií na urýchlené financovanie počiatočných etáp vojenských operácií; je presvedčený, že nový, účinnejší rozhodovací postup prijímania rozhodnutí o vojenských misiách EÚ by zlepšil aktivitu EÚ a posilnil ju v reakciách na hrozby a krízy, pričom uznáva, že rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí vojsk na takéto misie musí byť prijaté na úrovni členských štátov;

22.

trvá na tom, že akékoľvek rozhodnutie posunúť sa smerom k európskej obrannej únii vrátane rozvoja rozsiahlejšej stálej štruktúrovanej spolupráce a vytvorenia spoločných obranných nástrojov musí byť prijaté členskými štátmi EÚ jednohlasne;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, ESVČ, EDA a členské štáty ešte v plnej miere nesplnili komplexné úlohy vyplývajúce zo zasadnutí Rady pre zahraničné veci z novembra 2013 a Európskej rady z rokov 2013 a 2015; vyzýva VP/PK a komisárku pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, aby skôr, než navrhnú nové úlohy, predložili Európskemu parlamentu posúdenie plnenia predchádzajúcich rozhodnutí; vyzýva na urýchlenie prebiehajúcej práce na európskom obrannom akčnom pláne a úsilia, ktoré Komisia vyvíja s cieľom maximalizovať obrannú spoluprácu, a to aj prostredníctvom stimulov v politických oblastiach, ako je politika vnútorného trhu, verejného obstarávania, výskumu, dopravy, kozmického priestoru, kybernetiky, energetiky a priemyslu; berie na vedomie návrh francúzskeho prezidenta na zriadenie európskeho fondu pre bezpečnosť a obranu a podporuje rozvoj nových a inovatívnych finančných a investičných projektov, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky a verejno-súkromných partnerstiev;

24.

berie na vedomie, že vzhľadom na to, že členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra plne operačných obranných spôsobilostí, je potrebné zaistiť väčšiu koordináciu a lepšie objasniť možnosti rozhodovania o tom, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie rôzne, takto zamerané prebiehajúce iniciatívy, ktoré by sa mali stať súčasťou širšieho rámca s cieľom vytvoriť inteligentný plán; podporuje návrhy na tzv. európsky semester obrany a vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na tento účel; domnieva sa, že interoperabilita má kľúčový význam, ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované; nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálov;

25.

oceňuje úlohu Európskej obrannej agentúry pri podpore a koordinácii rozvoja spôsobilostí a vyzýva na jej posilnenie, konkrétne zvýšením jej rozpočtu; zdôrazňuje, že personálne a prevádzkové náklady agentúry by sa mali financovať z rozpočtu Únie; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a minulé aktivity EDA;

26.

pripomína, že Európa si musí zachovať konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú a technologickú základňu, ktorá dokáže rozvíjať a produkovať požadované spôsobilosti; pripomína, že na dosiahnutie úspor z rozsahu a zlepšenie účinnosti sú absolútne potrebné integrovaný obranný trh a konsolidácia európskeho obranného priemyslu;

27.

víta návrh predsedu Junckera vytvoriť európsky obranný fond na oživenie výskumu a inovácií; víta prebiehajúce práce na prípravách zameraných na výskum v oblasti obrany, na ktoré by mal v budúcom viacročnom finančnom rámci nadviazať rozsiahly európsky program výskumu v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ vrátane ďalších finančných zdrojov, ktoré poskytnú členské štáty;

28.

požaduje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu v oblasti odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní; vyzýva Radu, aby umožnila PK/VP aktívnejšie vystupovať pri riešení konfliktov a budovaní mieru;

29.

pripomína, že v rámci globálnej stratégie EÚ sa požadujú investície do predchádzania konfliktom, v skutočnosti však Komisia aj Rada navrhujú v rozpočte jediného nástroja EÚ pre oblasť predchádzania konfliktom (nástroj na podporu stability a mieru) na rok 2017 rozsiahle škrty; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti predchádzania konfliktom, mediácie a zmierovania, a to z dôvodu početných bezpečnostných výziev v európskom susedstve aj inde;

30.

uznáva rastúcu vzájomnú závislosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a zastáva názor, že súčasné výzvy v oblasti bezpečnosti si vyžadujú dôslednú kritickú analýzu našich bezpečnostných politík tak, aby vznikla súdržná a jednotná politika zahŕňajúca vnútorný, ako aj vonkajší rozmer, vrátane aspektov, ako sú boj proti terorizmu, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, hybridné hrozby, strategická komunikácia a kritické infraštruktúry; naliehavo vyzýva bezpečnostné služby členských štátov, aby posilnili koordináciu a spoluprácu a zintenzívnili výmenu spravodajstva a informácií, a vyzýva všetky členské štáty, aby si v rámci boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti plnili svoju zákonnú povinnosť zdieľať spravodajské informácie s agentúrami Europol a Eurojust; naliehavo vyzýva EÚ, aby v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti ešte viac upevnila spoluprácu s tretími krajinami v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; oceňuje zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

31.

víta spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi NATO a EÚ, ktoré bolo prijaté počas samitu vo Varšave; plne podporuje prehĺbenie spolupráce medzi NATO a EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby; vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na opatrenia v nadväznosti na spoločné vyhlásenie z Varšavy do konca roku 2016; je presvedčený, že NATO má zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a trvá na potrebe zachovať vlastné spôsobilosti EÚ v oblasti reakcie; pripomína, že silnejšie NATO a silnejšia EÚ sa navzájom posilňujú a dopĺňajú; víta záväzok globálnej stratégie EÚ vo vzťahu k NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že EÚ by mala čo najlepšie využívať dostupné zdroje v oblasti bezpečnosti a obrany a predchádzať možnému zdvojeniu; okrem toho sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia užšie spolupracovať s NATO na zabezpečení toho, aby sa iniciatíva v oblasti inteligentnej obrany tejto aliancie a iniciatíva EÚ v oblasti združovania a spoločného využívania dopĺňali a vzájomne posilňovali;

32.

zdôrazňuje, že bezpečnosť členských štátov EÚ je nedeliteľná a že podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ musia mať všetky členské štáty rovnakú úroveň bezpečnosti, a preto by mali bezpečnosť EÚ zaisťovať a zúčastňovať sa na nej rovnakým dielom na pomernom základe, a plniť stanovené záväzky; ďalej poznamenáva, že v tomto článku sa tiež uvádza, že tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

33.

berie na vedomie potrebu hľadať kreatívne riešenia spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti SZBP/SBOP;

34.

nazdáva sa, že je veľmi dôležité posilniť európsku bezpečnostnú štruktúru, ktorá je založená na Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a jeho štyroch „košoch“ a ktorú vážne narúšajú protiprávne vojenské zásahy Ruska na Kryme a východnej Ukrajine;

35.

zastáva názor, že nastal čas vytvoriť novú, realistickejšiu stratégiu pre vzťahy EÚ s Ruskom založenú na presvedčivých odstrašujúcich opatreniach, ako aj na dialógu v oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie zbraní a obchod; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité investovať viac do spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a do jej podpory s cieľom posilniť dlhodobý základ vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že v reakcii na ďalšiu ruskú agresiu na Ukrajine boli potrebné sankcie, ktoré sa ukázali ako účinný prostriedok na jej zamedzenie; pripomína, že zrušenie súvisiacich sankcií je podmienené úplným vykonávaním dohôd z Minska; plne podporuje zavedenie reštriktívnych opatrení EÚ voči jednotlivcom a podnikom v Rusku ako reakciu na nezákonné pripojenie Krymu a svojvoľnú destabilizáciu Ukrajiny a trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, najmä proti technologicky vyspelým produktom v sektoroch ropy a zemného plynu, IT a zbrojenia, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; domnieva sa, že je v spoločnom záujme EÚ a Ruska dosiahnuť lepší vzťah, a to za predpokladu, že sa uplatňuje medzinárodné právo;

36.

vyzýva členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa jednohlasne vyslovili za vyslanie jasného odkazu ruskej vláde, že jej činy budú mať svoju cenu a následky; ďalej požaduje zmiernenie súčasnej krízy a trvá na tom, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s medzinárodnými partnermi na vystavení ruskej vlády diplomatickému, politickému a hospodárskemu tlaku s cieľom ukončiť túto agresiu; víta rozhodnutia zo samitu NATO vo Varšave prijaté v tejto súvislosti; vyjadruje svoj záväzok voči jednote, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny; zdôrazňuje neplatnosť volieb, ktoré sa konali na okupovaných územiach Krymu;

37.

domnieva sa, že je dôležité nájsť spôsoby, ako zmierniť súčasné napätie a začať s Ruskom konštruktívny dialóg s cieľom určiť opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie rizika nebezpečných nedorozumení a mylných odhadov; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť vzájomnú transparentnosť vojenských činností, aby sa zabránilo leteckým a námorným incidentom s Ruskom, a že je potrebné vypracovať spoločné normy pre postup v prípade havárií a incidentov; považuje nespolupracujúce vojenské lety bez aktívnych transpondérov za vážnu hrozbu pre civilné letectvo a považuje za nevyhnutné navrhnúť opatrenia na čo najskoršie odhaľovanie takýchto letov a nájsť medzinárodnú cestu smerom k odstráneniu takýchto bezpečnostných rizík; okrem toho sa domnieva, že spolupráca s Ruskom v súvislosti s nedávnym iránskym jadrovým programom poskytuje nádej na zlepšenie vzťahov v iných oblastiach vrátane vzťahov s NATO s cieľom zmierniť napätie, napríklad v Pobaltí, Sýrii a na Ukrajine;

38.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu s krajinami východného partnerstva s cieľom posilniť ich demokratické inštitúcie, odolnosť a nezávislosť vrátane zavedenia ambicióznych plnohodnotných misií SBOP poverených posilnením bezpečnosti a stability; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie konfliktov a budovanie mieru; vyzýva členské štáty, aby zvýšili pomoc pre Ukrajinu vrátane primeraných obranných systémov s cieľom zabrániť vyostreniu vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, aby zmenili pracovnú skupinu EÚ East StratCom na stálu štruktúru EÚ a aby vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na jej lepšie fungovanie; ďalej podporuje ambície týchto krajín vo vzťahu k EÚ a program reforiem v oblastiach, ako sú právny štát, hospodárstvo, verejná správa, boj proti korupcii a ochrana menšín;

39.

pripomína záväzok EÚ voči svojim partnerom v susedstve a podporovať sociálne a politické reformy, konsolidovať právny štát, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj hospodárstva ako najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zabezpečenie stability svojho susedstva; uznáva, že v politike EÚ sa nesmie zaujať paušálny prístup, a teda musí byť pružnejšia a pohotovejšie reagovať na meniacu sa situáciu vo východnom a južnom susedstve; konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva neplní svoje ciele, najmä pokiaľ ide o zásadu „viac za viac“; nabáda, aby sa zvážil prístup „menej za menej“ v prípade tých krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spätný chod;

40.

zdôrazňuje, že prehĺbenie vzťahov s USA a Kanadou má pre EÚ strategický význam a že zároveň je dôležité, aby EÚ posilnila svoje vzťahy so Strednou a Južnou Amerikou nielen v záujme posilnenia partnerstva medzi oboma regiónmi, ale aj spoločného riešenia významných globálnych výziev; uznáva, že EÚ je zďaleka najvýznamnejším hospodárskym partnerom USA a naopak, pričom obaja sú kľúčovými medzinárodnými spojencami tak na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO a v oblastiach ako iránsky jadrový program, Sýria a Ukrajina; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie tohto vzťahu založeného na spoločných hodnotách aj po prezidentských voľbách v USA v novembri 2016;

Budovanie odolnosti a investovanie do skutočného komplexného prístupu: rozvoj, podpora a posilnenie

41.

zdôrazňuje, že Európa sa musí v súčasnosti zamerať na zabezpečenie mieru a stability na našom kontinente, v našom susedstve a v Afrike; uznáva, že trvalo udržateľný rozvoj nemôže existovať bez bezpečnosti a že trvalo udržateľný rozvoj je podmienkou bezpečnosti, stability, sociálnej spravodlivosti a demokracie; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability a nútenej a nelegálnej migrácie, a to najmä chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí, ozbrojené konflikty, zlú správu vecí verejných, zmenu klímy, porušovanie ľudských práv, nerovnosť a obchodné politiky, ktoré neriešia tieto problémy; domnieva sa, že bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj a obchod sú súčasťou tej istej komplexnej stratégie a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, zakotvenou v článku 208 Lisabonskej zmluvy; žiada európske a medzinárodné opatrenia (OSN/G20) proti nezákonným prevodom finančných prostriedkov z Afriky;

42.

zdôrazňuje, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť zlepšovaniu životných podmienok vo svojom susedstve a využiť pritom všetky dostupné politické nástroje vrátane obchodu, rozvojovej pomoci, politiky v oblasti životného prostredia a diplomacie, rovnako ako spôsobilosti v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti víta nové partnerstvá EÚ v oblasti migrácie a plán vonkajších investícií a žiada o zapojenie do vykonávania týchto nástrojov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať nový postoj k Afrike, ktorý by bol založený na hodnotách a zásadách EÚ a ktorý by poskytol lepšie príležitosti na obchod, investovanie, prístup k energiám a hospodársky rast a podporil africké krajiny v budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií, ako aj opatrenia na zmiernenie vplyvu zmeny klímy; je presvedčený, že EÚ by mala preskúmať svoje rozvojové a obchodné politiky s cieľom zaistiť, že budú v súlade s našimi hodnotami a že prispejú k týmto cieľom; vyzýva EÚ, a najmä členské štáty, aby bojovali proti nezákonným finančným prevodom a výrazne zvýšili svoje finančné záväzky voči tomuto regiónu, a to aj prostredníctvom trustového fondu pre Afriku, plánu pre vonkajšie investície a Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje dôležitú úlohu EÚ pri dosahovaní cieľov programu do roku 2030; domnieva sa, že súkromný sektor by mohol zohrávať dôležitú úlohu v oblasti rozvoja, ak bude konať v súlade s právne záväzným rámcom, v ktorom sa vymedzuje zodpovednosť podnikateľského sektora, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských, sociálnych a environmentálnych práv;

43.

uznáva, že poskytovanie pomoci zo strany EÚ obetiam katastrof, utečencom a ostatným ľuďom v núdzi prinieslo rôznorodé výsledky;

44.

zdôrazňuje takisto potrebu zintenzívniť boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácie, ktoré postihujú predovšetkým západnú Afriku, Sahel, Africký roh a Blízky východ a v nebývalej miere sa zameriavajú na Európu; naliehavo žiada EÚ, aby spoločne s USA a ďalšími medzinárodnými spojencami vyvíjala koordinované diplomatické úsilie s cieľom presvedčiť partnerov v regióne, napríklad Turecko, Saudskú Arábiu a Irán, že je potrebná spoločná a legálna stratégia proti tomuto celosvetovému problému; ďalej podporuje snahy o spoluprácu a koordináciu s ostatnými krajinami v tomto boji a vyzýva štátne a neštátne subjekty v tomto regióne, aby nevytvárali podnety na ďalšie sektárske a etnické napätie; vyjadruje silné znepokojenie nad vážnym porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane bombardovania pohrebu v Sanaa 8. októbra 2016; požaduje urýchlené nezávislé medzinárodné vyšetrovanie tejto udalosti aj iných prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili akúkoľvek spoluprácu v Jemene, až kým sa toto porušovanie nevyšetrí a v prípade zodpovedných osôb nebude vyvodená zodpovednosť; požaduje okamžité zrušenie blokády v Jemene a vyzýva všetky strany konfliktu, aby obnovili dialóg a usilovali sa o udržateľné prímerie; trvá na tom, že tento konflikt nemožno riešiť vojenskou cestou;

45.

naliehavo žiada, aby boli vytvorené tematické rámce s cieľom ponúknuť spoluprácu medzi Úniou, partnerskými krajinami južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, v regionálnych otázkach, ako je bezpečnosť, rozvoj, energetika a riadenie migračných tokov; domnieva sa, že naše susedstvo by bolo odolnejšie, keby mohlo byť organizované v rámci regionálnej spolupráce, ktorá umožňuje nájsť spoločné reakcie na problémy migrácie, terorizmu, rozvoja atď.; vyzýva preto Úniu, aby v spolupráci so svojimi maghrebskými susedmi obnovila a ďalej rozvíjala Zväz arabského Maghrebu;

46.

pripomína, že región Sahel a ďalšie súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny na zaistenie bezpečnosti Európskej únie, zdôrazňuje krehkosť bezpečnostnej situácie v tomto regióne a možné následky súčasných nepokojov; vyzýva Úniu, aby pracovala na posilnení spolupráce s krajinami severnej Afriky a regiónu Sahel v boji proti narastajúcej teroristickej činnosti v sahelsko-saharskom regióne; zdôrazňuje, že drsné životné podmienky v niektorých miestach by mohli viesť časť populácie k tomu, aby si ako alternatívu zvolila islamský terorizmus; podporuje rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii, obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík; je presvedčený, že posilnenie kapacít regionálnych a subregionálnych organizácií, najmä v Afrike, je veľmi dôležité vzhľadom na predchádzanie konfliktom, riešenie konfliktov a spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ musí na túto bezpečnostnú situáciu poskytnúť skutočnú odpoveď, a to nielen na hospodárskej, ale aj politickej a vojenskej úrovni;

47.

zdôrazňuje význam nájdenia dlhodobo udržateľného riešenia konfliktu v Sýrii v súlade s procesom prechodu stanoveným v Ženevskom vyhlásení a v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) č. 2254 (2015); podporuje snahu OSN uľahčiť rokovania o inkluzívnom politickom riešení medzi všetkými stranami sýrskeho konfliktu; žiada PK/VP, aby urýchlene pripravila európsku stratégiu pre Sýriu; je presvedčený, že bilaterálne rokovania medzi Ruskom a USA nebudú dostatočné, aby priniesli dlhodobo udržateľnú reakciu na sýrsku krízu; vyzýva EÚ, aby upustila od pozície spočívajúcej v diplomatickej marginalizácii a využila svoj vplyv na hlavných aktérov, ako sú Irán, Saudská Arábia, Turecko, Katar a Rusko, s cieľom zabezpečiť, že zaujmú konštruktívny postoj a nebudú prispievať k ďalšiemu zhoršovaniu situácie; naďalej nalieha na všetkých členov BR OSN, aby v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; pripomína opakované využívanie práva veta v BR OSN Ruskom a inými krajinami a domnieva sa, že jeho uplatňovanie je v rozpore s medzinárodným úsilím o mier a riešenie konfliktu v Sýrii a v regióne; zdôrazňuje, že sankcie by sa mali zvažovať voči všetkým jednotlivcom a subjektom, ktoré sú v Sýrii zapojené do zločinov proti ľudskosti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hromadným a rozšíreným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv všetkými stranami sýrskeho konfliktu a zdôrazňuje význam zabezpečenia zodpovednosti za takéto zneužívanie; opätovne pripomína svoju podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré čelia obrovským výzvam spojeným s poskytovaním útočiska miliónom utečencov; pripomína svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a Sýrie, kde budú plne dodržiavané práva všetkých etnických a náboženských skupín;

48.

uznáva úlohu Turecka ako dôležitého partnera pri riešení sýrskeho konfliktu, v boji proti IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku a migračnej kríze; dôrazne odsudzuje pokus o vojenský prevrat proti demokraticky zvolenej vláde Turecka; nabáda tureckú vládu, aby chránila ústavný poriadok, pričom zdôrazňuje význam dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, slobody prejavu a nezávislosti súdnictva a médií po štátnom prevrate, v súlade s jej záväzkami ako člena Rady Európy; zdôrazňuje, že Turecko by malo úzko spolupracovať s Radou Európy s cieľom zaistiť dodržiavanie zásad právneho štátu pri všetkých postupoch; je znepokojený represívnou povahou a mierou čistiek, ktoré sa začali po pokuse o prevrat, čím sú vážne ohrozované základné slobody a ľudské práva v Turecku; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s narastajúcim počtom prípadov nadmerného používania sily políciou a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami, pretrvávajúcou beztrestnosťou za porušovanie ľudských práv a narúšaním nezávislosti súdnictva;

49.

zdôrazňuje, že v prípade konfliktu na Blízkom východe je potrebné dosiahnuť riešenie medzi oboma štátmi na základe parametrov stanovených v záveroch Rady z júla 2014, ktoré zaručí bezpečný Izraelský štát a životaschopný palestínsky štát na základe hraníc z roku 1967 a vyrieši všetky otázky týkajúce sa trvalého štatútu v záujme ukončenia konfliktu; vyzýva EÚ, aby prevzala zodpovednosť a stala sa skutočným aktérom a sprostredkovateľom v diplomatickom procese; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu životaschopnosti riešenia pre oba štáty a vytvorili pozitívnu dynamiku smerom k skutočným mierovým rokovaniam; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili svoju politiku osídľovania a zásadne zmenili jej smerovanie; zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva všetkými stranami je naďalej a za každých okolností základným predpokladom dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ, pokiaľ ide o situácie, pri ktorých dochádza k okupácii alebo anexii územia;

50.

domnieva sa, že boj proti obchodníkom s ľuďmi je možný iba vtedy, keď existuje spolupráca s krajinami na druhej strane Stredozemného mora a s celou Afrikou, ktorej základom je dodržiavanie ľudských práv, a v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty musia spolupracovať s medzinárodnými partnermi na riešení faktorov spôsobujúcich nátlak, ktoré vedú k migrácii;

51.

dôrazne podporuje posilnenie zodpovednosti za ochranu (R2P) ako dôležitú zásadu dobrej správy v Európskej únii a prácu jej členských štátov v širokom spektre konfliktov, ako aj v oblasti ľudských práv a rozvoja;

Sila európskej diplomacie: vedomosti, angažovanosť a vplyv

52.

zdôrazňuje obrovský potenciál EÚ ako diplomatickej superveľmoci, ktorý je založený na širokej škále nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a našej normatívnej sile v oblasti demokracie, slobody a ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú koordinačnú úlohu VP/PK, ESVČ a delegácií EÚ v tretích krajinách;

53.

domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; uznáva, že včasné preventívne opatrenia proti dlhodobým rizikám násilných konfliktov sú účinnejšie, menej náročné na čas a lacnejšie ako operácie na udržiavanie mieru; vyzýva EÚ, aby preukázala politické vedúce postavenie v preventívnej diplomacii a pri mediácii konfliktov; víta v tejto súvislosti úlohu systému EÚ pre včasné varovanie v prípade konfliktov, tímu ESVČ na podporu sprostredkovávania mieru a Európskeho mierového inštitútu; vyzýva na ďalší rozvoj kapacít EÚ na predchádzanie konfliktom a ich mediáciu; zdôrazňuje, že účasť žien na rokovaniach o riešení konfliktov je nevyhnutná na podporu práv a účasti žien a je prvým krokom k ich úplnému začleneniu do budúcich procesov prechodu; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zvýšili finančné a administratívne zdroje vyčlenené na činnosti spojené mediáciou, dialógom, zmierovaním a reakciou na krízy; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali normy stanovené v spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zastavili obchodovanie so zbraňami s tretími krajinami, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá; trvá na tom, aby EÚ zintenzívnila politický dialóg a spoluprácu v oblasti odzbrojovania, nešírenia zbraní a kontroly zbraní;

54.

dôrazne vyzýva na ďalšie rokovania o znovuzjednotení Cypru v záujme ich rýchleho a úspešného uzavretia;

55.

domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá bude rešpektovať vnútroštátne záujmy a súčasne sa bude snažiť o spoluprácu s medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a inými subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s ostatnými svetovými a regionálnymi veľmocami v súvislosti s globálnymi hrozbami a výzvami; zdôrazňuje najmä kľúčový význam transatlantických vzťahov, ktoré sú založené na spoločných záujmoch a hodnotách; poukazuje na skutočnosť, že prioritou EÚ by mala byť revitalizácia takýchto strategických partnerstiev so snahou o ich transformáciu na účinný nástroj zahraničnej politiky;

56.

zastáva názor, že EÚ by mala posilniť a zintenzívniť svoje diplomatické úsilie v Ázii vrátane ASEAN-u s cieľom prispieť k väčšej stabilite a bezpečnosti v konfliktných oblastiach, kde opäť narastá napätie, a to v úzkej spolupráci s partnermi v regióne, a zároveň presadzovať medzinárodné právo aj v Juhočínskom mori a Indickom oceáne, a s cieľom riešiť otázky týkajúce sa ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu; berie na vedomie, že EÚ musí naďalej podporovať rozvíjanie mierových vzťahov medzi Čínou a jej susedmi v Juhočínskom mori vrátane Vietnamu, Taiwanu a Filipín, a to prostredníctvom konštruktívnych dvojstranných a inkluzívnych viacstranných mechanizmov; domnieva sa, že posilnenie a obnovenie štruktúr medzinárodného poriadku nemožno dosiahnuť bez účasti Ázie, a najmä Číny; zdôrazňuje, že vzhľadom na globálne ambície Číny musí vzťah medzi EÚ a Čínou prekročiť hospodárske väzby a byť komplexnejší a zamerať sa na úlohu Číny v OSN, jej vplyv v regionálnych konfliktoch v jej susedstve a na jej prínos k riešeniu globálnych výziev;

57.

vyzýva EÚ, aby sa nestiahla úplne z oblastí, ktoré majú v súčasnosti menej strategický význam, ale ktoré by sa v budúcnosti mohli znovu stať dôležitými – či už z hospodárskeho, ľudského, alebo vojenského hľadiska – ako sú stredná Ázia, subsaharská Afrika alebo Arktída, a ktoré priťahujú záujem iných svetových mocností;

58.

pripomína význam normatívnej sily Európy a vyzýva na ďalšie posilnenie kultúrnej a vedeckej diplomacie EÚ s cieľom predstaviť a propagovať európske prednosti a hodnoty za našimi hranicami; poukazuje tiež na silu hospodárskej diplomacie, okrem iného sankcií, ako nástroja na presadzovanie politík EÚ;

59.

zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie pri posilňovaní politickej spolupráce s partnermi EÚ;

60.

zdôrazňuje potrebu posilnenia úlohy národných parlamentov pri vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to aj prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

61.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neštátne subjekty a organizácie občianskej spoločnosti ako aktéri diplomacie a kľúčoví partneri EÚ, a zdôrazňuje význam pomoci EÚ týmto partnerom a spolupráce s nimi;

62.

zdôrazňuje potrebu urýchliť konsolidáciu plnohodnotnej európskej diplomatickej služby, a najmä posilniť jej odborné znalosti v konkrétnych oblastiach a strategické plánovanie politík a prognóz, ako aj oblasť spravodajských služieb; domnieva sa, že je tiež dôležité poveriť zastúpenia ESVČ v krízových oblastiach konzulárnymi úlohami, aby tak pomáhali občanom EÚ; trvá na tom, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi diplomatmi vyslanými z členských štátov a úradníkmi EÚ v ESVČ, a to aj vo vedúcich pozíciách;

63.

zdôrazňuje, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ, nie sú primerané vzhľadom na problémy, ktorým čelíme; vyzýva preto, aby sa pri nadchádzajúcom preskúmaní VFR v polovici trvania výrazne zvýšili zdroje dostupné v okruhu IV;

64.

vyzýva na väčšiu zodpovednosť a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rokovanie o medzinárodných dohodách;

65.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad obmedzeným rozpočtom na SZBP vo výške približne 320 miliónov EUR (0,2 % rozpočtu EÚ) a žiada lepšie riadenie finančných tokov na plnenie tohto rozpočtu; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené na rok 2016 sú na rovnakej úrovni ako v roku 2015 a že po schválení dodatočných 5 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia pre misiu EUCAP Sahel Mali a 10 miliónov EUR pre EUBAM Líbya predstavovala dostupná rezerva ku koncu marca 2016 170 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných prostriedkov vzhľadom na záväzky, ktoré sa musia splniť v priebehu roka 2016, pričom len na pokračovanie misií, ktoré sa končia v roku 2016, sa predpokladá dodatočný rozpočet vo výške 169 miliónov EUR;

66.

zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ pri presadzovaní dialógu a v otázke vzájomného porozumenia a učenia; zdôrazňuje, že cielené kultúrne a vzdelávacie politiky môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína úlohu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v boji proti extrémizmu, radikalizácii a marginalizácii; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zohľadňovali kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch vonkajších vzťahov EÚ, ako aj v rozvojovej agende EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby v každom zastúpení EÚ v tretích partnerských krajinách vymenovali kultúrneho atašé; ďalej zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania v posilňovaní občianstva a medzikultúrnych zručností, ako aj v zabezpečovaní lepších ekonomických vyhliadok a zlepšovaní zdravia; podporuje súčasné úsilie Komisie o posilnenie úlohy spolupráce v oblasti vedy a výskumu ako nástroja jemnej sily v európskych vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, nakoľko môže vedecká výmena prispieť k budovaniu koalícií a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami EÚ;

o o

67.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/101

P8_TA(2016)0504

Nástroje SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch (2016/2034(INI))

(2018/C 238/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, v ktorých sa vymedzuje spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie,

—	so zreteľom na štúdiu z marca 2016 vypracovanú pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Súčasný stav nástrojov na riadenie rizík využívaných členskými štátmi počas rokov 2014 – 2020: vnútroštátne a európske rámce,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0339/2016),

A.	keďže nestabilita a cenové výkyvy vždy charakterizovali poľnohospodárske trhy a v uplynulých niekoľkých rokoch sa v dôsledku rýchlo po sebe nasledujúcich otrasov v oblasti dopytu, ponuky a cien stali štrukturálnym prvkom poľnohospodárstva na európskej a svetovej úrovni;

B.	keďže poľnohospodárstvo musí zvládnuť hlavné výzvy rastu svetovej populácie, pričom veľká časť obyvateľstva planéty je podvyživená a nestálosť poľnohospodárskych trhov, zmeny vo výrobe a nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa budú aj naďalej zvyšovať;

C.	keďže zmena klímy a poľnohospodárski škodcovia nepriaznivo ovplyvňujú úroveň poľnohospodárskej produkcie a prejavy zmeny klímy, ako sú suchá a záplavy, prispievajú k cenovým výkyvom;

D.	keďže makroekonomické podmienky môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri cenových výkyvoch vrátane štrukturálnych faktorov, ako sú napríklad výmenné kurzy, ceny energií a hnojív, úrokové sadzby a špekulácie na poľnohospodárskych trhoch;

keďže mimo EÚ veľké globálne subjekty na poľnohospodárskych trhoch zavádzajú politiky zamerané na zmiernenie výkyvov a keďže v rámci skupiny G20 sa v oblasti poľnohospodárstva pristúpilo k riešeniu problému v kontexte udržateľného rozvoja, a to prijatím opatrení na boj proti negatívnym vplyvom nadmerných výkyvov cien poľnohospodárskych surovín na potravinovú bezpečnosť;

F.	keďže každý región na svete má vlastné výrobné modely, ako aj zavedené rôzne opatrenia so zreteľom na životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat, čo môže mať vážne dôsledky na pomer výrobných nákladov a ceny, a keďže európski poľnohospodári by mali byť schopní konkurovať na svetovom trhu;

G.	keďže politické rozhodnutia, akými je napr. uloženie obchodného embarga, môžu viesť k zvýšeniu výkyvov cien poľnohospodárskych výrobkov;

H.	keďže Európska únia v súčasnosti nemá skutočnú záchrannú sieť proti výkyvom trhov, čo vo veľkej miere odrádza poľnohospodárov od pokračovania v práci na území EÚ;

I.	keďže v posledných desaťročiach otvorenie trhu a rozhodnutia vedúce k hospodárskej globalizácii, najmä na základe dohôd WTO alebo dvojstranných obchodných dohôd, umožnili hladšie fungovanie trhu, ale zohrali aj úlohu pri prehlbovaní fenoménu výkyvov cien v poľnohospodárstve;

J.	keďže poľnohospodári zaznamenali nárast výrobných nákladov a zvýšenie dlhu poľnohospodárskych podnikov a keďže v rokoch 2005 až 2010 v EÚ zaniklo 2,4 milióna poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k strate značného počtu pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

keďže poľnohospodárske trhy, ako východiskový bod ponuky a dopytu, sú vo svojej podstate nestabilné, a keďže prítomnosť finančných subjektov má tendenciu posilniť túto nestabilitu a obmedzená pružnosť celosvetového dopytu po potravinách a dodávky poľnohospodárskych výrobkov prispievajú k zvýšeniu vplyvu skutočnej alebo vnímanej nerovnováhy na účastníkov trhu, pričom niekedy majú šokujúci vplyv na ceny poľnohospodárskych výrobkov;

keďže financializácia celosvetového hospodárstva a sprievodná špekulácia by mohli mať vplyv na poľnohospodárske trhy a môžu prispieť k zvýšeniu ich nerovnováhy a k výkyvom cien poľnohospodárskych surovín používaných jednoducho ako finančné aktíva; strašné nepokoje vyvolané hladom v roku 2008 preukázali, že táto nadmerná financializácia môže byť ničivá a eticky odsúdeniahodná, ak to ohrozuje potravinovú bezpečnosť najchudobnejších, najmenej dobre živených ľudí na tejto planéte;

M.	keďže Európska únia má povinnosť prispievať k potravinovej bezpečnosti v Európe a ku konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov a záhradníkov na svetovom trhu;

N.	keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie je dôležité pre hospodárstvo EÚ a má potenciál prispievať k udržateľnému rastu;

keďže cenové výkyvy vyvolávajú veľkú neistotu medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pričom výrobcovia vidia svoj príjem a schopnosť investovať, a tým aj dlhodobú životaschopnosť svojich činností v ohrození, keď sú ceny nízke, zatiaľ čo schopnosť spotrebiteľov zabezpečovať si potraviny a mať prístup k základným tovarom môže byť ohrozená v dôsledku vysokých cien potravín, čo môže viesť ku krízovým situáciám;

P.	keďže cenové výkyvy poškodzujú poľnohospodárstvo a agropotravinárske odvetvia, čo má nepriaznivý vplyv na investície, rast a zamestnanosť a čo môže takisto vážne ovplyvniť zásobovanie spotrebiteľov, potravinovú bezpečnosť a hladké fungovanie SPP;

Q.	keďže cenové výkyvy ovplyvňujú schopnosť poľnohospodárov investovať a vytvárať pracovné miesta, čo odrádza od modernizácie, inovácií, generačnej výmeny a príchodu mladých poľnohospodárov;

R.	keďže udržateľné poľnohospodárstvo ako zdroj vysokokvalitných potravín možno zabezpečiť len v prípade, že poľnohospodári dostávajú primerané nákupné ceny, ktoré pokrývajú všetky náklady na udržateľnú výrobu;

keďže v kontexte digitálnej revolúcie môže väčšia transparentnosť na európskych trhoch a včasný prístup k informáciám prispieť, okrem iných nástrojov, k obmedzeniu nestálosti trhov a cien, a to zlepšeným a objektívnejším prístupom hospodárskych subjektov k rozvoju poľnohospodárskych trhov, k pomoci v oblasti poskytovania lepšej ochrany poľnohospodárskych príjmov a k boju proti špekuláciám;

T.	keďže SPP po reforme v roku 2013 zahŕňa nástroje na riadenie rizík v rámci politiky rozvoja vidieka a keďže iba 2 % rozpočtu druhého piliera a 0,4 % rozpočtu SPP sa v súčasnosti vynakladajú na tieto nástroje;

Súčasná situácia a ciele

domnieva sa, že poľnohospodári budú čoraz častejšie vystavení cenovým výkyvom vyplývajúcim z rôznych príčin, ako je nestabilita a nedokonalosť poľnohospodárskych trhov, globalizácia a sofistikovanosť poľnohospodárskych trhov, väčšia variabilita dodávok v dôsledku klimatickej nestability, zdravotné riziká a neistá rovnováha dodávok potravín;

považuje za potrebné, aby sa prijala dôraznejšia a súdržnejšia politika s cielenými nástrojmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť multifunkčnú a trvalo udržateľnú poľnohospodársku výrobu v celej Únii, ako aj spravodlivé a výhodné ceny, a to znížením negatívnych účinkov na tie hospodárske subjekty, ktoré sú najviac vystavené cenovým výkyvom;

konštatuje, že rôzne poľnohospodárske sektory majú rôznu mieru vystavenia cenovým výkyvom a že kalibrácia nástrojov verejnej politiky alebo zmierňujúcich stratégií zainteresovaných subjektov sa musí prispôsobiť každému sektoru a reálnym, súčasným a budúcim rizikám, ktorým čelia poľnohospodári;

konštatuje, že zatiaľ čo Európska únia obmedzuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo, jej konkurenti na svetovom trhu, najmä Spojené štáty, Brazília a Čína, poskytujú značný a čoraz väčší objem verejných finančných prostriedkov na rozvoj nových modelov politiky v oblasti rizík a poskytujú nástroje na ochranu svojich poľnohospodárov pred vplyvmi cenových výkyvov;

poukazuje na to, že Európska únia je jediným aktérom v poľnohospodárstve, ktorý založil svoju poľnohospodársku politiku na podpore oddelenej od výroby, pričom zároveň v priebehu rokov znižuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo;

konštatuje, že Spojené štáty v rámci poľnohospodárskeho zákona (Farm Bill) z roku 2014 vypracovali osobitné politiky v oblasti poistenia v rôznych poľnohospodárskych sektoroch;

poukazuje na to, že SPP prechádza za posledné desaťročia neustálym vývojom, pričom jej hlavné ciele, ktorými sú zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne poľnohospodárov a zabezpečenie trvalých a bezpečných dodávok potravín spotrebiteľom za dostupné ceny, sú naďalej platné;

v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že spoločná európska politika má zásadný význam pre odvetvie, ktoré je zodpovedné za zabezpečenie dodávok potravín a za potravinovú bezpečnosť a ktoré zohráva kľúčovú úlohu vo využívaní prírodných zdrojov a v oblasti trvalo udržateľného hospodárskeho a environmentálneho rozvoja vidieckych oblastí;

zdôrazňuje, že je dôležité využívať súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami EÚ;

10.

poznamenáva, že nedávne reformy SPP takmer úplne oddelili priamu pomoc od produkcie, pokračovali v procese konvergencie priamych platieb a vo väčšej miere zohľadňovali spoločenské, a najmä environmentálne obavy;

11.

so znepokojením berie na vedomie zníženie prostriedkov SPP v priebehu rokov, najmä tých prostriedkov, ktoré boli určené na opatrenia v oblasti spoločnej organizácie trhu (SOT), čím sa otvorila perspektíva renacionalizácie SPP a narúšajú sa spravodlivé a rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu EÚ;

12.

zdôrazňuje, že priemerný ročný príjem poľnohospodárov EÚ počas uplynulých 10 rokov stagnoval alebo dokonca klesal, hoci výrobné náklady trvale rástli, čo má za následok výrazné zníženie počtu poľnohospodárskych podnikov, čo prináša hrozbu straty mnohých pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

13.

domnieva sa, že Komisia by mala využiť celý finančný manévrovací priestor, ktorý má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhu;

14.

vyjadruje poľutovanie nad veľmi pomalým tempom zavádzania nástrojov jednotnej spoločnej organizácie trhov na zníženie negatívnych dôsledkov cenových výkyvov a na nápravu narušenia trhu;

15.

poukazuje na to, že väčšina nástrojov na riadenie rizík, podielových fondov, nástrojov stabilizácie príjmov a poistenia poskytnutých v rámci programov rozvoja vidieka sa uplatňuje nerovnomerne a s obmedzenými rozpočtovými prostriedkami;

16.

odporúča preto, aby sa posilnili súčasné opatrenia v rámci druhého piliera s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a zapojiť organizácie výrobcov do procesu implementácie;

17.

vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu príčin nedostatočného využívania nástrojov dostupných v rámci druhého piliera SPP a neoptimálneho vykonávania jednotnej SOT na účel revízie príslušných ustanovení;

18.

zdôrazňuje význam udržania súčasnej oddelenej priamej pomoci v rámci SPP spoločne s režimom jednotnej platby na plochu, čo predstavuje náhradu za služby vo verejnom záujme a je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní príjmov a poskytovaní určitej miery finančnej stability pre poľnohospodárov;

19.

zdôrazňuje však, že súčasnej SPP chýbajú nástroje reakcie a účinné nástroje, ani adekvátne nerieši väčšiu nestálosť zaznamenanú na poľnohospodárskych trhoch a ani neumožňuje poľnohospodárom reagovať na signály trhu alebo vyvíjať riešenia na zvládnutie zmeny cien;

20.

vyzýva Komisiu, aby prijala urgentné opatrenia na podporu poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov, horských a znevýhodnených regiónov, kde náklady spojené s výrobou, zberom a uvádzaním výrobkov na trh mimo oblasti, kde boli vyprodukované, sú oveľa vyššie ako v iných oblastiach, a aby poskytovala konkrétne ukazovatele na aktiváciu opatrení záchrannej siete pre poľnohospodárske trhy v týchto regiónoch;

21.

domnieva sa, že potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť EÚ, ako aj na rozvoj konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva na celom území Únie, ktorý spĺňa potreby občanov, musí zostať strategickým cieľom budúcej SPP, pričom naliehavo musí byť zaručená primeraná životnú úroveň poľnohospodárov;

22.

domnieva sa, že životaschopná výroba potravín nemôže existovať bez európskych poľnohospodárov, ktorí sú neustále vystavení cenovým výkyvom a vo veľkej miere závisia od stabilných trhov a cien, ako aj primeraného financovania z verejných zdrojov a opatrení na zachovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov a rodinných poľnohospodárskych podnikov;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu mladých poľnohospodárov a nováčikov na zaručenie budúcnosti európskeho poľnohospodárstva;

Návrhy

Organizácia odvetví a systém uzatvárania zmlúv

24.

domnieva sa, že prvovýrobcovia sú najslabším článkom v potravinovom dodávateľskom reťazci, najmä vzhľadom na čoraz koncentrovanejšie a veľké maloobchodné reťazce na európskej a vnútroštátnej úrovni, a že prvovýrobcovia musia mať možnosť spojiť sa do organizácií, ako sú družstvá, organizácie výrobcov alebo ich združenia a medziodvetvové organizácie;

25.

vyzýva Komisiu, aby uľahčila zavedenie zmluvných systémov tým, že sa v súlade s článkom 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže prispôsobí osobitným potrebám poľnohospodárskeho sektora s jednotnými pravidlami a vykonávaním vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že ciele SPP musia mať aj naďalej prednosť pred pravidlami hospodárskej súťaže a akékoľvek iniciatívy na lepšie prispôsobenie právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže špecifikám odvetvia poľnohospodárstva byy mali vychádzať z jednotného nariadenia o spoločnej organizácii trhu;

26.

zdôrazňuje, že vyjednávaciu pozíciu výrobcov v potravinovom reťazci treba posilniť prostredníctvom štandardných, transparentných, vyvážených a kolektívne vyjednaných zmlúv, aby poľnohospodári mohli bojovať proti nekalým obchodným praktikám, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, zlepšila stabilita ich príjmov, vytvárala sa pridaná hodnota a investovalo sa do inovácií;

27.

žiada Komisiu, aby vytvorila legislatívny rámec EÚ, ktorým sa v potravinovom dodávateľskom reťazci zakážu nekalé obchodné praktiky, ktoré by mohli spôsobiť cenové výkyvy na poľnohospodárskych trhoch;

28.

zdôrazňuje, že tieto zmluvy by mali mať primerané trvanie a mali by stanoviť ceny, lehoty splatnosti a ostatné podmienky pre dodávky poľnohospodárskych produktov;

29.

domnieva sa, že poľnohospodári v rámci rôznych poľnohospodárskych sektorov by mali mať možnosť rokovať o podmienkach zmluvy spoločne prostredníctvom organizácií výrobcov, ktorých veľkosť zodpovedá veľkosti priemyselných alebo distribučných skupín, s ktorými rokujú;

30.

konštatuje, že možnosti, ktoré ponúkajú dlhodobé integrované zmluvy týkajúce sa dodávateľského reťazca, forwardy a zmluvy s pevnou maržou, ako aj príležitosť na fixné ceny, ktoré odrážajú výrobné náklady počas stanoveného obdobia, by mohli výrobcom poskytnúť nástroj na zvládnutie vplyvu nestálosti na ich marže;

31.

domnieva sa, že by mala existovať možnosť využívať v zmluvných vzťahoch nové nástroje a že treba dať k dispozícii aj nástroje na sprostredkovávanie zmlúv;

32.

konštatuje, že medziodvetvové organizácie podporujú dôveru a dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami (výrobcovia, spracovatelia a distribútori) a uľahčujú vytváranie pridanej hodnoty prostredníctvom spoločných iniciatív, ktoré pomáhajú poľnohospodárom lepšie pochopiť fungovanie trhov a výroby, podporujú osvedčené postupy a transparentnosť trhu, predpovedajú výrobný potenciál, pomáhajú zlepšiť riadenie dodávok a vypracúvajú štandardné formy zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami a nariadeniami EÚ;

33.

vyzýva Komisiu, aby podporovala medziodvetvové organizácie na úrovni EÚ s cieľom spoločne brániť záujmy výrobcov v odvetviach, ktoré sú najviac orientované na cezhraničné trhy, napríklad sektor ovocia a zeleniny;

34.

uznáva úsilie európskych družstiev o zjednocovanie a pomoc výrobcom zlepšiť ich pozíciu v rámci hodnotového reťazca a považuje za nevyhnutné nabádať ich, aby zohrávali významnejšiu úlohu v poľnohospodárskych sektoroch, čím zmiernia účinky nadmernej kolísavosti trhu;

Nástroje na riadenie rizík

35.

odporúča, aby nástroje na riadenie klimatických, zdravotných a hospodárskych rizík, najmä rôzne druhy poistenia rizika pre poľnohospodársku výrobu, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálnej rezervy a podielové fondy, sa ďalej rozvíjali v trhovo orientovanej SPP s cieľom obmedziť účinky cenových výkyvov a presadzovať riadenie poľnohospodárskeho podniku zamerané na budúcnosť;

36.

vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a vytvárala nové nástroje, ktoré by mali byť nielen spravodlivé, efektívne a reaktívne, ale aj cenovo dostupné a prístupné pre poľnohospodárov, a to s cieľom predchádzať rizikám spojeným s cenovými výkyvmi a riadiť ich, a tým vytvoriť základ pre diskusiu o budúcej reformy SPP;

37.

zdôrazňuje, že takéto nástroje spolu so systémom priamych platieb musia mať dostatočné zdroje na zvýšenie odolnosti poľnohospodárstva a zároveň musia znížiť potrebu krízového riadenia ex post;

38.

domnieva sa, že sektorové podielové fondy vytvorené na podnet poľnohospodárov môžu do určitej miery stabilizovať príjmy poľnohospodárov v závislosti od zmien marže zisku dosiahnuté pri predaji výrobkov;

39.

ďalej sa domnieva, že tieto podielové fondy by nemali nahrádzať podporu poskytovanú Úniou a mali by byť kombinované s vnútroštátnou podporou;

40.

rovnako vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na poskytnutie stimulov na vytvorenie takýchto fondov, pričom treba zaručiť, aby akýkoľvek budúci systém riadenia rizík bol v súlade a v prípade potreby dopĺňal systémy poistenia prijaté členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni;

41.

zastáva názor, že cenové výkyvy môžu byť riadené aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zohľadnili kolísavosť trhu vo svojich daňových predpisoch a umožnili poľnohospodárom vytvárať mechanizmy individuálnej rezervy, ktoré by mohli byť oslobodené od dane;

42.

domnieva sa, že poľnohospodári sú ekonomicky najzraniteľnejšie subjekty na trhoch, najmä tí, ktorí investovali do rozvoja svojich hospodárstiev;

43.

ďalej sa domnieva, že nástroje SPP, ako je účinná pomoc s peňažným tokom alebo systém preventívnych úspor, by sa mali zaviesť s cieľom zabrániť strate dynamiky investícií;

44.

zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárske podniky si môžu dovoliť inovovať len vtedy, ak sú kapitálové náklady nízke a je dostupný určitý objem likvidity; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stabilný príjem je jedným zo základných predpokladov, ktoré poľnohospodárom umožnia získať prístup k úverom;

45.

konštatuje, že úloha a opatrenia bankového sektora majú závažný dosah na výrobcov a že narastajúca úroveň dlhu poľnohospodárskych podnikov v čase nestability predstavuje dodatočnú záťaž pre toto odvetvie;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať poľnohospodárov o kľúčovej úlohe Európskej investičnej banky pri podpore a rozvoji vidieckeho hospodárstva a o tom, ako využívať inovatívne finančné nástroje;

47.

domnieva sa, že pre poľnohospodárov a organizácie poľnohospodárov musia byť dostupné lepšie informácie o modernizácii, udržateľnosti a konkurencieschopnosti podnikov a že zároveň treba poskytovať kurzy odbornej prípravy o riadení rizík, trhových údajoch, maržách a nestabilite;

48.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a poľnohospodárskymi skupinami prijala plán na zvýšenie informovanosti o nástrojoch na riadenie rizík dostupných v rámci druhého piliera a jednotnej spoločnej organizácii trhov;

49.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby posilnili uvedené aspekty vo svojich programoch poľnohospodárskeho vzdelávania a odbornej prípravy;

50.

domnieva sa, že jedným zo spôsobov na stabilizáciu trhov a zníženie cenových výkyvov je zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

Strediská na sledovanie poľnohospodárskych trhov a cien

51.

domnieva sa, že poľnohospodárske trhy musia byť transparentné, čo sa môže v zásade dosiahnuť zverejnením (ktoré bude včasnejše, ľahko prístupné a užitočné pre všetky zainteresované strany v rámci dodávateľského reťazca od výroby po distribúciu) existujúcich informácií o cenách a nákladoch, a tým sa obmedzia cenové špekulácie a cenové výkyvy;

52.

konštatuje však, že cenová transparentnosť sama osebe nepomôže zlepšiť odolnosť poľnohospodárov voči cenovým výkyvom alebo vyriešiť štrukturálne nedostatky v organizácii trhov, ako je napríklad nerovnováha medzi ponukou a dopytom;

53.

podporuje vytvorenie európskej mapy s aktuálnymi informácií o dostupnosti poľnohospodárskych výrobkov;

54.

víta rozšírenie dodatočných nástrojov na monitorovanie trhu na ďalšie odvetvia;

55.

zdôrazňuje, akou dôležitou výhodou pri rokovaniach o zmluvách so všetkými ostatnými zainteresovanými stranami pre poľnohospodárov je, ak majú znalosti o tvorbe cien a pohyboch, ako aj o trendoch v oblasti ponuky;

56.

odporúča zriadenie európskych stredísk na sledovanie poľnohospodárskych cien, ktoré by pokrývali celú reťaz od výrobnej ceny po konečnú predajnú cenu s cieľom poskytnúť dynamickú analýzu poľnohospodárskych trhov podľa segmentov;

57.

odporúča zapojenie hospodárskych subjektov do spracúvania aktuálnych a relevantných údajov o pohybe a do vypracúvania krátkodobých a strednodobých prognóz dostupných v mesačných alebo dvojmesačných intervaloch zodpovedajúcich osobitným potrebám príslušných odvetví;

58.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné prostriedky na monitorovacie strediská, ktoré im umožnia skôr predkladať odporúčania, než aby len sledovali narušenia;

Nástroje na predchádzanie krízam a ich riadenie

59.

zastáva názor, že tradičné nástroje SPP na riadenie kríz (verejná intervencia a súkromné skladovanie) nie sú dostatočne účinné v globalizovanom hospodárstve;

60.

vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila kombinovateľné a/alebo doplnkové nástroje verejného a súkromného sektora spolu s prispôsobeným záväzným mechanizmom včasného varovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhov a zabrániť krízam na trhu;

61.

domnieva sa, že Komisia by mala využiť všetky nástroje, ktoré už má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov, na boj proti krízam;

62.

vyjadruje poľutovanie nad nízkym používaním rezervy na krízové situácie, ktoré je spôsobené najmä rozpočtovými pravidlami, najmä zásadou ročnej platnosti, a diskrečnou právomocou, ktorou disponuje Komisia, pokiaľ ide o uvoľnenie prostriedkov z rezervy;

63.

požaduje preto, aby sa vytvorila rezerva na krízové situácie mimo rozpočtu SPP a aby slúžila ako zdroj financovania nástrojov na riadenie kríz;

64.

považuje proticyklické opatrenia za nástroje na predchádzanie krízam a na ich riadenie spolu s nástrojmi na riadenie rizík, prostredníctvom ktorých môže EÚ zasahovať na poľnohospodárskych trhoch v prípade krízy v dôsledku „zásahu vyššej moci“ tak, aby sa zabránilo výraznému zníženiu cien;

65.

vyzýva Komisiu, aby zadala štúdiu o tom, ako vypracovať mechanizmy na predchádzanie a potlačenie kríz spôsobených cenovými výkyvmi použitím proticyklickej pomoci, a zabezpečila väčšiu flexibilitu ročných rozpočtov v medziach viacročného finančného rámca, a to s cieľom zohľadniť proticyklickú pomoc;

o o

66.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/108

P8_TA(2016)0505

Prípady tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a Ilhama Tohtiho

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))

(2018/C 238/09)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka (1), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov (2) a zo 14. júna 2012 o situácií v oblasti ľudských práv v Tibete (3),

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. novembra 2009 o Číne, právach menšín a uplatňovaní trestu smrti (4) a z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína) (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (6),

—

so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré predložili zástupcovia 14. dalajlámu,

—	so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na článok 4, ktorý zaručuje práva „menšinových národností“,

—

so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

—	so zreteľom na Šieste pracovné fórum o Tibete, ktoré usporiadal Ústredný výbor Komunistická strana Číny (KSČ) a ktoré sa konalo v auguste 2015,

—	so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 23. septembra 2014, v ktorom sa odsudzuje trest smrti udelený ujgurskému profesorovi ekonómie Ilhamovi Tohtimu a požaduje sa jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie,

—	so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo 30. novembra a 1. decembra 2015 v Pekingu,

—	so zreteľom na skutočnosť, že 11. októbra 2016 bola Ilhamovi Tohtimu udelená Cena Martina Ennalsa za jeho obhajobu ľudských práv a v septembri 2016 bol nominovaný na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia,

—	so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré bolo nadviazané v roku 2003, a na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny z 22. júna 2016,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojich vonkajších činnostiach a s jednoznačne vyjadreným záujmom Číny hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastnej rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

keďže čínska vláda vo svojich rozvojových cieľoch naznačila, že sa usiluje zohrávať väčšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie globálnych problémov, ako sú medzinárodný mier, medzinárodná bezpečnosť a zmena klímy, a intenzívnejšie ovplyvňovať globálnu správu politických i hospodárskych záležitostí, a že sa zaviazala posilniť právny štát;

keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy pozdvihnuté na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, dospel k záveru, že ešte v roku 2016 sa medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

keďže Čína v posledných desaťročiach dosiahla pokrok pri realizácii hospodárskych a sociálnych práv, čo zodpovedá uvedeným prioritám krajiny týkajúcim sa práv ľudí na živobytie a rozvoj, jej výsledky dosiahnuté v oblasti politických a občianskych práv vrátane presadzovania ľudských práv sú však nedostatočné;

keďže počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 2. decembra 2015 v Pekingu, vyjadrila EÚ svoje obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám, najmä v Tibete a Sin-ťiangu, a o dodržiavanie slobody náboženského vyznania alebo viery; keďže o prípade Ilhama Tohtiho sa diskutovalo počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

keďže na Inštitúte Larung Gar, najväčšom tibetskom budhistickom centre na svete založenom v roku 1980 práve prebiehajú rozsiahle demolačné práce zo strany čínskej vlády s cieľom zmenšiť akadémiu o 50 percent, násilne z nej vysťahovať okolo 4 600 stálych obyvateľov a zničiť približne 1 500 obytných budov; keďže podľa čínskych orgánov je táto demolácia nevyhnutná na vykonanie „korekcie a opravy“;

G.	keďže vysťahovaní ľudia sú nútení prihlásiť sa na cvičenia tzv. vlasteneckej výchovy; keďže na protest proti pretrvávajúcim rozsiahlym demoláciám v Larung Gar tri mníšky na akadémii spáchali samovraždu;

keďže od roku 2009 bol hlásený mimoriadne vysoký počet prípadov Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny;

keďže vyslanci Jeho Svätosti dalajlámu oslovili vládu Čínskej ľudovej republiky v snahe nájsť obojstranne prospešné riešenie tibetskej otázky; keďže v posledných niekoľkých rokoch sa pri riešení tibetskej krízy nedosiahol žiaden pokrok, pretože posledné kolo rokovaní sa uskutočnilo v roku 2010 a rokovania sú v súčasnosti na bode mrazu;

keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim;

K.	keďže existujú podozrenia, že nebolo dodržané právo na riadny proces, najmä pokiaľ ide o právo na riadnu obhajobu;

L.	keďže v regióne Sin-ťiang, v ktorom prevláda etnická menšina moslimských Ujgurov, opakovane dochádza k etnicky motivovaným nepokojom a násilnostiam; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

naliehavo žiada čínske orgány, aby zastavili demoláciu akadémie Larung Gar a vysťahovávanie jej obyvateľov a týmto spôsobom rešpektovali slobodu náboženského vyznania v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny v oblasti ľudských práv;

vyzýva čínske orgány, aby nadviazali dialóg a konštruktívne spolupracovali na rozvoji Larung Gar s miestnou komunitou a jej náboženskými vodcami a aby reagovali na obavy Tibeťanov týkajúce sa preplnených náboženských inštitútov tým, že Tibeťanom umožnia vytvoriť viac inštitútov a vybudovať viac zariadení; požaduje primerané odškodnenie a presťahovanie Tibeťanov, ktorí boli vysťahovaní pri demoláciách v Larung Gar, na miesto ich výberu, aby pokračovali vo svojich náboženských aktivitách;

vyjadruje poľutovanie nad odsúdením 10 Tibeťanov ľudovým súdom strednej inštancie v Barkhame na trest odňatia slobody v rozličnej výške od 5 do 14 rokov za účasť na oslavách 80. narodenín Jeho Svätosti dalajlámu v okrese Ngaba;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv v Tibete, ktoré viedlo k nárastu počtu prípadov samoupálenia; kritizuje zvýšenú vojenskú prítomnosť na Tibetskej náhornej plošine, čo bude viesť len k vystupňovaniu napätia v regióne; odsudzuje intenzívnejšie používania systémov sledovania v tibetských súkromných domácnostiach;

vyjadruje znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Tibeťania a Ujguri, pretože na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania sa kladú ďalšie obmedzenia, čím sa spochybňuje deklarovaný záväzok Číny týkajúci sa právneho štátu a dodržiavania medzinárodných záväzkov; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojného prejavu tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2017 a v dôsledku ktorých budú miestne skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv podliehať prísnej kontrole zo strany vlády, pretože to predstavuje prístup výlučne zhora nadol, namiesto toho, aby sa podporovalo partnerstvo medzi miestnymi a ústrednými vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

naliehavo žiada čínsku vládu, aby zmenila ustanovenia balíka zákonov v oblasti bezpečnosti, ktoré zužujú priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a upevňujú kontrolu nad náboženskými praktikami zo strany vlády; vyzýva čínsku vládu, aby poskytla a zaručila spravodlivé a bezpečné prostredie pre všetky MVO a obhajcov ľudských práv tak, aby mohli v krajine pôsobiť slobodne, čo by mohlo výrazne doplniť poskytovanie sociálnych služieb zo strany štátu prostredníctvom prístupu zdola nahor a prispieť k rozvoju sociálnych a hospodárskych, ako aj politických a občianskych práv;

vyzýva čínsku vládu, aby obnovila dialóg s predstaviteľmi Tibetu, ktorý Čína ukončila v roku 2010, s cieľom nájsť inkluzívne politické riešenie krízy v Tibete; žiada o dodržiavanie slobody prejavu, združovania a náboženského vyznania Tibeťanov, ako to je zakotvené v ústave; domnieva sa, že rešpektovanie práv menšín je kľúčovým prvkom demokracie a právneho štátu, čo je nevyhnutné pre politickú stabilitu;

dôrazne odsudzuje uväznenie Ilhama Tohtiho, ktorý si v súčasnosti odpykáva doživotný trest za obvinenia z údajného separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ilham Tohti nemal riadny proces a nemohol využiť právo na riadnu obhajobu; vyzýva čínske orgány, aby rešpektovali normu, podľa ktorej rodinní príslušníci môžu odsúdeného navštíviť jedenkrát za mesiac;

10.

vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ilhama Tohtiho a jeho stúpencov zadržiavaných v súvislosti s jeho prípadom; ďalej žiada, aby bola Ilhamovi Tohtimu obnovená platnosť povolenia vyučovať a aby sa zaručil jeho voľný pohyb v rámci aj mimo územia Číny;

11.

pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o prístup EÚ k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci všetkých politických dialógov a dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi; ďalej poukazuje na to, že v rámci prebiehajúceho procesu reforiem a čoraz intenzívnejšej globálnej angažovanosti sa Čína rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv o ľudských právach, a preto žiada, aby sa pokračovalo v dialógu s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že 35. kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa pravdepodobne neuskutoční do konca roku 2016, ako bolo dohodnuté; naliehavo žiada čínsku vládu, aby súhlasila s dialógom na vysokej úrovni počas prvých týždňov roku 2017;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118.

(2) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.

(3) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69.

(4) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.

(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/112

P8_TA(2016)0506

Situácia rohingyjskej menšiny v Mjanmarsku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o situácii rohingyjskej menšiny v Mjanmarsku (2016/3027(RSP))

(2018/C 238/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Mjanmarsku a o situácii rohingyjských moslimov, najmä na uznesenie zo 7. júla 2016 (1),

—	so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko/Barmu,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky stratégie EÚ voči Mjanmarsku/Barme: Osobitné partnerstvo pre demokraciu, mier a prosperitu“,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federici Mogheriniovej o nástupe novej vlády Mjanmarského zväzu,

—	so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/HR k nedávnej eskalácii násilia v Mjanmarsku z 2. decembra 2016,

—	so zreteľom na spoločnú tlačovú správu o treťom dialógu medzi EÚ a Mjanmarskom o ľudských právach z 25. novembra 2016,

—	so zreteľom na závery Rady zo 4. decembra 2015 o osobách bez štátnej príslušnosti,

—	so zreteľom na nedávne brífingy vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 29. a 18. novembra 2016 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv v severnom Jakchainskom štáte,

—	so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. júna 2016 s názvom Situácia ľudských práv rohingyjských moslimov a iných menšín v Mjanmarsku,

—	so zreteľom na rezolúciu prijatú Radou OSN pre ľudské práva z 24. marca 2016 (31/24) s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku,

—	so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku z 18. marca 2016,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o postavení utečencov z roku 1951 a na príslušný protokol z roku 1967,

—	so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

—	so zreteľom na globálny akčný plán Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) na ukončenie stavu bez štátnej príslušnosti na roky 2014 – 2024,

—	so zreteľom na články 18 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP) z roku 1948,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, oba z roku 1966,

—	so zreteľom na Chartu ASEAN,

—	so zreteľom na správu asociácie poslancov za ľudské práva Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) z apríla 2015 s názvom Kríza rohingyjskej menšiny a riziko zverstiev v Mjanmarsku: Výzva ASEAN-u a výzva konať,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra’ad al-Husajn vo svojej správe z 20. júna 2016 opísal pretrvávajúce vážne porušovania práv rohingyjského obyvateľstva vrátane svojvoľného zbavovania občianstva, ktorým sa stávajú osobami bez štátnej príslušnosti, prísneho obmedzovania slobody pohybu, hrozieb pre život a bezpečnosť, upierania práva na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, nútenej práce, sexuálneho násilia a obmedzovania ich politických práv, „ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti“; keďže pán al-Husajn uviedol, že Rohingyovia sú vylúčení z mnohých povolaní a potrebujú osobitné papiere na prístup do nemocníc, čo má za následok oneskorenia a umieranie detí a matiek počas pôrodu; Keďže John McKissick, vedúci kancelárie Agentúry OSN pre utečencov v bangladéšskom meste Cox’s Bazar, nedávno verejne vyhlásil, že Mjanmarsko sa pokúša „etnicky vyčistiť moslimskú rohingyjskú menšinu zo svojho územia; keďže porušovanie ľudských práv rohingyjskej menšiny predstavuje kolektívny trest;

keďže 9. októbra 2016 ozbrojenci zaútočili na tri policajné stanice v blízkosti hraníc s Bangladéšom, pričom zomreli deviati policajti a mnohé zbrane zmizli; keďže vláda Mjanmarska vyhlásila, že útočníkmi boli rohingyjské milície, a následne vyhlásila oblasť Maungdaw za „operačný priestor“ so zákazmi vychádzania a inými závažnými obmedzeniami, a to aj pre novinárov a vonkajších pozorovateľov, ktorí nemajú prístup na toto územie;

keďže podľa ľudskoprávnych organizácií miestne zdroje informujú o vážnych porušeniach ľudských práv zo strany vládnych síl v tzv. operačnom priestore; keďže vláda Mjanmarska oznámila smrť 69 údajných militantov a 17 členov bezpečnostných síl, pričom toto tvrdenie nemožno nezávisle overiť vzhľadom na obmedzenia prístupu;

D.	keďže 3. novembra 2016 spôsobil druhý útok na príslušníka pohraničnej stráže smrť jedného policajného dôstojníka;

E.	keďže organizácie pre ľudské práva, najmä Human Rights Watch, s využitím satelitných záberov informovali o rozsiahlom ničení obydlí a iných typov budov v častiach severného Jakchainského štátu, ktoré sú v súčasnosti nedostupné pre MVO a nezávislých pozorovateľov;

F.	keďže vláda Mjanmarska vykonala prehliadku niektorých dotknutých lokalít v Maungdaw v dňoch 2. a 3. novembra 2016 s deväťčlennou delegáciou zahraničných veľvyslancov vrátane rezidentnej koordinátorky OSN, ktorá potvrdila, že videla spálené budovy v niekoľkých mestách;

G.	keďže v posledných týždňoch najmenej 25 000 Rohingyov ušlo do susedného Bangladéša a približne 30 000 obyvateľov Jakchainského štátu bolo vysídlených v dôsledku násilia; keďže viac než 56 000 Rohingyov je v súčasnosti registrovaných na UNHCR v Malajzii;

H.	keďže od roku 2011 podniklo Mjanmarsko kroky na reformu svojho hospodárskeho a politického systému; keďže armáda má však stále neprimeraný vplyv na záležitosti krajiny; keďže v novembri 2015 bol zvolený nový národný parlament a v marci 2016 sa ujala moci demokraticky zvolená vláda;

keďže EÚ a ďalší globálni aktéri následne zrušili sankcie a umožnili Mjanmarsku opätovné začlenenie do svetových politických a hospodárskych štruktúr; keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú významnú úlohu pri procesoch reformy a otvárania a prispeli okrem iného významnou rozvojovou pomocou, vzdelávaním a technickou spoluprácou, podporou inkluzívnej celoštátnej dohody o prímerí a obchodom v rámci iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA); keďže EÚ a Mjanmarsko uskutočňujú každoročné dialógy o ľudských právach;

keďže však pretrvávajú mnohé problémy, a to aj v oblasti ľudských práv, a najmä v súvislosti so situáciou moslimskej rohingyjskej menšiny; keďže viac než milión rohingyjských moslimov v Mjanmarsku žije po niekoľko generácií, ale v súčasnosti sú jednou z najviac prenasledovaných menšín na svete; keďže od prijatia zákona o barmskom občianstve v roku 1982 sú oficiálne bez štátnej príslušnosti; keďže Rohingyovia sú neželaní tak mjanmarskými orgánmi, ako aj susednými krajinami, hoci v niektorých z týchto krajín žije veľké množstvo utečencov; keďže mjanmarský právny rámec inštititucionalizuje diskrimináciu menšín, konkrétne odopiera Rohingyom štátnu príslušnosť, ich dočasné osobné preukazy (biele preukazy) sú od marca 2015 neplatné a od roku 2012 nemôžu získať rodné listy pre svoje deti;

keďže orgány Mjanmarska naďalej Rohingyom upierajú ich základné práva; keďže podľa správy Poslancov krajín ASEAN pre ľudské práva z apríla 2015 v čase písania asi 120 000 Rohingyov žilo vo viac ako 80 táboroch pre vysídlené osoby v Jakchainskom štáte, s obmedzeným prístupom k humanitárnej pomoci, pričom viac ako 100 000 osôb ušlo v posledných rokoch po mori alebo po súši, často v rukách obchodníkov s ľuďmi, do iných krajín, a mnohí počas týchto nebezpečných ciest zomierajú;

keďže mjanmarské ozbrojené sily údajne často používajú znásilňovanie ako vojnovú zbraň na zastrašovanie etnických menšín, čo má ničivé následky pre obete; keďže osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre sexuálne násilie počas konfliktov Zainab Hawa Bangura vyjadrila v tejto súvislosti vážne obavy; keďže Medzinárodný trestný súd uvádza znásilňovanie a iné formy sexuálneho násilia na zozname vojnových zločinov a činov, ktoré predstavujú zločiny proti ľudskosti; keďže treba zdôrazniť najmä to, že rohingyjské ženy sú obeťami viacerých foriem diskriminácie vrátane sexuálneho zneužívania a nútenej sterilizácie;

keďže existujú vážne obavy ohľadom situácie komunity LGBTI v Mjanmarsku vrátane Rohingyov, ktorí sú naďalej prenasledovaní a kriminalizovaní pod zámienkou zákona z obdobia kolonizácie, oddielu 377 trestného zákonníka, a naďalej čelia svojvoľnému zatýkaniu a väzneniu, zastrašovaniu, fyzickým a sexuálnym útokom a odopieraniu zdravotných služieb;

keďže Aun Schan Su Ťij oznámila na stretnutí s osobitnou spravodajkyňou OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku Yanghee Leeovou, že vláda nebude používať slovo „Rohingyovia“ (pretože ide o pokračovanie politiky vykonávanej za vojenskej diktatúry), ktorý sa považuje za štvavý, ani slovo „Bengálčania“, a že namiesto toho navrhuje nový pojem: „moslimská komunita v Jakchainskom štáte“;

O.	keďže Mjanmarsko vynaložilo určité úsilie o napredovanie mierového procesu popri prípravách na celoštátnu mierovú konferenciu; keďže je nevyhnutné zachovať celoštátne prímerie a zahrnúť všetky etnické ozbrojené skupiny s cieľom zabezpečiť mier, prosperitu a jednotu krajiny;

je mimoriadne znepokojený správami o násilných stretoch v severnom Jakchainskom štáte a vyjadruje poľutovanie nad stratou životov, živobytia a domovov, ako aj nad údajným neprimeraným použitím sily zo strany mjanmarských ozbrojených síl; potvrdzuje, že mjanmarské orgány majú povinnosť vyšetriť útoky z 9. októbra 2016 a stíhať zodpovedné osoby, ale v súlade s normami a záväzkami v oblasti ľudských práv;

naliehavo žiada vojenské a bezpečnostné sily, aby okamžite ukončili zabíjanie, zastrašovanie a znásilňovanie Rohingyov a vypaľovanie ich domov;

víta vyhlásenie vlády Mjanmarska o vytvorení komisie na vyšetrenie nedávnych prípadov násilia v Jakchainskom štáte; žiada vládu Mjanmarska, aby umožnila OSN a iným vonkajším pozorovateľom pomôcť pri vyšetrovaní nedávnych udalostí v okrese Maungdaw v Jakchainskom štáte vrátane útokov z 9. októbra 2016 a vládnych opatrení v nadväznosti na ne; zdôrazňuje potrebu riadne stíhať zodpovedné osoby a poskytnúť primeranú nápravu obetiam porušení;

trvá na tom, že toto je len prvý krok širšieho úsilia o ukončenie beztrestnosti za zločiny páchané na rohingyjskej menšine; je pobúrený správami o používaní sexuálneho násilia ako prostriedku na zastrašovanie a ako vojnovej zbrane na potláčanie rohingyjskej menšiny, a žiada stíhanie páchateľov týchto trestných činov;

ďalej žiada, aby vláda Mjanmarska okamžite umožnila prístup humanitárnej pomoci do všetkých oblastí konfliktu a k vysídleným ľuďom;

žiada, aby vláda Mjanmarska a civilné orgány okamžite zastavili hroznú diskrimináciu a segregáciu rohingyjskej menšiny;

vyzýva preto vládu Mjanmarska, aby reformovala zákon o štátnom občianstve z roku 1982 a obnovila občianstvo príslušníkom rohingyjskej menšiny; naliehavo žiada vládu Mjanmarska a orgány Jakchainského štátu, aby začali registráciu všetkých detí pri narodení;

vyzýva vládu Mjanmarska, aby zrušila všetky nepotrebné, diskriminačné a neprimerané obmedzovanie v Jakchainskom štáte;

vyzýva vládu Mjanmarska, aby bojovala proti obchodovaniu s ľuďmi a nadnárodnému organizovanému zločinu;

10.

vyzýva vládu Mjanmarska, aby zlepšila svoju spoluprácu s OSN vrátane UNHCR a držiteľov mandátu pre osobitné postupy; naliehavo žiada vládu Mjanmarska, aby vykonala odporúčania rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva 31/24 o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku; vyzýva vládu Mjanmarska, aby požiadala Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva o otvorenie kancelárie v krajine, a to s plným mandátom a primeraným personálom;

11.

vyzýva vládu Mjanmarska, aby jednoznačne odsúdila akékoľvek podnecovanie k rasovej alebo náboženskej nenávisti, aby podnikla kroky na skončenie prejavov podnecujúcich k nenávisti, a to aj zo strany radikálnych budhistických skupín, a bojovala proti sociálnej diskriminácii a aktom nepriateľstva proti príslušníkom rohingyjskej menšiny; ďalej vyzýva vládu Mjanmarska, aby dodržiavala všeobecné právo na slobodu náboženského vyznania alebo viery;

12.

vyzýva laureátku Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťij, aby využila svoju kľúčovú pozíciu v mjanmarskej vláde na zlepšenie situácie rohingyjskej menšiny; víta vyhlásenie hovorcu opozičnej strany nositeľky Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij z 18. mája 2015, že vláda Mjanmarska by mala príslušníkom rohingyjskej menšiny obnoviť občianstvo;

13.

odporúča, aby vlády krajín, ktoré sa musia vyrovnať s prílevom rohingyjských utečencov, úzko spolupracovali s UNHCR, ktorý má odborné znalosti potrebné na preskúmanie štatútu utečenca a mandát na ochranu utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti; naliehavo vyzýva tieto krajiny, aby dodržiavali zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia, a aby neodsúvali rohingyjských utečencov späť, a to aspoň dovtedy, kým sa nedosiahne uspokojivé a dôstojné riešenie ich situácie; osobitne vyzýva Bangladéš, aby umožnil vstup rohingyjským utečencom, pričom uznáva vynaložené úsilie Bangladéša, ktorý prichýlil niekoľko stoviek tisícov utečencov;

14.

víta závery Rady z 20. júna 2016 o stratégii EÚ pre Mjanmarsko; je presvedčený, že EÚ skutočne má strategický záujem o posilnenie svojich vzťahov s Mjanmarskom; domnieva sa, že nová vláda má historickú príležitosť a taktiež povinnosť upevniť demokraciu a dosiahnuť mier, celoštátne zmierenie a prosperitu; zastáva názor, že ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Mjanmarskom musí byť podmienené skutočným zlepšením v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

15.

pripomína, že v záveroch Rady týkajúcich sa budovania účinných demokratických inštitúcií a silnej občianskej spoločnosti sa vyzýva na dodržiavanie základných práv a slobôd a podporu dobrej správy;

16.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby pokračovala v pravidelnom dvojstrannom dialógu o ľudských právach a diskutovala o situácii ohľadom problémových právnych predpisov a diskriminácie menšín, najmä rohingyjskej menšiny, a podrobne informovala Európsky parlament o výsledku týchto diskusií;

17.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v podpore nových demokratických štruktúr Mjanmarska a zamerali sa najmä na technickú spoluprácu na pomoc pri zlepšovaní rôznych funkcií štátu;

18.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zachovali kontrolu Mjanmarska na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v rámci bodu 4 programu;

19.

vyzýva EÚ, aby podporovala UNHRC v úsilí pomôcť rohingyjským utečencom v regióne južnej a juhovýchodnej Ázie;

20.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálny akčný plán UNHRC na roky 2014 – 2024 na vyriešenie situácie osôb bez štátnej príslušnosti;

21.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Mjanmarska, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN, medzivládnej komisii združenia ASEAN pre ľudské práva, osobitnej spravodajkyni OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, vysokému komisárovi OSN pre utečencov a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0316.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/117

P8_TA(2016)0507

Masové hroby v Iraku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o masových hroboch v Iraku (2016/3028(RSP))

(2018/C 238/11)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (1), z 27. februára 2014 o situácii v Iraku (2), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (3), z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (4), z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom (5) a zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (6),

—

so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, zo 14. decembra 2015 o Iraku, zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIS/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, zo 14. apríla 2014 a 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku a závery Európskej Rady z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii,

—	so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Iraku a Sýrii,

—	so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva a misie OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) z augusta 2016 s názvom Žiadosť o zodpovednosť a ochranu: jezídi, ktorí prežili zverstvá páchané ISIL-om,

—	so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý v roku 1998, a jeho ustanovenia o jurisdikcii v súvislosti so zločinom genocídy, zločinmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a zločinom agresie;

—	so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irackou republikou;

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2253 (2015),

—	so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—	so zreteľom na svoje rozhodnutie udeliť Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2016 irackým jezídskym aktivistkám a bývalým zajatkyniam ISIS/Dá’iš, Nádji Murádovej a Lamjí’Hadží Bašárovej,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

keďže ISIS/Dá’iš v auguste 2014 zaútočil na jezídske komunity v okolí mesta Sindžár v irackej ninivskej provincii, pričom údajne zabil tisíce obyvateľov; keďže po tom, čo sa kurdské jednotky v decembri 2014 opätovne zmocnili oblastí na severe od hory Sindžár, bolo objavených niekoľko masových hrobov; keďže po tom, čo sa kurdské jednotky v polovici novembra 2015 opätovne zmocnili mesta Sindžár, boli objavené ďalšie popraviská a jednoznačne masové hroby;

keďže cieľom krutostí, ktoré vykonával ISIS/Dá’iš systematickým a rozšíreným spôsobom, bolo zničiť príslušníkov jezídskej komunity; keďže podľa medzinárodného práva, konkrétne podľa článku II dohovoru OSN z roku 1948 o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy, sa takéto krutosti považujú za genocídu;

keďže k Európskemu parlamentu, ktorý 4. februára 2016 uznal, že ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a iných osobách patriacich k náboženským a etnickým menšinám, sa pridali Rada Európy, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Kongres Spojených štátov, parlament Spojeného kráľovstva, austrálsky parlament a ďalšie národné a medzinárodné inštitúcie, ktoré uznali, že medzi krutosti, ktoré organizácia ISIS/Dá’iš pácha na náboženských a etnických menšinách v Iraku, patria vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;

keďže Ninivská planina, Tal Afar s Sindžár, ako aj celý širší región, boli od dávna pôvodnou domovinou kresťanov (Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), jezídov, sunnitských a šiítských Arabov, Kurdov, Šabakov, Turkménov, Kakajov, Sabejcov/Mandeáncov a iných, kde aj napriek obdobiam vonkajšieho násilia a prenasledovania po stáročia žili v duchu všeobecného pluralizmu, stability a komunálnej spolupráce do začiatku tohto storočia a okupácie veľkej časti tohto regiónu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš v roku 2014;

E.	keďže od 27. októbra 2016 príslušníci ISIS/Dá’iš premiestnili unesené ženy vrátane jezídskych žien do miest Mosul a Tel Afar; keďže niektoré ženy boli údajne „distribuované“ bojovníkom ISIS/Dá’iš, zatiaľ čo iným oznámili, že budú sprevádzať konvoje ISIS/Dá’iš;

keďže ochrana, zachovanie a analýza všetkých masových hrobov v Iraku, ako aj v Sýrii, sú nevyhnutné, aby sa zhromaždili a zachovali dôkazy o genocíde, vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných bojovníkmi ISIS/Dá’iš, a aby bolo možné postaviť páchateľov trestných činov pred súd; keďže príbuzným obetí by sa mala poskytnúť psychologická a logistická podpora;

keďže niekoľko miestnych organizácií dokumentuje zločiny, ktoré páchali bojovníci ISIS/Dá’iš proti jezídskej komunite, no ich kapacita je obmedzená; keďže podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva ako Human Rights Watch v tejto oblasti nebola vykonaná žiadna práca zo strany medzinárodných súdnych znalcov, a to i napriek politickej podpore misie zo strany rôznych krajín vrátane USA a Nemecka;

keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva 11. novembra 2016 uviedol, že „iracká vláda môže zabezpečiť spravodlivosť a položiť základy pre trvalý mier v krajine, a to tak, že postúpi situáciu v Iraku Medzinárodnému trestnému súdu, zverí medzinárodné trestné činy do jurisdikcie irackých súdov, zreformuje systém trestného súdnictva a posilní kapacitu súdnych úradníkov, aby mohli zdokumentovať a vyšetrovať trestné činy a stíhať páchateľov; v prípade, ak tak neurobí, môže to vážne ohroziť dlhodobý mier a bezpečnosť, ktoré si občania Iraku zaslúžia“;

I.	keďže iracká armáda s podporou globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš a síl pešmergov kurdskej regionálnej vlády (KRG) spustila operáciu na oslobodenie Mosulu, druhého najväčšieho irackého mesta, a ďalších častí irackého územia, ktoré ešte stále okupuje ISIS/Dá’iš;

jednoznačne odsudzuje, že ISIS/Dá’iš naďalej pácha krutosti a zjavne porušuje medzinárodné humanitárne právo a právo v oblasti ľudských práv; je silne znepokojený, že v Iraku a Sýrii sa odhaľujú stále nové masové hroby, ktoré sú dôkazom teroru páchaného príslušníkmi ISIS/Dá’iš; vyjadruje sústrasť všetkým tým, ktorí sú v Iraku a ktorí stratili svojich príbuzných v dôsledku zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov páchaných príslušníkmi ISIS/Dá’iš a jeho spojencami;

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, najmä Bezpečnostnú radu OSN, aby považovali nájdené masové hroby v Iraku za ďalší dôkaz genocídy a postavili ISIS/Dá’iš pred Medzinárodný trestný súd;

vyzýva iracké orgány vrátane kurdskej regionálnej vlády, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu lokalít v okolí hory Sindžár, kde sa nachádzajú hroby, ktoré sa stali prístupnými po tom, čo bola oblasť oslobodená od ISIS/Dá’iš, a aby prijali všetky ďalšie potrebné opatrenia na zachovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti páchaných ISIS/Dá’iš s cieľom zabezpečiť zodpovednosť;

vyzýva iracké orgány, aby prizvali medzinárodných súdnych znalcov vrátane tých, ktorí majú skúsenosti s prácou s trestným tribunálom, s cieľom zmapovať všetky masové hroby a pomôcť zachovať a analyzovať dôkazy získané v novo dostupných masových hroboch, keďže počas exhumácií bez súdnych znalcov sa môžu zničiť kritické dôkazy a identifikácia obetí sa môže značne skomplikovať;

vyzýva EÚ, jej členské štáty a ďalších možných medzinárodných darcov, aby v plnej miere podporili irackú vládu pri vytváraní ľudských zdrojov a infraštruktúry, ktoré sú potrebné na účely zachovania a analýzy dôkazov, ktoré by mohli byť rozhodujúce, pokiaľ ide o budúce národné a medzinárodné procesy týkajúce sa zodpovednosti so zameraním na vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

je osobitne znepokojený situáciou žien a detí v konflikte, najmä jezídskych žien a detí, ktoré sú obeťami prenasledovania, popráv, mučenia, sexuálneho vykorisťovania a ďalších krutostí; trvá na tom, že je potrebné sprístupniť celý rad lekárskych služieb, a to najmä obetiam znásilnenia; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby úzko spolupracovali so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a podporovali ju v tejto veci; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých žien a detí, ktoré sú zadržiavané ISIS/Dá’iš;

opakovane pripomína svoju plnú podporu irackej armáde, armádam globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš, silám pešmergov kurdskej regionálnej vlády a ich spojencom v snahe oslobodiť Mosul a iné časti krajiny od ISIS/Dá’iš, zároveň vyjadruje podporu nezávislosti, územnej celistvosti a suverenite Iraku;

pripomína, že iracké orgány musia prijať konkrétne kroky na ochranu civilistov počas kampane vrátane prijatia všetkých možných preventívnych opatrení, aby sa zabránilo civilným obetiam a porušovaniu ľudských práv počas útoku; zdôrazňuje, že ozbrojené sily v teréne musia počas operácií dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv;

vyjadruje svoju podporu Irackej republike a jej obyvateľstvu uznaním politicky, spoločensky a ekonomicky životaschopnej a udržateľnej provincie na Ninivskej planine a v regiónoch Tal Afar a Sindžár v súlade s právoplatnými prejavmi regionálnej autonómie, ako to zaručuje iracká ústava;

10.

zdôrazňuje, že právo na návrat vysídlených pôvodných obyvateľov z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru – z ktorých mnohí sú vysídlení v rámci Iraku – do domoviny ich predkov, by malo byť politickou prioritou irackej vlády a podporovať by ju mali EÚ, jej členské štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvo; zdôrazňuje, že s podporou vlády Irackej republiky a kurdskej regionálnej vlády by sa týmto národom mali v plnej miere zaručiť ľudské práva vrátane politickej rovnosti, ako aj vlastnícke práva, ktoré by mali mať prednosť pred akýmikoľvek vlastníckymi nárokmi iných osôb;

11.

naliehavo vyzýva Irak, aby sa stal členom Medzinárodného trestného súdu, aby bolo možné stíhať ISIS/Dá’iš za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti;

12.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane členských štátov EÚ, aby postavili pred spravodlivosť členov ISIS/Dá’iš v ich jurisdikcii, a to aj uplatňovaním zásady univerzálnej súdnej právomoci;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu a regionálnej vláde Kurdistanu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0422.

(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.

(3) Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.

(4) Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35.

(5) Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 113.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/120

P8_TA(2016)0509

Ochranné opatrenia proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu vykonávacej smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (D047308/01 – 2016/3010(RSP))

(2018/C 238/12)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh vykonávacej smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (D047308/01,

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (1), najmä na jej článok 14 ods. 2 písm. c) a d) a článok 18 ods. 2,

—	so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/2031 z 26. októbra 2016 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín (3),

—

so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/715 z 11. mája 2016, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa určitých ovocných plodov s pôvodom v určitých tretích krajinách na zabránenie zavlečeniu škodlivého organizmu Phyllosticta citricarpa (McAlpine) Van der Aa do Únie a jeho šíreniu v rámci Únie (4),

—	so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 30. januára 2014 (5),

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

—	so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.	keďže cieľom vykonávacej smernice Komisie je zmena príloh I až V smernice 2000/29/ES; keďže smernica 2000/29/ES bude zrušená a nahradená nariadením (EÚ) 2016/2031 o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia;

B.	keďže návrh vykonávacej smernice Komisie je v rozpore s cieľmi nariadenia (EÚ) 2016/2031, lebo oslabuje požiadavky na uvedenie určitých druhov ovocia náchylných na prítomnosť škodcov do Únie, najmä pokiaľ ide o Phyllosticta citricarpa a Xanthomonas citri;

domnieva sa, že návrh vykonávacej smernice Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je v súlade s cieľom nariadenia (EÚ) 2016/2031, ktorým je určenie fytosanitárnych rizík, ktoré predstavuje každý druh, kmeň alebo biotyp patogénnych činiteľov, zvierat alebo parazitických rastlín škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty („škodcovia“), a opatrenia na zníženie týchto rizík na prijateľnú úroveň; v tejto súvislosti pripomína, že nariadením (EÚ) 2016/2031 sa hneď po nadobudnutí účinnosti, t. j. 14. decembra 2019, zruší a nahradí smernica 2000/29/ES;

žiada Komisiu, aby svoj návrh vykonávacej smernice (6) zmenila takto:

Zmena 1

Návrh vykonávacej smernice

Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 6 – bod 16.2 – písmeno e)

Návrh vykonávacej smernice

Zmena

vypúšťa sa

in the case of fruits destined for processing, official inspections prior to export have shown that the fruits are free from symptoms of Xanthomonas citri pv. citri and Xanthomonas citri pv. aurantifolii,

and transport and processing takes place under conditions, approved in accordance with the procedure referred to in Article 18(2).

Zmena 2

Návrh vykonávacej smernice

Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 7 – bod 16.4 – písmeno d) – bod 4 a (nový)

Návrh vykonávacej smernice

Zmena

Zavedenie špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín do Únie

Špecifikované ovocné plody pochádzajúce z tretích krajín musia byť vybavené rastlinolekárskym osvedčením uvedeným v článku 13 ods. 1 bode ii) prvom pododseku smernice 2000/29/ES obsahujúcim v rubrike „Dodatkové vyhlásenie“ tieto prvky:

vyhlásenie, že špecifikované ovocné plody pochádzajú z miesta pestovania, ktoré bolo podrobené vhodným ošetreniam proti organizmu Phyllosticta citricarpa a kultivačným metódam vykonaným vo vhodnom čase od začiatku posledného vegetačného obdobia, ktoré sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2;

ii)	vyhlásenie, že na mieste pestovania sa počas vegetačného obdobia vykonala primeraná úradná kontrola a že v špecifikovaných ovocných plodoch sa od začiatku posledného vegetačného obdobia nezistili žiadne príznaky organizmu Phyllosticta citricarpa;

iii)

vyhlásenie, že v období medzi doručením ovocných plodov a ich balením v baliarni sa odobrala vzorka z najmenej 600 ovocných plodov každého druhu na 30 ton alebo z časti daného množstva, ktorá sa v najväčšej možnej miere vybrala na základe akýchkoľvek možných príznakov organizmu Phyllosticta citricarpa, a všetky ovocné plody vo vzorke, ktoré vykazovali príznaky, boli otestované a zistilo sa, že sú bez výskytu škodlivého organizmu;

iv)	v prípade Citrus sinensis (L.) Osbeck „Valencia“ okrem vyhlásení uvedených v písmenách a), b) a c): vyhlásenie, že vzorka na 30 ton alebo časť daného množstva bola otestovaná na prítomnosť latentnej infekcie a zistilo sa, že je bez výskytu organizmu Phyllosticta citricarpa.

Požiadavky týkajúce sa kontrol špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín v rámci Únie

Špecifikované ovocné plody pochádzajúce z tretích krajín sa podrobia vizuálnej kontrole na mieste vstupu alebo na mieste určenia stanovenom v súlade so smernicou Komisie 2004/103/ES. Uvedené kontroly sa vykonávajú na vzorkách najmenej 200 ovocných plodov každého druhu špecifikovaných ovocných plodov na dávku s hmotnosťou 30 ton alebo časť daného množstva, vybratých na základe akýchkoľvek možných príznakov organizmu Phyllosticta citricarpa. Ak sa v rámci kontrol uvedených v odseku 1 zistia príznaky organizmu Phyllosticta citricarpa, prítomnosť daného škodlivého organizmu sa musí potvrdiť alebo vyvrátiť testovaním ovocných plodov, ktoré vykazujú príznaky. Ak sa prítomnosť organizmu Phyllosticta citricarpa potvrdí, na dávku, z ktorej sa vzorka odobrala, sa vzťahuje zamietnutie vstupu do Únie.

Požiadavky na vysledovateľnosť

Na účely vysledovateľnosti sa špecifikované ovocné plody zavedú do Únie len v prípade, ak spĺňajú tieto podmienky:

i)	miesto pestovania, baliarne, vývozcovia a všetci ostatní prevádzkovatelia zúčastňujúci sa na manipulácii so špecifikovanými ovocnými plodmi sú na daný účel úradne zaregistrovaní;

ii)	špecifikované ovocné plody sú počas svojho pohybu z miesta pestovania na miesto vstupu do Únie vybavené dokladmi vydanými pod dohľadom vnútroštátnej organizácie na ochranu rastlín;

iii)	v prípade špecifikovaných ovocných plodov pochádzajúcich z tretích krajín sa okrem splnenia podmienok uvedených v písmenách a) a b) zachovali podrobné informácie o ošetrení pred zberom úrody a po ňom.

Zmena 3

Návrh vykonávacej smernice

Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 7 – bod 16.4 – písmeno e)

Návrh vykonávacej smernice

Zmena

vypúšťa sa

in the case of fruits destined for processing, official visual inspections prior to export have shown that the fruits are free from symptoms of Phyllosticta citricarpa (McAlpine) Van der Aa,

and a statement that the specified fruits originate in a field of production subjected to appropriate treatments against Phyllosticta citricarpa carried out at the appropriate time is included in the certificates referred to in Article 13(1)(ii) under the rubric „Additional declaration“, and transport and processing takes place under conditions, approved in accordance with the procedure referred to in Article 18(2).

Zmena 4

Návrh vykonávacej smernice

Príloha – odsek 4 písm. a) bod i) – bod 8 – bod 16.6 – písmeno d)

Návrh vykonávacej smernice

Zmena

d)	boli podrobené účinnému ošetreniu, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). Údaje o ošetrení sa uvedú v osvedčení uvedenom v článku 13 ods. 1 bod ii).

boli podrobené účinnému ošetreniu, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). V prípade ovocných druhov Citrus L., iných ako Citrus limon (L.) Osbeck. a Citrus auratifolia (Christm.) Swingle, úradné vyhlásenie, že ovocné plody boli ošetrené chladom (24 dní v 0,55 oC s 3 dňami predchladenia) alebo iným udržateľným účinným spôsobom s rovnakým účinkom, ktorý bol overený postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 na základe hodnotenia úradu EFSA, aby sa zabezpečilo, že sú zbavené organizmu Thaumatotibia leucotreta (Meyrick). Údaje o ošetrení sa uvedú v osvedčení uvedenom v článku 13 ods. 1 bod ii).

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3) Ú. v. EÚ L 317, 23.11.2016, s. 4.

(4) Ú. v. EÚ L 125, 13.5.2016, s. 16.

(5) Vedecké stanovisko vypracované na žiadosť Európskej komisie (otázka č. EFSA-Q-2013-00334) o riziku organizmu Phyllosticta citricarpa (Guignardia citricarpa) pre územie EÚ s identifikáciou a vyhodnotením možností na zníženie rizika. Vestník EFSA (EFSA Journal) 2014; 12(2):3557.

(6) Komisia postúpila Európskemu parlamentu iba anglickú verziu svojho návrhu vykonávacej smernice, keďže návrh nebol preložený do ostatných úradných jazykov.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/125

P8_TA(2016)0510

Podpora obetí lieku talidomid

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o podpore obetí talidomidu (2016/3029(RSP))

(2018/C 238/13)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na pripravovanú zmenu zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu, ktorú by nemecká vláda mohla využiť na to, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila získať spoločný prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre obete talidomidu),

—	so zreteľom na španielsky kráľovský dekrét č. 1006/2010 z 5. augusta 2010, ktorým sa upravujú postupy pri poskytovaní pomoci osobám postihnutým účinkami talidomidu v Španielsku počas rokov 1960 – 1965,

—

so zreteľom na približný počet obetí talidomidu v EÚ (asi 2 700 osôb v Nemecku (zdroj: nemecká vláda), približne 500 v Taliansku (zdroj: VITA – Associazione Vittime Italiane Thalidomide), 500 v Spojenom kráľovstve, 100 vo Švédsku (zdroj: štúdia DLA Piper) a 200 v Španielsku (zdroj: Avite, Španielsko)),

—

so zreteľom na správu Heidelbergskej univerzity s názvom Wiederholt durchzuführende Befragungen zu Problemen, speziellen Bedarfen und Versorgungsdefiziten von contergangeschädigten Menschen (2010-2013) (Prieskumy, ktoré treba pravidelne opakovať, v súvislosti s ťažkosťami, osobitnými potrebami a nedostatkami v starostlivosti, s ktorými sa stretávajú obete talidomidu), ktorá sa podrobne zaoberá prehlbujúcimi sa zdravotnými problémami a osobitnými potrebami obetí talidomidu a nedostatočnou podporou pre tieto obete,

—	so zreteľom na správu Firefly z januára 2015, ktorá upozorňuje na zhoršovanie telesného i duševného zdravia obetí talidomidu a na ich budúce potreby (1),

—	so zreteľom na správu vypracovanú v máji 2015 na žiadosť Ministerstva zdravotníctva nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá skúma kvalitu života obetí talidomidu a predvída ich budúce potreby (správa Kolínskej univerzity) (2),

—	so zreteľom na otvorené listy predsedov politických skupín Európskeho parlamentu, ktorí poukazujú na to, že obete talidomidu žijú s chronickou, invalidizujúcou bolesťou a trpia z dôvodu nenaplnených potrieb,

—	so zreteľom na tlačovú konferenciu, ktorá sa konala 27. mája 2015 v Európskom parlamente v Bruseli, počas ktorej poslanci všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je potrebné podporiť obete talidomidu vzhľadom na ich zdravotné ťažkosti (3),

—

so zreteľom na oslavy EÚ v septembri 2015 pripomínajúce 50. výročie prijatia prvých nariadení v Európe týkajúcich sa liekov zameraných na ochranu občanov EÚ, ktoré sú ďalším dôkazom toho, že účinné právne predpisy o liekoch predstavujú trvalý odkaz pre tisíce úmrtí dojčiat a vážne vrodené chyby spôsobené užívaním talidomidu počas tehotenstva,

—	so zreteľom na otázku Komisii (O-000035/2016 – B8-0120/2016) a rozpravu v súvislosti s talidomidom na plenárnej schôdzi 9. marca 2016,

—	so zreteľom na list medzinárodnej advokátskej kancelárie Ince and Co. z 5. marca 2015, v ktorom sa opisuje, aký vplyv mal na zdravie obetí talidomidu nedostatočný dohľad nad liekmi a utajenie dôkazov o účinkoch tohto lieku (4),

—	so zreteľom na vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády z júna 2016 o potrebe prevziať zodpovednosť za obete talidomidu a poskytnúť im nebyrokratickú podporu (5),

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže spoločnosť Chemie Grünenthal GmbH na konci 50. a na začiatku 60. rokov 20. storočia uvádzala na trh liek talidomid ako bezpečný liek proti ranným nevoľnostiam, bolestiam hlavy, kašľu, nespavosti a bežnému nachladnutiu; keďže užívanie tohto lieku počas tehotenstva zapríčinilo smrť a malformáciu tisícok detí v mnohých európskych krajinách;

keďže dokumenty z obdobia, v ktorom prebiehal škandál s talidomidom, ktoré nezávislým spôsobom overila medzinárodná advokátska kancelária Ince and Co., dokazujú, že v Nemeckej spolkovej republike existovali závažné nedostatky v účinnej kontrole liekov, podobne ako v iných krajinách, napr. v USA, Francúzsku, Portugalsku a Turecku;

keďže nezávislým spôsobom overený výskum (6) došiel k nezvratnému záveru, že Nemecká spolková republika v roku 1970 zasiahla do trestného konania proti nemeckému výrobcovi talidomidu spoločnosti Chemie Grünenthal GmbH a v dôsledku toho nebolo možné skutočne preukázať vinu tohto výrobcu; keďže sa navyše podnikli kroky, ktoré zabránili začatiu občianskoprávneho konania proti tejto spoločnosti, čo obetiam pravdepodobne znemožnilo dosiahnuť spravodlivosť či získať náležitú finančnú podporu pre svoje súčasné a budúce zdravotné ťažkosti;

keďže nedávno zverejnené nezávislé správy v Nemecku (správa Heidelbergskej univerzity a správa Kolínskej univerzity) a v Spojenom kráľovstve (správa Firefly) dochádzajú k záveru, že obete talidomidu potrebujú zvýšenú podporu týkajúcu sa ich nenaplnených zdravotných potrieb, pohybu a nezávislého spôsobu života, pretože ich stav sa v dôsledku povahy ich postihnutia a nedostatočnej podpory rýchlo zhoršuje;

E.	uznávajúc, že Nemecko síce nesie osobitnú zodpovednosť, ale ostatné národné vlády takisto zodpovedajú za zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania so svojimi vlastnými obeťami talidomidu;

F.	berúc na vedomie, že predsedovia politických skupín Európskeho parlamentu vyjadrili v otvorených listoch svoju podporu snahám o pomoc obetiam talidomidu, pokiaľ ide o ich zdravotné potreby;

G.	pripomínajúc tlačovú konferenciu, ktorá sa konala v máji 2015 v Bruseli za podpory všetkých politických skupín Európskeho parlamentu a ktorá upozornila na stále nenaplnené zdravotné potreby obetí talidomidu;

pripomínajúc, že v Bruseli v septembri 2015 Komisia oslávila 50. výročie prijatia prvého právneho predpisu EÚ týkajúceho sa liekov, ktorý bol do veľkej miery dôsledkom škandálu s talidomidom; zdôrazňujúc, že zatiaľ čo regulačné štruktúry, ktoré boli následne vytvorené, chránili 50 posledných rokov milióny občanov EÚ pred podobnými katastrofami, obete talidomidu žili s bolestivými a invalidizujúcimi následkami tohto lieku;

pripomínajúc, že na plenárnom zasadnutí v marci 2016 v Štrasburgu poslanci zo všetkých politických skupín EP zdôraznili, že je naliehavo potrebné poskytnúť obetiam talidomidu podporu v ich nenaplnených potrebách, a že európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť Vytenis Andriukaitis vyhlásil, že vníma vôľu nájsť pre všetky obete talidomidu vhodné riešenie, ktoré by zlepšilo kvalitu ich života;

J.	konštatujúc, že v Európskom parlamente a v Komisii v súčasnosti existuje v súlade s etickými a humanitárnymi normami príležitosť, ako aj vôľa napraviť chyby nedostatočnej kontroly liekov a následky utajenia dôkazov, ktoré viedli k tragédii s talidomidom;

K.	opätovne potvrdzujúc vyhlásenie nemeckej spolkovej vlády (7) v júni 2016 o tom, že musí vziať na seba zodpovednosť a poskytnúť finančnú podporu bez administratívnej záťaže a zdĺhavého individuálneho testovania;

L.	konštatujúc, že v júni 2016 nemecká spolková vláda tiež uznala, že zmena zákona týkajúceho sa Nadácie pre obete talidomidu v Nemecku je potrebná a možno ju vykonať do januára 2017;

konštatujúc, že mnoho obetí v celej EÚ často nedokáže požiadať o finančnú pomoc na pokrytie nákladov na sociálne služby, čo v súčasnosti päťdesiatročné až šesťdesiatročné obete talidomidu znepokojuje dnes zo všetkého najviac, pretože tieto služby budú v nasledujúcich rokoch potrebovať čoraz viac, keďže ich opatrovatelia, často partneri či príbuzní, by mohli sami ochorieť alebo zomrieť;

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zosúladili svoje postupy a opatrenia na to, aby boli obete talidomidu formálne uznané a aby im bolo poskytnuté odškodnenie;

naliehavo vyzýva nemeckú spolkovú vládu, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje pripravovaná zmena aktu súvisiaceho s nadáciou pre obete talidomidu, aby obetiam talidomidu, ktoré boli uznané ako obete trustovými fondmi určenými súdom, alebo ktoré sú príjemcami v rámci vnútroštátnych vládnych systémov, umožnila prístup k osobitnému zdravotnému fondu nemeckého Conterganstiftung (Nadácia pre zdravotne postihnuté obete talidomidu);

požaduje, aby bol obetiam talidomidu zo Spojeného kráľovstva, Španielska, Talianska, Švédska a ďalších členských štátov poskytnutý prístup k fondu na skupinovom základe, ak ich štatút obete bol v dobrej viere priznaný v ich vlastnej krajine;

žiada španielske orgány, aby preskúmali proces, ktorý vláda začala v roku 2010, a v rámci svojho vnútroštátneho systému zjednodušili španielskym obetiam talidomidu požiadavky na identifikáciu a odškodnenie, ako sa uvádza v nelegislatívnom návrhu o ochrane osôb postihnutých účinkami talidomidu (161/000331), ktorý 24. novembra 2016 jednomyseľne schválil španielsky Poslanecký kongres;

naliehavo vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni vypracovala rámcový protokol, na základe ktorého by všetci európski občania postihnutí účinkami talidomidu dostali odškodnenie v podobnej výške, a to bez ohľadu na členský štát, z ktorého pochádzajú, a aby vytvorila program EÚ zameraný na pomoc (vrátane finančných ustanovení a ustanovení o sociálnych dávkach) obetiam talidomidu a ich rodinám a na ich podporu;

žiada spoločnosť Grünenthal, aby prevzala svoju zodpovednosť a poskytla riadne odškodnenie a starostlivosť o obete, ktoré ešte neboli uznané, prehodnotila proces uznávania štatútu obete a iniciovala dialóg s obeťami na nápravu spôsobených škôd;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a členským štátom.

(1) http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2014/01/Firefly-report-March-2015.pdf

(2) http://www.thalidomidetrust.org/wp-content/uploads/2016/04/The-Cologne-Report.pdf

(3) http://www.fiftyyearfight.org/latest/europe-speaks-loudly-with-one-voice:-press-conference

(4) http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf

(5) http://www.bmfsfj.de/BMFSFJ/kinder-und-jugend,did=225796.html

(6) http://www.fiftyyearfight.org/images/Appendix_1._Ince_letter.pdf

(7) https://www.bmfsfj.de/bmfsfj/aktuelles/alle-meldungen/leistungen-sollen-gerechter-verteilt-werden/90418?view=DEFAULT

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/128

P8_TA(2016)0511

Lieky na pediatrické použitie

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o nariadení o liekoch na pediatrické použitie (2016/2902(RSP))

(2018/C 238/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1902/2006 z 20. decembra 2006 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1901/2006 o liekoch na pediatrické použitie (1) (ďalej len „nariadenie o LPP“),

—	so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Lepšie lieky pre deti – od koncepcie k realite – všeobecná správa o skúsenostiach získaných na základe uplatňovania nariadenia (ES) č. 1901/2006 o liekoch na pediatrické použitie (COM(2013)0443),

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení rovnováhy vo farmaceutických systémoch v EÚ a jej členských štátoch,

—	so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre prístup k liekom, ktorú zvolal generálny tajomník OSN, s názvom Podpora inovácií a prístup k zdravotníckym technológiám, ktorá bola uverejnená v septembri 2016,

—	so zreteľom na otázku Komisii o preskúmaní nariadenia o liekoch na pediatrické použitie (O-000135/2016 – B8-1818/2016),

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie malo výrazný vplyv na vývoj liekov na pediatrické použitie, keďže väčšina farmaceutických spoločností považuje vývoj týchto liekov za neoddeliteľnú súčasť celkového vývoja výrobku; keďže počet pediatrických výskumných projektov sa výrazne zvýšil a keďže je dostupných viac kvalitnejších informácií týkajúcich sa pediatrického použitia schválených liekov; keďže sa takisto zvýšil relatívny počet pediatrických klinických skúšok;

B.	keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie prispelo k zlepšeniu celkovej situácie a viedlo k hmatateľným prínosom pre celú škálu detských ochorení; keďže sa však v niekoľkých oblastiach, najmä v oblasti detskej onkológie a neonatológie, nedosiahol dostatočný pokrok;

keďže rakovina detí zostáva hlavnou príčinou úmrtí u detí starších ako rok a keďže v Európe každoročne zomiera na rakovinu viac ako 6 000 mladých ľudí; keďže dve tretiny tých, ktorí prežili, pociťujú vážne vedľajšie účinky v súvislosti s liečbou v dôsledku existujúcich spôsobov liečby (údajne sú tieto účinky vážne až u 50 % ľudí, ktorí prežili), a keďže je potrebné neustále zlepšovať kvalitu života tých, ktorí ako deti prežili rakovinu;

D.	keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie podporilo dialóg a spoluprácu viacerých zúčastnených strán v oblasti rozvoja liekov na pediatrické použitie;

E.	keďže prístup k novým experimentálnym liekom v rámci klinického skúšania, z ktorých by mohli mať prospech, má menej než 10 % detí s nevyliečiteľnou, život ohrozujúcou recidívou;

F.	keďže výrazne širší prístup k inovatívnej liečbe môže zachrániť životy detí a dospievajúcej mládeže so smrteľnou chorobou, ako je rakovina, a keďže je preto potrebné tieto terapie bez zbytočného odkladu preskúmať prostredníctvom vhodných štúdií u detí;

keďže v EÚ je v prípade detí v niekoľkých terapeutických oblastiach stále veľmi rozšírené používanie liekov mimo schválenej registrácie; keďže hoci sa štúdie o rozsahu používania liekov mimo schválenej registrácie detskými pacientmi líšia z hľadiska rozsahu a zloženia skupiny pacientov, po zavedení nariadenia o liekoch na pediatrické použitie nedošlo k poklesu predpisovania liekov mimo schválenej registrácie; keďže Európska agentúra pre lieky (EMA) už bola vyzvaná, aby vypracovala usmernenia k používaniu liekov mimo schválenej registrácie/nelicencovanému používaniu liekov založenému na potrebe a aby vypracovala zoznam liekov používaných mimo schválenej registrácie napriek tomu, že existujú licencované alternatívy;

H.	keďže nariadenie o liekoch na pediatrické použitie stanovuje pravidlá, ktoré sa týkajú vývoja liekov na humánne použitie, s cieľom uspokojiť špecifické liečebné potreby detských pacientov;

I.	keďže od nadobudnutia účinnosti nariadenia o liekoch na pediatrické použitie boli schválené len dva inovatívne onkologické lieky na liečenie pediatrických zhubných nádorov na základe schváleného výskumného pediatrického plánu (PIP);

keďže podľa súčasného regulačného rámca sa upúšťa od zákonnej povinnosti pokračovať vo vývoji liekov na pediatrické použitie, ak sa lieky vyvíjajú pre zdravotné problémy typické pre dospelých pacientov, ktoré sa nevyskytujú u detí; keďže tento regulačný prístup je nevyhovujúci v prípade špecifických chorôb, ktoré sa vyskytujú iba u detí; keďže sa navyše každoročne zvyšuje počet výročných správ o odložení opatrení predložených agentúre EMA v súlade s článkom 34 ods. 4 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie;

K.	keďže mnohé druhy detských onkologických ochorení sa nevyskytujú u dospelých; keďže však mechanizmus účinku liekov, ktorý je účinný pri liečbe druhu rakoviny postihujúcej dospelých, môže byť relevantný pre druh rakoviny, ktorý sa vyskytuje u detí;

L.	keďže pre tie druhy chorôb, ktoré sa vyskytujú len u detí, ako sú druhy detských onkologických ochorení, trh poskytuje na vývoj konkrétnych liekov na pediatrické použitie len obmedzené stimuly;

M.	keďže tretí program EÚ v oblasti zdravia (2014 – 2020) obsahuje záväzok posilniť zdroje a zlepšiť odborné znalosti v prospech pacientov so zriedkavými chorobami;

N.	keďže pri zahajovaní pediatrického klinického skúšania onkologických liekov dochádza k značnému oneskoreniu, pretože podniky zaoberajúce sa vývojom liekov najskôr čakajú, či bude mať liek sľubné výsledky u dospelých onkologických pacientov;

O.	keďže skúšajúcemu nič nebráni v tom, aby sľubné pediatrické klinické skúšanie predčasne zastavil, ak sa v cieľovej dospelej populácii nepreukážu pozitívne výsledky liečby daným liekom;

keďže finančné odmeny a stimuly na vývoj liekov pre pediatrických pacientov, ako je obchodné povolenie na pediatrické použitie (PUMA), prichádzajú neskoro a majú obmedzený účinok; keďže je potrebné zabezpečiť, aby farmaceutické spoločnosti nezneužívali odmeny a stimuly a aby ich používali správne, pričom treba zhodnotiť existujúci systém odmien, aby sa stanovilo, ako by sa dal zlepšiť, aby lepšie stimuloval výskum a vývoj liekov na pediatrické použitie, najmä v oblasti detskej onkológie;

Q.	keďže držitelia povolenia na uvedenie na trh sú povinní aktualizovať informácie o výrobkoch, pričom musia zohľadniť najnovšie vedecké poznatky;

keďže výskumné pediatrické plány (VPP) sa schvaľujú po zložitých rokovaniach medzi regulačnými orgánmi a farmaceutickými spoločnosťami a príliš často sa stáva, že sú neuskutočniteľné a/alebo sa začnú príliš neskoro, pretože sa nepoužívajú správne, lebo sa zameriavajú na zriedkavý výskyt onkologického ochorenia typického pre dospelých u dieťaťa namiesto potenciálne širšieho využitia nového lieku v iných relevantných detských onkologických ochoreniach; keďže nie všetky schválené VPP sú dokončené vzhľadom na to, že výskum v oblasti účinnej látky sa v neskoršej fáze často preruší, pokiaľ sa nepotvrdia počiatočné nádeje týkajúce sa bezpečnosti a účinnosti lieku; keďže k dnešnému dňu bolo dokončených iba 12 % zo schválených VPP;

keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie sa stanovuje vytvorenie portálu pre jednotné žiadosti, ktorý umožňuje sponzorom podať jednotnú žiadosť o skúšky vykonané vo viac ako jednom členskom štáte; keďže tieto cezhraničné skúšky majú osobitný význam v prípade zriedkavých chorôb, ako sú detské onkologické ochorenia, pretože v jednej krajine nemusí byť dostatočný počet pacientov na uskutočnenie skúšania;

T.	keďže v rámci VPP bolo vykonané veľké množstvo zmien; keďže zatiaľ čo sa o rozsiahlych zmenách VPP rokuje s pediatrickým výborom, v prípade zmien, ktoré majú menší vplyv, táto otázka nie je dostatočne jasne vyriešená;

U.	keďže v súlade s článkom 39 ods. 2 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie musia členské štáty poskytnúť Komisii detailné dôkazy o konkrétnom záväzku k podpore výskumu a vývoja a dostupnosti liekov na pediatrické použitie;

V.	keďže podľa článku 40 ods. 1 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie sa prostriedky na výskum liekov pre detských pacientov majú poskytnúť z rozpočtu Únie, aby sa podporili štúdie súvisiace s liekmi alebo liečivami, ktoré nie sú predmetom patentu alebo dodatkového ochranného osvedčenia;

keďže podľa článku 50 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie je Komisia povinná predložiť do 26. januára 2017 Európskemu parlamentu a Rade správu o získaných skúsenostiach, ktoré vyplynú z uplatňovania článkov 36, 37 a 38 vrátane analýzy ekonomických vplyvov odmien a stimulov a analýzy predpokladaných dosahoch tohto nariadenia na verejné zdravie, aby sa mohli navrhnúť potrebné zmeny;

vyzýva Komisiu, aby včas predložila správu, ktorá bola stanovená v článku 50 nariadenia o liekoch na pediatrické použitie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto správa poskytla komplexné určenie a hĺbkovú analýzu prekážok, ktoré v súčasnosti bránia inováciám liekov určených na pediatrické použitie; zdôrazňuje význam spoľahlivých a dôkazových údajov z hľadiska efektívnej tvorby politiky;

vyzýva Komisiu, aby na základe týchto zistení zvážila zavedenie zmien, a to aj prostredníctvom právnej revízie nariadenia o liekoch na pediatrické použitie, v rámci ktorej sa náležite zohľadnia a) plány pediatrického rozvoja založené skôr na mechanizme účinku lieku než len na mechanizme podľa druhu rakoviny, b) modely uprednostňovania ochorení a liekov, ktoré zohľadňujú neuspokojené potreby v oblasti detskej medicíny a uskutočniteľnosť, c) skoršie a ľahšie uskutočniteľné výskumné pediatrické plány a d) stimuly, ktoré lepšie podnecujú výskum a účinnejšie uspokojujú potreby detských pacientov, pričom sa zabezpečí zhodnotenie nákladov výskumu a vývoja a úplná transparentnosť klinických výsledkov a e) stratégie na zabránenie použitie pediatrických liekov mimo schválenej registrácie v prípade, že existujú schválené pediatrické lieky;

zdôrazňuje, že životne dôležitým prínosom v oblasti detskej onkológie je povinný vývoj liekov na pediatrické použitie, ktorý sa zakladá skôr na mechanizme účinku lieku, ktorý odpovedá biológii nádoru, než na indikácii, ktorá obmedzuje použitie lieku na konkrétny druh rakoviny;

zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať pediatrické potreby a lieky od rôznych spoločností založené na vedeckých údajoch, aby najdostupnejšie terapie zodpovedali terapeutickým potrebám detí, najmä detí postihnutých onkologickým ochorením, a umožňovali optimalizovať zdroje využívané na výskum;

zdôrazňuje, že pre výskum mnohých detských a zriedkavých ochorení sú cezhraničné skúšky veľmi dôležité; preto víta nariadenie (EÚ) č. 536/2014, ktoré uľahčuje vykonávanie tohto druhu skúšok, a vyzýva agentúru EMA, aby zabezpečila, že bude čoskoro zavedená infraštruktúra potrebná na jeho vykonávanie;

zdôrazňuje, že vykonávanie včasných výskumných pediatrických plánov a včasné vedenie vedeckého a regulačného dialógu a interakcia s agentúrou EMA v skoršej fáze umožňuje spoločnostiam optimalizovať globálny vývoj liekov na pediatrické použitie a najmä rozvíjať ľahšie uskutočniteľné výskumné pediatrické plány;

vyzýva Komisiu, aby zvážila zmenu nariadenia o LPP tak, aby sľubné skúšania s detskými pacientmi nemohli byť predčasne ukončené v dôsledku neuspokojivých výsledkov v rámci cieľovej skupiny dospelých pacientov;

zdôrazňuje naliehavú potrebu posúdiť, ako sa dajú najlepšie využiť rôzne druhy financovania a odmeny – vrátane mnohých nástrojov oddelenia nákladov a cien – na stimulovanie a urýchľovanie vývoja liekov na pediatrické použitie v oblastiach, ktoré ich potrebujú, najmä liekov na novorodenecké a detské onkologické ochorenia a osobitne na tie druhy onkologických ochorení, ktoré sa vyskytujú iba u detí; vyjadruje presvedčenie, že odmeny by mali viesť k tomu, že vývoj týchto liekov na pediatrické použitie sa začne hneď, ako bude k dispozícii dostatočné vedecké odôvodnenie ich použitia u detských pacientov a údaje o neškodnosti používania u dospelých, a nemali by závisieť od dokázanej liečebnej hodnoty v prípade indikácie pre dospelých;

vyzýva Komisiu, aby urýchlene pracovala na možných regulačných zmenách, ktoré by medzičasom mohli pomôcť zlepšiť situáciu;

10.

vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont 2020 obnovila ustanovenia týkajúce sa financovania, ktoré sú zamerané na podporu kvalitného pediatrického klinického výskumu, v nadväznosti na kritické preskúmanie v súčasnosti financovaných projektov;

11.

vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu európskej siete v oblasti pediatrického klinického výskumu a aby zabezpečila, že členské štáty zavedú opatrenia na podporu výskumu a rozvoja a dostupnosti liekov na pediatrické použitie;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 20.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/132

P8_TA(2016)0512

Činnosť Výboru pre petície za rok 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o činnosti Výboru pre petície za rok 2015 (2016/2146(INI))

(2018/C 238/15)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

—	so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

—	so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—	so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na význam petičného práva a dôležitosť toho, aby bol Európsky parlament okamžite informovaný o konkrétnych obavách občanov a obyvateľov Európskej únie, ako sa stanovuje v článkoch 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na článok 228 ZFEÚ,

—	so zreteľom na článok 44 Charty základných práv Európskej únie o práve obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament,

—	so zreteľom na ustanovenia ZFEÚ, ktoré sa týkajú konania o porušení povinnosti, najmä na články 258 a 260,

—	so zreteľom na článok 52 a článok 216 ods. 8 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0366/2016),

A.	keďže cieľom výročnej správy o činnosti Výboru pre petície je predložiť analýzu petícií prijatých v roku 2015 a vzťahov s ostatnými inštitúciami a poskytnúť pravdivý obraz o cieľoch dosiahnutých v priebehu roka 2015;

keďže v roku 2015 bolo prijatých 1 431 petícií, čo predstavuje 47 % pokles v porovnaní s rokom 2014, počas ktorého prijal Európsky parlament 2 714 petícií; keďže 943 petícií bolo uznaných ako prípustné; 424 z nich bolo rýchlo preskúmaných a uzavretých potom, ako bol predkladateľ petície riadne informovaný o otázke, ktorá ho znepokojovala, a 519 petícií je stále otvorených na prerokovanie vo Výbore pre petície; keďže 483 petícií bolo vyhlásených za neprípustné;

keďže počet prijatých petícií je vzhľadom na celkovú populáciu Únie nízky, čo naznačuje, že prevažná väčšina občanov a obyvateľov EÚ ešte, bohužiaľ, nie je informovaná o existencii petičného práva alebo jeho prípadnej užitočnosti ako prostriedku, ktorým môžu upozorniť inštitúcie a členské štáty EÚ na problémy, ktoré sa ich týkajú a ktoré ich trápia a patria do oblasti činnosti Únie;

keďže v roku 2015 bolo uznaných ako neprípustné 483 petícií a keďže ešte stále nie je celkom jasná oblasť činnosti EÚ, ako to dokazuje vysoký počet doručených neprípustných petícií (33,8 %); keďže v záujme nápravy by bolo potrebné stimulovať a zlepšiť komunikáciu s občanmi a vysvetliť rôzne oblasti európskej, vnútroštátnej a miestnej právomoci;

E.	keďže každá petícia sa starostlivo, efektívne a transparentne posudzuje a skúma;

keďže predkladateľmi petície bývajú občania, ktorí sa zapájajú do ochrany základných práv a do zlepšovania a budúcej prosperity našich spoločností; keďže skúsenosti týchto občanov, pokiaľ ide o spracovanie ich petícií, majú silný vplyv na ich vnímanie európskych inštitúcií a dodržiavanie petičného práva zakotveného v práve EÚ;

G.	keďže Európsky parlament je jedinou inštitúciou EÚ, ktorú si priamo volia občania, a keďže petičné právo im ponúka možnosť, ako upozorniť svojich volených zástupcov na témy, ktoré ich trápia;

H.	keďže podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie musia vykonávať svoju prácu čo najotvorenejšie s cieľom podporovať dobrú správu a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti;

keďže petičné právo musí byť kľúčovým prvkom smerom k participatívnej demokracii, v ktorej je účinne chránené právo každého občana zohrávať priamu úlohu v demokratickom živote Únie; keďže skutočná demokratická a participatívna správa by mala zabezpečiť úplnú transparentnosť, účinnú ochranu základných práv a praktické zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov; keďže Európsky parlament môže prostredníctvom petícií načúvať, poskytovať informácie a pomáhať vyriešiť problémy, ktoré trápia jeho občanov, a zároveň nabádať iné inštitúcie EÚ a inštitúcie v členských štátoch, aby v tejto súvislosti urobili všetko v rámci svojich právomocí; keďže prostredníctvom uvedených petícií by sa mal posudzovať vplyv právnych predpisov EÚ na každodenný život jej obyvateľov;

keďže po utečeneckej humanitárnej kríze, veľmi závažnom hospodárskom a sociálnom vplyve finančnej krízy a náraste xenofóbie a rasizmu v celej Európe bola narušená dôvera v systém a európsky projekt ako celok; keďže Výbor pre petície nesie zodpovednosť za zachovanie a posilňovanie konštruktívneho dialógu s občanmi a obyvateľmi EÚ o európskych otázkach a je to preň veľká výzva;

K.	keďže Výbor pre petície môže občanom najlepšie ukázať, čo pre nich Európska únia robí a aké riešenia môže priniesť na európskej, vnútroštátnej alebo miestnej úrovni; keďže Výbor pre petície môže odviesť významnú prácu tým, že vysvetlí a prípadne preukáže úspechy a výhody európskeho projektu;

keďže petičné právo by malo posilniť schopnosť Európskeho parlamentu reagovať a pomáhať pri riešení problémov súvisiacich najmä s uplatňovaním a transpozíciou práva EÚ; keďže petície sú cenným zdrojom informácií z prvej ruky založených na vlastných skúsenostiach občanov, ktoré pomáhajú odhaľovať prípadné nezrovnalosti a nedostatky pri vykonávaní právnych predpisov EÚ na vnútroštátnej úrovni a následnom monitorovaní Komisiou ako strážkyňou zmlúv; keďže petície, ktoré vychádzajú z oblastí činnosti EÚ a spĺňajú kritériá prípustnosti, sú základným nástrojom na včasné odhaľovanie neskorej transpozície a skutočné presadzovanie práva EÚ zo strany členských štátov; keďže občania EÚ sa môžu prostredníctvom petícií sťažovať na nevykonávanie právnych predpisov EÚ a môžu pomôcť pri odhaľovaní porušovania právnych predpisov EÚ;

keďže petície majú v rámci zákonodarného procesu veľký význam, pretože ďalším výborom Európskeho parlamentu poskytujú cenné a priame podnety pre ich legislatívnu činnosť v oblastiach, ktorými sa zaoberajú; keďže petície nepatria do výlučnej zodpovednosti Výboru pre petície, ale mali by sa rozdeliť medzi všetky výbory Európskeho parlamentu;

N.	keďže prostredníctvom petícií môžu občania a obyvatelia EÚ ohlásiť nesprávne uplatňovanie práva EÚ; keďže občania sú cenným zdrojom informácií, pokiaľ ide o odhaľovanie porušovania práva EÚ;

keďže okrem poskytovania relevantnej spätnej väzby, pokiaľ ide o uplatňovanie existujúcich právnych predpisov, petície môžu takisto pomôcť identifikovať medzery v rámci právnych predpisov EÚ a posudzovať vplyv chýbajúcej regulácie v určitých oblastiach, čím by sa stali spúšťačom ďalšieho legislatívneho úsilia;

keďže Výbor pre petície vo veľkej miere využíval osobitné nástroje, ktoré má ako výbor k dispozícii, ako sú otázky na ústne zodpovedanie a krátke uznesenia s cieľom poukázať na rôzne otázky, ktoré trápia občanov, alebo zasielal tieto otázky a uznesenia parlamentnému plénu, napríklad právne predpisy o hypotékach a rizikových finančných nástrojoch v Španielsku, alebo o najlepšom záujme dieťaťa v Európe;

Q.	keďže v roku 2015 boli petície, ktoré zaslali občania, vyriešené rýchlejšie a účinnejšie, čím sa skrátil čas korešpondencie s predkladateľmi petície; keďže sekretariát vyvinul pozoruhodné úsilie na dosiahnutie tohto zlepšenia;

keďže predkladatelia petícií aktívne prispievajú k práci výboru tým, že poskytujú doplňujúce informácie z prvej ruky členom výboru, Komisii a prítomným zástupcom členských štátov; keďže svojou účasťou na rozpravách a predkladaním petícií obsahujúcich podrobnejšie informácie prispievajú predkladatelia petícií k nadviazaniu plynulého a konštruktívneho dialógu s poslancami Európskeho parlamentu a s Európskou komisiou; keďže v roku 2015 bolo na rokovaniach výboru prítomných a zapojilo sa do nich 191 predkladateľov; keďže aj keď sa toto číslo zdá byť pomerne nízke, schôdze Výboru pre petície sa vysielajú a umožňujú predkladateľom petícií sledovať rozpravy v priamom prenose v reálnom čase i neskôr prostredníctvom vysielania na internete;

keďže bola prijatá špecifická metóda na spracovanie petícií, ktoré sa týkajú blaha detí, a na túto tému bola vytvorená osobitná pracovná skupina, ktorá vznikla 17. septembra 2015 a na ktorej čelo bola za predsedníčku zvolená Eleonora Evi; zdôrazňuje, že všetky pracovné skupiny by mali mať jasný mandát s cieľom poskytovať hmatateľné výsledky a zabrániť akémukoľvek zbytočnému omeškaniu pri spracúvaní petícií;

keďže podanie petície sa neraz časovo zhoduje s podaním sťažnosti Komisii, ktorá môže viesť k začatiu konania o porušení povinnosti; keďže Európsky parlament prostredníctvom petícií a otázok upozornil Komisiu v roku 2015 na nedostatky v tom, ako členské štáty uplatňovali a vykonávali určité právne predpisy EÚ;

keďže tieto petície viedli k sťažnostiam na problematiku životného prostredia; keďže Komisia zaslala Fínsku výzvu na transpozíciu smernice o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí; keďže v ďalších piatich prípadoch týkajúcich sa životného prostredia nadviazala Komisia dvojstranný dialóg s dotknutými členskými štátmi; keďže tieto prípady sa týkali bridlicového plynu, riadenia populácie vlkov, nesprávneho vykonávania smernice o strategickom environmentálnom posudzovaní a súladu vnútroštátnych právnych predpisov s požiadavkami smernice o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí;

V.	keďže petície občanov sa týkali aj tém spravodlivosti a súdnej spolupráce, pričom jedna podnietila Komisiu, aby začala dvojstranný dialóg s členským štátom o jeho obmedzeniach pri zmene mena po uzatvorení manželstva;

W.	keďže Komisia takisto začala na základe niekoľkých petícií dvojstranné diskusie s niekoľkými členskými štátmi o daniach z nehnuteľností a miestnych daniach platených študentmi;

keďže Komisia má v úmysle posilniť vykonávanie právnych predpisov EÚ na základe transpozície a systematických kontrol súladu s vnútroštátnymi právnymi predpismi; keďže Komisia oznámila, že prijme primerané opatrenia vrátane nových prípadov v rámci projektu EU Pilot a konania o porušení povinnosti v prípade, keď zistí možné porušenie právnych predpisov EÚ;

Y.	keďže zapojenie Európskeho parlamentu do týchto postupov umožňuje osobitnú kontrolu vyšetrovacej činnosti príslušných inštitúcií EÚ; keďže žiadne petície by sa nemali uzavrieť, kým ich Komisia vyšetruje;

keďže Komisia prostredníctvom výročnej správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie zverejňuje činnosti súvisiace s porušením právnych predpisov Únie a odhaľuje informácie o konaniach vo veci porušenia predpisov v podobe tlačových správ; keďže tieto rozhodnutia o konaniach vo veci porušenia predpisov sa môžu konzultovať na základe údajov Komisie, ktoré sú k dispozícii na internetových stránkach Európskej komisie; keďže podrobnejšie informácie Komisie v jej intervenciách vo Výbore pre petície v prípadoch týkajúcich sa petícií by prispeli k lepšej transparentnosti a plynulejšej spolupráci medzi týmito dvoma inštitúciami;

AA.

keďže hlavné témy, ktoré sa riešia v petíciách, zahŕňajú širokú škálu otázok, ako je napríklad ochrana životného prostredia (najmä čistenie odpadových vôd, nakladanie s odpadmi, manažment povodia, prieskum a ťažba plynu a uhľovodíkov), porušovanie práv spotrebiteľov, uplatňovanie spravodlivosti (najmä opatrovníckeho práva na maloleté osoby), základné práva (najmä práva dieťaťa, osôb so zdravotným postihnutím a menšín), voľný pohyb osôb, diskriminácia, prisťahovalectvo, zamestnanosť a dobré životné podmienky zvierat;

AB.

keďže internetový portál Výboru pre petície, ktorý začal fungovať koncom roka 2014, je v prevádzke, ale ešte nebol dokončený; keďže cieľom tohto portálu je poskytnúť občanom a obyvateľom EÚ elektronický nástroj, ktorý im umožní predkladať petície a sledovať ich spracovanie, ako aj elektronicky podpisovať vlastné petície a pridať sa k petíciám ostatných predkladateľov petícií, ktorých témy ich zaujímajú; keďže nedostatky v niektorých základných funkciách, ako je napríklad vyhľadávač, pretrvávali počas roku 2015 a až donedávna narúšali úlohu portálu ako interaktívneho priestoru na výmenu informácií medzi občanmi; keďže tento problém bol napokon vyriešený;

AC.

keďže portál je koncipovaný tak, aby zabezpečil väčšiu transparentnosť a interaktívnosť petičného postupu, a zaisťuje účinnejšiu správu v prospech predkladateľov petícií, poslancov a širokej verejnosti; keďže druhá fáza projektu je určená predovšetkým na zlepšenie administratívneho vybavovania petícií;

AD.

keďže následné oneskorenia v ďalších fázach projektu viedli k dodatočnému pracovnému zaťaženiu sekretariátu Výboru pre petície vzhľadom na potrebu manuálne vkladať príslušné súbory do rôznych databáz; keďže stále existujú petície, ktoré treba umiestniť na portál, lebo doteraz tam boli vložené iba otvorené petície prijaté v rokoch 2013, 2014 a 2015, a keďže v súčasnosti sa pracuje na vkladaní petícií prijatých v roku 2016;

AE.	keďže niektoré nedostatky boli odstránené, konkrétne vo funkcii vyhľadávania a dôvernosti zaobchádzania s údajmi týkajúcimi sa predkladateľa petície, a keďže sa podľa plánu od druhej polovice roka 2016 pracuje na zvýšení užitočnosti a viditeľnosti tejto služby pre občanov;

AF.	keďže prípustnosť petícií je založená na kritériách stanovených v článku 227 ZFEÚ; keďže koncepcia oblasti činnosti Únie ďaleko presahuje dlhý zoznam právomocí; keďže vyhlásenie o neprípustnosti môže byť predmetom súdneho preskúmania, ak nie je riadne odôvodnené v súlade s týmito kritériami;

AG.

keďže vnútroštátne súdy majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa právne predpisy EÚ riadne vykonávali v členských štátoch; keďže prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie je v tejto súvislosti užitočným nástrojom pre vnútroštátne súdne systémy; keďže tento postup sa v niektorých členských štátoch používal málo, ak vôbec; keďže táto primárna zodpovednosť by nijako nemala vylučovať aktívnejšiu úlohu Komisie ako strážcu zmlúv, pokiaľ ide o zabezpečenie súladu s právom EÚ; keďže petície poskytujú alternatívny a nezávislý spôsob prešetrovania a kontrol dodržiavania právnych predpisov EÚ a keďže tieto dva alternatívne postupy by sa preto nemali vzájomne vylučovať;

AH.

keďže európska iniciatíva občanov by mala byť dôležitým nástrojom, ktorý umožní priamu účasť občanov na rozvoji politík EÚ, a keďže jej potenciál treba naplno využívať pri súčasnom zabezpečení toho, aby občania boli plne informovaní o otázkach, ktoré patria do právomoci EÚ a do právomoci jednotlivých štátov; keďže hlavné rozdiely medzi uvedenou iniciatívou a petičným právom by sa mali lepšie vysvetliť občanom; keďže Európsky parlament nesie osobitnú zodpovednosť za to, aby tento nástroj bol skutočne úspešný; keďže ako vyplynulo z vyhlásení počas verejného vypočutia 22. februára 2015, organizácie, ktoré zaregistrovali európsku iniciatívu občanov, sa vo všeobecnosti domnievajú, že je potrebné odstrániť administratívne prekážky, aby bolo možné dosiahnuť čo najlepšie výsledky v súvislosti s účasťou občanov;

AI.	keďže Výbor pre petície sa domnieva, že viac ako tri roky od dátumu uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 211/2011 dňa 1. apríla 2012 by sa malo posúdiť jeho vykonávanie, aby sa zistili nedostatky a navrhli konkrétne uskutočniteľné riešenia pre jeho urýchlenú revíziu s cieľom zlepšiť jeho fungovanie;

AJ.

keďže v roku 2015 sa vzhľadom na pracovnú vyťaženosť Výboru pre petície uskutočnila iba jedna vyšetrovacia návšteva týkajúca sa petícií, ktoré boli prešetrované v roku 2015; keďže výskum, ktorý sa uskutočnil 5. a 6. novembra 2015 v Spojenom kráľovstve o otázke adopcie bez súhlasu rodičov, umožnil členom delegácie lepšie pochopiť situáciu, keďže mohli o tomto probléme diskutovať so zástupcami rôznych inštitúcií v Spojenom kráľovstve zapojenými do prípadu;

AK.	keďže návštevy sú osobitnou výsadou výboru a nevyhnutnou súčasťou jeho práce, ktorá zahŕňa interakciu s predkladateľmi petície a orgánmi príslušných členských štátov; keďže členovia delegácií výboru sa za rovnakých podmienok zúčastňujú na všetkých činnostiach vrátane vypracovania záverečnej správy;

AL.

keďže Výbor pre petície má povinnosti vo vzťahu k úradu európskeho ombudsmana, ktorý je zodpovedný za vyšetrovanie sťažností občanov a obyvateľov Únie na možný nesprávny úradný postup v rámci inštitúcií a orgánov Únie a v súvislosti s ktorým výbor takisto vypracúva výročnú správu vychádzajúcu z výročnej správy samotného európskeho ombudsmana;

AM.	keďže európska ombudsmanka Emily O’Reillyová predložila 26. mája 2015 predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi svoju výročnú správu za rok 2014; keďže 23. júna 2015 ombudsmanka predložila svoju správu na schôdzi Výboru pre petície, ktorý je zodpovedný za vzťahy s jej úradom;

AN.

keďže Výbor pre petície je členom Európskej siete ombudsmanov, do ktorej patria vnútroštátni a regionálni ombudsmani, výbory pre petície a podobné orgány členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín na členstvo v EÚ a ďalších krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a/alebo schengenského priestoru. keďže Výbor Európskeho parlamentu pre petície je riadnym členom tejto siete, ktorá má v súčasnosti 94 pobočiek v 36 krajinách;

AO.	keďže každá petícia je predmetom starostlivého skúmania a spracovania a každý predkladateľ petície musí dostať odpoveď v primeranej lehote; keďže každý predkladateľ petície musí byť informovaný o dôvodoch uzatvorenia petície;

AP.	keďže všetci predkladatelia petícií by mali mať možnosť priamo prezentovať svoje prípady Výboru pre petície;

zdôrazňuje, že petičné právo by malo posilniť schopnosť Európskeho parlamentu reagovať a pomáhať pri riešení problémov súvisiacich najmä s transpozíciou a vykonávaním právnych predpisov EÚ, pretože petície, ktoré vychádzajú z oblastí činnosti EÚ a spĺňajú kritériá prípustnosti, predstavujú užitočný zdroj informácií na odhaľovanie prípadných porušení pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby viac využívala svoje právomoci, pokiaľ ide o zabezpečenie účinného vykonávania právnych predpisov EÚ, napríklad rýchlejším využívaním konania o nesplnení povinnosti podľa článkov 258 a 260 ZFEÚ;

poukazuje na prácu, ktorú Výbor pre petície vykonáva, pokiaľ ide o vypočutie a pomoc pri riešení problémov občanov; domnieva sa, že petície môžu prispieť k lepšiemu posúdeniu vplyvu právnych predpisov EÚ na každodenný život občanov tým, že budú vytvárať prepojenie medzi občanmi a inštitúciami;

poukazuje na to, že Výbor pre petície má príležitosť, ktorá je zároveň veľkou výzvou, a to viesť dôveryhodný a plodný dialóg s občanmi, spolu s možnosťou priblížiť inštitúcie EÚ jej občanom; konštatuje, že by to malo prispieť k podpore participatívnej demokracie; domnieva sa, že na tento účel je veľmi dôležité poskytovať náležité odpovede na petície, a to pokiaľ ide o načasovanie aj kvalitu odpovedí;

pripomína, že by sa malo rešpektovať rovné a primerané zastúpenie národností predkladateľov petície vo verejných diskusiách výboru; s cieľom posilniť európsky rozmer výboru by sa malo podporovať riadne a spravodlivé zastúpenie všetkých členských štátov v jeho verejných diskusiách; zdôrazňuje, že Výbor pre petície musí zaobchádzať so všetkými prípustnými petíciami rovnako a objektívne; zdôrazňuje, že petície, ktoré sú spojené s volebnou kampaňou v členskom štáte, by sa nemali riešiť ako naliehavé;

zdôrazňuje, že petície sú dôležité aj pre legislatívny proces, pretože odhaľujú existujúce medzery a nedostatky pri transponovaní právnych predpisov Spoločenstva a ostatným výborom Európskeho parlamentu poskytujú užitočné a priame podnety pre ich legislatívnu činnosť v oblastiach, ktorými sa zaoberajú; víta zvýšenú spoluprácu Výboru pre petície s ostatnými parlamentnými výbormi, ako aj častejšie prerokúvanie otázok súvisiacich s petíciami v pléne; domnieva sa, že za petície nezodpovedá len Výbor pre petície, ale mali by byť spoločným úsilím všetkých výborov Európskeho parlamentu; víta zámer zriadiť neformálnu petičnú sieť v Európskom parlamente za účasti zástupcov všetkých parlamentných výborov s cieľom zabezpečiť hladkú a účinnú koordináciu práce v súvislosti s petíciami; je presvedčený, že sieť musí prispieť k lepšiemu pochopeniu úlohy petícií v rámci parlamentnej práce a posilniť spoluprácu medzi výbormi v otázkach, na ktoré poukázali predkladatelia petícií; vyzýva všetky príslušné parlamentné výbory, aby venovali náležitú pozornosť petíciám, ktoré im boli doručené, a aby vynaložili nevyhnutné úsilie s cieľom poskytnúť potrebné informácie na účely správneho spracovania petícií;

uznáva, že Európsky parlament takisto zohráva zásadnú politickú úlohu, pokiaľ ide o opatrenia Komisie na presadzovanie práva, prostredníctvom skúmania výročných správ o monitorovaní realizácie právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uznesenia, ktoré v Európskom parlamente predložil Výbor pre petície a v ktorých sa uvádzajú konkrétne medzery v oblasti uplatňovania a vykonávania právnych predpisov EÚ na základe petícií, a žiada ju, aby podnikla primerané kroky a informovala Európsky parlament o nadväzujúcich opatreniach; okrem toho vyzýva Radu a Európsky parlament, aby podnikli konkrétne kroky na prijatie nariadenia (EÚ) …/… [2013/0140(COD)] o oslobodení drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster) od veterinárnych kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, ako navrhli laureáti Nobelovej ceny (profesori biochémie) v petícii č. 1358/2011;

víta skutočnosť, že v roku 2015 sa skrátil čas spracúvania petícií, no trvá na tom, že pre sekretariát Výboru pre petície je potrebné čo najskôr zabezpečiť viac technických zdrojov a personálu, aby sa zaistilo dôkladné preskúmanie a ďalšie skrátenie času spracúvania petícií pri súčasnom zaručení kvality ich spracúvania; vyzýva na digitalizáciu spracúvania petícií, najmä zavedením nových informačných a komunikačných technológií na zabezpečenie účinného a včasného spracovania a optimálneho využívania existujúcich ľudských zdrojov a zároveň zachovania práva občanov predkladať petície tradične poštou;

naďalej považuje za osobitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa neprípustnosť alebo uzavretie petícií z dôvodu ich nepodloženosti starostlivo odôvodnili predkladateľom petícií;

víta skutočnosť, že Komisia sa podieľa a zúčastňuje na petičnom procese a čo najrýchlejšie reaguje na nové petície, ktoré jej zasiela Parlament; poznamenáva, že odpovede Komisie zvyknú byť podrobné a vzťahujú sa na petície, ktoré patria do jej právomoci; pripomína však, že Komisia v mnohých prípadoch neposkytuje žiadne nové informácie vo svojich odpovediach na petície, v súvislosti s ktorými sa požaduje revízia z dôvodu zmeny ich stavu a kontextu; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi, keď sa Komisia zameriava predovšetkým na procesné aspekty a nezaoberá sa podstatou problému; pripomína Komisii, že petície, ktoré upozorňujú na potenciálne porušenie práva EÚ, možno uzavrieť až po vypracovaní riadnej analýzy; víta záväzok Komisie, pokiaľ ide o vysielanie všeobecne príslušných úradníkov na schôdze Výboru pre petície, pretože kvalita celkového spracovávania petícií sa zvyšuje, keď Komisiu v diskusii zastupujú najvyššie postavení úradníci, ktorí sú k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie na schôdzach výboru sa vo všeobecnosti obmedzujú na obsah oficiálnej odpovede, ktorá bola zaslaná výboru, a neprinášajú žiadne nové ani relevantné informácie, ktoré by umožnili vyriešiť nastolené otázky; konštatuje, že písomné odpovede i vysvetlenia poskytnuté počas ústnych diskusií vo Výbore pre petície sa veľmi vážne zohľadňujú;

10.

domnieva sa, že Komisia by mala ísť vo svojej úlohe strážkyne zmlúv nad rámec jednoduchého formálneho preskúmania súladu s procesnými predpismi a mala by sa viac zamerať na samotný obsah hlavného problému, a to najmä pokiaľ ide o otázky životného prostredia; pripomína zásadu obozretnosti a základný účel právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ktorým je zabránenie nevratnému poškodeniu ekologicky citlivých oblastí, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup, ktorý jej umožní využívať právomoci a výsady ex ante;

11.

nesúhlasí s čoraz častejšie sa opakujúcim výkladom dvadsiatej siedmej výročnej správy Európskeho parlamentu o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009) Komisiou, podľa ktorého by bola oprávnená uzavrieť spisy, v prípade ktorých sa ešte neprijal žiadny formálny krok smerujúci ku konaniu o porušení povinnosti, alebo pozastaviť prebiehajúce konania o porušení povinnosti v prípadoch, ktoré riešia vnútroštátne súdy; opätovne potvrdzuje pôvodný zámer uvedenej správy so žiadosťou, aby Komisia v rámci svojich kapacít zvýšila úsilie na zabezpečenie konzistentného vykonávania právnych predpisov EÚ, pričom využije mechanizmy pre porušenia povinnosti bez ohľadu na existenciu súdneho konania na vnútroštátnej úrovni;

12.

vynaloží v budúcnosti väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby Komisia podávala Európskemu parlamentu pravidelné správy o pokroku v konaniach o porušení povinnosti, ktoré boli podané proti jednotlivým členským štátom, s cieľom uľahčiť lepšiu spoluprácu a umožniť informovanie dotknutých predkladateľov petície o pokroku už v počiatočnej fáze;

13.

domnieva sa, že Komisia by v záujme transparentnosti, v duchu lojálnej spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami EÚ a v súlade s rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou mala Európskemu parlamentu poskytnúť na jeho žiadosť a v prípade potreby zhrnutie jednotlivých prípadov týkajúcich sa postupu v rámci projektu EU Pilot; pripomína predchádzajúce žiadosti Výboru pre petície o zabezpečenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa projektu EU Pilot a konaní o porušení predpisov, pretože petície často vedú k začatiu takýchto konaní; opakuje svoju výzvu Komisii, aby informovala Výbor pre petície o vývoji v konaniach o porušení povinnosti, ktoré priamo súvisia s petíciami; uznáva, že je potrebné zabezpečiť úplnú transparentnosť pri oznamovaní informácií súvisiacich s konaniami v rámci projektu EU Pilot a konaniami o porušení povinnosti, ktoré sa už skončili;

14.

domnieva sa, že potrebné informácie týkajúce sa konaní o porušení povinnosti, ktoré boli iniciované na základe vyšetrovaní súvisiacich s petíciami, by sa mali včas poskytovať Európskemu parlamentu, a to najmä na žiadosť Výboru pre petície;

15.

považuje za nevyhnutné zlepšiť spoluprácu s národnými parlamentmi a ich príslušnými výbormi, ako aj s vládami členských štátov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa petíciou zaoberali príslušné orgány s potrebnými právomocami; opakuje svoju výzvu na začatie štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi v podobe pravidelných stretnutí s príslušnými výbormi národných parlamentov; víta prítomnosť delegácie Výboru pre petície nemeckého Spolkového snemu na schôdzi Výboru pre petície 4. mája 2015; vyjadruje nádej, že takýto dialóg môže prispieť k lojálnej spolupráci pri hľadaní úspešných riešení opakujúcich sa prípadov, napríklad petícií týkajúcich sa úradu Jugendamt; podporuje prítomnosť zainteresovaných zástupcov členských štátov a miestnych a/alebo regionálnych orgánov na schôdzach Výboru pre petície; pripomína význam účasti zástupcov Rady a Komisie na schôdzach a vypočutiach Výboru pre petície;

16.

uznáva vplyv účinného vykonávania právnych predpisov EÚ na posilnenie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; pripomína, že petičné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve je dôležitým prvkom európskeho občianstva a skutočným barometrom na monitorovanie uplatňovania právnych predpisov EÚ a identifikáciu prípadných medzier; vyzýva Výbor pre petície, aby zaviedol pravidelné stretnutia s národnými výbormi pre petície s cieľom zvýšiť informovanosť o obavách európskych občanov v rámci EÚ a členských štátov a ďalej posilniť ich práva prostredníctvom lepšej európskej tvorby práva a jeho vykonávania;

17.

opakuje žiadosť uvedenú vo svojom uznesení z 11. marca 2014 o činnosti Výboru pre petície za rok 2013 (1), aby sa začal posilnený štruktúrovaný dialóg s členskými štátmi, napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí s členmi národných výborov pre petície alebo iných príslušných orgánov; vyzýva členské štáty, aby vzali na vedomie odporúčania sformulované v správach zo služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností a počas dialógov;

18.

víta skutočnosť, že 191 občanov predložilo v roku 2015 svoje petície priamo Výboru pre petície; pripomína a podporuje väčšiu mieru využívania videokonferencií alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré predkladateľom petícií umožnia aktívne sa zapájať do práce Výboru pre petície, ak nemôžu byť fyzicky prítomní;

19.

berie na vedomie reštriktívny a úzky výklad článku 51 ods. 1 Charty základných práv Európskou komisiou, v ktorom sa okrem iného stanovuje, že charta je určená pre členské štáty „výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“; poznamenáva, že v článku 51 ods. 2 charty sa stanovuje, že táto charta „nerozširuje rozsah pôsobnosti práva Únie nad rámec právomocí Únie“; pripomína, že očakávania občanov EÚ často presahujú rámec charty, a vyzýva Komisiu, aby zvážila nový prístup, ktorý je viac v súlade s týmito očakávaniami; naliehavo vyzýva na širší výklad rozsahu uplatňovania charty a v konečnom dôsledku na prehodnotenie vhodnosti tohto článku v rámci budúcich revízií charty a zmlúv; zdôrazňuje, že nič nebráni členským štátom, aby sa zapojili do plného uplatňovania ustanovení charty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť ochranu základných práv svojich občanov mimo vykonávania právnych predpisov Únie, a pripomína, že sú viazané aj ďalšími medzinárodnými záväzkami;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že predkladatelia petícií stále nie sú dostatočne informovaní o dôvodoch na vyhlásenie petície za neprípustnú;

21.

vyjadruje poľutovanie nad prísnym a reštriktívnym výkladom Európskej komisie, pokiaľ ide o článok 51 Charty základných práv, v ktorom sa uvádza, že „ustanovenia (…) charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie“; pripomína, že vzhľadom na existenciu článku 51 charty očakávania občanov nezriedka presahujú rámec toho, čo striktne umožňujú právne ustanovenia charty, a často nedôjde k ich naplneniu, a to práve z dôvodu tohto prísneho a reštriktívneho výkladu; žiada Európsku komisiu, aby prijala nový prístup, ktorý bude väčšmi zodpovedať týmto očakávaniam;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania Poľska a Spojeného kráľovstva stále nie sú chránení Chartou základných práv Európskej únie;

23.

zdôrazňuje, že v januári 2015 boli dve poslankyne vymenované za zastupujúce členky Výboru pre petície v štruktúrach Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a že sa podieľali na analýze predbežnej správy Európskej únie a Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v Ženeve vo Švajčiarsku 27. – 28. augusta 2015; upozorňuje na dôležitú činnosť, ktorú Výbor pre petície nepretržite vykonáva v rámci realizácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; berie na vedomie, že rok 2015 bol veľmi významným rokom, pretože orgán OSN prvýkrát revidoval plnenie záväzkov v oblasti ľudských práv v EÚ; víta skutočnosť, že výbor OSN mal možnosť vypočuť si všetky podrobnosti o ochrannej funkcii Výboru pre petície; zdôrazňuje, že Komisia začala začleňovať záverečné odporúčania výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do procesu spracovania petícií (2); víta skutočnosť, že verejné vypočutie na tému Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím z hľadiska prijatých petícií, ktoré 15. októbra 2015 zorganizoval Výbor pre petície, malo vysokú úroveň prístupnosti; poukazuje na význam záverov štúdie, ktorú nechal vypracovať politický útvar C s názvom Ochranná úloha Výboru pre petície v rámci realizácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; považuje za dôležité, aby Výbor pre petície naďalej organizoval podujatia zamerané na petície v oblasti zdravotného postihnutia; žiada o posilnenie kapacity Výboru pre petície a jeho sekretariátu, aby mohol primerane plniť svoju ochrannú funkciu; žiada o vymenovanie úradníka zodpovedného za riešenie problémov súvisiacich so zdravotným postihnutím; berie na vedomie dôležité následné opatrenia, ktoré výbor prijal v roku 2015 v konkrétnejších otázkach v oblasti zdravotného postihnutia, ako je napríklad ratifikácia Marrákešskej zmluvy, odblokovanie smernice o nediskriminácii, oslobodenie niektorých produktov určených na podporu vzdelávania, vedy alebo kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím od ciel alebo problematika neformálnych opatrovateľov;

24.

naliehavo vyzýva na rýchlu ratifikáciu Marrákešskej zmluvy na úrovni EÚ s cieľom uľahčiť prístup k publikovaným prácam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a to bez ohľadu na konflikt právomocí so Súdnym dvorom EÚ; pripomína, že Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím poukázal vo svojich záverečných pripomienkach zo septembra 2015 na niektoré nedostatky v rámci EÚ, pokiaľ ide o plný súlad s dohovorom; konštatuje, že EÚ musí urýchlene prijať pozmenený Európsky akt o prístupnosti, ktorý bude zahŕňať účinné a dostupné mechanizmy presadzovania a podávania sťažností; berie na vedomie požiadavku oddeliť úlohy Komisie tak, že sa vyjme z nezávislého monitorovacieho rámca, aby sa zabezpečilo, že rámec má primerané zdroje na plnenie svojich funkcií;

25.

vyzdvihuje širokú škálu tém, ktorými sa zaoberajú petície predkladané občanmi, ako napríklad základné práva, záujmy dieťaťa, práva osôb so zdravotným postihnutím, práva osôb patriacich k menšinám, práva detí, vnútorný trh, právo v oblasti životného prostredia, pracovné vzťahy, migračné politiky, obchodné dohody, otázky verejného zdravia, práva zvierat a diskriminácia;

26.

vyjadruje poľutovanie nad veľmi reštriktívnym prístupom Komisie v jej reakciách na petície týkajúce sa rôznych aspektov dobrých životných podmienok zvierat, pokiaľ ide o výklad jej povinností podľa článku 13 ZFEÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj súčasný prístup a podrobnejšie preskúmala právny základ svojej úlohy pri zabezpečovaní lepšej ochrany práv zvierat v celej EÚ;

27.

zdôrazňuje citlivý charakter petícií týkajúcich sa práv detí, pretože v takýchto prípadoch treba v rámci služobných ciest na účely zistenia potrebných skutočností, ktoré môže výbor PETI organizovať pri prešetrovaní petícií, urýchlene a primerane reagovať na obavy predkladateľov petície a zároveň chrániť záujmy dieťaťa;

28.

domnieva sa, že organizovanie verejných vypočutí je dôležitý spôsob, ako podrobnejšie preskúmať problémy patriace do oblasti činností EÚ, na ktoré upozorňujú predkladatelia petícií, ako aj všeobecné aspekty fungovania EÚ a jeho základné nedostatky; upriamuje pozornosť na verejné vypočutia organizované 26. februára 2015 spolu s Výborom pre ústavné veci o európskej iniciatíve občanov, 23. júna 2015 o petičnom práve, 15. októbra 2015 o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím a 11. mája 2015 spolu s troma ďalšími výbormi o európskej iniciatíve občanov Stop vivisekcii a za užitočný považuje aj seminár usporiadaný 1. decembra 2015 spolu s Výborom pre právne veci o cezhraničných osvojeniach;

29.

domnieva sa, že európska iniciatíva občanov je nové politické právo občanov, ako aj relevantný nástroj tvorby agendy pre participatívnu demokraciu v Európskej únii umožňujúci občanom priamo a aktívne sa zapájať do projektov a procesov, ktoré ich ovplyvňujú, pričom jeho potenciál sa nepochybne musí v plnej miere využiť a zásadne posilniť s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky a podnietiť čo najviac občanov EÚ k účasti na ďalšom rozvoji európskeho integračného procesu; takisto sa domnieva, že jedným z hlavných cieľov EÚ musí byť posilnenie ochrany základných práv, demokratickej legitímnosti a transparentnosti jej inštitúcií; pripomína Komisii, že je potrebné dodržiavať odporúčania uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov (3) s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie práva na predloženie európskej iniciatívy občanov; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie aktívne sa zapájať do organizovania verejných vypočutí v súvislosti s úspešnými iniciatívami; zaväzuje sa, že na inštitucionálnej úrovni bude jeho prioritou účinnosť tohto participatívneho procesu a zabezpečovanie náležitých nadväzujúcich legislatívnych opatrení;

30.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa domnieva, že je ešte príliš skoro na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ktoré nadobudlo účinnosť pred troma rokmi dňa 1. apríla 2012; domnieva sa, že je nutné dôkladne posúdiť jeho vykonávanie s cieľom vyriešiť všetky prípadné zistené nedostatky a navrhnúť uskutočniteľné riešenia na účel jeho skorej revízie, aby sa zabezpečilo, že postupy a podmienky potrebné v súvislosti s európskou iniciatívou občanov budú skutočne jasné, jednoduché, ľahko použiteľné a primerané; víta správu Komisie z 31. marca 2015 o európskej iniciatíve občanov a rozhodnutie európskej ombudsmanky OI/9/2013/TN a vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie tohto nástroja zabezpečila, že uvedená iniciatíva bude Únii poskytovať skutočné podnety v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a že sa podniknú všetky náležité právne kroky s cieľom zaistiť riadne nadväzujúce opatrenia, keď sa určitá európska iniciatíva občanov bude považovať za úspešne dovŕšenú; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rôzne zistené nedostatky čo najskôr predložila návrh na zmenu nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

31.

poukazuje na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o právnych predpisoch o hypotékach a rizikových finančných nástrojoch v Španielsku (4) so zreteľom na prijaté petície, kde Európsky parlament vydal viacero odporúčaní týkajúcich sa správneho vykonávania právnych predpisov EÚ o hypotekárnom práve a boja proti bankovému zneužívaniu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice 2014/17/EÚ o hypotekárnom úvere a smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo všetkých členských štátoch a vymieňala si najlepšie postupy na zlepšenie ochrany občanov s finančnými ťažkosťami;

32.

vyjadruje znepokojenie nad dôkazmi o nedostatkoch v správnom prístupe k spravodlivosti v niektorých členských štátoch, ktoré boli zistené pri spracúvaní petícií; domnieva sa, že ide o zásadnú otázku, ktorú treba riešiť bezodkladne, aby bolo zaručené riadne demokratické fungovanie Únie a výkon základných práv jej občanov a obyvateľov; domnieva sa, že Únia by mala ísť príkladom a uviesť do praxe pilier Aarhuského dohovoru o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

33.

upozorňuje na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o činnosti Výboru pre petície v priebehu roku 2014 (5), ako aj na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o výročnej správe o činnosti ombudsmana za rok 2014 (6);

34.

víta obnovenie normálnej úrovne činnosti v oblasti vyšetrovacích návštev a očakáva, že plný potenciál tejto osobitnej výsady Výboru pre petície sa bude využívať v nasledujúcich rokoch až do úplného konca legislatívneho obdobia; zdôrazňuje význam pracovných dokumentov vypracovaných po každej návšteve vrátane osobitných odporúčaní a naliehavo vyzýva rôzne príslušné orgány, aby ich riadne zohľadnili; domnieva sa, že by sa mala pravidelne hodnotiť miera zhody s týmito odporúčaniami;

35.

zdôrazňuje prácu, ktorú v priebehu roka 2015 vykonal Výbor pre petície s cieľom sprístupniť predkladateľom petície webový portál, prostredníctvom ktorého sa môžu zaregistrovať, predkladať petície, preberať súvisiace dokumenty a pridať sa k petíciám, ktoré už boli uznané za prípustné; zdôrazňuje aktualizáciu tohto portálu, na ktorý boli doplnené petície zaregistrované v rokoch 2013, 2014 a 2015; víta skutočnosť, že nové funkcie týkajúce sa vyhľadávania, pripojenia k petíciám a dôvernosti zaobchádzania s údajmi týkajúcimi sa predkladateľa petície boli prepracované a zlepšené;

36.

pripomína kroky, ktoré sú ešte potrebné na ukončenie zostávajúcich fáz projektu internetového portálu pre petície, kde predkladateľ petície bude môcť v reálnom čase získať informácie o stave svojej petície a bude prostredníctvom automatických správ informovaný o zmenách v procese spracovania, ako je napríklad vyhlásenie o prípustnosti, prijatie odpovede zo strany Komisie alebo zaradenie petície do programu rokovania výboru vrátane odkazu na webstreaming, a predkladateľovi tak budú poskytnuté jasné a priame informácie priamo od sekretariátu Výboru pre petície; zdôrazňuje, že portál je kľúčovým zdrojom informácií pre občanov EÚ, a preto by mal poskytovať aj informácie o životnom cykle petície;

37.

upozorňuje na prijatie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu; naliehavo žiada, aby Výbor pre petície, ako aj všetky inštitúcie Európskej únie akceptovali podané dokumenty podpísané elektronickým podpisom od všetkých 28 členských štátov;

38.

zdôrazňuje dôležitú úlohu siete SOLVIT, čo je sieť na riešenie problémov medzi členskými štátmi, a že by mala plne rozvinúť všetok svoj potenciál v spolupráci s uvedenými štátmi a ich národnými centrami siete SOLVIT, ktoré závisia od vnútroštátnych správnych orgánov, a žiada o vyčlenenie väčšieho množstva finančných prostriedkov a o analýzu problémov zistených prostredníctvom siete SOLVIT, pretože táto sieť pomáha vytvoriť verný obraz o narušení jednotného trhu;

39.

vyzýva Spojené kráľovstvo, aby zohľadnilo odporúčania uvedené v správe vyšetrovacej misie, ktorá sa uskutočnila 5. a 6. novembra 2015 v Londýne a ktorú tento výbor schválil 19. apríla 2016;

40.

zdôrazňuje význam spolupráce s európskou ombudsmankou a zapojenia Európskeho parlamentu do Európskej siete ombudsmanov; víta dobré vzťahy medzi ombudsmankou a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci; vyzdvihuje činnosť ombudsmanky zameranú na zlepšenie dobrej správy v EÚ a osobitne oceňuje jej pravidelný prínos k činnosti Výboru pre petície počas celého roka;

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov, ich petičným výborom a ich národným ombudsmanom alebo obdobným príslušným orgánom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0204.

(2) Prijaté výborom OSN na jeho štrnástom zasadnutí (17. augusta – 4. septembra 2015); pozri: http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CRPD%2fC%2fEU%2fCO%2f1&Lang=en

(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0347.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0021.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0062.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/142

P8_TA(2016)0513

Medzinárodné dohody v oblasti leteckej dopravy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o medzinárodných dohodách v oblasti letectva (2016/2961(RSP))

(2018/C 238/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na rozhodnutia Rady z 8. marca 2016, ktorými sa Komisia poveruje začať rokovania s Japonskom a Čínou o dohodách o bezpečnosti letectva,

—	so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 7. júna 2016, ktorým sa Komisia poveruje začať rokovania o dohodách o leteckých dopravných službách na úrovni Únie so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Tureckom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2012 s názvom Vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (COM(2012)0556),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2015 s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (COM(2015)0598),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve (1),

—	so zreteľom na rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (2) („rámcová dohoda“), najmä na jej body 23 až 29, prílohu II a prílohu III,

—	so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, najmä na rozsudky z 24. júna 2014 vo veci Maurícius (C-658/11) a zo 14. júna 2016 vo veci Tanzánia (C-263/14),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou z 12. marca 2014 o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami Európskym parlamentom (3),

—	so zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 15. apríla 2013 týkajúce sa pravidiel zaobchádzania s utajovanými skutočnosťami zo strany Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na praktické opatrenia na poskytovanie informácií týkajúcich sa medzinárodných rokovaní o leteckej doprave vrátane prístupu k dôverným informáciám v zmysle dohody medzi predsedom Výboru pre dopravu a cestovný ruch a komisárom zodpovedným za dopravu vo forme výmeny listov z 19. januára 2016 a 18. marca 2016,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 218,

—	so zreteľom na otázku Komisii o medzinárodných dohodách v oblasti letectva (O-000128/2016 – B8-1807/2016),

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže Komisia v stratégii v oblasti letectva pre Európu navrhla začať rokovania o bezpečnosti civilného letectva s Japonskom a Čínou a o dohodách na úrovni EÚ o leteckých službách s Čínou, Tureckom, Mexikom, šiestimi členskými štátmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, Arménskom a združením ASEAN;

B.	keďže Rada poverila Komisiu začatím rokovaní o dohodách o bezpečnosti letectva s Japonskom a Čínou a o dohodách na úrovni EÚ o leteckých službách s ASEAN, Tureckom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi;

C.	keďže pri uzavieraní medzinárodných dohôd, ktoré sa vzťahujú na oblasti, na ktoré sa uplatňuje riadny legislatívny postup, vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu;

D.	keďže v prípade, ak Komisia rokuje o dohodách medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, má byť Európsky parlament „ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách postupu“(článok 218 ods. 10 ZFEÚ);

E.	keďže rámcová dohoda by mala zabezpečiť, aby sa právomoci a výsady inštitúcií vykonávali čo najúčinnejšie a najtransparentnejšie;

F.	keďže Komisia sa v rámcovej dohode zaviazala, že bude rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania s Európskym parlamentom a Radou v legislatívnych a rozpočtových otázkach, predovšetkým pokiaľ ide o prístup na zasadnutia a o poskytovanie príspevkov alebo iných informácií;

zdôrazňuje, že Európsky parlament musí sledovať tento postup od začiatku, aby dokázal prijať rozhodnutie o tom, či po skončení rokovaní udelí súhlas; domnieva sa, že je aj v záujme ostatných inštitúcií, aby sa otázky, ktoré sú dostatočne dôležité na to, aby mohli vyvolať pochybnosti o súhlase Európskeho parlamentu, určovali a riešili v skorých štádiách;

pripomína, že v rámcovej dohode sa kladie dôraz predovšetkým na to, že Európsky parlament musí byť od začiatku pravidelne a v prípade potreby na základe dôvernosti podrobne oboznamovaný s priebehom vývoja vo všetkých fázach rokovania;

očakáva, že Komisia poskytne gestorskému výboru Európskeho parlamentu informácie o svojom úmysle navrhnúť rokovania s cieľom uzatvoriť a zmeniť medzinárodné dohody v oblasti letectva; očakáva, že Komisia dosiahnutie dohodu s Radou a s rokovacími partnermi s cieľom poskytovať poslancom Európskeho parlamentu prístup ku všetkým relevantným dokumentom vrátane smerníc na rokovania a konsolidovaným znení súbežne a rovnocenne s Radou;

upozorňuje, že podľa článku 24 rámcovej dohody sa musia uvedené informácie poskytovať Európskemu parlamentu tak, aby mohol v prípade potreby predložiť svoje stanovisko; dôrazne vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o tom, ako boli jeho pripomienky zohľadnené;

pripomína, že podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ sú Rada a Komisia vo všetkých etapách konania povinné okamžite a v plnom rozsahu informovať Európsky parlament;

uznáva, že Európsky parlament je povinný zabezpečiť zachovanie úplnej dôvernosti, ak získa citlivé informácie o prebiehajúcich rokovaniach;

poznamenáva, že rokovací poriadok Európskeho parlamentu umožňuje, aby „na základe správy gestorského výboru […] prijal odporúčania a žiadal, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím [prerokúvanej medzinárodnej dohody]“ (článok 108 ods. 4);

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.

(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(3) Ú. v. EÚ C 95, 1.4.2014, s. 1.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/144

P8_TA(2016)0482

Rámcová dohoda medzi EÚ a Alžírskom o všeobecných zásadách účasti Alžírska na programoch Únie ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o všeobecných zásadách účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na programoch Únie (16152/2014 – C8-0152/2015 – 2014/0195(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 238/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16152/2014),

—

so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o všeobecných zásadách účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na programoch Únie (16150/2014),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0152/2015),

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0367/2016),

udeľuje súhlas s uzatvorením Protokolu;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Alžírskej demokratickej ľudovej republiky.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/145

P8_TA(2016)0483

Severovýchodný Atlantik: hlbokomorské populácie rýb a rybolov v medzinárodných vodách ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky lovu hlbokomorských populácií rýb v severovýchodnom Atlantiku a ustanovenia týkajúce sa rybolovu v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 (11625/1/2016 – C8-0427/2016 – 2012/0179(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 238/18)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11625/1/2016 – C8-0427/2016),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. februára 2013 (1),

—	so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2016)0667),

—	so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0371),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre rybárstvo (A8-0369/2016),

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 41.

(2) Prijaté texty z 10.12.2013, P7_TA(2013)0539.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/146

P8_TA(2016)0484

Celková revízia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu (2016/2114(REG)) (*1)

(2018/C 238/19)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 226 a 227 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci (A8-0344/2016),

sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedených zmien;

zdôrazňuje, že tieto zmeny rokovacieho poriadku náležite zohľadnili ustanovenia Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (1);

požaduje, aby generálny tajomník prijal opatrenia potrebné na okamžité prispôsobenie IT systémov Európskeho parlamentu zmenenému rokovaciemu poriadku a vytvoril primerané elektronické nástroje, ktoré budú okrem iného sledovať otázky na písomné zodpovedanie položené iným inštitúciám Únie;

sa rozhodol vypustiť článok 106 ods. 4 z rokovacieho poriadku hneď potom, ako bude regulačný postup s kontrolou odstránený z platných právnych predpisov, a žiada, aby príslušné útvary medzičasom pridali do uvedeného článku poznámku pod čiarou s odkazom na toto budúce vypustenie;

vyzýva Konferenciu predsedov, aby preskúmala kódex správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu s cieľom zosúladiť ho s článkami 73 až 73d prijatými ako výsledok tohto rozhodnutia;

upozorňuje na potrebu reorganizácie príloh k rokovaciemu poriadku tak, aby obsahovali iba texty, ktoré majú rovnakú právnu hodnotu a podliehajú rovnakým pravidlám väčšiny pre ich prijatie ako samotné články, a prílohy VI, ktorá, hoci jej prijatie vyžaduje odlišný postup a odlišné pravidlá väčšiny, pozostáva z vykonávacích opatrení k rokovaciemu poriadku; žiada, aby boli ostatné existujúce prílohy a akékoľvek doplňujúce texty, ktoré by mohli byť relevantné pre prácu poslancov, zoskupené do zbierky, ktorá bude dopĺňať rokovací riadok;

poukazuje na to, že zmeny rokovacieho poriadku nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí, s výnimkou:

a)	zmien článku 212 ods. 1 a 2 o zložení medziparlamentných delegácií, ktoré nadobudnú účinnosť pre existujúce delegácie na otvorení prvej schôdze po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2019;

b)	zmien článku 199 o zložení výborov a vypustenia článku 200 o náhradníkoch, ktoré nadobudnú účinnosť na otvorení prvej schôdze po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2019.

Poukazuje ďalej na to, že súčasné postupy pri voľbe členov vyšetrovacích výborov a osobitných výborov zostanú v platnosti až do otvorenia prvej schôdze po najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa majú konať v roku 2019, a to bez ohľadu na zmeny článku 196, článku 197 ods. 1 a článku 198 ods. 3;

žiada, aby sa zvážila ďalšia revízia rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o vnútorné rozpočtové postupy;

rozhodol, že poslanci upravia svoje vyhlásenie o finančných záujmoch, aby odrážalo zmeny článku 4 prílohy I k rokovaciemu poriadku, a to najneskôr šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto zmien; žiada Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby do troch mesiacov od dátumu tohto nadobudnutia účinnosti prijali primerané opatrenia, ktoré umožnia poslancom tieto úpravy; rozhodol, že vyhlásenia predložené na základe ustanovení rokovacieho poriadku platného v deň, keď sa prijíma toto rozhodnutie, zostávajú v platnosti šesť mesiacov po uvedenom dátume nadobudnutia účinnosti; okrem toho rozhodol, že uvedené ustanovenia sa budú vzťahovať aj na každého poslanca, ktorý začne vykonávať funkciu poslanca počas uvedeného obdobia;

10.

kritizuje prezentáciu štatistických údajov o vysvetleniach hlasovania, prejavoch v pléne, parlamentných otázkach, pozmeňujúcich návrhoch a návrhoch uznesení na internetovej stránke Európskeho parlamentu, ktoré majú na platformách, ako MEPRanking, preukázať, ktorí poslanci Európskeho parlamentu sú „aktívni“; vyzýva svoje Predsedníctvo, aby prestalo poskytovať hrubé čísla v štatistickom formáte a aby zohľadnilo vhodnejšie kritériá na určenie toho, či je poslanec „aktívny“;

11.

žiada Výbor pre ústavné veci, aby preskúmal článok 168a týkajúci sa nového vymedzenia prahových hodnôt a aby po uplynutí jedného roka od nadobudnutia účinnosti uvedeného článku preskúmal uplatňovanie týchto prahových hodnôt v konkrétnych článkoch;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

Pozmeňujúci návrh 1

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 2	Článok 2
Nezávislosť mandátu	Nezávislosť mandátu
Poslanci Európskeho parlamentu vykonávajú svoj mandát nezávisle. Nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.	V súlade s článkom 6 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976 a článkom 2 ods. 1 a článkom 3 ods. 1 štatútu poslancov Európskeho parlamentu poslanci vykonávajú svoj mandát slobodne a nezávisle, nie sú viazaní príkazmi a ich mandát nie je imperatívny.

Pozmeňujúci návrh 2

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 3

Pozmeňujúci návrh 3

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 4

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 4

Trvanie poslaneckého mandátu

1. Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s ustanoveniami aktu z 20. septembra 1976. Zaniká tiež smrťou poslanca alebo vzdaním sa mandátu.

1. Poslanecký mandát vzniká a zaniká v súlade s článkami 5 a 13 aktu z 20. septembra 1976.

2. Mandát každého poslanca trvá až do otvorenia prvej schôdze Parlamentu po voľbách.

3. Poslanec, ktorý sa vzdáva mandátu, oznámi túto skutočnosť predsedovi. Zároveň uvedie dátum, keď vzdanie sa mandátu nadobúda účinnosť, a ktorý nesmie byť neskôr ako tri mesiace po oznámení. Toto oznámenie má formu úradného záznamu spísaného v prítomnosti generálneho tajomníka alebo jeho zástupcu, overeného ich podpismi a podpisom dotknutého poslanca. Záznam sa okamžite predloží gestorskému výboru, ktorý ho zaradí do programu prvej schôdze nasledujúcej po predložení.

Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976, informuje v tomto zmysle Parlament , ktorý môže rozhodnúť, či potvrdí uvoľnenie mandátu alebo nie .

Ak podľa gestorského výboru je vzdanie sa mandátu v súlade aktom z 20. septembra 1976, uvoľnenie mandátu sa vyhlási s účinnosťou od dátumu , ktorý poslanec, ktorý sa vzdal mandátu, uviedol v úradnom zázname, a predseda o tom informuje Parlament .

V opačnom prípade sa uvoľnenie mandátu potvrdí s účinnosťou od dátumu uvedeného poslancom v úradnom zázname. Parlament o tejto veci nehlasuje .

Ak podľa gestorského výboru nie je vzdanie sa mandátu v súlade s aktom z 20. septembra 1976 , navrhne Parlamentu, aby nevyhlásil uvoľnenie mandátu .

V určitých mimoriadnych prípadoch sa uplatňuje zjednodušený postup, najmä ak sa v čase medzi dňom účinnosti vzdania sa mandátu a prvou schôdzou gestorského výboru koná jedna alebo viac schôdzí Parlamentu a ak uvoľnenie mandátu nebolo potvrdené, v dôsledku čoho politická skupina, ku ktorej patrí odstupujúci poslanec, nie je schopná na tieto schôdze získať náhradníka. Podľa tohto postupu má spravodajca gestorského výboru poverený týmito prípadmi právomoc ihneď preskúmať všetky riadne oznámené vzdania sa mandátu a v prípade, že by akékoľvek zdržanie pri posudzovaní oznámenia mohlo mať negatívne následky, postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 3:

—	v mene výboru informoval predsedu Parlamentu, že sa môže potvrdiť uvoľnenie mandátu; alebo

—	alebo zvolal mimoriadnu schôdzu výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca.

3a. Ak gestorský výbor neplánuje do nasledujúcej plenárnej schôdze žiadnu schôdzu, spravodajca gestorského výboru okamžite preskúma akékoľvek vzdanie sa mandátu, ktoré bolo riadne oznámené. Ak by malo zdržanie pri posudzovaní oznámenia negatívne následky, spravodajca postúpi vec predsedovi výboru so žiadosťou, aby podľa odseku 3:

—	bol predseda Parlamentu v mene výboru informovaný, že sa môže vyhlásiť uvoľnenie mandátu, alebo

—	bola zvolaná mimoriadna schôdza výboru na preskúmanie konkrétnych problémov, ktoré zistil spravodajca.

4. Ak príslušný orgán členského štátu oznámi predsedovi zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu v súlade s ustanoveniami práva tohto členského štátu buď v dôsledku nezlučiteľnosti funkcií v zmysle článku 7 ods. 3 aktu z 20. septembra 1976, alebo v dôsledku straty mandátu podľa článku 13 ods. 3 toho aktu , predseda oznámi Parlamentu , že mandát zanikol v deň uvedený členským štátom, a požiada členský štát, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto .

4. Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo dotknutý poslanec oznámi predsedovi Parlamentu, že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, predseda Parlamentu to oznámi Parlamentu , ktorý vyhlási , že mandát bol uvoľnený od dátumu vzniku nezlučiteľnosti .

Ak príslušné orgány členských štátov alebo Únie alebo príslušný poslanec oznámia predsedovi , že došlo k vymenovaniu alebo zvoleniu do funkcie, ktoré je nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976, predseda o tom informuje Parlament, ktorý potvrdí uvoľnenie mandátu.

Ak príslušné orgány členských štátov oznámia predsedovi Parlamentu zánik mandátu poslanca Európskeho parlamentu buď v dôsledku dodatočnej nezlučiteľnosti stanovenej právom tohto členského štátu podľa článku 7 ods. 3 aktu z 20. septembra 1976, alebo v dôsledku straty mandátu poslanca podľa článku 13 ods. 3 uvedeného aktu, predseda Parlamentu informuje Parlament, že mandát tohto poslanca zanikol v deň, ktorý uviedol členský štát. Pokiaľ takýto deň nebol uvedený, dňom zániku mandátu je deň oznámenia, ktoré vykonal uvedený členský štát.

5. Orgány členských štátov alebo Únie informujú predsedu o každom zamýšľanom poverení poslanca. Predseda pridelí gestorskému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976. Predseda informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých výborom.

5. Keď orgány členských štátov alebo Únie informujú predsedu o zamýšľanom poverení poslanca, predseda pridelí gestorskému výboru otázku zlučiteľnosti navrhovaného poverenia s aktom z 20. septembra 1976. Predseda informuje Parlament, poslanca a príslušné orgány o záveroch prijatých výborom.

6. Za deň zániku mandátu poslanca a deň, keď nadobúda účinnosť uvoľnenie mandátu, sa považuje:

—	v prípade vzdania sa mandátu deň, keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu v súlade s oznámením o vzdaní sa mandátu;

—	v prípade vymenovania alebo zvolenia do funkcie nezlučiteľnej s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu z 20. septembra 1976 deň oznámený príslušnými orgánmi členských štátov, Únie alebo dotknutým poslancom.

7. Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, informuje o tom príslušný členský štát a požiada ho, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto.

7. Keď Parlament potvrdí uvoľnenie mandátu, predseda o tom informuje príslušný členský štát a požiada ho, aby bezodkladne obsadil uvoľnené miesto.

8. Každý spor týkajúci sa platnosti voľby poslanca, ktorého osvedčenia o zvolení za poslanca už boli preskúmané, sa pridelí gestorskému výboru, ktorý o veci bezodkladne, najneskôr do začiatku nasledujúcej schôdze, podá správu Parlamentu.

9. Parlament si vyhradzuje právo vyhlásiť preskúmavaný mandát za neplatný alebo nepotvrdiť uvoľnenie mandátu , ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase.

9. Parlament môže vyhlásiť preskúmavané vymenovanie za neplatné alebo môže odmietnuť uvoľniť mandát , ak sa zdá, že prijatie alebo zánik mandátu sa zakladajú na vecných nepresnostiach alebo neplatnom súhlase.

Pozmeňujúci návrh 4

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 5

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 5	Článok 5
Výsady a imunity	Výsady a imunity
1. Poslanci požívajú výsady a imunity v súlade s Protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie.	1. Poslanci požívajú výsady a imunity stanovené v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.
2. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov.	2. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich mandátu. Poslanecká imunita nie je osobná výsada poslanca, ale záruka nezávislosti Parlamentu ako celku a jeho poslancov.
3. Preukazy umožňujúce poslancom slobodný pohyb v členských štátoch im vystaví predseda Parlamentu hneď potom, ako mu je oznámené ich zvolenie .	3. Preukaz (laissez-passer) Európskej únie umožňujúci poslancovi slobodný pohyb v členských štátoch a v iných krajinách, ktoré preukaz uznávajú ako platný cestovný doklad, vystaví poslancovi na žiadosť Európska únia na základe povolenia predsedu Parlamentu.
	3a. Na účel vykonávania svojho mandátu majú všetci poslanci právo aktívne sa zúčastňovať na práci výborov a delegácií Parlamentu v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.
4. Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nazerať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sú uvedené v prílohe VII tohto rokovacieho poriadku .	4. Poslanci sú oprávnení nahliadať do všetkých spisov Parlamentu a výborov, okrem osobných spisov a účtov, do ktorých môžu nazerať iba poslanci, ktorých sa týkajú. Výnimky z tohto pravidla o zaobchádzaní s dokumentmi, ku ktorým môže byť prístup verejnosti zamietnutý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, sú uvedené v článku 210a .
	So súhlasom Predsedníctva sa na základe odôvodneného rozhodnutia môže poslancovi odmietnuť nahliadnutie do dokumentu Parlamentu, ak Predsedníctvo po vypočutí dotknutého poslanca dospeje k záveru, že takéto nahliadnutie by spôsobilo neprijateľné poškodenie inštitucionálnych záujmov Parlamentu alebo verejného záujmu a že dotknutý poslanec žiada o nahliadnutie do dokumentu zo súkromných a osobných dôvodov. Poslanec sa môže proti takémuto rozhodnutiu písomne odvolať do jedného mesiaca od jeho oznámenia. Písomné odvolania musia byť odôvodnené, aby boli prípustné. Parlament o odvolaní rozhodne bez rozpravy počas schôdze, ktorá nasleduje po jeho podaní.

Pozmeňujúci návrh 5

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 6

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 6

Zbavenie imunity

1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít Parlament koná v záujme zachovania svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečenia nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v tomto článku.

1. Každá žiadosť o zbavenie imunity sa posudzuje v súlade s článkami 7, 8 a 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a v súlade so zásadami uvedenými v článku 5 ods. 2 .

2. Ak má poslanec vypovedať ako svedok alebo znalec, nie je potrebné žiadať o zbavenie imunity za predpokladu, že:

—	poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje plnenie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si svojich poslaneckých povinností; a

—	poslanec nie je povinný vypovedať v deň alebo v čase, ktorý mu bráni vykonávať jeho poslanecké povinnosti alebo mu sťažuje plnenie týchto povinností, alebo ak môže poskytnúť výpoveď písomne alebo inou formou, ktorá mu nesťažuje plnenie si svojich poslaneckých povinností; a

—	poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné.

—	poslanec nie je povinný svedčiť o dôverných informáciách, ktoré získal pri výkone svojho mandátu a ktorých zverejnenie nepovažuje za vhodné.

Pozmeňujúci návrh 6

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 7

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 7	Článok 7
Ochrana výsad a imunity	Ochrana výsad a imunity
1. V prípadoch, keď orgány členského štátu údajne porušili výsady a imunity poslanca alebo bývalého poslanca, v súlade s článkom 9 ods. 1 možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či v skutočnosti došlo k porušeniu týchto výsad a imunít.	1. V prípadoch, keď údajne došlo alebo má dôsjť k porušeniu výsad a imunít poslanca alebo bývalého poslanca orgánmi členského štátu , v súlade s článkom 9 ods. 1 možno podať žiadosť o rozhodnutie Parlamentu, či došlo alebo či pravdepodobne dôjde k porušeniu týchto výsad a imunít.
2. Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa má za to, že dané okolnosti predstavujú administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak sa na ne vzťahuje článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.	2. Takúto žiadosť o ochranu výsad a imunít možno predložiť najmä vtedy, keď sa má za to, že dané okolnosti by predstavovali administratívne alebo iné obmedzenie voľného pohybu poslancov cestujúcich z miesta alebo na miesto rokovaní Parlamentu alebo vyjadrenia názoru či hlasovania pri výkone ich povinností, alebo ak by sa na ne vzťahoval článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.
3. Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tým istým právnym konaním už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či v tomto čase bolo prijaté rozhodnutie.	3. Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca nie je prípustná, ak v súvislosti s tými istými skutočnosťami už bola doručená žiadosť o zbavenie imunity alebo ochranu imunity tohto poslanca, a to bez ohľadu na to, či v tomto čase bolo prijaté rozhodnutie.
4. Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tým istým právnym konaním bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca.	4. Žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca sa ďalej nezohľadňuje v prípade, že v súvislosti s tými istými skutočnosťami bola doručená žiadosť o zbavenie imunity tohto poslanca.
5. V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia , ak predloží nové dôkazy . Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené.	5. V prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie, že výsady a imunity poslanca sa nebudú ochraňovať, poslanec môže výnimočne podať žiadosť o prehodnotenie tohto rozhodnutia predložením nových dôkazov v súlade s článkom 9 ods. 1 . Žiadosť o prehodnotenie je neprípustná, ak sa konanie proti rozhodnutiu začalo v súlade s článkom 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo ak sa predseda domnieva, že nové predložené dôkazy nie sú dostatočne opodstatnené na to, aby bolo prehodnotenie povolené.

Pozmeňujúci návrh 7

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 9

Pozmeňujúci návrh 8

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 10

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 10	vypúšťa sa
Vykonávanie štatútu poslancov
Parlament prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu a každú jeho úpravu na základe návrhu gestorského výboru. Článok 150 ods. 1 sa použije primerane. Predsedníctvo zodpovedá za uplatňovanie týchto pravidiel a na základe ročného rozpočtu rozhoduje o finančnom krytí.

Pozmeňujúce návrhy 9 a 314

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 11

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 11

Finančné záujmy poslancov, pravidlá správania , povinný register transparentnosti a prístup do Parlamentu

Finančné záujmy poslancov a pravidlá správania

1. Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý schvaľuje väčšina jeho poslancov v súlade s článkom 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (1).

1. Parlament stanovuje pravidlá upravujúce transparentnosť finančných záujmov poslancov formou kódexu správania, ktorý schvaľuje väčšina jeho poslancov a ktorý tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (1).

Pravidlá správania nesmú žiadnym spôsobom poškodiť alebo obmedziť poslanca pri výkone jeho mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti.

Pravidlá správania nesmú inak poškodiť alebo obmedziť poslanca pri výkone jeho mandátu alebo súvisiacej politickej či inej činnosti.

1a. Poslanci by sa mali systematicky držať zásady stretávať sa iba so zástupcami záujmových skupín, ktorí sa zaregistrovali v registri transparentnosti (1a) .

2. Správanie poslancov je založené na vzájomnej úcte, hodnotách a princípoch ustanovených v základných zmluvách Európskej únie , rešpektuje dôstojnosť Parlamentu a nenarúša riadny priebeh parlamentnej činnosti ani pokojnú atmosféru vo všetkých priestoroch Parlamentu. Poslanci dodržiavajú pravidlá Parlamentu o zaobchádzaní s dôvernými informáciami.

2. Správanie poslancov je založené na vzájomnej úcte, hodnotách a princípoch ustanovených v zmluvách , a najmä v Charte základných práv , a rešpektuje dôstojnosť Parlamentu . Okrem toho nenarúša riadny priebeh parlamentnej činnosti , zachovanie bezpečnosti a poriadku v priestoroch Parlamentu ani fungovanie jeho vybavenia .

Počas parlamentných rozpráv sa poslanci zdržia hanlivého, rasistického alebo xenofóbneho vyjadrovania alebo správania, ani nevyvesia transparenty.

Poslanci dodržiavajú pravidlá Parlamentu o zaobchádzaní s dôvernými informáciami.

Nedodržiavanie týchto noriem a pravidiel môže viesť k použitiu opatrení v súlade s článkami 165, 166 a 167.

3. Použitie tohto článku v žiadnom prípade nebráni živým parlamentným diskusiám ani slobode prejavu poslancov.

3. Použitie tohto článku inak nebráni živým parlamentným diskusiám ani slobode prejavu poslancov.

Je založené na plnom dodržiavaní výsadných práv poslancov, ktoré sú vymedzené v primárnom práve a štatúte poslancov.

Opiera sa o princíp transparentnosti a zaručuje, že s každým príslušným ustanovením v tejto veci budú poslanci, ktorí sú jednotlivo informovaní o svojich právach a povinnostiach, oboznámení.

3a. Ak osoba, ktorú zamestnáva poslanec, alebo iná osoba, ktorej poslanec umožnil vstup do priestorov Parlamentu alebo prístup k vybaveniu Parlamentu, nedodržiava pravidlá správania stanovené v odseku 2, dotknutému poslancovi môžu byť prípadne uložené sankcie stanovené v článku 166.

4. Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu kvestori určia maximálny počet asistentov, ktorých môže každý poslanec zaregistrovať (akreditovaní asistenti) .

4. Kvestori určia maximálny počet asistentov, ktorých môže každý poslanec zaregistrovať.

5. Za vydávanie preukazov oprávňujúcich na dlhodobý vstup osobám, ktoré nie sú zamestnané v inštitúciách Európskej únie, zodpovedajú kvestori. Platnosť týchto preukazov oprávňujúcich na vstup je maximálne jeden rok, pričom ich možno obnoviť. Spôsoby používania týchto preukazov určuje Predsedníctvo.

Tieto preukazy oprávňujúce na vstup možno vydávať:

—	osobám, ktoré sú zaregistrované v registri transparentnosti alebo ktoré zastupujú organizácie v ňom zaregistrované či pracujú pre takéto organizácie, pričom však registráciou automaticky nevzniká nárok na získanie preukazov oprávňujúcich na vstup (2) ;

—	osobám, ktoré chcú pravidelne vstupovať do priestorov Parlamentu, ale nevzťahuje sa na nich dohoda o zriadení registra transparentnosti (3) ;

—	miestnym asistentom poslancov, ako aj osobám, ktoré pomáhajú členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov.

6. Osoby zaregistrované v registri transparentnosti majú v rámci svojich vzťahov s Parlamentom povinnosť dodržiavať:

—	kódex správania pripojený k dohode (4) ;

—	postupy a ďalšie povinnosti stanovené v dohode; ako aj

—	ustanovenia tohto článku, ako aj ustanovenia upravujúce jeho uplatňovanie.

7. Kvestori stanovia, do akej miery sa vzťahuje kódex správania na osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu oprávňujúceho na dlhodobý vstup, ale na ktoré sa nevzťahuje dohoda.

8. Preukaz oprávňujúci na vstup sa odoberie na základe odôvodneného rozhodnutia kvestorov v týchto prípadoch:

—	výmaz z registra transparentnosti, ak odobratiu nebránia závažné dôvody,

—	vážne zanedbanie povinností stanovených v odseku 6.

9. Predsedníctvo prijme na základe návrhu generálneho tajomníka opatrenia potrebné na účely zavedenia registra transparentnosti v súlade s ustanoveniami dohody o zriadení tohto registra.

Ustanovenia upravujúce uplatňovanie odsekov 5 až 8 sú uvedené v prílohe (5) .

10. Kódex správania a práva a výsady bývalých poslancov upraví Predsedníctvo rozhodnutím, pričom nesmie zaviesť rozdielne zaobchádzanie s bývalými poslancami.

Pozmeňujúci návrh 10

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 12

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 12	Článok 12
Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)	Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
Spoločné pravidlá stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom na boj proti podvodom (OLAF), ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné pre hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, platia v Parlamente v súlade s rozhodnutím Parlamentu , ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (6).	Spoločné pravidlá stanovené medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 o vnútorných vyšetrovaniach vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné na hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom, platia v Parlamente v súlade s rozhodnutím Parlamentu z 18. novembra 1999 o podmienkach pre vnútorné vyšetrovanie v súvislosti s predchádzaním podvodom , korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje záujmy Spoločenstva .

Pozmeňujúci návrh 11

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 13

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 13	Článok 13
Pozorovatelia	Pozorovatelia
1. Ak bola podpísaná zmluva o pristúpení štátu k Európskej únii, predseda môže po získaní súhlasu Konferencie predsedov vyzvať parlament pristupujúceho členského štátu, aby spomedzi svojich členov určil počet pozorovateľov zodpovedajúci počtu budúcich miest pridelených tomuto štátu v Európskom parlamente.	1. Ak bola podpísaná zmluva o pristúpení štátu k Európskej únii, predseda môže po získaní súhlasu Konferencie predsedov vyzvať parlament pristupujúceho členského štátu, aby spomedzi svojich členov určil počet pozorovateľov zodpovedajúci počtu budúcich miest pridelených tomuto štátu v Európskom parlamente.
2. Títo pozorovatelia sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení zúčastňujú na rokovaniach Parlamentu a majú právo vystupovať vo výboroch a politických skupinách. Nemajú právo hlasovať ani kandidovať na funkcie v rámci Parlamentu. Ich účasť nemá na rokovania Parlamentu žiadny právny účinok.	2. Títo pozorovatelia sa až do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení zúčastňujú na rokovaniach Parlamentu a majú právo vystupovať vo výboroch a politických skupinách. Nemajú právo hlasovať ani kandidovať na funkcie v rámci Parlamentu ani zastupovať Parlament navonok . Ich účasť nemá na rokovania Parlamentu žiadny právny účinok.
3. Pokiaľ ide o využívanie vybavenia Parlamentu a náhrady za výdavky vzniknuté v dôsledku činností vykonávaných v úlohe pozorovateľov, ich postavenie je rovnaké ako postavenie poslancov Parlamentu.	3. Pokiaľ ide o využívanie vybavenia Parlamentu a náhrady za cestovné a pobytové výdavky vzniknuté v dôsledku činností vykonávaných v úlohe pozorovateľov, ich postavenie je rovnaké ako postavenie poslancov Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 12

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 14

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 14	Článok 14
Dočasný predseda	Dočasný predseda
1. Rokovaniu podľa článku 146 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu a Predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu odchádzajúci predseda, alebo v prípade jeho neprítomnosti odchádzajúci podpredseda, v tomto poradí, alebo v prípade ich neprítomnosti, poslanec s najdlhším výkonom funkcie.	1. Rokovaniu podľa článku 146 ods. 2 a každému inému rokovaniu, ktoré sa koná z dôvodu voľby predsedu a Predsedníctva, predsedá až do zvolenia nového predsedu odchádzajúci predseda, alebo v prípade jeho neprítomnosti odchádzajúci podpredseda, v tomto poradí, alebo v prípade ich neprítomnosti, poslanec s najdlhším výkonom funkcie.
2. Počas predsedníctva poslanca, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca.	2. Počas predsedníctva poslanca, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, sa rokuje len o záležitostiach, ktoré sa týkajú voľby predsedu alebo preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca v súlade s článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom. Ak sa počas jeho predsedníctva nastolí akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí sa gestorskému výboru .
Poslanec, ktorý dočasne predsedá na základe odseku 1, vykonáva právomoci predsedu uvedené v článku 3 ods. 2 druhý pododsek. Ak sa počas jeho predsedníctva nastolí akákoľvek iná záležitosť týkajúca sa preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca, pridelí sa výboru, v ktorého pôsobnosti je preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca.

Pozmeňujúce návrhy 13 a 383

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 15

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 15	Článok 15
Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia	Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia
1. Predseda, podpredsedovia a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 182. Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom . Návrhy kandidátov môže predložiť iba politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov. Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, môžu byť kandidáti zvolení aklamáciou.	1. Predseda a následne podpredsedovia a kvestori sú volení v tajnom hlasovaní v súlade s článkom 182.
	Návrhy kandidátov sa predkladajú len s ich súhlasom a môže ich predložiť iba politická skupina alebo najmenej 40 poslancov . Nové návrhy kandidátov sa môžu odovzdávať pred každým hlasovaním.
	Ak počet kandidátov neprevyšuje počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, kandidáti sa volia aklamáciou , pokiaľ aspoň jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu nebude vyžadovať tajné hlasovanie.
	V prípade, že viac ako jeden funkcionár má byť zvolený v jednom kole hlasovania, hlasovací lístok je platný, ak bolo odovzdaných viac ako 50 % možných hlasov.
Ak má byť nahradený len jeden podpredseda a je len jeden kandidát, tento môže byť zvolený aklamáciou. Predseda má právomoc rozhodnúť, či sa voľba bude konať aklamáciou alebo tajným hlasovaním. Zvolený kandidát zaujme miesto podpredsedu, ktorého nahradil, podľa jeho prednostného poradia.
2. Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia jednotlivých členských štátov a politických názorov.	2. Pri voľbách predsedu, podpredsedov a kvestorov by sa mala zohľadniť potreba celkového spravodlivého zastúpenia politických názorov , ako aj rodového a geografického zastúpenia .

Pozmeňujúci návrh 14

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 16

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 16	Článok 16
Voľba predsedu – otvárací prejav	Voľba predsedu – otvárací prejav
1. Predseda sa volí ako prvý. Návrhy kandidátov sa pred každým kolom hlasovania predkladajú poslancovi, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, ktorý ich predkladá Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, obmedzí sa štvrté kolo na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.	1. Návrhy kandidátov na predsedu sa predkladajú poslancovi, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, ktorý ich predkladá Parlamentu. Ak ani po troch kolách hlasovania žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, štvrté kolo sa odchylne od článku 15 ods. 1 obmedzí na tých dvoch poslancov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.
2. Ihneď po zvolení predsedu uvoľní poslanec, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda môže predniesť otvárací prejav.	2. Ihneď po zvolení predsedu uvoľní poslanec, ktorý dočasne predsedá podľa článku 14, predsednícke kreslo. Iba zvolený predseda môže predniesť otvárací prejav.

Pozmeňujúci návrh 15

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 17

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 17	Článok 17
Voľba podpredsedov	Voľba podpredsedov
1. Po zvolení predsedu sa volia podpredsedovia, a to za použitia jedného hlasovacieho lístka . Z kandidátov, ktorí v prvom kole volieb získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac štrnásť kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich miest druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo volieb, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.	1. Po zvolení predsedu sa volia podpredsedovia, a to za použitia jedného kola hlasovania . Z kandidátov, ktorí v prvom kole volieb získajú nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, je najviac štrnásť kandidátov vyhlásených za zvolených v poradí podľa počtu získaných hlasov. Ak je počet zvolených kandidátov nižší ako počet funkcií, ktoré sa majú obsadiť, uskutoční sa na obsadenie zostávajúcich miest druhé kolo volieb za rovnakých podmienok. Ak je potrebné vykonať tretie kolo volieb, postačí na obsadenie zostávajúcich funkcií relatívna väčšina. V prípade rovnosti hlasov je za zvoleného vyhlásený starší kandidát.
Aj keď sa tento článok na rozdiel od článku 16 ods. 1 výslovne nezmieňuje o nových návrhoch kandidátov medzi jednotlivými kolami voľby podpredsedov, takáto možnosť sa pripúšťa, keďže Parlament ako suverénny orgán musí mať možnosť zvážiť každý možný návrh kandidáta, najmä preto, že absencia takejto možnosti by mohla zabrániť plynulému priebehu volieb.
2. S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku.	2. S výnimkou ustanovení článku 20 ods. 1 sa prednostné poradie podpredsedov určí podľa poradia, v akom boli zvolení, a v prípade rovnosti hlasov podľa veku.
Ak sa voľba podpredsedov uskutočnila aklamáciou, pristúpi sa k tajnému hlasovaniu s cieľom určiť ich prednostné poradie.	Ak sa voľba podpredsedov uskutočnila aklamáciou, pristúpi sa k tajnému hlasovaniu s cieľom určiť ich prednostné poradie.

Pozmeňujúci návrh 16

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 18

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 18	Článok 18
Voľba kvestorov	Voľba kvestorov
Po voľbe podpredsedov zvolí Parlament piatich kvestorov.	Parlament volí piatich kvestorov rovnakým postupom, aký sa použil pri voľbe podpredsedov .
Pri voľbe kvestorov sa použije rovnaký postup ako pri voľbe podpredsedov.

Pozmeňujúci návrh 17

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 19

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 19	Článok 19
Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu	Funkčné obdobie funkcionárov Parlamentu
1. Funkčné obdobie predsedu, podpredsedov a kvestorov je dva a pol roka.	1. Funkčné obdobie predsedu, podpredsedov a kvestorov je dva a pol roka.
Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho dvaapolročného funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v Predsedníctve alebo v kolégiu kvestorov .	Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si až do konca svojho dvaapolročného funkčného obdobia funkciu, ktorú zastáva v Predsedníctve alebo ako kvestor .
2. Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu.	2. Ak sa uvoľní niektorá z týchto funkcií pred uplynutím funkčného obdobia, zvolený poslanec vykonáva funkciu iba do konca funkčného obdobia svojho predchodcu.

Pozmeňujúci návrh 18

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 20

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 20	Článok 20
Uvoľnené funkcie	Uvoľnené funkcie
1. Ak je potrebné nahradiť predsedu, podpredsedu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s prechádzajúcimi ustanoveniami.	1. Ak je potrebné nahradiť predsedu, podpredsedu alebo kvestora, jeho nástupca sa zvolí v súlade s prechádzajúcimi ustanoveniami.
Novozvolený podpredseda zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia.	Novozvolený podpredseda zaujme miesto svojho predchodcu podľa jeho prednostného poradia.
2. Ak sa uvoľní funkcia predsedu, vykonáva funkciu predsedu až do zvolenia nového predsedu prvý podpredseda .	2. Ak sa uvoľní funkcia predsedu, vykonáva funkciu predsedu až do zvolenia nového predsedu podpredseda určený podľa prednostného poradia .

Pozmeňujúci návrh 19

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 22

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 22	Článok 22
Pôsobnosť predsedu	Pôsobnosť predsedu
1. Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s podmienkami stanovenými týmto rokovacím poriadkom. Má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh.	1. Predseda riadi všetky činnosti Parlamentu a jeho orgánov v súlade s týmto rokovacím poriadkom. Má všetky právomoci potrebné na to, aby predsedal rokovaniam Parlamentu a zabezpečil ich riadny priebeh.
Toto ustanovenie sa môže vykladať v tom zmysle, že právomoci udelené týmto článkom zahŕňajú právomoc zamedziť nadmernému predkladaniu návrhov ako sú procedurálne námietky, procedurálne návrhy, vysvetlenia hlasovania a žiadosti o oddelené hlasovanie, hlasovanie po častiach či hlasovanie podľa mien, ak je predseda presvedčený o tom, že tieto návrhy sú zjavne zamerané na predlžované a vážne marenie postupov v pléne alebo práv ostatných poslancov, a spôsobia takéto marenie.
Právomoci udelené týmto ustanovením zahŕňajú právomoc zaradiť texty do hlasovania v inom poradí, ako bolo určené v dokumente, o ktorom sa má hlasovať. Podobne ako podľa článku 174 ods. 7 môže predseda najprv požiadať plénum o súhlas.
2. Predseda otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov , o otázkach pre Radu a Komisiu a o súlade správ s týmto rokovacím poriadkom . Predseda tiež zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľuje slovo, ukončuje rozpravu, predkladá veci na hlasovanie, a prideľuje výborom všetky oznámenia, ktoré sa ich týkajú.	2. Predseda otvára, prerušuje a ukončuje rokovania, rozhoduje o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov a iných textoch predložených na hlasovanie, ako aj o prípustnosti parlamentných otázok . Predseda tiež zabezpečuje dodržiavanie rokovacieho poriadku, zachovanie poriadku v rokovacej sále, udeľuje slovo, ukončuje rozpravu, predkladá veci na hlasovanie, oznamuje výsledky hlasovania a prideľuje výborom všetky oznámenia, ktoré sa ich týkajú.
3. Predseda môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy.	3. Predseda môže vystúpiť v rozprave iba s cieľom zhrnúť rozpravu alebo napomenúť rečníka. Ak sa chce sám zúčastniť rozpravy, musí uvoľniť predsednícke kreslo, a to až do ukončenia rozpravy.
4. Predseda zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda môže tieto právomoci delegovať.	4. Predseda zastupuje Parlament v medzinárodných vzťahoch, pri slávnostných príležitostiach a v administratívnych, právnych a finančných záležitostiach. Predseda môže tieto právomoci delegovať.
	4a. Predseda je zodpovedný za bezpečnosť a nenarušiteľnosť priestorov Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 20

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 23

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 23	Článok 23
Pôsobnosť podpredsedov	Pôsobnosť podpredsedov
1. Ak je predseda neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať funkciu, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s článkom 22 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov v súlade s článkom 17 ods. 2.	1. Ak je predseda neprítomný alebo nespôsobilý vykonávať funkciu, alebo ak sa chce zúčastniť rozpravy v súlade s článkom 22 ods. 3, zastúpi ho jeden z podpredsedov v súlade s článkom 17 ods. 2.
2. Podpredsedovia tiež vykonávajú pôsobnosť podľa článku 25, článku 27 ods. 3 a 5 a článku 71 ods. 3.	2. Podpredsedovia tiež vykonávajú pôsobnosť podľa článku 25, článku 27 ods. 3 a 5 a článku 71 ods. 3.
3. Predseda môže svoju pôsobnosť, napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov. Predseda môže najmä určiť podpredsedu, ktorý sa má ujať jeho úloh podľa článku 130 ods. 2 a prílohy II ods. 3 .	3. Predseda môže svoju pôsobnosť, napríklad zastupovanie Parlamentu na niektorých slávnostiach alebo aktoch, delegovať na podpredsedov. Predseda môže najmä určiť podpredsedu, ktorý sa má ujať jeho úloh podľa článku 129 a článku 130 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh 21

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 25

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 25	Článok 25
Pôsobnosť Predsedníctva	Pôsobnosť Predsedníctva
1. Predsedníctvo vykonáva pôsobnosť, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku.	1. Predsedníctvo vykonáva pôsobnosť, ktorá mu vyplýva z rokovacieho poriadku.
2. Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov.	2. Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa vnútornej organizácie Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánov.
3. Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov na návrh generálneho tajomníka alebo politickej skupiny.	3. Predsedníctvo rozhoduje o finančných, organizačných a administratívnych záležitostiach týkajúcich sa poslancov na návrh generálneho tajomníka alebo politickej skupiny.
4. Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní.	4. Predsedníctvo rozhoduje o záležitostiach, ktoré sa týkajú priebehu rokovaní.
Medzi záležitosti týkajúce sa priebehu rokovaní patria otázky správania sa poslancov vo všetkých priestoroch Parlamentu.
5. Predsedníctvo prijíma predpisy podľa článku 35, ktoré sa týkajú nezaradených poslancov.	5. Predsedníctvo prijíma predpisy podľa článku 35, ktoré sa týkajú nezaradených poslancov.
6. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov.	6. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy, ktoré sa týkajú administratívnych a finančných pomerov úradníkov a iných zamestnancov.
7. Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu.	7. Predsedníctvo zostavuje predbežný návrh odhadu rozpočtu Parlamentu.
8. Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov podľa článku 28 .	8. Predsedníctvo vydáva usmernenia pre kvestorov a môže od nich požadovať, aby vykonávali určité úlohy .
9. Do pôsobnosti Predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a na študijné a informačné služobné cesty spravodajcov.	9. Do pôsobnosti Predsedníctva patrí udeľovanie povolení na konanie schôdzí alebo služobných ciest výborov mimo obvyklých rokovacích miest, ako aj na vypočutia a študijné a informačné služobné cesty spravodajcov.
Ak sa na konanie takejto schôdze udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia a náhradníci dotknutého výboru .	Ak sa na konanie takejto schôdze alebo služobnej cesty udelí povolenie, stanovia sa jazykové opatrenia podľa etického kódexu viacjazyčnosti prijatého Predsedníctvom. Platí to rovnako pre delegácie .
Rovnako sa postupuje v prípade delegácií, okrem prípadov, keď sa členovia a náhradníci dohodnú inak.
10. Predsedníctvo vymenuje generálneho tajomníka podľa článku 222.	10. Predsedníctvo vymenuje generálneho tajomníka podľa článku 222.
11. Predsedníctvo prijíma vykonávacie predpisy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o pravidlách upravujúcich politické strany na európskej úrovni a ich financovanie a pri jeho vykonávaní sa ujme úloh, ktoré mu vyplývajú z tohto rokovacieho poriadku.	11. Predsedníctvo prijíma vykonávacie predpisy k pravidlám upravujúcim politické strany a nadácie na európskej úrovni a ich financovanie.
12. Predsedníctvo ustanoví pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami pre Parlament a jeho orgány, funkcionárov a ostatných poslancov, pričom zohľadní všetky medziinštitucionálne dohody uzatvorené v tejto oblasti. Tieto pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a uvedú sa v prílohe k rokovaciemu poriadku (7).	12. Predsedníctvo ustanoví pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami pre Parlament a jeho orgány, funkcionárov a ostatných poslancov, pričom zohľadní všetky medziinštitucionálne dohody uzatvorené v tejto oblasti. Tieto pravidlá sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.
13. Predseda a/alebo Predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov Predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu a/alebo Predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh.	13. Predseda a/alebo Predsedníctvo môže poveriť jedného alebo viacerých členov Predsedníctva všeobecnými alebo konkrétnymi úlohami, ktoré patria do pôsobnosti predsedu a/alebo Predsedníctva. Zároveň sa stanoví spôsob a prostriedky plnenia týchto úloh.
14. Predsedníctvo určí dvoch podpredsedov, ktorí sú poverení úlohami vo vzťahoch s národnými parlamentmi.	14. Predsedníctvo určí dvoch podpredsedov, ktorí sú poverení úlohami vo vzťahoch s národnými parlamentmi.
Podpredsedovia pravidelne informujú Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti.
	14a. Predsedníctvo určí podpredsedu, ktorý je poverený uskutočnením štruktúrovaných konzultácií s európskou občianskou spoločnosťou o najdôležitejších témach.
	14b. Predsedníctvo zodpovedá za uplatňovanie štatútu poslancov a rozhoduje o výške príspevkov na základe ročného rozpočtu.
15. Po zvolení nového Parlamentu zostáva odstupujúce Predsedníctvo vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 22

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 26

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 26	Článok 26
Zloženie Konferencie predsedov	Zloženie Konferencie predsedov
1. Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny.	1. Konferencia predsedov sa skladá z predsedu Parlamentu a predsedov politických skupín. Predseda politickej skupiny sa môže nechať zastupovať iným členom svojej skupiny.
2. Predseda Parlamentu pozve jedného z nezaradených poslancov , aby sa zúčastňoval na schôdzach Konferencie predsedov, bez hlasovacieho práva.	2. Predseda Parlamentu potom, ako dal nezaradeným poslancom príležitosť vyjadriť ich názory, pozve jedného z nich , aby sa zúčastňoval na schôdzach Konferencie predsedov, bez hlasovacieho práva.
3. Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené.	3. Konferencia predsedov sa snaží dosiahnuť konsenzus v záležitostiach, ktoré sú jej pridelené.
Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách.	Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, o záležitosti sa hlasuje, pričom váha hlasu závisí od počtu poslancov v jednotlivých politických skupinách.

Pozmeňujúce návrhy 23 a 387

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 27

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 27	Článok 27
Pôsobnosť Konferencie predsedov	Pôsobnosť Konferencie predsedov
1. Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku.	1. Konferencia predsedov vykonáva pôsobnosť, ktorá jej vyplýva z rokovacieho poriadku.
2. Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu.	2. Konferencia predsedov prijíma rozhodnutia o organizácii práce Parlamentu a o otázkach týkajúcich sa legislatívneho plánu.
3. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov.	3. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s ostatnými orgánmi a inštitúciami Európskej únie a s národnými parlamentmi členských štátov. Rozhodnutia o mandáte a zložení delegácie Parlamentu, ktorá sa má zúčastniť na konzultáciách v Rade a iných inštitúciách Európskej únie o základných otázkach týkajúcich sa rozvoja Európskej únie (postup šerpov), sa prijímajú na základe príslušných pozícií prijatých Parlamentom a s prihliadnutím na rozmanitosť politických názorov zastúpených v Parlamente. Podpredsedovia poverení realizáciou úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi pravidelne informujú Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti.
4. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými štátmi a s inštitúciami a organizáciami mimo Únie.	4. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patria záležitosti, ktoré sa týkajú vzťahov s nečlenskými štátmi a s inštitúciami a organizáciami mimo Únie.
5. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí organizovanie štruktúrovaných konzultácií o najdôležitejších témach s európskou občianskou spoločnosťou. To môže zahŕňať uskutočnenie verejných diskusií o otázkach všeobecného európskeho záujmu, na ktorých sa môžu zúčastňovať všetci občania, ktorí majú o ne záujem. Predsedníctvo určí podpredsedu zodpovedného za uskutočňovanie takýchto konzultácií , ktorý o nich informuje Konferenciu predsedov.	5. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí organizovanie štruktúrovaných konzultácií o najdôležitejších témach s európskou občianskou spoločnosťou. To môže zahŕňať uskutočnenie verejných diskusií o otázkach všeobecného európskeho záujmu, na ktorých sa môžu zúčastňovať všetci občania, ktorí majú o ne záujem. Podpredseda zodpovedný za uskutočňovanie takýchto konzultácií pravidelne informuje Konferenciu predsedov o svojej činnosti v tejto oblasti .
6. Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu.	6. Konferencia predsedov zostavuje návrh programu schôdze Parlamentu.
7. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí zloženie a pôsobnosť výborov, vyšetrovacích výborov a spoločných parlamentných výborov, stálych delegácií a delegácií zriadených ad hoc.	7. Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu týkajúce sa zloženia a pôsobnosti výborov, vyšetrovacích výborov, spoločných parlamentných výborov a stálych delegácií . Konferencia predsedov zodpovedá za povoľovanie delegácií zriadených ad hoc.
8. Konferencia predsedov rozhoduje o zasadacom poriadku v rokovacej sále podľa článku 36.	8. Konferencia predsedov rozhoduje o zasadacom poriadku v rokovacej sále podľa článku 36.
9. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ.	9. Do pôsobnosti Konferencie predsedov patrí udeľovanie povolení na vypracovanie iniciatívnych správ.
10. Konferencia predsedov predkladá Predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín.	10. Konferencia predsedov predkladá Predsedníctvu návrhy, ktoré sa týkajú administratívnych a rozpočtových záležitostí politických skupín.

Pozmeňujúci návrh 24

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 28

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 28	Článok 28
Pôsobnosť kvestorov	Pôsobnosť kvestorov
V súlade s usmerneniami Predsedníctva kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov.	V súlade s usmerneniami Predsedníctva kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov , ako aj iné úlohy, ktoré im boli zverené .

Pozmeňujúci návrh 25

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 29

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 29	Článok 29
Konferencia predsedov výborov	Konferencia predsedov výborov
1. Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu.	1. Konferencia predsedov výborov sa skladá z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov. Konferencia si volí svojho predsedu.
V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší člen alebo, ak ani ten nie je prítomný, jej najstarší prítomný člen.	1a. V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší prítomný člen.
2. Konferencia predsedov výborov môže dávať Konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu.	2. Konferencia predsedov výborov môže dávať Konferencii predsedov odporúčania ohľadne práce výborov a zostavovania programu schôdze Parlamentu.
3. Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh.	3. Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov výborov výkonom niektorých úloh.

Pozmeňujúci návrh 26

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 30

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 30	Článok 30
Konferencia predsedov delegácií	Konferencia predsedov delegácií
1. Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu.	1. Konferencia predsedov delegácií sa skladá z predsedov všetkých stálych medziparlamentných delegácií. Konferencia si volí svojho predsedu.
V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší člen alebo, ak ani ten nie je prítomný, jej najstarší prítomný člen.	1a. V neprítomnosti predsedu vedie schôdzu konferencie jej najstarší prítomný člen.
2. Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií.	2. Konferencia predsedov delegácií môže dávať Konferencii predsedov odporúčania týkajúce sa práce delegácií.
3. Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh.	3. Predsedníctvo a Konferencia predsedov môžu poveriť Konferenciu predsedov delegácií výkonom niektorých úloh.

Pozmeňujúci návrh 27

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 30 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 30a
	Kontinuita funkcie počas obdobia volieb
	Po zvolení nového Parlamentu zostávajú všetky orgány a držitelia funkcií v odstupujúcom Parlamente vo funkcii až do prvého rokovania nového Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 28

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 31

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 31	Článok 31
Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov	Informačná povinnosť Predsedníctva a Konferencie predsedov
1. Zápisnice Predsedníctva a Konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov , vytlačia a doručia všetkým poslancom a zároveň sa sprístupnia verejnosti. Vo výnimočných prípadoch môže Predsedníctvo alebo Konferencia predsedov o niektorých bodoch zápisnice rozhodnúť inak, a to z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001.	1. Zápisnice Predsedníctva a Konferencie predsedov sa preložia do úradných jazykov a doručia všetkým poslancom a zároveň sa sprístupnia verejnosti. Vo výnimočných prípadoch môže Predsedníctvo alebo Konferencia predsedov o niektorých bodoch zápisnice rozhodnúť inak, a to z dôvodu zachovania dôvernosti podľa článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001.
2. Každý poslanec môže položiť otázky týkajúce sa práce Predsedníctva , Konferencie predsedov a kvestorov . Otázky sa predkladajú predsedovi v písomnej forme, oznamujú sa poslancom a uverejňujú sa spolu s odpoveďami na internetovej stránke Parlamentu do tridsiatich dní od ich predloženia.	2. Každý poslanec môže položiť otázky týkajúce sa plnenia úloh Predsedníctvom, Konferenciou predsedov a kvestormi . Otázky sa predkladajú predsedovi v písomnej forme, oznamujú sa poslancom a uverejňujú sa spolu s odpoveďami na internetovej stránke Parlamentu do tridsiatich dní od ich predloženia.

Pozmeňujúci návrh 29

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 32

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 32

Utváranie politických skupín

Ustanovenie a rozpustenie politických skupín

1. Poslanci sa môžu združovať do skupín podľa svojej politickej príslušnosti.

Parlament zvyčajne neposudzuje politickú príslušnosť členov skupiny. Utvorením skupiny podľa tohto článku poslanci združení v tejto skupine potvrdzujú, že majú rovnakú politickú príslušnosť. Iba v prípade, ak konkrétni poslanci popierajú svoju politickú príslušnosť, je potrebné, aby Parlament prehodnotil, či bola skupina utvorená v súlade s rokovacím poriadkom.

2. Politickú skupinu tvoria poslanci, ktorí boli zvolení aspoň v jednej štvrtine členských štátov. Minimálny počet poslancov potrebný na utvorenie politickej skupiny je dvadsaťpäť.

3. Ak sa počet členov skupiny zníži pod požadovaný prah , môže predseda so súhlasom Konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky:

3. Ak sa počet členov skupiny zníži pod jednu z požadovaných prahových hodnôt , môže predseda so súhlasom Konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky:

—	členovia naďalej zastupujú aspoň pätinu členských štátov,

—	členovia naďalej zastupujú aspoň pätinu členských štátov,

—	skupina existuje dlhšie ako jeden rok.

—	skupina existuje dlhšie ako jeden rok.

Predseda túto odchýlku nepoužije, ak existujú dostatočné dôkazy, podľa ktorých sa možno domnievať, že dochádza k jej zneužitiu.

4. Poslanec môže byť členom iba jednej politickej skupiny.

5. Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi formou vyhlásenia. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva.

5. Utvorenie politickej skupiny je potrebné oznámiť predsedovi formou vyhlásenia. Toto vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená jej členov a zloženie predsedníctva. Vyhlásenie podpíšu všetci členovia skupiny.

6. Vyhlásenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie .

6. Vyhlásenie sa pripája k zápisnici zo schôdze, na ktorej sa oznámilo ustanovenie politickej skupiny .

6a. Predseda oznámi ustanovenie politických skupín v Parlamente. Takéto oznámenie má retroaktívnu právnu účinnosť od momentu, keď skupina v súlade s týmto článkom oznámila predsedovi svoje ustanovenie.

Predseda oznámi v Parlamente aj rozpustenie politických skupín. Takéto oznámenie nadobudne právny účinok dňom nasledujúcim po dni, keď podmienky na existenciu politickej skupiny už neboli splnené.

Pozmeňujúce návrhy 30 a 461

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 33

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 33	Článok 33
Činnosť a právne postavenie politických skupín	Činnosť a právne postavenie politických skupín
1. Politické skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť ako súčasť činnosti Únie a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z rokovacieho poriadku. V súlade s organizačnou štruktúrou sekretariátu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu.	1. Politické skupiny vykonávajú svoju pôsobnosť ako súčasť činnosti Únie a to vrátane úloh, ktoré im vyplývajú z rokovacieho poriadku. V súlade s organizačnou štruktúrou sekretariátu sa politickým skupinám poskytne sekretariát, administratívne vybavenie a príspevky vyhradené na tento účel v rozpočte Parlamentu.
	1a. Na začiatku každého volebného obdobia sa Konferencia predsedov usiluje dohodnúť na postupoch, ktoré budú odrážať politickú rozmanitosť Parlamentu vo výboroch a delegáciách a v rozhodovacích orgánoch.
2. Predsedníctvo stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov a vybavenia a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí na plnenie rozpočtu.	2. Predsedníctvo so zreteľom na každý návrh predložený Konferenciou predsedov stanoví pravidlá upravujúce poskytovanie a využívanie týchto príspevkov a vybavenia a dohľad nad nimi, ako aj pravidlá týkajúce sa delegovania príslušných právomocí na plnenie rozpočtu a dôsledkov ich nedodržiavania .
3. Pravidlá stanovia aj administratívne a finančné následky v prípade rozpustenia politickej skupiny.	3. Pravidlá stanovia aj administratívne a finančné následky v prípade rozpustenia politickej skupiny.

Pozmeňujúci návrh 31

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 34

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 34	Článok 34
Medziskupiny	Medziskupiny
1. Jednotliví poslanci môžu vytvárať medziskupiny alebo iné neoficiálne zoskupenia s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov poslancov rôznych politických skupín o špecifických otázkach. Tieto medziskupiny a zoskupenia tvoria poslanci rôznych parlamentných výborov a ich cieľom je aj podpora kontaktov medzi poslancami a občianskou spoločnosťou.	1. Jednotliví poslanci môžu vytvárať medziskupiny alebo iné neoficiálne zoskupenia s cieľom uskutočňovať neformálne výmeny názorov poslancov rôznych politických skupín o špecifických otázkach. Tieto medziskupiny a zoskupenia tvoria poslanci rôznych parlamentných výborov a ich cieľom je aj podpora kontaktov medzi poslancami a občianskou spoločnosťou.
2. Takéto zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu.	2. Činnosť takýchto zoskupení musí byť úplne transparentná a zoskupenia sa nemôžu zúčastňovať na žiadnych činnostiach, ktoré by mohli viesť k zámene s oficiálnymi činnosťami Parlamentu alebo jeho orgánov. Ak sú dodržané podmienky stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi vytvorenie takýchto zoskupení a ktoré prijalo predsedníctvo, politické skupiny môžu uľahčovať ich činnosť tým, že im poskytnú logistickú podporu.
Tieto zoskupenia sú povinné priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná v súlade s prílohou I.	3. Medziskupiny sú povinné každoročne priznať akúkoľvek podporu, peňažnú alebo hmotnú (napríklad asistentský príspevok), ktorá by v prípade, že by bola poskytnutá poslancom na individuálnom základe, musela byť priznaná v súlade s prílohou I.
Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v druhom pododseku . Tento register sa zverejňuje na internetovej stránke Parlamentu. Kvestori schvaľujú pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení.	4. Kvestori vedú register vyhlásení uvedených v odseku 3 . Tento register sa zverejňuje na internetovej stránke Parlamentu. Kvestori schvaľujú pravidlá týkajúce sa týchto vyhlásení a zabezpečujú účinné presadzovanie tohto článku .

Pozmeňujúci návrh 32

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – nadpis

Platný text	Pozmeňujúci návrh
LEGISLATÍVNE, ROZPOČTOVÉ A INÉ POSTUPY	LEGISLATÍVNE A ROZPOČTOVÉ POSTUPY, POSTUPY UDELENIA ABSOLUTÓRIA A INÉ POSTUPY

Pozmeňujúci návrh 33

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 37

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 37	Článok 37
Pracovný program Komisie	Ročné plánovanie
1. Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Európskej únie.	1. Parlament spoločne s Komisiou a Radou stanovujú legislatívny plán Európskej únie.
Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave pracovného programu Komisie, ktorým Komisia prispieva k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie, a to v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa dohodli a ktoré sú uvedené v prílohe k rokovaciemu poriadku (8).	Parlament a Komisia spolupracujú pri príprave pracovného programu Komisie, ktorým Komisia prispieva k ročnému a viacročnému plánovaniu Únie, a to v súlade s časovým rozvrhom a opatreniami, na ktorých sa obidve inštitúcie dohodli (8).
	1a. Po prijatí pracovného programu Komisie si Parlament, Rada a Komisia v súlade s odsekom 7 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (8a) vymenia názory a dohodnú sa na spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní stanovujúcom všeobecné ciele a priority.
	Pred začatím rokovaní s Radou a Komisiou o spoločnom vyhlásení predseda zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov a Konferenciou predsedov výborov o všeobecných cieľoch a prioritách Parlamentu.
	Pred podpísaním spoločného vyhlásenia predseda požiada Konferenciu predsedov o schválenie.
2. V prípade naliehavých a nepredvídaných okolností môže ktorákoľvek inštitúcia z vlastného podnetu a v súlade s postupmi stanovenými v zmluvách navrhnúť doplnenie pracovného programu Komisie o ďalšie legislatívne opatrenie.
3. Predseda postúpi uznesenie prijaté Parlamentom ostatným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Európskej únie, a parlamentom členských štátov.	3. Predseda postúpi každé uznesenie prijaté Parlamentom týkajúce sa legislatívneho plánovania a priorít ostatným inštitúciám, ktoré sa zúčastňujú na legislatívnom procese Európskej únie, a parlamentom členských štátov.
Predseda požiada Radu o stanovisko k pracovnému programu Komisie, ako aj k uzneseniu Parlamentu.
4. Ak niektorá inštitúcia nie je schopná dodržať stanovený časový rozvrh, oznámi ostatným inštitúciám dôvod omeškania a navrhne nový časový rozvrh.
	4a. Ak má Komisia v úmysle návrh vziať späť, gestorský výbor pozve príslušného člena Komisie na schôdzu na prerokovanie tohto úmyslu. Na takúto schôdzu sa môže prizvať aj predsedníctvo Rady. Ak gestorský výbor nesúhlasí so zamýšľaným späťvzatím, môže požiadať, aby Komisia vystúpila s vyhlásením v Parlamente. Uplatňuje sa článok 123.

Pozmeňujúci návrh 34

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 38

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 38	Článok 38
Dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie	Dodržiavanie základných práv
1. Parlament vo všetkých svojich činnostiach plne dodržiava základné práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie .	1. Parlament vo všetkých svojich činnostiach plne dodržiava práva, slobody a zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnoty zakotvené v jej článku 2 .
Parlament tiež plne dodržiava práva a princípy upravené v článku 2 a v článku 6 ods. 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii.
2. Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov domnieva, že návrh legislatívneho aktu alebo jeho časti nie sú v súlade s právami upravenými v Charte základných práv Európskej únie, vec sa na ich žiadosť pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je výklad Charty. Stanovisko tohto výboru sa pripojí k správe gestorského výboru .	2. Ak sa gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov domnieva, že návrh legislatívneho aktu alebo jeho časti nie sú v súlade so základnými právami Európskej únie, vec sa na ich žiadosť pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana základných práv .
	2a. Táto žiadosť sa predloží do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v Parlamente.
	2b. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je ochrana ľudských práv, sa pripojí k správe gestorského výboru.

Pozmeňujúci návrh 36

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 39

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 39	Článok 39
Overovanie právneho základu	Overovanie právneho základu
1. Pri každom návrhu legislatívneho aktu alebo inom dokumente legislatívnej povahy, gestorský výbor najskôr overí ich právny základ.	1. Pri každom návrhu právne záväzného aktu gestorský výbor najskôr overí jeho právny základ.
2. Ak gestorský výbor namieta platnosť alebo správnosť určenia právneho základu vrátane posúdenia súladu s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.	2. Ak gestorský výbor namieta platnosť alebo správnosť určenia právneho základu vrátane posúdenia súladu s článkom 5 Zmluvy o Európskej únii, požiada o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.
3. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa môže tiež z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu návrhu legislatívneho aktu . V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.	3. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, sa môže tiež z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa právneho základu v ktoromkoľvek štádiu legislatívneho postupu . V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.
4. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, rozhodne namietať platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu.	4. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne záležitosti, v prípade potreby a po výmene názorov s Radou a Komisiou v súlade s postupmi dohodnutými na medziinštitucionálnej úrovni (1a) , rozhodne namietať platnosť alebo správnosť určenia právneho základu, oznámi svoje závery Parlamentu. Parlament o nich hlasuje pred hlasovaním o obsahu návrhu bez toho, aby bol dotknutý článok 63 .
5. Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ návrhu legislatívneho aktu , sú neprijateľné, ak ani gestorský výbor ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo správnosť určenia právneho základu.	5. Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente, ktoré majú za cieľ zmeniť právny základ, sú neprijateľné, ak ani gestorský výbor, ani výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nenamietali platnosť alebo správnosť určenia právneho základu.
6. Ak Komisia nesúhlasí s pozmenením svojho návrhu legislatívneho aktu tak, aby bol v súlade s právnym základom schváleným Parlamentom, môže spravodajca alebo predseda výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, alebo gestorského výboru navrhnúť odloženie hlasovania o obsahu návrhu na nasledujúce rokovanie.

Pozmeňujúci návrh 37

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 40

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 40	Článok 40
Delegovanie legislatívnej právomoci	Delegovanie legislatívnej právomoci a udelenie vykonávacích právomocí
1. Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa na Komisiu deleguje právomoc, ako je stanovené v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, venuje Parlament osobitnú pozornosť cieľom, obsahu, rozsahu a trvaniu delegovania a podmienkam, ktorým podlieha.	1. Pri dôkladnom skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa na Komisiu deleguje právomoc, ako je stanovené v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, venuje Parlament osobitnú pozornosť cieľom, obsahu, rozsahu a trvaniu delegovania a podmienkam, ktorým podlieha.
	1a. Pri skúmaní návrhu legislatívneho aktu, ktorým sa udeľujú vykonávacie právomoci podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament venuje mimoriadnu pozornosť skutočnosti, že pri vykonávaní vykonávacej právomoci Komisia nemôže meniť ani dopĺňať legislatívny akt, a to ani v jeho nepodstatných prvkoch.
2. Gestorský výbor môže kedykoľvek požiadať výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie o stanovisko.	2. Gestorský výbor môže kedykoľvek požiadať výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie o stanovisko.
3. Výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie sa môže otázkami týkajúcimi sa delegovania legislatívnej právomoci zaoberať aj z vlastnej iniciatívy. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.	3. Výbor príslušný pre výklad a uplatňovanie práva Únie sa môže otázkami týkajúcimi sa delegovania legislatívnej právomoci a udelenia vykonávacích právomocí zaoberať aj z vlastnej iniciatívy. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.

Pozmeňujúci návrh 38

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 41

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 41	Článok 41
Overovanie zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom	Overovanie zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom
1. Ak má návrh legislatívneho aktu finančné dôsledky, Parlament zistí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje.	1. Ak má návrh právne záväzného aktu finančné dôsledky, Parlament zistí, či sú zabezpečené dostatočné finančné zdroje.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 47 , gestorský výbor overí zlučiteľnosť každého návrhu legislatívneho aktu alebo iného dokumentu legislatívnej povahy s viacročným finančným rámcom .	2. Gestorský výbor overí, či každý návrh právne záväzného aktu je z finančného hľadiska zlučiteľný s nariadením o viacročnom finančnom rámci .
3. Ak gestorský výbor zmení výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti je rozpočet.	3. Ak gestorský výbor zmení výšku finančných prostriedkov určených pre posudzovaný akt, vyžiada si stanovisko od výboru, v ktorého pôsobnosti je rozpočet.
4. Výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, sa tiež môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov legislatívnych aktov s viacročným finančným rámcom. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.	4. Výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, sa tiež môže z vlastného podnetu zaoberať otázkami týkajúcimi sa zlučiteľnosti návrhov právne záväzných aktov s viacročným finančným rámcom. V takýchto prípadoch náležite informuje gestorský výbor.
5. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu s viacročným finančným rámcom, svoje závery oznámi Parlamentu, ktorý ich predloží na hlasovanie .	5. Ak sa výbor, v ktorého pôsobnosti je rozpočet, rozhodne spochybniť zlučiteľnosť návrhu s viacročným finančným rámcom, svoje závery oznámi Parlamentu predtým , ako Parlament hlasuje o návrhu .
6. Akt vyhlásený za nezlučiteľný môže Parlament prijať, ak o tom rozhodne rozpočtový orgán.

Pozmeňujúci návrh 39

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 42

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 42	Článok 42
Posudzovanie dodržiavania zásady subsidiarity	Posudzovanie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality
1. Pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality.	1. Pri posudzovaní návrhu legislatívneho aktu venuje Parlament osobitnú pozornosť jeho súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality.
2. Výbor, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity môže rozhodnúť, že gestorskému výboru poskytne odporúčania vo vzťahu k akémukoľvek návrhu legislatívneho aktu.	2. Iba výbor, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity, môže rozhodnúť, že gestorskému výboru poskytne odporúčania vo vzťahu k návrhu legislatívneho aktu.
3. Ak národný parlament zašle predsedovi odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a s článkom 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, tento dokument sa pridelí gestorskému výboru a pre informáciu pošle výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity.
4. S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článku 4 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii gestorský výbor nepristúpi ku konečnému hlasovaniu pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.	4. S výnimkou naliehavých prípadov uvedených v článku 4 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii gestorský výbor nepristúpi ku konečnému hlasovaniu pred uplynutím lehoty ôsmich týždňov stanovenej v článku 6 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
	4a. Ak národný parlament zašle predsedovi odôvodnené stanovisko v súlade s článkom 3 Protokolu o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, tento dokument sa pridelí gestorskému výboru a pre informáciu pošle výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity.
5. Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom alebo ich štvrtinu v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament neprijme rozhodnutie, pokým autor návrhu neuvedie, ako chce ďalej postupovať.	5. Ak odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom alebo ich štvrtinu v prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament neprijme rozhodnutie, pokým autor návrhu neuvedie, ako chce ďalej postupovať.
6. Ak v prípade riadneho legislatívneho postupu odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednoduchú väčšinu hlasov pridelených národným parlamentom, gestorský výbor môže po zvážení odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi a Komisiou a po vypočutí názorov výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity buď odporučiť Parlamentu, aby návrh zamietol z dôvodu porušenia zásady subsidiarity, alebo predložiť Parlamentu iné odporúčanie, ktoré môže zahŕňať návrhy na zmeny týkajúce sa dodržania zásady subsidiarity. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity sa pripojí ku každému takémuto odporúčaniu.	6. Ak v prípade riadneho legislatívneho postupu odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity zastupujú aspoň jednoduchú väčšinu hlasov pridelených národným parlamentom, gestorský výbor môže po zvážení odôvodnených stanovísk predložených národnými parlamentmi a Komisiou a po vypočutí názorov výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity buď odporučiť Parlamentu, aby návrh zamietol z dôvodu porušenia zásady subsidiarity, alebo predložiť Parlamentu iné odporúčanie, ktoré môže zahŕňať návrhy na zmeny týkajúce sa dodržania zásady subsidiarity. Stanovisko výboru, v ktorého pôsobnosti je dodržiavanie zásady subsidiarity sa pripojí ku každému takémuto odporúčaniu.
Odporúčanie sa predloží Parlamentu na rozpravu a hlasovanie. Ak sa odporúčanie zamietnuť návrh prijme väčšinou odovzdaných hlasov, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak Parlament návrh nezamietne, postup pokračuje, pričom sa prihliada na akékoľvek odporúčania schválené Parlamentom.	Odporúčanie sa predloží Parlamentu na rozpravu a hlasovanie. Ak sa odporúčanie zamietnuť návrh prijme väčšinou odovzdaných hlasov, predseda vyhlási postup za ukončený. Ak Parlament návrh nezamietne, postup pokračuje, pričom sa prihliada na akékoľvek odporúčania schválené Parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 40

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 44

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 44	Článok 44
Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady	Zastúpenie Parlamentu na zasadaniach Rady
Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, na ktorom Rada koná ako legislatívny orgán, požiada predseda Parlamentu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného výborom, aby zastupoval Parlament.	Ak Rada vyzve Parlament, aby sa zúčastnil jej zasadania, predseda Parlamentu požiada predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo iného poslanca určeného výborom, aby zastupoval Parlament.

Pozmeňujúci návrh 41

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 45

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 45

Právo iniciatívy udelené Parlamentu zmluvami

Právo Parlamentu predkladať návrhy

V prípadoch, keď zmluvy udeľujú Parlamentu právo iniciatívy, gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní iniciatívnej správy.

V prípadoch, keď zmluvy udeľujú Parlamentu právo iniciatívy, gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní iniciatívnej správy v súlade s článkom 52 .

Taká správa obsahuje:

a)	návrh uznesenia;

a)	návrh uznesenia;

b)	v prípade potreby návrh rozhodnutia alebo predbežný návrh;

b)	predbežný návrh;

c)	dôvodovú správu obsahujúcu, kde je to vhodné, finančný výkaz.

c)	dôvodovú správu obsahujúcu, kde je to vhodné, finančný výkaz.

Ak si prijatie aktu Parlamentom vyžaduje schválenie alebo súhlas Rady a stanovisko alebo súhlas Komisie, Parlament môže po hlasovaní o navrhnutom akte a na návrh spravodajcu rozhodnúť, že hlasovanie o návrhu uznesenia sa odloží dovtedy, kým Rada alebo Komisia nepredložia svoju pozíciu.

Pozmeňujúci návrh 42

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 46

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 46	Článok 46
Iniciatíva podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie	Žiadosti o predloženie návrhov adresované Komisii
1. Parlament môže v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením na základe iniciatívnej správy gestorského výboru vypracovanej podľa článku 52 požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek návrh, ktorý považuje za vhodný na prijatie nového aktu, alebo zmenu platného aktu. Na prijatie uznesenia v záverečnom hlasovaní je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu.	1. Parlament môže v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesením na základe iniciatívnej správy gestorského výboru vypracovanej podľa článku 52 požiadať Komisiu, aby mu predložila akýkoľvek návrh, ktorý považuje za vhodný na prijatie nového aktu, alebo zmenu platného aktu. Na prijatie uznesenia v záverečnom hlasovaní je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov. Parlament môže zároveň určiť lehotu na predloženie takého návrhu.
2. Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.	2. Každý poslanec môže predložiť návrh aktu Únie na základe práva iniciatívy priznaného Parlamentu v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie jeho právny základ a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov.	Takýto návrh môže spoločne predložiť najviac 10 poslancov. V návrhu sa uvedie právny základ , z ktorého vychádza, a môže sa k nemu pripojiť dôvodová správa v rozsahu najviac 150 slov.
	Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda môže postúpiť návrh výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnom zasadnutí a postúpi návrh gestorskému výboru.
	Návrh sa pred takým postúpením gestorskému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda uvedeného výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie.
	Gestorský výbor rozhodne o ďalšom opatrení do troch mesiacov od postúpenia a po tom, čo autori návrhu dostanú možnosť vystúpiť vo výbore.
	Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy.
3. Návrh sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či sú splnené právne požiadavky. Predseda môže postúpiť návrh výboru zodpovednému za takéto overovanie, aby predložil stanovisko k vhodnosti právneho základu. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnom zasadnutí a postúpi návrh gestorskému výboru.
Návrh sa pred takým postúpením gestorskému výboru preloží do tých úradných jazykov, ktoré predseda tohto výboru považuje za potrebné pre súhrnné posúdenie.
Tento výbor môže predsedovi odporučiť, aby bol návrh predložený na podpis všetkým poslancom v súlade s podmienkami a lehotami stanovenými v článku 136 ods. 2, 3 a 7 rokovacieho poriadku.
Pokiaľ návrh podpíše väčšina poslancov Parlamentu, bude sa správa o návrhu považovať za schválenú Konferenciou predsedov. Výbor po vypočutí autorov návrhu vypracuje správu v súlade s článkom 52.
Pokiaľ sa návrh nepredloží na ďalšie podpisy alebo ho nepodpíše väčšina poslancov Parlamentu, gestorský výbor rozhodne o ďalšom postupe do troch mesiacov od postúpenia a po vypočutí autorov návrhu.
Mená autorov návrhu sa uvedú v názve správy.
4. V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu podrobné odporúčania týkajúce sa obsahu požadovaných návrhov , ktoré musia byť v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity .	4. V uznesení Parlamentu sa uvedie príslušný právny základ a pripoja sa k nemu odporúčania týkajúce sa obsahu požadovaných návrhov.
5. Ak má návrh finančné dôsledky, Parlament uvedie, ako sa majú zabezpečiť dostatočné finančné zdroje.	5. Ak má návrh finančné dôsledky, Parlament uvedie, ako sa majú zabezpečiť dostatočné finančné zdroje.
6. Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave návrhov legislatívnych aktov, ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu.	6. Gestorský výbor dohliada na pokrok v príprave návrhov právnych aktov Únie , ktoré sa vypracúvajú na osobitnú žiadosť Parlamentu.
	6a. Konferencia predsedov výborov pravidelne monitoruje, či Komisia dodržiava bod 10 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, podľa ktorého má Komisia odpovedať na žiadosti o predloženie návrhov do troch mesiacov prijatím osobitného oznámenia, v ktorom bude informovať o zamýšľaných nadväzných opatreniach, ktoré sa majú prijať. O výsledkoch takéhoto monitorovania podáva pravidelne správy Konferencii predsedov.

Pozmeňujúci návrh 43

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 47

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 47	Článok 47
Posudzovanie legislatívnych dokumentov	Posudzovanie právne záväzných aktov
1. Návrhy legislatívnych aktov a iné dokumenty legislatívnej povahy pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie.	1. Návrhy právne záväzných aktov od iných inštitúcií alebo členských štátov pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie.
V prípade pochybností môže predseda pred vyhlásením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru použiť článok 201 ods. 2.
Ak je návrh uvedený v pracovnom programe Komisie, môže gestorský výbor rozhodnúť, že určí spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravu návrhu.
Žiadosti Rady o konzultácie alebo žiadosti Komisie o stanovisko pridelí predseda gestorskému výboru, v ktorého pôsobnosti je posúdenie predmetného návrhu.
Ustanovenia článkov 38 až 46, článkov 57 až 63 a článku 75 týkajúce sa prvého čítania sa použijú na návrhy legislatívnych aktov bez ohľadu na to, či si vyžadujú jedno, dve alebo tri čítania.
	1a. V prípade pochybností môže predseda pred vyhlásením v Parlamente o pridelení návrhu gestorskému výboru predložiť Konferencii predsedov otázku týkajúcu sa pôsobnosti. Konferencia predsedov prijme rozhodnutie na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo predsedu Konferencie predsedov výborov v súlade s článkom 201a ods. 2.
	1b. Gestorský výbor môže kedykoľvek rozhodnúť, že vymenuje spravodajcu, ktorý bude sledovať prípravnú fázu návrhu. Gestorský výbor tomu musí venovať osobitnú pozornosť v prípade, ak je návrh uvedený v pracovnom programe Komisie.
2. Pozície Rady sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru z prvého čítania.
Na pozície Rady sa použijú ustanovenia článkov 64 až 69 a článku 76 týkajúce sa druhého čítania.
3. Počas zmierovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru.
Na zmierovací postup sa použijú ustanovenia článkov 70, 71 a 72 týkajúce sa tretieho čítania.
4. Články 49, 50, 53, článok 59 ods. 1 a 3, články 60, 61 a 188 sa nepoužijú pri druhom a treťom čítaní.
5. V prípade rozporu medzi ustanovením rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením rokovacieho poriadku má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania.	5. V prípade rozporu medzi ustanovením rokovacieho poriadku týkajúcim sa druhého a tretieho čítania a iným ustanovením rokovacieho poriadku má prednosť ustanovenie týkajúce sa druhého a tretieho čítania.

Pozmeňujúci návrh 44

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 47 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 47a
	Urýchlenie legislatívnych postupov
	Gestorský výbor alebo gestorské výbory môžu schváliť urýchlenie legislatívnych postupov v spolupráci s Radou a Komisiou, pokiaľ ide o konkrétne návrhy vybrané najmä z tých, ktoré sú určené ako priority v spoločnom vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom plánovaní podľa článku 37 ods. 1a.

Pozmeňujúci návrh 45

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 48

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 48	Článok 48
Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív členských štátov	Legislatívne postupy týkajúce sa iniciatív iných inštitúcií než Komisia alebo iniciatív členských štátov
1. Na iniciatívy členských štátov v zmysle článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa použije tento článok a články 38 až 43 a články 47 a 59 rokovacieho poriadku .	1. V prípade iniciatív iných inštitúcií než Komisia alebo iniciatív členských štátov môže gestorský výbor pozvať zástupcov inštitúcií alebo členských štátov, ktoré sú autormi iniciatívy, aby ju uviedli vo výbore. Zástupcovia autorských členských štátov môžu byť sprevádzaní predsedníctvom Rady .
2. Gestorský výbor môže pozvať zástupcov členských štátov, ktoré sú autormi iniciatívy, aby ju uviedli vo výbore. Zástupcovia môžu byť sprevádzaní predsedníctvom Rady.
3. Skôr ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravuje stanovisko k iniciatíve. Ak áno , výbor neprijme svoju správu, kým nedostane stanovisko Komisie.	3. Skôr ako gestorský výbor pristúpi k hlasovaniu, požiada Komisiu o vyjadrenie, či pripravuje stanovisko k iniciatíve , alebo či v krátkom čase zamýšľa predložiť alternatívny návrh . Ak odpoveď, ktorú dostane, je kladná , výbor neprijme svoju správu, kým nedostane stanovisko Komisie alebo alternatívny návrh .
4. Ak boli Parlamentu súčasne alebo krátko po sebe predložené dva alebo viaceré návrhy s rovnakým zámerom úpravy , ktorých autorom je Komisia a/alebo členské štáty, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce návrhy, a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení.	4. Ak boli Parlamentu súčasne alebo krátko po sebe predložené dva alebo viaceré návrhy s rovnakým legislatívnym zámerom, ktorých autorom je Komisia a/alebo iná inštitúcia a/alebo členské štáty, Parlament sa nimi zaoberá v jednej správe. Gestorský výbor vo svojej správe uvedie, ku ktorému textu navrhuje pozmeňujúce návrhy, a odkáže na všetky ďalšie texty v legislatívnom uznesení.

Pozmeňujúci návrh 46

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 49

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 49

Legislatívne správy

1. Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh legislatívneho aktu, navrhne výboru ďalší postup.

1. Predseda výboru, ktorému bol pridelený návrh právne záväzného aktu, navrhne výboru ďalší postup.

2. Podľa rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa nepoužije článok 50, výbor vymenuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh legislatívneho aktu, ak tak už neurobil na základe pracovného programu Komisie prijatého podľa článku 37 .

2. Podľa rozhodnutia o ďalšom postupe a v prípade, že sa nepoužije zjednodušený postup podľa článku 50, výbor vymenuje spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov spravodajcu pre návrh legislatívneho aktu, ak tak už neurobil na základe článku 47 ods. 1b .

3. Správa výboru musí obsahovať:

a)	predbežné pozmeňujúce návrhy k návrhu, ak nejaké sú, ak je to vhodné, spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný spravodajca , a o ktorých sa nehlasuje;

a)	predbežné pozmeňujúce návrhy k návrhu, ak nejaké sú, ak je to vhodné, spolu so stručnými odôvodneniami, za ktoré je zodpovedný autor , a o ktorých sa nehlasuje;

b)	návrh legislatívneho uznesenia podľa článku 59 ods. 2 ;

b)	návrh legislatívneho uznesenia podľa článku 59 ods. 1c ;

c)	ak je to vhodné, dôvodovú správu vrátane finančného výkazu o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom.

c)	ak je to vhodné, dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom;

ca)	ak je k dispozícii, odkaz na posúdenie vplyvu, ktoré vypracoval Parlament.

Pozmeňujúci návrh 47

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 50

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 50	Článok 50
Zjednodušený postup	Zjednodušený postup
1. Po prvom prerokovaní návrhu legislatívneho aktu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich návrhov. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, predseda výboru predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Použijú sa článok 150 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4.	1. Po prvom prerokovaní návrhu legislatívneho aktu môže predseda výboru navrhnúť jeho prijatie bez pozmeňujúcich návrhov. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, navrhovaný postup sa považuje za schválený. Predseda výboru alebo spravodajca, ak bol vymenovaný, predloží Parlamentu správu, ktorá schvaľuje návrh. Použije sa článok 150 ods. 1 druhý pododsek a článok 150 ods. 2 a 4.
2. Predseda výboru môže prípadne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil pozmeňujúce návrhy na základe diskusie vo výbore. Ak s tým výbor súhlasí, tieto pozmeňujúce návrhy sa doručia členom výboru. Ak v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dvadsaťjeden dní od doručenia návrhov, proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, správa sa považuje za prijatú výborom. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa článku 150 ods. 1 druhý pododsek a ods. 2 a 4.	2. Predseda výboru môže prípadne navrhnúť, aby on alebo spravodajca pripravil pozmeňujúce návrhy na základe diskusie vo výbore. Ak proti tomu nenamieta aspoň desatina členov výboru, navrhovaný postup sa považuje za schválený a pozmeňujúce návrhy sa doručia členom výboru.
	Ak v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 pracovných dní od doručenia návrhov, proti pozmeňujúcim návrhom nenamieta aspoň desatina členov výboru, správa sa považuje za prijatú výborom. V takom prípade sa návrh legislatívneho uznesenia spolu s pozmeňujúcimi návrhmi predloží Parlamentu na schválenie bez rozpravy podľa článku 150 ods. 1 druhý pododsek a článku 150 ods. 2 a 4.
	Ak najmenej desatina členov výboru podá námietky proti pozmeňujúcim návrhom, hlasuje sa o nich na nasledujúcej schôdzi výboru.
3. Ak najmenej desatina členov výboru podá námietky, o pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcej schôdzi výboru.
4. Prvá a druhá veta odseku 1, prvá , druhá a tretia veta odseku 2 a odsek 3 sa primerane použijú na stanoviská výborov podľa článku 53.	4. S výnimkou ustanovení týkajúcich sa predloženia Parlamentu , tento článok sa primerane použije na stanoviská výborov podľa článku 53.

Pozmeňujúci návrh 48

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 51

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 51

Nelegislatívne správy

1. Pri príprave nelegislatívnej správy výbor ustanoví spravodajcu spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov.

2. Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej uvedenie v pléne v mene výboru.

3. Správa výboru musí obsahovať:

a)	návrh uznesenia;

a)	návrh uznesenia;

b)	dôvodovú správu vrátane finančného výkazu o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom;

b)	dôvodovú správu a v prípade potreby aj finančný výkaz o rozsahu možných finančných dôsledkov správy a jej zlučiteľnosti s viacročným finančným rámcom;

c)	znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa článku 133 ods. 4.

c)	znenie návrhov uznesení, ktoré v nej majú byť zahrnuté podľa článku 133 ods. 4.

Pozmeňujúci návrh 49

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 52

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 52	Článok 52
Iniciatívne správy	Iniciatívne správy
1. Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať správu a predložiť Parlamentu návrh uznesenia vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, ale v ktorej nebol požiadaný o konzultáciu ani o stanovisko podľa článku 201 ods. 1 , môže tak urobiť len so súhlasom Konferencie predsedov. Konferencia predsedov musí odôvodniť odmietnutie udelenia súhlasu. Ak je predmetom správy návrh, ktorý poslanec predložil v súlade s článkom 46 ods. 2, súhlas môže byť odmietnutý len ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5 štatútu poslancov a v článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.	1. Výbor, ktorý má v úmysle vypracovať nelegislatívnu správu alebo správu podľa článkov 45 alebo 46 vo veci, ktorá patrí do jeho pôsobnosti, pričom táto správa nebola pridelená žiadnemu výboru , tak môže urobiť len so súhlasom Konferencie predsedov.
	Konferencia predsedov rozhoduje o žiadostiach o udelenie súhlasu s vypracovaním správ predložených podľa prvého pododseku na základe vykonávacích ustanovení, ktoré sama prijme.
Konferencia predsedov rozhoduje o žiadostiach o udelenie súhlasu s vypracovaním správy v zmysle odseku 1 podľa vykonávacích ustanovení, ktoré sama prijme. Ak je spochybnená pôsobnosť výboru, ktorý požiadal o udelenie súhlasu s vypracovaním správy, Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, ak toto nie je k dispozícii, na základe odporúčania jej predsedu. Ak v tejto lehote Konferencia predsedov nerozhodne, odporúčanie sa považuje za schválené.
	1a. Ak bol súhlas odmietnutý, odmietnutie sa musí vždy odôvodniť.
	Ak sa na predmet správy vzťahuje právo iniciatívy Parlamentu, ktoré sa uvádza v článku 45, súhlas možno odmietnuť, len ak neboli splnené podmienky stanovené v zmluvách.
	1b. V prípadoch uvedených v článkoch 45 a 46 Konferencia predsedov prijme rozhodnutie do dvoch mesiacov.
2. Parlament preskúma návrhy uznesení obsiahnuté v iniciatívnych správach v súlade s postupom stručnej prezentácie ustanovenej v článku 151. Pozmeňujúce návrhy k týmto návrhom uznesení sú prípustné na posúdenie v pléne len vtedy, ak ich spravodajca podáva na zohľadnenie nových informácií alebo ak ich podáva aspoň jedna desatina poslancov Parlamentu. Politické skupiny môžu v súlade s článkom 170 ods. 4 predkladať alternatívne návrhy uznesení. Články 176 a 180 sa použijú na návrh uznesenia výboru a na pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Článok 180 sa použije aj na jediné hlasovanie o alternatívnych návrhoch uznesení.	2. Návrhy uznesení predložené Parlamentu sa preskúmajú v súlade s postupom stručnej prezentácie ustanovenej v článku 151. Pozmeňujúce návrhy k týmto návrhom uznesení a žiadosti o hlasovanie po častiach alebo oddelene sú prípustné na posúdenie v pléne len vtedy, ak ich podáva spravodajca na zohľadnenie nových informácií alebo ak ich podáva aspoň jedna desatina poslancov Parlamentu. Politické skupiny môžu v súlade s článkom 170 ods. 4 predkladať alternatívne návrhy uznesení. Článok 180 sa uplatní na návrh uznesenia výboru a na pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu uznesenia. Článok 180 sa uplatní aj na jediné hlasovanie o alternatívnych návrhoch uznesení.
Prvý pododsek sa nepoužije, ak predmet správy spĺňa podmienky na prednostnú rozpravu v pléne, ak je správa vypracovaná podľa práva iniciatívy uvedeného v článku 45 alebo článku 46, alebo ak bola správa schválená ako strategická (9) .
	2a. Odsek 2 sa neuplatňuje v prípadoch, ak predmet správy spĺňa podmienky na prednostnú rozpravu v pléne, ak je správa vypracovaná podľa práva iniciatívy uvedeného v článku 45 alebo 46, alebo ak bola správa schválená ako strategická (9a) .
3. Ak sa na predmet správy vzťahuje právo iniciatívy uvedené v článku 45, udelenie súhlasu možno odoprieť len na základe nesplnenia podmienok stanovených v zmluvách.
4. V prípadoch uvedených v článkoch 45 a 46 prijme Konferencia predsedov rozhodnutie do dvoch mesiacov.

Pozmeňujúci návrh 50

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 53

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 53	Článok 53
Stanoviská výborov	Stanoviská výborov
1. Ak si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru alebo ak chce iný výbor vyjadriť svoje názory na správu podanú výborom , ktorému bola vec pridelená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol podľa článku 201 ods. 3 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko.	1. Ak si chce výbor, ktorému bola vec pridelená najskôr, vypočuť názory iného výboru alebo ak chce iný výbor predložiť svoje názory výboru , ktorému bola vec pridelená najskôr, môžu tieto výbory požiadať predsedu Parlamentu, aby bol podľa článku 201 ods. 3 jeden výbor určený ako gestorský a druhý ako výbor požiadaný o stanovisko.
	Výbor požiadaný o stanovisko môže vymenovať spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko spomedzi svojich členov alebo stálych náhradníkov alebo zaslať svoje názory vo forme listu predsedu.
2. V prípade dokumentov legislatívnej povahy podľa článku 47 ods. 1 , stanovisko obsahuje predbežné pozmeňujúce návrhy k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný spravodajca výboru požiadaného o stanovisko a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor požiadaný o stanovisko predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku ako celku.	2. Ak sa stanovisko týka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje pozmeňujúce návrhy k textu pridelenému výboru, v prípade potreby spolu so stručným odôvodnením. Za tieto odôvodnenia je zodpovedný ich autor a nehlasuje sa o nich. Ak je to potrebné, môže výbor požiadaný o stanovisko predložiť stručné písomné odôvodnenie k stanovisku ako celku. Za takéto stručné písomné odôvodnenie je zodpovedný spravodajca.
V prípade nelegislatívnych textov stanovisko obsahuje odporúčania k návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.	Ak sa stanovisko netýka návrhu právne záväzného aktu, obsahuje odporúčania k častiam návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.
Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch alebo o odporúčaniach.	Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch alebo o odporúčaniach.
Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru predkladajúceho stanovisko.	Stanoviská sa zaoberajú výhradne záležitosťami, ktoré patria do pôsobnosti výboru predkladajúceho stanovisko.
3. Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej má výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor (výbory) požiadaný (požiadané) o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty.	3. Gestorský výbor stanoví lehotu, v ktorej má výbor požiadaný o stanovisko poskytnúť svoje stanovisko, ak ho má gestorský výbor vziať do úvahy. O každej zmene ohláseného časového rozvrhu gestorský výbor ihneď informuje výbor (výbory) požiadaný (požiadané) o stanovisko. Gestorský výbor neprijme konečné rozhodnutie pred uplynutím stanovenej lehoty.
	3a. Výbor požiadaný o stanovisko sa prípadne môže rozhodnúť predložiť svoju pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa predložia priamo v gestorskom výbore po ich prijatí. Tieto pozmeňujúce návrhy predkladá predseda alebo spravodajca v mene výboru.
	3b. Výbor požiadaný o stanovisko predkladá pozmeňujúce návrhy uvedené v odseku 3a v rámci lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ktorú stanoví gestorský výbor.
4. Všetky prijaté stanoviská sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru.	4. Všetky stanoviská a pozmeňujúce návrhy prijaté výborom požiadaným o stanovisko sa uvedú v prílohe k správe gestorského výboru.
5. Iba gestorský výbor môže podať pozmeňujúce návrhy v pléne .	5. Výbory požiadané o stanovisko v zmysle tohto článku nemôžu predkladať pozmeňujúce návrhy na posúdenie Parlamentom .
6. Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu.	6. Predseda a spravodajca výboru požiadaného o stanovisko môžu byť prizvaní, aby sa zúčastnili schôdzí gestorského výboru v poradnej funkcii, pokiaľ sa tieto schôdze týkajú záležitostí spoločného záujmu.

Pozmeňujúci návrh 51

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 54

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 54

Postup pridružených výborov

Ak bola otázka pôsobnosti postúpená Konferencii predsedov v zmysle článku 201 ods. 2 alebo článku 52 a Konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, použije sa článok 53 a tieto doplňujúce ustanovenia:

1. Ak bola otázka pôsobnosti postúpená Konferencii predsedov v zmysle článku 201a a Konferencia predsedov sa na základe prílohy VI nazdáva, že vec patrí takmer v rovnakej miere do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, alebo že jej rôzne časti patria do pôsobnosti dvoch alebo viacerých výborov, použije sa článok 53 a tieto doplňujúce ustanovenia:

—	časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory;

—	časový rozvrh spoločne odsúhlasia dotknuté výbory;

—	spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim návrhom;

—	spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko sa navzájom informujú a usilujú sa o dosiahnutie dohody o textoch, ktoré predkladajú svojim výborom, a o svojich stanoviskách k pozmeňujúcim návrhom;

—

zúčastnený predseda , spravodajca a spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko spolu identifikujú oblasti textu patriace do ich výlučných alebo spoločných pôsobností a odsúhlasia presné náležitosti ich spolupráce. V prípade nesúhlasu s vymedzením pôsobností sa vec na žiadosť jedného zo zúčastnených výborov predloží Konferencii predsedov, ktorá môže rozhodnúť o otázke príslušných pôsobností alebo o tom, že sa použije postup spoločných schôdzí výborov podľa článku 55 ; druhý pododsek článku 201 ods. 2 sa uplatňuje primerane ;

—

zúčastnení predsedovia a spravodajcovia sú viazaní zásadou dobrej a lojálnej spolupráce a spolu identifikujú oblasti textu patriace do ich výlučných alebo spoločných pôsobností a odsúhlasia presné náležitosti ich spolupráce. V prípade nesúhlasu s vymedzením pôsobností sa vec na žiadosť jedného zo zúčastnených výborov predloží Konferencii predsedov, ktorá môže rozhodnúť o otázke príslušných pôsobností alebo o tom, že sa použije postup spoločných schôdzí výborov podľa článku 55 . Uvedené rozhodnutie sa prijme v súlade s postupom stanoveným v článku 201a a v lehote stanovenej v uvedenom článku;

—

gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru. Ak gestorský výbor zamietne pozmeňujúce návrhy vo veciach, ktoré patria do spoločnej pôsobnosti gestorského výboru a pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť tieto pozmeňujúce návrhy priamo Parlamentu ;

—

gestorský výbor prijme bez hlasovania pozmeňujúce návrhy pridruženého výboru vo veciach, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti pridruženého výboru. Ak gestorský výbor nerešpektuje výlučnú pôsobnosť pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť pozmeňujúce návrhy priamo na plenárnej schôdzi. Ak gestorský výbor neprijme pozmeňujúce návrhy vo veciach, ktoré patria do spoločnej pôsobnosti gestorského výboru a pridruženého výboru, pridružený výbor môže predložiť tieto pozmeňujúce návrhy priamo na plenárnej schôdzi ;

—	v prípade zmierovacieho postupu o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru.

—	v prípade zmierovacieho postupu o návrhu musí byť v delegácii Parlamentu zastúpený spravodajca každého pridruženého výboru.

Znenie tohto článku nestanovuje žiadne obmedzenia svojho rozsahu. Žiadosti o použitie postupu pridružených výborov v súvislosti s nelegislatívnymi správami podľa článku 52 ods. 1 a článku 132 ods. 1 a 2, sú prípustné.

Postup pridružených výborov podľa tohto článku sa nemôže použiť vo vzťahu k odporúčaniu, ktoré má prijať gestorský výbor v zmysle článku 99.

Rozhodnutie Konferencie predsedov použiť postup pridružených výborov sa vzťahuje na všetky štádiá príslušného postupu.

Práva spojené s postavením „gestorského výboru“ vykonáva výbor zodpovedný za príslušnú oblasť. Pri výkone svojich práv tento výbor rešpektuje právomoci pridruženého výboru, najmä záväzok lojálnej spolupráce pri príprave časového rozvrhu a právo pridruženého výboru určiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, ktoré budú predložené Parlamentu.

Ak výbor zodpovedný za príslušnú oblasť nerešpektuje právomoci pridruženého výboru, jeho rozhodnutia síce zostávajú platné, ale pridružený výbor môže priamo Parlamentu predložiť pozmeňujúce návrhy vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti.

1a. Postup stanovený v tomto článku sa nemôže uplatniť na odporúčania, ktoré má prijať gestorský výbor podľa článku 99.

Pozmeňujúci návrh 52

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 55

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 55

Postup spoločných schôdzí výborov

Postup spoločných výborov

1. Ak bola v zmysle článku 201 ods. 2 Konferencii predsedov predložená otázka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie, ak:

1. Ak bola v zmysle článku 201a Konferencii predsedov predložená otázka pôsobnosti, Konferencia predsedov môže rozhodnúť o tom, že sa má uplatňovať postup spoločných schôdzí výborov a spoločné hlasovanie, ak:

—	so zreteľom na prílohu VI vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a ako aj

—	so zreteľom na prílohu VI vec patrí nedeliteľne do pôsobnosti viacerých výborov a ako aj

—	Konferencia predsedov je toho názoru, že ide o vec zásadného významu.

—	Konferencia predsedov je toho názoru, že ide o vec zásadného významu.

2. V tomto prípade príslušní spravodajcovia vypracujú jediný návrh správy, ktorý bude predmetom preskúmania a hlasovania výborov zúčastnených na spoločných schôdzach organizovaných za spoločného predsedníctva dotknutých predsedov výborov.

Práva spojené so štatútom gestorského výboru môžu zúčastnené výbory vykonávať vo všetkých štádiách postupu len vtedy, ak konajú spoločne. Zúčastnené výbory môžu založiť pracovné skupiny na prípravu schôdzí a hlasovania.

3. V druhom čítaní riadneho legislatívneho postupu sa pozícia Rady skúma počas spoločnej schôdze zúčastnených výborov, ktorá sa, ak sa nedosiahne dohoda medzi predsedami týchto výborov, koná v stredu počas prvého týždňa stanoveného na schôdzu parlamentných orgánov, ktorý nasleduje po oznámení pozície Rady Parlamentu. Ak nebola dosiahnutá dohoda o zvolaní neskoršej schôdze, schôdzu zvolá predseda Konferencie predsedov. O odporúčaní do druhého čítania sa hlasuje na spoločnej schôdzi na základe spoločného návrhu, ktorý vypracujú príslušní spravodajcovia zúčastnených výborov, alebo ak nie je k dispozícii spoločný návrh, na základe pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili zúčastnené výbory.

Počas tretieho čítania riadneho legislatívneho postupu sú predsedovia a spravodajcovia zúčastnených výborov členmi delegácie v zmierovacom výbore.

Tento článok sa môže uplatniť na postup vedúci k vydaniu odporúčania schváliť alebo zamietnuť uzavretie medzinárodnej dohody podľa článku 108 ods. 5 a článku 99 ods. 1, pokiaľ sú splnené podmienky v ňom uvedené.

Pozmeňujúci návrh 53

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 56

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 56	Článok 52a
Vypracovanie správ	Vypracovanie správ
	-1. Spravodajca je zodpovedný za prípravu správy výboru a jej predstavenie Parlamentu v mene výboru.
1. Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca; o dôvodovej správe sa nehlasuje. Musí však byť v súlade so schváleným znením návrhu uznesenia a pozmeňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť.	1. Za dôvodovú správu je zodpovedný spravodajca; o dôvodovej správe sa nehlasuje. Musí však byť v súlade so schváleným znením návrhu uznesenia a pozmeňujúcimi návrhmi výboru. Ak tomu tak nie je, môže predseda výboru dôvodovú správu vypustiť.
2. V dôvodovej správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku. Okrem toho, ak o to počas hlasovania požiada aspoň tretina prítomných členov výboru, v správe sa uvedie, ako hlasoval každý člen.	2. V správe sa uvedie výsledok hlasovania o správe ako o celku a v súlade s článkom 208 ods. 3 sa uvedie, ako hlasoval každý člen.
3. Keď sa vo výbore nedosiahne jednomyseľné stanovisko, v správe sa tiež uvedie zhrnutie menšinových stanovísk . Menšinové stanoviská sa vyslovujú počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa priloží k dôvodovej správe.	3. Menšinové pozície sa môžu vyjadriť počas hlasovania o texte ako o celku a na žiadosť ich autorov môžu byť predmetom písomného vyhlásenia v rozsahu najviac 200 slov, ktoré sa priloží k dôvodovej správe.
Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť pri použití týchto ustanovení .	Predseda výboru rozhoduje o sporoch, ktoré môžu vzniknúť pri použití tohto odseku .
4. Na návrh svojho predsedníctva môže výbor určiť lehotu, v ktorej spravodajca predloží návrh správy. Lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť vymenovaný nový spravodajca.	4. Na návrh svojho predsedu môže výbor určiť lehotu, v ktorej spravodajca predloží návrh správy. Lehota sa môže predĺžiť alebo môže byť vymenovaný nový spravodajca.
5. Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava sa potom môže uskutočniť na základe ústnej správy výboru.	5. Po uplynutí lehoty môže výbor poveriť svojho predsedu, aby požiadal o zaradenie veci pridelenej výboru do programu niektorého z nasledujúcich rokovaní Parlamentu. Rozprava a hlasovanie sa potom môžu uskutočniť na základe ústnej správy výboru.
	(Tento článok sa v znení zmien presúva pred článok 53)

Pozmeňujúci návrh 54

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 3	KAPITOLA 3
PRVÉ ČÍTANIE	RIADNY LEGISLATÍVNY POSTUP

Pozmeňujúci návrh 55

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – oddiel 1 (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	ODDIEL 1
	PRVÉ ČÍTANIE

Pozmeňujúci návrh 56

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Výbory	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 57

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 57

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 57	vypúšťa sa
Zmena návrhu legislatívneho aktu
1. Ak Komisia informuje Parlament, alebo ak sa gestorský výbor inak dozvie o úmysle Komisie zmeniť svoj návrh, odloží gestorský výbor preskúmanie návrhu do času, kým od Komisie dostane nový návrh alebo zmeny návrhu.
2. Ak Rada podstatným spôsobom zmení návrh legislatívneho aktu, použijú sa ustanovenia článku 63.

Pozmeňujúci návrh 58

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 58

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 58	vypúšťa sa
Stanoviská Komisie a Rady k pozmeňujúcim návrhom
1. Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu legislatívneho aktu, požiada Komisiu o stanovisko ku všetkým pozmeňujúcim návrhom prijatým výborom a Radu požiada o pripomienky.
2. Ak Komisia nie je schopná predložiť stanovisko, alebo ak vyhlási, že nie je pripravená prijať všetky pozmeňujúce návrhy prijaté výborom, môže výbor záverečné hlasovanie odložiť.
3. Ak je to vhodné, zahrnie sa stanovisko Komisie do správy.

Pozmeňujúci návrh 59

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Plénum	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 60

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 59

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 59	Článok 59
Záver prvého čítania	Hlasovanie v Parlamente – prvé čítanie
	-1. Parlament môže schváliť, zmeniť alebo zamietnuť návrh legislatívneho aktu.
1. Parlament preskúma návrh legislatívneho aktu na základe správy vypracovanej gestorským výborom podľa článku 49 .	1. Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie návrhu legislatívneho aktu , ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov .
	Ak sa tento návrh na zamietnutie prijme, predseda požiada inštitúciu, ktorá je jeho autorom, aby návrh legislatívneho aktu vzala späť.
	Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, návrh vezme späť, predseda vyhlási postup za ukončený.
	Ak inštitúcia, ktorá je autorom návrhu, návrh legislatívneho aktu nevezme späť, predseda oznámi, že prvé čítanie v Parlamente je ukončené, pokiaľ Parlament na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie.
	Ak sa tento návrh na zamietnutie neprijme, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 1a až 1c.
	1a. Všetky predbežné dohody, ktoré predložil gestorský výbor podľa článku 73d ods. 4, majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov namiesto toho nerozhodne, aby sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 1b. V takom prípade Parlament takisto rozhodne, či k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pristúpi okamžite. Ak nie, Parlament stanoví nový termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov a k hlasovaniu sa pristúpi na nasledujúcej schôdzi.
	Ak sa v jedinom hlasovaní prijme predbežná dohoda, predseda oznámi, že prvé čítanie v Parlamente bolo ukončené.
	Ak predbežná dohoda nezíska v jedinom hlasovaní väčšinu odovzdaných hlasov, predseda stanoví nový termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k návrhu legislatívneho aktu. O takýchto pozmeňujúcich návrhoch sa hlasuje na nasledujúcej schôdzi s cieľom ukončiť prvé čítanie v Parlamente.
	1b. Okrem prípadu, keď sa prijal návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 1 alebo sa prijala predbežná dohoda v súlade s odsekom 1a, hlasuje sa následne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho aktu, a to prípadne vrátane jednotlivých častí predbežnej dohody, ak boli podané žiadosti o hlasovanie po častiach alebo oddelene alebo boli predložené protichodné pozmeňujúce návrhy.
	Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu o vyjadrenie jej stanoviska a Radu o pripomienky.
	Po hlasovaní o týchto pozmeňujúcich návrhoch Parlament hlasuje o celom návrhu legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo inak.
	Ak je celý návrh legislatívneho aktu, a to buď v znení zmien alebo inak, prijatý, predseda oznámi, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na účel medziinštitucionálnych rokovaní v súlade s článkami 59a, 73a a 73d.
	Ak celý návrh legislatívneho aktu v znení zmien alebo inak nezíska väčšinu odovzdaných hlasov, predseda vyhlási, že prvé čítanie je ukončené, pokiaľ sa na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov Parlament nerozhodne vrátiť vec späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie.
	1c. Po hlasovaní podľa odsekov 1 až 1b a následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa prípadných procedurálnych požiadaviek sa legislatívne uznesenie považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 193 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 1 až 1b.
	Znenie legislatívneho uznesenia a pozície Parlamentu postúpi predseda Rade a Komisii, a ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, aj skupine autorských členských štátov, Súdnemu dvoru alebo Európskej centrálnej banke.
2. Parlament najskôr hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru, následne hlasuje o návrhu, a to buď o návrhu v znení zmien alebo v pôvodnom znení, potom o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia a nakoniec o návrhu legislatívneho uznesenia ako o celku, ktorý obsahuje iba vyhlásenie, či Parlament návrh legislatívneho aktu schvaľuje, zamieta alebo ho navrhuje zmeniť a akékoľvek iné procesné požiadavky.
Prvé čítanie sa končí prijatím návrhu legislatívneho uznesenia. Ak Parlament neprijme legislatívne uznesenie, návrh sa vráti späť gestorskému výboru.
Všetky správy predložené v rámci legislatívneho postupu by mali byť v súlade s ustanoveniami článkov 39, 47 a 49. Každý návrh uznesenia nelegislatívnej povahy predložený výborom by mal byť v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 52 alebo 201.
3. Návrh v znení schválenom Parlamentom spolu so sprievodným uznesením predseda doručí Rade a Komisii ako pozíciu Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 61

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 59 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 59a
	Vrátenie veci gestorskému výboru
	Ak sa v súlade s článkom 59 vec vráti späť gestorskému výboru na opätovné posúdenie alebo na medziinštitucionálne rokovania v súlade s článkami 73a a 73d, gestorský výbor podá ústne alebo písomne Parlamentu správu v lehote štyroch mesiacov, ktorú môže Konferencia predsedov predĺžiť.
	Po vrátení veci späť výboru musí výbor zodpovedný za príslušnú oblasť, predtým ako rozhodne o postupe, ktorý sa použije, umožniť pridruženému výboru podľa článku 54 rozhodnúť o pozmeňujúcich návrhoch vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, najmä o tom, ktoré z týchto pozmeňujúcich návrhov majú byť znova predložené na plenárnej schôdzi.
	Nič nebráni Parlamentu, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, konať záverečná rozprava.
	(Posledné dva odseky sa vkladajú ako výklad.)

Pozmeňujúci návrh 62

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 60

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 60	vypúšťa sa
Zamietnutie návrhu Komisie
1. Ak návrh Komisie nezíska väčšinu odovzdaných hlasov alebo ak sa prijme návrh na jeho zamietnutie, ktorý môže predložiť gestorský výbor alebo najmenej štyridsať poslancov, predseda ešte pred hlasovaním Parlamentu o návrhu legislatívneho uznesenia požiada Komisiu o späťvzatie návrhu.
2. Ak tak Komisia urobí, predseda vyhlási postup za ukončený a v tomto zmysle informuje Radu.
3. Ak Komisia návrh nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru bez hlasovania o návrhu legislatívneho uznesenia, pokiaľ Parlament na návrh predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nepristúpi k hlasovaniu o návrhu legislatívneho uznesenia.
V prípade vrátenia návrhu gestorskému výboru rozhodne gestorský výbor o postupe a podá Parlamentu ústne alebo písomne novú správu v lehote určenej Parlamentom, ktorá nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
Po vrátení veci späť výboru podľa odseku 3, predtým ako rozhodne o postupe, umožní výbor zodpovedný za príslušnú oblasť výboru pridruženému podľa článku 54 rozhodnúť o pozmeňujúcich návrhoch vo veciach patriacich do jeho výlučnej pôsobnosti, najmä o tom, ktoré z týchto pozmeňujúcich návrhov majú byť Parlamentu znova predložené.
Lehota určená v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom sa vzťahuje na podanie správy ústne alebo písomne gestorským výborom. Neviaže sa na určenie vhodného času Parlamentom pre pokračovanie v príslušnom postupe.
4. Ak gestorský výbor nemôže lehotu dodržať, požiada o vrátenie veci výboru podľa článku 188 ods. 1. Ak je to potrebné, Parlament môže určiť novú lehotu podľa článku 188 ods. 5. Ak sa žiadosti výboru nevyhovie, Parlament pristúpi k hlasovaniu o návrhu legislatívneho uznesenia.

Pozmeňujúci návrh 63

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 61

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 61	vypúšťa sa
Prijatie pozmeňujúcich návrhov k návrhu Komisie
1. Ak bol návrh Komisie schválený ako celok, avšak v znení pozmeňujúcich návrhov, hlasovanie o návrhu legislatívneho uznesenia sa odloží do času, kým Komisia neoznámi svoje stanovisko ku každému pozmeňujúcemu návrhu Parlamentu.
Ak Komisia nie je schopná oznámiť svoje stanovisko na záver hlasovania Parlamentu o návrhu, informuje predsedu Parlamentu alebo gestorský výbor, kedy tak môže urobiť; návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po oznámení stanoviska.
2. Ak Komisia oznámi, že nemá v úmysle prijať všetky pozmeňujúce návrhy Parlamentu, spravodajca gestorského výboru, a v jeho neprítomnosti predseda tohto výboru, pripraví formálny návrh pre Parlament, či sa má hlasovať o návrhu legislatívneho uznesenia. Pred predložením tohto návrhu spravodajca alebo predseda gestorského výboru môže požiadať predsedu Parlamentu, aby prerušil rokovanie o tomto bode.
Ak sa Parlament rozhodne hlasovanie odložiť, vec sa považuje za vrátenú gestorskému výboru na opätovné posúdenie.
V takom prípade gestorský výbor podá Parlamentu ústne alebo písomne novú správu v lehote určenej Parlamentom. Lehota nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
Ak gestorský výbor nie je schopný dodržať stanovenú lehotu, použije sa postup stanovený v článku 60 ods. 4.
V tomto štádiu sú prijateľné iba pozmeňujúce návrhy predložené gestorským výborom, ktoré majú za cieľ dosiahnutie kompromisu s Komisiou.
Nič nebráni Parlamentu, aby rozhodol, že sa v prípade potreby bude po správe gestorského výboru, ktorému sa vec vrátila, konať záverečná rozprava.
3. Použitie odseku 2 nevylučuje, aby žiadosť o vrátenie veci predložili iní poslanci podľa článku 188.
Od výboru, ktorému bola vec vrátená podľa odseku 2, sa predovšetkým vyžaduje, aby v stanovenej lehote a v súlade s podmienkami vrátenia podal správu Parlamentu, a pokiaľ je to potrebné, aby predložil pozmeňujúce návrhy smerujúce k dosiahnutiu kompromisu s Komisiou;
výbor však nie je povinný opätovne preskúmať všetky ustanovenia schválené Parlamentom. V rámci podmienok vrátenia má však výbor vzhľadom na odkladný účinok vrátenia veci väčší priestor na úvahu a keď je to v záujme kompromisu, môže navrhnúť prerokovanie ustanovení, ktoré už boli schválené v pléne.
V takýchto prípadoch, s ohľadom na skutočnosť, že jediné prijateľné pozmeňujúce návrhy výboru sú tie, ktoré smerujú k dosiahnutiu kompromisu, a vzhľadom na zachovanie suverenity Parlamentu, musí správa uvedená v druhom odseku jasne uviesť, ktoré už schválené ustanovenia by sa v prípade prijatia navrhovaných zmien stali bezpredmetnými.

Pozmeňujúci návrh 64

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – podnadpis 3

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Ďalší postup	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 65

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 62

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 62	vypúšťa sa
Postup po prijatí pozície Parlamentu
1. V období po prijatí pozície Parlamentu k návrhu legislatívneho aktu sledujú predseda a spravodajca gestorského výboru ďalší vývoj v postupe smerujúcom k prijatiu návrhu Radou, najmä aby zabezpečili dodržanie záväzkov, ktoré prijala Rada alebo Komisia voči Parlamentu so zreteľom na jeho pozíciu.
2. Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci.
3. Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v ktoromkoľvek štádiu toho postupu predložiť podľa tohto článku návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament:
vyzval Komisiu, aby vzala svoj návrh späť, alebo
vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 63, alebo Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo
rozhodol o iných krokoch, ktoré považuje za potrebné.
Tento návrh sa zaradí do návrhu programu schôdze nasledujúcej po rozhodnutí výboru.

Pozmeňujúci návrh 66

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 63

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 63

Opätovné predloženie veci Parlamentu

Riadny legislatívny postup

1. Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu:

1. Predseda na žiadosť gestorského výboru vyzve Komisiu, aby opätovne predložila svoj návrh Parlamentu , ak :

—	ak Komisia potom, ako Parlament prijal pozíciu, vezme svoj pôvodný návrh späť, aby ho nahradila iným textom, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozíciu Parlamentu, alebo

—	ak Komisia podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle zmeniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozíciu Parlamentu, alebo

—	Komisia potom, ako Parlament prijal svoju pozíciu, nahradí, podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle podstatným spôsobom zmeniť svoj pôvodný návrh, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zohľadniť pozíciu Parlamentu,

—	ak sa uplynutím času alebo zmenou okolností podstatne zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá, alebo

—	podstatne sa zmení povaha problému, ktorým sa návrh zaoberá , a to v dôsledku uplynutia času alebo zmeny okolností , alebo

—	ak sa odvtedy, ako Parlament prijal pozíciu, konali nové voľby do Parlamentu a Konferencia predsedov to považuje za potrebné.

—	sa odvtedy, ako Parlament prijal svoju pozíciu, konali nové voľby do Parlamentu a Konferencia predsedov to považuje za potrebné.

1a. Keď sa pripravuje zmena právneho základu návrhu, v dôsledku ktorej by sa pre tento návrh už nepoužil riadny legislatívny postup, Parlament, Rada a Komisia si podľa bodu 25 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva vymenia názory na vec prostredníctvom svojich predsedov alebo zástupcov.

2. Na žiadosť gestorského výboru Parlament požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh podaný Komisiou podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie , ak má Rada v úmysle zmeniť právny základ návrhu tak, že sa v dôsledku toho nebude môcť použiť riadny legislatívny postup.

2. Po výmene názorov uvedenej v odseku 1a predseda na žiadosť gestorského výboru požiada Radu, aby Parlamentu opäť predložila návrh právne záväzného aktu, ak má Komisia alebo Rada v úmysle zmeniť právny základ, ktorý je stanovený v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, tak, že sa by sa v dôsledku toho nemohol už použiť riadny legislatívny postup.

Iné postupy

3. Na žiadosť gestorského výboru predseda vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok ako v odseku 1, a tiež v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení, alebo má v úmysle zmeniť návrh, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoje stanovisko, okrem prípadov, keď tak robí s cieľom zapracovať pozmeňujúce návrhy Parlamentu.

4. Predseda tiež požiada, aby bol návrh legislatívneho aktu opätovne predložený Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na návrh politickej skupiny alebo aspoň štyridsiatich poslancov.

Pozmeňujúci návrh 67

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 4 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 4	ODDIEL 2
DRUHÉ ČÍTANIE	DRUHÉ ČÍTANIE

Pozmeňujúci návrh 68

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 4 – podnadpis 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Výbory	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 69

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 64

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 64	Článok 64
Oznámenie pozície Rady	Oznámenie pozície Rady
1. Oznámenie pozície Rady podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uskutoční tým, že ju predseda oznámi v pléne. Predseda vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce pozíciu samotnú, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní pozície, dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu svojej pozície a stanovisko Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení dokumentov.	1. Oznámenie pozície Rady podľa článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uskutoční tým, že ju predseda oznámi v pléne. Predseda vystúpi s oznámením po tom, ako mu boli doručené dokumenty obsahujúce pozíciu samotnú, všetky vyhlásenia zaznamenané v zápisniciach Rady pri prijímaní pozície, dôvody, ktoré viedli Radu k prijatiu svojej pozície a stanovisko Komisie, riadne preložené do úradných jazykov Európskej únie. Predseda vystúpi s oznámením na schôdzi, ktorá nasleduje po doručení dokumentov.
Predseda sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru a/alebo spravodajcom uistí, či doručený text je skutočne pozícia Rady v prvom čítaní a či nenastali okolnosti uvedené v článku 63. V opačnom prípade predseda spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie.	Predseda sa pred oznámením a po porade s predsedom gestorského výboru a/alebo spravodajcom uistí, či doručený text je skutočne pozícia Rady v prvom čítaní a či nenastali okolnosti uvedené v článku 63. V opačnom prípade predseda spolu s gestorským výborom, a ak je to možné, so súhlasom Rady, hľadajú vhodné riešenie.
	1a. Pozícia Rady sa dňom jej oznámenia v Parlamente považuje za automaticky pridelenú gestorskému výboru v prvom čítaní.
2. Zoznam týchto oznámení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvom gestorského výboru.	2. Zoznam týchto oznámení sa uverejní v zápisnici z rokovania spolu s názvom gestorského výboru.

Pozmeňujúci návrh 70

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 65

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 65	Článok 65
Predĺženie lehôt	Predĺženie lehôt
1. Na žiadosť predsedu gestorského výboru v prípade lehôt v druhom čítaní alebo na žiadosť parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore v prípade lehôt v zmierovacom postupe predĺži predseda tieto lehoty podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.	1. Na žiadosť predsedu gestorského výboru predseda Parlamentu predĺži lehoty v druhom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2. Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady.	2. Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady.

Pozmeňujúci návrh 71

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 66

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 66	Článok 66
Pridelenie veci gestorskému výboru a postup v tomto výbore	Postup v gestorskom výbore
1. Pozícia Rady sa dňom jej oznámenia v Parlamente podľa článku 64 ods. 1 automaticky považuje za pridelenú gestorskému výboru a výborom, ktoré boli požiadané o stanovisko v prvom čítaní.
2. Pozícia Rady sa zaradí ako prvý bod do programu prvej schôdze gestorského výboru nasledujúcej po oznámení. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla svoju pozíciu.	2. Pozícia Rady sa zaradí ako prioritný bod do programu prvej schôdze gestorského výboru nasledujúcej po oznámení. Rada môže byť vyzvaná, aby uviedla svoju pozíciu.
3. Ak nie je rozhodnuté inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní.	3. Ak nie je rozhodnuté inak, zostáva spravodajca z prvého čítania spravodajcom v druhom čítaní.
4. Ustanovenia článku 69 ods. 2 , 3 a 5 týkajúce sa druhého čítania v Parlamente sa rovnako použijú na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov.	4. Ustanovenia článku 69 ods. 2 a 3 týkajúce sa prípustnosti pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady sa použijú na konanie v gestorskom výbore; návrhy na zamietnutie a pozmeňujúce návrhy môžu predložiť iba členovia tohto výboru alebo ich stáli náhradníci. Výbor rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov.
5. Pred hlasovaním môže výbor požiadať predsedu a spravodajcu, aby sa pozmeňujúce návrhy predložené vo výbore prerokovali s predsedom Rady alebo jeho zástupcom v prítomnosti zodpovedného člena Komisie. Po ich prerokovaní môže spravodajca predložiť kompromisné pozmeňujúce návrhy.
6. Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.	6. Gestorský výbor predloží odporúčanie do druhého čítania, v ktorom navrhne pozíciu Rady schváliť, zmeniť alebo zamietnuť. Odporúčanie obsahuje stručné odôvodnenie navrhovaného rozhodnutia.
	6a. Články 49, 50, 53 a 188 sa neuplatňujú v druhom čítaní.

Pozmeňujúci návrh 72

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 4 – podnadpis 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Plénum	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 73

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 67

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 67	Článok 67
Záver druhého čítania	Predloženie Parlamentu
1. Pozícia Rady a odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania, ak je k dispozícii, sa automaticky zaradia do návrhu programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 65 štvormesačnej lehoty, ak vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi.	Pozícia Rady a odporúčanie gestorského výboru do druhého čítania, ak je k dispozícii, sa automaticky zaradia do návrhu programu schôdze, ktorej streda spadá pred a zároveň najbližšie ku dňu uplynutia trojmesačnej lehoty, alebo v prípade predĺženia podľa článku 65 štvormesačnej lehoty, ak vec nebola prerokovaná na skoršej schôdzi.
Odporúčania predložené parlamentnými výbormi do druhého čítania sú porovnateľné s dôvodovou správou, v ktorej výbor odôvodňuje svoje stanovisko k pozícii Rady. O týchto textoch sa nehlasuje.
2. Druhé čítanie sa skončí, keď Parlament schváli, zamietne, zmení alebo doplní pozíciu Rady v lehotách a v súlade s podmienkami stanovenými v článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 74

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 67 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 67a
	Hlasovanie v Parlamente – druhé čítanie
	1. Parlament hlasuje najprv o každom návrhu na okamžité zamietnutie pozície Rady, ktorý predložil písomne gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Na prijatie takého návrhu je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.
	Ak je tento návrh na zamietnutie prijatý, v dôsledku čoho je pozícia Rady zamietnutá, predseda oznámi v pléne ukončenie legislatívneho postupu.
	Ak tento návrh na zamietnutie nie je prijatý, Parlament postupuje v súlade s odsekmi 2 až 5.
	2. Všetky predbežné dohody predložené gestorským výborom podľa článku 73d ods. 4 majú pri hlasovaní prednosť a sú predmetom jediného hlasovania, pokiaľ sa Parlament na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov nerozhodol okamžite hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v súlade s odsekom 3.
	Ak získa predbežná dohoda v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, predseda oznámi, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené.
	Ak predbežná dohoda nezíska v jedinom hlasovaní väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu, Parlament potom postupuje v súlade s odsekmi 3 až 5.
	3. Okrem prípadov, keď bol prijatý návrh na zamietnutie v súlade s odsekom 1 alebo keď bola prijatá predbežná dohoda v súlade s odsekom 2, sa následne hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v predbežnej dohode predloženej gestorským výborom podľa článku 73d ods. 4. Každý pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prijatý iba vtedy, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.
	Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu, aby vyjadril svoje stanovisko, a Radu o pripomienky.
	4. Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie pozície Rady podľa odseku 1, Parlament môže na základe návrhu predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru alebo politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov zvážiť ďalší návrh na zamietnutie po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch podľa odsekov 2 alebo 3. Na prijatie takého návrhu je potrebné, aby získal väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu.
	Ak sa pozícia Rady zamietne, predseda oznámi v Parlamente ukončenie legislatívneho postupu.
	5. Po hlasovaní podľa odsekov 1 až 4 a každom následnom hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu legislatívneho uznesenia týkajúcich sa procedurálnych požiadaviek predseda oznámi, že druhé čítanie v Parlamente bolo ukončené a legislatívne uznesenie sa považuje za prijaté. V prípade potreby sa legislatívne uznesenie upraví podľa článku 193 ods. 2, aby odrážalo výsledok hlasovania podľa odsekov 1 až 4 alebo uplatnenie článku 76.
	Text legislatívneho uznesenia a prípadne pozície Parlamentu postúpi predseda Rade a Komisii.
	Ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu pozície Rady, pozícia sa považuje za prijatú.

Pozmeňujúci návrh 75

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 68

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 68	vypúšťa sa
Zamietnutie pozície Rady
1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže v lehote určenej predsedom písomne predložiť návrh na zamietnutie pozície Rady. Na prijatie návrhu je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Parlamentu. O návrhu na zamietnutie pozície Rady sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch.
2. Ak aj Parlament hlasuje proti pôvodnému návrhu na zamietnutie pozície Rady, môže po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch a po vypočutí stanoviska Komisie podľa článku 69 ods. 5 na základe odporúčania spravodajcu zvážiť ďalší návrh na zamietnutie pozície Rady.
3. Ak sa pozícia Rady zamietne, predseda oznámi v pléne ukončenie legislatívneho postupu.

Pozmeňujúci návrh 76

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 69

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 69

Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady

Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady

1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady.

1. Gestorský výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže na prerokovanie v Parlamente predložiť pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady.

2. Pozmeňujúci návrh k pozícii Rady je prípustný, len ak je v súlade s ustanoveniami článkov 169 a 170 a ak jeho cieľom je:

a)	úplné alebo čiastočné obnovenie pozície prijatej Parlamentom v prvom čítaní alebo

a)	úplné alebo čiastočné obnovenie pozície prijatej Parlamentom v prvom čítaní alebo

b)	dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom alebo

b)	dosiahnutie kompromisu medzi Radou a Parlamentom alebo

c)	zmena časti textu pozície Rady, ktorá nebola zahrnutá, alebo sa obsahom líši od návrhu predloženého v prvom čítaní, a nepredstavuje podstatnú zmenu v zmysle článku 63 , alebo

c)	zmena časti textu pozície Rady, ktorá nebola zahrnutá, alebo sa obsahom líši od návrhu predloženého v prvom čítaní, alebo

d)	zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prvého čítania .

d)	zohľadnenie nového skutkového alebo právneho stavu, ktorý nastal od prijatia pozície Parlamentu v prvom čítaní .

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúceho návrhu je konečné.

3. Ak sa v čase od prvého čítania konali nové voľby, avšak článok 63 sa nepoužil, predseda môže rozhodnúť o výnimke z obmedzení týkajúcich sa prípustnosti uvedených v druhom odseku.

4. Pozmeňujúci návrh je prijatý, ak získal väčšinu hlasov všetkých poslancov.

5. Pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch môže predseda požiadať Komisiu o stanovisko a Radu o pripomienky.

Pozmeňujúci návrh 77

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 5 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 5	ODDIEL 4
TRETIE ČÍTANIE	ZMIEROVACÍ POSTUP A TRETIE ČÍTANIE

Pozmeňujúci návrh 78

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 5 – podnadpis 1

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Zmierovací postup	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 79

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 69 b (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 69b
	Predĺženie lehôt
	1. Na žiadosť delegácie Parlamentu v Zmierovacom výbore predseda predĺži lehoty v treťom čítaní v súlade s článkom 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
	2. Predseda oznámi Parlamentu každé predĺženie lehôt podľa článku 294 ods. 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez ohľadu na to, či k nemu došlo z iniciatívy Parlamentu alebo Rady.

Pozmeňujúci návrh 80

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 71

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 71	Článok 71
Delegácia v Zmierovacom výbore	Delegácia v Zmierovacom výbore
1. Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore má rovnaký počet členov ako delegácia Rady.	1. Delegácia Parlamentu v Zmierovacom výbore má rovnaký počet členov ako delegácia Rady.
2. Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny.	2. Politické zloženie delegácie zodpovedá zloženiu Parlamentu podľa politických skupín. Konferencia predsedov určí presný počet poslancov z každej politickej skupiny.
3. Členov delegácie na jednotlivé zmierovacie postupy vymenujú politické skupiny prednostne z členov dotknutých výborov , s výnimkou troch členov, ktorí sú vymenovaní za stálych členov delegácií na obdobie dvanástich mesiacov. Troch stálych členov vymenujú politické skupiny spomedzi podpredsedov Parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru sú vždy členmi delegácie.	3. Členov delegácie na jednotlivé zmierovacie postupy vymenujú politické skupiny prednostne z členov gestorského výboru , s výnimkou troch členov, ktorí sú vymenovaní za stálych členov delegácií na obdobie dvanástich mesiacov. Troch stálych členov vymenujú politické skupiny spomedzi podpredsedov Parlamentu, pričom títo zastupujú aspoň dve rôzne politické skupiny. Predseda a spravodajca gestorského výboru v druhom čítaní, ako aj spravodajca každého pridruženého výboru sú vždy členmi delegácie.
4. Politické skupiny zastúpené v delegácii vymenujú náhradníkov.	4. Politické skupiny zastúpené v delegácii vymenujú náhradníkov.
5. Politické skupiny a nezaradení poslanci , ktorí nie sú zastúpení v delegácii, môžu vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie.	5. Politické skupiny, ktoré nie sú zastúpené v delegácii, môžu každá vyslať po jednom zástupcovi na každú internú prípravnú schôdzu delegácie. Ak v delegácii nie sú žiadni nezaradení poslanci, jeden nezaradený poslanec sa môže zúčastniť každej internej prípravnej schôdze delegácie.
6. Delegáciu vedie predseda alebo jeden z troch stálych členov.	6. Delegáciu vedie predseda alebo jeden z troch stálych členov.
7. Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné.	7. Delegácia rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Jej rokovania sú neverejné.
Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie pri Zmierovacom výbore.	Konferencia predsedov vydá ďalšie procesné usmernenia pre prácu delegácie pri Zmierovacom výbore.
8. Výsledky zmierovacieho postupu oznamuje delegácia Parlamentu.	8. Výsledky zmierovacieho postupu oznamuje delegácia Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 81

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 5 – podnadpis 2

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Plénum	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 82

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 72

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 72	Článok 72
Spoločný návrh	Spoločný návrh
1. Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného návrhu Zmierovacím výborom.	1. Ak sa Zmierovací výbor dohodne na spoločnom návrhu, vec sa zaradí do programu rokovania Parlamentu, ktoré sa uskutoční do šiestich, a v prípade predĺženia do ôsmich týždňov od schválenia spoločného návrhu Zmierovacím výborom.
2. Predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému návrhu, ktorý je sprevádzaný správou.	2. Predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore urobí vyhlásenie k spoločnému návrhu, ktorý je sprevádzaný správou.
3. K spoločnému návrhu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci návrh.	3. K spoločnému návrhu nemôže byť predložený žiaden pozmeňujúci návrh.
4. O spoločnom návrhu ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný návrh je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov.	4. O spoločnom návrhu ako o celku sa rozhoduje v jedinom hlasovaní. Spoločný návrh je schválený, ak získa väčšinu odovzdaných hlasov.
5. Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom návrhu, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava.	5. Ak Zmierovací výbor nedosiahne dohodu o spoločnom návrhu, urobí o tom predsedajúci alebo iný určený člen parlamentnej delegácie v Zmierovacom výbore vyhlásenie. Po tomto vyhlásení nasleduje rozprava.
	5a. Počas zmierovacieho postupu medzi Parlamentom a Radou po druhom čítaní nie je možné návrh vrátiť späť výboru.
	5b. Články 49, 50 a 53 sa neuplatňujú v treťom čítaní.

Pozmeňujúci návrh 83

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 6 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 6	ODDIEL 5
SKONČENIE LEGISLATÍVNEHO POSTUPU	SKONČENIE POSTUPU

Pozmeňujúci návrh 84

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 3 – oddiel 3 (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	ODDIEL 3
	MEDZIINŠTITUCIONÁLNE ROKOVANIA V RÁMCI RIADNEHO LEGISLATÍVNEHO POSTUPU
	(Oddiel 3 sa vkladá pred oddiel 4 o zmierovacom postupe a treťom čítaní a obsahuje článok 73 v znení zmien a články 73a až 73d).

Pozmeňujúci návrh 85

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 73

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 73	Článok 73
Medziinštitucionálne rokovania v legislatívnych postupoch	Všeobecné ustanovenia
1. Rokovania s inými inštitúciami, ktorých cieľom je dosiahnutie dohody počas legislatívneho postupu, sa vedú so zreteľom na Kódex správania stanovený Konferenciou predsedov (10).	Rokovania s inými inštitúciami, ktorých cieľom je dosiahnutie dohody počas legislatívneho postupu, sa môžu začať iba potom, ako bolo prijaté rozhodnutie v súlade s článkami 73a až 73c, alebo potom, čo Parlament vráti vec späť na medziinštitucionálne rokovania. Takéto rokovania sa vedú so zreteľom na Kódex správania stanovený Konferenciou predsedov (10).
2. Tieto rokovania sa nezačnú predtým, ako gestorský výbor prijme osobitne pre každý dotknutý legislatívny postup a väčšinou hlasov svojich členov rozhodnutie o začatí rokovaní. Toto rozhodnutie ustanovuje mandát a zloženie rokovacej skupiny. Takéto rozhodnutia sa oznámia predsedovi, ktorý pravidelne informuje Konferenciu predsedov.
Mandát pozostáva zo správy prijatej vo výbore a predloženej na neskoršie posúdenie Parlamentu. Vo výnimočných prípadoch, ak sa gestorský výbor domnieva, že je riadne opodstatnené začať rokovania pred prijatím správy vo výbore, môže mandát pozostávať zo súboru pozmeňujúcich návrhov alebo súboru jasne stanovených cieľov, priorít alebo usmernení.
3. Rokovaciu skupinu vedie spravodajca a predsedá jej predseda gestorského výboru alebo podpredseda, ktorého predseda určí. Jej členmi sú prinajmenšom tieňoví spravodajcovia z každej politickej skupiny.
4. Akýkoľvek dokument, o ktorom sa má rokovať na stretnutí s Radou a Komisiou (trialóg), má formu dokumentu, kde sú uvedené príslušné pozície zúčastnených inštitúcií a možné kompromisné riešenia, a rozpošle sa rokovacej skupine najmenej 48 hodín alebo v naliehavých prípadoch najmenej 24 hodín pred začatím predmetného trialógu.
Po skončení každého trialógu podá rokovacia skupina správu o rokovaniach na najbližšej schôdzi gestorského výboru. Dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky posledného trialógu, sa poskytnú výboru.
Ak nie je možné zvolať včas schôdzu výboru, rokovacia skupina podá správu o rokovaniach predsedovi a v náležitých prípadoch tieňovým spravodajcom a koordinátorom výboru.
Gestorský výbor môže aktualizovať mandát vzhľadom na vývoj rokovaní.
5. Ak sa na základe rokovaní dosiahne kompromis, informuje sa o tom bezodkladne gestorský výbor. Dohodnuté znenie sa predloží gestorskému výboru na posúdenie. Ak bude dohodnuté znenie hlasovaním vo výbore schválené, predloží sa vo vhodnej forme na posúdenie Parlamentu vrátane kompromisných pozmeňujúcich návrhov. Možno ho predložiť ako konsolidované znenie za predpokladu, že jasne zobrazuje zmeny vykonané v návrhu posudzovaného legislatívneho aktu.
6. Ak postup zahŕňa pridružené výbory alebo spoločné schôdze výborov, články 54 a 55 sa vzťahujú na rozhodnutie o začatí rokovaní a na vedenie takýchto rokovaní.
V prípade nezhody medzi dotknutými výbormi stanoví predseda Konferencie predsedov výborov v súlade so zásadami stanovenými v uvedených článkoch podmienky začatia rokovaní a ich vedenia.

Pozmeňujúci návrh 86

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 73 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 73a
	Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente
	1. Ak výbor prijal legislatívnu správu podľa článku 49, väčšinou svojich členov môže rozhodnúť začať rokovania na základe tejto správy.
	2. Rozhodnutia o začatí rokovaní sa oznámia na začiatku schôdze po ich prijatí vo výbore. Do konca dňa, ktorý nasleduje po oznámení v Parlamente, politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú najmenej jednu desatinu poslancov Parlamentu, môžu písomne požiadať, aby sa hlasovalo o rozhodnutí výboru začať rokovania. Parlament hlasuje o takej žiadosti počas tej istej schôdze.
	Ak do vypršania lehoty stanovenej v prvom pododseku nebude doručená takáto žiadosť, predseda o tom informuje Parlament. Ak sa žiadosť predloží, predseda môže okamžite pred hlasovaním udeliť slovo jednému rečníkovi, ktorý je za, a jednému, ktorý je proti. Každý rečník môže predniesť vyhlásenie, ktoré netrvá dlhšie ako dve minúty.
	3. Ak Parlament zamietne rozhodnutie výboru začať rokovania, návrh legislatívneho aktu a správa gestorského výboru sa zaradí do programu nasledujúcej schôdze a predseda stanoví lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov. Uplatňuje sa článok 59 ods. 1b.
	4. Rokovania sa môžu začať kedykoľvek po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 2 prvom pododseku, ak nebola podaná žiadosť o hlasovanie v Parlamente o rozhodnutí začať rokovania. Ak taká žiadosť bola podaná, rokovania môžu začať kedykoľvek potom, ako rozhodnutie výboru začať rokovania bolo schválené v Parlamente.

Pozmeňujúci návrh 87

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 73 b (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 73b
	Rokovania pred prvým čítaním v Rade
	Ak Parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní, táto pozícia predstavuje mandát na všetky rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže väčšinou svojich členov rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom. Takéto rozhodnutia sa oznámia v Parlamente počas schôdze po hlasovaní vo výbore a zaznamenajú sa v zápisnici.

Pozmeňujúci návrh 88

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 73 c (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 73c
	Rokovania pred druhým čítaním v Parlamente
	Ak sa pozícia Rady v prvom čítaní postúpila gestorskému výboru, pozícia Parlamentu v prvom čítaní predstavuje podľa článku 69 mandát na rokovania s ostatnými inštitúciami. Gestorský výbor môže rozhodnúť o začatí rokovaní kedykoľvek potom.
	Ak pozícia Rady obsahuje prvky, ktoré nie sú zahrnuté v návrhu legislatívneho aktu alebo v pozícii Parlamentu v prvom čítaní, výbor môže prijať usmernenia pre rokovaciu skupinu, a to aj vo forme pozmeňujúcich návrhov k pozícii Rady.

Pozmeňujúci návrh 305

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 73 d (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 73d
	Priebeh rokovaní
	1. Rokovaciu skupinu Parlamentu vedie spravodajca a predsedá jej predseda gestorského výboru alebo podpredseda, ktorého určí predseda. Jej členmi sú prinajmenšom tieňoví spravodajcovia z každej politickej skupiny, ktorá si želá zúčastniť sa.
	2. Akýkoľvek dokument, o ktorom sa má rokovať na stretnutí s Radou a Komisiou (trialóg), sa rozpošle rokovacej skupine najmenej 48 hodín alebo v naliehavých prípadoch najmenej 24 hodín pred začatím predmetného trialógu.
	3. Po skončení každého trialógu podá predseda rokovacej skupiny a spravodajca, v mene rokovacej skupiny, správu o rokovaniach na nasledujúcej schôdzi gestorského výboru.
	Ak nie je možné zvolať včas schôdzu výboru, predseda rokovacej skupiny a spravodajca podajú v mene rokovacej skupiny správu na schôdzi koordinátorov výboru.
	4. Ak sa na základe rokovaní dosiahne predbežná dohoda, informuje sa o tom bezodkladne gestorský výbor. Dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky posledného trialógu, sa poskytnú výboru a uverejnia sa. Predbežná dohoda sa predloží gestorskému výboru, ktorý rozhodne jediným hlasovaním väčšinou odovzdaných hlasov. Ak sa prijme, predloží sa Parlamentu na posúdenie spôsobom, ktorý jasne dokumentuje všetky zmeny návrhu legislatívneho aktu.
	5. V prípade nezhody medzi dotknutými výbormi podľa článkov 54 a 55 stanoví predseda Konferencie predsedov výborov v súlade so zásadami stanovenými v uvedených článkoch podrobné pravidlá začatia rokovaní a ich vedenia.

Pozmeňujúci návrh 90

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 74

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 74	vypúšťa sa
Schválenie rozhodnutia o začatí medziinštitucionálnych rokovaní pred prijatím správy vo výbore
1. Každé rozhodnutie výboru o začatí rokovaní pred prijatím správy vo výbore sa preloží do všetkých úradných jazykov, rozošle všetkým poslancom a postúpi Konferencii predsedov.
Na žiadosť politickej skupiny môže Konferencia predsedov rozhodnúť o zaradení bodu na posúdenie s rozpravou a hlasovaním do návrhu programu nasledujúcej schôdze Parlamentu po jeho rozposlaní, v prípade čoho predseda určí termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov.
Ak Konferencia predsedov rozhodnutie o zaradení bodu do návrhu programu danej schôdze Parlamentu neprijme, rozhodnutie o začatí rokovania oznámi predseda na začiatku danej schôdze.
2. Bod sa zaradí do návrhu programu nasledujúcej schôdze Parlamentu po oznámení na posúdenie s rozpravou a hlasovaním a predseda stanoví termín na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ak tak do 48 hodín od oznámenia požiada politická skupina alebo aspoň 40 poslancov.
Inak sa rozhodnutie o začatí rokovaní považuje za schválené.

Pozmeňujúci návrh 91

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 75

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 75	Článok 63a
Dohoda v prvom čítaní	Dohoda v prvom čítaní
Ak Rada v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie informuje Parlament, že schválila jeho pozíciu, po finalizácii podľa článku 193 predseda v pléne oznámi, že návrh bol prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Parlamentu.	Ak Rada v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie informuje Parlament, že schválila jeho pozíciu, po finalizácii podľa článku 193 predseda v pléne oznámi, že legislatívny akt bol prijatý v znení, ktoré zodpovedá pozícii Parlamentu.
	(Tento článok sa presunie na koniec oddielu 1 o prvom čítaní.)

Pozmeňujúci návrh 92

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 76

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 76	Článok 69a
Dohoda v druhom čítaní	Dohoda v druhom čítaní
Ak nie je prijatý žiaden návrh na zamietnutie pozície Rady, ani žiaden pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 68 a 69 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich návrhov a návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda v Parlamente oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý s konečnou platnosťou. Spolu s predsedom Rady podpíše navrhnutý akt a zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s článkom 78.	Ak nie je predložený žiadny návrh na zamietnutie pozície Rady ani pozmeňujúci návrh k uvedenej pozícii podľa článkov 67a a 69 v lehotách na predloženie pozmeňujúcich návrhov alebo návrhov na zamietnutie a na hlasovanie o nich, predseda v Parlamente oznámi, že navrhovaný akt bol prijatý s konečnou platnosťou.
	(Tento článok sa presunie na koniec oddielu 2 o druhom čítaní.)

Pozmeňujúci návrh 93

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 77

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 77

vypúšťa sa

Požiadavky na vypracúvanie návrhov legislatívnych aktov

1. V aktoch, ktoré prijali spoločne Parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom, sa najprv uvedie druh aktu, potom poradové číslo, dátum prijatia a predmet úpravy.

2. Akty prijaté spoločne Parlamentom a Radou obsahujú:

a)	slovné spojenie „Európsky parlament a Rada Európskej únie“;

b)	odkaz na ustanovenia, na základe ktorých bol akt prijatý, uvedený slovným spojením „so zreteľom na“;

c)	citáciu s odkazmi na predložené návrhy, doručené stanoviská a uskutočnené konzultácie;

d)	odôvodnenie aktu uvedené slovom „keďže“;

e)	slovné spojenia typu: „prijali toto nariadenie“ alebo „prijali túto smernicu“, „prijali toto rozhodnutie“, „rozhodli takto“, za ktorými nasleduje vlastný text aktu.

3. Akty sa členia na články, ktoré môžu byť, ak je to vhodné, spojené do kapitol a oddielov.

4. V poslednom článku aktu sa uvedie dátum nadobudnutia účinnosti, ak má účinnosť nastať pred alebo po dvadsiatom dni po jeho uverejnení.

5. Za posledným článkom aktu nasleduje:

vhodné slovné spojenie podľa príslušných ustanovení zmlúv o jeho uplatňovaní,

slovo „V…“, po ktorom sa uvedie miesto a deň prijatia aktu,

slovné spojenia: „Za Európsky parlament predseda“, „Za Radu predseda“, po ktorých nasledujú mená predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Rady v čase prijatia aktu.

Pozmeňujúci návrh 94

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 78	Článok 78
Podpis prijatých aktov	Podpis a uverejnenie prijatých aktov
Po finalizácii textu prijatého v súlade s článkom 193 a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom a generálni tajomníci Parlamentu a Rady zabezpečia ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.	Po finalizácii textu prijatého v súlade s článkom 193 a prílohou XVIa a potom, čo sa overí, že všetky postupy boli riadne ukončené, predseda a generálny tajomník podpíšu akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
	Generálni tajomníci Parlamentu a Rady následne zabezpečia uverejnenie aktu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 95

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 4 (nová)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	KAPITOLA 4
	OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONZULTAČNÝ POSTUP
	(Vloží sa za článok 78)

Pozmeňujúci návrh 96

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 78a
	Zmenený návrh právne záväzného aktu
	Ak má Komisia v úmysle nahradiť alebo zmeniť svoj návrh právne záväzného aktu, gestorský výbor môže odložiť preskúmanie návrhu dovtedy, kým od Komisie nedostane nový návrh alebo pozmeňujúce návrhy.

Pozmeňujúci návrh 97

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78 b (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 78b
	Stanovisko Komisie k pozmeňujúcim návrhom
	Predtým, než gestorský výbor pristúpi k záverečnému hlasovaniu o návrhu právne záväzného aktu, môže požiadať Komisiu o vyjadrenie jej stanoviska ku všetkým pozmeňujúcim návrhom, ktoré prijal výbor k návrhu.
	Ak je to vhodné, toto stanovisko sa zahrnie do správy.

Pozmeňujúci návrh 98

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78 c (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 78c
	Hlasovanie v Parlamente
	Článok 59 odseky - 1, 1, 1b, a 1c sa uplatňujú primerane.

Pozmeňujúci návrh 99

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78 d (nový)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 78d

Postup po prijatí pozície Parlamentu

1. V období po prijatí pozície Parlamentu k návrhu právne záväzného aktu sledujú predseda a spravodajca gestorského výboru ďalší vývoj tohto návrhu aktu, pokiaľ ide o postup vedúci k prijatiu tohto návrhu Radou, najmä v záujme zabezpečenia riadneho dodržania všetkých záväzkov Rady alebo Komisie voči Parlamentu so zreteľom na jeho pozíciu. Pravidelne informujú výbor.

2. Gestorský výbor môže vyzvať Komisiu a Radu na diskusiu o predmetnej veci.

3. Ak to gestorský výbor považuje za potrebné, môže v každom štádiu tohto postupu predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí, aby Parlament:

—	vyzval Komisiu, aby vzala späť svoj návrh,

—	vyzval Komisiu alebo Radu, aby opätovne predložili vec Parlamentu podľa článku 78e, alebo vyzval Komisiu, aby predložila nový návrh, alebo

—	rozhodol o iných krokoch, ktoré považuje za potrebné.

Tento návrh sa zaradí do návrhu programu plenárnej schôdze nasledujúcej po prijatí návrhu výborom.

Pozmeňujúci návrh 100

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 78 e (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 78e
	Opätovné predloženie veci Parlamentu
	1. Na žiadosť gestorského výboru predseda vyzve Radu, aby opäť konzultovala s Parlamentom za rovnakých okolností a podmienok, ako sú uvedené v článku 63 ods. 1, a tiež v prípade, ak Rada podstatným spôsobom zmení alebo má v úmysle zmeniť návrh právne záväzného aktu, ku ktorému Parlament pôvodne vydal svoje pozíciu, okrem prípadov, keď je cieľom zapracovanie pozmeňujúcich návrhov Parlamentu.
	2. Predseda takisto požiada, aby bol návrh právne záväzného aktu opätovne predložený Parlamentu za podmienok stanovených v tomto článku, ak o tom Parlament rozhodne na základe návrhu politickej skupiny alebo aspoň 40 poslancov.

Pozmeňujúci návrh 101

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 7 – číslovanie

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 7	KAPITOLA 5
ÚSTAVNÉ OTÁZKY	ÚSTAVNÉ OTÁZKY

Pozmeňujúci návrh 102

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 81

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 81	Článok 81
Zmluvy o pristúpení	Zmluvy o pristúpení
1. Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru.	1. Každá žiadosť európskeho štátu o členstvo v Európskej únii v súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii sa pridelí na posúdenie gestorskému výboru.
2. Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní so štátom žiadajúcim o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť na rozprave.	2. Na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov môže Parlament rozhodnúť, že pred začatím rokovaní so štátom žiadajúcim o členstvo požiada Komisiu a Radu o účasť na rozprave.
3. Počas rokovaní Komisia a Rada pravidelne a dôsledne informujú gestorský výbor o pokroku v rokovaniach, v prípade potreby dôverne.	3. Gestorský výbor požiada Komisiu a Radu, aby mu poskytovali úplné a pravidelné informácie o pokroku v rokovaniach, v prípade potreby dôverne.
4. V každom štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení štátu žiadajúceho o členstvo v Európskej únii.	4. V každom štádiu rokovaní môže Parlament na základe správy gestorského výboru prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím zmluvy o pristúpení štátu žiadajúceho o členstvo v Európskej únii.
5. Návrh dohody sa po skončení rokovaní, ale pred jej podpisom, predloží Parlamentu na udelenie súhlasu v súlade s článkom 99.	5. Návrh dohody sa po skončení rokovaní, ale pred jej podpisom, predloží Parlamentu na udelenie súhlasu v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku . V súlade s článkom 49 Zmluvy o Európskej únii si súhlas Parlamentu vyžaduje hlasovanie väčšiny všetkých jeho poslancov.

Pozmeňujúci návrh 103

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 83

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 83

Porušenie základných zásad členským štátom

Porušenie základných zásad a hodnôt členským štátom

1. Parlament môže na základe osobitnej správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkami 45 a 52:

1. Parlament môže na základe osobitnej správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkami 45 a 52 rokovacieho poriadku:

a)	hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;

a)	hlasovať o odôvodnenom návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;

b)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členské štáty, aby podali návrh podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

b)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Komisiu alebo členské štáty, aby podali návrh podľa článku 7 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

c)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo následne v súlade s článkom 7 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii.

c)	hlasovať o návrhu vyzývajúcom Radu, aby konala v súlade s článkom 7 ods. 3 alebo následne v súlade s článkom 7 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii.

2. Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom podaným podľa článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu sa oznámi Parlamentu a pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 99. S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament rozhodnutia na návrh gestorského výboru.

2. Každá žiadosť Rady o súhlas s návrhom podaným podľa článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii spolu s pripomienkami dotknutého členského štátu sa oznámi Parlamentu a pridelí gestorskému výboru v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku . S výnimkou naliehavých a odôvodnených prípadov prijíma Parlament rozhodnutia na návrh gestorského výboru.

3. Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vyžadujú na prijatie dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov.

3. V súlade s článkom 354 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu všetkých poslancov.

4. Ak to schváli Konferencia predsedov, gestorský výbor môže predložiť návrh sprievodného uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie základných zásad členským štátom , na primerané sankcie , ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto sankcií .

4. Ak to schváli Konferencia predsedov, gestorský výbor môže predložiť návrh sprievodného uznesenia. Tento návrh uznesenia vyjadruje názor Parlamentu na vážne porušenie zo strany členského štátu , na primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať , ako aj na zmenu alebo odvolanie týchto opatrení .

5. Gestorský výbor zabezpečí, aby bol Parlament v plnom rozsahu informovaný a v prípade potreby požiadaný o názor na všetky opatrenia vyplývajúce z jeho súhlasu, udeleného podľa odseku 3. Rada sa vyzve, aby primerane informovala o vývoji situácie. Na návrh gestorského výboru vypracovaný so súhlasom Konferencie predsedov môže Parlament prijať odporúčania pre Radu.

Pozmeňujúci návrh 104

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 84

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 84	Článok 84
Zloženie Parlamentu	Zloženie Parlamentu
Parlament môže na základe správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkom 45 a v dostatočnom predstihu pred koncom volebného obdobia predložiť návrh na zmenu svojho zloženia. Návrh rozhodnutia Európskej rady ustanovujúceho zloženie Parlamentu sa preskúma v súlade s článkom 99.	Parlament môže na základe správy gestorského výboru vypracovanej v súlade s článkom 14 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článkami 45 a 52 rokovacieho poriadku, v dostatočnom predstihu pred koncom volebného obdobia predložiť návrh na zmenu svojho zloženia. Návrh rozhodnutia Európskej rady , ktorým sa ustanovuje zloženie Parlamentu, sa preskúma v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku .

Pozmeňujúci návrh 105

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 85

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 85	Článok 85
Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi	Posilnená spolupráca medzi členskými štátmi
1. Žiadosti o zavedenie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. Články 39, 41, 43, 47, články 57 až 63 a článok 99 rokovacieho poriadku sa použijú primerane .	1. Žiadosti o zavedenie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii pridelí predseda gestorskému výboru na posúdenie. Uplatňuje sa článok 99 rokovacieho poriadku.
2. Gestorský výbor preverí ich súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.	2. Gestorský výbor preverí ich súlad s článkom 20 Zmluvy o Európskej únii a článkami 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Po zavedení posilnenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci v rovnakých postupoch, aké sa použijú, keď nejde o posilnenú spoluprácu. Použije sa článok 47.	3. Po zavedení posilnenej spolupráce Parlament posudzuje následné akty navrhnuté v jej rámci v rovnakých postupoch, aké sa použijú, keď nejde o posilnenú spoluprácu. Použije sa článok 47.

Pozmeňujúci návrh 106

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 8 – číslovanie

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 8	KAPITOLA 6
ROZPOČTOVÉ POSTUPY	ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Pozmeňujúci návrh 107

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 86

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 86	Článok 86
Viacročný finančný rámec	Viacročný finančný rámec
Ak Rada žiada o súhlas Parlamentu s návrhom nariadenia, ktorým sa určuje viacročný finančný rámec, vec sa pridelí gestorskému výboru v súlade s postupom ustanoveným v článku 99. Súhlas Parlamentu vyžaduje väčšinu hlasov všetkých poslancov.	Ak Rada žiada o súhlas Parlamentu s návrhom nariadenia, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec, vec sa rieši v súlade s článkom 99 rokovacieho poriadku. V súlade s článkom 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si súhlas Parlamentu vyžaduje hlasy väčšiny všetkých jeho poslancov.

Pozmeňujúci návrh 108

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 86 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 86a
	Ročný rozpočtový postup
	Gestorský výbor môže rozhodnúť o vypracovaní správy, ktorú považuje za vhodnú v súvislosti s rozpočtom, so zreteľom na prílohu k Medziinštitucionálnej dohode z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a o riadnom finančnom hospodárení (1a) .
	Každý iný výbor môže predložiť stanovisko v lehote stanovenej gestorským výborom.

Pozmeňujúci návrh 109

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 87

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 87

vypúšťa sa

Pracovné dokumenty

1. Poslancom sú k dispozícii tieto dokumenty:

a)	návrh rozpočtu predložený Komisiou;

b)	zhrnutie rokovaní Rady o návrhu rozpočtu;

c)	pozícia Rady k návrhu rozpočtu vypracovaná v súlade s článkom 314 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d)	akýkoľvek návrh rozhodnutia o predbežných dvanástinách v súlade s článkom 315 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2. Tieto dokumenty sa pridelia gestorskému výboru. Každý výbor, ktorého sa to týka, môže vypracovať stanovisko.

3. Ak chcú iné výbory vypracovať stanoviská, predseda určí lehotu na ich doručenie gestorskému výboru.

Pozmeňujúci návrh 110

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 88

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 88

Prerokovanie návrhu rozpočtu – prvé štádium

Pozícia Parlamentu k návrhu rozpočtu

1. Za podmienok uvedených nižšie môže každý poslanec predložiť predbežné zmeny k návrhu rozpočtu a vystúpiť na ich podporu .

1. Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady k návrhu rozpočtu môžu v gestorskom výbore predkladať jednotliví poslanci .

Pozmeňujúce návrhy k pozícii Rady môže v Parlamente predložiť najmenej 40 poslancov alebo sa môžu predložiť v mene výboru alebo politickej skupiny.

2. Predbežné zmeny sú prípustné, len ak sú predložené písomne a sú podpísané najmenej štyridsiatimi poslancami alebo sú predložené v mene politickej skupiny alebo výboru, uvádzajú rozpočtovú kapitolu, ktorej sa týkajú , a zaručujú udržanie rovnováhy príjmov a výdavkov. Predbežné zmeny obsahujú všetky potrebné informácie o poznámkach , ktoré sa majú uviesť v príslušnej rozpočtovej kapitole .

2. Pozmeňujúce návrhy sa predkladajú písomne spolu s odôvodnením , obsahujú podpisy ich autorov a konkrétny rozpočtový riadok , ktorého sa týkajú .

Všetky predbežné zmeny k návrhu rozpočtu musia byť písomne odôvodnené.

3. Predseda určí lehotu na predkladanie predbežných zmien .

3. Predseda určí lehotu na predkladanie pozmeňujúcich návrhov .

4. Gestorský výbor vydá svoje stanovisko k predloženým textom pred ich prerokovaním v pléne .

4. Gestorský výbor hlasuje o pozmeňujúcich návrhoch pred ich prerokovaním v Parlamente .

Predbežné zmeny , ktoré gestorský výbor zamietol, sa nepredložia na hlasovanie v pléne , pokiaľ o to v lehote určenej predsedom písomne nepožiada výbor alebo najmenej štyridsať poslancov. Lehota určená predsedom nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania.

4a. Pozmeňujúce návrhy predložené v Parlamente , ktoré gestorský výbor zamietol, sa môžu predložiť na hlasovanie len vtedy , ak o to pred lehotou, ktorú určí predseda, písomne požiada výbor alebo najmenej 40 poslancov. Uvedená lehota nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 24 hodín pred začiatkom hlasovania.

5. Predbežné zmeny k odhadu rozpočtu Parlamentu podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadu rozpočtu, sa prerokujú , len ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko.

5. O pozmeňujúcich návrhoch k odhadu rozpočtu Parlamentu, ktoré sú podobné tým, ktoré už Parlament zamietol v čase zostavovania odhadu rozpočtu, sa rokuje , len ak k nim gestorský výbor vydal kladné stanovisko.

6. Bez ohľadu na článok 59 ods. 2 Parlament hlasuje oddelene a postupne o:

6. Parlament hlasuje postupne o:

—	každej predbežnej zmene ,

—	pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady k návrhu rozpočtu, podľa oddielov ,

—	každej časti návrhu rozpočtu,

—	návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu.

—	návrhu uznesenia týkajúceho sa návrhu rozpočtu.

Použije sa však článok 174 ods. 4 až 8.

Použije sa však článok 174 ods. 4 až 8 a .

7. Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne predbežné zmeny , sa považujú za prijaté.

7. Články, kapitoly, hlavy a oddiely návrhu rozpočtu, ku ktorým neboli predložené žiadne pozmeňujúce návrhy , sa považujú za prijaté.

8. Na prijatie predbežných zmien je potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov.

8. V súlade s článkom 314 ods. 4 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na prijatie pozmeňujúcich návrhov vyžadujú hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu .

9. Ak Parlament zmenil návrh rozpočtu, takto zmenený návrh rozpočtu sa spolu s odôvodneniami postúpi Rade a Komisii .

9. Ak Parlament zmenil pozíciu Rady k návrhu rozpočtu, takto zmenená pozícia sa postúpi Rade a Komisii spolu s odôvodneniami a zápisnicou zo zasadnutia, na ktorom boli pozmeňujúce návrhy prijaté .

10. Zápisnica z rokovania, na ktorom Parlament vydal stanovisko k návrhu rozpočtu, sa postúpi Rade a Komisii.

Pozmeňujúci návrh 111

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 89

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 89	Článok 95a
Finančný trialóg	Medziinštitucionálna spolupráca
Predseda sa zúčastňuje na pravidelných stretnutiach predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa zvolávajú z iniciatívy Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v hlave II šiestej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predseda prijme všetky potrebné opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií s cieľom uľahčiť vykonávanie vyššie uvedených postupov.	V súlade s článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda zúčastňuje na pravidelných stretnutiach predsedov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sa zvolávajú z iniciatívy Komisie v rámci rozpočtových postupov uvedených v hlave II šiestej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predseda prijme všetky potrebné opatrenia na podporu zmierenia a zblíženia pozícií inštitúcií s cieľom uľahčiť vykonávanie vyššie uvedených postupov.
Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu so skúsenosťami v rozpočtových otázkach alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci.	Predseda Parlamentu môže touto úlohou poveriť podpredsedu so skúsenosťami v rozpočtových otázkach alebo predsedu výboru, v ktorého pôsobnosti sú rozpočtové veci.
	(Tento článok sa v znení zmien presunie na koniec kapitoly o rozpočtovom postupe, za článok 95.)

Pozmeňujúci návrh 112

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 91

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 91	Článok 91
Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou	Prijatie rozpočtu s konečnou platnosťou
Ak je predseda presvedčený o tom , že rozpočet bol prijatý v súlade s ustanoveniami článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.	Ak sa predseda domnieva , že rozpočet bol prijatý v súlade s ustanoveniami článku 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vyhlási v pléne, že rozpočet bol prijatý s konečnou platnosťou. Zabezpečí jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 113

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 93

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 93	Článok 93
Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu	Absolutórium Komisii za plnenie rozpočtu
Ustanovenia týkajúce sa vykonávacích postupov rozhodovania o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením o rozpočtových pravidlách, tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku (11). Príloha sa prijme podľa článku 227 ods. 2.	Ustanovenia týkajúce sa postupov na udelenie absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s finančnými ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadením o rozpočtových pravidlách, tvoria prílohu tohto rokovacieho poriadku (11).

Pozmeňujúci návrh 114

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 94

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 94

Ďalšie postupy udelenia absolutória

Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu, sa použijú aj na postup udelenia absolutória:

Ustanovenia, ktoré upravujú postup udelenia absolutória Komisii za plnenie rozpočtu v súlade s článkom 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie , sa použijú aj na postup udelenia absolutória:

—	predsedovi Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu;

—	predsedovi Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtu Európskeho parlamentu;

—	osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada (pokiaľ ide o jej výkonné právomoci) , Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov;

—	osobám zodpovedným za plnenie rozpočtu ostatných orgánov a inštitúcií Európskej únie, ako sú Rada, Súdny dvor Európskej únie, Dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov;

—	Komisii za plnenie rozpočtu Európskeho rozvojového fondu;

—	Komisii za plnenie rozpočtu Európskeho rozvojového fondu;

—	orgánom zodpovedným za plnenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy Únie, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Parlamentom.

—	orgánom zodpovedným za plnenie rozpočtu právne nezávislých subjektov, ktoré plnia úlohy Únie, ak ich činnosť podlieha právnym ustanoveniam, ktoré vyžadujú udelenie absolutória Parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 115

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 95

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 95	Článok 92a
Parlamentná kontrola plnenia rozpočtu	Plnenie rozpočtu
1. Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a kontrolu rozpočtu a ďalšie dotknuté výbory.	1. Parlament dohliada na plnenie rozpočtu bežného roka. Touto úlohou poverí výbory pre rozpočet a kontrolu rozpočtu a ďalšie dotknuté výbory.
2. Každoročne pred prvým čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci finančný rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením rozpočtu bežného roka. Ak je to vhodné, urobí tak na základe návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.	2. Každoročne pred svojím čítaním návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok Parlament preskúma problémy súvisiace s plnením aktuálneho rozpočtu, pričom vychádza, ak je to vhodné, z návrhu uznesenia predloženého gestorským výborom.
	(Tento článok v znení zmien sa presunie pred článok 93.)

Pozmeňujúci návrh 116

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 9 – číslovanie

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 9	KAPITOLA 7
VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY	VNÚTORNÉ ROZPOČTOVÉ POSTUPY

Pozmeňujúci návrh 117

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 98

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 98	Článok 98
Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania	Právomoc týkajúca sa výdavkov a ich uhrádzania , schvaľovania účtovných výkazov a udeľovania absolutória
1. Predseda po porade s príslušným výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými rozpočtovými nariadeniami prijatými Predsedníctvom.	1. Predseda po porade s príslušným výborom rozhodne o výdavkoch a ich úhrade alebo urobí opatrenia na uskutočnenie a úhradu výdavkov v súlade s vnútornými nariadeniami o rozpočtových pravidlách prijatými Predsedníctvom.
2. Predseda pridelí návrh ročných účtovných výkazov gestorskému výboru.	2. Predseda pridelí návrh ročných účtovných výkazov gestorskému výboru.
3. Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoje účtovné výkazy a rozhodne o udelení absolutória.	3. Na základe správy gestorského výboru Parlament schváli svoje účtovné výkazy a rozhodne o udelení absolutória.

Pozmeňujúci návrh 118

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 10 – číslovanie

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 10	KAPITOLA 8
POSTUP SÚHLASU	POSTUP SÚHLASU

Pozmeňujúci návrh 119

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 99

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 99	Článok 99
Postup súhlasu	Postup súhlasu
1. Ak je Parlament požiadaný o súhlas s predloženým aktom, pri prijímaní svojho rozhodnutia prihliada na odporúčanie gestorského výboru o prijatí alebo zamietnutí aktu. Odporúčanie obsahuje citácie, ale nie odôvodnenia . Môže obsahovať krátke zdôvodnenie, za ktoré zodpovedá spravodajca, a o ktorom sa nehlasuje. Článok 56 ods. 1 sa použije primerane. Pozmeňujúce návrhy predložené vo výbore sú prípustné iba vtedy, keď ich cieľom je zmena odporúčania navrhovaného spravodajcom.	1. Ak je Parlament požiadaný o uedelenie súhlasu s právne záväzným aktom, gestorský výbor predloží Parlamentu odporúčanie, aby návrh aktu schválil alebo zamietol .
	Odporúčanie obsahuje citácie, ale nie odôvodnenia . Pozmeňujúce návrhy vo výbore sú prípustné iba vtedy, keď ich cieľom je zmena odporúčania navrhovaného spravodajcom.
	K odporúčaniu môže byť priložená krátka dôvodová správa, za ktorú zodpovedá spravodajca a o ktorej sa nehlasuje. Článok 56 ods. 1 sa použije primerane.
Gestorský výbor môže predložiť návrh nelegislatívneho uznesenia . Iné výbory sa môžu zapojiť do vypracúvania uznesenia v súlade s článkom 201 ods. 3 v spojení s článkami 53 , 54 alebo 55 .	1a. Gestorský výbor môže podľa potreby takisto predložiť správu obsahujúcu návrh nelegislatívneho uznesenia , v ktorej uvedie dôvody, prečo by Parlament mal udeliť alebo odmietnuť súhlas , a prípadne navrhne odporúčania týkajúce sa vykonania navrhovaného aktu .
	1b. Gestorský výbor sa zaoberá žiadosťou o udelenie súhlasu bez zbytočného odkladu. Ak gestorský výbor neprijme svoje odporúčanie do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie súhlasu, Konferencia predsedov môže buď vec zahrnúť do programu nasledujúcej plenárnej schôdze na posúdenie alebo v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení šesťmesačného obdobia.
Parlament rozhodne o akte , na ktorého prijatie je podľa Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie potrebný jeho súhlas, jediným hlasovaním o udelení súhlasu bez ohľadu na to, či na základe odporúčania gestorského výboru treba akt prijať alebo zamietnuť, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy . Väčšina potrebná na udelenie súhlasu je väčšina stanovená v článku Zmluvy o Európskej únii alebo Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý tvorí právny základ navrhovaného aktu, alebo, keď v príslušnom článku väčšina nie je stanovená, väčšina odovzdaných hlasov . Ak sa nepodarí získať požadovanú väčšinu, navrhovaný akt sa považuje za zamietnutý.	1c. Parlament rozhodne o navrhovanom akte jediným hlasovaním o udelení súhlasu bez ohľadu na to, či na základe odporúčania gestorského výboru treba akt prijať alebo zamietnuť, pričom nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Ak sa nepodarí získať požadovanú väčšinu, navrhovaný akt sa považuje za zamietnutý.
2. Navyše na medzinárodné dohody, zmluvy o pristúpení, na zistenia vážneho a dlhotrvajúceho porušovania základných zásad členským štátom, na určenie zloženia Parlamentu, nad viazanie posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi alebo na prijatie viacročného finančného rámca sa použijú články 108, 81, 83, 84, 85 a 86.
3. Ak je na prijatie návrhu legislatívneho aktu alebo pripravovanej medzinárodnej dohody potrebný súhlas Parlamentu, môže gestorský výbor Parlamentu predložiť predbežnú správu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo uplatnenie navrhovaného legislatívneho aktu alebo pripravovanej medzinárodnej dohody .	3. Ak je potrebný súhlas Parlamentu, gestorský výbor môže kedykoľvek Parlamentu predložiť predbežnú správu s návrhom uznesenia obsahujúcim odporúčania na zmenu alebo vykonanie navrhovaného aktu.
4. Gestorský výbor sa zaoberá žiadosťou o udelenie súhlasu bez zbytočných prieťahov. Ak sa gestorský výbor rozhodne neposkytnúť odporúčanie alebo neprijme odporúčanie do šiestich mesiacov od prevzatia žiadosti o súhlas, Konferencia predsedov buď môže vec zahrnúť do programu nasledujúcej schôdze na posúdenie, alebo v riadne odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení šesťmesačného obdobia.
Ak je na prijatie pripravovanej medzinárodnej dohody potrebný súhlas Parlamentu, na základe odporúčania gestorského výboru môže Parlament rozhodnúť o prerušení postupu súhlasu na obdobie najviac jedného roka.

Pozmeňujúci návrh 120

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 11 – číslovanie

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 11	KAPITOLA 9
INÉ POSTUPY	INÉ POSTUPY

Pozmeňujúci návrh 121

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 100

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 100	Článok 100
Postup pri vydávaní stanovísk podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie	Postup pri vydávaní stanovísk k výnimkám pre prijatie eura
1. Keď sú odporúčania Rady konzultované s Parlamentom podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Parlament po tom, ako ich Rada predložila v pléne, rokuje o ústne alebo písomne podanom návrhu gestorského výboru na schválenie alebo zamietnutie odporúčaní, ktoré sú predmetom konzultácie .	1. V prípade konzultácií s Parlamentom podľa článku 140 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Parlament rokuje na základe správy gestorského výboru , ktorá odporúča schválenie alebo zamietnutie navrhovaného aktu .
2. Parlament o týchto odporúčaniach rozhodne v jedinom spoločnom hlasovaní . Pozmeňujúce návrhy k týmto odporúčaniam nie sú prípustné .	2. Parlament o navrhovanom akte hlasuje v jedinom hlasovaní , pričom nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy .

Pozmeňujúci návrh 122

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 102

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 102	Článok 102
Postup pri preskúmaní dobrovoľných dohôd	Postup pri preskúmaní plánovaných dobrovoľných dohôd
1. Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy legislatívy, môže príslušný výbor podľa článku 52 vypracovať k danej veci správu.	1. Ak Komisia informuje Parlament o svojom zámere preskúmať používanie dobrovoľných dohôd ako alternatívy legislatívy, môže príslušný výbor podľa článku 52 vypracovať k danej veci správu.
2. Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom spresní podmienky prijatia alebo zamietnutia.	2. Ak Komisia oznámi, že má v úmysle uzavrieť dobrovoľnú dohodu, môže príslušný výbor predložiť návrh uznesenia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie návrhu, pričom spresní podmienky prijatia alebo zamietnutia.

Pozmeňujúci návrh 123

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 103

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 103	Článok 103
Kodifikácia	Kodifikácia
1. Ak sa Parlamentu predloží návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie, pridelí sa návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Tento výbor ho posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (12) s cieľom overiť, že sa návrh obmedzuje na jasnú a jednoduchú kodifikáciu bez podstatných zmien.	1. Ak sa Parlamentu predloží návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie, pridelí sa návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci. Tento výbor ho posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (12) s cieľom overiť, že sa návrh obmedzuje na jasnú a jednoduchú kodifikáciu bez podstatných zmien.
2. Výbor, ktorý bol gestorským výborom pre akty, ktoré sú predmetom kodifikácie, môže byť na svoju žiadosť alebo na žiadosť výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci požiadaný o stanovisko k vhodnosti kodifikácie.	2. Výbor, ktorý bol gestorským výborom pre akty, ktoré sú predmetom kodifikácie, môže byť na svoju žiadosť alebo na žiadosť výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci požiadaný o stanovisko k vhodnosti kodifikácie.
3. Pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu sú neprípustné.	3. Pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu sú neprípustné.
Na žiadosť spravodajcu však môže predseda výboru príslušného pre právne veci predložiť tomuto výboru na schválenie pozmeňujúce návrhy týkajúce sa technických úprav , a to v prípade, že sú tieto úpravy potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami kodifikácie a nevnášajú do návrhu žiadne podstatné zmeny.	Na žiadosť spravodajcu však môže predseda výboru príslušného pre právne veci predložiť tomuto výboru na schválenie technické úpravy , a to v prípade, že sú tieto úpravy potrebné na zabezpečenie súladu návrhu s pravidlami kodifikácie a nevnášajú do návrhu žiadne podstatné zmeny.
4. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša do právnych predpisov Únie žiadne podstatné zmeny, predloží ho na schválenie Parlamentu.	4. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša do právnych predpisov Únie žiadne podstatné zmeny, predloží ho na schválenie Parlamentu.
Ak dospeje k záveru, že návrh vnáša podstatné zmeny, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu.	Ak dospeje k záveru, že návrh vnáša podstatné zmeny, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu.
V obidvoch prípadoch sa Parlament vyjadruje v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce návrhy a uskutočniť rozpravu.	V obidvoch prípadoch sa Parlament vyjadruje v jedinom hlasovaní bez možnosti predkladať pozmeňujúce návrhy a uskutočniť rozpravu.

Pozmeňujúci návrh 124

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 104

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 104	Článok 104
Prepracovanie	Prepracovanie
1. Ak sa Parlamentu predloží návrh na prepracovanie právnych predpisov Únie, pridelí sa tento návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci a gestorskému výboru.	1. Ak sa Parlamentu predloží návrh na prepracovanie právnych predpisov Únie, pridelí sa tento návrh výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci a gestorskému výboru.
2. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (13) s cieľom overiť, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené.	2. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci návrh posúdi podľa podmienok dohodnutých na medziinštitucionálnej úrovni (13) s cieľom overiť, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené.
V rámci tohto preskúmania sú pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu neprípustné. Článok 103 ods. 3 druhý pododsek sa však použije pri ustanoveniach, ktoré v návrhu na prepracovanie zostávajú bez zmeny.	V rámci tohto preskúmania sú pozmeňujúce návrhy k zneniu návrhu neprípustné. Článok 103 ods. 3 druhý pododsek sa však použije pri ustanoveniach, ktoré v návrhu na prepracovanie zostávajú bez zmeny.
3. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.	3. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru.
V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.	V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny.
Ak však v súlade s bodom 8 medziinštitucionálnej dohody gestorský výbor tiež plánuje predložiť pozmeňujúce návrhy ku kodifikovaným častiam návrhu , bezodkladne oznámi svoj úmysel Rade a Komisii, pričom Komisia by mala pred hlasovaním podľa článku 58 listom informovať výbor o svojom stanovisku k pozmeňujúcim návrhom a o tom, či zamýšľa, prípadne nezamýšľa, návrh prepracovania stiahnuť .	Pozmeňujúce návrhy k častiam návrhu, ktoré sa nemenia, však môže výnimočne prijať v jednotlivých prípadoch predseda gestorského výboru , ak dospeje k záveru, že je to potrebné z naliehavého dôvodu vnútornej logiky textu alebo preto, že pozmeňujúce nívrhy sú neoddeliteľne spojené s inými prípustnými pozmeňujúcimi návrhmi. Tieto dôvody sa musia uviesť v písomnom odôvodnení k pozmeňujúcim návrhom .
4. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh vnáša iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu a informuje o tom gestorský výbor.	4. Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci dospeje k záveru, že návrh vnáša iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, navrhne Parlamentu zamietnutie návrhu a informuje o tom gestorský výbor.
Predseda v tom prípade požiada Komisiu, aby vzala svoj návrh späť. Ak Komisia vezme späť svoj návrh, predseda vyhlási postup za bezpredmetný a informuje o tom Radu. Ak návrh legislatívneho aktu nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru, ktorý ho posúdi podľa bežného postupu.	Predseda v tom prípade požiada Komisiu, aby vzala svoj návrh späť. Ak Komisia vezme späť svoj návrh, predseda vyhlási postup za bezpredmetný a informuje o tom Radu. Ak návrh legislatívneho aktu nevezme späť, Parlament vráti vec späť gestorskému výboru, ktorý ho posúdi podľa bežného postupu.

Pozmeňujúci návrh 125

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava II – kapitola 9 a (nová)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	KAPITOLA 9A
	DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Pozmeňujúci návrh 126

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 105

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 105

Delegované akty

1. Ak Komisia predloží Parlamentu delegovaný akt, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že vymenuje spravodajcu pre preskúmanie jedného alebo viacerých delegovaných aktov.

1. Ak Komisia predloží Parlamentu delegovaný akt, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť, že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých delegovaných aktov.

2. Predseda oznámi Parlamentu dátum doručenia delegovaného aktu vo všetkých úradných jazykoch a lehotu na vznesenie námietok. Lehota začína plynúť od tohto dátumu.

2. Počas plenárnej schôdze, ktorá nasleduje po doručení delegovaného aktu, predseda oznámi Parlamentu dátum doručenia delegovaného aktu vo všetkých úradných jazykoch a lehotu na vznesenie námietok. Táto lehota začne plynúť od dátumu doručenia .

Oznámenie sa uverejní v zápisnici zo schôdze spolu s názvom gestorského výboru.

3. Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu, a ak to po konzultácii so všetkými dotknutými výbormi považuje za žiaduce, predložiť Parlamentu návrh odôvodneného uznesenia. V tomto návrhu uznesenia sa uvedú dôvody na námietky Parlamentu a môže sa do neho zahrnúť žiadosť adresovaná Komisii o predloženie nového delegovaného aktu , v ktorom sa zohľadnia odporúčania Parlamentu .

3. Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu, a ak to po konzultácii so všetkými dotknutými výbormi považuje za žiaduce, predložiť odôvodnený návrh uznesenia , ktorým sa vznáša námietka proti delegovanému aktu . Ak gestorský výbor takýto návrh uznesenia nepredloží do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a zároveň je najbližšie ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 5 , politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto veci do programu uvedenej schôdze .

4. Ak gestorský výbor desať pracovných dní pred začiatkom schôdze, ktorej streda predchádza a je zároveň najbližšie ku dňu uplynutia lehoty uvedenej v odseku 5, nepredložil návrh uznesenia, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môžu predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto otázky do programu schôdze uvedenej vyššie.

4a. V každom návrhu uznesenia, ktorý je predložený v súlade s odsekom 3, sa uvedú dôvody námietok Parlamentu a môže sa do neho zahrnúť žiadosť, aby Komisia predložila nový delegovaný akt, v ktorom sa zohľadnia odporúčania Parlamentu.

5. Parlament sa o každom predloženom návrhu uznesenia uznáša v lehote stanovenej v základnom legislatívnom akte väčšinou svojich členov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

5. Parlament schvaľuje takýto návrh v lehote stanovenej v základnom legislatívnom akte väčšinou všetkých svojich poslancov v súlade s článkom 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Ak sa gestorský výbor domnieva, že je potrebné v súlade so základným legislatívnym aktom predĺžiť lehotu na vznesenie námietok voči delegovanému aktu, predseda gestorského výboru v mene Parlamentu informuje o tomto predĺžení Radu a Komisiu.

Ak sa gestorský výbor domnieva, že je potrebné v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predĺžiť lehotu na vznesenie námietok voči delegovanému aktu, predseda gestorského výboru v mene Parlamentu informuje o tomto predĺžení Radu a Komisiu.

6. Ak gestorský výbor odporučí, aby Parlament pred uplynutím lehoty stanovenej v základnom legislatívnom akte vyhlásil, že nevznesie námietky voči delegovanému aktu:

—	informuje o tom predsedu Konferencie predsedov výborov listom obsahujúcim odôvodnenie a v tomto zmysle predloží odporúčanie;

—	informuje o tom predsedu Konferencie predsedov výborov listom obsahujúcim odôvodnenie a v tomto zmysle predloží odporúčanie;

—	ak nie je vznesená žiadna námietka na nasledujúcej schôdzi Konferencie predsedov výborov alebo z dôvodu naliehavosti písomným postupom, jej predseda o tom informuje predsedu Parlamentu, ktorý o tom čo najskôr informuje plénum;

—	ak nie je vznesená žiadna námietka na nasledujúcej schôdzi Konferencie predsedov výborov alebo z dôvodu naliehavosti písomným postupom, jej predseda o tom informuje predsedu Parlamentu, ktorý o tom čo najskôr informuje plénum;

—	ak v lehote dvadsiatich štyroch hodín po oznámení v pléne vznesie politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov voči odporúčaniu námietku, musí sa o ňom hlasovať;

—	ak v lehote 24 hodín po oznámení v pléne vznesie politická skupina alebo najmenej 40 poslancov voči odporúčaniu námietku, musí sa o ňom hlasovať;

—	ak sa v rovnakej lehote nevznesie voči navrhovanému odporúčaniu žiadna námietka, odporúčanie sa považuje za schválené;

—	ak sa v rovnakej lehote nevznesie voči navrhovanému odporúčaniu žiadna námietka, odporúčanie sa považuje za schválené;

—	prijatím takéhoto odporúčania sa stáva každý ďalší návrh námietky voči delegovanému aktu neprípustným.

—	prijatím takéhoto odporúčania sa stáva každý ďalší návrh námietky voči delegovanému aktu neprípustným.

7. Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predložiť Parlamentu návrh odôvodneného uznesenia, ktorým úplne alebo čiastočne odvoláva delegovanie právomoci stanovené v danom akte . Parlament sa uznáša väčšinou svojich členov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie .

7. Gestorský výbor môže v súlade s ustanoveniami základného legislatívneho aktu predložiť Parlamentu návrh uznesenia, ktorým úplne alebo čiastočne odvoláva delegovanie právomoci stanovené v danom akte , alebo ktorým nesúhlasí s automatickým predĺžením delegovania právomoci stanoveného v danom akte .

V súlade s článkom 290 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si rozhodnutie o odvolaní delegovania právomoci vyžaduje hlasy väčšiny všetkých poslancov Parlamentu.

8. Predseda informuje Radu a Komisiu o pozíciách prijatých podľa tohto článku.

Pozmeňujúci návrh 127

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 106

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 106

Vykonávacie akty a opatrenia

1. Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť vymenovať spravodajcu pre preskúmanie jedného alebo viacerých návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení.

1. Ak Komisia predloží Parlamentu návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia, predseda ho pridelí gestorskému výboru pre základný legislatívny akt, a tento výbor sa môže rozhodnúť , že poverí jedného zo svojich členov preskúmaním jedného alebo viacerých návrhov vykonávacích aktov alebo opatrení.

2. Gestorský výbor môže Parlamentu predložiť návrh odôvodneného uznesenia, v ktorom uvedie, že návrh vykonávacieho aktu alebo opatrenia prekračuje vykonávacie právomoci uvedené v základom legislatívnom akte alebo z iných dôvodov nie je v súlade s právom Únie.

3. Návrh uznesenia môže obsahovať žiadosť adresovanú Komisii o späťvzatie aktu, opatrenia alebo návrhu aktu alebo opatrenia, o jeho zmenu so zohľadnením námietok Parlamentu, alebo o predloženie nového legislatívneho návrhu. Predseda informuje o prijatej pozícii Radu a Komisiu.

3. Návrh uznesenia môže obsahovať žiadosť adresovanú Komisii o späťvzatie návrhu vykonávacieho aktu alebo opatrenia, o jeho zmenu so zohľadnením námietok Parlamentu, alebo o predloženie nového legislatívneho návrhu. Predseda informuje o prijatej pozícii Radu a Komisiu.

4. Ak vykonávacie opatrenia, ktoré má Komisia v úmysle predložiť, spadajú pod regulačný postup s kontrolou podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, uplatňujú sa tieto doplňujúce ustanovenia:

lehota určená na kontrolu začína plynúť predložením návrhu opatrení Parlamentu vo všetkých úradných jazykoch. Ak sa uplatňujú skrátené lehoty pre kontrolu, ako je stanovené v článku 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES, a v naliehavých prípadoch stanovených v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, a pokiaľ predseda gestorského výboru nemá námietky, lehota na kontrolu začína plynúť dňom, v ktorý Parlament dostane konečný návrh vykonávacích opatrení v jazykových verziách predložených členom výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES. Článok 158 sa v tomto prípade neuplatňuje ;

lehota určená na kontrolu začína plynúť predložením návrhu vykonávacieho opatrenia Parlamentu vo všetkých úradných jazykoch. Ak sa uplatňujú skrátené lehoty pre kontrolu, ako je stanovené v článku 5a ods. 5 písm. b) rozhodnutia 1999/468/ES, a v naliehavých prípadoch stanovených v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES, a pokiaľ predseda gestorského výboru nemá námietky, lehota na kontrolu začína plynúť dňom, v ktorý Parlament dostane konečný návrh vykonávacích opatrení v jazykových verziách predložených členom výboru zriadeného v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES. Článok 158 rokovacieho poriadku sa neuplatňuje v dvoch prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete ;

ak návrh vykonávacieho opatrenia vychádza z článku 5a ods. 5 alebo 6 rozhodnutia 1999/468/ES, v ktorom sa uvádzajú skrátené lehoty na vznesenie námietok Parlamentom, návrh uznesenia s námietkami voči prijatiu návrhu opatrenia, môže predložiť predseda gestorského výboru, ak sa v stanovenom čase nemohla uskutočniť schôdza tohto výboru;

Parlament môže rozhodnutím väčšiny svojich členov vzniesť námietku voči prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia tak, že poukáže na to, že tento návrh prekračuje vykonávacie právomoci stanovené v základnom akte, alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality;

Parlament môže rozhodnutím väčšiny svojich členov prijať uznesenie, ktorým sa vznáša námietka voči prijatiu návrhu vykonávacieho opatrenia a poukazuje na to, že tento návrh prekračuje vykonávacie právomoci stanovené v základnom akte, alebo nie je zlučiteľný s cieľom alebo obsahom základného aktu, alebo nedodržiava zásadu subsidiarity alebo proporcionality.

Ak gestorský výbor do 10 pracovných dní pred začiatkom plenárnej schôdze, ktorej streda predchádza a je zároveň najbližšie ku dňu uplynutia lehoty na namietnutie prijatiu návrhu vykonávacieho opatreia, nepredložil návrh tohto uznesenia, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia o zaradení tejto otázky do programu uvedenej plenárnej schôdze ;

v prípade, že na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie gestorský výbor predsedovi Konferencie predsedov výborov prostredníctvom listu s odôvodnením odporučí, aby Parlament nevzniesol námietky voči navrhnutému opatreniu, pred uplynutím riadnej lehoty stanovenej v článku 5a ods. 3 písm. c) a/alebo v článku 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia 1999/468/ES, sa uplatní postup stanovený v článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku.

v prípade, že gestorský výbor predsedovi Konferencie predsedov výborov prostredníctvom listu s odôvodnením odporučí, aby Parlament nevzniesol námietky voči navrhnutému opatreniu, pred uplynutím riadnej lehoty stanovenej v článku 5a ods. 3 písm. c) a/alebo v článku 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia 1999/468/ES, sa uplatní postup stanovený v článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku.

Pozmeňujúci návrh 128

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 108

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 108	Článok 108
Medzinárodné dohody	Medzinárodné dohody
1. Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene medzinárodnej dohody môže gestorský výbor rozhodnúť o vypracovaní správy alebo iným spôsobom monitorovať postup a o tomto rozhodnutí informuje Konferenciu predsedov výborov. Ak je to potrebné, iné výbory môžu byť požiadané o stanovisko v súlade s článkom 53 ods. 1. Kde je to vhodné, použije sa článok 201 ods. 2, článok 54 alebo 55.	1. Pred začiatkom rokovaní o uzavretí, obnovení alebo zmene medzinárodnej dohody môže gestorský výbor rozhodnúť o vypracovaní správy alebo iným spôsobom monitorovať túto prípravnú fázu. O tomto rozhodnutí informuje Konferenciu predsedov výborov.
Predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a v prípade potreby pridružených výborov spoločne prijmú náležité kroky s cieľom zabezpečiť, aby Parlament dostával ihneď, pravidelne a v plnom rozsahu, a ak je to potrebné dôverne, informácie počas všetkých fáz dojednávania a uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane návrhov a definitívne prijatých textov smerníc pre rokovania, ako aj informácie uvedené v odseku 3:
od Komisie v súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej záväzkami vyplývajúcimi z Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiu a
od Rady v súlade s jej povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
	1a. Gestorský výbor čo najskôr požiada Komisiu o informácie o právnom základe určenom pre uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1. Gestorský výbor overí určený právny základ v súlade s článkom 39.
2. Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá stanovisko k navrhovanému mandátu na rokovanie.	2. Parlament môže na návrh gestorského výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov požiadať Radu, aby nepovolila začatie rokovaní, pokiaľ Parlament na základe správy gestorského výboru nevydá stanovisko k navrhovanému mandátu na rokovanie.
3. Pred začiatkom rokovaní požiada gestorský výbor Komisiu, aby ho informovala o právnom základe určenom pre uzavretie medzinárodných dohôd uvedených v odseku 1. Gestorský výbor preverí určený právny základ podľa článku 39. Ak Komisia neurčí právny základ, alebo ak sú pochybnosti o správnosti jeho určenia, použije sa článok 39.
4. V ktoromkoľvek štádiu rokovaní a od ukončenia rokovaní až po uzavretie medzinárodnej dohody môže Parlament na základe správy gestorského výboru a po posúdení všetkých súvisiacich návrhov predložených podľa článku 134 prijať odporúčania a žiadať, aby sa vzali do úvahy pred uzavretím danej dohody	4. V každom štádiu rokovaní a od ukončenia rokovaní až po uzavretie medzinárodnej dohody môže Parlament na základe správy gestorského výboru vypracovanej z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní všetkých súvisiacich návrhov predložených politickou skupinou alebo najmenej 40 poslancami prijať odporúčania určené Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a žiadať, aby ich zohľadnili pred uzavretím danej dohody.
5. Žiadosti Rady o súhlas alebo stanovisko Parlamentu postúpi predseda gestorskému výboru na posúdenie v súlade s článkom 99 alebo článkom 47 ods. 1.	5. Žiadosti Rady o súhlas alebo stanovisko Parlamentu postúpi predseda gestorskému výboru na posúdenie v súlade s článkom 99 alebo článkom 47 ods. 1.
6. Pred hlasovaním môže gestorský výbor , politická skupina alebo aspoň jedna desatina poslancov navrhnúť, aby Parlament požiadal Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa súladu medzinárodnej dohody so zmluvami. Ak Parlament schváli tento návrh, hlasovanie sa odloží do predloženia stanoviska Súdneho dvora (14) .	6. Kedykoľvek pred hlasovaním Parlamentu o žiadosti o súhlas alebo stanovisko môže gestorský výbor alebo aspoň jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu navrhnúť, aby Parlament požiadal Súdny dvor o stanovisko týkajúce sa súladu medzinárodnej dohody so zmluvami.
	Pred hlasovaním Parlamentu o tomto návrhu môže predseda požiadať o stanovisko výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, ktorý oznámi svoje závery Parlamentu.
	Ak Parlament schváli návrh požiadať o stanovisko Súdny dvor, hlasovanie o žiadosti o súhlas alebo stanovisko sa odloží do predloženia stanoviska Súdneho dvora.
7. Parlament vydá stanovisko alebo udelí súhlas s uzavretím, obnovením alebo zmenou či doplnením medzinárodnej dohody alebo finančného protokolu uzavretého Európskou úniou v jedinom hlasovaní väčšinou odovzdaných hlasov, pričom pozmeňujúce návrhy k textu dohody alebo protokolu nie sú prípustné .	7. Ak Parlament dostal žiadosť o udelenie súhlasu s uzavretím, obnovením alebo so zmenou medzinárodnej dohody , rozhodne v jedinom hlasovaní v súlade s článkom 99 .
	Ak Parlament odmietne udeliť súhlas, predseda oznámi Rade, že predmetná dohoda nemôže byť uzavretá, obnovená alebo zmenená.
	Bez toho, aby bol dotknutý článok 99 ods. 1b, môže Parlament na základe odporúčania gestorského výboru rozhodnúť, že odloží svoje rozhodnutie o postupe súhlasu na obdobie najviac jedného roka.
8. Ak je stanovisko Parlamentu záporné, predseda požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela.	8. Ak Parlament dostal žiadosť o vydanie stanoviska k uzavretiu, obnoveniu alebo zmene medzinárodnej dohody, nie sú k textu dohody prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 170 ods. 1, pozmeňujúce návrhy k návrhu rozhodnutia Rady sú prípustné.
	Ak je stanovisko Parlamentu záporné, predseda požiada Radu, aby predmetnú dohodu neuzavrela.
9. Ak Parlament nevysloví súhlas s medzinárodnou dohodou, predseda oznámi Rade, že predmetná dohoda sa nemôže uzavrieť.
	9a. Predsedovia a spravodajcovia gestorského výboru a pridružených výborov spoločne kontrolujú, či Rada, Komisia a podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytujú Parlamentu bezodkladne, pravidelne a v plnom rozsahu informácie, v prápade potreby dôverné informácie, vo všetkých fázach prípravy na rokovania, o rokovaní a uzatváraní medzinárodných dohôd vrátane informácií o návrhoch a konečnom znení prijatých textov smerníc na rokovania, ako aj informácie súvisiace s uplatňovaním týchto dohôd.

Pozmeňujúci návrh 129

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 109

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 109	Článok 109
Postup podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prípadoch predbežného uplatňovania alebo pozastavenia uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatia postoja Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody	Predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodných dohôd alebo zaujatie postoja Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody
Ak Komisia v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou informuje Parlament a Radu o svojom zámere navrhnúť predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodnej dohody, urobí tak formou vyhlásenia v pléne , po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania v súlade s článkom 108 alebo 113.	Ak Komisia alebo podpredseda/vysoký predstaviteľ informuje Parlament a Radu o svojom zámere navrhnúť predbežné uplatňovanie alebo pozastavenie uplatňovania medzinárodnej dohody, Parlament môže vyzvať Radu, Komisiu alebo podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vydali vyhlásenie , po ktorom nasleduje rozprava. Parlament môže vydať odporúčania na základe správy gestorského výboru alebo podľa článku 113 , ktoré môžu zahŕňať najmä žiadosť, aby Rada neuplatňovala predbežne dohodu, kým Európsky parlament neudelí súhlas .
Rovnaký postup sa použije pre informovanie Parlamentu Komisiou o návrhu týkajúcom sa zaujatia postoja , ktorý má byť prijatý v mene Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody.	Rovnaký postup sa použije , keď Komisia alebo podpredseda/vysoký predstaviteľ navrhne postoje , ktoré sa majú prijať v mene Únie v orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej dohody.

Pozmeňujúci návrh 130

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 110

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 110	Článok 110
Osobitní zástupcovia	Osobitní zástupcovia
1. Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii, vyzve predseda na žiadosť príslušného výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu.	1. Ak má Rada v úmysle vymenovať osobitného zástupcu podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii, vyzve predseda na žiadosť príslušného výboru Radu, aby urobila vyhlásenie a odpovedala na otázky týkajúce sa mandátu, účelu a iných záležitostí súvisiacich s úlohami a poslaním osobitného zástupcu.
2. Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť vymenovaný vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.	2. Po vymenovaní osobitného zástupcu, avšak pred tým, ako sa ujme funkcie, môže byť vymenovaný vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.
3. Výbor môže do troch mesiacov od vypočutia navrhnúť odporúčanie podľa článku 134, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede .	3. Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia predložiť odporúčania Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie /vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktoré sa priamo týkajú vymenovania .
4. Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho pravidelne a v plnom rozsahu informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu.	4. Parlament vyzve osobitného zástupcu, aby ho pravidelne a v plnom rozsahu informoval o praktickom uplatňovaní svojho mandátu.
5. Osobitný zástupca s mandátom pre osobitné politické otázky, ktorého vymenuje Rada, môže byť vyzvaný, aby vystúpil s vyhlásením pred gestorským výborom, a to na podnet Parlamentu alebo na vlastný podnet.

Pozmeňujúci návrh 131

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 111

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 111	Článok 111
Medzinárodné zastúpenie	Medzinárodné zastúpenie
1. Pri vymenovaní vedúceho delegácie Únie v tretích krajinách môže byť kandidát vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným orgánom Parlamentu s vyhlásením a odpovedal na otázky.	1. Pri vymenovaní vedúceho delegácie Únie v tretích krajinách môže byť kandidát vyzvaný, aby vystúpil pred gestorským výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky.
2. Do troch mesiacov od vypočutia podľa prvého odseku môže gestorský výbor prijať buď uznesenie alebo odporúčanie, ktoré sa priamo vzťahuje na vyhlásenie a poskytnuté odpovede .	2. Gestorský výbor môže do dvoch mesiacov od vypočutia uvedeného v odseku 1 prijať uznesenie alebo podľa okolností vypracovať odporúčanie, ktoré sa priamo týka vymenovania .

Pozmeňujúci návrh 132

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 112

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 112	Článok 113a
Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky	Konzultácie s Parlamentom a poskytovanie informácií Parlamentu v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
1. V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii, vec sa pridelí gestorskému výboru, ktorý môže prijať odporúčania podľa článku 113.	1. V prípade porady s Parlamentom v súlade s článkom 36 Zmluvy o Európskej únii sa vec pridelí gestorskému výboru, ktorý môže vypracovať návrh odporúčaní podľa článku 113 rokovacieho poriadku .
2. Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne a načas poskytoval informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť podpredsedu/vysokého predstaviteľa môže výbor výnimočne rozhodnúť, že rokovanie sa uskutoční za zatvorenými dverami.	2. Dotknuté výbory sa usilujú zabezpečiť, aby im podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pravidelne a načas poskytoval informácie o vývoji a vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, o predpokladaných nákladoch prijatia každého rozhodnutia, ktoré má vplyv na výdavky, a o všetkých ďalších finančných odhadoch súvisiacich s realizáciou opatrení v rámci tejto politiky. Na žiadosť podpredsedu/vysokého predstaviteľa môže výbor výnimočne rozhodnúť, že rokovanie sa uskutoční za zatvorenými dverami.
3. O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a finančných dosahov na rozpočet Únie, ktorý vypracuje podpredseda/vysoký predstaviteľ, sa koná rozprava dvakrát ročne. Použijú sa postupy ustanovené v článku 123.	3. O poradnom dokumente týkajúcom sa hlavných aspektov a základných smerov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a finančných dosahov na rozpočet Únie, ktorý vypracuje podpredseda/vysoký predstaviteľ, sa koná rozprava dvakrát ročne. Použijú sa postupy ustanovené v článku 123.
(Pozri tiež výklad k článku 134.)
4. Podpredseda/vysoký predstaviteľ sa prizývajú na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky.	4. Podpredseda/vysoký predstaviteľ sa prizývajú na každú rozpravu v pléne, ktorá sa týka zahraničnej, bezpečnostnej alebo obrannej politiky.
	(Tento článok v znení zmien sa presunie za článok 113 a potom sa zahrnie do novej kapitoly 2a.)

Pozmeňujúci návrh 133

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava III – kapitola 2a – nadpis (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	KAPITOLA 2A
	ODPORÚČANIA K VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE
	(Má sa umiestniť pred článok 113)

Pozmeňujúci návrh 134

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 113

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 113	Článok 113
Odporúčania v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky	Odporúčania o vonkajších politikách Únie
1. Výbor , v ktorého pôsobnosti je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika , môže v oblastiach svojej pôsobnosti po získaní povolenia od Konferencie predsedov alebo na základe návrhu podľa článku 134 vypracovať odporúčania Rade .	1. Gestorský výbor môže vypracovať návrh odporúčaní Rade , Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku , ktoré sa týkajú záležitostí patriacich do hlavy V Zmluvy o Európskej únii (vonkajšia činnosť Únie), alebo v prípadoch, keď medzinárodná zmluva spadajúca do rozsahu pôsobnosti článku 108 rokovacieho poriadku nebola postúpená Parlamentu alebo keď Parlament o nej nebol informovaný podľa článku 109 rokovacieho poriadku .
2. V naliehavých prípadoch môže povolenie uvedené v prvom odseku udeliť predseda , ktorý tiež môže povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze výboru.	2. V naliehavých prípadoch môže predseda povoliť zvolanie mimoriadnej schôdze dotknutého výboru.
3. V priebehu prijímania odporúčaní , ktoré sa musia predložiť na hlasovanie v písomnej podobe, sa článok 158 nepoužije a ústne pozmeňujúce návrhy sú prípustné .	3. V priebehu prijímania týchto návrhov odporúčaní vo fáze prerokúvania vo výbore sa musí písomný text predložiť na hlasovanie.
Vylúčiť použitie článku 158 je možné len vo výbore, a to len v naliehavých prípadoch. Žiaden odklon od ustanovení článku 158 nie je možný, ak ide o schôdzu výboru, ktorá nebola vyhlásená za naliehavú, alebo o plenárne rokovanie.
Ustanovenie o prípustnosti ústnych pozmeňujúcich návrhov znamená, že poslanci nemôžu namietať proti hlasovaniu o ústnych pozmeňujúcich návrhoch predložených vo výbore.
	3a. V naliehavých prípadoch uvedených v odseku 2 sa článok 158 neuplatňuje vo fáze prerokúvania vo výbore a ústne pozmeňujúce návrhy sú prípustné. Poslanci nemôžu vznášať námietky k ústnym pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú predložené na hlasovanie vo výbore.
4. Takto vypracované odporúčania sa zaradia do programu nasledujúcej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej schôdze. Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku schôdze najmenej štyridsať poslancov nepredloží písomnú námietku. V opačnom prípade sa odporúčania výboru zaradia do programu tej istej schôdze na rozpravu a hlasovanie. Pozmeňujúce návrhy môže predložiť politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov.	4. Návrhy odporúčaní vypracované výborom sa zaradia do programu nasledujúcej plenárnej schôdze. V naliehavých prípadoch, o ktorých rozhodne predseda, môžu byť odporúčania zaradené do programu prebiehajúcej plenárnej schôdze.
	4a. Odporúčania sa považujú za prijaté, ak do začiatku plenárnej schôdze najmenej 40 poslancov nepredloží písomnú námietku. V prípade predloženia námietky sa návrhy odporúčaní výboru zaradia do programu tej istej plenárnej schôdze. Odporúčania sú predmetom rozpravy a o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predloží politická skupina alebo najmenej 40 poslancov, sa hlasuje.

Pozmeňujúci návrh 135

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 114

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 114	Článok 114
Porušovanie ľudských práv	Porušovanie ľudských práv
Príslušné výbory môžu na každej schôdzi bez potreby povolenia predložiť v súlade s postupom podľa článku 113 ods. 4 návrh uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv.	Príslušné výbory môžu na každej schôdzi bez potreby povolenia predložiť v súlade s postupom podľa článku 113 ods. 4 a 4a návrh uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv.

Pozmeňujúci návrh 136

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 115

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 115	Článok 115
Transparentnosť činnosti Parlamentu	Transparentnosť činnosti Parlamentu
1. Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s ustanoveniami druhého odseku článku 1 Zmluvy o Európskej únii, článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 42 Charty základných práv Európskej Únie.	1. Parlament zabezpečí čo najvyššiu mieru transparentnosti svojej činnosti v súlade s ustanoveniami druhého odseku článku 1 Zmluvy o Európskej únii, článku 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 42 Charty základných práv Európskej Únie.
2. Rozpravy v Parlamente sú verejné.	2. Rozpravy v Parlamente sú verejné.
3. Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory môžu rozhodnúť, avšak najneskôr pri schvaľovaní programu príslušnej schôdze, aby bol program schôdze rozdelený na body prístupné a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, môže výbor s výhradou článku 4 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 umožniť verejnosti prístup k dokumentom a zápisnici zo schôdze. V prípade porušenia pravidiel o zachovaní dôvernosti sa použije článok 166.	3. Schôdze výborov sú zvyčajne verejné. Výbory môžu rozhodnúť, avšak najneskôr pri schvaľovaní programu príslušnej schôdze, aby bol program schôdze rozdelený na body prístupné a neprístupné verejnosti. Ak sa však schôdza koná za zatvorenými dverami, môže výbor rozhodnúť, že verejnosti sprístupní dokumenty zo schôdze.
4. Gestorský výbor posudzuje žiadosti týkajúce sa konaní o imunite podľa článku 9 vždy za zatvorenými dverami.

Pozmeňujúci návrh 137

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 116

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 116	Článok 116
Prístup verejnosti k dokumentom	Prístup verejnosti k dokumentom
1. Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 a osobitnými ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku .	1. Každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom Parlamentu v súlade s článkom 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade so zásadami, podmienkami a obmedzeniami ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001.
Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým a právnickým osobám.	Prístup k dokumentom Parlamentu sa podľa možností umožní rovnakým spôsobom aj iným fyzickým a právnickým osobám.
Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa pre informáciu uverejní spolu s rokovacím poriadkom (15) .
2. Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený funkcionárom Parlamentu v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekreta riátu Parlamentu.	2. Na účely prístupu k dokumentom sa dokumentmi Parlamentu rozumie každý obsah v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktorý vypracovali alebo ktorý bol doručený funkcionárom Parlamentu v zmysle hlavy I, kapitoly 2 tohto rokovacieho poriadku, orgánom Parlamentu, výborom alebo medziparlamentným delegáciám alebo sekretariátu Parlamentu.
Dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami sú dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom.	V súlade s článkom 4 štatútu poslancov Európskeho parlamentu sú dokumenty vypracované jednotlivými poslancami alebo politickými skupinami dokumentmi Parlamentu na účely prístupu k dokumentom, iba ak sú predložené v súlade s rokovacím poriadkom.
Predsedníctvo prijme pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu.	Predsedníctvo prijme pravidlá na zabezpečenie evidencie všetkých dokumentov Parlamentu.
3. Parlament vytvorí register dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a niektoré iné kategórie dokumentov sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez register . Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú v registri .	3. Parlament vytvorí internetovú stránku s verejným registrom dokumentov Parlamentu. Legislatívne dokumenty a niektoré iné kategórie dokumentov sa v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 sprístupnia priamo cez internetovú stránku Parlamentu s verejným registrom . Odkazy na iné dokumenty Parlamentu sa tiež podľa možností uvedú na internetovej stránke s verejným registrom .
Kategórie priamo prístupných dokumentov sa vymenujú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetovej stránke Parlamentu. Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom nezahrnutým vo vymenovaných kategóriách; tieto dokumenty sa sprístupnia na základe písomnej žiadosti.	Kategórie dokumentov, ktoré sú priamo prístupné prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu s verejným registrom, sa uvedú v zozname prijatom Predsedníctvom a zverejnenom na internetovej stránke Parlamentu s verejným registrom . Tento zoznam neobmedzuje právo prístupu k dokumentom nezahrnutým v kategóriách uvedených v zozname ; tieto dokumenty sa môžu sprístupniť na základe písomnej žiadosti v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 .
Predsedníctvo môže v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 prijať pravidlá o opatreniach na prístup verejnosti , ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.	Predsedníctvo prijme pravidlá týkajúce sa prístupu k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001, ktoré sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.
4. Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (článok 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijme rozhodnutia týkajúce sa opakovaných žiadostí (článok 8 nariadenia) a o žiadostí požadujúcich prístup k citlivým dokumentom (článok 9 nariadenia).	4. Predsedníctvo určí orgány zodpovedné za vybavovanie prvých žiadostí (článok 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001) a prijímanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú opakovaných žiadostí (článok 8 nariadenia) a žiadostí o prístup k citlivým dokumentom (článok 9 nariadenia).
5. Konferencia predsedov vymenuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001.
6. V pôsobnosti jedného z podpredsedov je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom.	6. V pôsobnosti jedného z podpredsedov je dohľad nad zaobchádzaním so žiadosťami o prístup k dokumentom.
	6a. Predsedníctvo prijme výročnú správu uvedenú v článku 17 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001.
7. Príslušný výbor Parlamentu pripraví na základe informácií poskytnutých Predsedníctvom a na základe iných zdrojov výročnú správu podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a predloží ju v pléne .	7. Príslušný výbor Parlamentu pravidelne skúma transparentnosť činností Parlamentu a predkladá správu so svojimi závermi a odporúčaniami plénu .
Príslušný výbor tiež preskúma a vyhodnotí správy prijaté inými orgánmi a agentúrami v súlade s článkom 17 uvedeného nariadenia.	Príslušný výbor môže tiež preskúmať a hodnotiť správy prijaté inými inštitúciami a agentúrami v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001 .
	7a. Konferencia predsedov vymenuje zástupcov Parlamentu v medziinštitucionálnom výbore vytvorenom v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Pozmeňujúci návrh 138

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 116 a (nový)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 116a

Prístup do Parlamentu

1. Preukazy oprávňujúce na vstup sa poslancom, asistentom poslancov a tretím osobám vydávajú na základe predpisov stanovených Predsedníctvom. Uvedenými predpismi sa takisto riadi používanie a odoberanie preukazov oprávňujúcich na vstup.

2. Preukazy sa nevydávajú jednotlivcom sprevádzajúcim poslancov, na ktorých sa vzťahuje Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (1a) .

3. Subjekty zapísané do registra transparentnosti a ich zástupcovia, ktorým boli vydané preukazy oprávňujúce na dlhodobé vstup do Európskeho parlamentu, musia dodržiavať:

—	kódex správania registrujúcich sa osôb pripojený k dohode;

—	postupy a ďalšie povinnosti stanovené v dohode a

—	ustanovenia o uplatňovaní tohto článku.

Bez toho, aby bola dotknutá uplatniteľnosť všeobecných pravidiel, ktorými sa riadi odobratie alebo dočasné zablokovanie preukazov oprávňujúcich na dlhodobých vstup, a pokiaľ proti tomu neexistujú závažné argumenty, generálny tajomník s povolením kvestorov odoberie alebo zablokuje preukaz oprávňujúci na dlhodobý vstup, ak bol držiteľ preukazu vyškrtnutý z registra transparentnosti z dôvodu porušenia kódexu správania registrujúcich sa, alebo ak sa dopustil závažného porušenia povinností stanovených v tomto odseku, alebo odmietol vyhovieť formálnemu predvolaniu na vypočutie alebo schôdzu výboru alebo spolupracovať s vyšetrovacím výborom bez toho, aby poskytol dostatočné odôvodnenie.

4. Kvestori môžu stanoviť, do akej miery sa kódex správania uvedený v odseku 2 vzťahuje na osoby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody, i keď sú držiteľmi preukazu oprávňujúceho na dlhodobý vstup.

5. Predsedníctvo stanoví na základe návrhu generálneho tajomníka opatrenia potrebné na účely zavedenia registra transparentnosti v súlade s ustanoveniami dohody o zriadení tohto registra.

Pozmeňujúci návrh 139

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 117

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 117	Článok 117
Voľba predsedu Komisie	Voľba predsedu Komisie
1 Po navrhnutí kandidáta na predsedu Komisie Európskou radou predseda požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava.	1. Po navrhnutí kandidáta na predsedu Komisie Európskou radou predseda požiada kandidáta, aby vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením a predstavil svoje politické smerovanie. Po vyhlásení nasleduje rozprava.
Na účasť v rozprave sa prizve Európska rada.	Na účasť v rozprave sa prizve Európska rada.
2. Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov všetkých poslancov.	2. V súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii Parlament zvolí predsedu Komisie väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Predseda Komisie sa volí v tajnom hlasovaní.	Hlasuje sa v tajnom hlasovaní.
3. Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda o tejto skutočnosti informuje Radu. Zároveň požiada Radu a zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie.	3. Ak Parlament kandidáta zvolí, predseda o tejto skutočnosti informuje Radu. Zároveň požiada Radu a zvoleného predsedu Komisie, aby po vzájomnej dohode navrhli kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie.
4. Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, predseda vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom.	4. Ak kandidát nezíska požadovanú väčšinu, predseda vyzve Európsku radu, aby do jedného mesiaca navrhla nového kandidáta do volieb v súlade s tým istým postupom.

Pozmeňujúci návrh 140

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 118

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 118	Článok 118
Voľba Komisie	Voľba Komisie
	-1. Predseda vyzve zvoleného predsedu Komisie, aby informoval Parlament o rozdelení oblastí pôsobnosti v navrhovanom kolégiu členov Komisie v súlade s politickým smerovaním zvoleného predsedu.
1. Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie, ktorých navrhli predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti. Tieto vypočutia sú verejné.	1. Po porade so zvoleným predsedom Komisie vyzve predseda Parlamentu kandidátov na jednotlivé posty členov Komisie, ktorých navrhli predseda Komisie a Rada, aby vystúpili pred príslušnými výbormi alebo orgánmi podľa svojej budúcej oblasti pôsobnosti.
	1a. Vypočutia organizujú výbory.
	Vypočutie sa môže výnimočne uskutočniť iným spôsobom, keď dezignovaný člrn Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, ak sa do vypočutia zapoja príslušné výbory. Tieto vypočutia sú verejné.
2. Predseda Parlamentu môže vyzvať zvoleného predsedu Komisie, aby informoval Parlament o rozdelení rezortných povinností v navrhovanom kolégiu členov Komisie v súlade so svojim politickým smerovaním.
3. Príslušný výbor alebo výbory vyzvú vymenovaného člena Komisie, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vypočutia sa organizujú tak, aby mali vymenovaní členovia Komisie možnosť poskytnúť Parlamentu všetky príslušné informácie. Ustanovenia týkajúce sa organizácie vypočutí sa uvádzajú v prílohe k rokovaciemu poriadku (16).	3. Príslušný výbor alebo výbory vyzvú dezignovaného člena Komisie, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky. Vypočutia sa organizujú tak, aby mali dezignovaní členovia Komisie možnosť poskytnúť Parlamentu všetky príslušné informácie. Ustanovenia týkajúce sa organizácie vypočutí sa uvádzajú v prílohe k rokovaciemu poriadku.
4. Zvolený predseda Komisie predstaví kolégium členov Komisie a jeho program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po vyhlásení nasleduje rozprava.	4. Zvolený predseda Komisie sa vyzve, aby predstavil kolégium členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po vyhlásení nasleduje rozprava.
5. Každá politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Použije sa článok 123 ods. 3 , 4 a 5.	5. Každá politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže predložiť návrh uznesenia na ukončenie rozpravy. Použije sa článok 123 ods. 3 až 5 b .
Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou odovzdaných hlasov.
Hlasuje sa podľa mien.
Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie.
	5a. Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament zvolí alebo zamietne Komisiu väčšinou hlasov odovzdaných v hlasovaní podľa mien. Parlament môže odložiť hlasovanie na nasledujúce rokovanie.
6. Predseda informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie.	6. Predseda informuje Radu o zvolení alebo zamietnutí Komisie.
7. Ak počas funkčného obdobia Komisie nastane podstatná zmena týkajúca sa rezortu, dôjde k obsadeniu voľného miesta alebo vymenovaniu nového člena Komisie po pristúpení nového členského štátu, sú dotknutí členovia Komisie vyzvaní , aby v súlade s odsekom 3 vystúpili pred výborom alebo výbormi s pôsobnosťou v oblastiach, ktorých sa tieto zmeny týkajú .	7. Ak nastane podstatná zmena týkajúca sa portfólia alebo zloženia Komisie počas funkčného obdobia Komisie, príslušný člen Komisie alebo každý ďalší dezignovaný člen Komisie sa pozve na vypočutie konané v súlade s odsekmi 1a a 3 .
	7a. V prípade z meny portfólia člena Komisie alebo finančných záujmov člena Komisie počas jeho funkčného obdobia podlieha táto situácia kontrole zo strany Parlamentu v súlade s prílohou XVI.
	Ak sa zistí konflikt záujmov v priebehu funkčného obdobia člena Komisie a predseda Komisie neuplatní odporúčania Parlamentu na vyriešenie tohto konfliktu záujmov, môže Parlament požiadať predsedu Komisie, aby vyslovil nedôveru príslušnému členovi Komisie v súlade s odsekom 5 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou a prípadne prijal opatrenia s cieľom odňať dotknutému členovi Komisie právo na dôchodok alebo iné výhody namiesto dôchodku v súlade s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 141

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 118 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 118a
	Viacročné plánovanie
	Po vymenovaní novej Komisie sa uskutoční výmena názorov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v súlade s odsekom 5 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, pričom sa dohodnú na spoločných záveroch o viacročnom plánovaní.
	Na tento účel a pred rokovaním o spoločných záveroch o viacročnom plánovaní s Radou a Komisiou predseda zorganizuje výmenu názorov s Konferenciou predsedov, ktorá sa bude zaoberať hlavnými politickými cieľmi a prioritami nového legislatívneho obdobia. Pri tejto výmene názorov sa budú brať do úvahy aj priority, ktoré predložil zvolený predseda Komisie, ako aj odpovede dezignovaných členov Komisie, ktoré uviedli počas vypočutí uvedených v článku 118.
	Pred podpísaním spoločných záverov predseda požiada Konferenciu predsedov o schválenie.

Pozmeňujúci návrh 142

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 119

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 119	Článok 119
Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii	Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii
1. Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu.	1. Návrh na vyslovenie nedôvery Komisii môže predsedovi predložiť jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu. Ak sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch hlasovalo o návrhu na vyslovenie nedôvery, nový návrh môže predložiť len jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu.
2. Návrh musí byť označený ako „návrh na vyslovenie nedôvery“ a musí byť odôvodnený . Návrh sa zašle Komisii.	2. Návrh musí byť označený ako „návrh na vyslovenie nedôvery“ a musí obsahovať odôvodnenie . Návrh sa zašle Komisii.
3. Predseda oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení.	3. Predseda oznámi poslancom podanie návrhu na vyslovenie nedôvery ihneď po jeho doručení.
4. Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr dvadsaťštyri hodín po oznámení podaného návrhu poslancom.	4. Rozprava o návrhu na vyslovenie nedôvery sa koná najskôr dvadsaťštyri hodín po oznámení podaného návrhu poslancom.
5. O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr štyridsaťosem hodín po začatí rozpravy.	5. O návrhu sa hlasuje podľa mien, a to najskôr štyridsaťosem hodín po začatí rozpravy.
6. Rozprava a hlasovanie sa konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu.	6. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, sa rozprava a hlasovanie konajú najneskôr počas schôdze, ktorá nasleduje po podaní návrhu.
7. Návrh na vyslovenie nedôvery je prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie.	7. V súlade s článkom 234 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je návrh na vyslovenie nedôvery prijatý, ak získa dve tretiny odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých poslancov Parlamentu. Výsledok hlasovania sa oznámi predsedovi Rady a predsedovi Komisie.

Pozmeňujúci návrh 143

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 120

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 120	Článok 120
Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie	Vymenovanie sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora Európskej únie
Parlament vymenuje na návrh gestorského výboru svojho kandidáta do výboru siedmich osôb, ktoré majú preveriť vhodnosť kandidátov zastávať funkciu sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu.	Parlament vymenuje na návrh gestorského výboru svojho kandidáta do výboru siedmich osôb, ktoré majú preveriť vhodnosť kandidátov zastávať funkciu sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Gestorský výbor vyberie kandidáta, ktorého si želá navrhnúť, hlasovaním jednoduchou väčšinou. Koordinátori tohto výboru zostavia na tento účel užší zoznam kandidátov.

Pozmeňujúci návrh 144

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 121

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 121	Článok 121
Vymenovanie členov Dvora audítorov	Vymenovanie členov Dvora audítorov
1. Kandidáti na členov Dvora audítorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.	1. Kandidáti na členov Dvora audítorov sa vyzvú, aby vystúpili pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedali na otázky jeho členov. Výbor hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.
2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení. Odporúčanie má formu správy, ktorá obsahuje návrh rozhodnutia pre každého kandidáta osobitne .	2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie, či majú byť kandidáti schválení.
3. Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní a rozhodnutie prijíma väčšinou odovzdaných hlasov .	3. Hlasovanie v pléne sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhov kandidátov, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.
4. Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta.	4. Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko, predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta.

Pozmeňujúci návrh 145

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 122

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 122	Článok 122
Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky	Vymenovanie členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
1. Kandidát na prezidenta Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov.	1. Kandidát na prezidenta , viceprezidenta alebo člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby vystúpil pred príslušným výborom s vyhlásením a odpovedal na otázky jeho členov.
2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie na schválenie alebo zamietnutie návrhu kandidáta.	2. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie na schválenie alebo zamietnutie návrhu kandidáta.
3. Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak.	3. Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu kandidáta, ak Parlament na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.
4. Ak Parlament zaujme k niektorému kandidátovi negatívne stanovisko , predseda požiada Radu o stiahnutie jeho kandidatúry a predloženie nového návrhu kandidáta.	4. Ak Parlament prijme zamietavé stanovisko k niektorému kandidátovi, predseda požiada o stiahnutie kandidatúry a o navrhnutie nového kandidáta Parlamentu .
5. Pri návrhoch kandidátov na viceprezidenta a ostatných členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky sa použije rovnaký postup.

Pozmeňujúci návrh 146

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 122 a (nový)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 122a

Vymenovanie do orgánov v oblasti správy hospodárskych vecí

1. Tento článok sa vzťahuje na vymenovanie:

—	predsedu a podpredsedu dozornej rady jednotného mechanizmu dohľadu;

—	predsedu, podpredsedu a stálych členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií;

—	predsedov a výkonných riaditeľov európskych orgánov dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a

—	generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Európskeho fondu pre strategické investície.

2. Každý kandidát je vyzvaný, aby vystúpil v príslušnom výbore s vyhlásením a odpovedal na otázky poslancov.

3. Príslušný výbor dá Parlamentu odporúčanie ku každému návrhu na vymenovanie.

4. Hlasovanie sa uskutoční do dvoch mesiacov po doručení návrhu na vymenovanie, ak Parlament nerozhodne inak na žiadosť príslušného výboru, politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov. Parlament hlasuje o každom kandidátovi osobitne v tajnom hlasovaní.

5. Ak Parlament prijme zamietavé rozhodnutie o návrhu na vymenovanie, predseda požiada o jeho stiahnutie a predloženie nového návrhu Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 147

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 123

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 123	Článok 123
Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady	Vyhlásenia Komisie, Rady a Európskej rady
1. Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu Parlamentu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda Európskej rady vystupuje s vyhlásením po každom jej zasadnutí. Predseda Parlamentu rozhodne o čase, keď je možné vystúpiť s vyhlásením, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len tridsať minút na stručné a výstižné otázky poslancov.	1. Členovia Komisie, Rady a Európskej rady môžu kedykoľvek požiadať predsedu Parlamentu o povolenie vystúpiť s vyhlásením. Predseda Európskej rady vystupuje s vyhlásením po každom jej zasadnutí. Predseda Parlamentu rozhodne o čase, keď je možné vystúpiť s vyhlásením, a či po tomto vyhlásení má nasledovať riadna rozprava alebo len 30 minút na stručné a výstižné otázky poslancov.
2. Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, ak predseda z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov predložiť návrh uznesenia.	2. Ak Parlament zaradí do svojho programu vyhlásenie s rozpravou, zároveň rozhodne o tom, či rozpravu ukončí prijatím uznesenia. Parlament neskončí rozpravu prijatím uznesenia, ak je správa o rovnakej záležitosti predmetom tej istej alebo nasledujúcej schôdze, ak predseda z výnimočných dôvodov nenavrhne inak. Ak Parlament rozhodne o ukončení rozpravy prijatím uznesenia, môže výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov predložiť návrh uznesenia.
3. O návrhoch uznesení sa hlasuje v ten istý deň . O prípadných výnimkách rozhoduje predseda. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné.	3. O návrhoch uznesení sa hlasuje v najbližšom možnom hlasovaní . O prípadných výnimkách rozhoduje predseda. Vysvetlenia hlasovania sú prípustné.
4. Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení podané jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy podané inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami.	4. Spoločný návrh uznesenia nahrádza predchádzajúce návrhy uznesení podané jeho navrhovateľmi, ale nenahrádza návrhy podané inými výbormi, politickými skupinami alebo poslancami.
	4a. Ak spoločný návrh uznesenia predložili politické skupiny, ktoré predstavujú jasnú väčšinu, predseda môže predložiť tento návrh na hlasovanie ako prvý.
5. Po prijatí uznesenia sa už nehlasuje o žiadnych iných návrhoch, ak Predseda výnimočne nerozhodne inak.	5. Po prijatí uznesenia sa už nehlasuje o žiadnych iných návrhoch, ak Predseda výnimočne nerozhodne inak.
	5a. Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s odsekom 2 alebo článkom 135 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred konečným hlasovaním.
	5b. Späťvzatý návrh uznesenia môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na predloženie tohto návrhu. Odsek 5a a tento odsek sa vzťahujú aj na uznesenia predložené na základe článkov 105 a 106.

Pozmeňujúci návrh 148

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 124

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 124	Článok 124
Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie	Vyhlásenia, ktoré vysvetľujú rozhodnutia Komisie
Po porade s Konferenciou predsedov môže predseda Parlamentu vyzvať predsedu Komisie, člena Komisie zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, prípadne, po dohode, iného člena Komisie, aby po každej schôdzi Komisie vystúpil pred Parlamentom s vyhlásením, v ktorom vysvetlí jej najdôležitejšie rozhodnutia. Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň tridsať minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky.	Predseda Parlamentu vyzve predsedu Komisie, člena Komisie zodpovedného za vzťahy s Európskym parlamentom, prípadne po dohode iného člena Komisie, aby vystúpil pred Parlamentom po každej schôdzi Komisie s vyhlásením, v ktorom vysvetlí najdôležitejšie rozhodnutia , pokiaľ Konferencia predsedov vzhľadom na časový harmonogram alebo príslušný politický význam nerozhodne, že to nie je potrebné . Po vyhlásení nasleduje rozprava v trvaní aspoň 30 minút, v ktorej môžu poslanci klásť stručné a výstižné otázky.

Pozmeňujúci návrh 149

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 125

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 125	Článok 125
Vyhlásenia Dvora audítorov	Vyhlásenia Dvora audítorov
1. V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s činnosťami Parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil a uviedol pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo aby vysvetlil pracovný program Dvora audítorov.	1. V rámci postupu udelenia absolutória alebo v súvislosti s činnosťami Parlamentu v oblasti kontroly rozpočtu môže byť predseda Dvora audítorov vyzvaný, aby vystúpil s vyhlásením a uviedol pripomienky obsiahnuté vo výročnej správe, v osobitných správach alebo stanoviskách Dvora audítorov, alebo aby vysvetlil pracovný program Dvora audítorov.
2. Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v uvedených vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení.	2. Parlament môže rozhodnúť o konaní osobitnej rozpravy za účasti Komisie a Rady o každej otázke, ktorá bola vznesená v uvedených vyhláseniach, najmä vtedy, ak sa poukázalo na nezrovnalosti vo finančnom hospodárení.

Pozmeňujúci návrh 150

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 126

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 126	Článok 126
Vyhlásenia Európskej centrálnej banky	Vyhlásenia Európskej centrálnej banky
1. Prezident Európskej centrálnej banky predkladá Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok.	1. Prezident Európskej centrálnej banky sa vyzve, aby predložil Parlamentu výročnú správu banky o činnosti Európskeho systému centrálnych bánk a o menovej politike za minulý a bežný rok.
2. Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava.	2. Po prednesení správy nasleduje všeobecná rozprava.
3. Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky.	3. Prezident Európskej centrálnej banky sa najmenej štyrikrát ročne prizýva na schôdze príslušného výboru, aby vystúpil s vyhlásením a odpovedal na otázky.
4. Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze.	4. Na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť Parlamentu môžu byť prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady Európskej centrálnej banky prizvaní na dodatočné schôdze.
5. Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis vo všetkých úradných jazykoch .	5. Z rokovaní podľa odsekov 3 a 4 sa vyhotovuje doslovný zápis.

Pozmeňujúci návrh 151

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 127

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 127	vypúšťa sa
Odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík
1. Odporúčanie Komisie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie sa predkladá príslušnému výboru, ktorý o ňom podá správu Parlamentu.
2. Rada je vyzvaná, aby informovala Parlament o obsahu svojho odporúčania a o stanovisku Európskej rady.

Pozmeňujúci návrh 152

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 128

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 128	Článok 128
Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou	Otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou
1. Výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže položiť otázky Rade alebo Komisii so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu.	1. Výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov môže položiť otázky Rade , Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku so žiadosťou, aby tieto otázky boli zaradené do programu Parlamentu.
Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich ihneď pridelí Konferencii predsedov.	Otázky sa predkladajú písomne predsedovi, ktorý ich ihneď pridelí Konferencii predsedov.
Konferencia predsedov rozhoduje o zaradení otázok do programu a o ich poradí . Otázky, ktoré nie sú zaradené do programu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú.	Konferencia predsedov rozhoduje o zaradení otázok do návrhu programu v súlade s postupom ustanoveným v článku 149 . Otázky, ktoré nie sú zaradené do návrhu programu Parlamentu do troch mesiacov od ich predloženia, prepadajú.
2. Komisii sa otázky musia doručiť najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené . Radu sa otázky musia doručiť najmenej tri týždne pred predmetným rokovaním.	2. Otázky pre Komisiu a podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musia byť adresátovi postúpené najneskôr týždeň pred rokovaním, do programu ktorého majú byť zaradené , a otázky pre Radu najmenej tri týždne pred daným rokovaním.
3. Na otázky týkajúce sa záležitostí uvedených v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa lehota podľa odseku 2 tohto článku nepoužije. Rada je povinná ich zodpovedať dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný.	3. Na otázky týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa neuplatnia lehoty stanovené v odseku 2 a odpoveď sa musí poskytnúť dostatočne včas, aby bol Parlament riadne informovaný.
4. Jeden z autorov otázky má k dispozícii päť minút na jej prednesenie. Otázku zodpovie jeden člen príslušnej inštitúcie .	4. Jeden z autorov otázky môže predniesť otázku . Adresát na ňu odpovedá .
Autor otázky má nárok na využitie celého uvedeného rečníckeho času.
5. Článok 123 ods. 2 až 5 sa použije primerane.	5. Článok 123 ods. 2 až 5 b o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich sa použije primerane.

Pozmeňujúci návrh 153

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 129

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 129	Článok 129
Hodina otázok	Hodina otázok
1. Hodina otázok pre Komisiu sa koná na každej schôdzi v trvaní 90 minút k jednej alebo viacerým špecifickým horizontálnym témam, o ktorých rozhodne Konferencia predsedov mesiac pred schôdzou.	1. Hodina otázok pre Komisiu sa môže konať na každej schôdzi v trvaní do 90 minút k jednej alebo viacerým špecifickým horizontálnym témam, o ktorých rozhodne Konferencia predsedov mesiac pred schôdzou.
2. Portfólio členov Komisie pozvaných Konferenciou predsedov súvisí so špecifickou horizontálnou témou alebo témami, ku ktorým sa im majú klásť otázky. Na schôdzu sa prizvú najviac dvaja členovia Komisie, pričom je možné pozvať tretieho člena Komisie v závislosti od špecifickej horizontálnej témy alebo tém, ktoré boli zvolené pre hodinu otázok.	2. Portfólio členov Komisie pozvaných Konferenciou predsedov súvisí so špecifickou horizontálnou témou alebo témami, ku ktorým sa im majú klásť otázky. Na schôdzu sa prizvú najviac dvaja členovia Komisie, pričom je možné pozvať tretieho člena Komisie v závislosti od špecifickej horizontálnej témy alebo tém, ktoré boli zvolené pre hodinu otázok.
3. Hodina otázok prebieha v súlade so systémom losovania, ktorý je podrobne stanovený v prílohe k rokovaciemu poriadku (17) .
4. V súlade s usmerneniami, ktoré vypracovala Konferencia predsedov, sa môžu konať osobitné hodiny otázok s Radou, predsedom Komisie, podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedom Euroskupiny.	4. V súlade s usmerneniami, ktoré vypracovala Konferencia predsedov, sa môžu konať osobitné hodiny otázok s Radou, predsedom Komisie, podpredsedom Komisie/vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedom Euroskupiny.
	4a. Čas v rámci hodiny otázok sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda v rámci možnosti zabezpečí, aby sa poslanci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, mohli pri kladení otázok striedať.
	4b. Poslanec má na položenie otázky jednu minútu a člen Komisie má dve minúty na odpoveď. Daný poslanec môže položiť doplňujúcu otázku v trvaní 30 sekúnd, ktorá má priamy vzťah k hlavnej otázke. Člen Komisie má na dodatočnú odpoveď dve minúty.
	Otázky a doplňujúce otázky sa musia priamo týkať zvolenej špecifickej horizontálnej témy podľa odseku 1. Predseda môže rozhodnúť o prípustnosti.

Pozmeňujúci návrh 154

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 130

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 130	Článok 130
Otázky na písomné zodpovedanie	Otázky na písomné zodpovedanie
1. Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie (18). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.	1. Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku otázky na písomné zodpovedanie (18). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.
2. Otázky sa predkladajú predsedovi. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu nevychádza výlučne z ustanovení prílohy uvedenej v odseku 1, ale z ustanovení rokovacieho poriadku všeobecne. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky.	2. Otázky sa predkladajú predsedovi. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu nevychádza výlučne z ustanovení prílohy uvedenej v odseku 1, ale z ustanovení rokovacieho poriadku všeobecne. Odôvodnené rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky.
3. Otázky sa predkladajú v elektronickom formáte. Každý poslanec môže predložiť najviac päť otázok mesačne .	3. Otázky sa predkladajú v elektronickom formáte. Každý poslanec môže predložiť najviac 20 otázok počas kĺzavého obdobia troch mesiacov .
Výnimočne možno doplňujúce otázky predložiť v podobe papierového dokumentu predloženého a vlastnoručne podpísaného poslancom na príslušnom útvare sekretariátu.
Po uplynutí jedného roka od začiatku ôsmeho volebného obdobia Konferencia predsedov vykoná posúdenie režimu doplňujúcich otázok.
Pojem „výnimočne“ sa má vykladať tak, že doplňujúca otázka sa týka naliehavej záležitosti a že s predložením tejto otázky nemožno počkať do nasledujúceho mesiaca. Okrem toho musí byť počet otázok predložených podľa odseku 3 druhého pododseku nižší ako stanovených päť otázok mesačne.
	3a. Otázku môžu podporiť poslanci, ktorí nie sú jej autormi. Tieto otázky sa započítavajú do maximálneho počtu otázok podľa odseku 3 autorovi, nie stúpencovi.
4. Ak otázka nemôže byť zodpovedaná v stanovenej lehote , zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru. Článok 129 sa použije primerane.	4. Ak adresát nemôže otázku zodpovedať v lehote troch týždňov (prioritná otázka) alebo šesť týždňov (nie prioritná otázka) od jej doručenia adresátovi , môže sa na žiadosť autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru.
Vzhľadom na to, že podľa článku 206 ods. 1 má predseda parlamentného výboru právomoc zvolať schôdzu výboru, v záujme zabezpečenia riadnej organizácie činnosti rozhoduje predseda o návrhu programu schôdze, ktorú zvoláva. Touto výsadou nie je dotknutá povinnosť stanovená v článku 130 ods. 4 zaradiť otázku na písomné zodpovedanie na žiadosť jej autora do návrhu programu nasledujúcej schôdze výboru. Predseda však disponuje právomocou rozhodnúť podľa vlastného uváženia a s ohľadom na politické priority o programe schôdze a podrobnostiach daného postupu (napr. postup bez diskusie, prípadne prijatie rozhodnutia o následných opatreniach, alebo odporúčanie odložiť tento bod na ďalšiu schôdzu).
5. Otázky, ktoré vyžadujú bezprostrednú odpoveď, nie však podrobné skúmanie (prioritné otázky), sa zodpovedajú do troch týždňov od ich postúpenia adresátom. Každý poslanec môže položiť jednu prioritnú otázku mesačne.	5. Každý poslanec môže položiť jednu prioritnú otázku mesačne.
Ostatné otázky (nie prioritné) sa zodpovedajú do šiestich týždňov od ich postúpenia adresátom.
6. Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.	6. Otázky a odpovede vrátane prípadných súvisiacich príloh sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 295

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 130 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 130a
	Menšie interpelácie na písomné zodpovedanie
	1. V menších interpeláciách, ktoré pozostávajú z otázok na písomné zodpovedanie, môže výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu požiadať Radu, Komisiu alebo podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o poskytnutie informácií o špecifických záležitostiach.
	Tieto otázky sa predkladajú predsedovi Parlamentu, ktorý za predpokladu, že sú v súlade s rokovacím poriadkom vo všeobecnosti a že spĺňajú kritériá stanovené v prílohe k rokovaciemu poriadku (1a) , požiada adresáta o zodpovedanie v lehote dvoch týždňov. Predseda Parlamentu môže túto lehotu po konzultácii s predkladateľmi predĺžiť.
	2. Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 296

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 130 b (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 130b
	Väčšie interpelácie na písomné zodpovedanie s rozpravou
	1. Vo väčších interpeláciách, ktoré pozostávajú z otázok na písomné zodpovedanie s rozpravou, môže výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu položiť tieto otázky Rade, Komisii alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Otázky môžu obsahovať krátke vysvetľujúce memorandum.
	Tieto otázky sa predkladajú písomne predsedovi Parlementu, ktorý za predpokladu, že sú v súlade s rokovacím poriadkom vo všeobecnosti a že spĺňajú kritériá stanovené v prílohe k rokovaciemu poriadku (1a) , okamžite informuje adresáta o otázke a požiada ho o vyjadrenie, či ju zodpovie, a ak áno, kedy.
	2. Väčšia interpelácia sa po prijatí písomnej odpovede zaradí do návrhu programu Parlamentu v súlade s postupom stanoveným v článku 149. Rozprava sa musí uskutočniť v prípade, že o to požiada výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu.
	3. Ak adresát odmietne na otázku odpovedať alebo tak neurobí do troch týždňov, otázka sa zaradí do návrhu programu. Rozprava sa musí uskutočniť v prípade, že o to požiada výbor, politická skupina alebo najmenej päť percent všetkých poslancov Parlamentu. Pred rozpravou môže jeden z autorov otázky uviesť dodatočné dôvody na položenie otázky.
	4. Jeden z autorov otázky môže predniesť otázku. Otázku zodpovie jeden člen príslušnej inštitúcie.
	Primerane sa uplatní článok 123 ods. 2 až 5 o predkladaní návrhov uznesení a hlasovaní o nich.
	5. Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 155

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 131

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 131	Článok 131
Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku	Otázky na písomné zodpovedanie pre Európsku centrálnu banku
1. Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť Európskej centrálnej banke najviac šesť otázok mesačne na písomné zodpovedanie (19). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.	1. Každý poslanec môže v súlade s kritériami uvedenými v prílohe k rokovaciemu poriadku položiť Európskej centrálnej banke najviac šesť otázok mesačne na písomné zodpovedanie (19). Za obsah otázok zodpovedajú výlučne ich autori.
2. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru, ktorý ich oznámi Európskej centrálnej banke. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky.	2. Otázky sa predkladajú písomne predsedovi príslušného výboru, ktorý ich oznámi Európskej centrálnej banke. Predseda rieši pochybnosti týkajúce sa prípustnosti otázky. Rozhodnutie predsedu sa oznámi autorovi otázky.
3. Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.	3. Otázky a odpovede sa uverejňujú na internetovej stránke Parlamentu.
4. Ak otázka nebola zodpovedaná v požadovanej lehote , zaradí sa na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky.	4. Ak otázka nebola zodpovedaná do šiestich týždňov , môže sa zaradiť na žiadosť jej autora do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní prezident Európskej centrálnej banky.

Pozmeňujúci návrh 156

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 131 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 131a
	Otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií
	1. Článok 131 ods. 1, 2 a 3 sa použije primerane, ak ide o otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Počet takýchto otázok sa odpočíta z maximálneho počtu šiestich otázok uvedeného v článku 131 ods. 1.
	2. Ak otázka nebola zodpovedaná do piatich týždňov, môže sa na žiadosť jej autora zaradiť do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru, na ktorej sa zúčastní predseda rady adresáta.

Pozmeňujúci návrh 157

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava V – kapitola 4 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
SPRÁVY OSTATNÝCH INŠTITÚCIÍ	SPRÁVY OSTATNÝCH INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV

Pozmeňujúci návrh 158

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 132

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 132	Článok 132
Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií	Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov
1. Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií, pre ktoré zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Európskym parlamentom, alebo ktoré vzhľadom na iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Európskeho parlamentu, sa predkladajú prostredníctvom správy v pléne.	1. Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov , pre ktoré zmluvy ustanovujú povinnosť poradiť sa s Európskym parlamentom, alebo ktoré vzhľadom na iné právne ustanovenia vyžadujú stanovisko Európskeho parlamentu, sa predkladajú prostredníctvom správy v pléne.
2. Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý môže navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 52.	2. Výročné správy a iné správy ostatných inštitúcií alebo orgánov , na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa pridelia príslušnému výboru, ktorý ich preskúma a ktorý môže Parlamentu predložiť návrh krátkeho uznesenia alebo navrhnúť vypracovanie správy podľa článku 52 , ak sa domnieva, že Parlament by mal zaujať pozíciu k dôležitej téme, ktorá je predmetom správ .

Pozmeňujúci návrh 159

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 133

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 133

Návrhy uznesení

1. Každý poslanec môže podať návrh uznesenia vo veci patriacej do rámca činnosti Európskej únie.

Návrh môže obsahovať najviac 200 slov.

1a. Obsah takéhoto návrhu nesmie:

—	obsahovať žiadne rozhodnutie o záležitostiach, pre ktoré sú v rokovacom poriadku, najmä v článku 46, stanovené iné osobitné postupy a právomoci, ani

—	sa zaoberať predmetom prebiehajúcich rokovaní v Parlamente.

1b. Každý poslanec môže predložiť najviac jeden takýto návrh mesačne.

1c. Návrh uznesenia sa predkladá predsedovi, ktorý overí, či spĺňa príslušné kritériá. Ak predseda vyhlási návrh za prípustný, oznámi to na plenárnej schôdzi a postúpi návrh gestorskému výboru.

2. Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť.

2. Gestorský výbor rozhodne o postupe, ktorý sa má použiť , vrátane spojenia tohto návrhu uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami, prijatia stanoviska, ktoré môže mať formu listu, alebo vypracovania správy podľa článku 52. Taktiež môže rozhodnúť, že návrhom uznesenia sa nebude zaoberať .

Môže spojiť tento návrh uznesenia s inými návrhmi uznesení alebo správami.

Môže tiež prijať stanovisko, prípadne vo forme listu.

Môže rozhodnúť o vypracovaní správy podľa článku 52.

3. Rozhodnutie výboru a Konferencie predsedov sa oznámi autorom návrhu uznesenia.

3. Rozhodnutia predsedu, výboru a Konferencie predsedov sa oznámia autorom návrhu uznesenia.

4. Správa obsahuje znenie návrhu uznesenia.

5. Stanoviská vo forme listu adresované ostatným inštitúciám Európskej únie zasiela predseda.

6. Autor alebo autori návrhu uznesenia predloženého v súlade s článkom 123 ods. 2, článkom 128 ods. 5 alebo článkom 135 ods. 2 sú oprávnení vziať návrh späť pred konečným hlasovaním.

7. Návrh uznesenia predložený podľa odseku 1 môže jeho autor, autori alebo prvý podpísaný poslanec vziať späť pred tým, ako gestorský výbor rozhodne o vypracovaní správy o tomto návrhu v súlade s odsekom 2.

Ak už výbor návrh prevzal uvedeným postupom, je ako jediný oprávnený vziať ho späť, a to až do začiatku konečného hlasovania.

8. Späťvzatý návrh uznesenia môže ihneď prevziať a znovu predložiť skupina, výbor, alebo rovnaký počet poslancov, aký je potrebný na podanie tohto návrhu.

Výbory musia zabezpečiť, aby návrhy uznesení predložené v súlade s týmto článkom, ktoré zodpovedajú stanoveným požiadavkám, boli následne prerokované a riadne zaznamenané v dokumentoch, ktoré sú výsledkom týchto rokovaní.

Pozmeňujúci návrh 160

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 134

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 134	vypúšťa sa
Odporúčania Rade
1. Politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže podať návrh odporúčania pre Radu, ktorý sa týka záležitostí patriacich do hlavy V Zmluvy o Európskej únii, alebo v prípadoch, keď sa s Parlamentom nekonzultovalo o medzinárodnej dohode v rámci rozsahu pôsobnosti článku 108 alebo článku 109.
2. Návrhy sa pridelia na posúdenie gestorskému výboru.
Výbor v prípade potreby postúpi vec Parlamentu v súlade s postupmi stanovenými v rokovacom poriadku.
3. Ak gestorský výbor predkladá Parlamentu správu, predloží návrh odporúčania pre Radu spolu so stručnou dôvodovou správou a v prípade potreby aj so stanoviskami výborov, ktoré boli požiadané o stanovisko.
Použitie tohto odseku si nevyžaduje súhlas Konferencie predsedov.
4. Použije sa článok 113.

Pozmeňujúci návrh 161

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 135

Pozmeňujúci návrh 162

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 136

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 136	vypúšťa sa
Písomné vyhlásenia
1. Najmenej desať poslancov z najmenej troch politických skupín môže predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac 200 slov týkajúce sa výlučne veci v rámci pôsobnosti Európskej únie. Obsah takéhoto vyhlásenia nesmie presiahnuť rámec vyhlásenia. Predovšetkým nesmie vyzývať na prijatie akéhokoľvek legislatívneho opatrenia, obsahovať rozhodnutia o veciach, pre prijatie ktorých sú v rokovacom poriadku stanovené osobitné postupy a právomoci, ani sa týkať otázky, o ktorej sa v Parlamente práve rokuje.
2. Povolenie na ďalší postup v danej veci sa vydáva na základe odôvodneného rozhodnutia predsedu podľa odseku 1. Písomné vyhlásenia sa zverejnia v úradných jazykoch na internetovej stránke Parlamentu a elektronickou cestou sa rozdajú všetkým poslancom. Spolu s menami podpísaných poslancov sa zapíšu do elektronického registra. Register je verejný a je prístupný prostredníctvom internetovej stránky Parlamentu. Predseda uchováva tiež tlačené kópie písomných vyhlásení s podpismi.
3. Každý poslanec môže pripojiť svoj podpis k vyhláseniu zapísanému v elektronickom registri. Podpis sa môže kedykoľvek pred uplynutím trojmesačnej lehoty po vložení vyhlásenia do registra zrušiť. V takýchto prípadoch sa príslušnému poslancovi nepovolí, aby svoj podpis ešte raz pripojil.
4. Ak na konci lehoty troch mesiacov od vloženia vyhlásenia do registra vyhlásenie podpíše väčšina všetkých poslancov, predseda o tom informuje Parlament. Vyhlásenie s menami podpísaných poslancov sa uverejní v zápisnici bez toho, aby bolo pre Parlament záväzné.
5. Postup sa ukončí postúpením vyhlásenia spolu s menami podpísaných poslancov na záver schôdze jeho adresátom.
6. Ak inštitúcie, ktorým bolo prijaté vyhlásenie adresované, v rámci troch mesiacov od jeho prijatia neinformujú Parlament o zamýšľaných nadväzných opatreniach, záležitosť sa na žiadosť jedného z autorov vyhlásenia zaradí do programu nasledujúcej schôdze príslušného výboru.
7. Písomné vyhlásenie, ktoré je v registri viac ako tri mesiace a nie je podpísané aspoň polovicou všetkých poslancov Parlamentu, stráca platnosť bez možnosti predĺženia tejto trojmesačnej lehoty.

Pozmeňujúci návrh 163

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava V – kapitola 5 a (nová)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	KAPITOLA 5A
	KONZULTÁCIE S OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI A ORGÁNMI
	(Vloží sa za článok 136)

Pozmeňujúci návrh 164

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 137

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 137	Článok 137
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom	Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom
1. Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.	1. Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.
2. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.	2. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.
Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko.	Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Európsky hospodársky a sociálny výbor poskytnúť svoje stanovisko.
Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom schvaľuje Parlament bez rozpravy .	Žiadosť o konzultáciu s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej plenárnej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo .
3. Stanoviská poskytnuté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa pridelia gestorskému výboru.	3. Stanoviská poskytnuté Európskym hospodárskym a sociálnym výborom sa pridelia gestorskému výboru.

Pozmeňujúci návrh 165

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 138

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 138	Článok 138
Konzultácia s Výborom regiónov	Konzultácia s Výborom regiónov
1. Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Výborom regiónov, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.	1. Ak Zmluva o fungovaní Európskej únie stanovuje konzultáciu s Výborom regiónov, predseda začne konzultačný postup a informuje o tom Parlament.
2. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.	2. Výbor môže požiadať o konzultáciu s Výborom regiónov o otázkach všeobecnej alebo osobitnej povahy.
Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko.	Výbor oznámi lehotu, v ktorej má Výbor regiónov poskytnúť svoje stanovisko.
Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov schvaľuje Parlament bez rozpravy .	Žiadosť o konzultáciu s Výborom regiónov sa Parlamentu oznámi na jeho nasledujúcej plenárnej schôdzi a považuje sa za schválenú, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada do 24 hodín od oznámenia, aby sa o nej hlasovalo .
3. Stanoviská poskytnuté Výborom regiónov sa pridelia gestorskému výboru.	3. Stanoviská poskytnuté Výborom regiónov sa pridelia gestorskému výboru.

Pozmeňujúci návrh 166

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 140

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 140	Článok 140
Medziinštitucionálne dohody	Medziinštitucionálne dohody
1. Parlament môže uzatvoriť dohody s inými orgánmi v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť a vyjasniť postupy.	1. Parlament môže uzatvoriť dohody s inými orgánmi v rámci uplatňovania zmlúv alebo s úmyslom zdokonaliť a vyjasniť postupy.
Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Podpisuje ich predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Parlamentom. Pre informáciu môžu byť tieto dohody priložené k rokovaciemu poriadku.	Takéto dohody môžu mať formu spoločných vyhlásení, výmeny listov, kódexov správania, alebo inú vhodnú formu. Podpisuje ich predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Parlamentom.
2. Ak tieto dohody zahŕňajú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom menia či vykladajú rokovací poriadok, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je jej poúdenie v súlade s článkom 226 ods. 2 až 6.	2. Ak tieto dohody zahŕňajú zmenu existujúcich procesných práv alebo povinností alebo ak ustanovujú nové procesné práva alebo povinnosti poslancov či orgánov Parlamentu alebo iným spôsobom menia či vykladajú rokovací poriadok, záležitosť sa ešte pred podpisom dohody pridelí výboru, v ktorého pôsobnosti je jej poúdenie v súlade s článkom 226 ods. 2 až 6.

Pozmeňujúci návrh 167

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 141

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 141	Článok 141
Konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie	Konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie
1. Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora pre žaloby podané inštitúciami Únie a fyzickými alebo právnickými osobami, skúma legislatívu Únie a vykonávacie opatrenia , aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú.	1. Parlament v lehotách, ktoré stanovujú zmluvy a štatút Súdneho dvora pre žaloby podané inštitúciami Únie a fyzickými alebo právnickými osobami, skúma legislatívu Únie a jej vykonávanie , aby zabezpečil, že zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o práva Parlamentu, sa dodržiavajú.
2. V prípade podozrenia z porušenia práva Únie podá gestorský výbor správu Parlamentu;	2. V prípade podozrenia z porušenia práva Únie podá výbor , v ktorého pôsobnosti sú právne veci, správu Parlamentu a v prípade potreby tak urobí ústne. V náležitých prípadoch môže vypočuť aj názory gestorského výboru.
3. Predseda podá v súlade s odporúčaniami gestorského výboru v mene Parlamentu žalobu.	3. Predseda podá v súlade s odporúčaniami výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, v mene Parlamentu žalobu.
Na začiatku nasledujúcej schôdze môže predseda vyzvať plénum , aby rozhodlo o podpore žaloby. Ak sa plénum väčšinou odovzdaných hlasov vysloví proti žalobe, predseda žalobu stiahne .	Na začiatku nasledujúcej plenárnej schôdze môže predseda vyzvať Parlament , aby rozhodol o podpore žaloby. Ak sa Parlament vysloví väčšinou odovzdaných hlasov proti žalobe, predseda žalobu vezme späť .
Ak Predseda podá žalobu v rozpore s odporúčaniami gestorského výboru, musí na začiatku nasledujúcej schôdze vyzvať plénum , aby rozhodlo o podpore žaloby.	Ak predseda podá žalobu v rozpore s odporúčaniami gestorského výboru, musí na začiatku nasledujúcej schôdze požiadať Parlament , aby rozhodol o podpore žaloby.
4. Predseda v súdnom konaní predkladá pripomienky alebo vystupuje v mene Parlamentu po porade s gestorským výborom.	4. Predseda v súdnom konaní predkladá pripomienky alebo vystupuje v mene Parlamentu po porade s výborom , v ktorého pôsobnosti sú právne veci .
Ak má predseda v úmysle odchýliť sa od odporúčania gestorského výboru, informuje o tom gestorský výbor a predloží túto vec Konferencii predsedov, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia.	Ak má predseda v úmysle odchýliť sa od odporúčania výboru , v ktorého pôsobnosti sú právne veci , informuje o tom výbor a predloží túto vec Konferencii predsedov, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
Ak Konferencia predsedov zastáva názor, že Parlament by výnimočne nemal predložiť pripomienky ani vystúpiť pred Súdnym dvorom Európskej únie v prípade, že je spochybnená platnosť aktu Parlamentu, vec sa bezodkladne predloží plénu .	Ak Konferencia predsedov zastáva názor, že Parlament by výnimočne nemal predložiť pripomienky ani vystúpiť pred Súdnym dvorom Európskej únie v prípade, že je spochybnená platnosť aktu Parlamentu, vec sa bezodkladne predloží Parlamentu .
V naliehavých prípadoch môže predseda prijať preventívne opatrenia s cieľom dodržať lehoty určené príslušným súdom. V takých prípadoch sa postup stanovený v tomto odseku použije pri najbližšej príležitosti.
Žiadne ustanovenie v rokovacom poriadku nebráni gestorskému výboru prijať rozhodnutie o príslušných procesných opatreniach, ktorých cieľom je včasné predkladanie jeho odporúčaní v naliehavých prípadoch.	Žiadne ustanovenie v rokovacom poriadku nebráni gestorskému výboru prijať rozhodnutie o príslušných procesných opatreniach, ktorých cieľom je včasné predkladanie jeho odporúčaní v naliehavých prípadoch.
Článok 108 ods. 6 stanovuje osobitný postup pre rozhodnutie Parlamentu, týkajúci sa jeho práva požiadať Súdny dvor v zmysle článku 218 ods. 11 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o stanovisko k súladu zamýšľanej medzinárodnej dohody so zmluvami. Toto ustanovenie predstavuje „lex specialis“ a teda má prednosť pred všeobecným pravidlom v článku 141.
Ak ide o uplatňovanie práv Parlamentu na Súdnom dvore Európskej únie a na príslušný akt sa nevzťahuje článok 141, analogicky sa použije postup ustanovený v tomto článku.	Ak ide o uplatňovanie práv Parlamentu na Súdnom dvore Európskej únie a na príslušný akt sa nevzťahuje článok 141, analogicky sa použije postup ustanovený v tomto článku.
	4a. V naliehavých prípadoch môže predseda, pokiaľ je to možné po konzultáciách s predsedom a spravodajcom výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, prijať preventívne opatrenia s cieľom dodržať príslušné lehoty. V takých prípadoch sa postup stanovený podľa okolností v odseku 3 alebo 4 použije pri najbližšej príležitosti.
	4b. Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vypracuje zásady, ktoré bude používať pri uplatňovaní tohto článku.

Pozmeňujúci návrh 168

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 143

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 143	Článok 143
Konferencia výborov pre európske záležitosti (COSAC)	Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC)
1. Na návrh predsedu Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pri COSAC a môže im udeliť mandát. Delegáciu vedie podpredseda Parlamentu zodpovedný za výkon úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi a predseda výboru príslušného pre inštitucionálne veci.	1. Na návrh predsedu Konferencia predsedov vymenuje členov delegácie Parlamentu pri COSAC a môže im udeliť mandát. Delegáciu vedie podpredseda Parlamentu zodpovedný za výkon úloh v oblasti vzťahov s národnými parlamentmi a predseda výboru , v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci.
2. Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi COSAC, a podľa možnosti ich tvoria zástupcovia výborov príslušných pre tieto záležitosti. Delegácia po každej schôdzi predkladá správu.	2. Ostatní členovia delegácie sa vyberajú s ohľadom na záležitosti, ktoré sa majú prerokovať na schôdzi COSAC, a podľa možnosti ich tvoria zástupcovia výborov , v ktorých pôsobnosti sú tieto záležitosti .
3. V dostatočnej miere sa pritom zohľadní potreba celkovej rovnováhy politických síl v Parlamente.	3. V dostatočnej miere sa pritom zohľadní potreba celkovej rovnováhy politických síl v Parlamente.
	3a. Delegácia po každom stretnutí COSAC predloží správu Konferencii predsedov.

Pozmeňujúci návrh 169

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 146

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 146	Článok 146
Zvolanie Parlamentu	Zvolanie Parlamentu
1. Parlament sa zíde bez nutnosti zvolávania každoročne vždy v druhý utorok v marci a sám si určuje dĺžku prerušenia zasadania.	1. V súlade s článkom 229 prvým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Parlament zíde bez nutnosti zvolávania každý rok vždy v druhý utorok v marci . Parlament si sám určuje dĺžku prerušenia zasadania
2. Parlament sa tiež zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976.	2. Parlament sa tiež zíde bez nutnosti zvolávania v prvý utorok po uplynutí jedného mesiaca od skončenia obdobia uvedeného v článku 10 ods. 1 aktu z 20. septembra 1976.
3. Konferencia predsedov môže odôvodneným rozhodnutím zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorej bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred pôvodne stanoveným termínom pokračovania zasadania; nový termín nesmie byť odložený o viac ako o dva týždne.	3. Konferencia predsedov môže odôvodneným rozhodnutím zmeniť dĺžku prerušenia zasadania, o ktorej bolo rozhodnuté v súlade s odsekom 1, a to najneskôr dva týždne pred pôvodne stanoveným termínom pokračovania zasadania; nový termín nesmie byť odložený o viac ako o dva týždne.
4. Predseda po porade s Konferenciou predsedov výnimočne zvolá Parlament na žiadosť väčšiny poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady.	4. Predseda po porade s Konferenciou predsedov výnimočne zvolá Parlament na žiadosť väčšiny poslancov, alebo na žiadosť Komisie alebo Rady.
Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch.	Predseda môže so súhlasom Konferencie predsedov výnimočne zvolať Parlament v naliehavých prípadoch.

Pozmeňujúci návrh 170

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 148

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 148	Článok 148
Účasť poslancov na rokovaniach	Účasť poslancov na rokovaniach
1. Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci.	1. Na každom rokovaní je vystavená prezenčná listina, na ktorú sa podpisujú prítomní poslanci.
2. Mená poslancov, ktorých prítomnosť je potvrdená na prezenčnej listine, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“.	2. Mená poslancov, ktorých prítomnosť je zaznamenaná na prezenčnej listine, sú uvedené v zápisnici z každého rokovania ako „prítomní“. Mená poslancov, ktorých neprítomnosť je ospravedlnená predsedom, sa uvedú v zápisnici z každého rokovania ako „ospravedlnení“.

Pozmeňujúci návrh 171

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 149

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 149	Článok 149
Návrh programu	Návrh programu
1. Pred každou schôdzou vypracuje Konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní Konferencie predsedov výborov a s ohľadom na schválený pracovný program Komisie podľa článku 37 .	1. Pred každou schôdzou vypracuje Konferencia predsedov návrh programu na základe odporúčaní Konferencie predsedov výborov.
Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť na rokovaní Konferencie predsedov o návrhu programu.	Komisia a Rada sa môžu na pozvanie predsedu zúčastniť na rokovaní Konferencie predsedov o návrhu programu.
2. Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania.	2. Návrh programu môže pri niektorých bodoch, o ktorých sa má rokovať, určiť čas hlasovania.
3. V návrhu programu môže byť vyhradený jeden alebo dva časové úseky, predstavujúce spolu najviac šesťdesiat minút, na rozpravu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu podľa článku 135.
4. Konečný návrh programu sa doručí poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze.	4. Konečný návrh programu sa sprístupní poslancom najneskôr tri hodiny pred začiatkom schôdze.

Pozmeňujúci návrh 172

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 150

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 150	Článok 150
Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy	Rokovanie v pléne bez pozmeňujúcich návrhov a bez rozpravy
1. Každý návrh legislatívneho aktu (prvé čítanie) a každý nelegislatívny návrh uznesenia prijatý vo výbore, ak proti hlasovala menej ako jedna desatina členov výboru, sa zaradí do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov.	1. Ak bola správa prijatá vo výbore tak , že proti hlasovala menej ako jedna desatina členov výboru, zaradí sa do návrhu programu Parlamentu na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov.
Bod programu je predmetom jediného hlasovania, ak politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu, písomne nepožiadajú ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť podať pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu. V takom prípade predseda určí lehotu na podanie pozmeňujúcich návrhov.	Bod programu je predmetom jediného hlasovania, ak politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu, písomne nepožiadajú ešte pred vypracovaním konečného návrhu programu o možnosť podať pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu. V takom prípade predseda určí lehotu na podanie pozmeňujúcich návrhov.
2. Body zaradené do konečného návrhu programu, určené na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov, sa tiež prerokujú bez rozpravy, ak Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze na návrh Konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak.	2. Body zaradené do konečného návrhu programu, určené na hlasovanie bez pozmeňujúcich návrhov, sa tiež prerokujú bez rozpravy, ak Parlament pri prijímaní svojho programu na začiatku schôdze na návrh Konferencie predsedov alebo na základe žiadosti politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov nerozhodne inak.
3. Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže Konferencia predsedov navrhnúť, aby boli aj iné body zaradené do programu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze.	3. Pri zostavovaní konečného návrhu programu schôdze môže Konferencia predsedov navrhnúť, aby boli aj iné body zaradené do programu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy. Parlament nesmie pri schvaľovaní svojho programu prijať žiadny takýto návrh, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov písomne vyjadrilo svoj nesúhlas s týmto návrhom najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze.
4. Ak sa zaradí do programu bod bez rozpravy, môže spravodajca alebo predseda gestorského výboru bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.	4. Ak sa zaradí do programu bod bez rozpravy, môže spravodajca alebo predseda gestorského výboru bezprostredne pred hlasovaním vystúpiť s vyhlásením, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.

Pozmeňujúci návrh 173

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 152

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 152	Článok 149a
Schválenie a zmeny programu	Schválenie a zmeny programu
1. Na začiatku každej schôdze Parlament rozhoduje o konečnom návrhu programu . Pozmeňujúce návrhy môže podať výbor, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov. Návrhy sa musia doručiť predsedovi najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi, jednému rečníkovi, ktorý je za návrh, a jednému rečníkovi proti návrhu. Každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu.	1. Na začiatku každej schôdze Parlament schvaľuje svoj program . Pozmeňujúce návrhy ku konečnému návrhu programu môže podať výbor, politická skupina alebo najmenej 40 poslancov. Návrhy sa musia doručiť predsedovi najneskôr hodinu pred začiatkom schôdze. Predseda môže udeliť slovo navrhovateľovi a jednému rečníkovi, ktorý je proti návrhu. Každé vystúpenie môže trvať najviac jednu minútu.
2. Po schválení programu už tento nemožno meniť ani dopĺňať, s výnimkou prípadov podľa článkov 154 a 187 až 191 alebo na návrh predsedu.	2. Po schválení programu už tento nemožno meniť ani dopĺňať, s výnimkou prípadov podľa článkov 154 a 187 až 191 alebo na návrh predsedu.
Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi.	Ak je procedurálny návrh na zmenu programu zamietnutý, nesmie sa opätovne predložiť na tej istej schôdzi.
3. Pred skončením rokovania Parlamentu oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania.	3. Pred skončením rokovania Parlamentu oznámi predseda deň, hodinu a program nasledujúceho rokovania.
	(Tento článok sa presunie za článok 149, pretože sa týka návrhu programu.)

Pozmeňujúci návrh 174

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 153 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 153a
	Tematická rozprava na žiadosť politickej skupiny
	1. V návrhu programu na každú schôdzu sa vyčlení jeden alebo dva časové úseky v trvaní najmenej 60 minút na rozpravu o aktuálnych témach zásadného významu pre politiku Európskej únie.
	2. Každá politická skupina má právo navrhnúť aktuálnu tému podľa vlastného výberu najmenej na jednu takúto rozpravu za rok. Konferencia predsedov zabezpečí, aby bolo toto právo počas prebiehajúceho obdobia jedného roka spravodlivo rozdelené medzi politickými skupinami.
	3. Politické skupiny odovzdajú zvolenú aktuálnu tému písomne predsedovi pred vypracovaním konečného návrhu programu Konferenciou predsedov. Článok 38 ods. 1 týkajúci sa práv, slobôd a zásad uznaných v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a hodnôt zakotvených v jej článku 2 sa musí plne dodržiavať.
	4. Konferencia predsedov určí čas uskutočnenia takejto rozpravy. Väčšinou predstavujúcou štyri pätiny poslancov Parlamentu možno rozhodnúť o zamietnutí témy, ktorú navrhla niektorá skupina.
	5. Rozpravu uvedie zástupca politickej skupiny, ktorá navrhla aktuálnu tému. Po tejto úvodnej časti sa pridelí rečnícky čas v súlade s článkom 162 ods. 4 a 5.
	6. Rozprava sa skončí bez prijatia uznesenia.

Pozmeňujúci návrh 175

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 154

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 154	Článok 154
Naliehavý postup	Naliehavý postup
1. Predseda, výbor, politická skupina, najmenej štyridsať poslancov, Komisia alebo Rada môže predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol konzultovaný s Parlamentom podľa článku 47 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Táto žiadosť sa predkladá písomne a musí byť odôvodnená.	1. Predseda, výbor, politická skupina, najmenej 40 poslancov, Komisia alebo Rada môže predložiť Parlamentu žiadosť, aby rozprava o návrhu, ktorý bol predložený Parlamentu podľa článku 47 ods. 1, bola považovaná za naliehavú. Táto žiadosť sa predkladá písomne a musí byť odôvodnená.
2. Predseda informuje Parlament o žiadosti o naliehavú rozpravu bezprostredne po jej doručení. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie jednej žiadosti sa vzťahuje na všetky žiadosti v tej istej veci.	2. Predseda informuje Parlament o žiadosti o naliehavú rozpravu bezprostredne po jej doručení. O žiadosti sa hlasuje na začiatku rokovania, ktoré nasleduje po rokovaní, na ktorom bola žiadosť oznámená, za predpokladu, že návrh, na ktorý sa žiadosť vzťahuje, bol doručený v úradných jazykoch. Ak bolo podaných niekoľko žiadostí o naliehavú rozpravu v tej istej veci, súhlas alebo zamietnutie jednej žiadosti sa vzťahuje na všetky žiadosti v tej istej veci.
3. Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti, jeden rečník, ktorý je za žiadosť, jeden rečník proti žiadosti a predseda a/alebo spravodajca gestorského výboru. Vystúpenia môžu trvať najviac tri minúty.	3. Pred hlasovaním môže dostať slovo iba navrhovateľ žiadosti, jeden rečník, ktorý je proti žiadosti, a predseda a/alebo spravodajca gestorského výboru a vystúpenia môžu trvať najviac tri minúty.
4. Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda určí termín rozpravy a hlasovania.	4. Otázky, ktoré sa majú prerokovať v naliehavom postupe, majú prednosť pred inými bodmi programu. Predseda určí termín rozpravy a hlasovania.
5. Naliehavá rozprava sa môže uskutočniť bez správy, alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru.	5. Naliehavý postup sa môže uskutočniť bez správy alebo výnimočne na základe ústnej správy gestorského výboru.
	Ak sa uplatní naliehavý postup a uskutočnia sa medziinštitucionálne rokovania, články 73 a 73a sa neuplatňujú. Článok 73d sa použije primerane.

Pozmeňujúci návrh 176

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 156

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 156	Článok 156
Lehoty	Lehoty
Rozprava a hlasovanie o texte sú prípustné, iba ak bol text doručený najneskôr dvadsaťštyri hodín vopred, s výnimkou naliehavých prípadov podľa článkov 135 a 154.	Rozprava a hlasovanie o texte sú prípustné, iba ak bol text sprístupnený najneskôr 24 hodín vopred, s výnimkou naliehavých prípadov podľa článkov 135 a 154.

Pozmeňujúci návrh 177

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 157

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 157	Článok 157
Prístup do rokovacej sály	Prístup do rokovacej sály
1. Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú prítomnosť v sále, a odborníci alebo úradníci Európskej únie .	1. Do rokovacej sály majú prístup iba poslanci, členovia Komisie alebo Rady, generálny tajomník Parlamentu, zamestnanci, ktorých služobné povinnosti vyžadujú ich prítomnosť v sále, a osoby, ktoré pozval predseda .
2. Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu.	2. Prístup na galérie majú iba osoby, ktoré majú priepustku riadne vystavenú predsedom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu.
3. Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas.	3. Osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Uvádzači okamžite vykážu z galérie každú osobu, ktorá prejavuje súhlas alebo nesúhlas.

Pozmeňujúci návrh 178

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 158

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 158	Článok 158
Jazyky	Jazyky
1. Všetky dokumenty Parlamentu musia byť vypracované v úradných jazykoch.	1. Všetky dokumenty Parlamentu musia byť vypracované v úradných jazykoch.
2. Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré Predsedníctvo považuje za potrebné.	2. Každý poslanec má právo vystúpiť v Parlamente v úradnom jazyku podľa svojho výberu. Vystúpenia v jednom z úradných jazykov sa simultánne tlmočia do ostatných úradných jazykov a tiež do iných jazykov, ktoré Predsedníctvo považuje za potrebné.
3. Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci.	3. Na schôdzach výboru a delegácie sa zabezpečí tlmočenie z úradných jazykov a do úradných jazykov, ktoré používajú a vyžadujú členovia tohto výboru alebo delegácie a ich náhradníci.
4. Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do a z jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi. Výnimočne možno prijať pružnejšie opatrenia, ak s tým členovia výboru alebo delegácie súhlasia . O prípadných nezhodách rozhodne Predsedníctvo .	4. Na schôdzach výboru a delegácie konaných mimo obvyklých rokovacích miest sa zabezpečí tlmočenie do a z jazykov tých členov, ktorí potvrdili svoju účasť na schôdzi. Výnimočne možno stanoviť pružnejšie použitie tohto režimu . Predsedníctvo prijme potrebné ustanovenia .
Ak sa po oznámení výsledku hlasovania zistí, že existujú nezrovnalosti medzi rôznymi jazykovými verziami, o platnosti oznámeného výsledku hlasovania rozhodne predseda v súlade s článkom 184 ods. 5. Ak predseda vyhlási výsledok hlasovania za platný, rozhodne tiež, ktorá jazyková verzia sa považuje za prijatú. Nie vždy je však možné považovať za oficiálny text pôvodnú verziu, pretože niekedy sa všetky ostatné jazykové verzie od nej môžu líšiť.
	4a. Po oznámení výsledku hlasovania predseda rozhodne o všetkých žiadostiach týkajúcich sa údajných odchýlok medzi jednotlivými jazykovými verziami.

Pozmeňujúci návrh 179

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 159

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 159	Článok 159
Prechodné opatrenia	Prechodné opatrenia
1. Počas prechodného obdobia, ktoré trvá do konca ôsmeho volebného obdobia (20), sú dovolené odchýlky od ustanovení článku 158 len v rozsahu a iba ak aj napriek primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov a prekladateľov niektorého z úradných jazykov.	1. Počas prechodného obdobia, ktoré trvá do konca ôsmeho volebného obdobia (20), sú dovolené odchýlky od ustanovení článku 158 len v rozsahu a iba ak aj napriek primeraným opatreniam nie je k dispozícii dostatočný počet tlmočníkov a prekladateľov niektorého z úradných jazykov.
2. Predsedníctvo určí na návrh generálneho tajomníka, či sú splnené podmienky pre použitie odseku 1 pre príslušné úradné jazyky, a svoje rozhodnutie preskúmava každého pol roka na základe správy o pokroku, ktorú predkladá generálny tajomník. Predsedníctvo schváli potrebné vykonávacie opatrenia.	2. Predsedníctvo určí na návrh generálneho tajomníka a s náležitým ohľadom na opatrenia uvedené v odseku 3 , či sú splnené podmienky na použitie odseku 1 pre príslušné úradné jazyky, a svoje rozhodnutie preskúmava každého pol roka na základe správy o pokroku, ktorú predkladá generálny tajomník. Predsedníctvo schváli potrebné vykonávacie opatrenia.
3. Uplatňujú sa časovo obmedzené osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa prijímania právnych aktov s výnimkou nariadení, ktoré Parlament a Rada prijímajú spoločne .	3. Uplatňujú sa časovo obmedzené osobitné opatrenia prijaté Radou na základe zmlúv týkajúce sa navrhovania právnych aktov.
4. Na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v prvom odseku rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti.	4. Na základe odôvodneného odporúčania Predsedníctva môže Parlament kedykoľvek rozhodnúť o zrušení tohto článku alebo na konci obdobia uvedeného v prvom odseku rozhodnúť o predĺžení jeho platnosti.

Pozmeňujúci návrh 180

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 160

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 160	Článok 160
Doručovanie dokumentov	Doručovanie dokumentov
Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa vytlačia a doručia poslancom. Zoznam týchto dokumentov sa uverejní v zápisnici z rokovania Parlamentu.	Dokumenty, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa sprístupnia poslancom.
Bez toho, aby bolo dotknuté použitie prvého odseku, majú poslanci a politické skupiny priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce návrhy podané vo výbore).	Bez toho, aby bolo dotknuté použitie prvého odseku, majú poslanci a politické skupiny priamy prístup k vnútornému počítačovému systému Parlamentu, aby mohli konzultovať akékoľvek prípravné dokumenty, ktoré nemajú dôvernú povahu (návrh správy, návrh odporúčania, návrh stanoviska, pracovný dokument, pozmeňujúce návrhy podané vo výbore).

Pozmeňujúci návrh 181

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 162

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 162

Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov

1. Konferencia predsedov môže navrhnúť Parlamentu, aby bol pre konkrétnu rozpravu pridelený rečnícky čas. Parlament rozhodne o tomto návrhu bez rozpravy.

2. Poslanec nesmie vystúpiť bez toho, aby mu predseda udelil slovo. Poslanci vystúpia zo svojich miest a reč adresujú predsedajúcemu. Ak sa rečník odkloní od témy, predseda ho napomenie.

3. Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa prihlási o slovo, v poradí podľa ich veľkosti , a s jedným nezaradeným poslancom .

3. Predseda môže k prvej časti konkrétnej rozpravy zostaviť zoznam rečníkov zahŕňajúci jedno alebo viac kôl s rečníkmi z každej politickej skupiny, ktorá sa hlási o slovo, v poradí podľa veľkosti skupín .

4. Rečnícky čas sa pre túto časť rozpravy prideľuje podľa nasledujúcich kritérií:

a)	prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,

a)	prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,

b)	druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,

b)	druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,

c)	nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b).

c)	nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b),

ca)	pridelenie rečníckeho času v pléne musí zohľadniť skutočnosť, že poslanci so zdravotným postihnutím môžu potrebovať viac času.

5. Ak sa celkový rečnícky čas pridelí spoločne pre niekoľko bodov programu, politická skupina oznámi predsedovi dĺžku svojho rečníckeho času pre každý jednotlivý bod. Predseda zabezpečí dodržiavanie týchto rečníckych časov.

6. Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda namiesto toho spravidla udeľuje slovo poslancom na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, pri vystúpení striedali.

6. Zvyšný čas rozpravy sa nerozdeľuje konkrétnym spôsobom vopred. Predseda môže namiesto toho udeliť poslancom slovo spravidla na čas nepresahujúci jednu minútu. Predseda sa podľa možnosti snaží zabezpečiť, aby sa rečníci, ktorí majú odlišné politické názory a zastupujú rôzne členské štáty, pri vystúpení striedali.

7. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci , ktorí ich zastupujú.

7. Na základe žiadosti však môže predseda uprednostniť predsedu alebo spravodajcu gestorského výboru a predsedov politických skupín, ktorí prejavili záujem o vystúpenie v mene týchto skupín, alebo rečníkov , ktorí ich zastupujú.

8. Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty inému poslancovi počas jeho vystúpenia , ak s tým tento poslanec súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy.

8. Predseda môže udeliť slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznačia, že chcú položiť inému poslancovi počas jeho vystúpenia otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty a týka sa vyjadrenia tohto poslanca , ak s tým rečník súhlasí a ak je predseda presvedčený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy a že ani po niekoľkonásobnom použití modrých kariet nenastane výrazná nerovnováha v politickej príslušnosti rečníkov .

9. Poslanec nesmie hovoriť dlhšie ako jednu minútu na tieto témy: zápisnica z rokovania, procedurálne návrhy, zmeny konečného návrhu programu alebo zmeny programu.

10. Predseda môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli z doslovných zápisov z rokovaní vynechané vystúpenia tých poslancov, ktorým neudelil slovo alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času.

11. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov.

12. Poslanci, ktorí nevystúpili v rozprave, môžu najviac jedenkrát v priebehu schôdze predložiť písomné vyhlásenie v rozsahu najviac dvesto slov, ktoré sa pripojí k doslovnému zápisu z rozpravy.

13. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa predseda snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený.

13. S náležitým ohľadom na článok 230 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa predseda snaží dosiahnuť dohodu s Komisiou, Radou a predsedom Európskej rady o primeranom rečníckom čase, ktorý im má byť pridelený.

Pozmeňujúci návrh 182

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 164 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 164a
	Predchádzanie mareniu postupov
	Predseda má právo zamedziť predkladaniu nadmerného počtu návrhov, ako sú procedurálne námietky, procedurálne návrhy, vysvetlenia hlasovania alebo žiadosti o oddelené hlasovanie, hlasovanie po častiach alebo hlasovanie podľa mien, ak je presvedčený o tom, že tieto návrhy alebo žiadosti majú zjavne spôsobiť dlhotrvajúce a vážne marenie postupov Parlamentu alebo práv poslancov a že by viedli k takémuto mareniu.
	(V kapitole 3 o všeobecných pravidlách pre priebeh rokovaní).

Pozmeňujúci návrh 183

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 165

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 165	Článok 165
Okamžité opatrenia	Okamžité opatrenia
1. Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša riadny priebeh rokovania, alebo správanie ktorého sa nezlučuje s príslušnými ustanoveniami článku 11.	1. Predseda napomenie každého poslanca, ktorý narúša riadny priebeh rokovania, alebo správanie ktorého sa nezlučuje s príslušnými ustanoveniami článku 11.
2. V prípade opakovaného narušenia predseda poslanca opätovne napomenie a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici.	2. V prípade opakovaného narušenia predseda poslanca opätovne napomenie a táto skutočnosť sa zaznamená v zápisnici.
3. Ak poslanec pokračuje v rušení poriadku, alebo pri ďalšom narušení mu môže predseda odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. Toto druhé opatrenie môže predseda použiť s okamžitou platnosťou a bez druhého napomenutia v prípadoch mimoriadne závažného porušenia. Generálny tajomník okamžite zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu.	3. Ak poslanec pokračuje v rušení poriadku, alebo pri ďalšom narušení mu môže predseda odobrať slovo a vykázať ho z rokovacej sály až do konca rokovania. Toto druhé opatrenie môže predseda použiť s okamžitou platnosťou a bez druhého napomenutia v prípadoch mimoriadne závažného porušenia. Generálny tajomník okamžite zabezpečí, aby sa také disciplinárne opatrenie vykonalo za pomoci uvádzačov, a v prípade potreby za pomoci bezpečnostnej služby Parlamentu.
4. Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby mohol byť poriadok znovu obnovený. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Rokovanie pokračuje potom, čo ho predseda znovu zvolá.	4. Ak rušenie poriadku ohrozuje chod Parlamentu, predseda rokovanie ukončí alebo ho na určitý čas preruší, aby mohol byť poriadok znovu obnovený. Ak sa predsedovi nepodarí získať pozornosť, opustí predsednícke kreslo, čo má za následok prerušenie rokovania. Rokovanie pokračuje potom, čo ho predseda znovu zvolá.
	4a. Predseda môže rozhodnúť o prerušení živého vysielania z rokovania v prípade hanlivých, rasistických alebo xenofóbnych vyjadrení alebo správania poslanca.
	4b. Predseda môže rozhodnúť, že sa z audiovizuálneho záznamu vymažú tie časti vystúpenia poslanca, v ktorých sú použité hanlivé, rasistické alebo xenofóbne výrazy.
	Takéto rozhodnutie nadobúda okamžitú účinnosť. Musí ho však potvrdiť Predsedníctvo najneskôr štyri týždne po jeho prijatí alebo, ak sa do konca tejto lehoty nekoná jeho schôdza, na svojej nasledujúcej schôdzi.
5. Právomoci vymedzené v odsekoch 1 až 4 patria obdobne predsedajúcim na rokovaniach orgánov, výborov a delegácií, tak ako sú vymedzené v rokovacom poriadku.	5. Právomoci vymedzené v odsekoch 1 až 4 b prislúchajú obdobne predsedajúcim na rokovaniach orgánov, výborov a delegácií, tak ako sú vymedzené v rokovacom poriadku.
6. V prípade potreby a vzhľadom na závažnosť porušenia pravidiel správania môže predsedajúci podať predsedovi Parlamentu žiadosť o použitie článku 166, a to najneskôr do nasledujúcej schôdze alebo do nasledujúceho rokovania príslušného orgánu, výboru alebo delegácie.	6. V prípade potreby a vzhľadom na závažnosť porušenia pravidiel správania môže predsedajúci podať predsedovi Parlamentu žiadosť o použitie článku 166, a to najneskôr do nasledujúcej schôdze alebo do nasledujúceho rokovania príslušného orgánu, výboru alebo delegácie.

Pozmeňujúci návrh 184

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 166

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 166

Sankcie

1. V prípade mimoriadne závažného narušenia poriadku alebo chodu Parlamentu porušením princípov vymedzených v článku 11 predseda po vypočutí príslušného poslanca vydá odôvodnené rozhodnutie o uložení primeranej sankcie , ktoré oznámi dotknutému poslancovi a predsedom orgánov, výborov a delegácií, ktorých je poslanec členom predtým, ako o ňom informuje na plenárnej schôdzi .

1. V prípadoch závažného narušenia poriadku alebo chodu Parlamentu porušením zásad stanovených v článku 11 predseda prijme odôvodnené rozhodnutie o uložení primeranej sankcie.

Predseda pred prijatím rozhodnutia vyzve dotknutého poslanca, aby predložil písomné pripomienky. Vo výnimočných prípadoch môže predseda rozhodnúť o zvolaní ústneho vypočutia dotknutého poslanca.

Rozhodnutie sa oznámi dotknutému poslancovi prostredníctvom doporučeného listu alebo, v naliehavých prípadoch, prostredníctvom uvádzačov.

Po informovaní dotknutého poslanca predseda oznámi v Parlanemte každú sankciu uloženú poslancovi, pričom sa to oznámi aj predsedom orgánov, výborov a delegácií, v ktorých poslanec pôsobí.

Po konečnom potvrdení sankcie sa táto viditeľne uverejní na internetovej stránke Parlamentu na zvyšok funkčného obdobia poslanca.

2. Pri posudzovaní správania sa zohľadní , či je správanie výnimočné , opakované alebo trvalé, ako aj stupeň jeho závažnosti na základe usmernení pripojených k tomuto rokovaciemu poriadku (21).

2. Pri posudzovaní správania sa berie do úvahy , či je správanie mimoriadne , opakované alebo trvalé, ako aj stupeň jeho závažnosti.

Malo by sa rozlišovať medzi aktmi vizuálnej povahy, ktoré možno tolerovať, ak nie sú urážlivé, hanlivé, rasistické alebo xenofóbne a neprekračujú rozumnú mieru, a aktmi, ktoré aktívnym spôsobom narúšajú parlamentnú činnosť.

3. Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko nasledujúcich opatrení:

a)	pokarhanie,

a)	pokarhanie,

b)	stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do desiatich dní,

b)	stratu nároku na denný príspevok na obdobie od dvoch do 30 dní,

bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva na plenárnej schôdzi a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do desiatich po sebe nasledujúcich dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií,

bez toho, aby bol dotknutý výkon hlasovacieho práva na plenárnej schôdzi a s výhradou prísneho dodržiavania pravidiel správania v takomto prípade, dočasné prerušenie účasti na všetkých alebo niektorých činnostiach Parlamentu s platnosťou od dvoch do 30 dní, počas ktorých zasadá Parlament alebo jeden z jeho orgánov, výborov alebo delegácií,

d)	v súlade s článkom 21 predloženie návrhu Konferencii predsedov na pozastavenie alebo odobratie jednej alebo viacerých funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva.

da)	zákaz zastupovať Parlament v medziparlamentnej delegácii, na akejkoľvek medziparlamentnej konferencii alebo akomkoľvek medziinštitucionálnom fóre, ktorý môže trvať až jeden rok,

db)	v prípade porušenia povinnosti zachovania dôvernosti obmedzenie práv na prístup k dôverným alebo utajovaným skutočnostiam, ktoré môže trvať až jeden rok.

3a. Opatrenia stanovené v odseku 3 písm. b) až db) sa môžu zdvojnásobiť v prípade opakovaného priestupku, alebo ak sa poslanec odmietne podrobiť opatreniu prijatému podľa článku 165 ods. 3.

3b. Predseda môže okrem toho predložiť Konferencii predsedov návrh na pozastavenie výkonu alebo odňatie jednej alebo viacerých funkcií, ktoré dotknutý poslanec v Parlamente zastáva, v súlade s postupom stanoveným v článku 21.

Pozmeňujúci návrh 185

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 167

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 167	Článok 167
Vnútorné odvolacie postupy	Vnútorné odvolacie postupy
Dotknutý poslanec môže Predsedníctvu podať vnútorné odvolanie do dvoch týždňov od oznámenia o uložení sankcie predsedom. Podanie odvolania má za následok prerušenie uplatňovania sankcie. Predsedníctvo môže najneskôr štyri týždne od podania odvolania zrušiť, potvrdiť alebo zmenšiť rozsah uloženej sankcie bez toho, aby boli dotknuté vonkajšie spôsoby odvolania , ktoré môže poslanec použiť . Ak Predsedníctvo v uvedenej lehote nerozhodne, sankcia sa stáva neplatnou .	Dotknutý poslanec môže Predsedníctvu podať vnútorné odvolanie do dvoch týždňov od oznámenia o uložení sankcie predsedom v súlade s článkom 166 ods. 1 až 3a . Podanie odvolania má za následok prerušenie uplatňovania sankcie. Predsedníctvo môže najneskôr štyri týždne od podania odvolania alebo, ak sa nezíde v priebehu tejto lehoty, na svojej nasledujúcej schôdzi zrušiť, potvrdiť alebo zmeniť uloženú sankciu bez toho, aby boli dotknuté externé práva dotknutého poslanca odvolať sa , ktoré má možnosť uplatniť . Ak Predsedníctvo v uvedenej lehote nerozhodne, sankcia sa považuje za neplatnú .

Pozmeňujúci návrh 186

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava VII – kapitola 5 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ A HLASOVANIE	UZNÁŠANIASCHOPNOSŤ , POZMEŇUJÚCE NÁVRHY A HLASOVANIE

Pozmeňujúci návrh 187

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 168

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 168	Článok 168
Uznášaniaschopnosť Parlamentu	Uznášaniaschopnosť Parlamentu
1. Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov.	1. Parlament môže rokovať, určiť svoj program a schváliť zápisnicu bez ohľadu na počet prítomných poslancov.
2. Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná tretina všetkých poslancov Parlamentu.	2. Parlament je schopný uznášať sa, ak je v rokovacej sále prítomná tretina všetkých poslancov Parlamentu.
3. Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej štyridsiatich poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí v čase hlasovania , že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak hlasovanie ukáže , že Parlament nie je uznášaniaschopný , zaradí sa hlasovanie do programu nasledujúceho rokovania.	3. Hlasovanie je platné bez ohľadu na počet hlasujúcich, ak predseda na žiadosť najmenej 40 poslancov podanú pred začiatkom hlasovania nezistí, že Parlament nie je uznášaniaschopný. Ak nie je prítomný počet poslancov potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda vyhlási , že Parlament nie je uznášaniaschopný a hlasovanie sa zaradí do programu nasledujúceho rokovania.
Žiadosť na zistenie uznášaniaschopnosti musí predložiť najmenej štyridsať poslancov. Žiadosť v mene politickej skupiny nie je prípustná.
Pri stanovení výsledku hlasovania je potrebné zohľadniť v súlade s odsekom 2 všetkých poslancov prítomných v rokovacej sále a v súlade s odsekom 4 všetkých poslancov, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti . Elektronický systém hlasovania sa v tomto prípade nemôže použiť . Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené.	Systém elektronického hlasovania sa môže použiť na overenie toho, či je dosiahnutá prahová hodnota 40 poslancov, ale nie na overenie uznášaniaschopnosti. Dvere rokovacej sály nesmú byť zatvorené.
Ak počet prítomných poslancov nedosiahne počet, ktorý je potrebný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti, predseda neoznámi výsledok hlasovania, ale vyhlási, že Parlament nie je uznášaniaschopný.
Posledná veta odseku 3 sa nepoužije pri hlasovaní o procedurálnych návrhoch, ale len pri hlasovaní o predmete rokovania ako takom.
4. Poslanci, ktorí požiadali o zistenie uznášaniaschopnosti sa počítajú za prítomných v zmysle odseku 2, aj keď už nie sú prítomní v rokovacej sále .	4. Poslanci, ktorí žiadajú o zistenie uznášaniaschopnosti , musia byť prítomní v rokovacej sále v čase podania žiadosti a počítajú sa medzi prítomných v zmysle odsekov 2 a 3 , aj keď potom opustia rokovaciu sálu .
Poslanci, ktorí podali žiadosť o zistenie uznášaniaschopnosti, musia byť v čase, keď sa predkladá táto žiadosť, prítomní v rokovacej sále.
5. Predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je schopný uznášať sa, ak je prítomných menej ako štyridsať poslancov.	5. Predseda môže rozhodnúť, že Parlament nie je schopný uznášať sa, ak je prítomných menej ako 40 poslancov.

Pozmeňujúci návrh 188

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 168 a (nový)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 168a

Prahové hodnoty

1. Na účely tohto rokovacieho poriadku, a pokiaľ sa neuvádza inak, sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„nízka prahová hodnota“ je jedna dvadsatina všetkých poslancov Parlamentu alebo politická skupina;

b)	„stredná prahová hodnota“ je jedna desatina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia obidvoch;

c)	„vysoká prahová hodnota“ je jedna pätina všetkých poslancov Parlamentu, zložená z jednej alebo viacerých politických skupín alebo jednotlivých poslancov, alebo kombinácia obidvoch.

2. Ak je podpis poslanca potrebný na stanovenie toho, či bola dosiahnutá prahová hodnota, ktorá sa uplatňuje, tento podpis môže byť písaný rukou alebo elektronický, vytvorený prostredníctvom systému elektronického podpisu Parlamentu. Pred vypršaním stanovenej lehoty môže poslanec svoj podpis vziať späť, ale nemôže ho následne obnoviť.

3. Ak je na dosiahnutie prahovej hodnoty potrebná podpora politickej skupiny, skupina koná prostredníctvom svojho predsedu alebo osoby, ktorú predseda touto úlohou poverí.

4. Pokiaľ ide o uplatňovanie stredných a vysokých prahových hodnôt, podpora politickej skupiny sa počíta takto:

—	ak sa článok stanovujúci takúto prahovú hodnotu uplatňuje počas rokovania alebo schôdze: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny a sú fyzicky prítomní;

—	v ostatných prípadoch: všetci poslanci, ktorí sú členmi podporujúcej skupiny.

Pozmeňujúci návrh 189

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Horizontálne zosúladenie

Platný text

Horizontálne zosúladenie

Horizontálne zosúladenie článkov a pozmeňujúcich návrhov k novému vymedzeniu prahových hodnôt stanovených v článku 168a.

V týchto článkoch alebo pozmeňujúcich návrhoch týkajúcich sa týchto článkov sa slová „politická skupina alebo najmenej 40 poslancov“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „politická skupina alebo poslanci, ktorí dosahujú aspoň nízku prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami:

Článok 15 ods. 1

Článok 38 ods. 2

Článok 38a ods. 1 (nový)

Článok 59 ods. 1 prvý pododsek

Článok 59 ods. 1 štvrtý pododsek (nový)

Článok 59 ods. 1a prvý pododsek (nový)

Článok 59 ods. 1b štvrtý pododsek (nový)

Článok 59 ods. 1b piaty pododsek (nový)

Článok 63 ods. 4 a článok 78e ods. 2

Článok 67a ods. 1 prvý pododsek (nový) a článok 68 ods. 1

Článok 67a ods. 2 prvý pododsek (nový)

Článok 67a ods. 4 prvý pododsek (nový)

Článok 69 ods. 1

Článok 81 ods. 2

Článok 88 ods. 1 druhý pododsek

Článok 105 ods. 3 a 4

Článok 105 ods. 6 tretia zarážka

Článok 106 ods. 4 písm. c) druhý pododsek (nový)

Článok 108 ods. 2

Článok 108 ods. 4

Článok 113 ods. 4a (nový)

Článok 118 ods. 5 prvý pododsek

Článok 121 ods. 3

Článok 122 ods. 3

Článok 122a ods. 4 (nový)

Článok 123 ods. 2

Článok 128 ods. 1 prvý pododsek

Článok 135 ods. 1

Článok 135 ods. 2

Článok 137 ods. 2 tretí pododsek

Článok 138 ods. 2 tretí pododsek

Článok 150 ods. 2

Článok 150 ods. 3

Článok 152 ods. 1

Článok 153 ods. 1

Článok 154 ods. 1

Článok 169 ods. 1 prvý pododsek

Článok 170 ods. 4 prvý pododsek

Článok 174 ods. 5

Článok 174 ods. 6

Článok 176 ods. 1

Článok 180 ods. 1

Článok 187 ods. 1 prvý pododsek

Článok 188 ods. 1 prvý a druhý pododsek

Článok 189 ods. 1 prvý pododsek

Článok 190 ods. 1 prvý pododsek

Článok 190 ods. 4

Článok 226 ods. 4

Článok 231 ods. 4

Príloha XVI odsek 1c, siedmy pododsek

V článku 88 ods. 4 a článku 113 ods. 4a sa slová „najmenej 40 poslancov“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „politická skupina alebo poslanci, ktorí dosahujú aspoň nízku prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 50 ods. 1 a článku 50 ods. 2 prvom pododseku sa slová „aspoň jedna desatina členov výboru“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 73a ods. 2 a článku 150 ods. 1 druhom pododseku sa slová „politické skupiny alebo jednotliví poslanci, ktorí spolu predstavujú jednu desatinu poslancov Parlamentu,“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 210a ods. 4 sa slová „traja členovia výboru“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň strednú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

C.	V článku 15 ods. 1 sa slová „jednu pätinu všetkých poslancov Parlamentu“ nahrádzajú slovami „poslancov alebo politickú skupinu/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 182 ods. 2 a článku 180a ods. 2 sa slová „najmenej pätina všetkých poslancov“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 191 ods. 1 sa slová „politickej skupiny alebo najmenej 40 poslancov“ nahrádzajú slovami „poslancov alebo politickej skupiny/politických skupín, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 204 ods. 2 prvom pododseku a článku 208 ods. 2 sa slová „najmenej šestina členov výboru“ alebo „šestiny členov výboru“ vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

V článku 208 ods. 3 sa slová „štvrtina členovvýboru“ nahrádzajú slovami „poslanci alebo politická skupina/politické skupiny, ktorí dosahujú aspoň vysokú prahovú hodnotu vo výbore,“ so všetkými potrebnými gramatickými úpravami.

D.	Toto horizontálne zosúladenie prahových hodnôt sa nedotkne prijímania, zamietnutia alebo zmeny týchto uvedených článkov a pozmeňujúcich návrhov, pokiaľ ide o iné aspekty než o prahové hodnoty.

(Tento pozmeňujúci návrh sa týka celého textu. Prijatie tohto pozmeňujúceho návrhu bude vyžadovať príslušné zmeny v celom texte.)

Pozmeňujúci návrh 190

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 169

Pozmeňujúci návrh 191

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 170

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 170

Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov

1. Pozmeňujúci návrh nie je prípustný, ak:

1. Bez toho, aby boli dotknuté dodatočné podmienky stanovené v článku 52 ods. 2 o iniciatívnych správach a v článku 69 ods. 2 o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady, pozmeňujúci návrh nie je prípustný, ak:

a)	sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť;

a)	sa priamo nevzťahuje na text, ktorý chce zmeniť;

b)	je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu;

b)	je jeho cieľom vypustenie alebo nahradenie celého textu;

c)	je jeho cieľom zmena viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje. Toto ustanovenie sa nepoužije pri kompromisných pozmeňujúcich návrhoch alebo návrhoch, ktorých cieľom je nahradiť alebo zmeniť určitý výraz v celom texte;

c)	je jeho cieľom zmena viac ako jedného článku alebo odseku textu, na ktorý sa vzťahuje. Toto ustanovenie sa nepoužije pri kompromisných pozmeňujúcich návrhoch alebo návrhoch, ktorých cieľom je nahradiť alebo zmeniť určitý výraz v celom texte;

ca)	je jeho cieľom zmena návrh na kodifikáciu právnych predpisov Únie; primerane sa však uplatňuje článok 103 ods. 3 druhý pododsek;

cb)	je jeho cieľom zmena tých častí návrhu na prepracovanie právnych predpisov Únie, ktoré ostávajú v takomto návrhu nezmenené; primerane sa však uplatňuje článok 104 ods. 2 druhý pododsek a článok 104 ods. 3 tretí pododsek;

d)	sa zistí, že znenie textu, ktoré sa má zmeniť, nevyžaduje zmenu aspoň v jednom z úradných jazykov ; v takom prípade predseda spolu s dotknutými osobami zabezpečí zodpovedajúcu jazykovú úpravu.

d)	je jeho jediným cieľom zabezpečiť jazykovú správnosť alebo terminologickú konzistentnosť textu v jazyku, v ktorom bol pozmeňujúci návrh predložený ; v takom prípade predseda spolu s dotknutými osobami zabezpečí zodpovedajúcu jazykovú úpravu.

2. Pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi prijatými rozhodnutiami o rovnakom texte počas toho istého hlasovania, prepadá.

3. O prípustnosti pozmeňujúcich návrhov rozhoduje predseda.

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov podľa odseku 3 nevychádza výlučne z ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne.

Rozhodnutie predsedu o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov podľa odseku 3 nevychádza výlučne z ustanovení odseku 1 tohto článku, ale z ustanovení tohto rokovacieho poriadku všeobecne.

4. Politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže predložiť alternatívny návrh uznesenia k nelegislatívnemu návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou správy výboru.

V takom prípade politická skupina ani dotknutí poslanci nemôžu podať pozmeňujúce návrhy k návrhu uznesenia gestorského výboru. Alternatívny návrh uznesenia nemôže byť dlhší ako návrh uznesenia výboru. O návrhu sa hlasuje v Parlamente v jedinom hlasovaní bez pozmeňujúcich návrhov.

Článok 123 odsek 4 sa použije primerane.

Článok 123 ods. 4 a 4a o spoločných návrhoch uznesení sa použije primerane.

4a. Po dohode s predsedom môžu byť pozmeňujúce návrhy výnimočne predložené po uplynutí lehoty na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, ak ide o kompromisné pozmeňujúce návrhy alebo ak sa vyskytli technické problémy. Predseda rozhodne o prípustnosti takýchto pozmeňujúcich návrhov. Pred zaradením takýchto pozmeňujúcich návrhov do hlasovania musí predseda získať súhlas Parlamentu.

Pri posúdení prípustnosti kompromisných doplňujúcich návrhov sa môžu použiť tieto všeobecné kritériá:

—	kompromisné pozmeňujúce návrhy sa spravidla týkajú tých častí textu, ktoré boli predmetom pozmeňujúcich návrhov pred uplynutím lehoty na predloženie pozmeňujúcich návrhov;

—	kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla predkladajú politické skupiny, ktoré predstavujú väčšinu v Parlamente, predsedovia alebo spravodajcovia príslušných výborov, alebo autori iných pozmeňujúcich návrhov;

—	kompromisné pozmeňujúce návrhy spravidla znamenajú, že ostatné pozmeňujúce návrhy k tej istej časti textu sú vzaté späť.

Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda získať súhlas Parlamentu tým, že zistí, či sú námietky proti takémuto hlasovaniu. Ak je vznesená námietka, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov.

Pozmeňujúci návrh 192

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 171

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 171

Postup pri hlasovaní

1. Pri hlasovaní o správach sa použije nasledovný postup:

1. Ak nie je v tomto rokovacom poriadku výslovne stanovené inak, pri hlasovaní o textoch predložených Parlamentu sa použije tento postup:

a)	najprv sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k textu, ktorý je predmetom správy gestorského výboru ,

a)	najskôr sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o akýchkoľvek pozmeňujúcich návrhoch k návrhu právne záväzného aktu ,

b)	v poradí druhé sa uskutoční hlasovanie o texte ako o celku v znení prípadných zmien, ktoré boli schválené,

b)	ako druhé sa v náležitých prípadoch uskutoční hlasovanie o tomto návrhu ako celku v znení prípadných zmien,

c)	v poradí tretie sa uskutoční hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch k návrhu uznesenia alebo návrhu legislatívneho uznesenia,

c)	v poradí tretie sa uskutoční hlasovanie o akomkoľvek pozmeňujúcom návrhu k návrhu uznesenia / návrhu legislatívneho uznesenia,

d)	posledné sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia alebo návrhu legislatívneho uznesenia ako celku (konečné hlasovanie)

d)	napokon sa uskutoční hlasovanie o návrhu uznesenia ako celku (konečné hlasovanie).

Parlament nehlasuje o dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe výboru.

Parlament nehlasuje o žiadnej dôvodovej správe, ktorá je obsiahnutá v správe výboru.

2. Pri druhom čítaní sa použije nasledovný postup:

a)	ak nebol podaný návrh na zamietnutie alebo zmenu pozície Rady, pozícia sa považuje za schválenú v súlade s článkom 76;

b)	o návrhu na zamietnutie pozície Rady sa hlasuje pred hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch (pozri článok 68 odsek1);

c)	ak bolo k pozícii Rady predložených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich v poradí podľa článku 174;

d)	ak Parlament hlasuje o zmenách pozície Rady, ďalšie hlasovanie o texte ako o celku sa môže uskutočniť iba v súlade s článkom 68 odsek 2.

3. Pri treťom čítaní sa použije postup podľa článku 72.

4. Pri hlasovaní o legislatívnych textoch a nelegislatívnych návrhoch uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a bodoch odôvodnenia. Pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcim hlasovaním, prepadajú.

4. Pri hlasovaní o návrhoch legislatívne záväzných aktov a o nelegislatívnych návrhoch uznesení sa ako prvé uskutoční hlasovanie o vlastnom texte a po ňom nasleduje hlasovanie o citáciách a bodoch odôvodnenia.

4a. Pozmeňujúci návrh, ktorý je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami prijatými k textu počas toho istého hlasovania, prepadá.

5. Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca , ktorý môže stručne vysvetliť názory výboru na pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje.

5. Jediný poslanec, ktorý môže vystúpiť počas hlasovania, je spravodajca alebo namiesto neho predseda výboru. Môže stručne vysvetliť názory výboru na pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa hlasuje.

Pozmeňujúci návrh 193

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 172

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 172	vypúšťa sa
Rovnosť hlasov
1. V prípade rovnosti hlasov podľa článku 171 odsek 1, písm. b) alebo d), sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 9 a pri konečnom hlasovaní podľa článkov 199 a 212, pričom v prípade týchto dvoch článkov sa vec vráti späť Konferencii predsedov.
2. V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o programe ako o celku (článok 152), zápisnici ako o celku (článok 192) alebo o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 176, sa text považuje za prijatý.
3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov požadujúcich kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov text alebo návrh považuje za zamietnutý.
Článok 172 odsek 3 sa vykladá tak, že rovnosť hlasov pri hlasovaní o návrhu odporúčania podľa článku 141 odsek 4 nevystupovať v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie neznamená prijatie odporúčania v tomto konaní vystupovať. V takomto prípade sa má za to, že gestorský výbor nevydal žiadne odporúčanie.

Pozmeňujúci návrh 194

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 173

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 173	vypúšťa sa
Zásady pri hlasovaní
1. O správe sa hlasuje na základe odporúčania gestorského výboru. Výbor môže touto úlohou poveriť svojho predsedu alebo spravodajcu.
2. Výbor môže odporučiť, aby sa o všetkých alebo o niekoľkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, aby boli návrhy prijaté, zamietnuté alebo vyhlásené za neplatné.
Výbor tiež môže navrhnúť kompromisné pozmeňujúce návrhy.
3. Ak gestorský výbor navrhne, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne, spoločné hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch sa uskutoční ako prvé.
4. Ak gestorský výbor navrhne kompromisný pozmeňujúci návrh, tento má pri hlasovaní prednosť.
5. O pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje osobitne.
6. Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch spoločného hlasovania alebo hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich návrhoch.

Pozmeňujúci návrh 195

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 174

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 174	Článok 174
Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch	Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch
1. Pozmeňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o texte.	1. Pozmeňujúce návrhy majú prednosť pred textom, ktorého sa týkajú, a hlasuje sa o nich pred hlasovaním o texte.
2. Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce návrhy, má prednosť a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie pozmeňujúci návrh podľa poradia priority a podobne sa postupuje s každým zostávajúcim pozmeňujúcim návrhom. V prípadoch pochybnosti o priorite rozhoduje predseda. Ak sú všetky pozmeňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý s výnimkou prípadu, keď bolo v stanovenej lehote požiadané o oddelené hlasovanie.	2. Ak boli k tej istej časti textu predložené dva alebo viaceré vzájomne sa vylučujúce pozmeňujúce návrhy, má prednosť a na hlasovanie sa predkladá ako prvý ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu. Ak je prijatý, ostatné pozmeňujúce návrhy sa považujú za zamietnuté. Ak je zamietnutý, predloží sa na hlasovanie pozmeňujúci návrh podľa poradia priority a podobne sa postupuje s každým zostávajúcim pozmeňujúcim návrhom. V prípadoch pochybnosti o priorite rozhoduje predseda. Ak sú všetky pozmeňujúce návrhy zamietnuté, pôvodný text sa považuje za prijatý s výnimkou prípadu, keď bolo v stanovenej lehote požiadané o oddelené hlasovanie.
3. Predseda môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu.	3. Ak sa však predseda domnieva, že to zjednoduší hlasovanie, môže predložiť na hlasovanie ako prvý pôvodný text, alebo pred hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa najviac vzďaľuje od pôvodného textu, predložiť na hlasovanie pozmeňujúci návrh, ktorý je bližší k pôvodnému textu.
Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce návrhy podané k textu prepadajú.	Ak niektorý z týchto návrhov získa väčšinu, všetky ostatné pozmeňujúce návrhy predložené k rovnakej časti textu prepadajú.
4. Vo výnimočných prípadoch sa na návrh predsedu môže hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch podaných po ukončení rozpravy, ak ide o kompromisné pozmeňujúce návrhy, alebo ak sa vyskytli technické problémy. Na ich zaradenie do hlasovania musí predseda získať súhlas Parlamentu.
V súlade s článkom 170 odsek 3 predseda rozhodne o prípustnosti pozmeňujúcich návrhov. V prípade kompromisných pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli podané po ukončení rozpravy v súlade s týmto odsekom 4, rozhodne o ich prípustnosti predseda jednotlivo a s prihliadnutím na ich kompromisnú povahu.
Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Iba predseda môže navrhnúť posúdenie kompromisného pozmeňujúceho návrhu. Aby mohol byť kompromisný pozmeňujúci návrh zaradený do hlasovania, musí predseda získať súhlas Parlamentu. Predseda zistí, či sú námietky proti hlasovaniu, a ak áno, Parlament rozhodne o veci väčšinou odovzdaných hlasov.
	4a. Ak sa kompromisné pozmeňujúce návrhy predkladajú na hlasovanie, dostávajú pri hlasovaní prednosť.
	4b. Hlasovanie po častiach nie je prípustné v prípadoch hlasovania o kompromisných pozmeňujúcich návrhoch.
5. Ak gestorský výbor podá k textu, ktorý je predmetom správy, skupinu pozmeňujúcich návrhov, predseda ich zaradí do hlasovania spoločne, ak politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov nepožiada, aby sa o návrhoch hlasovalo oddelene; alebo ak neboli predložené iné pozmeňujúce návrhy.	5. Ak gestorský výbor podá k textu, ktorý je predmetom správy, skupinu pozmeňujúcich návrhov, predseda ich zaradí do hlasovania spoločne, ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada, aby sa o konkrétnych bodoch hlasovalo oddelene alebo po častiach, alebo ak neboli predložené iné protichodné pozmeňujúce návrhy.
6. Predseda môže zaradiť do spoločného hlasovania iné pozmeňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú . V takom prípade postupuje v súlade s odsekom 5 . Autori takýchto pozmeňujúcich návrhov môžu navrhnúť spoločné hlasovanie, ak sa ich návrhy vzájomne dopĺňajú.	6. Predseda môže zaradiť do spoločného hlasovania iné pozmeňujúce návrhy, ak sa vzájomne dopĺňajú , ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov nepožiada, aby sa hlasovalo oddelene alebo po častiach . Autori pozmeňujúcich návrhov môžu takisto navrhnúť spoločné hlasovanie, ak sa ich návrhy vzájomne dopĺňajú.
7. Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho návrhu rozhodnúť, aby boli do spoločného hlasovania zaradené iné pozmeňujúce návrhy s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas.	7. Predseda môže po prijatí alebo zamietnutí určitého pozmeňujúceho návrhu rozhodnúť, aby boli do spoločného hlasovania zaradené iné pozmeňujúce návrhy s podobným obsahom alebo podobnými cieľmi. Pred rozhodnutím môže predseda požiadať Parlament o súhlas.
Takáto skupina pozmeňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu.	Takáto skupina pozmeňujúcich návrhov sa môže týkať rôznych častí pôvodného textu.
8. Ak rôzni autori podajú dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu.	8. Ak rôzni autori podajú dva alebo viac rovnakých pozmeňujúcich návrhov, hlasuje sa o nich ako o jednom návrhu.
	8a. O pozmeňujúcich návrhoch, pri ktorých bolo požiadané o hlasovanie podľa mien, sa hlasuje osobitne.

Pozmeňujúci návrh 196

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 175

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 175	Článok 175
Posudzovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore	Filtrovanie pozmeňujúcich návrhov pléna vo výbore
Ak bolo k správe predloženej na posúdenie v pléne podaných viac ako päťdesiat pozmeňujúcich návrhov a žiadostí o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, predseda môže po porade s predsedom gestorského výboru požiadať gestorský výbor, aby sa zišiel s cieľom posúdiť tieto pozmeňujúce návrhy alebo žiadosti. Pozmeňujúci návrh alebo žiadosť o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, ktoré v tomto štádiu nezískali hlasy aspoň jednej desatiny členov výboru, sa nepredložia na hlasovanie v pléne.	Ak sa v súvislosti s textom, ktorý predložil výbor na posúdenie v pléne , podalo viac ako 50 pozmeňujúcich návrhov alebo žiadostí o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, predseda Parlamentu môže po porade s predsedom výboru požiadať tento výbor, aby sa zišiel a hlasoval o každom takomto pozmeňujúcom návrhu alebo každej takejto žiadosti. Pozmeňujúci návrh alebo žiadosť o hlasovanie po častiach alebo oddelené hlasovanie, ktoré v tomto štádiu nezískali hlasy aspoň jednej tretiny členov výboru, sa nepredložia na hlasovanie v pléne.

Pozmeňujúci návrh 197

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 176

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 176	Článok 176
Hlasovanie po častiach	Hlasovanie po častiach
1. Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže požiadať, aby sa o texte hlasovalo po častiach.	1. Ak text predložený na hlasovanie obsahuje dve alebo viac ustanovení alebo odkazov na dva alebo viac bodov alebo ak sa môže rozdeliť na dve alebo viac častí s odlišným významom a/alebo normatívnou hodnotou, politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov môže požiadať, aby sa o texte hlasovalo po častiach.
2. Žiadosť treba podať v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda.	2. Žiadosť sa musí podať najneskôr v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu. O žiadosti rozhodne predseda.

Pozmeňujúce návrhy 198 a 347

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 178

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 178	Článok 178
Hlasovanie	Hlasovanie
1. V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky.	1. V Parlamente sa obvykle hlasuje zdvihnutím ruky.
	Predseda však môže kedykoľvek rozhodnúť, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.
	1a. Predseda otvára a uzatvára hlasovanie.
	Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie až do vyhlásenia hlasovania za skončené vystúpiť nikto okrem neho.
	1b. Pri sčítaní hlasov, či bol návrh prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti okrem prípadov, kde je v zmluvách stanovená špecifická väčšina.
2. Ak Predseda rozhodne, že výsledok hlasovania je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického zariadenia a ak je elektronické zariadenie nefunkčné, postavením a sadnutím.	2. Ak Predseda rozhodne, že výsledok hlasovania zdvihnutím ruky je spochybniteľný, uskutoční sa nové hlasovanie s použitím elektronického zariadenia a ak je elektronické zariadenie nefunkčné, postavením a sadnutím.
	2a. Predseda určí a oznámi výsledok hlasovania.
3. Výsledok hlasovania sa zaznamená.	3. Výsledok hlasovania sa zaznamená.

Pozmeňujúci návrh 199

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 179

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 179	Článok 179
Záverečné hlasovanie	Záverečné hlasovanie
Pri rozhodovaní na základe správy Parlament uskutoční každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie podľa mien v súlade s článkom 180 odsek 2. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch sa uskutoční podľa mien iba na základe žiadosti predloženej v súlade s článkom 180.	Pri rozhodovaní na základe správy Parlament uskutoční každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie podľa mien v súlade s článkom 180 odsek 2.
Ustanovenia článku 179 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.	Ustanovenia článku 179 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.

Pozmeňujúci návrh 200

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 179 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 179a
	Rovnosť hlasov
	1. V prípade rovnosti hlasov podľa článku 171 ods. 1 písm. b) alebo d) sa text ako celok vráti späť výboru. To isté platí aj pri hlasovaní podľa článkov 3 a 9.
	2. V prípade rovnosti hlasov pri hlasovaní o texte predloženom na hlasovanie po častiach podľa článku 176 sa text považuje za prijatý.
	3. Bez toho, aby boli dotknuté články požadujúce kvalifikovanú väčšinu, sa vo všetkých ostatných prípadoch rovnosti hlasov text alebo návrh považuje za zamietnutý.
	Článok 179a ods. 3 sa vykladá tak, že rovnosť hlasov pri hlasovaní o návrhu odporúčania podľa článku 141 ods. 4 nevystupovať v prebiehajúcom konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie neznamená prijatie odporúčania, podľa ktorého by Parlament mal v tomto konaní vystupovať. V takomto prípade sa má za to, že gestorský výbor nevydal žiadne odporúčanie.
	Predseda môže hlasovať, ale nemá rozhodujúci hlas.
	(Posledné dva pododseky sa vložia ako výklad.)

Pozmeňujúci návrh 201

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 180

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 180	Článok 180
Hlasovanie podľa mien	Hlasovanie podľa mien
1. Okrem prípadov stanovených v článku 118 odsek 5, článku 119 odsek 5 a článku 179 sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu.	1. Okrem prípadov stanovených v týchto článkoch sa hlasuje podľa mien, ak o to písomne požiada politická skupina alebo najmenej 40 poslancov najneskôr v predvečer dňa hlasovania, ak predseda neurčí inú lehotu.
Ustanovenia článku 180 odsek 1 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.	Ustanovenia článku 180 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods . 2 a v článku 9 ods . 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.
	1a. Každá politická skupina môže predložiť najviac sto žiadostí o hlasovanie podľa mien na jednu plenárnu schôdzu.
2. Hlasovanie podľa mien sa vykonáva pomocou elektronického hlasovacieho zariadenia. Ak sa toto zariadenie nemôže z technických dôvodov použiť, hlasuje sa v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný.	2. Hlasovanie podľa mien sa vykonáva pomocou elektronického hlasovacieho zariadenia.
	Ak sa toto zariadenie nemôže z technických dôvodov použiť, môže sa hlasovať v abecednom poradí, začínajúc menom poslanca, ktorého určí žreb. Predseda hlasuje ako posledný. Hlasovanie sa uskutoční ústne tak, že poslanec vysloví „Áno“, „Nie“ alebo „Zdržiavam sa“.
Hlasovanie sa uskutoční ústne tak, že poslanec vysloví „Áno“, „Nie“ alebo „Zdržiavam sa“. Pri sčítaní hlasov, či bol návrh prijatý alebo zamietnutý, sa započítavajú iba hlasy odovzdané za a proti. Predseda určí a oznámi výsledok hlasovania. Hlasovanie sa zaznamená v zápisnici z rokovania.
Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.	2a. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.

Pozmeňujúci návrh 202

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 180 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 180a
	Tajné hlasovanie
	1. V prípade vymenovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým bol dotknutý článok 15 ods. 1 a článok 204 ods. 2 druhý pododsek.
	Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov, ktorí boli nominovaní.
	2. Tajné hlasovanie sa uskutoční aj vtedy, keď o to požiada najmenej pätina všetkých poslancov Parlamentu. Takáto žiadosť sa musí podať pred začiatkom hlasovania.
	3. Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien.
	4. Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až ôsmi poslanci, ktorých určí žreb, pokiaľ sa nehlasuje pomocou elektronického zariadenia.
	V prípade hlasovania podľa odseku 1 nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi.
	Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo.

Pozmeňujúci návrh 203

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 181

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 181	Článok 181
Elektronické hlasovanie	Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia
1. Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie podľa článkov 178, 180 a 182 uskutoční s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.
Ak sa elektronické hlasovacie zariadenie nedá použiť z technických dôvodov, hlasovanie sa uskutoční podľa článku 178, 180 odsek 2 alebo článku 182.
Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi Predsedníctva.	1. Technické detaily použitia elektronického hlasovacieho zariadenia sa riadia pokynmi Predsedníctva.
2. Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia, zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania.	2. Ak sa hlasuje s použitím elektronického zariadenia a ak nejde o hlasovanie podľa mien , zaznamená sa len číselný výsledok hlasovania.
Ak sa však na žiadosť v súlade s článkom 180 odsek 1 uskutočnilo hlasovanie podľa mien, hlasy sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania. Zoznam hlasujúcich je zostavený podľa politických skupín a v abecednom poradí mien poslancov spolu s informáciou o tom, ako hlasovali.
3. Hlasovanie podľa mien sa uskutoční v súlade s článkom 180 odsek 2, ak o to požiada väčšina prítomných poslancov. Zariadenie uvedené v odseku 1 sa môže použiť na zistenie väčšiny.
	3a. Predseda môže kedykoľvek rozhodnúť o tom, že sa hlasovanie uskutoční použitím elektronického hlasovacieho zariadenia, aby sa mohlo zistiť dosiahnutie prahovej hodnoty.

Pozmeňujúci návrh 204

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 182

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 182	vypúšťa sa
Tajné hlasovanie
1. V prípade vymenovaní sa uskutoční tajné hlasovanie bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článkov 15 odsek 1, 199 odsek 1 a 204 odsek 2, druhý pododsek.
Pri sčítavaní odovzdaných hlasov sa berú do úvahy iba volebné lístky s menami kandidátov.
2. Tajné hlasovanie sa môže uskutočniť tiež v prípade, ak o to požiada najmenej pätina všetkých poslancov. Žiadosť treba podať pred začiatkom hlasovania.
Ak najmenej pätina všetkých poslancov pred začiatkom hlasovania požiada o tajné hlasovanie, Parlament je povinný takéto hlasovanie uskutočniť.
3. Žiadosť o tajné hlasovanie má prednosť pred žiadosťou o hlasovanie podľa mien.
4. Hlasy odovzdané v tajnom hlasovaní spočítajú dvaja až ôsmi poslanci, ktorých určí žreb, pokiaľ sa nehlasuje pomocou elektronického zariadenia.
V prípade hlasovania podľa odseku 1 nesmú byť kandidáti zároveň overovateľmi.
Mená poslancov, ktorí sa zúčastnili tajného hlasovania, sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania, na ktorom sa hlasovanie uskutočnilo.

Pozmeňujúci návrh 205

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 182 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 182a
	Spory týkajúce sa hlasovania
	1. Procedurálne námietky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za skončené.
	2. Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.
	3. Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné.

Pozmeňujúci návrh 206

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 183

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 183	Článok 183
Vysvetlenia hlasovania	Vysvetlenia hlasovania
1. Po uzavretí všeobecnej rozpravy môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie konečného hlasovania, ktoré nesmie trvať dlhšie ako minútu , alebo písomné vysvetlenie, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov, a ktoré sa zaznamená v doslovnom zápise z rokovania .	1. Po skončení hlasovania môže každý poslanec podať ústne vysvetlenie jediného a/alebo konečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu , ktoré nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu . Každý poslanec môže podať najviac tri ústne vysvetlenia hlasovania na plenárnej schôdzi.
	Každý poslanec môže podať písomné vysvetlenie takéhoto hlasovania, ktoré nesmie byť dlhšie ako 200 slov a ktoré sa zverejní na stránke poslanca na internetovej stránke Parlamentu.
Každá politická skupina môže podať ústne vysvetlenie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.	Každá politická skupina môže podať ústne vysvetlenie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako dve minúty.
Po začatí vysvetlení hlasovania sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovaní.	Po začatí vysvetlení hlasovania o prvom bode sa už neprijímajú žiadne ďalšie žiadosti o podanie vysvetlení hlasovaní.
Vysvetlenia hlasovania sú prípustné o každej veci predloženej Parlamentu. Na účely tohto článku pojem „konečné hlasovanie“ neznamená druh hlasovania, ale posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode.	Vysvetlenia hlasovania sú prípustné v prípade jediného a/alebo konečného hlasovania o bode predloženom Parlamentu. Na účely tohto článku pojem „konečné hlasovanie“ neznamená druh hlasovania, ale posledné hlasovanie o ktoromkoľvek bode.
2. Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade hlasovania o procedurálnych otázkach.	2. Vysvetlenia hlasovania nie sú prípustné v prípade tajného hlasovania alebo hlasovania o procedurálnych otázkach.
3. Ak boli návrh legislatívneho aktu alebo správa zaradené do programu Parlamentu podľa článku 150 , poslanci môžu podať písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1.	3. Ak sa nejaký bod zaradil do programu Parlamentu bez pozmeňujúcich návrhov alebo bez rozpravy , poslanci môžu predkladať len písomné vysvetlenia hlasovania v súlade s odsekom 1.
Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na text, o ktorom sa hlasuje .	Vysvetlenia hlasovania podané ústne alebo písomne sa musia priamo vzťahovať na bod predložený Parlamentu .

Pozmeňujúci návrh 207

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 184

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 184	vypúšťa sa
Spory o hlasovaní
1. Predseda otvára a uzatvára hlasovanie.
2. Po tom, ako predseda otvoril hlasovanie, nesmie nikto okrem neho vystúpiť až do skončenia hlasovania.
3. Pripomienky týkajúce sa platnosti hlasovania môžu byť vznesené po tom, čo predseda vyhlásil hlasovanie za ukončené.
4. Po oznámení výsledku hlasovania so zdvihnutím ruky môže každý poslanec požiadať, aby bol tento výsledok overený s použitím elektronického hlasovacieho zariadenia.
5. Predseda rozhodne, či je oznámený výsledok hlasovania platný. Predsedovo rozhodnutie je konečné.

Pozmeňujúci návrh 208

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava VII – kapitola 6 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 6	KAPITOLA 6
PROCEDURÁLNE NÁVRHY A NÁMIETKY	PROCEDURÁLNE NÁMIETKY A PROCEDURÁLNE NÁVRHY

Pozmeňujúci návrh 209

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 185

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 185

Procedurálne návrhy

1. Procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú:

a)	neprípustnosti veci (článok 187),

a)	neprípustnosti veci (článok 187),

b)	vrátenia veci späť výboru (článok 188),

b)	vrátenia veci späť výboru (článok 188),

c)	uzavretia rozpravy (článok 189),

c)	uzavretia rozpravy (článok 189),

d)	odloženia rozpravy a hlasovania (článok 190), alebo

d)	odloženia rozpravy a hlasovania (článok 190), alebo

e)	prerušenia alebo skončenia rokovania (článok 191),

e)	prerušenia alebo skončenia rokovania (článok 191),

majú prednosť pred inými žiadosťami o udelenie slova.

Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môže vyjadriť len jeden rečník za návrh, jeden proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru.

Okrem navrhovateľa sa k týmto návrhom môže vyjadriť len jeden rečník proti návrhu a predseda alebo spravodajca gestorského výboru.

2. Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu.

Pozmeňujúci návrh 210

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 186

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 186	Článok 184a
Procedurálne námietky	Procedurálne námietky
1. Poslanec môže vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva.	1. Poslanec môže vystúpiť s cieľom upozorniť predsedu na akékoľvek nedodržanie rokovacieho poriadku Parlamentu. Na začiatku svojho vystúpenia poslanec uvedie, na ktorý článok sa odvoláva.
2. Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova.	2. Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou má prednosť pred ostatnými žiadosťami o udelenie slova alebo o procedurálny návrh .
3. Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu.	3. Rečnícky čas nesmie trvať dlhšie ako jednu minútu.
4. O procedurálnych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje.	4. O procedurálnych námietkach rozhoduje predseda okamžite v súlade s rokovacím poriadkom a svoje rozhodnutie oznámi ihneď po vznesení procedurálnej námietky. O rozhodnutí predsedu sa nehlasuje.
5. Výnimočne môže predseda vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, najneskôr však do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto vec prideliť gestorskému výboru.	5. Výnimočne môže predseda vyhlásiť, že svoje rozhodnutie oznámi neskôr, najneskôr však do 24 hodín od vznesenia procedurálnej námietky. Odklad rozhodnutia nemá za následok odloženie rozpravy. Predseda môže túto vec prideliť gestorskému výboru.
Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou sa musí týkať práve prerokúvaného bodu programu. Predseda môže odložiť vystúpenie autora žiadosti o vystúpenie s procedurálnou námietkou, ktoré sa týka inej veci, na iný vhodný čas, napr. po skončení aktuálneho bodu programu rokovania alebo pred prerušením rokovania.	Žiadosť o vystúpenie s procedurálnou námietkou sa musí týkať práve prerokúvaného bodu programu. Predseda môže odložiť vystúpenie autora žiadosti o vystúpenie s procedurálnou námietkou, ktoré sa týka inej veci, na iný vhodný čas, napr. po skončení aktuálneho bodu programu rokovania alebo pred prerušením rokovania.
	(Tento článok v znení zmien sa presunie pred článok 185.)

Pozmeňujúci návrh 211

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 187

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 187	Článok 187
Námietka neprípustnosti veci	Námietka neprípustnosti veci
1. Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu možno vzniesť námietku neprípustnosti veci . O návrhu sa hlasuje ihneď.	1. Pri otvorení rozpravy o určitom bode programu môže vzniesť námietku neprípustnosti politická skupina alebo 40 poslancov . O návrhu sa hlasuje ihneď.
Úmysel vzniesť námietku neprípustnosti veci sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.	Úmysel vzniesť námietku neprípustnosti veci sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.
2. Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu.	2. Ak sa návrh prijme, Parlament ihneď pristúpi k ďalšiemu bodu programu.

Pozmeňujúci návrh 212

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 188

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 188	Článok 188
Vrátenie veci výboru	Vrátenie veci výboru
1. O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy.	1. O vrátenie veci výboru môže požiadať politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov v čase určenia programu alebo pred začiatkom rozpravy.
Úmysel navrhnúť vrátenie veci výboru sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.	Úmysel navrhnúť vrátenie veci výboru sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.
2. O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.	2. O vrátenie veci výboru môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov požiadať tiež pred alebo počas hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.
3. Žiadosť o vrátenie veci výboru môže byť predložená v každom z týchto štádií postupu iba raz.	3. Žiadosť o vrátenie veci výboru môže byť predložená v každom z týchto štádií postupu iba raz.
4. Žiadosť o vrátenie veci výboru má za následok prerušenie rozpravy o danej veci.	4. Žiadosť o vrátenie veci výboru má za následok prerušenie posudzovania danej veci.
5. Parlament môže určiť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery.	5. Parlament môže určiť lehotu, v ktorej má výbor oznámiť svoje závery.

Pozmeňujúci návrh 213

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 190

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 190	Článok 190
Odloženie rozpravy a hlasovania	Odloženie rozpravy alebo hlasovania
1. Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie rozpravy na určitý termín. O návrhu sa hlasuje ihneď.	1. Na začiatku rozpravy o bode programu môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie rozpravy na určitý termín. O návrhu sa hlasuje ihneď.
Úmysel navrhnúť odloženie rozpravy sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.	Úmysel navrhnúť odloženie rozpravy sa musí predsedovi oznámiť aspoň dvadsaťštyri hodín vopred; predseda o ňom bezodkladne informuje Parlament.
2. Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určenom termíne.	2. Ak sa návrh prijme, Parlament pristúpi k ďalšiemu bodu programu. Odložená rozprava sa koná v určenom termíne.
3. Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi.	3. Ak sa návrh zamietne, nemožno ho opätovne predložiť na tej istej schôdzi.
4. Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.	4. Pred alebo počas hlasovania môže politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov navrhnúť odloženie hlasovania. O návrhu sa hlasuje ihneď.
V každom rozhodnutí Parlamentu o odložení rozpravy na neskoršiu schôdzu sa uvedie schôdza, na ktorej sa rozprava zaradí do programu, s tým, že program schôdze sa zostaví podľa článkov 149 a 152.

Pozmeňujúci návrh 214

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 191

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 191	Článok 191
Prerušenie alebo skončenie rokovania	Prerušenie alebo skončenie rokovania
Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.	Rokovanie možno prerušiť alebo skončiť počas rozpravy alebo hlasovania, ak o tom rozhodne Parlament na návrh predsedu alebo na žiadosť politickej skupiny alebo najmenej štyridsiatich poslancov. O návrhu alebo žiadosti sa hlasuje ihneď.
V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály.	V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály.
Analogicky s článkom 152 odsek 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s výkladom článku 22 odsek 1 má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku	Analogicky s článkom 149a ods . 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s výkladom článku 164a má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku

Pozmeňujúci návrh 215

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 192

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 192	Článok 192
Zápisnica	Zápisnica
1. Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, v ktorej sa uvedie presný priebeh rokovania a rozhodnutia Parlamentu a mená rečníkov a ktorá sa doručí najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovania.	1. Z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica, obsahujúca presný priebeh rokovania , mená rečníkov a rozhodnutia Parlamentu spolu s výsledkami hlasovania o každom pozmeňujúcom návrhu, ktorá sa zverejní najneskôr polhodinu pred začiatkom popoludňajšej časti nasledujúceho rokovania.
V rámci legi slatívneho postupu sa každý pozmeňujúci návrh prijatý Parlamentom považuje za rozhodnutie v zmysle tohto ustanovenia, a to aj vtedy, ak je predmetný návrh Komisie alebo pozícia Rady nakoniec zamietnutá podľa článku 60 odsek 1 alebo článku 68 odsek 3.
	1a. Zoznam dokumentov, na základe ktorých sa uskutočňujú rozpravy a prijímajú rozhodnutia Parlamentu, sa zverejní v zápisnici.
2. Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovania.	2. Na začiatku popoludňajšej časti každého rokovania predseda predloží Parlamentu na schválenie zápisnicu z predchádzajúceho rokovania.
3. Ak sú proti zápisnici vznesené námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o posúdení požadovaných zmien . Vystúpenie poslanca k téme môže trvať najviac jednu minútu.	3. Ak sa proti zápisnici vznesú námietky, Parlament v prípade potreby rozhodne o tom, či by sa požadované zmeny mali zohľadniť . Vystúpenie poslanca k téme môže trvať najviac jednu minútu.
4. Zápisnicu podpisuje predseda a generálny tajomník. Zápisnica sa uloží do archívov Parlamentu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.	4. Zápisnicu podpisuje predseda a generálny tajomník. Zápisnica sa uloží do archívov Parlamentu a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 216

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 194

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 194	Článok 194
Doslovný zápis	Doslovný zápis
1. Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa všetky ústne príspevky uvádzajú v ich pôvodnom jazyku.	1. Z každého rokovania sa vyhotovuje doslovný zápis ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa všetky ústne príspevky uvádzajú v pôvodnom úradnom jazyku.
	1a. Predseda môže bez toho, aby boli dotknuté jeho ostatné disciplinárne právomoci, nariadiť, aby boli z doslovných zápisov vynechané vystúpenia tých poslancov, ktorým neudelil slovo alebo ktorí hovorili aj po uplynutí vymedzeného rečníckeho času.
2. Rečníci môžu vykonať opravy zápisu svojich ústnych príspevkov do piatich pracovných dní. Opravy sa zašlú v uvedenej lehote sekretariátu.	2. Rečníci môžu vykonať opravy zápisu svojich ústnych príspevkov do piatich pracovných dní. Opravy sa zašlú v uvedenej lehote sekretariátu.
3. Viacjazyčný doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie a uchová v archíve Parlamentu.	3. Viacjazyčný doslovný zápis sa uverejní ako príloha Úradného vestníka Európskej únie a uchová v archíve Parlamentu.
4. Preklad časti doslovného zápisu do ktoréhokoľvek úradného jazyka sa uskutoční na žiadosť poslanca. Preklad sa v prípade potreby zabezpečí v krátkej lehote.	4. Preklad časti doslovného zápisu do ktoréhokoľvek úradného jazyka sa uskutoční na žiadosť poslanca. Preklad sa v prípade potreby zabezpečí v krátkej lehote.

Pozmeňujúci návrh 217

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 195

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 195	Článok 195
Audiovizuálny záznam rokovania	Audiovizuálny záznam rokovania
1. Rokovania Parlamentu v jazykoch, v ktorých prebiehajú, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín, sa vysielajú na jeho internetovej stránke v reálnom čase.	1. Rokovania Parlamentu v jazykoch, v ktorých prebiehajú, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín, sa vysielajú na jeho internetovej stránke v reálnom čase.
2. Hneď po skončení rokovania sa pripraví indexovaný audiovizuálny záznam rokovania v jazykoch, v ktorých bolo vedené, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín a sprístupní sa na internetovej stránke Parlamentu počas prebiehajúceho a nasledujúceho volebného obdobia, po skončení ktorého sa uchovajú v archíve Parlamentu. Tento audiovizuálny záznam je odkazom prepojený s viacjazyčnými doslovnými zápismi rokovaní, hneď ako sú dostupné.	2. Hneď po skončení rokovania sa pripraví indexovaný audiovizuálny záznam rokovania v jazykoch, v ktorých bolo vedené, ako aj viacjazyčný zvukový záznam zo všetkých aktívnych tlmočníckych kabín a sprístupní sa na internetovej stránke Parlamentu do konca volebného obdobia a v nasledujúcom volebnom období , po skončení ktorého sa uchovajú v archíve Parlamentu. Tento audiovizuálny záznam je odkazom prepojený s viacjazyčnými doslovnými zápismi rokovaní, hneď ako sú dostupné.

Pozmeňujúci návrh 218

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava VIII – kapitola 1 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
VÝBORY - ZLOŽENIE A PÔSOBNOSŤ	VÝBORY

Pozmeňujúci návrh 219

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 196

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 196	Článok 196
Zriaďovanie stálych výborov	Zriaďovanie stálych výborov
Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory , ktorých pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (22). Ich členov zvolí novozvolený Parlament na svojej prvej schôdzi a potom opätovne po dva a pol roku.	Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory . Ich pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku (22) , ktorý sa prijíma väčšinou odovzdaných hlasov . Ich členov vymenúva novozvolený Parlament na prvej plenárnej schôdzi a potom znova po dva a pol roku.
Pôsobnosť stálych výborov môže byť vymedzená v inom čase než pri zriadení výboru.	Úlohy stálych výborov sa môžu vymedziť v inom čase než pri zriadení výboru.

Pozmeňujúci návrh 220

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 197

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 197	Článok 197
Zriaďovanie osobitných výborov	Osobitné výbory
Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení ; ich funkčné obdobie nemôže byť dlhšie ako dvanásť mesiacov, okrem prípadu, ak Parlament ich funkčné obdobie na jeho konci predĺži.	1. Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, počet členov a funkčné obdobie vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení.
Keďže sa pôsobnosť, zloženie a funkčné obdobie osobitných výborov vymedzujú pri ich zriadení, Parlament nemôže dodatočne rozhodnúť o zúžení alebo rozšírení ich pôsobnosti.
	1a. Funkčné obdobie osobitných výborov nemôže trvať dlhšie než 12 mesiacov okrem prípadu, keď Parlament toto funkčné obdobie pred jeho uplynutím predĺži. Ak Parlament v rozhodnutí o zriadení osobitného výboru nestanoví inak, jeho funkčné obdobie začne plynúť od dátumu ustanovujúcej schôdze.
	1b. Osobitné výbory nemôžu poskytovať stanoviská iným výborom.

Pozmeňujúce návrhy 221 a 307

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 198

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 198

Vyšetrovacie výbory

1. Parlament môže na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady možného porušenia práva Únie alebo prípady nesprávneho úradného postupu zo strany orgánu alebo inštitúcie Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie.

1. V súlade s článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, Parlament môže na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady možného porušenia predpisov alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie zo strany orgánu alebo inštitúcie Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie.

Rozhodnutie o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca. Parlament okrem toho prijme všetky potrebné opatrenia, aby s týmto rozhodnutím bola verejnosť čo najlepšie oboznámená.

K predmetu vyšetrovania vymedzenému štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu a k lehote stanovenej v odseku 10 nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy.

1a. Rozhodnutie o zriadení vyšetrovacieho výboru sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca od jeho prijatia.

2. Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je ustanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí Európskeho parlamentu , Rady a Komisie z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach týkajúcich sa výkonu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu , ktoré tvorí prílohu k rokovaciemu poriadku (23).

2. Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je ustanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí 95/167/ES , Euratom , ESUO .

3. V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o zriadení výboru, a ak sa tak rozhodne, určí zloženie výboru v súlade s článkom 199 .

3. V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o tom, či výbor zriadiť, a ak sa tak rozhodne, určí aj počet jeho členov.

4. Vyšetrovací výbor ukončí svoju činnosť predložením správy v lehote najviac dvanástich mesiacov. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace.

Vo vyšetrovacom výbore môžu hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti stáli náhradníci.

4a. Vyšetrovacie výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom.

4b. V každom štádiu konania môžu vo vyšetrovacom výbore hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti náhradníci.

5. Vyšetrovací výbor si zvolí predsedu, dvoch podpredsedov a menuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti.

5. Vyšetrovací výbor si zvolí predsedu a podpredsedov a menuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti.

V období medzi dvoma schôdzami vykonáva v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru predsedníctvo výboru, s výhradou ich schválenia na nasledujúcej schôdzi.

5a. V období medzi dvoma schôdzami vykonávajú v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru koordinátori výboru, s výhradou ich schválenia na nasledujúcej schôdzi.

6. Ak sa vyšetrovací výbor domnieva, že bolo porušené niektoré z jeho práv, navrhne predsedovi Parlamentu, aby prijal potrebné opatrenia.

7. Vyšetrovací vybor sa môže obrátiť na orgány alebo osoby uvedené v článku 3 rozhodnutia uvedeného v odseku 2, aby ich vypočul alebo získal dokumenty.

Cestovné náklady a náklady na ubytovanie členov a úradníkov orgánov a inštitúcií Únie znášajú orgány a inštitúcie Únie. Cestovné náklady a náklady na ubytovanie iných osôb, ktoré vypovedajú pred vyšetrovacím výborom uhrádza Parlament v súlade s článkami, ktoré upravujú výsluch znalcov.

Každá osoba predvolaná svedčiť pred vyšetrovacím výborom si môže nárokovať práva, ktoré by jej prislúchali ako svedkovi pred orgánom v krajine jej pôvodu. O týchto právach musí byť informovaná pred tým, ako podá výboru svedectvo.

Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 158. Predsedníctvo výboru však:

7. Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 158. Predsedníctvo výboru však:

—	môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov osôb zúčastnených na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy,

—	môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov osôb zúčastnených na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy,

—	rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich dôvernej alebo tajnej povahy.

—	rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich dôvernej alebo tajnej povahy.

8. Predseda vyšetrovacieho výboru spolu s Predsedníctvom zabezpečí zachovanie tajnej alebo dôvernej povahy rokovaní a v tomto zmysle informuje členov výboru.

Predseda tiež výslovne poukáže na ustanovenia článku 2 odsek 2 uvedeného rozhodnutia. Časť A prílohy VII sa použije rovnako.

9. Doručené tajné alebo dôverné dokumenty sa preskúmajú s využitím technických opatrení, aby sa zabezpečilo, že k nim majú osobný prístup len členovia zodpovední za daný prípad. Títo členovia sa v súlade s týmto článkom slávnostne zaviažu, že neumožnia žiadnej inej osobe prístup k tajným alebo dôverným informáciám, a že tieto informácie použijú výlučne na prípravu správy vyšetrovacieho výboru. Schôdze sa konajú v miestnostiach zabezpečených proti odpočúvaniu neoprávnenými osobami.

9a. Keď údajné porušenia predpisov alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva Únie naznačia, že by subjekt alebo orgán členského štátu mohol niesť zodpovednosť, vyšetrovací výbor môže požiadať parlament príslušného členského štátu o spoluprácu pri vyšetrovaní.

10. Po skončení práce predloží vyšetrovací výbor Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti , ktorá v prípade splnenia podmienok podľa článku 56 obsahuje menšinové stanoviská. Správa sa uverejní.

10. Vyšetrovací výbor uzatvára činnosť tým, že do 12 mesiacov od ustanovujúcej schôdze predstaví Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti . Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace. Správa môže podľa potreby obsahovať menšinové stanoviská v súlade s podmienkami stanovenými v článku 56 . Správa sa uverejní.

O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení.

Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre orgány alebo inštitúcie Európskej únie alebo členských štátov.

10a. Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre orgány alebo inštitúcie Európskej únie alebo členských štátov.

11. Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy VI, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky potrebné na uvedenie záverov vyšetrovania do praxe.

Pozmeňujúce návrhy sú prípustné iba k návrhu Konferencie predsedov, ktorý sa týka zloženia vyšetrovacieho výboru (odsek 3), v súlade s článkom 199 odsek 2.

K predmetu vyšetrovania vymedzenému štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu (odsek 3) a k lehote určenej v odseku 4 pozmeňujúce návrhy nie sú prípustné.

(Odsek 1 druhý pododsek sa vloží ako výklad.)

Pozmeňujúci návrh 222

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 199

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 199

Zloženie výborov

1. Členovia výborov a vyšetrovacích výborov sú volení po predložení zoznamov kandidátov politickými skupinami a nezaradenými poslancami. Konferencia predsedov predkladá návrhy Parlamentu. Zloženie výborov má podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu .

1. Členov výborov , osobitných výborov a vyšetrovacích výborov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci .

Konferencia predsedov určí termín, do ktorého politické skupiny a nezaradení poslanci oznámia svoje nominácie predsedovi, ktorý ich potom oznámi Parlamentu.

Ak poslanec zmení politickú skupinu, ponechá si členstvo v parlamentných výboroch až do konca svojho dva a pol ročného funkčného obdobia. Ak by sa však zmenou politickej skupiny narušilo primerané zastúpenie politických názorov vo výbore, Konferencia predsedov v súlade s postupom podľa odseku 1, veta druhá, predloží nové návrhy na zloženie tohto výboru, pričom osobné práva poslanca zostávajú nedotknuté.

Proporcionalita rozdelenia miest vo výbore medzi politickými skupinami sa nesmie odchýliť od najbližšieho zodpovedajúceho celého čísla. Ak sa skupina rozhodne nezaujať miesta, ktoré jej vo výbore prináležia, tieto miesta ostanú neobsadené a veľkosť výboru sa zmenší o príslušný počet. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená.

1a. Zloženie výborov musí podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu. Rozdelenie miest vo výbore medzi politickými skupinami musí zodpovedať buď vyššiemu alebo nižšiemu najbližšiemu celému číslu od čísla pomerného výpočtu.

Ak sa politické skupiny nedohodli na ich pomernej váhe v rámci jedného alebo viacerých osobitných výborov, rozhodne Konferencia predsedov.

1b. Ak politická skupina rozhodne o neobsadení miest vo výbore alebo nevymenuje svojich členov v lehote, ktorú stanovila Konferencia predsedov, tieto miesta zostávajú neobsadené. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená.

1c. Keď poslanec zmení politickú skupinu, čo spôsobuje narušenie pomerného rozdelenia miest vo výbore podľa odseku 1a, a politické skupiny sa nedohodnú na zabezpečení súladu so zásadami stanovenými v uvedenom odseku, Konferencia predsedov prijme nevyhnutné rozhodnutia.

1d. Politické skupiny a nezávislí poslanci informujú o rozhodnutiach o všetkých zmenách vo vymenúvaní predsedu, ktorý ich oznámi Parlamentu najneskôr na začiatku nasledujúceho rokovania. Tieto rozhodnutia nadobúdajú účinnosť odo dňa oznámenia.

1e. Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať náhradníkov v takom počte, ktorý neprekročí počet riadnych členov, na ktorých vymenovanie do výboru má politická skupina alebo nezaradený poslanec nárok. Informujú o tom predsedu. Títo náhradníci sa môžu zúčastňovať na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať.

1f. V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak neboli vymenovaní náhradníci alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným poslancom svojej politickej skupiny alebo iným nezaradeným poslancom, ak ide o nezaradeného poslanca, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Predseda výboru je informovaný najneskôr pred začiatkom hlasovania.

Oznámenie vopred podľa poslednej vety odseku 1f sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa poslanec nechal zastúpiť.

2. Pozmeňujúce návrhy k návrhom Konferencie predsedov sú prípustné, iba ak ich predložilo najmenej štyridsať poslancov. O týchto pozmeňujúcich návrhoch Parlament hlasuje v tajnom hlasovaní.

3. Zvolení poslanci sú uvedení v návrhoch Konferencie predsedov, prípadne v návrhoch podľa odseku 2.

4. Ak politická skupina nepredloží zoznam kandidátov na členov vyšetrovacieho výboru podľa odseku 1 v lehote určenej Konferenciou predsedov, Konferencia predsedov predloží Parlamentu len tie návrhy, ktoré jej boli oznámené v stanovenej lehote.

5. Konferencia predsedov môže prechodne rozhodnúť o obsadení prázdneho miesta vo výbore so súhlasom osôb, ktoré majú byť vymenované a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 1.

6. Každá takáto zmena sa predloží Parlamentu na schválenie na nasledujúcom rokovaní.

Podľa tohto článku:

—	postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore závisí výlučne od členstva v danej politickej skupine;

—	ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho aj najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorých táto skupina môže vymenovať do výboru;

—	ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore, ktoré mal ako člen pôvodnej skupiny;

—	člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny.

(Posledné dva neočíslované odseky článku sa vložia ako výklad.)

Pozmeňujúci návrh 223

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 200

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 200

vypúšťa sa

Náhradníci

1. Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať stálych náhradníkov v rovnakom počte ako je počet riadnych členov za ich skupinu. O vymenovaní stálych náhradníkov informujú predsedu. Stáli náhradníci sú oprávnení zúčastňovať sa na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať.

V prípade uvoľnenia miesta riadneho člena výboru je stály náhradník z rovnakej politickej skupiny oprávnený zúčastniť sa na hlasovaní namiesto riadneho člena, avšak len do rozhodnutia o prechodnom náhradníkovi riadneho člena podľa článku 199 odsek 5, alebo ak nedôjde k prechodnému nahradeniu, do vymenovania nového riadneho člena. Toto oprávnenie vychádza z rozhodnutia Parlamentu o počte členov výboru a jeho cieľom je zaručiť, aby sa na hlasovaní zúčastňoval rovnaký počet členov príslušnej politickej skupiny ako predtým, než došlo k uvoľneniu miesta.

2. V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak neboli vymenovaní stáli náhradníci alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným členom svojej politickej skupiny, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Meno náhradníka sa oznámi predsedovi výboru pred začiatkom hlasovania.

Odsek 2 sa primerane vzťahuje aj na nezaradených poslancov.

Oznámenie podľa poslednej vety odseku 2 sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa poslanec nechal zastúpiť.

* * *

V tomto článku sú obsiahnuté a jasne vymedzené dve základné myšlienky:

—	politická skupina nemôže mať vo výbore väčší počet stálych náhradníkov ako riadnych členov;

—	iba politické skupiny sú oprávnené vymenovať stálych náhradníkov, pod jedinou podmienkou, že o tom informujú predsedu.

Z toho vyplýva, že:

—	postavenie stáleho náhradníka závisí výlučne od členstva v príslušnej politickej skupine;

—	ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho tiež najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorý táto skupina môže vymenovať do výboru;

—	ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie stáleho náhradníka, ktorý mal ako člen pôvodnej skupiny;

—	člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny.

Pozmeňujúci návrh 224

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 201

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 201	Článok 201
Pôsobnosť výborov	Pôsobnosť výborov
1. Stále výbory prerokúvajú veci, ktoré im pridelí Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda v mene Konferencie predsedov. Povinnosti osobitných výborov a vyšetrovacích výborov sú vymedzené pri ich zriadení; tieto výbory nemôžu poskytovať stanoviská iným výborom.	1. Stále výbory prerokúvajú veci, ktoré im pridelí Parlament alebo počas prerušenia zasadania predseda v mene Konferencie predsedov.
(Pozri výklad k článku 197.)
2. Ak stály výbor vyhlási, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, spor sa predloží Konferencii predsedov do štyroch pracovných týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v pléne.
Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, pokiaľ takéto odporúčanie nebolo vydané, na základe odporúčania predsedu Konferencie predsedov výborov. Ak Konferencia predsedov neprijme rozhodnutie v tejto lehote, odporúčanie sa považuje za schválené.
Predsedovia výborov môžu s predsedami iných výborov uzavrieť dohody týkajúce sa pridelenia bodu určitému výboru, ktoré v prípade potreby podliehajú schváleniu postupom pridružených výborov podľa článku 54.
3. Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné budú požiadané o stanovisko.	3. Ak vec patrí do pôsobnosti dvoch alebo viacerých stálych výborov, jeden z nich sa určí ako gestorský výbor a ostatné budú požiadané o stanovisko.
Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom, s výnimkou prípadu, keď sa zo závažných dôvodov rozhodne o nepoužití tohto článku za podmienok v odseku 1.	Vec sa však nepridelí súčasne viac ako trom výborom s výnimkou prípadu, keď sa rozhodne o nepoužití tohto článku za podmienok v odseku 1.
4. Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť vec, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie.	4. Dva alebo viac výborov alebo podvýborov môže spoločne posúdiť vec, ktorá patrí do ich pôsobnosti, ale nemôžu prijať rozhodnutie spoločne okrem prípadov, keď sa uzplatní článok 55 .
5. Každý výbor môže so súhlasom Predsedníctva Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností.	5. Každý výbor môže so súhlasom príslušných orgánov Parlamentu poveriť jedného alebo viacerých svojich členov úlohou vypracovať štúdiu alebo podniknúť služobnú cestu za účelom zistenia potrebných skutočností.

Pozmeňujúci návrh 225

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 201 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 201a
	Otázky pôsobnosti
	1. Ak stály výbor vyhlási, že vec nepatrí do jeho pôsobnosti, alebo ak vznikne kompetenčný spor medzi dvomi alebo viacerými stálymi výbormi, spor sa predloží Konferencii predsedov výborov do štyroch týždňov od oznámenia o pridelení veci výboru v Parlamente.
	2. Konferencia predsedov rozhodne do šiestich týždňov po predložení otázky na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov alebo, ak toto odporúčanie nie je k dispozícii, na základe odporúčania predsedu Konferencie predsedov výborov. Ak Konferencia predsedov neprijme rozhodnutie v uvedenej lehote, odporúčanie sa považuje za schválené.
	3. Predsedovia výborov môžu s predsedami iných výborov uzavrieť dohody týkajúce sa pridelenia bodu určitému výboru, ktoré v prípade potreby podliehajú schváleniu postupom pridružených výborov podľa článku 54.

Pozmeňujúci návrh 226

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 202

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 202	vypúšťa sa
Výbor s pôsobnosťou pre preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca
Spomedzi výborov zriadených v súlade s ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku je v pôsobnosti jedného výboru preskúmanie osvedčení o zvolení za poslanca a príprava rozhodnutí o námietkach týkajúcich sa platnosti volieb.

Pozmeňujúci návrh 227

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 203

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 203	Článok 203
Podvýbory	Podvýbory
1. Na základe predchádzajúceho súhlasu Konferencie predsedov môže stály alebo osobitný výbor v záujme svojej činnosti zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s článkom 199 a vymedziť ich pôsobnosť . Podvýbory podávajú správy výboru, ktorý ich zriadil .	1. Podvýbory sa môžu zriaďovať podľa článku 196. Stály alebo osobitný výbor takisto môže v záujme svojej činnosti a na základe predchádzajúceho súhlasu konferencie predsedov zriadiť jeden alebo viac podvýborov a zároveň určiť ich zloženie v súlade s príslušnými ustanoveniami stanovenými v článku 199 a ich pôsobnosť, ktorá spadá do rámca pôsobnosti materského výboru . Podvýbory podávajú správy materskému výboru .
2. Na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory.	2. Ak sa v tomto rokovacom poriadku neuvádza inak, na podvýbory sa vzťahujú rovnaké postupy ako na výbory.
	2a. Riadni členovia podvýboru sa vyberajú spomedzi členov materského výboru.
3. Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov.	3. Náhradníci sa môžu zúčastňovať schôdzí podvýborov za rovnakých podmienok ako schôdzí výborov.
4. Použitie týchto ustanovení musí zabezpečovať vzájomnú prepojenosť podvýboru a výboru. Z tohto dôvodu sú všetci riadni členovia podvýboru vybraní spomedzi členov výboru, v rámci ktorého je zriadený.
	4a. Predseda materského výboru môže zapájať predsedov podvýborov do práce koordinátorov alebo im umožniť predsedať rozpravám v materskom výbore o otázkach, ktorými sa zaoberajú predmetné podvýbory, pod podmienkou, že tento postup sa predloží predsedníctvu výboru na posúdenie a schválenie.

Pozmeňujúci návrh 228

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 204

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 204	Článok 204
Predsedníctvo výboru	Predsedníctvo výboru
Výbor na svojej prvej schôdzi po voľbách členov výboru podľa článku 199 zvolí predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov, ktorí sa volia v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí Parlament na návrh Konferencie predsedov.	1. Výbor na svojej prvej schôdzi po vymenovaní členov výboru podľa článku 199 zvolí predsedníctvo zložené z predsedu a podpredsedov, ktorí sa volia spomedzi riadnych členov daného výboru v samostatných hlasovaniach. Počet podpredsedov, ktorí sa majú zvoliť, určí Parlament na návrh Konferencie predsedov. Rozmanitosť Parlamentu sa musí zohľadniť v zložení predsedníctva každého výboru. Nie je prípustné čisto mužské alebo čisto ženské zloženie predsedníctva alebo aby všetci podpredsedovia pochádzali z toho istého členského štátu.
Do predsedníctva výboru môžu byť zvolení len riadni členovia tohto výboru, ktorí boli zvolení podľa článku 199.
Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, môže sa voľba uskutočniť aklamáciou.	2. Ak sa počet kandidátov zhoduje s počtom miest, ktoré sa majú obsadiť, voľba sa uskutočňuje aklamáciou . Ak je viac kandidátov na dané hlasovanie, alebo aspoň šestina členov výboru požiada o hlasovanie, voľba sa uskutočňuje tajným hlasovaním.
V opačnom prípade, alebo ak o to požiada najmenej šestina členov výboru , sa voľby uskutočnia tajným hlasovaním.
Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti.	Ak je iba jeden kandidát, je na zvolenie potrebná absolútna väčšina odovzdaných hlasov, do ktorých sa počítajú hlasy odovzdané za a proti.
Ak je v prvom kole hlasovania viac kandidátov, je zvolený kandidát, ktorý získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov , ako je vymedzená v predchádzajúcom pododseku . V druhom kole hlasovania je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát.	Ak je viac kandidátov, je zvolený kandidát, ktorý v prvom kole hlasovania získa absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov. V druhom kole hlasovania je zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov je zvolený najstarší kandidát.
Ak je potrebné uskutočniť druhé kolo hlasovania, môžu byť navrhnutí noví kandidáti.
Tento článok nebráni predsedovi výboru, aby umožnil predsedom podvýborov zúčastňovať sa na práci predsedníctva alebo aby im umožnil predsedať rozpravám o otázkach, ktorými sa dané podvýbory osobitne zaoberajú; toto je umožnené, ak je tento postup predložený celému predsedníctvu na prerokovanie a predsedníctvo s ním vysloví súhlas.
	2a. Nasledujúce články týkajúce sa funkcionárov Parlamentu sa uplatňujú primerane na výbory: článok 14 (Dočasný predseda), článok 15 (Navrhovanie kandidátov a všeobecné ustanovenia), článok 16 (Voľba predsedu – otvárací prejav), článok 19 (Funkčné obdobie funkcionárov) a článok 20 (Voľné pracovné miesta).

Pozmeňujúci návrh 229

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 205

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 205	Článok 205
Koordinátori výborov a tieňoví spravodajcovia	Koordinátori výborov
1. Politické skupiny môžu určiť jedného zo svojich členov za koordinátora.	1. Politické skupiny môžu určiť jedného zo svojich členov v každom výbore za koordinátora.
2. Koordinátori výborov sú v prípade potreby zvolaní predsedom výboru na účel prípravy rozhodnutí , ktoré prijíma výbor, najmä procedurálnych rozhodnutí a rozhodnutí o menovaní spravodajcov. Výbor môže preniesť na koordinátorov právomoc prijímať určité rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa prijímania správ, stanovísk a pozmeňujúcich návrhov. Na schôdze koordinátorov výborov môžu byť prizvaní podpredsedovia, ktorí majú poradnú úlohu. Koordinátori vynaložia úsilie o dosiahnutie zhody. Ak sa zhoda nedosiahne, môžu konať iba ak dosiahnu väčšinu, ktorá so zreteľom na príslušné zastúpenie jednotlivých skupín jednoznačne zastupuje veľkú väčšinu vo výbore.	2. Koordinátorov výborov podľa potreby zvoláva predseda výboru , aby pripravili rozhodnutia , ktoré má výbor prijať , najmä procedurálne rozhodnutia a rozhodnutia o vymenovaní spravodajcov. Výbor môže preniesť na koordinátorov právomoc prijímať určité rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa prijímania správ, návrhov uznesení , stanovísk a pozmeňujúcich návrhov .
	Na schôdze koordinátorov výborov môžu byť prizvaní podpredsedovia, ktorí majú poradnú úlohu.
	Ak sa zhoda nedosiahne, koordinátori môžu konať iba vtedy, keď dosiahnu väčšinu, ktorá so zreteľom na príslušné zastúpenie jednotlivých politických skupín jednoznačne zastupuje veľkú väčšinu vo výbore.
	Predseda oznamuje výboru všetky rozhodnutia a odporúčania koordinátorov, ktoré sa považujú za prijaté, ak nie sú vznesené námietky, a tieto rozhodnutia a odporúčania sa riadne uvedú v zápisnici zo schôdze výboru.
3. Koordinátori výborov sú zvolaní predsedom výboru na účel prípravy organizácie vypočutí vymenovaných členov Komisie. Po týchto vypočutiach sa koordinátori stretnú, aby vyhodnotili kandidátov v súlade s postupom stanoveným v prílohe XVI.
4. Politické skupiny môžu určiť pre každú správu tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Ich mená sa oznámia predsedovi. Na návrh koordinátorov môže výbor rozhodnúť najmä o tom, že tieňoví spravodajcovia sa zapoja do úsilia o dohodu s Radou v riadnom legislatívnom postupe.
Poslanci, ktorí nie sú členmi politických skupín, v zmysle článku 32 netvoria politickú skupinu, a teda nemôžu vymenovať koordinátorov, ktorí jediní majú právo zúčastňovať sa na schôdzach koordinátorov.	Poslanci, ktorí nie sú členmi politických skupín, v zmysle článku 32 netvoria politickú skupinu, a teda nemôžu vymenovať koordinátorov, ktorí jediní majú právo zúčastňovať sa na schôdzach koordinátorov.
Schôdze koordinátorov majú za úlohu pripravovať rozhodnutia výboru a nemôžu nahrádzať schôdze výboru, ak na ne nie je výslovne prenesená právomoc. Z toho dôvodu môžu schôdze koordinátorov prijímať rozhodnutia len za predpokladu prenesenia právomoci ex ante. Ak právomoc prenesená nie je, koordinátori môžu prijímať iba odporúčania, ktoré musia byť následne formálne schválené výborom.
Právo poslancov, ktorí nie sú členmi politických skupín, na prístup k informáciám musí byť v každom prípade zachované v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, a to poskytovaním informácií a prítomnosťou člena sekretariátu týchto poslancov na schôdzach koordinátorov.	Právo poslancov, ktorí nie sú členmi politických skupín, na prístup k informáciám musí byť v každom prípade zachované v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, a to poskytovaním informácií a prítomnosťou člena sekretariátu týchto poslancov na schôdzach koordinátorov.

Pozmeňujúci návrh 230

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 205 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 205a
	Tieňoví spravodajcovia
	Politické skupiny môžu určiť pre každú správu tieňového spravodajcu, ktorý sleduje vývoj pri vypracúvaní správy a snaží sa nájsť kompromisy vo výbore v mene skupiny. Ich mená sa oznámia predsedovi výboru.

Pozmeňujúci návrh 231

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava VIII – kapitola 2 – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
KAPITOLA 2	vypúšťa sa
VÝBORY – PRIEBEH ROKOVANÍ

Pozmeňujúci návrh 232

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 206

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 206	Článok 206
Schôdze výborov	Schôdze výborov
1. Výbor sa schádza po zvolaní predsedom výboru alebo na žiadosť predsedu Parlamentu.	1. Výbor sa schádza po zvolaní predsedom výboru alebo na žiadosť predsedu Parlamentu.
	Predseda pri zvolaní schôdze predkladá svoj návrh programu. Výbor rozhoduje o programe na začiatku schôdze.
2. Komisia a Rada sa môžu zúčastniť na schôdzach výboru, ak ich v mene výboru pozve jeho predseda.	2. Komisia , Rada a iné inštitúcie Únie sa môžu ujímať slova na schôdzach výboru, ak ich v mene výboru vyzve jeho predseda.
Na základe osobitného rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili na schôdzi výboru a vystúpili na nej .	Na základe rozhodnutia výboru môžu byť iné osoby pozvané, aby sa zúčastnili a ujali slova na schôdzi výboru .
Podobne je v právomoci každého výboru rozhodnúť o povolení účasti na schôdzi asistentovi poslanca.
Gestorský výbor môže so súhlasom Predsedníctva zorganizovať vypočutie znalcov, ak to považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci.	Gestorský výbor môže so súhlasom Predsedníctva zorganizovať vypočutie znalcov, ak to považuje za nevyhnutné pre úspešný priebeh svojej činnosti v konkrétnej veci.
Ak si to výbory požiadané o stanovisko želajú, môžu sa zúčastniť vypočutia.
Ustanovenia tohto odseku sa vykladajú v súlade s bodom 50 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (24) .
3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 53 odsek 6, a ak výbor nerozhodne inak, môžu sa poslanci zúčastňovať na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, ale nemôžu sa zúčastniť na ich rokovaniach.	3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 53 ods. 6, a ak výbor nerozhodne inak, poslanci zúčastňujúci sa na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, sa nemôžu zúčastniť na ich rokovaniach.
Týmto poslancom však výbor môže umožniť , aby sa zúčastnili na rokovaniach v poradnej funkcii.	Výbor im však môže dovoliť , aby sa zúčastňovali na jeho schôdzach v poradnej funkcii.
	3a. Článok 162 ods. 2 o rečníckom čase sa uplatňuje primerane na výbory.
	3b. Ak je vypracovaná doslovná správa, článok 194 ods. 1a, 2 a 4 sa uplatňuje primerane.

Pozmeňujúci návrh 233

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 207

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 207	Článok 207
Zápisnice zo schôdzí výborov	Zápisnice zo schôdzí výborov
Zápisnica z každej schôdze výboru sa doručí všetkým jeho členom a predloží sa výboru na schválenie.	Zápisnica z každej schôdze výboru sa sprístupňuje všetkým jeho členom a predloží sa výboru na schválenie.

Pozmeňujúci návrh 234

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 208

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 208	Článok 208
Hlasovanie vo výbore	Hlasovanie vo výbore
1. Každý poslanec môže podať pozmeňujúci návrh na posúdenie vo výbore.	1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 66 ods. 4 o druhom čítaní, pozmeňujúce návrhy alebo návrhy na zamietnutie predložené na posúdenie vo výbore musia byť vždy podpísané riadnym členom alebo náhradníkom daného výboru alebo spolupodpísané aspoň jedným z nich .
2. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná štvrtina jeho členov. Na žiadosť šestiny členov výboru pred začiatkom hlasovania je však hlasovanie platné iba vtedy, ak sa ho zúčastní väčšina všetkých členov výboru .	2. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná štvrtina jeho členov. Na žiadosť šestiny členov výboru pred začiatkom hlasovania je však hlasovanie platné iba vtedy, keď sa ho zúčastní väčšina jeho členov.
3. Každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie vo výbore o správe sa uskutoční podľa mien v súlade s článkom 180 odsek 2. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a iné hlasovania sa uskutočnia zdvihnutím ruky, pokiaľ predseda nerozhodne o elektronickom hlasovaní alebo štvrtina členov výboru nepožiada o hlasovanie podľa mien.	3. Každé jediné a/alebo záverečné hlasovanie vo výbore o správe alebo stanovisku sa uskutoční podľa mien v súlade s článkom 180 ods. 2 a 2a . Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a iné hlasovania sa uskutočnia zdvihnutím ruky, pokiaľ predseda nerozhodne o elektronickom hlasovaní alebo štvrtina členov výboru nepožiada o hlasovanie podľa mien.
Ustanovenia článku 208 odsek 3 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 odsek 2 a v článku 9 odsek 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.	Ustanovenia článku 208 ods. 3 týkajúce sa hlasovania podľa mien sa neuplatňujú na správy uvedené v článku 8 ods. 2 a v článku 9 ods. 3, 6 a 8 v rámci konaní o poslaneckej imunite.
4. Predseda výboru sa môže zúčastniť na diskusiách a hlasovať, nemá však rozhodujúci hlas.
5. Na základe predložených pozmeňujúcich návrhov môže výbor namiesto hlasovania požiadať spravodajcu o predloženie nového návrhu, v ktorom sa zohľadní čo možno najviac pozmeňujúcich návrhov. Na predkladanie pozmeňujúcich návrhov k tomuto návrhu sa určí nová lehota.	5. Na základe predložených pozmeňujúcich návrhov môže výbor namiesto hlasovania požiadať spravodajcu o predloženie nového návrhu, v ktorom sa zohľadní čo možno najviac pozmeňujúcich návrhov. Na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa určí nová lehota.

Pozmeňujúci návrh 235

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 209

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 209	Článok 209
Ustanovenia o rokovaní v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory	Ustanovenia o rokovaní v pléne, ktoré sa vzťahujú na výbory
Na schôdze výborov sa primerane vzťahujú články 14 , 15, 16 , 19 , 20 , 38 až 48 , 160 , 162 odsek 2 a 10 , 165 , 167 , 169 až 172 , 174, 176 odsek 1 , 177 , 178, 181, 182, 184 až 187 ,190 a 191.	Tieto články týkajúce sa hlasovania, procedurálnych návrhov a námietok sa uplatňujú primerane na výbory: článok 164a (Predchádzanie mareniu postupov) , článok 168a (Prahové hodnoty) , článok 169 (Predkladanie a prednes pozmeňujúcich návrhov) , článok 170 (Prípustnosť pozmeňujúcich návrhov) , článok 171 (Postup pri hlasovaní) , článok 174 (Poradie hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch) , článok 176 ods. 1 (Hlasovanie po častiach) , článok 177 (Hlasovacie právo) , článok 178 (Hlasovanie) , článok 179a (Rovnosť hlasov) , článok 180 ods. 2 a 2a (Hlasovanie podľa mien) , článok 180a (Tajné hlasovanie) , článok 181 (Používanie elektronického hlasovacieho zariadenia) , článok 182 a (Spory týkajúce sa hlasovania) , článok 184 a (Procedurálne námietky) , článok 190 (Odloženie rozpravy alebo hlasovania) a článok 191 (Prerušenie alebo skončenie rokovania) .

Pozmeňujúci návrh 236

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 210 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 210a
	Postup na konzultácie výboru o dôverných informáciách doručených Parlamentu
	1. Keď má Parlament zákonnú povinnosť spracúvať informácie získané ako dôverné informácie, predseda gestorského výboru automaticky uplatňuje postup pre dôverné informácie stanovený v odseku 3.
	2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, v prípade chýbajúceho právneho záväzku na zaobchádzanie so získanými informáciami ako s dôvernými informáciami, každý výbor môže použiť postup pre dôverné informácie stanovený v odseku 3 z vlastnej iniciatívy v prípade informácií alebo dokumentov, ktoré jeden z jeho členov naznačil v písomnej alebo ústnej žiadosti. V takom prípade sa na rozhodnutie o použití postupu pre dôverné informácie vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny prítomných členov.
	3. Ak predseda výboru vyhlásil, že sa uplatňuje postup pre dôverné informácie, schôdze sa zúčastnia len členovia výboru a úradníci a experti, ktorých predseda vopred určil a ktorých prítomnosť je vyslovene nevyhnutná.
	Dokumenty sa na začiatku schôdze rozdajú a na jej konci sa opäť zozbierajú. Musia byť očíslované . Nie je dovolené robiť si poznámky ani fotokópie.
	Zápisnica zo schôdze nesmie obsahovať zmienku o diskusii k bodu programu, pri ktorom sa použil postup pre dôverné informácie. Zaznamenať sa môže len príslušné rozhodnutie, ak bolo prijaté.
	4. Traja členovia výboru, ktorý použil postup pre dôverné informácie, môžu požiadať o prešetrenie porušenia dôvernosti informácií. Túto žiadosť možno zaradiť do programu nasledujúcej schôdze výboru. Výbor môže väčšinou hlasov svojich členov rozhodnúť, že predloží vec predsedovi Parlamentu na ďalšie posúdenie podľa článkov 11 a 166.

Pozmeňujúci návrh 237

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 211

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 211

Verejné vypočutia o iniciatívach občanov

1. Po tom, ako Komisia uverejní iniciatívu občanov v príslušnom registri podľa článku 10 odsek 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, predseda Európskeho parlamentu na návrh predsedu Konferencie predsedov výborov:

a)	poverí legislatívny výbor zodpovedný za danú problematiku v súlade s prílohou VI zorganizovaním verejného vypočutia stanoveného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 211/2011. Výbor zodpovedný za petície sa automaticky pridruží k legislatívnemu výboru podľa článku 54 rokovacieho poriadku;

a)	poverí výbor zodpovedný za danú problematiku v súlade s prílohou VI zorganizovaním verejného vypočutia stanoveného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 211/2011; výbor zodpovedný za petície sa automaticky pridruží podľa článku 54 rokovacieho poriadku;

ak majú dve alebo vi aceré iniciatívy občanov uverejnených v príslušnom registri podľa článku 10 odsek 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 podobný predmet, po porade s organizátormi môže rozhodnúť o tom, že sa zorganizuje spoločné verejné vypočutie, na ktorom sa v rovnakej miere prerokujú všetky príslušné iniciatívy občanov.

2. Gestorský výbor:

a)	preskúma, či Komisia prijala organizátorov na primeranej úrovni v súlade s článkom 10 odsek 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

a)	preskúma, či Komisia prijala organizátorov na primeranej úrovni v súlade s článkom 10 odsek 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011;

b)	v prípade potreby za pomoci Konferencie predsedov výborov zabezpečí, aby sa Komisia riadne podieľala na organizácii verejného vypočutia a bola na ňom zastúpená na primeranej úrovni.

b)	v prípade potreby za pomoci Konferencie predsedov výborov zabezpečí, aby sa Komisia riadne podieľala na organizácii verejného vypočutia a bola na ňom zastúpená na primeranej úrovni.

3. Predseda gestorského výboru zvolá verejné vypočutie vo vhodnom termíne do troch mesiacov od predloženia iniciatívy Komisii podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 211/2011.

4. Verejné vypočutie v Parlamente organizuje gestorský výbor, v prípade potreby spoločne s inými inštitúciami a orgánmi Únie, ktoré sa ho chcú zúčastniť. Môže prizvať ďalšie zainteresované strany.

Gestorský výbor pozve reprezentatívnu skupinu organizátorov vrátane aspoň jednej z kontaktných osôb, ktoré sú uvedené v článku 3 odsek 2 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 211/2011, aby iniciatívu na vypočutí prezentovali.

5. Predsedníctvo v súlade s dojednaniami dohodnutými s Komisiou prijme pravidlá týkajúce sa náhrady vzniknutých nákladov.

6. Predseda Parlamentu a predseda Konferencie predsedov výborov môžu delegovať svoje právomoci podľa tohto článku rokovacieho poriadku na podpredsedu Parlamentu či predsedu iného výboru.

7. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 54 alebo 55 rokovacieho poriadku, tieto ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na ďalšie výbory. Uplatňuje sa aj článok 201 rokovacieho poriadku .

7. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 54 alebo 55 rokovacieho poriadku, tieto ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na ďalšie výbory. Uplatňujú sa aj články 201 a 201a .

Na verejné vypočutia o iniciatívach občanov sa nevzťahuje článok 25 odsek 9 rokovacieho poriadku.

Na verejné vypočutia o iniciatívach občanov sa nevzťahuje článok 25 ods. 9 rokovacieho poriadku.

7a. Keď Komisia nepredloží návrh právneho aktu o úspešne podanej iniciatíve občanov podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 do 12 mesiacov od vydania kladného stanoviska a zverejnenia oznámenia o krokoch, ktoré chce urobiť, gestorský výbor môže zorganizovať vypočutie po porade s organizátormi iniciatívy občanov a podľa potreby uplatniť postup stanovený v článku 46 s cieľom uplatniť právo Parlamentu na požiadanie Komisie o predloženie vhodného návrhu.

Pozmeňujúci návrh 238

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 212

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 212	Článok 212
Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť	Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť
1. Na návrh Konferencie predsedov Parlament zriaďuje stále medziparlamentné delegácie a so zreteľom na ich úlohy rozhoduje o ich forme a počte členov. Ich členovia sú zvolení na prvej alebo druhej schôdzi novozvoleného Parlamentu na celé volebné obdobie Parlamentu .	1. Na návrh Konferencie predsedov Parlament zriaďuje stále medziparlamentné delegácie a so zreteľom na ich úlohy rozhoduje o ich forme a počte členov. Členov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci na prvej alebo druhej plenárnej schôdzi novozvoleného Parlamentu na celé volebné obdobie.
2. Členovia delegácií sa volia po tom , ako politická skupina a nezaradení poslanci predložili návrhy kandidátov Konferencii predsedov . Konferencia predsedov predloží Parlamentu návrhy tak, aby sa zabezpečilo rovnomerné zastúpenie členských štátov a politických názorov . Článok 199 odsek 2, 3, 5 a 6 sa použijú rovnako .	2. Politické skupiny podľa možnosti zabezpečia , aby boli spravodlivo zastúpené členské štáty, politické názory a rody . Delegácia nesmie mať viac ako tretinu členov rovnakej štátnej príslušnosti . Článok 199 sa uplatňuje primerane .
3. Predsedníctvo delegácií sa volí v súlade s postupom, ktorý je stanovený pre stále výbory v článku 204.	3. Predsedníctvo delegácií sa volí v súlade s postupom, ktorý je stanovený pre stále výbory v článku 204.
4. Parlament vymedzí všeobecnú pôsobnosť jednotlivých delegácií. Kedykoľvek môže rozhodnúť, že túto pôsobnosť rozšíri alebo zúži.	4. Parlament vymedzí všeobecnú pôsobnosť jednotlivých delegácií. Kedykoľvek môže rozhodnúť, že túto pôsobnosť rozšíri alebo zúži.
5. Vykonávacie ustanovenia, ktoré majú umožniť činnosť delegácií, prijme Konferencia predsedov na návrh Konferencie predsedov delegácií.	5. Vykonávacie ustanovenia, ktoré majú umožniť činnosť delegácií, prijme Konferencia predsedov na návrh Konferencie predsedov delegácií.
6. Predseda delegácie predloží výboru, v ktorého pôsobnosti sú zahraničné veci a bezpečnosť, správu o činnosti delegácie.	6. Vedúci delegácie pravidelne informuje výbor zodpovedný za zahraničné veci o činnosti delegácie.
7. Vedúcemu delegácie sa poskytne možnosť vystúpiť pred výborom, pokiaľ je na programe bod, ktorý sa týka oblasti zodpovednosti delegácie. To isté sa uplatňuje na schôdzach delegácie na predsedu alebo spravodajcu tohto výboru.	7. Vedúcemu delegácie sa poskytne možnosť vystúpiť pred výborom, pokiaľ je na programe bod, ktorý sa týka oblasti zodpovednosti delegácie. To isté sa uplatňuje na schôdzach delegácie na predsedu alebo spravodajcu tohto výboru.

Pozmeňujúci návrh 239

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 213

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 213	Článok 214a
Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy	Spolupráca s Parlamentným zhromaždením Rady Európy
1. Orgány Parlamentu, najmä výbory, spolupracujú s orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v oblastiach spoločného záujmu s prvoradým cieľom zdokonaliť efektívnosť svojej práce a zamedziť duplicite.	1. Orgány Parlamentu, najmä výbory, spolupracujú s orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v oblastiach spoločného záujmu s prvoradým cieľom zdokonaliť efektívnosť svojej práce a zamedziť duplicite.
2. Konferencia predsedov po dohode s príslušnými orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy rozhodne o opatreniach na vykonanie týchto ustanovení .	2. Konferencia predsedov po dohode s príslušnými orgánmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy rozhodne o opatreniach uvedenej spolupráce .
	(Tento článok v znení zmien sa presunie za článok 214.)

Pozmeňujúci návrh 240

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 214

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 214	Článok 214
Spoločné parlamentné výbory	Spoločné parlamentné výbory
1. Európsky parlament môže vytvárať spoločné parlamentné výbory s parlamentmi štátov, ktoré sú pridružené k Únii alebo štátov, s ktorými sa začali prístupové rokovania.	1. Európsky parlament môže vytvárať spoločné parlamentné výbory s parlamentmi štátov, ktoré sú pridružené k Únii alebo štátov, s ktorými sa začali prístupové rokovania.
Spoločné parlamentné výbory môžu zúčastneným parlamentom dávať odporúčania. V prípade Európskeho parlamentu sa tieto odporúčania pridelia gestorskému výboru, ktorý predloží návrhy na ďalší postup.	Spoločné parlamentné výbory môžu zúčastneným parlamentom dávať odporúčania. V prípade Európskeho parlamentu sa tieto odporúčania pridelia gestorskému výboru, ktorý predloží návrhy na ďalší postup.
2. Všeobecnú pôsobnosť jednotlivých spoločných parlamentných výborov vymedzí Európsky parlament a dohody s tretími krajinami.	2. Všeobecnú pôsobnosť jednotlivých spoločných parlamentných výborov vymedzí Európsky parlament v súlade s dohodami s tretími krajinami.
3. Spoločné parlamentné výbory sa riadia postupmi ustanovenými v príslušných dohodách. Takéto postupy vychádzajú z princípu rovnosti medzi delegáciou Európskeho parlamentu a delegáciou druhého parlamentu.	3. Spoločné parlamentné výbory sa riadia postupmi ustanovenými v príslušných dohodách. Takéto postupy vychádzajú z princípu rovnosti medzi delegáciou Európskeho parlamentu a delegáciou druhého parlamentu.
4. Spoločné parlamentné výbory si vypracujú vlastné rokovacie poriadky a predložia ich na schválenie predsedníctvu Európskeho parlamentu a predsedníctvu príslušného parlamentu.	4. Spoločné parlamentné výbory si vypracujú vlastné rokovacie poriadky a predložia ich na schválenie Predsedníctvu Európskeho parlamentu a príslušnému orgánu parlamentu v danej tretej krajine .
5. Voľba členov delegácií Európskeho parlamentu v spoločných parlamentných výboroch a voľba predsedníctiev týchto delegácií sa uskutočnia v súlade s postupom ustanoveným pre medziparlamentné delegácie.	5. Voľba členov delegácií Európskeho parlamentu v spoločných parlamentných výboroch a voľba predsedníctiev týchto delegácií sa uskutočnia v súlade s postupom ustanoveným pre medziparlamentné delegácie.

Pozmeňujúci návrh 241

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 215

Pozmeňujúci návrh 242

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 216

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 216	Článok 216
Preskúmanie petícií	Preskúmanie petícií
1. Prípustné petície posúdi gestorský výbor v rámci svojej bežnej činnosti, a to buď v rozprave na pravidelnej schôdzi alebo písomným postupom. Predkladateľov petície možno pozvať na schôdzu výboru, keď sa má viesť rozprava o ich petícii, alebo sami môžu požiadať o účasť na nej. Právo hovoriť udelí predkladateľom petície predseda výboru podľa vlastného uváženia.	1. Prípustné petície posúdi gestorský výbor v rámci svojej bežnej činnosti, a to buď v rozprave na pravidelnej schôdzi alebo písomným postupom. Predkladateľov petície možno pozvať na schôdzu výboru, keď sa má viesť rozprava o ich petícii, alebo sami môžu požiadať o účasť na nej. Právo hovoriť udelí predkladateľom petície predseda výboru podľa vlastného uváženia.
2. Výbor môže v súvislosti s prípustnou petíciou vypracovať iniciatívnu správu v súlade s článkom 52 odsek 1 alebo predložiť Parlamentu stručný návrh uznesenia, ak Konferencia predsedov nemá námietky. Taký návrh uznesenia sa zaradí do programu plenárnej schôdze, ktorá sa uskutoční najneskôr do ôsmich týždňov po jeho schválení vo výbore. Návrh je predmetom jedného hlasovania a nekoná sa o ňom ani rozprava , ak Konferencia predsedov nerozhodne výnimočne použiť článok 151 .	2. Výbor môže v súvislosti s prípustnou petíciou rozhodnúť, že predloží Parlamentu stručný návrh uznesenia, ak Konferencia predsedov výborov je vopred informovaná a Konferencia predsedov nemá námietky. Taký návrh uznesenia sa zaradí do programu plenárnej schôdze, ktorá sa uskutoční najneskôr do ôsmich týždňov po jeho schválení vo výbore. Návrh je predmetom jediného hlasovania. Konferencia predsedov môže navrhnúť uplatnenie článku 151 , ak sa tak nestane, návrh sa prijme bez rozpravy .
Výbor môže požiadať o stanoviská iných výborov, ktoré majú pôsobnosť pre danú oblasť podľa článku 53 a prílohy VI.
3. Ak sa správa zaoberá najmä uplatňovaním alebo výkladom právnych predpisov Únie alebo navrhovanými zmenami platných právnych predpisov, v súlade s článkom 53 odsek 1 a prvou a druhou zarážkou článku 54 sa pridruží gestorský výbor zodpovedný za príslušnú oblasť. Gestorský výbor bez hlasovania prijme návrhy týkajúce sa častí návrhov uznesení prijaté gestorským výborom zodpovedným za príslušnú oblasť, ktoré sa týkajú uplatňovania alebo výkladu právnych predpisov Únie alebo zmien platných právnych predpisov. Ak gestorský výbor tieto návrhy neprijme, pridružený výbor ich môže predložiť priamo plénu.	3. Ak chce výbor vypracovať iniciatívnu správu podľa článku 52 ods. 1 v súvislosti s prípustnou petíciou zaoberajúcu sa najmä uplatňovaním alebo výkladom právnych predpisov Únie alebo navrhovanými zmenami platných právnych predpisov, v súlade s článkom 53 a článkom 54 sa pridruží gestorský výbor zodpovedný za príslušnú oblasť. Gestorský výbor bez hlasovania prijme návrhy týkajúce sa častí návrhov uznesení prijaté gestorským výborom zodpovedným za príslušnú oblasť, ktoré sa týkajú uplatňovania alebo výkladu právnych predpisov Únie alebo zmien platných právnych predpisov. Ak gestorský výbor tieto návrhy neprijme, pridružený výbor ich môže predložiť priamo plénu.
4. Vytvorí sa elektronický register, prostredníctvom ktorého môžu občania vyjadriť svoju podporu predkladateľovi petície pripojením svojho elektronického podpisu k petíciám, ktoré boli uznané za prípustné a boli zapísané do registra, alebo môžu od podpory odstúpiť.	4. Signatári môžu vyjadriť podporu prípustnej petícii na portáli na petície, ktorý je prístupný na internetovej stránke Parlamentu, alebo od tejto podpory odstúpiť.
5. Pri preskú mavaní petície, zisťovaní skutočností alebo hľadaní riešenia môže výbor zorganizovať prieskumné návštevy členského štátu alebo regiónu, ktorého sa petícia týka.
Správy o návštevách pripravia ich účastníci. Po ich schválení vo výbore sa správy predložia predsedovi Parlamentu.
Prieskumné návštevy a správy o týchto návštevách sú zamerané výlučne na poskytovanie nevyhnutných informácií výboru s cieľom umožniť mu ďalej zvážiť petíciu. Tieto správy vypracúvajú na svoju výlučnú zodpovednosť účastníci návštev, ktorí chcú dosiahnuť konsenzus. Ak sa tento konsenzus nedosiahne, v správe sa musia uviesť rôzne zistenia skutočností alebo hodnotenia. Správa sa predloží výboru na jeho schválenie jediným hlasovaním, pokiaľ predseda výboru v prípade potreby nevyhlási, že k častiam správy možno podať pozmeňujúce návrhy. Článok 56 sa na tieto správy neuplatňuje, ani priamo ani mutatis mutandis. Ak správy nebudú výborom schválené, nepostúpia sa predsedovi Parlamentu.
6. Výbor môže požiadať Komisiu, aby mu pomáhala, najmä tým, že ho informuje, ako sa uplatňujú alebo dodržiavajú právne predpisy Únie, ako aj tým, že mu poskytne všetky informácie a dokumenty týkajúce sa petície. Zástupcovia Komisie sú pozvaní na schôdze výboru.	6. Výbor môže požiadať Komisiu, aby mu pomáhala, najmä tým, že ho informuje, ako sa uplatňujú alebo dodržiavajú právne predpisy Únie, ako aj tým, že mu poskytne všetky informácie a dokumenty týkajúce sa petície. Zástupcovia Komisie sú pozvaní na schôdze výboru.
7. Výbor môže požiadať predsedu Parlamentu, aby postúpil jeho stanovisko alebo odporúčanie Komisii, Rade alebo príslušnému orgánu členského štátu, aby prijali opatrenia, alebo sa vyjadrili.	7. Výbor môže požiadať predsedu Parlamentu, aby postúpil jeho stanovisko alebo odporúčanie Komisii, Rade alebo príslušnému orgánu členského štátu, aby prijali opatrenia, alebo sa vyjadrili.
8. Výbor každých šesť mesiacov informuje Parlament o výsledkoch svojich rokovaní.	8. Výbor podáva Parlamentu každoročne správy o výsledkoch svojich rokovaní a prípadne o opatreniach, ktoré Rada alebo Komisia prijala v súvislosti s petíciami, ktoré im postúpil Parlament .
Výbor informuje Parlament najmä o opatreniach, ktoré Rada alebo Komisia prijala k petíciám, ktoré im postúpil Parlament.
Predkladateľ petície je informovaný o rozhodnutí, ktoré výbor prijal, ako aj o dôvodoch jeho prijatia.
Keď sa posudzovanie prípustnej petície skončí, vyhlási sa za uzavreté a informuje sa o tom predkladateľ petície .	Keď sa posudzovanie prípustnej petície skončí, rozhodnutím výboru sa vyhlási za uzavreté.
	9a. Predkladateľ petície musí byť informovaný o všetkých relevantných rozhodnutiach, ktoré prijal výbor, a o ich odôvodneniach.
	9b. Výbor môže svojím rozhodnutím petíciu znovu otvoriť, ak sa do jeho pozornosti dostanú nové dôležité skutočnosti súvisiace s petíciou a ak o to požiada predkladateľ petície.
	9c. Výbor na základe väčšiny hlasov svojich členov prijme usmernenia na spracúvanie petícií v súlade s týmto rokovacím poriadkom.

Pozmeňujúci návrh 243

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 216 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 216a
	Návštevy na účely zistenia potrebných skutočností
	1. Výbor môže pri vyšetrovaní petície, zisťovaní skutočností alebo hľadaní riešenia organizovať návštevy členského štátu alebo regiónu, ktorého sa týka prípustná petícia, o ktorej sa už vo výbore diskutovalo, na účely zistenia potrebných skutočností. Vo všeobecnosti sa návštevy na účely zistenia potrebných skutočností týkajú tém, ktoré sa nastolili vo viacerých petíciách. Uplatnia sa predpisy Predsedníctva, ktorými sa upravuje činnosť delegácií výboru v rámci Európskej únie.
	2. Poslanci zvolení v členskom štáte určenia nesmú byť členmi delegácie. Možno im však povoliť sprevádzať návštevu delegácie na účely zistenia potrebných skutočností z titulu funkcie.
	3. Oficiálni členovia delegácie po každej návšteve vypracujú správu zo služobnej cesty. Vedúci delegácie koordinuje vypracovanie správy a usiluje sa o získanie konsenzu o jej obsahu medzi oficiálnymi členmi za rovnakých podmienok. Ak sa tento konsenzus nedosiahne, správa obsahuje rozličné hodnotenia.
	Členovia, ktorí boli súčasťou delegácie z titulu funkcie, sa nepodieľajú na vypracovaní správy.
	4. Správa zo služobnej cesty vrátane možných odporúčaní sa predloží výboru. Poslanci môžu predkladať pozmeňujúce návrhy k odporúčaniam, ale nie k tým častiam správy týkajúcim sa skutočností, ktoré delegácia zistila.
	Výbor hlasuje najprv o prípadných zmenách odporúčaní a potom en bloc o správe zo služobnej cesty.
	Schválená správa zo služobnej cesty sa zasiela na informáciu predsedovi Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 244

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 217

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 217	Článok 217
Oznámenie o petíciách	Oznámenie o petíciách
1. Petície zapísané v registri podľa článku 215 odsek 6 spolu s hlavných rozhodnutiami o postupoch týkajúcich sa jednotlivých petícií sa oznámia v pléne. Takéto oznámenia sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania.	1. Petície zapísané v registri podľa článku 215 odsek 6 spolu s hlavných rozhodnutiami o postupoch týkajúcich sa jednotlivých petícií sa oznámia v pléne. Takéto oznámenia sa zaznamenajú v zápisnici z rokovania.
2. Názov a zhrnutie textov petícií zapísaných v registri spolu s textom stanovísk a najdôležitejších rozhodnutí predložených v súvislosti s preskúmaním petícií, sa sprístupní verejnosti v databáze, ak s tým podávateľ petície súhlasí. Petície dôvernej povahy sa uchovávajú v archívoch Parlamentu , kde sú prístupné poslancom k nahliadnutiu .	2. Názov a zhrnutie textov petícií zapísaných v registri spolu s textom stanovísk a najdôležitejších rozhodnutí predložených v súvislosti s preskúmaním petícií, sa sprístupní verejnosti na portáli na petície , ktorý je k dispozícii na internetovej stránkej Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 245

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 218

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 218	Článok 218
Iniciatíva občanov	Iniciatíva občanov
Keď je Parlament informovaný o tom, že Komisia bola vyzvaná, aby predložila návrh právneho aktu podľa článku 11 odsek 4 Zmluvy o EÚ a v súlade s nariadením (EÚ) č. 211/2011, výbor zodpovedný za otázky petícií overí, či to ovplyvní jeho činnosť, a v prípade potreby o tom informuje tých predkladateľov petícií, ktorí predložili petície týkajúce sa súvisiacich záležitostí.	1. Keď je Parlament informovaný o tom, že Komisia bola vyzvaná, aby predložila návrh právneho aktu podľa článku 11 odsek 4 Zmluvy o EÚ a v súlade s nariadením (EÚ) č. 211/2011, výbor zodpovedný za otázky petícií overí, či to ovplyvní jeho činnosť, a v prípade potreby o tom informuje tých predkladateľov petícií, ktorí predložili petície týkajúce sa súvisiacich záležitostí.
Návrhy iniciatív občanov zaregistrované v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ktoré sa však nemôžu predložiť Komisii v súlade s článkom 9 uvedeného nariadenia, pretože sa nedodržali všetky stanovené príslušné postupy a podmienky, môže preskúmať výbor zodpovedný za otázky petícií, ak sa domnieva, že preskúmanie je vhodné. Články 215, 216 a 217 rokovacieho poriadku sa použijú primerane.	2. Návrhy iniciatív občanov zaregistrované v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ktoré sa však nemôžu predložiť Komisii v súlade s článkom 9 uvedeného nariadenia, pretože sa nedodržali všetky stanovené príslušné postupy a podmienky, môže preskúmať výbor zodpovedný za otázky petícií, ak sa domnieva, že preskúmanie je vhodné. Články 215, 216 , 216a a 217 rokovacieho poriadku sa použijú primerane.

Pozmeňujúci návrh 246

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 219

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 219	Článok 219
Voľba ombudsmana	Voľba ombudsmana
1. Na začiatku každého volebného obdobia Parlamentu, predseda Parlamentu, bezprostredne po svojom zvolení alebo v prípadoch podľa odseku 8, požiada o navrhnutie kandidátov na funkciu ombudsmana v lehote, ktorú určí. Oznam o predkladaní návrhov kandidátov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.	1. Na začiatku každého volebného obdobia alebo v prípade úmrtia , odstúpenia či odvolania ombudsmana predseda Parlamentu požiada o navrhnutie kandidátov na funkciu ombudsmana v lehote, ktorú určí. Oznam o predkladaní návrhov kandidátov sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Navrhovaní kandidáti musia mať podporu aspoň štyridsiatich poslancov najmenej z dvoch členských štátov.	2. Navrhovaní kandidáti musia mať podporu aspoň 40 poslancov najmenej z dvoch členských štátov.
Každý poslanec môže podporiť iba jedného kandidáta.	Každý poslanec môže podporiť iba jedného kandidáta.
Návrhy kandidátov musia obsahovať všetky potrebné dokumenty, ktoré preukazujú, že kandidát spĺňa podmienky vyžadované v nariadeniach o ombudsmanovi .	Návrhy kandidátov musia obsahovať všetky potrebné dokumenty, ktoré preukazujú, že kandidát spĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana .
3. Návrhy kandidátov sa doručia príslušnému výboru , ktorý môže požiadať o vypočutie kandidátov.	3. Návrhy kandidátov sa doručia gestorskému výboru . Úplný zoznam poslancov, ktorí podporili kandidátov , sa včas zverejní .
Vypočutia kandidátov sú prístupné všetkým poslancom.
	3a. Gestorský výbor môže požiadať o vypočutie kandidátov. Vypočutia kandidátov sú prístupné všetkým poslancom.
4. Zoznam prípustných kandidátov v abecednom poradí sa predloží na hlasovanie Parlamentu.	4. Zoznam prípustných kandidátov v abecednom poradí sa predloží na hlasovanie Parlamentu.
5. Hlasuje sa v tajnom hlasovaní a rozhoduje väčšina odovzdaných hlasov.	5. Ombudsman je zvolený väčšinou odovzdaných hlasov.
Ak v prvých dvoch kolách hlasovania nie je zvolený žiaden kandidát, môžu ďalej kandidovať iba tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v druhom kole.	Ak v prvých dvoch kolách hlasovania nie je zvolený žiaden kandidát, môžu ďalej kandidovať iba tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov v druhom kole.
V prípade rovnosti hlasov má prednosť starší kandidát.	V prípade rovnosti hlasov má prednosť starší kandidát.
6. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.	6. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.
7. Zvolená osoba sa hneď vyzve, aby zložila prísahu pred Súdnym dvorom.
8. Ombudsman vykonáva svoju funkciu až do jej prevzatia svojim nástupcom, okrem prípadov úmrtia alebo odvolania z funkcie.	8. Ombudsman vykonáva svoju funkciu až do jej prevzatia svojím nástupcom, okrem prípadov jeho úmrtia alebo odvolania z funkcie.

Pozmeňujúci návrh 247

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 220

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 220	Článok 220
Činnosť ombudsmana	Činnosť ombudsmana
1. Rozhodnutie o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana a vykonávacie ustanovenia k tomuto rozhodnutiu sa po ich prijatí ombudsmanom uvedú v prílohe tohto rokovacieho poriadku pre informáciu (25) .
2. Ombudsman v súlade s článkom 3 odsek 6 a 7 uvedeného rozhodnutia informuje Parlament o prípadoch nesprávneho úradného postupu, o ktorom môže príslušný výbor vypracovať správu. Ombudsman tiež v súlade s článkom 3 odsek 8 rozhodnutia predloží Parlamentu na konci každého zasadania správu o výsledkoch svojich vyšetrovaní. Príslušný výbor k nej vypracuje správu, ktorú predloží Parlamentu na rozpravu .	2. Gestorský výbor preskúma prípady nesprávneho úradného postupu, o ktorých ho informoval ombudsman podľa článku 3 ods . 6 a 7 rozhodnutia 94/262/ESUO, ES, Euratom, a môže vypracovať správu podľa článku 52 rokovacieho poriadku .
	Gestorský výbor preskúma správu o výsledkoch vyšetrovaní, ktorú ombudsman predkladá na konci každej výročnej schôdze v súlade s článkom 3 ods. 8 rozhodnutia 94/262/ESUO, ES, Euratom, a môže predložiť návrh uznesenia Parlamentu, ak sa domnieva, že Parlament má prijať pozíciu, pokiaľ ide o akýkoľvek aspekt uvedenej správy.
3. Ombudsman tiež môže informovať príslušný výbor na základe žiadosti tohto výboru, alebo môže byť vypočutý na základe vlastného podnetu.	3. Ombudsman tiež môže informovať príslušný výbor na základe žiadosti tohto výboru, alebo môže byť vypočutý na základe vlastného podnetu.

Pozmeňujúci návrh 248

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 221

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 221	Článok 221
Odvolanie ombudsmana z funkcie	Odvolanie ombudsmana z funkcie
1. Desatina všetkých poslancov Parlamentu môže požiadať o odvolanie ombudsmana, ak už nespĺňa podmienky požadované pre výkon funkcie, alebo ak závažne porušil svoje právomoci.	1. Desatina všetkých poslancov Parlamentu môže požiadať o odvolanie ombudsmana, ak už nespĺňa podmienky na výkon funkcie, alebo ak závažne porušil svoje právomoci. Ak sa v predchádzajúcich dvoch mesiacoch hlasovalo o takejto žiadosti o odvolanie, novú žiadosť môže predložiť len pätina všetkých poslancov Parlamentu.
2. Žiadosť sa doručí ombudsmanovi a príslušnému výboru, ktorý, ak rozhodne väčšinou hlasov svojich členov, že dôvody pre odvolanie z funkcie sú dostatočne podložené, predloží správu Parlamentu. Ak o to ombudsman požiada, je vypočutý pred hlasovaním o správe. Po rozprave Parlament prijme rozhodnutie v tajnom hlasovaní.	2. Žiadosť sa doručí ombudsmanovi a príslušnému výboru, ktorý, ak rozhodne väčšinou hlasov svojich členov, že dôvody pre odvolanie z funkcie sú dostatočne podložené, predloží správu Parlamentu. Ak o to ombudsman požiada, je vypočutý pred hlasovaním o správe. Po rozprave Parlament prijme rozhodnutie v tajnom hlasovaní.
3. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.	3. Pred začiatkom hlasovania sa predseda presvedčí, či je prítomná najmenej polovica všetkých poslancov Parlamentu.
4. Ak hlasovanie rozhodlo o odvolaní ombudsmana, ale ombudsman zo svojej funkcie neodstúpil, predseda Parlamentu najneskôr do schôdze nasledujúcej po schôdzi, na ktorej sa hlasovalo, požiada Súdny dvor, aby ombudsmana bezodkladne odvolal.	4. Ak hlasovanie rozhodlo o odvolaní ombudsmana, ale ombudsman zo svojej funkcie neodstúpil, predseda Parlamentu najneskôr do schôdze nasledujúcej po schôdzi, na ktorej sa hlasovalo, požiada Súdny dvor, aby ombudsmana bezodkladne odvolal.
Odstúpením ombudsmana sa celé konanie skončí.	Odstúpením ombudsmana sa celé konanie skončí.

Pozmeňujúci návrh 249

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 222

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 222	Článok 222
Sekretariát	Sekretariát
1. Parlamentu pomáha generálny tajomník vymenovaný Predsedníctvom.	1. Parlamentu pomáha generálny tajomník vymenovaný Predsedníctvom.
Generálny tajomník skladá pred Predsedníctvom slávnostný sľub, v ktorom sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude vykonávať svedomite a nestranne.	Generálny tajomník skladá pred Predsedníctvom slávnostný sľub, v ktorom sa zaväzuje, že svoje povinnosti bude vykonávať svedomite a nestranne.
2. Generálny tajomník riadi sekretariát, o ktorého zložení a organizácii rozhoduje predsedníctvo.	2. Generálny tajomník riadi sekretariát, o ktorého zložení a organizácii rozhoduje predsedníctvo.
3. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy týkajúce sa administratívnych a finančných záležitostí úradníkov a iných zamestnancov.	3. Predsedníctvo rozhoduje o organizačnej štruktúre sekretariátu a prijíma predpisy týkajúce sa administratívnych a finančných záležitostí úradníkov a iných zamestnancov.
Predsedníctvo tiež rozhodne, na ktoré kategórie úradníkov a iných zamestnancov sa úplne alebo čiastočne vzťahujú články 11 až 13 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie.
Predseda Parlamentu o týchto skutočnostiach informuje príslušné orgány Európskej únie.	Predseda Parlamentu o týchto skutočnostiach informuje príslušné orgány Európskej únie.

Pozmeňujúci návrh 250

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Hlava 12 – nadpis

Platný text	Pozmeňujúci návrh
HLAVA XII	HLAVA XII
PRÁVOMOCI SÚVISIACE S POLITICKÝMI STRANAMI NA EURÓPSKEJ ÚROVNI	PRÁVOMOCI A POVINNOSTI SÚVISIACE S EURÓPSKYMI POLITICKÝMI STRANAMI A EURÓPSKYMI POLITICKÝMI NADÁCIAMI

Pozmeňujúci návrh 251

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 223

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 223	vypúšťa sa
Právomoc predsedu
Predseda zastupuje Parlament vo vzťahu k politickým stranám na európskej úrovni v súlade s článkom 22 odsek 4.

Pozmeňujúci návrh 252

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 223 a (nový)

Platný text	Pozmeňujúci návrh
	Článok 223a (1a)
Právomoci a povinnosti súvisiace s európskymi politickými stranami a európskymi politickými nadáciami	1. Ak sa Parlament v súlade s článkom 65 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, rozhodne, že si vyhradí právo na povoľovanie výdavkov, koná prostredníctvom Predsedníctva.
	Na tomto základe je Predsedníctvo oprávnené prijímať rozhodnutia podľa článkov 17, 18, 24, článku 27 ods. 3 a článku 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií.
	Jednotlivé rozhodnutia, ktoré prijme Predsedníctvo na základe tohto odseku, podpisuje predseda Parlamentu v mene Predsedníctva a oznamujú sa žiadateľovi alebo príjemcovi v súlade s článkom 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V jednotlivých rozhodnutiach sa uvádzajú dôvody, z ktorých vychádzajú, v súlade s článkom 296 druhým odsekom uvedenej zmluvy.
	Predsedníctvo sa môže kedykoľvek poradiť s Konferenciou predsedov.
	2. Na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov parlamentu, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, Parlament hlasuje podľa článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o rozhodnutí o tom, že požiada Úrad pre európske politické strany a európske politické nadácie, aby overil, či registrovaná európska politická strana alebo registrovaná európska politická nadácia spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 písm. c) a v článku 3 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.
	3. Na žiadosť štvrtiny všetkých poslancov parlamentu, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, Parlament hlasuje podľa článku 10 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o návrhu na odôvodnené rozhodnutie o tom, že vznesie námietku voči rozhodnutiu Úradu pre európske politické strany a európske politické nadácie o zrušení registrácie európskej politickej strany alebo európskej politickej nadácie v lehote troch mesiacov od oznámenia rozhodnutia.
	Gestorský výbor predloží návrh odôvodneného rozhodnutia. Ak sa tento návrh zamietne, za prijaté sa považuje rozhodnutie s opačným významom.
	4. Konferencia predsedov na základe návrhu gestorského výboru vymenuje dvoch členov výboru nezávislých významných osobností v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014.

Pozmeňujúci návrh 253

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 224

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 224	vypúšťa sa
Právomoc Predsedníctva
1. Predsedníctvo rozhoduje o žiadostiach o financovanie predložených politickými stranami na európskej úrovni a o rozdelení rozpočtových prostriedkov medzi politické strany. Predsedníctvo zostaví zoznam politických strán – príjemcov a pridelených čiastok.
2. Predsedníctvo rozhoduje o pozastavení alebo znížení financovania a vrátení čiastok, ktoré boli nesprávne vyplatené.
3. Na konci rozpočtového roka Predsedníctvo schváli záverečnú správu o činnosti politickej strany-príjemcu, a záverečnú finančnú správu.
4. Za podmienok stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 môže Predsedníctvo poskytnúť technickú pomoc politickým stranám na európskej úrovni podľa ich návrhov. Predsedníctvo môže delegovať niektoré druhy rozhodnutí o poskytnutí technickej pomoci na generálneho tajomníka.
5. Vo všetkých prípadoch podľa predchádzajúcich odsekov Predsedníctvo koná na návrh generálneho tajomníka. S výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 1 a 4 Predsedníctvo pred rozhodnutím vypočuje zástupcov dotknutej politickej strany. Predsedníctvo sa môže kedykoľvek poradiť s Konferenciou predsedov.
6. Ak Parlament po preskúmaní zistí, že politická strana na európskej úrovni už viac nerešpektuje zásady slobody, demokracie, ochrany ľudských práv a základných slobôd a zásady právneho štátu, Predsedníctvo rozhodne o vylúčení politickej strany z financovania.

Pozmeňujúci návrh 254

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 225

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 225	vypúšťa sa
Právomoc gestorského výboru a pléna
1. Na žiadosť jednej štvrtiny poslancov, ktorí zastupujú aspoň tri politické skupiny, predseda po výmene názorov s konferenciou predsedov vyzve gestorský výbor, aby preveril, či politická strana na európskej úrovni naďalej rešpektuje (najmä vo svojom programe a činnosti) zásady, na ktorých je založená Európska únia, predovšetkým ochranu ľudských práv a základných slobôd a princípy právneho štátu.
2. Pred predložením návrhu rozhodnutia Parlamentu gestorský výbor vypočuje zástupcov dotknutej politickej strany na európskej úrovni a požiada o stanovisko výboru nezávislých odborníkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o predpisoch, ktoré upravujú politické strany na európskej úrovni a o pravidlách ich financovania, ktoré prerokuje.
3. Parlament hlasuje (väčšinou odovzdaných hlasov) o návrhu rozhodnutia, ktorým sa potvrdzuje, že dotknutá politická strana rešpektuje alebo nerešpektuje zásady uvedené v odseku 1. K rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne pozmeňujúce návrhy. V obidvoch prípadoch ak návrh rozhodnutia nezíska väčšinu, za prijaté sa považuje opačné rozhodnutie.
4. Rozhodnutie Parlamentu má spätný účinok odo dňa, kedy bola predložená žiadosť podľa odseku 1.
5. Predseda zastupuje Parlament vo výbore nezávislých odborníkov.
6. Gestorský výbor vypracuje správu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o jeho aplikácii a financovaných činnostiach a predloží ju v pléne.

Pozmeňujúci návrh 255

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 226

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 226	Článok 226
Uplatňovanie rokovacieho poriadku	Uplatňovanie rokovacieho poriadku
1. Ak vzniknú pochybnosti o uplatňovaní alebo výklade tohto rokovacieho poriadku, predseda môže prideliť vec na preskúmanie gestorskému výboru.	1. Ak vzniknú pochybnosti o uplatňovaní alebo výklade tohto rokovacieho poriadku, predseda môže prideliť vec na preskúmanie gestorskému výboru.
Predsedovia výborov tak môžu urobiť v prípade, že takéto pochybnosti vzniknú počas práce výboru a súvisia s ňou.	Predsedovia výborov tak môžu urobiť v prípade, že takéto pochybnosti vzniknú počas práce výboru a súvisia s ňou.
2. Výbor rozhodne, či je potrebné vypracovať k rokovaciemu poriadku pozmeňujúce návrhy. V takom prípade postupuje podľa článku 227.	2. Výbor rozhodne, či je potrebné vypracovať k rokovaciemu poriadku pozmeňujúce návrhy. V takom prípade postupuje podľa článku 227.
3. Ak výbor rozhodne, že postačuje výklad platných článkov, predloží svoj výklad predsedovi, ktorý o tom informuje Parlament na nasledujúcej schôdzi.	3. Ak výbor rozhodne, že postačuje výklad platných článkov, predloží svoj výklad predsedovi, ktorý o tom informuje Parlament na nasledujúcej schôdzi.
4. Ak politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov spochybní výklad výboru, vec sa predloží na hlasovanie v Parlamente. Text sa prijme väčšinou odovzdaných hlasov, ak je prítomná aspoň tretina všetkých poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia sa vec vráti späť výboru.	4. Ak politická skupina alebo najmenej 40 poslancov spochybní výklad výboru do 24 hodín od jeho oznámenia , vec sa predloží na hlasovanie v Parlamente. Text sa prijme väčšinou odovzdaných hlasov, ak je prítomná aspoň tretina všetkých poslancov Parlamentu. V prípade zamietnutia sa vec vráti späť výboru.
5. Výklad, ktorý nebol spochybnený a výklad prijatý Parlamentom sa dopíše kurzívou ako vysvetlivky k príslušnému článku alebo článkom rokovacieho poriadku.	5. Výklad, ktorý nebol spochybnený a výklad prijatý Parlamentom sa dopíše kurzívou ako vysvetlivky k príslušnému článku alebo článkom rokovacieho poriadku.
6. Výklad sa použije ako precedens pri budúcom uplatňovaní a výklade príslušných článkov.	6. Výklad sa použije ako precedens pri budúcom uplatňovaní a výklade príslušných článkov.
7. Rokovací poriadok a jeho výklad pravidelne reviduje príslušný výbor.	7. Rokovací poriadok a jeho výklad pravidelne reviduje príslušný výbor.
8. V prípadoch, keď rokovací poriadok udeľuje práva určitému počtu poslancov, sa vždy pri zvýšení celkového počtu poslancov Parlamentu, a to najmä v dôsledku rozšírenia Európskej únie, tento počet automaticky upraví smerom k najbližšiemu celému číslu, ktoré predstavuje rovnaké percento poslancov Parlamentu.	8. V prípadoch, keď rokovací poriadok udeľuje práva určitému počtu poslancov, sa vždy pri zmene celkového počtu poslancov Parlamentu, a to najmä v dôsledku rozšírenia Európskej únie, tento počet automaticky upraví smerom k najbližšiemu celému číslu, ktoré predstavuje rovnaké percento poslancov Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 256

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 227

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 227	Článok 227
Zmeny rokovacieho poriadku	Zmeny rokovacieho poriadku
1. Každý poslanec môže predložiť pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku a jeho prílohám. V prípade potreby ich doplní stručným odôvodnením.	1. Každý poslanec môže predložiť pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku a jeho prílohám. V prípade potreby ich doplní stručným odôvodnením.
Tieto pozmeňujúce návrhy sa preložia, vytlačia, doručia a pridelia príslušnému výboru, ktorý ich preskúma a rozhodne o tom, či ich predloží v pléne .	Gestorský výbor ich preskúma a rozhodne o tom, či ich predloží Parlamentu .
Na účely použitia článkov 169, 170 a 174 pri posudzovaní navrhnutých pozmeňujúcich návrhov v pléne, sa pôvodným textom alebo návrhom legislatívneho aktu v týchto článkoch rozumejú ustanovenia platné v tom čase.	Na účely použitia článkov 169, 170 a 174 pri posudzovaní navrhnutých pozmeňujúcich návrhov v pléne, sa pôvodným textom alebo návrhom legislatívneho aktu v týchto článkoch rozumejú ustanovenia platné v tom čase.
2. Pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku sú prijaté, iba ak získali väčšinu hlasov všetkých poslancov.	2. V súlade s článkom 232 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku sú prijaté iba vtedy, keď získali väčšinu hlasov všetkých poslancov Parlamentu .
3. Pokiaľ nie je počas hlasovania rozhodnuté inak, zmeny rokovacieho poriadku a jeho príloh nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí.	3. Pokiaľ nie je počas hlasovania rozhodnuté inak, zmeny rokovacieho poriadku a jeho príloh nadobúdajú účinnosť v prvý deň schôdze nasledujúcej po ich prijatí.

Pozmeňujúci návrh 257

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 230

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 230

vypúšťa sa

Usporiadanie príloh

Prílohy tohto rokovacieho poriadku sú usporiadané do nasledujúcich štyroch kategórií:

a)	vykonávacie ustanovenia pre postupy podľa tohto rokovacieho poriadku prijaté väčšinou odovzdaných hlasov (Príloha VI),

b)	ustanovenia prijaté pri vykonávaní osobitných ustanovení rokovacieho poriadku a v súlade s postupmi a pravidlami o potrebnej väčšine stanovenými v daných ustanoveniach (Prílohy I, II, III, IV, V, Príloha VII (A), (C), (E) a (F), a Príloha IX (A)),

medziinštitucionálne dohody alebo iné ustanovenia prijaté v súlade so zmluvami, ktoré sa vzťahujú na Parlament alebo sú významné pre jeho fungovanie. Rozhodnutia o zahrnutí týchto ustanovení do príloh k rokovaciemu poriadku prijíma Parlament väčšinou odovzdaných hlasov na návrh príslušného výboru (Príloha VII (B) a (D), Príloha VIII, Príloha IX (B) a Prílohy X, XI, XII, XIII, XIV, XVIII, XIX a XXI),

d)	usmernenia a kódexy správania prijaté príslušnými orgánmi Parlamentu (Prílohy XV, XVI, XVII a XX).

Pozmeňujúci návrh 258

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Článok 231

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 231	Článok 231
Korigendá	Korigendá
1. Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament, zistí chyba, predseda, ak je to vhodné, predloží gestorskému výboru návrh korigenda.	1. Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament, zistí chyba, predseda, ak je to vhodné, predloží gestorskému výboru návrh korigenda.
2. Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament a bol dohodnutý s inými inštitúciami, zistí chyba, predseda požiada tieto inštitúcie o súhlas s potrebnými opravami a potom postupuje v súlade s odsekom 1.	2. Ak sa v texte, ktorý prijal Parlament a bol dohodnutý s inými inštitúciami, zistí chyba, predseda požiada tieto inštitúcie o súhlas s potrebnými opravami a potom postupuje v súlade s odsekom 1.
3. Gestorský výbor preskúma návrh korigenda a predloží ho Parlamentu, ak sa presvedčí o tom, že chybu, ktorá nastala, možno opraviť navrhnutým spôsobom.	3. Gestorský výbor preskúma návrh korigenda a predloží ho Parlamentu, ak sa presvedčí o tom, že chybu, ktorá nastala, možno opraviť navrhnutým spôsobom.
4. Korigendum sa oznámi na nasledujúcej schôdzi. Považuje sa za schválené, ak najneskôr do dvadsiatich štyroch hodín po tomto oznámení nepredloží politická skupina alebo aspoň štyridsať poslancov žiadosť, aby sa o ňom hlasovalo. Ak korigendum nie je schválené, vráti sa späť gestorskému výboru, ktorý môže predložiť zmenené korigendum, alebo postup uzavrieť.	4. Korigendum sa oznámi na nasledujúcej schôdzi. Považuje sa za schválené, ak najneskôr do dvadsiatich štyroch hodín po tomto oznámení nepredloží politická skupina alebo aspoň štyridsať poslancov žiadosť, aby sa o ňom hlasovalo. Ak korigendum nie je schválené, vráti sa späť gestorskému výboru, ktorý môže predložiť zmenené korigendum, alebo postup uzavrieť.
5. Schválené korigendá sa uverejnia rovnako ako text, na ktorý sa vzťahujú. Články 76, 77 a 78 sa použijú primerane.	5. Schválené korigendá sa uverejnia rovnako ako text, na ktorý sa vzťahujú. Článok 78 sa použije primerane.

Pozmeňujúci návrh 259

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha I – článok 2

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 2

Hlavné úlohy poslancov

Poslanci Európskeho parlamentu v rámci svojho mandátu:

neuzatvoria žiadnu dohodu, na základe ktorej by museli konať alebo hlasovať v záujme inej fyzickej alebo právnickej osoby, čo by mohlo ohroziť ich slobodu hlasovania ustanovenú v článku 6 aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a v článku 2 štatútu poslancov Európskeho parlamentu,

nepožadujú, neprijmú ani nedostávajú žiadnu priamu alebo nepriamu finančnú výhodu ani inú odmenu za ovplyvnenie alebo hlasovanie týkajúce sa právnych predpisov, návrhov uznesení , písomných vyhlásení alebo otázok predložených v Parlamente alebo v niektorom z jeho výborov a dôsledne sa snažia predchádzať akejkoľvek situácii, ktorá by mohla byť spojená s korupciou.

nepožadujú, neprijmú ani nedostávajú žiadnu priamu alebo nepriamu výhodu ani inú odmenu , či už v hotovosti , alebo v naturáliách, výmenou za určité správanie v rozsahu parlamentnej práce poslanca a dôsledne sa snažia predchádzať každej situácii, ktorá by mohla byť spojená s úplatkárstvom, korupciou alebo nenáležitým ovplyvňovaním,

ba)	nevykonávajú platenú profesionálnu lobistickú činnosť priamo súvisiacu s rozhodovacím procesom Únie.

Pozmeňujúci návrh 260

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha I – článok 4

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Článok 4

Vyhlásenie poslancov

1. V záujme transparentnosti poslanci Európskeho parlamentu na vlastnú zodpovednosť predložia predsedovi vyhlásenie o finančných záujmoch pred skončením prvej schôdze, ktorá nasleduje po voľbách do Európskeho parlamentu (alebo počas volebného obdobia do 30 dní od začatia výkonu mandátu v Parlamente), a to vyplnením tlačiva, ktoré schvaľuje Predsedníctvo v súlade s článkom 9. Poslanci informujú predsedu o každej zmene, ktorá má vplyv na ich vyhlásenie, do 30 dní od vzniku tejto zmeny.

2. Vyhlásenie o finančných záujmoch obsahuje tieto presným spôsobom uvedené informácie:

a)	pracovné činnosti poslanca vykonávané počas troch rokov pred nástupom do funkcie v Parlamente, ako aj jeho účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou v priebehu tohto obdobia,

a)	pracovné činnosti poslanca vykonávané počas troch rokov pred nástupom do funkcie v Parlamente, ako aj jeho účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou v priebehu tohto obdobia,

b)	akýkoľvek plat, ktorý poslanec dostáva za výkon mandátu v inom parlamente,

b)	akýkoľvek plat, ktorý poslanec dostáva za výkon mandátu v inom parlamente,

c)	akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť, ktorú poslanec vykonáva súbežne s výkonom svojho mandátu, či už ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba,

c)	akúkoľvek pravidelnú zárobkovú činnosť, ktorú poslanec vykonáva súbežne s výkonom svojho mandátu, či už ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba,

d)	účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou alebo výkon akejkoľvek inej vonkajšej činnosti poslanca bez ohľadu na to, či je platená alebo nie,

d)	účasť vo výboroch alebo v správnych radách podnikov, mimovládnych organizácií, združení alebo akéhokoľvek iného subjektu s právnou subjektivitou alebo výkon akejkoľvek inej vonkajšej činnosti poslanca bez ohľadu na to, či je platená alebo nie,

e)	akúkoľvek platenú, príležitostnú vonkajšiu činnosť (vrátane písomnej tvorby, prednášok alebo znalectva), ak celková výška odmeny predstavuje viac ako 5 000 EUR za kalendárny rok,

e)	akúkoľvek platenú, príležitostnú vonkajšiu činnosť (vrátane písomnej tvorby, prednášok alebo znalectva), ak celková výška odmeny za všetky príležitostné vonkajšie aktivity poslanca predstavuje viac ako 5 000 EUR za kalendárny rok,

f)	podiel v spoločnosti alebo účasť na partnerstve, ak by mohlo dôjsť k vplyvu na verejnú politiku alebo ak v dôsledku tohto podielu alebo účasti poslanec získava významný vplyv na činnosť daného subjektu,

f)	podiel v spoločnosti alebo účasť na partnerstve, ak by mohlo dôjsť k vplyvu na verejnú politiku alebo ak v dôsledku tohto podielu alebo účasti poslanec získava významný vplyv na činnosť daného subjektu,

g)	akúkoľvek finančnú, personálnu alebo inú materiálnu podporu, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom a ktorú poslancovi poskytli v súvislosti s jeho politickými aktivitami tretie strany, pričom sa uvedie totožnosť tretích strán,

g)	akúkoľvek finančnú, personálnu alebo inú materiálnu podporu, ktorá je nad rámec podpory poskytovanej Parlamentom a ktorú poslancovi poskytli v súvislosti s jeho politickými aktivitami tretie strany, pričom sa uvedie totožnosť tretích strán,

h)	akýkoľvek iný finančný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť výkon funkcií poslanca.

h)	a kýkoľvek iný finančný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť výkon funkcií poslanca.

Pravidelné príjmy , ktoré poslanec dostáva v súvislosti s jednotlivými položkami vyhlásenia podľa prvého pododseku , patria do jednej z týchto kategórií:

V prípade všetkých položiek , ktoré sa majú uviesť vo vyhlásení v súlade s prvým pododsekom, poslanec podľa potreby uvedie, či je činnosť platená, alebo nie; v prípade položiek a) , c), d), e) a f) poslanec takisto uvádza niektorú z týchto príjmových kategórií:

—	neplatená,

—	od 1 EUR do 499 EUR mesačne;

—	od 500 do 1 000 EUR mesačne;

—	od 500 do 1 000 EUR mesačne;

—	od 1 001 do 5 000 EUR mesačne;

—	od 1 001 do 5 000 EUR mesačne;

—	od 5 001 do 10 000 EUR mesačne;

—	od 5 001 do 10 000 EUR mesačne;

—	viac ako 10 000 EUR mesačne.

—	nad 10 000 EUR mesačne , s uvedením najbližšej sumy 10 000 EUR .

Akýkoľvek iný príjem, ktorý sa poslancovi vypláca v súvislosti s jednotlivými položkami vyhlásenia podľa prvého pododseku, sa vypočítava na ročnom základe, vydelí sa dvanástimi a zaradí sa do jednej z kategórií uvedených v druhom pododseku.

Každý príjem, ktorý poslanec dostáva v súvislosti s jednotlivými položkami vyhlásenia podľa prvého pododseku , ale nie pravidelne , sa vypočítava na ročnom základe, vydelí sa dvanástimi a zaradí sa do jednej z kategórií uvedených v druhom pododseku.

3. Informácie poskytnuté predsedovi na základe tohto článku sa uverejnia na internetovej stránke Parlamentu v ľahko dostupnej forme.

4. Poslanec nemôže byť zvolený do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaný ako spravodajca, ani sa nemôže stať členom oficiálnej delegácie, ak nepredložil vyhlásenie o finančných záujmoch.

4. Poslanec nemôže byť zvolený do funkcií v rámci Parlamentu ani žiadneho z jeho orgánov, vymenovaný ako spravodajca, ani sa nemôže stať členom oficiálnej delegácie či medziinštitucionálnych rokovaní , ak nepredložil vyhlásenie o finančných záujmoch.

4a. Ak predseda Parlamentu dostane informáciu, na základe ktorej sa domnieva, že vyhlásenie poslanca o finančných záujmoch je v podstatných bodoch nesprávne alebo neaktuálne, môže sa poradiť s poradným výborom podľa článku 7 a prípadne vyzve poslanca, aby vyhlásenie opravil v lehote 10 dní. Predsedníctvo môže rozhodnúť o uplatnení článku 4 ods. 4 na poslancov, ktorí neuposlúchnu výzvu predsedu na opravu.

4b. Spravodajcovia môžu dobrovoľne uviesť vo svojej dôvodovej správe k ich správe externých zástupcov záujmových skupín, s ktorými konzultovali záležitosti týkajúce sa správy (1a) .

Pozmeňujúci návrh 261

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha I – Článok 6

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 6	Článok 6
Činnosti bývalých poslancov	Činnosti bývalých poslancov
Bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa venujú profesionálnym činnostiam v oblasti lobingu alebo zastupovania priamo súvisiacim s prijímaním rozhodnutí v rámci Únie, nesmú počas zapojenia do týchto činností využívať výhody, na ktoré majú nárok bývalí poslanci podľa pravidiel ustanovených Predsedníctvom na tento účel (25).	Bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sa venujú profesionálnym činnostiam v oblasti lobingu alebo zastupovania priamo súvisiacim s prijímaním rozhodnutí v rámci Únie, by mali o tom informovať Európsky parlament a nesmú počas zapojenia do týchto činností využívať výhody, na ktoré majú nárok bývalí poslanci podľa pravidiel ustanovených Predsedníctvom na tento účel (25).

Pozmeňujúci návrh 262

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha I – článok 7

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 7	Článok 7
Poradný výbor pre správanie poslancov	Poradný výbor pre správanie poslancov
1. Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie poslancov (ďalej len „poradný výbor“).	1. Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie poslancov (ďalej len „poradný výbor“).
2. Poradný výbor má päť členov, ktorých vymenuje predseda na začiatku svojho funkčného obdobia spomedzi členov predsedníctiev a koordinátorov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre právne veci, pričom zohľadní skúsenosti poslancov a politickú vyváženosť.	2. Poradný výbor má päť členov, ktorých vymenuje predseda na začiatku svojho funkčného obdobia spomedzi členov Výboru pre ústavné veci a Výboru pre právne veci, pričom zohľadní skúsenosti poslancov a politickú vyváženosť.
Každý člen poradného výboru vykonáva na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo.	Každý člen poradného výboru vykonáva na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo.
3. Predseda vymenuje na začiatku svojho funkčného obdobia aj náhradných členov poradného výboru, a to jedného za každú politickú skupinu, ktorá nie je v poradnom výbore zastúpená.	3. Predseda vymenuje na začiatku svojho funkčného obdobia aj náhradných členov poradného výboru, a to jedného za každú politickú skupinu, ktorá nie je v poradnom výbore zastúpená.
Ak sa člen politickej skupiny, ktorá nie je zastúpená v poradnom výbore, dopustí údajného porušenia tohto kódexu správania, príslušný náhradný člen sa stane šiestym plnoprávnym členom poradného výboru na účely preskúmania tohto údajného porušenia.	Ak sa člen politickej skupiny, ktorá nie je zastúpená v poradnom výbore, dopustí údajného porušenia tohto kódexu správania, príslušný náhradný člen sa stane šiestym plnoprávnym členom poradného výboru na účely preskúmania tohto údajného porušenia.
4. Na základe žiadosti poradný výbor poskytne poslancovi do 30 kalendárnych dní dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení tohto kódexu správania. Príslušný poslanec sa môže opierať o tieto usmernenia.	4. Na základe žiadosti poradný výbor poskytne poslancovi do 30 kalendárnych dní dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení tohto kódexu správania. Príslušný poslanec sa môže opierať o tieto usmernenia.
Poradný výbor posudzuje na žiadosť predsedu aj údajné prípady porušenia tohto kódexu správania a poskytuje predsedovi poradenstvo týkajúce sa možných opatrení, ktoré je potrebné prijať.	Poradný výbor posudzuje na žiadosť predsedu aj údajné prípady porušenia tohto kódexu správania a poskytuje predsedovi poradenstvo týkajúce sa možných opatrení, ktoré je potrebné prijať.
5. Poradný výbor môže po konzultácii s predsedom požiadať o poradenstvo externých odborníkov.	5. Poradný výbor môže po konzultácii s predsedom požiadať o poradenstvo externých odborníkov.
6. Poradný výbor uverejňuje výročnú správu o svojich činnostiach.	6. Poradný výbor uverejňuje výročnú správu o svojich činnostiach.

Pozmeňujúci návrh 263

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha I – článok 8

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Článok 8	Článok 8
Postup v prípade možného porušenia kódexu správania	Postup v prípade možného porušenia kódexu správania
1. Ak existujú dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že poslanec Európskeho parlamentu pravdepodobne porušil tento kódex správania, predseda to môže oznámiť poradnému výboru.	1. Ak existujú dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že poslanec Európskeho parlamentu pravdepodobne porušil tento kódex správania, predseda to s výnimkou zjavne protiprávnych prípadov oznámi poradnému výboru.
2. Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a prípadne vypočuje príslušného poslanca. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu odporúčanie týkajúce sa možného rozhodnutia.	2. Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a prípadne vypočuje príslušného poslanca. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu odporúčanie týkajúce sa možného rozhodnutia.
	V prípade, keď sa stály člen alebo náhradník poradného výboru dopustil údajného porušenia kódexu správania, člen alebo náhradník sa zdrží účasti na konaniach poradného výboru súvisiacich s týmto údajným porušením.
3. Ak predseda na základe odporúčania dospeje k záveru, že príslušný poslanec porušil kódex správania, po vypočutí tohto poslanca prijme odôvodnené rozhodnutie, v ktorom stanoví sankciu a s ktorým oboznámi poslanca.	3. Ak predseda na základe odporúčania a po tom, ako vyzval príslušného poslanca na predloženie písomných pripomienok, dospeje k záveru, že príslušný poslanec porušil kódex správania, prijme odôvodnené rozhodnutie, v ktorom stanoví sankciu a s ktorým oboznámi poslanca.
Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko opatrení uvedených v článku 166 odsek 3 rokovacieho poriadku.	Uložená sankcia môže zahŕňať jedno alebo niekoľko opatrení uvedených v článku 166 ods. 3 až 3b rokovacieho poriadku.
4. Príslušný poslanec má možnosť využiť vnútorné odvolacie postupy ustanovené v článku 167 rokovacieho poriadku.	4. Príslušný poslanec má možnosť využiť vnútorné odvolacie postupy ustanovené v článku 167 rokovacieho poriadku.
5. Po uplynutí lehoty stanovenej v článku 167 rokovacieho poriadku predseda oznámi každú sankciu na plenárnej schôdzi a na zvyšok volebného obdobia sa sankcia zreteľným spôsobom zverejní na internetovej stránke Parlamentu.

Pozmeňujúci návrh 264

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha II

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúce návrhy 265 a 297

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha III – názov

Platný text	Pozmeňujúci návrh
Kritériá pre otázky na písomné zodpovedanie podľa článkov 130 a 131	Kritériá pre otázky a interpelácie na písomné zodpovedanie podľa článkov 130 , 130a, 130b, 131 a 131a

Pozmeňujúci návrh 266

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha III – odsek 1

Platný text

Pozmeňujúci návrh

1.	Otázky na písomné zodpovedanie:

1.	Otázky na písomné zodpovedanie:

jasne určujú adresáta, ktorému sa doručujú prostredníctvom obvyklých medziinštitucionálnych prostriedkov;

—	jasne určujú adresáta, ktorému sa doručujú prostredníctvom obvyklých medziinštitucionálnych prostriedkov;

—	patria výlučne do medzí právomocí inštitúcií stanovených v príslušných zmluvách a do pôsobnosti adresátov a sú vo všeobecnom záujme;

—	patria výlučne do medzí právomocí adresáta, stanovených v príslušných zmluvách alebo v právnych aktoch Únie, alebo do rámca jeho sféry činnosti,

—	sú vo všeobecnom záujme;

—	sú stručné a obsahujú zrozumiteľnú otázku;

—	sú stručné a obsahujú zrozumiteľnú otázku;

—	nepresahujú 200 slov;

—	nepresahujú 200 slov;

—	neobsahujú urážlivé vyjadrenia;

—	neobsahujú urážlivé vyjadrenia;

—	netýkajú sa výlučne osobných vecí;

—	netýkajú sa výlučne osobných vecí;

—	neobsahujú viac ako tri podotázky.

—	neobsahujú viac ako tri podotázky.

Pozmeňujúci návrh 267

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha III – odsek 1 a (nový)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

1a.	Otázky Rade sa nemôžu venovať predmetu prebiehajúceho riadneho legislatívneho postupu ani rozpočtovým funkciám Rady.

Pozmeňujúci návrh 268

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha III – odsek 3

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Ak bola počas predchádzajúcich šiestich mesiacov položená a zodpovedaná rovnaká alebo podobná otázka, alebo ak je jej cieľom iba získanie takých informácií o opatreniach nasledujúcich po prijatí osobitného uznesenia Parlamentu, ktoré Komisia už poskytla v písomnom nadväzujúcom oznámení, sekretariát poskytne kópiu predchádzajúcej otázky a odpovede autorovi . Nová otázka sa adresátom nepostúpi, pokiaľ o tom nerozhodne predseda na základe nových významných skutočností a v reakcii na odôvodnenú žiadosť autora.

Ak sa v predchádzajúcich šiestich mesiacoch položila a zodpovedala rovnaká alebo podobná otázka, alebo ak je jej cieľom iba získanie takých informácií o opatreniach nasledujúcich po prijatí osobitného uznesenia Parlamentu, ktoré Komisia už poskytla v písomnom nadväzujúcom oznámení v predchádzajúcich šiestich mesiacoch , sekretariát poskytne autorovi kópiu predchádzajúcej otázky a odpovede alebo nadväzujúceho oznámenia . Nová otázka sa adresátom nepostúpi, pokiaľ o tom nerozhodne predseda na základe nových významných skutočností a v reakcii na odôvodnenú žiadosť autora.

Pozmeňujúci návrh 269

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha VII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 270

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha VIII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 271

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha IX

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 272

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha X

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 273

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XI

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 274

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 275

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XIII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 276

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XIV

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 277

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XV

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 278

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XVI

Platný text

Pozmeňujúci návrh

Usmernenia pre schválenie Komisie

Schválenie Komisie a monitorovanie záväzkov prijatých počas vypočutia.

1.	Uplatňujú sa tieto zásady, kritériá a opatrenia, na základe ktorých Parlament hlasuje o udelení súhlasu celému kolégiu Komisie:

Časť I – Súhlas Parlamentu s celým kolégiom Komisie

Článok 1

a)	Základ pre hodnotenie

Základ pre hodnotenie

Parlament hodnotí vymenovaných členov Komisie na základe ich celkovej kompetencie, odhodlania pre Európu a osobnej nezávislosti. Hodnotí znalosti o ich budúcom rezorte a ich komunikačné schopnosti.

1. Parlament hodnotí vymenovaných členov Komisie na základe ich celkovej kompetencie, odhodlania pre Európu a osobnej nezávislosti. Hodnotí znalosti o ich budúcom rezorte a ich komunikačné schopnosti.

Parlament osobitne prihliada na vyváženosť rodového zastúpenia. Môže sa vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda rozdelí rezortné povinnosti.

2. Parlament osobitne prihliada na vyváženosť rodového zastúpenia. Môže sa vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda rozdelí rezortné povinnosti.

Parlament môže požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti vymenovaných členov Komisie. Očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa ich finančných záujmov. Vyhlásenia o záujmoch vymenovaných členov Komisie sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.

3. Parlament môže požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti vymenovaných členov Komisie. Očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa ich finančných záujmov. Vyhlásenia o záujmoch vymenovaných členov Komisie sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci.

Preskúmanie vyhlásenia o finančných záujmoch vymenovaného člena Komisie výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, nespočíva len v overení, či bolo vyhlásenie riadne vyplnené, ale taktiež v posúdení, či je z obsahu vyhlásenia možné vyvodiť konflikt záujmov. V takom prípade výbor, v ktorého pôsobnosti je vypočutie, rozhodne, či bude od vymenovaného člena Komisie požadovať ďalšie informácie.

Článok 1a

Preskúmanie vyhlásenia o finančných záujmoch

1. Výbor príslušný pre právne veci preskúma vyhlásenia o finančných záujmoch a posúdi, či je obsah vyhlásenia dezignovaného člena Komisie presný a úplný a či z neho možno vyvodiť konflikt záujmov.

2. Potvrdenie o neexistinecii akéhokoľvek konfliktu záujmov výborom príslušným pre právne veci je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia gestorským výborom. Bez tohto potvrdenia sa postup vymenúvania dezignovaného člena Komisie pozastaví a použije sa postup ustanovený v odseku 3 písm. c).

3. Pri skúmaní vyhlásení o finančných záujmoch výborom príslušným pre právne veci sa uplatňujú tieto usmernenia:

ak sa počas preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch výbor na základe predložených dokumentov domnieva, že vyhlásenie je pravdivé, úplné a neobsahuje žiadne informácie, ktoré by svedčili o súčasnom alebo potenciálnom konflikte záujmov v súvislosti s oblasťou pôsobnosti dezignovaného člena Komisie, predseda tohto výboru zašle list potvrdzujúci túto skutočnosť výboru zodpovednému za vypočutie alebo príslušným výborom, ak ide o postup počas funkčného obdobia člena Komisie;

ak sa výbor domnieva, že vyhlásenie o záujmoch dezignovaného člena Komisie obsahuje neúplné alebo protichodné informácie, alebo ak sú potrebné ďalšie informácie, v súlade s Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou požiada dezignovaného člena Komisie o poskytnutie dodatočných informácií bez zbytočného odkladu a pred prijatím svojho rozhodnutia ich zváži a riadne zanalyzuje; výbor príslušný pre právne veci môže v náležitých prípadoch rozhodnúť o pozvaní dezignovaného člena Komisie na diskusiu;

ak výbor zistí konflikt záujmov na základe vyhlásenia o finančných záujmoch alebo doplnkových informácií predložených dezignovaným členom Komisie, vypracuje odporúčania s cieľom ukončiť konflikt záujmov; tieto odporúčania môžu zahŕňať vzdanie sa predmetných finančných záujmov alebo zmeny oblasti pôsobnosti dezignovaného člena Komisie, ktoré vykoná predseda Komisie; v závažnejších prípadoch, ak sa nenájde žiadne riešenie konfliktu záujmov, výbor príslušný pre právne veci môže ako posledné vhodné riešenie dospieť k záveru, že dezignovaný člen Komisie nie je schopný vykonávať svoju funkciu v súlade so zmluvami a s kódexom správania; predseda Parlamentu sa potom obráti na predsedu Komisie s otázkou, aké ďalšie kroky zamýšľa podniknúť.

Článok 2

Vypočutia

Každý vymenovaný člen Komisie je vyzvaný, aby predstúpil pred príslušný výbor alebo výbory na jedno vypočutie. Tieto vypočutia sú verejné.

1. Každý vymenovaný člen Komisie je vyzvaný, aby predstúpil pred príslušný výbor alebo výbory na jedno vypočutie.

Vypočutia organizuje Konferencia predsedov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov. Za konkrétne opatrenia sú zodpovední predseda a koordinátori každého výboru. Môžu sa vymenovať spravodajcovia.

2. Vypočutia organizuje Konferencia predsedov na základe odporúčania Konferencie predsedov výborov. Za konkrétne opatrenia sú zodpovední predseda a koordinátori každého výboru. Môžu sa vymenovať spravodajcovia.

Na združenie príslušných výborov, ktorých rezorty sa prelínajú, sa prijmú primerané opatrenia. Môžu nastať tri možnosti:

3. Na združenie príslušných výborov, ktorých rezorty sa prelínajú, sa prijmú primerané opatrenia. Môžu nastať tri možnosti:

a)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí do pôsobnosti jediného výboru, vypočutie vymenovaného člena Komisie sa uskutoční len pred týmto jediným výborom (gestorským výborom);

a)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí do pôsobnosti jediného výboru, vypočutie vymenovaného člena Komisie sa uskutoční len pred týmto jediným výborom (gestorským výborom);

b)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí viac-menej v rovnakej miere do pôsobnosti viacerých výborov, vypočutie vymenovaného člena Komisie uskutočnia tieto výbory spoločne (spoločné výbory); ako aj

b)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí viac-menej v rovnakej miere do pôsobnosti viacerých výborov, vypočutie vymenovaného člena Komisie uskutočnia tieto výbory spoločne (spoločné výbory); ako aj

c)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí prevažne do pôsobnosti jedného výboru a iba okrajovo do pôsobnosti aspoň jedného ďalšieho výboru, vypočutie vymenovaného člena Komisie sa uskutoční pred hlavným príslušným výborom za účasti ďalšieho výboru alebo výborov (pridružené výbory).

c)	ak rezort vymenovaného člena Komisie patrí prevažne do pôsobnosti jedného výboru a iba okrajovo do pôsobnosti aspoň jedného ďalšieho výboru, vypočutie vymenovaného člena Komisie sa uskutoční pred hlavným príslušným výborom za účasti ďalšieho výboru alebo výborov (pridružené výbory).

Tieto opatrenia sa v plnom rozsahu konzultujú so zvoleným predsedom Komisie.

4. Tieto opatrenia sa v plnom rozsahu konzultujú so zvoleným predsedom Komisie.

Výbory predložia vymenovaným členom Komisie písomné otázky v dostatočnom časovom predstihu pred vypočutiami. Každému vymenovanému členovi Komisie sa položia dve spoločné otázky, ktoré navrhne Konferencia predsedov výborov, pričom prvá sa vzťahuje na oblasť celkovej kompetentnosti, európskej angažovanosti a osobnej nezávislosti a druhá na riadenie príslušného rezortu a spoluprácu s Parlamentom. Tri ďalšie otázky navrhne gestorský výbor. V prípade spoločných výborov má každý z nich právo navrhnúť dve otázky .

5. Výbory predložia vymenovaným členom Komisie písomné otázky v dostatočnom časovom predstihu pred vypočutiami. Každému vymenovanému členovi Komisie sa položia dve spoločné otázky, ktoré navrhne Konferencia predsedov výborov, pričom prvá sa vzťahuje na oblasť celkovej kompetentnosti, európskej angažovanosti a osobnej nezávislosti a druhá na riadenie príslušného rezortu a spoluprácu s Parlamentom. Päť ďalších otázok navrhne gestorský výbor ; doplňujúce otázky sa nepovoľujú . V prípade spoločných výborov má každý z nich právo na položenie troch otázok .

Životopisy dezignovaných členomv Komisie a ich odpovede na písomné otázky sa uverejnia na internetovej stránke Parlamentu ešte pred vypočutím.

Na každé vypočutie sa vyhradia tri hodiny. Vypočutia sa uskutočnia za takých okolností a v takých podmienkach, aby mali vymenovaní členovia Komisie rovnakú a spravodlivú príležitosť predstaviť seba aj svoje názory.

6. Na každé vypočutie sa vyhradia tri hodiny. Vypočutia sa uskutočnia za takých okolností a v takých podmienkach, aby mali vymenovaní členovia Komisie rovnakú a spravodlivú príležitosť predstaviť seba aj svoje názory.

Vymenovaní členovia Komisie sa vyzvú, aby predniesli úvodné ústne vyhlásenie v trvaní najviac pätnásť minút. Ak je to možné, otázky položené v priebehu vypočutia sa zoskupia podľa tém . Rečnícky čas sa pridelí politickým skupinám primerane v súlade s článkom 162. Priebeh vypočutí sa zameriava na rozvinutie pluralistického politického dialógu medzi vymenovanými členmi Komisie a poslancami. Pred skončením vypočutia dostane vymenovaný člen Komisie príležitosť predniesť krátke záverečné vyhlásenie.

7. Dezignovaní členovia Komisie sa vyzvú, aby predniesli úvodné ústne vyhlásenie v trvaní najviac 15 minút. Najviac 25 otázok, zoskupených podľa možností tematicky, sa položí počas vypočutia . Jednu kontrolnú otázku možno položiť okamžite v rámci vymedzeného času . Rečnícky čas sa pridelí politickým skupinám primerane v súlade s článkom 162. Priebeh vypočutí sa zameriava na rozvinutie pluralistického politického dialógu medzi vymenovanými členmi Komisie a poslancami. Pred skončením vypočutia dostane vymenovaný člen Komisie príležitosť predniesť krátke záverečné vyhlásenie.

Z vypočutí sa zabezpečí živý audiovizuálny prenos. Označený záznam z vypočutí sa sprístupní verejnosti do 24 hodín.

8. Z vypočutí sa zabezpečí živý audiovizuálny prenos , ktorý sa bezplatne sprístupní verejnosti a médiám . Označený záznam z vypočutí sa sprístupní verejnosti do 24 hodín.

Článok 3

c)	Zhodnotenie

Zhodnotenie

Predseda výboru a koordinátori sa zídu ihneď po skončení vypočutia, aby zhodnotili jednotlivých vymenovaných členov Komisie. Tieto schôdze sú neverejné. Koordinátori sa vyzvú, aby sa vyjadrili, či sú vymenovaní členovia Komisie podľa ich názoru kvalifikovaní na vykonávanie funkcie člena kolégia, ako aj na vykonávanie konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené. Konferencia predsedov výborov navrhne na pomoc pri hodnotení vzor vyhlásenia.

1. Predseda výboru a koordinátori sa zídu ihneď po skončení vypočutia, aby zhodnotili jednotlivých vymenovaných členov Komisie. Tieto schôdze sú neverejné. Koordinátori sa vyzvú, aby sa vyjadrili, či sú vymenovaní členovia Komisie podľa ich názoru kvalifikovaní na vykonávanie funkcie člena kolégia, ako aj na vykonávanie konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené. Konferencia predsedov výborov navrhne na pomoc pri hodnotení vzor vyhlásenia.

V prípade spoločných výborov postupujú predsedovia a koordinátori dotknutých výborov v priebehu celého postupu spoločne.

2. V prípade spoločných výborov postupujú predsedovia a koordinátori dotknutých výborov v priebehu celého postupu spoločne.

Pre každého vymenovaného člena Komisie sa vypracuje jedno vyhlásenie o zhodnotení . Obsahuje stanoviská všetkých výborov, ktoré sa zúčastnili na vypočutí.

3. Pre každého dezignovaného člena Komisie sa vypracuje jeden hodnotiaci list . Obsahuje stanoviská všetkých výborov, ktoré sa zúčastnili na vypočutí.

Ak výbory potrebujú na vypracovanie svojho hodnotenia ďalšie informácie, predseda Parlamentu o ne v ich mene písomne požiada zvoleného predsedu Komisie. Koordinátori zohľadnia jeho odpoveď.

Ak koordinátori nie sú schopní dosiahnuť v hodnotení dohodu, alebo na žiadosť politickej skupiny zvolá predseda výboru schôdzu celého výboru. V krajnom prípade nechá predseda výboru o príslušných dvoch bodoch hodnotenia hlasovať v tajnom hlasovaní.

3a. Na hodnotenie koordinátorov sa uplatňujú tieto zásady:

a)	Ak koordinátori jednohlasne schvália dezignovaného člena Komisie, predseda predloží v ich mene list o schválení.

b)	Ak koordinátori jednohlasne odmietnu dezignovaného člena Komisie, predseda predloží v ich mene list o odmietnutí.

c)	Ak koordinátori zastupujúci väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru schvália dezignovaného člena Komisie, predseda predloží v ich mene list, v ktorom konštatuje, že dezignovaného člena Komisie schválila veľká väčšina. Menšinové stanoviská sa uvádzajú na požiadanie.

d)	Ak koordinátori nedosiahnu väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru na schválenie kandidáta,

—	najprv požiadajú o dodatočné informácie pomocou ďalších otázok na písomné zodpovedanie;

—	ak však koordinátori stále nie sú spokojní, požiadajú o obnovenie vypočutia v trvaní 1,5 hodiny, čo musí schváliť Konferencia predsedov.

Ak v nadväznosti na uplatňovanie písmena d) koordinátori zastupujúci väčšinu aspoň dvoch tretín členov výboru schvália dezignovaného člena Komisie, predseda predloží v ich mene list, v ktorom konštatuje, že dezignovaného člena Komisie schválila veľká väčšina. Menšinové stanoviská sa uvádzajú na požiadanie.

Ak, v nadväznosti na uplatňovanie písmena d), sa nepodarilo dosiahnuť väčšinu koordinátorov zastupujúcich aspoň dve tretiny členov výboru na schválenie dezignovaného člena Komisie, predseda zvolá schôdzu výboru a dá hlasovať o dvoch otázkach uvedených v článku 3 ods. 1. Predseda predloží list s hodnotením výboru.

Vyhlásenia výborov o zhodnotení sa prijmú a zverejnia do 24 hodín po vypočutí . Vyhlásenia preskúma Konferencia predsedov výborov a následne ich postúpi Konferencii predsedov. Ak sa Konferencia predsedov nerozhodne požadovať ďalšie informácie, po výmene názorov vyhlási vypočutia za ukončené .

3b. Hodnotiace listy výborov sa rozošlú do 24 hodín po skončení hodnotiaceho procesu . Listy preskúma Konferencia predsedov výborov a potom ich postúpi Konferencii predsedov. Ak Konferencia predsedov rozhodne, že nebude požadovať ďalšie informácie, po výmene názorov vyhlási vypočutia za skončené a povolí uverejnenie všetkých hodnotiacich listov .

Článok 4

Predstavenie kolégia

Zvolený predseda Komisie predstaví celé kolégium vymenovaných členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po ich predstavení nasleduje rozprava. S cieľom ukončiť rozpravu môže každá politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov predložiť návrh uznesenia. Použije sa článok 123 odsek 3 , 4 a 5.

1. Zvolený predseda Komisie sa vyzve, aby predstavil celé kolégium dezignovaných členov Komisie a ich program na rokovaní Parlamentu, na ktoré sú prizvaní predseda Európskej rady a predseda Rady. Po ich predstavení nasleduje rozprava. S cieľom ukončiť rozpravu môže každá politická skupina alebo najmenej štyridsať poslancov predložiť návrh uznesenia. Použije sa článok 123 ods. 3 až 5 b .

Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament hlasuje o tom, či udelí alebo neudelí súhlas s vymenovaním zvoleného predsedu a členov Komisie ako celku. Parlament rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov, a to hlasovaním podľa mien. Hlasovanie môže odložiť na nasledujúce rokovanie.

2. Po hlasovaní o návrhu uznesenia Parlament hlasuje o tom, či udelí alebo neudelí súhlas s vymenovaním zvoleného predsedu a členov Komisie ako celku. Parlament rozhoduje väčšinou odovzdaných hlasov, a to hlasovaním podľa mien. Hlasovanie môže odložiť na nasledujúce rokovanie.

Článok 5

Monitorovanie záväzkov prijatých na vypočutiach

Prijaté záväzky a priority, ktoré uvádzajú dezignovaní členovia Komisie na vypočutiach, posudzuje počas celého mandátu gestorský výbor v kontexte ročného štruktúrovaného dialógu s Komisiou, ktorý sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 prílohy 4 k Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou.

2. V prípade zmeny zloženia kolégia členov Komisie alebo podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu počas funkčného obdobia Komisie sa uplatňujú tieto opatrenia:

Časť II – Podstatná zmena týkajúca sa rezortu alebo zmena zloženia kolégia členov Komisie počas jeho funkčného obdobia

Článok 6

Uvoľnená funkcia

a)	V prípade pristúpenia nového členského štátu Parlament pozve vymenovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú tie stanovené v odseku 1 . (c)

Keď sa má obsadiť miesto, ktoré sa uvoľnilo z dôvodu odstúpenia, odvolania alebo úmrtia, Parlament bezodkladne pozve dezignovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I .

Článok 7

Pristúpenie nového členského štátu

b)	V prípade pristúpenia nového členského štátu Parlament pozve vymenovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmeinky stanovené v odseku 1 .

V prípade pristúpenia nového členského štátu Parlament pozve vymenovaného člena Komisie na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I .

Článok 8

Podstatná zmena týkajúca sa rezortu

c)	V prípade podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu sú členovia Komisie, ktorých sa táto zmena týka, pozvaní predstúpiť pred príslušné výbory skôr, ako sa ujmú svojich nových povinností.

V prípade podstatnej zmeny týkajúcej sa rezortu počas funkčného obdobia Komisie sú členovia Komisie, ktorých sa táto zmena týka, pozvaní na vypočutie za rovnakých podmienok, ako sú podmienky stanovené v časti I, skôr, ako sa ujmú svojich nových povinností.

Article 9

Hlasovanie v pléne

Odchylne od postupu stanoveného v odseku 1 písm. c) treťom pododseku, ak sa hlasovanie v pléne týka vymenovania jediného člena Komisie, hlasuje sa v tajnom hlasovaní.

Odchylne od postupu stanoveného v článku 118 ods. 5a , ak sa hlasovanie v pléne týka vymenovania jediného člena Komisie, hlasuje sa v tajnom hlasovaní.

Pozmeňujúci návrh 279

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XVI a (nová)

Platný text

Pozmeňujúci návrh

PRÍLOHA XVIA

Požiadavky na vypracúvanie návrhov aktov prijímaných v súlade s riadnym legislatívnym postupom

1.	V aktoch sa uvádza druh aktu, za ním nasleduje referenčné číslo, názvy oboch inštitúcií, ktoré ho prijali, dátum podpísania a označenie predmetu úpravy aktov.

2.	Akty obsahujú tieto informácie:

a)	slovné spojenie „Európsky parlament a Rada Európskej únie“;

b)	odkaz na ustanovenia, na základe ktorých bol akt prijatý, uvedený slovným spojením „so zreteľom na“;

c)	citáciu s odkazmi na predložené návrhy, doručené stanoviská a uskutočnené konzultácie;

d)	odôvodnenie aktu uvedené slovom „keďže“;

e)	slovné spojenia, ako napríklad: „prijali toto nariadenie“ alebo „prijali túto smernicu“ alebo „prijali toto rozhodnutie“, za ktorými nasleduje vlastný text aktu.

3.	Akty sa rozdeľujú na články, ktoré možno podľa potreby zoskupovať do častí, hláv, kapitol a oddielov.

4.	V poslednom článku aktu sa uvedie dátum nadobudnutia účinnosti, ak má účinnosť nastať pred alebo po dvadsiatom dni po jeho uverejnení.

5.	Za posledným článkom aktu nasleduje:

—	vhodné slovné spojenie podľa príslušných ustanovení zmlúv o jeho uplatňovaní,

—	slovo „Dňa …“, po ktorom sa uvedie deň podpísania aktu;

—	slovné spojenia: „Za Európsky parlament predseda“, „Za Radu predseda“, po ktorých nasledujú mená predsedu Parlamentu a úradujúceho predsedu Rady v čase podpísania aktu.

Pozmeňujúci návrh 280

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XVII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 281

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XVIII

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 282

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XIX

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 283

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XX

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 284

Rokovací poriadok Európskeho parlamentu

Príloha XXI

Platný text	Pozmeňujúci návrh
[…]	vypúšťa sa

(*1) „Pre konsolidovanú verziu Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu v znení zmien, pozri: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20170116+TOC+DOC+XML+V0//SK“

(1) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(1) Pozri prílohu I.

(1a) Register zriadený dohodou medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11).

(2) Register zriadený na základe dohody medzi Parlamentom a Komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (pozri prílohu IX časť B).

(3) Pozri prílohu IX časť B.

(4) Pozri prílohu 3 k dohode, ktorá sa nachádza v prílohe IX časť B.

(5) Pozri prílohu IX časť A.

(6) Pozri prílohu XI.

(7) Pozri prílohu VII časť E.

(8) Pozri prílohu XIII .

(8) Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Euróskou komisiou (Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47) .

(8a) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(1a) Medziinštitucionálna dohoda z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva, bod 25 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(9) Pozri príslušné rozhodnutie Konferencie predsedov obsiahnuté v prílohe XVII k tomuto rokovaciemu poriadku

(9a) Pozri príslušné rozhodnutie Konferencie predsedov.

(10) Pozri prílohu XX .

(10) Kódex správania pri rokovaniach v rámci riadneho legislatívneho postupu .

(1a) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(11) Pozri prílohu V.

(12) Medziinštitucionálna dohoda z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov, bod 4., (Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2).

(12) Medziinštitucionálna dohoda z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov, bod 4 (Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2).

(13) Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, bod 9, (Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1).

(14) Pozri tiež výklad článku 141.

(15) Pozri prílohu XIV.

(1a) Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11.

(16) Pozri prílohu XVI.

(17) Pozri prílohu II.

(18) Pozri prílohu III.

(1a) Pozri prílohu III.

(19) Pozri prílohu III.

(20) Predĺžené rozhodnutím Parlamentu z 26. februára 2014.

(21) Pozri prílohu XV.

(22) Pozri prílohu VI.

(23) Pozri prílohu VIII.

(24) Pozri prílohu XIII.

(25) Pozri prílohu X.

(1a) Článok 223a vo vloženom znení sa vzťahuje iba na európske politické strany a európske politické nadácie v zmysle článku 2 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014. Článok 224 v súčasnom znení zostáva v platnosti, čo sa týka aktov a záväzkov súvisiacich s financovaním politických strán a politických nadácií na európskej úrovni na rozpočtové roky 2014, 2015, 2016 a 2017, na ktoré sa v súlade s článkom 40 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 naďalej vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 o predpisoch súvisiacich s politickými stranami na európskej úrovni a pravidlách ich financovania. Článok 225 v súčasnom znení sa naďalej uplatňuje na politické strany a politické nadácie na európskej úrovni v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 2004/2003, a to pokým dostávajú finančné prostriedky na rozpočtové roky 2014, 2015, 2016 a 2017 pri uplatňovaní uvedeného nariadenia.

(1a) Pozri Rozhodnutie Predsedníctva z 12. septembra 2016 o Realizácia medziinštitucionálnej dohody o zriadení registra transparentnosti.

(25) Rozhodnutie Predsedníctva z 12. apríla 1999.

(25) Rozhodnutie Predsedníctva z 12. apríla 1999 o výhodách poskytovaných bývalým poslancom Európskeho parlamentu.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/393

P8_TA(2016)0488

Insolvenčné konania a insolvenční správcovia ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádzajú zoznamy insolvenčných konaní a insolvenčných správcov v prílohách A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2016)0317 – C8-0196/2016 – 2016/0159(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 238/20)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0317),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0196/2016),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. novembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0324/2016),

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

P8_TC1-COD(2016)0159

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/353.)

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/394

P8_TA(2016)0489

Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi ES a Uzbekistanom a bilaterálny obchod v oblasti textilu ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 238/21)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16384/1/2010),

—

so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16388/2010),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0097/2011),

—	so zreteľom na svoje predbežné uznesenie z 15. decembra 2011 (1) o návrhu rozhodnutia Rady,

—	so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 (2) o návrhu rozhodnutia Rady,

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0332/2016),

udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Uzbeckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0490.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/395

P8_TA(2016)0491

Dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou a Peru (pristúpenie Ekvádoru) ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Protokolu o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (07620/2016 – C8-0463/2016 – 2016/0092(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 238/22)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07620/2016),

—	so zreteľom na návrh Protokolu o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (07621/2016),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100 ods. 2, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0463/2016),

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0362/2016),

udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ekvádoru, Kolumbie a Peru.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/396

P8_TA(2016)0492

Dohoda medzi EÚ a Nórskom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 238/23)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10711/2016),

—	so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (11692/2014),

—	so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0332/2016),

—	so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 14. decembra 2016 (1) o návrhu rozhodnutia Rady,

—	so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A8-0321/2016),

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Nórskeho kráľovstva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0493.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/397

P8_TA(2016)0494

Dohoda o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Gruzínskom a Europolom *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody medzi Gruzínskom a Európskym policajným úradom (Europol) o operatívnej a strategickej spolupráci zo strany Europolu (10343/2016 – C8-0266/2016 – 2016/0810(CNS))

(Konzultácia)

(2018/C 238/24)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Rady (10343/2016),

—	so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0266/2016),

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností (2), a najmä na jeho články 5 a 6,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody (3),

—	so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0343/2016),

schvaľuje návrh Rady;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

vyzýva Komisiu, aby po dátume uplatňovania nového nariadenia o Europole (4) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci, vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament a Radu informovala o výsledkoch uvedeného posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.

(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.

(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/398

P8_TA(2016)0495

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive (COM(2016)0708 – C8-0454/2016 – 2016/2298(BUD))

(2018/C 238/25)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0708 – C8-0454/2016),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

—	so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

—	so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—	so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0379/2016),

A.	keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

keďže nariadenie o EGF bolo prijaté v súlade s dohodou medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v Komisii, Európskom parlamente a Rade tým, že sa skráti čas na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

keďže Španielsko predložilo žiadosť EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom odvetví zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 29 (výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov) v regióne na úrovni NUTS 2 Comunidad Valenciana (ES52) a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 250 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF;

keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF odchylne od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, ktoré vyžaduje prepustenie aspoň 500 pracovníkov v referenčnom období deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom hospodárskom odvetví vymedzenom ako divízia klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2 v členskom štáte;

keďže EÚ-27 čelila v roku 2015 v porovnaní s rokom 2006 poklesu výroby motorových vozidiel o 0,5 milióna kusov (z 18,7 milióna kusov v roku 2006 na 18,2 v roku 2015), pričom celosvetová produkcia sa zvýšila o 31,1 % (zo 69,2 milióna kusov v roku 2006 na 90,9 milióna kusov v roku 2015) (4), a to predovšetkým v Číne, ale aj v iných štátoch juhovýchodnej Ázie;

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Španielsko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 856 800 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov 1 428 000 EUR, na opätovné začlenenie 250 prepustených pracovníkov do trhu práce;

domnieva sa, že poskytovanie podpory pre bývalých zamestnancov malých a stredných podnikov takisto odôvodňuje schválenie žiadosti týkajúcej sa menej ako 500 prepustených pracovníkov;

berie na vedomie, že Španielsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 21. júna 2016 a že Komisia dokončila jej posúdenie 8. novembra 2016 a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

konštatuje, že v odvetví výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov bolo predložených 23 žiadostí o príspevok z EGF, pričom 13 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu (5) a 10 s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou (6); konštatuje, že tri z týchto žiadostí o príspevok z EGF boli zo Španielska (EGF/2008/002 ES Delphi, EGF/2008/004 ES Kastília y León a Aragónsko a EGF/2010/002 ES Cataluña automoción);

poznamenáva, že pokles podielu Únie na trhu automobilového priemyslu je súčasťou dlhodobého trendu, ako už Komisia uviedla vo svojich posúdeniach predchádzajúcich žiadostí o príspevok z EGF týkajúcich sa automobilového odvetvia, ktoré súviseli s globalizáciou v oblasti obchodu, pričom v období rokov 2000 až 2015 Únia stratila skoro polovicu svojho podielu na trhu;

poukazuje na to, že v Španielsku viedla recesia vo výrobe áut k zníženiu počtu podnikov a pracovných miest, pričom v oblasti Comunidad Valenciana ukončilo v období rokov 2008 – 2014 svoju činnosť 62 z celkového počtu 187 automobilových podnikov, čo predstavuje pokles o 33,16 %;

berie na vedomie, že spoločnosť Bosal S.A. začala svoju činnosť v roku 1986, keď bola oblasť Sagunto vyhlásená za „preferenčnú oblasť reindustrializácie“ po tom, ako došlo k prepúšťaniu v zariadení miestnej vysokej pece; konštatuje, že konkurz a zatvorenie spoločnosti Bosal S.A. viedli k zániku 250 pracovných miest v meste Sagunto, čo je v tomto meste relatívne veľký počet a má závažný vplyv na miestnu a regionálnu ekonomiku, najmä vzhľadom na špecifickú situáciu malého mesta vo vidieckej oblasti, ktorú vážne zasiahla nielen hospodárska kríza, ale aj dôsledky globalizácie v automobilovom priemysle; pripomína, že nezamestnanosť v Comunidad Valenciana je naďalej na úrovni 20,17 % (7), hoci je vidieť náznaky oživenia v oblasti zamestnanosti;

vyjadruje poľutovanie nad nárastom počtu nezamestnaných osôb v Sagunte v rokoch 2007 (2 778) až 2015 (6 437) a nad tým, že miera nezamestnanosti dosahuje 25,8 %, čo ďalej zhoršuje už aj tak nestabilnú situáciu v tejto oblasti;

zdôrazňuje, že z celkového počtu prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť, je 71 % vo veku nad 45 rokov, 78 % bolo zamestnaných v tom istom podniku nepretržite minimálne 15 rokov a 50 % nemá žiadnu kvalifikáciu; konštatuje navyše, že v tejto oblasti nebol v poslednom čase uvedený do prevádzky žiadny nový podnik; upozorňuje, že vzhľadom na všetky tieto okolnosti sú prepustení pracovníci veľmi zraniteľní v situácii, keď je nedostatok pracovných miest, čo znásobuje ich ťažkosti pri hľadaní nového zamestnania;

10.

konštatuje, že Španielsko plánuje 12 rôznych opatrení, z ktorých šesť sú personalizované služby, napríklad informačné podujatia, profesijné poradenstvo, sprostredkovanie zamestnania alebo podpora podnikania, a šesť sú príspevky a stimuly pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť, ako napríklad príspevky na dochádzanie a zmenu bydliska alebo príspevky na novoprijatých zamestnancov; upozorňuje, že tieto opatrenia predstavujú aktívne opatrenia na trhu práce;

11.

víta rozhodnutie Španielska ponúkať opatrenia odbornej prípravy zameranej na získavanie odborných povolení, ako napríklad tie, ktoré sú požadované v prípade osobnej dopravy, a na odvetvia a oblasti, v ktorých existujú alebo vzniknú príležitosti, ako sú potravinárske odvetvie, varenie, prevencia pracovných rizík, kontrola kvality a environmentálne normy, projekty vykurovania, ventilácie a klimatizácie a údržba priemyselných zariadení; podporuje ponuku vzdelávania v zručnostiach, ktoré prispievajú k lepšiemu pracovnému výkonu, ako sú informačné a komunikačné technológie, cudzie jazyky a riadenie podniku;

12.

víta ochotu zástupcov bývalých pracovníkov spoločnosti Bosal S. A. (t. j. podniku, ktorý prepustil väčšinu pracovníkov, ktorých sa táto žiadosť týka) podporiť žiadosť o financovanie z EGF a víta ich zapojenie do navrhovania opatrení, ktoré sa majú ponúknuť prepusteným pracovníkom; poznamenáva, že sociálni partneri, príslušné združenia zamestnávateľov a miestne orgány mesta Sagunto boli do tohto procesu takisto zapojené;

13.

poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú na úrovni nižšej ako 25 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

14.

pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

15.

berie na vedomie potvrdenie Španielska, že na oprávnené opatrenia nedostáva pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.

pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prispôsobenou odbornou prípravou a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas svojej pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

17.

je presvedčený, že širšie využívanie výnimky, pokiaľ ide o limity spôsobilosti, najmä v prospech zamestnancov malých a stredných podnikov, predĺženie referenčných období a možnosť začleniť pracovníkov, ktorí pre referenčnú spoločnosť poskytujú súvisiace služby, by sa mala starostlivo posúdiť podľa jednotlivých prípadov a pritom by sa malo vyvíjať maximálne úsilie o obmedzenie nesprávneho použitia rozpočtu EGF; súhlasí preto s rozhodnutím Komisie poskytnúť pomoc pre 250 pracovníkov z 29 podnikov v regióne Comunidad Valenciana;

18.

opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.

žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

20.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

21.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4) Databáza OICA: http://www.oica.net/category/production-statistics/.

(5) EGF/2013/004 ES/Comunidad Valenciana automotive, COM(2016)0708; EGF/2007/001 FR dodávatelia PSA, COM(2007)0415; EGF/2007/010 PT Lisboa Alentejo, COM(2008)0094; EGF/2008/002 ES Delphi, COM(2008)0547; EGF/2008/004 ES Kastília-León a Aragónsko, COM(2009)0150; EGF/2009/013 DE Karmann, COM(2010)0007; EGF/2012/005 SE Saab, COM(2012)0622; EGF/2012/008 IT De Tomaso, COM(2013)0469; EGF/2013/006 PL Fiat Auto Poland, COM(2014)0699; EGF/2013/012 BE Ford Genk, COM(2014)0532; EGF/2014/006 FR PSA, COM(2014)0560; EGF/2015/003 BE Ford Genk, COM(2015)0336 a EGF/2015/009 SE Volvo Trucks, COM(2016)0061.

(6) EGF/2009/007 SE Volvo, COM(2009)0602; EGF/2009/009 AT Steiermark, COM(2009)0602; EGF/2009/019 FR Renault, COM(2011)0420; EGF/2010/002 ES Cataluña automotive, COM(2010)0453; EGF/2010/004 PL Wielkopolskie, COM(2010)0616; EGF/2010/015 FR Peugeot, COM(2012)0461; EGF/2010/031 BE General Motors Belgium, COM(2011)0212; EGF/2011/003 DE Arnsberg a Düsseldorf – automobilový priemysel, COM(2011)0447; EGF/2011/005 PT Norte-Centro automotive, COM(2011)0664; a EGF/2015/002 DE Adam Opel, COM(2015)0342.

(7) EPA Q3 2016. http://www.ine.es/infografias/tasasepa/desktop/tasas.html?t=0&lang=es.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2017/341.)

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/403

P8_TA(2016)0496

Normalizácia účtovnej závierky železničných podnikov ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1192/69 o spoločných pravidlách normalizácie účtovnej závierky železničných podnikov (11197/1/2016 – C8-0424/2016 – 2013/0013(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 238/26)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11197/1/2016 – C8-0424/2016),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013 (1),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. októbra 2013 (2),

—	so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0026),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0368/2016),

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.

(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.

(3) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0152.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/404

P8_TA(2016)0497

Služby vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy (11198/1/2016 – C8-0425/2016 – 2013/0028(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 238/27)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11198/1/2016 – C8-0425/2016),

—

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality litovským Parlamentom, luxemburskou Poslaneckou snemovňou, holandskou Prvou a Druhou komorou, rakúskou Spolkovou radou a švédskym Parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013 (1),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 8. októbra 2013 (2),

—	so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0028),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0373/2016),

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „nariadenie van de Campa a Dijksmovej o otvorení trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy“ (4);

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.

(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.

(3) Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0148.

(4) Wim van de Camp viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Sharon Dijksmová za Radu.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Európskeho parlamentu o presune zamestnancov

V súlade s odôvodnením 14 a článkom 4 ods. 4a, 4b a 6 musia členské štáty plne dodržiavať smernicu 2001/23/ES týkajúcu sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov a sú oprávnené konať nad rámec uplatňovania tejto smernice tým, že v súlade s právom Únie prijmú dodatočné opatrenia na ochranu zamestnancov, ako napríklad vyžadovanie povinného presunu zamestnancov aj v prípadoch, keď by sa neuplatňovala smernica 2001/23/ES.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/406

P8_TA(2016)0498

Jednotný európsky železničný priestor ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (11199/1/2016 – C8-0426/2016 – 2013/0029(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 238/28)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (11199/1/2016 – C8-0426/2016),

—

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, litovským Parlamentom, luxemburskou Poslaneckou snemovňou, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym Parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013 (1),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. októbra 2013 (2),

—	so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (3) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0029),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2016),

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „smernica Sassoliho a Dijksmovej o otvorení trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správe železničnej infraštruktúry“ (4);

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 122.

(2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 92.

(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0147.

(4) David-Maria Sassoli viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Sharon Dijksmová za Radu.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/407

P8_TA(2016)0499

Prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov (COM(2013)0296 – C7-0144/2013 – 2013/0157(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 238/29)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0296),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0144/2013),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality španielskym Poslaneckým kongresom a španielskym Senátom, francúzskym Národným zhromaždením, talianskym Senátom, lotyšským Parlamentom, maltským Parlamentom, poľským Sejmom a švédskym Parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2013 (1),

—	zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 (2),

—	so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. októbra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0023/2016),

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

navrhuje, aby sa akt uvádzal ako „nariadenie Fleckensteina a Schultzovej van Haegenovej, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov“ (4);

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 111.

(2) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 57.

(3) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 8. marca 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0069).

(4) Knut Fleckenstein viedol rokovania o akte za Európsky parlament a Melanie Schultzová van Haegenová za Radu.

P8_TC1-COD(2013)0157

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/352.)

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/409

P8_TA(2016)0500

Návrh na vymenovanie člena Dvora audítorov – Juhan Parts

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu na vymenovanie Juhana Partsa za člena Dvora audítorov (C8-0445/2016 – 2016/0817(NLE))

(Konzultácia)

(2018/C 238/30)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 286 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0445/2016),

—	so zreteľom na článok 121 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0375/2016),

A.	keďže Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 286 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

B.	keďže Výbor pre kontrolu rozpočtu na svojej schôdzi 5. decembra 2016 vypočul kandidáta Rady na člena Dvora audítorov;

súhlasí s návrhom Rady vymenovať Juhana Partsa za člena Dvora audítorov;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a pre informáciu Dvoru audítorov, ako aj ostatným inštitúciám Európskej únie a kontrolným orgánom členských štátov.

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/410

P8_TA(2016)0501

Výskumný program Výskumného fondu pre uhlie a oceľ *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (COM(2016)0075 – C8-0099/2016 – 2016/0047(NLE))

(Konzultácia)

(2018/C 238/31)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0075),

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na druhý odsek článku 2 Protokolu (č. 37) o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0099/2016),

—	so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0358/2016),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Je potrebné revidovať pravidlá týkajúce sa právomocí a zloženia poradných skupín a technických skupín, najmä pokiaľ ide o povahu odborníkov vymenovaných Komisiou s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť, ako aj súlad a súdržnosť s rámcom pre expertné skupiny Komisie a pokiaľ možno prispieť k vyrovnanému zastúpeniu príslušných odborných a záujmových oblastí, ako aj k optimálnemu vyváženému zastúpeniu mužov a žien.

(3)

Je potrebné revidovať pravidlá týkajúce sa právomocí a zloženia poradných skupín a technických skupín s cieľom informovať príslušné zainteresované strany o diskusiách v týchto skupinách , najmä pokiaľ ide o povahu a vplyv odborníkov vymenovaných Komisiou s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť, ako aj súlad a súdržnosť s rámcom pre expertné skupiny Komisie a pokiaľ možno prispieť k vyrovnanému zastúpeniu príslušných odborných a záujmových oblastí, ako aj k optimálnemu vyváženému zastúpeniu mužov a žien. Je však potrebné rešpektovať rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o kontrole registra a zloženia expertných skupín Komisie.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)	Je vhodné zvážiť jednoduchšie pravidlá financovania s cieľom uľahčiť účasť malých a stredných podnikov (MSP) na programe VFUO a povoliť používanie „jednotkových nákladov“ na výpočet oprávnených nákladov na personál vlastníkov MSP a ostatných fyzických osôb, ktoré nepoberajú mzdu.

(4)	Je vhodné podporiť celkovú účasť malých a stredných podnikov (MSP) na programe VFUO, a to okrem iného zjednodušením pravidiel, a povoliť používanie „jednotkových nákladov“ na výpočet oprávnených nákladov na personál vlastníkov MSP a ostatných fyzických osôb, ktoré nepoberajú mzdu.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh rozhodnutia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5a)

Uhoľný a oceliarsky sektor sú dôležité v procese európskej integrácie a zohrávajú kľúčovú úlohu v priemyselnom spektre Únie. Zároveň sú však pracovné podmienky v uvedených sektoroch náročné a často viedli k poškodzovaniu zdravia pracovníkov a občanov. Zariadenia a spoločnosti by preto mali dodržiavať všetky právne požiadavky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti, predstaviť konečné riešenia a minimalizovať sociálne dôsledky prechodu alebo zatvorenia zariadení. Otázky sociálnej zodpovednosti je potrebné v čo najväčšej miere konzultovať so sociálnymi partnermi.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod - 1 (nový)

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 3 – bod 1 – písmeno g

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1)	Článok 3 bod 1 písm. g) sa vypúšťa.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod - 1 a (nový)

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 6 – odsek 2 – písmeno g a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1a)

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„ga)	vplyv operácií ťažby na zamestnanosť pracovníkov a miestne spoločenstvo ťažobných činností;“

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod - 1 b (nový)

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 6 – odsek 2 – písmeno g b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1b)

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„gb)	vplyv operácií ťažby na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a miestneho spoločenstva ťažobných činností;“

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod - 1 c (nový)

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 8 – úvodná časť

Platný text

Pozmeňujúci návrh

(-1c)

V článku 8 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Výskum a technologický rozvoj (VTR) sa zameriava na zlepšovanie postupov výroby ocele s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov a zvýšiť produktivitu. Neoddeliteľnú súčasť hľadaných zlepšení tvorí znižovanie emisií, spotreby energie a vplyvu na životné prostredie, ako aj zlepšovanie využívania surovín a zachovávanie zdrojov. Výskumné projekty sa musia zameriavať na jednu alebo viaceré z týchto oblastí :“

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 1

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 21 – písmeno i a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ia)	posúdenia dokončených projektov výroby uhlia a ocele v dotknutých oblastiach;

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 2

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 22 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Zloženie každej poradnej skupiny musí byť v súlade s tabuľkami uvedenými v prílohe. Členovia poradných skupín sú jednotlivci vymenovaní generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu na zastupovanie záujmov spoločných pre zainteresované strany. Nesmú zastupovať jednotlivé zainteresované subjekty, ale musia vyjadrovať spoločné stanovisko rôznych zainteresovaných organizácií.

Zloženie každej poradnej skupiny musí byť v súlade s tabuľkami uvedenými v prílohe. Členovia poradných skupín sú jednotlivci vymenovaní generálnym riaditeľom Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum a inováciu na zastupovanie záujmov spoločných pre zainteresované strany. Konajú samostatne a nezastupujú jednotlivé zainteresované subjekty, ale musia vyjadrovať spoločné stanovisko rôznych zainteresovaných organizácií.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 2

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 22 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Musia sa aktívne zaoberať danou oblasťou a poznať priority priemyselných odvetví.	Musia sa aktívne zaoberať danou oblasťou a poznať priority priemyslu a odvetví.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 3

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 24 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členov technických skupín vymenúva na základe ich osobnej spôsobilosti generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu.	Členov technických skupín vymenúva na základe ich osobnej spôsobilosti generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva Komisie pre výskum a inováciu.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 3

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 24 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. Komisia sa naliehavo vyzýva, aby zabezpečila maximálnu možnú transparentnosť vrátane uverejnenia programu, podkladových dokumentov, záznamov o hlasovaní a podrobných zápisníc vrátane nesúhlasných stanovísk, v súlade s odporúčaním európskeho ombudsmana;

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh rozhodnutia

Článok 1 – bod 9

Rozhodnutie 2008/376/ES

Článok 39

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa analogicky uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (*2) , ako aj rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu o kontrole registra a zloženia expertných skupín Komisie, ktoré platia pre expertné skupiny všeobecne .

(*1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).“;

(*2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81).“;

6.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 238/416

P8_TA(2016)0508

Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: revízia mechanizmu pozastavenia ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia) (COM(2016)0290 – C8-0176/2016 – 2016/0142(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 238/32)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0290),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0176/2016),

—	so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na články 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0235/2016),

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

P8_TC1-COD(2016)0142

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2017/371.)

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 238

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 6. júla 2018

Obsah		Strana

	EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2016 – 2017 Schôdza 12. až 15. decembra 2016 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 387, 16.11.2017 . PRIJATÉ TEXTY	1

	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky parlament
	Utorok 13. decembra 2016
2018/C 238/01	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015 (2016/2009(INI))	2
2018/C 238/02	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2016/2072(INI))	28
2018/C 238/03	Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o právach žien v krajinách Východného partnerstva (2016/2060(INI))	42
	Streda 14. decembra 2016
2018/C 238/04	Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE) – 2016/2226(INI))	51
2018/C 238/05	Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE) – 2016/2229(INI))	55
2018/C 238/06	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015 (2016/2219(INI))	57
2018/C 238/07	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2016/2036(INI))	89
2018/C 238/08	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch (2016/2034(INI))	101
	Štvrtok 15. decembra 2016
2018/C 238/09	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))	108
2018/C 238/10	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o situácii rohingyjskej menšiny v Mjanmarsku (2016/3027(RSP))	112
2018/C 238/11	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o masových hroboch v Iraku (2016/3028(RSP))	117
2018/C 238/12	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu vykonávacej smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú prílohy I až V k smernici Rady 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (D047308/01 – 2016/3010(RSP))	120
2018/C 238/13	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o podpore obetí talidomidu (2016/3029(RSP))	125
2018/C 238/14	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o nariadení o liekoch na pediatrické použitie (2016/2902(RSP))	128
2018/C 238/15	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o činnosti Výboru pre petície za rok 2015 (2016/2146(INI))	132
2018/C 238/16	Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o medzinárodných dohodách v oblasti letectva (2016/2961(RSP))	142

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY PARLAMENT
	Utorok 13. decembra 2016
2018/C 238/17	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Alžírskou demokratickou ľudovou republikou o všeobecných zásadách účasti Alžírskej demokratickej ľudovej republiky na programoch Únie (16152/2014 – C8-0152/2015 – 2014/0195(NLE))	144
2018/C 238/18	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky lovu hlbokomorských populácií rýb v severovýchodnom Atlantiku a ustanovenia týkajúce sa rybolovu v medzinárodných vodách severovýchodného Atlantiku a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 2347/2002 (11625/1/2016 – C8-0427/2016 – 2012/0179(COD))	145
2018/C 238/19	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu (2016/2114(REG))	146
	Streda 14. decembra 2016
2018/C 238/20	P8_TA(2016)0488 Insolvenčné konania a insolvenční správcovia ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa nahrádzajú zoznamy insolvenčných konaní a insolvenčných správcov v prílohách A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní (COM(2016)0317 – C8-0196/2016 – 2016/0159(COD)) P8_TC1-COD(2016)0159 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa nahrádzajú prílohy A a B k nariadeniu (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní	393
2018/C 238/21	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile (16384/1/2010 – C7-0097/2011 – 2010/0323(NLE))	394
2018/C 238/22	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Protokolu o pristúpení k Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Ekvádoru (07620/2016 – C8-0463/2016 – 2016/0092(NLE))	395
2018/C 238/23	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Nórskym kráľovstvom o recipročnom prístupe k rybolovu v oblasti Skagerrak pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Dánska, Nórska a Švédska (10711/2016 – C8-0332/2016 – 2016/0192(NLE))	396
2018/C 238/24	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody medzi Gruzínskom a Európskym policajným úradom (Europol) o operatívnej a strategickej spolupráci zo strany Europolu (10343/2016 – C8-0266/2016 – 2016/0810(CNS))	397
2018/C 238/25	Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na základe žiadosti Španielska – EGF/2016/004 ES/Comunidad Valenciana automotive (COM(2016)0708 – C8-0454/2016 – 2016/2298(BUD))	398
2018/C 238/26	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1192/69 o spoločných pravidlách normalizácie účtovnej závierky železničných podnikov (11197/1/2016 – C8-0424/2016 – 2013/0013(COD))	403
2018/C 238/27	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1370/2007, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy (11198/1/2016 – C8-0425/2016 – 2013/0028(COD))	404
2018/C 238/28	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/34/EÚ, pokiaľ ide o otvorenie trhu so službami vnútroštátnej železničnej osobnej dopravy a o správu železničnej infraštruktúry (11199/1/2016 – C8-0426/2016 – 2013/0029(COD))	406
2018/C 238/29	P8_TA(2016)0499 Prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov (COM(2013)0296 – C7-0144/2013 – 2013/0157(COD)) P8_TC1-COD(2013)0157 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa stanovuje rámec pre poskytovanie prístavných služieb a spoločné pravidlá o finančnej transparentnosti prístavov	407
2018/C 238/30	Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu na vymenovanie Juhana Partsa za člena Dvora audítorov (C8-0445/2016 – 2016/0817(NLE))	409
2018/C 238/31	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program (COM(2016)0075 – C8-0099/2016 – 2016/0047(NLE))	410
	Štvrtok 15. decembra 2016
2018/C 238/32	P8_TA(2016)0508 Tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od nej oslobodení: revízia mechanizmu pozastavenia ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia) (COM(2016)0290 – C8-0176/2016 – 2016/0142(COD)) P8_TC1-COD(2016)0142 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/…, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia)	416