4.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 233/4

Výmenný kurz eura (1)

3. júla 2018

(2018/C 233/03)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1665
JPY	Japonský jen	129,09
DKK	Dánska koruna	7,4506
GBP	Britská libra	0,88350
SEK	Švédska koruna	10,3123
CHF	Švajčiarsky frank	1,1573
ISK	Islandská koruna	124,60
NOK	Nórska koruna	9,4655
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	26,073
HUF	Maďarský forint	327,35
PLN	Poľský zlotý	4,3915
RON	Rumunský lei	4,6615
TRY	Turecká líra	5,4444
AUD	Austrálsky dolár	1,5761
CAD	Kanadský dolár	1,5344
HKD	Hongkongský dolár	9,1506
NZD	Novozélandský dolár	1,7281
SGD	Singapurský dolár	1,5921
KRW	Juhokórejský won	1 298,07
ZAR	Juhoafrický rand	15,9718
CNY	Čínsky juan	7,7481
HRK	Chorvátska kuna	7,3845
IDR	Indonézska rupia	16 766,10
MYR	Malajzijský ringgit	4,7208
PHP	Filipínske peso	62,249
RUB	Ruský rubeľ	73,6468
THB	Thajský baht	38,681
BRL	Brazílsky real	4,5429
MXN	Mexické peso	22,9451
INR	Indická rupia	79,9310

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

4.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 233/6

Stiahnutie návrhov Komisie

(2018/C 233/05)

Zoznam stiahnutých návrhov

Dokument	Medziinštitucionálny postup	Názov
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
COM/2017/0150	2017/068/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa určuje miera úpravy priamych platieb stanovená v nariadení (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o kalendárny rok 2017
Hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá
KOM/2011/737	2011/333/CNS	Návrh nariadenia Rady o metódach a postupe sprístupňovania vlastného zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty
COM/2014/43	2014/0020/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnych opatreniach, ktorými sa zlepšuje odolnosť úverových inštitúcií EÚ
Zahraničné veci a bezpečnostná politika
KOM/2003/695	CHAR 2003/0268	Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Andským spoločenstvom a jeho členskými štátmi – Bolívijskou, Kolumbijskou, Ekvádorskou a Peruánskou republikou a Venezuelskou bolívarovskou republikou – na strane druhej
COM/2014/360	2014/0182/NLE	Návrh rozhodnutia Rady o pozícii Únie v Rade pre spoluprácu zriadenej v rámci dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členským štátmi na jednej strane a Gruzínskom na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania o vykonávaní programu pridruženia medzi EÚ a Gruzínskom
COM/2014/359	2014/0181/NLE	Návrh rozhodnutia Rady o pozícii Únie v Rade pre spoluprácu zriadenej v rámci dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členským štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania o vykonávaní programu pridruženia medzi EÚ a Moldavskom
JOIN/2013/014	2013/0149/NLE	Spoločný návrh rozhodnutia Rady o pozícii Únie v Asociačnej rade zriadenej Euro-stredozemskou dohodou o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej, pokiaľ ide o prijatie odporúčania týkajúceho sa vykonávania druhého Akčného plánu ESP pre EÚ a Libanon
Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP
COM/2012/164	2012/82/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zjednodušuje prevoz motorových vozidiel už zaevidovaných v inom členskom štáte v rámci jednotného trhu
Medzinárodná spolupráca a rozvoj
KOM/2011/0861	2011/0420/NLE	Návrh rozhodnutia Rady o pristúpení EÚ k Medzinárodnému poradnému výboru pre bavlnu (ICAC)
Spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť
COM/2014/0212	2014/0120/COD	Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom
Námorné záležitosti a rybárstvo
KOM/2011/0760	2011/0345/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1300/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre zásobu sleďa na západe Škótska a na ňu zameraný rybolov
COM/2013/09	2013/0007/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva
Migrácia, vnútorné záležitosti a občianstvo
COM/2014/163	2014/0095/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza okružné vízum a mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 562/2006 a (ES) č. 767/2008
COM/2014/164	2014/0094/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vízovom kódexe Únie (vízový kódex)
Doprava
COM/2013/409	2013/0187/COD	Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb

4.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 233/8

Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k internetovej manipulácii a osobným údajom

(Úplné znenie tohto stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu)

(2018/C 233/06)

Digitalizácia spoločnosti a hospodárstva má zmiešaný vplyv na občiansku angažovanosť v rozhodovaní a na prekážky v účasti verejnosti na demokratických procesoch.

Veľké systémy analýzy údajov a umelej inteligencie umožňujú zhromažďovať, kombinovať, analyzovať a časovo neobmedzene uchovávať obrovské množstvá údajov. Počas uplynulých dvoch desaťročí vznikol dominantný obchodný model pre väčšinu webových služieb, ktorý sa spolieha na online sledovanie ľudí a zhromažďovanie údajov o ich vlastnostiach, zdraví, vzťahoch a myšlienkach a názoroch s cieľom dosiahnuť príjmy z digitálnej reklamy. Tieto digitálne trhy sa skoncentrovali okolo niekoľkých spoločností, ktoré konajú ako účinní strážcovia prístupu na internet a disponujú vyššími hodnotami trhovej kapitalizácie, očistenými od vplyvu inflácie, než ktorékoľvek iné spoločnosti v zaznamenanej histórii.

Tento digitálny ekosystém prepojil ľudí na celom svete, keď viac ako 50 % obyvateľstva používa internet, aj keď veľmi nerovnomerne z hľadiska geografie, bohatstva a rodu. Pôvodný optimizmus, pokiaľ ide o potenciál internetových nástrojov a sociálnych médií pre občiansku angažovanosť, ustúpil obavám, že ľudia sú manipulovaní, po prvé, sústavným zberom často intímnych informácií o nich, po druhé, kontrolou informácií, ktoré vidia na internete podľa kategórie, do akej boli zaradení. Tzv. internetové ubližovanie v prípade mnohých algoritmami riadených služieb je kľúčovým tvorcom hodnoty, s produktmi a aplikáciami, ktoré sú určené na maximálne vzbudzovanie pozornosti a závislosti. Prepojenosť, prinajmenšom v súčasnej podobe, vedie k rozdeľovaniu.

Nasledujúca diskusia sa týkala zavádzajúcich, nepravdivých alebo osočujúcich informácií („obsahu“) predkladaných ľuďom so zámerom ovplyvňovať politický diskurz a voľby, čo je fenomén, ktorý sa označuje ako „falošné správy“ alebo „online dezinformácie“. Riešenia sa zamerali na opatrenia transparentnosti, ktoré sa uplatňujú na zdroje informácií, a zároveň sa opomína zodpovednosť aktérov ekosystému, ktorí majú prospech zo škodlivého správania. Zatiaľ koncentrácia trhu a rast dominancie určitých platforiem predstavujú novú hrozbu pre pluralitu médií. Podľa európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) táto kríza dôvery v digitálny ekosystém ilustruje vzájomnú závislosť súkromia a slobody prejavu. Zužovanie intímneho priestoru, ktorý majú ľudia k dispozícii, v dôsledku sledovania zo strany spoločností a verejnej správy, ktorému sa nedá vyhnúť, má zmrazujúci účinok na schopnosť a ochotu ľudí slobodne sa vyjadrovať a vytvárať si vzťahy, a to aj v občianskej sfére, ktorá je taká dôležitá pre zdravie demokracie. Toto stanovisko sa preto týka spôsobu, ako sa využívajú osobné informácie na presné zacielenie konkrétneho obsahu na jednotlivcov a skupiny, ohrozených základných práv a hodnôt a príslušných právnych predpisov na zmiernenie týchto hrozieb.

EDPS už niekoľko rokov uvádza dôvody v prospech širšej spolupráce medzi orgánmi pre ochranu údajov a ďalšími regulačnými orgánmi s cieľom chrániť práva a záujmy jednotlivcov v digitálnej spoločnosti, čo bol dôvod, prečo sme v roku 2017 vytvorili digitálne referenčné stredisko. Vzhľadom na obavy, že digitálny priestor by sa mohol využívať na politické kampane s cieľom obchádzať platné právne predpisy (1), sa domnievame, že teraz je čas rozšíriť túto spoluprácu aj na volebné a audiovizuálne regulačné orgány.

1. PREČO VYDÁVAME TOTO STANOVISKO

i. Prebiehajúca intenzívna verejná diskusia

V súčasnosti prebieha intenzívna verejná diskusia o vplyve dnešného rozsiahleho a zložitého ekosystému digitálnych informácií nielen na trhové hospodárstvo, ale aj na politické hospodárstvo, teda na to, aký je vzájomný vplyv medzi politickým prostredím a hospodárstvom. Centrom tohto ekosystému sú veľké platformy, ktoré majú neprimerané zisky z rastu objemu digitálnej reklamy a vďaka tomuto vývoju zvyšujú svoju relatívnu moc. Tento segment potrebuje osobné údaje, aby mohol zacieliť a prispôsobiť správy predkladané jednotlivcom, ale väčšina zadávateľov reklám nevie, ako sa takéto rozhodnutia prijímajú, a väčšina ľudí si neuvedomuje, ako sú využívané. Systém uprednostňuje vzrušujúci a rýchlo sa rozširujúci obsah prostredníctvom internetu a vo všeobecnosti nerozlišuje medzi zadávateľmi reklám, či už komerčnými alebo politickými. Odhalenia, ako sa prostredníctvom tohto systému premyslene šíria dezinformácie („falošné správy“), vedú k obavám, že môže byť ohrozená integrita demokracií. Aj samotné systémy umelej inteligencie, trh s ktorými tiež charakterizuje koncentrácia, potrebujú pre svoje fungovanie údaje, a ak nebudú kontrolované, bude sa zvyšovať odťažitosť a nejasnosť rozhodovania v tomto prostredí.

ii. Význam práva v oblasti ochrany údajov a politické kampane

Základné práva na súkromie a ochranu údajov sú jednoznačne kľúčovým faktorom pre nápravu tejto situácie, čo z tejto otázky robí strategickú prioritu pre všetky nezávislé orgány pre ochranu údajov. Regulačné orgány pre ochranu údajov vo svojom uznesení o používaní osobných údajov na účely politickej komunikácie z roku 2005 vyjadrili obavy o celosvetovú ochranu kľúčových údajov v súvislosti s rozširujúcim sa spracúvaním osobných údajov nekomerčnými subjektmi. Osobitne sa to týka spracovávania citlivých údajov súvisiacich s reálnymi alebo predpokladanými morálnymi a politickými názormi alebo činnosťami alebo s volebnými aktivitami, ako aj invazívneho profilovania rôznych osôb, ktoré sa aktuálne klasifikujú, niekedy nesprávne alebo na základe povrchného kontaktu, ako sympatizanti, podporovatelia, prívrženci alebo straníci (2). Medzinárodné uznesenie obsahuje výzvu na prísnejšie presadzovanie pravidiel ochrany údajov, pokiaľ ide o minimalizáciu údajov, zákonné spracovávanie, súhlas, transparentnosť, práva dotknutej osoby, obmedzovanie účelu a bezpečnosť údajov. Možno je teraz vhodný čas na obnovenie tejto výzvy.

Právo Únie v oblasti ochrany údajov a dôvernosti elektronickej komunikácie sa uplatňuje na zber údajov, profilovanie a presné zacielenie, a ak sa správne presadzuje, malo by pomôcť minimalizovať ujmu spôsobenú pokusmi o manipuláciu jednotlivcov a skupín. Na politické strany, ktoré spracovávajú údaje o voličoch v EÚ, sa vzťahuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov. V tomto nariadení sa osobné údaje, ktoré odhaľujú politické názory, charakterizujú ako osobitná kategória údajov. Spracovávanie takých údajov sa vo všeobecnosti zakazuje, pokiaľ sa neuplatní jedna z vymenovaných výnimiek. V súvislosti s vedením politických kampaní sú osobitne dôležité tieto výnimky, ktoré si zaslúžia úplnú citáciu:

„d)

spracúvanie vykonáva v rámci svojej zákonnej činnosti s primeranými zárukami nadácia, združenie alebo akýkoľvek iný neziskový subjekt s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním a pod podmienkou, že spracúvanie sa týka výlučne členov alebo bývalých členov subjektu alebo osôb, ktoré majú pravidelný kontakt s ním v súvislosti s jeho cieľmi, a že bez súhlasu dotknutej osoby sa osobné údaje neposkytnú mimo tohto subjektu;

e)	spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila; […].

spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov významného verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a stanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a záujmov dotknutej osoby“.

Článok 9 ods. 2 písm. g) sa objasňuje v odôvodnení 56: „Ak si počas volebných aktivít fungovanie demokratického systému v niektorom členskom štáte vyžaduje, aby politické strany zhromažďovali osobné údaje o politických názoroch ľudí, môže byť spracúvanie takýchto údajov povolené z dôvodov verejného záujmu, a to za predpokladu, že sú poskytnuté primerané záruky.“

Viaceré orgány pre ochranu údajov vypracovali pravidlá alebo usmernenia týkajúce sa spracovávania údajov na politické účely.

—

Taliansky orgán pre ochranu údajov prijal v marci 2014 pravidlá spracovávania osobných údajov politickými stranami. V pravidlách sa zdôrazňuje všeobecný zákaz verejného používania osobných údajov na internete, napríklad na sociálnych sieťach alebo fórach, na účely politickej komunikácie, ak boli tieto údaje zbierané na iné účely (3).

—

Francúzska národná komisia pre ochranu údajov (CNIL) vydala v novembri 2016 doplňujúce usmernenia k svojim odporúčaniam z roku 2012 o politickej komunikácii, a stanovila v nich pravidlá spracovávania osobných údajov na sociálnych sieťach. Komisia predovšetkým zdôraznila, že zhromažďovanie osobných údajov voličov s cieľom profilovať a zameriavať ich na sociálnych sieťach je zákonné iba v prípade, že je to založené na súhlase so spracovávaním údajov (4).

—

Úrad komisára pre informácie Spojeného kráľovstva (ICO) vydal v apríli 2017 aktualizované usmernenie k vedeniu politických kampaní, ktoré obsahuje aj usmernenie k využívaniu analýzy údajov v politickej kampani. Úrad vysvetlil, že keď politická organizácia poverí spoločnosť tretej strany vykonať analýzu, spoločnosť bude zrejme sprostredkovateľom údajov, zatiaľ čo organizácia bude prevádzkovateľom. Aby spracovanie údajov bolo zákonné, musia sa uplatniť osobitné ustanovenia práva v oblasti ochrany údajov, ktoré regulujú vzťah medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom (5).

Usmernenia vnútroštátnych orgánov pre ochranu údajov majú potenciál poskytovať doplňujúcu smerodajnú interpretáciu ustanovení práva týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia, ktorá vysvetľuje rozdiely v organizácii vnútroštátnych politických systémov (6).

iii. Účel tohto stanoviska EDPS

EDPS má predstavu, že vlastným príkladom pomôže EÚ v globálnom dialógu o ochrane údajov a súkromí v digitálnom veku, a to určením interdisciplinárnych politických riešení problémov veľkých dát a rozvojom etického rozmeru spracovávania osobných informácií (7). Vyzvali sme, aby sa k dotknutej osobe pristupovalo ako k indivíduu, a nie iba ako k spotrebiteľovi alebo používateľovi, a zdôraznili sme etické otázky týkajúce sa vplyvu prediktívneho profilovania a personalizácie na základe algoritmu (8). Vyzvali sme k zodpovednému a udržateľnému rozvoju digitálnej spoločnosti založenej na kontrole jednotlivca nad osobnými údajmi, ktoré sa ho týkajú, na rozvoji techniky s vedomím potreby ochrany súkromia a na zodpovednom a súdržnom presadzovaní právnych predpisov (9). Poradná skupina EDPS pre etiku vo svojej správe z januára 2018 uviedla, že presné zacielenie volebnej agitácie mení pravidlá verejného prejavu obmedzovaním priestoru na diskusiu a výmenu názorov, čo si naliehavo vyžaduje demokratickú diskusiu o používaní a využívaní údajov pri politickej kampani a prijímaní rozhodnutí (10).

Samozrejme, problém využívania informácií a osobných údajov na manipuláciu ľudí a politiky značne presahuje rámec práva na ochranu údajov. Osobné, presne zacielené online prostredie vytvára „filtrovacie bubliny“, v ktorých sú ľudia vystavení väčšinou rovnakým informáciám a stretávajú sa s užšou škálou názorov, čo vedie k zvýšenej politickej a ideologickej polarizácii (11). Zvyšuje sa tým prenikavosť a presvedčivosť nepravdivých príbehov a konšpirácií (12). Výskumy ukazujú, že manipulácia spravodajstva alebo výsledkov vyhľadávania môže ovplyvniť volebné správanie ľudí (13).

Záujmom EDPS je pomáhať pri tom, aby spracovávanie osobných údajov, ako je uvedené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov, slúžilo ľudstvu, a nie naopak (14). Technologický pokrok by sa nemal brzdiť, ale skôr nasmerovať podľa našich hodnôt. Dodržiavanie základných práv vrátane práva na ochranu údajov je veľmi dôležité na zabezpečenie spravodlivosti volieb, najmä vzhľadom na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 (15). Toto stanovisko je najnovším zo širokej škály príspevkov EDPS k otázke, ako by sa mala ochrana údajov uplatňovať pri riešení najpálčivejších problémov verejnej politiky. Vychádza z predchádzajúcej práce EDPS v oblasti veľkých dát a digitálnej etiky a potreby koordinovať reguláciu konkurenčných a spravodlivých trhov (16). V stanovisku sa najskôr sumarizuje proces, ako osobné údaje stimulujú a určujú bežný cyklus digitálneho sledovania, presného zacielenia a manipulácie. Ďalej sa posudzujú úlohy rôznych aktérov v ekosystéme digitálnych informácií. Posudzujú sa ohrozené základné práva, dôležité zásady ochrany údajov a ďalšie relevantné právne povinnosti. Na záver sa pripomína, že problém internetovej manipulácie sa pravdepodobne bude iba zhoršovať, že žiadny jednotlivý regulačný prístup nebude sám osebe postačujúci a že preto regulačné orgány nutne musia spolupracovať v boji nielen proti zisteným prípadom zneužívania, ale aj proti systémovým deformáciám, ktoré sú spôsobené nadmernou koncentráciou trhu.

7. ZÁVER

Internetová manipulácia predstavuje hrozbu spoločnosti, pretože filtrovacie bubliny a uzavreté spoločenstvá sťažujú ľuďom vzájomné porozumenie a zdieľanie skúseností. Oslabovanie „stmeľujúcich prvkov spoločnosti“ môže podkopať demokraciu, ako aj viaceré ďalšie základné práva a slobody. Internetová manipulácia je tiež príznakom neprehľadnosti a nedostatku zodpovednosti v digitálnom ekosystéme. Problém je reálny a akútny a pravdepodobne sa bude zhoršovať, keďže k internetu sa pripája stále viac ľudí a vecí a úloha systémov umelej inteligencie rastie. Koreňom problému je čiastočne nezodpovedné, neoprávnené alebo neetické používanie osobných informácií. Transparentnosť je potrebná, ale nie postačujúca. Potrebná môže byť správa obsahu, nesmie sa však pripustiť, aby viedla k oslabovaniu základných práv. Časťou riešenia je preto prísne presadzovanie platných predpisov, predovšetkým všeobecného nariadenia o ochrane údajov a spolu s ním ďalších noriem týkajúcich sa volieb a plurality médií.

Ako príspevok k rozšíreniu diskusie usporiada EDPS na jar 2019 seminár, na ktorom vnútroštátne regulačné orgány v oblasti ochrany údajov, volebného a audiovizuálneho práva budú mať možnosť podrobnejšie preskúmať vzájomné pôsobenie rôznych faktorov, prediskutovať výzvy, ktorým čelia, a zvážiť možnosti spoločných opatrení, aj s ohľadom na nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu.

V tomto stanovisku sa konštatuje, že technológia a správanie na trhu spôsobujú škody v dôsledku systémových nevyvážeností a deformácií. Vyzvali sme na nastavenie stimulov na vykonanie zmien. Technologickí giganti a priekopníci doteraz využívajú výhody prevádzky v relatívne neregulovanom prostredí. Postihnuté sú tradičné odvetvia a základné koncepcie miestnej príslušnosti, suverenity a tiež spoločenské normy vrátane demokracie. Tieto hodnoty závisia od plurality názorov a vyváženosti medzi jednotlivými stranami. Tieto problémy nemôže samostatne vyriešiť žiadny z aktérov, ani žiadne odvetvie. Ochrana údajov je súčasťou riešenia, a pravdepodobne väčšou súčasťou, než sa predpokladalo. Nestačí spoliehať sa na dobrú vôľu v konečnom dôsledku nezodpovedných komerčných subjektov. Musíme teraz zasiahnuť v záujme spravodlivejšieho rozloženia výhod digitalizácie.

V Bruseli 19. marca 2018

Giovanni BUTTARELLI

európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

(1) Pozri napríklad http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/election-2017-facebook-ads-marginal-seats-tories-labour-outdated-election-spending-rules-a7733131.html (sprístupnené 18.3.2018).

(2) Uznesenie je dostupné na tejto adrese: https://icdppc.org/wp-content/uploads/2015/02/Resolution-on-Use-of-Personal-Data-for-Polictical-Communication.pdf (sprístupnené 18.3.2018).

(3) http://www.garanteprivacy.it/web/guest/home/docweb/-/docweb-display/docweb/3013267 „Provvedimento in materia di trattamento di dati presso i partiti politici e di esonero dall’informativa per fini di propaganda elettorale“ publikované 26.3.2014 v úradnom vestníku talianskeho orgánu pre ochranu údajov číslo 71 (doc. web n. 3013267).

(4) https://www.cnil.fr/fr/communication-politique-quelles-sont-les-regles-pour-lutilisation-des-donnees-issues-des-reseaux „Communication politique: quelles sont les règles pour l’utilisation des données issues des réseaux sociaux?“ publikované Commission Nationale de l’informatique et des libertés (francúzska Národná komisia pre informatiku a slobodu) 8.11.2016.

(5) https://ico.org.uk/media/for-organisations/documents/1589/promotion_of_a_political_party.pdf Usmernenie úradu komisára pre informácie k vedeniu politických kampaní (20170426).

(6) Podľa článku 57 ods. 1 písm. d) všeobecného nariadenia o ochrane údajov každý dozorný orgán na svojom území […] zvyšuje povedomie prevádzkovateľov a sprostredkovateľov o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia.

(7) Pozri Ísť príkladom: stratégia EDPS 2015 – 2019, s. 17. Veľké dáta sa podľa nášho názoru týkajú postupu spájania obrovských objemov informácií z rôznych zdrojov a ich analýzy, často s používaním adaptívnych algoritmov na tvorbu rozhodnutí. Jedna z najväčších hodnôt veľkých dát pre podniky a vlády vyplýva zo sledovania ľudského správania, kolektívne a jednotlivo, a spočíva v jeho potenciáli predpovedať; stanovisko EDPS 4/2015, Na ceste k novej digitálnej etike: Údaje, dôstojnosť a technológia, 11.9.2015, s. 6.

(8) Profily používané na predpovedanie stigmatizácie rizikového správania ľudí, posilnenie existujúcich stereotypov, sociálnej a kultúrnej segregácie a vylúčenia s takouto „kolektívnou inteligenciou“ vyvracajú individuálnu voľbu a rovnaké príležitosti. Takéto „filtrovacie bubliny“ alebo „osobné dozvukové komory“ by mohli viesť k utlmeniu samotnej kreativity, inovácie a slobody prejavu a združovania, ktoré umožnili rozkvet digitálnych technológií; stanovisko EDPS 4/2015, s. 13 (odkazy vynechané).

(9) Stanovisko EDPS 7/2015, Čeliť výzvam tzv. veľkých dát, s. 9.

(10) Správa poradnej skupiny EDPS pre etiku, január 2018, s. 28.

(11) Pozri napríklad The Economist, How the World Was Trolled (Ako bol svet trolovaný) (4. – 10. novembra 2017), zv. 425, č. 9065, s. 21 – 24.

(12) Allcott H. a Gentzkow M., Social Media and Fake News in the 2016 Election (Sociálne médiá a falošné správy vo voľbách v roku 2016) (jar 2017). Stanford University, Journal of Economic Perspectives, zv. 31, č. 2, s. 211 – 236. https://web.stanford.edu/~gentzkow/research/fakenews.pdf, s. 219.

(13) V jednom z experimentov povedali používateľom sociálnej platformy, ako podľa svojho vyjadrenia volili ich priatelia, čo spôsobilo štatisticky významný nárast segmentu obyvateľstva (0,14 % obyvateľstva vo veku umožňujúcom účasť na voľbách, alebo približne 340 000 voličov), ktorí volili v kongresových voľbách v roku 2010, Allcott H. a Gentzkow M., Social Media and Fake News in the 2016 Election (Sociálne médiá a falošné správy vo voľbách v roku 2016) (jar 2017), Stanford University, Journal of Economic Perspectives, zv. 31, č. 2, s. 211 – 236, s. 219). V ďalšej štúdii výskumníci tvrdili, že výsledky vyhľadávania na vyhľadávači Google boli schopné posunúť volebné preferencie nerozhodnutých voličov o 20 %, Zuiderveen Borgesius, F. a Trilling, D. a Möller, J. a Bodó, B. a de Vreese, C. a Helberger, N. (2016). Mali by sme sa obávať „filtrovacích bublín“? Internet Policy Review, 5(1). DOI: 10.14763/2016.1.401, s. 9.

(14) Odôvodnenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „všeobecné nariadenie o ochrane údajov“).

(15) Ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva vo veci Orlovskaja iskra/Rusko, „slobodné voľby a sloboda prejavu, osobitne sloboda politickej diskusie, spoločne tvoria základ každého demokratického systému. Tieto dve práva spolu súvisia a vzájomne sa posilňujú: napríklad sloboda prejavu je jednou z podmienok potrebných na zabezpečenie ‚slobodného vyjadrenia názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru‘. Z toho dôvodu je osobitne dôležité, aby v období pred voľbami bolo povolené slobodné šírenie názorov a informácií každého druhu. V súvislosti s predvolebnými diskusiami má osobitný význam bezproblémové uplatňovanie slobody prejavu kandidátov“ (odkazy vynechané z textu), ods. 110 http://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-171525.

(16) 2014 – Predbežné stanovisko o súkromí a konkurencieschopnosti v ére veľkých dát; 2015 – Stanovisko 4/2015, Na ceste k novej digitálnej etike: Údaje, dôstojnosť a technológia; 2015 – Stanovisko 7/2015, Čeliť výzvam tzv. veľkých dát: Výzva v záujme transparentnosti, používateľskej kontroly, špecificky navrhnutej ochrany údajov a zodpovednosti; 2016 – Stanovisko EDPS 8/2016 k jednotnému presadzovaniu základných práv v ére veľkých dát.

4.7.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 233/12

Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhom dvoch nariadení, ktorými sa stanovuje rámec pre interoperabilitu medzi rozsiahlymi informačnými systémami EÚ

(Úplné znenie tohto stanoviska je k dispozícii v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku na webovom sídle európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov www.edps.europa.eu)

(2018/C 233/07)

Súčasné naliehavé výzvy týkajúce sa bezpečnosti a riadenia hraníc si vyžadujú inteligentnejšie používanie informácií, ktoré už majú k dispozícii príslušné verejné orgány. To podnietilo Európsku komisiu začať proces smerom k interoperabilite (existujúcich a budúcich) rozsiahlych informačných systémov EÚ v oblasti migrácie, azylu a bezpečnosti. V decembri 2017 Komisia vydala dva návrhy nariadení, ktorými by sa stanovil právny rámec pre interoperabilitu medzi rozsiahlymi informačnými systémami EÚ.

Za predpokladu, že sa interoperabilita vykonáva premyslene a v plnom súlade so základnými právami vrátane práv na súkromie a na ochranu údajov, môže byť užitočným nástrojom na riešenie oprávnených potrieb príslušných orgánov používajúcich rozsiahle informačné systémy a na prispenie k rozvoju účinnej a efektívnej výmeny informácií. Interoperabilita nie je iba alebo v prvom rade technickou voľbou, ale je skôr politickou voľbou, ktorá môže mať vážne právne a spoločenské dôsledky, ktoré nemožno skrývať za údajné technické zmeny. Rozhodnutie zákonodarcu EÚ dosiahnuť, aby boli rozsiahle informačné systémy interoperabilné, by nemalo len trvalý a výrazný vplyv na ich štruktúru a spôsob ich fungovania, ale zmenilo by aj spôsob, akým sa doteraz vykladali právne zásady v tejto oblasti, a ako také by stanovilo „bod, z ktorého niet návratu“.

Hoci sa spočiatku o interoperabilite mohlo uvažovať ako o nástroji určenom len na uľahčenie používania systémov, návrhmi by sa zaviedli nové možnosti prístupu k údajom a k používaniu údajov, ktoré sú uchovávané v rôznych systémoch, s cieľom bojovať proti podvodom s osobnými údajmi, uľahčiť kontroly totožnosti, ako aj zjednodušiť prístup orgánov presadzovania práva k systémom, ktoré neslúžia na právne účely.

Návrhmi sa vytvára najmä nová centralizovaná databáza, ktorá by obsahovala informácie o miliónoch štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane ich biometrických údajov. Z dôvodu rozsahu tejto databázy a povahy údajov, ktoré sa v tejto databáze majú uchovávať, by mohli dôsledky akéhokoľvek porušenia v súvislosti s údajmi vážne poškodiť potenciálne veľmi veľký počet jednotlivcov. Ak sa takéto informácie niekedy dostanú do nesprávnych rúk, databáza by sa mohla stať nebezpečným nástrojom namiereným proti základným právam. Je preto nevyhnutné vytvoriť spoľahlivé právne, technické a organizačné záruky. Osobitná pozornosť sa musí venovať aj účelom databázy, ako aj podmienkam a spôsobom jej používania.

V tejto súvislosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho objasnenia rozsahu problému podvodov s osobnými údajmi medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby bolo navrhované opatrenie vhodné a primerané. Možnosť nahliadnuť do centralizovanej databázy s cieľom uľahčiť kontroly totožnosti na území členských štátov by sa mala užšie vymedziť.

EDPS chápe potrebu orgánov presadzovania práva využívať najlepšie možné nástroje na rýchlu identifikáciu páchateľov teroristických činov a iných závažných trestných činov. Avšak uľahčenie prístupu orgánov presadzovania práva k systémom, ktoré neslúžia na presadzovanie práva (t. j. k informáciám, ktoré orgány získali na iné účely než na presadzovanie práva), a to aj v obmedzenom rozsahu, vôbec nie je z hľadiska základných práv bezvýznamné. Rutinný prístup by samozrejme predstavoval závažné porušenie zásady obmedzenia účelu. EDPS preto vyzýva na zachovanie skutočných záruk s cieľom chrániť základné práva štátnych príslušníkov tretích krajín.

EDPS by napokon rád zdôraznil, že z právneho aj technického hľadiska návrhy zvyšujú komplexnosť existujúcich systémov, ako aj systémov, ktoré sú stále vo fáze prípravy, s presnými dôsledkami, ktoré je ťažké v tejto fáze posúdiť. Táto komplexnosť bude mať dôsledky nielen pre ochranu údajov, ale aj pre správu systémov a dohľad nad nimi. V tejto fáze je ťažké v plnom rozsahu posúdiť presné dôsledky pre práva a slobody, ktoré tvoria jadro projektu EÚ. Z týchto dôvodov EDPS vyzýva na širšiu diskusiu o budúcnosti výmeny informácií EÚ, ich správe a spôsoboch zaručenia základných práv v tomto kontexte.

1. ÚVOD

1.1. Kontext

V apríli 2016 Komisia prijala oznámenie „Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť (1)“, ktorým sa začala diskusia o tom, ako by mohli informačné systémy v Európskej únii zlepšiť riadenie hraníc a zvýšiť vnútornú bezpečnosť.

V júni 2016 Komisia v nadväznosti na oznámenie zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu (ďalej len „HLEG“ – high-level expert group on information systems and interoperability). HLEG bola poverená riešením právnych, technických a prevádzkových výziev v súvislosti s dosiahnutím interoperability medzi centrálnymi systémami EÚ pre hranice a bezpečnosť (2).

HLEG predložila odporúčania najprv vo svojej priebežnej správe z decembra 2016 (3) a neskôr vo svojej záverečnej správe z mája 2017 (4). EDPS bol vyzvaný, aby sa zúčastnil na práci HLEG a vydal vyhlásenie o koncepcii interoperability v oblasti migrácie, azylu a bezpečnosti, ktoré je zahrnuté do záverečnej správy HLEG.

Na základe oznámenia z roku 2016 a odporúčaní HLEG Komisia navrhla nový prístup, v rámci ktorého by boli všetky centralizované informačné systémy EÚ pre bezpečnosť a riadenie hraníc a migrácie interoperabilné (5). Komisia oznámila svoj úmysel pracovať na vytvorení európskeho vyhľadávacieho portálu, spoločnej služby porovnávania biometrických údajov a spoločnej databázy údajov o totožnosti.

Rada 8. júna 2017 uvítala stanovisko Komisie a navrhovaný ďalší postup s cieľom dosiahnuť interoperabilitu informačných systémov do roku 2020 (6). Komisia 27. júla 2017 otvorila verejnú konzultáciu o interoperabilite informačných systémov EÚ pre hranice a bezpečnosť (7). Konzultáciu sprevádzalo úvodné posúdenie vplyvu.

EDPS vydal 17. novembra 2017 ako dodatočný príspevok diskusný dokument o interoperabilite informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (8). V tomto dokumente uznal, že keď sa interoperabilita vykonáva premyslene a v súlade so základnými požiadavkami nevyhnutnosti a proporcionality, môže byť užitočným nástrojom na riešenie oprávnených potrieb príslušných orgánov používajúcich rozsiahle informačné systémy vrátane zlepšenia výmeny informácií.

Komisia 12. decembra 2017 uverejnila dva legislatívne návrhy (ďalej len „návrhy“):

—

návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (hranice a víza) a o zmene rozhodnutia Rady 2004/512/ES, nariadenia (ES) č. 767/2008, rozhodnutia Rady 2008/633/SVV, nariadenia (EÚ) 2016/399 a nariadenia (EÚ) 2017/2226, ďalej len „návrh o hraniciach a vízach“,

—	návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o stanovení rámca pre interoperabilitu medzi informačnými systémami EÚ (policajná a justičná spolupráca, azyl a migrácia), ďalej len „návrh o policajnej a justičnej spolupráci, azyle a migrácii“.

1.2. Ciele návrhov

Návrhy majú vo všeobecnosti za cieľ zlepšiť riadenie schengenských vonkajších hraníc a prispieť k vnútornej bezpečnosti Európskej únie. Na tento účel sa nimi stanovuje rámec na zabezpečenie interoperability medzi existujúcimi a budúcimi rozsiahlymi informačnými systémami EÚ v oblasti hraničných kontrol, azylu a prisťahovalectva, policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Komponenty interoperability zriadené návrhmi by zahŕňali:

—	tri existujúce systémy: Schengenský informačný systém (SIS), systém Eurodac a vízový informačný systém (VIS),

—

tri navrhované systémy, ktoré sú stále vo fáze prípravy alebo vývoja:

—	jeden, na ktorom sa nedávno dohodli zákonodarcovia EÚ a ktorý je potrebné vyvinúť: systém vstup/výstup (Entry/Exit System – EES) (9) a

—	dva, ktoré sú stále predmetom rokovaní: navrhovaný európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (10) a navrhovaný Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ECRIS-TCN) (11),

—	databázu odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD) Interpolu a

—	údaje Europolu (12).

10.

Interoperabilita medzi týmito systémami sa skladá zo štyroch komponentov:

—	európskeho vyhľadávacieho portálu (ďalej len „ESP“ – European search portal),

—	spoločnej služby porovnávania biometrických údajov (ďalej len „spoločná BMS“ – shared biometric matching service),

—	spoločnej databázy údajov o totožnosti (ďalej len „CIR“ – common identity repository) a

—	detektora viacnásobných totožností (ďalej len „MID“ – multiple identity detector).

11.

ESP by fungoval ako sprostredkovateľ správ. Jeho účelom je poskytnúť jednoduché rozhranie, ktoré by poskytovalo rýchle výsledky vyhľadávania transparentným spôsobom. Umožnil by súčasné vyhľadávanie v rôznych systémoch použitím údajov o totožnosti (biografických aj biometrických). Inými slovami, koncový používateľ by mohol uskutočniť jediné vyhľadávanie a získať výsledky zo všetkých systémov, ku ktorým má oprávnený prístup, namiesto vyhľadávania v každom systéme jednotlivo.

12.

Spoločná BMS by bola technickým nástrojom na uľahčenie identifikácie jednotlivca, ktorý môže byť zaregistrovaný v rôznych databázach. Uchovávala by vzory biometrických údajov (odtlačky prstov a podobu tváre) obsiahnuté v centralizovaných informačných systémoch EÚ (t. j. SIS, Eurodac, EES, VIS a ECRIS-TCN). Tým by na jednej strane umožnila súčasné vyhľadávanie biometrických údajov uchovávaných v rôznych systémoch a na druhej strane porovnanie týchto údajov.

13.

CIR by uľahčila identifikáciu osôb vrátane osôb na území členských štátov a takisto by pomohla zjednodušiť prístup orgánov presadzovania práva k informačným systémom, ktoré neslúžia na právne účely. CIR by uchovávala biografické a biometrické údaje zaznamenané v systémoch VIS, ECRIS-TCN, EES, Eurodac a ETIAS. Uchovávala by logicky oddelené údaje podľa systému, z ktorého údaje pochádzali.

14.

MID by bol nástrojom, ktorý by umožňoval prepojiť totožnosti v rámci CIR a SIS a uchovával by prepojenia medzi záznamami. Uchovával by prepojenia poskytujúce informácie, keď sa zistí jedna alebo viaceré jednoznačné alebo možné zhody a/alebo keď sa použije podvodná totožnosť. Kontroloval by, či vyhľadávané alebo vložené údaje existujú vo viac ako jednom systéme s cieľom odhaliť viacnásobné totožnosti (napr. rovnaké biometrické údaje prepojené s odlišnými biografickými údajmi alebo rovnaké/podobné biografické údaje prepojené s odlišnými biometrickými údajmi). MID by zobrazil záznamy o biografickej totožnosti, ktoré majú prepojenie v rôznych systémoch.

15.

Prostredníctvom štyroch komponentov interoperability je cieľom návrhov:

—	poskytnúť oprávneným používateľom rýchly, bezproblémový, systematický a kontrolovaný prístup k príslušným informačným systémom,

—	uľahčiť kontroly totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov,

—	odhaliť viacnásobné totožnosti prepojené s tým istým súborom údajov a

—	zjednodušiť prístup orgánov presadzovania práva k informačným systémom, ktoré neslúžia na presadzovanie práva.

16.

Návrhmi by sa okrem toho zriadilo centrálne úložisko na účely podávania správ a štatistiky (ďalej len „CRRS“ – central repository for reporting and statistics) a univerzálny formát správ (ďalej len „UMF“ – universal message format) a zaviedli by sa nimi automatizované mechanizmy kontroly kvality údajov.

17.

Uverejnenie dvoch legislatívnych návrhov namiesto jedného vyplýva z potreby rešpektovať rozdiel medzi systémami, ktoré sa týkajú:

—	schengenského acquis v súvislosti s hranicami a vízami [t. j. systémy VIS, EES, ETIAS a SIS upravené nariadením (ES) č. 1987/2006],

—	schengenského acquis o policajnej spolupráci alebo ktoré nesúvisia so schengenským acquis (systémy Eurodac, ECRIS-TCN a SIS upravené nariadením Rady 2007/533/SVV).

18.

Tieto dva návrhy sú „sesterské návrhy“, ktoré sa musia vykladať spolu. Číslovanie článkov je zväčša podobné v oboch návrhoch, rovnako ako ich obsah. Preto, ak nie je uvedené inak, pri uvádzaní konkrétneho článku sa týmto článkom myslí článok oboch návrhov.

5. ZÁVERY

142.

EDPS uznáva, že keď sa interoperabilita vykonáva premyslene a v súlade so základnými požiadavkami nevyhnutnosti a proporcionality, môže byť užitočným nástrojom na riešenie oprávnených potrieb príslušných orgánov používajúcich rozsiahle informačné systémy vrátane zlepšenia výmeny informácií.

143.

Zdôrazňuje, že interoperabilita nie je primárne technická voľba, ale je to v prvom rade politická voľba, ktorá sa má urobiť a ktorá bude mať v nadchádzajúcich rokoch značné právne a spoločenské dôsledky. V kontexte jasného trendu miešať rôzne právne predpisy EÚ a politické ciele (t. j. hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, policajná spolupráca a teraz aj justičná spolupráca v trestných veciach), ako aj udelenia rutinného prístupu na účely presadzovania práva k databázam, ktoré neslúžia na presadzovanie práva, rozhodnutie zákonodarcu EÚ dosiahnuť, aby boli rozsiahle informačné systémy interoperabilné, by nemalo len trvalý a výrazný vplyv na ich štruktúru a spôsob ich fungovania, ale zmenilo by aj spôsob doterajšieho výkladu právnych zásad v tejto oblasti a ako také by stanovilo „bod, z ktorého niet návratu“. Z týchto dôvodov EDPS vyzýva na širšiu diskusiu o budúcnosti výmeny informácií EÚ, o ich správe a spôsoboch zaručenia základných práv v tomto kontexte.

144.

Hoci by predložené návrhy mohli vzbudzovať dojem, že interoprabilita je finálny komponent už plne fungujúcich informačných systémov (alebo aspoň systémov, ktorých zakladajúce právne akty sú už „stabilné“ a v záverečných fázach legislatívneho procesu), EDPS by chcel pripomenúť, že tomu tak nie je. V skutočnosti tri zo šiestich informačných systémov EÚ, ktoré sa návrhy snažia prepojiť, v súčasnosti neexistujú (ETIS, ECRIS-TCN a EES), dva sú momentálne vo fáze revízie (SIS a Eurodac) a jeden sa má zrevidovať koncom tohto roka (VIS). Posúdenie presných dôsledkov veľmi komplexného systému s takým veľkým množstvom „pohyblivých častí“ pre súkromie a ochranu údajov je skutočne možné. EDPS pripomína dôležitosť zabezpečenia konzistentnosti medzi právnymi zneniami, ktoré sú už predmetom rokovaní (alebo ktoré sa pripravujú) a návrhmi s cieľom zaistiť jednotné právne, organizačné a technické prostredie pre všetky činnosti v oblasti spracovania údajov v Únii. V tejto súvislosti by chcel zdôrazniť, že týmto stanoviskom nie sú dotknuté ďalšie zásahy, ktoré môžu nasledovať, keďže rôzne prepojené právne nástroje napredujú v legislatívnom procese.

145.

EDPS poznamenáva, že hoci sa spočiatku o interoperabilite mohlo uvažovať ako o nástroji určenom len na uľahčenie používania systémov, návrhmi sa zavádzajú nové možnosti prístupu k údajom a k využívaniu údajov, ktoré sú uchovávané v rôznych systémoch, s cieľom bojovať proti podvodom s osobnými údajmi, uľahčiť kontroly totožnosti a zjednodušiť prístup orgánov presadzovania práva k informačným systémom, ktoré neslúžia na právne účely.

146.

Ako už bolo zdôraznené v diskusnom dokumente, EDPS zdôrazňuje dôležitosť v prvom rade ďalej objasniť rozsah problému podvodov s osobnými údajmi medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby bolo navrhované opatrenie vhodné a primerané.

147.

Pokiaľ ide o používanie údajov uchovávaných v rôznych systémoch s cieľom uľahčiť kontroly totožnosti na území členských štátov, EDPS zdôrazňuje, že účely takéhoto používania, t. j. bojovať proti neregulárnej migrácii a prispievať k vysokej úrovni bezpečnosti, sú formulované príliš široko a v návrhoch by mali byť „prísne obmedzené“ a „presne vymedzené“ na účely dosiahnutia súladu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Predovšetkým sa domnieva, že prístup k CIR na určenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny na účely zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti by mal byť povolený len vtedy, keď existuje prístup k podobným vnútroštátnym databázam na rovnaké účely (napr. register štátnych príslušníkov/rezidentov atď.) a za rovnakých podmienok. Odporúča, aby sa v návrhoch táto záležitosť objasnila. V opačnom prípade by sa zdalo, že návrhmi sa stanovuje domnienka, že štátni príslušníci tretích krajín v zásade predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Takisto odporúča zabezpečiť, aby bol prístup k údajom na identifikáciu osoby počas kontroly totožnosti povolený:

—	v zásade v prítomnosti danej osoby a

—	keď osoba nie je schopná spolupracovať a nemá doklad preukazujúci jej totožnosť alebo

—	odmieta spolupracovať alebo

keď existujú opodstatnené alebo podložené dôvody domnievať sa, že predložené doklady sú falošné a že osoba nehovorí pravdu o svojej totožnosti.

148.

EDPS chápe potrebu orgánov presadzovania práva využívať najlepšie možné nástroje na rýchlu identifikáciu páchateľov teroristických činov a iných závažných trestných činov. Avšak odstránenie skutočných záruk zavedených na ochranu základných práv hlavne v záujme urýchlenia postupu by nebolo prijateľné. Odporúča preto doplniť do článku 22 ods. 1 návrhov podmienky týkajúce sa existencie primeraných dôvodov, vykonanie predchádzajúceho vyhľadávania vo vnútroštátnych databázach a spustenie vyhľadávania v automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov iných členských štátov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV pred uskutočnením akéhokoľvek vyhľadávania v spoločnej databáze údajov o totožnosti. Okrem toho usudzuje, že dodržiavanie podmienok prístupu dokonca aj k obmedzeným informáciám, ako je pozitívna/negatívna lustrácia, by sa malo vždy overiť nezávisle od ďalšieho prístupu k údajom uchovávaným v systéme, ktorý viedol k pozitívnej lustrácii.

149.

EDPS sa domnieva, že nevyhnutnosť a proporcionalita používania údajov uchovávaných v systéme ECRIS-TCN na odhaľovanie viacnásobných totožností a na uľahčenie kontrol totožnosti by sa mali preukázať jasnejšie a požaduje objasnenie aj z hľadiska jeho kompatibility so zásadou obmedzenia účelu. Odporúča preto, aby sa v návrhoch zaistilo, aby bolo možné získať prístup k údajom uchovávaným v systéme ECRIS-TCN a používať tieto údaje len na účely systému ECRIS-TCN vymedzené v jeho právnom nástroji.

150.

EDPS víta, že cieľom návrhov je vytvorenie harmonizovaného technického prostredia systémov, ktoré budú fungovať spolu s cieľom poskytovať rýchly, bezproblémový, kontrolovaný a systematický prístup k informáciám, ktoré rôzne zainteresované strany potrebujú na plnenie svojich úloh. Pripomína že počas všetkých fáz vykonávania návrhov by sa mali zohľadňovať základné zásady ochrany údajov, a preto odporúča zahrnúť do návrhov povinnosť pre agentúru eu-LISA a členské štáty dodržiavať zásady ochrany údajov už v štádiu návrhu a zásady štandardnej ochrany údajov.

151.

Okrem všeobecných pripomienok a skôr uvedených identifikovaných kľúčových otázok má EDPS dodatočné odporúčania týkajúce sa týchto aspektov návrhov:

—	funkčnosti ESP, spoločnej BMS, CIR a MID,

—	obdobia uchovávania údajov v CIR a MID,

—	manuálneho overovania prepojení,

—	centrálneho úložiska na účely podávania správ a štatistiky,

—	rozdelenia úloh a zodpovednosti medzi agentúru eu-LISA a členské štáty,

—	bezpečnosti komponentov interoperability,

—	práv dotknutých osôb,

—	prístupu zo strany zamestnancov agentúry eu-LISA,

—	prechodného obdobia,

—

logov a

—	úlohy vnútroštátnych orgánov dohľadu a EDPS.

152.

EDPS bude naďalej k dispozícii na účely poskytovania ďalšieho poradenstva k návrhom, a to aj v súvislosti s akýmkoľvek delegovaným alebo vykonávacím aktom prijatým podľa navrhovaných nariadení, ktorý by mohol mať vplyv na spracovanie osobných údajov.

V Bruseli 19. marca 2018

Giovanni BUTTARELLI

európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

(1) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Silnejšie a inteligentnejšie systémy pre hranice a bezpečnosť“, 6.4.2017, COM(2016) 205 final.

(2) Tamtiež, s. 15.

(3) Priebežná správa predsedu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu zriadenej Európskou komisiou, priebežná správa predsedu expertnej skupiny na vysokej úrovni, december 2016, k dispozícii na: http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=3435.

(4) Záverečná správa expertnej skupiny na vysokej úrovni pre informačné systémy a interoperabilitu zriadenej Európskou komisiou, 11. mája 2017; k dispozícii na http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=3435.

(5) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade zo 16. mája 2017„Siedma správa o pokroku smerom k dosiahnutiu účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie“, COM(2017) 261 final.

(6) Závery Rady o ďalšom postupe s cieľom zlepšiť výmenu informácií a zabezpečiť interoperabilitu informačných systémov EÚ, 8. júna 2017: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10151-2017-INIT/sk/pdf.

(7) Verejná konzultácia a posúdenie vplyvu sú k dispozícii na: https://ec.europa.eu/home-affairs/content/consultation-interoperability-eu-information-systems-borders-and-security_en.

(8) https://edps.europa.eu/sites/edp/files/publication/17-11-16_opinion_interoperability_en.pdf.

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 z 30. novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2017, s. 20).

(10) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/794 a (EÚ) 2016/1624, COM(2016) 731 final, 16.11.2016.

(11) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, v ktorých sú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (TCN), s cieľom doplniť a podporiť Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS-TCN), a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1077/2011, COM(2017) 344 final, 29.6.2017.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 233

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 4. júla 2018

Obsah		Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 233/01	Oznámenie Komisie – Úprava minimálnych súm, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, podľa inflácie	1
2018/C 233/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8416 – The Priceline Group/Momondo Group Holdings) ( 1)	3

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2018/C 233/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8891 – PUIG/BSH/Noustique) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1)	19
2018/C 233/10	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8939 – Liberty House Group/Aluminium Dunkerque) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1)	21
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2018/C 233/11	Oznámenie o žiadosti podľa článku 35 smernice 2014/25/EÚ – Ukončenie pozastavenia plynutia lehoty na prijatie vykonávacích aktov	22

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 233/03	Výmenný kurz eura	4
2018/C 233/04	Zhrnutie rozhodnutí Európskej komisie o autorizáciách pre uvedenie na trh na účely použitia a/alebo pre používanie látok uvedených v prílohe XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) [uverejnené podľa článku 64 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1907/2006] ( 1)	5
2018/C 233/05	Stiahnutie návrhov Komisie	6
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2018/C 233/06	Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k internetovej manipulácii a osobným údajom	8
2018/C 233/07	Zhrnutie stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhom dvoch nariadení, ktorými sa stanovuje rámec pre interoperabilitu medzi rozsiahlymi informačnými systémami EÚ	12
	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2018/C 233/08	Oznámenie Komisie podľa článku 17 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Výzva na predkladanie ponúk v súvislosti s prevádzkou pravidelných leteckých dopravných služieb v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme ( 1)	18


	(1) Text s významom pre EHP