27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/2

P8_TA(2016)0433

Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2015 (2016/2063(INI))

(2018/C 224/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2015,

—	so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—	so zreteľom na článok 123 ods. 1 ZFEÚ,

—	so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0302/2016),

keďže v súvislosti s možným vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ prezident Draghi správne uviedol, že „rozsah, v akom to ovplyvní hospodárske vyhliadky bude závisieť od načasovania, vývoja a konečného výsledku nadchádzajúcich rokovaní. Doteraz bolo hospodárstvo eurozóny odolné, ale vzhľadom na neistotu náš základný scenár počíta s rizikami zhoršenia situácie“; a že, „bez ohľadu na druh vzťahov, ktoré vzniknú medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom ostáva najväčšou prioritou zachovanie integrity jednotného trhu“. Akýkoľvek výsledok musí zaručovať, že všetci účastníci budú podliehať rovnakým pravidlám;

B.	keďže podľa najnovšej jarnej prognózy Komisie sa očakáva, že reálny rast v eurozóne bude mierny a geograficky nerovnomerný – 1,6 % v roku 2016 a 1,8 % v roku 2017, po 1,7 % v roku 2015;

C.	keďže podľa tej istej prognózy sa v eurozóne očakáva pokles nezamestnanosti z 10,9 % na konci roka 2015 na 9,9 % na konci roka 2017; keďže rozdiely medzi mierami nezamestnanosti členských štátov sa naďalej rozširovali v roku 2015, s hodnotami v rozsahu od 4,6 % v Nemecku do 24,9 % v Grécku;

keďže opäť podľa tej istej prognózy sa očakáva, že deficit verejných financií v eurozóne bude postupne klesať z 2,1 % v roku 2015 na 1,9 % v roku 2016 a 1,6 % v roku 2017 a takisto sa predpovedá, že pomer dlhu k HDP klesne po prvýkrát od začiatku krízy napriek tomu, že postup Komisie pri nadmernom deficite sa stále týka štyroch krajín eurozóny: Francúzska, Španielska, Grécka a Portugalska; keďže Cyprus, Írsko a Slovinsko prijali makroekonomické programy, ktoré im umožnili znížiť svoje deficity pod hranicu 3 % HDP;

keďže podľa tej istej prognózy sa očakáva, že eurozóna bude v rokoch 2016 a 2017 naďalej vykazovať vonkajší prebytok vo výške približne 3 % HDP; keďže „tvrdý“ Brexit môže mať nepriaznivý vplyv na obchodnú bilanciu EÚ a Spojeného kráľovstva, pretože Spojené kráľovstvo je jedným z hlavných obchodných partnerov v eurozóne;

F.	keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa od Európskeho systému centrálnych bánk požaduje, aby pomáhal udržiavať finančnú stabilitu;

G.	keďže podľa článku 127 ods. 2 ZFEÚ má Európsky systém centrálnych bánk za úlohu „podporovať plynulé fungovanie platobných systémov“;

keďže podľa odhadov ECB zo septembra 2016 priemerná miera inflácie v eurozóne po nulovej hodnote v roku 2015 zostane blízko k tejto úrovni v roku 2016 (0,2 %) a dosiahne 1,2 % v roku 2017 a 1,6 % v roku 2018; keďže nízke miery inflácie zaznamenané v posledných rokoch môžu byť okrem iného spôsobené hlavne nízkymi cenami energií;

keďže inflačný cieľ je stále ťažšie dosiahnuť vzhľadom na konsolidáciu demografických trendov, pokračujúce nízke ceny energií a plný vplyv obchodnej a finančnej globalizácie na vysokú nezamestnanosť v európskej spoločnosti; keďže tieto deflačné tlaky prispievajú k nedostatku investícií a oslabeniu celkového dopytu;

J.	keďže v marci 2015 ECB uviedla do činnosti rozšírený program nákupu aktív vo výške 1,1 bilióna EUR, ktorý mal podľa pôvodného plánu fungovať do septembra 2016;

keďže tento program bol odvtedy aktualizovaný tak, že plánovaný nákup aktív má fungovať do marca 2017 a jeho celkový objem by sa mal blížiť k 1,7 biliónu EUR, a zoznam akceptovateľných aktív bol rozšírený o dlhopisy nefinančných podnikov a dlhopisy regionálnych a miestnych samospráv; keďže vznikli obavy, že súvaha ECB obsahuje stúpajúcu mieru rizika;

L.	keďže ECB od začiatku svojho programu nákupu nakúpila 19 094 miliónov EUR v cenných papieroch zabezpečených aktívami (ABS);

keďže ECB ďalej zmierňuje svoj monetárny postoj znižovaním svojich kľúčových referenčných sadzieb na bezprecedentné úrovne, s hlavnými refinančnými operáciami a jednodňovými sterilizačnými operáciami až na 0 a následne v marci 2016 na – 0,40 %; keďže ECB poskytuje bankám motiváciu poskytovať úvery, a s týmto cieľom vykonáva ďalšiu sériu cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO-II);

N.	keďže podľa ECB vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) bolo zamerané na konzistentné uplatňovanie mikroprudenciálneho dohľadu a presadzovanie v rámci eurozóny s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre bankové operácie a zaviesť spoločnú metodiku hodnotenia (SREP);

O.	keďže prezident ECB naďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu veľmi potrebných štrukturálnych reforiem v eurozóne;

P.	keďže ECB podporuje jednoduchý, transparentný a štandardizovaný sekuritizačný rámec a následné znížené kapitálové požiadavky, ktoré oživia sekuritizačné trhy a financovanie reálnej ekonomiky;

Q.	keďže v článku 123 ZFEÚ a článku 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa zakazuje menové financovanie vlád;

zdôrazňuje, že eurozóna naďalej trpí vysokou úrovňou nezamestnanosti, príliš nízkou infláciou a značnou makroekonomickou nerovnováhou vrátane nerovnováhy bežného účtu, a ďalej, že eurozóna čelí veľmi nízkej úrovni rastu produktivity, ktorá je výsledkom nedostatku investícií – 10 percentuálnych bodov pod úrovňou spred krízy, zlyhávaniu pri vykonávaní štrukturálnych reforiem a slabému vnútornému dopytu; poznamenáva, že vysoká úroveň verejného dlhu a najmä obrovské množstvo nesplácaných úverov a stále podkapitalizovaný bankový sektor v niektorých členských štátoch naďalej trieštia finančný trh eurozóny, a teda znižujú priestor na manévrovanie pri podpore najkrehkejších hospodárstiev; zdôrazňuje, že zdravá fiškálna politika a sociálne vyvážené štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie produktivity sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť udržateľný hospodársky pokrok v týchto členských štátoch;

zdôrazňuje federálny charakter Európskej centrálnej banky, ktorý vylučuje uplatňovanie národného práva veta, a umožňuje jej konať rozhodne pri riešení krízy;

uznáva, že z dôvodu tohto veľmi rozmanitého prostredia a rizika dlhšieho obdobia nízkej inflácie boli mimoriadne opatrenia, ktoré prijala ECB, aby zvýšila infláciu späť na úroveň strednodobého cieľa vo výške 2 %, v súlade s jej mandátom, ako sa stanovuje v článku 127 ZFEÚ, a preto nie sú nezákonné (1); poznamenáva, že od začatia programu nákupu aktív v marci 2015 a v dôsledku programov cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO) zameraných na reálnu ekonomiku sa finančné podmienky zlepšili, čo v eurozóne podporilo oživenie požičiavania firmám a domácnostiam; poznamenáva, že aj tieto opatrenia prispeli k obmedzeniu šírenia vládnych dlhopisov niektorých krajín eurozóny; poznamenáva, že zlepšenia nepostihli členské štáty rovnako a že dopyt po úveroch v niektorých členských štátoch je naďalej slabý;

zdôrazňuje, že ECB začala v júni 2016 novú sériu štyroch cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II); poukazuje na to, že stimulačná štruktúra programu sa v porovnaní s pôvodným TLTRO zmenila, keďže niektoré banky si budú môcť požičať za negatívne úrokové sadzby, aj keď nezvýšia svoje čisté poskytovanie úverov reálnej ekonomike;

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že poskytnutím likvidity s negatívnou úrokovou sadzbou, ale zároveň vylučujúc požiadavky pre banky vrátiť finančné prostriedky, ak nedosahujú svoje úverové referenčné hodnoty, ECB oslabuje väzbu medzi zabezpečovaním likvidity centrálnej banky a poskytovaním úverov reálnej ekonomike, čo bolo stredobodom koncepcie TLTRO;

víta kategorický záväzok ECB z júla 2012 urobiť všetko pre záchranu eura, ktorý sa ukázal ako kľúčový na zabezpečenie finančnej stability eurozóny;

domnieva sa, že rozšírený program nákupu aktív by mal väčší vplyv na európske ekonomiku, ak by bol sprevádzaný účinnými a sociálne vyváženými štrukturálnymi reformami zameranými na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a ak by mal okrem iného väčší podiel odkupovania dlhopisov EIB, najmä pokiaľ ide o projekty TEN-T a TEN-E (s preukázanou pridanou európskou hodnotou zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska), a sekuritizovaných úverov pre MSP; vyzýva ECB, aby vypracovala štúdiu, v ktorej zanalyzuje, aký by bol vplyv rozšíreného programu nákupu aktív, ak by mohla nakupovať na sekundárnych trhoch verejný dlh členských štátov priamo viazaný na investície a výdavky v oblasti výskumu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že priame nákupy dlhopisov emitovaných nefinančnými korporáciami v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora, ktoré by sa za súčasných okolností boli opodstatnené, môžu mať rušivý účinok;

súhlasí s prezidentom ECB Mariom Draghim, že samotná jednotná menová politika nemôže stimulovať agregátny dopyt, ak nie je doplnená zdravými fiškálnymi politikami a ambicióznymi a sociálne vyváženými programami štrukturálnych reforiem na úrovni členských štátov; pripomína, že v súlade so svojím mandátom stanoveným v primárnom práve v zmluvách EÚ je hlavným cieľom ECB zachovať cenovú stabilitu s cieľom zabezpečiť stabilné proinvestičné prostredie; domnieva sa, že samotná menová politika nie je vhodný nástroj na vyriešenie štrukturálnych problémov európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že očakávané hospodárske oživenie nie je náhradou za zásadné štrukturálne reformy; upozorňuje na nedávne štúdie a diskusie o možnom poklese neutrálnych úrokových sadzieb pozorovanom na celom svete za posledné desaťročie; poukazuje na to, že takáto situácia by mala za následok ďalšie obmedzenie a zníženie účinnosti menovej politiky, keďže by častejšie hrozil pád na nulovú dolnú hranicu;

súhlasí, že dobre fungujúci, diverzifikovaný a integrovaný kapitálový trh by podporil prenosové kanály jednotnej menovej politiky; v tejto súvislosti požaduje postupné dokončenie a úplnú realizáciu bankovej únie a úplné dodržiavanie príslušných právnych predpisov zo strany členských štátov, ako aj budovanie únie kapitálových trhov, pretože by to bol rozhodujúci krok smerom k zlepšeniu účinnosti jednotnej menovej politiky a zmierneniu rizík vyplývajúcich zo šoku vo finančnom sektore; považuje za nanajvýš dôležité riešiť problematiku nesplácaných úverov v prípade najpostihnutejších vnútroštátnych bankových sektorov s cieľom obnoviť hladký prenos menovej politiky do celej oblasti;

10.

zdôrazňuje, že štrukturálne a sociálne vyvážené reformy v hospodárstve a na pracovnom trhu by mali tiež naplno zohľadňovať demografický deficit v Európe s cieľom bojovať proti deflačnému tlaku a vytvoriť stimuly pre vyváženejšiu demografickú štruktúru, ktorá by uľahčovala udržiavanie inflačného cieľa na úrovni približne 2 %; upozorňuje na riziko negatívnych investičných očakávaní v prípade nepriaznivého demografického vývoja;

11.

konštatuje však, že hoci je vplyv rizík a účinkov presahovania nekonvenčných opatrení významný, najmä pokiaľ ide o podmienky financovania bánk na periférii, neočakáva sa, že inflácia bude do roku 2017 smerovať k strednodobému cieľu 2 %; konštatuje, že súčasné oživenie trhových a bankových úverov je medzi členskými štátmi geograficky nerovnomerne rozložené a zatiaľ úplne nevyvolalo očakávaný účinok na súčasný nedostatok investícií v eurozóne; zdôrazňuje, že nedostatok investícií je spôsobený nielen nedostatkom prístupu k financovaniu, ale aj nízkym dopytom po úveroch, a že je potrebné podporovať tie štrukturálne reformy, ktoré priamo uľahčujú investície a tvorbu pracovných miest; upozorňuje na zníženie dostupnosti vysokokvalitných aktív, ktoré sú medzinárodne akceptované inštitucionálnymi investormi;

12.

upozorňuje, že i keď dôsledky pre reálnu ekonomiku sú výrazne obmedzené, banky majú prakticky bezplatný alebo veľmi jednoduchý prístup k financovaniu, čo vedie k priamemu subvencovaniu ich súvah; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že objem tejto subvencie, i keď ide o jasný fiškálny účinok presahovania menovej politiky, sa nemonitoruje ani nezverejňuje a že neplatia žiadne prísne podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým sa investuje, a či vôbec; trvá na tom, že akékoľvek mimoriadne opatrenia tohto druhu by mali byť sprevádzané opatreniami na zmiernenie narušenia trhov a hospodárstva;

13.

vyjadruje poľutovanie nad súčasnými rozdielmi medzi úrokovými sadzbami financovania poskytovanými MSP a úrokovými sadzbami financovania poskytovanými väčším spoločnostiam, hoci sa postupne znižujú, nad rozdielmi medzi úrokovými sadzbami pre malé a veľké pôžičky a medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, aj keď uznáva, že možnosti menovej politiky sú v tomto smere obmedzené; zdôrazňuje, že pretrvávajúca potreba úpravy súvah bánk, okrem iného, ovplyvňuje dostupnosť úverov pre malé a stredné podniky v niektorých členských štátoch; upozorňuje ďalej na riziko ďalšieho možného narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku nákupu podnikových dlhopisov zo strany ECB na kapitálovom trhu, na ktorom by príslušné kritériá oprávnenosti nemali viesť k ďalšiemu narušeniu, najmä vzhľadom na rámec rizík, a z ktorého by nemali byť vylúčené MSP;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že dlhšie obdobie plochej výnosovej krivky by znížilo ziskovosť bánk, najmä ak neprispôsobia svoje obchodné modely, a mohlo by vytvoriť potenciálne riziká, najmä pokiaľ ide o súkromné úspory a dôchodkové a poistné fondy; varuje, že klesanie ziskovosti bánk by mohlo oslabovať ich ochotu rozvíjať úverovú činnosť; poukazuje najmä na negatívne účinky tejto politiky úrokových sadzieb na miestne a regionálne banky a sporiteľne so slabým financovaním z finančných trhov a na riziká poisťovacieho a dôchodkového sektora; požaduje preto konkrétne a trvalé monitorovanie negatívnej úrokovej sadzby, jej uplatňovania a jej účinkov; zdôrazňuje potrebu riadneho, obozretného a včasného riadenia ukončenia politiky veľmi nízkej (zápornej) úrokovej sadzby;

15.

chápe dôvody zavedenia negatívnych úrokových sadzieb, ale zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa možných dôsledkov takejto politiky pre jednotlivých sporiteľov a finančnú rovnováhu dôchodkových systémov a z hľadiska vývoja majetkových bublín; je znepokojený skutočnosťou, že v niektorých členských štátoch sú dlhodobé úrokové sadzby pri úsporách nižšie ako miery inflácie; domnieva sa, že vzhľadom na demografické trendy a kultúrne preferencie týkajúce sa sporenia tieto negatívne účinky na príjem môžu viesť k zvýšeniu miery úspor domácností, čo by mohlo byť nepriaznivé pre domáci dopyt v eurozóne; upozorňuje, že vzhľadom na zostupnú rigiditu vkladových sadzieb môžu byť výhody posúvania sadzieb z vkladov v ECB ďalej do negatívnej oblasti obmedzené;

16.

je naďalej znepokojený stále vysokou úrovňou neobchodovateľných aktív a cenných papierov krytých aktívami, ktoré sa Eurosystému poskytli ako zábezpeka v rámci jeho refinančných operácií; opätovne žiada ECB, aby poskytla informácie o tom, ktoré centrálne banky prijali takéto cenné papiere a aby zverejnila postupy hodnotenia uvedených aktív; zdôrazňuje, že takéto zverejnenie by bolo prospešné na účely parlamentnej kontroly úloh v oblasti dohľadu zverených ECB;

17.

žiada ECB, aby preskúmala ako sa líši prenos menovej politiky v členských štátoch s centralizovanými a koncentrovanými bankovými sektormi a v štátoch s diverzifikovanejšou sieťou miestnych a regionálnych bánk, ako aj medzi krajinami, ktoré viac závisia od bánk alebo kapitálových trhov z hľadiska financovania svojho hospodárstva;

18.

vyzýva ECB, aby starostlivo posúdila riziká budúceho obnovenia majetkovej a realitnej bubliny vzhľadom na jej veľmi nízku (negatívnu) úrokovú sadzbu, najmä vo svetle podstatne zvýšených objemov úverov a neúmerne vysokých cien v sektore nehnuteľností, predovšetkým v niektorých veľkomestách, a domnieva sa, že spolu s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) by mala v tejto súvislosti predložiť návrhy konkrétnych makroprudenciálnych odporúčaní;

19.

podporuje posúdenie ECB, že v súčasnom balíku CRD IV/CRR chýbajú určité opatrenia, ktorými by sa mohli takisto účinne vyriešiť osobitné typy systémového rizika, akými sú i) rôzne opatrenia na strane aktív vrátane uplatňovania limitov pomeru výšky úveru k hodnote zabezpečenia alebo pomeru výšky úveru k výške príjmu a ii) zavedenie viacerých expozičných limitov, ktoré nepatria do súčasného vymedzenia veľkej majetkovej angažovanosti; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala potrebu legislatívnych návrhov v tejto oblasti; konštatuje, že niektoré z týchto opatrení môžu byť integrované v kontexte prebiehajúcich legislatívnych prác na návrhu o EDIS;

20.

poukazuje na to, že s ohľadom na úlohu ECB v oblasti poskytovania likvidity Grécku v júni 2015 a diskusie v Rade guvernérov ECB o platobnej schopnosti cyperských bánk, ktoré prenikli na verejnosť, nie je koncepcia „platobnej neschopnosti“ podporujúca poskytovanie likvidity centrálnej banky inštitúciám v eurozóne dostatočne jasná, a to ani z hľadiska právnej istoty, keďže ECB v uplynulých rokoch striedavo využívala statickú koncepciu platobnej schopnosti (v závislosti od toho, či banka v určitom čase spĺňa minimálne kapitálové požiadavky) alebo dynamickú koncepciu (na základe výhľadových scenárov stresového testovania) na zdôvodnenie pokračovania alebo obmedzenie núdzovej likvidity (ELA); zdôrazňuje, že táto nejasnosť sa musí riešiť tak, aby sa zabezpečila právna istota a posilnila finančná stabilita;

21.

konštatuje, že predsedníctvo ECB uznáva existenciu distribučných následkov politík ECB s vplyvom na nerovnosti a berie na vedomie posúdenie ECB, že zníženie nákladov na úvery pre občanov a malé a stredné podniky a súčasné zvyšovanie zamestnanosti v eurozóne by mohlo čiastočne kompenzovať tieto distribučné vplyvy;

22.

poznamenáva, že program nákupu aktív ECB znížil výnosy z dlhopisov vo väčšine členských štátov na bezprecedentné úrovne; varuje pred rizikom príliš vysokých oceňovaní na trhu s dlhopismi, ktoré by bolo komplikované zvládať, ak bez dostatočného zotavenia úrokové sadzby začnú opäť stúpať, najmä v prípade krajín, ktorých sa týka postup pri nadmernom deficite alebo s vysokými úrovňami dlhu; poukazuje na to, že náhla zmena súčasnej nízkej úrovne úrokových sadzieb pozdĺž výnosovej krivky prináša významné trhové riziká pre finančné inštitúcie s významným podielom finančných nástrojov s trhovou hodnotou;

23.

zdôrazňuje podmienky stanovené Súdnym dvorom, ktoré musí spĺňať každý nákup štátnych dlhopisov členských štátov eurozóny na sekundárnych trhoch prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB):

—	nákupy sú neohlásené,

—	objem nákupov je od počiatku obmedzený,

—	existuje minimálna lehota medzi vydaním vládnych dlhopisov a ich nákupom Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB), ktorá je stanovená od začiatku a bráni skresľovaniu podmienok vydania,

—	ESCB nakupuje výlučne štátne dlhopisy členských štátov, ktoré majú prístup na dlhopisový trh umožňujúci financovanie takýchto dlhopisov,

—	nakúpené dlhopisy sú len vo výnimočných prípadoch držané do splatnosti a v prípade, že už nebude potrebné pokračovať v intervencii, nákupy budú obmedzené alebo zrušené a s nakúpenými dlhopismi sa bude môcť opäť obchodovať;

24.

berie na vedomie, že niektoré členské štáty môžu využívať politiku veľmi nízkych (negatívnych) úrokových sadzieb na odklad nevyhnutných štrukturálnych reforiem a konsolidácie ich primárnych deficitov verejných financií, najmä na úrovni ústrednej štátnej správy, a v tejto súvislosti poukazuje na záväzky Paktu stability a rastu; uznáva, že jedným z dôvodov, ktoré prispievajú k rozpočtovým prebytkom v niektorých členských štátoch, sú záporné úrokové sadzby ich verejného dlhu; zdôrazňuje, že vnútroštátne hospodárske politiky by mali byť koordinované, a to najmä v eurozóne; zdôrazňuje, že nevyhnutný proces ukončenia neštandardných opatrení v oblasti menovej politiky bude veľmi zložitý a bude sa musieť dôkladne naplánovať, aby sa zabránilo negatívnym otrasom na kapitálových trhoch;

25.

víta uverejňovanie zápisnice zo zasadania Rady a rozhodnutie zverejniť dohody o čistých finančných aktívach (ANFA) medzi ECB a národnými centrálnymi bankami; nabáda ECB, aby pokračovala v snahe o transparentnosť; pripomína ECB, že pracovné politiky prijímania zamestnancov musia byť v súlade s osvedčenými postupmi;

26.

pripomína, že nezávislosť ECB pri vykonávaní menovej politiky, ako je zakotvená v článku 130 ZFEÚ, je kľúčová z hľadiska cieľa zabezpečenia cenovej stability; žiada všetky vlády, aby sa vyvarovali vyhlásení spochybňujúcich úlohu, ktorú táto inštitúcia zohráva v rámci svojho mandátu;

27.

vyzýva ECB, aby venovala osobitnú pozornosť zásade proporcionality v súvislosti s jej zverenými úlohami v oblasti bankového dozoru;

28.

poukazuje na rozdelenie zodpovedností medzi ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA); zdôrazňuje, že ECB by sa nemala stať de facto štandardizačným orgánom pre banky mimo SSM;

29.

konštatuje, že 18. mája 2016 Rada guvernérov ECB prijala nariadenie o zbere podrobných údajov o úveroch a o úverovom riziku (AnaCredit); vyzýva ECB a národné centrálne banky, aby pri uplatňovaní databázy AnaCredit ponechali čo najviac manévrovacieho priestoru;

30.

vyzýva ECB, aby začala pracovať na akýchkoľvek ďalších krokoch v súvislosti s AnaCredit až po skončení verejnej konzultácie, a to s riadnym zapojením Európskeho parlamentu a najmä s prihliadnutím na zásadu proporcionality;

31.

so znepokojením konštatuje, že nerovnováha v rámci systému TARGET2 sa v eurozóne opäť zväčšuje, a to napriek zníženiu obchodnej nerovnováhy, čo poukazuje na pokračujúci odliv kapitálu z periférie eurozóny;

32.

pripomína, že na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu a širokej verejnosti je dôležitý menový dialóg;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Ako bolo nedávno zdôraznené Európskym súdnym dvorom a v rozsudku nemeckého Spolkového ústavného súdu z 21. júna 2016.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/8

P8_TA(2016)0434

Zelená kniha o retailových finančných službách

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (2016/2056(INI))

(2018/C 224/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 1999 s názvom Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán (Akčný plán pre finančné služby) (COM(1999)0232),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2007s názvom Vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (Záverečná správa) (COM(2007)0033),

—	so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (2),

—	so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

—	so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o osvedčených postupoch týkajúcich sa internetových stránok na porovnávanie cien z roku 2014,

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov pre inštitúcie EÚ k Spoločnému rámcu pre hodnotenie rizika a transparentnosť pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z apríla 2016,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (3),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (5),

—

so zreteľom na smernicu 2009/65/ES, naposledy zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie (6),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (7),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (8),

—	so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (9),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (10),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách (12),

—	so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 10. decembra 2015 o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630),

—	so zreteľom na reakciu EBA na Zelenú knihu Komisie z 21. marca 2016 o retailových finančných službách na jednotnom trhu,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0294/2016),

keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb zostáva pomerne málo rozvinutý a roztrieštený, napríklad pokiaľ ide o nízky počet cezhraničných transakcií, preto sú potrebné účinné opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu inovácií prospešných pre koncových používateľov;

keďže dynamika trhov s retailovými finančnými službami, ktorú charakterizuje kombinácia pomerne vysokej koncentrácie a nedostatočnej hospodárskej súťaže, môže mať za následok obmedzený výber a nízku návratnosť vynaložených prostriedkov, ako aj výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; keďže nadnárodné spoločnosti s pobočkami vo viacerých členských štátoch môžu tieto prekážky obísť ľahšie než malé spoločnosti;

keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž, prístup a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom skutočne potrebným na účasť na hospodárskom živote;

keďže ďalší rozvoj trhu s retailovými finančnými službami na úrovni EÚ s primeraným legislatívnym rámcom, ktorým by sa stanovovala potrebná ochrana spotrebiteľa, by nielen uľahčil dôležitú a plodnú cezhraničnú činnosť, ale zároveň by mohol vytvoriť väčší priestor pre zdravú hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni; keďže skutočný európsky vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb má veľký potenciál na to aby spotrebiteľom poskytoval lepšie finančné služby a produkty, väčší výber a lepší prístup k finančným službám a produktom, ako aj nižšie ceny; keďže vplyv konkurencie na ceny sa líši v závislosti od odvetvia a produktu;

keďže zelená kniha sa zameriava najmä na finančné služby pre občanov, ktorí majú záujem o cezhraničné služby; keďže je dôležité, aby prípadne predložené nové návrhy takisto boli prínosom pre všetkých spotrebiteľov v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby trh s retailovými finančnými službami fungoval pre všetkých;

F.	keďže pri odstraňovaní prekážok a obmedzovaní existujúcich protekcionistických tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; keďže skutočný jednotný trh zatraktívni EÚ ako centrum inovatívnych finančných služieb;

keďže rýchla transformácia, ktorú so sebou prinášajú digitalizácia a inovácia v oblasti finančných technológií, má v prípade, ak sa obozretne riadi, potenciál vytvárať nové a často lepšie finančné produkty pre spotrebiteľov a prispieť k finančnému začleneniu, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov a zjednodušenia prístupu k financiám, ale prináša aj dôležité výzvy v oblasti bezpečnosti, ochrany údajov, ochrany spotrebiteľa, zdaňovania, spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability, ktoré by sa mali dôkladne monitorovať s cieľom maximalizovať prínosy pre občanov;

H.	keďže mnohé služby sa presúvajú na internet, je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne a že prístup k nim sa tam, kde je to potrebné s cieľom zabrániť finančnému vylúčeniu, zabezpečí aj prostredníctvom iných ako digitálnych kanálov;

keďže všetko úsilie o posilnenie trhu EÚ s retailovými finančnými službami treba koordinovať s programami jednotného digitálneho trhu, únie kapitálových trhov a stratégie jednotného trhu, pričom celkovým cieľom tohto úsilia má byť posilnenie vytvárania pracovných miest, udržateľného rastu, finančnej stability a úlohy spotrebiteľa v európskom hospodárstve;

J.	zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu; pokiaľ ide o dopyt, znamená to umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy;

keďže dokončenie vnútorného trhu je dôležité pre spotrebiteľov, a je tiež nevyhnutné na to, aby sa európskym podnikom v odvetví finančných technológií umožnilo ťažiť z výhod vnútorného trhu, aby mohli konkurovať tradičným subjektom s cieľom ponúknuť inovatívne riešenia priaznivé pre spotrebiteľov a vytvárať pracovné miesta v celej EÚ;

L.	keďže mikropodniky, malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva a hybnou silou zamestnanosti a rastu; keďže každý európsky právny predpis a iniciatívu treba prispôsobiť charakteristikám týchto podnikov;

M.	keďže dokončenie európskeho vnútorného trhu je veľmi dôležité pre spotrebiteľov aj podniky a keďže nové inovatívne subjekty začínajú ponúkať alternatívy k existujúcim službám;

víta zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách (ktorá zahŕňa aj poistenie) a živú a plodnú diskusiu, ktorú zatiaľ vyvolala; víta tiež verejné konzultácie o zelenej knihe, ktoré zainteresovaným stranám umožnili predložiť ich stanoviská na základe ich osobitnej situácie alebo odvetvia; zdôrazňuje, že jednotný prístup k oblasti retailových finančných služieb by bol kontraproduktívny vzhľadom na rôznorodosť aktérov a produktov;

domnieva sa, že pokiaľ ide o hospodársku súťaž, cezhraničnú činnosť a inovácie, digitalizácia bude naďalej vytvárať nové príležitosti pre spotrebiteľov, investorov, MSP a iné podniky; zdôrazňuje, že digitalizácia samotná nestačí na vytvorenie životaschopného európskeho trhu s retailovými finančnými službami; konštatuje, že mnohé prekážky, ako napríklad rôzne daňové, sociálne, zdravotné, zmluvné režimy a režimy ochrany spotrebiteľa, ani rôznosť jazykov a kultúr, nemožno vyriešiť len pomocou digitalizácie;

konštatuje, že vzhľadom na potrebu proaktívnej práce vo všetkých fázach procesu tvorby politík s cieľom účinne a primerane reagovať na vývoj takéhoto inovačného a rýchlo sa meniaceho trhu prichádza iniciatíva súvisiaca so zelenou knihou včas;

domnieva sa, zjednodušenie právnych predpisov, ktoré je umožnené snahou odrádzať od príliš komplexných produktov a služieb, je mimoriadne dôležité v úsilí vytvárať produkty, ktoré sú lepšie porovnateľné v rámci trhov členských štátov, najmä v sektore poisťovníctva;

pripomína, že už bolo prijaté široké spektrum právnych predpisov EÚ týkajúcich sa jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, medzi nimi napríklad smernica o platobných službách 2, nariadenie o multilaterálnych výmenných poplatkoch, smernica o platobných účtoch, smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, smernica o hypotekárnych úveroch a smernica o rozdelení poistenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala transpozíciu a vykonávanie týchto právnych predpisov, aby sa predišlo zdvojovaniu a prekrývaniu;

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať pozitívny vývoj na retailových finančných trhoch tým, že sa vytvorí konkurenčné prostredie a zachovajú rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany vrátane existujúcich prevádzkovateľov a nové subjekty, a to s pravidlami, ktoré sú z hľadiska technológie a obchodného modelu čo najviac neutrálne; poukazuje na to, že takýto prístup je nevyhnutný, aby sa v neposlednom rade podporil rast začínajúcich podnikov a nových a inovatívnych MSP;

žiada Komisiu, aby zabezpečila platnosť rovnakých pravidiel pre všetky služby, aby sa predišlo vytváraniu narušení hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vznikom nových poskytovateľov retailových finančných služieb; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; zdôrazňuje, že integráciu trhu by mohlo podporiť vytvorenie „kontaktných miest“, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám podávať správy nezákonnom uplatňovaní ustanovení EÚ týkajúcich sa cezhraničnej činnosti;

konštatuje, že v prvom štvrťroku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 348 miliónov USD v porovnaní s 1,8 miliardy USD v Severnej Amerike a 2,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom sú zabezpečené rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci prevratné technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

zdôrazňuje, že najmä s cieľom posilniť dôveru a spokojnosť spotrebiteľov môže iniciatíva zelená kniha uspieť len vtedy, ak sa v nej bude klásť silný dôraz na vytvorenie trhu EÚ, na ktorom budú mať dobre chránení spotrebitelia rovnaké príležitosti a prístup k transparentným, jednoduchým a cenovo výhodným produktom; uznáva pozitívnu hodnotu poskytovania jednoduchých, bezpečných a štandardizovaných produktov pre zákazníkov; vyzýva európske orgány dohľadu, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv viazaného predaja na ceny a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednoduchý, prenosný a bezpečný rámec pre finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

10.

zdôrazňuje, že návrhy, ktoré vyplynú zo zelenej knihy, musia byť v súlade so zásadou proporcionality;

11.

pripomína, že všetky iniciatívy na základe zelenej knihy by mali byť zlučiteľné so zintenzívnením medzinárodného boja proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, a to vrátane väčšieho úsilia o vypracovanie systému spoločného daňového identifikačného čísla;

12.

berie na vedomie rastúcu zložitosť retailových finančných produktov; trvá na tom, že je potrebné vyvinúť iniciatívy a nástroje, ktoré zlepšia hospodársku súťaž a spotrebiteľom zo škály pre nich dostupných produktov umožnia identifikovať a porovnať tie bezpečné, udržateľné a jednoduché; podporuje iniciatívy ako sú Hlavný investično-informačný dokument pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a Hlavný informačný dokument pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP); zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tieto informačné mechanizmy digitálnej realite; domnieva sa, že súhrn prospektu by mal byť zosúladený s hlavným informačným dokumentom pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), aby sa retailovým investorom umožnilo riadne posúdiť riziká spojené s cennými papiermi ponúkanými verejnosti alebo prijatými na obchodovanie;

13.

pripomína nedávny vývoj legislatívneho rámca pre bankový sektor, najmä smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov; pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií viedol k tomu, že retailovým investorom sa ponúkajú nástroje spojené s vyšším rizikom straty; trvá na tom, že je potrebné informovať spotrebiteľa o dosahu nových pravidiel, najmä v prípade, ak sú jeho vklady a investície ohrozené záchranou pomocou vnútorných zdrojov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty uplatňujú smernicu o systémoch ochrany vkladov správne; poukazuje na to, že predaj niektorých nástrojov, na ktoré možno uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov, retailovým investorom je veľmi problematický, pokiaľ ide o primeranú ochranu spotrebiteľa aj zabezpečenie praktickej realizovateľnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti obmedzenia týchto postupov;

14.

poznamenáva, že európsky trh s retailovými finančnými službami bude realizovateľný len vtedy, ak spotrebitelia budú môcť využívať rovnakú právnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje potrebu aktualizovať a podporovať sieť na riešenie finančných sporov FIN-NET;

15.

konštatuje, že absencia systému poistných záruk v niektorých členských štátoch môže narušiť dôveru spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie právnych predpisov v záujme povinného uplatňovania systému poistných záruk;

16.

zdôrazňuje, že vždy by sa malo zohľadňovať hľadisko finančného začleňovania, a že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci spotrebitelia mali rovnaký prístup k aspoň najzákladnejším finančným službám aj prostredníctvom iných ako elektronických kanálov, aby sa zabránilo finančnému vylúčeniu;

17.

domnieva sa, že štrukturálne zmeny vo finančnom sektore – od vzniku spoločností zaoberajúcich sa finančnými technológiami (FinTech) až po fúzie a akvizície – ktoré by mohli mať za následok znižovanie počtu zamestnancov a zatváranie pobočiek, sa musia uskutočniť bez zníženia kvality služieb pre najzraniteľnejšie skupiny, najmä pre starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach;

18.

zdôrazňuje význam finančného vzdelávania ako nástroja na ochranu a posilnenie postavenia spotrebiteľov; požaduje rozšírenie prístupu k nezávislému finančnému vzdelávaniu a podporu pri ňom a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o investičných možnostiach;

19.

konštatuje, že digitalizácia môže priniesť výhody pre retailových investorov, napríklad ľahšiu porovnateľnosť produktov, lepší a ľahší prístup k cezhraničným investíciám a následnú spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi, ako aj rýchlejšie a jednoduchšie postupy registrácie a platieb a z nich vyplývajúce nižšie transakčné náklady, ale môže tiež spôsobovať problémy, ktoré nemožno ignorovať, ako je potreba zabezpečiť dodržiavanie zásady „poznaj svojho zákazníka“ (PSZ), boj proti praniu špinavých peňazí a požiadavky na ochranu údajov, ako aj riziká, ako napríklad zraniteľnosť centralizovaných systémov voči kybernetickým útokom; žiada identifikovanie a monitorovanie novovznikajúcich a súčasných trendov na finančných trhoch a z nich vyplývajúcich výhod a rizík, pričom ako orientačné kritérium by sa mal používať ich pravdepodobný vplyv na retailových investorov;

20.

konštatuje, že poskytovatelia finančných služieb čoraz častejšie používajú na rôzne účely používajú finančné a nefinančné údaje spotrebiteľov získané z rôznych zdrojov, a to najmä v sektoroch kreditného rizika a poisťovníctva; zdôrazňuje, že používanie osobných údajov a veľkých dát poskytovateľmi finančných služieb by malo byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, malo by sa obmedzovať výlučne na to, čo je potrebné na poskytovanie služby a prinášať výhody spotrebiteľom; v tejto súvislosti by sa mala prísne kontrolovať demutualizácia rizika pri poistení vyplývajúca z veľkých dát;

21.

zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

22.

zdôrazňuje, že je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľov v oblasť finančných služieb, keďže je naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o finančné produkty s vysokým kurzovým rizikom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce opatrenia zamerané na zlepšenie finančnej gramotnosti a informovanosti sa v plnej miere zrealizujú a že sa v prípade potreby zavedú ďalšie opatrenia s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť týchto produktov a odstrániť prekážky pre zmenu dodávateľa a akékoľvek neoprávnené náklady, ktoré s tým súvisia, alebo odstúpenie od zmluvy; zdôrazňuje, že európsky štandardizovaný informačný list (ESIS) a štandardné európske formuláre pre informácie o spotrebiteľskom úvere by sa mali systematicky poskytovať spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy ako súčasť predbežného výpočtu úveru, pôžičky alebo hypotéky;

23.

konštatuje, že zamestnanci prvého kontaktu vo finančných inštitúciách a u poskytovateľov finančných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprístupňovaní retailových služieb pre všetky skupiny spoločnosti a spotrebiteľov v EÚ; poukazuje na to, že títo zamestnanci by v zásade mali absolvovať odbornú prípravu a mal by im byť poskytnutý čas na to, aby mohli poskytovať spoľahlivé služby svojim zákazníkom a nemali by sa stať prostriedkom na dosahovanie obchodných cieľov alebo stimulov, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť alebo poradenstvo, pričom by vždy mali konať v záujme zákazníkov v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa smernice MiFID II;

24.

zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k cenovo dostupnému a nezávislému poradenstvu je kľúčový pre správne investičné rozhodnutia; zdôrazňuje, že zlepšenie poradenstva si vyžaduje najmä širšiu ponuku štandardizovaných retailových investičných produktov a účinné informačné dokumenty pre investorov v prípade zložitých aj jednoduchých produktov;

25.

konštatuje, že ponuka cenovo dostupného a cieleného finančného poradenstva, ktoré by malo užší rozsah než riadne investičné poradenstvo, ktoré sa riadi smernicou MiFID, v súčasnosti aj napriek existujúcemu dopytu chýba; berie na vedomie doterajšie úvahy a iniciatívy prijaté v niektorých členských štátoch týkajúce sa vytvorenia takejto sprostredkovateľskej služby; vyzýva Komisiu, členské štáty a účastníkov trhu, aby určili, skúmali a nasledovali osvedčené postupy a iniciatívy v tomto smere;

26.

poukazuje na nedostatky vo vnútroštátnom uplatňovaní smernice MiFID II, čo v mnohých prípadoch viedlo k stanovenie požiadaviek na sprostredkovateľov týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú náročné na prácu a nie sú účinným zlepšením ochrany spotrebiteľa, pričom presahujú rozsah smernice MiFID II; žiada ponaučenia z tejto skúsenosti;

27.

zdôrazňuje, že retailové bankovníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, a najmä na spotrebiteľov; zdôrazňuje význam vhodného prostredia menovej politiky zameraného na podporu dlhodobých úspor spotrebiteľov;

28.

zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia efektívneho a dynamického jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb by nemalo dôjsť k nijakému zbytočnému alebo nespravodlivým rozlišovaniu medzi členskými štátmi patriacimi do eurozóny a ostatnými členskými štátmi;

29.

domnieva sa, že prijatie jednotnej meny vo všetkých členských štátoch bez výnimky by zefektívnilo a spevnilo jednotný trh pre retailové finančné služby;

30.

poznamenáva, že kapacitu na úrovni EÚ na zber a analýzu údajov v tejto oblasti bude pravdepodobne treba posilniť; konštatuje, že niektorým z najsľubnejších návrhov v rámci zelenej knihy bude potrebné poskytnúť široký a primeraný empirický základ pred tým, než bude možné pristúpiť k legislatívnemu procesu; zdôrazňuje, že metodiky a predpoklady takejto empirickej práce treba riadne zverejniť, pričom by sa mali v plnej miere využiť i výsledky monitorovacej činnosti ESA na základe nariadenia o EBA s cieľom identifikovať výhody a riziká rôznych inovácií a prípadné legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi nimi;

31.

vyzýva Komisiu, aby riešila otázku zavádzajúceho predaja finančných produktov a služieb; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie nových pravidiel vyplývajúcich zo smernice MiFID II, ktorými sa zakazuje provízia pre nezávislých finančných poradcov a obmedzuje jej používanie v prípade iných ako nezávislých poradcov, a na základe tohto monitorovania posúdila, či by sa tieto obmedzenia nemali sprísniť;

Krátkodobé priority

32.

zdôrazňuje, že treba posilniť presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach financií a ochrany spotrebiteľa, a že jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb si vyžaduje vysokú úroveň legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich konzistentné a dôsledné presadzovanie vo všetkých členských štátoch; zároveň konštatuje, že množstvo právnych predpisov týkajúcich sa retailových finančných služieb sa v posledných rokoch zvýšilo, cieľom čoho je zvýšiť prudenciálnu stabilitu, posilniť ochranu spotrebiteľa a obnoviť dôveru v tento sektore; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu by mali zintenzívniť svoju činnosť, pokiaľ ide o problémy spotrebiteľov a retailových investorov, a že príslušné orgány v tejto oblasti v niektorých členských štátoch by mali začať pracovať aktívnejšie a kompetentnejšie; vyzýva dozorné orgány členských štátov na výmenu osvedčených postupov, aby sa zabezpečilo uplatňovanie právnych predpisov v oblasti retailových finančných služieb takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž a súčasne presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

33.

vyzýva Komisiu, aby pri postupe súvisiacom s plánovanou bielou knihou o financovaní a riadení ESA venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby orgány získali modely financovania a mandáty potrebné na zaujatie aktívnejšej a viac na spotrebiteľa orientovanej úlohy na trhu s retailovými finančnými službami a zároveň a súčasne zabezpečovali finančnú stabilitu;

34.

víta angažovanosť Komisie v oblasti podpory financovania udržateľných a ekologických investícií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z predchádzajúcich konzultácií a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zohrávala proaktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov ako súčasti vykonávania parížskej dohody podporovala rastúci trh udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že bude podporovať udržateľné investície, a to poskytovaním účinných a štandardizovaných informácií o kritériách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) s použitím kritérií pro kótované spoločnosti a finančných sprostredkovateľov, ako aj vhodným premietnutím týchto kritérií v systémoch riadenia investícií a normách pre výkazníctvo, a to na základe podobných ustanovení, aké Európsky parlament úspešne presadzoval pri nedávnej revízii smernice o inštitúcii zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala „ratingové služby“ ESG a jednotný rámec pre trh so zelenými dlhopismi, a to na základe štúdie Komisie a práce študijnej skupiny G20 o ekologickom financovaní;

35.

žiada Komisiu, aby vystupňovala svoj boj proti diskriminácii na európskom trhu v oblasti retailových finančných služieb z dôvodu pobytu a v prípade potreby doplnila plánované všeobecné návrhy na ukončenie neopodstatneného geografického blokovania o ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané osobitne na finančný sektor, pričom by zohľadňovala, že ceny niektorých produktov a služieb sú viazané na viaceré (regulačné aj geografické) faktory, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem iného na základe štruktúry smernice o platobných účtoch (PAD) a analýzy sektoru poisťovníctva, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, vytvorila dobre štruktúrovaný a ľahko používateľný porovnávací portál v rámci EÚ, ktorý by pokrýval väčšiu časť alebo celý trh s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zamerať nielen na ceny výrobkov, ale aj na ich kvalitu, majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné výrobky;

37.

vyzýva Komisiu, okrem iného s ohľadom na PAD, aby zmapovala pravidlá, existujúce, ako aj chýbajúce postupy, ktoré sa uplatňujú, resp. by sa mali uplatňovať v rámci domácej a cezhraničnej zmeny, v relevantných častiach európskeho trhu s retailovými finančnými službami a aby predložila koherentnú a komplexnú stratégiu s cieľom uľahčiť cezhraničnú zmenu pri poskytovaní retailových finančných služieb pre spotrebiteľov v celej EÚ;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili štruktúry alternatívneho riešenia sporov týkajúce sa trhu s retailovými finančnými službami tým, že zabezpečia skutočnú nezávislosť subjektov alternatívneho riešenia sporov tým, že sa zabezpečí, aby tieto subjekty pokrývali všetkých aktérov na trhu, a prijatím opatrení na zabezpečenie vyššej účinnosti siete FIN-NET, ako aj zlepšenia informovanosti spotrebiteľov o nej; vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na plánované hodnotenie implementácie odporúčania týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu posúdila možnosť zavedenia európskeho systému kolektívneho odškodnenia;

39.

žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala mätúce a niekedy zavádzajúce praktiky, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú pri platbách kartou a výberoch hotovosti z bankomatu s menovým prepočtom a aby predložila koherentné riešenie, ktoré by v praxi spotrebiteľom umožnilo úplne pochopiť situáciu a kontrolovať ju, a to aj pokiaľ ide o platby súvisiace s digitálnym trhom;

40.

pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronických identifikačných metód tak, aby to neovplyvnilo úroveň bezpečnosti už existujúcich systémov alebo ich schopnosť plniť požiadavky EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom dôslednej práce na vykonávaní nariadenia eIDAS a nových právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí okrem iného vytvorili, čo by malo byť v plnej miere realizovateľné, všeobecné prostredie, v ktorom budú prísne bezpečnostné požiadavky kombinované so spravodlivými a jednoduchými postupmi na vlastnú identifikáciu spotrebiteľov v súlade so zásadami ochrany osobných údajov; žiada tiež Komisiu a členské štáty, aby určili a odstránili regulačné prekážky používania systémov elektronického podpisu pri podpisovaní zmlúv o finančných službách, a tiež aby podporovala rozširovanie povedomia o cezhraničných digitálnych službách v celej EÚ;

42.

poukazuje na to, že potenciálne transformačný vplyv technológie distributed ledger si vyžaduje vybudovanie regulačnej kapacity tak, aby sa včas identifikovali potenciálne systémové riziká a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila horizontálnu pracovnú skupinu na podrobné monitorovanie rizík a pomoc pri ich včasnom riešení;

43.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala plán na vytvorenie koordinovanej siete národných jednotných kontaktných miest v súlade s pravidlami, ktoré sa na jednotné kontaktné miesta vzťahujú, ktoré by pomáhali retailovým finančným podnikom, ktoré budú chcieť lepšie využiť cezhraničné obchodné príležitosti;

44.

zdôrazňuje potrebu podporovať poskytovateľov retailových finančných služieb pri financovaní projektov súvisiacich s inováciou a životným prostredím; poukazuje na to, že by sa mohol zvážiť prístup podobný koeficientu na podporu MSP,

45.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na návrh orgánu EIOPA vytvoriť spoločný rámec pre hodnotenie rizík a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pomocou ktorého by sa podporil zdravý systém druhého piliera v celej Únii, ako aj porovnateľnosť programov, a aby prispela k lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík pre spotrebiteľov zo strany regulačných orgánov, orgánov dohľadu a samotných spotrebiteľov;

46.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, ktoré by mohli spoločnostiam poskytnúť väčšiu regulačnú flexibilitu, aby mohli experimentovať a inovovať, a súčasne zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti;

47.

žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

48.

nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o použitie tohto ustanovenia;

Dlhodobé otázky

49.

žiada Komisiu, aby hlbšie preskúmala realizovateľnosť, zmysluplnosť, výhody a náklady na odstránenie existujúcich prekážok cezhraničného poskytovania finančných služieb, a teda zabezpečenia domácej a cezhraničnej prenosnosti v rámci rôznych častí trhu s retailovými finančnými službami, napríklad pokiaľ ide o osobné dôchodkové poistenie a poistné produkty;

50.

zdôrazňuje, že smernica o hypotekárnych úveroch sa v súčasnosti transponuje, resp. je v členských štátoch v procese vykonávania; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala jej transpozíciu a vykonávanie a analyzovala vplyv tejto legislatívy na trh retailových finančných služieb; poznamenáva, že naďalej existujú významné prekážky brániace vytvoreniu pevnejšieho jednotného trhu s hypotekárnymi úvermi a spotrebiteľskými úvermi; preto nabáda Komisiu, aby pokročila, ale aby pri tom zabezpečila finančnú stabilitu, vyvažovala obavy súvisiace s ochranou súkromia a údajov zlepšeným cezhraničným prístupom k lepšie koordinovaným úverovým databázam a zabezpečila, aby sa neopakovali prípady, keď boli spotrebitelia neodôvodnene vystavení rizikám spojeným s konverziou meny;

51.

žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala analýzu implementácie a vplyvu právnych predpisov EÚ v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podrobne preskúmali právne a iné prekážky cezhraničných operácií a na dokončenia trhu EÚ s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že v takejto analýze treba zohľadňovať osobitosti MSP;

52.

vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu toho, aké údaje sú potrebné na to, aby veritelia mohli posudzovať úverovú bonitu svojich zákazníkov, a aby na základe tejto analýzy predložila návrhy na reguláciu tohto procesu posudzovania; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala súčasné postupy úverových inštitúcií týkajúce sa zberu, spracovania a marketingu spotrebiteľských údajov, s cieľom zabezpečiť ich primeranosť a to, aby sa nimi neobmedzovali práva spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

53.

žiada členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna komunikácia týkajúca sa retailových finančných služieb a ich predaja bude dostupná v podobách prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom internetových stránok a sťahovateľných súborov; podporuje plné začlenenie všetkých retailových finančných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb („Európsky akt o prístupnosti“);

54.

víta úsilie o zvyšovanie transparentnosti pri stanovovaní cien služieb prenájmu vozidiel vrátane predaja doplnkového poistenia a iných poplatkov; zdôrazňuje, že všetky poplatky, či už povinné alebo voliteľné, spojené s prenájmom vozidiel by pre spotrebiteľa mali byť jasne a výrazne viditeľné v autopožičovni alebo na porovnávacích webových stránkach; pripomína Komisii potrebu presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách a víta nedávne prijatie nových vykonávacích usmernení vzhľadom na technologické zmeny;

55.

pripomína prácu, ktorá sa odviedla v súvislosti s nariadením o ratingových agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov v súvislosti s produktami predávanými retailovým spotrebiteľom;

o o

56.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

(2) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

(3) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.

(4) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(5) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.

(6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.

(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.

(8) Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.

(11) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.

(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/18

P8_TA(2016)0435

Európska obranná únia

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2016/2052(INI))

(2018/C 224/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

—	so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“),

—	so zreteľom na článok 42 ods. 6 ZEÚ o stálej štruktúrovanej spolupráci;

—	so zreteľom na článok 42 ods. 7 ZEÚ o spojenectve v oblasti obrany;

—	so zreteľom na Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—	so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a z 25. – 26. júna 2015,

—	so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (1);

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008 (3), v ktorom sa v odseku 89 uvádza, že „základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl“,

—

so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (ďalej len „SBOP“) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, zo 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

—

so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa uskutočnilo 2. septembra 2016, opäť uviedla, že nadišla vhodná príležitosť na výrazný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;

—

so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

—	so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2014 s názvom Nové smerovanie oblasti európskej obrany,

—	so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní svojho oznámenia o obrane,

—

so zreteľom na hodnotenie smernice 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

—	so zreteľom na vyhlásenie talianskej ministerky obrany a ministra zahraničných vecí z 10. augusta 2016, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie tzv. obranného schengenského priestoru,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí z 28. júna 2016 s názvom Silná Európa v neistom svete (A strong Europe in an uncertain world),

—	so zreteľom na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,

—	so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer 85.1 z júna 2016,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0316/2016),

keďže v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí značne zhoršila a vytvorila náročné a bezprecedentné výzvy, ktorým žiadna krajina ani organizácia nedokáže čeliť sama; keďže Európa viac než kedykoľvek v minulosti čelí hrozbe terorizmu na svojom území, kým v severnej Afrike a na Blízkom východe je problém terorizmu a neustáleho násilia naďalej na vzostupe; keďže solidarita a odolnosť si vyžadujú, aby EÚ držala spolu a spoločne a systematicky konala, a to v súčinnosti s našimi spojencami a partnermi a tretími krajinami; keďže prevencia, výmena citlivých bezpečnostných informácií, ukončenie ozbrojených konfliktov, ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, šírenie demokracie a zásad právneho štátu, ako aj boj proti terorizmu sú prioritami EÚ a jej občanov a mali by byť sa uplatňovať v rámci EÚ a za jej hranicami, a to aj prostredníctvom zborov ženistov vytvoreného na riešenie niektorých veľmi praktických výziev súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a prírodnými katastrofami v tretích krajinách; keďže Európa by v situáciách skutočného ohrozenia mala konať dôraznejšie a rýchlejšie;

keďže terorizmus, hybridné hrozby, hospodárska nestálosť, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy predstavujú hlavné ohrozenie bezpečnosti každodenného, stále zložitejšieho a prepojenejšieho sveta, v ktorom by EÚ mala vyvinúť maximálne úsilie a nájsť prostriedky na zaručenie bezpečnosti a zaistenie prosperity a demokracie; keďže súčasná finančná a bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby európske ozbrojené sily užšie spolupracovali a aby vojenský personál spolu viac a lepšie cvičil a spolupracoval; keďže podľa prieskumu Eurobarometer 85.1, ktorý bol zverejnený v júni 2016, by približne dve tretiny občanov EÚ chceli, aby sa EÚ viac zapájala do záležitostí bezpečnostnej a obrannej politiky; keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz rozmazanejšie; keďže osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; keďže zmena klímy je najväčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, mier a stabilitu, ktorá zosilňuje ohrozenie tradičnej bezpečnosti okrem iného zužovaním prístupu k pitnej vode a potravinám pre obyvateľstvo v nestabilných a rozvojových krajinách, čo vedie k ekonomickému a sociálnemu napätiu, núti ľudí k migrácii alebo vytvára politické napätie a bezpečnostné riziká;

C.	keďže VP/PK uviedla, že bezpečnosť Únie je jednou z piatich najdôležitejších priorít Globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;

keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili primerané kapacity na civilné a vojenské misie a operácie SBOP; keďže budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany zakotvené v zmluvách nie je ani zďaleka optimálne; keďže európske inštitúcie môžu tiež zohrať veľmi dôležitú úlohu pri zavádzaní politických iniciatív; keďže členské štáty dosiaľ nepreukázali vôľu budovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a obávajú sa, že by sa stala hrozbou pre ich štátnu zvrchovanosť;

E.	keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti obrany a bezpečnosti sa odhadujú na 26,4 miliardy EUR ročne (4), a to v dôsledku zdvojenia činností, nadmernej kapacity a prekážok obstarávania v oblasti obrany;

keďže článok 42 Zmluvy o Európskej únii vyžaduje postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie v rámci SBOP, čo povedie k spoločnej obrane EÚ, keď o tom na základe hlasovania jednomyseľne rozhodne Európska rada; keďže v článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa členským štátom tiež odporúča prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami;

keďže v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje vytvorenie obranných inštitúcií, ako aj vymedzenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; keďže článok takisto vyžaduje, aby úsilie EÚ bolo zlučiteľné s NATO, dopĺňalo ho a aby sa navzájom posilňovali; keďže spoločná obranná únia by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť na jej území aj za jej hranicami, ako aj posilniť partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, a preto umožní silnejšie NATO, čím sa podporí ďalšia a účinnejšia teritoriálna, regionálna a celosvetová bezpečnosť a obrana; keďže v nedávnom spoločnom vyhlásení o strategickom partnerstve medzi EÚ a NATO zo samitu NATO vo Varšave v roku 2016, bola uznaná úloha NATO a podpora EÚ, ktorú môže zohrať pri dosahovaní spoločných cieľov; keďže európska obranná únia (EOÚ) by mala zabezpečiť zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;

keďže bojové skupiny EÚ, ktoré dosiahli úplnú operačnú spôsobilosť v roku 2007 a ktoré sú určené na použitie na vojenské úlohy humanitárneho, mierového a mierotvorného charakteru, neboli doteraz napriek príležitostiam a zvyšujúcim sa potrebám nasadené z dôvodu procedurálnych, finančných a politických prekážok; zdôrazňuje, že je to zmeškaná príležitosť v zmysle posilnenia úlohy EÚ ako významného globálneho aktéra v oblasti stability a mieru;

keďže s výnimkou vytvorenia Európskej obrannej agentúry (EDA) nebol doteraz vytvorený, prijatý ani vykonaný žiadny iný chýbajúci prvok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; keďže je stále potrebné zmeniť organizáciu EDA tak, aby naplno rozvinula svoj potenciál a dokázala, že vytvára pridanú hodnotu, prispieva k tomu, aby bola SBOP ešte účinnejšia, a môže viesť k harmonizovaným procesom plánovania národnej obrany v tých oblastiach, ktoré sú dôležité pre vojenské operácie SBOP v súlade s Petersburskými úlohami opísanými v článku 43 ZEÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do činnosti EDA a zaviazali sa k nej, aby dosiahli tento cieľ;

keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje, aby EÚ systematicky podporovala spoluprácu v oblasti obrany v rámci celého spektra spôsobilostí s cieľom reagovať na vonkajšie krízy, pomôcť budovať schopnosti našich partnerov, zaručiť bezpečnosť Európy a vytvoriť pevný európsky obranný priemysel, ktorý má zásadný význam pre strategickú nezávislosť rozhodovania a konania Únie; keďže všetky opatrenia musia byť pred ich zavedením schválené všetkými členmi Rady;

keďže Európskej rady na svojom zasadnutí v júni 2015, ktoré bolo čiastočne zamerané na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to podľa potreby aj prostredníctvom využívania finančných prostriedkov EÚ, a poznamenala, že vojenské spôsobilosti zostanú vo vlastníctve a prevádzke členských štátov;

L.	keďže Francúzsko sa 17. novembra 2015 odvolalo na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a následne požiadalo ostatné členské štáty o príspevky na pomoc a podporu na čisto bilaterálnom základe a tieto príspevky spravovalo;

keďže biela kniha o bezpečnosti a obrane na úrovni EÚ by mala ďalej posilňovať SBOP a zvyšovať schopnosť EÚ pôsobiť v úlohe poskytovateľa bezpečnosti v súlade s Lisabonskou zmluvou, a mohla by predstavovať užitočnú reflexiu o budúcej a účinnejšej SBOP; keďže misie a operácie SBOP sa najčastejšie nachádzajú v regiónoch, ako sú Africký roh a Sahel, ktoré sú vážne zasiahnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ako je sucho a degradácia pôdy;

keďže holandské predsedníctvo Rady presadzovalo myšlienku bielej knihy EÚ; keďže krajiny Vyšehradskej štvorky privítali myšlienku pevnejšej integrácie európskej obrany; a keďže Nemecko v bielej knihe o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru z roku 2016 vyzvalo na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie;

O.	keďže postupná integrácia v oblasti obrany je našou najlepšou možnosťou, ako urobiť viac za menej peňazí, a biela kniha by mohla priniesť jedinečnú príležitosť navrhnúť ďalšie kroky;

Európska obranná únia

pripomína, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti Európy je potrebná jej politická vôľa a odhodlanie podporené rozsiahlym súborom významných politických nástrojov vrátane silnej a modernej vojenskej spôsobilosti; nabáda Európsku radu, aby viedla postupné formovanie spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia s cieľom zriadiť ju v nasledujúcom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ (VFR); pripomína, že vytvorenie spoločnej obrannej politiky Únie predstavuje vývoj a vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá je viazaná medzinárodnými právnymi predpismi a je v skutočnosti nevyhnutná na to, aby EÚ mohla globálne presadzovať zásady právneho štátu, mier a bezpečnosť; víta v tejto súvislosti všetky prebiehajúce činnosti členských štátov zamerané na ďalšiu integráciu nášho spoločného obranného úsilia, pričom tiež berie na vedomie veľmi dôležité príspevky, ktoré by priniesla biela kniha o bezpečnosti a obrane;

naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o SBOP, s osobitným dôrazom na stálu štruktúrovanú spoluprácu podľa článku 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ alebo počiatočný fond podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ; pripomína, že medzi Petersburskými úlohami z článku 43 Zmluvy o EÚ sa uvádza dlhý zoznam ambicióznych vojenských úloh, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, ako aj misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu; pripomína, že v rovnakom článku sa tiež uvádza, že všetky tieto úlohy môžu prispievať k boju proti terorizmu vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach; zdôrazňuje, že súčasný stav SBOP neumožňuje EÚ plniť všetky úlohy uvedené v zozname; je presvedčený, že hlavnou úlohou by malo byť systematicky pracovať na spôsoboch, ako umožniť EÚ splniť ciele Lisabonskej zmluvy;

zastáva názor, že skutočne silná EOÚ musí členským štátom ponúkať záruky a spôsobilosti, ktoré prekračujú ich vlastné;

domnieva sa, že cesta k vytvoreniu EOÚ by mala začať dôkladným prepracovaním SBOP na základe zásady silnej obrany, účinného financovania a koordinácie s NATO; domnieva sa, že so stále hlbšou integráciou vnútornej a vonkajšej bezpečnosti je nevyhnutné, aby sa SBOP posunula od riadenia vonkajších kríz ďalej s cieľom skutočne zabezpečiť spoločnú bezpečnosť a obranu a umožniť Únii zapojiť sa na všetkých úrovniach kríz a konfliktov použitím celej škály nástrojov, ktoré má k dispozícii;

zdôrazňuje potrebu zriadiť formát Rady ministrov obrany, ktorá bude poskytovať udržateľné politické vedenie a koordinovať formovanie európskej obrannej únie; vyzýva Radu Európskej únie, aby ako prvý krok zriadila stály formát schôdzí ministrov obrany členských štátov, ktoré sa zaviazali prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany, ako fórum na konzultácie a rozhodovanie;

vyzýva predsedu Komisie, aby zriadil stálu pracovnú skupinu pre otázky obrany, ktorá bude zložená z členov Komisie a ktorej bude predsedať VP/PK; vyzýva Európsky parlament, aby sa spojil so stálymi zástupcami v tejto skupine; podporuje ďalšie zapojenie Komisie do obrany prostredníctvom dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; vyzýva VP/PK, aby zaradila zmenu klímy do všetkých vonkajších akcií EÚ a najmä do SBOP;

domnieva sa, že pre zhoršenie rizík a hrozieb v Európe sa vytvorenie európskej obrannej únie stáva naliehavou záležitosťou, predovšetkým vzhľadom na stále horšiu situáciu v oblasti bezpečnosti na hraniciach EÚ, a to najmä s východnými a južnými susediacimi krajinami; poznamenáva, že sa to odráža aj v stratégiách bezpečnosti členských štátov; zdôrazňuje, že situácia sa postupne výrazne zhoršila v roku 2014 s príchodom a rozširovaním samozvaného islamského štátu a následne použitím násilia zo strany Ruska;

zastáva názor, že je potrebné, aby sa EOÚ zakladala na pravidelnom spoločnom posúdení ohrozenia bezpečnosti členských štátov, ale musí tiež zostať dosť pružná na to, aby vyriešila výzvy a potreby jednotlivých členských štátov v oblasti bezpečnosti;

zastáva názor, že Únia by mala venovať vlastné prostriedky na podporovanie rozsiahlejšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); je presvedčený, že využitie finančných prostriedkov EÚ by bolo jasným prejavom súdržnosti a solidarity a že by to umožnilo všetkým členským štátom zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti v rámci väčšieho spoločného úsilia;

10.

je presvedčený, že posilnená európska obranná spolupráca by viedla k väčšej účinnosti, jednote a efektívnosti, ako aj k posilneniu aktív a spôsobilostí EÚ a možným pozitívnym vplyvom na výskum v oblasti obrany a priemyselné záležitosti; zdôrazňuje, že len prostredníctvom takejto užšej spolupráce, ktorá by sa mala postupne rozvinúť na skutočnú európsku obrannú úniu, budú EÚ a jej členské štáty schopné získať technologické a priemyselné spôsobilosti nevyhnutné na to, aby mohli konať rýchlejšie, ako aj autonómne a účinne a riešiť každodenné hrozby pohotovo a efektívne;

11.

vyzýva všetky členské štáty, aby navzájom prijímali väčšie záväzky, a to tak, že v rámci Únie zavedú stálu štruktúrovanú spoluprácu; nabáda členské štáty, aby vytvorili mnohonárodné sily v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a aby tieto sily dali k dispozícii na SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty; domnieva sa, že Rada by za normálnych okolností mala tieto mnohonárodnostné sily poveriť vykonávaním úloh udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; navrhuje, aby procesy tvorby politík na úrovni EÚ ako aj vnútroštátne procesy boli navrhnuté tak, aby umožňovali rýchlu reakciu na krízy; je presvedčený, že na tento účel by sa mal systém bojových skupín EÚ premenovať, používať a ďalej rozvíjať na tento účel, a to politicky aj z hľadiska modularity a efektívneho financovania; požaduje vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií; zdôrazňuje, že na stálej štruktúrovanej spolupráci sa môžu podieľať všetky členské štáty;

12.

vyzýva členské štáty, aby najmä uznali právo vojenského personálu vytvoriť profesijné združenia alebo odborové zväzy a pripojiť sa k nim a zapojili ich do pravidelného sociálneho dialógu s orgánmi; vyzýva Európsku radu, aby prijala konkrétne kroky smerujúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl, ktoré zastrešuje nová európska obranná únia;

13.

poznamenáva, že všetky členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných problémov; žiada preto, aby sa zlepšila koordinácia a viac objasnili voľby v súvislosti s tým, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité z nich;

14.

nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálu; navrhuje, že by mohlo byť užitočné zamerať sa najprv na zhromaždenie materiálu, ktorý nie je smrtiaci, a delenie sa oň, napríklad prepravné vozidlá a lietadlá, cisternové vozidlá a lietadlá na doplnenie paliva a ďalší podporný materiál;

15.

domnieva sa, že interoperabilita je kľúčom k dosiahnutiu väčšieho súladu a výraznejšej integrácie síl členských štátov; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany; poznamenáva, že pre protekcionistickú a uzavretú povahu obranných trhov EÚ je to ešte zložitejšie;

16.

zdôrazňuje, že je potrebná revízia a rozšírenie mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné financovať misie EÚ zo spoločných rozpočtových prostriedkov namiesto toho, aby išla väčšina nákladov na ťarchu jednotlivých zúčastnených členských štátov, čím by sa odstránila možná prekážka brániaca členským štátom nasadiť sily;

17.

vyzýva Európsky parlament, aby zriadil plnoprávny Výbor pre bezpečnosť a obranu, ktorý by monitoroval vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce;

18.

domnieva sa, že silná a rozširujúca sa úloha EDA je nevyhnutná pre efektívnu EOÚ, pokiaľ ide o koordináciu programov a projektov zameraných na spôsobilosť a vytvorenie politiky spoločných európskych spôsobilostí a výzbroje v snahe o väčšiu efektívnosť, odstránenie zdvojovania a zníženie nákladov a na základe prehľadu veľmi presných požiadaviek na spôsobilosti vzťahujúcich sa na operácie SBOP a harmonizovaného plánovania národnej obrany a procesov obstarávania s ohľadom na tieto osobitné spôsobilosti; domnieva sa, že by to malo nasledovať po preskúmaní súboru síl členských štátov z hľadiska obrany a preskúmaní minulých činností a postupov EDA; vyzýva EDA, aby preukázala, ktorý z nedostatkov v spôsobilostiach uvedených v hlavných cieľoch a v pláne rozvoja spôsobilostí sa vďaka nej podarilo odstrániť; je presvedčený, že zhromaždenie iniciatív a projektov a spoločná účasť na nich sú vynikajúce prvé kroky k posilneniu európskej spolupráce;

19.

nabáda Komisiu, aby na tento účel spolupracovala s EDA s cieľom posilniť priemyselnú a technologickú základňu odvetvia obrany, čo je mimoriadne dôležité pre strategickú autonómiu EÚ; domnieva sa, že kľúčom k posilneniu odvetvia je zvýšenie výdavkov na obranu zo strany členských štátov, ako aj zabezpečenie toho, aby zostalo odvetvie globálne konkurencieschopné; poznamenáva, že súčasná rozdrobenosť trhu oslabuje konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu; domnieva sa, že spolupráca vo výskume môže pomôcť znížiť takúto fragmentáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť;

20.

je pevne presvedčený, že len spoločný prístup k rozvoju spôsobilostí, a to aj prostredníctvom konsolidácie funkčných zoskupení, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy, môže priniesť potrebné úspory z rozsahu a podporiť európsku obrannú úniu; ďalej sa domnieva, že posilnenie spôsobilostí EÚ prostredníctvom spoločného obstarávania a iných foriem zhromažďovania a delenia sa by mohlo poskytnúť veľmi potrebnú podporu pre európsky obranný priemysel vrátane MSP; podporuje cielené opatrenia na stimulovanie takýchto projektov s cieľom dosiahnuť referenčnú hodnotu EDA vo výške 35 % celkových výdavkov v rámci spoločného obstarávania, ako sa požaduje v globálnej stratégii EÚ; domnieva sa, že vytvorenie európskeho obranného semestra, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, by mohlo pomôcť prekonať súčasný stav rozdrobenosti trhu v oblasti obrany;

21.

zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je vo svojej podstate politickou oblasťou, v ktorej je spolupráca a integrácia kľúčová, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti, pretože nejde len o vojenskú zodpovednosť; požaduje jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú obranné a útočné spôsobilosti EÚ využiť a v akej situácii; pripomína, že Európsky parlament opakovane požadoval dôkladné preskúmanie nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť, aby sa softvér a ďalšie systémy, ktoré sa dajú použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ alebo na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk;

22.

poukazuje na globálnu stratégiu, ktorú nedávno zverejnila vysoká predstaviteľka a ktorá prináša súdržný rámec pre priority činností v oblasti zahraničnej politiky a pre vymedzenie budúceho vývoja európskej obrannej politiky;

23.

pripomína štyri referenčné hodnoty kolektívneho investovania schválené ministerským riadiacim výborom EDA v novembri 2007 a vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spolupráce, ako sa ukázalo na základe správy o údajoch v oblasti obrany zverejnenej v roku 2013;

24.

vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom rozvinúť európsky priemysel diaľkovo riadených bezpilotných lietadiel;

25.

vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom vypracovať stratégie a platformu pre spoločný vývoj obranných zariadení;

26.

vyzýva VP/PK, aby posilnila spoluprácu medzi vnútroštátnymi stratégiami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spôsobilosťami a strediskami riadenia a EDA ako súčasť stálej štruktúrovanej spolupráce s cieľom prispieť k ochrane pred kybernetickými útokmi a k boju proti nim;

27.

vyzýva na ďalší rozvoj rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany s cieľom posilniť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, operačnej spolupráce a výmeny informácií;

28.

berie na vedomie prebiehajúcu prácu na vytvorení prípravnej akcie pre budúci program obranného výskumu EÚ a nalieha na jej čo najskoršie skutočné spustenie, ako požadovala Európska rada v rokoch 2013 a 2015 v nadväznosti na pilotný projekt iniciovaný Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že na prípravnú akciu by sa mali poskytnúť dostatočné rozpočtové prostriedky, a to aspoň vo výške 90 miliónov EUR na nasledujúce tri roky (2017 – 2020); zastáva názor, že po prípravnej akcii by mal nasledovať dôležitý osobitný výskumný program financovaný zo strany EÚ ako súčasť ďalšieho VFR od roku 2021; poznamenáva, že európsky program výskumu v oblasti obrany bude v tom období potrebovať rozpočet v celkovej výške aspoň 500 miliónov EUR ročne, aby bol dôveryhodný a mal výrazný vplyv; vyzýva členské štáty, aby načrtli budúce programy spolupráce, v ktorých výskum v oblasti obrany financovaný EÚ môže vytvoriť začiatočný bod, a vyzýva na zriadenie počiatočného fondu pre prípravné činnosti v rámci príprav na vojenské operácie, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve; podporuje iniciatívy Komisie týkajúce sa obrany, ako je akčný plán v oblasti obrany, európska politika v oblasti obranného priemyslu a európska obranná technologická a priemyselná základňa;

29.

zdôrazňuje, že začatie misií SBOP, ako je operácia EUNAVFOR MED SOPHIA, prispieva k dosiahnutiu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila misie tohto druhu;

30.

považuje za dôležité uplatniť postup európskeho semestra pri zavedení foriem užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť potrebné opatrenia, ktoré podporujú fungujúci, spravodlivý, prístupný a transparentný európsky trh v oblasti obrany, presadzujú budúce technologické inovácie, podporujú MSP a stimulujú rast a pracovné miesta, aby tak členské štáty mohli omnoho efektívnejšie a účinnejšie využívať svoj rozpočet v oblasti obrany a bezpečnosti; všíma si, že pevná európska obranná, technologická a priemyselná základňa si vyžaduje spravodlivý, fungujúci a transparentný vnútorný trh, bezpečnosť dodávok a štruktúrovaný dialóg s priemyselnými odvetviami relevantnými pre sektor obrany; je znepokojený tým, že pokrok smerujúci k lepšej konkurencieschopnosti, opatreniam boja proti korupcii a vyššej transparentnosti v odvetví obrany je zatiaľ pomalý a že ešte stále neexistuje solídna európska politika v oblasti obranného priemyslu a nedodržiavajú sa pravidlá vnútorného trhu; zastáva názor, že je potrebné, aby integrovaný konkurencieschopný európsky trh s obrannými zbraňami poskytoval všetkým členským štátom stimuly a odmeny a všetkým kupujúcim dodával primerané a cenovo dostupné prostriedky zodpovedajúce ich jednotlivým potrebám v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva, a to v celej EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili úplné vykonávanie dvoch smerníc týkajúcich sa obrany a patriacich do tzv. obranného balíka;

32.

vyzýva Komisiu, aby zohrala svoju úlohu prostredníctvom akčného plánu v oblasti obrany, podporila silnú priemyselnú základňu, ktorá je schopná uspokojiť potreby Európy týkajúce sa strategickej spôsobilosti, a určila, kde by EÚ mohla poskytnúť pridanú hodnotu;

33.

je presvedčený, že pri postupnom formovaní spoločnej obrannej politiky Únie by EÚ mala po dohode s dotknutými členskými štátmi zaistiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto štáty vykonávajú, vrátane účasti na štruktúrach vytvorených na účely vykonávania týchto programov v rámci Únie;

34.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EDA uľahčovala a umožňovala spoluprácu v oblasti obrany prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov a nástrojov EÚ, pričom si bude klásť za cieľ, aby členské štáty vyvinuli programy v oblasti obrannej spôsobilosti; pripomína, že akčný plán v oblasti európskej obrany by mal predstavovať strategický nástroj na podporu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni, najmä prostredníctvom výskumného programu v oblasti obrany financovaného EÚ a prostredníctvom opatrení na podporu priemyselnej spolupráce naprieč celým hodnotovým reťazcom;

35.

vrelo víta koncepciu strategickej autonómie, ktorú vypracovala VP/PK ako súčasť globálnej stratégie EÚ; domnieva sa, že táto koncepcia by sa mala uplatňovať v rámci našich strategických priorít, ako aj pri posilňovaní našich kapacít a nášho priemyslu;

36.

víta spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, v ktorom sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoluprácu na východe a juhu, boj proti hybridným a kybernetickým hrozbám, zlepšovanie bezpečnosti na mori, ako aj harmonizáciu a koordináciu rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti technologickej, priemyselnej a vojenskej spôsobilosti ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi oboma rámcami a tým zabezpečenie lepšej efektívnosti zdrojov; pripomína, že je dôležité urýchlené vykonávanie uvedeného vyhlásenia a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby do decembra 2016 spolu s príslušnými partnermi vypracovala konkrétne možnosti vykonávania; domnieva sa, že členské štáty by mali vyvinúť spôsobilosti, ktoré možno nasadiť v rámci SBOP, aby bolo možné konať autonómne v tých prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť alebo keď sú opatrenia EÚ vhodnejšie; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO zameraná na podporu silnejšieho a účinnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany predstavuje strategickú prioritu a jej okamžité uskutočnenie je mimoriadne dôležité; je presvedčený, že spolupráca na predchádzaní, analýze a včasnom zisťovaní prostredníctvom účinných informácií a ich výmeny zlepší schopnosť EÚ čeliť hrozbám, a to aj hybridným hrozbám; je naďalej presvedčený, že NATO je hlavným zaisťovateľom bezpečnosti a obrany v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť prekrývaniu nástrojov NATO a EÚ; domnieva sa, že EÚ má aj z civilného hľadiska potenciál mať kľúčový vplyv v nestabilných regiónoch; trvá však na tom, že zatiaľ čo úlohou NATO je chrániť svojich hlavne európskych členov pred všetkými vonkajšími útokmi, EÚ by sa mala usilovať byť skutočne schopná brániť sama seba a v prípade potreby konať jednomyseľne, pričom v tejto súvislosti na seba prevezme väčšiu zodpovednosť tým, že zlepší vybavenie, výcvik a organizáciu;

37.

poznamenáva, že kým NATO musí zostať základom kolektívnej obrany v Európe, politické priority aliancie a EÚ nemusia byť vždy rovnaké, najmä nie v súvislosti so zameraním USA na Áziu; okrem toho upozorňuje na to, že EÚ disponuje jedinečným súborom bezpečnostných nástrojov, ktoré NATO nemá k dispozícii, a naopak; zastáva názor, že EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnostné krízy vo svojom bezprostrednom susedstve a prispieť tak k plneniu úloh NATO, najmä v súvislosti s hybridným vedením vojny a bezpečnosťou na mori; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska sa môže ukázať ako nevyhnutná reforma dohôd Berlín plus, a to aj z toho dôvodu, aby malo NATO možnosť využívať spôsobilosti a nástroje EÚ; zdôrazňuje, že ambícia EÚ dosiahnuť strategickú autonómiu a formovať európsku obrannú úniu sa musí realizovať v úplnej súčinnosti s NATO a musí viesť k účinnejšej spolupráci, znášaniu bremena rovnakým dielom a prínosnému rozdeleniu práce medzi alianciou a EÚ;

38.

je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoločné budovanie odolnosti na východe a juhu, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti spôsobilostí ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

39.

je hlboko znepokojený správami o tom, že administratívne postupy zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby vytvorili celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok obranných síl na účely SBOP v prípade, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a keď sú členské štáty podľa článku 51 Charty OSN povinné poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami;

40.

požaduje vypracovanie praktických opatrení a usmernení na začatie uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na vykonávanie tohto článku, aby tak jednotlivé členské štáty mohli účinne spravovať príspevky na pomoc a podporu od ostatných členských štátov alebo aby tieto príspevky mohli byť účinne spravované v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vyčlenili na vybavenie označené ako nevyhnutné prostredníctvom EDA vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja, pričom medzera sa vyplní štyrmi referenčnými hodnotami kolektívneho investovania EDA;

41.

zastáva názor, že výzvy, ktoré pre štátny rozpočet predstavujú finančné obmedzenia prichádzajú so zodpovedajúcimi príležitosťami na pokrok a vyplývajú zo zrejmej potreby užšej spolupráce medzi členskými štátmi v otázkach obrany; víta rozhodnutie niektorých členských štátov zastaviť alebo zvrátiť trend znižovania výdavkov na obranu;

42.

je presvedčený, že Európsky parlament by mal zohrávať hlavnú úlohu v budúcej európskej obrannej únii, a domnieva sa preto, že Podvýbor pre bezpečnosť a obranu by sa mal stať plnoprávnym parlamentným výborom;

43.

vyzýva VP/PK, aby iniciovala bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude vychádzať z globálnej stratégie EÚ schválenej Európskou radou; žiada Radu, aby bezodkladne zadala vypracovanie tohto dokumentu; vyjadruje poľutovanie nad návrhom VP/PK ministrom obrany EÚ, že namiesto komplexného procesu bielej knihy by mal byť vypracovaný len plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že tento plán vykonávania by mal predchádzať riadnemu procesu súvisiacemu s bielou knihou o bezpečnosti a obrane, čo by mal byť užitočný základ pre určenie výšky možných príspevkov Únie v bezpečnostnej a obrannej politike na každé legislatívne obdobie špecifickým a realistickým spôsobom;

44.

je presvedčený, že biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane by mala byť výsledkom súdržných medzivládnych a medziparlamentných procesov a príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, ktoré by sa mali opierať o medzinárodnú koordináciu s našimi partnermi a spojencami vrátane NATO a komplexnú medziinštitucionálnu podporu; vyzýva VP/PK, aby zrevidovala svoj pôvodný časový rozvrh a začala cielené konzultácie s členskými štátmi a parlamentmi;

45.

domnieva sa, že na základe globálnej stratégie EÚ by biela kniha mala zahŕňať bezpečnostnú a obrannú stratégiu EÚ, spôsobilosti považované za potrebné na realizáciu tejto stratégie a opatrenia a programy na úrovni členských štátov a EÚ zamerané na dosiahnutie týchto spôsobilostí, ktoré by mali vychádzať zo spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, pričom by mali zohľadniť, že obrana a bezpečnosť sú aj naďalej v právomoci členských štátov;

46.

zastáva názor, že biela kniha by mala mať formu medziinštitucionálnej dohody záväzného charakteru, ktorá by obsahovala všetky iniciatívy, investície, opatrenia a programy Únie v príslušnom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ; vyjadruje presvedčenie, že členské štáty, partneri a spojenci by mali zohľadniť túto medziinštitucionálnu dohodu pri svojom vlastnom plánovaní v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zaistiť vzájomnú konzistentnosť a doplnkovosť;

Počiatočné iniciatívy

47.

domnieva sa, že okamžite treba zaviesť tieto iniciatívy:

—	prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti SBOP, ktorá sa začne v roku 2017 a bude pokračovať až do roku 2019;

—	následný ambicióznejší a strategický výskumný program v oblasti obrany, ktorým sa preklenie medzera pred prijatím budúceho VFR, ak členské štáty poskytnú nevyhnutné dodatočné finančné zdroje alebo ich budú spolufinancovať podľa článku 185 ZFEÚ;

—	európsky obranný semester na posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci rozpočtového úsilia členských štátov v súvislosti s obranou;

—	stratégiu s uvedením krokov, ktoré treba prijať na vytvorenie a vykonávanie európskej obrannej únie;

—	zváženie vytvorenia stálej Rady ministrov obrany;

—	podporu iniciatívy NATO, v rámci ktorej budú v členských štátoch podľa potreby umiestnené mnohonárodné jednotky, najmä v súvislosti s potrebným rozvojom infraštruktúry (vrátane bývania);

—	vypracovanie riadneho procesu súvisiaceho s bielou knihou v záujme prvého uplatnenia v rámci plánovania budúceho VFR;

—	konferenciu zainteresovaných strán o otázkach súvisiacich s rozvojom spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a harmonizáciou príslušných národných politík na základe preskúmania obrany EÚ;

—	riešenie právnych otázok brániacich vykonávaniu spoločnej komunikácie o budovaní kapacít s cieľom podporovať bezpečnosť a rozvoj v tretích krajinách;

—	reformu koncepcie bojových skupín EÚ zameranú na vytvorenie trvalých jednotiek, ktoré by boli nezávislé od vedúceho štátu a podliehali by systematickému spoločnému výcviku;

—	vytvorenie vojenského počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý by pomohol začať vojenské operácie SBOP omnoho rýchlejšie;

—	akčný plán na posilnenie a rozšírenie mechanizmu Athena, aby bolo možné poskytovať viac finančných prostriedkov Spoločenstva na misie EÚ;

—

reformu mechanizmu Athena zameraného na zväčšenie potenciálu na rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, najmä s ohľadom na nasadenie bojových skupín EÚ alebo iných prvkov rýchlej reakcie a na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách (výcvik, mentorstvo, rady, poskytnutie výzbroje, zlepšenie infraštruktúry a ďalšie služby);

—	proces reflexie o priamych zahraničných investíciách do dôležitých odvetví a poskytovateľov služieb v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;

—	proces reflexie o normalizácii v oblasti dvojakého použitia s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;

—	úvahu o zriadení stáleho štábu na uskutočňovanie a vedenie vojenských operácií SBOP;

—	celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok v rámci obranných síl;

—	počiatočné prvky európskeho akčného plánu v oblasti obrany, ktoré by mali byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;

—

počiatočné projekty EÚ a NATO týkajúce sa boja proti hybridným hrozbám a budovania odolnosti, spolupráce na strategickej komunikácii a reakcii, operačnej spolupráce vrátane spolupráce na mori a migrácie, koordinácie kybernetickej bezpečnosti a obrany, obranných spôsobilostí, posilnenia technologickej, výskumnej a priemyselnej základne v oblasti obrany, cvičení a budovania obranných a bezpečnostných kapacít našich partnerov na východe a juhu;

—	opatrenia na zintenzívnenie spolupráce a posilnenie dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany;

48.

navrhuje, aby sa európska obranná únia urýchlene zaviedla v dvoch fázach a na základe systému diferencovanej integrácie:

a)	aktivácia stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú už schválil Európsky parlament a ktorá bola zahrnutá do programu „nového začiatku“ predsedu Komisie;

b)	vykonávanie akčného plánu v oblasti globálnej zahraničnej politiky a stratégie bezpečnosti VP/PK;

o o

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.

(2) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.

(3) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 48.

(4) The Cost of Non-Europe in Common Security and Defence Policy (Náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike), Výskumná služba Európskeho parlamentu (2013), s. 78.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/29

P8_TA(2016)0436

Uvoľnenie potenciálu osobnej vodnej dopravy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy (2015/2350(INI))

(2018/C 224/04)

Európsky parlament

—	so zreteľom na Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974 v znení zmien,

—	so zreteľom na Protokol Medzinárodnej námornej organizácie z roku 1978 k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006,

—	so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2015 v Paríži stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 11),

—	so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. januára 2009 s názvom Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (COM(2009)0008),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (5),

—	so zreteľom na správu Komisie z 24. mája 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (COM(2016)0274),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. septembra 2013 s názvom Smerom ku kvalitnej vnútrozemskej vodnej doprave – NAIADES II (COM(2013)0623),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby (6),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES zo 6. mája 2009 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (7),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1090/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2009/42/ES o štatistických údajoch o námornej nákladnej a osobnej doprave (8),

—	so zreteľom na smernicu Rady 98/41/ES z 18. júna 1998 o registrácii osôb na palubách osobných lodí plávajúcich do prístavov alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva (9),

—	zo zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prevozných lodí roll-on/roll-off (prevozné lode ro-ro) (10),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách (11),

—	so zreteľom na správu Komisie zo 16. októbra 2015 s názvom REFIT Úprava kurzu: Kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti osobných lodí (COM(2015)0508),

—	so zreteľom na správu Komisie z 31. marca 2016 s názvom Hodnotenie smernice 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu v rámci programu REFIT (COM(2016)0168),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0306/2016),

A.	keďže geografické podmienky Európy s jej dlhými pobrežiami, mnohými ostrovmi a riekami ponúkajú mimoriadne možnosti pre udržateľnú osobnú vodnú dopravu;

keďže osobná vodná doprava v oblasti pobrežnej dopravy (príbrežná námorná doprava), vnútrozemských a námorných trajektov, mestskej a prímestskej mobility, výletných plavieb a cestovného ruchu predstavuje veľký potenciál na využitie dostupnej nadbytočnej kapacity v podobe infraštruktúry aj plavidiel, a zohráva kľúčovú úlohu pri spájaní rôznych regiónov Európskej únie, čím sa stáva dôležitým faktorom zvyšovania súdržnosti; keďže výletné plavby a prevádzka trajektov navyše stimulujú pobrežný cestovný ruch, ktorý je jednou z hlavných námorných činností v Európe;

C.	keďže v posledných rokoch došlo k intenzívnemu rozvoju plavidiel určených na rôzne druhy plavby, napríklad riečno-námorných plavidiel, ktoré spĺňajú požiadavky námorných plavidiel a sú schopné aj plavby v plytkých vodách;

D.	keďže technologický pokrok opäť spravil z vodnej dopravy alternatívu k preťaženým prístupovým cestám do centier miest;

E.	keďže osobná vodná doprava a lodná nákladná doprava čelia rozdielnym výzvam a majú rozdielne potreby, pokiaľ ide o infraštruktúru, environmentálne výzvy, operačné otázky, bezpečnosť a vzťahy medzi prístavmi a mestami, pričom oba segmenty trhu spravuje jeden prístavný orgán;

keďže začlenenie uzlov osobnej vodnej dopravy do európskej politiky v oblasti prepájania infraštruktúry, ktoré sa už vykonalo nariadením (EÚ) č. 1315/2013 o transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a nariadením (EÚ) č. 1316/2013 o Nástroji na prepájanie Európy (NPE), poskytne ďalšiu pridanú hodnotu pre Európu;

G.	keďže úvery a záruky na projekty v oblasti vodnej dopravy sú dostupné aj v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) ako doplnkového nástroja tradičných grantov;

H.	keďže vnútrozemská vodná doprava sa považuje za ekologický druh dopravy, ktorý si vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu, a keďže v bielej knihe sa odporúča podporovať námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu, zvýšiť podiel pobrežnej a vnútrozemskej lodnej dopravy a zlepšiť bezpečnosť dopravy;

keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a návrh Európskeho aktu o prípustnosti nepredstavujú náležité usmernenie len pre vykonávanie a prípadnú budúcu revíziu nariadenia (EÚ) č. 1177/2010, ale aj pre prijatie právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich z pohľadu intermodality, pretože tieto právne predpisy by mali upravovať bezbariérový prístup pre cestujúcich s telesným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

J.	keďže aj napriek tomu, že osobná vodná doprava sa považuje za bezpečný druh dopravy, v minulosti došlo v odvetví osobnej vodnej dopravy k niekoľkým tragickým nehodám vrátane nehôd lodí Estonia, Herald of Free Enterprise, Costa Concordia, Norman Atlantic a UND Adryatik;

keďže EÚ si vo svojej stratégii politiky námornej dopravy do roku 2018 stanovuje cieľ stať sa svetovým lídrom v oblasti námorného výskumu, inovácií aj výstavby lodí, a to so zámerom zvýšiť energetickú účinnosť a inteligenciu lodí, znížiť ich vplyv na životné prostredie, minimalizovať riziko vzniku nehôd a zabezpečiť lepšiu kvalitu života na mori;

L.	keďže cestovný ruch v oblasti riečnych výletných plavieb a osobná vodná doprava na riekach, kanáloch a iných vnútrozemských vodných cestách zaznamenávajú nárast v mnohých úsekoch európskych riek a mestských uzloch, ktoré sa pri nich nachádzajú;

M.	keďže EÚ prijala celý rad makroregionálnych stratégií zameraných na využitie vodných ciest, medzi ktoré patrí stratégia pre podunajskú oblasť, stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora a stratégia pre región Baltského mora;

domnieva sa, že osobnú vodnú dopravu treba v rámci agendy dopravnej politiky EÚ a jej členských štátov zaradiť na poprednejšie miesto; domnieva sa preto, že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o vytvorenie „jednotného priestoru pre osobnú vodnú dopravu“, napríklad zjednodušením administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z cezhraničnej prepravy cestujúcich;

Konkurencieschopnosť

nabáda členské štáty, regionálne a miestne orgány a Komisiu, aby uvažovali o vodnej osobnej doprave, a najmä o zlepšení súvisiacej infraštruktúry, a to tak v jej základných, ako aj komplexných sieťach, v rámci TEN-T a Nástroja na prepájanie Európy posilnením ich prepojenia o. i. so železničnou vnútrozemskou infraštruktúrou vrátane zabezpečenia infraštruktúry a informácií s cieľom uspokojiť potreby všetkých cestujúcich v oblasti mobility;

nabáda k rozvoju námorných diaľnic, a to aj v tretích krajinách, ktoré podporujú efektívnu multimodálnu dopravu, uľahčujú spájanie tohto druhu dopravy s ostatnými druhmi dopravy a dopravnými sieťami, odstraňujú prekážky v kľúčových sieťových infraštruktúrach a zabezpečujú územnú kontinuitu a integráciu;

zdôrazňuje, že treba odstrániť prekážky v prepojeniach medzi predĺženým západoeurópskym systémom vnútrozemských vodných ciest a existujúcim východoeurópskym systémom, ktorý bol do značnej miery znehodnotený, pričom niektoré jeho časti boli znehodnotené úplne;

vyzýva Komisiu, aby každoročne zverejňovala prehľad projektov vodnej osobnej dopravy spolufinancovaných EÚ v rámci Kohézneho fondu, štrukturálnych a regionálnych fondov, fondov týkajúcich sa iniciatívy Interreg, programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy a TEN-T a Európskeho fondu pre strategické investície;

vyzýva Komisiu, aby uverejnila súhrnnú správu o vykonávaní stratégií EÚ v oblasti osobnej vodnej dopravy;

zdôrazňuje kľúčový význam európskych štatistických údajov pre vypracovanie plánov a politík v odvetví vodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o počet služieb cezhraničnej námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy poskytovanej trajektami a výletnými loďami, keďže existujú oblasti, v ktorých možno dopravu medzi jednotlivými lokalitami zabezpečiť len vodnou cestou; vyzýva Eurostat, aby do svojich štatistických údajov o cestujúcich zúčastňujúcich sa výletných plavieb zahrnul údaje o „návštevách cestujúcich v prístavoch, v ktorých loď zakotvila“, konkrétne počet cestujúcich, ktorí nastúpili a vystúpili v každom tranzitnom prístave, a nielen údaje o cestujúcich, ktorí každý rok nastúpia na dovolenku (obrat); zahrnutie týchto číselných údajov by poskytlo realistickejší pohľad na pridanú hodnotu odvetvia výletných plavieb a na osobnú vodnú dopravu vo všeobecnosti;

vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém pre harmonizovaný zber štatistických údajov o nehodách a incidentoch týkajúcich sa plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy vrátane cezhraničnej dopravy;

domnieva sa, že začlenenie vodnej osobnej dopravy do sietí mestskej a regionálnej hromadnej dopravy by mohlo vo výraznej miere posilniť účinnosť mobility, environmentálne vlastnosti, kvalitu života, cenovú dostupnosť, zníženie preťaženia pozemných dopravných sietí a pohodlie v mestách; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere podporovala investície do kvalitnej vnútrozemskej infraštruktúry, ktorá môže prispieť k zníženiu miestneho dopravného preťaženia a k zabezpečeniu toho, aby miestni obyvatelia neboli nepriaznivo ovplyvnení; vyzýva Komisiu, aby vytvorila zoznam príkladov najlepších postupov v tejto oblasti;

10.

vyzýva členské štáty, aby propagovali a podporovali miestne iniciatívy zamerané na aktiváciu vnútrozemskej vodnej dopravy ako prostriedku na podporu aglomerácií, a to aj zriaďovaním distribučných centier v riečnych prístavoch a rozvojom osobnej dopravy, najmä s cieľom zatraktívniť príslušné oblasti pre turistov;

11.

zdôrazňuje, že osobná vodná doprava by sa mala lepšie začleniť do informačných systémov a systémov rezervácie a predaja cestovných lístkov s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a ďalej rozvíjať odvetvie cestovného ruchu, najmä v odľahlých a izolovaných oblastiach; zdôrazňuje, že v rámci prípravy európskeho integrovaného systému predaja cestovných lístkov treba zohľadniť prevádzkovateľov osobnej vodnej dopravy;

12.

nabáda Komisiu, aby financovala lepšie organizované a efektívnejšie projekty integrovaných dopravných služieb, čo bude viesť k postupnému zníženiu spotreby energie; reorganizácii cestovných poriadkov rôznych verejných a súkromných leteckých, námorných a pozemných dopravcov s cieľom dosiahnuť intermodálne a efektívne riadenie osobnej dopravy a zlúčeniu cestovných lístkov vydávaných verejnými a súkromnými prevádzkovateľmi do jediného cestovného dokladu dostupného prostredníctvom digitálnej aplikácie;

13.

poukazuje na to, že v rámci možností by sa mali podporovať postupy, keď nákladné plavidlá poskytujú zároveň služby osobnej dopravy a naopak, napríklad v prípade trajektov, keďže tieto postupy ponúkajú plavidlám potenciál dosiahnuť lepšiu mieru obsadenosti a väčšiu finančnú efektívnosť, a zároveň odľahčujú preťaženie na cestách;

14.

víta úsilie odvetvia osobnej vodnej dopravy o prechod na používanie menej znečisťujúcich, energeticky účinných lodí s menšími emisiami, ktoré bolo vynaložené ako súčasť európskeho rámca pre ekologickejšiu vodnú dopravu; domnieva sa, že to povedie k lacnejším riešeniam, ktoré budú udržateľné, príťažlivejšie, a teda ekonomicky konkurencieschopnejšie, čím sa dosiahne celkovo „lacnejšie, čistejšie a ekologickejšie“ odvetvie osobnej vodnej dopravy;

15.

konštatuje, že rôzne výzvy hlavných pobrežných oblastí v EÚ si vyžadujú rôzne opatrenia (viac trajektov v Severnom mori, modernizácia a technické využívanie trajektov v Stredozemnom mori atď.);

16.

je presvedčený, že odvetvie stavby osobných lodí v EÚ musí zostať kľúčovým konkurencieschopným hráčom, ktorého treba aktívnejšie podporovať, zároveň však musí znížiť svoj vplyv na životné prostredie, čo sa dosiahne podporou výskumných aktivít a inovácií v tomto odvetví;

Environmentálna udržateľnosť

17.

vyzýva Komisiu, aby začlenila osobnú vodnú dopravu do svojej stratégie a podnikla kroky zamerané na zníženie emisií CO2 v súlade s dohodami uzavretými na konferencii COP 21, a tým minimalizovala externé náklady;

18.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zlepšili environmentálne normy s cieľom znížiť znečistenie ovzdušia, a to v súlade s normami pre emisie síry, kvalitu paliva a úspornejšie motory platnými v Baltskom mori;

19.

zdôrazňuje, že dekarbonizácia dopravy si vyžaduje značné úsilie a pokrok v oblasti výskumu a inovácií; podporuje úsilie Komisie o presadzovanie skvapalneného zemného plynu (LNG), nefosílnych alternatívnych palív, elektrických a hybridných systémov založených na obnoviteľných zdrojoch a solárnej a veternej energie pre námorné plavidlá a nabáda ju, aby prispôsobila výskum a inovácie tak, aby sa zamerali najmä na praktické využitie v odvetví osobnej vodnej dopravy;

20.

pripomína, že podľa smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá musia námorné prístavy základnej siete TEN-T do roku 2025 zabezpečiť pre plavidlá a námorné lode zariadenia na čerpanie LNG, pričom vnútrozemské prístavy tak musieť urobiť do roku 2030;

21.

vyzýva Komisiu, aby podporila energetickú sebestačnosť využívaním solárnych panelov umiestnených na budovách prístavných terminálov a uchovávanie energie, ktorá sa vyrobí počas dňa a ktorá je určená na následnú nočnú spotrebu;

22.

zdôrazňuje, že odvetvie trajektov je dôležitou súčasťou trhu príbrežnej námornej dopravy, a teda je nevyhnutné na zachovanie jeho dynamiky a konkurencieschopnosti, pričom zároveň zlepšuje jeho environmentálne vlastnosti a energetickú účinnosť;

23.

víta iniciatívu Komisie REFIT zameranú na prístavné zberné zariadenia, ktorá je príležitosťou na zosúladenie súčasnej smernice s medzinárodným vývojom, pričom podporuje jej plány na prijatie nového právneho predpisu v rámci riadneho legislatívneho postupu; zdôrazňuje, že to by nemalo brániť členským štátom v uskutočňovaní udržateľnejších iniciatív vrátane dobrých informačných a monitorovacích systémov v oblasti nakladania s odpadom, a to tak na lodiach, ako aj v prístavoch;

Bezpečnosť a ochrana

24.

zdôrazňuje, že predchádzanie znečisteniu a nehodám je rozhodujúcou súčasťou úlohy Európskej námornej bezpečnostnej agentúry pri zlepšovaní bezpečnosti cezhraničných námorných trajektov a výletných lodí, ako aj pri zabezpečovaní ochrany spotrebiteľov;

25.

pripomína, že personál trajektov a výletných lodí musí byť vyškolený na to, aby v prípade núdze dokázal účinne pomôcť cestujúcim;

26.

víta návrh smernice o uznávaní odbornej kvalifikácie v oblasti vnútrozemskej plavby pripravený Komisiou, v ktorom sa stanovujú harmonizované normy upravujúce kvalifikáciu členov posádky a kapitánov s cieľom zlepšiť mobilitu pracovníkov vo vnútrozemskej plavbe;

27.

zdôrazňuje, že ďalší rozvoj informačných systémov, ako sú konvenčné radary, SafeSeaNet, Galileo a riečne informačné služby (RIS), by sa mal zamerať na zlepšovanie bezpečnosti, ochrany a interoperability, pričom členské štáty nabáda k tomu, aby zviedli povinné využívanie RIS;

28.

vyzýva príslušné orgány, aby s cieľom zlepšiť bezpečnosť navrhli jasný rámec, prostredníctvom ktorého sa rozdelia povinnosti a náklady, a aby riešili dodatočnú odbornú prípravu personálu, pokyny a usmernenia, najmä pokiaľ ide o otázku uznávania odbornej prípravy s využitím schválených simulátorov ako súčasti programu odbornej prípravy v rámci pravidiel Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP); domnieva sa, že kvalitu a bezpečnosť služieb možno najviac zlepšiť prostredníctvom kvalifikovaného personálu;

29.

víta nové legislatívne návrhy Komisie na zjednodušenie a zlepšenie spoločných pravidiel o bezpečnosti lodí prepravujúcich cestujúcich vo vodách EÚ s cieľom posilniť bezpečnosť a hospodársku súťaž, objasniť a zjednodušiť pravidlá a zosúladiť ich s pokrokom dosiahnutým v právnej a technologickej oblasti;

30.

uznáva, že vzhľadom na rastúce znepokojenie v súvislosti s bezpečnosťou bude pravdepodobne treba prijať ďalšie opatrenia, ktoré zohľadnia osobitné charakteristiky trajektovej prepravy a prevádzky v prístavoch, aby sa zabezpečila hladká prevádzka každodenných trajektových spojení;

31.

poukazuje na to, že veľa riek tvorí štátne hranice, a nabáda príslušné orgány, aby zabezpečili spoluprácu a dobre integrované a efektívne bezpečnostné a núdzové systémy fungujúce na oboch stranách hranice;

32.

poukazuje na to, že viaceré uzatvorené moria, napríklad Baltské more a Jadranské more, hraničia s viacerými členskými štátmi, ale aj s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a preto vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili účinnú bezpečnosť, ochranu, a predovšetkým núdzový systém;

33.

zdôrazňuje, že na medzinárodné námorné trajekty plaviace sa v teritoriálnych vodách EÚ sa musia uplatňovať právne predpisy EÚ a jej členských štátov;

Kvalita a dostupnosť služieb

34.

vyzýva Komisiu, aby začlenila zásady nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 do svojho návrhu týkajúceho sa práv cestujúcich v intermodálnej doprave vrátane aspektov týkajúcich sa bezbariérového prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, a aby v ňom zohľadnila aj osobitné potreby starších ľudí a rodín cestujúcich s deťmi; vyzýva Komisiu, aby predložila ročné štatistické údaje o vývoji, pokiaľ ide o počet cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

35.

zdôrazňuje význam odvetvia osobnej vodnej dopravy pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu a prekonanie jeho sezónneho charakteru, a to najmä v odľahlých a okrajových regiónoch Únie, akými sú pobrežné a ostrovné regióny, oblasti jazier a vidiecke regióny; okrem toho sa domnieva, že podpora cestovného ruchu by sa mala sústrediť na malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby v najvyššej možnej miere využívali možnosti financovania MSP zo zdrojov EÚ vrátane dotácií pre miestne spoločenstvá v uvedených odľahlých regiónoch;

36.

berie na vedomie obrovský potenciál, ktorý má vytváranie pohodlných prepojení medzi vnútrozemskými vodnými cestami a európskou sieťou cyklistických trás na zvýšenie atraktívnosti pre turistov v mnohých regiónoch EÚ; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť potreby ľudí, ktorí cestujú s bicyklami a zároveň využívajú osobnú vodnú dopravu;

37.

domnieva sa, že cestovný ruch v pobrežných regiónoch a na ostrovoch nie je dostatočne rozvinutý, a to z dôvodu nedostatočnej prepojenosti; domnieva sa, že Komisia by mala vziať do úvahy, že v týchto oblastiach existuje veľký dopyt po kvalitných dopravných službách;

38.

zastáva názor, že odvetvie vodnej osobnej dopravy je dôležité aj v oblastiach, v ktorých v súčasnosti nie je ekonomicky životaschopné, napríklad v oblastiach riedko osídlených vzdialených ostrovov;

39.

pripomína, že niektoré trajektové spojenia sú dopravné tepny, ktoré sú životne dôležité pre územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť v pravom zmysle a ktoré spájajú najvzdialenejšie regióny s pevninou a oblasťami hospodárskeho a priemyselného rozvoja, čím prispievajú k európskej súdržnosti a integrácii;

40.

zdôrazňuje, že treba podporiť rámec na zabezpečenie spojení s ostrovmi, ostrovnými regiónmi a odľahlými oblasťami, ako aj opatrenia, ktoré uľahčia zlepšenie kvality trajektov a príslušných terminálov;

41.

zdôrazňuje potenciál a potrebu začlenenia osobnej vodnej dopravy do rámca pre multimodálnu mobilitu, zohľadňujúc verejnú dopravu vo veľkých aglomeráciách, a to tak pre osoby dochádzajúce za prácou, ako aj pre turistov; v tejto súvislosti sa domnieva, že sú potrebné ďalšie zlepšenia, aby sa vytvorila mobilita ako služba tým, že sa umožnia integrované systémy predaja lístkov v záujme zvýšenia spoľahlivosti, pohodlia, presnosti a frekvencie, odbremenenia logistických reťazcov a dosiahnutia rýchlejšieho nalodenia s cieľom prilákať cestujúcich;

42.

zdôrazňuje, že rozvíjanie vedomostí a zručností v námornom odvetví EÚ je kľúčové pre zachovania vysokej úrovne kvality služieb, ako aj pre námornú bezpečnosť;

o o

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(3) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 10.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.

(5) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 163, 25.6.2009, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ L 325, 9.12.2010, s. 1.

(9) Ú. v. ES L 188, 2.7.1998, s. 35.

(10) Ú. v. ES L 320, 30.12.1995, s. 14.

(11) Ú. v. EÚ L 327, 27.11.2012, s. 1.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/36

P8_TA(2016)0437

Zvyšovanie účinnosti rozvojovej spolupráce

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (2016/2139(INI))

(2018/C 224/05)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä na cieľ 17 v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v tomto programe a ktorý členské štáty OSN zaväzuje k posilneniu spôsobu vykonávania programu a obnoveniu globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj (1),

—	so zreteľom na akčný program z Addis Abeby, výsledný dokument prijatý na 3. Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja (Addis Abeba, Etiópia, 13. – 16. júl 2015), ktorý schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo svojej rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015 (2),

—	so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o trendoch a pokroku v medzinárodnej rozvojovej spolupráci, ktorú predložil v roku 2016 na zasadaní Fóra rozvojovej spolupráce (E/2016/65) (3),

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú na druhom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2005, Akčný plán z Akkry prijatý na treťom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2008 v Akkre (Ghana) (4) a výsledky štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane (Kórejská republika) v decembri 2011, na ktorom bolo vytvorené Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) (5),

—	so zreteľom na vyhlásenie z Dili z 10. apríla 2010 týkajúce sa budovania mieru a budovania štátu a na „Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch“, zverejnenú 30. novembra 2011 na štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci,

—	so zreteľom na komuniké z prvého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v Mexiku (Mexiko) v apríli 2014 (6),

—	so zreteľom na nadchádzajúce druhé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni, ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi (7),

—	so zreteľom na správu o pokroku OECD a UNDP za rok 2014 nazvanú Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce (8),

—	so zreteľom na konsenzus organizácií občianskej spoločnosti zo Siem Reapu o medzinárodnom rámci pre účinnosť rozvoja organizácií občianskej spoločnosti z roku 2011,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom je obmedzovanie a odstránenie chudoby vymedzené ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ a podľa ktorého musia Únia a jej členské štáty plniť záväzky, ktoré schválili v rámci OSN a iných príslušných organizácií, a zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní vykonávaných politík, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny,

—	so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (9) z roku 2005 a na plány schváliť v roku 2017 nový konsenzus,

—	so zreteľom na Kódex správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (10),

—

so zreteľom na konsolidované znenie Operačného rámca pre účinnosť pomoci (11), ktorý vychádza zo záverov Rady zo 17. novembra 2009 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci, zo záverov Rady zo 14. júna 2010 o rozdelení práce medzi krajinami a zo záverov Rady z 9. decembra 2010 o vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti,

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. marca 2015„Vytvorenie rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja“(SWD(2015)0080) a na závery Rady z 26. mája 2015 o rámci pre výsledky (12),

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. marca 2014 o spoločnej pozícii EÚ na prvé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni (13),

—	so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015 (14),

—	so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o zintenzívnení spoločného plánovania (15),

—	so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o výročnej správe na rok 2016 pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ (16),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. júna 2015 s názvom Správa o zodpovednosti EÚ v oblasti financovania rozvoja – preskúmanie pokroku EÚ a jej členských štátov (SWD(2015)0128),

—	so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorý v júni 2016 predložila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (17),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci (18),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny (19),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (20),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci (21),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja (22),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji (23),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (24),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015 (25),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0322/2016),

A.	keďže zásady stanovené v Parížskej deklarácii a v akčnom programe z Akkry stále platia a preukázali svoj význam pri zvyšovaní kvality rozvojovej pomoci, ako aj jej podpory zo strany verejnosti v darcovských krajinách;

keďže politické záväzky na vysokej úrovni v rámci konsenzu z Monterrey (2002), Rímskej deklarácie (2003), Parížskej deklarácie (2005), akčného programu z Akkry (2008) a štvrtého fóra o účinnosti pomoci v Pusane (2011) sledujú rovnaký cieľ, a to zlepšiť kvalitu vykonávania, správy a využívania oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom maximalizovať jej vplyv;

C.	keďže zásady účinnosti pomoci jednoznačne prispeli k pokroku miléniových rozvojových cieľov v mnohých krajinách, ktorý však nie je všade rovnaký, pričom nie všetky zásady sa v plnej miere plnia vo všetkých krajinách ani ich neplnia nepretržite všetci rozvojoví aktéri;

keďže globálne partnerstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja tým, že presúva pozornosť z pojmu „účinnosť pomoci“, ktorý odkazuje na tradičnú verejnú rozvojovú pomoc, na pojem „účinnosť rozvojovej spolupráce“;

keďže oficiálna rozvojová pomoc (ODA) môže zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení programu 2030, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, a pri boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, ak bude táto pomoc lepšie zacielená a ak bude dodržiavať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, najmä demokratickú zodpovednosť krajiny, zosúladenie, posilnenie miestnej kapacity, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, dôraz na výsledky, a inkluzívnosť; zdôrazňuje, že podmienky pomoci musia byť v súlade so zásadami demokratickej zodpovednosti;

F.	keďže okrem rozvojovej pomoci a spolupráce sú na účinné odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebné aj iné nástroje rozvojovej politiky;

G.	keďže rozpočtová podpora má mnoho výhod, ako je zodpovednosť štátu, presnejšia analýza výsledkov, väčšia súdržnosť politík, účinnejšie predpovedanie pomoci a optimálne využitie dostupných prostriedkov priamo v prospech obyvateľstva;

H.	keďže súkromný sektor sa stáva spolu s ďalšími tradičnými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami pre rozvoj skutočným partnerom v našich rozvojových stratégiách pri dosahovaní inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

I.	keďže pre účinnosť pomoci je nevyhnutné, aby prijímajúce krajiny súbežne uplatňovali hospodárske politiky podporujúce rast, ktoré budú zavádzať mechanizmy trhového hospodárstva, mobilizáciu súkromného kapitálu a pozemkové reformy, ako aj postupne otvárať svoje trhy celosvetovej konkurencii;

J.	keďže podľa štúdie Komisie fragmentácia úsilia o pomoc predstavuje pre Európsku úniu dodatočné náklady vo výške 2 až 3 miliárd EUR ročne;

K.	keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) predstavuje inkluzívne fórum združujúce vlády, dvoj- a viacstranné organizácie, občiansku spoločnosť, parlamenty, odborové zväzy a súkromný sektor zo všetkých krajín;

keďže GPEDC sa zameriava na správanie rozvojových aktérov a ich vzájomné vzťahy, na účinné vykonávanie rozvojových politík a programov a na monitorovanie pokroku v súlade s hlavnými zásadami, ktoré boli vymedzené v poslednom desaťročí, s cieľom zlepšiť účinnosť úsilia všetkých aktérov v oblasti rozvoja; keďže jeho zosúladenie s globálnymi štruktúrami rozvoja, ktoré dohliadajú na vykonávanie programu do roku 2030, by sa malo vymedziť jasnejšie;

keďže krajiny ako Čína, Brazília, Turecko, Rusko a India zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu ako novovznikajúci darcovia a aj pri prenose odborných znalostí a technológií v oblasti rozvoja, v neposlednom rade vďaka svojim nedávnym aj súčasným skúsenostiam s rozvojom; keďže ich spolupráca s darcami s dlhšou tradíciou pri podpore celosvetových verejných statkov a ich účasť na integratívnej rozvojovej spolupráci v rámci GPEDC sa môže posilniť;

N.	keďže Komisia zohráva aktívnu úlohu v rámci riadiaceho výboru GPEDC, pričom jeden z jeho podpredsedov pochádza z členského štátu EÚ, a to z Holandska; keďže túto spolupredsednícku úlohu preberá Nemecko;

O.	keďže zodpovednosť krajín v rámci rozvojovej spolupráce si vyžaduje od darcov zabezpečenie súladu s národnými rozvojovými plánmi a medzinárodne dohodnutými cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj vnútroštátnu účasť na vytváraní rozvojových plánov a programov a zodpovednosti za ich vykonávanie;

keďže pomoc vedie k dvojakému prínosu, ak sa nezameriava len na financovanie rozvojových projektov, ale sa používa aj lokálne, na lokálne vyrobený tovar a služby; keďže posilnenie systémov v krajinách a národných systémov obstarávania je základným prvkom pre účinnosť pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci a na posilnenie dobrej správy a demokratickej zodpovednosti partnerských krajín;

keďže programy rozvojovej spolupráce iniciované poskytovateľmi a viazaná pomoc, a to i v oblasti verejného obstarávania, môžu byť vyjadrením rozličných politických záujmov, ktoré sú niekedy v rozpore s rozvojovými politikami, a keďže v ich prípade môže hroziť, že sa naruší zodpovednosť a udržateľnosť rozvojovej pomoci a pokrok v oblasti zosúladenia, ktorý bol dosiahnutý v minulosti, čo môže viesť k neúčinnosti a rastúcej závislosti; keďže miestna zodpovednosť má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní účinného rozvoja pre občanov;

R.	keďže rámce pre výsledky sa momentálne viac používajú na meranie úspechov programov rozvojovej spolupráce, ale plná zodpovednosť a používanie týchto rámcov zo strany rozvojových krajín je stále trvalým problémom;

S.	keďže z tretieho kola monitorovania GPEDC v roku 2016 vyplýva, že pokrok pri používaní systémov v krajinách zostáva na nízkej úrovni, a keďže nedošlo k ďalšiemu uvoľneniu pomoci, ktorá zostala na maximálnej úrovni 80 % dosiahnutej v roku 2010;

T.	keďže poslanci z partnerských krajín, miestne orgány a občianska spoločnosť naďalej vyjadrujú nespokojnosť s tým, do akej miery sú zapojení do plánovania a vykonávania rozvojovej spolupráce a dostávajú o tom informácie;

keďže účinnosť rozvoja, ktorá sa chápe ako účinné používanie všetkých prostriedkov a zdrojov orientovaných na rozvoj, a to i na znižovanie chudoby, závisí tak od darcovských krajín, ako i od prijímajúcich krajín a od existencie efektívnych a pohotových inštitúcií, náležitých politík, zapojenia miestnych zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, právneho štátu, inkluzívnej demokratickej správy vecí verejných, prítomnosti účinných a transparentných kontrolných mechanizmov a ochrany pred korupciou v rozvojových krajinách a nezákonnými finančnými tokmi na medzinárodnej úrovni; keďže GPEDC by malo zohrávať väčšiu úlohu pri umožňovaní a podporovaní pokroku vyššie uvedených faktorov rozvoja;

V.	keďže fragmentácia pomoci zostáva trvalou výzvou z dôvodu rozširovaniu počtu darcov a humanitárnych organizácií a nedostatočnej koordinácie ich činnosti a projektov;

W.	keďže spolupráca medzi južnými oblasťami sa rozvíja napriek spomaleniu rastu rozvíjajúcich sa ekonomík a klesajúcim cenám komodít;

keďže rozvojové prostredie je čoraz rôznorodejšie, pričom viac chudobných ľudí žije v krajinách so strednými príjmami než v krajinách s nízkymi príjmami; keďže sa zároveň zmenil charakter rozvojových výziev so vznikom nových globálnych problémov, ako je migrácia, bezpečnosť potravín, mier a stabilita a zmena klímy;

vyzýva všetkých rozvojových aktérov, aby nadviazali na záväzky prijaté v období medzi parížskym a pusanským fórom a aby zvýšili svoje úsilie o čo najúčinnejšiu rozvojovú spoluprácu s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v programe do roku 2030 a zabezpečiť čo najlepšie využívanie verejných a súkromných zdrojov na rozvoj;

vyzýva, aby sa využívali všetky nástroje rozvojovej politiky na odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zastáva názor, že účinnosť financovania rozvoja by sa mala posudzovať na základe konkrétnych výsledkov a jeho prínosu k rozvojovej politike ako celku;

zdôrazňuje kľúčovú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci z hľadiska plnenia programu účinnosti rozvoja, odstraňovania chudoby, znižovania rozdielov, poskytovania základných verejných služieb a podpory dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ODA je pružnejšia, predvídateľnejšia a je spojená s väčšou zodpovednosťou, než ostatné toky, ktoré potenciálne prispievajú k rozvoju;

pripomína, že dostatočné finančné zdroje sú predpokladom pre účinnú rozvojovú spoluprácu; poznamenáva, že väčšina poskytovateľov oficiálnej rozvojovej pomoci nesplnila svoj záväzok, a to prideliť do roku 2015 na rozvojovú pomoc 0,7 % HND, z čoho vyplýva, že rozvojovým krajinám nebolo poskytnutých vyše 2 biliónov USD potrebných na to, aby mohli dosiahnuť miléniové rozvojové ciele;

naliehavo žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby dodržali dlhodobý záväzok venovať 0,7 % HND na účely pomoci a zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a to i prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu a aby prijali účinný plán postupu na transparentné, predvídateľné a zodpovedné splnenie tohto záväzku; varuje pred rozdrobením kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom pokryť iné výdavky, než sú tie, ktoré sú priamo spojené s podporou trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

so znepokojením konštatuje, že od polovice roka 2015 uverejnilo len päť členských štátov EÚ plány vykonávania na základe fóra v Pusane; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uverejnili plány vykonávania a informovali o vyvíjanom úsilí, a to ešte pred druhým zasadnutím GPEDC na vysokej úrovni (HLM2), ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi;

žiada, aby vo výslednom dokumente z HLM2 boli jasne vymedzené a pridelené diferencované úlohy a povinnosti rozvojových aktérov a inštitúcií na realizáciu programu a uplatňovanie zásad s cieľom posilniť pokrok a podporiť budúcu spoluprácu;

berie na vedomie mexický návrh na zahrnutie piatej zásady účinnosti rozvoja. t. j. „nikoho nevynechať“ (Leave No-one Behind); uznáva, že v kontexte agendy účinnosti rozvoja je dôležité klásť osobitný dôraz na chudobné, zraniteľné a marginalizované skupiny s prihliadnutím na rovnosť žien a mužov a situácie nestability a konfliktu; zastáva názor, že aj keby zásada zodpovedala všeobecnej filozofii a zastrešujúcemu záväzku programu 2030, jej možné zahrnutie by malo byť sprevádzané serióznou diskusiou a úvahami o jej uplatňovaní v praxi, najmä pokiaľ ide o otázky začleňovania a ukazovatele;

zdôrazňuje, že je potrebné jasne zasadiť GPEDC do kontextu vykonávania programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby; domnieva sa, že GPEDC môže vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa jeho práca strategicky rozvrhne do etáp a prispôsobí sa práci a harmonogramu fóra pre rozvojovú spoluprácu, fóra o financovaní rozvoja, ako aj politického fóra na vysokej úrovni, ktoré fungujú v rámci ECOSOC OSN;

10.

zdôrazňuje, že GPEDC by malo zohrávať výraznú úlohu v rámci aspektov monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásady účinnosti na účel plnenia cieľov udržateľného rozvoja, a pri podporovaní ich úplnej realizácie zo strany všetkých aktérov na národnej úrovni; zdôrazňuje, že GPEDC musí konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, miestnym a regionálnym samosprávam, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám, spoločnostiam zo súkromného sektora a odborovým zväzom, poskytnúť jasne vymedzené spôsoby spolupráce; verí, že usporiadanie vedenia GPEDC by malo odrážať rozmanitosť zúčastnených strán;

11.

pripomína, že rast o 1 % v Afrike predstavuje viac ako dvojnásobné množstvo oficiálnej rozvojovej pomoci;

12.

domnieva sa, že GPEDC by malo zohrávať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní pokroku v plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 17, konkrétne pokiaľ ide o monitorovanie a zodpovednosť, vyššiu účinnosť pomoci, aspekty kvality a kapacít financovania rozvoja, daňovú a dlhovú udržateľnosť, mobilizáciu súkromného sektora a jeho zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť, súdržnosť politík, viacstranné partnerstvá a spoluprácu juh-juh a trojstrannú spoluprácu;

13.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musí GPEDC zohrávať, pokiaľ ide o ukazovateľ cieľa udržateľného rozvoja č. 17.16.1, a to najmä pri zabezpečení účinnejšieho začlenenia partnerstva rôznych zainteresovaných strán na podporu a zachovanie vykonávania programu 2030, meraním kvality ich úsilia o rozvoj; víta kolo monitorovania v roku 2016, pričom konštatuje, že počet rozvojových partnerov zapojených do tejto činnosti sa zvýšil a teší sa na zverejnenie správy o pokroku;

14.

nabáda strany zapojené do GPEDC, aby posúdili vytvorenie stáleho sekretariátu pre toto partnerstvo s väčšou nezávislosťou a s náležitými zdrojmi, ktorý by nadviazal na prácu spoločného podporného tímu, a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ a partnerské krajiny, aby určili národné kontaktné miesta;

15.

poukazuje na to, že Európsky parlament by mal byť plne schopný zohrávať svoju dôležitú úlohu demokratickej kontroly, pokiaľ ide o všetky politiky Európskej únie vrátane rozvojových politík, a žiada, aby pravidelne a včas dostával informácie o pozíciách, ktoré prijímajú Komisia a riadiaci výbor GPEDC;

16.

víta dosiahnutý pokrok a odporúča, aby Komisia podnikla ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty mali prístup k informáciám o transparentnosti plánovania, mechanizmov financovania, projektov rozvojovej spolupráce a tokov pomoci, najmä v súvislosti s Iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) a vytvorením nástroja EU Aid Explorer; poukazuje však na to, že v tomto smere ešte treba vykonať zásadné kroky, a požaduje, aby všetci darcovia urýchlene vynaložili ďalšie výrazné úsilie o zvyšovanie dostupnosti informácií a údajov, ich včasné poskytovanie a porovnateľnosť; vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zatiaľ nezapojili do IATI, aby sa na nej začali zúčastňovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili dostupné údaje a prostredníctvom presadzovania výmeny informácií a osvedčených postupov v tomto smere podporili aj partnerské krajiny;

17.

nazdáva sa, že monitorovanie, preskúmanie a spoločné využitie poznatkov o pokroku v oblasti rozvoja majú prvoradý význam pre posilnenie zodpovednosti a dosahu spolupráce, najmä na úrovni jednotlivých krajín; preto naliehavo žiada Komisiu, aby aspoň každých 24 mesiacov predkladala správy o úsilí a akčných plánoch EÚ a členských štátov s cieľom komplexne vykonávať zásady z Pusanu; žiada EÚ, aby ďalej podporovala partnerské krajiny, pokiaľ ide o zlepšovanie ich administratívnej a logistickej kapacity, a najmä ich štatistických systémov;

18.

víta iniciatívy OECD, ktoré potenciálne prispievajú k zníženiu nezákonných finančných tokov, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zlepšila spolupráca pri zvyšovaní transparentnosti daňových režimov a finančných tokov vo všeobecnosti; trvá na základnej úlohe a zodpovednosti nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií v tejto súvislosti;

19.

vyzýva Komisiu a delegácie EÚ a agentúry členských štátov, aby informovali národné parlamenty a v rámci možnosti miestne a regionálne agentúry, ako aj súkromné zainteresované strany a občiansku spoločnosť o záväzkoch týkajúcich sa programovania a financovania v súvislosti s rozvojovou pomocou, a to zverejnením prieskumov rozvojovej spolupráce podľa jednotlivých krajín, čo by malo poskytnúť prehľad o strategických dokumentoch, koordinácii darcov, ročných akčných plánoch a prebiehajúcich a plánovaných programoch, ako aj o výzvach na predloženie projektov a obstarávaniach, alebo o iných použitých mechanizmoch financovania;

20.

nabáda parlamenty prijímajúcich krajín, aby prijali národné politiky rozvojovej pomoci s cieľom zvýšiť zodpovednosť darcov a vlád prijímajúcich krajín vrátane zodpovednosti miestnych orgánov, posilniť riadenie verejných financií a schopnosť ich čerpania, odstrániť korupciu a všetky formy plytvania pomocou, zvýšiť účinnosť daňových systémov a zlepšiť podmienky prijímania rozpočtovej podpory, ako aj – z dlhodobého hľadiska – znižovania závislosti od pomoci;

21.

považuje za dôležité podporovať zapojenie všetkých členských štátov do daňovej iniciatívy Addis s cieľom zdvojnásobiť technickú pomoc do roku 2020 a posilniť daňovú kapacitu partnerských krajín;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali spoluprácu s národnými parlamentmi partnerských krajín s cieľom konštruktívne podporovať rozvíjanie takýchto politík, pričom by ich doplnili o opatrenia týkajúce sa vzájomnej zodpovednosti; víta snahy Komisie o zlepšenie vnútroštátnej zodpovednosti v súvislosti s rozpočtovou podporou posilňovaním inštitucionálnych kapacít národných parlamentov a najvyšších kontrolných inštitúcií;

23.

vyzdvihuje úlohu občanov, miestnych komunít, volených zástupcov, nábožensky založených organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov a súkromného sektora v rozvoji a zdôrazňuje, že všetci títo aktéri musia byť zapojení do rozširovania a vykonávania programu účinnosti pomoci na rôznych úrovniach; domnieva sa, že ich účinný príspevok si vyžaduje aktívne zapojenie do plánovania a vykonávania, vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti, monitorovania a hodnotenia a že darcovia by mali pri práci s týmito aktérmi ako partnermi vykonávania a partnermi poskytujúcimi dodávky základných služieb zlepšiť predvídateľnosť a zvýšiť tempo, aby sa skutočne dostali k najzraniteľnejším častiam populácie;

24.

zdôrazňuje, že pomoc možno udržať iba vtedy, ak budú príjemcovia rozhodne angažovaní a budú mať zodpovedný prístup; trvá na tom, že je dôležitá spoločná zodpovednosť za výsledky v oblasti rozvoja, a to i za vykonávanie zásad z Istanbulu, a pripomína, že demokratická zodpovednosť si vyžaduje pevné inštitúcie, ktoré dokážu zabezpečiť plnú účasť miestnych aktérov vo vykonávaní, monitorovaní a hodnotení rozvojových programov;

25.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby organizácie občianskej spoločnosti vykonávali svoju úlohu samostatných rozvojových subjektov s osobitným zameraním na priaznivé prostredie, ktoré je v súlade s dohodnutými medzinárodnými právami a maximalizuje prínosy organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti;

26.

víta pokrok a záväzky EÚ v oblasti spoločného plánovania; konštatuje, že spoločné plánovanie by malo znížiť roztrieštenosť pomoci a transakčné náklady, zvýšiť doplnkovosť lepším rozdelením práce a posilniť vnútroštátnu a vzájomnú zodpovednosť, ako aj predvídateľnosť rozvojovej spolupráce, a tým ponúka EÚ aj partnerským krajinám jasné výhody; konštatuje, že spoločné plánovanie sa skúmalo v 59 zo 110 partnerských krajín, ktoré dostávajú rozvojovú pomoc EÚ; vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, aby sa intenzívnejšie zapájali do spoločného plánovania, aby bolo možné naplno využívať jeho výhody v plnej miere a vo všetkých krajinách;

27.

pripomína svoju požiadavku (26), aby sa kodifikovali a posilnili mechanizmy a postupy na zabezpečenie lepšej komplementárnosti a účinnej koordinácie rozvojovej pomoci medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, pričom by sa stanovili jasné a vymáhateľné pravidlá na zaručenie demokratickej vnútroštátnej zodpovednosti, harmonizácie, zosúladenia so stratégiami a systémami krajiny, predvídateľnosti financovania, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti; žiada Komisiu, aby poskytla informácie o neprijatí opatrení v nadväznosti na túto požiadavku a aby oznámila, aké alternatívne kroky v tejto oblasti podnikla alebo plánuje podniknúť;

28.

pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané uvoľniť svoju pomoc, a oceňuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; vyzýva na ďalšie úsilie na urýchlenie uvoľňovania pomoci v celosvetovom meradle všetkými poskytovateľmi rozvojovej pomoci vrátane rozvíjajúcich sa hospodárstiev; žiada poskytovateľov pomoci, aby prednostne využívali systémy verejného obstarávania partnerských krajín;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové iniciatívy na preskúmanie hlavných projektov spolupráce juh-juh a trojstrannej spolupráce za účasti nových darcov a ďalších krajín so strednými príjmami, a to na základe riešenia globálnych výziev spoločného záujmu bez toho, aby sa zo zreteľa stratil cieľ odstraňovania chudoby; zdôrazňuje, že je potrebné využiť plný potenciál decentralizovanej spolupráce, aby sa mohol dosiahnuť pokrok v rámci programu účinnosti rozvoja a zároveň boli dodržané všetky ochranné opatrenia týkajúce sa transparentnosti, účinnosti a súdržnosti a zabránilo sa ďalšiemu triešteniu medzinárodného systému pomoci;

30.

zdôrazňuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti chudobe, odstraňovaní nerovností a podporovaní rozvoja, najmä najmenej rozvinutých krajín, a z hľadiska podpory prístupu najodkázanejších a najzraniteľnejších skupín osôb ku kvalitným verejným službám, ako aj pri podporovaní ďalších rozhodujúcich systémových faktorov, ktoré podnecujú rozvoj, ak sa uplatňujú v kontexte legitímnej a inkluzívnej správy založenej na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, teda faktorov, ako je presadzovanie rodovej rovnosti (ako je uvedené v partnerstve z Pusanu), vzdelávanie, posilnenie zdravotných systémov, vrátane boja proti chorobám súvisiacich s chudobou;

31.

zdôrazňuje význam cieľa udržateľného rozvoja č. 16 z hľadiska celkovej účinnosti rozvoja a varuje, že rozvojová pomoc nemôže účinne plniť svoj účel, keď nepanuje mier, nedodržiavajú sa ľudské práva a zásady právneho štátu a neexistuje nestranný, účinný a nezávislý súdny systém, medzinárodne uznávané sociálne, environmentálne a pracovné normy a záruky na ochranu integrity verejných inštitúcií a činiteľov, inkluzívneho, participatívneho a reprezentatívneho rozhodovania na všetkých úrovniach, ako aj transparentnosti a zodpovednosti;

32.

pripomína, že korupcia v prijímajúcich krajinách predstavuje nezávisle od toho, či je alebo nie je priamo spojená s rozvojovou pomocou, vážne porušenie demokratickej legitímnosti a poškodzuje verejnú podporu rozvojovej pomoci v darcovských krajinách; víta preto všetky opatrenia prijímané na podporovanie riadneho finančného hospodárenia a odstránenia korupcie raz a navždy a zároveň konštatuje, že situácia v mnohých partnerských krajinách už vo svojej podstate znamená určitý stupeň rizika;

33.

naliehavo vyzýva členské štáty a ostatných darcov, aby posilnili úsilie a ľudské zdroje pri vytváraní koncepcií účinnosti a hĺbkovej analýzy v súvislosti s nestabilitou, obdobím po konflikte a predchádzaním konfliktom v prípadoch, keď nie je vždy možné zachytiť očakávané výsledky formou údajov ani v rámcoch pre výsledky;

34.

vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov; uznáva úsilie niektorých subjektov súkromného sektora, ktoré sa snažia zohľadniť záväzky v oblasti ľudských práv, sociálneho začlenenia a udržateľnosti a spraviť z nich ústrednú časť svojich obchodných modelov, a žiada, aby bol tento prístup uplatňovaný všeobecne; poukazuje na to, že je potrebné, aby súkromný sektor dodržiaval zásady medzinárodného práva a sociálne a environmentálne štandardy, ako aj Globálny pakt OSN o ľudských právach, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základné pracovné normy MOP a Dohovor OSN proti korupcii; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa podniky pôsobiace z daňových rajov nebudú zúčastňovať na projektoch financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci; súčasne zdôrazňuje, že je potrebné, aby partnerské krajiny podporili priaznivé prostredie pre podniky vrátane transparentných právnych a regulačných systémov;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, parlamentu a vláde Kene ako hostiteľskej krajiny druhého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, spolupredsedom GPEDC, rozvojového programu OSN, OECD a Medziparlamentnej únii.

(1) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E

(2) http://www.un.org/esa/ffd/wp-content/uploads/2015/08/AAAA_Outcome.pdf

(3) https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N16/132/05/PDF/N1613205.pdf?OpenElement

(4) http://www.oecd.org/dac/effectiveness/34428351.pdf

(5) http://www.oecd.org/dac/effectiveness/49650173.pdf

(6) http://effectivecooperation.org/2014/03/draft-communique-for-the-first-high-level-meeting-of-the-global-partnership/

(7) http://effectivecooperation.org/events/2016-high-level-meeting/

(8) http://effectivecooperation.org/wp-content/uploads/2016/05/4314021e.pdf

(9) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(10) Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.

(11) Dokument Rady 18239/10.

(12) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9145-2015-INIT/sk/pdf

(13) http://www.consilium.europa.eu/en/workarea/downloadasset.aspx?id=15603

(14) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9241-2015-INIT/sk/pdf

(15) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8831-2016-INIT/sk/pdf

(16) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8822-2016-INIT/sk/pdf

(17) Dokument Rady 10715/16.

(18) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 100.

(19) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 38.

(20) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 80.

(21) Prijaté texty, P7_TA(2013)0558.

(22) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 2.

(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.

(24) Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.

(25) Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.

(26) Prijaté texty, 11. decembra 2013, P7_TA(2013)0558.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/45

P8_TA(2016)0439

Dokončenie rámca Bazilej III

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III (2016/2959(RSP))

(2018/C 224/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na závery samitov G20 po kríze,

—	so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 27. februára 2016,

—	so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 zo 14. – 15. apríla 2016,

—	so zreteľom na komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G20 z 23. – 24. júla 2016,

—	so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20 zo 4. – 5. septembra 2016,

—

so zreteľom na správy Bazilejského výboru pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“) vedúcim predstaviteľom krajín G20 poskytujúce aktuálne informácie o vykonávaní dohodnutého programu reforiem, najmä na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad z novembra 2015 vedúcim predstaviteľom krajín G20 o dokončení reforiem po kríze: aktuálne údaje (1),

—

so zreteľom na konzultačné dokumenty BCBS o revíziách rámca Bazilej III pre ukazovateľ finančnej páky zo 6. apríla 2016, o znížení kolísania úverových rizikovo vážených aktív – obmedzenie vo využívaní prístupov založených na vnútornom modeli z 24. marca 2016 a o revíziách štandardizovaného prístupu k úverovému riziku z 10. decembra 2015,

—	so zreteľom na dokument na rokovanie a konzultačný dokument o regulačnej úprave účtovných opatrení z októbra 2016, ktoré vypracoval BCBS,

—	so zreteľom na normu BCBS z októbra 2016 s názvom Nakladanie s investíciami do celkovej schopnosti absorbovať straty – zmeny normy Bazilej III pre vymedzenie kapitálu (2),

—	so zreteľom na publikáciu „EU Shadow Banking Monitor“ Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z júla 2016,

—	so zreteľom na výsledky záťažových testov uskutočnených Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), ktoré boli zverejnené 29. júla 2016,

—	so zreteľom na závery Rady z 12. júla 2016 o dokončení bazilejských reforiem po kríze (3),

—	so zreteľom na správu MMF o globálnej finančnej stabilite z roku 2016,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015 (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov (6),

—	so zreteľom na štúdiu pre Výbor pre hospodárske a menové veci s názvom Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 5: BCBS,

—

so zreteľom na výmenu názorov s generálnym tajomníkom Bazilejského výboru pre bankový dohľad Billom Coenom, s predsedníčkou Rady pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu Danièle Nouyovou, s predsedom Európskeho orgánu pre bankovníctvo Andreom Enriom a podpredsedom Európskej komisie Valdisom Dombrovskisom o dokončení rámca Bazilej III/„Bazilej IV“,

—	so zreteľom na vyhlásenie Komisie o revízii štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, ktorú uskutočnil Bazilejský výbor, a na následnú výmenu názorov s podpredsedom Katainenom konanú 6. júla 2016,

—	so zreteľom na otázku Komisii o dokončení dohody Bazilej III (O-000136/2016 – B8-1810/2016),

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.	keďže stabilný a dobre kapitalizovaný bankový systém je nevyhnutnou podmienkou na zachovanie finančnej stability, poskytovanie úverov reálnej ekonomike počas celého cyklu a na podporu hospodárskeho rastu;

B.	keďže vedúci predstavitelia krajín G20 odsúhlasili v nadväznosti na finančnú krízu rozsiahly program reforiem posilňujúci regulačné normy medzinárodných bánk vrátane sprísnenia prudenciálnych požiadaviek;

keďže BCBS vypracúva medzinárodne dohodnuté minimálne normy týkajúce sa prudenciálnych požiadaviek pre veľké medzinárodne pôsobiace banky; keďže BCBS monitoruje a kontroluje uplatňovanie týchto celosvetových noriem a predkladá správy skupine G20; keďže jeho usmernenia sú dôležitým nástrojom na zabránenie regulačnej fragmentácii na celom svete;

keďže Európska únia uplatnila medzinárodne dohodnuté normy v rámci nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV), aj keď ich prispôsobila realite potrieb financovania EÚ, napríklad z hľadiska koeficientu na podporu MSP, a umožnila určitý stupeň flexibility; keďže v EÚ sa rozhodlo, že tieto normy sú uplatniteľné na všetky banky, a nielen na najväčšie medzinárodne pôsobiace banky, pričom niekoľko mimoeurópskych jurisdikcií niektoré z nich uplatňuje iba na najväčšie banky; keďže pokrok pri dosahovaní rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni je dôležitý; keďže sa očakáva, že Komisia predloží legislatívny návrh na revíziu CRR/CRD IV s cieľom realizovať ďalšie dohodnuté úpravy v bazilejskom rámci;

keďže prudenciálne požiadavky týkajúce sa bánk sú vzájomne prepojené a dopĺňajú iné regulačné požiadavky, ako je celková schopnosť absorbovať straty (TLAC) a povinné využívanie centrálneho zúčtovania derivátových nástrojov; keďže regulačný rámec upravujúci bankový sektor v EÚ sa v uplynulých rokoch výrazne zdokonalil, najmä vytvorením bankovej únie;

F.	keďže stabilný rámec pre finančnú stabilitu a rast by mal byť komplexný a vyvážený, aby pokrýval dynamické postupy dohľadu a nesústreďoval sa len na statickú reguláciu týkajúcu sa hlavne kvantitatívnych hľadísk;

G.	keďže údaje naznačujú, že v minulosti existovala nadmerná variabilita rizikového váženia a modelovania strategických rizík s cieľom znížiť kapitálové požiadavky bánk a ťažkosti, s ktorými sa stretávali vnútroštátne orgány dohľadu pri posudzovaní interných modelov, ktoré prispeli k finančnej kríze;

keďže uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa rôznych modelov obchodovania v bankovníctve sa môže značne líšiť, pokiaľ ide o rozsah aj zložitosť, v dôsledku čoho sa univerzálny prístup stáva neúčinný a neúmerne zaťažujúci, najmä pre mnohé menšie banky, ktoré sa zameriavajú na domáce prostredie, sú menej komplexné a menej vzájomne prepojené, ako aj pre ich regulačné orgány a orgány dohľadu; vyžaduje sa preto primeraný stupeň proporcionality a flexibility;

keďže v súčasnosti sa v rámci BCBS rokuje o ďalších zmenách prudenciálneho rámca pre banky, ktoré riešia kreditné a operačné riziko; keďže tieto reformy sa zameriavajú na zvýšenie citlivosti voči riziku a odolnosti štandardizovaného prístupu k úverovému riziku, na ďalšie obmedzenia týkajúce sa interne modelovaného prístupu, ako aj na dokončenie úpravy ukazovateľa finančnej páky a prípadnú minimálnu kapitálovú požiadavku na základe štandardizovaného prístupu;

J.	keďže väčšina finančných inštitúcií v USA používa štandardizovaný prístup na hodnotenie úverového rizika, zatiaľ čo veľa veľkých a stredných bánk v EÚ sa spolieha na interné modely;

K.	keďže vhodná revízia štandardizovaného prístupu a rešpektovanie zásady proporcionality sú kľúčovými faktormi fungovania noriem BCBS vo vzťahu k malým bankám, ktoré ich prevažne využívajú;

L.	keďže G20 uviedla, že súčasná revízia by nemala priniesť významné zvýšenie celkových kapitálových požiadaviek, pričom tento názor zopakovali členské štáty počas zasadnutia Rady ECOFIN v júli 2016;

M.	keďže európske banky sú teraz vystavované systematickým pravidelným záťažovým testom, ktoré vykonávajú regulačné orgány, a výsledky týchto testov sa zverejňujú;

N.	keďže zástupcovia mimoeurópskych jurisdikcií, napríklad Japonsko, vyjadrili obavy v súvislosti s rastúcim tlakom, pokiaľ ide o zvyšovanie kapitálu a riešenie vyšších nákladov spojených s dodržiavaním predpisov, a to v záujme splnenia nového súboru noriem;

keďže rozhodnutia Bazilejského výboru pre bankový dohľad nemajú právnu silu a musia byť transponované riadnym legislatívnym postupom, aby mali účinnosť v EÚ; keďže nie všetky príslušné vnútroštátne orgány sú členmi BCBS, ale ECB a SSM majú zastúpenie ako riadni členovia a Komisia a EBA sú pozorovatelia;

zdôrazňuje význam primeraných globálnych noriem a zásad obozretnej regulácie bánk a víta prácu BCBS vykonanú v tejto oblasti v období po kríze;

opätovne potvrdzuje, že banky musia byť dobre kapitálovo vybavené, aby podporovali reálnu ekonomiku, znižovali systémové riziko a predišli akémukoľvek opakovaniu rozsiahlych záchranných opatrení, ktorých svedkom sme boli počas krízy; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie tieňového bankového sektora s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a finančnú stabilitu;

zdôrazňuje, že na rozdiel od iných jurisdikcií banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri financovaní európskej ekonomiky a je pravdepodobné, že zostanú hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre domácnosti a podniky, najmä MSP; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ sa vždy usilovali zohľadniť túto skutočnosť (napr. využívaním koeficientu na podporu MSP) a mali by v tom pokračovať (napr. predĺžením a rozšírením koeficientu na podporu); uznáva však význam diverzifikácie zdrojov financovania európskej ekonomiky a v tejto súvislosti víta prebiehajúce práce v rámci únie kapitálových trhov;

berie na vedomie prebiehajúcu prácu BCBS na dokončení rámca Bazilej III, ktorého cieľom je zvýšiť jednoduchosť, porovnateľnosť a konvergenciu rizikovo váženého kapitálového rámca s cieľom riešiť nadmernú variabilitu rizikovo vážených aktív a uplatňovať rovnaké pravidlá na rovnaké riziká; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a zodpovednosti, aby sa zvýšila legitímnosť a zodpovednosť rokovaní BCBS; víta vystúpenie generálneho tajomníka BCBS vo výbore ECON a nabáda na ďalší dialóg;

zdôrazňuje, že súčasná revízia by mala dodržiavať zásadu, ktorú uviedla skupina guvernérov a vedúcich orgánov dohľadu (GHOS), aby sa výrazne nezvyšovali celkové kapitálové požiadavky, pričom zároveň by sa posilnila celková finančná pozícia európskych bánk;

zdôrazňuje, že druhá a rovnako dôležitá zásada, ktorá sa má dodržiavať pri revízii, spočíva v podpore rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni zmierňovaním – a nie prehlbovaním – rozdielov medzi jurisdikciami a bankovými modelmi, a tým, že bankový model EÚ nebude neprimerane znevýhodňovaný;

je znepokojený tým, že včasná analýza najnovších návrhov BCBS naznačuje, že reformný balík v súčasnom štádiu nemusí byť v súlade s dvomi uvedenými zásadami; vyzýva BCBS, aby zodpovedajúco zrevidoval svoje návrhy, a ECB a SSM, aby zabezpečili dodržiavanie týchto zásad pri dokončení a monitorovaní nových noriem;

zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol zaistiť konzistentné uplatňovanie novej normy Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom;

pripomína, že je dôležité, aby sa zásada proporcionality posudzovala nielen v súvislosti s veľkosťou inštitúcií, ktoré sú regulované, ale tiež aby sa chápala ako spravodlivá rovnováha medzi nákladmi a prínosmi regulácie v prípade každej skupiny zainteresovaných strán;

10.

vyzýva na dialóg a výmenu najlepších postupov medzi regulačnými orgánmi, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady proporcionality, ktoré sa majú stanoviť na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

11.

vyzýva BCBS, aby dôkladne a komplexne posúdil kvalitatívne a kvantitatívne vplyvy nových reforiem s prihliadnutím na ich vplyv na rôzne jurisdikcie a rozličné bankové modely, a to pred prijatím normy výborom; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zohľadňovať aj predchádzajúce reformy navrhnuté výborom; vyzýva BCBS, aby vykonal potrebné úpravy v prípade, že počas tejto analýzy vzniknú nerovnováhy;

12.

pripomína význam rizikovo orientovaného prístupu k regulácii, keď sa rovnaké pravidlá uplatňujú na rovnaké riziká, pričom zdôrazňuje potrebu obmedziť rozsah regulačnej arbitráže a zmenšiť nadmernú premenlivosť rizikovo vážených aktív; vyzýva BCBS, aby zachoval citlivosť prudenciálnej regulácie voči riziku, a to aj zabezpečením toho, aby sa revíziou štandardizovaného prístupu a rozsahom uplatňovania IRB prístupu prekonali riziká regulačnej arbitráže a náležite sa zohľadnili osobitosti rôznych foriem financovania, ako je poskytovanie úverov na nehnuteľnosti, financovanie infraštruktúry a špecializované úvery, ako aj tým, že sa zabráni neprimeranému vplyvu na reálnu ekonomiku; v tejto súvislosti vyjadruje obavy z potenciálnych účinkov navrhovaného zavedenia minimálnych požiadaviek na výstupné parametre („output floors“) na reálnu ekonomiku;

13.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo a komplexne posúdila kvalitatívny a kvantitatívny vplyv nedávnych a nových reforiem okrem iného na financovanie reálnej ekonomiky v Európe a na plánované európske legislatívne projekty, ako je únia kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby využila zistenia vyplývajúce z výzvy na predloženie dôkazov a práce na prvom kontrolnom zhodnotení situácie v oblasti regulácie finančných služieb, ktoré má byť hotové do konca roka 2016; vyzýva Komisiu na zaistenie toho, aby nové návrhy predložené BCBS alebo ich vykonávanie neboli v rozpore s týmito iniciatívami; zdôrazňuje, že toto zhodnotenie by nemalo oslabiť výsledky v legislatívnej oblasti, ktoré sa doteraz dosiahli, a nemalo by sa chápať ako požiadavka na dereguláciu;

14.

požaduje, aby sa požiadavky týkajúce sa povinného centrálneho zúčtovania derivátových produktov v plnej miere zohľadňovali pri stanovovaní ukazovateľa finančnej páky s cieľom podporiť používanie centrálneho zúčtovania;

15.

pripomína, že pri posudzovaní vplyvu aj kalibrácii noriem sa musia primerane zohľadniť špecifiká európskych bankových modelov, trhy, na ktorých fungujú, rôzne veľkosti inštitúcií a rozličné rizikové profily, aby sa zachovala potrebná rozmanitosť európskeho bankového sektora a dodržiavala sa zásada proporcionality; vyzýva Komisiu, aby všetky tieto zásady vzala do úvahy pri určovaní rozsahu uplatňovania a pri zapracúvaní návrhov BCBS do právnych predpisov EÚ;

16.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskych a vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu pri zabezpečení konvergencie dohľadu v EÚ, a to pri zohľadnení zásady proporcionality a vhodnosti pravidiel týkajúcich sa rôznych bankových modelov; zdôrazňuje význam spoľahlivých a porovnateľných informácií o situácii inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, s cieľom umožniť, aby sa táto činnosť vykonávala účinne a spoľahlivo; zdôrazňuje, že právo na používanie interných modelov by sa malo zachovať; vyzýva SSM a EBA, aby pokračovali vo svojej činnosti v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť dôsledné uplatňovanie interných modelov a ich schopnosť primerane odzrkadľovať riziká spojené s obchodnými modelmi bánk, zlepšiť zbližovanie spôsobu, akým sa ich riešia nedostatky, a navrhnúť zmeny, ak je to potrebné;

17.

pripomína interakciu prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk s ďalšími významnými bankovými normami, ako je zavedenie normy týkajúcej sa celkovej schopnosti absorbovať straty (TLAC) v EÚ a jej zosúladenie s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD), a tiež s uplatňovaním účtovného štandardu IFRS 9 v blízkej budúcnosti a s rámcom bankovej únie; zdôrazňuje preto, že pri uvažovaní o reformách prudenciálnej regulácie by sa mali zohľadniť všetky tieto rôzne prvky, ako aj ich jednotlivé a kombinované účinky;

18.

pripomína, že niekoľko hlavných bánk v EÚ v uplynulých rokoch vyplatilo dividendy akcionárom, hoci naďalej boli výrazne podkapitalizované a dôsledne nevykonali ozdravenie svojich súvah;

19.

vyzýva Komisiu, aby uprednostnila prácu na regulačnom rámci pre malé banky („small banking box“) v súvislosti s menej rizikovými bankovými modelmi a rozšírila túto prácu o posúdenie uskutočniteľnosti budúceho regulačného rámca pozostávajúceho z menej zložitých, vhodnejších a primeranejších prudenciálnych pravidiel, ktoré by boli špecificky prispôsobené rôznym typom bankových modelov;

20.

zdôrazňuje dôležitosť úlohy Komisie, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri zapájaní sa do činnosti Bazilejského výboru pre bankový dohľad a pri poskytovaní transparentných a komplexných aktuálnych informácií o vývoji diskusií v rámci BCBS; žiada, aby sa tejto úlohe prisúdila väčšia viditeľnosť na zasadnutiach Rady ECOFIN a zvýšila sa miera vyvodzovania zodpovednosti voči Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci tým, že zástupcovia EÚ, ktorí sa zúčastnili na diskusiách, o tom budú pravidelne podávať správy;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) http://www.bis.org/bcbs/publ/d344.pdf

(2) https://www.bis.org/bcbs/publ/d387.htm

(3) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/07/12-conclusions-banking-reform/

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0093.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.

(6) Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/50

P8_TA(2016)0440

Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2016/2067(INI))

(2018/C 224/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

—	so zreteľom na článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) o nadviazaní trvalej štruktúrovanej spolupráce;

—	so zreteľom na výročnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (13026/2016), najmä časti týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP),

—	so zreteľom na články 2 a 3 a na Hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 21 a 36, článok 42 ods. 2, článok 42 ods. 3 a článok 42 ods. 7,

—	so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016 a 17. októbra 2016,

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013 a 26. júna 2015,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (1), z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe (2), z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom (3), z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (4) a zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou (5),

—

—	so zreteľom na plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý predložila PK/VP Federica Mogheriniová 14. novembra 2016 a závery Rady zo 14. novembra 2016 o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 6. apríla 2016 o boji proti hybridným hrozbám (JOIN(2016)0018) a na súvisiace závery Rady z 19. apríla 2016,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 28. apríla 2015 o budovaní kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (JOIN(2015)0017) a návrh Komisie z 5. júla 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 5. júla 2016 o prvkoch celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031),

—	so zreteľom na závery Rady o platforme na podporu misií z 18. apríla 2016,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—	so zreteľom na obnovenú stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020 a na súvisiace závery Rady z 15. – 16. júna 2015,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2016 s názvom Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 11. decembra 2013 o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane (6); so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001); so zreteľom na rámec Rady pre politiku EÚ v oblasti kybernetickej obrany z 18. novembra 2014,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 s názvom Posilnenie odolnosti kybernetického systému a podpora konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe (COM(2016)0410),

—	so zreteľom na technickú dohodu medzi spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NICRC) a stálym tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) podpísanú 10. februára 2016, ktorá uľahčuje výmenu väčšieho množstva informácií o kybernetických incidentoch,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO podpísané 8. júla 2016 v kontexte samitu NATO vo Varšave v roku 2016 (Spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy),

—	so zreteľom na komuniké varšavského samitu, ktoré vydali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín zúčastnených na rokovaní Severoatlantickej rady vo Varšave 8. – 9. júla 2016,

—	so zreteľom na výsledky Eurobarometra 85.1 z júna 2016,

—	so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0317/2016),

Strategické súvislosti

konštatuje, že európske bezpečnostné prostredie sa výrazne zhoršilo a stáva sa čoraz nestabilnejším, nebezpečnejším a menej predvídateľným; konštatuje, že hrozby sú konvenčné, ako aj hybridné, vytvárané štátnymi, ako aj neštátnymi aktérmi, prichádzajú z juhu a z východu a zasahujú členské štáty rozličným spôsobom;

pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je vzájomne hlboko prepojená, a konštatuje, že na spoločné hrozby a riziká reagujú nekoordinovane a každý sám, čo komplikuje a často znemožňuje zaujať vo väčšej miere spoločný prístup; zdôrazňuje, že tento nedostatok koordinácie je jedným zo slabých miest činnosti Únie; konštatuje, že Európe chýba pružnosť na účinné riešenie hybridných hrozieb, ktoré majú často cezhraničný rozmer;

domnieva sa, že Európa teraz musí reagovať na paletu čoraz zložitejších kríz: od západnej Afriky cez Sahel, Africký roh, Blízky východ a východnú Ukrajinu až po Kaukaz; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami z tohto regiónu, ako aj s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená zvládať štrukturálne zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí a výzvy zahŕňajúce medzištátne konflikty, zlyhania štátov a kybernetické útoky, ako aj bezpečnostné dôsledky zmeny klímy;

so znepokojením konštatuje, že terorizmus vykonávaný radikálnymi islamistickými organizáciami a jednotlivcami sa v bezprecedentnom rozsahu zameriava na Európu, čo dostáva európsky spôsob života pod tlak; zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa bezpečnosť jednotlivca dostala na vrchol záujmu, čo oslabilo tradičné rozlišovanie medzi vonkajšou a vnútornou dimenziou bezpečnosti;

vyzýva EÚ, aby sa adaptovala na tieto bezpečnostné výzvy, najmä tým, že bude efektívnejšie využívať existujúce nástroje SBOP v súlade s ostatnými vonkajšími a vnútornými nástrojmi; vyzýva na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, najmä v oblasti boja proti terorizmu;

vyzýva na silnú preventívnu politiku založenú na komplexných programoch deradikalizácie; konštatuje, že je nevyhnutná aj väčšia aktivita v boji proti radikalizácii a teroristickej propagande v rámci EÚ a v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti šíreniu extrémistického obsahu online a podporovala aktívnejšiu justičnú spoluprácu medzi systémami trestného súdnictva za účasti Eurojustu v boji proti radikalizácii a terorizmu vo všetkých členských štátoch;

konštatuje, že po prvýkrát od druhej svetovej vojny sa hranice v Európe zmenili pomocou sily; zdôrazňuje škodlivý vplyv vojenskej okupácie na bezpečnosť Európy ako celku; pripomína, že akákoľvek zmena hraníc Ukrajiny pomocou sily je v rozpore so zásadami Helsinského záverečného aktu a Charty OSN;

zdôrazňuje, že podľa Eurobarometra 85.1 uverejneného v júni 2016 by približne dve tretiny občanov EÚ uvítali väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky;

zastáva názor, že jednotnejšia, a tým aj účinnejšia európska zahraničná a bezpečnostná politika môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zníženiu intenzity ozbrojených stretov v Iraku a Sýrii a k eliminovaniu samozvaného Islamského štátu;

Revidovaná a rozhodnejšia SBOP

10.

je pevne presvedčený, že v dôsledku toho treba dôkladne a výrazne revidovať SBOP s cieľom umožniť EÚ a jej členským štátom, aby rozhodujúcim spôsobom prispeli k bezpečnosti Únie, zvládaniu medzinárodných kríz a potvrdeniu strategickej autonómie EÚ; pripomína, že žiadna krajina nedokáže čeliť aktuálnym bezpečnostným problémom sama;

11.

je presvedčený, že úspešná revízia SBOP bude musieť od samého začiatku procesu v plnej miere zapojiť členské štáty EÚ, aby sa zabránilo riziku patových situácií v budúcnosti; zdôrazňuje praktické a finančné výhody ďalšej spolupráce pre rozvoj európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie prebiehajúce iniciatívy, ktoré by mali pokračovať prostredníctvom konkrétnych opatrení na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016 týkajúcom sa obrany; takisto vyzýva členské štáty a EÚ na primerané investície do bezpečnosti a obrany;

12.

zdôrazňuje, že vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (článok 42 ods. 6 ZEÚ) umožní rozvinúť vlastnú obranu alebo stálu štruktúru pre vlastnú obranu, ktorá môže posilniť operácie krízového riadenia;

13.

zdôrazňuje, že Európa už nemá plnú kontrolu nad svojím bezpečnostným prostredím a výberom času a miesta akcie, a preto by EÚ mala byť prostredníctvom misií a operácií SBOP, ako aj iných príslušných nástrojov schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia vrátane predchádzania krízam a riešenia kríz, čím by zahrnula všetky fázy cyklu konfliktu a zároveň sa v plnej miere zúčastňovala na zachovaní bezpečnosti Európy a zabezpečovaní spoločnej bezpečnosti a obrany celej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nabáda Európsku radu, aby začala spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku premieňať na spoločnú obranu uvedenú v článku 42 ods. 2 ZEÚ; domnieva sa, že na tento účel by jedným z významných cieľov SBOP malo byť posilnenie odolnosti EÚ;

14.

víta plán SBOP, ktorý PK/VP predstavila s konkrétnym harmonogramom a krokmi; víta skutočnosť, že tento plán dopĺňa nadchádzajúci európsky obranný akčný plán; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vojenskú zložku SBOP; rozhodne sa vyslovuje za to, aby členské štáty koordinovali investície do bezpečnosti a obrany, ako aj za zvýšenie finančnej podpory na výskum obrany na úrovni EÚ;

15.

rovnako zdôrazňuje, že SBOP by mala vychádzať zo zásady pevnej kolektívnej obrany a efektívneho financovania a že by sa mala vykonávať koordinovane s medzinárodnými inštitúciami v oblasti bezpečnosti a obrany a v plnej miere sa dopĺňať s NATO; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby splnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP, ako sa potvrdilo na samitoch vo Walese a Varšave;

16.

pripomína, že ku konfliktom a krízam v Európe a jej okolí dochádza vo fyzickom aj kybernetickom priestore, a zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana musia byť preto zahrnuté medzi kľúčové prvky SBOP a plne premietnuté do všetkých vnútorných a vonkajších politík EÚ;

17.

víta skutočnosť, že PK/VP predstavila globálnu stratégiu zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (EUGS), ako nevyhnutný a pozitívny vývoj inštitucionálneho rámca, v ktorom sa SZBP a SBOP budú realizovať a rozvíjať; vyjadruje poľutovanie nad slabým zapojením členských štátov do prípravy EUGS;

18.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zabezpečilo rýchle a účinné vykonávanie politických ambícií, priorít a komplexného prístupu EUGS vo forme bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorej predchádzal plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, je potrebné silné odhodlanie, angažovanosť a podpora zo strany členských štátov a národných parlamentov v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi EÚ; poukazuje na úzke spojenie medzi plánom vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany a širším vykonávaním EUGS, nadchádzajúcim akčným plánom Komisie v oblasti európskej obrany a uplatňovaním spoločného vyhlásenia EÚ a NATO podpísaného vo Varšave; víta prebiehajúcu prácu PK/VP a členských štátov v rámci procesu vykonávania; zdôrazňuje, že na vykonávanie EUGS a na účinnú a rozhodnejšiu SBOP treba prideliť primerané zdroje;

19.

považuje za potrebné vypracovať sektorovú stratégiu v nadväznosti na EUGS – čo musí schváliť a predložiť Rada – ktorá by konkretizovala civilné a vojenské ambície, úlohy, požiadavky a priority spôsobilostí; pripomína svoje predchádzajúce výzvy na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane a naliehavo vyzýva Radu, aby bezodkladne vypracovala tento dokument; vyjadruje obavu, že navrhovaný plán realizácie týkajúci sa bezpečnosti a obrany výrazne zaostáva za parlamentnými a verejnými očakávaniami; pripomína nedeliteľnosť bezpečnosti všetkých členských štátov Európskej únie;

20.

berie na vedomie Pakt o európskej bezpečnosti, ktorý navrhli ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, a podporuje okrem iného myšlienku spoločnej analýzy európskeho strategického prostredia, v rámci ktorej by sa vypracúvanie hodnotenia hrozieb stalo pravidelnou spoločnou činnosťou, čím by sa dosiahlo vzájomné rešpektovanie obáv jednotlivých strán a podpora spoločných spôsobilostí a spoločného postupu; takisto víta nedávne iniciatívy ostatných členských štátov týkajúce sa rozvoja SBOP; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom vlastného posúdenia nečinnosti členských štátov pri vykonávaní predchádzajúcich európskych záväzkov v oblasti obrany;

21.

poznamenáva, že na tento účel je potrebná spolupráca s podobnými činnosťami NATO; poznamenáva, že vážny záväzok a intenzívnejšia a efektívnejšia výmena (spravodajských) informácií medzi členskými štátmi sú neodmysliteľné;

22.

konštatuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sa čoraz viac integruje a medzi fyzickým a kybernetickým priestorom sa ťažšie rozlišuje, a preto sa stáva nevyhnutnou aj integrácia ich obsahov, pričom treba dať EÚ možnosť konať v rámci celého spektra nástrojov až po úroveň podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii;

SBOP a integrovaný prístup ku krízam

23.

zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stále veliteľstvo EÚ pre civilné a vojenské misie a operácie SBOP, odkiaľ by integrovaný operačný štáb podporoval celý plánovací cyklus od počiatočnej politickej koncepcie až po podrobné plány; zdôrazňuje, že by nešlo o kópiu štruktúr NATO, ale namiesto toho o potrebné inštitucionálne opatrenie na posilnenie spôsobilostí plánovania a zabezpečovania misií a operácií SBOP;

24.

zdôrazňuje prínos misií a operácií SBOP vrátane pomoci na hraniciach, budovania kapacít, vojenských výcvikových misií a námorných operácií k medzinárodnému mieru a stabilite;

25.

považuje za poľutovaniahodné, že v misiách a operáciách SBOP sa naďalej vyskytujú štrukturálne nedostatky, čo ohrozuje ich účinnosť; domnieva sa, že by malo ísť o skutočné nástroje, ktoré by sa mohli lepšie integrovať do EUGS;

26.

berie v tejto súvislosti na vedomie úroveň politických ambícií stanovených v rámci EUGS v záujme integrovaného prístupu ku konfliktom a krízam, pokiaľ ide o angažovanosť Únie vo všetkých fázach cyklu konfliktu prostredníctvom prevencie, riešenia a stabilizácie, ako aj záväzok vyhýbať sa predčasnému stiahnutiu sa; domnieva sa, že EÚ by mala koherentne podporovať členské štáty, ktoré sú účastníkmi koalície proti samozvanému Islamskému štátu, prostredníctvom zriadenia operácie SBOP zameranej na výcvik v Iraku;

27.

víta myšlienku „regionalizovaných“ misií SBOP prítomných v oblasti Sahelu, najmä preto, že zodpovedá vôli krajín subregiónu posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti prostredníctvom platformy G5 Sahel; je presvedčený, že by to mohlo predstavovať príležitosť na posilnenie efektívnosti a relevantnosti misií SBOP (EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger) prítomných v tejto oblasti; je pevne presvedčený, že táto koncepcia „regionalizácie“ musí vychádzať zo skúseností v teréne, jasných cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, a nemala by byť vymedzená len na základe politických faktorov;

28.

zdôrazňuje, že pri všetkých rozhodnutiach Rady o budúcich misiách a operáciách by sa na prvé miesto malo klásť angažovanie sa v konfliktoch, ktoré priamo ovplyvňujú bezpečnosť EÚ alebo bezpečnosť partnerov a regiónov, kde EÚ zohráva úlohu garanta bezpečnosti; domnieva sa, že rozhodnutie o angažovaní sa by malo vychádzať zo spoločnej analýzy a chápania strategického prostredia a zo spoločných strategických záujmov členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť opatrenia ostatných spojencov a organizácií, ako sú OSN a NATO; domnieva sa, že misie SBOP na budovanie kapacít sa musia koordinovať s reformou bezpečnostného sektora a prácou Komisie v oblasti právneho štátu;

29.

berie na vedomie návrh Komisie na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, s cieľom rozšíriť pomoc Únie na vyzbrojenie vojenských subjektov v partnerských krajinách, pretože to považuje za nevyhnutný príspevok k ich odolnosti, ktorý zníži pravdepodobnosť, že sa opäť stanú terčom konfliktu a útočiskom pre nepriateľské aktivity namierené proti EÚ; zdôrazňuje, že by sa tak malo diať za mimoriadnych okolností, ako sa uvádza v článku 3a uvedeného návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju, dobrému riadeniu a právnemu štátu; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie iniciatívy budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja s cieľom zlepšiť účinnosť a udržateľnosť misií SBOP;

30.

zdôrazňuje, že je takisto potrebné identifikovať ďalšie finančné nástroje s cieľom posilniť budovanie kapacít partnerov v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili úplný súlad a koordináciu s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky a zabrániť duplicite na mieste;

31.

konštatuje, že na tento účel by sa mali zrevidovať petersberské úlohy a bojové skupiny by sa mali čo najskôr stať použiteľným vojenským nástrojom prostredníctvom zvýšenej modularity a funkčnejšieho financovania; konštatuje, že nedostatok konštruktívneho postoja medzi členskými štátmi naďalej predstavuje politickú a operatívnu prekážku nasadenia bojových skupín; vyzýva Radu, aby iniciovala zriadenie počiatočného fondu (uvedeného v článku 41 ods. 3 ZEÚ) na naliehavé financovanie počiatočných fáz vojenských operácií;

32.

požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; požaduje reformu mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť jeho pôsobnosť na všetky súvisiace náklady, a to najprv v rámci operácií rýchlej reakcie a nasadenia bojových skupín EÚ a následne v rámci všetkých vojenských operácií;

Spolupráca s NATO a ostatnými partnermi

33.

pripomína, že NATO a EÚ majú rovnaké strategické záujmy a musia riešiť rovnaké problémy na východe a na juhu; zdôrazňuje dôležitosť doložky o vzájomnej obrane, článok 42 ods. 7, pre členské štáty EÚ, či už sú alebo nie sú členmi NATO; konštatuje, že EÚ by mala byť schopná chrániť pomocou vlastných prostriedkov a v rovnakej miere členov EÚ, ktorí nie sú členmi NATO; berie na vedomie cieľ EUGS, ktorým je primeraná úroveň strategickej autonómie EÚ, a zdôrazňuje, že tieto dve organizácie musia zabezpečiť doplnkovosť svojich prostriedkov; domnieva sa, že „strategická autonómia“ EÚ by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť v rámci svojich hraníc aj mimo nich, ako aj partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy;

34.

domnieva sa, že základom úzkej a účinnej spolupráce EÚ a NATO je doplnkovosť a zlučiteľnosť ich misií, a teda aj inventárov ich nástrojov; zdôrazňuje, že vzťahy medzi týmito dvoma organizáciami by mali pokračovať na báze spolupráce, nie konkurencie; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby plnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP;

35.

zdôrazňuje, že NATO je najlepšie vybavené na odradzovanie a obranu a je pripravené uplatňovať kolektívnu obranu (článok V Washingtonskej zmluvy) v prípade agresie voči jednému z jeho členov, zatiaľ čo SBOP sa v súčasnosti zameriava na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti (článok 42 ZEÚ), pričom má EÚ dodatočné prostriedky na to, aby mohla riešiť problémy vnútornej bezpečnosti členských štátov vrátane rozvratnej činnosti, na ktoré sa nevzťahuje článok V; opätovne pripomína, že cieľom „doložky o solidarite“ v článku 222 ZFEÚ je zabezpečiť ochranu demokratických inštitúcií a civilného obyvateľstva v prípade teroristického útoku;

36.

víta nedávne spoločné vyhlásenie, ktoré podpísala EÚ s NATO vo Varšave, a plne podporuje v ňom uvedené oblasti spolupráce; konštatuje, že vo vyhlásení sa skôr opisujú dobre zavedené neformálne postupy, ale spolupráca medzi EÚ a NATO sa neposúva na novú úroveň; zdôrazňuje, že je potrebné najmä prehĺbenie spolupráce a ďalšie doplnenie budovania kapacít, pokiaľ ide o hybridné a kybernetické hrozby a výskum; víta deklarovaný cieľ bratislavského plánu, aby sa spoločné vyhlásenie hneď začalo uplatňovať;

37.

plne podporuje ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany s ostatnými inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi, najmä USA, v oblastiach, ako sú hybridné hrozby, námorná bezpečnosť, rýchla reakcia, boj proti terorizmu a kybernetická bezpečnosť;

Európska obranná spolupráca

38.

domnieva sa, že rozvoj silnejšieho obranného priemyslu by posilnil strategickú autonómiu a technologickú nezávislosť EÚ; je presvedčený, že posilnenie postavenia EÚ ako garanta bezpečnosti v európskom susedstve si vyžaduje primerané, dostatočné kapacity a konkurencieschopný, efektívny a transparentný obranný priemysel, ktorý zabezpečí udržateľný dodávateľský reťazec; konštatuje, že európsky obranný sektor je charakterizovaný roztrieštenosťou a duplicitou, ktoré treba postupne odstrániť poskytovaním stimulov a odmien všetkým národným zložkám a s ohľadom na dlhodobejšiu perspektívu integrovaného trhu v oblasti obrany;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty ešte nevykonali politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu s dostatočnou angažovanosťou a že iniciatíva v oblasti združovania a spoločného využívania neviedla k hmatateľným výsledkom; vyzýva Radu, aby zaviedla pravidelné rozpravy o obrane každý polrok s cieľom poskytnúť strategické usmernenie a politický stimul pre SBOP a európsku obrannú spoluprácu;

40.

zdôrazňuje potrebu ďalšieho prehĺbenia kybernetickej obrannej spolupráce a zabezpečenia úplnej kybernetickej odolnosti misií SBOP; vyzýva Radu, aby začlenila kybernetickú obranu ako neoddeliteľnú súčasť do svojich rozpráv o obrane; vníma silnú potrebu národných stratégií kybernetickej obrany; vyzýva členské štáty, aby plne využili opatrenia na budovanie kybernetickej kapacity v rámci zodpovednosti Európskej obrannej agentúry (EDA) a využívali centrum excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (CCDCOE);

41.

konštatuje, že všetky členské štáty majú problém udržiavať veľmi širokú škálu plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných obmedzení; vyzýva preto na väčšiu koordináciu a jasnejšie voľby, ktoré spôsobilosti je potrebné zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti;

42.

domnieva sa, že ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované, kľúčová je interoperabilita; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania obranných prostriedkov; konštatuje, že protekcionistická a uzatvorená povaha obranných trhov v EÚ to sťažuje;

43.

pripomína, že silná európska technologická a priemyselná základňa v oblasti obrany, ktorá zahrnuje nástroje pre MSP, je základnou oporou SBOP a predpokladom spoločného trhu, ktorý EÚ umožní vybudovať si strategickú autonómiu;

44.

s poľutovaním konštatuje, že členské štáty uplatňujú smernicu 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernicu 2009/43/ES o transfere výrobkov obranného priemyslu v rámci Európskej únie vo veľmi rozdielnom rozsahu; vyzýva preto Komisiu, aby uplatnila usmerňujúcu poznámku k článku 346 a ujala sa svojej úlohy strážkyne zmlúv tým, že začne konanie o porušení povinnosti v prípade porušenia smerníc; vyzýva členské štáty, aby zlepšili nadnárodné úsilie v oblasti vojenského obstarávania na strane dopytu, a európske priemyselné odvetvia na strane dodávateľov, aby posilnili svoju pozíciu na globálnom trhu prostredníctvom lepšej koordinácie a priemyselnej konsolidácie;

45.

vyjadruje znepokojenie nad neustálym poklesom financovania výskumu v oblasti obrany v jednotlivých členských štátoch, čo ohrozuje priemyselnú a technologickú základňu, a tým aj strategickú autonómiu Európy; vyzýva členské štáty, aby svoje armády vyzbrojili vybavením vyrábaným skôr európskym obranným priemyslom než jeho konkurentmi;

46.

je presvedčený, že posilnenie úlohy EDA v rámci koordinácie programov, projektov a činností založených na spôsobilostiach by bolo prínosom pre efektívnu SBOP; domnieva sa, že agentúru EDA treba podporiť v úplnom plnení jej cieľov, a to osobitne aj jej nadchádzajúcich priorít a úloh v kontexte akčného plánu v oblasti európskej obrany (EDAP) a európskeho programu výskumu v oblasti obrany (EDRP); vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a činnosti agentúry a otvorili viac možností pre ďalšiu spoluprácu a integráciu; vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA usmernenia týkajúce sa koordinácie preskúmania plánu rozvoja spôsobilostí v súlade s EUGS a odvetvovou stratégiou;

47.

zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je zo svojej podstaty oblasť politiky, v ktorej je kľúčová spolupráca a integrácia, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi jednotlivými subjektmi v rámci spoločnosti, keďže nejde iba o vojenskú zodpovednosť; žiada o jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú používať obranné a ofenzívne spôsobilosti EÚ a v akom kontexte; pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzýval na dôkladnú revíziu nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť tomu, aby sa softvér a ostatné systémy, ktoré sa môžu použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ a na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach – vrátane fór pre správu internetu, nie však len na nich – obhajovala zásadu, že kľúčová infraštruktúra internetu by mala byť neutrálnou zónou, v ktorej majú vlády pri presadzovaní svojich národných záujmov zakázané zasahovať;

48.

podporuje iniciatívy Komisie v oblasti obrany, ako sú akčný plán v oblasti obrany a politika v oblasti obranného priemyslu, ktoré by sa mali začať po predložení Bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane; podporuje ďalšie zapojenie Komisie v oblasti obrany prostredníctvom rozsiahleho a dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; víta prípravnú akciu pre výskum súvisiaci so SBOP a požaduje vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov na zvyšok súčasného viacročného finančného rámca (VFR); podporuje vypracovanie programu EÚ pre výskum v oblasti obrany v rámci budúceho VFR (na roky 2021 – 2027);

49.

nazdáva sa, že budúci program EÚ pre výskum v oblasti obrany by mal financovať výskumné projekty prioritných oblastí, ktoré majú odsúhlasiť členské štáty, a že európsky obranný fond by mohol podporovať financovanie spôsobilostí, ktoré spoločne dohodli členské štáty a ktoré majú uznanú pridanú hodnotu pre EÚ;

50.

vyzýva na reformu európskeho práva, aby mohol európsky obranný priemysel využívať rovnakú štátnu pomoc, akú majú k dispozícii americké priemyselné odvetvia;

o o

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 59.

(2) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 74.

(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 74.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.

(6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 145.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/58

P8_TA(2016)0441

Strategické oznámenie EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (2016/2030(INI))

(2018/C 224/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme (1),

—	so zreteľom na vyhlásenie zo samitu v Štrasburgu/Kehli zo 4. apríla 2009 prijaté pri príležitosti 60. výročia NATO,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (2),

—	so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 o boji proti terorizmu,

—	so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

—	so zreteľom na závery Rady o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, zo 16. marca 2015, ktoré opätovne potvrdila Rada pre zahraničné veci 23. mája 2016,

—

so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 18. mája 2015 o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete a na pokračujúce práce na novej globálnej bezpečnostnej stratégii EÚ,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom (3),

—	so zreteľom na akčný plán EÚ pre oblasť strategickej komunikácie (Ref. Ares(2015)2608242 – 22.6.2015),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (4),

—	so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 20. apríla 2016 o napĺňaní Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti pripravenú Európskou nadáciou na podporu demokracie a venovanú iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku v krajinách Východného partnerstva a v ďalších krajinách nazvanú „Bringing Plurality and Balance to the Russian Language Media Space“ (Vnesenie plurality a rovnováhy do priestoru médií vysielajúcich v ruskom jazyku),

—	so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o presadzovaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu (A/HRC/31/65),

—	so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34 (CCPR/C/GC/34),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0290/2016),

keďže EÚ sa zaviazala, že bude usmerňovať svoju činnosť na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj slobody médií, prístupu k informáciám, slobody prejavu a plurality médií, z ktorých posledná však môže byť do určitej miery obmedzená v súlade s medzinárodným právom vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže tretie subjekty, ktoré sa snažia Úniu zdiskreditovať, neuznávajú rovnaké hodnoty;

keďže EÚ a jej členské štáty a občania sú pod rastúcim a systematickým tlakom, pokiaľ ide o boj proti informačným, dezinformačným a lživým kampaniam a propagande zo strany krajín a neštátnych subjektov, napríklad nadnárodných teroristických a zločineckých organizácií v jej susedstve, ktorých cieľom je oslabiť samotnú koncepciu objektívnych informácií či etickej žurnalistiky, pričom všetky informácie sa vykresľujú ako zavádzajúce alebo ako nástroj politickej moci, a ktorých terčom sú aj demokratické hodnoty a záujmy;

keďže sloboda médií, prístup k informáciám a sloboda prejavu sú základnými piliermi demokratického systému, v rámci ktorého má transparentnosť vlastníctva médií a zdrojov ich financovania mimoriadny význam; keďže stratégie na zaistenie kvalitnej žurnalistiky, plurality médií a kontroly faktov môžu byť účinné len v prípade, ak sú poskytovatelia informácií dôveryhodní; keďže by sa súčasne malo kriticky posudzovať to, ako naložiť s mediálnymi zdrojmi, ktoré preukázateľne a opakovane uplatnili stratégiu zámerného klamania a dezinformovania, , najmä pokiaľ ide o „nové médiá“, sociálne siete a digitálnu oblasť;

keďže informačná vojna je historický jav starý ako vojna sama; keďže cielená informačná vojna sa intenzívne využívala počas studenej vojny a odvtedy je neoddeliteľnou súčasťou modernej hybridnej vojny, ktorá predstavuje kombináciu vojenských a nevojenských opatrení skrytej aj otvorenej povahy využívaných na destabilizáciu politickej, hospodárskej a sociálnej situácie krajiny vystavenej útoku bez vyhlásenia vojny, pričom jej terčom sú nielen partneri EÚ, ale aj samotná EÚ, jej inštitúcie a všetky členské štáty a občania bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a svoje náboženstvo;

keďže anektovaním Krymu Ruskom a Ruskom vedenou hybridnou vojnou v Donbase Kremeľ eskaloval konfrontáciu s EÚ; keďže Kremeľ zintenzívnil svoju propagandu, pričom Rusko zohráva posilnenú úlohu v európskom mediálnom prostredí, ktorá sa zameriava na vytvorenie politickej podpory ruských krokov v európskej verejnej mienke a na oslabenie súdržnosti zahraničnej politiky EÚ;

F.	keďže vojnová propaganda a akékoľvek zastávanie sa národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, sú zákonom zakázané v súlade s článkom 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

G.	keďže finančná kríza a pokroky v oblasti nových foriem digitálnych médií predstavujú pre kvalitnú žurnalistiku závažné výzvy, čo vedie k poklesu kritického myslenia verejnosti, ktorej tak viac hrozí, že sa stane obeťou dezinformovania a manipulácie;

H.	keďže propaganda a zasahovanie ruských médií sú javy osobitne silné a často bez reakcie v krajinách východného susedstva; keďže národné médiá v týchto krajinách sú často slabé a nie sú schopné vyrovnať sa sile a moci ruských médií;

I.	keďže technológie informačnej a komunikačnej vojny sa používajú na legitimizovanie krokov, ktoré ohrozujú zvrchovanosť členských štátov EÚ, ich politickú nezávislosť, bezpečnosť ich občanov a ich územnú celistvosť;

J.	keďže EÚ neuznáva organizáciu ISIL/Dá’iš za štát alebo organizáciu podobnú štátu;

keďže ISIL/Dá’iš, al-Káida a mnoho ďalších násilných džihádistických teroristických skupín systematicky využívajú komunikačné stratégie a priamu propagandu šírené tradičným spôsobom aj na internete v rámci odôvodnenia svojich akcií namierených proti EÚ a členským štátom a proti európskym hodnotám, a tiež s cieľom podporiť nábor mladých Európanov;

keďže na základe vyhlásenia zo samitu NATO v Štrasburgu/Kehli, v ktorom sa zdôrazňuje rastúci význam toho, aby NATO vhodne, včas, presne a pohotovo informovala o vývoji svojich úloh, cieľov a misií, bolo v roku 2014 v Lotyšsku zriadené Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE), čo sa vo vyhlásení zo samitu NATO vo Walese uvítalo;

Strategická komunikácia EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti EÚ

zdôrazňuje, že nepriateľská propaganda proti EÚ má mnoho rôznych foriem a využíva rôzne nástroje, pričom je často prispôsobená situácii členských štátov EÚ s cieľom skresliť skutočnosti, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvárať strategický rozkol medzi Európskou úniou a jej severoamerickými partnermi a ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a transatlantické partnerstvá, ktoré zohrávajú uznávanú úlohu v európskej bezpečnostnej a hospodárskej štruktúre, v očiach a mysliach občanov EÚ a susedných krajín a narušiť a oslabiť európsku koncepciu založenú na demokratických hodnotách, ľudských právach a právnom štáte; pripomína, že jedným z najdôležitejších využívaných nástrojov je podnecovanie strachu a neistoty medzi občanmi EÚ, ako aj prezentovanie nepriateľských štátnych a neštátnych subjektov ako omnoho silnejších, než v skutočnosti sú;

vyzýva inštitúcie EÚ, aby uznali, že strategická komunikácia a informačná vojna nie sú len vonkajšou, ale aj vnútornou otázkou EÚ, a je znepokojený tým, koľko šíriteľov má propaganda nepriateľská voči EÚ v samotnej Únii; je znepokojený obmedzenou informovanosťou niektorých členských štátov EÚ o tom, že sú publikom a arénou pre propagandu a dezinformácie; v tejto súvislosti vyzýva subjekty EÚ, aby riešili aktuálne nejasnosti a nezhody týkajúce sa toho, čo sa má považovať za propagandu a dezinformovanie, aby v spolupráci so zástupcami médií a odborníkmi z členských štátov EÚ vytvorili spoločný súbor vymedzení a aby zhromažďovali údaje a fakty o využívaní propagandy;

konštatuje, že dezinformácie a propaganda sú súčasťou hybridnej vojny; preto zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať povedomie a prejavovať asertivitu prostredníctvom inštitucionálnej/politickej komunikácie, výskumu expertných skupín (think tank)/akademického výskumu, kampaní v sociálnych médiách, iniciatív občianskej spoločnosti, mediálnej gramotnosti a iných vhodných opatrení;

zdôrazňuje, že stratégia propagandy a dezinformácií proti EÚ zo strany tretích krajín môže mať rozličné formy a môže zahŕňať najmä tradičné médiá, sociálne siete, vzdelávacie programy a politické strany, a to v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej;

berie na vedomie viacvrstvový charakter súčasnej strategickej komunikácie EÚ na rôznych úrovniach vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, rôznych orgánov NATO a OSN a mimovládnych a občianskych organizácií a požaduje čo najlepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi týmito subjektmi; požaduje lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi aktérmi, ktorí vyjadrili znepokojenie nad týmito propagandistickými operáciami a chcú vypracovať stratégie boja proti dezinformáciám; domnieva sa, že v kontexte EÚ by táto koordinácia mala byť úlohou inštitúcií Únie;

uznáva, že EÚ musí svoju snahu v oblasti strategickej komunikácie považovať za prioritu, čo by malo zahŕňať príslušné zdroje; opakuje, že EÚ je úspešný model integrácie, ktorý aj v kríze naďalej priťahuje krajiny, ktoré chcú tento model zopakovať a začleniť sa doň; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje vysielať pozitívne správy o svojich úspechoch, hodnotách a zásadách, a to rozhodne a odvážne, a že jej rétorika musí byť ofenzívna, nie defenzívna;

Pochopenie a odhalenie ruskej dezinformačnej a propagandistickej vojny

s poľutovaním konštatuje, že Rusko využíva kontakty a stretnutia s náprotivkami z EÚ skôr na účely propagandy a na verejné oslabovanie spoločnej pozície EÚ než na vytvorenie skutočného dialógu;

uznáva, že ruská vláda využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako sú expertné skupiny (think tanks) a osobitné nadácie (napr. Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napr. RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napr. Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny, keďže režim sa chce predstaviť ako jediný obhajca tradičných kresťanských hodnôt, sociálne médiá a internetových trolov s cieľom spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že Rusko investuje významné finančné zdroje do svojich dezinformačných a propagandistických nástrojov, ktoré využíva buď priamo štát, alebo spoločnosti a organizácie ovládané Kremľom; zdôrazňuje, že na jednej strane Kremeľ financuje politické strany a ďalšie organizácie v rámci EÚ s úmyslom poškodiť politickú súdržnosť a že na druhej strane sa jeho propaganda priamo zameriava na konkrétnych novinárov, politikov a jednotlivcov v EÚ;

pripomína, že bezpečnostné a spravodajské služby dospeli k záveru, že Rusko má schopnosť a zámer uskutočňovať operácie zamerané na destabilizáciu iných krajín; upozorňuje, že to má často formu podpory politických extrémistov a rozsiahlych dezinformačných a masmediálnych kampaní; ďalej konštatuje, že takéto mediálne spoločnosti v EÚ existujú a vyvíjajú svoju činnosť;

10.

poukazuje na to, že informačná stratégia Kremľa dopĺňa jeho politiku zintenzívňovania bilaterálnych vzťahov, hospodárskej spolupráce a spoločných projektov s jednotlivými členskými štátmi EÚ s cieľom oslabiť súdržnosť EÚ a ohroziť jej politiky;

11.

tvrdí, že ruská strategická komunikácia je súčasťou rozsiahlejšej podvratnej kampane na oslabenie spolupráce EÚ a zvrchovanosti, politickej nezávislosti a územnej celistvosti Únie a jej členských štátov; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby pozorne sledovali ruské informačné operácie na európskej pôde a zvýšili mieru spoločného využívania kapacít a úsilie kontrarozviedky zamerané na boj proti takýmto operáciám;

12.

dôrazne kritizuje ruské snahy o narušenie integračného procesu EÚ a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v EÚ podporuje sily namierené proti EÚ, najmä extrémne pravicové strany, populistické sily a hnutia, ktoré popierajú základné hodnoty liberálnych demokracií;

13.

je vážne znepokojený rýchlym rozširovaním činností v Európe, ktoré sú inšpirované Kremľom, vrátane dezinformácií a propagandy usilujúcich sa o udržanie alebo zvýšenie vplyvu Ruska s cieľom oslabiť a rozdeliť EÚ; zdôrazňuje, že veľká časť propagandy Kremľa je zameraná na opisovanie niektorých európskych krajín, ako keby patrili do „tradičnej sféry vplyvu Ruska“; poznamenáva, že jednou z jeho hlavných stratégií je šíriť a vnucovať alternatívnu rétoriku, ktorá je často založená na zmanipulovanom výklade historických udalostí a zameraná na odôvodnene jej vonkajších krokov a geopolitických záujmov; poznamenáva, že falšovanie histórie je jednou z jeho hlavných stratégií; v tomto smere berie na vedomie potrebu zlepšiť informovanosť o zločinoch komunistických režimov prostredníctvom verejných kampaní a vzdelávacích systémov a podporovať výskumnú a dokumentačnú činnosť, najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku, čo by mala byť protiváha kremeľskej rétoriky;

14.

zdôrazňuje, že Rusko využíva chýbajúci medzinárodný právny rámec v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, a absenciu zodpovednosti v oblasti regulácie médií a akékoľvek nejasnosti v týchto záležitostiach obracia vo svoj prospech; zdôrazňuje, že agresívne ruské aktivity v kybernetickej oblasti uľahčujú informačnú vojnu; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v bezpečnostnej stratégii EÚ venovali pozornosť úlohe internetových výmenných bodov ako kľúčovej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je zásadne potrebné zaistiť odolnosť informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov, a to najmä voči popieraniu a narúšaniu, ktoré môžu zohrávať ústrednú úlohu v hybridnom konflikte a v boji proti propagande, a v tomto smere úzko spolupracovať s NATO, najmä s Centrom excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany;

15.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili koordinované mechanizmy strategickej komunikácie na podporu prideľovania a na boj proti dezinformáciám a propagande, a to s cieľom odhaliť hybridné hrozby;

Pochopenie informačnej vojny a metód dezinformácie a radikalizácie, ktoré využíva ISIL/Dá’iš, a boj proti nim

16.

uvedomuje si súbor stratégií, ktoré využíva organizácia ISIL/Dá’iš v regionálnom a celosvetovom meradle na presadzovanie svojej politickej, náboženskej, sociálnej, nenávistnej a násilnej rétoriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali protiargumentáciu k organizácii ISIL/Dá’iš, a to so zapojením vzdelávacieho systému, ako aj posilnením postavenia a zviditeľnením umiernených moslimských vzdelancov, ktorí sú dostatočne dôveryhodní na to, aby mohli narušiť legitimitu propagandy organizácie ISIL/Dá’iš; víta úsilie, ktoré vyvíja celosvetová koalícia s cieľom bojovať proti organizácii ISIL/Dá’iš, a v tejto súvislosti podporuje regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a šírili protiargumentáciu k džihádistickej propagande, pričom by sa mal osobitne zdôrazňovať pedagogický rozmer, poukazujúc na teologické zblúdenie, ktorým je podpora radikálneho islamu;

17.

zdôrazňuje, že islamistické teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, uskutočňujú aktívne informačné kampane zamerané na oslabenie európskych hodnôt a záujmov a zvýšenie miery nenávisti voči nim; je znepokojený tým, že ISIL/Dá’iš intenzívne využíva nástroje sociálnych médií, a najmä Twitter a Facebook, na presadzovanie svojich cieľov v oblasti propagandy a náboru, predovšetkým medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa stratégia boja proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš začlenila do širšej, komplexnej regionálnej stratégie kombinujúcej diplomatické nástroje, socioekonomické nástroje, rozvojové nástroje a nástroje na predchádzanie konfliktom; víta vytvorenie osobitnej skupiny pre strategickú komunikáciu so zameraním ja juh, ktorá by mohla účinne prispievať k rozkladu extrémistickej propagandy a vplyvu organizácie ISIL/Dá’iš a k boju proti nim;

18.

zdôrazňuje, že EÚ a európski občania sú pre ISIL/Dá’iš hlavným cieľom, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali pri ochrane spoločnosti, najmä mladých ľudí, pred náborom, a tak posilňovali ich odolnosť voči radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zameranie na zlepšenie nástrojov a metód EÚ, predovšetkým v kybernetickej oblasti; nabáda každý členský štát, aby v úzkej spolupráci centrom excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktoré bolo vytvorené v októbri 2015, preskúmal a účinne riešil základné sociálno-demografické dôvody, ktoré sú základnou príčinou náchylnosti k radikalizácii, ako aj inštitucionálne viacrozmerné štruktúry (ktoré spájajú akademický výskum, správu väzníc, políciu, justíciu, sociálne služby a vzdelávacie systémy) na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že Rada vyzvala na presadzovanie opatrení v oblasti trestnej justície v záujme boja proti radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu a násilnému extrémizmu;

19.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na obmedzovaní prístupu organizácie ISIL/Dá’iš k finančným prostriedkom a aby podporovali túto zásadu vo vonkajšej činnosti EÚ, a zdôrazňuje potrebu odhaliť skutočný charakter organizácie ISIL/Dá’iš a zavrhnúť jeho ideologické legitimizovanie;

20.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnikli konzistentné kroky v celej EÚ zamerané proti nenávistným prejavom, ktoré systematicky presadzujú netolerantní, radikálni kazatelia prostredníctvom kázní, kníh, televíznych programov, internetu a akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, čo vytvára živnú pôdu pre teroristické organizácie ako ISIL/Dá’iš a al-Káida;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty spolupracovali s poskytovateľmi služieb sociálnych médií s cieľom bojovať proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš šírenej cez kanály sociálnych médií;

22.

zdôrazňuje, že islamské teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, sú zapojené do aktívnych dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je podkopávať európske hodnoty a záujmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá osobitná stratégia boja proti islamskej propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ;

23.

zdôrazňuje, že nestranná, spoľahlivá a objektívna komunikácia a tok informácií na základe skutočností týkajúcich sa vývoja v krajinách EÚ by zabránili šíreniu propagandy podporovanej tretími stranami;

Stratégia EÚ na boj s propagandou

24.

víta akčný plán strategickej komunikácie; víta spoločné oznámenie s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám a vyzýva na podporu a okamžité vykonávanie jeho odporúčaní; zdôrazňuje, že navrhované kroky si vyžadujú spoluprácu a koordináciou všetkých relevantných aktérov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že len komplexný prístup môže viesť k úspechu úsilia EÚ; vyzýva členské štáty, ktoré majú rotujúce predsedníctvo EÚ, aby strategickú komunikáciu vždy zahŕňali do svojho programu s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce na tejto téme; v tejto súvislosti víta iniciatívy a dosiahnuté výsledky lotyšského predsedníctva; vyzýva VP/PK, aby v záujme lepšej koordinácie činností EÚ zabezpečila častú komunikáciu na politickej úrovni s členskými štátmi; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie by sa mala výrazne posilniť; víta zámer slovenského predsedníctva zorganizovať pri príležitosti Európskeho dňa spomienok na obete totalitných režimov konferenciu o totalitarizme;

25.

požaduje, aby príslušné inštitúcie a orgány EÚ dôsledne sledovali zdroje financovania protieurópskej propagandy;

26.

zdôrazňuje, že v rámci nástrojov EÚ pre demokraciu sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné využívanie existujúcich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ESP, monitorovanie slobody médií v rámci Východného partnerstva (Eastern Partnership Media Freedom Watch) a Európska nadácia na podporu demokracie, a to s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií;

27.

berie na vedomie obrovské zdroje, ktoré Rusko vynakladá na propagačné aktivity, a možný vplyv nepriateľskej propagandy na rozhodovacie procesy v EÚ a na podkopávanie dôvery verejnosti, otvorenosti a demokracie; oceňuje značnú prácu, ktorú vykonala osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu; vyzýva preto, aby sa posilnila osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu tým, že sa stane plnohodnotnou jednotkou v rámci ESVČ, ktorá bude zodpovedná za východné a južné susedstvo a bude mať k dispozícii primerané personálne a rozpočtové zdroje, prípadne prostredníctvom dodatočného osobitného rozpočtového riadku; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi spravodajskými službami členských štátov v záujme posúdenia vplyvu, ktorý spôsobujú tretie krajiny v snahe oslabiť demokratické základy a hodnoty EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a ESVČ v oblasti strategickej komunikácie, a to aj prostredníctvom využívania analytických kapacít Európskeho parlamentu a jeho informačných kancelárií v členských štátoch;

28.

zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby EÚ prostredníctvom svojej vonkajšej činnosti naďalej aktívne presadzovala rešpektovanie základných práv a slobôd; domnieva sa, že podpora slobody prejavu, slobody zhromažďovania, práva na prístup k informáciám a nezávislosti médií v susedných krajinách by mala byť základom opatrení EÚ zameraných na boj s propagandou;

29.

zdôrazňuje, že treba posilňovať pluralitu a objektivitu, nestrannosť a nezávislosť médií v EÚ a jej susedstve, a to aj v neštátnych subjektoch, okrem iného podporovaním novinárov a vypracúvaním programov budovania kapacít pre mediálnych aktérov, podporovaním partnerstiev a sietí v oblasti výmen informácií, napríklad platforiem na šírenie obsahu, výskumu v oblasti médií, príležitostí na mobilitu a odbornú prípravu pre novinárov a stáží v médiách so sídlom v EÚ, s cieľom uľahčiť výmeny najlepších postupov;

30.

zdôrazňuje dôležitú úlohu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy novinárov v EÚ aj mimo nej s cieľom vypracúvať kvalitné novinárske analýzy a zaisťovať vysoké redakčné normy; zastáva názor, že presadzovanie hodnôt EÚ, ako je sloboda tlače a vyjadrovania a pluralita médií, zahŕňa podporovanie stíhaných a uväznených novinárov a obhajcov ľudských práv v tretích krajinách;

31.

podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Radou Európy a členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečovať synergiu s podobnými iniciatívami;

32.

vyjadruje znepokojenie nad závažnými problémami týkajúcimi sa nezávislosti a slobody médií v niektorých členských štátoch, o ktorých informovali medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ na podporu slobody, nestrannosti a nezávislosti médií;

33.

vyzýva osobitnú skupinu pre strategickú komunikáciu, ktorá bola za základe návrhu takto posilnená, aby v línii účtu @EUvsDisInfo na Twitteri zaviedla internetovú stránku určenú širokej verejnosti, ktorá bude obsahovať rôzne nástroje určené na odhaľovanie dezinformácií, ktorá vysvetlí ich fungovanie a ktorá môže spájať mnohé iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na túto otázku;

34.

potvrdzuje, že v rámci účinnej komunikačnej stratégie sa musia do diskusií o opatreniach EÚ zapojiť miestne spoločenstvá, musí sa poskytovať podpora pre medziľudské kontakty a musia sa náležite zohľadňovať kultúrne a sociálne výmeny ako kľúčové platformy boja proti predsudkom miestneho obyvateľstva; v tejto súvislosti pripomína, že delegácie EÚ musia udržiavať priamy kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami a zástupcami občianskej spoločnosti;

35.

zdôrazňuje, že podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo vojne sa nemôže „skrývať“ za slobodu prejavu; nabáda v tejto súvislosti na prijatie právnych iniciatív s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť pri riešení dezinformácií;

36.

zdôrazňuje, že je dôležité jednotne a účinne informovať o politikách EÚ, a to interne, ako aj externe, a zabezpečovať komunikáciu prispôsobenú konkrétnym regiónom vrátane prístupu k informáciám v miestnych jazykoch; víta v tejto súvislosti vytvorenie webového sídla ESVČ v ruštine ako prvý krok správnym smerom a nabáda na preklad webového sídla ESVČ aj do ďalších jazykov, ako je arabčina a turečtina;

37.

zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za to, aby aktívne, preventívne a v spolupráci bojovali proti nepriateľským informačným operáciám na svojom území alebo namiereným proti ich záujmom; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili vlastné schopnosti v oblasti strategickej komunikácie;

38.

vyzýva každý členský štát, aby svojim občanom sprístupnil dva týždenné bulletiny osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu The Disinformation Digest (Prehľad dezinformácií) a The Disinformation Review (Správa o dezinformáciách), a to s cieľom informovať širokú verejnosť o metódach propagandy využívaných tretími stranami;

39.

trvá na tom, že je rozdiel medzi propagandou a kritikou;

40.

zdôrazňuje, že každá kritika EÚ alebo jej politík, najmä v rámci politických vyjadrení, síce nevyhnutne neznamená propagandu alebo dezinformácie, prípady manipulácie alebo podpory spojené s tretími krajinami, ktorej cieľom je živiť alebo prehlbovať túto kritiku, však poskytujú dôvod na spochybňovanie spoľahlivosti týchto správ;

41.

zdôrazňuje, že síce treba bojovať proti propagande a dezinformáciám tretích krajín zameraným proti EÚ, nemal by sa tým však spochybniť význam zachovania konštruktívnych vzťahov s tretími krajinami a ich zapájania ako strategických partnerov pri riešení spoločných výziev;

42.

víta prijatie akčného plánu pre strategickú komunikáciu a vytvorenie tímu East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom informovať o politikách EÚ a čeliť propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ; požaduje ďalšie posilnenie strategickej komunikácie; je presvedčený, že je potrebné naďalej zlepšovať efektívnosť a transparentnosť práce tímu East StratCom; vyzýva ESVČ, aby vypracovala kritériá na meranie efektívnosti jeho práce; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť dostatočné financovanie a primerané personálne zabezpečenie tímu East StratCom;

43.

konštatuje, že bulletin Disinformation Review, ktorý zverejňuje osobitná skupina East StratCom, musí spĺňať normy stanovené vo vyhlásení o zásadách správania novinárov Medzinárodnej federácie novinárov (MFN); zdôrazňuje, že tento bulletin musí byť vypracovaný vhodným spôsobom bez použitia urážlivých vyjadrení alebo hodnotiacich úsudkov; vyzýva osobitnú skupinu East StratCom, aby prehodnotila kritériá používané pri vypracúvaní tohto bulletinu;

44.

je presvedčený, že efektívnou stratégiou boja s propagandou zameranou proti EÚ by mohlo byť prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že cieľové publikum dostane primerané a zaujímavé informácie o činnostiach EÚ, európskych hodnotách a ďalších záležitostiach verejného záujmu, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mohli použiť moderné technológie a sociálne siete;

45.

vyzýva Komisiu, aby predložila určité legislatívne iniciatívy s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zodpovednosť pri riešení problému dezinformácií a propagandy a aby využila preskúmanie nástroja európskeho susedstva v polovici trvania s cieľom podporovať posilnenie odolnosti médií ako strategickú prioritu; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala efektívnosť existujúcich finančných nástrojov EÚ a predložila návrh komplexného a flexibilného riešenia, ktoré môže poskytnúť priamu podporu nezávislým médiám, expertným skupinám (think tanks) a MVO, najmä v jazyku cieľovej skupiny, a umožniť vyčlenenie dodatočných zdrojov pre organizácie, ktoré majú takúto kapacitu, napr. Európsku nadáciu na podporu demokracie, a zároveň oklieštiť finančné toky zamerané na financovanie jednotlivcov a subjektov zapojených do aktivít strategickej komunikácie a nabádania na násilie a nenávisť; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôsledný audit efektívnosti niektorých rozsiahlych mediálnych projektov, ktoré financuje EÚ, napríklad projektu Euronews;

46.

zdôrazňuje význam zlepšovania informovanosti, vzdelávania, gramotnosti týkajúcej sa internetových médií a informačnej gramotnosti v EÚ a v jej susedstve v záujme takého posilnenia postavenia občanov, aby dokázali kriticky analyzovať obsah médií na účely identifikácie propagandy; v tomto zmysle zdôrazňuje význam posilňovania vedomostí na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému; poukazuje na potrebu nabádať ľudí na aktívne občianstvo a rozvíjať ich informovanosť ako konzumentov médií; zdôrazňuje ústrednú úlohu internetových nástrojov, najmä sociálnych médií, v ktorých je šírenie nepravdivých informácií a začatie dezinformačných kampaní jednoduchšie a často bez prekážok; pripomína, že bojovať proti propagande propagandou je kontraproduktívne, a chápe preto, že EÚ ako celok a členské štáty jednotlivo môžu proti propagande tretích strán bojovať len vyvracaním dezinformačných kampaní a využívaním pozitívnych správ a informácií a mali by vytvoriť skutočne účinnú stratégiu, ktorá by bola diferencovaná a prispôsobená povahe subjektov, ktoré propagandu šíria; uznáva, že finančná kríza a pokrok v oblasti nových foriem digitálnych médií vytvorili vážne výzvy pre kvalitnú žurnalistiku;

47.

vyjadruje obavy z používania sociálnych médií a online platforiem na vyjadrovanie trestných nenávistných prejavov a podnecovanie násilia a nabáda členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy v záujme zohľadnenia prebiehajúceho vývoja alebo aby plne vykonávali a presadzovali existujúce právne predpisy o nenávistnom prejave, a to na internete aj mimo neho; tvrdí, že je potrebná väčšia spolupráca s online platformami a poprednými internetovými a mediálnymi spoločnosťami;

48.

vyzýva členské štáty, aby poskytli a zabezpečili nevyhnutný rámec pre kvalitnú žurnalistiku a rozmanitosť informácií prostredníctvom boja proti koncentrácii médií, ktorá má negatívny vplyv na pluralitu médií;

49.

konštatuje, že mediálne vzdelávanie poskytuje znalosti a zručnosti a občanom umožňuje uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, kriticky analyzovať mediálny obsah a reagovať na dezinformácie; zdôrazňuje preto, že opatreniami mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach je potrebné zvyšovať informovanosť o rizikách dezinformácie, a to aj prostredníctvom európskej informačnej kampane zameranej na mediálnu, novinársku a redakčnú etiku, ako aj podporou lepšej spolupráce so sociálnymi platformami a presadzovaním spoločných iniciatív na riešenie problému nenávistných prejavov, podnecovania násilia a diskriminácie na internete;

50.

konštatuje, že žiadna stratégia mäkkej moci nemôže uspieť bez kultúrnej diplomacie a podpory medzikultúrneho dialógu medzi krajinami a v rámci nich, a to v EÚ aj mimo nej; nabáda preto na organizovanie dlhodobých verejných akcií a iniciatív, ako aj akcií a iniciatív v oblasti kultúrnej diplomacie, ako sú napríklad štipendiá a výmenné programy pre študentov a mladých odborníkov, vrátane iniciatív na podporu medzikultúrneho dialógu, posilňovanie kultúrnych väzieb s EÚ a podporu spoločného kultúrneho prepojenia a dedičstva a poskytovanie náležitej odbornej prípravy pre zamestnancov delegácií EÚ a ESVČ s cieľom vybaviť ich primeranými medzikultúrnymi zručnosťami;

51.

domnieva sa, že verejné médiá by mali byť príkladom a ukazovať, ako poskytovať nestranné a objektívne informácie v súlade s najlepšími postupmi a žurnalistickou etikou;

52.

zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať novým technológiám – vrátane digitálneho vysielania, mobilnej komunikácie, internetových médií a sociálnych sietí vrátane tých s regionálnym charakterom –, ktoré uľahčujú šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o európskych hodnotách zakotvených v zmluvách; pripomína, že takáto komunikácia musí mať vysoký štandard, obsahovať konkrétne najlepšie postupy a vyzdvihovať vplyv EÚ v tretích krajinách vrátane humanitárnej pomoci EÚ, ako aj príležitosti a výhody, ktoré bližšie združovanie a spolupráca s EÚ prinesú občanom v tretích krajinách, najmä mladým ľuďom, ako je napríklad bezvízový styk alebo budovanie kapacít, mobilita a prípadne výmenné programy;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nový portál ESP, ktorý sa v súčasnosti vytvára v rámci susedského programu OPEN, nezhromažďoval len obsah určený spoločenstvám odborníkov, ale obsahoval aj časť prispôsobenú širšiemu publiku; zastáva názor, že tento portál by mal obsahovať časť venovanú Východnému partnerstvu, v ktorej sa budú nachádzať všetky informácie o iniciatívach, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené medzi viacerými webovými sídlami;

54.

poukazuje na potenciál populárnej kultúry a zábavného vzdelávania ako prostriedkov na vyjadrenie spoločných ľudských hodnôt a informovanie o politikách EÚ;

55.

zdôrazňuje svoju podporu iniciatívam, ako sú Pobaltské centrum excelentnosti médií v Rige, Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE) alebo centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné využívať ich zistenia a analýzy a posilňovať analytické kapacity EÚ na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali podobné projekty, aby sa zapájali do odbornej prípravy novinárov, aby podporovali centrá nezávislých médií a mediálnu rozmanitosť, nabádali na budovanie sietí a spoluprácu medzi médiami a expertnými skupinami (think tanks) a aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie v týchto oblastiach;

56.

odsudzuje pravidelné zásahy namierené proti nezávislým médiám, žurnalistom a aktivistom občianskej spoločnosti v Rusku a na okupovaných územiach vrátane Krymu od jeho nelegálnej anexie; zdôrazňuje, že od roku 1999 boli v Rusku zabité alebo uväznené alebo bez stopy zmizli desiatky novinárov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu novinárov v Rusku a v susedstve EÚ a aby podporovali ruskú občiansku spoločnosť a investovali do medziľudských kontaktov; žiada okamžité prepustenie žurnalistov; konštatuje, že EÚ posilňuje vzťahy so svojimi východnými partnermi a inými susedmi a pritom ponecháva otvorené komunikačné spojenia s Ruskom; uznáva, že najväčšou prekážkou pre ruské dezinformačné kampane by bola existencia nezávislých a slobodných médií v samotnom Rusku; domnieva sa, že dosiahnutie tohto stavu by malo byť cieľom EÚ; požaduje, aby sa osobitná pozornosť a dostatočné zdroje venovali pluralite médií, miestnym médiám, investigatívnej žurnalistike a cudzojazyčným médiám, najmä v ruštine, arabčine, perzštine, turečtine a urdčine, ako aj v iných jazykoch, ktorými hovoria populácie náchylné voči propagande;

57.

podporuje komunikačné kampane, ktoré vedú príslušní aktéri v Sýrii, Iraku a v celom regióne (vrátane krajín pôvodu zahraničných bojovníkov) a ktoré sú zamerané na diskreditáciu ideológie organizácie ISIS/Dá’iš a odsúdenie toho, ako porušuje ľudské práva, ako aj na boj proti násilnému extrémizmu a nenávistným prejavom v spojení s ďalšími skupinami v tomto regióne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojom dialógu s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky zdôrazňovali to, že zásadnými predpokladmi ochrany týchto spoločností pred šírením netolerantných a násilných ideológií, ktoré inšpirujú teroristické organizácie ako ISIS/Dá’iš a al-Káida, sú dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť, transparentnosť, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv; so zreteľom na rastúcu teroristickú hrozbu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších medzinárodných teroristických organizácií zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu v bezpečnostnej oblasti s krajinami, ktoré majú s bojom proti terorizmu rozsiahle skúsenosti;

58.

vyzýva VP/PK a Radu, aby potvrdili plnú podporu EÚ vo voči prebiehajúcemu procesu vykonávania a aby finančne prispeli k realizácii odporúčaní, ktoré obsahuje štúdia uskutočniteľnosti venovaná iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku vo Východnom partnerstve a ďalších krajinách, ktorú uskutočnila Európska nadácia na podporu demokracie v roku 2015;

o o

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a NATO.

(1) Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 25.

(2) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.

(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 35.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.

(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0410.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/68

P8_TA(2016)0442

Posunkový jazyk a profesionálni tlmočníci posunkového jazyka

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči (2016/2952(RSP))

(2018/C 224/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 2, 5, 9, 10, 19, 168 a 216 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. júna 1988 o posunkovej reči pre nepočujúcich (1) a z 18. novembra 1998 o posunkovej reči (2),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD) a na jeho nadobudnutie platnosti 21. januára 2011 v súlade s rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2016 o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s osobitným zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (4),

—	so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 4 (2016) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím o práve na inkluzívne vzdelávanie (5),

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—	so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (6),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania (8),

—	so zreteľom na politický dokument Európskeho fóra mládeže o rovnosti a nediskriminácii (9),

—	so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 2. decembra 2015 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (COM(2015)0615),

—	so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2012 o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (10),

—	so zreteľom na výsledky vzdelávania a usmernenia pre hodnotenie Európskeho fóra tlmočníkov posunkovej reči (efsli) pre spravodlivé príležitosti odbornej prípravy pre tlmočníkov posunkovej reči a kvalitné služby pre nepočujúcich občanov v celej Únii (11),

—	so zreteľom na usmernenia efsli/EUD (Európska únia nepočujúcich) pre tlmočníkov posunkovej reči pre schôdze na medzinárodnej/európskej úrovni (12),

—	so zreteľom na usmernenia Medzinárodného združenia konferenčných tlmočníkov (IACI) pre tlmočníkov hovorenej reči pracujúcich v zmiešaných tímoch (13),

—	so zreteľom na správu fóra efsli o právach na tlmočnícke služby posunkovej reči pri práci alebo štúdiu v zahraničí (14),

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže ako plnoprávni občania majú všetky osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy a deti vrátane nepočujúcich a nedoslýchavých osôb vrátane tých, ktorí používajú posunkovú reč, a tých, ktorí ju nepoužívajú, rovnaké práva a nárok na neodňateľnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti;

B.	keďže ZFEÚ vyžaduje od Únie, aby bojovala proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností (článok 10), a splnomocňuje ju prijímať právne predpisy na boj proti tejto diskriminácii (článok 19);

C.	keďže v článkoch 21 a 26 Charty základných práv Európskej únie sa výslovne zakazuje diskriminácia na základe zdravotného postihnutia a stanovuje sa rovnaká účasť osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti;

D.	keďže v EÚ je približne jeden milión nepočujúcich používateľov posunkovej reči (15) a 51 miliónov nedoslýchavých občanov (16), z ktorých mnohí takisto používajú posunkovú reč;

E.	keďže národné a regionálne posunkové reči sú plnohodnotnými prirodzenými jazykmi s vlastnou gramatikou a syntaxom, ktoré sú rovnaké ako u hovorených jazykov (17);

F.	keďže politika EÚ v oblasti viacjazyčnosti podporuje učenie sa cudzích jazykov a keďže jedným z jej cieľov je, aby každý Európan hovoril dvoma jazykmi okrem svojho materinského jazyka; keďže vzdelávanie a podpora národných a regionálnych posunkových rečí by mohli podporiť tento cieľ;

G.	keďže prístupnosť je predpokladom pre osoby so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávisle a v plnej miere a rovnocenne sa zapájať do spoločnosti (18);

H.	keďže prístupnosť sa neobmedzuje len na fyzickú prístupnosť prostredia, ale týka sa aj prístupnosti informácií a komunikácie, a to aj vo forme poskytovania obsahu v posunkovej reči (19);

I.	keďže profesionálni tlmočníci posunkovej reči sa rovnajú tlmočníkom hovoreného jazyka z hľadiska ich zaradenia a úloh;

J.	keďže situácia tlmočníkov posunkovej reči v jednotlivých členských štátoch je rôznorodá, od neformálnej rodinnej pomoci po profesionálnych vysokoškolsky vzdelaných a kvalifikovaných tlmočníkov;

K.	keďže chýbajú kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči vo všetkých členských štátoch a keďže pomer používateľov posunkovej reči k tlmočníkom posunkovej reči sa pohybuje od 8:1 do 2 500:1, s priemernom 160:1 (20);

L.	keďže bola predložená petícia (21), ktorá požaduje, aby Európsky parlament umožnil, aby sa petície mohli predkladať v národných a regionálnych posunkových rečiach EÚ;

M.	keďže Bruselské vyhlásenie o posunkovej reči v Európskej únii (22) podporuje nediskriminačný prístup k využívaniu prirodzenej posunkovej reči, ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý ratifikovala EÚ a všetky členské štáty EÚ okrem jedného;

N.	keďže rozsah a kvalita titulkovania verejnej a súkromnej televízie sa v členských štátoch značne líši, od menej ako 10 % po takmer 100 %, pričom existujú veľmi odlišné normy kvality (23); keďže chýbajú údaje z väčšiny členských štátov, pokiaľ ide o rozsah tlmočenia v posunkovej reči v televízii;

O.	keďže z vývoja nových jazykových technológií by mohli ťažiť používatelia posunkovej reči;

keďže podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím je odmietnutie primeraného prispôsobenia potrebám diskrimináciou a keďže podľa smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní je nutné zabezpečiť primerané prispôsobenie potrebám s cieľom zaručiť dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania;

Q.	keďže v súčasnosti neexistuje priamy komunikačný prístup nepočujúcich, hluchoslepých alebo nedoslýchavých občanov k poslancom Európskeho parlamentu a úradníkom inštitúcií Európskej únie a naopak, k nepočujúcim alebo nedoslýchavým ľuďom v inštitúciách EÚ;

Kvalifikovaní a profesionálni tlmočníci posunkovej reči

zdôrazňuje potrebu kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, ktorú možno naplniť len na základe tohto prístupu:

a)	oficiálnym uznaním národnej a regionálnej posunkovej reči v členských štátoch a v inštitúciách EÚ,

b)	formálnou odbornou prípravou (na univerzitnej alebo podobnej úrovni, ktorá bude zodpovedať 3 rokom denného štúdia, podobne ako sa vyžaduje pri vzdelávaní tlmočníkov hovoreného jazyka) (24),

c)	registráciou (prostredníctvom oficiálneho systému akreditácie a kontroly kvality, napr. kontinuálnym profesijným rozvojom),

d)	formálnym uznávaním profesie;

je si vedomý, že poskytovanie vysokokvalitných služieb tlmočenia v posunkovej reči:

a)	závisí od objektívneho hodnotenia kvality za účasti všetkých zainteresovaných strán,

b)	je založené na odborných kvalifikáciách,

c)	potrebuje zástupcov komunity nepočujúcich ľudí – expertov,

d)	závisí od dostatočných zdrojov na odbornú prípravu a zamestnávanie tlmočníkov posunkovej reči;

je si vedomý, že tlmočenie posunkovej reči je profesionálnou službou, ktorá si vyžaduje primeranú odmenu;

Rozdiel medzi dostupnosťou a primeraným prispôsobením potrebám (25)

oceňuje, že dostupnosť je na prospech určitých skupín a vychádza zo súboru noriem, ktoré sa implementujú postupne;

uvedomuje si, že nezabezpečenie dostupnosti nemožno obhajovať neprimeranosťou alebo nadmerným zaťažením;

uznáva, že primerané prispôsobenie potrebám sa týka jednotlivca a dopĺňa požiadavku dostupnosti;

konštatuje tiež, že jednotlivec môže požadovať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám aj v prípade, keď bola splnená povinnosť zabezpečiť dostupnosť;

je si vedomý, že poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči môže byť opatrením zabezpečenia dostupnosti alebo opatrením primeraného prispôsobenia potrebám, a to v závislosti od situácie;

Dostupnosť

zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví občania musia mať rovnaký prístup k informáciám a komunikácii ako ostatní, a to formou tlmočenia posunkovej reči, titulkovania, prevádzania zvukového záznamu na text a/alebo alternatívnych spôsobov komunikácie vrátane tlmočníkov hovoreného jazyka;

10.

zdôrazňuje, že treba sprístupniť verejné a štátne služby vrátane ich obsahu na internete prostredníctvom sprostredkujúcich osôb, a to podľa okolností napríklad prostredníctvom tlmočníkov posunkovej reči na mieste, ale aj alternatívnych internetových služieb a služieb na diaľku;

11.

opakuje svoj záväzok čo najviac sprístupniť politický proces, a to aj poskytovaním profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči; poznamenáva, že to zahŕňa podľa okolností voľby, verejné konzultácie a iné podujatia;

12.

zdôrazňuje rastúcu úlohu jazykových technológií pri zabezpečovaní rovnakého prístupu každého k digitálnemu priestoru;

13.

uznáva význam minimálnych noriem na zabezpečenie dostupnosti, najmä so zreteľom na nové a vznikajúce technológie, ako je tlmočenie do posunkovej reči prostredníctvom internetu a titulkovanie;

14.

konštatuje, že aj keď je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v právomoci členských štátov, malo by sa prihliadať na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pacientov, napríklad prostredníctvom zabezpečenia profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči a osvety a odbornej prípravy zamestnancov s osobitným dôrazom na ženy a deti;

15.

uznáva, že rovnaký prístup k spravodlivosti pre nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadne kvalifikovaných a profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči;

16.

je si vedomý dôležitosti správneho a presného tlmočenia a prekladu, najmä v prostredí súdov a v inom právnom kontexte; zdôrazňuje preto význam špecializovaných a vysokokvalifikovaných profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, najmä v tomto prostredí;

17.

zdôrazňuje potrebu zvýšiť podporu a posilniť osobitné ustanovenia, napr. tlmočenie v posunkovej reči a textové informácie o katastrofách v reálnom čase prístupné osobám so zdravotným postihnutím v situáciách ozbrojených konfliktov, núdzových humanitárnych situáciách a pri živelných katastrofách (26);

Zamestnanie, vzdelávanie a odborná príprava

18.

poznamenáva, že treba prijať opatrenia primeraného prispôsobenia potrebám, medzi ktoré patrí poskytovanie profesionálnych tlmočníkov posunkovej reči, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave;

19.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť vyvážené a komplexné informácie o posunkovej reči a o tom, čo znamená byť nepočujúcim, aby rodičia mohli prijímať rozhodnutia v najlepšom záujme svojich detí;

20.

zdôrazňuje, že programy skorej intervencie majú zásadný význam pre rozvoj schopností potrebných pre život vrátane jazykových schopností; okrem toho konštatuje, že tieto programy by v ideálnom prípade mali zahŕňať aj nepočujúcich ako vzory;

21.

zdôrazňuje, že nepočujúci, hluchoslepí a nedoslýchaví študenti a ich rodičia musia mať príležitosť naučiť sa národnú alebo regionálnu posunkovú reč ich prostredia prostredníctvom predškolských služieb a v školách (27);

22.

zdôrazňuje, že posunková reč by mala byť začlenená do učebných osnov v cieľom zvýšiť informovanosť o posunkovej reči a jej využívanie;

23.

zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na uznávanie a podporu jazykovej identity komunity nepočujúcich (28);

24.

vyzýva členské štáty, aby podporovali štúdium posunkovej reči rovnakým spôsobom ako cudzie jazyky;

25.

zdôrazňuje, že kvalifikovaní tlmočníci posunkovej reči a učitelia ovládajúci posunkovú reč a schopní pracovať efektívne v dvojjazyčnom inkluzívnom vzdelávacom prostredí sú nevyhnutným predpokladom akademického úspechu nepočujúcich detí a mladých dospelých, čo vedie v dlhodobom horizonte k získavaniu vysokoškolského vzdelania a znižovaniu miery nezamestnanosti;

26.

zdôrazňuje všeobecný nedostatok dvojjazyčných učebníc (s posunkovou rečou) a učebných materiálov v prístupných formátoch a jazykoch;

27.

naliehavo žiada, aby bola rešpektovaná zásada slobody pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých občanov v EÚ, najmä v kontexte programu Erasmus + a súvisiacich programov mobility, tým, že sa zabezpečí, aby účastníci neboli neúmerne zaťažení nutnosťou starať sa o tlmočenie;

28.

víta pilotný projekt európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím; vyslovuje ľútosť nad tým, že z projektu bolo vylúčené tlmočenie v posunkovej reči, keďže to má značne negatívny vplyv na slobodu pohybu nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých pracujúcich a študentov v EÚ;

Inštitúcie Európskej únie

29.

je si vedomý, že inštitúcie EÚ musia vytvárať príklady osvedčených postupov pre zamestnancov, volených verejných činiteľov a stážistov a voči občanom EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám a zabezpečenie dostupnosti, čo zahŕňa aj poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči;

30.

víta skutočnosť, že inštitúcie EÚ v jednotlivých prípadoch zabezpečujú dostupnosť verejných podujatí a schôdzí výborov; domnieva sa, že titulkovanie a prevádzanie zvukového záznamu na text by sa mali považovať za alternatívu, ale aj potrebné opatrenie rovnocenného charakteru pre nedoslýchavých ľudí, ktorí nepoužívajú posunkovú reč, a že to isté platí aj pre zamestnancov inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o zabezpečenie primeraného prispôsobenia potrebám v súlade s článkom 5 smernice 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní;

31.

je si vedomý, že inštitúcie EÚ majú zavedený systém na poskytovanie tlmočenia v posunkovej reči prostredníctvom svojich oddelení pre zabezpečenie prístupu; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby využívali existujúce systémy, a to aj pri zabezpečovaní primeraného prispôsobenia potrebám zamestnancov a/alebo volených verejných činiteľov, a účinne minimalizovali administratívne zaťaženie jednotlivcov a inštitúcií;

32.

naliehavo vyzýva inštitúcie, aby oficiálne priznali tlmočníkom posunkovej reči rovnaké postavenie ako tlmočníkom hovoreného jazyka, pokiaľ ide o tlmočnícke služby poskytované pre inštitúcie a/alebo ich zamestnancov a volených verejných činiteľov vrátane prístupu k technickej podpore, prípravným materiálom a dokumentom;

33.

vyzýva Eurostat, aby zabezpečil poskytovanie štatistických údajov o nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých používateľoch posunkovej reči inštitúciám EÚ, aby mohli lepšie definovať, vykonávať a analyzovať politiky v oblasti zdravotného postihnutia a jazykov;

34.

naliehavo vyzýva oddelenie návštev Európskeho parlamentu, aby prihliadalo na potreby nepočujúcich, hluchoslepých a nedoslýchavých návštevníkov tým, že priamo zabezpečí služby tlmočenia do národnej alebo regionálnej posunkovej reči a prevádzania zvukového záznamu na text;

35.

žiada inštitúcie, aby v plnej miere vykonávali pilotný projekt EÚ INSIGN, ktorý je reakciou na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 o zavedení aplikácií a služieb v oblasti posunkovej reči v reálnom čase a ktorý je zameraný na zlepšenie komunikácie medzi nepočujúcimi a nedoslýchavými ľuďmi a inštitúciami EÚ (29);

o o

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 187, 18.7.1988, s. 236.

(2) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 66.

(3) Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0318.

(5) http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/CRPD/GC/RighttoEducation/CRPD-C-GC-4.doc

(6) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(7) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.

(9) http://www.youthforum.org/assets/2016/04/0099-16_Policy_Paper_Equality_Non-discrimination_FINAL2.pdf

(10) Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1.

(11) http://efsli.org/publications

(12) http://efsli.org/efsliblu/wp-content/uploads/2012/09/SL-Interpreter-Guidelines.pdf

(13) http://aiic.net/page/6701/guidelines-for-spoken-language-interpreters-working-in-mixed-teams/lang/1

(14) http://efsli.org/efsliblu/wp-content/uploads/2012/09/R1101-The-right-to-sign-language-interpreting-services-when-working-or-studying-abroad.pdf

(15) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-511_sk.htm

(16) European Federation of Hard of Hearing People (EFHOH): http://www.efhoh.org/about_us

(17) Brentari, D., ed. (2010) Sign Languages (Posunkové reči). Cambridge University Press.

Pfau, R., Steinbach M. & Bencie W., eds. (2012) Sign Language(Posunková reč): An International Handbook (Medzinárodná príručka). De Gruyter.

(18) Všeobecná pripomienka č. 2, Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, CRPD/C/GC/2.

(19) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), článok 9.

(20) Wit, M. de (2016, pripravovaná správa). Sign Language Interpreting in Europe (Tlmočenie posunkovej reči v Európe), vydanie z roku 2016.

(21) Petícia č. 1056-16.

(22) Brussels Declaration (Bruselské vyhlásenie) (2010), Európska únia nepočujúcich (EUD): http://www.eud.eu/files/8514/5803/7674/brussels_declaration_FINAL.pdf

(23) EFHOH (Európska federácia osôb so sluchovým postihnutím) (2015). State of subtitling access in EU (Situácia v oblasti prístupu k titulkovaniu v EÚ. K dispozícii na: http://media.wix.com/ugd/c2e099_0921564404524507bed2ff3648781a3c.pdf

(24) efsli (2013), Výsledky vzdelávania absolventov trojročného programu v oblasti tlmočenia (Learning Outcomes for Graduates of a Three Year Interpreting Training Programme)

(25) CRPD/C/GC/4, ods. 28.

(26) Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), článok 11.

(27) http://www.univie.ac.at/designbilingual/downloads/De-Sign_Bilingual_Findings.pdf

(28) Všeobecná pripomienka č. 4, Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, CRPD/C/GC/4, dostupná na stránke: http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/CRPD/GC/RighttoEducation/CRPD-C-GC-4.doc

(29) http://www.eud.eu/projects/past-projects/insign-project/

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/75

P8_TA(2016)0443

Obnovenie schválenia účinnej látky bentazón

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (D047341/00 – 2016/2978(RSP))

(2018/C 224/10)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (D047341/00,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (1), a najmä na jeho článok 20 ods. 1,

—	so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—	so zreteľom na závery Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín o partnerskom preskúmaní posúdenia rizika účinnej látky bentazón (3),

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—	so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.	keďže aktívna látka bentazón pôsobí ako postemergentný selektívny herbicíd proti širokolistým burinám v súvislosti s radom plodín a bežne sa používa v poľnohospodárstve;

B.	keďže aktívna látka bentazón má v dôsledku svojich základných vlastností veľký potenciál prenikať do podzemných vôd;

C.	keďže údaje Agentúry Spojeného kráľovstva pre životné prostredie ukazujú, že aktívna látka bentazón je najčastejšie detegovaným schváleným pesticídom v spodných vodách v Spojenom kráľovstve a vyskytuje sa aj v povrchových vodách; keďže situácia je podobná v celej Európe;

D.	keďže vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/549 z 8. apríla 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, sa predĺžilo obdobie na schválenie účinnej látky bentazón do 30. júna 2017, pretože posudzovanie tejto látky bolo odložené;

keďže v návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a mení príloha vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 (ďalej len „návrh vykonávacieho nariadenia“), sa stanovuje – na základe vedeckého posúdenia vykonaného Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) – schválenie bentazónu do 31. januára 2032, t. j. v najneskoršom možnom termíne;

F.	keďže v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky boli do návrhu vykonávacieho nariadenia zapracované niektoré podmienky a obmedzenia, najmä požiadavka predložiť ďalšie potvrdzujúce informácie;

G.	keďže prerokovanie pripomienok prijatých v súvislosti s hodnotiacou správou týkajúcou sa obnovenia schválenia viedlo k záveru, že je potrebné požiadať žiadateľov o ďalšie informácie;

keďže prerokovanie pripomienok prijatých v súvislosti s hodnotiacou správou týkajúcou sa obnovenia schválenia viedlo k záveru, že úrad EFSA by mal vykonať konzultáciu s odborníkmi v oblastiach toxikológie cicavcov, rezíduí, pôsobenia v životnom prostredí a správania a ekotoxikológie a mal by prijať záver o tom, či možno očakávať, že aktívna látka bentazón spĺňa podmienky stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009;

keďže žiadatelia majú povinnosť predložiť potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o skúšky úrovne 2/3 uvedené v koncepčnom rámci OECD, ktoré sa týkajú potenciálneho pôsobenia sprostredkovaného endokrinným systémom, pokiaľ ide o vývojové účinky pozorované v štúdii vývojovej toxicity u potkanov (zvýšené postimplantačné straty, nižší počet živých plodov a oneskorený vývoj plodu pri neprítomnosti zjavnej materskej toxicity, čo naznačuje, že by vhodnou klasifikáciou mohla byť reprodukčná toxicita kategórie 2);

J.	keďže posudzovanie rizika pre spotrebiteľa sa neukončilo, pretože navrhovaná definícia rezíduí pre posúdenie rizika u rastlín a pre presadzovanie v prípade hospodárskych zvierat bola považovaná za predbežnú z dôvodu zisteného nedostatku údajov;

keďže sa neukončilo posudzovanie expozície podzemných vôd, pokiaľ ide o bentazón a jeho metabolit N-metyl-bentazón; keďže chýbajú informácie o potenciáli expozície podzemných vôd, ak ročná miera aplikácie presahuje 960 g aktívnej látky na hektár (boli predložené žiadosti o reprezentatívnu aplikáciu až do 1 440 g aktívnej látky na hektár);

L.	keďže rozhodnutím Komisie schváliť aktívnu látku a súčasne požiadať o údaje potvrdzujúce jej bezpečnosť (postup známy ako postup na základe potvrdzujúcich údajov) by sa povolilo uvedenie aktívnej látky na trh pred tým, než Komisia dostane údaje nevyhnutné na podporu tohto rozhodnutia;

keďže európska ombudsmanka vo svojom rozhodnutí vo veci 12/2013/MDC z 18. februára 2016 o postupoch Komisie týkajúcich sa povoľovania a uvádzania na trh prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) vyzvala Komisiu, aby používala postup na základe potvrdzujúcich údajov reštriktívne a výlučne v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a aby do dvoch rokov od rozhodnutia ombudsmana podala správu o tom, že počet rozhodnutí na základe potvrdzujúcich údajov sa podstatne znížil v porovnaní so súčasným prístupom;

N.	keďže návrh vykonávacieho nariadenia Komisie nerešpektuje návrhy európskej ombudsmanky, ktorých cieľom je zlepšenie systému, ktorým Komisia schvaľuje pesticídy;

keďže podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa schvaľovanie aktívnych látok malo obnovovať s platnosťou najviac pätnásť rokov; keďže obdobie platnosti schválenia by malo byť úmerné možným rizikám spojeným s použitím týchto látok; keďže zásada predbežnej opatrnosti, ktorú treba uplatňovať v súlade s nariadením (ES) č. 1107/2009, si vyžaduje, aby Komisia neschvaľovala aktívne látky v prípadoch, keď by mohlo byť ohrozené verejné zdravie alebo životné prostredie;

P.	keďže v partnerskom preskúmaní EFSA sa navrhuje, aby bola aktívna látka bentazón klasifikovaná ako reprotoxická látka kategórie 2 v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1272/2008;

keďže ide o problém patriaci do kritickej oblasti záujmu, keď je k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa vykonalo hodnotenie typického používania v súlade s jednotnými zásadami uvedenými v článku 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 546/2011, ale keď toto posúdenie neumožňuje dospieť k záveru, že aspoň v prípade jedného typického použitia možno očakávať, že prípravok na ochranu rastlín obsahujúci aktívnu látku nebude mať škodlivé účinky na ľudské zdravie alebo zdravie zvierat alebo na podzemné vody alebo neprijateľný účinok na životné prostredie;

keďže podľa záverov EFSA boli určené kritické oblasti záujmu, najmä skutočnosť, že špecifikácia technického materiálu, ktorú navrhli obidvaja žiadatelia, nezodpovedala materiálu použitému pri testovaní s cieľom získať toxikologické referenčné hodnoty, a že sa nepreukázalo, že technický materiál použitý v štúdiách ekotoxicity vhodne reprezentuje technické špecifikácie oboch žiadateľov;

domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009;

domnieva sa, že posudzovanie na základe reprezentatívneho používania aktívnej látky bentazón je nedostatočné, aby sa mohlo dospieť k záveru, že aspoň v jednom z typických spôsobov používania možno očakávať, že prípravok na ochranu rastlín obsahujúci účinnú látku bentazón nebude mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na podzemné vody alebo neprijateľný účinok na životné prostredie;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby financovali výskum a inovácie v oblasti alternatívnych, udržateľných a nákladovo efektívnych riešení týkajúcich sa prípravkov na ochranu proti škodcom s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia;

domnieva sa, že použitím postupu na základe potvrdzujúcich údajov pri schvaľovaní účinnej látky bentazón Komisia porušila ustanovenia nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zásadu predbežnej opatrnosti, ako je uvedená v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala žiadanie o relevantné chýbajúce informácie a ich posudzovanie pred prijatím rozhodnutia o schválení;

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a aby predložila výboru nový návrh;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(4):4077.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/78

P8_TA(2016)0444

Prípad Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne (2016/2990(RSP))

(2018/C 224/11)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä uznesenie zo 4. februára 2016 o prípade nezvestných vydavateľov v Hongkongu (1), zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2) a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (3),

—	so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. januára 2016 o zmiznutí osôb spojených s vydavateľstvom Mighty Current v Hongkongu,

—	so zreteľom na 18. výročnú správu Európskej komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (OAO) z apríla 2016,

—	so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo v Pekingu 30. novembra a 1. decembra 2015,

—	so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 16. februára 2016,

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ pre Čínu z 22. júna 2016,

—	so zreteľom na ústavu osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Hongkong, najmä na jej články o osobných slobodách a slobode tlače a na hongkonské nariadenie o právach,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, prijatie nového zákona o správe zahraničných MVO, ktorý prijal národný ľudový kongres 28. apríla 2016 a prijatie nového zákona o kybernetickej bezpečnosti zo 7. novembra 2016,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže Kuej Min-chaj, vydavateľ a akcionár vydavateľstva a kníhkupectva, ktoré predáva literárne diela kritické voči Pekingu, zmizol v Pattayi v Thajsku 17. októbra 2015 bez stopy;

B.	keďže medzi októbrom a decembrom 2015 zmizli ďalší štyria obyvatelia Hongkongu (Lui Bo, Čang Č-pching, Lam Wing-Kee a Lee Bo), ktorí pracovali pre to isté kníhkupectvo;

C.	keďže Kuej Min-chaj je švédsky občan čínskeho pôvodu a preto občan EÚ;

keďže 17. januára 2016 sa Kuej Min-chaj objavil v čínskom televíznom vysielaní a nepochybne uznal, že sa dobrovoľne vrátil do kontinentálnej Číny, aby mohol byť súdený za údajný trestný čin súvisiaci s automobilovou nehodou v roku 2003; keďže existujú vážne dôvody domnievať sa, že jeho vystúpenie v televízii bolo zinscenované a že dostal text, ktorý mal prečítať;

E.	keďže Kuej Min-chaj bol vyše roka v samoväzbe a keďže miesto jeho pobytu nie je známe; keďže Kuej Min-chaj je jediný kníhkupec zo skupiny, ktorý je stále vo väzení;

F.	keďže švédske orgány požiadali čínske orgány o plnú podporu pri ochrane práv svojich občanov, ako aj ďalších nezvestných osôb; keďže ani Kuej Min-chajova rodina, ani švédska vláda neboli informované o akýchkoľvek formálnych obvineniach ani oficiálnom mieste jeho väzby;

keďže Lui Bo a Čang Č-pching sa mohli vrátiť do Hongkongu 4. marca a 8. marca 2016 po zadržiavaní v kontinentálnej Číne; keďže požiadali políciu, aby zastavila vyšetrovanie ich prípadov a ešte v deň ich príchodu sa vrátili do kontinentálnej Číny; keďže Lee Bo sa vrátil do Hongkongu 24. marca 2016 a popiera, že bol unesený; keďže Lam Wing-Kee sa 16. júna 2016 vrátil do Hongkongu;

keďže v júni 2016 sa Lam Wing-Kee, jeden z vydavateľov, vrátil do Hongkongu, aby zastavil vyšetrovanie jeho zmiznutia, ale namiesto návratu do kontinentálnej Číny pre médiá uviedol, že bol unesený čínskymi bezpečnostnými službami, držaný v izolácii a donútený k priznaniu pred televíznymi kamerami k trestným činom, ktoré nespáchal;

keďže Hongkong dodržiava a chráni slobodu slova, prejavu a publikovania; keďže zverejňovanie akéhokoľvek materiálu kritického voči čínskemu vedeniu je v Hongkongu v súlade so zákonom, hoci v kontinentálnej Číne je zakázané; keďže zásada „jedna krajina, dva systémy“ zaručuje nezávislosť Hongkongu od Pekingu, pokiaľ ide o slobody, ktoré sú zakotvené v článku 27 ústavy;

keďže vo výročnej správe za rok 2015 o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong ESVČ a Komisia zastávajú názor, že prípady piatich vydavateľov sú najzávažnejšou výzvou pre ústavu Hongkongu a zásadu „jedna krajina, dva systémy“ od vrátenia Hongkongu Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) v roku 1997; keďže len orgány presadzovania práva v Hongkongu majú právomoc presadzovať právo v Hongkongu;

keďže Výbor OSN proti mučeniu vyjadril vážne znepokojenie nad viacerými správami z rôznych zdrojov o pokračujúcom nezákonnom zadržiavaní osôb v neznámych a neoficiálnych väzenských zariadeniach, takzvaných čiernych väzniciach; keďže zároveň vyjadril vážne znepokojenie v súvislosti so sústavnými správami, v ktorých sa uvádza, že mučenie a zlé zaobchádzanie je stále hlboko zakorenené v systéme trestného súdnictva, v ktorom sa ako základ pre odsúdenie v prílišnej miere používa priznanie;

L.	keďže Čína podpísala, ale zatiaľ neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach; keďže Čína ani nepodpísala, ani neratifikovala Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy rozšírené na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, sa skončil vyhlásením, podľa ktorého sa do konca roku 2016 medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatkom informácií o mieste pobytu Kuej Min-chaja; požaduje okamžité zverejnenie podrobných informácií o mieste jeho pobytu a jeho okamžité bezpečné prepustenie a aby mu bolo priznané právo na komunikáciu;

so znepokojením berie na vedomie tvrdenia, že čínske orgány presadzovania práva pôsobia v Hongkongu; pripomína čínskym orgánom, že akákoľvek činnosť ich orgánov presadzovania práva v Hongkongu by bola v rozpore so zásadou „jedna krajina, dva systémy“;

naliehavo žiada príslušné orgány Thajska, Číny a Hongkongu, aby objasnili okolnosti zmiznutí v súlade so zásadami právneho štátu;

dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv, najmä bezdôvodné zatýkanie, vydávanie osôb, vynútené priznania, tajné zadržiavanie, samoväzbu a porušovanie slobody publikovania a prejavu; pripomína, že musí byť zaručená nezávislosť vydavateľov, novinárov a blogerov; požaduje okamžité ukončenie porušovania ľudských práv a politického zastrašovania;

odsudzuje obmedzenia a kriminalizáciu slobody prejavu a vyjadruje poľutovanie nad sprísnením obmedzení slobody prejavu; vyzýva čínsku vládu, aby prestala potláčať slobodný tok informácií vrátane obmedzovania používania internetu;

vyjadruje znepokojenie nad novým zákonom o kybernetickej bezpečnosti prijatým 7. novembra 2016, ktorý by posilnil a inštitucionalizoval praktiky cenzúry a monitorovania kybernetického priestoru, a nad prijatým zákonom o národnej bezpečnosti a návrhom zákona o boji proti terorizmu; poznamenáva, že čínski právnici a obhajcovia občianskych práv presadzujúci reformy sa obávajú, že tieto zákony budú aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra;

vyzýva Čínu, aby prepustila všetkých mierumilovných kritikov vlády, protikorupčných aktivistov, právnikov a novinárov a stiahla všetky obvinenia proti nim;

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa nadobudnutím účinnosti nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO 1. januára 2017, keďže by znamenal výrazné obmedzenie činností čínskej občianskej spoločnosti a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby zabezpečili bezpečné a spravodlivé prostredie a umožnili transparentné postupy, ktoré mimovládnym organizáciám v Číne umožnia pracovať slobodne a účinne;

zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva, základných slobôd a práv, transparentnosti a slobody informácií a prejavu;

10.

vyzýva Čínu, aby ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a podpísala a ratifikovala Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

11.

zdôrazňuje, že Európska únia je odhodlaná posilniť zásadu právneho štátu, nezávislosť súdnictva, základné slobody a práva, najmä transparentnosť a slobodu slova a prejavu vo všetkých krajinách, s ktorými má dvojstranné vzťahy; domnieva sa, že treba vytvoriť zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpekte; domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpektovaní;

12.

trvá na tom, že obchodné a hospodárske vzťahy sú dôležité pre zlepšenie životných podmienok na oboch stranách; pripomína, že takéto vzťahy sa môžu rozvíjať iba v dobrej viere a vo vzájomnej dôvere; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a transparentnosť sú súčasťou moderných obchodných dohôd;

13.

naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby konali rýchlo a zaradili prípad Kuej Min-chaja do programu ďalších rozhovorov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

14.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0045.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.

(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/82

P8_TA(2016)0445

Situácia príslušníkov kmeňa Guarani-Kaiowá v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii príslušníkov kmeňa Guaraní-Kaiowa v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul (2016/2991(RSP))

(2018/C 224/12)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o potrebe chrániť práva pôvodného obyvateľstva Brazílie, najmä uznesenie z 15. februára 1996 o porušení ústavných práv pôvodného obyvateľstva Brazílie (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 1995 o situácii pôvodného obyvateľstva Brazílie (2),

—	so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva prijatú Valným zhromaždením 13. septembra 2007,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

—	so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja zo septembra 2015,

—	so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a na globálny pakt OSN,

—	so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (Dohovor č. 169) prijatý 27. júna 1989, ktorý podpísala Brazília,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. augusta 2016 pri príležitosti Medzinárodného dňa pôvodného obyvateľstva sveta,

—	so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998, usmernenia Európskej únie o ochrancoch ľudských práv a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR),

—	so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva Victorie Tauliovej Corpuzovej o svojej pracovnej ceste do Brazílie od 7. do 17. marca 2016 (A/HRC/33/42/Add.1),

—	so zreteľom na správu Misijnej rady pre pôvodné obyvateľstvo (Indigenous Missionary Council – CIMI) z roku 2016,

—	so zreteľom na vyhlásenia osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva vydané v rámci dialógu medzi EÚ a Brazíliou o ľudských právach,

—	so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže súčasná brazílska ústava z roku 1988, ktorá bola prerokovaná s pôvodným obyvateľstvom, uznáva práva týchto obyvateľov na zachovanie svojich kultúrnych tradícií a uznáva ich pôvodné právo na územia svojich predkov; keďže je povinnosťou štátu toto právo legislatívne regulovať a chrániť;

keďže podľa správy osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva je znepokojujúce, že v priebehu posledných ôsmich rokov nebol zaznamenaný žiadny pokrok pri vykonávaní odporúčaní OSN a pri riešení dlhodobých otázok s kľúčovým významom pre pôvodné obyvateľstvo v Brazílii, akou je napríklad homologizácia jeho území, a takisto je znepokojujúce, že v oblasti ochrany práv pôvodných obyvateľov sa uskutočňujú kroky späť;

keďže podľa oficiálnych údajov Osobitného sekretariátu pre zdravie pôvodného obyvateľstva (SESAI) a Oddelenia pre zdravie pôvodného obyvateľstva štátu Mato Grosso Do Sul (DSEI-MS) o vraždách pôvodných obyvateľov kmeňa Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul bolo za posledných 14 rokov zavraždených najmenej 400 pôvodných obyvateľov a 14 domorodých vodcov, ako napríklad Simiao Vilharva a Clodiodi de Souza, keď sa pri pokojných protestoch snažili získať späť územia svojich predkov;

keďže podľa národného prieskumu zdravia a výživy pôvodného obyvateľstva v Brazílii uskutočneného v rokoch 2008 – 2009 bola miera chronickej podvýživy domorodých detí 26 % v porovnaní s priemernou mierou 5,9 % u detí nepatriacich medzi pôvodných obyvateľov; keďže podľa najnovších výskumov, ktoré uskutočnila organizácia FIAN Brazília a Misijná rada pre pôvodné obyvateľstvo (CIMI), 42 % osôb patriacich do spoločenstiev Guaraní a Kaiowa trpí chronickou podvýživou;

keďže nedostatočné poskytovanie vhodnej zdravotnej starostlivosti, vzdelania a sociálnych služieb a nevymedzenie pôdy pôvodného obyvateľstva malo vplyv na samovraždy mládeže a detskú úmrtnosť; keďže za posledných 15 rokov najmenej 750 osôb, väčšinou mladých ľudí, spáchalo samovraždu a viac ako 600 detí vo veku do 5 rokov zomrelo, a to väčšinou v dôsledku ľahko liečiteľných ochorení, ktorým sa dalo predísť;

keďže 98,33 % pôdy pôvodného obyvateľstva v Brazílii sa nachádza v amazonskom regióne, kde pôvodné obyvateľstvo prispieva k zachovaniu biodiverzity, a tak zohráva významnú úlohu pri predchádzaní zmene klímy; keďže podľa štúdie s názvom „Toward a Global Baseline of Carbon Storage in Collective Lands: An Updated Analysis of Indigenous Peoples’ and Local Communities’ Contributions to Climate Change Mitigation“ (Smerom ku globálnym východiskám v oblasti ukladania oxidu uhličitého v spoločných pôdach: aktualizovaná analýza príspevku pôvodných obyvateľov a miestnych spoločenstiev k zmierňovaniu zmeny klímy), ktorú zrealizovali Iniciatíva pre práva a zdroje, výskumný ústav Woods Hole Research Center a Svetový inštitút pre zdroje a ktorá bola uverejnená 1. novembra 2016, rozširovanie pozemkových práv pôvodného obyvateľstva môže zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane lesov, biodiverzity a ekosystémov;

keďže federálne ministerstvo verejných záležitostí a Národná nadácia na podporu pôvodného obyvateľstva (FUNAI) v roku 2007 podpísali dohodu o podmienkach prispôsobenia správania (Terms of Adjustment of Conduct – TAC) s cieľom do roku 2009 identifikovať a vymedziť 36 území spoločenstva Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul;

H.	keďže v súčasnosti prebieha viacero iniciatív zameraných na reformu, výklad a uplatňovanie brazílskej federálnej ústavy a keďže tieto prípadné zmeny by mohli ohroziť práva pôvodného obyvateľstva uznané ústavou;

berie na vedomie dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou, ktoré je založené na vzájomnej dôvere a na rešpektovaní demokratických zásad a hodnôt; vyjadruje brazílskej vláde uznanie za pokrok v otázkach, akými sú napríklad konštruktívna úloha nadácie FUNAI, séria rozhodnutí Najvyššieho federálneho súdu s cieľom zabrániť vysťahovaniu, viaceré snahy o uplatňovanie diferencovaných služieb v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, významné úspechy týkajúce sa vymedzenia pôdy v amazonskom regióne, zorganizovanie prvej národnej konferencie o politike v oblasti pôvodného obyvateľstva a zriadenie národnej rady pre politiku v oblasti pôvodného obyvateľstva;

dôrazne odsudzuje násilie páchané na pôvodných spoločenstvách Brazílie; vyjadruje poľutovanie nad chudobou a situáciou v oblasti ľudských práv obyvateľstva kmeňa Guaraní-Kaiowa v štáte Mato Grosso Do Sul;

vyzýva brazílske orgány, aby prijali okamžité opatrenia na ochranu bezpečnosti pôvodného obyvateľstva a zabezpečili, aby sa uskutočnilo nezávislé vyšetrovanie vrážd a napadnutí príslušníkov pôvodného obyvateľstva pri ich snahách obhajovať svoje ľudské a územné práva, aby tak mohli byť páchatelia postavení pred súd;

pripomína brazílskym orgánom ich povinnosti týkajúce sa zachovania a plného uplatňovania ustanovení brazílskej ústavy o ochrane práv jednotlivcov a o právach menšín a bezbranných etnických skupín, pokiaľ ide o obyvateľstvo kmeňa Guaraní-Kaiowa;

pripomína brazílskym orgánom ich povinnosť dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv v súvislosti s pôvodným obyvateľstvom, ako to vyžaduje najmä brazílska federálna ústava a zákon č. 6.001/73 o „indiánskom štatúte“;

uznáva úlohu brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu pri ďalšej ochrane pôvodných a ústavných práv pôvodného obyvateľstva a vyzýva národnú radu, aby vytvorila mechanizmy a opatrenia, ktoré by lepšie chránili potreby zraniteľných skupín obyvateľstva;

vyzýva brazílske orgány, aby plne vykonali odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN pre práva pôvodného obyvateľstva v nadväznosti na jej pracovnú cestu do Brazílie v marci 2016;

vyzýva brazílske orgány, aby stanovili pracovný plán s cieľom uprednostniť dokončenie vymedzovania všetkých území, na ktoré si robí nárok kmeň Guaraní-Kaiowa, a na tento účel vytvorili technické a operačné podmienky, keďže mnohé z vrážd boli spáchané v dôsledku represálií v súvislosti s opätovným obsadením území predkov;

odporúča, aby brazílske orgány poskytli dostatočný rozpočet na činnosť nadácie FUNAI a posilnili ju prostredníctvom prostriedkov potrebných na poskytovanie základných služieb, od ktorých je pôvodné obyvateľstvo závislé;

10.

je znepokojený navrhnutou ústavnou zmenou č. 215/2000 (PEC 215), proti ktorej sa brazílske pôvodné obyvateľstvo dôrazne stavia, keďže v prípade schválenia táto zmena ohrozí pozemkové práva pôvodného obyvateľstva tým, že umožní, aby protiindiánske záujmy spojené s odvetvím agropriemyslu, drevárskeho priemyslu, baníctva a energetiky blokovali uznanie nových území patriacich pôvodnému obyvateľstvu; je pevne presvedčený, že spoločnosti by sa mali zodpovedať za akékoľvek environmentálne škody a porušovanie ľudských práv, ktorých sa dopustili, a že EÚ a členské štáty by to mali presadzovať ako hlavnú zásadu tým, že ju stanovia ako záväzné ustanovenie v rámci všetkých obchodných politík;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, prezidentovi a vláde Brazílie, predsedovi brazílskeho Národného kongresu, spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia a Stálemu fóru OSN pre otázky domorodého obyvateľstva.

(1) Ú. v. ES C 65, 4.3.1996, s. 164.

(2) Ú. v. ES C 287, 30.10.1995, s. 202.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/88

P8_TA(2016)0449

Situácia v Sýrii

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii (2016/2933(RSP))

(2018/C 224/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii vrátane uznesenia zo 6. októbra 2016 (1),

—	so zreteľom na zásady Charty OSN,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—	so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Dá’iš a Fronte an-Nusra a o konflikte v Sýrskej arabskej republike, najmä na rezolúcie 2118 (2013), 2139 (2014), 2165 (2014), 2191 (2014), 2199 (2015), 2254 (2015), 2258 (2015) a 2268 (2016),

—	so zreteľom na závery Rady zo 17. októbra 2016 a závery Európskej rady z 18. a 19. februára 2016 a 20. a 21. októbra 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu Christosa Stylianidesa zo 16. septembra 2016 o Sýrii, z 20. septembra 2016 o leteckých útokoch na humanitárny konvoj OSN/sýrskeho Červeného polmesiaca, z 24. septembra 2016 o situácii v Aleppe, z 2. októbra 2016 o núdzovej humanitárnej iniciatíve zameranej na Aleppo a z 25. októbra 2016 o nevyhnutnosti toho, aby do Aleppa dorazila humanitárna pomoc,

—	so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktoré vypracoval Výbor OSN pre ľudské práva, a na rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva o Sýrskej arabskej republike z 27. septembra 2016 a z 21. októbra 2016,

—	so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Rusku a Medzinárodnom trestnom súde zo 17. novembra 2016,

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže šesť rokov konfliktu, extrémneho násilia a brutality v Sýrii viedli k smrti viac než 400 000 ľudí, pričom viac ako 13 miliónov ľudí potrebuje humanitárnu pomoc; keďže sa odhaduje, že vnútri Sýrie bude v roku 2016 8,7 milióna vysídlených ľudí, a 4,8 milióna ľudí z krajiny utieklo;

keďže boje a bombardovanie v Sýrii naďalej pokračujú s nezmenenou intenzitou a humanitárna situácia sa opäť zhoršila; keďže Aleppo zostáva epicentrom sýrskeho konfliktu, ale boje naďalej pokračujú aj v Hame, Idlibe, na severozápade Sýrie, na predmestiach Damasku a v Deir ez-Zore; keďže viac ako štyri milióny ľudí žijú v obliehaných mestách a ťažko dostupných oblastiach, v ktorých bola zničená nevyhnutná vodovodná a elektrická infraštruktúra; keďže napriek jednostranným humanitárnym prestávkam vyhláseným Asadovým režimom a Ruskom postihuje obyvateľstvo východného Aleppa a ďalších obliehaných miest, ako napríklad mesta Zabadani kontrolovaného rebelmi a obcí Kefraya a Foua v provincii Idlib, ktoré sú pod kontrolou vlády, závažný nedostatok základných potravín a zdravotníckych potrieb; keďže od júla 2016 sa do obliehaných časti východného Aleppa nedostala žiadna humanitárna pomoc;

C.	keďže Aleppo a celá Sýria sa nachádza v nepretržitej zdravotnej kríze; keďže podľa organizácie UNICEF viac ako dve tretiny Sýrčanov v regióne nemajú pravidelný prístup k vode a takmer 6 miliónov detí naliehavo potrebuje pomoc na záchranu života;

keďže všetky strany konfliktu sa dopúšťajú závažného porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ale najvážnejšie Asadov režim podporovaný Ruskom a Iránom, vrátane používania zbraní bez výberu cieľa, zápalných, barelových a protibunkrových bômb v civilných oblastiach a látok vedených ako chemické zbrane podľa Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení; keďže sa nedodržiavajú zásady predbežnej opatrnosti a primeranosti; keďže sa cielene útočí na civilné oblasti, školy, nemocnice, humanitárnych pracovníkov a utečenecké tábory; keďže vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti by nemali zostať nepotrestané;

keďže nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýrsku arabskú republiku s mandátom od OSN a ľudskoprávne skupiny zhromaždili dôkazy o tom, že sýrska vláda v neľudských podmienkach väzby zadržiavala minimálne 200 000 osôb; keďže vo väzbe sýrskej vlády v posledných rokoch pre mučenie a choroby zomreli tisíce Sýrčanov; keďže sú rozšírené únosy a hrozné zneužívanie väzňov; keďže sýrske orgány sa pokúsili utajiť informácie o svojich väzenských zariadeniach a odmietli renomovaným medzinárodným väzenským pozorovateľom prístup k nim; keďže Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) od roku 2011 povolili navštíviť len niekoľko väzníc;

keďže svet bol opakovane zdesený zverstvami organizácie Dá’iš a ďalších džihádistických skupín, brutálnymi popravami a neskrývaným sexuálnym násilím, únosmi, mučením, nútenou konverziou a otroctvom žien a dievčat; keďže na teroristické útoky sú verbované a používané deti; keďže Dá’iš naďalej kontroluje veľké časti Sýrie a Iraku; keďže Dá’iš pácha genocídu proti náboženským a etnickým menšinám, vykonáva extrémne činy mučenia a ničí kultúrne dedičstvo; keďže existujú vážne obavy o situáciu obyvateľov v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou Dá’iš, a o ich možnom využívaní ako ľudských štítov počas oslobodzovacej kampane;

G.	keďže organizácia Džabhat Fath aš-Šám, známa pôvodne ako an-Nusra Front, pridružená organizácia al-Káidy v Sýrii, je teroristická organizácia, ktorá odmieta dohodnutú politickú transformáciu a inkluzívnu demokratickú budúcnosť pre Sýriu;

keďže Sýria podpísala, ale neratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS); keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun opakovane vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Sýrii MTS; keďže Rusko a Čína blokujú akýkoľvek pokrok v otázke zodpovednosti v Sýrii tým, že vetujú všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktoré by MTS udelili mandát na vyšetrovanie strašných zločinov spáchaných počas konfliktu v Sýrii; keďže 16. novembra 2016 sa Rusko rozhodlo odstúpiť od Rímskeho štatútu; keďže táto chýbajúca zodpovednosť vyvoláva ďalšie brutálne činy a znásobuje utrpenie obetí;

keďže všetky strany zapojené do konfliktu treba upozorniť na ich záväzky v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 (2015), najmä na povinnosť zastaviť všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru a povinnosť zabezpečiť prístup humanitárnej pomoci v celej krajine; keďže Európska únia musí využiť všetky svoje nástroje vrátane uloženia obmedzujúcich sankcií, aby zabezpečila, aby všetky zúčastnené strany plnili toto uznesenie;

J.	keďže EÚ je jedným z hlavných prispievateľov humanitárnej pomoci osobám utekajúcim pred bezprecedentným násilím a skazou v Sýrii; keďže v dôsledku nejednotnosti medzinárodného spoločenstva je oveľa ťažšie dosiahnuť ukončenie vojny v Sýrii na základe rokovaní;

opätovne vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi bojmi, bombardovaním a zhoršenou humanitárnou situáciou v Sýrii; dôrazne odsudzuje všetky útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru, pokračovanie všetkých obliehaní v Sýrii a skutočnosť, že humanitárna pomoc sa nemôže dostať k sýrskemu obyvateľstvu, ktoré ju potrebuje; vyzýva všetky strany, aby umožnili nerušený a nepretržitý prístup humanitárnym organizáciám a dodávku núdzového tovaru, najmä v obliehaných mestách a odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že úmyselné vyhladovanie obyvateľstva je podľa medzinárodného humanitárneho práva zakázané, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby umožnili okamžitý zdravotnícky odsun z východného Aleppa a zo všetkých ďalších obliehaných oblastí;

čo najdôraznejšie odsudzuje brutálne činy a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané Asadovymi ozbrojenými silami s podporou Ruska a Iránu, ako aj porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva páchané neštátnymi ozbrojenými teroristickými skupinami, a to najmä Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/Frontom an-Nusra a ďalšími džihádistickými skupinami;

žiada okamžité ukončenie bombardovania a bezohľadných útokov na civilistov; zdôrazňuje, že všetky strany musia s maximálnou pozornosťou prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu civilistov, bez ohľadu na ich etnickú identitu alebo náboženské presvedčenie; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že ozbrojené opozičné skupiny plošne vystrelili veľký počet rakiet na civilné predmestia v západnej časti Aleppa; zdôrazňuje, že podľa správ došlo k zraneniu a zabitiu mnohých civilistov vrátane detí; žiada, aby všetky strany konfliktu prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu civilného obyvateľstva v súlade s medzinárodným právom vrátane zastavenia útokov namierených proti civilným zariadeniam, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy a vodárne, tým, že okamžite demilitarizujú takéto zariadenia s cieľom zabrániť vytvoreniu vojenských pozícií v husto osídlených oblastiach, a že umožnia evakuáciu ranených a všetkých civilistov, ktorí chcú odísť z obliehaných oblastí; zdôrazňuje, že v prvom rade je za ochranu sýrskeho obyvateľstva zodpovedný sýrsky režim;

oceňuje úsilie humanitárnych pracovníkov o poskytovanie potrebnej pomoci, potravín, vody a liekov tým, ktorých postihol konflikt, a vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby humanitárnym organizáciám zaistili bezpečný, neobmedzený prístup k civilnému obyvateľstvu postihnutému vojnou;

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli plnú podporu úsiliu OSN a Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) s cieľom pokračovať v skúmaní využívania chemických zbraní všetkými stranami v Sýrii a ich likvidácii; dôrazne trvá na tom, že osoby zodpovedné za použitie chemických zbraní musia niesť zodpovednosť; podporuje predĺženie mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW s cieľom určiť zodpovednosť za použitie chemických zbraní v Sýrii;

vyjadruje znepokojenie nad nezákonným zadržiavaním, mučením, zlým zaobchádzaním, nedobrovoľnými zmiznutiami a zabíjaním väzňov vo väzniciach režimu a v tajných väzenských zariadeniach prevádzkovaných milíciami podporovanými zo zahraničia; vyzýva sýrske orgány spravujúce tieto väznice, aby skoncovali s popravami a neľudským zaobchádzaním;

požaduje okamžité prepustenie svojvoľne zadržiavaných osôb a ukončenie používania mučenia a iného zlého zaobchádzania, ako aj praktík násilných zmiznutí, a to v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 z 22. februára 2014; vyzýva na okamžitý a neobmedzený prístup medzinárodných pozorovateľov zadržiavania – ako je MVČK – s cieľom monitorovať situáciu všetkých zadržiavaných v Sýrii a poskytovať informácie a podporu rodinám zadržiavaných osôb;

pripomína, že dôrazne odsudzuje zverstvá, ktoré pácha Asadov režim, Dá’iš, Džabhat Fath aš-Šám/front an-Nusra a ďalšie teroristické organizácie, na ktoré možno nazerať ako na závažné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; podporuje výzvu krajín kvinteta (Spojené štáty Americké, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo) a PK/VP, aby všetky ozbrojené skupiny bojujúce v Sýrii zastavili akúkoľvek spoluprácu s Džabhat Fath aš-Šám; zdôrazňuje význam účinného prerušenia financovania činností Dá’iš, zatýkania zahraničných bojovníkov a zastavenia prílevu zbraní džihádistickým skupinám; vyzýva sýrsku opozíciu, aby sa jasne dištancovala od takýchto extrémistických prvkov a ideológie; pripomína, že úsilie by sa malo zamerať na porazenie Dá’iš a iných teroristických skupín označených OSN; žiada prijatie opatrení na zabránenie tomu, aby sa materiálna a finančná pomoc dostala k jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom prepojeným na skupiny, ktoré OSN označila za teroristické;

opätovne žiada, aby osoby vinné zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky svojho konania a zodpovedali sa zaň; zdôrazňuje, že postavené pred súd by mali byť aj osoby, ktoré páchajú trestné činy voči náboženským, etnickým a iným skupinám a menšinám; je naďalej presvedčený, že účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny; zastáva názor, že otázka zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti by nemala byť politizovaná: povinnosť dodržiavať medzinárodné humanitárne právo za každých okolností sa vzťahuje na všetky strany zapojené do konfliktu, a ktokoľvek, kto pácha tieto zločiny, si musí byť vedomý toho, že skôr či neskôr sa za ne bude zodpovedať pred súdom;

10.

naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva boli postavené pred spravodlivosť prostredníctvom vhodných nestranných medzinárodných mechanizmov trestnej justície alebo vnútroštátnych súdov a prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej jurisdikcie; opakuje svoju podporu postúpeniu sýrskej otázky MTS, ale vzhľadom na neschopnosť Bezpečnostnej Rady rokovať o tejto otázke opakuje svoju výzvu, aby sa EÚ a jej členské štáty postavili na čelo úsilia v rámci Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, a aby dovtedy, kým sa vec postúpi MTS, zvážili zriadenie súdu pre vojnové zločiny v Sýrii; s cieľom podporiť zmierenie zdôrazňuje význam sýrskej zodpovednosti za tento proces po skončení konfliktu;

11.

víta a zdôrazňuje mimoriadne dôležitú činnosť miestnych a medzinárodných organizácií občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o zaznamenávanie dôkazov o vojnových zločinoch, zločinoch proti ľudskosti a inom násilí vrátane ničenia kultúrneho dedičstva; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby týmto subjektom poskytli ďalšiu a úplnú pomoc;

12.

odsudzuje rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina o odstúpení od MTS, pričom poznamenáva, že Ruská federácia doteraz neratifikovala Rímsky štatút, a že načasovanie rozhodnutia poškodzuje dôveryhodnosť krajiny a vedie k záverom o jej odhodlanosti k medzinárodnej spravodlivosti;

13.

víta závery Rady o Sýrii zo 17. októbra 2016 a závery Európskej rady o Sýrii z 20. a 21. októbra 2016; podporuje výzvu EÚ, aby sa okamžite ukončili všetky vojenské lety nad mestom Aleppo, bezodkladne zastavili násilnosti, čo sa má monitorovať pomocou účinného a transparentného mechanizmu, skončili obliehania, a aby všetky strany zaručili neobmedzovaný, udržateľný prístup humanitárnej pomoci v plnom rozsahu a v celej krajine;

14.

víta preskúmanie reštriktívnych opatrení EÚ voči Sýrii a osobám, ktoré majú spoločnú zodpovednosť za represie voči civilnému obyvateľstvu v krajine; zdôrazňuje, že EÚ by mala zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane zriadenia bezletovej zóny na mestom Aleppo a vyvodiť dôsledky za najstrašnejšie prípady porušovania ľudských práv a zneužívania vykonané všetkými páchateľmi krutostí, ak bude naďalej pokračovať hrubé porušovanie humanitárneho práva a neúcta k nemu;

15.

vyzýva všetkých na dodržiavanie práva etnických a náboženských menšín v Sýrii vrátane kresťanov, aby tieto menšiny naďalej mohli dôstojne, rovnoprávne a bezpečne žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine, a aby mohli slobodne a v plnej miere vyznávať svoje náboženstvo a vieru bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; podporuje medzináboženský dialóg s cieľom presadzovať vzájomné porozumenie a bojovať proti fundamentalizmu;

16.

naliehavo vyzýva všetkých účastníkov medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie (ISSG), aby obnovili rokovania s cieľom uľahčiť nastolenie stabilného prímeria, a aby zintenzívnili činnosť zameranú na dosiahnutie trvalého politického riešenia v Sýrii; zdôrazňuje, že osobitnú zodpovednosť nesú regionálni aktéri, najmä susedné krajiny;

17.

opätovne vyzýva PK/VP, aby obnovila úsilie o spoločnú stratégiu EÚ pre Sýriu; víta a plne podporuje nedávne diplomatické iniciatívy PK/VP Federicy Mogheriniovej, v súlade s mandátom Európskej rady, zamerané na primätie strán zapojených do konfliktu k návratu za rokovací stôl a na obnovu politického procesu v Ženeve; so záujmom berie na vedomie regionálne rozhovory, ktoré viedla s Iránom a Saudskou Arábiou, a jej činnosť považuje za pridanú hodnotu a pozitívny príspevok k úsiliu osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu; naliehavo vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby v očakávaní nového a stabilného prímeria, ktorého súčasťou by mali byť ustanovenia zabezpečujúce prechodné súdnictvo v Sýrii po ukončení konfliktu, čo najskôr obnovili a zintenzívnili politické rokovania; zdôrazňuje, že tieto mierové rozhovory by mali viesť k ukončeniu násilností a k politickej transformácii pod sýrskym vedením; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže EÚ zohrávať pri obnove po skončení konfliktu a pri zmierení;

18.

opakuje svoju plnú podporu prebiehajúcej humanitárnej iniciatívy EÚ pre Aleppo, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby uľahčili jej vykonávanie;

19.

víta priority partnerstva a pakty s Jordánskom na roky 2016 – 2018 a s Libanonom na roky 2016 – 2020; poznamenáva, že pakty sú rámcom, ktorým sa obojstranné záväzky prijaté na konferencii o podpore Sýrie a regiónu, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Londýne, menia na činnosti; berie na vedomie rastúce finančné potreby a pretrvávajúce nedostatky vo financovaní, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc pre krajiny v susedstve Sýrie; vyzýva členské štáty EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli potrebnú podporu OSN, jej špecializovaným agentúram a ostatným humanitárnym aktérom pri poskytovaní humanitárnej pomoci miliónom Sýrčanov presídleným v rámci ich vlastnej krajiny a v hostiteľských krajinách a komunitách;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0382.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/96

P8_TA(2016)0451

Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (2016/2966(RSP))

(2018/C 224/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 8, 19, 157 a 216 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na články 21, 23, 24 a 25 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005), Peking + 15 (2010) a Peking + 20 (2015),

—

so zreteľom na ustanovenia z právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—	so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách (2), uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (3) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám (5),

—	so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

—	so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

—	so zreteľom na posudzovanie európskej pridanej hodnoty (6),

—	so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

—	so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum, ktorá bola zverejnená v marci 2014,

—	so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (7),

—	so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (8) a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (9),

—

so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (10) a smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (11);

—	so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

—	so zreteľom na plán Komisie na prípadné pristúpenie EÚ k Istanbulského dohovoru zverejnený v októbri 2015,

—	so zreteľom na návrhy Komisie na rozhodnutie Rady o podpísaní a uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (COM(2016)0111 and COM(2016)0109),

—	so zreteľom na otázky Rade a Komisii a týkajúce sa pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (O-000121/2016 – B8-1805/2016 a O-000122/2016 – B8-1806/2016),

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

keďže rodová rovnosť je základná hodnota EÚ, uznaná v zmluvách a charte základných práv, ktorú sa EÚ zaviazala začleniť do všetkých svojich činností, a keďže rodová rovnosť má ako strategický cieľ zásadný význam pre dosiahnutie celkových cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je dôležité základné právo, ktoré je uznané v zmluvách Európskej únie a hlboko zakorenené v európskej spoločnosti, a keďže toto právo je nevyhnutné na ďalší rozvoj spoločnosti a malo by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a v každodennom živote;

keďže v smernici 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, je rodovo motivované násilie definované ako násilie, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia; keďže pre obete to môže mať za následok telesnú, sexuálnu, emocionálnu alebo psychickú ujmu alebo majetkovú škodu, a zároveň sú zasiahnutí aj ich rodinní príslušníci a príbuzní, ako aj spoločnosť ako celok; keďže rodovo motivované násilie predstavuje extrémnu formu diskriminácie a porušenia základných práv a slobôd, ktoré sú príčinou aj dôsledkom rodovej nerovnosti; a keďže násilie voči ženám a dievčatám zahŕňa násilie páchané blízkou osobou, sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania), obchodovanie s ľuďmi, otroctvo vrátane nových foriem násilia voči ženám a dievčatám na internete a rôzne formy škodlivých praktík, ako napríklad nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a tzv. zločiny v mene cti;

keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie je v EÚ stále rozšírený jav; keďže v správe Agentúry pre základné práva z roku 2014 o násilí páchanom na ženách sa v súlade s ostatnými štúdiami odhaduje, že tretina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz v dospelosti, 20 % mladých žien vo veku 18 až 29 rokov malo skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na internete, jedna z piatich (18 %) bola obeťou stalkingu, každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina žien bola vystavená sexuálnemu násiliu proti vôli alebo s použitím sily; keďže tento prieskum takisto vysvetľuje, že väčšina násilných činov nie je nahlásených žiadnemu úradu, čo dokazuje, že na získanie úplného prehľadu o rôznych formách násilia páchaného na ženách sú nevyhnutné prieskumy viktimizácie spolu s administratívnou štatistikou; a keďže sú potrebné ďalšie opatrenia na podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia, aby podávali správy o svojich skúsenostiach a žiadali o pomoc a aby sa zabezpečilo, aby poskytovatelia služieb mohli napĺňať potreby obetí a informovať ich o ich právach a existujúcich formách podpory;

E.	keďže podľa posudzovania európskej pridanej hodnoty sa ročné náklady EÚ na násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie odhadujú na 228 miliárd EUR za rok 2011 (t. j 1,8 % HDP EÚ), z čoho 45 miliárd EUR ročne pripadá na verejné a štátne služby a 24 miliárd EUR na ušlý hospodársky výkon;

keďže Komisia vo svojom strategickom záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 zdôraznila, že násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, ktoré poškodzuje zdravie a telesnú a duševnú pohodu žien, ich pracovný život, finančnú nezávislosť a hospodársku situáciu, je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

keďže násilie páchané na ženách sa príliš často označuje za súkromnú záležitosť a príliš ľahko sa toleruje; keďže v skutočnosti ide o porušenie základných práv a o závažný trestný čin, ktorý treba náležite potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou páchateľov, aby sa prelomil začarovaný kruh ticha a osamelosti žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami násilia;

keďže násilie voči ženám a a rodovo motivované násilie neodstráni žiadny individuálny zásah, ale kombinácia infraštruktúrnych, právnych, súdnych, presadzovacích, kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych, zdravotníckych a ďalších opatrení v oblasti služieb môže významne zvýšiť informovanosť a obmedziť násilie a jeho následky;

keďže v dôsledku faktorov, akými sú etnický pôvod, náboženstvo alebo presvedčenie, zdravotný stav, občiansky stav, bývanie, prisťahovalecký štatút, vek, zdravotné postihnutie, trieda, sexuálna orientácia, rodová identita a rodové vyjadrenie, môžu mať ženy špecifické potreby a môžu byť vystavené viacnásobnej diskriminácii, a to znamená, že by sa im mala poskytnúť osobitná ochrana;

keďže prijatie usmernení EÚ o násilí páchanom voči ženám a dievčatám a o boji proti všetkým formám diskriminácie voči nim, ako aj osobitná kapitola o ochrane žien pred rodovo podmieneným násilím v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv sú prejavom jasnej politickej vôle EÚ pristupovať k právam žien ako k priorite a prijať dlhodobé opatrenia v tejto oblasti; keďže súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími rozmermi v politikách týkajúcich sa ľudských práv môže niekedy odhaliť rozdiely medzi rétorikou a správaním;

keďže občania a osoby s pobytom v Únii nie sú rovnako chránené proti rodovo motivovanému násiliu z dôvodu neexistencie súdržného rámca a odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch, okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, a preto sú menej chránené proti násiliu;

L.	keďže 4. marca 2016 Komisia navrhla pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, prvému právne záväznému nástroju na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách na medzinárodnej úrovni;

M.	keďže všetky členské štáty EÚ podpísali tento dohovor, ale len štrnásť z nich ho ratifikovalo;

N.	keďže ratifikáciou dohovoru sa nedosiahnu výsledky, pokým sa nezaručí riadne presadzovanie a nezabezpečia sa primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a boj proti nim, ako aj na a ochranu obetí;

keďže Istanbulský dohovor uplatňuje komplexný prístup, ktorý sa zameriava na otázku násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia zo širokej škály hľadísk, ako je prevencia, boj proti diskriminácii, trestnoprávne opatrenia na boj proti beztrestnosti, ochrana a podpora obetí, ochrana detí, ochrana utečeniek a žiadateliek o azyl alebo lepší zber údajov; keďže tento prístup znamená prijatie integrovaných politík, ktoré kombinujú opatrenia v rôznych oblastiach pod vedením viacerých zainteresovaných strán (justičných, policajných a sociálnych orgánov, MVO, miestnych a regionálnych združení, vlád atď.) na všetkých úrovniach riadenia;

P.	keďže istanbulský Dohovor je zmiešanou dohodou, ktorá umožňuje pristúpenie EÚ súbežne s pristúpením členských štátov, pretože EÚ má kompetencie v oblastiach, medzi ktoré patria aj práva obetí a ochranné príkazy, azyl a migrácia, ako aj súdna spolupráca v trestných veciach;

pripomína, že Komisia je viazaná článkom 2 ZEÚ a chartou základných práv, aby zaručovala, podporovala a prijímala opatrenia na podporu rodovej rovnosti;

víta návrh Komisie na podpis a uzavretie pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovania v Rade nepostupujú rovnakým tempom;

zdôrazňuje, že pristúpenie EÚ zabezpečí ucelený európsky právny rámec na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu a na ochranu obetí násilia; zdôrazňuje, že to zabezpečí väčšiu súdržnosť a efektívnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ, zabezpečí lepšie monitorovanie, výklad a vykonávanie právnych predpisov, programov a fondov EÚ súvisiacich s dohovorom, ako aj primeranejší a lepší zber porovnateľných údajov o násilí voči ženám a rodovo motivovanom násilí na úrovni EÚ a posilní sa zodpovednosť EÚ na medzinárodnej úrovni; ďalej zdôrazňuje, že pristúpenie EÚ vyvinie nový politický tlak na členské štáty, aby ratifikovali tento nástroj;

vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili rokovania o podpísaní a uzavretí Istanbulského dohovoru;

podporuje pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru na širokom základe a bez výhrad;

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby Európsky parlament bol plne zapojený do procesu monitorovania dohovoru po pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru, ako sa stanovuje v článku 218 ZFEÚ;

pripomína, že pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od vnútroštátnej ratifikácie dohovoru; vyzýva preto všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene ratifikovali Istanbulský dohovor;

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne presadzovanie dohovoru a pridelili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia a na boj proti nim, ako aj na ochranu obetí;

domnieva sa, že úsilie EÚ zamerané na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách musí byť súčasťou komplexného plánu na boj proti všetkým formám rodovej nerovnosti; požaduje stratégiu EÚ na boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu;

10.

opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami na boj proti násiliu páchanému na ženách, aby predložila právny akt, ktorým sa zabezpečí súdržný systém zberu štatistických údajov, ako aj posilnený prístup členských štátov k prevencii a potláčaniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a umožní sa jednoduchý prístup k spravodlivosti;

11.

žiada Radu o aktiváciu premosťovacej doložky prijatím jednomyseľného rozhodnutia, v ktorom sa definuje násilie voči ženám a dievčatám (a ostatné formy rodovo motivovaného násilia) ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

12.

uznáva významnú prácu organizácií občianskej spoločnosti pri zamedzovaní a potláčaní násilia voči ženám a dievčatám a pri ochrane a pomoci obetiam násilia;

13.

vyzýva členské štáty a zainteresované strany spolupracujúce s Komisiou, ženskými mimovládnymi organizáciami a ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti, aby pomohli pri šírení informácií o dohovore, programoch EÚ a o financiách, ktoré sa v rámci nich poskytujú na boj proti násiliu páchanému na ženách a na ochranu obetí;

14.

vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom určiť pokrok dosiahnutý v oblasti rodovej rovnosti, a žiada predsednícke trio, aby vynaložilo značné úsilie na dosiahnutie svojich záväzkov v tomto ohľade; požaduje, aby samit EÚ o rodovej rovnosti a právach žien a dievčat zadefinoval nové záväzky;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.

(3) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.

(4) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8.

(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(6) PE 504.467.

(7) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(8) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(9) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.

(10) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(11) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/101

P8_TA(2016)0452

Činnosť európskej ombudsmanky za rok 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015 (2016/2150(INI))

(2018/C 224/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015,

—	so zreteľom na článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 41 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 42 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 43 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (1),

—	so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe prijatý Európskym parlamentom 6. septembra 2001 (2),

—	so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

—	so zreteľom na zásady transparentnosti a integrity pri lobovaní, ktoré uverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,

—	so zreteľom na článok 220 ods. 2 druhú a tretiu vetu rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0331/2016),

A.	keďže výročná správa o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 3. mája 2016 a ombudsmanka Emily O'Reillyová predložila správu Výboru pre petície 20. júna 2016 v Bruseli;

B.	keďže v článku 15 ZFEÚ sa uvádza, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie dodržiavajú v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti, s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti;

C.	keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje zásada, že každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228 ZFEÚ;

D.	keďže podľa článku 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci jeho súdnej funkcie;

E.	keďže v článku 258 ZFEÚ sa stanovuje úloha Komisie ako strážkyne zmlúv; keďže neschopnosť vykonávať túto zodpovednosť alebo jej nevykonávanie by sa mohlo považovať za nesprávny úradný postup;

keďže v súlade s článkom 298 ZFEÚ „sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou“ a keďže ten istý článok umožňuje, aby na tento účel boli v sekundárnom práve zakotvené formou nariadení konkrétne ustanovenia uplatniteľné na celú správu EÚ;

G.	keďže článok 41 charty základných práv stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;

keďže podľa článku 43 Charty základných práv „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť ombudsmanovi Únie prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva, s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa v rámci výkonu ich súdnych právomocí“;

I.	keďže úrad európskeho ombudsmana zriadený Maastrichtskou zmluvou oslávil v roku 2015 dvadsiate výročie svojho vzniku, pričom od roku 2005 riešil 48 840 sťažností;

J.	keďže podľa prieskumu Flash Eurobarometer týkajúceho sa práv vyplývajúcich z občianstva EÚ, ktorý sa uskutočnil v októbri 2015, 83 % európskych občanov vie, že občan Únie má právo podať sťažnosť Európskej komisii, Európskemu parlamentu či európskemu ombudsmanovi;

keďže nesprávny úradný postup sa podľa európskeho ombudsmana definuje ako zlá alebo nedostatočná správa, ku ktorej dochádza, keď inštitúcia alebo verejný orgán nepostupuje v súlade s právnym predpisom, pravidlom alebo pre ňu záväznou zásadou alebo nerešpektuje zásady dobrej správy vecí verejných alebo porušuje ľudské práva;

L.	keďže Európsky kódex dobrej správnej praxe sa zameriava na predchádzanie nesprávnym úradným postupom; keďže užitočnosť tohto nástroja obmedzuje jeho nezáväzná povaha;

M.	keďže vysoká transparentnosť je kľúčová pre získanie legitimity a dôvery v to, že rozhodnutia sú založené na celkovom verejnom záujme;

N.	keďže nejasnosť, pokiaľ ide o spisy, ktoré majú veľký vplyv na sociálno-ekonomický model EÚ a často aj podstatné dôsledky vo sfére verejného zdravia a životného prostredia, zvykne vytvárať nedôveru medzi občanmi a vo verejnej mienke vo všeobecnosti;

keďže oznamovatelia protispoločenskej činnosti majú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní prípadov nesprávneho úradného postupu a v určitých prípadoch dokonca politickej korupcie; keďže tieto prípady vážne podkopávajú kvalitu našej demokracie; keďže oznamovatelia následne čelia vážnym ťažkostiam a príliš často sú vystavení negatívnym osobným dôsledkom na viacerých úrovniach, a to nie len v profesijnej, ale aj v trestnoprávnej rovine; keďže pri nedostatku ďalších záruk by tieto známe predchádzajúce skúsenosti mohli jednotlivcov odrádzať od toho, aby v súlade s etickými zásadami v budúcnosti oznamovali nezákonné konanie;

P.	keďže v roku 2014 bolo dodržaných 90 % rozhodnutí a/alebo odporúčaní európskej ombudsmanky, čo je o 10 % viac ako v roku 2013;

Q.	keďže kľúčovými témami vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka iniciovala v roku 2015, boli: transparentnosť v rámci inštitúcií EÚ, etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, pravidlá hospodárskej súťaže EÚ a základné práva;

R.	keďže Výbor pre petície je aktívnym členom Európskej siete ombudsmanov; keďže výbor v rámci tejto funkcie dostal od európskej ombudsmanky 42 sťažností, ktoré má ďalej vybaviť ako petície;

schvaľuje výročnú správu za rok 2015 predloženú európskou ombudsmankou;

vyjadruje Emily O’Reillyovej uznanie za vynikajúcu prácu a neúnavné úsilie o skvalitňovanie služieb, ktoré občanom ponúka európska administratíva; uznáva význam transparentnosti ako základného prvku získavania dôvery a dobrej správy vecí verejných, čo zdôrazňuje aj vysoký podiel sťažností týkajúcich sa práve transparentnosti (22,4 %), čím sa táto otázka dostáva na prvé miesto spomedzi všetkých riešených tém; uznáva úlohu strategických vyšetrovaní pri zabezpečovaní dobrej správy vecí verejných a podporuje tie vyšetrovania, ktoré v tejto oblasti doteraz zrealizoval úrad európskeho ombudsmana;

víta nepretržité úsilie európskej ombudsmanky o zvýšenie transparentnosti rokovaní o TTIP prostredníctvom návrhov predložených Komisii; oceňuje, že Komisia v reakcii na tieto návrhy vydala množstvo dokumentov o TTIP, čím podporila transparentnosť ako jeden z troch pilierov svojej novej obchodnej stratégie; opätovne zdôrazňuje, že v medzinárodných dohodách, ako je TTIP, CETA a iné dohody, je potrebná širšia transparentnosť, čoho sa domáhajú mnohí znepokojení občania obracajúci sa na Výbor pre petície; požaduje rozhodnejšiu a rozsiahlejšiu snahu v tomto smere, aby sa zachovala dôvera európskych občanov;

vyzýva európsku ombudsmanku, aby prešetrila, do akej miery je vytvorenie týchto zabezpečených čitární v súlade s právom na prístup k dokumentom a so zásadami dobrej správy vecí verejných;

pripomína, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je založené na zásade čo najširšieho prístupu; zdôrazňuje preto, že s cieľom zabezpečiť, aby občania mohli v plnej miere vykonávať svoje demokratické práva, musí byť pravidlom transparentnosť a úplný prístup k dokumentom v držbe inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že, ako už rozhodol Súdny dvor Európskej únie, výnimky z tohto pravidla treba riadne vykladať s prihliadnutím na prevažujúci verejný záujem na zverejnení a požiadavky demokracie, užšej účasti občanov na rozhodovacom procese, legitimity riadenia, efektívnosti a zodpovednosti voči občanom;

nabáda Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie európskeho ombudsmana tým, že mu dajú možnosť vydávať vyhlásenia o neplnení nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo strany rôznych inštitúcií EÚ, za predpokladu, že tieto dokumenty nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 4 a článku 9 ods. 1 nariadenia; podporuje myšlienku, že ombudsman by mal byť na základe preskúmania neplnenia oprávnený prijať rozhodnutie o uvoľnení príslušných dokumentov;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 uviazla na mŕtvom bode; domnieva sa, že v tomto smere by sa malo bezodkladne pokročiť, keďže nariadenie už nezodpovedá aktuálnemu právnemu stavu ani inštitucionálnej praxi;

uznáva potrebu transparentnosti v rozhodovaní EÚ a podporuje európsku ombudsmanku, aby vyšetrovala neformálne rokovania medzi tromi hlavnými inštitúciami EÚ (tzv. trialógy) a začala verejnú konzultáciu na túto tému; podporuje uverejňovanie dokumentov týkajúcich sa trialógov s náležitým zreteľom na články 4 a 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia poskytla Vyšetrovaciemu výboru Európskeho parlamentu vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (EMIS) neúplnú dokumentáciu, ktorá bola zostavená tak, že v nej chýbali určité informácie, ktoré Komisia nepovažovala za podstatné; vyzýva Komisiu, aby vo svojej činnosti zabezpečila najvyššiu možnú presnosť a úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o poskytovanú dokumentáciu, čo je v plnom súlade so zásadou úprimnej spolupráce, s cieľom zabezpečiť, aby výbor EMIS mohol v plnej miere a účinne vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci;

10.

podporuje snahu európskej ombudsmanky o transparentnejšie fungovanie Európskej centrálnej banky v súlade s prísnymi normami v oblasti riadenia, predovšetkým ako člena trojky a kvadrigy, ktorý dohliada na programy fiškálnej konsolidácie v členských štátoch EÚ; víta rozhodnutie ECB zverejniť zoznamy zasadnutí členov jej Výkonnej rady; podporuje nové hlavné zásady pre prejavy a vytvorenie tzv. tichého obdobia v súvislosti s trhovo citlivými informáciami pred zasadnutiami Rady guvernérov;

11.

berie na vedomie pozíciu ECB ako menového orgánu a zároveň poradného člena trojky a kvadrigy a vyzýva európsku ombudsmanku, aby ochránila záujmy dobrej správy jedného z najdôležitejších európskych finančných orgánov;

12.

vyzýva k väčšej transparentnosti na zasadnutiach Euroskupiny, ktorá by šla nad rámec opatrení, ktoré už prijal jej predseda po intervencii európskej ombudsmanky;

13.

schvaľuje skutočnosť, že ombudsmanka vyšetruje zloženie a transparentnosť činnosti expertných skupín Komisie; berie na vedomie úsilie Komisie o otvorenie týchto skupín verejnosti a zdôrazňuje, že na dosiahnutie úplnej transparentnosti sú potrebné ďalšie kroky; opätovne vyzýva Radu vrátane jej prípravných orgánov, aby sa čo najskôr zapojila sa do registra lobistov a aby sa zvýšila transparentnosť svojej činnosti;

14.

podporuje úsilie ombudsmanky o zvýšenie transparentnosti lobizmu; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie zverejniť podrobné informácie o schôdzach s lobistami tabakového priemyslu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť svojho konania a získala tak vyššiu dôveru verejnosti vo svoju činnosť;

15.

vyzýva Komisiu, aby verejnosti prostredníctvom jednej centralizovanej databázy online bezplatne, úplne zrozumiteľne a ľahko prístupným spôsobom zverejnila všetky informácie o vplyve lobistov;

16.

vyzýva Komisiu, aby v roku 2017 predložila návrh povinného a právne záväzného registra lobistov zameraný na odstránenie všetkých právnych medzier a dosiahnutie vytvorenia povinného registra pre všetkých lobistov;

17.

podporuje úsilie o zavedenie usmernení týkajúcich sa transparentnosti lobizmu, ktoré by sa týkali nielen inštitúcií EÚ, ale aj vnútroštátnych orgánov;

18.

poukazuje na obavy občanov týkajúce sa spôsobu, akým Komisia vedie konania o porušení povinnosti pred Súdnym dvorom, a nedostatočnej transparentnosti príslušných krokov tohto postupu; zdôrazňuje, že právo na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, zahŕňa povinnosť dostatočne zdôvodniť prípady, v ktorých sa Komisia rozhodne nezačať konanie o porušení predpisov pred Súdnym dvorom; víta strategické vyšetrovanie európskej ombudsmanky týkajúce sa systémových problémov, ktoré sa vyskytujú v rámci projektu EU Pilot;

19.

víta otvorenie vyšetrovania ombudsmanky (vec OI/5/2016/AB) v súvislosti s konaním Komisie ako strážkyne zmlúv pri vybavovaní sťažností vo veci porušenia postupov v rámci projektu EU Pilot; pripomína predchádzajúce žiadosti Výboru pre petície o zabezpečenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa projektu EU Pilot a konaní o porušení predpisov, keďže petície často vedú k začatiu takýchto konaní;

20.

víta skutočnosť, že európska ombudsmanka pokračuje vo vyšetrovaní prípadov tzv. efektu otáčavých dverí v Komisii; oceňuje skutočnosť, že v dôsledku týchto vyšetrovaní poskytla Komisia väčšie množstvo informácií o menách svojich riadiacich pracovníkov, ktorí odišli pracovať do súkromného sektora; nabáda k častejšiemu uverejňovaniu mien a iných údajov týchto osôb; vyjadruje nádej, že ďalšie európske inštitúcie a agentúry budú túto prax nasledovať; víta ochotu Komisie zverejňovať informácie týkajúce sa zamestnania bývalých komisárov po odchode z funkcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že bývalý predseda Komisie Barroso bol vymenovaný za poradcu a predsedu bez výkonných právomocí v spoločnosti Goldman Sachs International; vyzýva ombudsmanku, aby začala strategické vyšetrovanie toho, ako Komisia rieši Barrosov prípad tzv. efektu otáčavých dverí, a aby vypracovala odporúčania týkajúce sa reformy kódexu správania v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a s požiadavkami zmluvy uvedenými v článku 245 ZFEÚ;

21.

pripomína, že pri konflikte záujmov nejde iba o prípady tzv. efektu otáčavých dverí; zdôrazňuje, že účinné riešenie všetkých zdrojov konfliktov záujmov je kľúčové pre dosiahnutie dobrej správy vecí verejných a zabezpečenie dôveryhodnosti politického a technického rozhodovania; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba na úrovni EÚ venovať menovaniu kandidátov na pozície v inštitúciách, agentúrach a orgánoch Únie, pričom sú potrebné prísne normy a konkrétne opatrenia, ktoré nenechávajú priestor pre pochybnosti o akomkoľvek konflikte záujmov;

22.

víta skutočnosť, že v roku 2015 všetky inštitúcie EÚ zaviedli interné pravidlá ochrany oznamovateľov podľa článku 22 písm. a) až c) služobného poriadku, čím podporili regulované oznamovanie protispoločenskej činnosti; konštatuje, že ochrana oznamovateľov pred odvetnými krokmi by mohla byť účinnejšia; na tento účel naliehavo žiada prijatie spoločných pravidiel na podporu oznamovania protispoločenskej činnosti a zavedenie minimálnych záruk a ochrany pre oznamovateľov;

23.

požaduje smernicu týkajúcu sa oznamovania protispoločenskej činnosti, v ktorej sa stanovia vhodné kanály a postupy na odsúdenie všetkých foriem protiprávneho konania, ako aj minimálne primerané záruky a právna ochrana pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti vo verejnom i súkromnom sektore;

24.

víta zavedenie mechanizmu podávania sťažností na prípadné porušovanie základných práv agentúre Frontex, a to na základe prebiehajúceho vyšetrovania postupov používaných agentúrou Frontex a členskými štátmi pri spoločných nútených návratoch neregulárnych migrantov, vedeného ombudsmankou; víta začlenenie takéhoto mechanizmu do nového nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži;

25.

vyzdvihuje európsku ombudsmanku za vyšetrovanie skutočnosti, či členské štáty dodržiavajú Chartu základných práv Európskej únie pri vykonávaní opatrení financovaných z prostriedkov EÚ, napríklad projektov zameraných na umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti namiesto ich začleňovania do spoločnosti; naliehavo žiada európsku ombudsmanku, aby pokračovala v takýchto vyšetrovaniach s cieľom zabezpečiť transparentnosť a pridanú hodnotu projektov;

26.

víta spoluprácu medzi ombudsmankou a Európskym parlamentom v rámci EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o výzvy na plné vykonávanie dohovoru na úrovni EÚ a na vyčlenenie dostatočných zdrojov na tento účel; opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu vykonávaniu dohovoru a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby schválili úplné vykonávanie dohovoru na úrovni EÚ;

27.

podporuje úsilie ombudsmanky pri riešení prípadov diskriminácie, práv menšinových skupín a práv starších osôb počas seminára Európskej siete ombudsmanov na tému Ombudsmani proti diskriminácii;

28.

podporuje úsilie ombudsmanky o zabezpečenie nestrannosti v rozhodovacom procese Komisie týkajúcom sa otázok hospodárskej súťaže;

29.

uznáva, že právo občanov vyjadriť sa k tvorbe politiky EÚ je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým; víta usmernenia, ktoré ombudsmanka navrhla na zlepšenie fungovania európskej iniciatívy občanov, najmä pokiaľ ide o prípady, keď Komisia zamietne európsku iniciatívu občanov na základe dôkladného odôvodnenia; uznáva však, že existujú významné nedostatky, ktorými sa treba zaoberať a ktoré treba vyriešiť, ak sa má zvýšiť účinnosť európskej iniciatívy občanov; predpokladá, že väčšie zapojenie občanov do určovania politík EÚ zvýši dôveryhodnosť európskych inštitúcií;

30.

oceňuje nepretržitý dialóg a úzke vzťahy ombudsmanky so širokou škálou inštitúcií EÚ vrátane Európskeho parlamentu a iných orgánov s cieľom zabezpečiť administratívnu spoluprácu a súdržnosť; oceňuje tiež úsilie ombudsmanky zabezpečiť neustálu a otvorenú komunikáciu s Výborom pre petície;

31.

uznáva, že aj agentúry EÚ musia dodržiavať rovnako prísne normy transparentnosti, zodpovednosti a etiky ako všetky ostatné inštitúcie; oceňuje význam práce európskej ombudsmanky vo viacerých agentúrach v celej EÚ; podporuje návrh pre Európsku chemickú agentúru (ECHA), podľa ktorého registrujúci musia preukázať, že vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabrániť testovaniu na zvieratách, a poskytnúť informácie o tom, ako sa vyhnúť testovaniu na zvieratách;

32.

podporuje odporúčania ombudsmanky, aby Európsky úrad pre bezpečnosť potravín prehodnotil svoje pravidlá a postupy týkajúce sa konfliktu záujmov s cieľom zabezpečiť riadne konzultácie s verejnosťou a verejnú účasť;

33.

pripomína, že v úsilí o dosiahnutie cieľa, ktorým je dobrá správa v prospech občanov EÚ, má tiež ombudsmanka možnosť, a teda aj povinnosť vykonávať kontrolu práce Európskeho parlamentu;

34.

vyzýva na skutočnú modernizáciu kódexu dobrého administratívneho správania prijatím záväzného nariadenia počas tohto legislatívneho obdobia;

35.

vyzýva európsku ombudsmanku, aby do budúcich výročných správ doplnila kategorizáciu sťažností, na ktoré sa nevzťahuje mandát úradu ombudsmana, pretože by to poslancom Európskeho parlamentu umožnilo získať prehľad o problémoch, s ktorými sa stretávajú občania EÚ;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným príslušným orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.

(2) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 331.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/107

P8_TA(2016)0453

Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom v oblasti DPH

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH (2016/2033(INI))

(2018/C 224/18)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 7. apríla 2016 (COM(2016)0148),

—	so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

—	so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

—	so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH (1),

—	so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

—	so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (2),

—	so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (3),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, (A8-0307/2016),

keďže po vytvorení jednotného trhu 1. januára 1993 boli zrušené kontroly na hraniciach v rámci obchodu vnútri Spoločenstva a keďže od roku 1993 má súčasný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii v súlade s článkami 402 až 404 platnej smernice o dani z pridanej hodnoty len dočasný a prechodný charakter;

B.	keďže Rada má v súlade s článkom 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) jednomyseľne prijať príslušné smernice na doplnenie spoločného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä na postupné obmedzenie alebo zrušenie výnimiek z tohto systému;

C.	keďže Komisia je povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade každé štyri roky správu o fungovaní súčasného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä o fungovaní prechodného režimu;

keďže daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v roku 2014 na úrovni takmer jeden bilión EUR, je hlavným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty a prúdi do vlastných zdrojov EÚ a celkové príjmy EÚ z dane z pridanej hodnoty sú na úrovni 17 667 miliónov EUR a tvorili v roku 2014 12,27 % celkových príjmov EÚ (4);

keďže súčasný systém DPH, najmä pokiaľ ho uplatňujú veľké korporácie na cezhraničné transakcie, nie je dostatočne odolný voči podvodom, stratégiám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, nevybratiu DPH v dôsledku platobnej neschopnosti alebo interpretácii; keďže odhady výpadkov príjmov z DPH dosahujú približne 170 miliárd EUR ročne a pomôcť zaplniť túto medzeru môžu digitálne technológie;

F.	keďže podľa štúdie Európskej komisie (5) je samotný podvod MTIC (Missing Trader Intra-Community Fraud, bežne nazývaný podvod typu kolotoč) zodpovedný za stratu príjmov z DPH vo výške približne 45 miliárd EUR až 53 miliárd EUR ročne;

G.	keďže členské štáty sa líšia, pokiaľ ide o účinnosť, s ktorou sú schopné riešiť podvody v oblasti DPH a vyhýbaniu sa DPH vzhľadom na to, že výpadok príjmov z DPH sa odhaduje v rozmedzí od menej ako 5 % až po viac ako 40 % v závislosti od príslušnej krajiny;

H.	keďže podľa odhadov Europolu členské štáty strácajú 40 – 60 miliárd EUR svojho ročného príjmu z DPH v dôsledku pôsobenia skupín organizovaného zločinu, pričom 2 % týchto skupín sú zodpovedné za 80 % podvodov MTIC;

I.	keďže meranie strát príjmov vyplývajúcich z cezhraničných podvodov v oblasti DPH je veľmi náročná úloha vzhľadom na to, že iba dva členské štáty, Spojené kráľovstvo a Belgicko, zhromažďujú a šíria štatistiky o tejto otázke;

J.	keďže vo viacerých členských štátoch sa pod koordináciou agentúr Eurojust a Europol nedávno uskutočnili tri úspešné a po sebe nasledujúce operácie Vertigo, ktoré odhalili podvod typu kolotoč v celkovej výške 320 mil. EUR;

keďže vysoké administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku súčasného systému DPH, najmä v súvislosti s cezhraničnými transakciami, by sa mohli podstatne znížiť najmä pre malé a stredné podniky, ako aj prostredníctvom opatrení na zjednodušenie podávania správ s použitím digitálnych nástrojov a spoločných databáz;

L.	keďže existuje veľký priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o obmedzenie administratívnych a daňových prekážok, ktoré ovplyvňujú najmä projekty cezhraničnej spolupráce;

keďže DPH je spotrebnou daňou, ktorá sa zakladá na systéme čiastkových platieb, umožňuje osobám zodpovedným za zaplatenie sebakontrolu, a keďže ju platí až konečný spotrebiteľ tak, aby bola zabezpečená neutralita pre podniky; keďže je na členských štátoch, aby organizovali praktický spôsob účtovania DPH, s cieľom zabezpečiť, aby ju platil konečný spotrebiteľ;

N.	keďže 23 rokov po zavedení smernice o DPH sú tzv. výnimočné ustanovenia o odkladných lehotách zastarané, najmä pokiaľ ide o moderné digitálne hospodárstvo;

O.	keďže Komisia v ostatných dvoch desaťročiach otvorila viac ako 40 konaní o porušení povinnosti proti viac než dvom tretinám členských štátov, pretože porušovali ustanovenia tejto smernice;

P.	keďže na požiadavku definitívnej úpravy dane z pridanej hodnoty podľa zásady krajiny pôvodu nie je možné dosiahnuť väčšinovú zhodu, pretože v tomto prípade by bola potrebná lepšia harmonizácia daňových sadzieb, aby sa zabránilo rozsiahlemu narušeniu hospodárskej súťaže;

Q.	keďže boj proti podvodom je jedným z hlavných problémov daňovej povahy, ktorým čelia členské štáty;

R.	keďže podvody s DPH predstavujú veľmi škodlivú prax, ktorá odčerpáva významnú časť rozpočtových príjmov členských štátov, čo narúša ich snahy o konsolidáciu verejných financií;

S.	keďže cezhraničné podvody s DPH spôsobujú členským štátom a európskym daňovníkom náklady vo výške takmer 50 miliárd EUR ročne;

keďže typológia podvodov s DPH je rôznorodá, vyvíja sa a týka sa mnohých hospodárskych odvetví, a teda vyžaduje si okamžité prispôsobenie príslušných právnych predpisov s cieľom priblížiť sa k udržateľnému a jednoduchému daňovému systému DPH, ktorý umožní predchádzať podvodom a možným stratám daňových príjmov;

U.	keďže žiadny pilotný projekt prenesenia daňovej povinnosti nesmie spôsobiť omeškanie pri zavádzaní konečného systému DPH, ako je stanovený v akčnom pláne Komisie, ani viesť k takémuto omeškaniu;

keďže najobľúbenejším spôsobom podvodov s DPH sú tzv. kolotočové podvody; keďže pri tomto druhu podvodov, ktoré sa objavujú veľmi často v obchode s elektronickými súčiastkami, mobilnými telefónmi a textilom, sa tovar posúva medzi viacerými spoločnosťami v rôznych členských štátoch a využíva sa pritom to, že na ponuku tovaru v rámci EÚ sa nevyberá daň;

keďže je naliehavo potrebné vyvinúť úsilie o posilnenú a nepretržitú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa vytvorili komplexné a integrované stratégie boja proti podvodom, najmä vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia EÚ a nárast elektronického obchodu a obchodu cez internet, ktorý oslabil územnú kontrolu nad výberom DPH;

X.	keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy Únie a členských štátov v snahe o upevnenie a posilnenie dôvery občanov a zabezpečenie náležitého využívania ich peňazí;

keďže podvody v oblasti DPH majú za následok stratu príjmov členských štátov, čo zároveň pre EÚ vytvára skreslené fiškálne prostredie, ktoré je obzvlášť škodlivé pre malé a stredné podniky a v rámci neho zločinecké organizácie využívajú existujúce legislatívne medzery medzi členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi dohľadu;

Z.	keďže Európsky dvor audítorov dospel vo svojej osobitnej správe č. 24/2015 k záveru, že podvody v oblasti DPH sú v prevažnej miere klasifikované ako trestná činnosť, ktorú treba zastaviť;

AA.	keďže vo veci „Taricco a iní“ (C-105/14) Súdny dvor EÚ uviedol, že koncepcia „podvodu“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy odvodené od DPH;

víta zámer Komisie navrhnúť do roku 2017 definitívny systém dane z pridanej hodnoty, ktorý by bol jednoduchý, spravodlivý, spoľahlivý, účinný a menej náchylný na podvody;

zdôrazňuje, že jednoduchý systém DPH, ktorý si vyžaduje menej výnimiek, je nevyhnutný na riadne fungovanie jednotného digitálneho trhu;

zastáva názor, že odborné poradenstvo, na ktorom sú založené návrhy Komisie týkajúce sa akčného programu, obsahuje niekoľko cenných odporúčaní; zdôrazňuje, že zoznam návrhov Komisie zameraných na dosiahnutie stabilného, jednoduchého a voči podvodom odolného systému DPH, nie je vyčerpávajúci;

víta nedávne oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 a úmysel prijať doplňujúce opatrenia proti podvodom a ďalej podporiť modernizáciu existujúceho systému dane z pridanej hodnoty;

zastáva názor, že zlepšenie súčasného systému je rovnako dôležité a vyzýva na zásadné reformy s cieľom odstrániť alebo aspoň podstatne obmedziť problémy, ktoré sa ho týkajú, najmä problém výberu DPH v Európe;

domnieva sa, že Komisia by mala rovnako a bez toho, aby bol dotknutý výsledok, preverovať všetky možnosti a mala by ich vniesť do legislatívneho procesu;

konštatuje, že je potrebné spoločné úsilie členských štátov, aby sa dosiahla dohoda o konečnom systéme DPH;

uznáva, že jednomyseľnosť bude nevyhnutnou podmienkou dohody o lepšom fungovaní systému DPH, a preto požaduje jasnú predstavu týkajúcu sa jednoduchosti a počtu výnimiek v kombinácii s pragmatickým prístupom, ktorý by rešpektoval záujmy rýchlo sa rozvíjajúceho digitálneho hospodárstva;

konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty prijali koordinované daňové politiky a aby zvýšili rýchlosť a frekvenciu výmeny informácií týkajúcich sa obchodu vo vnútri Spoločenstva s cieľom účinnejšie bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a definitívne vyriešiť existujúce výpadky príjmov z DPH;

10.

nabáda Komisiu a vládne agentúry, aby preskúmali a otestovali nové technológie, ako napr. technológiu distributed ledger a dohľad v reálnom čase, ako súčasť programu RegTech s cieľom podstatne znížiť existujúci a výrazný výpadok príjmov z DPH v Únii;

11.

zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili úhradu DPH jednoduchým a pre MSP prívetivým spôsobom, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi;

12.

zastáva názor, že spolupráca a výmena informácií medzi daňovými správami členských štátov boli v minulosti nedostatočné a ani činnosť Eurofiscu doposiaľ nepriniesla uspokojivé výsledky; zastáva názor, že informácie vymieňané prostredníctvom Eurofiscu by mali byť lepšie zacielené na podvody; so záujmom očakáva nadchádzajúci návrh Komisie na zlepšenie fungovania Eurofiscu;

13.

konštatuje, že systém výmeny informácií o DPH (VIES) sa ukázal byť užitočným nástrojom v boji proti daňovým podvodom tým, že daňové orgány odsúhlasujú údaje o obchodníkoch za jednotlivé krajiny, ale že pri jej vykonávaní pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o včasnosť poskytnutých informácií, rýchlosť odpovedí na otázky a rýchlosť reakcie na oznámené chyby; odporúča preto, aby členské štáty venovali náležitú pozornosť riešeniu týchto nedostatkov;

14.

poznamenáva, že údaje, ktoré vnútroštátne orgány poskytli agentúre Eurofisc nie sú filtrované tak, aby sa oznamovali iba podozrivé prípady, čím sa narúša optimálne fungovanie skupiny; podporuje iniciatívu niektorých členských štátov, ktoré sú na zavedenie národných nástrojov analýzy rizika, ktoré by umožňovali filtrovania údajov bez toho, aby hrozilo vylúčenie podozrivých prípadov v ktoromkoľvek členskom štáte a umožnili Eurofiscu rýchlo reagovať na cezhraničné podvody v oblasti DPH;

15.

zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili riadnu a jednoduchú úhradu DPH;

16.

pripomína, že členské štáty do veľkej miery závisia od informácií získaných od iných členských štátov ohľadom obchodu v rámci EÚ tak, aby mohli vybrať DPH na svojom území; vyzýva zodpovedné orgány, aby si automaticky vymieňali informácie, najmä o DPH a spotrebnej dani, a aby na cezhraničné dodávky tovaru a služieb koncovým užívateľom používali spoľahlivé a užívateľsky jednoduché prostriedky IT, ako sú elektronické formuláre; v tejto súvislosti sa domnieva, že užitočným nástrojom by mohlo byť používanie lokalizačných čísel DPH (VLN), keď si zákazníci nemôžu odpočítať daň na vstupe, pokiaľ je DPH uvedená na faktúre bez platného VLN;

17.

domnieva sa, že nedostatok porovnateľných údajov a primeraných relevantných ukazovateľov na meranie výkonu členských štátov má vplyv na účinnosť systému EÚ v boji proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva, a vyzýva preto daňové orgány, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli spoločný systém na odhad rozsahu podvodov vnútri EÚ a potom stanovili ciele na ich obmedzenie, pretože by to umožnilo vyhodnotiť výsledky členských štátov pri riešení tohto problému;

18.

vyzýva členské štáty, aby taktiež uľahčili výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Dvor audítorov;

19.

konštatuje, že colný režim 42, ktorý stanovuje oslobodenie od DPH za tovar dovezený do jedného členského štátu, ak následne bude odoslaný do iného členského štátu, sa ukázal byť zraniteľný voči podvodnému zneužitiu; konštatuje, že účinné krížové kontroly údajov, ktorými disponujú daňové orgány, s údajmi colných orgánov sú nevyhnutné na odhaľovanie a odstraňovanie takéhoto druhu podvodov; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby konali s cieľom uľahčiť tok informácií medzi daňovými a colnými orgánmi pri dovoze v rámci colného režimu 42, ako odporúča Európsky dvor audítorov;

20.

podporuje cieľ akčného plánu na vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH na posilnenie hlbšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu a s cieľom podporiť daňovú spravodlivosť, udržateľnú spotrebu, zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť, pričom súčasnom obmedzení možnosti podvodov s DPH;

21.

v tejto súvislosti vyzýva na to, aby sa služby úplne začlenili do nového systému čo najskôr, a vyzýva najmä na to, aby finančné služby podliehali DPH;

22.

súhlasí s názorom Komisie, že definitívny systém dane z pridanej hodnoty má byť založený na zásade zdaňovania v krajine určenia tovaru a služieb, pretože nie je možné uplatňovanie zásady krajiny pôvodu;

23.

podporuje uplatňovanie zásady krajiny určenia ako všeobecné pravidlo v prípade predaja na diaľku fyzickým osobám, ako aj zavedenie harmonizovaných opatrení pre malé podniky;

24.

žiada, aby sa pri zavádzaní definitívneho systému DPH do súčasných daňových modelov začlenili nové technológie, aby bol systém pripravený na 21. storočie;

25.

konštatuje, že súčasné rôzne sadzby DPH spôsobujú veľkú neistotu pre podniky zapojené do cezhraničného obchodu, najmä v sektore služieb, a pre MSP; konštatuje, že neistota je spôsobená aj otázkou, kto je zodpovedný za výber DPH, dokazovaním dodávky v rámci Spoločenstva, rizikom účasti na podvode s neexistujúcim obchodníkom, problémami peňažných tokov a rôznymi sadzbami DPH pre rôzne kategórie výrobkov v tej istej krajine; vyzýva preto Komisiu, aby do polovice roka 2017 preskúmala vplyv daňového podvodu s neexistujúcim obchodníkom; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na posilnení konvergencie sadzieb DPH;

26.

vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv neharmonizovaných daňových sadzieb na úrovni Únie, najmä pre cezhraničné činnosti, ako aj posúdila možnosti na odstránenie týchto prekážok;

27.

podporuje možnosť, ktorú navrhla Komisia, pravidelne preskúmavať zoznam tovarov a služieb oprávnených na zníženú sadzbu, ktorý schvaľuje Rada; žiada, aby tento zoznam zohľadňoval politické priority, ako sú napríklad sociálne, rodové zdravotné, environmentálne, výživové a kultúrne aspekty;

28.

zastáva názor, že úplné zrušenie minimálnych daňových sadzieb ako alternatívy, tak, ako to odporúča Komisia, by mohlo spôsobiť značné narušenie hospodárskej súťaže a problémy na jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť potrebnosť väčšej harmonizácie, ktorá je nevyhnutná na riadne fungovanie jednotného trhu;

29.

žiada, aby sa preskúmalo, či by sa mohol vypracovať jednotný európsky zoznam tovarov a služieb si zníženou sadzou s cieľom nájsť alternatívu k súčasnému systému znížených sadzieb DPH, ktorá by mohla významne zvýšiť efektívnosť systému DPH, čím by vznikol štruktúrovanejší systém ako v súčasnosti;

30.

zastáva názor, že na boj proti podvodom v oblasti DPH je dôležité mať menej výnimiek a že najlepším a najúčinnejším spôsobom boja proti podvodom je jednoduchý systém DPH s čo najnižšou sadzbou;

31.

zastáva názor, že súčasný zložitý systém by mohol byť značne zjednodušený, ak by sa obmedzil tovar a služby oprávnené na znížené daňové sadzby a ak by niektorý tovar a služby oprávnené na uplatnenie znížených daňových sadzieb spoločne určovali členské štáty na úrovni EÚ, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o daňových sadzbách, pokiaľ by boli dodržané minimálne sadzby dane stanovené v smernici o DPH a za predpokladu, že by to nespôsobilo riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže;

32.

žiada, aby výrobky podľa zásady krajiny určenia podliehali rovnakému zdaneniu bez ohľadu na to, v akej forme alebo na akej platforme boli kúpené a či boli doručené digitálne alebo fyzicky;

33.

konštatuje, že veľkým problémom pre MSP dnes je, že členské štáty uplatňujú odlišné výklady týkajúce sa toho, čo sa môže označiť ako produkt alebo služba; vyzýva preto Komisiu, aby bola zrozumiteľnejšia a viac odlišovala vymedzenia pojmov;

34.

vyzýva členské štáty, aby zrovnoprávnili verejné a súkromné hospodárske subjekty v oblastiach, v ktorých si konkurujú, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty;

35.

poukazuje na to, že systém delených platieb DPH bol vybraný ako referencia na nepriame zdanenie v projekte OECD BEPS (opatrenie 1), pretože zabezpečuje, účinnosť výberu daní a svojou povahou umožňuje sebakontrolu hospodárskych subjektov;

36.

konštatuje, že v článkoch 199 a 199a smernice o DPH sa stanovuje dočasné a cielené uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre cezhraničné transakcie a pre určité tuzemské vysoko rizikové odvetvia v členských štátoch;

37.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a preverila, či tento postup zjednoduší situácia MSP a obmedzí podvody s DPH;

38.

vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, nielen pre jednotlivé odvetvia, ktoré sú mimoriadne náchylné na podvod, pokiaľ ide o prínosy, náklady na dodržiavanie predpisov, podvody, účinnosť a problémy s vykonávaním a dlhodobé výhody a nevýhody prostredníctvom pilotných projektov, ako to požadovali niektoré členské štáty a ako to medzičasom Komisia výslovne potvrdila, aj keď to zatiaľ nebolo zahrnuté do akčného plánu Komisie; zdôrazňuje, že žiadny takýto pilotný projekt však nesmie v žiadnom prípade spôsobiť akékoľvek omeškanie pri navrhovaní a vykonávaní trvalého režimu DPH, ako je stanovený v akčnom pláne Komisie, ani viesť k takémuto omeškaniu;

39.

zastáva názor, že národné daňové správy musia prevziať väčšiu zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a obmedzovanie príležitostí k ich obchádzaniu pri všeobecnom vykonávaní zásady krajiny určenia; súhlasí s Komisiou, že ešte stále existuje značný priestor na zefektívnenie boja proti podvodom v oblasti DPH prostredníctvom bežných administratívnych opatrení členských štátov a zlepšenia kapacít a zručností zamestnancov v oblasti výberu daní a kontroly; zdôrazňuje, že treba posilniť daňové kontroly a sankcie u najväčších neplatičov; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú finančnú a technickú podporu v tomto smere;

40.

zastáva názor, že Komisia by mala pozorne sledovať vykonávanie národných daňových orgánov a zlepšiť koordináciu medzi nimi;

41.

víta zámer Komisie rozšíriť malý režim jedného kontaktného miesta na komplexné jednotné kontaktné miesto; poukazuje na prvoradý význam toho, aby toto miesto bolo užívateľsky ústretové a rovnako účinné vo všetkých 28 členských štátoch; konštatuje, že vytvorením jednotného kontaktného miesta by sa zmiernila administratívna záťaž, ktorá bráni spoločnostiam pôsobiť cezhranične a znižuje náklady pre MSP (COM(2016)0148);

42.

konštatuje, že jednotné kontaktné miesto je nevyhnutné na to, aby sa presadila zásada cieľovej krajiny v podobe, ktorá bude menej náchylná na podvody; žiada, aby sa zlepšenia jednotného kontaktného miesta zakladali na súčasných skúsenostiach malého režimu jedného kontaktného miesta pre digitálne výrobky; poznamenáva, že aj pri malom režime jedného kontaktného miesta môžu mikropodniky a malé podniky čeliť značnej administratívnej záťaži v rámci novej zásady miesta určenia; víta preto návrh v rámci akčného plánu Komisie pre DPH na zavedenie spoločného celoeurópskeho zjednodušujúceho opatrenia (prahová hodnota DPH); žiada jasné vymedzenie príslušnosti členského štátu za daňovú kontrolu pri cezhraničných transakciách; víta zámer Komisie odstrániť podporu zásielok s nízkou hodnotou ako súčasť jej akčného plánu v oblasti DPH;

43.

uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Európskej únie možno vnímať ako necolnú prekážku jednotného trhu a zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (VAT MOSS) je dobrý spôsob, ako prispieť k odstráneniu tejto prekážky, a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

44.

berie na vedomie, že Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo veci C-97/09 (Ingrid Schmelz/Finanzamt Waldviertel); berie na vedomie 28 rôznych prahov oslobodenia od DPH; berie na vedomie následné finančné ťažkosti, ktorým by čelili MSP a mikropodniky, ktoré by boli oslobodené od dane podľa ich vnútroštátnych systémov; vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšie štúdie na stanovenie hranice pre oslobodenie od platenia DPH pre mikropodniky;

45.

žiada, aby sa preštudovali všetky návrhy na minimalizáciu administratívneho bremena dane z obratu pre MMSP; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila aj medzinárodné najlepšie postupy, napríklad programy zlatých kariet v Singapure a Austrálii, pri ktorých možno konštatovať, že riziko podvodu zo strany dodávateľov je veľmi nízke;

46.

víta oznámenie Komisie predložiť v roku 2017 balík pre MSP v oblasti dane z pridanej hodnoty; odporúča však, aby vykonávanie nového rámca bolo postupné, pretože prinesie dodatočné administratívne náklady (ako napríklad na IT infraštruktúru alebo postupy súvisiace s DPH);

47.

berie na vedomie komplexný registračný systém, ktorý ukladá MSP vysokú záťaž, a preto odrádza od cezhraničného obchodu; vyzýva Komisiu, aby do svojho balíka pre MSP začlenila návrh jednotného vykazovania DPH a harmonizované požiadavky na podávanie správ a termíny;

48.

zdôrazňuje potrebu harmonizovaného daňového prostredia pre predaj na diaľku medzi podnikateľmi a medzi podnikateľom a spotrebiteľov; konštatuje, že prah DPH sa v rôznych členských štátoch nezavádza rovnako úspešne v dôsledku zlyhania koordinácie;

49.

zdôrazňuje, že nový zjednodušený systém DPH musí byť navrhnutý tak, aby MSP mohli jednoducho dodržiavať pravidlá týkajúce sa cezhraničného obchodu a mohli nájsť oporu v každom členskom štáte nielen v otázke, ako sa im prispôsobiť, ale aj v otázke riadenia postupov DPH;

50.

žiada, aby sa urýchlene zriadil komplexný a verejne prístupný webový portál, na ktorom by hospodárske subjekty a konečný spotrebiteľ mohli ľahko, podrobne a prehľadne získavať informácie o platných sadzbách dane z pridanej hodnoty podľa jednotlivých výrobkov a služieb v členských štátoch; zdôrazňuje, že jazyk a vzhľad tohto portálu by mali byť ľahko zrozumiteľné a použiteľné; opakuje svoje presvedčenie, že pomoc podnikom jasne pochopiť pravidlá v oblasti DPH, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, sa ešte viac posilní opatreniami proti podvodom s DPH; konštatuje tiež, že znižovaniu rizika určitých typov podvodov a iných nezrovnalostí by pomohol certifikovaný daňový softvér, ktorý môže poskytnúť istotu čestným podnikateľom, ktorí vykonávajú domáce a cezhraničné transakcie; ďalej vyzýva Komisiu, aby v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie právnych predpisov a právne spory poskytla usmernenia pre vnútroštátne daňové orgány týkajúce sa klasifikácie transakcií, pokiaľ ide o uplatňované sadzby DPH; vyzýva členské štáty, aby vytvorili verejné informačné systémy, ako napríklad webový portál pre DPH, aby sa sprístupnili spoľahlivé informácie;

51.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila zoznam aktualizovaných informácií o pravidlách DPH v každom členskom štáte; súčasne zdôrazňuje, že je povinnosťou členských štátov oznamovať svoje pravidlá a sadzby Komisii;

52.

poznamenáva, že v prípade elektronického obchodovania spôsobuje nedostatočná harmonizácia prahu DPH vysoké transakčné náklady pre MSP pôsobiace v oblasti elektronického obchodu, ak náhodou alebo neúmyselne prekročia tento prah;

53.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli Komisii informácie o svojich sadzbách DPH, osobitných požiadavkách a výnimkách; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala tieto informácie a poskytovala ich spoločnostiam a spotrebiteľom;

54.

zastáva názor, že pre reformné plány o dani z pridanej hodnoty, ktoré Komisia oznámila v akčnom programe, je potrebné rozsiahle, kvalitatívne spoľahlivé hodnotenie vplyvu za účasti vedeckých odborníkov, daňových správ členských štátov EÚ, MSP a hospodárskych subjektov z EÚ;

55.

zdôrazňuje, že daňová právna úprava je vo výlučnej právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 329 ods. 1 ZFEÚ sa posilnenej spolupráce môže zúčastniť skupina aspoň deviatich členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila návrhy na posilnenú spoluprácu, ktoré sú zamerané na boj proti podvodom a zníženie administratívnej záťaže v oblasti DPH;

56.

zastáva názor, že treba uprednostniť riešenie v rámci OECD pred samostatnými opatreniami, ktoré treba zosúladiť s odporúčaniami OECD a akčným plánom BEPS;

57.

víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179);

58.

konštatuje, že nový akčný plán zahŕňa ďalšie kroky smerom k účinnejšiemu definitívneho režimu odolnému proti podvodom, ktorý bude priateľskejší k podnikom vo veku digitálneho hospodárstva a elektronického obchodu;

59.

podporuje návrh Komisie, podľa ktorého by DPH za cezhraničný predaj (tovaru alebo služieb) vyberali daňové orgány krajiny pôvodu, podľa sadzby platnej v krajine spotreby, a toto DPH by sa prevádzalo do krajiny, kde sa tovar alebo služby skutočne spotrebúvajú;

60.

zdôrazňuje význam predloženia legislatívneho návrhu na rozšírenie jednotného elektronického postupu (na registráciu a platby DPH pre cezhraničné podniky) na predaj fyzického tovaru spotrebiteľom online s cieľom znížiť administratívnu záťaž, ktorá je jednou z hlavných prekážok, ktorej čelia podnikateľské subjekty pôsobiace cezhranične;

61.

vyzýva Komisiu, aby riešila otázku administratívnej záťaže pre podniky vyplývajúcej z neuceleného režimu DPH tým, že predloží legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného minimálneho režimu jedného kontaktného miesta zahŕňajúceho hmotný tovar predávaný online, čo by znamenalo, že podniky by mohli podať jediné priznanie a vykonať jedinú platbu DPH vo vlastnom členskom štáte;

62.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne daňové systémy a urobili ich súdržnejšie a spoľahlivejšie, aby sa tak uľahčil súlad, predchádzalo daňovým podvodom a únikom a aby sa postihovali a zvýšila efektívnosť vyberania DPH;

63.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ zjednodušenia systému zodpovednosti za DPH ako vlastného zdroja nebol úplne dosiahnutý; pripomína potrebu ďalšieho zjednodušenia systému riadenia týkajúceho sa vlastných zdrojov s cieľom znížiť možnosť pochybenia a podvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový akčný plán nevenuje pozornosť preskúmaniu vplyvu na vlastný zdroj založený na DPH;

64.

poukazuje na to, že výpadky z príjmov DPH členských štátov a odhadované straty na výbere DPH v rámci Únie dosiahli v roku 2015 odhadovanú úroveň 170 miliárd EUR a zdôrazňuje, že v 13 z 26 členských štátoch kontrolovaných v roku 2014 priemerná odhadovaná strata na DPH presiahla 15,2 %; vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje výkonné právomoci na kontrolu i pomoc členským štátom; poukazuje na to, že účinné opatrenia na zníženie výpadkov z príjmov DPH si vyžadujú koordinovaný a multidisciplinárny prístup, pretože tieto výpadky sú spôsobené nielen podvodmi, ale aj kombináciou faktorov, medzi nimi ide o vyhlásenie konkurzu a platobnej neschopnosti, štatistické chyby, oneskorené platby, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; opakuje svoju výzvu Komisii, aby s cieľom lepšie vyšetrovať podvody a odrádzať od nich urýchlene podporila právne predpisy o minimálnej ochrane informátorov v EÚ a zaviedla finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku, ktorej účinnosť sa jasne preukázala v škandáloch LuxLeaks, Dieselgate a Panama papers;

65.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podvody v oblasti DPH, a najmä takzvané kolotočové podvody alebo podvody s neexistujúcimi obchodníkmi narúšajú hospodársku súťaž a pripravujú národné rozpočty o značné zdroje a zároveň poškodzujú rozpočet Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nemá spoľahlivé údaje o tzv. kolotočových podvodoch s DPH; vyzýva preto Komisiu, aby začala koordinovať snahy členských štátov vytvoriť spoločný systém zberu štatistických údajov o kolotočových podvodoch s DPH; poukazuje na to, že tento systém by mohol vychádzať z postupov, ktoré už používajú niektoré členské štáty;

66.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala vytvorenie spoločného systému, ktorým sa umožní spresnenie odhadu veľkosti podvodu s DPH v rámci EÚ zostavením štatistiky podvodov s DPH v rámci EÚ, čo by jednotlivým členským štátom umožnilo vyhodnotiť ich výkonnosť v tejto súvislosti na základe presných a spoľahlivých ukazovateľov zníženia DPH vo vnútri EÚ a nárastu miery odhaľovania podvodov a súvisiaceho vymáhania daní; zastáva názor, že nové auditové postupy, ako je napríklad jednotný audit alebo spoločné audity, by sa mali ďalej rozšíriť, aby zahŕňali cezhraničné operácie;

67.

poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní riadnu kontrolu a prijatie štruktúrovanejšieho a „rizikovo orientovaného“ prístupu má kľúčový význam pre odhaľovanie a prevenciu podvodov a korupcie;

68.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že administratívna spolupráca medzi členskými štátmi v boji proti podvodom v oblasti DPH stále nie je efektívna, pokiaľ ide o riešenie daňových únikov a podvodných mechanizmov v rámci EÚ, či riadenie cezhraničných transakcií alebo obchodovania; zdôrazňuje potrebu zjednodušeného, účinného a dostupného systému DPH, ktorý všetkým členským štátom umožní znížiť zaťaženie DPH a bojovať proti podvodom s DPH; žiada preto Komisiu, aby vykonala viac monitorovacích návštev členských štátov vybraných na základe rizík pri posudzovaní dohôd o administratívnej spolupráci; žiada ďalej Komisiu, aby sa v rámci svojho hodnotenia administratívnych opatrení sústredila na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia výmene informácií medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila zaviesť spoločnú analýza rizík vrátane analýzy sociálnych sietí s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom siete Eurofisc boli cielené na podvody; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a zlepšili systém, ktorý sa v súčasnosti používa na výmenu informácií;

69.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť Eurofisc s cieľom urýchliť výmenu informácií; poukazuje na to, že stále pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o presnosť, úplnosť a včasnosť informácií; považuje za nevyhnutné združiť opatrenia a koordinovať stratégie daňových, justičných a policajných orgánov členských štátov a európskych orgánov ako Europol, Eurojust a OLAF, ktoré sa zaoberajú bojom proti podvodom, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí; nabáda všetky zainteresované strany, aby ďalej zvážili jednoduché a zrozumiteľné modely výmeny informácií v reálnom čase s cieľom umožniť rýchle reakcie alebo zmierňujúce opatrenia na boj proti existujúcim alebo novo vznikajúcim podvodným mechanizmom;

70.

považuje za veľmi dôležité, aby sa všetky členské štáty zapojili do siete Eurofisc v jednotlivých oblastiach činnosti, aby sa tým umožnilo prijatie účinných opatrení na boj proti podvodom v oblasti DPH;

71.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia účinné krížové kontroly údajov colných a daňových orgánov, a aby zamerala svoje monitorovanie členských štátov na opatrenia naznačujúce zlepšenie včasnosti ich odpovedí na žiadosti o informácie a spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH (VIES);

72.

vyzýva Komisiu, aby podporila tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli dvojstupňové identifikačné číslo DPH (a číslo pridelené obchodníkom, ktorí sa chcú zúčastňovať na obchode vnútri Spoločenstva, ktoré sa odlišuje od vnútroštátneho DIČ) a vykonávali kontroly ustanovených podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 904/2010 pri súčasnom poskytovaní bezplatného poradenstva podnikateľom;

73.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby elektronické systémy colného konania členských štátov umožňovali a vykonávali automatické overovanie identifikačných čísel DPH;

74.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zmenu smernice o DPH s cieľom dosiahnuť hlbšiu harmonizáciu požiadaviek členských štátov na podávanie správ o DPH, pokiaľ ide o dodávky tovaru a poskytovanie služieb v rámci EÚ;

75.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie týkajúci sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v prípadoch cezhraničného obchodu Rada neprijala; poukazuje na to, že sa tým oslabuje odstrašujúci účinok na obchodovanie s podvodnými obchodníkmi; domnieva sa,, že uplatňovanie smernice o DPH, čo sa týka obdobia na podávanie súhrnných výkazov, nie je jednotné vo všetkých členských štátoch, čím sa zvyšuje administratívne zaťaženie obchodníkov pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte; preto naliehavo vyzýva Radu, aby schválila návrh Komisie o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti;

76.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie vystupovali na medzinárodnej úrovni a posilnili spoluprácu s tretími krajinami a presadzovali efektívny výber DPH, čím sa zavedú normy a stratégie spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrej správy a výmeny informácií; nabáda členské štáty k vzájomnej výmene informácií prijatých od tretích krajín s cieľom uľahčiť presadzovanie výberu DPH, najmä v elektronickom obchode;

77.

naliehavo vyzýva Radu, aby zahrnula DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), aby sa čo najskôr dosiahla dohoda v tejto veci;

78.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v preskúmavaní príjmov zločineckých organizácií získaných podvodmi v oblasti DPH, a aby predložila komplexnú, spoločnú, multidisciplinárnu stratégiu na boj proti obchodným modelom zločineckých organizácií založených na podvodoch v oblasti DPH, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, ak je to potrebné;

79.

považuje za absolútne rozhodujúce zabezpečiť, aby bola zriadená jednotná, silná a nezávislá Európska prokuratúra, ktorá by bola schopná vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov, ktorými boli poškodené finančné záujmy Únie, vrátane podvodov v oblasti DPH, ako sa vymedzuje vo vyššie uvedenej smernici o ochrane finančných záujmov EÚ, a nazdáva sa, že akékoľvek menej dôsledné riešenie by pre rozpočet Únie znamenalo náklady; zdôrazňuje navyše potrebu zaručiť, aby rozdelenie právomocí medzi EPPO a vyšetrovacie orgány členských štátov neviedlo k trestným činom s výrazným dosahom na rozpočet Únie, ktoré nebudú spadať do právomoci EPPO;

80.

vyzýva členské štáty, aby zverejnili odhady strát v dôsledku podvodov s DPH v rámci EÚ, riešili slabé miesta systému Eurofisc a aby lepšie koordinovali svoje politiky pre prenášanie daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH v súvislosti s tovarom a službami;

81.

považuje za kľúčové, aby členské štáty využívali viacúrovňové kontroly – koordinované kontroly dvoma alebo viacerými štátmi zamerané na daňové povinnosti jedného alebo viacerých súvisiacich daňovníkov – ako užitočný nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH;

82.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 5.

(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.

(3) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 27.

(4) Finančná správa Európskej komisie za rok 2014.

(5) http://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/resources/documents/common/publications/studies/ey_study_destination_principle.pdf

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/117

P8_TA(2016)0454

Akčný plán EÚ proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (2016/2076(INI))

(2018/C 224/19)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín (COM(2016)0087),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich organizmoch (1),

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „CITES“), ktorý sa v EÚ vykonáva nariadením Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a v nariadení Komisie (ES) č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97,

—	so zreteľom na Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/451 zo 6. marca 2015 o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) (2),

—	so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

—	so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000,

—	so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD) a Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor),

—	so zreteľom na globálnu správu Úradu Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) o trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov z roku 2016,

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia č. 69/314 z 30. júla 2015 o boji proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi,

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia č. 2/14 o nelegálnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi a výrobkami pochádzajúcimi z voľne žijúcich druhov,

—	so zreteľom na ciele Organizácie spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030,

—	so zreteľom na Medzinárodné združenie pre boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (ďalej len „ICCWC“), ktoré združuje CITES, Interpol, UNODC, Svetovú banku a Svetovú colnú organizáciu,

—	so zreteľom na deklaráciu o nezákonnom obchodovaní s voľne žijúcimi druhmi podpísanú na konferencii, ktorá sa uskutočnila v Londýne v roku 2014,

—	so zreteľom na deklaráciu z Buckinghamského paláca z roku 2016 o prevencii nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v odvetví dopravy,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (3), a na správu Komisie o jeho plnení z roku 2016,

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „NNN rybolov“) (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 605/2013 z 12. júna 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1185/2003 o odstraňovaní plutiev žralokov na palube plavidiel (5) a nariadenie Komisie (ES) č. 206/2009 z 5. marca 2009 (6), ktorým sa povoľuje dovoz 20 kg produktov rybolovu na osobnú spotrebu,

—	so zreteľom na význam Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva zriadenej nariadením Rady (ES) č. 768/2005 v boji proti nezákonnému lovu a predaju vodných druhov,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (7),

—	so zreteľom na smernicu Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (8),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (9),

—	so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (10),

—	so zreteľom na štúdiu o trestných činoch týkajúcich sa voľne žijúcich druhov uverejnenú tematickou sekciou pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín z marca 2016,

—	so zreteľom na sieť Natura 2000, ktorá zahŕňa významné miesta na párenie a miesta na oddych pre vzácne a ohrozené druhy, ako aj niektoré vzácne typy biotopov, ktoré sú chránené ako také,

—	so zreteľom na správu z roku 2014 o výskumnom projekte o opatreniach EÚ v oblasti boja proti environmentálnej trestnej činnosti (EFFACE),

—	so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2016, o boji proti financovaniu terorizmu,

—	so zreteľom na správu generálneho tajomníka Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu zo 4. marca 2003 s názvom „Nezákonné obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a nezákonný prístup ku genetickým zdrojom“,

—	so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi,

—	so zreteľom na hodnotenie rýchlej reakcie z roku 2016 s názvom „Nárast environmentálnych trestných činov“, ktoré vypracoval Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Interpol,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rybárstvo a Výboru pre právne veci (A8-0303/2016),

keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je organizovaná medzinárodná trestná činnosť, ktorej hodnota sa odhaduje na 20 miliárd EUR ročne a ktorá v uplynulých rokoch ešte vzrástla a stala sa jednou z najlukratívnejších foriem nezákonného obchodovania vo svete; keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi financuje ďalšie formy závažnej a organizovanej trestnej činnosti a je s nimi úzko späté;

B.	keďže strata globálnej biodiverzity je vážna, pričom zodpovedá šiestej vlne masového vymierania druhov,

keďže globálna biodiverzita a ekosystémové služby sú ohrozené v dôsledku zmeny využívania pôdy a neudržateľného využívania prírodných zdrojov, znečistenia a zmeny klímy; keďže predovšetkým kvôli rýchlej urbanizácii, strate biotopov a nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi čelia mnohé ohrozené druhy väčším problémom než v minulosti;

D.	keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi má výrazne negatívne vplyvy na biodiverzitu, existujúce ekosystémy, prírodné dedičstvo krajiny pôvodu, prírodné zdroje a zachovanie druhov;

keďže nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je vážnou a narastajúcou hrozbou pre celosvetovú bezpečnosť, politickú stabilitu, hospodársky rozvoj, miestne zdroje obživy a uplatňovanie zásady právneho štátu, a preto si vyžaduje strategický koordinovaný prístup EÚ za účasti všetkých príslušných aktérov;

F.	keďže zastavenie nezákonného obchodovania s ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov a s výrobkami pochádzajúcimi z nich je nevyhnutné, aby sa mohli dosiahnuť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

G.	keďže CITES je hlavnou medzinárodnou dohodou, ktorá pokrýva 35 000 živočíšnych a rastlinných druhov a je v platnosti od roku 1975, pričom ju podpísalo 181 zmluvných strán (vrátane všetkých členských štátov EÚ a od júla 2015 aj samotnej EÚ);

H.	keďže obchodné a rozvojové politiky by mali okrem iného slúžiť ako prostriedok na zlepšenie dodržiavania ľudských práv, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia;

I.	keďže v rámci projektu výmeny informácií o obchode s voľne žijúcimi druhmi v rámci EÚ (EU-TWIX) sa od roku 2005 sleduje nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi prostredníctvom databázy zaistených artiklov a prostredníctvom komunikačných kanálov medzi úradníkmi v európskych krajinách;

J.	keďže nedostatok povedomia a politickej angažovanosti sú hlavnými prekážkami účinného boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

keďže európsky program v oblasti bezpečnosti na obdobie rokov 2015 až 2020 identifikuje trestnú činnosť páchanú v oblasti voľne žijúcich druhov ako formu organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa musí riešiť na úrovni EÚ tým, že sa zváži zavedenie ďalších trestných sankcií v celej EÚ prostredníctvom revízie existujúcich právnych predpisov v oblasti environmentálnej trestnej činnosti;

keďže operácia COBRA III, ktorá prebehla v máji 2015, bola vôbec najväčšou koordinovanou medzinárodnou operáciou presadzovania práva zameranou na nezákonný obchod s ohrozenými druhmi a jej výsledkom bolo 139 zatknutí a viac ako 247 prípadov zaistenia materiálu vrátane slonoviny, liečivých rastlín, rohov nosorožca, šupinavcov, palisandrového dreva, korytnačiek a mnohých ďalších exemplárov rastlín a živočíchov;

M.	keďže dopyt po nelegálne získaných výrobkoch z voľne žijúcich druhov v cieľových trhoch podporuje korupciu naprieč celým dodávateľským reťazcom nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

N.	keďže EÚ je významným cieľovým trhom a tranzitnou trasou pre nezákonný obchod s voľne žijúcimi druhmi, ale aj zdrojom obchodovania s určitými európskymi ohrozenými druhmi fauny a flóry;

keďže v rezolúcii Komisie OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu z apríla 2013, ktorú schválila Hospodárska a sociálna rada OSN 25. júla 2013, sa členské štáty vyzývajú, aby nezákonné obchodovanie s chránenými voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín zo strany organizovaných zločineckých skupín klasifikovali ako závažnú trestnú činnosť, čím by sa jej prisudzovala rovnaká váha ako obchodovaniu s ľuďmi a drogami;

Všeobecné poznámky

víta akčný plán Komisie proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, v ktorom sa zdôrazňuje potreba koordinovaných opatrení na riešenie príčin obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel a posilnenie globálnej spolupráce medzi krajinami pôvodu a tranzitnými a cieľovými krajinami;

vyzýva Komisiu, členské štáty, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a agentúry EÚ Europol a Eurojust, aby uznali, že trestná činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov je vážnou a rastúcou hrozbou a aby sa ňou zaoberali s najväčšou politickou naliehavosťou; zdôrazňuje potrebu komplexných a koordinovaných prístupov v jednotlivých oblastiach politík vrátane obchodu, rozvoja, zahraničných vecí, dopravy a cestovného ruchu a spravodlivosti a vnútorných vecí;

zdôrazňuje, že identifikácia a pridelenie príslušných finančných a ľudských zdrojov má zásadný význam pre vykonávanie akčného plánu; zdôrazňuje, že je potrebné v rozpočte EÚ a v národných rozpočtoch vyčleniť potrebné finančné zdroje, ktorými by sa zabezpečilo účinné vykonávanie tohto plánu;

uznáva dôležitosť akčného plánu, ale zdôrazňuje jeho nedostatky, pokiaľ ide o začlenenie morských druhov;

trvá na plnom a včasnom vykonávaní všetkých prvkov akčného plánu, aby odrážal naliehavú potrebu zabrániť nezákonným a neudržateľným praktikám a predišiel ďalšiemu poklesu počtu druhov; vyzýva Komisiu, aby každoročne písomne informovala Európsky parlament a Radu o aktuálnej situácii a stanovila detailný mechanizmus neustáleho monitorovania a hodnotenia s cieľom merania pokroku vrátane opatrení prijatých členskými štátmi;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie zvýšili ochranu biotopov cieľových druhov, a zdôrazňuje, že by sa mala zabezpečiť zvýšená ochrana v oblastiach označených ako zraniteľné morské ekosystémy, ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti a lokality siete Natura 2000;

vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitný úrad koordinátora pre nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, ktorý bude zodpovedať modelu používanému v prípade boja proti obchodovaniu s ľuďmi, s cieľom zabezpečiť spoločné úsilie rôznych útvarov Komisie a členských štátov;

pripomína Komisii, že aj mnohým vodným druhom hrozí vyhynutie, čo ovplyvní udržateľnosť mnohých ekosystémov;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali vedecké štúdie o technologických úpravách rybárskeho výstroja s cieľom zabrániť vedľajšiemu úlovku, vzhľadom na skutočnosť, že mnoho druhov vrátane korytnačiek je okrem nezákonného obchodovania so zvieratami ohrozených aj vedľajším úlovkom;

Zamedzenie obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a riešenie jeho základných príčin

10.

požaduje cielenú a koordinovanú sériu osvetových kampaní zo strany EÚ, tretích krajín, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti s cieľom znížiť dopyt súvisiaci s nezákonným obchodom s produktmi z voľne žijúcich druhov prostredníctvom skutočnej a trvalej zmeny správania na úrovni jednotlivcov a spoločenstva; uznáva úlohu, ktorú môžu zohrávať organizácie občianskej spoločnosti pri podpore akčného plánu;

11.

vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj alternatívnych udržateľných zdrojov obživy pre vidiecke komunity v blízkosti voľne žijúcich druhov, čo povedie k zvýšeniu prínosov ochranných opatrení na miestnej úrovni, minimalizovaniu konfliktov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi druhmi a presadzovaniu voľne žijúcich druhov ako cenného príjmu pre komunity; vyjadruje presvedčenie, že ak sa tieto iniciatívy budú prijímať na základe konzultácií s príslušnými spoločenstvami, budú viesť k väčšej podpore zachovania a prispejú k obnove, zachovaniu a trvalo udržateľnému riadeniu populácií týchto druhov a ich biotopov;

12.

zdôrazňuje, že ochrana voľne žijúcich druhov musí byť kľúčovým prvkom globálnych stratégií EÚ na zníženie chudoby, a žiada, aby sa do rôznych dohôd o spolupráci rokovaných s tretími krajinami začlenili opatrenia, ktoré miestnym spoločenstvám umožnia čerpať priame prínosy z ich účasti na ochrane voľne žijúcich druhov;

13.

pripomína Komisii, že nezákonné obchodovanie s vodnými druhmi postihuje aj hospodársky rozvoj pobrežných spoločenstiev a environmentálnu vhodnosť našich vôd;

14.

požaduje, aby EÚ urýchlene riešila korupciu a nedostatky medzinárodných opatrení v oblasti riadenia naprieč reťazcom obchodovania s voľne žijúcimi druhmi; požaduje, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s partnerskými krajinami prostredníctvom dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (ďalej len „UNCAC“) a na iných fórach v záujme riešenia tohto problému na trhoch pôvodu, tranzitných a cieľových trhoch; vyzýva všetky členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali a účinne uplatňovali ustanovenia dohovoru UNCAC; víta medzinárodné záväzky v oblasti boja proti korupcii podľa článku 10 rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 69/314 z júla 2015;

15.

uznáva potrebu poskytovať pomoc, usmernenia a odbornú prípravu orgánom v krajinách pôvodu, tranzitných a cieľových krajinách, pokiaľ ide o vyšetrovanie, presadzovanie práva a súdne postupy na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné efektívne koordinovať toto úsilie medzi všetkými subjektmi podieľajúcimi sa na tejto činnosti; žiada EÚ, aby podporila výmenu osvedčených postupov a v prípade potreby umožnila poskytovanie špecializovaného vybavenia a odborných znalostí;

16.

berie na vedomie závery Rady o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi z 20. júna 2016, pričom uznáva, že trestná činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov je vážnou a rastúcou hrozbou pre biodiverzitu a životné prostredie, ako aj pre globálnu bezpečnosť, uplatňovanie zásad právneho štátu, ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom jasných záväzkov zo strany členských štátov; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu členských štátov pri úplnom a dôslednom vykonávaní akčného plánu na vnútroštátnej úrovni a pri plnení cieľov stanovených v tejto stratégii;

17.

vyzýva vlády dodávateľských krajín, aby: i) zlepšili fungovanie právneho štátu a vytvorili účinné a odstrašujúce prostriedky zlepšením trestného vyšetrovania, stíhania a ukladania trestov; ii) prijali prísnejšie zákony, v ktorých by sa nedovolené obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi považovalo za „závažný trestný čin“, ktorý si zasluhuje rovnakú pozornosť, ako iné formy nadnárodnej organizovanej trestnej činnosti; iii) vyčlenili viac zdrojov na boj proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch, najmä na zlepšenie presadzovania práva, kontrolovanie obchodu, monitorovanie a odhaľovanie a zaisťovanie na hraniciach; iv) sa zaviazali presadzovať politiku nulovej tolerancie voči korupcii;

Zlepšenie vykonávania a presadzovania

18.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne akčné plány v oblasti obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, v ktorých podrobne uvedú politiky presadzovania a sankcie, a aby v záujme súdržnosti a harmonizácie prístupov medzi členskými štátmi zverejňovali a vymieňali si informácie o zaisťovaní a zatýkaní v súvislosti s trestnou činnosťou v oblasti voľne žijúcich druhov; podporuje zriadenie mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa budú Komisii poskytovať pravidelné údaje a aktualizované informácie o zaisťovaní a zatýkaní v členských štátoch;

19.

trvá na úplnom vykonávaní a presadzovaní nariadení EÚ v oblasti nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi;

20.

navrhuje, aby sankcie za nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi živočíchmi, najmä v oblastiach s citlivými morskými ekosystémami alebo oblastiach sústavy Natura 2000, boli dostatočne prísne, s cieľom odradiť potenciálnych páchateľov;

21.

nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že orgány presadzovania práva, prokuratúra a vnútroštátne súdnictvo budú mať potrebné finančné a ľudské zdroje a odborné znalosti na boj proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov; dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty k tomu, aby zvýšili svoje úsilie v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia všetkých príslušných subjektov a inštitúcií;

22.

víta úsilie Siete Európskej únie na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia (IMPEL), Európskej siete prokurátorov pre životné prostredie (ENPE), Európskeho fóra sudcov pre životné prostredie (EUFJE) a policajnej siete so zameraním na boj proti environmentálnej trestnej činnosti (EnviCrimeNet);

23.

berie na vedomie začlenenie nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi do európskeho programu v oblasti bezpečnosti na obdobie rokov 2015 až 2020, v ktorom sa uznáva, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ohrozuje biodiverzitu v oblastiach pôvodu, udržateľný rozvoj a regionálnu stabilitu;

24.

navrhuje, aby členské štáty investovali výnosy z pokút uvalených na nezákonné obchodovanie do oblasti ochrany a zachovania voľne žijúcich živočíchov a rastlín;

25.

vyzýva na radikálnu zmenu, pokiaľ ide o zhromažďovanie spravodajských informácií, tvorbu právnych predpisov, ich presadzovanie a boj proti korupcii, v súvislosti s obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi v členských štátoch a ostatných cieľových a tranzitných krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby veľmi pozorne sledovala tieto aspekty správy a monitorovala presadzovanie medzinárodných noriem vo vzťahu k nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

26.

zdôrazňuje, že v záujme predchádzania „migrácii“ zločineckých sietí pôsobiacich v oblasti voľne žijúcich druhov je obzvlášť dôležité zosúladiť politiky a právne rámce v tejto oblasti;

27.

zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi agentúrami a pre fungovanie a včasné zdieľanie údajov medzi agentúrami na vykonávanie a presadzovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; vyzýva na vytvorenie strategických sietí pre presadzovanie na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom uľahčiť a zlepšiť túto spoluprácu; vyzýva členské štáty, aby zriadili útvary pre trestnú činnosť v oblasti voľne žijúcich druhov s cieľom uľahčiť vykonávanie v rámci rôznych agentúr;

28.

vyzýva členské štáty, aby nepretržite poskytovali Europolu relevantné spravodajské informácie a údaje; nalieha na Europol, aby sa trestnou činnosťou páchanou v oblasti voľne žijúcich druhov zaoberal v budúcom hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA); požaduje v rámci Europolu zriadenie špecializovaného útvaru pre trestnú činnosť páchanú v oblasti voľne žijúcich druhov s nadnárodnými právomocami, kompetenciami a dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi, čo umožní centralizovaný zber informácií a analýz a koordinované presadzovanie stratégií a vyšetrovaní;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporila systém EU-TWIX ako osvedčený a dobre fungujúci nástroj pre členské štáty zameraný na zdieľanie dát a informácií a na zaistenie dlhodobého finančného záväzku; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní presadzovania a podávaní správ o trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch; žiada ďalšiu spoluprácu EÚ a členských štátov na podporu tohto úsilia zo strany MVO;

30.

poukazuje na prepojenie medzi trestnou činnosťou páchanou v oblasti voľne žijúcich druhov a inými formami organizovanej trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí a financovania milícií a teroristických skupín a považuje medzinárodnú spolupráci v oblasti boja proti nelegálnym finančným tokom za prioritu; žiada EÚ a členské štáty, aby použili všetky náležité nástroje vrátane spolupráce s finančným sektorom a aby monitorovali a skúmali účinky novo vznikajúcich finančných produktov a postupov, ktoré sú súčasťou tejto činnosti;

31.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a aby stanovili zodpovedajúce úrovne sankcií za trestné činy páchané na voľne žijúcich druhoch; je znepokojený tým, že niektoré členské štáty doposiaľ plne neimplementovali smernicu, a vyzýva Komisiu, aby posúdila implementáciu v každom členskom štáte, najmä pokiaľ ide o pokuty, a aby poskytla usmernenie; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila preskúmanie smernice 2008/99/ES, najmä pokiaľ ide o jej účinnosť v boji proti trestnej činnosti páchanej na voľne žijúcich druhoch, a to v časovom rámci stanovenom v európskom programe v oblasti bezpečnosti, a aby v prípade potreby predložila návrh na jej revíziu; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na vytvorenie a vykonávanie spoločných minimálnych pravidiel vymedzujúcich trestné činy a sankcie v oblasti nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi v súlade s článkom 83 ods. 1 ZFEÚ vo vzťahu k osobitne závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

32.

nazdáva sa, že by sa mal viac zdôrazniť colný rozmer akčného plánu s ohľadom na spoluprácu s partnerskými krajinami i na lepšie a účinnejšie vykonávanie v rámci Únie; preto s potešením očakáva preskúmanie vykonávania a presadzovania súčasného právneho rámca na rok 2016, ktoré pripravuje Komisia, a žiada, aby sa v tomto preskúmaní uviedlo aj posúdenie colných postupov;

33.

nalieha na členské štáty, aby účinne vykonávali a dodržiavali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „UNTOC“) ako základ pre uplatňovanie opatrení na medzinárodnej úrovni a vzájomnej právnej pomoci a ako kľúčový krok smerom k spoločnému koordinovanému prístupu k boju proti trestnej činnosti páchanej v oblasti voľne žijúcich druhov; v tejto súvislosti hlboko ľutuje skutočnosť, že jedenásť členských štátov ešte UNTOC neuplatňuje; vyzýva predmetné členské štáty, aby čo najskôr vykonali dohovor;

34.

domnieva sa, že boj proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov si vyžaduje dôsledné, účinné a odradzujúce tresty; nalieha na členské štáty, aby v súlade s článkom 2 písm. b) UNTOC vymedzili obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ako závažnú formu trestnej činnosti;

35.

uznáva potrebu poskytovania usmernení v oblasti stíhania a vynášania rozsudkov pre súdy a prokurátorov členských štátov a potrebu odbornej prípravy pre colných úradníkov a úradníkov zodpovedných za presadzovanie na miestach vstupu do EÚ; domnieva sa partnerstvo v rámci programu „Globálni sudcovia – Global Judges Programme“ a iniciatívy „Zelené colnice – Green Customs Initiative“ môže slúžiť ako vzor hodný nasledovania;

36.

vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby uznali rozsah obchodovania s voľne žijúcimi druhmi na internete a budovali kapacity v rámci útvarov na boj proti environmentálnej trestnej činnosti, koordináciu s útvarmi na boj proti počítačovej kriminalite a interakciu s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť kanály slúžiace na aktiváciu pomoci cezhraničných jednotiek špecializovaných na počítačovú kriminalitu;

37.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zapojili do spolupráce s prevádzkovateľmi platforiem sociálnych sietí, vyhľadávačmi a platformami elektronického obchodu v problematike boja proti nezákonnému internetovému obchodu s druhmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili kontrolné opatrenia a vypracovali politiky s cieľom riešiť potenciálne nezákonnú činnosti na internete; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako riešiť problém online trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov na úrovni EÚ;

38.

vyzýva EÚ a agentúry členských štátov na presadzovanie práva, aby identifikovali a monitorovali vzorce iných foriem závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, ktorých cieľom je napomáhať činnostiam v oblasti prevencie a vyšetrovania nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci v prípade boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, napríklad podozrivé zásielky a finančné transakcie;

39.

víta osobitne skutočnosť, že EÚ sa zúčastnila na 17. konferencii zmluvných strán CITES prvýkrát ako zmluvná strana tohto dohovoru, a víta skutočnosť, že EÚ a členské štáty preukazujú rozhodné odhodlanie a poskytujú CITES významnú finančnú podporu;

40.

víta proces odborného preskúmania UNEP zameraný na stanovenie všeobecne uznávaného vymedzenia pojmu environmentálnej trestnej činnosti; v tejto súvislosti poznamenáva, že právne hranice medzi rôznymi typmi environmentálnych trestných činov sú niekedy nejasné, čo môže znížiť možnosti účinného stíhania a uloženia trestu;

Posilnenie globálneho partnerstva

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty na zintenzívnenie dialógu a spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitnými a cieľovými krajinami v reťazci obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a poskytovali im technickú a hospodársku pomoc a diplomatickú podporu; domnieva sa, že EÚ musí konať na medzinárodnej úrovni, ak chce podporovať tretie krajiny v boji proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a prispievať k ďalšiemu rozvoju potrebných právnych rámcov prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd;

42.

poukazuje na to, že rozšírená korupcia, inštitucionálna slabosť, erózia štátu, zlé riadenie a slabé sankcie za trestné činy v oblasti ochrany voľne žijúcich druhov sú hlavnými výzvami, ktorými je potrebné sa zaoberať v záujme účinného boja proti nadnárodnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi; nalieha EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o potláčanie stimulov, ktoré podnecujú pytliactvo, zlepšením hospodárskych príležitostí a podporou dobrej správy vecí verejných a právneho štátu;

43.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a všetky dotknuté štáty, aby systematickejšie skúmali prepojenie medzi obchodovaním s voľne žijúcimi druhmi a regionálnymi konfliktami alebo terorizmom;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili trustový fond alebo obdobný nástroj podľa článku 187 revidovaného rozpočtového nariadenia o všeobecnom rozpočte Európskej únie s cieľom zabezpečiť ochranu chránených území a bojovať proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a pytliactvu, ako súčasť akčného plánu boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

45.

vyzýva EÚ, aby posilnila finančnú a technickú pomoc poskytovanú prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a Európskeho rozvojového fondu (ERF), zameranú na pomoc rozvojovým krajinám pri vykonávaní vnútroštátnych predpisov v oblasti ochrany voľne žijúcich druhov v súlade s odporúčaniami uvedenými v dohovore CITES, a to najmä v tých krajinách, ktoré nemajú dostatok zdrojov na presadzovanie právnych predpisov a stíhanie pašerákov;

46.

vyzýva Komisiu, aby v rámci nástroja partnerstva zvážila financovanie iniciatív, ktoré sa v súlade s prioritou 1 akčného plánu zameriavajú na zníženie dopytu po nelegálnych produktoch z voľne žijúcich druhov na dôležitých trhoch; zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania štruktúr v rámci kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ môže viesť v tejto súvislosti k významným prínosom;

47.

zdôrazňuje, že v kontexte strategického partnerstva EÚ – Čína je dôležité riešiť citlivú otázku narastajúceho dopytu po produktoch z voľne žijúcich druhov, ako je slonovina, tigrie kosti a rohy nosorožcov, čo predstavuje reálnu hrozbu pre ochranu dotknutých druhov a pre biodiverzitu vo všeobecnosti;

48.

vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd EÚ a rokovaní zahrnula záväzné a vymožiteľné kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, s osobitným odkazom na zastavenie nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi vo všetkých hospodárskych odvetviach, a žiada Komisiu, aby do svojich správ o vykonávaní zahrnula analýzy týchto ustanovení; Naliehavo žiada Komisiu, aby v systéme GSP+ zdôraznila vykonávanie dohovoru CITES a opatrení boja proti trestnej činnosti v oblasti voľne žijúcich druhov;

49.

konštatuje, že korupcia je jedným z hlavných predpokladov a jednou z hlavných príčin nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a produktmi z nich; víta záväzok zakotvený v stratégii Komisie s názvom Obchod pre všetkých (Trade for All), ktorý spočíva v začlenení ambicióznych protikorupčných opatrení zameraných na odstraňovanie priameho a nepriameho dosahu korupcie a obchodovania s voľne žijúcimi druhmi do všetkých budúcich obchodných dohôd; žiada preto, aby Komisia venovala maximálnu pozornosť týmto aspektom správy a monitorovaniu presadzovania medzinárodných noriem týkajúcich sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi;

50.

vyzýva EÚ, aby v rozsahu pôsobnosti rámca WTO preskúmala, ako sa režimy globálneho obchodu a životného prostredia môžu navzájom lepšie podporovať, najmä v súvislosti s prebiehajúcim úsilím o posilnenie súdržnosti medzi WTO a mnohostrannými environmentálnymi dohodami, ako aj v súvislosti s dohodou o uľahčení obchodu, ktorá otvára nové možnosti pre spoluprácu medzi colnými orgánmi, úradníkmi v oblasti voľne žijúcich druhov a obchodu, a to najmä v rozvojových krajinách; domnieva sa, že treba preskúmať ďalšie možnosti spolupráce medzi WTO a dohovorom CITES, najmä z hľadiska poskytovania technickej pomoci a budovania kapacít v otázkach obchodu a životného prostredia pre úradníkov z rozvojových krajín;

51.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu medzinárodnej spolupráce všetkých organizácií v reťazci presadzovania práva; žiada EÚ a členské štáty, aby naďalej podporovali Medzinárodné združenie pre boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (ICCWC); víta každé posilnenie tejto podpory vrátane poskytovania finančných zdrojov a odborných znalostí s cieľom uľahčiť budovanie kapacít zo strany vlád a podporiť výmenu informácií a spravodajských informácií, ako aj podporovať presadzovanie práv a ich dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby využila ukazovatele ICCWC na posúdenie efektívnosti financovania EÚ určeného tretím krajinám na podporu opatrení boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a aby uľahčila jednotné a dôveryhodné posúdenie financovania rozvoja;

52.

víta medzinárodne operácie presadzovania práva, ako sú operácie COBRA III, ktoré vedú k významnému počtu zhabaní nelegálne získaných výrobkoch z voľne žijúcich druhov a zatknutí obchodníkov a umožňujú zvýšené vnímanie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi verejnosťou ako závažnej organizovanej trestnej činnosti;

53.

vyzýva členské štáty, aby posilnili rozpočet CITES tak, aby organizácia mohla rozšíriť svoju kontrolnú činnosť a označovanie druhov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že šesť členských štátov má stále nevyrovnané platby voči CITES za roky 1992 až 2015;

54.

víta zároveň skutočnosť, že akčný plán predstavuje dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja stanovených v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, na ktorom sa dohodli predstavitelia štátov na samite OSN, ktorý sa konal v septembri 2015;

EÚ ako cieľový trh a miesto pôvodu a tranzitu

55.

konštatuje, že dohovor CITES, nariadenie EÚ o dreve a regulačný rámec EÚ NNN rybolov sú dôležité nástroje na reguláciu medzinárodného obchodu s voľne žijúcimi druhmi; je však znepokojený nedostatkom riadneho vykonávania a presadzovania a vyzýva členské štáty, aby v snahe zabezpečiť účinné vykonávanie posilnili svoje spoločné a koordinované úsilie; je ďalej znepokojený medzerami v súčasnom regulačnom rámci, pokiaľ ide o druhy a aktérov; žiada preto EÚ, aby zrevidovala existujúci legislatívny rámec s cieľom doplniť ho o zákaz sprístupnenia a uvedenia na trh, prepravy, nadobúdania a držania voľne žijúcich druhov, ktoré boli nelegálne získané v tretích krajinách, alebo bolo s nimi takto obchodované; domnieva sa, že takéto právne predpisy by mohli zosúladiť existujúci rámec EÚ a že nadnárodný dosah takýchto právnych predpisov by mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri celosvetovom znižovaní obchodovania s voľne žijúcimi druhmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak má byť zabezpečená právna istota všetkých aktérov zúčastnených v zákonnom obchode, musia tieto právne predpisy poskytovať úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o akýkoľvek zákaz obchodu s príslušnými druhmi na základe ich nezákonného štatútu v tretej krajine;

56.

zdôrazňuje, že lov trofejí prispel k rozsiahlemu poklesu počtov ohrozených druhov uvedených v prílohách k CITES I a II, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli prístup predbežnej opatrnosti pre dovoz loveckých trofejí druhov z druhov chránených podľa právnych predpisov EÚ v oblasti obchodu s voľne žijúcimi druhmi a aby podporovali ďalšie posilnenie právnych predpisov EÚ, ktoré upravujú dovoz loveckých trofejí do členských štátov EÚ a vyžadovali povolenie na dovoz trofejí všetkých druhov uvedených v prílohe B k nariadeniu (ES) č. 338/97;

57.

víta deklaráciu z Buckinghamského paláca z roku 2016, v ktorej sa signatári z radov spoločností pôsobiacich v leteckej a námornej doprave, prístavných operátorov, colných orgánov, medzivládnych organizácií a charitatívnych organizácií zameraných na ochranu druhov zaviazali k zvýšeniu štandardov v celom odvetví dopravy so zameraním na zdieľanie informácií, odbornú prípravu zamestnancov, technologické zlepšenia a zdieľanie zdrojov naprieč spoločnosťami a organizáciami po celom svete; vyzýva všetky strany, aby plne realizovali záväzky vyplývajúce z deklarácie; nabáda členské štáty, aby podporovali dobrovoľné záväzky podobné záväzkom z deklarácie z Buckinghamského paláca v iných oblastiach, najmä vo finančnom odvetví a v odvetví elektronického obchodu;

58.

vyzýva na úplný a okamžitý zákaz obchodu, vývozu alebo opätovného vývozu slonoviny vrátane slonoviny „pred dohovorom“ a rohov nosorožca na európskej úrovni, a to v rámci EÚ a do destinácií mimo EÚ; vyzýva na vytvorenie mechanizmu na zhodnotenie potreby podobných obmedzení pre iné ohrozené druhy;

59.

poznamenáva, že nariadenie EÚ o zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, odrádzaní od neho a jeho odstránení dosiahlo určitý účinok, ale trvá na tom, že jeho vykonávanie by malo byť dôraznejšie, s cieľom zabezpečiť, aby na európsky trh neboli umiestňované žiadne nezákonne ulovené ryby; navrhuje, aby členské štáty EÚ dôslednejšie a účinnejšie kontrolovali dokumentácie o úlovku (osvedčenia o úlovkoch) a zásielky (najmä z krajín, ktoré sa považujú za vysokorizikové), aby sa zabezpečilo, že ryby boli ulovené legálne;

60.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do boja proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zapojil súkromný sektor prostredníctvom samoregulácie a sociálnej zodpovednosti podnikov; považuje vysledovateľnosť v rámci dodávateľského reťazca za zásadnú pre legálny a udržateľný obchod, či už na komerčnom alebo nekomerčnom základe; zdôrazňuje, že je potrebná spolupráca na medzinárodnej úrovni, ako aj medzi verejným a súkromným sektorom, a vyzýva EÚ, aby posilnila existujúce kontrolné nástroje vrátane využitia mechanizmov vysledovateľnosti; domnieva sa, že odvetvie dopravy by malo zohrávať kľúčovú úlohu, napríklad prostredníctvom detekčného systému včasného varovania; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať partnerstvá verejného a súkromného sektora;

61.

okrem toho žiada členské štáty, aby popri hraničných kontrolách požadovaných podľa nariadenia (ES) č. 338/97 zaviedli vnútroštátne monitorovanie dodržiavania predpisov prostredníctvom pravidelných kontrol obchodníkov a držiteľov povolení, ako sú obchody so zvieratami, šľachtitelia, výskumné centrá a škôlky pre zvieratá vrátane monitorovania obchodu v oblasti módy, umenia, liekov a verejného stravovania, v ktorých sa môžu využívať nelegálne získané časti rastlín a zvierat;

62.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili okamžitú konfiškáciu akýchkoľvek zaistených exemplárov a starostlivosť o zaistené alebo skonfiškované živé exempláre a ich opätovné umiestnenie v domovoch v záchranných centrách pre zvieratá daného druhu; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby záchranné centrá pre voľne žijúce druhy v členských štátoch mali zabezpečený dobrý štandard; ďalej žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa zabezpečili dostatočnú finančnú podporu pre záchranné centrá pre zvieratá;

63.

vyzýva členské štáty, aby prijali národné plány pre nakladanie so skonfiškovanými živými druhmi v súlade s prílohou 3 k uzneseniu konferencie CITES10.7 (RevCoP15); zdôrazňuje, že členské štáty by mali oznamovať všetky zadržané živé exempláre systému EU-TWIX a že výročné súhrnné správy by mali byť zverejňované a členské štáty by mali zabezpečiť, aby odborná príprava kontrolných pracovníkov zahŕňala zohľadňovanie dobrých životných podmienok a bezpečnosti pri nakladaní so živými zvieratami; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zaviazali k poskytnutiu primeranej finančnej podpory pre záchranné centrá pre voľne žijúce druhy;

64.

vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie systémov „pozitívne vymedzeného zoznamu“ druhov, keďže exotické druhy sa posudzujú objektívne a podľa vedeckých kritérií pre ich bezpečnosť a vhodnosť na obchodovanie a držanie ako domácich zvierat;

o o

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0031.

(2) Ú. v. EÚ L 75, 19.3.2015, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.

(4) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 77, 24.3.2009, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

(8) Ú. v. EÚ L 94, 9.4.1999, s. 24.

(9) Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7.

(10) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/127

P8_TA(2016)0455

Nové príležitosti pre malé dopravné podniky

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov (2015/2349(INI))

(2018/C 224/20)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a najmä na jej článok 5 ods. 3,

—	so zreteľom na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—	so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (1),

—	so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

—	so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2014/2015,

—	so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394) a Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP (3),

—	so zreteľom na nástroj MSP, nástroje INNOSUP, COSME, portál pre podniky Vaša Európa, pilotný projekt urýchlenia procesu inovácie a možnosti vytvorenia siete v rámci programu Horizont 2020,

—	so zreteľom na smernicu o elektronickom obchode (2000/31/ES) a na smernicu o službách (2006/123/ES),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

—	so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o zlepšovaní jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

—	so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 (4),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0304/2016),

A.	keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným motorom európskeho hospodárstva a na základe údajov za rok 2014 predstavujú 99,8 % všetkých podnikov mimo finančného sektora a vytvárajú dve z troch pracovných miest;

B.	keďže MSP, ktoré v posledných rokoch vytvárali pracovné miesta, sú hlavne z tretieho sektora;

C.	keďže malé dopravné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom fungovaní mobility v Európe, ale často narážajú na ťažkosti pri vstupe na trh alebo pri udržaní sa na ňom, a to najmä pre prítomnosť monopolov na trhu;

keďže malé podniky poskytujú pridanú hodnotu najmä vo vzdialených a v husto osídlených regiónoch vďaka výbornej znalosti miestneho trhu, blízkosti k zákazníkovi a/alebo prispôsobivosti a schopnosti inovovať; keďže okrem iného sú schopné poskytovať na mieru prispôsobené služby a predstavujú nástroje na boj proti sociálnemu vylúčeniu, na vytváranie pracovných miest, generovanie hospodárskej činnosti, zlepšovanie riadenia mobility a prispievanie k rozvoju cestového ruchu (keďže služby mobility priamo nadväzujú na dopyt návštevníkov po nových výrobkoch a skúsenostiach);

E.	keďže v súvislosti s osobami a tovarom sa dopyt po dopravných službách aj podmienky ich poskytovania výrazne líšia a keďže zníženie mobility neprichádza do úvahy;

keďže organizácia dopravy vo veľkých mestách a na cestách vedúcich do nich spôsobuje preťaženie dopravnej siete a dopravné zápchy, čo je významná záťaž pre hospodárstvo; keďže MSP v odvetví dopravy sú významným doplnkom verejnej dopravnej siete v mestských uzloch, najmä počas dňa, keď je verejná doprava veľmi sporadická, ako aj v okrajových oblastiach bez náležite rozvinutej služby prímestskej dopravy;

keďže nedávna štúdia uskutočnená Komisiou ukázala, že 17 % európskych spotrebiteľov už využilo služby poskytované hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a 52 % z nich o ponúkaných službách vie; keďže očakávania spotrebiteľov hľadajú ľahko prístupné a pružné spôsoby využívania dopravných služieb (pri zachovaní cien v súlade so skutočnými nákladmi na poskytovanie), ako aj ľahký prístup k rezerváciám a bezpečným platbám za poskytnuté služby;

H.	keďže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy môže aktívne podporovať rozvoj udržateľných foriem mobility; keďže samoregulácia nie je vždy riešením a vyžaduje sa vhodný regulačný rámec;

I.	keďže nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja a revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológií vytvárajú bezprecedentné príležitosti a výzvy pre podniky všetkých veľkostí pri reagovaní na čoraz väčší dopyt po udržateľnej mobilite v rámci limitov obmedzenej infraštruktúry;

keďže exponenciálny rast rozšírenia inteligentných mobilných prístrojov a komplexné pokrytie vysokorýchlostnou širokopásmovou sieťou priniesli poskytovateľom dopravných služieb aj zákazníkom nové digitálne nástroje znižujúce transakčné náklady a aj význam fyzického umiestnenia poskytovateľov služieb, čo im umožňuje využívať na poskytovanie služieb nielen na regionálnej, ale aj celosvetovej úrovni rozsiahle pripojenie cez digitálne siete, a to tiež z odľahlých oblastí;

keďže odvetvie dopravy prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku, nových obchodných modelov a digitalizácie výraznými zmenami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili tradičné podnikateľské modely, ako aj pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto odvetví; keďže na jednej strane sa odvetvie dopravy otvorilo a na druhej strane sa pracovné podmienky v mnohých prípadoch zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a v niektorých prípadoch pre nedostatočné vykonávanie platných právnych predpisov;

keďže odvetvie dopravy zahŕňa nielen poskytovateľov bezprostredných dopravných služieb, ale aj MSP ponúkajúce služby ako údržba dopravných prostriedkov, predaj náhradných dielov, odborná príprava zamestnancov a prenájom vozidiel a vybavenia; keďže existuje obrovský potenciál na tvorbu pracovných miest spojený s týmito činnosťami vrátane pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov; keďže politiky v odvetví dopravy by mali zohľadňovať záujmy celého hodnotového reťazca;

M.	keďže len 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva moderné digitálne technológie, pričom 41 % ich nepoužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

N.	keďže pružnosť a jednoduchý vstup, ktoré sú charakteristické pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, môžu viesť k vytvoreniu pracovných príležitostí pre skupiny, ktoré sú tradične vylúčené z trhu práce, najmä pre ženy, mladých ľudí a migrantov;

O.	keďže služby poskytované v odvetví dopravy môžu predstavovať vhodný spôsob na to, ako sa stať samostatne zárobkovo činnou osobou, a môžu podporovať kultúru podnikania;

P.	keďže online platformy pre dopravné služby môžu ponúknuť možnosť rýchleho zosúladenia požiadaviek zákazníkov na jednej strane a ponuky pracovnej sily registrovanými spoločnosťami alebo pracovníkmi na druhej strane;

Q.	keďže podľa OECD sú kvalitné pracovné miesta základným faktorom v boji proti vysokej miere nerovnosti a pri podpore sociálnej súdržnosti;

I. Výzvy pre malé dopravné podniky

domnieva sa, že dopravné podniky čelia významným výzvam pri uspokojení rastúceho dopytu po mobilite, pričom infraštruktúra je obmedzená a environmentálne požiadavky sa zvyšujú; poukazuje na to, že všetky dopravné podniky sú pod tlakom, aby mohli poskytovať bezpečné, udržateľné a veľmi konkurencieschopné riešenia šetrné voči životnému prostrediu v rámci dohody COP21 a obmedzujúce dopravné preťaženie, pričom pre malé podniky je zložitejšie a nákladnejšie čeliť týmto ťažkostiam;

zdôrazňuje, že príliš častá zmena emisných noriem vozidiel by mohla viesť k osobitným problémom pre malé dopravné podniky, a to kvôli dĺžke trvania amortizácie flotíl vozidiel;

zdôrazňuje zložitú povahu odvetvia dopravy, pre ktoré je charakteristické viacúrovňové riadenie (na miestnej, celoštátnej, európskej a svetovej úrovni) stále veľmi roztrieštené podľa druhu dopravy; poznamenáva, že toto odvetvie podlieha silnej regulácii, najmä pokiaľ ide o prístup k povolaniu, príslušné činnosti, ako aj rozvoj, používanie a komercializáciu dopravných služieb (výhradné práva, stropné hodnoty počtu licencií) a tiež subvencovanie; zdôrazňuje, že bezpečnosť a ochrana majú pre odvetvie dopravy zásadný význam, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že popri iných faktorov sa často používajú ako zámienka na vytváranie umelých prekážok;

žiada členské štáty, aby skoncovali s fenoménom nadmernej regulácie, ktorý je často spojený s ochranným reflexom korporácií a vedie k rozdrobenosti, vyššej zložitosti a rigidite jednotného trhu pri súčasnom prehlbovaní rozdielov; je presvedčený, že je vhodné, aby členské štáty nepristupovali k zákonnosti internetových platforiem rôznorodými spôsobmi, a tým sa predišlo neodôvodneným reštriktívnym jednostranným opatreniam; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a v plnej miere vykonávali smernicu o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES) a smernicu o službách (smernica 2006/123/ES); tvrdí, že voľný pohyb poskytovateľov služieb a sloboda usádzania podľa článkov 56 respektíve 49 ZFEÚ sú zásadne dôležité na dosiahnutie európskeho rozmeru služieb a teda aj vnútorného trhu;

zdôrazňuje, že kvôli súčasnej právnej neistote, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu poskytovatelia služieb v odvetví dopravy, nie je možné vytvoriť spravodlivú hospodársku súťaž, a vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré majú mnohé malé podniky pri prístupe na domáci a medzinárodný trh a pri vyvíjaní a ponúkaní nových služieb; zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti brzdia prístup MSP k tomuto odvetviu;

domnieva sa, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 je potrebné zlepšiť, aby sa prekonalo vážne narušenie vnútroštátnych dopravných trhov v niekoľkých členských štátoch po jeho zavedení;

víta nové príležitosti, ktoré prinášajú malé dopravné podniky a nové obchodné modely spoločného využívania zdrojov, a súčasne vyjadruje poľutovanie nad postupmi narúšajúcimi hospodársku súťaž, ktoré sú spôsobované nerovnosťou pri uplatňovaní pravidiel EÚ v jednotlivých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o mzdy a systémy sociálneho zabezpečenia, čo môže viesť k závažnej deformácii, ako je sociálny damping, a tiež k bezpečnostným význam;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie práva; domnieva sa, že akákoľvek zmena právnych predpisov o sociálnych a pracovných podmienkach musí rešpektovať všetky základné slobody EÚ, nesmie obmedzovať spravodlivú hospodársku súťaž založenú na objektívnych konkurenčných výhodách, ani vytvárať ďalšie administratívne prekážky alebo dodatočné náklady pre malé dopravné podniky;

poznamenáva, že malé dopravné podniky musia investovať nielen preto, aby si zabezpečili súlad s právom, ale aj kvôli tomu, aby zostali konkurencieschopné (napríklad zameraním sa na nové technológie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednej strane a v rozpore s tým, čo sa deje s veľkými spoločnosťami, prístup týchto podnikov k úverom a financovaniu na peňažných trhoch zostávajú obmedzené napriek opatreniam kvantitatívneho uvoľňovania, zatiaľ čo na druhej strane sa verejná finančná podpora, najmä na európskej úrovni, využíva málokedy, pretože administratívne postupy sú príliš zložité a príliš dlhé; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť šírenie vedomostí a pomoc žiadateľom spomedzi malých podnikov v rámci Európskeho investičného fondu;

10.

poznamenáva, že v kontexte rastúcej urbanizácie musí byť preprava organizovaná čoraz integrovanejším, digitalizovanejším a multimodálnejším spôsobom a že mestské uzly zohrávajú čoraz kľúčovejšiu úlohu pri organizovaní udržateľnejšej mobility; zdôrazňuje rastúci vplyv aplikácií na multimodálne plánovanie ciest a význam, ktorý má zaradenie malých podnikov do zoznamu dostupných aplikácií a portfólií dopravných služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup na internet by podporil spoločné využívanie dopravy a lepšie plánovanie ciest;

11.

konštatuje, že v reakcii na hospodárske ťažkosti a nedostatok zdrojov na zachovanie kapilárnej dopravnej siete ukončujú v mnohých regiónoch svoju činnosť mnohé vedľajšie spoje, a to najmä v najodľahlejších a najmenej osídlených oblastiach; domnieva sa, že príchod obchodných modelov založených na spoločnom využívaní zdrojov nemôže nijak odôvodniť zrušenie verejných dopravných služieb v týchto regiónoch;

12.

zdôrazňuje, aký význam majú pre mestskú mobilitu požičovne ľahkých vozidiel, napríklad bicyklov a skútrov; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa potenciál týchto subjektov častejšie zohľadňoval pri zvyšovaní úrovne mestskej mobility a rozvoji energeticky účinnej mestskej dopravy s efektívnym využívaním zdrojov;

13.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili spájanie malých dopravných podnikov, ktoré by uľahčilo rozvoj partnerstva medzi týmito podnikmi a pomohlo zákazníkom s lokalizovaním požadovaných služieb malých dopravných spoločností podľa ich potrieb;

14.

vyzýva Komisiu, aby pri určovaní usmernení pre túto oblasť zohľadňovala to, aké ťažkosti majú nové modely hospodárstva založené na spolupráci pri prenikaní do vidieckeho a iného než mestského prostredia;

15.

konštatuje, že rozvoj modelov hospodárstva založených na spolupráci môže optimalizovať využívanie vozidiel a infraštruktúry, čím sa umožní uspokojenie dopytu po mobilite udržateľnejším spôsobom; berie na vedomie, že čoraz intenzívnejšie využívanie údajov od užívateľov by v konečnom dôsledku mohlo viesť k vytváraniu pridanej hodnoty v dopravnom reťazci; zdôrazňuje však, že koncentrácia údajov v rukách len niekoľkých platforiem sprostredkovania by mohla ohroziť spravodlivé rozdelenie príjmov aj vyváženú účasť na investíciách do infraštruktúry, a to všetko má priamy vplyv na MSP;

16.

víta skutočnosť, že platformy sprostredkovania zaviedli prvok spochybnenia ich samých, existujúcich subjektov a korporačných štruktúr a oslabenia existujúcich monopolov a zabránenia vzniku nových; zdôrazňuje, že tento krok povzbudzuje trh, ktorý sa oveľa viac zameriava na dopyt spotrebiteľov, a vedie členské štáty k tomu, aby preskúmali štruktúru trhu; poznamenáva však, že pokiaľ sa nevytvorí primeraný a jasný právny rámec, platformy sprostredkovania charakterizované javom, podľa ktorého „víťaz berie všetko“, vytvoria dominantné postavenia na trhu narušujúce rozmanitosť hospodárskej štruktúry;

17.

upozorňuje na príležitosti a výzvy (napríklad aj v týchto nových odvetviach by sa mohli objaviť malé podniky) vyplývajúce z rozvoja prepojených a autonómnych vozidiel (áut, plavidiel, bezpilotných vzdušných prostriedkov a tzv. platooning); nalieha preto na Komisiu, aby prišla s plánom pre prepojené a autonómne vozidlá, a zanalyzovala, aké potenciálne dôsledky by rozsiahle využívanie tejto technológie mohlo mať na európske odvetvie dopravy, najmä na MSP;

II. Odporúčania: ako zmeniť výzvy na príležitosti

18.

vyzýva na pokračovanie v úsilí o dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru; domnieva sa, že všetky právne predpisy, ktoré kladú nové požiadavky na malé podniky, najmä v daňovej, sociálnej a environmentálnej oblasti, by mali byť primerané, jednoduché a jasné, nemali by brzdiť ich rozvoj a v prípade potreby by mali odrážať regionálne a vnútroštátne charakteristiky rôznych členských štátov; domnieva sa, že takéto právne predpisy musia byť sprevádzané potrebnými (regulačnými a/alebo finančnými) stimulmi;

19.

domnieva sa, že podpora integrovaného a koordinovaného európskeho systému mobility je najlepší spôsob, ako vhodne integrovať všetky podniky ponúkajúce všetky spôsoby dopravy do spoločného dynamického procesu, v ktorom je digitalizácia a presadzovanie inovácií pochádzajúcich zo samotného odvetvia dopravy najúčinnejšou metódou na zabezpečenie toho, aby zákazníci mali jeden koherentný systém a profesionáli boli v najlepšej pozícii poskytovať pridanú hodnotu;

20.

konštatuje, že služby, ktoré poskytujú MSP v odvetví dopravy, nie vždy dostatočne zodpovedajú potrebám osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí; požaduje, aby všetky nástroje a programy zamerané na podporu týchto subjektov zohľadňovali potrebu prispôsobiť dopravné služby čo najviac potrebám ľudí so zníženou mobilitou;

21.

poznamenáva, že vzhľadom na nedostatok investícií do infraštruktúry by sa na nich mali podieľať všetky subjekty, ktoré majú prospech z využívania tejto infraštruktúry, pričom sa v plnej miere zohľadňujú existujúce dopravné dane, poplatky a negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie; zdôrazňuje, že v prípade cestnej dopravy je dôležité internalizovať negatívne externality a vyčleniť príjmy za využívanie dopravnej infraštruktúry, a to aj na cezhraničnej úrovni; uznáva však, že by to mohlo spôsobovať osobitné problémy malým podnikom vrátane tých v najvzdialenejších regiónoch, ktoré treba brať prioritne do úvahy;

22.

pripomína, že EFSI bol zriadený na to, aby prispieval na veľmi inovatívne trhové projekty, a považuje ho preto za zásadne dôležitý nástroj, ktorý MSP v odvetví dopravy pomáha vyvíjať nové riešenia mobility; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili jeho zavádzanie a zvýšili pomoc pre MSP a začínajúce podniky pri príprave takýchto projektov;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ktoré používajú veľké integrované skupiny, s cieľom bojovať proti diskriminácii a obmedzeniam v oblasti prístupu na trh bez ohľadu na veľkosť alebo druh podniku, najmä čo sa týka nových obchodných modelov; naliehavo žiada o dialóg a zlepšenie vzťahov, predovšetkým v rámci nových a potenciálnych trhov, medzi dopravcom a objednávateľom, ako aj o nájdenie riešenia problému falošných samostatne zárobkovo činných osôb;

24.

žiada, aby sa MSP zapojili do plánov integrovaného európskeho systému vydávania cestovných lístkov; konštatuje, že účinnosť tohto systému bude závisieť od toho, či bude zahŕňať čo najviac podnikov a subjektov poskytujúcich dopravné služby; poznamenáva, že výmena informácií a skúseností medzi veľkými subjektmi a MSP môže viesť k veľmi prospešným synergiám v oblasti vytvárania efektívnej dopravnej siete v Európe;

25.

požaduje v záujme väčšej transparentnosti revíziu a harmonizáciu pravidiel prístupu k regulovaným povolaniam a činnostiam v Európe a kontrol, ktoré s tým súvisia, aby sa novým subjektom a službám spojeným s digitálnymi platformami a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov umožnil rozvoj v prostredí naklonenom podnikaniu vrátane väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o legislatívne zmeny, a koexistencia so súčasnými subjektmi v prostredí zdravej hospodárskej súťaže; berie na vedomie pozitívne vplyvy subjektov hospodárstva spoločného využívania zdrojov, čo sa týka vytvárania nových pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce, a samostatne zárobkovo činné osoby;

26.

vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán uvoľňovania údajov o doprave financovanej z verejných zdrojov a zavedenia harmonizovaných noriem pre dopravné údaje a programovacie rozhrania, a to v záujme naštartovania inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

27.

domnieva sa, že vzhľadom na rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov riešením nie je ani odvetvová regulácia, ani regulácia zameraná len na platformy a že v budúcnosti bude potrebné, aby sa systém mobility chápal ako celok; požaduje, aby sa vytvoril zmodernizovaný multimodálny regulačný rámec podporujúci inovácie a konkurencieschopnosť, ako aj ochranu spotrebiteľov a ich údajov a zabezpečujúci práva pracovníkov a zaručujúci rovnosť podmienok pre rôzne subjekty; v tejto súvislosti upozorňuje na význam interoperability v odvetví dopravy, keďže malým podnikom umožňuje jednotné riešenia;

28.

vyzýva členské štáty, aby posúdili potrebu aktualizovať svoje vnútroštátne pracovné právo a prispôsobiť ho digitálnemu veku, zohľadňujúc pritom rysy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov a pracovné právo každej jednotlivej krajiny;

29.

domnieva sa, že takýto cieľ si vyžaduje konvergenciu modelov založenú na jasnom, konzistentnom a neprekrývajúcom sa vymedzení sprostredkovateľov a poskytovateľov služieb; žiada, aby sa rozlišovalo medzi takými platformami sprostredkovania, ktoré používateľom neprinášajú zisky, a platformami sprostredkovania, ktoré spájajú poskytovateľa služieb (na účely zisku) a klienta, a to bez ohľadu na vzťah podriadenosti medzi poskytovateľom služby a platformou; navrhuje, že vnútroštátnym orgánom by sa malo umožniť požiadať platformy sprostredkovania o informácie, ktoré považujú za potrebné, aby sa všetkým stranám uľahčilo splnenie ich povinností v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a aby sa zaručilo, že poskytovatelia služieb používajúci platformy sú spôsobilí a riadne kvalifikovaní (na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa); zdôrazňuje, že už existujúce systémy spätnej väzby a ratingové systémy taktiež pomáhajú sprostredkovateľom pri vybudovaní dôvery zákazníkov a že generované údaje by sa mali spracúvať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES;

30.

domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov umožňuje dobrú vysledovateľnosť činností v oblasti dopravných služieb v súlade s cieľom presadzovať existujúce právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia o tom, ako sa právne predpisy EÚ uplatňujú na rôzne typy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom odstrániť prípadné regulačné medzery v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia spôsobom, ktorý rešpektuje vnútroštátne právomoci;

31.

zdôrazňuje, že dopravné podniky zahŕňajú aj subjekty, ktoré neposkytujú dopravné služby priamo, napríklad poskytovateľov odbornej prípravy, požičovne vozidiel, dielne a servisy; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa pri príprave právnych opatrení a investičných programov zameraných na podporu rozvoja MSP zohľadňovali aj potreby týchto subjektov;

32.

nabáda Komisiu, aby podporovala MSP v odvetví dopravy pri vytváraní v tejto oblasti klastrov, do ktorých sa môžu zapojiť zákazníci a iné zainteresované subjekty;

33.

konštatuje, že väčšina poskytovateľov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov pochádza spoza hraníc EÚ; domnieva sa, že EÚ musí vytvoriť inovatívnejšie začínajúce podniky v odvetví dopravy, a nabáda na zvýšenie podpory pre takéto spoločnosti, najmä v súvislosti s odbornou prípravou mladých podnikateľov v tejto oblasti;

34.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že reakcia členských štátov na rozvoj modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov bola doteraz veľmi roztrieštená a v niektorých prípadoch úplne v rozpore s potenciálom a prínosmi rozvoja tohto odvetvia, ako aj v rozpore s očakávaniami spotrebiteľov, a domnieva sa, že sú žiadúce koordinované a komplexné opatrenia na európskej úrovni pokrývajúce otázky súvisiace s modelom udržateľného hospodárstva spoločného využívania zdrojov; berie na vedomie rozumný prístup Komisie k tomuto „novému hospodárstvu“, ako sa uvádza v jej nedávnom oznámení zdôrazňujúcom význam kolaboratívneho hospodárstva pre budúci rast (COM(2016)0356);

35.

berie na vedomie ohromný potenciál nových technológií pre vznik nových foriem poskytovania služieb v oblasti prepravy tovaru; zdôrazňuje najmä ohromné možnosti bezpilotných vzdušných prostriedkov, ktoré sú už veľmi účinným nástrojom na prácu v zložitých podmienkach; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať potenciál MSP zapojených do projektovania, výroby a využívania bezpilotných vzdušných prostriedkov;

36.

domnieva sa, že obchodné modely spoločného využívania zdrojov sú významnou možnosťou trvalo udržateľného rozvoja spojov v odľahlých, horských a vidieckych regiónoch a ponúkajú aj nepriame prínosy pre odvetvie cestovného ruchu;

37.

domnieva sa, že legislatívne požiadavky by mali byť primerané povahe podnikania a veľkosti podniku; vyjadruje však znepokojenie nad tým, či naďalej pretrvávajú dôvody na vyňatie ľahkých úžitkových vozidiel z uplatňovania mnohých európskych pravidiel vzhľadom na rastúce používanie ľahkých úžitkových vozidiel na medzinárodnú prepravu tovaru, a žiada Komisiu, aby predložila analytickú správu o následnom vplyve na hospodárstvo, životné prostredie a bezpečnosť;

38.

požaduje, aby sa vytvorili štruktúry spolupráce medzi malými dopravnými podnikmi, inštitúciami vedeckého výskumu a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zlepšiť organizáciu udržateľnej mestskej a prímestskej mobility, aby bolo možné účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov vrátane tých, ktoré ponúkajú MSP (napríklad prvá a posledná etapa dopravných služieb typu „od dverí k dverám“), a súčasne lepšie zosúladiť existujúce siete verejnej dopravy s potrebami a očakávaniami cestujúcich; požaduje začlenenie informácií o službách mobility poskytovaných malými podnikmi do dopravných informácií a plánovacích služieb;

39.

požaduje vytvorenie inovačných akčných skupín, ktoré umožnia naplno využiť koncept tzv. spoločne využívaných miest („shareable cities“) a pomôžu miestnym, regionálnym a celoštátnym inštitúciám účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov;

40.

zdôrazňuje význam cielenej odbornej prípravy (napríklad v súvislosti s veľkými dátami, integrovanými službami atď.) s cieľom pomôcť dopravným spoločnostiam vytvárať pridanú hodnotu z digitálnej oblasti; požaduje preto prispôsobenie spôsobu odbornej prípravy profesionálov podľa zručností a kvalifikácií požadovaných novými obchodnými modelmi, a to najmä s cieľom vyriešiť nedostatok pracovníkov, predovšetkým vodičov;

41.

zdôrazňuje, že MSP v odvetví dopravy sa často nerozširujú kvôli zvýšenému riziku, ktoré zahŕňa cezhraničné podnikanie kvôli rozdielom medzi právnymi systémami rôznych (členských) štátov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v členských štátoch vytvorili platformy spolupráce a komunikácie zamerané na poskytovanie poradenstva a odbornej prípravy MSP, pokiaľ ide o rôzne systémy financovania, granty a internacionalizáciu; žiada Komisiu, aby ďalej využívala existujúce programy podpory MSP a zviditeľňovala ich medzi dopravnými subjektmi, a to v kontexte synergií medzi rôznymi fondmi EÚ;

42.

nabáda miestne orgány, aby sa aktívne zaviazali dodržiavať zásady dekarbonizácie mestskej dopravy stanovené v Bielej knihe o doprave, a naliehavo žiada subjekty na trhu, aby pôsobili v novom konkurenčnom a operačnom rámci a využívali tak konkurenčné výhody vyplývajúce z ponúkania služieb s nulovými emisiami a z postupnej digitalizácie svojich riadiacich, operačných a marketingových štruktúr;

43.

vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali inovácie v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorých vznik sa uľahčí vznikom obchodných modelov spoločného využívania zdrojov, ako je spoločné využívanie áut (car-sharing), spoločné využívanie bicyklov (bicycle sharing), spoločná nákladná doprava, spoločné taxíky, spoločná jazda jedným autom (car-pooling) a autobusy na objednávku, ako aj prepájanie týchto spôsobov dopravy s verejnou dopravou;

44.

vyzýva Komisiu, aby rozšírenou spoluprácou medzi svojimi generálnymi riaditeľstvami dôsledne monitorovala rozvoj digitálneho hospodárstva a vplyv legislatívnych iniciatív v oblasti tzv. digitálnej agendy na odvetvie dopravy;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pravidelne posudzovali vplyv digitalizácie na počet a druhy pracovných miest v odvetví dopravy a zabezpečili, aby politiky v oblasti zamestnanosti a sociálne politiky držali krok s digitalizáciou trhu práce v oblasti dopravy;

46.

odporúča, aby podniky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj ľudia pracujúci v odvetví dopravy našli modely na spoluprácu pri sledovaní spoločných záujmov, napríklad v oblasti poisťovníctva;

47.

víta flexibilné modely pracovného času dohodnuté sociálnymi partnermi v odvetví dopravy, ktoré umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život; zdôrazňuje však, že je dôležité monitorovať dodržiavanie povinných pravidiel v oblasti pracovného času a času jazdy a odpočinku, čo by sa malo zjednodušiť v dôsledku digitalizácie v odvetví dopravy;

o o

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.

(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.

(3) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.

(4) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/135

P8_TA(2016)0456

Situácia v Bielorusku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Bielorusku (2016/2934(RSP))

(2018/C 224/21)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a odporúčania týkajúce sa Bieloruska,

—	so zreteľom na parlamentné voľby, ktoré sa konali 11. septembra 2016, a prezidentské voľby, ktoré sa konali 11. októbra 2015,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedu svojej Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom z 13. septembra 2016 o nedávnych parlamentných voľbách v Bielorusku,

—	so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 12. septembra 2016 o parlamentných voľbách v Bielorusku,

—	so zreteľom na predbežné vyhlásenie OBSE/ODIHR, Parlamentného zhromaždenia OBSE a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) z 12. septembra 2016 o parlamentných voľbách v Bielorusku,

—	so zreteľom na závery Rady týkajúce sa Bieloruska, najmä závery zo 16. februára 2016 rušiace reštriktívne opatrenia voči 170 jednotlivcom a trom bieloruským spoločnostiam,

—	so zreteľom na záverečnú správu OBSE z 28. januára 2016 o prezidentských voľbách v Bielorusku, ktoré sa konali 11. októbra 2015,

—	so zreteľom na početné vyhlásenia bieloruských orgánov, že niektoré odporúčania OBSE/ODIHR po prezidentských voľbách v roku 2015 sa vykonajú pred parlamentnými voľbami v roku 2016,

—

so zreteľom na prepustenie šiestich politických väzňov bieloruskými orgánmi 22. augusta 2015 a na následné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna o prepustení politických väzňov v Bielorusku 22. augusta 2015,

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže vo svojej záverečnej správe o prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2015 OBSE/ODIHR spolu s Benátskou komisiou Rady Európy pripravili súbor odporúčaní, ktoré malo Bielorusko vykonať pred parlamentnými voľbami v roku 2016;

B.	keďže bieloruské orgány v záujme vybudovania lepších vzťahov so Západom prijali neochotné kroky, ktoré umožňujú demokratickým opozičným stranám ľahšiu registráciu než v predchádzajúcich voľbách a poskytujú zahraničným pozorovateľom lepší prístup k sčítavaniu hlasov;

keďže 6. júna 2016 bieloruský prezident vyhlásil voľby do snemovne reprezentantov; keďže tieto voľby sa konali 11. septembra 2016; keďže na voľby bolo akreditovaných viac ako 827 medzinárodných a 32 100 občianskych pozorovateľov; keďže podľa záverov OBSE/ODIHR bola väčšina občianskych pozorovateľov členmi štátom financovaných verejných združení, ktoré sa tiež aktívne podieľali na kampani na podporu provládnych kandidátov; keďže volebná pozorovateľská misia OBSE/ODIHR bola vyslaná na pozorovanie volieb na pozvanie bieloruského ministerstva zahraničných vecí;

keďže podľa hodnotenia OBSE/ODIHR boli parlamentné voľby v roku 2016 zorganizované efektívne, ale pretrvávajú viaceré dlhodobé systémové nedostatky vrátane obmedzení právneho rámca pre politické práva a základné slobody; keďže sčítavanie a spracúvanie hlasov sa vyznačovalo množstvom procesných nezrovnalostí a nedostatkom transparentnosti;

keďže po dlhom čase bude v bieloruskom parlamente zastúpená demokratická opozícia; keďže podľa správy osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku, zostáva právny a správny systém, z ktorého vyplýva obmedzovanie ľudských práv, nezmenený; keďže dvaja nezávislí poslanci parlamentu majú podľa očakávaní pôsobiť ako skutočná opozícia;

F.	keďže od roku 1994 sa v Bielorusku neuskutočnili žiadne slobodné a spravodlivé voľby podľa volebných právnych predpisov v súlade s medzinárodne uznávanými normami OBSE/ODIHR;

keďže EÚ vo februári 2016 zrušila väčšinu svojich reštriktívnych opatrení voči bieloruským predstaviteľom a právnickým osobám ako gesto dobrej vôle s cieľom podnietiť Bielorusko, aby zlepšilo situáciu v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu; keďže Rada vo svojich záveroch z 15. februára 2016 týkajúcich sa Bieloruska zdôraznila potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a Bieloruskom v mnohých oblastiach hospodárstva, obchodu a pomoci, čo poskytlo Bielorusku možnosť požiadať o financovanie zo strany EIB a EBOR; keďže pred voľbami v roku 2016 bolo zaznamenaných niekoľko pokusov o vyriešenie niektorých dlhodobých problémov, no zároveň pretrváva mnoho nevyriešených otázok, pokiaľ ide o právny a procedurálny volebný rámec;

H.	keďže dve bieloruské volebné pozorovateľské skupiny – Obhajcovia ľudských práv za slobodné voľby (HRD) a Právo vybrať si – 2016 – odsúdili posledné voľby s tým, že nesplnili viacero kľúčových medzinárodných noriem a neboli spoľahlivým odrazom vôle bieloruských občanov;

keďže bieloruské pozorovateľské skupiny zozbierali konkrétne dôkazy o rozsiahlych celoštátnych pokusoch o umelé zvýšenie celkovej účasti na voľbách počas päťdňového obdobia predčasného hlasovania (6. až 10. septembra 2016) a vo volebný deň (11. septembra 2016) a keďže jediný nezávislý inštitút prieskumu verejnej mienky v Bielorusku (NISEPI) prerušil svoju činnosť v dôsledku tlaku vlády, takže bolo veľmi ťažké zistiť, aké sú skutočné volebné preferencie Bielorusov;

J.	keďže časť bieloruských opozičných síl 18. novembra 2015 prvýkrát predstavila spoločnú dohodu o spolupráci s cieľom jednotne kandidovať v parlamentných voľbách v roku 2016;

K.	keďže 18. a 19. júna 2015 sa uskutočnila prvá návšteva Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom v Minsku od roku 2002; keďže Európsky parlament v súčasnosti neudržiava oficiálne vzťahy s bieloruským parlamentom;

L.	keďže Bielorusko zohralo konštruktívnu úlohu pri umožnení dohody o prímerí na Ukrajine;

M.	keďže ruská agresia proti Ukrajine a protiprávna anexia Krymu prehĺbili obavy bieloruskej spoločnosti z destabilizácie vnútornej situácie v dôsledku zmeny režimu; keďže sa však bieloruskí občania nevzdali svojich nádejí na uskutočnenie zásadných reforiem a mierovej transformácie vo svojej krajine;

keďže bieloruské hospodárstvo prežíva viac ako dvadsaťročné obdobie stagnácie, pričom hlavné odvetvia stále zostávajú vo vlastníctve štátu a sú riadené a kontrolované v rámci správneho systému; keďže hospodárska závislosť Bieloruska od ruskej hospodárskej pomoci sa neustále zvyšuje a keďže hospodárska výkonnosť Bieloruska patrí k najnižším spomedzi krajín Euroázijskej hospodárskej únie – napríklad jeho HDP klesol v rokoch 2015 – 2016 o viac ako 30 miliárd USD;

O.	keďže Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti; keďže 4. októbra 2016 bieloruský najvyšší súd potvrdil rozsudok smrti vynesený nad Sjarhejom Vostrykauom, čo bol štvrtý rozsudok smrti potvrdený týmto súdom v roku 2016;

keďže organizácie pre ľudské práva upozornili na nové metódy prenasledovania opozície; keďže bieloruské orgány neupustili od represívnych praktík proti svojim politickým oponentom: pokojní demonštranti stále podliehajú administratívnym postihom, obmedzené sú aj iné občianske a politické práva a v krajine sú noví politickí väzni; keďže bieloruské orgány neprijali žiadne opatrenia zamerané na systémové a kvalitatívne zmeny v oblasti ľudských práv, najmä na legislatívnej úrovni;

keďže predpokladom zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom je výrazné zlepšenie v oblasti slobody prejavu a slobody médií, dodržiavania politických práv bežných občanov, ako aj opozičných aktivistov a dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv; keďže Európska únia je stále pevne odhodlaná ďalej obhajovať ľudské práva v Bielorusku vrátane slobody prejavu a médií;

R.	keďže 25. októbra 2016 Bielorusko prijalo svoj prvý národný akčný plán pre ľudské práva, ktorý bol schválený uznesením Rady ministrov; keďže podľa bieloruských orgánov tento plán určuje hlavné smery činnosti zameranej na vykonávanie záväzkov Bieloruska v oblasti ľudských práv;

S.	keďže jedným z cieľov účasti Bieloruska vo Východnom partnerstve a v jeho parlamentnom orgáne Euronest je zintenzívnenie spolupráce medzi touto krajinou a EÚ; keďže bieloruský parlament nemá v Parlamentnom zhromaždení Euronest žiadny oficiálny status;

keďže Bielorusko v súčasnosti buduje svoju prvú jadrovú elektráreň v Ostrovci na hraniciach s EÚ; keďže každá krajina, ktorá vyvíja jadrovú energiu, musí prísne dodržiavať medzinárodné požiadavky a normy v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia; keďže vláda Bieloruska, ktorá nesie výlučnú zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu jadrových zariadení na svojom území, musí plniť svoje záväzky voči svojim vlastným občanom, ale aj voči susedným krajinám; keďže rozvoj, prevádzka a vyraďovanie z prevádzky akéhokoľvek jadrového zariadenia sa musí riadiť zásadou otvorenosti a transparentnosti;

keďže Bielorusko je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a zúčastňuje sa na spoločných vojenských manévroch (Zapad) s Ruskom, ktoré zahŕňajú scenáre s útokmi na jeho západných susedov vrátane simulácie použitia jadrových zbraní proti Poľsku; keďže Bielorusko sa má budúci rok zúčastniť na manévroch Zapad-2017 s možnými ďalšími útočnými scenármi;

je naďalej hlboko znepokojený nedostatkami, na ktoré poukázali nezávislí medzinárodní pozorovatelia počas prezidentských volieb v roku 2015 a parlamentných volieb v roku 2016; uznáva snahy o dosiahnutie pokroku, ktorý je však stále nedostatočný; poznamenáva, že v novozvolenom parlamente bude jeden predstaviteľ opozičnej strany a jeden predstaviteľ mimovládneho sektora; považuje ich však skôr za politicky menovaných ako za odraz volebných výsledkov; konštatuje, že pri prerokúvaní budúcich legislatívnych návrhov predložených týmito dvoma poslancami sa preukážu politické zámery orgánov, ktoré stoja za ich vymenovaním;

vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne obnovili prácu na komplexnej volebnej reforme ako súčasti širšieho procesu demokratizácie, a to v spolupráci s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje potrebu zaviesť odporúčania OBSE/ODIHR v dostatočnom predstihu pred komunálnymi voľbami v marci 2018, ako aj potrebu ich pozorovania domácimi a medzinárodnými pozorovateľmi; podčiarkuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie žiadaného pokroku vo vzťahoch medzi EÚ a Bieloruskom;

opätovne vyzýva bieloruské orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a medzinárodnými a regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Bielorusko ratifikovalo;

vyzýva vládu Bieloruska, aby rehabilitovala prepustených politických väzňov a v plnej miere obnovila ich občianske a politické práva;

vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2000 nebola v Bielorusku zaregistrovaná žiadna nová politická strana; požaduje, aby boli všetky obmedzenia v tejto súvislosti zrušené; zdôrazňuje, že všetkým politickým stranám treba umožniť neobmedzenú politickú činnosť, najmä počas volebnej kampane;

očakáva, že orgány prestanú prenasledovať nezávislé médiá z politických dôvodov; požaduje ukončenie administratívneho prenasledovania a svojvoľného uplatňovania článku 22 ods. 9 časti 2 správneho poriadku voči novinárom v slobodnom povolaní, ktorí spolupracujú so zahraničnými médiami bez akreditácie, čím obmedzujú právo na slobodu prejavu a šírenie informácií;

vyzýva bieloruskú vládu, aby bezodkladne zrušila článok 193.1 trestného zákona, ktorý postihuje organizovanie činností neregistrovaných verejných združení a organizácií a účasť na nich, a aby umožnila plné, slobodné a neobmedzované zákonné fungovanie verejných združení a organizácií; upriamuje pozornosť Komisie najmä na skutočnosť, že v súčasnosti je v dôsledku uplatňovania článku 193.1 a iných reštriktívnych opatrení zaregistrovaných vyše 150 bieloruských MVO v Litve, Poľsku, Českej republike a inde;

nalieha na bieloruské orgány, aby prehodnotili politiku, podľa ktorej medzinárodná finančná podpora mimovládnemu sektoru v Bielorusku podlieha vysokému zdaneniu;

dôrazne odsudzuje politiku bieloruskej vlády, ktorá využíva osobitné jednotky na zasahovanie do vnútorných záležitostí organizácií občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré zastupujú národnostné menšiny, ako napríklad nezávislá MVO Zväz Poliakov v Bielorusku;

10.

nalieha na Bielorusko, ako na jedinú krajinu v Európe, ktorá stále vykonáva trest smrti a ktorá ho nedávno obnovila, aby sa zapojilo do globálneho moratória na vykonávanie trestu smrti, ktoré je prvým krokom k jeho trvalému zrušeniu; pripomína, že trest smrti je neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, nemá žiadny preukázaný odrádzajúci účinok a v dôsledku jeho výkonu sú justičné omyly nezvratné; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby v rámci pokračujúceho dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Bieloruskom dôrazne uprednostňovali uvedené otázky; víta v tejto súvislosti, že Rada ministrov Bieloruska prijala akčný plán na realizáciu odporúčaní pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmavania Rady OSN pre ľudské práva, a očakáva, že tento plán bude v plnom rozsahu splnený;

11.

vyzýva EÚ, aby si udržala dynamiku v záujme ďalšej normalizácie vzťahov s Bieloruskom: opakuje svoj postoj, že existujúce rozdiely možno najlepšie riešiť prostredníctvom posilnených komunikačných kanálov, a že ďalšie zapojenie EÚ, a najmä Európskeho parlamentu, do dialógu s Bieloruskom a predovšetkým jeho občanmi a občianskou spoločnosťou, ako aj s parlamentom a rôznymi politickými stranami, môže priniesť hmatateľné výsledky a prispieť k nezávislosti, zvrchovanosti a prosperite tejto krajiny;

12.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej vykonávali a rozšírili svoju podporu organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v Bielorusku i v zahraničí; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu podporovať všetky nezávislé zdroje informácií pre bieloruskú spoločnosť vrátane mediálneho vysielania v bieloruštine a zo zahraničia;

13.

konštatuje, že v januári 2014 sa začali rokovania o zjednodušení vízového režimu zamerané na zlepšenie medziľudských kontaktov a podporu rozvoja občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že Komisia a ESVČ by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom urýchliť pokrok v tejto oblasti;

14.

podporuje EÚ v jej politike „kritickej spolupráce“ s bieloruskými orgánmi a vyjadruje ochotu prispieť k nej prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala legislatívne iniciatívy a kontrolovala ich vykonávanie; pripomína, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa jej zdroje nevyužívali na potláčanie organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, novinárov v slobodnom povolaní a opozičných lídrov;

15.

je znepokojený bezpečnostnými problémami, ktoré vznikli pri výstavbe bieloruskej jadrovej elektrárne v meste Ostrovec nachádzajúcom sa menej ako 50 km od hlavného mesta Litvy Vilniusu a blízko poľských hraníc; zdôrazňuje potrebu komplexného medzinárodného dohľadu nad realizáciou tohto projektu, aby sa zabezpečil jeho súlad s medzinárodnými požiadavkami a normami v oblasti jadrovej a environmentálnej bezpečnosti vrátane Dohovoru OSN z Espoo a Aarhuského dohovoru OSN; vyzýva Komisiu, aby otázku bezpečnosti a transparentnosti tejto jadrovej elektrárne vo výstavbe zaradila do dialógu s Bieloruskom a Ruskom, keďže ju financuje Rusko a je založená na technológiách Rosatom, a aby Európskemu parlamentu a najmä členským štátom susediacim s Bieloruskom podávala pravidelné správy; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili svoj vplyv vrátane podmienenia makrofinančnej pomoci EÚ s cieľom zabezpečiť, aby Bielorusko dodržiavalo medzinárodné bezpečnostné normy v súvislosti s jadrovou elektrárňou Ostrovec, a to najmä pokiaľ ide o uskutočnenie jej záťažových skúšok v súlade s dohodou s Komisiou z 23. júna 2011;

16.

očakáva pristúpenie Bieloruska k Parlamentnému zhromaždeniu Euronest v súlade s ustanovujúcim aktom, hneď ako budú splnené politické podmienky, a pripisuje tomuto pristúpeniu veľký význam, pretože by išlo o prirodzené rozšírenie účasti Bieloruska v rámci mnohostrannej spolupráce Východného partnerstva;

17.

opakuje svoj záväzok pracovať v prospech bieloruského ľudu, podporovať jeho demokratické ambície a iniciatívy a prispievať k stabilnej, demokratickej a úspešnej budúcnosti krajiny;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Rade, Komisii, členským štátom, OBSE/ODIHR, Rade Európy a bieloruským orgánom.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/140

P8_TA(2016)0464

Fond solidarity Európskej únie: hodnotenie

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie (2016/2045(INI))

(2018/C 224/22)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 175 a 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (3),

—	so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (COM(2013)0522) (4),

—	so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2002 o záplavách v Európe (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a povodniach) počas leta 2015 v Európe (6),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie (7),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8),

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0341/2016),

keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol zriadený nariadením (ES) č. 2012/2002 v reakcii na ničivé záplavy, ktoré postihli strednú Európu v lete 2002, ako cenný nástroj umožňujúci EÚ reagovať na rozsiahle prírodné katastrofy a na výnimočné regionálne katastrofy na území Únie a v krajinách, ktoré sú zapojené do rokovaní o pristúpení k Únii, a na prejavenie solidarity s postihnutými regiónmi a štátmi; keďže tento fond podporuje výhradne naliehavé opatrenia a opatrenia na obnovu, ktoré vykonávajú vlády v nadväznosti na prírodné katastrofy a ktoré majú priamy vplyv na život ľudí, životné prostredie alebo hospodárstvo v danom postihnutom regióne (hoci treba konštatovať, že Komisia predložila v roku 2005 návrh zameraný na ešte väčšie rozšírenie pôvodnej oblasti pôsobnosti);

keďže od svojho založenia bol FSEÚ veľmi užitočný, lebo mobilizoval celkovo 3,8 miliardy EUR v súvislosti s viac ako 70 katastrofami týkajúcimi sa 24 prijímajúcich štátov a prístupových krajín a bol využitý ako reakcia na rôzne prírodné javy vrátane zemetrasení, záplav, lesných požiarov, búrok a v poslednej dobe aj sucha; keďže Fond solidarity EÚ zostáva jedným z najsilnejších symbolov solidarity v čase núdze;

keďže tento nástroj prešiel v roku 2014 komplexnou reformou s cieľom zdokonaliť a zjednodušiť postupy a zabezpečiť rýchlejšie reakcie (do šiestich týždňov od podania žiadosti); nanovo vymedziť rozsah pôsobnosti; zaviesť jednoznačné kritéria na definovanie regionálnej katastrofy; a posilniť stratégie predchádzania katastrofám a riadenia rizík, čím by bola posilnená účinnosť núdzového financovania v súlade s mnohými žiadosťami, ktoré v priebehu rokov predložil Európsky parlament a miestne a regionálne orgány; keďže nová revízia fondu je plánovaná v rámci navrhovaného súhrnného nariadenia (COM(2016)0605 – 2016/0282(COD)), ktoré Komisia navrhla 14. septembra 2016 s cieľom zdokonaliť pripravenosť a účinnosť núdzového financovania;

D.	keďže Európsky parlament dôrazne podporil navrhované zmeny, z ktorých väčšina už bola uvedená v jeho skorších uzneseniach;

E.	keďže žiadosti prijaté do júna 2014, kedy vstúpilo do platnosti revidované nariadenie, boli posudzované v rámci pôvodného nariadenia, pričom žiadosti prijaté potom boli posudzované už podľa revidovaného nariadenia;

F.	keďže v reakcii na zmenu klímy sú mimoriadne dôležité investície do predchádzania prírodným katastrofám; keďže značné množstvo finančných prostriedkov EÚ bolo vyčlenených na investície do predchádzania prírodným katastrofám a do stratégií riadenia rizika, a to najmä v rámci fondov EŠIF;

G.	keďže vo výnimočných prípadoch a berúc do úvahy ročný rozpočtový strop fondu v roku, v ktorom došlo ku katastrofe, a nasledujúcom roku, je možné v prípade nedostatočných prostriedkov dostupných v danom roku využiť prostriedky z nasledujúceho roku;

pripomína, že od svojho vytvorenia v roku 2002 je FSEÚ dôležitým zdrojom financovania pre miestne a regionálne vlády, keďže zmierňuje dôsledky prírodných katastrof, ktoré postihujú Európu, či už sú to záplavy, zemetrasenia alebo lesné požiare, a slúži ako vyjadrenie európskej solidarity s postihnutými regiónmi; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o verejnosť, FSEÚ je jedným z najkonkrétnejších a najhmatateľnejších prejavov podpory, ktorú môže Európa poskytnúť miestnym spoločenstvám;

pripomína, že od vytvorenia FSEÚ sa v Európskej únii v dôsledku klimatických zmien výrazne zvýšil počet prírodných katastrof a vzrástla aj ich závažnosť a intenzita; zdôrazňuje preto pridanú hodnotu silného a pružného nástroja prostredníctvom ktorého sa prejavuje solidarita a zabezpečuje skutočná rýchla pomoc pre ľudí postihnutých rozsiahlymi prírodnými katastrofami;

pripomína, že FSEÚ je financovaný mimo rozpočtu Európskej únie a disponuje prostriedkami vo výške maximálne 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a že napriek tomu, že umožňuje určitú flexibilitu (prenosy N+1), každý rok hrozí, že prostriedky v značnej výške nebudú využité; v tejto súvislosti berie na vedomie, že v súhrnnom nariadení je stanovené čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku do rozpočtu s cieľom urýchliť postup mobilizácie prostriedkov a skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc občanom postihnutým katastrofou;

poukazuje na to, že využívanie ročnej prahovej hodnoty dokazuje, že ročná výška rozpočtových prostriedkov po začatí nového programového obdobia VFR je primeraná;

zdôrazňuje význam revízie z roku 2014, ktorou sa podarilo prekonať patovú situáciu v Rade a ktorá konečne priniesla odpoveď na opakované požiadavky Európskeho parlamentu na posilnenie schopnosti reagovať a účinnosti pomoci s cieľom zaistiť rýchlu a transparentnú reakciu pri poskytovaní pomoci občanom postihnutým prírodnými katastrofami; okrem toho víta nedávny návrh súhrnného nariadenia, ktorý zavádza nové ustanovenia spojené so zjednodušením a ľahšou mobilizáciou finančných prostriedkov;

zdôrazňuje hlavné prvky reformy, ako sú napríklad: zavedenie zálohových platieb, pričom maximálne 10 % predpokladaného finančného príspevku je možné na požiadanie vyplatiť krátko po predložení žiadosti o finančný príspevok z fondu Komisii (horná hranica príspevku je 30 miliónov EUR); oprávnenosť nákladov spojených s prípravou a vykonávaním núdzových operácií a operácií obnovy (kľúčová žiadosť Európskeho parlamentu); predĺženie lehôt na predloženie žiadostí zo strany oprávnených členských štátov (12 týždňov po vzniku prvej škody) a na realizáciu projektu (18 mesiacov); zavedenie šesťtýždňovej lehoty na to, aby Komisia na žiadosti odpovedala; nové ustanovenia týkajúce sa predchádzania prírodným katastrofám; zdokonalenie postupov v oblasti riadneho finančného hospodárenia;

zdôrazňuje však, že napriek tomu, že zavedenie mechanizmu zálohových platieb umožňuje ich získanie rýchlejšie, ako pri bežnom postupe, trpia príjemcovia aj naďalej prílišnou dĺžkou celého postupu od podania žiadosti až po okamžik, kedy je vyplatená výška konečného príspevku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadosť musí byť predložená čo najskôr po katastrofe a že sú potrebné ďalšie zlepšenia fázy hodnotenia a následných fáz s cieľom uľahčiť vykonávanie platieb; zastáva názor, že novo navrhnuté ustanovenia súhrnného nariadenia týkajúce sa FSEÚ môžu pomôcť urýchliť mobilizáciu a umožniť tak konkrétne naplnenie potrieb v praxi; zároveň zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať svoje administratívne postupy s cieľom urýchliť mobilizáciu pomoci pre postihnuté regióny a štáty; v súvislosti s potenciálnym zlepšením v rámci budúcej reformy ďalej navrhuje zavedenie žiadosti o povinné aktualizované vnútroštátne plány zvládania katastrof a zavedenie požiadavky, aby boli predkladané informácie o príprave dohôd o núdzových situáciách;

vyzýva samotné členské štáty, aby zdokonalili svoje prostriedky komunikácie a spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a to tak pri vyhodnocovaní spôsobených škôd, kde je požadovaná finančná pomoc FSEÚ, ako aj pri vypracúvaní žiadostí a realizácii projektov na boj proti vplyvom prírodných katastrof, čím sa zaistí, že podpora Únie bude účinná v praxi a že budú presadzované udržateľné opatrenia; okrem toho sa domnieva, že o podpore z FSEÚ by mala byť informovaná široká verejnosť; vyzýva príslušné orgány, aby zdokonalili komunikáciu a poskytovali informácie o podpore z FSEÚ bez toho, aby to viedlo k vzniku dodatočnej administratívnej záťaže;

zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, že členské štáty budú uplatňovať postupy verejného obstarávania v reakcii na prírodné katastrofy s cieľom identifikovať a šíriť najlepšie postupy a získané poznatky, pokiaľ ide o zmluvy v núdzových situáciách;

10.

víta, že Komisia objasnila pravidlá oprávnenosti, pokiaľ ide o regionálne prírodné katastrofy, poukazuje však na to, že v konečnej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou sa zachováva prahová hodnota oprávnenosti vo výške 1,5 % regionálneho HDP navrhnutá Komisiou, aj napriek úsiliu Európskeho parlamentu o jej zníženie na 1 %; konštatuje, že sa zohľadnila zraniteľnosť najodľahlejších regiónov, pričom prahová hodnota sa v tomto prípade znížila na 1 %;

11.

uznáva, že fond poskytuje pomoc v prípade nepoistiteľných škôd a nekompenzuje súkromné straty; zdôrazňuje skutočnosť, že dlhodobé opatrenia, ako je udržateľná obnova alebo činnosti v oblasti hospodárskeho rozvoja a prevencie, sú oprávnené na čerpanie finančných prostriedkov z iných nástrojov Únie, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

12.

vyzýva členské štáty, aby optimalizovali využívanie existujúceho financovania EÚ, najmä piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, na investície zamerané na bránenie vzniku prírodných katastrof, a poukazuje na dôležitosť rozvíjania synergií medzi jednotlivými fondami a politikami Únie, aby sa predišlo dôsledkom prírodných katastrof a aby sa v prípadoch, keď je aktivovaný FSEÚ, zabezpečila konsolidácia a dlhodobý udržateľný rozvoj projektov obnovy; naďalej však zastáva názor, že pri každej aktivácii FSEÚ by sa mal príslušný členský štát formálne zaviazať prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie katastrofám a udržateľnú obnovu postihnutých oblastí; v prípadoch, keď sa uplatňujú synergie, požaduje čo najväčšie administratívne zjednodušenie procesu kombinovaného využívania fondov;

13.

preto zdôrazňuje, že úsilie o investovanie do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu musí byť posilnené, pričom pri podpore obnovy a opätovného zalesňovania v rámci FSEÚ by mali byť zohľadnené preventívne opatrenia; zastáva názor, že prevencia by sa mala stať horizontálnou úlohou, a navrhuje, aby pri zmierňovaní následkov katastrof boli v rámci FSEÚ na základe prístupu založeného na ekosystéme prijímané preventívne opatrenia; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na predchádzanie riziku a riadenie rizika, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mnohé prírodné katastrofy súčasnosti sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri prideľovaní, riadení a čerpaní prostriedkov z FSEÚ; považuje za podstatné určiť, či sa podpora z FSEÚ využíva v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia s cieľom identifikovať, rozvíjať a vymieňať si najlepšie postupy a získané poznatky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili transparentnosť a zabezpečili prístup verejnosti k informáciám počas celého procesu mobilizácie pomoci, od podania žiadosti po ukončenie projektu; žiada tiež o osobitnú správu Dvora audítorov o fungovaní FSEÚ, v neposlednom rade aj preto, že posledná dostupná správa bola vypracovaná predtým, ako bolo v roku 2014 nariadenie o FSEÚ revidované;

15.

konštatuje, že v roku 2014 bolo prijatých 13 nových žiadostí, a upozorňuje na osobitné okolnosti, ktoré nastali v danom roku, keď bolo šesť z týchto žiadostí posudzovaných podľa starého nariadenia, zatiaľ čo zvyšných sedem sa posudzovalo podľa revidovaného nariadenia;

16.

pripomína, že podľa predošlého nariadenia o FSEÚ boli v roku 2014 zamietnuté dve žiadosti, pretože predmetné katastrofy nemohli byť považované za výnimočné, hoci spôsobili vážne škody a mali priamy dosah na hospodársky a sociálny rozvoj daných regiónov, a preto víta objasnenia, ktoré v tomto ohľade prináša revidované nariadenie o FSEÚ; vzhľadom na budúce reformy a možnosť novo vymedziť pojem regionálne prírodné katastrofy však navrhuje, aby bolo umožnené, aby niekoľko oprávnených štátov, ktoré boli postihnuté prírodnou katastrofou cezhraničnej povahy, pričom príčina katastrofy je rovnaká a dôsledky katastrofy sa prejavili súčasne, predložilo jednu žiadosť spoločne a aby sa pri posudzovaní žiadostí zohľadňovali aj nepriame škody;

17.

vzhľadom na budúce reformy nabáda Komisiu, aby zohľadnila možnosť zvýšiť prahovú hodnotu pre zálohové platby z 10 na 15 % a skrátiť lehotu na spracovanie žiadostí zo šiestich na štyri týždne; zároveň nabáda Komisiu, aby zvážila možnosť zaviesť prahovú hodnotu oprávnenosti pre regionálne prírodné katastrofy vo výške 1 % regionálneho HDP a zohľadňovať pri posudzovaní žiadostí úroveň sociálno-ekonomického rozvoja postihnutých regiónov;

18.

upozorňuje, že je potrebné zvážiť, či by mohli byť uplatňované nové ukazovatele, ktoré by presahovali rámec HDP, ako je napríklad index ľudského rozvoja a index regionálneho sociálneho pokroku;

19.

víta skutočnosť, že Komisia prijala sedem žiadostí o pomoc, ktoré boli podané v súlade s revidovanými pravidlami, vrátane štyroch, ktoré boli schválené na konci roku 2014, pre ktoré však museli byť rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2015, ako sa uvádza vo výročnej správe FSEÚ za rok 2015; v tejto súvislosti pripomína, že rok 2015 bol prvým rokom, kedy sa počas celého roka uplatňovali už iba revidované pravidlá, a že analýza ukazuje, že právne objasnenie, ktoré sa reformou zaviedlo, zabezpečilo úspešnosť žiadostí, čo sa pri predošlých ustanoveniach, na základe ktorých boli približne dve tretiny žiadostí o pomoc v prípadoch regionálnej katastrofy vyhodnotené ako neoprávnené, nedialo;

20.

vyjadruje poľutovanie nad zdĺhavými postupmi hodnotenia správ o vykonávaní a nad veľmi oneskoreným ukončovaním projektov v rámci pôvodného nariadenia a predpokladá, že v rámci zmeneného nariadenia bude ukončenie prebiehať čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie a zároveň sa zaručí ochrana finančných záujmov Únie;

21.

navyše zdôrazňuje, že článkom 11 zmeneného nariadenia sa Komisii a Európskemu dvoru audítorov udeľuje právomoc vykonať audit a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa umožňuje uskutočniť vyšetrovanie vždy, keď je to potrebné;

22.

vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby zhodnotili fungovanie FSEÚ pred koncom súčasného viacročného finančného obdobia;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regionálnym orgánom.

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.

(3) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.

(4) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 45.

(5) Ú. v. ES C 272 E, 13.11.2003, s. 471.

(6) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322.

(7) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.

(8) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/145

P8_TA(2016)0476

Situácia v Taliansku po zemetraseniach

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Taliansku po zemetraseniach (2016/2988(RSP))

(2018/C 224/23)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluvy o EÚ),

—	so zreteľom na článok 174, článok 175 ods. 3 a článok 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (2),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (3), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení uvedené nariadenie (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“) (5),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (6),

—	so zreteľom na závery Rady z 11. apríla 2011 o ďalšom rozvoji hodnotenia rizík v súvislosti so zvládaním katastrof v Európskej únii,

—	so zreteľom na závery Rady z 28. novembra 2008, v ktorých sa vyzýva k zlepšeniu spôsobilostí civilnej ochrany prostredníctvom európskeho systému vzájomnej pomoci založeného na modulárnom prístupe v oblasti civilnej ochrany (16474/08),

—	so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o regionálnom vplyve zemetrasení (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o zvýšení kapacity Únie v oblasti reakcie na katastrofy (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2009 (9) o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie: Taliansko, zemetrasenie v regióne Abruzzo,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní (10),

—	so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie (11),

—	so zreteľom na otázky Komisii o situácii v Taliansku po zemetraseniach (O-000139/2016 – B8-1812/2016, O-000140/2016 – B8-1813/2016 a O-000141/2016 – B8-1814/2016),

—	so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2012 s názvom Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v regióne Abruzzo v roku 2009: závažnosť operácií a náklady na ne,

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže po zničujúcom zemetrasení, ktoré 24. augusta 2016 zasiahlo stredné Taliansko, 26. októbra 2016, resp. 30. októbra 2016, postihli regióny stredného Talianska ďalšie tri silné zemetrasenia v podobe vlny silných otrasov o sile 5,5 a 6,1, resp. 6,5 stupňa;

keďže zemetrasenia a následné otrasy aj v ďalších mesiacoch pustošili stredné Taliansko; keďže posledné zemetrasenie z 30. októbra 2016 bolo najsilnejším zemetrasením, ktoré postihlo krajinu za viac ako 30 rokov, pričom zrovnalo so zemou celé dediny a mnohých obyvateľov postihnutých oblastí priviedlo na pokraj zúfalstva a spôsobilo rôzne nepriame formy škôd v okolitých oblastiach;

C.	keďže nedávne zemetrasenia údajne spôsobili zranenia viac než 400 ľuďom a usmrtili 290 ľudí;

D.	keďže tieto ničivé zemetrasenia sa hromadia v tzv. dominovom efekte a povedú k vysídleniu 100 000 obyvateľov;

keďže vplyvom najnovších zemetrasení boli zničené mestá, vážne poškodená miestna a regionálna infraštruktúra, zdevastované historické a kultúrne dedičstvo, narušená hospodárska činnosť, a to najmä v prípade MSP, vzhľad krajiny, poľnohospodárstvo a potenciál v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva;

F.	keďže tieto územia trpeli deformáciou na rozlohe približne 130 km2 s maximálnym posunom aspoň 70 cm a keďže nepredvídateľné hydrogeologické dôsledky by mohli pri nepriaznivom zimnom počasí viesť k ďalším prírodným katastrofám, ako sú záplavy a zosuny pôdy, a ku kumulácii škôd;

keďže niektoré územia v Európskej únii sú zraniteľnejšie a hrozí im vyššie riziko vzniku zemetrasení; keďže dokonca môžu byť vystavené opakujúcim sa prírodným pohromám rôzneho druhu, niektoré z nich v období kratšom ako jeden rok, posledné prípady sa vyskytli v Taliansku, Portugalsku, Grécku a na Cypre;

keďže treba dobre koordinovať udržateľné rekonštrukčné úsilie s cieľom odstrániť hospodárske a sociálne straty a osobitná pozornosť by sa mala venovať aj neoceniteľnému talianskemu kultúrnemu dedičstvu, pričom sa musia podporovať medzinárodné a európske projekty zamerané na ochranu historických budov a miest;

I.	keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol vytvorený na základe nariadenia (ES) č. 2012/2002 v reakcii na katastrofálne povodne, ktoré v lete 2002 postihli strednú Európu;

J.	keďže na posilnenie preventívnych opatrení na riešenie zemetrasení a opatrení na obnovu možno využiť rôzne nástroje Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy alebo mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a jeho finančný nástroj;

keďže reformou FSEÚ z roku 2014 sa pre členské štáty zaviedla možnosť požiadať o zálohové platby, o schválení ktorých rozhoduje Komisia, ak sú k dispozícii dostatočné zdroje; keďže však výška zálohy nesmie presiahnuť 10 % z predpokladanej celkovej sumy finančného príspevku z FSEÚ a jej maximálna výška predstavuje 30 miliónov EUR;

keďže postihnutý štát musí predložiť Komisii žiadosť o pomoc z FSEÚ najneskôr do 12 týždňov od zistenia prvých škôd spôsobených katastrofou; keďže prijímajúci štát zodpovedá za použitie grantu a za kontrolu spôsobu, akým sa použije, avšak Komisia môže v prípade operácií financovaných z FSEÚ vykonať kontroly na mieste;

keďže proces obnovy musí zohľadňovať minulé skúsenosti a keďže potreba vykonať tento proces čo najrýchlejšie, s primeranými zdrojmi, zjednodušenou byrokraciou a transparentne by mala byť základom udržateľnej rekonštrukcie rovnako ako potreba zaistiť bezpečnosť a stabilitu pre postihnuté obyvateľstvo s cieľom zabezpečiť mu, že bude môcť aj naďalej žiť v týchto regiónoch;

N.	keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť, a takisto si vyžaduje obozretný akčný program týkajúci sa šírenia informácií, osvety a vzdelávania;

O.	keďže súčasné opatrenia na predchádzanie katastrofám by sa mali posilniť v súlade s predchádzajúcimi návrhmi Európskeho parlamentu s cieľom konsolidovať stratégiu pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ;

vyjadruje svoj najhlbší súcit a solidaritu so všetkými jednotlivcami postihnutými zemetrasením a ich rodinami, ako aj s talianskymi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do zmierňovania následkov katastrofy;

vyjadruje svoje obavy z veľkého počtu vysídlených osôb vystavených drsným poveternostným podmienkam blížiaceho sa zimného obdobia; vyzýva preto Komisiu, aby identifikovala všetky možné spôsoby poskytnutia pomoci talianskym orgánom s cieľom zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre osoby, ktoré prišli o svoje obydlia;

oceňuje neúnavné úsilie záchranných jednotiek, síl civilnej ochrany, dobrovoľníkov, organizácií občianskej spoločnosti a miestnych, regionálnych aj štátnych orgánov v zdevastovaných oblastiach, ktoré vynakladajú na záchranu životov, obmedzenie škôd a zabezpečenie spoločných základných činností s cieľom zachovať dôstojnú životnú úroveň;

zdôrazňuje, že séria zemetrasení a skaza, ktorú po sebe tieto zemetrasenia zanechávajú, má vážne hospodárske a sociálne dôsledky;

zdôrazňuje vážnosť situácie v teréne, v dôsledku ktorej vzniká významný a intenzívny finančný tlak na talianske celoštátne, regionálne a miestne verejné orgány;

víta väčšiu mieru flexibility pri výpočte deficitu na výdavky týkajúce sa zemetrasenia, ktorá bola poskytnutá Taliansku v súlade so zmluvami v záujme efektívneho a rýchleho zvládnutia súčasnej núdzovej situácie a budúcich zásahov potrebných na zaručenie bezpečnosti v postihnutých oblastiach; vyzýva tiež taliansku vládu, aby zabezpečila, že všetky dodatočne poskytnuté prostriedky sa skutočne použijú na tento konkrétny účel;

vzhľadom na výnimočnú a mimoriadne vážnu situáciu žiada Komisiu, aby zvážila možnosť vylúčiť udržateľné investície do obnovy a akékoľvek investície do antiseizmických investícií vrátane tých, ktoré sú spolufinancované prostredníctvom EŠIF a priradené k tematickému cieľu č. 5 („prevencia, podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie rizikám a riadenie rizík“), z výpočtu vnútroštátnych deficitov v rámci Paktu stability a rastu;

víta solidaritu vyjadrenú inštitúciami EÚ, inými členskými štátmi, európskymi regiónmi a medzinárodnými aktérmi vo forme vzájomnej podpory v núdzových situáciách;

žiada Komisiu, aby zvážila rozšírenie súčasného výpočtu Fondu solidarity, ktorý teraz vychádza z následkov spôsobených jednotlivými katastrofami, na kumulatívny výpočet škôd spôsobených viacerými živelnými pohromami, ku ktorým dochádza v tom istom regióne v priebehu toho istého roka;

10.

zdôrazňuje problémy v oblasti predvídania v systémoch monitorovania zemetrasení a vysokú seizmickú aktivitu v oblasti Stredozemného mora a juhovýchodnej Európe; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výskum zameraný na predchádzanie škodám, riadenie krízových situácií a minimalizáciu dosahu katastrof, a to v spojení s opatreniami v rámci programu Horizont 2020; so znepokojením konštatuje, že počas uplynulých 15 rokov v dôsledku ničivých zemetrasení, ktoré postihli Európu, tisíce ľudí zomreli a státisíce zostali bez domova;

11.

pripomína, že je dôležité dodržiavať požiadavky na výstavbu budov a infraštruktúry odolných voči zemetraseniam; vyzýva štátne, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie o zabezpečenie súladu stavieb s platnými normami týkajúcimi sa zemetrasení a venovali tejto téme náležitú pozornosť pri vydávaní stavebných povolení;

12.

zdôrazňuje význam mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany pri podpore spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi civilnej ochrany v celej Európe v nepriaznivých situáciách a pri obmedzovaní dôsledkov mimoriadnych udalostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac zjednodušili postupy aktivácie mechanizmu, aby mohol byť rýchlo a účinne sprístupnený v období bezprostredne po katastrofe;

13.

berie na vedomie žiadosť, ktorú predložila talianska vláda Európskemu fondu solidarity a vyzýva Komisiu, aby podnikla všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom analyzovať žiadosti o pomoc z Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), aby sa zabezpečila jeho rýchla mobilizácia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam čo najskoršieho sprístupnenia zálohových platieb vnútroštátnym orgánom, aby mohli reagovať na naliehavé požiadavky situácie;

14.

domnieva sa, že čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku FSEÚ do rozpočtu, ktoré umožňuje navrhované súhrnné nariadenie, by mohlo ešte viac urýchliť postup mobilizácie prostriedkov s cieľom skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc ľuďom postihnutým katastrofou; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v kontexte možných budúcich reforiem preskúmala realizovateľnosť zvýšenia prahu zálohových platieb a skrátenie lehôt na spracovanie žiadostí;

15.

zdôrazňuje význam vytvárania súčinnosti medzi všetkými dostupnými nástrojmi vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a zabezpečenia toho, aby sa zdroje využívali účinne na rekonštrukciu a všetky ostatné potrebné zásahy, a to v plnej spolupráci s talianskymi štátnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby bola pripravená z tohto dôvodu prijať zmeny programov a operačných programov čo najskôr po predložení žiadosti o zmeny zo strany členského štátu; podobne zdôrazňuje možnosť použiť Európsky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) na podporu vidieckych oblastí a poľnohospodárskej činnosti, ktoré boli postihnuté zemetrasením;

16.

okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité optimalizovať využívanie existujúcich prostriedkov EÚ na investície do predchádzania prírodným katastrofám a zabezpečenia konsolidácie a dlhodobého udržateľného rozvoja projektov obnovy, a pripomína potrebu zjednodušiť administratívne postupy na koordináciu fondov; zdôrazňuje, že po prijatí pomoci z FSEÚ by príslušné členské štáty mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na rozvoj vhodných stratégií riadenia rizika a posilnenie mechanizmov na prevenciu katastrof;

17.

berie na vedomie, že na žiadosť talianskej vlády bolo aktivované riadenie núdzových situácií EÚ Copernicus s cieľom poskytnúť satelitný odhad škôd v postihnutých oblastiach; podporuje spoluprácu medzi medzinárodnými výskumnými centrami a víta využitie radaru so syntetickým otvorom (SAR), ktorý dokáže cez oblaky hodnotiť a merať aj centimetrové pohyby na zemskom povrchu cez deň aj v noci, a to aj na účely prevencie a riadenia rizika;

18.

zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Talianska a regionálnym a miestnym orgánom v postihnutých oblastiach.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2) Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2016, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(4) Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.

(5) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 269.

(8) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 15.

(9) Ú. v. EÚ C 230 E, 26.8.2010, s. 13.

(10) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.

(11) Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/150

P8_TA(2016)0477

Vyhlásenia o záujmoch členov Komisie – usmernenia

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o vyhláseniach o záujmoch členov Komisie – usmernenia (2016/2080(INI))

(2018/C 224/24)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej článok 17 ods. 3,

—	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 245,

—	so zreteľom na prílohu XVI k rokovaciemu poriadku (Usmernenia pre schválenie Komisie), a najmä na jej odsek 1 písm. a) tretí pododsek,

—	so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. apríla 2015 týkajúce sa preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch vymenovaného člena Komisie (výklad odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku) (1),

—	so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (2), najmä na body uvedené v časti II – Politická zodpovednosť,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014 (3),

—	so zreteľom na Kódex správania členov Európskej komisie z 20. apríla 2011 (4), a najmä na jeho body 1.3, 1.4, 1.5 a 1.6,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0315/2016),

keďže podľa odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku (Usmernenia pre schválenie Komisie) sa Európsky parlament môže vyjadriť k tomu, ako zvolený predseda Komisie rozdelí rezortné povinnosti, a požadovať všetky informácie, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o spôsobilosti dezignovaných komisárov; keďže Európsky parlament očakáva poskytnutie úplných informácií týkajúcich sa finančných záujmov dezignovaných komisárov a ich vyhlásenia o záujmoch sa pošlú na preskúmanie výboru, v ktorého pôsobnosti sú právne veci;

keďže v súlade s bodom 3 oddielu II (Politická zodpovednosť) Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou dezignovaní komisári zabezpečia úplné zverejnenie všetkých príslušných informácií v súlade s ich povinnosťou nezávislosti, ktorá sa na nich vzťahuje na základe zmlúv; keďže tieto informácie sa zverejňujú v súlade s postupmi, ktoré zabezpečujú otvorené, spravodlivé a dôsledné posúdenie celej dezignovanej Komisie;

keďže v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím z 28. apríla 2015 preskúmanie výborom, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, vyhlásenia o finančných záujmoch dezignovaného komisára spočíva nielen v overení toho, či bolo vyhlásenie riadne vyplnené, ale taktiež v posúdení toho, či je obsah vyhlásenia pravdivý a či by mohol vyvolať konflikt záujmov;

D.	keďže podľa odseku 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku Európsky parlament hodnotí dezignovaných komisárov okrem iného na základe ich osobnej nezávislosti, najmä vzhľadom na osobitnú úlohu ručiteľa záujmov Únie, ktorá sa Európskej komisii priznáva v zmluvách;

keďže v uvedenom uznesení z 8. septembra 2015 Európsky parlament uviedol, že potvrdenie absencie akéhokoľvek konfliktu záujmov Výborom pre právne veci je zásadným predpokladom na uskutočnenie vypočutia členov Komisie, najmä vzhľadom na to, že v Lisabonskej zmluve sa politický mandát Komisie posilnil;

keďže v uvedenom uznesení z 8. septembra 2015 Európsky parlament považoval za dôležité, aby Výbor pre právne veci vydal niekoľko usmernení v podobe odporúčaní alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch členov Komisie, pričom vyzval Komisiu, aby zrevidovala svoje pravidlá týkajúce sa vyhlásení o záujmoch členov Komisie;

keďže podľa bodu 1.3 Kódexu správania členov Komisie o nezištnosti, bezúhonnosti, transparentnosti, svedomitosti, zodpovednosti a rešpektovaní dôstojnosti Európskeho parlamentu musia členovia Komisie deklarovať všetky finančné záujmy a majetok, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov pri výkone ich funkcie, a keďže toto vyhlásenie zahŕňa aj majetkové účasti manžela/manželky alebo partnera/partnerky člena Komisie – ako je to vymedzené v platných pravidlách (5) –, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov;

H.	keďže finančné záujmy, ktoré sa musia deklarovať, zahŕňajú všetky formy individuálnej finančnej účasti na kapitáli spoločnosti;

keďže podľa bodu 1.4 Kódexu správania členov Komisie sú členovia Komisie povinní deklarovať pracovné činnosti svojho manžela/manželky alebo partnera/partnerky s cieľom zabrániť akémukoľvek riziku konfliktu záujmov a keďže v tomto vyhlásení musí byť uvedená povaha činnosti, názov vykonávanej funkcie a prípadne meno zamestnávateľa;

keďže podľa bodu 1.5 Kódexu správania členov Komisie sa vyhlásenie o finančných záujmoch uskutočňuje prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe k tomuto kódexu a keďže tento formulár musí byť vyplnený a sprístupnený pred vypočutím dezignovaného komisára Európskym parlamentom a počas jeho funkčného obdobia musí byť aktualizovaný v prípade zmeny údajov a najmenej raz za rok;

keďže informácie obsiahnuté v tomto formulári sú obmedzené a nedostatočné, neobsahujú podrobné vymedzenie toho, čo predstavuje konflikt záujmov, a preto neumožňujú Európskemu parlamentu riadne, spravodlivo a dôsledne posúdiť existenciu súčasného alebo potenciálneho konfliktu záujmov dezignovaného komisára alebo jeho spôsobilosť vykonávať mandát v súlade s Kódexom správania členov Komisie;

L.	keďže podľa bodu 1.6 Kódexu správania členov Komisie nesmie člen Komisie zasahovať do záležitostí spadajúcich do oblasti jeho pôsobnosti, v ktorej má osobný, najmä rodinný a finančný záujem, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislosť;

M.	keďže Komisia má konečnú zodpovednosť za voľbu povahy a rozsahu informácií, ktoré sa majú uviesť vo vyhláseniach o záujmoch jej členov; keďže Komisia musí preto dôsledne zabezpečiť úroveň transparentnosti, ktorá je nevyhnutná na riadny priebeh postupu vymenovania designovaných komisárov;

keďže podľa bodu 5 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou môže Európsky parlament požiadať predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery v prípade jednotlivého člena Komisie; keďže podľa bodu 7 uvedenej dohody je predseda Komisie povinný informovať Európsky parlament v prípade prerozdelenia pridelených oblastí zodpovednosti medzi členov Komisie s cieľom umožniť parlamentnú konzultáciu týkajúcu sa týchto zmien;

O.	keďže celkovo je možné považovať súčasné vyhlásenia o finančných záujmoch členov Komisie za zlepšenie, pokiaľ ide o nakladanie s vyhláseniami, v porovnaní s rokmi 2008 – 2009, keďže však nechýbali udalosti, ktoré si vyžadovali následné vysvetlenie niektorých vyhlásení o záujmoch;

keďže je poľutovaniahodné, že v Kódexe správania členov Komisie prijatom v roku 2011 sa dostatočne nezohľadnilo niekoľko odporúčaní Európskeho parlamentu na zlepšenia, najmä pokiaľ ide o vyhlásenia o finančných záujmoch členov Komisie, obmedzenia týkajúce sa zamestnania po odchode z funkcie a posilnenie etického výboru ad hoc zodpovedného za posudzovanie konfliktov záujmov; keďže v tejto súvislosti treba upozorniť aj na pozície prijaté Európskym parlamentom, ktoré sa týkajú zmien a zlepšení postupu vypočúvania dezignovaných komisárov;

Q.	keďže jedným z pilierov európskej správy vecí verejných je posilnenie etiky a transparentnosti v inštitúciách EÚ s cieľom zvýšiť dôveru občanov voči nim, a to najmä vzhľadom na širší politický mandát, ktorý bol Komisii udelený Lisabonskou zmluvou;

Všeobecné pripomienky

poznamenáva, že cieľom preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch členov Komisie je zabezpečiť, aby dezignovaní komisári boli schopní vykonávať svoju funkciu úplne nezávisle a zaistiť maximálnu transparentnosť a zodpovednosť na strane Komisie v súlade s článkom 17 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článkom 245 ZFEÚ a Kódexom správania členov Komisie; v tejto súvislosti poznamenáva, že táto prax by sa nemala obmedzovať na vymenovanie novej Komisie, ale mala by sa uplatňovať aj v prípade uvoľnenia mandátu vyplývajúceho z odstúpenia, odvolania alebo úmrtia člena Komisie, pristúpenia nového členského štátu alebo podstatnej zmeny oblasti pôsobnosti alebo finančných záujmov člena Komisie;

zastáva názor, že posúdenie potenciálneho konfliktu záujmov sa musí zakladať na presvedčivých, objektívnych a relevantných faktoroch a musí prihliadať na oblasť pôsobnosti dezignovaného komisára;

pripomína, že konflikt záujmov je vymedzený ako každý stret verejného záujmu a verejných a súkromných záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť alebo pravdepodobne ovplyvní nezávislý, nestranný a objektívny výkon služby;

potvrdzuje, že Výbor pre právne veci má právomoc a zodpovednosť za vykonávanie dokladanej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch prostredníctvom hĺbkového preskúmania zameraného na posúdenie toho, či je obsah vyhlásenia dezignovaného komisára pravdivý a v súlade s kritériami a zásadami stanovenými v zmluvách a kódexe správania alebo či by mohol vyvolať konflikt záujmov, a že musí byť schopný navrhnúť predsedovi Komisie nástupcu uvedeného komisára; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla všetky konkrétne nástroje a faktické informácie, ktoré Výboru pre právne veci umožnia vykonať úplnú a objektívnu analýzu;

považuje za nevyhnutné, aby Výbor pre právne veci mal dostatok času na zabezpečenie účinnosti tohto podrobného posúdenia;

poznamenáva, že Výbor pre právne veci skúma otázky súvisiace s vyhláseniami o záujmoch dezignovaných komisárov s čo najväčším utajením, pričom tiež zabezpečuje v súlade so zásadou transparentnosti zverejnenie svojich záverov hneď po ich vypracovaní;

domnieva sa, že po uplynutí času vymedzeného na otázky, ktoré chce Výbor pre právne veci položiť dezignovanému komisárovi, by sa výboru, ak zistí prípadný konflikt záujmov, malo udeliť právo pokračovať vo vypočutí a získať požadované vysvetlenia;

Postup preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch pred vypočutím dezignovaných komisárov

domnieva sa, že výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásenia o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom na uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru (6);

zastáva preto názor, že v prípade neexistencie tohto potvrdenia alebo v prípade, že Výbor pre právne veci konštatoval existenciu konfliktu záujmov, sa proces vymenovania dezignovaného komisára pozastaví;

10.

domnieva sa, že pri skúmaní vyhlásení o finančných záujmoch Výborom pre právne veci je vhodné uplatňovať tieto usmernenia:

ak sa počas preskúmania vyhlásenia o finančných záujmoch Výbor pre právne veci na základe predložených dokumentov domnieva, že vyhlásenie o finančných záujmoch je pravdivé, úplné a neobsahuje žiadne informácie, ktoré by svedčili o súčasnom alebo potenciálnom konflikte záujmov v súvislosti s oblasťou pôsobnosti dezignovaného komisára, predseda výboru predloží písomné potvrdenie o neexistencii konfliktu záujmov výborom zodpovedným za vypočutie alebo gestorským výborom, ak ide o postup počas funkčného obdobia;

ak sa Výbor pre právne veci domnieva, že vyhlásenie o záujmoch dezignovaného komisára obsahuje neúplné alebo protichodné informácie, alebo ak sú potrebné ďalšie informácie, v súlade s rokovacím poriadkom (7) a Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (8) požiada dezignovaného komisára o poskytnutie uvedených informácií bez zbytočného odkladu a pred prijatím svojho rozhodnutia ich zváži a riadne zanalyzuje; Výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže v náležitých prípadoch rozhodnúť o pozvaní dezignovaného komisára na vypočutie;

ak Výbor pre právne veci zistí konflikt záujmov na základe vyhlásenia o finančných záujmoch alebo doplnkových informácií predložených dezignovaným komisárom, vypracuje odporúčania s cieľom ukončiť konflikt záujmov; tieto odporúčania môžu zahŕňať vzdanie sa predmetných finančných záujmov, zmenu oblasti pôsobnosti dezignovaného komisára, ktorú vykoná predseda Komisie; v závažnejších prípadoch, ak žiadnym ďalším odporúčaním nie je možné zabezpečiť ukončenie konfliktu záujmov, výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, môže v krajnom prípade dospieť k záveru, že dezignovaný komisár nie je schopný vykonávať svoju funkciu v súlade so zmluvou a s kódexom správania; predseda Európskeho parlamentu sa obráti na predsedu Komisie s otázkou, aké ďalšie kroky zamýšľa podniknúť;

Postup preskúmania vyhlásení o finančných záujmoch počas funkčného obdobia člena Komisie

11.

zdôrazňuje povinnosť každého člena Komisie zabezpečiť, aby jeho vyhlásenie o záujmoch bolo pravidelne aktualizované vždy, keď dôjde k zmene jeho finančných záujmov, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne informovala Európsky parlament o každej zmene alebo záležitosti, ktorá by mohla viesť ku konfliktu záujmov alebo vyvolať potenciálny konflikt záujmov;

12.

domnieva sa preto, že vyhlásenie o finančných záujmoch musí zahŕňať súčasné alebo minulé záujmy alebo činnosti za uplynulé dva roky, ktoré sú vlastníckej, profesionálnej, osobnej alebo rodinnej povahy a súvisia s ponúkaným rezortom; musí tiež zohľadňovať skutočnosť, že záujem sa môže týkať výhody pre zainteresovanú osobu alebo tretiu stranu a môže byť aj morálnej, materiálnej alebo finančnej povahy;

13.

domnieva sa, že každá zmena finančných záujmov člena Komisie počas jeho funkčného obdobia alebo prerozdelenie pôsobnosti medzi členov Komisie predstavuje novú situáciu vzhľadom na možnú existenciu konfliktu záujmov; domnieva sa preto, že táto situácia by mala podliehať postupu preskúmania Európskym parlamentom v súlade s odsekom 10 tohto uznesenia a s odsekom 2 prílohy XVI (Usmernenia pre schválenie Komisie) k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu;

14.

konštatuje, že podľa článku 246 druhého pododseku ZFEÚ sa v prípade nahradenia člena Komisie počas jeho funkčného obdobia uskutoční konzultácia s Európskym parlamentom; domnieva sa, že táto konzultácia okrem iného musí zahŕňať overenie neexistencie konfliktu záujmov v súlade s odsekom 10 tohto uznesenia a ustanoveniami uvedenými v prílohe XVI (Usmernenia pre schválenie Komisie) k rokovaciemu poriadku (9) týkajúcimi sa právomocí Európskeho parlamentu v prípade zmeny zloženia kolégia komisárov alebo podstatnej zmeny rezortu počas funkčného obdobia člena Komisie;

15.

domnieva sa, že keď sa zistí konflikt záujmov počas funkčného obdobia člena Komisie a v nadväznosti na postup stanovený v odseku 10 tohto uznesenia Komisia nereaguje na odporúčania Európskeho parlamentu s cieľom ukončiť konflikt záujmov, Výbor pre právne veci môže odporučiť, aby Európsky parlament požiadal predsedu Komisie o vyslovenie nedôvery danému členovi Komisie v súlade s článkom 17 ods. 6 Zmluvy o EÚ a v náležitých prípadoch aby Európsky parlament vyzval predsedu Komisie, aby konal v súlade s článkom 245 druhým pododsekom ZFEÚ s cieľom odňať dotknutému členovi Komisie právo na dôchodok alebo iné dávky vyplácané namiesto dôchodku;

Kódex správania členov Komisie

16.

poznamenáva, že kódex správania členov Komisie prijatý 20. apríla 2011 predstavuje z hľadiska nestrannosti, čestnosti, transparentnosti, svedomitosti, bezúhonnosti, zodpovednosti a zdržanlivosti zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim kódexom prijatým v roku 2004, pokiaľ ide o vyhlásenie o finančných záujmoch, keďže požiadavka na zverejňovanie sa rozšírila na partnerov členov Komisie a vyhlásenie o záujmoch sa musí revidovať, ak dôjde k zmene informácií, najmenej však raz za rok;

17.

pripomína, že dôveryhodnosť vyhlásenie o finančných záujmoch závisí od presnosti formulára predloženého dezignovanému komisárovi; domnieva sa, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch členov Komisie je príliš obmedzený a ich vysvetľujúci obsah je nejednoznačný; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby vyhlásenia o záujmoch poskytovali Výboru pre právne veci presné informácie, na základe ktorých môže jednoznačne zdôvodniť svoje rozhodnutie;

18.

domnieva sa, že s cieľom získať úplnejší obraz o finančnej situácií člena Komisie, ktorý poskytuje vyhlásenie, vyhlásenia o finančných záujmoch uvedené v bodoch 1.3 až 1.5 kódexu správania členov Komisie by mali zahŕňať všetky finančné záujmy a činnosti dezignovaného komisára a jeho/jej manžela/manželky a partnera/partnerky a v žiadnom prípade by nemali byť obmedzené na tie, ktoré by mohli predstavovať konflikt záujmov;

19.

domnieva sa, že rodinné záujmy uvedené v bode 1.6 kódexu správania členov Komisie by mali byť zahrnuté do vyhlásení o finančných záujmoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vytvorila spravodlivý prostriedok na určenie rodinných záujmov, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov;

20.

domnieva sa, že s cieľom rozšíriť a zlepšiť pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov by vyhlásenia o záujmoch mali tiež zahŕňať podrobnosti o každom zmluvnom vzťahu dezignovaného komisára, ktorý by mohol viesť ku konfliktu záujmov pri výkone jeho funkcie;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v kódexe správania nie je adekvátne kodifikovaná požiadavka uvedená v článku 245 ZFEÚ, že „počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú členovia Komisie rešpektovať povinnosti, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia“;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že kódex správania nestanovuje žiadne požiadavky, pokiaľ ide o odpredaj, napriek tomu, že takéto požiadavky musia byť bežnou súčasťou všetkých etických noriem; považuje za prioritu, aby sa tento aspekt čo najrýchlejšie právne upravil;

23.

konštatuje, že v kódexe správania sa nestanovuje žiaden konkrétny časový rámec na podanie vyhlásenia ešte pred parlamentným vypočutím dezignovaných komisárov; považuje túto požiadavku za základný aspekt revízie postupu vypočúvania dezignovaných komisárov;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredkladá správy o vykonávaní Kódexu správania členov Komisie pravidelne, najmä pokiaľ ide o ich vyhlásenia o záujmoch, a domnieva sa, že kódex správania by sa mal zmeniť tak, aby upravoval sťažnosti alebo sankcie za porušenia, a to s výnimkou závažného pochybenia, ako je uvedené v článkoch 245 a 247 ZFEÚ;

25.

vyjadruje poľutovanie najmä nad negatívnou odpoveďou predsedu Komisie na požiadavku európskeho ombudsmana, aby proaktívne zverejňoval svoje rozhodnutia o povolení činností bývalých členov Komisie po odchode z funkcie, ako aj stanoviská etického výboru ad hoc; zdôrazňuje, že len zverejňovanie zápisníc zo schôdzí Komisie nie je dostatočné na to, aby sa Európsky parlament a občianska spoločnosť mohli oboznámiť s výkladom potenciálnych konfliktov záujmov v praxi a s politikami v oblasti integrity, ktoré v tejto súvislosti vyvíja etický výbor ad hoc;

26.

poukazuje na to, že pre všetkých bývalých členov Komisie platí 18-mesačný zákaz lobovať u členov Európskej komisie a ich personálu v prospech svojho podniku, klienta či zamestnávateľa v záležitostiach, za ktoré boli zodpovední, po svojom odchode z Komisie však majú nárok na to, aby sa im počas troch rokov vyplácal veľmi štedrý dočasný príspevok po skončení mandátu vo výške 40 až 65 % ich posledného základného platu;

27.

víta skutočnosť, že do kódexu správania sa zaviedlo ustanovenie o prerozdelení spisov medzi členov Komisie v prípade rizika konfliktu záujmov, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že:

a)	neexistuje podrobné vymedzenie pojmu konflikt záujmov;

b)	ustanovenie sa obmedzuje na záležitosti v rezorte príslušného člena Komisie a nezohľadňuje povinnosti člena Komisie ako člena kolégia;

c)	neexistujú žiadne kritériá týkajúce sa rozhodnutia predsedu o prerozdelení, ani žiaden záväzný rámec na informovanie Európskeho parlamentu ani akýkoľvek postup v prípade, že člen Komisie neoznámi konflikt záujmov alebo vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s povahou jeho funkcie;

28.

vyzýva Komisiu, aby naliehavo zrevidovala Kódex správania členov Komisie z roku 2011 s cieľom zohľadniť odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho posledných uzneseniach a rozvoj všeobecných noriem v oblasti etiky a transparentnosti, ktoré platia pre všetky inštitúcie EÚ; odporúča, aby Komisia upravila Kódex správania členov Komisie v záujme zabezpečenia toho, aby:

a)	členovia Komisie deklarovali všetky svoje finančné záujmy vrátane majetku a záväzkov nad 10 000 EUR;

členovia Komisie oznamovali všetky svoje záujmy (ako akcionári, členovia správnych rád spoločností, poradcovia a konzultanti, členovia pridružených nadácií atď.), pokiaľ ide o všetky spoločnosti, do činnosti ktorých boli zapojení, vrátane záujmov blízkych rodinných príslušníkov, ako aj zmeny, ktoré nastali po oznámení ich kandidatúry;

c)	nezaopatrení a/alebo priami rodinní príslušníci členov Komisie zverejňovali tie isté informácie ako manželia alebo partneri;

d)	členovia Komisie v plnej miere vysvetľovali ciele organizácií, v ktorých pôsobia oni samotní a/alebo ich manžel/manželka a/alebo ich nezaopatrené dieťa, a to s cieľom určiť, či dochádza k akémukoľvek konfliktu záujmov;

e)	členovia Komisie oznamovali svoje členstvo vo všetkých mimovládnych organizáciách, tajných spoločnostiach alebo združeniach utajujúcich svoju existenciu, ktorých činnosť sa zameriava na zasahovanie do vykonávania funkcií verejných orgánov;

f)	členovia Komisie a ich nezaopatrení rodinní príslušníci oznamovali svoje členstvo vo všetkých mimovládnych organizáciách a akékoľvek dary pre MVO v hodnote vyššej ako 500 EUR;

bol kódex správania zmenený v súlade s článkom 245 ZFEÚ s cieľom predĺžiť obmedzenie týkajúce sa zamestnania členov Komisie po odchode z funkcie na aspoň trojročné obdobie, pričom však toto obdobie nemôže byť kratšie, ako obdobie, počas ktorého majú bývalí členovia Komisie nárok na príspevok vyplácaný po odchode z funkcie, ako stanovuje nariadenie č. 422/67/EHS;

h)	kódex správania zahŕňal konkrétne požiadavky týkajúce sa odpredaja;

i)	dezignovaní komisári predkladali vyhlásenia v konkrétnom časovom rámci a v dostatočnom predstihu tak, aby etický výbor ad hoc mohol Európskemu parlamentu predložiť svoje stanoviská k potenciálnym konfliktom záujmov v dostatočnom časovom predstihu pred vypočutiami v Európskom parlamente;

j)	sa členovia Komisie stretávali len s predstaviteľmi tých lobistických skupín, ktoré sú zahrnuté v registri transparentnosti obsahujúcom informácie o osobách, ktoré sa pokúšajú ovplyvňovať tvorbu politík v inštitúciách EÚ;

k)	členovia Komisie pri svojom vymenovaní predkladali podpísané vyhlásenie potvrdzujúce, že pokiaľ ide o činnosti v rámci vykonávania ich mandátu, dostavia sa pred ktorýkoľvek z výborov Európskeho parlamentu;

l)	toto vyhlásenie bolo zverejnené vo formáte, ktorý je kompatibilný s otvorenými údajmi, aby ho bolo ľahké spracovať prostredníctvom databáz;

postup prerozdelenia spisov v prípade konfliktu záujmov lepšie zohľadňoval povinnosti člena Komisie ako člena kolégia, aby sa zaviedli kritériá týkajúce sa čestnosti a zdržanlivosti pre predsedu, pokiaľ ide o rozhodnutie o prerozdelení spisov, uplatňoval sa záväzný postup a sankcie pre prípady, keď člen Komisie neposkytne informácie o možnom konflikte záujmov, a aby sa zaviedol záväzný postup na informovanie Európskeho parlamentu o týchto veciach;

n)	Komisia každoročne podávala správy o vykonávaní Kódexu správania členov Komisie a stanovila postupy podávania sťažností a sankcie, a to nielen v prípade závažného porušenia povinností, ale aj v prípade porušenia požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vyhlásenie o finančných záujmoch;

o)	sa kritériá vymedzili v súlade s článkom 245 ZFEÚ, ktorý členom Komisie ukladá „povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia“;

p)	sa proaktívne zverejňovali rozhodnutia o povolení činnosti bývalých členov Komisie po odchode z funkcie, ako aj stanoviská etického výboru ad hoc;

q)	etický výbor ad hoc pozostával z nezávislých expertov, ktorí nezastávali funkciu člena Komisie;

r)	etický výbor ad hoc vypracoval a zverejnil výročnú správu o svojich činnostiach, ktorá môže zahŕňať akékoľvek odporúčania týkajúce sa zlepšenia kódexu správania alebo jeho vykonávania, pokiaľ to výbor ad hoc uzná za vhodné;

29.

vyzýva Komisiu, aby začala rokovania s Európskym parlamentom s cieľom zapracovať do Rámcovej dohode o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou prípadné nevyhnutné zmeny;

30.

vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby navrhol zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, najmä jeho prílohy XVI, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie tohto uznesenia;

o o

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 110.

(2) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0287.

(4) C(2011)2904.

(5) Stály nemanželský partner definovaný v nariadení (Euratom, ESUO, EHS) č. 2278/69 (Ú. v. ES L 289, 17.11.1969, s. 1) a v článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII k služobnému poriadku.

(6) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014.

(7) Pozri odsek 1 písm. a) prílohy XVI k rokovaciemu poriadku.

(8) Pozri oddiel II ods. 3 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

(9) Pozri odsek 2 prílohy XVI k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/157

P8_TA(2016)0478

Zodpovednosť, náhrady a finančné zabezpečenie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2015/2352(INI))

(2018/C 224/25)

Európsky parlament

—	so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa článku 39 smernice 2013/30/EÚ (COM(2015)0422),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Zodpovednosť, náhrada a finančné zabezpečenie nehôd na mori v Európskom hospodárskom priestore, ktorý je pripojený k správe Komisie o tejto otázke (SWD(2015)0167),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (1) (ďalej len „smernica o bezpečnosti na mori“),

—	so zreteľom na posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (SEC(2011)1293),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (2),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (3) (ďalej len „smernica o environmentálnej zodpovednosti“),

—

so zreteľom na medzinárodné a regionálne acquis v oblasti nárokov na náhradu škody z nehôd súvisiacich s prieskumom a ťažbou ropy a zemného plynu na mori, a najmä na Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropou (ďalej len „Dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropným látkami (ďalej len „Dohovor o fonde“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami zo zásobníkov (ďalej len „Dohovor o znečistení ropnými látkami zo zásobníkov“) z 23. marca 2001, Severský dohovor o ochrane životného prostredia, uzatvorený medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom a Švédskom, a morský protokol k Barcelonskému dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „morský protokol“),

—	so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. septembra 2005 (4),

—	so zreteľom na článok 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (5) (prepracované znenie nariadenia Brusel I),

—	so zreteľom na Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (6) (Luganský dohovor z roku 2007),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (7) (nariadenie Rím II),

—	so zreteľom na záverečnú správu, ktorú pre Komisiu pripravila spoločnosť BIO by Deloitte s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (9),

—	so zreteľom na nehodu ropnej plošiny Deepwater Horizon v apríli 2010 v Mexickom zálive,

—	so zreteľom na incidenty spojené s plošinou Castor pri pobreží provincií Castellón a Tarragona v Španielsku, pri ktorých došlo k 500 zemetraseniam, ktoré ovplyvnili tisícky európskych občanov,

—	so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0308/2016),

A.	keďže článok 194 ZFEÚ jednoznačne potvrdzuje právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich zdrojov energie, pričom sa rešpektuje solidarita a ochrana životného prostredia;

B.	keďže domáce zdroje ropy a zemného plynu môžu významne prispieť k existujúcim európskym energetickým potrebám a sú obzvlášť dôležité pre energetickú bezpečnosť a energetickú rozmanitosť;

C.	keďže operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori prebiehajú v čoraz extrémnejších prostrediach a potenciálne môžu mať závažné a ničivé dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo v morských a pobrežných oblastiach;

D.	keďže aj keď ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori v posledných rokoch klesá, počet zariadení na mori v Európe v budúcnosti pravdepodobne vzrastie, a to najmä v Stredozemnom a Čiernom mori;

E.	keďže nehody spôsobené ropnými plošinami a plošinami na ťažbu zemného plynu na mori majú cezhraničné dôsledky a opatrenia EÚ na prevenciu a zmiernenie takýchto nehôd a snaha bojovať proti týmto nehodám sú preto odôvodnené;

F.	keďže je dôležité pripomenúť si tragickú stratu 167 ropných robotníkov, ktorí 6. júla 1988 zomreli pri havárii ropnej plošiny Piper Alpha pri pobreží pri Aberdeene v Škótsku;

keďže viaceré štúdie vrátane štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu a štúdie Spoločného výskumného centra odhadujú, že v období 1990 až 2007 došlo k niekoľkým tisícom nehôd v ropnom a plynárenskom sektore EÚ, presnejšie k 9 700 nehodám; keďže kumulatívny vplyv týchto nehôd vrátane nehôd s malým rozsahom sa nepriaznivo a dlhodobo odráža na morskom prostredí a mal by sa v smernici zohľadniť;

H.	keďže v súlade s článkom 191 ZFEÚ sa všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia opierať o vysokú úroveň ochrany založenej okrem iného na zásadách predbežnej opatrnosti, prevencie, udržateľnosti a znečisťovateľ platí;

keďže od roku 1988 nedošlo k rozsiahlej havárii v EÚ a keďže 73 % produkcie ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z členských štátov pri Severnom mori, ktoré sú už uznávané, že majú najvýkonnejšie bezpečnostné systémy na mori na svete; keďže je dôležité zdôrazniť, že EÚ má približne 68 000 kilometrov pobrežia, a že množstvo zariadení na mori sa bude pravdepodobne v budúcnosti výrazne zvyšovať, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné v plnej miere vykonávať a presadzovať smernicu 2013/30/EÚ a zabezpečiť, aby bol vytvorený riadny právny rámec na riadenie všetkých činností na mori predtým, ako dôjde k vážnej nehode; keďže podľa článku 191 ZFEÚ environmentálna politika Únie musí vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady prevencie;

keďže systémy zodpovednosti predstavujú základný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje zásada znečisťovateľ platí, ktorá zabezpečuje, že podniky nesú zodpovednosť za akékoľvek škody vzniknuté v rámci prevádzky, a ktorá ich podnecuje k prijatiu opatrení a vypracovaniu postupov na minimalizáciu rizika takejto škody;

keďže smernica o bezpečnosti na mori neumožnila zaviesť komplexný rámec EÚ pre zodpovednosť, hoci podľa nej držitelia povolenia na operácie na mori nesú objektívnu zodpovednosť za prevenciu a nápravu akejkoľvek environmentálnej škody vyplývajúcej z ich činnosti (článok 7 v spojení s článkom 38, ktorý rozširuje rozsah pôsobnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti na kontinentálne šelfy členských štátov);

keďže je nanajvýš dôležité mať k dispozícii účinné a primerané mechanizmy náhrad a rýchle a primerané mechanizmy vybavovania nárokov pre ľudí, zvieratá a životné prostredie ako obete škôd spôsobených operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ako aj dostatočné zdroje na obnovu hlavných ekosystémov;

M.	keďže smernicou o bezpečnosti na mori sa nezabezpečila harmonizácia, pokiaľ ide o občianskoprávne škody z nehôd na mori, a existujúci medzinárodný právny rámec sťažuje úspešné vymoženie cezhraničného nároku na náhradu škody v občianskoprávnych veciach;

keďže v smernici o bezpečnosti na mori sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby držitelia povolení boli vždy technicky aj finančne schopní niesť následky svojich operácií na mori, a takisto sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli postupy na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu vrátane nárokov vyplývajúcich z cezhraničných nehôd a aby uľahčili využívanie udržateľných finančných nástrojov (článok 4);

víta prijatie smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti na mori, ktorá dopĺňa smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti a smernicu 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj ratifikáciu morského protokolu Barcelonského dohovoru Radou ako prvého kroku na ochranu životného prostredia, ľudských činností a bezpečnosti pracovníkov; vyzýva členské štáty, ktoré ešte netransponovali uvedené smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, aby tak urobili čo najskôr; rovnako vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 8 smernice o bezpečnosti na mori zabezpečili nezávislosť príslušných orgánov, a vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť zavedenia ďalších harmonizovaných pravidiel o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení s cieľom predchádzať akýmkoľvek ďalším nehodám s cezhraničnými dôsledkami;

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v smernici o bezpečnosti na mori a smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú havárie definované ako „závažné“ iba ak spôsobia smrť alebo vážne zranenia, bez odkazu na vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje, že havária, aj keď nemá za následok smrť alebo vážne zranenia, môže mať závažný vplyv na životné prostredie z dôvodu svojho rozsahu alebo z toho dôvodu, že ovplyvňuje napríklad chránené oblasti, chránené druhy alebo mimoriadne zraniteľné biotopy;

zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by sa malo vzťahovať nielen na náklady na predchádzanie environmentálnym škodám a ich nápravu – čo sa v súčasnosti do určitej miery zabezpečuje pomocou smerníc o bezpečnosti na mori a o environmentálnej zodpovednosti – ale aj na náklady na nápravu v súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa tradičných škôd v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou trvalo udržateľného rozvoja; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie legislatívneho mechanizmu náhrad pre prípady nehôd na mori – podobne ako v prípade nórskeho zákona o ropných činnostiach – aspoň pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté, ako napr. rybolov a prímorský cestovný ruch a ďalšie odvetvia modrej ekonomiky; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zneužívanie alebo havárie spôsobené činnosťami podnikov kvantitatívne a kvalitatívne posúdili tak, aby zahŕňali všetky vedľajšie účinky na spoločenstvá; takisto zdôrazňuje, pokiaľ ide o environmentálnu zodpovednosť, rozdiely a nedostatky pri transpozícii a uplatňovaní smernice o environmentálnej zodpovednosti, ako sa uvádza aj v druhej správe Komisie o vykonávaní; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnú implementáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti a aby sa zodpovednosť za environmentálne škody spôsobené nehodami na mori uplatňovala v zodpovedajúcej miere v celej EÚ;

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smernici o bezpečnosti na mori sa neupravuje občianskoprávna zodpovednosť za škody voči fyzickým alebo právnickým osobám, či už ide o ublíženie na zdraví, majetkovú škodu alebo priamu či nepriamu hospodársku stratu;

vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že prístup jednotlivých členských štátov k občianskoprávnej zodpovednosti sa značne odlišuje; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch ťažiacich ropu a plyn neexistuje žiadna zodpovednosť za väčšinu žiadostí tretích strán o náhradu tradičných škôd spôsobených nehodou, v prevažnej väčšine členských štátov žiadny systém kompenzačných platieb a v mnohých členských štátoch ani žiadna záruka, že prevádzkovatelia alebo zodpovedné osoby budú mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok; navyše zdôrazňuje, že často panuje neistota, pokiaľ ide o spôsob, ako by právne systémy týchto štátov zvládli rozmanitosť občianskoprávnych nárokov, ktoré by mohli vyplynúť z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; domnieva sa preto, že je potrebný európsky rámec, ktorý by mal byť založený na právnych predpisoch z najvyspelejších členských štátov, mal by sa vzťahovať nielen na ublíženia na zdraví a škody na majetku, ale aj na čisto ekonomické straty a mal by zabezpečiť efektívne mechanizmy odškodnenia pre obete a pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté (napr. rybolov a cestovný ruch v pobrežných oblastiach); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či európsky horizontálny rámec kolektívneho odškodňovania by bol možným riešením, a aby tejto oblasti venovala osobitnú pozornosť pri vypracúvaní správy o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori;

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nároky na náhradu a nápravu tradičných škôd sú naďalej obmedzované pravidlami občianskoprávneho konania týkajúcimi sa premlčacích lehôt, finančnými nákladmi, neexistenciou sporu týkajúceho sa verejného záujmu a hromadných nárokov na náhradu škody, ako aj ustanoveniami o dôkazoch, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia;

zdôrazňuje, že v rámci kompenzačných režimov musí byť možné účinne a urýchlene riešiť cezhraničné nároky, v rámci rozumného časového rámca a bez diskriminácie medzi žiadateľmi z rôznych krajín EHP; odporúča, aby pokryli primárne aj sekundárne škody vo všetkých dotknutých oblastiach, pretože takéto udalosti ovplyvňujú väčšiu oblasť a môžu mať dlhodobý vplyv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby susedné krajiny, ktoré nie sú členmi EHP, rešpektovali medzinárodné právo;

zastáva názor, že by sa mali stanoviť prísne pravidlá občianskoprávnej zodpovednosti pri nehodách na mori s cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti pre obete (právnické a fyzické osoby)nehôd na mori, pretože to môže poskytnúť stimul pre prevádzkovateľa na mori, aby správne riadil riziká operácií; domnieva sa, že by sa malo zabrániť finančným obmedzeniam zodpovednosti;

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili osobitnú situáciu pracovníkov a zamestnancov v odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu, najmä v malých a stredných podnikoch (MSP); poukazuje na to, že nehody, ku ktorým dochádza pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori, môžu mať obzvlášť závažné dôsledky na sektory rybolovu a cestovného ruchu, ako aj na ostatné sektory, ktoré pri podnikaní závisia od dobrého stavu spoločného morského prostredia, pretože tieto sektory, ktoré zahŕňajú množstvo malých a stredných podnikov, by mohli v prípade veľkých nehôd na mori utrpieť výrazné hospodárske straty;

10.

zdôrazňuje preto, že je nanajvýš dôležité aktualizovať existujúce systémy zodpovednosti v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že ak dôjde k nehode v ich vodách, nebude to mať nepriaznivý vplyv na budúce operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte ani v celej EÚ, ak k nehode dôjde v oblasti, ktorá je do značnej miery závislá od príjmov z cestovného ruchu; preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila potrebu zaviesť spoločné normy EÚ pre systémy nárokov na náhradu a nápravu škody;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné začleniť obete sprievodných škôd súvisiacich so sondovaním, prieskumom a prevádzkou zariadení na mori, ako aj tých, ktorí budú pravdepodobne oprávnení na pripravované odškodnenie;

12.

berie na vedomie, že Komisia má v úmysle uskutočniť systematické zhromažďovanie údajov prostredníctvom skupiny orgánov EÚ pre činnosti na mori (EUOAG) na vykonávanie komplexnejšej analýzy účinnosti a pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení o zodpovednosti;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vykonávala pravidelné kontroly súladu vnútroštátnych právnych systémov a podnikov s príslušnými ustanoveniami o zodpovednosti a náhradách v smernici o bezpečnosti na mori vrátane overení účtovných závierok spoločností na mori, a aby sa prijali opatrenia v prípade nedodržania súladu, a to s cieľom predchádzať závažným nehodám a obmedziť ich vplyv na ľudí a životné prostredie; odporúča, aby sa vytvoril spoločný mechanizmus na európskej úrovni na riešenie havárií a zneužívania;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi rýchlym a primeraným odškodnením obetí a predchádzaním vyplácaniu nelegitímnych nárokov (známemu ako problém „otvorených brán“), a to prostredníctvom zvýšenej istoty, pokiaľ ide o úrovne finančnej zodpovednosti mnohých zahraničných podnikov a vyhnutie sa zdĺhavým a nákladným súdnym konaniam;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadny z členských štátov výslovne neuvádza širokú škálu nástrojov finančného zabezpečenia týkajúcich sa náhrady škody, pokiaľ ide o nároky na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prílišné spoliehanie sa na poistenie by potenciálne mohlo viesť k uzavretiu trhu s nástrojmi finančného zabezpečenia, keďže by mohlo vyústiť do nedostatku hospodárskej súťaže a zvýšených nákladov;

16.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom využívania nástrojov finančného zabezpečenia v EÚ na pokrytie škôd spôsobených najnákladnejšími nehodami na mori; berie na vedomie, že jedným z dôvodov môže byť to, že z rozsahu zodpovednosti za škodu v niektorých členských štátoch nevyplýva potreba takýchto nástrojov;

17.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné údaje týkajúce sa čerpania finančných nástrojov a primeraného krytia nehôd na mori vrátane tých najnákladnejších nehôd;

18.

domnieva sa, že všetky prípady preukázanej zodpovednosti, ako aj podrobnosti o uplatnených sankciách by mali byť zverejnené s cieľom umožniť, aby skutočné náklady na environmentálne škody boli transparentné pre všetkých;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby vyvinuli nástroje finančného zabezpečenia v súvislosti s nárokmi na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri všeobecných činnostiach prieskumu ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori alebo pri doprave ropy a plynu na mori, ale aj v prípadoch platobnej neschopnosti; je presvedčený, že by to mohlo obmedziť presun zodpovednosti prevádzkovateľov za havarijné znečistenie na verejný rozpočet, z ktorého by sa inak museli znášať náklady na náhradu škody, ak by pravidlá zostali v súčasnej podobe; domnieva sa, že v tejto súvislosti treba zvážiť aj zriadenie fondu založeného na poplatkoch uhrádzaných odvetvím ťažby na mori;

20.

domnieva sa, že je potrebné zanalyzovať, do akej miery zavedenie trestnej zodpovednosti na úrovni EÚ pridané k občianskoprávnym sankciám posilní odrádzanie a zlepší ochranu životného prostredia a dodržiavanie bezpečnostných opatrení; víta preto skutočnosť, že EÚ prijala smernicu 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorá harmonizuje trestné sankcie za určité porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozsah pôsobnosti smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva sa nevzťahuje na všetky činnosti v rámci smernice o bezpečnosti na mori; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že v EÚ nie je harmonizovaná definícia trestných činov ani minimálne sankcie súvisiace s porušením bezpečnosti na mori; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva doplnila závažné ropné nehody a Európskemu parlamentu včas predložila svoju prvú správu o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori, a to najneskôr do 19. júla 2019;

21.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie potrebné na posúdenie hospodárskeho rizika, ktorému by jednotlivé členské štáty a ich pobrežné oblasti mohli byť vystavené, berúc do úvahy hospodárske odvetvové zameranie jednotlivých regiónov, stupeň koncentrácie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v daných oblastiach, prevádzkové podmienky a klimatické faktory, ako sú napríklad oceánskych prúdy a vetry, a uplatňované environmentálne normy; odporúča preto zaviesť mechanizmy ochrany a bezpečnostné obvody v prípade, že tieto operácie sú ukončené, a víta skutočnosť, že ropný priemysel buduje štyri zariadenia na upchávanie ropných vrtov, ktoré môžu znížiť únik ropy v prípade nehody na mori;

22.

požaduje, aby sa vypracúvalo posúdenie vplyvov na životné odvetvie prispôsobené arktickým podmienkam v prípade všetkých operácií, ktoré sa uskutočňujú v arktickom regióne, kde sú ekosystémy mimoriadne krehké a sú úzko napojené na celkovú biosféru;

23.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia ďalších opatrení, ktoré by účinne chránili operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori skôr, ako dôjde k závažnej nehode;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti aj naďalej skúmali možnosť medzinárodného riešenia, keďže veľa ropných a plynárenských spoločností pôsobiacich v EÚ vykonáva svoje činnosti po celom svete a globálne riešenie by posilnením kontrol ťažobných spoločností mimo hraníc EÚ zabezpečilo rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni; vyzýva členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Parížsku dohodu o zmene klímy z decembra 2015;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(2) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

(3) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(4) Vec C-176/03, Komisia/Rada, ECLI:EÚ:C:2005:542.

(5) Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.

(7) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

(8) BIO by Deloitte (2014), Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore, záverečná správa vypracovaná pre Európsku komisiu – Generálne riaditeľstvo pre energetiku.

(9) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 43.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/163

P8_TA(2016)0479

Situácia v Konžskej demokratickej republike

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Konžskej demokratickej republike (2016/3001(RSP))

(2018/C 224/26)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR), najmä na uznesenie z 10. marca 2016 (1) a z 23. júna 2016 (2),

—	so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v Konžskej demokratickej republike o situácii v oblasti ľudských práv v krajine, a najmä na vyhlásenia z 23. novembra 2016 a 24. augusta 2016,

—	so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 15. júna 2016 o predvolebnej a bezpečnostnej situácii v KDR,

—	so zreteľom na miestne vyhlásenia EÚ z 25. júna 2016 o situácii ľudských práv v KDR, z 2. augusta 2016 a z 24. augusta 2016 o volebnom procese v KDR po začatí národného dialógu v KDR,

—	so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva uverejnenú 27. júla 2015 o situácii v oblasti ľudských práv a aktivitách Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva v KDR,

—

so zreteľom na spoločné tlačové správy Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Medzinárodnej organizácie frankofónie zo 16. februára 2016 a z 5. júna 2016 o potrebe inkluzívneho politického dialógu v KDR a na ich záväzok podporovať úsilie subjektov v KDR o konsolidáciu demokracie v krajine,

—	so zreteľom na vyhlásenie z 15. augusta 2016 hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o násilí v KDR,

—	so zreteľom na závery Rady EÚ z 23. mája 2016 a zo 17. októbra 2016 o Konžskej demokratickej republike,

—	so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o KDR, najmä rezolúciu 2293 (2016) o obnove sankčného režimu voči KDR a mandátu skupiny expertov a rezolúciu 2277 (2016), ktorou sa obnovil mandát stabilizačnej misie v KDR (MONUSCO),

—	so zreteľom na tlačové vyhlásenia Bezpečnostnej rady OSN z 15. júla 2016 a z 21. septembra 2016 o situácii v KDR,

—	so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 20. septembra 2016, v ktorom sa vyzýva k zachovaniu pokoja na vyriešenie krízy prostredníctvom dialógu a v súlade s ústavou,

—	so zreteľom na Dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú 23. júna 2000 a revidovanú 25. júna 2005 a 22. júna 2010,

—	so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,

—	so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

—	so zreteľom na ústavu Konžskej demokratickej republiky prijatú 18. februára 2006,

—	so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.	keďže Joseph Kabila je prezidentom KDR od roku 2001; keďže funkčné obdobie prezidenta Kabilu končí 20. decembra 2016 a kejže mandát prezidenta KDR je obmedzený ústavou na dve funkčné obdobia, a nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby boli pôvodne plánované na koniec roku 2016;

B.	keďže počas posledných dvoch rokov prezident Joseph Kabila využíva administratívne a technické prostriedky na zdržanie volieb a zotrvanie pri moci aj po skončení ústavného mandátu;

keďže prvý pokus o zmenu ústavy Konžskej demokratickej republiky s cieľom umožniť prezidentovi Kabilovi kandidovať na tretie funkčné obdobie bol v roku 2015 zastavený z dôvodu silného odporu a mobilizácie občianskej spoločnosti; keďže takéto pokusy spôsobili stupňujúce sa politické napätie, nepokoje a násilie v celej krajine, ktorá sa teraz v súvislosti s voľbami zrejme nachádza v patovej situácii;

keďže prezident Kabila v novembri 2015 oznámil začatie národného dialógu; keďže Africká únia následne vymenovala bývalého togského predsedu vlády Edema Kodja za sprostredkovateľa národného politického dialógu; keďže dve hlavné opozičné skupiny sa odmietli zúčastniť, pretože dialóg považujú za neinkluzívny a nedemokratický, ako aj za zdržovaciu taktiku;

keďže Africká únia, Organizácia spojených národov, EÚ a Medzinárodná organizácia frankofónie spoločne zdôraznili dôležitosť dialógu a hľadania dohody medzi politickými aktérmi, ktoré by rešpektovali zásady demokracie a právneho štátu, a naliehavo vyzvali všetkých konžských politických aktérov, aby rozšírili svoju úplnú spoluprácu na Edema Kodja;

keďže 18. októbra 2016 bola podpísaná dohoda medzi prezidentom Kabilom a časťou opozície o odložení prezidentských volieb do apríla 2018; keďže podľa podmienok tejto dohody prezident Kabila, ktorému bolo teda umožnené zostať pri moci po roku 2016, vymenoval nového dočasného premiéra, Samyho Badibangu, člena opozície, ako zodpovedného za vytvorenie novej vlády;

G.	keďže od januára 2015 konžské bezpečnostné a spravodajské orgány zasahujú proti pokojným aktivistom a členom opozície a občianskej spoločnosti, ktorí odmietajú pokusy o to, aby prezident Kabila mohol zostať pri moci aj po presiahnutí ústavného limitu dvoch funkčných období;

H.	keďže skupiny ochrancov ľudských práv opakovane informovali o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv a slobody prejavu, zhromažďovania a demonštrovania v krajine pred voľbami, ako aj o používaní neprimeranej sily proti pokojným demonštrantom, novinárom, politickým lídrom a iným;

I.	keďže neustále sa zvyšujúci počet prípadov násilia a porušovania ľudských práv a medzinárodného práva, najmä cielených akcií a svojvoľného zatýkania, majú negatívny vplyv na úsilie o vyriešenie a stabilizáciu situácie v KDR;

keďže viac než 50 osôb bolo údajne zabitých počas demonštrácií v dňoch 19. a 20. septembra 2016 v Kinshase a mnohí ďalší sú nezvestní; keďže členovia hnutí LUCHA a Filimbi sú naďalej nezákonne zadržiavaní; keďže médiá ako Radio France Internationale (RFI) a Radio Okapi boli zatvorené alebo ich signál je rušený; keďže podľa správy Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva bolo zaznamenaných 422 prípadov porušovania ľudských práv zo strany polície a bezpečnostných síl počas demonštrácií, ktoré sa konali od 19. do 21. septembra 2016;

K.	keďže humanitárne organizácie tvrdia, že politická nestabilita uvrhuje krajinu do chaosu a spôsobuje, že jej obyvateľstvo, ktoré už bolo oslabené rôznymi minulými a súčasnými krízami, upadá do extrémnej chudoby a neistoty, pričom v súčasnosti vyše 5 miliónov ľudí potrebuje potravinovú pomoc;

L.	keďže Európska únia zdôraznila, že akékoľvek rozhodnutie o odložení volieb musí byť prijaté v rámci inkluzívneho, nestranného a transparentného politického dialógu medzi konžskými zúčastnenými stranami pred skončením funkčného obdobia prezidenta Kabilu v decembri 2016;

M.	keďže medzi priority národného indikatívneho programu pre KDR na obdobie 2014 – 2020, ktorý je financovaný sumou vo výške 620 miliónov EUR z 11. Európskeho rozvojového fondu, patrí posilnenie dobrej správy a právneho štátu vrátane reforiem súdnictva, polície a armády;

vyjadruje poľutovanie nad stratami na životoch počas demonštrácií v posledných týždňoch a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí a obyvateľom KDR;

je hlboko znepokojený čoraz nestabilnejšou situáciou v KDR v kontexte predvolebného napätia; pripomína orgánom KDR a v prvom rade jej prezidentovi, že je ich povinnosťou chrániť občanov, ktorí sa nachádzajú na celom území štátu, a najmä chrániť ich proti zneužívaniu a zločinom a vykonávať svoju úlohu vlády pri plnom rešpektovaní zásad právneho štátu;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda a nezávislá národná volebná komisia (CENI) nedokázali usporiadať prezidentské voľby v termíne podľa ústavy; opakuje svoju výzvu na úspešné a včasné konanie volieb v úplnom súlade s ústavou KDR a Africkou chartou demokracie, volieb a dobrej správy vecí verejných, a trvá na zodpovednosti vlády KDR za zaručenie priaznivého prostredia pre transparentné, vierohodné a inkluzívne voľby čo najskôr;

pripomína záväzok, ktorý KDR prijala v rámci Dohody z Cotonou, t. j. rešpektovať demokraciu, zásady právneho štátu a ľudské práva, ku ktorým patrí sloboda prejavu a médií, dobrá správa vecí verejných a transparentnosť v politických funkciách; konštatuje, že dialóg podľa článku 8 Dohody z Cotonou s orgánmi KDR, ktorého cieľom je definitívne objasniť volebný proces, zlyháva;

naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala konkrétnejšie kroky a bezodkladne začala konanie podľa článku 96 Dohody z Cotonou, a prijala cielené sankcie vrátane zákazu vydávania víz a zmrazenia aktív namierené voči vyšším úradníkom a zamestnancom ozbrojených síl zodpovedným za násilné represie demonštrácií a patovú politickú situáciu, ktorá bráni mierovému a ústavnému odovzdaniu moci, najmä voči Kalevovi Mutondovi, generálmajorovi Johnovi Numbimu, generálovi Ilungovi Kampetemu, generálmajorovi Gabrielovi Amisimu Kumbovi a generálovi Célestinovi Kanyamovi;

naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, aby sa zapojili do mierového a konštruktívneho dialógu, aby sa predišlo akémukoľvek prehĺbeniu súčasnej politickej krízy, a aby sa zdržali ďalšieho násilia a provokácie; víta úsilie Národnej konferencie biskupov (CENCO) o dosiahnutie širšieho konsenzu o politickom prechode; vyzýva orgány a opozíciu, aby sa zdržali akéhokoľvek konania alebo vyhlásenia, ktoré by mohli ďalej šíriť nepokoje; medzičasom uznáva, že je potrebné prechodné obdobie, počas ktorého sa bude funkcia prezidenta vykonávať len pod autoritou prechodnej rady, v ktorej bude hrať kľúčovú úlohu opozícia;

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv a narastajúcim obmedzovaním politického priestoru v KDR, a to najmä zneužívaním systému súdnictva, násilím a zastrašovaním obhajcov ľudských práv, politických oponentov a novinárov; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva orgány, aby okamžite zrušili všetky obmedzenia médií;

naďalej sa hlboko zaujíma o skutočnú úlohu CENI, od ktorej bude do veľkej miery závisieť legitimita volebného procesu; pripomína, že volebná komisia by mala byť nestrannou a inkluzívnou inštitúciou s dostatočnými zdrojmi na umožnenie komplexného a transparentného procesu;

požaduje úplné, podrobné a transparentné vyšetrenie prípadov údajného porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas protestov, identifikáciu zodpovedných osôb a ich vzatie na zodpovednosť;

10.

vyzýva delegáciu EÚ, aby naďalej pozorne sledovala vývoj v KDR a využila všetky vhodné nástroje na podporu obhajcov ľudských práv a prodemokratických hnutí; vyzýva PK/VP, aby zvážila zvýšenie spôsobilosti v oblasti mediácie delegácie EÚ na spoluprácu s Africkou úniou s cieľom podporiť inkluzívnejší politický dialóg a zabrániť prehĺbeniu politickej krízy a ďalšiemu šíreniu násilia;

11.

žiada silnejšie zapojenie Africkej únie do zabezpečenia plného rešpektovania ústavy KDR; vyzýva na trvalý dialóg medzi krajinami regiónu Veľkých jazier, aby sa zabránilo akejkoľvek ďalšej destabilizácii; v tejto súvislosti víta usporiadanie medzinárodnej konferencie oblasti Veľkých jazier na zhodnotenie situácie v KDR, ktorá sa konala v Luande v októbri 2016;

12.

pripomína, že mier a bezpečnosť sú predpokladom úspešných volieb a stabilného politického prostredia; v tejto súvislosti víta obnovenie mandátu misie MONUSCO a posilnenie jej právomocí na ochranu civilného obyvateľstva a na dodržiavanie ľudských práv v súvislosti s voľbami;

13.

opakuje svoje hlboké znepokojenie nad alarmujúcou humanitárnou situáciou v KDR; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v pomoci obyvateľom KDR s cieľom zlepšiť životné podmienky najzraniteľnejších obyvateľov a vyrovnať sa s následkami vysídľovania, nedostatku potravín a prírodných katastrof;

14.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu KDR, africkej únii, Rade AKT – EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0085.

(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0290.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/167

P8_TA(2016)0480

Prístup k energii v rozvojových krajinách

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o prístupe k energii v rozvojových krajinách (2016/2885(RSP))

(2018/C 224/27)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 7 o prístupe k energii a ciele 12 a 13 o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe, resp. o zmene klímy,

—	so zreteľom na iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL), ktorú začala OSN v roku 2011,

—	so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu, ktorá sa začala v roku 2012 s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľuďom v rozvojových krajinách,

—	so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že znižovanie chudoby, a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ,

—	so zreteľom na článok 191 ZFEÚ a na politiku EÚ v oblasti klímy,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zriaďuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) (1), jej prílohu I, ktorá obsahuje ustanovenia o udržateľnej energii v rámci geografických programov, a jeho prílohu II s ustanoveniami o udržateľnej energetickej zložke v tematickom programe DCI zameraného na celosvetové verejné statky a problémy (GPGC),

—	so zreteľom na príslušné programové dokumenty v rámci DCI a v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF) vrátane národných indikatívnych programov (NIP), ktoré zahŕňajú aj energetický sektor, a ročných akčných programov (RAP), ktorými sa realizujú tieto národné indikatívne programy,

—	so zreteľom na iniciatívu z roku 2014 s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je podporiť urýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike, čím by sa obmedzili emisie skleníkových plynov a závislosť od dovážaných fosílnych palív,

—	so zreteľom na svoje preskúmanie relevantných návrhov programových dokumentov DCI a ERF pred ich schválením výbormi DCI a ERF,

—	so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v decembri 2015 v Paríži a na prijatie Parížskej dohody, ktorá je vôbec prvou všeobecnou a právne záväznou globálnou dohodou o klíme,

—	so zreteľom na 22. konferenciu strán (COP 22) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši,

—

so zreteľom na schôdzu na vysokej úrovni, ktorá sa konala sa 21. septembra 2016 počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, týkala sa iniciatívy v oblasti obnoviteľných energií a partnerstva EÚ – AÚ a ktorej predsedali Idriss Déby, predseda Africkej únie, Alpha Condé, prezident Guinejskej republiky, Nkosazana Dlamini-Zuma, predsedníčka Komisie Africkej únie, a Akinwumi Adesina, prezident Africkej rozvojovej banky, za prítomnosti zástupcov Európskej únie, Stefana Manservisiho, generálneho riaditeľa GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, a Felicea Zaccheoa, zástupcu vedúceho oddelenia C6, klimatické zmeny a energetika, ako aj Ségolène Royalovej, francúzskej ministerky pre životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a energetiku,

—	so zreteľom na správu zo 16. novembra 2000 Svetovej komisie pre priehrady: nový rámec pre rozhodovanie (Dams and Development: a new framework for decision-making),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 27. septembra 2011 o financovaní spevňovania infraštruktúr priehrad v rozvojových krajinách (2), z 2. februára 2012 o rozvojovej spolupráci EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030 (3) a z 12. júna 2012 o energetickej politike zapájania sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie (4),

—	so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 zo 6. októbra 2015 s názvom Podpora z energetického nástroja AKT – EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo východnej Afrike,

—	so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o prístupe k energii v rozvojových krajinách (O-000134/2016 – B8-1809/2016),

—	so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

—	so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

keďže udržateľný prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej a bezpečnej energii je kľúčový pre uspokojenie základných ľudských potrieb a ľudských práv vrátane prístupu k čistej vode, sanitácii, bezpečnému životnému prostrediu, zdravotnej starostlivosti, vykurovaniu a vzdelávaniu, pričom je nevyhnutný pre takmer všetky druhy hospodárskej činnosti a predstavuje rozhodujúcu hnaciu silu rozvoja; keďže existujú aj bezpečnostné a geopolitické aspekty prístupu k energii a keďže energetické otázky sa môžu stať hnacou silou konfliktov;

keďže 1,2 miliardy ľudí nemá prístup k elektrickej energii a pre ešte vyšší počet ľudí je tento prístup je nespoľahlivý; keďže polovica tých, ktorí nemajú prístup k elektrine, žije v Afrike; keďže tento počet obyvateľov rastie, keďže na tomto kontinente rastie rýchlejšie ako hospodárstvo, v ktorom sa rozširuje prístup k energii;

C.	keďže z hľadiska prístupu k elektrickej energii je situácia v subsaharskej Afrike najhoršia na celom svete, ale vývoj odvetvia energetiky v tomto regióne smeruje k tomu, že do roku 2040 bude subsaharská Afrika spotrebúvať toľko elektrickej energie, ako India a Latinská Amerika spolu v roku 2010;

D.	keďže viac ako 70 % spotrebovanej energie v Afriky pochádza z obnoviteľných zdrojov, pričom takmer všetka sa získava z tradičného využívania biomasy; keďže ešte existujú obrovské príležitosti zahrnúť ďalšie zdroje, najmä pokiaľ ide o slnečnú a veternú energiu;

E.	keďže demografické trendy v Afrike budú mať veľký vplyv na požiadavky, pokiaľ ide o využitie pôdy na produkciu plodín, ako aj na potrebu palivového dreva;

F.	keďže globálne odlesňovanie spôsobuje takmer 20 % všetkých emisií CO2; keďže značná závislosť od tradičnej biomasy a neefektívne sporáky na varenie ohrozujú lesné a krovinaté plochy v mnohých regiónoch afrického kontinentu;

keďže 2,3 miliardy ľudí využíva na varenie tradičnú biomasu, ako napríklad drevené uhlie, čo má vážne dôsledky pre zdravie a životné prostredie; keďže ženy znášajú neprimeraný podiel záťaže používania takýchto materiálov vrátane zberu palivového dreva, ktoré môže byť časovo náročné a ohrozovať tiež ich bezpečnosť; keďže používanie účinnejších sporákov na varenie znižuje čas a úsilie potrebné na prípravu jedál;

H.	keďže Afrika je kontinentom s najväčším potenciálom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na planéte, ktorý zároveň najviac zaostáva s elektrifikáciou;

I.	keďže energetická chudoba je najrozšírenejšia vo vidieckych oblastiach, ale poskytovanie prístupu k energii v rýchlo rastúcich mestách je tiež veľkou výzvou z hľadiska zemepisu, konektivity a absencie infraštruktúry, a keďže najchudobnejšie krajiny v Afrike majú najväčšie výdavky za energiu;

J.	keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa stále mladé trhy v oblasti elektrifikácie vidieka ďalej rozvíjali, kým nedozrejú a nestanú sa sebestačnými, a pokračovať v podpore programov zameraných na obnoviteľné, energeticky účinné a decentralizované energetické riešenia malého rozsahu;

K.	keďže energetická chudoba má aj rodový rozmer; keďže dôsledky energetickej chudoby sú horšie pre ženy;

keďže zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých do roku 2030 je všeobecný cieľ udržateľného rozvoja č. 7; keďže aj splnenie záväzkov v oblasti klímy vyžaduje dôrazné a rozvážne úsilie v oblasti energetiky a keďže Afrika teda čelí dvojsečnej výzve, pretože musí výrazne zvýšiť prístup svojich občanov k základným energetickým službám a zároveň plniť svoje záväzky vyplývajúce z dohody o zmene klímy;

keďže v správe Programu OSN pre životné prostredie s názvom Globálne trendy v oblasti investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2016 sa uvádza, že ročné globálne investície do novej kapacity obnoviteľných zdrojov energie predstavovali viac ako dvojnásobok investícií do uhoľných a plynových elektrární v roku 2015; keďže na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov v roku 2015 dominovala solárna fotovoltaika a veterná energia; keďže v roku 2015 boli investície do obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách prvýkrát vyššie než v rozvinutých krajinách;

keďže v správe Svetovej komisie pre priehrady zo 16. novembra 2000 sa konštatuje, že zatiaľ čo veľké priehrady nedokázali vyprodukovať elektrickú energiu, poskytnúť vodu ani zamedziť škodám v dôsledku záplav v takej miere, ako sa očakávalo, majú obrovský sociálny a environmentálny vplyv, a snahy o zmiernenie tohto vplyvu boli doteraz do značnej miery neúspešné;

O.	keďže cieľ dosiahnuť všeobecný prístup k energii je prepojený s cieľom klimatickej spravodlivosti;

P.	keďže klimatická spravodlivosť spája ľudské práva s rozvojom, aby sa zabezpečil prístup zameraný na ľudí, pričom sa chránia práva najzraniteľnejších ľudí a rovnomerne a spravodlivo sa rozdeľuje záťaž a prínosy zmeny klímy a jej účinky;

Q.	keďže nestály tok financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a transferu technológií v súvislosti so zmenou klímy môžu ohroziť ochotu vedúcich predstaviteľov Afriky, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom splniť program industrializácie tohto kontinentu;

R.	keďže Parížska dohoda zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

keďže existuje množstvo dôkazov a široký konsenzus v súvislosti s tým, že decentralizovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu a miestne siete a mimosieťové riešenia sú často najúčinnejšie, že takéto riešenia najviac prispievajú k všeobecnému pokroku v oblasti rozvoja a najviac minimalizujú nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo mu zabraňujú;

T.	keďže miestna výroba obnoviteľnej energie sa zdôrazňuje v nariadení o DCI a programy a projekty DCI a ERF v oblasti energetiky by mali byť koncipované tak, aby odrážali pohľad na výhody decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

U.	keďže rozvojová pomoc EÚ v oblasti energetiky sa výrazne zvýšila a v období 2014 – 2020 by mali tieto výdavky dosiahnuť 3,5 miliardy EUR; keďže 30 národných investičných plánov, z ktorých polovica je pre africké krajiny, zahŕňa energetický sektor;

keďže energetický nástroj AKT – EÚ, ktorý bol vytvorený v júni 2005, má za cieľ podporovať prístup k moderným energetickým službám pre chudobných z vidieckych a prímestských oblastí so silným dôrazom na subsaharskú Afriku a energiu z obnoviteľných zdrojov; keďže súvisiaca osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 obsahuje viacero odporúčaní pre Komisiu, ktoré sa týkajú dôslednejšieho výberu projektov, posilnenia ich monitorovania a zlepšenia vyhliadok na ich udržateľnosť;

keďže nedávno sa začala európska iniciatíva financovania elektrifikácie (ElectriFI) a keďže ďalšie mechanizmy financovania zahŕňajú nástroje kombinovania grantov EÚ s pôžičkami alebo vlastným kapitálom verejných a súkromných investorov (kombinované financovanie) v rôznych častiach sveta, činnosti Európskej investičnej banky v oblasti energetiky v rámci jej vonkajšieho úverového mandátu a operácie v sektore energetiky v rámci trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

keďže na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 je nevyhnutný rastúci príspevok zo súkromných investícií; keďže akékoľvek rozhodnutie podporovať využívanie verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom kombinovaného financovania v rozvojových krajinách by malo byť založené na dôkladnom posúdení týchto mechanizmov a na skúsenostiach z minulosti; keďže treba za každých okolností zabrániť grantovým príspevkom na projekty, ktoré sú už komerčne životaschopné;

Y.	keďže prioritou musí byť odborná príprava špecializovaných a vysoko špecializovaných pracovníkov s cieľom zabezpečiť prístup k energii v rozvojových krajinách, a keďže na tento účel treba vyčleniť značnú časť finančných prostriedkov;

keďže celosvetové dotácie na fosílne palivá sa pohybuje okolo 500 miliárd USD ročne, spôsobujú skôr zvyšovanie emisií skleníkových plynov než ich znižovanie a majú tendenciu prospievať skôr pomerne dobre situovaným ľuďom ako chudobným; keďže tieto dotácie by sa mali postupne prestať využívať a vlády by tak mohli uvoľniť značné zdroje na oveľa efektívnejšie sociálne politiky a na rozšírenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii, pričom by sa znížili nerovnosti a zvýšila sa kvalita života;

pripomína, že prístup k energii urýchľuje rozvoj; upozorňuje na rozsah a dôsledky energetickej chudoby v rozvojových krajinách a na rozhodné zapojenie EÚ do úsilia o znižovanie tejto chudoby; zdôrazňuje, že na zníženie energetickej chudoby a dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7, najmä v odľahlých vidieckych oblasti v regiónoch bez pripojenia na energetické rozvody, je potrebné odhodlané a spoločné úsilie vlád, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v postihnutých krajinách, ako aj medzinárodných partnerov; pripomína, že politiky v oblasti zmeny klímy a obchodu by sa mali navzájom podporovať pri dosahovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby v rámci programu 2030 v a súlade s Parížskou dohodou;

zdôrazňuje silné prepojenie medzi energetikou a potenciálnymi bezpečnostnými problémami a domnieva sa, že riadenie v oblasti energetiky sa síce obtiažne vykonáva, je však nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a ľudského rozvoja vo všetkých rozvojových krajinách;

poukazuje na to, že elektrifikácia je výsledkom podpory verejných orgánov, ktorá zase závisí od dobrej správy energetických distribučných služieb a od schopnosti štátov vykonávať svoje zvrchované funkcie;

vyzýva EÚ, aby zahrnula rodové hľadisko do všetkých svojich energetických politík so zameraním na ženy s osobitnými potrebami;

podporuje iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľudí v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom takých programových prvkov, ako je vytvorenie nástroja technickej pomoci, v rámci ktorého odborníci EÚ napomáhajú rozvoj technických znalostí v rozvojových krajinách a podporu budovania kapacít a transferu technológií; zdôrazňuje úlohu energie ako hybnej sily v mnohých ďalších oblastiach, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, čistá voda, poľnohospodárstvo i telekomunikácie a internetové pripojenie; zdôrazňuje, že iniciatíva s názvom Dodajme rozvoju energiu musí byť v plnej miere zosúladená s cieľmi rozvojovej politiky EÚ stanovenými v Lisabonskej zmluve;

domnieva sa, že príslušné ustanovenia v nariadení o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, ktoré spoločne schválili Európsky parlament a Rada, hoci sú stručné, predstavujú dobrý základ pre rozvojovú pomoc EÚ v oblasti energetiky; pripomína, že tieto ustanovenia sú zamerané na prístup k energii a vyzdvihujú miestne a regionálne obnoviteľné zdroje energie a zaistenie prístupu pre chudobných ľudí vo vzdialených regiónoch;

víta iniciatívu ElectriFI, ktorá poskytuje pružnú a inkluzívnu štruktúr umožňujúcu účasť rôznych partnerov ako napr. súkromného sektora, verejných inštitúcií a miestnych orgánov, ktoré môžu mať rovnaký prospech za rovnakých trhových podmienok pri náležitom zohľadnení potrieb a možností v každej cieľovej krajine/regióne; pripomína, že zapojenie partnerov z miestneho súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti prispeje k zvýšeniu účinnosti uplatňovaných opatrení a zodpovednosti za ne;

vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke pravidelne uverejňovala správy o tom, aký pokrok sa dosiahol v súvislosti s dosahovaním cieľa iniciatívy Dodajme rozvoju energiu, aby uviedla, aký podiel celkového financovania energie v rozvojových krajinách bol vyčlenený na energiu z obnoviteľných zdrojov, vzdialené regióny, odbornú prípravu pracovníkov, vytváranie miestnych odborných znalostí a zručností a riešenia na miestnej úrovni a mimo siete, a aby stručne, ale čo najpresnejšie opísala zapojenie rôznych zainteresovaných strán do skončených i prebiehajúcich činností;

poukazuje na vysoký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v Afrike z hľadiska výroby solárnej a veternej energie, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k energii pre všetkých, najmä vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že cena fotovoltaických zariadení má zásadný vplyv na skutočné využívanie potenciálu slnečnej energie v Afrike; nalieha preto na EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili transfer technológií na zavádzanie týchto zariadení v rozvojových krajinách;

10.

poznamenáva, že Afrika má približne 10 % celosvetového teoretického potenciálu vodnej energie; pripomína, že globálne otepľovanie bude mať dosah na zrážky, a teda predstavuje rastúci problém z hľadiska prístupu k vode a potravinovej bezpečnosti; takisto pripomína, že podľa Svetovej komisie pre priehrady budú chudobní obyvatelia, ďalšie zraniteľné skupiny a budúce generácie pravdepodobne znášať neprimeraný podiel sociálnych a environmentálnych nákladov spojených s projektmi veľkých priehrad bez toho, aby mali zodpovedajúci podiel hospodárskych výhod; opakuje, že malé vodné elektrárne sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

11.

odporúča, aby agentúry poskytujúce finančné prostriedky (dvojstranné agentúry pomoci, viacstranné rozvojové banky, agentúry pre vývozné úvery a EIB) zabezpečili, že v prípade každej potenciálnej priehrady, pre ktorú je schválené financovanie, sa budú dodržiavať usmernenia Svetovej komisie pre priehrady; zdôrazňuje najmä, že každé plánovanie priehrad by sa malo hodnotiť na základe piatich kritérií: spravodlivosť, efektívnosť, participačné rozhodovanie, udržateľnosť a zodpovednosť; osobitne pripomína, že ak sa projekty dotýkajú domorodých a kmeňových národov, takéto procesy sa musia opierať o ich predchádzajúci, slobodný a informovaný súhlas;

12.

pripomína, že bioenergia je komplexným zdrojom energie, ktorý je prepojený s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a priemyslom a vplýva na ekosystémy a biodiverzitu; konštatuje najmä, že rozvoj využívania biomasy ako zdroja energie prináša nové hrozby, a to pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, istotu držby pôdy, odlesňovanie a degradáciu pôdy; pripomína, že by sa mala zohľadniť aj vodná stopa bioenergie, pretože mnohé časti Afriky už teraz trpia nedostatkom vody, pričom asi tretina africkej produktívnej oblasti už je klasifikovaná ako suchá pôda; zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách, prísne a záväzné kritériá environmentálnej a sociálnej udržateľnosti v súvislosti s produkciou biomasy, aby bol splnený cieľ udržateľného rozvoja č. 7 v oblasti energetiky;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie vysoko účinných sporákov na varenie a prechod na moderné palivá na varenie s cieľom zabrániť rýchlemu vyčerpaniu zdrojov dreva;

14.

víta existenciu rôznych iniciatív na medzinárodnej úrovni na podporu prístupu k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, ale trvá na tom, že je potrebné zlepšiť ich koordináciu v záujme väčšej účinnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli podporu a technickú pomoc pri vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa iniciatívy s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je uspokojiť polovicu celkového dopytu po elektrickej energii z čistých, domácich, nákladovo efektívnych obnoviteľných zdrojov do roku 2030, a tým znížiť emisie oxidu uhličitého; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi financujúcimi orgánmi, súkromným sektorom a vládami rozvojových krajín, aby sa urýchlilo dosahovanie cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať údržbu a zabezpečiť dostatočný prístup k dodávkam náhradných dielov a k technickým odborníkom vyškoleným v miestnych podmienkach;

15.

podporuje využívanie kombinovaného financovania tam, kde ide o najefektívnejšie využívanie finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc pri plnení SDG 7, kde sa kladie dôraz na malé projekty a keď sa od zúčastnených podnikov vyžaduje vykonávať sociálnu zodpovednosť podnikov; vyzýva Komisiu, aby sa pozorne vyhýbala poskytovaniu finančných prostriedkov na akýkoľvek projekt, ktorý by bol životaschopný aj bez takejto podpory, hoci ich súkromný investor žiada; domnieva sa, že zásady účinnosti rozvoja sa musia dodržiavať aj pri operáciách kombinovaného financovania, a konštatuje, že dôležitými sú súlad s plánmi rozvoja prijímajúcich krajín, široká účasť zainteresovaných strán, transparentnosť a zodpovednosť, koordinácia a efektívnosť, ako aj merateľné a hmatateľné výsledky;

16.

vyzýva na postupné upúšťanie od dotácií na fosílne palivá a nabáda na pridelenie takto uvoľnených finančných prostriedkov na efektívne sociálne politiky a kroky zamerané na odstránenie energetickej chudoby v rozvojových krajinách;

17.

zdôrazňuje, že jediným hlavným meradlom úspechu opatrení EÚ je veľkosť ich príspevku k dosiahnutiu všeobecného prístupu k energii s minimálnymi emisiami skleníkových plynov, a to s ohľadom na zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(2) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 67.

(3) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 83.

(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/183

P8_TA(2016)0432

Prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (COM(2016)0452 – C8-0333/2016 – 2016/0209(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

(2018/C 224/33)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0452),

—	so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0333/2016),

—	so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0326/2016),

schvaľuje zmenený návrh Komisie;

vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie - 1 (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1)

Úloha vozidiel, účtov a podnikov so sídlom v daňových rajoch a nespolupracujúcich jurisdikciách sa ukázala ako spoločný menovateľ širokej škály operácií, ktoré boli vo všeobecnosti odhalené až dodatočne a ktoré skrývajú daňové podvody, únik kapitálu a praktiky prania špinavých peňazí. Táto skutočnosť by sama o sebe mala vyvolať politické a diplomatické opatrenia zamerané na odstránenie daňových rajov na celosvetovej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

Smernica Rady 2011/16/EU (11) zmenená smernicou 2014/107/EU (12) sa uplatňuje od 1. januára 2016 na 27 členských štátov a od 1. januára 2017 na Rakúsko. Uvedenou smernicou sa vykonáva globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti („globálny štandard“) v rámci Únie. Smernica vo svojej podstate zaisťuje, že sa informácie o držiteľoch finančných účtov oznamujú členskému štátu, v ktorom je držiteľ účtu rezidentom.

(1)

Smernica Rady 2011/16/EU (11) zmenená smernicou Rady 2014/107/EU12 (12) sa uplatňuje od 1. januára 2016 na 27 členských štátov a od 1. januára 2017 na Rakúsko. Uvedenou smernicou sa vykonáva globálny štandard pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti („globálny štandard“) v rámci Únie. Smernica vo svojej podstate zaisťuje, že sa informácie o držiteľoch finančných účtov oznamujú členskému štátu, v ktorom je držiteľ účtu rezidentom , s cieľom bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu .

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1a)	Boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to i v súvislosti s praním špinavých peňazí, je pre Úniu absolútnou prioritou.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Na to, aby colné orgány mohli účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musia mať prístup k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí. Ak by daňové orgány nemali takýto prístup, neboli by schopné monitorovať, potvrdzovať a kontrolovať to, že finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

(3)

Na to, aby colné orgány mohli účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musia mať rýchly a úplný prístup k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí a musia mať k dispozícii dostatočný počet primerane kvalifikovaných pracovníkov na plnenie uvedenej úlohy a byť schopné si takéto informácie vymieňať. Uvedený prístup by mal byť výsledkom povinnej automatickej výmeny informácií. Ak by daňové orgány nemali takýto prístup a vhodný personál , neboli by schopné monitorovať, potvrdzovať a kontrolovať to, že finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3a)

Zistená súvislosť medzi daňovými únikmi, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a praním špinavých peňazí si žiada využívať v maximálnom možnom rozsahu súčinnosť vyplývajúcu z vnútroštátnej, únijnej a medzinárodnej spolupráce medzi jednotlivými orgánmi zapojenými do boja proti tejto trestnej činnosti a zneužívaniu. Otázky, ako sú transparentnosť skutočného vlastníctva alebo miera, do akej subjekty, napríklad právnické profesie, podliehajú rámcu boja proti praniu špinavých peňazí v tretích krajinách, majú zásadný význam pre posilnenie schopnosti orgánov Únie riešiť otázku daňových únikov a prania špinavých peňazí.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3b)	Odhalenia káuz Swissleaks, Luxleaks, Panama Papers a Bahamas Leaks, ktoré sú jednotlivými prejavmi určitého celosvetového javu, potvrdili vrcholnú potrebu väčšej daňovej transparentnosti a omnoho užšej koordinácie a spolupráce medzi jurisdikciami.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3c)

Povinná automatická výmena informácií v daňovej oblasti je medzinárodne uznávaná – na úrovni G20, OECD a Únie – ako najúčinnejší nástroj, ktorým možno dosiahnuť medzinárodnú daňovú transparentnosť. Komisia vo svojom oznámení z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (1a) uviedla, že „prevláda silná tendencia ešte viac rozšíriť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi tak, aby zahŕňala informácie o skutočnom vlastníctve“ a že „automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve by bolo prípadne možné začleniť do záväzného rámca daňovej transparentnosti, ktorý sa už v Únii uplatňuje“. Okrem toho sa už všetky členské štáty zúčastňujú na pilotnom projekte výmeny informácií o konečných skutočných vlastníkoch spoločností a zvereneckých fondov.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)	Preto je nutné zabezpečiť, aby daňové orgány mali na plnenie svojich povinností pri monitorovaní správneho uplatňovania smernice 2011/16/EÚ prístup k informáciám, postupom, dokumentom a mechanizmom na boj proti praniu špinavých peňazí.

(4)

Do predpisov Únie v oblasti prevencie a boja proti praniu špinavých peňazí sa postupom času začlenili zmeny medzinárodných noriem so zámerom posilniť koordináciu medzi členskými štátmi a reakciu na výzvy, ktoré sa objavujú na celosvetovej úrovni, a to najmä vzhľadom na súvislosti medzi praním špinavých peňazí, financovaním terorizmu, organizovanou trestnou činnosťou a daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Preto je nutné zabezpečiť, aby daňové orgány mali na plnenie svojich povinností pri monitorovaní správneho uplatňovania smernice 2011/16/EÚ a na zabezpečenie fungovania všetkých foriem administratívnej spolupráce uvedenej v danej smernici priamy a uľahčený prístup k informáciám, postupom, dokumentom a mechanizmom na boj proti praniu špinavých peňazí a aby v náležitých prípadoch uvedené informácie zahrnuli ako dôverné do automatických výmen medzi členskými štátmi a poskytli prístup k nim Komisii .

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4b)

Okrem toho je dôležité, aby daňové orgány mali primerané systémy informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré umožnia vysledovať činnosti prania špinavých peňazí v počiatočnom štádiu. V uvedenej súvislosti by mali mať daňové orgány dostatočné zdroje v oblasti IKT a personálne zdroje, ktoré dokážu zvládnuť veľké množstvo informácií na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré sa majú vymieňať medzi členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4c)	Okrem toho vzhľadom na to, že v dôsledku modernizovanej výmeny informácií a únikov informácií sa zvýšila spontánna výmena a dostupnosť informácií, je veľmi dôležité, aby členské štáty prešetrili všetky potenciálne protiprávne konania a aby proti nim zasiahli.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4d)

Keďže informácie na boj proti praniu špinavých peňazí majú v mnohých prípadoch cezhraničný charakter, mali by byť v relevantných prípadoch zahrnuté do automatickej výmeny medzi členskými štátmi a mali by byť na požiadanie sprístupnené Komisii v rámci jej právomoci presadzovať dodržiavanie pravidiel štátnej pomoci. Okrem toho vzhľadom na zložitosť a potrebu overiť spoľahlivosť týchto informácií, ako je to v prípade údajov o skutočnom vlastníctve, daňové orgány by mali spolupracovať pri cezhraničných vyšetrovaniach.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4e)	Automatická, povinná a priebežná výmena informácií v oblasti daní medzi rôznymi príslušnými orgánmi je mimoriadne dôležitá pre to, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a bol k dispozícii základný nástroj na prevenciu a boj proti podvodom všetkého druhu.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 f (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4f)	Vzhľadom na celosvetový charakter prania špinavých peňazí je medzinárodná spolupráca nevyhnutná pre účinný a efektívny boj proti takýmto činnostiam.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a jej účinné monitorovanie za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto, z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(6)

Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a jej účinné monitorovanie za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu s cieľom bojovať proti daňovým podvodom , nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto, z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)

Hĺbkové preverovanie klientov, ktoré vykonávajú finančné inštitúcie na základe smernice 2011/16/EÚ, sa už začalo, a prvé výmeny sa majú dokončiť do septembra 2017. Ak sa má preto zabezpečiť, aby sa účinné monitorovanie uplatňovania neoneskorilo, mala by táto pozmeňujúca smernica nadobudnúť účinnosť a byť transponovaná do 1. januára 2017 .

(7)

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod - 1 (nový)

Smernica 2011/16/EÚ

Článok 2 – odsek 1

Platný text

Pozmeňujúci návrh

(-1)	V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

1. Táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene.

„1. Táto smernica sa uplatňuje na všetky dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát alebo nižší územný či správny celok členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v ich mene , ako aj na virtuálne zmenárenské služby a poskytovateľov virtuálnych peňaženiek .“

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod - 1 a (nový)

Smernica 2011/16/EÚ

Článok 8 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(-1a)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8a

Daňové orgány každého členského štátu si v lehote troch mesiacov po zhromaždení dokumentov a informácií uvedených v článku 22 tejto smernice automaticky tieto dokumenty a informácie vymieňajú s ktorýmkoľvek členským štátom, ak je daňovníkom uvedeného členského štátu skutočný vlastník firmy alebo, v prípade zvereneckého fondu, zriaďovateľ, jeden zo správcov zvereneckého fondu, protektor, ak je určený, vlastník či akákoľvek iná osoba, ktorá vykonáva skutočnú kontrolu nad majetkom zvereným do správy, alebo majiteľ účtu v súlade s článkom 32a smernice (EÚ) 2015/849. Prístup k nim by mal byť v dôvernom režime poskytnutý aj Komisii, aby mohla splniť svoje úlohy.“

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Smernica 2011/16/EÚ

Článok 22 – odsek 1a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1a. Na účely vykonávania a presadzovania právnych predpisov členských štátov, ktorými sa uvádza do účinnosti táto smernica, a aby sa zabezpečilo fungovanie administratívnej spolupráce v nej ustanovenej, členské štáty právnym predpisom ustanovia prístup daňovým orgánom k centrálnym registrom, mechanizmom, postupom, dokumentom a informáciám podľa článkov 7, 13, 18, 18a, 19, 27, 30, 31, 32a , 40, 44 a 48 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*2). Takýto prístup je výsledkom povinnej automatickej výmeny informácií. Členské štáty ďalej zaručia prístup k uvedeným informáciám tým, že ich zahrnú do centralizovaných registrov podnikov, zvereneckých fondov a iných štruktúr, ktoré majú podobnú alebo rovnocennú povahu.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2011/16/EÚ

Článok 22 – odsek 1 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1a)

V článku 22 sa vkladá tento odsek:

„1b. Na účely účinného využívania vymenených údajov členské štáty zabezpečia, aby všetky vymieňané a získané informácie boli včas preskúmané, či už orgány uvedené informácie získali na požiadanie, prostredníctvom spontánnej výmeny informácií zo strany iného členského štátu alebo v dôsledku verejného úniku informácií. Pokiaľ tak členský štát neurobí v časovom rámci stanovenom vnútroštátnym právom, verejne oznámi Komisii dôvody, pre ktoré tak neurobil.“.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2016 . Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.	1. Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2017 . Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2017 .	Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2018 .

(11) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(12) Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(11) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(1a) COM(2016)0451.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

27.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 224/227

P8_TA(2016)0475

Rozpočtový postup na rok 2017 – spoločný text

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (14635/2016 – C8-0470/2016 – 2016/2047(BUD))

(2018/C 224/54)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom a príslušné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (14635/2016 – C8-0470/2016),

—	so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300),

—	so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

—	so zreteľom na opravný list č. 1/2017 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia predložila 17. októbra 2016,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (1) a zmeny rozpočtu, ktoré obsahuje,

—	so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—	so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (4),

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (5),

—	so zreteľom na články 90 a 91 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A8-0353/2016),

schvaľuje spoločný text dohodnutý Zmierovacím výborom, ktorý pozostáva z týchto dokumentov tvoriacich celok:

—	zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo s pozíciou Rady nemenia;

—	súhrnné údaje podľa okruhov finančného rámca;

—	údaje všetkých rozpočtových položiek podľa riadkov;

—	konsolidovaný dokument obsahujúci údaje a konečný text všetkých riadkov zmenených počas zmierovacieho konania;

potvrdzuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

poznamenáva, že počet zamestnancov Európskeho parlamentu bol jednou z hlavných otázok tohto zmierovacieho konania; pripomína, že na základe gentlmenskej dohody má každá zložka rozpočtového orgánu výhradnú právomoc pre svoj vlastný oddiel rozpočtu; pripomína tiež svoje politické rozhodnutie vyňať politické skupiny z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, ako bolo zdôraznené v jeho uzneseniach o rozpočtoch na roky 2014, 2015, 2016 a 2017; zhodnotí dôsledky rozhodnutí o rozpočte na fungovanie inštitúcie;

poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2017 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1) Prijaté texty k uvedenému dátumu, P8_TA(2016)0411.

(2) Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

PRÍLOHA

17.11.2016

KONEČNÝ

rozpočet na rok 2017 – Prvky pre spoločné závery

Tieto spoločné závery sa týkajú týchto oddielov:

1.	Rozpočet na rok 2017

2.	Rozpočet na rok 2016 – Návrhy opravných rozpočtov 4, 5 a 6/2016

3.	Spoločné vyhlásenia

Všeobecný prehľad

A. Rozpočet na rok 2017

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—	Celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2017 predstavuje 157 857,8 milióna EUR. Celkovo tak vo viazaných rozpočtových prostriedkoch ostáva rezerva pod stropmi VFR na rok 2017 vo výške 1 100,1 milióna EUR.

—	Celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2017 predstavuje 134 490,4 milióna EUR.

—	Nástroj flexibility na rok 2017 sa mobilizuje s cieľom poskytnúť sumu 530 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo).

—	Celková rezerva na záväzky sa mobilizuje na úrovni 1 439,1 milióna EUR v okruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť)

—

Rezerva na nepredvídané udalosti sa mobilizuje na úrovni 1 906,2 milióna EUR v okruhoch 3 a 4. Kompenzuje sa vo výške 575,0 milióna EUR v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 2 (Udržateľný rast: prírodné zdroje) v roku 2017 a vo výške 507,3 milióna EUR v roku 2017, 570 miliónov EUR v rok 2018 a 253,9 milióna EUR v roku 2019 v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 5 (Administratíva).

—	Komisia odhaduje, že platobné rozpočtové prostriedky na rok 2017 súvisiace s mobilizáciou nástroja flexibility v rokoch 2014, 2015 a 2016 budú na úrovni 981,1 milióna EUR.

B. Rozpočet na rok 2016

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—	Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 a súvisiaca mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti sa prijímajú v znení navrhnutom Komisiou.

—	Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 sa prijíma v znení navrhnutom Komisiou.

—	Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 a súvisiaca mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie sa prijímajú v znení navrhnutom Komisiou.

1. Rozpočet na rok 2017

1.1. „Uzavreté“ rozpočtové riadky

Pokiaľ nie je v týchto záveroch ustanovené inak, všetky rozpočtové riadky, ktoré Rada ani Parlament nezmenili, a rozpočtové riadky, v súvislosti s ktorými Parlament akceptoval zmeny Rady počas príslušného čítania, sa považujú za uzavreté.

V prípade ostatných rozpočtových riadkov Zmierovací výbor súhlasil so závermi v častiach 1.2 až 1.8 nižšie.

1.2. Horizontálne záležitosti

Decentralizované agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest vo všetkých decentralizovaných agentúrach je stanovený na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s výnimkou:

—	Európskeho policajného úradu (EUROPOL, rozpočtový článok 18 02 04), ktorému sa prideľuje 10 dodatočných pracovných miest s dodatočnými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami vo výške 675 000 EUR.

—	Európskej jednotky pre justičnú spoluprácu (EUROJUST, rozpočtový článok 33 03 04), ktorej sa prideľuje 10 dodatočných pracovných miest s dodatočnými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami vo výške 675 000 EUR.

—	Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA, rozpočtový článok 12 02 04), ktorého viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa znižujú o 500 000 EUR.

—	Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO, rozpočtový článok 18 03 02), ktorého viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa zvyšujú o 3 000 000 EUR.

—	Európskej agentúry pre lieky (EMA, rozpočtová položka 17 03 12 01), ktorej viazané a platobné rozpočtové prostriedky sa znižujú o 8 350 000 EUR.

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch) a počet pracovných miest pre výkonné agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Pilotné projekty/prípravné akcie

Prijal sa komplexný balík 78 pilotných projektov a prípravných akcií (PP/PA) v celkovej sume 76,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch podľa návrhu Parlamentu dodatočne k prípravnej akcii navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Ak sa ukáže, že na pilotný projekt alebo prípravnú akciu sa vzťahuje existujúci právny základ, Komisia môže navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov do príslušného právneho základu s cieľom uľahčiť vykonávanie danej činnosti.

Tento balík v plnej miere zohľadňuje stropy pre pilotné projekty a prípravné akcie stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

1.3. Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky

Po zohľadnení vyššie uvedených záverov o „uzavretých“ rozpočtových riadkoch, agentúrach a pilotných projektoch a prípravných akciách sa zmierovací výbor dohodol na týchto krokoch:

Okruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

Viazané rozpočtové prostriedky v nasledujúcich riadkoch sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017 zmenenom opravným listom č. 1/2017:

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
02 02 02	Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k finančným prostriedkom vo forme kapitálového a dlhového financovania	167 030 000	217 030 000	50 000 000
06 02 01 03	Optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability	360 321 493	410 321 493	50 000 000
08 02 01 01	Posilnenie výskumu na hraniciach poznania v ERC — Európska rada pre výskum	1 736 471 644	1 753 136 644	16 665 000
08 02 04	Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti	123 492 850	140 157 850	16 665 000
09 04 02 01	Vedúce postavenie v informačných a komunikačných technológiách	779 380 777	796 050 777	16 670 000
15 02 01 01	Podporovanie excelentnosti a spolupráce v európskom priestore vzdelávania a odbornej prípravy a jeho význam pre trh práce	1 701 963 700	1 725 463 700	23 500 000
15 02 01 02	Podporovanie excelentnosti a spolupráce v oblasti európskej mládeže a účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe	201 400 000	227 900 000	26 500 000
	Celkom			200 000 000 (1)

Rada a Parlament potvrdzujú, že dohodnuté zvýšenia prostriedkov v okruhu 1a ako súčasť rozpočtu na rok 2017 v plnej miere rešpektujú predchádzajúce dohody a nie sú nimi dotknuté prebiehajúce legislatívne postupy.

Všetky ostatné viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 1a sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom a zahrnuté v uvedenej tabuľke nižšie. Vytvára sa osobitný rozpočtový článok na špeciálne podujatia podľa návrhu Parlamentu z jeho čítania.

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
32 02 01 01	Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí	217 403 954	206 508 927	-10 895 027
32 02 01 02	Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii	217 403 954	207 441 809	-9 962 145
32 02 01 03	Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia	217 404 002	206 509 070	-10 894 932
32 02 01 04	Vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre súkromné investície do projektov v oblasti energetiky	85 227 000	77 291 975	-7 935 025
15 02 10	Špeciálne výročné športové akcie		6 000 000	6 000 000
04 03 02 01	PROGRESS – podpora vývoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok	60 000 000	65 000 000	5 000 000
04 03 02 02	EURES — Podpora dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov a zvyšovanie pracovných príležitostí	22 578 000	23 578 000	1 000 000
	Celkom			-27 687 129

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 21 312,2 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 1a je na úrovni 51,9 milióna EUR a z celkovej rezervy na záväzky sa použije 1 439,1 milióna EUR.

Okruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej v návrhu rozpočtu na rok 2017.

Po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 53 586,6 milióna EUR a rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 1b je na úrovni 0,4 milióna EUR.

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

Viazané rozpočtové prostriedky sú na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú dodatočné zníženie o 325,0 milióna EUR vyplývajúce zo zvýšenia pripísaných príjmov EPZF, o ktorom Komisia informovala 7. novembra 2016. Zmierovací výbor sa následne dohodol takto:

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
05 03 01 10	Režim základných platieb (BPS)	15 621 000 000	15 296 000 000	- 325 000 000

Po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 58 584,4 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 2 je na úrovni 1 031,6 milióna EUR, berúc do úvahy, že suma 575,0 milióna EUR sa použije na kompenzáciu mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti.

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 a zahŕňajú úpravy dohodnuté Zmierovacím výborom podrobne uvedené v tejto tabuľke:

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
09 05 05	Multimediálne akcie	19 573 000	22 573 000	3 000 000
15 04 02	Podprogram Kultúra — Podporovanie cezhraničných akcií a propagovanie nadnárodnej cirkulácie a mobility	54 350 000	55 350 000	1 000 000
	Celkom			4 000 000

Poznámka k rozpočtovému článku 09 05 05 sa zmení pridaním tejto vety: „Obstarávacie a grantové postupy môžu podľa potreby zahŕňať uzavretie rámcových partnerstiev s cieľom podporiť stabilný rámec financovania pre paneurópske siete financované z týchto rozpočtových prostriedkov.“

Poznámka k rozpočtovému článku 15 04 02 sa zmení pridaním tejto vety: „Z týchto rozpočtových prostriedkov sa môže financovať aj príprava Európskeho roka kultúrneho dedičstva.“

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 4 284,0 milióna EUR, v okruhu 3 nie je pod stropom výdavkov ponechaná žiadna rezerva, prostredníctvom nástroja flexibility sa zmobilizuje suma 530 miliónov EUR a z rezervy na nepredvídané udalosti sa použije suma 1 176,0 milióna EUR.

Okruh 4 – Globálna Európa

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
01 03 02	Makrofinančná pomoc	30 828 000	45 828 000	15 000 000
01 03 08	Financovanie záručného fondu EFSD	275 000 000	p.m.	- 275 000 000
13 07 01	Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov	31 836 240	34 836 240	3 000 000
19 03 01 05	Núdzové opatrenia	69 480 000	62 850 000	-6 630 000
21 02 07 05	Migrácia a azyl	448 273 912	404 973 912	-43 300 000
22 04 01 04	Podpora mierového procesu a finančná pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)	282 219 939	310 100 000	27 880 061
22 04 01 03	Krajiny Stredozemia — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie	340 360 500	332 480 439	-7 880 061
22 04 02 02	Východné partnerstvo — Zmierňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj	313 825 583	322 125 583	8 300 000
	Celkom			- 278 630 000

V prípade rozpočtovej položky 19 03 01 07 (Osobitní zástupcovia Európskej únie (EUSR)) sú rozpočtové prostriedky stanovené podľa návrhu rozpočtu na rok 2017.

V dôsledku toho a po zohľadnení agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 10 162,1 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 4 nie je ponechaná žiadna rezerva a z rezervy na nepredvídané udalosti sa použije 730,1 milióna EUR.

Okruh 5 – Administratíva

Zmierovací výbor schválil počet pracovných miest v plánoch pracovných miest inštitúcií a rozpočtové prostriedky navrhnuté Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s týmito výnimkami:

—

Parlament – výsledok z čítania je schválený s výnimkou, že zvýšenie počtu pracovných miest v politických skupinách o 76 sa v plnej miere kompenzuje znížením počtu pracovných miest v pláne pracovných miest administratívy Parlamentu, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom. Okrem toho Zmierovací výbor súhlasí so započítaním dosahu automatickej aktualizácie miezd s platnosťou od 1. júla 2016 (8 717 000 EUR) do rozpočtu na rok 2017.

—	Rada – výsledok čítania je schválený, pričom dosah automatickej aktualizácie miezd s platnosťou od 1. júla 2016 (3 301 000 EUR) sa započítava do rozpočtu na rok 2017.

—	Dvor audítorov – zníženia v porovnaní s návrhom rozpočtu na rok 2017 zahrnuté v čítaní Parlamentu sú schválené.

—

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) – 560 250 EUR (rozpočtová položka 1200) sa prideľuje do riadku týkajúceho sa zmluvných zamestnancov a o rovnakú sumu sa znižuje rozpočtový riadok 3003 Budovy a súvisiace náklady. Poznámka k rozpočtovej položke 1200 sa mení pridaním tejto vety: „Tieto rozpočtové prostriedky zahŕňajú aj náklady na zmluvných zamestnancov zapojených do činností strategickej komunikácie“. Okrem toho sa v časti ESVČ upravujú tieto rozpočtové riadky s cieľom odstrániť presun osobitných zástupcov EÚ s dvojakou funkciou podľa návrhu v opravnom liste č. 1.

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	Rozdiel
3001	Externí zamestnanci a vonkajšie služby	-3 645 000
3002	Ostatné výdavky na zamestnancov	-1 980 000
3003	Budovy a súvisiace náklady	-3 636 000
3004	Iné administratívne výdavky	- 815 000
	Celkom	-10 076 000

V dôsledku toho a po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 9 394,5 milióna EUR, rezerva pod stropom výdavkov v okruhu 5 ostáva na úrovni 16,2 milióna EUR po použití sumy 507,3 milióna EUR z rezervy na kompenzáciu mobilizácie rezervy na nepredvídané udalosti.

Osobitné nástroje

Viazané rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje sú na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu na rok 2017 s výnimkou rezervy na Fond solidarity Európskej únie (rozpočtový článok 40 02 44), ktorá sa ruší.

Kompenzácia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2018 a 2019

V roku 2017 sa z rezervy na nepredvídané udalosti použije celkom 1 176,0 milióna EUR v okruhu 3 a 730,1 milióna EUR v okruhu 4, v celkovej sume 1 906,2 milióna EUR. Kompenzovať sa budú takto: 575,0 milióna EUR v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 2 v roku 2017 a vo výške 507,3 milióna EUR v roku 2017, 570 miliónov EUR v rok 2018 a 253,9 milióna EUR v roku 2019 v nepridelenej rezerve v rámci okruhu 5. Rozhodnutie o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017 prijaté spolu s opravným listom č. 1/2017 sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.

1.4. Platobné rozpočtové prostriedky

Celkové platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2017 sú na úrovni z návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 s týmito úpravami, na ktorých sa dohodol Zmierovací výbor:

najprv sú zohľadnené dohodnuté viazané rozpočtové prostriedky na nediferencované výdavky, v prípade ktorých sa úroveň platobných rozpočtových prostriedkov rovná úrovni viazaných rozpočtových prostriedkov. To zahŕňa zníženie poľnohospodárskych výdavkov o 325 miliónov EUR a úpravu administratívnych výdavkov v oddieloch I, II, III, IV, V, VI, VII, IX a X (13,4 milióna EUR) a v decentralizovaných agentúrach (v ktorých sa príspevok EÚ v platobných rozpočtových prostriedkoch stanovuje na úrovni navrhnutej v časti 1.2 vyššie). Celkovo teda ide o zníženie o 332,3 milióna EUR;

platobné rozpočtové prostriedky na všetky nové pilotné projekty a prípravné akcie navrhnuté Parlamentom sú stanovené na úrovni 50 % príslušných viazaných rozpočtových prostriedkov alebo na úrovni navrhnutej Parlamentom, ak je nižšia. V prípade predĺženia existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií je úroveň platobných rozpočtových prostriedkov tá, ktorá je stanovená v návrhu rozpočtu plus 50 % príslušných nových viazaných rozpočtových prostriedkov, alebo na úrovni navrhnutej Parlamentom, ak je nižšia. Celkovo teda ide o zvýšenie o 35,2 milióna EUR;

3.	platobné rozpočtové prostriedky na špeciálne podujatia (rozpočtový článok 15 02 10) predstavujú sumu z čítania Parlamentu (6 miliónov EUR);

4.	platobné rozpočtové prostriedky (rozpočtový článok 01 03 08 Financovanie záručného fondu EFSD) sa stanovujú ako p.m.;

Úpravy v týchto rozpočtových riadkoch sú schválené ako výsledok vývoja v záväzkoch na diferencované prostriedky:

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
01 03 02	Makrofinančná pomoc	30 828 000	45 828 000	15 000 000
04 03 02 01	PROGRESS – podpora vývoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politiky Únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa pracovných podmienok	38 000 000	41 167 000	3 167 000
04 03 02 02	EURES — Podpora dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov a zvyšovanie pracovných príležitostí	17 000 000	17 753 000	753 000
09 05 05	Multimediálne akcie	23 997 455	26 997 455	3 000 000
13 07 01	Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov	36 031 865	39 031 865	3 000 000
15 04 02	Podprogram Kultúra — Podporovanie cezhraničných akcií a propagovanie nadnárodnej cirkulácie a mobility	43 430 071	44 229 071	799 000
22 04 01 04	Podpora mierového procesu a finančná pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)	280 000 000	307 661 000	27 661 000
22 04 02 02	Východné partnerstvo — Zmierňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj	167 700 000	172 135 000	4 435 000
19 03 01 05	Núdzové opatrenia	33 212 812	30 043 812	-3 169 000
21 02 07 05	Migrácia a azyl	155 000 000	115 722 000	-39 278 000
22 04 01 03	Krajiny Stredozemia — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie	138 000 000	134 805 000	-3 195 000
32 02 01 01	Ďalšia integrácia vnútorného energetického trhu a cezhraničná interoperabilita elektrických a plynovodných rozvodných sietí	34 765 600	33 023 600	-1 742 000
32 02 01 02	Zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v Únii	26 032 000	24 839 000	-1 193 000
32 02 01 03	Príspevok k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia	26 531 000	25 201 000	-1 330 000
32 02 01 04	Vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre súkromné investície do projektov v oblasti energetiky	31 200 000	28 295 000	-2 905 000
	Celkom			5 003 000

6.	Platobné rozpočtové prostriedky pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (rozpočtový článok 40 02 43) sú stanovené na 0 (zníženie o 30 miliónov EUR), keďže podľa odhadov platobné rozpočtové prostriedky z pripísaných príjmov budú postačovať na pokrytie celého roka 2017.

7.	Rezerva pre Fond solidarity Európskej únie (rozpočtový článok 40 02 44) sa ruší.

Ďalšie zníženia v platbách sa realizujú v týchto riadkoch:

V EUR
Rozpočtový riadok	Názov	NR 2017 (vrátane OL 1)	Rozpočet na rok 2017	Rozdiel
04 02 62	Európsky sociálny fond (ESF) – Rozvinutejšie regióny – cieľ Investície pre rast a zamestnanosť	2 508 475 000	2 490 475 000	-18 000 000
13 03 61	Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Prechodné regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť	2 214 431 000	2 204 431 000	-10 000 000
13 03 62	Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Rozvinutejšie regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť	3 068 052 000	3 043 052 000	-25 000 000
13 03 64 01	Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Európska územná spolupráca	884 299 000	783 299 000	- 101 000 000
	Celkom			- 154 000 000

Na základe týchto opatrení dosiahnu platobné rozpočtové prostriedky úroveň 134 490,4 milióna EUR, čo je zníženie o 931,4 milióna EUR v porovnaní s návrhom rozpočtu zmeneným opravným listom č. 1/2017.

1.5. Rezerva

Neexistujú žiadne rezervy okrem tých, ktoré sú uvedené v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 okrem:

—

Rozpočtovej položky 13 01 04 04 Podporné výdavky na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) a rozpočtového článku 13 08 01 Program na podporu štrukturálnych reforiem – Operačná technická pomoc presunutá z okruhu 1b (ESF, EFRR a KF), v ktorých sú celé sumy vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch zapísané do rezervy, kým nebude prijatý právny základ programu na podporu štrukturálnych reforiem.

—

Rozpočtového článku 13 08 02 Program na podporu štrukturálnych reforiem – Operačná technická pomoc presunutá z okruhu 2 (EPFRV), v ktorom je celá suma vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch zapísaná do rezervy, kým nebude prijatý právny základ programu na podporu štrukturálnych reforiem.

—

Rozpočtová položka 18 02 01 03 Zriadenie nových informačných systémov podporujúcich riadenie migračných tokov cez vonkajšie hranice Únie, v ktorom je suma 40 000 000 EUR vo viazaných a 28 000 000 EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch zapísaná do rezervy, kým nebude uzavretý legislatívny postup ustanovujúci systém vstupu/výstupu.

1.6. Poznámky k rozpočtu

Pokiaľ v predchádzajúcich odsekoch nie je osobitne uvedené inak, pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu alebo Rady k textu rozpočtových poznámok sú schválené s výnimkou poznámok k rozpočtovým riadkom uvedeným v tabuľke nižšie, v prípade ktorých sú schválené rozpočtové poznámky z návrhu rozpočtu zmeneného opravným listom č. 1/2017 a EPZF.

Znamená to, že pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu ani Rady nemôžu zmeniť ani rozšíriť rozsah platného právneho základu ani zasahovať do administratívnej autonómnosti inštitúcií, a že opatrenie možno financovať z dostupných zdrojov.

Rozpočtový riadok	Názov
04 03 02 03	Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie — Zlepšiť prístup k financovaniu a jeho dostupnosť pre právnické a fyzické osoby, najmä tých, ktorí sú pracovnému trhu najvzdialenejší, a pre sociálne podniky
S 03 01 06 01	Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)
05 02 11 99	Ostatné opatrenia (ostatné rastlinné produkty/opatrenia)
05 04 60	Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka — EPFRV (2014 až 2020)
05 04 60 02	Operačná technická pomoc
18 04 01 01	Európa pre občanov — Posilňovanie pamiatky a rozširovanie kapacity občianskej účasti na úrovni Únie

1.7. Nové rozpočtové riadky

Schvaľuje sa rozpočtová nomenklatúra navrhnutá Komisiou v návrhu rozpočtu zmenenom opravným listom č. 1/2017 vrátane pilotných projektov a prípravných akcií, ako aj nového rozpočtového článku Špeciálne výročné podujatia (15 02 10).

1.8. Príjmy

Schvaľuje sa návrh Komisie z opravného listu č. 1/2017 týkajúci sa zahrnutia príjmov z pokút vo výške 1 miliardy EUR do rozpočtu.

2. Rozpočet na rok 2016

Návrh opravného rozpočtu č. 4/2016 a súvisiaca mobilizácia rezervy na nepredvídané udalosti sú schválené v podobne navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 5/2016 je schválený v podobe navrhnutej Komisiou.

Návrh opravného rozpočtu č. 6/2016 a súvisiaca mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie sú schválené v podobne navrhnutej Komisiou.

3. Spoločné vyhlásenia

3.1. Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že zníženie nezamestnanosti mladých ľudí zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou, a na tento účel opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Pripomínajú, že v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (nariadenie o VFR), „Rezervy ponechané ako dostupné pod úrovňou stropov viacročného finančného rámca na viazané rozpočtové prostriedky na roky 2014 – 2017 predstavujú celkovú rezervu viacročného finančného rámca na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy stanovené vo viacročnom finančnom rámci na roky 2016 až 2020 na politické ciele súvisiace s rastom a zamestnanosťou, najmä zamestnanosťou mladých ľudí“.

Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu, aby v roku 2017 navrhla opravný rozpočet s cieľom zabezpečiť 500 miliónov EUR (2) na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rok 2017 poskytnutých z celkovej rezervy na záväzky, a to hneď ako sa prijme technická úprava podľa článku 6 nariadenia o VFR.

Rada a Európsky parlament sa zaväzujú urýchlene spracovať návrh opravného rozpočtu na rok 2017, ktorý Komisia predloží.

3.2. Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k platobným rozpočtovým prostriedkom

Európsky parlament a Rada pripomínajú, že z hľadiska vykonávania je potrebné zabezpečiť plynulý priebeh platieb vo vzťahu k rozpočtovým prostriedkom na záväzky, aby sa zabránilo akejkoľvek abnormálnej úrovni nezaplatených faktúr na konci roka.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby naďalej dôsledne a aktívne monitorovala realizáciu programov na roky 2014 – 2020. Na tento účel vyzývajú Komisiu, aby včas predložila aktualizované číselné údaje o stave vykonávania a odhadoch týkajúcich sa požiadaviek na platobné rozpočtové prostriedky v roku 2017.

Rada a Európsky parlament prijmú všetky potrebné rozhodnutia včas pre riadne oprávnené potreby, aby sa zabránilo nahromadeniu nadmerného objemu nezaplatených účtov a zabezpečilo riadne uhradenie žiadostí o platbu.

3.3. Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k zníženiu počtu zamestnancov o 5 %

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú dohodu o postupnom 5 % znížení počtu zamestnancov oproti plánu pracovných miest z 1. januára 2013, ktoré sa má vykonať vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, ako sa uvádza v bode 27 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.

Uvedené tri inštitúcie pripomínajú, že cieľovým rokom na úplnú realizáciu 5 % zníženia počtu zamestnancov je rok 2017. Súhlasia s tým, že sa budú prijímať náležité nadväzujúce opatrenia s cieľom zhodnotiť situáciu a so zámerom zabezpečiť, aby sa vyvinulo maximálne úsilie o predchádzanie akýmkoľvek ďalším prieťahom pri plnení cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach.

Uvedené tri inštitúcie vítajú skutočnosť, že Komisia predložila prehľad konsolidovaných údajov o všetkých externých zamestnancoch, ktorých zamestnávajú inštitúcie, uvedený v návrhu rozpočtu, v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Vyzývajú Komisiu, aby pri predkladaní svojich návrhov rozpočtov na budúce roky aj naďalej poskytovala tieto informácie.

Rada a Európsky parlament zdôrazňujú, že dosiahnutie cieľového zníženia počtu zamestnancov o 5 % by malo prispieť k úsporám administratívnych výdavkov inštitúcií. V tejto súvislosti vyzývajú Komisiu, aby začala hodnotenie výsledku tohto procesu s cieľom získať skúsenosti do budúcnosti.

3.4. Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o Európskom fonde pre trvalo udržateľný rozvoj

S cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie vytvorila Komisia Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý vychádza zo zriadenia záruky EFSD a záručného fondu EFSD. Komisia navrhuje vyčleniť pre záručný fond EFSD 750 miliónov EUR na obdobie rokov 2017 – 2020, z čoho 400 miliónov EUR bude pochádzať z Európskeho rozvojového fondu (ERF) počas štyroch rokov, 100 miliónov EUR z nástroja európskeho susedstva (ENI) na obdobie rokov 2017 – 2020 (z toho 25 miliónov EUR v roku 2017) a 250 miliónov EUR bude vo forme viazaných (a platobných) rozpočtových prostriedkov na rok 2017.

Rada a Európsky parlament vyzývajú Komisiu, aby hneď po prijatí právneho základu požiadala v roku 2017 prostredníctvom opravného rozpočtu o potrebné rozpočtové prostriedky s cieľom zabezpečiť financovanie EFSD z rozpočtu EÚ.

Rada a Európsky parlament sa okrem toho zaväzujú urýchlene spracovať návrh opravného rozpočtu na rok 2017, ktorý Komisia predloží.

3.5. Spoločné vyhlásenie o trustových fondoch EÚ a nástroji pre utečencov v Turecku

Európsky parlament, Rada a Komisia sa zhodujú na tom, že vytvorenie trustových fondov a nástroja pre utečencov v Turecku by mali byť transparentné a jednoznačné, konzistentné so zásadou jednotnosti rozpočtu Únie, s výhradnými právomocami rozpočtového orgánu a s cieľmi existujúcich právnych základov.

Zaväzujú sa riešiť tieto otázky podľa potreby v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi flexibilitou a zodpovednosťou.

Komisia sa zaväzuje:

—	pravidelne informovať rozpočtový orgán o prebiehajúcom a plánovanom financovaní trustových fondov (aj o príspevkoch členských štátov) a operáciách s nimi súvisiacich;

—	predkladať od roku 2017 pracovný dokument pripojený k návrhu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok;

—	navrhnúť opatrenia na náležité zapojenie Európskeho parlamentu.

3.6. Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o poľnohospodárstve

Rozpočet na rok 2017 zahŕňa viaceré mimoriadne opatrenia zamerané na pomoc poľnohospodárom pri riešení problémov na trhu, ktoré sa nedávno objavili. Komisia potvrdzuje, že rezerva v okruhu 2 je dostatočná na pokrytie možných nepredvídaných potrieb. Zaväzuje sa pravidelne monitorovať situáciu na trhu a v prípade potreby predložiť vhodné opatrenia na pokrývanie potrieb, ktoré nie je možné pokryť rozpočtovými prostriedkami schválenými v rozpočte. V takom prípade sa Európsky parlament a Rada zaväzujú spracúvať príslušné rozpočtové návrhy čo najskôr.

(1) Tieto sumy sú súčasťou celkového zvýšenia prostriedkov v okruhu 1a do roku 2020 v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici trvania.

(2) Táto suma je súčasťou celkového nárastu financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí do roku 2020 v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici jeho trvania.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 224

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 27. júna 2018

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európsky parlament
	Utorok 22. novembra 2016
2018/C 224/29	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha (2016/2115(IMM))	176
2018/C 224/30	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Françoisa Jalkha (2016/2107(IMM))	178

	III Prípravné akty
	EURÓPSKY PARLAMENT
	Utorok 22. novembra 2016
2018/C 224/31	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o operatívnej a strategickej spolupráci medzi Ukrajinou a Európskym policajným úradom (Europol) zo strany Europolu (10345/2016 – C8-0267/2016 – 2016/0811(CNS))	180
2018/C 224/32	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov (11309/1/2016 – C8-0403/2016 – 2012/0236(COD))	182
2018/C 224/33	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (COM(2016)0452 – C8-0333/2016 – 2016/0209(CNS))	183
	Streda 23. novembra 2016
2018/C 224/34	P8_TA(2016)0438 Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES (COM(2013)0920 – C7-0004/2014 – 2013/0443(COD)) P8_TC1-COD(2013)0443 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. novembra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/… o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES	193
	Štvrtok 24. novembra 2016
2018/C 224/35	P8_TA(2016)0447 Makrofinančná pomoc Jordánsku ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (COM(2016)0431 – C8-0242/2016 – 2016/0197(COD)) P8_TC1-COD(2016)0197 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2016 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/… o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu	194
2018/C 224/36	P8_TA(2016)0448 Činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľad nad nimi ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a dohľade nad nimi (prepracované znenie) (COM(2014)0167 – C7-0112/2014 – 2014/0091(COD)) P8_TC1-COD(2014)0091 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. novembra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/… o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie)	196
	Štvrtok 1. decembra 2016
2018/C 224/37	P8_TA(2016)0457 Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky (COM(2016)0477 – C8-0328/2016 – 2016/0229(COD)) P8_TC1-COD(2016)0229 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, pokiaľ ide o tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Únie po mori alebo letecky	198
2018/C 224/38	P8_TA(2016)0458 Dátum uplatňovania: Dokumenty s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania (COM(2016)0709 – C8-0457/2016 – 2016/0355(COD)) P8_TC1-COD(2016)0355 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 1. decembra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1286/2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení, pokiaľ ide o dátum jeho uplatňovania	199
2018/C 224/39	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou a Kiribatskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12092/2015 – C8-0253/2016 – 2015/0200(NLE))	201
2018/C 224/40	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Šalamúnovými ostrovmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09785/2016 – C8-0422/2016 – 2016/0096(NLE))	202
2018/C 224/41	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Mikronézskymi federatívnymi štátmi o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09780/2016 – C8-0388/2016 – 2016/0098(NLE))	203
2018/C 224/42	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Tuvalu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09764/2016– C8-0268/2016 – 2016/0100(NLE))	204
2018/C 224/43	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Dohody medzi Európskou úniou a Republikou Marshallových ostrovov o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (09775/2016 – C8-0252/2016 – 2016/0103(NLE))	205
2018/C 224/44	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o ochrane osobných informácií v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním (08523/2016 – C8-0329/2016 – 2016/0126(NLE))	206
2018/C 224/45	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dočasnej Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (12396/2016 – C8-0406/2016 – 2008/0137(NLE))	207
2018/C 224/46	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2016 (COM(2016)0624 – C8-0399/2016 – 2016/2256(BUD))	208
2018/C 224/47	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4/2016 na rozpočtový rok 2016: Aktualizácia rozpočtových prostriedkov s cieľom zohľadniť najnovší vývoj v oblasti migrácie a bezpečnosti, zníženie platobných a viazaných rozpočtových prostriedkov ako výsledok globálneho presunu, predĺženie trvania EFSI, úprava plánu pracovných miest agentúry Frontex a aktualizácia prostriedkov na strane príjmov (vlastné zdroje) (13583/2016 – C8-0459/2016 – 2016/2257(BUD))	210
2018/C 224/48	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5/2016 na rozpočtový rok 2016: Vykonávanie rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom o vlastných zdrojoch po ukončení procesu ratifikácie a jeho nadobudnutí účinnosti 1. októbra 2016 (13584/2016 – C8-0462/2016 – 2016/2258(BUD))	213
2018/C 224/49	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku (COM(2016)0681 – C8-0423/2016 – 2016/2267(BUD))	215
2018/C 224/50	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2016 na rozpočtový rok 2016, predloženému spolu s návrhom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Nemecku (13852/2016 – C8-0473/2016 – 2016/2268(BUD))	217
2018/C 224/51	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii rezervy na nepredvídané udalosti na rok 2017 (COM(2016)0678 – C8-0420/2016 – 2016/2118(BUD))	219
2018/C 224/52	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility na financovanie okamžitých rozpočtových opatrení na riešenie pretrvávajúcej migračnej, utečeneckej a bezpečnostnej krízy (COM(2016)0313 – C8-0246/2016 – 2016/2120(BUD))	222
2018/C 224/53	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci všeobecného rozpočtu Únie na rok 2017 (COM(2016)0312 – C8-0245/2016 – 2016/2119(BUD))	225
2018/C 224/54	Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (14635/2016 – C8-0470/2016 – 2016/2047(BUD))	227

Obsah		Strana

	EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2016 – 2017 Schôdza 21. až 24. novembra 2016 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 352, 19.10.2017 . PRIJATÉ TEXTY Schôdza 30. novembra a 1. decembra 2016 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 363, 26.10.2017 . PRIJATÉ TEXTY	1

	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky parlament
	Utorok 22. novembra 2016
2018/C 224/01	Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2015 (2016/2063(INI))	2
2018/C 224/02	Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (2016/2056(INI))	8
2018/C 224/03	Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii (2016/2052(INI))	18
2018/C 224/04	Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o uvoľnení potenciálu osobnej vodnej dopravy (2015/2350(INI))	29
2018/C 224/05	Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce (2016/2139(INI))	36
	Streda 23. novembra 2016
2018/C 224/06	Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o dokončení rámca Bazilej III (2016/2959(RSP))	45
2018/C 224/07	Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2016/2067(INI))	50
2018/C 224/08	Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii (2016/2030(INI))	58
2018/C 224/09	Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o posunkovej reči a profesionálnych tlmočníkoch posunkovej reči (2016/2952(RSP))	68
2018/C 224/10	Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky bentazón a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (D047341/00 – 2016/2978(RSP))	75
	Štvrtok 24. novembra 2016
2018/C 224/11	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o prípade Kuej Min-chaja, vydavateľa uväzneného v Číne (2016/2990(RSP))	78
2018/C 224/12	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii príslušníkov kmeňa Guaraní-Kaiowa v brazílskom štáte Mato Grosso do Sul (2016/2991(RSP))	82
2018/C 224/13	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o prípade Ildara Dadina, väzňa svedomia v Rusku (2016/2992(RSP))	85
2018/C 224/14	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Sýrii (2016/2933(RSP))	88
2018/C 224/15	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (2016/2993(RSP))	93
2018/C 224/16	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu (2016/2966(RSP))	96
2018/C 224/17	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o výročnej správe o činnosti európskej ombudsmanky za rok 2015 (2016/2150(INI))	101
2018/C 224/18	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH (2016/2033(INI))	107
2018/C 224/19	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (2016/2076(INI))	117
2018/C 224/20	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov (2015/2349(INI))	127
2018/C 224/21	Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 o situácii v Bielorusku (2016/2934(RSP))	135
	Štvrtok 1. decembra 2016
2018/C 224/22	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie (2016/2045(INI))	140
2018/C 224/23	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Taliansku po zemetraseniach (2016/2988(RSP))	145
2018/C 224/24	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o vyhláseniach o záujmoch členov Komisie – usmernenia (2016/2080(INI))	150
2018/C 224/25	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2015/2352(INI))	157
2018/C 224/26	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o situácii v Konžskej demokratickej republike (2016/3001(RSP))	163
2018/C 224/27	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o prístupe k energii v rozvojových krajinách (2016/2885(RSP))	167
2018/C 224/28	Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o uplatňovaní európskeho konania o platobnom rozkaze (2016/2011(INI))	173