26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/1

---

STANOVISKO KOMISIE

z 25. júna 2018

týkajúce sa plánu ukladania rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z demontáže bloku II jadrovej elektrárne Gundremmingen v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko

(Iba nemecké znenie je autentické)

(2018/C 222/01)

Nasledujúce posúdenie vychádza z ustanovení Zmluvy o Euratome bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie posúdenia, ktoré sa majú vykonať podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a povinnosti vyplývajúce z nej a zo sekundárnych právnych predpisov (1).

Európskej komisii boli 18. júla 2017 v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome doručené od nemeckej vlády všeobecné údaje týkajúce sa plánu ukladania rádioaktívneho odpadu (2) pochádzajúceho z demontáže bloku II jadrovej elektrárne Gundremmingen.

Na základe týchto údajov a ďalších informácií, o ktoré Komisia požiadala 4. októbra 2017 a ktoré nemecké orgány predložili 13. februára 2018, ako aj po porade so skupinou odborníkov Komisia vypracovala toto stanovisko:

1.	Vzdialenosť lokality od hranice s najbližším členským štátom, v tomto prípade s Rakúskom, je 103 km.

2.

Pri bežnej demontáži bloku II jadrovej elektrárne Gundremmingen je nepravdepodobné, aby pri vypúšťaní kvapalných a plynných rádioaktívnych látok došlo k ožiareniu obyvateľstva v inom členskom štáte, ktoré by malo závažné zdravotné následky, pokiaľ ide o limity dávky stanovené v smernici o základných bezpečnostných normách (3).

3.

Pevný rádioaktívny odpad sa dočasne skladuje na mieste pred jeho prepravou do povolených zariadení na skladovanie alebo ukladanie, ktoré sa nachádzajú v Nemecku. Nerádioaktívny pevný odpad a zvyškové materiály, ktoré neprekračujú uvoľňovacie úrovne, budú oslobodené od regulačnej kontroly a budú sa ukladať ako bežný odpad alebo recyklovať či opätovne používať. Bude sa pri tom postupovať v súlade s kritériami stanovenými v smernici o základných bezpečnostných normách.

4.

V prípade neplánovaného uvoľnenia rádioaktívnych látok, ktoré môže nastať po haváriách typu a rozsahu uvedeného vo všeobecných údajoch, by dávky, ktorých účinkom by pravdepodobne bolo vystavené obyvateľstvo iného členského štátu, neboli zo zdravotného hľadiska závažné vzhľadom na referenčné úrovne stanovené v smernici o základných bezpečnostných normách.

Komisia preto zastáva názor, že vykonávanie plánu ukladania rádioaktívneho odpadu v akejkoľvek podobe, ktorý pochádza z demontáže bloku II jadrovej elektrárne Gundremmingen v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko, by pri bežnej prevádzke, ani v prípade havárie typu a rozsahu uvedeného vo všeobecných údajoch nemalo spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy ani ovzdušia iného členského štátu, ktorá by bola zo zdravotného hľadiska závažná vzhľadom na ustanovenia novej smernice o základných bezpečnostných normách.

---

(1)  Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mali napríklad podrobnejšie posúdiť environmentálne aspekty. Komisia by chcela pre orientáciu poukázať na ustanovenia smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej smernicou 2014/52/EÚ, na smernicu 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ako aj na smernicu 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernicu 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

(2)  Ukladanie rádioaktívneho odpadu v zmysle bodu 1 odporúčania Komisie 2010/635/Euratom z 11. októbra 2010 o uplatňovaní článku 37 Zmluvy o Euratome (Ú. v. EÚ L 279, 23.10.2010, s. 36).

(3)  Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013 z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/3

---

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec M.8927 – Sumitomo Corporation/Sumitomo Mitsui Financial Group/Sumitomo Mitsui Finance and Leasing Company)

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 222/02)

Dňa 18. júna 2018 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32018M8927. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/4

---

Oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady 2013/184/SZBP zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/900, a v nariadení Rady (EÚ) č. 401/2013, ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/898 o reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme

(2018/C 222/03)

Nasledujúce informácie sú určené osobám, ktoré sa uvádzajú v prílohe I k rozhodnutiu Rady 2013/184/SZBP (1) zmenenému rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/900 (2) a v prílohe IV k nariadeniu Rady (EÚ) č. 401/2013 (3), ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/898 (4) o reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme.

Rada Európskej únie rozhodla, že osoby uvedené v predmetných prílohách by sa mali zaradiť na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2013/184/SZBP a v nariadení (EÚ) č. 401/2013 o reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme. Dôvody zaradenia týchto osôb na zoznam sa uvádzajú v príslušných záznamoch v uvedených prílohách.

Dotknuté osoby upozorňujeme na možnosť podať žiadosť príslušným orgánom relevantného členského štátu (štátov) uvedeným na webových sídlach v prílohe II k nariadeniu Rady (EÚ) č. 401/2013 o reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme s cieľom získať povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na základné potreby alebo osobitné platby (pozri článok 4b uvedeného nariadenia).

Dotknuté osoby môžu podať Rade žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na uvedené zoznamy, ktorú spolu s podpornou dokumentáciou zašlú do 1. februára 2019 na adresu:

Council of the European Union

General Secretariat

DG C 1C

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussels

BELGIQUE/BELGIË

E-mail: sanctions@consilium.europa.eu

V súlade s článkom 12 rozhodnutia 2013/184/SZBP a článkom 4i ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 401/2013 sa všetky prijaté pripomienky zohľadnia na účely pravidelného preskúmavania zo strany Rady.

Dotknuté osoby sa tiež upozorňujú na možnosť napadnúť rozhodnutie Rady na Všeobecnom súde Európskej únie v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 275 druhom odseku a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 111, 23.4.2013, s. 75.

(2)  Ú. v. EÚ L 160 I, 25.6.2018, s. 9.

(3)  Ú. v. EÚ L 121, 3.5.2013, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 160 I, 25.6.2018, s. 1.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/5

---

Oznámenie určené dotknutým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v nariadení Rady (EÚ) č. 401/2013 o reštriktívnych opatreniach voči reštriktívnych opatreniach voči Mjanmarsku/Barme

(2018/C 222/04)

Dotknuté osoby sa v súlade s článkom 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (1) upozorňujú na tieto informácie:

Právnym základom pre toto spracovanie údajov je nariadenie Rady (EÚ) č. 401/2013 (2).

Kontrolórom tohto spracovania údajov je Rada Európskej únie zastupovaná generálnym riaditeľom GR C (zahraničné veci, rozširovanie, civilná ochrana) Generálneho sekretariátu Rady a oddelenie poverené spracovaním je oddelenie 1C GR C, ktoré môžete kontaktovať na adrese:

Council of the European Union

General Secretariat

DG C 1C

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussels

BELGIQUE/BELGIË

e-mail: sanctions@consilium.europa.eu

Cieľom spracovania údajov je vytvorenie a aktualizácia zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 401/2013.

Dotknuté osoby sú fyzické osoby, ktoré spĺňajú kritériá zaradenia na zoznam ustanovené v uvedenom nariadení.

Zozbierané osobné údaje zahŕňajú údaje nevyhnutné pre správnu identifikáciu dotknutých osôb, odôvodnenie a všetky ostatné súvisiace údaje.

Zozbierané osobné údaje sa môžu podľa potreby poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 20 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (ES) č. 45/2001, žiadosti o prístup, ako aj žiadosti o opravu alebo námietky budú zodpovedané v súlade s oddielom 5 rozhodnutia Rady 2004/644/ES (3).

Osobné údaje sa budú uchovávať 5 rokov od vyradenia dotknutej osoby zo zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, alebo od uplynutia platnosti opatrenia, alebo – v prípade, že sa začalo súdne konanie – po dobu trvania súdneho konania.

Dotknuté osoby majú právo obrátiť sa na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

---

(1)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 121, 3.5.2013, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 296, 21.9.2004, s. 16.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/6

---

Oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí Rady (SZBP) 2017/2074 zmenenom rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/901 a v nariadení Rady (EÚ) 2017/2063, ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/899 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele

(2018/C 222/05)

Osoby uvedené v prílohe I k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2017/2074 (1) zmenenému rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/901 (2) a v prílohe IV k nariadeniu Rady (EÚ) 2017/2063 (3), ktoré sa vykonáva vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2018/899 (4) o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele, sa upozorňujú na túto skutočnosť.

Rada Európskej únie rozhodla, že osoby uvedené v dotknutých prílohách by sa mali zaradiť na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí (SZBP) 2017/2074 a v nariadení (EÚ) 2017/2063 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele. Dôvody zaradenia týchto osôb na zoznam sa uvádzajú v príslušných záznamoch v uvedených prílohách.

Dotknuté osoby upozorňujeme na možnosť požiadať príslušné orgány dotknutého členského štátu alebo členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2017/2063 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky na základné potreby alebo osobitné platby (pozri článok 9 uvedeného nariadenia).

Dotknuté osoby môžu podať Rade žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na uvedené zoznamy, ktorú spolu s podpornou dokumentáciou zašlú do 1. septembra 2018 na adresu:

Council of the European Union

General Secretariat

DG C 1C

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussels

BELGIQUE/BELGIË

e-mail: sanctions@consilium.europa.eu

V súlade s článkom 13 rozhodnutia (SZBP) 2017/2074 a článkom 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/2063 sa všetky prijaté pripomienky zohľadnia na účely pravidelného preskúmavania zoznamu Radou.

Dotknuté osoby sa tiež upozorňujú na možnosť napadnúť rozhodnutie Rady na Všeobecnom súde Európskej únie v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 275 druhom odseku a v článku 263 štvrtom a šiestom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2017, s. 60.

(2)  Ú. v. EÚ L 160 I, 25.6.2018, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2017, s. 21.

(4)  Ú. v. EÚ L 160 I, 25.6.2018, s. 5.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/7

---

Oznámenie určené dotknutým osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v nariadení Rady (EÚ) 2017/2063 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele

(2018/C 222/06)

Dotknuté osoby sa v súlade s článkom 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (1) upozorňujú na tieto skutočnosti:

Právnym základom pre túto operáciu spracovania údajov je nariadenie Rady (EÚ) 2017/2063 (2).

Kontrolórom tejto operácie spracovania údajov je Rada Európskej únie zastupovaná generálnym riaditeľom GR C (zahraničné veci, rozširovanie, civilná ochrana) Generálneho sekretariátu Rady a oddelenie poverené operáciou spracovania údajov je oddelenie 1C GR C, ktoré je možné kontaktovať na adrese:

Council of the European Union

General Secretariat

DG C 1C

Rue de la Loi/Wetstraat 175

1048 Bruxelles/Brussels

BELGIQUE/BELGIË

e-mail: sanctions@consilium.europa.eu

Cieľom operácie spracovania údajov je vytvorenie a aktualizácia zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2063.

Dotknuté osoby sú fyzické osoby, ktoré spĺňajú kritériá zaradenia do zoznamu ustanovené v uvedenom nariadení.

Zozbierané osobné údaje zahŕňajú údaje nevyhnutné na správnu identifikáciu dotknutej osoby, odôvodnenie a všetky ostatné súvisiace údaje.

Zozbierané osobné údaje sa môžu podľa potreby poskytnúť Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 20 ods. 1 písm. a) a písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001, žiadosti o prístup, ako aj žiadosti o opravu alebo námietky budú zodpovedané v súlade s časťou 5 rozhodnutia Rady 2004/644/ES (3).

Osobné údaje sa budú uchovávať 5 rokov od vyradenia dotknutej osoby zo zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, alebo od uplynutia platnosti opatrenia, alebo – v prípade, že sa začalo súdne konanie – po dobu trvania súdneho konania.

Dotknuté osoby majú právo obrátiť sa na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

---

(1)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2017, s. 21.

(3)  Ú. v. EÚ L 296, 21.9.2004, s. 16.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/8

---

Výmenný kurz eura (1)

25. júna 2018

(2018/C 222/07)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1700
JPY	Japonský jen	128,21
DKK	Dánska koruna	7,4517
GBP	Britská libra	0,88040
SEK	Švédska koruna	10,3623
CHF	Švajčiarsky frank	1,1549
ISK	Islandská koruna	126,20
NOK	Nórska koruna	9,4703
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,935
HUF	Maďarský forint	325,42
PLN	Poľský zlotý	4,3370
RON	Rumunský lei	4,6690
TRY	Turecká líra	5,4557
AUD	Austrálsky dolár	1,5742
CAD	Kanadský dolár	1,5542
HKD	Hongkongský dolár	9,1810
NZD	Novozélandský dolár	1,6947
SGD	Singapurský dolár	1,5930
KRW	Juhokórejský won	1 303,95
ZAR	Juhoafrický rand	15,8282
CNY	Čínsky juan	7,6468
HRK	Chorvátska kuna	7,3825
IDR	Indonézska rupia	16 561,35
MYR	Malajzijský ringgit	4,6959
PHP	Filipínske peso	62,535
RUB	Ruský rubeľ	73,3376
THB	Thajský baht	38,563
BRL	Brazílsky real	4,4042
MXN	Mexické peso	23,4457
INR	Indická rupia	79,6450

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/9

---

Oznámenie pre dovozcov týkajúce sa uplatňovania systému registrovaných vývozcov v rámci všeobecného systému preferencií Európskej únie

(2018/C 222/08)

Na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (1), Európska únia udeľuje rozvojovým krajinám obchodné zvýhodnenia v rámci svojho systému všeobecných colných preferencií. V súlade s článkom 33 ods. 2 uvedeného nariadenia majú byť pravidlami pôvodu týkajúcimi sa vymedzenia pojmu „výrobky s pôvodom“ a postupmi a metódami s tým súvisiacej administratívnej spolupráce tie pravidlá, postupy a metódy, ktoré sú stanovené v colných právnych predpisoch, konkrétne v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (2), a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa ustanovuje Colný kódex Únie (3).

V nadväznosti na reformu pravidiel pôvodu v rámci všeobecného systému preferencií (VSP) z roku 2010 sa prijalo rozhodnutie nahradiť od roku 2017 systém osvedčovania pôvodu tovaru s osvedčeniami na základe FORMULÁRA A systémom samoosvedčovania pôvodu tovaru registrovanými vývozcami (pomocou „vyhlásení o pôvode“). Nový systém bol označený ako „systém registrovaných vývozcov“ („systém REX“). Podľa nových právnych predpisov sa vyhlásenia na faktúre pri zásielkách obsahujúcich výrobky s pôvodom s celkovou hodnotou nepresahujúcou 6 000 EUR nahrádzajú vyhláseniami o pôvode, ktoré môže vystaviť ktorýkoľvek vývozca.

Systém REX sa uplatňuje od 1. januára 2017 pre zvýhodnené krajiny alebo územia podľa VSP. Podľa článku 79 nariadenia (EÚ) 2015/2447 však bola všetkým zvýhodneným krajinám a územiam podľa VSP ponúknutá možnosť, aby sa sami rozhodli, či uprednostňujú začať uplatňovať systém REX v roku 2017, v roku 2018 alebo v roku 2019. V každom prípade bolo poskytnuté prechodné obdobie v trvaní jedného roka a uvedené prechodné obdobie by sa mohlo predĺžiť o ďalších šesť mesiacov, ak to zvýhodnená krajina alebo územie podľa VSP oznámili Európskej komisii.

Počas prechodného obdobia môžu príslušné orgány v zvýhodnených krajinách alebo územiach podľa VSP naďalej vystavovať osvedčenia pomocou FORMULÁRA A o pôvode, a to v prípade ešte neregistrovaných vývozcov. Pre vývozcov, ktorí už sú zaregistrovaní, možno uplatňovať len systém REX.

Systém REX sa začal uplatňovať od 1. januára 2017 pre tieto zvýhodnené krajiny alebo územia podľa VSP: Angola, Burundi, Bhután, Konžská demokratická republika, Stredoafrická republika, Komory, Kongo, Cookove ostrovy, Džibuti, Etiópia, Mikronézia, Rovníková Guinea, Guinea-Bissau, India, Keňa, Kiribati, Laos, Libéria, Mali, Nauru, Nepál, Ostrov Niue, Pakistan, Šalamúnove ostrovy, Sierra Leone, Somálsko, Južný Sudán, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Čad, Togo, Tonga, Východný Timor, Tuvalu, Jemen, Zambia.

Berúc do úvahy jednoročné prechodné obdobie a možnosť predĺžiť ho o ďalších šesť mesiacov, všetky uvedené zvýhodnené krajiny alebo územia podľa VSP majú začať plne uplatňovať systém REX od 1. júla 2018. Treba však pripomenúť, že zvýhodnené krajiny alebo územia podľa VSP majú právo uplatňovať systém REX len vtedy, ak splnia predpoklady stanovené v článkoch 70 a 72 nariadenia (EÚ) 2015/2447. Zvýhodnené krajiny alebo územia, ktoré do uvedeného dátumu tieto predpoklady nesplnia, nebudú môcť uplatňovať systém REX. V dôsledku toho od 1. júla 2018 nebudú môcť využívať preferencie podľa VSP, a to až dovtedy, kým nesplnia dané predpoklady. Podrobné informácie o dátumoch začatia uplatňovania systému registrovaných vývozcov všetkými zvýhodnenými krajinami alebo územiami podľa VSP možno nájsť na webovom sídle Europa (4). Hospodárske subjekty by mali toto webové sídlo navštevovať pravidelne, aby si overili, či a kedy uvedené zvýhodnené krajiny alebo územia podľa VSP získali nárok uplatňovať systém REX.

Európska komisia informuje hospodárske subjekty z Európskej únie, že na osvedčovanie preferenčného pôvodu tovaru možno od 1. júla 2018 používať len „vyhlásenia o pôvode“ vystavené vývozcami registrovanými v týchto vyvážajúcich krajinách alebo územiach VSP, resp. „vyhlásenia o pôvode“ vystavené akýmkoľvek vývozcom z týchto krajín alebo území, ak celková hodnota zasielaných výrobkov s pôvodom nepresahuje 6 000 EUR (5).

Preferencie podľa VSP preto budú zamietnuté, ak budú ako dôkaz o preferenčnom pôvode podľa VSP predložené osvedčenia pomocou FORMULÁRA A vystavené pred 1. júlom 2018. Preferencie podľa VSP budú zamietnuté aj vtedy, ak budú ako dôkaz o preferenčnom pôvode podľa VSP predložené vyhlásenia na faktúre vystavené po 1. júli 2018 pri zásielkách obsahujúcich výrobky s pôvodom s celkovou hodnotu nepresahujúcou 6 000 EUR.

Hospodárske subjekty, ktoré v Európskej únii v rámci všeobecného systému preferencií predkladajú doklady dokazujúce pôvod, by preto mali prijať všetky potrebné opatrenia a predbežné opatrenia, aby zabezpečili, že ich dodávatelia vo vyššie uvedených zvýhodnených krajinách alebo územiach podľa VSP sú informovaní o zmene postupu, pokiaľ ide o dôkazy o preferenčnom pôvode, a o následkoch prípadného predloženia nesprávneho dôkazu o pôvode (osvedčenie pomocou FORMULÁRA A alebo vyhlásenie na faktúre).

Webová lokalita Europa obsahuje aj zoznam zvýhodnených krajín podľa VSP, ktoré Európsku komisiu v súlade s článkom 79 nariadenia (EÚ) 2015/2447 informovali o uplatňovaní systému REX od 1. januára 2018 (6) alebo od 1. januára 2019 (7).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558.

(4)  https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/calculation-customs-duties/rules-origin/general-aspects-preferential-origin/arrangements-list/generalised-system-preferences/the_register_exporter_system_en

(5)  Články 92 a 93 a príloha 22-07 nariadenia (EÚ) 2015/2447.

(6)  Tieto zvýhodnené krajiny podľa VSP musia v plnej miere uplatňovať systém REX najneskôr od 1. júla 2019.

(7)  Tieto zvýhodnené krajiny podľa VSP musia v plnej miere uplatňovať systém REX najneskôr od 1. júla 2020.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/11

---

Nadväzovanie kontaktov s organizáciami pôsobiacimi v oblastiach v rámci poslania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)

(2018/C 222/09)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (1) v článku 36 ods. 2 sa uvádza v súvislosti s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, že „Správna rada na návrh výkonného riaditeľa vypracuje zoznam príslušných organizácií určených členskými štátmi, ktoré môžu pomáhať úradu, buď individuálne, alebo spolupracovať v jeho poslaní.“

Zoznam prvýkrát vypracovala správna rada úradu EFSA 19. decembra 2006 a odvtedy sa:

i.	pravidelne aktualizuje na základe návrhov výkonného riaditeľa úradu EFSA, pričom sa zohľadňujú kontroly a nové návrhy členských štátov na určenie organizácií (v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2230/2204, článok 2 ods. 4 (2)).

ii.	zverejňuje na webovej lokalite Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), kde je uverejnený najnovší aktualizovaný zoznam príslušných organizácií a

iii.	sprístupňuje prostredníctvom článku 36 vyhľadávacieho nástroja pre organizácie, kde sú uvedené kontaktné údaje a konkrétne oblasti právomoci.

Tieto príslušné informácie sú k dispozícii na webovej lokalite úradu EFSA na týchto odkazoch:

i.	posledná zmena zoznamu príslušných organizácií, ktorú uskutočnila správna rada úradu EFSA [20.6.2018] – [http://www.efsa.europa.eu/en/events/event/180620-0];

ii.	aktualizovaný zoznam príslušných organizácií – http://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/assets/art36listg.pdf a

iii.	Článok 36 vyhľadávacieho nástroja – http://www.efsa.europa.eu/art36/search

Úrad EFSA toto oznámenie aktualizuje konkrétne v súvislosti s uvedenými odkazmi na webové stránky.

V prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktujte: Cooperation.Article36@efsa.europa.eu.

---

(1)  Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2230/2004 z 23. decembra 2004, ktorým sa ustanovujú spôsoby uplatňovania nariadenia Európskemu parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 o sieti organizácií pôsobiacich v oblastiach podliehajúcich Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (Ú. v. EÚ L 379, 24.12.2004, s. 64).

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/12

---

Aktualizácia zoznamu povolení na pobyt uvedených v článku 2 ods. 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (1)

(2018/C 222/10)

Zoznam povolení na pobyt, uvedených v článku 2 ods. 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2), sa uverejňujú na základe informácií, ktoré členské štáty poskytli Komisii v súlade s článkom 39 Kódexu schengenských hraníc (kodifikované znenie).

Mesačná aktualizácia je uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie a zároveň je k dispozícii aj na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti.

NEMECKO

Nahradenie informácií uverejnených v Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006.

ZOZNAM POVOLENÍ NA POBYT VYDÁVANÝCH ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

1.

Povolenia na pobyt vydávané podľa jednotného formátu — Aufenthaltserlaubnis (Povolenie na pobyt) — Blaue Karte EU (modrá karta EÚ) — ICT-Karte (IKT) — Mobiler-ICT-Karte (Mobilné IKT) — Niederlassungserlaubnis (Povolenie usadiť sa) — Erlaubnis zum Daueraufenthalt-EG (Povolenie na dlhodobý pobyt – ES) — Aufenthaltsberechtigung (Právo na neobmedzený pobyt) Pozn.: „Aufenthaltsberechtigung“ (právo na neobmedzený pobyt) bolo vydané v jednotnom formáte pred 1. januárom 2005 a jeho platnosť je neobmedzená.

2.

Všetky ostatné preukazy vydávané štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré majú hodnotu povolenia na pobyt — Aufenthaltserlaubnis-EU (Povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov občanov členských štátov EÚ alebo EHP, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi EÚ alebo EHP) Pozn.: Povolenie sa vydávalo do 28. augusta 2007, a keďže jeho doba platnosti je 5 rokov (alebo neobmedezná), ešte stále je v obehu. — Aufenthaltskarte für Familienangehörige eines Unionsbürgers oder eines Staatsangehörigen eines EWR-Staates (Doklady o pobyte pre rodinných príslušníkov občanov EÚ alebo členských štátov EHP) Pozn.: Vydáva sa od 28. augusta 2007 a nahrádza „Aufenthaltserlaubnis-EU“. — Aufenthaltserlaubnis für Staatsangehörige der Schweizerischen Eidgenossenschaft und ihre Familienangehörigen, die nicht Staatsangehörige der Schweizerischen Eidgenossenschaft sind (Povolenie na pobyt pre občanov Švajčiarska a ich rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi Švajčiarska) — Aufenthaltserlaubnis für Angehörige eines Mitgliedstaates der EWG (Povolenie na pobyt pre občanov členských štátov ES) Pozn.: Podľa článku 15 Zákona o všeobecnej slobode pohybu občanov EÚ „Aufenthaltserlaubnis – EU für Familienangehörige von Staatsangehörigen eines Mitgliedstaates der Europäischen Union oder eines EWR-Staates, die nicht Staatsangehörige eines Mitgliedstaates der EU oder des EWR sind“ („Povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov občana členského štátu EÚ alebo EHP, ktorí nie sú občanmi členského štátu EÚ alebo EHP“) vydaný pred 28. augustom 2007 ostáva v platnosti ako doklad o pobyte. Pozn.: Pre bezvízový vstup nahrádzajú tieto povolenia vízum, len ak sú vydané v pase alebo samostatne v spojení s pasom, nie ak sú vydané ako vnútroštátny doklad nahrádzajúci preukaz totožnosti. Odklad výkonu vyhostenia (tolerovaný pobyt) „Aussetzung der Abschiebung (Duldung)“ a povolenie na prechodný pobyt pre uchádzačov o azyl „Aufenthaltsgestattung für Asylbewerber“ takisto neoprávňujú na vstup bez víza. — Fiktionsbescheinigung (Dočasné povolenie na pobyt) Povolenie na pobyt stále platí, len ak je označená tretia kolónka na strane 3. Vstup je možný po predložení dočasného povolenia na pobyt spolu s povolením na pobyt, ktorého platnosť skončila, alebo s vízami. Ak je označená prvá alebo druhá kolónka, „Fiktionsbescheinigung“, neoprávňuje držiteľa na vstup bez víza. — Pasy pre členov diplomatických misií: Pozn.: Od 1. augusta 2003 sa vydáva nový druh pasu, ktorý je určený pre členov diplomatických misií a zamestnancov konzulárnych úradov. Pasy vystavené pred 1. augustom 2003 už nie sú platné. Príslušné výsady sú uvedené na zadnej strane pasu. Pasy vydávané diplomatom a ich rodinným príslušníkom: Označené na zadnej strane písmenom D: Diplomatické pasy pre zahraničných diplomatov: — Protokollausweis für Diplomaten (Protokolárny diplomatický pas, od 1. augusta 2003) Diplomatické pasy pre rodinných príslušníkov, ktorí vykonávajú súkromnú zárobkovú činnosť: — Protokollausweis für Diplomaten „A“ (Protokolárny diplomatický pas typu A, od 1. augusta 2003) Diplomatické pasy pre diplomatov, ktorí sú nemeckými štátnymi príslušníkmi alebo majú v Nemecku trvalý pobyt. — Protokollausweis für Diplomaten Art. 38 I WÜD (Protokolárny diplomatický pas podľa článku 38 ods. 1 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané členom administratívneho alebo technického personálu a ich rodinným príslušníkom: Označené na zadnej strane písmenami VB: Protokolárny pas pre zahraničných administratívnych alebo technických pracovníkov: — Protokollausweis für Verwaltungspersonal (Protokolárny pas pre administratívnych pracovníkov, od 1. augusta 2003) Protokolárny pas pre rodinných príslušníkov administatívnych alebo technických pracovníkov, ktorí vykonávajú súkromnú zárobkovú činnosť: — Protokollausweis für Verwaltungspersonal „A“ (Protokolárny pas typu A pre členov administratívneho personálu, od 1. augusta 2003) Protokolárny pas pre administratívnych alebo technických pracovníkov, ktorí sú nemeckými štátnymi príslušníkmi alebo majú v Nemecku trvalý pobyt: — Protokollausweis für Mitglieder VB Art. 38 2 WÜD (Protokolárny pas pre administratívnych pracovníkov podľa článku 38 ods. 2 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané členom služobného personálu a ich rodinným príslušníkom: Označené na zadnej strane písmenami DP: — Protokollausweis für dienstliches Hauspersonal (Protokolárny pas pre služobný personál, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané miestnemu personálu a ich rodinným príslušníkom: Označené na zadnej strane písmenami OK: — Protokollausweis für Ortskräfte (Protokolárny pas pre členov miestneho personálu, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané pre súkromný domáci personál: Označené na zadnej strane písmenami PP: — Protokollausweis für privates Hauspersonal (Protokolárny pas pre súkromný domáci personál, od 1. augusta 2003) — Pasy pre zamestnancov konzulárnych úradov: Príslušné výsady sú uvedené na zadnej strane pasu. Pasy vydávané konzulárnym úradníkom: Označené na zadnej strane písmenom K: Pasy pre zahraničných konzulárnych úradníkov: — Protokollausweis für Konsularbeamte (Protokolárny pas pre konzulárnych úradníkov, od 1. augusta 2003) Pasy pre konzulárnych úradníkov, ktorí sú nemeckými štátnymi príslušníkmi alebo majú v Nemecku trvalý pobyt: — Protokollausweis für Konsularbeamte „Art. 71 I WÜK“ (Protokolárny pas pre konzulárnych úradníkov podľa článku 71 ods. 1 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané administratívnym alebo technickým pracovníkov konzulárnych úradov: Označené na zadnej strane písmenami VK: Protokolárny pas pre zahraničných administratívnych alebo technických pracovníkov: — Protokollausweis für Verwaltungspersonal (Protokolárny pas pre administratívnych pracovníkov, od 1. augusta 2003) Protokolárne pasy pre administratívnych alebo technických pracovníkov, ktorí sú nemeckými štátnymi príslušníkmi alebo majú v Nemecku trvalý pobyt: — Protokollausweis für Mitglieder VK Art. 71 II WÜK (Protokolárny pas pre osoby zamestnané v administratívnych službách konzulárneho úradu podľa článku 71 ods. 2 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané pre služobný personál konzulárnych úradov: Označené na zadnej strane písmenami DH: — Protokollausweis für dienstliches Hauspersonal (Protokolárny pas pre služobný personál, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané rodinným príslušníkom konzulárnych úradníkov, administratívnym alebo technickým pracovníkom alebo členom služobného personálu: Označené na zadnej strane písmenami KF: — Protokollausweis f. Familienangehörige (Konsulat) (Protokolárny pas pre rodinných príslušníkov – konzulárny, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané pre miestny personál kariérnych konzulárnych úradov: Označené na zadnej strane písmenami OK: — Protokollausweis für Ortskräfte (Protokolárny pas pre členov miestneho personálu, od 1. augusta 2003) Pasy vydávané pre členov súkromného personálu zamestnancov kariérneho konzulárneho úradu: Označené na zadnej strane písmenami PP: — Protokollausweis für privates Hauspersonal (Protokolárny pas pre súkromný domáci personál, od 1. augusta 2003) — Zvláštne pasy Pasy vydávané členom medzinárodných organizácií a ich rodinným príslušníkom: Označené na zadnej strane písmenami IO: — Sonderausweis „IO“ (Zvláštny pas IO, od roku 1999) Pozn.: Vedúcim medzinárodných organizácií a ich rodinným príslušníkom sa vydáva pas označený písmenom D; súkromnému personálu členov personálu medzinárodných organizácií sa vydáva pas označený písmenami PP. Pasy vydávané členom domácnosti podľa § 27 ods. 1 č. 5 nariadenia o pobyte: Označené na zadnej strane písmenom S: — Sonderausweis „S“ (Zvláštny pas typu S, od 1. januára 2005) — Zoznam osôb zúčastňujúcich sa školských výletov v rámci Európskej únie.

Zoznam predchádzajúcich uverejnení

Ú. v. EÚ C 247, 13.10.2006, s. 1.

Ú. v. EÚ C 153, 6.7.2007, s. 5.

Ú. v. EÚ C 192, 18.8.2007, s. 11.

Ú. v. EÚ C 271, 14.11.2007, s. 14.

Ú. v. EÚ C 57, 1.3.2008, s. 31.

Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 14.

Ú. v. EÚ C 207, 14.8.2008, s. 12.

Ú. v. EÚ C 331, 21.12.2008, s. 13.

Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 5.

Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 15.

Ú. v. EÚ C 198, 22.8.2009, s. 9.

Ú. v. EÚ C 239, 6.10.2009, s. 2.

Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2009, s. 15.

Ú. v. EÚ C 308, 18.12.2009, s. 20.

Ú. v. EÚ C 35, 12.2.2010, s. 5.

Ú. v. EÚ C 82, 30.3.2010, s. 26.

Ú. v. EÚ C 103, 22.4.2010, s. 8.

Ú. v. EÚ C 108, 7.4.2011, s. 6.

Ú. v. EÚ C 157, 27.5.2011, s. 5.

Ú. v. EÚ C 201, 8.7.2011, s. 1.

Ú. v. EÚ C 216, 22.7.2011, s. 26.

Ú. v. EÚ C 283, 27.9.2011, s. 7.

Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2012, s. 5.

Ú. v. EÚ C 214, 20.7.2012, s. 7.

Ú. v. EÚ C 298, 4.10.2012, s. 4.

Ú. v. EÚ C 51, 22.2.2013, s. 6.

Ú. v. EÚ C 75, 14.3.2013, s. 8.

Ú. v. EÚ C 77, 15.3.2014, s. 4.

Ú. v. EÚ C 118, 17.4.2014, s. 9.

Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 59.

Ú. v. EÚ C 304, 9.9.2014, s. 3.

Ú. v. EÚ C 390, 5.11.2014, s. 12.

Ú. v. EÚ C 210, 26.6.2015, s. 5.

Ú. v. EÚ C 286, 29.8.2015, s. 3.

Ú. v. EÚ C 151, 28.4.2016, s. 4.

Ú. v. EÚ C 16, 18.1.2017, s. 5.

Ú. v. EÚ C 69, 4.3.2017, s. 6.

Ú. v. EÚ C 94, 25.3.2017, s. 3.

Ú. v. EÚ C 297, 8.9.2017, s. 3.

Ú. v. EÚ C 343, 13.10.2017, s. 12.

Ú. v. EÚ C 100, 16.3.2018, s. 25.

Ú. v. EÚ C 144, 25.4.2018, s. 8.

Ú. v. EÚ C 173, 22.5.2018, s. 6.

---

(1)  Pozri zoznam predchádzajúcich uverejnení na konci tejto aktualizácie.

(2)  Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/17

---

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.8936 – Cinven/Partner in Pet Foods Holdings)

Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 222/11)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/19

---

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec M.8797 – Thales/Gemalto)

(Text s významom pre EHP)

(2018/C 222/12)

---

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“).

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/20

---

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2018/C 222/13)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„CIDRE DE BRETAGNE“/„CIDRE BRETON“

EÚ č.: PGI-FR-02216 – 4.1.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Názov	:	Organisme de défense et de gestion des cidres sous indication géographique protégée
Adresa	:	123 rue Saint-Lazare 75008 Paris FRANCÚZSKO
Tel	:	+33 145222432
Fax	:	+33 145222485
E-mail	:	contact@odgcidresigp.com

Skupina je združením podľa zákona z 1. júla 1901. Pozostáva z pestovateľov muštových jabĺk a zo spracovateľov, a preto je oprávnená podať žiadosť o zmenu špecifikácie.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko

3.   Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Názov výrobku
—	☐	Opis výrobku
—	☒	Zemepisná oblasť
—	☒	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☒	Súvislosť
—	☐	Označovanie
—	☒	Iné: aktualizácia kontaktných údajov, príčinná súvislosť, kontrolná štruktúra, vnútroštátne požiadavky a prílohy

4.   Typ zmeny (zmien)

—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.
—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5.   Zmena (zmeny)

5.1.   Opis výrobku

—

Odsek „‚Bretónske cidre‘ sa získavajú kvasením muštov vyrobených z čerstvého ‚muštového ovocia‘, ktoré sa pestuje a spracúva v Bretónsku“, sa nahrádza odsekom: „‚Cidre de Bretagne‘/‚Cidre breton‘ je šumivý cider, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených z čerstvých muštových jabĺk, ktoré sa pestujú a spracúvajú v zemepisnej oblasti vymedzenej v tejto špecifikácii“. Týmto vymedzením sa poukazuje na šumivú povahu cidera a na skutočnosť, že sa môže vyrábať iba z muštových jabĺk. Na výrobu cidera „Cidre de Bretagne“ sa vždy používali muštové jablká z dôvodu sadov nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti. Toto obmedzenie sa uvádza v odseku platnej špecifikácie, ktorý sa týka surovín. Uvedené spresnenie, ktorým sa odstraňuje nejednoznačnosť, pokiaľ ide o prítomnosť iného ovocia, sa uvádza hneď v opise výrobku.

—

Pokiaľ ide o použité suroviny, v platnej špecifikácii sa odkazuje na zoznam odporúčaných odrôd jabĺk, ktorý je k nej pripojený. Zoznam obsahujúci stovku odrôd nie je úplný a už nie je aktuálny, pokiaľ ide vývoj odrôd jabĺk. Všetky uvedené odrody však spĺňajú rovnaké vymedzenie muštového jablka. Informatívny zoznam odrôd sa preto nahrádza vymedzením muštového jablka v tomto znení: „Pod pojmom ‚muštové jablká‘ sa rozumejú jablká používané na výrobu cidera, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme“. Keďže „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ sa vždy vyrába z muštových jabĺk, ktoré majú tie isté vlastnosti, príčinná súvislosť nie je dotknutá.

—

Odseky týkajúce sa obchodnej úpravy výrobku [„najmä vo fľaši na šumivé víno, vo fľaši s objemom jeden liter alebo jeden liter a pol, v malých baleniach (0,375 l, 0,33 l, 0,25 l) a v sudoch určených na čapovanie“, „fľaše sú zatvorené zátkou v tvare hríba, skrutkovacím uzáverom alebo korunkovým uzáverom“] sa vypúšťajú. Uvedené balenia sú len pre informáciu a zodpovedajú najčastejšie používaným baleniam. Všetky obchodné úpravy sú preto povolené.

—

Odsek týkajúci sa odrodovej štruktúry bretónskeho sadu („50 % vysadených odrôd tvoria horko-sladké alebo horké odrody a 24 % tvoria kyslasté alebo kyslé odrody. Najčastejšie vysádzanými odrodami v Bretónsku sú Frequin Rouge, Kermerrien, Marie Ménard, Jeanne Renard“) sa nahrádza týmto odsekom: „Rozmanitosť odrodového zloženia sadov umožňuje dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi odrodovými typmi na úrovni zemepisnej oblasti. S takmer polovicou plôch s horkými a horko-sladkými jablkami, s tretinou kyslastých alebo kyslých jabĺk a so zostávajúcim podielom tvoreným sladkými jablkami môžu výrobcovia cidera spracovávať jablká tak, aby získali čo najvhodnejšie spojenie.“ Percentuálne zastúpenie vysadených odrôd jabĺk a zoznam hlavných odrôd sa vypúšťajú, lebo ide o údaje, ktoré sa môžu meniť. Aj keď sa rovnováha zastúpenia zásadne nespochybňuje, tieto údaje zodpovedali stavu bretónskeho ovocného sadu v stave, v akom ho obhospodarovali hospodárske subjekty pôvodne žiadajúce o zapísanie CHZO.

—

Odsek týkajúci sa povahy a vlastností zložiek (pitná voda, cukor, prídavné látky, konzervačné látky, sladidlá, CO2) sa vypúšťa s výnimkou vety týkajúcej sa karamelu, ktorá sa presúva do časti „Opis spôsobu výroby výrobku“. Táto veta má takéto znenie: „Karamel je jediné povolené farbivo.“ Odstránenie týchto prvkov zodpovedá úprave, ktorej cieľom je vylúčiť zo špecifikácií ustanovenia stanovené vo vnútroštátnych a európskych všeobecných predpisoch.

—

Veta „Bretónske cidery majú podobu číreho alebo zakaleného nápoja s výskytom jemnej peny a bubliniek v kvapaline“ sa nahrádza vetou: „‚Cidre de Bretagne‘ alebo ‚Cidre breton‘ má podobu číreho alebo zakaleného nápoja, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených lisovaním dužiny muštových jabĺk s pridaním vody alebo bez nej. Obsahuje drobné bublinky a jemnú penu.“. V tomto znení sú prevzaté prvky, ktoré sa už nachádzajú v špecifikácii (kvasenie muštov, možnosť pridania vody) a súčasne sa uvádza spresnenie týkajúce sa bubliniek a peny. Nemenia sa v ňom organoleptické vlastnosti cidera.

—

Dopĺňa sa, že „Množstvá určené na priemyselné použitie a výrobu zložených výrobkov sa môžu uvádzať na trh bez podmienky šumenia“. Cider môže byť skutočne určený na priemyselné použitie, napríklad na výrobu octu alebo na výrobu zložených výrobkov, ako sú napríklad džúsy. Aj keď sa takéto použitie v platnej špecifikácii výslovne neuvádza, používanie nešumivého cidera „Cidre de Bretagne“ bolo v priebehu času konštantné. Jeho zapracovanie do špecifikácie predstavuje uznanie praxe, ktorým sa uľahčí kontrola výroby.

—

Maximálne obsahy železa (10 mg/l), acetaldehydu (100 mg/l v prípade „cidre bouché“ a 120 mg/l v prípade ostatných ciderov) a celkového oxidu siričitého (150 mg/l v prípade „cidre bouché“ a 175 mg/l v prípade ostatných ciderov) sa vypúšťajú. Uvedené vypustenie je odôvodnené existenciou týchto hodnôt vo všeobecných predpisoch.

—

Veta „Sú veľmi osviežujúce a často majú veľmi špecifické horké tóny“ sa nahrádza vetou „‚Cidre de Bretagne‘ je známy chuťovou rovnováhou medzi horkosťou, kyslosťou a sladkosťou“. Cieľom tejto zmeny je odstrániť subjektívne („osviežujúce“) a nepresné („často“) prvky. V novej vete sa poukazuje na know-how a nespochybňuje sa existencia osobitnej horkosti cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

—	Vymedzenie a vlastnosti rôznych druhov ciderov (bouché, doux, brut, demi-sec) sa vypúšťajú, lebo patria medzi všeobecné predpisy platné pre cidery.

5.2.   Zemepisná oblasť

—

Odsek „‚Cidres de Bretagne‘ (cidery a koncentrované mušty) sa vyrábajú výlučne v Bretónsku“ sa nahrádza odsekom: „Zber muštových jabĺk a výroba cidera ‚Cidre de Bretagne‘ s výnimkou balenia sa vykonávajú v zemepisnej oblasti pozostávajúcej z obcí uvedených ďalej. Zemepisná oblasť sa rozprestiera na Armorickom masíve a zahŕňa departementy administratívneho regiónu Bretónsko doplnené o časti departementov Mayenne, Loire-Atlantique a Maine-et-Loire.“. Zemepisná oblasť výroby cidera „Cidre de Bretagne“ je rozšírená o viacero obcí, v ktorých sa pestujú muštové jablká a ktoré môžu dodávať na základe platnej špecifikácie muštové jablká hospodárskym subjektom v zemepisnej oblasti do 31. decembra 2015. Až do konca roka 2015 teda na základe výnimky existovala doplnková zásobovacia oblasť so 606 obcami rozmiestnenými v časti departementov Maine-et-Loire, Mayenne a Sarthe. V zmenenej špecifikácii sa z týchto obcí zahŕňa do zemepisnej oblasti 120 obcí, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti departementu Mayenne. Tieto obce predstavujú plochu 2 342,6 km2, t. j. 6,55 % plochy vymedzenej v platnej špecifikácii. Rozšírenie pestovania jabĺk za administratívne hranice Bretónska je z historického pohľadu v súlade s rozvojom výroby cidera „Cidre de Bretagne“. Významný nárast spotreby cidera v tejto oblasti na začiatku 20. storočia mal totiž za následok silný dopyt po muštových jablkách, ktorý nebolo možné uspokojiť na miestnej úrovni. Priemyselné spoločnosti a profesijné organizácie preto veľmi rýchlo podporili toto rozšírenie pestovania. Vďaka obnove muštového sadu sa z východu Mayenne stala jedna zo súčastí oblasti výroby cidera „Cidre de Bretagne“. Spolu so zvyškom oblasti vytvára súdržný celok, ktorý patrí do rovnakého geologického komplexu (Armorický masív) a zahŕňa výrobcov, ktorí nepretržite dodávajú ovocie určené pre CHZO „Cidre de Bretagne“ od jeho uznania, a sady, ktorých odrodový profil je podobný profilu vo zvyšnej časti zemepisnej oblasti. Od uznania CHZO sa toto postavenie ďalej posilnilo v nadväznosti na výsadbu a uzatvorenie nových zmlúv na zabezpečenie dodávok pre spracovateľov. Pokiaľ ide o produkciu muštových jabĺk, na základe celkového poľnohospodárskeho sčítania z roku 2010 sa zistilo 1 071 pestovateľov obhospodarujúcich vyhradené sady s rozlohou 2 910 ha v súčasnej zemepisnej oblasti a 63 pestovateľov na 138 ha v rámci požadovaného rozšírenia (4,74 % dodatočnej plochy, t. j. odhadovaná produkcia približne 3 000 ton za rok). Francúzska medziodborová organizácia pre cidery (Union Nationale Interprofessionnelle Cidricole) sčítala v Mayenne 16 výrobcov cidera. Vo väčšine prípadov ide o drobných výrobcov farmárskeho typu a iba dvaja z nich, ktorí sídlia v západnej časti Mayenne, vyrábajú viac ako 300 hl cidera ročne. Pestovatelia z východu Mayenne majú veľmi dlhé zmluvné partnerstvo s bretónskymi výrobcami cidera: napríklad výrobcu cidera Loïc Raison zásobujú už od roku 1923. Ovocie z tejto oblasti sa vždy zbieralo a prispievalo k rozvoju dobrej povesti výrobku v celej zemepisnej oblasti. Z historického uhla pohľadu treba dodať, že v oblasti sa usadil veľký výrobca cidera, firma VOLCLER. Usídlil sa v meste Mayenne, na západnom brehu rieky s rovnakým názvom, ktorá preteká mestom. Tento výrobca cidera odoberal väčšinu ovocia z oblasti vrátane ovocia z východnej časti Mayenne, a bol súčasťou zemepisnej oblasti „Cidre de Bretagne“. Po ukončení činnosti v roku 2008 sa pestovatelia ovocia, ktorí dodávali tomuto výrobcovi, logicky ocitli v spádovej oblasti iných výrobcov cidera v zemepisnej oblasti „Cidre de Bretagne“. Aj keď požadovaná oblasť rozšírenia nemá osobitnú povesť, združuje pestovateľov ovocia, ktorého osud je spojený s výrobcami, ktorí historicky vyrábali cider „Cidre de Bretagne“. Z tohto dôvodu predstavuje základný prvok dobrého mena CHZO „Cidre de Bretagne“. Východ Maine-et-Loire a Sarthe, ďalšie súčasti doplnkovej zásobovacej oblasti, na ktorú sa vzťahuje výnimka, predstavujú odlišný prípad, lebo majú odlišné prírodné podmienky (podnebie a geológiu), inak vyvážený odrodový profil, v ktorom majú väčšie zastúpenie odrody určené na dvojaké využitie (cider a džús) a novšiu históriu zmluvných vzťahov. Táto oblasť sa preto nezačlenila do zemepisnej oblasti.

—	V platnej špecifikácii sa pri vymedzení zemepisnej oblasti odkazuje na departementy a kantóny. Kantóny sa nahrádzajú zoznamom obcí, ktoré ich tvoria, lebo obce menej podliehajú zmenám.

—	Pre lepšiu zrozumiteľnosť sa pridáva mapa zemepisnej oblasti.

5.3.   Dôkaz o pôvode

—	Odsek „Bretónske cidery sa s výnimkou balenia budú môcť vyrábať iba vo výrobných prevádzkach nachádzajúcich sa v zemepisnej oblasti“ sa nahrádza odsekom „Zavedenie vysledovateľnosti hospodárskymi subjektmi je povinné“ s cieľom posilniť povinnú vysledovateľnosť v odvetví výroby ciderov.

—	Slovo „príprava“ sa nahrádza slovom „výroba“, ktoré je presnejšie v kontexte výroby ciderov.

—	„Povolenie na prevoz“ sa nahrádza „dodacím listom“ každej dodanej šarže. Na dodacom liste sa uvádza druh jabĺk („muštové jablko“). Dodací list je teda presnejší.

—	Prvky týkajúce sa skladových záznamov muštových jabĺk sú odlíšené od prvkov, ktoré sa týkajú vysledovateľnosti muštov. Takéto znenie zaručuje lepšiu vysledovateľnosť.

—

Odsek, v ktorom sa stanovuje, že výrobca musí mať vo fáze balenia a distribúcie informácie o identifikácii a hmotnosti šarží muštov a šarží koncentrovaných muštov, ako aj informácie o povahe a dátume realizácie technologických procesov, sa vypúšťa, lebo balenie sa nemusí povinne uskutočňovať v zemepisnej oblasti.

—

Dopĺňa sa ustanovenie týkajúce sa vyhlásenia nevyhnutného pre znalosť a kontrolu objemov, ako aj povinnosť vedenia registrov pre pestovateľov muštových jabĺk (umiestnenie parciel, príslušné odrody, rozlišovanie medzi kategóriami muštových jabĺk a inými jablkami) a skladové záznamy alebo iné rovnocenné účtovné doklady pre ostatné hospodárske subjekty (vstupy a výstupy muštových jabĺk, muštov alebo koncentrovaných muštov a cidera). Cieľom týchto dokumentov je posilniť vysledovateľnosť výrobku.

—	S cieľom zjednodušiť čítanie jednotlivých krokov a príslušných dokumentov sa doplnila súhrnná schéma vysledovateľnosti.

5.4.   Spôsob výroby

Suroviny:

Odkaz na zoznam odporúčaných odrôd muštových jabĺk sa nahrádza vymedzením muštového jablka (jablká, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme).

Táto zmena je odôvodnená skutočnosťou, že pre výrobu cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ je charakteristická veľká rozmanitosť odrôd muštových jabĺk s navzájom sa dopĺňajúcimi chuťami. Tieto odrody sa iba čiastočne uvádzajú v platnej špecifikácii v neúplnom a nekonzistentnom zozname „odporúčaných“ odrôd. Napríklad odrody odporúčané vo vyhláškach z 20. apríla 1967 a 30. mája 1980, ktoré všetky spĺňajú vymedzenie suroviny, sa v tomto zozname neuvádzajú všetky. Rovnako nie sú zastúpené tradičné miestne odrody, aj napriek tomu, že sú veľmi početné. V záujme konzistentnosti a presnosti a z dôvodu problematickosti vypracovania úplných zoznamov odrôd sa pristúpilo k použitiu analytického kritéria umožňujúceho odlíšiť muštové jablko. Taníny, ktoré sú jednou z vlastností muštových jabĺk, sa spolu s kyslosťou používajú na klasifikáciu odrôd podľa chuťových skupín na účely spájania. V rámci vymedzenej množiny sa odrody muštových jabĺk rozdeľujú klasicky do piatich tried, ktoré umožňujú výrobcom ciderov ich klasifikáciu.

V tejto súvislosti sa vo vete: „Odrody muštových plodov sú rozdelené do šiestich tried, z ktorých hlavné sú tieto“ slovo „šiestich“ s cieľom opraviť vecnú chybu nahrádza slovom „piatich“.

Kroky výroby:

Pokiaľ ide o varenie a lisovanie jabĺk, dopĺňa sa, že muštové jablká s pôvodom v zemepisnej oblasti CHZO musia byť pri vstupe do spracovateľského reťazca čisté. Táto požiadavka súvisí s vypustením povinného umývania jabĺk. Umývanie sa nevyžaduje v prípade ovocia zbieraného ručne a/alebo bez kontaktu s pôdou.

V odseku, ktorý sa týka čírenia pred kvasením, sa zoznam vymenovaných metód (čírenie, jednoduchá depektinizácia alebo depektinizácia, po ktorej nasleduje čerenie, separačné operácie) nahrádza výrazom „postupy a úpravy potvrdené používaním“. Všetky uvedené metódy nie sú vždy povinné. Využívanie týchto operácií závisí od know-how hospodárskych subjektov.

V odseku „Kvasenie“ sa vypúšťajú povolené postupy (sceľovanie ciderov medzi sebou, sladenie ciderov, použitie cukru na prípravu „cidre bouché“), lebo patria medzi všeobecné predpisy. Vypustenie týchto prvkov nemá žiadny vplyv na výrobok, lebo nie sú povinné a ich použitie je možné na základe týchto predpisov.

V odseku „Čírenie po kvasení“ sa uvádza, že po čerení nasleduje „alebo nenasleduje“ centrifugácia a/alebo filtrácia. V platnej špecifikácii po čerení nasleduje centrifugácia, lebo objemy pod správou členov skupiny požadujúcej registráciu chráneného zemepisného označenia boli vo všeobecnosti vysoké. Cieľom tejto zmeny je uľahčiť výrobu s CHZO pre malé hospodárske subjekty, ktoré využívajú alebo nevyužívajú odstraňovanie usadenín. Týmto doplnením sa nemení výrobok, lebo „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ môže byť číry alebo so zákalom.

V odseku „Pena alebo karbonizácia“ sa slovo „karbonizácia“ nahrádza slovom „sýtenie“. Sýtenie je už povolené v platnej špecifikácii. Táto zmena slúži ako objasnenie a jej cieľom je vyhnúť sa akejkoľvek zámene medzi dvoma rovnocennými pojmami: sýtenie nápojov sa v potravinárskom priemysle týka najmä pridávania CO2 (karbonizácia) s cieľom získať šumivý (sýtený) nápoj.

Odseky „Balenie“ („Cider sa môže pasterizovať, aby sa zabezpečila jeho mikrobiologická stabilizácia“) a „Skladovanie“ (skladovanie po balení v suchom a vetranom objekte, s ochranou pred slnkom a nepriaznivým počasím, možné pri izbovej teplote) sa vypúšťajú, lebo sa týkajú krokov po výrobe CHZO.

Pre lepšiu zrozumiteľnosť sa dopĺňa schéma životnosti výrobku, v ktorej sú zhrnuté jednotlivé kroky výroby cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

5.5.   Označovanie

Osobitné prvky označovania sú obmedzené na názov nápoja, ktorý je: „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

Ostatné ustanovenia uvedené v tomto odseku v platnej špecifikácii sa vypúšťajú, lebo vo väčšine prípadov patria medzi všeobecné predpisy, ktoré sa vzťahujú buď na cidery (nepovinné údaje týkajúce sa „cidre bouché“, 100 % čistej šťavy, prirodzeného šumenia, prirodzenej peny…) alebo na širšiu kategóriu výrobkov (osvedčenie o zhode). Ostatné ustanovenia nie sú záväzné (možnosť informovať spotrebiteľa o povahe, pôvode, výrobe, špecifickosti a o organoleptických vlastnostiach výrobku).

Povinné uvádzanie kontrolného orgánu na etikete sa vypúšťa, lebo tento orgán sa môže meniť. Táto informácia je navyše k dispozícii predovšetkým na webových sídlach.

Keďže uvádzanie loga CHZO je povinné od 1. januára 2016, odkaz na povinnosť uvádzať „CHZO a/alebo Chránené zemepisné označenie“ sa takisto vypúšťa.

5.6.   Iné

Všeobecná úprava špecifikácie

Pristupuje sa k prepísaniu, zlúčeniu alebo presunutiu niektorých odsekov v kapitolách špecifikácie s cieľom prispôsobiť znenie predpisom Európskej únie a zjednodušiť jej čítanie. Tieto úpravy sa týkajú najmä opisu výrobku, spôsobu výroby a príčinnej súvislosti. Ide o formálne zmeny, ktoré nemajú vplyv na platné ustanovenia.

Aktualizácia kontaktných údajov

Dopĺňajú sa kontaktné údaje inštitútu Institut national de l’origine et de la qualité (INAO) ako príslušného orgánu členského štátu v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012. Okrem toho, po zmenách v organizácii odvetvia sa zmenil názov a kontaktné údaje skupiny.

Kontrolný orgán

Kontaktné údaje kontrolného orgánu boli nahradené kontaktnými údajmi príslušného orgánu vo veci kontroly. Táto zmena má za cieľ predísť nutnosti zmeniť špecifikáciu v prípade, že dôjde k zmene kontrolného orgánu.

Vnútroštátne požiadavky

Doplnila sa tabuľka s hlavnými bodmi kontroly.

Prílohy

Prílohy platnej špecifikácie sa vypúšťajú. V skutočnosti obsahujú buď záväzné ustanovenia týkajúce sa zemepisnej oblasti, ktoré už sú uvedené v špecifikácii, alebo nezáväzné informácie.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„CIDRE DE BRETAGNE“/„CIDRE BRETON“

EÚ č.: PGI-FR-02216 – 4.1.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1.   Názov:

„Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Francúzsko.

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky prílohy I k zmluve (korenie atď.).

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ je šumivý cider, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených z čerstvých muštových jabĺk, ktoré sa pestujú a spracúvajú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

Mušty z muštových jabĺk môžu čiastočne pochádzať z koncentrovaných muštov, ak podiel koncentrovaných muštov neprekročí 40 % celkového objemu použitých muštov (vyjadrené ako rekonštituované mušty).

Rozmanitosť odrodového zloženia sadov umožňuje dosiahnuť rovnováhu medzi rôznymi odrodovými typmi na úrovni zemepisnej oblasti. S takmer polovicou plôch s horkými a horko-sladkými jablkami, s tretinou kyslastých alebo kyslých jabĺk a so zostávajúcim podielom tvoreným sladkými jablkami môžu výrobcovia cidera spracovávať jablká tak, aby získali čo najvhodnejšie spojenie.

„Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ má podobu číreho alebo zakaleného nápoja, ktorý sa získava kvasením muštov vyrobených lisovaním dužiny muštových jabĺk s pridaním vody alebo bez nej. Obsahuje drobné bublinky a jemnú penu.

Šumenie pochádza z prítomnosti CO2, ktorý vzniká kvasením a/alebo sa pridáva.

Cider „Cidre de Bretagne“ sa vyznačuje bohatými arómami, ktoré môžu byť robustné a rustikálne, alebo s ovocnými a kvetinovými tónmi, občas obohatenými zrejúcimi arómami (pikantné tóny).

Jeho chuť a farba sa menia od prevládajúcej kyslej chuti a pomerne svetlej farby po prevládajúcu horkú chuť a hnedomahagónovú farbu.

Cider „Cidre de Bretagne“ je známy chuťovou rovnováhou medzi horkosťou, kyslosťou a sladkosťou.

Minimálny celkový obsah alkoholu v objemových percentách je 5 % a minimálny skutočný obsah alkoholu v objemových percentách je 1,5 %. Maximálny obsah prchavých kyselín je 1 g/l (kyselina sírová).

Množstvá určené na priemyselné použitie a výrobu zložených výrobkov sa môžu uvádzať na trh bez podmienky šumenia.

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Jablká používané na výrobu cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ sú muštové jablká. Stolové jablká sú vylúčené. Muštové jablká sú jablká používané na výrobu cidera, ktoré produkujú šťavu s obsahom tanínov (polyfenolov) najmenej 0,6 g/l celkových tanínových kyselín v pôvodnej alebo oxidovanej forme.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Pestovanie jabĺk a ich spracovanie na cider (výroba muštov lisovaním jabĺk, výroba cidera kvasením muštov). Difúzna šťava získaná použitím neohriatej vody, kvasenie za studenia alebo pri izbovej teplote, jediné povolené farbivo: karamel.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Povinné uvádzanie názvu nápoja: „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

—	Departement Cotes D’armor: všetky obce,

—	Departement Finistère: všetky obce,

—	Departement Ille-et-Vilaine: všetky obce,

—	Departement Morbihan: všetky obce,

—

Departement Loire-Atlantique, tieto obce: Obce vcelku: Abbaretz, Ancenis, Anetz, Assérac, Avessac, Batz-sur-Mer, Baule-Escoublac (La), Belligné, Besné, Blain, Bonnœuvre, Bouée, Bouvron, Campbon, Carquefou, Casson, Cellier (Le), Chapelle-des-Marais (La), Chapelle-Glain (La), Chapelle-Launay (La), Chapelle-Saint-Sauveur (La), Chapelle-sur-Erdre (La), Châteaubriant, Chevallerais (La), Conquereuil, Cordemais, Couëron, Couffé, Croisic (Le), Crossac, Derval, Donges, Drefféac, Erbray, Fay-de-Bretagne, Fégréac, Fercé, Fresne-sur-Loire (Le), Gâvre (Le), Grand-Auverné, Grandchamps-des-Fontaines, Grigonnais (La), Guémené-Penfao, Guenrouet, Guérande, Herbignac, Héric, Issé, Jans, Joué-sur-Erdre, Juigné-des-Moutiers, Lavau-sur-Loire, Ligné, Louisfert, Lusanger, Malville, Marsac-sur-Don, Massérac, Maumusson, Mauves-sur-Loire, Meilleraye-de-Bretagne (La), Mésanger, Mesquer, Missillac, Moisdon-la-Rivière, Montoir-de-Bretagne, Montrelais, Mouais, Mouzeil, Nort-sur-Erdre, Notre-Dame-des-Landes, Noyal-sur-Brutz, Nozay, Orvault, Oudon, Pannecé, Petit-Auverné, Petit-Mars, Pierric, Pin (Le), Piriac-sur-Mer, Plessé, Pontchâteau, Pornichet, Pouillé-les-Côteaux, Pouliguen (Le), Prinquiau, Puceul, Quilly, Riaillé, Roche-Blanche (La), Rougé, Rouxière (La), Ruffigné, Saffré, Saint-André-des-Eaux, Saint-Aubin-des-Châteaux, Saint-Étienne-de-Montluc, Saint-Géréon, Saint-Gildas-des-Bois, Saint-Herblain, Saint-Herblon, Saint-Joachim, Saint-Julien-de-Vouvantes, Saint-Lyphard, Saint-Malo-de-Guersac, Saint-Mars-du-Désert, Saint-Mars-la-Jaille, Saint-Molf, Saint-Nazaire, Saint-Nicolas-de-Redon, Saint-Sulpice-des-Landes, Saint-Vincent-des-Landes, Sainte-Anne-sur-Brivet, Sainte-Luce-sur-Loire, Sainte-Reine-de-Bretagne, Sautron, Savenay, Sévérac, Sion-les-Mines, Soudan, Soulvache, Sucé-sur-Erdre, Teillé, Temple-de-Bretagne (Le), Thouaré-sur-Loire, Touches (Les), Trans-sur-Erdre, Treffieux, Treillières, Trignac, Turballe (La), Varades, Vay, Vigneux-de-Bretagne, Villepot, Vritz. Čiastočne zahrnuté obce (sever Loire): Indre, Nantes.

—

Departement Maine et Loire, tieto obce: Obce vcelku: Andigné, Angrie, Armaillé, Aviré, Avrillé, Beaucouzé, Bécon-les-Granits, Béhuard, Bouchemaine, Bouillé-Ménard, Bourg-d’Iré (Le), Bourg-l’Évêque, Brain-sur-Longuenée, Candé, Carbay, Challain-la-Potherie, Chambellay, Champtocé-sur-Loire, Chapelle-Hullin (La), Chapelle-sur-Oudon (La), Châtelais, Chazé-Henry, Chazé-sur-Argos, Combrée, Cornuaille (La), Ferrière-de-Flée (La), Freigné, Gené, Grugé-l’Hôpital, Hôtellerie-de-Flée (L’), Ingrandes, Jaille-Yvon (La), Lion-d’Angers (Le), Loiré, Louroux-Béconnais (Le), Louvaines, Marans, Membrolle-sur-Longuenée (La), Montguillon, Montreuil-sur-Maine, Noëllet, Noyant-la-Gravoyère, Nyoiseau, Plessis-Macé (le), Possonnière (La), Pouancé, Pouëze (La), Prévière (La), Saint-Augustin-des-Bois, Saint-Clément-de-la-Place, Sainte-Gemmes-d’Andigné, Saint-Georges-sur-Loire, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Jean-de-Linières, Saint-Lambert-la-Potherie, Saint-Léger-des-Bois, Saint-Martin-du-Bois, Saint-Martin-du-Fouilloux, Saint-Michel-et-Chanveaux, Saint-Sauveur-de-Flée, Saint-Sigismond, Savennières, Segré, Tremblay (Le), Vergonnes, Vern-d’Anjou, Villemoisan. Čiastočne zahrnuté obce (sever Loire a západ Mayenne a Maine): Angers, Pruillé, Cantenay-Épinard, Grez-Neuville, Montreuil-Juigné.

—

Departement Mayenne, tieto obce: Ahuillé, Alexain, Ampoigné, Andouillé, Argenton-Notre-Dame, Argentré, Aron, Arquenay, Assé-le-Bérenger, Astillé, Athée, Averton, Azé, Baconnière (La), Bais, Ballée, Ballots, Bannes, Bazoge-Montpinçon (La), Bazouge-de-Chemeré (La), Bazouge-des-Alleux (La), Bazougers, Beaulieu-sur-Oudon, Beaumont-Pied-de-Bœuf, Belgeard, Bierné, Bignon-du-Maine (Le), Bigottière (La), Blandouet, Boissière (La), Bonchamp-lès-Laval, Bouchamps-lès-Craon, Bouère, Bouessay, Bourgneuf-la-Forêt (Le), Bourgon, Brains-sur-les-Marches, Brecé, Brée, Brûlatte (La), Buret (Le), Carelles, Chailland, Châlons-du-Maine, Chammes, Champgenéteux, Changé, Chapelle-Anthenaise (La), Chapelle-au-Riboul (La), Chapelle-Craonnaise (La), Chapelle-Rainsouin (La), Château-Gontier, Châtelain, Châtillon-sur-Colmont, Châtres-la-Forêt, Chemazé, Chémeré-le-Roi, Chérancé, Chevaigné-du-Maine, Colombiers-du-Plessis, Commer, Congrier, Contest, Cosmes, Cossé-en-Champagne, Cossé-le-Vivien, Coudray, Couptrain, Courbeveille, Courcité, Craon, Crennes-sur-Fraubée, Croixille (La), Cropte (La), Cuillé, Daon, Denazé, Deux-Évailles, Dorée (La), Entrammes, Épineux-le-Seguin, Ernée, Évron, Fontaine-Couverte, Forcé, Fougerolles-du-Plessis, Fromentières, Gastines, Genest-Saint-Isle (Le), Gennes-sur-Glaize, Gesnes, Gesvres, Gravelle (La), Grazay, Grez-en-Bouère, Ham (Le), Hambers, Hardanges, Houssay, Huisserie (L’), Izé, Javron-les-Chapelles, Jublains, Juvigné, Laigné, Landivy, Larchamp, Laubrières, Launay-Villiers, Laval, Levaré, Lignières-Orgères, Livet, Livré, Loigné-sur-Mayenne, Loiron, Longuefuye, Loupfougères, Louverné, Louvigné, Madré, Maisoncelles-du-Maine, Marcillé-la-Ville, Marigné-Peuton, Martigné-sur-Mayenne, Mayenne, Mée, Ménil, Méral, Meslay-du-Maine, Mézangers, Montaudin, Montenay, Montflours, Montigné-le-Brillant, Montjean, Montourtier, Montsûrs, Moulay, Neau, Neuilly-le-Vendin, Niafles, Nuillé-sur-Vicoin, Oisseau, Olivet, Origné, Pallu (La), Parigné-sur-Braye, Parné-sur-Roc, Pellerine (La), Peuton, Placé, Pommerieux, Pontmain, Port-Brillet, Pré-en-Pail, Préaux, Quelaines-Saint-Gault, Renazé, Roë (La), Rouaudière (La), Ruillé-Froid-Fonds, Ruillé-le-Gravelais, Sacé, Saint-Aignan-de-Couptrain, Saint-Aignan-sur-Roë, Saint-Aubin-du-Désert, Saint-Baudelle, Saint-Berthevin, Saint-Berthevin-la-Tannière, Saint-Brice, Saint-Calais-du-Désert, Saint-Céneré, Saint-Charles-la-Forêt, Saint-Christophe-du-Luat, Saint-Cyr-en-Pail, Saint-Cyr-le-Gravelais, Saint-Denis-d’Anjou, Saint-Denis-de-Gastines, Saint-Denis-du-Maine, Saint-Ellier-du-Maine, Saint-Erblon, Saint-Fort, Saint-Fraimbault-de-Prières, Saint-Georges-Buttavent, Saint-Georges-le-Fléchard, Saint-Georges-sur-Erve, Saint-Germain-d’Anxure, Saint-Germain-de-Coulamer, Saint-Germain-le-Fouilloux, Saint-Germain-le-Guillaume, Saint-Hilaire-du-Maine, Saint-Jean-sur-Erve, Saint-Jean-sur-Mayenne, Saint-Laurent-des-Mortiers, Saint-Léger, Saint-Loup-du-Dorat, Saint-Mars-du-Désert, Saint-Mars-sur-Colmont Saint-Mars-sur-la-Futaie, Saint-Martin-de-Connée, Saint-Martin-du-Limet, Saint-Michel-de-Feins, Saint-Michel-de-la-Roë, Saint-Ouën-des-Toits, Saint-Ouën-des-Vallons, Saint-Pierre-des-Landes, Saint-Pierre-la-Cour, Saint-Pierre-sur-Erve, Saint-Pierre-sur-Orthe, Saint-Poix, Saint-Quentin-les-Anges, Saint-Samson, Saint-Saturnin-du-Limet, Saint-Sulpice, Saint-Thomas-de-Courceriers, Sainte-Gemmes-le-Robert, Sainte-Suzanne, Saulges, Selle-Craonnaise (La), Senonnes, Simplé, Soulgé-sur-Ouette, Thorigné-en-Charnie, Torcé-Viviers-en-Charnie, Trans, Vaiges, Vautorte, Villaines-la-Juhel, Villepail, Villiers-Charlemagne, Vimarcé, Voutré.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Zemepisná oblasť CHZO „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ sa vyznačuje podnebím oceánskeho typu s pomerne malými odchýlkami medzi minimálnymi/maximálnymi hodnotami, vplyvom mora a bohatými a pravidelnými zrážkami. Letá aj zimy sú mierne. Zemepisná oblasť preto netrpí nedostatkom vody počas leta a má málo mrazových dní.

Vďaka uvedenému prírodnému kontextu majú jablone priaznivé podmienky na svoj rast, pričom sú nevhodné na inú produkciu, ako napríklad vinohradníctvo.

Sady muštových jabĺk zakladané už v stredoveku z odrôd pochádzajúcich zo Španielska (Biskajsko) sa rýchlo rozšírili na celé územie Bretónska a jeho okrajové oblasti. Producenti a neskôr šľachtitelia a miestni pestovatelia sadeníc vyberali, zlepšovali a prispôsobovali rastlinný materiál bretónskym pedoklimatickým podmienkam, čoho výsledkom bol veľmi veľký počet odrôd, ktoré sa líšili obsahom trieslovín a konkrétnymi technologickými vlastnosťami. Odvetvie získavaním alebo zavádzaním nových odrôd, ktoré sa ukázali ako vhodné pre miestne podmienky pestovania a na spracovanie, zaručuje zachovanie biodiverzity genetického zdroja, a tým zabezpečuje udržateľnosť výroby cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

Zemepisná oblasť je zároveň domovom veľmi vydareného a osobitného know-how v oblasti výroby cidera. Výrobcovia cidera sa v priebehu času naučili vyťažiť to najlepšie z každej odrody jabĺk, aby prostredníctvom spájania získali najlepšiu možnú rovnováhu.

Až do polovice dvadsiateho storočia sa cider vyrábal na farme. Vďaka nárastu spotreby začali s výrobou tohto nápoja remeselní a priemyselní výrobcovia, ktorí sa pri svojom rozvoji opierali o zvládnutý proces spracovania (postupy čírenia, studeného skladovania, pasterizácie, sýtenia).

Postupy mechanického lisovania umožnili zlepšiť výťažnosť šťavy bez toho, aby to mali negatívny vplyv na osobitné vlastnosti jabĺk.

Od začiatku 20. storočia sa postupne rozvíjala filtrácia s cieľom dosiahnuť lepšiu stabilitu ciderov. V 50. rokoch 20. storočia začali výrobcovia s pasterizáciou sladkých ciderov, aby ich mohli dlhšie skladovať, aby zabránili rastu mikroorganizmov a aby ich mohli vyvážať s menším rizikom do vzdialenejších destinácií.

Región Bretónsko je druhým najväčším pestovateľom muštových jabĺk vo Francúzsku a jedným z najvýznamnejších miest výroby cidera v Európe.

Číry alebo zakalený, s viac alebo menej sýtou farbou v závislosti od odrôd muštových jabĺk a od výrobných postupov, „Cidre breton“ je šumivý cider vyrábaný výlučne z muštových jabĺk, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti. Ponúka širokú škálu chutí ako výsledok spojenia rôznych druhov muštových jabĺk, ktoré umožňujú získať požadovanú rovnováhu medzi horkosťou, kyslosťou a zvyškovými cukrami z kvasenia.

CHZO „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ je založené na silnej povesti.

Veľké sady muštových jabĺk a významné know-how v oblasti výroby cidera sú dva hlavné piliere, na ktorých je založená povesť cidera „Cidre de Bretagne“.

V tomto odvetví, kde sú jablká „na prvom mieste“, sa ľudia prispôsobili a rozvinulo sa know-how výrobcov cidera. Vďaka znalosti jabĺk a ich vlastností môžu vytvárať také spojenia, ktoré ponúkajú optimálnu rovnováhu medzi horkosťou, kyslosťou a sladkosťou.

Postupy mechanického lisovania, čírenia pred a po kvasení, kvasenia a stabilizácie umožnili rozvoj cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“.

Silná regionálna identita a rozvoj špeciálneho odvetvia posilnili povesť cidera „Cidre de Bretagne“/„Cidre breton“ v priebehu času aj za hranicami tejto oblasti.

V Bretónsku sa v stredovekých legendách, ako napríklad o rytieroch okrúhleho stola („Chevaliers de la Table Ronde“), uvádza, že „jabloň je ušľachtilý strom a jej ovocie je symbolom šťastia“.

Bretónsky parlament v časoch ancien régime uvalil na obchodovanie s ciderom vysokú daň, najmä na území Francúzskeho kráľovstva, čím sa obmedzilo jeho rozšírenie až do revolúcie. Po roku 1789 sa obchodovanie s bretónskym ciderom otvorilo a v prvej polovici 19. storočia sa jeho rozšírenie významne urýchlilo. Cidery zo severného Bretónska sa vyvážali na Newfoundland a do kolónií, lebo dobre „znášajú“ plavbu po mori (podľa „Dictionnaire universel portatif du commerce“, Léopold/1819). Boli takisto veľmi populárne v Amerike (podľa „Inventaire du patrimoine culinaire de la France“, Bretagne, Albin Michel/CNAC/1994).

Prvá polovica 20. storočia je preto „zlatým vekom bretónskeho cidera“, ako uvádza Yves le Goas (podľa „Le Cidre en Goëlo“/Ar Men č. 41/február 1992).

V roku 1956 René Dumont skonštatoval, že v Bretónsku „sa cider teraz podáva ku každému jedlu a v nedeľu“. Cider aj napriek tomu zostáva prevažne vidieckym nápojom, takže jeho spotreba sa po vrchole na začiatku 20. storočia postupne od dvadsiatych rokov minulého storočia znižovala, a to najmä z dôvodu opúšťania vidieckych oblastí.

Cider je neoddeliteľnou súčasťou bretónskeho kultúrneho a kulinárskeho dedičstva. Cider je úzko spojený s konzumáciou palaciniek a koláčov „galettes“ a spolu s palacinkárňami tvorí jeden zo silných a symbolických dôkazov bretónskej identity. Rozmach palacinkární za hranice Bretónska viedol k zvýšeniu spotreby cidera a do značnej miery prispel k jeho povesti, a to aj za hranicami Francúzska.

Množstvo turistov navštevujúcich Bretónsko objavilo miestne cidery a stali sa šíriteľmi ich dobrej povesti, zatiaľ čo cestovateľská a podnikateľská povaha Bretóncov takisto vo veľkej miere prispela k rastu spotreby ciderov v prevádzkach, ktoré založili mimo územia Bretónska.

Okrem toho, mnohé ciderové slávnosti, ako napríklad Poul-Fetan v Morbihane alebo Temple-de-Bretagne v Loire-Atlantique, svedčia o vzťahu k tomuto výrobku a o životaschopnej ciderovej kultúre na území zemepisnej oblasti CHZO. Gilles Pudlowski z časopisu Saveurs (jún 1995) k tomu poznamenal, že muštové jablko a výrobky z neho sú „bretónske lahôdky, ktoré dlho pretrvajú“.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://info.agriculture.gouv.fr/gedei/site/bo-agri/document_administratif-01730da0-67f0-4587-bdf0-a9cdea491fae/telechargement

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

---

26.6.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 222/30

---

Korigendum k oznámeniu Komisie v rámci uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS

( Úradný vestník Európskej únie C 209 z 15. júna 2018 )

(2018/C 222/14)

V nasledujúcich normách

namiesto:

má byť:

---