19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/1

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/2

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a na jej revízie z roku 2005 a 2010 (1),

—

so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2003 s názvom K úplnému začleneniu spolupráce s krajinami AKT do rozpočtu EÚ (COM(2003)0590),

—

so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi AKT a EÚ, najmä na uznesenie z 11. februára 2015 o práci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (3), uznesenie z 13. júna 2013 (4) o druhej zmene a doplnení Dohody z Cotonou z 23. júna 2000, uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve na rozvoj dohôd o hospodárskom partnerstve (5) a z 1. apríla 2004 o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu (6),

—

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a najmä na uznesenie z 9. decembra 2015 s názvom Štyridsať rokov partnerstva: hodnotenie vplyvu na obchod a rozvoj v krajinách AKT a perspektívy vytvárania trvalých vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou (7),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ (8),

—

so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložená Európskej rade na jej zasadnutí 28. a 29. júna 2016,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím (JOIN(2012)0006),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti (JOIN(2012)0018),

—

so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych štátov na lisabonskom samite 9. decembra 2007 (9),

—

so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce (10),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe na obdobie po roku 2015 (11),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo Sipopo, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín AKT na 7. samite 13. a 14. decembra 2012, s názvom Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti (12),

—

so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja z 13. – 16. júla 2015 a na Akčný program z Addis Abeby, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 27. júla 2015 (13),

—

so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (14),

—

so zreteľom na 41. zasadnutie spoločnej rady krajín AKT a EÚ, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v dňoch 28. a 29. apríla 2016,

—

so zreteľom na 8. samit hláv štátov a vlád AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea), ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2016 a na ktorom sa prijalo Waiganské komuniké o budúcich perspektívach skupiny AKT a deklarácia z Port Moresby, ktorou sa akceptuje konečná správa skupiny popredných osobností o zamyslení nad budúcnosťou skupiny AKT,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0263/2016),

A.

keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt: ide o právne záväzný dokument, má 79 + 28 členských štátov, čo je mimoriadny počet, je komplexná z hľadiska svojich troch pilierov, t. j. rozvojovej spolupráce, politickej spolupráce a hospodárskej a obchodnej spolupráce, má spoločný inštitucionálny rámec a má vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF);

B.

keďže celkový cieľ Dohody z Cotonou v podobe „zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva“ je pevne ukotvený v jej článku 1; keďže toto partnerstvo je založené na súbore základných hodnôt a zásad vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie založenej na zásadách právneho štátu, a transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

C.

keďže vyše 80 % najmenej rozvinutých krajín sveta sú z regiónov AKT, čo dáva partnerstvu AKT – EÚ osobitný význam;

D.

keďže politická a hospodárska podoba skupiny AKT a Európskej únie sa od podpisu Dohody z Cotonou zmenila;

E.

keďže budúcnosť vzťahov AKT a EÚ by mala vychádzať z novej úvahy o potenciáli spolupráce EÚ a AKT a prekážkach, ktoré jej stoja v ceste;

F.

keďže početná sila členských štátov AKT a EÚ sa v dostatočnej miere nepremietla do jednotného pôsobenia na globálnych fórach;

G.

keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov;

H.

keďže na druhej strane výsledky z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva boli zatiaľ nedostatočné, pretože polovica členských štátov AKT ešte stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a členské štáty AKT dohromady predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

I.

keďže obchodné vzťahy sú druhým pilierom Dohody z Cotonou, a keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú spôsob, ako tieto vzťahy prehĺbiť;

J.

keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú v článku 36 Dohody z Cotonou vymedzené ako rozvojové nástroje „zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh)“; keďže začlenenie dohôd o hospodárskom partnerstve do Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja;

K.

keďže v Dohode z Cotonou sa zohľadňuje čoraz väčší význam regionálnej integrácie v krajinách AKT a v spolupráci medzi AKT a EÚ, ako aj jej úloha pri podpore mieru a bezpečnosti, presadzovaní rastu a riešení cezhraničných výziev;

L.

keďže Dohoda z Cotonou sa zameriava na nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy, migrácia a terorizmus, ale priniesla málo konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach;

M.

keďže schôdze spoločných inštitúcií AKT-EÚ, a najmä spoločnej rady ministrov, priniesli málo konkrétnych výsledkov a konali sa s nízkou účasťou a za účasti úradníkov nízkej úrovne;

N.

keďže EÚ financuje zhruba 50 % nákladov sekretariátu AKT; keďže niekoľko členských štátov AKT neplatí v plnej miere svoje členské príspevky;

O.

keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

P.

keďže je jednoznačne potrebné zaistiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a posilnil sa politický dialóg;

Q.

keďže účasť národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora na politickom dialógu je aj napriek uznaniu ich významu skôr nižšia; keďže úloha skupiny AKT ako takej sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 96; keďže politický dialóg, a najmä článok 96 sa väčšinou použili v neskoršom štádiu politických kríz a nie preventívnym spôsobom;

R.

keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Dohode z Cotonou po jej revízii z roku 2010 je ich zapojenie do rokovaní o politikách a aktivitách AKT a EÚ malé;

S.

keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

T.

keďže v regiónoch AKT sa nachádzajú zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k Európskej únii, ktorých osobitné vzťahy s EÚ sú argumentom pre odklon od tradičného prístupu k rozvojovej pomoci, aby bolo možné lepšie zohľadňovať to, že patria do európskej rodiny; keďže ZKÚ síce majú osobitný štatút, naďalej však využívajú 11. Európsky rozvojový fond, rovnako ako krajiny AKT;

U.

keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

V.

keďže v rámci 11. ERF sa na africký mierový nástroj vyčlenilo zhruba 900 miliónov EUR a zhruba 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na trustový fond EÚ pre Afriku;

W.

keďže domáce zdroje krajín AKT by spolu s remitenciami od komunít v diaspóre mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní rozvoja;

X.

keďže začlenenie ERF do rozpočtu by umožnilo demokratickú kontrolu, zlepšilo viditeľnosť a zvýšilo transparentnosť využívania rozvojových prostriedkov EÚ; keďže na druhej strane platí, že viacročná povaha plánovania ERF umožňuje predvídateľnosť zdrojov a začlenenie ERF do rozpočtu by mohlo viesť ku zníženiu objemu rozvojových prostriedkov smerujúcich do krajín AKT v prospech iných priorít vonkajšej politiky a mohlo by byť vnímané ako oslabenie privilegovaného partnerstva EÚ a AKT; keďže začlenenie ERF do rozpočtu by taktiež mohlo ohroziť financovanie afrického mierového nástroja a iných významných iniciatív ako trustový fond pre Afriku, ak sa nevytvorí samostatný nástroj na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/10

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 25, v ktorom sa uvádza, že právo na výživu je súčasťou práva na primeranú životnú úroveň,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä na jeho článok 11, v ktorom sa uvádza „právo na primeranú životnú úroveň vrátane primeranej výživy“, ako aj „základné právo nehladovať“,

—

so zreteľom na Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatý v roku 2008, na základe ktorého je právo na výživu vymáhateľné na medzinárodnej úrovni,

—

so zreteľom na Rímsku deklaráciu o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá na svetovom potravinovom samite Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme v roku 1996,

—

so zreteľom na usmernenia o práve na výživu prijaté v roku 2004 Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré obsahujú pokyny pre štáty o tom, ako si plniť povinnosti, pokiaľ ide o právo na výživu,

—

so zreteľom na štúdiu FAO s názvom Celosvetové plytvanie potravinami a potravinový odpad, zverejnenú v roku 2011, v ktorej sa poskytujú presné informácie o plytvaní potravinami a potravinovom odpade za každý rok,

—

so zreteľom na Druhú medzinárodnú konferenciu o výžive v Ríme, ktorá sa uskutočnila 19. až 21. novembra 2014, a jej výsledný dokument, Rímske vyhlásenie o výžive a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz,

—

so zreteľom na iniciatívu krajín G8 v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily z roku 2009,

—

so zreteľom na hnutie za skvalitnenie výživy (Scaling-Up Nutrition), ktoré sa snaží využiť schopnosti a ochotu medzinárodných zainteresovaných strán na podporu národných vládnych iniciatív a priorít v boji proti podvýžive,

—

so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) č. 65.6 z roku 2012 o súhrnnom vykonávacom pláne zameranom na výživu matiek, dojčiat a malých detí,

—

so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN nazvanú Žiadny hlad (Zero Hunger Challenge), ktorá bola iniciovaná na samite Rio + 20, vyzýva vlády, občiansku spoločnosť, náboženské spoločenstvá, súkromný sektor a výskumné inštitúcie, aby sa zjednotili, a tak odstránili hlad a najhoršie formy podvýživy,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/259 z 1. apríla 2016 s názvom Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

—

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, ich prepojený a integrovaný charakter, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo) a cieľ udržateľného rozvoja č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby),

—

so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011 (1), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasnom prispievaní k znižovaniu chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1),

—

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že vonkajšia činnosť EÚ musí prispievať k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaniu ľudských práv a rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

—

so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci, ktorý Európska únia ratifikovala 13. novembra 2013,

—

so zreteľom na globálnu dohodu Výživa v záujme rastu predstavenú na samite Výživa v záujme rastu 8. júna 2013 v Londýne,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141) a na závery Rady o potravinovej a výživovej bezpečnosti v rámci vonkajšej pomoci z 28. mája 2013,

—

so zreteľom na akčný plán pre výživu – Znížiť počet detí vo veku do päť rokov trpiacich spomaleným rastom o 7 miliónov do roku 2025 (SWD(2014)0234), ktorý Komisia prijala v roku 2014,

—

so zreteľom na prvú správu o pokroku v akčnom pláne Komisie pre výživu,

—

so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament a Radu z 2. decembra 2014 s názvom Plnenie politických záväzkov EÚ v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti: prvá dvojročná správa (COM(2014)0712),

—

so zreteľom na spoločné globálne posúdenie EÚ, FAO a Svetového potravinového programu (WFP) z marca 2016 s názvom Globálna analýza situácie v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti v problémových oblastiach potravinových kríz,

—

so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť z 11. mája 2012 týkajúce sa zodpovednej správy držby pôdy, rybárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 na tému Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o nedostatočnej výžive a podvýžive detí v rozvojových krajinách (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 s názvom EXPO Miláno 2015: uživiť planétu, energia pre život (6),

—

so zreteľom na iniciatívu Milan Urban Food Policy Pact z 15. októbra 2015 (7) predloženú magistrátom mesta Miláno a podpísanú 113 mestami na svete, ktorá bola predložená generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a v ktorej sa zdôrazňuje ústredná úloha miest pri tvorbe politík v oblasti výživy,

—

so zreteľom na otázku Komisii o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (O-000099/2016 – B8-0717/2016),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 2 a s ním súvisiace ciele sú zamerané na odstránenie hladu a podvýživy do roku 2030, a to najmä zabezpečením príležitostí a zvýšením produktivity drobných poľnohospodárov a zabezpečením udržateľného poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré sú odolné proti zmene klímy a dokážu poskytnúť výživu svetovej populácii v predpokladanom počte 8,5 miliardy ľudí do roku 2030 a súčasne chrániť biodiverzitu, životné prostredie, záujmy drobných poľnohospodárov a sociálnu starostlivosť;

B.

keďže drobní poľnohospodári sú vďaka svojim investíciám a výrobe najväčšími aktérmi súkromného sektora v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a výživy;

C.

keďže ľudské právo na výživu je možné v plnej miere zabezpečiť len v prípade, ak sa výrazne zníži chudoba a nerovnosť, zabezpečí rovnosť a zvýši odolnosť proti otrasom, najmä zriadením záchranných sociálnych sietí, ktoré sú založené na právach, a zabezpečením plnej účasti zraniteľných skupín a bezpečného prístupu k pôde a jej kontroly a riadenia zdrojov a iných výrobných aktív pre drobných poľnohospodárov a pastierske spoločenstvá;

D.

keďže priemyselná poľnohospodárska výroba spôsobila vyššie emisie skleníkových plynov, rozšírenie monokultúr, a teda značný pokles agrobiodiverzity a rýchlejšiu eróziu pôdy, pričom rodinné poľnohospodárske podniky a drobní roľníci preukázali svoju schopnosť poskytovať diverzifikované produkty a udržateľne zvýšiť produkciu potravín pomocou agroekologických postupov;

E.

keďže bol dosiahnutý pokrok v znižovaní podvýživy, ale je príliš pomalý a nevyrovnaný, a keďže v súčasnosti 795 miliónov ľudí vo svete nemá dostatok potravín na to, aby mohli viesť dôstojný aktívny život; keďže každý tretí človek trpí určitou formou podvýživy;

F.

keďže v roku 2012 schválilo WHA súbor šiestich globálnych cieľov v oblasti výživy do roku 2025, a to dosiahnuť 40 % zníženie počtu detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia spomaleným rastom, 50 % zníženie anémie žien v reprodukčnom veku a 30 % zníženie nízkej pôrodnej hmotnosti, zabrániť zvyšovaniu nadváhy u detí, aspoň o 50 % zvýšiť podiel detí kŕmených výhradne materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov a znížiť chradnutie detí na menej ako 5 %;

G.

keďže kojenie je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy novonarodencov a detí, a to najmä v rozvojových krajinách, pričom praktická nevedomosť a kultúrne bariéry ešte stále bránia dostatočnému počtu kojených detí;

H.

keďže na samite Výživa v záujme rastu v roku 2013 sa EÚ zaviazala znížiť počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 7 miliónov do roku 2025 a prisľúbila 3,5 miliardy EUR na dosiahnutie tohto cieľa počas obdobia 2014 – 2020;

I.

keďže nedostatočný príjem živín počas prvých 1 000 dní života má pre dieťa závažné zdravotné, spoločenské a hospodárske dôsledky a keďže každé šieste dieťa na svete má nedostatočnú hmotnosť, 41 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí nadváhou alebo obezitou a podvýživa je príčinou približne 45 % úmrtí detí mladších ako päť rokov, čo vedie k zbytočnej strate približne 3 miliónov mladých životov ročne; keďže chronická nedostatočná výživa postihuje približne 161 miliónov detí na svete;

J.

keďže ženy sú väčšinou citlivejšie na nedostatok živín, ktorý má niekoľko vážnych následkov, ako je oslabenie ich produktivity a schopnosti starať sa o rodinu, a tak sa neustále opakuje medzigeneračný cyklus podvýživy;

K.

keďže sa očakáva, že počet obyvateľov na svete sa do roku 2030 zvýši na 8,5 miliardy;

L.

keďže účinné opatrenia v záujme boja proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom konkrétnych možností s cieľom zabezpečiť bezpečnosť držby pôdy, sú nevyhnutné na dosiahnutie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete;

M.

keďže nedostatočná výživa a chudobná strava sú zďaleka najvýznamnejšími rizikovými faktormi zodpovednými za globálne zaťaženie chorobami;

N.

keďže boj proti podvýžive vyžaduje rozvoj udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zvýhodňuje diverzifikáciu plodín s cieľom dodávať výživné potraviny a diverzifikovať potravu; keďže v tejto súvislosti má riadenie, vlastníctvo a dostupnosť osív zásadný význam pre odolnosť drobných poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;

O.

keďže rešpektovanie práva na výživu závisí okrem iného od prístupu k pôde a ostatným výrobným zdrojom;

P.

keďže investičné obchodné dohody by mohli mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieť k podvýžive, ak prenájom alebo odpredaj ornej pôdy súkromným investorom povedie k tomu, že miestni obyvatelia prídu o prístup k výrobným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie, alebo ak by mal za následok, že sa veľký podiel potravín bude vyvážať a predávať na medzinárodných trhoch, čím sa vyvážajúci hostiteľský štát stane závislejším od výkyvov cien komodít na medzinárodných trhoch a zraniteľnejším voči nim;

Q.

keďže výroba biopalív vystavila svetový potravinový systém novému tlaku, a tým spôsobuje konkurenciu, pokiaľ ide o pôdu a vodu;

R.

keďže neudržateľná výroba mäsa má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť; keďže jedna tretina svetovej produkcie obilnín sa používa ako krmivo pre zvieratá, pričom rozširovanie územia pastvín a pestovanie plodín je hlavnou príčinou odlesňovania, najmä v južnej Amerike (8);

S.

keďže 240 miliónov ľudí v 45 krajinách s nízkymi príjmami a/alebo konfliktom postihnutých krajinách trpí nedostatkom potravín a vody a 80 miliónov je postihnutých potravinovou krízou, a to vrátane 41,7 milióna ľudí postihnutých v roku 2016 fenoménom El Niño, ktorý je najsilnejším za posledné desaťročia;

T.

keďže podľa UNICEF každý deň už zomiera 2 000 detí vo veku do päť rokov na choroby spôsobené znečistením vody a keďže polovicu nemocničných lôžok vo svete zaberajú ľudia trpiaci na choroby spôsobené zlou kvalitou pitnej vody;

U.

keďže v roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť vo veľkých mestách a výživa bude čoraz častejšie otázkou, ktorá si bude vyžadovať reakciu na globálnej, ako aj miestnej úrovni;

V.

keďže potravinová bezpečnosť je základným predpokladom udržateľného a inkluzívneho rastu, pretože hospodárske následky podvýživy môžu spôsobovať straty vo výške asi 10 % HDP ročne, a keďže podľa celosvetovej správy o výžive za rok 2015, ktorú predložila FAO, každý dolár vynaložený na zásahy na zlepšenie výživy má 16-dolárovú návratnosť;

W.

keďže privatizácia osív prostredníctvom ustanovení práv duševného vlastníctva a GMO ohrozujú potravinovú sebestačnosť krajín;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/18

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (1),

—

so zreteľom na pracovný dokument Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. marca 2014 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (PE530.084),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 85, 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o Európskej prokuratúre a Eurojuste (O-000092/2016 – B8-0715/2016 a O-000093/2016 – B8-0716/2016),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť po udelení súhlasu Európskeho parlamentu Európsku prokuratúru;

B.

keďže podľa nedávnej správy s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa z roku 2016 (Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States: 2016 Final Report) (TAXUD/2015/CC/131) došlo v celej EÚ v roku 2014 k stratám príjmov z DPH v astronomickej výške 159,5 miliardy EUR;

C.

keďže je dôležité, aby EÚ a všetky jej členské štáty účinným a odrádzajúcim spôsobom odhaľovali a stíhali podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ, a tak chránili daňovníkov všetkých členských štátov, ktorí prispievajú do rozpočtu Únie;

D.

keďže Eurojust uľahčil koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi pôsobiacimi v oblasti trestného stíhania pri riešení prípadov ovplyvňujúcich viaceré členské štáty a prispel k budovaniu vzájomnej dôvery a preklenutiu rozdielov medzi širokou škálou právnych systémov a tradícií v EÚ; keďže Eurojust uľahčil vybavovanie žiadostí o spoluprácu a uplatňovanie nástrojov vzájomného uznávania, čím zlepšil cezhraničné trestné stíhanie;

E.

keďže v poslednom desaťročí došlo k nárastu organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti, pričom ju páchajú mimoriadne mobilné a flexibilné skupiny, ktoré pôsobia v mnohých členských štátoch a oblastiach trestnej činnosti;

F.

keďže vo veci C-105/14 (Taricco a i.) Súdny dvor uviedol, že pojem „podvod“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy pochádzajúce z DPH;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/21

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2 a článok 173,

—

so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (COM(2013)0882),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (4),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582) a na cieľ 20-percentnej reindustrializácie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia (6),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v súčasnosti je nevyhnutne potrebný súlad medzi jednotlivými politikami EÚ v záujme vymedzenia skutočnej priemyselnej politiky, a to najmä so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom;

B.

keďže 2. septembra 2016 spoločnosť Caterpillar oznámila rozsiahly celosvetový plán reštrukturalizácie; keďže v rámci tohto plánu sa musí ukončiť prevádzka v závode v Gosselies, čo povedie k prepusteniu 2 500 vlastných pracovníkov spoločnosti a ohrozí pracovné miesta asi 4 000 subdodávateľov;

C.

keďže vďaka zníženiu výrobných nákladov v rokoch 2013 až 2015 sa výrobky pochádzajúce z tohto závodu stali atraktívnejšími než výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ; keďže sa však spoločnosť Caterpillar rozhodla závod zavrieť a výrobu presunúť do iných závodov s nižšími normami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, ako sa uplatňujú v európskom priemysle;

D.

keďže vzhľadom na význam a európsky rozmer tohto prípadu sa Komisia rozhodla zriadiť pracovnú skupinu združujúcu príslušné útvary, ktorá sa zapojí do diskusií o zatváraní závodu spoločnosti Caterpillar;

E.

keďže tieto dva výrobné závody nie sú jediné, ktoré sú dotknuté reštrukturalizáciou; ďalšie prepúšťanie sa očakáva v závodoch spoločnosti Alstom v Španielsku a v Taliansku a tiež v závode spoločnosti Caterpillar v Severnom Írsku;

F.

keďže odvetvie železničnej dopravy s vyše 175-ročnou históriou je oporou európskej industrializácie; keďže podľa očakávaní má ročná miera rastu dostupných trhov železničného zásobovacieho odvetvia dosiahnuť do roku 2019 úroveň 2,8 %; keďže v celej EÚ je v európskom železničnom zásobovacom odvetví priamo zamestnaných 400 000 ľudí, pričom väčšina z nich pracuje v MSP; keďže silné a inovatívne európske železničné zásobovacie odvetvie je zásadným predpokladom prechodu na železničnú dopravu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

G.

keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít Junckerovho plánu, je potrebná silná priemyselná základňa;

H.

keďže európske priemyselné odvetvia, v ktorých sú zastúpené aj spoločnosti Alstom a Caterpillar, vykazujú vysokú pridanú hodnotu a uznávanú odbornosť; keďže v súčasnosti toto ústredné a strategické priemyselné odvetvie EÚ zápasí so silnou celosvetovou konkurenciou z tretích krajín, ktoré na európsky trh vyvážajú nákladovo výhodnejšie produkty vďaka agresívnej a rýchlo expandujúcej politike na všetkých kontinentoch, a to často s politickou a finančnou podporou svojich vlád;

I.

keďže so zreteľom na nedávny prípad spoločnosti Alstom Komisia uskutoční 15-ročnú výhľadovú štúdiu (do roku 2030) týkajúcu sa vývoja železničného odvetvia v Európe, do ktorej zahrnie rôzne scenáre environmentálnych cieľov členských štátov EÚ, ako aj štúdiu o vplyve týchto rôznych scenárov na pracovné miesta, povolania a zručnosti; keďže Komisia musí rýchlo nadviazať na odporúčania vyjadrené v uznesení Európskeho parlamentu o železničnom zásobovacom odvetví EÚ, aby sa zabezpečili bezpečné a udržateľné pracovné miesta a inkluzívny rast; keďže akékoľvek následné činnosti by sa mali sprostredkovať na základe trvalého dialógu so zainteresovanými stranami a mali by sa týkať všetkých kapitol tohto uznesenia;

J.

keďže Komisia sa zaviazala predložiť v roku 2013 úplnú správu o uplatňovaní rámca kvality; pripomína v tejto súvislosti svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie;

K.

keďže európsky priemysel musí zachovať svoju konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a keďže zároveň čelí sociálnym a environmentálnym výzvam, ktoré musí prekonať tak, aby bol pre svet naďalej príkladom sociálnej a environmentálnej zodpovednosti;

L.

keďže niektoré podniky presadzujú stratégiu zameranú len na krátkodobú finančnú návratnosť, čo je obyčajne na úkor inovácie, investícií do výskumu a vývoja a zamestnanosti a obnovy zručností;

M.

keďže ambiciózna inovačná politika, ktorá podporuje výrobu vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných produktov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí;

N.

keďže obchod so stavebnými strojmi v EÚ v posledných rokoch zaznamenal výrazné otrasy spôsobené znižovaním verejných a súkromných investícií, ale aj zvyšovaním výrobných nákladov v dôsledku nárastu cien surovín;

O.

keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov a environmentálne predpisy; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti sú významným stimulom pre investície do priemyselných výrobkov a dokážu nastoliť pozitívny vývoj; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú dôležité pre udržateľný rast;

P.

keďže inovácia vo výrobe má pozitívny vplyv na rast pracovných miest vo všetkých fázach priemyselného hospodárskeho cyklu; keďže účasť pracovníkov na inovačných opatreniach a vo vymedzovaní stratégií môže výrazne posilniť hospodársky úspech;

Q.

keďže modernejšia a udržateľná časť oceliarskeho odvetvia, ktorá vytvára vysokohodnotné technické produkty, dbá na zdravie pracovníkov a okolitého obyvateľstva a dodržiava prísne environmentálne normy, zohráva dôležitú úlohu pre európsku priemyselnú stratégiu;

R.

keďže Európa prichádza o know-how a zručností pracovníkov, zdôrazňuje, že si musí zachovať priemyselné kapacity, aby spĺňala svoje potreby bez toho, aby bola závislá od výrobcov z tretích krajín;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/29

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (1),

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

—

so zreteľom na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc v Afrike,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Rwanda ratifikovala v roku 1975,

—

so zreteľom na závery všeobecného pravidelného preskúmania o situácii v Rwande z roku 2015 a na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z roku 2016,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej v mene EÚ o revízii ústavy v Rwande z 3. decembra 2015,

—

so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie EÚ z 18. decembra 2015 o referende o návrhu ústavy v Rwande,

—

so zreteľom na tlačovú správu Zjednotených demokratických síl o odvolaní vo veci politickej väzenkyne Victoire Ingabireovej Umuhozaovej zo 16. marca 2016,

—

so zreteľom na správu organizácie Freedom House o Rwande za rok 2015,

—

so zreteľom na správu organizácie Amnesty International Rwanda 2015/2016,

—

so zreteľom na správu Amnesty International z roku 2013 s názvom Justice in jeopardy: The first instance trial of Victoire Ingabire (Ohrozená spravodlivosť: prvostupňový súdny proces s Victoire Ingabireovou) z roku 2013,

—

so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej zo 4. februára 2013 na otázku na písomné zodpovedanie E-010366/2012 týkajúcu sa Victoire Ingabireovej,

—

so zreteľom na vyhlásenie organizácie Human Rights Watch s názvom Rwanda: Opposition Activist Missing (Rwanda: nezvestná opozičná aktivistka) z 29. septembra 2016,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa o Rwande za rok 2014,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Rwanda je jednou z mála afrických krajín, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä v otázkach, ako je rodová rovnosť, posilňovanie postavenia žien, všeobecné základné vzdelanie, úmrtnosť detí a matiek, výskyt HIV a environmentálna udržateľnosť;

B.

keďže výrazný hospodársky rast sprevádzalo značné zvýšenie životnej úrovne, ktorej dôkazom je i dvojtretinový pokles úmrtnosti detí a dosiahnutie takmer stopercentnej miery zápisu detí do základných škôl;

C.

keďže v záujme posilnenia industrializácie krajiny a jej orientácie na služby bolo vyvinuté hospodárske a politické úsilie;

D.

keďže 30. októbra 2012 bola Victoire Ingabireová, predsedníčka Zjednotených demokratických síl, odsúdená na osemročný trest odňatia slobody za teroristické sprisahanie proti príslušným orgánom a za zľahčovanie genocídy v roku 1994 na základe vzťahov s Demokratickými silami za oslobodenie Rwandy (FDLR);

E.

keďže v septembri 2016 bol delegácii Európskeho parlamentu odopretý prístup k väznenej opozičnej líderke Victoire Ingabireovej; keďže i napriek tomu, že účelom návštevy bola úloha žien v spoločnosti a posilňovanie ich postavenia, ministerstvo zahraničných vecí a spolupráce bolo toho názoru, že „nie je žiadny osobitný dôvod, pre ktorý by mala Victoire Ingabireová, väzenkyňa, na ktorú sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá a predpisy pre výkon trestu odňatia slobody, prijať oficiálnu návštevu poslancov Európskeho parlamentu“;

F.

keďže členovia delegácie uviedli, že v tejto súvislosti pretrvávajú dôležité výzvy, napríklad prístup k vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach, rovnocennejšie vlastnícke práva a lepší prístup k pracovným miestam mimo odvetvia poľnohospodárstva, a keďže situácia v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o politickú účasť a slobodu prejavu v Rwande, je i naďalej znepokojujúca, pričom nezávislá občianska spoločnosť je stále veľmi slabá;

G.

keďže mnohé organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv odsúdili prvostupňový súdny proces Victoire Ingabireovej po tom, ako boli zistené závažné nezrovnalosti a nespravodlivé zaobchádzanie s ňou; keďže Amnesty International poukazuje vo svojej správe na škodlivé verejné vyhlásenia rwandského prezidenta, ktoré predniesol ešte pred súdnym procesom, a na opieranie sa o priznania zadržiavaných osôb v Camp Kami, kde sa údajne používa mučenie; keďže v roku 2013 štyria svedkovia obžaloby a spoluobvinené osoby, ktoré v roku 2012 svedčili proti Victoire Ingabireovej na rwandskom najvyššom súde, pred najvyšším súdom uviedli, že ich svedectvá boli sfalšované;

H.

keďže 13. septembra 2012 bola Victoire Ingabireová Umuhozaová spolu s ďalšími dvoma rwandskými politickými predstaviteľmi Bernardom Ntagandom a Deogratiasom Mushyayidim nominovaná na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2012;

I.

keďže v roku 2015 podala Victoire Ingabireová odvolanie na Africkom súde pre ľudské práva a práva národov, pričom obvinila rwandskú vládu z porušovania jej práv; keďže v marci 2015 sa Rwanda stiahla z jurisdikcie afrického súdu s tvrdením, že rwandské súdy sú schopné riešiť všetky miestne prípady; keďže 29. februára 2016 rwandská vláda stiahla svoje vyhlásenie, ktoré umožňuje jednotlivcom podávať sťažnosti priamo Africkému súdu pre ľudské práva a práva národov, iba niekoľko dní pred tým, ako mali sudcovia prerokovať prípad, v rámci ktorého Victoire Ingabireová žaluje rwandskú vládu;

J.

keďže podľa FDU-Inkingi, strany Victoire Ingabireovej, došlo od apríla 2016 k výraznému zhoršeniu podmienok jej väznenia; keďže jej bola odopretá možnosť dostávať stravu dodávanú zvonka a špeciálnu diétnu stravu a keďže osvedčenie o jej zdravotnom stave bolo zneplatnené;

K.

keďže strana FDU-Inkingi okrem iného nemala možnosť zaregistrovať sa v súlade so zákonom ako politická strana a niektorí jej členovia čelili hrozbám, zatýkaniu a väzbe;

L.

keďže viacerí členovia opozičných strán sú zadržiavaní vo väzbe; keďže Illuminée Iragenaová, zdravotná sestra a politická aktivistka spojená so stranou FDU-Inkingi, je posledných päť mesiacov nezvestná, pričom existujú obavy o jej bezpečnosť; keďže 23. augusta 2016 bola zadržaná Léonille Gasengayireová, pokladníčka FDU-Inkingi, a obvinená z podnecovania verejného povstania;

M.

keďže vo svetovom rebríčku slobody tlače (World Press Freedom Index) obsadila Rwanda v roku 2016 spomedzi 180 krajín 161. priečku; keďže sloboda tlače sa naďalej zhoršuje vzhľadom na to, že nezávislí novinári sú často prenasledovaní, ohrozovaní a zatýkaní; keďže novinári v exile a zahraniční novinári sú čoraz častejšie vystavovaní mimosúdnemu zastrašovaniu a násiliu a stávajú sa obeťami nedobrovoľných zmiznutí za to, že vo svojich správach kritizujú oficiálne miesta;

N.

keďže v októbri 2014 vláda na neurčitý čas pozastavila rozhlasové vysielanie spoločnosti British Broadcasting Corporation (BBC) v jazyku kinyarwanda po tom, ako bol odvysielaný kontroverzný televízny dokument BBC o genocíde v Rwande v roku 1994;

O.

keďže mimoriadne dôležitý význam má upevnenie demokracie vrátane zabezpečenia nezávislosti súdnictva a zapojenia opozičných strán, predovšetkým z hľadiska prezidentských volieb, ktoré sa majú konať v roku 2017;

P.

keďže nedostatky rwandského súdneho systému pri vedení trestného konania proti Victoire Ingabireovej narušili jeho schopnosť riešiť významné politické prípady;

Q.

keďže Rwanda je kľúčovým aktérom v regióne Veľkých jazier a môže zohrávať zásadnú úlohu v procese stabilizácie, a to aj prostredníctvom boja proti nezákonnému obchodu s nerastmi a inými prírodnými zdrojmi; keďže v správe expertnej skupiny OSN pre Konžskú demokratickú republiku (KDR) z roku 2015 sa odporúča, aby rwandská vláda prešetrila a stíhala osoby zapojené do nezákonného obchodu s cínom, tantalom a volfrámom, ako aj pranie špinavých nerastov z KDR v Rwande;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/33

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ, predstaviteľov trojky (Nórsko, Spojené Kráľovstvo a Spojené štáty americké) a Nemecka z 8. augusta 2016, v ktorom signatári vyhlásenia Sudánska výzva podpísali plán AUHIP,

—

so zreteľom na správu s názvom Report of the Independent Expert on the situation of human rights in the Sudan (Správa nezávislých odborníkov o situácii v Sudáne) z 28. júla 2016 a správu s názvom Report of the Special Rapporteur on the negative impact of unilateral coercive measures on the enjoyment of human rights, on his mission to the Sudan (Správa osobitného spravodajcu o negatívnom vplyve unilaterálnych donucovacích opatrení na uplatňovanie ľudských práv a o jeho služobnej ceste do Sudánu) zo 4. augusta 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (VP/PK) z 27. júna 2016 o vyhlásení sudánskej vlády týkajúcom sa štvormesačného jednostranného zastavenia násilností,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2296 o Sudáne schválenú počas jej 7728. zasadnutia 29. júna 2016,

—

so zreteľom na komuniké Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie o situácii v Dárfúre z 13. júna 2016,

—

so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa ustanovuje, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene Európskej únie z 9. apríla 2015 o nepriaznivom prostredí pre sudánske voľby v apríli 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenie Sudánska výzva o vytvorení štátu občianstva a demokracie,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže konflikt v Dárfúre prebieha už 13 rokov a vyžiadal si viac ako 300 000 životov, pričom sudánske vládne jednotky pokračujú v útokoch na civilné obyvateľstvo, a to najmä v Džabal Marre; keďže prebiehajúce plošné bombardovanie civilného obyvateľstva vrátane nezákonných útokov sudánskych síl na dediny v Južnom Kordofáne, oblasti Modrého Nílu a Dárfúre viedlo k stratám na životoch a zničeniu civilnej infraštruktúry;

B.

keďže zákonom o národnej bezpečnosti z roku 2010 sa sudánskej vláde udelili rozsiahle právomoci v súvislosti s pravidelným dlhodobým zadržiavaním zaistených osôb v izolácii bez obvinenia, pričom viaceré organizácie boli donútené ukončiť činnosť a vykonali sa v nich razie;

C.

keďže, ako sa uvádza vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN z 21. septembra 2016, Sudánu opätovne potvrdzuje svoj záväzok pristúpiť k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

D.

keďže porušovanie ľudských práv a zneužívanie sa v Dárfúre stupňujú, a to najmä v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, pričom zahŕňajú mimosúdne popravy, nadmerné používanie násilia, únosy civilistov, sexuálne a rodovo motivované násilie voči ženám, násilie a zneužívanie páchané na deťoch a svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie;

E.

keďže občiansky priestor pre opozičné politické strany, občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv je v Sudáne obmedzený; keďže National Intelligence and Security Service (Národná spravodajská a bezpečnostná služba, NISS) údajne neustále obťažuje obhajcov ľudských práv, študentských aktivistov a politických oponentov, zameriava sa na nich a stíha ich za vykonávanie ich legitímnych aktivít; keďže v tomto roku boli doteraz svojvoľne zatknutí mnohí aktivisti občianskej spoločnosti vrátane štyroch zástupcov sudánskej občianskej spoločnosti, ktorých zadržali bezpečnostní pracovníci na chartúmskom medzinárodnom letisku na ich ceste na stretnutie na vysokej úrovni s diplomatmi, ktoré sa uskutočnilo 31. marca 2016 v Ženeve a týkalo sa ľudských práv;

F.

keďže skupiny pre ľudské práva odhalili jasné dôkazy o útokoch s použitím chemických zbraní proti civilistom zo strany sudánskej vlády, keď dedinčania z oblasti Džabal Marra v regióne Dárfúr odhalili hrozné následky útokov, pri ktorých je podozrenie že sa použili chemické zbrane, pričom najnovší z nich sa odohral 9. septembra 2016 v dedine Gamarah; keďže existujú aj správy o útokoch Rapid Support Forces (Sily rýchlej podpory, RSF), sudánskeho vojenského oddielu pozostávajúceho z provládnych milícií pod velením NISS;

G.

keďže 29. februára 2016 NISS vykonala brutálnu raziu v Chartúmskom stredisku pre odborné vzdelávanie a ľudský rozvoj (TRACKS), organizácii občianskej spoločnosti, po ktorej boli riaditeľ Khalfálah Alafif Muktar a aktivisti Arwa Ahmed Elrabie, Al-Hassan Kheiry, Imani-Leyla Raye, Abu Hureira Abdelrahman, Al-Baqir Al-Afif Mukhtar, Midhat Afifadeen a Mustafa Adam zatknutí a obvinení z trestného sprisahania a vedenia vojny proti štátu, pričom za všetky tieto obvinenia hrozí trest smrti; keďže riaditeľ je údajne v zlom zdravotnom stave a rodinné návštevy nie sú povolené;

H.

keďže sudánske orgány prísne obmedzujú slobodu náboženského vyznania; keďže hrozby adresované vedúcim predstaviteľom cirkví a zastrašovanie kresťanských spoločenstiev sa v posledných rokoch zintenzívňujú; keďže český pracovník organizácie Christian Aid Petr Jašek a sudánski kazatelia Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal a dárfúrsky vysokoškolský študent Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla už boli deväť mesiacov zadržaní NISS a teraz stoja pred súdom na základe obvinení z údajného zvýrazňovania kresťanského utrpenia vo vojnou ničených oblastiach Sudánu; keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu súdnych procesov v prípadoch odpadlíctva od viery a následných trestov smrti;

I.

keďže Sily rýchleho nasadenia (RSF) boli nedávno nasadené pozdĺž severných hraníc Sudánu s cieľom čeliť prílevu neregulárnych migrantov; keďže 31. augusta 2016 veliteľ RSF vyhlásil, že jeho sily hliadkujú na týchto hraniciach s Egyptom a Líbyou, pričom tvrdil, že Sudán bojuje proti nelegálnej migrácii v mene EÚ; keďže delegácia EÚ v Sudáne 6. septembra 2016 túto podporu poprela;

J.

keďže 24. augusta 2016 bolo z Talianska do Sudánu deportovaných 48 potenciálnych sudánskych žiadateľov o azyl; keďže v máji 2016 sudánske orgány deportovali viac ako 400 Eritrejčanov, ktorí boli zatknutí počas cesty do Líbye;

K.

keďže sudánske orgány neúmerne odsudzujú ženy a dievčatá za nedostatočne vymedzené trestné činy; keďže ženy čelia systematickej diskriminácie a udeľovaniu telesných trestov a bičovaniu za neurčito definované porušenia pravidiel týkajúcich sa oblečenia;

L.

keďže signatári vyhlásenia Sudánska výzva (zástupcovia politických a ozbrojených opozičných strán vrátane Národnej strany Umma, Národných síl konsenzu a Sudánskeho revolučného frontu) sa zaviazali k práci na ukončení konfliktov v rôznych oblastiach Sudánu a na právnych, inštitucionálnych a hospodárskych reformách;

M.

keďže na prezidenta al-Bašíra boli v roku 2009 a 2010 vydané dva zatykače Medzinárodného trestného súdu (ICC), pričom ho obvinili zo zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a akty genocídy; keďže hoci Sudán síce nie je štátnou zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1593 (2005) mu ukladá povinnosť spolupracovať s ICC a Sudán preto musí vyhovieť zatykaču ICC;

N.

keďže ministri zahraničných vecí EÚ na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) v júni 2008 dospeli k záveru, že „Rada je pripravená zvážiť opatrenia voči osobám zodpovedným za nespoluprácu s ICC“;

O.

keďže EÚ v súčasnosti so Sudánom pracuje na projekte zameranom na lepšie riadenie migrácie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/37

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Thajsku, najmä na uznesenia z 20. mája 2010 (1), zo 6. februára 2014 (2), z 21. mája 2015 (3) a z 8. októbra 2015 (4),

—

so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku F. Mogheriniovej v mene Komisie z 19. novembra 2015 o situácii Andyho Halla,

—

so zreteľom na vyhlásenia, ktoré 14. novembra 2014 vydala delegácia EÚ v Thajsku po dohode s vedúcimi misie EÚ v Thajsku,

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. septembra 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenie Maurizia Bussiho, riaditeľa Medzinárodnej organizácie práce pre Thajsko, Kambodžu a Laoskú ľudovodemokratickú republiku z 21. septembra 2016 o odsúdení Andyho Halla, aktivistu v oblasti pracovného práva v Thajsku,

—

so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Thajska pred Radou OSN pre ľudské práva a na jeho odporúčania z 11. mája 2016,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na správu tematickej pracovnej skupiny OSN pre migráciu z roku 2014 o migrácii v Thajsku,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998 a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/161 zo 17. decembra 2015,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Thajsko zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

—

so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach z 18. novembra 2012,

—

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže obhajca práv pracovníkov Andy Hall, ktorý je občanom EÚ, bol 20. septembra 2016 odsúdený na tri roky podmienečne a bola mu uložená pokuta 150 000 bahtov potom čo prispel do správy fínskej mimovládnej organizácie Finnwatch o porušovaní pracovných práv v thajskom závode na spracovanie ananásov Natural Fruit Company Ltd;

B.

keďže Andy Hall bol formálne obvinený z trestného činu ohovárania a z počítačovej kriminality týkajúcej sa uverejnenia správy na internete, a keďže obidve trestné veci Andyho Halla boli postúpené thajskému systému súdnictva;

C.

keďže počas predošlých súdnych konaní určilo thajské ministerstvo práce, ako aj zamestnanci spoločnosti Natural Fruit Company Ltd mnoho prípadov porušení práv pracovníkov, ktorých sa dopustila uvedená spoločnosť;

D.

keďže 18. septembra 2015 súd v Prakanongu v Bangkoku vyniesol rozsudok v prospech Andyho Halla a potvrdil zamietnutie druhej žaloby týkajúcej sa trestného činu ohovárania, pričom Natural Fruit Company Ltd a thajský generálny prokurátor sa proti tomuto rozsudku odvolali a žalobou sa v súčasnosti zaoberá najvyšší súd; keďže obidve občianskoprávne konania boli pozastavené do skončenia obidvoch trestných konaní;

E.

keďže podľa správ v medzinárodných a thajských domácich médiách Migrant Worker Rights Network (Sieť práv migrujúcich pracovníkov), organizácia, pre ktorú Andy Hall pracuje ako poradca, čelí spolu so samotným Andy Hallom a štrnástimi hydinárskymi pracovníkmi z Mjanmarska/Barmy hrozbám podobných žalôb z trestného činu ohovárania a počítačovej kriminality zo strany thajského dodávateľa hydiny na európsky trh;

F.

keďže 28. septembra 2016 thajské orgány zmarili verejnú prezentáciu najnovšej výskumnej správy Amnesty International, ktorú malo uviesť mnoho zahraničných odborníkov na ľudské práva a výskumných pracovníkov a ktorá dokladá pravidelné mučenie a zneužívanie politických oponentov, migrujúcich pracovníkov, podozrivých povstalcov a ďalších osôb na vojenských základniach, policajných staniciach a vo väzenských zariadeniach;

G.

keďže neprimerané uplatňovanie zákonov o trestnom čine ohovárania, za ktorý sa ukladajú tresty odňatia slobody, voči obhajcom ľudských práv, ktorí podávajú správy o údajnom porušovaní ľudských práv, obmedzuje slobodu prejavu a je porušením povinností Thajska podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je táto krajina zmluvnou stranou;

H.

keďže v Thajsku žijú takmer štyri milióny cudzincov, pričom 2,7 milióna z nich je z Kambodže, Laosu a Mjanmarska/Barmy; keďže od roku 2001 sú k dispozícii pre migrantov z týchto krajín pracovné povolenia, ale keďže v krajine je stále ešte viac ako milión neevidovaných migrujúcich pracovníkov;

I.

keďže podľa vyhlásenia organizácie Human Rights Watch z 18. septembra 2016„ľudské práva a pracovné práva migrujúcich pracovníkov v Thajsku, ktorí pochádzajú z Mjanmarska/Barmy, Kambodže a Laosu a pracujú v Thajsku, boli v priebehu rokov pravidelne beztrestne porušované“ a „migrujúci pracovníci sú často slabo chránení alebo nie sú chránení vôbec thajskými pracovnoprávnymi predpismi, a to napriek vládnym tvrdeniam, že všetci zaregistrovaní migrujúci pracovníci budú chránení týmito zákonmi“;

J.

keďže v roku 2006 Thajsko začalo vykonávať memorandum o porozumení o spolupráci pri zamestnávaní pracovníkov s Kambodžou a Laosom a v roku 2009 s Mjanmarskom; keďže v rámci systému memoranda o porozumení mohli pracovníci získať pracovné ponuky a cestovné doklady pred migráciou do Thajska, ale len 5 % pracovníkov z týchto krajín prešlo procesom memoranda o porozumení;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/40

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1),

—

so zreteľom na konečný návrh nariadenia Komisie (EÚ) …/…, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9,

—

so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 24. júla 2014, na odporúčanie Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) týkajúce sa schválenia IFRS 9 (2), na jej posúdenie, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

—

so zreteľom na zmeny IFRS 4, ktoré 12. septembra 2016 vydala IASB pod názvom Uplatňovanie IFRS 9 „Finančné nástroje“ a IFRS 4 „Poistné zmluvy“,

—

so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

—

so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

—

so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

—

so zreteľom na jeho uznesenie zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) (3),

—

so zreteľom na list z 8. januára 2016 od svojho Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Európskeho výrobu pre systémové riziká (ESRB) o účinkoch zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu – žiadosť o analýzu a na list s odpoveďou z 29. februára 2016,

—

so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci zo 16. júna 2016 adresovaný komisárovi pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov vo veci schválenia IFRS 9 a na písomnú odpoveď z 15. júla 2016,

—

so zreteľom na štúdie vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci o IFRS 9 (Kritériá prijímania IFRS vzhľadom na IFRS 9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia, Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

—

so zreteľom na otázku pre Komisiu o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (O-000115/2016 – B8-0721/2016),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže kvôli celosvetovej finančnej kríze sa na program rokovania skupiny G20 a EÚ dostala otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, najmä pravidla uznávania strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane procyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

B.

keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy vydala IFRS 9 Finančné nástroje ako kľúčovú odpoveď na niektoré aspekty finančnej krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže IFRS 9 vstúpi do platnosti 1. januára 2018 a nahradí IAS 39;

C.

keďže skupina EFRAG vydala pozitívne stanovisko k prijatiu IFRS 9, ktoré obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „reálnej hodnoty“ v prípade napätých podmienok na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17 bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva;

D.

keďže polemika a diskusia o vplyve účtovania v reálnej hodnote na dlhodobé investície sú vyostrené absenciou kvantitatívneho posúdenia vplyvu v tejto otázke;

E.

keďže uznávanie nerealizovaných ziskov v rámci účtovania v reálnej hodnote je možné považovať za porušenie smernice o zachovaní kapitálu a smernice o účtovníctve; keďže Komisia práve porovnáva postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend;

F.

keďže kľúčovým princípom všetkých účtovných štandardov musí byť zásada opatrnosti;

G.

keďže nový štandard je podľa všetkého rovnako zložitý, ak nie zložitejší, ako jeho predchodca IAS 39; keďže pôvodným zámerom bolo jeho zjednodušenie;

H.

keďže nadchádzajúci nový štandard IFRS 17 v oblasti poistenia, ktorý nahrádza IFRS 4, vstúpi do platnosti zrejme po roku 2020; keďže boli vyjadrené obavy v súvislosti s odlišnými dátumami vstupu do platnosti IFRS 9 a IFRS 17; keďže v septembri 2016 vydala IASB konečné zmeny IFRS 4, ktoré ponúkajú dve dobrovoľné riešenia: prístup prekrývania a dočasná výnimka na úrovni oznamujúceho subjektu;

I.

keďže Výbor pre hospodárske a menové veci IFRS 9 Finančné nástroje dôkladne preskúmal tým, že usporiadal verejné vypočutie, zadal štyri štúdie o IFRS 9, zorganizoval dôkladné preskúmanie na pôde výboru a riadil činnosti svojho stáleho tímu pre IFRS;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/44

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže boje v Sýrii sa výrazne zintenzívnili, a to najmä v Aleppe, ktoré bolo vystavené silnému leteckému bombardovaniu vrátane útokov na zdravotnícke zariadenia; keďže situácia sa napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva dosiahnuť zastavenie bojov dramaticky a rýchlo zhoršuje;

B.

keďže Európska únia je jedným z hlavných prispievateľov humanitárnej pomoci osobám utekajúcim pred bezprecedentným násilím a skazou v Sýrii; keďže v dôsledku nedostatočnej jednotnosti medzinárodného spoločenstva je oveľa ťažšie dosiahnuť riešenie otázky vojny v Sýrii na základe rokovaní;

C.

keďže EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí a prostredníctvom vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie vystupovať jednotne a zohrávať pritom výraznejšiu úlohu pri sprostredkovaní mierovej dohody pre Sýriu;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/46

—

so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

—

so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 8), ktoré sa konali od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začalo 1. januára 2013 a skončí 31. decembra 2020,

—

so zreteľom na otvorenie na podpis Parížskej dohody v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 22. apríla 2016, ktorá zostane otvorená do 21. apríla 2017, a na 180 štátov, ktoré podpísali Parížsku dohodu, a 27 štátov, ktoré uložili listiny o jej ratifikácii, čo celkovo predstavuje 39,08 % celkových emisií skleníkových plynov (stav k 7. septembru 2016),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov Parížskej dohody (COM(2016)0110),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216) a k nemu pripojené pracovné dokumenty útvarov Komisie,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,

—

so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

—

so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa za rok 2014 o medzerách v oblasti emisií) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Správa UNEP za rok 2014 o medzerách v oblasti adaptácie),

—

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Schloss Elmau v Nemecku 7. a 8. júna 2015, s názvom Think Ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 % až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,

—

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Ise-Šima v Japonsku 26. a 27. mája 2016, ktorým sa vyzývajú všetky strany, aby sa usilovali o nadobudnutie platnosti Parížskej dohody v roku 2016,

—

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z februára 2016 s názvom Too late, too sudden: Transition to a low-carbon economy and systemic risk (Príliš neskoro, príliš náhle: Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a systémové riziko),

—

so zreteľom na encykliku Laudato Si,

—

so zreteľom na dokument Medzinárodného panela o zdrojoch s názvom 10 key messages on Climate Change (10 kľúčových správ o zmene klímy),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Parížska dohoda nadobudne platnosť 30. dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo predstavujú najmenej približne 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN;

B.

keďže spôsob znižovania emisií, ktorý odporúča Komisia vo svojich návrhoch pre rámec politík v oblasti klímy do roku 2030, nie je v súlade s cieľmi Parížskej dohody; keďže prvým krokom by malo byť upravenie cieľov smerom k vyššej hranici súčasného rozsahu do roku 2050, t. j. 95 % do roku 2050;

C.

keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

D.

keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatických migrácií medzi priority medzinárodného programu;

E.

keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na prípravu a adaptáciu prebiehajúcim zmenám; keďže podľa IPCC je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, a je preto predovšetkým vystavená nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;

F.

keďže EÚ a jej členské štáty predložili 6. marca 2015 svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky sekretariátu UNFCCC, v rámci ktorých sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014 týkajúcich sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/57

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (1),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami (2),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 zo 14. januára 2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami (3),

—

so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni EÚ, ktoré v máji 2016 vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu (4),

—

so zreteľom na diskusie v rámci seminára s názvom Materiály prichádzajúce do styku s potravinami – Ako zaistiť bezpečnosť potravín a technologické inovácie v budúcnosti?, ktorý sa konal 26. januára 2016 v Európskom parlamente (5),

—

so zreteľom na správu Komisie o toxicite zmesí (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade s názvom „Kombinovaný účinok chemikálií – Chemické zmesi (COM(2012)0252),

—

so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada ministrov pre životné prostredie z 22. decembra 2009 o kombinovanom účinku chemikálií (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (8), ktoré, okrem iného, uznáva, že je potrebné, aby EÚ riešila kombinované účinky chemikálií a bezpečnostné obavy týkajúce sa endokrinných disruptorov vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie,

—

so zreteľom na posúdenie na tému „Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém – 2012“, ktoré bolo vypracované pre Program OSN pre životné prostredie a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (10) (ďalej len „nariadenie REACH“),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0237/2016),

A.

keďže v nariadení (ES) č. 1935/2004 (ďalej len „rámcové nariadenie“) sa stanovujú všeobecné bezpečnostné požiadavky na všetky materiály prichádzajúce do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby látky nemigrovali do potravín v množstvách, ktoré sú dosť veľké na to, aby ohrozili zdravie ľudí alebo neprimerane zmenili zloženie potraviny alebo zhoršili jej organoleptické vlastnosti;

B.

keďže v prílohe I k rámcovému nariadeniu sa uvádza 17 materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami (MPSP), na ktoré sa môžu vzťahovať osobitné opatrenia;

C.

keďže len štyri z uvedených 17 materiálov podliehajú osobitným opatreniam EÚ, a to: plasty (vrátane recyklovaných plastov), keramika, regenerovaná celulóza a aktívne a inteligentné materiály;

D.

keďže je naliehavo potrebná revízia niektorých osobitných opatrení EÚ, najmä smernice Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch;

E.

keďže členské štáty môžu prijať vnútroštátne právne predpisy pre ďalších 13 materiálov uvedených v prílohe 1;

F.

keďže mnohé členské štáty už zaviedli alebo v súčasnosti pracujú na zavedení rôznych opatrení pre zvyšné MPSP; keďže so zreteľom na tieto vnútroštátne opatrenia zásada vzájomného uznávania nefunguje a účinné fungovanie vnútorného trhu, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia, ako sa to predpokladá v rámcovom nariadení a zmluvách, preto nemôžu byť zabezpečené;

G.

keďže materiály, na ktoré sa nevzťahujú osobitné opatrenia EÚ, môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie a viesť k strate dôvery u spotrebiteľov, právnej neistote a zvýšeniu nákladov pre podnikateľské subjekty súvisiacich so zabezpečením zhody, ktoré sa v rámci dodávateľského reťazca často prenášajú ďalej na spotrebiteľov, ako aj k strate konkurencieschopnosti a inovácie; keďže podľa európskeho posúdenia vykonávania z mája 2016, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, sa všetky príslušné zainteresované strany sa zhodli na tom, že nedostatok jednotných opatrení má nepriaznivý vplyv na verejné zdravie, ochranu životného prostredia a hladké fungovanie vnútorného trhu;

H.

keďže zásady „lepšej regulácie“ by nemali oddialiť žiadne opatrenia zamerané na odvrátenie alebo obmedzenie potenciálne závažných alebo nezvratných dôsledkov na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ako to vyplýva zo zásady obozretnosti zakotvenej v zmluvách EÚ;

I.

keďže endokrinné disruptory a genotoxické látky v MPSP sú problematické predovšetkým z hľadiska verejného zdravia a životného prostredia; keďže v súčasnosti nemožno vlastnosti endokrinných disruptorov a genotoxických látok spoľahlivo predvídať z chemického zloženia, preto by sa malo podporovať biotestovanie ako nepovinné varovné opatrenie na zaistenie bezpečnosti chemicky zložitých MPSP; keďže by sa mal podnecovať výskum rozvoja analytického a toxikologického testovania s cieľom podporiť rozsiahle a nákladovo efektívne posúdenia bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami v prospech spotrebiteľov, životného prostredia a výrobcov;

J.

keďže škodlivé mikroorganizmy (patogénne alebo kazenie), ktoré môžu byť prítomné ako kontaminanty materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, a biocídy, ktoré sa následne môžu používať na zníženie ich počtu, takisto predstavujú riziko pre zdravie verejnosti;

K.

keďže niektoré potraviny sú dlhý čas v kontakte so širokou škálou obalových materiálov;

L.

keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, by mohla prispieť k zlepšeniu ochrany zdravia spotrebiteľov a zníženiu vplyvu MPSP, najmä obalových materiálov, na životné prostredie;

M.

keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, vrátane nariadenia REACH by prispela k účinnejšiemu obehovému hospodárstvu;

N.

keďže osobitné opatrenia by mali byť vedecky podložené; keďže z vedeckého hľadiska existuje stále niekoľko nejasností a z tohto dôvodu je potrebné posilniť výskum;

O.

keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) predstavujú nanotechnológia a nanomateriály nový technologický rozvoj a MPSP sú odvetvím, v ktorom používanie nanomateriálov dominuje; keďže osobitné vlastnosti nanomateriálov môžu ovplyvniť ich toxikokinetické a toxikologické profily, ale pokiaľ ide o tieto aspekty, k dispozícii sú iba obmedzené informácie; keďže existuje aj neistota, ktorá pramení z ťažkostí pri charakterizovaní, odhaľovaní a meraní nanomateriálov v potravinách a v biologických matriciach, ako aj z obmedzenej dostupnosti údajov o toxicite a testovacích metódach;

P.

keďže posúdenia rizík v oblasti zdravia a životného prostredia na úrovni EÚ sa v súčasnosti vzťahujú iba na posúdenie jednotlivých látok a ignorujú skutočné životné podmienky kombinovanej a kumulatívnej expozície z rôznych spôsobov a typov výrobkov, známej aj ako „koktail“ alebo účinok „zmesi“;

Q.

keďže podľa odporúčania Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/WHO (2009) (11) by sa posúdenie vystavenia malo vzťahovať na bežnú populáciu, ako aj na kritické skupiny, ktoré sú zraniteľné alebo v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať vyššiu úroveň expozície ako bežná populácia (napr. dojčatá, deti);

R.

keďže vysledovateľnosť MPSP by mala byť zabezpečená vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, aby bolo uľahčené monitorovanie, stiahnutie chybných produktov, informovanosť spotrebiteľa a adresná zodpovednosť;

S.

keďže označovanie je veľmi priamy a účinný nástroj na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach výrobku;

T.

keďže horizontálny prístup k látkam v rámci všetkých hospodárskych odvetví zabezpečuje súlad právnych predpisov a predvídateľnosť pre podniky;

U.

keďže rozvoj jednotných skúšobných metód EÚ pre všetky MPSP by prispel k vyššej úrovni ochrany zdravia a životného prostredia v celej EÚ;

V.

keďže zavedenie bezpečnostnej kontroly pre predmety prichádzajúce do styku s polotovarmi by mohlo byť jedným zo spôsobov doplnenia niektorých osobitných opatrení;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.