ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 215

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 61
19. júna 2018


Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT
ZASADANIE 2016 – 2017
Schôdza 3. až 6. októbra 2016
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 314, 21.9.2017 .
PRIJATÉ TEXTY
Schôdza 24. až 27. októbra 2016
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 326, 28.9.2017 .
Prijaté texty z 27. októbra 2016 o absolutóriu za rozpočtový rok 2014 boli uverejnené v  Ú. v. EÚ L 333, 8.12.2016 .
PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

 

Utorok 4. októbra 2016

2018/C 215/01

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020 (2016/2053(INI))

2

 

Streda 5. októbra 2016

2018/C 215/02

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (2016/2705(RSP))

10

2018/C 215/03

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o Európskej prokuratúre a Eurojuste (2016/2750(RSP))

18

2018/C 215/04

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))

21

 

Štvrtok 6. októbra 2016

2018/C 215/05

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (2016/2910(RSP))

29

2018/C 215/06

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sudáne (2016/2911(RSP))

33

2018/C 215/07

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Thajsku, najmä o situácii Andyho Halla (2016/2912(RSP))

37

2018/C 215/08

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (2016/2898(RSP))

40

2018/C 215/09

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sýrii (2016/2894(RSP))

44

2018/C 215/10

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22) (2016/2814(RSP))

46

2018/C 215/11

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami (ES) č. 1935/2004 (2015/2259(INI))

57

2018/C 215/12

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (2015/2326(INI))

65

2018/C 215/13

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 (SYN-BTØ11-1) na trh na účely pestovania (D046173/01 – 2016/2919(RSP))

70

2018/C 215/14

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) na trh na účely pestovania (D046172/00 – 2016/2920(RSP))

73

2018/C 215/15

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) na trh na účely pestovania (D046170/00 – 2016/2921(RSP))

76

2018/C 215/16

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) (D046169/00 – 2016/2922(RSP))

80

2018/C 215/17

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 (DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (D046168/00 – 2016/2923(RSP))

83

 

Utorok 25. októbra 2016

2018/C 215/18

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode (2015/2274(INI))

86

2018/C 215/19

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (2015/2110(INI))

96

2018/C 215/20

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách (2015/2316(INI))

111

2018/C 215/21

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (2015/2315(INI))

125

2018/C 215/22

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu (2016/2059(INI))

133

2018/C 215/23

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 ako harmonizovať kontroly rybolovu v Európe (2015/2093(INI))

143

2018/C 215/24

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zlepšení prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe (2015/2347(INI))

152

2018/C 215/25

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2015/2254(INL))

162

 

Streda 26. októbra 2016

2018/C 215/26

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania (2016/2931(RSP))

178

2018/C 215/27

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016 (2016/2101(INI))

182

2018/C 215/28

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o transmastných kyselinách (2016/2637(RSP))

190

 

Štvrtok 27. októbra 2016

2018/C 215/29

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (2016/2956(RSP))

194

2018/C 215/30

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku (2016/2935(RSP))

199

2018/C 215/31

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (2016/2936(RSP))

202

2018/C 215/32

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o Európskej dobrovoľníckej službe a podpore dobrovoľníctva v Európe (2016/2872(RSP))

208

2018/C 215/33

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o vyhodnotení stratégie EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015 (2015/2351(INI))

212

2018/C 215/34

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach (2015/2226(INI))

228


 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Utorok 4. októbra 2016

2018/C 215/35

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa (2016/2084(IMM))

241

 

Utorok 25. októbra 2016

2018/C 215/36

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena (2016/2108(IMM))

243

2018/C 215/37

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej (2016/2087(IMM))

245

2018/C 215/38

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia (2016/2028(IMM))

247


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY PARLAMENT

 

Utorok 4. októbra 2016

2018/C 215/39

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (12256/2016 – C8-0401/2016 – 2016/0184(NLE))

249

2018/C 215/40

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie (COM(2016)0462 – C8-0283/2016 – 2016/2165(BUD))

250

2018/C 215/41

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Fínska – EGF/2016/001 FI/Microsoft) (COM(2016)0490 – C8-0348/2016 – 2016/2211(BUD))

252

2018/C 215/42

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Švédska EGF/2016/002 SE/Ericsson) (COM(2016)0554 – C8-0355/2016 – 2016/2214(BUD))

256

2018/C 215/43

P8_TA(2016)0368
Právna pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a právna pomoc v konaní o európskom zatykači ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači (COM(2013)0824 – C7-0429/2013 – 2013/0409(COD))
P8_TC1-COD(2013)0409
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/… o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači

260

2018/C 215/44

P8_TA(2016)0369
Obchodovanie s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné zaobchádzanie alebo trestanie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001 – C7-0014/2014 – 2014/0005(COD))
P8_TC1-COD(2014)0005
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

261

2018/C 215/45

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o strategickej spolupráci medzi Ministerstvom verejnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky a Europolom zo strany Europolu (08364/2016 – C8-0217/2016 – 2016/0808(CNS))

262

 

Streda 5. októbra 2016

2018/C 215/46

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Rakúska republika a Rumunsko oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0367 – C8-0234/2016 – 2016/0168(NLE))

263

2018/C 215/47

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0368 – C8-0232/2016 – 2016/0169(NLE))

264

2018/C 215/48

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0372 – C8-0233/2016 – 2016/0173(NLE))

265

 

Utorok 25. októbra 2016

2018/C 215/49

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Dánskom (11219/2016 – C8-0340/2016 – 2016/0813(CNS))

266

2018/C 215/50

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Dánskom (11220/2016 – C8-0341/2016 – 2016/0814(CNS))

267

2018/C 215/51

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov (15470/2015 – C8-0110/2016 – 2015/0293(NLE))

268

2018/C 215/52

P8_TA(2016)0394
Členské štáty, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou (COM(2016)0418 – C8-0238/2016 – 2016/0193(COD))
P8_TC1-COD(2016)0193
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou

269

2018/C 215/53

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, osobách a nehodách (10000/1/2016 – C8-0365/2016 – 2013/0297(COD))

270

2018/C 215/54

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (09878/1/2016 – C8-0358/2016 – 2013/0226(COD))

271

2018/C 215/55

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 25. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD))

272

2018/C 215/56

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2016 na rozpočtový rok 2016: Bezpečnosť inštitúcií (12600/2016 – C8-0409/2016 – 2016/2121(BUD))

297

 

Streda 26. októbra 2016

2018/C 215/57

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (C(2016)06329 – 2016/2930(DEA))

299

2018/C 215/58

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (11900/2016 – C8-0373/2016 – 2016/2047(BUD))

301

2018/C 215/59

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Estónska – EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie) (COM(2016)0622 – C8-0389/2016 – 2016/2235(BUD))

316

2018/C 215/60

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (09389/1/2016 – C8-0360/2016 – 2012/0340(COD))

320

2018/C 215/61

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (08795/2/2016 – C8-0364/2016 – 2013/0141(COD))

321


Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultácia

***

Súhlas

***I

Riadny legislatívny postup: prvé čítanie

***II

Riadny legislatívny postup: druhé čítanie

***III

Riadny legislatívny postup: tretie čítanie

(Typ postupu závisí od právneho základu navrhnutého v návrhu aktu.)

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu:

Nové časti textu sa označujú hrubou kurzívou . Vypustené časti textu sa označujú symbolom ▌ alebo sa prečiarknu. V prípade nahradenia sa nový text vyznačí hrubou kurzívou a nahradený text sa vymaže alebo sa prečiarkne.

SK

 


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2016 – 2017

Schôdza 3. až 6. októbra 2016

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 314, 21.9.2017 .

PRIJATÉ TEXTY

Schôdza 24. až 27. októbra 2016

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 326, 28.9.2017 .

Prijaté texty z 27. októbra 2016 o absolutóriu za rozpočtový rok 2014 boli uverejnené v  Ú. v. EÚ L 333, 8.12.2016 .

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

Utorok 4. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/2


P8_TA(2016)0371

Budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020 (2016/2053(INI))

(2018/C 215/01)

Európsky parlament,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a na jej revízie z roku 2005 a 2010 (1),

so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992 (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2003 s názvom K úplnému začleneniu spolupráce s krajinami AKT do rozpočtu EÚ (COM(2003)0590),

so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi AKT a EÚ, najmä na uznesenie z 11. februára 2015 o práci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (3), uznesenie z 13. júna 2013 (4) o druhej zmene a doplnení Dohody z Cotonou z 23. júna 2000, uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve na rozvoj dohôd o hospodárskom partnerstve (5) a z 1. apríla 2004 o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu (6),

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a najmä na uznesenie z 9. decembra 2015 s názvom Štyridsať rokov partnerstva: hodnotenie vplyvu na obchod a rozvoj v krajinách AKT a perspektívy vytvárania trvalých vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou (7),

so zreteľom na svoje predchádzajúce správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ (8),

so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, predložená Európskej rade na jej zasadnutí 28. a 29. júna 2016,

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím (JOIN(2012)0006),

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti (JOIN(2012)0018),

so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych štátov na lisabonskom samite 9. decembra 2007 (9),

so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce (10),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe na obdobie po roku 2015 (11),

so zreteľom na vyhlásenie zo Sipopo, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín AKT na 7. samite 13. a 14. decembra 2012, s názvom Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti (12),

so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja z 13. – 16. júla 2015 a na Akčný program z Addis Abeby, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 27. júla 2015 (13),

so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (14),

so zreteľom na 41. zasadnutie spoločnej rady krajín AKT a EÚ, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v dňoch 28. a 29. apríla 2016,

so zreteľom na 8. samit hláv štátov a vlád AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea), ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2016 a na ktorom sa prijalo Waiganské komuniké o budúcich perspektívach skupiny AKT a deklarácia z Port Moresby, ktorou sa akceptuje konečná správa skupiny popredných osobností o zamyslení nad budúcnosťou skupiny AKT,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0263/2016),

A.

keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt: ide o právne záväzný dokument, má 79 + 28 členských štátov, čo je mimoriadny počet, je komplexná z hľadiska svojich troch pilierov, t. j. rozvojovej spolupráce, politickej spolupráce a hospodárskej a obchodnej spolupráce, má spoločný inštitucionálny rámec a má vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF);

B.

keďže celkový cieľ Dohody z Cotonou v podobe „zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva“ je pevne ukotvený v jej článku 1; keďže toto partnerstvo je založené na súbore základných hodnôt a zásad vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie založenej na zásadách právneho štátu, a transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

C.

keďže vyše 80 % najmenej rozvinutých krajín sveta sú z regiónov AKT, čo dáva partnerstvu AKT – EÚ osobitný význam;

D.

keďže politická a hospodárska podoba skupiny AKT a Európskej únie sa od podpisu Dohody z Cotonou zmenila;

E.

keďže budúcnosť vzťahov AKT a EÚ by mala vychádzať z novej úvahy o potenciáli spolupráce EÚ a AKT a prekážkach, ktoré jej stoja v ceste;

F.

keďže početná sila členských štátov AKT a EÚ sa v dostatočnej miere nepremietla do jednotného pôsobenia na globálnych fórach;

G.

keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov;

H.

keďže na druhej strane výsledky z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva boli zatiaľ nedostatočné, pretože polovica členských štátov AKT ešte stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a členské štáty AKT dohromady predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

I.

keďže obchodné vzťahy sú druhým pilierom Dohody z Cotonou, a keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú spôsob, ako tieto vzťahy prehĺbiť;

J.

keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú v článku 36 Dohody z Cotonou vymedzené ako rozvojové nástroje „zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh)“; keďže začlenenie dohôd o hospodárskom partnerstve do Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja;

K.

keďže v Dohode z Cotonou sa zohľadňuje čoraz väčší význam regionálnej integrácie v krajinách AKT a v spolupráci medzi AKT a EÚ, ako aj jej úloha pri podpore mieru a bezpečnosti, presadzovaní rastu a riešení cezhraničných výziev;

L.

keďže Dohoda z Cotonou sa zameriava na nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy, migrácia a terorizmus, ale priniesla málo konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach;

M.

keďže schôdze spoločných inštitúcií AKT-EÚ, a najmä spoločnej rady ministrov, priniesli málo konkrétnych výsledkov a konali sa s nízkou účasťou a za účasti úradníkov nízkej úrovne;

N.

keďže EÚ financuje zhruba 50 % nákladov sekretariátu AKT; keďže niekoľko členských štátov AKT neplatí v plnej miere svoje členské príspevky;

O.

keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

P.

keďže je jednoznačne potrebné zaistiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a posilnil sa politický dialóg;

Q.

keďže účasť národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora na politickom dialógu je aj napriek uznaniu ich významu skôr nižšia; keďže úloha skupiny AKT ako takej sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 96; keďže politický dialóg, a najmä článok 96 sa väčšinou použili v neskoršom štádiu politických kríz a nie preventívnym spôsobom;

R.

keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Dohode z Cotonou po jej revízii z roku 2010 je ich zapojenie do rokovaní o politikách a aktivitách AKT a EÚ malé;

S.

keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

T.

keďže v regiónoch AKT sa nachádzajú zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k Európskej únii, ktorých osobitné vzťahy s EÚ sú argumentom pre odklon od tradičného prístupu k rozvojovej pomoci, aby bolo možné lepšie zohľadňovať to, že patria do európskej rodiny; keďže ZKÚ síce majú osobitný štatút, naďalej však využívajú 11. Európsky rozvojový fond, rovnako ako krajiny AKT;

U.

keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

V.

keďže v rámci 11. ERF sa na africký mierový nástroj vyčlenilo zhruba 900 miliónov EUR a zhruba 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na trustový fond EÚ pre Afriku;

W.

keďže domáce zdroje krajín AKT by spolu s remitenciami od komunít v diaspóre mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní rozvoja;

X.

keďže začlenenie ERF do rozpočtu by umožnilo demokratickú kontrolu, zlepšilo viditeľnosť a zvýšilo transparentnosť využívania rozvojových prostriedkov EÚ; keďže na druhej strane platí, že viacročná povaha plánovania ERF umožňuje predvídateľnosť zdrojov a začlenenie ERF do rozpočtu by mohlo viesť ku zníženiu objemu rozvojových prostriedkov smerujúcich do krajín AKT v prospech iných priorít vonkajšej politiky a mohlo by byť vnímané ako oslabenie privilegovaného partnerstva EÚ a AKT; keďže začlenenie ERF do rozpočtu by taktiež mohlo ohroziť financovanie afrického mierového nástroja a iných významných iniciatív ako trustový fond pre Afriku, ak sa nevytvorí samostatný nástroj na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

1.

potvrdzuje, že spolupráca AKT – EÚ je cenným a jedinečným úspechom, ktorý počas posledných 40 rokov posilňuje väzby medzi národmi a krajinami AKT a členskými štátmi EÚ a ich parlamentmi; zdôrazňuje, že vo svetle toho, že krajiny AKT preukázali svoje odhodlanie konať spoločne ako skupina, musí sa s cieľom zlepšiť účinnosť spolupráce a prispôsobiť ju novým výzvam prijať nová štruktúra, ktorá si zachová tie časti EÚ acquis AKT – EÚ, ktoré sú univerzálnej povahy, ako sú záväzok dodržiavať ľudské práva, rodová rovnosť, ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a demokracia, cieľ právneho štátu a výmena najlepších postupov v spoločnom rámci, pričom hlavná práca sa musí vykonať podľa zásady subsidiarity, t. j. musí prebiehať podľa regionálnych dohôd, ktoré sú šité na mieru špecifickým regionálnym potrebám a spoločným záujmom EÚ a príslušného regiónu;

2.

zdôrazňuje, že spoločný rámec aj regionálne dohody by mali byť právne záväzné; zdôrazňuje, že s cieľom posilniť ich účinnosť, znížiť duplicitu a zabrániť prekrývaniu politických rámcov by regionálne dohody s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý zohľadňuje existujúce regionálne a subregionálne organizácie, napr. Africkú úniu, regionálne hospodárske spoločenstvá, regionálne stratégie alebo regionálne dohody, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), a mali by umožňovať pripojenie ďalších krajín, ako sú krajiny severnej Afriky, alebo vytváranie zoskupení v súlade s osobitnými záujmami a potrebami (napr. rozvojový štatút, ako v prípade najmenej rozvinutých krajín, alebo zemepisné špecifiká, ako napríklad v prípade malých ostrovných rozvojových štátov);

Ciele, zásady a podmienky spolupráce

3.

požaduje, aby sa program 2030 a ciele udržateľného rozvoja (SDG) stali jadrom novej dohody a aby sa vytvorili silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody prispievalo k cieľom udržateľného rozvoja (SDG) a podporovalo ich;

4.

požaduje mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ na pravidelnú kontrolu vykonávania SDG v členských štátoch so zástupcami AKT a EÚ nielen z centrálnych vládnych inštitúcií, ale aj z parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, pričom by sa mali vypracúvať ročné závery a odporúčania pre národné, regionálne a globálne revízne procesy a následné kroky;

5.

okrem toho zdôrazňuje, že by sa pri príprave, prijímaní a realizácii odvetvových verejných politík podľa novej dohody mali v plnej miere zohľadňovať znalostné politiky;

6.

žiada, aby boj proti chudobe a nerovnostiam a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ; trvá však na tom, že nová dohoda musí byť predovšetkým politickým projektom založeným na zásade vlastníctva a musí jednoznačne upustiť od prístupu darca – príjemca; domnieva sa, že spolupráca by sa mala uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu, kde možno očakávať spoločné prínosy, a to nielen čo sa týka ekonomických aspektov, ale tiež pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, ľudské práva a právny štát, dobrú správu vecí verejných a demokraciu, migráciu, životné prostredie, zmenu klímy a v ďalších oblastiach súvisiacich s prosperitou obyvateľov krajín AKT aj EÚ;

7.

opakuje svoj názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) je kľúčovým prvkom pre dosiahnutie nového, trvalo udržateľného rozvojového programu; domnieva sa, že komplexná povaha Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja, a preto ich treba v novej dohode zachovať; pripomína, že v rámci novej dohody je potrebné zachovať osobitné ustanovenia o súdržnosti politík v záujme rozvoja a posilniť dialóg o súvisiacich záležitostiach; pripomína svoj návrh zaviesť stálych spoluspravodajcov pre súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci spoločného parlamentného zhromaždenia;

8.

domnieva sa, že rešpektovanie zásad účinnosti pomoci dohodnutých na medzinárodnej úrovni je kľúčové na splnenie programu 2030, a že by sa na to malo odkazovať v budúcej dohode;

9.

požaduje, aby podstatné prvky Dohody z Cotonou v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu aj naďalej tvorili hodnotový základ novej dohody; požaduje, aby sa ako základný prvok doplnila dobrá správa vecí verejných, v súlade s novým SDG 16, ktorý sa týka mieru, spravodlivosti a efektívnych inštitúcií; opätovne pripomína význam plnohodnotného vykonávania článku 9 Dohody z Cotonou;

10.

zdôrazňuje, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou, a že články 8 a 96 sú konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie základných prvkov vzťahov AKT – EÚ, hoci sa v minulosti nie vždy účinne využívali; požaduje, aby politický dialóg ostal ústredným a právnym pilierom zastrešujúceho rámca a na regionálnej úrovni novej dohody; žiada, aby sa politický dialóg využíval účinnejšie, systematickejšie a proaktívnym spôsobom s cieľom predchádzať politickým krízam;

11.

pripomína, že v článku 97 Dohody z Cotonou sa uvádza konzultačný postup a primerané opatrenia na riešenie závažných prípadov korupcie, a považuje za poľutovaniahodné, že sa tento článok doteraz využil iba raz; žiada, aby sa tento postup v novej dohode o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT posilnil a stal sa tak plne funkčným;

12.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politický dialóg je cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov v partnerských krajinách; vyjadruje poľutovanie nad doterajším nedostatočným využívaním tohto nástroja a jeho slabou účinnosťou; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv a ďalších podstatných a základných prvkov dohody, zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne a participatívne, a požaduje pravidelné dvojročné alebo viacročné hodnotenia a spoločné správy o dodržiavaní týchto prvkov všetkými členskými štátmi AKT – EÚ, pričom by sa mali menovať konkrétne prípady, poukazovať na chyby a vyzdvihovať pozitívne príklady; žiada, aby sa výsledky týchto správ predkladali na hlavných zasadnutiach AKT – EÚ a aby sa používali ako základ politického dialógu, a aby sa do nich nahliadalo pri národnej, regionálnej a globálnej kontrole plnenia SDG;

13.

vyzýva na výraznejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, a to tak v krajinách AKT, ako aj v krajinách EÚ, vo všetkých štádiách politík a činností AKT – EÚ, od budúceho plánovania a programovania po vykonávanie, hodnotenie a monitorovanie, a to najmä z hľadiska zásady subsidiarity;

14.

naliehavo žiada všetky strany novej dohody, aby sa zaviazali posilniť autonómiu a kapacity miestnej a regionálnej verejnej správy a umožnili im tak dobre a efektívne plniť svoje úlohy a zohrávať významnú úlohu pri rozvoji krajín AKT;

15.

vyzýva na širšiu účasť na politickom dialógu, na plánovaní, vykonávaní a budovaní kapacít občianskej spoločnosti a na ich podporu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu zahrnúť skupiny, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné organizovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

16.

domnieva sa, že súkromný sektor môže zohrať kľúčovú úlohu v procese rozvoja a môže prispieť k financovaniu rozvoja za predpokladu, že investície sa uskutočňujú so zreteľom na ľudí, na tradičné vlastníctvo alebo využívanie, a na ochranu životného prostredia, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; požaduje preto, aby sa súkromné investície podporovali pod záštitou Európskej investičnej banky (EIB) za predpokladu, že sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a pravidlami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že prioritami nového partnerstva by mali byť malovýrobcovia a poľnohospodári a zabezpečenie prostredia umožňujúceho činnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov; žiada tiež, aby sa vnútroštátne a miestne súkromné sektory počas tvorby politík a v etapách plánovania a vykonávania počúvali;

Budúce inštitúcie AKT – EÚ

17.

žiada, aby sa na zasadnutiach spoločnej rady AKT – EÚ uskutočňovali diskusie o aktuálnych a naliehavých témach vrátane citlivých otázok s cieľom prijať k nim spoločné závery; vyzýva príslušné ministerstvá členských štátov AKT a EÚ, aby zlepšili svoju účasť na úrovni ministrov, aby zasadnutia mali potrebnú politickú legitímnosť a aby princíp partnerstva získal potrebnú viditeľnosť;

18.

požaduje, aby nová dohoda o spolupráci obsahovala silný parlamentný rozmer prostredníctvom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (SPZ), ktorý umožní otvorený demokratický a komplexný parlamentný dialóg, a to aj pokiaľ ide o zložité a citlivé otázky, umožní rozvíjať spoločné (regionálne) politické projekty, poskytne ich demokratický základ prostredníctvom účasti viacerých zainteresovaných subjektov, umožní kontrolovať prácu výkonných zložiek a rozvojovú spoluprácu, presadzovať demokraciu a ľudské práva, a tým významne prispeje k novému rovnocennému partnerstvu spolupráce; zdôrazňuje význam včasného zapojenia SPZ do všetkých relevantných diskusií o partnerstve AKT-EÚ po roku - 2020;

19.

je pevne presvedčený, že SPZ by mali zabezpečiť primerané demokratické a vyvážené zastúpenie a účasť všetkých politických síl na diskusiách; preto žiada, aby národné delegácie v SPZ zahŕňali parlamentných zástupcov ich vnútroštátneho politického spektra a zaručili prítomnosť opozície;

20.

žiada, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, a zameralo tak svoju prácu na regionálnych fórach na riešenie otázok regionálneho významu, pevne do nej zapájalo národné a regionálne parlamenty, a aby zároveň usporadúvalo pravidelné, ale menej časté spoločné zasadnutia AKT – EÚ; vyzýva, aby sa aktuálne tematické stretnutia s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a súkromným sektorom začlenili do zasadnutí SPZ s cieľom naďalej rozvíjať a rozširovať diskusie na témy súvisiace s programom rokovania SPZ;

21.

vyzýva predsedníctvo SPZ, aby vytvorilo strategickejšie smerovanie pracovného programu zhromaždenia; vyzýva, aby sa v ďalších správach výborov SPZ jednoznačne odkazovalo na 17 cieľov udržateľného rozvoja a umožnilo sa tak neustále monitorovanie každého z týchto cieľov; požaduje zosúladenie spoločných uznesení v rámci zastrešujúceho fóra AKT – EÚ o naliehavých medzinárodných témach, termínov týkajúcich sa tém dôležitých z hľadiska SDG a porušovania ľudských práv a zosúladenie uznesení na regionálnych alebo iných príslušných zasadnutiach o aktuálnych témach a otázkach, ktoré sú naliehavé a mimoriadne dôležité pre región alebo konkrétnu skupinu; v tomto smere pripomína PK/VP politický význam prítomnosti Rady na ministerskej úrovni na schôdzach SPZ; žiada, aby sa na schôdze spoločnej rady pozývali spolupredsedovia SPZ AKT-EÚ s cieľom zaistiť účinný a recipročný tok informácií a zlepšiť inštitucionálnu spoluprácu;

22.

žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly SPZ, pokiaľ ide o programy rozvoja (a to so zreteľom na zásady účinnosti rozvoja) a následné kroky na základe takejto kontroly; vyzýva Komisiu a vlády, aby podporovali účasť národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, aktérov občianskej spoločnosti, súkromného sektora a diaspóry vo všetkých fázach kontroly programov rozvoja a aby včas a transparentne poskytli všetky dostupné informácie národným parlamentom s cieľom podporiť ich vo vykonávaní demokratickej kontroly;

23.

domnieva sa, že partnerstvo EÚ – AKT by sa malo pokúsiť spolupracovať s inými partnermi (ako je Africká únia alebo OSN) na celosvetovej úrovni a podľa možnosti s inými medzinárodnými veľmocami a usilovať sa o zlepšenie koordinácie a spolupráce bez toho, aby sa zdvojnásobila práca alebo úlohy, s cieľom riešiť problémy súvisiace s vojnami, vnútornými konfliktmi, nedostatkom bezpečnosti, nestabilitou a transformáciou;

Budúce financovanie

24.

je presvedčený, že súčasné uplynutie platnosti Dohody z Cotonou a ukončenie viacročného finančného rámca (VFR) Únie je príležitosťou prijať konečné rozhodnutie o začlenení Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu, s cieľom posilniť účinnosť a účelnosť, transparentnosť, demokratickú kontrolu, zodpovednosť, viditeľnosť a jednotnosť financovania EÚ v oblasti rozvoja; zdôrazňuje však, že toto začlenenie do rozpočtu by malo byť podmienené i) garantovaným a na mieru prispôsobeným oddelením rozvojových fondov na udržanie úrovne financovania pre rozvojové krajiny a ii) trvalým a oddeleným riešením financovania bezpečnostných výdavkov spojených a zosúladených s rozvojovou spoluprácou Európskou úniou; zdôrazňuje, že aj v prípade začlenenia do rozpočtu by ERF mal zahŕňať hodnotiace kritériá, ktoré sú v súlade s rozvojovou spoluprácou EÚ; naliehavo žiada obe strany, aby zmodernizovali nástroje financovania a podľa možností posilnili všeobecnú a odvetvovú rozpočtovú podporu;

25.

upozorňuje, že rozpočet Únie už poskytuje nástroje zamerané na konkrétnych partnerov a že začlenenie ERF do rozpočtu môže byť navrhnuté tak, aby zohľadňovalo a presadzovalo prednostný vzťah AKT – EÚ so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ktorý sa bude zaoberať uvedenými otázkami pred predložením potrebných návrhov budúceho VFR;

26.

pripomína, že budúce vzťahy medzi AKT a EÚ musia byť politickej povahy, napr. spolupráca na spoločných projektoch na rôznych medzinárodných fórach, a nemali by byť založené len na vzťahu darca- príjemca; zdôrazňuje preto, že zásady rozvojovej pomoci EÚ sa musia uplatňovať na rovnakom základe vo všetkých rozvojových krajinách, a že vyspelé krajiny AKT sa preto musia postupne vylúčiť z rozvojovej pomoci EÚ za rovnakých podmienok ako krajiny mimo AKT; domnieva sa, že väčšia miera samofinancovania krajín AKT by bola v súlade s ambíciou krajín AKT stať sa samostatnými aktérmi a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do novej dohody posilnené nástroje na budovanie kapacít krajín AKT na financovanie kľúčových hospodárskych odvetví; žiada obe strany, aby znásobili svoje úsilie o posilnenie schopnosti krajín AKT mobilizovať a využívať domáce zdroje, a to najmä posilnením fiškálnych systémov, dobrým riadením prírodných zdrojov, industrializáciou a spracúvaním surovín pre miestne, regionálne a medzinárodné trhy;

27.

zdôrazňuje, že 11. ERF je hlavným zdrojom financovania mierového nástroja pre Afriku (APF) napriek tomu, že to malo byť provizórne riešenie, keď bol APF roku 2003 vytvorený; požaduje vytvorenie samostatného nástroja na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

28.

berie na vedomie oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy; konštatuje, že príspevok z rozpočtu EÚ a z ERF k balíku 8 miliárd EUR pozostáva výlučne z pomoci, ktorá už bola naplánovaná; žiada, aby sa neohrozovala rozvojová pomoc príjemcom a aby sa iniciatívy súvisiace s migráciou financovali z nových rozpočtových prostriedkov;

29.

vyzýva na vytvorenie samostatného nástroja pre všetky ZKÚ zodpovedajúceho ich osobitnému štatútu a tomu, že patria do európskej rodiny; vyzýva na zavedenie posilnenej spolupráce medzi krajinami AKT a ZKÚ, aby sa ZKÚ podieľali na inkluzívnom a udržateľnom rozvoji svojho príslušného regiónu a aby bolo možné ZKÚ lepšie začleniť do ich regionálneho prostredia;

Obchodný rozmer: Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP)

30.

pripomína, že DHP predstavujú základ regionálnej spolupráce a že musia byť nástrojom pre rozvoj a regionálnu integráciu; zdôrazňuje preto význam právne záväzných ustanovení o udržateľnosti (o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách) vo všetkých DHP, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť účinný systém monitorovania, ktorý zahŕňa mnohých aktérov občianskej spoločnosti, s cieľom identifikovať akékoľvek potenciálne negatívne vplyvy spôsobené liberalizáciou obchodu a predísť im;

31.

žiada, aby bola dohoda nastupujúca po skončení platnosti Dohody z Cotonou politickou zastrešujúcou dohodou, v rámci ktorej sa stanovia záväzné minimálne požiadavky pre dohody o hospodárskom partnerstve s cieľom zabezpečiť kontinuitu prepojení DHP v rámci existujúcej Dohody z Cotonou s ustanoveniami o udržateľnosti týkajúcimi sa dobrej správy, dodržiavania ľudských práv, a to aj u najzraniteľnejších osôb, a dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem; zároveň by sa tým poskytol primeraný rámec pre udržateľný rozvoj a súdržnosť politík; požaduje spoločnú parlamentnú kontrolu a proces monitorovania vplyvu DHP, ako aj štruktúrované monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti;

o

o o

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1)  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf

(2)  http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Georgetown_1992.pdf

(3)  Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.

(4)  Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 257.

(5)  Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 120.

(6)  Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 833.

(7)  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/101905en.pdf

(8)  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf

(9)  http://www.africa-eu-partnership.org/sites/default/files/documents/eas2007_joint_strategy_en.pdf

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0336.

(11)  http://www.acp.int/content/acp-eu-stand-together-post-2015-development-agenda

(12)  http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Sipopo_Declaration.pdf

(13)  Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/313.

(14)  Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.


Streda 5. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/10


P8_TA(2016)0375

Globálne ciele a záväzky EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (2016/2705(RSP))

(2018/C 215/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na jej článok 25, v ktorom sa uvádza, že právo na výživu je súčasťou práva na primeranú životnú úroveň,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, a najmä na jeho článok 11, v ktorom sa uvádza „právo na primeranú životnú úroveň vrátane primeranej výživy“, ako aj „základné právo nehladovať“,

so zreteľom na Opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatý v roku 2008, na základe ktorého je právo na výživu vymáhateľné na medzinárodnej úrovni,

so zreteľom na Rímsku deklaráciu o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá na svetovom potravinovom samite Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v Ríme v roku 1996,

so zreteľom na usmernenia o práve na výživu prijaté v roku 2004 Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktoré obsahujú pokyny pre štáty o tom, ako si plniť povinnosti, pokiaľ ide o právo na výživu,

so zreteľom na štúdiu FAO s názvom Celosvetové plytvanie potravinami a potravinový odpad, zverejnenú v roku 2011, v ktorej sa poskytujú presné informácie o plytvaní potravinami a potravinovom odpade za každý rok,

so zreteľom na Druhú medzinárodnú konferenciu o výžive v Ríme, ktorá sa uskutočnila 19. až 21. novembra 2014, a jej výsledný dokument, Rímske vyhlásenie o výžive a akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz,

so zreteľom na iniciatívu krajín G8 v oblasti potravinovej bezpečnosti z L’Aquily z roku 2009,

so zreteľom na hnutie za skvalitnenie výživy (Scaling-Up Nutrition), ktoré sa snaží využiť schopnosti a ochotu medzinárodných zainteresovaných strán na podporu národných vládnych iniciatív a priorít v boji proti podvýžive,

so zreteľom na rezolúciu Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) č. 65.6 z roku 2012 o súhrnnom vykonávacom pláne zameranom na výživu matiek, dojčiat a malých detí,

so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN nazvanú Žiadny hlad (Zero Hunger Challenge), ktorá bola iniciovaná na samite Rio + 20, vyzýva vlády, občiansku spoločnosť, náboženské spoločenstvá, súkromný sektor a výskumné inštitúcie, aby sa zjednotili, a tak odstránili hlad a najhoršie formy podvýživy,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/259 z 1. apríla 2016 s názvom Desaťročie opatrení OSN v oblasti výživy (2016 – 2025), ktorej cieľom je podnietiť intenzívnejšie opatrenia na odstránenie hladu a podvýživy a zabezpečiť všeobecný prístup k zdravšiemu a udržateľnejšiemu stravovaniu pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, kto sú a kde žijú,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1 z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, ich prepojený a integrovaný charakter, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), cieľ udržateľného rozvoja č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo) a cieľ udržateľného rozvoja č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby),

so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011 (1), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasnom prispievaní k znižovaniu chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1),

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že vonkajšia činnosť EÚ musí prispievať k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaniu ľudských práv a rodovej rovnosti,

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci, ktorý Európska únia ratifikovala 13. novembra 2013,

so zreteľom na globálnu dohodu Výživa v záujme rastu predstavenú na samite Výživa v záujme rastu 8. júna 2013 v Londýne,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Prístup EÚ k zvyšovaniu odolnosti: poučenie z kríz v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2012)0586),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. marca 2013 s názvom Zlepšenie výživy matiek a detí v rámci vonkajšej pomoci: politický rámec EÚ (COM(2013)0141) a na závery Rady o potravinovej a výživovej bezpečnosti v rámci vonkajšej pomoci z 28. mája 2013,

so zreteľom na akčný plán pre výživu – Znížiť počet detí vo veku do päť rokov trpiacich spomaleným rastom o 7 miliónov do roku 2025 (SWD(2014)0234), ktorý Komisia prijala v roku 2014,

so zreteľom na prvú správu o pokroku v akčnom pláne Komisie pre výživu,

so zreteľom na správu Komisie pre Európsky parlament a Radu z 2. decembra 2014 s názvom Plnenie politických záväzkov EÚ v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti: prvá dvojročná správa (COM(2014)0712),

so zreteľom na spoločné globálne posúdenie EÚ, FAO a Svetového potravinového programu (WFP) z marca 2016 s názvom Globálna analýza situácie v oblasti potravinovej a výživovej bezpečnosti v problémových oblastiach potravinových kríz,

so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť z 11. mája 2012 týkajúce sa zodpovednej správy držby pôdy, rybárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti,

so zreteľom na akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 na tému Nová aliancia pre potravinovú bezpečnosť a výživu (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o nedostatočnej výžive a podvýžive detí v rozvojových krajinách (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 s názvom EXPO Miláno 2015: uživiť planétu, energia pre život (6),

so zreteľom na iniciatívu Milan Urban Food Policy Pact z 15. októbra 2015 (7) predloženú magistrátom mesta Miláno a podpísanú 113 mestami na svete, ktorá bola predložená generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi a v ktorej sa zdôrazňuje ústredná úloha miest pri tvorbe politík v oblasti výživy,

so zreteľom na otázku Komisii o ďalších krokoch zameraných na splnenie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete (O-000099/2016 – B8-0717/2016),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže cieľ udržateľného rozvoja č. 2 a s ním súvisiace ciele sú zamerané na odstránenie hladu a podvýživy do roku 2030, a to najmä zabezpečením príležitostí a zvýšením produktivity drobných poľnohospodárov a zabezpečením udržateľného poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré sú odolné proti zmene klímy a dokážu poskytnúť výživu svetovej populácii v predpokladanom počte 8,5 miliardy ľudí do roku 2030 a súčasne chrániť biodiverzitu, životné prostredie, záujmy drobných poľnohospodárov a sociálnu starostlivosť;

B.

keďže drobní poľnohospodári sú vďaka svojim investíciám a výrobe najväčšími aktérmi súkromného sektora v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a výživy;

C.

keďže ľudské právo na výživu je možné v plnej miere zabezpečiť len v prípade, ak sa výrazne zníži chudoba a nerovnosť, zabezpečí rovnosť a zvýši odolnosť proti otrasom, najmä zriadením záchranných sociálnych sietí, ktoré sú založené na právach, a zabezpečením plnej účasti zraniteľných skupín a bezpečného prístupu k pôde a jej kontroly a riadenia zdrojov a iných výrobných aktív pre drobných poľnohospodárov a pastierske spoločenstvá;

D.

keďže priemyselná poľnohospodárska výroba spôsobila vyššie emisie skleníkových plynov, rozšírenie monokultúr, a teda značný pokles agrobiodiverzity a rýchlejšiu eróziu pôdy, pričom rodinné poľnohospodárske podniky a drobní roľníci preukázali svoju schopnosť poskytovať diverzifikované produkty a udržateľne zvýšiť produkciu potravín pomocou agroekologických postupov;

E.

keďže bol dosiahnutý pokrok v znižovaní podvýživy, ale je príliš pomalý a nevyrovnaný, a keďže v súčasnosti 795 miliónov ľudí vo svete nemá dostatok potravín na to, aby mohli viesť dôstojný aktívny život; keďže každý tretí človek trpí určitou formou podvýživy;

F.

keďže v roku 2012 schválilo WHA súbor šiestich globálnych cieľov v oblasti výživy do roku 2025, a to dosiahnuť 40 % zníženie počtu detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia spomaleným rastom, 50 % zníženie anémie žien v reprodukčnom veku a 30 % zníženie nízkej pôrodnej hmotnosti, zabrániť zvyšovaniu nadváhy u detí, aspoň o 50 % zvýšiť podiel detí kŕmených výhradne materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov a znížiť chradnutie detí na menej ako 5 %;

G.

keďže kojenie je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy novonarodencov a detí, a to najmä v rozvojových krajinách, pričom praktická nevedomosť a kultúrne bariéry ešte stále bránia dostatočnému počtu kojených detí;

H.

keďže na samite Výživa v záujme rastu v roku 2013 sa EÚ zaviazala znížiť počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 7 miliónov do roku 2025 a prisľúbila 3,5 miliardy EUR na dosiahnutie tohto cieľa počas obdobia 2014 – 2020;

I.

keďže nedostatočný príjem živín počas prvých 1 000 dní života má pre dieťa závažné zdravotné, spoločenské a hospodárske dôsledky a keďže každé šieste dieťa na svete má nedostatočnú hmotnosť, 41 miliónov detí mladších ako päť rokov trpí nadváhou alebo obezitou a podvýživa je príčinou približne 45 % úmrtí detí mladších ako päť rokov, čo vedie k zbytočnej strate približne 3 miliónov mladých životov ročne; keďže chronická nedostatočná výživa postihuje približne 161 miliónov detí na svete;

J.

keďže ženy sú väčšinou citlivejšie na nedostatok živín, ktorý má niekoľko vážnych následkov, ako je oslabenie ich produktivity a schopnosti starať sa o rodinu, a tak sa neustále opakuje medzigeneračný cyklus podvýživy;

K.

keďže sa očakáva, že počet obyvateľov na svete sa do roku 2030 zvýši na 8,5 miliardy;

L.

keďže účinné opatrenia v záujme boja proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách, a to aj prostredníctvom konkrétnych možností s cieľom zabezpečiť bezpečnosť držby pôdy, sú nevyhnutné na dosiahnutie globálnych cieľov a záväzkov EÚ v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete;

M.

keďže nedostatočná výživa a chudobná strava sú zďaleka najvýznamnejšími rizikovými faktormi zodpovednými za globálne zaťaženie chorobami;

N.

keďže boj proti podvýžive vyžaduje rozvoj udržateľnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zvýhodňuje diverzifikáciu plodín s cieľom dodávať výživné potraviny a diverzifikovať potravu; keďže v tejto súvislosti má riadenie, vlastníctvo a dostupnosť osív zásadný význam pre odolnosť drobných poľnohospodárov a rodinné poľnohospodárske podniky v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou;

O.

keďže rešpektovanie práva na výživu závisí okrem iného od prístupu k pôde a ostatným výrobným zdrojom;

P.

keďže investičné obchodné dohody by mohli mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieť k podvýžive, ak prenájom alebo odpredaj ornej pôdy súkromným investorom povedie k tomu, že miestni obyvatelia prídu o prístup k výrobným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie, alebo ak by mal za následok, že sa veľký podiel potravín bude vyvážať a predávať na medzinárodných trhoch, čím sa vyvážajúci hostiteľský štát stane závislejším od výkyvov cien komodít na medzinárodných trhoch a zraniteľnejším voči nim;

Q.

keďže výroba biopalív vystavila svetový potravinový systém novému tlaku, a tým spôsobuje konkurenciu, pokiaľ ide o pôdu a vodu;

R.

keďže neudržateľná výroba mäsa má negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť; keďže jedna tretina svetovej produkcie obilnín sa používa ako krmivo pre zvieratá, pričom rozširovanie územia pastvín a pestovanie plodín je hlavnou príčinou odlesňovania, najmä v južnej Amerike (8);

S.

keďže 240 miliónov ľudí v 45 krajinách s nízkymi príjmami a/alebo konfliktom postihnutých krajinách trpí nedostatkom potravín a vody a 80 miliónov je postihnutých potravinovou krízou, a to vrátane 41,7 milióna ľudí postihnutých v roku 2016 fenoménom El Niño, ktorý je najsilnejším za posledné desaťročia;

T.

keďže podľa UNICEF každý deň už zomiera 2 000 detí vo veku do päť rokov na choroby spôsobené znečistením vody a keďže polovicu nemocničných lôžok vo svete zaberajú ľudia trpiaci na choroby spôsobené zlou kvalitou pitnej vody;

U.

keďže v roku 2050 bude 70 % svetovej populácie žiť vo veľkých mestách a výživa bude čoraz častejšie otázkou, ktorá si bude vyžadovať reakciu na globálnej, ako aj miestnej úrovni;

V.

keďže potravinová bezpečnosť je základným predpokladom udržateľného a inkluzívneho rastu, pretože hospodárske následky podvýživy môžu spôsobovať straty vo výške asi 10 % HDP ročne, a keďže podľa celosvetovej správy o výžive za rok 2015, ktorú predložila FAO, každý dolár vynaložený na zásahy na zlepšenie výživy má 16-dolárovú návratnosť;

W.

keďže privatizácia osív prostredníctvom ustanovení práv duševného vlastníctva a GMO ohrozujú potravinovú sebestačnosť krajín;

1.

opätovne potvrdzuje, že je potrebné riadne koordinovať a urýchliť opatrenia celosvetových, národných a miestnych vládnych, mimovládnych a súkromných subjektov vrátane inštitúcií vedeckého a priemyselného výskumu a darcov s cieľom zamerať sa na riešenie podvýživy v záujme splnenia cieľov programu 2030, ako aj cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 2 na odstránenie hladu; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, EÚ a rozvojové krajiny, aby upustili od navrhovania stratégií v oblasti výživy len na základe príjmu kalórií a predpisovania liekov (ako napríklad výživových tabletiek), a namiesto toho riešili hlavné príčiny hladu a podvýživy; v tejto súvislosti zdôrazňuje prepojenie medzi poľnohospodárstvom, stravovaním a zdravím;

2.

konštatuje, že deti v rozvojových krajinách, ktoré ich matky koja, zomierajú pätnásťkrát zriedkavejšie na zápal pľúc a jedenásťkrát zriedkavejšie na hnačky, ako deti, ktoré nie sú kojené;

3.

vyzýva Komisiu, Radu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, ako aj vlády rozvojových krajín, aby okamžite mobilizovali dlhodobé finančné investície do potravinovej a výživovej bezpečnosti a udržateľného poľnohospodárstva a zlepšili potravinovú a výživovú bezpečnosť zlepšeným riadením a zodpovednosťou, ako aj systémovými politikami v oblasti potravín a výživy, ktoré vychádzajú z pravidiel, a zohľadňujú tak rodové hľadisko, udržateľné poľnohospodárstvo, využívanie prírodných zdrojov a prístup k nim, vodu z verejných zdrojov, verejnú sanitáciu a hygienu, ako aj vytváranie a rozširovanie inkluzívnych, záchranných sociálnych sietí založených na nárokoch, najmä so zameraním na najzraniteľnejšie a okrajové skupiny;

4.

zdôrazňuje potrebu riešiť systémové problémy, ktoré vedú k nesprávnej výžive vo všetkých jej formách; so znepokojením konštatuje, že v minulosti fungovalo poľnohospodárstvo sústredené na vývoz na úkor rodinných poľnohospodárskych podnikov produkujúcich potraviny na miestnu spotrebu; domnieva sa, že opätovné investovanie do miestnej výroby potravín zamerané najmä na malých výrobcov potravín a agroekologické postupy je kľúčovou podmienkou úspechu stratégie v oblasti výživy; za rovnako nevyhnutné považuje zavedenie systémov sociálnej ochrany s cieľom umožniť nepretržitý prístup k výživným potravinám pre všetkých;

5.

so znepokojením konštatuje, že jedna tretina celosvetovo vyrobených potravín – približne 1,3 miliardy ton – sa vyhodí; poznamenáva, že najväčšie plytvanie sa pozoruje v Severnej Amerike a Oceánii, kde sa vyhodí takmer 300 kg potravín na obyvateľa; poznamenáva, že v Európskej únii sa vyprodukuje 88 miliónov ton potravinového odpadu ročne, pričom na celom svete hladuje 842 miliónov ľudí, čo je 12 % svetovej populácie; zdôrazňuje, že je potrebné upraviť všetky potravinové systémy, aby sa eliminovali straty alebo plytvanie potravinami;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojej činnosti venovali pozornosť súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby v súvislosti s tým zvážili vplyv svojich politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, energetiky atď. na celosvetovú potravinovú bezpečnosť;

7.

dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy zahraničnými investormi, ktoré zasahuje miestnych drobných poľnohospodárov, a prispieva k miestnej, regionálnej a vnútroštátnej potravinovej neistote a chudobe;

8.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby spolupracovali s krajinami s cieľom podporiť vymedzenie a plnenie uskutočniteľných a spoľahlivých vnútroštátnych cieľov v oblasti výživy v relevantnom kontexte a v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa znížili prípady spomaleného rastu a podvýživy; nalieha na Komisiu a delegácie EÚ, aby podporovali koordinované stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti a prístupy vedené krajinami a aby podporovali zlepšovanie monitorovania a zodpovednosti týchto partnerských krajín;

9.

vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby na celom svete podporovali právo na dojčenie a vyzdvihovali význam dojčenia v informačných kampaniach o zdraví matiek a detí;

10.

vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby vynaložili maximálne úsilie na zvýšenie informovanosti európskej verejnosti o pretrvávajúcom celosvetovom probléme nedostatočnej výživy, ktorá postihuje najmä deti a ženy;

11.

zdôrazňuje, že v rámci opatrení proti nedostatočnej výžive by sa mala uprednostniť miestna výroba potravín, a zdôrazňuje význam podpory drobných poľnohospodárov a poľnohospodárok ako výrobcov potravín; vyzýva EÚ, aby pomáhala rozvojovým krajinám a drobným poľnohospodárom pri rozvoji miestnych trhov a prístupe na miestne trhy, do miestnych hodnotových reťazcov a miestnych zariadení na spracovanie potravín spolu s obchodnými politikami, ktoré takéto snahy podporujú, a to v rámci svojej globálnej stratégie v oblasti výživy;

12.

poukazuje na to, že v situácii, keď sa tradičné poľnohospodárstvo vyznačuje pestovaním jedného druhu plodín, posun od diverzifikovaných systémov pestovania plodín k zjednodušeným systémom založeným na obilninách prispel v mnohých rozvojových krajinách k mikroživinovej podvýžive; vyzýva EÚ, aby sa v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviazala k zásadnému posunu smerom k agroekológii ako spôsobu, ktorým si môžu krajiny zabezpečiť dostatok potravín a zlepšiť úroveň výživy, pričom súčasne budú riešiť výzvy spojené s klímou a chudobou; osobitne vyzýva EÚ a vlády rozvojových krajín, aby podporovali genetickú rozmanitosť plodín, a to vytvorením miestnych systémov výmeny osiva a reguláciou osiva v súlade s Medzinárodnou zmluvou o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, a aby investovali do širokej škály výživných, miestnych a sezónnych plodín používaných na výrobu potravín v súlade s kultúrnymi hodnotami;

13.

zdôrazňuje, že zaberanie pôdy, ktoré vedie k rozsiahlemu nadobúdaniu pôdy v rozvojových krajinách, predstavuje novú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a výživu; žiada Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na boj proti zaberaniu pôdy, vypracovala akčný plán na boj proti zaberaniu pôdy a zabezpečila účinné vykonávanie usmernení FAO v oblasti držby pôdy;

14.

naliehavo vyzýva EÚ, aby v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja odstránila verejné stimuly pre výrobu biopalív z plodín;

15.

zdôrazňuje, že investície v oblasti výživy sú stále veľmi nedostatočné, pričom do intervencií zameraných na výživu smerovalo v roku 2014 len 0,57 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, čím sa pokryje len 1,4 % celkových potrieb;

16.

očakáva od Komisie, že splní svoj záväzok investovať 3,5 miliardy EUR s cieľom znížiť do roku 2025 počet detí trpiacich spomaleným rastom najmenej o 7 miliónov; pripomína, že z prisľúbenej sumy 3,5 miliardy EUR je len 400 miliónov EUR vyčlenených na podporu intervencií zameraných špecificky na výživu, zatiaľ čo zvyšných 3,1 miliardy EUR je plánovaných na intervencie, ktoré sa týkajú súvisiacich otázok, ako je poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť, rodové otázky, voda, sanitácia, hygiena a vzdelávanie, nemusia byť však určené priamo na riešenie bezprostredných príčin podvýživy detí;

17.

zdôrazňuje, že spomalenie rastu, ktoré sa prejavuje tým, že dieťa je príliš nízke na svoj vek a býva väčšinou spôsobené nedostatočnou výživou a opakovanými infekciami počas prvých 1 000 dní života, je jednou z najzávažnejších prekážok rozvoja ľudskej bytosti;

18.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečila politické vodcovstvo EÚ a na celosvetovej a regionálnej úrovni presadzovala dosiahnutie medzinárodne dohodnutých cieľov v oblasti výživy, ktoré sú jasné a ambiciózne; naliehavo vyzýva delegácie EÚ a Komisiu, aby podporovali stratégie v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti pod vedením jednotlivých krajín a aby súčasne v spolupráci s partnerskými krajinami začlenili globálne ciele v oblasti výživy do všetkých príslušných programov rozvoja a stratégií jednotlivých krajín;

19.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila udržateľné systémy produkcie potravín a uplatňovanie odolných poľnohospodárskych postupov, ktoré zvyšujú produktivitu a produkciu, aby zabezpečila predchádzanie narušeniam obchodu na svetových poľnohospodárskych trhoch v súlade s mandátom dauhaského kola rokovaní o rozvoji a aby začlenila najpostihnutejšie krajiny do celosvetového obchodného trhu s cieľom bojovať proti potravinovej neistote;

20.

domnieva sa, že pri skúmaní finančného rámca EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že potravinová bezpečnosť a ochrana potravín bude v nasledujúcich rokoch čeliť výzvam v súvislosti s rastúcim tlakom na zdroje; poukazuje na to, že by sa to mohlo použiť na riešenie trendov podvýživy v krajinách mimo EÚ, ako aj v členských štátoch;

21.

uznáva, že okrem spomaleného rastu sa treba prostredníctvom udržateľných poľnohospodárskych politík a systémov zdravotnej starostlivosti zamerať na riešenie ďalších prejavov podvýživy, napríklad vychudnutosti (nízka hmotnosť v súvislosti s výškou) a nedostatku mikroživín; poukazuje na to, že prevaha vychudnutia v južnej Ázii je tak závažná, o niečo menej ako 15 %, že sa blíži úrovni závažných problémov v oblasti verejného zdravia;

22.

zdôrazňuje, že humanitárnu pomoc na riešenie problému vychudnutia treba doplniť stratégiami Komisie, v ktorých sú prepojené zásahy v humanitárnej a rozvojovej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby z rozvojových programov vymedzila príspevok na nový záväzok a cieľ okamžite a účinne riešiť vychudnutosť detí mladších ako päť rokov;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať programy vzdelávania v oblasti výživy na školách a v miestnych spoločenstvách;

24.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými záväzkami stanovila jasný politický rámec na zvýšenie podpory pre vnútroštátne záchranné sociálne siete, ktoré vo viacerých krajinách preukázali, že sú kľúčovým prostriedkom na zvýšenie odolnosti a zníženie podvýživy;

25.

zdôrazňuje, že dojčenie ako najprirodzenejší a najlepší zdroj potravy pre novorodencov a malé deti, by malo byť zaručené prostredníctvom skutočnej podpory ženám zabezpečením dobrej úrovne výživy a dobrých pracovných podmienok a sietí sociálnej a rodinnej podpory, ako aj práva na platenú materskú dovolenku;

26.

zdôrazňuje, že na splnenie globálnych cieľov v oblasti spomaleného rastu, anémie žien a dojčenia sú potrebné dodatočné investície vo výške približne 7 miliárd EUR ročne, ktoré by zachránili 3,7 milióna detských životov a znížili by počet detí trpiacich spomaleným rastom o najmenej 65 miliónov a počet žien trpiacich anémiou o 265 miliónov v porovnaní s rokom 2015;

27.

vyzýva Komisiu, aby prevzala výraznejšiu vedúcu úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti a výživy zvýšením svojich záväzkov tým, že prijme dodatočný záväzok vo výške 1 miliardy EUR na špecifické intervencie v oblasti výživy zamerané na dosiahnutie cieľov WHA a cieľov udržateľného rozvoja v oblasti výživy, ako aj vypracovaním jasnej stratégie týkajúcej sa spôsobu, ako plánuje zaviesť a integrovať tieto ciele do svojich plánov a politík, ako aj stanovením jasného plánu na prideľovanie prisľúbených prostriedkov na obdobie 2016 – 2020;

28.

vyzýva Komisiu a darcov v rámci hnutia za skvalitnenie výživy (Scaling up Nutrition – SUN), aby naďalej pravidelne predkladali správy o pokroku dosiahnutom v rámci záväzkov týkajúcich sa výživy v záujme rastu využívajúc spoločný metodický prístup založený na sledovaní zdrojov, ktorý bol schválený na zasadnutí siete hnutia SUN v roku 2013 v Lusake;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky politiky EÚ boli v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja; žiada preto, aby obchodná a rozvojová politika EÚ rešpektovala politický priestor a priestor hospodárskej politiky rozvojových krajín, aby mohli zaviesť potrebné politiky na podporu udržateľného rozvoja a dôstojnosti pre svojich občanov vrátane potravinovej sebestačnosti, pričom sa zaručí právo miestnych výrobcov potravín na kontrolu nad vlastnou pôdou, osivami a vodou a odmietne privatizácia prírodných zdrojov;

30.

požaduje vypracovanie osobitných ukazovateľov na vykonávanie akčného plánu EÚ vrátane ukazovateľov, ktoré slúžia na sledovanie finančných prostriedkov zohľadňujúcich výživu, ako aj finančných prostriedkov osobitne určených na výživu, a to vylepšením základného výživového kódexu Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) a vypracovaním značky DAC pre opatrenia týkajúce sa výživy; v tejto súvislosti trvá na tom, že treba stanoviť opatrenia na dôkladné monitorovanie a zodpovednosť, čím sa zabezpečí transparentnosť a účinné sledovanie pokroku;

31.

vyzýva Komisiu, aby podporovala drobných poľnohospodárov pri experimentovaní s odolnejšími a produktívnejšími poľnohospodárskymi postupmi (s tými, ktoré spĺňajú kritériá adaptácie na zmenu klímy a sú agroekologicky orientované), ktoré pomáhajú zvrátiť degradáciu životného prostredia a zlepšiť spoľahlivosť a vhodnosť poľnohospodárskeho živobytia, a pri prijímaní týchto postupov, čo je nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a výživy;

32.

zdôrazňuje, že právo na vodu dopĺňa právo na výživu a že rezolúcia OSN č. 2010 doteraz nepriniesla rozhodné kroky vedúce k tomu, aby sa právo na vodu stanovilo za ľudské právo;

33.

zdôrazňuje význam spolupráce s poľnohospodármi na cenovo dostupných, lokálne adaptovaných a vylepšených odrodách plodín a vytvorenia odolnej a prispôsobivej domácej produkcie osív, ktorá bude sebestačná a jej prežitie nebude závisieť od darcovského financovania;

34.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri plnení svojich záväzkov v oblasti výživy a potravinovej bezpečnosti vo svete nepodporovali geneticky modifikované plodiny;

35.

vyzýva Komisiu a ostatných darcov a orgány, aby zdokonalili komplexný zber rozčlenených údajov v oblasti výživy s cieľom lepšie zamerať budúcu činnosť;

36.

trvá na tom, že treba prijať celostný prístup k problému podvýživy, ktorá si vyžaduje prijatie opatrení v širokej škále hospodárskych a sociálnych sektorov; zdôrazňuje preto význam mnohostranných partnerstiev a zásadnú úlohu súkromného sektora pri zlepšovaní potravinovej bezpečnosti a rozširovaní intervencií zameraných na skvalitnenie výživy, najmä prostredníctvom inovácií a investovania do udržateľného poľnohospodárstva a zlepšovaním sociálnych, hospodárskych a environmentálnych postupov v poľnohospodárskych a potravinových systémoch;

37.

vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako vedúci subjekt medzi darcami pri odstraňovaní podvýživy tým, že zvýši svoje úsilie o splnenie záväzkov, ako aj zapožičiavaním svojho hlasu a poskytovaním podpory, aby sa zabezpečila možnosť kontroly pokroku dosiahnutého pri plnení záväzkov v rámci iniciatívy Výživa v záujme rastu prijatých v roku 2013 a aby sa mohol prijať ďalší záväzok potrebný na doplnenie chýbajúceho financovania v oblasti výživy;

38.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Africkej únii, Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1)  http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf

(2)  FAO (2015) Framework for Action for Food Security and Nutrition in Protracted Crises (FFA) (Akčný rámec pre potravinovú bezpečnosť a výživu počas dlhotrvajúcich kríz).

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0247.

(4)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.

(5)  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 71.

(6)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 88.

(7)  http://www.foodpolicymilano.org/wp-content/uploads/2015/10/Milan-Urban-Food-Policy-Pact-EN.pdf

(8)  Zdroje: Správa osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu Oliviera De Schuttera, 24. januára 2014, http://www.srfood.org/images/stories/pdf/officialreports/20140310_finalreport_en.pdf


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/18


P8_TA(2016)0376

Európska prokuratúra a Eurojust

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o Európskej prokuratúre a Eurojuste (2016/2750(RSP))

(2018/C 215/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (1),

so zreteľom na pracovný dokument Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 14. marca 2014 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (PE530.084),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (2),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 85, 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o Európskej prokuratúre a Eurojuste (O-000092/2016 – B8-0715/2016 a O-000093/2016 – B8-0716/2016),

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že s cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť po udelení súhlasu Európskeho parlamentu Európsku prokuratúru;

B.

keďže podľa nedávnej správy s názvom Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: záverečná správa z roku 2016 (Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States: 2016 Final Report) (TAXUD/2015/CC/131) došlo v celej EÚ v roku 2014 k stratám príjmov z DPH v astronomickej výške 159,5 miliardy EUR;

C.

keďže je dôležité, aby EÚ a všetky jej členské štáty účinným a odrádzajúcim spôsobom odhaľovali a stíhali podvody poškodzujúce finančné záujmy EÚ, a tak chránili daňovníkov všetkých členských štátov, ktorí prispievajú do rozpočtu Únie;

D.

keďže Eurojust uľahčil koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi pôsobiacimi v oblasti trestného stíhania pri riešení prípadov ovplyvňujúcich viaceré členské štáty a prispel k budovaniu vzájomnej dôvery a preklenutiu rozdielov medzi širokou škálou právnych systémov a tradícií v EÚ; keďže Eurojust uľahčil vybavovanie žiadostí o spoluprácu a uplatňovanie nástrojov vzájomného uznávania, čím zlepšil cezhraničné trestné stíhanie;

E.

keďže v poslednom desaťročí došlo k nárastu organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti, pričom ju páchajú mimoriadne mobilné a flexibilné skupiny, ktoré pôsobia v mnohých členských štátoch a oblastiach trestnej činnosti;

F.

keďže vo veci C-105/14 (Taricco a i.) Súdny dvor uviedol, že pojem „podvod“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy pochádzajúce z DPH;

1.

opätovne potvrdzuje dlhodobú podporu Parlamentu, pokiaľ ide o vytvorenie efektívnej a nezávislej Európskej prokuratúry s cieľom obmedziť súčasnú roztrieštenosť úsilia o presadzovanie práva na úrovni jednotlivých štátov zameraného na ochranu rozpočtu EÚ, a tým posilniť boj proti podvodom v Európskej únii;

2.

vyzýva Radu, aby na základe návrhu smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ) stanovila jednoznačný a jasný súbor právomocí a postupov týkajúcich sa Európskej prokuratúry; vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie v záujme dosiahnutia dohody o zahrnutí DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o ochrane finančných záujmov EÚ a opäť začala rokovania s Európskym parlamentom s cieľom umožniť zriadenie Európskej prokuratúry; zdôrazňuje, že Európska prokuratúra by mala mať prioritnú právomoc v prípade trestných činov vymedzených v smernici o ochrane finančných záujmov EÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada neumožňuje, aby Európska prokuratúra mala právomoc v prípadoch podľa danej smernice, keď financovanie EÚ prekročí 10 000 EUR, ale nepredstavuje 50 % alebo vyšší podiel spolufinancovania; vyzýva preto Radu, aby upustila od pravidla, ktoré zbavuje Európsku prokuratúru možnosti vykonávať právomoc v prípade všetkých trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, ak je škoda spôsobená rozpočtu Únie rovnaká alebo nižšia ako škoda spôsobená inej obeti; vyzýva Radu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány budú Európsku prokuratúru bezodkladne informovať o všetkých prípadoch, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom týkajú smernice o ochrane finančných záujmov EÚ, a to pred vyšetrovaním aj počas neho;

3.

vyzýva Radu, aby opätovne otvorila diskusiu o článkoch 17 až 20 konsolidovaného znenia (11350/1/16) návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry s cieľom zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a zvýšiť efektívnosť Európskej prokuratúry; vyzýva Radu, aby objasnila právomoci Európskej prokuratúry a vnútroštátnych prokurátorov, čo sa týka trestného stíhania v prípadoch a) viacerých trestných činov (jedna organizovaná skupina páchajúca viacero trestných činov, napr. pranie špinavých peňazí a obchodovanie s ľuďmi) a b) zmiešaných trestných činov (viac ako jeden trestný čin spáchaný v rámci jednej trestnej činnosti, napr. podvod v oblasti DPH a pranie špinavých peňazí); vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v prípade sporu medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi súdnymi orgánmi trestného stíhania, pokiaľ ide o otázku právomocí, konečné rozhodnutie neprijme nezávislý súd, ako je Súdny dvor; zdôrazňuje, že efektívnosť Európskej prokuratúry bude závisieť od objasnenia právomocí, a ak sa to zákonodarcom EÚ nepodarí dosiahnuť, nebudú môcť túto efektívnosť zabezpečiť, čím prekročia jednu z hraníc Európskeho parlamentu;

4.

zastáva názor, že Európska prokuratúra by mala mať na vedenie vyšetrovaní k dispozícii dostatočné vyšetrovacie opatrenia; v tejto súvislosti pripomína, že spoluzákonodarcovia sa dohodli na kritériách, podľa ktorých môžu členské štáty požiadať o vyšetrovacie opatrenia na základe zásady vzájomného uznávania stanovenej v smernici 2014/41/EÚ o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach;

5.

je presvedčený, že v záujme zabezpečenia účinnosti súdneho preskúmania v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a so zmluvami by všetky operačné rozhodnutia Európskej prokuratúry týkajúce sa tretích strán mali podliehať súdnemu preskúmaniu pred príslušným vnútroštátnym súdom; domnieva sa, že by sa malo umožniť priame súdne preskúmanie Súdnym dvorom;

6.

konštatuje, že je mimoriadne dôležité zabrániť negatívnym účinkom, ktoré môže mať takzvané „národné prepojenie“; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby zabezpečila dostatočné záruky zaisťujúce nezávislosť Európskej prokuratúry, ako napríklad ustanovenie umožňujúce výnimku z dodržiavania uvedeného prepojenia z dôvodu riadneho fungovania prokuratúry;

7.

domnieva sa, že je nutné zaručiť ochranu procesných práv podozrivých a obvinených osôb; nariadenie by malo predovšetkým zabezpečiť ďalšie práva osôb, ktoré Európska prokuratúra podozrieva, na obhajobu, najmä právo na právnu pomoc, právo na informácie a prístup k podkladom týkajúcim sa prípadu, ako aj právo predložiť dôkazy a požiadať Európsku prokuratúru o zhromažďovanie dôkazov v mene podozrivého;

8.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej analýzy nákladov a prínosov predložila upravený odhad vplyvu kolektívnej štruktúry na rozpočet a aby Parlamentu poskytla výsledky kontroly reálneho stavu, a pripomína, že Parlament tieto informácie zohľadní pred prijatím konečného rozhodnutia;

9.

pripomína dôležitú úlohu Eurojustu pri zlepšovaní justičnej spolupráce a koordinácie príslušných súdnych orgánov členských štátov a pri podpore vyšetrovaní zahŕňajúcich tretie krajiny a vyzýva Radu, aby objasnila vzťahy medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou, a najmä dôsledky kolektívnej štruktúry Európskej prokuratúry, ako aj jej vzťah s úradom OLAF s cieľom rozlíšiť ich príslušné úlohy pri ochrane finančných záujmov EÚ;

10.

domnieva sa, že ak má spolupráca a výmena informácií medzi Európskou prokuratúrou a Eurojustom účinne fungovať, bolo by najlepšie, keby pôsobili na tom istom mieste;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.

(2)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 27.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/21


P8_TA(2016)0377

Potreba európskej politiky reindustrializácie v súvislosti s nedávnymi prípadmi Caterpillar a Alstom

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o potrebe európskej politiky reindustrializácie vzhľadom na nedávne prípady Caterpillar a Alstom (2016/2891(RSP))

(2018/C 215/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 151, 152, 153 ods. 1 a 2 a článok 173,

so zreteľom na články 14, 27 a 30 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1),

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2005 s názvom Reštrukturalizácia a zamestnanosť Predvídať a sledovať reštrukturalizáciu s cieľom rozvíjať zamestnanosť – je úlohou Európskej únie (COM(2005)0120) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2005,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (3),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (COM(2013)0882),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť (4),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582) a na cieľ 20-percentnej reindustrializácie,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 o konkurencieschopnosti európskeho železničného zásobovacieho odvetvia (6),

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v súčasnosti je nevyhnutne potrebný súlad medzi jednotlivými politikami EÚ v záujme vymedzenia skutočnej priemyselnej politiky, a to najmä so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom;

B.

keďže 2. septembra 2016 spoločnosť Caterpillar oznámila rozsiahly celosvetový plán reštrukturalizácie; keďže v rámci tohto plánu sa musí ukončiť prevádzka v závode v Gosselies, čo povedie k prepusteniu 2 500 vlastných pracovníkov spoločnosti a ohrozí pracovné miesta asi 4 000 subdodávateľov;

C.

keďže vďaka zníženiu výrobných nákladov v rokoch 2013 až 2015 sa výrobky pochádzajúce z tohto závodu stali atraktívnejšími než výrobky pochádzajúce z krajín mimo EÚ; keďže sa však spoločnosť Caterpillar rozhodla závod zavrieť a výrobu presunúť do iných závodov s nižšími normami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, ako sa uplatňujú v európskom priemysle;

D.

keďže vzhľadom na význam a európsky rozmer tohto prípadu sa Komisia rozhodla zriadiť pracovnú skupinu združujúcu príslušné útvary, ktorá sa zapojí do diskusií o zatváraní závodu spoločnosti Caterpillar;

E.

keďže tieto dva výrobné závody nie sú jediné, ktoré sú dotknuté reštrukturalizáciou; ďalšie prepúšťanie sa očakáva v závodoch spoločnosti Alstom v Španielsku a v Taliansku a tiež v závode spoločnosti Caterpillar v Severnom Írsku;

F.

keďže odvetvie železničnej dopravy s vyše 175-ročnou históriou je oporou európskej industrializácie; keďže podľa očakávaní má ročná miera rastu dostupných trhov železničného zásobovacieho odvetvia dosiahnuť do roku 2019 úroveň 2,8 %; keďže v celej EÚ je v európskom železničnom zásobovacom odvetví priamo zamestnaných 400 000 ľudí, pričom väčšina z nich pracuje v MSP; keďže silné a inovatívne európske železničné zásobovacie odvetvie je zásadným predpokladom prechodu na železničnú dopravu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky;

G.

keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ; keďže na to, aby sa zrealizoval digitálny rozvoj, ktorý je jednou z priorít Junckerovho plánu, je potrebná silná priemyselná základňa;

H.

keďže európske priemyselné odvetvia, v ktorých sú zastúpené aj spoločnosti Alstom a Caterpillar, vykazujú vysokú pridanú hodnotu a uznávanú odbornosť; keďže v súčasnosti toto ústredné a strategické priemyselné odvetvie EÚ zápasí so silnou celosvetovou konkurenciou z tretích krajín, ktoré na európsky trh vyvážajú nákladovo výhodnejšie produkty vďaka agresívnej a rýchlo expandujúcej politike na všetkých kontinentoch, a to často s politickou a finančnou podporou svojich vlád;

I.

keďže so zreteľom na nedávny prípad spoločnosti Alstom Komisia uskutoční 15-ročnú výhľadovú štúdiu (do roku 2030) týkajúcu sa vývoja železničného odvetvia v Európe, do ktorej zahrnie rôzne scenáre environmentálnych cieľov členských štátov EÚ, ako aj štúdiu o vplyve týchto rôznych scenárov na pracovné miesta, povolania a zručnosti; keďže Komisia musí rýchlo nadviazať na odporúčania vyjadrené v uznesení Európskeho parlamentu o železničnom zásobovacom odvetví EÚ, aby sa zabezpečili bezpečné a udržateľné pracovné miesta a inkluzívny rast; keďže akékoľvek následné činnosti by sa mali sprostredkovať na základe trvalého dialógu so zainteresovanými stranami a mali by sa týkať všetkých kapitol tohto uznesenia;

J.

keďže Komisia sa zaviazala predložiť v roku 2013 úplnú správu o uplatňovaní rámca kvality; pripomína v tejto súvislosti svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie;

K.

keďže európsky priemysel musí zachovať svoju konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a keďže zároveň čelí sociálnym a environmentálnym výzvam, ktoré musí prekonať tak, aby bol pre svet naďalej príkladom sociálnej a environmentálnej zodpovednosti;

L.

keďže niektoré podniky presadzujú stratégiu zameranú len na krátkodobú finančnú návratnosť, čo je obyčajne na úkor inovácie, investícií do výskumu a vývoja a zamestnanosti a obnovy zručností;

M.

keďže ambiciózna inovačná politika, ktorá podporuje výrobu vysoko kvalitných, inovatívnych a energeticky účinných produktov a presadzuje udržateľné výrobné procesy, umožní EÚ stáť na vlastných nohách v čoraz konkurenčnejšom svetovom prostredí;

N.

keďže obchod so stavebnými strojmi v EÚ v posledných rokoch zaznamenal výrazné otrasy spôsobené znižovaním verejných a súkromných investícií, ale aj zvyšovaním výrobných nákladov v dôsledku nárastu cien surovín;

O.

keďže spravodlivý obchod s priemyselnými výrobkami musí rešpektovať práva pracovníkov a environmentálne predpisy; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a do energetickej účinnosti sú významným stimulom pre investície do priemyselných výrobkov a dokážu nastoliť pozitívny vývoj; keďže inovácia a investície do výskumu a vývoja, pracovných miest a obnovy zručností sú dôležité pre udržateľný rast;

P.

keďže inovácia vo výrobe má pozitívny vplyv na rast pracovných miest vo všetkých fázach priemyselného hospodárskeho cyklu; keďže účasť pracovníkov na inovačných opatreniach a vo vymedzovaní stratégií môže výrazne posilniť hospodársky úspech;

Q.

keďže modernejšia a udržateľná časť oceliarskeho odvetvia, ktorá vytvára vysokohodnotné technické produkty, dbá na zdravie pracovníkov a okolitého obyvateľstva a dodržiava prísne environmentálne normy, zohráva dôležitú úlohu pre európsku priemyselnú stratégiu;

R.

keďže Európa prichádza o know-how a zručností pracovníkov, zdôrazňuje, že si musí zachovať priemyselné kapacity, aby spĺňala svoje potreby bez toho, aby bola závislá od výrobcov z tretích krajín;

1.

vyjadruje veľkú solidaritu a podporu všetkým dotknutým pracovníkom spoločností Caterpillar a Alstom a ich rodinám, ako aj subdodávateľom týchto podnikov, a vyjadruje poľutovanie nad negatívnymi dôsledkami zatvárania závodov pre miestne hospodárstva a komunity; žiada, aby sa prijali opatrenia na podporu týchto pracovníkov a miestnych hospodárstiev a na pomoc regiónom pri riešení tejto ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie;

2.

je presvedčený, že európsky priemysel by sa mal považovať za strategickú výhodu pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť EÚ; zdôrazňuje, že len pevný a odolný priemysel a priemyselná politika orientovaná na budúcnosť umožní EÚ čeliť rôznym budúcim výzvam, pričom jej súčasťou musí byť reindustrializácia, prechod na udržateľnosť a tvorba kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia lepšie predvídať tieto sociálno-ekonomické situácie a zaručiť konkurencieschopnosť našej priemyselnej siete;

3.

pripomína, že Európa má sociálne trhové hospodárstvo, ktorého cieľom je dosiahnutie udržateľného hospodárskeho a inkluzívneho rastu; odsudzuje absenciu skutočnej priemyselnej politiky EÚ, ktorá by tiež chránila pracovníkov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preto vypracovala skutočnú dlhodobú európsku priemyselnú stratégiu, aby sa dosiahol cieľ stanovený v stratégii Európa 2020, t. j. aby 20 % hrubého domáceho produktu pochádzalo z priemyslu;

4.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, pracovné podmienky a mzdy, ktoré ľuďom umožnia dôstojný život, či už prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, a aby v prípade prepúšťania zabezpečili účinnú ochranu proti nezákonnému prepusteniu;

5.

pripomína, že hospodárska kríza v Európe ukázala, že priemyselné odvetvia, ktoré najviac investujú najmä do výskumu a vývoja, energetickej účinnosti, obehového hospodárstva atď. sú tými najodolnejšími; zdôrazňuje v tejto súvislosti negatívny vplyv zníženia verejných a súkromných investícií a zmenšujúcej sa vnútornej spotreby, pričom obe by sa mali podporovať a stimulovať tak rast;

6.

domnieva sa, že kľúčovým prvkom každej európskej politiky reindustrializácie musí byť zníženie administratívnej záťaže a nákladov podnikov na dodržiavanie predpisov, a tiež zrušenie zbytočných právnych predpisov, pričom sa naďalej musí zaručiť vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;

7.

žiada, aby táto priemyselná politika EÚ bola založená na jasných cieľoch a ukazovateľoch – vrátane ambicióznych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, zdrojov a klimatických cieľov –, a požaduje prístup zohľadňujúci životný cyklus a cyklické hospodárstvo; zdôrazňuje, že by to malo zahŕňať rozumný súbor opatrení na strane dopytu a ponuky zameraný na relokalizáciu hospodárstva do EÚ, čím by sa toto hospodárstvo stalo odolnejším a menej závislým od využívania zdrojov; poukazuje na to, že hospodárstvo by malo smerovať investície do tvorivosti, zručností, inovácie a udržateľných technológií a podporovať modernizáciu európskej priemyselnej základne prostredníctvom politiky, ktorá bude uvedomelá z hľadiska hodnotového reťazca a ktorá bude zahŕňať aj základné odvetvia a ich regionálnych a miestnych aktérov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol priniesť nákladovo efektívne výhody pre európsky priemysel a európske hospodárstvo ako celok;

8.

poukazuje na to, že zásahy na podporu bánk a kapitálových trhov v EÚ po mnohé roky nijako neovplyvnili zamestnanosť ani nezlepšili hospodárske vyhliadky; vyjadruje presvedčenie, že verejná intervencia by sa mala presunúť z nadmernej stimulácie na strane ponuky na zosúladené politiky zamerané na podporu dopytu, a to i prostredníctvom fiškálnych opatrení a zabezpečením zvýšenia miezd;

Obchodná politika – kľúčový prvok pre rovnaké podmienky

9.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo v niektorých odvetviach hospodárstva je EÚ výrazne otvorená konkurentom z tretích krajín, tretie krajiny zaviedli viaceré prekážky, ktorými diskriminujú európske spoločnosti; zdôrazňuje, že konkurenti z tretích krajín (najmä z Číny) agresívne prenikajú do iných regiónov sveta často s pomocou silnej politickej a finančnej podpory svojich krajín pôvodu; zdôrazňuje, že tieto praktiky môžu predstavovať nekalú hospodársku súťaž a môžu ohrozovať pracovné miesta v Európe; zdôrazňuje, že Čína nespĺňa daných päť kritérií, ktoré EÚ stanovila v rámci definície štatútu trhového hospodárstva;

10.

vyzýva Komisiu, aby zriadila obchodnú politiku EÚ, ktorá bude v súlade s cieľmi jej priemyslu a zohľadní potrebu zabezpečiť pracovné miesta v európskom priemysle a predchádzala ďalšiemu premiestňovaniu podnikov a obmedzovaniu priemyselnej výroby; vyzýva Komisiu, aby zaistila rovnosť podmienok pre európske aj mimoeurópske subjekty na trhu, čím sa zaručí spravodlivá súťaž pre všetkých;

11.

pripomína potrebu dosiahnuť rýchlu dohodu o revízii nariadení o nástrojoch na ochranu obchodu s cieľom výrazne ich posilniť zlepšením ich schopnosti reagovať a účinnosti; žiada Komisiu, aby zohľadnila sociálne a hospodárske dôsledky, ktoré by mohlo mať uznanie štatútu trhového hospodárstva štátom ovládaných alebo iných netrhových ekonomík na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ;

12.

zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ nesmie podporovať postupy narúšajúce hospodársku súťaž vrátane environmentálneho dampingu, a najmä dampingu nekvalitných výrobkov, ktoré ohrozujú európske normy a majú dosah na priemysel v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kompenzačné mechanizmy na hraniciach s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pri navrhovaní politík na splnenie stratégie Európa 2020 a ako prostriedok, ktorý pomôže zabrániť environmentálnemu dampingu, vykorisťovaniu pracovníkov a nekalej hospodárskej súťaži;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili štúdie o obchodných rokovaniach a uplatnili pritom regionálny a sektorový prístup, čo by malo zlepšiť chápanie dosahu na zamestnanosť a európsky priemysel;

14.

vyzdvihuje nedávny trend spoločností, ktoré presúvajú výrobu a služby späť do Európy, a s tým súvisiace príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako môže EÚ vytvoriť priaznivé prostredie na pomoc podnikom pri využívaní príležitostí, ktoré návrat výroby a služieb zo zahraničia prináša;

Politika hospodárskej súťaže – dôležitý prvok pre priemysel EÚ

15.

žiada Komisiu, aby vypracovala otvorený a konkurencieschopný európsky rámec na pritiahnutie a zachovanie súkromných investícií, udržanie silných hodnotových reťazcov EÚ a tvorbu kvalitných pracovných miest s cieľom priniesť hmatateľné prínosy občanom EÚ;

16.

poznamenáva tiež, že pravidlá štátnej pomoci musia byť lepšie prispôsobené, aby priniesli inováciu a udržateľnosť a spĺňali ciele podpory vysokej zamestnanosti sociálnych politík v súlade s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

17.

zdôrazňuje, že európsky priemysel čelí celosvetovej konkurencii, a preto dôrazne nabáda Komisiu, aby pri vymedzovaní zemepisných trhov vo svojej analýze čo najskôr začala používať svetový trh ako referenčný a neobmedzovala svoju analýzu iba na vnútroštátne trhy alebo vnútorný trh, čím umožní európskemu priemyslu vytvárať partnerstvá alebo strategické aliancie v oblasti výskumu a vývoja; vyzýva v tejto súvislosti na umožnenie reštrukturalizácie veľkých európskych výrobcov, aby mohli vzniknúť dostatočne veľké subjekty schopné súperiť s medzinárodnou konkurenciou;

Verejné obstarávanie – nástroj, ktorý sa musí zlepšiť

18.

žiada Komisiu, aby lepšie vykonávala nariadenia EÚ o verejnom obstarávaní: pripomína, že ustanovenia EÚ umožňujú odmietnutie ponúk, ktoré sú veľmi nízke alebo v ktorých sa viac než 50 % hodnoty realizuje mimo EÚ;

19.

domnieva sa, že verejné obstarávanie a udeľovanie environmentálnej značky zohrávajú úlohu pri zavádzaní udržateľných produktov, služieb a inovácií a sú dôležité pre pevnú priemyselnú základňu v Európe; žiada členské štáty a Komisiu, aby vynaložili úsilie s cieľom zabezpečiť, aby verejní obstarávatelia vychádzali pri svojich rozhodnutiach pri verejnej súťaži zo zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky (MEAT);

Lepšie využívanie fondov EÚ, výskum a vývoj a inovácie – forma podpory novej priemyselnej politiky

20.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vyvinula stratégiu Únie v oblasti súdržnej a komplexnej priemyselnej politiky, ktorá bude zameraná na reindustrializáciu Európy a založená okrem iného na digitalizácii (najmä integrácii inteligentných technológií a robotiky do hodnotových reťazcov v priemysle), trvalej udržateľnosti a energetickej efektívnosti a primeraných zdrojoch; na tento účel žiada väčšiu spoluprácu a konvergenciu členských štátov vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových otázkach, aby sa podporilo vznikanie spoločných priemyselných projektov; domnieva sa, že európsky regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prispôsobiť sa príslušným zmenám a podnikať anticipačné kroky, aby sa prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

21.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s rôznymi priemyselnými odvetviami na zabezpečení čo najlepšieho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), aby sa podporili projekty v oblasti výskumu a vývoja na regionálnej úrovni;

22.

domnieva sa, že fondy EÚ ponúkajú veľkú príležitosť na financovanie udržateľných investícií do energetiky a infraštruktúry verejnej dopravy a zavádzanie inteligentných informačných a komunikačných technológií; požaduje zlepšenie uplatňovania rôznych kritérií, najmä kritérií týkajúcich sa zamestnanosti, životného prostredia a sociálnych otázok, pri využívaní fondov EÚ a všetkých finančných nástrojov, ktoré riadi Európska investičná banka (EIB);

23.

žiada celoeurópsky program inteligentnej špecializácie a uprednostnenie výskumu a vývoja v odvetviach, v ktorých EÚ môže zaujať vedúce postavenie; žiada, aby sa prijali konkrétne nástroje na to, aby EÚ a členské štáty mohli spojiť úsilie v oblasti výskumu a vývoja a umožnilo sa využívanie výsledkov v miestnom hospodárstve; domnieva sa, že prepojenie výskumu a priemyslu je kľúčové pre posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne propagovali a podporovali intenzívnejšiu spoluprácu medzi výskumnými centrami, univerzitami a podnikmi; požaduje zlepšenia v oblasti výskumu prostredníctvom zvýšenia rozpočtu na výskum, vývoj a inovácie a lepšieho prepojenia rôznych európskych a národných programov financovania;

24.

vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby sa zamerali najmä na tie regióny, ktoré boli najviac zasiahnuté deindustrializáciou, a aby bezodkladne urýchlili podporu projektov v týchto regiónoch a zabezpečili podporu udržateľných a vysoko kvalitných projektov; je presvedčený, že treba hlbšie preskúmať potenciál, ktorý predstavuje zvýšenie strategických a cielených pôžičiek Európskej investičnej banky pre inovačné projekty a projekty v oblasti priemyselnej transformácie, a to najmä vo výrobe a súvisiacich službách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší prístup podnikov EÚ k finančným prostriedkom, najmä mikropodnikov a MSP, a tým zvýšili ich kapacity pre vypracúvanie projektov, a aby im poskytli lepšie poradenské služby a technickú podporu;

25.

žiada Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi preskúmala spôsoby, ktorými by sa umožnilo hospodárske využitie zavretých závodov a zároveň by sa zabezpečilo, že spoločnosti na seba v plnej miere prevezmú environmentálnu zodpovednosť, budú dodržiavať právo v oblasti životného prostredia a uplatňovať vysoké normy ochrany životného prostredia; žiada, aby spoločnosti v primeranom čase v zavretých závodoch odstránili znečistenie a umožnili miestnym orgánom ich obnovu;

26.

vyzýva Komisiu, aby zvážila sprostredkovanie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi o tom, ako čo najlepšie riešiť zatváranie podnikov, a nabádala ich na to, aby hľadali príklady v právnych ustanoveniach s cieľom pokúsiť sa, pokiaľ je to možné, zorganizovať hľadanie kupca alebo predaj závodu s cieľom zachovať výrobu napriek ukončeniu činnosti pôvodného majiteľa;

27.

domnieva sa, že treba predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vrátane prevodov hmotných a nehmotných aktív alebo služieb medzi spoločnosťami za neprimerané ceny (transferové ceny), čo je tiež výsledok nedostatočnej koordinácie fiškálnych a obchodných záležitostí na európskej úrovni; vyzýva na širšiu spoluprácu a zblíženie medzi členskými štátmi vo fiškálnych, sociálnych a rozpočtových záležitostiach;

Sociálne zodpovedná reštrukturalizácia a tvorba kvalitných pracovných miest v odvetviach orientovaných na budúcnosť

28.

víta iniciatívu niektorých miestnych orgánov spolu so sociálnymi partnermi, ako je to v prípade spoločnosti Alstom, zameranú na podporu experimentálnych projektov pre pracovníkov a spoločnosti v procese reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť pracovné kariéry prostredníctvom odbornej prípravy a opatrení na zachovanie kvalitných pracovných miest;

29.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozvíjať technické zručnosti, najmä v odvetví výroby; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať dôležitosť zručných technikov; domnieva sa, že s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva je dôležité, aby sa existujúcim pracovným silám poskytovali vhodné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo; pripomína, že zručná pracovná sila je dôležitá pre realizovateľnosť výroby; zdôrazňuje význam rozvíjania väčších synergií medzi vzdelávacími systémami, univerzitami a trhom práce vrátane oboznamovania sa s pracoviskami a spolupráce s podnikateľskými subjektmi pri vytváraní inovačných zoskupení;

30.

vyzýva všetky príslušné orgány, aby zabezpečili, že všetky zúčastnené strany budú v plnej miere dodržiavať vnútroštátne a európske právne predpisy o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, a to najmä počas reštrukturalizácie, a tiež aby zaručili ochranu životného prostredia a bezpečnosť na pracovisku;

31.

zdôrazňuje, že spoločnosti musia plniť svoje právne záväzky vyplývajúce z európskeho a vnútroštátneho práva, a to najmä informovaním pracovníkov a konzultáciami s nimi a umožnením posudzovať alternatívy, ktoré predložia sociálni partneri;

32.

domnieva sa, že akákoľvek reštrukturalizačná činnosť by sa mala zainteresovaným stranám podľa potreby vysvetliť a zdôvodniť vrátane výberu plánovaných opatrení vo vzťahu k cieľom a prípadným alternatívnym možnostiam; vyzýva na miestny dialóg za účasti všetkých zainteresovaných strán o najlepších možných riešeniach v prípadoch reštrukturalizácie;

33.

zdôrazňuje význam nepretržitého sociálneho dialógu na všetkých úrovniach založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti ako jedného z najlepších nástrojov na hľadanie riešení na základe konsenzu a spoločných vyhliadok v rámci predvídania, prevencie a riadenia procesov reštrukturalizácie;

34.

zdôrazňuje, že v prípade reštrukturalizácie je potrebné chrániť záujmy dotknutých zamestnancov, pokiaľ ide o ich zdravie a pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie, rekvalifikáciu a opätovné začlenenie do trhu práce;

35.

poznamenáva, že reštrukturalizácia má oveľa väčší vplyv než len na samotnú spoločnosť, s nepredvídanými dosahmi na komunity a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov;

36.

vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na prípady Caterpillar a Alstom so sociálnymi partnermi prekonzultovala účinnosť právnych predpisov o hromadnom prepúšťaní;

37.

vyjadruje poľutovanie nad postupnou financializáciou reálneho hospodárstva, zameranej skôr na krátkodobý finančný výhľad ako na zachovanie inovatívneho priemyselného nástroja, ktorý môže poskytovať udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a dlhodobé prínosy pre spoločnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prístup viedol k strate mnohých pracovných miest vo výrobnom odvetví; vyzýva Komisiu, aby viedla konzultácie so sociálnymi partnermi o príležitosti na revíziu existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa hromadného prepúšťania, pričom zohľadní tie aspekty, ktoré súvisia s prípadmi Caterpillar a Alstom, a najmä o zapojení všetkých pracovníkov a sudbdodávateľov do postupu, ako aj o účinných opatreniach, ktoré pomôžu zabrániť nezákonnému kolektívnemu prepúšťaniu, ktoré nie je spôsobené skutočnými hospodárskymi dôvodmi, vrátane možnosti sankcií – napr. pozastavenie prístupu k programom financovaným z prostriedkov EÚ či požiadavka vrátenia udelenej verejnej pomoci;

38.

vyzýva pracovnú skupinu Komisie, aby preskúmala spôsob, akým sa uskutočňuje konzultačný postup s európskou zamestnaneckou radou; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na toto preskúmanie zvážila potrebu revízie smernice o európskej zamestnaneckej rade;

39.

poznamenáva, že v ére globalizácie je EGF dôležitým nástrojom EÚ, ktorým môže podporiť členské štáty v ich politikách odbornej rekvalifikácie pracovníkov a obnoviť hospodársku štruktúru v regióne, pokiaľ ide o pracovníkov, ktorí pociťujú negatívne účinky globalizácie alebo hospodárskej krízy; pripomína význam odporúčaní Európskeho parlamentu v jeho uznesení z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014 (7);

40.

zdôrazňuje však, že EGF je nástroj, ktorý sa používa až vtedy, keď už k prepúšťaniu došlo, a že členské štáty a EÚ musia vyvinúť väčšie úsilie na vytvorenie vhodného hospodárskeho a legislatívneho prostredia, ktoré umožní posilniť konkurencieschopnosť a vytvoriť dlhodobo udržateľné pracovné miesta;

41.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojej stratégii pre hlavné priemyselné odvetvia v Európe, konkrétne pre železničné zásobovacie odvetvie a odvetvie strojových zariadení, s cieľom vytvoriť priaznivejšie trhové prostredie, ako i o tom, aké kroky zamýšľa podniknúť na udržanie kvalitných pracovných miest, odborných znalostí a investícií v Európe;

42.

poznamenáva, že v prípadoch reštrukturalizácie sa prepúšťanie týka skôr mladších a starších pracovníkov než iných vekových skupín; zdôrazňuje, že v prípade prepúšťania musia zamestnávatelia dodržiavať antidiskriminačné právne predpisy, najmä v oblasti vekovej diskriminácie;

43.

konštatuje, že prechod na ekologické hospodárstvo má významný potenciál vytvárať lokálne pracovné miesta, ktoré nemožno presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že ekologická transformácia hospodárstiev bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako je snaha o úsporu energie, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahrádzajú, a mohli by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

o

o o

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1)  Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(3)  Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0460.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0280.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0361.


Štvrtok 6. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/29


P8_TA(2016)0378

Rwanda: prípad Victoire Ingabireovej

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (2016/2910(RSP))

(2018/C 215/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o Rwande: prípad Victoire Ingabireovej (1),

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

so zreteľom na zásady a usmernenia týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc v Afrike,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Rwanda ratifikovala v roku 1975,

so zreteľom na závery všeobecného pravidelného preskúmania o situácii v Rwande z roku 2015 a na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva z roku 2016,

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej v mene EÚ o revízii ústavy v Rwande z 3. decembra 2015,

so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie EÚ z 18. decembra 2015 o referende o návrhu ústavy v Rwande,

so zreteľom na tlačovú správu Zjednotených demokratických síl o odvolaní vo veci politickej väzenkyne Victoire Ingabireovej Umuhozaovej zo 16. marca 2016,

so zreteľom na správu organizácie Freedom House o Rwande za rok 2015,

so zreteľom na správu organizácie Amnesty International Rwanda 2015/2016,

so zreteľom na správu Amnesty International z roku 2013 s názvom Justice in jeopardy: The first instance trial of Victoire Ingabire (Ohrozená spravodlivosť: prvostupňový súdny proces s Victoire Ingabireovou) z roku 2013,

so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej zo 4. februára 2013 na otázku na písomné zodpovedanie E-010366/2012 týkajúcu sa Victoire Ingabireovej,

so zreteľom na vyhlásenie organizácie Human Rights Watch s názvom Rwanda: Opposition Activist Missing (Rwanda: nezvestná opozičná aktivistka) z 29. septembra 2016,

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa o Rwande za rok 2014,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Rwanda je jednou z mála afrických krajín, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, najmä v otázkach, ako je rodová rovnosť, posilňovanie postavenia žien, všeobecné základné vzdelanie, úmrtnosť detí a matiek, výskyt HIV a environmentálna udržateľnosť;

B.

keďže výrazný hospodársky rast sprevádzalo značné zvýšenie životnej úrovne, ktorej dôkazom je i dvojtretinový pokles úmrtnosti detí a dosiahnutie takmer stopercentnej miery zápisu detí do základných škôl;

C.

keďže v záujme posilnenia industrializácie krajiny a jej orientácie na služby bolo vyvinuté hospodárske a politické úsilie;

D.

keďže 30. októbra 2012 bola Victoire Ingabireová, predsedníčka Zjednotených demokratických síl, odsúdená na osemročný trest odňatia slobody za teroristické sprisahanie proti príslušným orgánom a za zľahčovanie genocídy v roku 1994 na základe vzťahov s Demokratickými silami za oslobodenie Rwandy (FDLR);

E.

keďže v septembri 2016 bol delegácii Európskeho parlamentu odopretý prístup k väznenej opozičnej líderke Victoire Ingabireovej; keďže i napriek tomu, že účelom návštevy bola úloha žien v spoločnosti a posilňovanie ich postavenia, ministerstvo zahraničných vecí a spolupráce bolo toho názoru, že „nie je žiadny osobitný dôvod, pre ktorý by mala Victoire Ingabireová, väzenkyňa, na ktorú sa vzťahujú vnútroštátne pravidlá a predpisy pre výkon trestu odňatia slobody, prijať oficiálnu návštevu poslancov Európskeho parlamentu“;

F.

keďže členovia delegácie uviedli, že v tejto súvislosti pretrvávajú dôležité výzvy, napríklad prístup k vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach, rovnocennejšie vlastnícke práva a lepší prístup k pracovným miestam mimo odvetvia poľnohospodárstva, a keďže situácia v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o politickú účasť a slobodu prejavu v Rwande, je i naďalej znepokojujúca, pričom nezávislá občianska spoločnosť je stále veľmi slabá;

G.

keďže mnohé organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv odsúdili prvostupňový súdny proces Victoire Ingabireovej po tom, ako boli zistené závažné nezrovnalosti a nespravodlivé zaobchádzanie s ňou; keďže Amnesty International poukazuje vo svojej správe na škodlivé verejné vyhlásenia rwandského prezidenta, ktoré predniesol ešte pred súdnym procesom, a na opieranie sa o priznania zadržiavaných osôb v Camp Kami, kde sa údajne používa mučenie; keďže v roku 2013 štyria svedkovia obžaloby a spoluobvinené osoby, ktoré v roku 2012 svedčili proti Victoire Ingabireovej na rwandskom najvyššom súde, pred najvyšším súdom uviedli, že ich svedectvá boli sfalšované;

H.

keďže 13. septembra 2012 bola Victoire Ingabireová Umuhozaová spolu s ďalšími dvoma rwandskými politickými predstaviteľmi Bernardom Ntagandom a Deogratiasom Mushyayidim nominovaná na Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2012;

I.

keďže v roku 2015 podala Victoire Ingabireová odvolanie na Africkom súde pre ľudské práva a práva národov, pričom obvinila rwandskú vládu z porušovania jej práv; keďže v marci 2015 sa Rwanda stiahla z jurisdikcie afrického súdu s tvrdením, že rwandské súdy sú schopné riešiť všetky miestne prípady; keďže 29. februára 2016 rwandská vláda stiahla svoje vyhlásenie, ktoré umožňuje jednotlivcom podávať sťažnosti priamo Africkému súdu pre ľudské práva a práva národov, iba niekoľko dní pred tým, ako mali sudcovia prerokovať prípad, v rámci ktorého Victoire Ingabireová žaluje rwandskú vládu;

J.

keďže podľa FDU-Inkingi, strany Victoire Ingabireovej, došlo od apríla 2016 k výraznému zhoršeniu podmienok jej väznenia; keďže jej bola odopretá možnosť dostávať stravu dodávanú zvonka a špeciálnu diétnu stravu a keďže osvedčenie o jej zdravotnom stave bolo zneplatnené;

K.

keďže strana FDU-Inkingi okrem iného nemala možnosť zaregistrovať sa v súlade so zákonom ako politická strana a niektorí jej členovia čelili hrozbám, zatýkaniu a väzbe;

L.

keďže viacerí členovia opozičných strán sú zadržiavaní vo väzbe; keďže Illuminée Iragenaová, zdravotná sestra a politická aktivistka spojená so stranou FDU-Inkingi, je posledných päť mesiacov nezvestná, pričom existujú obavy o jej bezpečnosť; keďže 23. augusta 2016 bola zadržaná Léonille Gasengayireová, pokladníčka FDU-Inkingi, a obvinená z podnecovania verejného povstania;

M.

keďže vo svetovom rebríčku slobody tlače (World Press Freedom Index) obsadila Rwanda v roku 2016 spomedzi 180 krajín 161. priečku; keďže sloboda tlače sa naďalej zhoršuje vzhľadom na to, že nezávislí novinári sú často prenasledovaní, ohrozovaní a zatýkaní; keďže novinári v exile a zahraniční novinári sú čoraz častejšie vystavovaní mimosúdnemu zastrašovaniu a násiliu a stávajú sa obeťami nedobrovoľných zmiznutí za to, že vo svojich správach kritizujú oficiálne miesta;

N.

keďže v októbri 2014 vláda na neurčitý čas pozastavila rozhlasové vysielanie spoločnosti British Broadcasting Corporation (BBC) v jazyku kinyarwanda po tom, ako bol odvysielaný kontroverzný televízny dokument BBC o genocíde v Rwande v roku 1994;

O.

keďže mimoriadne dôležitý význam má upevnenie demokracie vrátane zabezpečenia nezávislosti súdnictva a zapojenia opozičných strán, predovšetkým z hľadiska prezidentských volieb, ktoré sa majú konať v roku 2017;

P.

keďže nedostatky rwandského súdneho systému pri vedení trestného konania proti Victoire Ingabireovej narušili jeho schopnosť riešiť významné politické prípady;

Q.

keďže Rwanda je kľúčovým aktérom v regióne Veľkých jazier a môže zohrávať zásadnú úlohu v procese stabilizácie, a to aj prostredníctvom boja proti nezákonnému obchodu s nerastmi a inými prírodnými zdrojmi; keďže v správe expertnej skupiny OSN pre Konžskú demokratickú republiku (KDR) z roku 2015 sa odporúča, aby rwandská vláda prešetrila a stíhala osoby zapojené do nezákonného obchodu s cínom, tantalom a volfrámom, ako aj pranie špinavých nerastov z KDR v Rwande;

1.

dôrazne odsudzuje politicky motivované súdne procesy, stíhanie politických oponentov a prejudikovanie výsledkov súdnych procesov; naliehavo vyzýva rwandskú vládu, aby rozšírila výsledky dosiahnuté v hospodárskej a sociálnej oblasti aj na oblasť ľudských práv a v plnej miere sa posunula smerom k modernej a inkluzívnej demokracii; naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili, aby bolo odvolacie konanie Victoire Ingabireovej spravodlivé a spĺňalo normy stanovené rwandským a medzinárodným právom; zdôrazňuje, že procesy a obvinenia proti obvineným osobám sa nemôžu zakladať na neurčitých a nepresných zákonoch a ich zneužívaní, ako je to v prípade Victoire Ingabireovej;

2.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s tým, že rwandský najvyšší súd zamietol odvolanie Victoire Ingabireovej a odsúdil ju na 15 rokov odňatia slobody a že podmienky výkonu jej trestu sa zhoršujú; domnieva sa, že odvolacie konanie vedené v Rwande nespĺňalo medzinárodné normy vrátane práva V. Ingabireovej na prezumpciu neviny;

3.

zdôrazňuje, že stiahnutie sa Rwandy z jurisdikcie Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov (ACHPR) v marci 2016 iba niekoľko dní pred pojednávaním v prípade odvolania V. Ingabireovej nie je náhodné a jeho cieľom je obmedzenie priameho prístupu jednotlivcov a mimovládnych organizácií k súdu;

4.

pripomína rwandským orgánom, že EÚ vyjadrila znepokojenie v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a práva na spravodlivý proces v rámci oficiálneho politického dialógu s Rwandou podľa článku 8 Dohody z Cotonou; požaduje pohotové a nestranné preskúmanie prípadu V. Ingabireovej na základe faktov, v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek obmedzení, nenáležitých vplyvov, nátlaku alebo hrozieb; žiada dodržiavanie práv Victoire Ingabireovej vo väzení vrátane prístupu k právnemu zástupcovi a primeraného stravovania a zaobchádzania;

5.

odsudzuje akékoľvek zastrašovanie, zadržiavanie, zatýkanie a stíhanie vodcov, členov a aktivistov opozičných strán, ako aj novinárov a ďalších domnelých kritikov rwandskej vlády iba pre vyjadrenie názoru; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby preskúmali a upravili vnútroštátne právo s cieľom zaručiť slobodu prejavu, najmä články 463 a 451 trestného zákonníka, ktoré obmedzujú slobodu prejavu;

6.

vyzýva rwandskú vládu, aby prejavila ochotu preskúmať údajné porušovanie práv opozičných aktivistov a novinárov a zabezpečila, aby boli vojenské väznice v súlade s rwandskými zákonmi a medzinárodnými normami; naliehavo žiada rwandské orgány, aby okamžite prepustili všetkých jednotlivcov a ostatných aktivistov zadržaných alebo odsúdených iba z dôvodu uplatňovania práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a aby zabezpečili oddelenie administratívnych, právnych a súdnych právomocí, a najmä nezávislosť súdnictva;

7.

naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a vyšetrili prípady Illuminée Iragenaovej, Johna Ndabarasu, Léonille Gasangayireovej a ďalších osôb, súvislosti s ktorými existujú obavy, že sa stali obeťami nedobrovoľného zmiznutia, aby uviedli, kde sa tieto osoby nachádzajú a prepustili ich alebo ich súdili, ak sú vo väzbe, a aby zabezpečili spravodlivé súdne procesy skutočných alebo podozrievaných oponentov alebo kritikov vlády vrátane Franka Rusagaru, Joela Mutabaziho, Kizita Mihiga a príslušných spoluobvinených osôb;

8.

naliehavo vyzýva rwandské orgány, aby zabezpečili mierové, hodnoverné a transparentné voľby v roku 2017, a vyzýva vládu, aby pri príprave týchto volieb spolupracovala s opozíciou; vyjadruje podporu dlhodobej volebnej pozorovateľskej misii EÚ pre prezidentské voľby v roku 2017 so zameraním na politický priestor a základné slobody;

9.

pripomína rwandským orgánom, že demokracia je založená na pluralistickej vláde, fungujúcej opozícii, nezávislých médiách a súdnictve, dodržiavaní ľudských práv a rešpektovaní slobody prejavu a zhromažďovania; v tejto súvislosti vyzýva Rwandu, aby otvorila svoj politický priestor, splnila tieto normy a zlepšila svoju bilanciu v oblasti dodržiavania ľudských práv; očakáva, že Rwanda uplatní odporúčania osobitného spravodajcu OSN v oblasti práv na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania sa (2014);

10.

vyzýva rwandské orgány, aby urýchlene pristúpili k revízii svojho vyhlásenia, ktoré umožňuje jednotlivcom a mimovládnym organizáciám podávať sťažnosti na Africkom súde pre ľudské práva a práva národov, aby ho obnovili a znovu zaviedli;

11.

vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby naďalej podporovali rwandský ľud v jeho úsilí o budovanie mieru a stability v krajine a celom regióne;

12.

žiada Komisiu, aby naďalej pravidelne prehodnocovala podporu EÚ voči rwandským vládnym inštitúciám s cieľom zabezpečiť, aby sa touto podporou v plnej miere propagovali ľudské práva, sloboda prejavu a združovania sa, politický pluralizmus a nezávislá občianska spoločnosť;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Federice Mogheriniovej, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, členským štátom EÚ, obhajcom Victoire Ingabireovej a prezidentovi Rwandy.

(1)  Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 127.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/33


P8_TA(2016)0379

Sudán

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sudáne (2016/2911(RSP))

(2018/C 215/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ, predstaviteľov trojky (Nórsko, Spojené Kráľovstvo a Spojené štáty americké) a Nemecka z 8. augusta 2016, v ktorom signatári vyhlásenia Sudánska výzva podpísali plán AUHIP,

so zreteľom na správu s názvom Report of the Independent Expert on the situation of human rights in the Sudan (Správa nezávislých odborníkov o situácii v Sudáne) z 28. júla 2016 a správu s názvom Report of the Special Rapporteur on the negative impact of unilateral coercive measures on the enjoyment of human rights, on his mission to the Sudan (Správa osobitného spravodajcu o negatívnom vplyve unilaterálnych donucovacích opatrení na uplatňovanie ľudských práv a o jeho služobnej ceste do Sudánu) zo 4. augusta 2016,

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (VP/PK) z 27. júna 2016 o vyhlásení sudánskej vlády týkajúcom sa štvormesačného jednostranného zastavenia násilností,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2296 o Sudáne schválenú počas jej 7728. zasadnutia 29. júna 2016,

so zreteľom na komuniké Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie o situácii v Dárfúre z 13. júna 2016,

so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa ustanovuje, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky v mene Európskej únie z 9. apríla 2015 o nepriaznivom prostredí pre sudánske voľby v apríli 2015,

so zreteľom na vyhlásenie Sudánska výzva o vytvorení štátu občianstva a demokracie,

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže konflikt v Dárfúre prebieha už 13 rokov a vyžiadal si viac ako 300 000 životov, pričom sudánske vládne jednotky pokračujú v útokoch na civilné obyvateľstvo, a to najmä v Džabal Marre; keďže prebiehajúce plošné bombardovanie civilného obyvateľstva vrátane nezákonných útokov sudánskych síl na dediny v Južnom Kordofáne, oblasti Modrého Nílu a Dárfúre viedlo k stratám na životoch a zničeniu civilnej infraštruktúry;

B.

keďže zákonom o národnej bezpečnosti z roku 2010 sa sudánskej vláde udelili rozsiahle právomoci v súvislosti s pravidelným dlhodobým zadržiavaním zaistených osôb v izolácii bez obvinenia, pričom viaceré organizácie boli donútené ukončiť činnosť a vykonali sa v nich razie;

C.

keďže, ako sa uvádza vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní OSN z 21. septembra 2016, Sudánu opätovne potvrdzuje svoj záväzok pristúpiť k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím;

D.

keďže porušovanie ľudských práv a zneužívanie sa v Dárfúre stupňujú, a to najmä v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, pričom zahŕňajú mimosúdne popravy, nadmerné používanie násilia, únosy civilistov, sexuálne a rodovo motivované násilie voči ženám, násilie a zneužívanie páchané na deťoch a svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie;

E.

keďže občiansky priestor pre opozičné politické strany, občiansku spoločnosť a obhajcov ľudských práv je v Sudáne obmedzený; keďže National Intelligence and Security Service (Národná spravodajská a bezpečnostná služba, NISS) údajne neustále obťažuje obhajcov ľudských práv, študentských aktivistov a politických oponentov, zameriava sa na nich a stíha ich za vykonávanie ich legitímnych aktivít; keďže v tomto roku boli doteraz svojvoľne zatknutí mnohí aktivisti občianskej spoločnosti vrátane štyroch zástupcov sudánskej občianskej spoločnosti, ktorých zadržali bezpečnostní pracovníci na chartúmskom medzinárodnom letisku na ich ceste na stretnutie na vysokej úrovni s diplomatmi, ktoré sa uskutočnilo 31. marca 2016 v Ženeve a týkalo sa ľudských práv;

F.

keďže skupiny pre ľudské práva odhalili jasné dôkazy o útokoch s použitím chemických zbraní proti civilistom zo strany sudánskej vlády, keď dedinčania z oblasti Džabal Marra v regióne Dárfúr odhalili hrozné následky útokov, pri ktorých je podozrenie že sa použili chemické zbrane, pričom najnovší z nich sa odohral 9. septembra 2016 v dedine Gamarah; keďže existujú aj správy o útokoch Rapid Support Forces (Sily rýchlej podpory, RSF), sudánskeho vojenského oddielu pozostávajúceho z provládnych milícií pod velením NISS;

G.

keďže 29. februára 2016 NISS vykonala brutálnu raziu v Chartúmskom stredisku pre odborné vzdelávanie a ľudský rozvoj (TRACKS), organizácii občianskej spoločnosti, po ktorej boli riaditeľ Khalfálah Alafif Muktar a aktivisti Arwa Ahmed Elrabie, Al-Hassan Kheiry, Imani-Leyla Raye, Abu Hureira Abdelrahman, Al-Baqir Al-Afif Mukhtar, Midhat Afifadeen a Mustafa Adam zatknutí a obvinení z trestného sprisahania a vedenia vojny proti štátu, pričom za všetky tieto obvinenia hrozí trest smrti; keďže riaditeľ je údajne v zlom zdravotnom stave a rodinné návštevy nie sú povolené;

H.

keďže sudánske orgány prísne obmedzujú slobodu náboženského vyznania; keďže hrozby adresované vedúcim predstaviteľom cirkví a zastrašovanie kresťanských spoločenstiev sa v posledných rokoch zintenzívňujú; keďže český pracovník organizácie Christian Aid Petr Jašek a sudánski kazatelia Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal a dárfúrsky vysokoškolský študent Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla už boli deväť mesiacov zadržaní NISS a teraz stoja pred súdom na základe obvinení z údajného zvýrazňovania kresťanského utrpenia vo vojnou ničených oblastiach Sudánu; keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu súdnych procesov v prípadoch odpadlíctva od viery a následných trestov smrti;

I.

keďže Sily rýchleho nasadenia (RSF) boli nedávno nasadené pozdĺž severných hraníc Sudánu s cieľom čeliť prílevu neregulárnych migrantov; keďže 31. augusta 2016 veliteľ RSF vyhlásil, že jeho sily hliadkujú na týchto hraniciach s Egyptom a Líbyou, pričom tvrdil, že Sudán bojuje proti nelegálnej migrácii v mene EÚ; keďže delegácia EÚ v Sudáne 6. septembra 2016 túto podporu poprela;

J.

keďže 24. augusta 2016 bolo z Talianska do Sudánu deportovaných 48 potenciálnych sudánskych žiadateľov o azyl; keďže v máji 2016 sudánske orgány deportovali viac ako 400 Eritrejčanov, ktorí boli zatknutí počas cesty do Líbye;

K.

keďže sudánske orgány neúmerne odsudzujú ženy a dievčatá za nedostatočne vymedzené trestné činy; keďže ženy čelia systematickej diskriminácie a udeľovaniu telesných trestov a bičovaniu za neurčito definované porušenia pravidiel týkajúcich sa oblečenia;

L.

keďže signatári vyhlásenia Sudánska výzva (zástupcovia politických a ozbrojených opozičných strán vrátane Národnej strany Umma, Národných síl konsenzu a Sudánskeho revolučného frontu) sa zaviazali k práci na ukončení konfliktov v rôznych oblastiach Sudánu a na právnych, inštitucionálnych a hospodárskych reformách;

M.

keďže na prezidenta al-Bašíra boli v roku 2009 a 2010 vydané dva zatykače Medzinárodného trestného súdu (ICC), pričom ho obvinili zo zodpovednosti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a akty genocídy; keďže hoci Sudán síce nie je štátnou zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1593 (2005) mu ukladá povinnosť spolupracovať s ICC a Sudán preto musí vyhovieť zatykaču ICC;

N.

keďže ministri zahraničných vecí EÚ na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) v júni 2008 dospeli k záveru, že „Rada je pripravená zvážiť opatrenia voči osobám zodpovedným za nespoluprácu s ICC“;

O.

keďže EÚ v súčasnosti so Sudánom pracuje na projekte zameranom na lepšie riadenie migrácie;

1.

odsudzuje použitie chemických zbraní zo strany sudánskej vlády proti civilistom v oblasti Džabal Marra v Dárfúre a zdôrazňuje, že to je vážnym porušením medzinárodných noriem a takisto vojnovým zločinom; pripomína, že Sudán je zmluvnou stranou Dohovoru o chemických zbraniach a požaduje medzinárodné vyšetrovanie týchto obvinení pod vedením Organizácie pre zákaz chemických zbraní; pripomína sudánskym orgánom ich povinnosť chrániť ľudské práva;

2.

naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcim nezákonným zabíjaním, únosmi, násilím založeným na rodovej príslušnosti a sexuálnym násilím v konfliktných oblastiach, najmä v Dárfúre, v Južnom Kordofáne a v oblasti Modrého Nílu, ako aj nad s tým spojenou vážnou humanitárnou krízou spôsobenou obrovským vnútorným presídľovaním; vyzýva na okamžité ukončenie leteckého bombardovania civilného obyvateľstva vykonaného sudánskymi silami;

3.

odsudzuje svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie aktivistov a pokračujúce väznenie obhajcov ľudských práv a novinárov v Sudáne; vyzýva sudánsku vládu, aby zaručila pokojné vykonávanie slobôd prejavu, zhromažďovania a združovania; zdôrazňuje, že národný dialóg bude úspešný len v prípade, ak sa uskutoční v atmosfére, v ktorej sú zaručené slobody prejavu, médií, zhromažďovania a združovania;

4.

vyzýva Africkú úniu a sudánsku vládu, aby urýchlene vyšetrili všetky obvinenia z mučenia, zlého zaobchádzania, svojvoľného väznenia a nadmerného používania sily, a priviedla vinníkov na zodpovednosť v spravodlivých súdnych procesoch bez použitia trestu smrti; vyzýva vládu Sudánu, aby vydala okamžité moratórium na všetky popravy a zrušila trest smrti a všetky formy telesných trestov;

5.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad obmedzeniami prístupu, ktoré sa naďalej uplatňujú voči medzinárodným humanitárnym agentúram a organizáciám; žiada, aby sudánska vláda v súlade so svojimi záväzkami v rámci všeobecného pravidelného preskúmania vynaložili všetko možné úsilie na zlepšenie prístupu medzinárodných humanitárnych organizácií ku všetkým osobám, ktoré hľadajú humanitárnu pomoc; naliehavo vyzýva vládu Sudánu, aby bezodkladne začala konštruktívne spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom podporovať informovanosť o ľudských právach v Sudáne;

6.

opakuje, že sloboda náboženstva alebo viery je všeobecným ľudským právom, ktoré treba chrániť všade a pre každého; žiada, aby sudánska vláda zrušila všetky právne predpisy, ktorými sa postihujú alebo diskriminujú jednotlivci pre ich náboženské presvedčenie, najmä v prípadoch odpadlíctva od viery, a najmä pokiaľ ide o českého pracovníka kresťanskej pomoci Petra Jaška, sudánskych pastorov Hassana Abduraheema Kodiho Taoura, Kuwaa Shamala a dárfúrskeho študenta Abdulmonema Abdumawlaa Issaa Abdumawlaa;

7.

vyjadruje znepokojenie nad zvýšenou frekvenciou zásahov NISS voči občanom, ktorí sú aktivistami občianskej spoločnosti, a vyzýva sudánsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila väzňov a okamžite zastavila svojvoľné zatýkanie, stiahla všetky obvinenia, ktoré vyplývajú z ich pokojnej činnosti a umožnila mimovládnym organizáciám, napríklad zamestnancom TRACK, ich členom a študentským aktivistom, vykonávať ich činnosť bez strachu z represálií;

8.

berie na vedomie, že Sudán prijal odporúčania, aby ratifikoval Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a posilnil úsilie o predchádzanie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu; vyzýva však sudánsku vládu, aby vykonala urýchlené preskúmanie zákona o národnej bezpečnosti, ktorý umožňuje zadržiavanie podozrivých až na obdobie štyri a pol mesiaca bez akejkoľvek formy súdneho preskúmania, a aby zreformovala svoj právny systém v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

9.

vyzýva sudánsku vládu, aby zrušila rozsiahle imunity, ktoré stanovila v sudánskej legislatíve, zverejnila závery troch štátnych vyšetrovacích komisií a verejne uznala rozsah zabíjania počas zásahu v septembri 2013 proti demonštrantom, ktorí demonštrovali proti úsporným opatreniam, a zabezpečila spravodlivosť pre jeho obeti;

10.

pripomína závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z júna 2008, v ktorých sa zaoberala neochotou sudánskej vlády spolupracovať s medzinárodným trestným súdom (ICC) a upozornila na to, že sudánska vláda má povinnosť a kapacitu na spoluprácu a že by mala rešpektovať každý zatykač vydaný ICC; nalieha na Omara al-Bašíra, aby dodržiaval medzinárodné právo a aby predstúpil pred ICC za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

11.

vyzýva členské štáty Africkej únie, a predovšetkým tie krajiny, ktoré prijali prezidenta Bašíra (Konžská demokratická republika, Čad, Južná Afrika, Uganda, Džibuti), aby plnili Rímsky štatút a rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu;

12.

vyzýva EÚ, aby prijala kroky na uloženie trestných sankcií voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce vojnové zločiny a nespoluprácu s Medzinárodným trestným súdom; žiada ESVČ, aby bezodkladne vypracovala zoznam jednotlivcov pre uvalenie týchto sankcií;

13.

berie na vedomie, že vláda Sudánu 16. marca 2016 podpísala dohodu o pláne a následne objasnila svoje záväzky týkajúce sa začlenenia iných relevantných zainteresovaných strán do národného dialógu a o pokračujúcom dodržiavaní všetkých rozhodnutí prijatých medzi opozičnými signatármi a mechanizmom 7 + 7, ako aj rozhodnutí riadiaceho výboru národného dialógu; trvá na tom, že je potrebné, aby všetky strany dodržiavali svoje záväzky, a vyzýva na pokračovanie dialógu smerom k uzatvoreniu konečného prímeria; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej podporovali úsilie Africkej únie o dosiahnutie mieru v Sudáne a sudánsky ľud na ceste k vnútorne reformovanej demokracii;

14.

vyzýva spoločnú misiu Organizácie Spojených národov a Africkej únie v Dárfúre (UNAMID), aby zabezpečila stálu prítomnosť v oblasti Džabal Marra; vyzýva misiu UNAMID, aby bezodkladne preskúmala podozrenia z porušovania ľudských práv a medzinárodného práva zo strany príslušníkov ozbrojených síl sudánskej vlády alebo opozičných síl v oblasti Džabal Marra a zverejnila závery;

15.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby dôsledne monitorovali rozvojovú pomoc EÚ pre Sudán s cieľom zabrániť akejkoľvek priamej alebo nepriamej podpore pre miestne milície a zabezpečiť, aby miestne sily RSF, ktoré hliadkujú na sudánskych hraniciach s Egyptom a Líbyou, netvrdili, že ich cieľom je bojovať proti nelegálnej migrácii v mene EÚ;

16.

naliehavo preto vyzýva Komisiu a dotknuté členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o projekt lepšieho riadenia migrácie so Sudánom, vrátane všetkých plánovaných činností a príjemcov prostriedkov EÚ a členských štátov, a aby zostavili komplexnú správu o návšteve technickej delegácie EÚ v Sudáne v máji 2016;

17.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude úplne informovaný o dialógu, ktorý vznikol v rámci chartúmskeho procesu, a že činnosti financované prostredníctvom trustového fondu EÚ pre Afriku, a to najmä tie, ktorých cieľom je vybudovať kapacity sudánskej vlády, sa budú vykonávať v úplnom súlade s existujúcimi dohodami, aby sa zabezpečilo, že dodržiavanie medzinárodných záväzkov a predpisov bude úplne transparentné pre občanov a občiansku spoločnosť v EÚ a Sudáne;

18.

so znepokojením berie na vedomie pokračujúce a časté porušovanie práv žien v Sudáne, a najmä porušovanie článku 152 trestného poriadku, a nalieha na sudánske orgány, aby urýchlene podpísali a ratifikovali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vláde Sudánu, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Panafrickému parlamentu (PAP) a Organizácii pre zákaz chemických zbraní.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/37


P8_TA(2016)0380

Thajsko, najmä prípad Andyho Halla

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Thajsku, najmä o situácii Andyho Halla (2016/2912(RSP))

(2018/C 215/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Thajsku, najmä na uznesenia z 20. mája 2010 (1), zo 6. februára 2014 (2), z 21. mája 2015 (3) a z 8. októbra 2015 (4),

so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku F. Mogheriniovej v mene Komisie z 19. novembra 2015 o situácii Andyho Halla,

so zreteľom na vyhlásenia, ktoré 14. novembra 2014 vydala delegácia EÚ v Thajsku po dohode s vedúcimi misie EÚ v Thajsku,

so zreteľom na tlačové vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. septembra 2016,

so zreteľom na vyhlásenie Maurizia Bussiho, riaditeľa Medzinárodnej organizácie práce pre Thajsko, Kambodžu a Laoskú ľudovodemokratickú republiku z 21. septembra 2016 o odsúdení Andyho Halla, aktivistu v oblasti pracovného práva v Thajsku,

so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Thajska pred Radou OSN pre ľudské práva a na jeho odporúčania z 11. mája 2016,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

so zreteľom na správu tematickej pracovnej skupiny OSN pre migráciu z roku 2014 o migrácii v Thajsku,

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998 a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/161 zo 17. decembra 2015,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Thajsko zmluvnou stranou,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach z 18. novembra 2012,

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže obhajca práv pracovníkov Andy Hall, ktorý je občanom EÚ, bol 20. septembra 2016 odsúdený na tri roky podmienečne a bola mu uložená pokuta 150 000 bahtov potom čo prispel do správy fínskej mimovládnej organizácie Finnwatch o porušovaní pracovných práv v thajskom závode na spracovanie ananásov Natural Fruit Company Ltd;

B.

keďže Andy Hall bol formálne obvinený z trestného činu ohovárania a z počítačovej kriminality týkajúcej sa uverejnenia správy na internete, a keďže obidve trestné veci Andyho Halla boli postúpené thajskému systému súdnictva;

C.

keďže počas predošlých súdnych konaní určilo thajské ministerstvo práce, ako aj zamestnanci spoločnosti Natural Fruit Company Ltd mnoho prípadov porušení práv pracovníkov, ktorých sa dopustila uvedená spoločnosť;

D.

keďže 18. septembra 2015 súd v Prakanongu v Bangkoku vyniesol rozsudok v prospech Andyho Halla a potvrdil zamietnutie druhej žaloby týkajúcej sa trestného činu ohovárania, pričom Natural Fruit Company Ltd a thajský generálny prokurátor sa proti tomuto rozsudku odvolali a žalobou sa v súčasnosti zaoberá najvyšší súd; keďže obidve občianskoprávne konania boli pozastavené do skončenia obidvoch trestných konaní;

E.

keďže podľa správ v medzinárodných a thajských domácich médiách Migrant Worker Rights Network (Sieť práv migrujúcich pracovníkov), organizácia, pre ktorú Andy Hall pracuje ako poradca, čelí spolu so samotným Andy Hallom a štrnástimi hydinárskymi pracovníkmi z Mjanmarska/Barmy hrozbám podobných žalôb z trestného činu ohovárania a počítačovej kriminality zo strany thajského dodávateľa hydiny na európsky trh;

F.

keďže 28. septembra 2016 thajské orgány zmarili verejnú prezentáciu najnovšej výskumnej správy Amnesty International, ktorú malo uviesť mnoho zahraničných odborníkov na ľudské práva a výskumných pracovníkov a ktorá dokladá pravidelné mučenie a zneužívanie politických oponentov, migrujúcich pracovníkov, podozrivých povstalcov a ďalších osôb na vojenských základniach, policajných staniciach a vo väzenských zariadeniach;

G.

keďže neprimerané uplatňovanie zákonov o trestnom čine ohovárania, za ktorý sa ukladajú tresty odňatia slobody, voči obhajcom ľudských práv, ktorí podávajú správy o údajnom porušovaní ľudských práv, obmedzuje slobodu prejavu a je porušením povinností Thajska podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je táto krajina zmluvnou stranou;

H.

keďže v Thajsku žijú takmer štyri milióny cudzincov, pričom 2,7 milióna z nich je z Kambodže, Laosu a Mjanmarska/Barmy; keďže od roku 2001 sú k dispozícii pre migrantov z týchto krajín pracovné povolenia, ale keďže v krajine je stále ešte viac ako milión neevidovaných migrujúcich pracovníkov;

I.

keďže podľa vyhlásenia organizácie Human Rights Watch z 18. septembra 2016„ľudské práva a pracovné práva migrujúcich pracovníkov v Thajsku, ktorí pochádzajú z Mjanmarska/Barmy, Kambodže a Laosu a pracujú v Thajsku, boli v priebehu rokov pravidelne beztrestne porušované“ a „migrujúci pracovníci sú často slabo chránení alebo nie sú chránení vôbec thajskými pracovnoprávnymi predpismi, a to napriek vládnym tvrdeniam, že všetci zaregistrovaní migrujúci pracovníci budú chránení týmito zákonmi“;

J.

keďže v roku 2006 Thajsko začalo vykonávať memorandum o porozumení o spolupráci pri zamestnávaní pracovníkov s Kambodžou a Laosom a v roku 2009 s Mjanmarskom; keďže v rámci systému memoranda o porozumení mohli pracovníci získať pracovné ponuky a cestovné doklady pred migráciou do Thajska, ale len 5 % pracovníkov z týchto krajín prešlo procesom memoranda o porozumení;

1.

víta pevný záväzok EÚ voči thajskému ľudu, s ktorým má EÚ silné a dlhotrvajúce politické, hospodárske a kultúrne väzby;

2.

vyjadruje poľutovanie nad rozsudkom o vine Andyho Halla a vyjadruje znepokojenie nad súdnym procesom a nad tým, ako to môže ovplyvniť voľnosť obhajcov ľudských práv vykonávať svoju prácu;

3.

vyzýva thajskú vládu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby práva – vrátane práv na spravodlivý proces – Andyho Halla a ďalších obhajcov ľudských práv boli rešpektované a chránené, a aby vytvorila vhodné prostredie na uplatňovanie ľudských práv a konkrétne zabezpečila, aby presadzovanie a ochrana ľudských práv neboli trestne stíhané;

4.

vyzýva thajské orgány, aby zabezpečili, aby právne predpisy o ohováraní boli v súlade s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Thajsko zmluvnou stranou, a aby tiež preskúmali zákon o počítačovej kriminalite, ktorého súčasné znenie je príliš vágne;

5.

vyjadruje ESVČ uznanie za jej prácu v prípade Andyho Halla a naliehavo ju vyzýva, aby naďalej dôkladne sledovala situáciu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby danú otázku nastolila pri rokovaniach s thajskou vládou počas nadchádzajúcej ministerskej schôdze ASEAN – EÚ v Bangkoku;

6.

vyzýva thajskú vládu a štátne inštitúcie, aby plnili vlastné ústavné a medzinárodné záväzky Thajska, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na riadny a spravodlivý proces, ako aj práva na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

7.

uznáva pokrok, ktorý dosiahla thajská vláda v boji proti vykorisťovaniu pracovníkov a v oblasti ochrany thajských a migrujúcich pracovníkov, ako to ukazuje najmä posilnenie systému inšpekcie práce, právne predpisy vzťahujúce sa na pracovné agentúry, opatrenia na zamedzenie zadlžovania a obchodovania s ľuďmi, silnejšia politika sankcií za pracovné zneužívania, ako aj ratifikácia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 187 a podpísanie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave v marci 2016;

8.

vyzýva thajské orgány, aby de iure aj de facto prijali a vykonávali komplexnú a dlhodobú domácu migračnú politiku vo vzťahu k nekvalifikovaným migrujúcim pracovníkom, a to v súlade so zásadami ľudských práv a zohľadňujúc potreby trhu práce; v tejto súvislosti ako prvý krok navrhuje preskúmanie zákona o pracovných vzťahoch s cieľom zaručiť migrujúcim pracovníkom rovnaké práva na slobodu združovania ako majú thajskí štátni príslušníci;

9.

požaduje ochranu migrujúcich pracovníkov prostredníctvom silnejších stimulov pre zamestnávateľov, aby sa zapojili do procesu legalizácie, pri súčasnom ukladaní vysokých pokút alebo iných trestov zamestnávateľom, ktorí sa nezapoja do procesu legalizácie alebo ktorí porušujú pracovné právo;

10.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciu EÚ v Bangkoku, ako aj delegácie členských štátov, aby naďalej monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv v Thajsku, aby naďalej spolupracovali s vládou a občianskou spoločnosťou a využívali všetky dostupné nástroje na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, rešpektovanie obhajcov ľudských práv a právneho štátu v Thajsku;

11.

naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom transparentného monitorovania a podávania správ a v spolupráci s občianskou spoločnosťou zabezpečili, že spoločnosti so sídlom na ich území, ktoré podnikajú v Thajsku, dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, a víta podporu, ktorú fínska maloobchodná skupina S Group poskytla Andymu Hallovi;

12.

je pevne presvedčený, že spoločnosti by sa mali zodpovedať za akékoľvek environmentálne škody a porušovanie ľudských práv, za ktoré sú zodpovedné, a že EÚ a členské štáty by to mali presadzovať ako hlavnú zásadu;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vláde a parlamentu Thajska, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

(1)  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 152.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0107.

(3)  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 52.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0343.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/40


P8_TA(2016)0381

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva: IFRS 9

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (2016/2898(RSP))

(2018/C 215/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1),

so zreteľom na konečný návrh nariadenia Komisie (EÚ) …/…, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9,

so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) 24. júla 2014, na odporúčanie Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) týkajúce sa schválenia IFRS 9 (2), na jej posúdenie, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

so zreteľom na zmeny IFRS 4, ktoré 12. septembra 2016 vydala IASB pod názvom Uplatňovanie IFRS 9 „Finančné nástroje“ a IFRS 4 „Poistné zmluvy“,

so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

so zreteľom na jeho uznesenie zo 7. júna 2016 o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) (3),

so zreteľom na list z 8. januára 2016 od svojho Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Európskeho výrobu pre systémové riziká (ESRB) o účinkoch zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu – žiadosť o analýzu a na list s odpoveďou z 29. februára 2016,

so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci zo 16. júna 2016 adresovaný komisárovi pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov vo veci schválenia IFRS 9 a na písomnú odpoveď z 15. júla 2016,

so zreteľom na štúdie vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci o IFRS 9 (Kritériá prijímania IFRS vzhľadom na IFRS 9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia, Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

so zreteľom na otázku pre Komisiu o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva: IFRS 9 (O-000115/2016 – B8-0721/2016),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre hospodárske a menové veci,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže kvôli celosvetovej finančnej kríze sa na program rokovania skupiny G20 a EÚ dostala otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, najmä pravidla uznávania strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane procyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

B.

keďže Rada pre medzinárodné účtovné štandardy vydala IFRS 9 Finančné nástroje ako kľúčovú odpoveď na niektoré aspekty finančnej krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže IFRS 9 vstúpi do platnosti 1. januára 2018 a nahradí IAS 39;

C.

keďže skupina EFRAG vydala pozitívne stanovisko k prijatiu IFRS 9, ktoré obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „reálnej hodnoty“ v prípade napätých podmienok na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17 bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva;

D.

keďže polemika a diskusia o vplyve účtovania v reálnej hodnote na dlhodobé investície sú vyostrené absenciou kvantitatívneho posúdenia vplyvu v tejto otázke;

E.

keďže uznávanie nerealizovaných ziskov v rámci účtovania v reálnej hodnote je možné považovať za porušenie smernice o zachovaní kapitálu a smernice o účtovníctve; keďže Komisia práve porovnáva postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend;

F.

keďže kľúčovým princípom všetkých účtovných štandardov musí byť zásada opatrnosti;

G.

keďže nový štandard je podľa všetkého rovnako zložitý, ak nie zložitejší, ako jeho predchodca IAS 39; keďže pôvodným zámerom bolo jeho zjednodušenie;

H.

keďže nadchádzajúci nový štandard IFRS 17 v oblasti poistenia, ktorý nahrádza IFRS 4, vstúpi do platnosti zrejme po roku 2020; keďže boli vyjadrené obavy v súvislosti s odlišnými dátumami vstupu do platnosti IFRS 9 a IFRS 17; keďže v septembri 2016 vydala IASB konečné zmeny IFRS 4, ktoré ponúkajú dve dobrovoľné riešenia: prístup prekrývania a dočasná výnimka na úrovni oznamujúceho subjektu;

I.

keďže Výbor pre hospodárske a menové veci IFRS 9 Finančné nástroje dôkladne preskúmal tým, že usporiadal verejné vypočutie, zadal štyri štúdie o IFRS 9, zorganizoval dôkladné preskúmanie na pôde výboru a riadil činnosti svojho stáleho tímu pre IFRS;

1.

konštatuje, že IFRS 9 Finančné nástroje je jednou z hlavných odpovedí IASB na finančnú krízu; berie na vedomie, že sa už vyvíja úsilie na jeho uplatňovanie;

2.

uznáva, že IFRS 9 v porovnaní s IAS 39 predstavuje zlepšenie, pretože upustil od modelu založeného na vzniknutých stratách a prijal model znehodnotenia na základe očakávaných strát, ktorý rieši problém oneskoreného prijímania príliš slabých opatrení v rámci postupu uznávania úverových strát; konštatuje však, že IFRS 9 si vyžaduje dôkladné posúdenie v procese účtovníctva; zdôrazňuje, že názory sa veľmi rozchádzajú a že audítori v tejto veci poskytli iba málo konkrétnych pokynov; žiada preto, aby európske orgány dohľadu spoločne s Komisiou a skupinou EFRAG vypracovali pokyny, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužitiu priestoru na konanie na základe voľného uváženia;

3.

nestavia sa proti nariadeniu Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9, pripomína však svoje požiadavky, pokiaľ ide o IFRS 9, ktoré vzniesol vo vyššie uvedenom uznesení zo 7. júna 2016;

4.

pripomína, že prístup lepšej právnej úpravy si vyžaduje posúdenie vplyvu; konštatuje, že pre IFRS 9 nebolo vypracované náležité kvantitatívne posúdenie vplyvu, čo je sčasti spôsobené nedostatkom spoľahlivých údajov; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bankový sektor a sektor poisťovníctva, na finančné trhy všeobecne a na celý finančný sektor ako taký; znovu preto žiada IASB a EFRAG, aby posilnili svoje kapacity týkajúce sa analýzy vplyvu, najmä v makroekonomickej oblasti;

5.

pripomína žiadosť Výboru pre hospodárske a menové veci o vypracovanie analýzy dôsledkov zavedenia IFRS 9 na finančnú stabilitu, ktorú adresoval výboru ESRB; pripomína, že ESRB sa zaviazal na túto žiadosť reagovať v priebehu roka 2017; víta skutočnosť, že ESRB vytvoril novú pracovnú skupinu pre IFRS 9; pripomína Maystadtove odporúčania týkajúce sa kritéria väčšieho verejného blaha, t. j. účtovné štandardy by nemali ohrozovať finančnú stabilitu EÚ ani brániť hospodárskemu rozvoju EÚ;

6.

upozorňuje, že je dôležité plne rozumieť interakcii IFRS 9 s inými regulačnými požiadavkami; víta prebiehajúce hodnotenie vplyvu IFRS 9 na banky v EÚ, ktoré vypracováva EBA, ktorého cieľom je lepšie pochopiť vplyv IFRS 9 na bilančné rezervy, jeho interakciu s ďalšími prudenciálnymi požiadavkami a spôsob, akým sa inštitúcie pripravujú na jeho uplatňovanie; konštatuje, že banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup, by boli pravdepodobne najvážnejšie postihnuté znížením svojho vlastného kapitálu Tier 1; vyzýva preto Komisiu, aby do konca roku 2017 navrhla vhodné kroky v prudenciálnom rámci, napr. aby bol do nariadenia o kapitálových požiadavkách vložený režim postupného zavádzania, ktorý zmierni vplyvy nového modelu znehodnotenia na dobu troch rokov alebo do okamžiku, kým bude zavedené primerané medzinárodné riešenie, a ktorý by zabránil akýmkoľvek náhlym a nemiestnym vplyvom na podiely vlastného kapitálu bánk a poskytovanie úverov bankami;

7.

poukazuje na nesúlad dátumov vstupu do platnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho nového štandardu v oblasti poistenia IFRS 17; konštatuje, že IASB vydala zmeny IFRS 4, ktoré riešia niektoré problematické body, najmä v súvislosti s používaním prístupu opčného odkladu; vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou za podpory skupiny EFRAG dôkladne zaoberala a našla uspokojivé a primerané riešenia, a tak zabezpečila náležité rovnaké podmienky v EÚ;

8.

zdôrazňuje význam dlhodobých investícií pre hospodársky rast; je znepokojený tým, že účtovanie v rámci IFRS 9, pokiaľ ide o určité finančné nástroje držané priamo alebo nepriamo ako dlhodobé investície, najmä vlastný kapitál, by mohlo odporovať hlavnému cieľu, ktorým je podpora dlhodobých investícií; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola prostredníctvom IFRS 9 podporovaná dlhodobá investičná stratégia EÚ a obmedzovaná procyklickosť a podnety pre nadmerné prijímanie rizika; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do decembra 2017 predložila posúdenie;

9.

víta súčasnú iniciatívu Komisie porovnávať postupy jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o rozdeľovanie dividend; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad IFRS 9 so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve a aby vždy, keď je to potrebné, spolupracovala s IASB a vnútroštátnymi tvorcami štandardov a tvorcami štandardov z tretích krajín, aby získala ich podporu, pokiaľ ide o úpravy, alebo aby v prípade, že sa takáto podpora neposkytuje, zabezpečila náležité zmeny v právnych predpisoch EÚ;

10.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s európskymi orgánmi dohľadu, ECB, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) a skupinou EFRAG dôkladne sledovala uplatňovanie IFRS 9 v EÚ, najneskôr do júna 2019 pripravila posúdenie vplyvu ex-post a predložila ho Európskemu parlamentu a postupovala v súlade s jeho stanoviskami;

11.

vyzýva IASB, aby vypracovala posudok IFRS 9 po tom, čo bude ukončené jeho uplatňovanie, aby mohla určiť a posúdiť nechcené účinky tohto štandardu, najmä na dlhodobé investície;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  http://www.efrag.org/Assets/Download?assetUrl=%2Fsites%2Fwebpublishing%2FSiteAssets%2FEndorsement%2520Advice%2520on%2520IFRS%25209.pdf

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0248.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/44


P8_TA(2016)0382

Situácia v Sýrii

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o Sýrii (2016/2894(RSP))

(2018/C 215/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže boje v Sýrii sa výrazne zintenzívnili, a to najmä v Aleppe, ktoré bolo vystavené silnému leteckému bombardovaniu vrátane útokov na zdravotnícke zariadenia; keďže situácia sa napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva dosiahnuť zastavenie bojov dramaticky a rýchlo zhoršuje;

B.

keďže Európska únia je jedným z hlavných prispievateľov humanitárnej pomoci osobám utekajúcim pred bezprecedentným násilím a skazou v Sýrii; keďže v dôsledku nedostatočnej jednotnosti medzinárodného spoločenstva je oveľa ťažšie dosiahnuť riešenie otázky vojny v Sýrii na základe rokovaní;

C.

keďže EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí a prostredníctvom vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie vystupovať jednotne a zohrávať pritom výraznejšiu úlohu pri sprostredkovaní mierovej dohody pre Sýriu;

1.

dôrazne odsudzuje všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, pokračovanie rôznych obliehaní v Sýrii a skutočnosť, že humanitárna pomoc sa nemôže dostať k sýrskemu obyvateľstvu, ktoré ju potrebuje; vyjadruje hlboké znepokojenie nad utrpením ľudí v obliehaných oblastiach Aleppa a v celej Sýrii, ktoré sa týka aj mnohých žien a detí, ktoré nemajú prístup k základnému humanitárnemu materiálu a naliehavo potrebujú potraviny, čistú vodu a zdravotnícke vybavenie;

2.

hlboko ľutuje a bezvýhradne odsudzuje nedávne útoky na konvoj humanitárnej pomoci a na sklad spoločnosti Červeného polmesiaca v blízkosti Aleppa a považuje ich za vážne a znepokojujúce porušenie medzinárodného humanitárneho práva a prípadne aj za vojnový zločin; vzdáva hold humanitárnym pracovníkom, ktorí zahynuli v úsilí pomôcť obyvateľom Aleppa a celej Sýrie, a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a priateľom obetí; žiada, aby osoby vinné zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti znášali dôsledky svojho konania a zodpovedali sa zaň;

3.

vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä Rusko a Assadov režim, aby zastavili všetky útoky na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru vrátane vodohospodárskej a elektrickej infraštruktúry, podnikli dôveryhodné a okamžité kroky zamerané na zastavenie bojov, ukončili všetky obliehania a humanitárnym agentúram umožnili rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup k všetkým ľuďom v núdzi;

4.

víta núdzovú humanitárnu iniciatívu EÚ zameranú na Aleppo, ktorej cieľom je popri mobilizácii finančných prostriedkov na naliehavé humanitárne potreby zabezpečiť zdravotnícky odsun ranených a chorých, najmä žien, detí a starších ľudí, z východného Aleppa; naliehavo vyzýva všetky strany, aby urýchlene vydali povolenia potrebné na zaistenie dodávok humanitárnej pomoci a zdravotníckeho odsunu;

5.

naliehavo vyzýva všetkých účastníkov medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie, aby obnovili rokovania s cieľom uľahčiť nastolenie stabilného prímeria a aby zintenzívnili činnosť zameranú na dosiahnutie trvalého politického riešenia v Sýrii; v plnej miere podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu v tejto súvislosti;

6.

vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby obnovila úsilie o vytvorenie spoločnej stratégie EÚ pre Sýriu, ktorej cieľom by bolo uľahčenie politického riešenia v Sýrii a ktorá by zahŕňala monitorovacie nástroje a nástroje na presadzovanie v záujme dôslednejšieho dodržiavania dohôd a záväzkov prijatých v rámci medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/46


P8_TA(2016)0383

Konferencia OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22) (2016/2814(RSP))

(2018/C 215/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a 8. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 8), ktoré sa konali od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a na prijatie zmeny Protokolu, ktorou sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začalo 1. januára 2013 a skončí 31. decembra 2020,

so zreteľom na otvorenie na podpis Parížskej dohody v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 22. apríla 2016, ktorá zostane otvorená do 21. apríla 2017, a na 180 štátov, ktoré podpísali Parížsku dohodu, a 27 štátov, ktoré uložili listiny o jej ratifikácii, čo celkovo predstavuje 39,08 % celkových emisií skleníkových plynov (stav k 7. septembru 2016),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov Parížskej dohody (COM(2016)0110),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216) a k nemu pripojené pracovné dokumenty útvarov Komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,

so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa za rok 2014 o medzerách v oblasti emisií) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Správa UNEP za rok 2014 o medzerách v oblasti adaptácie),

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Schloss Elmau v Nemecku 7. a 8. júna 2015, s názvom Think Ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 % až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,

so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7, ktorý sa konal v Ise-Šima v Japonsku 26. a 27. mája 2016, ktorým sa vyzývajú všetky strany, aby sa usilovali o nadobudnutie platnosti Parížskej dohody v roku 2016,

so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká z februára 2016 s názvom Too late, too sudden: Transition to a low-carbon economy and systemic risk (Príliš neskoro, príliš náhle: Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a systémové riziko),

so zreteľom na encykliku Laudato Si,

so zreteľom na dokument Medzinárodného panela o zdrojoch s názvom 10 key messages on Climate Change (10 kľúčových správ o zmene klímy),

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Parížska dohoda nadobudne platnosť 30. dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo predstavujú najmenej približne 55 % celkových emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení do úschovy OSN;

B.

keďže spôsob znižovania emisií, ktorý odporúča Komisia vo svojich návrhoch pre rámec politík v oblasti klímy do roku 2030, nie je v súlade s cieľmi Parížskej dohody; keďže prvým krokom by malo byť upravenie cieľov smerom k vyššej hranici súčasného rozsahu do roku 2050, t. j. 95 % do roku 2050;

C.

keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest;

D.

keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, prehĺbiť hospodárske ťažkosti a politickú nestabilitu, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich; keďže je dôležité zaradiť otázku klimatických migrácií medzi priority medzinárodného programu;

E.

keďže zmena klímy najviac postihne rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, ktoré nemajú dostatočné zdroje na prípravu a adaptáciu prebiehajúcim zmenám; keďže podľa IPCC je voči tejto výzve obzvlášť zraniteľná Afrika, a je preto predovšetkým vystavená nedostatku vody, mimoriadne prudkým poveternostným udalostiam a potravinovej neistote spôsobenej suchom a dezertifikáciou;

F.

keďže EÚ a jej členské štáty predložili 6. marca 2015 svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky sekretariátu UNFCCC, v rámci ktorých sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2030 zníženie vlastných emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990, ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014 týkajúcich sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;

Opatrenia v oblasti klímy na pevnom vedeckom základe

1.

pripomína, že podľa vedeckých dôkazov uvedených v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné, prebieha zmena klímy a ľudská činnosť je hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; je znepokojený tým, že rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;

2.

berie na vedomie závery sekretariátu UNFCCC, že zachovanie súčasnej úrovne celosvetových emisií skleníkových plynov spôsobí vyčerpanie zostávajúceho uhlíkového rozpočtu na udržanie zvyšovania celosvetovej priemernej teploty pod úrovňou 1,5 oC počas nasledujúcich piatich rokov; zdôrazňuje, že všetky krajiny by mali urýchliť prechod na čisté nulové emisie skleníkových plynov a odolnosť voči zmene klímy, ako je dohodnuté v Parížskej dohode, s cieľom zabrániť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania;

3.

naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny a najmä EÚ, aby radikálne znížili svoje emisie skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov, a tým v čo najväčšej možnej miere zabránili rozsiahlemu vzniku negatívnych emisií, keďže sa ešte nepreukázala úspešnosť, spoločenská prijateľnosť, nákladová efektívnosť a bezpečnosť technológií;

Naliehavosť ratifikovať a uplatňovať Parížsku dohodu

4.

víta Parížsku dohodu o zmene klímy ako medzník v boji proti zmene klímy i pre multilateralizmus; domnieva sa, že dohoda je ambiciózna, vyvážená, spravodlivá a právne záväzná a že prijatie tejto dohody a skutočnosť, že na záver konferencie COP 21 oznámilo plánované vnútroštátne stanovené príspevky až 187 zmluvných strán, znamenali rozhodujúci obrat smerom ku komplexným a kolektívnym opatreniam na celosvetovej úrovni, ktoré vtedy, keď sa začnú uplatňovať, definitívne a nezvratne urýchlia prechod na klimaticky neutrálne svetové hospodárstvo odolné voči zmene klímy;

5.

s nadšením víta záväzok všetkých krajín obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšej hodnote než 2 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a snažiť sa obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 oC, ako aj cieľ na spravodlivom základe zabezpečiť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a elimináciou skleníkových plynov záchytmi („čisté nulové emisie“) v druhej polovici tohto storočia;

6.

pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 oC nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; uznáva, že je potrebné jasne pochopiť konkrétne politické dôsledky obmedzenia zvýšenia celosvetovej teploty na priemernú úroveň 1,5 oC; víta preto vypracovanie osobitnej správy v roku 2018 na tento účel; zdôrazňuje, že by sa nemal preceňovať potenciál záchytov pri prispievaní k neutralite emisií;

7.

pripomína, že treba uskutočniť včasnú dekarbonizáciu s cieľom obmedziť zvýšenie priemernej celosvetovej teploty na úrovni pod 2 oC a zároveň naďalej vyvíjať úsilie, aby sa toto zvýšenie zastavilo na 1,5 oC, a aby sa celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov dosiahol čo najskôr; pripomína, že celosvetové emisie by sa mali postupne odstrániť do roku 2050 alebo krátko po ňom; vyzýva všetky strany, ktoré majú takú príležitosť, aby vykonávali svoje národné ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie, a vyzýva EÚ, aby v tejto súvislosti spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a aby si poskytovali príklady osvedčených postupov;

8.

zdôrazňuje, že právne záväzná Parížska dohoda a vytýčená cesta smerom k dekarbonizácii poskytnú spoľahlivé usmernenie pri rozhodovaní, zabránia nákladnému viazaniu na investície charakterizované vysokými emisiami uhlíka, poskytnú podnikom a investorom istotu a predvídateľnosť a podporia tiež prechod od investícií do fosílnych palív k investíciám do nízkouhlíkových technológií;

9.

zdôrazňuje, že hoci neexistujú vedecké dôkazy o význame obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň 1,5 oC pre každý sektor a región, je jasné, že krajiny v súčasnosti nevynakladajú dostatočné úsilie na dosiahnutie týchto bezpečných maximálnych hodnôt v najzraniteľnejších krajinách; naliehavo vyzýva všetky krajiny a najmä rozvinuté krajiny, aby zintenzívnili spoločné úsilie a aby zvýšili vnútroštátne stanovené príspevky v rámci facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v roku 2018; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby sa vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch do roku 2030 zaviazala k ďalšiemu zníženiu emisií; pripomína, že iba kroky v samotnej EÚ nebudú postačovať, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili svoju aktivitu smerujúcu k povzbudeniu iných partnerov k vykonaniu rovnakých krokov;

10.

víta záväzok Parížskej dohody, ktorým je zníženie celosvetových emisií na čistú nulu počas druhej polovice storočia; uznáva, že väčšina sektorov v EÚ musí v tejto súvislosti dosiahnuť nulové emisie podstatne skôr; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k plneniu Parížskej dohody;

11.

naliehavo žiada skoré nadobudnutie platnosti Parížskej dohody a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom nezdržiavať nadobudnutie platnosti dohody zabezpečili jej včasnú a rýchlu ratifikáciu; vyzýva preto Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu a príslušným výborom o postupe ratifikácie, a najmä o dôvodoch prípadných zistených prekážok; víta skutočnosť, že viaceré členské štáty už iniciovali vnútroštátne postupy ratifikácie a že niektoré ich už aj dokončili;

12.

vyjadruje však poľutovanie, že použitie všetkých plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov nepriblíži svet k cieľu dvoch stupňov; poukazuje na to, že sú nutné dodatočné ambície, a požaduje koordinovanú činnosť EÚ a ďalších hlavných zdrojov emisií s cieľom zosúladiť plánované vnútroštátne stanovené príspevky so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody; zdôrazňuje, že je naliehavé a nevyhnutne dôležité, aby všetky strany vrátane EÚ zvýšili vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch svoje záväzky v oblasti znižovania emisií každých päť rokov v súlade s mechanizmom ambícií Parížskej dohody; domnieva sa, že vnútroštátne stanovené príspevky sú spolu s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja kľúčovými nástrojmi plánovania vnútroštátneho rozvoja;

13.

zdôrazňuje, že je dôležité preukázať dodržiavanie Parížskej dohody zo strany EÚ, a to aj prostredníctvom opätovného preskúmania vlastných strednodobých a dlhodobých cieľov a nástrojov politiky EÚ, a začať tento postup čo najskôr, aby sa umožnila široká diskusia, v ktorej by Európsky parlament mal zohrávať kľúčovú úlohu v partnerstve s predstaviteľmi vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora; vyzýva Komisiu, aby pripravila pre EÚ stratégiu do polovice storočia v oblasti nulových emisií a súčasne zabezpečila nákladovo efektívny spôsob dosiahnutia cieľa čistých nulových emisií prijatého v Parížskej dohode;

COP 22 v Marrakéši

14.

domnieva sa, že rokovania týkajúce sa kľúčových prvkov Parížskej dohody, vrátane posilneného rámca pre transparentnosť, podrobností týkajúcich sa globálneho hodnotenie, ďalších usmernení o plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkoch, pochopenia diferenciácie, straty a škody, financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a podpory kapacít, inkluzívneho viacúrovňového riadenia, ako aj mechanizmu na uľahčenie vykonávania a na podporu dodržiavania, by mali pokročiť; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plnili záväzky dohodnuté v rámci Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o príspevok EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii, ako aj o podporu v oblasti financií, prenosu technológií a budovania kapacít, a to aj napriek zmenám v postavení členských štátov EÚ;

15.

zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy a dosiahnutí cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že EÚ má schopnosť aj povinnosť, aby išla príkladom a začala ihneď pracovať na zosúladení cieľov v oblasti klímy a energetiky s dohodnutým medzinárodným cieľom, ktorým je obmedzenie zvyšovania priemernej globálnej teploty na hodnotu nižšiu než 2 oC a súčasne snaha o obmedzenie jej zvýšenia na 1,5 oC;

16.

nabáda EÚ a členské štáty, aby sa naďalej aktívne zapájali do takzvanej koalície vysokých ambícií a aby sa zaviazali urýchliť pokrok v rokovaniach a podporili marocké predsedníctvo pri jeho zameraní sa na prínos obnoviteľných zdrojov energie a adaptačných opatrení v celosvetovom boji proti zmene klímy;

17.

zdôrazňuje potrebu začať rokovania o podobe tzv. facilitačného dialógu v roku 2018, ktorý bude významnou príležitosťou na preklenutie pretrvávajúcej medzery v zmierňovaní zmeny klímy vzhľadom na súčasné plánované vnútroštátne stanovené príspevky; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu v tomto prvom facilitačnom dialógu, aby sa posúdili spoločné ambície a pokrok v plnení záväzkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili v dostatočnom predstihu pred facilitačnom dialógu ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov nad rámec súčasných záväzkov v rámci Parížskej dohody a primerane prispeli k odstráneniu medzier v zmierňovaní zmeny klímy podľa schopnosti EÚ;

18.

pripomína, že zintenzívnenie opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v období pred rokom 2020 je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčovým prvkom pre posúdenie úspechu konferencie COP 22 v Marrákeši;

Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol

19.

konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k prekonaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na rok 2020 a k splneniu cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zaznamenalo skutočný nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje však, že sú potrebné vyššie ambície a viac opatrení, aby sa zachoval dostatok stimulov na zníženie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2050; zdôrazňuje, že sa zaznamenal nedostatočný pokrok pri znižovaní emisií skleníkových plynov v sektoroch dopravy a poľnohospodárstva, pokiaľ ide o ciele do roku 2020, a že je potrebné zintenzívniť úsilie vzhľadom na prínos týchto sektorov k zníženiu emisií do roku 2030;

20.

zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspor energie zohrávali kľúčovú úlohu hnacieho motora tohto pokroku, pričom zaručovali stabilitu viac než 4,2 milióna pracovných miest v rozličných environmentálnych odvetviach a udržanie rastu zaznamenaného počas krízy;

21.

objasňuje, že hoci má druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý priebežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby ratifikačný proces ukončili čo najskôr; konštatuje, že Európsky parlament splnil svoju úlohu tým, že udelil súhlas, a vyjadruje uznanie členským štátom, ktoré už ukončili vnútroštátny proces;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

22.

víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, ktoré pomáhajú znižovať celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; požaduje, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie na udržanie členského štátu so zmeneným postavením v EU ETS; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia, a tým zabezpečila, že prepojenie EU ETS prispeje k trvalému zmierňovaniu zmeny klímy a neoslabí cieľ EÚ týkajúci sa zníženia vlastných emisií skleníkových plynov;

23.

zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC majú pôdne emisie (poľnohospodárstvo, chov dobytka, lesníctvo a iné využívanie pôdy) značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti, a že nato, aby sa lepšie odhadoval a optimalizoval potenciál zachytávania CO2 pôdnych emisií a aby sa zabezpečila bezpečná a trvalá sekvestrácia CO2 je potrebné preto posilnenie opatrení EÚ a medzinárodnej spolupráce; v tejto súvislosti poukazuje na osobitné príležitosti spojené s agrolesníctvom; pripomína významnú dohodu dosiahnutú na začiatku funkčného obdobia v oblasti nepriamych zmien využívania pôdy a dúfa, že prínos Európskeho parlamentu k týmto rokovaniam pri tejto príležitosti môže byť základom pre ambiciózne riešenia v súvislosti s nadchádzajúcou revíziu právnych predpisov;

24.

konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov a ich aktívneho udržateľného obhospodarovania pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; zdôrazňuje potrebu úsilia o zmierňovanie zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD +); zdôrazňuje, že bez tohto úsilia hrozí, že cieľ udržania zvýšenia teploty do 2 oC nebude možné dosiahnuť; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách;

25.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby podstatou opatrení v oblasti klímy bolo zachovávanie ľudských práv, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa v rokovaniach o adaptačných opatreniach prihliadalo na to, že je potrebné dodržiavať, chrániť a podporovať ľudské práva, ktoré zahŕňajú okrem iného rodovú rovnosť, plnoprávnu a rovnocennú účasť žien a aktívnu podporu spravodlivej transformácie pracovných síl, čím sa zabezpečuje dôstojnosť práce a kvalitné pracovné miesta pre všetkých;

26.

požaduje zahrnutie LULUCF do rámca EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 vzhľadom na to, že je nevyhnutné, aby sa tieto emisie zohľadnili osobitne s cieľom zabrániť tomu, aby sa záchyt v rámci LULUCF v EÚ využil na zníženie úsilia o zmierňovanie zmeny klímy v ostatných sektoroch;

27.

pripomína, že doprava je druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodná letecká a lodná doprava nie je spomenutá v Parížskej dohode; trvá na potrebe zaviesť súbor stratégií, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia; opätovne potvrdzuje, že strany UNFCCC musia prijať opatrenia s cieľom účinne regulovať a určiť maximálnu výšku emisií pochádzajúcich z medzinárodných činností leteckej a námornej dopravy, v súlade s potrebami a naliehavosťou situácie; vyzýva všetky zmluvné strany dohovoru, aby prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vytvorili celosvetový rámec politík, ktorý by umožňoval účinnú reakciu, a aby podnikli opatrenia na stanovenie primeraných cieľov do konca roka 2016 na dosiahnutie potrebného zníženia vzhľadom na cieľ, ktorým je oveľa nižšia hodnota než 2 oC;

28.

pripomína, že emisie skleníkových plynov z leteckej dopravy boli 1. januára 2012 začlenené do systému EU ETS, čím všetkým prevádzkovateľom lietadiel v rámci ETS vznikla povinnosť získať emisné kvóty uhlíka; konštatuje prijatie dvoch rozhodnutí o odložení účinnosti v rokoch 2013 a 2014, ktorými sa dočasne obmedzila pôsobnosť EU ETS tak, aby sa vylúčili medzinárodné lety, aby ICAO získala čas na vypracovanie globálneho trhového opatrenia na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a poznamenáva, že táto výnimka prestane platiť od roku 2017;

29.

požaduje, aby sa počas aktuálne prebiehajúceho 39. zasadnutia zhromaždenia ICAO vytvorilo spravodlivé a stabilné globálne trhové opatrenie, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni vykonávalo od roku 2020; vyjadruje hlboké sklamanie z aktuálneho návrhu, o ktorom sa rokuje v rámci ICAO a pripomína, že o zmene platných právnych predpisov o začlenení leteckej dopravy do EU ETS možno uvažovať len v prípade, ak bude globálne trhové opatrenie ambiciózne, a že v každom prípade budú vnútroeurópske lety naďalej zahrnuté do EU ETS;

30.

poukazuje na varovanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB), že oneskorené informácie o dôležitosti kontrol emisií by mohli viesť k náhlemu uplatňovaniu kvantitatívnych obmedzení týkajúcich sa využívania zdrojov energie s vysokými emisiami uhlíka a že náklady na prechod by sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili, čo by mohlo mať vplyv na hospodársku činnosť a finančné inštitúcie; vyzýva Komisiu, aby naďalej posudzovala možné systémové riziká spojené s náhlym prechodom a aby v prípade potreby navrhla nevyhnutné požiadavky na transparentnosť finančného trhu a politiky s cieľom zmierniť systémové riziká v čo v najväčšej možnej miere;

31.

zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú bude zohrávať obehové hospodárstvo pri prechode k nízkouhlíkovej spoločnosti. poznamenáva, že opatrenia zamerané len na znižovanie emisií bez zohľadňovania prínosu v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov a efektívneho využívania zdrojov nedosiahnu svoj cieľ; domnieva sa, že vzhľadom na účinok ťažby surovín a odpadového hospodárstva na emisie skleníkových plynov sa konferencia COP 22 musí dôkladne zaoberať prechodom na globálny model obehového hospodárstva;

32.

zdôrazňuje význam jednotného systematického hľadiska pri formulovaní a vykonávaní politík v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov a poukazuje najmä na prerušenie väzieb medzi hospodárskym rastom a ľudským blahobytom na jednej strane a spotrebou zdrojov na druhej strane, keďže efektívne využívanie zdrojov prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ako aj k znižovaniu tlaku na životné prostredie a na zdroje, a súčasne umožňuje udržateľný rast, zatiaľ čo politika s jednostranným zameraním na zníženie emisií skleníkových plynov nezaručuje zároveň šetrný prístup ku zdrojom; zdôrazňuje, že efektívne využívanie zdrojov prináša hospodárske aj ekologické výhody; zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo a teda aj riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi môžu poskytnúť významný pákový efekt pri riešení otázok týkajúcich sa klímy; uvádza napríklad, že ťažba, spracovanie, preprava, premena, používanie a odstraňovanie zdrojov priamo predstavujú veľký podiel spotreby energie; uvádza, že zvýšenie produktivity zdrojov prostredníctvom vyššej efektívnosti a znižovanie plytvania zdrojmi prostredníctvom opätovného využívania, opätovnej úpravy a recyklácie prispievajú aj k podstatnému zníženiu spotreby zdrojov a súčasne k zníženiu emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti poukazuje na prácu Medzinárodného panela o zdrojoch;

Zníženie emisií látok iných ako CO2

33.

víta vyhlásenie vedúcich predstaviteľov prijaté na samite G7 konanom 26. a 27. mája 2016 v Ise-Šima v Japonsku, v ktorom sa zdôrazňuje význam zníženia emisií klimatických znečisťujúcich látok s krátkou životnosťou vrátane čierneho uhlíka, fluórovaných uhľovodíkov (HFC) a metánu, s cieľom pomôcť spomaliť mieru krátkodobého otepľovania;

34.

požaduje začatie ambiciózneho postupného celosvetového obmedzovania výskytu HFC podľa Montrealského protokolu v roku 2016; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ v oblasti opatrení na zmierňovanie zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej;

Priemysel a konkurencieschopnosť

35.

zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti zmene klímy je prioritou a mal by sa presadzovať na celom svete a zároveň by sa mala zabezpečiť energetická bezpečnosť a rozvoj udržateľného hospodárskeho rastu a pracovných miest;

36.

zdôrazňuje, že investície v oblasti zmeny klímy si vyžadujú stabilný a predvídateľný právny rámec a jasné politické signály;

37.

víta skutočnosť, že Čína a ďalší hlavní konkurenti energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ zavádzajú systémy obchodovania s uhlíkom alebo iné cenové mechanizmy; domnieva sa, že kým sa nedosiahnu rovnaké podmienky, EÚ by mala zachovať primerané a vhodné opatrenia na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu a v prípade potreby zabraňovať úniku uhlíka, berúc do úvahy, že politiky v oblasti energetiky, priemyslu a klímy sú navzájom prepojené;

38.

zdôrazňuje, že je dôležité lepšie využívať existujúce programy a nástroje ako Horizont 2020, ktoré sú otvorené pre tretie krajiny, najmä v oblasti energetiky, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja, a zdôrazňuje význam začlenenia aspektu udržateľnosti do príslušných programov;

Energetická politika

39.

vyzýva EÚ, aby naliehala na medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne prijalo konkrétne opatrenia na postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá, ako aj harmonogram pre takéto opatrenia;

40.

zdôrazňuje, že ambicióznejšie ciele energetickej efektívnosti v EÚ môžu pomôcť dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti klímy a súčasne znížiť riziko úniku uhlíka;

41.

zdôrazňuje význam energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov pre znižovanie emisií, ako aj pre hospodárske úspory, energetickú bezpečnosť a prevenciu a zmierňovanie energetickej chudoby z hľadiska ochrany zraniteľných a chudobných domácností; požaduje celosvetovú podporu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. stimuláciou vlastnej výroby a spotreby obnoviteľných zdrojov energie), a pripomína, že energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie patria medzi dva z hlavných cieľov energetickej únie v EÚ;

Výskum, inovácie a digitálne technológie

42.

zdôrazňuje skutočnosť, že výskum a inovácie v oblasti klímy, politiky na adaptáciu a zdrojovo účinné a nízkoemisné technológie sú kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy nákladovo efektívnym spôsobom, znižujú závislosť od fosílnych palív a mali by podporovať využívanie druhotných surovín; preto požaduje globálne záväzky na posilnenie a zameranie investícií do tejto oblasti;

43.

pripomína, že výskum, inovácie a konkurencieschopnosť sú jeden z piatich pilierov stratégie energetickej únie EÚ; konštatuje, že EÚ je odhodlaná zostať celosvetovým lídrom v týchto oblastiach a zároveň rozvíjať úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi; zdôrazňuje význam budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách z hľadiska zavádzania ekologických a udržateľných energetických technológií;

44.

pripomína, že digitálne technológie môžu zohrávať úlohu katalyzátora pri transformácii energetického systému; zdôrazňuje význam vývoja technológií pre skladovanie energie, ktoré prispejú k dekarbonizácii energie a sektora vykurovania a chladenia domácností;

45.

zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať počet kvalifikovaných pracovníkov pôsobiacich v tomto odvetví a podporovať vedomosti a najlepšie postupy s cieľom stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a zároveň podporovať prípadnú transformáciu pracovnej sily;

46.

požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách, teplote a zmene klímy; poukazuje najmä na prínos programu Kopernikus; požaduje zároveň transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi krajinami, ako aj sprístupňovanie údajov vedeckej obci;

Úlohy neštátnych subjektov

47.

zdôrazňuje opatrenia na dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť voči zmene klímy, ktoré prijíma čoraz širšie spektrum neštátnych subjektov; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľskou obcou vrátane malých a stredných podnikov, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami a význam zabezpečenia ich zapojenia do plánovania a vykonávania opatrení v oblasti klímy s cieľom mobilizovať dôrazné celosvetové opatrenia na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností; víta vytvorenie celosvetového akčného programu v oblasti klímy, ktorý nadväzuje na akčný program Lima-Paríž zahŕňajúci sedemdesiat mnohostranných iniciatív v rozličných odvetviach;

48.

zdôrazňuje, že Platforma neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA) by sa mala v plnej miere začleniť do rámca UNFCCC; konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú najväčšími prispievateľmi do akčného programu Lima-Paríž a NAZCA a že už potvrdili svoj záväzok vykonávať Parížsku dohodu vzhľadom na zmierňovanie zmeny klímy aj adaptáciu pri súčasnom zabezpečovaní horizontálnej koordinácie a uplatňovaní politiky v oblasti zmeny klímy, posilňovaní postavenia miestnych komunít a občanov, podporovaní procesu spoločenských zmien a inovácií, a to najmä prostredníctvom iniciatív, ako je globálny Dohovor primátorov a starostov a memorandum o porozumení o cieli do 2 oC;

49.

žiada EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (územnými celkami, súkromným sektorom, MVO a miestnymi spoločenstvami) na príprave iniciatív v kľúčových odvetviach týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy (energia, technológie, mestá, doprava), ako aj iniciatív týkajúcich sa adaptácie a odolnosti s cieľom odpovedať na problematické otázky adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť alebo predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

50.

považuje za dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť legitímneho lobizmu počas rokovaní budúcej COP 22 a zároveň rovnaký prístup všetkých zainteresovaných strán, ktoré boli úradne uznané, ku všetkým potrebným informáciám;

51.

pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; žiada preto, aby sa vynaložilo ešte väčšie úsilie na organizovanie kampaní alebo opatrení na zvyšovanie povedomia a informovanosti obyvateľstva o malých gestách a veľkých gestách, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

Odolnosť voči zmene klímy prostredníctvom adaptácie

52.

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast odolný voči zmene klímy a trvalo udržateľný rozvoj; žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností adaptovať sa na ňu;

53.

požaduje, aby Komisia preskúmala stratégiu EÚ týkajúcu sa adaptácie na zmenu klímy, ktorá bola prijatá v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne záväzný nástroj, ak sa opatrenia prijaté v členských štátoch považujú za nedostatočné;

54.

zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; upozorňuje na skutočnosť, že je nevyhnutné stanoviť na celosvetovej úrovni jednotnú politickú a finančnú podporu inovácií v oblasti čistej energie a energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom umožniť realizáciu našich klimatických cieľov a uľahčiť rast;

55.

požaduje vážne uznanie problému klimatických utečencov a jeho rozsahu, ktorý je dôsledkom klimatických prírodných katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchric, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky a Blízkeho Východu by mohol prispieť k politickej nestabilite, hospodárskym ťažkostiam a vyhroteniu utečeneckej krízy v Stredozemí;

56.

víta úsilie Varšavského medzinárodného mechanizmu pre straty a škody, ktoré bude predmetom preskúmania na COP 22 (v novembri až decembri 2016); žiada mechanizmus, aby naďalej zvyšoval chápanie a odborné poznatky, pokiaľ ide o to, ako zmena klímy ovplyvňuje vzorce migrácie, premiestňovania a mobility osôb, a žiada, aby podporoval uplatňovanie tohto chápania a odborných poznatkov;

57.

vyzýva EÚ a všetky ostatné krajiny, aby riešili rozmer ľudských práv a sociálnych dôsledkov zmeny klímy, zabezpečili ochranu a podporu ľudských práv a solidarity a poskytli podporu chudobnejším krajinám, ktoré majú obmedzené možnosti v dôsledku zmeny klímy;

Podpora rozvojových krajín

58.

zdôrazňuje, že významnú úlohu pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody zohrávajú aj rozvojové krajiny a že je nutné pomôcť týmto krajinám pri plnení ich plánov v oblasti klímy, pričom treba v plnej miere využívať synergie s relatívnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja vykonaných opatrení v oblasti klímy, akčným programom z Addis Abeby a programom do roku 2030;

59.

zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov; Afrika má obrovské prírodné zdroje, ktoré jej môžu zaistiť energetickú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v konečnom dôsledku, ak sa účinne vybudujú prepojenia elektrických sietí, časť európskej energie by mohla pochádzať z Afriky;

60.

zdôrazňuje, že EÚ má skúsenosti, kapacitu a globálny dosah na to, aby prevzala úlohu vodcu pri budovaní modernejšej, čistejšej a odolnejšej infraštruktúry potrebnej na dosiahnutie globálneho prechodu, ktorý bol podnietený Parížom; vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín pri prechode na nízkouhlíkové spoločnosti, ktoré budú inkluzívnejšie, sociálne a environmentálne udržateľné, prosperujúce a bezpečnejšie;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

61.

poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, aby sa dosiahol cieľ 100 miliárd USD do roku 2020; víta jeho pokračovanie až do roku 2025; vzhľadom na rozsah a naliehavosť problému naliehavo vyzýva EÚ a všetky zmluvné strany, ktoré tak môžu urobiť, aby splnili svoje povinnosti poskytnúť financie na opatrenia v oblasti zmeny klímy s cieľom podporiť intenzívnejšie úsilie pri znižovaní skleníkových plynov a adaptácii na dôsledky zmeny klímy; uznáva, že obmedzenie nebezpečných dôsledkov zmeny klímy na minimum si vyžiada oveľa vyššie investície do nízkouhlíkových technológií odolných voči zmene klímy a intenzívnejšie úsilie na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá; zdôrazňuje, že je dôležité stimulovať širšie finančné toky prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a oceňovania emisií oxidu uhličitého;

62.

žiada, aby sa prijali konkrétne záväzky na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni, s cieľom priniesť dodatočné zdroje financovania v oblasti klímy, a to aj zavedením dane z finančných transakcií, odobratím niektorých emisných kvót z EU ETS v období rokov 2021 – 2030 a pridelením príjmu pochádzajúceho z opatrení prijatých EÚ a na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa emisií pochádzajúcich z činností leteckej a námornej dopravy na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a Zelenému klimatickému fondu určenému okrem iného na projekty technologickej inovácie;

63.

víta záväzok Parížskej dohody zosúladiť všetky finančné toky s rozvojom v oblasti nízkych emisií skleníkových plynov a odolnosti voči zmene klímy; domnieva sa, že je preto nutné, aby EÚ urýchlene začala riešiť problém investícií do fosílnych palív a infraštruktúry s vysokými emisiami uhlíka;

64.

so záujmom očakáva facilitačný dialóg s cieľom identifikovať príležitosti na navýšenie finančných zdrojov a podpory s cieľom posilniť zmierňovanie zmeny klímy zo strany všetkých zmluvných strán; uznáva zodpovednosť všetkých zúčastnených strán, darcov aj príjemcov, aby spolupracovali s cieľom zvýšiť podporu a zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť;

65.

vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zhodnotila dôsledky Parížskej dohody na rozpočet EÚ a aby vytvorila špecializovaný, automatický mechanizmus financovania zo strany EÚ, v rámci ktorého sa poskytne dodatočná a primeraná podpora v záujme spravodlivého podielu EÚ na dosiahnutí medzinárodného cieľa, ktorým je získať prostriedky vo výške 100 miliárd USD na financovanie opatrení v oblasti klímy;

66.

žiada, aby určovanie cien uhlíka na širokom základe bolo celosvetovo uplatniteľným nástrojom na riadenie emisií, prideľovanie príjmov z obchodovania s emisiami na investície týkajúce sa klímy či zavedenie cien za emisie uhlíka z palív v rámci medzinárodnej dopravy; žiada aj čiastočné využívanie dotácií v poľnohospodárstve na zabezpečenie investícií do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje dôležitosť mobilizácie kapitálu súkromného sektora a uvoľnenia potrebných investícií do nízkouhlíkových technológií; požaduje, aby vládne, verejné a súkromné finančné inštitúcie vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností prijali ambiciózne záväzky v prospech zosúladenia úverových a investičných postupov s cieľom obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 oC a postupného ukončenia investícií do fosílnych palív vrátane zrušenia vývozných úverov na investície do fosílnych palív; požaduje prijatie osobitných štátnych záruk v prospech ekologických investícií, zavedenie ochranných značiek a fiškálnych výhod pre zelené investičné fondy a vydávanie ekologických dlhopisov;

67.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vymieňali postupy týkajúce sa začlenenia problematiky udržateľnosti do finančného odvetvia na medzinárodnej i na európskej úrovni, a žiada, aby sa zvážilo označovanie finančných produktov vykonávané prostredníctvom hodnotenia a správ o ich vystavení rizikám spojeným so zmenou klímy, ako aj ich príspevok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľom poskytnúť investorom spoľahlivé a stručné informácie o mimofinančných otázkach;

Diplomacia v oblasti zmeny klímy

68.

víta pokračujúce zameranie EÚ na oblasť klímy, ktoré je nevyhnutné na zviditeľňovanie opatrení v oblasti klímy v partnerských krajinách a v očiach svetovej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ, jej členské štáty a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) majú obrovskú zahraničnopolitickú kapacitu a musia preukázať vedúcu úlohu na fórach zameraných na zmenu klímy; zdôrazňuje, že ambiciózne a naliehavé opatrenia v oblasti klímy a vykonávanie záväzkov z konferencie COP 21 musia zostať prioritami EÚ v rámci bilaterálnych a biregionálnych rozhovorov na vysokej úrovni s partnerskými krajinami, G7, G20, OSN, ako aj na iných medzinárodných fórach;

69.

vyzýva EÚ, aby zamerala svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy na zabezpečenie vybudovania silnej štruktúry Parížskej dohody;

Európsky parlament

70.

zaväzuje sa čo najskôr ratifikovať Parížsku dohodu, aby využil svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na vyvíjanie neustáleho úsilia o pokrok smerom k rýchlej ratifikácii a uplatňovaniu Parížskej dohody;

71.

domnieva sa, že Európsky parlament musí tiež byť začlenený do delegácie EÚ, pretože bude musieť udeliť súhlas s uzavretím medzinárodnej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ v Marrakéši a bude mať prístup k všetkým prípravným dokumentom už od začiatku rokovaní;

o

o o

72.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/57


P8_TA(2016)0384

Vykonávanie nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o vykonávaní nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami (ES) č. 1935/2004 (2015/2259(INI))

(2018/C 215/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 2023/2006 z 22. decembra 2006 o správnych výrobných postupoch materiálov a predmetov určených na styk s potravinami (2),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 zo 14. januára 2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami (3),

so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1935/2004 o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami na úrovni EÚ, ktoré v máji 2016 vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu (4),

so zreteľom na diskusie v rámci seminára s názvom Materiály prichádzajúce do styku s potravinami – Ako zaistiť bezpečnosť potravín a technologické inovácie v budúcnosti?, ktorý sa konal 26. januára 2016 v Európskom parlamente (5),

so zreteľom na správu Komisie o toxicite zmesí (6),

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade s názvom „Kombinovaný účinok chemikálií – Chemické zmesi (COM(2012)0252),

so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada ministrov pre životné prostredie z 22. decembra 2009 o kombinovanom účinku chemikálií (7),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (8), ktoré, okrem iného, uznáva, že je potrebné, aby EÚ riešila kombinované účinky chemikálií a bezpečnostné obavy týkajúce sa endokrinných disruptorov vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie,

so zreteľom na posúdenie na tému „Stav vedy o chemických látkach narúšajúcich endokrinný systém – 2012“, ktoré bolo vypracované pre Program OSN pre životné prostredie a Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) (9),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (10) (ďalej len „nariadenie REACH“),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0237/2016),

A.

keďže v nariadení (ES) č. 1935/2004 (ďalej len „rámcové nariadenie“) sa stanovujú všeobecné bezpečnostné požiadavky na všetky materiály prichádzajúce do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby látky nemigrovali do potravín v množstvách, ktoré sú dosť veľké na to, aby ohrozili zdravie ľudí alebo neprimerane zmenili zloženie potraviny alebo zhoršili jej organoleptické vlastnosti;

B.

keďže v prílohe I k rámcovému nariadeniu sa uvádza 17 materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami (MPSP), na ktoré sa môžu vzťahovať osobitné opatrenia;

C.

keďže len štyri z uvedených 17 materiálov podliehajú osobitným opatreniam EÚ, a to: plasty (vrátane recyklovaných plastov), keramika, regenerovaná celulóza a aktívne a inteligentné materiály;

D.

keďže je naliehavo potrebná revízia niektorých osobitných opatrení EÚ, najmä smernice Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch;

E.

keďže členské štáty môžu prijať vnútroštátne právne predpisy pre ďalších 13 materiálov uvedených v prílohe 1;

F.

keďže mnohé členské štáty už zaviedli alebo v súčasnosti pracujú na zavedení rôznych opatrení pre zvyšné MPSP; keďže so zreteľom na tieto vnútroštátne opatrenia zásada vzájomného uznávania nefunguje a účinné fungovanie vnútorného trhu, ako aj vysoký stupeň ochrany zdravia, ako sa to predpokladá v rámcovom nariadení a zmluvách, preto nemôžu byť zabezpečené;

G.

keďže materiály, na ktoré sa nevzťahujú osobitné opatrenia EÚ, môžu predstavovať riziko pre ľudské zdravie a viesť k strate dôvery u spotrebiteľov, právnej neistote a zvýšeniu nákladov pre podnikateľské subjekty súvisiacich so zabezpečením zhody, ktoré sa v rámci dodávateľského reťazca často prenášajú ďalej na spotrebiteľov, ako aj k strate konkurencieschopnosti a inovácie; keďže podľa európskeho posúdenia vykonávania z mája 2016, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, sa všetky príslušné zainteresované strany sa zhodli na tom, že nedostatok jednotných opatrení má nepriaznivý vplyv na verejné zdravie, ochranu životného prostredia a hladké fungovanie vnútorného trhu;

H.

keďže zásady „lepšej regulácie“ by nemali oddialiť žiadne opatrenia zamerané na odvrátenie alebo obmedzenie potenciálne závažných alebo nezvratných dôsledkov na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie, ako to vyplýva zo zásady obozretnosti zakotvenej v zmluvách EÚ;

I.

keďže endokrinné disruptory a genotoxické látky v MPSP sú problematické predovšetkým z hľadiska verejného zdravia a životného prostredia; keďže v súčasnosti nemožno vlastnosti endokrinných disruptorov a genotoxických látok spoľahlivo predvídať z chemického zloženia, preto by sa malo podporovať biotestovanie ako nepovinné varovné opatrenie na zaistenie bezpečnosti chemicky zložitých MPSP; keďže by sa mal podnecovať výskum rozvoja analytického a toxikologického testovania s cieľom podporiť rozsiahle a nákladovo efektívne posúdenia bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami v prospech spotrebiteľov, životného prostredia a výrobcov;

J.

keďže škodlivé mikroorganizmy (patogénne alebo kazenie), ktoré môžu byť prítomné ako kontaminanty materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, a biocídy, ktoré sa následne môžu používať na zníženie ich počtu, takisto predstavujú riziko pre zdravie verejnosti;

K.

keďže niektoré potraviny sú dlhý čas v kontakte so širokou škálou obalových materiálov;

L.

keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, by mohla prispieť k zlepšeniu ochrany zdravia spotrebiteľov a zníženiu vplyvu MPSP, najmä obalových materiálov, na životné prostredie;

M.

keďže účinnejšia koordinácia všetkých ustanovení, ktoré majú vplyv na používanie MPSP, vrátane nariadenia REACH by prispela k účinnejšiemu obehovému hospodárstvu;

N.

keďže osobitné opatrenia by mali byť vedecky podložené; keďže z vedeckého hľadiska existuje stále niekoľko nejasností a z tohto dôvodu je potrebné posilniť výskum;

O.

keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) predstavujú nanotechnológia a nanomateriály nový technologický rozvoj a MPSP sú odvetvím, v ktorom používanie nanomateriálov dominuje; keďže osobitné vlastnosti nanomateriálov môžu ovplyvniť ich toxikokinetické a toxikologické profily, ale pokiaľ ide o tieto aspekty, k dispozícii sú iba obmedzené informácie; keďže existuje aj neistota, ktorá pramení z ťažkostí pri charakterizovaní, odhaľovaní a meraní nanomateriálov v potravinách a v biologických matriciach, ako aj z obmedzenej dostupnosti údajov o toxicite a testovacích metódach;

P.

keďže posúdenia rizík v oblasti zdravia a životného prostredia na úrovni EÚ sa v súčasnosti vzťahujú iba na posúdenie jednotlivých látok a ignorujú skutočné životné podmienky kombinovanej a kumulatívnej expozície z rôznych spôsobov a typov výrobkov, známej aj ako „koktail“ alebo účinok „zmesi“;

Q.

keďže podľa odporúčania Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/WHO (2009) (11) by sa posúdenie vystavenia malo vzťahovať na bežnú populáciu, ako aj na kritické skupiny, ktoré sú zraniteľné alebo v prípade ktorých sa očakáva, že budú mať vyššiu úroveň expozície ako bežná populácia (napr. dojčatá, deti);

R.

keďže vysledovateľnosť MPSP by mala byť zabezpečená vo všetkých fázach dodávateľského reťazca, aby bolo uľahčené monitorovanie, stiahnutie chybných produktov, informovanosť spotrebiteľa a adresná zodpovednosť;

S.

keďže označovanie je veľmi priamy a účinný nástroj na informovanie spotrebiteľov o vlastnostiach výrobku;

T.

keďže horizontálny prístup k látkam v rámci všetkých hospodárskych odvetví zabezpečuje súlad právnych predpisov a predvídateľnosť pre podniky;

U.

keďže rozvoj jednotných skúšobných metód EÚ pre všetky MPSP by prispel k vyššej úrovni ochrany zdravia a životného prostredia v celej EÚ;

V.

keďže zavedenie bezpečnostnej kontroly pre predmety prichádzajúce do styku s polotovarmi by mohlo byť jedným zo spôsobov doplnenia niektorých osobitných opatrení;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti MPSP: úspechy a nedostatky

1.

uznáva, že rámcové nariadenie predstavuje pevný právny základ, ktorého ciele si zachovávajú svoj význam;

2.

zdôrazňuje, že aj keď hlavná pozornosť by sa mala venovať prijatiu osobitných opatrení pre 13 materiálov, ktoré ešte nie sú regulované na úrovni EÚ, všetky príslušné zainteresované strany poukazujú na to, že stále pretrvávajú nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní existujúcich právnych predpisov;

3.

predpokladá nadchádzajúce preskúmanie Spoločného výskumného centra Komisie týkajúce sa vnútroštátnych predpisov prijatých členskými štátmi v oblasti neharmonizovaných materiálov; vyzýva Komisiu, aby využila toto preskúmanie ako východiskový bod na vypracovanie požadovaných opatrení;

4.

vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní požadovaných opatrení vzala do úvahy európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovala EPRS, a vnútroštátne opatrenia, ktoré sú už v platnosti alebo ktoré sa pripravujú;

5.

poukazuje na to, že vzhľadom na veľký výskyt týchto materiálov na trhu EÚ a riziko, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie, a s cieľom zachovať jednotný trh pre MPSP a potravinové výrobky, by Komisia mala začať bezodkladne uprednostňovať vypracovanie osobitných opatrení EÚ pre materiály, ako je papier, kartón, laky a nátery, kovy a zliatiny, tlačiarenské farby a lepidlá;

6.

zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať tým MPSP, ktoré či už priamo alebo nepriamo prichádzajú do kontaktu s potravinami a u ktorých je vyššie riziko migrácie, ako sú materiály obklopujúce tekutiny a potraviny s vysokým obsahom tuku a materiály, ktoré sú v styku s potravinami dlhší čas;

7.

je presvedčený, že prijatie ďalších osobitných opatrení na úrovni EÚ by podnietilo podnikateľské subjekty, aby vyvíjali bezpečné, opätovne použiteľné a recyklovateľné MPSP, čím by sa podporila snaha EÚ o vytvorenie účinnejšieho obehového hospodárstva; poukazuje na to, že jedným z predpokladov by bola lepšia vysledovateľnosť postupného vyraďovania MPSP, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre verejné zdravie;

8.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že používanie MPSP vyrobených z recyklovaných výrobkov a ich opätovné použitie by nemalo viesť k vyššiemu počtu kontaminantov alebo rezíduí v konečnom výrobku;

9.

je presvedčený, že v súvislosti so zameraním EÚ na prechod na obehové hospodárstvo by sa mali rozvíjať lepšie synergie medzi rámcovým nariadením o MPSP a obehovým hospodárstvom, ktoré by mali zahŕňať osobitné opatrenia na úrovni EÚ pre recyklovaný papier a kartón; poznamenáva, že existuje limit, koľkokrát môžu byť výrobky z recyklovaného papieru a kartónu znovu použité, čo si vyžaduje stálu dodávku čerstvých drevených vlákien;

10.

vzhľadom na riziko migrácie minerálnych olejov z MPSP a predmetov z papiera alebo kartónu do potravín podporuje, až do prijatia osobitných opatrení a možného zákazu minerálnych olejov v tlačiarenských farbách, ďalší výskum zameraný na predchádzanie takejto migrácii;

11.

podporuje zvýšenie cieľov v oblasti recyklácie a opätovného použitia pre všetky materiály v návrhu Komisie na smernicu, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596); pripomína však Komisii, že ciele týkajúce sa recyklácie a opätovného využitia musia sprevádzať primerané kontrolné opatrenia na zaistenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami;

12.

zdôrazňuje zložité postavenie, v ktorom sa ocitli malé a stredné podniky vo výrobnom reťazci, keďže vzhľadom na absenciu príslušných legislatívnych ustanovení nie sú pozícií prijímať alebo odovzdávať informácie, ktoré by zaručili bezpečnosť ich výrobkov;

13.

považuje za nevyhnutné, aby členské štáty pri navrhovaní konkrétnych bezpečnostných požiadaviek na MPSP zapojili do procesu všetky príslušné zainteresované strany;

14.

uznáva, že súčasná paradigma pre hodnotenie bezpečnosti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je nedostatočná, keďže sa vo všeobecnosti podceňuje úloha materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami pri kontaminácii potravín a nedostatok informácií o vystavení ľudí chemikáliám;

Posudzovanie rizika

15.

uvedomuje si dôležitú úlohu, ktorú zohráva úrad EFSA pri posudzovaní rizika látok na použitie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú regulované osobitnými opatreniami; je si vedomý nákladov súvisiacich s posúdením rizika konkrétnej látky a obmedzených zdrojov EFSA; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila úroveň financovania EFSA v záujme súvisiacej dodatočnej práce vzhľadom na zvýšenú potrebu posúdenia rizík, ako je uvedené nižšie;

16.

vyzýva úrad EFSA a Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby užšie spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v snahe o efektívne využitie dostupných zdrojov na vykonanie komplexného posúdenia;

17.

uznáva skutočnosť, že v záujme riadneho posúdenia rizík materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami je potrebné zohľadniť látky používané pri ich výrobe a spracovaní, ako aj neúmyselne pridané látky vrátane nečistôt z neúmyselne pridaných látok a iných látok, ktoré vznikajú chemickými reakciami; v tejto súvislosti je nevyhnutné, aby EFSA a príslušné orgány v členských štátoch mali k dispozícii jasné údaje o východiskových látkach; zdôrazňuje preto význam spolupráce medzi vedeckými inštitúciami a laboratóriami a víta zámer EFSA venovať pozornosť skôr hotovým materiálom a predmetom a výrobnému procesu než použitým látkam;

18.

zdôrazňuje význam ďalšieho vedeckého výskumu neúmyselne pridaných látok, pretože, na rozdiel od známych nebezpečných látok je ich podstata a štruktúra, najmä pokiaľ ide o plasty, často neznáma;

19.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôkazy pre: i) súčasné dohady o migrácii látok cez funkčné bariéry; ii) prahovú koncentráciu 10 ppb pre migrujúce látky v potravinách, ktoré používajú niektoré spoločnosti a príslušné orgány s cieľom rozhodnúť, v prípade ktorých chemických látok treba posúdiť riziko; iii) mieru, do akej sa funkčné prekážky stanú menej efektívne počas dlhšieho obdobia skladovania, keďže môžu iba spomaliť migráciu; iv) súčasné predpoklady o veľkosti molekúl, ktorá ovplyvňuje chemickú absorpciu cez črevá;

20.

vyzýva úrad EFSA a Komisiu, aby rozšírili koncepciu zraniteľných skupín na tehotné a dojčiace ženy, a aby do kritérií pre posúdenie rizík zahrnuli potenciálne účinky vystavenia v nízkych dávkach a iné ako monotónne reakcie na dávky;

21.

vyjadruje poľutovanie, že EFSA v súčasnom postupe posudzovania rizika nezohľadňuje tzv. koktailový účinok alebo účinok viacnásobného súbežného a kumulatívneho vystavenia MPSP a iným zdrojom, ktoré môže vyvolať nepriaznivé účinky dokonca aj v prípade, keď je úroveň jednotlivých látok v zmesi nízka, a naliehavo vyzýva EFSA, aby v budúcnosti zohľadnil tieto skutočnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri stanovení migračných limitov, ktoré sa považujú za bezpečné pre ľudské zdravie, zvážila tento účinok, a to aj z dlhodobého hľadiska;

22.

požaduje ďalší vedecký výskum interakcie medzi rôznymi chemikáliami

23.

ďalej ľutuje, že úrad EFSA ešte nezohľadnil možnosť výskytu škodlivých mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami; vyzýva preto vedeckú skupinu úradu EFSA pre biologické riziko (BIOHAZ), aby preskúmala otázku mikroorganizmov v materiáloch prichádzajúcich do styku s MPSP prostredníctvom vypracovania stanoviska EFSA na túto tému;

24.

poukazuje na to, že MPSP sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 528/2012 (12) (nariadenie o biocídnych výrobkoch (NBV)), keďže biocídy môžu byť zastúpené v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom udržať ich povrch bez mikrobiálnej kontaminácie (dezinfekčné prostriedky) a mať konzervačný účinok na potraviny (konzervačné látky). konštatuje však, že odlišné typy biocídov v MPSP sú regulované v rámci rôznych právnych rámcov a že v závislosti od typu biocídu musí agentúra ECHA alebo úrad EFSA, alebo obe agentúry, vykonať posúdenie rizika;

25.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi nariadeniami o MPSP a o biocídnych výrobkoch a v tejto súvislosti objasnila úlohy agentúry ECHA a úradu EFSA; ďalej vyzýva Komisiu, aby pracovala na harmonizovanom a konsolidovanom prístupe pre celkové posudzovanie a povoľovanie látok používaných ako biocídy v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom predchádzať prekrývaniu, právnym neistotám a duplicite práce;

26.

vyzýva EFSA, aby zvážil skutočnosť, že Vedecký výbor pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) v roku 2009 označil miesta na výrobu potravín za kritické miesto, ktoré podporuje množenie baktérií odolných voči antibiotikám aj biocídom; poukazuje preto na skutočnosť, že MPSP, ktoré obsahujú biocídy, môžu takisto prispieť k výskytu baktérií odolných voči antibiotikám u ľudí;

27.

zdôrazňuje, že MPSP sú významným zdrojom vystavenia ľudí chemickým látkam vzbudzujúcim obavu, vrátane perfluórovaných zlúčenín (PFC) a chemikálií, ktoré narúšajú endokrinný systém (EDC), ako sú ftaláty a bisfenoly, ktoré sú spájané s chronickými ochoreniami, ako aj reprodukčnými problémami, metabolickými poruchami, alergiami a neurologickými problémami; konštatuje, že migrácia takýchto chemických látok je znepokojujúca najmä v prípade MPSP, vzhľadom na ich potenciál byť nebezpečné aj v extrémne malých dávkach;

28.

so znepokojením poukazuje na zvýšený vplyv na zdravie, ktorý môžu mať látky používané v MPSP, na zdravie dojčiat a malých detí;

29.

vyzýva Komisiu, aby vyplnila medzeru v oblasti posudzovania bezpečnosti medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP tým, že zabezpečí, aby spoločnosti vypracúvali posúdenia bezpečnosti chemických látok používaných v MPSP na ľudské zdravie počas ich výroby, používania a distribúcie; domnieva sa, že by sa to malo objasniť v nariadení (ES) č. 1935/2004;

30.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu koordináciu a koherentnejší prístup medzi nariadením REACH a právnymi predpismi v oblasti MPSP, najmä vzhľadom na látky klasifikované v nariadení REACH ako karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu (kategórie 1A, 1B a 2), alebo ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, a aby zabezpečila, aby sa škodlivé látky postupne vyraďované v rámci REACH, vyradili aj v rámci MPSP; zdôrazňuje, že na zabezpečenie vylúčenia akéhokoľvek nebezpečenstva pre verejné zdravie musí Komisia pravidelne a aktuálne informovať Európsky parlament a Radu, ak sa v MPSP stále používajú určité látky, ktoré vzbudzujú obavy (SVHC, látky CMR, bioakumulatívne chemické látky alebo niektoré endokrinné disruptory), ktoré sú zakázané, alebo sa postupne vyraďujú podľa nariadenia REACH alebo iných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila zaradenie bisfenolu A (BPA) medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy;

31.

berie na vedomie, že Komisia 15. júna 2016 uverejnila vedecké kritériá na určenie vlastností narušujúcich endokrinný systém pre účinné látky používané v biocídnych výrobkoch a prípravkoch na ochranu rastlín; zdôrazňuje však potrebu horizontálnych kritérií pre všetky výrobky vrátane MPSP a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila takéto kritériá; žiada, aby sa tieto kritériá, keď nadobudnú účinnosť, zohľadňovali v postupe posudzovania rizika MPSP;

32.

berie na vedomie skutočnosť, že Komisia na základe nedávneho stanoviska EFSA napokon oznámila svoj plán zaviesť pre BPA migračný limit 0,05 mg/kg pre plastové obaly a nádoby a pre laky a nátery používané v kovových nádobách; konštatuje však, že mnohé prehodnotenia, ktoré EFSA zrealizoval v poslednom desaťročí, sa účinne nezaoberali všetkými obavami týkajúcimi sa zdravia a že EFSA v roku 2017 znovu prehodnotí (13) riziká vyplývajúce z BPA, a to v nadväznosti na uverejnenie správy, ktorá vyvoláva obavy, že súčasný prípustný denný príjem nechráni plody alebo dojčatá pred účinkami BPA na imunitný systém, a odporúča spotrebiteľom, aby znížili svoje vystavenie látke BPA z potravín a iných zdrojov, pričom vyzýva na zákaz BPA vo všetkých MPSP;

33.

na základe správy Spoločného výskumného centra Komisie v oblasti vedy a politiky z roku 2015 uznáva problém ťažkých kovov migrujúcich do potravín; chápe, že Komisia preskúmava limity pre olovo a kadmium v smernici Rady 84/500/EHS o keramických predmetoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci nižšie limity pre uvoľňovanie kadmia a olova a vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia smernice 84/500/EHS zatiaľ nebola prerokovaná v Európskom parlamente ani v Rade;

34.

podporuje iniciatívy v oblasti výskumu a inovácií, ktorých cieľom je vyvinúť nové látky na používanie v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré preukážu svoju bezpečnosť pre ľudské zdravie; zdôrazňuje však, že zatiaľ by akékoľvek bezpečnejšie alternatívy nemali zahŕňať bisfenol S (BPS) ako náhradu bisfenolu A (BPA), keďže toxikologický profil BPS sa môže podobať profilu BPA (14);

35.

podporuje najmä ďalší výskum nanomateriálov, keďže pokiaľ ide o účinky, migračnú schopnosť a vplyv na ľudské zdravie týchto materiálov, ešte stále panuje vedecká neistota; domnieva sa preto, že na nanomateriály by mali podliehať povoľovaciemu postupu na použitie nielen v plastových materiáloch, ale vo všetkých MPSP, a mali by sa posudzovať nielen v ich hromadnej forme;

36.

poukazuje na to, že trhové bariéry, a najmä žiadosť o povolenie na základe rozdielnych vnútroštátnych predpisov, vedú k strate príležitostí na zlepšenie bezpečnosti potravín prostredníctvom inovácie;

Vysledovateľnosť

37.

je presvedčený, že vyhlásenie o zhode môže byť účinným nástrojom na zabezpečenie zhody materiálu prichádzajúceho do styku s potravinami s príslušnými predpismi, a odporúča, aby k všetkým materiálom prichádzajúcim do styku s potravinami, a to harmonizovaným aj neharmonizovaným, bolo priložené vyhlásenie o zhode a príslušná dokumentácia, ako sa to v súčasnosti uplatňuje v prípade materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, pre ktoré boli prijaté osobitné opatrenia; je presvedčený, že podmienky používania by mali byť lepšie zohľadnené v príslušných vyhláseniach o zhode;

38.

vyjadruje však poľutovanie, že aj v prípade povinných vyhlásení o zhode nie sú tieto vyhlásenia vždy dostupné na účely presadzovania a že aj v prípade ich dostupnosti nie je kvalita týchto vyhlásení na dostatočnej úrovni, aby slúžili ako spoľahlivý zdroj dokumentácie potvrdzujúcej zhodu;

39.

požaduje, aby sa zlepšila vysledovateľnosť a zhoda materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré sú dovážané z tretích krajín, na základe požiadavky vyžadujúcej poskytnutie riadnych a úplných identifikačných dokladov a vyhlásení o zhode; trvá na tom, aby dovážané materiály prichádzajúce do styku s potravinami museli spĺňať normy EÚ, čím sa zabezpečí ochrana verejného zdravia a zaistí spravodlivá hospodárska súťaž;

40.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie plánovaného výskytu nanomateriálov v MPSP a aby zaviedla povinné označovanie zloženia MPSP, ktoré sa používajú pre organické výrobky a výrobky určené pre kritické skupiny;

Zhoda, presadzovanie práva a kontroly

41.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v EÚ sa vo výraznej miere líši úroveň presadzovania právnych predpisov v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať usmernenia EÚ v oblasti materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami, ktoré uľahčia harmonizované a jednotné vykonávanie a lepšie presadzovanie v členských štátoch; na tento účel zdôrazňuje dôležitosť výmeny údajov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že ostatné nelegislatívne politické možnosti, ako je skúsenosť priemyslu so sebahodnotením, by mali doplniť opatrenia na zlepšenie presadzovania rámcového nariadenia o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami;

42.

zastáva názor, že ďalšia harmonizácia materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami môže pomôcť zabezpečiť jednotne vysokú úroveň ochrany verejného zdravia;

43.

odporúča zavedenie jednotných noriem EÚ pre analytické skúšky daných kategórií materiálov a predmetov prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a príslušné orgány v celej EÚ vykonávali skúšky a uplatňovali pritom tú istú metódu; poznamenáva, že zavedenie jednotných skúšobných metód zaručí rovnaké zaobchádzanie s MPSP na vnútornom trhu a prispeje tak k lepším normám monitorovania a vyššej úrovni ochrany;

44.

zdôrazňuje, že každý členský štát je zodpovedný za vykonávanie kontrol spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP; vyjadruje však poľutovanie, že niektoré členské štáty nepožadujú od spoločností, aby zaregistrovali svoju ekonomickú činnosť, čím umožňujú týmto spoločnostiam obchádzať kontroly zhody; vyzýva Komisiu, aby požadovala od členských štátov, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili povinnosť všetkým spoločnostiam, ktoré vyrábajú alebo dovážajú MPSP, aby oficiálne zaregistrovali svoju hospodársku činnosť v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004; uznáva existenciu vhodných registračných mechanizmov v niekoľkých členských štátoch, ktoré môžu slúžiť ako príklady najlepších postupov;

45.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili frekvenciu a účinnosť oficiálnych kontrol, a to na základe rizika nesúladu, ako aj zdravotného rizika, zohľadňujúc množstvo potraviny, konkrétneho spotrebiteľa a dĺžku času, počas ktorého bola v styku s daným MPSP, ako aj typ MPSP, teplotu a ďalšie príslušné faktory;

46.

trvá na tom, aby členské štáty zabezpečili dostatok pracovníkov a vybavenia na vykonávanie jednotných, rozsiahlych a spoľahlivých kontrol, ako aj systém odrádzajúcich sankcií v prípade zistenia nesúladu, v súlade s revidovaným nariadením (ES) č. 882/2004;

47.

žiada o účinnejšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o systém včasného varovania pre potraviny a krmivá v záujme rýchleho a účinného riešenia rizík pre verejné zdravie;

48.

vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala prístup založený na bezpečnostných kontrolách predmetov prichádzajúcich do styku s polotovarmi alebo iné schvaľovacie postupy pre predmety prichádzajúce do styku s potravinami;

49.

víta platformu Komisie „Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny“; požaduje, aby sa jej činnosť rozšírila;

o

o o

50.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4.

(2)  Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 75.

(3)  Ú. v. EÚ L 12, 15.1.2011, s. 1.

(4)  PE 581.411.

(5)  PE 578.967.

(6)  Kortenkamp 2009. http://ec.europa.eu/environment/chemicals/effects/pdf/report_mixture_toxicity.pdf

(7)  http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2017820%202009%20INIT

(8)  Siedmy environmentálny akčný program (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171). http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013D1386

(9)  http://www.who.int/ceh/publications/endocrine/en/

(10)  Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(11)  Nedávny vývoj v oblasti posúdenia rizika chemikálií v potravinách a ich potenciálneho vplyvu na posúdenie bezpečnosti látok používaných v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami – Vestník EFSA 2016; 14(1):4357 (28 s.). https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4357

(12)  Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.

(13)  https://www.efsa.europa.eu/en/press/news/160426a?utm_content=hl&utm_source=EFSA+Newsletters&utm_campaign=3bd764133f-HL_20160428&utm_medium=email&utm_term=0_7ea646dd1d-3bd764133f-63626997

(14)  Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC), stanovisko k dokumentácii prílohy XV, v ktorej sa navrhujú obmedzenia pre bisfenol A, s. 13. http://www.echa.europa.eu/documents/10162/13641/bisphenol_a_seac_draft_opinion_en.pdf


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/65


P8_TA(2016)0385

Výročná správa o monitorovaní uplatňovania práva Únie za rok 2014

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (2015/2326(INI))

(2018/C 215/12)

Európsky parlament

so zreteľom na 32. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva Únie (2014) (COM(2015)0329),

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2010)0070),

so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012-2013) (1),

so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície (A8-0262/2016),

A.

keďže v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha ochrankyne zmlúv;

B.

keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie);

C.

keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

D.

keďže Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou stanovuje výmenu informácií o všetkých konaniach o nesplnení povinnosti na základe formálnych výziev, ale nevzťahuje sa na neformálny postup EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o nesplnení povinnosti;

E.

keďže Komisia sa odvoláva na článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom uplatniť svoju povinnosť zachovávať počas postupov v rámci projektu EU Pilot vo vzťahu k členským štátom mlčanlivosť;

F.

keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak včas napravili prípady porušenia práva Únie s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

G.

keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 3 715 sťažností, v ktorých boli oznámené potenciálne porušenia práva Únie, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Španielsko (553), Taliansko (475) a Nemecko (276);

H.

keďže v roku 2014 Komisia začala 893 nových konaní o nesplnení povinnosti, pričom najviac otvorených prípadov v členských štátoch sa týka Grécka (89), Talianska (89) a Španielska (86);

I.

keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého na to, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

1.

pripomína, že Komisia je podľa článku 17 Zmluvy o EÚ zodpovedná za zabezpečenie uplatňovania práva Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (článok 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ), ktorej ustanovenia sú určené inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie;

2.

uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie;

3.

zdôrazňuje zásadnú úlohu Komisie pri dohľade nad uplatňovaním práva Únie a predkladaní výročnej správy Európskemu parlamentu a Rade; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej aktívnej úlohe pri vývoji rôznych nástrojov na zlepšenie vykonávania, presadzovania a dodržiavania práva Únie v členských štátoch a aby popri údajoch o vykonávaní smerníc EÚ poskytla v nasledujúcej výročnej správe aj údaje o vykonávaní nariadení EÚ;

4.

uznáva, že za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie sú primárne zodpovedné členské štáty, a zdôrazňuje, že členské štáty musia pri vykonávaní práva Únie takisto plne rešpektovať základné hodnoty a zásady zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ; pripomína, že za monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie je zodpovedná Komisia; preto opakovane vyzýva členské štáty, aby systematicky využívali tabuľky zhody, zdôrazňuje však, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie; uvedomuje si, že musí využiť svoje vykonávacie správy týkajúce sa sektorových právnych predpisov;

5.

uznáva, že aj Európsky parlament musí v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom výkonu politického dohľadu nad opatreniami Komisie na presadzovanie práva, skúmania výročných správ o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; navrhuje, aby Európsky parlament vo väčšej miere prispieval k včasnej a presnej transpozícii právnych predpisov EÚ tým, že sa prostredníctvom existujúcich prepojení s národnými parlamentmi podelí o svoje odborné poznatky získané počas legislatívneho rozhodovacieho procesu;

6.

poznamenáva, že včasná a správna transpozícia práva Únie do vnútroštátnych právnych predpisov a jasný vnútroštátny právny rámec by sa mali stať prioritou členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu práva Únie a súčasne priniesť jednotlivcom a podnikom želané výhody vďaka efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva Únie;

7.

zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva Únie členskými štátmi; poznamenáva, že Komisia uznala úlohu zainteresovaných strán tým, že v roku 2014 zaviedla nové nástroje na uľahčenie tohto procesu; nabáda zainteresované strany, aby v tejto súvislosti ostali v budúcnosti ostražité;

8.

uznáva vplyv účinného uplatňovania práva Únie na posilňovanie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; oceňuje význam, ktorý sa vo výročnej správe Komisie pripisuje petíciám predkladaným občanmi, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, čo predstavuje základné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve, významný prvok európskeho občianstva a dôležitý sekundárny prostriedok na sledovanie uplatňovania práva Únie a identifikovanie jeho možných nedostatkov prostredníctvom priameho vyjadrenia názoru a skúseností občanov, a to spolu s voľbami a referendami, ktoré sú naďalej ich primárnym spôsobom demokratického vyjadrenia názoru;

9.

domnieva sa, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty nebudú schopné tieto lehoty dodržať, čím sa udelí tichý súhlas s odkladom uplatňovania; vyzýva európske inštitúcie, aby sa dohodli na vhodnejších rozvrhoch vykonávania nariadení a smerníc, pričom sa riadne zohľadnia nevyhnutné obdobia kontrol a konzultácií; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, prehľady a legislatívne revízie v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a stanovených v príslušných právnych predpisoch;

10.

víta skutočnosť, že nová Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie a uplatňovanie práva Únie a podporiť štruktúrovanejšiu spoluprácu v tomto smere; podporuje výzvu uvedenú v dohode, ktorá sa týka lepšieho vymedzenia vnútroštátnych opatrení, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s právnymi predpismi Únie (prax známa ako „pozlacovanie“); zdôrazňuje význam zlepšenia transpozície a nevyhnutnosť toho, aby členské štáty oznamovali vnútroštátne opatrenia, ktoré dopĺňajú európske smernice, a jasne na ne poukazovali; zdôrazňuje, že členské štáty by sa pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ mali vyhnúť zbytočnému dopĺňaniu právnych predpisov EÚ, keďže to vedie k mylným predstavám o legislatívnej činnosti EÚ a k posilňovaniu neodôvodneného euroskepticizmu medzi občanmi; poukazuje však na to, že to nemá vôbec žiadny vplyv na výsadné právo členských štátov prijať na vnútroštátnej úrovni vyššie sociálne a environmentálne normy než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ;

11.

zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať silnejšiu úlohu pri analyzovaní toho, ako prístupové krajiny a krajiny s dohodami o pridružení s Európskou úniou dodržiavajú právo Únie; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa príslušným krajinám poskytla vhodná pomoc, a to v podobe nepretržitej spolupráce s ich národnými parlamentmi v oblasti dodržiavania a uplatňovania práva Únie;

12.

navrhuje, aby Európsky parlament v reakcii na výročné správy o pokroku vydávané Komisiou vypracúval o všetkých kandidátskych krajinách riadne správy, nie len uznesenia, aby tak mali všetky príslušné výbory možnosť predložiť náležité stanoviská; je presvedčený o tom, že Komisia by mala naďalej vydávať správy o pokroku pre všetky krajiny európskeho susedstva, ktoré podpísali dohody o pridružení, aby tak Európsky parlament mohol pristúpiť k serióznemu a systematickému posudzovaniu pokroku uvedených krajín v oblasti vykonávania acquis EÚ v súvislosti s programom pridruženia;

13.

víta 32. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva Únie a poukazuje na to, že životné prostredie, doprava a vnútorný trh a služby boli v roku 2013 oblasťami politiky, v rámci ktorých zostalo v roku 2014 otvorených najviac prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti; takisto konštatuje, že v roku 2014 životné prostredie, zdravie, ochrana spotrebiteľa, mobilita a doprava boli opäť oblasťami politiky, v ktorých bol začatý najvyšší počet nových konaní o nesplnení povinnosti; nabáda Komisiu, aby v záujme zabezpečenia medziinštitucionálnej transparentnosti poskytla Európskemu parlamentu lepší prístup k prípadom zahŕňajúcim porušenie práva Únie;

14.

poznamenáva, že podľa výročnej správy sa počet formálnych konaní o nesplnení povinnosti v priebehu posledných piatich rokov znížil a že podľa Komisie to odráža účinnosť štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi prostredníctvom projektu EU Pilot; domnieva sa však, že čoraz nižší počet konaní o porušení povinnosti v posledných rokoch, ako aj očakávaný pokles v nasledujúcich rokoch sú spôsobené najmä nepretržitým znižovaním počtu nových legislatívnych návrhov Komisie; poukazuje na to, že Komisia nevykonáva postupy v rámci projektu EU Pilot v prípade neskorej transpozície smerníc;

15.

pripomína, že toto hodnotenie ex post nezbavuje Komisiu povinnosti účinným a včasným spôsobom monitorovať uplatňovanie a vykonávanie práva Únie, a upozorňuje, že Európsky parlament by mohol pomôcť pri skúmaní vykonávania právnych predpisov prostredníctvom svojej kontroly zameranej na Komisiu;

16.

konštatuje, že nárast počtu nových prípadov v rámci projektu EU Pilot počas skúmaného obdobia, ako aj pokles počtu otvorených prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti podľa výročnej správy svedčia o tom, že systém EU Pilot preukázal svoju užitočnosť a pozitívny vplyv vďaka podpore účinnejšieho presadzovanie práva Únie; opakuje však, že presadzovanie práva Únie nie je dostatočne transparentné ani nepodlieha skutočnej kontrole zo strany sťažovateľov a zainteresovaných strán, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným žiadostiam Európsky parlament ešte stále nemá dostatočný prístup k informáciám o postupe v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o informovanosť o postupoch v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch;

17.

zastáva názor, že finančné pokuty za nedodržanie práva Únie by mali byť účinné, primerané, odrádzajúce a zohľadňujúce opakované zlyhania v tejto oblasti, a že práva členských štátov sa musia dodržiavať;

18.

pripomína, že v EÚ založenej na zásade právneho štátu a na istote a predvídateľnosti právnych predpisov musia mať občania EÚ podľa práva možnosť, aby ako prví jasným, dostupným, transparentným a včasným spôsobom (prostredníctvom internetu a inak) získali informácie o tom, či a aké vnútroštátne zákony boli prijaté transpozíciou práva Únie a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

19.

vyzýva Komisiu, aby prepojila jednotlivé portály, prístupové miesta a informačné internetové stránky do jednej brány, ktorá bude poskytovať občanom ľahký prístup k online formulárom na podávanie sťažností a prehľadné informácie o konaniach o porušení; ďalej vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej monitorovacej správy zahrnula podrobnejšie informácie o používaní týchto portálov;

20.

poukazuje na to, že lojálna spolupráca medzi Komisiou a Európskym parlamentom je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na obe tieto inštitúcie; žiada preto o revíziu Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, aby tak bolo možné parlamentnému výboru zodpovednému za výklad a uplatňovanie práva Únie poskytnúť informácie o postupoch v rámci projektu EU Pilot vo forme (dôverného) dokumentu;

21.

pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013 (2) vyzval na prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom na základe článku 298 ZFEÚ, ale že napriek tomu, že uznesenie bolo prijaté prevažnou väčšinou (572 hlasov za, 16 proti, 12 poslanci sa zdržali), Komisia na žiadosť Európskeho parlamentu nezareagovala a žiadny návrh nepredložila; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala uznesenie Európskeho parlamentu s cieľom predložiť návrh legislatívneho aktu týkajúceho sa správneho práva procesného;

22.

ľutuje najmä skutočnosť, že nedošlo k žiadnej odozve na jeho požiadavku na vypracovanie záväzných pravidiel vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty konania o porušení povinnosti a predbežného konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k jej spisu s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;

23.

v tejto súvislosti pripomína, že Výbor pre právne veci zriadil pracovnú skupinu pre správne právo, ktorá sa rozhodla vypracovať konkrétny návrh nariadenia o administratívnom postupe správy Únie ako „zdroj inšpirácie“ pre Komisiu, a to nie s cieľom spochybniť právo Komisie na iniciatívu, ale preukázať, že takéto nariadenie by bolo užitočné a jeho schválenie by bolo priechodné;

24.

domnieva sa, že zámerom tohto návrhu nariadenia nie je nahradiť existujúce právne predpisy EÚ, ale skôr doplniť ich v prípade, keď sa objavia nedostatky alebo problémy týkajúce sa ich výkladu, a dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

25.

opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

26.

pripomína, že inštitúcie EÚ, aj keď konajú ako členovia skupín medzinárodných veriteľov („trojky“), sú viazané zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie;

27.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie práva Únie stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, ktorý je povinný a) vyžadovať od Komisie politickú zodpovednosť a b) ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu;

28.

podporuje to, aby sa v Európskom parlamente vytvoril proces na monitorovanie uplatňovania práva Únie v členských štátoch, v rámci ktorého bude možné analyzovať otázku nesúladu individualizovaným spôsobom vo vzťahu k jednotlivým krajinám a ktorý zohľadní skutočnosť, že príslušné stále výbory Európskeho parlamentu monitorujú uplatňovanie práva Únie v rámci príslušných oblastí svojej pôsobnosti;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0322.

(2)  Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/70


P8_TA(2016)0386

Uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice Bt11 na trh

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 (SYN-BTØ11-1) na trh na účely pestovania (D046173/01 – 2016/2919(RSP))

(2018/C 215/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice Bt11 (SYN-BTØ11-1) na trh na účely pestovania (D046173/01,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (1), a najmä na jej článok 18 ods. 1,

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 19. mája 2005 (2),

so zreteľom na stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 6. decembra 2012 (3),

so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810, ktoré dňa 6. decembra 2012 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (4),

so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 28. mája 2015 (5),

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (7),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 1996 spoločnosť Syngenta Seeds SAS (pôvodne Novartis Seeds) (ďalej len „oznamovateľ“) predložila oznámenie (odkaz C/F/96/05.10) o uvádzaní na trh geneticky modifikovanej kukurice Bt11 príslušnému orgánu Francúzska podľa smernice Rady 90/220/EHS (8); keďže aktualizované oznámenie bolo predložené v roku 2003 podľa smernice 2001/18/ES;

B.

keďže geneticky modifikovaná kukurica siata Bt11 obsahuje proteín Cry1Ab, ktorý je proteínom Bt (odvodeným z Bacillus thuringiensis subsp. Kurstaki) a zaručuje rezistenciu voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a voči škodcovi Sesamia nonagrioides, a proteín Pat, ktorý jej zaručuje toleranciu voči herbicídu glufozinát-amónium;

C.

keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže pre látky, ktoré už boli povolené, platia podmienky vylúčenia v prípade, keď treba toto povolenie predĺžiť; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí v roku 2017; keďže používanie glufozinátu by sa preto v zásade malo skončiť v roku 2017;

D.

keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice Bt11 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); Wales (Spojené kráľovstvo);

E.

keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

F.

keďže úrad EFSA vo svojom stanovisku z roku 2005 uvádza, že kukurica nie je s voľne rastúcimi príbuznými druhmi v Európe krížiteľná, a preto sa v tom čase nazdával, že sa nedá očakávať žiadny neželateľný vplyv na životné prostredie z dôvodu jej zavedenia a šírenia;

G.

keďže teosintes, predchodkyňa kultúrnej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009. keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže génové toky by sa mohli preniesť na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a udeliť hybridom kukurice a teosinte vyššiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

H.

keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

I.

keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 vyhodnotil, či sa už na základe existujúcej vedeckej literatúry a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií objavili nové dôkazy, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

J.

keďže Komisia v bode 24 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia tvrdí, že pokiaľ ide o miestnu úmrtnosť, úrad EFSA zvážil dve úrovne „prijateľnej“ miestnej úmrtnosti (0,5 % a 1 %), keďže však úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, jasne uvádza, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci Únie“;

K.

keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a vo svojej prílohe stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 5 metrov medzi poľom s kukuricou Bt11 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, napriek tomu, že úrad EFSA v skutočnosti jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 20 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice Bt11/MON 810, čo je štyrikrát väčšia vzdialenosť, akú navrhla Komisia, by zrejme znížilo miestnu úmrtnosť aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

L.

keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti“;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 2001/18/ES;

2.

domnieva sa, že hodnotenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania v súvislosti s riadením rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.

domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES, ktorá je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti s cieľom aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie v prípade zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia na akékoľvek iné účely, ako umiestnenie na trh v rámci Spoločenstva a uvádzanie geneticky modifikovaných organizmov na trh ako výrobkov alebo vo výrobkoch v rámci Spoločenstva;

4.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(2)  Stanovisko Vedeckej rady o geneticky modifikovaných organizmoch na žiadosť Komisie týkajúcu sa oznámenia (referenčné číslo C/F/96/05.10) o umiestňovaní na trh geneticky modifikovanej kukurice Bt11 tolerantnej proti hmyzu na účely kultivácie, kŕmenia a priemyselného spracovania a pestovania podľa časti C smernice 2001/18/ES od spoločnosti Syngenta Seeds, Vestník EFSA (2005) 213, 1 – 33.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO), Vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017.

(4)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); Vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016.

(5)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy(GMO); Vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľové chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127 [31 s.], doi: 10.2903/j.efsa.2015.4127.

(6)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0036.

(8)  Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15).


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/73


P8_TA(2016)0387

Uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice 1507 na trh

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) na trh na účely pestovania (D046172/00 – 2016/2920(RSP))

(2018/C 215/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice 1507 (DAS-Ø15Ø7-1) na trh na účely pestovania (D046172/00,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (1), a najmä na jej článok 18 ods. 1,

so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 24. februára 2012, ktorým sa aktualizuje posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu (2),

so zreteľom na vedecké stanovisko z 18. októbra 2012, ktorým sa dopĺňa posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu (3),

so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA zo 6. decembra 2012, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčaní na riadenie ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu (4),

so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA zo 6. decembra 2012, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810 (5),

so zreteľom na vedecké stanovisko úradu EFSA z 28. mája 2015, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt (6),

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (8),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 2001 spoločnosti Pioneer Overseas Corporation a Dow AgroSciences Europe Ltd predložili oznámenie (odkaz C/ES/01/01) o umiestňovaní na trh geneticky modifikovanej kukurice 1507 príslušnému orgánu Španielska podľa smernice Rady 90/220/EHS (9); keďže aktualizované oznámenie bolo predložené v roku 2003 podľa smernice 2001/18/ES;

B.

keďže geneticky modifikovaná kukurica siata 1507 obsahuje proteín Cry1F, ktorý je proteínom Bt (odvodeným z Bacillus thuringiensis subsp. Kurstaki) a zaručuje rezistenciu voči európskej forme vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a niektorým ďalším škodcom z radu Lepidoptera, napr. Sesamia spp., Spodoptera frugiperda, siatica ypsilonová (Agrotis ipsilon) a Diatraea grandiosella, a proteín Pat, ktorý jej zaručuje toleranciu voči herbicídu glufozinát-amónium;

C.

keďže glufozinát je klasifikovaný ako toxický pre reprodukciu, a teda sa naň vzťahujú podmienky vylúčenia stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009; keďže pre látky, ktoré už boli povolené, platia podmienky vylúčenia v prípade, keď treba toto povolenie predĺžiť; keďže platnosť povolenia glufozinátu sa skončí v roku 2017; keďže používanie glufozinátu by sa preto v zásade malo skončiť v roku 2017;

D.

keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice 1507 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); a Wales (Spojené kráľovstvo);

E.

keďže podľa úradu EFSA dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá asi do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

F.

keďže vedecká skupina pre GMO označila možný vznik rezistencie proteínu Cry1F u cieľových škodcov z radu Lepidoptera ako problém pri pestovaní kukurice 1507, pretože vznik rezistencie môže viesť k zmene postupov v boji proti škodcom, čo môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

G.

keďže teosintes, predchodkyňa kultúrnej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009; keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže génové toky by sa mohli preniesť na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a udeliť hybridom kukurice a teosinte vyššiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

H.

keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

I.

keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 vyhodnotil, či sa už na základe existujúcej vedeckej literatúry a akýchkoľvek ďalších relevantných informácií objavili nové dôkazy, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

J.

keďže Komisia v bode 24 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia tvrdí, že úrad EFSA zvážil dve úrovne „prijateľnej“ miestnej úmrtnosti (0,5 % a 1 %), keďže však úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku z 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, v skutočnosti jasne zdôrazňuje, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci EÚ“;

K.

keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a v prílohe k tomuto rozhodnutiu stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 20 metrov medzi poľom s kukuricou 1507 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, napriek tomu, že úrad EFSA jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 30 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice 1507, čo je väčšia vzdialenosť, akú navrhla Komisia, by zrejme znížilo miestnu úmrtnosť aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

L.

keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku z 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti.“

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 2001/18/ES;

2.

domnieva sa, že posúdenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania pre riadenie rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.

domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES, ktorá je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti s cieľom aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov a chrániť ľudské zdravie a životné prostredie v prípade zámerného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia na akékoľvek iné účely, ako umiestnenie na trh v rámci Spoločenstva, alebo uvádzanie geneticky modifikovaných organizmov na trh ako výrobkov alebo vo výrobkoch v rámci Spoločenstva;

4.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(2)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizuje posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2011; 9(11):2429 [73 s.], doi:10.2903/j.efsa.2011.2429.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňa posudzovanie environmentálneho rizika a odporúčaní na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice 1507 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(11):2934 [36 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.2934.

(4)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017.

(5)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa dopĺňajú závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016.

(6)  Vedecká komisia pre geneticky modifikované organizmy (GMO) pri EFSA. Vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127 [31 s.], doi: 10.2903/j.efsa.2015.4127.

(7)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0036.

(9)  Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15).


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/76


P8_TA(2016)0388

Obnovenie povolenia pre semená geneticky modifikovanej kukurice MON 810

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) na trh na účely pestovania (D046170/00 – 2016/2921(RSP))

(2018/C 215/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie o obnovení povolenia na uvedenie semien geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) na trh na účely pestovania (D046170/00,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 23 ods. 3,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

so zreteľom na vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenia rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 6. decembra 2012 (3),

so zreteľom na vedecké stanovisko doplňujúce závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810, ktoré 6. decembra 2012 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (4),

so zreteľom na stanovisko, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, ktoré vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín 28. mája 2015 (5),

so zreteľom na vedecké stanovisko k výročnej správe spoločnosti Monsanto Europe S.A. o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v roku 2014, ktorú 9. marca 2016 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES uvádza na trh na účely pestovania kukurica (Zea mays L., línia 1507) geneticky modifikovaná na rezistenciu proti niektorým škodcom z radu Lepidoptera (7),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 11. a 18. apríla 2007 v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisii tri žiadosti o obnovenie povolenia existujúcich potravín, zložiek potravín a krmív vyrobených z kukurice MON 810, povolenia krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 810 a sú z nej zložené, a povolenia kukurice MON 810 v produktoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na iné použitia než potraviny a krmivá, ako je to v prípade akejkoľvek inej kukurice, vrátane pestovania; keďže od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli tieto výrobky Komisii oznámené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia a zapísané do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá;

B.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. zaslala 9. marca 2016 Komisii list, v ktorom požiadala, aby sa časť žiadosti týkajúca sa pestovania posudzovala oddelene od zvyšku žiadosti;

C.

keďže v geneticky modifikovanej kukurici MON 810 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab odvodeného z Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki, ktorý poskytuje ochranu proti určitým škodcom z radu Lepidoptera vrátane vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a Sesamia spp;

D.

keďže uvádzanie geneticky modifikovaných osív na pestovanie kukurice MON 810 na trh bolo pôvodne schválené podľa smernice Rady 90/220/EHS (8) prostredníctvom rozhodnutím Komisia 98/294/ES (9); keďže Francúzsko povolilo 3. augusta 1998 spoločnosti Monsanto Europe SA (ďalej len „spoločnosť Monsanto“) umiestňovať na trh výrobky z kukurice MON 810;

E.

keďže podľa článku 26c ods. 2 smernice 2001/18/ES sa pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 zakazuje na týchto územiach: Valónsko (Belgicko); Bulharsko; Dánsko; Nemecko (okrem pestovania na výskumné účely); Grécko; Francúzsko; Chorvátsko; Taliansko; Cyprus; Lotyšsko; Litva; Luxembursko; Maďarsko; Malta; Holandsko; Rakúsko; Poľsko; Slovinsko; Severné Írsko (Spojené kráľovstvo); Škótsko (Spojené kráľovstvo); Wales (Spojené kráľovstvo);

F.

keďže podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“), dôkazy naznačujú, že približne 95 – 99 % uvoľneného peľu sa ukladá asi do 50 metrov od jeho zdroja, hoci vertikálny pohyb vetra alebo nárazy vetra môžu peľ počas jeho uvoľňovania dostať vysoko do atmosféry a prenášať ho na značnú vzdialenosť až do niekoľkých kilometrov;

G.

keďže EFSA svojvoľne vylúčila z predmetu svojich vedeckých stanovísk týkajúcich sa kukurice MON 810 krížové opelenie kukurice, a tým opomenula potenciálne riziká pre biologickú diverzitu;

H.

keďže rastlina teosinte, predchodkyňa pestovanej kukurice, rastie v Španielsku od roku 2009; keďže porasty teosinte by sa mohli stať príjemcami transgénnej DNA pochádzajúcej z geneticky modifikovanej kukurice MON 810, ktorá sa pestuje v Španielsku v niektorých regiónoch, kde je teosinte hojne rozšírená; keďže môže dôjsť k prenosu génového toku na teosinte, čo by spôsobilo, že tento druh by začal produkovať Bt-toxín, a to by hybridom kukurice a teosinte poskytlo väčšiu odolnosť v porovnaní s pôvodnými rastlinami teosinte; keďže tento scenár predstavuje významné riziká pre poľnohospodárov a životné prostredie;

I.

keďže príslušné španielske orgány informovali Komisiu o prítomnosti teosinte na španielskych kukuričných poliach vrátane veľmi obmedzenej prítomnosti na poliach s geneticky modifikovanou kukuricou; keďže z dostupných informácií vyplýva, že prítomnosť teosinte bola zistená aj vo Francúzsku;

J.

keďže Komisia 13. júla 2016 požiadala úrad EFSA, aby do konca septembra 2016 posúdil, či na základe existujúcej vedeckej literatúre a ďalších relevantných informácii vyšli najavo nové poznatky, ktoré by zmenili závery a odporúčania vedeckých stanovísk úradu EFSA, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810, Bt11, 1507 a GA21;

K.

keďže však Komisia v bode 22 svojho návrhu vykonávacieho rozhodnutia uvádza, že pokiaľ ide miestnu mortalitu, úrad EFSA považuje za „prijateľné“ dve miery miestnej mortality (0,5 % a 1 %), ale keďže vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt, jasne uvádza, že „akákoľvek konkrétna úroveň ochrany, ktorú vedecká skupina úradu EFSA pre GMO používa na ilustráciu, je myslená iba ako príklad“ a že „akákoľvek uplatňovaná prahová hodnota musí byť nevyhnutne ľubovoľná a mala by podliehať zmene podľa platných cieľov ochrany v rámci Únie“;

L.

keďže Komisia vo svojom návrhu vykonávacieho rozhodnutia stanovila úroveň miestnej úmrtnosti pod 0,5 % a vo svojej prílohe stanovuje svojvoľné izolačné vzdialenosti najmenej 5 metrov medzi poľom s kukuricou MON 810 a chráneným biotopom v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2004/35/ES, a to napriek tomu, že úrad EFSA jasne uvádza, ako sa potvrdilo, že stanovenie izolačnej vzdialenosti na úrovni 20 metrov okolo chráneného biotopu od najbližšieho porastu kukurice Bt11/MON 810, čo je štyrikrát väčšia vzdialenosť než tá, akú navrhla Komisia, by podľa očakávaní znížilo miestnu úmrtnosť dokonca aj mimoriadne citlivých, necieľových motýlích lariev na úroveň pod 0,5 %;

M.

keďže úrad EFSA vo svojom vedeckom stanovisku prijatom 28. mája 2015, ktorým sa aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľových chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch, uviedol, že „v súčasnosti neexistujú dostatočné údaje, ktoré by umožnili posúdiť úmrtnosť lariev v súvislosti s Bt s celkovou úrovňou úmrtnosti“;

N.

keďže neustále dochádza k prípadom, keď sa nevyžaduje monitorovanie životného prostredia po uvedení na trh, ako konštatuje úrad EFSA, ktorý uvádza, že zo správy o monitorovaní z roku 2014 vyplýva, že sa v Španielsku v plnej miere nedodržiava požiadavka refúgií bez výskytu Bt, ako sa pozorovalo aj v predchádzajúcich rokoch, a že pri analýze dotazníkov pre poľnohospodárov a pri preskúmaní príslušnej literatúry sa zistili metodické nedostatky podobné tým, na ktoré poukázali predchádzajúce výročné správy o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o kukuricu MON 810;

O.

keďže vedecká skupina EFSA pre GMO každý rok márne zdôrazňuje svoje odporúčania týkajúce sa monitorovania životného prostredia po uvedení kukurice MON 810 na trh, konkrétne opakuje, aby boli poskytované podrobnejšie informácie o metodike odberu vzoriek, aby sa obmedzila zaujatosť pri výbere v dotazníkoch pre poľnohospodárov a aby sa zabezpečilo, že budú určené všetky relevantné vedecké publikácie; keďže pokiaľ ide o so zlepšenie rámca odberu vzoriek vo vzťahu k prieskumu medzi poľnohospodármi, vedecká skupina pre GMO každý rok márne prízvukuje význam vnútroštátnych registrov o pestovaní GMO, ako aj svoje odporúčania, aby sa držiteľom umožnilo zvážiť spôsob čo najlepšieho využitia informácií zaznamenaných vo vnútroštátnych registroch a aby sa podporoval dialóg s tými, ktorí sú zodpovední za správu týchto registrov, pokiaľ ide o pestovanie kukurice MON 810;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.

domnieva sa, že posúdenie rizík pestovania, ktoré vykonal úrad EFSA, je neúplné a že odporúčania pre riadenie rizika navrhované Komisiou sú nedostatočné;

3.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

4.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým sa aktualizujú závery hodnotenie rizika a odporúčania na riadenie rizika ohľadom geneticky modifikovanej kukurice MON 810 rezistentnej proti hmyzu. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017.

(4)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko doplňujúce závery posudzovania environmentálneho rizika a odporúčania na riadenie rizika pestovania geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu Bt11 a MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3016 [32 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3016.

(5)  Vedecká skupina ESFA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko, ktorým aktualizujú odporúčania na riadenie rizika s cieľom obmedziť vystavenie necieľové chránených druhov z radu Lepidoptera v chránených biotopoch peľu z kukurice Bt. Vestník EFSA 2015; 13(7):4127, [31 s.], doi:10.2903/j.efsa.2015.4127.

(6)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko k výročnej správe spoločnosti Monstanto Europe S.A. o monitorovaní životného prostredia po uvedení na trh, pokiaľ ide o pestovanie geneticky modifikovanej kukurice MON 810 v roku 2014, Vestník EFSA 2016; 14(4):4446 [26 s.], doi:10.2903/j.efsa.2016.4446.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0036.

(8)  Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, 8.5.1990, s. 15).

(9)  Rozhodnutie Komisie 98/294/ES z 22. apríla 1998 o uvádzaní geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia MON 810) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 32).


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/80


P8_TA(2016)0389

Uvedenie výrobkov z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 na trh

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6) (D046169/00 – 2016/2922(RSP))

(2018/C 215/16)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D046169/00 povoľuje uviesť na trh produkty z geneticky modifikovanej kukurice MON 810 (MON-ØØ81Ø-6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 a článok 23 ods. 3,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

so zreteľom na hlasovanie v Stálom výbore pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedenom v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktoré sa uskutočnilo 8. júla 2016, pričom nebolo vydané žiadne stanovisko,

so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín zo 6. decembra 2012 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ (8),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 11. a 18. apríla 2007 v súlade s článkami 11 a 23 nariadenia (ES) č. 1829/2003 Komisii tri žiadosti o obnovenie povolenia existujúcich potravín, zložiek potravín a krmív vyrobených z kukurice MON 810, povolenia krmív, ktoré obsahujú kukuricu MON 810 a sú z nej zložené, a povolenia kukurice MON 810 v produktoch, ktoré sú z nej zložené alebo ju obsahujú, na iné použitia než potraviny a krmivá, ako je to v prípade akejkoľvek inej kukurice, vrátane pestovania; keďže od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 boli tieto výrobky Komisii oznámené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 20 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia a zapísané do registra Spoločenstva pre geneticky modifikované potraviny a krmivá;

B.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. zaslala 9. marca 2016 Komisii list, v ktorom požiadala, aby sa časť žiadosti týkajúca sa pestovania posudzovala oddelene od zvyšku žiadosti;

C.

keďže v geneticky modifikovanej kukurici MON-ØØ81Ø-6 opísanej v žiadosti dochádza k expresii proteínu Cry1Ab odvodeného z Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki, ktorý poskytuje ochranu proti napadnutiu určitými škodcami z radu Lepidoptera vrátane vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis) a Sesamia spp;

D.

keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 8. júla 2016, pričom nebolo vydané žiadne stanovisko;

E.

keďže dvoma hlavnými dôvodmi, prečo členské štáty hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali, boli nedostatok dlhodobých štúdií o skrmovaní a toxicite a nedostatočné posúdenie rizika;

F.

keďže o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa 15. septembra 2016 hlasovalo v odvolacom výbore a opäť sa nedospelo k stanovisku, pretože 12 členských štátov predstavujúcich 38,74 % obyvateľstva EÚ hlasovalo za návrh, 11 členských štátov predstavujúcich 18,01 % obyvateľstva EÚ hlasovalo proti, 4 členské štáty predstavujúce 43,08 % obyvateľstva EÚ sa hlasovania zdržali a 1 členský štát predstavujúci 0,17 % obyvateľstva EÚ nebol na hlasovaní prítomný;

G.

keďže 22. apríla 2015 Komisia v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory stanovísk výborov členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré bolo veľmi výnimočné pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

H.

keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý, pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.

vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie a životné prostredie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko aktualizujúce závery posúdenia rizík a odporúčania pre riadenie rizík týkajúce sa geneticky modifikovanej kukurice rezistentnej proti hmyzu MON 810. Vestník EFSA 2012; 10(12):3017 [98 s.], doi:10.2903/j.efsa.2012.3017.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0456.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0040.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0039.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0038.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0271.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/83


P8_TA(2016)0390

Uvedenie geneticky modifikovanej bavlny 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 na trh

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 (DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8), sú z nej zložené alebo vyrobené (D046168/00 – 2016/2923(RSP))

(2018/C 215/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D046168/00 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 (DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8), sú z nej zložené alebo vyrobené,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

so zreteľom na hlasovanie z 8. júla 2016, v rámci ktorého Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 9. marca 2016 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × GA21 a geneticky modifikované kukurice spájajúce dve alebo tri z genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2010/426/EÚ, 2011/893/EÚ, 2011/892/EÚ a 2011/894/EÚ (8),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Dow AgroSciences Europe predložila 12. marca 2009 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť, aby boli na trh uvedené potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú bavlnu 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.

keďže geneticky modifikovaná bavlna DAS-24236-5×DAS-21Ø23-5×MON-88913-8, ako je opísaná v žiadosti, exprimuje proteín fosfinotricín acetyl transferázu (PAT), ktorý zabezpečuje toleranciu voči herbicídom na báze glufozinátu amónneho, a modifikovaný proteín CP4 5-enolpyruvylšikimát-3-fosfát syntázu (CP4EPSPS), ktorý zabezpečuje toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu, proteíny Cry1F a Cry1Ac, ktoré zabezpečujú ochranu proti určitým hmyzím škodcom z radu Lepidoptera, a keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí (9);

C.

keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 8. júla 2016, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

D.

keďže o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie sa 15. septembra 2016 hlasovalo v odvolacom výbore a opäť sa neprijalo žiadne stanovisko, pretože 11 členských štátov predstavujúcich 38,66 % obyvateľstva EÚ hlasovalo za návrh, 14 členských štátov predstavujúcich 33,17 % obyvateľstva EÚ hlasovalo proti, 2 členské štáty predstavujúce 28 % obyvateľstva EÚ sa hlasovania zdržali a 1 členský štát predstavujúci 0,17 % obyvateľstva EÚ nebol na hlasovaní prítomný;

E.

keďže 22. apríla 2015 Komisia v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 vyjadrila poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi, ale bez podpory stanovísk výborov členských štátov, a že vrátenie spisu Komisii na konečné rozhodnutie, ktoré bolo veľmi výnimočné pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

F.

keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý (10), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002 spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

3.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

4.

vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie a životné prostredie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(3)  Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy (GMO); vedecké stanovisko o uplatňovaní spoločnosťou Dow Agrosciences LLC (EFSA-GMO-NL-2009-68) na uvádzanie bavlny 281-24-236 × 3006-210-23 × MON 88913 na potravinové a krmivové účely na trh, dovoz a spracovanie podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. Vestník EFSA 2016; 14(4):4430 [21 s.]; doi:10.2903/j.efsa.2011.2429.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0456.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0040.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0039.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0038.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0271.

(9)  Monografie IARC, zväzok 112: hodnotenie piatich organofosfátových insekticídov a herbicídov, 20. marca 2015.

http://www.iarc.fr/en/media-centre/iarcnews/pdf/MonographVolume112.pdf

(10)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.


Utorok 25. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/86


P8_TA(2016)0402

Stratégia EÚ voči Iránu po jadrovej dohode

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode (2015/2274(INI))

(2018/C 215/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej a iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Javada Zarifa zo 16. apríla 2016 v Teheráne,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015) schválenú 20. júla 2015,

so zreteľom na závery Rady o dohode o iránskom jadrovom programe z 20. júla 2015,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu (1), uznesenie zo 14. júna 2012 o situácii etnických menšín v Iráne (2), uznesenie zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv (3) a uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu (4),

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu; so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k výročným správam EÚ o ľudských právach,

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti (5),

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 10. marca 2016, na jeho nedávne vyhlásenia z 20. mája a 8. júna 2016, v ktorých vyjadril znepokojenie nad väznením obhajcov ľudských práv a nedávnou vlnou podnecovania nenávisti voči bahájskej komunite, a na správu generálneho tajomníka OSN z 3. marca 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/173 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike (A/RES/70/173) prijatú 17. decembra 2015,

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o poprave mladistvého páchateľa v Iráne zo 14. októbra 2015 a o odsúdení iránskej obhajkyne ľudských práv Narges Mohammadiovej z 20. mája 2016,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0286/2016),

A.

keďže v nadväznosti na iránsku dohodu o využívaní jadrovej energie a vnútorný politický vývoj v Iráne nastáva príležitosť pre reformy v tejto krajine a pre zlepšenie jej vzťahov s Európskou úniou;

Vzťahy medzi EÚ a Iránom

Politický dialóg

1.

je presvedčený, že spoločný komplexný akčný plán, inak známy ako iránska dohoda o využívaní jadrovej energie, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo musí umožniť nielen reálne zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EU+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a USA, spolu s PK/VP); plne podporuje vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v jej úlohe koordinátora spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že striktné a plnohodnotné uplatňovanie spoločného komplexného akčného plánu je mimoriadne dôležité;

2.

víta návštevu PK/VP Mogheriniovej a siedmich európskych komisárov v Iráne, ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2016, a to ako významný míľnik na ceste ku stanoveniu ambicióznej agendy bilaterálnych vzťahov EÚ a Iránu v oblastiach spoločného záujmu; konštatuje, že viaceré vyhlásenia Komisie a delegácií EÚ v Iráne – na poslednej z ktorých sa zúčastnili podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a siedmi komisári – sa zamerali na obchodné a hospodárske väzby;

3.

pripomína, že rozhodnutie Rady zrušiť všetky sankcie voči Iránskej islamskej republike súvisiace s jadrovým programom ako výsledok plnenia záväzkov v rámci spoločného komplexného akčného plánu umožňuje opätovnú spoluprácu s Iránom a vytvorí príležitosti a výhody pre obe strany tým, že zabezpečí potenciál pre opätovné otvorenie iránskeho trhu európskym podnikom; pripomína, že veľkú časť iránskej populácie tvoria pomerne vysoko vzdelaní a mladí ľudia, že Irán má jednu z najrozmanitejších štruktúr HDP v regióne, potrebuje investície a je potenciálnym trhom pre vysokokvalitný európsky tovar;

4.

víta otvorenosť vo vzťahu k Iránu; poukazuje na to, že vývoj vzťahov EÚ a Iránu by mal napredovať ruka v ruke so zavádzaním jadrovej dohody/spoločného komplexného akčného plánu; pripomína, že v zmysle dohody môže jeho nevykonanie zo strany Iránu viesť k opätovnému zavedeniu sankcií; nabáda na obnovu vzťahov medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Iránom na strane druhej, pričom obe strany by mali úzko spolupracovať na bilaterálnych a multilaterálnych záležitostiach s cieľom zaistiť väčšiu stabilitu v regióne a účinné vykonávanie dohody o využívaní jadrovej energie; je presvedčený, že vzťahy medzi EÚ a Iránom by sa mali rozvíjať prostredníctvom viacvrstvového dialógu týkajúceho sa politických, diplomatických, hospodárskych, akademických, technických a medziľudských kontaktov, ktoré zahŕňajú aktérov občianskej spoločnosti, MVO a obhajcov ľudských práv; podporuje uvoľnenie vzťahov medzi EÚ a Iránom pre vzájomný prospech oboch strán, ktoré budú založené na realistickom zhodnotení spoločných záujmov a rozdielov s cieľom podporiť postupné rozšírenie spolupráce v atmosfére budovania dôvery, predovšetkým v prospech obyvateľov Iránu a EÚ; v tejto súvislosti podporuje záväzok EÚ na obnovu spolupráce s Iránom založenej na „dialógu štyroch C“: dialóg, ktorý je komplexný z hľadiska rozsahu; ústretový v oblastiach, ktoré sú v spoločnom záujme Iránu a EÚ; kritický, otvorený a priamy v oblastiach, kde Irán a EÚ nemajú rovnaký názor, ale hľadajú spoločnú reč; a ktorý má celkovo konštruktívny charakter aj postup;

5.

víta inštitucionálne zmeny vykonané v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré odrážajú výsledky spoločného komplexného akčného plánu, najmä zriadenie pracovnej skupiny pre Irán v rámci ESVČ s cieľom koordinovať rôzne oblasti činností týkajúcich sa problematiky Iránu; víta kroky, ktoré prijala ESVČ na zriadenie delegácie EÚ v Teheráne, ktoré sa požadovalo už v predchádzajúcich uzneseniach EP, keďže tak bude EÚ umožnené spolupracovať s iránskymi orgánmi, aby sa v krajine zvýšila informovanosť verejnosti o samotnej EÚ, čím sa vyhne nedorozumeniam a dosiahne stále intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a Iránom; v tomto smere zdôrazňuje, že obchod a investície sú v kompetencii EÚ, a že zriadenie delegácie EÚ v Teheráne by uľahčilo spoluprácu medzi EÚ a Iránom v oblastiach obchodu, vzdelávania, kultúry, ľudských práv a environmentálnej udržateľnosti a výrazne prispelo k naplneniu očakávaní oboch strán; zdôrazňuje, že vysielanie Euronews v perzskom jazyku by v budúcnosti malo byť aj dôležitým médiovým premostením medzi Európskou úniou a divákmi, ktorí rozprávajú perzsky;

6.

pripomína, že EÚ a Irán sa rozhodli riešiť záležitosti spoločného záujmu konštruktívne; požaduje, aby stratégia opätovného nadviazania spolupráce EÚ a Iránu vychádzala spočiatku z opatrení zameraných na budovanie dôvery v technických oblastiach, ktoré by vytvárali pozitívne precedensy v oblasti spolupráce EÚ a Iránu a ktoré by mohli vydláždiť cestu zmysluplnejšej dlhodobej spolupráci;

7.

trvá na tom, že je dôležité rozvíjať parlamentný rozmer vzťahov medzi EÚ a Iránom ako súčasť stratégie pre opätovné nastolenie vzájomnej dôvery; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje svoju podporu návrhu, o ktorom diskutoval Európsky parlament s Madžlísom a ktorý sa týkal medziparlamentného dialógu o boji proti terorizmu potvrdzujúceho, že v Iráne, na Blízkom východe aj v samotnej EÚ čelíme spoločným výzvam v oblasti radikalizácie; víta obnovený politický dialóg medzi EÚ a Iránom, ktorý sa týkal aj ľudských práv; podporuje budúci rozvoj dialógu o ľudských právach, aby zahrnul zástupcov súdnictva, bezpečnostných síl a občianskej spoločnosti; uznáva, že aj keď existuje podozrenie a nedôvera na oboch stranách, história medzi mnohými členskými štátmi a Iránom je dlhá a Iránu záleží na dobrých vzťahoch s EÚ, vďaka čomu je možný vzťah založený na vzájomnej dôvere a rešpekte; uznáva zložitosť vnútornej politiky Iránu a opakovane zdôrazňuje, že EÚ nemá v úmysle zasahovať do vnútorných politických rozhodnutí v tejto ani v žiadnej inej krajine, ale snaží sa o dosiahnutie spolupráce založenej na vzájomnom rešpektovaní medzinárodných noriem a zásad; je presvedčený, že vzťahy sa môžu plne normalizovať len v prípade, že sa bude súčasne vykonávať spoločný komplexný akčný plán prostredníctvom pravidelného a trvalého dialógu a že bezprostrednou prioritou by malo byť rozšírenie rámca vzťahov medzi EÚ a Iránom v oblastiach, v ktorých sa na tom spoločne dohodli; je však presvedčený, že konečným cieľom musí byť vytvorenie partnerstva medzi Iránom a Európskou úniou;

8.

potvrdzuje silný, zásadný a dlhodobý nesúhlas s používaním trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností, a opätovne zdôrazňuje aj to, že zrušenie trestu smrti je kľúčovým cieľom politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky EÚ; má naďalej kritický postoj k častému využívaniu trestu smrti v Iráne; považuje za významný cieľ politického dialógu zníženie miery uplatňovania trestu smrti; požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v Iráne; berie na vedomie, že vo väčšine prípadov ide o popravy za trestné činy súvisiace s drogami; chápe, akej výzve čelí Irán ako jedna z hlavných drogových tranzitných trás vo svete, pričom na jeho území dochádza celosvetovo k 86 % prípadov zabavenia ópia; napriek tomu je presvedčený, že diskusia o otázkach týkajúcich sa trestu smrti, ako je jeho používanie v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a v prípade osôb mladších ako 18 rokov, čo je v oboch prípadoch v rozpore s dobrovoľne prijatými medzinárodnými záväzkami Iránu v rámci ľudských práv a humanitárneho práva, by mohla byť spoločným základom pre riešenie tejto otázky; vyzýva poslancov iránskeho parlamentu, aby ako prvý krok zmenili článok 91 trestného zákonníka z roku 2013, aby tak bol zakázaný trest smrti v prípade osôb mladších ako 18 rokov; berie na vedomie, že iránskemu parlamentu bol predložený zákon, ktorý by v prípade schválenia znížil trest pre nenásilné trestné činy súvisiace s drogami z trestu smrti na doživotné odňatie slobody; konštatuje, že ak bude zákon schválený, mohol by výrazne znížiť počet popráv v Iráne;

9.

zdôrazňuje skutočnosť, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv (podľa iránskych odhadov až o 80 %); žiada o spoluprácu EÚ a Iránu v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami pri súčasnom dodržiavaní noriem v oblasti ľudských práv, ktorá je jedným zo spôsobov riešenia problému popráv v krajine; vyzýva Komisiu, aby poskytla Iránu technickú pomoc a zabezpečila budovanie administratívnych kapacít zamerané na posilnenie právneho štátu v Iráne, a to aj prostredníctvom podpory reformy systému súdnictva v záujme zlepšenia zodpovednosti a alternatív k odňatiu slobody a trestu smrti; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa akákoľvek technická či iná pomoc ponúkaná Iránu nezneužívala na porušovanie ľudských práv;

Obchod a hospodárske záležitosti

10.

berie na vedomie stanovený cieľ Iránu dosiahnuť ročnú mieru rastu 8 %; je presvedčený, že na dosiahnutie tohto cieľa sú pre Irán najdôležitejšie európske investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia nestojí v ceste povolenej hospodárskej činnosti s Iránom a nebude stáť v ceste spolupráci medzinárodných firiem a finančných inštitúcií s Iránom, ak budú postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi; zdôrazňuje, že na to, aby Irán mohol realizovať svoj hospodársky potenciál, bude musieť vytvoriť transparentné hospodárske prostredie priaznivé pre medzinárodné investície a prijať protikorupčné opatrenia na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá rieši otázky ako zastavenie finančných tokov do teroristických organizácií; žiada EÚ, aby plne podporila úsilie Iránu v tomto procese, najmä prostredníctvom podpory práce na príprave bilaterálnej investičnej dohody medzi EÚ a Iránom;

11.

zdôrazňuje, že obchod a obnovený prístup ku globálnemu systému obchodovania založenému na pravidlách môže potenciálne prelomiť izoláciu Iránu a že obchod by mohol byť dôležitým nástrojom na posilnenie politického dialógu a stimulovanie spolupráce medzi krajinami v regióne s cieľom zvýšiť regionálny rozvoj, zamestnanosť a stabilitu v širšom regióne;

12.

konštatuje, že Irán je druhé najväčšie hospodárstvo na Blízkom východe s odhadovaným nominálnym HDP vo výške 397 miliárd USD v roku 2015; okrem toho konštatuje, že obchod EÚ s Iránom je v súčasnosti na úrovni zhruba 8 miliárd USD a v ďalších dvoch rokoch sa očakáva jeho zvýšenie na štvornásobok; pripomína, že EÚ bývala hlavným obchodným partnerom Iránu, a verí, že by jej cieľom malo byť dostať sa opäť do tejto pozície; podporuje rozšírenie obchodných vzťahov EÚ a Iránu a žiada EÚ, aby rozvíjala obchodnú, finančnú a hospodársku spoluprácu s Iránom v záujme zlepšenia životných podmienok a zamestnanosti iránskeho ľudu a zintenzívnenia regionálneho rozvoja; domnieva sa, že rozširovanie obchodu s Iránom a investícií v Iráne môže v dlhodobom horizonte prispievať k presadzovaniu mieru a stability v širšom regióne, ak EÚ dokáže hľadať príležitosti pre regionálne investičné režimy, napríklad vo vzťahu k energetike a dopravnej konektivite;

13.

domnieva sa, že hoci boli podpísané mnohé zmluvy s európskymi podnikmi, Irán nie je schopný plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity, čo znamená, že proces otvárania Iránu sa nachádza v začarovanom kruhu;

14.

konštatuje, že Irán je najväčším hospodárstvom sveta mimo WTO; podporuje snahu Iránu o vstup do WTO; konštatuje, že súčasný mandát EÚ na rokovania o dohode o obchode a spolupráci s Iránom je zastaraný; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia obchodných a investičných väzieb s cieľom uviesť Irán do väčšieho súladu s pravidlami WTO a ochraňovať európske investície; zdôrazňuje, že formálny rámec rokovaní by EÚ umožnil plne využiť jej pozíciu najväčšieho integrovaného trhu a hospodárskeho zoskupenia a vytvoriť fórum na výmenu názorov a dialóg; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosť obnovenia rozhovorov s Iránom o jeho vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), keďže členstvo vo WTO by prinieslo ďalšiu liberalizáciu iránskeho hospodárstva, čo by posilnilo rast, začlenilo krajinu do globálneho systému založeného na pravidlách, poskytlo mechanizmus na podporu nevyhnutných hospodárskych reforiem v Iráne a zaviedlo zodpovednosť Iránu v súvislosti s medzinárodnými záväzkami; žiada Komisiu, aby využila tieto rokovania ako príležitosť presadzovať kľúčové reformy v oblasti pracovných práv na základe kľúčových dohovorov MOP; je znepokojený oneskorením pri menovaní predsedu pracovnej skupiny WTO pre pristúpenie Iránu; žiada Komisiu o úplné využitie jej vplyvu, aby bola táto prekážka bezodkladne odstránená a aby sa začal proces vstupu Iránu do WTO; domnieva sa, že na to, aby Finančná akčná skupina prístupový proces ukončila, mala by odstrániť Irán zo svojich verejných vyhlásení;

15.

považuje nedostatočnú slobodu prejavu na internete, systematické sledovanie a monitorovanie internetovej prevádzky a nedostatok digitálnych slobôd za prekážku obchodu s Iránom a tiež porušenie práv a slobôd ľudí; zdôrazňuje potenciál otvoreného a bezpečného internetu v Iráne pre digitálne hospodárstvo; opakuje svoju výzvu na zavedenie účinného európskeho režimu kontroly vývozu, aby sa zabránilo zneužívaniu položiek a technológií s dvojakým použitím na porušovanie ľudských práv a proti EÚ;

16.

zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby Irán rozvíjal hospodárske a obchodné vzťahy s regionálnymi aktérmi a náležite pritom zohľadňoval pravidlá WTO, s cieľom vytvoriť súdržné hospodárske a obchodné zoskupenie; poukazuje na to, že EÚ môže na rozvoj a budovanie tohto regionálneho dialógu poskytnúť svoje odborné znalosti a svoju podporu;

17.

je presvedčený, že zrušenie hospodárskych a finančných sankcií súvisiacich s využívaním jadrovej energie zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva, ako je stanovené v spoločnom komplexnom akčnom pláne, je dôležitým prvkom na preukázanie toho, že EÚ plní svoje záväzky voči Iránu, ako aj na poskytnutie dôkazu o ochote posilniť hospodársku spoluprácu s cieľom dosiahnuť vzájomný hospodársky prospech; konštatuje však, že hoci väčšina hospodárskych a finančných sankcií už bola zrušená, niektoré zostávajú v platnosti a nie sú ovplyvnené jadrovou dohodou; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s podnikmi so sídlom v EÚ na zaistení úplnej transparentnosti ich činností v Iráne; žiada, aby sa dôraz kládol aj na kvalitu, aj na množstvo investícií, a požaduje iniciatívu podobnú tej, ktorá sa realizovala po zrušení sankcií v Mjanmarsku/Barme s cieľom posúdiť, či nové investície dodržiavajú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; poznamenáva, že účinné vykonávanie usmernení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je dôležité, ak majú mať rozšírené obchodné vzťahy medzi EÚ a Iránom pozitívny vplyv na iránsku spoločnosť ako celok;

18.

znovu poukazuje na právnu neistotu, ktorá pre spoločnosti z EÚ, ktoré chcú investovať v Iráne, vyplýva z primárnych amerických sankcií a z toho, že sa transakcie uskutočňujú v dolároch, čo podkopáva očakávaný hospodársky prínos, ktorý by mohol mať spoločný komplexný akčný plán pre iránsky ľud; trvá na potrebe riešiť tento problém a ďalšie finančné záležitosti v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny s cieľom poskytnúť spoločnostiam z EÚ potrebnú zrozumiteľnosť a právnu istotu na to, aby mohli v Iráne pôsobiť; žiada zmenu v prístupe k obchodovaniu s Iránom; žiada o to, aby bolo euro menou používanou pri transakciách s Iránom s cieľom zabrániť americkým orgánom ukladať pokuty, ako to robili v minulosti v prípade niektorých európskych bánk; podporuje priamy dialóg s USA zameraný na zaistenie kontinuity obchodných výmen a európskych investícií v Iráne;

19.

súčasne zdôrazňuje, že väčšie úsilie o zaistenie prostredia vedúceho k medzinárodným investíciám je nevyhnutné pre to, aby Irán presadil svoj hospodársky potenciál; v tejto súvislosti vyzýva Irán, aby zaistil transparentnosť svojho finančného sektora a bojoval proti korupcii a praniu špinavých peňazí v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny; víta akčný plán iránskej vlády týkajúci sa odporúčaní Finančnej akčnej skupiny, ako aj odborných schôdzí predstaviteľov EÚ a Iránu, ktoré sa uskutočnili 12. júla a mali za cieľ uskutočniť v tomto smere potrebné reformy;

20.

víta pozitívne výsledky, ktoré sa už dosiahli v rámci spoločného komplexného akčného plánu, napríklad zvýšenie objemu obchodu medzi Iránom a EÚ počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 o 43 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015, skutočnosť, že 30 iránskych bánk sa opäť napojilo na systém SWIFT, ako aj pozitívny vplyv spoločného komplexného akčného plánu na posilňovanie trendu znižovania inflácie a úrokových mier v Iráne; víta skutočnosť, že v Iráne dnes aktívne pôsobí čoraz viac malých európskych bánk, čo uľahčuje poskytovanie úverov MSP; žiada, aby sa pri posilňovaní obchodných vzťahov venovala osobitná pozornosť úlohe MSP z Európy a Iránu;

21.

víta skutočnosť, že iránska vláda chce prilákať zahraničné investície, keďže priame zahraničné investície sú potrebné vo všetkých významných hospodárskych odvetviach; konštatuje, že v najbližších 10 rokoch budú pravdepodobne potrebné investície do infraštruktúry v objeme viac než 1 bilión USD, čo je príležitosťou pre európske podniky, a to aj v odvetviach energetiky, výroby automobilov a výroby lietadiel; víta skutočnosť, že od podpisu spoločného komplexného akčného plánu navštívilo Teherán 180 obchodných delegácií vrátane delegácií z 15 z členských štátov EÚ, čo je znamením čoraz väčšieho záujmu o hospodárske vzťahy s Iránom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preskúmali možnosť využívania záruk za vývozné úvery na posilnenie obchodu, financovania projektov a investovania v Iráne; podporuje úspešné uzatváranie dohôd medzi iránskou vládou a spoločnosťami Airbus a Boeing ako ďalšie opatrenie na podporu dôvery po prijatí spoločného komplexného akčného plánu;

Odvetvová spolupráca

22.

konštatuje, že Irán má druhé najväčšie zásoby plynu a štvrté najväčšie zásoby ropy na svete; je presvedčený, že spolupráca v oblasti energetiky môže zohrávať významnú úlohu v diverzifikácii zdrojov dodávok energie do EÚ a znižovaní energetickej závislosti členských štátov na jednom dodávateľovi energie, a tým prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ; domnieva sa, že zrušenie hospodárskych sankcií môže otvoriť cestu k významným investíciám do odvetvia ropy a zemného plynu a do iných odvetví hospodárstva, ktoré by mohli mať z investícií a prístupu k novým technológiám prospech; vyzýva európske podniky, aby investovali do iránskej energetiky; požaduje najmä podporu EÚ v oblasti rozvoja technológie LNG v Iráne; domnieva sa, že investície do Iránu musia byť v úplnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa dekarbonizácie;

23.

konštatuje, že v súčasnosti viac ako polovicu energetických potrieb iránskych domácností zabezpečuje zemný plyn; zdôrazňuje veľký potenciál rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne, krajine, ktorá má v roku priemerne 300 dní slnečného svitu a odhadované výrobné kapacity zodpovedajúce 13-násobku celkovej iránskej spotreby energie; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne ako príspevok k diverzifikácii skladby zdrojov energie tejto krajiny;

24.

vyzýva Irán, aby sa zapojil do iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), a žiada, aby sa spoluprácou medzi EÚ a Iránom v oblasti energetiky dôsledne podporoval cieľ zlepšiť environmentálne, sociálne aj hospodárske prínosy pre obyvateľstvo EÚ aj Iránu;

25.

zdôrazňuje, že Irán čelí mnohým výzvam v oblasti životného prostredia vrátane nedostatku vody a degradácie pôdy a že EÚ by mala okrem toho, že bude naplno využívať potenciál obchodnej spolupráce, rokovať s Iránom s cieľom zvýšiť ochranu životného prostredia a podporiť environmentálne trvalo udržateľný rozvoj; žiada o spoluprácu v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti riadenia ochrany vôd (vrátane podpory Iránu v oblasti záchrany Urmijského jazera), boja proti rozširovaniu púští, monitorovania zemetrasení, ako aj riešenia znečisťovania ovzdušia a odpadového hospodárstva; v tomto kontexte vyjadruje osobitné znepokojenie nad úrovňou znečistenia Kaspického mora a naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty aktívne podporovali úsilie iránskej vlády o zvrátenie tejto hrozivej skazy; víta skutočnosť, že iránske MVO pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia rozvíjajú partnerstvá s inými MVO v regióne; víta ich členstvo v IUCN a pripojenie sa k Ramsarskému dohovoru; vyzýva Komisiu, aby pomáhala iránskym MVO pri rozvoji projektov v oblasti participatívneho riadenia;

26.

domnieva sa, že regionálny dialóg a spolupráca v environmentálnych záležitostiach medzi Iránom a jeho susedmi sú nevyhnutné na riešenie výziev ako znečistenie ovzdušia, nedostatok vody a rozširovanie púšte; zdôrazňuje, že by EÚ mala takúto regionálnu spoluprácu uľahčovať ako významné opatrenie na budovanie dôvery, a mala by stavať na ochote regionálnych aktérov využívať európske odborné znalosti v tejto oblasti;

27.

berie na vedomie štúdie, podľa ktorých jadrová energia v Iráne z dôvodu nízkych zásob uránu a nákladov na jeho ťažbu možno nebude konkurencieschopná; žiada však Európsku komisiu, aby preskúmala potenciál civilnej jadrovej spolupráce s Iránom v súlade so záväzkom prijatým v rámci spoločného komplexného akčného plánu a aby povzbudila Irán k podpisu Dohovoru o jadrovej bezpečnosti; víta návrh niektorých iránskych činiteľov na vytvorenie regionálneho dialógu o bezpečnosti a ochrane civilných jadrových programov;

28.

zdôrazňuje potenciál spolupráce v oblasti bezpečnosti letectva, na základe ktorej sa zabezpečí technická pomoc a prístup k potrebným komponentom, ktoré sú potrebné na to, aby boli iránske spoločnosti vyškrtnuté z európskej čiernej listiny;

29.

berie na vedomie skutočnosť, že v Iráne sú 3 milióny afganských občanov, z toho 950 000 má v Iráne formálne právne postavenie utečenca, čím sa Irán stáva jednou z krajín s najvyšším počtom utečencov; víta dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6,5 milióna EUR na podporu Iránu v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti o afganských obyvateľov v krajine; zdôrazňuje, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia na ochranu ľudských práv afganských migrantov a afganských utečencov v Iráne, vrátane ich práva na spravodlivý proces a rovnosť pred zákonom; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov môže zvýšiť vzájomné porozumenie, zlepšiť dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv žiadateľov o azyl a samotných utečencov, ako aj prispieť k riešeniu konfliktov s cieľom znížiť príčiny súčasného aj budúceho pohybu utečencov; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov by mala zlepšiť životné podmienky utečencov v Iráne a zabrániť obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom by mala zahŕňať aj komplexný dialóg o migrácii, najmä o politických a legislatívnych prístupoch a prioritách týkajúcich sa regulárnej a neregulárnej migrácie, žiadateľov o azyl a utečencov, a to na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni;

30.

uznáva, že mladí, vzdelaní a technologicky vyspelí obyvatelia Iránu (podľa odhadov je viac ako 60 % populácie mladšej ako 30 rokov) a jeho pulzujúca spoločnosť môžu poskytnúť konkrétne príležitosti na rozvoj medziľudských kontaktov s EÚ založených na zásadách reciprocity a vzájomného rešpektu; domnieva sa, že výmenné programy pre mládež patria medzi najúspešnejšie aktivity zbližujúce spoločnosti a kultúry; víta preto zvýšenie počtu študentov z Iránu, ktorí v rámci programu Erasmus Mundus prichádzajú na európske univerzity, ako spôsob boja proti nepochopeniam a stereotypom; žiada posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií prostredníctvom rozsiahlejšej výmeny študentov a výskumných pracovníkov, a to aj na základe spolupráce univerzít v oblastiach, ako sú okrem iného životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie, spravodlivosť, ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet vyčlenený na študentov programu Erasmus Mundus z Iránu; víta pracovné semináre, ktoré sa nedávno uskutočnili na teheránskej univerzite s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciálnych prínosoch, ktoré môžu pre iránske univerzity vyplývať z účasti na programe Horizont 2020; vyzýva iránsku vládu, aby vymenovala národného koordinátora programu Horizont 2020 poskytujúceho technickú pomoc a poradenstvo iránskym univerzitám pri podávaní žiadostí o projekty programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť uľahčenia štúdia a ďalšieho vzdelávania iránskych akademických a výskumných pracovníkov na európskych univerzitách; požaduje vytvorenie programu EÚ spájajúceho výskumných pracovníkov a študentov z Iránu, krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Európy s cieľom uskutočniť analýzu skúsenosti a poznatkov z regionálnej integrácie v Európe;

31.

vyjadruje veľké znepokojenie nad zatýkaním osôb s dvojitým občianstvom EÚ a Iránu pri ich vstupe na územie Iránu a zdôrazňuje, že toto zatýkanie bráni medziľudským kontaktom; vyzýva iránske orgány, aby umožnili iránskej diaspóre v Európe bezpečne cestovať do svojej rodnej krajiny;

Regionálna bezpečnosť

32.

zdôrazňuje výrazný vplyv rôznych národov a kultúr Iránu v priebehu tisícročí, a to aj v Európe; konštatuje, že Irán je vďaka svojej geostrategickej polohe, veľkosti populácie a hospodárstva, zásobám ropy a zemného plynu a svojmu vplyvu v regióne významným hráčom na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu; zdôrazňuje, že iránskym strategickým záujmom najlepšie vyhovuje obnova regionálnej stability a snaha o ich presadzovanie nekonkuruje a nemala by konkurovať záujmom iných významných hráčov v tomto regióne;

33.

je presvedčený, že dohoda o využívaní jadrovej energie otvára možnosť spolupráce pri riešení bezpečnostnej krízy v regióne; je presvedčený, že Irán môže a mal by zohrávať stabilizačnú úlohu v regióne; je presvedčený, že normalizácia vzťahov s Iránom môže prospieť celému regiónu; domnieva sa, že uznanie postavenia Iránu ako významného hráča v regióne by malo viesť k tomu, že bude v tomto regióne zohrávať stabilizačnú úlohu; zdôrazňuje, že revízia európskej susedskej politiky (ESP), ktorá bola predložená 18. novembra 2015, obsahuje v kontexte širšej spolupráce plány na zapojenie tretích krajín susediacich s partnerskými krajinami v susedstve EÚ; nabáda preto na zavedenie tematických rámcov navrhujúcich spoluprácu medzi Úniou, partnerskými štátmi v južnom susedstve a kľúčovými regionálnymi hráčmi, ako je Irán, v regionálnych záležitostiach ako bezpečnosť, energetika a riadenie utečencov;

34.

vyzýva všetky štáty v regióne, najmä Saudskú Arábiu a Irán, aby sa zdržali nepriateľskej rétoriky, ktorá do konfliktov iba prilieva oheň, a činnosti a podpory nepriateľských ozbrojených skupín v regióne, vrátane vojenského krídla Hizballáhu a an-Nusry; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou militarizáciou v širšom regióne a v kontexte úsilia o podporu plného rešpektovania zvrchovanosti všetkých krajín v samotnom regióne podporuje snahy o väčšiu kontrolu zbrojenia, zákaz šírenia zbraní, boj proti terorizmu, a zároveň uznáva legitimitu obáv súvisiacich s obranou; vyjadruje znepokojenie nad vývojom testov iránskych balistických rakiet, ktorý je v rozpore s duchom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015), hoci nepredstavuje porušenie spoločného komplexného akčného plánu;

35.

je presvedčený, že v rámci politického dialógu medzi EÚ a Iránom by sa mal vyzvať Irán a aj iní významní hráči v regióne, aby konštruktívne prispeli k riešeniu politickej krízy v Iraku, Jemene, Sýrii, Libanone a Afganistane, a to na základe dodržiavania medzinárodného práva a zvrchovanosti týchto krajín; žiada, aby sa model diplomacie EÚ zakladal skôr na politických prioritách ako na náboženských identitách a na zásade zabezpečenia rešpektu, spoľahlivosti a bezpečnosti národov vo všetkých krajinách Blízkeho východu vrátane obyvateľov Izraela a Palestíny, a to s cieľom podporovať stabilnejší a harmonický Blízky východ; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom v oblasti boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu v regióne je významnou súčasťou politického dialógu;

36.

je presvedčený, že nemôže existovať riešenie konfliktov na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Perzského zálivu bez spoločnej dohody všetkých aktérov; víta preto angažovanosť Iránu, pokiaľ ide o sýrske mierové rozhovory, prostredníctvom jeho účasti v medzinárodnej skupine na podporu Sýrie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iránsky príspevok zatiaľ neviedol k citeľnému zlepšeniu situácie, a žiada, aby Irán prispel aspoň k zjednodušeniu poskytovania humanitárnej pomoci s cieľom zvýšiť ochranu civilného obyvateľstva pred útokmi a konštantne hľadať dlhodobé riešenie konfliktu; v tomto kontexte konštatuje, že Asadov režim v Sýrii je z hľadiska svojho prežitia čoraz viac závislý od Iránu, a preto vyzýva iránske orgány, aby využili svoj vplyv a doviedli sýrsky konflikt k mierovému ukončeniu;

37.

víta pripravenosť Iránu podporiť súčasné úsilie o stabilizáciu Iraku, naliehavo ho žiada, aby v záujme skoncovania so sektárskym násilím zohrával zmysluplnú úlohu, a žiada o väčšie úsilie o to, aby boli všetky militantné skupiny pôsobiace v krajine združené pod vedením irackej vlády, aby boli zohľadnené záujmy všetkých zainteresovaných; zdôrazňuje, že EÚ a Irán čelia spoločným nepriateľom v podobe ISIS/Dá’iš, al-Káidy, al-Nusry a s nimi spojených organizácií, ktoré Bezpečnostná rada OSN označila za teroristické a ktoré sa inšpirujú extrémistickým zvráteným výkladom islamu; oceňuje pomoc Iránu v boji proti ISIS/Dá’iš vrátane jeho včasnej podpory kurdskej regionálnej vlády v Arbíle, a je si vedomý jeho rozhodujúceho nasadenia v Iraku, ktoré zabránilo ISIS/Dá’iš v ďalšom postupe a viedlo k opätovnému získaniu oblastí, ktoré boli predmetom džihadistického terorizmu; je však znepokojený opakovane sa objavujúcimi správami o rozpúšťaní kádrov organizácie al-Káida; upozorňuje na dohodu medzi Iránom a Austráliou o výmene spravodajských informácií o boji proti ISIS/Dá’iš;

38.

je presvedčený, že regionálne súperenie je hlavným dôvodom konfliktov v niektorých krajinách v regióne; je veľmi znepokojený vzostupom sektárskeho násilia v regióne a zdôrazňuje potrebu trvalej a komplexnej diplomatickej angažovanosti EÚ v záujme riešenia základnej dynamiky konfliktu prostredníctvom dlhodobej podpory etnicko-sektárskeho zmierenia; so znepokojením berie na vedomie kontinuálne sa vyostrujúci konflikt medzi Iránom a Saudskou Arábiou o politický a náboženský vplyv a varuje pred jeho dôsledkami z hľadiska riešenia konfliktov a bezpečnosti nielen na Blízkom východe; domnieva sa, že politika zbližovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou a ich konštruktívna spolupráca sú veľmi dôležité pre zmiernenie regionálneho napätia, sú cestou na ukončenie ozbrojeného konfliktu v Iraku, Sýrii a Jemene a z neho vyplývajúcich migračných tokov a sú dôležité aj pre vyriešenie základných príčin terorizmu a extrémizmu, ktoré sú hrozbou pre tento región, pre Európsku úniu aj pre iné oblasti; žiada o to, aby EÚ na základe aktívnej diplomacie zmiernila napätie medzi Teheránom a Rijádom, a to aj prostredníctvom budovania dôvery, dvojúrovňovej diplomacie a opatrení na zmiernenie napätia zameraných v prvej fáze normalizácie ich vzťahov na obnovu saudsko-iránskych diplomatických vzťahov; žiada EÚ, aby na uvedený účel spolupracovala s USA a Ruskom, a to najmä pokiaľ ide o podporu rozvoja novej regionálnej bezpečnostnej infraštruktúry, ktorá zohľadňuje obavy z ohrozenia a legitímne bezpečnostné obavy Iránu a Saudskej Arábie a poskytuje bezpečnostné záruky tak Iránu, ako aj krajinám Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti námornej bezpečnosti v Perzskom zálive vrátane podpisu charty o voľnej plavbe by mohla byť prvým opatrením na budovanie dôvery v rámci rozvoja regionálnej dôvery a spolupráce;

39.

dôrazne odsudzuje opakované výzvy iránskeho režimu na zničenie Izraela a tiež jeho politiku popierania holokaustu;

Sociálno-ekonomické otázky, právny štát, demokracia a ľudské práva

40.

nazdáva sa, že iránske revolučné dedičstvo a jeho ústava ako islamskej republiky a tiež značné rozdiely medzi Iránom a EÚ, pokiaľ ide o politicko-inštitucionálny systém, nesmú prekážať otvorenosti a úprimnému a priamemu dialógu a nájdeniu spoločného riešenia otázok týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby rozšírila priestor pre politickú pluralitu; zdôrazňuje, že Madžlís je proreformný a proeurópsky, domnieva sa však, že výsledky volieb do parlamentu a zhromaždenia expertov vo februári 2016 odrážajú vôľu iránskeho ľudu, ponúkajú možnosť posilnenej spolupráce s Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktorá by mala viesť k vybudovaniu konštruktívnych vzťahov, a tiež možnosť vnútorných hospodárskych, politických a sociálnych reforiem; vyzýva Irán, aby v plnej miere umožnil konanie slobodných a spravodlivých volieb, ktoré by boli v súlade s medzinárodnými normami;

41.

konštatuje, že Irán sa otvára z dôvodu, že potrebuje pomoc pri napĺňaní potrieb svojich občanov a udržaní mladých a vzdelaných ľudí v krajine, čo je dôležité pre jej stabilitu;

42.

so znepokojením konštatuje, že Irán má najvyšší počet trestov smrti a popráv na obyvateľa na svete; zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv; v tejto súvislosti víta možnosť, že novozvolený Madžlís zvažuje právne predpisy, ktoré vylúčia niektoré trestné činy spojené s drogami zo zoznamu trestných činov, za ktoré sa ukladá trest smrti;

43.

konštatuje, že prijatie islamského trestného zákonníka v roku 2013 dáva sudcom väčšiu diskrečnú právomoc a že ratifikácia Dohovoru OSN o právach dieťaťa Iránom zakazuje popravy detí a umožňuje mladistvým páchateľom odsúdeným na trest smrti pred rokom 2013 požiadať o nové súdne konanie; žiada Irán, aby zabezpečil plné uplatňovanie tohto zákazu a informovanie všetkých príslušných páchateľoch o tomto práve; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti;

44.

okrem toho nabáda Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte, vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, tým, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich činnosť; tento vývoj povedie k zlepšeniu postavenia Iránu v očiach európskej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že iránska vláda prostredníctvom dialógu zintenzívnila svoje pôsobenie v oblasti osobitných postupov OSN; vyzýva iránsku vládu, aby riešila zásadné obavy zdôraznené v správach osobitného spravodajcu OSN a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú vyjadrené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN;

45.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali vytvorenie prostredia umožňujúceho riadne a nezávislé fungovanie organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv, a to aj v prípade obhajcov ľudských práv, v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom;

46.

žiada Irán, aby dodržiaval, chránil a plnil svoje záväzky vyplývajúce z Ústavy Iránskej islamskej republiky, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach na základe dodržiavania práva na slobodu prejavu ako na internete, tak aj inde, na slobodu názoru, združovania a pokojného zhromažďovania, slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery a tým, že všetkým svojim občanom v zákonoch a praxi zaistí, aby mohli tak, ako je v týchto nástrojoch stanovené, využívať ľudské, sociálne a politické práva bez prenasledovania či diskriminácie na základe pohlavia, jazyka, náboženstva, politického či iného názoru, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie alebo iného štatútu; poukazuje na to, že sem patrí základné právo na rovnosť pred zákonom, ako aj právo na rovnaký prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a pracovným príležitostiam;

47.

víta reformy uskutočnené na základe nového Trestného poriadku, vyjadruje však vážne obavy z toho, že tento kódex v plnej miere nezaručuje medzinárodné ochranné prvky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby uskutočnil revíziu Trestného poriadku z roku 2014 tak, aby obsahoval záruky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby zrevidoval a zmenil právne predpisy s cieľom zaistiť, aby tvrdenia získané v dôsledku mučenia, zlého zaobchádzania alebo iných foriem donucovania boli ako dôkazy v trestnom konaní vylúčené, a aby sa všetky obvinenia z mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, o ktorých sa príslušné orgány dozvedia, automaticky prešetrovali;

48.

vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva Irán, aby oslobodil väznených občanov EÚ zadržiavaných alebo odsúdených na základe súdneho procesu, ktorý nespĺňal medzinárodné normy, vrátane týchto osôb: Nazak Afshar (58 rokov) zadržiavaná od marca 2016, Kamal Foroughi (76 rokov) zadržiavaný od mája 2011; Homa Hoodfar (65 rokov) zadržiavaná od júna 2016 a Nazanin Zaghari-Ratcliffe (37 rokov) zadržiavaná od apríla 2016;

49.

uznáva existenciu veľkého množstva náboženských a vieroučných skupín v Iráne; konštatuje, že ústava Iránskej islamskej republiky formálne chráni niektoré náboženské menšiny a ich základné náboženské slobody; je však znepokojený nárastom počtu uväznených osôb, ktoré patria k náboženským menšinám, alebo osôb uväznených v dôsledku svojho presvedčenia; vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, že práva náboženských a etnických menšín budú v zákonoch plne rešpektované a chránené a že sa rozšíri náboženská sloboda;

50.

berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli iránske ženy v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, čoho príkladom je skutočnosť, že väčšina študentov iránskych univerzít sú ženy; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v bilaterálnych vzťahoch s iránskymi orgánmi naďalej nastoľovali otázky týkajúce sa rodovej rovnosti; vyzýva na úplnú rodovú rovnosť prostredníctvom opatrení na odstránenie existujúcej právnej a praktickej diskriminácie žien a na zabezpečenie rovnakej účasti žien na pracovnom trhu a na všetkých formách hospodárskeho, kultúrneho, sociálneho a politického života; víta pokusy o navrhnutie zákona na ochranu žien pred násilím a dúfa, že novozvolený parlament zváži prijatie právnych predpisov, ktoré v plnej miere kriminalizujú páchanie násilia na ženách vrátane domáceho násilia a znásilnenia v manželstve;

51.

víta, že prezident Rúhání v rámci svojej kampane sľúbil, že predloží chartu občianskych práv, a jeho vyhlásenia o presadzovaní práv etnických menšín; domnieva sa, že táto charta by mala vychádzať z medzinárodných záväzkov Iránu v oblasti ľudských práv a byť s nimi v úplnom súlade; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásady právneho štátu a nezávislosti súdnictva je pri poskytovaní nevyhnutnej právnej istoty potrebnej pre priame zahraničné investície dôležité, no predovšetkým je v záujme samotných iránskych občanov; vyzýva súdnictvo, aby rešpektovalo zásady spravodlivého a riadneho procesu a zaručilo podozrivým prístup k právnikovi; žiada ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s iránskymi orgánmi v oblastiach, ako je reforma súdnictva a reforma väzenského systému, vrátane podmienok vo väzeniach, zodpovednosť vlády, dodržiavanie zásad právneho štátu, slobody prejavu, všeobecných ľudských práv a základných slobôd občanov a boj proti korupcii;

o

o o

52.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Iránu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1)  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163.

(2)  Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 102.

(3)  Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 157.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/96


P8_TA(2016)0403

Boj proti korupcii a nadviazanie na uznesenie výboru CRIM

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM (2015/2110(INI))

(2018/C 215/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, článok 67 a články 82 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 5, 6, 8, 17, 32, 38 a 41, články 47 až 50 a článok 52,

so zreteľom na závery Rady SVV zo 16. júna 2015 o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020,

so zreteľom na závery Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 v oblasti bezpečnosti,

so zreteľom na príslušné dohovory OSN, najmä Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Dohovor OSN proti korupcii (UNCAC),

so zreteľom na trestnoprávny dohovor a občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii, ktoré boli otvorené na podpis 27. januára 1999 a 4. novembra 1999 v Štrasburgu, a na rezolúcie (98) č. 7 a (99) č. 5, ktoré prijal Výbor ministrov Rady Európy 5. mája 1998 a 1. mája 1999, ktorými sa zakladá Skupina štátov proti korupcii (GRECO),

so zreteľom na odporúčanie CM/Rec (2014) 7 o ochrane informátorov prijaté Výborom ministrov Rady Európy 30. apríla 2014,

so zreteľom na Dohovor OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách otvorený na podpis v Paríži 17. decembra 1997, na jeho odporúčania a na najnovšie monitorovacie správy pre jednotlivé krajiny,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (2),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (6),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (7),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV (8),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2219 z 25. novembra 2015 o Agentúre Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a ktorým sa nahrádza a zrušuje rozhodnutie Rady 2005/681/SVV (9),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (10),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1142/2014 z 22. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o financovanie európskych politických strán (11),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (12),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (13),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (14),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-105/14 (Taricco a i.) (15), v ktorom Súdny dvor uviedol, že pojem „podvod“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy pochádzajúce z DPH,

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (16),

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (COM(2015)0625),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (17),

so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

so zreteľom na hodnotenie týkajúce sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z marca 2013 a posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA) z 30. septembra 2015, ktoré vypracoval Europol,

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (18),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa) (19),

so zreteľom na štúdie vypracované výskumnou službou Európskeho parlamentu o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0284/2016),

A.

keďže organizovaná trestná činnosť je globálnou hrozbou a ako taká si vyžaduje spoločnú a koordinovanú reakciu zo strany EÚ a jej členských štátov;

B.

keďže zatiaľ stále celkom nerozumieme zložitému javu organizovaného zločinu a nebezpečenstvu, ktoré predstavuje infiltrácia zločineckých organizácií do sociálnej, hospodárskej, podnikateľskej, politickej a inštitucionálnej štruktúry členských štátov;

C.

keďže organizované zločinecké skupiny preukázali tendenciu a veľkú schopnosť diverzifikovať svoje činnosti, prispôsobiť sa rôznym geografickým oblastiam, hospodárskym a sociálnym podmienkam a využívať ich nedostatky, pričom pôsobia súčasne na rôznych trhoch a využívajú rôzne ustanovenia právnych poriadkov jednotlivých štátov s cieľom rozvíjať svoje činnosti a maximalizovať zisk;

D.

keďže zločinecké organizácie zmenili svoj spôsob práce a využívajú podporu odborníkov, bánk, úradníkov a politikov, ktorí síce nie sú členmi zločineckej organizácie, ale podporujú jej činnosť na rôznych úrovniach;

E.

keďže zločinecké organizácie preukázali vysokú mieru prispôsobivosti aj pri využívaní nových technológií vo svoj prospech;

F.

keďže nebezpečný charakter schopnosti zastrašovania, ktorú prináša samotné členstvo v organizácii, nie je prioritou v porovnaní s bojom proti trestným činom, ktoré sú cieľom zločineckých organizácií, a keďže sa tým vytvorilo regulačné a operačné vákuum na európskej úrovni, čo uľahčilo nadnárodnú činnosť organizovaných zločineckých skupín;

G.

keďže organizovaná trestná činnosť spôsobuje okrem zjavnejšieho nebezpečenstva pre verejný poriadok a verejnú bezpečnosť, ktoré predstavujú typické prejavy násilia zločineckých organizácií, aj rovnako závažné problémy prenikania do legálnej ekonomiky a s tým súvisiaceho korupčného správania voči verejným činiteľom, ktorého dôsledkom je infiltrácia inštitúcií a verejnej správy;

H.

keďže nelegálne príjmy z trestných činov spáchaných zločineckými organizáciami sa vo veľkej miere legalizujú v oficiálnom európskom hospodárstve; keďže takýto kapitál predstavuje po vstupe do legálnej ekonomiky závažnú hrozbu pre slobodu podnikania a hospodársku súťaž, lebo ich môže vážne narušiť;

I.

keďže zločinecké skupiny vstupujú do politického a administratívneho života, aby si zabezpečili prístup k finančným prostriedkom verejnej správy a ovplyvnili jej činnosť s tichým súhlasom politikov, úradníkov a podnikateľského sektora; keďže ovplyvňovanie politického a administratívneho aparátu sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania a zákaziek na verejné práce; verejného financovania, likvidácie šrotu a odpadu; priameho zadávania zákaziek na kúpu tovaru akéhokoľvek druhu a poskytovania služieb;

J.

keďže hlavným cieľom organizovanej trestnej činnosti je zisk; keďže orgány presadzovania práva preto musia mať potrebnú kapacitu na to, aby mohli objasniť financovanie organizovanej trestnej činnosti, ktoré je často úzko spojené s korupciou, podvodmi, falšovaním a pašeráctvom;

K.

keďže informátori zohrávajú ústrednú úlohu v boji proti korupcii, lebo môžu odhaliť prípady podvodu, ktoré by inak zostali utajené; keďže informátorstvo sa považuje za jeden z najúčinnejších spôsobov na zastavenie nekalej činnosti a jej predchádzanie, ako aj na jej odhalenie, ak už k nej došlo;

L.

keďže žiadne európske právne predpisy by sa nemali vykladať ako predpisy obmedzujúce činnosť informátorov;

M.

keďže organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí predstavujú vážnu hrozbu pre hospodárstvo EÚ, lebo značne znižujú daňové príjmy členských štátov a EÚ ako celku, a tiež hrozbu pre zodpovednosť spojenú s verejnými projektmi financovanými EÚ, keďže zločinecké skupiny pôsobia v rôznych sektoroch, z ktorých mnohé podliehajú vládnej kontrole;

N.

keďže v roku 2014 bolo oznámených 1 649 pochybení, hlásených ako podvod súvisiaci s rozpočtovými prostriedkami EÚ v celkovej výške 538,2 milióna EUR, a to na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, ale keďže nie sú k dispozícii žiadne oficiálne údaje o percentuálnom podiele podvodov, ktoré možno pripísať organizovanej trestnej činnosti;

Úvod

1.

zdôrazňuje podstatu svojho uznesenia z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí a odporúčania v ňom uvedené; opätovne zdôrazňuje najmä svoju výzvu na prijatie európskeho akčného plánu na odstránenie organizovanej trestnej činnosti, korupcie a prania špinavých peňazí, ktorý musí mať primerané finančné zdroje a kvalifikovaných pracovníkov, aby mohol byť účinný;

2.

víta 18-mesačný program Rady EÚ pre holandské, slovenské a maltské predsedníctvo, v ktorom sa komplexný a integrovaný prístup k organizovanej trestnej činnosti uvádza ako jedna z priorít; poukazuje na to, že boj proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí musí byť pre inštitúcie EÚ politickou prioritou, a policajná a justičná spolupráca medzi členskými štátmi má preto zásadný význam;

3.

chce sa zamerať na konkrétne oblasti, v ktorých je v súčasných podmienkach nutné urýchlene konať;

Zabezpečenie správnej transpozície súčasných pravidiel, monitorovanie ich uplatňovania a hodnotenie ich účinnosti

4.

poukazuje na to, že v rámci boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí by mali členské štáty transponovať a uplatňovať existujúce nástroje EÚ a medzinárodné nástroje;

5.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr dokončila hodnotenie opatrení prijatých na transpozíciu týchto nástrojov, informovala Európsky parlament v plnom rozsahu o zisteniach a v prípade potreby začala konania vo veci porušenia predpisov; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotiacu správu o transpozícii rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV o boji proti organizovanému zločinu a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva;

6.

žiada členské štáty, aby správne transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ktorá je zásadným nástrojom na posilnenie policajnej a justičnej spolupráce v Európskej únii;

7.

nabáda členské štáty, aby urýchlene transponovali 4. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

8.

odporúča, aby sa EÚ stala členom skupiny GRECO; žiada, aby sa EÚ zúčastňovala na Partnerstve pre otvorené vládnutie, plnila si svoje oznamovacie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN proti korupcii, ktorého je zmluvnou stranou, a podporovala technickú pomoc poskytovanú úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) v rámci uvedeného dohovoru OSN; naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu správu o pokroku pri príprave na členstvo EÚ v skupine GRECO, v ktorej uvedie aj prehľad právnych problémov a ich možných riešení;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte neuverejnila svoju 2. správu o boji proti korupcii, ktorá mala byť vydaná začiatkom roka 2016; vyzýva Komisiu, aby ju predložila čo najskôr; pripomína, že správy o boji proti korupcii by sa nemali obmedzovať len na situáciu v členských štátoch, ale mali by obsahovať aj kapitolu o inštitúciách Európskej únie; vyzýva preto Komisiu, aby našla vhodný spôsob monitorovania korupcie v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ;

10.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť spojiť rôzne kontrolné mechanizmy na úrovni Únie vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, správy EÚ o boji proti korupcii, a porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície do širšieho rámca na monitorovanie zásad právneho štátu, ktorý by sa mohol uplatňovať vo všetkých členských štátoch, ako aj v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že inštitúcie Európskej únie by mali byť príkladom a podporovať čo najvyššiu úroveň transparentnosti a mali by zabezpečiť existenciu odrádzajúcich a účinných sankcií pre osoby, ktoré tieto zásady porušia; vyzýva Komisiu, aby regulovala lobizmus a ukladala sankcie v prípade konfliktu záujmov;

11.

pripomína, že účinné predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej si vyžaduje multidisciplinárny prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti a potrebu finančne podporovať túto sieť;

12.

odporúča, aby Komisia vypracovala štúdiu o vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sú v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii najpokrokovejšie, s cieľom vytvoriť účinnú a modernú európsku legislatívu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vyšetrovacích postupoch, ktoré sa používajú v členských štátoch v boji proti organizovanej trestnej činnosti, s osobitným dôrazom na používanie nástrojov, ako je odpočúvanie telefónov a priestorov, pátracie postupy, dodatočné zatknutie, dodatočná konfiškácia, tajné operácie, kontrolované a sledované zásielky;

13.

vyzýva členské štáty, aby väčšmi investovali do podpory kultúry zákonnosti, a to najmä vzhľadom na to, že prvá a najúčinnejšia forma prevencie spočíva vo výchove nových generácií občanov EÚ predovšetkým prostredníctvom podpory osobitných akcií v školách;

Priority a operačné štruktúry boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii

14.

zastáva názor, že v súčasnom politickom cykle EÚ týkajúcom sa boja proti organizovanej trestnej činnosti by sa mal klásť dôraz na boj proti trestným činom, ako je príslušnosť k zločineckej organizácii, a nie iba na boj proti zločinom, ktoré tieto organizácie chcú spáchať; predovšetkým považuje za potrebné, aby členstvo v zločineckej organizácii bolo trestným činom bez ohľadu na samotné spáchanie trestného činu; pripomína, že medzi priority tohto politického cyklu by mal patriť aj boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii a obchodovaniu s ľuďmi v rámci skutočnej európskej stratégie boja proti korupcii;

15.

žiada, aby sa stanovili priority, ktoré budú v súlade s európskymi politikami predchádzania trestnej činnosti a s hospodárskymi a sociálnymi politikami a politikami zamestnanosti a vzdelávania, a aby bol Európsky parlament plne zapojený do tohto procesu;

16.

požaduje vytvorenie špecializovanej jednotky Europolu na boj proti organizovaným zločineckým skupinám, ktoré pôsobia súčasne v niekoľkých odvetviach; zastáva názor, že členské štáty by mali v súčasnom inštitucionálnom rámci zaviesť bezpečné a účinné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí koordinácia vyšetrovania organizovanej trestnej činnosti a posilnenie vzájomnej dôvery medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch;

Silnejší právny rámec

17.

vyzýva Komisiu, aby na základe hodnotenia transpozície a vykonávania súčasných pravidiel navrhla právne predpisy na preklenutie medzier, ktoré existujú v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii, a na zlepšenie cezhraničnej justičnej spolupráce; vyzýva ju najmä, aby:

a)

preskúmala platné právne predpisy s cieľom zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a aby objasnila spoločné vymedzenia pojmov trestných činov vrátane pojmu členstva v zločineckej skupine alebo organizácii, ktorý by sa mohol vykladať ako štruktúrovaná skupina, ktorá existuje počas určitého obdobia a ktorú tvoria najmenej dve osoby, ktoré spolupracujú s cieľom nezákonne získať, priamo alebo nepriamo, akúkoľvek formu finančnej alebo materiálnej výhody, čím vážne ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť EÚ a jej členských štátov;

b)

predložila revidovaný legislatívny návrh zameraný na boj proti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom posilniť trestnoprávnu reakciu na nezákonné spaľovanie odpadu a aby sa nezákonné zneškodňovanie „nových znečisťujúcich látok“ stalo trestným činom s trestnými sankciami, rovnako ako sa ustanovuje v smernici 2008/99/ES;

18.

žiada Komisiu, aby stanovila minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií; žiada najmä:

a)

horizontálne uplatňovanie všeobecných pojmov „zamestnanec verejnej správy“, trestný čin podvodu a trestný čin korupcie; v tejto súvislosti pripomína, že v rámci rokovaní o smernici o ochrane finančných záujmov sa uvádzajú aj definície týchto pojmov, ale len na účely tejto smernice; poznamenáva, že tieto rokovania sú v súčasnosti zablokované v Rade, a vyzýva na ich bezodkladné obnovenie;

b)

nový legislatívny návrh týkajúci sa osobitného typu zločineckej skupiny, ktorej členovia využívajú schopnosť zastrašovania, ktorú prináša členstvo v takejto skupine, a z nej vyplývajúce dôsledky, ktorými sú podriadenie sa a mlčanie, aby páchali trestné činy, riadili alebo nejakým spôsobom kontrolovali, či už priamo alebo nepriamo, ekonomické činnosti, koncesie, povolenia, verejné zákazky a verejné služby, alebo aby dosiahli nelegálne zisky alebo výhody pre seba alebo iné osoby;

c)

legislatívny návrh, ktorým by sa zaviedol osobitný európsky program na ochranu svedkov a osôb, ktoré spolupracujú v súdnom procese tým, že oznamujú zločinecké organizácie a organizácie opísané v písmene b);

d)

legislatívny návrh, v ktorom by sa vymedzili a stanovili spoločné pravidlá na ochranu oznamovateľov; žiada, aby sa takýto návrh prijal do konca roku 2017;

e)

ďalšie legislatívne iniciatívy na posilnenie práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní okrem iného vzhľadom na rozhodovanie o vyšetrovacej väzbe, aby bolo zabezpečené právo na spravodlivý proces, ako je uznané v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv EÚ;

f)

osobitné právne predpisy na boj proti vývozu rádioaktívneho materiálu a nebezpečného odpadu a proti nezákonnému obchodu s faunou a flórou, pretože podľa združení a MVO na ochranu životného prostredia zohrávajú obchod s voľne žijúcimi druhmi a drevom a obchodovanie s rádioaktívnym materiálom a nebezpečným odpadom a ich vývoz do tretích krajín zásadnú úlohu pri financovaní organizovanej trestnej činnosti;

Účinnejšia policajná a justičná spolupráca na úrovni EÚ

19.

konštatuje, že organizovaná trestná činnosť, korupcia a pranie špinavých peňazí sú javy, ktoré majú zvyčajne cezhraničný rozmer, ktorý si vyžadujú úzku spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými agentúrami EÚ;

20.

domnieva sa, že pre prijatie účinných opatrení na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti má zásadný význam policajná a justičná spolupráca spočívajúca vo výmene informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi;

21.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla konkrétne opatrenia na zlepšenie európskej spolupráce v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí, ako aj na zvýšenie informovanosti o negatívnych dôsledkoch týchto javov na ľudské životy, spoločnosť a hospodárstvo;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničnú policajnú a justičnú spoluprácu zaťažujú príliš zdĺhavé byrokratické postupy, ktoré narúšajú jej účinnosť a ohrozujú efektívnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa zasadili o posilnenie, zlepšenie účinnosti a zintenzívnenie cezhraničnej policajnej a justičnej spolupráce a výmeny informácií medzi nimi aj prostredníctvom Europolu a Eurojustu, zabezpečili riadnu odbornú prípravu a technickú podporu aj prostredníctvom agentúry CEPOL a Európskej justičnej vzdelávacej siete, podporovali vzájomnú prípustnosť dôkazov medzi členskými štátmi a zabezpečili častejšie využívanie spoločných vyšetrovacích tímov;

23.

vyzýva členské štáty, aby systematicky dopĺňali, využívali a vymieňali si všetky potrebné a relevantné informácie o osobách odsúdených za trestné činy spojené s organizovanou trestnou činnosťou v existujúcich európskych databázach a aby nabádali agentúry EÚ Europol a Eurojust k uľahčeniu tejto výmeny informácií; v tejto súvislosti vyzýva na zlepšenie fungovania infraštruktúry, aby sa zaručila bezpečná komunikácia a efektívne využívanie všetkých existujúcich nástrojov Europolu, pričom sa musia v plnom rozsahu dodržiavať právne predpisy o ochrane údajov;

24.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné vytvoriť účinnejší systém komunikácie a výmeny informácií medzi justičnými orgánmi v rámci EÚ, ktorý v prípade potreby nahradí tradičné nástroje vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach; žiada Komisiu, aby posúdila potrebu legislatívnych opatrení v tejto oblasti a vytvorila riadny systém EÚ na výmenu informácií medzi justičnými orgánmi EÚ;

25.

vyzýva členské štáty, aby si systematicky vymieňali všetky potrebné a relevantné údaje z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) týkajúce sa osôb spájaných s organizovanou trestnou činnosťou;

Zhabanie majetku zločineckých organizácií a jeho využitie na sociálne účely

26.

domnieva sa, že zavedenie jednotného postupu na zhabanie majetku zločineckých organizácií v celej EÚ by bolo opatrením s odrádzajúcim účinkom na zločincov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali smernicu 2014/42/EÚ o konfiškácii majetku z trestnej činnosti; žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorým sa zaistí vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a konfiškáciu majetku v súvislosti vnútroštátnymi opatreniami na ochranu majetku;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia EÚ týkajúce sa:

a)

vyhľadávania, zaistenia a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti, okrem iného prostredníctvom kriminalizácie prevodu vlastníctva kapitálu alebo majetku s cieľom vyhnúť sa zaisteniu alebo konfiškácii a akceptovania vlastníctva alebo dostupnosti tohto kapitálu, alebo umožnením konfiškácie pred vynesením konečného obviňujúceho rozsudku;

b)

podpory správy zaisteného a skonfiškovaného majetku a jeho využitia na sociálne účely a na odškodnenie rodín obetí a podnikov postihnutých úžerou a vydieraním;

c)

rozvoja administratívnej, policajnej a justičnej spolupráce s cieľom vyhľadať, zhabať a skonfiškovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti v celej Únii a zlepšenia fungovania vnútroštátnych úradov pre vyhľadávanie majetku, ktorým by sa mali poskytnúť primerané zdroje;

28.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti v rámci existujúcich platforiem určených na stretnutia, ako je napríklad Poradný výbor na koordináciu prevencie sprenevery (COCOLAF) a iné;

Predchádzanie prenikaniu organizovanej trestnej činnosti a korupcie do legálneho hospodárstva

29.

poukazuje na to, že korupcia, najmä korupcia súvisiaca so zadávaním verejných zákaziek a s verejno-súkromnými partnerstvami, uľahčuje prenikanie organizovaného zločinu do legálneho hospodárstva;

30.

vyzýva na zavedenie komplexného systému elektronického verejného obstarávania v celej EÚ s cieľom znížiť riziko korupcie pri verejnom obstarávaní;

31.

vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby zaviedli nástroje na monitorovanie verejného obstarávania, vypracovali čierny zoznam všetkých podnikov, pri ktorých sa preukázalo prepojenie s organizovanou trestnou činnosťou a/alebo účasť na korupčných praktikách, a zabránili im vstupovať do hospodárskych vzťahov s verejným orgánom a využívať finančné prostriedky EÚ; vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni vytvorili špecializované štruktúry na odhaľovanie zločineckých skupín a vylúčenie hospodárskych subjektov, ktoré sa dopúšťajú korupčných praktík alebo prania špinavých peňazí, z verejných súťaží; zdôrazňuje, že zaradenie na čiernu listinu môže predstavovať účinný spôsob, ako odradiť spoločnosti od korupčného správania a podnietiť ich k tomu, aby zlepšili a posilnili svoje vnútorné postupy v oblasti integrity; vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém na osvedčovanie toho, že spoločnosti nie sú prepojené s organizovaným zločinom, a žiada, aby sa umožnila automatická výmena príslušných informácií na úrovni EÚ;

32.

pripomína, že dvadsaťjeden členských štátov stále netransponovalo súbor smerníc o verejnom obstarávaní; domnieva sa, že pravidlá verejného obstarávania majú zásadný význam, aby sa podarilo vniesť transparentnosť a zodpovednosť do jednej z oblastí, v ktorých najviac hrozí výskyt korupcie;

33.

pripomína, že vo všetkých členských štátoch treba zabezpečiť transparentné účtovné pravidlá, ktoré možno preskúmať, a to nielen na úrovni ústrednej vlády, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni;

34.

vyjadruje znepokojenie nad často sa vyskytujúcou praxou zločineckých spoločností zapojených do prania špinavých peňazí, ktoré predkladajú vo verejných súťažiach o veľké projekty ponuky pod úrovňou nákladov; vyzýva Komisiu, aby vykonávala posudzovanie návrhov dodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky, aj subdodávok z ekonomického hľadiska;

35.

poukazuje na to, že pranie špinavých peňazí prostredníctvom komplexných podnikových štruktúr a ich zahrnutia do legálnej hospodárskej činnosti môže byť hrozbou pre verejný poriadok štátu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré by nepredstavovali neprimeranú záťaž pre malé a stredné podniky, ale umožnili by zvýšenie transparentnosti finančných transakcií a zlepšenie vysledovateľnosti finančných transakcií až k fyzickým osobám s cieľom vystopovať financovanie trestnej činnosti a terorizmu (zásada sledovania toku peňazí); vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na sťaženie vytvárania zložitých a hutných štruktúr prepojených spoločností, ktoré sú obvykle netransparentné, a preto môžu byť zneužité na financovanie trestnej činnosti alebo teroristickej činností a iných závažných trestných činov;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pred zadaním akejkoľvek zákazky žiadali od dodávateľov odhalenie celej firemnej štruktúry a skutočných vlastníkov, aby sa zabránilo podpore spoločností zapojených do agresívneho daňového plánovania, daňových podvodov, daňových únikov a korupcie;

37.

konštatuje, že nákup nehnuteľností v členských štátoch EÚ je jedným zo spôsobov prania príjmov z trestnej činnosti, pričom zločinci skrývajú svoje konečné skutočné vlastníctvo prostredníctvom fiktívnych zahraničných spoločností; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa na akúkoľvek zahraničnú spoločnosť, ktorá má v úmysle získať vlastnícky titul na ich území, vzťahovali rovnaké normy transparentnosti ako v prípade spoločností so sídlom v ich jurisdikcii;

38.

pripomína, že finančná kríza vystavila európske vlády ďalšiemu tlaku; vzhľadom na súčasné hospodárske problémy vyzýva na väčšie záruky integrity a transparentnosti verejných výdavkov;

39.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky, ktorými sa zaručí transparentnosť rozhodnutí týkajúcich sa udeľovania licencií a stavebných povolení na regionálnej a miestnej úrovni;

40.

poznamenáva, že členské štáty a Komisia majú v súlade s článkom 325 ZFEÚ zákonnú povinnosť bojovať proti podvodom, a víta začlenenie ustanovení o boji proti podvodom do legislatívnych návrhov s finančným dosahom;

41.

vyjadruje znepokojenie nad nárastom počtu podvodov týkajúcich sa DPH, najmä tzv. „kolotočových podvodov“; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapájali do všetkých oblastí činnosti siete Eurofisc a uľahčili tak výmenu informácií s cieľom bojovať proti týmto druhom podvodov;

42.

vyzýva členské štáty, aby prijali osobitné právne predpisy a vhodné opatrenia na prevenciu a obmedzenie činnosti odborníkov, bánk, štátnych úradníkov a politikov, ktorí síce nie sú členmi zločineckých organizácií, ale podporujú ich na rôznych úrovniach; v tejto súvislosti:

a)

odporúča, aby členské štáty a európske inštitúcie presadzovali striedanie úradníkov s cieľom zabrániť korupcii a prenikaniu organizovaného zločinu;

b)

žiada, aby sa zaviedli povinné pravidlá stanovujúce, že osoby, ktoré boli odsúdené alebo sa zúčastnili organizovanej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí, korupcie alebo iných závažných trestných činov, prečinov voči verejnej správe, trestného činu spolčovania alebo korupcie, by nemali byť oprávnené kandidovať na miesta vo verejnej správe vrátane inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ, ani byť na týchto miestach zamestnané;

c)

žiada trestné sankcie pre vedúcich pracovníkov a banky zapojené do prípadov preukázaného prania veľkého množstva špinavých peňazí; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorým by sa zabezpečila úplná transparentnosť bankových tokov, a to nielen pokiaľ ide o fyzické osoby, ale aj právnické osoby a správcovské fondy (trusty);

43.

považuje za potrebné, aby na európskej úrovni existovali pravidlá, ktorými by sa zabezpečilo overenie všetkých finančných zdrojov politických strán a dohľad nad nimi s cieľom zaručiť ich zákonnosť;

44.

považuje za nevyhnutné posilniť právne predpisy zamerané na zabezpečenie väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti finančných tokov, najmä pokiaľ ide o správu fondov EÚ, a to aj formou predbežného preskúmania a záverečného auditu s cieľom preveriť, či boli finančné prostriedky použité riadne; vyzýva členské štáty, aby predložili národné vyhlásenia o svojich kontrolných systémoch; vyzýva Komisiu, aby:

a)

upravila platby v prípade nezrovnalostí pri využívaní finančných prostriedkov EÚ členskými štátmi;

b)

dočasne zakázala prístup k finančným prostriedkom EÚ tým inštitúciám a spoločnostiam, pri ktorých sa preukázalo zneužitie prostriedkov EÚ;

c)

pozorne monitorovala využívanie finančných prostriedkov EÚ a pravidelne o ňom podávala správy Európskemu parlamentu;

45.

zastáva názor, že Komisia by do postupov verejného obstarávania na realizáciu projektov financovaných EÚ mala zaviesť najvyšší stupeň integrity; pripomína, že monitorovanie výsledkov projektov v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a vyvodzovanie zodpovednosti voči miestnym orgánom je nevyhnutné na to, aby sa dalo zistiť, či sa finančné prostriedky EÚ vynakladajú správne a či sa predchádza korupcii;

46.

pripomína, že transparentnosť je najúčinnejším nástrojom v boji proti zneužívaniu a podvodom; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila právne predpisy a stanovila povinnosť uverejňovať údaje o všetkých príjemcoch finančných prostriedkov EÚ vrátane údajov o subdodávkach;

47.

vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne opatrenia na zjednodušenie byrokratických administratívnych postupov, čím prispeje k zvýšeniu transparentnosti a k boju proti korupcii;

48.

žiada Európsku komisiu, aby monitorovala a informovala Európsky parlament o percentuálnom podiele využívania priameho zadávania verejných zákaziek v členských štátoch, ako aj o právnych okolnostiach, za ktorých ich vnútroštátne orgány najviac využívajú;

49.

odporúča, aby sa členské štáty usilovali o zabezpečenie efektívnych mechanizmov transparentnosti a monitorovania využívania prostriedkov EÚ a zodpovednosti pri ich využívaní; keďže pozitívny vplyv finančných prostriedkov EÚ závisí od procesov na zabezpečenie transparentnosti a účinnej kontroly a zodpovednosti uplatňovaných na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ, je potrebné nájsť spôsob, ako monitorovať a vyhodnocovať procesy priebežne, a nie len ex-post; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Dvora audítorov;

50.

je presvedčený, že by sa mali stanoviť kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ktoré by mali byť porovnateľné, aby bolo možné zistiť vplyv finančných prostriedkov EÚ a posúdiť, či sa týmito prostriedkami dosiahli stanovené ciele, a že by sa mali systematicky zbierať a uverejňovať kvantifikované údaje;

Európska prokuratúra

51.

domnieva sa, že Európska prokuratúra by mala byť ústredným prvkom boja proti korupcii v Európskej únii; opakuje svoju výzvu, aby sa čo najskôr a za účasti čo najväčšieho počtu členských štátov vytvorila Európska prokuratúra, ktorá bude efektívna a nezávislá od národných vlád a inštitúcií EÚ a chránená pred politickým vplyvom a tlakom;

52.

opakuje, že je dôležité jasne vymedziť povinnosti a právomoci vnútroštátnych prokurátorov a budúcej Európskej prokuratúry, ako aj Eurojustu a úradu OLAF, aby sa zabránilo konfliktu kompetencií; vyzýva na pridelenie primeraných finančných a ľudských zdrojov budúcej Európskej prokuratúre v súlade s jej úlohami; domnieva sa, že Európska prokuratúra by mala mať právomoc stíhať všetky trestné činy poškodzujúce finančné záujmy EÚ vrátane podvodov v oblasti DPH; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa riadili rozsudkom Súdneho dvora vo veci Taricco (C-105/14) a čo najskôr odblokovali rokovania v Rade o smernici o ochrane finančných záujmov EÚ;

53.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prebiehajúce rokovania v Rade narúšajú samotnú podstatu nezávislého a účinného fungovania Európskej prokuratúry;

54.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu revízie mandátu budúcej Európskej prokuratúry, aby po zriadení mala právomoci na boj proti organizovanej trestnej činnosti;

Osobitné oblasti činnosti

Falšovanie

55.

odsudzuje čoraz rozšírenejšie falšovanie tovaru, liekov a agropotravinárskych výrobkov v EÚ, do ktorého sú zapojené distribučné siete riadené nadnárodnou organizovanou trestnou činnosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky potrebné kroky na predchádzanie a boj proti falšovaniu tovaru, liekov a agropotravinárskych výrobkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zbierali údaje o prípadoch podvodov a falšovania s cieľom získať informácie o ich rozsahu a výskyte a aby si vymieňali najlepšie postupy na identifikáciu týchto javov a boj proti nim;

56.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili využitie iných metód, ktoré sú zamerané na predchádzanie potravinovým podvodom a odrádzanie od nich, ako je označovanie vinníkov v európskom registri prevádzkovateľov usvedčených z potravinového podvodu a falšovania liekov;

57.

vyzýva na rozšírenie existujúcich systémov vysledovateľnosti a na systematické vykonávanie vysledovateľnosti na všetkých stupňoch stanovené v základnom nariadení (ES) č. 178/2002, ktoré sa týka potravín a krmív, zvierat určených na výrobu potravín a všetkých látok určených na tento účel alebo pri ktorých možno očakávať, že sa použijú pri výrobe potravín alebo krmív;

Nedovolené obchodovanie s drogami

58.

poukazuje na to, že obchodovanie s drogami je veľkou obchodnou príležitosťou zločineckých skupín, ktorú je potrebné potláčať prostredníctvom presadzovania práva a prevencie; vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie, aby bojovali proti prepojeniu medzi obchodovaním s drogami a inou trestnou činnosťou a proti vplyvu tohto spojenia na legálnu ekonomiku a obchod, ako sa uvádza v správe Europolu a EMCDDA o trhu s drogami v roku 2016;

59.

pripomína Komisii, že má vypracovať správu o pokroku dosiahnutom pri realizácii akčného plánu EÚ na boj proti drogám na roky 2013 – 2016; vyzýva Komisiu, aby na základe toho navrhla nový akčný plán na obdobie 2017 – 2020;

60.

konštatuje, že vyhodnotenie nových politík v oblasti mäkkých drog je prioritou, a domnieva sa, že stratégie dekriminalizácie/legalizácie by sa mali považovať za účinný prostriedok boja proti zločineckým organizáciám; žiada, aby EÚ zaviedla túto problematiku do svojich vnútorných aj vonkajších politík tým, že zapojí všetky relevantné európske a medzinárodné agentúry a inštitúcie zo všetkých dotknutých krajín do politickej diskusie;

Hazardné hry a ovplyvňovanie výsledkov zápasov

61.

pripomína, že zločinecké organizácie často využívajú legálne a nelegálne hazardné hry a ovplyvňovanie výsledkov zápasov na pranie špinavých peňazí; odsudzuje zločinecké záujmy, ktoré sú zamerané na tieto javy, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali alebo zaviedli právne predpisy na ich potláčanie a prevenciu tým, že manipulovanie športových podujatí bude kvalifikované ako trestný čin; vyzýva členské štáty, aby transparentne a účinne spolupracovali so športovými organizáciami a aby posilnili komunikáciu a spoluprácu s Eurojustom a Europolom s cieľom bojovať proti týmto javom;

Daňové raje

62.

poukazuje na to, že EÚ každoročne prichádza o 1 bilión eur v dôsledku daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať daňovým rajom a krajinám, ktoré majú netransparentné a poškodzujúce sadzby dane, čo predstavuje veľký problém ovplyvňujúci každého jedného európskeho občana;

63.

víta medzinárodnú dohodu v rámci G20 spočívajúcu v uplatňovaní nového globálneho štandardu pre väčšiu daňovú transparentnosť, a to v súlade s vysokým štandardom, ktorý už EÚ uplatňuje; žiada jej urýchlené zavedenie a účinné monitorovanie daňových podvodov a únikov na medzinárodnej úrovni; víta skutočnosť, že Komisia podpísala vo februári 2016 dohody zahŕňajúce výmenu daňových informácií s krajinami ako Andorra a Monako a už v roku 2015 podpísala dohody so Švajčiarskom, s Lichtenštajnskom a so San Marínom;

64.

pripomína zodpovednosť EÚ bojovať proti daňovým predpisom, ktoré uľahčujú daňové úniky nadnárodných korporácií a jednotlivcov, a pomáhať tretím krajinám pri repatriácii nezákonných finančných prostriedkov a pri stíhaní páchateľov; zdôrazňuje, že EÚ musí ako prioritu na všetkých relevantných medzinárodných fórach podporovať boj proti daňovým rajom, bankovému tajomstvu a praniu špinavých peňazí, zrušenie nadmerného služobného tajomstva, zostavovanie verejných správ nadnárodnými spoločnosťami podľa jednotlivých krajín a verejné registre skutočných vlastníkov spoločností; pripomína, že daňové raje sú ideálnym miestom na získavanie a pranie príjmov z trestnej činnosti a preto trvá na potrebe koordinovaného prístupu na úrovni EÚ;

65.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila povedomie o závažnom dosahu umožnenia korupcie, aby zvážila možnosť vypracovania komplexného plánu na odradenie od prevodov aktív do krajín mimo EÚ, ktoré slúžia ako anonymná ochrana skorumpovaných jednotlivcov, a aby prehodnotila svoje hospodárske a diplomatické vzťahy s týmito krajinami;

Trestné činy proti životnému prostrediu

66.

vyjadruje znepokojenie nad nárastom nezákonnej činnosti súvisiacej so životným prostredím, ktorá je spojená s organizovanou, mafiánskou trestnou činnosťou alebo je jej výsledkom, ako je napríklad nezákonné obchodovanie s odpadom a zneškodňovanie odpadu vrátane toxického odpadu a ničenie prírodného dedičstva; pripomína svoje odporúčanie, aby sa vypracoval spoločný akčný plán s cieľom zabrániť týmto formám trestnej činnosti a bojovať proti nim; poukazuje na to, že treba posilniť existujúce predpisy v oblasti ochrany prírody a životného prostredia, a to aj vykonávaním kontrol dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky vo veľkých infraštruktúrnych projektoch financovaných z rozpočtu EÚ;

67.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hodnotila vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s cieľom zabezpečiť, že členské štáty budú trestať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami akékoľvek nezákonné správanie, ktoré má negatívny vplyv na ľudské zdravie alebo životné prostredie; vyzýva sieť EÚ na vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia (IMPEL), aby periodicky informovala Európsky parlament o opatreniach členských štátov pri vykonávaní smernice 2008/99/ES;

68.

pripomína, že pri organizovanej trestnej činnosti sa využívajú stavebné firmy špecializované na zemné práce na pranie špinavých peňazí a nelegálne ukladanie toxických látok, ktoré spôsobujú znečistenie životného prostredia; žiada Komisiu, aby zabránila takýmto praktikám tým, že bude v rámci boja proti trestnej činnosti vykonávať kontroly dodávateľských a subdodávateľských spoločností, ktoré získali zákazky vo veľkých infraštruktúrnych projektoch financovaných z rozpočtu EÚ;

Počítačová kriminalita

69.

pripomína, že počítačová kriminalita sa používa ako prostriedok na pranie špinavých peňazí a falšovanie; poukazuje na to, že počítačová kriminalita predstavuje dôležitý zdroj príjmov pre mnohé zločinecké organizácie a že treba posilniť právne predpisy Únie a spoluprácu medzi členskými štátmi a s agentúrami Únie v tejto oblasti; so znepokojením konštatuje, že zneužívaním internetu na nelegálne ciele, ako je podpora obchodovania s drogami a ľuďmi, sa zločineckým organizáciám podarilo zvýšiť objem ich nedovoleného obchodovania;

Organizovaná trestná činnosť a terorizmus

70.

pripomína, že rastúce zbližovanie a spojitosť medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom a väzby medzi zločineckými a teroristickými organizáciami predstavujú zvýšenú hrozbu pre Úniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že financovanie a podpora terorizmu prostredníctvom organizovanej trestnej činnosti budú postihnuteľné a že orgány členských štátov činné v trestnom konaní budú viac zohľadňovať vzájomné prepojenia organizovanej trestnej činnosti a teroristických činností a financovania terorizmu;

71.

zdôrazňuje, že nezákonné obchodovanie so strelnými zbraňami, ropou, drogami a voľne žijúcimi druhmi, ako aj pašovanie migrantov, cigariet a falšovaného tovaru, falzifikátov umeleckých diel a iných predmetov kultúrnej hodnoty v rámci sietí organizovanej trestnej činnosti sa pre teroristické skupiny stalo veľmi lukratívnym spôsobom, ako získať finančné prostriedky; berie na vedomie, že Komisia predložila akčný plán na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín; zdôrazňuje, že ho treba bezodkladne zrealizovať; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktoré nebudú vytvárať neprimeranú administratívnu záťaž pre hospodárske subjekty, ale ktorými sa zabezpečí, že teroristické skupiny a zločinecké siete nebudú môcť profitovať z obchodovania s tovarom;

72.

poukazuje na to, že účasť na trestnej činnosti môže súvisieť s teroristickými trestnými činmi; pripomína, že podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) obchodovanie s drogami, nezákonné obchodovanie so strelnými zbraňami, nadnárodný organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí sa stali neoddeliteľnou súčasťou terorizmu; domnieva sa, že ak má byť boj proti terorizmu účinný, treba posilniť právne predpisy EÚ týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti a prania špinavých peňazí, a to aj vzhľadom na existujúce väzby medzi teroristickými a organizovanými zločineckými skupinami, ktoré sú založené na obojstrannom prospechu;

Organizovaná trestná činnosť, obchodovanie s ľuďmi a pašovanie ľudí

73.

je znepokojený rastúcou profesionalizáciou prevádzačstva a s tým súvisiacim nárastom ziskov sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi v dôsledku pokračujúceho prúdenia utečencov do Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za zasadili za zlepšenie medzinárodnej spolupráce v boji proti prevádzačstvu s cieľom zabrániť prevádzaniu ľudí a minimalizovať vplyv sietí prevádzačov;

74.

pripomína, že v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi Európska únia vytvorila osobitný právny a politický rámec, ktorý má zabezpečiť optimalizáciu spolupráce a prioritizáciu tejto oblasti v orgánoch a agentúrach, ako sú Europol a Eurojust; víta závery prvej správy o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby na základe toho čo najskôr vypracovala stratégiu na obdobie po roku 2016;

75.

odsudzuje spôsob, akým sa organizovanej trestnej činnosti podarilo preniknúť do subjektov zodpovedných za riadenie finančných prostriedkov určených na prijímanie migrantov, a požaduje prijatie konkrétnych opatrení na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré riadia komplexné siete zločineckých skupín pôsobiace v krajinách pôvodu a tranzitu a v cieľových krajinách obetí;

76.

zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť závažné pracovné vykorisťovanie migrujúcich pracovníkov v Únii; uznáva, že medzi hlavné príčiny obchodovania s ľuďmi patrí absencia zákonných migračných kanálov a prekážky v prístupe k spravodlivosti; konštatuje tiež, že smernica o sankciách pre zamestnávateľov obsahuje dôležité ustanovenia týkajúce sa problematiky pracovného vykorisťovania štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Únie, ale že takéto ustanovenia si vyžadujú existenciu spravodlivých, účinných a dostupných mechanizmov podávania sťažností na vnútroštátnej úrovni, pričom takéto vykonávanie zostáva na minimálnej úrovni;

Vonkajší rozmer

77.

vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala konsolidáciu verejnej správy a prijatie primeraných protikorupčných legislatívnych rámcov vo všetkých krajinách, najmä v krajinách po skončení konfliktu a transformujúcich sa krajinách so slabými štátnymi inštitúciami; trvá na tom, že treba posilniť regionálne a špecializované policajné a justičné siete v rozvojových krajinách, a to vždy v rámci kritérií, ktoré zaručujú primerané normy ochrany údajov a súkromia, a podeliť sa o najlepšie postupy a know-how Europolu, Eurojustu a Európskej justičnej siete; zdôrazňuje, že treba zlepšovať reguláciu a presadzovanie práva a podporovať ochranu oznamovateľov korupcie s cieľom vyvodiť voči páchateľom zodpovednosť za ich trestné činy a že by sa mal vytvoriť riadny systém ochrany oznamovateľov v EÚ aj mimo nej; predovšetkým zdôrazňuje, že v prípade občanov krajín prijímajúcich pomoc EÚ, ktorí upozorňujú na nezrovnalosti v programoch pomoci financovaných EÚ, je potrebný mechanizmus priameho podávania správ;

78.

so znepokojením konštatuje, že najvýznamnejšie medzinárodné dohovory a iniciatívy zamerané na boj proti korupcii a nezákonným finančným tokom neprinášajú vo fáze vykonávania konkrétne výsledky; pripomína, že vytvorenie protikorupčnej stratégie v rámci zahraničnej politiky má zásadný význam z hľadiska účinného boja proti korupcii a finančným trestným činom; vyzýva EÚ, aby ako prioritu vo vonkajších politikách presadzovala správnu transpozíciu a vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a všetkých ostatných relevantných medzinárodných nástrojov, ktorých cieľom je boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí;

79.

vyzýva Komisiu, aby neustálym monitorovaním zabezpečila, že pomoc EÚ nebude priamo ani nepriamo prispievať ku korupcii; zastáva názor, že pomoc by sa mala viac zosúladiť s absorpčnou kapacitou hostiteľskej krajiny a jej celkovými rozvojovými potrebami, aby sa zabránilo masívnemu plytvaniu prostriedkami pomoci a korupcii v súvislosti s nimi; vyzýva EÚ, aby priamo bojovala proti korupcii prostredníctvom programovania a dokumentov o stratégii krajiny a rozpočtovú podporu prepojila s jasnými cieľmi v oblasti boja proti korupcii; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na monitorovanie vykonávania programov; vyzýva Komisiu na vypracovanie pevnej, celostnej a komplexnej stratégie riadenia rizika korupcie v rozvojových krajinách s cieľom zabrániť tomu, aby rozvojová pomoc prispievala ku korupcii, a na úplné vykonávanie stratégie boja proti podvodom vydanej v roku 2013, najmä pri realizovaní pomoci EÚ vo všetkých jej podobách vrátane ERF a trustových fondov a pri delegovaní rozvojových projektov tretím stranám; so znepokojením poznamenáva, že prístup EÚ ku korupcii v krajinách AKT poskytuje málo strategických usmernení k posilňovaniu systémov krajín v oblasti prevencie a kontroly; nazdáva sa, že je potrebná lepšia koordinácia medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Generálnym riaditeľstvom Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, pokiaľ ide o ich prístup k účinnému obmedzeniu korupcie v rozvojových krajinách;

80.

pripomína dôležitosť súladu medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ a poukazuje na potrebu začleniť boj proti organizovanej trestnej činnosti do stratégií rozvoja a bezpečnosti ako prostriedok na obnovu stability v rozvojových krajinách;

81.

zdôrazňuje, že riešením v boji proti trestnej činnosti, ktorá zapríčiňuje hlad a chudobu, je rešpektovanie práva ľudí a vlád rozhodovať o ich vlastných hospodárskych, potravinových a poľnohospodárskych systémoch; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby aktívne bojovalo proti finančným špekuláciám s potravinami, ako je nakupovanie za nízke ceny v rozsiahlych poľnohospodárskych oblastiach a zaberanie pôdy veľkými nadnárodnými poľnohospodárskymi spoločnosťami, zohľadňujúc ich nepriaznivý vplyv na malých výrobcov;

82.

vyzýva rozvojové krajiny, aby v rámci svojej protikorupčnej agendy posilnili transparentnosť a zodpovednosť v zmluvách o zdrojoch, vo finančnom výkazníctve a v auditoch spoločností a pri výbere a prideľovaní príjmov;

83.

vyzýva EÚ, aby zdokonalila svoju podporu zameranú na pomoc krajinám bohatým na zdroje pri vykonávaní zásad iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) týkajúcich sa väčšej transparentnosti a zodpovednosti v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle; dôrazne podporuje vytvorenie účinného právneho rámca na podporu správneho uplatňovania EITI spoločnosťami zapojenými do dodávateľských reťazcov v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle;

84.

poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby podnikol kroky v nadväznosti na odporúčania uvedené v uzneseniach o boji proti korupcii; žiada Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby vzhľadom na uvedené odporúčania do dvoch rokov posúdil legislatívne opatrenia, ktoré prijala Komisia v tejto oblasti;

o

o o

85.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013, s. 8.

(2)  Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 39.

(3)  Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

(6)  Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28.

(7)  Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93.

(9)  Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2015, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103.

(11)  Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 28.

(12)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.

(13)  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1.

(15)  ECLI:EÚ:C:2015:555.

(16)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 27.

(17)  Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53

(18)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.

(19)  Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/111


P8_TA(2016)0404

Ľudské práva a migrácia v tretích krajinách

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách (2015/2316(INI))

(2018/C 215/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) z roku 1948, a najmä na jej článok 13,

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966 a dodatkové protokoly k nim,

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1966,

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na dodatkový protokol k nemu,

so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a na dodatkový protokol k nemu,

so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a na dodatkové protokoly k nemu,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z roku 2006,

so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z roku 2006 a na dodatkový protokol k nemu,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 3. augusta 2015 o podpore a ochrane ľudských práv vrátane spôsobov a prostriedkov na podporu ľudských práv migrantov,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/167 z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov,

so zreteľom na prácu rôznych medzinárodných mechanizmov pre ľudské práva vrátane rôznych správ osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua a iných osobitných spravodajcov, všeobecné pravidelné preskúmanie a činnosť ostatných zmluvných orgánov,

so zreteľom na činnosť a správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vrátane odporúčaných zásad a usmernení o ľudských právach na medzinárodných hraniciach a správy o situácii migrantov v pohybe,

so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

so zreteľom na zásady z Dháky, pokiaľ ide o najímanie migrujúcich pracovníkov a prostriedok nápravy pre nich,

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na relevantné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. júna 2015 a z 15. októbra 2015,

so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, prijaté 20. júla 2015,

so zreteľom na závery Rady z 9. novembra 2015 o opatreniach na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy,

so zreteľom na akčný plán a spoločné politické vyhlásenie, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázkach súvisiacich s migráciou, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (1), z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ (2) a z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ (6),

so zreteľom na záverečnú deklaráciu druhého samitu predsedov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie na tému prisťahovalectva, azylu a ľudských práv v euro-stredozemskom regióne, prijatú 11. mája 2015 (7),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (8),

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o migrácii, ľudských právach a utečencoch z humanitárnych dôvodov (9),

so zreteľom na rôzne správy organizácií občianskej spoločnosti o situácii v oblasti ľudských práv migrantov,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0245/2016),

A.

keďže ľudské práva sú vlastné všetkým ľudským bytostiam bez rozdielu;

B.

keďže migrácia je celosvetový, mnohorozmerný, mnohotvárny a prierezový jav spôsobovaný širokým spektrom faktorov, ako sú hospodárske podmienky (vrátane zmien v rozdelení bohatstva a regionálnej a celosvetovej hospodárskej integrácie), sociálne a politické podmienky, situácia v oblasti podmienok týkajúcich sa práce, násilia a bezpečnosti, ako aj postupné zhoršovanie životného prostredia a zhubné dôsledky prírodných katastrof; keďže tento jav treba riešiť súdržne a vyvážene a ako celok s prihliadnutím na jeho ľudský rozmer a vrátane jeho kladného vplyvu na demografický vývoj a hospodársky rozvoj;

C.

keďže migračné trasy sú extrémne zložité a presuny sa uskutočňujú nielen medzi regiónmi, ale často aj v rámci rovnakého regiónu; keďže podľa OSN sú medzinárodné migračné toky napriek svetovej hospodárskej kríze na vzostupe; keďže v súčasnosti sa takmer 244 miliónov ľudí považuje za medzinárodných migrantov;

D.

keďže práva stanovené vo VDĽP a iných medzinárodných dohovoroch sú univerzálne a nedeliteľné;

E.

keďže migrácia je aj dôsledkom čoraz väčšej globalizácie a vzájomnej závislosti trhov;

F.

keďže na základe rozličných faktorov, ktoré ovplyvňujú migráciu, možno predpokladať ich dôsledky, a preto je potrebné vytvoriť vhodné politiky;

G.

keďže zmeny migračných tokov, najmä v krízových obdobiach, majú zásadný hospodársky, sociálny a politický vplyv tak na krajiny pôvodu, ako aj na cieľové krajiny migrantov;

H.

keďže musia existovať účinné mechanizmy dohľadu a kontroly príchodu a odchodu cudzích štátnych príslušníkov spolu s analýzami a predpokladmi vplyvu migrácie, z ktorých je potrebné vychádzať pri vypracovaní všetkých politík riadenia migrácie;

I.

keďže faktory ovplyvňujúce migráciu nadobudli rozmanitejší charakter, môžu byť viacrozmerné a môžu vychádzať z hospodárskych, environmentálnych, kultúrnych, politických, rodinných alebo osobných dôvodov; keďže čoraz viac migrantov je nútených migrovať a potrebuje osobitnú ochranu, pretože títo migranti utekajú okrem iného pred nestabilitou štátov, konfliktmi a politickým alebo náboženským prenasledovaním;

J.

keďže rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a migrantmi je čoraz náročnejšie, a to aj z dôvodu, že mnohé krajiny nemajú primerané právne a inštitucionálne nástroje a rámce;

K.

keďže orgány a prijímacie centrá tranzitných a cieľových krajín je nutné informovať a pripraviť tak, aby zaručili, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl sa bude zaobchádzať diferencovane a pružne;

L.

keďže migračné pohyby sa rozšírili na celom svete aj v rámci regiónov a keďže migračné toky juh – juh, z ktorých 80 % prebieha medzi krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu a medzi ktorými sú len veľmi malé rozdiely v príjmoch, v súčasnosti už mierne prevažujú nad tokmi juh – sever;

M.

keďže Európa bola vždy cieľovým regiónom migrácie, ako aj regiónom, z ktorého migrácia vychádzala; keďže okrem súčasnej migrácie osôb z vyšších spoločenských vrstiev Európania emigrujú do zahraničia aj v dôsledku hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza donútila mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík južných krajín;

N.

keďže medzi migrantmi a ešte častejšie medzi utečencami sa čoraz častejšie vyskytujú ženy a deti; keďže migranti a utečenci majú čoraz častejšie vysokoškolské vzdelanie a keďže veľkosť tohto tzv. úniku mozgov sa už v roku 2010 odhadovala na 59 miliónov osôb; keďže sa tento problém najviac týka Ázie, hoci najvyššiu daň zaň platí práve africký kontinent, pretože iba 4 % jeho populácie má vysokoškolské vzdelanie a 31 % z nich migruje (10);

O.

keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov nestabilita v niektorých regiónoch a konflikty spôsobili humanitárnu krízu, ktorá postihuje viac ako 65 miliónov utečencov a vysídlených osôb, najmä v rozvojových krajinách;

P.

keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že existuje prinajmenšom 10 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti;

Q.

keďže v článku 13 VDĽP sa uvádza, že každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko vnútri ktoréhokoľvek štátu, ako aj právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny;

R.

keďže spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami sú nevyhnutné na predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti týmto javom, pretože umožňujú odhaľovať ich spoločné záujmy a obavy;

S.

keďže celostný prístup k migrácii by mal reagovať na globálne výzvy týkajúce sa rozvoja, svetového mieru, ľudských práv a zmeny klímy s osobitným dôrazom na zlepšovanie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu, aby sa miestnemu obyvateľstvu umožnilo žiť v bezpečnejších oblastiach;

T.

keďže práva utečencov sú stanovené v Ženevskom dohovore a v protokoloch k nemu;

U.

keďže životné podmienky sa v mnohých utečeneckých táboroch na Blízkom východe a v Afrike zhoršujú, a to aj z hygienického hľadiska, a keďže v nich často nie je zaručená bezpečnosť utečencov, predovšetkým zraniteľných osôb, a najmä žien a maloletých;

V.

keďže podľa Svetovej banky predstavovali v roku 2013 remitencie od medzinárodných migrantov viac než 550 miliárd USD, z čoho 414 miliárd USD smerovalo do rozvojových krajín;

W.

keďže v afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajinách nastal významný vzostup xenofóbie, diskriminácie a násilia voči migrantom, protimigrantských nálad, nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti;

X.

keďže konkrétna, dobre organizovaná a primeraná reakcia na problematiku migrácie predstavuje pre jednotlivcov aj krajiny príležitosť; keďže takáto reakcia sa musí opierať o zásady boja proti chudobe, presadzovania trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rešpektovania práv a dôstojnosti migrantov a utečencov; keďže musí vychádzať z úzkej spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami;

Y.

keďže migrácia je významný dynamický prvok, ktorý môže byť protiváhou demografickej krízy a percentuálneho poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku v niektorých krajinách;

Z.

keďže je náročné odhadnúť počet neregulárnych migrantov, v dôsledku čoho nie je jednoduché zaviesť ukazovatele ich životných a pracovných podmienok, hoci práve oni najviac potrebujú ochranu, keďže bez právneho postavenia a uznania sú osobitne vystavení zneužívaniu, vykorisťovaniu a odopieraniu najzákladnejších ľudských práv;

AA.

keďže medzinárodnú migráciu možno používať ako nástroj na riešenie špecifických problémov s nedostatkom pracovných síl;

AB.

keďže migranti pomáhajú zlepšovať rozmanitosť a kultúrne bohatstvo prijímajúcich krajín; keďže na to je nutné ich plne začleniť do hostiteľských spoločností, aby tieto spoločnosti mohli využiť ich hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál; keďže osoby prijímajúce politické rozhodnutia musia prioritne informovať verejnosť o hospodárskom, kultúrnom a sociálnom prínose migrantov pre spoločnosť, a tým zabrániť vzniku xenofóbnych a diskriminačných nálad;

AC.

keďže náležité politiky prijímania a začleňovania zaisťujú, aby migranti netrpeli čoraz väčšími či trvalými dôsledkami traumatizujúcich zážitkov, s ktorými vo svojich životoch často stretávajú;

AD.

keďže spoločensko-kultúrny rozvoj je možné dosiahnuť iba prostredníctvom začlenenia a keďže si to vyžaduje vážne odhodlanie jednak migrantov, ktorí musia byť ochotní prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti bez toho, aby sa nutne vzdali svojej pôvodnej kultúrnej identity, jednak inštitúcií a komunít v hostiteľských krajinách, ktoré musia byť pripravené migrantov prijímať a plniť ich potreby;

Výzvy a riziká pri dodržiavaní práv migrantov

1.

vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú nútené opustiť svoju krajinu okrem iného v dôsledku konfliktov, prenasledovania, porušovania ľudských práv a extrémnej chudoby; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi závažného porušovania ľudských práv veľkého počtu migrantov v mnohých tranzitných alebo cieľových krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať dôstojnosť a ľudské práva migrantov;

2.

zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty musia byť príkladom, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv migrantov, najmä v rámci svojich vlastných hraníc, aby si zachovali dôveryhodnosť pri rokovaniach o migrácii a ľudských právach v tretích krajinách;

3.

pripomína, že väčšina utečencov a migrantov vo svete je prijímaná v rozvojových krajinách; uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú tretie krajiny pri prijímaní migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že systémy podpory týchto krajín čelia veľkým problémom, ktoré môžu vyvolať vážne hrozby z hľadiska ochrany čoraz väčšieho počtu vysídleného obyvateľstva;

4.

pripomína, že „každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej“ a „vrátiť sa do svojej krajiny“ (11); zdôrazňuje, že toto právo nemožno v žiadnom prípade spochybniť na základe spoločenského postavenia a štátnej príslušnosti danej osoby a že každý má právo dôstojne prijímať migračné rozhodnutia; vyzýva všetky vlády, aby riešili chýbajúcu ochranu ľudských práv, ktorej migranti naďalej čelia; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zakázali trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin, a zaviedli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia na zaručenie bezpečnosti migrantov; odsudzuje prípady obmedzovania alebo zákazu odchodu z územia niektorých štátov alebo návratu do týchto štátov a dôsledky stavu osôb bez štátnej príslušnosti v oblasti prístupu k právam;

5.

konštatuje, že rastúci počet utečencov na celom svete je zatienený ešte väčším počtom vysídlených osôb v rámci hraníc krajiny; zdôrazňuje, že tieto osoby by nemali byť diskriminované len preto, že sa pokúsili zaistiť si bezpečie bez prekročenia medzinárodných hraníc, a zdôrazňuje preto, že by sa mali dodržiavať práva vysídlených osôb vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;

6.

pripomína, že je dôležité identifikovať osoby bez štátnej príslušnosti, aby im bolo možné poskytnúť ochranu, ktorá im prináleží podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva štáty, aby vytvorili postupy identifikácie osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy vrátane postupov týkajúcich sa právnych predpisov a obvyklej praxe pri predchádzaní novým prípadom detí bez štátnej príslušnosti;

7.

upozorňuje na pretrvávajúcu potrebu toho, aby Únia posudzovala problematiku osôb bez štátnej príslušnosti v rámci svojej politiky vonkajších vzťahov, a to najmä preto, že postavenie osoby bez štátnej príslušnosti je významnou príčinou nútenej migrácie; pripomína záväzok prijatý v strategickom rámci a akčnom pláne Únie pre oblasť ľudských práv a demokraciu, ktorý bol uverejnený v roku 2012, a to „vytvoriť pre Komisiu a ESVČ spoločný rámec riešenia problematiky osôb bez štátnej príslušnosti a svojvoľného zadržiavania migrantov s tretími krajinami“;

8.

vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním migrantov a utečencov a zlým zaobchádzaním s nimi a pripomína, že zadržiavanie treba obmedziť na absolútne nevyhnutné prípady a že za každých okolností treba zaručiť vhodné ochranné opatrenia vrátane prístupu k primeraným súdnym konaniam;

9.

vyzýva štáty, aby uznali svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti azylu a migrácie a prijali vnútroštátne právne predpisy potrebné na účinné plnenie týchto záväzkov vrátane možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa v týchto právnych predpisoch zohľadňoval stupeň a povaha prenasledovania a diskriminácie, ktorým sú migranti vystavení;

10.

pripomína, že migranti majú právo, aby neboli vrátení do krajiny, kde im hrozí zlé zaobchádzanie a mučenie; pripomína, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané; vyjadruje znepokojenie nad zaobchádzaním s migrantmi, ktorých vrátia do ich krajiny pôvodu alebo tretej krajiny bez toho, aby sa primerane posúdila ich situácia, a žiada, aby sa za každých okolností zohľadnili ťažkosti, s ktorými sa stretávajú po návrate do týchto krajín;

11.

navrhuje, aby sa vytvorili programy reintegrácie pre migrantov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať právo migrantov (bez ohľadu na ich štatút) na prístup k spravodlivosti a na účinný prostriedok nápravy bez strachu z udania imigračným policajným orgánom, zo zadržania a z vyhostenia; je znepokojený situáciou v mnohých krajinách, kde chýbajú mechanizmy kontroly a monitorovania postupov súvisiacich s porušovaním práv migrantov, ako aj záruky poskytovania kvalitného informovania a kvalitnej právnej pomoci pre migrantov a žiadateľov o azyl; odporúča zabezpečiť pre zamestnancov orgánov zodpovedných v oblasti azylu a pre personál prijímacích centier a ostatných zamestnancov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú v kontakte s osobami uchádzajúcimi sa o medzinárodnú ochranu, primeranú odbornú prípravu s cieľom zohľadniť všeobecné a osobné okolnosti a rodové otázky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o medzinárodnú ochranu;

13.

vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby posilnili výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami, najmä pri poskytovaní odbornej prípravy umožňujúcej humanitárnym pracovníkom, aby účinnejšie identifikovali rôzne charakteristiky, zázemia a skúsenosti migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, s cieľom lepšie chrániť týchto migrantov a pomáhať im v súlade s ich potrebami;

14.

zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; žiada, aby migranti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, boli vždy identifikovaní a aby sa ich žiadosti zohľadňovali, a trvá na tom, aby mohli využívať primerané záruky dodržania zásady nevyhostenia a aby mali prístup k mechanizmu podávania sťažností;

15.

upozorňuje na fyzické a psychické násilie a potrebu uznať osobitné formy násilia a prenasledovania, ktorým sú vystavené migrujúce ženy a deti, napríklad obchodovanie, nedobrovoľné zmiznutia, sexuálne zneužívanie, mrzačenie pohlavných orgánov, manželstvá maloletých alebo manželstvá vynútené násilím, domáce násilie, otroctvo, zločiny v mene cti a diskriminácia na základe pohlavia; pripomína nevídaný a stále narastajúci počet obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, ktoré sa využíva na vedenie vojny;

16.

je znepokojený praxou náboru detí do ozbrojených skupín; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie;

17.

zdôrazňuje, že rozdelenie členov rodiny, a to aj v prípade zaistenia, vystavuje ženy a deti zvýšenému riziku;

18.

pripomína osobitnú zraniteľnosť žien a dievčat bez sprievodu, žien, ktoré sú hlavou rodiny, tehotných žien, ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí; zdôrazňuje, že dievčatá, ktoré utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, sú vystavené zvýšenému riziku manželstva vynúteného násilím a manželstva maloletých, ako aj predčasného materstva, znásilnenia, sexuálneho a telesného zneužívania a prostitúcie, a to aj ak sa dostali do takzvaných bezpečných miest; žiada preto, aby im bola počas pobytu v prijímacích táboroch poskytnutá odborná pomoc a ochrana, najmä v zdravotnej oblasti;

19.

odporúča, aby sa do migračných politík začlenila problematika pohlavia vrátane predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a všetkým ostatným formám násilia a diskriminácie, ktorých terčom sa stávajú ženy, ako aj trestania takéhoto konania; požaduje právne aj faktické dosiahnutie rovnosti v záujme zabezpečenia samostatnosti a nezávislosti žien, keďže ide o kľúčový prvok prevencie tohto násilia;

20.

je znepokojený čoraz väčším počtom správ a svedectiev o náraste násilia páchaného na detských migrantoch vrátane mučenia a zadržiavania, ako aj ich miznutia; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa sa zadržiavaním detí len na základe ich štatútu migranta alebo štatútu ich rodičov porušujú ich práva a nikdy nemôže byť v ich záujme;

21.

pripomína, že detskí migranti sú osobitne zraniteľní, najmä ak sú bez sprievodu, a že podľa predpisov medzinárodného práva majú nárok na osobitnú ochranu založenú na najlepších záujmoch dieťaťa; zdôrazňuje, že problematiku maloletých bez sprievodu treba začleniť do rozvojovej spolupráce, pričom je potrebné podporovať ich začlenenie v krajine, kde sa usadili, najmä poskytovaním prístupu k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti a predchádzaním riziku násilia, zneužitia, vykorisťovania a zanedbávania;

22.

vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o problémy s registráciou detí, ktoré sa narodili mimo územia svojej krajiny pôvodu, čo môže viesť k zvýšenému riziku prípadov osôb bez štátnej príslušnosti; žiada preto, aby sa zaznamenávali narodenia týchto detí, a to bez ohľadu na migračný štatút ich rodičov;

23.

naliehavo žiada Úniu, aby úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF), Úradom vysokého komisára OSN a so všetkými príslušnými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami a spoločne urobili všetko pre to, aby sa zlepšili kapacity na ochranu migrujúcich detí a ich rodín počas celej ich cesty bez ohľadu na ich migračný štatút, a to financovaním programov ochrany, najmä v oblasti vzdelávacích inštitúcií a zdravotnej starostlivosti, poskytovaním priestorov určených pre deti a psychologickej pomoci, zabezpečovaním identifikácie rodinných väzieb a zoskupovania detí bez sprievodu alebo oddelených od rodiny a uplatňovaním zásad nediskriminácie, nekriminalizácie, nezaisťovania, nevyhostenia, neuplatňovania neprimeraných trestov, zlúčenia rodiny, fyzickej a právnej ochrany a práva na identitu;

24.

pripomína, že zločinecké siete ťažia z toho, že neexistujú legálne spôsoby migrácie, ako aj z regionálnej nestability a konfliktov a zo zraniteľnosti žien, dievčat a detí, ktoré sa pokúšajú utiecť a ktoré sa zločinecké siete snažia zneužiť na obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie;

25.

upozorňuje na konkrétne typy násilia a osobitné formy prenasledovania, ktorým sú vystavení migranti patriaci do komunity LGBTI; žiada o podporu pri zavádzaní osobitných sociálno-právnych mechanizmov na ochranu migrantov a žiadateľov o azyl patriacich do komunity LGBTI s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnila ich zraniteľnosť, a dohliadnuť na dôsledné preskúmanie ich žiadosti o ochranu, a to aj v prípade odvolania;

26.

opakuje, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a bývanie, sú ľudskými právami, ktoré by migranti, predovšetkým deti, mali mať možnosť využívať bez ohľadu na svoj migračný štatút;

27.

je znepokojený prípadmi porušenia pracovného práva vo vzťahu k migrantom a vykorisťovania migrantov; uznáva, že vzdelávanie, pracovné príležitosti a zlúčenie rodiny sú významné prvky integračného procesu; trvá na potrebe boja proti všetkým formám nútenej práce migrantov a odsudzuje najmä všetky formy vykorisťovania detí;

28.

vyjadruje znepokojenie nad diskriminačnými postupmi, ktoré sa až príliš často týkajú niektorých sociokultúrnych, jazykových a náboženských menšín a ktoré prispievajú k tomu, že migranti nemajú rovnaký prístup k právam;

29.

vyzýva hostiteľské krajiny, aby chránili právo migrantiek na prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

30.

upozorňuje na to, že je potrebné zabrániť vzniku oddelených štvrtí pre migrantov a podporovať začleňovanie a možnosť využívať všetky ponúkané spoločenské príležitosti;

31.

domnieva sa, že právo na vzdelanie a právo na prácu, podobne ako právo na rodinný život a zlúčenie rodiny, podporujú sebestačnosť a začlenenie migrantov; trvá na tom, že je dôležité zaistiť migrujúcim pracovníkom a ich rodinám sociálnu ochranu; poznamenáva, že účinné začlenenie migrantov sa musí zakladať na dôkladnom posúdení pracovného trhu a jeho budúceho potenciálu, lepšej ochrane ľudských práv a práv migrujúcich pracovníkov na prácu a na trvalom dialógu so subjektmi na pracovnom trhu;

32.

poukazuje na to, že ak sa migranti naučia jazyk hostiteľskej krajiny, môže to výrazne zlepšiť ich kvalitu života a ich hospodársku a kultúrnu nezávislosť a tiež im to môže uľahčiť prístup k informáciám o ich právach v hostiteľskej spoločnosti; domnieva sa, že vyučovanie jazykov by mali zabezpečovať orgány hostiteľskej krajiny; odporúča, aby boli migranti zapojení do všetkých rozhodovacích procesov v sociálnej a politickej oblasti;

33.

domnieva sa, že prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a nezávislému postaveniu sú kľúčovými prvkami z hľadiska začlenenia migrantov a posilňovania ich postavenia; žiada, aby sa posilnilo úsilie vyvinuté v tejto súvislosti v prípade migrantiek, ktoré sú často nedostatočne zastúpené, s cieľom prekonať prekážky, ktoré vznikajú pri ich začleňovaní a posilňovaní ich postavenia;

34.

poukazuje na to, že hostiteľské krajiny musia pomáhať s posilňovaním postavenia migrantov, a najmä migrantiek tak, že im poskytnú prístup k potrebným znalostiam a sociálnym zručnostiam, najmä tým, ktoré sú spojené s odbornou prípravou a výučbou jazyka, a to s cieľom uplatňovať filozofiu sociokultúrneho začleňovania v praxi;

35.

domnieva sa, že všetci pracovníci by mali dostať zmluvu v jazyku, ktorému rozumejú, a že by mali byť chránení pred zámenou zmluvy; zdôrazňuje, že v dvojstranných dohodách medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami by sa mala posilňovať ochrana ľudských práv;

36.

domnieva sa, že treba zaviesť jednotné a komplexné národné migračné politiky zohľadňujúce rodové hľadisko a vzťahujúce sa na všetky etapy migračného procesu, koordinované na vládnej úrovni a vytvárané v rámci rozsiahlych konzultácií s vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, so súkromným sektorom, s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, občianskou spoločnosťou aj so samotnými migrantmi a s podporou zo strany medzinárodných organizácií;

37.

pripomína, že všetci majú právo na bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky plne rešpektujúce práva pracovníkov v súlade s medzinárodnými normami a nástrojmi súvisiacimi s ľudskými právami a základnými dohovormi MOP;

38.

poukazuje na skutočnosť, že migranti (a najmä migrantky) majú v hostiteľských krajinách zvyčajne neistú prácu, čo ešte prehlbuje ich zraniteľnosť; pripomína, že pracovné vykorisťovanie je často dôsledkom obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva, ale môže sa objaviť aj bez neho; v súvislosti s tým vyjadruje znepokojenie nad beztrestnosťou mnohých zamestnávateľov v hostiteľských krajinách, a to aj v prípade, že sú zodpovední za porušovanie medzinárodných noriem v oblasti pracovného práva pri zaobchádzaní s migrujúcimi pracovníkmi; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že právne predpisy niektorých krajín v oblasti pracovného práva umožňujú praktiky, ktorými sa porušujú medzinárodné normy; domnieva sa, že boj proti pracovnému vykorisťovaniu migrantov je nutné viesť jednak efektívnym stíhaním zamestnávateľov, ktorí sa takéhoto zneužívania dopúšťajú, jednak ochranou obetí tohto vykorisťovania;

39.

upozorňuje na to, že je potrebné uznávať kvalifikáciu, ktorú migranti získali vo svojich krajinách pôvodu, aby sa im tak uľahčilo dosahovanie nezávislosti a sociálneho začlenenia do rôznych oblastí života v spoločnosti, a to najmä na pracovnom trhu; zdôrazňuje, že je potrebné uznávať právo všetkých migrantov, a to aj neregulárnych migrantov, vytvárať organizácie na ochranu práv pracovníkov (a to aj odborové zväzy) a vstupovať do nich a že je potrebné tieto štruktúry uznávať;

40.

nabáda podniky, aby sa riadili hlavnými zásadami Organizácie Spojených národov, ktoré sa týkajú podnikov a ľudských práv, a predchádzali tak nepriaznivým dôsledkom svojej činnosti na ľudské práva, aby v prípade vzniku takejto situácie na ňu reagovali a snažili sa predchádzať všetkým nepriaznivým dôsledkom na ľudské práva, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou, alebo aby ich zmierňovali;

41.

vyzýva Úniu, aby spolu s USA a ďalšími medzinárodnými partnermi pokračovala v sústredenom diplomatickom úsilí o aktívnu spoluprácu s tretími krajinami na riešení naliehavej potreby spoločnej stratégie týkajúcej sa súčasnej celosvetovej migračnej výzvy;

42.

naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podnikla všetky potrebné praktické kroky na zabezpečenie efektívneho zapojenia dotknutých tretích krajín;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia v rámci svojej zahraničnej politiky urýchlila nastolenie mieru a stability v tých oblastiach, v ktorých vojna a konflikt spôsobujú obrovské migračné toky smerujúce do Únie;

44.

pripomína, že Európska únia a jej členské štáty majú povinnosť uskutočňovať pozitívne opatrenia na odstránenie základných príčin kríz, ktoré vedú k týmto masovým migračným javom;

45.

vyzýva na zlepšenie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, aby sa miestnemu obyvateľstvu a utečencom umožnil život v bezpečnejších oblastiach;

46.

vyzýva všetky bojujúce strany, aby zastavili útoky na civilistov, poskytovali im ochranu a umožnili im bezpečným spôsobom opustiť oblasti zasiahnuté násilím alebo získať pomoc od humanitárnych organizácií;

47.

poukazuje na vplyv organizácie Islamský štát a jej vývoja na masový prílev legitímnych žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov; uznáva kľúčovú úlohu bezpečnostných a protiteroristických politík v boji proti základným príčinám migrácie;

48.

pripomína nedávne vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, že veľké množstvo migrantov je obeťou terorizmu a závažného porušovania ľudských práv, a že by sa preto s týmito utečencami malo náležite zaobchádzať;

49.

pripomína, že programy presídľovania pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov predstavujú užitočný nástroj na organizované riadenie príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v mnohých krajinách na celom svete; poukazuje na skutočnosť, že v prípade, keď presídlenie nie je možné, treba nabádať všetky štáty, aby zaviedli a vykonávali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo aby aspoň vytvárali podmienky, ktoré utečencom umožnia zostať v blízkosti svojej krajiny pôvodu;

50.

berie na vedomie rastúcu potrebu a pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc posielanú do krajín v blízkosti Sýrie, v dôsledku ktorých boli v rámci Svetového potravinového programu najmä zmenšené dávky potravín pre utečencov; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zamerali svoju pomoc pre utečencov v týchto krajinách na krytie nákladov na živobytie, bezpečnosť utečencov, prístup utečencov k základným právam, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a aby úzko spolupracovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, so Svetovým potravinovým programom a s príslušnými inštitúciami;

51.

pripomína, že medzi migráciou a rozvojom existuje súvislosť a že kľúčovými faktormi na predchádzanie nútenej migrácii sú rozvojová spolupráca v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, pracovného práva, zmierňovania chudoby, ľudských práv, zavádzania demokracie a obnovy po skončení konfliktu, ako aj boj proti nerovnostiam, dôsledkom zmeny klímy a korupcii; konštatuje, že zaberanie pôdy a zdrojov môže mať významný vplyv na humanitárne krízy, ako aj to, že sociálne, politické a humanitárne krízy môžu byť príčinou nútenej migrácie; domnieva sa, že migrácia sa na celom svete uznáva ako silný nástroj na podporu trvalo udržateľného a inkluzívneho rozvoja;

52.

vyzýva Úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré môžu vlády prijať na posilnenie potenciálu legálnej migrácie ako faktora, ktorý umožňuje rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie a dôrazné presadzovanie, najmä v cieľových krajinách, s cieľom bojovať proti xenofóbii a uľahčiť sociálnu integráciu migrantov;

53.

domnieva sa, že migrácia má základné príčiny (najmä hospodárske, politické, sociálne a environmentálne); domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala účinne zameriavať na tieto príčiny zlepšením budovania kapacít, podporou riešenia konfliktov a presadzovaním dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto príčiny sú spojené s rozšírením konfliktov a vojen, porušovaním ľudských práv a nedostatkom dobrej správy vecí verejných;

54.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby riadenie migrácie vychádzalo z regionálnej a miestnej spolupráce so zapojením občianskej spoločnosti;

Prístup založený na dodržiavaní ľudských práv

55.

naliehavo žiada všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na tvorbe politík a rozhodovaní v oblasti azylu a migrácie, aby neumožnili zlúčenie definícií migrantov a utečencov; pripomína, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť utečencom, ktorí utekajú pred konfliktmi alebo prenasledovaním, a preto sa na nich počas obdobia, kým sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, vzťahuje právo na azyl; pripomína, že väčšina utečencov uteká do krajín a regiónov v susedstve svojich krajín pôvodu; domnieva sa preto, že by sa k nim malo v rámci vonkajšej politiky Únie pristupovať celostne;

56.

žiada štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné zmluvy a dohovory týkajúce sa ľudských práv a uplatňovali normy týkajúce sa práv migrantov, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych nástrojoch vrátane hlavných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v ďalších nástrojoch, v ktorých sa rieši problematika migrácie, akými sú Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov a protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; v tejto súvislosti sa domnieva, že skutočnosť, že tento medzinárodný dohovor neratifikovali členské štáty Únie, má nepriaznivý vplyv na politiky Únie v oblasti ľudských práv a jej deklarovaný záväzok dodržiavať nedeliteľnosť týchto práv;

57.

pripomína, že najlepším prostriedkom predchádzania obchodovaniu s ľuďmi je vytvorenie bezpečných a legálnych migračných ciest a že rozvojové stratégie by mali uznať migráciu a mobilitu ako hnacie sily rozvoja v hostiteľskej krajine aj v krajine pôvodu, a to prostredníctvom remitencií a investícií; vyzýva preto Úniu a najrozvinutejšie tretie krajiny na spoluprácu pri vytváraní legálnych migračných ciest, pričom sa budú inšpirovať osvedčenými postupmi na podporu zlúčenia rodiny a mobility uplatňovanými v niektorých štátoch, a to aj v prípade ekonomických dôvodov, a na všetkých úrovniach spôsobilostí vrátane najmenej kvalifikovaných migrantov v záujme boja proti nelegálnej práci;

58.

víta osobitné ustanovenia týkajúce sa migrantov, žiadateľov o azyl, vysídlených osôb a osôb bez štátnej príslušnosti v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na roky 2014 – 2020; žiada Komisiu, aby ochranu a presadzovanie práv migrantov považovala pri preskúmaní nástroja pre ľudské práva v polovici trvania v období 2017 – 2018 aj naďalej za prioritu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky prijaté v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý v júli 2015, a aby do všetkých dohôd, procesov a programov s tretími krajinami súvisiacich s migráciou zaradili záruky ľudských práv a zdokonalili ich; domnieva sa, že každú dohodu alebo program by malo podľa možnosti takisto sprevádzať nezávislé posúdenie problematiky ľudských práv a mali by sa pravidelne posudzovať; odporúča vytvárať a organizovať informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príležitosti, ktorými migrácia a migranti môžu prispieť do spoločnosti, a to v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine; v tejto súvislosti pripomína, že z európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu by sa mali aj naďalej financovať projekty zamerané na zintenzívnenie boja proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii a iným formám intolerancie vrátane náboženskej intolerancie;

59.

žiada Úniu, aby na doplnenie usmernení o ľudských právach prijala osobitné usmernenia v oblasti práv migrantov a aby v rámci toho vykonala posúdenia vplyvu a zriadila mechanizmy monitorovania rozvojových a migračných politík s cieľom zaručiť účinnosť verejných politík vo vzťahu k migrantom; zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať dodržiavanie ľudských práv vo všetkých politikách súvisiacich s migráciou v rámci vonkajších vzťahov Únie s osobitným dôrazom na zahraničné veci, rozvoj a humanitárnu pomoc; pripomína, že je potrebné dodržiavať ľudské práva vo všetkých vonkajších politikách EÚ, najmä v politikách týkajúcich sa obchodu, rozvoja, životného prostredia a migrácie, sledovať ciele uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a vykonávať ustanovenia o ľudských právach vo všetkých dohodách, ktoré Únia uzavrela, vrátane obchodných dohôd; v tejto súvislosti požaduje, aby akúkoľvek spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie sprevádzalo posúdenie ich systémov pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, podpory, ktorú poskytujú utečencom, a ich schopnosti a odhodlania bojovať proti prevádzačstvu a proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s krajinami ako Kanada, ktoré uplatňujú efektívne politiky presídľovania; zdôrazňuje, že ani jedna z politík v tejto oblasti by sa nemala uplatňovať na úkor politík rozvojovej pomoci;

60.

nabáda na to, aby sloboda pohybu a právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a prácu boli v rámci nástrojov financovania v oblasti vonkajšej spolupráce Únie začlenené ako tematické priority, a vyzýva na podporu rozvojových krajín, aby mohli prijať dlhodobé politiky, ktoré budú rešpektovať tieto práva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť právam migrantov v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

61.

želá si, aby boli práva migrantov a utečencov zahrnuté ako osobitný bod do programu dialógov Únie s príslušnými tretími krajinami a aby sa poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na projekty zamerané na ochranu zraniteľných osôb, pre MVO, obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov aktívne obhajujúcich práva migrantov stalo prioritou;

62.

v tejto súvislosti vyzýva krajiny, aby zabezpečili prístup nezávislých pozorovateľov, MVO a vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako aj médií na všetky prijímacie a záchytné miesta pre migrantov; nabáda delegácie Únie a veľvyslanectvá členských štátov, ako aj delegácie Európskeho parlamentu na návštevách, aby situáciu migrantov na týchto miestach monitorovali a aby túto záležitosť riešili s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaručiť dodržiavanie práv migrantov a transparentnosť vo vzťahu k verejnosti;

63.

poznamenáva, že obchodníci s ľuďmi poskytujú mnohým utečencom skreslený obraz; pripomína význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom prerušenia toku peňazí a rozbitia sietí, lebo to môže mať pozitívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v tretích krajinách, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou a terorom;

64.

vyslovuje sa v prospech úzkej spolupráce v oblasti obhajoby práv migrantov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými inštitúciami a organizáciami, ktoré sa aktívne zapájajú do riadenia migrácie najmä v najviac zasiahnutých krajinách, s cieľom pomôcť im prijímať migrantov, pričom budú rešpektovať ich dôstojnosť a práva;

65.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s týmito organizáciami s cieľom predchádzať prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nim, a to posilnenou odbornou prípravou, krokmi v oblasti budovania kapacít a mechanizmami zameranými na výmenu informácií vrátane posúdenia vplyvu sietí styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a spolupráce, ktorú vyvíjajú s tretími krajinami, v prospech spolupráce v trestných veciach, ako aj nabádania na ratifikáciu Palermských protokolov v tejto oblasti s cieľom podporovať spoluprácu v trestných veciach, identifikovať podozrivých a poskytovať pomoc pri súdnom vyšetrovaní v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

66.

žiada, aby sa Európsky parlament výraznejšie zapájal do uplatňovania prierezového prístupu k ľudským právam v migračných politikách a aby sa tieto otázky zahrnuli do výročnej správy Únie o ľudských právach a demokracii vo svete vrátane v jej časti o prístupe jednotlivých krajín; žiada prísnejší dohľad Európskeho parlamentu nad operačnými dohodami uzatvorenými s tretími krajinami, ako aj nad inými činnosťami príslušných agentúr Únie v oblasti vonkajšej spolupráce; požaduje, aby sa častejšie brali na vedomie správy expertov a údaje, ktoré o krajinách pôvodu utečencov zhromaždil Európsky podporný úrad pre azyl;

67.

uznáva úlohu a podiel občianskej spoločnosti v rámci politického dialógu; zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií o všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou; pripomína potrebu posilniť účasť organizácií žien na riešení konfliktov na úrovni prijímania rozhodnutí a potrebu, aby sa utečenky, vysídlené ženy a migrantky primerane zapájali do prijímania rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zvyšovali kapacitu vnútroštátnych inštitúcií tretích krajín pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby tak mohli zintenzívniť svoje úsilie o ochranu práv migrantov a bojovať proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu s migrantmi, ako aj proti nenávistným prejavom proti migrantom, ako sa uvádza v Belehradskej deklarácii, ktorú prijalo 32 vnútroštátnych ombudsmanov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

68.

vyzýva hostiteľské krajiny, aby prikladali väčší význam združeniam migrantov, ktoré by sa mali priamo zapájať do programov rozvoja komunít;

69.

vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc; žiada, aby táto pomoc nebola podmienená spoluprácou v oblasti migrácie, a žiada Úniu a jej členské štáty, aby nezaradili finančné prostriedky použité na prijatie utečencov do rozvojovej pomoci;

70.

zdôrazňuje, že programy rozvojovej pomoci by sa nemali využívať výlučne na účely migrácie a riadenia hraníc; vyzýva, aby sa pri rozvojových projektoch EÚ zameraných na migrantov a žiadateľov o azyl uplatňovala zásada „nikoho nenechať bez pomoci“ tým, že sa pozornosť sústredí na prístup k základným sociálnym službám, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a že sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám a skupinám, ako sú ženy, deti, menšiny a pôvodní obyvatelia, LGBT osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

71.

berie na vedomie pozitívne vplyvy migrácie na rozvoj krajín pôvodu migrantov, akými sú remitencie od migrantov, ktorí môžu byť významnými prispievateľmi na život rodín a rozvoj komunít; vyzýva preto štáty, aby znížili poplatky za remitencie;

72.

vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vo svojej migračnej politike s tretími krajinami zabezpečili súdržnú politiku v záujme skutočného a účinného rozvoja s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv;

73.

vyzýva Úniu, aby zahrnula rozmer migrácie do rámca po skončení Dohody z Cotonou, ktorý bude určovať budúce vzťahy medzi Úniou a krajinami AKT; poznamenáva, že väčšia účasť tretích krajín pri navrhovaní nástrojov GPMM a rokovaní o týchto nástrojoch by posilnila povahu „partnerstva“ týchto nástrojov, zlepšila miestnu zodpovednosť za ne a ich účinnosť;

74.

žiada o odpustenie dlhu chudobných krajín s cieľom pomôcť im rozvíjať verejné politiky, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv; trvá na tom, že udržateľné riešenia dlhu vrátane noriem zodpovedného poskytovania a prijímania úverov sa musia zjednodušiť prostredníctvom viacstranného právneho rámca uplatniteľného na procesy reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a predísť neudržateľnému dlhu, aby boli vytvorené podmienky na ochranu ľudských práv v dlhodobom horizonte;

75.

víta začlenenie migrácie do cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne do cieľa č. 10, ktorý stanovuje rámec pre globálnu rozvojovú politiku do roku 2030; pripomína, že štáty sa zaviazali k spolupráci na medzinárodnej úrovni s cieľom „zaistiť bezpečnú, systematickú a legálnu migráciu, v rámci ktorej sa plne rešpektujú ľudské práva a humánne zaobchádzanie s migrantmi bez ohľadu na štatút migrácie, utečencov a vysídlených osôb“; poznamenáva, že nútené vysídlenie nie je len humanitárny, ale aj rozvojový problém, a že subjekty v humanitárnej a rozvojovej oblasti by preto mali byť lepšie skoordinované; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja je príležitosťou na posilnenie prístupu založeného na právach v azylovej a migračnej politike a na začlenenie migrácie do rozvojových stratégií; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo merateľné ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja týkajúce sa migrácie a zhromažďovalo a uverejňovalo rozčlenené údaje o prístupe migrantov k dôstojnej práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, najmä v rozvojových krajinách určenia, s cieľom zlepšiť riadenie migrácie;

76.

trvá na tom, že je potrebné, aby Únia a jej členské štáty podporovali najmenej rozvinuté krajiny v boji proti zmene klímy s cieľom zabrániť zhoršovaniu chudoby v týchto krajinách a zvyšovaniu počtu osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov;

77.

žiada Úniu, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“, ako aj do prípadného vypracovania jeho vymedzenia v rámci medzinárodného práva;

78.

zdôrazňuje, že je potrebná efektívnejšia koordinácia, ako aj posúdenie realizácie, vplyvu a kontinuity rôznych finančných nástrojov, ktoré sú v oblasti migrácie dostupné pre tretie krajiny na úrovni Európskej únie, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na oblasti ako migračná politika, medzinárodná rozvojová spolupráca, vonkajšia politika, susedská politika a humanitárna pomoc a ktoré v rokoch 2004 až 2014 priniesli viac než 1 miliardu EUR pre viac než 400 projektov;

79.

zdôrazňuje vplyv nástrojov spolupráce Únie v oblasti imigrácie, azylu a ochrany ľudských práv; berie na vedomie založenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; žiada hodnotenie a monitorovanie tohto fondu, ako aj podobných dohôd, napríklad vyhlásenia EÚ a Turecka a chartúmskeho a rabatského procesu;

80.

zdôrazňuje, že dohody s tretími krajinami musia sústreďovať pomoc na riešenie sociálnych, hospodárskych a politických kríz, ktoré vyvolávajú migráciu;

81.

zdôrazňuje význam výraznejšej spolupráce Európskej únie s tretími krajinami v oblasti globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) v záujme zlepšenia partnerskej povahy jeho nástrojov, ich efektivity a ich prispievania k riešeniu migračných výziev;

82.

považuje za potrebné zlepšiť koherentnosť globálneho prístupu k migrácii a mobilite, začleniť prísne mechanizmy monitorovania dodržiavania ľudských práv a dohľadu nad ním do všetkých vonkajších dohôd a prioritne riešiť tie projekty v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, ktoré zlepšia ľudské práva migrantov;

83.

nabáda Úniu, aby so svojimi najbližšími partnermi uzavrela dohody o partnerstve v oblasti mobility;

84.

žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravovali politiky vrátenia migrantov len do krajín pôvodu, ktoré ich môžu prijať úplne bezpečne, pri plnom rešpektovaní ich základných a procesných práv, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa pred núteným návratom uprednostňoval dobrovoľný návrat; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dohody uzatvorené s tretími krajinami v rámci týchto politík obsahovali ochranné doložky, ktoré sú zárukou, že migranti, ktorí sú vrátení do svojej krajiny, nebudú čeliť porušovaniu svojich základných práv alebo rizikám spojeným s prenasledovaním; uznáva dôležitosť pravidelného posudzovania týchto dohôd s cieľom vylúčiť takéto dohody s krajinami, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

85.

požaduje kroky zamerané na siete prevádzačov a na zastavenie obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa pre osoby, ktoré sa uchádzajú o medzinárodnú ochranu, zaviedli bezpečné a zákonné cesty vrátane humanitárnych koridorov; žiada, aby sa zaviedli trvalé a povinné programy presídľovania a aby sa humanitárne víza udeľovali tým, ktorí sú na úteku z konfliktných oblastí, a to vrátane možnosti vstúpiť na územie tretej krajiny a požiadať tam o azyl; žiada zavedenie väčšieho množstva zákonných spôsobov a vypracovanie všeobecných pravidiel vstupu a pobytu s cieľom umožniť migrantom pracovať a hľadať si prácu;

86.

trvá na tom, že je potrebné vytvoriť a lepšie realizovať rámce ochrany pre migrantov v núdzi a v pohybe, ako aj na hraniciach Únie;

87.

víta operácie proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný a konkrétny plán v záujme rýchlych aj dlhodobých opatrení zahŕňajúci spoluprácu s tretími krajinami pri boji proti organizovaným zločineckým sieťam prevádzačov;

88.

zdôrazňuje, že prevádzanie migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje významné porušenie ľudských práv; pripomína, že rozšírenie misií ako EURONAVFOR MED je prostriedok, ako konkrétne bojovať proti prevádzačstvu migrantov; vyzýva Úniu, aby realizovala a zintenzívnila tento typ operácií;

89.

považuje za potrebné uvažovať o posilnení bezpečnosti a politiky hraníc, ako aj o tom, ako zlepšiť budúcu úlohu agentúr Frontex a EASO; vyzýva na solidaritu a prijímanie záväzkov formou dostatočných príspevkov do rozpočtu týchto agentúr a na ich činnosť;

90.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť fungovanie tzv. hotspotov a vstupných miest na vonkajších hraniciach Únie;

91.

vyzýva Úniu, aby začlenila ochranu údajov do dohôd o šírení a výmene informácií na hraniciach a o migračných trasách;

92.

vyzýva Európsku úniu a hostiteľské krajiny, aby vytvorili účinné nástroje na koordináciu a zosúladenie informačných tokov a na zber, porovnávanie a analýzu údajov;

o

o o

93.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii, Organizácii amerických štátov a Lige arabských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ C 294, 12.8.2016, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 47.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0312.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.

(7)  http://apum.parlement.ma/Future_Meetings/Docs/IISummit-of-Speakers_Lisbon-11MAY2015/DeclaracaoCimeira_EN.pdf

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(9)  Ú. v. EÚ C 179, 18.5.2016, s. 40.

(10)  Správa OSN o medzinárodnej migrácii z roku 2015, k dispozícii na internetovej adrese http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2015_Highlights.pdf

(11)  Článok 13 ods. 2 VDĽP.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/125


P8_TA(2016)0405

Zodpovednosť spoločností za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách (2015/2315(INI))

(2018/C 215/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

so zreteľom na články 81, 82, 83, 114, 208 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012 (1), a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015 (2),

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove (7),

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, v ktorej Rada pre ľudské práva (UNHRC) vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami,

so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“ a užívateľskú príručku pre európske MSP týkajúcu sa usmernení ISO 26000 pre oblasť sociálnej zodpovednosti Európskeho úradu remesiel, živností a malých a stredných podnikov pre normalizáciu;

so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci iniciatívy OSN Zásady zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN (Global Compact),

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016,

so zreteľom na oznámenie Komisie o obnovenej stratégii EÚ na roky 2011 – 2014 (COM(2011)0681) a na zelenú knihu Komisie s názvom Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov (COM(2001)0366) a na vymedzenie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa v nej uvádza, ako aj následné oznámenia z rokov 2006 a 2011,

so zreteľom na exteritoriálne záväzky, ktoré pre štáty vyplývajú z maastrichtských zásad,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0243/2016),

A.

keďže EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže jej činnosť na medzinárodnej scéne (vrátane jej obchodnej politiky) sa riadi týmito zásadami;

B.

keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, pričom účinné kontrolné a sankčné mechanizmy sú v celosvetovom uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv aj naďalej výzvou; keďže vo svojom uznesení zo 6. februára 2013 Európsky parlament upozornil na osobitný charakter MSP, ktorý by mali politiky v oblasti SZP náležite zohľadňovať, a na potrebu flexibilného prístupu SZP prispôsobeného ich potenciálu;

C.

keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact (8), ktorá obsahuje desať zásad, sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

D.

keďže podniky sú jedným z hlavných subjektov hospodárskej globalizácie, finančných služieb a medzinárodného obchodu a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

E.

keďže tieto obchodné podniky však môžu niekedy spôsobovať porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispievať a môžu ovplyvňovať práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, domorodé obyvateľstvo, ženy a deti, či prispievať k environmentálnym problémom;

F.

keďže porušovania ľudských práv zo strany korporácií predstavujú celosvetový problém a keďže všetky spoločnosti vo svete majú povinnosť dodržiavať ľudské práva, pričom európske inštitúcie majú zároveň prvoradú povinnosť regulovať zodpovednosť korporácií, ktoré majú väzby s EÚ;

G.

keďže mnoho korporácií pôsobiacich na medzinárodnej úrovni, či už európskych alebo nie, ktoré pôsobia v tretích krajinách, má sústredené významné podnikateľské činnosti alebo sídlo v Európe, a/alebo je vo vlastníctve európskych korporácií, má majetok alebo tovar v Európe alebo riadi iné korporácie v Európe alebo prijíma investície alebo využíva finančné služby inštitúcií v Európe; keďže globalizácia a technologický rozvoj viedli korporácie k zadávaniu činností miestnym dodávateľom alebo k využívaniu tovaru a služieb ich dodávateľského alebo výrobného reťazca, ktoré vyrobili alebo poskytli iné korporácie vo veľkom počte rôznych krajín, a teda jurisdikcie s rôznymi právnymi systémami, rôznymi úrovňami ochrany a noriem v oblasti ľudských práv a rôznymi úrovňami presadzovania;

H.

keďže ochrana ľudských práv musí byť prioritou pre členské štáty, ako aj samotnú Úniu; keďže EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; keďže porušenia ľudských práv si vyžadujú účinné opravné prostriedky; keďže na riešenie porušovania ľudských práv zo strany obchodných podnikov je potrebný spravodlivejší a efektívnejší systém opravných prostriedkov v rámci tak vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva;

I.

keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami čelia mnohým prekážkam v prístupe k súdnej náprave vrátane procesných prekážok prípustnosti a zverejňovania dôkazov, často prohibitívnych nákladov na súdne spory, neexistencie jasných noriem týkajúcich sa zodpovednosti za účasť podnikov na porušovaní ľudských práv;

Spoločnosti a ľudské práva

1.

poznamenáva, že narastajúca globalizácia a internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýši dôležitosť úlohy, ktorú korporácie zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv a vytvorí situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách spoločnosťami a podnikmi; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi porušovania ľudských práv v tretích krajinách, a to aj v dôsledku niektorých manažérskych rozhodnutí korporácií a podnikov EÚ, ako aj zo strany jednotlivcov, neštátnych subjektov a štátov; pripomína podnikom ich zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v rámci ich globálnych operácií, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich používatelia, a nezávisle od toho, či si hostiteľský štát plní svoje povinnosti v oblasti ľudských práv;

2.

poznamenáva, že rýchly pokrok v oblasti technológií si naliehavo vyžaduje pozornosť a vhodný právny rámec;

3.

opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovne s cieľom účinne riešiť porušovania ľudských práv medzinárodnými korporáciami, keď sa vyskytnú, a tiež právne problémy vyplývajúce z extrateritoriálneho rozmeru podnikov a ich konania a súvisiacu neistotou, pokiaľ ide o to, kde leží zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

Medzinárodný rámec

4.

víta prijatie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv a dôrazne podporuje ich vykonávanie na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje, že tieto zásady boli v rámci OSN jednohlasne dohodnuté s plnou podporou členských štátov EÚ, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej obchodnej komory, a to vrátane podpory koncepcie tzv. inteligentnej zmesi regulačných a dobrovoľných činností; žiada o to, aby zástupcovia EÚ v rámci dialógov s tretími krajinami o ľudských právach sústavne zdôrazňovali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalšie medzinárodné normy týkajúce sa zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada o uplatňovanie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj vytvorením politík náležitej starostlivosti a záruk v oblasti riadenia rizika a poskytovaním účinných opravných prostriedkov v prípadoch, keď ich činnosti mali nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo k nemu prispeli;

5.

považuje globálny pakt OSN, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky za nástroje, ktoré dokážu zmobilizovať zodpovednosť v obchodnej činnosti podnikov;

Výzvy adresované korporáciám a ich povinnosť dodržiavať ľudské práva

6.

vyzýva podniky, a to tak európske, ako aj neeurópske, aby uskutočnili postupy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, začlenili svoje zistenia do svojich vnútorných politík a postupov, primerane pridelili zdroje a kompetencie a riadne ich uplatňovali; zdôrazňuje, že si to vyžaduje pridelenie dostatočných zdrojov; zdôrazňuje, že transparentnosť a informovanie o opatreniach prijatých na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách sú kľúčové pre umožnenie riadneho demokratického dohľadu a prijímania rozhodnutí založených na faktoch spotrebiteľmi;

7.

uznáva zásadný význam sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) a víta čoraz častejšie využívanie nástrojov založených na SZP a spontánne zaviazanie sa korporácií; rozhodne však zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je morálnou a zákonnou povinnosťou korporácií a ich manažmentu a malo by byť začlenené do dlhodobej hospodárskej perspektívy, a to bez ohľadu na miesto ich činnosti, ich veľkosť či priemyselné odvetvie; uznáva, že osobitné právne povinnosti korporácií by mali byť konkrétne prispôsobené ich veľkosti a kapacitám a že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najlepšej ochrany ľudských práv prostredníctvom najúčinnejších opatrení, a nie len preťažením podnikov administratívnymi a byrokratickými formálnymi pravidlami;

8.

vyjadruje presvedčenie, že musí existovať dostatočná pružnosť pri uplatňovaní usmernení v oblasti SZP, aby bolo možné splniť osobitné požiadavky každého členského štátu a regiónu, a najmä vo vzťahu k schopnostiam MSP; víta aktívnu spoluprácu Komisie za účasti Európskeho parlamentu a Rady s ostatnými medzinárodnými orgánmi s cieľom dosiahnuť zásadné zblíženie iniciatív SZP v dlhodobom horizonte a výmenu a podporu dobrých podnikových postupov v oblasti SZP, ako aj presadzovať usmernenia uvedené v norme ISO 26000 Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu s cieľom zabezpečiť jednotné celosvetové, koherentné a transparentné vymedzenie SZP; naliehavo žiada Komisiu, aby účinne prispela k usmerňovaniu a koordinácii politík členských štátov, a tým minimalizovala riziko vzniku dodatočných nákladov pre podniky pôsobiace vo viac než jenom členskom štáte kvôli odlišným ustanoveniam;

9.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter MSP, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti SZP vrátane národných akčných plánov pre SZP zohľadňovali konkrétne potreby MSP a boli v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup MSP k SZP; odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli spôsobiť administratívne, byrokratické či finančné zaťaženie pre MSP; namiesto toho podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

10.

pripomína, že ak sa zistí, že spoločnosti spôsobili škodu alebo k nej prispeli, musia prevziať morálnu, ale aj právnu zodpovednosť a zabezpečiť účinný prostriedok nápravy pre postihnutých jednotlivcov a komunity alebo sa na ňom podieľať; poznamenáva, že to zahŕňa reštitúciu, náhradu, obnovu a záruky neopakovania;

11.

víta zvyk začleňovať zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv do záväzných zmluvných požiadaviek medzi spoločnosťami a ich podnikovými a súkromnými zákazníkmi a dodávateľmi; konštatuje, že takéto požiadavky sa vo väčšine prípadov môžu vymáhať súdnou cestou;

Výzvy adresované členským štátom a ich povinnosť chrániť ľudské práva

12.

s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

13.

pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; pripomína, že členské štáty konajúce v rámci svojich jurisdikcií majú povinnosť chrániť ľudské práva, a to aj pred porušovaním zo strany podnikov, aj keď pôsobia v tretích krajinách; dôrazne pripomína, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám udeliť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre osoby v ich jurisdikcii predstavuje účinný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami;

14.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politík v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach: v rámci jednotlivých inštitúcií EÚ, medzi inštitúciami a medzi EÚ a jej členskými štátmi, a najmä vo vzťahu k obchodnej politike Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne zahrnuli uvedenú zásadu do všetkých zmlúv, ktoré podpíšu, v súlade s prijatými medzinárodnými záväzkami prijatými v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že si to bude vyžadovať intenzívnu spoluprácu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;

15.

vyzýva Európsku úniu, členské štáty, tretie krajiny a všetky vnútroštátne a medzinárodné orgány, aby čo najskôr a v čo najväčšej miere prijali záväzné nástroje určené na účinnú ochranu ľudských práv v tejto oblasti a zabezpečili, aby sa všetky záväzky vyplývajúce z uvedených medzinárodných pravidiel v plnej miere presadzovali; vyjadruje nádej, že európske snahy v oblasti SZP môžu byť vzorom pre ostatné krajiny; je presvedčený, že národné rozvojové banky musia ísť príkladom, pokiaľ ide o overiteľné dodržiavanie ľudských práv;

16.

vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby urýchlene a v čo najväčšej miere vykonávali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN vo všetkých oblastiach, ktoré patria do ich príslušných právomocí, a to aj prostredníctvom vypracovania akčných plánov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek oznámeniu Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov z roku 2011 nie všetky členské štáty prijali vyhlásenia alebo politiky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorých sa uvádzajú ľudské práva, či zverejnili svoje plány v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo žiada EÚ, aby zverejnila svoj plán; vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo revidovali vnútroštátne akčné plány v súlade s usmerneniami, ktoré poskytla pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva; žiada, aby sa tieto plány vypracovali na základe základných hodnotení, ktoré identifikujú medzery v právnych predpisoch, vytvárania mechanizmov na sledovanie vykonávania a účinnosti týchto plánov, politík a postupov a prostredníctvom zmysluplnej účasti zainteresovaných strán;

17.

vyzýva členské štáty, aby prijímali právne predpisy súdržným, celistvým, účinným a záväzným spôsobom s cieľom splniť svoju povinnosť v oblasti prevencie, vyšetrovania, trestania a odškodňovania v prípadoch porušovania ľudských práv zo strany korporácií pôsobiacich v ich jurisdikcii vrátane porušovania, ku ktorému dochádza v tretích krajinách;

18.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili jasné pravidlá, že spoločnosti, ktoré majú sídlo na ich území alebo spadajú do ich jurisdikcie, musia pri svojej činnosti dodržiavať ľudské práva v každej krajine a v každom kontexte svojho pôsobenia, a tiež v súvislosti so svojimi obchodnými vzťahmi vrátane vzťahov mimo EÚ; domnieva sa, že spoločnosti by mali podľa svojho rozsahu a kapacít, vrátane bánk a iných finančných alebo úverových inštitúcií pôsobiacich v tretích krajinách, zabezpečiť zavedenie systémov na posúdenie rizík a zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov ich činnosti a hodnotových reťazcov na ľudské práva, prácu, ochranu životného prostredia a aspekty súvisiace s katastrofami; vyzýva členské štáty, aby periodicky posudzovali vhodnosť týchto právnych predpisov a odstraňovali všetky nedostatky;

19.

pripomína, že najnovší vývoj právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni, napr. ustanovenie o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch v britskom zákone o modernom otroctve a francúzsky návrh zákona o povinnej starostlivosti predstavujú významné kroky smerom k povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a že EÚ už podnikla kroky v tomto smere (nariadenie EÚ o dreve, smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií, návrh Komisie týkajúci sa nariadenia, ktorým sa vytvára systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rád a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach); vyzýva Komisiu a členské štáty, a tiež všetky štáty, aby zohľadnili tento model pri zavádzaní povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv;

20.

zdôrazňuje, že povinná náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by sa mala pridŕžať krokov požadovaných v rámci hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a mala by sa riadiť určitými všeobecnými zásadami týkajúcimi sa aktívnej identifikácie rizík pre ľudské práva, vypracovania prísnych a preukázateľných akčných plánov na zabránenie týmto rizikám alebo ich zmiernenie, primeranej reakcie na známe zneužívanie a transparentnosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali zaoberať veľkosťou spoločností a s tým súvisiacou schopnosťou týchto spoločností vyrovnať sa s touto otázkou, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a MSP; zdôrazňuje, že na všetkých úrovniach by mali byť zabezpečené konzultácie s príslušnými aktérmi a zverejňované všetky príslušné informácie týkajúce sa projektov alebo investícií pre dotknuté zainteresované strany;

21.

vyzýva všetky štáty, a najmä EÚ a členské štáty, aby prednostne prijali okamžité opatrenia na zavedenie povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre podniky, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a/alebo ktoré prijímajú výraznú podporu a služby štátnych agentúr alebo európskych inštitúcií, a tiež pre podniky, ktoré poskytujú tovar a služby v rámci verejných zákaziek;

22.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa obrátili na podniky, ktoré využívajú suroviny alebo komodity v rámci existujúceho legislatívneho postupu, ktoré môžu pochádzať z oblastí zasiahnutých konfliktom, aby zverejnili svoje zaisťovanie zdrojov a používanie takýchto materiálov prostredníctvom označovania výrobkov a aby poskytli úplné informácie o obsahu a pôvode výrobkov tým, že vyzvú ich dodávateľov, či už európskeho alebo iného pôvodu, aby tieto údaje zverejnili; žiada o podporu povinnej náležitej starostlivosti dovozcov nerastných surovín a kovov (cínu, tantalu, volfrámu a zlata) z oblasti zasiahnutých konfliktom na základe usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúcich sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom; žiada, aby do tohto procesu bolo zaradené posúdenie náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci;

23.

s uspokojením berie na vedomie, že v dôsledku revízie existujúcej smernice o účtovníctve 2014/95/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti, sa od veľkých spoločností a skupín bude od roku 2017 vyžadovať, aby zverejňovali informácie o politikách, rizikách a výsledkoch súvisiacich s dodržiavaním ľudských práv a s otázkami, ktoré sú s tým spojené; naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonali revidovanú smernicu o účtovníctve v schválenom časovom rámci vrátane vytvorenia príslušných a účinných mechanizmov zabezpečujúcich, aby spoločnosti dodržiavali požiadavky na podávanie správ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia pre podniky týkajúce sa nových požiadaviek na zverejňovanie nefinančných informácií; odporúča, aby v nich boli zahrnuté a rozvedené minimálne základné prvky, ktoré majú byť zverejňované v záujme správneho a úplného pochopenia hlavných rizík pre dodržiavanie ľudských práv a vplyvov na ne v rámci činnosti spoločnosti a jej globálneho hodnotového reťazca;

Prístup k účinným prostriedkom nápravy

24.

vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a korporácií dôkladne preskúmala existujúce prekážky justície v konaniach na súdoch členských štátov týkajúcich sa údajného porušovania ľudských práv, ktorého sa v zahraničí dopustili podnikmi, ktoré sídlia v EÚ; trvá na tom, že toto hodnotenie by malo byť zamerané na identifikáciu a podporu prijatia účinných opatrení na odstránenie alebo zmiernenie týchto prekážok;

25.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov prijali všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali v prípade takéhoto porušovania ľudských práv dotknuté osoby prístup k účinným prostriedkom nápravy, keď podnik so sídlom v príslušných štátoch vlastní, riadi alebo kontroluje spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv v iných krajinách; vyzýva uvedené štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie právnych, praktických a iných súvisiacich prekážok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu prístupu k náprave, a určili vhodné procesné prostriedky umožňujúce dotknutým osobám v tretích krajinách prístup k spravodlivosti na občianskych a trestných súdoch; v tejto súvislosti vyzýva štáty, aby odkryli závoj právnej subjektivity, ktorá by mohla zakrývať skutočných vlastníkov niektorých korporácií;

26.

vyzýva EÚ a všetky štáty, najmä členské štáty EÚ, aby odstránili finančné a procedurálne prekážky v občianskoprávnych sporoch; víta odporúčanie Rady 2013/396/EÚ prijaté 11. júna 2013 (9) a nabáda všetky členské štáty, aby ho plnili; domnieva sa, že nástroj obsiahnutý v tomto odporúčaní by mohol znížiť náklady obetí porušovania ľudských práv na súdny proces; vyzýva na to, aby sa tento druh nápravy vzťahoval na všetky obete porušovania ľudských práv, a to aj v tretích krajinách, a žiada o to, aby boli prijaté spoločné normy, ktoré umožnia zastupujúcim združeniam podávať žaloby v mene údajných obetí;

Výzvy adresované Komisii

27.

uvedomuje si, že „zodpovednosť podnikov“ nie je samostatný problém, ale že sa týka širokej škály rôznych právnych a politických oblastí;

28.

víta nezáväzné iniciatívy súkromného sektora na zodpovedné riadenie dodávateľského reťazca, ktoré zaviedli útvary Komisie, ale zdôrazňuje, že nezáväzné iniciatívy súkromného sektora samy osebe nestačia; žiada o urýchlené prijatie záväzných a vymáhateľných pravidiel, príslušných sankcií a nezávislých monitorovacích mechanizmov;

29.

víta nový všeobecný systém preferencií (VSP+), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014 (10), ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zraniteľných rozvojových krajinách; víta predovšetkým prísny a systematicky monitorovací mechanizmus VSP+ a žiada zamerať sa na účinné vykonávanie dohovorov uvedených v dohovore na vnútroštátnej úrovni;

30.

zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty musia chrániť ľudské práva; konštatuje, že obchodné dohody vo všeobecnosti môžu prispieť k posilneniu globálneho obchodného systému založeného na pravidlách a že obchod a hodnoty musia ísť ruka v ruke, ako nedávno uviedla Komisia vo svojej novej obchodnej stratégii nazvanej Obchod pre všetkých; pripomína potrebu posúdiť možné vplyvy obchodných a investičných dohôd na ľudské práva a na tomto základe začleniť všetky potrebné doložky a záruky týkajúce sa ľudských práv, ktoré sú schopné zmierniť a riešiť zistené riziká vplyvov na ľudské práva; požaduje, aby Komisia podnikla všetky potrebné a možné kroky, aby konala holisticky a koherentne, a dôrazne vyzýva na systematické začleňovanie pravidiel o zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv, ktoré sa majú vykonávať na vnútroštátnej úrovni, a odkazov na medzinárodne uznané zásady a usmernenia do obchodných a investičných dohôd;

31.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh týkajúci sa kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, keďže technológie vyrábané európskymi spoločnosťami stále spôsobujú porušovanie ľudských práv na celom svete;

32.

naliehavo žiada, aby sa vybudoval súdržný súbor právnych predpisov vrátane pravidiel upravujúcich prístup k spravodlivosti, jurisdikciu, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, rozhodné právo a súdnu pomoc v cezhraničných situáciách zahŕňajúcich tretie krajiny;

33.

nabáda na zváženie rozšírenia pravidiel o právomoci podľa nariadenia Brusel I (11) na obžalované osoby z tretích krajín v žalobách proti spoločnostiam, ktoré majú jasné spojenie s jedným členským štátom – pretože sú v ňom usadené alebo v ňom majú podstatnú obchodnú činnosť alebo ich hlavné miesto podnikania je v EÚ – alebo proti spoločnostiam, pre ktoré je EÚ významným odbytiskom;

34.

požaduje lepší prístup k dôkazom prostredníctvom vylepšených postupov týkajúcich sa zverejňovania dôkazov;

35.

pripomína, že keď korporácie porušujú ľudské práva, takéto konania môžu zahŕňať osobnú trestnú zodpovednosť, a vyzýva, aby boli osoby zodpovedné za takéto zločiny stíhané na príslušnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby riešili právne, procesné a praktické prekážky, ktoré bránia orgánom činným v trestnom konaní vo vyšetrovaní a stíhaní spoločností a/alebo ich zástupcov zapojených do trestných činov súvisiacich s porušovaním ľudských práv;

36.

vyzýva Radu a Komisiu, aby konali v súlade s článkom 83 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v súvislosti s porušovaním ľudských práv v tretích krajinách korporáciami, a to vzhľadom na charakter a dosah týchto trestných činov a osobitnú potrebu bojovať proti nim na spoločnom základe;

37.

zdôrazňuje, že úplné dodržiavanie ľudských práv vo výrobnom reťazci je základným právom, a nie možnosťou výberu pre spotrebiteľov; odporúča vytvorenie označenia certifikovaný výrobok „bez zneužívania“ na úrovni EÚ s dobrovoľnou účasťou na podporu zvýšenej informovanosti medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ktorú by monitoroval nezávislý orgán riadený prísnymi pravidlami, vybavený kontrolnými právomocami a zameraný na overovanie a potvrdzovanie toho, že nedošlo k žiadnemu zneužitiu v žiadnej fáze výrobného reťazca príslušného tovaru; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali toto označenie „bez zneužívania“ presadzovať; odporúča, aby boli výrobkom, ktoré dosiahli toto označenie „bez zneužívania“, priznané zvýhodnenia;

38.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby iniciovala kampaň na úrovni EÚ, ktorou predstaví a spropaguje označenie „bez zneužívania“ a ktorou bude európskych spotrebiteľov nabádať, aby sa rozhodovali pre výrobky a spoločnosti, ktorým bolo toto označenie udelené, a všetky podniky a spoločnosti žiadať, aby prijali najlepšie postupy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a súvisiacich otázok;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o opatreniach prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti, dosiahnutých výsledkoch, ešte neodstránených nedostatkoch v ochrane a odporúčaniach na riešenie týchto nedostatkov v budúcnosti;

o

o o

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a ESVČ.

(1)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf

(2)  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(4)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 141.

(5)  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 2.

(6)  Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 28.

(7)  Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.

(8)  https://www.unglobalcompact.org/what-is-gc/mission/principles

(9)  Ú. v. EÚ L 201, 26.7.2013, s. 60.

(10)  http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/development/generalised-scheme-of-preferences/

(11)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV%3Al33054


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/133


P8_TA(2016)0406

Stratégia EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu (2016/2059(INI))

(2018/C 215/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0049),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

so zreteľom na energetickú stratégiu 2030 navrhnutú v oznámení Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy – správa pracovnej skupiny I s názvom Zmena klímy 2013: Prírodovedecký základ,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (1),

so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 dosiahnutú na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 týkajúce sa plánu postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

so zreteľom na tretí energetický balík,

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2015 s názvom Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii (2),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0278/2016),

A.

keďže sa očakáva, že plyn môže v nadchádzajúcich desaťročiach zohrávať dôležitú úlohu v energetickom systéme EÚ v priemyselnej výrobe, ako zdroj tepla v budovách a ako podpora obnoviteľnej energie, zatiaľ čo EÚ dosahuje svoje ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a prechádza na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa úloha plynu bude postupne znižovať v prospech čistých energií;

B.

keďže zemný plyn je fosílnym palivom, z ktorého sa môže počas jeho životného cyklu (výroba, doprava, spotreba) pri nesprávnom zaobchádzaní uvoľňovať veľké množstvo metánu; keďže metán má podstatne vyšší potenciál globálneho otepľovania počas 20-ročného časového rozpätia ako CO2, a teda má značný vplyv na zmenu klímy;

C.

keďže Európska únia sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990;

D.

keďže európska závislosť od dovozu plynu má v nadchádzajúcich rokoch rásť a v niektorých členských štátoch už dosiahla 100 % v prípadoch, keď neexistujú alternatívni dodávatelia alebo zásobovacie trasy alebo existujú iba v obmedzenom množstve;

E.

keďže skvapalnený zemný plyn (LNG) predstavuje pre Európu príležitosť z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti vyvíjaním tlaku na znižovanie cien zemného plynu aj z hľadiska zvýšenej bezpečnosti dodávok; keďže zemný plyn predstavuje aj pružnú zálohu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

F.

keďže využívanie zemného plynu v doprave (CNG a LNG), ako sa uvádza v smernici 2014/94/EÚ o využívaní infraštruktúry alternatívnych palív by prinieslo veľké výhody pre životné prostredie;

G.

keďže EÚ by sa mala aktívne podieľať na vývoji svojich domácich konvenčných zdrojov plynu, ako sú zdroje objavené na Cypre;

H.

keďže EÚ ako druhý najväčší dovozca LNG na svete by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci medzinárodnej energetickej diplomacie;

I.

keďže je dôležité podporovať integrovaný návrh na využívanie domácich zdrojov energie, ako sú zásoby zemného plynu vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru, a podporovať vytvorenie terminálu na skvapalňovanie LNG na Cypre s cieľom využívať aj zásoby v susediacich oblastiach;

J.

keďže EÚ ešte stále nie je schopná plne využívať výhody integrovaného vnútorného trhu s energiou z dôvodu nedostatočných prepojení a koherentnosti a neúplného vykonávania tretieho energetického balíka;

K.

keďže rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy vymedzuje päť synergických a úzko prepojených rozmerov, menovite: energetická bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, energetickú účinnosť, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácie a konkurencieschopnosť; pričom by stratégia mala podporovať aj dostupné ceny energie pre všetkých;

Úvod

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti skvapalneného zemného plynu a uskladňovania plynu; domnieva sa, že vnútorný trh s energiou, ktorý plne integruje LNG a skladovanie plynu, bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní konečného cieľa odolnej energetickej únie;

2.

pripomína, že stratégia EÚ pre LNG a skladovanie plynu predstavuje jeden z prvkov energetickej únie, ktorého cieľom je zrealizovať ambíciu EÚ prejsť na udržateľný, bezpečný a konkurencieschopný systém energetiky, a má za cieľ aj skončenie závislosti od vonkajších dodávateľov plynu; zdôrazňuje, že jedným z cieľov energetickej únie je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

3.

keďže v súlade s Parížskou dohodou COP 21 sa politika EÚ v oblasti plynu musí upraviť, aby bola v súlade s dohodnutým cieľom obmedziť zvýšenie globálnej teploty na 1,5 oC nad predindustriálnou úrovňou; keďže sa očakáva, že plyn bude naďalej zohrávať úlohu v energetickom systéme EÚ až do roku 2050, keď sa v súlade s Parížskou dohodou a plánom postupu v energetike EÚ budú musieť emisie skleníkových plynov znížiť o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a to najmä v priemyselnej výrobe a ako zdroj tepla v budovách; keďže úloha plynu sa bude znižovať a jeho využívanie sa musí sa v dlhodobom horizonte postupne ukončiť, pretože EÚ bude plniť svoje ambiciózne ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a bude prechádzať na nízkouhlíkové hospodárstvo;

4.

zastáva názor, že energetická bezpečnosť sa najefektívnejšie môže dosiahnuť lepšou koordináciou národných energetických politík, vytvorením skutočnej energetickej únie s jednotným energetickým trhom a spoločnou energetickou politikou, a tiež spoluprácou členských štátov v tejto oblasti, v súlade so zásadami solidarity a dôvery; v tejto súvislosti sa domnieva, že ďalšia integrácia energetickej politiky by mala byť na prospech členských štátov, v súlade s cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj deklarovanými cieľmi, a nemala by byť v rozpore so záujmami členských štátov ani ich občanov; podporuje snahy o vytvorenie spoločnej pozície EÚ v rámci multilaterálnych energetických inštitúcií a rámcov;

5.

domnieva sa, že všetci občania EÚ musia mať prístup k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie; zdôrazňuje v tejto súvislosti súčasný vývoj na svetových trhov s LNG, keď nadmerná ponuka spôsobila zníženie cien a predstavuje príležitosť na zníženie nákladov na energiu pre spotrebiteľov EÚ prostredníctvom relatívne lacnejších dodávok plynu; zdôrazňuje, že bezpečná, cenovo dostupná a udržateľná energia je hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva a má zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť stratégie EÚ v oblasti energetiky uprednostňovali znižovanie energetickej chudoby a zlepšovaním dodávok energie prostredníctvom výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ;

6.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre LNG musí byť v súlade s rámcovou stratégiou pre odolnú energetickú úniu s cieľom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a k zabezpečeniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

7.

súhlasí s hodnotením Komisie, že členské štáty v Pobaltí, strednej a juhovýchodnej Európe a Írsko – napriek obrovskému úsiliu niektorých členských štátov rozvíjať infraštruktúru – sú naďalej vo veľkej miere závislé od jediného dodávateľa a sú vystavené ponukovým šokom a výpadkom dodávok;

8.

uznáva, že dostupnosť LNG vrátane podpory infraštruktúry plynovodov by v týchto členských štátoch mohla výrazne zlepšiť súčasnú situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok, a to nielen z fyzického, ale aj z hospodárskeho hľadiska, čím by sa prispelo ku konkurencieschopnejším cenám energie;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane skladovania plynu;

10.

upozorňuje na potenciál výroby plynu z elektriny na uskladnenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jej použitie ako uhlíkovo neutrálneho plynu v doprave, na výrobu tepla a elektrickej energie;

11.

zdôrazňuje, že treba zvýšiť diverzifikáciu a flexibilitu plynárenskej sústavy EÚ, a tým prispieť k dosiahnutiu hlavného cieľa energetickej únie, ktorým sú bezpečné, odolné a konkurencieschopné dodávky plynu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu zameranú na zníženie závislosti EÚ od plynu z dlhodobého hľadiska, čo odráža jej záväzok roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnímanie energetickej efektívnosti ako najdôležitejšej zásady a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne znížilo závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív;

12.

pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

13.

zdôrazňuje, že skôr než sa podporia nové splyňovacie terminály, treba podporiť najúčinnejšie možné využívanie existujúcich terminálov LNG z cezhraničného hľadiska, aby sa predišlo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo uviaznutiu aktív v infraštruktúre pre fosílne palivá a zabezpečilo, aby spotrebitelia museli znášať náklady na nové projekty; domnieva sa, že Komisia musí pozorne zrevidovať svoju analýzu dopytu po plyne a posúdenie rizík a potrieb;

Vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry

Infraštruktúra LNG

14.

pripomína, že EÚ ako celok má dostatočné množstvo terminálov na spätné splyňovanie LNG a uznáva, že vzhľadom slabý vnútorný dopyt po plyne v ostatných rokoch a relatívne vysoké celosvetové ceny LNG mali viaceré terminály na spätné splyňovanie LNG v EÚ nízku mieru používania; podčiarkuje, že všetky členské štáty, najmä tie, ktoré sú závislé na jedinom dodávateľovi, by mali mať buď priamy, alebo nepriamy prístup k LNG prostredníctvom ostatných členských štátov;

15.

zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov by sa mali uprednostňovať trhové riešenia a využívanie existujúcej infraštruktúry LNG na regionálnej úrovni; poznamenáva však, že riešenia sa môžu líšiť v závislosti od národných a trhových špecifík, ako je úroveň prepojenia, dostupnosť skladovacích riešení a štruktúra trhu;

16.

zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa uviaznutiu aktív by sa mala vykonať dôkladná analýza alternatívnych dodávok LNG a možností z regionálneho, ako aj z environmentálne udržateľného hľadiska so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy a energetiky a zásadu geografickej rovnováhy, a to pred rozhodnutím o novej infraštruktúre, aby sa zvýšila energetická bezpečnosť a zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry;

17.

zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri budovaní nových terminálov LNG a prepojení a podčiarkuje, že členské štáty s prístupom k moru by mali úzko spolupracovať s vnútrozemskými krajinami s cieľom zabrániť nadmerným investíciám do zbytočných a nehospodárnych projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti dodávky LNG by sa zlepšili optimálnejším využívaním koridorov medzi západom a východom a severom a juhom; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na LNG a spojovacie zariadenia; vyjadruje pevné presvedčenie, že stratégia EÚ musí zabezpečiť dostupnosť LNG na regionálnej úrovni v rámci celej Európy;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégie na podporu zariadení, ktoré sa v budúcnosti môžu použiť na riadenie prepravy a skladovania zemného plynu z obnoviteľných zdrojov;

19.

zdôrazňuje, že tej stratégii by sa malo zahŕňať aj používanie LNG ako alternatívy k rozvoju plynárenskej distribučnej a prenosovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých to v súčasnosti nie je nákladovo efektívne; poznamenáva, že malé zariadenia na LNG môžu predstavovať optimálnu infraštruktúru na zvýšenie používania zemného plynu v oblastiach, kde investície do plynárenskej infraštruktúry nie sú ziskové, príkladom čoho môže byť väčšie využívanie plynu na výrobu tepla, ktorým sa obmedzujú tzv. emisie z nízkych zdrojov;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali kľúčové projekty spoločného záujmu a aby udeľovali vysokú prioritu najmä hospodársky a environmentálne najúčinnejším projektom určeným tromi regionálnymi skupinami na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že budovanie terminálov LNG, ktoré sú potrebné a kompatibilné s dopytom po plyne, nie je dostatočné, a aby sa dosiahli výhody aj mimo prijímajúcich krajín, je nevyhnutné podporovať plynovodnú infraštruktúru s primeranými tarifami;

21.

víta skutočnosť, že dôležité projekty týkajúce sa LNG (napríklad severojužný koridor) sú definované ako projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní ďalších rekonštrukcií siete plynovodov a siete TEN-E v plnej miere zahrnula krajiny Balkánu, aby zabezpečila kľúčovú úlohu energetického sektoru EÚ v regióne;

22.

podporuje návrh Komisie v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok na preskúmanie existujúcich výnimiek spätného toku, pokiaľ ide o prepojovacie potrubia, a podporuje posilnenie úlohy Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER); poukazuje na nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; zdôrazňuje, že agentúre ACER treba poskytnúť potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, s cieľom umožniť jej, aby mohla plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov;

Skladovacia infraštruktúra

23.

pripomína, že geológia je dôležitým rozhodujúcim faktorom pri rozvoji nových zásobníkov plynu a berie na vedomie súčasné nadmerné kapacity európskych zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca a primeraná úroveň plynových prepojení a odstránenie vnútorných prekážok by mohli významne zvýšiť mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť uplatňovanie najvyšších environmentálnych noriem v rámci plánovania, výstavby a využívania infraštruktúry skladovania LNG;

24.

pripomína, že cezhraničná dostupnosť plynových zásobníkov je jedným z kľúčových nástrojov na vykonávanie zásady energetickej solidarity v časoch nedostatku plynu a mimoriadnej krízy;

25.

zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie skladovacej kapacity Ukrajiny bude možné len vtedy, ak sa zabezpečí vhodný a stabilný obchodný a právny rámec a integrita infraštruktúry zásobovania na Ukrajine a za predpokladu zavedenia správnej úrovne plynových prepojení, aby mohla energia voľne prúdiť cez hranice bez fyzických prekážok; okrem toho zdôrazňuje, že keďže priemyselné odvetvie Ukrajiny závislé od plynu sa spamätá v krátkodobom horizonte, bude potrebné doviezť ďalšie dodávky plynu; domnieva sa, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu pri prechode zo závislosti od ruského zemného plynu na LNG;

Prepojenie LNG a skladovania s trhmi

26.

zdôrazňuje význam práce regionálnych skupín na vysokej úrovni, napríklad skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), ako aj skupiny pre juhozápadnú Európu; domnieva sa, že tento druh dobrovoľníckej regionálnej koordinácie je vysoko účinný, a víta podpornú úlohu Komisie v rámci týchto opatrení; zdôrazňuje potrebu pragmatického a včasného vykonania schválených akčných plánov a naliehavo vyzýva na dôkladné sledovanie vykonávania;

27.

zdôrazňuje, že je dôležité nájsť nákladovo efektívne a environmentálne udržateľné možnosti dodávok energie s cieľom zvýšiť dlhodobú bezpečnosť dodávok pre Pyrenejský polostrov, južnú a juhovýchodnú Európu, Pobaltie a Írsko, ktoré nie sú dobre prepojené s vnútorným trhom s energiou či integrované do tohto trhu a na základe zásady solidarity si zaslúžia podporu EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu podporovať najzraniteľnejšie krajiny, ktoré naďalej zostávajú energetickými ostrovmi, ako sú Cyprus a Malta, s cieľom diverzifikovať ich zdroje a trasy dodávok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že LNG a skladovanie plynu musia prispieť k ukončeniu akéhokoľvek druhu energetickej izolácie, ktorá by sa týkala členských štátov a regiónov EÚ;

28.

požaduje produkciu plynu v stredozemskom, čiernomorskom a kaspickom regióne, ako aj prepojenie vnútrozemských krajín v strednej Európe s týmito novými kapacitami s cieľom diverzifikovať dodávky zdrojov energie v týchto regiónoch; pripomína, že sa tým umožní hospodárska súťaž v oblasti plynu z viacerých zdrojov a nahradí sa dovoz objemov zemného plynu podľa zmlúv založených na indexácii podľa ropy, čím sa zvýši vyjednávacia pozícia členských štátov; zdôrazňuje, že nijaký jediný zdroj energie nesplní energetické potreby EÚ a rozmanitosť domácich aj zahraničných trhov je zásadná; preto sa domnieva, že by sa mal aktívne sledovať vývoj konvenčných domácich zdrojov plynu objavených na Cypre;

29.

podporuje zámer Komisie poskytnúť ďalšie informácie a pomoc realizátorom projektov, pokiaľ ide o rôzne možnosti financovania projektov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a pokiaľ ide o rôzne technické riešenia;

30.

konštatuje, že hľadanie nákladovo efektívnych a environmentálne udržateľných riešení by malo byť kľúčovou zásadou pri dosahovaní optimálnej situácie na úrovni EÚ i regiónov a vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyčlenili obmedzené, dostupné zdroje na rozvoj kritickej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť súkromné investície do infraštruktúry LNG a prepojení;

31.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dovoz plynu z Ruska bol v roku 2015 o 7 % vyšší ako v roku 2014 a nad tým, že 41 % dovozu plynu z krajín mimo EÚ pochádzalo v roku 2015 z Ruska; zdôrazňuje kľúčovú úlohu LNG a zásobníkov plynu, popri zvyšovaní efektívnosti a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, z hľadiska znižovania závislosti od ruského plynu;

32.

vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nord Stream a kontraproduktívnymi účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje geopolitické vplyv projektu a základné zásady plne integrovanej, bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetickej únie, pričom zdôrazňuje, že ako taký by nemal využívať finančnú podporu EÚ ani výnimky z práva EÚ; zdôrazňuje, že zdvojnásobenie kapacity plynovodu Nord Stream by poskytlo jednej spoločnosti dominantné postavenie na európskom trhu s plynom, čomu by sa malo predísť;

33.

domnieva sa, že ak sa v rozpore s európskymi záujmami vybuduje Nord Stream 2, nevyhnutne by si vyžadoval riadne posúdenie prístupnosti terminálov LNG a podrobného opisu aktuálnej situáciu, pokiaľ ide o severojužný koridor;

Dokončenie vnútorného trhu s plynom: obchodné, právne a regulačné aspekty

Zvýšenie príťažlivosti trhu EÚ pre LNG

34.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne realizovali tretí energetický balík a predpisy plynárenskej siete;

35.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú dobre prepojené uzly skvapalneného plynu na trhoch s plynom, ktoré zabezpečia jednotný integrovaný trh tam, kde plyn môže voľne prúdiť cez hranice v súlade s cenovými signálmi trhu;

36.

zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom na prepravu plynu do Európy; je presvedčený, že nová kapacita LNG, ktorá sa rozvíja v Stredozemí, by mohla tvoriť základ infraštruktúrnych uzlov;

37.

zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu s plynom a odstránenie regulačných prekážok by výrazne posilnilo likviditu trhov s plynom; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby čo najskôr dokončili sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn;

38.

pripomína pretrvávajúcu potrebu aktívnej spolupráce medzi vládami, vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a hlavnými zainteresovanými stranami pri cezhraničných investíciách, pričom treba mať okrem vnútroštátnych záujmov vždy na zreteli európske hľadisko;

Skladovanie plynu na vnútornom trhu

39.

zdôrazňuje potrebu rozvoja harmonizovaných štruktúr taríf v celej EÚ a zvýšenej transparentnosti vymedzovania taríf s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; domnieva sa, že sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn by mal vziať do úvahy potrebu harmonizácie;

40.

podporuje návrh Komisie zaviesť biometán a iné obnoviteľné plyny, ktoré spĺňajú príslušné normy kvality EÚ v oblasti prepravy plynu, distribúcie a skladovania; v tejto súvislosti odporúča, zohľadnenie technických parametrov, kvality plynu, nákladovej efektívnosti, úspor z rozsahu a možných miestnych či regionálnych sieťových riešení;

41.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tretí energetický balík, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečení prístupu biometánu do siete a skladovacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje smernicu 2009/73/ES, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby pri dodržaní nevyhnutných požiadaviek na kvalitu mali bioplyn a plyn z biomasy alebo iné druhy plynu zaručený nediskriminačný prístup do plynárenskej siete za predpokladu, že takýto prístup je trvalo zlučiteľný s príslušnými technickými predpismi a bezpečnostnými normami;

42.

nabáda prevádzkovateľov LNG a zásobníkov v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi, aby rozvíjali nové pružné produkty a služby, ktoré sú v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ, s cieľom zatraktívniť spätné splyňovanie a skladovanie LNG a maximalizovať využitie existujúcich LNG a skladovacích zariadení;

Optimalizácia úlohy skladovania pri zaručení bezpečnosti dodávok plynu

43.

zdôrazňuje význam okamžitých, veľmi pružných služieb, ktoré ponúka uskladnenie zemného plynu v určitých členských štátoch, a poukazuje na odlišnú úlohu, ktorú môže zohrávať skladovanie počas prerušenia dodávok v porovnaní s LNG, v prípade ktorého nemusí logistika v dodávateľskom reťazci priniesť rovnakú reakciu;

44.

zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť regulačné prekážky rozvoja regionálnej koncepcie skladovania; domnieva sa, že niektoré zásobníky by mohli ponúkať individuálne medzinárodné služby, t. j. skladovacie služby spojené s cezhraničnou prepravou; navrhuje, aby regionálne skupiny na vysokej úrovni rozsiahlejšie spolupracovali s cieľom nájsť inovatívne riešenia ako účinne používať na regionálnej a európskej úrovni strategicky hodnotné aktíva;

Európska únia ako hráč na medzinárodných trhoch s LNG

45.

berie na vedomie rastúci celosvetový trend zvyšovania kapacity skvapalňovania a jej potenciálny vplyv na európsky trh s plynom;

46.

domnieva sa, že prostredníctvom významného postavenia svojho trhu môže EÚ prispieť k rozvoju plynárenských obchodných pravidiel s cieľom zlepšiť flexibilitu a zbližovanie globálnych trhov s plynom;

47.

podporuje Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v ich aktívnej diplomatickej angažovanosti v oblasti energetiky aj v záujme podpory trhu s plynom, ktorý bude regulovaný, transparentný a dobre fungujúci;

48.

zdôrazňuje význam zníženia alebo skončenia závislosti EÚ na zemnom plyne a rope z autoritárskych režimov, ktoré porušujú ľudské práva, v záujme zachovania súladu s pôvodnými hodnotami EÚ a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

49.

požaduje väčšiu inštitucionálnu konvergenciu a súčinnosť, a najmä lepšiu integráciu priorít v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti do politík, ktoré presadzuje vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (VP/PK), a lepšiu koordináciu medzi VP/PK a zodpovednými komisármi; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby posilnili existujúce a vytvorili nové formy spolupráce v oblasti energetiky so súčasnými a potenciálnymi dodávateľmi, ako aj tranzitnými krajinami a ďalšími kľúčovými aktérmi; vyzýva v tejto súvislosti VP/PK, aby Európsky parlament pravidelne informovala o vykonávaní akčného plánu diplomacie EÚ v oblasti energetiky;

50.

zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky celosvetového voľného obchodu s LNG, ktorého výroba musí byť udržateľná; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva tvorcov politiky USA, aby zvýšili investičnú istotu zavedením jasných kritérií a lehôt v rámci postupu udeľovania povolení na vývoz plynu do krajín mimo zóny voľného obchodu;

51.

zdôrazňuje, že na globálnych fórach o voľnom obchode treba zvýšiť informovanosť o environmentálnom, klimatickom a sociálnom vplyve dovážaného LNG; zdôrazňuje najmä, že treba zabezpečiť, aby sa minimalizovali prchavé emisie metánu;

52.

zdôrazňuje, že využívanie LNG môže zároveň viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námornej a cestnej dopravy za predpokladu, že sa využijú všetky účinné opatrenia na zníženie strát nespáleného metánu počas životného cyklu paliva vrátane fáz výroby, distribúcie a spaľovania; žiada preto prijatie vhodných opatrení na minimalizáciu strát metánu v celkovom reťazci LNG prostredníctvom používania najlepších dostupných technológií a zabezpečenie primeraného financovania výskumu a vývoja na tento účel;

53.

zdôrazňuje, že obchod zohráva v oblasti energetickej bezpečnosti kľúčovú úlohu a že silné partnerstvá v oblasti energetiky, podporené zaradením kapitol o energii do obchodných dohôd EÚ, sú nevyhnutnými nástrojmi; považuje za mimoriadne dôležité, že obchodnou politikou EÚ by sa mala posilňovať energetická diverzifikácia EÚ a členských štátov a znižovať ich závislosť od dovážanej energie od príliš malého počtu dodávateľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala preskúmať nové partnerstvá, vyhodnotiť už existujúce a viesť konkrétne rozhovory o energetike s ďalšími partnermi z oblastí, ako sú napr. Stredná Ázia, severná Afrika a americký kontinent; poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodnej diplomacii v oblasti energetiky; žiada väčšiu súdržnosť obchodnej a energetickej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť pri medzinárodných rokovaniach o LNG; je presvedčený, že súčasné a budúce rokovania s partnermi ako sú USA a Austrália by mali obsahovať významný energetický prvok; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný a transparentný globálny trh s LNG;

54.

pripomína, že aby sa vyriešili súčasné výzvy a naplnili ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy v kontexte globálnych obmedzení v týchto oblastiach politiky, EÚ a jej členské štáty musia na základe existujúcich právnych rámcov a viacstranných dohovorov takisto postupovať spoločne na medzinárodnej scéne tak, že budú klásť dôraz na otázky energetickej bezpečnosti a udržateľnosti na medzinárodných obchodných fórach a vrátane rokovaní s partnerskými krajinami, ktoré sú závislé od dovozu plynu; zdôrazňuje, že súčasne by EÚ mala podporovať a presadzovať energetickú efektívnosť;

55.

domnieva sa, že obchodná politika EÚ, ktorou sa vytvárajú významné príležitosti pre súkromné a verejné podniky v členských štátoch v oblasti čistých, bezpečných a energeticky účinných technológií, je obzvlášť dôležitá, predovšetkým vzhľadom na narastajúci celosvetový dopyt po energii; žiada, aby sa výrazne znížili tarify pre čisté technológie v rámci iniciatívy environmentálny tovar, ako aj v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode, v ktorých sa musia riešiť necolné prekážky obchodu v oblasti energetických zdrojov;

56.

zdôrazňuje význam, ktorý má v kontexte energetickej bezpečnosti v EÚ kapitola Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) s názvom „Energia a suroviny“; víta úsilie Komisie zamerané na odstránenie obmedzení na vývoz plynu z USA do EÚ;

57.

domnieva sa, že 12,2 miliardy metrov kubických ročne, ktoré pribudli na trhu v roku 2016 prostredníctvom terminálu s LNG Sabine Pass na východnom pobreží USA spolu s prípadnými ďalšími 74 miliardami metrov kubických z ďalších amerických projektov do roku 2020 predstavuje pre Európu významnú príležitosť zvýšiť obchod s energiou s USA; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o kapitole „Energia a suroviny“ v rámci TTIP významne zvýši možnosti dodávok plynu do EÚ;

58.

domnieva sa, že európske spoločnosti by nemali mať zakázané pôsobiť na energetických trhoch tretích krajín za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti; zdôrazňuje, že spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia na európskych energetických trhoch, musia dodržiavať právo Únie; zdôrazňuje, že takéto subjekty musia mať transparentnú štruktúru, ktorá umožní identifikáciu ich akcionárov.

59.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť najvyššiu ochranu životného prostredia pri plánovaní, výstavbe a používanie LNG, ako aj pri využívaní vlastných rezerv a zdrojov, a rešpektovať medzinárodné pracovnoprávne normy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; podčiarkuje potrebu zvýšiť informovanosť o environmentálnych, klimatických a sociálnych vplyvoch dovážaného LNG; zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych spoločenstiev a realistických hodnotení spotreby a v prípade výstavby plánovania nových infraštruktúr; zdôrazňuje potenciál prechodu na LNG z hľadiska ukončenie závislosti na námornej preprave uhlia; vyzýva EÚ, aby na tento účel poskytla finančnú podporu pre európske projekty;

60.

poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky rozšírenia dodávok LNG v nadchádzajúcich rokoch by sa táto stratégia mohla doplniť o posúdenie potreby tankerov prevážajúcich LNG a opatrení umožňujúcich lodiarskemu priemyslu EÚ, aby využil túto príležitosť, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP na 20 %; požaduje bezpečnostné normy, aby sa preprava LNG mohla monitorovať, a v prípade potreby by sa na ňu v kontexte opatrení na predchádzanie terorizmu mali začať vzťahovať prísnejšie podmienky;

Udržateľnosť a používanie LNG ako alternatívneho paliva v doprave a pri dodávkach tepla a elektrickej energie

61.

uznáva potenciál LNG ako alternatívneho paliva v cestnej i v námornej doprave; podčiarkuje, že širšie využívanie LNG v nákladnej doprave by mohlo prispieť k zníženiu emisií CO2, SOx a NOx, najmä prostredníctvom použitia väčšieho množstva motorov na LNG v námornej doprave;

62.

zdôrazňuje skutočnosť, že predpokladom na riadne využívanie LNG ako alternatívneho paliva v odvetví dopravy je sieť plniacej infraštruktúry; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice 2014/94/EÚ o alternatívnych palivách vrátane vybudovania čerpacích staníc pre LNG vo všetkých koridoroch TEN-T a v námorných a vo vnútrozemských prístavoch, čím sa nahradia konvenčné palivá, ktoré viac znečisťujú životné prostredie; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že aby sa zabezpečil súlad s cieľmi udržateľnosti, LNG by nemal nahrádzať obnoviteľné zdroje energie;

63.

požaduje rozvoj námorných trás, najmä na súostroví Azory, ktoré by vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo slúžiť ako kľúčová čerpacia stanica na transatlantických trasách LNG; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

64.

žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi vytvorila spoločný projekt tzv. modrého koridoru LNG pre ostrovy pre sektor námornej dopravy zahŕňajúci prístavy komplexnej siete TEN-T, s cieľom určiť nevyhnutnú infraštruktúry pre LNG a prepojiť túto sieť so základnou sieťou TEN-T;

65.

navyše vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie smernice 2014/94/EÚ, pokiaľ ide o vybudovanie čerpacích staníc CNG s cieľom zabezpečiť, že motorové vozidlá s pohonom na toto palivo môžu premávať v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom zabezpečiť, že tieto vozidlá budú môcť premávať v celej Únii;

66.

zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a motorové vozidlá, ako je stanovené v smernici 2014/94/EÚ; požaduje zavedenie prísnych harmonizovaných bezpečnostných pravidiel a odbornej prípravy pre skladovanie, tankovanie a použitie LNG na palube v celej Únii, pričom sa zároveň umožní simultánne tankovanie a manipulácia s nákladom; konštatuje, že táto práca by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a EMSA;

67.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť náležité financovanie výskumu a vývoja zdokonalených technológií pre plavidlá vnútrozemskej plavby, námorné lode a motorové vozidlá s cieľom rýchleho prechodu na nízkouhlíkové flotily, ako aj rozvoja bezpilotných systémov na zriaďovanie plniacich staníc LNG; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na rozvoj plavidiel a vozidiel s pohonom na LPG, alebo prestavbu tých, ktoré jazdia na konvenčné palivá tak, aby mohli používať LNG;

68.

vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov na prepravu LNG po železnici, pretože sa tým na jednej strane zníži objem cestnej dopravy a na druhej strane to prispeje k ekologickej a bezpečnej preprave paliva, ktoré má nízky obsah znečisťujúcich látok;

69.

vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách so zainteresovanými stranami posúdila, či by spolu s nariadením (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily, nemohla vytvoriť ekvivalent CO2 pokiaľ ide o emisie uhľovodíkov, v neposlednom rade s cieľom informovať spotrebiteľov;

70.

konštatuje, že využívanie malých technológií LNG v určitých oblastiach, ako je diaľková doprava alebo priemyselné vysokovýkonné aplikácie, môže nielen prispieť k cieľom politiky v oblasti zmeny klímy, ale tiež priniesť značné obchodné výhody;

71.

konštatuje, že LNG, a najmä CNG, je tiež vhodným riešením pre verejnú dopravu, ktoré je už k dispozícii, a môže pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia a hlukom, čím sa zlepšia podmienky na život, najmä v mestských aglomeráciách;

72.

konštatuje, že hoci LNG a CNG môžu predstavovať vhodné prechodné riešenie na zníženie vplyvov dopravy na životné prostredie, ich dlhodobý prínos bude zrejmý len vtedy, ak sa podporí hladký prechod na používanie skvapalneného bioplynu (LGB) a ďalších foriem energie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň zabezpečí interoperabilita LNG a LBG systémov; zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti LNG musí mať svoje miesto v rámci širších európskych cieľov a priorít v oblasti klímy a energetiky a musí zodpovedať dohode z konferencie COP21, kladúc dôraz na znižovanie dopytu, zlepšenie energetickej efektívnosti a postupné vyraďovanie fosílnych palív;

73.

zdôrazňuje, že predpokladom pre významnejšie využívanie LNG ako alternatívneho paliva v sektore dopravy je efektívna sieť infraštruktúry na čerpanie paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly pre rozvoj takejto infraštruktúry s cieľom preklenúť existujúce medzery v poskytovaní a skompletizovať dodávateľské siete;

74.

zdôrazňuje význam infraštruktúry LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch pokiaľ ide o podporu multimodálnosti, keďže túto infraštruktúru môžu využívať námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a nákladné vozidlá pri ďalšej pozemnej preprave paliva; nalieha na vnútroštátnych a regionálnych prevádzkovateľov, aby úzko spolupracovali v záujme posilnenia multifunkčnosti a využiteľnosti tejto infraštruktúry;

75.

domnieva sa, že podpora využívania zemného plynu ako alternatívneho paliva v doprave je dôležitou globálnou výzvou a žiada, aby sa prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) prijal záväzok v oblasti dosiahnutia zníženia emisií;

o

o o

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, sekretariátu Energetického spoločenstva a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1)  Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/143


P8_TA(2016)0407

Ako zjednotiť kontroly rybolovu v Európe

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 ako harmonizovať kontroly rybolovu v Európe (2015/2093(INI))

(2018/C 215/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa predpokladá potreba záväzku týkajúceho sa „trvalo udržateľného rozvoja v Európe“ vrátane ustanovenia o „vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšení jeho kvality“, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 11, 43 a 191,

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (ďalej len „nariadenie o kontrole“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike, a najmä na jeho články 15 a 36,

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1010/2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/812, pokiaľ ide o povinnosť vylodiť úlovky, a najmä na jeho články 7 a 9,

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva,

so zreteľom na svoju pozíciu z 5. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1),

so zreteľom na svoju pozíciu z 6. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (3),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0234/2016),

A.

keďže rozsahom pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva, je Európska únia;

B.

keďže inšpekčné formuláre v rámci rôznych modelov podávania inšpekčných správ podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011 nie navzájom zosúladené, pričom sa v nich používajú rôzne názvy pre tie isté témy, čo spôsobuje prevádzkové ťažkosti pri prenose informácií medzi jednotlivými orgánmi;

C.

keďže posledné protokoly na výmenu údajov, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu elektronických lodných denníkov, boli ukončené v júli 2010, a keďže elektronické lodné denníky sú povinné od januára 2010;

D.

keďže existuje skutočná alebo rybármi pociťovaná nespravodlivosť, pokiaľ ide o pravidelnosť, frekvenciu, trvanie, závažnosť, dôslednosť, účinnosť a metódy kontrol rybolovu v Európe, a potreba rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania;

E.

keďže úsilie o kontrolu rybolovu sa musí nevyhnutne opierať o plnú a aktívnu účasť odvetvia rybolovu;

F.

keďže bodový systém postihuje rybárske plavidlá, a nie majiteľov lodí, rybárov alebo iné osoby v rámci celého výrobného reťazca;

G.

keďže odvetvie rybolovu je významnou zainteresovanou stranou v oblasti trvalo udržateľného riadenia morí a oceánov;

H.

keďže aj po zohľadnení možných regionálnych rozdielov existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely v uplatňovaní európskych právnych predpisov, najmä tých, ktoré vychádzajú z „nariadenia o kontrole“, keďže každý členský štát má svoj vlastný charakteristický právny systém, ako aj rozličné administratívne a justičné štruktúry, ktoré sa nevyhnutne premietajú do systémov administratívnych a/alebo trestnoprávnych sankcií za nedodržiavanie pravidiel SRP, pričom tieto systémy vedú k vzniku nezrovnalostí a nespravodlivosti medzi jednotlivými členskými štátmi;

I.

keďže boli odhalené riziká, ktoré sú spôsobené tým, že vnútroštátne inšpekčné orgány nemajú vždy prístup k príslušným údajom, aby mohli účinne kontrolovať zahraničné plavidlá, a keďže rôzne prístupy ku kontrolám a sankciám spôsobujú členským štátom problémy pri riešení zistených porušení v spolupráci s vlajkovými štátmi;

J.

keďže treba prísnejšie kontrolovať produkty, ktoré vstupujú do EÚ a ktoré pochádzajú z nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu, pričom treba zaručiť rovnakú úroveň kontroly takéhoto rybolovu vo všetkých členských štátoch;

K.

keďže za vykonávanie nariadenia (ES) č. 1224/2009 a za zodpovedajúce sankcie sú zodpovedné členské štáty;

L.

keďže niektoré členské štáty nemajú jednotky špecializovaných inšpektorov rybolovu;

M.

keďže Európska agentúra pre kontrolu rybárstva (ďalej len „EFCA“), ktorá bola vytvorená s cieľom podporovať najvyššie spoločné štandardy kontroly v rámci spoločnej rybárskej politiky, zohráva účinnú úlohu pri jednotnom vykonávaní systému kontroly, a to napriek obmedzeným zdrojom, ktorými disponuje;

N.

keďže Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“) môže prispieť k zlepšeniu a modernizácii kontroly rybolovu najmä prostredníctvom rozpočtových riadkov 11 06 62 02 (kontrola a uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) a integrovanej námornej politiky (INP) a 11 06 64 (EFCA);

O.

keďže zákaz odhadzovania úlovkov bol zavedený a v praxi je k prevádzkovateľom rybolovu neprimerane prísny, pretože napriek tomu, že využívajú prostriedky a nástroje povolené právnymi predpismi EÚ a využívajú všetky možné prostriedky na zabránenie náhodným úlovkom, môžu byť potrestaní len za to, že tieto úlovky prekračujú maximálne množstvo povolené právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

P.

keďže techniky rybolovu aj rybolovné vybavenie sa menia a vyvíjajú, systémy a techniky používané na monitorovanie sa musia taktiež aktualizovať, aby boli účinné; pripomína, že na tento účel by sa mohol použiť ENRF;

Q.

keďže povinnosť vylodiť úlovky je kľúčovou otázkou súvisiacou s kontrolou, zákonodarca a orgány zodpovedné za kontrolu musia tejto otázke venovať osobitnú pozornosť;

R.

keďže nízkonákladové technológie diaľkového sledovania, akým je napríklad automatický identifikačný systém (AIS), umožňujú dobrovoľné kontroly, posilňujú bezpečnosť rybárov a zjednodušujú ich monitorovanie;

S.

keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a obchodovanie s výsledným úlovkom predstavujú trestnú činnosť na celom svete;

T.

keďže aukčné trhy rýb zohrávajú významnú úlohu v rámci odvetvia morských produktov a ústrednú úlohu pri kontrole vyložených rýb;

U.

keďže členské štáty majú rôzne právne systémy, a keďže zhromaždené dôkazy musia byť prípustné a použiteľné v týchto rôznych systémoch, ktoré sú špecifické pre každý stíhajúci členský štát;

V.

keďže najlepším spojencom pri vykonávaní nariadenia o kontrole sú dobre odborne pripravení a odhodlaní rybári, ktorí chápu výhody týchto kontrol a aktívne sa na nich podieľajú;

I –     Prekážky harmonizácie

1.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinnú kontrolu rybolovných činností s cieľom zaručiť udržateľné využívanie živých morských zdrojov a zachovať rovnaké podmienky medzi flotilami EÚ; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie nariadenia o kontrole;

2.

zdôrazňuje, že ambiciózny celosvetový boj EÚ proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) by malo sprevádzať účinné uplatňovanie nariadenia o kontrole v našich vlastných vodách;

3.

zdôrazňuje, že kontroly rybolovu sa vykonávajú v rôznych oblastiach a medzi jednotlivými kontrolnými miestami existujú rozdiely, čo spôsobuje diskriminačnú povahu týchto kontrol, keďže niektoré členské štáty vykonávajú kontroly od vybavenia až po konzumáciu a iné kontrolujú len určité články reťazca, pričom niektoré časti, napríklad prepravu úlovkov alebo stravovanie, nekontrolujú;

4.

uznáva významné zlepšenie režimu kontroly, ktoré prinieslo súčasné nariadenie o kontrole v kombinácii s nariadením o NNN rybolove, a to pokiaľ ide o konsolidáciu rôznych samostatných nariadení z minulosti, zavedenie možnosti využívať nové technológie, predbežné kroky k harmonizácii sankcií, objasnenie úlohy Komisie a členských štátov, zlepšenie vysledovateľnosti a ostatné pokroky;

5.

pripomína, že prijatie predpisov rybármi ovplyvňuje to, či považujú dôsledky ich vykonávania za spravodlivé, či sú uložené predpisy vnímané ako zmysluplné a či existuje súlad medzi predpismi a tradičnými spôsobmi a technikami rybolovu;

6.

považuje za potrebné objasniť, klasifikovať a stanoviť normy týkajúce sa rybolovu v rôznych morských oblastiach;

7.

konštatuje rozdielnosť v organizácii kontrol, keďže niektoré štáty ich rozdeľujú medzi rôzne administratívne orgány a v iných kontrolu vykonáva jediný orgán, a tiež rozdielnosť nástrojov, opatrení a ľudských, logistických a finančných zdrojov vynakladaných na vykonávanie týchto kontrol; poznamenáva tiež, že tieto podmienky sťažujú zabezpečenie transparentnosti v oblasti riadenia a prístupu k informáciám;

8.

poukazuje na to, že účinnosť kontrol sa líši aj vzhľadom na obrovskú rozmanitosť rybolovných oblastí v rámci EÚ, počnúc úzkymi obmedzenými zónami, ktorých rybolovné zdroje v podstate zdieľajú susedné členské štáty, až po veľmi vzdialené a odľahlé oblasti; trvá na tom, že osobitosti najvzdialenejších regiónov a ich rozsiahle a predovšetkým oceánske výhradné hospodárske zóny sú v kombinácii s druhom využívaných rybolovných zdrojov (najmä hlbokomorské druhy a pelagické ryby migrujúce na veľké vzdialenosti) a nedostatkom alternatívnych zdrojov jednoznačným dôvodom na zavedenie prísnejších kontrolných opatrení v týchto regiónoch, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu a sú veľmi citlivé na extrémne škody spôsobené flotilami, o ktorých je známe, že porušujú pravidlá SRP;

9.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby úplne a riadne vykonali nariadenie o kontrole s cieľom získať jasný obraz o tom, ktoré jeho časti treba v rámci nadchádzajúcej revízie zlepšiť, a tým zabezpečiť funkčné a ľahko uplatniteľné nariadenie o kontrole aj do budúcnosti;

10.

konštatuje rozdiel v prístupe medzi kontrolami založenými na posudzovaní rizika a náhodnými kontrolami rybolovnej činnosti a obchodovania s úlovkami;

11.

konštatuje, že súčasná zložitosť technických opatrení a veľký počet ustanovení, dokonca protichodných, vrátane viacnásobných odchýlok, výnimiek a ustanovení roztrúsených v celej škále rôznych právnych textov majú za následok, že je zložité nielen porozumieť týmto opatreniam, ale ich aj kontrolovať a presadzovať;

12.

pripomína, že väčšina náhodných kontrol sa uskutočňuje pri vyloďovaní, pričom inšpekcie na mori vykazujú zjavne vyššiu mieru porušení ako inšpekcie uskutočnené na súši, pretože sa zakladajú na posudzovaní rizika;

13.

pripomína, že povinnosť vylodiť úlovky predstavuje zásadnú zmenu v oblasti rybolovu, a preto sa v súhrnnom nariadení ((EÚ) 2015/812) ustanovuje dvojročné adaptačné obdobie, po uplynutí ktorého sa už porušenie povinnosti vylodiť úlovky bude považovať za závažné porušenie; vyzýva, aby sa toto obdobie v prípade potreby predĺžilo;

14.

konštatuje, že členské štáty, a niekedy aj regióny, v dôsledku veľkého počtu nepovinných ustanovení v nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 transponujú pravidlá do vnútroštátnych a regionálnych právnych predpisov rôznym spôsobom; poukazuje na ťažkosti s presadzovaním niektorých ustanovení nariadenia v praxi, ktoré sú spôsobené buď nedostatočnou prispôsobivosťou pravidiel realite, napríklad z dôvodu definovaných charakteristických vlastností odvetvia rybolovu (flotily, rybárskeho výstroja, rybolovných oblastí, cieľových druhov), ktoré sa výrazne líšia v závislosti od mora členského štátu alebo rybolovu, alebo z dôvodu rozporov, ktoré môžu viesť k viacerým odlišným výkladom zo strany inšpektorov;

15.

konštatuje, že úroveň porušení sa líši medzi jednotlivými štátmi a že za rovnaké porušenie sa môže udeliť správna alebo trestná sankcia; tvrdí, že systém udeľovania licencií na rybolov na základe bodov, v rámci ktorého sa za nedodržanie podmienok odpočítavajú body, je relevantný európsky nástroj schopný zabezpečiť rámec pre sankcie za závažné porušenia predpisov, bez potrebnej jednotnosti však zhoršuje aj tak nespravodlivý stav spôsobený nerovnosťami medzi prevádzkovateľmi v členských štátoch; požaduje, aby sa takéto rozdiely v sankciách nevyskytovali;

16.

konštatuje, že nedostatok dôvery a transparentnosti medzi členskými štátmi je jednou z kľúčových otázok súvisiacich s nedostatočnou výmenou údajov týkajúcich sa nariadenia; nabáda k prekonaniu tejto situácie s cieľom zabezpečiť a potvrdiť rovnaké podmienky pre všetkých rybárov;

17.

pripomína, že EFCA dohliada na uplatňovanie spoločných kontrolných a inšpekčných noriem a noriem dohľadu a uľahčuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom plánov spoločného nasadenia; znovu opakuje, že je dôležité posilniť mandát agentúry EFCA s cieľom vytvoriť spoločné kontrolné operácie v rybolove, ktoré umožnia účinné koordinované činnosti viacerých miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, ako aj agentúr EÚ, ktoré na úrovni EÚ vykonávajú úlohy pobrežnej stráže; vyzýva agentúru EFCA, aby na túto úlohu vyčlenila viac prostriedkov;

18.

domnieva sa, že zavedenie tzv. základnej študijnej osnovy pre odbornú prípravu inšpektorov rybolovu agentúrou EFCA je nevyhnutným bodom štandardizácie odbornej prípravy a kontrolných postupov, pričom všetky členské štáty vyzýva k ich používaniu; konštatuje, že okrem dobrovoľných prípadov členské štáty nemajú rovnaký rámec odbornej prípravy, čo znamená, že obsah diplomov, prijímanie do zamestnania a úlohy sú rozdielne;

19.

konštatuje, že rybári sú vzdelávaní a informovaní rozdielne v závislosti od konkrétneho členského štátu a že nebol vytvorený žiadny nástroj na zjednodušenie a sprístupnenie cieľov a podstaty nariadenia o kontrole; zastáva názor, že táto situácia vedie k nedostatočnej informovanosti, ktorá je veľkou prekážkou požadovaného jednotného uplatňovania uvedených právnych predpisov; dôrazne nabáda k čo najskoršiemu zavedeniu týchto nástrojov;

20.

konštatuje, že vďaka rozsiahlej informačnej kampani Komisie sa spotrebitelia v priebehu rokov začali viac zaujímať o pôvod a identifikáciu toho, čo kupujú, no napriek tomu tí istí spotrebitelia nie sú schopní získať primerané informácie o produktoch rybolovu, ktoré sú podávané v reštauráciách, pretože v súvislosti s týmto posledným článkom obchodného reťazca nie sú stanovené žiadne povinné požiadavky;

21.

zdôrazňuje, že pre zlepšenie námorného dozoru je nevyhnutné využívanie nových technológií v oblasti monitorovania, prenosu informácií v reálnom čase a komunikácie; žiada, aby nástroje používané členskými štátmi boli technicky kompatibilné a odrádza od čiastočného zdieľania kontrolných databáz, čo vedie k rozdielom a strate efektívnosti;

22.

poukazuje na to, že sa nevykonalo žiadne skutočné posúdenie neuplatniteľnosti niektorých pravidiel, ktorú spôsobuje rôzna technická úroveň plavidiel, logistiky v teréne a organizácie odvetvia v jednotlivých prístavoch;

23.

zdôrazňuje úlohu ENRF, najmä kvôli jeho rozpočtu vyčlenenému na kontrolu cieľov SRP, ktorý dosahuje výšku 580 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2020;

24.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby bol jednotný trh homogénny a aby všetky členské štáty spĺňali požiadavky týkajúce sa kontroly rovnakým spôsobom, aby sa dosahovala rovnaká úroveň kvality pri interných aj externých kontrolách v členských štátoch a aby nedochádzalo k rozdielom v závislosti od hraníc, ktorými produkty vstupujú do EÚ;

II –     Návrhy na riešenie

25.

podporuje zjednodušenie a zlepšenie právnych predpisov Únie, ako aj zníženie administratívneho zaťaženia s cieľom dosiahnuť „lepšiu tvorba práva“, najmä prostredníctvom obmedzenej a cielenej revízie nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorá sa má uskutočniť do konca roka 2017, pričom účinné pravidlá schopné odhaľovať a postihovať porušenia SPR a predchádzať im sa zachovajú a pozornosť sa zameria predovšetkým na lepšie uplatňovanie noriem medzi jednotlivými členskými štátmi, najmä skúmaním väčšej miery harmonizácie, za predpokladu, že toto zjednodušenie sa bude zakladať na pevnom existujúcom kontrolnom rámci a nepovedie k oslabeniu najvyšších noriem ochrany týkajúcich sa práce, životného prostredia, odborových zväzov a spoločnosti;

26.

domnieva sa, že pre regionalizáciu plánovanú v novej SRP je potrebný spoľahlivý a harmonizovaný systém kontroly; rozhodne nesúhlasí s oslabením nariadenia o kontrole a domnieva sa, že členské štáty môžu využívať flexibilitu stanovenú v súčasnom rámci;

27.

žiada, aby európske inštitúcie spolupracovali na tejto revízii s odvetvím rybolovu, najmä pokiaľ ide o tradičný maloobjemový pobrežný rybolov, pričom všetky nové právne predpisy by sa mali usilovať o jeho ochranu a podporu;

28.

zdôrazňuje, že pri tvorbe alebo revízii právnych nástrojov treba diskutovať s rôznymi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj s orgánmi najvzdialenejších regiónov;

29.

konštatuje, že užšia spolupráca medzi členskými štátmi by mohla byť cestou k ďalšej harmonizácii kontrol; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam skupiny expertov pre dodržiavanie povinností v rámci systému Únie na kontrolu rybárstva;

30.

pripomína Komisii, že pred zavedením povinných pravidiel treba vytvoriť právne a operačné prostredie, čím sa zabráni vzniku paradoxných situácií;

31.

domnieva sa, že Komisia musí zabezpečovať jednotnú a presnú transpozíciu a overovať stav vykonávania existujúcich právnych predpisov, napríklad zavedením minimálneho percentuálneho podielu zásielok, ktoré sa majú kontrolovať v rámci každého členského štátu; domnieva sa, že kontrolné postupy musia byť transparentné, spravodlivé a štandardizované, pričom majú umožniť rovnaké postavenie členských štátov, pokiaľ ide o kontrolu ich rybárov, a pravidlá týkajúce sa kontroly by mali byť jednoduchšie, ľahšie pochopiteľné a konzistentnejšie;

32.

obhajuje posilňovanie kontrol na zabránenie dovozu rýb pochádzajúcich z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, okrem iného vytvorením národných spravodajských tímov personálne zabezpečených špecializovanými inšpektormi rybolovu, ktorí majú najlepšie predpoklady na odhalenie rizík a stanovenie minimálneho percenta zásielok, ktoré sa musia skontrolovať;

33.

domnieva sa, že je potrebné zbierať, spravovať a využívať kvalitné údaje o povinnosti vylodiť úlovky s cieľom kontrolovať a posúdiť účinné vykonávanie tejto povinnosti a zosúladiť zber údajov s požiadavkami vyplývajúcimi z revidovanej SRP;

34.

žiada členské štáty a ich príslušné orgány kontroly morského rybolovu, aby zriaďovali tímy špecializovaných inšpektorov rybolovu; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom výmeny inšpektorov, kontrolných metód a údajov, výmeny analýz rizík a zdieľania informácií o kvótach pre vlajkové plavidlá, pričom takúto spoluprácu podporuje;

35.

pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nariadenia o kontrole; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky, aby v záujme výmeny osvedčených postupov a údajov navzájom úzko spolupracovali a aby umožnili interoperabilitu systémov kontroly;

36.

domnieva sa, že jednotné a predvídateľné uplatňovanie rôznych typov prípadných inšpekcií prostredníctvom úplnej definície, harmonizácie a objasnenia týchto inšpekcií, by pomohlo zabezpečiť potrebné rovnaké podmienky pre odvetvie rybolovu v celej EÚ;

37.

poukazuje na to, že v niektorých regiónoch sa morské oblasti riadia spoločne s krajinami mimo EÚ a vyzýva na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami;

38.

domnieva sa, že členské štáty, Európska agentúra pre kontrolu rybárstva a Komisia by mali užšie spolupracovať a koordinovať svoju činnosť;

39.

vyzýva EFCA a inštitúcie odbornej prípravy v členských štátoch, aby realizovali jednotný európsky program odbornej prípravy inšpektorov rybolovu na základe spoločných učebných osnov a štandardizovaných pravidiel, pričom časť tohto programu by mohla byť financovaná z ENRF;

40.

žiada o preloženie hlavných učebných osnov EFCA a o ich voľné rozšírenie, napríklad vykonávaním školení pre vnútroštátne orgány s podporou ENRF; navrhuje, aby sa tento manuál doplnil o príklady osvedčených postupov inšpektorov;

41.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy týkajúce sa odbornej prípravy v oblasti kontroly, ktoré zabezpečujú tretie strany, vyhodnocovali a osvedčovali;

42.

navrhuje zlepšenie odbornej prípravy rybárov a skvalitnenie informácií, ktoré sú pre nich určené, pričom obe tieto otázky by mohli prejsť do pôsobnosti ich profesijných organizácií a pobrežných akčných skupín, aby lepšie pochopili zmysel a všeobecný význam pravidiel, čím sa zvýši kultúra ich dodržiavania a pochopenia; na tento účel odporúča účinné konzultácie s poradnými radami; navrhuje, aby sa vytvorili on-line databázy dokumentov a informácií relevantných pre rybolov (vrátane systému pokutových bodov) v rozsahu povolenom platnými ustanoveniami o ochrane údajov, aby boli predpisy sprístupnené a aby si ich mohol každý prečítať a porozumieť im; žiada Komisiu, aby vyhodnotila existujúce kurzy odbornej prípravy budúcich rybárov v Európe a aby o svojich záveroch informovala prostredníctvom oznámenia;

43.

naznačuje, že treba preskúmať myšlienku elektronického registra EFCA (jednotného miesta EFCA), pričom na účel vykonávania inšpekcií a centralizácie inšpekčných správ by boli k dispozícii vzory inšpekcií vo forme pripravenej na tlač alebo v elektronickej forme; konštatuje, že tento elektronický register EFCA by sa mohol používať aj na prijímanie a centralizáciu osvedčení o úlovkoch vydaných členskými štátmi a tretími krajinami;

44.

navrhuje, aby sa verejné komunikačné systémy používané kontrolnými agentúrami zlepšili a zdôrazňuje význam pravidelného rozširovania vykonanej práce a získaných výsledkov a poskytovania informácií na trvalom základe o pravidlách uplatňovaných na rybolovné zdroje, ako sú minimálne veľkosti a časové a priestorové uzávery;

45.

zdôrazňuje, že treba posilniť úlohu EFCA, najmä rozpočet agentúry, jej právomoci a ľudské zdroje; navrhuje, aby sa zrevidovali podmienky zásahu agentúry uvedené v článkoch 94 a 95 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, a to predovšetkým tak, že bude mať právo zasahovať v súvislosti so zdrojmi rybolovu, ktoré sú nadmerne využívané a ktoré nedosiahli maximálny udržateľný výnos;

46.

zdôrazňuje význam podpory a posilnenia kontrol, najmä v členských štátoch, ktoré doposiaľ preukázali nedostatočné vykonávanie nariadenia o kontrole, a to s cieľom bojovať proti nezákonnému rybolovu, zabezpečiť súlad s pravidlami SRP a posilniť kvalitu získaných údajov;

47.

pripomína, aké dôležité je mať k dispozícii kapacitu na výmenu dát v reálnom čase, najmä počas kontrolných činností, ktoré vykonáva agentúra v spolupráci s členskými štátmi a ktoré agentúra koordinuje prostredníctvom plánov spoločného nasadenia;

48.

zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať prítomnosť EFCA v blízkosti členských štátov vrátane najvzdialenejších regiónov;

49.

navrhuje, aby sa aspoň dvaja zástupcovia Európskeho parlamentu stali členmi správnej rady agentúry, ktorej členmi je už šesť zástupcov Komisie a jeden zástupca z každého členského štátu, aby toto zastúpenie malo rovnaké zloženie (rovnaký počet žien a mužov) a aby zástupcov vymenoval Výbor pre rybárstvo Európskeho parlamentu spomedzi svojich členov;

50.

odporúča rozšíriť kontroly, napríklad rozšírením monitorovania, aby pokrývali celý výrobný reťazec a preniesť zodpovednosť za kontroly na mori na jeden správny orgán, aby sa predchádzalo prekrývaniu kontrol, čo spôsobuje mrhanie ľudskými, logistickými a finančnými zdrojmi a zmätok a zbytočný tlak na subjekty pôsobiace v odvetví rybolovu; vyzýva aj na formálnu spoluprácu medzi inštitúciami členských štátov, aby bolo možné účinne kontrolovať celý výrobný reťazec rybích produktov;

51.

žiada Komisiu, aby preskúmala, či je vhodné spájať pokutové body s licenciami na rybolov; zdôrazňuje, že v rámci tohto systému sa v prípade predaja plavidla prenášajú s licenciou aj body, čo v niektorých prípadoch môže znížiť hodnotu plavidiel a zabrániť ich opätovnému predaju, napríklad mladým rybárom, ktorí chcú začať podnikať;

52.

odporúča prijatie konkrétnych opatrení s cieľom dosiahnuť informovanejšiu a zodpovednú spotrebu v reštauráciách, bez zrušenia povinnej požiadavky, aby reštaurácie poskytovali minimálne informácie o výrobkoch, čím sa umožní vykonávanie nepriamej kontroly spotrebiteľmi;

53.

navrhuje inšpekcie autonómnych oblastí alebo regionálne inšpekcie pre vnútrozemské vody, vnútroštátne inšpekcie pre morský rybolov do 12 námorných míľ od pobrežia a inšpekcie EÚ pre všetky ostatné vody;

54.

domnieva sa, že kontroly založené na posudzovaní rizika by mali vychádzať zo zoznamu transparentných, osobitných a merateľných minimálnych kritérií vymedzených na európskej úrovni;

55.

vyzýva na štandardizáciu sankcií, ktoré budú primerané a nediskriminačné a ktoré budú mať odrádzajúci účinok; pred trestnými sankciami uprednostňuje hospodárske sankcie vrátane dočasného pozastavenia činnosti, domnieva sa však, že s cieľom predchádzať porušovaniu predpisov treba uprednostňovať stimuly pre rybárov, ktorí dodržiavajú pravidlá SRP, ako sa ustanovuje v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

56.

pripomína, že zodpovednosť za sankcie majú členské štáty a že Európska únia nie je oprávnená nariadiť ich štandardizáciu v zmysle nariadenia (ES) č. 1224/2009; poukazuje však na význam bodového systému, ktorý predstavuje rámec pre sankcie, a vyzýva členské štáty, aby sa ujali iniciatívy vo veci rozsiahlej štandardizácie sankcií, najmä trestnoprávnych, s cieľom odstrániť existujúce rozdiely;

57.

domnieva sa, že systém vedľajších úlovkov v skutočnosti vedie k objektívnej a absolútnej zodpovednosti prevádzkovateľov v odvetví rybolovu, ktorí sú braní na zodpovednosť aj keď konali v plnom súlade s právnymi predpismi, s najväčšou možnou starostlivosťou a s cieľom vyhnúť sa náhodným úlovkom;

58.

zastáva názor, že všeobecné zásady práva Európskej únie sú nezlučiteľné so systémom, v ktorom je jednotlivec objektívne zodpovedný za niečo, čo neurobil úmyselne, ani z nedbanlivosti;

59.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie harmonizovaných minimálnych sankcií, ktoré sa budú uplatňovať na závažné porušenia a/alebo opakované protiprávne správanie;

60.

obhajuje ukladanie prísnejších sankcií za nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov;

61.

žiada, aby sa vytvorili mechanizmy na vyzdvihovanie pozitívnych príkladov s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov;

62.

domnieva sa, že výklad niektorých ustanovení, vedúci k sankciám za prekročenie limitu pre náhodné úlovky, a to bez akéhokoľvek zohľadnenia faktu, že išlo o zákonné konanie bez prítomnosti nedbanlivosti alebo úmyslu, je zjavne v rozpore so základnými zásadami Európskej únie, ktoré sú ako primárne právo zakotvené v článku 6 ZEÚ;

63.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala ľahko uplatniteľné a pochopiteľné usmernenia s cieľom zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu medzi členskými štátmi, najmä v prípade, ak rybári dobrovoľne nahlásia náhodné úlovky, čím dokážu, že konali v dobrej viere a že úlovky boli úplne náhodné;

64.

domnieva sa, že spravodlivejšie, vyváženejšie a účinnejšie kontroly možno dosiahnuť podporením subjektov pri investovaní do moderných technológií a vybavenia, ktoré bude kompatibilné v rámci jednotlivých štátov a ktoré bude ľahko aktualizovateľné;

65.

podporuje vytvorenie mechanizmov financovania zameraných na zvýšenie využívania nízkonákladových technológií s cieľom umožniť dobrovoľné kontroly a zlepšiť monitorovanie a bezpečnosť rybárov, najmä v rámci maloobjemového tradičného rybolovu;

66.

zdôrazňuje dôležitosť elektronických technológií (elektronické podávanie správ a elektronické monitorovacie systémy), ktoré predstavujú potenciálne nákladovo efektívne prostriedky na rozšírenie dohľadu nad činnosťami na mori;

67.

vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek povinným kamerovým systémom na palube;

68.

upriamuje pozornosť Komisie na to, že používanie nových technológií pozorovania Zeme, ako satelitov Sentinel, by bola pre kontrolu rybolovu prínosom;

69.

odporúča, aby sa rovnaké kontroly uplatňovali na dovážané produkty rybolovu, na rybolov z brehu a na rekreačný rybolov, ako aj na flotilu EÚ loviacu vo vodách mimo EÚ a na flotily krajín mimo EÚ, ktoré lovia vo vodách EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň prístupu pre celý európsky trh; navrhuje, aby sa zaviedla povinná výmena údajov o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom rybolove;

70.

trvá na tom, aby dostupné rozpočtové prostriedky, najmä v rámci ENRF, boli realistické, konzistentné a dostatočné na realizovanie cieľov kontrol;

71.

odporúča zabezpečiť zachovanie, najmä prostredníctvom financovania z ENRF, aukčných trhov rýb, ktoré sú pre územia nevyhnutné, keďže prispievajú k transparentnosti a vysledovateľnosti a uľahčujú kontrolu rybolovu;

72.

podporuje, aby sa do revidovaného nariadenia o kontrole začlenili dôsledky rekreačného rybolovu;

73.

žiada, aby sa vytvoril systém monitorovania, prenosu informácií a analýzy údajov, ktorý by bol kompatibilný v celej Únii; okrem toho žiada, aby to bola Európska komisia, kto v súlade s platnými ustanoveniami o ochrane údajov stanoví rámec výmeny údajov a informácií; zdôrazňuje, že transparentný rámec pre výmenu údajov a informácií je kľúčom k potvrdeniu toho, či existujú rovnaké podmienky;

74.

zdôrazňuje, že zavádzanie povinnosti vylodiť úlovky musí sprevádzať primeraná flexibilita týkajúca sa jej kontroly, keďže táto povinnosť zavádza do odvetvia rybolovu zásadné zmeny, ktoré treba zohľadniť, najmä pokiaľ ide viacdruhový rybolov; opakuje, že je dôležité postupne uplatňovať sankcie a bodový systém na prípady vážneho porušenia, ktoré sa týkajú nesplnenia povinnosti vylodiť úlovky v súlade s nariadením (EÚ) 2015/812 o vykonávaní povinnosti vylodiť úlovky;

75.

zdôrazňuje, že zainteresované subjekty a verejnosť musia mať k dispozícii informácie o tom, či členské štáty sankcionujú rôzne druhy porušení predpisov, akým spôsobom tak robia, a či sa sankcie uplatňujú konzistentne a bez ohľadu na vlajku plavidla, pričom treba v plnej miere rešpektovať súkromie zúčastnených strán;

o

o o

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0083.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0307.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0222.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/152


P8_TA(2016)0408

Zlepšenie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o zlepšení prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe (2015/2347(INI))

(2018/C 215/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. mája 2012 o budúcnosti regionálnych letísk a leteckých služieb v EÚ (3),

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 170,

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1315/2013 (4),

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 (5),

so zreteľom na správu s názvom Bezpečnosť cestnej premávky v Európskej únii, ktorú uverejnila Komisia v marci 2015 (6),

so zreteľom na závery stretnutia ministrov podunajských štátov, ktoré sa konalo 3. decembra 2014 a venovalo sa problematike účinnej obnovy a údržby vodnej infraštruktúry na Dunaji a jeho splavných prítokoch (7),

so zreteľom na vyhlásenie z Łańcut o posilnení spolupráce v oblasti dopravy v karpatskom regióne a ďalšom rozvoji projektu Via Carpatia z 3. marca 2016 (8),

so zreteľom na berlínsky proces, konferenciu západobalkánskych štátov v roku 2014, viedenský samit v roku 2015 a parížsku konferenciu v roku 2016,

so zreteľom na akčný plán stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť (SEC(2010)1489),

so zreteľom na akčný plán stratégie Európskej únie pre pobaltskú oblasť (SWD(2015)0177),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0282/2016),

A.

keďže prepojenie a dostupnosť dopravnej infraštruktúry má významný vplyv na hospodársky rast, hospodársku konkurencieschopnosť, zamestnanosť a územnú súdržnosť EÚ a jej regiónov; keďže stredná a východná Európa predstavujú zásadnú časť európskeho jednotného trhu, ktorá má potenciál pritiahnuť investície a prispieť k hospodárskemu rastu v celej EÚ, a keďže všetky druhy dopravy by bez výnimky mali prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, intermodality a ekologickej transformácii, a tak lepšie slúžiť rozvoju jednotného trhu;

B.

keďže zlepšovanie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe je prostriedkom na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, najmä želaného ekonomického rozvoja pohraničných oblastí;

C.

keďže v porovnaní s ostatnými európskymi regiónmi je dopravná infraštruktúra vo väčšine regiónov strednej a východnej časti EÚ stále nedostatočne rozvinutá a keďže slabo rozvinutá dopravná infraštruktúra v strednej a východnej Európe existuje povedľa najhustejších a najrozvinutejších sietí sveta v centre Európy; keďže občania očakávajú, že členské štáty budú s podporou EÚ spolupracovať na jej zlepšení;

D.

keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú hlavným zdrojom investícií do verejnej dopravy v strednej a východnej Európe a keďže Nástroj na prepájanie Európy je dôležitý nástroj financovania ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry v regióne v rámci koridorov základnej siete TEN-T; keďže nedostatočná administratívna kapacita verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni môže viesť k nízkej miere čerpania finančných prostriedkov EÚ, čo je príčinou toho, prečo členské štáty v strednej a východnej Európe aj v iných častiach EÚ nie vždy využívajú financovanie EÚ v maximálnej miere, pod čo sa podpisujú rôzne dôvody vrátane nedostatočnej prípravy a efektívnosti; keďže by sa malo podnietiť budovanie kapacít a technická pomoc, aby sa tak napomohlo vzniku viacerých dobrých projektov a podporila sa verejná správa pri hospodárení s finančnými prostriedkami EÚ;

E.

keďže zintenzívnenie prác na dôležitých projektoch ako Via Carpatia a Rail Baltica a rozvoj koridorov základnej siete Orient/východné Stredozemie a Pobaltie – Jadran, jadransko-iónskeho koridoru a koridoru TRACECA by boli dôležitým stimulom na zlepšenie prepojenia a dostupnosti dopravnej infraštruktúry v tejto časti EÚ; keďže podporovanie lepších komunikácií medzi susediacimi tretími krajinami a stredoeurópskymi a východoeurópskymi členskými štátmi EÚ, a to aj v oblasti železničnej dopravy a infraštruktúry, pomôže zlepšiť železničné prepojenia medzi Európskou úniou, susednými krajinami a regiónmi a Áziou;

F.

keďže dobre rozvinuté cezhraničné dopravné prepojenia majú zásadný význam pre regionálnu konkurencieschopnosť, pre napomáhanie rozrastaniu MSP v pohraničných oblastiach a – najmä z hľadiska verejnej dopravy – pre podporu sociálneho začleňovania obyvateľstva v ekonomicky slabšej situácii; keďže v mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch stále chýbajú dobré dopravné spojenia, najmä železničné spojenia, ktoré prechádzajú cez štátne hranice; keďže neefektívne prepojenia rôznych druhov dopravy a chýbajúce prepojenia medzi základnou a všeobecnou dopravnou sieťou znamenajú, že jednotlivé druhy dopravy nie sú interoperabilné, pričom vďaka interoperabilite by sa nielen znížili ceny osobnej a nákladnej dopravy a zlepšila flexibilnosť dopravných služieb, ale pomohli by sa aj riešiť ekologické a sociálne problémy;

G.

keďže koordinované zlepšenia dopravnej infraštruktúry môžu mať pozitívny dosah na životné prostredie a energetickú účinnosť dopravy;

Horizontálne otázky

1.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prepojenie a dostupnosť infraštruktúry pre dopravu smerujúcu do alebo zo strednej a východnej časti EÚ, ako aj pre dopravu v rámci tejto časti EÚ, so zreteľom na potreby hospodárstva a zásady udržateľného rozvoja; pripomína ciele siete TEN-T, ktorými je premostenie chýbajúcich prepojení, odstránenie úzkych miest a zabezpečenie plynulých spojení v rámci diaľkovej a regionálnej prepravy osôb a nákladu, najmä v cezhraničných regiónoch; domnieva sa, že využívanie finančných prostriedkov EÚ musí odzrkadľovať skutočné investičné potreby v záujme dokončenia základnej siete TEN-T v regióne do roku 2030; konštatuje, že okrem vytvárania novej infraštruktúry musí EÚ investovať do modernizácie a dokončenia súčasnej dopravnej infraštruktúry;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty koordinovane plánovali projekty (aj medzi sebou), pričom by mali čo najviac zohľadniť vnútroštátne generely dopravy a koordináciu s kandidátskymi krajinami, a aby zároveň vykonávali realistické posúdenia dopravných potrieb v súlade s bielou knihou EÚ o doprave a vrátane analýzy nákladov a prínosov a konzultácie so zainteresovanými stranami; konštatuje, že podmienenosť ex-ante vypracovania generelov dopravy pomohla členským štátom pri uprednostnení ich investícií do dopravy; domnieva sa, že zodpovedné útvary Komisie musia posúdiť a zabezpečiť nadviazanie na tieto generely s cieľom zaistiť, aby boli aj v súlade s cieľmi a prioritami EÚ;

3.

dôrazne odporúča, aby sa v záujme zlepšenia cezhraničnej prepravy medzi regiónmi a odstránenia prekážok lepšie využívali existujúce politiky a nástroje regionálnej spolupráce, napríklad Európska územná spolupráca (ETC) a iniciatíva Interreg, a najmä Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

4.

domnieva sa, že makroregionálne stratégie EÚ, napríklad stratégie, ktoré už sú zavedené pre Pobaltie, Podunajsko a jadransko-iónsky región, a prípadná budúca stratégia pre karpatský a čiernomorský región, poskytujú inovatívny riadiaci rámec na riešenie tých výziev dopravnej politiky, ktoré členské štáty nedokážu zvládnuť jednotlivo, s cieľom zabezpečiť lepšie dopravné podmienky;

5.

víta dokončenie pôvodných pracovných plánov pre koridory základnej siete TEN-T v roku 2015 a prijatie nových plánov na rozšírenie siete TEN-T na krajiny západného Balkánu; zdôrazňuje, že realizácia základnej siete by tiež mala byť stimulom na rozvoj súhrnnej siete, najmä v prípade spojení, ktoré majú cezhraničný význam a vplyv na konsolidáciu koridorov; zdôrazňuje význam mestských uzlov a ich úlohu pri posilňovaní tokov osobnej i nákladnej dopravy;

6.

zdôrazňuje, že rozdiely v rozvinutosti a kvalite infraštruktúry medzi regiónom strednej a východnej Európy a zvyškom Európy možno zmenšiť prostredníctvom jasnej, konkrétnej a integrovanej celoúnijnej stratégie;

7.

dôrazne upozorňuje Komisiu na jej záväzok z bielej knihy z roku 2011 venovanej doprave do roku 2020, v rámci ktorého prijala realizačný plán 40 konkrétnych opatrení zameraných na rozvoj konkurencieschopného európskeho systému dopravy efektívne využívajúceho zdroje; pripomína, že jedným z jej dlhodobých cieľov je previesť 30 % objemu cestnej dopravy do vzdialeností nad 300 km na železničnú alebo na vodnú dopravu do roku 2030 a viac ako 50 % do roku 2050, čím by sa výrazne odľahčila aj doprava v strednej a východnej Európe;

8.

považuje rozvoj dopravných uzlov za kľúčový prvok z hľadiska prepájania diaľkovej, regionálnej a mestskej dopravy, a tým aj z hľadiska podporovania efektívnosti, intermodality a rozvoja regionálneho obchodu, aj so zreteľom na obrovské možnosti, ktoré digitalizácia dokáže ponúknuť v súvislosti so zvyšovaním výkonnosti celého logistického reťazca, vrátane sprístupňovania údajov všetkým zainteresovaným stranám (zdieľanie údajov) v záujme rozvoja nových služieb a postupov;

9.

zdôrazňuje, že pri výstavbe a modernizácii cestnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe by sa v náležitých prípadoch mali zohľadniť potreby cyklistov; zdôrazňuje, že v krajinách strednej a východnej Európy je dôležité rozvinúť cyklistickú infraštruktúru, ktorou sa zvýši bezpečnosť, zníži počet obetí cestných nehôd a zlepší kvalita života a zdravia obyvateľov EÚ; poukazuje na to, že európska sieť cyklistických trás EuroVelo, najmä trasa č. 13 (cyklotrasa železnej opony), východoeurópska trasa a trasa Atlantik – Čierne more, ponúka v kombinácii so železničnými spojeniami zaujímavý potenciál pre cestovný ruch v stredoeurópskych a východoeurópskych makroregiónoch, a preto by sa mala podporovať;

10.

poukazuje na to, že posilňovanie súdržnosti hospodárskeho rozvoja členských štátov v západnej, strednej a východnej časti EÚ si vyžaduje rozsiahle investície; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi európskymi a vnútroštátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o realizáciu základnej časti siete TEN-T; zdôrazňuje však, že v rámci požadovanej koordinácii na európskej úrovni sa musia zohľadniť osobitné výzvy, ktorým čelia jednotlivé členské štáty, a rozdiely v ich ekonomikách, systémoch sociálneho zabezpečenia a kvalite infraštruktúry, ako aj demografický vývoj; zdôrazňuje, že lepšie fungujúce odvetvie železničnej dopravy má potenciál vytvárať pracovné miesta; žiada, aby sa odstránili všetky svojvoľné prekážky brániace voľnému pohybu tovaru a služieb, a trvá na tom, aby krajiny nezavádzali takéto prekážky;

11.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri realizácii projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej časti EÚ zabezpečili súčinnosť a vzájomnú doplnkovosť financovania z prostriedkov NPE, EŠIF, nástroja predvstupovej pomoci a nástrojov EIB a EBOR s cieľom výrazne zlepšiť ich používanie a diverzifikáciu; zdôrazňuje, že je potrebná výmena a šírenie skúseností a poznatkov v súvislosti s prípravou a využívaním projektov financovaných prostredníctvom rôznych nástrojov (tzv. kombinovanie finančných prostriedkov); pripomína, že je dôležité včasne využiť prostriedky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), aby tak mohli napredovať ekonomicky rentabilné trhové projekty; naliehavo vyzýva Komisiu, EIB a Európske centrum investičného poradenstva, aby zintenzívnili spoluprácu s predkladateľmi projektov v strednej a východnej Európe s cieľom zabezpečiť, že EFSI sa využije na kvalitné projekty infraštruktúry pre inovatívne a udržateľné druhy dopravy; zdôrazňuje význam EFSI pre rozvoj projektov dopravnej infraštruktúry všetkých druhov; konštatuje, že zatiaľ sa väčšina infraštruktúrnych projektov, ktoré majú byť financované z EFSI, nachádza v západnej Európe; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s EFSI povzbudzovala investorov, aby podporovali projektové platformy zamerané na projekty dopravnej infraštruktúry v strednej a východnej Európe; zdôrazňuje význam finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti z hľadiska rozvoja dopravnej infraštruktúry v krajinách strednej a východnej Európy, ktorej kvalita často výrazne zaostáva za kvalitou dopravných sietí v západnej Európe, a vzhľadom na túto skutočnosť požaduje, aby sa v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci zaručili potrebné zdroje a miera financovania;

12.

pripomína, že z Kohézneho fondu do Nástroja na prepájanie Európy bolo presunutých 11 305 500 000 EUR, aby sa použili v odvetví dopravy v členských štátoch využívajúcich podporu z Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že využívanie týchto ihneď dostupných finančných prostriedkov by malo mať prioritu pred investičnou účasťou tretích strán, najmä v súvislosti so súčasnou mierou čerpania, v prípadoch, keď táto investícia vychádza skôr z politických rozhodnutí ako z obchodných záujmov;

13.

vyzýva členské štáty strednej a východnej Európy, aby zabezpečili vysokú úroveň transparentnosti a prísnu kontrolu využívania finančných prostriedkov EÚ a pri najbližšej príležitosti zverejnili podrobnosti o ich pridelení;

14.

upriamuje pozornosť na možnosti, ktoré ponúkajú zmiešané verejno-súkromné partnerstvá tým, že prepájajú zdroje financovania investícií do infraštruktúry pochádzajúce z grantov EÚ (až 85 % všetkých oprávnených nákladov), z verejných finančných prostriedkov v podobe povinnej finančnej spoluúčasti zo strany príjemcu a z finančných prostriedkov súkromných podnikov; zároveň zdôrazňuje, že finančné prostriedky a rozpočtové zdroje EÚ sú faktorom, ktorý zvyšuje spoľahlivosť investícií, pretože znižujú riziko pre súkromný sektor; poukazuje na to, že súkromný sektor zároveň ťaží zo stabilných, dlhodobých zmlúv, ktoré nezávisia od hospodárskych, politických a rozpočtových výkyvov v krajinách; povzbudzuje preto členské štáty, aby v náležitých prípadoch využívali verejno-súkromné partnerstvá, ktoré môžu byť výhodným spôsobom investovania do infraštruktúry, najmä pokiaľ ide na jednej strane o realizáciu zložitých projektov infraštruktúry, ktoré si vyžadujú rozsiahle výdavky a neprinášajú veľké zisky, a na druhej strane o snahy zabezpečiť účinné poskytovanie kvalitnej verejnej služby; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby členským štátom v regióne strednej a východnej Európy poskytla technickú pomoc vzhľadom na skutočnosť, že niektoré z týchto krajín nemajú veľa skúseností s prácou s finančnými nástrojmi a zapájaním súkromného sektora do rozsiahlych projektov; taktiež žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnou, regionálnou a miestnou správou pravidelne predkladala súhrnný prehľad dopravných projektov, ktoré sú spolufinancované z rôznych fondov EÚ, spolu s príslušnými sumami;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zefektívnili a zjednodušili postupy verejného obstarávania, vydali usmernenia pre verejno-súkromné partnerstvá, zabezpečili primeraný rámec štátnej pomoci a zjednodušili postupy udeľovania povolení s cieľom uľahčiť realizáciu projektov v oblasti dopravy, a to najmä cezhraničných projektov;

16.

zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sa môžu využívať pri budovaní chýbajúcich prepojení v pohraničných oblastiach v strednej a východnej Európe a pri konsolidácii existujúcej infraštruktúry, aby sa tak zabezpečil úplný prístup na jednotný trh a ďalej podporoval hospodársky rast; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že doprava je kľúčom k regionálnemu rozvoju, primeraná a riadne financovaná miestna infraštruktúra je základnou a nevyhnutnou požiadavkou pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

17.

pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy by sa mohli takisto použiť na zvýšenie administratívnej kapacity sprostredkovateľských orgánov a prijímateľov, pretože inak by mohla byť ohrozená podpora EÚ v oblasti investícií do dopravy v tomto regióne; konštatuje, že najmä mechanizmus pomoci JASPERS sa zatiaľ osvedčil ako nápomocný pri plnení tejto úlohy a mohlo by sa preto tiež zvážiť, aby sa namiesto jednoduchého pokračovania v súčasnej podobe zasadil do trvalejšieho, inštitucionálneho rámca; poznamenáva, že technická pomoc poskytovaná prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva by mala pomôcť verejným a súkromným predkladateľom projektov zabezpečiť stabilný prísun prepracovaných a dobre štruktúrovaných projektov s cieľom dlhodobo využívať finančné nástroje; pripomína, že európski koordinátori pre koridory základnej siete majú síce politický mandát, ale nemajú dostatočné administratívne kapacity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali kroky na zefektívnenie verejného hospodárenia s týmito zdrojmi s cieľom odstrániť nepotrebnú byrokraciu;

18.

vyzýva Komisiu a EIB, aby lepšie spolupracovali a koordinovali svoje úsilie o zabezpečenie rozsiahlej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami na tému financovania dopravnej infraštruktúry, výmeny osvedčených postupov, propagácie finančných nástrojov a včasného mapovania potenciálnych projektov a aby o tom poskytovali pravidelné informácie Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že by sa mali urýchlene vykonať všetky kroky týkajúce sa projektov zameraných na zlepšovanie prepojenia a dostupnosti dopravných infraštruktúr;

19.

vyzýva regióny a členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia prechod na ekologickejšie dopravné riešenia, alebo v nich pokračovali; podporuje využívanie EŠIF na projekty zamerané na vytváranie dopytu po verejných a trvalejšie udržateľných dopravných alternatívach, napríklad zjednodušením cezhraničných cestovných lístkov a investovaním do systémov elektrických nabíjacích staníc;

20.

zdôrazňuje, že v rámci európskej siete TEN-T treba venovať rovnakú pozornosť koridorom východ –západ a sever – juh, čo môže prispieť k hospodárskemu rozvoju zúčastnených krajín vytváraním nových príležitostí pre tvorbu pracovných miest v MSP, pre začínajúce podniky, obchodnú výmenu, vedu, výskum a technológie, ako aj k zvyšovaniu bezpečnosti cestnej premávky a znižovaniu prepravných nákladov; zdôrazňuje význam multimodality a dopravných inovácií pre rozvoj obchodu a cestovného ruchu a tiež pre ochranu životného prostredia a podporuje začleňovanie vnútrozemských vodných ciest do multimodálneho logistického reťazca, keďže prepojením všetkých druhov dopravy by sa zabezpečil hospodársky rozvoj oblasti a obmedzili úzke miesta v dopravnom systéme;

21.

víta rozšírenie siete TEN-T na krajiny západného Balkánu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila začlenenie západobalkánskych prístupových krajín do siete TEN-T a zaistila spoluprácu v oblasti dopravných prepojení s Ukrajinou, Moldavskom a inými susednými krajinami vrátane krajín, ktorú sú súčasťou koridoru TRACECA; zdôrazňuje, že je dôležité prijať finančné kritériá, aby tak kandidátske krajiny mohli v širšej miere využívať finančné nástroje EÚ, najmä na cezhraničné projekty; zdôrazňuje, že investície, najmä prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci a investičného rámca pre západný Balkán, a opatrenia na optimalizáciu dopravy by sa mali koordinovať na regionálnej úrovni s cieľom prispieť k rozšíreniu základnej siete v regióne;

22.

je presvedčený, že zlepšenie dopravnej infraštruktúry a prepojenia v strednej a východnej časti EÚ je dôležitým nástrojom pri upevňovaní stability, hospodárskeho rozvoja, regionálnej spolupráce a bezpečnosti východnej hranice Únie a západného Balkánu a pri posilňovaní pozitívnej harmonizácie dopravných podmienok na vnútornom trhu; v tomto smere zdôrazňuje význam koridoru Orient/východné Stredozemie;

23.

zdôrazňuje absolútnu potrebu zachovania schengenského systému pre účinný, nákladovo efektívny dopravný systém v EÚ opierajúci sa o voľný pohyb tovaru, služieb a osôb cez otvorené vnútorné hranice; pripomína, že Komisia už v júni 2011 naliehavo žiadala všetky členské štáty, aby prijali rozhodnutie o rozšírení schengenského priestoru o Bulharsko a Rumunsko;

24.

zdôrazňuje, že v záujme podpory rozvoja odvetvia cestovného ruchu v EÚ je potrebné zlepšiť prepojenie a dostupnosť dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že rozšírená a efektívna európska dopravná sieť je dôležitým prínosom pre odvetvie cestovného ruchu a pomáha zvýšiť turistickú atraktívnosť regiónov; zastáva názor, že krajiny strednej a východnej Európy majú obrovský potenciál na rozvoj svojich odvetví cestovného ruchu, ktorý by sa dal lepšie využiť ďalším rozvíjaním dopravnej infraštruktúry;

25.

poukazuje na environmentálne a ekonomické výhody synergií vyplývajúcich z prepájania rôznych druhov dopravy v záujme lepšieho využívania daností každého z nich;

26.

zdôrazňuje, že rozvoj kombinovanej dopravy v strednej a východnej Európe si vyžaduje zlepšenie vlastností koridorov nákladnej železničnej dopravy a podporu výstavby verejne dostupných intermodálnych terminálov;

27.

vníma nesmierny potenciál, ktorý sa skrýva v medzinárodných infraštruktúrnych projektoch, ako je Nová hodvábna cesta, ktoré by mohli strednej a východnej Európe pomôcť väčšmi zužitkovať potenciál globálnej ekonomiky; zastáva názor, že vďaka svojej výhodnej zemepisnej polohe sa stredná a východná Európa môže stať dôležitým logistickým centrom a komunikačným uzlom medzi Európou a Áziou;

28.

zdôrazňuje, že zlepšovanie dostupnosti dopravy v strednej a východnej Európe a súvisiace investície by mali byť podnetom na rozvoj miestnych firiem a podnikov; poukazuje na to, že postupy obstarávania a realizácia projektov by mali byť ústretové k MSP; vyzýva Komisiu, aby sa pozornejšie venovala problému nadväzovania nečestnej spolupráce medzi hlavnými dodávateľmi a subdodávateľmi zapojenými do projektov, medzi ktorých obete patria často pracovníci s najnižšou kvalifikáciou;

29.

zastáva názor, že pri plánovaní infraštruktúrnych riešení v strednej a východnej Európe treba zohľadniť potreby obyvateľov riedko osídlených a ťažko dostupných regiónov, napríklad horských oblastí; zastáva názor, že nedostatočná dostupnosť dopravy môže viesť k sociálnemu vyčleňovaniu, a vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potreby používateľov miestnych dopravných trás; zdôrazňuje, že ziskovosť dopravných spojení nemôže byť jediným kritériom posudzovania ich užitočnosti;

Cestná doprava

30.

pripomína, že rozvoj cezhraničných cestných komunikácií má zásadný význam pre uľahčenie spolupráce medzi obyvateľstvom a podnikmi v pohraničných regiónoch; vyzýva členské štáty, aby pokračovali v modernizácii ciest a budovaní chýbajúcich spojení, aby budovali bezpečné a dostupné parkoviská a aby posilňovali regionálnu a miestnu prepojenosť siete TEN-T, pretože napojenie sa na TEN-T je dôležitým základom pre hospodársky rast regionálnych centier;

31.

zdôrazňuje, že je v EÚ treba zabezpečiť spravodlivé systémy vyberania cestných poplatkov; poukazuje na to, že vzhľadom na osobitosti členských štátov by im pri zavádzaní takýchto systémov mala byť ponechaná určitá flexibilita, pričom však treba zabezpečiť technickú interoperabilitu na primeranej úrovni; zastáva názor, že tieto systémy by sa mali navrhovať v spolupráci s podnikateľskou obcou a komerčnými používateľmi ciest, od ktorých by sa nemala vyžadovať platba dodatočných či neprimeraných poplatkov, ktoré by obmedzili ziskovosť ich podnikateľských aktivít;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili naliehavú potrebu zlepšiť infraštruktúru cestnej siete pozdĺž východnej hranice EÚ, t. j. od Estónska cez Lotyšsko, Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko až po Grécko; domnieva sa, že tieto snahy by sa mali opierať o dlhodobé plánovanie, ktoré sa už zrealizovalo v rámci projektu Via Carpatia, v súvislosti s ktorým zástupcovia dotknutých krajín podpísali 3. marca 2016 vo Varšave vyhlásenie o ďalšej spolupráci na rozvoji koridoru a obnove trasy; domnieva sa, že vďaka výstavbe Via Carpatia budú mať odľahlé regióny EÚ príležitosť zrýchliť svoj rozvoj a dokážu rýchlejšie dostihnúť rozvinutejšie oblasti EÚ; poukazuje na to, že výstavbou trasy sa tiež podnietia investície a rast podnikania a zlepší sa bezpečnosť EÚ ako celku, najmä v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine; je presvedčený, že by sa mala preskúmať možnosť otvorenia koridoru Rýn – Dunaj smerom na sever EÚ prostredníctvom cesty Via Carpatia a že na projekt Via Carpatia by sa mali vyčleniť primerané rozpočtové prostriedky; žiada preto, aby sa tento projekt začlenil do základnej siete TEN-T, aby tak mohol získať náležité finančné prostriedky EÚ; povzbudzuje tiež členské štáty, aby zabezpečili financovanie tohto projektu pomocou všetkých možných finančných nástrojov, napr. Nástroja na prepájanie Európy a Európskeho fondu pre strategické investície;

33.

pripomína, že kvalita cestnej infraštruktúry má priamy vplyv na bezpečnosť na cestách; domnieva sa preto, že pri výstavbe cestnej infraštruktúry by sa mala posúdiť aj bezpečnosť cestnej premávky; je znepokojený skutočnosťou, že v mnohých stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch je počet úmrtí a vážnych zranení v cestnej premávke stále pomerne vysoký; zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať opatrenia na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky na úrovni členských štátov a EÚ; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť náležité finančné prostriedky na projekty obnovy infraštruktúry v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch;

34.

zdôrazňuje, že v rámci rozvoja infraštruktúry sú kľúčovými prioritami bezpečnosť a udržateľnosť odvetvia dopravy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali digitalizáciu a automatizáciu vo všetkých druhoch dopravy; žiada, aby súčasťou infraštruktúrnych investičných projektov boli dopravné riešenia, ktorými sa zníži riziko úmrtia alebo vážneho zranenia pri dopravných nehodách na cestách, a aby sa v nich zohľadnili potreby ľudí žijúcich v blízkosti ciest s hustou premávkou;

Železničná doprava

35.

zdôrazňuje prvoradý význam výstavby, modernizácie a zachovania železničných spojení pre súvislý, udržateľný rast železničnej dopravy a súdržnosť v strednej a východnej časti EÚ; zdôrazňuje, že železnice zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní následkov zmeny klímy, znečistenia ovzdušia a nehodovosti na cestách, a očakáva, že toto úsilie bude mať pozitívny dosah na priemyselný rozvoj, logistiku nákladnej dopravy, kvalitu verejných služieb a spoľahlivú mobilitu cestujúcich; vyzýva členské štáty, aby odstránili cezhraničné a vnútroštátne úzke miesta a rozšírili operačné kapacity v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti prechodu na iné druhy dopravy, stanovených na roky 2030 a 2050, ktoré sa uvádzajú v bielej knihe o doprave z roku 2011;

36.

zdôrazňuje, že niektoré regióny strednej a východnej Európy disponujú značnou železničnou sieťou, ktorá si však urýchlene vyžaduje modernizáciu infraštruktúry, aby sa tak včas predišlo jej úpadku v budúcnosti, čo by mohlo mať za následok jej znefunkčnenie; kritizuje nedostatočné investície do cezhraničných železničných spojení a nízku úroveň služieb osobnej železničnej dopravy v mnohých pohraničných oblastiach; vyzýva členské štáty, aby (opätovne) zaviedli chýbajúce spojenia a odstránili úzke miesta; navrhuje, aby sa železničná sieť preskúmala pomocou metodiky použitej pri plánovaní súhrnnej a základnej siete TEN-T, a tak sa odhalili prípadné ďalšie chýbajúce spojenia (najmä cezhraničné) medzi členskými štátmi EÚ aj chýbajúce spojenia so susednými nečlenskými štátmi; povzbudzuje členské štáty, aby rozvíjali úzku a konštruktívnu spoluprácu v záujme preklenutia takýchto nedostatkov a zlepšovania územnej integrácie a súdržnosti; žiada Komisiu, aby všetko takéto úsilie účinne finančne podporila;

37.

pripomína, že podporuje zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) vo všetkých koridoroch základnej siete TEN-T; je presvedčený, že úplná a rýchla realizácia ERTMS musí byť pre EÚ absolútnou prioritou, pretože len tak sa podarí vytvoriť plne interoperabilný, fungujúci, efektívny a atraktívny európsky železničný priestor, ktorý dokáže konkurovať ostatným druhom dopravy;

38.

vyzýva členské štáty, aby prijímali jasné, dlhodobé stratégie na rozvoj železničnej dopravy a odstránili prekážky, ktoré stoja v ceste železničným projektom realizovaným s použitím finančných prostriedkov EÚ;

39.

zdôrazňuje potrebu zintenzívniť investície do zvyšovania kvality železníc v záujme zlepšenia ich dostupnosti a atraktívnosti, či už ide o osobnú alebo o nákladnú dopravu, a zvýšenia ich podielu v rámci modálneho rozdelenia dopravy, v súlade s cieľom č. 3 týkajúcim sa prechodu na iné druhy dopravy, sformulovaným v bielej knihe EÚ o doprave;

40.

všíma si nedostatok cestných a železničných spojení s prístavmi; poukazuje na to, že väčšina letísk vo východnej Európe sa nachádza v blízkosti železničnej infraštruktúry a že integrácia je stále technicky možná; vyzýva Komisiu, aby plne podporovala ďalšiu integráciu multimodálnych dopravných spojení (cesta – železnica – letisko) v strednej a východnej Európe;

41.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala investície do železničných koľajových vozidiel v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, pretože to umožní obnoviť potenciál železníc v rámci systémov verejnej dopravy v týchto krajinách;

42.

zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj európskej infraštruktúry pre železničnú dopravu sa nesmie skončiť iba výstavbou siete, ale musí zahŕňať aj údržbové opatrenia, aby sa tak dosiahla nákladová efektívnosť z dlhodobého hľadiska; domnieva sa, že vzhľadom na význam údržbových činností by sa na tieto opatrenia mala vyčleniť značná časť finančných prostriedkov;

43.

zdôrazňuje spoločné výhody, ktoré prináša spojenie Rail Baltica ako jeden z prioritných projektov koridoru Severné more – Pobaltie, a jeho veľký strategický význam pre všetky zapojené členské štáty, ako aj pre celý región od Fínska (s prípadným rozšírením na Botnický záliv) cez Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko až do Nemecka, Holandska a južnej Európy; víta pokrok dosiahnutý pri výstavbe a príprave projektu Rail Baltica a zdôrazňuje, že dobrá spolupráca medzi zainteresovanými a zapojenými krajinami je rozhodujúca pre to, aby projekt napredoval bez ďalších zdržaní a núdzových riešení a predišlo sa riziku, že vyčlenené finančné zdroje sa na tento projekt nepridelia; zdôrazňuje, že ak sa nedodržia pravidlá Európskej komisie, prepadnú prostriedky EÚ určené na spolufinancovanie v objeme 85 %, pričom podmienky financovania už nikdy v budúcnosti nebudú také výhodné ako teraz; naliehavo žiada zapojené krajiny, aby uznali a posilnili úlohu spoločného železničného podniku Rail Baltica ako optimálneho orgánu na riadenie nadnárodných projektov takéhoto rozsahu, aby predložili spoločné žiadosti o finančné prostriedky EÚ, prikročili k spoločnému aj vnútroštátnemu verejnému obstarávaniu, koordinovali práce na projekte a v neposlednom rade ukázali, že dokážu spolupracovať;

44.

vzhľadom na stagnujúci podiel železničného odvetvia na európskych trhoch nákladnej a osobnej dopravy zdôrazňuje význam iniciatívy Shift2Rail, najmä v oblasti nákladnej dopravy, pre zvýšenie konkurencieschopnosti a efektívnosti; zastáva názor, že investície by mali smerovať aj do zlepšenia kvality železníc v rámci nákladnej dopravy; víta skutočnosť, že členské štáty v regióne prijali spoločné medzinárodné iniciatívy zamerané na rozvoj a modernizáciu železničnej infraštruktúry, napríklad vytvorenie nového koridoru železničnej nákladnej dopravy č. 11 (tzv. jantárový koridor), ktorý bude spájať obchodné a priemyselné centrá v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Slovinsku prostredníctvom spoločného postupu prideľovania prepravnej kapacity pre medzinárodné nákladné vlaky; poukazuje na to, že takéto projekty podporujú železnicu ako prostriedok medzinárodnej nákladnej dopravy, posilňujú konkurencieschopnosť železničnej dopravy a zabezpečujú lepšie využitie existujúcej medzinárodnej nákladnej prepravnej kapacity;

45.

konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy má k dispozícii veľa zdrojov financovania z rôznych programov EÚ; je presvedčený, že využitie a účinné čerpanie týchto zdrojov financovania má rozhodujúci význam, pretože finančné obmedzenia výrazne ohraničujú množstvo verejných prostriedkov, ktoré vlády jednotlivých štátov môžu investovať do železníc;

46.

upriamuje pozornosť na príplatky bežne využívané v cezhraničnej železničnej osobnej doprave v strednej a východnej Európe, ktoré železničné spoločnosti často ukladajú v rámci medzinárodného cestovného a v dôsledku ktorých klesá príťažlivosť využívania cezhraničných železničných spojení;

47.

zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti odvetvia železničnej dopravy a podpory hospodárskeho rastu strednej a východnej Európy je potrebné zabezpečiť, aby krajiny tohto regiónu boli prepojené s vysokorýchlostnou železničnou sieťou v západnej Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné projekty vysokorýchlostných železničných spojení vo všetkých koridoroch siete TEN-T;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoločné projekty a investície s krajinami, ktoré nepatria do EÚ, a tak otvárať možnosti pre doplňujúce využívanie potenciálu železničných dopravných koridorov zmodernizovaných s použitím finančných prostriedkov EÚ, napríklad v rámci spojení medzi EÚ a ázijskými krajinami;

Vnútrozemské vodné cesty

49.

zdôrazňuje význam vnútrozemskej vodnej dopravy ako hospodárneho a udržateľného prostriedku multimodálnej dopravy a logistiky v celej EÚ; považuje preto za potrebné zmodernizovať infraštruktúru pre osobnú či nákladnú vnútrozemskú vodnú dopravu a zlepšiť interoperabilitu s ďalšími druhmi dopravy;

50.

berie na vedomie, že stredná a východná Európa má značný potenciál rozvoja, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty a riečne a morské prístavy; domnieva sa, tento potenciál možno využívať len pri náležitom rešpektovaní acquis Únie v oblasti ochrany životného prostredia, biodiverzity a vody a že kladenie väčšieho dôrazu na využívanie prístavov a železníc by mohlo prispieť k podpore cieľa posilnenia multimodálnej dopravy v tomto regióne;

51.

víta vytvorenie programu NAIADES a jeho pokračovanie pod názvom NAIADES II až do roku 2020 a zdôrazňuje význam európskej stratégie a akčného plánu pre vnútrozemské vodné cesty;

52.

je presvedčený, že pre hospodársky potenciál vnútrozemských prístavov má využívanie multimodality kľúčový význam; zdôrazňuje, že z hľadiska prilákania používateľov zohráva dôležitú úlohu primeraný prístup na poslednom úseku a železničné spojenia s prepájacou železničnou infraštruktúrou v termináloch vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj dopravné uzly v spádovej oblasti prístavu;

53.

vyzdvihuje úlohu rieky Dunaj ako kľúčovej vnútrozemskej vodnej cesty v podunajskom makroregióne; konštatuje, že by sa mal ďalej využívať potenciál regiónu v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, a preto pripomína aj skutočnosť, že členské štáty musia zachovať prevádzkyschopnosť vnútrozemských vodných ciest, za ktoré nesú zodpovednosť; vyzýva štáty, ktorými preteká rieka Dunaj, aby zabezpečili jej neprerušovanú splavnosť a vykonávali rámcový plán pre obnovu a údržbu plavebnej dráhy, schválený v roku 2014, pričom by však mali zohľadniť environmentálne stránky a s mimoriadnou pozornosťou chrániť prírodné biotopy, životné prostredie, biodiverzitu a vodu, a tak ochrániť a podporovať MSP zamerané na udržateľné poľnohospodárstvo, rybárstvo a cestovný ruch; zdôrazňuje, že prepojením Odry, Labe a Dunaja by sa mohla posilniť dopravná a komunikačná kapacita celého regiónu pozdĺž osi sever – juh, čo by viedlo k tvorbe pracovných miest a rozvoju MSP;

54.

povzbudzuje členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o modernizáciu a dosiahnutie IV. triedy splavnosti ďalších vnútrozemských vodných infraštruktúr, najmä úsekov riek základnej siete TEN-T; zdôrazňuje, že treba výrazne zmodernizovať rieku Labe a dosiahnuť tak jej plnú splavnosť, čo je rozhodujúce pre koridor Orient/východné Stredozemie; zdôrazňuje potrebu zmodernizovať rieku Odra, aby dosiahla IV. triedu splavnosti; zdôrazňuje aj význam medzinárodných vodných ciest E40 a E70 z hľadiska zlepšenia integrácie stredoeurópskych a východoeurópskych krajín do celoeurópskej siete vnútrozemských vodných ciest; zdôrazňuje, že vytvorením dobrých multimodálnych spojení medzi týmito vodnými cestami a koridorom základnej siete TEN-T Pobaltie – Jadran by sa výrazne oživil investičný potenciál východných regiónov EÚ;

Námorné prístavy a letiská

55.

zdôrazňuje potenciál ďalšieho zatraktívnenia prepravy do prístavov v Baltskom, Čiernom a Jadranskom mori v rámci koncepcie tzv. morských diaľnic; zdôrazňuje význam rozširovania kapacít v odvetví energetiky vrátane udržateľných palív pre lodnú dopravu a zabezpečenia efektívnych železničných spojení so zázemím prístavov;

56.

poukazuje na to, že udržateľnému rozvoju prístavov v Baltskom, Jadranskom a Čiernom mori nesmie brániť iná podmorská infraštruktúra; je znepokojený snahami o realizáciu projektov typu North Stream, ktoré môžu ohroziť a zastaviť investície v regióne, najmä v Pobaltí; trvá na tom, že každé podmorské potrubné vedenie musí byť v súlade s požiadavkami na hĺbku ponoru vo vstupoch do prístavov;

57.

domnieva sa, že námorné prístavy a letiská najlepšie poslúžia hospodárskemu rozvoju strednej a východnej časti EÚ, ak budú uzlami v rámci integrovaného multimodálneho dopravného systému prepojeného na výkonnú železničnú infraštruktúru;

58.

zdôrazňuje, že severojadranské prístavy musia posilniť vzájomnú spoluprácu prostredníctvom regionálnej koordinácie v záujme spoločnej podpory dopravných tokov námorného obchodu na severe Jadranu a plne integrovať talianske prístavy s prístavmi v Slovinsku (Koper) a Chorvátsku (Rijeka); v tomto smere vyzýva Komisiu, aby začlenila prístav v Rijeke do koridoru Pobaltie – Jadran s cieľom umožniť úplné dopravné prepojenie severojadranských prístavov so strednou Európou a s Baltským morom;

59.

pripomína, že v nedávno vypracovanej stratégii v oblasti letectva pre Európu Komisia upozornila na problematiku nedostatočnej prepojenosti; konštatuje však, že navrhované riešenia majú obmedzený potenciál, a nabáda Komisiu, aby monitorovala letecké prepojenie v rámci EÚ, najmä v regióne strednej a východnej Európy, a vypracovala ďalšie návrhy zamerané na odstránenie nedostatkov v prístupe k službám leteckej dopravy; je presvedčený, že sa musia ďalej rozvíjať letecké spojenia s touto časťou EÚ, keďže prepojenosť v EÚ 13 je 7,5-krát nižšia ako prepojenosť v EÚ 15 (9); je znepokojený skutočnosťou, že napriek nepretržitej modernizácii letiskovej infraštruktúry v regióne sa prevažná väčšina nových leteckých ciest orientuje len na západ; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala, či príslušné právne predpisy plnia svoj účel, a v prípade potreby navrhla nové iniciatívy, ktorými sa zaručí dostatočné prepojenie okrajových oblastí a stredu Európy;

60.

zdôrazňuje, že región strednej a východnej Európy má v porovnaní so západnou časťou EÚ menej leteckých spojení, pričom tieto spojenia sa vyznačujú nižšou kvalitou; poukazuje na to, že túto nedostatočnú prepojenosť odhalila nezávislá analýza vykonaná na žiadosť Komisie;

61.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala letecké prepojenie v rámci členských štátov a medzi nimi a vytýčila opatrenia na zlepšenie leteckých dopravných služieb z hľadiska kvality služieb pre spotrebiteľov;

62.

všíma si obrovský potenciál malých a stredne veľkých letísk z hľadiska dopravnej dostupnosti v strednej a východnej Európe, najmä pre obchodných cestujúcich a turistov; pripomína, že v posledných rokoch sa v strednej a východnej Európe postavilo a zmodernizovalo veľa regionálnych letísk, no ich potenciál sa dostatočne nevyužíva, pretože chýbajú vhodné spojenia medzi týmito letiskami a hlavnými dopravnými tepnami; zdôrazňuje, že treba vybudovať nové cestné a železničné spojenia, ktoré umožnia účinnejšie využívať tieto letiská;

63.

uznáva rôznorodé úlohy regionálnych a miestnych letísk pri rozvoji regiónov v strednej a východnej časti EÚ a pri napomáhaní hospodárskemu rastu, obchodu, konkurencieschopnosti, inkluzívnej mobilite a cestovnému ruchu a bezbariérovému prístupu osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zníženou pohyblivosťou; vyzdvihuje prínos regionálnych letísk k zvyšovaniu príťažlivosti príslušných regiónov; zastáva názor, že v súvislosti s akýmikoľvek novými zariadeniami sa musí náležite posúdiť dopyt po doprave a jej potenciál, pričom použitie finančných prostriedkov EÚ sa musí prísne obmedziť na ekonomicky rentabilné a udržateľné projekty; zdôrazňuje, že v tomto duchu by sa mala poskytnúť finančná podpora na rozvoj existujúcich kapacít; zastáva názor, že význam regionálnych letísk porastie, ak budú disponovať modernou infraštruktúrou a sieťou dopravných spojení (najmä železničných), ktoré budú vhodne zladené s potrebami regiónu a krajiny a umožnia rýchly prístup na letisko z rôznych častí okolitých miest; zdôrazňuje význam rozvoja existujúcich a nových regionálnych a miestnych letísk, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu, a to aj v odvetví cestovného ruchu, v slabo rozvinutých a izolovaných regiónoch prostredníctvom zlepšovania dostupnosti a prepojenia, vďaka čomu budú tieto regióny atraktívnejšie z hľadiska investícií a konkurencieschopnosti, čím sa zrýchli sociálno-ekonomický rozvoj; navrhuje, aby Komisia zvážila rozvoj siete letísk na regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť lepšie prepojenie aj medzi členskými štátmi a v rámci nich;

o

o o

64.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0423.

(3)  Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(6)  http://ec.europa.eu/transport/road_safety/pdf/vademecum_2015.pdf

(7)  http://ec.europa.eu/transport/modes/inland/news/2014-12-04-danube-ministrial-meeting/conclusions.pdf

(8)  http://mib.gov.pl/files/0/1796967/deklaracjalancucka.pdf

(9)  Pracovný dokument útvarov Komisie priložený k oznámeniu Komisie s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (SWD(2015)0261).


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/162


P8_TA(2016)0409

Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva (2015/2254(INL))

(2018/C 215/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

so zreteľom na články ZFEÚ týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ a Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E,

so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k Únii, tzv. acquis, najmä na kapitoly 23 a 24,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

so zreteľom na odporúčanie Rady Európy č. R (2000)21 z 25. októbra 2000 a na základné zásady Organizácie Spojených národov k úlohe právnych zástupcov z roku 1990, ktorými sa štáty vyzývajú, aby zaručili slobodný a nezávislý výkon právnického povolania,

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

so zreteľom na dokument OSN o prístupe k pomoci v oblasti právneho štátu z apríla 2008,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu z 18. mája 2016,

so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie z 31. decembra 2013,

so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013,

so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva z 15. novembra 2014 o zabezpečení dodržiavania právneho štátu v Európskej únii,

so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

so zreteľom na prvý a druhý dialóg Rady o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia,

so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

so zreteľom na kódex Rady Európy s osvedčenými postupmi pre účasť občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch z 1. októbra 2009,

so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pre rok 2016 a správu Komisie z 15. júla 2016 s názvom Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov Európskej únie – výročná správa za rok 2015,

so zreteľom na posúdenie Oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty z apríla 2016 s názvom Mechanizmus EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva,

so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0283/2016),

A.

keďže Únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásady právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ktoré sú zakotvené v jej základných zásadách a cieľoch v prvých článkoch Zmluvy o EÚ a v kritériách členstva v Únii;

B.

keďže inštitúcie a orgány Únie a členské štáty by mali tieto zásady presadzovať a ísť príkladom tým, že budú náležite plniť svoje povinnosti a zamerajú sa na dosiahnutie spoločnej kultúry dodržiavania zásady právneho štátu ako univerzálnej hodnoty vo všetkých 28 členských štátoch a v rámci inštitúcií Únie, aby ich mohli všetky príslušné strany uplatňovať rovnakým spôsobom, pričom úplné dodržiavanie a presadzovanie týchto zásad je základným predpokladom oprávnenosti európskeho projektu ako celku a základnou podmienkou budovania dôvery občanov v Úniu;

C.

keďže podľa stanoviska 2/13 Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 18. decembra 2014 (1) a jeho príslušnej judikatúry sú základné práva uznané chartou v jadre právnej štruktúry Únie a dodržiavanie týchto práv je podmienkou zákonnosti aktov Únie, takže opatrenia nezlučiteľné s týmito právami nie sú v Únii prijateľné;

D.

keďže v súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ má Únia možnosť konať s cieľom chrániť svoje „ústavné jadro“ a spoločné hodnoty, na ktorých je založená;

E.

keďže zásada právneho štátu je základným kameňom európskej liberálnej demokracie a jednou z hlavných zásad Únie vyplývajúcich zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov;

F.

keďže všetky členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj kandidátske krajiny musia dodržiavať, ochraňovať a presadzovať tieto zásady a hodnoty a majú povinnosť lojálnej spolupráce;

G.

keďže okrem iného v súlade s Protokolom č. 24 o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie, pripojeným k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, odôvodnením 10 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV (2) a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ako napríklad M.S.S./Belgicko a Grécko, rozsudok z 21. januára 2011) a Súdneho dvora (ako napríklad N.S. a M.E., rozsudok z 21. decembra 2011 (3) a Aranyosi a Căldăraru, rozsudok z 5. apríla 2016 (4)) sú členské štáty vrátane vnútroštátnych súdov povinné zdržať sa vykonávania práva Únie voči ostatným členským štátom v prípade, že existuje jasné riziko závažného porušenia alebo závažné a pretrvávajúce porušovanie zásady právneho štátu a základných práv v týchto ostatných členských štátoch;

H.

keďže dodržiavanie zásady právneho štátu v Únii je predpokladom pre ochranu základných práv, ako aj dodržiavania všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a medzinárodného práva, podmienkou pre vzájomné uznávanie a dôveru, ako aj kľúčový prvok oblastí politiky, ako sú vnútorný trh, rast a zamestnanosť, boj proti diskriminácii, sociálne začleňovanie, policajná a justičná spolupráca, schengenský priestor a azylová a migračná politika, a keďže narušenie zásady právneho štátu, demokratickej správy vecí verejných a základných práv predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu Únie, menovú úniu a spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a prosperity Únie;

I.

keďže spôsob uplatňovania zásady právneho štátu v členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc;

J.

keďže Únia je založená na spoločnom súbore základných hodnôt a zásad a keďže vymedzenie týchto základných hodnôt a zásad, ktoré umožňujú rozvoj demokracie a ochranu základných práv, je živý a nepretržitý proces, a keďže sa tieto hodnoty a zásady môžu časom vyvíjať, musia sa chrániť a mali by byť základom politických rozhodnutí, nezávislých od rôznych politických väčšín a mali by odolávať dočasným zmenám, a preto nezávislé a nestranné súdnictvo zodpovedné za ich výklad zohráva kľúčovú úlohu;

K.

keďže občania a osoby s pobytom v Únii nie sú si vždy dostatočne vedomí všetkých svojich práv Európanov; keďže by mali byť v pozícii, v ktorej môžu spoločne formovať základné hodnoty a zásady Únie, a predovšetkým prevziať zodpovednosť za ne;

L.

keďže podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ má Únia dodržiavať rovnosť členských štátov pred zmluvami a keďže rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a národných tradícií v rámci členských štátov a medzi nimi by nemalo brániť jednotnej a vysokej úrovni ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii; keďže zásada rovnosti a nediskriminácie je všeobecnou zásadou a predstavuje spoločný prvok všetkých politík a činností Únie;

M.

keďže ochrana právneho štátu a účinných nezávislých justičných systémov zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívneho politického prostredia schopného získať dôveru verejnosti v inštitúcie, a teda aj pre prostredie priaznivé pre investície a pre poskytovanie lepšej predvídateľnosti v oblasti regulácie a zabezpečenie udržateľného rastu;

N.

keďže zvýšenie účinnosti justičných systémov v členských štátoch je kľúčovým aspektom právneho štátu a je zásadné pre zabezpečenie rovnakého zaobchádzania, sankcionovanie zneužívania zo strany vlád a predchádzanie svojvoľnosti a Komisia ho považuje za kľúčovú zložku štrukturálnych reforiem v európskom semestri, ročnom cykle pre koordináciu hospodárskych politík na úrovni Únie; keďže nezávislé právnické povolanie je jedným zo základných kameňov slobodnej a demokratickej spoločnosti;

O.

keďže v usmernení generálneho tajomníka OSN s názvom „Prístup OSN k pomoci v oblasti právneho štátu“ sa odporúča, aby zásada právneho štátu zahŕňala verejnosť a občiansku spoločnosť, ktorá prispieva k posilňovaniu právneho štátu a vyvodzovaniu zodpovednosti voči verejným činiteľom a inštitúciám;

P.

keďže výskumná služba Európskeho parlamentu vo svojej štúdii s názvom „Náklady v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie v prípade nekonania na úrovni EÚ“ odhaduje, že začlenenie súčasných mechanizmov monitorovania Únie, ako sú mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávací prehľad v oblasti justície a protikorupčné správy, do širšieho rámca pre monitorovanie zásady právneho štátu by malo za následok úspory nákladov vo výške 70 miliárd EUR ročne;

Q.

keďže demokratické a právne riadenie Únie nedisponuje takým pevným legislatívnym základom ako jej správa hospodárskych záležitostí, pretože Únia pri vyžadovaní rešpektovania svojich základných hodnôt neprejavuje rovnakú nekompromisnosť a rozhodnosť ako vtedy, keď zabezpečuje riadne vykonávanie svojich hospodárskych a fiškálnych pravidiel;

R.

keďže nesplnenie požadovaných štandardov, hodnôt a demokratických zásad kandidátskou krajinou vedie k odloženiu pristúpenia k Únii až do splnenia týchto štandardov, kým nesplnenie tých istých štandardov členským štátom alebo inštitúciou Únie má v praxi len malé následky;

S.

keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k Únii naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 Zmluvy o EÚ, a keďže by sa preto mali nielen novšie, ale aj staršie členské štáty pravidelne hodnotiť s cieľom overiť, či ich právne predpisy a prax naďalej zodpovedajú tým kritériám a spoločným hodnotám, na ktorých je Únia založená;

T.

keďže približne 8 % občanov Únie patrí k niektorej národnostnej menšine a približne 10 % občanov hovorí regionálnym alebo menšinovým jazykom; keďže na zaručenie ich práv menšiny neexistuje žiadny právny rámec Únie; keďže vytvorenie účinného mechanizmu na monitorovanie ich práv v Únii je nanajvýš dôležité; keďže je rozdiel medzi ochranou menšín a politikami boja proti diskriminácii; keďže rovnaké zaobchádzanie je základným právom všetkých občanov, a nie ich výsadou;

U.

keďže súdržnosť a jednotnosť vnútornej a vonkajšej demokracie, právneho štátu a politiky v oblasti základných práv je kľúčom k dôveryhodnosti Únie;

V.

keďže existuje málo nástrojov, ktorými sa zabezpečí, aby boli rozhodnutia inštitúcií Únie v oblasti legislatívnej a exekutívnej politiky v súlade so základnými zásadami a hodnotami Únie;

W.

keďže Súdny dvor nedávno vydal rôzne rozsudky, ktorými sa zrušila platnosť určitých právnych predpisov Únie, rozhodnutí Komisie alebo legislatívnych postupov, pretože boli v rozpore s chartou alebo odporovali zásadám zmluvy týkajúcim sa transparentnosti a prístupu k dokumentom, ale inštitúcie Únie v niekoľkých prípadoch nevyhoveli v plnej miere zneniu a duchu rozsudkov;

X.

keďže pristúpenie Únie k EDĽP je zmluvnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Y.

keďže presadzovanie a ochrana pluralitnej demokracie, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, právny štát, politická a právna spolupráca, sociálna súdržnosť a kultúrna výmena sú jadrom spolupráce medzi Radou Európy a Úniou;

Z.

keďže potrebu účinnejších a záväzných mechanizmov zabezpečujúcich plné uplatňovanie zásad a hodnôt zmluvy uznala Rada aj Komisia a keďže sa táto potreba realizovala tým, že Rada vytvorila dialóg o právnom štáte a Komisia rámec EÚ na posilnenie právneho štátu;

AA.

keďže Únia disponuje veľkým množstvom nástrojov a postupov na zabezpečenie plného a riadneho uplatňovania zásad a hodnôt zmluvy, ale od inštitúcií Únie neprichádza rýchla a účinná odpoveď; keďže existujúce nástroje by sa mali presadzovať, hodnotiť a dopĺňať v rámci mechanizmu právneho štátu, aby boli primerané a účinné, a nemali by byť vnímané ako politicky motivované alebo svojvoľné a nespravodlivo zamerané proti určitým krajinám;

AB.

keďže počet rozsudkov Súdneho dvora, v ktorých sa cituje charta vzrástol zo 43 v roku 2011 na 210 v roku 2014;

AC.

keďže súdržnosť medzi inštitúciami a členskými štátmi pri dodržiavaní demokracie, právneho štátu a základných práv poskytne zrejmý prínos, akým sú menej nákladné súdne konania, lepšia jasnosť pre občanov Únie a ich práva a väčšia istota pre členské štáty z hľadiska ich uplatňovania;

AD.

keďže niektoré vlády členských štátov odmietajú uznať, že dodržiavanie zásad a hodnôt Únie je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy alebo že Únia má právomoc zabezpečiť ich dodržiavanie;

AE.

keďže v situáciách, keď členský štát už viac nezaručuje rešpektovanie demokracie, právneho štátu a základných práv, alebo v prípade porušovania zásad právneho štátu majú Únia a jej členské štáty povinnosť chrániť integritu zmlúv a ich uplatňovanie a chrániť práva všetkých v rámci svojej jurisdikcie;

AF.

keďže občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, monitorovaní a obmedzovaní moci štátu a podporovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, účinnosti, otvorenosti, schopnosti reagovať a zodpovednosti;

AG.

keďže sa nemožno odvolávať na zásadu subsidiarity so zámerom odmietnuť akýkoľvek zásah Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členský štát dodržiaval zásady a hodnoty vyplývajúce zo zmluvy;

AH.

keďže opatrenie Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty a inštitúcie dodržiavali hodnoty, na ktorých je založená a od ktorých sa odvodzujú práva Európanov, je základnou podmienkou na to, aby tieto štáty a inštitúcie boli súčasťou európskeho projektu;

AI.

keďže prebiehajúci európsky integračný proces a nedávne udalosti v niektorých členských štátoch ukázali, že sa riadne nepredchádza nedodržiavaniu zásad právneho štátu a základných hodnôt a že je potrebné prepracovať a zjednotiť súčasné mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus, ktorým sa odstránia zostávajúce medzery a zabezpečí sa dodržiavanie, ochrana a podpora zásad a hodnôt vyplývajúcich zo zmluvy v celej Únii;

AJ.

keďže by mal byť uzatvorený nový pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach a keďže tento pakt by mal byť založený na dôkazoch, mal by byť objektívny a nepodliehať vonkajšiemu vplyvu, a to najmä politickému, a mal by byť nediskriminačný a hodnotenie by malo prebiehať na rovnakom základe, mal by dodržiavať zásadu subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality, mal by platiť pre členské štáty, ako aj pre inštitúcie Únie, a mal by byť založený na odstupňovanom prístupe vrátane preventívnej aj nápravnej časti;

AK.

keďže účelom paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by mal byť jednotný ucelený rámec, ktorý stavia na súčasných nástrojoch a mechanizmoch, ktoré sa doň včlenia, a ktorým sa odstránia všetky zostávajúce medzery;

AL.

keďže uzatvorením paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by nemalo byť dotknuté priame uplatňovanie článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ;

1.

odporúča, aby sa do prípadnej zmeny zmluvy vytvoril komplexný mechanizmus Únie pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by zahŕňal všetky zainteresované strany, a preto žiada Komisiu, aby do septembra 2017 predložila na základe článku 295 ZFEÚ návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody, v ktorej sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ a ktorou sa zjednotia, zladia a doplnia súčasné mechanizmy, a to na základe podrobných odporúčaní uvedených v prílohe vrátane možnosti spoločného paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach pre všetky inštitúcie a orgány Únie, ktoré si to želajú;

2.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala zmysluplný dialóg s občianskou spoločnosťou a zabezpečila, aby sa jej príspevky a úloha zohľadnili v návrhu medziinštitucionálnej dohody;

3.

predovšetkým odporúča, aby súčasťou paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach boli preventívne a nápravné prvky a aby platil rovnako pre všetky členské štáty, ako aj tri hlavné inštitúcie Únie, pričom bude dodržiavať zásady subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality;

4.

domnieva sa, že hoci hlavným účelom paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by malo byť predchádzať porušovaniu hodnôt Únie a napravovať ho, mal by zahŕňať aj prípadné sankcie, ktoré môžu pôsobiť ako účinný odrádzajúci prostriedok;

5.

domnieva sa, že závery a stanoviská agentúry FRA, ako aj judikatúra Súdneho dvora predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 Zmluvy o EÚ a rozsah práv zakotvených v charte;

6.

pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv je povinná monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva Únie a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi Únie; odporúča preto, aby sa táto úloha Komisie zohľadnila pri posudzovaní dodržiavania demokracie, právneho štátu a základných práv v rámci politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

7.

vyzýva Komisiu, aby od roku 2018 zoskupovala svoje príslušné ročné tematické správy, ako aj výsledky existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré by sa všetky predkladali v ten istý deň a boli by príspevkom do politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

8.

považuje za dôležité presadzovať trvalý dialóg a usilovať sa o dosiahnutie výraznejšieho konsenzu medzi Úniou a jej členskými štátmi v záujme podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv s cieľom chrániť spoločné hodnoty zakotvené v zmluvách a v charte, a to úplne transparentným a objektívnym spôsobom; vyjadruje presvedčenie, že v oblasti základných práv a hodnôt zakotvených v zmluvách a v charte nemôže existovať žiaden kompromis;

9.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by Európsky parlament a národné parlamenty mali zohrávať pri meraní pokroku v oblasti spoločných hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a pri monitorovaní ich dodržiavania; berie na vedomie kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri udržiavaní nevyhnutnej trvalej diskusie v rámci spoločného konsenzu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach so zreteľom na zmeny, ku ktorým dochádza v našej spoločnosti; domnieva sa, že uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa musí zakladať aj na účinnom monitorovaní dodržiavania základných práv zaručených v charte;

10.

odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť, a domnieva sa, že občianska účasť a sila občianskej spoločnosti by sa mali brať do úvahy ako ukazovateľ demokracie;

11.

vyzýva Komisiu, aby do júna 2017 predstavila nový návrh dohody o pristúpení Únie k EDĽP s cieľom splniť povinnosť zakotvenú v článku 6 Zmluvy o EÚ, vziať do úvahy stanovisko Súdneho dvora 2/13; okrem toho vyzýva Radu Európy, aby umožnila tretím stranám podpísať Európsku sociálnu chartu, aby Komisia mohla začať rokovania o pristúpení Únie;

12.

vyzýva európskeho ombudsmana, aby zohľadňujúc názory spoločnosti v rámci svojej výročnej správy v samostatnej kapitole zdôraznil a zlúčil prípady, odporúčania a rozhodnutia týkajúce sa základných práv občanov, ako aj zásad demokracie a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby analyzovala tieto osobitné odporúčania;

13.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť v súlade s článkom 47 charty všeobecný prístup k právnej pomoci jednotlivcom a organizáciám, ktorí vedú súdne spory súvisiace s porušovaním demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie, a v prípade potreby doplniť národné systémy a smernicu Európskeho parlamentu a Rady o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači;

14.

víta reformu Súdneho dvora, prostredníctvom ktorej sa počet sudcov na Súdnom dvore postupne zvyšuje s cieľom zvládnuť pracovné zaťaženie a skrátiť trvanie konaní;

15.

odporúča, aby podľa navrhovanej medziinštitucionálnej dohody skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vypracovala aj posúdenie týkajúce sa prístupu k spravodlivosti na úrovni Únie, a to vrátane takých ukazovateľov, ako je nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov, nezávislé právnické povolanie, pravidlá právneho postavenia, trvanie a náklady súdnych sporov, primeranosť a účinnosť systému právnej pomoci, ako aj existencia finančných prostriedkov, ktoré sú naň potrebné, vykonávanie súdnych rozsudkov, rozsah súdneho preskúmania a súdnej nápravy, ktoré majú občania k dispozícii, a možnosti cezhraničného kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; v tejto súvislosti sa domnieva, že pozornosť by sa mala zamerať na článok 298 ods. 1 ZFEÚ a práva občanov Únie na otvorenú, efektívnu a nezávislú európsku administratívu;

16.

vyzýva Komisiu, aby spolu s občianskou spoločnosťou pripravila a vykonala kampaň na zvýšenie informovanosti, umožnila občanom a osobám s pobytom v Únii plne si osvojiť vlastné práva vyplývajúce zo zmlúv a z charty (napr. sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a právo voliť) a poskytla informácie o právach občanov na justičnú nápravu a prostriedky súdneho sporu v prípadoch súvisiacich s porušovaním demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie;

17.

požaduje vytvorenie organizácie poskytujúcej granty zamerané na prispievanie k demokracii, ktorá bude podporovať miestnych aktérov presadzujúcich demokraciu, právny štát a základné práva v Únii;

18.

zdôrazňuje, že ak Únia vo svojich medzinárodných dohodách stanovuje požiadavky na ochranu a podporu ľudských práv, potom musí takisto zabezpečiť, aby inštitúcie a všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a rešpektovali základné práva;

19.

ďalej odporúča, aby pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňal pravidelné monitorovanie zlučiteľnosti medzinárodných dohôd ratifikovaných členskými štátmi a Úniou s primárnym a sekundárnym právom Únie;

20.

okrem toho sa domnieva, že ak by sa v budúcnosti zvažovala revízia zmluvy, malo by dôjsť k týmto zmenám:

článok 2 Zmluvy o EÚ a charta by sa mali stať právnym základom pre legislatívne opatrenia, ktoré sa prijmú v rámci riadneho legislatívneho postupu;

umožniť vnútroštátnym súdom, aby podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a charty mohli pred Súdnym dvorom podať žalobu na zákonnosť opatrení členských štátov;

zrevidovať článok 7 Zmluvy o EÚ tak, aby boli stanovené relevantné a uplatniteľné sankcie proti členským štátom, pričom sa určia práva členského štátu, ktorý pochybil (okrem práva hlasovať v Rade), ktoré sa môžu pozastaviť, napr. finančné sankcie alebo pozastavenie financovania z fondov Únie;

umožniť, aby tretina poslancov Európskeho parlamentu mohla postúpiť právny predpis Únie Súdnemu dvoru po tom, čo bol prijatý, a pred jeho vykonávaním;

umožniť fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú priamo a individuálne poškodené opatrením, podať žalobu na Súdnom dvore za údajné porušenie charty inštitúciami Únie alebo členským štátom, a to zmenou článkov 258 a 259 ZFEÚ;

zrušenie článku 51 charty a premena charty na Listinu práv Únie;

zrevidovanie požiadavky jednomyseľnosti v oblastiach súvisiacich s dodržiavaním, ochranou a presadzovaním základných práv, ako je rovnosť a nediskriminácia;

21.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

22.

domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky požadovaných návrhov na rozpočet Únie by mali byť zahrnuté do existujúcich rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že v prípade Únie a jej členských štátov, ako aj v prípade občanov by prijatie a vykonanie týchto návrhov viedlo k značným úsporám v oblasti nákladov a času, posilnilo by vzájomnú dôveru, pokiaľ ide o rozhodnutia a opatrenia členských štátov a Únie, ako aj ich uznávanie a bolo by teda prínosné z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov, ako aj Výboru regiónov na rozoslanie parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni.

(1)  ECLI:EÚ:C:2014:2454.

(2)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).

(3)  ECLI:EÚ:C:2011:865.

(4)  ECLI:EÚ:C:2016:198.


PRÍLOHA

Podrobné odporúčania k návrhu medziinštitucionálnej dohody o opatreniach týkajúcich sa postupov na monitorovanie a následnú kontrolu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch a inštitúciách EÚ

NÁVRH MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY

PAKT EURÓPSKEJ ÚNIE O DEMOKRACII, PRÁVNOM ŠTÁTE A ZÁKLADNÝCH PRÁVACH

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia:

so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

so zreteľom na články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ a Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E o nediskriminácii,

so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k Únii, tzv. acquis, najmä na kapitoly 23 a 24,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA z 31. decembra 2013 s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie,

so zreteľom na dokument OSN o prístupe k pomoci v oblasti právneho štátu z apríla 2008,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie (COSAC) z 18. mája 2016 s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu,

so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013,

so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva z 15. novembra 2014 s názvom Zabezpečenie dodržiavania právneho štátu v Európskej únii,

so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014,

so zreteľom na prvý a druhý dialóg Rady o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu,

so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o situácii základných práv v Európskej únii (2012) (1),

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o situácii základných práv v EÚ (2013 – 2014) (2),

 

(1)

Keďže existuje potreba mechanizmu na podporu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorý je objektívny, nestranný, založený na dôkazoch, ktorý platí rovnako a spravodlivo pre všetky členské štáty aj pre inštitúcie Únie a ktorý obsahuje preventívny aj nápravný rozmer.

(2)

Keďže prvoradým cieľom tohto mechanizmu by malo byť zabrániť porušovaniu a nedodržiavaniu demokracie, právneho štátu a základných práv a súčasne poskytovať nástroje potrebné na fungovanie preventívnej aj nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ, ako aj iných nástrojov uvedených v zmluvách v praxi.

(3)

Keďže by sa malo zamedziť zbytočnému vytváraniu nových štruktúr alebo duplicite a keďže sa má uprednostňovať zjednocovanie a začleňovanie existujúcich nástrojov.

(4)

Keďže vypracovanie vymedzení pojmov, noriem a kritérií týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a základných práv nie je jednorazové rozhodnutie, ale skôr nepretržitý a interaktívny proces založený na širokej verejnej diskusii a konzultáciách, pravidelnom preskúmavaní a vzájomnej výmene najlepších postupov.

(5)

Keďže účinný môže byť len taký mechanizmus, ktorý má širokú podporu občanov Únie a ktorý im umožňuje prevziať zodpovednosť za proces.

(6)

Keďže členské štáty v prvom rade zodpovedajú za dodržiavanie spoločných noriem, ale keď ich porušia, Únia má povinnosť zasiahnuť na ochranu svojho ústavného jadra a zabezpečiť, aby hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v charte boli zaručené pre všetkých občanov Únie a osoby s pobytom v nej na celom jej území.

(7)

Keďže je dôležité, aby všetky úrovne verejnej správy úzko spolupracovali na základe svojich právomocí a pôsobností s cieľom zavčasu odhaliť možné systémové hrozby pre právny štát a zlepšiť ochranu právneho štátu.

(8)

Keďže existuje niekoľko nástrojov na riešenie rizika vážneho porušenia hodnôt Únie, ale je potrebné vypracovať jasné a objektívne kritériá pre tieto nástroje, aby boli dostatočne silné a odrádzajúce na to, aby zabránili porušovaniu právneho štátu a základných práv; keďže Únia nemá žiadny právne záväzný mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné pravidelne monitorovať, ako členské štáty a inštitúcie Únie rešpektujú hodnoty Únie a základné práva.

(9)

Keďže v súlade s článkom 295 ZFEÚ táto medziinštitucionálna dohoda stanovuje iba opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a v súlade s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ majú tieto inštitúcie konať v rámci limitov právomocí, ktoré im udelili zmluvy, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými; keďže touto medziinštitucionálnou dohodou nie sú dotknuté výsadné práva Súdneho dvora v oblasti autentického výkladu práva Únie,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Základné hodnoty a zásady Únie, najmä demokracia, právny štát a základné práva, sa budú dodržiavať v celej Únii prostredníctvom paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach, ktorý stanovuje vymedzenie, rozpracovanie, monitorovanie a presadzovanie týchto hodnôt a zásad a ktorý sa uplatňuje na členské štáty, ako aj na inštitúcie Únie.

Článok 2

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach pozostáva z:

výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach“) s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny zahŕňajúcej správy agentúry FRA, Rady Európy a iných relevantných orgánov v tejto oblasti,

každoročnej medziparlamentnej rozpravy na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach,

opatrení na nápravu možných rizík a porušení v zmysle zmlúv vrátane aktivácie preventívnej alebo nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ,

politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v inštitúciách Únie.

Článok 3

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach sa rozšíri tak, aby sa do jedného nástroja Únie začlenil rámec Komisie pre právny štát a dialóg Rady o právnom štáte.

Článok 4

Európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach o stave demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch vypracúva Komisia, pričom konzultuje so skupinou nezávislých odborníkov (skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv), ktorá je uvedená v článku 8. Komisia predloží európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom. Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa sprístupní verejnosti.

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach obsahuje všeobecnú časť a odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Ak Komisia neprijme včas európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže Komisiu formálne vyzvať k tomu, aby svoje oneskorenie vysvetlila a aby tieto dokumenty bezodkladne prijala, aby sa predišlo ďalšiemu oneskoreniu.

Článok 5

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňa a dopĺňa existujúce nástroje, a to aj porovnávací prehľad v oblasti justície, monitorovanie plurality médií, správu o boji proti korupcii a postupy partnerského hodnotenia založené na článku 70 ZFEÚ, a nahradí mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko.

Článok 6

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa vypracuje pomocou rozmanitých zdrojov a existujúcich nástrojov posudzovania činností členských štátov, podávania správ o nich a monitorovania týchto činností vrátane:

príspevkov príslušných orgánov členských štátov v oblasti rešpektovania demokracie, právneho štátu a základných práv,

agentúry FRA, najmä pomocou nástroja EFRIS,

iných špecializovaných agentúr Únie, najmä prostredníctvom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a Eurostatu,

odborníkov, akademických pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, profesijných a odvetvových združení, napríklad sudcov, právnikov a novinárov,

existujúcich ukazovateľov a kritérií, ktoré vytvorili medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie,

Rady Európy, predovšetkým Benátskej komisie, Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), Kongresu miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy a Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ),

medzinárodných organizácií, ako je Organizácia Spojených národov, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a iných medzinárodných súdov, tribunálov a zmluvných orgánov,

všetkých uznesení a iných relevantných príspevkov Európskeho parlamentu vrátane jeho výročnej správy o situácii v oblasti ľudských práv v Únii,

príspevkov inštitúcií Únie.

Všetky príspevky zdrojmi uvedenými v tomto článku, ako aj návrh európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach pripravený skupinou odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa sprístupnia verejnosti na webovom sídle Komisie.

Článok 7

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa predloží v harmonizovanom formáte, doplní sa o odporúčania pre jednotlivé krajiny a vypracuje sa s osobitným dôrazom na tieto ukazovatele:

oddelenie mocí,

nestranná povaha štátu,

zvratnosť politických rozhodnutí po voľbách,

existencia inštitucionálnych kontrol a protiváh, ktorými sa zaistí, že sa nespochybní nestrannosť štátu,

stálosť štátu a inštitúcií na základe nemennosti ústavy,

sloboda a pluralita médií,

sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania,

presadzovanie občianskeho priestoru a účinných mechanizmov pre občiansky dialóg,

právo na aktívnu a pasívnu demokratickú účasť vo voľbách a participatívna demokracia,

morálna integrita a neprítomnosť korupcie,

transparentnosť a zodpovednosť,

zákonnosť,

právna istota,

predchádzanie zneužitia právomocí,

rovnosť pred zákonom a nediskriminácia,

prístup k spravodlivosti: nezávislosť a nestrannosť, spravodlivý proces, ústavné súdnictvo tam, kde je to uplatniteľné, a nezávislé právnické povolanie,

špecifické výzvy v oblasti právneho štátu: korupcia, konflikt záujmov, zber osobných údajov a sledovanie,

hlavy I až VI charty,

EDĽP a súvisiace protokoly.

Článok 8

Posudzovanie stavu demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch, ako aj prípravu návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny vykoná skupina nezávislých odborníkov (ďalej len „skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv“) na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preskúmania dostupných údajov a informácií.

8.1.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa skladá z týchto členov:

jeden nezávislý expert vymenovaný národným parlamentom každého členského štátu, ktorý je kvalifikovaným sudcom ústavného alebo najvyššieho súdu a ktorý nie je v súčasnosti v aktívnej službe;

10 ďalších odborníkov, ktorých vymenuje Európsky parlament dvojtretinovou väčšinou a ktorí sa vyberajú zo zoznamu odborníkov nominovaných:

i)

federáciou All European Academies (ALLEA),

ii)

Európskou sieťou národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI),

iii)

Radou Európy vrátane Benátskej komisie, skupiny GRECO a komisára pre ľudské práva Rady Európy,

iv)

CEPEJ a Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE),

v)

OSN, OBSE a OECD.

8.2.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv si spomedzi svojich členov zvolí predsedu.

8.3.

Komisia na uľahčenie prípravy návrhu európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny poskytne skupine odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sekretariát, čím jej umožní efektívne fungovať, najmä zhromažďovaním údajov a informačných zdrojov, ktoré sa majú preskúmať a posúdiť, a poskytovaním administratívnej podpory v procese prípravy návrhov.

Článok 9

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv posúdi každý členský štát z hľadiska ukazovateľov uvedených v článku 7 a určí možné riziká a porušenia. Uvedené posúdenie sa uskutoční pod podmienkou anonymity a nezávislosti každého člena skupiny odborníkov, aby sa zabezpečila nezávislosť skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a objektivita európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach. Členovia skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa však môžu navzájom radiť s cieľom prediskutovať metódy a schválené normy.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv každý rok preskúma metódy posudzovania a v prípade potreby ich ďalej rozpracuje, vylepší, doplní a zmení na základe spoločnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a po porade s národnými parlamentmi, odborníkmi a občianskou spoločnosťou.

Článok 10

Prijatím európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach Komisiou sa začne medziparlamentná diskusia a diskusia v Rade, ktoré sa zamerajú na výsledky európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a odporúčania pre jednotlivé krajiny prostredníctvom týchto krokov:

Európsky parlament na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zorganizuje medziparlamentnú diskusiu a prijme uznesenie. Uvedená diskusia by sa mala organizovať takým spôsobom, aby sa stanovili kritériá a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a aby sa zabezpečili prostriedky na hodnotenie medziročných zmien v rámci existujúceho konsenzu Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv. Príslušné postupy by sa mali urýchliť s cieľom vytvoriť taký mechanizmus, ktorý umožní nielen okamžité a účinné monitorovanie medziročných zmien, ale zabezpečí aj dodržiavanie záväzkov všetkými príslušnými stranami.

Každoročná medziparlamentná rozprava je súčasťou viacročného štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a národnými parlamentmi a zahŕňa aj občiansku spoločnosť, agentúru FRA a Radu Európy.

Rada usporiada výročnú rozpravu vychádzajúcu z jej dialógu o právnom štáte, a to na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, a prijme závery Rady, v ktorých vyzve národné parlamenty, aby poskytli svoje reakcie na európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach, návrhy alebo reformy.

Na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach sa Komisia môže rozhodnúť, že podá žalobu za „systematické porušovanie právnych predpisov“ podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 258 ZFEÚ, v ktorej spojí niekoľko prípadov porušenia.

Komisia sa môže na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou, rozhodnúť, že predloží návrh na hodnotenie vykonávania politík Únie členskými štátmi v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 70 ZFEÚ.

10.1.

Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach je členský štát v súlade so všetkými ukazovateľmi uvedenými v článku 7, neprijme sa žiadne ďalšie opatrenie.

10.2.

Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach členský štát nie je v súlade s jedným alebo viacerými ukazovateľmi uvedenými v článku 7, Komisia bezodkladne začne dialóg s daným členským štátom, pričom zohľadní odporúčania pre jednotlivé krajiny.

10.2.1.

Ak odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje jednoznačné riziko závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a prijmú odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

10.3.

Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje závažné a pretrvávajúce porušovanie – ktoré sa zvyšuje alebo zostáva nezmenené najmenej počas dvoch rokov – hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a každá inštitúcia prijme odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

Článok 11

Komisia v súlade s odsekom 25 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva zaradí do posudzovania vplyvov pri všetkých legislatívnych návrhoch aj základné práva.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv uvedená v článku 8 posúdi dodržiavanie demokracie, právneho štátu a základných práv Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

Článok 12

Ustanoví sa pracovná skupina pre medziinštitucionálne posúdenie vplyvu (ďalej len „pracovná skupina“) s cieľom zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu pri posudzovaní vplyvu a vytvoriť kultúru dodržiavania základných práv a právneho štátu. Pracovná skupina sa od začiatku radí s národnými odborníkmi, aby mohla lepšie predvídať problémy pri vykonávaní v členských štátoch, ako aj pomáhať pri prekonávaní odlišných výkladov a chápania v rôznych inštitúciách Únie, pokiaľ ide o vplyv základných práv a zásad právneho štátu na právne akty Únie. Na zabezpečenie dodržiavania a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv vychádza pracovná skupina z usmernení Rady o metodických opatreniach, ktoré sa majú prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady, zo stratégie Komisie v oblasti účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou, z operačného usmernenia Komisie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia, z nástroja č. 24 zo súboru nástrojov na lepšiu tvorbu práva a z článku 38 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

Článok 13

Nasledujúce výročné správy Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o presadzovaní a dodržiavaní zásad právneho štátu a základných práv inštitúciami Únie sa predložia spolu s každoročným politickým cyklom pre demokraciu, právny štát a základné práva európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach:

výročná správa o uplatňovaní charty,

výročná správa o uplatňovaní práva Únie,

výročná správa o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (3).

Článok 14

Táto dohoda nadobúda účinnosť…

V…

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu Európskej únie

predseda

Za Európsku komisiu

predseda


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).


Streda 26. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/178


P8_TA(2016)0412

Revízia VFR v polovici trvania

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o revízii VFR na roky 2014 – 2020 v polovici trvania (2016/2931(RSP))

(2018/C 215/26)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (1), a najmä na jeho článok 2,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (IIA) z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (4),

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na nariadenie Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0604) a sprievodný dokument SWD(2016)0299,

so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na zmenu Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení COM(2016)0606,

so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 25. októbra 2016 o revízii VFR v polovici trvania,

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozpočet,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

zdôrazňuje, že Európsky parlament je neustále znepokojený v súvislosti s nedostatočnými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR); poukazuje na množstvo nových kríz a priorít, ktoré sa objavili v posledných rokoch, najmä migračnú a utečeneckú krízu, vonkajšie núdzové situácie, vnútorné bezpečnostné záležitosti, krízu v poľnohospodárstve, financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi; poukazuje aj na nedávnu ratifikáciu dohody o zmene klímy zo strany EÚ;

2.

zdôrazňuje po tom, ako preskúmal fungovanie VFR v prvej polovici tohto programového obdobia a prezentoval ho vo svojom uznesení zo 6. júla 2016, že primeraná reakcia na tieto výzvy si vyžaduje značné dodatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, ktoré vzhľadom na obmedzené finančné zdroje dostupné v rámci súčasného VFR nebolo možné v plnej miere poskytnúť v prvých rokoch súčasného výhľadu; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zodpovedať politickým záväzkom a strategickým cieľom Európskej únie; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že Únia si „zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

3.

domnieva sa, že revízia viacročného finančného rámca poskytuje jedinečnú príležitosť na to, aby sa reagovalo na rozpočtové ťažkosti, ktoré v súčasnosti ohrozujú dôveryhodnosť Európskej únie; vyzýva preto Radu, aby prijala svoju zodpovednosť a prešla od slov k činom a na zostávajúce roky súčasného výhľadu zabezpečila realistický, hodnoverný, koherentný a udržateľný rozpočet EÚ; domnieva sa, že cieľom revízie musí byť zabezpečenie rovnováhy medzi plnením dlhodobých politických priorít Únie a reagovaním na nové vznikajúce výzvy; opätovne zdôrazňuje svoje principiálne stanovisko, že nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol rozpočet EÚ transparentnejší a prístupnejší pre európskych občanov v záujme obnovenia dôvery v európsky projekt;

Rámec pre urýchlené rokovania o revízii VFR

4.

pripomína, že povinná povolebná revízia VFR bola jednou z hlavných požiadaviek Európskeho parlamentu v rokovaniach o zriadení súčasného finančného rámca; víta preto rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu nariadenia o VFR a IIA po preskúmaní fungovania VFR na roky 2014 – 2020, ako sa uvádza v článku 2 nariadenia o VFR; domnieva sa, že tento návrh predstavuje dobrý základ pre rokovania;

5.

zdôrazňuje, že jeho uznesenie o VFR zo 6. júla 2016 predstavuje mandát na nadchádzajúce rokovania o VFR vrátane všetkých aspektov revízie VFR v polovici trvania, ako aj dôležitých prvkov týkajúcich sa VFR po roku 2020;

6.

zdôrazňuje, že všetky zmeny, ktoré boli počas tejto revízie dohodnuté, je potrebné neodkladne uskutočniť a začleniť už do rozpočtu EÚ na rok 2017; nalieha na Radu, aby konštruktívne a rýchlo reagovala na návrh Komisie a bezodkladne poskytla predsedníctvu mandát na rokovania; je pripravený urýchlene sa zapojiť do zmysluplných rokovaní s Radou o revízii VFR v polovici trvania v rámci zmierovacieho konania o rozpočte na rok 2017 a na základe spoločne dohodnutého harmonogramu a osobitných pravidiel rokovania; ľutuje, že zmierovacie konanie o rozpočte sa čoskoro začne, ale Rada ešte nie je pripravená začať rokovania o VFR; potvrdzuje svoj zámer dosiahnuť dohodu o obidvoch spisoch do konca roku 2016;

Odpoveď Európskeho parlamentu na návrh Komisie: smerom k ambicióznej dohode o revízii VFR

7.

pozitívne sa stavia k navrhovaným zmenám balíka týkajúceho sa VFR, najmä pokiaľ ide o flexibilitu;; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla zvýšenie stropov súčasného VFR, ktoré by poskytlo jasné a udržateľné riešenie financovania odhadovaných potrieb politík EÚ do konca tohto obdobia; zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu a skutočnosť, že stropy okruhov 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť), 1b (Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť), 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa) nie sú dostatočné a mali by sa zvýšiť, ak má Únia čeliť výzvam a splniť svoje politické ciele;

8.

pripomína najmä požiadavky Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o plnú kompenzáciu škrtov týkajúcich sa EFSI a ovplyvňujúcich program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, o pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na rovnakej úrovni ročných rozpočtových prostriedkov ako v rokoch 2014 a 2015 a o výrazné zvýšenie zdrojov dostupných v okruhoch 3 a 4 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy; pozitívne hodnotí celkový balík zahrnujúci ďalšie cielené zvýšenia prostriedkov, ktorý navrhla Komisia a ktorý možno financovať v rámci rezerv dostupných do konca tohto obdobia, ale zdôrazňuje, že tento návrh nespĺňa očakávania Európskeho parlamentu v príslušných oblastiach;

9.

poznamenáva, že návrh Komisie, pokiaľ ide o sumy a odhaduje sa vo výške 12,8 miliardy EUR, zahŕňa rôzne zložky; osobitne vyzdvihuje zvýšenie prostriedkov na programy Horizont 2020 a NPE – Doprava (na každý z nich o 0,4 miliardy EUR), Erasmus+ a COSME (na každý z nich o 0,2 miliardy EUR) a na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (o 1 miliardu EUR),čo predstavuje spolu 2,2 miliardy EUR nových rozpočtových prostriedkov; konštatuje, že niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré Komisia predložila súčasne s revíziou VFR v polovici trvania (rozšírenie EFSI, plán vonkajších investícií vrátane rámca partnerstva v oblasti migrácie a iniciatíva Wifi4EU), predstavuje ďalšiu sumu vo výške 1,6 miliardy EUR; pripomína, že Komisia pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2017 už zahrnula zvýšenie prostriedkov o 1,8 miliardy EUR na oblasť migrácie a aktualizovala svoje finančné plánovanie o sumu 2,55 miliardy EUR v okruhu 3 v dôsledku prebiehajúcich legislatívnych postupov; upozorňuje ďalej na skutočnosť, že navrhované zvýšenie finančných prostriedkov v okruhu 1a a okruhu 4 je už čiastočne zohľadnené v opravnom liste č. 1/2017; napokon konštatuje, že technická úprava balíkov finančných prostriedkov na politiku súdržnosti, ktorá predstavuje 4,6 miliardy EUR, je výsledkom technického opatrenia Komisie a už bola schválená ako súčasť technickej úpravy finančného rámca na rok 2017;

10.

domnieva sa, že mobilita mladých ľudí má zásadný význam pre zvýšenie európskeho povedomia a identity, najmä v situácii hrozieb populizmu a šírenia dezinformácií; domnieva sa, že z politického hľadiska je nevyhnutne potrebné ďalej investovať do európskej mládeže prostredníctvom rozpočtu EÚ; zasadzuje sa v prospech vykonávania nových iniciatív, ako je napríklad nedávno navrhnutý program „18. výročie preukazu InterRail pre Európu“, v rámci ktorého by sa všetkým európskym občanom po dovŕšení veku 18 rokov poskytol bezplatný preukaz InterRail; žiada, aby sa v rámci revízie VFR v polovici trvania zabezpečili primerané finančné prostriedky na tento návrh;

11.

je odhodlaný vyriešiť jednoznačným spôsobom otázku zahrnutia platieb súvisiacich s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu; pripomína nevyriešený rozpor medzi Komisiou a Európskym parlamentom na jednej strane a Radou na druhej strane týkajúci sa výkladu, ktorý bol zjavný pri všetkých ročných rozpočtových rokovaniach v rámci súčasného VFR; opakuje svoje presvedčenie, že platobné rozpočtové prostriedky vyplývajúce z mobilizácie osobitných nástrojov vo viazaných rozpočtových prostriedkoch by sa mali tiež počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR; domnieva sa, že podľa analýzy a predpovedí Komisie možno súčasné stropy platieb VFR udržať len vtedy, ak sa uvedená záležitosť vyrieši v tomto zmysle;

12.

vyjadruje vážne znepokojenie nad súčasnými oneskoreniami realizácie programov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia, ako to vyplýva najmä z NOR č. 4/2016, ktorým sa znižuje objem platieb v rozpočte na rok 2016 o 7,3 miliardy EUR; očakáva, že takéto oneskorenia povedú k výraznému nahromadeniu žiadostí o platbu ku koncu súčasného VFR; pripomína, že v rozpočtovom roku 2015 sa nesplatené záväzky vrátili na predchádzajúcu vysokú úroveň a že sumy, ktoré sa majú financovať z budúcich rozpočtov, sa zvýšili na 339 miliárd EUR; pevne verí, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa predišlo nahromadeniu neuhradených faktúr a vzniku ďalšej platobnej krízy, ako sa to pozorovalo v predchádzajúcom období; na tento účel dôrazne podporuje nový záväzný plán platieb na obdobie 2016 – 2020, ktorý majú vypracovať a schváliť všetky tri inštitúcie; okrem toho sa domnieva, že plné využitie celkovej rezervy pre platby bez stanovenia akéhokoľvek ročného stropu je nevyhnutným predpokladom riešenia tohto problému;

13.

opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa akýkoľvek prebytok, ktorý by vyplynul z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ alebo z postihov, mal začleniť do rozpočtu ako mimoriadny príjem v rozpočte EÚ bez akýchkoľvek zodpovedajúcich úprav príspevkov na základe HND; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula tento prvok do svojho návrhu na revíziu VFR v polovici trvania;

14.

zdôrazňuje, že ustanovenia o flexibilite sa v prvých rokoch súčasného VFR ukázali ako veľmi dôležité pri financovaní reakcie na migračnú a utečeneckú krízu a nových politických iniciatív nad rámec toho, čo by umožnilo prísne dodržiavanie stropov VFR; víta preto návrh Komisie na ďalšie rozšírenie týchto ustanovení; podporuje najmä odstránenie obmedzení výšky a účelu celkovej rezervy na záväzky, ako to požadoval aj Európsky parlament; konštatuje, že nové ročné sumy navrhnuté pre nástroj flexibility a rezervu na núdzovú pomoc sa približujú skutočným úrovniam dosiahnutým v roku 2016 v dôsledku prenesenia rozpočtových prostriedkov, zatiaľ čo žiadosť Európskeho parlamentu predstavovala dvojnásobnú sumu (2 miliardy EUR, resp. 1 miliardu EUR);

15.

zdôrazňuje, že účinné plnenie rozpočtu EÚ je pre Európsky parlament najvyššou prioritou; víta najmä návrh Komisie, aby sa v rozpočte EÚ znova sprístupnili rozpočtové prostriedky so zrušenou viazanosťou vyplývajúce z nevykonania opatrení, na ktoré boli pôvodne vyčlenené, a zdôrazňuje, že to bola jedna z hlavných požiadaviek Európskeho parlamentu uvedených v jeho uznesení o VFR zo 6. júla 2016; zdôrazňuje, že tieto prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, sú v skutočnosti rozpočtovými prostriedkami, ktoré už rozpočtový orgán schválil s cieľom, aby sa v plnej miere využívali, a preto ich nemožno považovať za nové alebo dodatočné zaťaženie národných rozpočtov;

16.

podporuje návrh Komisie na vytvorenie krízovej rezervy EÚ ako nástroja rýchlej reakcie na krízy, ako aj na udalosti s vážnymi humanitárnymi alebo bezpečnostnými dôsledkami; domnieva sa, že mobilizácia tohto osobitného nástroja v prípade krízy poskytne jasné a účinné riešenie potreby dodatočného financovania; súhlasí s návrhom Komisie použiť rozpočtové prostriedky so zrušenou viazanosťou, ale tvrdí, že to nemôže byť jediným zdrojom financovania tohto nástroja;

17.

pripomína hlavnú zásadu jednoty rozpočtu EÚ, ktorú narušuje znásobovanie mnohonárodných finančných prostriedkov; žiada preto, aby sa táto zásada urýchlene uplatnila a aby sa medzitým Európskemu parlamentu umožnila účasť na potrebnej parlamentnej kontrole týchto finančných prostriedkov;

18.

domnieva sa, že prebiehajúca revízia IIA poskytuje vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby boli požiadavky v súvislosti s hlasovaním pri mobilizácii osobitných nástrojov VFR harmonizované a v súlade s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú pri prijímaní všeobecného rozpočtu Európskej únie; požaduje zodpovedajúcu zmenu príslušných ustanovení;

Súbežné legislatívne návrhy

19.

plne podporuje úmysel Komisie zjednodušiť finančné pravidlá a považuje to za dôležitú súčasť revízie VFR v polovici trvania; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na úplnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj na zmeny 15 sektorových predpisov; zdôrazňuje, že toto zjednodušenie by sa malo zamerať na zlepšenie a racionalizáciu podmienok vykonávania pre príjemcov; zaväzuje sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie úspešných výsledkov v tomto duchu v primeranom časovom rámci;

20.

konštatuje, že o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa rozšírenia EFSI, plánu vonkajších investícií (vrátane rámca partnerstva v oblasti migrácie) a iniciatívy Wifi4EU, ktoré Komisia predložila súčasne s návrhmi na revíziu VFR v polovici trvania, rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

Smerom k VFR po roku 2020

21.

poukazuje na to, že revízia VFR v polovici trvania by takisto mala byť začiatkom procesu hľadania konsenzu vedúceho k VFR po roku 2020; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by mali byť prijaté pevné záväzky zamerané najmä na riešenie reformy systému vlastných zdrojov vrátane zavedenia nových vlastných zdrojov, čím by sa výrazne znížil podiel príspevkov na základe HND v rozpočte EÚ, a postupného odstránenia všetkých foriem korekcie, ako aj na zosúladenie trvania VFR s politickými cyklami inštitúcií;

o

o o

22.

vyzýva Komisiu, aby rozpočtovému orgánu poskytla všetky relevantné informácie o rozpočtových vplyvoch na súčasný VFR v súvislosti s britským referendom z 23. júna 2016 a následným vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok budúcich rokovaní medzi oboma stranami;

23.

zdôrazňuje, že mier a stabilita sú základné hodnoty, ktoré Únia musí zachovať; domnieva sa, že Veľkopiatkovú dohodu, ktorá sa ukázala ako veľmi dôležitá pre mier a zmierenie, treba chrániť; zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení a programov na zabezpečenie podpory pre mimoriadne postihnuté regióny v prípade rokovania o vystúpení z EÚ po uplatnení článku 50 Lisabonskej zmluvy,

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)  Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/182


P8_TA(2016)0416

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016 (2016/2101(INI))

(2018/C 215/27)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2016 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016 (COM(2016)0321),

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2016 (EUCO 26/16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2016 (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 s názvom Európsky semester 2016: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2016)0095),

so zreteľom na správy Komisie s názvami Ročný prieskum rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700), na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne (COM(2015)0692) a na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (COM(2015)0701),

so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík (3),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (4),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. februára 2013 (5) a z 15. septembra 2016 (6) o zlepšení prístupu MSP k financiám,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0309/2016),

A.

keďže predpoveď Komisie z jari 2016 uvádza očakávanú mieru rastu 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ v roku 2016;

B.

keďže Európa stále čelí významnému investičnému deficitu a existuje potreba zvýšiť vnútorný dopyt a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a súčasne ďalej zvyšovať investície v EÚ;

C.

keďže nezamestnanosť vo všeobecnosti (a najmä štrukturálna nezamestnanosť) v EÚ zostáva jednou z hlavných výziev, ktorým čelia členské štáty, keďže v súčasnosti dosahuje veľmi vysokú mieru (10,5 milióna dlhodobo nezamestnaných v EÚ); keďže aj napriek tomu, že údaje sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšili, nezamestnanosť mladých ľudí a celkové miery nezamestnanosti v okrajových oblastiach Európy stále výrazne presahujú priemernú mieru v EÚ ako celku;

D.

keďže pokles ceny ropy a pomalý hospodársky rast v roku 2016 sa javia ako ďalšie faktory, ktoré prispievajú k znižovaniu miery inflácie na úrovne nižšie ako nula;

E.

keďže politický vývoj, ako napríklad výsledok referenda v Spojenom kráľovstve a vzťahy s Ruskom, ako aj neistota v globálnom hospodárskom vývoji, ešte viac obmedzuje investície;

F.

keďže prílev utečencov do členských štátov takisto oslabuje investície v nich;

G.

keďže na odporúčania európskeho semestra členské štáty reagujú podobne citlivo ako na jednostranné odporúčania OECD (29 % v porovnaní s 30 % v roku 2014);

H.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o ročnom prieskume rastu na rok 2016 na jednej strane zdôraznil potrebu venovať osobitnú pozornosť eurozóne, no zároveň uvítal zlepšenie súboru politík; okrem toho zdôraznil význam väčších investícií, udržateľných reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a oživenia v Európe;

Výzvy pre Európu v súvislosti so spomalením celosvetového hospodárstva

1.

so znepokojením konštatuje, že hospodárstvo EÚ bude rásť menej, než sa očakávalo na základe jarnej európskej hospodárskej prognózy na rok 2016, keďže sa očakáva, že HDP v eurozóne sa zvýši iba o 1,6 % a do roku 2017 dosiahne 1,8 %;

2.

zdôrazňuje, že výzvy v EÚ sú naviazané na zhoršujúce sa medzinárodné prostredie, nevykonanie udržateľných reforiem a rozdiely v hospodárskych a sociálnych výsledkoch v rôznych častiach Únie; zdôrazňuje potrebu zlepšiť rast, súdržnosť, produktivitu a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že chýbajúce udržateľné investície a nedostatky pri dobudovávaní jednotného trhu uberajú z plného potenciálu rastu EÚ;

3.

víta zameranie Komisie v roku 2016 v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) na tri hlavné priority na ďalšie posilnenie hospodárskeho rastu: podpora investícií do inovácií, rastu a tvorby pracovných miest, presadzovanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a podpor zodpovedných verejných financií; zdôrazňuje však, že Komisia by mala urobiť viac pre posilnenie fiškálnej udržateľnosti v súlade s Paktom stability a rastu, pričom by však v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012) mala v plnej miere využiť doložky flexibility;

4.

uznáva, že je dôležitý súlad medzi nástrojmi politiky súdržnosti a širším rámcom správy hospodárskych záležitostí, a to s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie súladu, ktoré je potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami európskeho semestra; zdôrazňuje však, že legitímnosť politiky súdržnosti vyplýva zo zmlúv, pričom táto politika je prejavom európskej solidarity, ktorej hlavným cieľom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a financovania investícií súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 a priblíženie EÚ k jej občanom; zastáva preto názor, že opatrenia prepájajúce účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mali uplatňovať obozretne a vyvážene, ale iba ako posledná možnosť, a o ich dosahu by sa mali podávať správy; okrem toho pripomína, že pri uplatňovanie takýchto opatrení by malo byť vždy odôvodnené, transparentné a zohľadňovať hospodárske a spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte, aby sa zabránilo obmedzovaniu regionálnych a miestnych investícií, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre hospodárstva členských štátov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto investície maximalizujú rast a vytváranie pracovných miest a stimulujú konkurencieschopnosť a produktivitu, najmä v časoch silného tlaku na verejné výdavky; pokiaľ ide o prípady dvoch členských štátov, ktoré boli predmetom rozhodnutia Rady z 12. júla 2016, čo viedlo k sankciám v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe článku 126 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zdôrazňuje návrh Komisie z 27. júla 2016 a následné rozhodnutie Rady z 8. augusta 2016 o zrušení pokút, ktoré mohli byť uložené, s prihliadnutím na odôvodnené žiadosti členských štátov, náročné hospodárske prostredie, reformné úsilie oboch krajín a ich záväzky dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu; v tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu na pozastavenie časti záväzkov na rok 2017 pre európske štrukturálne a investičné fondy v rámci opatrení spájajúcich ich účinnosť s riadnou správou hospodárskych záležitostí, by sa malo zohľadniť stanovisko Európskeho parlamentu vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu;

5.

víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej obmedzuje počet odporúčaní, a jej úsilie o zefektívnenie semestra tým, že sa pri stanovovaní cieľov politiky počas nasledujúcich 18 mesiacov zameriava najmä na prioritné oblasti makroekonomického a sociálneho významu; opätovne zdôrazňuje, že sa tým uľahčí vykonávanie odporúčaní na základe komplexného a účelného súboru súčasných hospodárskych a sociálnych kritérií; zdôrazňuje, že zníženie počtu odporúčaní by malo viesť k lepšiemu tematickému zameraniu; zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske rozdiely a dosiahnuť väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi;

6.

plne podporuje úsilie zabezpečiť väčšiu zodpovednosť štátov pri formulovaní a vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny ako prebiehajúci reformný proces; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti jednotlivých krajín a posilnenia účinného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že viac ako polovicu odporúčaní pre jednotlivé krajiny musia vykonávať miestne a regionálne orgány, by tieto odporúčania mali byť dostatočne vymedzené na základe jasne formulovaných štruktúrovaných priorít na európskej úrovni s prípadným zapojením národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, ak je to vhodné; opakuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch sa plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny môže zlepšiť aktívnou účasťou miestnych a regionálnych orgánov, preto podporuje návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, ako navrhol Výbor regiónov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadnu demokratickú kontrolu svojich národných programov reforiem vo svojich národných parlamentoch;

7.

zdôrazňuje, že dlhoročná hospodárska kríza Európy podčiarkla silnú potrebu uľahčiť investície v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom presadzovania udržateľných štrukturálnych reforiem na podporu tvorby kvalitných pracovných miest a uplatňovania zodpovedných fiškálnych politík s cieľom vytvoriť lepšie prostredie pre zamestnanosť, podniky (najmä MSP) a investície; berie na vedomie vplyv Európskeho fondu pre strategické investície po roku jeho fungovania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť využívanie EFSI v menej rozvinutých a prechodných regiónoch a skutočne doplnkovú povahu jeho investícií, a zároveň zintenzívniť úsilie o rozvoj investičných platforiem, a to aj na regionálnej úrovni;

8.

podčiarkuje, že stále príliš vysoké miery nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, poukazujú na to, že schopnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta v niekoľkých členských štátoch je stále obmedzená, a zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia, a to na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, a znížiť sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve, a zároveň udržať zdravé rozpočtové hospodárenie; poznamenáva, že podporné opatrenia na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre MSP, sú nevyhnutné na to, aby bolo možné účinne riešiť pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch;

9.

zdôrazňuje, že súčasná hospodárska situácia, v ktorej sa spája prebytok likvidity s úrokovými sadzbami s nulovou dolnou hranicou, málo sľubnými vyhliadkami v oblasti dopytu, obmedzenými investíciami a spotrebu domácností a spoločností, si vyžaduje zavedenie nového súboru politík navrhnutých Komisiou, zameraných na vytváranie rastu; poznamenáva, že menová politika sama o sebe nepostačuje na stimuláciu rastu, keď chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

Priority a ciele odporúčaní na rok 2016

10.

víta odporúčanie Komisie pre tri členské štáty ukončiť postup pri nadmernom deficite; súhlasí s Komisiou, že veľké a konzistentné prebytky bežného účtu naznačujú jasnú potrebu stimulovať dopyt a investície, a to najmä dlhodobé investície, s cieľom zvládnuť budúce výzvy týkajúce sa dopravy a komunikácií, digitálneho hospodárstva, vzdelávania, inovácií a výskumu, zmeny klímy, energetiky, ochrany životného prostredia a starnutia populácie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala zodpovedné a udržateľné rozpočtové politiky, ktoré podporujú rast a obnovu vo všetkých členských štátoch, kladením väčšieho dôrazu na investície a efektívnosť verejných výdavkov a podporou trvalo udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem;

11.

konštatuje, že v eurozóne sú potrebné ďalšie opatrenia na rozšírenie možností financovania, a to najmä pre MSP, ako aj na obmedzenie nesplácaných úverov, v súlade s právnymi predpismi EÚ, s cieľom dosiahnuť zlepšenie bankových súvah, čím sa zvýši schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; zdôrazňuje, že je dôležité postupne dokončiť a uskutočniť bankovú úniu a rozvinúť úniu kapitálových trhov s cieľom vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a predísť roztrieštenosti finančného trhu eurozóny;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že investície doteraz neboli dostatočné a neviedli k udržateľnému a inkluzívnemu rastu v EÚ a neprispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia; domnieva sa, že menovú politiku musia dopĺňať vhodné fiškálne politiky zamerané na zvyšovanie rastu v EÚ, a to v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu vrátane jeho doložiek týkajúcich sa flexibility; poznamenáva, že investície na nižšej ako celoštátnej úrovni sa v posledných rokoch výrazne obmedzili, ale stále predstavujú asi šesťdesiat percent verejných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že nástroje investičnej politiky, ako napríklad EFSI a EŠIF, si vyžadujú riadne nastavenie prepájania a doplnkovosti medzi nimi, aby sa posilnila pridaná hodnota výdavkov Únie získaním dodatočných zdrojov od súkromných investorov; zdôrazňuje preto, že do programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) by sa mali zapojiť miestne a regionálne orgány, keď budú zostavovať predmetné projekty štrukturálnych reforiem;

Politické reakcie a závery

13.

zdôrazňuje, že treba zlepšiť celkovú schopnosť EÚ rásť a vytvárať a udržiavať kvalitné pracovné miesta, a teda riešiť vysokú mieru nezamestnanosti vytvorením regulačného rámca, ktorý podporuje rast; domnieva sa, že migrácia by v závislosti od schopnosti členských štátov lepšie využívať zručnosti migrantov a prispôsobiť systémy riadenia migrácie potrebám pracovného trhu mohla zohrávať úlohu pri kompenzácii negatívneho vplyvu starnutia obyvateľstva;

14.

zdôrazňuje význam inkluzívnych vzdelávacích systémov, ktorými sa podporujú inovácie a tvorivosť, a v ktorých sa vyučujú zručnosti relevantné pre pracovný trh, najmä s ohľadom na odborné vzdelávanie; konštatuje, že treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi nákladmi a vplyvmi na životy ľudí v súlade s hodnotami solidarity a subsidiarity, ktoré uznáva EÚ, vďaka ktorej sa možno vyhnúť pretekom v znižovaní miezd mzdy a pracovných noriem, pričom sa treba zamerať na investície do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, ako aj modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že na podporu inovácií, výskumu a rozvoja s cieľom posilniť produktivitu, vytvoriť trvalý rast a pomôcť pri riešení súčasných štrukturálnych výziev, vďaka čomu sa znížia rozdiely v oblasti inovácií oproti ostatným ekonomikám, sú potrebné dobre navrhnuté politiky;

15.

vyzýva Komisiu, aby uprednostnila opatrenia, ktorými sa obmedzujú prekážky pre rozsiahlejší prílev investícií a obchod, ktoré vznikajú na úrovni EÚ v dôsledku nedostatočnej zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o stratégie, ktoré sa majú dodržiavať, a to najmä v týchto oblastiach: energetika, doprava, komunikácia a digitálne hospodárstvo; berie na vedomie vplyv schválenia bankovej únie a na vnútroštátnej úrovni zložitých právnych systémov, korupcie, nedostatku transparentnosti vo finančnom sektore, zastaranej byrokracie, nedostatočnej digitalizácie verejných služieb, prideľovania zdrojov, existencie prekážok vnútorného trhu v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a vzdelávacích systémov, ktoré zostávajú nezosúladené s požiadavkami trhu práce a dokončením jednotného trhu, na poskytovanie bankových úverov;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že so zreteľom na stratégiu Európa 2020, v ktorej sa do programu EÚ po prvýkrát začlenil boj proti chudobe, sa nepodarí dosiahnuť cieľ znížiť mieru chudoby v Únii; domnieva sa, že cieľ bojovať proti chudobe by sa do politík EÚ mal začleňovať už pri ich navrhovaní;

17.

zdôrazňuje, že je dôležité vyhýbať sa nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, keďže nadmerné zdanenie znižuje stimuly pre neaktívne osoby, nezamestnaných, osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, aby sa vrátili do zamestnania;

18.

berie na vedomie prebiehajúce rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o metodike výpočtu produkčnej medzery;

19.

poukazuje na to, že treba vynaložiť úsilie na odstránenie zostávajúcich prekážok pre investície v členských štátoch a umožniť vhodnejšiu kombináciu politík zameranú na podporu udržateľného rastu vrátane skutočného zamerania výdavkov na výskum a vývoj; domnieva sa, že verejná a súkromná podpora výskumných a vzdelávacích inštitúcií je kľúčovým faktorom konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva, a že slabosť alebo absencia tejto infraštruktúry výrazne znevýhodňuje určité krajiny; zdôrazňuje, že neexistuje ideálne univerzálne riešenie pre inovačnú politiku EÚ, ale že s cieľom preklenúť priepasť inovačnej kapacity v EÚ treba odporučiť dostatočne diferencované inovačné politiky v členských štátoch, ktoré sa opierajú o už dosiahnuté úspechy;

20.

víta dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži (COP 21) v decembri 2015 a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ju vykonávali.

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2016

Zamestnanosť a sociálna politika

21.

domnieva sa, že Rada a Komisia by sa mali zamerať na dosiahnutie toho, aby procesy fiškálnej konsolidácie boli sprevádzané opatreniami na znižovanie nerovností a zdôrazňuje, že procesy európskeho semestra by mali pomôcť nachádzať odpovede na existujúce a vznikajúce sociálne výzvy, čím sa zabezpečí účinnejšie hospodárstvo; poukazuje na to, že sociálne investície do ľudského kapitálu musia predstavovať ústrednú doplnkovú činnosť, keďže ľudský kapitál je jedným z faktorov rastu a hnacou silou konkurencieschopnosti a rozvoja; žiada, aby hlavné štrukturálne reformy presadzované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sprevádzalo posúdenie sociálneho vplyvu, pokiaľ ide o ich krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky, s cieľom lepšie pochopiť sociálny a hospodársky dosah, ako aj dosah na zamestnanosť, a to najmä na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

22.

zdôrazňuje, že nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, ostáva v európskych spoločnostiach naďalej hlavným problémom a že podľa Komisie miera nezamestnanosti naďalej postupne klesá, no s počtom 21,2 milióna nezamestnaných, ktorý dosiahla v apríli 2016, stále zostáva nad úrovňou z roku 2008, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi; poukazuje na potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnotenia nezamestnanosti, aby sa predišlo zvyšovaniu jej úrovne výlučne kvôli neistým pracovným podmienkam alebo znižovaniu pracovnej sily; konštatuje, že napriek výsledkom v oblasti zručností a vedomostí vzdelávacie systémy v niektorých členských štátoch zaostávajú z medzinárodného hľadiska a predstavujú narastajúce nedostatky v zručnostiach, čo prispieva ku skutočnosti, že 39 % obchodných spoločností má stále problémy pri hľadaní zamestnancov s požadovanými zručnosťami; trvá na tom, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac uprednostňovalo prekonanie štrukturálnej nerovnováhy na trhu práce vrátane dlhodobej nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdôrazňuje potrebu ďalšieho investovania do vzdelávania a systémov odbornej prípravy a ich rozvoja, čím sa spoločnosti poskytnú nástroje a možnosti prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce;

23.

poukazuje na to, že medzi rokmi 2008 až 2014 sa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil o 4,2 milióna, čo v súčasnosti predstavuje vyše 22 miliónov (22,3 %); konštatuje, že Komisia uviedla, že „väčšina členských štátov stále čelí vážnym dôsledkom krízy“; žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a zvyšujúcej sa nerovnosti, s cieľom bojovať proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam medzi členskými štátmi; zastáva názor, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zníženie nerovnosti by mali byť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny jednou z priorít, keďže majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu a sociálne udržateľného tempa vykonávania;

24.

pripomína, že sociálne zodpovedné reformy musia byť, ako uviedol Európsky parlament, založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva, teda modeli, v rámci ktorého sa zaručí rovnosť a sociálna ochrana, ochrana zraniteľných skupín a zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov;

25.

zastáva názor, že hospodársky rast musí zaručiť pozitívny sociálny vplyv; víta zavedenie troch nových ukazovateľov zamestnanosti do makroekonomickej tabuľky; opakuje svoju výzvu, aby boli považované za rovnocenné s existujúcimi hospodárskymi ukazovateľmi, pričom sa zaručí lepšie vyhodnotenie vnútornej nerovnováhy a zvýši sa účinnosť štrukturálnych reforiem; požaduje v tejto súvislosti, a v záujme vyhnutia sa selektívnemu uplatňovaniu, aby sa umožnili hĺbkové analýzy a aby sa lepšie pochopili príčinné súvislosti medzi politikami a opatreniami; navrhuje zavedenie postupov pri sociálnej rovnováhe pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, s cieľom zabrániť pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, pričom by sa malo vychádzať z účinného využívania sociálnych ukazovateľov a ukazovateľov zamestnanosti v mikroekonomickom dohľade; zastáva názor, že ukazovateľom zamestnanosti a hospodárskym ukazovateľom by sa mal prisudzovať rovnaká váha, pričom by sa zároveň mala posilniť úloha Rady EPSCO v európskom semestri;

26.

domnieva sa, že zavedenie troch ukazovateľov zamestnanosti ukazuje, že európska stratégia zamestnanosti vrátane usmernení politík zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu v správe hospodárskych záležitostí EÚ, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä zavedením sociálnych ukazovateľov;

27.

uznáva, že Komisia začala prácu na vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, no pripomína potrebu dosiahnutia výsledkov v rámci procesu konzultácií a prijímania nových účinných krokov zameraných na dosiahnutie hlbšej a spravodlivejšej EÚ, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti; v tomto zmysle upozorňuje na správu piatich predsedov, v ktorej sa požaduje väčšia hospodárska a sociálna konvergencia, no uznáva, že neexistuje jednotné riešenie vhodné pre všetkých; je v tomto zmysle presvedčený, že pre každý členský štát by sa mala prijímať prispôsobená spoločná politika; domnieva sa, že všetky európske opatrenia by sa mali týkať nerovností a rozdielov v príjmoch v rámci členských štátov, a ich cieľom musí byť viac, než zaoberať sa iba situáciou tých v najväčšej núdzi;

28.

uznáva, že v rámci európskeho semestra sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, pri rešpektovaní ich právomocí, aby podnikli naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojnú prácu s dôstojnou mzdou, dostupnosť primeraného minimálneho príjmu a sociálnej ochrany (ktorá už znížila mieru chudoby z 26,1 % na 17,2 %) a kvalitných verejných služieb a podporuje rozvoj a vytvorenie vhodného udržateľného systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponúkla podporu a vymieňala si s nimi osvedčené postupy, s cieľom zlepšiť administratívne kapacity na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže ide o hlavnú výzvu z hľadiska oživenia dlhodobých investícií a zabezpečenia tvorby pracovných miest a udržateľného rastu;

29.

zdôrazňuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia sú právomocou členského štátu, ktorú Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

30.

uznáva, že stanovenie miezd je právomocou členského štátu, ktorá sa v súlade so zásadou subsidiarity musí rešpektovať;

31.

berie na vedomie skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila, ale poukazuje na to, že v EÚ stále dosahuje neuveriteľne vysokú úroveň s vyše 4 miliónmi nezamestnaných do 25 rokov, z ktorých 2,885 milióna je v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako tri roky po začatí iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú výsledky vykonávania záruky pre mladých ľudí veľmi nerovnomerné a v niektorých prípadoch neúčinné; vyzýva Komisiu, aby v októbri 2016 predložila podrobnú analýzu jej vykonávania, ktorá bude základom pokračovania tohto programu;

32.

pripomína, že v mnohých členských štátoch sa každý rok znižujú dávky v nezamestnanosti, čo je okrem iných faktorov dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje záruku primeraných dávok v nezamestnanosti, aby mohli ľudia dôstojne žiť, a opatrenia na plynulé začlenenie týchto ľudí na trh práce;

33.

upozorňuje na skutočnosť, že nerovnováha v dôchodkových systémoch je v podstate dôsledkom nezamestnanosti, znehodnocovania miezd a neistých pracovných miest; požaduje preto reformy, ktorými by sa zaručili primerané finančné prostriedky do prvého piliera dôchodkového systému, ktorý zaručuje slušné dôchodky aspoň nad hranicou chudoby;

34.

opätovne pripomína, že voľný pohyb osôb je základom posilnenia konvergencie a integrácie medzi európskymi krajinami;

35.

berie na vedomie zvýšenie počtu odporúčaní (piatim členským štátom) týkajúcich sa režimov minimálnej mzdy; vyzýva však Komisiu, so zreteľom na skutočnosť, že veľká nerovnosť príjmov neškodí len sociálnej súdržnosti, ale aj udržateľnému hospodárskemu rastu (ako to nedávno uviedli MMF aj OECD), aby splnila sľub predsedu Junckera z jeho inauguračnej reči, poskytnúť všetkým Európanom primeraný príjem prostredníctvom európskeho rámca pre minimálnu mzdu s cieľom pokryť základné životné náklady, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne postupy a zásada subsidiarity;

36.

vyjadruje obavy zo zvyšovania nerovnosti príjmov, ktoré čiastočne súvisí s neúčinnými reformami trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce spolu s opareniami na zvýšenie minimálnej mzdy na slušnú úroveň a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie zamestnancov v systémoch stanovovania miezd, aby sa tak znížili mzdové rozdiely; upozorňuje, že v posledných desaťročiach pripadá väčšia časť hospodárskych výhod vedeniu podnikov, pričom mzdy zamestnancov stagnujú alebo sa znižujú; domnieva sa, že tieto neúmerné mzdové rozdiely zvyšujú nerovnosť a škodia produktivite a konkurencieschopnosti spoločností;

37.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera dlhodobej nezamestnanosti je s 10,5 milióna nezamestnanými v EÚ stále vysoká, a pripomína, že začlenenie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh má zásadný význam pre zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, ako aj pre sebavedomie týchto ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o vytvorenie inkluzívnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre pracujúcich a uchádzačov o zamestnanie zo všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a tam, kde je to možné, mobilizovala ďalšie zdroje;

38.

domnieva sa, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, je stále zásadne dôležitá pre vyvážený a inkluzívny rast, dlhší aktívny pracovaný život, vytváranie pracovných miest a znižovanie nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky, ktorými sa zaručí, že systém sociálnej ochrany bude počas života človeka dostatočný, primeraný, efektívny a kvalitný, a zaručí sa nimi slušný život, pričom prispejú k boju proti nerovnosti a podporia inklúziu s cieľom odstrániť chudobu, a to najmä u ľudí vylúčených z trhu práce a najzraniteľnejších skupín;

39.

poukazuje na fyzické aj digitálne prekážky, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý iniciovala Komisia, sa bude vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

Vnútorný trh

40.

víta veľké množstvo odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré podporujú dobre fungujúci a integrovaný jednotný trh vrátane financovania a investičných príležitostí, ktoré podporujú podniky, a to najmä MSP, a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, elektronickú verejnú správu, verejné obstarávanie a vzájomné uznávanie vrátane vzájomného uznávania kvalifikácií; zdôrazňuje, že ak má byť vplyv týchto oblastí politiky účinný, kľúčom je presadzovanie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny venovala čo najväčšiu pozornosť zavedeniu dlhodobých reforiem, ktoré majú značný vplyv, najmä vo vzťahu k sociálnym investíciám, zamestnanosti a odbornej príprave;

41.

uvádza, že jednotný trh je základom hospodárstva EÚ, a zdôrazňuje, že inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou vecí verejných, ktorá kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, súdržnosti, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby sledovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité formálne začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie ukazovateľov jednotného trhu, ktoré umožňuje systematické sledovanie a vyhodnocovanie pokroku členských štátov v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

42.

víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť prístupu zjednodušenia DPH na digitálnom jednotnom trhu;

43.

odsudzuje prekážky, ktoré stále existujú alebo ktoré boli vytvorené, a ktoré bránia dobre fungujúcemu a integrovanému jednotnému trhu; upozorňuje predovšetkým na čiastočnú transpozíciu a vykonávanie smernice o službách v mnohých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby účinnejšie presadzovala to, k čomu sa členské štáty zaviazali v rámci práva EÚ; pripomína záväzok Komisie využívať v prípade potreby konania o porušení povinnosti, s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov pre jednotný trh s tovarom a službami a v digitálnej oblasti;

44.

poukazuje na to, že systém uznávania odborných kvalifikácií je podporený zásadou vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami a vzájomnou kontrolou kvality kvalifikácií; konštatuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia v záujme lepšieho vykonávania vzájomného uznávania odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že riadne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na rozdrobenie jednotného trhu, ktoré obmedzuje hospodársku činnosť a možnosť výberu pre spotrebiteľov, kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory podnikania a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy; víta vykonávanie mapovania regulovaných kvalifikácií a profesií, na základe ktorého sa vytvorí interaktívna verejná databáza, ktorá môže pomôcť národným akčným plánom členských štátov;

45.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ako je napríklad nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť, pričom 21 členských štátov netransponovalo legislatívny balík v plnej miere, čo spôsobuje narušenia trhu; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržali svoje právne záväzky prostredníctvom prijatia postupov potrebných na začatie konaní o porušení povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky, efektívne a transparentne dohliadala na to, aby administratívne postupy nevytvárali podnikom neprimeranú záťaž a aby nebránili MSP v účasti na verejnom obstarávaní;

46.

podporuje členské štáty v úsilí o modernizáciu verejných administratívnych služieb, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a žiada lepšiu cezhraničnú spoluprácu, zjednodušenie administratívnych postupov a interoperabilitu orgánov verejnej správy v prospech všetkých podnikov a občanov, a zároveň vyzýva Komisiu, aby sa v prípade financovania elektronizácie verejných služieb z rozpočtu EÚ angažovala v účinnejšom monitorovaní primeranosti použitia týchto prostriedkov;

o

o o

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Komisie a Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

(3)  Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 24.

(4)  Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/190


P8_TA(2016)0417

Transmastné kyseliny

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o transmastných kyselinách (2016/2637(RSP))

(2018/C 215/28)

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1), a najmä na jeho článok 30 ods. 7,

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 3. decembra 2015 o transmastných kyselinách v potravinách a celkovo v strave obyvateľstva Únie (COM(2015)0619),

so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra s názvom Trans fatty acids in Europe: where do we stand? A synthesis of the evidence: 2003 – 2013 (Transmastné kyseliny v Európe: aká je súčasná situácia? Súhrn dôkazov: 2003 – 2013),

so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2009, v ktorom poskytuje odporúčania k dennému príjmu transmastných kyselín,

so zreteľom na publikácie Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom The effectiveness of policies for reducing dietary transfat:systematic review of the evidence (Účinnosť politických opatrení na znižovanie potravinových transmastných kyselín: systematický prehľad dôkazov) (2), Eliminating trans fats in Europe – A policy brief (Odstránenie transmastných kyselín v Európe – prehľad politiky) (3)Effect of trans-fatty acid intake on blood lipids and lipoproteins:systematic review and meta-regression analysis (Účinok príjmu transmastných kyselín na krvné lipidy a lipoproteíny: systematické skúmanie a metaanalýza) (4),

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o transmastných kyselinách (O-000105/2016 – B8-1801/2016 and O-000106/2016 – B8-1802/2016),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.

keďže transmastné kyseliny predstavujú osobitný druh nenasýtených tukov;

B.

keďže sa síce transmastné kyseliny prirodzene nachádzajú v potravinových výrobkoch z prežúvavcov, ako sú mliečne výrobky a mäso, v niektorých rastlinách a výrobkoch rastlinného pôvodu (pór, hrach, šalát a repkový olej), väčšinou sa vyskytujú v priemyselne vyrábaných čiastočne hydrogenovaných rastlinných olejoch (rastlinné oleje, ktoré boli pozmenené pridaním atómov vodíka a ktoré sa používajú na vyprážanie, pečenie a v spracovaných potravinách na predĺženie životnosti);

C.

keďže príjem transmastných kyselín je väčšinou spojený s konzumáciou priemyselne vyrobených čiastočne hydrogenovaných olejov, ktoré sa používajú v priemysle v širokom spektre nápojov potravinových výrobkoch (v balených i nebalených potravinách, ako sú voľne predávané potraviny a potraviny ponúkané v stravovacích službách);

D.

keďže úrad EFSA v roku 2010 dospel k záveru, že transmastné kyseliny zo zdrojov pochádzajúcich z prežúvavcov majú podobné účinky ako transmastné kyseliny z priemyselných výrobkov;

E.

keďže tuk prežúvavcov obsahuje 3 – 6 % transmastných kyselín;

F.

keďže ľudská spotreba prirodzene sa vyskytujúcich transmastných kyselín z prežúvavcov je vo všeobecnosti nízka a keďže Svetová zdravotnícka organizácia poukazuje na to, že nie je pravdepodobné, že by tieto prirodzene sa vyskytujúce transmastné kyseliny predstavovali v rámci súčasného bežného stravovania zdravotné riziko, a to vzhľadom na ich pomerne nízky príjem;

G.

keďže toto uznesenie sa týka len priemyselne vyrábaných mastných kyselín;

H.

keďže mnohé reštaurácie a zariadenia rýchleho občerstvenia používajú tuky obsahujúce transmastné kyseliny na ponorné vyprážanie potravín, pretože sú lacné a možno ich v priemyselných fritézach používať opakovane;

I.

keďže počas prípravy niektorých potravín (napr. sušienok, koláčov, slaných pochutín, vyprážaných jedál) sa používajú alebo vznikajú ďalšie transmastné kyseliny;

J.

keďže častá konzumácia priemyselne vyrábaných hydrogenovaných rastlinných olejov sa spája s vyšším rizikom vzniku srdcovo-cievnych ochorení (a to viac než akýkoľvek iný dlhodobo pôsobiaci faktor), neplodnosti, endometriózy, žlčníkových kameňov, Alzheimerovej choroby, cukrovky, obezity a niektorých druhov rakoviny;

K.

keďže európske orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti príčinám obezity;

L.

keďže vysoký príjem transmastných kyselín (viac než akákoľvek iná živina na kalorickom základe) zvyšuje riziko vzniku koronárnej choroby srdca, ktorá má podľa konzervatívneho odhadu v EÚ na svedomí približne 660 000 úmrtí ročne, čiže približne 14 % celkového počtu úmrtí;

M.

keďže Európsky úrad pre bezpečnosť potravín odporúča, aby „príjem transmastných kyselín bol čo možno najnižší v rámci nutrične primeranej stravy“ (5);

N.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia konkrétnejšie odporúča, že konzumácia transmastných kyselín by mala tvoriť menej než 1 % denného energetického príjmu (6);

O.

keďže americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA) v júni 2015 dospel k záveru, že čiastočne hydrogenované oleje nie sú „vo všeobecnosti považované za bezpečné“ na použitie v ľudskej potrave;

P.

keďže napriek tomu, že sú údaje pre celú EÚ dostupné v obmedzenej miere, nedávna štúdia, ktorá zozbierala údaje z deviatich krajín EÚ, uvádza, že priemerná denná spotreba transmastných kyselín je menej než 1 % denného energetického príjmu, ale v osobitných podskupinách obyvateľstva niektorých z týchto členských štátov je ich príjem vyšší (7);

Q.

keďže analýza najnovších verejne dostupných údajov potvrdzuje, že napriek údajnému zníženiu obsahu transmastných kyselín v istých potravinách existuje na niektorých trhoch EÚ s potravinami stále veľké množstvo potravín s vysokým obsahom týchto kyselín, t. j. nad 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku (napr. sušienky alebo pukance, ktoré majú približne 40 – 50 g transmastných kyselín/100 g tuku, ako aj nebalené potraviny ako pekárenské výrobky);

R.

keďže medzinárodné štúdie dokazujú, že politiky zamerané na obmedzenie obsahu transmastných kyselín v potravinách vedú k zníženiu ich obsahu bez toho, aby dochádzalo k zvýšeniu celkového obsahu tuku; keďže tieto politiky sú realizovateľné, dosiahnuteľné a môžu mať pozitívny dosah na verejné zdravie;

S.

keďže skutočnosť, že iba tretina spotrebiteľov v EÚ má isté vedomosti o transmastných kyselinách, dokazuje, že opatrenia týkajúce sa označovania nie sú účinné a že treba prijať opatrenia na zvýšenie povedomia o tejto problematike prostredníctvom systému vzdelávania a mediálnych kampaní;

T.

keďže právne predpisy EÚ neregulujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, ani nevyžadujú ich označovanie;

U.

keďže Rakúsko, Dánsko, Lotyšsko a Maďarsko zaviedli právne predpisy, ktoré obmedzujú obsah transmastných kyselín v potravinových výrobkoch, pričom väčšina ostatných členských štátov si vybrala dobrovoľné opatrenia, ako je samoregulácia, odporúčania k stravovaniu či kritériá týkajúce sa zloženia osobitných tradičných výrobkov;

V.

keďže je dokázané, že zavedenie zákonných limitov pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny v Dánsku, ktoré v roku 2003 obmedzilo obsah týchto kyselín v olejoch a tukoch na 2 %, bolo úspešné a viedlo k zníženiu počtu úmrtí spôsobených srdcovo-cievnymi ochoreniami (8);

W.

keďže jediný spôsob, ako môžu spotrebitelia zistiť, či výrobok obsahuje transmastné kyseliny, je skontrolovať, či sú v zložení balených výrobkov uvedené čiastočne hydrogenované oleje; keďže podľa súčasných pravidiel EÚ môžu byť spotrebitelia zmätení, pokiaľ ide o rozdiel medzi čiastočne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi okrem iných mastných kyselín aj transmastné kyseliny) a plne hydrogenovanými olejmi (obsahujúcimi iba saturované mastné kyseliny a žiadne transmastné kyseliny), keďže v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa požaduje, aby sa táto informácia uvádzala na zozname zložiek obsiahnutých v balených potravinách;

X.

keďže nedávne štúdie preukázali, že ľudia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením sa stravujú zdravšie než ľudia s nižším sociálno-ekonomickým postavením a že spolu s tým, ako rastie sociálna nerovnosť, sa tento rozdiel sa stále prehlbuje;

Y.

keďže konkrétne transmastné kyseliny sa používajú skôr v lacnejších potravinách, a vzhľadom na to, že ľudia s nižšími príjmami sú vo väčšej miere vystavení konzumácii lacnejších potravín s vysokým obsahom transmastných kyselín, môže dochádzať k prehlbovaniu nerovností z hľadiska zdravia;

Z.

keďže by sa na úrovni EÚ mali prijať vhodné rozhodnutia, ktoré by obmedzili príjem priemyselne vyrábaných transmastných kyselín;

AA.

keďže zdravotnícke organizácie, spotrebiteľské skupiny, združenia zdravotníckych pracovníkov a potravinárske podniky vyzvali (9) Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zníženie množstva priemyselných transmastných kyselín v potravinách na podobnú úroveň, akú stanovili dánske orgány (t. j. 2 g transmastných kyselín na 100 g tuku);

1.

pripomína, že otázka transmastných kyselín je pre Európsky parlament prioritou, a opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o riziká, ktoré predstavujú transmastné kyseliny z hľadiska ľudského zdravia;

2.

zdôrazňuje, že USA už oznámili, že vzhľadom na záver z roku 2015, podľa ktorého transmastné kyseliny nie sú všeobecne uznávané ako bezpečné, výrobcovia potravín budú musieť od polovice roka 2018 odstrániť čiastočne hydrogenované oleje z výrobkov, ktoré sa predávajú na domácom trhu;

3.

pripomína dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obmedzenie transmastných kyselín môže priniesť rýchle a výrazné zdravotné zlepšenia; v tejto súvislosti poukazuje na pozitívnu skúsenosť Dánska, ktoré v roku 2003 zaviedlo celoštátnu 2 % hornú hranicu pre obsah transmastných kyselín v olejoch a tukoch;

4.

zdôrazňuje, že väčšina obyvateľov EÚ – predovšetkým tie najzraniteľnejšie osoby – nemajú dostatok informácií o transmastných kyselinách a o dôsledkoch ich konzumácie pre zdravie, čo môže spotrebiteľom brániť v informovanom rozhodovaní;

5.

je znepokojený tým, že zraniteľné skupiny vrátane občanov s nižším vzdelaním a sociálno-ekonomickým postavením, ako aj deti majú väčší sklon ku konzumácii potravín s vyšším obsahom transmastných kyselín;

6.

uznáva, že všetky existujúce stratégie na obmedzenie transmastných kyselín sú podľa všetkého spojené s výrazným znížením obsahu transmastných kyselín v potravinách, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne harmonizovaným prístupom EÚ k problematike transmastných kyselín; zdôrazňuje, že samostatné opatrenia členských štátov povedú k zmesi nariadení, čo môže mať rozdielne vplyvy na zdravie v jednotlivých členských štátoch, a navyše oslabiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu a inovácie v potravinárstve;

7.

domnieva sa preto, že ak sa má výrazne obmedziť priemerný príjem transmastných kyselín, opatrenia by sa nemali prijímať výlučne na vnútroštátnej úrovni, ale že sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ;

8.

pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (10) je vykonávanie politiky označovania transmastných kyselín pravdepodobne najnákladnejšiou možnosťou, kým v krajinách, ktoré transmastné kyseliny zakázali, mal tento zákaz vzhľadom na nízke náklady na jeho vykonávanie a monitorovanie minimálny finančný dosah;

9.

vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov o negatívnych vplyvoch transmastných kyselín na zdravie je povinné označovanie týchto kyselín v rámci úsilia o obmedzenie príjmu transmastných kyselín občanmi EÚ síce dôležitým, ale nepostačujúcim nástrojom v porovnaní so zavedením povinných limitov;

10.

zdôrazňuje ďalej v tomto smere, že stratégia označovania transmastných kyselín sa týka len určitých potravín a nevzťahuje sa na nebalené potraviny alebo jedlá v reštauračných zariadeniach;

11.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zriadila zákonný limit EÚ pre priemyselne vyrábané transmastné kyseliny vo všetkých potravinách (t. j. v prípade prísad, ako i v konečnom výrobku) s cieľom obmedziť ich príjem vo všetkých skupinách obyvateľstva;

12.

žiada, aby bol tento návrh predložený do dvoch rokov;

13.

žiada, aby tento návrh sprevádzalo posúdenie vplyvu, v rámci ktorého sa vyhodnotia priemyselné náklady na zmenu receptúr, ktoré by vznikli v dôsledku povinného limitu, ako aj možnosť prenesenia týchto nákladov na spotrebiteľov;

14.

v tejto súvislosti berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že uskutoční dôkladné posúdenie nákladov a prínosov rôznych možností hraničných hodnôt, a žiada Komisiu, aby osobitne zohľadnila ich dosah na MSP;

15.

vyzýva potravinársky priemysel, aby uprednostnil alternatívne riešenia, ktoré sú v súlade so zdravotnými a environmentálnymi normami, ako napríklad využívanie zlepšených olejov, nové postupy na úpravu tukov alebo kombináciu náhrad za transmastné kyseliny (vláknina, celulóza, škrob, bielkovinové zmesi atď.);

16.

ďalej žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zvyšovaní gramotnosti v oblasti výživy, aby umožnila spotrebiteľom vyberať si zdravšie potraviny a podporovala ich v tomto rozhodovaní a aby sa zapojila do diskusie so zástupcami priemyslu s cieľom povzbudiť ich k zmene zloženia ich výrobkov, aby boli zdravšie;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(2)  Bulletin of the World Health Organisation 2013; 91:262–269H.

(3)  http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0010/288442/Eliminating-trans-fats-in-Europe-A-policy-brief.pdf?ua=1

(4)  http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/246109/1/9789241510608-eng.pdf

(5)  EFSA Journal 2010; 8(3):1461.

(6)  http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/42665/1/WHO_TRS_916.pdf?ua=1 pg89, WHO/FAO technical report series 916

(7)  Mouratidou et al. Trans Fatty acids in Europe: where do we stand? (Transmastné kyseliny v Európe: aká je všeobecná situácia?) JRC Science and Policy Reports 2014; doi:10.2788/1070.

(8)  Brandon J. et al. Denmark’s policy on artificial trans fat and cardiovascular disease (Politika Dánska v oblasti transmastných kyselín a srdcovo-cievnych ochorení), Am J Prev Med 2015.

(9)  http://www.beuc.eu/publications/open_letter_industrially_produced_tfas_freeeu.pdf

(10)  Eliminating trans fats in Europe: a policy brief (Odstraňovanie tukov v Európe: prehľad politiky), strana 6.


Štvrtok 27. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/194


P8_TA(2016)0422

Situácia v severnom Iraku/Mosule

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule (2016/2956(RSP))

(2018/C 215/29)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. februára 2014 o situácii v Iraku (1), z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (2) a z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ (3), z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom (4) a zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš (5),

so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe ISIS/Dá’iš, zo 14. decembra 2015 o Iraku, zo 16. marca 2015 o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu ISIS/Dá’iš, z 20. októbra 2014 o kríze ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, z 30. augusta 2014 o Iraku a Sýrii, zo 14. apríla 2014 a z 12. októbra 2015 o Sýrii a z 15. augusta 2014 o Iraku,

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

so zreteľom na rezolúciu č. 2091 (2016) o zahraničných bojovníkoch v Sýrii a Iraku, ktorú 27. januára 2016 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy,

so zreteľom na ministerské stretnutie pre stabilizáciu Mosulu združujúce 22 krajín, OSN, EÚ a Ligu arabských štátov, ktorému spolupredsedali Francúzsko a Irak a ktoré sa konalo 20. októbra 2016 v Paríži s cieľom vypracovať plán na ochranu civilistov a distribúciu pomoci a riešiť otázky týkajúce sa správy oblastí nedávno oslobodených spod vlády ISIS/Dá’iš,

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, prijatý v roku 1998, a jeho ustanovenia o jurisdikcii v súvislosti so zločinom genocídy, zločinmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a zločinom agresie,

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže iracká armáda s podporou globálnej koalície proti ISIS/Dá’iš a síl pešmergov kurdskej regionálnej vlády (KRG) a ľudových mobilizačných síl spustila operáciu na oslobodenie Mosulu, druhého najväčšieho irackého mesta, a viacerých miest a dedín v mosulskom koridore od ISIS/Dá’iš;

B.

keďže ISIS/Dá’iš nastolil v Mosule tvrdý režim; keďže obyvatelia, ktorým sa nedávno podarilo uniknúť, podávali svedectvá o tom, že ľudia hladujú a zúfalo čakajú na oslobodenie;

C.

keďže Ninivská planina, Tal Afar a Sindžár, ako aj celý širší región, boli pôvodnou domovinou kresťanov (Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), jezídov, sunnitských a šiítských Arabov, Kurdov, Šabakov, Turkménov, Kakajov, Sabejcov/Mandeáncov a iných, kde aj napriek obdobiam vonkajšieho násilia a prenasledovania po stáročia žili v duchu všeobecného pluralizmu, stability a komunálnej spolupráce do začiatku tohto storočia a okupácie veľkej časti tohto regiónu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš v roku 2014;

D.

keďže Mosul je mnohoetnické mesto, kde sunitsko-arabská väčšina žije po boku Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov), Kurdov, jezídov, Šabakov, Kakajov a Turkménov (sunnitských a šíitských Arabov); keďže oblasti v okolí mesta sú historicky etnicky a nábožensky rôznorodé, kde sa v okolí Ninivskej planiny sústreďujú kresťania, v okolí pohoria Sindžár jezídi a v oblasti Tal Afar moslimskí Turkméni; keďže v roku 2003 bolo v Iraku viac ako 1,5 milióna kresťanov, ale ich počet sa dnes znížil na menej ako 200 000 – 350 000, pričom mnohí z nich žijú v chudobe; keďže prítomnosť kresťanov a iných menšín v Iraku tradične mala obrovský sociálny význam, pretože výrazne prispievali k politickej stabilite, a keďže zánik týchto menšín v regióne bude mať ďalší destabilizačný účinok;

E.

keďže k Európskemu parlamentu, ktorý 4. februára 2016 uznal, že ISIS/Dá’iš pácha genocídu na kresťanoch, jezídoch a ďalších náboženských a etnických menšinách, sa pridali Rada Európy, ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Kongres Spojených štátov, parlament Spojeného kráľovstva, austrálsky parlament a iné národy a inštitúcie, ktoré uznali, že medzi krutosti, ktoré organizácia ISIS/Dá’iš pácha na náboženských a etnických menšinách v Iraku, patria vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída;

F.

keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) od roku 2014 prišlo o svoj domov v dôsledku vojny približne 3,3 milióna Iračanov a viac ako 1,5 milióna ľudí v Mosule žije pod bezprostrednou hrozbou násilného vysídlenia v priamom dôsledku operácie zameranej na opätovné získanie kontroly nad touto oblasťou;

G.

keďže UNHCR prevádzkuje päť táborov a je pripravený poskytnúť prístrešie 45 000 ľuďom utekajúcim z Mosulu a okolitých oblastí, pričom v nadchádzajúcich týždňoch plánuje ich celkový počet zvýšiť na 11 táborov s kapacitou pre 120 000 osôb, pokiaľ sa vyčlení územie v bezpečných oblastiach mimo frontových línií; keďže rozpočet UNHCR na riešenie situácie v Mosule je v súčasnosti krytý len na úrovni tesne nad 38 %; keďže je potrebné financovať nielen prvotné prípravy, ale aj riešenie masového vysídľovania, ktoré by mohlo trvať celé zimné obdobie;

H.

keďže potrebné bezpečnostné podmienky je nutné zabezpečiť pre všetkých, ktorí boli nútení opustiť svoju vlasť alebo boli násilne vysídlení, aby sa čo najskôr začalo uplatňovať ich právo na návrat do domovských krajín;

I.

keďže Rada pre spoluprácu EÚ – Irak v rámci Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Irakom a EÚ sa po druhýkrát stretla v Bruseli 18. októbra 2016, aby prediskutovala súčasné výzvy v oblasti humanitárnych otázok a stabilizácie v Iraku; keďže EÚ doposiaľ poskytla na humanitárnu pomoc v Iraku 134 miliónov EUR, z toho 50 miliónov EUR na pomoc Mosulu;

J.

keďže je dôležité zabezpečiť bezpečné útočisko všetkým komunitám vrátane Chaldejcov/sýrskych Aramejcov/Asýrčanov a ďalším ohrozeným spoločenstvám na Ninivskej planine;

K.

keďže v článku 2 irackej ústavy sa zaručujú plné náboženské práva každého jednotlivca na slobodu náboženského vyznania alebo viery a náboženských úkonov;

L.

keďže v článku 125 irackej ústavy sa zaručujú správne, politické, kultúrne práva a právo na vzdelanie pre rôzne národnosti, ako sú Turkméni, Chaldejci, Asýrčania a všetky ostatné zložky spoločnosti; keďže iracký premiér Hajdar al-Abádí 15. apríla 2015 vyhlásil: „Ak sa nedecentralizujeme, krajina sa rozpadne. Podľa mňa neexistujú žiadne obmedzenia decentralizácie.“;

M.

keďže prostredníctvom maximálnej autonómie a bezpečnostne ochrany komunít na Ninivskej planine, v Tal Afare a Sindžáre v rámci federatívnej Irackej republiky by sa obnovili a zachovávali základné ľudské práva vrátane vlastníckych práv pôvodných obyvateľov tohto regiónu;

1.

dôrazne podporuje operáciu Iraku na oslobodenie Mosulu od organizácie ISIS/Dá’iš; považuje túto operáciu za rozhodujúcu súčasť prebiehajúceho celosvetového úsilia o trvalú porážku ISIS/Dá’iš; vyjadruje presvedčenie, že Irak v tomto boji proti spoločnému nepriateľovi zvíťazí a oslobodí Mosul a ďalšie časti krajiny od ISIS/Dá’iš;

2.

opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku, ako aj jeho právu prijať potrebné kroky na ich zachovanie;

3.

je znepokojený nedávnym napätím medzi regionálnymi aktérmi; vyzýva na plné rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a žiada o neuskutočňovanie vojenských akcií v Iraku bez súhlasu irackej vlády; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dialóg medzi Irakom a ostatnými krajinami v regióne s cieľom vybudovať bezpečnejší Blízky východ;

4.

pripomína, že iracké orgány musia prijať konkrétne kroky na ochranu civilistov počas kampane vrátane uplatňovania účinného riadenia a kontroly nad milíciami a prijatia všetkých možných preventívnych opatrení, aby sa zabránilo civilným obetiam a porušovaniu ľudských práv počas útoku; zdôrazňuje, že ozbrojené sily v teréne musia počas operácií dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv;

5.

vyjadruje svoju podporu Irackej republike a jej obyvateľstvu uznaním politicky, spoločensky a ekonomicky životaschopnej a udržateľnej provincie na Ninivskej planine a v regiónoch Tal Afar a Sindžár v súlade s právoplatnými prejavmi sebaurčenia pôvodného obyvateľstva;

6.

zdôrazňuje, že právo na návrat vysídlených pôvodných obyvateľov z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru – z ktorých mnohí sú vysídlení v rámci Iraku – do domoviny ich predkov, by malo byť politickou prioritou irackej vlády podporovanej EÚ a členskými štátmi, ako aj medzinárodným spoločenstvom; zdôrazňuje, že s podporou vlády Irackej republiky a kurdskej regionálnej vlády by sa mali plne obnoviť základné ľudské práva vrátane vlastníckych práv týchto národov, ktoré by mali mať prednosť pred akýmikoľvek vlastníckymi nárokmi iných osôb;

7.

zdôrazňuje, že domorodé spoločenstvá z Ninivskej planiny, Tal Afaru a Sindžáru, teda kresťania (Chaldejci/sýrski Aramejci/Asýrčania), jezídi, Turkméni a iní, majú vo federálnej štruktúre Irackej republiky právo na bezpečnosť a regionálnu autonómiu;

8.

dôrazne odsudzuje pokračujúce násilie a masové popravy zo strany ISIS/Dá’iš v Iraku; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o tom, že ISIS/Dá’iš využíva deti, staršie osoby, ženy a zraniteľné osoby ako štíty proti prebiehajúcim vojenským operáciám na oslobodenie severného Iraku;

9.

berie na vedomie varovanie humanitárneho koordinátora OSN, že nie je k dispozícii dostatok finančných prostriedkov v prípade potenciálnych núdzových humanitárnych situácií v bezprecedentnom rozsahu vyplývajúcich z mosulskej ofenzívy; víta angažovanie sa EÚ v Iraku, najmä jej predchádzajúce úsilie o humanitárnu pomoc a odstraňovanie improvizovaných výbušných zariadení (IED), ktoré bude dôležité v záujme rýchleho návratu utečencov a vnútorne vysídlených osôb; napriek tomu naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o stabilizáciu v oslobodených oblastiach;

10.

naliehavo vyzýva irackú vládu a jej medzinárodných partnerov, aby vyriešenie otázok týkajúcich sa sporných medzinárodných hraníc Irackej republiky mierovou cestou považovali za prioritu;

11.

vyzýva všetky strany konfliktu, aby v počas bojov a po nich rešpektovali medzinárodné humanitárne právo a aby dodržiavali zásady primeranosti, rozlišovania a opatrnosti; nalieha na všetky strany konfliktu, aby otvorili humanitárne koridory s cieľom umožniť a pomôcť civilistom utiecť pred konfliktom, predísť tomu, aby uviazli v Mosule a aby ich militanti ISIS/Dá’iš použili ako ľudské štíty, poskytnúť im prístup do bezpečia a k humanitárnej pomoci a zaistiť pomoc a ochranu pre civilistov počas procesu bezpečnostných kontrol v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými normami, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby rodiny neboli rozdelené a deti neboli vystavené riziku, a zriadiť monitorovací mechanizmus tretích strán v rámci OSN; vyzýva najmä na prijatie všetkých potrebných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby deti a ich rodiny boli chránené pred bombardovaním a aby sa minimalizovali obete a chránila sa civilná infraštruktúra, najmä školy a nemocnice;

12.

naliehavo vyzýva všetkých aktérov zapojených do boja proti ISIS/Dá’iš v Iraku, aby nadviazali udržateľnú, dlhodobú a inkluzívnu politickú spoluprácu a dialóg s cieľom položiť základy pre vybudovanie Iraku bez radikálnych a extrémistických hnutí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, globálnu koalíciu na boj proti ISIL, medzinárodné spoločenstvo a medzinárodných aktérov, aby spolupracovali s národnou vládou a regionálnymi vládami Irackej republiky na udržateľnom bezpečnostnom riešení na Ninivskej planine, v Tal Afare a Sindžáre;

13.

žiada Európsku úniu, OSN a celé medzinárodné spoločenstvo, aby v spolupráci s vládou a regionálnymi samosprávami Irackej republiky dohliadali na opätovné začlenenie všetkých vysídlených Iračanov a etnických a náboženských menšín;

14.

vyzýva ESVČ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli praktickú a diplomatickú podporu pre vytvorenie udržateľnej a inkluzívnej štruktúry v regióne po skončení konfliktu, najmä pokiaľ ide o možnosť, aby boli autonómne provincie vrátane oblasti Ninivskej planiny, Sindžáru a Tal Afaru politicky zastupované pôvodným obyvateľstvom tohto regiónu; opätovne zdôrazňuje dôležitosť účasti náboženských organizácií poskytujúcich pomoc pri koordinovanej humanitárnej činnosti, najmä pokiaľ ide o vysídlené etnické a náboženské menšiny;

15.

nabáda EÚ a jej členské štáty, ako aj medzinárodné spoločenstvo, aby poskytli technickú pomoc irackej vláde pri vykonávaní rozhodnutia vytvoriť provinciu na Ninivskej planine v súlade s rozhodnutím kabinetu z 21. januára 2014 a pri ďalšej decentralizácii prostredníctvom vytvorenia provincií v Tal Afare a Sindžáre, ako aj podpore nových provinčných správnych orgánov, aby naplnili svoj plný potenciál;

16.

vyzýva ESVČ, aby po oslobodení uplatnila svoj vplyv pri rokovaniach s KRG a irackou vládou s cieľom zabezpečiť, že etnickým menšinám v regióne, predovšetkým kresťanom (Chaldejcom/sýrskym Aramejcom/Asýrčanom), jezídom, Turkménom, Šabakom a Kakajom, budú priznané ich legitímne práva a budú začlenení do nového administratívneho zriadenia v snahe zabrániť vypuknutiu nových konfliktov;

17.

nabáda členské štáty EÚ, aby v spolupráci s irackou vládou do zoznamu zložiek oprávnených prijímať pomoc zaradili miestne bezpečnostné sily; domnieva sa, že miestne bezpečnostné sily by mali zahŕňať aj miestne sily, ktoré sa zaviazali chrániť mimoriadne ohrozené etnické a náboženské menšinové spoločenstvá na Ninivskej planine, v Tal Afare, Sindžáre a inde pred hrozbou džihádizmu/salafizmu;

18.

pripomína, že záchrana životov civilistov a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva sú základným politickým predpokladom zmierenia a rozvoja a jediným spôsobom, ako poraziť nenávisť a rozdeľovanie, a že je veľmi dôležité nepodnecovať ďalšie napätie medzi komunitami a položiť základy stabilného a prosperujúceho Iraku;

19.

nalieha na vojenskú koalíciu pod vedením Iraku, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zachovanie dôkazov o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti spáchaných príslušníkmi ISIS/Dá’iš s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť;

20.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité včasne a účinne zabezpečiť bezpečnosť prostredníctvom skutočných bezpečnostných koridorov, kde je možné zachovať ochranu, a to vrátane odmínovania, znovunastolenia právneho štátu a obnovenia základných služieb, ako je zdravotníctvo, dodávky elektriny a vzdelávanie v oslobodených oblastiach; upozorňuje, že ak sa nepodarí zaručiť základné služby, bezpečnosť a dlhodobú stratégiu boja proti základným príčinám problémov, ako aj úsilie o sociálnu súdržnosť, bude to viesť k opätovnému rozšíreniu extrémistických síl; vyzýva preto na pevné prepojenie humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce s cieľom zaručiť pokračovanie podpory od humanitárnej pomoci k stabilizácii, odolnosti a rozvoju Iraku;

21.

zdôrazňuje dôležitosť Mosulu pre celý Irak a vyzýva na zastúpenie menšín v nových správnych orgánoch Mosulu; zdôrazňuje legitímne právo etnických a náboženských menšín na politickú účasť a na obnovu ich majetkových práv; vyzýva na mierové spolužitie a riadne dodržiavanie práv rôznych etnických a náboženských menšín, ktoré boli historicky silne zastúpené a žili spoločne v mieri, a to najmä jezídi v pohorí Sindžár, Chaldejci/sýrski Aramejci/Asýrčania na Ninivskej planine a Turkméni v oblasti Tel Afar a v častiach kirkúckej gubernie; vyzýva tiež na prijatie opatrení na zaručenie bezpečného návratu vysídlených utečencov;

22.

naliehavo vyzýva irackú vládu, aby s podporou od EÚ a jej členských štátov poskytla prostriedky na odmínovanie oblastí, ktoré predtým okupovala organizácia ISIS/Dá’iš, a spolupracovala s miestnymi radami zastupujúcimi menšiny s cieľom zabezpečiť fungujúcu koordináciu a vyhnúť sa oneskoreniam, ktoré by zabránili návratu utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny;

23.

zdôrazňuje potrebu pokračovať v boji proti ďalšiemu šíreniu islamsko-džihádistických ideológií v regióne a za jeho hranicami vrátane salafistického džihádizmu, ktorý slúži na teologické a politické podnecovanie trestnej činnosti organizácie ISIS/Dá’iš, a to aj po oslobodení Mosulu; vyzýva členské štáty EÚ, aby prípady genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchané v Iraku, Sýrii, Líbyi a v ďalších krajinách organizáciou ISIS/Dá’iš postupovali Medzinárodnému trestnému súdu;

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0171.

(2)  Ú. v. EÚ C 234, 28.6.2016, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 35.

(4)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 113.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0051.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/199


P8_TA(2016)0423

Situácia novinárov v Turecku

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku (2016/2935(RSP))

(2018/C 215/30)

Európsky parlament

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015 (2),

so zreteľom na správu Komisie o Turecku za rok 2015 z 10. novembra 2015 (SWD(2015)0216),

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna zo 16. júla 2016 o situácii v Turecku,

so zreteľom na závery Rady z 18. júla 2016 o Turecku,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie Federicy Mogheriniovej a komisára Johannesa Hahna z 21. júla 2016 o vyhlásení výnimočného stavu v Turecku,

so zreteľom na politický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa uskutočnil 9. septembra 2016,

so zreteľom na skutočnosť, že ústredným prvkom hodnôt EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu vrátane slobody prejavu,

so zreteľom na právo na slobodu prejavu zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

so zreteľom na odporúčania obsiahnuté v stanovisku k článkom 216, 299, 301 a 314 tureckého trestného zákonníka, ktoré prijala Benátska komisia na svojom 106. plenárnom zasadnutí (Benátky, 11. – 12. marca 2016),

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 15. júla 2016 došlo v Turecku k pokusu o prevrat, počas ktorého viac ako 250 osôb zahynulo a viac ako 2 100 bolo zranených;

B.

keďže ochrana demokracie s pevným odhodlaním dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu je dôležitá, ako je z tohto hľadiska dôležitá spolupráca medzi EÚ, Radou Európy a Turecka; keďže Turecko je kľúčovým partnerom Európskej únie;

C.

keďže podľa Európskej federácie novinárov a Tureckého združenie novinárov po pokuse o prevrat 15. júla 2016 turecká polícia zatkla najmenej 99 novinárov a spisovateľov, pričom väčšina z nich nebola doteraz obvinená, čím počet pracovníkov médií zadržiavaných na základe obvinení, o ktorých panuje presvedčenie, že súvisia s výkonom ich práva na slobodu prejavu, do 20. októbra 2016 dosiahol najmenej 130; keďže 64 novinárov zatknutých po 15. júli 2016 bolo prepustených; keďže zadržaným novinárom bolo odopreté právo na právneho zástupcu a sú zadržiavaní v neľudských podmienkach, pričom sa im vyhrážajú a sú vystavení zlému zaobchádzaniu; keďže existujú tvrdenia, že Bilir Kaya a Inan Kizilkaya, šéfredaktori zatvoreného denníka Özgür Gündem, boli vo väzení mučení;

D.

keďže už pred neúspešným prevratom existovali značné obmedzenia médií a nátlak na novinárov; keďže podľa Výboru na ochranu novinárov turecké orgány po pokuse o prevrat zavreli kancelárie viac ako 100 vysielateľov, novín, časopisov, vydavateľov a distribučných spoločností, pričom 2 300 novinárov a pracovníkov médií prišlo o prácu; keďže najmenej 330 novinárom bola zrušená tlačová akreditácia;

E.

keďže k zadržaným novinárom patrí napríklad známa spisovateľka Asli Erdoganová, ktorá bola takisto členom poradného výboru a prispievala do kurdského denníka Özgür Gündem, ktorý je v súčasnosti zatvorený, akademik a novinár Mehmet Altan a jeho brat Ahmet Altan, spisovateľ a bývalý redaktor týždenníka Taraf;

F.

keďže podľa organizácie Human Rights Watch sa mnohé právne opatrenia uskutočnili bez dôkazu o účasti obvinených na neúspešnom pokuse o prevrat; keďže právo na spravodlivý súd musí byť zaručené a keďže spôsob, akým súdny systém pristupuje k prípadom súvisiacim s médiami, poukazuje na nedostatok nestrannosti a nezávislosti;

1.

dôrazne odsudzuje pokus o štátny prevrat v Turecku z 15. júla 2016; podporuje legitímne inštitúcie v Turecku; vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom obetí; vyjadruje solidaritu obetiam a ich rodinám;

2.

uznáva právo a povinnosť tureckej vlády reagovať na pokus o prevrat, zdôrazňuje však, že turecká vláda nemôže využívať neúspešné vojenské prevzatie moci ako zámienku na ďalšie potláčanie legitímnej a nenásilnej opozície a ani na to, aby prostredníctvom neprimeraných a nezákonných krokov a opatrení bránila novinárom a médiám pokojne uplatňovať slobodu prejavu;

3.

vyzýva turecké orgány, aby prepustili novinárov a pracovníkov médií zadržiavaných bez presvedčivých dôkazov o trestnej činnosti vrátane známych novinárov, ako sú napríklad Nazli Ilicaková, Sahin Alpay, Asli Erdoganová, Murat Aksoy, Ahmet Altan a Mehmet Altan; zdôrazňuje, že novinári by nemali byť zadržiavaní na základe obsahu ich žurnalistiky alebo údajného prepojenia, a to aj v prípadoch obvinení voči nim, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vyšetrovacia väzba zostala výnimkou;

4.

pripomína, že slobodná a pluralitná tlač je spolu s riadnymi súdnymi procesmi, prezumpciou neviny a nezávislosťou súdnictva základnou zložkou každej demokratickej spoločnosti; pripomína tureckým orgánom, že pri styku s médiami a novinármi treba postupovať čo najobozretnejšie, pretože sloboda prejavu a sloboda médií zostávajú kľúčovou podmienkou pre fungovanie demokratickej a otvorenej spoločnosti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že opatrenia v rámci výnimočného stavu sa používajú aj na zastrašovanie členov rodín novinárov, ktorí utiekli do zahraničia alebo sa skrývajú, a to vrátane odobratia pasov alebo ich dočasného zadržiavania namiesto osôb, ktoré sú obvinené;

6.

je vážne znepokojený nad zatvorením vyše 150 médií; žiada, aby boli znovu otvorené, aby sa obnovila ich nezávislosť a aby sa ich prepustení zamestnanci náležitým spôsobom vrátili na svoje miesta; vyzýva turecké orgány, aby skoncovali s praktikami zneužívania ustanovení trestného zákona o vymenovaní správcov v súkromných médiách a aby zastavili zasahovanie výkonnej moci do záležitostí nezávislých spravodajských organizácií, a to aj pokiaľ ide o redakčné rozhodnutia, prepúšťanie novinárov a redaktorov a nátlak a zastrašovanie kritických spravodajských spoločností a novinárov; odsudzuje pokusy tureckých orgánov o zastrašovanie a vyhostenie zahraničných korešpondentov;

7.

vyzýva tureckú vládu, aby zúžila rozsah opatrení v rámci výnimočného stavu, aby sa nemohli používať na obmedzovanie slobody prejavu; žiada, aby sa vyšetrovania týkajúce sa údajnej účasti na pokuse o prevrat vykonávali v súlade s riadnym súdnym procesom, nestranne, na základe presvedčivých dôkazov, a nie iba na základe napojenia, čo môže viesť ku kolektívnemu trestu;

8.

zdôrazňuje, že Turecko čelí skutočnej hrozbe terorizmu; pripomína však, že široko vymedzené turecké protiteroristické právne predpisy by sa nemali používať na trestanie novinárov za uplatňovanie práva na slobodu prejavu; naliehavo žiada o realizáciu odporúčaní Benátskej komisie z marca 2016 a o reformu protiteroristických právnych predpisov;

9.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby aj naďalej monitorovali praktické dôsledky výnimočného stavu a aby zabezpečili monitorovanie všetkých súdnych konaní s novinármi;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka.

(1)  Ú. v. EÚ C 300, 18.8.2016, s. 45.

(2)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0133.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/202


P8_TA(2016)0424

Jadrová bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o jadrovej bezpečnosti a nešírení jadrových zbraní (2016/2936(RSP))

(2018/C 215/31)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o odporúčaniach hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) v súvislosti s vytvorením zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o Zmluve o nešírení jadrových zbraní (2),

so zreteľom na semináre EÚ o nešírení jadrových zbraní a odzbrojení a na pravidelné stretnutia Združenia EÚ pre nešírenie zbraní,

so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

so zreteľom na to, že na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na konečnom dokumente,

so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (8079/15),

so zreteľom na dokumenty prijaté na jar 2016 na samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone,

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016) o 20. výročí Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),

so zreteľom na vyhlásenie z Tbilisi z roku 2016, ktoré konsenzom prijalo Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 66/61 z 13. decembra 2011 o vytvorení zóny bez jadrových zbraní v regióne Blízkeho východu,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/422/SZBP z 23. júla 2012 na podporu procesu vedúceho k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe (3),

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 70/33 zo 7. decembra 2015 o dosiahnutí pokroku v oblasti mnohostranného jadrového odzbrojenia a na správu otvorenej pracovnej skupiny pre Valné zhromaždenie OSN prijatú 19. augusta 2016 (A/71/371),

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže celosvetová bezpečnostná situácia a hlavne bezpečnostná situácia EÚ sa výrazne zhoršila a stáva sa čoraz nestabilnejšou, nebezpečnejšou a menej predvídateľnou; keďže existujú konvenčné, nekonvenčné a hybridné hrozby, ktoré vytvárajú tak štátni, ako aj neštátni regionálni a globálni aktéri;

B.

keďže medzinárodný mier, bezpečnosť a stabilita sú vážne ohrozené rôznymi udalosťami vrátane zhoršujúcich sa vzťahov medzi štátmi, ktoré disponujú jadrovými zbraňami, ako sú Ruská federácia a Spojené štáty americké a India a Pakistan, a ďalším rozvojom jadrových kapacít v Severnej Kórei;

C.

keďže šírenie biologických a chemických foriem zbraní hromadného ničenia (ZHN) sa minimalizuje a postupne zastavuje prostredníctvom účinného medzinárodného uplatňovania zákazu a záväzkov obsiahnutých v Dohovore o biologických a toxínových zbraniach (BTWC) z roku 1972 a v Dohovore o chemických zbraniach (CWC); keďže však šírenie jadrových ZHN a ich nosičov predstavuje jednu z najzávažnejších hrozieb pre celosvetové spoločenstvo;

D.

keďže podľa stavu z januára 2016 deväť štátov – Spojené štáty americké, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Izraelom a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) – vlastní celkovo približne 15 395 jadrových hlavíc, v porovnaní s počtom 15 850 v roku 2015;

E.

keďže medzi priority patrí zabrániť teroristom a ďalším štátom, aby získali alebo použili jadrové zbrane, obmedziť a odstrániť všetok jadrový arzenál a pokročiť v snahe o svet bez jadrových zbraní;

F.

keďže už existuje viacero zmlúv o zóne bez jadrových zbraní týkajúcich sa určitých regiónov sveta, konkrétne Latinskej Ameriky, Karibiku, južného Tichomoria, juhovýchodnej Ázie, Afriky a Strednej Ázie;

G.

keďže počas hodnotiacej konferencie NPT v roku 2010 do popredia opäť vystúpil humanitárny dosah jadrových zbraní, na ktorý poukázali vlády Nórska, Mexika a Rakúska prostredníctvom viacerých konferencií na túto tému a príslušných správ a ktorý bol zdôraznený aj prostredníctvom medzinárodného humanitárneho záväzku na podnet Rakúska, ktorý bol predložený na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2015 a ktorý schválilo 127 členských štátov OSN;

H.

keďže treba naďalej posilňovať základné ciele nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia troch pilierov ZNJZ, ktorými sú nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energie; keďže štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane a sú signatármi ZNJZ, modernizujú a vylepšujú svoj jadrový arzenál a odkladajú opatrenia na obmedzenie alebo odstránenie svojho jadrového arzenálu a upustenie od presadzovania vojenskej doktríny jadrového zastrašovania;

I.

keďže na samitoch o jadrovej bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v rámci doplnkového procesu mimo ZNJZ a prispeli k posilneniu tejto zmluvy zvýšením dôveryhodnosti jej zložky týkajúcej sa nešírenia jadrových zbraní, sa formálne dosiahol pokrok, pokiaľ ide o zabezpečovanie civilného štiepneho materiálu, ale keďže nedávne odmietnutie spolupráce zo strany Ruska a zhoršovanie jeho vzťahov so Spojenými štátmi americkými ohrozujú ďalšie úsilie o zabezpečovanie a obmedzovanie štiepnych materiálov;

J.

keďže Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov je právne záväzným medzinárodným nástrojom v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov, ktorý stanovuje opatrenia v oblasti prevencie, vyšetrovania a trestov, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré súvisia s jadrovým materiálom;

K.

keďže Rusko a Spojené štáty americké pokračujú vo vykonávaní novej zmluvy START, ktorej platnosť v prípade nepredĺženia oboma stranami uplynie v roku 2021; keďže prezident Spojených štátov Barack Obama vo svojom prejave v Berlíne v roku 2013 predniesol dôležitý návrh na obmedzenie počtu jadrových hlavíc, ktorý zopakoval v roku 2016 vo Washingtone; keďže Ruská federácia na túto predbežnú ponuku na začatie rokovaní o dohode nadväzujúcej na novú zmluvu START nereagovala a zatiaľ neboli dohodnuté žiadne opatrenia nadväzujúce na uvedenú zmluvu, ktorými by sa zabezpečilo zníženie počtu nestrategických a strategických jadrových zbraní vedúce k ich odstráneniu;

L.

keďže skúšky jadrových zbraní a/alebo akékoľvek iné jadrové explózie sú hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť a ohrozujú celosvetový režim jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní; keďže Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) je najúčinnejším spôsobom, ako zakázať skúšky jadrových zbraní; keďže rok 2016 je rokom 20. výročia otvorenia CTBT na podpis, k čomu došlo 24. septembra 1996;

M.

keďže napriek všetkej snahe zvolať konferenciu o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe do decembra 2012, a to v súlade s konsenzuálnymi dohodami zmluvných štátov ZNJZ na hodnotiacej konferencii v roku 2010, sa táto konferencia neuskutočnila;

N.

keďže strategická koncepcia NATO z roku 2010 a revízia stratégie na odstrašenie a obranu z roku 2012 zaväzujú NATO k vytvoreniu podmienok pre svet bez jadrových zbraní; keďže na základe dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní a dvojstranných dohôd je v piatich štátoch NATO, ktoré nevlastnia jadrové zbrane (Belgicko, Nemecko, Taliansko, Holandsko a Turecko), naďalej rozmiestnených približne 150 až 200 amerických jadrových neriadených bômb krátkeho doletu, a keďže tieto zbrane sú v uvedených krajinách umiestnené v súlade so súčasnými politikami NATO;

O.

keďže bezpečnosť jadrových zbraní USA rozmiestnených v Turecku sa stala predmetom zvýšeného záujmu v dôsledku ozbrojeného konfliktu v Sýrii, ktorý sa odohráva neďaleko leteckej základne Incirlik, a v dôsledku udalostí na tejto leteckej základni a v jej okolí počas neúspešného pokusu o štátny prevrat 15. júla 2016 a po ňom;

P.

keďže 5. decembra 2015 sme si pripomenuli 20. výročie podpísania memoranda z Budapešti; keďže Ukrajina rešpektovala všetky jeho ustanovenia a zaujala aktívny postoj k otázkam jadrového odzbrojenia a nešírenia na rozdiel od Ruskej federácie, ktorá porušila svoje záväzky tým, že obsadila časť územia Ukrajiny (Krym) a začala ozbrojený útok na východe Ukrajiny; keďže tým vznikol nebezpečný precedens, pretože štát, ktorý zaručoval bezpečnosť Ukrajiny v reakcii na jej rozhodnutie pridať sa ako štát nevlastniaci jadrové zbrane k ZNJZ, narušil jej zvrchovanosť a územnú celistvosť a vážne poškodil nielen hodnovernosť nástroja ako celku, ale aj negatívne bezpečnostné záruky poskytnuté štátom vlastniacim jadrové zbrane, ako aj ZNJZ samotné a myšlienku presadzovania celosvetového jadrového odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní na základe medzinárodného práva a mnohostranných zmlúv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrozivými vyhláseniami vysokopostavených ruských predstaviteľov, že Rusko má právo rozmiestniť a použiť jadrové zbrane na Kryme, čo by malo globálne dôsledky; je znepokojený novou ruskou vojenskou doktrínou z decembra 2014, ktorá umožňuje použiť jadrové zbrane proti štátu, ktorý nedisponuje takýmito zbraňami;

Q.

keďže Rusko v Kaliningrade rozmiestnilo rakety krátkeho doletu Iskander, ktoré môžu niesť jadrové hlavice, uskutočňuje cvičenia a prelety zahŕňajúce jadrové systémy, a keďže vyhlásenia ruských vedúcich predstaviteľov o význame jadrového odstrašovania a rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o ukladaní plutónia a nakladaní s ním uzatvorenej so Spojenými štátmi americkými v roku 2000 zvýšili obavy z nárastu významu jadrových zbraní pre Rusko;

R.

keďže EÚ zohráva dôležitú úlohu ako účastník spoločného komplexného akčného plánu dohodnutého s Iránom, pričom je zároveň riadnym členom spoločnej komisie dohliadajúcej na vykonávanie dohody;

S.

keďže KĽDR 9. septembra 2016 uskutočnila svoju piatu jadrovú skúšku iba niekoľko mesiacov po skúške zo 6. januára 2016; keďže táto skúška, ktorú KĽDR označila za „úspešnú skúšku vodíkovej bomby“, je jasným porušením jej medzinárodných záväzkov podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásenia o denuklearizácii medzi oboma Kóreami z roku 1992, v ktorej sa uvádza, že žiadna z krajín nebude vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane; keďže šírenie akýchkoľvek ZHN, ale najmä jadrových zbraní a prostriedkov umožňujúcich ich použitie, je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; keďže KĽDR oznámila v roku 2003 svoje odstúpenie od ZNJZ, od roku 2006 uskutočňuje jadrové skúšky a v roku 2009 oficiálne vyhlásila, že vyvinula jadrovú zbraň na účely odstrašenia, čo znamená, že KĽDR predstavuje zvýšenú hrozbu pre susedné krajiny v severovýchodnej Ázii a pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť;

T.

keďže v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 sa uvádza, že šírenie zbraní hromadného ničenia je potenciálne najväčšou hrozbou pre našu bezpečnosť, vrátane zvýšenia možnosti pretekov v zbrojení v oblasti ZHN, a že EÚ je odhodlaná dosiahnuť univerzálne dodržiavanie režimov multilaterálnych zmlúv a posilňovať zmluvy a ich ustanovenia o overovaní; keďže globálna stratégia EÚ na rok 2016 neobsahuje žiadnu zmienku o ZHN, nešírení a kontrole zbraní;

U.

keďže EÚ sa, žiaľ, v rámci príprav na hodnotiacu konferenciu NPT v roku 2015 nedokázala dohodnúť na spoločnom stanovisku k jadrovému odzbrojeniu, pričom prvýkrát uznala, že boli vyjadrené „rôzne názory“ na dôsledky jadrových zbraní; keďže na tejto konferencii sa pre nezhody v súvislosti s pokračovaním v regionálnom úsilí o vytvorenie zóny bez ZHN na Blízkom východe nepodarilo prijať konečný dokument;

V.

keďže EÚ sa zaviazala, že využije všetky primerané dostupné nástroje na predchádzanie, zabránenie, zastavenie a v rámci možností na odstránenie programov šírenia, ktoré vyvolávajú obavy na globálnej úrovni, ako je to jasne uvedené v stratégii EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatej Európskou radou 12. decembra 2003, a keďže zabezpečila užšiu spoluprácu európskych odborných skupín zaoberajúcich sa otázkou nešírenia v rámci Združenia EÚ pre nešírenie zbraní;

W.

keďže je dôležité podporovať a posilňovať transparentné zapojenie občianskej spoločnosti do tohto medzinárodného procesu;

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej situácie v okolí Európskej únie a za hranicami jej susedstva, keďže v dôsledku tohto zhoršenia by sa jadrové zbrane mohli opäť začať používať na aktívne odstrašovanie a mohlo by dôjsť k ich šíreniu medzi štátmi aj neštátnymi subjektmi, ako aj nad nedostatočným vykonávaním účinných krokov na odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní;

2.

vyzýva všetky štáty vlastniace jadrové zbrane, aby prijali konkrétne dočasné opatrenia na obmedzenie rizika výbuchov jadrových zbraní vrátane zníženia operačného stavu jadrových zbraní a presunu jadrových zbraní z miest nasadenia do skladov, obmedzenia úlohy jadrových zbraní vo vojenských doktrínach a urýchleného zredukovania všetkých druhov jadrových zbraní;

3.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním Zmluvy o jadrových silách stredného;

4.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšenou jadrovou hrozbou vyplývajúcou z postoja Ruska, ktorý má celosvetový vplyv na otázky bezpečnosti, stability a predvídateľnosti a zo zhoršujúceho sa vzťahu s NATO vrátane možných porušení Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, z vyhlásení naznačujúcich zvýšenú pripravenosť použiť jadrové zbrane a z vyhlásení, podľa ktorých sa zvažuje prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní v ďalších oblastiach Európy; upozorňuje na ruské vojenské cvičenia, pri ktorých dochádza k simuláciám použitia jadrových zbraní proti Poľsku, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozmiestnením raketových systémov Iskander schopných niesť jadrové hlavice v Kaliningradskej oblasti, ktorá susedí s členskými štátmi EÚ Poľskom a Litvou; pripomína, že Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z roku 1996 rozhodol, že podľa platného medzinárodného práva nebol schopný dospieť k definitívnemu záveru, pokiaľ ide o zákonnosť či nezákonnosť použitia jadrových zbraní štátom v extrémnej situácii sebaobrany;

5.

podporuje samit o jadrovej bezpečnosti v roku 2016, pričom uznáva, že nepovolené obchodovanie s jadrovým materiálom a jeho používanie je bezprostrednou a vážnou hrozbou pre globálnu bezpečnosť, a očakáva zaistenie úplného sledovania a fyzického zabezpečenia všetkých materiálov vhodných na výrobu zbraní;

6.

víta ukončenie práce otvorenej pracovnej skupiny OSN, ktorá bola na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 70/33 poverená zabezpečením pokroku pri mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení; víta odporúčanie Valnému zhromaždeniu OSN obsiahnuté v záverečnej správe otvorenej pracovnej skupiny (dokument A/71/371) a prijaté so všeobecnou podporou 19. augusta 2016, o zvolaní konferencie v roku 2017, ktorá bude otvorená všetkým štátom a zameraná na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní, ktorý by viedol k ich úplnému odstráneniu; uznáva, že tento krok posilní ciele a záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, ktoré sú obsiahnuté v Zmluve o nešírení jadrových zbraní, a pomôže vytvoriť podmienky pre globálnu bezpečnosť a svet bez jadrových zbraní;

7.

vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili zvolanie takejto konferencie v roku 2017 a konštruktívne sa do nej zapojili, a žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby k priebehu rokovaní na tejto konferencii v roku 2017 konštruktívne prispeli;

8.

pripomína 20. výročie otvorenia CTBT na podpis 24. septembra 1996 a zdôrazňuje, že univerzálna, medzinárodná a účinne overiteľná zmluva o zákaze skúšok je najúčinnejším spôsobom zákazu jadrových skúšok a akýchkoľvek iných jadrových explózií;

9.

naliehavo vyzýva zvyšné štáty uvedené v prílohe II CTBT, ktorých ratifikácia je potrebná pre jej nadobudnutie platnosti, aby zmluvu urýchlene podpísali a/alebo ratifikovali s cieľom bezodkladne zabezpečiť plný právny účinok tohto kľúčového medzinárodného nástroja; v tejto súvislosti víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2310 (2016);

10.

oceňuje významný pokrok, ktorý dosiahla prípravná komisia Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) pri dokončovaní a prevádzke svojho účinného medzinárodného systému monitorovania, ktorý aj bez nadobudnutia platnosti zmluvy prispieva k regionálnej stabilite ako významné opatrenie na budovanie dôvery, posilňuje režim nešírenia a odzbrojenia a prináša štátom ďalšie vedecké a civilné výhody; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ ide o ďalšiu prevádzku systému monitorovania, prípravná komisia CTBTO sa bude naďalej spoliehať na finančné príspevky štátov;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek nádeji na opačný vývoj sa jadrové zbrane vracajú do strategického plánovania štátov, ktoré sú nimi vyzbrojené; žiada o prehĺbenie dialógu so všetkými štátmi, ktoré vlastnia jadrové zbrane, s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporuje najmä kroky Spojených štátov amerických a Ruska vedúce k zníženiu stavov ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v novej zmluve START;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia platnosti novej zmluvy START v roku 2011 nedošlo k žiadnym ďalším rokovaniam o naliehavo potrebnom znížení počtu rozmiestnených a nerozmiestnených jadrových hlavíc vrátane – ako bolo predtým dohodnuté medzi Spojenými štátmi a Ruskom – opatrení na zníženie a odstránenie jadrových zbraní krátkeho doletu a taktických jadrových zbraní, ktoré sú považované za substrategické alebo nestrategické jadrové zbrane;

13.

uznáva, že vzájomné a súbežné stiahnutie jadrových hlavíc krátkeho doletu a taktických a určených substrategických jadrových hlavíc z európskeho územia by mohlo pozitívne prispieť k zabezpečeniu podmienok na vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní, čo by napomohlo splnenie záväzkov v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia uvedených v ZNJZ a zároveň vytvorilo precedens pre ďalšie jadrové ozbrojenie;

14.

oceňuje vytvorenie zón bez jadrových zbraní ako pozitívny krok k dosiahnutiu sveta bez jadrových zbraní; v tejto súvislosti zastáva názor, že zóna bez jadrových zbraní na Blízkom východe založená na ustanoveniach, ku ktorým štáty dospejú slobodne, by mohla mať zásadný význam pre dosiahnutie trvalého a komplexného mieru v tejto oblasti; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie, že v roku 2012 sa neuskutočnila konferencia o vytvorení zóny bez ZHN na Blízkom východe plánovaná v rámci ZNJZ;

15.

podporuje dodatočné úsilie s cieľom posilniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vrátane všeobecného zavedenia dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a ďalších krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; usiluje sa zabezpečiť vyčlenenie dostatočných prostriedkov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoj dôležitý mandát, ktorým je zaisťovanie bezpečnosti jadrových činností; žiada, aby sa v rámci prípravného výboru pre nadchádzajúcu ZNJZ v roku 2017 a na konferencii na vysokej úrovni zameranej na jadrové odzbrojenie v roku 2018 dosiahol pokrok;

16.

víta dohodu skupiny P5+1 a Iránu o ambíciách tejto krajiny v jadrovej oblasti a nabáda k pokračovaniu spolupráce medzi týmito stranami, ktorá by viedla k úplnému vykonávaniu spoločného komplexného akčného plánu; domnieva sa, že spoločný komplexný akčný plán, známy aj ako dohoda o iránskom jadrovom programe, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo by malo umožniť nielen podstatné zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EÚ+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké), spolu s PK/VP; plne podporuje PK/VP v jej úlohe koordinátorky spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že dôsledné a úplné vykonávanie uvedeného plánu je naďalej mimoriadne dôležité;

17.

odsudzuje nedávne jadrové skúšky KĽDR a skutočnosť, že táto krajina odmietla viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vrátane tej najnovšej z 2. marca 2016 (2070); naliehavo žiada KĽDR, aby sa zdržala ďalších provokatívnych akcií a vzdala sa svojho programu jadrových a balistických rakiet, a to úplným, preukázateľným a nezvratným spôsobom, aby zastavila všetky súvisiace činnosti a bezodkladne splnila všetky svoje medzinárodné záväzky vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a Rady guvernérov MAAE, ako aj iných medzinárodných noriem v oblasti odzbrojenia a nešírenia jadrových zbraní, a aby sa vrátila k rokovaciemu stolu; vyzýva KĽDR, aby bezodkladne podpísala a ratifikovala zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; potvrdzuje svoju vôľu diplomaticky a politicky riešiť jadrový problém KĽDR a podporuje obnovenie šesťstranných rokovaní; naliehavo žiada Čínu, aby vyvinula väčší tlak na KĽDR;

18.

víta začlenenie doložiek o nešírení ZHN do dohôd EÚ s tretími krajinami a do akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uplatňovať bez výnimky všetky partnerské krajiny EÚ;

19.

víta predstavenie globálnej stratégie EÚ a naliehavo vyzýva ESVČ, aby v nadväznosti na to aktualizovala a rozšírila stratégiu EÚ proti šíreniu ZHN z roku 2003 a nové smery činnosti z roku 2009, pričom zohľadní uvedené otázky a problémy, s cieľom urobiť z EÚ hnaciu silu pri posilňovaní a presadzovaní mnohostranných dohôd o jadrovom odzbrojení a nešírení;

20.

víta pravidelný kontakt s týmito témami prostredníctvom združenia EÚ pre nešírenie jadrových zbraní a iných organizácií občianskej spoločnosti a think tankov a vyzýva združenie EÚ pre nešírenie jadrových zbraní, ktoré vedie hlavný poradca a osobitný vyslanec pre nešírenie zbraní a odzbrojenie, aby rozšírilo svoju agendu tak, aby zahŕňala odzbrojenie;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému predstaviteľovi OSN pre otázky odzbrojenia, Organizácii Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, generálnemu riaditeľovi MAAE a parlamentom piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 97.

(2)  Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 77.

(3)  Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2012, s. 67.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/208


P8_TA(2016)0425

Európska dobrovoľnícka služba

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o Európskej dobrovoľníckej službe a podpore dobrovoľníctva v Európe (2016/2872(RSP))

(2018/C 215/32)

Európsky parlament,

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011) (1),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Politiky EÚ a dobrovoľníctvo: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ (COM(2011)0568),

so zreteľom na politický program pre dobrovoľníctvo v Európe, ktorý vypracovala Aliancia pre Európsky rok dobrovoľníctva 2011,

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o dobrovoľníctve a dobrovoľníckej činnosti v Európe (3),

so zreteľom na vymedzenie dobrovoľníckej práce, ktoré navrhuje Medzinárodná organizácia práce (MOP) vo svojej príručke o meraní dobrovoľníckej práce (2011),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o uznávaní a podpore cezhraničných dobrovoľníckych činností v EÚ (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (5),

so zreteľom na Európsku chartu práv a zodpovedností dobrovoľníkov (6),

so zreteľom na otázku Komisii o dobrovoľníctve a Európskej dobrovoľníckej službe (O-000107/2016 – B8-1803/2016),

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

pripomínajúc, že v roku 2016 oslavuje Európska dobrovoľnícka služba (EDS) 20. výročie a že počas týchto 20 rokov bolo podporených 100 000 dobrovoľníkov;

B.

zdôrazňujúc, že Európsky parlament výrazne podporil Európsky rok dobrovoľníctva 2011, ktorý predstavoval významnú politickú príležitosť na zdôraznenie pridanej hodnoty dobrovoľníctva v Európe a že teraz, po piatich rokoch, by mal Európsky parlament nadviazať na dosah, ktorý mal Európsky rok dobrovoľníctva 2011 z hľadiska pridanej hodnoty na rozvoj politiky a na to, ako sa dobrovoľníctvo stalo súčasťou kľúčových európskych programov, ako je Erasmus + a jeho Európska dobrovoľnícka služba;

C.

pripomínajúc, že Európsky rok dobrovoľníctva 2011 poskytol podnety a rámec na vytvorenie a/alebo revidovanie mnohých vnútroštátnych a právnych rámcov pre dobrovoľníctvo v celej Európe; zdôrazňujúc, že Európe jednako stále chýba koordinovaná politika pre oblasť dobrovoľníctva s jednotným kontaktným miestom v inštitúciách EÚ;

D.

pripomínajúc, že dobrovoľníctvo sa vykonáva nezištne z vlastnej vôle a na základe slobodnej voľby a motivácie; zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo možno definovať ako prejav solidarity a spôsob riešenia ľudských, sociálnych a environmentálnych potrieb a problémov;

E.

keďže dobrovoľnícka práca je kľúčovým faktorom aktívneho občianstva a demokracie, ako aj osobného rozvoja, do ktorého sa premietajú európske hodnoty, ako solidarita a nediskriminácia, a ktorý tiež prispieva k rozvoju participatívnej demokracie a podpore ľudských práv v rámci EÚ aj mimo nej;

F.

zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo má hodnotu a význam ako jeden z najviditeľnejších prejavov solidarity, ktorý podporuje a uľahčuje sociálne začleňovanie, vytvára sociálny kapitál a má transformačný vplyv na spoločnosť, a že prispieva k rozvoju životaschopnej občianskej spoločnosti, ktorá dokáže ponúkať kreatívne a inovatívne riešenia spoločných problémov, ako aj k hospodárskemu rastu, a že ako také si zaslúži byť hodnotené konkrétnym a cieleným spôsobom, a to z hľadiska hospodárskeho, ako aj sociálneho kapitálu;

G.

pripomínajúc, že podporné prostredie je kľúčom k zabezpečeniu zapojenia väčšieho počtu európskych občanov do dobrovoľníckych činností, čím sa zaručí spravodlivé financovanie infraštruktúry dobrovoľníctva, a to vrátane organizácií, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi, z ktorého by mali prospech samotní dobrovoľníci a ktoré by podporovalo ich činnosť;

H.

zdôrazňujúc, že dobrovoľníctvo si vyžaduje kombináciu podporných mechanizmov a/alebo vhodných organizačných štruktúr stanovujúcich práva a povinnosti dobrovoľníkov a dobrovoľníctva;

I.

zdôrazňujúc, že každý má nárok na rovnaký prístup k dobrovoľníckym príležitostiam a na ochranu proti všetkým druhom diskriminácie a mal by mať právo zosúladiť svoju dobrovoľnícku činnosť so súkromným a pracovným životom s cieľom dosiahnuť určitú mieru flexibility počas dobrovoľníckej činnosti;

J.

zdôrazňujúc, že uznanie sociálnej a hospodárskej hodnoty dobrovoľníctva je dôležité aj pokiaľ ide o podporu primeraných stimulov pre všetky zainteresované strany, ktoré vedú k zvýšeniu kvantity, kvality a vplyvu dobrovoľníctva;

K.

pripomínajúc súťaž o titul európskeho hlavného mesta dobrovoľníctva, v ktorej sa oceňujú mestá Európy za zásluhy v oblasti uznávania a podpory činnosti dobrovoľníkov v príslušnej geografickej oblasti;

L.

zdôrazňujúc, že v rámci nového programu Erasmus+ stále existujú príležitosti financovať a podporovať dobrovoľnícke projekty, najmä prostredníctvom programu Európskej dobrovoľníckej služby, a že GR ECHO zaviedlo program Dobrovoľníci pomoci EÚ s cieľom poskytovať praktickú podporu projektom humanitárnej pomoci; uznávajúc, že v novom VFR EÚ na roky 2014 – 2020 sa vyčlenili určité finančné prostriedky EÚ na dobrovoľníctvo, a to predovšetkým v programe Európa pre občanov, ktorý v súčasnosti riadi GR HOME, pre ktoré je dobrovoľníctvo aj naďalej prioritou; konštatujúc, že prístup dobrovoľníckych organizácií k iným hlavným fondom EÚ, ako napríklad európskym štrukturálnym a investičným fondom, jednako zostáva naďalej veľmi obmedzený;

M.

pripomínajúc, že reakcia EÚ na súčasnú utečeneckú krízu je vhodným príkladom a viditeľným symbolom, pokiaľ ide o význam dobrovoľníkov a spôsob, akým stelesňujú európske hodnoty, prispievajú k odolnosti a sú k dispozícii, aby ponúkali flexibilné a pragmatické riešenia spoločných problémov;

1.

uznáva, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti a prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja a že je dôležitým nástrojom sociálneho začlenenia a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; zdôrazňuje, že jeho výhody ako strategického nástroja na posilňovanie vzájomného porozumenia a medzikultúrnych vzťahov sú zrejmé aj v dobrovoľníckej práci vykonávanej spoločne s tretími krajinami;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa stanovil európsky rámec pre dobrovoľníctvo, ktorý vymedzí práva a povinnosti a umožní mobilitu a uznávanie zručností; nabáda členské štáty, ktoré ešte musia vymedziť právne prostredie pre dobrovoľníkov, aby sa riadili odporúčaniami politického programu pre dobrovoľníctvo v Európe a Európskej charty práv a zodpovedností dobrovoľníkov;

3.

nabáda členské štáty, aby uplatňovali konkrétne overovacie postupy v rámci odporúčania Rady z roku 2012 s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie a porovnateľnosť zručností a skúseností; žiada, aby akékoľvek budúce iniciatívy týkajúce sa európskeho pasu zručností a Europassu kládli väčší dôraz na dobrovoľníctvo ako formu informálneho a neformálneho vzdelávania; pripomína, že dobrovoľníctvo pomáha ľuďom nadobúdať zručnosti a schopnosti, ktoré môžu uľahčiť ich prístup na trh práce; zdôrazňuje, že dobrovoľníci by nikdy nemali byť vnímaní ani používaní ako náhradná pracovná sila;

4.

konštatuje, že v Európe vykonáva dobrovoľnícku činnosť takmer 100 miliónov občanov všetkých vekových kategórií, ktorých činnosť prispieva k približne 5 % HDP v Európe; vyzýva Komisiu, aby zvážila hospodársku hodnotu tovaru a služieb poskytovaných dobrovoľníkmi prostredníctvom tvorby politiky, ktorá bude viac zameraná na dobrovoľníctvo;

5.

domnieva sa, že je potrebné podporiť a vykonať návrh, aby sa čas využitý na dobrovoľnícku činnosť mohol spolufinancovať z grantov EÚ, ako nedávno uviedla Komisia v návrhu nového nariadenia o rozpočtových pravidlách;

6.

vyzýva Eurostat, aby podporil členské štáty pri plnení tejto úlohy s cieľom zabezpečiť zber porovnateľných údajov v Európe, ako aj vypracovať na úrovni EÚ spoločné ukazovatele a metodiky na meranie sociálneho vplyvu dobrovoľníctva; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali systém merania hospodárskej hodnoty dobrovoľníctva, ktorý vypracovala Medzinárodná organizácia práce;

7.

nabáda členské štáty, ktoré ešte nemajú vytvorené primerane financované vnútroštátne systémy dobrovoľníckych služieb, aby ich vytvorili, a aby zlepšili prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach dobrovoľníctva na celoštátnej a miestnej úrovni, najmä prostredníctvom existujúcich informačných sietí a partnerských informácií a aby vytvorili vnútroštátne občianske centrá služieb, ktoré by súčasne podporili medzinárodné dobrovoľnícke príležitosti pre ľudí každého veku;

8.

vyzýva Komisiu, aby uľahčila vypracovanie koordinovanejšej európskej politiky dobrovoľníctva s cieľom zriadiť jednotné kontaktné miestom v Komisii, ktoré by prepájalo jednotlivé iniciatívy a programy a zlepšovalo prístup k dobrovoľníckym programom;

9.

žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vnútroštátnych systémoch dobrovoľníckej služby, ako aj občianskej služby a tzv. zborov solidarity a o existujúcom prostredí pre potenciálnych dobrovoľníkov medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie a šírenie osvedčených postupov a aby zároveň preskúmala možnosť vytvorenia Európskej občianskej služby, ktorá by dopĺňala existujúce možnosti v oblasti dobrovoľníctva – to všetko s cieľom posilniť európske občianstvo;

10.

berie na vedomie myšlienku Komisie vytvoriť novú dobrovoľnícku iniciatívu európskej mládeže, známu ako Zbor solidarity EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila pridanú hodnotu tejto iniciatívy s cieľom podporiť prácu, ktorú už vykonala občianska spoločnosť, a aby zabezpečila, že do jej vytvárania budú začlenené dobrovoľnícke organizácie; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby jej vykonávanie neodčerpávalo prostriedky z rozpočtov pridelených na iné programy;

11.

podporuje Komisiu a členské štáty pri oslavách 20. výročia vzniku EDS; trvá na tom, že program EDS je pre zapojených jednotlivcov a organizácie, ako aj spoločnosť ako takú prospešný a že Európska dobrovoľnícka služba by mala posilniť rozmer občianskej angažovanosti v rámci programu Erasmus +; zdôrazňuje význam toho, že Európska dobrovoľnícka služba sa bude propagovať medzi všetkými mladými ľuďmi, najmä medzi tými, ktorí sa zatiaľ o dobrovoľnícku činnosť ani mobilitu nezaujímajú, a tak sa vytvorí motivácia a iniciujú zmeny v postojoch bez vylúčenia starších generácií, pretože práve tie môžu byť významným prínosom, napríklad ako mentori;

12.

nabáda členské štáty, aby vo svojich vzdelávacích a akademických systémoch propagovali Európsku dobrovoľnícku službu ako nástroj na šírenie výchovy k solidarite a občianskej angažovanosti v radoch mladšej generácie;

13.

pripomína, že Európska dobrovoľnícka služba je založená na kvalitných ponukách dobrovoľníctva a riadi sa Chartou dobrovoľníctva a zásadami Charty kvality mobility v oblasti vzdelávania a že EDS by sa mala zakladať na štruktúre, ktorá by dobrovoľnícke organizácie nabádala k tomu, aby sa stali hostiteľskými organizáciami, tým, že im poskytne primerané finančné prostriedky a odbornú prípravu, a aby súčasne posilňovala úlohu koordinačných organizácií, ktoré podporujú veľký počet hostiteľských organizácií, napríklad formou administratívy a odbornej prípravy;

14.

pripomína, že EDS by mala umožniť rýchly a jednoduchý prístup k programu, a žiada preto zjednodušenie súčasného systému podávania žiadostí;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné skvalitniť vyhodnocovanie skúseností nadobudnutých vykonávaním dobrovoľníckej činnosti a posilniť miestny rozmer dobrovoľníctva poskytovaním podpory nielen pred odchodom, ale aj po návrate, a to formou tzv. post-orientačných a post-integračných školení;

16.

vyzýva celoštátne, regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili dostatočné financovanie, zjednodušili administratívne postupy a vytvárali fiškálne stimuly pre dobrovoľnícke organizácie a siete, najmä pre malé organizácie s obmedzenými zdrojmi;

17.

trvá na tom, že počas celého procesu by malo byť zabezpečené kvalitné mentorstvo prostredníctvom zodpovedného riadenia dobrovoľníkov a prostredníctvom toho, že dobrovoľníci budú upozornení na ich vlastnú zodpovednosť voči organizácii a spoločenstvu;

18.

žiada Komisiu, aby zlepšila a pretvorila komunikačnú stratégiu, pokiaľ ide o EDS, tým, že vyzdvihne sociálnu, ľudskú a občiansku hodnotu dobrovoľníctva,

19.

zdôrazňuje význam aktívneho starnutia v súvislosti s dobrovoľníctvom a podčiarkuje úlohu mladých aj starších občanov v občianskej angažovanosti v Európe, a to nadviazaním na impulzy Európskeho roka dobrovoľníckej práce (2011) a Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012);

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43.

(2)  Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0549.

(4)  Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 14.

(5)  Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 9.

(6)  http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/volunteering_charter_en.pdf


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/212


P8_TA(2016)0426

Stratégia EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o vyhodnotení stratégie EÚ pre mládež za obdobie 2013 – 2015 (2015/2351(INI))

(2018/C 215/33)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14, 15, 21, 24 a 32,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (1),

so zreteľom na uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018 (2) a uznesenie Rady z 20. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2014 – 2015 (3),

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (4),

so zreteľom na závery Rady zo 7. – 8. februára 2013 týkajúce sa vytvorenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (5),

so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (6),

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania (8),

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín EÚ na neformálnom zasadnutí v Paríži,

so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorú prijala Rada 23. novembra 2015,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie k oznámeniu Komisie s názvami Výsledky otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže s osobitným zameraním na druhý cyklus (2013 – 2015) (SWD(2015)0168) a Situácia mladých ľudí v EÚ (SWD(2015)0169),

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (COM(2015)0408),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

so zreteľom na svoje uznesenia z 11. septembra 2013 k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2012 (9) a z 18. mája 2010 o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže (10),

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (14),

so zreteľom na tieňovú správu o politike v oblasti mládeže uverejnenú Európskym fórom mládeže,

so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže,

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0250/2016),

A.

keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do plánovania, vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých politík v oblasti mládeže;

B.

keďže mladým ľuďom treba pomáhať a posilňovať ich postavenie pri riešení mimoriadne závažných problémov, pred ktorými v súčasnosti stoja, a pri prekonávaní prekážok, ktorým budú čeliť v budúcnosti, prostredníctvom zodpovedajúcejších, účinnejších a lepšie koordinovaných politík v oblasti mládeže a cieleného využívania hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

C.

keďže je potrebné posilniť začleňovanie politiky v oblasti mládeže, medziodvetvovú spoluprácu, sociálne opatrenia v rámci EÚ a súčinnosť medzi európskou stratégiou pre mládež a inými európskymi stratégiami, ako sú napríklad tie, ktoré sa zameriavajú na vzdelávanie, odbornú prípravu, zdravie a zamestnanosť, s cieľom zaručiť, že pri súčasnej i budúcej tvorbe politík sa budú účinne riešiť situácie a potreby mladých ľudí, ktorí sa musia vyrovnať so závažnými ekonomickými a sociálnymi problémami a problémami v oblasti zamestnanosti, a keďže v tejto súvislosti má zapojenie mládežníckych organizácií do tvorby politík rozhodujúci význam;

D.

keďže v oblasti mládeže sa uplatňuje otvorená metóda koordinácie, ktorá čerpá inšpiráciu z európskej spolupráce v oblasti zamestnanosti;

E.

keďže jedným z cieľov stanovených v rámci programu Erasmus+ ako celku je prispieť k dosiahnutiu obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018); keďže v tejto súvislosti treba zabezpečiť prístup mládežníckych organizácií k projektovým grantom v rámci obnoveného programu Erasmus+, ako aj odstraňovanie prekážok pre oprávnenosť malých projektov;

F.

keďže stratégia EÚ pre mládež (2010 – 2018) zahŕňa osem hlavných oblastí činností, v ktorých by sa mali podniknúť kroky – vzdelávanie a odborná príprava, zamestnanosť a podnikanie, zdravie a pohoda, účasť, dobrovoľnícke činnosti, sociálne začlenenie, mládež a svet, ako aj tvorivosť a kultúra;

G.

keďže v rámci tretieho a zároveň posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež (2010 – 2018) bude prioritou sociálne začlenenie všetkých mladých ľudí, najmä tých zo znevýhodnených pomerov, výraznejšia účasť na demokratickom a občianskom živote a jednoduchší prechod na trh práce;

H.

keďže v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018) sa kladie dôraz na potrebu nepretržitého štruktúrovaného dialógu medzi tými, ktorí prijímajú rozhodnutia, a mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami; poukazuje však na to, že 57 % mládežníckych organizácií v EÚ sa domnieva, že pri formulovaní politík v oblasti mládeže sa odborné znalosti mladých ľudí neberú do úvahy;

I.

keďže politika v oblasti mládeže by mala byť založená na právach a podporovať rozvoj všetkých mladých ľudí, pričom musí zabezpečiť rešpektovanie práv a využívanie potenciálu mladých ľudí a zabrániť stigmatizácii osobitných skupín;

J.

keďže je dôležité zdôrazniť, že mladí ľudia sa politicky angažujú v mnohých ohľadoch, ale ich účasť na voľbách klesá;

K.

keďže je dôležité zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali prístup ku kvalitnému formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave, pretože dnešná európska mládež v mnohých členských štátoch sa stretáva s vysokou mierou nezamestnanosti, nestabilnými pracovnými miestami a zvýšeným rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä nízkokvalifikovaní mladí ľudia, mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a mládež s osobitnými potrebami, zo znevýhodnených sociálno-ekonomických pomerov, ako sú etnické menšiny, utečenci, migranti a žiadatelia o azyl, v prípade ktorých je pravdepodobnejšie, že budú nezamestnaní a marginalizovaní;

L.

keďže treba pokračovať v úsilí o to, aby sa zvýšila účasť mladých žien na trhu práce, najmä žien po materskej dovolenke a osamelých matiek, ako aj účasť mladých migrantov, mladých ľudí s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, s nízkou kvalifikáciou alebo so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia;

M.

keďže vzdelávanie a odborná príprava môžu prispieť k boju proti sociálnemu odcudzeniu, marginalizácii a radikalizácii mladých ľudí a k riešeniu nezamestnanosti mládeže i zvyšovaniu jej informovanosti o dôležitosti základných hodnôt, na ktorých stojí EÚ; keďže medzikultúrne a medzináboženské prístupy majú zásadný význam pre budovanie vzájomného rešpektu a začleňovanie mladých ľudí do vzdelávania a spoločenského života i pre boj proti predsudkom a neznášanlivosti;

N.

keďže šport vzhľadom na svoju špecifickú povahu a prínos k sociálnemu začleneniu znevýhodnených mladých ľudí, najmä utečencov a migrantov, prispieva k prekonaniu xenofóbie a rasizmu;

O.

keďže mladí ľudia predstavujú budúcnosť a treba ich vnímať ako zdroj s obrovským potenciálom pre budúcnosť európskych spoločností;

P.

keďže je mimoriadne dôležité začleniť do politík v oblasti mládeže rodové hľadisko zohľadňujúce špecifické okolnosti a výzvy, ktorým čelia mladé ženy a dievčatá, a to vo všetkých fázach procesu tvorby politiky; keďže do politiky v oblasti mládeže musia byť začlenené osobitné rodovo citlivé opatrenia, a to v súvislosti s otázkami, ako sú boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, vzdelávanie týkajúce sa sexuality a vzťahov a vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti;

Q.

keďže pri navrhovaní a vykonávaní politík v oblasti mládeže treba tiež venovať osobitnú pozornosť potrebám mladých ľudí trpiacich viacnásobnou diskrimináciou vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím alebo s duševnými poruchami a mladých ľudí identifikujúcich sa ako LGBTI;

R.

keďže sociálne začlenenie a sociálna mobilita musia byť hlavnými prioritami stratégie EÚ pre mládež, a preto ju treba konkrétne zamerať na mladých ľudí v zraniteľných skupinách, ako sú mladí ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení, mladí ľudia z izolovaných vidieckych oblastí alebo z marginalizovaných spoločenstiev, ako sú etnické menšiny či utečenci a žiadatelia o azyl;

Všeobecné odporúčania

1.

víta správu EÚ o mládeži z 15. septembra 2015 založenú na oznámení Komisie o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorá obsahuje hlavné výsledky posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež a navrhuje priority pre ďalší cyklus (COM(2015)0429); odporúča, aby orgány EÚ a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány zabezpečili, že rôzne programy na úrovni EÚ, ktoré sa zaoberajú politikami v oblasti mládeže, budú vhodne oznamované, vykonávané a koordinované s cieľom reagovať na nové potreby, pokiaľ ide o budúce spoločenské a vzdelávacie výzvy;

2.

vníma otvorenú metódu koordinácie ako primeraný, no stále nepostačujúci prostriedok na vypracúvanie politík oblasti mládeže, ktorý musia doplniť ďalšie opatrenia; pripomína svoju výzvu na užšiu spoluprácu a výmenu najlepších postupov v otázkach týkajúcich sa mládeže na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na jasných ukazovateľoch a referenčných hodnotách s cieľom umožniť monitorovanie dosiahnutého pokroku;

3.

zdôrazňuje, že začlenenie mladých ľudí so zdravotným postihnutím do zamestnania je nevyhnutné na to, aby mohli viesť nezávislý život a byť plne integrovaní do spoločnosti ako aktívni účastníci a skutoční prispievatelia;

4.

zdôrazňuje význam štruktúrovaného dialógu ako prostriedku na zapojenie mladých ľudí, a to tých, ktorí sú členmi mládežníckych organizácií, aj tých, ktorí nimi nie sú; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť a zlepšiť dosah, viditeľnosť a kvalitu procesu, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu zraniteľných a marginalizovaných skupín, s cieľom účinnejšie rozvíjať, vykonávať a hodnotiť politiky v oblasti mládeže na všetkých úrovniach a posilniť aktívne občianstvo u mladých ľudí; vyzýva na posilnenie štruktúrovaného dialógu ako kvalitného participatívneho nástroja pre mladých ľudí v rámci ďalšej spolupráce v oblasti mládeže;

5.

berie na vedomie vplyv druhého cyklu stratégie EÚ pre mládež (2013 – 2015), pokiaľ ide o zdôraznenie významu prispôsobivého prístupu k politike v oblasti mládeže spolu s medzisektorovým a viacúrovňovým zapojením; v tejto súvislosti oceňuje štruktúrovaný dialóg s mládežníckymi organizáciami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a k zamestnaniu pre mladých ľudí; pripomína osem oblastí činnosti, ktoré presadzuje stratégia EÚ pre mládež;

6.

zdôrazňuje význam stratégie EÚ pre mládež vzhľadom na znepokojivo vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí, vysoký a veľmi rozdielny percentuálny podiel NEET a výzvy spojené s chudobou mladých ľudí a ich sociálnym vylúčením v EÚ; zdôrazňuje, že ďalší cyklus (2016 – 2018) by mal prispieť k dvom cieľom stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom identifikovania a riešenia príčin nezamestnanosti mládeže, ako je napríklad predčasné ukončenie školskej dochádzky, prostredníctvom podpory podnikania mladých ľudí, investícií do vzdelávania, stáží, učňovskej prípravy a odborného vzdelávania v oblasti zručností odrážajúcich príležitosti na trhu práce, potreby a vývoj, ako aj uľahčením prechodu na trh práce pomocou opatrení zabezpečujúcich lepšiu koordináciu programov vzdelávania, politiky zamestnanosti a požiadaviek trhu práce; poukazuje na to, že treba podporovať aktérov na trhu práce v ich snahe o uplatňovanie systému záruky pre mladých ľudí, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia si najneskôr štyri mesiace po ukončení školskej dochádzky buď nájdu zamestnanie, alebo budú pokračovať vo vzdelávaní, prípadne sa začnú venovať odbornej (rekvalifikačnej) príprave;

7.

zdôrazňuje, že účinná realizácia stratégie EÚ pre mládež by mala byť úzko spojená s dosiahnutím hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä zabezpečiť 75 % zamestnanosť populácie vo veku od 20 do 64 rokov a vymanenie čo najväčšieho počtu mladých ľudí z chudoby a sociálneho vylúčenia; berie na vedomie, že hoci od roku 2013 došlo v niektorých členských štátoch k poklesu, naďalej panuje skutočné znepokojenie nad tým, že nezamestnanosť mladých ľudí zostáva takmer dvakrát vyššia ako celková miera nezamestnanosti, keďže nezamestnaných je stále približne 8 miliónov mladých Európanov; zdôrazňuje preto, že je dôležité zaoberať sa geografickým nesúladom medzi ponukou pracovných miest a dopytom, a to v rámci členských štátov i medzi nimi, prostredníctvom zmien na Európskom portáli pre pracovnú mobilitu (EURES) s cieľom zlepšiť príležitosti na zamestnávanie mladých ľudí a dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť;

8.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby ďalší cyklus stratégie EÚ pre mládež zaradil do svojich cieľov mladých utečencov a žiadateľov o azyl a aby im zabezpečoval rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie, prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu i sociálne začlenenie, a tým im pomáhal vytvoriť si identitu v hostiteľských krajinách a plne využívať svoj talent a potenciál, ako aj vyhnúť sa marginalizácii a rozčarovaniu;

9.

vyjadruje znepokojenie nad únikom mozgov a s tým súvisiacimi rizikami pre niektoré členské štáty, najmä tie, ktoré čelia ťažkostiam a prebiehajú v nich programy úprav a v ktorých rozsiahla nezamestnanosť núti čoraz viac absolventov vysokých škôl k odchodu do zahraničia, čím príslušné krajiny prichádzajú o najcennejšie a najproduktívnejšie ľudské zdroje;

10.

zdôrazňuje potenciál nových technológií pri nadväzovaní vzťahov s mladými ľuďmi a vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali tieto technológie na posilnenie dialógu s mladými ľuďmi a ich schopnosti zúčastňovať sa na fungovaní spoločnosti;

11.

zdôrazňuje význam zapojenia mladých ľudí a mládežníckych organizácií do vytvárania priorít a vypracúvania nového rámca EÚ pre spoluprácu v oblasti mládeže po roku 2018;

12.

odporúča členským štátom a EÚ, aby vykonali hodnotenie vplyvu politík, ktoré sú zamerané na mladých ľudí

13.

považuje výmenu najlepších postupov, tvorbu politík založenú na dôkazoch, skupiny expertov, činnosti partnerského učenia a hodnotenia za dôležité nástroje medziodvetvovej spolupráce zameranej na výsledky, ktorej cieľom je podpora mladých ľudí; zdôrazňuje význam šírenia výsledkov týchto činností s cieľom maximalizovať ich vplyv;

14.

zdôrazňuje dôležitosť medziodvetvovej spolupráce na všetkých úrovniach, najmä medzi rôznymi stratégiami EÚ, ktoré sa týkajú mladých ľudí (súčasné a budúce stratégie EÚ v oblasti mládeže, vzdelávania a odbornej prípravy, zdravia, zamestnanosti atď.);

15.

zdôrazňuje význam a potrebu posilnenia a ďalšieho rozvoja stratégií a iniciatív zameraných na predchádzanie násiliu a šikanovaniu na školách;

16.

zdôrazňuje význam kvalitnej spolupráce zameranej na potreby jednotlivých detí alebo mladých ľudí, a to aj medzi rodinami, náboženskými komunitami a školami, miestnymi spoločenstvami, mládežníckymi organizáciami, pracovníkmi s mládežou a formálnym, neformálnym alebo informálnym vzdelávaním, čo sa týka vedenia mladých ľudí k úplnému začleneniu do spoločnosti a pomoci pri tomto začleňovaní prostredníctvom zaistenia bezpečného prostredia na rast a učenie;

17.

navrhuje zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do politiky v oblasti mládeže, predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých majú v tejto oblasti právomoci;

18.

zdôrazňuje význam podpory zdravého životného štýlu s cieľom predchádzať chorobám a domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať mladým ľuďom správne informácie a pomoc v súvislosti s vážnymi psychickými zdravotnými problémami, ako je konzumácia tabaku a alkoholu a užívanie drog a drogová závislosť;

19.

pripomína význam začlenenia medzigeneračného rozmeru do politík v oblasti mládeže a potrebu nadviazať lepší dialóg medzi rôznymi generáciami;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité riešiť chudobu mládeže zo sociálno-hospodársky znevýhodneného prostredia, mladých ľudí s nezamestnanými rodičmi a tých, ktorí sa nedokázali vymaniť zo sociálno-hospodárskeho cyklu ich rodiny;

21.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú odbornú prípravu v štátnom jazyku v súlade so zásadami viacjazyčnosti a nediskriminácie a na základe vnútroštátnych právnych predpisov a európskych zásad a aby zvýšili podporu pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré vyučujú v materinskom jazyku národnostných alebo jazykových menšín;

22.

pripomína hlavný cieľ stratégie Európa 2020, a síce že podiel osôb, ktoré predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší ako 10 %; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, ktoré je faktorom prispievajúcim k nezamestnanosti, prostredníctvom dialógu medzi sektorom vzdelávania, verejnými službami zamestnanosti a sociálnymi partnermi, identifikovaním nedostatkov školského systému a spoločnosti, podporovaním študentov pri hľadaní vlastných metód učenia, zavádzaním relevantných a pútavých učebných plánov, zavedením spoľahlivého a dobre vyvinutého personalizovaného systému usmernení s kvalitnými službami v oblasti poradenstva a pomoci pri výbere povolania pre všetkých študentov, najmä pri prvých náznakoch predčasného ukončenia štúdia, primeraným informovaním študentov o budúcich príležitostiach na trhu práce a možnostiach kariéry vrátane pracovných miest v oblasti techniky a remesiel, poskytovaním vzdelávania v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a duálneho vzdelávania, zaistením kvalitnej učňovskej prípravy, stáží a odborných stáží, ako aj tým, že sa študentom poskytne druhá šanca vo forme odborného vzdelávania;

23.

vyzýva členské štáty, aby predložili správy podložené faktami a dôkazmi o sociálnej situácii a životných podmienkach mladých ľudí a aby vypracovali národné akčné plány a dôsledne ich vykonávali;

24.

zdôrazňuje, že základom dosiahnutia cieľov stratégie EÚ pre mládež by mala byť podpora väčšieho počtu a rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí, presadzovanie sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a solidarity a boj proti všetkým formám diskriminácie mladých ľudí, najmä na základe rodu, rasového alebo etnického pôvodu či zdravotného postihnutia;

25.

poznamenáva, že politiky a národné stratégie v oblasti mládeže treba vypracovať s mladými ľuďmi a pre nich;

26.

osobitne víta užitočnosť rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorý zlepšuje spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou úniou a pre mladých ľudí otvára a rozvíja príležitosti a výhody vyplývajúce z projektu európskej integrácie, a žiada preto Komisiu, aby rámec zachovala a rozvíjala aj po roku 2018;

27.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili vzdelávacie štruktúry potrebné na začlenenie mladých utečencov, čo im umožní naučiť sa jazyk krajiny, v ktorej získali azyl, ukončiť počiatočnú odbornú prípravu alebo zvýšiť nadobudnuté zručnosti na európsku úroveň s cieľom uľahčiť ich začlenenie do trhu práce a európskej spoločnosti;

28.

požaduje cielené opatrenia zamerané na osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, ktoré potrebujú poradenstvo, vyučenie a odbornú prípravu, a účinný systém v rámci vzdelávania v ranom detstve, pomocou ktorého sa zistia tí, ktorým hrozí, že sa z nich stanú osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou alebo NEET, a to s cieľom pomáhať im už v ranom veku a vymaniť ich z tohto znevýhodnenia;

29.

nabáda členské štáty, aby zapracovali zásadu solidarity medzi generáciami do svojich dôchodkových politík a zohľadnili súčasný a budúci vplyv týchto politík na mladých ľudí;

30.

víta svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole a v súlade s tým vyzýva členské štáty, aby cestou formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania podporovali rozširovanie poznatkov o EÚ, pričom sa budú zameriavať najmä na spoluprácu poskytovateľov formálneho a neformálneho/informálneho vzdelávania, čo možno dosiahnuť v rámci kontinuálnej stratégie EÚ pre mládež;

31.

vyzýva členské štáty, aby výraznejšie zapájali nezávislé organizácie do procesu vykonávania, najmä na miestnej úrovni, a zlepšili koordináciu medzi existujúcimi postupmi v stratégii na obdobie po roku 2018 (napr. zapojením do výborov starostlivosti o mládež výborov v celej EÚ atď.), aby sa stratégia EÚ pre mládež mohla aj naďalej využívať;

32.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť mladým ľuďom solídne znalosti a vedomosti o EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ, riadení a rozhodovacích procesoch v EÚ, čím by im umožnili zapojiť sa do kľúčových úvah o EÚ a stať sa zodpovednými a aktívnymi občanmi Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o podporu rozmeru EÚ vo vzdelávaní s cieľom pripraviť študentov na život a prácu v čoraz komplexnejšej a integrovanejšej Únii, ktorú môžu a majú formovať;

Zamestnanosť a vzdelávanie

33.

vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využili dostupné politiky EÚ a vnútroštátne politiky a finančné rámce s cieľom podporiť primerané investovanie do mladých ľudí a vytváranie kvalitných a istých pracovných miest; trvá na tom, aby sa na všetkých úrovniach realizovali programy mobility, ktoré vedú k zlepšovaniu zručností a kompetencií mladých ľudí, vďaka čomu získavajú sebadôveru a podnecuje sa ich zvedavosť a záujem o iné spôsoby učenia i zapojenie sa do spoločnosti; dôrazne odporúča uznávanie a hodnotenie týchto zručností posilnených prostredníctvom mobility; vyzýva EÚ a členské štáty na zabezpečenie toho, aby mladí ľudia mali lepší prístup k informáciám o všetkých programoch a iniciatívach, z ktorých môžu mať prospech;

34.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali program Erasmus+, najmä jeho časť venovanú učňovskej príprave, a tak podporovali a ďalej posilňovali cezhraničnú odbornú prípravu a kariéru, ako aj pracovnú mobilitu mladých ľudí a poskytovali im zručnosti a kompetencie pre život vrátane jazykových zručností a zároveň rozšírili aj ich príležitosti a možnosti zúčastniť sa na trhu práce aj na živote spoločnosti, a to bez ohľadu na ich akademické kvalifikácie, zručnosti alebo úroveň vzdelania; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mobilita učňov doteraz nedosiahla požadovanú úroveň, a vyzýva Komisiu, členské štáty, podniky a školy, aby našli spôsoby, ako prekonať zostávajúce prekážky mobility učňov; zdôrazňuje význam podpory mladých ľudí – s ohľadom na faktor veku a ich často nestabilnú finančnú situáciu – v ich plánoch týkajúcich sa mobility, a to aj prostredníctvom odstránenia určitých nepriamych obmedzení mobility, ako sú ťažkosti s ubytovaním a s dopravou;

35.

vyzýva na zlepšenie príležitostí pre študentov absolvujúcich odborné vzdelávanie a prípravu zúčastňovať sa na odborných stážach v susedných krajinách, a to s cieľom podporiť lepšie porozumenie pre pracovné a vzdelávacie postupy iných členských štátov, napríklad financovaním cestovných nákladov študentov, ktorí pritom zostanú bývať vo svojej domovskej krajine; pripomína, že mobilita v odbornej príprave predstavuje zásadnú výhodu pri vstupe na trh práce, ale aj pokiaľ ide o porozumenie európskemu projektu a angažovanie sa v ňom prostredníctvom vlastných skúseností; zdôrazňuje význam zavedenia európskeho rámca na podporu mobility v rámci učňovskej prípravy a odborného vzdelávania; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili sieť EURES na podporu pracovnej mobility mládeže v rámci EÚ vrátane mobility v oblasti učňovskej prípravy;

36.

poukazuje na dôležitosť výučby a nadobúdania všeobecných základných zručností, ako sú IKT, matematika, kritické myslenie, cudzie jazyky, mobilita atď., ktoré umožnia mladým ľuďom ľahko sa prispôsobiť meniacemu sa sociálnemu a hospodárskemu prostrediu;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie odbornej prípravy v oblasti IKT s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom príslušné elektronické zručnosti užitočné pre trh práce, napríklad pomocou prerozdeľovania finančných prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

38.

opakuje, že informačné a komunikačné technológie (IKT) zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti s osobným a profesionálnym rozvojom mladých ľudí, a uznáva ich potenciál posilňovať postavenie mladých ľudí tým, že ich spájajú v reakcii na sociálne problémy, ako aj tým, že im umožňujú spojiť sa i napriek geografickým, spoločenským, náboženským, rodovým a hospodárskym prekážkam; vyzýva preto členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, že všetci mladí ľudia budú mať aktuálne zručnosti a kompetencie v oblasti IKT;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programoch zameraných na mládež a vzdelávanie, ktoré posilňujú postavenie mladých žien a dievčat a uľahčujú im vstup do odvetví, v ktorých tradične dominujú muži a v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je podnikanie, IKT a veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM);

40.

pripomína obrovský potenciál synergií medzi odvetviami STEM a IKT a oblasťami umenia a dizajnu a tvorivým priemyslom, čím sa STEM mení na STEAM (veda, technológia, inžinierstvo, umenie, matematika), a vyzdvihuje potenciál týchto synergií pritiahnuť do oblastí STEM viac mladých ľudí, najmä žien a dievčat;

41.

vyzýva členské štáty, aby podnecovali ženy k odbornej príprave a kariére v sektoroch, kde sú nedostatočne zastúpené, ako je napríklad STEM a informačné technológie;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mladí ľudia mali možnosť získať aspoň základné digitálne zručnosti a nadobudnúť znalosti a vedomosti o médiách s cieľom pracovať, študovať a aktívne sa zapájať do života modernej spoločnosti;

43.

poznamenáva, že aj keď mladí ľudia zvládnu skutočnú výzvu spočívajúcu v nájdení si zamestnania, v mnohých členských štátoch to nevyhnutne neznamená, že si zabezpečia prostriedky na život nad hranicou chudoby;

44.

vyzýva na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; požaduje, aby sa navrhli následné úpravy predpisov a zdrojov s cieľom prekonať existujúce prekážky pri jej vykonávaní do konca súčasného finančného rámca;

45.

vyzýva na lepšiu koordináciu na všetkých úrovniach medzi učebnými plánmi vo vzdelávaní a odbornej príprave a potrebami meniacich sa trhov práce; požaduje, aby sa vytvorili kampane na poskytovanie informácií, zvyšovanie povedomia a posilňovanie programov mobility vo všetkých všeobecných a odborných vzdelávacích zariadeniach v EÚ v záujme splnenia politických cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ a vzhľadom na pretrvávajúce nerovnosti medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami; zdôrazňuje však, že je dôležité zachovať hodnotu znalostí a snažiť sa zabezpečiť plne všestranné vzdelávanie a pevné akademické zázemie; nabáda na posilnenie dialógu a spolupráce medzi podnikmi a univerzitami s cieľom vytvárať vzdelávacie programy, vďaka ktorým mladí ľudia získajú potrebný súbor zručností, vedomostí a kompetencií; vyzýva v tejto súvislosti na užšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, najmä MSP, a službami zamestnanosti; navrhuje, aby si v tomto smere členské štáty navzájom vymieňali najlepšie postupy;

46.

zdôrazňuje skutočnosť, že holistický a inkluzívny vzdelávací prístup je nevyhnutný na to, aby sa všetci študenti cítili vítaní a začlenení a aby mali pocit, že môžu rozhodovať o vlastnom vzdelaní; poukazuje na to, že problém v podobe študentov, ktorí opúšťajú školu bez kvalifikácie, je jednou z najväčších výziev pre naše spoločnosti, pretože vedie k sociálnemu vylúčeniu, a že boj proti nemu je jedným z našich hlavných cieľov; upozorňuje, že okrem prispôsobenia vzdelávacích systémov treba zaviesť osobitné opatrenia pre tých, ktorí majú najväčšie ťažkosti; pripomína, že stáže a učňovská príprava by mali viesť k zamestnaniu a že pracovné podmienky a zadané úlohy by mali učňom umožniť, aby si osvojili praktické skúsenosti a príslušné zručnosti potrebné pre vstup na trh práce; je presvedčený, že zapojenie regionálnych a miestnych verejných a súkromných zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania príslušného súboru politík má zásadný význam v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

47.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo školy do práce, a to aj zabezpečením kvalitných stáží a učňovskej prípravy, poskytnutím jasne vymedzených práv mladým ľuďom, ktoré zahŕňajú prístup k sociálnej ochrane, písomné a záväzné zmluvy a spravodlivú odmenu, s cieľom zabezpečiť, aby mladí ľudia neboli diskriminovaní pri vstupe na trh práce, a primeraným informovaním študentov o budúcich príležitostiach na trhu práce;

48.

zdôrazňuje, že miery nezamestnanosti sa zreteľne znižujú, keď úroveň dosiahnutého vzdelania stúpa, a že je preto nevyhnutné podporovať príležitosti vyššieho vzdelávania pre mladých ľudí v EÚ a investovať do týchto príležitostí;

49.

poukazuje však na to, že vzdelávanie by nemalo poskytovať len zručnosti a kompetencie dôležité pre potreby trhu práce, ale tiež prispievať k osobnému rozvoju a rastu mladých ľudí s cieľom vytvoriť z nich aktívnych a zodpovedných občanov; zdôrazňuje preto potrebu občianskeho vzdelávania v celom vzdelávacom systéme, a to vo formálnom aj neformálnom;

50.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali možnosti dvojitej kariéry mladým ľudom s talentom v oblasti športu, aby mohli tento športový talent rozvíjať a zároveň sa naďalej vzdelávať;

51.

zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť prvky výučby v oblasti podnikania do všetkých úrovní a všetkých foriem vzdelávania a odbornej prípravy, pretože včasné vštepovanie podnikateľského ducha mladým ľuďom predstavuje účinný spôsob boja proti nezamestnanosti mladých; v tejto súvislosti naliehavo žiada o aktívny dialóg a spoluprácu medzi akademickou obcou a podnikmi s cieľom vytvárať vzdelávacie programy, vďaka ktorým mladí ľudia získajú požadované zručnosti a kompetencie; ďalej zdôrazňuje potrebu presadzovať a upevňovať politiky na podporu podnikania mladých ľudí, najmä v kultúrnom a kreatívnom sektore a v oblasti športu, s cieľom vytvárať isté a kvalitné pracovné miesta a posilňovať sociálny rozvoj a súdržnosť komunít; zdôrazňuje tiež potenciál dobrovoľníckej práce pre získavanie zručností, posilňovanie osobného rozvoja a poskytovanie možností pre mladých ľudí nájsť si zamestnanie;

52.

poukazuje na to, že podnikanie si vyžaduje rozvoj prierezových zručností, ako sú tvorivosť, kritické myslenie, tímová práca a iniciatívnosť, ktoré prispievajú k osobnému aj profesijnému rozvoju mladých ľudí a uľahčujú im vstup na trh práce; domnieva sa, že je preto potrebné uľahčovať a podporovať zapojenie podnikateľov do vzdelávacieho procesu;

53.

zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do začínajúcich podnikov a mladých ľudí, ktorí začínajú podnikať, a uľahčiť im prístup k počiatočnému kapitálu a skúseným poradenským centrám pre podnikateľov;

54.

pripomína, že zamestnanosť a podnikanie predstavujú jednu z ôsmich priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca s mládežou a neformálne vzdelávanie, najmä v rámci združení mladých podnikateľov a mládežníckych organizácií, ktoré poskytujú mladým ľuďom možnosť rozvíjať inovatívne projekty, získať skúsenosti s podnikaním a nadobudnúť prostriedky a dôveru potrebné na začatie podnikania, zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji kreatívneho a inovačného potenciálu mladých ľudí vrátane ich podnikateľského ducha a podnikateľských a občianskych zručností; zdôrazňuje potrebu vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre podnikanie a inovatívne začínajúce podniky, v záujme zamestnanosti mladých ľudí v Európe; zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky, ktoré mladým ľuďom bránia v rozvíjaní ich nápadov, potenciálu a názorov;

55.

odporúča, aby sa stratégia EÚ pre mládež viac zameriavala na podnikanie ako kľúč k oživeniu hospodárskeho rastu; konštatuje, že v roku 2014 si len jeden z piatich mladých Európanov chcel založiť vlastný podnik a táto myšlienka sa naďalej považuje za ťažko realizovateľnú; zastáva názor, že prioritou by malo byť rozvíjanie podnikateľskej kultúry už v ranom veku, pružnosť pracovných predpisov umožňujúca spojiť prácu a štúdium, duálne vzdelávanie a prístup k financovaniu;

56.

pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najpodnikavejšie a rýchlo rastúce sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; uznáva skutočnosť, že umelecké odvetvia a mediálne sektory sú mimoriadne príťažlivé pre mladých ľudí;

57.

zdôrazňuje dôležitosť sociálneho podnikania ako hnacej sily inovácie, sociálneho rozvoja a zamestnanosti, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby ho viac podporovali a posilňovali jeho úlohu;

58.

nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na stimuláciu podnikania tým, že vytvoria priaznivejšie prostredie pre podnikateľov a začínajúce podniky, ktoré umožní zakladanie začínajúcich podnikov, napríklad systémy a opatrenia na jednoduché poskytovanie úverov bankami, zjednodušenú právnu reguláciu a systémy daňových úľav a opatrenia umožňujúce mladým ľuďom rozvíjať vlastné podnikateľské nápady; obhajuje vyučovacie metódy, ktoré podporujú podnikateľské a kreatívne myslenie a prijímanie absolventov ako mladých podnikateľov;

59.

zdôrazňuje, že na riešenie problému nezamestnanosti mládeže potrebujú členské štáty pracovníkov, ktorí sú primerane vyškolení v oblasti profesijného poradenstva a majú znalosti o možnostiach akademického a odborného vzdelávania, ako aj vedomosti o súčasnej situácii na trhu práce, pravdepodobnom vývoji v členských štátoch a nových odvetviach ich hospodárstva;

60.

nabáda členské štáty, aby podporovali mladých ľudí v začiatkoch ich samostatného života a pri zakladaní vlastných rodín, a to prostredníctvom príspevkov na bývanie, preferenčných režimov a zníženia dane z príjmu fyzických osôb, a aby poskytovali študentom preferenčné pôžičky;

61.

zdôrazňuje význam vzájomného uznávania a potvrdzovania zručností, kompetencií a znalostí nadobudnutých prostredníctvom informálneho učenia, neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania, pretože ich potvrdzovanie je zásadné pre zviditeľnenie a zhodnotenie rozmanitého a bohatého vzdelávania jednotlivcov, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí; poukazuje na to, že potvrdzovanie zručností prispieva k zlepšeniu prístupu k formálnemu vzdelávaniu a novým pracovným príležitostiam, pričom posilňuje sebaúctu a motiváciu učiť sa, rozvíjanie hodnôt, schopností a zručností mladých ľudí, ako aj učenie o občianstve a demokratickej účasti na všetkých úrovniach; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie komplexných mechanizmov potvrdzovania do roku 2018, ako sa požaduje v odporúčaní Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane mládežníckych organizácií;

62.

zdôrazňuje dôležitosť informálneho učenia a formálneho a neformálneho vzdelávania, a to aj v rámci činností združení, pre rozvoj hodnôt, schopností a zručností mladých ľudí, ako aj pre vzdelávanie v oblasti občianstva a demokratickej účasti; upozorňuje na škálu možností a modelov odbornej prípravy, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch, a najmä na duálne vzdelávanie, ktoré môže uľahčiť prechod zo vzdelávania alebo odbornej prípravy do zamestnania; podporuje zavádzanie celoživotného vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili jednotné, platné celoeurópske uznávanie zručností a kompetencií nadobudnutých prostredníctvom informálneho učenia a formálneho a neformálneho vzdelávania a stáží s cieľom preklenúť priepasť medzi nedostatkom zručností a nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ktorý možno pozorovať na európskom trhu práce, a aby poskytovali podporu pre takéto činnosti v rámci príslušných programov EÚ; žiada tiež, aby sa v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (OVP) kládol väčší dôraz na jazyky, najmä jazyky susedných krajín, s cieľom posilniť postavenie a zamestnateľnosť dotknutých študentov na cezhraničnom trhu práce;

63.

konštatuje, že vzhľadom na súčasnú vlnu digitalizácie a nové trendy na trhu práce sa čoraz viac mladých ľudí stretáva s novými formami zamestnávania, ktoré sa vyznačujú vyvážením flexibility a istoty; zdôrazňuje význam primeraného vzdelávania pre mladých ľudí, ktoré je zamerané na zdôraznenie úlohy mechanizmov sociálnej ochrany v kariérnom raste;

64.

domnieva sa, že včasné zásahy a aktívne politiky v oblasti trhu práce predstavujú posun od riešenia príznakov viacgeneračného nedostatku smerom k rozpoznávaniu a riadeniu rizík už v skoršej fáze života s cieľom zabrániť nezamestnanosti a uľahčiť reintegráciu; osobitne upozorňuje na situáciu osôb, ktoré sú najviac vytláčané na okraj spoločnosti a najviac ohrozené nezamestnanosťou;

65.

vyzdvihuje význam otvorených a nízkoprahových programov pre prácu s mládežou z menej podnetného prostredia;

66.

zdôrazňuje, že pre celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie príležitostí na vzdelávanie a zamestnávanie mladých ľudí je dôležité zabezpečiť vzájomné cezhraničné uznávanie a zlučiteľnosť kvalifikácií a akademických titulov s cieľom posilniť systém zabezpečenia kvality; požaduje, aby sa vzájomné cezhraničné uznávanie kvalifikácií a titulov neustále rozširovalo, vyhodnocovalo a prispôsobovalo meniacim sa požiadavkám v oblasti odbornej prípravy, a poznamenáva, že by sa to malo zabezpečiť na európskej úrovni vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a ktoré sú uvedené v európskom kvalifikačnom rámci;

67.

v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj zapájania do športových a dobrovoľníckych činností, pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych kompetencií a zručností; zdôrazňuje, že niektoré krajiny dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní príslušného právneho rámca, zatiaľ čo iné majú ťažkosti pri vytváraní komplexných stratégií potvrdzovania; zdôrazňuje preto potrebu rozvíjať komplexné stratégie, aby sa umožnilo potvrdzovanie;

68.

zdôrazňuje význam riešenia nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami podporou a uľahčením mobility študentov a učiteľov prostredníctvom lepšieho využitia všetkých nástrojov a programov EÚ; poukazuje na to, že mobilita vo vzdelávaní predstavuje zásadnú výhodu pri vstupe na trh práce; zdôrazňuje potrebu zavedenia opatrení zameraných na zabezpečenie koordinácie, doplnkovosti a súdržnosti medzi štrukturálnymi fondmi pre mobilitu vrátane Európskeho sociálneho fondu (ESF) a ďalších programov, ako je Erasmus +; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu programov mobility, ako je Erasmus +, pri podpore rozvoja horizontálnych zručností a kompetencií a medzikultúrnych výmenách medzi mladými ľuďmi; víta zmeny vykonané na webovej stránke Panoráma zručností EÚ;

69.

zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu programu Erasmus pre mladých podnikateľov, aby sa dosiahla dlhodobá kvalitná zamestnanosť; zastáva názor, že na plné využitie potenciálu mladých ľudí je potrebné zabezpečiť pracovnú mobilitu; konštatuje, že v súčasnosti je v EÚ zamestnaných 217,7 milióna osôb, z ktorých 7,5 milióna (3,1 %) pracuje v inom členskom štáte; konštatuje tiež, že podľa prieskumov EÚ je v prípade mladých ľudí väčšia pravdepodobnosť, že budú mobilní a že sa domov vrátia s novými zručnosťami a kvalifikáciou;

70.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom podpory programu Erasmus pre učňov rozvíjala a podporovala mobilitu študentov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

71.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili súčasnú reformu siete EURES na podporu pracovnej mobility mládeže v rámci EÚ vrátane mobility v oblasti učňovskej prípravy a stáží; vyzýva členské štáty, aby pravidelne aktualizovali voľné pracovné miesta a životopisy; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest v rámci siete EURES s cieľom zabezpečiť, že mladí ľudia dostanú primerané a kvalitné pracovné ponuky v súlade s ich životopisom;

72.

nabáda členské štáty, aby v koordinácii s miestnymi a regionálnymi hospodárskymi subjektmi po výmene najlepších postupov a v súlade so špecifickou povahou každého vzdelávacieho systému zaviedli kvalitné systémy duálneho vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prekonať existujúci a budúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

73.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli inovatívne a pružné granty na podporu talentu a umeleckých a športových schopností v oblasti kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa snažia zaviesť štipendijné programy pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

74.

poznamenáva, že predčasné ukončenie školskej dochádzky a študenti, ktorí opúšťajú školu bez kvalifikácie, patria k najväčším výzvam našich spoločností, pretože vedú k neistej existencii a sociálnemu vylúčeniu, a že ich riešenie musí byť jedným z našich hlavných cieľov; poukazuje na to, že mobilita, prispôsobenie vzdelávacích systémov a vykonávanie individualizovaných opatrení môže byť zdrojom riešení pre najviac znevýhodnené osoby, s cieľom znížiť mieru predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy;

75.

zdôrazňuje potrebu vytvoriť taký typ študentskej zmluvy, ktorá umožní študentom univerzít a odbornej prípravy zladiť štúdium s prácou, pokiaľ možno v podnikoch pôsobiacich v oblasti ich odbornej prípravy, so zárukou, že dokončia začaté štúdium;

76.

upozorňuje na potrebu pokračovať v úsilí o znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a podporovať vzdelávanie znevýhodnených mladých ľudí;

77.

poznamenáva, že hoci sa nezamestnanosť mladých ľudí vo väčšine členských štátov znížila po tom, čo v roku 2013 dosiahla vrchol, naďalej predstavuje vážny problém v EÚ, pričom približne 8 miliónov mladých Európanov si nedokáže nájsť prácu a podiel tých, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní alebo nedobrovoľne pracujú na čiastočný úväzok či ako stážisti, zostáva vysoký;

Finančné zdroje

78.

zdôrazňuje význam strategických investícií aj z európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu, pre regionálny rozvoj, konkurencieschopnosť a vytváranie kvalitných stáží, učňovskej prípravy a udržateľných pracovných miest; berie na vedomie, že osobitná pozornosť by sa mala venovať mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET);

79.

poznamenáva, že programové obdobie 2014 – 2020 sa začalo s niekoľkomesačným oneskorením a prvé hodnotenie politík Únie v tomto období, najmä politík v oblasti mládeže, nemôže byť úplne reprezentatívne, pokiaľ ide o ich skutočný dosah;

80.

poukazuje na to, že podľa odhadov Dvora audítorov miera chybovosti pri transakciách v rámci programu celoživotného vzdelávania (PCŽV) a programu Mládež v akcii (YiA) bola v predchádzajúcom programovom období vyše 4 %; očakáva od Komisie, že pri vykonávaní programu Erasmus + tieto chyby odstráni;

81.

berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2013 miera plnenia rozpočtu v prípade programov na obdobie 2007 – 2013, najmä PCŽV, programu Kultúra, programu MEDIA a programu YiA, bola 100 %; domnieva sa však, že samotná miera plnenia nie je významným ukazovateľom účinnosti programov, ktorým by bolo možné posudzovať ich úspech;

82.

je znepokojený tým, že na konci roka 2013 nesúlad medzi schválenými viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami spôsobil nedostatok platieb (napríklad v prípade programu Erasmus + vo výške 202 miliónov EUR), čo malo nepriaznivý vplyv na nasledujúci rok; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa táto situácia nezopakuje v súvislosti s novými programami;

83.

pripomína, že zdráhavosť mladých ľudí zakladať podniky prispieva aj k pomalému tempu hospodárskeho rastu v Európe, a preto považuje za nevyhnutné poskytovať mladým ľuďom pri zakladaní vlastných podnikov podporu;

84.

víta skutočnosť, že z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) sa v novom programovom období vyčlenilo vyše 12,4 miliardy EUR na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

85.

konštatuje s uspokojením, že v roku 2014 sa na činnostiach financovaných z YEI zúčastnilo 110 300 nezamestnaných mladých ľudí; víta skutočnosť, že hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa rozhodli vyčleniť 6,4 miliardy EUR prostredníctvom fondov Únie (3,2 miliardy EUR z ESF a 3,2 miliardy EUR z nového rozpočtového riadka) na záruku pre mladých ľudí (YG); zdôrazňuje však, že v niektorých členských štátoch stále pretrvávajú ťažkosti pri vykonávaní záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

86.

vyzýva EÚ a členské štáty na zintenzívnenie úsilia s cieľom zaistiť, aby sa učňovská príprava a stáže nevyužívali ako formy neistej práce a nenahrádzali skutočné pracovné miesta a aby bola zaručená potrebná pracovnoprávna ochrana vrátane odmeny a iných finančných nárokov;

87.

vyzýva na prijatie cielených a zjednodušených opatrení s cieľom zlepšiť schopnosť členských štátov využiť dostupné financovanie prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, európskeho Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, iniciatívy Mládež v pohybe, programu „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“, programu Horizont 2020 a programov a činností v oblasti občianstva;

88.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili administratívne postupy na udelenie finančných zdrojov mládežníckym organizáciám, pretože tie často nemajú kapacitu na zvládanie zložitých postupov podávania žiadostí, keď žiadajú o podporu z rôznych programov EÚ;

89.

nabáda členské štáty, aby v plnej miere využívali program Erasmus+ prostredníctvom lepšieho zamerania na osoby na všetkých stupňoch vzdelávania s cieľom zlepšiť vyhliadky mladých ľudí, pokiaľ ide o zamestnanosť, a podporiť cezhraničnú kariérnu a pracovnú mobilitu za spravodlivých podmienok; podporuje medzikultúrne učenie, európske občianstvo a vzdelávanie mladých ľudí v oblasti demokracie a hodnôt a vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní hodnotenia v polovici trvania našla a odstránila prekážky vo financovaní, ktoré sťažujú dosiahnutie týchto cieľov, aby program Erasmus+ mohol byť v tejto oblasti účinnejší;

90.

víta skutočnosť, že program Erasmus prekročil hranicu troch miliónov študentov; konštatuje, že tento hlavný program Únie dosahuje od svojho vzniku nepretržite úspech, a je presvedčený, že je dôležité, aby naďalej získaval podporu;

91.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že počty vyslaných a prijatých študentov v rámci programu Erasmus sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; odporúča, aby sa viedli dôraznejšie informačné kampane a zjednodušili pravidlá;

92.

pripomína členským štátom, že by sa mali zaviazať k rozšíreniu vnútroštátneho financovania dopĺňajúceho rozpočtové prostriedky z ESF a YEI s cieľom zabezpečiť potrebné zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí; okrem toho považuje za nevyhnutné, aby využívané nástroje a udeľované granty umožňovali dôstojný život; požaduje preto, aby sa úroveň grantov posudzovala na základe skutočných životných nákladov v každom členskom štáte;

93.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zavedenie záruky pre mladých ľudí; požaduje nepretržitú politickú angažovanosť, pokiaľ ide o záruku pre mladých ľudí ako dlhodobú, štrukturálnu reformu, ktorou sa zaručí udržateľné začlenenie do trhu práce prostredníctvom kvalitných ponúk;

94.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali záruku pre mladých ľudí na základe intenzívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, vzdelávacími systémami a službami zamestnanosti; poukazuje na to, že táto záruka by mala byť plne začlenená do národných plánov zamestnanosti, ako aj do plánovania politiky v oblasti mládeže a vzdelávania a všetci mladí ľudia by o nej mali byť v širokom rozsahu informovaní; pripomína, že zapojenie mládežníckych organizácií do propagácie, ako aj do hodnotenia a vykonávania záruky pre mladých ľudí má pre jej úspech rozhodujúci význam;

95.

pripomína, že mladé ženy a muži z rôzneho sociálno-ekonomického prostredia sa stretávajú v rozličnom veku s rozdielnymi podmienkami na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili takéto rodovo špecifické a sociálno-ekonomické hľadisko do návrhu a vykonávania politík v oblasti mládeže a trhu práce, akou je napríklad záruka pre mladých ľudí;

96.

domnieva sa, že najmä vysoká miera neistoty zamestnania medzi mladými ľuďmi spolu so starnúcou európskou populáciou predstavujú veľkú výzvu pre udržateľnosť, dostatočnosť a primeranosť dôchodkových systémov a vážne poškodzujú medzigeneračnú solidaritu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo prinajmenšom zneužívaniu grantov poskytovaných v rámci záruky pre mladých ľudí, a aby uprednostňovali, aspoň pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené v rámci záruky pre mladých ľudí, zmluvy, ktoré umožňujú mladým ľuďom platiť príspevky do vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia;

97.

nalieha na členské štáty, aby v plnej miere implementovali a monitorovali účinnosť záruky pre mladých ľudí tým, že budú plne využívať finančné prostriedky, ktoré im EÚ poskytla na vykonanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom integrácie mladých ľudí vrátane osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce pomocou zamestnania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov od ukončenia školskej dochádzky alebo straty zamestnania, napríklad vytváraním systémov celoživotného, individuálne zameraného profesijného poradenstva, registračných úradov, informačných stredísk a metód zberu údajov a podporovaním registrácie nezamestnaných s cieľom získať obraz o skutočnej situácii, pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, ako aj zlepšiť služby poskytované úradmi práce pre mladých uchádzačov o zamestnanie;

98.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa bezodkladne zaoberali hlavnými faktormi úspechu pri vykonávaní európskej záruky pre mladých ľudí, ako je kvalita a udržateľnosť pracovných ponúk, ďalšie vzdelávanie a odborná príprava, sociálne začlenenie, synergie s ostatnými oblasťami politiky (týkajúcimi sa vzdelávacích systémov, trhu práce, sociálnych služieb a mládeže) a spolupráca medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, s cieľom integrovať mladých ľudí do trhu práce, znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí a dosiahnuť dlhodobo pozitívny vplyv z hľadiska prevencie sociálneho vylúčenia mladých ľudí a ich vylúčenia z trhu práce v období prechodu zo školy na trh práce;

99.

žiada, aby sa rozšírilo zameranie európskej záruky pre mladých ľudí, pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu mladých nezamestnaných, ktorí sú nekvalifikovaní alebo majú nízku kvalifikáciu, tak aby sa vzťahovala aj na mladých absolventov a osoby, ktoré absolvovali odborné vzdelávanie, ako aj aby sa zvýšila veková hranica záruky pre mladých ľudí z 25 na 29 rokov s cieľom zohľadniť skutočnosť, že mnohí absolventi a ľudia, ktorí vstupujú na trh práce, sú vo veku 25 až 29 rokov;

100.

vyzýva členské štáty a regióny, aby si vymieňali osvedčené postupy a učili sa jeden od druhého; poukazuje na to, že je dôležité uskutočniť hodnotenie týkajúce sa vykonávania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rokoch 2014 a 2015 zo strany členských štátov; zdôrazňuje význam strednodobého posúdenia účinnosti záruky pre mladých ľudí so zameraním na jej úspechy, pokiaľ ide o to umožniť mladým ľuďom získať zručnosti a zamestnanie, a význam pokračovania tejto iniciatívy; ďalej poukazuje na to, že zapojenie mládežníckych organizácií do hodnotenia a vykonávania záruky pre mladých ľudí je pre jej úspech kľúčové;

101.

s potešením očakáva, že Komisia neskôr v priebehu tohto roka predloží rozsiahlu správu o realizácii záruky pre mladých ľudí;

102.

poznamenáva, že správa Dvora audítorov s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí – vykonávanie v členských štátoch, ktorá sa má dokončiť začiatkom roka 2017, poskytne jasnejšie hodnotenie výsledkov programu; domnieva sa, že v správe by mala byť okrem iného zahrnutá analýza efektivity a dlhodobých výsledkov;

103.

pripomína Komisii dôležitosť zabezpečenia vysokej úrovne informovanosti mladých ľudí o dostupných programoch a možnostiach účasti, ako aj zaistenia toho, že informácie poskytované o týchto programoch majú vysokú kvalitu, a to s využitím kvantifikovateľných ukazovateľov (ako napríklad reakcia a zapojenie cieľovej skupiny);

104.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali expanzívne hospodárske politiky s väčšou flexibilitou v oblasti verejných investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a kvalitnej učňovskej prípravy;

105.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali viac a neznižovali svoje financovanie z vnútroštátnych rozpočtov pre politiky v oblasti mládeže, umenia, kultúry, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb; ďalej vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do inkluzívneho vzdelávania, ktoré je reakciou na spoločenské výzvy v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu a príležitostí pre všetkých vrátane mladých ľudí z rôznych sociálno-ekonomických prostredí, ako aj pre zraniteľné a znevýhodnené skupiny;

106.

odporúča, aby sa do VFR zaradila podpora mladých podnikateľov, aby členské štáty vytvorili národné stratégie na dosiahnutie synergie medzi programom Erasmus+, ESF, iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí a programom Erasmus pre mladých podnikateľov a tiež aby Komisia poskytla členským štátom jasné usmernenia pre posudzovanie vplyvu;

107.

žiada Komisiu, aby zaviedla komplexný systém monitorovania programov pre mládež, ktorý by spájal ukazovatele plánovaných výsledkov, konkrétne výsledky a dlhodobé výstupy;

108.

zdôrazňuje, že sa treba zamerať na výkonnosť a výsledky, a vyjadruje potešenie nad tým, že nový regulačný rámec európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa ustanovenia o vykazovaní výsledkov z členských štátov;

109.

pripomína, že 68 % rozpočtu ESF sa vynakladá na projekty, v rámci ktorých by mladí ľudia mohli byť jednou z cieľových skupín;

110.

zdôrazňuje nutnosť podporovať príspevky na bývanie na pokrytie potrieb, ktoré vznikajú, keď študenti nemôžu absolvovať odborné vzdelávanie alebo vysokoškolské vzdelávanie vo vlastnom meste alebo v mieste bydliska či v okolitých mestách vo vzdialenosti menej ako 50 km;

Účasť na rozhodovaní

111.

vyzýva na vytvorenie silnejších partnerstiev medzi mládežníckymi organizáciami a verejnými orgánmi s cieľom posilniť príležitosti na účasť mladých ľudí a ich organizácií na tvorbe politík; považuje úlohu mládežníckych, umeleckých a športových organizácií pri rozvíjaní participačných zručností mladých ľudí a zvyšovaní kvality procesu prijímania rozhodnutí za mimoriadne dôležitú, s osobitným ohľadom na to, že mladí ľudia prispievajú k životu spoločnosti a takisto prinášajú riešenia na súčasné výzvy, s ktorými sa vyrovnáva európska spoločnosť; zdôrazňuje jedinečnú úlohu mládežníckych organizácií pri rozvíjaní zmyslu pre občianstvo v súvislosti s uplatňovaním demokratických hodnôt a procesov;

112.

zdôrazňuje význam mládežníckych organizácií ako poskytovateľov vzdelávania v oblasti občianstva a demokratických hodnôt, zručností a kompetencií a uznáva ich prínos k zlepšeniu účasti mládeže na demokratických procesoch;

113.

zdôrazňuje kľúčový význam informálneho učenia, neformálneho vzdelávania, umenia, športu, dobrovoľníckych činností a spoločenských aktivít pre podporu účasti mladých ľudí a sociálnej súdržnosti ako nástrojov, ktoré môžu mať obrovský vplyv na miestne spoločenstvá a môžu pomôcť pri riešení mnohých spoločenských problémov;

114.

vyzýva členské štáty, aby dôsledne rešpektovali zásady inkluzívnosti pri práci s mládežou s osobitým dôrazom na mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

115.

zdôrazňuje potrebu intenzívne rozvíjať povedomie o občianstve, mediálnej a digitálnej gramotnosti, kritickom myslení a medzikultúrnom porozumení, a to s využitím širokého spektra nástrojov, ktoré sú blízke mladým ľuďom (napr. sociálne siete); zdôrazňuje významnú úlohu takýchto programov a vzdelávania pri predchádzaní radikalizácii mladých ľudí;

116.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali nové formy ekonomickej účasti mladých ľudí, napríklad trend, keď mladí ľudia v rastúcej miere využívajú nástroje hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

117.

zdôrazňuje, že by sa mali podporovať dobrovoľnícke politické, sociálne, kultúrne a športové činnosti mladých ľudí na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a mali by sa viac uznávať pre ich hodnotu ako dôležitá forma neformálneho vzdelávania, ktorá prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií pre život a k presadzovaniu hodnôt, ako je spolupráca, solidarity, rovnosť a spravodlivosť; kladie však dôraz na to, že ochotu mladých ľudí zúčastňovať sa na dobrovoľníckych činnostiach nakoniec nemožno považovať za možnú lacnú náhradu za služby, ktoré by mali zaisťovať členské štáty; žiada, aby boli dobrovoľnícke činnosti uznané a plne ocenené alebo potvrdené;

118.

vyzýva členské štáty, aby podporovali demokratickú účasť mladých študentov a pomáhali mladým ľuďom, ktorí sú v procese vzdelávania, pri ich účasti na tomto vzdelávaní a pri prispievaní k nemu prostredníctvom ich členstva v študentských organizáciách;

119.

zdôrazňuje, že lepšie pochopenie hodnôt EÚ, fungovania EÚ a európskej rozmanitosti je nevyhnutné na podporu účasti na demokracii a aktívneho občianstva mladých ľudí;

120.

vyzýva Komisiu, aby čo najviac využívala nové digitálne nástroje a v plnej miere i príležitosti, ktoré ponúkajú sociálne médiá v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovala cielenú kvalitnú odbornú mediálnu prípravu, ktorá podporuje rozvoj mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, a presadzovala a podnecovala účasť mladých ľudí na rozhodovaní, ako aj na občianskom, kultúrnom a spoločenskom živote spoločnosti s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a podporiť podnikanie, inovácie a kultúru; uznáva tiež potenciál digitálnych nástrojov, ktoré treba využívať ako účinný prostriedok na boj proti zastrašovaniu, nenávistným prejavom a radikalizácii;

o

o o

121.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(2)  Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 5.

(4)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(5)  EUCO 37/13.

(6)  Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(8)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.

(9)  Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 61.

(10)  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.

(11)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0106.

(12)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.

(13)  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 2.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/228


P8_TA(2016)0427

Ako možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?

Uznesenie Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach (2015/2226(INI))

(2018/C 215/34)

Európsky parlament,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti (COM(2006)0857),

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0285/2016),

A.

keďže vidiecke oblasti predstavujú viac než 77 % územia EÚ a keďže mnohé pracovné miesta v týchto oblastiach, z ktorých je veľa nepremiestniteľných, závisia od poľnohospodárstva a agropotravinárskeho odvetvia;

B.

keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie spolu predstavujú 6 % HDP EÚ, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest;

C.

keďže v posledných desaťročiach sa počet poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach v mnohých európskych krajinách dramaticky znížil, pričom podobným spôsobom sa znížil aj príjem poľnohospodárov a iných pracovníkov v poľnohospodárstve, pričom zamestnanosť v poľnohospodárstve sa v týchto oblastiach stále znižuje; keďže v období rokov 2005 až 2014 došlo v EÚ-28 k úbytku pracovnej sily v poľnohospodárstve takmer o štvrtinu (-23,6 %) (1);

D.

keďže aj napriek tomu, že poľnohospodárstvo zostáva hlavnou formou využívania pôdy v Európe, v súčasnosti zamestnáva len malú časť obyvateľov v produktívnom veku žijúcich vo vidieckych oblastiach; keďže diverzifikované využívanie pôdy vo vidieckych oblastiach, ktoré kombinuje produktívnu hospodársku funkciu s funkciami zabezpečujúcimi potreby bývania, rekreačné využitie a ochranu prírody, predstavuje veľkú výzvu v súvislosti s rozvojom a zamestnanosťou v rôznych vidieckych regiónoch Únie; keďže v niektorých regiónoch už niekoľko rokov dochádza k demografickému obratu migračných tokov a k zvyšovaniu počtu ľudí, ktorí chcú žiť na vidieku, čo vo väčšine prípadov sprevádza fenomén rozširovania prímestských oblastí, v omnoho menej prosperujúcich regiónoch, ktoré sú izolované a v ktorých je podpora rozvoja a zamestnanosti oveľa ťažšia, sa však prejavuje aj tendencia k úpadku;

E.

keďže mnohé vidiecke oblasti čelia viacerým výzvam, ako sú nízke príjmy, úbytok obyvateľstva, nedostatok pracovných miest a vysoká miera nezamestnanosti, pomalý rozvoj terciárneho sektora, nedostatočná kapacita na spracovanie potravinových výrobkov, nízka úroveň kvalifikácie a obmedzený kapitál;

F.

keďže viac než deväť z desiatich Európanov považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre svoju budúcnosť;

G.

keďže poľnohospodárske činnosti vykazujú relatívne nízky príjem na pracovnú jednotku, čo je znepokojujúce;

H.

keďže zo všetkých častí Európy zasiahla hospodárska kríza jednoznačne najviac vidiecke oblasti;

I.

keďže vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu Európska únia – najmä prostredníctvom EFSI – stanovila zamestnanosť za jednu zo svojich hlavných priorít, a keďže v tejto súvislosti treba zvýšiť účinnosť SPP a opätovne potvrdiť jej legitímnosť ako jedného z hlavných opatrení EÚ zameraného na zachovanie a tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, najmä v odvetví poľnohospodárstva; keďže v tejto súvislosti treba zhodnotiť, do akej miery má SPP vplyv na tvorbu a udržanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

J.

keďže je mimoriadne dôležité zachovať oba piliere SPP, vzhľadom na to, že prvý pilier zabraňuje odlivu malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov z odvetvia a zachováva pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva, pričom finančné prostriedky z druhého piliera zabezpečujú tvorbu pracovných miest v ďalších oblastiach, akými sú cestovný ruch, spracovanie potravín a iné súvisiace odvetvia;

K.

keďže európske poľnohospodárstvo čelí viacerým výzvam týkajúcim sa výroby potravín a potravinovej bezpečnosti, biodiverzity, udržateľnosti, energetiky a zmeny klímy, je nevyhnutné posilniť vzťah medzi spoločnosťou a poľnohospodárstvom, vypracovať inovatívne riešenia týchto výziev s cieľom zabezpečiť odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia a prehodnotiť ciele skutočne verejnej politiky, ktorá je v záujme nás všetkých, čo je jedným z najdôležitejších aspektov európskej integrácie;

L.

keďže opätovnej teritorializácii poľnohospodárstva, ktorá je nevyhnutná pre upevnenie produkcie a zamestnanosti na príslušnom území, sa príliš dlho nevenovala dostatočná pozornosť, a keďže je našou povinnosťou zachovať poľnohospodárstvo ako kľúčovú činnosť, na ktorej sa podieľajú muži aj ženy v oblastiach, v ktorých žijú, s cieľom zabezpečiť, aby vidiecke oblasti boli dynamické a ponúkali dostatok pracovných miest; keďže táto opätovná teritorializácia zabezpečí aj stabilnú rovnováhu medzi mestským a vidieckym rozvojom;

M.

keďže narastá úloha mestského a prímestského poľnohospodárstva a záujem o takéto poľnohospodárstvo, pričom sa mení spotrebiteľský model, ktorý v sebe spája rôzne faktory, medzi ktoré patria minimálna environmentálna stopa, miestne výrobky vysokej kvality a ocenenie hodnoty práce malých a regionálnych výrobcov;

N.

keďže štrukturálne prvky poslednej reformy SPP umožnili presmerovanie a spravodlivejšie prerozdeľovanie pomoci medzi členské štáty a rôzne poľnohospodárske odvetvia a potvrdili hospodársku a sociálne stabilizačnú úlohu SPP pre poľnohospodárske podniky a vidiecke regióny;

O.

keďže štúdie ukázali, že hoci priame platby v rámci prvého piliera priamo nevytvárajú pracovné miesta, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ich zachovávaní a pri udržaní poľnohospodárov na pôde; keďže v prípade zrušenia tejto politickej podpory by 30 % európskych poľnohospodárov muselo ukončiť svoju činnosť a odísť z odvetvia poľnohospodárstva; keďže vďaka týmto platbám drobní poľnohospodári a vidiecke oblasti prežívajú;

P.

keďže podpora vo forme priamych platieb pre poľnohospodárov v okrajových oblastiach, ktorí hospodária na znevýhodnenej alebo menej úrodnej pôde, je kľúčová nielen pre zaistenie toho, aby títo poľnohospodári na pôde zotrvali a mali dôstojné živobytie, ale aj pre zaistenie ochrany tejto pôdy a jej úlohy, ktorá spočíva v priťahovaní cestovného ruchu do uvedených oblastí;

Q.

keďže hlavným cieľom prvého piliera reformovanej SPP je zabezpečenie dodávok potravín, čo prispieva k zachovaniu existujúcich pracovných miest v poľnohospodárstve, a keďže existuje požiadavka zabezpečiť spravodlivejšie rozdeľovanie platieb v rámci prvého piliera s cieľom maximalizovať pozitívne účinky tejto podpory;

R.

keďže skúsenosti z praxe ukazujú, že možno využívať iné druhy poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré ponúkajú lepšie výsledky z hľadiska kvality potravín a agronomickej, environmentálnej a sociálno-ekonomickej výkonnosti, že je dôležité podporovať a propagovať rozmanitosť poľnohospodárskych systémov a že malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktoré sú vo všeobecnosti viac diverzifikované, inovatívnejšie a vysoko flexibilné, sú často lepšie zorganizované v podobe zoskupení výrobcov a družstiev, pričom sú prínosom pre miestne komunity, čím podporujú vidiecke hospodárstvo, ktoré je kľúčom k rozvoju európskeho poľnohospodárstva;

S.

keďže súčasná kríza ukazuje, že v rámci trhovo orientovanej SPP je dôležité zachovať spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a stanoviť vhodné nové regulačné nástroje na zabezpečenie cenovej stability a udržanie pracovných miest a poľnohospodárskych príjmov;

T.

keďže európski poľnohospodári pôsobia na čoraz globálnejšom trhu, a sú preto viac než ostatné odvetvia vystavení nestálosti cien;

U.

keďže platobný systém, ktorý v súčasnosti funguje v potravinovom dodávateľskom reťazci, nezaručuje udržateľné prerozdelenie pridanej hodnoty a často vedie k tomu, že príjmy prvovýrobcov nie sú dostatočné ani na pokrytie ich nákladov;

V.

keďže v porovnaní s mestskými oblasťami sa tie vidiecke zvyčajne vyznačujú štatisticky vyššími mierami nezamestnanosti a výrazne nižšími príjmami obyvateľstva, ako aj menej príťažlivou infraštruktúrou a horším prístupom k službám, keďže náklady na ich poskytovanie sú v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva a dostupnosti značné;

W.

keďže tvorba pracovných miest vo vidieckych oblastiach sa musí uskutočňovať v rámci trvalo udržateľnej politiky prispôsobenej konkrétnym územiam, ktorej súčasťou je zachovávanie a rozvoj poľnohospodárskych činností, ktoré s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom nepriamo súvisia, ako aj vidiecke činnosti, ktoré umožňujú vytváranie sociálnych väzieb a solidaritu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a zlepšovanie kvality životného prostredia;

X.

keďže budúcnosť vidieckych oblastí nezávisí výlučne od vývoja poľnohospodárskeho odvetvia, ale je spojená aj s diverzifikáciou a zachovaním ďalších hospodárskych činností, ako sú lesné hospodárstvo, remeselná výroba, s rozvojom malých a stredných podnikov a integrovaných výrobných kapacít, vidieckym cestovným ruchom, rekreačnými, vzdelávacími a športovými možnosťami (napr. jazdectvo) a udržateľným využívaním poľnohospodárskych a lesných zdrojov (vrátane odpadu) na výrobu obnoviteľnej energie alebo organických materiálov a výrobkov založených na ekologických procesoch; keďže sú potrebné decentralizované a integrované miestne politiky spojené so sociálno-ekonomickými aspektmi a s identitou a kultúrou vidieka, a tiež skutočný územný systém, ktorého cieľom je usilovať o súčinnosť a spoločné využívanie zdrojov vidieka, a to prostredníctvom kolektívnych a medziodvetvových prístupov vrátane využívania ďalších prostriedkov EÚ, aby sa podporil rozvoja vidieka a zamestnanosť na vidieku a aby sa zároveň zabezpečila vidiecka infraštruktúra;

Y.

keďže za týmto účelom je absolútne nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že mnoho pracovných miest závisí od územia a konkrétnej poľnohospodárskej činnosti (vrátane lesného hospodárstva), že ich nemožno premiestniť a súvisia nielen s potravinárskymi, ale aj nepotravinárskymi službami, akými sú ochrana a riadenie krajiny a vodných zdrojov;

Z.

keďže podpora by sa mala poskytovať najmä malým rodinným poľnohospodárskym podnikom, t. j. jednotlivým poľnohospodárom, ktorí buď sami, alebo spoločne s inými osobami, prevádzkujú svoje poľnohospodárske podniky zodpovedne, nezávisle a efektívne a ktorí dokážu čeliť prípadným problémom tým, že prispôsobia produkciu a/alebo jej metódy a diverzifikujú svoje činnosti tak, aby sa vyrovnali s neustálymi štrukturálnymi zmenami v odvetví poľnohospodárstva;

AA.

keďže potenciál žien, ktoré pracujú a/alebo podnikajú v poľnohospodárstve a na vidieku, by sa mal analyzovať, zaznamenať a presadzovať vo všetkých politikách EÚ, pričom tieto ženy by nemali byť znevýhodňované žiadnou z týchto politík, pretože to vytvorí základ, aby sa ženy mohli stať hnacou silou rozvoja a inovácií, čo by pomohlo celému odvetviu dostať sa z krízy; keďže ženy by sa mali zapájať do odvetvových plánov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, v rámci ktorých by sa zužitkovali ich potreby, skúsenosti a vízie, a preto by mali byť vybavené zručnosťami, ktoré sú potrebné na to, aby sa aktívne zapájali do ich vypracúvania;

AB.

keďže v roku 2010 bolo iba 7,5 % poľnohospodárov mladších ako 35 rokov a keďže dnes vykonáva poľnohospodársku činnosť viac ako 4,5 milióna poľnohospodárov starších ako 65 rokov a články 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v rámci SPP obsahujú ustanovenia na podporu novej generačnej výmeny v poľnohospodárstve;

AC.

keďže v mnohých členských štátoch majú ženy vo vidieckych oblastiach obmedzený prístup na trh práce v poľnohospodárstve a v iných odvetviach a rozdiel v ich platoch v porovnaní s platmi mužov je oveľa väčší než v iných oblastiach, a to napriek ich mimoriadne dôležitej úlohe pre rozvoj a sociálnu štruktúru vidieckych oblastí, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske podniky, ktoré diverzifikujú svoje činnosti (agroturistika, kvalitné výrobky, rekreačné, vzdelávacie a športové činnosti a iné služby); keďže podnikanie žien predstavuje významný sociálny, ekonomický a environmentálny pilier udržateľného rozvoja vidieckych oblastí; keďže nerovnaký prístup k pôde je faktorom, ktorý obmedzuje možnosti žien rozvíjať podnikanie v odvetví poľnohospodárstva; keďže v priemere 29 % európskych poľnohospodárskych podnikov prevádzkujú ženy;

AD.

keďže počet priemyselne pestovaných odrôd plodín je malý; keďže miestne plemená a odrody zohrávajú úlohu pri zachovávaní biodiverzity a zaisťovaní živobytia obyvateľov v regiónoch a miestnej produkcie;

AE.

keďže je nevyhnutné zatraktívniť vidiecke prostredie pre nové generácie, a to podporovaním vzdelávania zameraného na inováciu a modernizáciu povolania i technológií;

AF.

keďže všeobecný rámec iniciatívy posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA) bol vypracovaný Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

AG.

keďže Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa môže použiť na činnosti v oblasti odbornej prípravy a získavania zručností v rôznych odvetviach činnosti vo vidieckych oblastiach;

V rámci súčasnej SPP

1.

vyzýva členské štáty, aby v záujme riešenia vyľudňovania vidieka poskytli mladým poľnohospodárom dlhodobé vyhliadky, aby zaviedli komplexnú stratégiu generačnej výmeny a využili na to v plnej miere všetky možnosti, ktoré poskytuje nová SPP na podporu mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov, a to aj mimo rámec rodiny, najmä opatrenia prvého a druhého piliera na pomoc mladým poľnohospodárom, a aby tiež podporili nových poľnohospodárov vo veku nad 40 rokov pri usádzaní a podnikaní; zároveň konštatuje, že tieto opatrenia musia byť doplnené o príslušné vnútroštátne politické ustanovenia (využívanie pôdy, daňová politika a sociálne zabezpečenie atď.) a byť s nimi v súlade, a to vrátane podpory podľa článkov 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

2.

poznamenáva, že prevažná väčšina priamych platieb v rámci SPP smeruje do najbohatších poľnohospodárskych podnikov, pričom v roku 2014 získalo len 13 % príjemcov až 74 % priamych platieb v rámci SPP; domnieva sa, že táto situácia nepomáha tvorbe pracovných miest v poľnohospodárstve, keďže malé poľnohospodárske podniky sú náročnejšie na prácu a 53 % pracovníkov v poľnohospodárstve pracuje v malých podnikoch; požaduje lepšie prerozdeľovanie platieb v rámci SPP v prospech malých poľnohospodárov;

3.

nabáda členské štáty, aby zvýšili svoju podporu pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, najmä častejším využívaním redistributívnej platby; ďalej ich vyzýva, aby sa zaviedli mechanizmy na odmeňovanie podnikov s efektívnou organizačnou štruktúrou a tých podnikov, ktoré využívajú právne nástroje zoskupovania podnikov;

4.

domnieva sa, že v rámci SPP treba vo väčšej miere zohľadniť geograficky znevýhodnené územia (napríklad horské oblasti, zámorské územia, najvzdialenejšie regióny a citlivé prírodné oblasti), keďže zachovanie poľnohospodárstva v týchto oblastiach predstavuje nevyhnutný prvok hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja so zameraním na zamestnanosť; dodáva však, že SPP musí zohľadňovať aj novú dynamiku, ktorú predstavuje rozvoj prímestských oblastí, a pomôcť týmto oblastiam čeliť obmedzeniam, ktoré sú spojené s ich špecifickou povahou;

5.

poukazuje na to, že členské štáty vo veľkej miere využívali možnosť poskytovať viazanú pomoc – ktorá tým, že umožňuje rozvoj produkcie a jej zachovanie na mieste, zaisťuje pracovné príležitosti v znevýhodnených oblastiach – a vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel takejto pomoci pre aktívnych poľnohospodárov, aby ju spravili flexibilnejšou a aby ju viac využívali na zvýšenie výroby rastlinných bielkovín v EÚ, keďže zásobovanie Únie touto komoditou v súčasnosti závisí od dovozu z tretích krajín; okrem toho navrhuje, aby sa úroveň dobrovoľne viazaných platieb mohla meniť v závislosti od miery zamestnanosti spojenej s príslušnou plodinou, čím by sa poskytla ďalšia podpora produkcii, ktorá si vyžaduje najviac pracovnej sily;

6.

poukazuje na to, že v súčasnom programovom období a v súlade s programom rozvoja vidieka existuje ustanovenie o cielenej pomoci pre pestovanie miestnych odrôd a chov miestnych plemien, ktoré má podporiť zamestnanosť v regióne a zachovanie biodiverzity; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy, prostredníctvom ktorých by mohli cielenú pomoc získať skupiny a organizácie výrobcov a poľnohospodárov, ktorí pestujú miestne odrody a chovajú miestne plemená;

7.

poukazuje na to, že priame podpory musia mať environmentálny rozmer, ktorý musí byť neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti a životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a ktorý prispeje k zachovaniu a vytváraniu nových pracovných miest, okrem iného v oblasti zachovávania biodiverzity, agroturistiky a územného plánovania, napríklad využitím vidieckych a historických sídiel; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia budú jednoduchšie, ľahko vykonateľné, zrozumiteľné a bezproblémové; poukazuje na to, že environmentálny rozmer nesmie viesť k znižovaniu alebo rušeniu poľnohospodárskej výroby, čo je mimoriadne citlivou otázkou v horských a okrajových oblastiach;

8.

domnieva sa, že vzhľadom na rýchle vymieranie včiel medonosných vo viacerých krajinách EÚ a vzhľadom na to, že ako opeľovače sú kľúčové pre potravinovú bezpečnosť a ekonomiku mnohých rastlinných odvetví, by Únia mala poskytnúť väčšiu podporu tomuto odvetviu, a to prijatím skutočnej európskej stratégie na obnovu populácie včiel; dodáva, že toto opatrenie by si nevyžadovalo veľké investície a bolo by zdrojom mnohých pracovných miest, a to vďaka diverzifikácii činností v existujúcich poľnohospodárskych podnikoch alebo vďaka vytváraniu nových špecializovaných poľnohospodárskych podnikov, v prípade ktorých odborníci odhadujú, že by boli životaschopné s 200 úľmi, a ktorých hlavnou úlohou by bol odchov vybraných kráľovien a rojov a následne aj produkcia medu, ktorého je v EÚ vážny nedostatok; poukazuje na to, že takýto prístup, ktorý sa opiera o rôzne európske stratégie, a to inováciu, sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest, je v úplnom súlade so snahou presmerovať spoločnú poľnohospodársku politiku a rozvoj poľnohospodárstva k väčšej udržateľnosti;

9.

poznamenáva, že na udržanie pracovných miest v poľnohospodárskych podnikoch treba v odvetví začať využívať nové nástroje na riadenie rizík a viac využívať nástroje ako organizácie výrobcov v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera, s cieľom lepšie reagovať na nestabilitu a požiadavky globálneho trhu; zastáva názor, že trhové opatrenia, mimoriadne krízové opatrenia a opatrenia na zníženie rizík stanovené v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera sa musia vykonávať oveľa rýchlejšie, aktívnejšie a s podporou z rozpočtu EÚ, pričom ich treba podľa potreby prispôsobiť konkrétnej situácií najvzdialenejších regiónov, horských oblastí a iných regiónov, ktoré čelia problémom s konkurencieschopnosťou, s cieľom obmedziť negatívny vplyv klesajúcich cien na príjmy poľnohospodárov; poukazuje na to, že vykonávaním mimoriadnych krízových opatrení sa nedosiahli všetky jeho ciele, pričom tieto opatrenia by mali viac zohľadňovať existujúcu infraštruktúru a kapacity členských štátov; naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na nedávne krízy vytvorila rýchlejšie a účinnejšie intervenčné systémy, ktoré budú schopné zabrániť väčšine negatívnych dôsledkov;

10.

žiada Komisiu, aby úplne využila potenciál výnimočných opatrení ustanovených v článkoch 219 až 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

11.

zastáva názor, že aby intervenčné ceny mohli plniť svoju úlohu záchrannej siete, musia sa pravidelne prispôsobovať vývoju nadobúdacích nákladov, čo umožní priamo pôsobiť na príjmy producentov a stálosť ich činností, ako aj na zamestnanosť; vyzýva EÚ, aby vo všetkých hlavných výrobných odvetviach zaviedla nástroje prevencie podľa vzoru strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom monitorovať trhy, čo by pomohlo riadiť výrobu a v období krízy náležite reagovať vďaka pružným nástrojom na riadenie trhu, ktoré by sa aktivovali v prípade potreby;

12.

uznáva, že krátke dodávateľské reťazce, ktoré spájajú poľnohospodárov a miestnych výrobcov, môžu stimulovať tvorbu pracovných miest na vidieku a zdôrazňuje, že systémy kvality, zemepisné označenia a ekologické poľnohospodárstvo predstavujú príležitosť na rozvoj agropotravinárskeho odvetvia a na prípadné vytvorenie pracovných miest na vidieku, a ako také by sa mali nielen chrániť, ale aj rozvíjať v záujme vytvorenia nových pracovných miest a zachovania regionálnej kultúry a identity; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prístup týchto výrobkov na väčšie trhy a zaviesť kvalitu, propagáciu a ochranné opatrenia s cieľom zlepšiť ich uvádzanie na trh a zaradiť ich medzi ostatné produkty turistického ruchu v danej geografickej oblasti; s ohľadom na prerokúvané legislatívne návrhy pripomína, že tieto pozitívne hospodárske účinky sa zakladajú na dôvere spotrebiteľov, ktorú by nemali oslabiť zmeny, ktoré možno vnímať ako znižovanie kvality; zdôrazňuje tiež, že postupy na dosiahnutie týchto noriem kvality môžu byť zložité a mali by sa zjednodušiť;

13.

odporúča, aby členské štáty vo väčšej miere využívali oblasti priority 6 druhého piliera, ktoré sa týkajú zachovávania a tvorby pracovných miest, opatrení v oblasti prenosu znalostí, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania (vrátane učňovskej prípravy, odbornej prípravy na pracovisku a rekvalifikácie pracovníkov v poľnohospodárstve), ktoré umožňujú pridelenie pracovníkov na vykonávanie iných vidieckych činností, a tiež opatrení v oblasti poradenstva a pomoci s riadením, ktoré majú zlepšiť hospodársku a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporu odbornej príprave poľnohospodárov, poľnohospodárskych a vidieckych pracovníkov, vďaka ktorej sa stanú všestrannejšími, naučia sa diverzifikovať svoje činnosti a iniciatívy a posilnia svoje inovačné schopnosti;

14.

konštatuje, že súčasné programy rozvoja vidieka sa v porovnaní s projektmi predchádzajúceho programového obdobia (2007 – 2013) omnoho menej zameriavajú na sociálne projekty, ktoré chránia zamestnanosť, a že to možno vysvetliť voľbou opatrení prijímaných členskými štátmi v rámci ich programov rozvoja vidieka a tiež nižšími sumami finančných prostriedkov vyčlenenými na opatrenia súvisiace priamo so zamestnanosťou; vyzýva preto na väčšiu pružnosť pri vykonávaní politiky rozvoja vidieka;

15.

domnieva sa, že je potrebné zjednodušiť vykonávanie politiky rozvoja vidieka, prijímať koherentnejšie prístupy typu opatrení financovaných z viacerých fondov a zabrániť vykonávaniu príliš úzkostlivých administratívnych a finančných kontrol zo strany orgánov členských štátov a Komisie;

16.

vyzýva členské štáty, aby lepšie propagovali potenciál druhého piliera SPP pre diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach (napr. agroturistika, výroba energie z obnoviteľných zdrojov);

17.

poukazuje na to, že riziká spojené s inováciou nie sú dostatočne zohľadnené vo vnútroštátnych politikách ani v politikách EÚ, čo je prekážkou pre inovácie a vytváranie pracovných miest, a to najmä v prípade mnohých zainteresovaných strán, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na dokončenie inovatívnych projektov;

18.

zdôrazňuje, že rozvoj vidieka a vytváranie pracovných miest idú ruka v ruke, a preto vyzýva členské štáty a regióny, aby maximalizovali potenciál miestnych a regionálnych orgánov, ktoré najlepšie poznajú výzvy a príležitosti vo svojich oblastiach, aby dosahovali ciele druhého piliera a rešpektovali priority SPP, a to vrátane presadzovania sociálneho začleňovania, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja; pripomína, že programy rozvoja vidieka a operačné programy možno zamerať na vytváranie pracovných miest, ich zachovanie a na zlepšovanie služieb na vidieku, a vyzýva Komisiu, aby bola pri plnení tohto cieľa nápomocná; zdôrazňuje, že modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov vo vidieckych oblastiach treba prispôsobiť tak, aby prispievali k zvyšovaniu zamestnanosti, zefektívňovaniu poľnohospodárskych činností a znižovaniu nákladov;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podniky a družstvá v sociálnom hospodárstve vrátane sociálneho poľnohospodárstva (2), s cieľom podporiť sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; berie na vedomie opatrenia vykonávané v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie a vyzýva Komisiu, aby zväčšila prínos sociálneho hospodárstva pre rozvoj vidieka, napríklad prostredníctvom akčného plánu pre sociálne hospodárstvo;

20.

zdôrazňuje, že opatreniam na podporu demografického rozvoja a charakteru vidieckych oblastí, ktorý je priaznivý pre rodiny, by sa mal prikladať väčší význam s cieľom podporiť rodiny a uľahčiť spájanie rodinného života so zamestnaním, a to aj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trhu práce a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

21.

zdôrazňuje potrebu podporovať aktívne opatrenia a politiky zdôrazňujúce pozitívnu úlohu migrácie pri podpore hospodárskeho rastu a posilňovaní sociálnej súdržnosti vo vidieckych oblastiach;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky rozvoja vidieckych oblastí prostredníctvom podpory cestovného ruchu, ktorý, ak je vhodne štruktúrovaný a podporovaný, sa môže stať hybnou silou kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho rastu v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú významné prírodné, krajinné, kultúrne a agropotravinárske zdroje; zdôrazňuje, že turistický rozvoj vidieckych oblastí a diverzifikácia poľnohospodárstva (vrátane vzdelávacích, kultúrnych a rekreačných aktivít) tiež predstavujú stimul pre nové generácie, aby opäť prevzali vidiek do svojich rúk v duchu iniciatív a podnikania zameraných na inovácie a propagovanie tradičných výrobkov;

23.

zdôrazňuje, že vzájomná súčinnosť medzi rôznymi politikami bude s podporou z fondu EPFRV a ďalších európskych fondov zásadná pre riešenie problému zamestnanosti vo vidieckych oblastiach pre zabezpečeniu toho, aby poľnohospodárstvo bolo opäť uznané za kľúčový faktor územného rozvoja; poznamenáva, že finančné prostriedky z druhého piliera by sa mohli využívať ako dynamický finančný nástroj na zvýšenie vzájomnej súčinnosti s alternatívnymi zdrojmi financovania a programami, ktoré sa tak sprístupnia vidieckym oblastiam, čím sa zvýši prepojenosť, konkurencieschopnosť, hospodárska diverzifikácia a podpora podnikania, a to s prihliadnutím na zachovanie vidieckej kultúry a identity;

24.

zdôrazňuje, že malé podniky prevádzkované vlastníkmi sa dostávajú pod čoraz väčší tlak spôsobený skupovaním poľnohospodárskej pôdy investormi; zdôrazňuje, že zachovanie obrábanej plochy a prístup k pôde sú nevyhnutné pre zakladanie a rozširovanie poľnohospodárskych podnikov a sú kľúčové pre zachovanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že správa Komisie o potrebách mladých poľnohospodárov z novembra 2015 ukázala, že najväčším problémom mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov je dostupnosť pôdy na kúpu alebo prenájom; vyzýva preto členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a vypracovali nástroje na uľahčenie prístupu k pôde vo vidieckych oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, napríklad participatívnym využívaním a správou poľnohospodárskej pôdy v súlade s vnútroštátnou praxou alebo vytvorením systémov pre správu a poskytovanie informácií o nevyužívanej pôde alebo pôde, ktorá by mohla byť využívaná na poľnohospodárstvo, pričom prednostné právo na využívanie služieb týchto systémov by mali mladí poľnohospodári a ženy;

25.

považuje za dôležité, aby programy rozvoja vidieka viac podporovali zlepšenie vzťahov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom podnecovať spoluprácu a ponúkať príležitosti pre podniky pôsobiace vo vidieckych oblastiach, ktoré sú kľúčové pre rozvoj týchto oblastí a tvorbu pracovných miest; domnieva sa, že vo vzťahoch medzi mestom a vidiekom zohrávajú dôležitú úlohu dediny, keďže obyvateľom okolitých vidieckych oblastí poskytujú prístup k základným službám a členské štáty by preto mali podporovať služby na dedinách ako súčasť svojich územných politík;

26.

vyzýva na vytvorenie záväzných pravidiel týkajúcich sa spravodlivého odmeňovania v potravinovom dodávateľskom reťazci medzi výrobcami potravín, veľkoobchodníkmi a spracovateľmi, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú dostávať primeraný podiel z pridanej hodnoty, ktorá im umožní vykonávať udržateľné poľnohospodárstvo;

27.

zdôrazňuje, že odvetvie lesného hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti v Európe nedostatočne využíva, predstavuje obrovský zdroj pracovných miest, ktorých rôzne formy treba viac podporovať v celom drevospracujúcom priemysle; dodáva, že EÚ v súčasnosti trpí vážnymi nedostatkami v zásobovaní drevom, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry potrebnej pre rozvoj tohto odvetvia;

28.

zdôrazňuje, že prístup k pôde je základným predpokladom založenia a rozšírenia poľnohospodárskeho podniku; poukazuje na to, že hlavným problémom mladých poľnohospodárov, ktorí si chcú založiť poľnohospodársky podnik, je prístup k pôde;

Budúcnosť SPP po roku 2020

29.

zdôrazňuje, že SPP potrebuje zjednodušenie postupov, pričom treba zachovať jej dostatočné financovanie, ktoré bude aspoň na súčasnej úrovni a bude odrážať významnú európsku pridanú hodnotu tejto politiky, aby mohla účinne a dlhodobo plniť svoju úlohu spočívajúcu v podpore zamestnanosti v rámci diverzifikovaného európskeho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a v podpore udržateľného rozvoja a príťažlivosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že treba postupne posilňovať politiku rozvoja vidieka, ktorá umožní priamo a účinnejšie znížiť sociálne vylúčenie medzi obyvateľmi vidieka, a podporiť zamestnanosť a rozvoj vidieckych oblastí bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo podporu z prvého piliera, ktorú treba tiež zreorganizovať, aby okrem iného zabezpečila lepšie fungovanie a väčšiu stabilitu trhov, čo je kľúčové pre zabezpečenie poľnohospodárskych príjmov, európskeho modelu poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a pre to, aby vidiecke oblasti zostali v porovnaní s mestami príťažlivé (s dôrazom na kvalitu života);

30.

zdôrazňuje, že v rámci SPP by sa mal veľký význam pripisovať nástrojom zameraným na modernizáciu a investície, ktoré udržateľným spôsobom a v súlade s environmentálnymi pravidlami zabezpečia konkurencieschopnosť hospodárskych odvetví vo vidieckych oblastiach (vrátane agropotravinárskeho, energetického a spracovateľského priemyslu, služieb a sociálneho sektora), čím sa zabezpečí, že pracovné miesta bude možné zachovať; upozorňuje na to, že tieto nástroje umožnia aj prekonanie rozdielov medzi členskými štátmi a medzi regiónmi, pokiaľ ide o rozvoj poľnohospodárstva a vidieka;

31.

zdôrazňuje význam odvetvia cestovného ruchu ako zdroja príjmov poľnohospodárov (napr. dovolenka na farme); naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili programy na podporu investícií a podnikania; považuje za dôležité podporovať dotknutých poľnohospodárov prostredníctvom kampaní zameraných na cestovný ruch;

32.

berie na vedomie opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na zjednodušenie SPP, vyzýva však Komisiu, aby naďalej vypracúvala a vykonávala opatrenia na zavedenie proporcionality a flexibility, pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže spojenej s SPP a zvyšovanie produktivity poľnohospodárskych podnikov;

33.

zdôrazňuje, že existujú obmedzenia v tom, čo možno dosiahnuť v rámci SPP, keďže jej hlavným cieľom je zabezpečenie dodávky potravín, a že účinné riešenie mnohých výziev, ktoré ovplyvňujú tvorbu a zachovávanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach, si vyžaduje širší prístup naprieč politikami, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov;

34.

vyzýva Komisiu, aby podporila konkurencieschopný a udržateľný európsky model poľnohospodárstva založený na rodinnom, diverzifikovanom a multifunkčnom modeli poľnohospodárstva, ktorý by sa v prvom rade usiloval o spravodlivo odmeňované pracovné miesta a ich udržanie v oblasti, ktorý by kládol osobitný dôraz na územia, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uvedeným v článku 349 ZFEÚ, a zaisťoval v rámci produkcie potravín a nepotravinových výrobkov potravinovú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť potravín s cieľom chrániť zdravie;

35.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili nástroje na monitorovanie a reguláciu pôdy, ktoré by im pomohli lepšie spoznať trhy s pôdou a ukončiť rozšírený fenomén koncentrácie a zaberania pôdy a výrobných zariadení;

36.

zdôrazňuje, že treba povzbudzovať rozvoj, marketing a predaj kvalitných poľnohospodárskych produktov; požaduje iniciatívy na otváranie nových trhov, ako aj zavádzanie operačných produktových programov a marketingových kampaní s cieľom zabezpečiť diverzifikáciu a konkurencieschopnosť produktov európskeho potravinového reťazca;

37.

zastáva názor, že SPP musí zohľadňovať všetky formy európskeho poľnohospodárstva a všetky vidiecke oblasti vrátane najviac znevýhodnených a najzraniteľnejších oblastí (ako sú horské oblasti a najvzdialenejšie regióny), aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie všetkých zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že súčasťou tohto prístupu je aj obnova poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola opustená;

38.

poukazuje na to, že diverzifikácia poľnohospodárstva a regionálne špecializované trhy zvyšujú a zabezpečujú zamestnanosť vo vidieckych oblastiach; žiada iniciatívy na podporu diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov (napr. priamy marketing poľnohospodárskych výrobkov) a vidieckeho hospodárstva vo všeobecnosti (napr. uľahčovanie prechodu od práce v poľnohospodárstve k iným činnostiam);

39.

domnieva sa, že finančné prostriedky v rámci budúcej SPP by mali viac napomáhať spomaľovaniu úbytku malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a podnikov združených v organizáciách výrobcov, ktoré sú zvyčajne rozmanitejšie, úspornejšie a samostatnejšie, dajú sa ľahšie premiestniť, sú účinnejšie z hľadiska vytvárania pridanej hodnoty a pracovných miest na daných územiach a sú významným hospodárskym a sociálnym pilierom v regiónoch, a mali by aj naďalej poskytovať špecifickú podporu územiam postihnutým osobitnými obmedzeniami uvedenými v článku 349 ZFEÚ;

40.

poukazuje na to, že priame platby by sa v rámci SPP mali prideľovať len osobám, ktorých hlavnou činnosťou je poľnohospodárstvo;

41.

zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je hľadanie riešení týkajúcich sa zamestnanosti v prípade hospodárskeho poklesu sťažené nedostatkom vzájomnej prepojenosti, vzhľadom na význam poľnohospodárstva v týchto regiónoch sa však domnieva, že v rámci financovania budúcej SPP by sa mala uplatňovať pozitívna diskriminácia týchto území, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uznaným v ZFEÚ, keďže by to vyvolalo multiplikačný účinok vo vzťahu k podpore ďalších súvisiacich činností, ako je agropriemysel, cestovný ruch, ochrany prírody, výroba energie a obehové hospodárstvo, ktorý by dopĺňal stratégiu založenú na financovaní z viacerých fondov; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala zohľadňovať faktory pozitívneho rozlišovania pre najvzdialenejšie regióny, ktoré by mohli slúžiť ako laboratórium pre originálne inovatívne riešenia v poľnohospodárstve, ktoré by sa mohli následne uplatňovať v menej extrémnych a komplexnejších podmienkach a ktoré by sa týkali štruktúry poľnohospodárskych podnikov, pôdnych a klimatických podmienok či charakteristickej biodiverzity;

42.

domnieva sa, že združenia poľnohospodárov treba propagovať a finančne podporovať, pretože znižujú výrobné náklady poľnohospodárskych podnikov, najmä nákladov na mechanizáciu, a navyše podporujú solidaritu medzi poľnohospodármi a zdieľanie inovácií, poznatkov a najlepších postupov, a to vytvorením dynamiky priaznivej pre rozvoj a zamestnanosť;

43.

vyzýva Komisiu, aby stimulovala diverzifikáciu a konkurencieschopnosť malých poľnohospodárskych podnikov, a to aj pokiaľ ide o sociálne poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo orientované na služby;

44.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby SPP vo väčšej miere podporovala pozitívne účinky, ktoré so sebou poľnohospodárstvo prináša z hľadiska zamestnanosti a životného prostredia, a účinnejšie podporovala ekologické a biodynamické poľnohospodárstvo a všetky ďalšie udržateľné výrobné postupy vrátane integrovaného poľnohospodárstva a agrolesníctva v kontexte agroekológie, čo si však vyžiada zjednodušenie súčasných pravidiel a prijatie jednoduchých, zrozumiteľných a ľahko vykonateľných právnych predpisov; domnieva sa, že tieto významné pozitívne účinky na zamestnanosť a životné prostredie sa týkajú celej spoločnosti a sú prvkom, ktorý by sa mal stať súčasťou poľnohospodárskych príjmov;

45.

pripomína pozitívny príklad tzv. bioregiónov, teda oblastí, v ktorých sa prostredníctvom súboru koordinovaných opatrení podporujú miestne poľnohospodárske výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby vyprodukované ekologicky a všetky hospodárske subjekty, ktoré od nich závisia (agropotravinárske, gastronomické podniky a podniky pôsobiace v cestovnom ruchu), keďže sa ukázalo, že tento nástroj môže byť prínosom pre miestny príjem a prispievať k ochrane pôdy zachovávaním krajiny a tradičných výrobkov;

46.

zdôrazňuje potenciál udržateľných poľnohospodárskych a potravinárskych systémov, najmä ekologického poľnohospodárstva, ako aj udržateľného pôdneho a vodného hospodárstva, udržateľného riadenia biodiverzity a poľnohospodárskej infraštruktúry pre zachovanie a vytváranie dôstojných pracovných miest v poľnohospodárskych a prosperujúcich vidieckych hospodárstvach;

47.

domnieva sa, že zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v Európskej únii musí zostať prvoradou činnosťou budúcej SPP, trhy mimo EÚ však nemožno zanedbať; v tejto súvislosti sa nazdáva, že obchodné dohody môžu pre európske poľnohospodárstvo predstavovať skutočnú hrozbu, ale aj možné príležitosti, a domnieva sa, že dohody o voľnom obchode by nemali viesť k nekalej súťaži vo vzťahu k malým a stredným poľnohospodárskym podnikom a nemali by narúšať miestne hospodárstva a zamestnanosť;

48.

zastáva názor, že v záujme zlepšenia súčasnej nedostatočnej organizácie v odvetví ovocia a zeleniny by sa mala zo strany EÚ obnoviť podpora projektov pre novozaložené združenia pestovateľov ovocia a zeleniny;

49.

zdôrazňuje, že vzhľadom na značnú neistotu v súvislosti s budúcnosťou poľnohospodárskych cien, ktoré sú nízke a nestále, musí EÚ plniť ciele SPP stanovené v zmluve, viac pôsobiť v prospech nápravy nepredvídateľných účinkov trhov tam, kde zlyhávajú, a zabezpečovať odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva, a to vytváraním účinných záchranných sietí a systémov prevencie a riadenia kríz, ktoré povedú k nastoleniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom, ako aj vytvorením nástrojov na riadenie rizík, ktoré sa budú zakladať na nových, inovatívnych systémov a zapoja samotných poľnohospodárov do financovania; domnieva sa, že je potrebné navýšiť podiel finančných prostriedkov na opatrenia na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, pričom SPP musí predovšetkým posilniť poistné systémy chrániace poľnohospodárov pred rôznymi klimatickými, zdravotnými a hospodárskymi rizikami; domnieva sa, že vzhľadom na riziká súvisiace s globálnym otepľovaním musí EÚ urobiť všetko pre posilnenie pozitívnej úlohy poľnohospodárstva pri zachytávaní uhlíka, prostredníctvom agronómie a lepšieho hospodárenia s pôdou, a že treba poľnohospodárom poskytnúť technickú a finančnú podporu, aby mohli postupne zmeniť svoje postupy a pristúpiť k inováciám;

50.

zdôrazňuje tiež, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 v záujme podpory a stabilizácie príjmov poľnohospodárskych podnikov, kompenzácie nákladov na dodržiavanie prísnych noriem Únie (najmä pokiaľ ide o výrobné metódy a environmentálne požiadavky) a zachovania poľnohospodárskej výroby v najviac znevýhodnených regiónoch; zdôrazňuje, že priame platby by tak mali zabezpečiť hospodársku stabilitu poľnohospodárstva, ako aj potravinovú a environmentálnu bezpečnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že vyrovnanie miery priamych platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Únie a udržateľného využívania poľnohospodárskych zdrojov na úrovni EÚ;

51.

domnieva sa, že keďže v jednotlivých členských štátoch existujú výrazné rozdiely v úrovni spolupráce medzi poľnohospodármi a keďže nedostatočná spolupráca má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov čeliť krízovým situáciám a trhovým tlakom, SPP by mala rozvoj spolupráce medzi poľnohospodármi komplexne podporovať, a to predovšetkým vo výrobných a spracovateľských odvetviach;

52.

žiada členské štáty, aby v rámci druhého piliera SPP uprednostnili európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP); vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala program Horizont 2020 a zabezpečila poľnohospodárom lepší prístup k možnostiam financovania z EIB, podporu inovatívnym a udržateľným poľnohospodárskym a lesníckym modelom na výrobu potravín, nepotravinárskeho tovaru a poskytovanie služieb (obnoviteľné zdroje energie, biohospodárstvo, vidiecky cestovný ruch, nové perspektívy pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o zabezpečovanie surovín v priemyselnej ére po odklone od ropy) a rozvoj zdrojov každého vidieckeho územia;

53.

vyjadruje pevné presvedčenie, že dokonca aj v budúcnosti bude treba podporovať kontinuálnu odbornú prípravu poľnohospodárov a pracovníkov v poľnohospodárstve a zabezpečiť šírenie vedeckých poznatkov a inovácií, aby sa zaistila schopnosť prispôsobiť sa meniacemu prostrediu a aby sa zjednodušila účasť na hospodárskych činnostiach;

54.

domnieva sa, že prístupy zdola nahor k miestnemu rozvoju, napríklad iniciatíva LEADER/CLLD, potvrdili svoju efektivitu, pokiaľ ide o množstvo vytvorených pracovných miest a nízkych verejných výdavkov na vytvorené pracovné miesto, a že by sa teda mali ďalej posilňovať, propagovať a uplatňovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom prístupov využívajúcich financovanie z viacerých fondov a posilnením úlohy miestnych a regionálnych orgánov; zdôrazňuje najmä úlohu lídrov miestnych akčných skupín pri poskytovaní technickej a prevádzkovej podpory iniciatívam zameraným na rozbehnutie projektov podporujúcich zamestnanosť; žiada pre tieto miestne akčné skupiny čo najširšiu autonómiu, aby mohli maximalizovať svoju efektívnosť; dodáva, že by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré zaručia zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov, a vyzýva Komisiu, aby predložila modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o nadnárodné projekty LEADER II;

55.

berie na vedomie, že ťažký prístup k informáciám o príslušných vnútroštátnych programoch a programoch EÚ a o možnostiach financovania je prekážkou rozvoja vidieckeho hospodárstva;

56.

žiada, aby sa investície poskytované v rámci politiky rozvoja vidieka, ako podpora zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, boli prednostne vyčleňované na zamestnanosť, zmeny v oblasti nezamestnanosti, efektívnosť prijímajúcich podnikov a vytváranie stimulov na prijímanie zamestnancov, a odporúča, aby programy rozvoja vidieka zahŕňali posilnenie mikrofinancovania, ktoré je mimoriadne užitočné pre rozbehnutie činností poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych podnikov;

57.

zdôrazňuje, že význam druhého piliera pre vytváranie pracovných miest sa môže posilniť tým, že sa umožní väčšia flexibilita v závislosti od špecifických potrieb regiónu;

58.

domnieva sa, že do budúcnosti treba naďalej rozvíjať kvalitné a na územie naviazané potravinové systémy dodávajúce nespracované alebo spracované potraviny a podporovať občiansku zodpovednosť a zapojiť zainteresované strany – buď spoločne, a to producentov, spracovateľov, distribútorov a spotrebiteľov, alebo ako spoločenstvá producentov a spotrebiteľov, alebo zhromaždením všetkých hospodárskych subjektov z agropotravinárskeho a gastronomického odvetvia a z odvetvia cestovného ruchu – do kvalitatívnych postupov a zmluvných úkonov usilujúcich o zabezpečenie dodávok potravín a ich bezpečnosti, ale tiež o spravodlivé odmeňovanie, aby poľnohospodári mohli dôstojne vyžiť zo svojho povolania a udržať zamestnancov vo svojich podnikoch; konštatuje, že tieto potravinové systémy by mohli mať najmä, ale nie výlučne, podobu krátkych dodávateľských reťazcov a/alebo miestnych trhov; domnieva sa, že v budúcnosti bude treba vyčleniť viac zdrojov EÚ na rozvoj a prevádzku určitých osobitných systémov kvality potravín, ako aj na ďalší rozvoj svetovo uznávanej európskej gastronómie; domnieva sa, že za týmto účelom je nevyhnutné lepšie prispôsobiť právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, aby miestne orgány mohli propagovať miestnu produkciu;

59.

upozorňuje na potrebu ďalšej podpory poľnohospodárstva a vytvárania pracovných miest v poľnohospodárstve v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach na vonkajších hraniciach EÚ;

60.

domnieva sa, že treba podporovať mnohostranné partnerstvá združujúce poľnohospodárov a iné zainteresované strany z vidieckych oblastí, pretože umožňujú rozvoj rôznych činností vytvárajúcich priame alebo nepriame pracovné miesta, ako napríklad štruktúrovanie miestnych potravinových a nepotravinových reťazcov a zavádzanie rôznych služieb (vidiecky cestovný ruch, údržba súkromných a verejných priestorov atď.);

61.

domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali motivovať poľnohospodárov prostredníctvom SPP a iných politík, aby diverzifikovali zdroje svojich príjmov, vďaka čomu sa budú môcť chrániť pred prepadmi na trhu; domnieva sa, že takáto diverzifikácia by mohla zahŕňať ekologický cestovný ruch, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a solárna energia, čo prinesie pridanú hodnotu poľnohospodárskej produkcii vďaka spracovaniu, a farmárske predajne;

62.

vyzýva Komisiu, aby viac podporovala miestne družstvá s cieľom pomôcť im získať kontrolu nad svojimi cenami a produktmi;

63.

konštatuje, že cestovný ruch ponúka významné príležitosti na vytváranie príjmov a priamych a nepriamych pracovných miest v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach, čo umožní zhodnotenie historického, kultúrneho, gastronomického, krajinného a prírodného dedičstva každého regiónu; konštatuje tiež, že príťažlivosť regiónov pre turistov sa nezakladá len na ich histórii, ale čoraz viac aj na kvalite potravín, krajiny a životného prostredia v týchto regiónoch; domnieva sa, že z týchto dôvodov by politika rozvoja vidieka mala odvetvie cestovného ruchu ešte viac podporovať;

64.

zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a životným prostredím si vyžadujú značné verejné a súkromné investície na tvorbu pracovných miest a podporu vzniku nových povolaní s cieľom zabezpečiť starostlivosť o vidiecke zdroje a ich ochranu, obnovu kvality znečistených ekosystémov, účinnejší boj proti záplavám a požiarom, lepšiu ochranu vôd, pôdy, ovzdušia a biodiverzity; to samozrejme predpokladá spoluprácu medzi poľnohospodárstvom a ďalšími zainteresovanými stranami vidieka, predovšetkým to však ponúka nové príležitosti na diverzifikáciu príjmov v poľnohospodárstve;

65.

vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálny vplyv súčasnej krízy poľnohospodárstva, najmä z hľadiska straty pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby zvážili, ako možno zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva tak, aby mohlo toto odvetvie vytvárať pracovné miesta a pridanú hodnotu, ktorá sa spravodlivo rozdelí medzi poľnohospodárstvo a agropotravinársky priemysel, a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a minimalizácia škôd spôsobených sociálnym dampingom a neistými a neštandardnými pracovnými podmienkami, ktoré neúmerne postihujú niektoré skupiny; konštatuje, že mnoho členov rodinných poľnohospodárskych podnikov nemá sociálne postavenie ani právne uznanie a nevzťahuje sa na nich systém sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že poľnohospodárske podniky musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí; domnieva sa, že zavedením ďalších podmienok pre platby prvého piliera SPP by sa výrazne zvýšila administratívna záťaž pre poľnohospodárov a obmedzil by sa ich potenciál vytvárania pracovných miest; žiada, aby sociálni partneri hrali popri riadiacich orgánoch významnejšiu úlohu, a vyzýva členské štáty, aby uznali a zaručili sociálne práva poľnohospodárov a zároveň zabezpečili, že všetci pracovníci v poľnohospodárstve, či pracujú na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, budú zahrnutí do systémov sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov transponovali smernicu 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch; požaduje, aby sa vnútroštátnym orgánom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pridelili zdroje na šírenie informácií o bezpečnosti v poľnohospodárskych podnikoch;

66.

vyzýva Komisiu, aby začlenila ukazovatele, ktoré navrhla FAO, do svojho hodnotenia udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), najmä tie, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a sociálne blaho;

67.

pripomína, že priemerný európsky poľnohospodár má iba 12 hektárov pôdy a 70 % poľnohospodárskych podnikov má plochu menej ako päť hektárov; konštatuje, že vzhľadom na ich veľkosť a štruktúru si poľnohospodárske podniky nemôžu vždy dovoliť zamestnávať pracovníkov na plný úväzok alebo vysoko kvalifikovaných pracovníkov; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu vytvárania skupín zamestnávateľov;

68.

domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť verejné a súkromné služby, ktoré by zaistili príťažlivosť vidieckych oblastí a umožnili zachovanie a rozvoj zamestnanosti v týchto oblastiach; domnieva sa, že ľudia vo vidieckych oblastiach majú právo na rovnaký prístup ku kvalitným verejným službám, akými sú vzdelávanie a sociálna a zdravotná starostlivosť; považuje za nevyhnutné, aby všetci – miestna samospráva, regionálna samospráva (ak existuje) a súkromný sektor na miestnej úrovni – spoločnými silami podporovali investície a zabezpečili, že vidiecke a odľahlé oblasti budú mať základnú infraštruktúru, akou sú verejné a súkromné dopravné spojenia, bezpečné dodávky energie a spoľahlivé a rýchle širokopásmové technológie, ako aj finančné a úverové programy pre podnikateľov na vidieku, mikropodniky a MSP, bez ktorých by vidiecke podniky a domácnosti boli trvalo znevýhodnené a pokračovala by migrácia do mestských oblastí;

69.

domnieva sa, so zreteľom na nedávne epidémie zvierat, ako aj nedávne škandály týkajúce sa bezpečnosti potravín, ako bola nákaza E. coli v roku 2011 a škandál s konským mäsom z roku 2013, ako aj na súčasný škandál s falšovaním medu, že je potrebné podstatne zvýšiť finančné prostriedky na potravinovú a krmivovú bezpečnosť, podľa tretieho okruhu viacročného finančného rámca, keďže súčasné zdroje vo výške 1,93 miliardy EUR vyčlenené na sedem rokov nie sú ani zďaleka dostatočné;

70.

zdôrazňuje, že poľnohospodári musia vo veľkej miere čeliť administratívnym nákladom spojeným so SPP a že tieto náklady sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znižovali administratívne zaťaženie tým, že obmedzia byrokraciu a zjednodušia SPP, a aby zabezpečili aj nákladovo efektívne vykonávanie tejto politiky;

71.

zdôrazňuje, že prístup k základným službám, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie, ako aj kontinuita týchto služieb sú predpokladom pre prostredie priaznivé pre vytváranie pracovných miest a uspokojovanie základných potrieb obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach;

72.

považuje za nevyhnutné požadovať od verejných orgánov, aby zriadili poradenské služby a služby na pomoc pri riadení poľnohospodárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, a to s cieľom modernizovať európske poľnohospodárstvo;

73.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uľahčovali rovnosť žien na trhu práce a zlučiteľnosť pracovného a súkromného života vo vidieckych oblastiach, najmä pokiaľ ide o oblasť miezd, sociálnych a dôchodkových práv, ponuku nových kvalifikácií, vyhliadok a príležitostí pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve a mimo neho, a to v súlade so zásadou rovnosti a nediskriminácie obsiahnutou v politikách a programoch EÚ; takisto ich vyzýva, aby lepšie využívali možnosti ponúkané špecializovanými on-line informačnými platformami, pomoc začínajúcim a aktívnym poľnohospodárkam, ako aj ostatným ženám vo vidieckych oblastiach, najmä v rámci fondu EPFRV a iných fondov EÚ podporujúcich rozvoj projektov, a aby pomáhali zachovávať základnú infraštruktúru a služby, ktoré sú dôležité pre každodenný život na vidieku, čo pomôže obmedziť odchod žien z vidieckych oblastí; upozorňuje aj na to, že najmä vo vidieckych oblastiach sú potrebné udržateľné stratégie na zachovanie, propagáciu a podporu sietí a organizácií žien a ich významu v rámci rozhodovania v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach; vyzýva aj na zjednodušenie prístupu k vzdelávaniu, financiám a informáciám, ktorý ženám uľahčí podnikateľské iniciatívy (napr. prostredníctvom elektronického obchodu), vlastníctvo a rozvoj vidieckych podnikov;

74.

naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov a organizácií sociálnej starostlivosti, ktorí spolupracujú s orgánmi pri monitorovaní dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, v boji proti neprihlásenej práci a pri monitorovaní dodržiavania noriem sociálnej starostlivosti a bezpečnostných noriem, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú integráciu migrujúcich pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov, migrantov a utečencov z radov žien; žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ženy mohli zúčastňovať na všetkých úrovniach procesu;

75.

poukazuje na to, že rozloha poľnohospodárskej pôdy sa v EÚ z roka na rok znižuje; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať ornú pôdu s cieľom zaručiť pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby podporovali lepší prístup k pôde v oblastiach s vysokou úrovňou vidieckej nezamestnanosti, a v tejto súvislosti na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby mladé poľnohospodárky mali prístup k úverom a boli schopné podieľať sa na hospodárení s pôdou;

76.

upozorňuje na skutočnosť, že 45 % pracovných síl v poľnohospodárstve sú ženy; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala vymedzenie rodinného poľnohospodárskeho podniku s cieľom uľahčiť prístup žien k odbornej príprave a odbornému poradenstvu, ako aj ku kapitálu a výhodám;

77.

vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby podporili účasť žien v miestnych akčných skupinách a rozvoj miestnych partnerstiev v rámci programu LEADER a zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

o

o o

78.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)  Eurostat, 2016.

(2)  Pozri http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.nat-opinions.25458


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európsky parlament

Utorok 4. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/241


P8_TA(2016)0364

Žiadosť o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa

Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa (2016/2084(IMM))

(2018/C 215/35)

Európsky parlament,

so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Giorgosa Grammatikakisa, ktorú 1. apríla 2016 predložil zástupca prokurátora Najvyššieho súdu Helénskej republiky v súvislosti s konaním na návrh prokurátora mesta Rethymno z dôvodu porušenia dôvery vo výkon jeho povinností, ktorého sa spolu s inými dopustil v meste Rethymno na Kréte v rokoch 2000 – 2002 (pod referenčným číslom: ABM:AB05/1956), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 27. apríla 2016,

so zreteľom na skutočnosť, že Giorgos Grammatikakis sa vzdal svojho práva na vypočutie v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky, článok 54 gréckeho občianskeho súdneho poriadku a článok 83 rokovacieho poriadku gréckeho Parlamentu,

so zreteľom na návrh č. 5181/18.11.2015 podaný prokurátorom odvolacieho súdu na Kréte,

so zreteľom na správu zo 7. apríla 2015 o vystúpení poslanca Európskeho parlamentu Giorgosa Grammatikakisa spolu s jeho obhajobou a sprievodnými dokumentmi,

so zreteľom na rozhodnutie odvolacieho súdu č. 104/2015 na Kréte,

so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0279/2016),

A.

keďže zástupca prokurátora Najvyššieho súdu Helénskej republiky požiadal v súvislosti s konaním vo veci údajného prečinu o zbavenie parlamentnej imunity poslanca Európskeho parlamentu Giorgosa Grammatikakisa;

B.

keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunity priznané členom parlamentu daného štátu;

C.

keďže podľa článku 62 Ústavy Helénskej republiky nesmú byť poslanci parlamentu počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení alebo inak obmedzovaní bez predchádzajúceho povolenia parlamentu;

D.

keďže grécke úrady podali návrh na stíhanie Giorgosa Grammatikakisa a iných osôb vo veci nesplnenia niektorých zákonných povinností;

E.

keďže navrhované konanie sa týka diskusie, ktorá sa konala 8. marca 1996, o možnom uzatvorení nového súkromného kolektívneho poistenia – nad rámec povinného poistenia – pre všetkých zamestnancov Krétskej univerzity a o údajných nezákonných platbách, ktoré boli postupne vyplácané v rokoch 2000 – 2002;

F.

keďže predchádzajúce konanie v rovnakej veci sa týkalo obdobia od roku 2000 a skončilo sa zbavením obvinenia všetkých obvinených;

G.

keďže navrhované konanie nemá žiadnu súvislosť so štatútom Giorgosa Grammatikakisa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale súvisí s jeho predchádzajúcou funkciou predsedu senátu Krétskej univerzity;

H.

keďže navrhované konanie sa netýka názorov vyjadrených alebo hlasov odovzdaných pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

I.

keďže navrhované trestné stíhanie sa rozšírilo na obdobie od roku 1996 do roku 2000 a zahŕňa poslednú schôdzu senátu Krétskej univerzity, ktorého predsedom bol Giorgos Grammatikakis, na ktorej sa o tejto záležitosti diskutovalo, pričom však nebolo prijaté žiadne rozhodnutie; keďže nič nenaznačuje, že by navrhované konanie vychádzalo zo zámeru poškodiť politickú činnosť dotknutého poslanca Európskeho parlamentu;

J.

keďže navrhované konanie bolo v prípade mnohých ostatných obvinených členov senátu Krétskej univerzity a výboru ELKE natrvalo zamietnuté z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty 15 rokov za údajné spáchanie trestných činov, pričom ostatných súd v máji 2016 zbavil obvinenia vo všetkých bodoch obžaloby;

K.

keďže je prekvapujúce, že žiadosť o zbavenie imunity sa predkladá asi 20 rokov potom, ako k udalostiam došlo, a že grécke súdnictvo nebolo schopné začať konanie proti Giorgosovi Grammatikakisovi počas tohto obdobia a má v úmysle urobiť to teraz, keď je poslancom Európskeho parlamentu;

L.

keďže súdnictvo, ktoré koná pomaly, nikdy nebude skutočne spravodlivé, pretože dotknuté osoby po 20 rokoch už nie sú tými istými osobami; keďže spravodlivosť je hodná svojho mena len vtedy, ak koná včas;

1.

rozhodol zbaviť Giorgosa Grammatikakisa imunity na jeho vlastnú žiadosť s cieľom skončiť tento zdĺhavý súdny proces;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru gréckym orgánom a Giorgosovi Grammatikakisovi.

(1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Utorok 25. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/243


P8_TA(2016)0395

Žiadosť o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena (2016/2108(IMM))

(2018/C 215/36)

Európsky parlament,

so zreteľom na dve žiadosti o zbavenie imunity Jeana-Marieho Le Pena, ktoré Európskemu parlamentu 14. marca 2016 postúpila generálna prokurátorka a ktoré boli 8. júna 2016 oznámené v pléne, v súvislosti s dvoma konaniami vo veci podnecovania k rasovej nenávisti (2211/15/21 a 2226/15/9) prebiehajúcimi pred vyšetrovacími sudcami na prvostupňovom súde v Paríži, ktoré sa týkajú rovnakej skutkovej podstaty,

po vypočutí Jeana-Marieho Le Pena v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

so zreteľom na článok 26 ústavy Francúzskej republiky,

so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0301/2016),

A.

keďže dvaja vyšetrovací sudcovia prvostupňového súdu v Paríži požiadali o zbavenie parlamentnej imunity Jeana-Marieho Le Pena v súvislosti s údajným spáchaním trestného činu;

B.

keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

C.

keďže podľa článku 26 ústavy Francúzskej republiky nemôže byť žiadny poslanec parlamentu trestne stíhaný, vyšetrovaný, zatknutý, uväznený ani odsúdený pre názory, ktoré vyjadril počas výkonu svojho mandátu, ani pre spôsob, akým hlasoval, a žiadny poslanec parlamentu nemôže byť bez súhlasu parlamentu zadržaný ani nijako pozbavený slobody alebo obmedzený na slobode pre spáchanie trestného činu alebo prečinu;

D.

keďže podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

E.

keďže týmto ustanovením sa má zabezpečiť, aby poslanci Európskeho parlamentu mali v zásade právo na slobodu prejavu, pričom toto právo však neznamená povolenie na ohováranie, nactiutŕhanie, podnecovanie k nenávisti, hanlivé výroky ani akékoľvek iné vyjadrenia, ktoré by boli v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie;

F.

keďže ustanovenia o parlamentnej imunite treba vykladať vzhľadom na hodnoty, ciele a zásady európskych zmlúv;

G.

keďže v prípade poslanca Európskeho parlamentu sa táto absolútna imunita týka nielen názorov vyjadrených poslancom na oficiálnych schôdzach Európskeho parlamentu, ale aj jeho názorov vyjadrených na iných miestach, napríklad v médiách, ak existuje „súvislosť medzi vyjadreným názorom a parlamentnou funkciou“;

H.

keďže Jean-Marie Le Pen čelí obvineniu, že vo videozázname, ktorý bol 6. júna 2014 zverejnený na internete, verejne vyzýval na rasovú nenávisť;

I.

keďže sporné vyjadrenia Jeana-Marieho Le Pena nijako nesúvisia s jeho parlamentnou funkciou, a teda Jean-Marie Le Pen nevystupoval ako poslanec Európskeho parlamentu pri výkone svojho mandátu;

J.

keďže neexistuje žiadny dôkaz na podozrenie z pokusu brániť Jeanovi-Mariemu Le Penovi v jeho práci poslanca (fumus persecutionis);

1.

rozhodol zbaviť Jeana-Marieho Le Pena imunity;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu svojho gestorského výboru príslušným orgánom Francúzskej republiky.

(1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/245


P8_TA(2016)0396

Žiadosť o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Jane Collinsovej (2016/2087(IMM))

(2018/C 215/37)

Európsky parlament,

so zreteľom na žiadosť Jane Collinsovej o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podala 3. mája 2016 v súvislosti s občianskoprávnym konaním voči nej na Queen’s Bench Division súdu High Court v Londýne (vec HQ14DO4882) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 11. mája 2016,

po vypočutí Jamesa Carvera, ktorý zastupoval Jane Collinsovú, v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 7, 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0297/2016),

A.

keďže Jane Collinsová požiadala o ochranu svojich parlamentných výsad a imunít v súvislosti s občianskoprávnym konaním voči nej na Queen’s Bench Division súdu High Court v Londýne;

B.

keďže táto žiadosť sa týka po prvé ochrany práva poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 7 protokolu na voľný pohyb pri cestovaní do a z Európskeho parlamentu, ktorý nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam;

C.

keďže táto časť žiadosti súvisí s tým, že načasovania súdneho konania voči Jane Collinsovej jej údajne bránilo cestovať na parlamentné schôdze;

D.

keďže článok 7 protokolu sa však nevzťahuje na obmedzenia vyplývajúce zo súdneho konania, lebo tie sú upravené osobitnými pravidlami uvedenými v článkoch 8 a 9 protokolu (2), a žiadosť o ochranu parlamentnej výsady podľa článku 7 protokolu je preto neprípustná;

E.

keďže táto žiadosť sa týka po druhé ochrany slobody poslancov Európskeho parlamentu podľa článku 8 protokolu, podľa ktorého poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

F.

keďže táto časť žiadosti súvisí s tým, že voči Jane Collinsovej sa v Spojenom kráľovstve vedie občianskoprávne konanie o náhradu škody vrátane náhrady spôsobenej nemajetkovej ujmy za údajnú urážku na cti a ohováranie, ako aj konanie o vydanie súdneho príkazu, ktorý jej má zabrániť v opakovaní tvrdení, ktoré sú predmetom sporu;

G.

keďže konanie o urážke na cti a ohováraní sa týka obvinení, ktoré Jane Collinsová vzniesla na straníckej konferencii;

H.

keďže parlamentná imunita, ktorú udeľuje článok 8 protokolu, sa vzťahuje na názory vyjadrené poslancami Európskeho parlamentu výlučne počas výkonu ich úloh;

I.

keďže vyjadrenia poslancov Európskeho parlamentu mimo priestorov Európskeho parlamentu sa považujú za vyjadrenia pri výkone poslaneckých úloh len vtedy, ak tieto vyjadrenia zodpovedajú subjektívnemu názoru, ktorý priamo a zjavne súvisí s výkonom týchto úloh (3);

J.

keďže však neexistuje žiadna priama a zjavná súvislosť medzi tvrdeniami, ktoré sú predmetom sporu, a úlohami Jane Collinsovej ako poslankyne Európskeho parlamentu, lebo sa netýkajú jej činnosti ako poslankyne Európskeho parlamentu ani politík Európskej únie a boli prednesené v kontexte národnej politickej diskusie;

K.

keďže na tvrdenia, ktoré sú predmetom sporu, sa preto článok 8 protokolu nevzťahuje;

1.

rozhodol neochrániť výsady a imunity Jane Collinsovej;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru orgánom Spojeného kráľovstva vrátane Jeho Ctihodnosti sudcu Warbyho.

(1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

(2)  Rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440, odseky 49 a 51.

(3)  Rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI:EÚ:C:2011:543.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/247


P8_TA(2016)0397

Žiadosť o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o žiadosti o ochranu výsad a imunít Maria Borghezia (2016/2028(IMM))

(2018/C 215/38)

Európsky parlament,

so zreteľom na žiadosť Maria Borghezia o ochranu svojich výsad a imunít, ktorú podal 5. januára 2016 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne (RGNR 41838/13, RG GIP č. 12607/14) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 1. februára 2016,

po vypočutí Maria Borghezia v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013 (1),

so zreteľom na článok 1 ods. 1 písm. A) talianskeho zákona č. 205/1993,

so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 7 a 9 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0312/2016),

A.

keďže poslanec Európskeho parlamentu Mario Borghezio požiadal o ochranu svojej parlamentnej imunity podľa článkov 8 a 9 Protokolu č. 7 v súvislosti s trestným konaním na súde v Miláne; keďže podľa oznámenia prokuratúry Mario Borghezio v rozhlasovom vysielaní údajne vyjadroval myšlienky založené na nadradenosti a rasovej alebo etnickej nenávisti, čo je podľa článku 1 písm. a) talianskeho zákona č. 205/1993 trestné;

B.

keďže články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa vzájomne vylučujú (2); keďže tento prípad sa týka iba údajne diskriminačných názorov, ktoré vyjadril poslanec Európskeho parlamentu; keďže preto samotná uplatniteľnosť článku 8 protokolu vyplýva zo znenia;

C.

keďže v súlade s článkom 8 Protokolu č. 7 poslanci Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

D.

keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho poslanec Európskeho parlamentu vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná (3);

E.

keďže v danom rozhlasovom vysielaní bol Mario Borghezio požiadaný, aby sa vyjadril k otázke vymenovania a právomoci novej členky talianskej vlády, konkrétne novej ministerky pre integráciu;

F.

keďže skutkové okolnosti veci – ako vyplýva z dokumentov poskytnutých Výboru pre právne veci a z vypočutia v tomto výbore – ukazujú, že vyhlásenia, ktoré Mario Borghezio počas rozhovoru predniesol, nemajú žiadnu priamu ani jednoznačnú spojitosť s jeho parlamentnou činnosťou;

G.

keďže tieto údajne prednesené vyhlásenia najmä presahujú tón, s ktorým sa bežne stretávame v rámci politickej diskusie, a sú navyše svojou povahou hlboko neparlamentné; keďže tieto vyhlásenia sú v rozpore s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie, a preto ich nemožno považovať za výroky vyslovené pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu;

H.

keďže sa preto nemožno domnievať, že Mario Borghezio konal pri výkone svojich úloh ako poslanec Európskeho parlamentu;

I.

keďže Súdny dvor rozhodol, že v prípade, ak bola podaná žaloba proti poslancovi Európskeho parlamentu na vnútroštátnom súde a tomuto súdu je známe, že bolo začaté konanie o ochrane výsad a imunít daného poslanca, ako je stanovené v rokovacom poriadku Európskeho parlamentu, uvedený súd musí prerušiť súdne konanie a požiadať Európsky parlament, aby čo najskôr poskytol svoje stanovisko (4); keďže súd v Miláne, na ktorom sa začalo súdne konanie proti Mariovi Borgheziovi, odmietol prerušiť konanie a rozhodol, aby pokračovalo napriek žiadosti Maria Borghezia podanej na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora;

1.

rozhodol neochrániť výsady a imunity Maria Borghezia;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súd v Miláne, napriek relevantnej judikatúre Súdneho dvora, odmietol prerušiť konanie začaté proti pánovi Borgheziovi;

3.

očakáva, že talianske orgány budú vždy dodržiavať zásadu stanovenú Súdnym dvorom, čo sa týka povinnosti príslušného súdu prerušiť súdne konanie, ak bola predložená žiadosť o ochranu výsad a imunít poslanca Európskeho parlamentu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby bezodkladne postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Mariovi Borgheziovi.

(1)  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

(2)  Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 45.

(3)  Vec C-163/10 Patriciello, už citovaná, body 33 a 35.

(4)  Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, už citované, bod 43.


III Prípravné akty

EURÓPSKY PARLAMENT

Utorok 4. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/249


P8_TA(2016)0363

Uzavretie Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (12256/2016 – C8-0401/2016 – 2016/0184(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 215/39)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12256/2016),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0401/2016),

so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na dvadsiatom prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa konalo v decembri 2015 v Paríži,

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COM(2016)0110),

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (INDC) EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0280/2016),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením Parížskej dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/250


P8_TA(2016)0365

Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku v nadväznosti na zemetrasenie, ktoré postihlo v novembri 2015 Iónske ostrovy

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie (COM(2016)0462 – C8-0283/2016 – 2016/2165(BUD))

(2018/C 215/40)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0462 – C8-0283/2016),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 10,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3), a najmä na jej bod 11,

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0270/2016),

1.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v záujme poskytnutia pomoci Grécku

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1856.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/252


P8_TA(2016)0366

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2016/001 FI/Microsoft

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Fínska – EGF/2016/001 FI/Microsoft) (COM(2016)0490 – C8-0348/2016 – 2016/2211(BUD))

(2018/C 215/41)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0490 – C8-0348/2016),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0273/2016),

A.

keďže hospodársky rast, ktorý globalizácia spravidla vytvára, by sa mal využiť na zmiernenie situácie ľudí, ktorí čelia negatívnym vplyvom globalizácie;

B.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

C.

keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie,

D.

keďže Fínsko podalo na základe intervenčných kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF žiadosť EGF/2016/001 FI/Microsoft o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 2 161 pracovníkov zo spoločnosti Microsoft Mobile Oy a z jej 8 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov vo Fínsku pôsobiacich podľa klasifikácie NACE Revision 2 v divízii 62 (Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby);

E.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

F.

keďže v súlade s článkom 21 ods. 1 nariadenia o EGF sú za finančnú kontrolu akcií, ktoré sú podporované z EGF, zodpovedné príslušné členské štáty;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 5 364 000 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 8 940 000 EUR;

2.

poznamenáva, že Fínsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 11. marca 2016 a že na základe dodatočných informácií, ktoré poskytlo, Komisia dokončila posúdenie 29. júla 2016, čím dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia úplnej žiadosti a dospela k záveru, že podmienky na udelenie finančného príspevku z EGF boli splnené;

3.

berie na vedomie, že hlavným dôvodom prepúšťania v spoločnosti Microsoft je klesajúci trhový podiel jej telefónov, ktoré využívajú operačný systém Microsoft Windows, z 50 % v roku 2009 na 0,6 % v druhom štvrťroku 2016;

4.

pripomína, že podiel Únie na globálnej zamestnanosti v odvetví IKT sa v posledných rokoch znížil a že IKT zohrávajú kľúčovú úlohu v hospodárstve Fínska, keďže 6,7 % zamestnancov pracujúcich v odvetví IKT v roku 2014 bol najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov; zastáva názor, že prepúšťanie v spoločnosti Microsoft má spojitosť s tendenciou, ktorá zasahuje celý elektronický priemysel vo Fínsku, a to od úpadku Nokie v krajine jej pôvodu, v súvislosti s čím boli podané štyri predchádzajúce žiadosti; vyvodzuje záver, že tieto udalosti sú priamo spojené so štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie;

5.

pripomína, že softvérový priemysel má vysoko medzinárodný charakter a že hospodárska súťaž v tomto odvetví je celosvetová, čo znamená, že všetci účastníci trhu môžu súťažiť o rovnakých zákazníkov a miestne a kultúrne zázemie pracovníkov hrá úlohu iba v obmedzenej miere;

6.

uznáva, že táto žiadosť nadväzuje na sériu prípadov týkajúcich sa poklesu Nokie vo Fínsku a že sa očakávajú dve ďalšie súvisiace žiadosti týkajúce sa prepustených pracovníkov v odvetví IKT;

7.

konštatuje, že k prepúšťaniu dochádza v regiónoch na úrovni NUTS 2 Helsinki-Uusimaa (FI1B), Etelä-Suomi (FI1C) a Länsi-Suomi (FI197) a týka sa pracovníkov s veľmi odlišnými kompetenciami, pričom 89 % z nich je vo veku 30 až 54 rokov; je znepokojený už aj tak ťažkou situáciou týkajúcou sa nezamestnanosti vysokokvalifikovaných a vzdelaných ľudí, ktorých vyhliadky na zamestnanie by inak boli tradične dobré, najmä v prípade žien, ktoré čelia väčším problémom pri hľadaní zamestnania, vzhľadom na to, že predstavujú takmer polovicu cieľovej skupiny príjemcov;

8.

konštatuje, že k dnešnému dňu bolo odvetvie „Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby“ predmetom dvoch predchádzajúcich žiadostí o príspevok z EGF, pričom obe súviseli s kritériom globalizácie (EGF/2013/001 FI/Nokia a EGF/2015/005 FI/Computer programming);

9.

zdôrazňuje význam odvetvia IKT pre zamestnanosť v regiónoch Helsinki-Uusimaa, Etelä-Suomi a Länsi-Suomi a potenciál prepustených pracovníkov stať sa užitočnými pre priemysel, ak získajú dostatočnú podporu prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, odbornej prípravy a plánov na začatie podnikania;

10.

víta skutočnosť, že fínske orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 11. septembra 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred podaním žiadosti o príspevok z EGF na navrhovaný koordinovaný balík, keďže takéto opatrenia sú oprávnené na spolufinancovanie z EGF;

11.

víta vysoký percentuálny podiel (takmer 80 %) z celkového balíka, ktorý sa používa na personalizované služby;

12.

konštatuje, že Fínsko plánuje šesť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) opatrenia poradenstva a iné prípravné opatrenia, ii) služby zamestnanosti a podnikania, iii) odborná príprava, iv) dotácie na mzdy, v) granty na rozbehnutie podnikateľskej činnosti a vi) príspevky na náklady na cestu, nocľah a sťahovanie; konštatuje, že na kontrolu a podávanie správ boli pridelené dostatočné finančné prostriedky;

13.

konštatuje, že dotácie na mzdy uvedené v odseku 12 sa pohybujú medzi 30 až 50 % mzdových nákladov pracovníka a budú udelené na obdobie 6 až 24 mesiacov; vyzýva členské štáty, aby venovali veľkú pozornosť pri využívaní dotácií na mzdy, aby sa zabezpečilo, že prepustení pracovníci zamestnaní vďaka dotácii úplne alebo čiastočne nenahrádzajú pozíciu, ktorú predtým zastával iný zamestnanec dotknutej spoločnosti; je spokojný s uistením fínskych orgánov, že je to tak;

14.

poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov predstavujú 16,64 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je výrazne pod maximálnou hodnotou 35 % uvedenou v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

15.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila a poskytla informácie o vplyve opatrení na podporu príjmu počas obdobia niekoľkých rokov, aby sa zabezpečilo, že budú podporovať vytváranie vysokokvalitných pracovných miest, a nie dotovanie krátkodobých, nízkonákladových zmlúv;

16.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultácii so zástupcami cieľovej skupiny príjemcov, sociálnymi, celoštátnymi a regionálnymi partnermi;

17.

pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov; očakáva, že ponúkaná odborná príprava bude prispôsobená potrebám, schopnostiam a znalostiam prepustených pracovníkov, ako aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

18.

konštatuje, že v prípade spoločnosti Microsoft sa bude spolupracovať s programom pracovnej mobility v Európe na roky 2014 – 2020, ktorý je vnútroštátnym projektom siete EURES zameraným na rozvoj služieb; konštatuje, že medzinárodné podujatia zamerané na nábor pracovníkov budú usporiadané na regionálnej úrovni v spolupráci s EGF a službami siete EURES; víta tieto opatrenia a skutočnosť, že fínske orgány nabádajú prepustených pracovníkov, aby v plnej miere využívali svoje právo na voľný pohyb;

19.

konštatuje, že vnútroštátny balík opatrení s názvom „Modely medzi spoločnosťami, ktoré prijímajú zamestnancov, a spoločnosťami, ktoré ich prepúšťajú“ bol zavedený v rámci Európskeho sociálneho fondu; konštatuje, že tento balík opatrení bude vytvárať výsledky, ktoré môžu byť užitočné pre vykonávanie projektov v rámci tejto žiadosti o príspevok z EGF; víta úsilie fínskych orgánov hľadať synergie s ostatnými opatreniami financovanými z vnútroštátnych finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie;

20.

pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

21.

konštatuje, že v predchádzajúcich prípadoch podpory z EGF sa veľmi osvedčil osobný kontakt s prepustenými pracovníkmi;

22.

berie na vedomie potvrdenie fínskych orgánov, že navrhované opatrenia nedostanú finančnú podporu z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni dvojitému financovaniu a že takéto opatrenia sa dopĺňajú s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uvádzala ročné komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

23.

víta uistenie Fínska, že finančný príspevok z EGF nenahradí opatrenia, ktoré je príslušný podnik povinný prijať na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych dohôd;

24.

oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

25.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

26.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie Úradnom vestníku Európskej únie;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (v nadväznosti na žiadosť Fínska – EGF/2016/001 FI/Microsoft)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1857.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/256


P8_TA(2016)0367

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/002 SE/Ericsson

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Švédska EGF/2016/002 SE/Ericsson) (COM(2016)0554 – C8-0355/2016 – 2016/2214(BUD))

(2018/C 215/42)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0554 – C8-0355/2016),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0272/2016),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Švédsko predložilo žiadosť EGF/2016/002 SE/Ericsson o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 26 (Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov) najmä v regiónoch na úrovni NUTS 2 Stockholm (SE11), Östra Mellansverige (SE12), Sydsverige (SE22) a Västsverige (SE23); a keďže sa očakáva, že 918 z 1 556 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa zúčastní na týchto opatreniach;

E.

keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

F.

keďže Ericsson, čeliaci stagnácii rastu a súčasne tvrdšej konkurencii ázijských výrobcov, už dve desaťročia znižoval objem výroby telekomunikačného hardvéru;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Švédsko má preto podľa uvedeného nariadenia nárok na finančný príspevok vo výške 3 957 918 EUR, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 6 596 531 EUR a pomôže 918 cieľovým príjemcom v návrate na trh práce;

2.

berie na vedomie, že Švédsko predložilo žiadosť o finančný príspevok z EGF 31. marca 2016 a že v nadväznosti na doplňujúce informácie, ktoré poskytlo Švédsko, Komisia 5. septembra 2016 dokončila posúdenie žiadosti a v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament, čím dodržala lehotu 12 týždňov od doručenia úplnej žiadosti;

3.

konštatuje, že odvetviam IT a telekomunikačným odvetviam dominujú ázijskí výrobcovia, ktorí sa stali externými dodávateľmi; poukazuje na to, že Ericsson postupne znižoval počet zamestnancov vo Švédsku (z 21 178 v roku 2005 na 17 858 v roku 2014), ale medzičasom výrazne rástol na celom svete (z 56 055 v roku 2005 na 118 055 v roku 2014);

4.

zdôrazňuje, že postihnuté regióny sa vyznačujú pomerne veľkou skupinou starších pracovníkov s podobnými pracovnými skúsenosťami, ktorí boli prepustení v rovnakom čase, a že väčšina z nich, najmä pracovníci v meste Kista, čo je mesto s najvyšším počtom prepustených pracovníkov, nemá zručnosti, po ktorých je dopyt na miestnom trhu práce;

5.

víta rozhodnutie Švédska sústrediť možnú podporu z EGF na lokality Kista, Katrineholm a Kumla, ktoré čelia najväčším problémom, a súčasne ponúkať individualizovanú pomoc prepusteným pracovníkom na iných lokalitách;

6.

pripomína rôznorodosť pracovníkov, ktorými sú robotníci aj administratívni zamestnanci, postihnutých prepúšťaním; a vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí pracovníci čelia na trhu práce pomerne nízkemu dopytu v tradičných výrobných odvetviach; berie na vedomie príležitosti pre týchto pracovníkov vo verejných alebo súkromných odvetviach služieb, ktoré si budú vyžadovať rozsiahle rekvalifikačné úsilie;

7.

uznáva posúdenie úradu Arbetsförmedlingen (švédskej verejnej služby pre zamestnanosť), že robotníci majú potenciálne možnosti vo verejných alebo súkromných odvetviach služieb, ak sa im ponúknu rozsiahle rekvalifikácie;

8.

uznáva, že väčšina dotknutých administratívnych zamestnancov sú inžinieri, z ktorých niektorí sa špecializujú na segmenty, ktoré sú vo firme Ericsson jedinečné, ale víta dôveru švédskej verejnej služby pre zamestnanosť, že personalizovaný súbor programov odbornej prípravy a poradenstva umožní väčšine týchto prepustených pracovníkov nájsť si nové pracovné miesta vysokej kvality;

9.

berie na vedomie, že personalizované služby pre prepustených pracovníkov, ktoré sú spolufinancované z EGF, zahŕňajú: poradenstvo a profesijné poradenstvo, chránené pracoviská, podporované zamestnávanie a rehabilitačné opatrenia, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj príspevok na hľadanie zamestnania; víta osobitný dôraz, ktorý sa pri poskytovaní motivačného poradenstva a plánovania kariéry bude klásť na účastníkov vo veku 50 a viac rokov;

10.

poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú predstavovať 33,92 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je blízko maximálnej hodnoty 35 % uvedenej v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou; považuje tento pomerne vysoký percentuálny podiel za opodstatnený vzhľadom na významný podiel dotknutých starších pracovníkov a na poskytovanie individuálnej podpory pre účastníkov s poruchami učenia;

11.

konštatuje, že koordinovaný balík individualizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách s cieľovou skupinou príjemcov a ich zástupcami, ako aj s miestnymi verejnými aktérmi, berúc do úvahy, že 22 % pracovníkov tvoria ženy a 78 % muži;

12.

pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je udržateľné;

13.

pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

14.

víta skutočnosť, že švédske orgány poskytli záruku, že osobitné úsilie sa vyvinie na prelomenie tradičných rodových prekážok vrátane nabádania mužských príjemcov, aby si našli pracovné miesta v sektore zdravotnej starostlivosti, ako aj prínos týchto opatrení k 16 švédskym cieľom v oblasti kvality životného prostredia;

15.

žiada Komisiu, aby v budúcich návrhoch podrobne uvádzala sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie, a to, či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcim hospodárskym vyhliadkam a potrebám pracovného trhu v regiónoch zasiahnutých prepúšťaním;

16.

poznamenáva, že švédske orgány potvrdili, že navrhované opatrenia nebudú predmetom finančnej podpory z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie, že sa zabráni akémukoľvek dvojitému financovaniu a že tieto opatrenia dopĺňajú opatrenia financované zo štrukturálnych fondov; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

17.

poznamenáva, že odvetvia Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov sa doteraz týkalo ďalších 14 žiadostí o príspevok z EGF, pričom 11 z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu a tri s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou;

18.

opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.

oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

20.

žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

21.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

22.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (v nadväznosti na žiadosť Švédska – EGF/2016/002 SE/Ericsson)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1858.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/260


P8_TA(2016)0368

Právna pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a právna pomoc v konaní o európskom zatykači ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači (COM(2013)0824 – C7-0429/2013 – 2013/0409(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 215/43)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0824),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0429/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014 (1),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0165/2015),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 63.


P8_TC1-COD(2013)0409

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/… o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/1919.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/261


P8_TA(2016)0369

Obchodovanie s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné zaobchádzanie alebo trestanie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001 – C7-0014/2014 – 2014/0005(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 215/44)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0001),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0014/2014),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0267/2015),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (1);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 27. októbra 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0368).


P8_TC1-COD(2014)0005

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2134.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/262


P8_TA(2016)0370

Dohoda o strategickej spolupráci medzi Europolom a Čínou *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody o strategickej spolupráci medzi Ministerstvom verejnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky a Europolom zo strany Europolu (08364/2016 – C8-0217/2016 – 2016/0808(CNS))

(Konzultácia)

(2018/C 215/45)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Rady (08364/2016),

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0217/2016),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností (2), a najmä na jeho články 5 a 6,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody (3),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0265/2016),

1.

schvaľuje návrh Rady;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

vyzýva Komisiu, aby po dátume uplatňovania nového nariadenia o Europole (4) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1)  Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.

(2)  Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.

(3)  Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).


Streda 5. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/263


P8_TA(2016)0372

Pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Rakúska republika a Rumunsko oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0367 – C8-0234/2016 – 2016/0168(NLE))

(Konzultácia)

(2018/C 215/46)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0367),

so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0234/2016),

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora (1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0267/2016),

1.

schvaľuje oprávnenie pre Rakúsku republiku a Rumunsko v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Peru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Peru, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1)  Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/264


P8_TA(2016)0373

Pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0368 – C8-0232/2016 – 2016/0169(NLE))

(Konzultácia)

(2018/C 215/47)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0368),

so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0232/2016),

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora (1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0268/2016),

1.

schvaľuje oprávnenie pre niektoré členské štáty v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Kazachstanu k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kazachstanu, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1)  Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/265


P8_TA(2016)0374

Pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú prijať v záujme Európskej únie pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (COM(2016)0372 – C8-0233/2016 – 2016/0173(NLE))

(Konzultácia)

(2018/C 215/48)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0372),

so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0233/2016),

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora (1), podľa ktorého vyhlásenie o prijatí pristúpenia k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí patrí do výlučnej externej právomoci Európskej únie,

so zreteľo m na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0266/2016),

1.

schvaľuje oprávnenie pre niektoré členské štáty v záujme Európskej únie prijať pristúpenie Kórejskej republiky k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Kórejskej republike, ako aj Stálej kancelárii Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného.

(1)  Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


Utorok 25. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/266


P8_TA(2016)0391

Automatizovaná výmena údajov o DNA s Dánskom *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Dánskom (11219/2016 – C8-0340/2016 – 2016/0813(CNS))

(Konzultácia)

(2018/C 215/49)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Rady (11219/2016),

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0340/2016),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (1), a najmä na jeho článok 33,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (3),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0289/2016),

1.

schvaľuje návrh Rady;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 67.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/267


P8_TA(2016)0392

Automatizovaná výmena daktyloskopických údajov s Dánskom *

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Dánskom (11220/2016 – C8-0341/2016 – 2016/0814(CNS))

(Konzultácia)

(2018/C 215/50)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Rady (11220/2016),

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0341/2016),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (1), a najmä na jeho článok 33,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o posilnení cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: vykonávanie prümského rozhodnutia a európsky model výmeny informácií (EIXM) (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (3),

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0288/2016),

1.

schvaľuje návrh Rady;

2.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 67.

(3)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0269.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/268


P8_TA(2016)0393

Dohoda medzi EÚ a Čínou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohody medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov (15470/2015 – C8-0110/2016 – 2015/0293(NLE))

(Súhlas)

(2018/C 215/51)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15470/2015),

so zreteľom na návrh Dohody medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických pasov (15469/2015),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 77 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0110/2016),

so zreteľom na list Výboru pre zahraničné veci,

so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0281/2016),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Čínskej ľudovej republiky.

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/269


P8_TA(2016)0394

Členské štáty, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou (COM(2016)0418 – C8-0238/2016 – 2016/0193(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 215/52)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0418),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0238/2016),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. septembra 2016 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

so zreteľom na záväzok, ktorý poskytol zástupca Rady listom z 21. septembra 2016, o schválení pozície Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0292/2016),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P8_TC1-COD(2016)0193

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/…, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o určité ustanovenia týkajúce sa finančného hospodárenia v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/2135.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/270


P8_TA(2016)0398

Štatistika železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, osobách a nehodách (10000/1/2016 – C8-0365/2016 – 2013/0297(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 215/53)

Európsky parlament,

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (10000/1/2016–C8-0365/2016),

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0611),

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0300/2016),

1.

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, 11.3.2014, P7_TA(2014)0197.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/271


P8_TA(2016)0399

Štatistika prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (delegované a vykonávacie právomoci) ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (09878/1/2016 – C8-0358/2016 – 2013/0226(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 215/54)

Európsky parlament,

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09878/1/2016 – C8-0358/2016),

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0484),

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0298/2016),

1.

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Prijaté texty, 11.3.2014, P7_TA(2014)0180.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/272


P8_TA(2016)0400

Právny rámec Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 25. októbra 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom rámci Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie (COM(2013)0884 – C8-0033/2014 – 2013/0432(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2018/C 215/55)

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Citácia 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 33,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33 a 114 ,

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)

Táto smernica by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013  (2) .

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)

V následnosti sa porušenia colných predpisov a  sankcií riadia 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá.

(2)

Porušenia colných predpisov a  sankcie sú upravené 28 rôznymi súbormi právnych noriem. V dôsledku toho sa porušenie colných predpisov Únie neposudzuje v rámci Únie rovnakým spôsobom a sankcie, ktoré sa môžu uložiť v každom prípade, sa svojou povahou a závažnosťou odlišujú v závislosti od členského štátu, ktorý sankciu ukladá , čo vedie k možným stratám príjmov pre členské štáty a narušeniam obchodu .

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej únie, ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, pretože má vplyv na prístup k zjednodušeným colným postupom.

(3)

Tento rozdiel medzi právnymi systémami členských štátov neovplyvňuje iba optimálne riadenie colnej únie a transparentnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o spôsoby, ktorými rôzne colné orgány riešia porušenia predpisov , ale zároveň bráni dosiahnutiu rovnakých podmienok pre hospodárske subjekty v colnej únii, ktoré sa už teraz riadia rôznymi súbormi právnych noriem v celej Únii, pretože to má vplyv na prístup k zjednodušeným colným postupom.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali stanoviť sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa nestanovuje , či by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali členské štáty uplatňovať sankcie správneho alebo trestného práva .

(6)

V tejto smernici by sa mal stanoviť zoznam spôsobov správania, ktoré by sa mali považovať za porušovanie colných predpisov Únie a v dôsledku ktorých by sa mali vyvodzovať sankcie. Uvedené porušenia colných predpisov by mali v plnej miere vychádzať zo záväzkov vyplývajúcich z colných predpisov s priamymi odkazmi na kódex. V tejto smernici sa stanovuje , že členské štáty by v súvislosti s týmito porušeniami colných predpisov mali uplatňovať netrestnoprávne sankcie. Zároveň by členské štáty mali mať možnosť ukladať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie trestnoprávne sankcie namiesto netrestnoprávnych sankcií v prípadoch, ak si povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje, aby uložené sankcie boli odrádzajúce, účinné a primerané.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)

Prvá kategória spôsobov správania by zahŕňala porušenia colných predpisov na základe prísnej zodpovednosti, ktoré nevyžadujú žiadny prvok zavinenia, s prihliadnutím na objektívnu povahu zahrnutých povinností a na skutočnosť, že osoby zodpovedné za ich plnenie, nemôžu ignorovať ich existenciu a záväzný charakter.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)

Druhá a tretia kategória spôsobov správania by mala zahŕňať porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne, prípadne, keď sa na vznik zodpovednosti musí stanoviť subjektívny prvok.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov.

(10)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa malo stanoviť, že akékoľvek konania alebo opomenutia vyplývajúce z chyby na strane colných orgánov , ako sa uvádza v kódexe, by sa nemali považovať za porušenie colných predpisov.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)

S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážali rôzne kategórie porušení colných predpisov a ich závažnosť . Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.

(12)

S cieľom dosiahnuť aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov členských štátov by sa mala stanoviť škála sankcií, v ktorých by sa odrážala závažnosť porušenia colných predpisov. Na účel uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií by členské štáty mali takisto zabezpečiť, aby ich príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne sankcií zohľadnili osobitné priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a)

Colné orgány by mali stanoviť uloženú sankciu na základe hodnoty tovaru iba v prípadoch závažného porušenia, ktoré nesúvisí s nezaplateným clom, ale s hodnotou príslušného tovaru, napríklad v prípade porušenia práva duševného vlastníctva alebo zakázaných alebo obmedzených tovarov.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)

Premlčacia lehota v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na 4 roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia lehota prerušila v prípade aktu týkajúceho sa prešetrovaní alebo súdnych konaní v súvislosti s porušením colných predpisov. Členské štáty môžu stanoviť prípady, v ktorých sa táto lehota pozastaví. Po uplynutí lehoty 8 rokov by sa malo zabrániť začatiu alebo pokračovaniu týchto konaní , pričom premlčacia lehota na presadzovanie sankcie by mala byť 3 roky.

(13)

Premlčacia doba v prípade konaní týkajúcich sa porušenia colných predpisov by sa mala stanoviť na štyri roky odo dňa, keď došlo k porušeniu colných predpisov alebo v prípade kontinuálnych či opakovaných porušení odvtedy, keď sa skončí správanie predstavujúce uvedené porušenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa premlčacia doba prerušila v prípade úkonu súvisiaceho s vyšetrovaním alebo súdnym konaním týkajúcim sa toho istého porušenia colných predpisov , alebo v prípade konania osoby zodpovednej za porušenie . Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť prípady, v ktorých sa plynutie tejto doby pozastaví. Každé konanie by sa malo premlčať, bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby, a to po uplynutí ôsmich rokov , pričom premlčacia doba na presadzovanie sankcie by mala byť tri roky.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)

V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem.

(14)

V prípade začatia trestného konania proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami by sa malo stanoviť pozastavenie správnych konaní týkajúcich sa porušení colných predpisov. Pokračovanie správneho konania po ukončení trestného konania by malo byť možné iba v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem , čo znamená, že sa nesmie dvakrát trestať za ten istý delikt .

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15a)

Všeobecným cieľom tejto smernice je zabezpečiť účinné presadzovanie colných predpisov Únie. Právny rámec stanovený touto smernicou však neumožňuje integrovaný prístup k presadzovaniu vrátane dohľadu, kontroly a vyšetrovania. Komisia by preto mala mať povinnosť predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto aspektoch, a to aj o vykonávaní spoločného rámca pre riadenie rizika, s cieľom posúdiť, či je potrebná ďalšia legislatívna úprava.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 18 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18a)

Cieľom tejto smernice je posilniť colnú spoluprácu aproximáciou vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa colných sankcií. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sa právne tradície členských štátov značne líšia, úplná harmonizácia v tejto oblasti je nemožná.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.    Touto smernicou sa stanovuje rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a  stanovujú sa sankcie za tieto porušenia.

1.    Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a ustanoviť rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie a za tieto porušenia stanoviť ukladanie netrestnoprávnych sankcií aproximáciou ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch .

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.     Táto smernica sa vzťahuje na povinnosti členských štátov voči obchodným partnerom Európskej únie, ako aj Svetovej obchodnej organizácii a Svetovej colnej organizácii, s cieľom vytvorenia homogénneho a výkonného vnútorného trhu, ktorý uľahčí obchod a zároveň zaistí bezpečnosť.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 2

Článok 2

Porušenia colných predpisov a sankcie

Všeobecné zásady

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 6.

1.    Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií v súvislosti s porušeniami colných predpisov stanovenými v článkoch 3 a 6 v prísnom súlade so zásadou ne bis in idem .

 

Členské štáty zabezpečia, aby konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 predstavovali porušenie colných predpisov, ak sú spáchané z nedbanlivosti alebo úmyselne.

 

Členské štáty môžu stanoviť uloženie trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, namiesto netrestnoprávnych sankcií, ak si to povaha a závažnosť daného porušenia vyžaduje v záujme toho, aby uložená sankcie bola odrádzajúca, účinná a primeraná.

 

2.     Na účely tejto smernice:

 

a)

colné orgány určia, či bolo porušenie spáchané z nedbanlivosti, t. j. či zodpovedná osoba nevykonala náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o kontrolu svojej činnosti, alebo prijímanie zjavne nedostatočných opatrení s cieľom predísť vzniku okolností, vedúcich k porušeniu, ak sa takéto riziko dalo rozumne predvídať;

 

b)

colné orgány určia, či k porušeniu došlo úmyselne, teda že zodpovedná osoba vedela, že jej konanie alebo opomenutie predstavuje porušenie, alebo konala s cieľom úmyselného a vedomého porušenia colných predpisov;

 

c)

úradnícke chyby alebo omyly sa nepovažujú za porušenia colných predpisov, okrem prípadov, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že boli výsledkom nedbanlivosti alebo úmyslu.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 2a

 

Uľahčenie obchodu

 

V záujme dodržania povinností Únie v rámci dohody WTO o uľahčení obchodu členské štáty spolupracujú na zavedení systému spolupráce zahrňujúceho všetky členské štáty. Tento systém je zameraný na koordináciu kľúčových ukazovateľov výkonnosti colných sankcií (analýza počtu opravných prostriedkov, miera opakovaného nedodržiavania povinností atď.); šírenie osvedčených postupov medzi colnými správami (účinnosť kontrol a sankcií, zníženie administratívnych nákladov atď.); šírenie skúseností hospodárskych subjektov a vytváranie prepojení medzi nimi; monitorovanie, ako colné správy vykonávajú svoje činnosti a vykonávanie štatistickej činnosti, pokiaľ ide o porušenia predpisov podnikmi z tretích krajín. V rámci systému spolupráce sa všetky členské štáty bezodkladne informujú o vyšetrovaní porušení colných predpisov a o zistených porušeniach tak, aby sa uľahčoval obchod, predchádzalo vstupovaniu nezákonného tovaru na vnútorný trh a zlepšovala účinnosť kontrol.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 3

Článok 3

Prísna zodpovednosť za porušenia colných predpisov

Porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov bez ohľadu na akýkoľvek prvok zavinenia :

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov:

a)

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;

a)

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť presnosť a úplnosť informácií uvedených vo vyhlásení, oznámení alebo žiadosti v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) kódexu;

b)

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;

b)

zlyhanie osoby, ktorá podáva colné vyhlásenie, vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze s cieľom zabezpečiť pravosť, presnosť a platnosť akéhokoľvek sprievodného dokladu v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. b) kódexu;

c)

zlyhanie osoby, ktorá podáva predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;

c)

zlyhanie osoby podať predbežné colné vyhlásenie o vstupe v súlade s článkom 127 kódexu, oznámenie o príchode námorného plavidla alebo lietadla v súlade s článkom 133 kódexu, vyhlásenie na dočasné uskladnenie v súlade s článkom 145 kódexu, colné vyhlásenie v súlade s článkom 158 kódexu, oznámenie o činnosti v slobodných pásmach v súlade s článkom 244 ods. 2 kódexu, vyhlásenie pred výstupom v súlade s článkom 263 kódexu, vyhlásenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 270 kódexu, predbežné colné vyhlásenie o výstupe v súlade s článkom 271 kódexu alebo oznámenie o spätnom vývoze v súlade s článkom 274 kódexu;

d)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;

d)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri uchovávaní dokladov a informácií týkajúcich sa splnenia colných formalít akýmkoľvek prístupným spôsobom počas troch rokov požadovaných v colných predpisoch v súlade s článkom 51 kódexu;

e)

odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;

e)

odňatie tovaru vstupujúceho na colné územie Únie spod colného dohľadu bez povolenia colných orgánov v rozpore s článkom 134 ods. 1 prvým a druhým pododsekom kódexu;

f)

odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;

f)

odňatie tovaru spod colného dohľadu v rozpore s článkom 134 ods. 1 štvrtým pododsekom, článkom 158 ods. 3 a článkom 242 kódexu;

g)

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu;

g)

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar na colné územie Únie pri plnení povinností týkajúcich sa prepravy tovaru na príslušné miesto v súlade s článkom 135 ods. 1 kódexu alebo bezodkladné informovanie colných orgánov, ak povinnosti nemožno splniť v súlade s článkom 137 ods. 1 a 2 kódexu , a informovanie o tom, kde sa tovar nachádza ;

h)

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;

h)

zlyhanie osoby, ktorá prepravuje tovar do slobodného pásma, ak slobodné pásmo susedí s pozemnou hranicou medzi členským štátom a treťou krajinou, pri preprave uvedeného tovaru priamo do tohto slobodného pásma bez toho, aby prechádzal cez inú časť colného územia Únie v súlade s článkom 135 ods. 2 kódexu;

i)

zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;

i)

zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo colného režimu pri poskytnutí dokladov colným orgánom, ak si to vyžadujú právne predpisy Únie, alebo ak je to nutné na colné kontroly, v súlade s článkom 145 ods. 2 a článkom 163 ods. 2 kódexu;

j)

zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

j)

zlyhanie deklaranta dočasného uskladnenia alebo osoby, ktorá drží tovar na iných miestach, ktoré určia alebo schvália colné orgány, zodpovednej za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

k)

zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;

k)

zlyhanie deklaranta colného režimu, pokiaľ ide o sprievodné doklady, ktoré sa požadujú na uplatňovanie príslušného režimu, ktoré sú v jeho držbe a k dispozícii colným orgánom v čase podania colného vyhlásenia alebo dodatočného colného vyhlásenia, v súlade s článkom 163 ods. 1 a článkom 167 ods. 1 druhým pododsekom kódexu;

l)

zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;

l)

zlyhanie deklaranta colného režimu v prípade zjednodušeného colného vyhlásenia podľa článku 166 kódexu alebo zápisu do evidencie deklaranta podľa článku 182 kódexu pri podaní dodatočného colného vyhlásenia na príslušnom colnom úrade v stanovenej lehote v súlade s článkom 167 ods. 1 kódexu;

m)

odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;

m)

odstránenie alebo zničenie prostriedkov identifikácie pripevnených na tovar, balenie alebo dopravné prostriedky bez predchádzajúceho oprávnenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 192 ods. 2 kódexu;

n)

zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;

n)

zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri ukončení colného režimu v lehote určenej v súlade s článkom 257 kódexu;

o)

zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;

o)

zlyhanie držiteľa colného režimu aktívny zušľachťovací styk pri vývoze chybného tovaru v lehote v súlade s článkom 262 kódexu;

p)

výstavbu budovy v slobodnom pásme bez súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;

p)

výstavbu budovy v slobodnom pásme bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov v súlade s článkom 244 ods. 1 kódexu;

q)

nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu.

q)

nezaplatenie dovozného alebo vývozného cla osobou zodpovednou za platenie v určenej lehote v súlade s článkom 108 kódexu;

 

qa)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení na žiadosť colných orgánov požadovaných dokladov a informácií vo vhodnej forme a v primeranej lehote a pri poskytnutí pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

 

qb)

zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

 

qc)

neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;

 

qd)

nepredloženie zo strany držiteľa colného režimu tranzit Únie tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

 

qe)

vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

 

qf)

uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148 kódexu;

 

qg)

zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu.

 

qh)

poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;

 

qi)

uvedenie nesprávnych alebo neúplných informácií alebo predloženie nepravých, nesprávnych alebo neplatných dokladov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)

s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)

s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;

iii)

s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 alebo 185 kódexu; alebo

iv)

s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

 

qj)

vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

 

qk)

zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

 

ql)

nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v písm. qd) a qj) tohto článku.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 4

vypúšťa sa

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti

 

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo z nedbanlivosti:

 

a)

zlyhanie hospodárskeho subjektu zodpovedného za dočasne uskladnený tovar, ktorý nie je tovarom Únie, pri jeho prepustení do colného režimu alebo spätné vyvezenie v lehote v súlade s článkom 149 kódexu;

 

b)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri poskytnutí colným orgánom pomoci potrebnej na vykonanie colných formalít alebo kontrol v súlade s článkom 15 ods. 1 kódexu;

 

c)

zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

 

d)

neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;

 

e)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení colným orgánom tovaru, ktorý vstupuje na colné územie Únie v súlade s článkom 139 kódexu;

 

f)

zlyhanie držiteľa colného režimu tranzit Únie pri predložení tovaru v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s článkom 233 ods. 1 písm. a) kódexu;

 

g)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru prepraveného do slobodného pásma colným orgánom v súlade s článkom 245 kódexu;

 

h)

zlyhanie hospodárskeho subjektu pri predložení tovaru, ktorý sa má prepraviť z colného územia Únie, colným orgánom pri výstupe v súlade s článkom 267 ods. 2 kódexu;

 

i)

vykládka alebo prekládka tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa prepravuje, bez udelenia súhlasu colných orgánov alebo na miestach, ktoré neurčili ani neschválili tieto orgány v súlade s článkom 140 kódexu;

 

j)

uskladnenie tovaru v dočasných skladovacích priestoroch alebo colných skladoch bez povolenia udeleného v súlade s článkami 147 a 148;

 

k)

zlyhanie držiteľa povolenia alebo držiteľa colného režimu pri plnení povinností vyplývajúcich z uskladnenia tovaru, na ktorý sa vzťahuje colný režim colné uskladňovanie v súlade s článkom 242 ods. 1 písm. a) a b) kódexu.

 

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 5

vypúšťa sa

Porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne

 

Členské štáty zabezpečia, aby nasledujúce konania alebo opomenutia predstavovali porušenia colných predpisov, ku ktorým došlo úmyselne:

 

a)

poskytnutie nepravdivých informácií alebo falšovaných dokladov colným orgánom požadovaných týmito orgánmi v súlade s článkami 15 alebo 163 kódexu;

 

b)

použitie nepravdivých vyhlásení alebo iných protiprávnych prostriedkov zo strany hospodárskeho subjektu na získanie povolenia od colných orgánov:

i)

s cieľom stať sa schváleným hospodárskym subjektom v súlade s článkom 38 kódexu;

ii)

s cieľom využívať zjednodušené colné vyhlásenie v súlade s článkom 166 kódexu;

iii)

s cieľom využívať iné colné zjednodušenia v súlade s článkami 177, 179, 182 a 185 kódexu;

iv)

s cieľom prepustiť tovar v rámci osobitného colného režimu v súlade s článkom 211 kódexu;

 

c)

vstup tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstup z colného územia Únie bez jeho predloženia colným orgánom v súlade s článkami 139 a 245 alebo článkom 267 ods. 2 kódexu;

 

d)

zlyhanie držiteľa rozhodnutia týkajúce sa uplatňovania colných predpisov pri plnení povinností vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia v súlade s článkom 23 ods. 1 kódexu;

 

e)

neinformovanie colných orgánov bezodkladne o akejkoľvek skutočnosti, ktorá nastane po vydaní rozhodnutia týmito orgánmi a ktorá môže mať vplyv na jeho ďalšiu platnosť alebo obsah v súlade s článkom 23 ods. 2 kódexu, zo strany držiteľa rozhodnutia týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov;

 

f)

zušľachtenie tovaru v colnom uskladňovaní bez povolenia udeleného colnými orgánmi v súlade s článkom 241 kódexu;

 

g)

nadobudnutie alebo prechovávanie tovaru súvisiaceho s niektorými porušeniami colných predpisov stanovenými v článku 4 písm. f) a tomto článku písm. c).

 

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 6

Článok 6

Podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu , ich napomáhanie, navádzanie na ne a pokus o ne

Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie ku konaniu alebo opomenutiu alebo ich napomáhanie a navádzanie na ne uvedené v článku 5 považovali za porušovanie colných predpisov.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie alebo napomáhanie a navádzanie na konanie, alebo opomenutie konania uvedené v článku 8b ods. 2 považovali za porušovanie colných predpisov.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa konania alebo opomenutia uvedené v článku 5 písm. b ) alebo c ) považovali za porušenie colných predpisov.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pokus o konanie alebo opomenutie podľa článku 3 písm. qi ) alebo qj ) považovali za porušenie colných predpisov.

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 7

Článok 7

Pochybenia colných orgánov

Pochybenia colných orgánov

Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 6 nepredstavovali porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov.

Konania alebo opomenutia uvedené v článkoch 3 a 6 sa nepovažujú za porušenie colných predpisov, ak sa stali v dôsledku pochybenia colných orgánov v súlade s článkom 119 kódexu, a colné orgány sú zodpovedné v prípadoch, keď v dôsledku chyby vznikla škoda .

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.    Členský štát zabezpečí , aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov, ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

1.    Členské štáty zabezpečia , aby sa právnické osoby zodpovedali za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6 , ktorých sa dopustila v ich prospech akákoľvek osoba, ktorá konala buď samostatne alebo ako člen orgánu právnickej osoby a ktorá má v rámci tejto právnickej osoby vedúce postavenie na základe:

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Členské štáty takisto zabezpečia, aby právnické osoby boli zodpovedné za porušenie colných predpisov, ak bolo v dôsledku nedostatočného dohľadu alebo kontroly zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnené porušenie colných predpisov v prospech takejto právnickej osoby, ktorého sa dopustila osoba v podriadenom postavení voči osobe uvedenej v odseku 1.

(Netýka sa slovenskej verzie.)

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.     Na účely tejto smernice „právnická osoba“ je akýkoľvek subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc a verejných medzinárodných organizácií.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 8 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 8a

 

Faktory, ktoré treba zohľadniť pri posúdení, či je porušenie menej závažné

 

1.     Pri určovaní, či je porušenie podľa článku 3 menej závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku konania, teda pri určovaní, či došlo k porušeniu colných predpisov, že ich príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti, vrátane týchto:

 

a)

k porušeniu došlo v dôsledku nedbanlivosti;

 

b)

dotknutý tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam uvedeným v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

 

c)

porušenie má malý vplyv alebo nemá žiadny vplyv na výšku cla, ktoré sa má zaplatiť;

 

d)

osoba zodpovedná za porušenie v konaní účinne spolupracuje s príslušným orgánom;

 

e)

osoba zodpovedná za porušenie sa dobrovoľne prizná k porušeniu za predpokladu, že porušenie ešte nie je predmetom vyšetrovania, o ktorom by osoba zodpovedná za porušenie mala vedomosť;

 

f)

osoba zodpovedná za porušenie vie preukázať, že vynakladá významné úsilie o zosúladenie s colnými predpismi Únie tým, že preukáže vysokú úroveň kontroly svojich operácií, napríklad prostredníctvom systému plnenia;

 

g)

osoba zodpovedná za porušenie je malý alebo stredný podnik, ktorá doposiaľ nemala skúsenosti s colnými záležitosťami.

 

2.     Príslušné orgány považujú porušenie za menej závažné iba v prípade, ak neexistuje priťažujúca okolnosť, pokiaľ ide o porušenie podľa článku 8b.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 8 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 8b

 

Faktory, ktoré treba zohľadniť pri posúdení, či je porušenie závažné

 

1.     Pri určení, či je porušenie podľa článku 3 alebo 6 závažné, členské štáty zabezpečia od začiatku konania, teda počas rozhodovania o tom, či došlo k porušeniu colných predpisov, že príslušné orgány zohľadnia ktorúkoľvek z týchto okolností:

 

a)

porušenie bolo spáchané úmyselne;

 

b)

porušenie trvalo dlhšiu dobu s cieľom pokračovať v ňom;

 

c)

podobné alebo súvisiace porušenie pokračuje alebo sa opakuje, teda dochádza k nemu viac než raz;

 

d)

porušenie má výrazný vplyv na výšku dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť;

 

e)

dotknutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu;

 

f)

osoba zodpovedná za porušenie odmieta spolupracovať alebo spolupracovať v plnej miere s príslušným orgánom;

 

g)

osoba zodpovedná za porušenie už v minulosti porušila colné predpisy.

 

2.     Porušenia uvedené v článku 3 písm. f), g), p), qi) a qj) predstavujú svojou povahou závažné porušenie.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 9

Článok 9

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3

Netrestnoprávne sankcie za menej závažné porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a  odrádzajúce sankcie uvedené v článku 3 nasledujúcom rozsahu:

1.    Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov uvedené v článku 3, ktoré sa v súlade s článkom 8a považujú za menej závažné, ukladali okrem náhrady cla, ktoré malo byť zaplatené, aj účinné, primerané, odrádzajúce sankcie a netrestnoprávne sankcie tomto rozsahu:

a)

Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru , uloží sa peňažná pokuta od 1 % do 5  % hodnoty tovaru ;

a)

ak sa porušenie colných predpisov týka nezaplateného cla , uloží sa peňažná pokuta do výšky 70  % nezaplateného cla ;

b)

Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru , uloží sa peňažná pokuta od 150 EUR do 7 500 EUR.

b)

ak sa porušenie colných predpisov netýka uniknutého cla , uloží sa peňažná pokuta do 7 500 EUR.

 

2.     Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť podľa ustanovení ods. 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a.

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 10

vypúšťa sa

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článku 4

 

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uvedené v článku 4 v nasledujúcom rozsahu:

 

a)

Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 15 % hodnoty tovaru;

 

b)

Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta až do 22 500 EUR.

 

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 11

Článok 11

Sankcie za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 5 a 6

Netrestnoprávne sankcie za vážne porušenia colných predpisov

Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov ukladali účinné, primerané a  odrádzajúce sankcie uvedené v článkoch 5 a 6 nasledujúcich limitoch :

1.    Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 a 6, ktoré sa v súlade s článkom 8b považujú za závažné, ukladali okrem náhrady cla, ktoré malo byť zaplatené, aj účinné, primerané, odrádzajúce sankcie a netrestnoprávne sankcie tomto rozsahu :

a)

Ak sa porušenie colných predpisov týka špecifického tovaru , uloží sa peňažná pokuta do 30  % hodnoty tovaru ;

a)

ak sa porušenie colných predpisov týka nezaplateného cla , uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 70 % do 140  % nezaplateného cla ;

 

aa)

ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla, ale hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta v rozsahu od 15 % do 30 % hodnoty tovaru;

b)

Ak sa porušenie colných predpisov netýka špecifického tovaru, uloží sa peňažná pokuta do 45 000 EUR.

b)

ak sa porušenie colných predpisov netýka nezaplateného cla ani hodnoty tovaru, uloží sa peňažná pokuta od 7 500 EUR do 45 000 EUR.

 

2.     Členské štáty zabezpečia, aby as pri určovaní výšky sankcií, ktoré sa majú uložiť podľa ustanovení ods. 1 tohto článku, zohľadnili všetky relevantné okolnosti uvedené v článku 8a a článku 8b ods. 1.

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 11 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 11a

 

Ďalšie netrestnoprávne sankcie za vážne porušenia

 

1.     Okrem sankcií uvedených v článku 11 a v súlade s kódexom môžu členské štáty v prípade závažného porušenia uložiť tieto nepeňažné sankcie:

 

a)

trvalá alebo dočasná konfiškácia tovaru;

 

b)

pozastavenie platnosti oprávnenia, ktoré bolo udelené.

 

2.     V súlade s kódexom členské štáty zabezpečia, že v prípade vážneho alebo opakovaného porušenia colných právnych predpisov bude rozhodnutie o udelení postavenia schváleného hospodárskeho subjektu zrušené.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 11 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 11b

 

Preskúmanie

 

1.     Výšky uplatniteľných pokút podľa článkov 9 a 11 Komisia spolu s príslušnými orgánmi členských štátov preskúma päť rokov od … [nadobudnutie účinnosti tejto smernice]. Účelom postupu preskúmania je zabezpečiť, aby boli výšky pokút ukladaných v rámci Colnej únie konvergentnejšie s cieľom harmonizácie jej fungovania.

 

2.     Komisia každoročne zverejní podrobnosti o sankciách uložených členskými štátmi za porušenia colných predpisov podľa článkov 3 a 6.

 

3.     Členské štáty zabezpečia dodržiavanie colných právnych predpisov v zmysle bodu 2 článku 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012  (3) .

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 11 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 11c

 

Dohoda

 

Členské štáty zabezpečia možnosť uzavretia dohody ako postupu, ktorý umožňuje príslušným orgánom uzatvoriť s osobou zodpovednou za porušenie dohodu o vyriešení záležitosti porušenia colných predpisov ako alternatívu voči začatiu alebo pokračovaniu súdneho konania, ak táto osoba akceptuje okamžite vykonateľnú sankciu.

 

Ak sa však súdne konanie už začalo, môžu príslušné orgány vyriešiť spor dohodou len so súhlasom súdu.

 

Komisia poskytne usmernenia týkajúce sa uzavretia dohody, aby sa zabezpečilo, že osoba zodpovedná za porušenie bude mať možnosť uzavrieť dohodu v súlade so zásadou rovnakého a transparentného zaobchádzania a že každá takáto dohoda bude obsahovať zverejnenie výsledku takéhoto postupu.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 12

vypúšťa sa

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi

 

Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní typu a úrovne sankcií za porušenia colných predpisov uvedené v článkoch 3 až 6 príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti v prípade potreby vrátane:

 

a)

závažnosti a trvania porušenia;

 

b)

skutočnosti, že osoba zodpovedná za porušenie, je schválený hospodársky subjekt;

 

c)

zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla;

 

d)

skutočnosti, že zahrnutý tovar je predmetom zákazov alebo obmedzení uvedených v článku 134 ods. 1 druhej vete kódexu a v článku 267 ods. 3 písm. e) kódexu alebo predstavuje riziko pre verejnú bezpečnosť;

 

e)

úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom;

 

f)

predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za porušenie.

 

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 12 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 12a

 

Súlad

 

Členské štáty zabezpečia, aby usmernenia a publikácie ako splniť colné predpisy Únie a byť s nimi naďalej v súlade boli sprístupnené zainteresovaným stranám, a to v ľahko prístupnej, zrozumiteľnej a aktuálnej forme.

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 13

Článok 13

Premlčanie

Premlčanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedená v článkoch 3 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia doba pre začatie konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedeného v článkoch 3 a 6 bola štyri roky a aby začala plynúť v deň, keď došlo k porušeniu colných predpisov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia lehota začala plynúť toho dňa, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušenia colných predpisov premlčacia doba začala plynúť v deň, keď sa skončí konanie alebo opomenutie predstavujúce porušenie colných predpisov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia lehota prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov. Premlčacia doba začína plynúť po každom akte prerušenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa premlčacia doba prerušila akýmkoľvek aktom príslušného orgánu oznámeným danej osobe v súvislosti s prešetrovaním alebo súdnymi konaniami týkajúcimi sa toho istého porušenia colných predpisov , alebo konaním osoby zodpovednej za porušenie . Premlčacia doba naďalej plynie odo dňa, keď skončí dôvod prerušenia.

4 .    Členské štáty zabezpečia, aby sa začatiu alebo pokračovaniu akéhokoľvek konania týkajúceho sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 6 zabránilo po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2.

4.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 členské štáty zabezpečia, aby boli akéhokoľvek konania týkajúce sa porušenia colných predpisov uvedených v článkoch 3 alebo 6 premlčané bez ohľadu na akékoľvek prerušenie premlčacej doby podľa odseku 3 tohto článku po uplynutí ôsmich rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 alebo 2 tohto článku .

5.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia doba na presadenie rozhodnutia o uložení sankcie bola tri roky. Toto obdobie sa začína dňom, keď sa rozhodnutie stáva konečným.

6.   Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích lehôt stanovených v odsekoch 1, 4 a 5.

6.   Členské štáty stanovia prípady, v ktorých dochádza k pozastaveniu premlčacích dôb stanovených v odsekoch 1, 4 a 5.

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 6, najmä v  prípade , keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.

Členské štáty spolupracujú a vymieňajú si akékoľvek informácie potrebné na konanie týkajúce sa konaní alebo opomenutí predstavujúcich porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6, najmä v  prípadoch , keď viac ako jeden členský štát začal konanie proti tej istej osobe v súvislosti s tými istými skutočnosťami.  Cieľom spolupráce medzi členskými štátmi je zvyšovanie účinnosti colných kontrol tovaru a harmonizácia postupov v rámci Únie.

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 16 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Komisia dohliada nad spoluprácou medzi členskými štátmi s cieľom vytvoriť kľúčové ukazovatele výkonnosti vzťahujúce sa na colné kontroly a sankcie, šírenie najlepších postupov a koordináciu odbornej prípravy colných úradníkov.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 17

Článok 17

Zabavenie

Zabavenie

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zabaviť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok a akýkoľvek iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedeného v článkoch 3 6.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali možnosť dočasne zaistiť akýkoľvek tovar, dopravný prostriedok alebo iný nástroj použitý na porušenie colných predpisov uvedených v článkoch 3 a 6. Ak po uložení sankcie členský štát trvale skonfiškuje takéto výrobky, môže sa rozhodnúť tovar zničiť, opätovne použiť alebo recyklovať, a to podľa potreby.

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 18 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Komisia do 31. decembra 2017 predloží správu o ďalších prvkoch presadzovania colných predpisov Únie, ako napríklad dohľad, kontrola a vyšetrovanie, Európskemu parlamentu a Rade, ku ktorej v prípade potreby priloží legislatívny návrh na doplnenie tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 18 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 18a

 

Podávanie správ členskými štátmi

 

Členské štáty zasielajú Komisii štatistické údaje týkajúce sa porušení a sankcií, ktoré boli uložené v dôsledku týchto porušení, s cieľom umožniť Komisii posúdiť uplatňovanie tejto smernice. Takto poskytnuté informácie sa zasielajú každý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Komisia môže tieto údaje použiť pri revízii tejto smernice s cieľom dosiahnuť lepšiu aproximáciu vnútroštátnych sankčných systémov.


(1)  Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0239/2016).

(2)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(3)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008 (Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1).


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/297


P8_TA(2016)0401

Návrh opravného rozpočtu č. 3/2016: Bezpečnosť inštitúcií

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 3/2016 na rozpočtový rok 2016: Bezpečnosť inštitúcií (12600/2016 – C8-0409/2016 – 2016/2121(BUD))

(2018/C 215/56)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1), a najmä na jeho článok 41,

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 prijatý s konečnou platnosťou 25. novembra 2015 (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4),

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 3/2016, ktorý Komisia prijala 30. júna 2016 (COM(2016)0310),

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016, ktorú Rada prijala 11. októbra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (12600/2016 – C8-0409/2016),

so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu predsedovi Komisie zo 7. júna 2016, najmä na jeho odsek 3,

so zreteľom na svoje vyhlásenie k uplatňovaniu bodu 27 Medziinštitucionálnej dohody, ktoré je súčasťou spoločných záverov dosiahnutých 14. novembra 2015 v rámci zmierovacieho procesu pre rozpočet na rok 2016,

so zreteľom na články 88 a 91 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0295/2016),

A.

keďže nedávne teroristické útoky viedli inštitúcie Únie k preskúmaniu ich bezpečnostných potrieb a k identifikácii potreby dodatočných zdrojov v roku 2016;

B.

keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 sa preto navrhuje posilniť rozpočet na bezpečnosť v európskych školách, Európskom parlamente, Európskej komisii, na Súdnom dvore, Európskom dvore audítorov, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore, vo Výbore regiónov a v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o celkovú sumu vo výške 15,8 milióna EUR;

C.

keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 je najmä vytvoriť 35 dodatočných stálych pracovných miest pre nábor ďalších zamestnancov bezpečnostnej služby v Európskom parlamente; keďže tieto miesta by sa mali zachovať v rozpočte na rok 2017 a mali by byť vyňaté z cieľa znížiť počet zamestnancov o 5 %, pretože zodpovedajú novej činnosti; keďže Európsky parlament plne dodržiava svoje vyhlásenie o znížení počtu zamestnancov o 5 %, ktoré je pripojené k spoločným záverom týkajúcim sa rozpočtu na rok 2016;

1.

berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 3/2016, ako ho predložila Komisia;

2.

schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016;

3.

poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 3/2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Streda 26. októbra 2016

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/299


P8_TA(2016)0410

Námietka voči delegovanému aktu: regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch

Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (C(2016)06329 – 2016/2930(DEA))

(2018/C 215/57)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)06329),

so zreteľom na list Komisie zo 4. októbra 2016, ktorým žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

so zreteľom na list Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Konferencie predsedov výborov z 13. októbra 2016,

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1) (nariadenie o európskej trhovej infraštruktúre – EMIR), a najmä na jeho článok 11 ods. 15,

so zreteľom na článok 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (2), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (3), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (4),

so zreteľom na návrh regulačných technických predpisov, ktoré predložili európske orgány dohľadu (ESA – Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) 8. marca 2016 v súlade s článkom 11 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012,

so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie predložené Výborom pre hospodárske a menové veci,

so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá uplynula 25. októbra 2016,

A.

keďže nariadenie EMIR stanovuje požiadavky na zmluvy o mimoburzových derivátoch (OTC), ktoré sa týkajú zúčtovania a riadenia dvojstranných rizík, požiadavky na ohlasovanie zmlúv o derivátoch a jednotné požiadavky na výkon činností centrálnych protistrán (CCP) a archívov obchodných údajov;

B.

keďže v článku 11 ods. 15 nariadenia EMIR sa ustanovuje, že európske orgány dohľadu vypracujú spoločný návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia postupy riadenia rizika vrátane úrovne a typu kolaterálu a podmienok oddelenia, ktoré sú požadované na dosiahnutie súladu s článkom 11 ods. 3 nariadenia, postupy pre protistrany a dotknuté príslušné orgány, ktoré sa majú dodržiavať pri uplatňovaní výnimky podľa článku 11 ods. 6 až 10 nariadenia, a uplatniteľné kritériá uvedené v článku 11 ods. 5 až 10 nariadenia vrátane predovšetkým toho, čo by sa malo považovať za praktickú alebo právnu prekážku okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi protistranami;

C.

keďže v článku 11 ods. 15 nariadenia EMIR sa Komisii udeľuje právomoc prijať tieto regulačné technické predpisy v závislosti od právnej povahy protistrany v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010 (nariadenie EBA), (EÚ) č. 1094/2010 (nariadenie EIOPA) alebo (EÚ) č. 1095/2010 (nariadenie ESMA);

D.

keďže Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) uverejnili v septembri 2013 spoločný rámec pre marže pre OTC deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a v marci 2015 ho zrevidovali;

E.

keďže európske orgány dohľadu predložili Komisii 8. marca 2016 návrh regulačných technických predpisov;

F.

keďže Komisia informovala európske orgány dohľadu 28. júla 2016 o svojom zámere schváliť návrh regulačných technických predpisov s výhradou niekoľkých zmien v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA;

G.

keďže európske orgány dohľadu predložili 8. septembra 2016 Komisii v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA formálne stanovisko k listu Komisie a k revidovaným regulačným technickým predpisom;

H.

keďže Komisia 4. októbra 2016 prijala delegované nariadenie;

I.

keďže toto delegované nariadenie môže nadobudnúť účinnosť na konci lehoty na vznesenie námietky Európskeho parlamentu a Rady, len ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku;

J.

keďže lehota na vznesenie námietky podľa článku 13 ods. 1 nariadení EBA, EIOPA a ESMA je tri mesiace odo dňa oznámenia regulačných technických predpisov; keďže táto lehota preto uplynie 4. januára 2017;

K.

keďže harmonogram zavedenia marže pre OTC deriváty, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, bol dohodnutý na medzinárodnej úrovni (BCBS a IOSCO); keďže Únia síce zmeškala dohodnutý dátum prvej fázy vykonávania, ktorým bol 1. september 2016, ale ešte sa jej môže podariť zaviesť predpisy včas pred uplynutím druhého termínu, ktorým je 1. marec 2017, keď by mal veľký počet finančných protistrán a nefinančných skupín začať s výmenou marží;

L.

keďže by sa malo čo najskôr vyhlásiť, že nebude vznesená námietka, aby sa Únii umožnilo splniť si medzinárodný záväzok a aby sa protistranám umožnilo pripraviť sa na nové požiadavky s dostatočným predstihom; keďže takýto prístup prispeje k čo najskoršiemu vytvoreniu právnej istoty pre účastníkov trhu v Únii, ako aj v tretích krajinách;

1.

vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie.

(1)  Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/301


P8_TA(2016)0411

Všeobecný rozpočet Európskej únie na rok 2017 – všetky oddiely

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017 (11900/2016 – C8-0373/2016 – 2016/2047(BUD))

(2018/C 215/58)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (2),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (3) (ďalej len „nariadenie o VFR“),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (4) (MID),

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o strednodobom preskúmaní/revízii viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0603),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2016 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2017, oddiel III – Komisia (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017 (6),

so zreteľom na svoje uznesene zo 6. júla 2016 s názvom Príprava povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (7),

so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorý Komisia prijala 18. júla 2016 (COM(2016)0300),

so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2017, ktorú Rada prijala 12. septembra 2016 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2016 (11900/2016 – C8-0373/2016),

zo zreteľom na článok 88 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0287/2016),

A.

keďže v stave nedostatku zdrojov by sa mal väčší význam prikladať potrebe dodržiavania rozpočtovej disciplíny a účinného a účelného využívania prostriedkov;

B.

keďže dialóg medzi Európskym parlamentom a Komisiou podľa článku 318 ZFEÚ by mal v rámci Komisie podporiť kultúru orientovanú na výkonnosť vrátane väčšej transparentnosti a zodpovednosti;

Oddiel III

Všeobecný prehľad

1.

zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2017 treba vnímať v širšom kontexte revízie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici jeho trvania; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnováhu medzi dlhodobými prioritami a novými výzvami a upozorňuje preto, že rozpočet na rok 2017 musí byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, na ktorú sa predovšetkým zameriava a ktorá je jeho ústrednou prioritou;

2.

opakuje svoje pevné presvedčenie, že v súčasnom osobitnom kontexte sú iniciatívy, ako je pozastavenie fondov EŠIF Komisiou podľa článku 23 ods. 15 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (nariadenie o spoločných ustanoveniach – NSU) (8), nielen nespravodlivé a neprimerané, ale aj politicky neudržateľné;

3.

zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom čítaní rozpočtu na rok 2017 v plnej miere odzrkadľuje politické priority prijaté výraznou väčšinou vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 9. marca 2016 o všeobecných usmerneniach a vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 6. júla 2016 s názvom Príprava povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie;

4.

zdôrazňuje, že mier a stabilita sú základnými hodnotami, ktoré Únia musí dodržiavať; domnieva sa, že Veľkopiatková dohoda, ktorá sa ukázala ako životne dôležitá pre mier a zmierenie v Severnom Írsku, sa musí chrániť; zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení na zabezpečenie podpory regiónov, ktoré budú osobitne zasiahnuté v prípade dohodnutého vystúpenia Spojeného kráľovstva z Únie po uplatnení článku 50 Zmluvy o EÚ v súlade s vôľou, ktorú vyjadrili jeho občania;

5.

zdôrazňuje, že Únia v súčasnosti čelí viacerým vážnym hrozbám a novým výzvam, ktoré sa nepredpokladali v čase vypracovania VFR na roky 2014 – 2020; je presvedčený, že z rozpočtu Únie treba vyčleniť viac finančných zdrojov na riešenie politických výziev a s cieľom umožniť Únii konať a účinne na tieto krízy reagovať, a to s najväčšou naliehavosťou a prioritou; domnieva sa, že je potrebný silný politický záväzok s cieľom zabezpečiť na tento účel nové rozpočtové prostriedky v roku 2017 a do konca programového obdobia;

6.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozpočet na rok 2017 spĺňal potreby výzvy spojenej s migráciou a pomalého hospodárskeho rastu po hospodárskej kríze; poznamenáva, že by sa malo posilniť financovanie projektov v oblasti výskumu a infraštruktúry, ako aj riešenia nezamestnanosti mladých ľudí;

7.

pripomína, že hoci Európsky parlament ihneď schválil dodatočné finančné prostriedky potrebné na riešenie súčasnej utečeneckej a migračnej krízy a naďalej podporoval ciele udržateľného rozvoja, vždy trval na tom, aby uvedená výzva nedostala prednosť pred ostatnými dôležitými politikami Únie, najmä vytváraním dôstojných a kvalitných pracovných miest a rozvojom podnikov a podnikania v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; pripomína, že strop okruhu 3 vo veľkej miere nepostačuje na zabezpečenie primeraného financovania zameraného na vnútorný rozmer súčasnej migračnej a utečeneckej krízy, a trvá na potrebe prijať komplexný prístup založený na ľudských právach spájajúci migráciu s rozvojom a zaručujúci integráciu pracujúcich migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ako aj prioritné programy, ako sú napríklad programy v oblasti kultúry; zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť potrebné dodatočné financovanie v tejto oblasti Komisia v návrhu rozpočtu na rok 2017 navrhla bezprecedentný zdroj osobitných nástrojov VFR vrátane plného využitia nástroja flexibility, ako aj výraznej mobilizácie núdzovej rezervy na nepredvídané udalosti ako poslednej možnosti a Rada tento návrh prijala;

8.

opakuje svoju pozíciu, že požiadavky na dodatočné financovanie potrebné na riešenie súčasnej migračnej a utečeneckej výzvy by sa nemali plniť na úkor existujúcej vonkajšej činnosti Únie vrátane jej rozvojovej politiky; opakuje, že vytvorenie nástroja pre utečencov v Turecku, trustových fondov a ďalších ad hoc nástrojov nemožno financovať prostredníctvom škrtov v rámci iných existujúcich nástrojov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vytváraním ad-hoc finančných nástrojov mimo rozpočtu Únie sa môže ohroziť jednotnosť rozpočtu a obísť rozpočtový postup, ktorý si vyžaduje účasť Európskeho parlamentu a podlieha jeho kontrole; veľmi pochybuje o tom, že strop okruhu 4 (Globálna Európa) je dostatočný na zabezpečenie udržateľnej a účinnej reakcie na súčasné vonkajšie výzvy vrátane súčasnej utečeneckej a migračnej krízy;

9.

opakuje svoje presvedčenie, že rozpočet Únie by mal nájsť spôsoby, ako financovať nové iniciatívy bez toho, aby to bolo na úkor existujúcich programov a politík Únie, a žiada, aby sa určili udržateľné spôsoby financovania nových iniciatív; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany, na ktorú sa má počas nasledujúcich troch rokov vynaložiť suma 80 miliónov EUR, bude vtesnaná do aktuálneho rozpočtu VFR; je presvedčený, že v situácii, keď je rozpočet Únie už nedostatočne financovaný, si ďalšie úsilie týkajúce sa operácií, administratívnych nákladov, prípravných akcií a pilotných projektov v súvislosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vyžaduje aj dodatočné finančné prostriedky od členských štátov; domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali využiť súčasné preskúmanie/revíziu VFR v polovici jeho trvania; zdôrazňuje potrebu objasniť dlhodobé financovanie spoločného výskumu v oblasti obrany;

10.

pripomína, že Únia ratifikovala dohodu COP 21 a musí venovať časť svojich finančných zdrojov na dodržiavanie svojich medzinárodných záväzkov; poznamenáva, že podľa výkazu odhadov na rozpočtový rok 2017 sa očakáva, že na uvedený účel bude vyčlenených 19,2 % výdavkov z rozpočtu; dôrazne nabáda Komisiu, aby pokračovala v uvedenom trende tak, aby sa dosiahol cieľ 20 % v súlade so jej záväzkom uplatňovať hľadisko ochrany klímy v súčasnom VFR;

11.

vyzýva Komisiu, aby v rozpočte na rok 2017 a s primeranými rozpočtovými prostriedkami predstavila iniciatívu zameranú na poskytovanie cestovných poukážok pre verejnú dopravu pre mladých Európanov vybraných na základe súťaže; hlavným cieľom takejto iniciatívy by bolo posúdiť uskutočniteľnosť a potenciál všeobecnejšieho systému zameraného predovšetkým na podporu mobility mládeže, dosah na mládež EÚ a podporu rovnakých príležitostí;

12.

ruší všetky škrty navrhované Radou v návrhu rozpočtu; nerozumie odôvodneniu navrhovaných škrtov a namieta proti vyhlásenému zámeru Rady opätovne vytvoriť umelé rezervy v niektorých okruhoch ako podokruh 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a okruh 4 (Globálna Európa), najmä ak zvážime, že tieto rezervy by boli aj tak príliš nízke na to, aby nimi bolo možné reagovať na nepredvídané okolnosti alebo krízy;

13.

poznamenáva, že Rada vo svojom čítaní nedokázala predvídať skutočné plnenie rozpočtu Únie za posledných päť rokov a že berúc do úvahy všetky opravné rozpočty, v každom z konečných rozpočtov boli potrebné oveľa vyššie finančné prostriedky; preto vyzýva Radu, aby prispôsobila svoju pozíciu v zmierovacom výbore s cieľom zabezpečiť zodpovedajúce financovanie rozpočtu na rok 2017 už od začiatku;

14.

oznamuje, že na účely primeraného financovania týchto naliehavých potrieb a vzhľadom na veľmi obmedzené rezervy VFR v roku 2017 bude Európsky parlament financovať zvýšenie nad úroveň návrhu rozpočtu vyčerpaním všetkých dostupných rezerv a zvýšeným využívaním rezervy na nepredvídané udalosti;

15.

kompenzuje v plnej miere všetky škrty súvisiace s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Horizont 2020 na celkovú výšku 1 240 miliónov EUR v záväzkoch na rok 2017 prostredníctvom nových rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú získať vďaka revízii VFR v polovici trvania; trvá na potrebe zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mládeže v Únii; preto zvyšuje prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o dodatočnú sumu 1 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, aby bolo možné v nej pokračovať; domnieva sa, že o primeranom dodatočnom financovaní týchto dôležitých programov Únie by sa malo rozhodnúť v rámci revízie VFR v polovici jeho trvania;

16.

očakáva, že Rada bude takisto zastávať tento prístup a že sa v zmierovacom konaní ľahko dosiahne dohoda, čo Únii umožní, aby využila príležitosť a účinne reagovala na výzvy, pred ktorými stojí;

17.

stanovuje celkovú výšku rozpočtových prostriedkov na rok 2017 na 160,7 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 136,8 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

18.

konštatuje, že podokruh 1a je opäť vážne dotknutý čítaním v Rade, pričom 52 % celkových škrtov Rady v záväzkoch sa týka tohto okruhu; pýta sa preto, ako sú politické priority Rady týkajúce sa pracovných miest a rastu zohľadnené v tomto čítaní;

19.

dôrazne nesúhlasí s týmito škrtmi v okruhu, ktorý symbolizuje európsku pridanú hodnotu a prináša väčší rast a viac pracovných miest pre občanov; preto sa rozhodol zrušiť všetky škrty vykonané Radou;

20.

rozhodol sa, s cieľom splniť záväzok prijatý v júni 2015, a to čo najviac minimalizovať rozpočtový vplyv vytvorenia EFSI na program Horizont 2020 a NPE v rámci ročného rozpočtového postupu, plne obnoviť pôvodný profil rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 a NPE do stavu pred EFSI, ktoré boli znížené na financovanie záručného fondu EFSI; zdôrazňuje význam programu Horizont 2020, najväčšieho výskumného a inovačného programu Únie, ktorý premieňa vynikajúce nápady na produkty a služby, čím sa stimuluje rast a pracovné miesta; požaduje zodpovedajúce dodatočné viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1,24 miliardy EUR nad rámec návrhu rozpočtu; očakáva, že v rámci revízie VFR v polovici trvania sa dosiahne celková dohoda v tejto naliehavej veci; upozorňuje, že EFSI by sa mal zlepšiť, aby bol v plnej miere efektívny a účinný, a to tak, že sa zabezpečí dodržiavanie zásady doplnkovosti, zlepší geografická a sektorová vyváženosť a tiež sa zlepší transparentnosť v rozhodovacom procese;

21.

rozhodol sa, v súlade so svojimi trvalými prioritami, ktorými sú zamestnanosť a rast, a po dôkladnom posúdení doterajšej absorpčnej kapacity, navrhnúť niektoré selektívne zvýšenia nad úroveň návrhu rozpočtu pre programy COSME, Progress, Marie Curie, Európska rada pre výskum, Eures a Erasmus+; poznamenáva, že takéto zvýšenia sa môžu financovať v rámci dostupnej rezervy tohto podokruhu;

22.

v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov nad úroveň návrhu rozpočtu pre podokruh 1a o 45 miliónov EUR (okrem EFSI, pilotných projektov a prípravných akcií);

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

23.

zdôrazňuje, že približne jedna tretina ročného rozpočtu Únie je zameraná na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou a nástrojom Únie na znižovanie rozdielov medzi všetkými regiónmi Únie a že zohráva dôležitú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

24.

vyjadruje nesúhlas so škrtmi navrhovanými Radou vo výške 3 milióny EUR v záväzkoch a – čo je dôležitejšie – vo výške 199 miliónov EUR v platbách v rámci podokruhu 1b vrátane riadkov súvisiacich s podporou; vyzýva Radu, aby vysvetlila, ako sú tieto škrty zlučiteľné s jej cieľom poskytnúť „potrebné rozpočtové prostriedky, ktoré umožnia plynulé plnenie nových programov vo štvrtom roku viacročného finančného rámca 2014 – 2020“; pripomína, že už úroveň platieb navrhnutá Komisiou v tomto okruhu je už o 23,5 % nižšia ako v rozpočte na rok 2016; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že akékoľvek ďalšie škrty v platbách nemôžu byť opodstatnené ani akceptované;

25.

požaduje posúdenie vplyvu politík Únie na základe správ o hodnotení vplyvu s cieľom určiť, do akej miery dokázali, okrem iného, znížiť ekonomické rozdiely, rozvinúť konkurencieschopné a diverzifikované regionálne hospodárstva a posilniť udržateľný rast a pracovné miesta;

26.

je znepokojený výraznými oneskoreniami vo vykonávaní cyklu európskych štrukturálnych a investičných fondov, čo bude mať pravdepodobne závažný nepriaznivý vplyv na včasné dosiahnutie výsledkov v praxi, ale tiež by mohlo viesť k opätovnému vytvoreniu nového značného množstva neuhradených faktúr v druhej polovici súčasného VFR; naliehavo vyzýva dotknuté členské štáty, aby urýchlene určili zostávajúce riadiace, platobné a certifikačné orgány a riešili všetky ostatné príčiny omeškania pri vykonávaní programov; berie na vedomie návrhy Komisie na ešte väčšie zjednodušenie v tejto oblasti a domnieva sa, že by sa malo naliehavo vyvinúť všetko úsilie na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa programy realizovali naplno; požaduje teda väčšiu súčinnosť a doplnkovosť medzi politikami verejných investícií v rozpočte členských štátov a v rozpočte Únie, a medzi tými, ktoré sú zamerané na podporu rastu a udržateľnej tvorby pracovných miest, ktoré sú základným kameňom Únie;

27.

berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnych reforiem s finančným krytím vo výške 142 800 000 EUR a zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by sa mali prideliť so zreteľom na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

28.

ľutuje, že Komisia nenavrhla žiadne viazané rozpočtové prostriedky pre YEI v roku 2017 v dôsledku jej prednostného uskutočňovania v rokoch 2014 – 2015; opäť vyjadruje svoju pevnú podporu pokračovaniu YEI; rozhodol, že ako prvý krok a v súlade s nariadením o Európskom sociálnom fonde (9), ktoré stanovuje možnosť takéhoto pokračovania, zvýši prostriedky YEI o sumu 1 500 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 500 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na nezamestnanosť mládeže na základe výsledkov hodnotenia vykonávania YEI od Komisie; konštatuje, že v súlade s požiadavkami Európskeho parlamentu by sa v kontexte nadchádzajúcej revízie VFR v polovici trvania mala dosiahnuť celková dohoda o primeranom dodatočnom financovaní YEI na zvyšok tohto programového obdobia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o urýchlenie vykonávania iniciatívy v praxi, a to v záujme priameho prospechu pre mladých Európanov;

29.

rozhodol sa obnoviť návrh rozpočtu v záväzkoch aj platbách v rámci riadkov, v ktorých Rada vykonala škrty; zvyšuje viazané rozpočtové prostriedky pre podokruh 1b o 1 500 miliónov EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 500 miliónov EUR nad rámec návrhu rozpočtu pre YEI, a o 4 milióny EUR na záväzky a 2 milióny EUR na platby pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, čím sa prekročí súčasný strop pre záväzky o 1,57 miliardy EUR;

30.

upozorňuje, že podokruh 1b vykazuje v súčasnosti najväčšiu časť nesplatených záväzkov (RAL), ktorá začiatkom septembra 2016 predstavovala 151 119 miliónov EUR, čo vedie k ohrozeniu realizácie nových programov;

31.

zdôrazňuje dôležitý prínos politiky súdržnosti, pokiaľ ide o účinné plnenie rodového rozpočtovania; vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia na vytvorenie vhodných nástrojov na dosiahnutie rodovej rovnosti, ako sú stimulujúce štruktúry využívajúce štrukturálne fondy na presadzovanie rodového rozpočtovania na úrovni členských štátov;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

32.

berie na vedomie, že Rada znížila viazané rozpočtové prostriedky v okruhu 2 o 179,5 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 198 miliónov EUR v rozpočtových riadkoch administratívnej podpory, v rozpočtových riadkoch operačnej technickej pomoci (napríklad Európskeho námorného a rybárskeho fondu a programu LIFE) a v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa operačných výdavkov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), ktoré sú dôležité pre zachovanie poľnohospodárskej činnosti na obývaných územiach, ako aj v decentralizovaných agentúrach; konštatuje, že najväčšie škrty v platbách znáša oblasť rozvoja vidieka; domnieva sa, že opravný list by mal zostať základom pre akékoľvek spoľahlivé prehodnotenie rozpočtových prostriedkov EPZF; obnovuje preto úrovne prostriedkov z návrhu rozpočtu;

33.

je presvedčený, že rozpočet Únie sa musí prednostne zameriavať na iniciatívy uľahčujúce skutočnú ekologizáciu hospodárstva;

34.

očakáva predloženie opravného listu k balíku núdzovej podpory, najmä pre mliekarenský sektor a vyjadruje silnú podporu poľnohospodárskemu sektoru v Únii; zvyšuje preto rozpočtové prostriedky o 600 miliónov EUR nad rámec návrhu rozpočtu s cieľom riešiť dosah krízy v mliekarenskom sektore a vplyv ruského embarga na tento sektor;

35.

víta pridelenie rozpočtových prostriedkov na výskum a inovácie súvisiace s poľnohospodárstvom v rámci programu Horizont 2020 s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky bezpečných a vysokokvalitných potravín a ďalších výrobkov z biologických materiálov; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť projekty, ktoré zahŕňajú primárnych výrobcov;

36.

opakuje, že rozpočtové prostriedky SPP by sa nemali používať na podporu šľachtenia alebo chovu býkov, ktoré sa používajú na býčie zápasy končiace smrťou zvierat; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila potrebné legislatívne zmeny s cieľom vyhovieť tejto požiadavke, ktorá bola uvedená už vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2016;

37.

zdôrazňuje, že vykonávanie novej spoločnej rybárskej politiky zahŕňa zmenu modelu riadenia rybárstva tak pre členské štáty, ako aj pre rybárov, a v tejto súvislosti pripomína ťažkosti, ktoré nastali v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, keď došlo k zníženiu rozpočtových prostriedkov;

38.

vyjadruje však v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že aj v tomto roku program LIFE s celkovým financovaním vo výške 493,7 milióna EUR predstavuje len 0,3 % celkového návrhu rozpočtu, aj keď víta zvýšenie vo výške 30,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v návrhu rozpočtu pre program LIFE;

39.

poukazuje na predchádzajúce problémy spojené s nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov pre program LIFE, ktoré ohrozili a oddialili jeho riadnu realizáciu;

40.

v súlade so svojimi cieľmi stratégie Európa 2020 a s medzinárodnými záväzkami v oblasti boja proti zmene klímy sa rozhodol navrhnúť zvýšenie rozpočtu programu LIFE+ nad úroveň návrhu rozpočtu;

41.

zvyšuje preto viazané rozpočtové prostriedky o 619,8 milióna EUR a platobné rozpočtové prostriedky o 611,3 milióna EUR (okrem pilotných projektov a prípravných akcií), čím ponecháva rezervu vo výške 19,4 milióna EUR v rámci stropu pre záväzky v okruhu 2;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

42.

zdôrazňuje, že pre Európsky parlament je súčasná migračná výzva aj naďalej na poprednom mieste jeho agendy; víta návrh Komisie na ďalšie prostriedky vo výške 1,8 miliardy EUR na riešenie výzvy migrácie v Únii, čo je nad rámec sumy pôvodne naplánovanej na rok 2017; konštatuje, že takáto veľká odchýlka od pôvodného plánovania poukazuje na potrebu úpravy stropov okruhu 3 smerom nahor; zdôrazňuje, že Komisia navrhuje financovať toto zvýšenie najmä prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility (vo výške 530 miliónov EUR, čím by sa úplne vyčerpali finančné prostriedky dostupné na tento rok) a rezervy na nepredvídané udalosti (v sume 1 160 miliónov EUR); vzhľadom na nebývalú úroveň financovania výdavkov súvisiacich s migráciou (v celkovej výške 5,2 miliardy EUR v roku 2017 v okruhoch 3 a 4 a na mobilizáciu Európskeho rozvojového fondu) a na predložené návrhy na uplatnenie flexibility nepožaduje ďalšie zvýšenie prostriedkov na politiky súvisiace s migráciou; zároveň bude proti akýmkoľvek pokusom o zníženie financovania činností Únie v tejto oblasti;

43.

opakuje, že rozpočtová flexibilita má svoje obmedzenia a môže byť len krátkodobým riešením; je pevne presvedčený, že prezieravou a odvážnou odpoveďou na tieto dlhodobé utečenecké a migračné výzvy, ktoré sa týkajú celého kontinentu a nevykazujú žiadne známky zmierňovania, bude zvýšenie stropu okruhu 3; domnieva sa, že všetky nedávne rozpočtové rozhodnutia na zabezpečenie nových rozpočtových prostriedkov v tejto oblasti v skutočnosti poukázali na potrebu revízie tohto stropu;

44.

víta v súvislosti so súčasnými výzvami týkajúcimi sa bezpečnosti a migrácie zvýšenie finančných prostriedkov určených pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) (1,6 mld. EUR) a Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF) (0,7 mld. EUR); domnieva sa, že zvýšenie prostriedkov pre AMIF spôsobuje, že je potrebnejšie zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozdeľovanie ročných finančných prostriedkov medzi jednotlivé programy a ciele fondu a lepší prehľad o tom, ako sa tieto finančné prostriedky použijú;

45.

konštatuje, že nový nástroj núdzovej podpory v rámci Únie bol prijatý 15. marca 2016 s orientačným krytím vo výške 700 miliónov EUR počas troch rokov (2016 – 2018) a v praxi už viedol k okamžitým výsledkom v podobe opatrení núdzovej podpory v reakcii na humanitárne potreby veľkého počtu utečencov a migrantov prichádzajúcich do členských štátov; opakuje však svoju pozíciu, že v budúcnosti by sa malo uvažovať o udržateľnejšom právnom a rozpočtovom rámci s cieľom umožniť mobilizáciu humanitárnej pomoci v rámci Únie; trvá na tom, aby sa viedol pravidelný dialóg s Komisiou o súčasnom a budúcom fungovaní a financovaní tohto nástroja, a to na základe úplnej transparentnosti informácií a správ o posúdení vplyvu;

46.

vzhľadom na zvýšenie úrovne ohrozenia vo viacerých členských štátoch a súčasné výzvy riadenia migrácie a boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, ako aj na potrebu koordinovanej európskej odozvy žiada o financovanie ďalších zamestnancov Europolu na zriadenie nonstop bunky na boj proti terorizmu (fungujúcej 24 hodín 7 dní v týždni), ktorá bude príslušným orgánom členských štátov poskytovať spravodajské informácie; domnieva sa, že takéto zvýšenie by tiež zlepšilo boj proti obchodovaniu s ľuďmi (s osobitným zameraním na maloleté osoby bez sprievodu), boj proti počítačovej kriminalite (nových zamestnancov EC3) a posilnilo ľudské zdroje v talianskych a gréckych vstupných centrách (hotspotoch); pripomína, že Europol má v súčasnosti k dispozícii len troch zamestnancov na nasadenie v ôsmich stálych a dodatočných dočasných vstupných centrách len v Taliansku; domnieva sa, že tento počet je príliš nízky na to, aby bol Europol schopný plniť si svoje úlohy v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, terorizmu a ďalšej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti;

47.

víta vytvorenie nového rozpočtového riadku na poskytnutie financovania obetiam terorizmu; podporuje sprístupnenie zdrojov na riešenie širokej škály potrieb obetí vrátane fyzického ošetrenia, psychologických a sociálnych služieb a finančnej podpory; domnieva sa, že pri navrhovaní opatrení na riešenie teroristických hrozieb sa príliš často zabúda na potreby nevinných obetí terorizmu, alebo sa tieto potreby považujú za vedľajšie;

48.

odsudzuje škrty Rady v celkovej výške 24,3 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v prípade mnohých programov v oblasti kultúry, médií, občianstva, základných práv a verejného zdravia; považuje zníženie prostriedkov na kultúrne programy s cieľom uvoľniť finančné prostriedky na riešenie aktuálnych výziev utečeneckej a migračnej krízy za negatívy signál Rady; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé tieto škrty boli zrejme vykonané svojvoľne, pričom sa ignorovali vynikajúce miery plnenia; zastáva názor, že aj malé škrty ohrozujú dosiahnutie výsledkov programu a plynulé vykonávanie opatrení Únie; preto obnovuje všetky riadky na úroveň uvedenú v návrhu rozpočtu;

49.

trvá na tom, že je potrebné posilniť financovanie niekoľkých opatrení v rámci programov Kreatívna Európa a Európa pre občanov, ktoré sú už dlho nedostatočne financované; je pevne presvedčený, tieto programy sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pokiaľ ide o zvyšovanie príspevku kultúrneho a kreatívneho priemyslu k vytváraniu pracovných miest a rastu a podporu aktívnej účasti občanov na tvorbe a vykonávaní politiky Únie; nerozumie, ako môže Rada odôvodniť zníženie finančných prostriedkov pre MSP v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, keď Záručný mechanizmus pre kultúrne a kreatívne sektory, ktorého financovanie už bolo odložené, sa zaviedol len v júni 2016 a predstavuje vynikajúcu ukážku inovačného riešenia situácie výrazného zlyhania trhu prostredníctvom budovania kapacít a poskytovania ochrany pred úverovým rizikom pre finančných sprostredkovateľov poskytujúcich pôžičky v kultúrnych a kreatívnych sektoroch;

50.

zdôrazňuje, že programy Únie v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a občianstva predstavujú jasnú európsku pridanú hodnotu, prínosy a synergie s politikami v oblasti integrácie migrantov a utečencov; vyzýva preto inštitúcie Únie, aby reagovali primeranými zvýšeniami finančných prostriedkov na priamo riadené programy, ako je napríklad Kreatívna Európa, ako aj na príslušné rozpočtové riadky v oblasti štrukturálnych a investičných fondov;

51.

konštatuje, že je potrebné zabezpečiť nevyhnutné rozpočtové záruky pre prípravné činnosti na realizáciu roka 2018 ako Európskeho roka kultúrneho dedičstva;

52.

pripomína, že mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany je základným kameňom solidarity Únie; zdôrazňuje, že úloha Únie spočíva v tom, že umožňuje podporu, koordináciu alebo dopĺňanie opatrení členských štátov v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti a reakcie na ne; berie na vedomie mierne zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na tento program;

53.

víta vytvorenie rozpočtového riadku pre pátrací a záchranný fond EÚ, ktorého účelom je financovať pátracie a záchranné činnosti vykonávané členskými štátmi a koordinované na úrovni Únie, a to najmä v oblasti Stredozemia; zastáva názor, že vytvorenie osobitného fondu na tento účel je vhodnejším riešením než neustále zvyšovanie rozpočtu agentúry Frontex alebo novovytvorenej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

54.

víta vytvorenie rozpočtového riadku na podporu Európskej iniciatívy občanov (ECI), čo je nový nástroj zameraný na zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu Únie a prehĺbenie európskej demokracie; domnieva sa, že úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov navrhovaná v návrhu rozpočtu je príliš nízka; rozhodol sa zvýšiť prostriedky v tomto rozpočtovom riadku;

55.

víta zvýšenie finančných prostriedkov určených na komunikáciu zastupiteľstiev Komisie, občianske dialógy a akcie pod hlavičkou „partnerstva“, pričom výška viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2017 predstavuje 17,036 milióna EUR a platobných rozpočtových prostriedkov 14,6 milióna EUR, keďže sú určené na iniciatívy zamerané na nadviazanie užšieho kontaktu s európskymi občanmi, získanie ich dôvery a zvýšenie ich znalostí o politikách a činnostiach Únie;

56.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť spoločnému sekretariátu registra transparentnosti dostatočné a primerané administratívne a finančné prostriedky na plnenie jeho úloh v nadväznosti na prijatie novej medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti;

57.

konštatuje, že v jeho čítaní (bez pilotných projektov a prípravných akcií) presahuje strop okruhu 3 sumu viazaných rozpočtových prostriedkov o 71,28 milióna EUR, pričom zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov predstavuje 1 857,7 milióna EUR; vzhľadom na to, že už na úrovni návrhu rozpočtu nebola ponechaná žiadna rezerva, navrhuje financovať tieto zvýšenia v rámci stropu a zároveň mobilizovať rezervu na nepredvídané udalosti pre niekoľko základných výdavkových položiek súvisiacich s migráciou;

Okruh 4 – Globálna Európa

58.

konštatuje, že vzhľadom na výzvy súčasnej utečeneckej a migračnej krízy si vonkajšia činnosť Únie vyžaduje neustále sa zvyšujúce finančné prostriedky, ktoré vo veľkej miere presahujú terajší rozsah okruhu 4; dôrazne preto pochybuje o tom, že stropy okruhu 4 postačujú na zabezpečenie primeraného financovania zameraného na vonkajší rozmer migračnej a utečeneckej krízy; ľutuje, že na financovanie nových iniciatív, ako je napríklad nástroj pre utečencov v Turecku, sa Komisia rozhodla pre zníženie prostriedkov vo svojom návrhu rozpočtu na iné programy, ako sú nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroj na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje, že by to nemalo byť na úkor politík v ďalších oblastiach; preto sa rozhodol vo veľkej miere zmierniť presun dôležitých finančných zdrojov z dvoch nástrojov, ktoré okrem iného riešia základné príčiny migračných tokov; pripomína, že hlavným cieľom rozvojovej politiky Únie musí ostať znižovanie chudoby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočtové prostriedky na humanitárnu pomoc a na časť nástroja európskeho susedstva (ENI) určenú pre Stredozemie sú nižšie ako tie, ktoré boli schválené v rozpočte na rok 2016, a to napriek ich zjavnému významu pri zvládaní veľkého počtu vonkajších výziev; odsudzuje neodôvodnené škrty prijaté Radou;

59.

rozhodol sa preto zrušiť všetky škrty Rady v okruhu 4; rozhodol sa tiež obnoviť úroveň prostriedkov z roku 2016 v rozpočtových riadkoch časti nástroja európskeho susedstva určenej pre Stredozemie a humanitárnej pomoci; okrem toho sa rozhodol zmierniť škrty vykonané Komisiou v rámci DCI a nástroja na podporu stability a mieru; považuje za nevyhnutné zachovať kľúčovú úlohu a úroveň finančnej podpory Únie pri podpore mierového procesu na Blízkom východe, palestínskej samosprávy a UNRWA, ako aj v riadkoch Východného partnerstva v rámci nástroja európskeho susedstva; vyzdvihuje význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

60.

rozhodol sa zvýšiť makrofinančnú pomoc, ktorá bola v porovnaní s rokom 2016 výrazne znížená; domnieva sa, že aby sa mohlo vyhovieť všetkým budúcim žiadostiam o úvery, potrebná bude vyššia než navrhnutá úroveň financovania;

61.

plne podporuje nástroj pre utečencov v Turecku a navrhuje prednostne prideliť v roku 2016 časť príspevku z rozpočtu Únie plánovaného na rok 2017, a to s ohľadom na jeho dobré výsledky pri vykonávaní a veľké rezervy, ktoré sú ešte k dispozícii v rozpočte na rok 2016; požaduje preto posilnenie nástroja IPA II o 400 miliónov EUR prostredníctvom opravného rozpočtu na rok 2016 a zodpovedajúcu mobilizáciu rezervy na nepredvídané udalosti; vkladá túto sumu do rezervy v rozpočte na rok 2017, kým sa nedosiahne komplexná dohoda o alternatívnom financovaní nástroja pre utečencov v Turecku, ktorá by zmiernila bezprecedentný tlak na ostatné nástroje na financovanie vonkajšej činnosti;

62.

so znepokojením konštatuje, že trustové fondy EÚ, ako aj nástroj pre utečencov v Turecku sú napriek svojej aktuálnosti a značnej veľkosti v rozpočte Únie takmer neviditeľné; žiada o ich zahrnutie do rozpočtu spôsobom, ktorý by bol transparentnejší a väčšmi rešpektoval jednotnosť rozpočtu Únie a právomoci rozpočtového orgánu, a vytvára na tento účel nové rozpočtové riadky; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla dôkazy o tom, že využívanie finančných nástrojov v rámci trustových fondov nevedie k odkláňaniu rozpočtových prostriedkov od cieľov ich pôvodných právnych základov; konštatuje, že plnenie cieľa pákového efektu vnútroštátnych príspevkov nad rámec rozpočtu Únie doteraz vo veľkej miere zlyhalo; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že s budúcimi výzvami na príspevok z rozpočtu Únie do trustových fondov bude Európsky parlament súhlasiť len vtedy, keď bude poskytnutá porovnateľná suma príspevkov členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr splnili svoje záväzky;

63.

poznamenáva, že garančný fond pre vonkajšiu činnosť, z ktorého sa kryjú nesplácané úvery a úverové záruky udelené tretím krajinám, ktoré nie sú členmi Únie, alebo na projekty v nich, potrebuje, podľa správy Komisie o zárukách krytých zo všeobecného rozpočtu (COM(2016)0576), dodatočné finančné prostriedky na to, aby sa dosiahla cieľová suma, čo viedlo k vloženiu sumy 228,04 milióna EUR do návrhu rozpočtu; je znepokojený tým, že tieto požiadavky vytvárajú ďalší tlak na už tak napäté stropy v okruhu 4;

64.

víta rozpočtové návrhy Komisie v súvislosti s novým rámcom partnerstva v oblasti migrácie a plánom pre vonkajšie investície; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s vytvorením možných nových „satelitov“ mimo rozpočtu Únie; opakuje potrebu zachovať plnú parlamentnú kontrolu nad rozpočtom Únie; dôrazne trvá na dodržiavaní zásady jednotnosti rozpočtu; je presvedčený, že nová priorita by sa nemala financovať na úkor existujúcich projektov Únie; domnieva sa, že táto dodatočná flexibilita by sa mala mobilizovať s cieľom poskytnúť ambiciózny rámec na podporu investícií v Afrike a krajinách európskeho susedstva so zodpovedajúcimi novými prostriedkami;

65.

opakuje svoju požiadavku, aby sa rozpočtový riadok pre osobitných zástupcov EÚ rozpočtovo neutrálnym spôsobom presunul z rozpočtu SZBP do administratívneho rozpočtu ESVČ v záujme ďalšej konsolidácie diplomatickej činnosti Únie;

66.

v dôsledku toho zvyšuje úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov pre okruh 4 nad úroveň návrhu rozpočtu o 499,67 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a o 493,2 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (s výnimkou pilotných projektov a prípravných akcií a presunu osobitných zástupcov EÚ do rozpočtu ESVČ);

67.

považuje za potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky v rozpočtovom riadku pre komunitu cyperských Turkov (+ 3 milióny EUR) s cieľom rozhodne prispieť k pokračovaniu a zintenzívneniu misie Výboru pre nezvestné osoby na Cypre a podporiť Technický výbor pre kultúrne dedičstvo spoločný pre obe komunity, a tým podporovať dôveru a zmierenie medzi oboma komunitami;

Okruh 5 – Administratíva; ďalšie okruhy – výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu

68.

domnieva sa, že škrty Rady sú neodôvodnené a škodlivé, a obnovuje návrh rozpočtu vo všetkých administratívnych výdavkoch Komisie, a to aj výdavky na administratívnu podporu a podporu výskumu v okruhoch 1 až 4;

69.

rozhodol sa, vzhľadom na nedávne odhalenia a s cieľom znovu získať dôveru občanov Únie a obnoviť dôveryhodnosť inštitúcií Únie, ponechať 20 % rozpočtových prostriedkov na dočasné príspevky pre bývalých členov v rezerve, kým Komisia nepresadí prísnejší Kódex správania členov Komisie na zabránenie konfliktu záujmov a javu tzv. otáčavých dverí;

70.

domnieva sa, že medziinštitucionálna administratívna spolupráca môže priniesť efektívnosť, keďže know-how, kapacity a zdroje vyvinuté pre jednu inštitúciu sa môžu sprístupniť ostatným; preto požaduje zriadenie systému, ktorý obmedzí administratívnu záťaž na potrebné minimum, zabezpečí primeranú kvalitu služieb, poskytne hlavnej zodpovednej inštitúcii potrebné rozpočtové prostriedky a bude stimulovať spoluprácu ostatných inštitúcií obmedzením ich podielu na okrajové náklady spôsobené spoluprácou a zosúladením rozhodnutí riadneho finančného hospodárenia na úrovni inštitúcií s celkovým riadnym finančným hospodárením v rámci rozpočtu;

Agentúry

71.

vo všeobecnosti schvaľuje odhady Komisie, pokiaľ ide o rozpočtové potreby agentúr; konštatuje, že Komisia už značne zredukovala počiatočné požiadavky väčšiny agentúr; domnieva sa preto, že akékoľvek ďalšie škrty navrhované Radou by ohrozili riadne fungovanie agentúr a neumožnili by im plniť úlohy, ktorými boli poverené;

72.

víta zvýšenie rozpočtu efektívnych agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, najmä tých, ktoré sú zapojené do riešenia otázok migrácie a bezpečnosti; zdôrazňuje, že tieto agentúry musia mať dostatočné zdroje (vrátane investícií do nových technológií) a personál, keď sa ich mandáty rozširujú;

73.

domnieva sa, že v kontexte súčasných bezpečnostných výziev a so zreteľom na potrebu koordinovanej európskej reakcie nie sú niektoré tieto zvýšenia dostatočné, a rozhodol sa zvýšiť rozpočtové prostriedky pre Európsky policajný úrad (Europol), Európsku jednotku pre justičnú spoluprácu, Európsku agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (EU-LISA) a Agentúru Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA);

74.

zdôrazňuje konkrétne potrebu dostatočných ľudských a materiálnych zdrojov pre novozaložené Európske centrum pre boj proti terorizmu, EC3 a IRU, a to aj so zreteľom na spojené operačné plánovanie a posudzovanie hrozieb s cieľom posilniť koordinovaný prístup medzi členskými štátmi v boji proti organizovanému zločinu, počítačovej kriminalite a internetovej kriminalite, terorizmu a iným závažným trestným činom; požaduje dodatočné finančné prostriedky pre spoločné vyšetrovacie tímy;

75.

pripomína plánované zlepšenie a interoperabilitu rôznych informačných systémov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí ohlásené Komisiou v jej oznámení zo 6. apríla 2016 o budúcom rámci silnejších a inteligentnejších informačných systémov pre riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť; naliehavo žiada, aby sa počítalo s tým, že budú potrebné primerané zdroje na rýchle a účinné zavedenie týchto technických riešení;

76.

víta začlenenie zodpovedajúcich zdrojov do rozpočtu na rok 2017 na podporu dlhodobej transformácie agentúry Frontex na Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž a transformáciu EASO na plnohodnotnú agentúru pre azyl; zdôrazňuje, že zatiaľ čo zdroje pre európsku pohraničnú a pobrežnú stráž sa zdajú nateraz primerané, budúce potreby agentúry v oblasti operačných prostriedkov a personálu sa budú musieť pozorne monitorovať, aby agentúra nezaostávala za realitou;

77.

vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v južnom susedstve Európy, ako aj na zvýšený počet žiadateľov o azyl a najmä úmysel rozšíriť mandát Európskeho podporného úradu pre azyl nad rámec návrhu Komisie sa tiež rozhodol zvýšiť rozpočtové prostriedky úradu na rok 2016;

78.

opakuje svoj nesúhlas s prístupom Komisie a Rady v oblasti zamestnancov agentúr, a mení teda značný počet plánov pracovných miest; opäť zdôrazňuje, že každá agentúra by mala zrušiť 5 % pracovných miest počas piatich rokov, ako bolo dohodnuté v MID, ale že pre nové pracovné miesta, ktoré sú potrebné na plnenie dodatočných úloh vzhľadom na nový politický vývoj a nové právne predpisy od roku 2013, musia byť k dispozícii dodatočné zdroje a treba s nimi počítať mimo cieľa zníženia počtu pracovných miest uvedeného v MID; preto opätovne zdôrazňuje svoj nesúhlas s koncepciou fondu pracovných miest určených na presun medzi agentúrami, ale opätovne potvrdzuje svoju otvorenosť týkajúcu sa uvoľnenia pracovných miest prostredníctvom zvýšenia efektívnosti medzi agentúrami vďaka intenzívnejšej administratívnej spolupráci, alebo vo vhodných prípadoch dokonca vďaka zlúčeniam, a prostredníctvom využívania určitých funkcií buď spoločne s Komisiou, alebo s inou agentúrou;

79.

zdôrazňuje, že značné prevádzkové a personálne úspory by bolo možné dosiahnuť, keby agentúry pôsobiace z viac ako jedného miesta (ENISA, EU-LISA, ERA) mali už iba jedno sídlo; zastáva názor, že aktuálne prevádzkové potreby týchto agentúr umožňujú vykonanie takejto zmeny; zdôrazňuje, že odsťahovanie Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z Londýna a jeho zlúčenie s aspoň jedným z dvoch ďalších orgánov dohľadu by mohlo viesť k značným úsporám na nákladoch v prípade oboch agentúr; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila návrh;

Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA)

80.

po uskutočnení dôkladnej analýzy predložených pilotných projektov a prípravných akcií, pokiaľ ide o mieru úspešnosti tých, ktoré prebiehajú, s vylúčením iniciatív, na ktoré sa už vzťahuje existujúci právny základ, ako aj s plným ohľadom na hodnotenie vykonateľnosti projektov uskutočnené Komisiou, sa rozhodol prijať kompromisný balík pozostávajúci z obmedzeného počtu pilotných projektov a prípravných akcií, a to aj vzhľadom na obmedzené dostupné rezervy a stropy na pilotné projekty a prípravné akcie;

Osobitné nástroje

81.

pripomína význam rezervy na núdzovú pomoc (EAR) pri zabezpečovaní rýchlej reakcie na špecifické požiadavky pomoci pre tretie krajiny v prípade nepredvídaných udalostí a pripomína svoju predchádzajúcu výzvu na výrazné zvýšenie finančného krytia na túto rezervu v rámci revízie VFR; konštatuje, že jej veľmi rýchle vyčerpanie v roku 2016, pričom sa pravdepodobne využijú všetky možnosti prenosov, naznačuje, že tento osobitný nástroj sa ukáže ako nedostatočný na pokrytie všetkých dodatočných potrieb v roku 2017; zvyšuje preto rozpočtové prostriedky, aby sa dosiahla ročná pridelená suma vo výške 1 miliardy EUR, kým sa v rámci revízie VFR v polovici trvania neprijme rozhodnutie o ročnom príspevku pre EAR;

82.

obnovuje návrh rozpočtu na rezervy pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond solidarity Európskej únie s cieľom uľahčiť mobilizáciu týchto osobitných nástrojov;

Platby

83.

vyjadruje znepokojenie nad značným znížením platobných rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu v porovnaní s rozpočtom na rok 2016; konštatuje, že to svedčí o oneskoreniach vo vykonávaní, ktoré sú nielenže znepokojujúce z hľadiska realizácie politík Únie, ale môžu viesť aj k riziku opätovného nahromadenia veľkého množstva neuhradených faktúr na konci súčasného programového obdobia; domnieva sa, že táto vec by sa mala riešiť v rámci revízie VFR; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad škrtmi Rady v platobných rozpočtových prostriedkoch, a to aj napriek značným rezervám, ktoré sú k dispozícii pod úrovňou stropov;

84.

zdôrazňuje, že na žiadosť Európskeho parlamentu bol schválený platobný plán s cieľom znížiť do konca roka 2016 objem nahromadených žiadostí o úhradu platby týkajúcich sa politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na „normálnu“ úroveň 2 miliárd EUR; upozorňuje, že na konci roka 2015 bol v oblasti politiky súdržnosti konštatovaný objem neuhradených platieb za obdobie 2007 – 2013 vo výške minimálne 8,2 miliardy EUR a že podľa odhadov by tento objem mal do konca roka 2016 klesnúť pod 2 miliardy EUR; domnieva sa, že všetky tri inštitúcie by mali vypracovať a schváliť záväzný spoločný platobný plán na obdobie 2016 – 2020; trvá na tom, že takýto nový platobný plán by mal vychádzať z riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb vo všetkých okruhoch do konca trvania súčasného VFR, a zabrániť vzniku skrytých oneskorených platieb z dôvodu umelého spomalenia vykonávania niektorých viacročných programov a iných zmierňujúcich opatrení, ako je zníženie výšky predbežného financovania;

85.

rozhodol sa obnoviť návrh rozpočtu v platbách vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, a posilňuje platobné rozpočtové prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých sa zmenili viazané rozpočtové prostriedky;

Zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti

86.

pripomína, že Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. júla 2013 o integrovanom rámci vnútornej kontroly (10) súhlasil s názorom Dvora audítorov, že nemá zmysel snažiť sa merať výkonnosť bez toho, aby sa rozpočet pripravil na základe výkonnostných ukazovateľov (11), a žiada vypracovať taký model verejného rozpočtu založený na výkonnosti, v ktorom bude každý rozpočtový riadok sprevádzaný cieľmi a výsledkami merateľnými pomocou výkonnostných ukazovateľov;

87.

víta programové vyhlásenia o operačných výdavkoch pripojené k návrhu rozpočtu, keďže čiastočne reagujú na žiadosť Európskeho parlamentu týkajúcu sa cieľov, výsledkov a ukazovateľov; konštatuje, že takéto vyhlásenia dopĺňajú bežnú metódu zostavovania rozpočtu na základe činností tak, že uvádzajú niekoľko údajov o výkonnosti;

88.

trvá na tom, že s cieľom zjednodušiť vnútorné nástroje riadenia Komisie by sa generálni riaditelia mali pridržiavať politických cieľov a ukazovateľov uvedených v programových vyhláseniach o operačných výdavkoch, keď prijímajú svoje plány riadenia a výročné správy o činnosti, a že Komisia by mala na tomto základe vypracovať návrh svojej hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ;

Ďalšie oddiely

Oddiel I – Európsky parlament

89.

zachováva nezmenenú celkovú úroveň svojho rozpočtu na rok 2017 tak, ako bola prijatá v pléne 14. apríla 2016, vo výške 1 900 873 000 EUR; zahŕňa rozpočtovo neutrálne technické úpravy s cieľom odzrkadliť v rozpočte svoje nedávne rozhodnutia a uvoľňuje rezervu v rozpočtovom riadku pre prepravu poslancov, osôb a tovaru;

90.

schvaľuje zmeny v svojom pláne pracovných miest a v príslušných rozpočtových prostriedkoch s cieľom reagovať na dodatočné potreby politických skupín; tieto zvýšenia v plnej miere kompenzuje znížením rozpočtových prostriedkov v rezerve na nepredvídané výdavky a v rozpočtovom riadku pre zariadenie priestorov;

91.

pripomína svoje politické rozhodnutie o vyňatí politických skupín z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, ako bolo zdôraznené v jeho uzneseniach o rozpočtoch na roky 2014 (12), 2015 (13) a 2016 (14);

92.

znižuje počet pracovných miest v pláne pracovných miest svojho generálneho sekretariátu (15) na rok 2017 o 60 pracovných miest (cieľ zníženia počtu zamestnancov o 1 %) v súlade s dohodou zo 14. novembra 2015, ktorú dosiahol s Radou v otázke všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016; pripomína, že vplyv tohto opatrenia na rozpočet už bol zohľadnený v odhadoch;

93.

ďalej znižuje počet pracovných miest v svojom pláne pracovných miest o 20 pracovných miest s cieľom zohľadniť skončenie presunu pracovných miest stanovené v dohode o spolupráci s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov; zdôrazňuje, že keďže tieto pracovné miesta neboli zahrnuté do rozpočtu, nie je potrebné na strane Európskeho parlamentu znížiť žiadne rozpočtové prostriedky;

94.

nabáda generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, aby spolupracovali na možnom ďalšom využívaní funkcií a služieb back-office medzi týmito troma inštitúciami; vyzýva generálnych tajomníkov, aby tiež vypracovali štúdiu o tom, či sú možné synergie funkcií a služieb back-office aj medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou;

95.

ponecháva vo svojom pláne pracovných miest na rok 2017 aj 35 nových pracovných miest, ako sa požaduje v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2016 na posilnenie bezpečnosti inštitúcií; tieto pracovné miesta vyníma z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 %, pretože sa týkajú nových činností Európskeho parlamentu;

96.

opätovne zdôrazňuje, že realizácia cieľa zníženia počtu zamestnancov by nemala ohrozovať riadne fungovanie inštitúcie a vykonávanie kľúčových právomocí Európskeho parlamentu, ani meniť jeho prvotriednu kvalitu legislatívnej činnosti alebo kvalitu pracovných podmienok poslancov a zamestnancov;

97.

konštatuje, vzhľadom na viaceré problémy v tohtoročnom internom rozpočtovom postupe, že je nevyhnutná celková revízia kapitoly 9 a relevantných častí ďalších kapitol rokovacieho poriadku, aby sa dosiahlo to, čo Európsky parlament požadoval vo svojom uznesení zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017, t. j. že „všetky relevantné informácie by sa mali predkladať členom Predsedníctva a Výboru pre rozpočet v každom štádiu postupu včas a zrozumiteľným spôsobom a s potrebnou mierou podrobnosti a členenia s cieľom umožniť Predsedníctvu, Výboru pre rozpočet a politickým skupinám viesť riadne rokovania a pri rozhodnutiach vychádzať z komplexného obrazu o stave a potrebách rozpočtu Európskeho parlamentu“;

98.

požaduje, v súlade s odsekom 15 svojho vyššie uvedeného uznesenia zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017, aby sa prvýkrát počas rozpočtového postupu na rozpočtový rok 2018 použila metóda stanovovania rozpočtu Európskeho parlamentu na základe aktuálnych potrieb a nie na základe systému koeficientov;

99.

pripomína, že administratíva sa zaviazala predložiť strednodobé a dlhodobé rozpočtové plánovanie vrátane jasného rozlíšenia medzi investíciami a prevádzkoými výdavkami týkajúcimi sa fungovania inštitúcie, k čomu patria aj záväzné štatutárne povinnosti; očakáva preto, že predbežný návrh odhadu rozpočtu na rok 2018 bude predložený v rovnakom formáte;

100.

pripomína správu spravodajcov Foxa a Häfnera z roku 2013 (16), v ktorej sa náklady na geografické rozmiestnenie Európskeho parlamentu odhadujú na 156 až 204 miliónov EUR a predstavujú 10 % rozpočtu Európskeho parlamentu; poznamenáva, že 78 % všetkých služobných ciest štatutárnych zamestnancov Európskeho parlamentu je priamo podmienených jeho geografickým rozmiestnením; zdôrazňuje, že v správe sa takisto odhaduje environmentálny vplyv geografickej rozptýlenosti na úrovni medzi 11 000 a 19 000 ton emisií CO2; opäť zdôrazňuje negatívne vnímanie tohto rozmiestnenia verejnosťou a vyzýva preto na prijatie plánu na zriadenie jedného sídla a zníženie prostriedkov v príslušných rozpočtových riadkoch;

101.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek mnohým výzvam Výboru pre rozpočet nie je na kvalifikované rozhodovanie výborov k dispozícii strednodobá ani dlhodobá stratégia Európskeho parlamentu v oblasti budov;

Oddiel IV – Súdny dvor

102.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zvýšila štandardnú zrážku z 2,5 % na 3,8 %, čo predstavuje zníženie o 3,4 milióna EUR a je v rozpore s mimoriadne vysokou mierou obsadenia pracovných miest Súdneho dvora (98 % na konci roka 2015); preto znovu upravuje štandardnú zrážku na úroveň uvedenú v návrhu rozpočtu, čo Súdnemu dvoru umožní plniť jeho úlohy vzhľadom na pretrvávajúci nárast súdnych prípadov;

103.

rozhodol sa tiež obnoviť návrh rozčpotu v prípade ďalších šiestich rozpočtových položiek v hlavách I a II rozpočtu Súdneho dvora, v ktorých Rada vykonala škrty, ktoré by mali osobitne silný vplyv na priority Súdneho dvora v jazykovej a bezpečnostnej oblasti;

104.

vyjadruje nespokojnosť s jednostranným vyhlásením Rady a so súvisiacim dodatkom o znížení počtu zamestnancov o 5 %, ktoré sú uvedené v pozícii Rady k návrhu rozpočtu na rok 2017 a podľa ktorých musí Súdny dvor ešte zredukovať svoj plán pracovných miest o 19 pracovných miest; zdôrazňuje, že týchto 19 pracovných miest zodpovedá dvanástim a siedmim pracovným miestam, ktoré Európsky parlament a Rada riadne pridelili v rámci rozpočtových postupov na roky 2015 a 2016 v záujme riešenia dodatočných potrieb, a trvá preto na tom, že týchto 19 pracovných miest by nemalo byť vrátených, keďže Súdny dvor už riadne splnil požiadavku zníženia počtu zamestnancov o 5 % zrušením 98 pracovných miest v období 2013 – 2017;

Oddiel V – Dvor audítorov

105.

obnovuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 2,6 % s cieľom umožniť Dvoru audítorov plniť svoje potreby súvisiace s plánom pracovných miest;

106.

obnovuje prostriedky v piatich ďalších rozpočtových položkách, v ktorých Rada vykonala škrty, aby tak Dvor audítorov mohol plniť svoj pracovný program a predkladať plánované audítorské správy;

107.

čiastočne obnovuje návrh rozpočtu, pokiaľ ide o tri rozpočtové položky, a to v súlade s návrhmi na úspory, ktoré sformuloval samotný Dvor audítorov;

Oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor

108.

obnovuje štandardnú zrážku na pôvodnú úroveň 4,5 % s cieľom umožniť Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru uspokojovať svoje potreby a vyrovnať sa s neustálym znižovaním stavu zamestnancov v súvislosti s dohodou o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov z februára 2014;

109.

obnovuje 12 pracovných miest a súvisiace rozpočtové prostriedky zoškrtané Komisiou v návrhu rozpočtu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci, aby sa tak zohľadnil skutočný počet pracovných miest presunutých z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru do Európskeho parlamentu;

110.

ďalej sa rozhodol upraviť položku týkajúcu sa doplnkových služieb pre prekladateľské služby na úroveň odhadovanú samotnou inštitúciou, a tým čiastočne kompenzovať presun 36 pracovných miest z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru do Európskeho parlamentu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci;

Oddiel VII – Výbor regiónov

111.

obnovuje osem pracovných miest a súvisiace rozpočtové prostriedky znížené Komisiou v návrhu rozpočtu v súlade s uvedenou dohodou o spolupráci, aby sa tak zohľadnil skutočný počet pracovných miest presunutých z Výboru regiónov do Európskeho parlamentu;

112.

okrem toho obnovuje rozpočtové prostriedky znížené Komisiou v jej návrhu rozpočtu, ktoré sa týkajú kancelárskych výdavkov a príspevkov na IT pre členov Výboru regiónov, na úroveň odhadovanú Výborom regiónov s cieľom zabezpečiť dostatočné financovanie kancelárskych výdavkov a príspevkov na IT pre členov Výboru regiónov;

113.

vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v rozpočtovej položke „Zariadenie priestorov“, ktoré Komisia vykonala vo svojom návrhu rozpočtu, a rozhodol sa obnoviť prostriedky v tejto položke na úroveň odhadovanú samotným Výborom regiónov s cieľom reagovať na zvýšené bezpečnostné potreby, udržiavať budovy v dobrom stave a v súlade s právnymi záväzkami a zlepšiť energetickú účinnosť;

114.

napokon obnovuje rozpočtové prostriedky súvisiace s komunikačnými činnosťami politických skupín, ktoré znížila Komisia v návrhu rozpočtu, a to s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na komunikačné činnosti politických skupín Výboru regiónov;

Oddiel VIII – Európsky ombudsman

115.

konštatuje, že Rada znížila prostriedky v návrhu rozpočtu pre ombudsmana o 195 000 EUR; zdôrazňuje, že toto zníženie by predstavovalo neprimeranú záťaž pre veľmi obmedzený rozpočet ombudsmana a malo by podstatný vplyv na schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť európskym občanom; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť ombudsmanovi plniť svoj mandát a záväzky;

Oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

116.

s poľutovaním konštatuje, že Rada znížila prostriedky v návrhu rozpočtu pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o 395 000 EUR; poukazuje na to, že táto skutočnosť je v ostrom rozpore s dodatočnou úlohou, ktorú tejto inštitúcii zverili Európsky parlament a Rada, a ohrozila by schopnosť tejto inštitúcie účinne slúžiť európskym inštitúciám; preto obnovuje prostriedky vo všetkých rozpočtových riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty, s cieľom umožniť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov plniť svoje povinnosti a záväzky;

Oddiel X — Európska služba pre vonkajšiu činnosť

117.

obnovuje prostriedky vo všetkých riadkoch, v ktorých Rada vykonala škrty;

118.

rozhodol sa tiež vytvoriť rozpočtovú položku „Kapacita strategickej komunikácie“ v súlade so závermi Európskej rady z marca 2015 a vybaviť ESVČ primeraným počtom zamestnancov a nástrojov v záujme riešenia problému dezinformácií pochádzajúcich z tretích štátov a od neštátnych aktérov;

119.

víta písomné záväzky vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s cieľom riešiť existujúce nerovnováhy v personálnom obsadení ESVČ, pokiaľ ide o podiel diplomatov z členských štátov a stálych zamestnancov Únie na určitých pozíciách, a predložiť v priebehu roka 2017 preskúmanie politiky ESVČ v oblasti ľudských zdrojov; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby najneskôr do jari 2017, t. j. pred začiatkom ďalšieho rozpočtového postupu, informovala Európsky parlament o podniknutých krokoch;

o

o o

120.

je presvedčený, že rozpočet Únie môže prispieť k účinnému riešeniu nielen následkov, ale aj základných príčin kríz, ktorým Únia v súčasnosti čelí; zastáva však názor, že neočakávané udalosti, ktoré majú celoúnijný rozmer, by sa mali riešiť prostredníctvom spájania úsilia a poskytovania dodatočných prostriedkov na úrovni Únie, a nie spochybňovaním minulých záväzkov ani návratom k mylnej predstave čisto vnútroštátnych riešení; zdôrazňuje preto, že ustanovenia o flexibilite slúžia na to, aby umožnili takúto spoločnú a rýchlu reakciu, a mali by sa využívať v plnej miere s cieľom vykompenzovať prísne obmedzenia stropov VFR;

121.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu všeobecného rozpočtu Rade, Komisii a ďalším dotknutým inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(2)  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(4)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0080.

(6)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0132.

(7)  Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470).

(10)  Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 100.

(11)  Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla 2013 zorganizoval výbor CONT.

(12)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0437.

(13)  Prijaté texty, P8_TA(2014)0036.

(14)  Prijaté texty, P8_TA(2015)0376.

(15)  Keďže bolo prijaté politické rozhodnutie o vyňatí politických skupín z tohto výpočtu, toto zníženie sa uplatňuje na časť plánu pracovných miest týkajúcu sa generálneho sekretariátu.

(16)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0498.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/316


P8_TA(2016)0413

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Estónska – EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie) (COM(2016)0622 – C8-0389/2016 – 2016/2235(BUD))

(2018/C 215/59)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0622 – C8-0389/2016),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (1) (nariadenie o EGF),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0314/2016),

A.

keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.

keďže Estónsko podalo žiadosť EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v odvetví ekonomickej činnosti v rámci divízie 19 NACE Revision 2 (Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov) a divízie 20 (Výroba chemikálií a chemických produktov); keďže Estónsko nie je rozdelené na regióny úrovne NUTS 2 a keďže sa očakáva, že z 1 550 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF, sa do opatrení zapojí 800 pracovníkov;

E.

keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF odchylne od kritérií stanovených v článku 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorého je potrebných aspoň 500 pracovníkov prepustených v referenčnom období deviatich mesiacov v podnikoch, ktoré pôsobia v rovnakom odvetví ekonomickej činnosti vymedzenom ako divízia klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch úrovne NUTS 2 v členskom štáte;

F.

keďže v dôsledku nedávnych otrasov na svetovom trhu s ropou, všeobecného zhoršenia postavenia Európy v rámci medzinárodného obchodu s hnojivami (v prospech výrobcov z Číny) a konkurencie regiónov mimo Európy produkujúcich plyn s nízkymi nákladmi, spoločnosti Eesti Energia AS, Nitrofert AS a Viru Keemia Grupp AS zatvorili závody alebo obmedzili produkciu, čo viedlo k hromadnému vypovedaniu pracovných zmlúv;

G.

keďže Estónsko rozhodlo zahrnúť toto prepúšťanie do jednej žiadosti za región, pretože k prepúšťaniu došlo na rovnakom mieste v rovnakom časovom rámci a týkalo sa prepustených pracovníkov, ktorí majú veľmi podobný profesijný profil;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Estónsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 131 358 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov tvoriacich 1 885 597 EUR na personalizované služby pozostávajúce z podpory formálneho štúdia, úhrady nákladov na odbornú prípravu, pokrytia nákladov, ktoré zamestnávatelia vynaložia na školenia, odbornej prípravy týkajúcej sa trhu práce, pracovnej praxe, poradenstva týkajúceho sa dlhov, psychologického poradenstva, príspevkov na štúdium súvisiace s účasťou na formálnom štúdiu, ďalej zo štipendií a z príspevkov na dopravu a bývanie v súvislosti s jazykovými kurzmi estónčiny;

2.

víta úplne prvú žiadosť o finančné prostriedky z EGF, ktorú predložilo Estónsko; domnieva sa, že EGF by mohol byť obzvlášť užitočným nástrojom na pomoc pracovníkom z krajín Únie, ktoré sa vyznačujú malou a zraniteľnejšou ekonomikou;

3.

konštatuje, že Komisia dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia vyplnenej žiadosti od estónskych orgánov, 6. júla 2016, až po ukončenie posúdenia, či sú splnené podmienky pre poskytnutie finančného príspevku, 28. septembra 2016, pričom v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

4.

berie na vedomie, že Únia postupne stratila svoje prvenstvo v celosvetovom predaji chemikálií a túto pozíciu obsadila Čína, ktorá v tom istom časovom rámci zvýšila svoj podiel z 9 % na takmer 35 %; pripomína, že výroba minerálnych hnojív je vysoko energeticky náročná (náklady na zemný plyn tvoria až 80 % celkových výrobných nákladov); konštatuje, že v dôsledku klesajúcich cien ropy poklesli estónske vývozy minerálnych palív počas prvých dvoch mesiacov roku 2016 o 25 % v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku; konštatuje, že v Estónsku je vysoká koncentrácia priemyselných odvetví, ktoré sú závislé od cien ropy a zemného plynu;

5.

poukazuje na to, že sa očakáva výrazný dosah prepúšťania na miestne a regionálne hospodárstvo a zamestnanosť;

6.

víta rozhodnutie Estónska spojiť tieto dve hospodárske odvetvia do jednej regionálnej žiadosti, keďže k prepúšťaniam došlo v rovnakom regióne, čím sa zníži administratívna záťaž a umožní sa organizácia spoločných opatrení pre pracovníkov prepustených v oboch odvetviach;

7.

víta skutočnosť, že bola vypracovaná stratégia regionálneho rozvoja, ktorá je načrtnutá v akčnom pláne samosprávneho kraja Ida-Virumaa na roky 2015 – 2020 (4), pričom logistika a cestovný ruch sú identifikované ako odvetvia potenciálneho rastu; uznáva skutočnosť, že boli zavedené infraštruktúrne projekty s cieľom posilniť rast a vytvoriť základ pre diverzifikáciu hospodárskej štruktúry;

8.

konštatuje, že relatívne nízky počet prepustených pracovníkov, ktorí sa pravdepodobne zapoja do opatrení (800 z 1 550), možno vysvetliť prianím zamerať opatrenia na najzraniteľnejších pracovníkov na trhu práce, ako aj skutočnosťou, že niektorí pracovníci vyhlásili, že sa nemôžu zúčastniť na opatreniach, ktoré Estónsko plánuje; konštatuje, že medzi cieľovými príjemcami je relatívne vysoký podiel občanov z krajín, ktoré nie sú členskými krajinami Únie (63,3 %);

9.

konštatuje, že medzi personalizované služby spolufinancované z EGF pre prepustených pracovníkov patria pokrytie nákladov za formálne štúdium, náhrada nákladov, ktoré zamestnávatelia vynaložia na školenia, odborná príprava týkajúca sa trhu práce, jazykové kurzy estónčiny, pracovná prax a poradenstvo; berie na vedomie, že Estónsko poskytlo požadované informácie o opatreniach, ktoré sú pre príslušný podnik na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych dohôd povinné, a potvrdilo, že finančný príspevok z EGF takéto opatrenia nenahrádza;

10.

berie na vedomie, že Estónsko ďalej vyhlasuje, že koordinovaný balík opatrení je zlučiteľný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a má veľký potenciál na jeho podporu, čo je v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF;

11.

víta konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane odborových zväzov, združení zamestnávateľov, podnikov a verejných služieb zamestnanosti, ktoré sa uskutočnili na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom vypracovať koordinovaný balík personalizovaných služieb;

12.

pripomína, že opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF, a to prípravné činnosti, riadenie, informovanie a zverejňovanie a kontrola a podávanie správ, predstavujú pomerne vysoký podiel na celkových nákladoch (7,7 %);

13.

pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj samotnému podnikateľskému prostrediu;

14.

konštatuje, že opatrenia na podporu príjmov budú predstavovať 27,25 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, čo je pod maximálnou hranicou 35 % stanovenou v nariadení o EGF, ďalej konštatuje, že uvedené opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

15.

konštatuje, že náklady na technickú pomoc predstavujú relatívne vysoké percento celkových nákladov; považuje to za odôvodnené vzhľadom na to, že ide o prvú žiadosť Estónska o mobilizáciu EGF;

16.

konštatuje, že Estónsko potvrdzuje, že na oprávnené opatrenia nedostáva pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

17.

konštatuje, že tieto opatrenia boli navrhnuté v súlade s identifikovanými potrebami v rámci stratégie regionálneho rozvoja v Estónsku a sú zlučiteľné s prechodom na udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

18.

žiada Komisiu o zabezpečenie verejného prístupu k dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  https://www.siseministeerium.ee/sites/default/files/dokumendid/Arengukavad/ida-virumaa_tegevuskava_2015-2020_26.02.15.pdf


PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (na základe žiadosti Estónska – EGF/2016/003 EE/ropa a chemikálie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ 2016/2099.)


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/320


P8_TA(2016)0414

Prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (09389/1/2016 – C8-0360/2016 – 2012/0340(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 215/60)

Európsky parlament,

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (09389/1/2016 – C8-0360/2016),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0721),

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0269/2016),

1.

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 116.

(2)  Prijaté texty, 26.2.2014, P7_TA(2014)0158.


19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 215/321


P8_TA(2016)0415

Ochranné opatrenia proti škodcom rastlín ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. októbra 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach proti škodcom rastlín, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, (EÚ) č. 652/2014 a (EÚ) č. 1143/2014 a zrušujú smernice Rady 69/464/EHS, 74/647/EHS, 93/85/EHS, 98/57/ES, 2000/29/ES, 2006/91/ES a 2007/33/ES (08795/2/2016 – C8-0364/2016 – 2013/0141(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2018/C 215/61)

Európsky parlament,

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08795/2/2016 – C8-0364/2016),

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0267),

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0293/2016),

1.

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 104.

(2)  Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0382.