18.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 213/1

Oznámenie Komisie: „Usmerňovací dokument o požiadavkách na vodnú energiu v súvislosti s právnymi predpismi EÚ o ochrane prírody“

(2018/C 213/01)

Tento dokument vyjadruje stanoviská Európskej komisie a nie je záväzný.

Európska komisia, máj 2018

Katalógové číslo …

Rozmnožovanie je povolené len s uvedením zdroja.

Tento dokument bol vypracovaný s pomocou N2K GROUP EEIG – Ecosystems LTD, Brusel, a Beleco, Česká republika.

OBSAH

Účel dokumentu

Prehľad politiky a legislatívneho rámca EÚ

1.1.

Smernica o vtákoch a smernica o biotopoch

1.2.

Rámcová smernica o vode (RSV)

1.3.

Koordinácia medzi rámcovou smernicou o vode a smernicami o ochrany prírody

1.4.

Smernica o povodniach

1.5.

Smernica o strategickom environmentálnom hodnotení a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

1.6.

Vzťah medzi smernicou o strategickom environmentálnom hodnotení a smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a článkom 6

Sladkovodné ekosystémy a vodná energia v EÚ

2.1.

Stav riečnych a jazerných ekosystémov v EÚ

2.2.

Záťaže a hrozby súvisiace so sladkovodnými ekosystémami Európy

2.3.

Vplyvy vodnej energie na sladkovodné ekosystémy

2.4.

Kumulatívne účinky

2.5.

Rozlišovanie medzi významnými a nevýznamnými vplyvmi

Príklady osvedčených postupov zmierňovania vplyvov a uplatňovania opatrení ekologickej obnovy v oblasti vodnej energie

3.1.

Snaha o čo najlepší možný ekologický stav riek v kontexte výroby vodnej energie

3.2.

Riešenie otázky negatívneho vplyvu existujúcich vodných elektrární na lokality sústavy Natura 2000

3.3.

Zavedenie zmierňujúcich opatrení a opatrení ekologickej obnovy

3.4.

Príklady osvedčených postupov obnovy životného prostredia

Osvedčené postupy pri uplatňovaní integrovaného prístupu k plánovaniu vodnej energie

4.1.

Výhody integrovaného plánovania

4.2.

Integrované vnútroštátne a regionálne plány

4.3.

Citlivosť voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zonácia

4.4.

Včasné konzultácie

Postup odhadu podľa smernice o biotopoch

5.1.

Úvod

5.2.

Kedy sa vyžaduje postup podľa článku 6

5.3.

Postup vykonania primeraného odhadu krok za krokom

5.4.

Výnimky v zmysle článku 6 ods. 4

Skratky

ÚČEL DOKUMENTU

Tento dokument ponúka usmernenie a predstavuje rad praktických prípadových štúdií o tom, čo sa dá urobiť, aby sa vodná energia využívala v súlade s požiadavkami smernice o biotopoch a smernice o vtákoch. Skúma sa v ňom, aké druhy vplyvov môžu vzniknúť následkom činností spojených s využívaním vodnej energie a na sérii praktických skúseností sa ukazuje, ako sa im v rôznych podmienkach možno vyvarovať, alebo ich aspoň zmierniť.

Vo všeobecnejšej rovine sa usiluje vytvoriť priestor na podporu synergie medzi politikami a praxou EÚ v oblasti energetiky, prírody a vôd s cieľom dosiahnuť ciele EÚ koordinovanejším spôsobom, a pokiaľ je to možné, so vzájomnou podporou.

V kapitole 1 sa poskytuje prehľad politiky a legislatívneho rámca EÚ, na základe ktorých sa má vodná energia v Európe využívať. Obsahuje aj stručné zhrnutie kľúčových ustanovení smernice o biotopoch a smernice o vtákoch, ako aj ich vzťah s rámcovou smernicou o vode a so smernicou o strategickom environmentálnom hodnotení (SEA) a smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).

V kapitole 2 sa najskôr opisuje všeobecne zlý stav európskych riečnych a jazerných ekosystémov, ako aj tlaky a hrozby, ktoré na ne pôsobia. Ďalej sa venuje skúmaniu škály vplyvov, ktorý môže mať vodná energia na sladkovodné ekosystémy, pričom sa zvlášť zdôrazňuje význam potenciálnych kumulatívnych účinkov.

Život významného počtu voľne žijúcich živočíšnych a rastlinných druhov vrátane približne 400 sladkovodných druhov chránených smernicou o vtákoch a smernicou o biotopoch závisí od riečnych a jazerných ekosystémov. Dnes je však väčšina európskych riek vo veľmi zlom stave a pod obrovským tlakom širokého spektra sociálno-ekonomických činností (vrátane vodnej energie).

Z posledných správ o stave životného prostredia (1) vyplýva, že ešte stále treba vykonať veľa práce na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode a smerníc o ochrane prírody. Dá sa to dosiahnuť iba vtedy, ak prioritou nebude len zabrániť ďalšiemu zhoršeniu našich riek, ale aj aktívna obnova ich ekologického stavu a odstránenie alebo aspoň výrazné zníženie tlakov a hrozieb, ktorým sú vystavené.

V kapitole 3 sa skúmajú spôsoby, ako sa tieto ciele dajú dosiahnuť, a uvádzajú sa príklady osvedčených postupov ekologickej obnovy z celej EÚ.

Zvláštna pozornosť sa v kapitole 4 venuje potrebe strategického plánovania a navrhovania integrovanejších plánov a projektov v oblasti využívania vodnej energie, ktoré zohľadňujú ekologické požiadavky riek od začiatku procesu plánovania, a pokiaľ je to možné, obsahujú aj opatrenia na zlepšenie ekologického stavu rieky.

V dokumente sa pokračuje podrobným opisom postupu (v kapitole 5), ktorý sa má dodržiavať pri vykonávaní primeraného vyhodnotenia plánu alebo projektu v oblasti vodnej energie podľa článku 6 smernice o biotopoch. Objasňujú sa niektoré kľúčové aspekty tohto procesu schvaľovania a jeho vzťah k iným postupom hodnotenia vplyvov na životné prostredie EÚ. Zo skúseností opakovane vyplýva, že problémy s procesom schvaľovania podľa článku 6 sú často spôsobené nízkou kvalitou a neúplnosťou primeraného vyhodnotenia.

Toto usmernenie je určené predovšetkým na použitie príslušnými orgánmi, developermi a konzultantmi. Zaujímať bude aj mimovládne organizácie a ďalšie zainteresované strany, ktoré pracujú v sektore využívania vodnej energie. Dokument bol napísaný po konzultácii s orgánmi členských štátov, ako aj s viacerými kľúčovými partnermi a záujmovými skupinami. Počas prípravnej fázy poskytli všetci cennú spätnú väzbu.

Výsledný dokument je viazaný smernicami o vtákoch a o biotopoch a riadi sa znením týchto smerníc, ako aj širšími zásadami politiky EÚ pre životné prostredie a vodnú energiu. Osvedčené postupy a navrhované metodiky nie sú normatívne vo svojej podstate, ich cieľom je skôr ponúknuť užitočné rady, myšlienky a návrhy na základe diskusií so zástupcami odvetvia, vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi, MVO, vedeckými expertmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

Dokument teda odráža iba názory Komisie a nemá právne záväzný charakter. Poskytovanie konečného výkladu smerníc EÚ je úlohou Európskeho súdneho dvora. V relevantných prípadoch sa uvádza aj existujúca európska judikatúra. Preto sa odporúča čítať tento dokument spolu s existujúcim všeobecným usmernením a príslušnými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora k obom smerniciam (2).

1. PREHĽAD POLITIKY A LEGISLATÍVNEHO RÁMCA EÚ

Vodná energia zohráva kľúčovú úlohu pri vykonávaní smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (3) a prispieva k cieľom EÚ v oblasti energetiky na roky 2020 – 2030. Rovnako ako všetky ostatné činnosti súvisiace s vodou musí využívanie vodnej energie spĺňať požiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ktoré sa zaviedli na ochranu a obnovu európskych riek. Tieto právne požiadavky sú stanovené v rámcovej smernici o vode, smernici o povodniach, smerniciach o vtákoch a biotopoch a smerniciach o environmentálnom hodnotení (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie – EIA a smernica o strategickom environmentálnom hodnotení SEA).

V tejto kapitole sa opisujú niektoré z hlavných ustanovení týchto predpisov EÚ, ktoré sú pre vodnú energiu relevantné. Zameriava sa najmä na dve smernice o ochrane prírody, keďže to je hlavná téma tohto dokumentu.

1.1. Smernica o vtákoch a smernica o biotopoch

Európske rieky sú jedným z hlavných zdrojov biodiverzity a dôležitou súčasťou nášho bohatého prírodného dedičstva. Za posledné desaťročia však prešli rozsiahlymi zmenami. Následkom týchto zmien sa znížila ich odolnosť a schopnosť napĺňať svoje funkcie voči prírode a voľne žijúcim živočíchom a rastlinám. Väčšina riek je v súčasnosti v zlom stave a vyžaduje si obnovu.

Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ si uvedomujú alarmujúcu stratu biodiverzity, a preto si stanovili ambiciózny cieľ, že do roku 2020 tento vývoj zastavia a zvrátia. Politický rámec na jeho dosiahnutie zabezpečuje stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (4), ktorú Komisia prijala v máji 2011. Na prudké zlepšenie praktického vykonávania smerníc o biotopoch a vtákoch a rýchlejšie napredovanie na ceste k cieľu EÚ na rok 2020 spočívajúceho v zastavení a zvrátení straty biodiverzity a ekosystémových služieb spustila Komisia v apríli 2017 nový akčný plán (5).

Smernice o vtákoch a biotopoch sú základom politiky EÚ na ochranu prírody a biodiverzity. Všetkým členským štátom EÚ umožňujú spolupracovať na základe spoločného legislatívneho rámca pri ochrane najohrozenejších, najzraniteľnejších a najcennejších druhov a biotopov Európy v celej oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ bez ohľadu na politické a administratívne hranice.

Celkovým cieľom smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch je zabezpečiť, aby druhy a typy biotypov, ktoré sa majú týmito smernicami chrániť, boli zachované a obnovené s dosiahnutím priaznivého stavu (6) ochrany v oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ.

Tento cieľ je vymedzený pozitívnymi znakmi, orientovaný na priaznivý stav ochrany, ktorý treba dosiahnuť a uchovávať. Presahuje tak rámec základnej požiadavky vyhnúť sa zhoršeniu stavu.

Vymedzenie priaznivého stavu ochrany podľa smernice o biotopoch

Článok 1

Stav ochrany prirodzeného biotopu znamená súbor vplyvov pôsobiacich na prirodzený biotop a jeho typické druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkcie, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov v rámci územia EÚ.

Stav ochrany prirodzeného biotopu sa bude považovať za „priaznivý“, keď:

—	jeho prirodzený areál a územie, ktoré v tomto areáli pokrýva, zostávajú stabilné alebo sa zväčšujú a

—	existuje špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, a je pravdepodobné, že budú ďalej existovať v dohľadnej budúcnosti, a

—	stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý.

Stav ochrany druhov znamená súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušné druhy, ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé rozšírenie a početnosť ich populácií v rámci územia EÚ.

Stav ochrany sa bude považovať za „priaznivý“, keď:

—	údaje o dynamike populácie príslušného druhu indikujú, že sa tento druh dlhodobo udržuje vo svojom prirodzenom biotope ako životaschopný komponent, a

—	prirodzený areál druhu sa ani nezmenšuje, ani sa pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti nezmenší, a

—	existuje a pravdepodobne bude ďalej existovať dostatočne veľký prirodzený biotop na dlhodobé udržanie ich populácií.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa v európskych smerniciach o ochrane prírody od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli dva typy opatrení, a to:

—

Vyhlásenie a ochrana hlavných lokalít na ochranu druhov a typov biotopov uvedených v prílohe I a II k smernici o biotopoch a v prílohe I k smernici o vtákoch a na ochranu všetkých pravidelne sa vyskytujúcich sťahovavých vtákov. Tieto lokality tvoria sústavu Natura 2000 v celej EÚ, ktorá v súčasnosti obsahuje viac ako 27 500 lokalít. Jazerné a riečne ekosystémy tvoria približne 4 % celkovej plochy sústavy Natura 2000 (Európska agentúra pre životné prostredie, 2010, EÚ 27).

—	Vytvorenie systému ochrany druhov pre všetky druhy vtákov voľne žijúce v Európe a ďalšie druhy uvedené v prílohe IV k smernici o biotopoch. Tieto opatrenia sa uplatňujú na celý areál prirodzeného rozšírenia druhu v EÚ t. j. v chránených lokalitách, ako je sústava Natura 2000, a aj mimo nich.

Ustanovenia týkajúce sa ochrany lokalít sústavy Natura 2000

Ochrana a riadenie lokalít sústavy Natura 2000 sa riadi ustanoveniami článku 6 smernice o biotopoch, ktorými sa určuje aj vzťah medzi ochranou tejto lokality a jej ďalším využívaním, ako je napríklad vodná energia, v lokalite a v jej okolí (7).

Článok 6 je rozdelený na dva typy opatrení:

—

Prvý sa týka riadenia ochrany všetkých lokalít sústavy Natura 2000 a stanovenia cieľov ochrany týchto lokalít. Od členských štátov sa vyžaduje:

a)	vypracovať a vykonávať pozitívne ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II vyskytujúcich sa v daných lokalitách (článok 6 ods. 1); a

b)	prijať vhodné opatrenia s cieľom predísť poškodeniu rôznych typov biotopov a biotopov druhov alebo akémukoľvek rušeniu prítomných druhov (článok 6 ods. 2).

V smernici o biotopoch sa odporúča otvoreným a transparentným spôsobom vypracovať plány riadenia sústavy Natura 2000, ktoré budú slúžiť ako prostriedok na identifikáciu potrebných ochranných opatrení lokalít sústavy Natura 2000. Sú užitočnými nástrojmi na stanovenie cieľov ochrany a pomáhajú vytvárať konsenzus medzi všetkými zainteresovanými stranami a záujmovými skupinami, pokiaľ ide o riešenia v oblasti riadenia lokality. Poskytujú aj mechanizmus na začlenenie ochranných opatrení pre sústavu Natura 2000 do širšieho programu opatrení podľa rámcovej smernice o vode.

—

Druhý typ opatrení (riadi sa článkom 6 ods. 3) sa týka postupu odhadu akéhokoľvek plánu alebo projektu, ktorý by mohol mať dosah na jednu alebo viacero lokalít sústavy Natura 2000 (podrobnosti pozri v kapitole 5). V podstate sa pri postupe odhadu požaduje, aby akýkoľvek projekt, ktorý môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, podliehal primeranému odhadu, ktorý tieto dosahy podrobne vyhodnotí z hľadiska cieľov ochrany lokality.

Príslušný orgán môže plán alebo projekt odsúhlasiť len v prípade, ak sa na základe zistení primeraného odhadu presvedčí, že plán alebo projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality. Je dôležité poznamenať, že povinnosťou je demonštrovať absenciu (nie prítomnosť) významných negatívnych účinkov.

Vo výnimočných prípadoch je možné uplatniť výnimku (článok 6 ods. 4) a schváliť plán alebo projekt s nepriaznivým účinkom na integritu lokality sústavy Natura 2000, ak sa dá preukázať, že nie sú menej škodlivé alternatívy a plán alebo projekt sa musí realizovať z nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu. V takýchto prípadoch treba zabezpečiť primerané kompenzačné opatrenia, aby sa zaistila ochrana celkovej súdržnosti sústavy Natura 2000.

Je dôležité poukázať na to, že postup odhadu podľa smernice o biotopoch nie je rovnaký ako podľa smernice SEA alebo smernice EIA (8) a článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, aj keď by v ideálnom prípade mali byť vzájomne prepojené alebo aspoň koordinované.

Opatrenia na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov:

Druhá séria opatrení smerníc o ochrane prírody sa týka ochrany určitých druhov v celej oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ t. j. bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lokalitách sústavy Natura 2000. Opatrenia na ochranu druhov sa uplatňujú na druhy uvedené v prílohe IV k smernice o biotopoch a všetkých druhov voľne žijúcich vtákov v EÚ. Presné podmienky sú ustanovené v článku 5 smernice o vtákoch a článku 12 (pre živočíchy) a článku 13 (pre rastliny) smernice o biotopoch.

V zásade sa od členských štátov požaduje pre tieto druhy zakázať:

—	úmyselné rušenie počas obdobia reprodukcie, odchovu mláďat, zimného spánku a migrácie,

—	poškodzovanie alebo ničenie miest na reprodukciu alebo miest na oddych,

—	úmyselné ničenie hniezd alebo vajec alebo vytrhávanie s koreňmi alebo ničenie chránených rastlín.

Výnimky z ustanovení o ochrane druhov sú povolené len v obmedzenej miere – ako sú napr. prípady, keď treba zabrániť vážnym škodám na pestovaných plodinách alebo hospodárskych zvieratách, alebo ak je to v záujme verejného zdravia a bezpečnosti – za predpokladu, že neexistuje iné uspokojivé riešenie a dôsledky týchto výnimiek nebudú v rozpore s celkovými cieľmi príslušných smerníc. Podmienky uplatňovania výnimiek sú stanovené v článku 9 smernice o vtákoch a v článku 16 smernice o biotopoch (9).

Ustanovenia o ochrane druhov sú veľmi významné aj pre vodné elektrárne vykonávajúce činnosť aj mimo lokalít sústavy Natura 2000. Ich cieľom je zabezpečiť, aby žiadna z nových realizácií nepoškodzovala miesta na párenie a miesta na oddych žiadnych voľne žijúcich vtákov alebo akýchkoľvek druhov uvedených v prílohe IV k smernici o biotopoch, pokiaľ jej nebola príslušnými orgánmi udelená výnimka v súlade s podmienkami smernice. Toto ustanovenie môže byť dôležité najmä pre vodné elektrárne umiestnené na riekach, ktoré poskytujú útočisko sťahovavým druhom, ako sú napr. sťahovavé vtáky alebo ryby (napr. jeseter veľký acipenser sturio alebo kolok rhônsky zingel asper, ktoré sú uvedené v prílohe IV k smernici o biotopoch).

1.2. Rámcová smernica o vode

Rámcovou smernicou o vode sa stanovuje rámec na ochranu a udržateľné obhospodarovanie vnútrozemských povrchových vôd (riek a jazier), brakických vôd (ústí riek), pobrežných vôd a podzemnej vody. Jej cieľom je zabezpečiť, aby všetky vodné útvary dosiahli do roku 2015 „dobrý stav“ (s výnimkou výrazne zmenených a umelých vodných útvarov, v ktorých prípade je cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál). Rovnako ako v smerniciach o ochrane prírody, rámcová smernica o vode si kladie vyššie ciele ako len základnú požiadavku zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu vodných útvarov a suchozemských ekosystémov a mokradí priamo závislých od vodných ekosystémov.

Na účely dosiahnutia tohto cieľa sa v smernici o vode od členských štátov vyžaduje, aby stanovili plán manažmentu povodia pre každé správne územie povodia. V smernici sa stanovuje cyklický postup, v ktorom sa plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pripravujú, vykonávajú a preverujú každých šesť rokov.

1.3. Koordinácia medzi rámcovou smernicou o vode a smernicami o ochrane prírody

Rámcová smernica o vode a obe smernice o ochrane prírody sú navzájom úzko prepojené, keďže cieľom oboch je chrániť a obnovovať európske sladkovodné ekosystémy. Aby sa zabezpečila ich integrovaná realizácia, mali by sa vykonávať koordinovaným spôsobom. V ďalšom texte sa upriami pozornosť na kľúčové body vzájomného pôsobenia medzi rámcovou smernicou o vode a smernicami o ochrane prírody, ktoré sú relevantné konkrétne pre vodné elektrárne. Vychádzajú z často kladených otázok Komisii o prepojení medzi rámcovou smernicou o vode a smernicami o ochrane prírody (10).

Rôzne ciele rámcovej smernice o vode a smerníc o ochrane prírody

Rámcová smernica o vode aj smernice o ochrane prírody sa aspoň sčasti uplatňujú v rovnakom prostredí a majú zhruba podobné ambície zabezpečiť, aby sa nezhoršoval stav riek a zlepšil stav vodných ekosystémov. Aj keď sú celkové ciele podobné, špecifické ciele sa líšia, hoci sú úzko prepojené.

Cieľom rámcovej smernice o vode je ochrana a zlepšenie všetkých povrchových a podzemných vôd tak, aby dosiahli dobrý stav alebo potenciál a zabránilo sa ich zhoršeniu. Na druhej strane cieľom smernice o vtákoch a smernice o biotopoch je chrániť, udržiavať a obnovovať konkrétne druhy rastlín či živočíchov a typy biotopov, aby sa dosiahol priaznivý stav ich ochrany v oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ.

Keď sa dosiahne dobrý ekologický stav v zmysle rámcovej smernice o vode, zvyčajne sa tým prispieva k dosiahnutiu cieľov ochrany biotopov a druhov závislých od vody v rámci sústavy Natura 2000 a naopak. Požiadavka „dobrý ekologický stav“ sa však týka vodných útvarov, kým priaznivý stav ochrany sa vzťahuje na špecifické typy biotopov a druhov.

Dosiahnutie dobrého ekologického stavu ale nestačí nevyhnutne na dosiahnutie priaznivého stavu ochrany, aj keby všetky vodné útvary dosiahli dobrý ekologický stav. Preto môže byť potrebné zaviesť dodatočné ochranné opatrenia, aby sa dosiahli ciele ochrany lokality Natura 2000 pre druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú.

V rámcovej smernici o vode sa to explicitne uznáva. V článku 4 ods. 2 rámcovej smernice o vode sa uvádza „ak sa na daný vodný útvar vzťahuje viac ako jeden z cieľov […] uplatní sa najprísnejší z nich “. Napríklad ak je lokalita sústavy Natura 2000 určená pre vydry alebo sladkovodné perlorodky riečne, môže byť potrebné upraviť aj nadmerný rybolov, aj keď to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu podľa rámcovej smernice o vode.

Tieto dodatočné požiadavky by v ideálnom prípade mali byť zahrnuté do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode, alebo by sa na ne mali aspoň odvolávať konkrétne ustanovenia plánu týkajúce sa chránených oblastí, aby sa zabezpečil súlad (a zabránilo sa konfliktom) s opatreniami rámcovej smernice o vode a opatreniami sústavy Natura 2000 (pozri článok 4 ods. 1 písm. c).

Výrazne zmenené vodné útvary alebo umelé vodné útvary a Natura 2000

Podľa článku 4 ods. 3 rámcovej smernice o vode môžu byť niektoré vodné útvary, ktorých fyzické znaky sú významne zmenené ľudskou činnosťou, vyhlásené za výrazne zmenené vodné útvary, ak spĺňajú ustanovenia článku 4 ods. 3 (11). Vodné útvary, ktoré boli vytvorené ľudskou činnosťou na miestach, kde predtým neexistoval žiaden vodný útvar (napr. nádrž vytvorená človekom alebo umelý plavebný kanál) sa môžu označiť za umelé vodné útvary.

Ak sa nedajú uplatniť požiadavky na menej prísne ciele ako „priemerný ekologický potenciál“, tak sa na výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary uplatňuje „dobrý ekologický potenciál“ podľa rámcovej smernice o vode (namiesto dobrého ekologického stavu). Jednoducho povedané to znamená ekologický stav, ktorý je kompatibilný s oprávneným využívaním, na základe ktorého bol označený za výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar (12).

Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je možné označiť aj ako lokalitu sústavy Natura 2000, ak sa tam nachádzajú druhy alebo typy biotopov uvedené v prílohe I k smernici o vtákoch alebo v prílohách I a II k smernici o biotopoch. V takýchto prípadoch sa musia pre tento druh alebo biotop vykonať aj vhodné ochranné opatrenia v súlade s cieľmi ochrany lokality. Aj tu platí, že opatrenia môžu byť prísnejšie ako tie, ktoré sa požadujú na dosiahnutie „dobrého ekologického potenciálu“. Takisto by mali byť začlenené do plánov manažmentu povodia v zmysle rámcovej smernice o vode podľa osobitných ustanovení týkajúcich sa chránených oblastí (pozri článok 4 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 4 ods. 2).

Hodnotenie novej výstavby podľa rámcovej smernici o vode

Rovnako ako v smerniciach o ochrane prírody, aj v rámcovej smernici o vode sú konkrétne ustanovenia o hodnotení novej výstavby vo vodných útvaroch. Podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode orgány môžu za určitých podmienok schváliť výnimky pre nové zmeny a udržateľné rozvojové činnosti človeka, ktoré vedú k zhoršeniu stavu vodných útvarov alebo bránia dosiahnutiu dobrého ekologického stavu alebo potenciálu alebo dobrého stavu podzemnej vody. K týmto výnimkám môže patriť aj nová výstavba súvisiaca s vodnou energiou (13).

Ak výstavba môže mať vplyv na cieľ rámcovej smernice o vode a aj na lokalitu sústavy Natura 2000, potom treba vykonať postup podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a aj postup odhadu podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (najlepšie koordinovaným a integrovaným spôsobom). Každý postup má iné právne zameranie: v jednom sa hodnotí, či projekt môže ohroziť hlavné ciele rámcovej smernice o vode, v druhom sa posudzuje, či nepriaznivo ovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000. Nebráni to však tomu, aby niektoré aspekty hodnotenia neprebiehali koordinovane, napríklad prostredníctvom prieskumov a konzultácií.

V rámcovej smernici o vode je jasne stanovené, že výstavba sa nemôže uskutočniť, ak nie je v súlade s ďalšími environmentálnymi právnymi predpismi EÚ. Inými slovami, ak projekt neohrozuje ciele rámcovej smernice o vode, ale nepriaznivo ovplyvňuje integritu lokality sústavy Natura 2000, tak nemôže byť schválený podľa rámcovej smernice o vode, ak mu nebola udelená aj výnimka v zmysle článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch. Objasnenie uplatňovania článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode o výnimkách z environmentálnych cieľov vrátane prepojenia so smernicami o ochrane prírody sa nachádza v usmerňovacom dokumente č. 36 o článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode, ktorý bol vydaný v roku 2017 (14).

Zachovanie sladkovodnej perlorodky riečnej v írskych podpovodiach

Sladkovodná perlorodka riečna Margaritifera margaritifera je jeden z najdlhšie žijúcich mäkkýšov na zemi. Z dôvodu svojej komplikovanej histórie a potreby takmer prírodnej čistej tečúcej vody je tento druh kľúčovým biologickým indikátorom, ktorý dokazuje kvalitu riečnych ekosystémov. Druh je chránený podľa smernice EÚ o biotopoch, dochádza však k nepriaznivému stavu ochrany v celom Írsku. Ako hlavná príčina bolo identifikované usadzovanie alebo usadzovanie spolu s eutrofizáciou.

Na dosiahnutia priaznivého stavu ochrany sladkovodných perlorodiek riečnych boli v roku 2009 prijaté vnútroštátne právne predpisy. V tejto legislatíve sa stanovili povinné ciele v oblasti kvality životného prostredia na biotopy sladkovodnej perlorodky riečnej v rámci lokalít sústavy Natura 2000. Požadovalo sa aj vypracovanie plánov manažmentu podpovodia spolu s programom opatrení. Cieľom týchto plánov je riešiť otázky celého povodia, ktoré prispievajú k úbytku tohto druhu. Použitý formát kopíroval plány manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode, aby tieto plány manažmentu podpovodia mohli neskôr fungovať v rámci plánov manažmentu povodia.

Už od počiatočnej fázy sa v Írsku zdôrazňovalo úzke prepojenie medzi smernicami o biotopoch a vtákoch a rámcovou smernicou o vode. Národná technická koordinačná skupina pre rámcovú smernicu o vode zriadila v roku 2009 podvýbor – národnú ochranársku pracovnú skupinu, ktorej úlohou bolo rozvíjať aspekty ochrany prírody v zmysle rámcovej smernice o vode. Hlavným cieľom pracovnej skupiny bolo zabezpečiť, aby rozvoj aspektov ochrany prírody podľa rámcovej smernice o vode bol v rámci Írska dobre koordinovaný a podporovaný, a vytvoriť podmienky na účinnú komunikáciu medzi zapojenými príslušnými vládnymi agentúrami.

Pri plánoch podpovodia týkajúcich sa sladkovodných perlorodiek riečnych zohrala pracovná skupina kľúčovú úlohu pri spresňovaní a ďalšom rozvoji národného manuálu (súboru nástrojov) štandardných opatrení v povodiach pre sladkovodné perlorodky riečne, ktoré sú praktické, funkčné a efektívne z hľadiska nákladov. Preverila aj plány, aby sa zabezpečila ich praktickosť a účinnosť, a identifikovala medzery v politike a usmerneniach, ktoré by bránili ich vykonávaniu.

http://www.wfdireland.ie/docs/5_FreshwaterPearlMusselPlans/

http://kerrylife.ie

http://www.environ.ie/en/Environment/Water/WaterQuality/WaterFrameworkDirective/

1.4. Smernica o povodniach

V novembri 2007 bola prijatá smernica 2007/60/ES. Vytvára sa ňou rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík a od členských štátov sa vyžaduje, aby vypracovali:

—

Mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík, v ktorých sú zaznamenané identifikované oblasti povodňového rizika podľa povodia (alebo inej dohodnutej plošnej jednotky riadenia). V týchto mapách by mali by tiež zaznamenané potenciálne nepriaznivé dôsledky spojené s rôznymi povodňovými scenármi vrátane informácií o možných zdrojoch znečistenia životného prostredia v dôsledku povodní, ako aj o chránených oblastiach, napr. lokality sústavy Natura 2000 (termín december 2013).

—

Plány manažmentu povodňového rizika na riadenie a obmedzenie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov povodní. Tieto plány by mali obsahovať prioritný súbor opatrení zameraný na všetky aspekty manažmentu povodňových rizík od prevencie a ochrany k pripravenosti s prihliadnutím na charakteristiky jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí (termín december 2015).

Činnosti v rámci smernice o povodniach musia byť v súlade s požiadavkami smerníc o ochrane prírody. Napríklad ak hrozí, že protipovodňové opatrenie ovplyvní jednu alebo viac lokalít sústavy Natura 2000, tiež je potrebné sa riadiť článkom 6 smernice o biotopoch a mali by sa primerane posúdiť možné vplyvy plánu alebo projektu na integritu lokality(-ít) sústavy Natura 2000.

1.5. Smernica o strategickom environmentálnom hodnotení a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Smernica o strategickom environmentálnom hodnotení

Cieľom smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (ďalej len „smernica SEA“) je poskytovať vysoký stupeň ochrany životného prostredia. a zabezpečiť, aby sa vplyvy určitých plánov a programov na životné prostredie identifikovali, posúdili a zohľadnili v priebehu ich prípravy a pred ich prijatím.

Strategické environmentálne hodnotenie (SEA) je povinné pre rozmanité plány a programy, ktoré stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v smernici o EIA. Povinné je aj v prípade všetkých plánov alebo programov, pri ktorých sa vyžaduje posúdenie podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch z dôvodu ich pravdepodobného významného účinku na lokality sústavy Natura 2000.

Podľa postupu SEA sú členské štáty povinné vypracovať environmentálnu správu, ktorá posúdi pravdepodobné environmentálne účinky plánov a programov a účinky primeraných alternatív. Navyše sa musia poradiť s orgánmi, ktoré sú z dôvodu svojej špecifickej environmentálnej pôsobnosti pravdepodobne zainteresované v environmentálnych účinkoch vykonávania plánov a programov (t. j. s orgánmi pre životné prostredie), a s verejnosťou.

Konzultácie by mali byť včasné a účinné, aby umožnili orgánom pre životné prostredie a verejnosti vyjadriť svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k príslušnej environmentálnej správe ešte pred prijatím plánu alebo programu. Postup vypracúvania strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) má byť koordinovaný s vypracúvaním plánu, čím sa umožní začlenenie environmentálnych hľadísk do konečnej verzie tohto plánu.

V konečnom dôsledku cieľom SEA je podporiť integrovanejší a účinný prístup k územnému plánovaniu, v rámci ktorého sa životné prostredie vrátane biodiverzity v procese plánovania zohľadní oveľa skôr a na oveľa vyššej strategickej úrovni. Malo by to viesť k menšiemu počtu konfliktov na nižšej úrovni jednotlivých projektov. Umožňuje to tiež vhodnejšie umiestnenie budúceho rozvoja mimo oblastí možného konfliktu, ako sú napr. lokality sústavy Natura 2000.

Smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Zatiaľ čo postup SEA sa týka plánov a programov smernica EIA 2011/92/EÚ zmenená smernicou 2014/52/EÚ (bežne označovaná ako „smernica EIA“) je určená pre jednotlivé verejné a súkromné projekty. Súhlas s projektom (15), ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, by sa mal poskytnúť až po posúdení jeho pravdepodobných vplyvov na životné prostredie.

Smernica EIA rozlišuje medzi projektmi vyžadujúcimi povinné posudzovanie EIA („projekty prílohy I“ (16)) a projektmi, keď úrady členských štátov musia určiť, či projekty môžu mať významný vplyv („projekty prílohy II“). Uskutočňuje sa to prostredníctvom „zisťovacieho konania“, v ktorom sa zohľadňujú kritériá uvedené v prílohe III k smernici. Väčšina zariadení na výrobu hydroelektrickej energie sú projekty uvedené v prílohe II (17).

1.6. Vzťah medzi SEA, EIA a článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch

Ak sa vyžaduje posúdenie projektu na základe smernice EIA a aj smerníc o ochrane prírody, mali by sa podľa smernice EIA (zmenenej smernicou 2014/52/EÚ) ustanoviť koordinované a/alebo spoločné procedúry. Komisia vydala usmernenie o vytváraní koordinovaných a/alebo spoločných procedúr pre projekty (18), ktoré sú súčasne predmetom posúdení podľa smerníc o EIA, biotopoch, vtákoch, rámcovej smernice o vode a smernice o priemyselných emisiách.

V rámci koordinovanej procedúry musia členské štáty koordinovať rôzne samostatné posúdenia vplyvov konkrétnych projektov na životné prostredie požadované príslušnými právnymi predpismi Únie určením orgánu na tento účel. V rámci spoločnej procedúry členské štáty majú vykonať jedno posúdenie vplyvov konkrétneho projektu na životné prostredie požadované príslušnými právnymi predpismi Únie.

Primeraný odhad podľa právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody by malo zostať jasne rozoznateľnou a identifikovateľnou časťou celkovej environmentálnej správy. Je to z toho dôvodu, že primeraný odhad podľa smernice o biotopoch skúma odlišné aspekty prírodného prostredia a na určenie „významu“ má odlišné kritériá ako smernice o EIA a SEA. EIA a SEA zvažujú všetky aspekty životného prostredia vrátane biodiverzity, kým smernice o ochrane prírody sa zameriavajú konkrétne na možné vplyvy na druhy a typy biotopov, pre ktoré boli vyhlásené za lokality sústavy Natura 2000.

Rozdielne sú aj výstupy každého posúdenia. Posúdenia v rámci EIA a SEA stanovujú procesné požiadavky, ale nie povinné normy týkajúce sa životného prostredia. Na druhej strane výstup odhadu podľa smernice o biotopoch je pre príslušný orgán bezprostredne záväzný a podmieňuje jeho konečné rozhodnutie.

Inými slovami, ak sa primeraným odhadom nedá preukázať, že plán alebo projekt nepriaznivo neovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000, príslušný orgán nemôže súhlasiť s plánom alebo projektom v danom stave, iba ak vo výnimočných prípadoch spĺňajú podmienky postupu na udelenie výnimky podľa článku 6 ods. 4.

Ak je potrebné vykonať odhad podľa smernice o biotopoch, Súdny dvor Európskej únie objasnil, že smernica SEA sa uplatňuje na plány a programy samostatne (19).

Usmernenie v záujme zefektívnenia postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry (projekty spoločného záujmu)

Rovnako ako všetky ostatné rozvojové projekty aj na projekty súvisiace s vodnou energiou sa vzťahujú viaceré postupy posudzovania vplyvu. Komisia vydala usmernenia o tom, ako zefektívniť tieto rôzne postupy, najmä v prípade projektov spoločného záujmu, ktoré spadajú pod nariadenie o TEN-E, a zároveň zabezpečiť maximálnu úroveň ochrany životného v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia.

V usmernení Komisie sa uvádza rad odporúčaní, ktoré, aj keď boli pripravované pre projekty spoločného záujmu, sú relevantné aj pre všetky plány alebo projekty v oblasti energetiky vrátane využívania vodnej energie. Odporúčania sa zameriavajú najmä na:

—	včasné plánovanie, „roadmapping“ a stanovenie rozsahu posudzovania,

—	včasnú a účinnú integráciu environmentálneho posúdenia a ďalších environmentálnych požiadaviek,

—	koordináciu postupov a lehôt,

—	získavanie údajov, spoločné využívanie údajov a kontrolu kvality,

—	cezhraničnú spoluprácu a

—	včasnú a účinnú účasť verejnosti.

http://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/PCI_guidance.pdf

2. SLADKOVODNÉ EKOSYSTÉMY A VODNÁ ENERGIA V EÚ

2.1. Stav riečnych a jazerných ekosystémov v EÚ

Rieky a jazerá sú vďaka štrukturálnej zložitosti a veľmi dynamickému charakteru mimoriadne bohatými ekosystémami prinášajúcim životodarnú silu, v tomto prípade vodu, do veľkých oblastí okolitej krajiny. Nie sú len samy osebe cennými biotopmi, ale pôsobia aj ako životne dôležité ekologické koridory, ktoré podnecujú šírenie a migráciu živočíšnych a rastlinných druhov na veľké vzdialenosti. Sú zodpovedné za vývoj bohatej mozaiky navzájom prepojených mokradí závislých od vody, ako napr. lužné lesy, močiare, slatiny, mokré lúky, ktoré všetky ďalej zlepšujú svoju celkovú biodiverzitu.

Život významného počtu voľne žijúcich živočíšnych a rastlinných druhov vrátane približne 400 sladkovodných druhov chránených smernicou o vtákoch a smernicou o biotopoch závisí od riečnych a jazerných ekosystémov. Jazerá a rieky spolu pokrývajú 4 % povrchu sústavy Natura 2000 (asi 31 560 km2, čo predstavuje plochu väčšiu ako Belgicko) a bola vymedzená pre druhy, ako sú losos atlantický (Salmo salar), vydru riečnu (Lutra lutra), rybárika riečneho (Alcedo atthis), raka Austropotamobius pallipes, korýtko riečne (Unio crassus), ako aj rôzne druhy biotopov od nížinných až po horské vodné toky, aluviálne lesy, mokré lúky, vlhké travinno-bylinné porasty a slatiny.

Rieky sú navyše pre európske hospodárstvo, sociálny blahobyt, služby a veľký počet rozličných sektorov dôležitým multifunkčným zdrojom a prinášajú spoločnosti mnohé dôležité statky a služby. Viac než 150 rokov sa na tento cenný zdroj jeho intenzívnym využívaním vyvíja obrovský tlak, výsledkom čoho je, že len niekoľko hlavných riek Európy je dnes v úplne prirodzenom stave. Okrem toho v dôsledku vystavenia rozličnému stupňu znečisťovania a veľkého zaťaženia živinami, ktoré vedie k významnému zhoršeniu kvality vody, mnohé rieky prešli významnými zmenami hydromorfológie, dynamiky prirodzeného prietoku a ekologickej konektivity.

Európska environmentálna agentúra v roku 2015 v správe o stave životného prostredia v Európe (20) dospela k tomu, že viac než polovica riek a jazier v Európe nedosahuje dobrý ekologický stav alebo potenciál. Iba 43 % útvarov povrchovej vody bolo v roku 2009 v dobrom alebo veľmi dobrom ekologickom stave. Neočakávalo sa výrazné zlepšenie situácie do roku 2015, predpokladalo sa, že len 53 % vodných útvarov dosiahne dobrý ekologický stav. Táto situácia je veľmi vzdialená od cieľov stanovených v rámcovej smernici o vode.

Z pohľadu chránených sladkovodných druhov a biotop v EÚ je situácia ešte závažnejšia. Podľa poslednej správy Komisie za roky 2007 – 2012 o stave prírody a ochrany biotopov a druhov chránených v zmysle dvoch smerníc o ochrane prírody (21) boli takmer tri štvrtiny sladkovodných druhov (74 %) a sladkovodných biotopov (73 %) v nepriaznivom – nedostatočnom alebo nepriaznivom – zlom stave. Naopak, len 17 % a 16 % bolo označených priaznivým stavom.

Stav ochrany

a) Druhy (5615 odhadov)

b) Biotopy (94 odhadov)

Priaznivý

Neznámy

Nepriaznivý – nedostatočný

Nepriaznivý – zlý

Stav ochrany a trendy druhov (a) a biotopov (b) (smernica o biotopoch) v súvislosti s riečnymi a jazernými ekosystémami. Zdroj: EEA, 2015b, článok 17 správy a odhady.

Celkový zlý stav európskych riek je výrazným dôvodom na obavy. Je očividné, že mnohé európske rieky sú vo veľmi zlom stave a že je potrebné toho veľa urobiť, aby sa dosiahli ciele rámcovej smernice o vode a dvoch smerníc o ochrane prírody. Dá sa to dosiahnuť iba vtedy, ak prioritou nebude len predchádzať ďalšiemu zhoršovaniu, ale aj aktívne zlepšovať ich ekologický stav.

2.2. Záťaže a hrozby súvisiace so sladkovodnými ekosystémami Európy

Vodné útvary čelia tlakom v dôsledku širokého spektra činností. Výrazný vplyv mali najmä hydromorfologické tlaky a ovplyvňujú viac ako 40 % riečnych a brakických vodných útvarov. Na základe prvej charakterizácie povodí riek v súvislosti s rámcovou smernicou o vode (22) väčšina členských štátov EÚ uviedla, že tlaky spojené s rozvojom miest, ochranou proti povodniam, výrobou elektrickej energie vrátane vodnej energie, vnútrozemskou vodnou dopravou, napriamovaním tokov a odvodňovaním pôdy na poľnohospodárske účely sú najvýraznejšie a majú najväčší vplyv na hydromorfologický stav vodných útvarov.

Záťaž na rieky

Vplyvy na rieky

žiadne tlaky (22)

žiadne vplyvy (19)

bodové zdroje (22)

organické obohacovanie (16)

difúzne zdroje (22)

obohacovanieo živiny (19)

kontaminácia (18)

odber vody (19)

okysľovanie (10)

hydromorfológia (22)

zmenené biotopy (16)

iné tlaky (19)

iné vplyvy (14)

Percentuálny podiel vodných útvarov

Významné tlaky (vľavo) a vplyvy (vpravo) riek; počet členských štátov sa uvádza v zátvorkách (Európske vodné útvary – posúdenie stavu a záťaže 2012)

Čo sa týka záťaže a ohrozenia sladkovodných vodných útvarov sústavy Natura 2000, v správe o stave prírody sa v porovnaní s inými ohrozeniami a záťažami identifikovali „zmeny podmienok vodných útvarov“ zďaleka najčastejšie.

Obrázok 4.37. Top 10 (% frekvencie) najčastejších ohrození a záťaží v prípade druhov (smernica o biotopoch)v súvislosti s riečnymi a jazernými ekosystémami

J02 Zmeny podmienok vodných útvarov

J03 Iné zmenyekosystémov

H01 Znečisteniepovrchovej vody

I01 Invázne nepôvodné druhy

A02 Zmena postupov obrábania pôdy

K03 Medzidruhové vzťahy živočíchov

F02 Rybolov a zber vodných zdrojov

A07 Používanie pesticídovv poľnohospodárstve

D01 Cesty, železnicea trate

K02 Sukcesia vegetácie/vývoj biocenózy

Záťaže

Ohrozenia

Správa o stave prírody, EEA 2015

Vodná energia v EÚ

V EÚ bolo v roku 2011 zaznamenaných približne 23 000 hydroelektrární. Pri veľkej väčšine (91 %) ide o malé (menej ako 10 MWH) elektrárne, ktoré generujú asi 13 % celkovej výroby elektriny z vodnej energie. Na druhej strane veľké vodné elektrárne predstavujú len 9 % všetkých zariadení, ale generujú asi 87 % celkovej výroby elektriny z vodnej energie (23).

Hydroelektrárne sa väčšinou z technických dôvodov nachádzajú v horských oblastiach, ale ich vplyv výrazne zasahuje veľké aj malé rieky a jazerá vo všetkých typoch rôznych regiónov. V malých riekach aj malé zníženie prietoku alebo narušenie prírodných ekologických podmienok môže mať výrazný negatívny vplyv na rieku.

Toto sú najčastejšie používané zariadenia na využívanie vodnej energie:

Prietokové vodné elektrárne V systéme prietokových vodných elektrární výroba elektriny spočíva v existujúcom toku a spáde rieky. Tento druh zariadení využíva prirodzený prietok v rieke, a tak generuje elektrickú energiu. Ich cieľom nie je akumulovať vodu a používať ju neskôr. Tento typ je najčastejší v prípade malých vodných elektrární, ale neobmedzuje sa len na ne.

Prietokové vodné elektrárne so zadržiavaním vody Umelá vodná nádrž poskytuje možnosť zadržať vodu v obdobiach s nízkym dopytom a uvoľniť ju počas období špičky. Výrobná kapacita je tak menej závislá od dostupnosti dostatočného prietoku. Takéto vodné nádrže môžu zahŕňať dennú, sezónnu alebo ročnú zásobu, čím umožňujú plniť najvyšší dopyt po elektrickej energii a uľahčujú integráciu kolísavej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napr. z veternej energie, do energetického systému.

Akumulačné vodné elektrárne Konvenčná akumulačná elektráreň má nádrž dostatočnej veľkosti, ktorá jej poskytuje zásoby vody aj v obdobiach sucha. Voda sa akumuluje za hrádzou a elektráreň ju má k dispozícii kedykoľvek podľa potreby. Takáto elektráreň sa dá využívať efektívne počas celého roka, či už ako elektráreň základného odberu alebo elektráreň určená na odber počas špičky.

Prečerpávacie vodné elektrárne Tieto sú založené na vodných nádržiach v rôznych nadmorských výškach, ktoré umožňujú generovať doplnkovú elektrickú energiu počas špičkového odberu. Voda sa v období nízkeho odberu prečerpáva do vyššie položených nádrží a cez turbíny sa uvoľňuje späť dole, keď je vysoký dopyt. Prečerpávacie vodné elektrárne nie sú vylúčené zo smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ale nie sú zohľadnené v štatistikách energie z obnoviteľných zdrojov.

2.3. Vplyvy vodnej energie na sladkovodné ekosystémy

Spektrum vplyvov, ktoré môže mať vodná elektráreň na druhy a typy biotopov chránených podľa oboch smerníc EÚ o ochrane prírody sa bude značne líšiť od lokality k lokalite. Bude závisieť od individuálnych vlastností rieky, jej fyzického a ekologického stavu – či už je znehodnotená alebo ešte stále nedotknutá, veľká alebo malá, horská alebo nížinná atď. – ako aj od druhu a veľkosti zariadení na využívanie vodnej energie a druhov a biotopov, pre ktoré bola lokalita vytýčená. Preto treba každé zariadenie posudzovať individuálne.

Vplyvy môžu nastať v ktorejkoľvek fáze životného cyklu zariadenia na využívanie vodnej energie, počas pôvodnej výstavby, renovácie, v čase vyraďovania z prevádzky, alebo počas každodennej prevádzky a bežného riadenia. Môžu spôsobiť zánik, zhoršenie alebo fragmentáciu prirodzeného biotopu a populácie druhov, ktorých existencia je závislá od týchto biotopov. Významnosť straty závisí od rozsahu vplyvu, ako aj od zriedkavosti a zraniteľnosti postihnutých biotopov a druhov.

Zvyšná časť tejto kapitoly je venovaná rôznym vplyvom, ktoré môže mať využívanie vodnej energie na biotopy a druhy najmä v rámci smerníc EÚ o ochrane prírody. Prevádzkovatelia, ktorí sú informovaní o rôznych druhoch vplyvov a ktorí chápu zložitosť riečnych ekosystémov, budú môcť lepšie zabezpečiť kompatibilitu svojich činností s požiadavkami rámcovej smernice o vode a smerníc o ochrane prírody. Ľahšie rozpoznajú všeobecne prospešné riešenia, ako pomôcť obnoviť už znehodnotené rieky všade, kde bude možné.

Zmeny morfológie riek a riečnych biotopov

Fyzickými zmenami vodných útvarov sa ovplyvnia normálne hydrologické procesy a naruší sa ekologická kontinuita (24) sladkovodných systémov, tak pozdĺžna, ako aj laterálna, napr. prerušením spojenia medzi riekou a záplavovými oblasťami a mokraďami nachádzajúcimi sa v jej okolí, alebo vytváraním jazerného efektu okolo elektrární.

Najviditeľnejšie formou straty biotopu je priame fyzické zničenie samotných biotopov v hornom alebo dolnom toku rieky alebo v okolitých oblastiach (napr. zaberanie pôdy, zatopenie, likvidácia brehovej vegetácie alebo fyzických štruktúr rieky). Ale aj bez toho, aby došlo k fyzickému zaberaniu pôdy, narušenie prírodných hydromorfologických procesov môže zničiť alebo zmeniť biotické a abiotické podmienky, ktoré sú životne dôležité pre štruktúru a fungovanie biotopu. Okrem toho môže viesť ku kolonizácii degradovaných biotopov inváznymi druhmi, ktoré môžu v konečnom dôsledku nahradiť prirodzenú faunu.

Prekážky migrácie a šírenie chránených druhov

Rieky, jazerá a brehové zóny zohrávajú dôležitú úlohu v šírení a migrácii sladkovodných druhov živočíchov a rastlín a v lokalizovanejších presunoch medzi jednotlivými oblasťami kŕmenia, reprodukcie, oddychu a hniezdenia. V rámci celého krajinného prostredia slúžia ako dôležité ekologické koridory alebo nášľapné kamene. Bariéry a prekážky brániace ich voľnému pohybu po prúde alebo proti prúdu, akokoľvek malé, môžu mať významné následky na prežitie týchto druhov.

Vodné elektrárne môžu buď priamo, alebo nepriamo narušovať šírenie a migráciu jednotlivých druhov alebo im brániť. K najviac viditeľným patria priehrady a vzduté úseky tokov, ktoré tvoria fyzické prekážky brániace migrácii rýb, a tým aj ich presunu hore a dole po toku rieky. Má to zásadný vplyv na prežitie mnohých sladkovodných druhov a následkom je fragmentácia, izolácia a úplne vymiznutie najmä niektorých populácií sladkovodných rýb.

Bariérový efekt je obzvlášť závažný, ak sa na úseku rieky nachádza viac ako jedna prekážka. Aj veľmi malé stavby alebo fyzické prekážky môžu znamenať, že sa rieka stane nepriechodnou. Umelé kanály tiež môžu brániť pohybu jednotlivých druhov, pretože narúšajú a následne fragmentujú suchozemské biotopy. Ich prostredníctvom sa môžu vytvoriť umelé spojenia medzi povodiami, čo znásobí rozšírenie nepôvodných druhov na úkor pôvodných druhov.

Škála vplyvov spôsobených rôznymi zariadeniami na využívanie vodnej energie

Zdroj: Veronika Koller-Kreimel

Aj keď je migrácia proti prúdu a po prúde dôležitá pre všetky druhy rýb, osobitne pre diadrómne druhy je kontinuita nevyhnutná. Migrácia proti prúdu je najdôležitejšia pre populácie anadrómnych rýb a druhov mihúľ, ako napríklad Salmo salar, mihuľu morskú Petromyzon marinus a Lampetra fluviatilis, alebo niektorých jeseterovitých, ako Acipenser sturio, z dôvodu ich potreby periodickej (optimálne ročnej) migrácie na veľké vzdialenosti. Migrácie po prúde sú dôležité pre mláďatá a dospelé jedince katadrómnych rýb, ako je úhor európsky Anguilla anguilla, ktorý je chránený nariadením na ochranu úhora európskeho (25).

Narušenie dynamiky sedimentov

Sedimenty sú prirodzenou súčasťou vodných ekosystémov a sú nevyhnutné pre hydrologické, geomorfologické a ekologické fungovanie týchto systémov. Sediment vytvára rôzne biotopy, ktoré priamo a nepriamo podporujú širokú škálu druhov. V prírodných podmienkach dochádza k neustálemu presunu sedimentov po prúde rieky (najmä štrku), čo zachováva ekologické štruktúry a funkcie rieky. Priečne stavby, ako sú napríklad hate alebo hrádze, majú tendenciu narúšať prirodzenú dynamiku sedimentov.

Veľké nádrže môžu zachytiť viac ako 90 % prichádzajúceho sedimentu, čo môže viesť k zvýšenej erózii na dne koryta toku a jeho brehoch v dolnej časti toku, ako aj k lokálnemu zničeniu dôležitých hydromorfologických štruktúr, ako sú štrkové lavice. Údržbové práce na hatiach a priehradách, medzi ktoré patrí pravidelné preplachovanie sedimentov (najmä v lete, keď je nedostatok vody), tiež môžu ohrozovať biotopy a druhy, ak nie sú vykonávané správne.

V toku rieky nad hrádzou v nádrži alebo na vzdutom úseku spôsobuje zníženie prenosu sedimentu jeho hromadenie, čo môže mať negatívny účinok na druhy aj biotopy napr. tým, že sa podporuje rast rias a ďalších vodných rastlín, ktoré vytláčajú chránené druhy. Hromadenie štrku alebo iných prachovitých sedimentov na dne koryta rieky alebo vo vodnom stĺpci môže byť mimoriadne škodlivé pre litofilné druhy, napr. lipňa tymiánového Thymallus thymallus, ktorý sa v týchto oblastiach neresí, ďalej pre sladkovodnú perlorodku riečnu Margaritifera margaritifera a korýtko riečne Unio crassus. Škodí to aj druhom vtákov, ako napr. kulíkom alebo pobrežníkom, ktoré využívajú suché štrkové lavice ako miesta na hniezdenie.

Odstránenie prekážok na povodí rieky Dunaj

Energetické využitie vody zodpovedná za približne 45 % narušení kontinuity rieky a biotopov v povodí rieky Dunaj. Na dunajských prítokoch s povodím viac ako 4 000 km2 sa nachádza celkovo 1 688 prekážok, z ktorých je 600 priehrad a hrádzí, 729 rámp/prahov a 359 je klasifikovaných ako iný typ bariéry V súčasnosti sa na 756 nachádzajú funkčné objekty umožňujúce migráciu rýb. Po roku 2009 existuje stále 932 prekážok priechodnosti (55 %), ktoré zabraňujú rybám v migrácii, a v súčasnosti sú klasifikované ako významný tlak. Podľa najnovšieho plánu manažmentu povodia Dunaja plánujú krajiny, ktorými Dunaj preteká, významne znížiť prerušenia kontinuity spôsobené hrádzami do roku 2021.

Povodie rieky Dunaj: prerušenie kontinuity rieky a biotopu – (hore) súčasný stav 2015; (1. mapa), očakávané zlepšenia do 2021 (2. mapa)

Zdroj: DRBMP.

https://www.icpdr.org/main/management-plans-danube-river-basin-published

Zmeny v režime ekologického prietoku

Ekologický prietok je životne dôležitý mechanizmus na zachovanie dôležitých procesov zdravých riečnych ekosystémov, od ktorých závisia chránené druhy a biotopy EÚ. Zabezpečuje sa ním dobrý ekologický stav vodných útvarov (26). Zmena ekologického prietoku môže znížiť alebo narušiť rozsah vodných biotopov, ako aj ich konektivitu s brehovými biotopmi.

Napríklad príliš malý prietok vody môže mať za následok širokú škálu negatívnych účinkov vrátane vysušovania oblastí trenia, čo sa týka najmä niektorých druhov rýb (napr. mihúľ), alebo bráni vývoju rybích ikier a mladých rýb. Migrácia rýb proti prúdu môže byť tiež narušená vo vyčerpaných úsekoch tokov, či už z dôvodu nízkeho prietoku alebo nedostatočných stimulov, ktoré by podnietili ryby k migrácii.

Nedostatočný prietok v pôvodnom koryte môže viesť aj k prehrievaniu vody a spôsobovať nedostatočné okysličovanie vody (ako je uvedené vyššie). Vytvárajú sa tak nevyhovujúce životné podmienky pre celý rad druhov, ako sú ryby, raky a mihule, lastúrniky alebo vážky závislé od biotopov s tečúcou vodou.

Zmeny v režime prietoku špičkovaním vodných elektrární

Silné výkyvy v prietoku vody môžu spôsobiť veľké škody druhom a ich biotopom, a to najmä v malých riekach. Špičkovanie spôsobuje živočíchom žijúcim v postihnutých častiach vodného toku stres, predovšetkým tým, ktorí nie sú schopní zvládať náhle zmeny hladiny vody, ako sú mladé jedince, alebo iné pomalé alebo statické organizmy (najmä rastlinné druhy). Režim špičkovania ovplyvňuje správanie dravcov chránených druhov a následne vplýva na ich úroveň fyzickej kondície.

Vplyv špičkovania je obzvlášť akútny počas citlivých období (napr. v období sucha alebo mrazu) a v kontexte zmeny klímy je čoraz relevantnejší. Ďalším negatívnym dôsledkom špičkovania vodných elektrární je často výrazne odlišná teplota (omnoho nižšia) vypúšťanej vody počas obdobia špičky. Druhy, ktoré sú prispôsobené na bežnú teplotu vody nemôžu prežiť náhle zmeny trvajúce niekoľko hodín denne.

Zmeny cyklov sezónnych povodní

Na lepšiu kontrolu vodného toku sa niekedy používajú opatrenia meniace koryto rieky. Zásahy meniace tok vody môžu viesť k narušeniu cyklu sezónnych povodní, čo niekedy spôsobí aj úplne vymiznutie cieľových typov biotopov a druhov naviazaných na tieto cykly. Medzi príklady zasiahnutých biotopov patria lužné lesy, dočasné rybníky a mŕtve ramená jazier a riek, ako aj s nimi spojené druhy rastlín a živočíchov.

RIPEAK — VÝSKUMNÝ PROJEKT EÚ Reakcia brehových lesov na špičkovanie vodných elektrární (Responses of RiParian forests to hydroPeaking): za udržateľné riadenie vodnej energie

Špičkovanie znamená krátkodobé zmeny prietoku rieky, ktoré sa vyskytujú v priebehu dňa a sú spôsobené zapínaním alebo vypínaním vodných turbín pri výrobe elektrickej energiu podľa dopytu na trhu. Výsledkom sú zmeny v hydrológii dolného a horného toku rieky, hydraulických parametroch, kvalite vody, morfológii rieky a hlavne v riečnom ekosystéme. Vedecké štúdie o účinkoch špičkovania sú obmedzené a väčšina z nich sa zamerala na rybiu faunu. Navyše o brehovej vegetácií neexistujú žiadne štúdie.

Špičkovanie môže spôsobiť kolaps výberu brehových druhov rastlín a živočíchov, čo bude mať vplyv aj na brehové populácie. Analýzou klíčenia semena a výkonnosti semenáčikov by bolo možné vymedziť špičkovanie – vzťahy a reakcie vegetácie, čo by umožnilo kvantifikovať, korelovať a predpovedať biologickú odpoveď na špičkovanie. Takéto vzťahy sú nevyhnutné, aby sa dalo objektívne stanoviť limity, ktorými by sa minimalizovali ekologické vplyvy energetického využívania vody bez spôsobenia významných výrobných strát.

Cieľom tohto projektu je objasniť udržateľné riadenie riek, na ktorých sa využíva vodná energia. Na splnenie tohto cieľa sú naplánované hĺbkové preskúmania literatúry, analýzy toku v priebehu jednotlivých dní, výskumy v teréne a počítačové modelovanie. Od projektu sa očakávajú tieto prínosy: 1) nová hydrologická a ekologická (napr. brehová vegetácia) metrika vplyvu špičkovania, 2) nové hydrologicko-ekologické modely na kvantifikáciu týchto vplyvov 3) nové efektívne opatrenia zamerané na udržateľnú prevádzku priehrad na energetické využívanie vodnej energie.

http://www.emg.umu.se/english/research/research-projects/responses-of-riparian-forests-to-hydropeaking/

Zmeny chemického zloženia a teploty vody

Priehrady môžu zásadne zmeniť chemickú kvalitu, minerálne zloženie a hodnotu pH v rieke na jej hornom aj dolnom toku napríklad zhromažďovaním kontaminujúcich látok v sedimentoch. Všetky tieto zmeny majú vplyv na zloženie prítomných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Organizmy sú ovplyvnené aj zmenami teploty vody a s tým spojenými zmenami koncentrácie kyslíka. Nádrže môžu viesť k významnému nárastu teploty, ale aj k zníženiu teploty, ak sa voda odčerpáva zo spodnej časti.

Zranenia a usmrtenia jednotlivých zvierat

V prípade rýb a iných druhov, ktoré prechádzajú cez vodnú elektráreň, môže dôjsť k zraneniam alebo zabitiu. Vodná elektráreň môže spôsobiť (27):

—	zranenia prostredníctvom fyzického kontaktu s vodiacimi lopatkami, rotorom turbíny alebo jej krytom,

—	škody spôsobené výkyvom tlaku počas prechodu turbínou,

—	zaseknutie do clôn na vtoku alebo zranenia spôsobené čistiacimi strojmi,

—	zranenia spôsobené intenzívnym tokom a priepadmi,

—	znížená pozornosť pred predátormi z dôvodu dezorientácie.

Úmrtnosť sa v priestoroch jednej vodnej elektrárne môže pohybovať od 0 do 100 % (28). Mnohé závisí od druhu prítomných rýb a typu stavby vodnej elektrárne a použitých zmierňovacích opatrení. Úmrtnosť zapríčinená turbínami sa zvyšuje s rýchlosťou a počtom rotorových lopatiek a menšou vzdialenosťou medzi nimi (Kaplanova turbína). Ak ryby prechádzajú cez turbíny, ktoré sú najmä vo vysokotlakových zariadeniach (napr. Peltonova turbína), môže úmrtnosť dosiahnuť 100 %.

Vytláčanie a rušenie

Inžinierske práce na riekach môžu niektoré druhy rušiť a narúšať ich životné cykly v lokalitách sústavy Natura 2000 aj mimo nich, najmä v prípade bentickej fauny a flóry, ktoré závisia od dobrej kvality vody. Môžu negatívne vplývať na jednotlivé druhy, pokiaľ ide o reprodukciu, kŕmenie, odpočinok alebo šírenie a migráciu.

Ak rušenie dosiahne značnú úroveň, môže to viesť k vypudeniu živočíšnych a rastlinných druhov z takejto oblasti, a teda k strate využitia biotopu, alebo môže spôsobiť zhoršenie úspešnosti prežitia a/alebo reprodukcie. V prípade vzácnych a ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov aj malé alebo dočasné rušenie môže mať vážne dôsledky pre ich dlhodobé prežitie v oblasti. Takéto situácie by neboli v súlade s ustanoveniami o ochrane druhov z dvoch smerníc o ochrane prírody.

Vplyvy na suchozemské druhy a biotopy

Využívanie vodnej energie môže mať vplyv nielen na sladkovodné druhy a biotopy, ale aj na suchozemské. Môže k tomu dôjsť kedykoľvek napr. počas výstavby, vyraďovania z prevádzky alebo rekonštrukcie vodnej elektrárne. Na vine môžu byť aj s ňou súvisiace infraštruktúry, ako sú napríklad prístupové cesty, rozvodné trasy alebo elektrické vedenie, ktoré slúži na napojenie zariadenia na využívanie vodnej energie k elektrizačnej sústave.

Okrem straty, degradácie alebo fragmentácie dotknutých biotopov môžu tieto stavby spôsobiť smrť alebo závažné narušenie pozemských druhov. Napríklad vtáky môžu vo vzduchu naraziť do elektrického vedenia a byť usmrtené elektrickým prúdom, alebo ich miesta na párenie môžu byť vážne rušené pravidelnou dopravou na prístupových cestách. Tieto vplyvy môžu byť obzvlášť závažné, ak sa vodná elektráreň a s ňou súvisiaca infraštruktúra nachádza na migračných trasách alebo pozdĺž úzkych údolí s útesmi, ktoré obývajú dravce, alebo vedľa mokradí dôležitých pre vtáky.

2.4. Kumulatívne vplyvy

Ako sa uvádza v správe o stave prírody v EHP, väčšina európskych riek je v súčasnosti v zhoršenom stave a väčšina z nich dosiahla taký stupeň „nasýtenia“, že už nezvládne žiadne ďalšie nové stavby alebo činnosti bez toho, aby nedošlo k ďalšiemu závažnému zhoršeniu stavu rieky. Zvláštnu pozornosť treba preto venovať posudzovaniu možných kumulatívnych vplyvov každej novej činnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú vodných elektrární, na riekach vo všeobecnosti a v lokalitách sústavy Natura 2000 zvlášť.

Posúdenie kumulatívnych vplyvov je osobitne dôležité na takmer prirodzených riekach, najmä malých, ktoré sú citlivé na zmeny hydromorfológie. Aj jedno alebo dve malé zariadenia môžu mať neprimerane vysoký účinok, ktorý je v rozpore so zákonnými požiadavkami rámcovej smernice o vode a dvomi smernicami o ochrane prírody.

V posúdení kumulatívnych vplyvov by sa mali brať do úvahy všetky vodné elektrárne a ďalšie stavby v povodí bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lokalitách sústavy Natura 2000 alebo mimo nich. Môže sa stať, že jeden projekt na využívanie vodnej energie sám osebe nebude mať výrazný vplyv, ale ak sa vplyv pridruží k už existujúcim činnostiam alebo schváleným projektom, ich kombinované vplyvy sa môžu stať závažnými.

Kumulatívne vplyvy sa často prejavia po čase. Je preto je dôležité v priebehu posúdenia zohľadniť všetky plány alebo projekty. Týka sa to aj plánov a projektov, ktoré boli schválené v minulosti, ale ešte neboli zrealizované či dokončené, ako aj akýchkoľvek existujúcich tlakov a hrozieb. V tomto kontexte môžu byť užitočné informácie dostupné v plánoch manažmentu povodia a plánov riadenia sústavy Natura 2000 podľa rámcovej smernice o vode.

Rovnako je dôležité poznamenať, že už schválený plán alebo projekt nie je predpokladom v prospech žiadnych ďalších plánov alebo projektov, ktoré môžu byť navrhnuté v budúcnosti. Ak napríklad stavbou na využívanie vodnej energie nevzniká riziko podstatného vplyvu, a je preto schválená, toto schválenie nie je predpokladom v prospech schválenia ďalších takýchto stavieb v budúcnosti. Naopak schválenie tohto projektu môže znamenať, že rieka dosiahne únosné zaťaženie a už nebude ďalej možné, aby uniesla ďalšie stavby, nech sú akokoľvek malé.

Posúdenie kumulatívnych a kombinovaných vplyvov nie je obmedzené na posudzovanie podobných typov plánov alebo projektov v tom istom odvetví. Počas posudzovania treba brať do úvahy všetky ďalšie typy plánov alebo projektov, ktoré by mohli spolu s posudzovaným plánom alebo projektom mať závažný vplyv. Potenciálne kumulatívne vplyvy by mali byť posúdené na základe spoľahlivých základných údajov a nemali by sa neopierať sa len o kvalitatívne kritériá. Mali by sa posudzovať ako neoddeliteľná súčasť celkového posudzovania a nie len ako okrajová záležitosť na konci procesu posudzovania.

Pri kumulatívnom posúdení sa musia brať do úvahy už existujúce zariadenia na rieke (tzv. existujúce zaťaženie) (29). Ak sa napríklad plánuje nový projekt s novou turbínou, jej vplyv sa musí posudzovať z hľadiska existujúcej vodnej elektrárne, aj keď bola vybudovaná pred niekoľkými desaťročiami. Ak sú kumulatívne vplyvy významné, nový projekt sa zamietne.

Odporúčania k malým vodným elektrárňam, Spolková agentúra pre životné prostredie, Nemecko

V Nemecku sa už využíva asi 80 % využiteľného potenciálu vodnej energie. Technologický potenciál sa tiež vo veľkej miere vyčerpal. Výsledkom tohto je, že v podporných programoch je pre využívanie vodnej energie k dispozícii len relatívne nízka miera podpory. Zostávajúci využiteľný potenciál sa preto sa týka hlavne malých, v minulosti nerozvinutých, prakticky nenarušených vodných útvarov. Preto je možné, že potenciálne škodlivé ekologické vplyvy na tých niekoľko zostávajúcich malých neporušených vodných tokoch budú v Nemecku výrazné.

V makroekonomickej analýze nákladov a prínosov sa ukázalo, že ekonomické náklady môžu byť v porovnaní s prínosom značné. Čím je kapacita zariadenia menšia a čím je vodný tok prírodnejší, tým vychádza analýza nákladov a prínosov menej výhodne. Z ekonomických posúdení vyplýva, že najmä v prípade malých vodných elektrární do 100 kW sú vo všetkých troch prípadoch, teda novej výstavby, modernizácie a reaktivácie, náklady na výrobu energie vyššie ako platby podľa zákona o energii z obnoviteľných zdrojov. V mnohých prípadoch sa tak stáva, že aj za priaznivých okolností sa elektrická energia dá len ťažko vyrobiť ekonomicky výhodne.

Z hľadiska hospodárnosti vyplýva, že podpora, ktorá pokrýva prevádzkové náklady malých vodných elektrární, najmä elektrární s kapacitou do 100 kW, vedie k vysokým makroekonomickým nákladom na zamedzenie emisií CO2. Vzhľadom na negatívne ekologické vplyvy nie je ďalšie využívanie potenciálu malých vodných elektrární z pohľadu ochrany klímy prioritou.

Vzhľadom na príslušné právne ustanovenia a požiadavky rámcovej smernice ES o vode boli vypracované tieto odporúčania:

—	Z dôvodu vyššej efektívnosti sa na sekundárne využitie vodných útvarov, na ktorých už existuje výstavba a zadržiavanie vody pred malými zariadeniami vo všeobecnosti uprednostňujú veľké vodné elektrárne. V prípade rozvoja kapacity vodnej energie treba venovať pozornosť optimalizácii.

—	Pri prakticky nenarušených vodách alebo tých, ktoré sa plánujú renaturalizovať, by sa malo upustiť od využívania vodnej energie.

—	Výstavba a reaktivácia malých vodných elektrární je neproblematická na existujúcich hatiach, ktoré nemožno zbúrať, najmä ak sa zároveň dajú dosiahnuť ekologické zlepšenia, napr. spriechodnenie.

—

V prípade reaktivácie zariadení, ktoré v súčasnosti nie sú v prevádzke, a obnovy práv na využívanie vody by sa mali prísnejšie brať do úvahy požiadavky na ochranu vody a stanovovať podmienky (napr. funkčné rybovody, štrukturálne garantovaný dynamický minimálny prietok vody, zákaz priehrad s nárazovým vypúšťaním do dolného toku).

—

Pri nových zariadeniach sa treba vyhýbať zavzdúvaniu vodných útvarov na účely odkláňania. Mali by sa zvoliť také konštrukčné metódy, ktoré odvádzajú používanú vodu tak, že zostáva zachovaný voľný priechod a charakter vodného toku (napr. laterálny odber vody s odvádzacím zariadením vo vodnom útvare). Musia byť vydané požiadavky na minimálny tok a na opatrenia na predchádzanie škodám na rybách spôsobených turbínami. Priehrady s nárazovým vypúšťaním do dolného toku treba zakázať.

Abstrakt z: Hydroelectric Power Plants as a Source of Renewable Energy- legal and ecological aspects –Umweltbundesamt (Hydroelektrárne ako zdroj energie z obnoviteľných zdrojov – právne a ekologické aspekty), november 2003 http://www.umweltbundesamt.de/sites/default/files/medien/publikation/long/2544.pdf.

2.5. Rozlišovanie medzi významnými a nevýznamnými vplyvmi

Prvým krokom každého posúdenia vplyvu je identifikácia rozsahu vplyvov na biotopy a druhy, ktoré budú pravdepodobne ovplyvnené plánom alebo projektom na výstavbu zariadenia na využívanie vodnej energie. Ďalej je potrebné určiť, či je vplyv významný z hľadiska cieľov ochrany lokality sústavy Natura 2000, alebo nie je. Posúdenie významu sa musí vykonávať od prípadu k prípadu, z hľadiska druhov a biotopov nachádzajúcich sa v lokalite a z hľadiska presnej charakteristiky projektu ako takého a na základe spoľahlivých vedeckých poznatkov (pozri kapitolu 5).

Strata niekoľkých jedincov môže byť pre niektoré druhy bezvýznamná, ale pre iné môže mať vážne dôsledky. Veľkosť populácie, jej rozmiestnenie, areál, reprodukčná stratégia a dĺžka života budú ovplyvňovať význam vplyvov a môžu sa líšiť od jednej lokality sústavy Natura 2000 k druhej, aj keď boli označené pre ten istý druh. Malo by sa zohľadniť aj prepojenie vplyvov. Napríklad zaberanie pôdy samo osebe nemusí byť významné pre určitý druh, ale ak sa spojí s veľkým prerušením vodného toku, môže sa vplyv stať významným.

Posúdenie významu by sa malo zvážiť v rámci vhodnej geografickej mierky. V prípade niektorých sťahovavých druhov, ktoré sa pohybujú na veľmi veľké vzdialenosti (napr. losos atlantický Salmo salar), sa vplyv konkrétneho miesta na dané druhy môže prejaviť vo väčšej geografickej oblasti (povodie). Podobne v prípade nesťahovavých druhov na veľkých územiach alebo v meniacich sa podmienkach využitia biotopu môže byť potrebné zvažovať potenciálne vplyvy v regionálnom a nie miestnom rozsahu.

Ciele ochrany lokality sústavy Natura 2000 sú tiež zásadné pri určovaní, či ide o významný vplyv. Je to potvrdené aj rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Waddenzee (30), v odseku 49 sa hovorí, že „pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu určitej lokality, môže ohroziť ciele jej ochrany, musí byť považovaný za taký, ktorý môže mať na ňu významný dopad“. Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí vykonať s ohľadom na charakteristické vlastnosti a podmienky životného prostredia lokality dotknutej takýmto plánom alebo projektom.“

Primerané posúdenie sa musí opierať o najlepšie dostupné údaje. Môže si to vyžadovať pred samotným projektom osobitné prieskumy v teréne alebo monitorovacie programy. Investori musia byť schopní pri plánovaní toto predvídať a zabezpečiť, aby relevantné údaje z biologického a hydrologické dohľadu zahŕňali informácie o všetkých dôležitých aspektoch (životný cyklus a sezónnu variabilitu). Takéto štúdie môžu niekedy trvať niekoľko rokov, kým môžu dostatočne zachytiť životný cyklus druhov a typov biotopov (pozri podrobnosti v kapitole 5).

Usmernenie k stanoveniu prahov významnosti v Nemecku

V Nemecku, rovnako ako aj inde, bolo pre vysokú subjektivitu ťažké posúdiť závažnosť vplyvov na cieľové prvky sústavy Natura 2000, čo je kľúčové pri primeranom posúdení. Z tohto dôvodu príslušné orgány často nemali primeranú vedeckú istotu, ktorú potrebovali na rozhodnutie o schválení plánu alebo projektu. Zároveň riskovali právne komplikácie. Na riešenie tohto problému a zabezpečenie jednotnejšieho a konzistentnejšieho prístupu pri posudzovaní významu vplyvu v praxi Nemecká spolková agentúra pre ochranu prírody (BfN) zadala výskumný projekt, ktorý poskytol vedecky testované pravidlá a zásady pre všetky typy biotopov a druhov uvedené v smernici o vtákoch a biotopoch, ktoré sa vyskytujú v Nemecku (31). Výsledné usmernenia boli uverejnené v roku 2007.

Usmernenie vychádza z predpokladu, že každá trvalá strata každého typu biotopu a biotopu pre rastlinné a živočíšne druhy v lokalite sústavy Natura 2000 by sa mala považovať za významný vplyv. Určitá úroveň strát by sa napriek tomu mohla považovať za určitých podmienok za nevýznamnú v prípade niektorých typov biotopov a druhov. Usmernenie poskytuje vedecky podložené prahové hodnoty a kritériá na určenie významu, ktoré sú založené tak na kvalitatívnych, ako aj na funkčných aspektoch – nie len na kvantitatívnych kritériách.

Na to, aby sa vplyv považoval za nevýznamný, musia byť splnené všetky tieto podmienky:

—	konkrétne znaky daného biotopu/biotopov pre druhy alebo kľúčové biotopy typických druhov musia zostať nezmenené,

—	orientačné hodnoty „kvantitatívnej – absolútnej straty územia“ sa nesmú prekročiť,

—	doplnkové hodnoty „kvantitatívnej – absolútnej straty územia“ vo výške 1 % sa nesmú prekročiť,

—	kumulatívne vplyvy s inými projektmi neprekračujú uvedené prahové hodnoty a

—	kumulatívne účinky s inými faktormi sa nevyskytujú.

Pre druhú podmienku bolo vytvorených 7 veľkostných tried pre biotopy a 8 tried pre druhy, ktorými sa poskytol rozsah, v ktorom sa nachádzajú prahové hodnoty pre každý typ biotopu/druhu; pre každú triedu boli stanovené 3 prahové stupne. V praxi to znamená, že pre 21 z 91 typov biotopov vyskytujúcich sa v Nemecku nie je prijateľná žiadna strata a pre zvyšné biotopy sa niektoré straty považujú za nevýznamné, ak je rozsah v súlade s veľkosťou a stupňom triedy. Čo sa týka 53 druhov z prílohy II, pre 16 z nich nie sú stanovené prahové hodnoty, ani pre 20 druhov z 98 uvedených v smernici o vtákoch. Inými slovami, prijateľný je žiadny vplyv. Všetky tieto závery/údaje/prahové hodnoty sú určené len ako usmernenie. Znamená to, že stále sa vyžaduje prístup od prípadu k prípadu v rámci každého primeraného posúdenia.

Od zverejnenia usmerňujúci dokument bol úspešne testovaný na nemeckých súdoch a v súčasnosti sa uplatňuje v celej krajine.

http://www.bfn.de/0306_ffhvp.html

Kritériá používané odborníkmi oprávnenými na primerané posúdenie v Českej republike

Praktickým prínosom sú kritériá používané na posúdenie významu vplyvu počas primeraného posúdenia. Nie je to záväzný predpis, ale na základe dlhodobých praktických skúseností sa odporúča, aby zákonne oprávnení odborníci v Českej republike používali tieto kritériá (32): Význam vplyvu sa posudzuje pre každý cieľový znak danej lokality. Ak vplyv hoci len na jeden cieľový znak je označený číslom „-2“, automaticky to znamená, že to má na integritu lokality nepriaznivý vplyv a na takýto projekt sa nesmie udeliť povolenie v zmysle postupu podľa článku 6 ods. 3.

Hodnota	Označenie	Opis	Príklady
– 2	Výrazný negatívny vplyv	Výrazný negatívny vplyv. Plánovanie/vykonávanie projektu je vylúčené. Významné narušenie alebo deštruktívny vplyv na biotop alebo populáciu druhu alebo jej podstatnú časť, významné narušenie ekologických požiadaviek biotopov alebo druhov, významné vplyv na biotop alebo prirodzený vývoj druhu. Za určitých podmienok možno vplyv znížiť zmierňovacími opatreniami.	Narušenie migračných trás na miestach neresenia anadrómnych druhov, zničenie biotopu zaplavením z dôvodu nových priehrad, hydrologické zmeny z dôvodu odvedenia vôd, ktoré významne ovplyvňujú populáciu.
– 1	Mierny negatívny vplyv	Obmedzený/mierny/nevýznamný negatívny vplyv. Vykonanie plánu/projektu sa nevylučuje. Mierne problematický vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne narušenie ekologických požiadaviek biotopov alebo druhov, okrajový vplyv na biotop alebo prirodzený vývoj druhu. Jeho odstránenie prostredníctvom zmierňovacích opatrení je možné, ale aplikáciu zmierňovacích opatrení je možné presadiť, iba ak to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.	Modernizácia – využitie technológie je pre ryby menej škodlivé, výstavba rybích priechodov cez existujúce prekážky, vplyv na okrajovú časť populácie, vplyv na biotop bežný v okolitej oblasti.
0	Nulový vplyv	Plán/projekt nemá žiadny preukázateľný vplyv.	Mimo oblasti výskytu.
+ 1	Mierne pozitívny vplyv	Mierne priaznivý vplyv na biotop alebo populáciu druhu, mierne zlepšenie ekologických požiadaviek biotopu alebo druhu, mierne priaznivý vplyv na biotop alebo prirodzený vývoj druhu.	Rekonštrukcia vodnej elektrárne projektovanej na špičkovanie na prietokovú vodnú elektráreň bez hate alebo hrádze.
+ 2	Významne pozitívny vplyv	Významne pozitívny vplyv na biotop alebo druh, významné zlepšenie ekologických požiadaviek biotopu alebo druhu, významný priaznivý vplyv na biotop alebo prírodný vývoj druhu.	Demolácia vodnej elektrárne.

3. PRÍKLADY OSVEDČENÝCH POSTUPOV PRI ZMIERŇOVANÍ ÚČINKOV VÝROBY VODNEJ ENERGIE A UPLATŇOVANÍ OPATRENÍ EKOLOGICKEJ OBNOVY

3.1. Snaha o čo najlepší možný ekologický stav riek v kontexte vodnej energie

Ako bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole, len málo európskych veľkých riek sa zachovalo v relatívne prirodzenom stave po tom, ako sa z rôznych dôvodov, vrátane výroby elektriny s využitím vodnej energie, roky zasahovalo do ich fyzického stavu. Preto by v záujme zlepšenia ekologickej stopy vodných elektrární mala pred výstavbou nových mať prednosť modernizácia už existujúcich.

Na zmiernenie negatívnych vplyvov vodných elektrární na riečne ekosystémy a okolité biotopy a druhy a na zlepšenie stavu ich ochrany je možné prijať celý rad opatrení. To vo veľkej miere znamená dosahovanie cieľov rámcovej smernice o vode a dvoch smerníc o ochrane prírody.

Treba sa usilovať aj o vyraďovanie neúčinných alebo zastaraných zariadení a ich úplné odstránenie z riečneho systému. Treba poznamenať, že štandardným opatrením, ktoré sa má podľa rámcovej smernice o vode prijať v prípade, že určitý vodný útvar je znehodnotený existujúcim zariadením, je obnova dobrého ekologického stavu rieky. Značné modifikácie fyzikálnych vlastností možno vykonať len vtedy, ak zároveň slúžia legitímnemu účelu, ktorý sa nedá dosiahnuť inou lepšou environmentálnou voľbou (viac o požiadavkách na označenie vodných útvarov za výrazne zmenené/umelé sa uvádza v článku 4 ods. 3 rámcovej smernice o vode a v príslušných usmerneniach).

Možnosti technického zlepšenia vodných elektrární a zavádzania opatrení ekologickej obnovy sa musia vyhodnocovať od prípadu k prípadu a so zohľadnením ich kumulatívnych účinkov. Druh možného ekologického opatrenia bude veľmi závisieť od miestnych okolností, akými sú napríklad stav rieky, iné aktuálne záťaže na jej toku a už fungujúce zariadenia, ako aj typ prítomných druhov a biotopov.

3.2. Riešenie otázky existujúcich vodných elektrární s negatívnym vplyvom na lokalitu sústavy Natura 2000

Existujúce zariadenia na využívanie vodnej energie umiestnené v lokalite sústavy Natura 2000, v jej blízkosti alebo s negatívnym vplyvom na ňu musia za každých okolností byť v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Konkrétnejšie sa v článku 6 ods. 2 ukladá povinnosť zabezpečiť, aby sa stav lokality nezhoršil v porovnaní so stavom, keď bola po prvý raz vyhlásená za lokalitu sústavy Natura 2000. To znamená, že členské štáty by mali podnikať akékoľvek primerané kroky, ktoré možno rozumne očakávať v záujme toho, aby sa predišlo poškodeniu biotopov a/alebo vážnemu rušeniu príslušných druhov.

To znamená, že členské štáty sú právne zaviazané:

—	skúmať hrozby a záťaže, ktoré sú vyvolané prítomnosťou zariadení na využívanie vodnej energie, na druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita vyhlásená za chránenú, a

—	prijímať potrebné nápravné opatrenia, ak sú tieto záťaže príčinou poklesu alebo zhoršovania stavu prítomných cieľových druhov a biotopov.

Európsky súdny dvor túto požiadavku potvrdil vo veci Owenduff (C-117/00) (33), kde rozhodol, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 2, pretože neboli prijaté opatrenia, aby sa predišlo poškodeniu biotopov druhov, pre ktoré bolo vyhlásené osobitne chránené územie. Vo viacerých veciach Súdny dvor EÚ (34) ďalej objasnil typ režimu právnej ochrany, ktorý treba zaviesť na účely článkov 4 ods. 1 a 2 smernice o vtákoch a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Zdôrazňuje sa najmä potreba právneho režimu, ktorý by bol osobitný, koherentný a úplný, a teda spôsobilý zabezpečiť trvalé riadenie a účinnú ochranu príslušných území (C-293/07).

Súdny dvor takisto konštatoval porušenia v prípadoch, keď zavedený režim bol „príliš všeobecný a netýkal sa špecificky osobitne chráneného územia alebo druhov, ktoré v ňom žijú“ (C-166/04), prijaté opatrenia boli „čiastočnými a roztrúsenými opatreniami, z ktorých len niektoré podporujú ochranu populácií dotknutých vtákov, ale nepredstavujú koherentný celok“ (C-418/04), alebo že osobitne chránené územia boli podriadené „heterogénnym právnym režimom, ktoré nepriznávajú osobitne chráneným územiam dostatočnú ochranu“ (C-293/07). Takisto sa domnieval, že na účely článku 6 ods. 2 (C-96/98) čisto administratívne alebo dobrovoľné opatrenia nie sú dostačujúce.

Je potrebné pripomenúť, že v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000, sa podľa článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II vyskytujúcich sa v daných lokalitách. To znamená, že zariadenia na využívanie vodnej energie musia tiež spĺňať ambicióznejšie ciele ochrany než len nepoškodzovanie podľa článku 6 ods. 2. Rovnako by mali byť zahrnuté do programu opatrení v rámci plánu manažmentu povodia.

Hoci to nie je povinné, smernica o biotopoch nabáda orgány pôsobiace v oblasti ochrany prírody, aby plány riadenia sústavy Natura 2000 vypracúvali v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami na miestnej úrovni a dotknutými vlastníkmi pôdy, identifikovali ohrozenia a záťaže v každej lokalite sústavy Natura 2000, a tak spoločne určovali ochranné opatrenia, ktoré treba realizovať.

Základom je dobrá komunikácia prevádzkovateľov vodných elektrární s úradmi a/alebo inými subjektmi zodpovednými za plánovanie riadenia, čo môže viesť k prijímaniu opatrení, ktoré môžu byť osožné tak z pohľadu cieľov ochrany, ako aj výroby vodnej energie.

3.3. Zavedenie zmierňujúcich opatrení a opatrení ekologickej obnovy

Na zníženie vplyvov, ktoré majú existujúce aj nové vodné elektrárne na životné prostredie, možno prijať široké spektrum opatrení. (35) Môžu zmierniť potenciálne vplyvy pred tým, než sa prejavia, alebo napraviť škody, ku ktorým už došlo. Takéto opatrenia môžu napríklad zahŕňať:

—	obnovu priechodnosti riek a migrácie rýb napríklad odstránením starých alebo zastaraných konštrukcií alebo vybudovaním rybovodov,

—	znižovanie úhynu rýb napríklad inštaláciou clôn na vpustoch a osobitne prispôsobenými turbínami,

—	obnovenie primeraného premenlivého ekologického prietoku (čo zahŕňa riešenie nízkeho prietoku, dynamického prietoku, prietoku vhodného pre ryby a rýchlo sa meniaceho prietoku) a dynamiky sedimentov, čím sa zlepšuje štruktúra a fungovanie sladkovodných biotopov.

Takisto možno zaviesť celý rad opatrení na aktívnu obnovu, prepojenie alebo znovuvytvorenie hodnotných prírodných riečnych biotopov a biotopov pre vzácne a ohrozené druhy, čím sa dosiahne čistý kladný príspevok k zlepšeniu ekologického stavu rieky v súlade s cieľmi rámcovej smernice o vode a smerníc o ochrane prírody. Druh zvoleného opatrenia bude vo veľkej miere závisieť od ekologického stavu daného vodného útvaru, druhu existujúceho zariadenia na využívanie vodnej energie, iných záťaží a hrozieb, celkových nákladov a potenciálu na zvýšenie účinnosti a výkonu zariadenia na využívanie vodnej energie.

Po zrealizovaní opatrení by sa v záujme dosiahnutia očakávaného účinku mali zaviesť monitorovacie systémy a v prípade zaostávania by sa na riešene akýchkoľvek nedostatkov mali prijať nápravné opatrenia.

Rozlišovanie medzi zmierňovaním, kompenzáciou a environmentálnou obnovou

Zmierňujúce opatrenia sú priamo naviazané na pravdepodobné účinky a sú súčasťou projektu, alebo ich zavedením príslušný úrad podmieňuje povolenie plánu alebo projektu. Podľa zásady predbežnej opatrnosti sú určené na odstránenie pravdepodobných negatívnych účinkov, ich zabránenie alebo zníženie na úroveň, na ktorej už nebude dochádzať k nepriaznivému vplyvu na integritu príslušnej lokality. Ku dňu rozhodnutia o povolení realizácie projektu sa musí zabezpečiť, že zmierňujúce opatrenia v rámci daného projektu vylučujú akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť o tom, že nedôjde k nepriaznivým vplyvom na integritu dotknutej lokality (36).

Kompenzačné opatrenia sú určené na kompenzáciu škôd, ku ktorým môže projekt viesť. Môže sa o nich uvažovať výlučne v kontexte článku 6 ods. 4, ak sa plán alebo projekt považuje za nevyhnutný z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a v prípade, že neexistujú žiadne alternatívy (pozri oddiel 5).

Opatrenia ekologickej obnovy nie sú nevyhnutne spojené s určitým posudzovaním vplyvov na životné prostredie a sú navrhnuté tak, aby boli čistým kladným príspevkom k zlepšeniu ekologického stavu už znehodnotenej rieky, a to v súlade s cieľmi rámcovej smernice o vode a smerníc o ochrane prírody.

Tabuľka

Prehľad najrozšírenejších opatrení na zmiernenie následkov akumulácie vody

Hydromorfologické zmeny

Hlavný ekologický vplyv

Zmierňuje sa

Možnosti zmierňujúcich opatrení

Priechodnosť riek v smere proti prúdu, znížená alebo prerušená migrácia rýb

Ryby: absencia populácií migračných a iných riečnych druhov rýb alebo znížená abundancia

Priechodnosť pre ryby v smere proti prúdu

—

Rampa

—

Rybovod

—	Obtokový kanál

Priechodnosť riek v smere po prúde, znížená alebo prerušená migrácia rýb

Ryby: absencia populácií migračných a iných riečnych druhov rýb alebo znížená abundancia

Priechodnosť pre ryby v smere po prúde

—	Turbíny ohľaduplnejšie k rybám

—	Rybie clony

—	Obtokový kanál

—

Rybovod

Umelo vyvolané extrémne nízke prietoky alebo dlhotrvajúce nízke prietoky

Znížená abundancia rastlinných a živočíšnych druhov,

zmeny zloženia rastlinných a živočíšnych druhov

Nízky prietok

—	Zvýšenie prietoku

—	Zmeny riečnej morfológie

Strata alebo zníženie prietoku, ktorý nepostačuje na vyvolanie a udržanie migrácie rýb

Absencia alebo znížená abundancia migrujúcich rýb

Tok rýb

Umožnenie toku rýb

Strata, zníženie alebo absencia variabilného prúdenia postačujúceho na preplachovanie

Zmena/znížená abundancia druhov rýb a bezstavovcov

Variabilný prietok

—	Pasívna variabilita prietoku

—	Aktívna variabilita prietoku

Rýchlo sa meniace prietoky (vrátane intenzívnej fluktuácie prietoku – špičkovania)

Zníženie abundancie živočíšnych a rastlinných druhov v dôsledku uviaznutia na plytčime alebo spláchnutia

Rýchlo sa meniace prietoky

—	Vyrovnávacia(-ie) nádrž(-e) (na toku)

—	Premiestnenie odtokového kanála

—	Zníženie intenzity

—	Úprava riečnej morfológie

—	Vyrovnávacia(-ie) nádrž(-e) (mimo toku)

Zmena všeobecných fyzikálno-chemických podmienok tak proti prúdu, ako aj po prúde (napr. teplota, supersaturácia atď.)

Zmena zloženia alebo rast spoločenstiev makrobezstavovcov a rýb alebo úhyn rýb

Fyzikálno-chemické zmeny

—	Flexibilný vtok

—	Viaceré vtoky

—	Manažment hladiny v nádrži

Kontinuita toku pre sediment prerušená alebo redukovaná s následkom zmien v zložení substrátu

Znížená abundancia rýb a bezstavovcov a zmeny v zložení druhov

Zmeny v sedimentoch

—	Mechanické narušenie výstuže koryta

—	Odstránenie sedimentu

—	Opätovné zanesenie sedimentmi (vtoky)

—	Opätovné zanesenie sedimentmi (vodné nádrže)

—	Obnovenie procesov bočnej erózie

—	Zavedenie mobilizačného prúdenia

Umelo extrémne zmeny hladiny vody, zníženie kvality a rozsahu plytkých vôd a príbrežných biotopov

Znížená abundancia rastlinných a živočíšnych druhov,

zmeny zloženia druhov

Zmeny hladiny vody

—	Zníženie odberu

—	Zvýšenie vtokov

—	Vytvorenie miest so stabilnou hladinou

—	Manažment príbrežných/plytkých biotopov

—	Konektivita s prítokmi

—	Umelé plávajúce ostrovy

Odvodnená príbrežná línia a znížený prietok vody v rieke – stojatá rieka

Zmeny zloženia rastlinných a živočíšnych druhov (napr. šírenie druhov netolerantných na disturbancie/druhy šíriace sa v stojatých vodách)

Stojaté rieky (vzdúvanie)

—	Obtokový kanál

—	Zníženie zádržnej kapacity

—	Zlepšenie biotopov v korytách

—	Obnovenie laterálnej konektivity

Zdroj: Upravené na základe tabuľky 3 zo správy pracovnej skupiny ECOSTAT-u o jednotnom chápaní používania zmierňujúcich opatrení na dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov, časť 2: Vplyv akumulácie vody. (37)

V zariadeniach na využívanie vodnej energie sa často venuje osobitná pozornosť celej možnej škále metód, ktoré možno použiť na obnovu alebo uľahčenie protiprúdového alebo poprúdového pohybu rýb a iných vodných živočíchov v riečnych systémoch. Ide o neustále sa vyvíjajúcu oblasť, v ktorej sa pravidelne testuje a prehodnocuje široká škála metód a inovatívnych riešení. Nie je to však liekom na všetko.

Existuje príliš veľa príkladov objektov umožňujúcich migráciu rýb, pri ktorých zavedení sa predpokladal zmierňujúci účinok, ukázalo sa však, že sú buď neúčinné, či dokonca populáciám rýb, ktorým mali pomáhať, škodia. Dôvodom môže byť zlá koncepcia takýchto zariadení a ich nevhodnosť na daný účel, alebo skutočnosť, že sa nezohľadnili kumulatívne vplyvy ďalších už existujúcich prekážok na danom riečnom úseku. Môže to byť aj tým, že sa nedodržali podmienky údržby a prevádzkovania alebo neexistoval žiaden monitorovací systém na kontrolu toho, či zariadenie vôbec spĺňa účel, na ktorý bolo určené.

Je preto dôležité zabezpečiť nielen to, že sa rybovod alebo prispôsobená turbína vybuduje so zreteľom na najnovší vývoj v tomto odvetví a aktuálne najlepšie postupy, ale aj to, že sa v záujme spätnej väzby, pokiaľ ide o efektívnosť, zavedie spoľahlivý systém ich monitorovania. Vo všeobecnosti platí, že monitorovanie by malo preukázať, že dané zariadenie umožňuje všetkým riečnym druhom vstúpiť do rybovodu a že prevažná väčšina z nich (napr. 85 %) ostáva tiež na výstupe z neho nažive.

Vždy, keď je to možné, treba uprednostňovať prírodne pôsobiace rybovody, keďže vo všeobecnosti platí, že čím prírodnejšie rybovod pôsobí, tým lepšie funguje. Výber najvhodnejšieho druhu rybovodu (napr. štrbinový, obtokový, balvanitá rampa, výťah) vo veľkej miere závisí od miestnych podmienok (výška prekážky, charakter prúdu, použiteľnosť susedných lokalít atď.) a vyžaduje si dôkladné preskúmanie od prípadu k prípadu.

Podobne aj vplyv turbín na ryby je zvyčajne veľký, niekedy sa však môže znížiť určitými úpravami ich geometrie a spôsobu prevádzky. Avšak pri takýchto prispôsobených turbínach sa doposiaľ nepreukázalo, že sú zárukou toho, že ryby nebudú usmrtené a ani to, že už nebránia migrácii. Opäť teda platí, že účinnosť treba posudzovať a monitorovať od prípadu k prípadu.

Plánovanie rybovodov alebo prispôsobených turbín by tiež malo závisieť od hodnotenia kumulatívneho vplyvu prekážok v širšom riečnom systéme. Postavenie jedného rybovodu na rieke plnej prekážok sa môže ukázať ako drahé a súčasne neúčinné. V záujme zvolenia čo najlepšieho postupu nápravných opatrení je teda dôležitý strategickejší pohľad na všetky prekážky na danom riečnom úseku.

V neposlednom rade je nevyhnutné disponovať plánom pravidelnej údržby všetkých nových stavieb. Ak sa neudržiavajú dostatočne pravidelne, v stredno- a dlhodobom horizonte nebudú mnohé rybovody alebo turbíny účinné.

Kedy možno rybovod považovať za primerané zmierňujúce opatrenie?

Zistenia z rozsudku Súdneho dvora 142/16 vo veci uhoľnej elektrárne Moorburg

Uhoľná elektráreň Moorburg sa nachádza v prístave Hamburg na južnom brehu južnej vetvy rieky Labe. Ide o migračné pásmo niektorých druhov rýb uvedených v prílohe II k smernici o biotopoch, a má teda dôležitú funkciu pre sériu sústav Natura 2000, ktorých ciele ochrany obsahujú tieto druhy a ktoré sa nachádzajú pred vstupom do priehrady Geesthacht (Nemecko). Tieto oblasti sa nachádzajú vo vzdialenosti až do približne 600 km od tejto elektrárne. Priehrada Geesthacht sa nachádza na toku Labe medzi elektrárňou Moorburg a sústavami Natura 2000.

Povoleniu na výstavbu elektrárne v Moorburgu vydanému 30. septembra 2008 predchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle nemeckej právnej úpravy o vodách. Pri tomto posudzovaní sa dospelo k záveru, že povolenie je zlučiteľné s cieľmi zachovania sústav Natura 2000, pretože sa prevádzkovateľ zaviazal, že na priehrade Geesthacht, približne 30 km od tejto elektrárne, nainštaluje druhý rybovod. Teda cieľom bolo vyrovnať straty druhov rýb pri činnosti chladiacej sústavy elektrárne, ktorá potrebuje odber veľkého množstva vody na chladenie elektrárne Moorburg (v rozsudku ako „prechod“). Záver posudzovania vplyvov navyše uvádzal dohľad vo viacerých fázach určený na overenie účinnosti tohto rybovodu. Komisia sa nazdávala, že príslušný orgán nesprávne klasifikoval rybovod ako zmierňujúce opatrenie.

Zistenia Súdneho dvora:

„Na to, aby sa nemecké orgány presvedčili, že projekt výstavby elektrárne Moorburg nenaruší integritu dotknutých sústav Natura 2000, prislúchalo im zohľadniť ochranné opatrenia zahrnuté do tohto projektu výstavby. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že uplatnenie zásady predchádzania škodám v rámci uplatňovania článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch vyžaduje, aby príslušný vnútroštátny orgán najmä zohľadnil ochranné oparenia zahrnuté do uvedeného projektu, ktoré majú za cieľ vyhnúť sa prípadným priamo spôsobeným nepriaznivým vplyvom alebo ich znížiť, aby sa presvedčil, že nenaruší uvedenú lokalitu (… C-521/12, … C-387/15 a C-388/15…).

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že… prechod údajne umožňuje posilnenie stavu zásob migrujúcich rýb, pričom týmto druhom poskytuje možnosť rýchlejšie dosiahnuť svoje reprodukčné zóny na strednom a hornom toku Labe. Posilnenie stavu zásob údajne kompenzuje straty blízko elektrárne Moorburg a z tohto dôvodu údajne nie sú významne dotknuté ciele zachovania sústav Natura 2000 nachádzajúcich sa pred vstupom do tejto elektrárne.

Z posudzovania vplyvov však vyplýva, že neobsahuje konečné zistenia v súvislosti s účinnosťou prechodu, ale obmedzuje sa na spresnenie, že táto účinnosť bude potvrdená až po niekoľkých rokoch dohľadu.

Preto je potrebné konštatovať, že napriek tomu, že cieľom prechodu bolo znížiť nepriaznivé účinky priamo spôsobené v sústavách Natura 2000 nachádzajúcich sa pred vstupom do elektrárne Moorburg, v okamihu vydania povolenia nemohol spoločne s ostatnými opatreniami uvedenými v bode 35 tohto rozsudku zaručiť neprítomnosť akejkoľvek primeranej pochybnosti o tom, či uvedená elektráreň nenaruší integritu lokality v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

Pokiaľ ide o predpovede, z ktorých vychádzalo posudzovanie vplyvov, je potrebné uviesť, že Spolková republika Nemecko poskytla zistenia týkajúce sa rokov 2011 až 2014 až po vydaní povolenia z 30. septembra 2008.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v deň prijatia rozhodnutia nesmie existovať žiadna primeraná pochybnosť z vedeckého hľadiska , pokiaľ ide o neprítomnosť škodlivých následkov na integritu dotknutej lokality (rozsudok z 26. októbra 2006, Komisia/Portugalsko, C-239/04, EU:C:2006:665, bod 24 a citovaná judikatúra).“

Komisia tiež uviedla, že mesto Hamburg vydalo príslušné povolenie bez toho, aby pri posudzovaní vplyvov elektrárne Moorburg zohľadnilo možné kumulatívne účinky spojené s existenciou prečerpávacej stanice Geesthach, ktorá existuje od roku 1958 a nie je vybavená osobitnými zariadeniami na ochranu rýb. Podľa Komisie je irelevantné, že prečerpávacia stanica Geesthacht bola postavená pred uplynutím lehoty na prebratie smernice o biotopoch, lebo ustanovenia článku 6 ods. 3 tejto smernice sa neobmedzujú len na plány a projekty schválené alebo ukončené po uplynutí tejto lehoty.

Zistenia Súdneho dvora:

Podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa od vnútroštátnych orgánov vyžaduje, aby pri posudzovaní kumulatívnych vplyvov zohľadnili všetky projekty, ktoré spoločne s projektom, pre ktorý sa žiada o povolenie, môžu mať vzhľadom na ciele sledované touto smernicou podstatný vplyv na chránenú lokalitu, aj keď projekty predchádzajú dňu prevzatia uvedenej smernice.

Projekty, ktoré rovnako ako projekt prečerpávacej stanice Geesthacht môžu v kombinácii s projektom, ktorého sa týka posudzovanie vplyvov, spôsobiť zhoršenia alebo narušenia, ktoré môžu mať vplyv na migrujúce ryby vo vodnom toku a v dôsledku toho na zhoršenie stavu dotknutej lokality vzhľadom na ciele sledované smernicou o biotopoch, nemožno vylúčiť z posudzovania vplyvov na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-142/16

Technický dokument ICPDR: Opatrenia na zabezpečenie migrácie rýb na priečnych objektoch

Cieľom tohto dokumentu je informovať podunajské štáty o existujúcich technických riešeniach na obnovu priechodnosti riek, pokiaľ ide o migráciu rýb. Jeho predmetom sú všetky usmernenia, ktoré sa v súčasnosti týkajú horného povodia Dunaja. Z porovnania vyplynulo, že ich celková štruktúra a obsah sa v zásade zhodujú a odchýlky sú vo väčšine prípadov len okrajové. Keďže väčšina usmerňujúcich dokumentov je k dispozícii len v nemeckom jazyku, v tomto dokumente sa najdôležitejšie skutočnosti uvádzajú v angličtine.

https://www.icpdr.org/main/practical-advice-building-fish-migration-aids

3.4. Príklady osvedčených postupov zmierňovania vplyvov a/alebo ekologickej obnovy

Nasledujúce príklady osvedčených postupov ukazujú, ako sa za rôznych okolností zaviedli pri zariadeniach na využívanie vodnej energie rôzne typy opatrení zmierňovania a/alebo ekologickej obnovy.

Manažment sladkovodných lokalít sústavy Natura 2000 v Anglicku s osobitným zreteľom na využívanie vodnej energie a osobitné chránené územia riek

Natural England je oficiálnou agentúrou zodpovednou za poskytovanie poradenstva o chránených lokalitách v Anglicku, vrátane lokalít sústavy Natura 2000. Pri rozhodovaní o chránených sladkovodných lokalitách agentúra uplatňuje prístup, ktorý sa zameriava v prvom rade na biotopy, avšak so zohľadnením druhov. Ciele sú založené na prirodzenej funkcii ekosystémov, pričom sladkovodné druhy sa chránia, vždy keď je to možné, ako charakteristické zložky prirodzene fungujúceho ekosystému.

Na črty chráneného sladkovodného biotopu sa nazerá holisticky – riečny biotop (napríklad položka 3260 prílohy II k smernici o biotopoch: vodné toky s vegetáciou typu Ranunculion a Callitricho-Batrachion) znamená celý riečny koridor, ktorý zahŕňa všetky biotopy menšieho rozsahu v jeho rámci. Základné prvky prirodzenej funkcie biotopu (režim toku, prírodná morfológia a sedimentačný režim, chemické zloženie vody a absencia zdrojov priameho biologického stresu ako napr. nepôvodné druhy) sú neoddeliteľnou súčasťou cieľov dohodnutých pre charakter biotopu. Cieľové hodnoty prírodnosti týchto komponentov sa uvádzajú v dokumente UK guidance for protected sites (Usmerneniach Spojeného kráľovstva pre chránené lokality). Účinky na tieto zložky prirodzenej funkcie sa riešia pomocou celej škály ochranných a obnovných opatrení.

Tento prístup má veľa spoločného s princípmi stanovovania cieľov v oblasti ekologického stavu podľa rámcovej smernice o vode, líši sa však z hľadiska miery obozretnosti pri rozhodovaní, stupňa ambicióznosti pri ochrane prirodzenej funkcie a riešení historických škôd, ako aj miery, v akej sa účinky na prirodzené fungovanie ekosystému berú do úvahy. Zvolený prístup takisto korešponduje s princípmi adaptácie na zmenu klímy pre sladkovodné ekosystémy, kde sa vyžaduje zameranie na obnovu prirodzenej funkcie.

V korytách anglickej siete povrchových vôd (zahŕňajúcej sladkovodné osobitné chránené územia) sú tisíce konštrukcií, ktoré výrazne ovplyvňujú prirodzenú funkciu riečnych a jazerných ekosystémov. Niektoré z nich sú rozsahom veľké s výraznými ekologickými vplyvmi, zatiaľ čo iné sú malé a početné, a teda ich účinky sa kumulujú. K mnohým z ich sú vydané povolenia na odber vody, ktoré sa môžu alebo nemusia využívať. Niektoré z nich boli postavené na využívanie vodnej energie, pričom mnohé z nich by sa dali upraviť.

Boli vypracované plány obnovy s cieľom odstrániť fyzické úpravy riečnych osobitných chránených území všade tam, kde je to možné, s cieľom obnoviť prirodzenú funkciu biotopov. Ide o ambiciózny a dlhodobý program, ktorý sa začal pred desiatimi rokmi (Wheeldon et al. 2015). Existujú aj programy na zníženie zaťaženia z odberu vody a znečistenia a na riešenie problému nepôvodných druhov.

Rozhodovacie procesy týkajúce sa chránených lokalít boli stanovené v spoločnom vyhlásení o vodnej energii, ktoré bolo vypracované v spolupráci s anglickým regulačným orgánom vo veciach vody (Environment Agency – Agentúra pre životné prostredie). Uznáva sa v ňom potreba obozretnosti vo veciach životného prostredia, riadneho zohľadňovania kumulatívnych účinkov, a toho, že pri rozhodovaní treba brať do úvahy ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu a príslušné plány obnovy.

Ak sa v pláne obnovy rieky v sústave Natura 2000 považuje určitý objekt v koryte rieky za trvalý, prípadne na jeho odstránenie bude potrebný dlhý čas, potom môže existovať priestor na výrobu elektriny s využitím vodnej energie (trvalú alebo dočasnú). Takýto objekt by sa však mal upraviť tak, aby sa minimalizoval jeho vplyv na prirodzenú funkciu biotopov a dosiahli sa cieľové hodnoty pre prirodzený režim toku (vrátane limitov na kumulovaný rozsah úsekov s nedostatočným prietokom v dôsledku odberu vody). Vzhľadom na ciele ochrany sladkovodných lokalít v Anglicku a obozretnosť a ambície súvisiace s obnovou prirodzenej funkcie biotopov, rozvoj využívania vodnej energie sa na sladkovodnú sieť Natura 2000 prirodzene nezameriava. Aj keď môžu existovať miestne okolnosti, za ktorých by využívanie vodnej energie bolo zlučiteľné s cieľmi sústavy Natura 2000, väčšie príležitosti existujú mimo chránených lokalít v širšej sieti povrchových vôd.

Ak sa kroky v prospech využívania vodnej energie osobitne sústreďujú na sústavu Natura 2000, ale sú v rozpore s cieľmi ochrany, potom možno dôvodiť vyšším verejným záujmom. Platí však, že alternatívne riešenia s využitím iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov s menším vplyvom na ochranu prírody môžu byť nákladovo efektívnejšie.

http://publications.naturalengland.org.uk/publication/5478339747774464?category=5605910663659520

Realizácia riadených záplav z vodných elektrární na rieke Ebro (Španielsko)

Riadené záplavy boli v Španielsku právne upravené v roku 2008. Odvtedy sa na mediteránnych riekach zrealizovalo viacero záplav. Napríklad boli vypočítané a z komplexu priehrad (Mequinenza, Ribarroja, Flix), ktoré regulujú rieku Ebro, po roku 2002 zrealizované riadené záplavy na jeho dolnom toku v severovýchodnom Španielsku.

Hlavným cieľom týchto záplav bola regulácia populácií makrofytov a zlepšenie sedimentácie v koryte (Tena et al., 2013). Komplex priehrad bol vybudovaný v rokoch 1948 až 1969 s celkovou kapacitou približne 1 700 hm3. Systém nádrží bol zrealizovaný na viacero účelov: výroba elektriny s využitím vodnej energie, zásobovanie vodou (vrátane dodávok vody do nižšie po prúde položenej jadrovej elektrárne) a protipovodňové opatrenia.

Záplavy z týchto priehrad riadil hydroelektrárenský podnik (Endesa Generación S.A.) pod dozorom úradu povodia rieky Ebro. Dohoda v prospech záplav bola medzi hydroelektrárenským podnikom, vodohospodárskymi úradmi a vedeckou komunitou dosiahnutá v roku 2002. Odvtedy sa riadené záplavy realizujú pravidelne dvakrát ročne (na jeseň a na jar). Zvyčajne sa vypúšťala voda v objeme približne 36 hm3 za 16 hodín s vrcholovým prietokom 900 až 1 300 m3/s.

Dizajn týchto záplav a ich účinky nižšie na toku boli monitorované a rozobraté vo viacerých štúdiách (Batalla et al., 2006; Batalla & Vericat, 2009; Tena et al., 2013). Predmetom výpočtov a analýz boli aj náklady na vypúšťanie záplavovej vody, pričom sa ukázalo, že náklady na realizáciu umelých záplav zodpovedali zlomku energie dodanej na trh a celkových ročných príjmov (0,17 % za obe každoročné riadené záplavy) (Gómez et al., 2014).

Odkazy:

Gómez, C. M., Pérez-Blanco, C. D., Batalla, R. J.: Tradeoffs in river restoration: Flushing flows vs hydropower generation in the Lower Ebro River, Spain. Journal of Hydrology, 518, s. 130 – 139.

Národná rámcová stratégia pre migrujúce ryby vo Francúzsku

Francúzske rieky sú domovom jedenástich diadrómnych druhov rýb, ktoré v rámci svojho zložitého životného cyklu migrujú na veľké vzdialenosti medzi morom a sladkými vodami. Viaceré z nich, ako napr. európsky jeseter, losos atlantický, alóza májová a mihuľa riečna, sú chránené podľa smernice EÚ o biotopoch. Napriek úsiliu vynaloženému na ochranu týchto druhov sa vo Francúzsku, ani inde v EÚ, netešia priaznivým podmienkam.

Francúzske ministerstvo životného prostredia a udržateľného rozvoja, vedomé si vážnosti problémov, akým tieto druhy čelia, spustilo v roku 2010 národnú stratégiu ochrany migrujúcich druhov rýb. V pružnej rámcovej stratégii sa stanovuje viacero cieľových hodnôt a cieľov, ktoré sa časom v závislosti od obnovnej schopnosti jednotlivých druhov môžu prispôsobiť.

Vzhľadom na množstvo rôznych orgánov a aktérov, ktorí sú do ochrany, využívania a obnovy týchto migrujúcich rýb zapojení alebo sú týmito činnosťami potenciálne zasiahnutí, bolo od samého začiatku vyvinuté úsilie zapojiť do vypracovania stratégie každého, koho sa týka, aby tak každý podporil zvolený celkový prístup a bol pripravený prispieť k napĺňaniu stratégie. Ministerstvo stratégiu formálne prijalo v roku 2010, pričom ju podporili všetci zainteresovaní.

Vo viacerých francúzskych plánoch manažmentu povodí (známych ako Schémas directeurs d'aménagement et de gestion des eaux, SDAGE) sa uvádza veľké množstvo opatrení na zlepšenie situácie prítomných migrujúcich druhov, ako sa uvádza v národnej stratégii.

Dôležitú úlohu pri vykonávaní národnej stratégie pre migrujúce druhy zohráva aj národný plán na obnovu priechodnosti riek prijatý v roku 2010. Jeho základ tvorí päť pilierov:

—	vytvorenie národného registra60 000 prekážok, ktoré majú významný vplyv na fungovanie vodného ekosystému,

—	vymedzenie prioritných oblastí zásahov na úrovni každého jedného povodia (v súlade s dokumentom Plan Grenelle pre zelenú a modrú infraštruktúru),

—	revízia náplne činnosti vodohospodárskych agentúr s cieľom sprístupniť prostriedky potrebné na obnovné práce v prioritných oblastiach,

—	mobilizácia služieb vodnej polície v rámci viacročného programu kontrol tých prekážok, ktoré sú z pohľadu migrácie rýb najproblémovejšie,

—	posúdenie environmentálnych prínosov obnovných opatrení a zabezpečenie dôkladného monitorovania ich účinkov.

Referenciel des obstables a L'ecoulement: une cartographe nationale des obstacles sur les cours d'eau: http://www.eaufrance.fr/referentiel-des-obstacles-a-l.

Obnova konektivity vodných tokov v Rakúsku

V rakúskych plánoch manažmentu povodí sa uvádza, že strata pozdĺžnej a laterálnej konektivity patrí k hlavným záťažiam rakúskych riek. Uznáva, že dobrý ekologický stav podľa rámcovej smernice o vode je možné dosiahnuť len vtedy, ak je umožnená migrácia vodných druhov a transport sedimentov tak od prameňa toku po jeho ústie, ako aj z toku do jeho mokradí. Konektivita vodných tokov je tiež nevyhnutná pre obnovu druhov a biotopov chránených podľa oboch smerníc o ochrane prírody.

Za jeden z hlavných cieľov plánov manažmentu sa teda pokladá obnova pozdĺžneho kontinua riek. Prioritné oblasti pre odstránenie migračných prekážok boli stanovené v roku 2009 a odvtedy sa zrealizovalo viacero projektov obnovy riek. Niektoré z nich boli spolufinancované z programu EÚ LIFE. Tým sa zabezpečilo, že zavedené nápravné opatrenia zlepšujú nielen konektivitu, a sú tak prospešné z pohľadu rámcovej smernice o vode a migrujúcich rýb, ale aj z pohľadu celkového stavu ochrany jednotlivých lokalít sústavy Natura 2000 na riečnom toku.

V roku 2011 sa tieto úsilia ešte zintenzívnili po tom, ako sa spustil veľký projekt LIFE+ zameraný na realizáciu rozsiahleho súboru opatrení na rakúskej časti Dunaja. Projekt pod názvom „LIFE+ Network Danube“ je s celkovým rozpočtom 25 miliónov EUR najväčším projektom svojho druhu v Rakúsku. Projekt realizuje spoločnosť VERBUND, najväčší rakúsky výrobca elektriny, s podporou federálneho ministerstva životného prostredia a rybárskych združení. Jeho cieľom je stavať na výsledkoch predchádzajúcich projektov LIFE realizovaných na Dunaji, pri ktorých sa už pre migráciu rýb podarilo spriechodniť 20 km na riekach Melk, Pielach a Ybbs.

V rámci projektu sa zrealizuje široká škála rôznych činností na hornom toku Dunaja s cieľom zlepšiť jeho celkový ekologického stav a stav ochrany 17 druhov rýb uvedených v smernici o biotopoch. Takisto sa medzi štyrmi hlavnými lokalitami sústavy Natura 2000 pozdĺž rieky vytvoria „nášľapné kamene“, čím by sa celkový stav ochrany daných lokalít mal zlepšiť.

Konkrétnejšie sa v rámci projektu „Network Dunaj“obnovia súvislé migračné trasy rýb v dĺžke aspoň 22 km na piatich najväčších prietokových vodných elektrárňach na rakúskom Dunaji, pričom sa využije široká škála ekologických opatrení. Takisto sa znovu vytvoria významné štrkové stanovištia (štrkové brehy, štrkové ostrovy) v nádržiach týchto piatich elektrární a obnoví sa 500 metrov riečnych ramien pozdĺž Dunaja. Súčasťou tohto procesu bude aj protipovodňová ochrana.

O jednotlivých projektoch sa v súčasnosti rokuje na regionálnej úrovni a skôr, než by sa začali realizovať, budú predložené príslušným orgánom na schválenie. Patrí k nim aj obtokový kanál Ottensheim-Wilhering, ktorý bude najdlhším doposiaľ vybudovaným rybovodom v Rakúsku. V kanáli Innbach-Aschach sa s nákladmi približne 8 miliónov EUR buduje obtokový kanál s dĺžkou 14,2 km.

VERBUND si kladie za konečný cieľ spriechodnenie celého rakúskeho toku Dunaja (približne 352 km) pre ryby do roku 2027.

http://www.life-netzwerk-donau.at/de/

Priority hydromorfologickej obnovy v Rakúsku

Hydromorfologické záťaže, ako napr. odber vody, jej zadržiavanie a vypúšťanie, sa týkajú veľkej časti vodných útvarov v Rakúsku. Tým sa vo veľkej miere vysvetľuje, prečo dve tretiny riek nie sú podľa rámcovej smernice o vode (BMLFUW 2014) v dobrom ekologickom stave. Prioritou najnovšieho rakúskeho návrhu plánu manažmentu povodia z roku 2015 je zlepšenie hydromorfologického stavu riek. Zdôrazňuje sa v ňom potreba rozsiahlych programov environmentálnej revitalizácie, a tým zlepšenie riečnej štruktúry a podpora obnovy ohrozených reofilných rybích druhov. Obnova dynamických záplavových oblastí a ich aktívnych zón pomôže nielen zlepšiť ekologický stav riek podľa rámcovej smernice o vode, ale aj stav ochrany lokalít sústavy Natura 2000 a prítomných druhov a biotopov.

Na horný toky rieky Mur sa ako na prioritnú oblasť zameralo viacero veľkých projektov, ktoré sú často spolufinancované v rámci programu EÚ LIFE (38). Vďaka týmto projektom boli vytvorené nové riečne štruktúry a meandre sa znovu spojili s riekou Mur. Čiastočne sa odstránili umelé stavby na spevnenie brehov v celkovej dĺžke 4,7 km, čím sa pre voľný priechod rýb otvoril úsek rieky s dĺžkou 90 km.

V rámci druhého projektu LIFE sa pokračuje v práci na ďalších siedmich nových úsekoch rieky. Stále však existuje problém, ako na celom rakúskom úseku rieky v dĺžke 330 km zladiť potreby sústavy Natura 2000, rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach na jednej strane a požiadavky na výrobu obnoviteľnej energie na strane druhej. Preto príslušné úrady v súčinnosti so zainteresovanými stranami vypracovali nový plán, ktorý zahŕňa dôkladne vypracovanú zonáciu s ekologicky prioritnými zónami, kompromisnými zónami a zónami bez osobitného obmedzenia alebo záujmu (hlavne na strednom a dolnom toku rieky). V tomto pláne, ktorý platí do roku 2022, sa stanovujú základy na dosiahnutie povinných cieľov v oblasti energetiky a zároveň zachovanie alebo zlepšenie ekologického stavu rieky v súlade s environmentálnymi právnymi predpismi EÚ.

Projekt Kembs: enviromentálna integrácia veľkého existujúceho hydroelektrárenského systému, Francúzsko

Priehrada Kembs odvádza vodu do Veľkého alsaského kanála (Grand Canal d'Alsace) ktorý je vybavený štyrmi vodnými elektrárňami. Staré koryto Rýna má od priehrady dĺžku 50 km a už od 19. storočia bolo výrazne poznamenané hrádzami. Keďže sa kembský systém týka troch krajín s rôznymi názormi na to, ako riešiť otázky životného prostredia, spoločnosť Électricité de France sa rozhodla prijať integrovaný prístup, ktorého cieľom je dosiahnutie environmentálne zlepšenia, a teda nielen rovnováhy pomocou zmierňovania vplyvov.

Výsledkom je:

—	Výrazné zvýšenie ekologického prietoku: vo variabilnom režime sa uvoľňovaný prietok denne mení v závislosti od prirodzeného prietoku vstupujúceho do nádrže. Na zníženie energetických strát a každodennú moduláciu prietoku v starom koryte Rýna bola postavená nová elektráreň (8,5 MW, 28 GWh).

—	Silné geomorfologické pohyby v starom koryte Rýna: ukladanie štrku a napĺňanie pôvodnej koncepcie riadenej erózie.

—	Opatrenia na zabezpečenie migrácie rýb (pozdĺžnej a laterálnej) a obnova mokradí.

Príklady environmentálnych opatrení:

—	Prepojenie Veľkého alsaského kanála a mokrade Petite Camargue Alsacienne. Táto chránená oblasť zahŕňa sieť rybníkov a malých vodných tokov, ktoré sú prepojené s Veľkým alsaským kanálom, ako aj dva nové rybovody.

—

Riadená erózia: Tento inovatívny koncept využíva prirodzenú eróznu schopnosť záplav na transport agregátov do starého koryta Rýna po tom, ako sa odstránili hrádze. Obnovenie štrkového dna (v spojení s premenlivým prietokom) umožňuje trenie rýb a šírenie pionierskej vegetácie. Na určenie minimálneho rozsahu rýpacích prác potrebných na aktiváciu erózie bol použitý zmenšený model.

—

Nájdenie zaniknutého koryta Rýna a jeho prepojenie s okolím: Tento veľký projekt obnovy sa začal v roku 2013. Pozostáva z konverzie 100-hektárového kukuričného poľa a oživenia starého riečneho ramena s dĺžkou 8 km. Táto renaturalizovaná oblasť je teraz súčasťou chránenej oblasti Petite Camargue Alsacienne, ktorá je partnerom projektu.

Tento integrovaný projekt zvýšil environmentálnu kvalitu hydroelektrárenského komplexu, aj keď za cenu energetických strát (čiastočne kompenzovaných novou elektrárňou) z dôvodu zvýšenia ekologického prietoku.

http://alsace.edf.com/wp-content/uploads/2015/06/20150610-Renaturation-Kembs-EDF-PCA.pdf

Reaktivácia transportu sedimentov cez sériu 11 vodných elektrární na cezhraničnom hornom Rýne

Voda Rýna je na 73 km od Bodamského jazera po Bazilej zadržiavaná, prirodzenejšie podmienky sú teda len na troch voľne tečúcich úsekoch. Transport sedimentov je prerušený a ich rovnováha vysoko narušená nielen z dôvodu priehrad a hrádzí na hlavnom toku, ale aj výrazne redukovaným prísunom sedimentov z hlavných prítokov a brehov, ktoré sú vo veľkej miere spevnené kamenivom.

Od roku 1990 sa pri vydávaní nových povolení na jednotlivé vodné elektrárne riešil problém transportu splavenín cez hrádze len v územnom rozsahu vydávaného povolenia. Avšak transport riečnych sedimentov je jednoznačne otázkou veľkého rozsahu týkajúcou sa celého povodia a v prípade, že existuje viacero vodných elektrární, potom sa musí riešiť cestou spolupráce.

Na podnet švajčiarskej environmentálnej mimovládnej organizácie Rheinaubund sa 11 vodných elektrární voľne združených v asociácii pre vodnú energiu (VAR – Verband der Aare-Rhein-Kraftwerke) v roku 2006 rozhodlo, že vytvoria spoločnú platformu (PGG – Projekt-Gruppe Geschiebe), aby spolu s príslušnými vládnymi orgánmi (BFE – Bundesamt für Energie, Švajčiarsko a RPR – Regierungspräsidium Freiburg, Nemecko) iniciovali a financovali generel obnovy transportu sedimentov a ekologickej revitalizácie horného Rýna. Platforma má iba poradnú funkciu, ale národné a regionálne orgány sa ku generelu stavajú ako k expertnej štúdii.

Na generel sa vzťahuje tento postup: 1. hlavná skupina expertov PGG pripraví obstarávanie a zmluvu a vedecké/technické preskúmanie generelu, 2. fórum PGG zložené zo zástupcov jednotlivých kľúčových zainteresovaných strán preskúma postup hlavnej skupiny a vypracuje generel, 3. plénum PGG zložené zo všetkých zainteresovaných strán bude na prvom pracovnom seminári informované o plánovanej práci, ďalej pomocou krátkych správ o postupe prác a napokon sa na záverečnom pracovnom seminári oboznámi s konečnou verziou generelu.

Cieľom generelu je:

—	vedecky zhodnotiť prirodzený a aktuálny stav transportu sedimentov (t. j. s vodnými elektrárňami a bez nich),

—	poskytnúť základné vedecké znalosti o modelovaní transportu sedimentov a jeho mechanizmoch a

—	opísať všetky možné a technicky uskutočniteľné opatrenia a scenáre na zlepšenie transportu sedimentov a stavu rybích biotopov na celom dotknutom riečnom úseku.

Prvá fáza (v ktorej sa stanovila organizácia PGG a príprava generelu) trvala od roku 2007 do roku 2013. V druhej fáze plénum pod vedením švajčiarskych a nemeckých orgánov diskutuje o politickej priechodnosti odporúčaných individuálnych alebo kombinovaných opatrení a nachádza riešenia ako realizovať určité následné opatrenia. Zatriedené sú podľa priority, potenciálu obnovy, analýzy nákladov a prínosov a posúdenia rizík.

Ďalšie informácie nájdete na: www.energiedienst.de.

PROJEKT EÚ CH2OICE – Certifikačný systém pre HydrO: zlepšenie čistej energie

Výsledkom tohto projektu, ktorý sa realizoval od septembra 2008 do februára 2011, je vypracovanie technicky a ekonomicky uskutočniteľného systému certifikácie pre zariadenia, ktoré produkujú elektrickú energiu s využitím vodnej energie, ktoré spĺňajú vysoké environmentálne nároky. Východiskom bolo, že takýto systém musí byť v súlade s požiadavkami rámcovej smernice o vode, má sa používať pri environmentálnej značke v energetike a v čo najväčšej možnej miere má byť začlenený do existujúcich nástrojov EÚ, akými sú environmentálna značka, EMAS, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a udržateľné opatrenia v oblasti energetiky.

Projekt zahŕňal vývoj a testovanie metodiky pre produkty určené na trh a súbor usmernení pre developerov a rozhodovateľov vo fáze plánovania a povoľovacích konaní. Partnerskými krajinami projektu boli Taliansko, Slovinsko, Francúzsko, Španielsko a Slovensko. V dlhodobom horizonte sa očakáva, že projekt bude mať pozitívny vplyv na výrobu elektriny s využitím vodnej energie v Európe, keďže je zameraný na to, aby sa nové elektrárne orientovali na udržateľnejšie riešenia a aby bol nápomocný pri povoľovacích konaniach.

Podrobné výstupy projektu

Všeobecný metodický prístup k rámcovej smernici o vode – partneri projektu sa zhodli na jednotnej certifikácii, do ktorej premietli všetky hlavné problematické otázky vyplývajúce z minulých skúseností a stanoviská hlavných zainteresovaných strán a boli prijaté „strategické“ rozhodnutia (napr.: či zvoliť kvantitatívny, cieľovo orientovaný prístup alebo prístup založený na najlepších postupoch).

Taliansko a Slovinsko definovali a otestovali vlastné metódy certifikácie, pričom sa opierali o konzultácie s národnými expertmi a zainteresovanými stranami. Na konci projektu bola metóda certifikácie pripravená na použitie pre produkty určené na trh.

Pre rozhodovateľov a hydroelektrárenské spoločnosti sa dohodli usmernenia k umiestňovaniu, výstavbe a prevádzkovaniu nových „zelených“ vodných elektrární. Rozhodovatelia môžu vďaka nim rýchlo identifikovať zariadenia s „nulovým vplyvom“ na životné prostredie, akými sú napríklad zariadenia na umelých „nevýznamných“ vodných útvaroch, a usmernenia sú pre nich a pre projektantov vodných elektrární návodom, ako vypracúvať primerané informácie slúžiace na hodnotenie a povoľovanie elektrární.

Pre Španielsko bol vypracovaný analytický dokument, ktorý zahŕňa „cestovnú mapu“ pre rozvoj dobrovoľnej certifikácie zariadení na produkciu elektrickej energie s využitím vodnej energie, ktoré spĺňajú vysoké environmentálne nároky.

So zameraním na Taliansko a Francúzsko boli predložené návrhy na zahrnutie schémy udeľovania značiek do existujúcich postupov a realizovateľnosť takéhoto kroku sa analyzovala so zahrnutím stanovísk a dohôd od príslušných subjektov, ak k ním došlo.

https://ec.europa.eu/energy/intelligent/projects/en/projects/ch2oice

Jeseter 2020: strategický program pre jesetera v Dunaji

Jeseter je významnou súčasťou prírodného dedičstva dunajského povodia a Čierneho mora. Je vynikajúcim ukazovateľom kvality vody a biotopu. Štyri zo šiestich druhov sú kriticky ohrozené, jeden sa považuje za zraniteľný a jeden je vyhynutý. Všetky sú v súčasnosti chránené podľa smernice EÚ o biotopoch.

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z júna 2011 si v prioritnej oblasti 6 okrem iného kladie za cieľ „zabezpečiť životaschopné populácie druhov jesetera ruského a ostatných pôvodných druhov rýb a 2020“. V januári 2012 sa vytvorila pracovná skupina pre jesetera ruského, aby určila formy spolupráce v prospech dosiahnutia uvedeného cieľa. Zišli sa v nej experti na jesetera, zástupcovia MVO, Medzinárodnej komisie na ochranu rieky Dunaj, ďalej aktéri v oblasti dunajskej stratégie a predstavitelia vlád.

Jedným z prvých krokov pracovnej skupiny bolo vypracovanie programu Jeseter 2020 ako rámca pre koordinované aktivity. Program Jeseter 2020 je živým dokumentom, ktorého úspech závisí od dlhodobých záväzkov a výkonnej moci príslušných krajín, pretože si vyžaduje komplexnú spoluprácu medzi vládami, rozhodovateľmi, miestnymi komunitami, zainteresovanými stranami, vedcami a MVO.

Jedným z prostriedkov, ako realizáciu opatrení navrhnutých v programe Jeseter 2020 posúvať vpred, je plán manažmentu povodia Dunaja (PMPD) a príslušný program opatrení. V druhom návrhu PMPD aktualizovanom v roku 2015 sa uvádza jedna z jeho vízií a environmentálnych cieľov, „aby antropogénne prekážky a úbytok biotopov nebránili migrácii a treniu rýb – aby druhy jesetera a ostatné špecifikované migračné druhy rýb mali prístup k Dunaju a jeho prítokom a aby boli zastúpené sebestačnými populáciami v povodí Dunaja podľa ich prirodzeného historického rozšírenia.“

Opatrenia zamerané na dosiahnutie environmentálnych cieľov zahŕňajú:

—	Určenie počtu a lokalizácia objektov umožňujúcich migráciu rýb a iných opatrení na dosiahnutie/zlepšenie priechodnosti riek, ktoré každá krajina zrealizuje do roku 2021.

—	Lokalizácia a rozsah opatrení na zlepšenie riečnej morfológie prostredníctvom obnovy, ochrany a zlepšení, ktoré každá krajina zrealizuje do roku 2021.

—	Zabránenie vzniku nových prekážok v migrácii rýb v dôsledku nových infraštruktúrnych projektov a v prípade, že sa novým prekážkam nemožno vyhnúť, treba už v projektovej fáze počítať s potrebnými zmierňujúcimi opatreniami, akými sú napr. objekty umožňujúce migráciu rýb alebo ďalšie vhodné opatrenia.

—	Doplnenie poznatkov, pokiaľ ide o schopnosť jesetera a ďalších špecifikovaných migračných druhov rýb migrovať po prúde a proti prúdu cez priehrady Železné vráta I a II, ako aj prieskumy biotopov.

—	Ak budú výsledky týchto skúmaní pozitívne, mali by sa realizovať vhodné opatrenia a pre vodné dielo Gabčíkovo a horný tok Dunaja by sa mala zrealizovať štúdia uskutočniteľnosti.

Podľa PMPD sa do roku 2021 v povodí Dunaja postaví 140 objektov umožňujúcich migráciu rýb (od prijatia prvého PMPD sa ich už postavilo 120). S využitím najlepších dostupných postupov tieto objekty umožnia migráciu rýb všetkých rybích druhov, vrátane jesetera, a všetkých vekových tried. Po roku 2021 sa plánuje realizácia ďalších približne 330 opatrení na obnovenie priechodnosti riek (článok 4 ods. 4 rámcovej smernice o vode).

http://www.dstf.eu

Rybovod Gars na rieke Inn, Nemecko

Spoločnosť VERBUND vybudovala v roku 2015 s celkovým nákladom 9,7 mil. EUR štyri rybovody na innských elektrárňach Feldkirchen, Neuötting, Teufelsbruck a Gars. V závislosti od miestnych požiadaviek sa použili rôzne konštrukčné metódy a zmierňujúce opatrenia, akými sú napr. doplňujúce neresiská, stanovištia pre mladé jedince a variácia sedimentov. Rybovody umožňujú pôvodným rybám, akými sú hlavátka podunajská, lipeň obyčajný, mrena a podustva severná, ako aj iným vodným organizmom, vyhnúť sa elektrárňam.

Voľba stupňovitého rybovodu bola vopred dohodnutá s orgánom ochrany prírody, Rosenheimskou správou vodných zdrojov, miestnym rybárskym združením a odvetvovými expertmi. Bolo vybudovaných viacero mŕtvych ramien, neresísk, regulačných stavieb, tak na úsekoch po prúde, ako aj proti prúdu. Plánovacia aj realizačná fáza sa tešila plnej podpore zo strany miestnych úradov a MVO.

Očakáva sa, že vedecké monitorovanie rýb počas nasledujúcich 10 rokov potvrdí pozitívne účinky na populáciu rýb v rieke Inn. Celkom prvé pozorovania potvrdzujú, že hlavátka podunajská sa opäť neresí v prírodne pôsobiacom rybovode pri Garse. V prípade takéhoto vzácneho a ohrozeného druhu je to veľký úspech.

https://danubis.icpdr.org/system/files/shared/17_FRIK_VERBUND_Hydro%20Power%20GmbH_Ecological%20restoration%20measures%20at%20HP%20in%20AT.pdf

4. OSVEDČENÉ POSTUPY PRI UPLATŇOVANÍ INTEGROVANÉHO PLÁNOVANIA V OBLASTI VODNEJ ENERGIE

4.1. Význam integrovaného plánovania

Požiadavka na zabezpečenie výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľmi smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov predstavuje významný stimul pre rozvoj a využívanie vodnej energie a ďalších obnoviteľných zdrojov energie. Členské štáty musia zároveň splniť ciele rámcovej smernice o vode a smerníc EÚ o ochrane prírody, ktorých cieľom je nielen zabrániť ďalšiemu zhoršeniu európskych vodných útvarov, ale dosiahnuť ich dobrý stav (alebo potenciál) a priaznivý stav ochrany chránených druhov a biotopov v celej EÚ.

Tieto náročné úlohy sa najlepšie dosiahnu prístupom založeným na strategickom a integrovanom plánovaní, ktorý sa vykonáva vnútroštátnymi obnoviteľnými akčnými plánmi, plánmi manažmentu povodia a cieľmi ochrany lokalít sústavy Natura 2000 (39).

Prístup založený na strategickom plánovaní:

—	je výbornou príležitosťou na začlenenie cieľov politiky ochrany vody, prírody, energie, ako aj cieľov ďalších kľúčových oblastí politiky;

—	umožňuje prepojiť strategické plánovanie pre vodné prostredie a ochranu prírody s vnútroštátnym plánovaním v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

—	umožňuje zapojenie všetkých zúčastnených strán, čím sa redukujú následné potenciálne konflikty a zabezpečia sa projekty;

—	využíva proces plánovania s cieľom pomôcť stanoviť priority (napr. s ohľadom na dodržiavanie rovnováhy energie, priorít riadenia prírody a riadenia vodných zdrojov);

—	pomáha zjednodušiť proces schvaľovania nových predkladaných projektov na využívanie vodnej energie a z pohľadu developerov zlepšiť jej transparentnosť a predvídateľnosť;

—	umožňuje správne posúdenie najprijateľnejších možností pre životné prostredie a prevažujúceho verejného záujmu;

—	keďže vymedzuje najvhodnejšie a menej vhodné oblasti, poskytuje tak developerom vstupné informácie o miestach, kde (geograficky) bude viac pravdepodobné získať povolenie;

—	využíva politiky a kritériá vytvorené na pomoc pri riadení rizík kumulatívnych vplyvov vodných elektrární;

—	prostredníctvom plánovania riadenia povodí poskytuje príležitosť integrovať prístup strategického plánovania výstavby na využívanie vodnej energie do cieľov pre vodné životné prostredie a zároveň berie do úvahy ciele ochrany dotknutých lokalít sústavy Natura 2000.

Táto kapitola sa zaoberá rôznymi spôsobmi, ako sa dá využiť prístup založený na integrovanom plánovaní tak, aby sa zohľadňovali potenciálne negatívne vplyv na biotopy a druhy v počiatočných fázach plánovacieho postupu. Kapitola 5 sa venuje požiadavkám smerníc o ochrane prírody na právne posúdenie navrhovaného plánu alebo projektu, ktoré sa vo všeobecnosti vyžaduje oveľa neskôr a len v reakcii na „významný (negatívny) účinok“.

Ak strategický plán na výstavbu využívajúcu vodnú energiu obsahuje podstatný priestorový element, ako je identifikácia možných oblastí rozvoja, toto samé osebe by malo by tiež byť predmetom posúdenia ako „plán“ podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Otvára sa tak príležitosť v súlade s článkom 6 ods. 3 na zmiernenie potenciálnych vplyvov rozvoja využívania vodnej energie na sústavu Natura 2000 presmerovaním výstavby mimo lokalít, ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov medzi výstavbou a ochranou lokality sústavy Natura 2000.

Koncepcia EÚ na ochranu vodných zdrojov Európy prijatá v roku 2012 tiež zdôrazňuje význam strategického integrovaného plánovania: „…v zmysle článku 4 ods. 7 si osobitnú pozornosť vyžaduje rozvoj hydroenergetiky, …uprednostňovať by sa mala modernizácia a rozvoj súčasných zariadení pred výstavbou nových zariadení. Tento prístup by sa mal odzrkadliť aj v strategickom posúdení na úrovni povodia a pri výbere optimálnych lokalít s ohľadom na výrobu energie a čo najnižšie vplyvy na životné prostredie .“

Je samozrejmé, že takýto integrovaný proces plánovania si zo strany dotknutých subjektov verejného sektora vyžaduje oveľa väčšiu počiatočnú investíciu. Všetky dôkazy však svedčia o tom, že z dlhodobého hľadiska integrované plánovanie môže priniesť značné výhody pre všetkých zainteresovaných, či už ide o energetický sektor, ciel rámcovej smernice o vode, ciele sústavy Natura 2000 alebo iné záujmy. Tieto výhody často prevýšia počiatočné investície, ktoré sa vynaložili navyše.

Strategické integrované plánovanie by sa malo vykonávať na niekoľkých rôznych úrovniach a v rôznych fázach plánovacieho postupu úradmi aj developermi podľa potreby. Používať by sa malo najmä v týchto prípadoch:

—

Výber typu obnoviteľného zdroja energie, ktorý sa zameriava na ciele smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a zároveň ponúka najlepšiu možnosť pre životné prostredie. Hľadanie alternatívnych riešení sa požaduje v postupe na udelenie výnimky v zmysle článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode a článku 6 týkajúceho sa postupu primeraného odhadu v zmysle smernice o biotopoch. Rovnako dôležité však je aj počas fázy strategického plánovania alebo pri navrhovaní vnútroštátnych/regionálnych plánov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

—

Určenie najvhodnejších lokalít na výrobu elektriny s využitím vodnej energie, ktoré sú potenciálne vhodné z energetického a environmentálneho hľadiska. Strategické integrované plánovanie pomáha pri určení oblastí, v prípade ktorých hrozí vyššie riziko výskytu výrazných vplyvov, a v dôsledku toho majú menšiu šancu získať povolenie podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode alebo článku 6 týkajúceho sa postupu primeraného odhadu v zmysle smernice o biotopoch. Vývoj takéhoto posúdenia rizika alebo máp citlivosti biodiverzity na začiatku procesu plánovania môže neskôr pomôcť odstrániť alebo znížiť počet potenciálnych konfliktov špecifických pre danú lokalitu, keď sú už finančné zdroje rozdelené a je menší manévrovací priestor. Developerom to poskytuje aj transparentnejšie a stabilnejšie regulačné prostredie, ktoré im dáva väčšiu istotu, že ich plánované projekty uspejú.

Vyhlásenie predstaviteľov vodohospodárskych subjektov EÚ k rozvoju využívania vodnej energie v zmysle rámcovej smernice o vode, 2010

Predstavitelia vodohospodárskych subjektov EÚ v roku 2010 schválili vyhlásenie s názvom „Rozvoj využívania vodnej energie v zmysle rámcovej smernice o vode“ (40), v ktorom sú zhrnuté kľúčové zásady a odporúčania dohodnuté v rámci procesu spoločnej stratégie vykonávania. Toto vyhlásenie vychádzalo hlavne z politického dokumentu o rámcovej smernici o vode a hydromorfologických tlakoch (41), usmerňovacieho dokumentu spoločnej stratégie vykonávania č. 20 o výnimkách týkajúcich sa environmentálnych cieľov (42) a zo záverov z prvého seminára spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode a vodnej energii (43).

—	Mali by sa vytvoriť mechanizmy, ktorými sa pred plánovaním určia oblasti, v ktorých by boli zakázané nové projekty využívajúce vodnú energiu. Takéto označenie by sa malo zakladať na dialógu medzi rôznymi príslušnými orgánmi, zainteresovanými stranami a mimovládnymi organizáciami.

—	Aby sa minimalizovala potreba nových lokalít, rozvoj kapacít vodnej energie by sa mohol podporovať modernizáciou a aktualizáciou existujúcej infraštruktúry.

—

Rozvoj využívania vodnej energie by mal byť spojený s lepšou ekológiou stavu vody, jasnými ekologickými normami pre nové zariadenia alebo modernizáciu existujúcich zariadení a lepšími výrobnými podmienkami. Napríklad nové vodné elektrárne by mali všetky mať rybie prechody a dodržiavať minimálny ekologický tok.

—

Analýza nákladov a prínosov projektu je potrebná, aby sa dalo určiť, či prínosy nových modifikácií prevažujú nad prínosmi pre životné prostredie a spoločnosť, ktoré bránia zhoršovaniu stavu vodného útvaru alebo ho obnovujú. Neznamená to, že na rozhodnutie treba premieňať na peniaze alebo dokonca vyčíslovať všetky náklady a prínosy.

—	Veľkosť projektu nie je relevantné kritérium na uplatnenie článku 4 ods. 7. Správnym prístupom je posúdiť, či daný projekt bude mať za následok zhoršenie stavu vodného útvaru. Projekty akéhokoľvek rozsahu môžu spadať do pôsobnosti článku 4 ods. 7.

—

Rozhodnutie či renovovať systémy existujúcich vodných elektrární alebo rozvíjať nové zariadenia na využívanie vodnej energie. Ako už bolo uvedené, treba zvážiť veľa faktorov, ako sú napr. stav vodného útvaru podľa rámcovej smernice o vode a smerniciach o biotopoch a o vtákoch a ciele v zmysle dosiahnutia dobrého ekologického stavu alebo priaznivého stavu ochrany. Posúdenia riek a ciele ochrany sústavy Natura 2000 tiež pomáhajú odhaliť rozsah, v ktorom sa rieka môže ďalej rozvíjať bez toho, aby nastalo narušenie vodného útvaru alebo nepriaznivé účinky na integritu jednej alebo viacerých lokalít sústavy Natura 2000.

—

Zvoliť najvhodnejší návrh projektu, ktorý už od začiatku zohľadňuje možné vplyvy a už v projektovej fáze počíta so zmierňujúcimi opatreniami, ktorými sa odstráni alebo aspoň zmierni výsledný vplyv projektu na vodné prostredie, a najmä na sústavu Natura 2000. Tradičný prístup k príprave plánu alebo projektu zameraný či už na vodnú energiu, alebo na iné záujmy, spočíva najskôr v príprave samotného plánu alebo projektu a až neskôr sa posudzujú širšie environmentálne otázky a ďalšie záležitosti súvisiace s využitím rieky. Často to vedie k tomu, že možné konflikty sú zohľadnené až v pomerne neskorom štádiu procesu plánovania, v čase, keď už nie je priestor na zmeny. V praxi to znamená aj to, že developeri plánu alebo projektu len málokedy bývajú pred predložením projektu na primeraný odhad na životné prostredie v styku s odborníkmi z oblasti životného prostredia.

Keď je koncept návrhu už v takom pokročilom stave, z posudzovania vplyvov na životné prostredie sa často stáva už len snahou o obmedzenie škôd. Znamená to, že aj keď sa dôsledne uplatnia všetky pravidlá vrátane požiadaviek podľa smernice o biotopoch, ktorými sa riadi posudzovanie vplyvov na životné prostredie, neexistuje záruka úspechu. Tradičný prístup k príprave projektu alebo návrhu plánu môže počas fázy verejnej konzultácie viesť aj k dlhým diskusiám s plánovacími orgánmi, inými záujmovými skupinami a mimovládnymi organizáciami, ktoré môžu spôsobiť značné oneskorenie v procese plánovania a dodatočné náklady.

Stále viac subjektov plánovania infraštruktúry si je vedomých týchto ťažkostí a osvojuje si integrovaný prístup k plánovaniu a návrhu projektov. Integrovaný prístup zvažuje infraštruktúru a aj ekologické potreby lokality na začiatku a zahŕňa ich do úvodného návrhu projektu spolu s inými spôsobmi využívania pôdy a rieky. Tento prístup podporuje tiež interaktívnejší a transparentnejší proces plánovania a podnecuje k tomu, aby sa hneď od začiatku využila aktívna pomoc a príspevok zo strany ekológov a ďalších zainteresovaných strán.

Protokol posúdenia environmentálnej udržateľnosti vodnej energie

Cieľom projektu Hydro4LIFE, ktorý vykonáva International Hydropower Association (Medzinárodná asociácia vodnej energie), je podporovať vykonávanie protokolu posúdenia environmentálnej udržateľnosti v rámci EÚ. Protokol ponúka metodológiu na meranie výkonu projektu využívania vodnej energie z hľadiska 20 environmentálnych, sociálnych, technických a hospodárskych okruhov. Poskytuje spoločný jazyk s cieľom umožniť vládam, občianskej spoločnosti a sektoru vodnej energie diskutovať a hodnotiť otázky udržateľnosti. Na tvorbe protokolu intenzívne pracovalo Fórum posudzovania udržateľnosti vodnej energie (Hydropower Sustainability Assessment Forum), globálny subjekt viacerých zainteresovaných strán so zástupcami zo sociálnych a environmentálnych mimovládnych organizácií, vlád, bánk a sektora vodnej energie.

Posúdenie sa týka všetkých fáz projektu: počiatočnej fázy, prípravy, vykonávania a prevádzky. Každému projektu sa priraďuje skóre od 1 do 5 (pričom 5 je overený osvedčený postup) za každý z 20 okruhov. Jeden z okruhov sa týka biodiverzity a inváznych druhov. Počas fázy prípravy projektu sa mimoriadna pozornosť venuje

—	hodnotám ekosystému;

—

biotopom;

—	špecifickým otázkam, ako sú ohrozené druhy a rybovody v povodí, nádrže a oblasti na dolných tokoch a

—	potenciálne vplyvy vyplývajúce z inváznych druhov, ktoré súvisia z plánovaným projektom.

http://www.hydrosustainability.org/Protocol/The-Protocol-Documents.aspx

Rozvoj udržateľnej vodnej energie v povodí Dunaja: hlavné zásady vypracované Medzinárodnou komisiou na ochranu rieky Dunaj (ICPDR)

Ministri podunajských krajín v roku 2010 požiadali o vypracovanie hlavných zásad integrácie environmentálnych aspektov do využívania vodnej energie, aby sa zabezpečil vyvážený a integrovaný rozvoj a aby sa potenciálne konflikty záujmov riešili hneď od začiatku. Hlavné zásady boli navrhnuté ako súčasť širokého participatívneho procesu, ktorý zahŕňal zástupcov z energetickej a environmentálnej správy, sektora využívania vodnej energie, mimovládnych organizácií a vedeckej komunity. Boli prijaté komisiou ICPDR v roku 2013 a toto sú ich hlavné odporúčania:

Základné princípy rozvoja udržateľnej vodnej energie

Rozvoj využitia vodnej energie musí dodržiavať zásady trvalo udržateľného rozvoja, vyvážene zohľadňovať environmentálne, sociálne a ekonomické faktory v rovnakej miere

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov, ako je vodná energia, by mala byť súčasťou komplexného prístupu k energetickej politike (národný energetický plán vrátane akčných plánov na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov). Nevyužitý potenciál energie z obnoviteľných zdrojov, úspory energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti sú dôležité body, ktoré treba pri tomto prístupe brať do úvahy.

Aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj vodnej energie a dosiahla rovnováha medzi rôznymi verejnými záujmami, mali by sa vypracovať vnútroštátne/regionálne stratégie založené na týchto zásadách celého povodia. V stratégiách by sa malo brať do úvahy multifunkčné využitie infraštruktúry vodnej energie (protipovodňové opatrenia, zásobovanie vodou atď.) a vplyvy (vrátane kumulatívnych) na životné prostredie.

Verejný záujem na vnútroštátnej/regionálnej úrovni sa musí zvažovať transparentne, štruktúrovane a reprodukovateľne na základe kritérií a relevantných informácií vrátane účasti verejnosti v ranej fáze rozhodovacieho procesu.

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov ako taká nie je vo všeobecnosti považovaná za prevažujúci verejný záujem. Projekt na využívanie vodnej energie nepredstavuje automaticky prevažujúci verejný záujem len preto, že bude vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov. Každý prípad sa musí posudzovať podľa jeho skutkovej podstaty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Na optimalizáciu plánovacích procesov a podporu spoločnej dohody a prijatia praktického vykonávania nových projektov na využívanie vodnej energie je kľúčové zapojiť občanov a skupiny občanov, zainteresované strany a mimovládne organizácie, ktorých záujmy sú ovplyvnené projektom.

Rozvoj využívania vodnej energie musí zohľadňovať vplyvy zmeny klímy na vodné ekosystémy a vodné zdroje (odolnosť riečnych biotopov, množstvo prietoku a sezónne zmeny prietoku).

Technického zlepšenia existujúcich vodných elektrární a ekologická obnova

Technické zlepšovanie existujúcich vodných elektrární by sa malo podporovať, aby sa zvýšila ich výroba energie. Tieto typy zlepšení sú voči životnému prostredia najšetrnejším spôsobom ako dosiahnuť ciele v oblasti životného prostredia (napr. rámcovej smernice o vode).

Technické zlepšovanie existujúcich vodných elektrární by malo byť spojené s ekologickými kritériami na ochranu zlepšenie stavu vôd. Na propagáciu a finančnú podporu technického zlepšenia by vnútroštátne energetické stratégie a nástroje mali využívať stimuly alebo environmentálne značky.

10.

Kombinácia technického zlepšenia s ekologickou obnovou existujúcich vodných zariadení predstavuje výhodnú situáciu pre subjekty vyrábajúce energiu, ako aj environmentálny stav.

Prístup založený na strategickom plánovaní v prípade novej výstavby vodných elektrární

11.

Prístup založený na strategickom plánovaní (spojený s akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov) sa odporúča v prípade rozvoja nových vodných elektrární. Tento prístup by mal byť založený na dvojúrovňovom posudzovaní (vrátane zoznamov odporúčaných kritérií), vnútroštátnom/regionálnom posúdení a následne posúdení konkrétneho projektu. Takýto prístup je v súlade so zásadou prevencie a predbežnej opatrnosti, ako aj so zásadou „znečisťovateľ platí“.

12.

V prvom kroku sa určia úseky rieky, v ktorých sa vnútroštátnymi alebo regionálnymi právnymi predpismi/dohodami zakáže budovanie vodných elektrární (vylúčené zóny). V druhom kroku sa všetky ostatné úseky posúdia pomocou posudzovacej matice a klasifikačnej schémy (Obr. 14 a 15).

13.

Vnútroštátne/regionálne posúdenie je nástrojom, ktorý pomáha orgánom verejnej správy nasmerovať nové vodné elektrárne do oblastí, kde sa očakávajú minimálne vplyvy na životné prostredie. Dá sa to dosiahnuť zosúladením využívania vodnej energie s požiadavkami ekosystémov a tým, že sa budú rozhodnutia prijímať na základe jasných a transparentných kritérií vrátane aspektov riadenia energie, ako aj životného prostredia a krajiny. Podľa potreby treba zohľadniť aspekty celého povodia Dunaja alebo cezhraničné aspekty.

14.

Z vnútroštátneho/regionálneho posúdenia plynú výhody pre životné prostredie rovnako ako aj vodohospodárskemu sektoru a sektoru využívajúcemu vodnú energiu, keďže sa ním zvyšuje predvídateľnosť rozhodovacieho procesu a transparentnosť udeľovania povolení novým projektom.

15.

Kým posúdenie na vnútroštátnej/regionálnej úrovni je viac všeobecné, posúdenie konkrétneho projektu, ktorým sa klasifikujú úseky rieky z hľadiska ich vhodnosť na potenciálne využívanie vodnej energie, poskytuje podrobné a hĺbkové posúdenie prínosov a vplyvov konkrétneho projektu. Ľahšie sa tak posúdi, či je projekt vhodne prispôsobený určitému miestu. Posúdenie konkrétneho projektu sa vykonáva v reakcii na žiadosť o vydanie povolenia pre novú vodnú elektráreň a teda závisí od konkrétneho návrhu projektu.

16.

Tvorba súčasných a nových politík, najmä pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, by sa mala náležite zohľadniť.

17.

Systémy stimulov pre nové projekty využívania vodnej energie by mali brať do úvahy výsledky strategického plánovacieho prístupu a primerané zmierňujúce opatrenia, aby sa využívanie vodnej energie podporovalo čo najudržateľnejším spôsobom.

Zmiernenie negatívnych vplyvov využívania vodnej energie

18.

Zmierňujúce opatrenia sa musia stanoviť tak, aby minimalizovali negatívne vplyvy vodných zariadení na vodné ekosystémy. Ak to je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, môžu sa tým vyvážiť straty výroby elektriny s využitím vodnej energie spôsobené zavádzaním zmierňujúcich opatrení.

19.

Prioritnými opatreniami na udržanie a zlepšenie ekologického stavu vôd je zabezpečiť migráciu rýb a ekologický prietok.

20.

Pre ekológiu rieky a mokrade priamo závislé od vodných ekosystémov sú dôležité ďalšie zmierňujúce opatrenia napr. zlepšenie riadenia sedimentov, minimalizácia negatívnych vplyvov umelej fluktuácie vodnej hladiny (špičkovania), zachovanie stavu podzemných vôd alebo obnova špecifických typov biotopov a pobrežných zón. Tieto opatrenia by sa preto mali zohľadniť v návrhu projektu a brať do úvahy nákladovú účinnosť a bezpečnosť dodávok energie.

https://www.icpdr.org/main/activities-projects/hydropower

4.2. Integrované vnútroštátne alebo regionálne plány na využívanie vodnej energie

Priestorové plány prijaté na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v závislosti od právnych predpisov uplatňovaných v každej krajine umožňujú, aby sa rôzne požiadavky týkajúce sa pôdy preskúmali pre širokú geografickú oblasť. Umožní sa tak, aby sa navrhla integrovaná stratégia trvalého udržateľného rozvoja, ktorá sa usiluje nájsť synergiu a minimalizovať konflikty, kde je to možné.

Priestorové plány stanovujú aj vyváženejší rozvojový rámec, pretože umožňujú už na začiatku procesu plánovania zohľadniť rozsiahlejšie sociálne a environmentálne otázky. Zvyčajne to vedie k predvídateľnejšiemu a stabilnejšiemu plánovaciemu rámcu, z čoho majú prospech všetky zúčastnené strany, a pomáha znížiť riziko prípadných problémov a omeškaní v neskorších fázach, napríklad na úrovni jednotlivých projektov. Motivujú rôzne hospodárske odvetvia, záujmové skupiny a širokú verejnosť, aby sa angažovali prostredníctvom verejných konzultácií, a zabezpečili tak väčšiu transparentnosť v rozhodovacom procese.

Priestorové plánovanie a aj odvetvové plánovanie je preto dôležitým nástrojom pre priemysel. V prípade výroby elektrickej energie z vodnej energie vypracovalo niekoľko krajín na národnej alebo regionálnej úrovni špecifické plány na využívanie vodnej energie, ktorými sa stanovil budúci rozvoj z hľadiska dopytu a príležitostí. Okrem toho sú všetky členské štáty povinné vypracovať národné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, aby sa rozhodlo o najvhodnejšej kombinácie opatrení týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie pre konkrétnu krajinu alebo región z hľadiska splnenia cieľov v oblasti využívania energie. Obidva typy plánov nielenže umožňujú analýzu predpokladaných potrieb rôznych typov energie z obnoviteľných zdrojov, ale poskytujú aj príležitosť v ranej a strategickej fáze procesu plánovania zohľadniť širšie sociálno-ekonomické hľadiská (plán manažmentu povodia alebo sústava Natura 2000).

Primeraný odhad plánov

V článku 6 smernice o biotopoch sa vyžaduje aj primeraný odhad plánov a programov (napr. národných alebo regionálnych plánov na využívanie vodnej energie alebo akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov). Potvrdil to Európsky súdny dvor (44). Primeraný odhad priestorového plánu alebo programu bude samozrejme na strategickejšej úrovni, ale postup je v podstate rovnaký ako v prípade projektov. Primeraný odhad by mal zvážiť vplyv plánu alebo projektu, samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, na integritu lokalít sústavy Natura 2000.

Práca realizovaná v rámci odhadu by mala zodpovedať geografickému rozsahu plánu a prírody a rozsahu možných vplyvov. Aby sa primeraný odhad dal vykonať správne, musí sa zhromaždiť dostatok informácií o navrhovanom pláne. Základným cieľom za každých okolností je zabrániť nepriaznivému vplyvu na integritu lokalít sústavy Natura 2000, alebo ho odstrániť, alebo vyvrátiť odôvodnené obavy, že takýto nepriaznivý účinok môže nastať.

Hlavným prínosom vykonávania primeraného odhadu konkrétneho plánu je, že sa počas posudzovania vplyvov jednotlivých projektov môže predísť potenciálnym neskorším konfliktom v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000 napríklad vymedzením zón činností mimo lokalít sústavy Natura 2000. Od zainteresovaných si to vyžaduje v ranej fáze plánovacieho procesu zvážiť menej škodlivé riešenia na splnenie plánovaných cieľov a podporuje integrovanejší a holistický prístup k návrhom rozvoja využívania vodnej energie.

4.3. Citlivosť voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a zonácia

Využívanie pôdy alebo sektorové plány zvyčajne pokrývajú širokú zemepisnú oblasť. Takýto rozsah v spojení s priestorovým charakterom plánov umožňuje vykonávať strategické rozhodnutia týkajúce sa kapacity a umiestnenia výstavby využívajúcej vodnú energiu a pritom zohľadniť multifunkčnú úlohu riek a potenciálny environmentálny vplyv rozhodnutí.

Z tohto pohľadu je jedným z efektívnych spôsobov, ako zabrániť alebo minimalizovať potenciálne konflikty s lokalitami sústavy Natura 2000, určiť územia pozdĺž rieky, ktoré sa považujú za vhodné alebo nevhodné na využívanie vodnej energie. Môžu sa zobraziť na mape spolu s miestami záujmu z hľadiska ochrany prírody rieky s cieľom identifikovať možné konfliktné oblastí – napríklad chránené lokality, ako sú lokality sústavy Natura 2000, alebo migračné trasy pre chránené druhy EÚ.

Mapy citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín sú užitočné a pomáhajú umiestniť rozvoj vodnej energie mimo takých oblastí, ako sú lokality sústavy Natura 2000, kde je vysoké riziko významných vplyvov a kde environmentálne povoľovacie konanie bude nevyhnutne zložitejšie a pravdepodobne bude neúspešné, či už podľa rámcovej smernice o vode, smernice o biotopoch alebo smernice EIA. Mapy citlivosti sa môžu vypracovať aj pre vybrané kategórie druhov (napr. druhy rýb európskeho významu) alebo konkrétnych typov biotopov alebo chránených oblastí vopred určenej oblasti. Je však dôležité, aby mapy vychádzali z najlepších dostupných údajov a informácií a aby výberové kritériá boli transparentné a zrozumiteľné pre všetkých zúčastnených (prípadne predmetom verejných konzultácií). Mapy by mali byť v dostatočnom rozlíšení, aby poskytovali spoľahlivú charakteristiku daných oblastí.

Ďalšou veľkou výhodou máp citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín je, že pomáhajú predchádzať možným konfliktom s článkom 5 smernice o vtákoch a článkami 12 a 13 smernice o biotopoch. Ako už bolo vysvetlené v kapitole 1, tieto ustanovenia zabezpečujú ochranu druhov európskeho významu v celej oblasti prirodzeného výskytu v EÚ, či už sa nachádzajú v lokalite sústavy Natura 2000 alebo nie. Developeri alebo plánovači v oblasti vodnej energie musia preto zabezpečiť, aby pôsobili v súlade s týmito prísnymi predpismi na ochranu druhov.

Mapy citlivosti založené na distribúcii existujúcich druhov môžu byť zavádzajúce, pretože samotná distribúcia môže byť produktom existujúcich vplyvov, ktoré treba riešiť. Pri používaní takýchto máp treba brať do úvahy plány obnovy distribúcie druhov. Po vypracovaní máp na využívanie vodnej energie a máp citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa môžu tieto mapy prehodnotiť a môžu sa zaradiť odlišné úseky rieky do jednej alebo viacerých z týchto kategórií:

— Priaznivé oblasti – tieto oblasti, ktoré vykazujú dobrý potenciál na využívanie vodnej energie (aj z hľadiska modernizácie súčasných zariadení) a nízku mieru konfliktu so záujmami ochrany prírody – napr. na výrazne zmenených vodných útvaroch s nízkym ekologickým záujmom, alebo tam, kde sa nenachádzajú lokality sústavy Natura 2000 alebo chránené sťahovavé druhy EÚ.

— Menej priaznivé oblasti – ak existuje určité riziko konfliktu s jednou alebo viacerými lokalitami sústavy Natura 2000 alebo chránenými druhmi EÚ pozdĺž rieky.

— Nepriaznivé oblasti – ak existuje vysoké riziko konfliktu s jednou alebo viacerými lokalitami sústavy Natura 2000 alebo chránenými druhmi EÚ pozdĺž rieky. Týmto oblastiam je lepšie sa vyhnúť, pretože bude veľmi ťažké alebo dokonca nemožné splniť všetky podmienky postupu posudzovania podľa článku 6 smernice o biotopoch a postupu na udelenie výnimky podľa článku 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

Je potrebné poznamenať, že mapy citlivosti môžu poskytnúť len všeobecné zhrnutie oblastí s možným vysokým rizikom (kde sa treba novej výstavbe najlepšie úplne vyhnúť), stredným rizikom (kde sú zmierňujúce opatrenia možné) a nízkym rizikom (kde sa očakáva, že vplyv bude obmedzený alebo malý). Samé osebe nie sú náhradou za posudzovanie vplyvov na životné prostredie alebo primeraný odhad na úrovni projektov. Realizácia týchto posúdení alebo odhadov ešte môže byť v prípade jednotlivých projektov na rozvoj využívania vodnej energie potrebná.

Komplexným prieskumom druhov v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo primeraného odhadu v jednotlivých lokalitách sa bude dať pre každú lokalitu presnejšie určiť, aké špecifické prírodné hodnoty a riziká vplyvu sú pravdepodobné. Z tohto pohľadu môžu mapy na strategickej úrovni pomôcť naznačiť, aká úroveň posúdenia sa bude vyžadovať na úrovni konkrétneho projektu v prípade podrobnejších a prísnejších základných štúdií.

PREHLIADAČ SÚSTAVY NATURA 2000: užitočný nástroj pre developerov

http://natura2000.eea.europa.eu/

Prehliadač sústavy Natura 2000 je online geografický informačný systém (GIS) mapovania, ktorý umožňuje navrhovateľom projektov lokalizovať a preskúmať každú lokalitu sústavy Natura 2000 v EÚ. Lokality sa dajú preskúmať vo veľmi podrobnej mierke (1:500), čo umožňuje zobraziť hranice lokality a jej základné krajinné charakteristiky s veľmi vysokým rozlíšením. Pre každú lokalitu sa dá prevziať štandardný formulár údajov, v ktorom sú uvedené živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená ako chránená, ako aj odhadovaná veľkosť ich populácie alebo oblasti a stav ich ochrany v lokalite a tiež význam tejto lokality pre dané živočíšne a rastlinné druhy a typ biotopu. Dostupné sú aj ďalšie funkcie na vyhľadávanie a zobrazovanie, ktoré využívajú údaje z rôznych zdrojov o lokalite sústavy Natura 2000.

Odporúčania komisie ICPDR pre národné/regionálne posúdenia a kritériá

V hlavných zásadách komisie ICPDR sa v prípade strategického plánovania zón vhodných na výrobu elektriny s využitím vodnej energie na národnej alebo regionálnej úrovni odporúča dvojkrokový postup. V prvom kroku by sa mali určiť úseky rieky, v ktorých sa na základe príslušných medzinárodných, vnútroštátnych alebo regionálnych právnych predpisov/dohôd zakáže budovanie vodných elektrární (vylúčené zóny). V druhom kroku by sa všetky ostatné úseky mali posúdiť pomocou klasifikačnej schémy založenej na dohodnutých kritériách. Je dôležité, aby posúdenie na vnútroštátnej/regionálnej úrovni bolo technicky uskutočniteľné a založené na údajoch, ktoré možno získať na tejto úrovni. Výsledná matrica poskytuje nástroj na podporu rozhodovania, aby sa zaistilo vyvážené dosiahnutie energetických a environmentálnych cieľov. Proces zváženia na národnej/regionálnej úrovni by mali vykonať príslušné orgány každej podunajskej krajiny ako súčasť procesu účasti verejnosti. Výsledky by mali byť zaradené do plánov manažmentu povodia a akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

Ekologický riadiaci plán pre monitorovací nástroj rakúskych rieky – WWF

Rakúska pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) považuje za dôležité, aby budúca výstavba využívajúca vodnú energiu dodržiavala strategický prístup, a tak sa chránili zostávajúce významné, citlivé a neporušené úseky riek. V záujme podpory tohto prístupu WWF pripravil ekologický riadiaci plánu s cieľom poskytovať technicky správny základ pre rozhodnutia na posúdenie potreby ochrany rakúskych vôd (WWF Ökomasterplan, 2009).

Štúdia bola uverejnená v roku 2009 a po prvýkrát posudzovala ekologický význam 53 najväčších riek v Rakúsku s rozlohou povodia väčšou ako 500 km2. Boli v nej predstavené aj oficiálne údaje z analýzy súčasného stavu z ministerstva zodpovedného za vykonávanie rámcovej smernice o vode a poskytovanie informácií súvisiacich s ochranou, ako napríklad o lokalitách sústavy Natura 2000 a o iných chránených územiach. Každý jeden vodný úsek kategorizovali a určili jeho stupeň priority podľa dôležitosti v závislosti od rôznych kritérií výberu (napríklad ekologický stav, situácia v chránených oblastiach, hydromorfológia, dĺžka dráhy priľahlého voľného prietoku).

Každému úseku rieky bola pridelená kategória podľa týchto tried citlivosti:

—	Trieda citlivosti 1: výnimočne hodné ochrany na základe ekologického stavu

—	Trieda citlivosti 2: výnimočne hodné ochrany z dôvodu situácie v rezervácii(-iách)

—	Trieda citlivosti 3: výnimočne hodné ochrany na základe morfológie

—	Trieda citlivosti 4: výnimočne hodné ochrany z dôvodu dĺžky súvislého voľného prietoku

—	Trieda citlivosti 5: potenciálne hodné ochrany, keďže databáza na bezpečné posúdenie stavu životného prostredia nie je k dispozícii

—	Trieda citlivosti 6: potenciálne hodné ochrany

—	Trieda citlivosti 7: len z časti hodné ochrany

—	Trieda citlivosti 8: existujúce využívanie vodnej energie na ekonomické účely

—	chýbajú údaje (ekologický stav, hydromorfológia)

http://www.oekomasterplan.at/home.html

Plánovacie nástroje na dosiahnutie rovnováhy medzi výstavbou na využívanie vodnej energie a obnovou vodného životného prostredia vo Francúzsku

Francúzske ministerstvo pre životné prostredie, udržateľný rozvoj a energetiku v roku 2008 zorganizovalo stretnutie za okrúhlym stolom na tému, ako ďalej rozvíjať udržateľnú vodnú energiu a zároveň obnoviť vodné prostredie vo Francúzsku. Mali sa dosiahnuť dva ciele: do roku 2020 zvýšiť ročnú produkciu o 3 TWh a dosiahnuť dobrý stav 66 % povrchových vodných útvarov do roku 2015.

Po rozsiahlych diskusiách s miestnymi volenými orgánmi, výrobcami elektriny z vodnej energie, národným výborom pre profesionálny sladkovodný rybolov a niekoľkými mimovládnymi organizáciami ministerstvo podpísalo dohodu, ktorá obsahovala štyri hlavné ciele:

—	podporovať vodnú energiu neustálym procesom spoločného výskumu v oblasti environmentálnej integrácie, monitorovania a kontroly;

—

modernizovať a optimalizovať existujúce elektrárne smerovaním k účinnému vykonávaniu právnych predpisov o zvyšovaní minimálneho prietoku do januára 2014 a zaviesť povinné rybovody. Všetky obnovenia povolení na vykonávanie činnosti by mali sprevádzať opatrenia na zlepšenie energetického výkonu a environmentálneho správania elektrárne;

—	odstrániť najproblematickejšie prekážky ekologickej kontinuity, ktoré boli stanovené v národnom programe a realizovať tieto programy obnovy s pomocou finančných prostriedkov z vodárenských agentúr;

—

vytvoriť systém rozvoja využívania vodnej energie „vysokej environmentálnej kvality“ s minimálnym vplyvom na životné prostredie. O výstavbu nových zariadení sa treba usilovať a treba ich umiestňovať prednostne v oblastiach, kde nie sú environmentálne problémy, a výstavba sa musí vyhnúť oblastiam s bohatou biodiverzitou (napr. zakázaným riekam a priechodným riekam).

Vláda preto v rokoch 2012 až 2015 prijala dva zoznamy chránených riek s cieľom zabezpečiť súlad s rámcovou smernicou o vode. V prvom zozname boli uvedené zakázané rieky, na ktorých sa nesmie povoliť žiadna výstavby nových prekážok a existujúce priehrady musia v momente, keď sa obnoví ich povolenie, zabezpečiť ekologickú kontinuitu. Druhý zoznam obsahuje rieky, na ktorých je prioritou obnovenie kontinuity na existujúcich hrádzach. Existujúce hrádze musia byť na týchto riekach do piatich rokov upravené tak, aby sa zabezpečila migrácia rýb v smere po prúde aj proti prúdu a dostatočný prenos sedimentov.

V prvom zozname sú uvedené: rieky vo veľmi dobrom stave (napr. v sústave Natura 2000), rieky s diadrómnymi migrujúcimi rybami (tiež často v sústave Natura 2000) a biologické nádrže. Spolu predstavujú približne 25 – 30 % tokov vo Francúzsku. V druhom zozname sú zahrnuté ďalšie rieky s diadrómnymi migrujúcimi rybami, rieky, ktorým hrozí riziko nesplnenia environmentálnych cieľov z dôvodu hydromorfologických tlakov a neefektívneho fungovania biologických nádrží, ako je stanovené v pláne manažmentu povodia. Spolu predstavujú približne 10 % tokov vo Francúzsku.

Určenie potenciálnych oblastí pre nový rozvoj využívania vodnej energie v zmysle regionálnych plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov je založené najmä na údajoch o vodnej energii a kompatibilite so zoznamom 1 a 2, v ktorých sa určili vhodné, menej vhodné a nevhodné oblasti.

Zdroj: https://circabc.europa.eu/sd/a/85a4834a-5733-4474-9686-d6d94d722b95/Presentation-Planning%20instruments%20for%20hydropower%20and%20preserved%20rivers%20in%20France.pdf

4.4. Včasné konzultácie

Včasná konzultácia so zainteresovanými stranami, skutočne so všetkými, je dôležitá na to, aby bolo možné nájsť prijateľné a udržateľné riešenia. Rovnako dôležité je dosiahnutie spoločného chápania predmetnej problematiky a podpora spolupráce pri hľadaní riešení, najmä ak sa ukázalo, že ekologické vplyvy projektu nie sú prístupné konvenčným prístupom zmiernenia.

Konflikty často vznikajú v dôsledku neschopnosti zapojiť zainteresované environmentálne skupiny dostatočne skoro do postupu plánovania, čo môže viesť k zdĺhavým a nákladným omeškaniam. V ideálnom prípade by sa mali zainteresované strany a široká verejnosť zúčastňovať na všetkých fázach projektu alebo plánu rozvoja. Účasť je osobitne dôležitá vo fáze definovania projektu alebo plánu a počas interaktívneho a opakovaného procesu hľadania realistických alternatívnych riešení pre problematické oblasti.

Európska legislatíva a európske postupy nie sú veľmi špecifické, pokiaľ ide o požiadavku verejnej konzultácie a účasti, a formálne kroky na začatie verejnej konzultácie sa zvyčajne vyžadujú až po dokončení štúdie na posúdenie vplyvu na životné prostredie a po predložení plánov projektov na schválenie. Developerom by to však nemalo brániť, aby sami čo najskôr zorganizovali verejnú konzultáciu.

Cieľmi dobre organizovanej stratégie na účasť verejnosti by malo byť:

—	zabezpečiť transparentný proces plánovania a rozhodovania v rámci plánu alebo projektu infraštruktúry a otvorenosť, čo sa týka relevantných informácií a údajov;

—	zvýšiť informovanosť o celkových cieľoch plánu alebo projektu a súvisiacimi problémami;

—	získať podporu občanov pre proces plánovania projektu alebo plánu a pre vykonávanie projektu alebo plánu;

—	zapojiť kľúčové zainteresované strany do fázy plánovania, aby sa vytvorila atmosféra vzájomnej dôvery a rešpektu, čo uľahčí prijatie plánu alebo projektu verejnosťou a jeho úspešnú realizáciu.

Na zabezpečenie úspešnej konzultácie so zainteresovanými stranami a úspešného procesu zapojenia je v praxi mimoriadne dôležité:

—

Načasovanie účasti verejnosti: Zapojenie zainteresovaných strán by sa malo začať v najskoršej fáze plánu alebo projektu, aby sa dali environmentálne informácie použiť pri posudzovaní alternatív týkajúcich sa návrhu, miesta a finančných opatrení. Konzultácie so zainteresovanými stranami by mali pokračovať aj počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné celého cyklu plánu alebo projektu.

—

Určenie relevantných záujmových skupín: Určenie príslušných záujmových skupín alebo zainteresovaných strán je pre úspešné zapojenie verejnosti kľúčové, či už ide o politiku, plán, program (napr. v rámci sektoru alebo regiónu) alebo projekt. Analýza sociálneho zloženia spoločnosti, v ktorej sa plán alebo projekt plánuje, môže tiež pomôcť zabezpečiť, aby boli identifikovaní všetci relevantní kľúčoví hráči alebo zainteresované strany a zapojení do konzultácií.

—

Voľba správnej formy komunikácie a konzultácie: Účasť verejnosti sa môže pohybovať v rozmedzí od jednoduchého šírenia informácií, cez konzultácie, až po účasť na rozhodovaní:

—	Informovanie: jednosmerný tok informácií od navrhovateľa smerom k verejnosti.

—	Konzultovanie: dvojsmerný tok informácií medzi navrhovateľom a verejnosťou, pričom verejnosti sa umožňuje vyjadriť svoj názor a navrhovateľovi odpovedať.

—

Účasť: dvojsmerný tok informácií a nápadov, do ktorého je zapojený navrhovateľ a verejnosť, spoločne analyzujú a určujú agendu a verejnosť/zainteresované strany sa dobrovoľne zapájajú do rozhodovania o návrhu projektu a riadenia prostredníctvom zhody v hlavných bodoch. Požadovaná úroveň zapojenia verejnosti v prípade konkrétneho plánu alebo projektu môže byť rôzna v závislosti od sociálnych a politických súvislostí. Na určovanie vhodnej miery účasti sa môže vypracovať matrica účasti pre každú z hlavných zainteresovaných skupín. Matrica môže slúžiť aj ako systematický nástroj na vymedzenie úloh a zodpovedností zainteresovaných strán a určenie oblastí potenciálneho sporu medzi skupinami.

—

Zodpovednosť a odhodlanie: Včasné konzultácie s potenciálne postihnutými skupinami môžu zlepšiť poskytovanie environmentálnych informácií rozhodovateľom (napr. identifikovaním environmentálnych vplyvov alebo navrhovaním vhodných zmierňujúcich opatrení) a pomôcť minimalizovať možné konflikty a prieťahy. Úprimné snahy o informovanie verejnosti a reagovanie na návrhy alebo obavy tiež pomáhajú zabrániť nedorozumeniam a môžu vyústiť do širšej akceptácie projektov a stotožnenia miestnej komunity s nimi.

Nepochybne verejné konzultácie a účasť verejnosti môžu byť časovo a celkovo náročné, ale keď sa využívajú pozitívne, môžu znížiť antagonizmus a posilniť potenciál dlhodobého úspechu.

Strategické plánovanie a spolupráca na úrovni povodia v Anglicku

Prístup, ktorý je založený na spolupráci celého povodia, spája pracovné úsilie na úrovni povodia rieky, aby sa dosiahli prierezové zlepšenia našich vodných prostredí. Komunitné partnerstvá, ktoré prinášajú miestne znalosti a expertízu, sú aktívne v celom Anglicku a v pohraničných oblastiach Walesu v každom z viac ako 100 povodí podľa rámcovej smernice o vode.

Viac ako 1 500 organizácií sa v celej krajine podieľa na tomto prístupe založenom na povodiach vrátane mimovládnych organizácií, vodárenských spoločností, miestnych orgánov, vládnych agentúr, majiteľov pôdy, klubov rybárov, organizácií združujúcich poľnohospodárov, akademickej obce a miestnych podnikateľov.

Tieto partnerstvá prinášajú praktické nákladovo efektívne využitie priamo na mieste spolu s množstvom prínosov, ako je napríklad zlepšenie kvality vody, väčšia biodiverzita, zníženie rizika záplav, odolnosť voči zmene klímy a väčšie zapojenie komunity do problematiky miestnych riek. Partnerstvá urýchľujú získavanie dodatočného financovania a do dnešného dňa niektoré navýšili počiatočnú investíciu až osemnásobne.

Na základe niekoľkých výskumných projektov sa teraz preukázalo, že silné partnerstvo povodia zložené z rôznych zainteresovaných strán a technických odborníkov z povodia a jeho okolia môže byť zodpovedné za koordináciu plánovania, financovanie a zabezpečenie dobrého ekologického stavu rieky a jej povodia.

Vyplynulo z nich aj to, že integrované posúdenie realizované zainteresovanou stranou povodia môže pomôcť pri komplexnom pochopení problematiky a následnom vypracovaní strategického, cieleného a vyrovnaného, a tým aj nákladovo efektívneho plánu riadenia zásahov do povodia.

http://www.catchmentbasedapproach.org/

VEDOMOSTNÁ ZÁKLADŇA CABA Cieľom tejto webovej lokality o prístupe založenom na zahrnutí celého povodia je prezentovať užitočnú prácu vykonávanú partnerstvami povodí v celej krajine. Informovaním o najlepších postupoch sa usilujeme zabrániť zdvojovaniu úsilia a zabezpečiť, aby návštevníci CaBA mali úžitok zo všetkých poznatkov, ku ktorým sa skupiny aktívne v riadení povodí dospeli počas mnohých rokov. Táto webová lokalita je navrhnutá tak, aby informovaním o mnohých rôznych spôsoboch plánovania a riadenia posilnila partnerstvá CaBA a ukázala im, ako sa dajú dosiahnuť stanovené ciele.

ÚČASŤ	VYUŽÍVANIE ÚDAJOV	POSKYTOVANIE	MONITOROVANIE
zainteresované strany a budovanie efektívneho partnerstva	a dôkazov, ktoré slúžia na informovanie zainteresovaných strán vedúcich plánovanie	cielených a integrovaných zásahov do riadenia povodia	a modelovanie životného prostredia na meranie výsledkov
Ďalšie informácie	Ďalšie informácie	Ďalšie informácie	Ďalšie informácie

5. POSTUP ODHADU PODĽA SMERNICE O BIOTOPOCH

5.1. Úvod

Právne predpisy EÚ na ochranu prírody si vyžadujú, aby každý plán alebo projekt, ktorý môže významne ovplyvniť jednu alebo viaceré z lokalít sústavy Natura 2000, podliehal primeranému odhadu v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. V tejto kapitole sa ponúka podrobný návod na vykonanie primeraného odhadu v prípade plánov a projektov na využívanie vodnej energie (45).

Článok 6 ods. 3

Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

Článok 6 ods. 4

Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Keďže sústava Natura 2000 sa týka najvzácnejších a najviac ohrozených biotopov a živočíšnych a rastlinných druhov v Európe, je logické, že postupy schvaľovania rozvojových projektov, ktoré môžu významne negatívne ovplyvniť tieto lokality, musia byť dostatočne prísne na to, aby zabránili mareniu celkových cieľov smernice o ochrane vtákov a smernice o biotopoch. Osobitná pozornosť sa preto venuje potrebe prijímať rozhodnutia na základe náležitých vedeckých informácií a odborných znalostí. Zdržania v procese schvaľovania sú veľmi často spôsobené nízkou kvalitou posudzovaní, ktorá neumožňuje príslušným orgánom vytvoriť si názor na vplyvy plánu alebo projektu.

Dôležité je tiež nezamieňať environmentálne posudzovania vplyvov vykonávané podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení (SEA), alebo postup udeľovania výnimiek podľa článku 4 ods. 7 podľa rámcovej smernice o vode s primeraným odhadom vykonávaným podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Aj keď sa tieto posudzovania veľmi často vykonávajú spoločne, každé z nich má iný účel a týka sa vplyvov na iné aspekty životného prostredia. Takže, aj keď by bolo najlepšie, keby sa vykonávali všetky koordinovane, nemôžu sa vzájomne nahrádzať, alebo vykonávať namiesto primeraného odhadu.

Primeraný odhad sa zameriava na živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov chránené na základe smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov, a najmä na tie druhy a biotopy, pre ktoré bola lokalita označená za súčasť sústavy Natura 2000. Primeraný odhad podľa článku 6 ods. 3 má preto užší rozsah než posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode, smerníc o EIA alebo SEA, keďže sa obmedzuje na dosah na lokality sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany.

Účinok každého postupu posudzovania je tiež rozdielny. V prípade primeraného odhadu a rámcovej smernice o vode je však výsledok právne záväzný pre príslušný orgán a určuje jeho konečné rozhodnutie. Ak sa teda podľa primeraného odhadu určí, že nedôjde k žiadnemu nepriaznivému vplyvu na integritu lokality sústavy Natura 2000, a to napriek zavedeniu zmierňujúcich opatrení, plán alebo projekt sa môže schváliť, iba ak sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 6 ods. 4.

5.2. Kedy sa vyžaduje postup podľa článku 6?

Procedurálne a vecné záruky, ktoré platia pre všetky plány alebo projekty, ktoré by mohli významne ovplyvniť lokality sústavy Natura 2000, sú stanovené v článku 6 smernice o biotopoch.

Ciele tohto postupu:

—	posúdiť dosahy plánu alebo projektu, ktoré by mohli významne ovplyvniť lokality sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov ochrany lokality;

—	presvedčiť sa, či tieto dosahy nepriaznivo neovplyvnia integritu príslušnej lokality;

—	poskytnúť mechanizmus na schválenie plánu alebo projektu, ktorý má nepriaznivý vplyv, ak neexistujú žiadne alternatívne riešenia a plán alebo projekt sa považuje za potrebný z dôvodov vyššieho verejného záujmu;

—	v takých prípadoch sa prijmú kompenzačné opatrenia, ktoré zabezpečia, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená.

Na určenie, či je potrebné vykonať primeraný odhad sa v článku 6 ods. 3 uvádza niekoľko podmienok. Vzťahujú sa na:

—	akýkoľvek plán alebo projekt,

—	ktorý pravdepodobne významne ovplyvní aspoň jednu lokalitu sústavy Natura 2000,

—	samostatne alebo v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi,

—	ale priamo nesúvisí so správou ochrany lokality.

V smernici sa nevymedzuje rozsah „plánu“ alebo „projektu“. Rozhodujúcim faktorom na miesto toho je, či plán alebo projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv. Pojem „projekt“ by sa preto mal vykladať v širšom zmysle, aby zahŕňal aj stavebné práce a akékoľvek iné zásahy do prirodzeného životného prostredia (46). Zahŕňa to preto aj projekty zamerané na obnovu, zlepšenie, údržbu alebo modernizáciu existujúcej vodnej elektrárne, ak sa predpokladá, že bude mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000.

Pokiaľ ide o geografický rozsah, článok 6 ods. 3 sa neobmedzuje na plány a projekty vykonávané v lokalite sústavy Natura 2000, zahŕňa aj rozvoj kdekoľvek mimo lokality sústavy Natura 2000, ak je pravdepodobné, že významne ovplyvní lokalitu sústavy Natura 2000. Len preto, že navrhovaný rozvoj sa nachádza mimo lokality sústavy Natura 2000, nie je oslobodený od primeraného odhadu, ktorý sa vyžaduje podľa článku 6 ods. 3.

Potreba posudzovania teda závisí od toho, či rozvoj môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, bez ohľadu na to, či sa projekt nachádza v lokalite sústavy Natura 2000. Napríklad projekt, ktorý sa nachádza v istej vzdialenosti proti prúdu od lokality sústavy Natura 2000, môže stále spôsobiť škody na integrite lokality nachádzajúcej sa po prúde narušením prietoku vody, zmenami v transporte sedimentov, znečistením alebo prekážkami pre pohyb a migráciu druhov. V takýchto prípadoch sa musí projekt posudzovať podľa článku 6 ods. 3.

Ideálne by sem malo patriť aj zvažovanie pravdepodobných vplyvov presahujúcich štátne hranice. Ak plán alebo projekt v jednej krajine môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000 v inej krajine, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, budú sa musieť v rámci primeraného odhadu posudzovať aj vplyvy na integritu lokalít sústavy Natura 2000 v tejto druhej krajine. Je to v súlade s Dohovorom z Espoo, ktorý sa v EÚ vykonáva prostredníctvom smerníc o EIA a SEA.

5.3. Postup vykonávania krok za krokom

Postup stanovený v článku 6 ods. 3 sa musí vykonávať postupne. Každý krok určuje, či bude ďalší krok postupu potrebný. Ak sa napríklad po zisťovacom konaní dospeje k záveru, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na lokalitu sústavy Natura 2000, plán alebo projekt možno schváliť bez potreby ďalšieho posudzovania.

Jednotlivé kroky sú takéto (pozri vývojový diagram):

—	Zisťovacie konanie – týmto úvodným krokom sa určí, či je potrebné vykonať primeraný odhad plánu alebo projektu. Ak nie je možné vylúčiť pravdepodobnosť, že plán alebo projekt bude mať významný vplyv na ktorúkoľvek lokalitu sústavy Natura 2000, potom sa vyžaduje primeraný odhad.

—	Primeraný odhad – po prijatí rozhodnutia, že sa primeraný odhad vyžaduje, musí sa vykonať podrobná analýza potenciálnych vplyvov plánu alebo projektu, samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, na integritu lokality (lokalít) sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jej (ich) ochrany.

—

prijatie rozhodnutia – ak sa na základe primeraného odhadu nepreukáže, že nehrozia nepriaznivé vplyvy na integritu lokality a že sa nepriaznivé vplyvy nedajú zmierniť, príslušné orgány musia plán alebo projekt zamietnuť. Na druhej strane, ak sa primeraným odhadom dokáže, že nedôjde k žiadnemu nepriaznivému vplyvu na integritu lokality sústavy Natura 2000, projekt môže byť schválený.

Podľa článku 6 ods. 4 sa umožňujú určité výnimky z tohto všeobecného pravidla. Navrhovateľ plánu alebo projektu môže požiadať, aby plán alebo projekt bol schválený za mimoriadnych okolností, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 6 ods. 4.

Z uvedeného je zrejmé, že rozhodovací proces je založený na zásade predbežnej opatrnosti. Dôraz sa kladie na objektívne preukázanie, a to na základe spoľahlivých podporných dôkazov, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na lokalitu sústavy Natura 2000. Dôkazné bremeno nesie navrhovateľ plánu alebo projektu, ktorý musí preukázať, že nevzniknú nepriaznivé účinky.

Obrázok

Vývojový diagram postupu podľa článku 6 ods. 3 a 4 (na základe metodickej príručky Európskej komisie k článku 6)

Vyskytuje sa v tejto lokaliteprioritný biotop alebo živočíšnyči rastlinný druh?

Výnimka podľačlánku 6 ods. 4

Je možné dospieť k záveru, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu príslušnej lokality?

Povolenie môže byť vydané z iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, ibaak Komisia vydá kladné stanovisko a prijmú sa vhodné kompenzačné opatrenia

Povolenie môže byť vydané za predpokladu, žesa prijmú vhodnékompenzačné opatrenia

Existujú dôvody týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí, prípadne významných environmentálnych prínosov?

Existujú naliehavé dôvodyvyššieho verejného záujmu?

Nie

Povolenie nemôže byť vydané

Existujú alternatívne riešenia?

Dajú sa negatívne vplyvy odstrániť, napríklad pomocou zmierňujúcich opatrení?

Povolenie môžebyť vydané

Posúďte kumulatívne a kombinovanévplyvy s inými plánmi a/alebo projektmi

Primeraný odhad

Zisťovacie konanie

Povolenie nemôže byť vydané

Prepracujte plán alebo projekt

Nie

Áno

Nie

Posúďte dosahy na lokalituz hľadiska cieľov jej ochrany

Môže plán alebo projektvýznamne ovplyvniť lokalitu?

Súvisí plán alebo projekt priamos riadením ochrany lokality, aleboje pre riadenie ochrany potrebný?

5.3.1. Zisťovacie konanie

Prvým krokom postupu podľa článku 6 ods. 3 je určiť, či je potrebné vykonať primeraný odhad, t. j. či plán alebo projekt môže mať významný vplyv na lokalitu sústavy Natura 2000. Ak je možné s dostatočnou istotou rozhodnúť, že plán alebo projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na danú lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže byť schválený bez ďalšieho posudzovania.

Ak však existuje akákoľvek pochybnosť o pravdepodobnosti vplyvov, musí sa vykonať primeraný odhad, aby bolo možné tieto vplyvy dôkladne preštudovať. Potvrdil to Súdny dvor rozhodnutím vo veci Waddenzee (C-127/02), v ktorom dospel k záveru, že: „mechanizmus ochrany prírody podľa článku 6 ods. 3 nepredpokladá, že plány alebo projekty predmetnú lokalitu významne ovplyvnia, ale postačuje len pravdepodobnosť, že plán alebo projekt má takýto vplyv. Pri pochybnostiach o existencii významného vplyvu je potrebné pristúpiť k takému odhadu, ktorý umožňuje účinne vylúčiť, aby boli povolené plány alebo projekty, ktoré nepriaznivo ovplyvnia integritu príslušnej lokality, a rovnako prispieva k tomu, aby bol dosiahnutý hlavný cieľ smernice o biotopoch.“

Dôvody konečného rozhodnutia, či sa má vykonať primeraný odhad, by sa mali zaznamenať. Na odôvodnenie dosiahnutého záveru by sa mali predložiť dostatočné informácie.

Environmentálne povolenie pre systémy využívania vodnej energie

Vláda Spojeného kráľovstva zaviedla elektronický formulár s názvom „Kontrolný zoznam environmentálneho posúdenia lokalít pre vodné elektrárne“, ktorého cieľom je pomôcť pri výbere potenciálnych projektov v počiatočnej fáze plánovania. Kontrolný zoznam pomáha žiadateľovi zorientovať sa, ktoré informácie treba poslať príslušným orgánom, aby mohli v plnej miere posúdiť vplyv navrhovaného hydroenergetického systému a umožňuje im vyhľadať poradenstvo hneď v úvode plánovaného projektu. Môže pomôcť ušetriť čas a zdroje na projekty, ktoré by pravdepodobne nedostali povolenie.

Žiadatelia majú v kontrolnom zozname odpovedať na konkrétne otázky týkajúce sa:

1.	odberu vody a riadenia prietoku,

ochrany,

3.	kvality vody,

4.	biodiverzity a rybárstva,

5.	riadenia povodňového rizika,

plavby.

Vláda vydala aj sériu usmerňovacích dokumentov s cieľom pomôcť developerom so žiadosťami o prietokové systémy využívajúce vodnú energiu. V týchto dokumentoch sa vysvetľuje,

—	ako Úrad životného prostredia Spojeného kráľovstva reguluje využívanie vodnej energie,

—	ktoré environmentálne otázky treba zohľadniť,

—	radí, ako navrhnúť systém,

—	a ako požiadať o potrebné povolenia a licencie.

https://www.gov.uk/government/publications/wr325-hydropower-schemes-environmental-site-audit-checklist

https://www.gov.uk/government/publications/good-practice-guidelines-to-the-environment-agency-hydropower-handbook

Ochrana

Ďalšie informácie nájdete v našej príručke o:

Rámcovej smernici o vode, ochrane prírody a kultúrneho dedičstva

ÁNO

NIE

Nachádza sa systém v oblasti osobitného vedeckého záujmu, alebo môže mať na ňu vplyv?

(Pozri poznámku 2a)

Nachádza sa systém na osobitnom chránenom území, alebo môže mať naň vplyv?

(Pozri poznámku 2b)

Nachádza sa systém na osobitne chránenom území, alebo môže mať naň vplyv?

(Pozri poznámku 2c)

Nachádza sa systém v národnej prírodnej rezervácii, alebo môže mať na ňu vplyv?

(Pozri poznámku 2d)

Nachádza sa systém v lokálnej prírodnej rezervácii, alebo môže mať na ňu vplyv?

(Pozri poznámku 2d)

Nachádza sa systém v oblasti výnimočnej prírodnej krásy, alebo môže mať na ňu vplyv?

(Pozri poznámku 2e)

Nachádza sa systém v národnom parku?

(Pozri poznámku 2f)

Môže mať systém vplyv na vodopád, verejný chodník, prírodné dedičstvo alebo chránenú oblasť?

(Pozri poznámku 2g)

Vykonali sa v oblasti formálne ekologické prieskumy?

(Pozri poznámku 2h)

Berie systém do úvahy chránené druhy, ktoré môžu v oblasti alebo v jej okolí žiť?

(Pozri poznámku 2i)

5.3.2. Primeraný odhad

Po prijatí rozhodnutia, že sa primeraný odhad vyžaduje, musí sa odhad vykonať pred tým, než príslušný orgán prijme rozhodnutie, či plán alebo projekt schváliť alebo nie (podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-127/02 (47)). Pojem „primeraný“ v zásade znamená, že odhad musí byť primeraný svojmu účelu podľa smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov, t. j. ochrane živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov, pre ktoré bola označená lokalita sústavy Natura 2000.

„Primeraný“ tiež znamená, že odhad by mal viesť k odôvodnenému záveru. Ak správa neobsahuje dostatočne podrobný odhad vplyvov na lokalitu sústavy Natura 2000, alebo neposkytuje dostatočný dôkaz na prijatie jednoznačného záveru, či bude integrita lokality nepriaznivo ovplyvňovaná, odhad nespĺňa svoj účel a nemôže sa považovať za „primeraný“ na účely článku 6 ods. 3.

Potvrdil to Európsky súdny dvor svojim rozhodnutím, že „hoci je pravdou, že správa IREALP (48) uvádza, že hlavné rušivé vplyvy, ktoré ohrozujú faunu, vyplývajú zo zničenia hniezd vo fáze výrubu stromov a z rozštiepenia biotopu, obsahuje tiež viacero zistení predbežnej povahy a chýbajú v ňom definitívne závery. Táto správa poukazuje na význam odhadov, ktoré sa realizujú postupne, najmä na základe vedomostí a upresnení, ktoré sa môžu objaviť v priebehu realizácie projektu. Okrem toho bola vytvorená ako príležitosť na uvedenie iných návrhov zlepšenia environmentálneho dosahu plánovaných operácií.“

„Z týchto skutočností vyplýva, že ani správu IREALP nemožno považovať za primeraný odhad dosahov sporných prác na osobitne chránené územie IT 2040044“. „Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že štúdia z roku 2000, ako aj správa z roku 2002 majú medzery a neobsahujú úplné, presné a definitívne zistenia a závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom osobitne chránenom území . Takéto zistenia a závery však boli nevyhnutné, aby príslušné orgány mohli získať potrebnú úroveň istoty na prijatie rozhodnutia o povolení týchto prác.“ (Vec C-304/05, Komisia/Taliansko, body 46 – 73).

Súdny dvor tiež zdôraznil význam využitia najlepších vedeckých poznatkov pri vykonávaní primeraného odhadu, s cieľom umožniť príslušným orgánom prijímanie záverov s dostatočným stupňom istoty, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na integritu lokality. Domnieval sa, že „pri využití najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti boli zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality“. (Vec C-127/02, paragraf 54).

V správe o odhade by sa najmä:

—	mal podrobne opísať projekt alebo plán, aby sa dali pochopiť jeho veľkosť, rozsah a ciele,

—	mali opísať základné podmienky a ciele ochrany lokality sústavy Natura 2000,

—	mali opísať všetky možné vplyvy, ktoré sa môžu vyskytnúť,

—	mali analyzovať interakcie medzi týmito vlastnosťami projektu a ekologickými požiadavkami rastlinných a živočíšnych druhov a typov biotopov, pre ktoré bola lokalita označená s cieľom určiť potenciálne vplyvy projektu alebo plánu na lokalitu sústavy Natura 2000 a ich mieru významnosti,

—	malo vysvetliť, ako sa dá týmto vplyvom vyhnúť v maximálnej možnej miere, alebo ich zmierniť,

—	mal určiť časový harmonogram a mechanizmy, ktorými sa budú zabezpečovať, vykonávať a monitorovať všetky zmierňujúce opatrenia

—	a mala by obsahovať referenčný zoznam všetkých zdrojov informácií.

Za uvedenie do prevádzky a poskytnutie informácií pre potreby primeraného odhadu, ako aj za zabezpečenie jeho vhodnej kvality týchto informácií je napokon zodpovedný navrhovateľ projektu. Je zodpovednosťou orgánov, aby zabezpečili spravodlivé a úplné vyhodnotenie údajov uvedených v primeranom odhade a skontrolovali, či sú zistenia o vplyvoch a ich významnosti správne, a že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na integritu lokality sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany.

Posúdenie vplyvov na lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany

Ako už bolo uvedené, v rámci odhadu by sa mali posúdiť možné vplyvy plánu alebo projektu na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Cieľom ochrany by malo byť minimálne zabrániť akémukoľvek zhoršeniu situácie druhov a biotopov, pre ktoré bolo územie označené za chránené.

Ak boli v zmysle článku 6 ods. 1 stanovené ambicióznejšie ciele ochrany, možné vplyvy plánu alebo projektu sa musia posudzovať podľa týchto ambicióznejších cieľov. Napríklad, ak je cieľom obnoviť populáciu rybárika na určitú úroveň do ôsmich rokov, je potrebné posúdiť, či plán alebo projekt bude alebo nebude brániť tejto obnove, a nielen či populácia rybárika zostane stabilná.

Štandardné formuláre údajov sústavy Natura 2000

Pre každú lokalitu sústavy Natura 2000 boli vypracované štandardné formuláre údajov. Obsahujú informácie o ploche, reprezentatívnosti a stave ochrany biotopu a lokality a celkové posúdenie hodnoty lokality na jej ochranu. Poskytujú tiež informácie o prítomných druhoch, napr. populácii, stave (usídlenie, reprodukcia, prezimovanie, sťahovavosť) a podmienkach a o tom, akú má pre daný druh lokalita hodnotu (49).

Podmienky ochrany biotopu a živočíšneho či rastlinného druhu v danej lokalite

Stav ochrany druhu alebo biotopu sa nemôže zamieňať s podmienkami ochrany daného druhu alebo biotopu. „Stav ochrany“ sa vzťahuje na stav tohto druhu v oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ a dá sa posúdiť len na vyššej úrovni (napr. národnej, biogeografickej alebo úrovni EÚ). „Podmienky ochrany“ sa týkajú podmienok konkrétneho druhu alebo biotopu v určitej lokalite. Ak sú podmienky lokality zlé, orgány sa mohli rozhodnúť v tejto lokalite stanoviť pre daný druh alebo biotop ambicióznejšie ciele ochrany namiesto toho, aby sa len predišlo ďalšiemu poškodeniu.

Členské štáty podávajú každých šesť rokov správu o stave ochrany biotopov a druhov v rámci svojho územia v súlade s článkom 17 smernice o biotopoch. Na základe týchto vnútroštátnych správ Komisia vydáva konsolidovanú správu o ich stave ochrany na biogeografickej úrovni a úrovni EÚ (50).

Plány riadenia sústavy Natura 2000

Aj keď to nie je povinné, v smernici o biotopoch sa odporúča, aby sa na stanovenie cieľov ochrany a opatrení potrebných na dosiahnutie týchto cieľov v lokalite vypracúvali plány riadenia v súlade s ekologickými požiadavkami prítomných druhov a biotopov. Plány riadenia sú preto hodnotným zdrojom informácií o sústave Natura 2000 (51).

Zhromažďovanie potrebných informácií pre primeraný odhad

Zhromaždenie všetkých potrebných informácií o projekte aj o lokalite sústavy Natura 2000 je dôležitým prvým krokom primeraného odhadu. Ide o bežný opakovaný postup. Ak sa v úvodnom výskume a analýze ukáže, že existujú výrazné medzery v poznatkoch, môže byť potrebná ďalšia základná ekologická a prieskumná práca v teréne s cieľom doplniť existujúce údaje. Ako už bolo uvedené, je dôležité, aby primeraný odhad bol založený na najlepších vedeckých poznatkoch v danej oblasti a aby umožnil odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom území.

Podrobné prieskumy a práca v teréne by sa mali zamerať na druhy a biotopy, pre ktoré bola lokalita označená a ktoré sú citlivé na plánované práce. Ich citlivosť by sa mala analyzovať vzhľadom na možné interakcie medzi činnosťami v rámci projektu (typ, rozsah, metódy atď.) a príslušnými biotopmi a živočíšnymi či rastlinnými druhmi (umiestnenie, ekologické požiadavky, životne dôležité územia, správanie atď.).

Všetky terénne štúdie musia byť dostatočne dôkladné a dlhodobé, aby zohľadnili skutočnosť, že ekologické podmienky sa môžu výrazne meniť podľa ročných období a v priebehu rokov. Napríklad vykonanie terénneho prieskumu určitého druhu počas niekoľkých dní v zime nezachytí využívanie jeho biotopu počas dôležitejších období roka (napríklad v čase migrácie alebo párenia).

Včasné konzultácie s orgánmi ochrany prírody, inými vedeckými odborníkmi a organizáciami na ochranu prírody pomôžu zabezpečiť, aby sa vytvoril čo najúplnejší obraz o lokalite, druhoch a biotopoch a o type vplyvov, ktoré sa majú analyzovať. Tieto rôzne orgány môžu poskytnúť aj rady týkajúce sa dostupných posledných vedeckých informácií o danej lokalite a jej živočíšnych a rastlinných druhoch a biotopoch chránených v rámci EÚ a dôvodov, prečo môžu byť potrebné doplňujúce základné štúdie a prieskumy v teréne s cieľom odhadnúť pravdepodobné vplyvy projektu.

Určenie nepriaznivých vplyvov

Po zhromaždení všetkých potrebných základných údajov sa môže začať odhad dosahov plánu alebo projektu na lokalitu sústavy Natura 2000. Opis potenciálnych nepriaznivých vplyvov projektov v oblasti zariadení na využitie vodnej energie, uvedený v kapitolách 3, by mal pomôcť pri zisťovaní, ktorým typom vplyvov treba venovať pozornosť. Je zrejmé, že vplyvy každého projektu budú jedinečné a musia sa hodnotiť individuálne. Je to v súlade s rozhodnutím v prípade Waddenzee (pozri vyššie): „v rámci prieskumného posúdenia účinkov spojených s týmito plánmi alebo projektmi musí byť posúdený význam týchto účinkov, hlavne vo svetle osobitných vlastností a podmienok životného prostredia týmito plánmi alebo projektmi dotknutej lokality“.

Prvým krokom je kompletne analyzovať, ktoré biotopy a druhy chránené v rámci EÚ, pre ktoré bola lokalita vytýčená vyskytujúce sa v každej lokalite, by mohli byť potenciálne postihnuté a treba ich podrobiť ďalšiemu posúdeniu. Je to dôležité, keďže každý živočíšny či rastlinný druh a typ biotopu má svoj vlastný ekologický životný cyklus a požiadavky na ochranu. Vplyvy na každý z nich tiež budú v každej lokalite odlišné v závislosti od stavu ochrany a základných ekologických podmienok v konkrétnej lokalite. V prípade každého zisteného vplyvu by sa posúdenie malo zamerať na veľkosť vplyvu, druh vplyvu, jeho rozsah, trvanie, intenzitu a načasovanie.

Súčasťou primeraného odhadu je vyhľadanie všetkých aspektov plánu alebo projektu, ktoré môžu mať dosah na danú lokalitu. Každý z nich treba postupne preskúmať (napr. nie len priehradu, ale aj prístupové cesty alebo akúkoľvek inú infraštruktúru, ktorá sa v súvislosti s priehradou plánuje). Potenciálne vplyvy by sa mali brať do úvahy v prípade každého druhu alebo typu biotopu, pre ktoré bola lokalita označená (ktoré sa často označujú ako „cieľové prvky“ alebo „prvky“). Potom by sa mali vplyvy spoločne posúdiť s rôznymi charakteristikami a tiež ich vzájomný vzťah, aby bolo možné zistiť aj interakcie medzi nimi.

URČIŤ / ODHADNÚŤ PREVENTÍVNEA ZMIERŇUJÚCE OPATRENIA

s cieľom odstrániť alebo znížiť vplyvy na nevýznamnú úroveň

ZISTIŤ, ČI EXISTUJÚNEJAKÉ ZVYŠKOVÉVPLYVY NA INTEGRITU LOKALITY

KONZULTOVAŤS PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI A SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

URČIŤ CIELEOCHRANY LOKALITY (LOKALÍT) SÚSTAVY NATURA 2000

VYMEDZIŤ OBLASŤ ŠTÚDIE

NAVRHNÚŤPROGRAM MONITOROVANIA

ZHROMAŽDIŤ EXISTUJÚCE INFORMÁCIE A PODĽA POTREBY VYKONAŤ DOPLŇUJÚCE ŠTÚDIEA PRIESKUMYV TERÉNE

ZHROMAŽDIŤ INFORMÁCIEO ĎALŠÍCH PLÁNOCH A PROJEKTOCH

s cieľom mať možnosť odhadnúť kumulatívne vplyvy

POSÚDIŤ VPLYVY A ICH VÝZNAMNOSŤ

na cieľové typy biotopov, biotopy živočíšnych a rastlinných druhova samotné druhy, ako aj naekologickú štruktúrua funkciu lokality

URČIŤ, KTORÉ EKOLOGICKÉ CHA-RAKTERISTIKY SA MAJÚ ZOHĽADNIŤ PRI VYKONÁVANÍ ODHADU

Analyzovať potenciálne vplyvy činnostív rámci projektu na vyskytujúcesa druhy a biotopy

Kroky, ktoré sa majú vykonať ako súčasť primeraného odhadu (prispôsobené Európska komisia, 2014).

Aj keď by sa posúdenie malo zameriavať na živočíšne či rastlinné druhy a biotopy európskeho významu, ktorými sa odôvodnilo označenie lokality za chránenú, nemalo by sa zabúdať, že tieto cieľové prvky sa ovplyvňujú s inými druhmi a biotopmi a s fyzickým prostredím. Je preto dôležité, aby sa preskúmali všetky prvky dôležité pre štruktúru, fungovanie a dynamiku riečneho ekosystému. Každá zmena týchto prvkov, akokoľvek malá, môže aj negatívne ovplyvniť vyskytujúce sa typy biotopov a živočíšne či rastlinné druhy.

Vplyvy sa musia predpokladať čo najpresnejšie a základ týchto predpokladov by mal byť vysvetlený a zaznamenaný v rámci primeraného odhadu (to znamená uviesť aj jasné vysvetlenie stupňa istoty v súvislosti s predpokladom vplyvov, keďže toto je kľúčové, z posúdenia musí byť zrejmé, že na vplyvy sa nevzťahuje akákoľvek dôvodná vedecká pochybnosť). Ako každé posudzovanie vplyvu, aj primeraný odhad by mal byť štruktúrovaný, aby sa zabezpečilo, že predpoklady sa dajú robiť čo najobjektívnejšie, s využitím merateľných kritérií. Uľahčí sa tým aj navrhovanie zmierňujúcich opatrení, ktoré môžu pomôcť odstrániť predpokladané vplyvy, alebo znížiť ich na nevýznamnú úroveň.

Na záver, v rámci posudzovania možných vplyvov je dôležité mať na pamäti, že sa môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek fáze výstavby využívajúcej vodnú energiu, či už počas úvodnej výstavby, prevádzky, riadenia, až po prestavbu alebo vyradenie z prevádzky. Vplyvy môžu byť dočasné alebo trvalé, na mieste realizácie projektu alebo mimo neho, môžu byť kumulatívne a môžu vznikať v rôznych obdobiach počas projektového cyklu.

Bežne používané metódy pri predpokladaní možných vplyvov

Pri vykonávaní primeraného odhadu by sa mali uplatňovať osvedčené techniky a metódy na odhadovanie rozsahu vplyvov.

—	Môžu sa vykonať priame merania, napríklad rozlohy strateného alebo postihnutého biotopu, pomerných strát populácií druhov, biotopov a spoločenstiev.

—	Vývojovými diagramami, sieťami a diagramami systémov sa môžu identifikovať reťazce vplyvov, ktoré sú výsledkom priamych vplyvov; nepriame vplyvy sa označujú ako sekundárne, terciárne atď., podľa toho, čo ich vyvolalo. Diagramy systémov sú flexibilnejšie než siete pri ilustrovaní vzájomných vzťahov.

—

Kvantitatívne prediktívne modely poskytujú matematicky odvodené predpoklady založené na údajoch a prognózach o sile a smere vplyvov. Modely môžu extrapolovať predpoklady, ktoré sú konzistentné s minulými a súčasnými údajmi (analýza trendov, scenáre, analógie, ktoré prenášajú informácie z iných relevantných lokalít). Normatívne prístupy k činnosti modelovania ustupujú od požadovaného výsledku k posudzovaniu, či navrhovaný projekt dosiahne tieto ciele. Predikčné modelovanie často zohráva dôležitú úlohu, keďže hlavné vplyvy často vyplývajú zo zmeny hydromorfologických štruktúr, ktorých výsledkom sú zmeny sedimentačného režimu so závažnými dôsledkami pre podvodné bioty.

—	Štúdie úrovne populácie sú potenciálne výhodné napríklad pri určovaní vplyvov na úroveň populácie určitých druhov vtákov, netopierov alebo morských cicavcov.

—

Geografické informačné systémy (GIS) sa používajú na vypracovanie modelov priestorových vzťahov, ako je napríklad prekrývanie obmedzení, alebo na mapovanie citlivých území a lokalít so stratami biotopu. Systémy GIS sú kombináciou počítačovej kartografie, ktorá uchováva mapové údaje, a systému spravovania databáz, ktorý slúži na ukladanie atribútov, napríklad využitie pôdy alebo sklon terénu. Systémy GIS umožňujú zobrazenie, kombinovanie a rýchlu analýzu uložených premenných.

—	Informácie z predchádzajúcich podobných projektov na využívanie vodnej energie môžu byť užitočné, najmä ak boli vytvorené kvantitatívne predpoklady a boli monitorované počas prevádzky.

—	Odborné stanoviská a názory sa dajú získať z predchádzajúcich skúseností a konzultácií o podobných projektoch a od miestnych odborníkov so skúsenosťami a vedomosťami o lokalite.

—

Opis a korelácia: fyzické faktory (napríklad vodný režim, prúd, živná pôda) môžu priamo súvisieť s rozšírením a hojnosťou výskytu druhov. Ak je možné predpokladať budúce fyzické podmienky, možno sa bude dať na tomto základe predpokladať budúci vývoj biotopov a populácií, alebo reakcie druhov a biotopov.

—

Analýza kapacity zahŕňa stanovenie prahových hodnôt stresu, pod ktorými je možné udržiavať populácie a funkcie ekosystému. Ide o určenie potenciálne limitujúcich faktorov a vypracovanie matematických rovníc na opis kapacity zdroja alebo systému, pokiaľ ide o prahové hodnoty zavedené pre každý limitujúci faktor.

Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov.

Posúdenie potenciálnych kumulatívnych vplyvov

Kumulatívne vplyvy tvoria kľúčovú súčasť posúdenia. Nejde pritom len o zákonnú požiadavku, ale môže to mať značný dosah na plán alebo projekt, ako aj na ďalšie následné plány alebo projekty navrhované na tom istom na území. Je to osobitne dôležité v prípade vodnej energie, pretože kumulatívne vplyvy aj malých zariadení môžu byť neprimerane vysoké.

Séria vplyvov, ktoré sú jednotlivo malé a samé osebe nevýrazné, môže mať, keď sa posudzuje spoločne, významný vplyv. V článku 6 ods. 3 sa preto uvádza, aby sa zohľadnila kombinácia vplyvov z iných plánov alebo projektov. Nie je špecifikované, ktoré ďalšie plány alebo projekty patria do pôsobnosti tohto ustanovenia, ale je zrejmé, že sa majú brať do úvahy už dokončené a schválené plány alebo projekty (napr. už existujúca infraštruktúra). V tomto smere môžu byť užitočné informácie dostupné v plánoch manažmentu povodia vytvorené pre príslušné lokality sústavy Natura 2000 podľa rámcovej smernice o vode.

Malo by byť zrejmé, že členský štát pri posudzovaní navrhovaného plánu alebo projektu nevytvára predpoklad zvýhodnenia iných podobných plánov alebo projektov, ktoré môžu byť navrhnuté v budúcnosti. Naopak, ak na danom území už bol schválený jeden alebo viaceré projekty, môže sa tým znížiť ekologická prahová hodnota budúcich plánov alebo projektov na tomto území.

Napríklad, ak sa predloží séria zariadení na využívanie vodnej energie vo viacerých lokalitách sústavy Natura 2000 alebo v ich okolí jedna po druhej, pri posudzovaní prvého projektu sa môže dospieť k záveru, že neovplyvní nepriaznivo lokalitu, no druhý a tretí projekt už nemusia byť schválené, pretože ich vplyvy v kombinácii s vplyvmi predchádzajúcich projektov budú dostatočné na to, aby bola sa nepriaznivo ovplyvnila integrita lokality.

V tejto súvislosti je dôležité, aby sa projekty v oblasti využívania vodnej energie vnímali strategicky a vo vzájomnej kombinácii na väčšom geografickom území, a nepovažovali sa len za individuálne izolované projekty. V posúdení kumulatívnych vplyvov by sa mali brať do úvahy všetky vodné elektrárne a ďalšie stavby v povodí bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v lokalitách sústavy Natura 2000 alebo mimo nich.

Úloha identifikovať kumulatívne vplyvy by sa mala v ideálnom prípade realizovať v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi, ktoré budú mať prístup k informáciám o iných plánoch a projektoch, ktoré sa musia brať do úvahy. Konzultovať by sa malo aj o informáciách, ktoré sú obsiahnuté v plánoch vodohospodárskeho manažmentu podľa rámcovej smernice o vode, keďže sú v nich združené informácie o všetkých tlakoch a vplyvoch na vodné životné prostredie celého povodia.

Potenciálne kumulatívne vplyvy by mali byť posúdené na základe spoľahlivých základných údajov a posúdenie by sa nemalo opierať len o kvalitatívne kritériá. Mali by byť neoddeliteľnou súčasťou celkového posudzovania a nie len ako okrajová záležitosť na konci procesu posudzovania.

Určovanie významu vplyvov

Po určení vplyvov (pozri aj oddiel 4.7) je potrebné posúdiť ich význam (52) pre druhy a biotopy nachádzajúce sa v lokalite z hľadiska cieľov ochrany lokality.

Pri odhadovaní významu sa dajú preskúmať tieto parametre:

—

Kvantitatívne parametre cieľového prvku (napr. druh alebo typ biotopu, pre ktoré bola lokalita označená): napríklad, aká časť biotopu je stratená pre daný živočíšny alebo rastlinný druh a typ biotopu. Pre niektoré z nich by sa aj strata niekoľkých jedincov alebo malých podielov území výskytu v danej lokalite sústavy Natura 2000 (napríklad v prípade prioritných typov biotopov a druhov) mala považovať za významný vplyv. Pre iné môže byť prah významu nastavený vyššie. Opäť to závisí od živočíšnych či rastlinných druhov a typov biotopov, podmienok ich ochrany v danej lokalite a od ich vyhliadok do budúcnosti.

—

Kvalitatívne parametre cieľového prvku: nezávisle od kvantitatívnych parametrov by význam vplyvu mal zohľadňovať aj kvalitu výskytu cieľových prvkov. Môže ísť napríklad o:

—	jedinú lokalitu v konkrétnom regióne alebo krajine s týmto cieľovým prvkom (napr. cieľový prvok môže byť premnožený v danej lokalite, ale je to jediné miesto, kde sa vyskytuje a je chránené);

—	lokalitu s významným výskytom určitého druhu (napríklad základné územie výskytu, väčšie územia reprezentatívnych lokalít atď.);

—	lokalitu, kde je daný druh na hranici svojho existujúceho rozsahu rozšírenia (berúc do úvahy potenciálne vplyvy zmeny klímy v budúcnosti).

—	Význam lokality z hľadiska biológie druhov, napríklad lokalita na reprodukciu (miesta hniezdenia, miesto trenia rýb atď.); biotop na získavanie potravy; miesto útočiska; migračná trasa alebo zastávka.

—	Ekologické funkcie a štruktúry potrebné na zachovanie cieľových prvkov a integrity lokality.

Ak existujú pochybnosti alebo rozdiely v názoroch týkajúcich sa miery významnosti, najlepšie je dosiahnuť širšiu zhodu medzi relevantnými odborníkmi, napríklad špecialistami na regionálnej a/alebo celoštátnej úrovni zameriavajúcimi sa na postihnuté cieľové prvky, a na základe toho dospieť ku konsenzu.

Určenie, či je postihnutá integrita lokality

Po čo najpresnejšom stanovení predpokladu vplyvov projektu, posúdení miery ich významnosti a preskúmaní všetkých možných zmierňujúcich opatrení musí primeraný odhad dospieť k záveru, či projekt nepriaznivo ovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000.

Pojem „integrita“ sa jednoznačne vzťahuje na ekologickú integritu. „Integritu lokality“ je možné užitočne vymedziť ako súhrn ekologickej štruktúry, funkcie a ekologických procesov lokality na celom jej území, alebo biotopov, sústavy biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Lokalita sa dá opísať ako oblasť s vysokým stupňom integrity, ak sa dosiahne prirodzený potenciál na plnenie cieľov ochrany lokality, zachováva sa schopnosť samoopravy a samoobnovy za dynamických podmienok a vyžaduje sa minimum podpory riadenia zvonku.

Ak plán alebo projekt nepriaznivo ovplyvní estetický vizuálny vzhľad lokality, alebo spôsobí významné vplyvy na typy biotopov alebo živočíšne či rastlinné druhy iné než tie, pre ktoré bola lokalita označená za súčasť sústavy Natura 2000, nie je to nepriaznivý vplyv na účely článku 6 ods. 3. Na druhej strane, ak jeden živočíšny či rastlinný druh alebo typ biotopu, pre ktorý bola lokalita označená za chránenú, je významne postihnutý, aj integrita lokality je nevyhnutne významne postihnutá.

Výraz „integrita lokality“ ukazuje, že ide o zameranie sa na konkrétnu lokalitu. Preto nie je možné ospravedlniť poškodenie lokality alebo jej časti argumentáciou, že celkový stav ochrany typov biotopu a druhov, ktoré sa tam vyskytujú, zostane v rámci európskeho územia členského štátu priaznivý.

V praxi by sa posudzovanie integrity lokality malo zamerať predovšetkým na zisťovanie, či projekt zabraňuje plneniu cieľov ochrany lokality a:

—	spôsobuje zmeny významných ekologických funkcií potrebných pre cieľové prvky (napr. druh alebo typ biotopu, pre ktoré bola lokalita označená),

—	výrazne zmenšuje územie výskytu typov biotopu (aj keď menej kvalitných), alebo znižuje životaschopnosť populácií druhov, ktoré sú v danej lokalite cieľovými prvkami,

—	znižuje diverzitu lokality,

—	vedie k fragmentácii lokality,

—	vedie k strate alebo obmedzeniu kľúčových charakteristík lokality (napríklad stromový porast, pravidelné každoročné záplavy), od ktorých závisí stav cieľového prvku,

—	spôsobuje úmrtnosť medzi cieľovými druhmi.

Zavedenie opatrení na odstránenie nepriaznivých vplyvov

Posúdenie plánu alebo projektu na výstavbu využívajúcu vodnú energiu podľa článku 6 smernice o biotopochV smernici sú stanovené viaceré negatívne vplyvy na lokalitu sústavy Natura 2000, na základe ktorých sa plán alebo projekt nezamietne automaticky. V závislosti od závažnosti potenciálnych vplyvov sa môžu zaviesť (ďalšie) zmierňujúce opatrenia, ktoré ich odstránia alebo ich aspoň zmiernia na bezvýznamné, ak sa takéto ochranné opatrenia nezahrnuli už priamo do projektu.

Prístup k zmierňovaniu	Preferencia
Vyhnúť sa vplyvom pri zdroji	Najvyššia
Znížiť vplyvy pri zdroji
Zmierniť vplyvy na lokalitu
Zmierniť vplyvy na príslušné druhy	Najnižšia

Určenie zmierňujúcich opatrení, ako aj samotné posudzovanie vplyvu, musí byť založené na dôkladných znalostiach príslušných živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov a na dialógu medzi navrhovateľom, príslušnými orgánmi a odborníkmi na ochranu.

Zmierňujúce opatrenia môžu zahŕňať zmeny veľkosti, umiestnenia, koncepcie a použitej technológie projektu (napríklad zabrániť prekážkam pri migrácii a/alebo zraneniam rýb spôsobených turbínami). Môžu tiež nadobúdať formu prechodných úprav počas jednotlivých fáz výstavby a prevádzky (napríklad vyhnúť sa znečisťovaniu vody, ak sa po prúde nachádzajú citlivé časti alebo populácie cieľových druhov). Pozri kapitolu 3 pre ďalšie informácie o možných opatreniach pre vodnú energiu.

Pre každé navrhnuté zmierňujúce opatrenie je dôležité:

—	vysvetliť, ako opatrenie odstráni alebo zníži na nevýznamnú úroveň známe nepriaznivé vplyvy na lokalitu,

—	uviesť informáciu o tom, ako bude opatrenie zabezpečené a uplatňované, a kto ho vykoná,

—	uviesť informáciu o miere dôvery v pravdepodobnosť úspechu opatrenia,

—	uviesť časový harmonogram vykonávania projektu alebo plánu,

—	uviesť informáciu o tom, ako sa budú opatrenia monitorovať a ako sa budú zavádzať doplňujúce opatrenia, ak sa zmierňovanie ukáže ako nedostatočné.

Keď sú vhodné zmierňujúce opatrenia určené a podrobne vypracované, plán alebo projekt sa môže schváliť postupom posudzovania podľa článku 6 (smernice o biotopoch) pod podmienkou, že tieto zmierňujúce opatrenia: 1) zabezpečujú, že vplyvy nie sú významné s ohľadom na ciele ochrany lokality a 2) sú vykonávané ako neoddeliteľná súčasť projektu.

Ak aj po zavedení zmierňujúcich opatrení naďalej existujú významné zvyškové vplyvy na lokalitu, je potrebné preskúmať alternatívne riešenia (napríklad iné umiestnenie projektu, iný rozsah alebo návrh výstavby, prípadne alternatívne postupy). Ak takéto riešenia neexistujú, plán alebo projekt sa napriek tomu môže vo výnimočných prípadoch schváliť za predpokladu, že sú dodržané podmienky stanovené v článku 6 ods. 4 a že sa prijmú vhodné kompenzačné opatrenia, ktoré vykompenzujú zostávajúce negatívne významné vplyvy tak, aby sústava Natura 2000 nebola ohrozená.

5.3.3. Závery primeraného odhadu

Schválenie plánu alebo projektu s ohľadom na závery primeraného odhadu je úlohou príslušných vnútroštátnych orgánov. Môžu to urobiť, iba ak sa presvedčia, že plán alebo projekt neovplyvní nepriaznivo integritu príslušnej lokality. Ak sú závery pozitívne v tom zmysle, že nezostáva žiadna dôvodná vedecká pochybnosť, pokiaľ ide o neexistenciu vplyvov na danú lokalitu, príslušné orgány môžu plánu alebo projektu schváliť.

Dôkazné bremeno jednoznačne spočíva v preukázaní neexistencie vplyvov, a nie ich existencie, podľa zásady predbežnej opatrnosti (vec C-157/96). Potvrdili to viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Vo veci Waddenzee (C-127/02) Súdny dvor potvrdil, že „povolenie […] plánu alebo projektu môže byť udelené len pod podmienkou, že sa príslušné vnútroštátne orgány presvedčili, že tento plán alebo projekt nebude mať škodlivé následky na integritu dotknutej lokality. Príslušný orgán musí teda odoprieť súhlas s plánom alebo projektom, ak je tu neistota o tom, že nevzniknú žiadne nepriaznivé vplyvy na lokalitu ako takú. Inými slovami, musí sa s istotou vylúčiť akákoľvek dôvodná vedecká pochybnosť o tom, že táto činnosť nebude mať škodlivé účinky na integritu lokality.“

Primeraný odhad a jeho závery by sa mali jednoznačne zaznamenať. Správa o primeranom odhade by mala byť dostatočne podrobná, aby preukázala, ako bolo dosiahnuté konečné rozhodnutie a na akých vedeckých základoch bolo rozhodnutie prijaté.

5.4. Výnimky v zmysle článku 6 ods. 4

V článku 6 ods. 4 sa uvádzajú výnimky z pravidla stanoveného v článku 6 ods. 3. Tento postup nie je automatický, rozhodnutie o uplatnení alebo neuplatnení závisí od toho, či navrhovateľ projektu alebo plánu o to požiada. Článok 6 ods. 4 stanovuje podmienky, ktoré je potrebné v takýchto prípadoch dodržať, a kroky, ktorými je potrebné sa riadiť pred tým, ako príslušný vnútroštátny orgán bude môcť povoliť plán alebo projekt, ktorý bol podľa článku 6 ods. 3 vyhodnotený ako nepriaznivo ovplyvňujúci integritu lokality.

V článku 6 ods. 4 sa vyžaduje, aby príslušné orgány zabezpečili pred tým, ako budú môcť prijať rozhodnutie o tom, či povolia alebo nepovolia plán alebo projekt, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť lokalitu, dodržanie týchto podmienok:

—	Alternatíva predložená na schválenie najmenej poškodzuje biotopy, druhy a integritu lokality sústavy Natura 2000 a neexistuje žiadna iná realizovateľná alternatíva, ktorá by neovplyvňovala integritu lokality.

—	Existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré odôvodňujú schválenie plánu alebo projektu.

—	Prijaté boli všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000.

Dôležité je poradie, v akom sa tieto podmienky overujú, keďže každý krok určuje, či bude ďalší krok potrebný. Napríklad, ak danému plánu alebo projektu existuje alternatíva, nemá zmysel overovať, či pôvodný plán alebo projekt predstavuje vyšší verejný záujem, alebo vypracovávať vhodné kompenzačné opatrenia, keďže tento plán alebo projekt by v žiadnom prípade nemôže byť schválený, ak existuje realizovateľná alternatíva.

Preukazovanie neexistencie alternatívnych riešení

Hľadanie alternatív môže byť pomerne široké a malo by byť spojené s cieľmi plánu alebo projektu, ktoré sa týkajú verejného záujmu. Môže to zahŕňať alternatívne lokality, odlišný rozsah alebo konštrukciu rozvojového projektu, odlišné metódy výstavby alebo alternatívne postupy a prístupy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Táto požiadavka je úzko spojená aj s článkom 4 ods. 7 písm. d) rámcovej smernice o vode, v ktorom sa vyžaduje, aby sa orgány uistili, že neexistuje lepšia možnosť pre životné prostredie (53).

Hoci požiadavka hľadať alternatívy patrí do rozsahu pôsobnosti článku 6 ods. 4, v praxi je pre projektanta užitočné zvážiť všetky možné alternatívy čo najskôr, už pri úvodnom plánovaní rozvojového projektu. Ak sa v tejto fáze nájde vhodná alternatíva, ktorá pravdepodobne neovplyvní významne lokalitu sústavy Natura 2000, môže byť schválená okamžite a nebude sa vyžadovať primeraný odhad (aj keď bude možno potrebné iné environmetnálne posúdenie).

Ak projekt prešiel primeraným odhadom a dospelo sa k záveru, že nepriaznivému vplyvu na integritu lokality sa nedá vyhnúť, potom je vecou príslušného orgánu určiť, či existujú alternatívne riešenia. Analyzovať by sa mali všetky realizovateľné alternatívy, predovšetkým ich relatívna schopnosť zachovávať ciele ochrany lokalít sústavy Natura 2000 a integritu týchto lokalít.

Ak existuje realizovateľné alternatívne riešenie, ktoré spĺňa ciele projektu, malo by sa tiež podrobiť novému primeranému odhadu, ak je pravdepodobné, že významne ovplyvní tú istú alebo inú lokalitu sústavy Natura 2000. Zvyčajne, ak je alternatíva podobná pôvodnému návrhu, pri novom odhade sa mnohé potrebné informácie môžu získať z prvého primeraného odhadu.

Naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu

Ak neexistujú alternatívne riešenia, alebo takéto riešenia majú ešte viac negatívnych vplyvov na ciele ochrany alebo integritu danej lokality, príslušné orgány musia preskúmať, či existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu (54), ktoré odôvodňujú schválenie plánu alebo projektu napriek tomu, že môže nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality alebo lokalít sústavy Natura 2000.

Pojem „naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu“ nie je v smernici vymedzený. Z textu je však zrejmé, že aby mohol byť plán alebo projekt schválený v zmysle článku 6 ods. 4, musí spĺňať všetky tieto tri podmienky:

—	Musí ísť o verejný záujem – z textu je zrejmé, že iba verejný záujem môže vyvážiť ciele smernice týkajúce sa ochrany. Projekty vypracované súkromnými subjektmi sa preto môžu posudzovať iba v prípade, ak slúžia preukázanému verejnému záujmu (vec C-182/10, Solvay a i., bod 71 až 79).

—	Musia existovať naliehavé dôvody na realizáciu plánu alebo projektu, pričom „naliehavé“ v tomto zmysle jednoznačne znamená, že projekt je pre spoločnosť veľmi dôležitý, a nie iba žiaduci alebo užitočný.

—

Plán alebo projekt musí byť súčasťou vyššieho záujmu, inými slovami, musí sa preukázať, že vykonanie plánu alebo projektu je ešte dôležitejšie než zabezpečenie konkrétnej lokality sústavu Natura 2000 v súlade s jej cieľmi ochrany. Je zrejmé, že nie každý druh verejného záujmu sociálnej alebo ekonomickej povahy je postačujúci, predovšetkým v porovnaní s osobitnou závažnosťou záujmov chránených na základe príslušnej smernice (pozri napr. 4. odôvodnenie týkajúce sa „prírodného dedičstva Spoločenstva“). Je tiež opodstatnené predpokladať, že verejný záujem môže byť „vyšší“ iba v prípade, že ide o dlhodobý záujem. Krátkodobé ekonomické záujmy alebo iné záujmy, ktoré by prinášali iba krátkodobé výhody, by neboli dostatočné na preváženie dlhodobých záujmov ochrany, ktoré sú chránené smernicou.

Je potrebné poznamenať, že podmienky vyššieho verejného záujmu sú ešte prísnejšie, ak ide o realizáciu plánu alebo projektu, ktorý pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000, v ktorej sa vyskytujú prioritné typy biotopu a/alebo prioritné druhy, a tieto typy biotopu a/alebo druhy budú postihnuté. To sa dá odôvodniť iba v prípade, že sa nevyhnutné dôvody vyššieho verejného záujmu týkajú:

—	ľudského zdravia a verejnej bezpečnosti alebo

—	vyšších priaznivých dôsledkov pre životné prostredie alebo

—	ďalších nevyhnutných dôvodov, ak k nim Komisia pred vydaním povolenia pre plán alebo projekt poskytla stanovisko.

Vývojový diagram podmienok podľa článku 6 ods. 4

Povolenie môže byť vydané.Musia sa prijať kompenzačné opatrenia.

Povolenie môže byť vydanéz iných naliehavých dôvodovvyššieho verejného záujmu po konzultácii s Komisiou.

Musia sa prijať kompenzačnéopatrenia.

Povolenie nemôže byť vydané.

Existujú dôvody týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí, prípadne významných environmentálnych prínosov?

Vyskytuje sa v lokalite prioritnýbiotope alebo druh, ktorý by moholbyť plánom alebo projektom postihnutý?

Existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu?

Existujú alternatívne riešenia?

Nie

Plán alebo projekt by mohol nepriaznivo ovplyvniť integritu

Áno

Nie

Áno

Kompenzačné opatrenia

Ak neexistujú žiadne alternatívy a existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, orgány musia zabezpečiť, aby pred začiatkom realizácie projektu boli prijaté a zavedené kompenzačné opatrenia. Kompenzačné opatrenia preto predstavujú poslednú možnosť a používajú sa iba v prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie za vyššie uvedených podmienok.

Prísne vzaté, kompenzačné opatrenia sú nezávislé od projektu a spravidla vykonávané mimo oblasti projektu. Musia byť schopné plne kompenzovať škody spôsobené lokalite a jej cieľovým prvkom a musia byť dostatočné, aby zabezpečili ochranu celkovej koherencie sústavy Natura 2000.

Aby sa zabezpečila ochrana celkovej koherencie sústavy Natura 2000, kompenzačné opatrenia navrhnuté pre plán alebo projekt by mali predovšetkým:

—	prispievať k ochrane postihnutých typov biotopov a druhov v rámci dotknutého biogeografického regiónu alebo v rámci tej istej oblasti prirodzeného výskytu, migračnej trasy alebo územia zimovania pre druhy v dotknutom členskom štáte,

—	poskytovať funkcie porovnateľné s funkciami, ktorými sa odôvodnil výber pôvodnej lokality, najmä pokiaľ ide o primerané geografické rozšírenie,

—	dopĺňať bežné povinnosti podľa smernice, t. j. nemôžu nahrádzať existujúce záväzky, ako je vykonávanie plánov riadenia sústavy Natura 2000.

Podľa existujúceho usmernenia Komisie môžu kompenzačné opatrenia podľa článku 6 ods. 4 pozostávať z jedného alebo viacerých takýchto prvkov:

—	nové vytvorenie porovnateľného biotopu alebo biologické vylepšenie biotopu horšej kvality v rámci existujúcej lokality označenej za chránenú, za predpokladu, že to bude nad rámec cieľov ochrany tejto lokality a nepoškodí to ďalšie cieľové prvky sústavy Natura 2000 danej lokality,

—	nové vytvorenie porovnateľného biotopu alebo biologické vylepšenie biotopu horšej kvality mimo lokality označenej za chránenú a následné zaradenie tejto lokality do sústavy Natura 2000,

—	zaradenie novej lokality s porovnateľnou alebo vyššou kvalitou a podmienkami v porovnaní s pôvodnou lokalitou do sústavy Natura 2000 (55),

Typy biotopov a druhy postihnuté nepriaznivými vplyvmi sa musia prinajmenšom vykompenzovať v porovnateľných pomeroch, ale vzhľadom na skutočnosť, že pokusy o nové vytvorenie biotopov alebo obnovu biotopov horšej kvality sprevádza vysoké riziko a vedecká neistota, dôrazne sa odporúča uplatňovať oveľa vyššie pomery než 1:1, aby sa zabezpečilo, že opatrenia skutočne prinesú potrebnú kompenzáciu.

Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť prípadom, keď sa nepriaznivé vplyvy plánu alebo projektu prejavujú v oblastiach zraniteľných prirodzených biotopov alebo prirodzených biotopov s druhmi, ktoré potrebujú dlhé obdobie na obnovenie rovnakej ekologickej funkčnosti. Pre niektoré biotopy a druhy môže byť jednoducho nemožné vykompenzovať akúkoľvek stratu v primeranom čase, keďže ich vývoj môže trvať desaťročia.

Niektoré druhy biotopov a biotopy druhov jednoducho nemožno vôbec kompenzovať, pretože ich ekologické vlastnosti sa nedajú umelo simulovať alebo vytvoriť. Z tohto dôvodu by sa mali navrhovatelia všetkých nových projektov využívajúcich vodnú energiu v dostatočnom predstihu pred začatím návrhu plánu alebo projektu informovať o rozsahu kompenzácie konkrétnych druhov biotopov a rastlinných a živočíšnych druhov.

Napokon, kompenzačné opatrenia by mali byť zavedené a plne funkčné pred začatím práce na pláne alebo projekte. Pomôže to utlmiť škodlivé vplyvy projektu na druhy a biotopy tým, že sa im poskytnú vhodné alternatívne lokality na kompenzačnom území. Ak sa to nedá úplne dosiahnuť, príslušné orgány by mali požadovať mimoriadnu kompenzáciu za prechodné straty, ku ktorým medzičasom došlo. Informácie o kompenzačných opatreniach by sa mali predkladať Komisii okamžite po ich prijatí v procese plánovania, aby mohla Komisia ako strážkyňa zmlúv posúdiť, či sa ustanovenia smernice uplatňujú správne.

SKRATKY

EEA	Európska environmentálna agentúra
EIA	posudzovanie vplyvov na životné prostredie v súvislosti projektmi
EÚ	Európska únia (EÚ – 28)
MVO	mimovládne organizácie
SEA	strategické environmentálne hodnotenie
ústava Natura 2000

(1) https://www.eea.europa.eu/soer.

(2) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm

(3) https://ec.europa.eu/energy/en/topics/renewable-energy/renewable-energy-directive

(4) http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/comm2006/2020.htm

(5) Akčný plán EÚ pre prírodu, ľudí a hospodárstvo http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/fitness_check/action_plan/index_en.htm.

(6) Pozri článok 2 smernice o biotopoch. „Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.“ Koncepcia „priaznivý stav ochrany“ sa v smernici o vtákoch neuvádza, ale existujú analogické požiadavky na osobitne chránené územia.

(7) Podrobnosti o dostupných usmerneniach k riadeniu sústavy Natura 2000 sa nachádzajú na stránke http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/index_en.htm.

(8) Webové stránky Komisie o smerniciach EIA a SEA — http://ec.europa.eu/environment/eia/eia-legalcontext.htm a http://ec.europa.eu/environment/eia/sea-legalcontext.htm.

(9) Pozri usmerňujúci dokument Komisie o prísnejšej ochrane živočíšnych druhov európskeho záujmu podľa smernice o biotopoch http://ec.europa.eu/environment/nature/conservation/species/guidance/index_en.htm.

(10) Pozri často kladené otázky Komisii o rámcovej smernici o vode a smerniciach o ochrane prírody: http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/FAQ-WFD%20final.pdf.

(11) Výrazne zmenené vodné útvary sú útvary, ktorých charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil, a preto nemôžu spĺňať kritériá „dobrého ekologického stavu“.

(12) Podrobnejšie informácie o osobitných požiadavkách je možné získať z usmerňovacieho dokumentu CIS č. 4 „Identification and Designation of Heavily Modified and Artificial Water Bodies“ (Identifikácia a označene výrazne zmenených a umelých vodných útvarov).

(13) Judikatúra k uplatňovaniu článku 4 ods. 7 – pozri rozsudky Súdneho dvora vo veci C-461/13 a C-346/14.

(14) Usmerňovací dokument v rámci spoločnej stratégie vykonávania č. 36 o článku 4 rámcovej smernice o vode: https://circabc.europa.eu/sd/a/e0352ec3-9f3b-4d91-bdbb-939185be3e89/CIS_Guidance_Article_4_7_FINAL.PDF.

(15) V smernici o EIA je „projekt“ vymedzený ako realizácia stavieb alebo iných zariadení, alebo plánov alebo zásahy do prírodného prostredia a krajiny.

(16) Projekty, na ktoré sa vzťahuje príloha I, zahŕňajú „vodné priehrady a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo akumuláciu vody, ak nový alebo dostatočný objem zadržanej vody presahuje 10 miliónov kubických metrov“.

(17) Projekty, na ktoré sa vzťahuje príloha II, zahŕňajú priehrady a iné zariadenia na dlhodobé zadržiavanie vody (projekty neobsiahnuté v prílohe I).

(18) Ú. v. EÚ C 273, 27.7.2016, s. 1.

(19) C-177/11, EU:C:2012:378, body 19 - 24.

(20) http://www.eea.europa.eu/soer

(21) http://www.eea.europa.eu/publications/state-of-nature-in-the-eu

(22) Oznámenie Komisie K trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodou v Európskej únii – Prvé štádium implementácie rámcovej smernice o vode 2000/60/ES [KOM(2007) 128 v konečnom znení].

(23) Arcadis 2011: Hydropower generation in the context of the EU WFD (Energetické využitie vody v kontexte rámcovej smernice EÚ o vode). EK, GR pre životné prostredie 168 s.

http://bookshop.europa.eu/pl/hydropower-generation-in-the-context-of-the-eu-water-framework-directive-pbKH3013438/downloads/KH-30-13-438-EN-N/KH3013438ENN_002.pdf;pgid=y8dIS7GUWMdSR0EAlMEUUsWb0000A6euO_e0;sid=E0EKwHHfLLsKwiJMudqUZxP6sYJ2kNMcbxE=?FileName=KH3013438ENN_002.pdf&SKU=KH3013438ENN_PDF&CatalogueNumber=KH-30-13-438-EN-N

Pozri aj „Riadenie vodných zdrojov, rámcová smernica o vode a vodná energia. Seminár spoločnej stratégie vykonávania“.

(24) Ďalšie podrobnosti sú uvedené v spoločnej stratégii vykonávania rámcovej smernice o vode pod názvom WFD and hydromorphological pressures, Technical Report, Good practice in managing the ecological impacts of hydropower schemes (Rámcová smernica o vode a hydromorfologické tlaky, technická správa, osvedčený postup riadenia ekologických vplyvov systémov na využívanie vodnej energie). https://circabc.europa.eu/sd/a/68065c2b-1b08-462d-9f07-413ae896ba67/HyMo_Technical_Report.pdf.

(25) Dostupné na: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32007R1100.

(26) „Ecological flows in the implementation of the Water Framework Directive“ (Ekologický prietok vo vykonávaní rámcovej smernice o vode) — https://circabc.europa.eu/sd/a/4063d635-957b-4b6f-bfd4-b51b0acb2570/Guidance%20No%2031%20-%20Ecological%20flows%20%28final%20version%29.pdf.

(27) Arcadis 2011: Hydropower generation in the context of the EU WFD (Energetické využitie vody v kontexte rámcovej smernice EÚ o vode). ES GR pre životné prostredie, s. 168.

(28) Referenčné dokumenty: Ferguson, Absolon, Carlson and Sandford 2006. Transaction of the American Fisheries Society 135:139-150). Calles and Greenberg 2009. River Research and Applications 25:1268-1286. Gustafsson 2010.

(29) Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-142/16.

(30) Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-127/02.

(31) Lambrecht H., Trautner J. (2007) Fachinformationssystem und Fachkonventionen zur Bestimmung der Erheblichkeit im Rahmen der FFH-VP — Endbericht zum Teil Fachkonventionen, Schlussstand Juni 2007. (Odborný informačný systém a odborné pravidlá na posúdenie významu v rámci primeraného posúdenia – Záverečná správa, časť Odborné pravidlá, posledné znenie jún 2007, v nemčine).

(32) Tieto kritéria boli odporúčané zákonne oprávneným odborníkom v Českej republike, ktorí majú povolenie na primerané posúdenie od roku 2007 – http://www.mzp.cz/cz/hodnoceni_vyznamnosti_vlivu_koncepci.

(33) Pozri aj veci C-75/01, C-418/04, C-508/04.

(34) Pozri aj veci C-166/97, C-96/98, C-57/89, C-44/95, C-75/01, C-415/01, C-6/04, C-508/04, C-241/08, C-491/08, C-90/10.

(35) Je dôležité poukázať na veľký rozdiel medzi zmierňujúcimi opatreniami a opatreniami ekologickej obnovy alebo kompenzácie (pozri oddiel 5.3., strana 80).

(36) Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ 142/16 http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-142/16, o ktorom sa píše na strane 45. Príklady možných zmierňujúcich opatrení v oblasti vodnej energie sa uvádzajú aj na strane 47.

(37) https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/working-group-ecostat-report-common-understanding-using-mitigation-measures-reaching-good-ecological

(38) https://restorerivers.eu/wiki/index.php?title=Case_study%3AAustria_Upper_Mur_-_River_widening_Lässer_Au_(LIFE%2B_(LIFE%2B_08_NAT_A_614)_„Inner-Alpine_river_basin_management_–_Upper_River_Mur_-_murerleben_II%22_2010-2015).

(39) Závery druhého seminára EÚ o spoločnej stratégii vykonávania rámcovej smernice EÚ o vode a vodnej energii organizovaného v Bruseli v roku 2011, https://circabc.europa.eu/sd/a/23d94d2d-6b9c-4f17-9e15-14045cd541f3/Issue.pdf.

(40) Neformálne stretnutie riaditeľov z odvetvia morského a vodného hospodárstva Európskej únie, kandidátskych krajín a krajín EZVO, v Segovii, 27. – 28. mája 2010, https://circabc.europa.eu/w/browse/6414c39b-3d08-433a-8e00-0d20bcb249ad.

(41) Spoločná stratégia vykonávania rámcovej smernice o vode 2006: Rámcová smernica o vode – morfologické tlaky — politický dokument. December 2006, https://circabc.europa.eu/sd/a/3dac5b10-1a16-4a31-a178-2f5401f30c50/.pdf.

(42) Spoločná stratégia vykonávania rámcovej smernice o vode 2009: Usmerňujúci dokument č. 20 o výnimkách z environmentálnych cieľov. Technická správa — 2009-027, https://circabc.europa.eu/sd/a/2a3ec00a-d0e6-405f-bf66-60e212555db1/Guidance_document.pdf.

(43) Hlavné závery, seminár spoločnej stratégie vykonávania rámcovej smernice o vode a vodnej energii, Berlín, 4. – 5. júna 2007, https://circabc.europa.eu/w/browse/062ef598-2126-4e76-a481-cfa68a28435c.

(44) Rozsudok Súdneho dvora vo veci EÚ C-6/04, Komisia/Spojené kráľovstvo z 20. októbra 2005.

(45) Komisia vypracovala usmerňujúce dokumenty s cieľom pomôcť pochopiť a vykonávať postup primeraného odhadu. Sú dostupné na internetovej stránke Komisie o sústave Natura 2000 http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm.

(46) Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-127/02.

(47) Rozsudok Súdneho dvora C-127/02 – Waddenvereniging a Vogelsbeschermingvereniging.

(48) Research Institute for Applied Ecology and Economics in the Alpine Region (Výskumný inštitút pre ekológiu a ekonómiu v alpskom regióne).

(49) Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 11. júla 2011 o formáte poskytovania informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 [oznámené pod číslom K(2011) 4892] Ú.v. EÚ L 198, 30.7.2011, s. 39.

(50) http://ec.europa.eu/environment/nature/knowledge/rep_habitats/index_en.htm

(51) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm

(52) „Význam“ sa v tomto prípade vzťahuje na význam účinkov. Nemalo by sa to zamieňať s fázou skríningu, počas ktorej sa kladie dôraz na pravdepodobnosť významných účinkov.

(53) Pozri usmernenie spoločnej stratégie vykonávania č. 20.

(54) Tento koncept platí aj pre článok 4 ods. 7 rámcovej smernice o vode.

(55) Toto zaradenie musí byť formálne označené orgánmi členského štátu po schválení ES.

18.6.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 213/62

Ozámenie Komisie: „Energetická prenosová a prepravná infraštruktúra a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody“

(2018/C 213/02)

OBSAH

Strana

O TOMTO DOKUMENTE

Účel

Štruktúra a obsah

Povaha dokumentu

OBNOVENÁ ENERGETICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA PRE EURÓPU

1.1.

Potreba obnovenej energetickej infraštruktúry v Európe

1.2.

Úlohy v oblasti infraštruktúry

1.2.1.

Elektrizačné sústavy a uskladňovanie elektrickej energie

1.2.2.

Siete zemného plynu a jeho uskladňovanie

1.2.3.

Infraštruktúra na prepravu a rafináciu ropy a olefínov

1.2.4.

Zachytávanie, preprava a ukladanie CO2

1.3.

Druhy používaných zariadení na prenos, prepravu a distribúciu

1.3.1.

Zariadenia na prenos a distribúciu zemného plynu a ropy

1.3.2.

Zariadenia na prenos a distribúciu elektrickej energie

1.4.

Projekty spoločného záujmu

PRÁVNE PREDPISY EÚ V OBLASTI OCHRANY PRÍRODY

2.1.

Úvod

2.2.

Smernica o ochrane vtáctva a smernica o ochrane biotopov

2.3.

Správa a ochrana lokalít sústavy Natura 2000

2.3.1.

Prijímanie pozitívnych ochranných opatrení a zabezpečenie nepoškodzovania

2.3.2.

Povoľovacie konanie pre plány a projekty ovplyvňujúce lokality sústavy Natura 2000

2.4.

Ustanovenia o ochrane živočíšnych a rastlinných druhov

POTENCIÁLNE VPLYVY ZARIADENÍ NA PRENOS ALEBO PREPRAVU ENERGIE NA SÚSTAVU NATURA 2000 A NA DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN CHRÁNENÝCH V RÁMCI EÚ

3.1.

Úvod

3.2.

Potreba individuálneho prístupu

3.3.

Prehľad potenciálnych vplyvov na druhy a biotopy chránené v rámci EÚ

3.3.1.

Strata, degradácia alebo fragmentácia biotopu

3.3.2.

Vyrušovanie a premiestňovanie

3.3.3.

Riziko zrážky s elektrickým vedením a zásahu elektrickým prúdom

3.3.4.

Vplyvy prekážok

3.4.

Rozlišovanie medzi významnými a nevýznamnými vplyvmi

3.5.

Kumulatívne vplyvy

POTENCIÁLNE VPLYVY INFRAŠTRUKTÚRY ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY NA VOĽNE ŽIJÚCE VTÁCTVO

4.1.

Úvod

4.2.

Infraštruktúra elektrizačnej sústavy

4.3.

Potenciálne negatívne vplyvy infraštruktúry pre elektrickú energiu na voľne žijúce vtáctvo

4.3.1.

Zásah elektrickým prúdom

4.3.2.

Zrážka

4.3.3.

Strata a fragmentácia biotopu

4.3.4.

Vyrušovanie/premiestňovanie

4.3.5.

Elektromagnetické polia

4.4.

Potenciálne pozitívne účinky infraštruktúry pre elektrickú energiu na voľne žijúce vtáctvo

POTENCIÁLNE OPATRENIA NA ZMIERNENIE VPLYVOV INFRAŠTRUKTÚR ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY NA VOĽNE ŽIJÚCE VTÁCTVO

5.1.

Čo sú zmierňujúce opatrenia?

5.2.

Potenciálne opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov plánov alebo projektov v oblasti infraštruktúry pre elektrickú energiu na druhy voľne žijúceho vtáctva

5.2.1.

Zavedenie proaktívnych opatrení na úrovni plánovania

5.2.2.

Preskúmanie potenciálnych zmierňujúcich a preventívnych opatrení na úrovni projektu

5.3.

Podrobné technické odporúčania týkajúce sa nápravných a zmierňujúcich opatrení

5.3.1.

Zmierňovanie rizika zásahu elektrickým prúdom

5.3.2.

Zmierňovanie rizika zrážky

DÔLEŽITOSŤ ZAVEDENIA STRATEGICKÉHO PRÍSTUPU K PLÁNOVANIU

6.1.

Výhody integrovaného plánovania

6.2.

Určovanie vhodných lokalít pre zariadenia na prenos a prepravu energie

6.3.

Hľadanie spôsobov zefektívnenia povoľovacieho konania pre zariadenia na prenos energie

6.3.1.

Včasné plánovanie, prípravu plánu realizácie a stanovenie rozsahu posudzovania

6.3.2.

Včasná a efektívna integrácia posudzovaní vplyvu na životné prostredie a ďalších environmentálnych požiadaviek

6.3.3.

Procedurálna koordinácia a lehoty

6.3.4.

Kvalita správ

6.3.5.

Cezhraničná spolupráca

6.3.6.

Včasná a efektívna účasť verejnosti

POVOĽOVACIE KONANIE PODĽA ČLÁNKU 6 SMERNICE O OCHRANE BIOTOPOV

7.1.

Úvod

7.2.

Rozsah povoľovacieho konania podľa článku 6

100

7.3.

Postupné vykonávanie primeraných odhadov

102

7.3.1.

Prvý krok: zisťovacie konanie

102

7.3.2.

Druhý krok: primeraný odhad

102

7.3.3.

Tretí krok: schválenie alebo zamietnutie plánu alebo projektu s ohľadom na závery primeraného odhadu

109

7.4.

Postup uplatnenia výnimky podľa článku 6 ods. 4

109

ENERGETICKÁ PRENOSOVÁ A PREPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA V MORSKOM PROSTREDÍ

113

8.1.

Prehľad súčasnej energetickej infraštruktúry v morských vodách EÚ

114

8.1.1.

Ropa a zemný plyn

114

8.1.2.

Elektrická energia vyrábaná na mori z vetra, vĺn a prílivu

115

8.1.3.

Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS)

117

8.1.4.

Prenosové sústavy

117

8.1.5.

Výhľady do budúcnosti

117

8.2.

Sústava Natura 2000 v morskom prostredí

119

8.2.1.

Ochrana morského prostredia, biotopov a druhov

119

8.2.2.

Podporné opatrenia a užitočné zdroje informácií

123

8.3.

Potenciálne vplyvy a prístupy k ich zmierňovaniu

124

8.3.1.

Inštalácia

126

8.3.2.

Prevádzka

129

8.3.3.

Vyraďovanie z prevádzky

131

8.3.4.

Kumulatívne vplyvy

131

8.3.5.

Potenciálne zmierňujúce opatrenia

132

8.4.

Význam strategického plánovania

133

ODKAZY

136

PRÍLOHA 1 – VNÚTROŠTÁTNE A MEDZINÁRODNÉ INICIATÍVY

150

PRÍLOHA 2 – SYSTEMATICKÝ ZOZNAM VPLYVOV INTERAKCIÍ VTÁKOV S ELEKTRICKÝMI VEDENIAMI USPORIADANÝ PODĽA DÔLEŽITOSTI (BIRDLIFE, 2013)

157

PRÍLOHA 3 – SÚHRN DÔKAZOV O VPLYVE ELEKTRICKÝCH VEDENÍ NA CELOSVETOVO OHROZENÉ (IUCN, 2012) DRUHY VTÁKOV NA ÚROVNI POPULÁCIE

159

PRÍLOHA 4 – PRÍKLADY VPLYVOV ELEKTRICKÝCH VEDENÍ NA METAPOPULÁCIE DRUHOV UVEDENÝCH V PRÍLOHE I K SMERNICI O OCHRANE VTÁCTVA

161

PRÍLOHA 5 – NAVRHOVANÝ ZOZNAM PRIORITNÝCH DRUHOV NA PREVENTÍVNE A ZMIERŇUJÚCE OPATRENIA PROTI VPLYVU ELEKTRICKÝCH VEDENÍ V RÁMCI EÚ

163

PRÍLOHA 6 – POROVNANIE POSTUPOV PODĽA PRIMERANÉHO ODHADU, EIA A SEA

168

O TOMTO DOKUMENTE

Účel

Európska komisia uverejnila v novembri 2010 oznámenie „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“. Vyzýva v ňom na výrazné rozšírenie energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry s cieľom zaistiť bezpečné, udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie naprieč celou Európou, a zároveň na znižovanie emisií CO2.

V novom nariadení (EÚ) č. 347/2013 o transeurópskych energetických sieťach (ďalej len „nariadenie o TEN-E“) sa stanovuje celoúnijný rámec plánovania a realizácie energetickej infraštruktúry v EÚ. Zriaďuje sa ním deväť strategických prioritných koridorov infraštruktúry v oblasti elektrickej energie, zemného plynu a ropy a tri prioritné tematické oblasti v rámci celej Únie: elektroenergetické diaľnice, inteligentné siete a prepravné siete oxidu uhličitého. Zavádza sa aj transparentný a inkluzívny postup identifikácie a výberu konkrétnych projektov spoločného záujmu, ktoré sú potrebné na realizáciu prioritných koridorov.

Ako všetky rozvojové činnosti v rámci EÚ, aj energetická prenosová a prepravná infraštruktúra musí byť plne v súlade s environmentálnou politikou Únie, a teda aj so smernicou o ochrane biotopov a smernicou o ochrane vtáctva (smernice EÚ o ochrane prírody). Tento dokument poskytuje usmernenie, ako tieto zámery čo najlepšie realizovať v praxi. Osobitná pozornosť sa venuje správnemu uplatňovaniu povoľovacieho konania podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov, kde sa požaduje urobiť pred vydaním povolenia primeraný odhad každého plánu a projektu, ktorý by mohol významne negatívne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000. Venuje sa aj požiadavkám na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov v širšej krajinnej oblasti.

Lokality sústavy Natura 2000 sa nemajú stať oblasťami so zakázaným prístupom a ich nový rozvoj nie je vylúčený. Rozvoj sa však musí vykonávať tak, aby boli chránené vzácne a ohrozené živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Často sa to dá dosiahnuť starostlivým plánovaním, riadnym a širokým dialógom a v prípade potreby využitím vhodných zmierňujúcich opatrení vedúcich od samého začiatku k odstráneniu akýchkoľvek potenciálnych negatívnych vplyvov jednotlivých projektov, ako aj kumulatívnych vplyvov na ciele ochrany lokality, alebo k predchádzaniu týmto vplyvom.

Tento dokument je určený predovšetkým navrhovateľom projektov, prevádzkovateľom prenosových a prepravných sústav a orgánom zodpovedným za vydávanie povolení na realizáciu plánov a projektov týkajúcich sa prenosu a prepravy energie, ale zaujať by mal aj konzultantov pri posudzovaní vplyvu, správcov lokalít sústavy Natura 2000, mimovládne organizácie a všetkých ďalších odborníkov, ktorých sa týka plánovanie, navrhovanie, vykonávanie alebo schvaľovanie plánov a projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, alebo ktorí sa na týchto činnostiach podieľajú. Zámerom je poskytnúť im prehľad dosahu návrhov týkajúcich sa energetickej infraštruktúry na sústavu Natura 2000 a na živočíšne a rastlinné druhy a biotopy chránené v rámci EÚ, ako aj prehľad prístupov k zmierňovaniu negatívnych vplyvov.

Tento dokument by mohol byť užitočný aj pri postupoch posudzovania vykonávaných na základe smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení, a to v prípade plánov a projektov zariadení na prenos a prepravu energie, pre ktoré je stanovené, že primeraný odhad ich vplyvu na lokality sústavy Natura 2000 nie je potrebný.

Rozsah pôsobnosti

Dokument obsahuje usmernenia a najlepšie postupy týkajúce sa inštalácie a prevádzky zariadení na prenos elektrickej energie a prepravu zemného plynu a ropy a ich distribúciu, ako aj vyraďovania takýchto zariadení z prevádzky, a to vo vzťahu k lokalitám sústavy Natura 2000 a k druhom chráneným na základe smernice EÚ o ochrane biotopov a smernice EÚ o ochrane vtáctva v širšej krajinnej oblasti. Zameraný je iba na energetickú prenosovú alebo prepravnú infraštruktúru a nie na zariadenia na výrobu energie, ako sú plošiny na ťažbu ropy, priehrady vodných elektrární, veterné turbíny, elektrárne atď.

Dokument sa týka viacerých typov energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry, ako sú plynovody a ropovody, ako aj vysokonapäťové a strednonapäťové elektrické prenosové káble a distribučné zariadenia so zameraním na distribučné zariadenia na pevnine. Osobitná kapitola je venovaná energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúre v morskom prostredí.

Štruktúra a obsah

Dokument pozostáva z ôsmich kapitol:

—

Kapitoly 1 a 2: poskytujú prehľad súvislostí politiky EÚ, pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru a potrebu modernej prepojenej energetickej siete naprieč celou Európou v súlade s nariadením o TEN-E. Zdôrazňujú sa v nich právne ustanovenia smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov, ktoré by mali poznať navrhovatelia a prevádzkovatelia energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry a príslušné orgány, pričom osobitná pozornosť sa venuje povoľovaciemu konaniu podľa článku 6 pre všetky plány alebo projekty, ktoré by mohli významne ovplyvniť lokality sústavy Natura 2000, ako aj požiadavkám na druhy živočíchov a rastlín chránených v rámci EÚ v širšej krajinnej oblasti.

—

Kapitola 3: poskytuje všeobecný prehľad rôznych druhov potenciálnych vplyvov, ktoré by energetická prenosová a prepravná infraštruktúra mohla mať na typy biotopov a druhy chránené na základe dvoch smerníc EÚ o ochrane prírody. Znalosť týchto potenciálnych vplyvov zabezpečí, aby sa primeraný odhad podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov vykonával správne, ale mala by tiež pomôcť pri určovaní vhodných zmierňujúcich opatrení, ktoré sa môžu použiť predovšetkým na predchádzanie významným negatívnym vplyvom alebo na obmedzovanie týchto vplyvov.

—

Kapitoly 4 a 5: sú zamerané predovšetkým na potenciálne vplyvy infraštruktúry elektrických sietí a na určovanie primeraných zmierňujúcich opatrení v rôznych fázach plánovacieho alebo projektového cyklu. Ak je to možné, poskytujú sa podrobné technické odporúčania týkajúce sa nápravných a zmierňujúcich opatrení, založené na skúsenostiach osvedčených postupov a na najnovších výskumoch v rámci Európy.

—

Kapitola 6: poskytuje prehľad výhod, ktoré prináša strategickejší a integrovanejší prístup k plánovaniu energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry, umožňujúci predchádzať potenciálnym konfliktom, alebo minimalizovať potenciálne konflikty s požiadavkami právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody v neskorších fázach procesu plánovania, keď už sú možnosti oveľa obmedzenejšie. Poskytuje aj prehľad postupov, ako v prípade projektov spoločného záujmu účinne zefektívniť vykonávanie rôznych posudzovaní vplyvov, ktoré sa vyžadujú podľa environmentálnych právnych predpisov EÚ vrátane smernice o ochrane biotopov, predovšetkým z hľadiska skracovania časového harmonogramu povoľovacích konaní pre projekty spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E.

—	Kapitola 7: opisuje povoľovacie konanie podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov. Jej cieľom je poskytnúť praktické rady, ako uplatňovať povoľovacie konanie predovšetkým v súvislosti s energetickou prenosovou a prepravnou infraštruktúrou.

—

Kapitola 8: obsahuje analýzu dosahu energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry na morské prostredie. V prvom rade poskytuje prehľad súčasnej energetickej infraštruktúry v morských vodách EÚ a predpokladaného budúceho vývoja. Ďalej sa uvádza dosah na morské lokality sústavy Natura 2000 a na chránené druhy, so zreteľom na ustanovenia v smernici o ochrane biotopov a smernici o ochrane vtáctva, ako aj príslušné podporné opatrenia a usmernenia v rámci EÚ a tiež z iných oblastí. Po tretie, skúmajú sa v nej potenciálne vplyvy prenosovej a prepravnej infraštruktúry (káblov a potrubí), ktorá je spojená s ropou, zemným plynom, veternou energiou, energiou z vĺn a prílivovou energiou, so zachytávaním, prepravou a ukladaním oxidu uhličitého, na morské druhy a biotopy chránené na základe smernice EÚ o ochrane biotopov a smernice EÚ o ochrane vtáctva. Príklady osvedčených postupov sú uvedené ako súčasť diskusie o spôsoboch zmierňovania takýchto vplyvov. Po štvrté, skúmajú sa v nej výhody strategického plánovania energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry v morskom prostredí vrátane dôležitosti uvedenia do súvislosti s inými právnymi predpismi a politikami EÚ, ako je rámcová smernica o morskej stratégii a námorné priestorové plánovanie.

V celom dokumente sa podľa možnosti poskytujú príklady osvedčených postupov, ktoré ukazujú, ako je v praxi možné uviesť zariadenia na prenos a prepravu energie do súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany prírody. Tieto príklady sú užitočným zdrojom nápadov týkajúcich sa rôznych druhov techník a prístupov, ktoré sa dajú využiť.

Povaha dokumentu

Cieľom tohto usmerňovacieho dokumentu je vysvetliť ustanovenia smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva a uviesť ich do súvislosti predovšetkým s rozvojom a prevádzkou prenosu a prepravy energií. Dokument nemá legislatívnu povahu, ale skôr poskytuje praktické usmernenia a najlepšie postupy týkajúce sa uplatňovania existujúcich pravidiel. Odráža teda len názory útvarov Komisie. Poskytovanie konečného výkladu smerníc EÚ je úlohou Súdneho dvora.

Dokument dopĺňa existujúce všeobecné interpretačné a metodologické usmerňovacie dokumenty Komisie týkajúce sa článku 6 smernice o ochrane biotopov (1). Odporúčame prečítať si uvedené usmernenia v kombinácii s týmto dokumentom.

Napokon, v tomto dokumente sa plne uznáva, že uvedené dve smernice o ochrane prírody zachovávajú zásadu subsidiarity a je vecou členských štátov, aby určili najlepší spôsob napĺňania procedurálnych požiadaviek, ktoré z týchto smerníc vyplývajú. Osvedčené postupy a navrhované metodiky opísané v tomto dokumente preto nemajú normatívny charakter a ich cieľom je skôr poskytnúť užitočné rady, nápady a návrhy založené na spätnej väzbe a príspevkoch od príslušných orgánov, zástupcov energetických podnikov, mimovládnych organizácií a ďalších odborníkov a zainteresovaných strán.

Komisia sa chce poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave tohto usmerňovacieho dokumentu, za ich cenné príspevky a účasť na diskusii.

1. OBNOVENÁ ENERGETICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA PRE EURÓPU

1.1. Potreba obnovenej energetickej infraštruktúry v Európe

Krajiny EÚ sa dohodli na novom rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 vrátane zámerov a politických cieľov pre celú Úniu týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a elektrických prepojení. Plnenie týchto zámerov a politických cieľov má EÚ pomôcť pri budovaní konkurencieschopnejšieho, bezpečnejšieho a udržateľnejšieho energetického systému a pri plnení dlhodobého cieľa v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Obrázok 1

Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 – dohodnuté hlavné ciele

≥ – 40 %emisieskleníkovýchplynov

10 %prepojenie

– 20 %emisie skleníkových plynov

20 %energiaz obnoviteľných zdrojov

15 %prepojenie

≥ 30 %energetickáúčinnosť

≥ 27 %energiaz obnoviteľných zdrojov

20 %energetickáúčinnosť

Komisia predstavila rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (2) ako jednu zo svojich kľúčových priorít. Cieľom stratégie je pomôcť EÚ pri plnení zámerov a cieľov do roku 2030 a poskytnúť európskym spotrebiteľom prístup k bezpečnej, udržateľnej, konkurencieschopnej a cenovo dostupnej energii a umožniť im využívanie výhod prebiehajúcej základnej transformácie európskeho energetického systému.

Pre splnenie zámerov a cieľov do roku 2030 je veľmi dôležité modernizovať zariadenia na prenos a uskladňovanie energie (3). Zastaraná a nedostatočne prepojená infraštruktúra predstavuje pre európske hospodárstvo veľké obmedzenie. Napríklad rozvoju výroby elektrickej energie z vetra v regiónoch Severného mora a Baltského mora prekáža nedostatočné sieťové prepojenie na mori aj na pevnine. Pokiaľ EÚ neinvestuje do inteligentných, efektívnych a konkurencieschopných energetických sietí a nevyužije svoj potenciál na zvýšenie energetickej účinnosti, očakáva sa aj zvýšenie rizika porúch a strát, ako aj s tým spojených nákladov.

Nová politika EÚ v oblasti energetickej infraštruktúry pomôže koordinovať a optimalizovať rozvoj siete v kontinentálnom meradle, čo umožní Únii plne využívať výhody integrovanej európskej siete, ktoré značne presahujú hodnotu jej jednotlivých komponentov.

Európska stratégia plne integrovaných energetických infraštruktúr založená na inteligentných a nízkouhlíkových technológiách zníži prostredníctvom úspor z rozsahu náklady prechodu jednotlivých členských štátov na nízkouhlíkové hospodárstvo. Zároveň však zvýši bezpečnosť dodávok a pomôže stabilizovať spotrebiteľské ceny, keďže zabezpečí, že elektrická energia a plyn budú prúdiť tam, kde je to potrebné. Európske siete podporia aj hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ s energiou, upevnia solidaritu medzi členskými štátmi a zabezpečia prístup európskych občanov a podnikov k cenovo dostupným zdrojom energie.

S cieľom pomôcť pri vykonávaní tejto dôležitej postupnej zmeny v prenose energie prijala EÚ v roku 2013 nové nariadenie o TEN-E (EÚ) č. 347/2013 (4). To obsahuje komplexný rámec na úrovni EÚ pre plánovanie a realizáciu energetickej infraštruktúry.

Určených je deväť strategických prioritných koridorov infraštruktúry v oblasti elektrickej energie, zemného plynu a ropy a tri prioritné tematické oblasti v rámci celej Únie: elektroenergetické diaľnice, inteligentné siete a prepravné siete oxidu uhličitého, s cieľom optimalizovať rozvoj siete na európskej úrovni do roku 2020 a v ďalších rokoch.

Obrázok 2

Prioritné koridory pre elektrickú energiu, zemný plyn a ropu

1.2. Úlohy v oblasti infraštruktúry

Úloha prepojiť energetickú infraštruktúru Európy a prispôsobiť ju novým potrebám sa týka všetkých odvetví a všetkých druhov zariadení na prenos energie.

1.2.1. Elektrizačné sústavy a uskladňovanie elektrickej energie

Elektrizačné sústavy bude potrebné zdokonaľovať a modernizovať tak, aby dokázali uspokojiť rastúci dopyt vyvolaný veľkou zmenou celkového energetického hodnotového reťazca a energetického mixu a tiež značným zvýšením počtu aplikácií a technológií využívajúcich ako zdroj elektrickú energiu. Siete sa musia rozšíriť a modernizovať aj preto, aby sa posilnila integrácia trhu a zachovala existujúca úroveň bezpečnosti systému, ale najmä preto, aby bolo možné prepravovať a vyvažovať elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov, v prípade ktorej sa v rokoch 2007 až 2020 očakáva viac ako zdvojnásobenie produkcie.

Významná časť výrobných kapacít sa bude sústreďovať v oblastiach vzdialených od hlavných centier spotreby alebo uskladňovania. Veľký podiel budú mať zariadenia na mori, slnečné a veterné parky na pevnine v južnej Európe alebo zariadenia na spaľovanie biomasy v strednej a východnej Európe. Očakáva sa tiež, že do popredia sa dostane decentralizovaná výroba energie.

Popri týchto krátkodobých požiadavkách je potrebné, aby elektrizačné sústavy prešli zásadnejšími zmenami, ktoré umožnia v horizonte roku 2050 prechod na systém výroby elektrickej energie s elimináciou emisií uhlíka, s podporou nových technológií v oblasti vysokonapäťového prenosu elektrickej energie na veľké vzdialenosti a jej uskladňovania, ktoré môžu prijímať neustále rastúce množstvo energie z obnoviteľných zdrojov z krajín EÚ aj mimo nej.

Siete sa zároveň musia stať inteligentnejšími. Ciele EÚ na rok 2020 týkajúce sa energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov nebude možné dosiahnuť bez väčšej inovácie a inteligencie v sieťach na úrovni prenosu aj distribúcie, najmä pomocou informačných a komunikačných technológií. Tie budú veľmi dôležité pri zmenách riadenia na strane dopytu a ďalších služieb inteligentných sietí.

1.2.2. Siete zemného plynu a jeho uskladňovanie

Očakáva sa, že zemný plyn bude v nasledujúcich desaťročiach naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v energetickom mixe EÚ a vzrastie jeho význam ako záložného paliva pre nestále systémy výroby elektrickej energie. Plynárenské siete však musia čeliť ďalším požiadavkám na flexibilitu v systéme, potrebe obojsmerných plynovodov, väčších skladovacích kapacít a pružných dodávok, a to vrátane skvapalneného (LNG) a stlačeného (CNG) zemného plynu.

1.2.3. Infraštruktúra na prepravu a rafináciu ropy a olefínov

Ak politika v oblasti klímy, dopravy a energetickej účinnosti zostane rovnaká ako dnes, očakáva sa, že v roku 2030 bude ropa naďalej predstavovať 30 % primárnej energie a významná časť dopravných palív bude pravdepodobne naďalej na báze ropy. Bezpečnosť dodávok závisí od integrity a flexibility celého dodávateľského reťazca, od ropy dodávanej do rafinérií po konečný produkt distribuovaný spotrebiteľom. Budúcu podobu infraštruktúry na prepravu ropy a ropných produktov bude zároveň určovať aj rozvoj európskeho rafinérskeho odvetvia, ktoré v súčasnosti čelí mnohým problémom.

1.2.4. Zachytávanie, preprava a ukladanie CO2

Technológie na zachytávanie, dopravu a ukladanie môžu do značnej miery znížiť emisie CO2, ich vývoj je však stále v počiatočnej fáze. Začiatok komerčného využívania týchto technológií pri výrobe elektrickej energie a v priemyselných aplikáciách sa očakáva po roku 2020. Vzhľadom na skutočnosť, že lokality na potenciálne ukladanie CO2 nie sú rovnomerne rozložené po celej Európe a niektoré členské štáty majú iba obmedzené podmienky na potenciálne ukladanie na svojom území, môže byť nevyhnutné vybudovať európsku infraštruktúru potrubí prechádzajúcich cez štátne hranice a v morskom prostredí.

1.3. Druhy používaných zariadení na prenos, prepravu a distribúciu

Spôsob prenosu, prepravy, distribúcie a uskladňovania rôznych foriem energie sa, samozrejme, líši v závislosti od daného druhu energie a podľa skutočnosti, či táto energia vzniká na pevnine alebo v morskom prostredí. Napríklad prenos elektrickej energie sa vo všeobecnosti realizuje pomocou vedení alebo káblov, zatiaľ čo na prepravu zemného plynu a ropy sa využívajú potrubia.

Tento dokument je zameraný predovšetkým na tieto zariadenia (5):

—

zariadenia na prepravu zemného plynu a ropy na pevnine: podzemné potrubia, nadzemné potrubia vrátane tých, ktoré prechádzajú ponad vodné toky, ako aj súvisiace komponenty (vstupné stanice na vtláčanie zemného plynu a ropy, čerpadlové (ropa) a kompresorové (zemný plyn) stanice, stanice čiastočnej dodávky, uzatváracie trasové armatúry, regulačné stanice a stanice konečnej dodávky),

—	zariadenia na prenos elektrickej energie na pevnine: podzemné vedenia, nadzemné vedenia a súvisiace komponenty (stožiare, rozvodne a meniarne).

1.3.1. Zariadenia na prenos a distribúciu zemného plynu a ropy

Na prepravu veľkého množstva ropy, spracovaných ropných produktov alebo zemného plynu na pevnine sa vo všeobecnosti používajú potrubia. Ropovody sa vyrábajú z oceľových alebo plastových rúr spravidla s vnútorným priemerom 100 až 1 200 mm. Väčšina ropovodov je uložená pod zemou v hĺbke približne 1 až 2 m. Ropu uvádzajú do pohybu čerpadlové stanice. Plynovody sa vyrábajú z uhlíkovej ocele a ich priemer sa pohybuje od 51 do 1 500 mm. Plyn sa stláča v kompresorových staniciach.

Trasa potrubia vedie pozdĺž takzvanej dopravnej cesty s právom priechodu. Medzi kroky pri budovaní potrubia patrí výber trasy, ktorá sa potom musí preskúmať, aby sa dali predvídať a následne odstrániť všetky fyzické prekážky. Ak je to potrebné, vykonajú sa výkopové práce, najmä v prípade hlavných trás a križovania potrubí. Potrubie sa následne nainštaluje so súvisiacimi komponentmi (ventily, križovanie rúr atď.). V prípade potreby sa potom výkop s potrubím zakryje zeminou.

1.3.2. Zariadenia na prenos a distribúciu elektrickej energie

Elektrická energia sa ešte stále nedá uskladňovať vo veľkých množstvách a musí sa vyrábať v reálnom čase. To znamená, že jej sústavný prenos k užívateľom by mal byť čo najefektívnejší. V suchozemskom prostredí sa vykonáva prenos elektrickej energie od elektrární, kde sa vyrába, k vysokonapäťovým elektrickým rozvodniam umiestneným neďaleko od centier dopytu. Veľká časť elektrickej energie sa prenáša pri vysokom napätí (v Európe 110 – 750 kV, ENTSO, 2012), aby sa znížili straty energie v prípade veľkej vzdialenosti od rozvodne.

V prenosových vedeniach sa zväčša využíva vysokonapäťový trojfázový striedavý prúd, ktorým sa dodávajú veľké množstvá energie na dlhé vzdialenosti (APLIC, 2006). Technológia vysokonapäťového jednosmerného prúdu poskytuje väčšiu efektívnosť pri veľmi dlhých vzdialenostiach (spravidla viac ako 600 km). Elektrická energia sa môže prenášať nadzemným vedením alebo podzemnými káblami. Vo všetkých prípadoch sa využíva vysoké napätie, pretože so súčasnými technológiami sa veľké množstvá energie dajú efektívne prenášať iba pri vysokom napätí.

Počas distribúcie sa elektrická energia prenáša z prenosovej sústavy ku koncovému odberateľovi pri strednom napätí (často nižšom než 33 kV). Rozlišovanie medzi vysokonapäťovým elektrickým vedením a strednonapäťovým distribučným vedením je dôležité z hľadiska ochrany prírody, keďže riziko zásahu elektrickým prúdom existuje iba v prípade strednonapäťového distribučného vedenia, zatiaľ čo riziko zrážky existuje v prípade prenosového aj distribučného vedenia (6) (pozri kapitolu 4).

Elektrická energia sa spravidla prenáša nadzemnými vedeniami zavesenými na stožiaroch alebo stĺpoch elektrického vedenia, ale niekedy sa používajú aj podzemné vedenia, predovšetkým v mestských oblastiach alebo citlivých lokalitách. Nadzemné vedenia majú osobitný vplyv na biodiverzitu, zdravie a krajinu, ktorý je iný ako v prípade podzemných vedení. Na druhej strane môžu byť počiatočné investičné náklady na podzemné káble často výrazne vyššie než v prípade nadzemných vedení.

1.4. Projekty spoločného záujmu (7)

V existujúcom nariadení o TEN-E, ktoré nadobudlo účinnosť 15. mája 2013, sa stanovuje právny a politický rámec na optimalizáciu rozvoja siete na európskej úrovni do roku 2020 a v ďalších rokoch. Určených je 12 strategických prioritných koridorov a tematických oblastí pre energetickú infraštruktúru s transeurópskym/cezhraničným rozmerom. V nariadení sa stanovuje postup, ktorým sa každé dva roky vytvárajú zoznamy projektov spoločného záujmu (8) pre celú Úniu, ktoré prispievajú k rozvoju sietí energetickej infraštruktúry v každom z 12 strategických prioritných koridorov a tematických oblastí.

Aby bol projekt zaradený do zoznamu Únie, musí preukázať významný prínos pre minimálne dva členské štáty, prispieť k integrácii trhu a väčšej konkurencii, posilniť bezpečnosť dodávok energie a znížiť emisie CO2. Postup identifikácie vychádza z regionálnej spolupráce a podieľajú sa na ňom členské štáty a rôzne zainteresované strany, ktoré poskytujú svoje vedomosti a odborné znalosti týkajúce sa technickej uskutočniteľnosti a trhových podmienok z vnútroštátneho aj európskeho hľadiska.

Tretí zoznam Únie obsahujúci 173 projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry (9) bol prijatý v novembri 2017. Zoznam obsahuje 106 projektov týkajúcich sa elektrickej energie vrátane elektrických prenosových vedení a zariadení na uskladňovanie elektrickej energie, 4 projekty týkajúce sa inteligentných sietí a 53 projektov týkajúcich sa zemného plynu. Zoznam projektov spoločného záujmu prvýkrát zahŕňa 4 projekty týkajúce sa prepravnej siete oxidu uhličitého. Zoznam projektov spoločného záujmu sa aktualizuje každé dva roky, aby sa doň zaradili nové potrebné projekty a vyradili dokončené projekty.

Tieto projekty spoločného záujmu môžu byť teraz oprávnené na poskytnutie finančnej podpory v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE). V rámci tohto nového nástroja bol na obdobie rokov 2014 až 2020 vyčlenený na transeurópsku energetickú infraštruktúru rozpočet vo výške 5,35 miliardy EUR. V roku 2016 bolo na základe druhej a tretej výzvy na predkladanie návrhov pridelených na 27 projektov spoločného záujmu 707 miliónov EUR vo forme grantov. Z týchto grantov sa 11 týkalo projektov v oblasti elektrickej energie a 15 sa týkalo projektov v oblasti zemného plynu, 1 sa týkal projektu v oblasti inteligentných sietí. Ďalších 8 grantov bolo poskytnutých na stavebné práce a 19 na štúdie. V roku 2017 bolo na projekty spoločného záujmu vyhradených 800 miliónov EUR z grantov v rámci NPE.

V prípade projektov spoločného záujmu sa vzhľadom na ich strategický význam pre EÚ uplatňuje efektívnejšie plánovanie a povoľovacie konanie. Patrí sem napríklad určenie jedného príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý vystupuje ako jednotné kontaktné miesto pre všetky povolenia, a záväzný časový limit tri a pol roka na povolenie projektu. Cieľom je urýchliť postupy a zabezpečiť rýchle povolenie a sprevádzkovanie projektov, ktoré sa považujú za potrebné na zaistenie energetickej bezpečnosti a na pomoc pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, a zároveň zabezpečiť dodržiavanie najprísnejších noriem stanovených v právnych predpisoch Únie pre oblasť životného prostredia, ako aj zvýšiť transparentnosť a posilniť účasť verejnosti. Vďaka posilneniu regulačného rámca by sa tým zasa mala zvýšiť atraktívnosť projektov spoločného záujmu pre investorov.

Projekty spoločného záujmu v oblasti energetiky: interaktívna mapa

Európska komisia vypracovala platformu transparentnosti (10), ktorá používateľovi umožňuje pomocou online prehliadača máp vyhľadať a preskúmať každý zo 173 projektov spoločného záujmu prijatých v roku 2017. Projekty sa dajú vyhľadávať na mape podľa druhu energie (elektrická energia, zemný plyn, ropa alebo iné), druhu infraštruktúry, krajiny a/alebo prioritného koridoru. Pre každý projekt sú krátko po prijatí sprístupnené aj technické súhrny.

Je však potrebné poznamenať, že zoznam Únie obsahuje projekty spoločného záujmu v rôznych fázach prípravy. Niektoré sú stále v počiatočnej fáze prípravy, preto sú ešte vždy potrebné štúdie na preukázanie, že projekt je realizovateľný.

Začlenením takýchto projektov do zoznamu Únie týkajúceho sa projektov spoločného záujmu nie sú dotknuté ani výsledky príslušných posúdení vplyvu na životné prostredie a povoľovacích konaní. Ak sa ukáže, že projekt zaradený do zoznamu Únie týkajúceho sa projektov spoločného záujmu nie je v súlade s acquis EÚ, bude z tohto zoznamu vyňatý.

Na pomoc členským štátom pri určovaní vhodných legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na zefektívnenie rôznych postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie a na zabezpečenie súdržného uplatňovania opatrení vyžadovaných podľa práva Únie pre projekty spoločného záujmu Komisia vydala v júli 2013 usmerňovací dokument (11).

Čo znamená „zefektívnenie“?

Zefektívnenie znamená: skvalitnenie a lepšie koordinovanie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie s cieľom znížiť zbytočné administratívne zaťaženie , vytvoriť synergie a tým skrátiť čas potrebný na dokončenie posudzovania, a to zároveň so zabezpečením vysokej úrovne ochrany životného prostredia prostredníctvom komplexného posudzovania vplyvu na životné prostredie v súlade s acquis EÚ v oblasti životného prostredia.

Zdroj: Usmerňovací dokument „Zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry“, júl 2013.

V usmerňovacom dokumente je uvedených šesť základných odporúčaní na zefektívnenie postupov. Založené sú na skúsenostiach s realizáciou a na osvedčených postupoch dosiaľ zaznamenaných v členských štátoch (podrobnejšie sú uvedené v kapitole 4), ale tento rámec aj prekračujú.

Odporúčania sú zamerané predovšetkým na:

—	včasné plánovanie, prípravu plánu realizácie a stanovenie rozsahu posudzovania,

—	včasnú a efektívnu integráciu posudzovaní vplyvu na životné prostredie a ďalších environmentálnych požiadaviek,

—	procedurálnu koordináciu a procesné lehoty,

—	zhromažďovanie údajov, zdieľanie údajov a kontrolu kvality,

—	cezhraničnú spoluprácu a

—	včasnú a efektívnu účasť verejnosti.

Ďalšie kapitoly usmerňovacieho dokumentu sú zamerané predovšetkým na povoľovacie konanie podľa smernice o ochrane biotopov v súvislosti s plánmi a projektmi týkajúcimi sa prenosu alebo prepravy energie. Iné povoľovacie konania týkajúce sa životného prostredia sa neuvádzajú podrobne, ale sú spomenuté, ak je to relevantné.

Tento dokument teda dopĺňa uvedené usmernenie k zefektívneniu postupov pre projekty spoločného záujmu, ale má širší záber, pričom zahŕňa všetky druhy infraštruktúry na prepravu ropy a zemného plynu a prenos elektrickej energie bez ohľadu na to, či ide o projekty spoločného záujmu.

2. PRÁVNE PREDPISY EÚ V OBLASTI OCHRANY PRÍRODY

2.1. Úvod

Niektoré plány a projekty v oblasti energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry môžu potenciálne ovplyvňovať jednu alebo viaceré z lokalít zaradených do európskej sústavy Natura 2000, alebo môžu pôsobiť na určité vzácne a ohrozené druhy chránené podľa právnych predpisov EÚ. V smernici o ochrane biotopov a smernici o ochrane vtáctva sa nachádzajú ustanovenia, ktoré sa v takých prípadoch musia dodržiavať. Prehľad týchto ustanovení sa nachádza v tejto kapitole. V ďalších kapitolách sú uvedené konkrétne prvky povoľovacieho konania predovšetkým podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov, keďže to súvisí s plánmi alebo projektmi týkajúcimi sa prenosu a prepravy energie.

2.2. Smernica o ochrane vtáctva a smernica o ochrane biotopov

Za dôležitý prvok stratégie Európa 2020 sa považuje zastavenie straty biodiverzity v EÚ, čo si vyžaduje politiku inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu, ktorá zohľadňuje dôležitý sociálno-ekonomický prínos prírody pre spoločnosť.

V marci 2010 si hlavy štátov a predsedovia vlád krajín EÚ stanovili ambiciózny cieľ do roku 2020 zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity v Európe. V máji 2011 prijala Európska komisia novú stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 [KOM(2011) 244] (12), v ktorej je určený politický rámec na dosiahnutie tohto cieľa.

Smernica o ochrane vtáctva (13) a smernica o ochrane biotopov (14) sú základnými kameňmi politiky EÚ v oblasti biodiverzity. Umožňujú všetkým členským štátom EÚ, aby na základe spoločného legislatívneho rámca spolupracovali pri ochrane najviac ohrozených a najvzácnejších druhov a biotopov v Európe, v celej oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ, bez ohľadu na politické alebo administratívne hranice.

Tieto dve smernice sa netýkajú každého druhu rastlín a živočíchov v Európe (t. j. nie celej európskej biodiverzity). Zamerané sú na podskupinu približne 2 000 druhov, ktoré potrebujú ochranu, aby sa predišlo ich úbytku alebo degradácii. Často sa označujú ako druhy európskeho významu alebo chránené druhy EÚ. Aj približne 230 vzácnych alebo ohrozených typov biotopov je samostatne chránených na základe smernice o ochrane biotopov.

Celkovým cieľom oboch smerníc je zabezpečiť, aby boli živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov, ktoré sa majú týmito smernicami chrániť, zachované a obnovené a dosiahol sa priaznivý stav ochrany (15) v oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ. Tento cieľ je orientovaný pozitívne na priaznivý stav ochrany, ktorý treba dosiahnuť a uchovávať. Ide teda o viac než len o predchádzanie poškodeniu.

Na dosiahnutie tohto cieľa sú v smerniciach EÚ o ochrane prírody stanovené tieto požiadavky na členské štáty:

—

označiť a chrániť kľúčové lokality na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov uvedených v prílohách I a II k smernici o ochrane biotopov a v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, ako aj na ochranu sťahovavých vtákov. Tieto lokality tvoria súčasť sústavy Natura 2000 v rámci celej EÚ.

—

stanoviť režim ochrany druhov pre všetky európske druhy voľne žijúceho vtáctva a ďalšie ohrozené druhy uvedené v prílohách IV a V k smernici o ochrane biotopov. Tento režim ochrany sa uplatňuje na všetky oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ, teda v širšej krajinnej oblasti (t. j. v lokalitách sústavy Natura 2000 aj mimo nich).

2.3. Správa a ochrana lokalít sústavy Natura 2000

Za lokality sústavy Natura 2000 bolo dosiaľ označených viac ako 27 000 lokalít. Spolu pokrývajú približne 18 % plochy európskej pevniny a tiež významné plochy morských oblastí.

PREHLIADAČ SÚSTAVY NATURA 2000: užitočný nástroj pre navrhovateľov projektov

Prehliadač sústavy Natura 2000 je online geografický informačný systém (GIS) mapovania, ktorý umožňuje navrhovateľom projektov lokalizovať a preskúmať každú lokalitu sústavy Natura 2000 v EÚ. Lokality sa dajú preskúmať vo veľmi podrobnej mierke (1:500), čo umožňuje zobraziť hranice lokality a jej základné krajinné charakteristiky s veľmi vysokým rozlíšením. Pre každú lokalitu je k dispozícii štandardný formulár údajov, v ktorom sú uvedené živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená ako chránená, ako aj odhadovaná veľkosť ich populácie a stav ich ochrany v lokalite a tiež význam tejto lokality pre dané živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov v rámci EÚ.

http://natura2000.eea.europa.eu/

Ochrana lokalít sústavy Natura 2000 podlieha ustanoveniam článku 6 smernice o ochrane biotopov. Delí sa na dva typy opatrení – prvý typ (podľa článku 6 ods. 1 a 2) (16) sa týka riadenia stálej ochrany všetkých lokalít sústavy Natura 2000, zatiaľ čo druhý typ (podľa článku 6 ods. 3 a 4) sa týka povoľovacieho konania pre plány alebo projekty, ktoré by mohli významne negatívne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000.

Z uvedeného článku je zrejmé, že sústava Natura 2000 nepredstavuje oblasti, v ktorých by bol zakázaný rozvoj. Nové plány a projekty sú úplne možné za predpokladu, že sa dodržia určité procedurálne a vecné záruky. Zaviedlo sa povoľovacie konanie, ktorým sa má zabezpečiť, aby sa takéto plány a projekty realizovali spôsobom zlučiteľným s cieľmi ochrany lokality sústavy Natura 2000.

2.3.1. Prijímanie pozitívnych ochranných opatrení a zabezpečenie nepoškodzovania

Článok 6 smernice o ochrane biotopov:

6.1.

Pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

6.2.

Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

V článku 6 ods. 1 a 2 smernice o ochrane biotopov sú stanovené tieto požiadavky na členské štáty:

—	prijímať pozitívne ochranné opatrenia potrebné na zachovanie alebo obnovu typov biotopov a druhov, pre ktoré bolo územie označené za chránené (článok 6 ods. 1),

—	prijímať opatrenia, ktorými sa predíde akémukoľvek poškodeniu typov biotopov alebo akémukoľvek závažnému rušeniu prítomných druhov (článok 6 ods. 2).

Vzhľadom na uvedené ustanovenia sa od členských štátov požaduje, aby určili jednoznačné ciele ochrany pre každú lokalitu sústavy Natura 2000, založené na stave ochrany a ekologických požiadavkách prítomných typov biotopov a živočíšnych a rastlinných druhov európskeho významu. Cieľom ochrany by malo byť minimálne zachovať podmienky ochrany živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov, pre ktoré bolo územie označené za chránené, a nepripustiť ich ďalšie poškodzovanie.

Keďže však celkovým cieľom smerníc o ochrane prírody je dosiahnuť priaznivý stav ochrany živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov v celej oblasti ich prirodzeného výskytu, potrebné môžu byť ambicióznejšie ciele ochrany na zlepšenie podmienok ochrany v jednotlivých lokalitách. Oboznámenie sa s cieľmi ochrany pre príslušnú lokalitu sústavy Natura 2000 je osobitne dôležité pre navrhovateľov projektov v oblasti prenosu a prepravy energie, projektantov a príslušné orgány, keďže potenciálne negatívne vplyvy plánu alebo projektu bude potrebné posúdiť vo vzťahu k týmto cieľom ochrany (17).

Aj keď to nie je povinné, smernica o ochrane biotopov obsahuje odporúčanie pre orgány na ochranu prírody, aby v úzkej spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami vypracovali plány riadenia sústavy Natura 2000 (18). Tieto plány môžu byť veľmi užitočným zdrojom informácií, keďže spravidla obsahujú podrobné údaje o živočíšnych a rastlinných druhoch a typoch biotopov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú, ako aj vysvetlenie cieľov ochrany lokality a v prípade potreby aj vzťahu k iným spôsobom využívania pôdy v danej oblasti. Sú v nich uvedené aj praktické ochranné opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov ochrany tejto lokality.

2.3.2. Povoľovacie konanie pre plány a projekty ovplyvňujúce lokality sústavy Natura 2000

Článok 6 smernice o ochrane biotopov:

6.3.

6.4.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný typ prirodzeného biotopu a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.

V článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov sa stanovuje povoľovacie konanie, ktoré treba dodržiavať pri navrhovaní plánov a projektov, ktoré by mohli ovplyvňovať jednu alebo viaceré z lokalít sústavy Natura 2000 (19). Toto povoľovacie konanie sa uplatňuje nielen v prípade plánov alebo projektov v rámci lokalít sústavy Natura 2000, ale aj v prípade plánov alebo projektov mimo týchto lokalít, ktoré by však mohli významne ovplyvniť ochranu živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov v danej lokalite.

V článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov sa požaduje, aby každý plán alebo projekt, ktorý by mohol významne negatívne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, podliehal primeranému odhadu s cieľom podrobne preskúmať tieto vplyvy z hľadiska cieľov ochrany konkrétnej lokality. Príslušný orgán môže schváliť plán alebo projekt iba v prípade, ak sa na základe zistení v rámci primeraného odhadu presvedčil, že plán alebo projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality. Je dôležité poznamenať, že dôkazné bremeno spočíva v preukázaní neexistencie negatívnych vplyvov (a nie ich existencie).

V závislosti od druhu a závažnosti zistených vplyvov je niekedy možné upraviť plán alebo projekt a/alebo zaviesť určité zmierňujúce opatrenia s cieľom zabrániť alebo predísť týmto vplyvom, odstrániť ich alebo znížiť na nevýznamnú úroveň tak, aby bolo možné plán alebo projekt schváliť.

Ak to nie je možné, plán alebo projekt sa musí zamietnuť a namiesto neho je potrebné preskúmať alternatívne, menej škodlivé riešenia. Za mimoriadnych okolností je možné uplatniť výnimku podľa článku 6 ods. 4 na schválenie plánu alebo projektu, ktorý má nepriaznivý vplyv na integritu jednej alebo viacerých z lokalít sústavy Natura 2000, ak sa dá preukázať, že neexistujú alternatívy a plán alebo projekt sa považuje za potrebný z dôvodov vyššieho verejného záujmu. V takých prípadoch sa musia prijať vhodné kompenzačné opatrenia, ktoré zabezpečia, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená.

Napokon je dôležité poznamenať, že povoľovacie konanie podľa smernice o ochrane biotopov nie je zhodné s postupom podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení (SEA), aj keď je možné tieto postupy spojiť (podrobnosti sú uvedené v kapitole 7). Na rozdiel od posudzovania EIA a hodnotenia SEA, ktorých výsledky treba pri rozhodovaní o schválení plánu alebo projektu zohľadniť, závery primeraného odhadu sú definitívne a určujú, či plán alebo projekt môže byť schválený.

2.4. Ustanovenia o ochrane živočíšnych a rastlinných druhov

Druhý súbor ustanovení dvoch smerníc EÚ o ochrane prírody sa týka ochrany určitých druhov živočíchov a rastlín vo všetkých oblastiach ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ, t. j. v lokalitách sústavy Natura 2000 aj mimo nich.

Niektoré chránené druhy sú potenciálne zraniteľné určitými typmi projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, ako sú napríklad nadzemné elektrické káble. Preto sa tieto ustanovenia musia brať do úvahy aj pri posudzovaní takých plánov a projektov na potenciálne citlivých územiach mimo lokalít sústavy Natura 2000 v rámci postupov EIA/SEA.

Ustanovenia o ochrane druhov sa vzťahujú na všetky druhy voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území EÚ, ako aj na ďalšie druhy uvedené v prílohách IV a V k smernici o ochrane biotopov.

V podstate sa od členských štátov vyžaduje, aby zakázali:

—	úmyselné vyrušovanie týchto druhov počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania,

—	poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych,

—	úmyselné ničenie hniezd alebo vajec, ako aj vykoreňovanie alebo ničenie chránených rastlín.

Presné podmienky sú stanovené v článku 5 smernice o ochrane vtáctva a v článku 12 (v prípade živočíchov) a v článku 13 (v prípade rastlín) smernice o ochrane biotopov (20).

Článok 5 smernice o ochrane vtáctva:

Bez toho, aby boli dotknuté články 7 a 9, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na vytvorenie všeobecného systému ochrany všetkých druhov vtáctva uvedených v článku 1, zakazujúce najmä:

a)	úmyselné usmrcovanie alebo odchyt akýmkoľvek spôsobom,

b)	úmyselné ničenie alebo poškodzovanie ich hniezd a vajec alebo odstraňovanie ich hniezd,

c)	zber vajec vo voľnej prírode a držbu týchto vajec, a to aj prázdnych,

d)	úmyselné rušenie týchto vtákov, hlavne počas obdobia hniezdenia a výchovy mláďat, pokiaľ by rušenie bolo značné vzhľadom na ciele tejto smernice,

e)	držbu a chov tých druhov vtákov, ktorých lov alebo odchyt je zakázaný.

Článok 12 smernice o ochrane biotopov:

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a)	všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode,

b)	úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania,

c)	úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode,

d)	poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

2.	Pre tieto druhy zakážu členské štáty držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice.

3.	Zákaz uvedený v odseku 1 písm. a) a b) a odseku 2 platí pre všetky štádiá života zvierat, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

Článok 13 smernice o ochrane biotopov:

Členské štáty podniknú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV písm. b) a zakážu:

a)	úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu,

b)	držanie, prepravu a predaj alebo výmenu a ponúkanie na predaj alebo výmenu vzoriek takýchto druhov odobratých z voľnej prírody, s výnimkou tých, ktoré boli odobraté legálne pred zavedením tejto smernice.

2.	Zákazy uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia pre všetky štádiá biologického cyklu rastlín, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

Za určitých okolností sú povolené výnimky z týchto ustanovení (napríklad na zabránenie vážnemu poškodeniu úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybolovu a vody) za predpokladu, že neexistuje iné uspokojivé riešenie a že dôsledky týchto výnimiek nie sú nezlučiteľné s celkovými cieľmi daných smerníc.

Podmienky uplatnenia výnimiek sú stanovené v článku 9 smernice o ochrane vtáctva a v článku 16 smernice o ochrane biotopov. Pokiaľ ide o energetickú prenosovú alebo prepravnú infraštruktúru, výnimky sa môžu uplatniť predovšetkým „v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu“ [článok 16 ods. 1 písm. c)].

3. POTENCIÁLNE VPLYVY ZARIADENÍ NA PRENOS ALEBO PREPRAVU ENERGIE NA SÚSTAVU NATURA 2000 A NA DRUHY ŽIVOČÍCHOV A RASTLÍN CHRÁNENÝCH V RÁMCI EÚ

3.1. Úvod

Projekty v oblasti energetickej infraštruktúry zvyčajne nepredstavujú veľkú hrozbu pre biodiverzitu. Existuje mnoho prípadov, keď dobre navrhnuté a vhodne situované rozvojové projekty nemali žiadny alebo mali iba obmedzený vplyv. Známe sú aj príklady, keď projekty znamenali čistý celkový prínos pre prírodu, predovšetkým v oblastiach, kde je prírodné prostredie už značne ochudobnené. To však nezbavuje povinnosti preskúmať rôznymi platnými zákonnými postupmi posudzovania vplyvu na životné prostredie, ako je EIA /SEA a primeraný odhad (podrobnosti sú uvedené v kapitole 7), potenciálne vplyvy, ktoré môžu mať jednotlivé plány alebo projekty na prírodné prostredie.

V tejto kapitole sa uvádza prehľad možných vplyvov energetickej infraštruktúry na biotopy a druhy chránené podľa smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov. Cieľom je poskytnúť navrhovateľom projektov, prevádzkovateľom energetických prenosových a sústav a prepravných sietí a príslušným orgánom prehľad typov potenciálnych vplyvov, ktorým treba venovať pozornosť pri príprave plánov a projektov v oblasti energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry a pri vykonávaní primeraného odhadu v rámci povoľovacieho konania podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov alebo hodnotenia podľa smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení (SEA).

3.2. Potreba individuálneho prístupu

Je potrebné zdôrazniť, že potenciálne vplyvy do značnej miery závisia od konštrukcie a umiestnenia konkrétnej energetickej infraštruktúry a od citlivosti prítomných biotopov a druhov chránených v rámci EÚ. Preto je veľmi dôležité individuálne preskúmať každý plán alebo projekt.

Návrh každého projektu zariadenia na prenos alebo prepravu energie vrátane projektov spoločného záujmu bude, samozrejme, závisieť od širokej škály faktorov vrátane druhu a množstva prenášanej alebo prepravovanej energie, prijímajúceho prostredia (napríklad pevnina alebo more), vzdialeností požadovaných na prenos alebo prepravu a kapacity potrebnej na prijímanie alebo uskladňovanie. Projekty sa môžu týkať nielen výstavby, ale aj renovácie a/alebo vyraďovania z prevádzky prípadne aj viacerých zariadení alebo infraštruktúr potrebných na prenos či prepravu, prijímanie alebo uskladňovanie energie na pevnine.

Pri posudzovaní potenciálnych vplyvov na prírodu a voľne žijúce živočíchy a rastliny je dôležité brať do úvahy nielen samotnú základnú infraštruktúru, ale aj súvisiace inštalácie a zariadenia, ako sú dočasné prístupové cesty, skladovacie priestory pre zariadenia a vybavenie dodávateľov, stavebné objekty, betónové základy, dočasná kabeláž, vykopaná zemina a plochy na ukladanie prebytočnej pôdy atď. Vplyvy môžu byť dočasné alebo trvalé, na mieste realizácie projektu alebo mimo neho, môžu byť kumulatívne a môžu vznikať v rôznych obdobiach počas projektového cyklu (napríklad počas fáz výstavby, renovácie, údržby a/alebo vyraďovania z prevádzky). Všetky tieto faktory sa musia brať do úvahy.

Ustanovenia o ochrane druhov v smerniciach EÚ o ochrane prírody sa musia zohľadňovať v prípadoch, keď existuje riziko, že plán alebo projekt v oblasti energetickej infraštruktúry môže spôsobiť smrť alebo zranenie, alebo úmyselné vyrušovanie počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania, prípadne poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych druhov chránených podľa týchto dvoch smerníc (napríklad orlov a morských cicavcov). Tento režim prísnej ochrany sa uplatňuje v širšej krajinnej oblasti, teda v lokalitách sústavy Natura 2000 aj mimo nich.

Zmierňujúce opatrenia

Negatívne vplyvy uvádzané v tejto kapitole sa niekedy dajú účinne zmierňovať. Zmierňovanie znamená zaviesť do plánu alebo projektu opatrenia, ktoré odstránia tieto potenciálne negatívne vplyvy alebo ich znížia na úroveň, keď už nebudú významné. Takéto opatrenia teda musia byť priamo prepojené s možnými vplyvmi a založené na dôkladných znalostiach príslušných druhov živočíchov a rastlín a biotopov.

Zmierňujúce opatrenia môžu zahŕňať zmenu umiestnenia projektu, ale môže ísť aj o zmeny veľkosti, koncepcie a konfigurácie rôznych aspektov energetickej infraštruktúry. Môžu tiež nadobúdať formu prechodných úprav počas jednotlivých fáz výstavby a prevádzky. Ďalšie podrobnosti s príkladmi možných zmierňujúcich opatrení sú uvedené v nasledujúcej kapitole.

3.3. Prehľad potenciálnych vplyvov na druhy a biotopy chránené v rámci EÚ

Typ vplyvu a jeho rozsah do značnej miery závisí od druhov živočíchov a rastlín alebo od typov biotopov chránených v rámci EÚ, ktoré sú prítomné v danej lokalite, od ich ekológie, rozmiestnenia a stavu ochrany. Preto je potrebné preskúmať každý plán alebo projekt individuálne. Nasleduje prehľad najčastejších typov vplyvu, ktoré môžu nastať.

3.3.1. Strata, degradácia alebo fragmentácia biotopu

Projekty v oblasti energetickej prenosovej alebo prepravnej infraštruktúry si môžu vyžadovať uvoľnenie určitej plochy pôdy a odstránenie povrchovej vegetácie (často sa to označuje ako priamy záber pôdy). Týmto procesom sa môžu existujúce biotopy zmeniť, poškodiť, fragmentovať alebo zničiť. Rozsah straty a degradácie biotopu závisí od veľkosti, umiestnenia a koncepcie projektu a od citlivosti postihnutých biotopov.

Je dôležité poznamenať, že zatiaľ čo skutočný záber pôdy sa môže zdať obmedzený, nepriame vplyvy by mohli mať oveľa širšiu pôsobnosť, najmä ak rozvojové projekty zasahujú do hydrologických režimov alebo geomorfologických procesov a do kvality vody alebo pôdy. Takéto nepriame vplyvy môžu spôsobiť vážne poškodenie, fragmentáciu a stratu biotopu, niekedy dokonca aj v pomerne veľkej vzdialenosti od skutočnej lokality projektu.

Význam straty tiež závisí od vzácnosti a citlivosti postihnutých biotopov a/alebo od ich dôležitosti ako miesta na získavanie potravy, párenie alebo hibernáciu druhov. Pri posudzovaní významu straty alebo degradácie akéhokoľvek biotopu treba zvážiť potenciálnu úlohu niektorých biotopov ako súčastí koridorov alebo ako istých odrazových mostíkov dôležitých pre rozptyl a migráciu, ako aj pre lokálnejšie pohyby, napríklad medzi lokalitami na získavanie potravy a hniezdenie.

3.3.2. Vyrušovanie a premiestňovanie

Vyrušovanie živočíšnych druhov v ich obvyklých lokalitách na párenie, získavanie potravy alebo oddychovanie, ako aj pozdĺž ich migračných trás, môže viesť k ich premiestneniu a vytlačeniu, a teda k strate využitia biotopu. Živočíšne druhy sa môžu premiestniť z území v lokalite projektu a okolo tejto lokality napríklad v dôsledku zvýšenej dopravy, prítomnosti ľudí, ako aj hluku, prachu, znečistenia, umelého osvetlenia alebo vibrácií vznikajúcich počas stavebných prác alebo po ich skončení.

Význam vplyvu je určený rozsahom a stupňom vyrušovania a citlivosťou postihnutých druhov, rovnako ako dostupnosťou a kvalitou iných vhodných neďalekých biotopov, kam sa môžu vytlačené živočíchy uchýliť. V prípade vzácnych a ohrozených druhov môže mať aj malé alebo dočasné vyrušenie závažné dôsledky pre ich dlhodobé prežívanie v danom regióne.

3.3.3. Riziko zrážky s elektrickým vedením a zásahu elektrickým prúdom

Vtáky a prípadne netopiere môžu naraziť do rôznych častí nadzemných elektrických vedení a iných nadzemných elektrických zariadení. Úroveň rizika zrážky do značnej miery závisí od polohy lokality a od prítomných druhov, ako aj od faktorov počasia a viditeľnosti a od konkrétnej konštrukcie samotných vedení (najmä pokiaľ ide o prípady zásahu elektrickým prúdom). Riziku sú vystavené predovšetkým druhy, ktoré sú dlhoveké, majú nízku mieru reprodukcie, a/alebo ktoré sú vzácne, prípadne sú už v zraniteľnom stave ochrany (ako napríklad orly, supy a bociany).

Riziko zrážky s elektrickým vedením a zásahu elektrickým prúdom v prípade vtákov sa podrobnejšie rozoberá v kapitolách 4 a 5. Pokiaľ ide o netopiere, skutočnosťou je, nanešťastie, všeobecný nedostatok štúdií o potenciálnych rizikách a vplyvoch zrážky s nadzemnými vedeniami, a to v dôsledku ťažkostí pri monitorovaní smrti malých zvierat pozdĺž takých dlhých lineárnych infraštruktúr.

3.3.4. Vplyvy prekážok

V prípade elektrickej energie môžu veľké infraštruktúry na prenos, prijímanie a uskladňovanie energie nútiť jednotlivé živočíšne druhy, aby danú oblasť spoločne obchádzali počas migrácie, ale aj lokálnejšie, počas pravidelného získavania potravy. Či to predstavuje alebo nepredstavuje problém, závisí od celej škály faktorov, ako je napríklad veľkosť rozvodne, vzájomné odstupy a smerovanie elektrických káblov, rozsah premiestnenia druhov a ich schopnosť kompenzovať zvýšený výdaj energie, ako aj stupeň spôsobeného narušenia prepojenia medzi lokalitami na získavanie potravy, hradovanie a párenie.

Viaceré vedecké tímy uvádzajú novozískané dôkazy, že zvieratá by mohli odplašovať od elektrických káblov ultrafialové záblesky, ktoré káble vydávajú a ktoré sú pre ľudí neviditeľné. Medzinárodný tím výskumníkov vypracoval štúdiu (21) inšpirovanú pozorovaniami, že soby sa pri behu arktickou tundrou vyhýbajú elektrickým vedeniam. Hoci znalosti o uvedenej problematike sú zatiaľ veľmi obmedzené, v niektorých konkrétnych prípadoch je tento druh vyhýbania sa určitým miestam a fragmentácie relevantný pri určovaní významu vplyvu prekážok.

3.4. Rozlišovanie medzi významnými a nevýznamnými vplyvmi

Určenie druhov živočíchov a rastlín a biotopov, ktoré môžu byť postihnuté plánom alebo projektom v oblasti energetickej prenosovej alebo prepravnej infraštruktúry, je prvým krokom každého posudzovania vplyvu, či už sa vykonáva podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov, ak projekt ovplyvňuje lokalitu sústavy Natura 2000, alebo podľa smerníc o EIA prípadne SEA, ak projekt ovplyvňuje chránené druhy mimo sústavy Natura 2000. Potom je potrebné určiť, či je vplyv významný alebo nie. Zákonný postup určovania „významnosti“ v prípade plánov alebo projektov, ktoré ovplyvňujú konkrétne lokality sústavy Natura 2000, je opísaný v kapitole 7. S cieľom pomôcť úplne pochopiť uvedený pojem sú v tejto časti stručne vysvetlené niektoré všeobecné zásady, ktoré sa uplatňujú pri určovaní miery „významnosti“ v prípade voľne žijúcich živočíchov a rastlín (bez ohľadu na to, či je to v lokalite sústavy Natura 2000 alebo nie).

Posudzovanie významnosti sa musí robiť individuálne a s ohľadom na potenciálne postihnuté druhy a biotopy. Strata niekoľkých jedincov môže byť pre niektoré druhy nevýznamná, pre iné však môže mať závažné dôsledky. Na významnosť vplyvov bude pôsobiť veľkosť populácie, jej rozmiestnenie, prirodzený výskyt, reprodukčná stratégia a dĺžka života. Tieto faktory sa zrejme líšia od lokality k lokalite.

Zohľadniť treba aj vzájomné prepojenie vplyvov. Napríklad samotný záber pôdy nemusí byť pre niektoré druhy významný, ale keď sa skombinuje s veľkými rizikami vyrušovania alebo premiestnenia, môže to viesť k významnému zhoršeniu zdravia a napokon zníženiu miery prežitia daných druhov.

Pri posudzovaní významnosti sa musí zohľadniť aj primeraný geografický rozsah. V prípade sťahovavých druhov, ktoré sa presúvajú na dlhé vzdialenosti, môže mať vplyv v konkrétnej lokalite dôsledky pre dané druhy v oveľa väčšej geografickej oblasti. Podobne v prípade nesťahovavých druhov na veľkých územiach alebo v meniacich sa podmienkach využitia biotopu môže byť potrebné zvažovať potenciálne vplyvy v regionálnom a nie miestnom rozsahu.

Napokon, uvedené úvahy by mali byť založené na najlepších dostupných údajoch. To si môže vyžadovať špeciálne terénne prieskumy alebo monitorovacie programy v určitom predstihu pred projektom.

3.5. Kumulatívne vplyvy

Pri určovaní vplyvov na lokality sústavy Natura 2000, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov, by sa malo zohľadniť aj posudzovanie kumulatívnych vplyvov. Kumulatívne vplyvy plánov a projektov často môžu byť veľmi dôležité a musia sa starostlivo posudzovať. Vzniknúť môžu v prípade, ak sa na danom území alebo pozdĺž letového koridoru sťahovavých vtákov nachádzajú viaceré energetické infraštruktúry alebo ak sa projekt v oblasti energetickej infraštruktúry realizuje v tej istej lokalite ako plán alebo projekt iného druhu (napríklad iný projekt priemyselného rozvoja). Kumulatívny vplyv je kombinovaný vplyv všetkých týchto aktivít vykonávaných spoločne. Môže sa stať, že jeden projekt v oblasti energetickej infraštruktúry sám osebe nebude mať významný vplyv, ale ak sa jeho vplyv spojí s vplyvom iných plánov alebo projektov v danej lokalite, ich kombinovaný vplyv by mohol byť významný.

Napríklad ropovod, ktorý prechádza časťou mokrade, môže spôsobiť dočasnú degradáciu biotopu na nízkej, no prijateľnej úrovni, ktorej sa biotop dokáže bez problémov prispôsobiť. Ak je však mokraď zároveň vystavená pôsobeniu sústavy odvodňovania pôdy a/alebo projektu výstavby cesty, spoločné hydrologické vplyvy všetkých týchto projektov by mohli viesť k trvalej strate, fragmentácii alebo vysušeniu. V tomto prípade, aj keď vplyv prvého a druhého projektu, každého zvlášť, nie je postrehnuteľný, vplyv oboch spolu by mohol byť významný. To ovplyvňuje plánovacie rozhodnutie pre návrhy oboch projektov.

Kumulatívne vplyvy sa musia zohľadňovať aj podľa postupov EIA/SEA.

Keďže rozvoj energetickej infraštruktúry pokračuje v celej EÚ rýchlym tempom, je dôležité, aby sa kumulatívne vplyvy posudzovali už v počiatočných fázach posudzovania vplyvu na životné prostredie, a nie iba ako „dodatočný nápad“ na konci procesu, čím by sa zdržiavali rozhodnutia o zlučiteľnosti návrhov projektu s ustanoveniami právnych predpisov EÚ.

4. POTENCIÁLNE VPLYVY INFRAŠTRUKTÚRY ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY NA VOĽNE ŽIJÚCE VTÁCTVO

4.1. Úvod

V predchádzajúcej kapitole bol uvedený všeobecný prehľad typov potenciálnych vplyvov, ktorým treba venovať pozornosť pri príprave projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, predovšetkým v lokalitách sústavy Natura 2000 a v ich okolí, ako aj v blízkosti iných citlivých oblastí využívaných druhmi chránenými podľa dvoch smerníc EÚ o ochrane prírody.

Táto kapitola je zameraná na analýzu potenciálnych vplyvov infraštruktúry pre elektrickú energiu najmä na európske voľne žijúce vtáctvo. Ide o problematiku, ktorej bola v uplynulých rokoch venovaná veľká pozornosť, a vplyvy v tejto oblasti môžu byť častejšie a významnejšie než v prípade iných druhov pozemnej energetickej infraštruktúry.

4.2. Infraštruktúra elektrizačnej sústavy

Na rozdiel od iných komodít sa elektrická energia nedá uskladňovať, preto sa musí vyrábať a dopravovať k používateľom v reálnom čase. Prenosová sústava elektrickej energie je preto zložitejšia a dynamickejšia než iné systémy, napríklad na prepravu vody alebo zemného plynu. Po vyrobení v elektrárni sa veľké množstvá elektrickej energie prenášajú vysokonapäťovými (v Európe 110 – 750 kV, ENTSO, 2012) prenosovými vedeniami na dlhé vzdialenosti k rozvodniam. Z rozvodní sa elektrická energia prenáša strednonapäťovými (1 – 60 kV) a nízkonapäťovými (< 1 kV) distribučnými vedeniami k domácnostiam a komerčným spotrebiteľom.

Obrázok 3

(USDA, 2009)

Prenosová sústava elektrickej energie je značne zosieťovaná. Tvoria ju prenosové vedenia, ktoré vedú nielen od elektrární k odberným centrám, ale aj prepojenia medzi prenosovými vedeniami, čo vytvára systém pomáhajúci zabezpečiť plynulý tok energie. Ak je z prevádzky vyradené prenosové vedenie v jednej časti siete, elektrická energia sa bežne presmeruje do iných vedení, takže sa môže naďalej dodávať odberateľom (PSCW, 2009).

Elektrická energia sa môže prenášať nadzemným vedením alebo podzemnými káblami a využíva sa pri tom striedavý alebo jednosmerný prúd. Vo všetkých prípadoch sa používa vysoké napätie, keďže poskytuje väčšiu efektívnosť pri dlhých vzdialenostiach (spravidla viac ako 600 km). Nadzemné vedenie so striedavým prúdom je tradičným spôsobom prenosu elektrickej energie (EASAC, 2009).

Výhodou nadzemných vedení oproti podzemným káblom je, že zatiaľ sú náklady na vybudovanie nadzemného vedenia výrazne nižšie než na inštalovanie podzemných káblov, a jeho kapacita je vyššia. Predpokladaná životnosť nadzemného vedenia je vysoká a môže dosahovať až 70 alebo 80 rokov. Nedostatkom nadzemných vedení je záber pôdy, ich vizuálny vplyv a rozličné vplyvy na životné prostredie (EASAC, 2009) (22).

Štruktúra prenosového vedenia umožňuje použiť najmenej jeden trojfázový obvod. Ten pozostáva z troch napájaných vodičov (z viacerých, ak sú vo zväzku) a môže mať jeden alebo dva uzemnené vodiče (zvyčajne sa označujú ako statické vodiče), ktoré sú inštalované nad fázovými vodičmi a slúžia ako ochrana pred bleskami. Štruktúru distribučných vedení môžu tvoriť rôzne konfigurácie vodičov (APLIC, 2006).

Pri väčšine komerčných nadzemných vedení so striedavým prúdom sa využíva niektorá forma nosných štruktúr, ku ktorým sa pripájajú izolátory a elektrické vodiče. Nosné časti môžu tvoriť drevené stĺpy a stožiare, konštrukcie z oceľových rúrok alebo profilovej ocele, oceľou vystužené betónové stĺpy alebo kompozitné stĺpy a stožiare vyrobené zo sklolaminátu alebo z iných materiálov. Izolátory sú vyrobené z porcelánu alebo polymérnych materiálov, ktoré spravidla nie sú vodičmi elektrického prúdu. Vodiče elektrického prúdu sa zvyčajne vyrábajú z medi alebo hliníka (Bayle, 1999, Janss, 2000, APLIC, 2006).

Trojfázové systémy sa používajú v prípade distribučných aj prenosových vedení. Jednou z hlavných výhod trojfázových systémov je schopnosť dodávať veľké množstvá energie na dlhé vzdialenosti (APLIC, 2006).

4.3. Potenciálne negatívne vplyvy infraštruktúry pre elektrickú energiu na voľne žijúce vtáctvo

V tejto časti sa uvádza prehľad hlavných typov vplyvu na druhy voľne žijúceho vtáctva. Niektoré chránené európske druhy sú v dôsledku svojej veľkosti, stavby tela, správania a rozšírenia jednoznačne zraniteľnejšie určitými typmi vplyvu, predovšetkým v prípadoch zásahu elektrickým prúdom alebo zrážky s elektrickým vedením.

Tabuľka v prílohe 2 predstavuje systematický zoznam vplyvov interakcií vtáčích populácií s elektrickými vedeniami, usporiadaný podľa dôležitosti (Birdlife, 2013). Táto tabuľka neznamená, že uvedené vplyvy vzniknú opísaným spôsobom za každých okolností. Mnohé bude závisieť od konkrétneho druhu a konkrétnych okolností v každom jednotlivom prípade a od dostupnosti nápravných opatrení na zmiernenie týchto vplyvov.

Prečo sú niektoré druhy vtákov zraniteľnejšie elektrickými vedeniami než iné?

Často je to dôsledok týchto fyziologických, behaviorálnych a ekologických vlastností:

—	veľké telo,

—	slabé videnie dopredu,

—	uprednostňovanie nočnej aktivity,

—	„slabí letci“, vtáky s nižšou manévrovateľnosťou (zrážky),

—	neskúsení letci, mladé vtáky (zásah elektrickým prúdom a zrážky),

—	uprednostňovanie vyvýšených miest na hradovanie, sedenie alebo hniezdenie,

—	uprednostňovanie otvorených biotopov bez stromov (zásah elektrickým prúdom),

—	život v kŕdli a družné správanie,

—	druhy citlivé na vyrušenie,

—	uprednostňovanie biotopov v malej nadmorskej výške (vzhľadom na vyššiu hustotu elektrických sietí),

—	vzácne a ohrozené druhy (v kombinácii s nízkou hustotou populácie, nízkou plodnosťou atď., pozri ďalej),

—	druhy s nízkou hustotou populácie (nižší potenciál nahradenia),

—	druhy s nízkym reprodukčným potenciálom (pri zvýšení úmrtnosti dospelých jedincov trvá nahradenie strát v populácii dlhšie),

—	druhy s nízkou plodnosťou, nízkou úmrtnosťou, vysokou strednou dĺžkou života (pokles potenciálu pribúdania nových jedincov pri stabilných stratách v populácii),

—	sťahovavé vtáky premiestňujúce sa na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi (široká škála území a veľmi rozdielna úroveň zmierňovania vplyvov elektrických vedení).

4.3.1. Zásah elektrickým prúdom

Zásah elektrickým prúdom môže mať veľký vplyv na niektoré druhy vtákov a každoročne postihuje tisíce jedincov (23). K zásahu elektrickým prúdom môže dôjsť, keď sa vták súčasne dotkne dvoch fázových vodičov alebo jedného vodiča a uzemneného zariadenia, najmä ak má vlhké perie (Bevanger, 1998). K druhom, ktoré často postihuje zásah elektrickým prúdom, patria bocianotvaré (Ciconiiformes), sokolotvaré (Falconiformes), sovotvaré (Strigiformes) a vrabcotvaré (Passeriformes) (Bevanger, 1998) – pozri tabuľku v ďalšej časti.

Existuje pevná zhoda, že riziko, ktoré pre vtáky predstavujú elektrické zariadenia, závisí od technickej konštrukcie a podrobného riešenia týchto zariadení. Riziko zásahu elektrickým prúdom je vysoké predovšetkým v prípade „zle skonštruovaných“ strednonapäťových stĺpov a stožiarov elektrického vedenia („zabijacké stĺpy“) (BirdLife International, 2007).

Pravdepodobnosť zásahu vtákov elektrickým prúdom ovplyvňujú tieto faktory:

—	Stavba tela vtákov: Veľké vtáky sú zraniteľnejšie, pretože pravdepodobnosť prepojenia elektrických komponentov roztiahnutými krídlami alebo inými časťami tela je u nich väčšia než u malých vtákov (Olendorff a kol., 1981; APLIC, 2006).

—

Správanie vtákov: Vtáky, ktoré využívajú stĺpy elektrického vedenia na sedenie, hradovanie a hniezdenie, sú zraniteľnejšie (Bevanger, 1998). U druhov hniezdiacich na zemi (kane a niektoré sovy) zrejme dochádza k zásahu elektrickým prúdom zriedkavo, pretože počas letu lovia a sedávajú na zemi alebo blízko nej (Benson, 1981).

—

Typ a konfigurácia stĺpa alebo stožiara:

—	Väčšina nehôd sa stáva na stĺpoch a stožiaroch strednonapäťových distribučných elektrických vedení (1 kV – 60 kV), a to v dôsledku malých odstupov jednotlivých častí (Haas & Nipkow, 2006).

—	Stĺpy a stožiare s osobitnou funkciou (kotevné, transpozičné, uzlové stĺpy a stožiare alebo transformátorové jednotky) si vyžiadajú viac obetí než jednoduché tangenciálne štruktúry (Demeter a kol., 2004).

—	López-López a jeho kolegovia (2011) preukázali, že počet nehôd vtákov by sa dal dramaticky znížiť úpravou nebezpečných, zle navrhnutých stĺpov.

—

Environmentálne faktory:

—	Hojnosť koristi: počet dravcov zasiahnutých elektrickým prúdom sa zvyšuje s rastúcim počtom zvierat, ktoré môžu byť ich korisťou (Benson, 1981; Guil a kol., 2011).

—	Štruktúra vegetácie a pokrytie vegetáciou: štruktúra vegetácie môže ovplyvniť dostupnosť koristi a správanie dravca pri zháňaní potravy (Guil a kol., 2011).

—	Biotop: vtáky častejšie používajú stĺpy elektrického vedenia a bývajú na nich zasiahnuté elektrickým prúdom v oblastiach, kde sa zriedkavo vyskytujú miesta na sedenie, ako sú napríklad lúky, mokrade (Haas a kol., 2005; Lehman a kol., 2007).

—

Topografia: Pokiaľ ide o zásah elektrickým prúdom, topografia ovplyvňuje, kde budú vtáky sedávať a hradovať, a výška vegetácie ovplyvňuje dostupnosť prírodných vyvýšených stanovíšť v danej oblasti. Úmrtnosť orlov sa zvyšuje so sklonom terénu, zrejme v dôsledku ich zvyku loviť z vyvýšených stanovíšť. Štúdie preukázali, že stožiare umiestnené v dominantných lokalitách obklopených vysokými svahmi spravidla spôsobujú väčší počet prípadov zásahu elektrickým prúdom. (Guil a kol., 2011)

—	Pohlavie: V rámci toho istého druhu samiciam, ktoré sú väčšie, viac hrozí zásah elektrickým prúdom (Ferrer a Hiraldo, 1992).

—	Vek: Mladé a nedospelé vtáky sú náchylnejšie na zásah elektrickým prúdom než dospelé jedince. Príčinou je pravdepodobne nedostatok skúseností pri pristávaní a vzlietaní (Benson, 1981; Harness, 1997; Bevanger, 1998; Harness a Wilson, 2001; Janss a Ferrer, 2001; González a kol., 2007).

—

Priestor: V určitých oblastiach, ktoré sú pre vtáky významným územím, je počet zásahov elektrickým prúdom vyšší než na územiach s nižšou hustotou populácií vtákov (napríklad územia s vysokou hustotou populácie v čase párenia, zóny rozletu, zhromažďovacie lokality, územia so zúženým profilom) (González a kol., 2006; Cadahia a kol., 2010).

—

Sezónnosť: Väčšina nehôd sa stáva v čase od konca leta, od obdobia nadobudnutia schopnosti lietať alebo v neskoršom období. Veľké orly sú viac ohrozené na jeseň a v zime, zrejme v dôsledku zvlhčenia peria v nepriaznivom počasí (dážď, sneh), čo má v súvislosti s rizikom zásahu elektrickým prúdom mimoriadny význam. (Benson, 1981; Bevanger, 1998; Lasch a kol., 2010; Manville, 2005; Lehman a kol., 2007).

—

Prevládajúci smer vetra voči konzolám stožiarov môže tiež prispieť k zásahu dravcov elektrickým prúdom. Predpokladá sa, že stožiare s konzolami kolmými na prevládajúci smer vetra spôsobujú menej úmrtí orla než stĺpy s konzolami, ktoré sú voči prevládajúcemu smeru vetra diagonálne alebo rovnobežné, a to vzhľadom na ťažkosti spojené so vzlietaním a s pristávaním v bočnom vetre. (Nelson a Nelson, 1976).

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad čeľadí európskych vtákov, ktorým hrozí zásah elektrickým prúdom a/alebo zrážka s elektrickým vedením (Birdlife, 2013).

Tabuľka 1

Závažnosť vplyvov úmrtnosti v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a zrážky s elektrickými vedeniami na populácie vtákov rôznych čeľadí v Eurázii

Čeľade vtákov v Eurázii medzinárodne identifikované ako ohrozené, pokiaľ ide o zásah elektrickým prúdom a zrážku s elektrickým vedením	Obete zásahu elektrickým prúdom	Obete zrážok
Potáplicovité (Gaviidae) a potápkovité (Podicipedidae)	0	II
Víchrovcovité (Procellariidae)	0	II
Sulovité (Sulidae)	0	I
Pelikánovité (Pelicanidae)	I	II-III
Kormoránovité (Phalacrocoracidae)	I	I
Volavkovité (Ardeidae)	I	II
Bocianovité (Ciconidae)	III	II
Ibisovité (Threskiornithidae)	I	II
Plameniakovité (Phoenicopteridae)	0	II
Kačicovité (Anatidae)	0	II
Jastrabotvaré a sokolotvaré (Accipitriformes a Falconiformes)	II-III	I-II
Hrabavce (Galliformes)	0	II-III
Chriašteľovité (Rallidae)	0	II
Žeriavovité (Gruidae)	0	III
Dropovité (Otidae)	0	III
Kulíkovité a slukovité (Charadriidae + Scolopacidae)	I	II-III
Pomorníkovité (Sterkorariidae) a čajkovité (Laridae)	I	II
Rybárovité (Sternidae)	0-I	I-II
Alkovité (Alcidae)	0	I
Stepiarovité (Pteroclididae)	0	II
Holubovité (Columbidae)	I-II	II
Kukučkovité (Cuculidae)	0	I-II
Sovotvaré (Strigiformes)	II-III	II
Lelkovité (Caprimulgidae) a dážďovníkovité (Apodidae)	0	I-II
Dudkovité (Upupidae) a rybárikovité (Alcedinidae)	I	I-II
Včelárikovité (Meropidae)	0-I	I-II
Krakľovité (Coraciidae)	I-II	I-II
Žlnovité (Picidae)	I	I-II
Krkavcovité (Corvidae)	II	I-II
Stredne veľké a malé spevavce (Passeriformes)	I	I-II
0= žiadne nehody neboli zaznamenané, alebo nie sú pravdepodobné, I= nehody boli zaznamenané, ale nedochádza k žiadnemu zjavnému ohrozeniu vtáčej populácie, II= vysoký počet nehôd z regionálneho alebo miestneho hľadiska, ale bez významného vplyvu na celkovú populáciu druhu, III= nehody sú závažným faktorom úmrtnosti a ohrozujú druh vyhynutím v regionálnom alebo aj väčšom rozsahu.

4.3.2. Zrážka

Zrážky s elektrickými vedeniami spôsobujú smrť miliónov vtákov na celom svete a môžu viesť k vysokej úmrtnosti niektorých druhov vtákov (Bevanger, 1994, 1998; Janss, 2000; APLIC, 2006; Drewitt & Langston, 2008; Jenkins a kol., 2010; Martin, 2011; Prinsen a kol., 2011). Empirické údaje a teoretické úvahy ukazujú, že druhy s veľkým zaťažením krídel a krátkymi krídlami sú vystavené veľkému riziku zrážky s elektrickými vedeniami. Tieto vtáky charakterizuje rýchly let, pričom kombinácia ťažkého tela a malých krídel obmedzuje rýchle reakcie na neočakávané prekážky (Bevanger, 1998). Ak sa počet zaznamenaných obetí zrážok posudzuje vo vzťahu k hojnosti výskytu a veľkosti populácie daného druhu, ukazuje sa, že niektoré druhy čeľadí hrabavcov (Galliformes), žeriavotvarých (Gruiformes), pelikánotvarých (Pelecaniformes) a bocianotvarých (Ciconiiformes) sú postihnuté v neprimerane vysokých počtoch (Bevanger, 1998) – pozri tabuľku 1.

Pravdepodobnosť zrážky ovplyvňujú tieto faktory:

—	Stavba tela vtákov: Vtáky s vysokou hmotnosťou tela a relatívne krátkymi krídlami a chvostom, ktoré sa označujú za „slabých letcov“, sú vystavené najväčšiemu riziku zrážky (Bevanger, 1998; Janss, 2000).

—	Fyziológia vtákov: Určité druhy vtákov sú prinajmenšom dočasne slepé pri pohľade v smere letu (Martin, 2011).

—

Správanie vtákov:

—	Život v kŕdli vedie k tomu, že druhy, ktoré sa každodenne v kŕdli presúvajú cez elektrické vedenia do oblastí získavania potravy, hniezdenia a hradovania a späť, sú osobitne zraniteľné (Janss, 2000).

—	Druhy vtákov, ktoré lietajú nízko v noci alebo za súmraku, sú na zrážku náchylnejšie než druhy, ktoré väčšinou lietajú počas dňa.

—	Do úvahy treba brať aj ďalšie faktory, ako sú poveternostné podmienky, konfigurácia a smerovanie vedenia, využitie biotopu, vegetácia pozdĺž vedenia, topografia, vyrušovanie, výber migračných trás a lokalít zastávok.

Zásah vtákov elektrickým prúdom a ich zrážky s elektrickým vedením spôsobujú hospodárske straty

Výpadky elektriny spôsobené vtákmi znižujú spoľahlivosť dodávok elektrickej energie a zvyšujú ich náklady. Niektoré výpadky môžu dočasne postihnúť iba malý počet odberateľov, napriek tomu môžu oslabiť spoľahlivosť verejnej služby a záruky poskytované odberateľom. Väčšie výpadky môžu mať dramatické dôsledky a môžu spôsobiť výrazné hospodárske straty dodávateľským spoločnostiam a odberateľom (APLIC, 2006).

Náklady spojené s výpadkami spôsobenými vtákmi pozostávajú z týchto položiek:

—	strata príjmu,

—	obnovenie dodávok energie,

—	oprava zariadenia,

—	odstraňovanie hniezd a ďalšie opatrenia na kontrolu škôd spôsobených zvieratami,

—	čas na administratívu a riadenie,

—	strata v poskytovaní služby odberateľom a jej negatívne vnímanie verejnosťou a

—	znížená spoľahlivosť elektrického systému (APLIC, 2006).

4.3.3. Strata a fragmentácia biotopu

Otvorené koridory dopravnej cesty s právom priechodu pozdĺž elektrických vedení môžu viesť k fragmentácii lesov a ďalších prirodzených biotopov. Elektrické vedenia môžu spôsobiť aj stratu biotopu, ak sú príčinou náhodného lesného požiaru (Rich a kol., 1994). Aj keď skutočný záber pôdy na infraštruktúru pre elektrickú energiu môže byť pomerne malý, stáva sa významným, ak k tejto strate dôjde v lokalite kľúčového biotopu pre konkrétny živočíšny alebo rastlinný druh alebo ak sa prejavia kumulatívne vplyvy iných projektov v tej istej oblasti, a preto musí byť príslušné posudzovanie individuálne.

4.3.4. Vyrušovanie/premiestňovanie

Počas fázy výstavby a počas údržby elektrických vedení nevyhnutne dochádza k určitému poškodeniu a zmene biotopu (van Rooyen, 2004; McCann, 2005). Nadzemné elektrické vedenia môžu spôsobiť stratu využiteľných oblastí získavania potravy na miestach párenia, ako aj v biotopoch využívaných na odpočinok a prezimovanie. Nedávne štúdie napríklad ukázali, že prítomnosť elektrického vedenia ovplyvnila smer letu dropov veľkých a obmedzila využívanie vhodných biotopov (Raab a kol., 2010), a že prenosovým vedeniam sa vyhýbajú dropy malé, čo je najdôležitejším faktorom, ktorý určuje hustotu populácie v čase párenia na miestach s vhodnými biotopmi pre tieto druhy (Silva, 2010; Silva a kol., 2010).

4.3.5. Elektromagnetické polia

Každý elektrický prúd, aj pri prechode elektrickým vedením, vytvára elektromagnetické pole. Preto sú mnohé druhy vtákov, podobne ako ľudia, počas svojho života vystavené pôsobeniu elektromagnetických polí (Fernie a Reynolds, 2005). Mnohé výskumy a spory sa týkajú otázky, či vystavenie pôsobeniu elektromagnetického poľa ovplyvňuje bunkové, endokrinné, imunitné a reprodukčné systémy stavovcov. Výskum zisťujúci vplyv elektromagnetického poľa na vtáky ukazuje, že vystavenie vtákov pôsobeniu poľa vo všeobecnosti mení, nie však vždy jednoznačne, ich správanie, úspešnosť reprodukcie, rast a vývoj, fyziológiu a činnosť endokrinného systému, ako aj oxidačný stres (Fernie, 2000; Fernie a Reynolds, 2005).

4.4. Potenciálne pozitívne účinky infraštruktúry pre elektrickú energiu na voľne žijúce vtáctvo

Elektrické vedenia, stožiare a distribučné stĺpy môžu mať aj viaceré priaznivé vplyvy na druhy voľne žijúceho vtáctva. Môžu napríklad poskytovať:

—

Podklad na hniezdenie a chov mláďat: Existujú rôzne dôvody, prečo vtáky niekedy využívajú štruktúry elektrického vedenia na hniezdenie, napríklad nemajú alternatívne hniezdiská ako stromy či útesy, a tieto konštrukcie im poskytujú pevnú základňu na vybudovanie hniezda, kde sú v bezpečí pred šelmami (van Rooyen, 2004; McCann, 2005). Štruktúry vedenia môžu poskytovať podklad na hniezdenie v biotopoch, kde sú prírodné prvky zriedkavé, a zabezpečovať určitú ochranu, čím sa uľahčuje rozširovanie niektorých druhov alebo zvyšovanie miestnej hustoty populácie niektorých druhov (APLIC, 2006).

—

Miesto na sedenie, hradovanie a lovenie: Supy a bociany často vyhľadávajú štruktúry elektrického vedenia na hradovanie, keďže sú tam viac chránené pred nepriaznivým počasím a pozemnými predátormi. Prítomnosť elektrických stĺpov v biotopoch otvorenej krajiny je pre niektoré dravce výhodná, keďže stĺpy im poskytujú stanovište so širokým rozhľadom po oblasti lovu. Štruktúry elektrického vedenia v pomerne nezalesnených oblastiach vytvárajú milióny kilometrov vhodného biotopu pre dravce loviace z vyvýšených stanovíšť (Olendoff a kol., 1980).

—

Správa biotopu: Elektrické vedenia môžu vytvárať súvislý biotop pre druhy, ktoré si vyžadujú nízku vegetáciu. Výskum, ktorý sa uskutočnil v Spojených štátoch, ukázal, že otvorené dopravné cesty pozdĺž elektrických vedení tvoria biotop pre ubúdajúce druhy vtákov (Confer a Pascoe, 2003; Askins, 2012).

Projekt ELIA/RTE LIFE+: prínos pre prírodu (24)

Spoločnosti ELIA (prevádzkovateľ vysokonapäťovej elektrickej prenosovej sústavy v Belgicku) a RTE (prevádzkovateľ elektrickej prenosovej sústavy vo Francúzsku) realizovali päťročný projekt (2011 – 2017) spravovania a obnovovania územia na ploche 300 hektárov pod strednonapäťovými a vysokonapäťovými nadzemnými vedeniami vo Valónsku a vo Francúzsku.

Tento projekt ukazuje možné opatrenia na ochranu prírody a spôsoby, ako môžu zainteresované strany v oblasti energetiky využiť rozvoj infraštruktúry v prospech biodiverzity.

Rybníky (cieľ: 100 rybníkov v oblasti projektu s dĺžkou 130 km)

Vo všetkých lokalitách, kde je vhodná pôda (prítomnosť nepriepustnej vrstvy: rašelinová, biela ílovitá a glejová ílovitá pôda), a najmä v oblastiach, ktoré ponúkajú dobrý potenciál pre určité vzácne druhy, boli vyhĺbené rybníky alebo vybudované hrádze na odvodňovacích kanáloch s cieľom zaplaviť územie s rozlohou najmenej 25 m2 (minimálna plocha na obmedzenie procesu zanášania, t. j. prirodzeného zaplnenia rybníkov lístím). Sieť rybníkov v lesoch umožní vznik kolónií obojživelníkov, vážok, motýlic, hmyzu čeľade potápnikovitých a mokraďových vtákov a zabráni izolácii jednotlivých populácií.

Sady (cieľ: 20 ha s 8 000 stromami)

Pod nadzemnými elektrickými vedeniami boli vysadené viaceré vzácne a miestne nízkokmenné druhy ovocných stromov, najmä hruška planá (Pyrus pyraster), jabloň planá (Malus sylvestris) a mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica). Ich prítomnosť prináša diverzitu lesným lokalitám a tiež útočisko a potravu celej škále miestnej fauny (veľkým zvieratám, vtákom a hmyzu).

Jednoduché kvetinové lúky (cieľ: 20 ha)

Jednoduché kvetinové lúky boli obnovené na prístupových trasách k vysokonapäťovým vedeniam a slúžia ako útočisko pre vzácnu flóru, hmyz, vtáky a malé cicavce. Pravidelné kosenie a odvoz pokosenej vegetácie ochudobní pôdu a umožní opätovný výskyt vzácnych alebo stratených rastlín. Vo výnimočných prípadoch boli kvetinové lúky obnovené výsevom semien z miestnych odrôd rastlín.

Rašeliniská a vresoviská (cieľ: obnoviť alebo vhodne spravovať ďalších 20 hektárov)

Rašeliniská a vresoviská pod elektrickými vedeniami je možné obnoviť odstránením najvrchnejšej vrstvy pôdy, čím sa podporí vyklíčenie „priekopníckych“ druhov rastlín z dormantných semien ležiacich v podloží. V niektorých oblastiach sa zahradením odtokov lokálne zvýšila hladina vody, čím sa revitalizovali rašeliniská a vresoviská. Cieľom je zachovať a zlepšiť výmenu rastlín a zvierat medzi existujúcimi rašeliniskami a vresoviskami vrátane tých nedávno obnovených.

Spásanie (cieľ: spravovať 20 ha spásaním a 20 ha kosením)

Spásaním sa podporila obnova poškodených rašelinísk, vresovísk, lúk s riedkym porastom a údolí, čo pomáhalo riešiť problém dominantných druhov, ako je napríklad bezkolenec. V iných prípadoch (kosné lúky, suché vresoviská, riedke lúky) sa kosením (na základe zmlúv s miestnymi poľnohospodármi) v správnych obdobiach a intervaloch pomáhalo udržiavať vegetáciu na úrovni vhodnej pre veľký počet druhov rastlín, hmyzu a plazov.

Invazívne druhy (cieľ: ošetrovanie 20 až 30 ha)

V rámci projektu sa odstránili alebo dostali pod kontrolu druhy rastlín, ktoré sa nachádzajú na valónskom zozname invazívnych druhov, predovšetkým čremcha neskorá (Prunus serotina), budleja Dávidova (Buddleja davidii), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), pohánkovec japonský (Fallopia japonica), starček úzkolistý (Senecio inaequidens) a do istej miery agát biely (Robinia pseudoacacia).

Fragmentácia [cieľ: vytvoriť okrajové pásy na úseku 30 km (90 ha) a obnoviť na úseku 40 km (120 ha)]

V pracovných oblastiach projektu sú v súčasnosti koridory elektrických vedení v lesoch vytvorené spravidla v tvare U: v strede sa nachádza pravidelne kosená krátka tráva a jej prechod do lesa je prerušený vysokými stromami na oboch stranách. V rámci projektu boli medzi koridorom a lesom vytvorené okrajové pásy v tvare V.

Tieto okrajové pásy so stromami rôznych druhov môžu ako ekotóny zabezpečovať biotopy s potravou a útočiskom pre celú škálu druhov hmyzu, cicavcov a vtákov, ktoré chýbajú v koridoroch, kde sú okolité oblasti „čisté“ a pravidelne udržiavané. Les sa obohatil o sekundárne druhy stromov, ktoré tam často chýbajú. Tieto okrajové pásy tiež obmedzujú škody, ktoré môže lesným lokalitám spôsobiť vietor, keďže vytvárajú akýsi svah. Okrajové pásy môžu obsahovať aj veľa suchého dreva, čo poskytuje útočisko veľkému množstvu hmyzu a vytvára užitočné biotopy pre vtáky a netopiere. So zvyšovaním hustoty týchto okrajových pásov sa spomaľuje rast vysokých stromov (breza, smrek, buk), ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre elektrické vedenie.

Pôvodná situácia a situácia po realizácii projektu

5. POTENCIÁLNE OPATRENIA NA ZMIERNENIE VPLYVOV INFRAŠTRUKTÚR ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY NA VOĽNE ŽIJÚCE VTÁCTVO

5.1. Čo sú zmierňujúce opatrenia?

Ak sa v rámci posudzovania plánu alebo projektu v oblasti energetickej infraštruktúry vykonaného podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov zistia viaceré negatívne vplyvy na lokalitu sústavy Natura 2000, plán alebo projekt sa nezamietne automaticky. V závislosti od závažnosti potenciálnych vplyvov sa môžu dať zaviesť zmierňujúce opatrenia, ktoré odstránia potenciálne negatívne vplyvy plánu alebo projektu, predídu týmto vplyvom alebo ich znížia na nevýznamnú úroveň.

Táto kapitola je zameraná na lokality sústavy Natura 2000, no opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov by sa mali navrhovať aj podľa postupov EIA a SEA pre plány alebo projekty, ktoré si nevyžadujú vykonanie primeraného odhadu, ale mali by negatívny vplyv na chránené druhy.

Pri rozhodovaní, aké zmierňujúce opatrenia sú potrebné, je veľmi dôležité posúdiť najskôr vplyvy plánu alebo projektu na živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov chránené v rámci EÚ, vyskytujúce sa v lokalite sústavy Natura 2000 (samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi). Tak sa zistí charakter a rozsah negatívnych vplyvov a vytvorí sa základ na určenie typu potrebných zmierňujúcich opatrení.

Účinné zmiernenie negatívnych vplyvov na lokality sústavy Natura 2000 je skrátka možné dosiahnuť až po úplnom zistení, posúdení a zaznamenaní potenciálnych negatívnych vplyvov. Určenie zmierňujúcich opatrení, ako aj samotné posudzovanie vplyvu, musí byť založené na dôkladných znalostiach príslušných živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov.

Zmierňujúce opatrenia môžu zahŕňať zmenu veľkosti, umiestnenia, návrhu a konfigurácie rôznych aspektov plánu alebo projektu v oblasti energetickej infraštruktúry (napríklad izolovanie vodičov, aby sa zabránilo zásahu elektrickým prúdom). Môžu tiež nadobúdať formu prechodných úprav počas jednotlivých fáz výstavby a prevádzky (napríklad prerušenie stavebných prác počas obdobia párenia).

Keď sú vhodné zmierňujúce opatrenia určené a podrobne vypracované, plán alebo projekt sa môže schváliť podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov pod podmienkou, že tieto zmierňujúce opatrenia sa vykonajú v súlade s pokynmi príslušného orgánu.

Obrázok 4

Hierarchický prístup k prijímaniu zmierňujúcich opatrení. Zmierňovacie opatrenia by sa vždy mali usilovať o dosiahnutie najvyššej úrovne (t. j. zabraňovanie vplyvom pri zdroji)

Prístup k zmierňovaniu	Preferencia
Zabrániť vplyvom pri zdroji	Najvyššia
Znižovať vplyvy pri zdroji
Tlmiť vplyvy v lokalite
Tlmiť vplyvy na príslušné druhy	Najnižšia

Ak aj po zavedení zmierňujúcich opatrení naďalej existujú významné zvyškové vplyvy na lokalitu, bude potrebné preskúmať alternatívne riešenia (napríklad iné umiestnenie projektu, iný rozsah alebo návrh rozvoja, prípadne alternatívne postupy). Ak takéto riešenia neexistujú, plán alebo projekt sa napriek tomu môže vo výnimočných prípadoch schváliť za predpokladu, že sú dodržané podmienky stanovené v článku 6 ods. 4 a že sa prijmú vhodné kompenzačné opatrenia, ktoré vykompenzujú zostávajúce negatívne vplyvy (podrobnosti sú uvedené v kapitole 7) tak, aby sústava Natura 2000 nebola ohrozená.

Pre každé navrhnuté zmierňujúce opatrenie je dôležité:

—	vysvetliť, ako opatrenie odstráni alebo zníži na nevýznamnú úroveň zistené negatívne vplyvy na lokalitu,

—	uviesť informáciu o tom, ako bude opatrenie zabezpečené a uplatňované, a kto ho vykoná,

—	uviesť informáciu o miere dôvery v pravdepodobnosť úspechu opatrenia,

—	uviesť časový harmonogram týkajúci sa vykonávania projektu alebo plánu,

—	uviesť informáciu o tom, ako sa budú opatrenia monitorovať a ako sa budú zavádzať doplňujúce opatrenia, ak sa zmierňovanie ukáže ako nedostatočné.

Projekt EcoMOL (ekologická správa nadzemných vedení) (25)

Ako súčasť nemeckého projektu „Southwest Interconnecting Line/Thuringian Power Link (Juhozápadné prepojovacie vedenie/Durínske energetické prepojenie)“ bola vypracovaná štúdia (Univerzita aplikovaných vied Erfurt a kol., 2010), ktorá predstavuje interdisciplinárnu koncepciu ekologickej správy koridorov nadzemných elektrických vedení (EcoMOL). Táto koncepcia by sa mohla prispôsobiť a uplatniť v rôznych európskych regiónoch.

V štúdii sa konštatuje, že prevádzkovatelia majú technické požiadavky, ako napríklad bezpečnostné vzdialenosti a stavebné práce, aby sa zaistila spoľahlivosť prenosu v koridore vysokonapäťového nadzemného elektrického vedenia. Uvádzajú sa metódy zmierňovania vplyvov, ako je napríklad strata a degradácia biotopu počas výstavby, a uplatňovania kompenzačných opatrení. V štúdii je uvedená klasifikácia typu koridorov podľa tried výšky porastu, odvodených od prirodzených charakteristík rastu jednotlivých druhov rastlín a prípadne upravených v rámci správy lokality. Pri smerovaní vedenia sa preto v štúdii rozlišuje medzi oblasťami v koridore, ktoré v budúcnosti nebudú zalesnené, oblasťami v súčasnosti zalesnenými a oblasťami bez požiadaviek na výrub stromov.

Kombináciou priority výrubu stromov a súčasných aj potenciálnych zón s rôznou výškou porastu sa vymedzuje rozsah možných opatrení vytvárania porastu alebo jeho obnovy. Podrobné plánovanie by sa malo vykonať osobitne pre každý z troch komponentov okrajového pásu lesa (vonkajší okraj, tlmiaci pás a riedky vetrolam), ktoré sa odlišujú výškou porastu.

Obrázok 5

Schematický model ideálne rozvrhnutého zloženia vonkajšieho okrajového pásu lesa pozdĺž koridoru nadzemného vedenia (FVA, upravené 1996)

5.2. Potenciálne opatrenia na zmiernenie negatívnych vplyvov plánov alebo projektov v oblasti infraštruktúry pre elektrickú energiu na druhy voľne žijúceho vtáctva

Zvyšná časť tejto kapitoly je zameraná na rozsah potenciálnych zmierňujúcich opatrení, ktoré sa môžu využiť v prípade plánov a projektov v oblasti infraštruktúry pre elektrickú energiu, predovšetkým vo vzťahu k druhom voľne žijúceho vtáctva. Zmierňujúce opatrenia sa môžu zaviesť na úrovni plánu, alebo v rôznych fázach projektového cyklu.

5.2.1. Zavedenie proaktívnych opatrení na úrovni plánovania

Celá škála opatrení sa môže zaviesť už na začiatku rozhodovacieho procesu, predovšetkým v počiatočnej fáze plánovania, pokiaľ ide o predchádzanie alebo zabránenie potenciálnym vplyvom na lokality sústavy Natura 2000 a na druhy voľne žijúceho vtáctva, alebo o zníženie týchto vplyvov. Môže ísť o takéto opatrenia:

Právne predpisy

Vypracovať a schváliť konkrétne vnútroštátne legislatívne nástroje, alebo zmeniť existujúce, s cieľom zabezpečiť, aby:

—	vtáky boli chránené pred negatívnymi vplyvmi elektrických vedení (napríklad zavedením povinnosti používať na citlivých územiach podzemné káble),

—	nové a úplne rekonštruované elektrické vedenia boli svojou konštrukciou pre vtáky bezpečné a nevyžadovali si ďalšie zmeny alebo úpravy,

—	úprava existujúcich elektrických vedení, a najmä „zabijackých“ stĺpov vedenia, bola vykonaná v dohľadnom čase.

Plánovanie

—	využiť v prípade vnútroštátnych plánov rozvoja infraštruktúry elektrického vedenia primeraný odhad alebo hodnotenie podľa pokynov SEA s cieľom zabezpečiť, aby od začiatku rozhodovacieho procesu boli plne zohľadnené zámery a priority týkajúce sa ochrany sústavy Natura 2000 a voľne žijúceho vtáctva,

—	vždy, keď je to možné, upraviť plány tak, aby sa vyhli citlivým lokalitám sústavy Natura 2000 a iným lokalitám významným pre druhy vtákov uvedené v kapitole 4,

—	identifikovať obzvlášť citlivé druhy vtákov na základe ich ohrozenia elektrickými vedeniami, stavu ochrany, veľkosti populácie a jej rozšírenia v rámci krajiny,

—

určiť prioritné územia a lokality na základe rozšírenia, hustoty populácie a hojnosti výskytu prioritných druhov vtákov, ako aj na základe existujúcej a plánovanej infraštruktúry, a vypracovať vnútroštátnu mapu citlivosti s cieľom identifikovať ohniská konfliktov a ďalšie prioritné (vysokorizikové) lokality na uplatnenie preventívnych a zmierňujúcich opatrení,

—	stanoviť prioritu elektrických vedení, pokiaľ ide o zavedenie zmierňujúcich opatrení, a to v závislosti od údajov o úmrtnosti vtákov a o ich rozšírení,

—	pri plánovaní a smerovaní infraštruktúry sa podľa možnosti vyhnúť prioritným územiam a lokalitám (územia párenia a zimovania, migračné územia so zúženým profilom, hniezdiace kolónie, zhromažďovacie lokality, pobrežné pásma, mokrade),

—	vypracúvať usmernenia k technickým riešeniam na zmiernenie rizika nárazov vtákov do elektrického vedenia alebo ich zásahu elektrickým prúdom (napríklad Haas a kol., 2005; Haas a Nikow, 2006; Prinsen a kol., 2011),

—	vykonať predbežné hodnotenie potenciálnej účinnosti plánovaných preventívnych a následných stratégií s cieľom zabezpečiť, aby riadiace zásahy boli založené na dôkazoch,

—	vypracovať plán vykonávania zmierňujúcich opatrení,

—	vytvoriť vnútroštátnu databázu a geografický informačný systém (GIS) na spravovanie údajov o interakciách vtákov s elektrickými vedeniami a na primerané priestorové plánovanie vrátane optimálneho smerovania elektrických vedení na základe ekologických, technických a hospodárskych kritérií.

Monitorovanie, výskum, hodnotenie a zaznamenávanie pokroku vo vykonávaní

—	posúdiť dosiahnutý pokrok v porovnaní s cieľmi, medzníkmi a časovým rámcom strategických plánov,

—	vyhodnotiť získané skúsenosti na zlepšenie budúcej realizácie,

—	vypracovať správy o vykonávaní pre kľúčové zainteresované strany,

—	podporovať medzinárodnú výmenu skúseností,

—	spolupracovať v úsilí ochrániť ohrozené sťahovavé vtáky na dlhých trasách pred negatívnymi vplyvmi elektrických vedení,

—	iniciovať a podporovať relevantné výskumné projekty týkajúce sa preventívnych a zmierňujúcich opatrení, ako aj vývoja a výroby produktov pre bezpečnosť vtákov,

—	vypracovať súbor monitorovacích protokolov štandardizovaných na rôzne podmienky.

Navrhovaná všeobecná koncepcia určenia prioritných území a lokalít

Vnútroštátne orgány môžu vykonať viaceré kroky pri určovaní prioritných území, v ktorých sa bezpečnostné opatrenia v súvislosti s elektrickými vedeniami musia brať do úvahy ako priorita. Všeobecnou zásadou pri tomto prístupe je, že územia, na ktorých žije alebo získava potravu väčší počet prioritných druhov, ako aj významná časť populácie takých druhov, by sa mali uprednostniť pri výbere vnútroštátnych priorít na uplatnenie preventívnych a zmierňujúcich opatrení.

Priorita území a lokalít, označených aj neoznačených za chránené, sa musí stanoviť podľa ich významu (dočasnej alebo trvalej hustoty populácie a hojnosti výskytu) pre prioritné druhy, pričom ide o územia s vysokou, strednou a nízkou prioritou.

Úroveň priority územia

Typ lokality

ÚZEMIA S VYSOKOU PRIORITOU

Význam: medzinárodný

(Napríklad:

—	osobitne chránené územia (ktoré majú osobitnú funkciu ako oddychové územia pre medzinárodne významný počet zraniteľných druhov vtákov)

—	lokality podľa kategórií významného vtáčieho územia – celosvetovo: A1, A4 i – iv; v Európe: B1 i – iv, B2; EÚ: C1, C2, C3, C4, C5, C6)

Ohniská konfliktov pre viaceré prioritné druhy s vysokou hustotou populácie, ako sú

—	významné územia párenia pre „zdrojové“ populácie viacerých prioritných druhov,

—	zhromažďovacie lokality,

—	významné lokality zastávok,

—	významné územia hradovania,

—	významné územia zimovania,

—	územia so zúženým profilom,

—	významné migračné trasy,

—	významné trasy preletov medzi lokalitami hradovania a územiami získavania potravy.

ÚZEMIA SO STREDNOU PRIORITOU

Význam: vnútroštátny

—	Územia, ktoré sú z vnútroštátneho hľadiska dôležité pre jeden alebo viaceré z prioritných druhov.

—	základné územia párenia pre „zdrojové“ populácie viacerých prioritných druhov,

—	najvýznamnejšie územia dočasného osídlenia,

—	zhromažďovacie lokality dôležité z vnútroštátneho hľadiska.

ÚZEMIA S NÍZKOU PRIORITOU

Význam: regionálny alebo miestny

—	Územia, ktoré sú z regionálneho alebo miestneho hľadiska dôležité pre prioritné a neprioritné druhy.

Usmernenia na zabránenie alebo zmierňovanie vplyvu elektrizačných sústav v rámci Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva

V usmerneniach na zabránenie alebo zmierňovanie vplyvu elektrizačných sústav na sťahovavé vtáctvo v africko-euroázijskom regióne, prijatých v roku 2012 v rámci Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva, sa odporúča sedem základných krokov (Prinsen a kol., 2012):

Krok 1: Rozvíjať a podporovať strategické dlhodobé plánovanie celoštátnych elektrizačných sústav vrátane ukladania nízkonapäťových až strednonapäťových elektrických vedení pod zem. Pri rozhodovaní o potrebe elektrických vedení na vnútroštátnej úrovni uplatňovať primerané postupy SEA a pri výstavbe elektrického vedenia po prijatí rozhodnutia o jeho potrebe uplatňovať podobné primerané postupy EIA. Do postupov EIA musia byť zahrnuté aspekty rizika zrážky vtákov s elektrickým vedením a ich zásahu elektrickým prúdom.

Krok 2: Rozvíjať a podporovať spoluprácu medzi zainteresovanými stranami (dodávateľské spoločnosti, ochrancovia prírody, vládne organizácie), napríklad pomocou memoránd o porozumení na dobrovoľnom základe alebo v prípade potreby prostredníctvom právnych predpisov zaviesť pre energetické spoločnosti povinnosť súčinnosti pri strategickom plánovaní a zmierňovaní negatívnych vplyvov na vtáky.

Krok 3: Vypracovať vedecky podložené databázy a súbory priestorových údajov o existencii chránených území a iných kľúčových vtáčích území a o výskyte citlivých druhov vtákov vrátane letových trás týchto druhov medzi územiami na párenie, získavanie potravy a oddychovanie, ako aj dôležitých migračných koridorov. Tieto súbory údajov umožňujú zlepšenie strategického plánovania v krokoch 1 a 2 a stanovenie priorít v kroku 4. Ak nie sú k dispozícii žiadne údaje, napríklad z pravidelných vnútroštátnych projektov monitorovania vtákov, musia sa tieto údaje získavať z terénu najmenej počas jedného roka.

Krok 4: Nové nadzemné elektrické vedenia smerovať mimo kľúčových vtáčích území a zohľadňovať pritom existenciu chránených území (s vnútroštátnym alebo medzinárodným štatútom), abiotické faktory, ktoré ovplyvňujú strety vtákov s elektrickými vedeniami, a citlivosť príslušných druhov vtákov.

Krok 5: Vypracovať prioritné zoznamy kľúčových chránených území a druhov s cieľom stanoviť priority pri uplatňovaní zmierňujúcich opatrení na úsekoch nových elektrických vedení a pri úprave existujúcich elektrických vedení.

Krok 6: Pomocou najmodernejších technológií uplatňovať zmierňujúce opatrenia na problémových úsekoch elektrických vedení, existujúcich aj plánovaných, s cieľom minimalizovať počet prípadov zásahu vtákov elektrickým prúdom a ich zrážok s elektrickým vedením.

Krok 7: Iniciovať a podporovať hodnotiace programy, ktoré využívajú štandardizované protokoly, na monitorovanie účinnosti zmierňujúcich opatrení, ako aj na zlepšenie techník zmierňovania vplyvov vrátane monitorovania incidentov (zásah elektrickým prúdom a zrážka s elektrickým vedením) a výskytu a pohybu vtákov s cieľom posúdiť rozsah vplyvu (na konkrétne druhy).

5.2.2. Preskúmanie potenciálnych zmierňujúcich a preventívnych opatrení na úrovni projektu

Na úrovni projektu sa odporúča pri vykonávaní primeraného odhadu alebo posudzovania vplyvu podľa postupov EIA pre projekty, ktoré môžu ovplyvniť chránené druhy mimo sústavy Natura 2000 (pozri článok 5 smernice o ochrane vtáctva a článok 12 smernice o ochrane biotopov), zohľadniť nasledujúce aspekty.

Fáza I. Pred začatím výstavby

—	V rámci postupu EIA alebo primeraného odhadu pre nové elektrické vedenia a rekonštrukcie vedení preskúmať rôzne možnosti stretov vtákov s elektrickým vedením.

—	Naplánovať riešenia bezpečné pre vtáky (podzemný kábel, izolovaný vodič PAS) v prípade prenosových a distribučných vedení, kde je to technicky a finančne realizovateľné, ale predovšetkým na územiach s veľkým významom pre vtáky.

—	Zabezpečiť, aby nové nadzemné elektrické vedenia boli svojou konštrukciou pre vtáky bezpečné.

—	Združovať jednotlivé vedenia.

—	Podľa možnosti smerovať vedenia mimo obvyklých trás preletov, území hradovania alebo iných území s vyššou koncentráciou vtákov.

—	Vegetáciu, topografiu alebo umelo vytvorené štruktúry využiť ako ochranu vedenia.

—	Naplánovať posudzovanie vplyvu pred výstavbou a v čase prevádzky (v zmysle metodického prístupu Before-After Control-Impact – BACI) a doplnkové monitorovanie.

—	Namiesto následných reakcií, keď sa upravujú jednotlivé stĺpy a stožiare vedenia alebo nadzemné vodiče až po zistení usmrtenia vtákov, zaviesť štruktúrovaný proaktívny program, ktorým sa zabráni väčšine úmrtí skôr, než k nim dôjde.

Fáza II. Výstavba nových vedení

—	Zabezpečiť, aby úplne rekonštruované vedenia boli svojou konštrukciou pre vtáky bezpečné (podzemný kábel, izolovaný vodič PAS, bezpečná konštrukcia hlavíc stĺpov a stožiarov).

—	Vylúčiť podperné izolátory z konštrukcie stĺpov a stožiarov nových nadzemných vedení.

—	Využívať stĺpy a stožiare so závesnými izolátormi.

—	Podľa možnosti sa vyhnúť používaniu nulových (uzemňovacích) káblov nad vodičovými káblami.

Fáza III. Prevádzka – údržba, modernizácia, rekonštrukcia a úprava existujúcich vedení

—	Zabezpečiť, aby úplne rekonštruované vedenia boli svojou konštrukciou pre vtáky bezpečné (podzemný kábel, izolovaný vodič PAS, bezpečná konštrukcia hlavíc stĺpov a stožiarov).

—

Zabezpečiť, aby elektrické vedenia prioritné z hľadiska ochrany a rozšírenia vtákov a najnebezpečnejšie typy stĺpov a stožiarov vo všetkých vedeniach boli upravené alebo vymenené za vedenia bezpečné pre vtáky, tzv. bird-friendly, a za typy stĺpov a stožiarov vyhovujúcich najnovším technickým normám z hľadiska bezpečnosti vtákov.

—	Vykonávať štandardizované monitorovanie vplyvov elektrických vedení na vtáky a monitorovanie zamerané na hodnotenie účinnosti zmierňujúcich opatrení.

—	Skvalitňovať biotopy zmierňovaním vplyvu elektrických vedení na biodiverzitu.

—	Vytvárať biotopy na rovnakej strane elektrického vedenia s cieľom minimalizovať krížne prelety vtákov.

—	Minimalizovať ľudské činnosti, a teda vyrušovanie, v blízkosti vedenia (vzdelávací proces).

—	Pravidelne vypracúvať správy o výsledkoch monitorovania a o aktivitách na zmierňovanie vplyvov a poskytovať ich kľúčovým zainteresovaným stranám.

Fáza IV. Vyraďovanie z prevádzky

—	Zabezpečiť, aby pozdĺž trasy elektrických vedení nezostala žiadna infraštruktúra.

—	Zabezpečiť integritu biotopu pozdĺž trasy bývalých elektrických vedení.

5.3. Podrobné technické odporúčania týkajúce sa nápravných a zmierňujúcich opatrení

S cieľom zaistiť, aby zariadenia na prenos a distribúciu elektrickej energie boli pre vtáky bezpečné, odporúčajú sa tieto zmierňujúce opatrenia a technické parametre.

5.3.1. Zmierňovanie rizika zásahu elektrickým prúdom

Zásady zmierňovania rizika

1.	Nahradiť oceľové stĺpy elektrického vedenia menej nebezpečnými betónovými alebo drevenými stĺpmi.

Keďže nestabilné izolačné materiály sa časom narúšajú a upravené pylóny sa môžu zmeniť na nebezpečné konštrukcie, prednosť pred dočasnými riešeniami musí dostať využitie bezpečných konštrukcií pylónov (napríklad so závesnými izolátormi a so vzdialenosťami presahujúcimi minimálne bezpečnostné odstupy, pozri ďalej).

3.	Nahradiť podperné izolátory závesnými izolátormi alebo vybaviť podperné izolátory najnovšou generáciou izolačných krytov v dostatočnej dĺžke.

4.	Zabezpečiť, aby bol dostatočný odstup medzi jednotlivými vodičmi a medzi vodičmi a uzemnením alebo technickým vybavením.

5.	Zabezpečiť, aby vzdialenosti medzi vodičmi neboli menšie než 1 400 mm.

6.	Zabezpečiť, aby vzdialenosti medzi miestami, na ktoré vtáky sadajú (priečne rameno, vrch stĺpa), a prvkami pod napätím neboli menšie než 600 mm.

7.	Odrádzať vtáky od sadania na nebezpečných miestach.

Odporúčané metódy zmierňovania rizika

Stĺpy a stožiare s podpernými izolátormi

—	Odizolovať izolátory a vodiče pomocou plastových izolačných krytov s dĺžkou 1 400 mm.

—	Inštalovať káblové chráničky s dĺžkou 1 400 mm.

—	Izolovať stredný vodič pripojený k podpernému izolátoru na stredových stĺpoch s horizontálnou konfiguráciou bez vodivého priečneho ramena s cieľom dosiahnuť potrebnú vzdialenosť medzi vonkajšími vodičmi.

Stĺpy a stožiare so závesnými izolátormi

—	Používať typy stĺpov a stožiarov, u ktorých je vzdialenosť medzi stredovým závesným izolátorom a vrcholom stĺpa najmenej 1 000 mm.

—	Na stĺpoch a stožiaroch (s trojuholníkovým alebo oblúkovým tvarom) so závesnými izolátormi sa odporúča izolovať stredný vodič v celkovej dĺžke 2 000 mm, ak sa tam nachádza nebezpečné miesto na sedenie vtákov pod stredovým izolátorom na vrchole stĺpa.

Kotevné a uzlové stĺpy a stožiare

—	Používať izolátorové reťazce s dĺžkou najmenej 700 mm.

—	Najmenej dva prepojovacie vodiče viesť popod priečne rameno a izolovať tretí prepojovací vodič.

—	Používať izolované prepojovacie vodiče.

Transformátory, koncové konštrukcie

—	Koncové konštrukcie budovať s dostatočnou izoláciou na prepojovacích vodičoch a zvodičoch prepätia.

Odbočné stĺpy a stožiare

—	Konštruovať odbočné časti tak, aby sedenie vtákov na ich mechanizme bolo nepravdepodobné a/alebo aby všetky nebezpečné komponenty boli izolované.

—	Inštalovať odbočné časti pod priečne rameno a prepojovacie vodiče musia byť izolované.

—	Používať puzdrové kryty.

—	Inštalovať izolované (nevodivé) bidlá nad odbočnú časť po celej dĺžke alebo po stranách hlavy stĺpa s dodržaním minimálnych požadovaných vzdialeností pre bezpečnosť vtákov.

—	Na nebezpečných miestach používať účinné prostriedky na odstrašovanie vtákov od sedenia.

Rekonštrukcia vedení

—	Podľa možnosti nahrádzať nadzemné vedenia podzemnými vedeniami.

—	Vylúčiť podperné izolátory z konštrukcie stĺpov a stožiarov nových nadzemných vedení.

—	Využívať stĺpy a stožiare so závesnými izolátormi.

5.3.2. Zmierňovanie rizika zrážky

—	Znížiť počet kolíznych plôch (počet vertikálne oddelených vodičov).

—	Podľa možnosti sa vyhnúť používaniu nulových (uzemňovacích) káblov nad vodičovými káblami.

—	Na vodiče pod napätím a uzemňovacie vodiče inštalovať veľké, jasne viditeľné značky s vysokým kontrastom (t. j. čierne a biele) a/alebo pohyblivé a reflexné prvky na odkláňanie letu vtákov.

6. DÔLEŽITOSŤ ZAVEDENIA STRATEGICKÉHO PRÍSTUPU K PLÁNOVANIU

6.1. Výhody integrovaného plánovania

Neefektívnym spôsobom vypracovania plánu alebo projektu, či už v oblasti energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry, alebo iných rozvojových aktivít, je najskôr navrhnúť plán alebo projekt na daný účel a potom neskôr zvažovať environmentálne alebo iné dosahy jeho využitia. To znamená, že o potenciálnych konfliktoch sa uvažuje v pomerne neskorej fáze procesu plánovania, v čase, keď už je k dispozícii menej možností.

Keď je koncepcia návrhu už v takom pokročilom štádiu, posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa nevyhnutne stáva už len snahou o obmedzenie škôd, a aj keď sa dôsledne uplatnia všetky pravidlá, ktorými sa riadi posudzovanie vplyvov na životné prostredie, neexistuje záruka úspechu. Tento druh prístupu k navrhovaniu a plánovaniu projektov môže tiež viesť k dlhým diskusiám s plánovacími orgánmi, inými záujmovými skupinami a mimovládnymi organizáciami počas fázy verejných konzultácií, čo môže následne spôsobiť výrazné zdržanie procesu plánovania a vyžiadať si dodatočné náklady.

Zavedenie integrovaného a predvídavého prístupu k plánovaniu energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry, pri ktorom sa od začiatku a počas úvodnej prípravy návrhu projektu alebo plánu spoločne zvažujú potreby prenosu a prepravy energie a potreby životného prostredia, prináša mnohé dôležité výhody:

—	Podporuje interaktívnejší a transparentnejší proces plánovania a povzbudzuje k včasnému a opakovanému dialógu, čo môže pomôcť výrazne skrátiť celkový čas potrebný na povoľovacie konanie.

—	Ak sa strategické (priestorové) plánovanie vykonáva správne, môže pomôcť zabrániť potenciálnym konfliktom v konkrétnych lokalitách, alebo znížiť ich počet, a to v neskoršej fáze procesu prípravy, keď už sa uplatnili finančné a právne zdroje a je menší priestor na manévrovanie.

—	To môže následne tiež navrhovateľom projektov zabezpečiť transparentnejšie a stabilnejšie regulačné prostredie a poskytnúť im väčšiu istotu, pokiaľ ide o pravdepodobný úspech ich žiadosti o povolenie, keďže otázky životného prostredia boli zohľadnené už pri počiatočnom koncipovaní projektu.

—	Z dlhodobého hľadiska to môže byť aj nákladovo efektívnejšie. Ak boli prípadné opatrenia na zabránenie nepriaznivým vplyvom alebo ich zmiernenie zapracované už v ranej fáze navrhovania alebo plánovania, ich uplatnenie bude pravdepodobne technicky jednoduchšie a lacnejšie.

—	Môže to viesť k vývoju nových, kreatívnych a inovatívnych riešení a prípadne k situáciám prospešným pre všetky strany, ktoré sa dosiaľ v rámci klasickejšieho odvetvového prístupu k plánovaniu projektu zrejme neskúmali.

—	Môže to prispieť k lepšiemu obrazu projektu a zodpovedných inštitúcií v očiach verejnosti.

Aj keď príprava a vykonávanie takého integrovaného procesu plánovania si môže vyžadovať významnejšiu počiatočnú investíciu, existujú presvedčivé dôkazy, že tento druh prístupu takmer vždy prináša značné výhody, ktoré zďaleka presahujú potrebné vyššie počiatočné investície.

Integrovanejší prístup k plánovaniu bude mať tiež veľký vplyv na povoľovacie konanie pre lokality sústavy Natura 2000 podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Aj keď nemusí zaručiť úspech pri podávaní projektu, je pravdepodobné, že sa výrazne uľahčí proces schvaľovania.

Skúsenosti ukazujú, že zohľadnenie otázok životného prostredia už na začiatku rozhodovacieho procesu môže viesť k nachádzaniu riešení v čase, keď je ešte k dispozícii široký výber možností.

Na druhej strane, ak sa tento medziodvetvový dialóg odloží na posledné fázy povoľovacieho konania podľa článku 6 ods. 3, rozsah riešení sa výrazne zúži (a ich realizácia je drahšia) a existuje väčšia tendencia, že diskusia bude polarizovaná a konfrontačnejšia.

Stáva sa to najmä v prípadoch, keď odvetvová politika alebo stratégia rozvoja dostala zelenú na najvyššej štátnej úrovni, ale bez zváženia ďalších politických dosahov. Keď sa potom začnú posudzovať podrobnejšie plány a projekty, ľudia majú problém pochopiť, prečo sa na základe postupu podľa článku 6 ods. 3 môže zablokovať niečo, čo už bolo politicky odsúhlasené na najvyšších miestach (aj keď bez akýchkoľvek priestorových informácií).

Napriek tomu môžu nastať situácie, keď projekt jednoducho nie je v súlade s cieľmi ochrany lokalít sústavy Natura 2000, alebo je nenapraviteľne škodlivý pre určité druhy voľne žijúceho vtáctva. Vďaka integrovanému prístupu k plánovaniu by sa však bol tento záver veľmi skoro ozrejmil a bolo by možné podniknúť kroky na prípadné zabránenie takým vplyvom.

6.2. Určovanie vhodných lokalít pre zariadenia na prenos a prepravu energie

Jedným z najefektívnejších spôsobov predchádzania potenciálnym konfliktom s lokalitami sústavy Natura 2000 a živočíšnymi a rastlinnými druhmi chránenými v rámci EÚ je zvažovať umiestnenie nových rozvojových projektov týkajúcich sa prenosu a prepravy energie už na úrovni strategického plánovania, napríklad prostredníctvom regionálnych alebo vnútroštátnych rozvojových plánov, čo umožňuje plne zohľadniť citlivosť lokalít sústavy Natura 2000. Pomôže to určiť najlepšie lokality na prenos a prepravu energie a zároveň vždy, keď je to možné, minimalizovať riziko potenciálnych konfliktov s lokalitami sústavy Natura 2000 na úrovni jednotlivých projektov.

Dohoda o „prístupnej oblohe“ v Maďarsku (26)

Ako výsledok desaťročie trvajúcej spolupráce podpísala 26. februára 2008 Maďarská spoločnosť pre ornitológiu a ochranu prírody (MME/BirdLife Maďarsko) dohodu o „prístupnej oblohe“ s ministerstvom životného prostredia a vodného hospodárstva a s príslušnými spoločnosťami v odvetví elektrickej energie v Maďarsku. Cieľom dohody je poskytnúť dlhodobé riešenie problému zásahu vtákov elektrickým prúdom.

Na základe tejto dohody vypracovala spoločnosť MME v roku 2008 mapu zobrazujúcu významné územia v Maďarsku, kde dochádza k stretom vtáčích populácií s elektrickými vedeniami. Spoločnosti v odvetví elektrickej energie prisľúbili do roku 2020 prestavať všetky nebezpečné elektrické vedenia v Maďarsku na vedenia bezpečné pre vtáky, tzv. bird-friendly, a v prípade budovania nových elektrických vedení využívať metódy riadenia bird-friendly.

Priority ochrany vtákov pozdĺž siete strednonapäťových elektrických vedení v Maďarsku

Koordinačný výbor so zástupcami všetkých signatárov dohody zaručuje pravidelnú a štruktúrovanú spoluprácu. Spoločnosti v odvetví elektrickej energie a odborníci na ochranu prírody spolupracujú na príprave usmernení, ktoré sa týkajú súvisiacich najlepšie dostupných technológií, a priebežne tieto usmernenia aktualizujú, ako aj na testovaní nových riešení v teréne. Novela zákona o ochrane prírody túto spoluprácu ešte posilnila.

Podľa skúseností získaných pri vykonávaní dohody si koordinácia, monitorovanie dosiahnutého pokroku a hodnotenie plnenia právne nezáväzných dohôd vyžaduje väčšiu kapacitu, predovšetkým na strane hlavného partnera z oblasti ochrany prírody. Najväčšou výzvou zostáva získavanie dostatočných finančných prostriedkov na prioritné akcie. Nedávne akcie sa realizovali vďaka dobrovoľnému záväzku subjektov poskytujúcich služby v oblasti elektrickej energie zabezpečiť spolufinancovanie projektov v rámci programu EÚ LIFE Nature (LIFE Príroda) vo výške 25 %.

Vnútroštátne plánovanie v Slovinsku

V Slovinsku spolupracovali prevádzkovateľ elektrického prenosového systému (Elektro-Slovenija, d.o.o.) a mimovládna organizácia ochrany prírody (DOPPS – BirdLife Slovenija) pri plánovaní a inštalovaní prenosových elektrických vedení bezpečných pre vtáky.

V rámci štúdie sa skúmali viaceré témy úzko súvisiace s ochranou vtákov a prenosovými elektrickými vedeniami: 1) koncept ohrozených druhov a ohrozujúcich faktorov pre vtáčie populácie v Slovinsku, 2) druhy vtákov v Slovinsku a stav ich ochrany, 3) právne predpisy a právna prax týkajúca sa elektrických vedení a ochrany vtákov v Slovinsku, 4) vplyvy prenosových elektrických vedení na vtáky, 5) možné opatrenia na zmiernenie negatívnych a posilnenie pozitívnych vplyvov prenosových elektrických vedení na vtáky, 6) posudzovanie účinnosti možných zmierňujúcich opatrení.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovinsku Elektro-Slovenija nedávno financoval rozsiahlu prieskumnú štúdiu o interakciách vtákov s prenosovými elektrickými vedeniami s cieľom nájsť spôsoby prevádzkovania sústavy nielen v prospech odberateľov elektrickej energie, ale aj v prospech vtákov. Štúdiu vypracovala organizácia DOPPS – BirdLife Slovenija.

Takmer 242 km existujúcich prenosových elektrických vedení v Slovinsku prechádza osobitne chránenými územiami (Natura 2000) a ďalších 123 km plánovaných prenosových elektrických vedení tieto územia presahuje. Nie všetky druhy vtákov na týchto územiach sú náchylné na kontakt s prenosovými elektrickými vedeniami, ale na väčšine území sa nachádzajú dôležité vtáčie populácie, ktoré by mohli byť týmito vedeniami ohrozené.

Preto je výsledkom uvedenej spolupráce usmernenie k inštalácii prenosových elektrických vedení bezpečných pre vtáky (bird-friendly), ktoré obsahuje tieto odporúčania:

—	od začiatku projektu spolupracovať s inštitúciami na ochranu vtáctva (prírody),

—	plánovať trasy prenosových elektrických vedení so zvážením špecifických okolností na danom území, na základe konkrétnych celoročných údajov o vtákoch vyskytujúcich sa na tomto území,

—	vyhnúť sa inštalácii prenosových elektrických vedení na územiach s vysokou koncentráciou, trasami pravidelných letov a migračnými koridormi vtákov náchylných na zrážky,

—	využívať existujúce trasy elektrických vedení a spájať elektrické vedenia s inou existujúcou lineárnou infraštruktúrou,

—	upraviť konfiguráciu vodičov a uzemňovacích vodičov,

—	vybaviť elektrické vedenia značkami, ktoré zvýšia viditeľnosť vodičov a najmä uzemňovacích vodičov,

—	ak nie je možné zbaviť sa úplne nechránených bodov, uložiť káble pod zem, ak je to realizovateľné,

—	na stožiare elektrického vedenia inštalovať bezpečné platformy na hniezdenie a hniezdne boxy s cieľom pomôcť určitým hniezdiacim vtákom.

Nemecké hodnotenie SEA týkajúce sa desaťročného plánu rozvoja elektrickej siete

Nemecká spolková agentúra pre siete (Bundesnetzagentur) vykonala hodnotenie SEA týkajúce sa nemeckého desaťročného plánu rozvoja elektrickej siete. Brali sa do úvahy tieto zariadenia na prenos elektrickej energie: jednosmerné a striedavé vysokonapäťové elektrické vedenia na pevnine (nadzemné a podzemné), podmorské káble, hybridné siete a súvisiace komponenty.

Cieľom hodnotenia SEA je:

—	dostatočne skoro a čo najúplnejšie identifikovať, opísať a posúdiť priame a nepriame vplyvy plánu rozvoja na životné prostredie (predovšetkým na zvieratá, rastliny a biologickú diverzitu, a osobitne na lokality sústavy Natura 2000),

—	systematizovať a posilňovať zaraďovanie otázok životného prostredia do rozhodovacieho procesu,

—	zvýšiť transparentnosť porovnávania dôležitosti hospodárskych, sociálnych a environmentálnych otázok v rámci rozhodovacieho procesu.

Na účely SEA boli zhromaždené a použité viaceré environmentálne posudzovania vplyvu rozličných samostatných projektov, ktoré iniciovali a navrhli rôzne inštitúcie ako ministerstvá, spolkové orgány, univerzity, konzultačné spoločnosti a prevádzkovatelia siete. Uskutočnila sa aj verejná konzultácia s cieľom prediskutovať rozsah analýzy a prípravu spoločnej metodiky, aby sa s posudzovaním environmentálneho vplyvu jednotlivých projektov rozvoja siete nezačínalo od nuly.

Výsledkom však je, že rozsah hodnotenia bol výrazne širší a Bundesnetzagentur prvýkrát skúmala vplyv na životné prostredie nielen v prípade projektov na pevnine, ale aj projektov v pobrežných vodách. V určitých prípadoch sa posudzovali aj environmentálne vplyvy projektov, v rámci ktorých sa používajú podzemné káble.

Okrem toho obsahuje environmentálna správa širšiu analýzu alternatívnych možností. Posudzovali sa alternatívy k jednotlivým projektom, ako aj alternatívne systémy pripojenia k sieti v pobrežných vodách a rôzne technológie prenosu. Bundesnetzagentur okrem toho posudzovala environmentálne vplyvy rôznych scenárov rozvoja, čo agentúre pomohlo urobiť informovanú voľbu a vybrať projekty najmenej poškodzujúce životné prostredie.

6.3. Hľadanie spôsobov zefektívnenia povoľovacieho konania pre zariadenia na prenos energie

Ďalšou výhodou zavedenia strategickejšieho prístupu k plánovaniu v oblasti prenosu energie je, že takýto prístup pomáha efektívnejšie organizovať rôzne povoľovacie konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Tento proces zefektívnenia bol formalizovaný v prípade projektov spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E a vypracované bolo osobitné usmernenie Komisie k spôsobu uplatňovania takýchto zefektívňujúcich mechanizmov v praxi, pri súčasnom zabezpečení maximálnej úrovne ochrany životného prostredia v súlade s environmentálnym právom EÚ.

Usmernenie obsahuje súbor odporúčaní, ktoré boli vypracované s ohľadom na projekty spoločného záujmu, ale sú veľmi dôležité aj pre ostatné plány alebo projekty v oblasti energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry. Preto sa tu opäť uvádza ich súhrn (27).

Odporúčania sú zamerané predovšetkým na:

—	včasné plánovanie, prípravu plánu realizácie a stanovenie rozsahu posudzovania,

—	včasnú a efektívnu integráciu posudzovaní vplyvu na životné prostredie a ďalších environmentálnych požiadaviek,

—	procedurálnu koordináciu a procesné lehoty,

—	zhromažďovanie údajov, zdieľanie údajov a kontrolu kvality,

—	cezhraničnú spoluprácu a

—	včasnú a efektívnu účasť verejnosti.

6.3.1. Včasné plánovanie, prípravu plánu realizácie a stanovenie rozsahu posudzovania

Ako už bolo v tejto kapitole uvedené, včasné plánovanie a príprava plánu realizácie rôznych posudzovaní a ďalších environmentálnych požiadaviek, ktoré treba splniť, sú veľmi dôležité podmienky na úspešné zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie. V ideálnom prípade k tomu dôjde vo veľmi skorej, koncepčnej fáze plánu alebo projektu (napríklad určenie miest pripojenia) a povedie to k vypracovaniu stručného plánu posudzovania, v ktorom bude uvedené, aký druh posudzovania sa bude vykonávať v určitom bode celkového posudzovania alebo povoľovacieho konania. Plán realizácie by mal byť hlavnou úlohou navrhovateľa projektu v úzkej spolupráci s koordinačným orgánom.

V prípade postupného posudzovania by malo byť v pláne realizácie uvedené, ktoré aspekty sa môžu posudzovať v ktorej fáze procesu, s cieľom zabezpečiť komplementárnosť, zabrániť nezohľadňovaniu určitých prvkov a znížiť riziko opakovaných posudzovaní. V pláne realizácie by mohlo byť tiež stanovené, ako a v ktorom bode procesu by mali byť splnené ďalšie environmentálne požiadavky.

S cieľom vypracovať primeraný plán realizácie rôznych požadovaných posudzovaní a plnenia ďalších environmentálnych požiadaviek sa odporúča veľmi skoré stanovenie rozsahu všetkých potenciálnych vplyvov projektu na životné prostredie, a to už v koncepčnej fáze projektu. Podrobnejšie stanovenie rozsahu sa môže vykonať v súlade s ďalším vývojom projektu, napríklad vo fáze pred podaním žiadosti [ako sa požaduje v článku 10 ods. 4 písm. a) nového nariadenia o TEN-E] alebo ako súčasť postupu posudzovania EIA alebo primeraného odhadu.

Stanovenie rozsahu podnecuje skoré začatie dialógu, pomáha určiť relevantné právne predpisy alebo potrebné posudzovanie a regulačné kontroly, prípadne potenciálne vplyvy, ktoré môžu byť pre projekt dôležité, ale navrhovateľ projektu si ich nemusí okamžite uvedomovať. Stanovenie rozsahu pomáha aj pri určovaní relevantných údajov, možných alternatív, metód zhromažďovania informácií a ich rozsahu a úrovne podrobnosti, ako aj otázok osobitného záujmu pre dotknuté zainteresované strany a verejnosť. Na základe dohody s príslušnými orgánmi o očakávaniach spojených s posudzovaním, uzavretej hneď na začiatku, môže navrhovateľ projektu s istotou a efektívne plánovať zhromažďovanie environmentálnych informácií s veľkým predstihom.

6.3.2. Včasná a efektívna integrácia posudzovaní vplyvu na životné prostredie a ďalších environmentálnych požiadaviek

Dôrazne sa odporúča, aby sa posudzovanie vplyvu na životné prostredie vykonávalo čo najskôr, s najvyššou možnou úrovňou podrobností a v čo najskoršej fáze celkového procesu. Malo by sa uplatňovať efektívne vrstvenie (hierarchické prepojenie) (28) (29) s cieľom zabezpečiť, aby sa rôzne posudzovania požadované podľa rôznych právnych predpisov EÚ alebo v rôznych fázach celého procesu prepájali a vzájomne dopĺňali. Aj environmentálne požiadavky iné než posudzovanie (napríklad týkajúce sa režimu prísnej ochrany druhov podľa uvedených dvoch smerníc o ochrane prírody) by sa mali čo najskôr zaradiť do celkového procesu, s cieľom identifikovať a riešiť problémy v počiatočnej fáze a zabrániť zdržiavaniu a problémom s prijatím projektu verejnosťou ešte pred povoľovacím konaním.

Pokiaľ ide o včasnú integráciu posudzovaní vplyvu na životné prostredie, dôrazne sa odporúča, aby hodnotenia SEA a prípadne primerané odhady boli v prípade vnútroštátnych programov a plánov v oblasti energetiky povinné už vo fáze plánovania (napríklad plány rozvoja siete, ktoré predložili prevádzkovatelia prenosových sústav a schválili príslušné orgány v súlade so smernicou 2009/72/ES (30)). Umožní sa tým, aby sa vhodnosť rôznych typov zdrojov energie a rôznych lokalít pre projekty v oblasti energetiky z hľadiska životného prostredia posudzovala hneď od začiatku.

Podporuje sa tým integrovanejší a efektívnejší prístup k územnému plánovaniu, v rámci ktorého sa otázky životného prostredia zohľadnia v procese plánovania oveľa skôr a na oveľa strategickejšej úrovni. Zároveň sa tak zabezpečuje, aby úroveň posudzovania vždy zodpovedala úrovni plánovania alebo rozhodovania, a zabraňuje sa vytváraniu takých situácií, keď sa projekty zaradia ako „hotová vec“ do vnútroštátnych plánov v oblasti energetiky, pre ktoré sa nevykonáva žiadne relevantné posudzovanie. To povedie k poklesu počtu konfliktov na úrovni jednotlivých projektov, pokiaľ ide o ich vecnú podstatu, ako aj o prijatie verejnosťou.

Integrácia primeraného odhadu na rôznych úrovniach procesu plánovania a povoľovania

Primeraný odhad na úrovni vnútroštátneho plánovania v oblasti energetiky alebo sietí sa zameria na vyhýbanie sa citlivým lokalitám, t. j. lokalitám, kde by situovanie navrhovanej energetickej infraštruktúry mohlo ohroziť plnenie cieľov ochrany lokalít sústavy Natura 2000, ako aj druhy chránené v rámci EÚ mimo lokalít sústavy Natura 2000. To neznamená, že sa energetická infraštruktúra nesmie budovať v lokalitách sústavy Natura 2000, ani že energetická infraštruktúra mimo lokalít sústavy Natura 2000 nebude ohrozovať plnenie cieľov ochrany lokalít sústavy Natura 2000. To sa musí preskúmať pre každý prípad individuálne.

Na úrovni priestorového plánovania na základe projektu bude primeraný odhad zameraný na podrobnejšie preskúmanie potenciálnych vplyvov užšie vymedzených alternatív umiestnenia projektu na sústavu Natura 2000. Môže ísť o alternatívy trás, ktoré sa líšia len o niekoľko kilometrov, alebo aj menej. V niektorých prípadoch umožní primeraný odhad na tejto úrovni zistenie potreby kompenzačných opatrení a prípadne aj miesto uplatnenia týchto opatrení.

Primeraný odhad v rámci procesu udeľovania povolenia pre konkrétny projekt bude zameraný na dodatočné spresnenie druhu a významu vplyvov a všetkých potrebných zmierňujúcich opatrení. Toto spresnenie by mohlo zahŕňať určenie vhodnejšieho umiestnenia, ako aj presný charakter opatrení na zníženie vplyvu. Ak sa potreba zmeny trasy alebo potreba kompenzácie v prípade projektov spojených s naliehavými dôvodmi vyššieho verejného záujmu zistí v úplne poslednej fáze procesu plánovania a povoľovacieho konania, môže dôjsť k značnej časovej strate. Preto je potrebné takéto otázky posudzovať v počiatočnej fáze.

6.3.3. Procedurálna koordinácia a lehoty

Podľa nového nariadenia o TEN-E sa od členských štátov vyžaduje, aby si v prípade povoľovania projektov spoločného záujmu na jednotnom kontaktnom mieste zvolili jednu zo schém vydávania povolenia: integrovanú, koordinovanú alebo založenú na spolupráci. Aj keď organizácia celkového povoľovacieho konania nesúvisí priamo so zefektívnením príslušných postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie, dôrazne sa odporúča, aby si členské štáty zvolili buď integrovaný, alebo koordinovaný prístup k povoľovaciemu konaniu, keďže oba tieto prístupy prinášajú takú úroveň celkovej koordinácie, ktorá môže maximalizovať účinky zefektívnenia, a to aj koordináciou príslušných postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie.

Ďalším účinným nástrojom na zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie by mohlo byť stanovenie lehôt pre jednotlivé časti postupov alebo pre celé postupy. Vzhľadom na veľmi špecifické vedecké a technické prieskumy požadované v rámci primeraných odhadov podľa smernice o ochrane biotopov, lehoty pre takéto posudzovanie sa musia stanoviť individuálne v závislosti od charakteru a dĺžky trvania požadovaných prieskumov v teréne, ktoré sa týkajú živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov chránených v rámci EÚ, vyskytujúcich sa v danej lokalite.

Dôležité je tiež pripomenúť, že lehoty majú slúžiť iba na skrátenie zbytočného zdržiavania v postupoch posudzovania a na podporu prípadného vytvárania synergií medzi posudzovaniami, ale v žiadnom prípade nesmú znížiť kvalitu vykonávaných posudzovaní vplyvu na životné prostredie.

V revidovanej smernici 2014/52/EÚ o EIA sa zaviedli konkrétne povinnosti týkajúce sa časových rámcov a postupov jednotného kontaktného miesta.

6.3.4. Kvalita správ

Využitie primerane kvalifikovaných externých odborníkov a nezávislej kontroly kvality môže tiež zabezpečiť, aby boli hodnotiace správy dôkladné a použité údaje platné a relevantné. Pomôže to zabrániť zdržiavaniu spôsobenému neúplným alebo nekvalitným posudzovaním. Okrem toho musia členské štáty podľa revidovanej smernice 2014/52/EÚ o EIA zabezpečiť úplnosť a kvalitu správ o posudzovaní EIA.

Táto otázka je osobitne dôležitá v prípade povoľovacieho konania podľa článku 6, kde dôkazné bremeno spočíva v preukázaní neexistencie vplyvov (a nie ich existencie) a kde zistenia v rámci primeraného odhadu sú záväzné pre príslušný orgán.

6.3.5. Cezhraničná spolupráca

V prípade cezhraničných projektov budú musieť členské štáty navzájom spolupracovať a koordinovať svoju činnosť, najmä pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu a úrovne podrobností informácií, ktoré má predkladať navrhovateľ projektu, a časový plán povoľovacieho konania. Dá sa to dosiahnuť spoločným postupom týkajúcim sa predovšetkým posudzovania vplyvov na životné prostredie a pravdepodobnosti ich cezhraničného charakteru. Také postupy by mohli spoločne organizovať príslušné orgány zainteresovaných členských štátov, alebo by bolo možné vytvoriť tretí orgán (koordinačný orgán) špeciálne na cezhraničnú koordináciu.

EÚ je stranou Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo) a protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (protokol o SEA) (31). Tak ako v smerniciach o EIA a SEA, aj v týchto dokumentoch sa stanovuje, že v prípade plánov a projektov, ktoré môžu významne ovplyvniť životné prostredie iného členského štátu, alebo ak o to požiada členský štát, ktorý môže byť významne postihnutý, tak členský štát, na území ktorého sa plán, program alebo projekt pripravuje, alebo sa plánuje jeho vykonávanie, musí o tom ešte pred jeho prijatím a čo najskôr informovať druhý členský štát (32). Komisia v roku 2013 vypracovala usmernenie k uplatňovaniu postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade veľkých projektov presahujúcich štátne hranice s cieľom uľahčiť schvaľovanie a dosiahnuť efektívne vykonávanie takých projektov v budúcnosti (33).

Podľa nového nariadenia o TEN-E je taká cezhraničná spolupráca povinná v prípade projektov spoločného záujmu presahujúcich štátne hranice (článok 8 ods. 3). Okrem toho v prípadoch, keď nastanú závažné problémy pri vykonávaní projektu spoločného záujmu, Komisia môže po dohode s príslušnými členskými štátmi určiť európskeho koordinátora okrem iného s cieľom pomôcť zabezpečiť a uľahčiť verejné konzultácie a povoľovacie konanie (článok 6). Takého koordinátora by si mohli určiť aj samotné členské štáty v skoršej fáze procesu, s cieľom predísť akýmkoľvek ťažkostiam pri vykonávaní projektu, ktoré môžu nastať v neskoršej fáze.

6.3.6. Včasná a efektívna účasť verejnosti

V právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa posudzovania vplyvu na životné prostredie (napríklad smernice o EIA a SEA) a v ďalších relevantných európskych a medzinárodných nástrojoch (Aarhuský dohovor) sa stanovujú požiadavky na účasť verejnosti v procese schvaľovania projektov spoločného záujmu. Podľa smernice o ochrane biotopov nie sú verejné konzultácie povinné, ale v prípade potreby sa dôrazne odporúčajú.

Pre členské štáty bude dôležité stanoviť správny rozsah a načasovanie zapojenia verejnosti do prípravného procesu a do povoľovacieho konania. Už odporúčané včasné plánovanie a príprava plánu realizácie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie musí zahŕňať aj včasné plánovanie a prípravu plánu realizácie účasti verejnosti. Podobne ani včasné stanovenie rozsahu nemôže zohľadňovať iba potenciálne vplyvy budúceho projektu na životné prostredie, ale aj jeho špecifiká a potenciálne problémy, pokiaľ ide o účasť verejnosti.

Odporúča sa, aby bola verejnosť informovaná a zapojená už počas stanovovania rozsahu a počas prípravy plánu realizácie projektu v jeho koncepčnej fáze. Verejné akcie počas stanovovania rozsahu projektu môžu veľmi pomôcť pri informovaní verejnosti a pri získavaní včasnej spätnej väzby od verejnosti.

7. POVOĽOVACIE KONANIE PODĽA ČLÁNKU 6 SMERNICE O OCHRANE BIOTOPOV

7.1. Úvod

Ako už bolo uvedené, právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody nevylučujú rozvojové aktivity v lokalitách sústavy Natura 2000 a v ich okolí. Namiesto toho sa vyžaduje, aby každý plán alebo projekt, ktorý môže významne negatívne ovplyvniť jednu alebo viaceré z lokalít sústavy Natura 2000, podliehal primeranému odhadu v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov, s cieľom zhodnotiť dosahy plánu alebo projektu na lokalitu (lokality).

V tejto kapitole sa vysvetľuje, ako vykonávať primeraný odhad podľa článku 6, pričom osobitná pozornosť sa venuje plánom a projektom v oblasti energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry.

Keďže sústava Natura 2000 sa týka najvzácnejších a najviac ohrozených biotopov a živočíšnych a rastlinných druhov v Európe, postupy schvaľovania rozvojových projektov, ktoré môžu významne negatívne ovplyvniť tieto lokality, sú dostatočne prísne na to, aby zabránili mareniu celkových cieľov smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov.

Zdržania v procese schvaľovania sú veľmi často spôsobené nízkou kvalitou posudzovaní, ktorá neumožňuje príslušným orgánom vytvoriť si jednoznačný názor na vplyvy plánu alebo projektu. Osobitná pozornosť sa preto venuje potrebe prijímať rozhodnutia na základe náležitých vedeckých informácií a odborných znalostí.

Dôležité je tiež zabrániť zmätkom pri posudzovaniach vplyvov vykonávaných podľa smerníc o EIA a SEA a pri primeranom odhade vykonávanom podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov. Aj keď sa tieto posudzovania veľmi často vykonávajú spoločne ako súčasť integrovaného postupu, každé z nich má iný účel a týka sa vplyvov na iné aspekty životného prostredia. Primeraný odhad sa preto nemôže nahradiť posudzovaním podľa postupov EIA alebo SEA.

Výstup každého postupu posudzovania je tiež rozdielny. V prípade posudzovania podľa postupov EIA alebo SEA musia dané orgány brať zistené vplyvy do úvahy. V prípade primeraného odhadu je však výsledok právne záväzný pre príslušný orgán a podmieňuje jeho konečné rozhodnutie. Ak sa teda podľa primeraného odhadu nedá konštatovať, že nedôjde k žiadnemu nepriaznivému vplyvu na integritu lokality sústavy Natura 2000, a to napriek zavedeniu zmierňujúcich opatrení, plán alebo projekt sa môže schváliť, iba ak sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky podľa článku 6 ods. 4.

Príloha 6 obsahuje porovnanie posudzovania vplyvov vykonávané podľa smernice o ochrane biotopov a podľa smerníc o EIA a SEA.

Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch

7.2. Rozsah povoľovacieho konania podľa článku 6

Povoľovacie konanie, a teda aj primeraný odhad, sa zameriava na živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov chránené na základe smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov, a najmä na tie druhy a biotopy, pre ktoré bola lokalita označená za súčasť sústavy Natura 2000.

To znamená, že v rámci primeraného odhadu sa nemusí posudzovať vplyv na ostatnú faunu a flóru, pokiaľ to nie je ekologicky relevantné pre druhy a biotopy chránené v rámci EÚ a vyskytujúce sa v tejto lokalite. Primeraný odhad podľa článku 6 ods. 3 má preto užší rozsah než posudzovanie podľa smerníc o EIA a SEA, keďže sa obmedzuje na dosah na lokality sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany.

Pokiaľ ide o geografický rozsah, ustanovenia článku 6 ods. 3 sa neobmedzujú na plány a projekty vykonávané výlučne v lokalite sústavy Natura 2000, ale zameriavajú sa aj na rozvojové projekty situované mimo lokalít sústavy Natura 2000, ktoré však môžu tieto lokality významne ovplyvniť. Začatie takého posudzovania nie je založené na skutočnosti, či je projekt lokalizovaný v rámci sústavy Natura 2000, ale na skutočnosti, či môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000 a ciele jej ochrany.

Patrí sem aj zvažovanie pravdepodobných vplyvov presahujúcich štátne hranice. Ak plán alebo projekt v jednej krajine môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000 v druhej krajine, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, budú sa musieť posudzovať aj vplyvy na integritu lokalít sústavy Natura 2000 v tejto druhej krajine. Je to v súlade s Dohovorom z Espoo a jeho protokolom o SEA, ktoré sa vykonávajú v celej EÚ prostredníctvom smerníc o EIA a SEA (pozri bod 6.3.5 tohto usmerňovacieho dokumentu).

Vplyvy treba určovať v závislosti od živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov, pre ktoré bola konkrétna lokalita označená za chránenú. Od toho bude závisieť, do akej vzdialenosti od oblasti projektu by sa mali skúmať jeho možné vplyvy. Napríklad na vzácnu rastlinu, ktorá je veľmi úzko lokalizovaná a vyskytuje sa iba v biotope s osobitnými podmienkami, môžu mať vplyv len projekty v bezprostrednej blízkosti, na rozdiel od sťahovavých druhov, ktoré potrebujú širší biotop, a preto na ne môžu vplývať plány alebo projekty prebiehajúce vo väčšej vzdialenosti.

Obrázok 6

Vývojový diagram postupu podľa článku 6 ods. 3 a 4 (na základe metodickej príručky Komisie k článku 6)

Povolenie môže byť vydané.Musia sa prijať kompenzačné opatrenia.

Plán alebo projekt by mohol nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality.

Vyskytuje sa v lokalite prioritnýbiotop alebo druh, ktorý by mohol byť plánom alebo projektom postihnutý?

Áno

Povolenie nemôže byťvydané.

Povolenie môže byť vydané z iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu po konzultáciis Komisiou.

Musia sa prijať kompenzačnéopatrenia.

Existujú dôvody týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí, prípadne významných environmentálnych prínosov?

Existujú naliehavé dôvodyvyššieho verejného záujmu?

Existujú alternatívne riešenia?

Áno

Nie

Áno

7.3. Postupné vykonávanie primeraných odhadov

Postup stanovený v článku 6 ods. 3 sa musí vykonávať postupne. Každý krok určuje, či bude ďalší krok postupu potrebný. Ak sa napríklad po zisťovacom konaní dospeje k záveru, že nedôjde k žiadnym negatívnym vplyvom na lokalitu sústavy Natura 2000, plán alebo projekt možno schváliť bez potreby ďalšieho posudzovania.

Jednotlivé kroky sú takéto (pozri diagram):

—	Prvý krok: zisťovacie konanie – týmto úvodným krokom sa má určiť, či je potrebné vykonať primeraný odhad plánu alebo projektu. Ak plán alebo projekt môže významne negatívne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000, primeraný odhad sa vyžaduje.

—

Druhý krok: primeraný odhad – po prijatí rozhodnutia, že sa primeraný odhad vyžaduje, musí sa vykonať podrobná analýza potenciálnych vplyvov plánu alebo projektu, samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, na integritu lokality (lokalít) sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jej (ich) ochrany.

—	Tretí krok: prijatie rozhodnutia – ak sa na základe primeraného odhadu dospeje k záveru, že hrozí nepriaznivý vplyv na integritu lokality a že sa nedá zmierniť, príslušné orgány budú musieť plán alebo projekt zamietnuť.

Podľa článku 6 ods. 4 existujú určité výnimky z tohto všeobecného pravidla. Ak sa teda dospelo k záveru, že plán alebo projekt nepriaznivo ovplyvní lokalitu sústavy Natura 2000, napriek tomu je možné ho za mimoriadnych okolností schváliť za predpokladu, že sú dodržané podmienky stanovené v článku 6 ods. 4. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodovací proces je založený na zásade predbežnej opatrnosti. Dôraz sa kladie na objektívne preukázanie, a to na základe spoľahlivých podporných dôkazov, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na lokalitu sústavy Natura 2000.

7.3.1. Prvý krok: zisťovacie konanie

Prvým krokom postupu podľa článku 6 ods. 3 je určiť, či je skutočne potrebné vykonať primeraný odhad, t. j. či plán alebo projekt môže významne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000. Ak je možné s dostatočnou istotou rozhodnúť, že plán alebo projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na danú lokalitu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, môže byť schválený bez ďalšieho posudzovania.

Ak však existuje akákoľvek pochybnosť, musí sa vykonať primeraný odhad, aby bolo možné tieto vplyvy dôkladne preštudovať. Potvrdil to Súdny dvor rozhodnutím vo veci Waddenzee (C-127/02), v ktorom dospel k záveru, že: „pre spustenie mechanizmu ochrany prírody podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa nepredpokladá, ako to ináč vyplýva aj z publikácie Komisie s názvom“ Starostlivosť o lokalitu Natura 2000 – Ustanovenia článku 6 smernice 92/43/EHS o biotopoch„, istota, že plány alebo projekty predmetnú lokalitu významne ovplyvnia, ale postačuje len pravdepodobnosť, že plán alebo projekt má takýto vplyv. Pri pochybnostiach o existencii významného vplyvu je potrebné pristúpiť k takému odhadu, ktorý umožňuje účinne vylúčiť, aby boli povolené plány alebo projekty, ktoré nepriaznivo ovplyvnia integritu príslušnej lokality, a rovnako prispieva k tomu, aby v súlade s tretím odôvodnením a s článkom 2 ods. 1 smernice o biotopoch bol dosiahnutý hlavný cieľ tejto smernice, a síce zachovať biologickú rozmanitosť ochranou prirodzených biotopov, voľne žijúcich zvierat a rastlín.“

Dôvody konečného rozhodnutia, či sa má vykonať primeraný odhad alebo nie, by sa mali zaznamenať a na odôvodnenie dosiahnutého záveru by sa mali predložiť dostatočné informácie.

7.3.2. Druhý krok: primeraný odhad

Po prijatí rozhodnutia, že sa primeraný odhad vyžaduje, bude potrebné tento odhad vykonať predtým, než príslušný orgán prijme rozhodnutie, či plán alebo projekt schváliť alebo nie. Ako už bolo uvedené, účelom primeraného odhadu je posúdiť dosahy plánu alebo projektu na lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

Pojem „primeraný“ v zásade znamená, že odhad musí byť primeraný svojmu účelu podľa smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov, t. j. ochrane živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov uvedených v týchto dvoch smerniciach. „Primeraný“ tiež znamená, že rozhodnutie vykonať odhad musí byť odôvodnené. Ak správa neobsahuje dostatočne podrobný odhad vplyvov na lokalitu sústavy Natura 2000, alebo neposkytuje dostatočný dôkaz na prijatie jednoznačného záveru, či bude integrita lokality nepriaznivo ovplyvňovaná alebo nie, odhad nespĺňa svoj účel a nemôže sa považovať za „primeraný“.

Odhady, ktoré sa obmedzujú na všeobecné opisy a poskytujú len povrchný prehľad existujúcich údajov o prírode na danom území, sa nepovažujú za „primerané“ na účely článku 6 ods. 3. Potvrdil to Súdny dvor, ktorý rozhodol, že „primeraný odhad by mal obsahovať úplné, presné a definitívne závery, ktoré by mohli odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom území“ (vec Komisia/Taliansko, C-304/05).

Súdny dvor tiež zdôraznil význam využitia najlepších vedeckých poznatkov pri vykonávaní primeraného odhadu, s cieľom umožniť príslušným orgánom prijímanie záverov s dostatočným stupňom istoty, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na integritu lokality. V tejto súvislosti sa domnieval, že „pri využití najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti boli zistené všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality“. (Vec C-127/02, paragraf 54)

Vzhľadom na špecializovaný charakter primeraného odhadu sa dôrazne odporúča, aby bol odhad založený na analýzach vykonaných primerane kvalifikovanými ekológmi.

Napokon je potrebné poznamenať, že aj keď primeraný odhad môže vykonať alebo objednať navrhovateľ projektu, je zodpovednosťou príslušných orgánov zabezpečiť, aby sa primeraný odhad vykonal správne a aby na jeho základe bolo možné objektívne preukázať, so spoľahlivými podpornými dôkazmi, že nedôjde k žiadnym nepriaznivým vplyvom na integritu lokality sústavy Natura 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany.

— Posúdenie vplyvov na lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany

Ako už bolo uvedené, v rámci odhadu sa posúdia možné dosahy plánu alebo projektu na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Pre pochopenie toho, čo sú to ciele ochrany, je potrebné pozrieť sa späť, ako sa vyberajú lokality sústavy Natura 2000. Ako už bolo vysvetlené, lokalita sa zaradí do sústavy Natura 2000, pretože má ochrannú hodnotu pre jeden alebo viaceré z typov biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II k smernici o ochrane biotopov, alebo druhov uvedených v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, ako aj pre pravidelne sa vyskytujúce druhy sťahovavých vtákov.

Ochranná hodnota lokality v čase jej zaradenia je zaznamenaná v štandardnom formulári údajov. Ten obsahuje oficiálny identifikačný kód lokality, jej názov, umiestnenie a veľkosť, ako aj podrobnú mapu. Zaznamenané sú aj ekologické charakteristiky lokality, ktoré viedli k jej označeniu za lokalitu sústavy Natura 2000, a uvedené je podrobné posúdenie podmienok ochrany každého živočíšneho či rastlinného druhu alebo typu biotopu v danej lokalite (s označením A až D).

Štandardný formulár údajov je teda referenčným základom na stanovenie cieľov ochrany v lokalite, v súlade s celkovými cieľmi smernice o ochrane biotopov (článok 6 ods. 1). Minimálnym cieľom ochrany v lokalite bude zachovať druhy a biotopy, pre ktoré bolo územie označené za chránené, v rovnakom stave (ako je zaznamenaný v štandardnom formulári údajov). To znamená zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršeniu podmienok pod túto úroveň.

Celkové ciele smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva však presahujú jednoduché predchádzanie ďalšiemu poškodzovaniu. Ich cieľom je zabezpečiť, aby živočíšne a rastlinné druhy a typy biotopov chránené v rámci EÚ dosiahli priaznivý stav ochrany v celej oblasti ich prirodzeného výskytu v EÚ. Takže môžu byť potrebné ambicióznejšie ciele ochrany na obnovu a zlepšenie podmienok ochrany živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov chránených v rámci EÚ, vyskytujúcich sa v danej lokalite (podľa článku 6 ods. 1).

Ak boli stanovené ambicióznejšie ciele ochrany, vplyvy plánu alebo projektu sa musia porovnávať s týmito ambicióznejšími cieľmi. Napríklad, ak je cieľom obnoviť populáciu bradáňa žltohlavého na určitú úroveň do ôsmich rokov, je potrebné posúdiť, či plán alebo projekt bude alebo nebude brániť realizácii tohto cieľa ochrany, a nielen či populácia bradáňa zostane stabilná.

Odporúča sa, aby navrhovateľ projektu čo najskôr konzultoval s orgánmi zodpovednými za lokality sústavy Natura 2000, s cieľom dozvedieť sa viac o danej lokalite, cieľoch jej ochrany a o podmienkach ochrany typov biotopov a druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Príslušné orgány môžu tiež uviesť, či sú k dispozícii podrobnejšie zdroje informácií k tejto problematike, napríklad plán riadenia prijatý pre danú lokalitu alebo monitorovacie správy a štúdie o podmienkach ochrany príslušných živočíšnych a rastlinných druhov a typov biotopov v rámci regiónu alebo krajiny.

— Zhromažďovanie potrebných informácií pre primeraný odhad

Potenciálnym zdrojom informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 sú:

—	štandardné formuláre údajov sústavy Natura 2000,

—	plány riadenia sústavy Natura 2000,

—	aktuálne údaje publikované v technickej a vedeckej literatúre,

—	orgány ochrany prírody, vedeckí odborníci a špecialisti na živočíšne a rastlinné druhy alebo biotopy, organizácie ochrany prírody, miestni odborníci,

—	správy o stave ochrany živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov podľa článku 12 smernice o ochrane vtáctva a článku 17 smernice o ochrane biotopov.

Obrázok 7

Kroky, ktoré je potrebné vykonať ako súčasť primeraného odhadu

URČIŤ, KTORÉ EKOLOGICKÉ CHA-RAKTERISTIKY SA MAJÚ ZOHĽADNIŤ PRI VYKONÁVANÍ ODHADU

Analyzovať potenciálne vplyvy činnostív rámci projektu na vyskytujúcesa druhy a biotopy

ZHROMAŽDIŤ EXISTUJÚCE INFORMÁCIE A PODĽA POTREBY VYKONAŤ DOPLŇUJÚCE ŠTÚDIEA PRIESKUMYV TERÉNE

ZHROMAŽDIŤ INFORMÁCIEO ĎALŠÍCH PLÁNOCH A PROJEKTOCH

s cieľom mať možnosť odhadnúť kumulatívne vplyvy

KONZULTOVAŤS PRÍSLUŠNÝMIORGÁNMI A SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

URČIŤ CIELEOCHRANY LOKALITY (LOKALÍT) SÚSTAVY NATURA 2000

ZISTIŤ, ČI EXISTUJÚNEJAKÉ ZVYŠKOVÉVPLYVY NA INTEGRITU LOKALITY

VYMEDZIŤ OBLASŤ ŠTÚDIE

URČIŤ / ODHADNÚŤ PREVENTÍVNEA ZMIERŇUJÚCE OPATRENIA

s cieľom odstrániť alebo znížiť vplyvy na nevýznamnú úroveň

NAVRHNÚŤPROGRAM MONITOROVANIA

ODHADNÚŤ VPLYVY A ICH VÝZNAMNOSŤ

na cieľové typy biotopov, biotopy živočíšnych a rastlinných druhova samotné druhy, ako aj naekologickú štruktúrua funkciu lokality

Zhromaždenie všetkých potrebných informácií o projekte aj o lokalite sústavy Natura 2000 je dôležitým úvodným krokom primeraného odhadu. Ide o bežný opakovaný postup. Ak prvá identifikácia a analýza ukazuje, že existujú výrazné medzery v poznatkoch, môže byť potrebná ďalšia základná ekologická a prieskumná práca v teréne s cieľom doplniť existujúce údaje.

Ako už bolo uvedené, je dôležité, aby primeraný odhad bol založený na najlepších vedeckých poznatkoch v danej oblasti a aby umožnil odstrániť akúkoľvek dôvodnú vedeckú pochybnosť, pokiaľ ide o následky prác plánovaných na dotknutom území. Potvrdili to viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Vo veci Waddenzee (C-127/02) Súdny dvor potvrdil, že „príslušné vnútroštátne orgány môžu povoliť (plán alebo projekt) len vtedy, ak získali istotu o tom, že táto činnosť nebude mať škodlivé účinky na integritu lokality. O taký prípad ide, keď neexistuje z vedeckého hľadiska žiadna rozumná pochybnosť, že tu takéto účinky nie sú“.

Podrobné prieskumy a práca v teréne sa musí zamerať na tie biotopy a druhy, ktoré sú potenciálne citlivé na činnosti v rámci projektu. Citlivosť treba analyzovať vzhľadom na možné interakcie medzi činnosťami v rámci projektu (charakter, rozsah, metódy atď.) a príslušnými biotopmi a živočíšnymi či rastlinnými druhmi (umiestnenie, ekologické požiadavky, životne dôležité územia, správanie atď.).

Všetky terénne štúdie musia byť dostatočne dôkladné a dlhodobé, aby zohľadnili skutočnosť, že ekologické podmienky sa môžu výrazne meniť podľa ročných období. Napríklad vykonanie terénneho prieskumu určitého druhu počas niekoľkých dní v zime nezachytí využívanie jeho biotopu počas dôležitejších období roka (napríklad v priebehu migrácie alebo párenia).

Včasné konzultácie s orgánmi ochrany prírody, inými vedeckými odborníkmi a organizáciami na ochranu prírody pomôžu zabezpečiť, aby sa vytvoril čo najúplnejší obraz o lokalite, druhoch, ktoré sa tam vyskytujú, a biotopoch a o type vplyvov, ktoré sa majú analyzovať. Konzultácie môžu poskytnúť aj rady týkajúce sa dostupných aktuálnych vedeckých informácií o danej lokalite a jej živočíšnych a rastlinných druhoch a typoch biotopov chránených v rámci EÚ (vrátane plánov riadenia sústavy Natura 2000) a dôvodov, prečo môžu byť potrebné doplňujúce základné štúdie a prieskumy v teréne s cieľom odhadnúť pravdepodobné vplyvy projektu.

Ostatné zainteresované strany, ako sú mimovládne organizácie ochrany prírody, výskumné inštitúcie alebo miestne organizácie, tiež môžu poskytnúť ďalšie miestne znalosti a ekologické informácie užitočné pre primeraný odhad.

— Zisťovanie negatívnych vplyvov

Po zhromaždení všetkých potrebných základných údajov a kontrole ich úplnosti sa môže začať odhad dosahov plánu alebo projektu na lokalitu sústavy Natura 2000. Opis potenciálnych negatívnych vplyvov plánov a projektov v oblasti energetickej prenosovej infraštruktúry, uvedený v kapitolách 3 a 4, by mal pomôcť pri zisťovaní, ktorým typom vplyvov treba venovať pozornosť.

Môže sa to týkať predovšetkým:

—	straty, degradácie alebo fragmentácie biotopu,

—	zásahu elektrickým prúdom alebo zrážky s elektrickým vedením,

—	vyrušovania a premiestnenia druhu,

—	vplyvov prekážok.

Vplyvy každého projektu budú jedinečné a musia sa hodnotiť individuálne. Je to v súlade s rozsudkom vo veci Waddenzee: „v rámci prieskumného posúdenia účinkov spojených s týmito plánmi alebo projektmi musí byť posúdený význam týchto účinkov, hlavne vo svetle osobitných vlastností a podmienok životného prostredia týmito plánmi alebo projektmi dotknutej lokality“.

Prvým krokom je zistiť, ktoré biotopy a druhy chránené v rámci EÚ vyskytujúce sa v každej lokalite by mohli byť potenciálne postihnuté a treba ich podrobiť ďalšiemu posúdeniu. Je to dôležité, keďže každý živočíšny či rastlinný druh a typ biotopu má svoj vlastný ekologický životný cyklus a požiadavky na ochranu. Vplyvy na každý z nich tiež budú v každej lokalite odlišné v závislosti od stavu ochrany a základných ekologických podmienok v konkrétnej lokalite.

V prípade každého zisteného vplyvu sa posúdenie zameria na veľkosť vplyvu, druh vplyvu, jeho rozsah, trvanie, intenzitu a načasovanie.

Súčasťou primeraného odhadu je vyhľadanie všetkých aspektov plánu alebo projektu, ktoré môžu mať dosah na danú lokalitu. Každý prvok plánu alebo projektu treba následne preskúmať a potenciálne vplyvy daného prvku by sa mali najskôr posúdiť vo vzťahu ku každému živočíšnemu či rastlinnému druhu alebo typu biotopu, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Potom sa spoločne posúdia vplyvy s rôznymi charakteristikami a tiež ich vzájomný vzťah, aby bolo možné zistiť interakcie medzi nimi.

Aj keď by sa posúdenie malo zameriavať na živočíšne či rastlinné druhy a biotopy európskeho významu, ktorými sa odôvodnilo označenie lokality za chránenú, nemalo by sa zabúdať, že tieto cieľové prvky sa tiež zložito vzájomne ovplyvňujú s inými druhmi a biotopmi, ako aj s fyzickým prostredím. Je preto dôležité, aby sa preskúmali všetky prvky, ktoré sa považujú za dôležité pre štruktúru, fungovanie a dynamiku ekosystému, keďže každá zmena môže aj negatívne ovplyvniť vyskytujúce sa typy biotopov a živočíšne či rastlinné druhy.

Vplyvy sa musia predpokladať čo najpresnejšie a základ týchto predpokladov by mal byť vysvetlený a zaznamenaný v rámci primeraného odhadu (to znamená uviesť aj určité vysvetlenie stupňa istoty v súvislosti s predpokladom vplyvov).

Ako každé posudzovanie vplyvu, aj primeraný odhad by sa mal vykonávať v štruktúrovanom rámci, aby sa zabezpečilo, že predpoklady sa dajú robiť čo najobjektívnejšie, s využitím merateľných kritérií vždy, keď je to možné. Uľahčí sa tým aj navrhovanie zmierňujúcich opatrení, ktoré môžu pomôcť odstrániť predpokladané vplyvy, alebo znížiť ich na nevýznamnú úroveň.

Predpokladanie pravdepodobných vplyvov môže byť zložitou úlohou, keďže autor musí plne rozumieť ekologickým procesom a požiadavkám na ochranu konkrétnych živočíšnych či rastlinných druhov alebo typov biotopov, ktoré by mohli byť postihnuté. Preto sa dôrazne odporúča, aby sa pri vykonávaní primeraného odhadu zabezpečilo potrebné odborné poradenstvo a vedecká podpora.

Bežne používané metódy pri predpokladaní možných vplyvov:

Pri vykonávaní primeraného odhadu by sa mali uplatňovať najlepšie dostupné techniky a metódy na odhadovanie rozsahu vplyvov. Niektoré z bežne používaných techník sú uvedené v tomto rámčeku.

—	Priame merania, napríklad rozlohy strateného alebo postihnutého biotopu, pomerných strát populácií druhov, biotopov a spoločenstiev.

—

Vývojové diagramy, sieťové diagramy a systémové diagramy na identifikáciu reťazcov vplyvov, ktoré sú výsledkom priamych vplyvov; nepriame vplyvy sa označujú ako sekundárne, terciárne atď., podľa toho, čo ich vyvolalo. Systémové diagramy sú pri ilustrovaní vzájomných vzťahov a procesov flexibilnejšie než sieťové diagramy.

—

Kvantitatívne prediktívne modely, ktoré poskytujú matematicky odvodené predpoklady založené na údajoch a prognózach o sile a smere vplyvov. Modely môžu extrapolovať predpoklady, ktoré sú konzistentné s minulými a súčasnými údajmi (analýza trendov, scenáre, analógie, ktoré prenášajú informácie z iných relevantných lokalít). Normatívne prístupy k činnosti modelovania ustupujú od požadovaného výsledku k posudzovaniu, či navrhovaný projekt dosiahne tieto ciele.

—	Štúdie úrovne populácie sú potenciálne výhodné napríklad pri určovaní vplyvov na úroveň populácie určitých druhov vtákov, netopierov alebo morských cicavcov.

—

—	Informácie z predchádzajúcich podobných projektov môžu byť užitočné, najmä ak boli vytvorené kvantitatívne predpoklady a boli monitorované počas prevádzky.

—	Odborné stanoviská a názory vychádzajúce z predchádzajúcich skúseností a konzultácií o podobných projektoch rozvoja vnútrozemských vodných ciest.

—

Upravené z publikácie: „Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov“, http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/art6/natura_2000_assess_en.pdf.

— Posúdenie potenciálnych kumulatívnych vplyvov

Pri posudzovaní sa nesmú prehliadať kumulatívne vplyvy. Nejde pritom len o zákonnú požiadavku podľa článku 6 ods. 3 smernice o ochrane biotopov, ale môže to mať značný dosah na plán alebo projekt, ako aj na ďalšie následné plány alebo projekty navrhované na tom istom na území.

Keďže rozvojové projekty v oblasti energetickej infraštruktúry pokračujú rýchlym tempom v celej EÚ, je dôležité, aby sa kumulatívne vplyvy podrobne posudzovali už v počiatočných fázach posudzovania, a nie iba ako „dodatočný nápad“ na konci procesu.

V článku 6 ods. 3 sa výslovne neuvádza typ plánov a projektov, v spojení s ktorými sa môže lokalita významne ovplyvniť, ale základným úmyslom je zohľadniť kumulatívne vplyvy, ktoré môžu vzniknúť v priebehu času. V tejto súvislosti by sa mali posudzovať plány alebo projekty, ktoré sú dokončené, ako aj tie, ktoré sú schválené, ale nedokončené, prípadne sú práve navrhované.

Členské štáty pri posudzovaní navrhovaného plánu alebo projektu nevytvárajú predpoklad zvýhodnenia iných podobných, ale zatiaľ nenavrhnutých plánov alebo projektov v budúcnosti. Naopak, ak na danom území už bol schválený jeden alebo viaceré projekty, môže sa tým znížiť ekologická prahová hodnota, pokiaľ ide o význam vplyvov budúcich plánov alebo projektov na tomto území.

Napríklad, ak sa projekty v oblasti infraštruktúry pre elektrickú energiu vo viacerých lokalitách sústavy Natura 2000 alebo v ich okolí predkladajú jeden po druhom, môže sa stať, že pri odhade prvého alebo druhého projektu sa dospeje k záveru, že neovplyvnia nepriaznivo lokality sústavy Natura 2000, no neskoršie projekty už nemusia byť schválené, pretože ich vplyvy v kombinácii s vplyvmi predchádzajúcich projektov budú dostatočne významné na to, aby bola integrita lokality nepriaznivo ovplyvňovaná.

V tejto súvislosti je dôležité, aby sa projekty v oblasti energetickej infraštruktúry vnímali strategicky a vo vzájomnej kombinácii na väčšom geografickom území, a nepovažovali sa len za individuálne izolované projekty.

— Kroky kumulatívneho posúdenia

Obrázok 8

(Upravené z publikácie: „Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov“,

http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/art6/natura_ 2000_assess_en.pdf)

Kroky posúdenia	Činnosti, ktoré je potrebné vykonať
Určenie všetkých projektov alebo plánov, ktoré by mohli pôsobiť vo vzájomnej spojitosti	Určiť všetky možné zdroje vplyvov posudzovaného projektu alebo plánu, spolu so všetkými ostatnými zdrojmi v existujúcom prostredí a všetkými ostatnými vplyvmi, ktoré pravdepodobne vyplynú z ďalších navrhovaných projektov alebo plánov.
Určenie vplyvov	Určiť typy vplyvu (napríklad hluk, zníženie zásob vody, emisie chemických látok atď.), ktoré môžu ovplyvniť jednotlivé aspekty štruktúry a funkcií lokality, ktoré sú citlivé na zmeny.
Stanovenie hraníc posúdenia	Stanoviť hranice skúmania kumulatívnych vplyvov: treba poznamenať, že tieto hranice budú rozdielne pre rôzne typy vplyvu (napríklad vplyv na vodné zdroje, hluk) a môžu zahŕňať aj vzdialené miesta (mimo daných lokalít).
Určenie ciest kumulácie	Určiť potenciálne cesty kumulácie (napríklad vodou, vzduchom atď., akumuláciou vplyvov v čase alebo priestore). Preskúmať podmienky lokality s cieľom určiť, kde sú ohrozené citlivé aspekty štruktúry a funkcie lokality.
Predpoklad	Stanoviť predpoklad závažnosti alebo rozsahu zistených pravdepodobných kumulatívnych vplyvov.
Odhad	Uviesť, či je pravdepodobné, že potenciálne kumulatívne vplyvy budú významné.

— Určovanie významu vplyvov

Po určení vplyvov je potrebné posúdiť ich význam pre lokalitu a jej cieľové prvky. Pri odhadovaní významu sa dajú preskúmať tieto parametre:

—

Kvantitatívne parametre: napríklad, aká časť biotopu je stratená pre daný živočíšny alebo rastlinný druh a typ biotopu. Pre niektoré z nich sa aj strata niekoľkých jedincov alebo malých území výskytu v danej lokalite sústavy Natura 2000 (napríklad v prípade prioritných typov biotopov a druhov) bude považovať za významný vplyv. Pre iné môže byť prah významu nastavený vyššie. Opäť to závisí od živočíšnych či rastlinných druhov a typov biotopov, stavu ich ochrany v danej lokalite, ako aj od ich vyhliadky do budúcnosti.

—

Kvalitatívne parametre: význam vplyvu by mal zohľadňovať aj kvalitu typu biotopu alebo živočíšneho či rastlinného druhu v danej lokalite. Môže ísť napríklad o lokalitu s významným výskytom určitého druhu (napríklad základné územie výskytu, väčšie územia reprezentatívnych lokalít atď.) alebo o lokalitu, kde je daný druh na hranici svojho existujúceho rozsahu rozšírenia. Biotop alebo druh môže mať dobré podmienky ochrany v rámci lokality, alebo naopak, zlé podmienky a potrebu obnovy.

—	Význam lokality z hľadiska biológie druhov, napríklad lokalita na reprodukciu (miesta hniezdenia, miesto trenia rýb atď.), biotop na získavanie potravy, možnosti poskytnutia útočiska, migračné trasy.

—	Ekologické funkcie potrebné na zachovanie alebo obnovu vyskytujúcich sa druhov a biotopov a na celkovú integritu lokality.

Ak existujú pochybnosti alebo rozdiely týkajúce sa miery významnosti, najlepšie je dosiahnuť širšiu zhodu medzi relevantnými odborníkmi, napríklad špecialistami na regionálnej a/alebo celoštátnej úrovni zameriavajúcimi sa na postihnuté cieľové prvky, a na základe toho dospieť ku konsenzu.

— Zavedenie zmierňujúcich opatrení na odstránenie nepriaznivých vplyvov

Po určení negatívnych vplyvov bude možné zvážiť, či sa dajú zaviesť zmierňujúce opatrenia na odstránenie alebo zníženie týchto vplyvov na nevýznamnú úroveň, prípadne opatrenia na predchádzanie týmto vplyvom (v kapitole 5 sú uvedené návrhy na rôzne druhy zmierňujúcich opatrení, ktoré by sa mohli použiť pre projekty v oblasti energetickej infraštruktúry). Pri skúmaní vhodných zmierňujúcich opatrení je dôležité najskôr zvážiť tie, ktoré môžu odstrániť vplyvy pri zdroji, a iba ak tieto opatrenia nie sú možné, mali by sa preskúmať ďalšie zmierňujúce opatrenia, ktoré môžu prinajmenšom výrazne znížiť alebo zastaviť negatívne vplyvy projektu.

Zmierňujúce opatrenia musia byť konkrétne navrhnuté na odstránenie alebo zníženie negatívnych vplyvov zistených počas primeraného odhadu. Nesmú sa zamieňať s kompenzačnými opatreniami, ktoré sú určené na kompenzáciu spôsobených škôd. Kompenzačné opatrenia sa môžu zvažovať iba v prípade, ak plán alebo projekt bol prijatý ako nutný z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a neexistujú žiadne alternatívy (podľa článku 6 ods. 4, pozri ďalej).

Navrhované zmierňujúce opatrenia môžu obsahovať:

—	podrobnosti o každom z navrhovaných opatrení a vysvetlenie, ako bude odstraňovať alebo znižovať zistené negatívne vplyvy,

—	informáciu o tom, ako bude opatrenie zabezpečené a kto ho vykoná,

—	časový rozvrh vykonávania v súvislosti s plánom alebo projektom (v niektorých prípadoch treba opatrenie zaviesť ešte pred samotnou realizáciou),

—	podrobné informácie o tom, ako bude opatrenie monitorované a ako sa budú výsledky spätne využívať v každodennom fungovaní projektu (adaptabilné riadenie, pozri ďalej).

To umožní príslušnému orgánu určiť, či je schopný odstrániť zistené negatívne vplyvy (a nespôsobiť pritom nechtiac iné nepriaznivé vplyvy na dané živočíšne či rastlinné druhy a typy biotopov). Ak sa zmierňujúce opatrenia považujú za dostatočné, stanú sa integrálnou súčasťou špecifikácie konečného plánu alebo projektu, alebo môžu byť uvedené ako podmienka na schválenie projektu.

— Určenie, či je postihnutá integrita lokality

Po čo najpresnejšom stanovení predpokladu vplyvov projektu, posúdení miery ich významnosti a preskúmaní všetkých možných zmierňujúcich opatrení musí primeraný odhad dospieť ku konečnému záveru, či projekt nepriaznivo ovplyvní integritu lokality sústavy Natura 2000.

Pojem „integrita“ sa jednoznačne vzťahuje na ekologickú integritu. „Integritu lokality“ je možné užitočne vymedziť ako kompaktný súhrn ekologickej štruktúry, funkcie a ekologických procesov lokality na celom jej území, alebo biotopov, sústavy biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Lokalita sa dá opísať ako oblasť s vysokým stupňom integrity, kde sa realizuje prirodzený potenciál na plnenie cieľov ochrany lokality, zachováva sa schopnosť samoopravy a samoobnovy za dynamických podmienok a vyžaduje sa minimum podpory riadenia zvonku.

Ak plán alebo projekt nepriaznivo ovplyvní integritu lokality iba vizuálne, alebo spôsobí významné vplyvy na typy biotopov alebo živočíšne či rastlinné druhy iné než tie, pre ktoré bola lokalita označená za súčasť sústavy Natura 2000, nie je to nepriaznivý vplyv na účely článku 6 ods. 3. Na druhej strane, ak jeden živočíšny či rastlinný druh alebo typ biotopu, pre ktorý bola lokalita označená za chránenú, je významne postihnutý, aj integrita lokality je nevyhnutne významne postihnutá.

Výraz „integrita lokality“ ukazuje, že ide o zameranie sa na konkrétnu lokalitu. Preto nie je možné prijať argumentáciu, podľa ktorej sa poškodenie lokality alebo jej časti dá ospravedlniť tým, že stav ochrany typov biotopu a druhov, ktoré sa tam vyskytujú, aj tak zostane v rámci európskeho územia členského štátu priaznivý.

V praxi sa posudzovanie integrity lokality zameria predovšetkým na zisťovanie, či projekt:

—	spôsobuje zmeny významných ekologických funkcií potrebných pre cieľové prvky,

—	výrazne zmenšuje územie výskytu typov biotopu (aj keď menej kvalitných), alebo znižuje životaschopnosť populácií druhov v danej lokalite, ktoré sú cieľovými prvkami,

—	znižuje diverzitu lokality,

—	vedie k fragmentácii lokality,

—	vedie k strate alebo obmedzeniu kľúčových charakteristík lokality (napríklad stromový porast, pravidelné každoročné záplavy), od ktorých závisí stav cieľového prvku,

—	zabraňuje plneniu cieľov ochrany lokality.

7.3.3. Tretí krok: schválenie alebo zamietnutie plánu alebo projektu s ohľadom na závery primeraného odhadu

Dôkazné bremeno jednoznačne spočíva v preukázaní neexistencie vplyvov, a nie ich existencie. Potvrdili to viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Vo veci Waddenzee (C-127/02) Súdny dvor potvrdil, že „povolenie […] plánu alebo projektu môže byť udelené len pod podmienkou, že sa príslušné vnútroštátne orgány presvedčili, že tento plán alebo projekt nebude mať škodlivé následky na integritu dotknutej lokality. Príslušný orgán musí teda odoprieť súhlas s plánom alebo projektom, ak je tu neistota o tom, že nevzniknú žiadne nepriaznivé vplyvy na lokalitu ako takú.“

Primeraný odhad a jeho závery by sa mali jednoznačne zaznamenať a správa o primeranom odhade by mala byť dostatočne podrobná a presvedčivá, aby preukázala, ako bolo dosiahnuté konečné rozhodnutie a na akých vedeckých základoch bolo rozhodnutie prijaté.

7.4. Postup uplatnenia výnimky podľa článku 6 ods. 4

Článok 6 ods. 4

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.

V článku 6 ods. 4 sa umožňuje výnimka zo všeobecného pravidla podľa článku 6 ods. 3. Nie je to automatický proces, je vecou navrhovateľa projektu alebo plánu, aby sa rozhodol, či chce o výnimku požiadať. V článku 6 ods. 4 sú stanovené podmienky, ktoré je v takých prípadoch potrebné splniť, a kroky, ktoré sa musia vykonať predtým, než príslušný vnútroštátny orgán môže schváliť plán alebo projekt, ktorý bol posúdený ako nepriaznivo ovplyvňujúci integritu lokality podľa článku 6 ods. 3.

V článku 6 ods. 4 sa požaduje, aby príslušné orgány pred prijatím rozhodnutia, či sa schváli plán alebo projekt, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť lokalitu, zabezpečili splnenie týchto podmienok:

—	Alternatíva predložená na schválenie najmenej poškodzuje biotopy, druhy a integritu lokality sústavy Natura 2000 a neexistuje žiadna iná realizovateľná alternatíva, ktorá by neovplyvňovala integritu lokality.

—	Existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré odôvodňujú schválenie plánu alebo projektu, vrátane záujmov sociálnej alebo ekonomickej povahy.

—	Prijaté boli všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000.

Dôležité je poradie, v akom sa tieto podmienky overujú, keďže každý krok určuje, či bude ďalší krok potrebný. Napríklad, ak sa zistí, že k danému plánu alebo projektu existuje alternatíva, nemá zmysel overovať, či pôvodný plán alebo projekt predstavuje vyšší verejný záujem, alebo vypracovávať vhodné kompenzačné opatrenia, keďže tento plán alebo projekt by v žiadnom prípade nemohol byť schválený, ak existuje realizovateľná alternatíva.

Obrázok 9

Vývojový diagram podmienok podľa článku 6 ods. 4

Povolenie môže byť vydané.Musia sa prijať kompenzačné opatrenia.

Plán alebo projekt by mohol nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality.

Vyskytuje sa v lokalite prioritnýbiotop alebo druh, ktorý by mohol byť plánom alebo projektom postihnutý?

Áno

Povolenie nemôže byťvydané.

Povolenie môže byť vydané z iných naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu po konzultáciis Komisiou.

Musia sa prijať kompenzačnéopatrenia.

Existujú dôvody týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí, prípadne významných environmentálnych prínosov?

Existujú naliehavé dôvodyvyššieho verejného záujmu?

Existujú alternatívne riešenia?

Áno

Nie

Áno

— Preukazovanie neexistencie alternatívnych riešení

V prípade, keď projekt prešiel primeraným odhadom a dospelo sa k záveru, že nepriaznivo ovplyvní integritu lokality, potom je vecou príslušného orgánu určiť, či existujú alternatívne riešenia. Analyzovať by sa mali všetky realizovateľné alternatívy, predovšetkým ich relatívna schopnosť zachovávať ciele ochrany lokalít sústavy Natura 2000 a integritu týchto lokalít.

Zvolené alternatívne riešenia sa budú musieť podrobiť aj novému primeranému odhadu, ak je pravdepodobné, že významne ovplyvnia tú istú alebo inú lokalitu sústavy Natura 2000. Zvyčajne, ak je alternatíva podobná pôvodnému návrhu, pri novom odhade sa mnohé potrebné informácie môžu získať z prvého primeraného odhadu.

— Naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu

Ak neexistujú alternatívne riešenia, alebo takéto riešenia majú ešte viac negatívnych vplyvov na ciele ochrany alebo integritu danej lokality, príslušné orgány musia preskúmať, či existujú naliehavé dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré odôvodňujú schválenie plánu alebo projektu napriek skutočnosti, že môže nepriaznivo ovplyvniť integritu lokality sústavy Natura 2000.

Pojem „naliehavý dôvod vyššieho verejného záujmu“ nie je v smernici vymedzený. Z textu je však zrejmé, že aby mohol byť plán alebo projekt schválený v kontexte článku 6 ods. 4, musí spĺňať všetky tieto tri podmienky:

—	Musia existovať naliehavé dôvody na realizáciu plánu alebo projektu, pričom „naliehavé“ v tomto zmysle jednoznačne znamená, že projekt je pre spoločnosť veľmi dôležitý, a nie iba žiaduci alebo užitočný.

—

Plán alebo projekt musí byť súčasťou vyššieho záujmu, inými slovami, musí sa preukázať, že vykonanie plánu alebo projektu je ešte dôležitejšie než plnenie cieľov smernice o ochrane vtáctva a smernice o ochrane biotopov. Je zrejmé, že nie každý druh verejného záujmu sociálnej alebo ekonomickej povahy je postačujúci, predovšetkým v porovnaní s osobitnou závažnosťou záujmov chránených na základe príslušnej smernice. Je tiež opodstatnené predpokladať, že verejný záujem môže byť „vyšší“ iba v prípade, že ide o dlhodobý záujem. Krátkodobé ekonomické záujmy alebo iné záujmy, ktoré by prinášali iba krátkodobé výhody, by neboli dostatočné na preváženie dlhodobých záujmov ochrany, ktoré sa presadzujú v smernici.

—	Musí ísť o verejný záujem - z textu je zrejmé, že iba verejný záujem môže vyvážiť ciele smernice týkajúce sa ochrany. Projekty vypracované súkromnými subjektmi sa preto môžu posudzovať iba v prípade, ak slúžia preukázanému verejnému záujmu.

V článku 6 ods. 4 druhom pododseku sú ako príklady naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu uvedené ľudské zdravie, verejná bezpečnosť a priaznivé dôsledky prvoradého významu pre životné prostredie. Uvádzajú sa aj „ďalšie nevyhnutné dôvody vyššieho verejného záujmu“ sociálnej alebo ekonomickej povahy.

Projekty spoločného záujmu podľa nariadenia o TEN-E sa považujú za projekty vo verejnom záujme z hľadiska politiky v oblasti energetiky a môžu sa považovať za projekty vo vyššom verejnom záujme za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 6 ods. 4.

To sa dá odôvodniť iba v prípade, že sa nevyhnutné dôvody vyššieho verejného záujmu týkajú:

—	ľudského zdravia a verejnej bezpečnosti alebo

—	vyšších priaznivých dôsledkov pre životné prostredie alebo

—	ďalších nevyhnutných dôvodov, ak k nim Komisia pred vydaním povolenia pre plán alebo projekt poskytla stanovisko.

— Kompenzačné opatrenia

Ak sú splnené uvedené podmienky, orgány musia tiež zabezpečiť, aby pred začiatkom realizácie projektu boli prijaté a zavedené kompenzačné opatrenia. Kompenzačné opatrenia preto predstavujú poslednú možnosť a používajú sa iba v prípadoch, keď bolo prijaté rozhodnutie pokračovať v príprave plánu alebo projektu, keďže sa preukázalo, že neexistujú žiadne alternatívne riešenia a že daný projekt je nutný z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, a to za podmienok uvedených vyššie.

Kompenzačné opatrenia podľa článku 6 ods. 4 sú jednoznačne odlišné od zmierňujúcich opatrení zavedených na základe článku 6 ods. 3. Cieľom zmierňujúcich opatrení je minimalizovať alebo dokonca zrušiť negatívne vplyvy na lokalitu, ktoré môžu vzniknúť ako dôsledok vykonávania plánu alebo projektu.

Na druhej strane, kompenzačné opatrenia sú v užšom zmysle slova nezávislé od projektu. Ich účelom je vykompenzovať negatívne vplyvy plánu alebo projektu (po zavedení všetkých možných zmierňujúcich opatrení na daný plán alebo projekt) tak, aby zostala zachovaná celková ekologická koherencia sústavy Natura 2000. Kompenzačné opatrenia musia byť schopné plne kompenzovať škody spôsobené lokalite a biotopom, ako aj druhom chráneným v rámci EÚ vyskytujúcim sa v tejto lokalite, a musia byť dostatočné, aby zabezpečili ochranu celkovej koherencie sústavy Natura 2000.

Aby sa zabezpečila ochrana celkovej koherencie sústavy Natura 2000, kompenzačné opatrenia navrhnuté pre plán alebo projekt budú predovšetkým:

—	prispievať k ochrane postihnutých typov biotopov a druhov v rámci dotknutého biogeografického regiónu alebo v rámci tej istej oblasti prirodzeného výskytu, migračnej trasy alebo územia zimovania pre druhy v dotknutom členskom štáte,

—	poskytovať funkcie porovnateľné s funkciami, ktorými sa odôvodnil výber pôvodnej lokality, najmä pokiaľ ide o primerané geografické rozšírenie,

—	dopĺňať bežné povinnosti podľa smernice, t. j. nemôžu nahrádzať existujúce záväzky, ako je vykonávanie plánov riadenia sústavy Natura 2000.

Podľa existujúceho usmernenia Komisie (34) môžu kompenzačné opatrenia podľa článku 6 ods. 4 pozostávať z jedného alebo viacerých takýchto prvkov:

—	nové vytvorenie porovnateľného biotopu alebo biologické vylepšenie biotopu horšej kvality v rámci existujúcej lokality označenej za chránenú, za predpokladu, že to bude nad rámec cieľov ochrany tejto lokality,

—	zaradenie novej lokality s porovnateľnou alebo vyššou kvalitou a podmienkami v porovnaní s pôvodnou lokalitou do sústavy Natura 2000,

—	nové vytvorenie porovnateľného biotopu alebo biologické vylepšenie biotopu horšej kvality mimo lokality označenej za chránenú a následné zaradenie tejto lokality do sústavy Natura 2000.

Typy biotopov a druhy postihnuté negatívnymi vplyvmi sa musia prinajmenšom vykompenzovať v porovnateľných pomeroch, ale vzhľadom na skutočnosť, že pokusy o nové vytvorenie biotopov alebo obnovu biotopov horšej kvality sprevádza vysoké riziko a vedecká neistota, dôrazne sa odporúča uplatňovať oveľa vyššie pomery než 1:1, aby sa zabezpečilo, že opatrenia skutočne prinesú potrebnú kompenzáciu.

Považuje sa za osvedčený postup uplatňovať kompenzačné opatrenia na miestach čo najbližšie k postihnutému územiu, aby sa maximalizovali šance na ochranu celkovej koherencie sústavy Natura 2000. Najviac uprednostňovanou možnosťou je preto vykonávať kompenzačné opatrenia v lokalite sústavy Natura 2000 alebo v jej blízkosti, na území, ktoré vykazuje vhodné podmienky na úspešnú realizáciu opatrení. To však nie je vždy možné a vtedy je potrebné určiť súbor priorít, ktoré sa uplatňujú pri vyhľadávaní lokalít spĺňajúcich požiadavky stanovené v smernici o ochrane biotopov. Za týchto okolností sa pravdepodobnosť dlhodobej úspešnosti najlepšie vyhodnotí prostredníctvom partnerského preskúmania v rámci vedeckých štúdií trendov.

Členské štáty musia venovať osobitnú pozornosť prípadom, keď sa negatívne vplyvy plánu alebo projektu prejavujú v oblastiach vzácnych prirodzených biotopov alebo prirodzených biotopov, ktoré potrebujú dlhé obdobie na dosiahnutie rovnakej ekologickej funkčnosti. Pre niektoré biotopy a druhy môže byť jednoducho nemožné vykompenzovať akúkoľvek stratu v primeranom časovom rámci, keďže ich vývoj môže trvať desaťročia, alebo to jednoducho môže byť technicky nemožné.

Napokon, kompenzačné opatrenia musia byť zavedené a plne funkčné pred začatím práce na pláne alebo projekte. Pomôže to utlmiť škodlivé vplyvy projektu na druhy a biotopy tým, že sa im poskytnú vhodné alternatívne lokality na kompenzačnom území. Ak sa to nedá úplne dosiahnuť, príslušné orgány by mali požadovať mimoriadnu kompenzáciu za prechodné straty, ku ktorým by medzičasom došlo.

Informácie o kompenzačných opatreniach by sa mali predložiť Komisii pred začiatkom ich uplatňovania a pred začiatkom realizácie príslušného plánu alebo projektu. Preto sa odporúča, aby sa informácie o kompenzačných opatreniach predkladali Komisii okamžite po ich prijatí v procese plánovania, aby mohla posúdiť, či sa ustanovenia smernice uplatňujú správne.

8. ENERGETICKÁ PRENOSOVÁ A PREPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA V MORSKOM PROSTREDÍ

Tento oddiel dokumentu je venovaný vplyvom súvisiacim s inštaláciou, prevádzkou a vyraďovaním z prevádzky energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúry v morskom prostredí a s jej pripojením k sieti na pevnine cez prílivové oblasti. Základnými komponentmi tejto infraštruktúry sú podmorské káble a potrubia. Tento dokument nezahŕňa vplyvy elektrických rozvodní a terminálov pre skvapalnený zemný plyn (LNG) na mori, ani prepravy zemného plynu a ropy loďami a súvisiacej infraštruktúry, ako sú zariadenia prístavov, ani plošín na ťažbu ropy na mori. K dispozícii sú informácie o potenciálnych vplyvoch na životné prostredie spojených s týmito činnosťami a infraštruktúrou, a je potrebné poznamenať, že tieto vplyvy môžu byť významné, napríklad veľké úniky ropy a vplyv na morské biotopy a živočíšne či rastlinné druhy v sústave Natura 2000. Zároveň sú k dispozícii aj príslušné usmernenia k potenciálnym zmierňujúcim opatreniam z viacerých zdrojov vrátane Európskej komisie, Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR), Dohovoru o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (HELCOM) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) (35).

Vplyv prenosu a prepravy energie v morskom prostredí na životné prostredie v Európe v súvislosti s odvetvím ťažby ropy a zemného plynu na mori je predmetom rozsiahlych štúdií už viac ako 50 rokov. Výsledkom získaných skúseností, nových technológií a lepšieho porozumenia dôsledkom počas tohto obdobia je rozsiahly súbor informácií o spôsoboch, ako zabrániť potenciálnym vplyvom alebo ich zmierniť. Tieto informácie nie sú dôležité len pre ropný a plynárenský priemysel, ale aj pre novšie morské energetické technológie, ako sú veterné elektrárne na mori, turbíny na morské prúdy a potenciálna budúca infraštruktúra spojená so zachytávaním a ukladaním oxidu uhličitého (CCS). V tomto oddiele dokumentu sú uvedené možnosti a spôsoby zmierňovania negatívnych vplyvov na základe skúseností s osvedčenými postupmi v rámci celej EÚ aj mimo nej a čitateľ tu nájde aj nasmerovanie k ďalším zdrojom informácií o tejto problematike.

8.1. Prehľad súčasnej energetickej infraštruktúry v morských vodách EÚ

Nerovnomerné globálne rozloženie zdrojov energie, ako je napríklad ropa, zemný plyn, uhlie a dokonca aj niektoré obnoviteľné zdroje, vo vzťahu k lokalitám, kde je dopyt po energii najväčší, znamená rozsiahlu celosvetovú prepravu energie vo všetkých jej formách. Značný podiel infraštruktúry, ktorá sa vybudovala na prepravu potrebných materiálov, sa nachádza v morskom prostredí. V rámci Európy nie je táto infraštruktúra umiestnená len v pomerne plytkých vodách kontinentálneho šelfu, v Baltskom mori, Írskom mori a Severnom mori, ale aj v hlbších vodách Stredozemného mora, Nórskeho mora a Atlantického oceánu na sever a západ od Britských ostrovov.

Základnú infraštruktúru tvoria káble a potrubia a vznikajú aj potenciálne nové spôsoby využitia existujúcich potrubí, ako napríklad uplatnenie v rámci prevádzky CCS.

8.1.1. Ropa a zemný plyn

Ropa a zemný plyn sú hlavnými piliermi energetiky na mori už takmer 50 rokov, od objavenia ropných polí Brent a Forties v Severnom mori v 60. rokoch minulého storočia. Potrubia rôznych veľkostí a z rozličných konštrukčných materiálov predstavujú základnú infraštruktúru na prepravu kvapalín v rámci produkcie ropy a zemného plynu (tabuľka 2). K pomocným zariadeniam tvoriacich súčasť infraštruktúry patria betónové platne, ktorými sa potrubia upevňujú k morskému dnu, a križovania potrubí, ktoré môžu byť skonštruované s použitím betónových platní, vakov naplnených injektážnou maltou a liatych betónových štruktúr s ochrannou navážkou skál. Napríklad v sektore Spojeného kráľovstva v Severnom mori bolo v rámci podmorskej infraštruktúry súvisiacej s ťažbou ropy a zemného plynu a v jej okolí uložených odhadom 35 000 – 45 000 betónových platní a viac ako 45 000 km potrubí a káblov (Oil & Gas UK, 2013).

Tabuľka 2

Podrobná kategorizácia potrubí v prevádzke v Severnom mori

(obrázok 1 z publikácie Oil & Gas UK, 2013)

Opis potrubia	Typické rozmery	Použitie	Základné konštrukčné materiály	Doplnkové povrchové vrstvy
Diaľkové potrubia	Priemer do 44 palcov, dĺžka do 840 kilometrov	Hlavná infraštruktúra pre export ropy a zemného plynu	Uhlíková oceľ	Antikorózna povrchová vrstva a betónová zaťažujúca vrstva
Pevné potrubia	Priemer do 16 palcov, dĺžka do 50 kilometrov	Potrubia v rámci polí a spojovacie diely	Uhlíková oceľ alebo vysokolegovaná zliatina	Polymérna antikorózna povrchová vrstva
Pružné potrubia	Priemer do 16 palcov, dĺžka do 10 kilometrov	Potrubia v rámci polí a spojovacie diely	Skelet z vysokolegovaných zliatin a polymérnych vrstiev, koncové diely zo zliatiny	Polymérne vonkajšie vrstvy
Spojovacie potrubia	Priemer 2 až 8 palcov, dĺžka do 50 kilometrov	Chemické, hydraulické a komunikačné rozvody	Potrubia z termoplastového polyméru alebo z vysokolegovanej ocele, ochranná vrstva vodičov	Polymérne vonkajšie vrstvy
Elektrické káble	Priemer 2 až 4 palce, dĺžka do 300 kilometrov	Rozvod elektrickej energie medzi poľami a v rámci polí	Medené jadro s ochrannou vrstvou vodičov	Polymérne vonkajšie vrstvy

Ropovody a plynovody sa nachádzajú vo všetkých regionálnych moriach Európy. V Stredozemnom mori sa tromi plynovodmi prepravuje zemný plyn priamo zo severnej Afriky do Španielska a Talianska. Súčasťou prenosovej a prepravnej infraštruktúry sú aj potrubia a káble spojené s veľkými rozvojovými projektmi v oblasti ropy a zemného plynu v severných regiónoch Severného mora, s rozvojovými projektmi v oblasti zemného plynu v južných regiónoch Severného mora, ako aj s ťažobnými vrtmi v Írskom mori, Keltskom mori, Biskajskom zálive a Cádizskom zálive (OSPAR, 2010).

Ďalším komponentom sú podmorské káble spojené s ťažbou ropy a zemného plynu na mori. Na prenos striedavého prúdu sa používajú štyri rôzne typy káblov: káble s jedným alebo s tromi vodičmi a s olejovou izoláciou a káble s jedným alebo s tromi vodičmi a s polyetylénovou izoláciou (PEX). S rozvojom odvetvia za uplynulých 50 rokov sa nielen zvýšil počet týchto káblov, ale vzrástla aj ich technická komplexnosť do takej miery, že niektoré zariadenia na mori, ako napríklad plávajúce výrobné, skladovacie a vykladacie jednotky (FPSO), môžu byť napájané podmorskými káblami zo zariadení inštalovaných na pevnine.

8.1.2. Elektrická energia vyrábaná na mori z vetra, vĺn a prílivu

Rast odvetvia obnoviteľných zdrojov energie v Európe v uplynulých dvoch desaťročiach zahŕňal aj rozširovanie do morského prostredia. Spočiatku boli vybudované malé počty veterných turbín v blízkosti pobrežia v Severnom mori a Baltskom mori s výrobnou kapacitou menej než 1 MW. Veľkosti turbín a rozsahy projektov sa zväčšovali a zmeny v technológii a v ekonomike výroby elektrickej energie z vetra na mori umožnili výstavbu v hlbších vodách, niekedy aj viac ako 20 km od pobrežia. V súčasnosti je väčšina kapacity veterných elektrární na mori v Európe sústredená v Severnom mori (obrázok 10, tabuľka 3) (36). Najväčšia z nich, London Array vo vonkajšom ústí Temže (175 turbín s celkovým výkonom 630 MW), je v súčasnosti najväčšou veternou elektrárňou na mori na svete.

Obrázok 10

Inštalovaný výkon – kumulatívny podiel jednotlivých krajín (MW)

Spojené kráľovstvo má najväčší inštalovaný výkon veterných elektrární na mori v Európe, ktorá predstavuje 40,8 % inštalovaného výkonu všetkých zariadení. Nasleduje Nemecko s podielom 32,5 %. Dánsko zostáva tretím najväčším trhom s podielom 10,1 % napriek tomu, že v roku 2016 tam nepribudli nové zariadenia, a Holandsko (8,8 %) predbehlo Belgicko (5,6 %) a má štvrtý najväčší podiel v Európe.

Tabuľka 3

Inštalovaný výkon veterných elektrární na mori v Európe ku koncu roka 2016 (Wind Europe, 2016)

KRAJINA	BE	DE	DK	ES	FI	IE	NL	NO	SE	UK	SPOLU
Počet elektrární	6	18	13	1	2	1	6	1	5	28	81
Počet zapojených turbín	182	947	517	1	11	7	365	1	86	1 472	3 589
Inštalovaný výkon	712 MW	4 108 MW	1 271 MW	5 MW	32 MW	25 MW	1 118 MW	2 MW	202 MW	5 156 MW	12 631 MW

Infraštruktúra spojená s prenosom energie z veterných elektrární na mori pozostáva z podmorských prenosových káblov s prepojením na pevninu a s prechodovými šachtami. Keďže počet a veľkosť týchto zariadení rastie, znamená to zodpovedajúci nárast hustoty káblových sietí v blízkosti pobrežia, ako aj exportnej kabeláže a kabeláže v rámci jednotlivých častí elektrárne a medzi nimi. Napríklad veterná elektráreň na mori Horns Rev 2 má 70 km kabeláže medzi jednotlivými časťami elektrárne (37) (obrázok 3) a pre veternú elektráreň na mori London Array bolo potrebné uložiť viac ako 200 km kabeláže medzi časťami elektrárne. V závislosti od požiadaviek na prenos a od uvažovaných nákladov sa používajú káble na striedavý prúd aj na vysokonapäťový jednosmerný prúd.

Obrázok 11

Kabeláž medzi jednotlivými časťami veternej elektrárne na mori Horns Rev 2

V porovnaní s veternými elektrárňami na mori je technológia získavania energie z vĺn a prílivových prúdov v pomerne ranej etape komerčného vývoja. Dospela však už do bodu, keď sa rozmiestňujú veľkorozmerné zariadenia prototypov a v niektorých prípadoch už aj dodávajú energiu do siete. Sú medzi nimi zariadenia plávajúce, sčasti ponorené a upevnené k morskému dnu pomocou kotvenia, pilierov a základov na báze gravitácie (38). Navrhovateľom projektov sú v členských štátoch EÚ k dispozícii osobitné oblasti rozvoja vrátane testovacích zariadení, sieťovej infraštruktúry a systémov udeľovania povolení, a to v Írsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Portugalsku, Fínsku, Španielsku, vo Francúzsku a v Taliansku. Koncom roka 2016 dosiahol inštalovaný výkon v rámci Európy viac ako 14 MW (39), z toho najviac vo vodách Spojeného kráľovstva. Európske centrum pre výskum morskej energie (EMEC) na súostroví Orkneje poskytuje prvé kompletné testovacie a akreditačné zariadenie v reálnych morských podmienkach pripojené na elektrizačnú sústavu, a zariadenie „Wave Hub“ pri pobreží severného Cornwallu poskytuje spoločnú infraštruktúru na mori na predvádzanie a testovanie zoskupenia zariadení na využívanie energie vĺn.

Prenosová infraštruktúra potrebná na prenos energie od zariadení na výrobu energie z morských vĺn a prúdov bude pravdepodobne podobná infraštruktúre na prenos striedavého prúdu z veterných elektrární na mori, hoci v budúcnosti sa môže uvažovať aj o použití káblov na vysokonapäťový jednosmerný prúd. Vzhľadom na dynamickejšie prostredia, v ktorých treba energetické zariadenia rozmiestniť, vrátane skalnatého morského dna vymývaného morskými prúdmi, však môže byť potrebné sofistikovanejšie usporiadanie ukotvenia. V tomto štádiu rozvoja sa výrobné zariadenia nachádzajú blízko k pobrežiu, takže v porovnaní s rozvinutejším odvetvím veterných elektrární na mori sú požiadavky na infraštruktúru káblov a rozvodní menšie.

8.1.3. Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS)

Zachytávanie CO2 zo spaľovania fosílnych palív a jeho preprava a ukladanie do geologických formácií pod morským dnom je pomerne nová oblasť odvetvia energetiky. Tento proces môže zahŕňať prepravu CO2 potrubiami zo závodov na pevnine do ukladacích zásobníkov na mori, ako aj z výrobných zariadení na mori na pevninu na spracovanie a potom naspäť na more na uloženie. Relevantné skúsenosti dosiaľ získané v morskom prostredí pochádzajú z projektu zdokonalenej ťažby ropy (v nórskom ložisku zemného plynu Sleipner West v severnom regióne Severného mora) a z projektu zachytávania a ukladania CO2 z ložiska zemného plynu Sohvit, kde sa oxid uhličitý vedie potrubím 152 km späť k ložisku a vstrekuje sa do hlbinných soľných formácií na mori (40). CO2 je stlačený do hustého skupenstva (t. j. kvapalnej alebo nadkritickej fázy), čo umožňuje účinný prietok.

8.1.4. Prenosové sústavy

Baltské more pretínajú viaceré stredné a veľké prepojenia pre vysokonapäťový jednosmerný prúd. Ide o prepojenia medzi Fínskom a Švédskom, Švédskom a Poľskom, Dánskom a Nemeckom a Švédskom a Nemeckom. Vedenie NorNed v Severnom mori s dĺžkou 580 km, ktoré spája elektrizačné sústavy Nórska a Holandska, je najdlhším podmorským vysokonapäťovým káblom na svete. V súčasnosti existuje iba jedna prenosová trasa medzi krajinami južného a východného Stredozemia a členskými štátmi EÚ, a to medzi Marokom a Španielskom, ale pripravené sú plány ďalších systémov, napríklad medzi Tuniskom a Talianskom (má byť v prevádzke od roku 2017). Ďalšími príkladmi sú podmorské prepojenia medzi Talianskom a Gréckom, Korzikou a Talianskom a zo Sardínie na taliansku pevninu.

8.1.5. Výhľady do budúcnosti

Budúca energetická prenosová a prepravná infraštruktúra v moriach okolo Európy si bude vyžadovať údržbu, vylepšovanie a rozširovanie, ako aj vyraďovanie z prevádzky. Bude to potrebné na čo najlepšie využitie existujúcich zdrojov na dosiahnutie väčšej kapacity (pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori) a využitie výhody novších technológií výroby energie na mori. K zmenám motivujú aj strategické otázky, ako je potreba vyššej energetickej bezpečnosti, optimalizácia systému a náklady na prenos a prepravu energie.

Oblasť Severného mora poskytuje jedinečnú príležitosť na dodávku značného množstva nízkouhlíkovej energie z miestnych zdrojov, navyše produkovanej neďaleko tej časti Európy, kde sa vytvára veľká časť jej HDP. Očakáva sa, že do roku 2030 bude táto nová produkcia energie pochádzať predovšetkým z veterných elektrární na mori. Existuje aj významný potenciál na integráciu obchodu a trhu s elektrickou energiou, čo by riešilo problém štrukturálnych rozdielov v cenách (veľkoobchodných) elektrickej energie medzi jednotlivými trhmi v regióne (ceny v Spojenom kráľovstve sú výrazne vyššie než na kontinente). Severné more môže slúžiť aj na predvádzanie a rozsiahle zavádzanie nových nízkouhlíkových technológií, napríklad na CCS, získavanie energie z vĺn a prílivu a na uskladňovanie energie na mori.

Kľúčom na využitie tohto potenciálu bude lepšie vzájomné prepojenie a koordinovaný rozvoj elektrizačnej sústavy na mori. Integrovaný systém zdrojov energie v Severnom mori podporí hospodársky rast a vytváranie vysokokvalifikovaných pracovných miest v regióne. Rozvoj takého systému bude prospešný pre všetky krajiny, keďže energetické profily krajín sa v mnohom vzájomne dopĺňajú.

Existujúcou morskou infraštruktúrou sa prepravujú veľké objemy ropy a zemného plynu po celej Európe aj mimo nej. Takáto preprava bude nielen pokračovať, ale pravdepodobne dôjde k jej rozšíreniu, pretože produkcia začína byť realizovateľná aj ďalej od pobrežia a dochádza k novým objavom, ako v prípade uhľovodíkových polí v Levantskej panve vo východnej časti Stredozemného mora. Existujú návrhy infraštruktúry, ktorých cieľom je preprava zemného plynu z Ruska, kaspickej oblasti, Blízkeho východu, východného Stredozemia a zo severnej Afriky do Európskej únie. Viaceré z týchto návrhov by zahŕňali úseky podmorských plynovodov v Čiernom mori, Stredozemnom mori a Jadranskom mori.

Potreby infraštruktúry pre CCS v Európe nie sú jasné, keďže je ťažké predvídať súvisiace budúce požiadavky na budovanie potrubia, hoci niektoré návrhy sa dostali do fázy verejnej konzultácie.

Ďalšou predpokladanou požiadavkou je infraštruktúra na integráciu rastúcej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na mori. Akýkoľvek rast tohto odvetvia si bude vyžadovať súvisiaci rozvoj systému kabeláže na prenos elektrickej energie medzi miestami výroby a sieťami na pevnine, ako aj posilnenie celej siete na pevnine. Európske združenie pre veternú energiu (v súčasnosti Wind Europe) odhaduje, že do roku 2020 bude k dispozícii inštalovaný výkon 24,6 GW a do roku 2030 by výkon veterných elektrární na mori mohol dosiahnuť hodnotu 150 GW, čo by pokrylo približne 14 % predpokladaného dopytu po elektrickej energii v EÚ (41). V rámci daného odvetvia sa predpokladá, že v strednodobom horizonte bude Severné more naďalej hlavným regiónom rozširovania infraštruktúry na mori, hoci Atlantický oceán a Baltské more tiež budú priťahovať významné rozvojové projekty.

Komerčný rozsah výroby elektrickej energie z vĺn a prílivu je menej rozvinutý než v prípade veterných elektrární na mori. Odhaduje sa, že toto odvetvie by malo do roku 2020 dodávať v Spojenom kráľovstve 120 MW elektrickej energie (42), zatiaľ čo plán španielskej vlády pre energiu z obnoviteľných zdrojov obsahuje cieľ na roky 2016 až 2020 každoročne zvyšovať inštalovaný výkon o 20 – 25 MW elektrickej energie na mori. Najväčší európski dodávatelia energie zvažujú projekty v odhadovanom rozsahu 2 GW.

Zosieťované vedenia na mori, ktoré spoja skupiny veterných elektrární na mori s elektroenergetickými uzlami a tieto uzly s prepojovacími sústavami, by priniesli značné výhody v porovnaní s tradičnou metódou lúčovitého spájania každej veternej elektrárne s pobrežím. K týmto výhodám by patrilo aj výrazné obmedzenie celkovej dĺžky podmorskej kabeláže a zoskupovaním káblov vedúcich na pevninu by sa dosiahlo ich zriedkavejšie pretínanie krehkých a vzácnych pobrežných zón. Iniciatíva pre elektrickú sieť na mori týkajúca sa krajín hraničiacich so severnými morami (NSCOGI), ktorá bola založená v roku 2009 a je do nej zapojených deväť členských štátov EÚ, Nórsko a Komisia, skúma návrhy potenciálnej elektrickej sústavy na mori, a to aj prostredníctvom projektu NorthSeaGrid (43) a štúdie o výhodách zosieťovanej elektrickej sústavy na mori (44). V rámci programu MEDRING sa podporuje prepájanie energetických sústav v oblasti Stredozemného mora. Tento program obsahuje plány výstavby viacerých spojovacích vedení na zásobovanie severných regiónov elektrickou energiou z veterných a slnečných elektrární so značným potenciálom v južnom Stredozemí (45).

Vzhľadom na zistenú potrebu zvýšenia kapacity siete boli navrhnuté viaceré projekty v oblasti infraštruktúry. Zahŕňajú podmorské vedenia elektrických káblov na zlepšenie prepojení medzi pobrežnými štátmi. Nórsko a Spojené kráľovstvo plánujú vybudovať do roku 2020 spojovacie vedenie s dĺžkou 700 km a v roku 2018 by malo byť zapojené spojovacie vedenie medzi Nemeckom a Nórskom. Pripravujú sa aj viaceré projekty na zlepšenie úrovne prepojenia medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom a kontinentom. Diskutuje sa aj o rôznych koncepciách elektrizačnej sústavy na mori na prenos elektrickej energie z veterných elektrární na mori. V rámci projektu NorthSeaGrid bolo určených 16 projektov prepojenia, ktoré čakajú na realizáciu, pričom niektoré z nich majú potenciál ďalšieho rozvoja do siete v Severnom mori (46).

Medzi prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry uvedené v prílohe I k nariadeniu o TEN-E (47) patrí morská elektrizačná sústava v oblasti severných morí (NSOG) ako prioritný koridor elektriny a plán prepojenia baltského trhu s energiou ako prioritný koridor zemného plynu. Prioritnými tematickými oblasťami v nariadení o TEN-E, ktoré sú najvýznamnejšie z hľadiska energetickej infraštruktúry na mori, je zvládanie nadbytku výroby elektrickej energie z vetra v Severnom a Baltskom mori a v ich okolí a infraštruktúra pre cezhraničnú sieť na prepravu oxidu uhličitého.

Napokon treba poznamenať, že dôležitým sa stáva aj vyraďovanie energetickej infraštruktúry z prevádzky. V oblasti Severného mora k tomu dochádza už od 90. rokov minulého storočia, keďže systémy dosahujú koniec svojej ekonomickej životnosti.

8.2. Sústava Natura 2000 v morskom prostredí

Do decembra 2014 bolo vytvorených viac ako 3 000 morských lokalít sústavy Natura 2000, ktoré zahŕňajú územie s celkovou rozlohou vyše 300 000 km2. To predstavuje o čosi viac ako 5 % rozlohy európskych morí. Rozsah pokrytia sa mení v závislosti od vzdialenosti od pobrežia, pričom väčšina lokalít sa nachádza v blízkosti pevniny. Morské lokality sústavy Natura 2000 zahŕňajú napríklad 33 % rozlohy európskych morí vo vzdialenosti 0 – 1 námornej míle od pobrežia, ale iba 2 % rozlohy vo vzdialenosti od 12 námorných míľ po hranice výhradnej hospodárskej zóny (VHZ). V uplynulých rokoch sa dosiahol značný pokrok vo vytváraní takýchto lokalít a členské štáty naďalej v tomto smere vynakladajú úsilie. Hodnotenie za obdobie rokov 2007 až 2012 podľa článku 17 smernice o ochrane biotopov však ukázalo, že iba 9 % morských biotopov a 7 % morských živočíšnych či rastlinných druhov je v priaznivom stave, zatiaľ čo stav 64 % morských živočíšnych či rastlinných druhov a približne 25 % morských biotopov bol vyhodnotený ako neznámy (48).

Všeobecné požiadavky stanovené v smernici o ochrane biotopov a smernici o ochrane vtáctva vrátane vytvárania a riadenia sústavy Natura 2000 sa opisujú v oddiele 2 tohto dokumentu. V tomto oddiele sa zdôrazňujú a podrobnejšie rozoberajú aspekty, ktoré sú osobitne dôležité pre navrhovanie alebo realizáciu nových plánov a projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v morskom prostredí vrátane súvislostí s rámcovou smernicou o morskej stratégii.

8.2.1. Ochrana morského prostredia, biotopov a druhov

V prílohe I k smernici o ochrane biotopov je uvedený zoznam približne 230 biotopov, v prípade ktorých je na dosiahnutie priaznivého stavu ich ochrany potrebné označenie za chránené lokality, ako aj prijatie ďalších opatrení. Desať z týchto biotopov sa na účely vykazovania považuje za „morské“:

—	1110 Piesčiny trvale pokryté nízkou vrstvou morskej vody

—	1120 Posidonské dná

—	1130 Ústia riek

—	1140 Bažiny a piesčiny nepokryté morskou vodou pri odlive

—	1150 Pobrežné lagúny

—	1160 Veľké plytké zátoky a zálivy

—	1170 Útesy

—	1180 Podmorské útvary vytvorené unikajúcimi plynmi

—	1650 Boreálne baltské úzke zátoky

—	8330 Zatopené alebo čiastočne zatopené morské jaskyne.

Niektoré z týchto biotopov sú pobrežné, zatiaľ čo ďalšie sa vyskytujú v plytkých moriach aj v hlbších morských vodách (49). Zatopené alebo čiastočne zatopené morské jaskyne sú zrejme typom biotopu, v prípade ktorého je najmenšia pravdepodobnosť výskytu energetickej infraštruktúry na mori, ale všetky ostatné typy biotopov by s ňou mohli potenciálne kolidovať a môžu byť citlivé na činnosti spojené s výstavbou a údržbou energetickej infraštruktúry na mori a jej vyraďovaním z prevádzky.

V smernici o ochrane biotopov a smernici o ochrane vtáctva sa tiež požaduje prijatie opatrení na ochranu určitých morských druhov, z ktorých väčšina je vysoko mobilná. V prípade smernice o ochrane biotopov ide o veľrybotvaré cicavce, tulene, plazy, ryby, bezstavovce a rastliny uvedené v prílohe II alebo IV. V smernici o ochrane vtáctva je stanovený všeobecný systém ochrany pre všetky druhy voľne žijúceho vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území EÚ, vrátane morských vtákov.

Navrhovatelia plánov a projektov musia posúdiť zraniteľnosť týchto morských biotopov a druhov, ako aj potenciálne vplyvy, ktoré na ne môže mať energetická infraštruktúra na mori, a to v lokalitách sústavy Natura 2000, ako aj mimo ich hraníc.

Aj v prípade, ak sa daná aktivita nepovažuje za plán alebo projekt v zmysle článku 6 ods. 3 smernice, členské štáty musia podľa článku 6 ods. 2 zabezpečiť, aby druhy a biotopy, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú, neboli poškodené. Ak dané aktivity priamo súvisia so správou lokality alebo sú pre ňu potrebné (v súlade s článkom 6 ods. 3), tak ani primeraný odhad nemusí byť nevyhnutný.

V článku 12 smernice o ochrane biotopov a článku 5 smernice o ochrane vtáctva sa od členských štátov požaduje, aby chránili jednotlivé druhy európskeho významu uvedené v prílohe IV a všetky voľne žijúce vtáky v oblasti ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ.

Rámcová smernica o morskej stratégii EÚ bola prijatá v júni 2008. Touto smernicou sa stanovuje rámec, na základe ktorého členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morských vôd EÚ do roku 2020 (článok 1 ods. 1). Hlavným účelom je chrániť a zachovávať európske oceány a moria, zabraňovať ich znečisťovaniu alebo, ak je to možné, obnovovať ich v oblastiach, v ktorých boli vystavené nepriaznivým vplyvom, a tiež predchádzať vplyvom na morské prostredie a znižovať tieto vplyvy [článok 1 ods. 2 písm. a) a b)]. V prílohe I je uvedených jedenásť kvalitatívnych deskriptorov na určenie dobrého environmentálneho stavu, z ktorých viaceré môžu byť ovplyvnené inštaláciou a údržbou energetickej infraštruktúry na mori a jej vyraďovaním z prevádzky. Zoznam obsahuje napríklad deskriptor 1 (biodiverzita), deskriptor 6 (integrita morského dna), deskriptor 11 (prívod energie vrátane podmorského hluku), deskriptor 7 (hydrografické podmienky), deskriptor 8 (znečistenie kontaminujúcimi látkami) a deskriptor 10 (morský odpad).

Pri posudzovaní, stanovovaní a monitorovaní dobrého environmentálneho stavu sa berú do úvahy dve široké kategórie biotopov: prevládajúce biotopy a osobitné biotopy. Do druhej kategórie patria predovšetkým biotopy, ktoré sú na základe právnych predpisov Spoločenstva (napr. smernica o ochrane biotopov a smernica o ochrane vtáctva) alebo medzinárodných dohovorov uznané alebo určené ako biotopy osobitného vedeckého záujmu alebo osobitného záujmu z hľadiska biodiverzity. Prekrývanie sa s morskými biotopmi uvedenými v smernici o ochrane biotopov je zobrazené v tabuľke 4. Rámcová smernica o morskej stratégii nie je zameraná na konkrétne druhy, ale týka sa všetkých prvkov morskej biodiverzity. Všetky druhy, ktorých sa týka smernica o ochrane vtáctva a smernica o ochrane biotopov, budú preto patriť aj do rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice o morskej stratégii v rámci posudzovania dobrého environmentálneho stavu.

Tabuľka 4

Potenciálne prekrývanie sa typov morských biotopov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a smernice o ochrane biotopov (50)

Prevládajúce typy biotopov na morskom dne podľa rámcovej smernice o morskej stratégii a)

TYPY BIOTOPOV UVEDENÉ V PRÍLOHE I K SMERNICI O OCHRANE BIOTOPOV A POVAŽOVANÉ ZA „MORSKÉ“ PRI VYPRACÚVANÍ SPRÁVY PODĽA ČLÁNKU 17

1110

Piesčiny trvale pokryté nízkou vrstvou morskej vody

1120

Posidonské dná

1130

Ústia riek

1140

Bažiny a piesčiny nepokryté morskou vodou pri odlive

1150

Pobrežné lagúny

1160

Veľké plytké zátoky a zálivy

1170

Útesy

1180

Podmorské útvary vytvorené unikajúcimi plynmi

1650

Boreálne baltské úzke zátoky

8330

Zatopené alebo čiastočne zatopené morské jaskyne

Litorálne skaly a biogénne útesy

Tieto útvary sa môžu vyskytovať v širokej škále prevládajúcich typov biotopov

Litorálne sedimenty

Plytčinové sublitorálne skaly a biogénne útesy

Plytčinové sublitorálne hrubé sedimenty

Plytčinové sublitorálne piesky

Plytčinové sublitorálne bahno

Plytčinové sublitorálne zmiešané sedimenty

Šelfové sublitorálne skaly a biogénne útesy

Šelfové sublitorálne hrubé sedimenty

Šelfové sublitorálne piesky

Šelfové sublitorálne bahno

Šelfové sublitorálne zmiešané sedimenty

Vrchné batyálne skaly a biogénne útesy

Horné batyálne sedimenty

Nižšie batyálne skaly a biogénne útesy

Nižšie batyálne sedimenty

Hlbinné skaly a biogénne útesy

Hlbinné sedimenty

a)	Z pracovného dokumentu útvarov Komisie (október 2011).

Ústia riek (1130) sa spravidla považujú za brakické vody podľa rámcovej smernice o vode, a preto väčšinou nepatria do pôsobnosti rámcovej smernice o morskej stratégii. Pobrežné lagúny (1150) sa na účely vykazovania považujú za morské, ak sú trvalo prepojené s morom. Pobrežné biotopy (napr. atlantické slané lúky (1330), trávnaté porasty druhov rodu Spartina (1320)) sa na účely vykazovania považujú za suchozemské podľa smernice o ochrane biotopov, ale môžu sa vyskytovať v pobrežných vodách podľa rámcovej smernice o vode, a teda patria do pôsobnosti rámcovej smernice o morskej stratégii.

8.2.2. Podporné opatrenia a užitočné zdroje informácií

Európska únia a jej členské štáty, ako aj ďalšie európske krajiny sú zmluvnými stranami rôznych dôležitých medzinárodných environmentálnych dohovorov a dohôd. Tieto dokumenty prispeli k vytváraniu právneho rámca politiky a legislatívy v oblasti biodiverzity v EÚ a pomohli vymedziť aj vzťah medzi EÚ a ďalšími krajinami. Európske a vnútroštátne právne rámce ochrany prírody a biodiverzity musia plne zohľadňovať záväzky prijaté na základe uvedených dohovorov a dohôd. V ďalšej časti sú opísané najdôležitejšie dohovory a dohody týkajúce sa ochrany biodiverzity v súvislosti s energetickou infraštruktúrou na mori.

Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR) poskytuje vládam pätnástich krajín, ktorých súčasťou sú západné pobrežia a povodia Európy, a tiež Európskej únii mechanizmus na spoluprácu pri ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku. V stratégii pre biodiverzitu a ekosystém v rámci dohovoru sa ukladanie a údržba káblov a potrubí a ich vyraďovanie z prevádzky označuje za jednu z ľudských činností, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať morské prostredie. Potenciálny vplyv potrubí sa posudzoval v rámci spoločného programu OSPAR na posudzovanie a monitorovanie ako súčasť hodnotenia rozsahu, prínosu a vplyvu ropného a plynárenského priemyslu na mori (OSPAR, 2009), zatiaľ čo vplyvy podmorských káblov na životné prostredie posudzoval výbor OSPAR pre biodiverzitu (OSPAR, 2009). Na základe dohovoru OSPAR bolo vypracované aj usmernenie k najlepšiemu environmentálnemu postupu pri kladení a prevádzke káblov vrátane vymedzenia rozsahu pre potenciálne zmierňujúce opatrenia (OSPAR, 2012). Príbuzný mechanizmus dohovoru OSPAR, Bonnská dohoda (51), sa tiež zameriava na integrovaný prístup k zvládaniu vplyvu náhodných únikov ropy a iných nebezpečných látok do morského prostredia.

Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (HELCOM, Helsinský dohovor) sa týka oblasti Baltského mora a všetkých vnútrozemských vôd v jeho úmorí. Zmluvnými stranami sú všetky krajiny hraničiace s Baltským morom a Európska únia. Akčný plán pre Baltské more (2007) vypracovaný pod záštitou komisie HELCOM a prijatý všetkými pobrežnými štátmi a Európskou úniou obsahuje dohodu, že zmluvné strany budú uplatňovať relevantné postupy na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, ktoré spôsobujú akékoľvek zariadenia na mori vrátane podmorských káblov a potrubí, na znižovanie týchto vplyvov alebo ich čo najúplnejšiu kompenzáciu.

Zmluvné strany Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor) sa zaväzujú predchádzať znečisťovaniu Stredozemného mora, znižovať toto znečistenie a bojovať proti nemu, a tak chrániť a zlepšovať morské prostredie v tejto oblasti (článok 4 ods. 1). Povinnosti, ktoré sa osobitne týkajú energetickej infraštruktúry na mori, súvisia so znečisťovaním spôsobeným prieskumom a využívaním kontinentálneho šelfu a morského dna a jeho podložia („morský protokol“), s riešením prípadov havarijného znečistenia a monitorovaním, a boli schválené na úrovni EÚ.

Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo) podporuje medzinárodnú spoluprácu a účasť verejnosti v prípadoch, keď sa očakáva, že vplyv plánovanej aktivity na životné prostredie presiahne štátne hranice. Na zozname aktivít, ktoré pravdepodobne spôsobia významný nepriaznivý cezhraničný vplyv a na ktoré by sa mal uplatniť postup EIA stanovený v dohovore, sa nachádzajú ropovody a plynovody s veľkým priemerom.

Cieľom Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) je chrániť sťahovavé druhy v oblasti ich prirodzeného výskytu. Na riešenie stretov migrujúcich zvierat s energetickou infraštruktúrou na mori sa vzťahujú viaceré dohody podpísané na základe tohto dohovoru.

Cieľom Dohody o ochrane malých veľrybotvarých cicavcov v Baltskom mori, severovýchodnom Atlantiku, Írskom mori a Severnom mori (ASCOBANS) je koordinovať opatrenia desiatich zmluvných strán na zníženie negatívneho vplyvu vedľajších úlovkov, strát biotopov, znečistenia morí a akustického rušenia. V roku 2009 bolo prijaté uznesenie o nepriaznivých vplyvoch podmorského hluku na morské cicavce pri výstavbe zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a v roku 2006 bolo prijaté uznesenie o nepriaznivých vplyvoch hluku, plavidiel a iných foriem rušenia na malé veľrybotvaré cicavce. Oba dokumenty sú relevantné pri posudzovaní potenciálneho vplyvu spojeného s energetickou infraštruktúrou na mori.

Dohoda o ochrane veľrybotvarých cicavcov v Čiernom mori, Stredozemnom mori a priľahlej oblasti Atlantiku (ACCOBAMS) je rámcom pre spoluprácu pri ochrane biodiverzity v Stredozemnom mori a Čiernom mori. Jej hlavným účelom je znížiť ohrozenie veľrybotvarých cicavcov v týchto moriach a rozšíriť znalosti o nich. Dohoda obsahuje uznesenia o hodnotení a posudzovaní vplyvu hluku spôsobeného človekom, čo je dôležité pre riešenie konfliktov medzi veľrybotvarými cicavcami, ktoré sú chránené na základe smernice o ochrane biotopov, a energetickou infraštruktúrou na mori. Uverejnené bolo aj usmernenie k zmierňujúcim opatreniam proti podmorskému hluku (ACCOBAMS-MOP5, 2013).

8.3. Potenciálne vplyvy a prístupy k ich zmierňovaniu

Vplyvy energetickej infraštruktúry na morskú biodiverzitu môžu vyplynúť z biologických, fyzikálnych a chemických tlakov, pričom presné účinky závisia od celej škály faktorov. Patrí k nim skutočnosť, či je infraštruktúra vo fáze inštalácie, prevádzky alebo vyraďovania z prevádzky, pričom úlohu zohráva aj načasovanie a frekvencia prác, rozsah infraštruktúry a jej umiestnenie. Tlaky na chránené biotopy a živočíšne či rastlinné druhy môžu byť nepriame aj priame a vplyvy môžu byť akútne alebo chronické. Potenciálne vplyvy na biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000 sú zhrnuté v tabuľke 4. Účinky a potenciálne zmierňujúce opatrenia sú opísané nižšie. Projekty sa musia posudzovať individuálne, aby bolo možné určiť, či sú také opatrenia dostatočné na ochranu záujmov sústavy Natura 2000.

K obmedzeniam, ktoré môžu v prípade plánov a projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na mori ovplyvniť adekvátnosť primeraných odhadov, patrí:

—	Dostupnosť údajov, prístup k nim a možnosť získavať relevantné údaje.

—	Vedecké chápanie – ekologických procesov, citlivosti morských biotopov a druhov v lokalitách sústavy Natura 2000 na určité tlaky a potenciálnych kumulatívnych vplyvov.

—	Stratégie zmierňovania – krátky časový rozsah zisťovania účinnosti, experimentálne alebo zatiaľ nedostatočne rozvinuté.

—	Typ rozvojového projektu – novátorský, zatiaľ vo fáze prípravy a zložitý v tom, že môže obsahovať suchozemské aj morské komponenty.

Ide aj o to, že v prípade morských obnoviteľných zdrojov (energia z vĺn a prílivová energia) sa dosiaľ väčšina práce pri posudzovaní vplyvov týkala zariadení na výrobu energie. Tie je naďalej potrebné uvádzať do prevádzky v takých počtoch, aby ich prevádzka mohla byť komerčne životaschopná. Potenciálny vplyv na životné prostredie, ktorý budú mať parky na výrobu energie a ich potrebná prenosová infraštruktúra, je preto potrebné ešte stále testovať. Existuje aj neistota, pokiaľ ide o naše chápanie rozsahu a zložitosti kombinovaných a kumulatívnych vplyvov energetickej infraštruktúry na mori v spojení s inými činnosťami v morskom prostredí, a teda potreby strategického plánovania, ako sa navrhuje v oddiele 4. Spravidla bude potrebné individuálne posudzovanie, aby bolo možné určiť druh a závažnosť pravdepodobných vplyvov s ohľadom na špecifické okolnosti na danom území a na dostupné údaje.

Tabuľka 5

Potenciálna citlivosť biotopov a druhov chránených v rámci sústavy Natura 2000 na tlaky spojené s výstavbou a údržbou energetickej infraštruktúry na mori a jej vyraďovaním z prevádzky

HMOTNÁ STRATA/POŠKODENIE

BIOLOGICKÉ NARUŠENIE/POŠKODENIE/STRATA

HYDROLOGICKÁ ZMENA

NEBEZPEČNÉ LÁTKY

ELEKTROMAGNETICKÉ POLIA+

Piesčiny

Posidonské dná

Ústia riek

Bažiny a piesčiny

Pobrežné lagúny

Zátoky a zálivy

Útesy

Útvary vytvorené unikajúcimi plynmi

Boreálne baltické úzke zátoky

Jaskyne*

Veľrybotvaré cicavce

Tulene

Plazy

Ryby

Bezstavovce

Rastliny

Morské vtáky

*	nepravdepodobná lokalita pre trasy

+	o mechanizmoch a vplyvoch je stále málo poznatkov

?	neznáme/málo poznatkov

— Súhrn potenciálnych vplyvov

Existuje významný súbor informácií o potenciálnych vplyvoch podmorských potrubí, vzhľadom na ich rozsiahle a dlhodobé využívanie na prepravu ropy a zemného plynu v morskom prostredí. Ukladanie káblov je tiež široko využívaná technológia, aj keď väčšina informácií o potenciálnych vplyvoch na životné prostredie pochádza z odvetvia telekomunikácií. Káble používané na prenos energie sú vo všeobecnosti ťažšie, pevnejšie a majú väčší priemer. Prebieha aj prieskum spôsobov, ako zabrániť vplyvom káblov aj potrubí na životné prostredie alebo ako tieto vplyvy zmierniť, a týka sa aj stratégií zabraňovania vplyvom a ich zmierňovania v súvislosti s biotopmi a druhmi v lokalitách sústavy Natura 2000.

Najnápadnejšími priamymi vplyvmi sú poškodenie, narušenie alebo strata bentických biotopov pri kladení káblov a potrubí. Dôvodom je, že trasy káblov a potrubí spravidla vedú cez oblasti s mäkkými sedimentmi a súčasťou kladenia je aj hĺbenie rýh alebo zahrabávanie. Postihnutá plocha do značnej miery závisí od použitých techník a strojných zariadení, ako aj od druhu sedimentu, a môže tvoriť zónu 10 – 20 metrov okolo vedenia. Bentos v tejto narušenej zóne sa môže obnoviť, aj keď nie nevyhnutne v rovnakej zostave druhov, a rýchlosť obnovy bude ovplyvnená druhom sedimentu a miestnymi podmienkami. Vplyvy budú závisieť od rozsahu a dlhodobosti akýchkoľvek zmien, ako aj od osobitných charakteristík lokality. Do lokality sa môžu dostať aj rôzne druhy sedimentu a potenciálne zmeniť jej charakter. Piesčiny pod úrovňou odlivu, biotopy mäkkých sedimentov v zátokách a zálivoch, prílivové bažiny a piesčiny, dná zarastené morskou trávou, posidonské dná a útesy predstavujú niektoré z biotopov v lokalitách sústavy Natura 2000, ktoré sú citlivé na priame poškodenie alebo zmenu biotopu v súvislosti s trasou káblov a potrubí. V niektorých prípadoch sa musia káble položiť cez oblasti so skalnatým morským dnom. Môže dôjsť k poškodeniu biotopu, napríklad prostredia útesov, ak treba do skaly vyhĺbiť ryhy.

Umiestnenie umelých tvrdých povrchov káblov a potrubí, ako aj vrstiev skál a betónových platní na ochranu prevádzkovej infraštruktúry alebo potrubí vyradených z prevádzky môže mať lokálny vplyv vedúci ku kolonizácii daného územia druhmi, ktoré nie sú typické pre biotopy mäkkých sedimentov. Vzniká aj možnosť kolonizácie inváznymi nepôvodnými druhmi a ich šírenia z takýchto konštrukcií. Ďalší potenciálny tlak na bentické spoločenstvá v blízkosti káblov a potrubí vytvárajú zmeny zakalenia, prúdov a topografie morského dna, zatiaľ čo zmeny správania pri získavaní potravy, rušenie a premiestňovanie počas inštalačných prác môžu predstavovať vplyvy na morské cicavce a morské vtáky chránené podľa smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva. Menej poznatkov existuje o vplyvoch elektromagnetických polí v okolí káblov, ale môže to predstavovať problém v prípade rýb ako jeseter, chránený druh podľa smernice o ochrane biotopov, o ktorom je známe, že dokáže rozpoznať tento druh polí. Aj tepelné emisie môžu mať vplyv na určité druhy, ktoré sú citlivé aj na malé zvýšenie teploty okolia, ale typ a významnosť takých vplyvov na bentické spoločenstvá, ako sú napríklad spoločenstvá v rámci biotopov piesčin, nie sú známe. V oddiele venovanom zmierňujúcim opatreniam sa uvádzajú možnosti zabránenia takým emisiám alebo ich obmedzenia vhodnou konštrukciou kábla.

Ďalšími aspektmi, ktoré je potrebné zohľadňovať, sú riziká chemickej kontaminácie a jej potenciálne vplyvy na biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000. Kontamináciu môže spôsobiť poškodenie potrubí, narušenie kontaminovaných sedimentov alebo nebezpečných látok, či prerušenie káblov. Dosah na kvalitu vody môžu mať emisie plavidiel používaných pri výstavbe a údržbe infraštruktúry, ale je ťažké ich oddeliť od emisií súvisiacich všeobecnejšie s výstavbou a údržbou na mori.

— Súhrn potenciálnych zmierňujúcich opatrení

Komisia OSPAR poskytla užitočný súhrn potenciálnych zmierňujúcich opatrení, ktoré môžu zabrániť vplyvom na životné prostredie súvisiacim s podmorskými káblami, alebo tieto vplyvy minimalizovať (tabuľka 6) (52). K prvoradým z týchto opatrení patrí starostlivé smerovanie káblov a rozvrhnutie inštalačných prác, vhodný výber typu káblov, primerané zahrabávanie káblov a používanie inertných materiálov, ak je potrebné ochranné prekrytie. Narušenie morského dna, hluk, kontaminácia, zasypanie, strata biotopu, koridory pre rozptýlenie nepôvodných druhov a kumulatívne vplyvy sú aspekty dôležité aj pri výstavbe a údržbe podmorských potrubí.

Tabuľka 6

Možné zmierňujúce opatrenia na zabránenie vplyvom na životné prostredie rôznych antropogénnych tlakov vznikajúcich pri kladení a prevádzke káblov, alebo na minimalizáciu týchto vplyvov (OSPAR, 2009)

	Zmierňujúce opatrenia
Vplyvy na životné prostredie	Výber trasy	Čas výstavby	Technika zasypania	Hĺbka zasypania	Typ kábla	Odstránenie
Vyrušovanie	x	x	x	(x)	(x)	Pozri text
Hluk	(x)	(x)	(x)
Tepelné emisie	(x)			x	x
Elektromagnetické polia				x	x
Kontaminácia	x		(x)	(x)	x	x
Kumulatívne vplyvy*	x	x	x	x	x
x dôležité opatrenie, (x) menej dôležité opatrenie, * nedostatočné poznatky

V ďalších oddieloch sú uvedené podrobnejšie informácie o potenciálnych vplyvoch a zmierňujúcich opatreniach v súvislosti s inštaláciou a prevádzkou káblov a potrubí a ich vyraďovaním z prevádzky.

8.3.1. Inštalácia

Na ukladanie podmorských káblov a potrubí sa používajú rôzne metódy. V oblastiach mäkkých sedimentov sa môžu jednotlivo alebo kombinovane používať rýpadlá a zariadenia s vodnými dýzami na hĺbenie rýh, spravidla s hĺbkou 1 až 3 metre, a súbežne do nich ukladať a zasypávať káble a potrubia. Prípadne sa vykopaný materiál z ryhy dočasne odstráni z danej lokality alebo sa ukladá pozdĺž trasy umiestnenia kábla alebo potrubia a vyhĺbená ryha sa zasype až neskôr. Úmrtnosť bezstavovcov pozdĺž navrhovanej trasy kábla bude pravdepodobne vyššia, ak sa použijú vodné dýzy (skvapalňovanie sedimentu pod káblom, aby sa ponoril do stanovenej hĺbky), keďže ide o väčšie narušenie sedimentu a možné vystavenie mnohých živočíchov predátorom. Keď sa používajú radlice, plošiny podopierajúce radlice môžu zanechať na povrchu stopy, predovšetkým v zónach s mäkkým sedimentom. Potenciálnym vplyvom za týchto okolností je väčšie zhutnenie sedimentu a narušenie morskej fauny. Veľkosť zóny narušenia bude závisieť od vlastností prostredia a metódy inštalácie (53).

Zatiaľ čo niektoré mobilné druhy sa môžu vyhnúť narušeným oblastiam, väčšina sesilných druhov to nedokáže a určité biotopy na biogénnych útesoch, ako sú napríklad oblasti výskytu lastúrnikov druhu Modiolus modiolus a rias druhu Lithothamnion calcareum, dva poddruhy biotopov piesčin pod úrovňou odlivu, ako aj dná zarastené morskou trávou, môžu byť osobitne citlivé na priamu stratu biotopu alebo prekrytie rozptýlenými sedimentmi (napr. OSPAR, 2010). Ak kabeláž pretína oblasti so skalnatým morským dnom, môže dôjsť aj k lokálnemu poškodeniu bentických spoločenstiev biotopov na útesoch v dôsledku abrázie alebo hĺbenia rýh v mäkkej a tvrdej skale.

Opakované rozptýlenie a odkrývanie živín a nebezpečných látok počas operácií hĺbenia rýh predstavuje riziká v oblastiach s kontaminovaným sedimentom, zatiaľ čo zmeny v profile morského dna môžu viesť k zmenám hydrodynamického režimu. To môže ovplyvniť stabilitu biotopov pod úrovňou odlivu, napríklad piesčin, a potenciálne viesť aj k zmenám v súvisiacich morských spoločenstvách. Na záver sa posudzuje potenciálny vplyv činností spojených s uvádzaním do prevádzky. V prípade potrubí to zahŕňa prečerpávanie testovacej vody s obsahom biocídov a inhibítorov korózie. Potrebné je stanoviť zloženie a disperziu testovacích vôd, aj keď zvýšenie koncentrácie v miestach vypúšťania sa vo všeobecnosti považuje za krátkodobé. Nie sú k dispozícii dostatočné informácie na odhad potenciálnych vplyvov na morské spoločenstvá spojené s biotopmi v lokalitách sústavy Natura 2000 a na chránené druhy.

ZMENY BENTICKÝCH BIOTOPOV, SPOLOČENSTIEV A DRUHOV

Okamžitými vplyvmi ukladania káblov a potrubí sú lokálne poškodenie, abrázia, premiestnenie a narušenie biotopov a druhov na morskom dne v oblasti okolo miesta stavebných prác (Söker a kol., 2000). Bentické spoločenstvá v ryhách a ich blízkosti môžu byť postihnuté rozšírením sedimentu, zasypávaním káblov alebo potrubí, rozptyľovaním, usádzaním jemného sedimentu a zmenami chemických vlastností v dôsledku opakovaného ukladania kontaminujúcich látok alebo narúšania anoxických vrstiev, ale tieto vplyvy môžu byť len krátkodobé, alebo môžu byť výsledkom drobných dlhodobých zmien, ktorých významnosť sa ťažko hodnotí.

Štúdia vplyvov a obnovy v súvislosti s hĺbením rýh na káble pre veternú elektráreň na mori Nysted v lagúne Rødsand, v lokalite sústavy Natura 2000 v Dánsku, ukázala výrazné rozdiely v spoločenstve mäkkýšov rodu Macoma v plytkých vodách, ktoré sa objavili okamžite po vykonaní prác. Hustota výhonkov a biomasa rizóm morskej trávy v blízkosti ryhy sa tiež zmenšila (pripisovalo sa to kombinovanému vplyvu zatienenia a zasypania), ale v priebehu dvoch rokov došlo k obnoveniu na hodnoty spred začiatku výstavby (Birklund, 2003). Bentická makrofauna pozdĺž podmorského kábla v Baltskom mori medzi Švédskom a Poľskom sa tiež po roku obnovila bez výrazných zmien v zložení, hojnosti výskytu alebo biomase, ktoré by jednoznačne súviseli s inštaláciou káblov (Andrulewicz a kol., 2003).

Tieto štúdie ukazujú, že hoci vplyvy na spoločenstvá v mäkkých sedimentoch pod úrovňou odlivu, ako sú napríklad plytčinové piesčiny, môžu byť významné, sú pomerne krátkodobé a obmedzené na koridory káblov široké možno 10 metrov (OSPAR, 2009). Dlhodobejšie vplyvy je možné pozorovať na biogénnych útesoch s výskytom druhov citlivých na zasypávanie, ako sú napríklad oblasti výskytu rias druhu Lithothamnion calcareum, na podmorských útvaroch vytvorených unikajúcimi plynmi alebo na druhoch, ktoré sú dlhoveké a pomaly sa obnovujú, ako sú napríklad lastúrniky druhu Modiolus modiolus na útesoch. Presné účinky budú závisieť od prítomných biotopov a od charakteristík lokality.

Okrem priameho poškodenia sú ďalšími potenciálnymi tlakmi na bentické biotopy a druhy v dôsledku stavebných prác zvýšené zakalenie, uvoľňovanie kontaminujúcich látok a zmeny v zložení sedimentu. Vplyvy budú závisieť od rozsahu a dlhodobosti akýchkoľvek zmien, ako aj od osobitných charakteristík lokality. Opakované rozptyľovanie mäkkých sedimentov na biotopy na skalnatých útesoch alebo na biotopy citlivé na zasypávanie, ako sú napríklad posidonské dná a oblasti výskytu rias druhu Lithothamnion calcareum, bude väčším problémom než obnovovanie oblastí s podobnými vlastnosťami sedimentu (Zucco a kol., 2006; Hall-Spencer a Moore, 2000). Do lokality sa môžu dostať aj rôzne druhy sedimentu a potenciálne zmeniť jej charakter. Napríklad v prípade veternej elektrárne na mori Nysted v Dánsku bolo po istom čase od uloženia potrebné zakryť nechránené káble a to znamenalo, že sa musel doviezť štrk na zasypanie ryhy v oblasti s prevládajúcimi mäkkými sedimentmi (Andrulewicz a kol., 2003).

V skalnatých oblastiach, v oblastiach so značne pohyblivými pieskami alebo s hlbokými vodami, kde morské dno nie je vhodné na zasypávanie káblov a potrubí, možno infraštruktúru chrániť alebo stabilizovať pomocou vrstiev skál a betónových platní. Dočasné zvýšenie zakalenia v blízkosti stavebných prác je pravdepodobné aj v prípadoch, keď nedochádza k hĺbeniu rýh. Sypanie skál môže znamenať uloženie 1 tony skál na meter štvorcový, na šírku 5 metrov z každej strany potrubia, čo znamená prísun značného množstva materiálu iných vlastností, než mali sedimenty existujúce v danej oblasti pred inštaláciou potrubia.

Príklady zmierňujúcich opatrení uplatňovaných na biotopy pod úrovňou odlivu v lokalitách sústavy Natura 2000

Trasa prenosového vedenia SwePol medzi Švédskom a Poľskom k niektorým pobrežným častiam lokality sústavy Natura 2000 neďaleko mesta Slupsk bola v rámci zmierňujúceho opatrenia čiastočne presmerovaná. Aj keď väčšina trasy kábla prechádza cez ohrozené biotopy, skalnatým a balvanovitým oblastiam pri slupskom pobreží, v ktorých sa vyskytujú ubúdajúce druhy červených rias, sa vyhýba. V rámci toho istého projektu sa odstránila hrozba potenciálnej chemickej kontaminácie chlórom, a to nahradením navrhovanej jednopólovej konštrukcie, ktorá by si vyžadovala galvanizačné anódy, dvojpólovým systémom (Andrulewicz a kol., 2003).

POŠKODZOVANIE PRÍLIVOVÝCH BIOTOPOV A DRUHOV

Prílivové biotopy a druhy chránené na základe smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva môžu byť vystavené narušeniu, poškodeniu a strate počas kladenia káblov a potrubí. K typom biotopu v lokalitách sústavy Natura 2000, ktorých postihnutie je najpravdepodobnejšie, patria morské zátoky a zálivy, boreálne baltické úzke zátoky, ústia riek, prílivové bažiny a piesčiny a posidonské dná. Najzraniteľnejšími chránenými druhmi sú okrem iných vtáky z čeľade slukovitých a divé vtáky.

Vplyvy na vyskytujúcu sa faunu sú často dramatické, ale môžu byť krátkodobé. Napríklad štúdia vplyvov hĺbenia rýh pri inštalácii potrubia cez oblasť prílivových bažín a piesčin v Írsku ukázala úplnú stratu bentických bezstavovcov a zmenu štruktúry sedimentu okamžite po ukončení prác. Postihnutá oblasť bola následne opätovne kolonizovaná, až napokon o šesť mesiacov nebol žiadny postrehnuteľný rozdiel v počte jedincov všetkých druhov v základných častiach sedimentu, aj keď zastúpenie taxónu bolo odlišné (Lewis a kol., 2002). V rámci ďalších štúdií boli zaznamenané podobné vplyvy a hoci sa bohatosť druhov dá obnoviť, môže trvať niekoľko rokov, kým celková biomasa dosiahne podobnú úroveň, aká je v okolitej nenarušenej oblasti. Obnova bude závisieť od druhov vyskytujúcich sa v okolitých oblastiach, od ich životného cyklu a mobility, ako aj od načasovania stavebných prác.

Príklady zmierňujúcich opatrení uplatňovaných na ochranu prílivových biotopov

Rozsah zmierňujúcich opatrení, ktoré sa týkajú inštalácie káblov smerujúcich na pevninu a prechodových šácht v lokalitách prílivových biotopov, napríklad v ústiach riek, siaha od zmeny trasy, aby sa vyhla citlivým oblastiam, cez minimalizáciu postihnutej oblasti, starostlivé načasovanie stavebných prác, aby sa predišlo rušeniu, až po využívanie menej poškodzujúcich techník hĺbenia. V nasledujúcich bodoch sú uvedené niektoré zo zmierňujúcich opatrení, ktoré boli dohodnuté pri kladení exportných káblov pripájajúcich veternú elektráreň na mori London Array k prenosovej sústave cez prílivovú oblasť Swale Estuary (London Array/National Grid, 2007).

—	Na osobitne chránenom území Swale a v lokalite Ramsar, ani vo vzdialenosti do 500 m od ich hranice smerom k moru, sa nevykonávajú žiadne práce počas obdobia od 1. októbra do 31. marca.

—	Vôbec žiadne práce sa nevykonávajú v oblastiach dna zarasteného morskou trávou ani v hlavných lokalitách výskytu lastúrnikov. Zahŕňa to všetky práce spojené s kladením káblov vrátane miest ukotvenia nákladných člnov (ak sú potrebné).

—

Káble inštalované naprieč prílivovou oblasťou by mali byť zakopané v hĺbke najmenej 1 meter a spravidla ukladané s použitím rýpadla alebo iného mechanizmu na hĺbenie ryhy. Ak sa ryha hĺbi v prílivovej oblasti, hĺbenie a následné zasypávanie ryhy s káblom by sa malo vykonávať tak, aby bol zachovaný profil sedimentu. Použitie vodných dýz by sa malo považovať za výnimočnú techniku a malo by podliehať predchádzajúcemu schváleniu a monitorovaniu.

—	Ornitologické prieskumy v pobrežných, prílivových a pevninských oblastiach by sa mali vykonávať od októbra do marca v každom roku výstavby a prinajmenšom jeden rok.

—	Žiadne práce sa nevykonávajú, pokiaľ príslušné regulačné orgány neschvália opatrenia týkajúce sa manipulácie s potenciálne nebezpečnými látkami a ich skladovania, zasahovania v prípade únikov a zabezpečovania odvodu povrchovej vody.

—	Zamestnanci a dodávatelia musia byť oboznámení s miestami, ktoré sú citlivé z hľadiska životného prostredia, a s pracovnými postupmi, ktoré sa vyžadujú na ochranu vlastností týchto lokalít.

—	Je potrebné zvoliť metódy kladenia káblov v prílivových oblastiach, ktoré obmedzia na minimum uvoľňovanie uložených sedimentov.

—	Stavebné činnosti by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý minimalizuje rušenie vtákov, napríklad s použitím techniky smerového osvetľovania.

VYRUŠOVANIE A PREMIESTŇOVANIE VYSOKO MOBILNÝCH DRUHOV

Je známe, že hluk a prítomnosť ľudí, strojných zariadení a činností spojených so stavebnými prácami v prílivových aj morských lokalitách ovplyvňuje správanie vysoko mobilných druhov vrátane morských vtákov, vtákov z čeľade slukovitých a divých vtákov, veľrybotvarých cicavcov, tuleňov, korytnačiek a rýb chránených podľa smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva. Hlavné vplyvy predstavujú vyrušovanie a premiestňovanie. Potenciálne vplyvy, ktoré sú špecifické pre jednotlivé druhy, zahŕňajú stratu možností získavania potravy, riziko zrážok a prekážky pohybu, pričom posledné dva by mohli mať za následok energetické náklady. Je známe, že potápavé vtáky sú veľmi citlivé na vizuálne rušenie a premiestňujú sa pod vplyvom lodnej dopravy (Mendel a kol., 2008). U morských cicavcov, ktoré sú počas dlhých období vystavené vysokým hladinám hluku, sa môžu vyskytnúť dlhodobé účinky, napríklad poškodenie sluchu. Kritickým problémom je úroveň hluku pozadia súvisiaca so stavebným hlukom, keďže to ovplyvňuje schopnosť zvierat rozpoznať tlak a reagovať naň (Robinson a Lepper, 2013).

Hluk pri kladení potrubí a káblov je spravidla spojený s hĺbením ryhy, kladením potrubia a ukladaním skál. V prípade navrhovaného 65 km dlhého exportného kábla z veternej elektrárne na mori Beatrice v zálive Moray Firth sa hluk vznikajúci pri inštalácii určil modelovaním, ktorým boli stanovené potenciálne zóny rušenia pre rôzne druhy (pozri nasledujúci rámček). Výsledkom posudzovania na základe dohovoru OSPAR je, že neexistujú jednoznačné indície, že podmorský hluk spôsobený inštaláciou podmorských káblov predstavuje vysoké riziko pre morskú faunu (OSPAR, 2009).

Stanovenie rozsahu na posudzovanie rizika pre mobilné morské druhy

Posudzovanie pravdepodobného vplyvu hluku spojeného s inštaláciou 65 km dlhého exportného elektrického kábla z veternej elektrárne na mori Beatrice na pevninu v zálive Moray Firth na severovýchodnom pobreží Škótska bolo vykonané modelovaním potenciálneho vplyvu na správanie viacerých druhov (Nedwell a kol.., 2012). Výsledky ukazujú, že najväčší vplyv na rôzne morské druhy má pravdepodobne hĺbenie ryhy a že najväčší je pravdepodobne vplyv na populáciu sviňuchy tuponosej.

	Metrika dBht (druhy) bola vypracovaná ako prostriedok na kvantifikáciu potenciálu pre vplyv na správanie druhov v podmorskom prostredí (Nedwell a kol., 2007). Rôzne druhy vnímajú zvuk rozdielne. Hladiny hluku nad 90 dBht sa považujú za natoľko vysoké, že vyvolávajú silnú odmietavú reakciu prakticky u všetkých jedincov.

V tomto prípade sa predpovedalo krátkodobé lokálne rušenie hlukom počas operácií kladenia káblov, čo mohlo viesť k dočasnému premiestneniu morských cicavcov z veľmi malej časti biotopu, ktorý je pre ne vhodný (Arcus, 2012). Ďalšie aspekty stavebných prác sa považovali za významné pre delfína skákavého a tuleňa škvrnitého a v dôsledku toho boli uplatnené zmierňujúce opatrenia, napríklad pozvoľný rozbeh zatĺkania pilót a využívanie systému pozorovania morských cicavcov.

8.3.2. Prevádzka

Negatívne vplyvy spojené s káblami a potrubiami v prevádzke najpravdepodobnejšie vznikajú zo znečistenia. Môže ísť o akútne incidenty, ako napríklad náhodné úniky z prevádzkových pomocných plavidiel alebo z prasknutých potrubí. Vyskytnúť sa môžu aj chronické vplyvy vznikajúce pri porušení káblov a potrubí a pri infiltrácii chemických látok. Pravdepodobné vplyvy elektromagnetických polí a zvýšenia teploty v okolí káblov sú menej dôkladne preštudované. Práce pri údržbe a opravách, ktorých výsledkom môže byť opakované ukladanie sedimentov a nebezpečných látok, by viedli k podobným vplyvom, aké boli opísané v prípade inštalačných prác.

ZNEČISTENIE

Poškodenie potrubia môže byť spôsobené koróziou, pohybmi morského dna a stykom s kotvami a rybárskym výstrojom na lov pri dne. Dôsledkom môžu byť malé krátkodobé alebo dlhodobé úniky, alebo katastrofickejšie narušenia vedúce k veľkým prípadom znečistenia. V európskej databáze nehôd plynovodov sú ako najbežnejšia príčina nehôd zaznamenané vonkajšie zásahy (48,4 %), nasledujú konštrukčné chyby alebo zlyhanie materiálu a korózia, nerozlišuje sa však medzi podmorskými a ostatnými plynovodmi (EGIG, 2011). Medzi kontaminujúce látky, ktoré môžu uniknúť do vodného stĺpca, patria uhľovodíky a plyny ako oxid uhličitý, metán a sírovodík.

Ďalším zdrojom kontaminujúcich látok sú galvanizačné anódy používané na spomalenie korózie potrubí v morskej vode. Prvky z týchto anód (ortuť, meď, kadmium a olovo) môžu migrovať cez sediment a ukladať sa v niektorých morských druhoch. Rýchlosť korózie týchto anód bude závisieť od charakteristík lokality, ako je hĺbka, teplota a slanosť vody. Pravdepodobnosť vplyvov na biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000 nie je zrejmá.

V prípade prevádzky infraštruktúry pre CCS teplota a tlak určujú, či sa CO2 prepravuje potrubiami ako kvapalina alebo ako plyn. Musí sa to dôsledne kontrolovať, keďže tvorba hydrátu v potrubí zvyšuje vnútornú koróziu a mohla by spôsobiť zablokovanie, čo zvyšuje riziko poruchy potrubia. Hlavným dôsledkom poškodenia alebo poruchy potrubia by bolo okyslenie okolitej vody.

Akútne a chronické vplyvy ropného znečistenia morských druhov a biotopov uvedených v smernici o ochrane biotopov a smernici o ochrane vtáctva, ako sú morské cicavce, morské vtáky, dná zarastené morskou trávou a bažiny a piesčiny, sú podrobne preštudované a dôsledne zdokumentované (54). Aby sa predchádzalo eskalácii nehôd a znížil sa ich vplyv, je potrebné monitorovanie a plánovanie riešenia výnimočných situácií. K dispozícii sú aj informácie o vplyvoch iných znečisťujúcich látok, ako sú ťažké kovy v morských cicavcoch, a o potenciálnych vplyvoch okysľovania oceánu, ale tie nesúvisia konkrétne s energetickou infraštruktúrou na mori.

Základným prístupom k zmierňovaniu znečistenia spôsobeného káblami a potrubiami je minimalizovať riziko únikov kvalitnou konštrukciou a pravidelnou inšpekciou. Pravidelné monitorovanie plní funkciu systému včasného varovania a plánovanie riešenia výnimočných situácií umožňuje stanoviť opatrenia na zníženie akýchkoľvek vplyvov na morské biotopy a živočíšne či rastlinné druhy v prípade vzniku nehôd.

ELEKTROMAGNETICKÉ POLIA A ICH VPLYV NA RYBY

Pri prenose elektrickej energie sa šíria nízkofrekvenčné elektromagnetické polia, a to aj pozdĺž podmorských káblov. Elektrické polia môžu vznikať aj v okolitom prostredí pri pohybe vody a organizmov cez magnetické polia. Morské organizmy, ktoré využívajú elektromagnetické polia na priestorovú lokalizáciu, pohyb na väčšie vzdialenosti, orientáciu na malom priestore, získavanie potravy alebo hľadanie partnerov, môžu preto pociťovať určité vplyvy, ak je elektromagnetické pole dostatočne veľké a/alebo rozoznateľné od úrovne pozadia. O pravdepodobnosti a významnosti akýchkoľvek vplyvov je k dispozícii málo poznatkov (Boehlert a Gill, 2010). Simulácia magnetických polí okolo dvojpólového prenosového vedenia medzi Švédskom a Poľskom ukázala, že akékoľvek zmeny inklinácie by neprevýšili prirodzené zmeny zemského poľa vo vzdialenosti väčšej než 20 metrov od káblov. Merania podmorského magnetického poľa na mieste po uložení kabeláže ukázali, že výsledky neprevýšili hodnoty predpovedané simuláciou (Andrulewicz a kol., 2003).

K druhom rýb, o ktorých je známe, že dokážu rozpoznať elektrické polia, patria pásožiabrovce a jesetery, a niektoré z nich vykazujú zmeny správania v dosahu elektromagnetického poľa, ktoré sa môže šíriť okolo káblov. V prípade magnetických polí monitorovanie migrujúceho úhora európskeho (Anguilla anguilla) v Baltskom mori ukázalo dočasné reakcie, v rámci ktorých sa úhory počas migrácie odkláňajú od trasy káblov, ale nenašiel sa dôkaz, že by išlo o trvalú prekážku. V prípade elektrických polí boli zaznamenané zmeny správania žraloka škvrnitého (Scyliorhinus canicula), raje tŕnitej (Raja clavata) a ostroňa bieloškvrnitého (Squalus acanthias), ktoré môžu byť spojené s biotopmi piesčin, hoci vplyvy na jedincov boli rôzne (55).

Určité zmiernenie je už zahrnuté v štandardnom priemyselnom tienení, ktoré obmedzuje priamo šírené elektrické polia, ale nie magnetickú zložku. Ďalšími možnosťami sú úpravy konštrukcie kábla, obmedzenia toku elektrického prúdu a hlbšie uloženie kábla pod povrch dna.

O mechanizmoch a vplyvoch elektromagnetického poľa na morské organizmy je k dispozícii málo poznatkov, rovnako ako o významnosti úrovne šíreného poľa v porovnaní s úrovňou geomagnetického poľa Zeme. Súčasťou terajšej praxe v Európe je posudzovanie elektromagnetického poľa v rámci postupu EIA a aj postup schvaľovania, ale s rôznymi úrovňami povinností v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o monitorovanie a skúmanie všetkých potenciálnych vplyvov.

ZMENY BENTOSU

Použitie tvrdých materiálov v prípade káblov a potrubí uložených na povrchu môže mať z dlhodobého hľadiska „útesový efekt“, keď sú tieto materiály kolonizované rôznymi druhmi (56). Predpovedá sa napríklad, že hromady skál a betónové platne okolo potrubí rozvojového projektu v severnom regióne Severného mora môžu kolonizovať druhy ako nezmary, mäkké koraly, sasanky, červy, fúzonôžky, plášťovce a pohyblivé organizmy ako kôrovce, mnohoštetinavce a ostnatokožce (Statoil, 2012). Kolonizácia okolo základov turbín veterných elektrární na mori Nysted a Horns Rev zvýšila heterogénnosť biomasy a biotopu. Výsledkom uloženia tvrdých povrchov do oblasti s prevládajúcimi pieskovými sedimentmi bola výrazná zmena bentosu. Vzniká aj možnosť šírenia inváznych nepôvodných druhov ich kolonizáciou týchto štruktúr, najmä ak dochádza k súvisiacim zmenám teploty. K malému zvýšeniu teploty môže dochádzať vo vzdialenosti niekoľko centimetrov od prenosových elektrických káblov v závislosti od hĺbky zahĺbenia, typu kábla a vlastností okolitého sedimentu. Zvýšenie teploty bude pravdepodobne výraznejšie v prípade káblov na striedavý prúd než káblov na vysokonapäťový jednosmerný prúd pri rovnakých prenosových rýchlostiach. Tepelné emisie môžu zmeniť fyzikálno-chemické podmienky v sedimente a zvýšiť bakteriálnu aktivitu, čo by mohlo mať druhotné vplyvy na bentickú faunu a flóru (Meissner a Sordyl, 2006). Existujú dôkazy, že niektoré druhy sú citlivé aj na malé zvýšenie teploty okolia, ale druh a významnosť takých vplyvov na bentické spoločenstvá, ako sú napríklad spoločenstvá v rámci biotopov piesčin, nie sú známe.

8.3.3. Vyraďovanie z prevádzky

Existujú viaceré medzinárodné záväzky týkajúce sa vyraďovania inštalácií na mori z prevádzky, napríklad na základe dohovoru OSPAR (rozhodnutie 98/3), ale tie sa nevzťahujú na káble a potrubia. Potenciálne vplyvy vyraďovania káblov a potrubí z prevádzky na morské biotopy a druhy sú podobné vplyvom, ktoré boli opísané v súvislosti s inštaláciou káblov a potrubí, a dajú sa pri nich uplatniť podobné zmierňujúce opatrenia. V prípade potrubí je počiatočným bodom ich preplachovanie a čistenie. Nasleduje ich odstraňovanie z morského dna alebo rozrezanie a zanechanie na mieste s primeranou ochranou a následným monitorovaním. Zahĺbené káble môže byť potrebné pred odstránením odkryť radlicou alebo pomocou vodných dýz, čím sa narúša sediment a s ním spojené bentické spoločenstvá. Na odstraňovanie ďalšej súvisiacej infraštruktúry, napríklad betónových platní, môže byť v závislosti od ich stavu potrebné použiť drapáky.

Techniky používané pri odstraňovaní potrubia, ako je spätné navíjanie, rezanie a zdvíhanie a vyťahovanie na povrch alebo do regulovanej hĺbky, môžu priamo poškodiť biotopy na morskom dne, rušiť alebo premiestniť pohyblivé druhy a znížiť kvalitu vody, ak dochádza k únikom do mora z premávky plavidiel a príslušných operácií. Fyzické narušenie morského dna, zvýšenie zakalenia, potenciálne zasypanie bentosu a rýchlosť obnovy sú faktory podobné tým, ktoré boli opísané v súvislosti s inštaláciou, pričom ovplyvňujú rovnaké biotopy a druhy v zóne na oboch stranách potrubia. Na odstraňovanie starších alebo rozbitých betónových platní môže byť potrebné použiť bežné drapáky. Ak je potrebné uložiť na morské dno hromady skál na ochranu častí potrubí vyradených z prevádzky, vytvorí sa tvrdý povrch na uchytávanie v oblastiach, kde prevládajú mäkké sedimenty, čím sa zmenia morské spoločenstvá v týchto oblastiach.

Plány vyraďovania z prevádzky sú spravidla potrebné od začiatku prípravy projektu, a to s individuálnym posudzovaním, keďže sa budú líšiť v závislosti od typu, priemeru, dĺžky, integrity a stavu potrubia. K možnostiam patrí zanechanie na mieste, opätovné použitie na mieste, opätovné použitie na iných miestach alebo odstránenie a likvidácia na pevnine. Napríklad v prípade dánskeho ťažobného poľa na západ od Jutského polostrova preskúmanie uvedených možností vyraďovania z prevádzky ukázalo, že ďalšie zváženie si zaslúži prvá a posledná z nich. Ak sa potrubia zanechajú na morskom dne, pravdepodobne bude potrebné dlhodobé monitorovanie, aby sa zaistila stabilita a bezpečnosť pre ostatných užívateľov mora, keďže znehodnocovanie týchto potrubí môže trvať desaťročia (HSE, 1997).

8.3.4. Kumulatívne vplyvy

Projekty v oblasti energetickej infraštruktúry na mori sa nerealizujú izolovane. Sú súčasťou systémov ťažby ropy a zemného plynu, zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), výroby elektrickej energie z vetra a z mora, a môžu byť umiestnené v blízkosti realizácie iných plánov a projektov. Kombinovaný účinok týchto aktivít, či už minulých, súčasných alebo plánovaných do budúcnosti, môže viesť ku kumulatívnym vplyvom na životné prostredie postihujúcim biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000. Osobitne zraniteľné môžu byť vysoko mobilné druhy, ako napríklad morské cicavce, ryby a morské vtáky, keďže tie by mohli byť postihnuté činnosťami v rôznych lokalitách, aj značne od seba vzdialených.

Kumulatívne vplyvy môžu vznikať aj v rámci jedného projektu, napríklad v dôsledku vysokej hustoty infraštruktúry a činností na tom istom mieste (káble, potrubia, plošiny, premávka plavidiel údržby). Potenciál kumulatívnych vplyvov vzniká, aj keď sa v blízkosti nachádzajú iné systémy. V prípade veternej elektrárne na mori Beatrice v severnom regióne Severného mora sa predpovede hluku pri kladení káblov a zvýšenia množstva uložených tuhých látok v blízkosti prác na prenosovom vedení nepovažovali za významné. Pri posudzovaní spolu s inými činnosťami a s ďalším neďalekým systémom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na mori sa však súbežný stavebný hluk hodnotil tak, že môže mať kumulatívny vplyv na sleďa, úhora európskeho, lososa a pstruha morského. Na druhej strane sa pri spoločnom posudzovaní oboch rozvojových projektov konštatovalo, že ďalšie vplyvy na presun sedimentu sú nepravdepodobné (Arcus, 2012).

Posudzovanie kumulatívnych vplyvov sa musí vykonávať ako súčasť posudzovania EIA a hodnotenia SEA, a je zákonnou požiadavkou pri vykonávaní primeraného odhadu plánov a projektov podľa smernice o ochrane biotopov. K základným prvkom patrí stanovenie rozsahu potenciálnych vplyvov, navrhnutie zmierňujúcich a monitorovacích opatrení, ako aj vypracovanie správy o oblastiach neistoty. K dispozícii je všeobecné aj odvetvové usmernenie k posudzovaniu kumulatívnych vplyvov (napr. RenewableUK, 2013), pričom ďalšie podrobnosti sú uvedené v oddiele 7.3 tohto dokumentu.

8.3.5. Potenciálne zmierňujúce opatrenia

Usmernenie týkajúce sa prístupu k zmierňovaniu vplyvov je uvedené v oddiele 5 tohto dokumentu. V ďalšej časti sú uvedené základné možnosti zmierňovania potenciálnych vplyvov projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na mori na biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000.

Možnosti zmierňujúcich opatrení v rôznych fázach projektov v oblasti energetickej infraštruktúry

Posudzovanie

—	Vykonať stanovenie rozsahu, zisťovacie konanie a úvodné posúdenie fázy inštalácie, prevádzky a vyraďovania z prevádzky s cieľom určiť potenciálne tlaky, účinky a vplyvy na biotopy a druhy v lokalitách sústavy Natura 2000. Súčasťou tohto procesu má byť navrhovanie zmierňujúcich opatrení.

Určenie trasy/umiestnenie

—

Smerovať koridory pre káble a potrubia tak, aby sa vyhli biotopom v lokalitách sústavy Natura 2000 a aby sa predišlo vplyvom na druhy chránené v rámci EÚ, teda aby sa vyhli napríklad posidonským dnám, lokalitám ťahu tuleňov, prílivovým oblastiam získavania potravy vtákov z čeľade slukovitých a divých vtákov.

—	Vyhnúť sa budovaniu rozvodní a meniarní v lokalitách sústavy Natura 2000.

—	Vyhnúť sa smerovaniu cez oblasti, kde existuje riziko rozrušenia nebezpečných látok alebo kontaminovaných sedimentov.

Stopa

—	Obmedziť zónu vyrušovania minimalizáciou koridorov na hĺbenie ryhy, napríklad na základe posúdenia typu a veľkosti infraštruktúry, odstupov medzi ryhami, zoskupovania káblov a paralelného smerovania trás.

—	Minimalizovať prepojenia káblových vedení medzi výrobnými zariadeniami (jednotlivými časťami elektrárne), meniarňami a rozvodňami a vstupnými bodmi siete na pevnine.

—	Uplatniť metódy inštalácie (napr. hĺbenie ryhy, použitie vodných dýz, horizontálne smerové vŕtanie, záchytné hrádze), ktoré minimalizujú narušenie morského dna a prílivových biotopov.

—	Zvážiť možnosti koordinácie inštalačných prác v ryhách a inštalovania voľnej kapacity pre predpokladaný budúci rozvoj.

—	Minimalizovať množstvo materiálu ukladaného na morské dno.

Časový rámec

—	Minimalizovať čas inštalácie a vyraďovania z prevádzky s cieľom skrátiť obdobie vyrušovania.

Rozvrhnutie

—	Minimalizovať čas medzi hĺbením ryhy a zasýpaním káblov a potrubí.

—	Rozvrhnúť operácie inštalácie a vyraďovania z prevádzky tak, aby sa vylúčili obdobia, keď vyrušovanie chránených druhov bude mať pravdepodobne významné vplyvy, ako napríklad obdobia párenia a migrácie.

Konštrukčné riešenia

—	Posúdiť typ a veľkosť potrebnej infraštruktúry s ohľadom na pravdepodobné vplyvy na životné prostredie, napríklad typ kábla s cieľom znížiť veľkosť a rozsah elektromagnetického poľa.

Prevádzkové aspekty

—	Vyhnúť sa metódam inštalácie a vyraďovania z prevádzky, ktoré by pravdepodobne spôsobili hlukové a vizuálne rušenie, napríklad podmorským trhavinám.

—	Uplatniť zmierňujúce opatrenia na zníženie rizika nehôd s následkom znečistenia a mať pripravené havarijné opatrenia na riešenie nehôd, ak sa vyskytnú.

—	Uplatniť zmierňujúce opatrenia na zníženie rizika vplyvu hluku, ak to môže byť zdrojom problémov, napríklad aktívne zmierňujúce opatrenia proti hluku (bublinkové výplne, izolácia pilót, záchytné hrádze), pozvoľný rozbeh prác a systém pozorovania morských cicavcov počas zatĺkania pilót.

—	Znížiť veľkosť a rozsah elektromagnetického poľa prehodnotením typu kábla a hĺbky jeho zahĺbenia.

—	V súlade s právnymi povinnosťami zvoliť možnosť vyraďovania z prevádzky, ktorá minimalizuje potenciálny vplyv na životné prostredie.

Monitorovanie

—	Umožniť rýchlu reakciu/zásah, ak hrozí prekročenie hraničných hodnôt, pokiaľ ide napríklad o neporušenosť potrubia, krytie káblov, hluk, elektromagnetické pole.

Rámec

—	Pracovať v rámci existujúcich medzinárodných, európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, s ohľadom na príslušné usmernenia, ako napríklad MARPOL, OSPAR, postupy SEA a primeraný odhad.

8.4. Význam strategického plánovania

Morská energetická infraštruktúra je jedným z mnohých spôsobov využitia uchádzajúcich sa o priestor v európskych moriach. Potenciálne konflikty, ktoré hrozia v mnohých častiach sveta, sa identifikujú pomocou námorného priestorového plánovania (NPP). NPP sa používa aj na uplatňovanie integrovanejšieho a strategickejšieho prístupu k plánovaniu využitia našich morí v rámci jednotlivých odvetví vrátane ochrany životného prostredia a ochrany prírody.

Potenciálne prínosy námorného priestorového plánovania (na základe údajov UNESCO/IOC (57) )

Ekonomické prínosy

—	poskytnutie väčšej istoty súkromnému sektoru pri plánovaní nových investícií, často so životnosťou 30 rokov,

—	určenie zlučiteľných spôsobov využitia v rámci tej istej oblasti na rozvoj,

—	obmedzenie konfliktov medzi nezlučiteľnými spôsobmi využitia a medzi spôsobmi využitia a prírodou,

—	efektívnejšie povoľovacie konanie a

—	podpora efektívneho využitia zdrojov a priestoru.

Environmentálne prínosy

—	určenie oblastí biologického alebo ekologického významu,

—	začlenenie cieľov biodiverzity a ekosystému do centra námorného priestorového plánovania a riadenia uplatnením ekosystémového prístupu,

—	vymedzenie priestoru pre biodiverzitu a ochranu prírody, a tiež priestoru pre energiu z obnoviteľných zdrojov z klimatických dôvodov,

—	poskytnutie plánovacieho kontextu pre sústavu morských chránených oblastí,

—	obmedzenie negatívnych vplyvov ľudskej činnosti na morské ekosystémy na základe strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) so zohľadnením kumulatívnych vplyvov a

—	zachovanie typického rozsiahleho otvoreného priestoru mora ponechaním veľkých oblastí bez konkrétneho využitia.

Spoločenské prínosy

—	lepšie možnosti na zapojenie verejnosti a správnych orgánov, na cezhraničnú konzultáciu a spoluprácu,

—	zisťovanie vplyvov rozhodnutí o vymedzení priestoru oceánu na určité využitie (alebo nevyužitie) na pobrežné spoločenstvá a hospodárstva,

—	identifikácia a lepšia ochrana kultúrneho dedičstva a

—	identifikácia a ochrana spoločenských a duchovných hodnôt súvisiacich s využívaním oceánu.

V rámcovej smernici o morskej stratégii sa od členských štátov EÚ požaduje, aby vypracovali morské stratégie pre svoje vlastné vody a aby s ostatnými členskými štátmi koordinovali stratégie pre Baltské more, severovýchodný Atlantický oceán, Stredozemné more a Čierne more. To je environmentálny pilier integrovanej námornej politiky EÚ, ktorý podporuje ekosystémový prístup k riadeniu a začlenenie environmentálnych otázok do rôznych politík. Námorné priestorové plánovanie (NPP) bolo označené za medziodvetvový nástroj podporujúci plnenie týchto cieľov. V smernici EÚ 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (smernica o NPP) (58), sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali a vykonávali námorné priestorové plánovanie s cieľom podporovať udržateľný rozvoj morských oblastí uplatňovaním ekosystémového prístupu a presadzovaním koexistencie príslušných činností a využití. V odôvodnení 23 sa uvádza, že ak je pravdepodobné, že námorné priestorové plány budú mať značný vplyv na životné prostredie, vzťahuje sa na ne smernica o SEA, a v prípade, že námorné priestorové plány zahŕňajú lokality sústavy Natura 2000, takéto environmentálne posúdenie možno spojiť s požiadavkami článku 6 smernice o ochrane biotopov s cieľom predísť zdvojeniu.

Strategické plánovanie pre morské oblasti zahŕňa:

—	rozvoj udržateľných námorných činností a ochranu morského prostredia založenú na spoločnom rámci a podobných legislatívnych dôsledkoch,

—	znižovanie rizika priestorových konfliktov medzi rozširujúcimi sa spôsobmi námorného využitia vrátane ochrany morského prostredia tak, aby spoločenské a ekonomické požiadavky na morské oblasti boli zlučiteľné s ochranou morského prostredia a jeho ekologických funkcií,

—	podporu vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ,

—	spoločný prístup, ktorý členským štátom uplatňujúcim NPP poskytuje možnosť vzájomného zdieľania odborných znalostí.

Skúsenosti opakovane ukazujú, že zohľadnenie otázok životného prostredia už na začiatku rozhodovacieho procesu môže viesť k nachádzaniu riešení v čase, keď je ešte k dispozícii široký výber možností. Podporuje aj otvorenejší a kreatívnejší rozhodovací proces, v rámci ktorého je možné ľahšie určiť spoločné výhody a riešenia prospešné pre všetkých a ich uplatňovanie je menej nákladné a zaťažujúce. Môžu sem patriť aj neformálne stratégie a postupy uplatňované pred formálnymi plánovacími postupmi alebo súbežne s nimi, ako je napríklad integrovaný manažment pobrežnej zóny, predovšetkým s cieľom zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom, alebo využiť modely na analýzu významnosti vplyvu.

Na druhej strane, ak sa tento medziodvetvový dialóg odloží na posledné fázy povoľovacieho konania podľa článku 6 ods. 3, rozsah riešení sa výrazne zúži a je menej efektívny v celkovom priestorovom a odvetvovom kontexte (a uplatnenie riešení sa stáva drahším) a existuje väčšia tendencia, že diskusia bude polarizovaná a konfrontačnejšia.

Rastúci cezhraničný charakter mnohých projektov v oblasti energetickej infraštruktúry na mori je ďalším dôvodom, prečo je strategické plánovanie prínosné, keďže zabezpečuje konzistentný prístup na úrovni projektu, kde sú zainteresované viaceré strany a právne rámce.

Cezhraničné plánovanie sa vykonáva v rámci odvetvia morskej energetiky (napr. iniciatíva pre elektrickú sieť na mori týkajúca sa krajín hraničiacich so severnými morami), ako aj vo všetkých oblastiach využívania mora (napr. projekt BaltSeaPlan a projekt cezhraničného plánovania v európskej časti Atlantického oceánu (TPEA) zahŕňajúci Španielsko, Portugalsko, Írsko a Spojené kráľovstvo). Plánovanie siete pre veterné elektrárne na mori v nemeckej výhradnej hospodárskej zóne je príkladom uplatňovania odvetvového prístupu, ktorý zahŕňa environmentálne záruky ako základné zásady a integruje ich do priestorového plánu pre viaceré odvetvia. Podobný prístup, ale cezhraničný a uplatňovaný počas plánovania možností prenosu a výroby elektriny, by tiež umožnil zistiť a riešiť kumulatívne vplyvy vo veľkom meradle pred schvaľovaním.

Priestorové plánovanie vrátane určenia potrubí a káblov v nemeckej výhradnej hospodárskej zóne (VHZ) a plánovanie elektrizačnej sústavy na mori v nemeckej VHZ v Severnom mori

V nemeckom priestorovom pláne sú stanovené usmernenia k priestorovému rozvoju, spolu s cieľmi a zásadami pre funkcie a spôsoby využitia nemeckej VHZ podľa nemeckého zákona o priestorovom plánovaní. Plán zahŕňa ustanovenia o koordinácii kladenia potrubí a podmorských káblov s ostatnými činnosťami, ako je lodná doprava, rybolov a ochrana prírody. Boli určené prioritné oblasti pre lodnú dopravu, potrubia a výrobu elektrickej energie z vetra na mori, a ak je to v súlade s medzinárodným právom, ostatné spôsoby využitia v týchto oblastiach sú zakázané, pokiaľ nespĺňajú dané podmienky. V lokalitách sústavy Natura 2000 však nie sú povolené veterné turbíny. Pri prechode do pobrežných vôd a pri križovaní systémov rozdelenia plavby musia byť podmorské káble na prepravu energie vyrobenej vo VHZ vedené v koridoroch určených pre káble. Pri príprave plánu sa vykoná hodnotenie SEA. S cieľom minimalizovať možné negatívne vplyvy na morské prostredie pri kladení potrubí a káblov je v pláne stanovené, že citlivé biotopy by sa nemali križovať počas období vysokej zraniteľnosti konkrétnych druhov. Počas kladenia a prevádzky potrubí a káblov je potrebné zabrániť poškodeniu alebo zničeniu piesčin, útesov a oblastí bentických spoločenstiev, ktoré si vyžadujú ochranu, čo vytvára osobitne citlivý biotop, a je potrebné dodržiavať najlepšie environmentálne postupy podľa dohovoru OSPAR. Pri vytváraní plánu bola snaha, aby sa určovanie prioritných oblastí pre potrubie a veternú elektráreň prekrývalo.

Pripojenie elektrizačnej sústavy na mori pre veterné elektrárne plánuje Spolkový úrad pre námornú plavbu a hydrografiu (BSH) v súlade s nemeckým energetickým zákonom. Plán elektrizačnej sústavy na mori v rámci odvetvového priestorového prístupu je účinný pre Severné more od marca 2013 a pripravuje sa plán pre Baltské more. V pláne sú určené veterné elektrárne na mori vhodné pre zoskupené sieťové prepojenia, lokality pre meniarne, trasy pre sieťové prepojenia, cezhraničné káble (spojovacie vedenia) a trasy pre možné prepojenia medzi sieťovými infraštruktúrami. Cieľom zásad plánovania v dokumente, ako je maximálne zoskupovanie káblov a vyhýbanie sa trasám cez lokality sústavy Natura 2000, je zmenšenie územia potrebného pre sieťovú infraštruktúru a zníženie potenciálnych vplyvov na morské prostredie. V pláne, ktorý bol podrobený hodnoteniu SEA, je stanovená kapacita a predpokladaný harmonogram vybudovania pripojenia elektrizačnej sústavy na mori v nasledujúcich 10 rokoch. Priestorové regulácie z týchto plánov budú zahrnuté do aktualizovaných NPP pre nemecké VHZ v Severnom mori a v Baltskom mori (BSH, 2012).

Priestorový plán elektrizačnej sústavy na mori pre nemeckú výhradnú hospodársku zónu v Severnom mori, 2012

ODKAZY

ACCOBAMS-MOP5, 2013 Methodological Guide: Guidance on underwater noise mitigation measures (Metodická príručka: Usmernenie k zmierňujúcim opatreniam proti podmorskému hluku, 2013). ACCOBAMS-MOP5/2013/Doc24.

AEWA (2008) International Single Species Action Plan for the Conservation of the Lesser White-fronted Goose (Western Palearctic Population) Anser erythropus (Medzinárodný akčný plán pre jednotlivé druhy na ochranu husi malej (Anser erythropus) (západopalearktická populácia). Agreement on the Conservation of African-Eurasian Migratory Waterbirds (AEWA) (Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (AEWA)). Technický dokument.

Anderson, D.R. (2001) The need to get the basics right in wildlife field studies (Potreba zahrnúť základné právo do terénnych štúdií voľne žijúcich živočíchov). Wildlife Society Bulletin, 29: 1294 – 1297.

Andrews, A., 1990. Fragmentation of habitat by roads and utility corridors: a review (Fragmentácia biotopu cestami a úžitkovými koridormi: prehľad). Australian Zoologist, 26(3-4), s. 130 – 141. Dostupné na adrese: shanespark.com/Documents/Andrews (1990) Fragmentation of Habitat by Roads and Utility Corridors A Review.pdf (navštívené 11. apríla 2012).

Andrulewicz, E., Napierska, D., a Otremba, Z. (2003). The environmental effects of the installation and functioning of the submarine SwePol Link HVDC transmission lie: a case study of the Polish Marine Area of the Baltic Sea (Vplyvy inštalácie a prevádzky prenosového vedenia na vysokonapäťový jednosmerný prúd SwePol na životné prostredie: prípadová štúdia poľskej morskej oblasti Baltského mora). J.Sea.Res 49: 337 – 345.

Angelov, I., Hashim, I., Oppel, S. (2012) Persistent electrocution mortality of Egyptian Vultures Neophron percnopterus over 28 years in East Africa (Pretrvávajúca úmrtnosť supa bieleho (Neophron percnopterus) v dôsledku usmrtenia elektrickým prúdom vo východnej Afrike počas 28 rokov). Bird Conservation International (publikované online).

Arcus, 2012 Beatrice Offshore Wind Farm Environmental Statement .Non-Technical Summary (Správa o environmentálnom vplyve veternej elektrárne na mori Beatrice (netechnický súhrn)). Arcus Renewable Energy Consulting Ltd.

Askins, R.A, Folsom-O'Keefe, C.M., Hardy, M.C. (2012) Effects of vegetation, corridor width and regional land use on early successional birds on power line corridors (Vplyvy vegetácie, šírky koridoru a regionálneho využívania pôdy na vtáčie mláďatá v koridoroch elektrických vedení). PloS one, 7(2): e31520.

Avian Power Line Interaction Committee (APLIC) (2006) Suggested Practices for Avian Protection on Power Lines: The State of the Art in 2006 (Odporúčané postupy na ochranu vtákov na elektrických vedeniach: stav v roku 2006). Edison Electric Institute, APLIC a California Energy Commission. Washington, D.C a Sacramento, CA.

Ayers, D. a Wallace, G., 1997. Pipeline trenches: an under- utilised resource for finding fauna (Ryhy na potrubia: nedostatočne využívané zdroje na vyhľadávanie fauny). V P. Hale a D. Lamb, eds. Conservation Outside Nature Reserves (Ochrana mimo prírodných rezervácií). Brisbane: Centre for Conservation Biology, The University of Queensland, s. 349 – 357.

Barber, J.R., Crooks, K.R. a Fristrup, K.M., 2010. The costs of chronic noise exposure for terrestrial organisms (Náklady chronického vystavenia suchozemských organizmov hluku). Trends in ecology & evolution, 25(3), s. 180 – 189. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0169534709002614 (navštívené 17. marca 2012).

Bayle, P. (1999) Preventing Birds of Prey Problems at Transmission Lines in Western Europe (Predchádzanie problémom vtákov s korisťou na prenosových vedeniach v západnej Európe). Journal of Raptor Research, 33(1): 43 – 48.

Bayne, E.M., Habib, L. a Boutin, S., 2008. Impacts of chronic anthropogenic noise from energy-sector activity on abundance of songbirds in the boreal forest (Vplyvy chronického antropogénneho hluku z činnosti v rámci odvetvia energetiky na hojnosť výskytu spevavcov (vrabcotvarých) v boreálnych lesoch). Conservation biology: the journal of the Society for Conservation Biology, 22(5), s. 1186 – 93. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18616740 (navštívené 26. apríla 2012).

BCTC, 2006. Environmental Assessment Certificate Application - Vancouver Island Transmission Reinforcement Project (Uplatnenie osvedčenia o posúdení vplyvu na životné prostredie – projekt na zlepšenie prenosu na ostrove Vancouver),

Bell, S.S. a kol., 2001. Faunal response to fragmentation in seagrass habitats: implications for seagrass conservation (Reakcia fauny na fragmentáciu biotopu morskej trávy: dosah na ochranu morskej trávy). Biological Conservation, 100(1), s. 115 – 123. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320700002123 (navštívené 2. mája 2012).

Bennett, P.M. a Owens, I.P.F. 1997. Variation in extinction risk among birds: chance or evolutionary predisposition? (Zmena rizika vyhynutia medzi vtákmi: šanca alebo evolučná predispozícia?) Proceedings of the Royal Society of London B: 401 – 408.

Benson, P.C. (1981) Large raptor electrocution and power pole utilization: a study in six western states (Usmrtenie veľkého dravca elektrickým prúdom a využívanie stĺpu elektrického vedenia: štúdia v šiestich západných štátoch). Ph.D. Dissertation, Brigham Young University, Provo, UT, USA.

BCTC, 2008. Review of Cabling Techniques and Environmental Effects Applicable to the Offshore Wind Farm Industry - Technical Report (Prehľad techník kabeláže a vplyvov na životné prostredie uplatniteľný na odvetvie veterných elektrární na mori – technická správa),

Bevanger, K. (1994b) Bird interactions with utility structures: collision and electrocution, causes and mitigating measures (Interakcie vtákov s úžitkovými konštrukciami: zrážky a usmrtenia elektrickým prúdom, príčiny a zmierňujúce opatrenia). Ibis, 136: 412 – 425.

Bevanger, K. (1995) Estimates and population consequences of Tetraonid mortality caused by collisions with high tension power lines in Norway (Odhady úmrtnosti vtákov čeľade tetrovovitých (Tetraonidae) v dôsledku zrážok s vysokonapäťovými elektrickými vedeniami v Nórsku a dôsledky pre ich populáciu). Journal of Applied Ecology, 32: 745 – 753.

Bevanger, K. (1998) Biological and Conservation Aspects of Bird Mortality Caused by Electricity Power Lines: a Review (Biologické a ochranárske aspekty úmrtnosti vtákov spôsobenej elektrickými vedeniami: prehľad). Biological Conservation, 86: 67 – 76.

Bevanger, K. (1999) Estimating bird mortality caused by collision and electrocution with power lines; a review of methodology (Odhadovanie úmrtnosti vtákov spôsobenej zrážkami s elektrickými vedeniami a usmrteniami elektrickým prúdom: prehľad metodiky). V: Ferrer, M., Janss, G.F. (Eds.), Birds and Power Lines: Collision, Electrocution, and Breeding (Vtáky a elektrické vedenia: zrážky, usmrtenia elektrickým prúdom a párenie). Quercus, Madrid, Španielsko, s. 29 – 56.

Bevanger, K., Overskaug, K. (1998) Utility Structures as a mortality factor for Raptors and Owls in Norway (Úžitkové konštrukcie ako faktor úmrtnosti pre dravce a sovy v Nórsku). V: Chancellor, R.D., B.-U. Meyburg a J.J. Ferrero (Eds.) Holarctic Birds of Prey. ADENEX-WWGBP, Berlín, Nemecko.

Binetti, R. a kol., 2000. Environmental risk assessment of linear alkyl benzene, an intermediate for the detergency industry (Posúdenie environmentálneho rizika lineárneho alkalického benzénu, polotovaru pre odvetvie výroby detergentov). International Journal of Environmental Health Research, 10(2), s. 153 – 172. K dispozícii na adrese: www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09603120050021155 (navštívené 27. apríla 2012).

BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status (Vtáky v Európe: odhady populácie, jej trendy a stav ochrany). Cambridge, Spojené kráľovstvo: BirdLife International. (BirdLife Conservation Series No. 12).

BirdlifeInternational (2007) Position statement on birds and power lines. Birdlife Birds and Habitats Directives Task Force adopted position papers. (Vyhlásenie o stanovisku k vtákom a elektrickým vedeniam. Pracovná skupina organizácie Birdlife pre smernicu o ochrane vtáctva a smernicu o ochrane biotopov prijala pozičné dokumenty.) www.birdlife.org/action/change/europe/habitat_directive/index.html

Birklund, J. (2003) Marine Biological Surveys along the cable trench in the Lagoon of Rødsand in September 2002 and March 2003 (Morské biologické prieskumy pozdĺž ryhy s káblom v lagúne Rødsand v septembri 2002 a marci 2003). DHI Water & Environment. 37 strán.

Bocquené, G., Chantereau, S., Clérendeau, C., Beausir, E., Ménard, D., Raffin, B., Minier, C. a ďalší, (2004). Biological effects of the „Erika“ oil spill on the common mussel (Mytilus edulis) (Biologické účinky ropnej škvrny „Erika“ na slávku jedlú (Mytilus edulis)). Aquatic Living Resources, 17(3), 309 – 316.

Boehlert, G.W. a Gill, A.B. (2010) Environmental and ecological effects of ocean renewable energy development. A current synthesis. (Environmentálne a ekologické vplyvy rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov v oceáne. Aktuálny súhrn.) Oceanography 23(2); 68 – 81.

Borrmann, C.B., 2006. Wärmeemission von Stromkabeln in Windparks - Laboruntersuchungen zum Einfluss auf die benthische Fauna. Rostock University, Institute of Applied Ecology Ltd.

Bruderer, B., Peter, D. a Steuri, T. (1999) Behaviour of migrating birds exposed to x-band radar and a bright light beam (Správanie sťahovavých vtákov vystavených radaru v pásme X a ostrému svetelnému lúču). The Journal of Experimental Biology, 202, 1015 – 1022.

Budzinski, H., Mazéas, O., Tronczynski, J., Désaunay, Y., Bocquené, G., a Claireaux, G. (2004). Link between exposure of fish ( Solea solea ) to PAHs and metabolites: Application to the „Erika“ oil spill (Súvislosť medzi vystavením ryby solea európska (Solea solea) polycyklickým aromatickým uhľovodíkom a metabolitmi: uplatnenie na prípad ropnej škvrny „Erika“). Aquatic Living Resources, 17(3), 329 – 334.

Bulgarian Society for the Protection of Birds (BSPB) (2010) Safe Ground for Redbreasts (Bezpečná pôda pre červienky). Webové sídlo projektu LIFE+: bspb-redbreasts.org/?page_id=6

Bulgarian Society for the Protection of Birds (BSPB) Save the Raptors. Conservation of Imperial Eagle and Saker Falcon in Bulgaria. (Zachráňte dravce. Ochrana orla kráľovského a sokola rároha v Bulharsku.) Webové sídlo projektu LIFE+: www.saveraptors.org

Bundesamt für Seeschifffahrt und Hydrographie (2012) Spatial Offshore Grid Plan for the German Exclusive Economic Zone of the North Sea. Comprehensive Summary. Unofficial translation. (Priestorový plán siete na mori pre nemeckú výhradnú hospodársku zónu v Severnom mori. Komplexný súhrn. Neoficiálny preklad.)

Cadahía, L., López-lópez, P., Urios, V. (2010) Satellite telemetry reveals individual variation in juvenile Bonelli's eagle dispersal areas (Satelitná telemetria ukazuje individuálne zmeny oblastí rozptýlenia mladého orla jastrabovitého). Ibis, 147(2): 415 – 419.

Cadiou, B., Riffaut, L., McCoy, K. D., Cabelguen, J., Fortin, M., Gélinaud, G., Le Roch, A. a kol., (2004). Ecological impact of the „Erika“ oil spill: Determination of the geographic origin of the affected common guillemots (Ekologický vplyv ropnej škvrny „Erika“: Určenie geografického pôvodu postihnutých aliek tenkozobých). Aquatic Living Resources, 17(3), 369 – 377.

Camphuysen, C.J., Dieckhoff, M.A., Fleet, D.M. a Laursen, K. (2009) Oil Pollution and Seabirds. Thematic Report No. 5.3. (Ropné znečistenie a morské vtáky. Tematická správa č. 5.3.) V: Marencic, H. a Vlas, J. de (Eds), 2009. Správa o stave kvality, 2009. Ekosystém Waddenského mora č. 25. Common Wadden Sea Secretariat, Trilateral Monitoring and Assessment Group, Wilhelmshaven, Nemecko.

Carrete, M., Sánchez-Zapata, J.A., Benítez, J.R., Lobón, M., Donázar, J.A. (2009) Large scale risk-assessment of wind-farms on population viability of a globally endangered long-lived raptor (Rozsiahle posudzovanie rizika veterných elektrární pre životaschopnosť populácie globálne ohrozených dlhovekých dravcov). Biological Conservation, 142(12): 2954 – 2961.

Carter, L., Burnett, D., Drew, S. a kol., 2009. Submarine Cables and the Oceans – Connecting the World (Podmorské káble a oceány – Spájanie sveta). UNEP-WCMC Biodiversity Series No. 31. ICPC/UNEP/UNEP-WCMC.

Chandrasekara, W.U. a Frid, C.L.J., 1998. A laboratory assessment of the survival and vertical movement of two epibenthic gastropod species, Hydrobia ulvae (Pennant) and Littorina littorea (Linnaeus), after burial in sediment (Laboratórne posudzovanie prežitia a vertikálneho pohybu dvoch druhov epibentických ulitníkov, hydróbie šalátničky (Hydrobia ulvae, Pennant) a brežniaka obyčajného (Littorina littorea, Linnaeus), po zahrabaní do sedimentu). Journal of Experimental Marine Biology and Ecology, 221(2), s. 191 – 207. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/B6T8F-3S967BY-3/2/8d8547d6fd13b48bcdb40c1fe171482c (navštívené 20. apríla 2012).

Clarke, D.J. a White, J.G., 2008. Towards ecological management of Australian powerline corridor vegetation (Smerovanie k ekologickej správe vegetácie v austrálskych koridoroch elektrického vedenia). Landscape and Urban Planning, 86(3-4), s. 257 – 266. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0169204608000509 (navštívené 27. apríla 2012).

CONCAWE, 2011. Performance of European cross-country oil pipelines - Statistical summary of reported spillages in 2010 and since 1971 (Stav európskych terénnych ropovodov – Štatistický súhrn zaznamenaných únikov v roku 2010 a od roku 1971).

Confer, J.L., Pascoe, S.M. (2003) Avian communities on utility rights-of-ways and other managed shrublands in the northeastern United States (Vtáčie spoločenstvá na úžitkových dopravných cestách a ďalších udržiavaných krovinatých územiach na severovýchode Spojených štátov). Forest Ecology and Management, 185: 193 – 205.

Cooney, R. (2004) Better safe than sorry? The precautionary principle and biodiversity conservation. (Lepšie ochrániť než ľutovať? Zásada prevencie a ochrana biodiverzity.) Oryx 38: 357 – 358.

Crivelli, A.J., Jerrentrup, H., Mitchev, T. (1987) Electric power lines: a cause of mortality in Pelecanus crispus Bruch, a world endangered bird species, in Porto-Lago, Greece (Elektrické vedenia: príčina úmrtnosti pelikána kučeravého (Pelecanus crispus Bruch), celosvetovo ohrozeného druhu vtákov, v Porto Lago, Grécko). Colonial Waterbirds 11: 301 – 305.

Curtis, M.R., Vincent, A.C.J. (2008) Use of population viability analysis to evaluate CITES trade-management options for threatened marine fishes (Použitie analýzy životnosti populácie na hodnotenie obchodno-manažérskych možností podľa nariadenia CITES pre ohrozené morské ryby). Conservation Biology 22: 1225 – 1232.

Daan, R. a Mulder, M., 1996. On the short-term and long-term impact of drilling activities in the Dutch sector of the North Sea (O krátkodobom a dlhodobom vplyve činností pri vŕtaní v holandskom sektore Severného mora). ICES Journal of Marine Science, 53, s. 1036 – 1044. Dostupné na adrese: icesjms.oxfordjournals.org/content/53/6/1036.short (navštívené 27. apríla 2012).

Daan, R., Mulder, M. a Van Leeuwen, A., 1994. Differential sensitivity of macrozoobenthic species to discharges of oil-contaminated drill cuttings in the North Sea (Rozdielna citlivosť makrozoobentických druhov na úniky ropou kontaminovaných úlomkov z vŕtania v Severnom mori). Netherlands Journal of Sea Research, 33(1), s. 113 – 127. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0077757994900566 (navštívené 27. apríla 2012).

Deeks, J.J., Higgins J.P.T., Altman D.G. (2005) Analysing and presenting results (Analyzovanie a prezentovanie výsledkov).V: Cochrane Handbook for Systematic Reviews of Interventions 4.2.5 (aktualizované v máji 2005), oddiel 8. (editovali J.P.T. Higgins a S. Green.). K dispozícii na adrese: www.cochrane.org/resources/handbook/hbook.htm.

De la Huz, R., Lastra, M., Junoy, J. a kol., (2005) Biological impacts of oil pollution and cleaning in the intertidal zone of exposed sandy beaches: Preliminary study of the „Prestige“ oil spill. (Biologické vplyvy ropného znečistenia a čistenia v prílivovej zóne postihnutých pieskových pláží: Úvodná štúdia ropnej škvrny „Prestíž“). Est.Coast.Shelf.Sci. 65:19 – 29.

Demeter, I. (2004) Medium-Voltage Power Lines and Bird Mortality in Hungary (Strednonapäťové vedenia a úmrtnosť vtákov v Maďarsku). Technický dokument. MME/BirdLife Hungary.

Department of Energy and Climate Change (Ministerstvo energetiky a klimatickej zmeny), 2010. Planning For New Energy Infrastructure, London (Plánovanie novej energetickej infraštruktúry, Londýn).

Dernie, K.M., Kaiser, M.J. a Warwick, R.M., 2003. Recovery rates of benthic communities following physical disturbance (Rýchlosť obnovy bentických spoločenstiev po fyzickom narušení). Journal of Animal Ecology, 72(6), s. 1043 – 1056. Dostupné na adrese: onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1365-2656.2003.00775.x/full (navštívené 6. apríla 2012).

Deutsche WindGuard GmbH a Greenpeace International, 2005. Offshore Wind Energy - Implementing a New Powerhouse for Europe (Elektrická energia z vetra na mori – uplatňovanie novej hnacej sily Európy).

Dierschke, V. a Bernotat, D. (2012): Übergeordnete Kriterien zur Bewertung der Mortalität wildlebender Tiere im Rahmen von Projekten und Eingriffen – unter besonderer Berücksichtigung der deutschen Brutvogelarten. Stand 01.12.2012, 175 S. http://www.bfn.de/0306_eingriffe-toetungsverbot.html.

Dodd, A.M. a kol., 2007. The Appropriate Assessment of Spatial Plans in England: a guide to why, when and how to do it (Primeraný odhad priestorových plánov v Anglicku: vysvetlenie prečo, kedy a ako to urobiť). Dostupné na adrese: www.rspb.org.uk/Images/NIAA_tcm9-196528.pdf.

Doody, J.S. a kol., 2003. Fauna by-catch in pipeline trenches: conservation, animal ethics, and current practices in Australia (Vedľajšie úlovky zvierat v ryhách pre potrubia: ochrana, etika vo vzťahu k zvieratám a súčasné postupy v Austrálii). Australian Zoologist, 32(3), s. 410 – 419.

Drewitt, A.L., Langston, R.H.W. (2008) Collision effects of wind-power generators and other obstacles on birds (Vplyvy zrážok s veternými generátormi a ďalšími prekážkami pre vtákov). Annals of the New York Academy of Sciences, 1134: 233 – 266.

Duhamel, B a Beaussant, H. (2011) EU Energy Strategy in the South Mediterranean. Directorate-General for Internal Policies. Policy Department A. Economic and Scientific Policy (Energetická stratégia EÚ v južnom Stredozemí. Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky. Politické oddelenie A. Hospodárska a vedecká politika.) 110 strán

EASAC (2009) Transforming Europe' s Electricity Supply – An Infrastructure Strategy for a Reliable, Renewable and Secure Power System (Transformácia zásobovania Európy elektrickou energiou – Stratégia infraštruktúry pre spoľahlivú, obnoviteľnú a bezpečnú energetickú sústavu. The Royal Society. Londýn, Spojené kráľovstvo.

EGIG, 2011 Gas Pipeline incidents. 8th report of the European Gas Pipeline Incident Data group. (Nehody plynovodov. 8. správa skupiny európskej databázy nehôd plynovodov.) EGIG 11.R.0402 (verzia 2).

Ellis, D.H., Smith, D.G., Murphy, J.R. (1969) Studies on raptor mortality in western Utah (Štúdie o úmrtnosti dravcov v západnom Utahu). Great Basin Naturalist 29: 165 – 167.

ENTSO (2012) ENTSO-E Grid Map (Mapa siete ENTSO-E). Dostupné na adrese: www.entsoe.eu/nc/resources/grid-map/?sword_list[]=Kv

Environ a InterGen, 2010. Spalding Energy Expansion - Gas Pipeline - Environmental statement - Non-technical summary - Volume 1 (Rozširovanie spoločnosti Spalding v oblasti energetiky – Plynovod – Správa o environmentálnom vplyve – Netechnický súhrn – Zväzok 1).

Erfurt University of Applied Sciences, IBU Ingenieurbüro Schöneiche GmbH & Co. KG and 50Hertz Transmission GmbH (2010). Ecological management of overhead lines (EcoMOL): General overview (Ekologická správa nadzemných vedení (EcoMOL): Všeobecný prehľad). Dostupné na adrese: www.50hertz.com/en/file/100304_EcoMOL_ShortReport_eng_final_med.pdf.

ERM Iberia, 2004. MEDGAZ natural gas transportation system - Environmental impact assessment - Final report (Systém prepravy zemného plynu MEDGAZ – Posudzovanie vplyvu na životné prostredie – Záverečná správa).

Európska komisia (2000) Správa lokalít sústavy Natura 2000. Ustanovenia článku 6 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS. Brusel, Belgicko. Dostupné na adrese: ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm

Európska komisia (2002) Posudzovanie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy Natura 2000. Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS. Impacts Assessment Unit School of Planning Oxford Brookes University, Oxford, Spojené kráľovstvo.

Európska komisia (2007) Usmerňovací dokument k článku 6 ods. 4 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS. Brusel, Belgicko.

Európska komisia (2011) Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020. Brusel, Belgicko.

Európska komisia (2012) Sústava Natura 2000. Brusel, Belgicko. Dostupné na adrese: ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/index_en.htm

Európska komisia (2013) Zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry. Európska komisia. Energetika a životné prostredie.

Európska komisia, 2000. Správa lokalít sústavy Natura 2000 – Ustanovenia článku 6 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev.

Európska komisia, 2001a. Posudzovanie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy Natura 2000. Metodické usmernenia týkajúce sa ustanovení článku 6 ods. 3 a 4 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS, Luxemburg.

Európska komisia, 2001b. Usmernenie k posudzovaniu nepriamych a kumulatívnych vplyvov, ako aj interakcií vplyvov, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev.

Európska komisia, 2007. Usmerňovací dokument k článku 6 ods. 4 smernice o ochrane biotopov 92/43/EHS – Objasnenie pojmov alternatívnych riešení, naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu, kompenzačných opatrení, celkovej koherencie, stanoviska Komisie: ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/art6/guidance_art6_4_en.pdf.

Európska komisia, 2010. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“.

Európska komisia, 2011a. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, KOM(2011) 244 v konečnom znení.

Európska komisia, 2011b. Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Plán postupu v energetike do roku 2050, KOM(2011) 885 v konečnom znení.

Európska komisia, 2011c. Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES /* KOM/2011/0658 v konečnom znení – 2011/0300 (COD) */.

Európska komisia, Energetická infraštruktúra – Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky. Dostupné na adrese: ec.europa.eu/energy/infrastructure/strategy/2020_en.htm.

Európska environmentálna agentúra, 2010a. Životné prostredie v Európe – stav a vyhliadky v roku 2010 – Biodiverzita.

Európska environmentálna agentúra, 2010b. Životné prostredie v Európe – stav a vyhliadky v roku 2010 – Využitie pôdy.

Európska environmentálna agentúra, 2011. Fragmentácia krajinnej oblasti v Európe – Správa EEA č. 2/2011 – Spoločná správa EEA a Spolkového úradu pre životné prostredie (FOEN).

EWEA (2014) Energia z vetra. Európske štatistiky za rok 2013. Február 2014. Európske združenie pre veternú energiu. 12 strán.

Faulkner, W., 1999. AGL Central West Project: Marsden- Dubbo gas pipeline. Fauna impact monitoring. Draft report to NSW National Parks and Wildlife Service and AGL. (Stredozápadný projekt AGL: plynovod Marsden – Dubbo. Monitorovanie vplyvu na faunu. Návrh správy pre Správu národných parkov a oblastí s voľne žijúcimi živočíchmi v Novom Južnom Walese a pre spoločnosť AGL).

Fernie, K.J. a Reynolds, S.J., 2005. The effects of electromagnetic fields from power lines on avian reproductive biology and physiology: a review (Vplyvy elektromagnetických polí z elektrických vedení na reprodukčnú biológiu a fyziológiu vtákov: prehľad). Journal of toxicology and environmental health. Časť B, Hodnotiace prehľady, 8(2), s. 127 – 140. Dostupné na adrese: www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/10937400590909022 (navštívené 21. marca 2012).

Fernie, K.J., Bird, D.M., Dawson, R.D., Lague, P.C. (2000) Effects of Electromagnetic Fields on the Reproductive Success of American Kestrels (Vplyvy elektromagnetických polí na reprodukčný úspech sokola pestrého). Physiological and Biochemical Zoology, 73(1): 60 – 65.

Fernie, K.J., Reynolds, S. J. (2005) The effects of electromagnetic fields from power lines on avian reproductive biology and physiology: a review (Vplyvy elektromagnetických polí z elektrických vedení na reprodukčnú biológiu a fyziológiu vtákov: prehľad). Journal of Toxicology and Environmental Health, 8(2): 127 – 140.

Ferrer, M. (2001) Orol iberský. Lynx Edicions. Barcelona, Španielsko.

Ferrer. M., Hiraldo. F. (1992) Man-induced sex-biased mortality in the Spanish Imperial Eagle (Úmrtnosť orla iberského spôsobená človekom a ovplyvnená pohlavím). Biological Conservation. 60: 57 – 60.

Fischer, J. a kol., 2007. Mind the sustainability gap (Pozor na medzeru v udržateľnosti). Trends in ecology & evolution, 22(12), s. 621 – 624. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17997188 (navštívené 7. marca 2012).

Freemark, K., 1995. Impacts of agricultural herbicide use on terrestrial wildlife in temperate landscapes: A review with special reference to North America. (Vplyvy používania herbicídov v poľnohospodárstve na suchozemské voľne žijúce živočíchy v krajinných oblastiach mierneho pásma: prehľad s osobitným zameraním na Severnú Ameriku.) Agriculture, Ecosystems & Environment, 52(2-3), s. 67 – 91. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/016788099400534L (navštívené 26. apríla 2012).

Frost, M.T., Rowden, A.A. a Attrill, M.J., 1999. Effect of habitat fragmentation on the macroinvertebrate infaunal communities associated with the seagrass Zostera marina L (Vplyv fragmentácie biotopu na spoločenstvá infaunálnych makrobezstavovcov spojené s morskou trávou druhu zostera morská (Zostera marina L.)). Aquatic Conservation: Marine and Freshwater Ecosystems, 9(3), s. 255 – 263. Dostupné na adrese: doi.wiley.com/10.1002/(SICI)1099-0755(199905/06)9:3<255::AID-AQC346>3.0.CO;2-F (navštívené 2. mája 2012).

Garcia-del-Rey, E., Rodriguez-Lorenzo, J.A. (2011) Avian mortality due to power lines in the Canary Islands with special reference to the steppe-land birds (Úmrtnosť vtákov spôsobená elektrickými vedeniami na Kanárskych ostrovoch s osobitným zameraním na stepné vtáky). Journal of Natural History, Volume 45, čísla 35 – 36: 2159 – 2169.

Gesteira, J.L.G. a Dauvin, J.-C., 2000. Amphipods are Good Bioindicators of the Impact of Oil Spills on Soft-Bottom Macrobenthic Communities (Rôznonôžky (Amphipoda) sú dobrými bioindikátormi vplyvu ropných škvŕn na makrobentické spoločenstvá na mäkkom dne). Marine Pollution Bulletin, 40(11), s. 1017 – 1027. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0025326X00000461 (navštívené 27. apríla 2012).

GIE (2012) Gas Infrastructure Europe Key Messages on Energy roadmap 2050 (Hlavné pripomienky európskych prevádzkovateľov plynárenských prenosových sústav (Gas Infrastructure Europe, GIE) k plánu postupu v energetike do roku 2050). http://www.gie.eu/index.php/13-news/gie/161-gie-publishes-its-new-qkey-messages-energy-roadmap-2050q-brochure

Gleason, N.C., 2008. Impacts of Power Line Rights-of-Way on Forested Stream Habitat in Western Washington (Vplyvy dopravnej cesty pozdĺž elektrických vedení na biotop zalesnených tokov v západnom Washingtone). V J. W. Goodrich-Mahoney a kol., eds. Environment Concerns in Rights-of-Way Management 8th International Symposium (8. medzinárodné sympózium o environmentálnych otázkach správy dopravných ciest). Amsterdam: Elsevier, s. 665 – 678. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780444532237500757.

González, L.M., Margalida, A., Mañosa, S., Sánchez, R., Oria, J., Molina, J.I., Caldera, J. (2007) Causes and Spatio-temporal Variations of Non-natural Mortality in the Vulnerable Spanish Imperial Eagle Aquila adalberti During a Recovery Period (Príčiny a časopriestorové zmeny neprirodzenej úmrtnosti zraniteľného orla iberského (Aquila adalberti) počas obdobia obnovy). Oryx, 41(04): 495 – 502.

Goosem, M. a Marsh, H., 1997. Fragmentation of a Small-mammal Community by a Powerline Corridor through Tropical Rainforest (Fragmentácia spoločenstva malých cicavcov koridorom elektrického vedenia, ktoré križuje tropický dažďový prales). Wildlife Research, 24(5), s. 613. Dostupné na adrese: www.publish.csiro.au/paper/WR96063 (navštívené 27. apríla 2012).

Grande, J.M., Serrano, D., Tavecchia, G., Carrete, M., Ceballos, O., Tella, J.L. a Donázar, J.A. (2009) Survival in a long-lived territorial migrant: effects of life- history traits and ecological conditions in wintering and breeding areas (Prežitie dlhovekého územného migranta: vplyvy charakteristík životnej histórie a ekologických podmienok na územiach zimovania a párenia). Oikos, 118: 580 – 590.

Granström, A., 2001. Fire management for biodiversity in the European boreal forest (Kontrola lesných požiarov v záujme biodiverzity v európskych boreálnych lesoch). Scandinavian Journal of Forest Research, 16 (dodatok 3), s. 62 – 69. Dostupné na adrese: www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/028275801300090627 (navštívené 26. apríla 2012).

GRT gaz, Dossier du maître d'ouvrage - Débat public sur le projet Eridan,

Guil, F., Fernández-Olalla, M., Moreno-Opo, R., Mosqueda, I., Gómez, M.E., Aranda, A., Arredondo, A. (2011) Minimising Mortality in Endangered Raptors due to Power Lines: The Importance of Spatial Aggregation to Optimize the Application of Mitigation Measures (Minimalizácia úmrtnosti ohrozených dravcov spôsobenej elektrickými vedeniami: Význam priestorového spájania pre optimalizáciu uplatňovania zmierňujúcich opatrení). PloS one, 6(11), e28212.

Haas, D., Nipkow, M. (2006) Caution: Electrocution! (Výstraha: smrť spôsobená elektrickým prúdom!) NABU Bundesverband. Bonn, Nemecko.

Haas, D., Nipkow, M., Fiedler, G., Schneider, R., Haas, W., Schürenberg, B. (2005) Protecting birds from powerlines (Ochrana vtákov pred elektrickými vedeniami). Nature and Environment, č. 140. Vydavateľstvo Rady Európy, Štrasburg.

HABIB, L., BAYNE, E.M. a BOUTIN, S., 2006. Chronic industrial noise affects pairing success and age structure of ovenbirds Seiurus aurocapilla (Chronický priemyselný hluk ovplyvňuje úspech párenia a vekovú štruktúru horárika žltohlavého (Seiurus aurocapillus)). Journal of Applied Ecology, 44(1), s. 176 – 184. Dostupné na adrese: doi.wiley.com/10.1111/j.1365-2664.2006.01234.x (navštívené 18. apríla 2012).

Hall-Spencer, J.M. a Moore, P.G. (2000) Scallop dredging has profound, long-term impacts on maerl habitats (Dredže na hrebeňovky majú závažné dlhodobé vplyvy na biotopy rias druhu Lithothamnion calcareum). ICES J.Mar.Sci 57:1407 – 1415

Harness, R.E. (1997) Raptor electrocutions caused by rural electric distribution power lines (Usmrtenia dravcov elektrickým prúdom spôsobené vidieckymi distribučnými elektrickými vedeniami). Ft. Collins: Colorado State University; 110 strán, M.S. thesis.

Harness, R.E., Wilson, K.R., (2001) Utility structures associated with raptor electrocutions in rural areas (Úžitkové konštrukcie spojené s usmrteniami dravcov elektrickým prúdom vo vidieckych oblastiach). Wildlife Society Bulletin 29, 612 – 623.

Heubeck, M., Camphuysen, K. C. J., Bao, R., Humple, D., Sandoval Rey, A., Cadiou, B., Bräger, S. a kol., (2003). Assessing the impact of major oil spills on seabird populations (Posudzovanie vplyvu veľkých ropných škvŕn na populácie morských vtákov). Marine pollution bulletin, 46(7), 900 – 902.

Hirst, J.A. a Attrill, M.J., 2008. Small is beautiful: An inverted view of habitat fragmentation in seagrass beds (Malé je krásne: opačný pohľad na fragmentáciu biotopu na dnách zarastených morskou trávou). Estuarine, Coastal and Shelf Science, 78(4), s. 811 – 818. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0272771408000929 (navštívené 2. mája 2012).

Hirst, R.A. a kol., 2005. The resilience of calcareous and mesotrophic grasslands following disturbance (Rýchla obnova vápenatých a mezotrofných lúk po narušení). Journal of Applied Ecology, 42(3), s. 498 – 506. Dostupné na adrese: onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2664.2005.01028.x/full (navštívené 9. apríla 2012).

Hollmen, A. a kol., 2007. The value of open power line habitat in conservation of ground beetles (Coleoptera: Carabidae) associated with mires (Hodnota otvoreného biotopu elektrického vedenia pri ochrane chrobákov (Coleoptera, Carabidae) spojených s bažinami). Journal of Insect Conservation, 12(2), s. 163 – 177. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/510hq085388q826h.pdf (navštívené 12. apríla 2012).

Horváth, M., Demeter, I., Fatér, I., Firmánszky, G., Kleszó, A., Kovács, A., Szitta, T., Tóth, I., Zalai, T., Bagyura, J. (2011) Population Dynamics of the Eastern Imperial Eagle ( Aquila heliaca ) in Hungary between 2001 and 2009 (Dynamika populácie orla kráľovského (Aquila heliaca) v Maďarsku v rokoch 2001 až 2009). Acta Zoologica Bulgarica, dodatok 3, 2011: 61 – 70.

Horváth, M., Nagy, K., Papp, F., Kovács, A., Demeter, I., Szügyi, K., Halmos, G. (2008) Assessment of the Hungarian medium-voltage electric grid based on bird conservation considerations (Posudzovanie strednonapäťovej elektrickej siete pri zohľadnení ochrany vtákov). MME/BirdLife Hungary, Budapešť (v maďarskom jazyku).

Hovel, K.A. a Lipcius, R.N., 2001. HABITAT FRAGMENTATION IN A SEAGRASS LANDSCAPE: PATCH SIZE AND COMPLEXITY CONTROL BLUE CRAB SURVIVAL (FRAGMENTÁCIA BIOTOPU V KRAJINNEJ OBLASTI S MORSKOU TRÁVOU: KONTROLA VEĽKOSTI A ZLOŽITOSTI MIESTA PREŽITIA KRABA MODRÉHO). Ecology, 82(7), s. 1814 – 1829. Dostupné na adrese: www.esajournals.org/doi/abs/10.1890/0012-9658(2001)082[1814:HFIASL]2.0.CO;2 (navštívené 2. mája 2012).

Hovel, K.A. a Lipcius, R.N., 2002. Effects of seagrass habitat fragmentation on juvenile blue crab survival and abundance (Vplyvy fragmentácie biotopu morskej trávy na prežitie a hojnosť výskytu kraba modrého). Journal of Experimental Marine Biology and Ecology, 271(1), s. 75 – 98. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0022098102000436 (navštívené 2. mája 2012).

Hovel, K.A., 2003. Habitat fragmentation in marine landscapes: relative effects of habitat cover and configuration on juvenile crab survival in California and North Carolina seagrass beds (Fragmentácia biotopu v morských krajinných oblastiach: relatívne vplyvy pokrytia a konfigurácie biotopu na prežitie mladého kraba na dnách zarastených morskou trávou v Kalifornii a Severnej Karolíne). Biological Conservation, 110(3), s. 401 – 412. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320702002343 (navštívené ).

Howard, D.C., Wadsworth R.A., Whitaker J.W., Hughes N., Bunce R.G.H. (2009) The impact of sustainable energy production on land use in Britain through to 2050 (Vplyv udržateľnej výroby energie na využitie pôdy v Británii do roku 2050). Land Use Policy 26S s. 284 – 292.

HSE, (1997). The abandonment of offshore pipelines. Methods and Procedures for Abandonment. (Zanechanie potrubí v mori. Metódy a postupy zanechania.) Health and Safety Executive. Offshore Technology Report 535. HSE Books.

Jenssen, B.M. (1996) An overview of exposure to, and effects of, petroleum oil and organochlorine pollution in Grey Seals (Halichoerus grypus) (Prehľad vystavenia tuleňa sivého (Halichoerus grypus) znečisteniu ropným olejom a organickou zlúčeninou chlóru a vplyvy tohto znečistenia). The Science of the Total Environment 186: 109 – 118.

IMO, 2011a. Ballast Water Management (Riadenie záťažovej vody). Dostupné na adrese: www.imo.org/ourwork/environment/ballastwatermanagement/Pages/Default.aspx (navštívené 13. apríla 2012).

IMO, 2011b. International Convention for the Control and Management of Ships' Ballast Water and Sediments (BWM) (Medzinárodný dohovor o kontrole a riadení záťažovej vody a sedimentov v lodiach). Dostupné na adrese: www.imo.org/About/Conventions/ListOfConventions/Pages/International-Convention-for-the-Control-and-Management-of-Ships%27-Ballast-Water-and-Sediments-(BWM).aspx.

Infante, S., Neves, J., Ministro, J. a Brandão, R. (2005). Estudo sobre o Impacto das Linhas Eléctricas de Média e Alta Tensão na Avifauna em Portugal. Quercus Associação Nacional de Conservação da Natureza e SPEA Sociedade Portuguesa para o Estudo das Aves, Castelo Branco (relatório não publicado). Dostupné na adrese: www.spea.pt/fotos/editor2/relatorio_edp_icn_spea_quercus_avifaunai.pdf

IPCC, 2005. IPCC Special Report on Carbon dioxide capture and storage (Osobitná správa o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého), Pracovná skupina III Medzivládneho panelu o zmene klímy a kol., eds., Cambridge, Spojené kráľovstvo, New York, USA: Cambridge University Press.

Jackson, C.W. a kol., 2011. Static electric fields modify the locomotory behaviour of cockroaches (Statické elektrické polia menia správanie pohybového ústrojenstva švábov). The Journal of experimental biology, 214(Pt 12), s. 2020 – 2026. Dostupné na adrese: jeb.biologists.org/content/214/12/2020.short (navštívené 12. apríla 2012).

Jackson, M.J. a James, R., 1979. The influence of bait digging on cockle, Cerastoderma edule, populations in North Norfolk (Vplyv vykopávania návnad na populácie srdcovky (Cerastoderma edule) v severnom Norfolku). Journal of Applied Ecology, 16(3), s. 671 – 679. Dostupné na adrese: www.mendeley.com/research/influence-bait-digging-cockle-cerastodermaedule-populations-north-norfolk-england-uk-13/ (navštívené 11. apríla 2012).

Jacques Whitford Limited, 2006. Vancouver Island Transmission Reinforcement Project Technical Data Report: Potential Effects of Alkylbenzene Release to the Marine Environment (Správa o technických údajoch projektu na zlepšenie prenosu na ostrove Vancouver: Potenciálne vplyvy uvoľňovania alkylbenzénu do morského prostredia).

Janss, G.F.E, Ferrer, M. (2001) Avian Electrocution Mortality in Relation to Pole Design and Adjacent Habitat in Spain (Úmrtnosť vtákov v Španielsku v dôsledku usmrtenia elektrickým prúdom vo vzťahu ku konštrukcii stĺpov a k susediacemu biotopu). Bird Conservation International, 3-12.

Janss, G.F.E. (2000) Avian Mortality from Power Lines: a Morphologic Approach of a Species-specific Mortality (Úmrtnosť vtákov spôsobená elektrickými vedeniami: morfologický prístup úmrtnosti konkrétnych druhov). Biological Conservation, 95: 353 – 359.

Jenkins, A.R., Smallie, J.J., Diamond, M. (2010) Avian collisions with power lines: a global review of causes and mitigation with a South African perspective (Zrážky vtákov s elektrickými vedeniami: globálny prehľad príčin a zmierňovania z pohľadu Južnej Afriky). Bird Conservation International, 20(03): 263 – 278.

Johnson, M. a Heck KL, J., 2006. Effects of habitat fragmentation per se on decapods and fishes inhabiting seagrass meadows in the northern Gulf of Mexico (Vplyvy fragmentácie biotopu osobitne na desaťnožce a ryby vyskytujúce sa na podmorských lúkach v severnej oblasti Mexického zálivu). Marine Ecology Progress Series, 306, s. 233 – 246. Dostupné na adrese: www.int-res.com/abstracts/meps/v306/p233-246/ (navštívené 2. mája 2012).

JRC-report „Evaluation of Smart Grid projects within the Smart Grid Task Force Expert Group 4 (EG4)“ (Správa Spoločného výskumného centra (JRC) „Hodnotenie projektu v oblasti inteligentných sietí v rámci pracovnej skupiny odborníkov 4“).

Karyakin, I.V. (2012) Birds of prey and power lines in northern Eurasia: What are the prospects for survival? (Dravé vtáky a elektrické vedenia v severnej Eurázii: Aké sú vyhliadky na prežitie?) Raptors Conservation 24: 69 – 86.

King, D.I. a kol., 2009. Effects of width, edge and habitat on the abundance and nesting success of scrub–shrub birds in powerline corridors (Vplyvy šírky koridoru, jeho okraja a biotopu na hojnosť výskytu a úspešné hniezdenie krovinových vtákov v koridoroch elektrického vedenia). Biological Conservation, 142(11), s. 2672 – 2680. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0006320709002717 (navštívené 23. marca 2012).

Klarić, S., Pavičić-Hamer, D. a Lucu, Č., 2004. Seasonal variations of arsenic in mussels Mytilus galloprovincialis (Sezónne zmeny obsahu arzénu v slávkach stredomorských (Mytilus galloprovincialis)). Helgoland Marine Research, 58(3), s. 216 – 220. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/10.1007/BF01606105 (navštívené 27. apríla 2012).

Ko, J.-Y. a Day, J.W., 2004. A review of ecological impacts of oil and gas development on coastal ecosystems in the Mississippi Delta (Prehľad ekologických vplyvov rozvoja ťažby ropy a zemného plynu na pobrežné ekosystémy v delte rieky Mississippi). Ocean & Coastal Management, 47(11-12), s. 597 – 623. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0964569104000973 (navštívené 13. apríla 2012).

Kuijper, D.P.J., Schut, J., Van Dullemen, D., Toorman,H., Goossens, N., Ouwehand, J. a Limpens, H.J.G.A. (2008) Experimental evidence of light disturbance along the commuting routes of pond bats (Myotis dasycneme) (Experimentálny dôkaz mierneho rušenia netopiera pobrežného (Myotis dasycneme) pozdĺž prístupových trás). Vereniging voor Zoogdierkunde en Zoogdierbescherming, 51(1), 37 – 49.

Kunz, T.H. a kol., 2007. Ecological impacts of wind energy development on bats: questions, research needs, and hypotheses (Ekologické vplyvy rozvoja výroby elektrickej energie z vetra na netopiere: otázky, potreby výskumu a hypotézy). Frontiers in Ecology and the Environment, 5(6), s. 315 – 324. Dostupné na adrese: www.esajournals.org/doi/abs/10.1890/1540-9295(2007)5%5B315:EIOWED%5D2.0.CO;2 (navštívené 12. apríla 2012).

Kuussaari, M. a kol., 2003. Voimajohtoaukeiden merkitys niittyjen kasveille ja perhosille - Signiﬁcance of Power Line Areas for Grassland Plants and Butterﬂies (Dôležitosť území elektrických vedení pre lúčne rastliny a motýle). Finnish Environment Institute, ed., Helsinki.

Kyläkorpi, L. a Grusell, E., 2001. Livsmiljö i kraftledningsgatan. Dostupné na adrese: scholar.google.fr/scholar?hl=fr&q=“Livsmiljö+i+Kraftledningsgatan”&btnG=Rechercher&lr=&as_ylo=&as_vis=0#0 (navštívené 30. apríla 2012).

Lasch, U., Zerbe, S., Lenk, M. (2010) Electrocution of Raptors at Power Lines in Central Kazakhstan (Usmrtenia dravcov elektrickým prúdom na elektrických vedeniach v strednom Kazachstane). Waldökologie, Landschaftforschung und Naturschutz, 9: 95 – 100.

Lehman, R.N., Kennedy, P.L., Savidge, J.A. (2007) The state of the art in raptor electrocution research: A global review (Aktuálny stav výskumu v oblasti usmrtení dravcov elektrickým prúdom: globálny prehľad). Biological Conservation, 136, 2: 159 – 174.

Lensu, T. a kol., 2011. The role of power line rights-of-way as an alternative habitat for declined mire butterflies (Úloha dopravnej cesty pozdĺž elektrických vedení ako alternatívneho biotopu pre ubúdajúce motýle z bažín). Journal of environmental management, 92(10), s. 2539 – 2546. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301479711001745 (navštívené 12. apríla 2012).

Lévesque, L.M. a Dubé, M.G., 2007. Review of the effects of in-stream pipeline crossing construction on aquatic ecosystems and examination of Canadian methodologies for impact assessment (Prehľad vplyvov konštrukcie potrubia križujúceho prúd na vodné ekosystémy a preskúmanie kanadských metodík posudzovania vplyvu). Environmental monitoring and assessment, 132(1-3), s. 395 – 409. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/cu76l5guk3u28106.pdf (navštívené 20. marca 2012).

Lewis, L.J., Davenport, J. a Kelly, T.C., 2002. A Study of the Impact of a Pipeline Construction on Estuarine Benthic Invertebrate Communities (Štúdia vplyvu konštrukcie potrubia na spoločenstvá bentických bezstavovcov v oblasti ústia). Estuarine, Coastal and Shelf Science, 55(2), s. 213 – 221. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0272771401908984 (navštívené 9. marca 2012).

López-López, P., Ferrer, M., Madero, A., Casado, E., McGrady, M. (2011) Solving Man-induced Large-scale Conservation Problems: the Spanish Imperial Eagle and Power Lines (Riešenie veľkých, človekom spôsobených problémov ochrany: orol iberský a elektrické vedenia). PloS one, 6(3), e17196.

London Array/National Grid (2007) Ecological Mitigation and Management Plan. London Array Offshore Wind Farm Project and associated grid connection works. (Ekologický plán zmierňovania a riadenia. Projekt veternej elektrárne na mori London Array a súvisiace práce na pripojení k sieti.) Október 2007. 17 strán.

Lorne, J.K. a Salmon, M. (2007) Effects of exposure to artificial lighting on orientation of hatching sea turtles on the beach and in the ocean (Vplyvy pôsobenia umelého osvetlenia na orientáciu liahnucich sa morských korytnačiek na pláži a v oceáne). Endangered species research, 1, 23 – 30.

Macreadie, P.I. a kol., 2009. Fish Responses to Experimental Fragmentation of Seagrass Habitat (Reakcie rýb na experimentálnu fragmentáciu biotopu morskej trávy). Conservation biology: the journal of the Society for Conservation Biology. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19183213 (navštívené 23. marca 2012).

Manville, A.M. (2005) Bird Strikes and Electrocutions at Power Lines, Communication Towers, and Wind Turbines: State of the Art and State of the Science – Next Steps Toward Mitigation 1 (Nárazy vtákov a ich usmrtenie elektrickým prúdom v prípade elektrických vedení, komunikačných veží a veterných turbín: aktuálny stav a stav vedeckých poznatkov – ďalšie kroky k zmierňovaniu 1). USDA Forest Service Technical report, 1051 – 1064.

Marshall, J.S. a Vandruff, L.W., 2002. Impact of selective herbicide right-of-way vegetation treatment on birds (Vplyv ošetrovania vegetácie popri dopravnej ceste vybranými herbicídmi na vtáky). Environmental management, 30(6), s. 801 – 806. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12402095 (navštívené 17. apríla 2012).

Martin, G.R. (2011) Review article Understanding bird collisions with man-made objects: a sensory ecology approach. (Hodnotiaci článok. Pochopenie zrážok vtákov s objektmi vyrobenými človekom: zmyslový ekologický prístup.) Ibis, 239 – 254.

Meissner, K. a Sordyl, H. (2006). Literature Review of Offshore Wind Farms with Regard to Benthic Communities and Habitats (Prehľad literatúry o veterných elektrárňach na mori s ohľadom na bentické spoločenstvá a biotopy). V Zucco, C., Wende, W., Merck, T., Köchling, I. a Köppel, J. (eds.): Ecological Research on Offshore Wind Farms: International Exchange of Experiences - PART B: Literature Review of the Ecological Impacts of Offshore Wind Farms (Ekologický výskum veterných elektrární na mori: Medzinárodná výmena skúseností – ČASŤ B: Prehľad literatúry o ekologických vplyvoch veterných elektrární na mori). BfN-Skripten 186: 1 – 45.

Meißner, K., Bockhold, J. a Sordyl, H., 2006. Problem Kabelwärme? - Vorstellung der Ergebnisse von Feldmessungen der Meeresbodentemperatur im Bereich der elektrischen Kabel im Offshore-Windpark Nysted Havmøllepark (Dänemark). In Bundesamt für Seeschifffahrt und Hydrographie (BSH), ed. Meeresumwelt- Symposium. Hamburg, Rostock. Dostupné na adrese: scholar.google.fr/scholar?hl=fr&q=Problem+Kabelwärme?&btnG=Rechercher&lr=&as_ylo=&as_vis=0#0 (navštívené 13. apríla 2012).

Mendel, B., Sonntag, N., Wahl, a kol., (2008) Profiles of seabirds and waterbirds of the German North and Baltic Seas. Distribution, ecology and sensitivities to human activities within the marine environment. (Profily morských vtákov a vodných vtákov nemeckej zóny Severného mora a Baltského mora. Rozšírenie, ekológia a citlivosť na ľudské činnosti v rámci morského prostredia). Naturschutz und Biologische Vielfalt 61, Bundesamt für Naturschutz, Bonn – Bad Godesberg, 427 strán.

MME/BirdLife Hungary (2011) „Budapest Declaration on bird protection and power lines“ (Budapeštianske vyhlásenie o ochrane vtáctva a o elektrických vedeniach). Dostupné na adrese: www.mme.hu/termeszetvedelem/budapest-conference-13-04-2011.html.

Myers, N. (1993) Biodiversity and Precautionary Principle (Biodiverzita a zásada predbežnej opatrnosti). Ambio, 22: 74 – 79.

Nedwell, J.R., Brooker, A.G. a Barham, R.J. (2012) Assesment of underwater noise during the installation of export power cables at the Beatrice Offshore Wind Farm (Posudzovanie podmorského hluku počas inštalácie exportných elektrických káblov na veternej elektrárni na mori Beatrice). Subacoustech Environmental Report č. E318R0106.

Nedwell, J., Langworthy, J. a Howell, D., 2003. Assessment of sub-sea acoustic noise and vibration from offshore wind turbines and its impact on marine wildlife; initial measurements of underwater noise during construction of offshore windfarms, and comparison with background noise - Report No. 544 R (Posudzovanie podmorského hluku a vibrácií z veterných turbín na mori a ich vplyvu na voľne žijúce morské živočíchy, úvodné merania podmorského hluku počas výstavby veterných elektrární na mori a porovnanie s hlukom pozadia – správa č. 544 R).

Nekola, J.C., 2012. The impact of a utility corridor on terrestrial gastropod biodiversity (Vplyv úžitkového koridoru na biodiverzitu suchozemských ulitníkov). Biodiversity and Conservation, 21(3), s. 781 – 795. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/3357H23G15537M77.pdf (navštívené 11. apríla 2012).

Nellemann, C. a kol., 2003. Progressive impact of piecemeal infrastructure development on wild reindeer (Progresívny vplyv postupného rozvoja infraštruktúry na voľne žijúceho soba). Biological Conservation, 113(2), s. 307 – 317. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S000632070300048X (navštívené 16. marca 2012).

Nikolaus, G. (1984) Large numbers of birds killed by electric power line (Veľké počty vtákov usmrtených elektrickým vedením). Scopus, 8: 42.

Nikolaus, G. (2006) Where have all the African vultures gone? (Kam sa podeli všetky africké supy?) Vulture News, 55: 65 – 67.

Oil and Gas UK, (2013) Decommissioning of Pipelines in the North Sea Region (Vyraďovanie potrubí z prevádzky v oblasti Severného mora). Oil & Gas UK. 48 strán.

OGB, 2010. Riser & pipeline release frequencies, London, Brussels (Frekvencie stúpania a uvoľňovania potrubia, Londýn, Brusel).

Olendorff, R.R., Motroni, R.S., Call, M.W. (1980) Raptor Management: The State of the Art in 1980 (Odporúčané postupy na ochranu vtákov na elektrických vedeniach: stav v roku 1980). Bureau of Land Management Technical Note No. 345. US Department of Interior, Denver, USA.

Olson, C.V. (2002) Human-related causes of raptor mortality in western Montana: things are not always as they seem (Príčiny úmrtnosti dravcov súvisiace s človekom v západnej Montane: veci nie sú vždy také, akými sa zdajú byť). V: Carlton, R.G. (Ed.), Avian Interactions with Utility and Communication Structures, Proceedings of a Workshop (Interakcie vtákov s úžitkovými a komunikačnými štruktúrami, zborník workshopu). Electric Power Research Institute, Palo Alto, CA, USA, s. 71 – 82.

Komisia OSPAR, 2008. Background document on potential problems associated with power cables other than those for oil and gas activities (Podkladový dokument o potenciálnych problémoch spojených s elektrickými káblami, ktoré sa nevyužívajú na činnosti súvisiace s ťažbou ropy a zemného plynu).

OSPAR (2009) Assessment of the environmental impacts of cables. Biodiversity Series. (Posudzovanie vplyvov káblov na životné prostredie. Séria týkajúca sa biodiverzity.) 18 strán.

OSPAR (2010) Background document for maerl beds. OSPAR Commission. (Podkladový dokument pre oblasti výskytu rias druhu Lithothamnion calcareum. Komisia OSPAR.) 34 strán.

OSPAR (2012) Guidelines on Best Environmental Practice (BEP) in Cable Laying and Operation (Usmernenia k najlepšiemu environmentálnemu postupu pri kladení a prevádzke káblov). Dohoda 2012-2. OSPAR 12/22/1, príloha 14.

Parsons Brinkerhoff a Cable Consulting International Ltd, 2012. Electricity Transmission Costing Study - An Independent Report Endorsed by the Institution of Engineering & Technology (Nákladová štúdia týkajúca sa prenosu elektrickej energie – Nezávislá správa schválená inštitúciou v oblasti inžinierstva a technológií).

Prinsen, H.A.M., G.C. Boere, N. Píres a J.J. Smallie (zostavovatelia), 2011. Review of the conflict between migratory birds and electricity power grids in the African-Eurasian region (Preskúmanie konfliktu medzi sťahovavým vtáctvom a elektrizačnými sústavami v africko-euroázijskom regióne). Technická séria CMS, technická séria AEWA č. XX. Bonn, Nemecko. Dostupné na adrese: www.cms.int/bodies/COP/cop10/docs_and_inf_docs/inf_38_electrocution_review.pdf.

Prinsen, H.A.M., J.J. Smallie, G.C. Boere a N. Píres (zostavovatelia), 2012. Guidelines on how to avoid or mitigate impact of electricity power grids on migratory birds in the African-Eurasian region (Usmernenia k spôsobom, ako zabrániť vplyvu elektrizačných sústav na sťahovavé vtáctvo v africko-euroázijskom regióne, alebo ako tento vplyv zmierniť). Technická séria CMS č XX, technická séria AEWA, Bonn, Nemecko. Dostupné na adrese: www.unep-aewa.org/meetings/en/stc_meetings/stc7docs/pdf/stc7_20_electrocution_guidelines.pdf.

Prommer, M. (2011) Electrocuted Sakers (Jedince sokola rároha usmrtené elektrickým prúdom). Saker LIFE, BNPI, Maďarsko. sakerlife2.mme.hu/en/content/electrocuted-sakers

PSCW (2009) Electric Transmission Lines (Elektrické prenosové vedenia). Wisconsin, USA.

Pullin, A.S., Stewart, G.B. (2006) Guidelines for systematic review in conservation and environmental management (Usmernenia pre systematické preskúmanie ochrany a environmentálneho manažérstva). Conservation biology: the journal of the Society for Conservation Biology, 20(6), 1647 – 1656.

Raab, R., Spakovszky, P., Julius, E., Schütz, C., Schulze, C.H. (2010) Effects of power lines on flight behaviour of the West-Pannonian Great Bustard Otis tarda population (Vplyvy elektrických vedení na letové správanie populácie dropa veľkého (Otis tarda) v západnej časti Panónskej panvy). Bird Conservation International: 1 – 14.

Real, J., Grande, J.M., Mañosa, S., Antonio, J. (2001) Causes of Death in Different Areas for Bonelli's Eagle Hieraaetus fasciatus in Spain (Príčiny smrti orla jastrabovitého (Hieraaetus fasciatus) v rôznych oblastiach Španielska). Bird Study, 221 – 228.

Reed, B. a Hovel, K., 2006. Seagrass habitat disturbance: how loss and fragmentation of eelgrass Zostera marina influences epifaunal abundance and diversity (Rušenie biotopu morskej trávy: ako strata a fragmentácia morskej trávy druhu zostera morská (Zostera marina) ovplyvňuje hojnosť výskytu a diverzitu povrchovej fauny). Marine Ecology Progress Series, 326, s. 133 – 143. Dostupné na adrese: www.int-res.com/abstracts/meps/v326/p133-143/ (navštívené 2. mája 2012).

RenewableUK, (2013) cumulative Impact Assessment Guidelines. Guiding Principles for cumulative impacts assessment in offshore wind farms. (Usmernenia k posudzovaniu kumulatívnych vplyvov. Hlavné zásady posudzovania kumulatívnych vplyvov vo veterných elektrárňach na mori.) Jún 2013.

Rheindt, F.E., 2003. The impact of roads on birds: Does song frequency play a role in determining susceptibility to noise pollution? (Vplyv ciest na vtáky: Zohráva frekvencia piesne úlohu pri určovaní citlivosti na hlukové znečistenie?) Journal of Ornithology, 144(3), s. 295 – 306. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/10.1007/BF02465629 (navštívené 24. apríla 2012).

Rich, A.C., Dobkin, D.S. a Niles, L.J., 1994. Defining Forest Fragmentation by Corridor Width: The Influence of Narrow Forest-Dividing Corridors on Forest-Nesting Birds in Southern New Jersey (Definovanie fragmentácie lesa šírkou koridoru: Vplyv úzkych koridorov, ktoré rozdeľujú les, na vtáky hniezdiace v lese v južnom New Jersey). Conservation Biology, 8(4), s. 1109 – 1121. Dostupné na adrese: onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1523-1739.1994.08041109.x/abstract (navštívené 30. apríla 2012).

Rich, A.C., Dobkin, D.S., Niles, L.J. (1994) Defining forest fragmentation by corridor width: the influence of narrow forest-dividing corridors on forest-nesting birds in southern New Jersey (Určenie fragmentácie lesa šírkou koridoru: Vplyv úzkych koridorov, ktoré rozdeľujú les, na vtáky hniezdiace v lese v južnom New Jersey). Conservation Biology, 8: 1109 – 1121.

Rich, C. a Longcore, T. (Eds). (2006) Ecological Consequences of Artificial Night Lighting (Ekologické dôsledky umelého nočného osvetlenia). Washington, Island Press.

Roberts, D.A., 2012. Causes and ecological effects of resuspended contaminated sediments (RCS) in marine environments (Príčiny a ekologické vplyvy resuspendovaných kontaminovaných sedimentov v morskom prostredí). Environment international, 40, s. 230 – 243. Dostupné na adrese: www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160412011002704 (navštívené 16. apríla 2012).

Robinson, S.P a Lepper, P.A. (2013) Scoping study: Review of current knowledge of underwater noise emissions from wave and tidal stream energy devices (Štúdia stanovenia rozsahu: Prehľad súčasných znalostí o emisiách podmorského hluku od zariadení na získavanie energie z vĺn a prílivových prúdov). The Crown Estate, 2013.

RTE, 2011. Liaison électrique souterraine à courant continu à 320 000 volts SAVOIE - PIEMONT - Etude d'impact,

RTE, Projet de zone d'accueil de production d'électricité de Lavera-Fos - Etude d'impact,

Russell, K.N., Ikerd, H. a Droege, S., 2005. The potential conservation value of unmowed powerline strips for native bees (Potenciálna ochranná hodnota nepokosených trás elektrického vedenia pre pôvodné včely). Biological Conservation, 124(1), s. 133 – 148. Dostupné na adrese: linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0006320705000467 (navštívené 17. marca 2012).

Schaub, M., Aebischer, A., Gimenez, O., Berger, S., Arlettaz, R. (2010) Massive Immigration Balances High Anthropogenic Mortality in a Stable Eagle Owl Population: Lessons for Conservation (Masívna imigrácia vyrovnáva vysokú antropogénnu úmrtnosť v stabilnej populácii výra skalného: Poučenie pre ochranu). Biological Conservation, 143(8): 1911 – 1918.

Schreiber, M. a kol., 2004. Maßnahmen zur Vermeidung und Verminderung negativer ökologischer Auswirkungen bei der Netzanbindung und -integration von Offshore-Windparks - Abschlussbericht, Bramsche.

Secretariat of the Convention on Biological Diversity, 2010. Global Biodiversity Outlook 3 (Vyhliadky globálnej biodiverzity 3), Montreal. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22532583 (navštívené 27. apríla 2012).

Sergio, F., Marchesi, L., Pedrini, P., Ferrer, M., Penteriani, V. (2004) Electrocution Alters the Distribution and Density of a Top Predator, the Eagle Owl Bubo bubo (Usmrtenia elektrickým prúdom menia rozšírenie a hustotu hlavného dravca, výra skalného (Bubo bubo)). Journal of Applied Ecology, december: 836 – 845.

Silva, J.P., Santos, M., Queirós,L., Leitão, D., Moreira, F., Pinto, M., Leqoc, M., Cabral, J.A. (2010): Estimating the influence of overhead transmission power lines and landscape context on the density of little bustard Tetrax tetrax breeding populations (Odhadovanie vplyvu nadzemných prenosových elektrických vedení v kontexte krajinných oblastí na hustotu páriacich sa populácií dropa obojkového (Tetrax tetrax)). Ecological Modelling 221: s. 1954 – 1963.

Skonberg, E.R. a kol., 2008. Inadvertent Slurry Returns during Horizontal Directional Drilling: Understanding the Frequency and Causes (Neúmyselné návraty kalu počas horizontálneho smerového vŕtania: chápanie frekvencie a príčin). V J. W. Goodrich-Mahoney a kol., eds. Environment Concerns in Rights-of-Way Management 8th International Symposium (8. medzinárodné sympózium o environmentálnych otázkach správy dopravných ciest). Amsterdam: Elsevier, s. 613 – 621.

Slabbekoorn, H. a Ripmeester, E. a P., 2008. Birdsong and anthropogenic noise: implications and applications for conservation (Spev vtákov a antropogénny hluk: dosah a uplatnenie pri ochrane). Molecular ecology, 17(1), s. 72 – 83. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17784917 (navštívené 4. marca 2012).

SmartGrids ERA-Net (2012) Mapping & Gap Analysis of current European Smart Grids Projects. Report by the EEGI Member States Initiative: A pathway towards functional projects for distribution grids. (Mapovanie a analýza medzier súčasných európskych projektov inteligentných sietí. Správa iniciatívy členských štátov Európske energetické siete: Cesta k funkčným projektom distribučných sietí.) Austrian Institute of Technology, Rakúsko.

Söker, H., Rehfeldt, K., Santjer, F. a kol., (2000) Offshore Wind Energy in the North Sea. Technical Possibilities and Ecological Considerations – A study for Greenpeace. (Elektrická energia z vetra v Severnom mori. Technické možnosti a ekologické aspekty – štúdia pre Greenpeace.) 83 strán

SP Transmission & National Grid, 2011a. Western HVDC Link - Environmental Appraisal Supporting Report - Northern Point of Connection: Hunterson - Ardneil Bay Undergournd HDVC Cable (Západné prepojenie pre vysokonapäťový jednosmerný prúd – sprievodná správa o posudzovaní z hľadiska životného prostredia – severný bod pripojenia: Hunterson – podzemný kábel pre vysokonapäťový jednosmerný prúd v zálive Ardneil Bay).

SP Transmission & National Grid, 2011b. Western HVDC Link - Environmental Report - Marine Cable Route (Západné prepojenie pre vysokonapäťový jednosmerný prúd – environmentálna správa – trasa podmorského kábla).

Statoil, (2012) Mariner Area Development Environmental Statement. DECC Project Reference: D/4145/2012. (Environmentálne vyhlásenie o rozvoji morskej oblasti. Referenčné číslo projektu Ministerstva pre energetiku a zmenu klímy: D/4145/2012.)

Strevens, T.C., 2007. Powerline easements: ecological impacts and effects on small mammal movement (Vecné bremená elektrického vedenia: ekologické vplyvy a účinky na pohyb malých cicavcov). University of Wollongong. Dostupné na adrese: ro.uow.edu.au/theses/691/ (navštívené 23. februára 2012).

Strevens, T.C., Puotinen, M.L. a Whelan, R.J., 2008. Powerline Easements: Ecological Impacts and Contribution to Habitat Fragmentation from Linear Features (Vecné bremená elektrického vedenia: ekologické vplyvy lineárnych zariadení a ich príspevok k fragmentácii biotopu). Pacific Conservation Biology, 14(3), s. 159 – 168.

Summers, P.D., Cunnington, G.M. a Fahrig, L., 2011. Are the negative effects of roads on breeding birds caused by traffic noise? (Sú negatívne vplyvy ciest na páriace sa vtáky spôsobené dopravným hlukom?) Journal of Applied Ecology, 48(6), s. 1527 – 1534. Dostupné na adrese: onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2664.2011.02041.x/full (navštívené 29. marca 2012).

Swannell, R.P., Lee, K. a McDonagh, M., 1996. Field evaluations of marine oil spill bioremediation (Terénne hodnotenia biologickej nápravy ropnej škvrny na mori). Microbiological reviews, 60(2), s. 342 – 365. Dostupné na adrese: www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?artid=239447&tool=pmcentrez&rendertype=abstract (navštívené 6. júla 2012).

Swanson, C. a Isaji, T., 2006. Simulations of sediment transport and deposition from cable burial operations in Nantucket Sound for the Cape Wind Energy project (Simulácie prepravy a ukladania sedimentu z operácií zahrabávania káblov v oblasti Nantucket Sound pre projekt Cape Wind Energy). Dostupné na adrese: www.mms.gov/offshore/renewableenergy/DEIS/Report References - Cape Wind Energy EIS/Report No 4.1.1-2.pdf (navštívené 17. apríla 2012).

Temple, S.A. (1986) The problem of avian extinctions (Problém prípadov vyhynutia vtákov). V: Johnston, R.F (ed.) Current Ornithology, zväzok 3: 453 – 485 Plenum, New York.

Thompson, P.M., Wilson, B., Grellier, K., Hammond, P.S. (2001) Combining power analysis and population viability analysis to compare traditional and precautionary approaches to conservation of coastal cetaceans (Kombinovanie analýzy vyrábanej energie a analýzy životaschopnosti populácie na porovnanie tradičných prístupov a prístupov predbežnej opatrnosti k ochrane pobrežných veľrybotvarých cicavcov). Conservation Biology, 14: 1253 – 1263.

Tintó, A., Real, J., Manosa, S. (2001) Avaluació del risc d'electrocució d'aus en línies elèctriques situades a Sant Llorenç del Munt i rodalies. V Trobada d'estudiosos de Sant Llorenç del Munt i l'Obac. Monografies, 35: 129 – 133.

Tri-State (2009) San Luis Valley - Calumet – Comanche Transmission Project. Southern Colorado Transmission Improvements. Working with Landowners. (Projekt prenosovej infraštruktúry San Luis Valley – Calumet – Comanche v troch štátoch (2009). Zlepšenia prenosu v južnom Colorade. Spolupráca s vlastníkmi pôdy.) Colorado, USA.

Tucker, G.M., Evans, M.I. (1997) Habitats for birds in Europe: a conservation strategy for the wider environment (Biotopy pre vtáky v Európe: stratégia ochrany pre širšie prostredie). Cambridge, Spojené kráľovstvo: BirdLife International (BirdLife Conservation Series no. 6).

UNEP (2011) UN Wildlife Meeting Pushes to Make Power Lines Safer for Birds (Na zasadnutí venovanom voľne žijúcim živočíchom sa presadzuje zvýšenie bezpečnosti elektrických vedení pre vtáky). Oznámenie UNEP COP 10. Bergen, Nórsko.

Ussenkov, S.M., 1997. Contamination of harbor sediments in the eastern Gulf of Finland (Neva Bay), Baltic Sea (Kontaminácia prístavných sedimentov vo východnej časti Fínskeho zálivu (Nevská zátoka) v Baltskom mori). Environmental Geology, 32(4), s. 274 – 280. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/openurl.asp?genre=article&id=doi:10.1007/s002540050217 (navštívené 27. apríla 2012).

Vallejo, V.R., Arianoutsou, M. a Moreira, F., 2012. Fire Ecology and Post-Fire Restoration Approaches in Southern European Forest Types (Ekológia požiarov a prístupy k obnove po požiaroch v juhoeurópskych druhoch lesov). V F. Moreira a kol., eds. Post-Fire Management and Restoration of Southern European Forests (Správa územia po požiaroch a obnova juhoeurópskych lesov). Springer, Holandsko, s. 93 – 119. Dostupné na adrese: dx.doi.org/10.1007/978-94-007-2208-8_5 (navštívené 26. apríla 2012).

Van Rooyen, C. (2004) The Management of Wildlife Interactions with Overhead Lines. In The fundamentals and practice of overhead line maintenance (132kV and above), pp. 217-245. (Manažment interakcií voľne žijúcich živočíchov s nadzemnými vedeniami. V dokumente Základy a prax údržby nadzemného vedenia (132 kV a viac), s. 217 – 245). Eskom Technology, Services International, Johannesburg.

Van Rooyen, C. (2012) Bird Impact Assessment Report (Správa o posudzovaní vplyvu na vtáky). Technický dokument.

Venus, B., McCann, K. (2005) Bird Impact Assessment Study (Štúdia o posudzovaní vplyvu na vtáky). Technický dokument (s. 1 – 45).

Vistnes, I. a kol., 2001. Wild reindeer: impacts of progressive infrastructure development on distribution and range use (Voľne žijúci sob: vplyvy postupného rozvoja infraštruktúry na jeho rozšírenie a rozsah využitia). Polar Biology, 24(7), s. 531 – 537. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/openurl.asp?genre=article&id=doi:10.1007/s003000100253 (navštívené 27. apríla 2012).

Walker, L. J. a Johnston, J. (1999) Guidelines for the Assessment of Indirect and Cumulative Impacts as well as Impact Interactions (Usmernenie k posudzovaniu nepriamych a kumulatívnych vplyvov, ako aj interakcií vplyvov). Európska komisia. ec.europa.eu/environment/eia/eia-support.htm

Wetlands International, Wings Over Wetlands - UNEP-GEF African-Eurasian Flyways Project (2011) The Critical Site Network: Conservation of Internationally Important Sites for Waterbirds in the African-Eurasian Waterbird Agreement area. (Projekt africko-euroázijských letových koridorov v rámci UNEP-GEF (2011). Sieť kritických lokalít: ochrana medzinárodne dôležitých lokalít pre vodné vtáctvo v oblasti dohody o ochrane africko-euroázijského vodného vtáctva.) Wetlands International, Ede, Holandsko a BirdLife International, Cambridge, Spojené kráľovstvo.

Williams, R.J. a Bradstock, R.A., 2008. Large fires and their ecological consequences: introduction to the special issue (Veľké požiare a ich ekologické dôsledky: úvod do osobitnej problematiky). International Journal of Wildland Fire, 17(6), s. 685. Dostupné na adrese: www.publish.csiro.au/?paper=WF07155 (navštívené 25. apríla 2012).

Woinarski, J.C.Z. a kol., 2000. A different fauna?: captures of vertebrates in a pipeline trench, compared with conventional survey techniques; and a consideration of mortality patterns in a pipeline trench. (Iná fauna? Zachytávanie stavovcov v ryhách pre potrubia, v porovnaní s bežnými technikami prieskumu, a posudzovanie vzorcov úmrtnosti v ryhách pre potrubia.) Australian Zoologist, 31(3), s. 421 – 431.

Wolff, A., 2010. Plan de gestion 2010 - 2014 - Section A: Diagnostic et enjeux,

Xu, J., Pancras, T. a Grotenhuis, T., 2011. Chemical oxidation of cable insulating oil contaminated soil (Chemická oxidácia olejovej izolácie kábla kontaminovala pôdu). Chemosphere, 84(2), s. 272 – 277. Dostupné na adrese: www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21571353 (navštívené 26. apríla 2012).

Zalles, J.I., Bildstein, K.L. (2000) Raptor watch: A Global directory of Raptor Migration Sites (Sledovanie dravcov: Globálny zoznam migračných lokalít dravcov). Cambridge, Spojené kráľovstvo: BirdLife International; and Kempton, PA, USA: Hawk Mountain Sanctuary (Birdlife Conservation Series, Vol. 9).

Zozaya, E.L., Brotons, L. a Saura, S., 2011. Recent fire history and connectivity patterns determine bird species distribution dynamics in landscapes dominated by land abandonment (Nedávna história požiarov a vzorce prepojiteľnosti určujú dynamiku rozšírenia druhov v krajinných oblastiach, kde prevláda opúšťanie pôdy). Landscape Ecology, 27(2), s. 171 – 184. Dostupné na adrese: www.springerlink.com/index/10.1007/s10980-011-9695-y (navštívené 13. marca 2012).

Zucco, C. a kol., 2006. Ecological research on Offshore Wind Farms: International Exchange of Experiences - Part B: Literature Review of Ecological Impacts (Ekologický výskum veterných elektrární na mori: Medzinárodná výmena skúseností – časť B: Prehľad literatúry o ekologických vplyvoch), Bonn.

(1) Všetky dokumenty sa dajú stiahnuť na tejto adrese: http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/guidance_en.htm.

(2) COM(2015) 80 final.

(3) Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/publication/MJ3010705ENC.pdf.

(4) NARIADENIE (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

(5) Energetickej prenosovej a prepravnej infraštruktúre v morskom prostredí je venovaná kapitola 8 tohto dokumentu.

(6) V tomto usmernení sa výrazy „prenos, prenosový“ vzťahujú na celú sústavu, od prenosu v užšom význame až po distribúciu. Ak sa vplyvy prenosových, pomocných prenosových a distribučných vedení líšia, použije sa osobitný výraz.

(7) https://ec.europa.eu/energy/en/topics/infrastructure/projects-common-interest

(8) Kategórie energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú rozvíjať podľa nariadenia o TEN-E, sú uvedené v prílohe II k nariadeniu.

(9) http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/pci/doc/2013_pci_projects_country.pdf

(10) http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/transparency_platform/map-viewer

(11) Usmerňovací dokument „Zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry“, júl 2013. http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/pci/doc/20130724_pci_guidance.pdf.

(12) http://ec.europa.eu/environment/nature/biodiversity/strategy/index_en.htm

(13) Smernica Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva (kodifikované znenie smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva, v znení zmien) – pozri http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/index_en.htm.

(14) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, konsolidované znenie z 1. januára 2007 – pozri http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/index_en.htm.

(15) Pojem „priaznivý stav ochrany“ sa v smernici o ochrane vtáctva neuvádza, ale v článku 4 ods. 1 a 2 tejto smernice sú analogické požiadavky týkajúce sa osobitne chránených území.

(16) Je potrebné ozrejmiť, že článok 6 ods. 1 smernice o ochrane biotopov sa nevzťahuje na osobitne chránené územia. Analogické ustanovenia sa však uplatňujú na osobitne chránené územia podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva, kde sú pre tieto územia stanovené „zvláštne opatrenia týkajúce sa ochrany“. Podľa článku 7 smernice o ochrane biotopov sa však ustanovenia článku 6 ods. 2 až 4 tej istej smernice uplatňujú na lokality s európskym významom, aj na už klasifikované osobitne chránené územia.

(17) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/commission_note/commission_note2_EN.pdf

(18) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/commission_note/comNote%20conservation%20measures_EN.pdf

(19) Podľa článku 7 smernice o ochrane biotopov sa ustanovenia článku 6 ods. 3 a 4 tej istej smernice uplatňujú na lokality s európskym významom, aj na už klasifikované osobitne chránené územia.

(20) Pozri Usmerňovací dokument o prísnej ochrane živočíšnych druhov v záujme Spoločenstva podľa smernice o biotopoch http://ec.europa.eu/environment/nature/conservation/species/guidance/index_en.htm.

(21) http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cobi.12262/full

(22) http://www.easac.eu/fileadmin/PDF_s/reports_statements/Transforming.pdf

(23) https://www.unenvironment.org/news-and-stories/story/planning-can-help-prevent-renewable-energy-surge-harming-wildlife

(24) http://www.life-elia.eu/en/

(25) Súhrn projektu je dostupný na adrese: http://www.50hertz.com/en/file/100304_EcoMOL_ShortReport_eng_final_med.pdf.

(26) www.birdlife.org/datazone/sowb/casestudy/240

(27) Usmerňovací dokument „Zefektívnenie postupov posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s projektmi spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry“, júl 2013. http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/pci/doc/20130724_pci_guidance.pdf.

(28) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52009DC0469&from=sk

(29) Koncepcia vrstvenia sa dá definovať ako odlíšenie rôznych úrovní plánovania (politika, plány, programy), ktoré sa pripravujú postupne a navzájom sa ovplyvňujú (EK 1999). Pri vrstvení ide o to, ako rôzne úrovne plánovania navzájom súvisia.

(30) Smernica 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou.

(31) Rozhodnutie Rady z 27. júna 1997 o uzavretí Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo) v mene Európskeho spoločenstva (návrh Ú. v. ES C 104, 24.4.1992, s. 5; rozhodnutie nebolo uverejnené) a rozhodnutie Rady 2008/871/ES z 20. októbra 2008 o schválení Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru EHK OSN z Espoo z roku 1991 o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 308, 19.11.2008, s. 33).

(32) Článok 7 smernice o SEA a článok 7 smernice o EIA.

(33) http://ec.europa.eu/environment/eia/pdf/Transboundry%20EIA%20Guide.pdf

(34) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/art6/new_guidance_art6_4_en.pdf

(35) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/management/docs/Wind_farms.pdf; http://ec.europa.eu/news/energy/101013_en.htm; http://qsr2010.ospar.org/en/ch07_01.html http://www.ospar.org/content/content.asp?menu=00210305000000_000000_000000

(36) http://www.ewea.org/fileadmin/files/library/publications/statistics/European_offshore_statistics_2013.pdf

(37) http://www.4coffshore.com/windfarms/horns-rev-2-denmark-dk10.html

(38) http://si-ocean.eu/en/upload/docs/WP3/Technology%20Status%20Report_FV.pdf

(39) https://ec.europa.eu/jrc/en/news/jrc-ocean-energy-status-report-2016-edition

(40) http://sequestration.mit.edu/tools/projects/index.html

(41) https://windeurope.org/about-wind/reports/wind-energy-in-europe-scenarios-for-2030/

(42) http://www.renewableuk.com/en/renewable-energy/wave-and-tidal/

(43) http://northseagrid.info/project-description

(44) http://ec.europa.eu/energy/infrastructure/studies/doc/2014_nsog_report.pdf

(45) http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/itre/dv/160/160620/16062011_study_pe457373_en.pdf

(46) http://e3g.org/showcase/North-Seas-Grid

(47) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:115:0039:0075:SK:PDF

(48) http://ec.europa.eu/environment/nature/knowledge/rep_habitats/index_en.htm

(49) Výkladová príručka biotopov Európskej únie, Európska komisia (2013). EUR 28, apríl 2013. http://ec.europa.eu/environment/nature/legislation/habitatsdirective/docs/Int_Manual_EU28.pdf.

(50) http://ec.europa.eu/environment/nature/natura2000/marine/docs/FAQ%20final%202012-07-27.pdf

(51) https://www.bonnagreement.org/

(52) http://qsr2010.ospar.org/media/assessments/p00437_Cables.pdf

(53) Uvádza sa zóna široká 2 až 8 metrov v závislosti od veľkosti radlice (Carter a kol., 2009).

(54) Napr. Camphuysen a kol., (2009); Jenssen, (1996); de la Huz a kol., (2005).

(55) Zhrnuté v AMETS Foreshore Lease Application EIS, dodatok 4 (2010).

(56) Napr. Meissner a Sordyl, 2006 http://www.bfn.de/fileadmin/MDB/documents/themen/meeresundkuestenschutz/downloads/Forschungsberichte/Ecological_Research_Offshore-Wind_Part_B_Skripten_186.pdf.

(57) http://www.unesco-ioc-marinesp.be/msp_faq

(58) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014L0089&from=SK

PRÍLOHA 1

Vnútroštátne a medzinárodné iniciatívy

Príklady vnútroštátnych právnych predpisov

V tomto oddiele sú okrem iného opísané príklady vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa vplyvu zariadení, ktoré slúžia na prenos energie, na biodiverzitu.

Nemecko

V paragrafe 41 nemeckého zákona o ochrane prírody a krajiny (Gesetz über Naturschutz und Landschaftspflege) sa uvádza, že stožiare a technické komponenty strednonapäťových káblov, ktoré sa majú inštalovať, musia byť navrhnuté tak, aby chránili vtáky pred zásahom elektrickým prúdom. V prípade existujúcich strednonapäťových káblov s vysokým rizikom pre vtáky sa musia do 31. decembra 2012 prijať potrebné opatrenia na ochranu vtákov pred zásahom elektrickým prúdom.

Slovensko

Podľa slovenského práva je v paragrafe 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny stanovené (v znení zmien): „každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov“ a „ak dochádza k preukázateľnému usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov“. Okresné alebo krajské úrady životného prostredia vydávajú svoje stanoviská ku každému územnému rozhodnutiu alebo stavebnému povoleniu (vrátane tých, ktoré sa týkajú infraštruktúry pre elektrickú energiu). V roku 2007 bolo vypracované usmernenie k znižovaniu úmrtnosti vtákov spojenej s infraštruktúrou pre elektrickú energiu. Obsahuje súhrn právnych nástrojov, opis vhodných technických riešení pre horské aj rovinaté lokality a návrhy ďalších riešení (napríklad právne nezáväzné stretnutia s energetickými spoločnosťami pred prijatím rozhodnutia).

Španielsko

V Španielsku boli schválené regionálne a vnútroštátne zákony týkajúce sa zásahu vtákov elektrickým prúdom: dekrét 178/2006 (10. októbra) (1), v ktorom sú stanovené pravidlá ochrany vtákov pred vysokonapäťovými elektrickými vedeniami v autonómnej oblasti Andalúzia, a kráľovský dekrét 1432/2008 (29. augusta) (2), v ktorom sú stanovené technické opatrenia pre vysokonapäťové elektrické vedenia na účely ochrany vtákov. Tento vnútroštátny dekrét bráni spoločnostiam, aby inštalovali nebezpečné elektrické vedenia na územiach citlivých pre vtáky (vrátane osobitne chránených území). V dekréte sú stanovené určité záväzné technické predpisy týkajúce sa konštrukcie stožiara elektrického vedenia, opatrení proti zrážkam s elektrickým vedením, časového rozvrhu prác atď.

Vykonávanie medzinárodných dohovorov

Viaceré členské štáty vykonávajú aj odporúčanie č. 110 Bernského dohovoru tým, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijali technické normy pre bezpečnosť elektrických vedení, plánovanie a opatrenia proti zrážkam.

Dobrovoľné dohody a nástroje

V tomto oddiele sú okrem iného opísané príklady dobrovoľných dohôd týkajúcich sa vplyvu zariadení, ktoré slúžia na prenos energie, na biodiverzitu.

Vyhlásenie európskych subjektov v oblasti elektrizačných sústav o rozvoji elektrickej siete a ochrane prírody v Európe (European Grid Declaration on Electricity Network Development and Nature Conservation in Europe) (3)

Viaceré európske mimovládne organizácie, prevádzkovatelia prenosových sústav a podporovatelia podpísali toto vyhlásenie 10. novembra 2011. Hlavným cieľom je stanoviť dohodnutý rámec zásad, ktorými by sa zainteresované strany riadili vo svojom úsilí minimalizovať negatívne vplyvy na prírodné prostredie (biodiverzitu a ekosystémy), ktoré môžu vzniknúť pri výstavbe zariadení na prenos elektrickej energie (nadzemných aj podzemných vedení). Vyhlásenie obsahuje všeobecné zásady, zásady strategického plánovania [vrátane zosúladenia s potrebou posudzovania environmentálnych otázok v počiatočných fázach (zásada 4.1.1), používania nástrojov priestorového mapovania (4.1.4) atď.] a zásady projektového plánovania a znižovania vplyvov existujúcich elektrických vedení.

Iniciatíva pre rozvoj elektrizačných sústav na prenos energie z obnoviteľných zdrojov (The Renewables Grid Initiative) (4)

Ide o spoluprácu mimovládnych organizácií a prevádzkovateľov prenosových sústav z celej Európy. Iniciatíva podporuje transparentný a environmentálne citlivý rozvoj elektrizačných sústav s cieľom umožniť ďalší stabilný rast využívania energie z obnoviteľných zdrojov a transformáciu energetiky. Členovia iniciatívy pochádzajú z rôznych európskych krajín a patria k nim prevádzkovatelia prenosových sústav z Belgicka (Elia), Francúzska (RTE), Nemecka (50Hertz a TenneT), Talianska (Terna), Holandska (TenneT), Španielska (Red Eléctrica, REE), Švajčiarska (Swissgrid) a Nórska (Statnett) a mimovládne organizácie, ako napríklad WWF International, BirdLife Europe, Fundación Renovables, Germanwatch, Legambiente, Royal Society for the Protection of Birds (RSPB), Climate Action Network (CAN) Europe a Natuur&Milieu. Iniciatíva začala svoju činnosť v júli 2009.

Dohoda o prístupnej oblohe (Accessible sky agreement) (5)

Maďarská spoločnosť pre ornitológiu a ochranu prírody (MME/BirdLife Hungary) podpísala 26. februára 2008 túto dohodu s ministerstvom životného prostredia a vodného hospodárstva a s príslušnými spoločnosťami v odvetví elektrickej energie v Maďarsku s cieľom poskytnúť dlhodobé riešenie problematiky zásahov vtákov elektrickým prúdom. Na základe tejto dohody vypracovala spoločnosť MME v roku 2008 mapu s prioritnými územiami, na ktorých v Maďarsku dochádza k stretom vtáčích populácií s elektrickými vedeniami. Spoločnosti v odvetví elektrickej energie prisľúbili do roku 2020 prestavať všetky nebezpečné elektrické vedenia v Maďarsku na vedenia, ktoré sú pre vtáky bezpečné, tzv. bird-friendly, a v prípade budovania nových elektrických vedení využívať metódy riadenia bird-friendly. V rámci spolupráce medzi spoločnosťami v odvetví elektrickej energie a odborníkmi na ochranu prírody sa priebežne aktualizujú usmernenia, ktoré sa týkajú súvisiacich najlepších dostupných technológií, a v teréne sa testujú nové riešenia.

Budapeštianske vyhlásenie o ochrane vtáctva a o elektrických vedeniach (Budapest Declaration on bird protection and power lines) (6)

Toto vyhlásenie bolo prijaté na konferencii „Elektrické vedenia a úmrtnosť vtákov v Európe“ (Budapešť, 13. apríla 2011). Konferenciu spoločne organizovali spoločnosť MME/BirdLife Hungary, maďarské ministerstvo rozvoja vidieka a organizácia BirdLife Europe. Zúčastnili sa na nej zainteresované strany z európskych a stredoázijských krajín, Európska komisia, zástupcovia Dohody o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP-AEWA), energetické a dodávateľské spoločnosti, odborníci, podniky a mimovládne organizácie. Vo vyhlásení sa všetky zainteresované strany vyzývajú, aby spoločne prijali program následných opatrení, ktoré by viedli k účinnej minimalizácii úmrtnosti vtákov spôsobenej elektrickými vedeniami na celom európskom kontinente aj mimo neho.

Slovenské technické normy

Spoločnosť Východoslovenská energetika vydala v roku 2009 internú technickú normu týkajúcu sa výstavby a opravy nadzemných elektrických vedení 22 kV s ohľadom na ochranu vtákov.

Iniciatíva pre energetiku a biodiverzitu (The Energy & Biodiversity initiative) (7)

Keď si hlavné energetické spoločnosti uvedomili význam zapojenia ochrany biodiverzity do počiatočných fáz rozvojových projektov prepravy ropy a zemného plynu, viaceré z nich sa spojili s poprednými organizáciami na ochranu prírody, aby na splnenie tohto cieľa vypracovali a presadzovali postupy na ochranu biodiverzity. Výsledkom ich partnerstva, Iniciatívy pre energetiku a biodiverzitu (The Energy & Biodiversity initiative), ktoré sa začalo v roku 2001 a skončilo v roku 2007, sú praktické usmernenia, nástroje a modely na zlepšenie environmentálnych vlastností prevádzok v energetike, minimalizáciu škôd na biodiverzite a maximalizáciu možností ochrany prírody pri každom rozvojovom projekte týkajúcom sa ropy a zemného plynu.

Program LIFE+ (8)

Life+ je finančný nástroj EÚ na podporu projektov ochrany životného prostredia a prírody. Viaceré projekty v rámci programu Life+ boli zamerané na vplyvy infraštruktúry pre elektrickú energiu na vtáky a mnohé plány na ochranu vtákov obsahujú ustanovenia o elektrických vedeniach. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza neúplný prehľad týchto projektov od roku 2000.

Projekty programu LIFE+ súvisiace s infraštruktúrou pre elektrickú energiu a s vtákmi

Označenie	Názov	Členský štát
LIFE04 NAT/ES /000034 (9)	ZEPA eléct. Aragón – Úprava elektrických vedení na osobitne chránenom území v Aragónsku Celkovým cieľom projektu bolo realizovať stratégiu navrhnutú vládou Aragónska na úpravu siete nadzemných elektrických vedení pre potreby ochrany 16 osobitne chránených území v regióne.	ES
LIFE06 NAT/E /000214 (10)	Tendidos Electricos Murcia – Oprava nebezpečných nadzemných káblov na osobitne chránených územiach pre vtáky v regióne Murcia V rámci projektu sa realizuje stratégia navrhnutá vládou regiónu Murcia na opravu nadzemných káblov pre potreby ochrany piatich osobitne chránených území regionálnej sústavy Natura 2000.	ES
LIFE10 NAT/BE /000709 (11)	ELIA – Zdokonalenie základov stožiarov elektrickej prenosovej sústavy ako prostriedok na posilnenie biodiverzity Cieľom projektu ELIA Biodiversity je vyvinúť inovatívne techniky na vytváranie a údržbu koridorov pod nadzemnými vedeniami, ktoré umožnia maximalizáciu ich potenciálnych prínosov pre biodiverzitu.	BE
LIFE05 ENV/NL /000036 (12)	EFET – Predstavenie nového vysokonapäťového nadzemného vedenia šetrného k životnému prostrediu Cieľom projektu bolo predstaviť novú kombináciu vysokonapäťového vedenia a stožiara, ktorá emituje oveľa slabšie magnetické pole, a teda znižuje negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie.	NL
LIFE00 NAT/IT /007142 (13)	Po ENEL – Zlepšenie biotopov prostredníctvom obnovy a/alebo premeny existujúcich a budovaných elektrárenských objektov v parku delty rieky Pád Hlavným cieľom tohto projektu LIFE Nature bolo znížiť a odstrániť riziko zrážky vtákov a ich zásahu elektrickým prúdom na 20 územiach označených za rizikové, čo predstavuje spolu približne 91 km elektrických vedení.	IT
Ďalšie projekty programu LIFE sú zamerané na ochranu konkrétnych druhov vtákov, a preto obsahujú opatrenia týkajúce sa vplyvov elektrických vedení na vtáky, napríklad orla kráľovského (Aquila heliaca) v Karpatskej kotline (LIFE02 NAT/H/008627 a LIFE03 NAT/SK/000098), projekt OTISHU na ochranu dropa veľkého (Otis tarda) v Maďarsku (LIFE04 NAT/HU/000109), projekt ZEPA La Serena na správu osobitne chráneného územia a lokality s európskym významom La Serena y Sierras periféricas (LIFE00 NAT/E/007348), projekt Grosstrappe na cezhraničnú ochranu dropa veľkého v Rakúsku (LIFE05 NAT/A/000077 a LIFE09 NAT/AT/000225), projekt Ochrona bociana białego na ochranu populácie bociana bieleho v lokalite sústavy Natura 2000 Ostoja Warmińska (LIFE09 NAT/PL/000253) atď.

Projekt BESTGRID (14)

Projekt BESTGRID sa začal realizovať v apríli 2013 a pozostáva zo štyroch pilotných projektov situovaných v Belgicku, Nemecku a Spojenom kráľovstve. V rámci projektu spolupracovalo deväť partnerov, prevádzkovatelia prenosových sústav, európske mimovládne organizácie a jeden výskumný ústav, aby verejnosť na miestnej úrovni lepšie prijímala procesy rozvoja elektrizačnej sústavy. Cieľom projektu bolo zvýšiť transparentnosť a účasť verejnosti, urýchliť povoľovacie konania aktívnym uplatňovaním alebo aj prekonávaním noriem ochrany životného prostredia a podporovať realizáciu konštruktívneho zapojenia verejnosti do povoľovacích konaní pre európske „projekty spoločného záujmu“ v oblasti energetickej infraštruktúry. V rámci projektu bola vypracovaná príručka venovaná ochrane prírody pri plánovaní elektrizačných sústav (15).

Európska kampaň o podnikaní a biodiverzite (16)

Európsku kampaň o podnikaní a biodiverzite iniciovalo konzorcium európskych mimovládnych organizácií a spoločností, riadené a koordinované nadáciou Global Nature Fund, s cieľom posilniť angažovanosť súkromného sektora v oblasti služieb pre biodiverzitu a ekosystém. Kampaň je podporovaná programom Európskej únie LIFE+. Iniciatívy týkajúce sa podnikania a biodiverzity sa rozvíjajú v mnohých častiach sveta a iniciujú ich rôzne subjekty, či už nepodnikateľské organizácie, alebo samotné podniky a podnikateľské združenia.

Portugalská iniciatíva pre podnikanie a biodiverzitu (17)

Cieľom Portugalskej iniciatívy pre podnikanie a biodiverzitu je podporovať na základe dlhodobých dobrovoľných dohôd spoluprácu medzi týmito dvomi odlišnými systémami – podnikaním a biodiverzitou, čo v spoločnostiach vedie k zavádzaniu stratégií a politík v oblasti biodiverzity. Predovšetkým boli vypracované príručky o vplyvoch zariadení, ktoré slúžia na prenos energie, na biodiverzitu, a to na základe spolupráce portugalského orgánu (Ústav pre ochranu prírody a biodiverzitu, ICNB) a portugalského prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Činnosti v rámci Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (18)

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (odborná organizácia Ministerstva životného prostredia SR) spolupracuje s tromi hlavnými spoločnosťami zabezpečujúcimi distribúciu elektrickej energie (pôsobiacimi na východnom, strednom a západnom Slovensku). Túto spoluprácu, ktorú podporujú aj ornitologické mimovládne organizácie, posilnili viaceré projekty LIFE. Spolupráca siaha od písomnej dohody až po stratégiu, ktorej cieľom je eliminovať ohrozenie vtáctva elektrickými vedeniami 22 kV. K výsledkom dlhodobej spolupráce, ktorú posilnili viaceré projekty LIFE, patrí stanovenie ročných plánov, postupné určovanie prioritných oblastí, spolupráca na metodike – presadzovanie a testovanie zmierňujúcich opatrení.

Dôležité medzinárodné dohovory a dohody o prírode a biodiverzite

Európska únia a jej členské štáty, ako aj väčšina ďalších európskych krajín sú zmluvnými stranami rôznych dôležitých medzinárodných environmentálnych dohovorov a dohôd. Európske a vnútroštátne právne rámce ochrany prírody a biodiverzity tak musia plne zohľadňovať aj záväzky prijaté na základe uvedených dohovorov a dohôd.

Tieto dohovory a dohody prispeli k vytvoreniu právneho rámca politiky a legislatívy v oblasti biodiverzity v EÚ a pomohli vymedziť aj vzťah medzi EÚ a ďalšími krajinami. V ďalšej časti sú uvedené najdôležitejšie dohovory týkajúce sa energetickej infraštruktúry a ochrany prírody v Európe. V rámci viacerých z nich boli prijaté konkrétne odporúčania a uznesenia týkajúce sa energetickej infraštruktúry a voľne žijúcich organizmov, najmä vo vzťahu k nadzemným elektrickým vedeniam (19).

Dohovor o biologickej diverzite (20)

Dohovor o biologickej diverzite je globálna zmluva prijatá v Riu de Janeiro v júni 1992. Rozšíril sa ním rozsah ochrany biodiverzity, ktorý sa už týka nielen druhov a biotopov, ale aj udržateľného využívania biologických zdrojov v prospech ľudstva. Stranami tohto dohovoru je dosiaľ 193 krajín.

Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (21)

Bernský dohovor nadobudol platnosť v roku 1982. Zohral významnú úlohu pri posilňovaní práce na ochrane biodiverzity v Európe. Ratifikovalo ho 45 členských štátov Rady Európy, Európska únia a štyri africké krajiny. Dôležitým cieľom dohovoru je vytvorenie siete Emerald (22), teda siete oblastí, ktoré predstavujú osobitný ochranársky záujem (ASCI). Táto sieť funguje súbežne so sústavou EÚ Natura 2000. Stály výbor Bernského dohovoru prijal v roku 2004 odporúčanie (č. 110) týkajúce sa minimalizácie nepriaznivých vplyvov nadzemných zariadení na prenos elektrickej energie (elektrických vedení) na vtáky (23). V roku 2011 stály výbor požiadal strany dohovoru, aby každé dva roky vypracovali správu o pokroku dosiahnutom pri uplatňovaní odporúčania č. 110.

Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (24)

Cieľom dohovoru CMS, čiže Bonnského dohovoru, je chrániť sťahovavé druhy v celej oblasti ich prirodzeného výskytu. Platnosť nadobudol v roku 1983 a dosiaľ ho podpísalo 116 zmluvných strán. Na riešenie stretov migrujúcich zvierat s energetickou infraštruktúrou, predovšetkým nadzemnými elektrickými vedeniami, sú dôležité viaceré uznesenia, odporúčania a dohody podpísané na základe tohto dohovoru:

Uznesenie 7.4 (25) dohovoru o ochrane sťahovavých druhov, týkajúce sa problematiky zásahov sťahovavého vtáctva elektrickým prúdom, obsahuje výzvu všetkým zmluvným stranám aj ostatným zainteresovaným stranám, aby prijatím vhodných opatrení pri plánovaní a výstavbe vedení obmedzili riziko zásahov elektrickým prúdom.

Katalóg opatrení obsiahnutý v dokumente UNEP/CMS/Inf.7.21.

V akčnom pláne memoranda o porozumení o ochrane sťahovavých dravých vtákov v Afrike a Eurázii (MoP o dravcoch) (26) sa elektrické vedenia považujú za zásadnú hrozbu pre vtáky a formuluje sa v ňom prioritné opatrenie na zníženie ich účinku. Cieľom plánu v jeho bode b) je čo najviac podporovať prísne normy týkajúce sa životného prostredia, a to aj prostredníctvom posudzovania vplyvu na životné prostredie pri plánovaní a výstavbe konštrukcií, s cieľom minimalizovať ich vplyv na vyskytujúce sa druhy, najmä pokiaľ ide o zrážky s elektrickým vedením a zásahy elektrickým prúdom, a usilovať sa o minimalizáciu vplyvu existujúcich konštrukcií, ak je zrejmé, že majú negatívny vplyv na dotknuté druhy.

V akčnom pláne sa navrhujú tieto štyri opatrenia týkajúce sa elektrických vedení a dravcov:

—	1.4. Preskúmať platné právne predpisy, a ak je to možné, podniknúť kroky, aby sa v nich požadovalo také konštrukčné riešenie nových elektrických vedení, ktoré zabráni zásahom dravých vtákov elektrickým prúdom.

—

2.3. Vykonať analýzu rizika v dôležitých lokalitách (aj v tých, ktoré sú uvedené v tabuľke 3 MoP o dravcoch) s cieľom zistiť a riešiť skutočné alebo možné príčiny výraznej náhodnej úmrtnosti spôsobenej človekom (vrátane ohňa, kladenia jedovatých látok ako nástrah, používania pesticídov, elektrických vedení, veterných turbín).

—	3.2. Ak je to možné, prijať potrebné opatrenia, aby existujúce elektrické vedenia, ktoré predstavujú najväčšie riziko pre dravé vtáky, boli upravené tak, aby sa zabránilo zásahom dravých vtákov elektrickým prúdom.

—	5.5. Monitorovať vplyvy elektrických vedení a veterných elektrární na dravé vtáky, a to aj analýzou existujúcich údajov, ako sú napríklad údaje z krúžkovania.

Dohoda o ochrane africko-euroázijských druhov vodného sťahovavého vtáctva (27) (AEWA) obsahuje výzvu na koordinovaný zásah pozdĺž migračných alebo letových trás. Platnosť nadobudla v roku 1999. Dohoda zahŕňa 119 krajín a 235 druhov vodných vtákov. Európske spoločenstvo ratifikovalo dohodu AEWA v roku 2005.

Ilustrácia: Usmernenie UNEP/AEWA (28)

Nemecká energetická spoločnosť RWE Rhein-Ruhr Netzservice GmbH (RWE RR NSG) a sekretariát UNEP/AEWA podpísali dohodu o partnerstve počas 37. zasadnutia stáleho výboru dohovoru o ochrane sťahovavých druhov (Bonn, 23. a 24. novembra 2010). Ako súčasť tejto dohody spoločnosť RWE RR NSG zabezpečila financovanie prípravy nezávislého preskúmania stretov sťahovavých vtákov s elektrickými sieťami v africko-euroázijskom regióne (Prinsen a kol., 2011) a vypracovanie usmernení k zmierňovaniu a zabraňovaniu takýchto stretov (Prinsen a kol., 2012).

Koncom roku 2010 sekretariát UNEP/AEWA aj v mene dohovoru o ochrane sťahovavých druhov a memoranda o porozumení o ochrane dravých vtákov poveril prípravou preskúmania a usmernení medzinárodné konzorcium odborných organizácií. Tieto usmernenia poskytujú rôzne technické a legislatívne prístupy k zabráneniu vplyvu zásahov sťahovavých vtákov elektrickým prúdom a ich zrážok s elektrickými vedeniami v africko-euroázijskom regióne alebo k zmierneniu tohto vplyvu, ako aj návrhy na posudzovanie a monitorovanie účinnosti zmierňujúcich a preventívnych opatrení.

Na základe oficiálnych konzultácií boli na 5. zasadnutí zmluvných strán prijaté tieto usmernenia ako usmernenia na ochranu v zmysle článku IV dohody (revízia návrhu uznesenia AEWA/MOP5 DR10 a prijatie usmernení na ochranu). Európska únia je zmluvnou stranou dohody, rovnako ako väčšina členských štátov. Usmernenia pomáhajú zmluvným stranám pri plnení ich záväzkov podľa dohody.

Dohoda o ochrane populácií európskych netopierov (29) (EUROBATS) sa týka ochrany všetkých 45 druhov netopierov, ktoré sa v Európe vyskytujú. Platnosť nadobudla v roku 1994. Dosiaľ ju podpísalo 32 krajín. Hlavnými činnosťami podľa dohody sú uplatňovanie spoločných stratégií ochrany a medzinárodná výmena skúseností.

Cieľom Dohody o ochrane malých veľrybotvarých cicavcov v Baltskom mori a Severnom mori (30) (ASCOBANS) je koordinovať opatrenia desiatich zmluvných strán na zníženie negatívneho vplyvu vedľajších úlovkov, strát biotopov, znečistenia morí a akustického rušenia. Dohoda bola uzavretá v roku 1991. V roku 2006 bolo prijaté uznesenie o nepriaznivých vplyvoch hluku vrátane potenciálneho vplyvu energetickej infraštruktúry na malé veľrybotvaré cicavce.

Dohoda o ochrane veľrybotvarých cicavcov v Čiernom mori, Stredozemnom mori a priľahlej oblasti Atlantiku (31) (ACCOBAMS) je rámcom pre spoluprácu pri ochrane biodiverzity v Stredozemnom mori a Čiernom mori. Jej hlavným účelom je znížiť ohrozenie veľrybotvarých cicavcov v týchto moriach a rozšíriť znalosti o nich. Dohoda nadobudla platnosť v roku 2001.

Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam (32)

Ramsarský dohovor je medzivládna zmluva vytvárajúca rámec pre vnútroštátne opatrenia a medzinárodnú spoluprácu v záujme ochrany a rozumného využitia mokradí. Prijatý bol v roku 1971 a zmenený v rokoch 1982 a 1987. V súčasnosti má 160 zmluvných strán a dosiaľ bolo na celom svete do „ramsarského“ zoznamu mokradí majúcich medzinárodný význam pridaných 2006 lokalít. Nepredpokladá sa, že by dohor ratifikovali nadnárodné orgány, ako je Európska únia, ale všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami.

Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (33)

Dohovorom OSPAR sa riadi medzinárodná spolupráca v celej škále oblastí vrátane ochrany morskej biodiverzity a ekosystémov, vplyvu eutrofizácie a nebezpečných látok a monitorovania a posudzovania. Prijatý bol v roku 1992 po splynutí predchádzajúcich dohovorov z Osla a Paríža (z roku 1972 a 1974). Pod záštitou tohto dohovoru sa vykonali viaceré štúdie o potenciálnom vplyve energetickej infraštruktúry na morské prostredie.

Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (34)

HELCOM alebo Helsinský dohovor sa týka oblasti Baltského mora a všetkých vnútrozemských vôd v jeho úmorí. Prijatý bol v roku 1980 a zmenený v roku 1992. Zmluvnými stranami sú všetky krajiny okolo Baltského mora a EÚ.

Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením (35)

Cieľom Barcelonského dohovoru je v prvom rade regulovať a znížiť negatívny vplyv všetkých druhov znečisťujúcich látok v oblasti Stredozemného mora. Prijatý bol v roku 1976 a naposledy zmenený v roku 1995. Podpísala ho väčšina krajín hraničiacich s týmto morom.

Iniciatíva pre elektrickú sieť na mori týkajúca sa krajín hraničiacich so severnými morami

Iniciatíva pre elektrickú sieť na mori týkajúca sa krajín hraničiacich so severnými morami je dohoda medzi krajinami v oblasti severných morí o budovaní elektrických sietí na mori, najmä s cieľom uľahčiť strategický, koordinovaný a nákladovo efektívny rozvoj elektrických sietí na mori a na pevnine.

(1) DECRETO 178/2006, de 10 de octubre, por el que se establecen normas de protección de la avifauna para las instalaciones eléctricas de alta tensión.

(2) REAL DECRETO 1432/2008, de 29 de agosto, por el que se establecen medidas para la protección de la avifauna contra la colisión y la electrocución en líneas eléctricas de alta tensión.

(3) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: renewables-grid.eu/documents/eu-grid-declaration.html.

(4) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: http://renewables-grid.eu/news.html.

(5) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.birdlife.org/news/news/2008/03/Hungary_powerlines.html.

(6) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.mme.hu/component/content/article/20-termeszetvedelemfajvedelem/1387-budapest-conference-13-04-2011.html.

(7) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.theebi.org/abouttheebi.html.

(8) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: ec.europa.eu/environment/life/.

(9) Informácie o projekte: ec.europa.eu/environment/life/project/Projects/index.cfm?fuseaction=home.createPage&s_ref=LIFE04%20NAT/ES/000034&area=1&yr=2004&n_proj_id=2628&cfid=5499&cftoken=4d0dc811a13b045f-7045FECB-C948-3D16-E530CBE465C8D200&mode=print&menu=false.

(10) Informácie o projekte: ec.europa.eu/environment/life/project/Projects/index.cfm?fuseaction=home.createPage&s_ref=LIFE06%20NAT/E/000214&area=1&yr=2006&n_proj_id=3158&cfid=5078&cftoken=60a9b7217d1cb752-60A07C25-BB06-B077-2930A6DC7B2ADB22&mode=print&menu=false.

(11) Webové sídlo projektu: www.life-elia.eu/.

(12) Informácie o projekte: ec.europa.eu/environment/life/project/Projects/index.cfm?fuseaction=search.dspPage&n_proj_id=2863.

(13) Webové sídlo projektu: www.parcodeltapo.it/er/info/progetti.life/enel-parco/index.html.

(14) http://www.bestgrid.eu/

(15) http://www.bestgrid.eu/uploads/media/D7.2_Guidelines_Protecting_Nature.pdf

(16) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.business-biodiversity.eu/.

(17) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.business-biodiversity.eu/default.asp?Menue=132&News=70.

(18) Ďalšie podrobnosti sú dostupné na adrese: www.sopsr.sk/web.

(19) K 2. júlu 2012.

(20) www.cbd.int

(21) www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/nature/bern/default_en.asp

(22) www.coe.int/t/dg4/cultureheritage/nature/EcoNetworks/Default_en.asp

(23) https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?Ref=Rec(2004)110&Language=lanEnglish&Ver=original&Site=DG4-Nature&BackColorInternet=DBDCF2&BackColorIntranet=FDC864&BackColorLogged=FDC864

(24) www.cms.int

(25) Dostupné napríklad na adrese: www.cms.int/bodies/ScC/12th_scientific_council/pdf/English/Inf08_Resolutions_and_Recommendations_E.pdf.

(26) www.cms.int/species/raptors/index.htm

(27) www.unep-aewa.org

(28) Oba dokumenty sú dostupné na adresách www.cms.int/bodies/COP/cop10/docs_and_inf_docs/inf_38_electrocution_review.pdf a www.unep-aewa.org/meetings/en/stc_meetings/stc7docs/pdf/stc7_20_electrocution_guidelines.pdf.

(29) www.eurobats.org

(30) www.ascobans.org

(31) www.accobams.org

(32) www.rasmsar.org

(33) www.ospar.org

(34) www.helcom.fi

(35) www.unep.ch/regionalseas/regions/med/t_barcel.htm

PRÍLOHA 2

Systematický zoznam vplyvov interakcií vtákov s elektrickými vedeniami usporiadaný podľa dôležitosti (Birdlife, 2013)

Typ vplyvu	Stav vplyvu (1)	Závažnosť / významnosť (2)	Vratnosť (3)	Rozsah vplyvu (4)	Kumulatívny vplyv (5)
Negatívny – ekologický a fyziologický
Úmrtnosť	priamy	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Zásah elektrickým prúdom	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Zrážka	potenciálny	mierna	čiastočne vratný	regionálny	vysoký
Strata a fragmentácia biotopu	potenciálny	mierna	čiastočne vratný	regionálny	stredný
Vyrušovanie/premiestňovanie	potenciálny	mierna	čiastočne vratný	miestny	stredný
Elektromagnetické pole	potenciálny	nie je známe	nie je známe	nadnárodný	nie je známe
Negatívny – hospodársky
Strata príjmov elektrárenských spoločností
Strata príjmov	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Obnovenie dodávok energie	preukázaný	vysoká	úplne vratný	nadnárodný	vysoký
Oprava zariadenia	preukázaný	vysoká	úplne vratný	nadnárodný	vysoký
Odstraňovanie hniezd a ďalšie opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zvieratami	preukázaný	mierna	úplne vratný	nadnárodný	stredný
Čas na administratívu a riadenie	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Neposkytovanie služby odberateľom a negatívne vnímanie verejnosťou	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Znížená spoľahlivosť elektrickej sústavy	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Strata príjmov užívateľov pôdy	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	nadnárodný	vysoký
Riadenie lovu a poľovnej zveri	preukázaný	vysoká	čiastočne vratný	vnútroštátny	vysoký
Poľnohospodárske využitie pôdy, zavlažovanie	preukázaný	nízka	nevratný	vnútroštátny	nízky
Lesníctvo	preukázaný	mierna	nevratný	vnútroštátny	mierny
Pozitívny – ekologický
Podklad na hniezdenie a odchov mláďat	preukázaný, priamy	vysoká	—	nadnárodný	—
Miesto na sedenie, hradovanie a lovenie	preukázaný, priamy	vysoká	—	nadnárodný	—
Tvorba a spravovanie biotopu	preukázaný, priamy	mierna	—	vnútroštátny	—
(Na základe týchto zdrojov: McCann, 2005; APLIC, 2006 a van Rooyen, 2012 a doplnené informáciami z tohto preskúmania)

(1)

Stav vplyvu: potenciálny – preukázaný

Priamy vplyv: Vplyvy na životné prostredie, ktoré priamo spôsobuje elektrické vedenie. Napríklad: úmrtnosť vtákov v dôsledku zásahu elektrickým prúdom alebo zrážky s elektrickým vedením.

Nepriamy vplyv: Vplyv na životné prostredie, ktorý nespôsobuje priamo elektrické vedenie, často vzniká mimo trasy vedenia alebo v dôsledku jej zložitosti. Niekedy sa označuje ako vplyv druhej alebo tretej úrovne, prípadne ako druhotný vplyv. Napríklad: rozvojovým projektom sa zmení výška hladiny podzemnej vody a to postihne neďalekú mokraď, keďže dôjde k ovplyvneniu jej ekológie.

(2) Závažnosť/významnosť vplyvu nízka – stredná – vysoká

(3) Vratnosť

Nevratný: Vplyv je nevratný a neexistujú žiadne zmierňujúce opatrenia.

Sotva vratný: Je nepravdepodobné, že by sa vplyv zvrátil, ani pri použití intenzívnych zmierňujúcich opatrení.

Čiastočne vratný: Vplyv je čiastočne vratný, ale potrebné sú intenzívnejšie zmierňujúce opatrenia.

Úplne vratný: Vplyv je vratný pomocou menších zmierňujúcich opatrení.

(4) Rozsah vplyvu v lokalite – miestny – regionálny – vnútroštátny – nadnárodný

(5) Kumulatívny vplyv: zanedbateľný – nízky – stredný – vysoký

Vplyvy, ktoré sú spôsobené postupnými zmenami v dôsledku iných minulých, súčasných alebo racionálne predvídateľných činností, spoločne s vplyvom elektrických vedení. Napríklad: Viaceré rozvojové projekty môžu mať jednotlivo nevýrazné vplyvy, ale spoločne majú kumulatívny vplyv. Napríklad výstavba úseku elektrického vedenia môže mať nevýrazný vplyv na využívanie biotopu vtákmi, ale keď sa zohľadnia viaceré neďaleké úseky elektrického vedenia, môže dôjsť k významnému kumulatívnemu vplyvu na miestnu ekológiu a krajinnú oblasť, keďže elektrické vedenia môžu tvoriť účinnú líniovú bariéru medzi vtákmi a ich uprednostňovanými biotopmi.

(Na základe týchto zdrojov: Walker a Johnston, 1999 a van Rooyen, 2012)

PRÍLOHA 3

Súhrn dôkazov o vplyve elektrických vedení na celosvetovo ohrozené (IUCN, 2012) druhy vtákov na úrovni populácie

Druh	Hlavný vplyv	Miesto	Obdobie skúmania	Obete	Závery	Základné dokumenty
pelikán kučeravý Pelecanus crispus	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	Porto Lago, Grécko (miesto zimovania)	1985 – 1987	28 zabitých jedincov (69 % jednoročných, 31 % nedospelých)	V kombinácii s vplyvmi nezákonného odstrelu sa odhaduje pokles počtu hniezdiacich párov v Grécku a Bulharsku počas troch rokov o 1,3 – 3,5 %.	Crivelli, 1988
hus malá Anser erythropus	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	—	—	—	Môže zvýšiť úmrtnosť. Potenciálny faktor, ale významnosť je neznáma. Potrebné zohľadniť pri posudzovaní EIA.	AEWA, 2008
bernikla červenokrká Branta ruficollis	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	—	—	—	Nie sú k dispozícii kvantitatívne údaje ani prognostické modely na odhad vplyvu úmrtnosti v dôsledku zrážok na populáciu bernikle červenokrkej. Potenciálna hrozba, ale významnosť neznáma.	BSPB, 2010
zdochlinár biely Neophron percnopterus	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Port Sudan, Sudán	1982, 1983, 2005, 2010	48 + 2 + 5 + 17 zabitých jedincov	Všetky vtáky boli nájdené pod tým istým úsekom elektrického vedenia v dĺžke 31 km. 0,055 usmrtených jedincov na jeden stožiar. Miera úmrtnosti plne zodpovedá pozorovaným poklesom počtu jedincov v potenciálnych zdrojových populáciách v Izraeli, Sýrii, Turecku a Jordánsku a ukazuje sa, že úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom môže mať potenciálne vplyvy na úrovni populácie v širokom geografickom meradle.	Angelov a kol., 2012 Nikolaus, 1984, Nikolaus, 2006
orol hrubozobý Aquila clanga	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Rusko, Kazachstan	1990 – 2010	6 jedincov (v rámci prieskumu na úseku v dĺžke 2 082 km)	Potenciálny faktor, ale významnosť je pravdepodobne nízka.	Karyakin, 2012
orol kráľovský Aquila heliaca	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Maďarsko	2001 – 2009	20 z 90 jedincov	Podiel zásahu elektrickým prúdom na celkovej úmrtnosti: 22,22 %. Napriek takmer 20-ročnému úsiliu o úpravu stožiarov elektrického vedenia v Maďarsku tak, aby vtáky neohrozovali, patrí zásah elektrickým prúdom naďalej medzi najdôležitejšie faktory úmrtnosti viacerých druhov dravcov vrátane orla kráľovského.	Horváth a kol., 2011
Orol kráľovský Aquila heliaca	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Bulharsko	2010 – 2011	5 z 15 jedincov	Satelitné sledovanie ukázalo, že na celkovej úmrtnosti má zásah elektrickým prúdom podiel 33 %.	BSPB, 2011
orol iberský Aquila adalberti	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Doñana, Andalúzia, Španielsko	1974 – 2009	63 jedincov usmrtených elektrickým prúdom	Podiel zásahu elektrickým prúdom na celkovej úmrtnosti: 39,87 %. Po schválení povinnej regulácie zameranej proti zásahu vtákov elektrickým prúdom v regióne Andalúzie došlo k posunu hlavných príčin úmrtnosti v porovnaní s obdobím pred schválením tejto regulácie. Po prijatí zmierňujúcich opatrení došlo k výraznému poklesu počtu zásahov elektrickým prúdom v regiónoch Doñana (– 96,90 %) aj Andalúzia (– 61,95 %).	López-López, 2011
orol iberský Aquila adalberti	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Národný park Doñana, Andalúzia, Španielsko	1957 – 1989	6 dospelých, 33 nedospelých jedincov	Príčina úmrtia 46,1 % dospelých a 39,8 % z úmrtnosti nedospelých jedincov.	Ferrer, 2001
orol iberský Aquila adalberti	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a zrážky.	Španielsko	1989 – 2004	115 + 6 jedincov	Zásah elektrickým prúdom príčinou 47,7 % prípadov celkovej úmrtnosti (pravdepodobne nadhodnotené), zrážka príčinou 2,48 % prípadov celkovej úmrtnosti. Nedospelé jedince sú vystavené zásahu elektrickým prúdom častejšie, než sa očakávalo, a vtáky vo veku 1 až 2 roky boli usmrtené častejšie než vtáky vo veku 3 až 4 roky. K zásahu elektrickým prúdom dochádzalo najčastejšie na jeseň a v zime a na dočasných územiach osídlenia.	González a kol., 2007
sokol rároh Falco cherrug	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Maďarsko, Slovensko, Rakúsko, Ukrajina, Rumunsko	2007 – 2010	5 zo 71 satelitom zachytených rárohov	Preukázaná úmrtnosť 7,0 % (n = 71). Pri výpočte sa brali do úvahy iba dokázané prípady, takže skutočné počty sú určite vyššie.	Prommer, Saker LIFE, 2011
drop orientálny Chlamydotis undulata	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	Fuerteventura, Lanzarote, Kanárske ostrovy, Španielsko	2008		Za rok bolo zabitých odhadom 25,5 % celkovej populácie dropa orientálneho.	Garcia-del-Rey a Rodriguez-Lorenzo, 2011
drop veľký Otis tarda	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	juhozápadné Španielsko	1991 – 1993	16 jedincov	Sledované boli úseky vedenia v dĺžke 4 + 8 + 4 km.	Janss, 2000

PRÍLOHA 4

Príklady vplyvov elektrických vedení na metapopulácie druhov uvedených v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva

Druh	Hlavný vplyv	Miesto	Obdobie skúmania	Obete	Závery	Základné dokumenty
bocian biely Ciconia ciconia	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a zrážky.	Nemecko	—	V 226 prípadoch z 1 185 nájdených krúžkovaných jedincov.	Dôvodom nálezu bolo nadzemné elektrické vedenie.	Riegel a Winkel, 1971
bocian biely Ciconia ciconia	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a zrážky.	Švajčiarsko	1984 – 1999	195 zo 416 nájdených mŕtvych jedincov. Veľkosť vzorky: 2 912 krúžkovaných jedincov.	Úmrtnosť v súvislosti s elektrickými vedeniami je dôležitá v prípade bocianov bielych, u ktorých každý rok približne jeden zo štyroch mladých jedincov a jeden zo 17 dospelých jedincov zomiera v dôsledku zrážky s elektrickým vedením a zásahu elektrickým prúdom.	Schaub a Pradel, 2004
bocian biely Ciconia ciconia	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom a zrážky.	centrálne Španielsko	1999 – 2000	51 jedincov bolo nájdených usmrtených elektrickým prúdom a 101 jedincov zahynulo pri zrážke.	Približne 1 % prítomných bocianov zahynulo počas migrácie po období párenia, kým 5 – 7 % populácie zahynulo počas zimy.	Garrido a Fernández-Cruz, 2003
orol jastrabovitý Aquila fasciata	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	Katalánsko, Španielsko	1990 – 1997	2 z 12 jedincov s mláďatami	Zrážky samotné predstavujú príčinu 17 % ročnej úmrtnosti, čo je závažný problém na úrovni populácie. Aby populácia zostala v rovnováhe, ročná úmrtnosť dospelých jedincov nesmie prekročiť mieru 2 – 6 %.	Manosa a Real, 2001
orol jastrabovitý Aquila fasciata	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Katalánsko, Španielsko	1990 – 1997	6 z 12 jedincov s mláďatami	Zrážky samotné predstavujú príčinu 50 % ročnej úmrtnosti, čo je závažný problém na úrovni populácie. Aby populácia zostala v rovnováhe, ročná úmrtnosť dospelých jedincov nesmie prekročiť mieru 2 – 6 %.	Manosa a Real, 2001
výr skalný Bubo bubo	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Švajčiarsko	—	—	Zásah elektrickým prúdom a zrážka predstavovali príčinu vo viac ako 50 % prípadov neprirodzeného úhynu. Stav populácie bol na kritickej úrovni. Závislá by bola od imigrácie z neďalekých populácií po zmiernení všetkých neprirodzených príčin úhynu.	Schaub, 2010
výr skalný Bubo bubo	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zásahu elektrickým prúdom.	Taliansko	—	—	Vysoká miera opúšťania územia súvisiaca s prípadmi zásahu elektrickým prúdom viedla k poklesu populácie s nízkou hustotou.	Sergio, 2004
drop obojkový Tetrax tetrax	Zvýšená úmrtnosť v dôsledku zrážky.	Portugalsko	—	—	1,5 % portugalskej populácie hynie v dôsledku zrážky s nadzemným vedením. Existuje vysoké riziko potenciálneho vyhýbania sa územiam s prenosovými elektrickými vedeniami (čo ovplyvní úspešnosť reprodukcie v dôsledku obmedzenia veľkosti a hustoty tzv. lekov).	Silva, 2010

PRÍLOHA 5

Navrhovaný zoznam prioritných druhov na preventívne a zmierňujúce opatrenia proti vplyvu elektrických vedení v rámci EÚ

Slovenské meno	Vedecké meno	Kategórie v celosvetovom červenom zozname IUCN	Smernica o ochrane vtáctva	Obete zásahu elektrickým prúdom (1)	Obete zrážok (2)	Stav ochrany v Európe (3)	Priestorový rozsah podľa spôsobov migrácie (Birdlife International, 2004)
zdochlinár biely	Neophron percnopterus	EN	I	III	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
bernikla červenokrká (*1)	Branta ruficollis	EN	I	I	II	nepriaznivý	migruje v rámci celej Európy
orol kráľovský	Aquila heliaca	VU	I	III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
orol iberský	Aquila adalberti	VU	I	III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
sokol rároh	Falco cherrug	VU	I	II-III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
orol hrubozobý	Aquila clanga	VU	I	II	II	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
pelikán kučeravý	Pelecanus crispus	VU	I	I	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
hus malá (*1)	Anser erythropus	VU	I	I	II	nepriaznivý	migruje v rámci celej Európy
sokol kobcovitý	Falco vespertinus	NT	I	II-III	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
haja červená	Milvus milvus	NT	I	III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
drop veľký	Otis tarda	VU	I	0	III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
sup tmavohnedý	Aegypius monachus	NT	I	III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
bocian čierny	Ciconia nigra		I	III	III	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
bocian biely	Ciconia ciconia		I	III	III	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
drop orientálny (*1)	Chlamydotis undulata	VU		0	III	nepriaznivý	nesťahovavý
krakľa belasá	Coracias garrulus	NT	I	I-II	I-II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
orol malý	Aquila pennata		I	III	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
sokol bielopazúrový	Falco naumanni		I	II-III	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
orliak morský	Haliaeetus albicilla		I	III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
kaňa sivá	Circus cyaneus		I	III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
orol skalný	Aquila chrysaetos		I	III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
drop obojkový (*1)	Tetrax tetrax	NT	I	0	III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
hvizdák veľký	Numenius arquata	NT		I	II-III	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
brehár čiernochvostý	Limosa limosa	NT		I	II-III	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
luniak sivý (*1)	Elanus caeruleus		I	III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
bradáň žltohlavý	Gypaetus barbatus		I	III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
orol jastrabovitý	Aquila fasciata		I	III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
volavka purpurová	Ardea purpurea		I	II	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
včelár lesný (*1)	Pernis apivorus		I	III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
haja tmavá	Milvus migrans		I	III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
hadiar krátkoprstý	Circaetus gallicus		I	III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
kaňa popolavá	Circus pygargus		I	III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
kršiak rybár	Pandion haliaetus		I	III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
sokol kobec	Falco columbarius		I	II-III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
sokol poľovnícky	Falco rusticolus		I	II-III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
lyžičiar biely	Platalea leucorodia		I	II	II	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
žeriav popolavý	Grus grus		I	I	III	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
sokol laner	Falco biarmicus		I	II-III	II	nepriaznivý	nesťahovavý
pobrežník bojovný	Philomachus pugnax		I	I	II-III	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
sup bielohlavý	Gyps fulvus		I	III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
kaňa močiarna	Circus aeruginosus		I	III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
jastrab lesný	Accipiter gentilis arrigonii		I	III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
jastrab krahulec	Accipiter nisus granti		I	III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
myšiak hrdzavý	Buteo rufinus		I	III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
pelikán ružový	Pelecanus onocrotalus		I	I	II-III	nepriaznivý	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
snehuľa horská (*1)	Lagopus mutus		I	I	III	nepriaznivý	nesťahovavý
kulík zlatý	Pluvialis apricaria		I	I	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci celej Európy
orol stepný	Aquila nipalensis			III	II	—	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
sokol myšiar	Falco tinnunculus			II-III	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
sokol sťahovavý	Falco peregrinus		I	II-III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
výr skalný (*1)	Bubo bubo		I	II-III	II	priaznivý	nesťahovavý
sova dlhochvostá	Strix uralensis		I	II-III	II	priaznivý	nesťahovavý
labuť malá	Cygnus columbianus		I	I	II	nepriaznivý	migruje v rámci celej Európy
čorík čierny	Chlidonias niger		I	I	I-II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
hrdlička poľná	Streptopelia turtur			I-II	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
sokol lastovičiar	Falso subbuteo			II-III	II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
hvizdák malý	Numenius phaeopus			I	II-III	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
myšiak hôrny	Buteo buteo			III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
plameniak červený	Phoenicopterus roseus		I	0	III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
chrapkáč poľný	Crex crex		I	0	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
kačica chrapačka	Anas querquedula			I	II	nepriaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
myšiarka ušatá	Asio otus			II-III	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
cíbik chochlatý	Vanellus vanellus			I	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
močiarnica mekotavá	Gallinago gallinago			I	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
kalužiak červenonohý	Tringa totanus			I	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
bernikla tmavá	Branta bernicla			I	II	nepriaznivý	migruje v rámci celej Európy
labuť spevavá	Cygnus cygnus		I	I	II	priaznivý	migruje v rámci celej Európy
hus bieločelá grónska	Anser albifrons flavirostris		I	I	II	priaznivý	migruje v rámci celej Európy
bernikla bielolíca	Branta leucopsis		I	I	II	priaznivý	migruje v rámci celej Európy
rybár riečny	Sterna hirundo		I	I	I-II	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
prepelica poľná	Coturnix coturnix			I	II-III	priaznivý	migruje na dlhé vzdialenosti medzi kontinentmi
kačica lyžičiarka	Anas clypeata			I	II	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
hltavka chochlatá	Bubulcus ibis			II	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
volavka popolavá	Ardea cinerea			II	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
lyskonoh ploskozobý	Phalaropus fulicarius			I	II-III	nehodnotí sa (*1)	migruje na krátke vzdialenosti medzi kontinentmi
sluka hôrna	Scolopax rusticola			0	II-III	nepriaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
lastúrničiar strakatý	Haematopus ostralegus			I	II-III	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
hus siatinná	Anser fabilis			I	II	priaznivý	migruje v rámci celej Európy
hus krátkozobá	Anser brachyrynchus			I	II	priaznivý	migruje v rámci celej Európy
kormorán veľký	Phalacrocorax carbo			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
labuť hrbozobá	Cygnus olor			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
hus divá	Anser anser			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
kačica hvízdavá	Anas penelope			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
kačica divá	Anas platyrhynchos			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
čajka morská	Larus marinus			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
čajka striebristá	Larus argentatus			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
čajka smejivá	Larus ridibundus			I	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
chriašteľ vodný	Rallus aquaticus			0	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
sliepočka vodná	Gallinula chloropus			0	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
lyska čierna	Fulica atra			0	II	priaznivý	migruje v rámci niektorých oblastí Európy
IUCN= Kategórie v celosvetovom červenom zozname (IUCN, 2012) EN= ohrozený (Endangered) VUL= zraniteľný (Vulnerable) NT= takmer ohrozený (Near threatened) Závažnosť vplyvov na populácie vtákov (Haas a kol., 2003; Prinsen a kol., 2011): 0= žiadne nehody neboli zaznamenané, alebo nie sú pravdepodobné I= nehody boli zaznamenané, ale nedochádza k žiadnemu zjavnému ohrozeniu vtáčej populácie II= vysoký počet nehôd z regionálneho alebo miestneho hľadiska, ale bez významného vplyvu na celkovú populáciu daného druhu III= nehody sú závažným faktorom úmrtnosti a ohrozujú daný druh vyhynutím v regionálnom alebo aj väčšom rozsahu

(1) AEWA-CMS, 2011a.

(2) AEWA-CMS, 2011a.

(3) Birdlife International, 2004.

(*1) druh neuvedený v publikácii Prinsen a kol., (2011a).

PRÍLOHA 6

Porovnanie postupov podľa primeraného odhadu, EIA a SEA

PRIMERANÝ ODHAD

EIA

SEA

Na ktoré typy rozvojových projektov sú zamerané?

Každý plán alebo projekt, ktorý samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi môže negatívne ovplyvniť lokalitu sústavy Natura 2000 (s výnimkou plánov alebo projektov priamo spojených s riadením ochrany danej lokality).

Všetky projekty uvedené v prílohe I.

V prípade projektov uvedených v prílohe II sa potreba posudzovania EIA určí individuálne alebo na základe hraničných hodnôt a kritérií stanovených členskými štátmi (so zohľadnením kritérií uvedených v prílohe III).

Všetky plány a programy alebo v nich vykonané zmeny,

ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, cestovný ruch, územné plánovanie alebo využívanie pôdy a ktoré stanovujú rámec pre schvaľovanie budúcich rozvojových projektov uvedených v prílohách I a II k smernici o EIA, alebo

b)	pri ktorých sa vzhľadom na ich pravdepodobný účinok na lokality vyžaduje posudzovanie podľa článku 6 alebo 7 smernice 92/43/EHS.

Ktoré vplyvy je potrebné posudzovať vo vzťahu k prírode?

Posudzovanie by sa malo vykonávať s ohľadom na ciele ochrany danej lokality (týkajúce sa živočíšnych či rastlinných druhov a typov biotopu, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú).

Vplyvy by sa mali posudzovať s cieľom určiť, či budú alebo nebudú mať nepriaznivý vplyv na integritu danej lokality.

Priame a nepriame, druhotné, kumulatívne, krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne významné vplyvy okrem iného na faunu a flóru.

Pravdepodobne významné vplyvy na životné prostredie vrátane otázok, akými sú biodiverzita, populácia, zdravie ľudí, fauna, flóra, pôda, voda, ovzdušie, klimatické faktory, hmotné statky, kultúrne dedičstvo vrátane architektonického a archeologického dedičstva, ako aj krajina a vzájomné vzťahy uvedených faktorov.

Kto je zodpovedný za posudzovanie?

Zabezpečiť vykonanie primeraného odhadu je v zodpovednosti príslušného orgánu. V tejto súvislosti sa od navrhovateľa plánu môže požadovať, aby vykonal všetky potrebné štúdie a poskytol všetky potrebné informácie príslušnému orgánu a umožnil mu prijať plne informované rozhodnutie. Príslušný orgán môže pri tom získavať relevantné informácie podľa potreby aj z iných zdrojov.

Navrhovateľ plánu poskytuje potrebné informácie, ktoré musí príslušný orgán zohľadniť pri vydávaní súhlasu s rozvojovým projektom.

Príslušný plánovací orgán.

Vykonávajú sa konzultácie s verejnosťou alebo inými orgánmi?

Nie sú povinné, ale odporúčajú sa („v prípade potreby“).

Povinné – konzultácia sa má vykonať pred prijatím návrhu rozvojového projektu.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že orgány, ktorých sa projekt zrejme bude týkať, budú mať možnosť vyjadriť svoje stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasu s rozvojovým projektom. Rovnaké zásady platia pre konzultácie s verejnosťou. V prípade pravdepodobných významných vplyvov na životné prostredie v inom členskom štáte je potrebné vykonať konzultácie s príslušnými orgánmi a s verejnosťou daného štátu.

Povinné – konzultácia sa má vykonať pred prijatím plánu alebo programu.

Orgány a verejnosť musia dostať včasnú a efektívnu možnosť v primeraných časových rámcoch vyjadriť svoje stanoviská k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej environmentálnej správe, a to pred prijatím plánu alebo programu, prípadne pred jeho predložením na legislatívny postup. Členské štáty musia určiť na konzultácie orgány, ktoré vzhľadom na svoju špecifickú pôsobnosť v oblasti životného prostredia budú pravdepodobne zainteresované. V prípade pravdepodobných významných vplyvov na životné prostredie v inom členskom štáte je potrebné vykonať konzultácie s príslušnými orgánmi a s verejnosťou daného štátu.

Nakoľko záväzné sú výsledky posudzovania?

Záväzné.

Príslušné orgány môžu plán alebo projekt schváliť, iba ak sa presvedčia, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality.

Výsledky konzultácií a informácie získané v rámci posudzovania EIA sa musia náležite zohľadniť v postupe schvaľovania.

Environmentálna správa, ako aj vyjadrené stanoviská sa musia zohľadniť pri príprave plánu alebo programu a pred jeho prijatím alebo predložením na legislatívny postup.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 213

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 18. júna 2018

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 213/01	Oznámenie Komisie: Usmerňovací dokument o požiadavkách na vodnú energiu v súvislosti s právnymi predpismi EÚ o ochrane prírody	1
2018/C 213/02	Ozámenie Komisie: Energetická prenosová a prepravná infraštruktúra a právne predpisy EÚ v oblasti ochrany prírody	62