13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/1

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/2

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (9),

—

so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

—

so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie“ (COM(2013)0624),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života (10),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií (11),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií (12),

—

so zreteľom na vnútorný pracovný dokument Komisie z roku 2014, ktorý obsahuje usmernenia pre tvorcov politík a vykonávacie orgány – Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

—

so zreteľom na pilotný projekt Politika súdržnosti a súčinnosť s fondmi v oblasti výskumu a vývoja: cesta k excelentnosti,

—

so zreteľom na prípravnú akciu Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia (REMTh),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0159/2016),

A.

keďže v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu;

B.

keďže posilnenie výskumu, technologického vývoja a inovácií je jednou z investičných priorít v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na roky 2014 – 2020; keďže podpora inovácií v EÚ a v rámci členských štátov sa značne líši, najmä pokiaľ ide o využívanie znalostí a technológií pri podpore inovácií;

C.

keďže v programovom období 2014 – 2020 sa od členských štátov prvýkrát požaduje, aby vyvinuli národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu objavovania podnikateľského potenciálu;

D.

keďže inteligentná špecializácia kombinuje a spája rôzne politiky vrátane politík pre podnikanie, vzdelávanie a inovácie s cieľom umožniť regiónom určiť a vybrať si prioritné oblasti svojho rozvoja a súvisiace investície tým, že sa zamerajú na svoje silné stránky a komparatívne výhody;

E.

keďže stratégie RIS3 by mali pomôcť, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, rozvíjala európska pridaná hodnota v oblasti inovácií, vytvorilo viac vysokokvalitných pracovných miest a zohľadnila široká škála nových skúseností; keďže tieto stratégie by mali prispieť k šíreniu osvedčených postupov a rozvoju nového podnikateľského ducha, a to spolu s fungujúcim jednotným digitálnym trhom a inteligentnou špecializáciou, ktorá by mohla viesť k novým zručnostiam, znalostiam, inováciám a zamestnanosti, s cieľom lepšie využívať výsledky výskumu a ťažiť zo všetkých foriem inovácií;

F.

keďže rozvoj stratégií RIS3 zahŕňa proces vytvárania multilaterálnych mechanizmov riadenia, identifikácie lokalizovaných oblastí s najväčším strategickým potenciálom, stanovenie strategických priorít a navrhovanie účinných podporných služieb pre podniky s cieľom maximalizovať znalostný rozvojový potenciál regiónu;

G.

keďže stratégie RIS3 prispievajú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ, ovplyvňujú všetky členské štáty a regióny Únie a umožňujú v plnej miere využívať potenciál všetkých regiónov, čím pomáhajú EÚ odstraňovať rozdiely v oblasti inovácií, ktoré existujú vnútorne aj na medzinárodnej úrovni, a umožňujú zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni;

H.

keďže včasný a úspešný rozvoj stratégií RIS3 v členských štátoch do značnej miery závisí od zvýšenia ich administratívnej kapacity na plánovanie, rozpočtovanie, vykonávanie a hodnotenie v súlade s politickým rámcom, a to s cieľom posilniť súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií; keďže tento rozvoj musí zohľadniť skutočnosť, že počiatočné hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie priniesli zmiešaný obraz, najmä pokiaľ ide o výber priorít, ktoré sa často považujú za príliš všeobecné alebo nedostatočne prepojené na regionálne hospodárske a inovačné štruktúry, čo znamená, že stratégie inteligentnej špecializácie treba v tomto smere zlepšiť;

I.

keďže platforma RIS3 napomáha partnerské výmeny zdola nahor a prenos poznatkov medzi zúčastnenými regiónmi; keďže tento proces musí byť prioritou vzhľadom na budúce navrhovanie a praktické využívanie iniciatív inteligentnej špecializácie;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/11

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (7),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (9),

—

so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020 (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 (14),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (15),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júla 2015 s názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce ako nástroj na podporu a zlepšovanie územnej spolupráce v Európe,

—

so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v máji 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru regiónov z 2. septembra 2015 s názvom 25 rokov INTERREG: nový impulz pre cezhraničnú spoluprácu,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v decembri 2015 s názvom Územná vízia 2050: aká budúcnosť?,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. decembra 2015 s názvom Posilnenie cezhraničnej spolupráce: je potrebný lepší regulačný rámec?,

—

so zreteľom na podkladový dokument, ktorý pripravilo luxemburské predsedníctvo Rady, s názvom Pohľad späť na 25 rokov iniciatívy Interreg a príprava budúcej územnej spolupráce,

—

so zreteľom na závery Rady k téme 25 rokov iniciatívy Interreg: jej prínos k cieľom politiky súdržnosti,

—

so zreteľom na iniciatívu luxemburského predsedníctva za osobitné právne ustanovenia pre pohraničné regióny s cieľom reagovať na potreby a výzvy v týchto oblastiach s názvom Nástroj na prideľovanie a uplatňovanie špecifických ustanovení na zlepšenie cezhraničnej spolupráce (16),

—

so zreteľom na celoeurópsku verejnú konzultáciu Komisie, ktorá sa začala 21. septembra 2015 pri príležitosti Európskeho dňa spolupráce, o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce (17),

—

so zreteľom na výsledky úplne prvého prieskumu Eurobarometra zameraného na identifikovanie a zmapovanie postojov občanov žijúcich v pohraničných oblastiach v záujme dosiahnutia lepšie cielených intervencií EÚ, ktorý Komisia vykonala v roku 2015 (18),

—

so zreteľom na správu OECD z roku 2013 s názvom Regióny a inovácie: cezhraničná spolupráca,

—

so zreteľom na správu Výboru regiónov s názvom Správa o monitorovaní EZÚS za rok 2014 – uskutočňovanie stratégie Európa 2020 (19),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0202/2016),

A.

keďže v pohraničných regiónoch žije približne 38 % európskeho obyvateľstva a keďže EÚ čelí významnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na všetkých frontoch; keďže EÚ musí zahrnúť rodovú rovnosť ako hlavný prvok do všetkých politík a postupov Európskej územnej spolupráce;

B.

keďže celkovým cieľom Európskej územnej spolupráce je znížiť vplyv štátnych hraníc s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi, odstrániť zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému investovaniu a spolupráci, posilniť súdržnosť a presadzovať harmonický hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Únie ako celku;

C.

keďže Európska územná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti, pretože upevňuje územnú súdržnosť Únie;

D.

keďže členské štáty majú možnosť využívať Európsku územnú spoluprácu na riešenie výziev, ktoré prináša migračná kríza;

E.

keďže počet európskych občanov, ktorí naplno využívajú vnútorný trh EÚ a slobodu pohybu, je stále dosť nízky;

F.

keďže programy Európskej územnej spolupráce boli vypracované na základe zásad spoločného riadenia, viacúrovňového riadenia a partnerstva v rámci kolektívneho procesu, ktorý v záujme riešenia spoločných cezhraničných problémov a zjednodušenia výmeny osvedčených postupov združuje celú škálu európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov;

G.

keďže sa treba spoločne zamyslieť nad štruktúrou Európskej územnej spolupráce po roku 2020;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/21

—

so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (1),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie (EÚ) 2016/34 zo 17. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (2),

—

so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na predbežnú správu Vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom odvetví (A8-0246/2016),

A.

keďže článok 226 ZFEÚ poskytuje právny základ na to, aby Európsky parlament zriadil dočasný vyšetrovací výbor na vyšetrovanie prípadov údajného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Únie bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a súdov Únie, a keďže to predstavuje významný prvok kontrolných právomocí Európskeho parlamentu;

B.

keďže Európsky parlament na základe návrhu Konferencie predsedov 17. decembra 2015 rozhodol o zriadení vyšetrovacieho výboru na vyšetrovanie údajných nedostatkov pri uplatňovaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa merania emisií v automobilovom priemysle, a že výbor predloží všetky odporúčania, ktoré považuje za nevyhnutné v tejto veci;

C.

keďže vyšetrovací výbor funguje na základe pracovného plánu, ktorý zahrnuje:

D.

keďže vyšetrovací výbor rozoslal členským štátom, inštitúciám Únie a ďalším orgánom rozličné dotazníky a na svojej internetovej stránke zverejnil výzvu na predloženie dôkazov;

E.

keďže výsledky pokračujúceho vyšetrovania by mohli predstavovať pridanú hodnotu rámca Únie na typové schvaľovanie;

F.

keďže Európsky parlament v rozhodnutí zo 17. decembra 2015 požiadal, aby vyšetrovací výbor predložil predbežnú správu do šiestich mesiacov od začiatku činnosti;

G.

keďže vyšetrovací výboru má taký charakter, ktorý mu nedovoľuje, aby predkladal konečné závery vyplývajúce z vyšetrovania skôr, než zváži, či sa jeho mandát naplnil; keďže je preto predčasné, aby výbor v rámci tejto predbežnej správy predkladal zistenia týkajúce sa rozličných hľadísk jeho mandátu;

H.

keďže ústne a písomné dôkazy, ktoré výbor získal a preskúmal, potvrdzujú potrebu ďalšieho vyšetrovania všetkých bodov, ktoré obsahuje jeho mandát;

1.

2.

3.

4.

5.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/23

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 144 a 194,

—

so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 uzavretej na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. novembra 2013 s názvom Realizácia vnútorného trhu s elektrickou energiou a čo najefektívnejšie využívanie verejnej intervencie (C(2013)7243) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Primeranosť výroby na vnútornom trhu s elektrickou energiou – usmernenie o verejnej intervencii (SWD(2013)0438),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2014 s názvom Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky 2014 – 2020 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2014 s názvom Pracovný program Komisie na rok 2015 – Nový začiatok (COM(2014)0910),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (COM(2015)0339),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Balík pre energetickú úniu – Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Dosiahnutie cieľa prepojenia súčasných elektrizačných sústav na úrovni 10 % – príprava elektrizačnej sústavy Európy na rok 2020“ (COM(2015)0082),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Otvorenie verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou (COM(2015)0340),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 19. marca 2015 o energetickej únii,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 26. novembra 2015 o systéme riadenia energetickej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 256/2014 z 26. februára 2014 o povinnosti oznamovať Komisii investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie, ktorým sa nahrádza nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 736/96 (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (8),

—

so zreteľom na tretí energetický balík,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 s názvom Smerom k Európskej charte práv spotrebiteľov energie (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži (12),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020 (17),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0214/2016),

A.

keďže plány Komisie, pokiaľ ide o trh s elektrickou energiou, musia viesť k skutočnej zmene trhu, prispieť k efektívnosti, bezpečnosti dodávok, rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a prepojovacích vedení a musia zaistiť dokončenie európskeho vnútorného trhu s elektrickou energiou;

B.

keďže integrácia energetických trhov spolu s integráciou všetkých trhových hráčov vrátane výrobcov-spotrebiteľov prispeje k dosiahnutiu cieľa zmluvy v podobe bezpečného, cenovo dostupného, efektívneho a ekologického zásobovania energiou;

C.

keďže v záujme dosiahnutia klimatických a energetických cieľov bude energetický systém budúcnosti potrebovať väčšiu mieru pružnosti, čo si vyžaduje investície do všetkých štyroch riešení pružnosti: pružná výroba, rozvoj siete, pružnosť dopytu a skladovanie;

D.

keďže viac než polovica elektrickej energie sa v EÚ vyrába bez produkcie skleníkových plynov;

E.

keďže pri integrácii trhov s elektrickou energiou sa musí dodržať článok 194 ZFEÚ, podľa ktorého má európska politika v oblasti energetiky zabezpečovať fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok a presadzovať úspory z energetickej efektívnosti, vývoj obnoviteľných zdrojov energie a prepájanie energetických sietí; keďže stanovenie energetického mixu členských štátov a podmienky, ktorými sa riadi využívanie energetických zdrojov, zostávajú naďalej vo vnútroštátnej právomoci;

F.

keďže pozitívne skúsenosti mnohostrannej spolupráce slúžia ako príklad silnejšej regionálnej zodpovednosti za trh (napr. regionálne iniciatívy bezpečnostnej koordinácie (RSCI) ako stredisko CORESO a Bezpečnostná spolupráca prevádzkovateľov prepravnej siete (TSC), Päťstranné energetické fórum, Skupina na vysokej úrovni pre prepojenia v juhozápadnej Európe, Plán prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), Spoločné mnohonárodné severské rezervné a vyrovnávacie trhy a spájanie trhov v strednej a východnej Európe); keďže ich koncepcia zahŕňa pravidlá, aby sa zabezpečilo, že kapacita sa pridelí v dostatočnom časovom predstihu tak, aby sa poskytli investičné signály pre menej znečisťujúce zariadenia;

G.

keďže viacero členských štátov očakáva neadekvátnu výrobnú kapacitu, čo bude predstavovať hrozbu výpadkov v dodávkach v blízkej budúcnosti, ak sa nezavedú potrebné záložné mechanizmy;

H.

keďže vnútroštátne kapacitné trhy komplikujú integráciu trhov s elektrickou energiou a sú v rozpore s cieľmi spoločnej energetickej politiky a mal iba sa využívať len ako posledná možnosť, keď už boli zvážené všetky ostatné možnosti vrátane väčšej miery prepojenia so susediacimi krajinami, opatrení na strane dopytu a ostatných foriem integrácie regionálneho trhu;

I.

keďže Európa je odhodlaná úspešne zavŕšiť energetickú transformáciu a najmä uľahčiť začleňovanie obnoviteľných zdrojov energie, čo zahŕňa novú potrebu flexibility a zavádzanie trhových systémov zameraných na bezpečnosť dodávok;

J.

keďže cieľ energetickej bezpečnosti vymedzený v zmluvách bude kľúčový na konsolidáciu energetickej únie, a keďže je preto nutné zachovať a/alebo zaviesť primerané nástroje na jeho zaistenie;

K.

keďže v záujme toho, aby verejné investície boli čo najefektívnejšie vďaka prijatiu potrebných opatrení na vytvorenie bezpečného, udržateľného a konkurencieschopného energetického trhu, je kľúčové skombinovať fond Európsky fond pre strategické investície s inými konkrétnymi zdrojmi financovania energetiky, napríklad s Nástrojom na prepájanie Európy;

L.

keďže rastúca spolupráca na regionálnej úrovni je nevyhnutná a mala by byť katalyzátorom prehlbovania integrácie trhu na európskej úrovni;

M.

keďže dane z energie, vysoké daňové náklady, nerozlišujúca regulácia cien, vysoká koncentrácia trhu, administratívna záťaž, dotácie, nedostatočná cezhraničná spolupráca a prepojovacie vedenia v niektorých regiónoch a nedostatočné riadenie dopytu a bránia fungovaniu vnútorného trhu s elektrickou energiou, čím sa odďaľuje úplná trhová integrácia obnoviteľných zdrojov energie;

N.

keďže všetci účastníci trhu by mali prispievať k vyvažovaniu systému, aby sa zaistila maximálna bezpečnosť dodávok elektrickej energie pri primeraných nákladoch pre spoločnosť a hospodárstvo;

O.

keďže strednodobý nárast stupňa prepojenia medzi niektorými členskými štátmi – na 15 % po uskutočnení analýzy nákladov a prínosov – ktorý odstraňuje existujúce preťaženia cieleným spôsobom by mohol zlepšiť bezpečnosť dodávok a skoncovať s energetickými ostrovmi; zdôrazňuje, že okrem kvantitatívneho cieľa sú na prekonanie zostávajúcich prekážok brániacich fungovaniu európskeho trhu s elektrickou energiou zásadne dôležité aj otvorený prístup a dostupnosť prepojení;

P.

keďže čoraz väčší podiel variabilných obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe si vyžaduje stabilnú zálohu z flexibilných a udržateľných zdrojov energie a flexibilných technológií ako skladovanie a reakcia dopytu;

Q.

keďže uskladňovanie energie je kľúčovým nástrojom väčšej pružnosti a efektívnosti na trhoch s energiou, ale keďže stále nie je zavedený regulačný mechanizmus, ktorý by umožňoval využiť účinný systém uskladňovania;

R.

keďže Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) nedávno predložila zmysluplné odporúčania vo svojej štúdii s názvom Re-Powering Markets (18);

S.

keďže európsky energetický trh, so správnou koncepciou a riadne zavedený, má potenciál zásadne zvýšiť európsku energetickú bezpečnosť a nezávislosť, najmä voči významným dodávateľom, od ktorých je Únia závislá;

T.

keďže je nutné urýchlene odstrániť zostávajúce energetické ostrovy v EÚ, ak sa má vytvoriť skutočný energetický trh;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/35

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

—

so zreteľom na parížsku dohodu uzatvorenú v decembri 2015 na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

—

so zreteľom na tretí energetický balík,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (4),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0232/2016),

A.

keďže takmer 50 % konečnej spotreby energie v EÚ sa využíva pri vykurovaní a chladení, z čoho 80 % sa využíva v budovách; keďže odvetvie vykurovania a chladenie by malo zohľadniť parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy (COP 21); keďže je potrebné, aby odvetvie vykurovania a chladenia, ktoré je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, využívalo 100 % energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do konca roka 2050, čo sa dá dosiahnuť len znížením našej spotreby energie a plným uplatňovaním zásady energetickej efektívnosti na prvom mieste/energetickej efektívnosti ako prvého paliva;

B.

keďže každé ďalšie 1 % ušetrenej energie zníži dovoz plynu o 2,6 % (5);

C.

keďže je nevyhnutné vynaložiť viac úsilia na zníženie požiadaviek na vykurovanie v budovách a v prípade zostávajúcich požiadaviek prejsť od individuálneho vykurovania spaľovaním dovážaných fosílnych palív k udržateľným možnostiam vykurovania a chladenia v súlade s cieľmi EÚ do roku 2050;

D.

keďže budovy predstavujú obrovský podiel na celkovej konečnej spotrebe energie a keďže vyššia energetická efektívnosť budov a programy na reagovanie na dopyt môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní a uspokojovaní dopytu v čase špičky, čo povedie k znižovaniu nadmerných kapacít a nákladov na výrobu, prevádzku a prepravu;

E.

keďže sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení pomaly zvyšuje a v roku 2012 predstavoval až 18 % dodávok primárnej energie, ale naďalej existuje obrovský potenciál na všetkých úrovniach, a podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a energie z regenerovaného tepla pri vykurovaní a chladení v členských štátoch by sa mal ďalej zvyšovať;

F.

keďže trh EÚ s vykurovaním a chladením je fragmentovaný v dôsledku jeho miestnej povahy a rôznych technológií a zainteresovaných hospodárskych hráčov; keďže miestny a regionálny rozmer sú kľúčové na vymedzenie správnych politík vykurovania a chladenia, na plánovanie a budovanie infraštruktúry vykurovania a chladenia a na konzultovanie so spotrebiteľmi s cieľom odstrániť prekážky, zefektívniť a zlepšiť udržateľnosť vykurovania a chladenia;

G.

keďže biomasa predstavuje 89 % celkovej spotreby tepla z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ a 15 % celkovej spotreby tepla v EÚ a má veľký potenciál prinášať ďalšie významné a nákladovo efektívne riešenia rastúceho dopytu po teple;

H.

keďže odvetvie vykurovania a chladenia je najlepším príkladom toho, aký dôležitý je holistický prístup založený na integrovaných systémoch zahŕňajúci horizontálne prístupy k modelu energetického systému vrátane hospodárstva v širšom rozsahu;

I.

keďže podiel primárnej energie z fosílnych palív pri vykurovaní a chladení je naďalej veľmi vysoký a dosahuje 75 %, a predstavuje preto hlavnú prekážku pri dekarbonizácii, v dôsledku čoho sa urýchľuje zmena klímy a vznikajú značné škody na životnom prostredí; keďže odvetvie vykurovania a chladenia by malo plne prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, a dotácie na využívanie fosílnych palív v tomto odvetví by sa mali postupne zastaviť v súlade so závermi Európskej rady z 22. mája 2013 v súlade s miestnymi podmienkami;

J.

keďže sa odhaduje, že množstvo tepla vyrobeného priemyselnými alebo inými komerčnými procesmi, ktoré následne zbytočne unikne do ovzdušia alebo vody (namiesto toho, aby sa využilo produktívnym spôsobom), postačuje na pokrytie všetkých požiadaviek EÚ týkajúcich sa vykurovania obytných a nebytových budov;

K.

keďže budovy produkujú asi 13 % všetkých emisií CO2 v EÚ;

L.

keďže využívanie pokrokových, účinných systémov vykurovania či chladenia budov musí ísť ruka v ruke s procesom tepelnej izolácie homogénnym spôsobom, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a prispeje sa k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k tvorbe kvalifikovaných miestnych pracovných miest;

M.

keďže opatrenia na rozvoj komplexnej a integrovanej stratégie vykurovania a chladenia v energetickej únii ponúkajú, pri ich správnom vykonávaní, významné príležitosti pre podniky aj spotrebiteľov v EÚ, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov priemyslu na energiu, posilnenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie úspor nákladov pre spotrebiteľov;

N.

keďže regulačný rámec EÚ slúži na zdôraznenie všeobecných cieľov, ale kľúčový význam má skutočný pokrok pri transformácii odvetvia vykurovania a chladenia ako súčasti rozsiahlejšej revízie energetického systému;

O.

keďže cieľ optimalizácie postavenia obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrickej energie, v celej energetickej sústave prostredníctvom lepšieho začlenenia zariadení na vykurovanie a chladenie a prepravy prispieva k eliminácii emisií uhlíka v energetickom systéme, zníženiu závislosti od dovozu energie, zníženiu účtov za energiu pre domácnosti a posilneniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ;

P.

keďže najúčinnejším spôsobom na splnenie týchto spoločných cieľov je posilniť miestne a regionálne orgány a podporiť ich v spojení so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, aby uplatňovali prístup založený na plne integrovaných systémoch k územnému plánovaniu, rozvoju infraštruktúry, budovaniu a obnove bytového fondu a k novému rozvoju priemyslu s cieľom maximalizovať potenciálne prierezové činnosti, efektívnosť a iné vzájomné výhody;

Q.

keďže energetická efektívnosť budov závisí aj od použitia vhodných energetických systémov; keďže v odvetví vykurovania a chladenia by sa mali rešpektovať zásady energetická efektívnosť na prvom mieste/energetická efektívnosť ako najdôležitejšie palivo;

R.

keďže ambiciózne ciele týkajúce sa dôkladnej obnovy existujúceho fondu budov by prispeli k vytvoreniu miliónov pracovných miest v Európe, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a k zvýšeniu energetickej efektívnosti a hrali by kľúčovú úlohu pri zabezpečení minimalizácie spotreby energie pri vykurovaní a chladení;

S.

keďže pri plánovaní energeticky účinných a nízkouhlíkových verejných a obytných budov sa musia zohľadňovať architektúra, územné plánovanie, intenzita požiadaviek na teplo a rozmanitosť európskych podnebných pásiem a typov budov;

T.

keďže existuje obrovský nevyužitý potenciál využívania odpadového tepla a systémov diaľkového vykurovania, pretože prebytočné teplo dostupné v Európe prevyšuje celkový dopyt po teple vo všetkých európskych budovách a prostredníctvom diaľkového vykurovania by sa mohlo dodať 50 % celkového požadovaného tepla v EÚ;

U.

keďže podstatná časť obyvateľstva Európy žije v oblastiach, a to najmä v mestách, v ktorých sú prekročené normy kvality ovzdušia;

V.

keďže sa očakáva, že odvetvie vykurovania a chladenia ostane najväčším zdrojom dopytu po energii v Európe, keďže zemný plyn a LPG sa často využívajú na uspokojenie tohto dopytu a ich použitie by sa mohlo optimalizovať vysoko účinným uskladňovaním energie; keďže pretrvávajúce využívanie fosílnych palív je v rozpore so záväzkami EÚ v oblasti klímy a energetiky a s cieľmi eliminácie emisií uhlíka;

W.

keďže v súčasnosti existujú veľké rozdiely v ročných výdavkoch na energiu na účely vykurovania v rôznych európskych podnebných pásmach, ktoré dosahujú priemerne 60 až 90 kWh/m2 v krajinách južnej Európy a 175 až 235 kWh/m2 v strednej a severnej Európe;

X.

keďže realizácia účinných riešení vykurovania a chladenia má významný potenciál pre stimuláciu rozvoja európskych odvetví priemyslu a služieb najmä v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a pre vytvorenie vyššej pridanej hodnoty vo vzdialených a vidieckych oblastiach;

Y.

keďže sa energia stala sociálnym aktívom, ku ktorému musí byť zabezpečený prístup; keďže nie všetci občania môžu získať prístup k energii, pričom v Európe viac než 25 miliónov ľudí, ktorí s tým majú vážne problémy;

Z.

keďže politiky v oblasti energetickej efektívnosti by sa mali zamerať na nákladovo najefektívnejšie spôsoby zlepšovania hospodárnosti budov, a to znížením dopytu po teple a/alebo riešením tejto požiadavky v budovách pomocou vysokoúčinných alternatív;

AA.

keďže nízka úroveň povedomia spotrebiteľov o nedostatočnej účinnosti systémov vykurovania je jedným z faktorov, ktoré majú najväčší vplyv na účty za energiu;

AB.

keďže domy, ktoré sú kvalitne zateplené, sú prínosom pre životné prostredie aj pre účty spotrebiteľov za energiu;

AC.

keďže 72 % energie potrebnej na vykurovanie a chladenie rodinných domov sa spotrebuje vo vidieckych a stredne husto osídlených oblastiach;

AD.

keďže prírodné riešenia, napríklad dobre navrhnutá pouličná vegetácia, vegetačné strechy a steny poskytujúce budovám izoláciu a tieň, znižujú energetickú náročnosť tým, že znižujú potrebu vykurovania a chladenia;

AE.

keďže 85 % energie spotrebovanej v budovách sa využíva na vykurovanie priestorov a výrobu teplej vody a 45 % vykurovania a chladenia v EÚ sa využíva v sektore bývania;

AF.

keďže priemysel v spolupráci s miestnymi orgánmi musí hrať dôležitú úlohu pri lepšom využívaní odpadového tepla a chladu;

AG.

keďže obyvatelia Európy vynaložia na vykurovanie a chladenie v priemere 6 % svojich spotrebných výdavkov, pričom 11 % z nich si nemôže dovoliť v zime dostatočne vykurovať svoje domovy;

AH.

keďže je nevyhnutné lepšie zanalyzovať odvetvie chladenia a zohľadniť ho v stratégii Komisie a politikách členských štátov;

AI.

kedže je dôležité podporovať štúdie o úspore energie v historických budovách s cieľom optimalizovať energetickú hospodárnosť tam, kde je to možné, pri súčasnom zabezpečení ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.

60.

61.

62.

63.

64.

65.

66.

67.

68.

69.

70.

71.

72.

73.

74.

75.

76.

77.

78.

79.

80.

81.

82.

83.

84.

85.

86.

87.

88.

89.

90.

91.

92.

93.

94.

95.

96.

97.

98.

99.

100.

101.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/49

—

so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 9 ods. 3 o tematickom cieli „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“,

—

so zreteľom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, na článok 37 o finančných nástrojoch podporovaných prostredníctvom EŠIF,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 15. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o účasti Únie na programe výskumu a vývoja spoločne uskutočňovanom niekoľkými členskými štátmi, ktorý je zameraný na podporu malých a stredných podnikov vykonávajúcich výskum (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o zlepšení prístupu MSP k financiám (3),

—

so zreteľom na program COSME pre malé a stredné podniky,

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometra o MSP, efektívnom využívaní zdrojov a zelených trhoch (Flash Eurobarometer 381) a na prieskum Eurobarometra o úlohe verejnej podpory pri uvádzaní inovácií na trh (Flash Eurobarometer 394),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o opatreniach na zlepšenie prostredia pre malé a stredné podniky v Európe – iniciatíva Small Business Act (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom Najskôr myslieť v malom: Iniciatíva Small Business Act pre Európu (COM(2008)0394),

—

so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada na svojom zasadnutí vo Feire 19. a 20. júna 2000,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (8),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

—

so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy Small Business Act pre Európu (COM(2011)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií (10),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií (11),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0162/2016),

A.

keďže politika súdržnosti predstavuje hlavný nástroj investovania do rastu a pracovných miest v EÚ s rozpočtom viac ako 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže hmatateľné výsledky investícií v rámci politiky súdržnosti môžu pomôcť pri vytváraní súčasného a budúceho rastu regiónov v členských štátoch;

B.

keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa v mnohých členských štátoch zvýšila miera chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj miera dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a sociálnej nerovnosti, a preto môžu MSP zohrávať relevantnú a dôležitú úlohu pri obnove Európy;

C.

keďže 23 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ, ktoré predstavujú 99 % všetkých podnikov, zásadným spôsobom prispieva k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti, inovácii a tvorbe pracovných miest, lebo poskytujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, pričom v súkromnom sektore vytvárajú dve tretiny pracovných miest a majú stále dvojnásobný rast zamestnanosti v porovnaní s väčšími podnikmi; keďže len 13 % európskych MSP sa zapája do obchodných činností a investícií na svetových trhoch;

D.

keďže európske MSP sú veľmi rozmanité a zahŕňajú veľké množstvo mikropodnikov založených na miestnej úrovni, ktoré často pôsobia v tradičných odvetviach, rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich inovačných podnikov, ako aj podnikov sociálneho hospodárstva zameraných na osobitné ciele a skupiny; keďže tieto obchodné modely majú rôzne problémy, a tým pádom aj majú odlišné potreby; keďže je zásadné zjednodušiť európske, národné a regionálne právne predpisy pri uľahčovaní prístupu MSP k úverom;

E.

keďže MSP sa veľmi ľahko prispôsobujú zmenám a sú schopné držať krok s technologickým pokrokom;

F.

keďže mikroúvery, zväčša zamerané na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, sú základom pre prekonanie prekážok v oblasti prístupu k tradičným bankovým službám, a keďže iniciatíva JASMINE (spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a os programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie zameraná na mikrofinancovanie a sociálne podnikanie môžu platne podporovať zlepšovanie prístupu k financovaniu, a to aj sociálnym podnikom;

G.

keďže v rámci politiky súdržnosti sa v programovom období 2007 – 2013 poskytlo 70 miliárd EUR na podporu pre MSP a vytvorilo sa viac ako 263 000 pracovných miest v rámci MSP a pomohlo sa modernizovať MSP väčším využívaním IKT, zručností v oblasti prístupu, inovácie alebo modernizáciou pracovných postupov;

H.

keďže politika súdržnosti bude v programovom období 2014 – 2020 naďalej podporovať MSP, a to tým, že sa zdvojnásobí podpora z obdobia 2007 – 2013 na 140 miliárd EUR;

I.

keďže tematický cieľ „zvýšenie konkurencieschopnosti MSP“ (TC 3) patrí medzi tematické ciele s najvyšším percentuálnym podielom na celkovom objeme financovania (13,9 %) a má prvoradý význam pre dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020;

J.

keďže MSP, ktoré môžu využívať prostriedky z EŠIF, pretože pôsobia v konkurenčnom prostredí a sú vystavené mnohým obmedzeniam, a to aj v oblasti peňažných tokov, osobitne zasahuje zložitosť regulácie, nestabilita pravidiel a administratívna záťaž, predovšetkým to, že administratívne náklady nie sú primerané pridelenému množstvu finančných prostriedkov, dĺžke trvania spracúvania žiadostí o financovanie a potrebe predbežných platieb;

K.

keďže zavedením tematického zamerania do programovania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 sa poskytol účinný nástroj na navrhovanie operačných programov s lepším zameraním na investičné priority s cieľom dosiahnuť dostatočné zdroje umožňujúce reálne dôsledky;

L.

keďže dohody o partnerstve a operačné programy stanovené v článkoch 14, 16 a 29 nariadenia o spoločných ustanoveniach sú strategickými nástrojmi na usmerňovanie investícií v členských štátoch a regiónoch;

M.

keďže vďaka MSP bude priemyselná výroba do roku 2020 predstavovať prinajmenšom 20 % HDP členských štátov;

N.

keďže len malý percentuálny podiel európskych MSP dnes dokáže identifikovať a využiť možnosti, ktoré ponúka medzinárodný obchod, obchodné dohody a celosvetové hodnotové reťazce, a keďže len 13 % európskych MSP vyvíjalo za posledné tri roky aktivitu na medzinárodnej úrovni za hranicami EÚ;

O.

keďže proces internacionalizácie MSP by sa mal opierať o sociálnu zodpovednosť podnikov, o dodržiavanie ľudských práv a práv pracovníkov a o najvyššiu možnú ochranu životného prostredia, aby sa zaistila spravodlivá hospodárska súťaž a zvýšenie kvality pracovných miest;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

13.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/57

—

so zreteľom na článok 192, článok 265 ods. 5 a článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júla 2015 o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a na sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument (SWD(2015)0147),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (nariadenie o spoločných ustanoveniach alebo NSU),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 19. a 20. decembra 2013 o stratégii Európskej únie pre alpský región,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. októbra 2015 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región (4),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 na tému Makroregionálna stratégia Európskej únie pre alpský región (5),