ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 161

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 61
7. mája 2018


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Súdny dvor Európskej únie

2018/C 161/01

Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

1

 

Súdny dvor

2018/C 161/02

Rozhodnutie Súdneho dvora z 13. marca 2018 o oficiálnych sviatkoch a súdnych prázdninách

2

 

Všeobecný súd

2018/C 161/03

Rozhodnutie Všeobecného súdu z 21. marca 2018 o súdnych prázdninách

4


 

V   Oznamy

 

SÚDNE KONANIA

 

Súdny dvor

2018/C 161/04

Spojené veci C-52/16 a C-113/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szombathelyi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság – Maďarsko) – SEGRO Kft./Vas Megyei Kormányhivatal Sárvári Járási Földhivatala (C-52/16), Günther Horváth/Vas Megyei Kormányhivatal (C-113/16) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Článok 63 ZFEÚ — Voľný pohyb kapitálu — Právo na užívanie poľnohospodárskych pozemkov — Vnútroštátna právna úprava, ktorá v budúcnosti vyhradzuje možnosť nadobudnúť také práva iba blízkym príbuzným vlastníka pozemkov a ktorá bez odškodnenia zrušuje práva predtým nadobudnuté právnickými alebo fyzickými osobami, ktoré nemôžu preukázať blízky príbuzenský vzťah s uvedeným vlastníkom)

5

2018/C 161/05

Vec C-127/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 – SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF)/Európska komisia, Francúzska republika, Mory SA, v likvidácii, Mory Team, v likvidácii (Odvolanie — Štátna pomoc — Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spoločnosti Sernam — Pomoc na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam — Rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie — Predaj aktív vcelku — Pojem predaj — Zámena medzi predmetom a cenou za predaj aktív vcelku — Otvorený a transparentný postup — Kritérium súkromného investora — Použitie tejto zásady na prevod aktív vcelku — Vyrovnávacie opatrenia)

6

2018/C 161/06

Spojené veci C-274/16, C-447/16 a C-448/16: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Düsseldorf a Bundesgerichtshof – Nemecko) – flightright GmbH/Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-274/16), Roland Becker/Hainan Airlines Co. Ltd (C-447/16), Mohamed Barkan a i./Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-448/16) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Článok 5 bod 1 — Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 — Článok 7 bod 1 — Pojem zmluvné veci — Zmluva o poskytovaní služieb — Priamo prípojný let prevádzkovaný rôznymi leteckými dopravcami — Pojem miesto zmluvného plnenia — Nariadenie (ES) č. 261/2004 — Právo cestujúcich leteckou dopravou na odškodnenie za odmietnutie nástupu do lietadla a za veľké meškanie letu — Žaloba o náhradu škody proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý nemá sídlo na území členského štátu alebo s ktorým pasažieri nemajú žiadny zmluvný vzťah)

6

2018/C 161/07

Vec C-284/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Slovenská republika/Achmea BV (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bilaterálna investičná dohoda uzavretá v roku 1991 medzi Holandským kráľovstvom a Českou a Slovenskou federatívnou republikou, ktorá sa stále uplatňuje medzi Holandským kráľovstvom a Slovenskou republikou — Ustanovenie, ktoré umožňuje investorovi jednej zmluvnej strany obrátiť sa na rozhodcovský súd v prípade sporu s druhou zmluvnou stranou — Zlučiteľnosť s článkami 18, 267 a 344 ZFEÚ — Pojem súd — Autonómia práva Únie)

7

2018/C 161/08

Vec C-395/16: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf – Nemecko) – DOCERAM GmbH/CeramTec GmbH (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Duševné a priemyselné vlastníctvo — Nariadenie (ES) č. 6/2002 — Dizajn Spoločenstva — Článok 8 ods. 1 — Znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku — Kritériá posúdenia — Existencia alternatívnych dizajnov — Zohľadnenie hľadiska objektívneho pozorovateľa)

8

2018/C 161/09

Vec C-494/16: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale civile di Trapani – Taliansko) – Giuseppa Santoro/Comune di Valderice, Presidenza del Consiglio dei Ministri (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálna politika — Práca na dobu určitú — Zmluvy uzatvorené so zamestnávateľom vo verejnom sektore — Opatrenia zamerané na sankcionovanie zneužívania zmlúv na dobu určitú — Zásady ekvivalencie a efektivity)

9

2018/C 161/10

Vec C-560/16: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud České republiky – Česká republika) – E.ON Czech Holding AG/Michael Dědouch, Petr Streitberg, Pavel Suda (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach — Výlučné právomoci — Článok 22 bod 2 — Platnosť rozhodnutí orgánov spoločností alebo iných právnických osôb so sídlom na území členského štátu — Výlučná právomoc súdov tohto členského štátu — Rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti nariaďujúce nútený prechod akcií menšinových akcionárov akciovej spoločnosti na hlavného akcionára tejto spoločnosti a stanovujúce výšku protiplnenia, ktorú má menšinovým akcionárom vyplatiť uvedený hlavný akcionár — Súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie primeranosti tohto protiplnenia)

9

2018/C 161/11

Vec C-579/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 – Európska komisia/FIH Holding A/S, FIH Erhvervsbank A/S (Odvolanie — Štátna pomoc — Pojem pomoc — Pojem ekonomická výhoda — Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve — Podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia — Finančná kríza — Po sebe nasledujúce zásahy na záchranu banky — Zohľadnenie či nezohľadnenie rizík, ktoré vyplývajú zo záväzkov prijatých členským štátom pri prvom zásahu, pri posudzovaní druhého zásahu)

10

2018/C 161/12

Vec C-651/16: Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa – Lotyšsko) – DW/Valsts sociālās apdrošināšanas aģentūra (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sociálne zabezpečenie — Dávka v materstve — Výpočet výšky na základe príjmov poistenej osoby počas dvanásťmesačného referenčného obdobia — Osoba, ktorá bola počas tohto obdobia v službe inštitúcie Európskej únie — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca predmetnú sumu vo výške 70 % priemerného vymeriavacieho základu príspevkov na poistenie — Obmedzenie voľného pohybu pracovníkov — Zásada lojálnej spolupráce)

11

2018/C 161/13

Vec C-31/17: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État – Francúzsko) – Cristal Union, právna nástupkyňa Sucrerie de Toury SA/Ministre de l'Économie et des Finances (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 2003/96/ES — Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny — Článok 14 ods. 1 písm. a) — Energetické výrobky používané na výrobu elektriny — Povinnosť oslobodenia od dane — Článok 15 ods. 1 písm. c) — Energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie — Možnosť oslobodenia od dane alebo zníženia úrovne zdanenia — Zemný plyn určený na kombinovanú výrobu tepla a elektriny)

11

2018/C 161/14

Vec C-64/17: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 8. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação do Porto – Portugalsko) – Saey Home & Garden NV/SA/Lusavouga-Máquinas e Acessórios Industriais SA (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 — Článok 25 — Existencia doložky o voľbe právomoci — Ústna dohoda bez písomného potvrdenia — Doložka nachádzajúca sa vo všeobecných predajných podmienkach uvedených na faktúrach — Článok 7 bod 1 písm. b) — Zmluva o obchodnej koncesii medzi spoločnosťami usadenými v dvoch rôznych členských štátoch, ktorej predmetom je trh tretieho členského štátu — Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka — Určenie súdu, ktorý má právomoc — Miesto plnenia záväzku charakteristického pre takúto zmluvu)

12

2018/C 161/15

Vec C-159/17: Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Constanţa – Rumunsko) – Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius/Ministerul Finanţelor Publice – A.N.A.F. – D.G.R.F.P. Galaţi – Serviciul Soluţionare Contestaţii, A.N.A.F – D.G.R.F.P. Galaţi – A.J.F.P. Constanţa – Serviciul Inspecţie Fiscală Persoane Fizice 2 Constanţa (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) — Smernica 2006/112/ES — Zrušenie identifikácie pre DPH — Povinnosť zaplatiť DPH vybranú v období, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH zrušené — Neuznanie práva na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na nadobudnutie tovaru uskutočnené v priebehu tohto obdobia)

13

2018/C 161/16

Vec C-642/17: Odvolanie podané 15. novembra 2017: Arrigoni SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 22. septembra 2017 vo veci T-454/16, Arrigoni/EUIPO – Arrigoni Battista (Arrigoni Valtaleggio)

14

2018/C 161/17

Vec C-67/18 P: Odvolanie podané 30. januára 2018: Dominique Bilde proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 29. novembra 2017 vo veci T-633/16, Bilde/Parlament

14

2018/C 161/18

Vec C-70/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko) 2. februára 2018 – Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid/A a i.

16

2018/C 161/19

Vec C-72/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 1 de Pamplona (Španielsko) 5. februára 2018 – Daniel Ustariz Aróstegui/Departamento de Educación del Gobierno de Navarra

17

2018/C 161/20

Vec C-84/18 P: Odvolanie podané 6. februára 2018: Sophie Montel proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 29. novembra 2017 vo veci T-634/16, Montel/Parlament

17

2018/C 161/21

Vec C-86/18: Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

19

2018/C 161/22

Vec C-87/18: Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

20

2018/C 161/23

Vec C-88/18: Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

20

2018/C 161/24

Vec C-95/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 9. februára 2018 – Sociale Verzekeringsbank, ďalší účastníci konania: F. van den Berg a H. D. Giesen

21

2018/C 161/25

Vec C-96/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 9. februára 2018 – Sociale Verzekeringsbank, ďalší účastník konania: C. E. Franzen

22

2018/C 161/26

Vec C-100/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 12. februára 2018 – Línea Directa Aseguradora S.A./Segurcaixa Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros

23

2018/C 161/27

Vec C-103/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid (Španielsko) 13. februára 2018 – Domingo Sánchez Ruiz/Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

23

2018/C 161/28

Vec C-105/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Asociación Española de la Industria Eléctrica (UNESA)/Administración General del Estado

25

2018/C 161/29

Vec C-106/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Energía de Galicia (Engasa) S.A./Administración General del Estado

26

2018/C 161/30

Vec C-107/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Duerocanto S.L./Administración General del Estado

27

2018/C 161/31

Vec C-108/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) S.L.U./Administración General del Estado

28

2018/C 161/32

Vec C-109/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Associació de Productors i Usuaris d’Energia Elèctrica/Administración General del Estado

29

2018/C 161/33

Vec C-110/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – José Manuel Burgos Pérez a María del Amor Guinea Bueno/Administración General del Estado

30

2018/C 161/34

Vec C-111/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Endesa Generación S.A./Administración General del Estado

30

2018/C 161/35

Vec C-112/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Asociación de Productores de Energías Renovables (APPA)/Administración General del Estado

31

2018/C 161/36

Vec C-113/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Parc del Segre S.A. a iní/Administración General del Estado

32

2018/C 161/37

Vec C-117/18 P: Odvolanie podané 14. februára 2018: PGNiG Supply & Trading GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH/Európska komisia

33

2018/C 161/38

Vec C-119/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 13. februára 2018 – Telefónica Móviles España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

34

2018/C 161/39

Vec C-120/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 13. februára 2018 – Orange España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

35

2018/C 161/40

Vec C-121/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 14. februára 2018 – Vodafone España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

36

2018/C 161/41

Vec C-123/18 P: Odvolanie podané 15. februára 2018: HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-692/15, HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH/Rada Európskej únie

37

2018/C 161/42

Vec C-132/18 P: Odvolanie podané 15. februára 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 5. decembra 2017 vo veci T-728/16, Tuerck/Komisia

38

2018/C 161/43

Vec C-142/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko) 23. februára 2018 – Skype Communications Sàrl/Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT)

39

2018/C 161/44

Vec C-145/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État (Francúzsko) 23. februára 2018 – Regards Photographiques SARL/Ministre de l'Action et des Comptes publics

40

2018/C 161/45

Vec C-149/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação de Lisboa (Portugalsko) 26. februára 2018 – Agostinho da Silva Martins/Dekra Claims Services Portugal SA

41

2018/C 161/46

Vec C-152/18 P: Odvolanie podané 23. februára 2018: Crédit mutuel Arkéa proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-712/15, Crédit mutuel Arkéa/Európska centrálna banka

41

2018/C 161/47

Vec C-153/18 P: Odvolanie podané 23. februára 2018: Crédit mutuel Arkéa proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 13. decembra 2018 vo veci T-52/16, Crédit mutuel Arkéa/Európska centrálna banka

42

2018/C 161/48

Vec C-202/18: Žaloba podaná 16. marca 2018 – Ilmārs Rimšēvičs/Lotyšská republika

43

2018/C 161/49

Vec C-238/18: Žaloba podaná 3. apríla 2018 – Európska centrálna banka/Lotyšská republika

44

 

Všeobecný súd

2018/C 161/50

Vec T-540/15: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – De Capitani/Parlament (Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Dokumenty týkajúce sa prebiehajúceho legislatívneho konania — Trialógy — Tabuľky so štyrmi kolónkami týkajúce sa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Europole a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/371/JAI a 2005/681/JAI — Čiastočné odmietnutie prístupu — Žaloba o neplatnosť — Záujem na konaní — Prípustnosť — Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001 — Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu — Neexistencia všeobecnej prezumpcie odmietnutia prístupu k tabuľkám so štyrmi kolónkami vyhotovenými v rámci trialógov)

46

2018/C 161/51

Vec T-242/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – Stavytskyi/Rada (Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine — Zmrazenie finančných prostriedkov — Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov — Ponechanie mena žalobcu na zozname — Povinnosť odôvodnenia — Námietka nezákonnosti — Proporcionalita — Právny základ — Zjavne nesprávne posúdenie)

47

2018/C 161/52

Vec T-442/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Šroubárna Ždánice/Rada (Návrh na vrátenie antidumpingového cla — Dovozy určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo zasielaných z Malajzie — Nariadenie (ES) č. 91/2009 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 723/2011 — Právomoc vnútroštátneho súdu — Nedostatok právomoci Všeobecného súdu)

47

2018/C 161/53

Vec T-579/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – HJ/EMA (Verejná služba — Dočasní zamestnanci — Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú — Článok 8 prvý odsek PZOZ — Prekvalifikovanie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú — Zjavne nesprávne posúdenie — Povinnosť starostlivosti — Povinnosť odôvodnenia — Právo byť vypočutý — Hodnotiaca správa — Povinnosť odôvodnenia — Zjavne nesprávne posúdenie)

48

2018/C 161/54

Vec T-734/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Argyraki/Komisia (Verejná služba — Úradníci — Dôchodky — Výpočet odpracovaných rokov — Zohľadnenie období služby odpracovaných ako pomocný zamestnanec — Podmienky — Právny základ)

49

2018/C 161/55

Vec T-60/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – Safe Skies/EUIPO – Travel Sentry (TSA LOCK) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásení neplatnosti — Slovná ochranná známka Európskej únie TSA LOCK — Absolútny dôvod zamietnutia — Rozlišovacia spôsobilosť — Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti — Článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (EÚ) 2017/1001])

50

2018/C 161/56

Vec T-272/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Webgarden/EUIPO (Dating Bracelet) (Ochranná známka Európskej únie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Dating Bracelet — Absolútny dôvod zamietnutia — Opisný charakter — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/1001] — Skoršia prax EUIPO — Rovnosť zaobchádzania — Právna istota)

50

2018/C 161/57

Vec T-246/16: Uznesenie Všeobecného súdu z 9. marca 2018 – Aurora Group Danmark/EUIPO – Retail Distribution (PANZER) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Späťvzatie návrhu na vyhlásenie neplatnosti — Zastavenie konania)

51

2018/C 161/58

Vec T-567/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Disney Enterprises/EUIPO – Di Molfetta (DiSNEY FROZEN) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Späťvzatie prihlášky — Zastavenie konania)

51

2018/C 161/59

Vec T-46/18: Uznesenie Všeobecného súdu z 8. marca 2018 – Mesto Miláno/Rada (Postúpenie veci)

52

2018/C 161/60

Vec T-109/18: Žaloba podaná 22. februára 2018 – VI/Komisia

53

2018/C 161/61

Vec T-115/18: Žaloba podaná 26. februára 2018 – Tomasz KawałkoTrofeum/EUIPO – Ferrero (KINDERPRAMS)

54

2018/C 161/62

Vec T-129/18: Žaloba podaná 1. marca 2018 – HMV (Brands)/EUIPO – Our Price Records (OUR PRICE)

54

2018/C 161/63

Vec T-140/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – LMP Lichttechnik Vertriebs/EUIPO (LITECRAFT)

55

2018/C 161/64

Vec T-143/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Société générale/ECB

56

2018/C 161/65

Vec T-144/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Crédit Agricole a i./ECB

57

2018/C 161/66

Vec T-145/18: Žaloba podaná 1. marca 2018 – Confédération nationale du Crédit mutuel a i./ECB

57

2018/C 161/67

Vec T-146/18: Žaloba podaná 1. marca 2018 – BPCE a i./ECB

58

2018/C 161/68

Vec T-149/18: Žaloba podaná 1. marca 2018 – Arkéa Direct Bank a i./ECB

58

2018/C 161/69

Vec T-150/18: Žaloba podaná 1. marca 2018 – BNP Paribas/ECB

59

2018/C 161/70

Vec T-156/18: Žaloba podaná 26. februára 2018 – Legutko a Poręba/Parlament

59

2018/C 161/71

Vec T-163/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Amisi Kumba/Rada

60

2018/C 161/72

Vec T-164/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kampete/Rada

61

2018/C 161/73

Vec T-165/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kahimbi Kasagwe/Rada

61

2018/C 161/74

Vec T-166/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Ilunga Luyoyo/Rada

62

2018/C 161/75

Vec T-167/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kanyama /Rada

63

2018/C 161/76

Vec T-168/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Numbi/Rada

63

2018/C 161/77

Vec T-169/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kibelisa Ngambasai/Rada

64

2018/C 161/78

Vec T-170/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kande Mupompa/Rada

64

2018/C 161/79

Vec T-171/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Boshab/Rada

65

2018/C 161/80

Vec T-172/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Akili Mundos/Rada

65

2018/C 161/81

Vec T-173/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 –Ramazani Shadary/Rada

66

2018/C 161/82

Vec T-174/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Mutondo/Rada

67

2018/C 161/83

Vec T-175/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Ruhorimbere/Rada

67

2018/C 161/84

Vec T-176/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Mende Omalanga/Rada

68

2018/C 161/85

Vec T-177/18: Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kazembe Musonda/Rada

68

2018/C 161/86

Vec T-180/18: Žaloba podaná 12. marca 2018 – VJ/ESVČ

69

2018/C 161/87

Vec T-181/18: Žaloba podaná 9. marca 2018 – Multifit Tiernahrungs/EUIPO (TAKE CARE)

70

2018/C 161/88

Vec T-185/18: Žaloba podaná 14. marca 2018 – Lucchini/Komisia

70

2018/C 161/89

Vec T-191/18: Žaloba podaná 16. marca 2018 – Rietze/EUIPO – Volkswagen (Kraftfahrzeuge)

71

2018/C 161/90

Vec T-192/18: Žaloba podaná 16. marca 2018 – Rietze/EUIPO – Volkswagen (Kraftfahrzeuge)

72


SK

 


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Súdny dvor Európskej únie

7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/1


Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 161/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 152, 30.4.2018

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018

Ú. v. EÚ C 134, 16.4.2018

Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2018

Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018

Ú. v. EÚ C 104, 19.3.2018

Ú. v. EÚ C 94, 12.3.2018

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu


Súdny dvor

7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/2


ROZHODNUTIE SÚDNEHO DVORA

z 13. marca 2018

o oficiálnych sviatkoch a súdnych prázdninách

(2018/C 161/02)

SÚDNY DVOR

so zreteľom na článok 24 ods. 2, 4 a 6 rokovacieho poriadku,

keďže v súlade s týmto ustanovením je potrebné stanoviť zoznam oficiálnych sviatkov a vymedziť dni súdnych prázdnin,

PRIJÍMA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zoznam oficiálnych sviatkov v zmysle článku 24 ods. 4 a 6 rokovacieho poriadku je stanovený takto:

Nový rok,

Veľkonočný pondelok,

1. máj,

Nanebovstúpenie Pána,

Turíčny pondelok,

23. jún,

15. august,

1. november,

25. december,

26. december.

Článok 2

Na obdobie od 1. novembra 2018 do 31. októbra 2019 sú dni súdnych prázdnin v zmysle článku 24 ods. 2 a 6 rokovacieho poriadku stanovené takto:

Vianoce 2018: od pondelka 17. decembra 2018 do nedele 6. januára 2019 vrátane,

Veľká noc 2019: od pondelka 15. apríla 2019 do nedele 28. apríla 2019 vrátane,

leto 2019: od utorka 16. júla 2019 do soboty 31. augusta 2019 vrátane.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň svojho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 13. marca 2018

Tajomník

A. CALOT ESCOBAR

Predseda

K. LENAERTS


Všeobecný súd

7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/4


ROZHODNUTIE VŠEOBECNÉHO SÚDU

z 21. marca 2018

o súdnych prázdninách

(2018/C 161/03)

VŠEOBECNÝ SÚD

so zreteľom na článok 41 ods. 2 rokovacieho poriadku,

PRIJÍMA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na súdny rok, ktorý sa začína 1. septembra 2018, sú dni súdnych prázdnin v zmysle článku 41 ods. 2 a 6 rokovacieho poriadku stanovené takto:

Vianoce 2018: od pondelka 17. decembra 2018 do nedele 6. januára 2019 vrátane;

Veľká noc 2019: od pondelka 15. apríla 2019 do nedele 28. apríla 2019 vrátane;

leto 2019: od pondelka 16. júla 2019 do soboty 31. augusta 2019 vrátane.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň svojho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Luxemburgu 21. marca 2018

Tajomník

E. COULON

Predseda

M. JAEGER


V Oznamy

SÚDNE KONANIA

Súdny dvor

7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/5


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Szombathelyi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság – Maďarsko) – „SEGRO“ Kft./Vas Megyei Kormányhivatal Sárvári Járási Földhivatala (C-52/16), Günther Horváth/Vas Megyei Kormányhivatal (C-113/16)

(Spojené veci C-52/16 a C-113/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 63 ZFEÚ - Voľný pohyb kapitálu - Právo na užívanie poľnohospodárskych pozemkov - Vnútroštátna právna úprava, ktorá v budúcnosti vyhradzuje možnosť nadobudnúť také práva iba blízkym príbuzným vlastníka pozemkov a ktorá bez odškodnenia zrušuje práva predtým nadobudnuté právnickými alebo fyzickými osobami, ktoré nemôžu preukázať blízky príbuzenský vzťah s uvedeným vlastníkom))

(2018/C 161/04)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Szombathelyi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia:„SEGRO“ Kft. (C-52/16), Günther Horváth (C-113/16)

Žalovaní: Vas Megyei Kormányhivatal Sárvári Járási Földhivatala (C-52/16), Vas Megyei Kormányhivatal (C-113/16)

Výrok rozsudku

Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej predtým zriadené práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých držitelia nie sú blízkymi príbuznými vlastníka týchto pozemkov, zanikajú ex lege a v dôsledku toho sa vymažú z katastrov nehnuteľností.


(1)  Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016.

Ú. v. EÚ C 211, 13.6.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/6


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 – SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF)/Európska komisia, Francúzska republika, Mory SA, v likvidácii, Mory Team, v likvidácii

(Vec C-127/16 P) (1)

((Odvolanie - Štátna pomoc - Pomoc poskytnutá Francúzskou republikou v prospech spoločnosti Sernam - Pomoc na reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, záruky a vzdanie sa pohľadávok spoločnosti SNCF voči spoločnosti Sernam - Rozhodnutie, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie - Predaj aktív vcelku - Pojem „predaj“ - Zámena medzi predmetom a cenou za predaj aktív vcelku - Otvorený a transparentný postup - Kritérium súkromného investora - Použitie tejto zásady na prevod aktív vcelku - Vyrovnávacie opatrenia))

(2018/C 161/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: SNCF Mobilités, predtým Société nationale des chemins de fer français (SNCF) (v zastúpení: P. Beurier, O. Billard, G. Fabre a V. Landes, avocats)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia), Francúzska republika, Mory SA, v likvidácii, Mory Team, v likvidácii (v zastúpení: B. Vatier a F. Loubières, avocats)

Výrok rozsudku

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

SNCF Mobilités znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia, Mory SA a Mory Team.


(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/6


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Düsseldorf a Bundesgerichtshof – Nemecko) – flightright GmbH/Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-274/16), Roland Becker/Hainan Airlines Co. Ltd (C-447/16), Mohamed Barkan a i./Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-448/16)

(Spojené veci C-274/16, C-447/16 a C-448/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 5 bod 1 - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 7 bod 1 - Pojem „zmluvné veci“ - Zmluva o poskytovaní služieb - Priamo prípojný let prevádzkovaný rôznymi leteckými dopravcami - Pojem „miesto zmluvného plnenia“ - Nariadenie (ES) č. 261/2004 - Právo cestujúcich leteckou dopravou na odškodnenie za odmietnutie nástupu do lietadla a za veľké meškanie letu - Žaloba o náhradu škody proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý nemá sídlo na území členského štátu alebo s ktorým pasažieri nemajú žiadny zmluvný vzťah))

(2018/C 161/06)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Düsseldorf, Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: flightright GmbH (C-274/16), Roland Becker (C-447/16), Mohamed Barkan, Souad Asbai, Assia Barkan, Zakaria Barkan, Nousaiba Barkan (C-448/16)

Žalované: Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-274/16), Hainan Airlines Co. Ltd (C-447/16), Air Nostrum, Líneas Aéreas del Mediterráneo SA (C-448/16)

Výrok rozsudku

1.

Článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na žalovaného, ktorý má sídlo v treťom štáte, ako je žalovaný v konaní vo veci samej.

2.

Článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „zmluvné veci“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na žalobu cestujúcich leteckou dopravou o náhradu za veľké meškanie priamo prípojného letu, ktorá je na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, podaná proti prevádzkujúcemu leteckému dopravcovi, ktorý nie je zmluvným partnerom dotknutého cestujúceho.

3.

Článok 5 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia č. 44/2001 a článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade priamo prípojného letu predstavuje „miesto zmluvného plnenia“ tohto letu, v zmysle týchto ustanovení, miesto príletu druhého letu, ak je preprava na oboch letoch vykonávaná dvoma rozličnými leteckými dopravcami, a žaloba o náhradu za veľké meškanie tohto priamo prípojného letu, podľa nariadenia č. 261/2004, je založená na nezrovnalosti, ku ktorej došlo počas prvého z uvedených letov, vykonanom leteckým dopravcom, ktorý nie je zmluvným partnerom dotknutých cestujúcich.


(1)  Ú. v. EÚ C 343, 19.9.2016.

Ú. v. EÚ C 428, 21.11.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/7


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof – Nemecko) – Slovenská republika/Achmea BV

(Vec C-284/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Bilaterálna investičná dohoda uzavretá v roku 1991 medzi Holandským kráľovstvom a Českou a Slovenskou federatívnou republikou, ktorá sa stále uplatňuje medzi Holandským kráľovstvom a Slovenskou republikou - Ustanovenie, ktoré umožňuje investorovi jednej zmluvnej strany obrátiť sa na rozhodcovský súd v prípade sporu s druhou zmluvnou stranou - Zlučiteľnosť s článkami 18, 267 a 344 ZFEÚ - Pojem „súd“ - Autonómia práva Únie))

(2018/C 161/07)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Slovenská republika

Žalovaná: Achmea BV

Výrok rozsudku

Články 267 a 344 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje ustanovenie obsiahnuté v medzinárodnej dohode uzavretej medzi členskými štátmi, akým je článok 8 Dohody medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Holandským kráľovstvom o podpore a vzájomnej ochrane investícií, na základe ktorého investor jedného z týchto členských štátov môže v prípade sporu týkajúceho sa investícií v druhom členskom štáte začať konanie proti tomuto druhému členskému štátu pred rozhodcovským súdom, ktorého právomoc sa tento členský štát zaviazal akceptovať.


(1)  Ú. v. EÚ C 296, 16.8.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/8


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 8. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf – Nemecko) – DOCERAM GmbH/CeramTec GmbH

(Vec C-395/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Duševné a priemyselné vlastníctvo - Nariadenie (ES) č. 6/2002 - Dizajn Spoločenstva - Článok 8 ods. 1 - Znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku - Kritériá posúdenia - Existencia alternatívnych dizajnov - Zohľadnenie hľadiska „objektívneho pozorovateľa“))

(2018/C 161/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: DOCERAM GmbH

Žalovaná: CeramTec GmbH

Výrok rozsudku

1.

Článok 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že na posúdenie toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku treba určiť, že je táto funkcia jediným faktorom, ktorý určuje tieto znaky, pričom existencia alternatívnych dizajnov nie je v tejto súvislosti rozhodujúca.

2.

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že na určenie toho, či sú dotknuté znaky vonkajšej úpravy výrobku dané v zmysle tohto ustanovenia výlučne technickou funkciou tohto výrobku, prináleží vnútroštátnemu súdu zohľadniť všetky relevantné objektívne okolnosti každej prejednávanej veci. V tejto súvislosti nie je potrebné vychádzať z vnímania „objektívneho pozorovateľa“.


(1)  Ú. v. EÚ C 419, 14.11.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/9


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale civile di Trapani – Taliansko) – Giuseppa Santoro/Comune di Valderice, Presidenza del Consiglio dei Ministri

(Vec C-494/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Práca na dobu určitú - Zmluvy uzatvorené so zamestnávateľom vo verejnom sektore - Opatrenia zamerané na sankcionovanie zneužívania zmlúv na dobu určitú - Zásady ekvivalencie a efektivity))

(2018/C 161/09)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale civile di Trapani

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Giuseppa Santoro

Žalované: Comune di Valderice, Presidenza del Consiglio dei Ministri

Výrok rozsudku

Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzatvorenej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na jednej strane nesankcionuje zneužívanie opakovane uzatváraných zmlúv na dobu určitú zamestnávateľom vo verejnom sektore tým, že sa dotknutému pracovníkovi vyplatí náhrada škody, ktorá má kompenzovať neexistenciu zmeny pracovného vzťahu na dobu určitú na pracovný vzťah na dobu neurčitú, ale na druhej strane stanovuje náhradu škody v rozmedzí od 2,5-násobku do 12-násobku poslednej odmeny uvedeného pracovníka, s možnosťou, aby tento pracovník dosiahol úplnú náhradu škody, ak preukáže prostredníctvom domnienky stratu iných pracovných príležitostí alebo že v prípade vyhlásenia riadneho výberového konania by v ňom býval uspel, za podmienky, že táto právna úprava je doplnená účinným a odrádzajúcim sankčným mechanizmom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.


(1)  Ú. v. EÚ C 454, 5.12.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/9


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší soud České republiky – Česká republika) – E.ON Czech Holding AG/Michael Dědouch, Petr Streitberg, Pavel Suda

(Vec C-560/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach - Výlučné právomoci - Článok 22 bod 2 - Platnosť rozhodnutí orgánov spoločností alebo iných právnických osôb so sídlom na území členského štátu - Výlučná právomoc súdov tohto členského štátu - Rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti nariaďujúce nútený prechod akcií menšinových akcionárov akciovej spoločnosti na hlavného akcionára tejto spoločnosti a stanovujúce výšku protiplnenia, ktorú má menšinovým akcionárom vyplatiť uvedený hlavný akcionár - Súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie primeranosti tohto protiplnenia))

(2018/C 161/10)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší soud České republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľka: E.ON Czech Holding AG

Odporcovia: Michael Dědouch, Petr Streitberg, Pavel Suda

za účasti: Jihočeská plynárenská, a.s.

Výrok rozsudku

Článok 22 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, sa má vykladať v tom zmysle, že návrh, ako je návrh v konaní vo veci samej, na základe ktorého sa má preskúmať primeranosť protiplnenia, ktoré je hlavný akcionár spoločnosti povinný poskytnúť jej menšinovým akcionárom v prípade núteného prechodu ich akcií na tohto hlavného akcionára, patrí do výlučnej právomoci súdov členského štátu, na území ktorého má táto spoločnosť sídlo.


(1)  Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/10


Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018 – Európska komisia/FIH Holding A/S, FIH Erhvervsbank A/S

(Vec C-579/16 P) (1)

((Odvolanie - Štátna pomoc - Pojem „pomoc“ - Pojem „ekonomická výhoda“ - Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve - Podmienky uplatniteľnosti a uplatnenia - Finančná kríza - Po sebe nasledujúce zásahy na záchranu banky - Zohľadnenie či nezohľadnenie rizík, ktoré vyplývajú zo záväzkov prijatých členským štátom pri prvom zásahu, pri posudzovaní druhého zásahu))

(2018/C 161/11)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar, L. Flynn a K. Blanck-Putz, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: FIH Holding A/S, FIH Erhvervsbank A/S (v zastúpení: O. Koktvedgaard, advokat)

Výrok rozsudku

1.

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. septembra 2016, FIH Holding a FIH Erhvervsbank/Komisia (T-386/14, EU:T:2016:474), sa zrušuje.

2.

Prvý žalobný dôvod vznesený pred Všeobecným súdom Európskej únie sa zamieta.

3.

Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o druhom žalobnom dôvode.

4.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.


(1)  Ú. v. EÚ C 14, 16.1.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/11


Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa – Lotyšsko) – DW/Valsts sociālās apdrošināšanas aģentūra

(Vec C-651/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálne zabezpečenie - Dávka v materstve - Výpočet výšky na základe príjmov poistenej osoby počas dvanásťmesačného referenčného obdobia - Osoba, ktorá bola počas tohto obdobia v službe inštitúcie Európskej únie - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca predmetnú sumu vo výške 70 % priemerného vymeriavacieho základu príspevkov na poistenie - Obmedzenie voľného pohybu pracovníkov - Zásada lojálnej spolupráce))

(2018/C 161/12)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: DW

Žalovaná: Valsts sociālās apdrošināšanas aģentūra

Výrok rozsudku

Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá na účely stanovenia vymeriavacieho základu príspevkov na poistenie slúžiaceho na vypočítanie výšky dávky v materstve považuje mesiace referenčného obdobia, počas ktorých dotknutý pracovník pracoval pre inštitúciu Európskej únie a počas ktorých nebol poistený v systéme sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu za dobu nezamestnanosti a uplatňuje na ňu priemerný vymeriavací základ príspevkov na poistenie stanovený v uvedenom členskom štáte, čo vedie k podstatnému zníženiu dávky v materstve priznanej tejto osobe v porovnaní s dávkou, ktorú by táto osoba mohla poberať, keby zamestnanie vykonávala iba v tomto istom členskom štáte.


(1)  Ú. v. EÚ C 86, 20.3.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/11


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État – Francúzsko) – Cristal Union, právna nástupkyňa Sucrerie de Toury SA/Ministre de l'Économie et des Finances

(Vec C-31/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2003/96/ES - Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny - Článok 14 ods. 1 písm. a) - Energetické výrobky používané na výrobu elektriny - Povinnosť oslobodenia od dane - Článok 15 ods. 1 písm. c) - Energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie - Možnosť oslobodenia od dane alebo zníženia úrovne zdanenia - Zemný plyn určený na kombinovanú výrobu tepla a elektriny))

(2018/C 161/13)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Cristal Union, právna nástupkyňa Sucrerie de Toury SA

Žalovaný: Ministre de l'Économie et des Finances

Výrok rozsudku

Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že povinné oslobodenie od dane upravené v tomto ustanovení sa uplatňuje na energetické výrobky používané na výrobu elektriny, pokiaľ sa tieto výrobky používajú na kombinovanú výrobu elektriny a tepla v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) tejto smernice.


(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/12


Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 8. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação do Porto – Portugalsko) – Saey Home & Garden NV/SA/Lusavouga-Máquinas e Acessórios Industriais SA

(Vec C-64/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 25 - Existencia doložky o voľbe právomoci - Ústna dohoda bez písomného potvrdenia - Doložka nachádzajúca sa vo všeobecných predajných podmienkach uvedených na faktúrach - Článok 7 bod 1 písm. b) - Zmluva o obchodnej koncesii medzi spoločnosťami usadenými v dvoch rôznych členských štátoch, ktorej predmetom je trh tretieho členského štátu - Článok 7 bod 1 písm. b) druhá zarážka - Určenie súdu, ktorý má právomoc - Miesto plnenia záväzku charakteristického pre takúto zmluvu))

(2018/C 161/14)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal da Relação do Porto

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Saey Home & Garden NV/SA

Žalovaná: Lusavouga-Máquinas e Acessórios Industriais SA

Výrok rozsudku

1.

Článok 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, taká doložka o voľbe právomoci, ako je doložka vo veci samej, nachádzajúca sa vo všeobecných predajných podmienkach uvedených na faktúrach vystavených jednou zo zmluvných strán, nespĺňa požiadavky tohto ustanovenia.

2.

Článok 7 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že podľa tohto ustanovenia je súdom, ktorý má právomoc na rozhodnutie o žalobe o náhradu škody v súvislosti s vypovedaním zmluvy o obchodnej koncesii uzatvorenej medzi dvoma spoločnosťami, ktoré sú usadené a vykonávajú činnosť v rôznych členských štátoch, týkajúcej sa uvádzania výrobkov na vnútroštátny trh tretieho členského štátu, na ktorého území nemá ani jedna z týchto spoločností organizačnú zložku či stálu prevádzkareň, ten súd členského štátu, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza miesto hlavného poskytnutia služieb, ako to vyplýva z ustanovení zmluvy, ako aj, v prípade neexistencie takýchto ustanovení, miesto skutočného plnenia podľa tejto zmluvy, a v prípade nemožnosti určiť ho na tomto základe, miesto sídla obchodného zástupcu.


(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/13


Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) zo 7. marca 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Constanţa – Rumunsko) – Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius/Ministerul Finanţelor Publice – A.N.A.F. – D.G.R.F.P. Galaţi – Serviciul Soluţionare Contestaţii, A.N.A.F – D.G.R.F.P. Galaţi – A.J.F.P. Constanţa – Serviciul Inspecţie Fiscală Persoane Fizice 2 Constanţa

(Vec C-159/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Zrušenie identifikácie pre DPH - Povinnosť zaplatiť DPH vybranú v období, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH zrušené - Neuznanie práva na odpočítanie DPH vzťahujúcej sa na nadobudnutie tovaru uskutočnené v priebehu tohto obdobia))

(2018/C 161/15)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Constanţa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Întreprinderea Individuală Dobre M. Marius

Žalovaní: Ministerul Finanţelor Publice – A.N.A.F. – D.G.R.F.P. Galaţi – Serviciul Soluţionare Contestaţii, A.N.A.F – D.G.R.F.P. Galaţi – A.J.F.P. Constanţa – Serviciul Inspecţie Fiscală Persoane Fizice 2 Constanţa

Výrok rozsudku

Články 167 až 169 a 179, článok 213 ods. 1, článok 214 ods. 1 a článok 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje daňovej správe odmietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa preukáže, že z dôvodu nesplnenia povinností vytýkaného tejto osobe daňová správa nemohla mať k dispozícii údaje nevyhnutné na preukázanie, že hmotnoprávne požiadavky zakladajúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe touto zdaniteľnou osobou sú splnené alebo že táto osoba konala podvodne s cieľom získať toto právo, čo musí overiť vnútroštátny súd.


(1)  Ú. v. EÚ C 221, 10.7.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/14


Odvolanie podané 15. novembra 2017: Arrigoni SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 22. septembra 2017 vo veci T-454/16, Arrigoni/EUIPO – Arrigoni Battista (Arrigoni Valtaleggio)

(Vec C-642/17)

(2018/C 161/16)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Arrigoni SpA (v zastúpení: P. Di Gravio, avvocato)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Arrigoni Battista SpA

Uznesením z 22. marca 2018 Súdny dvor (desiata komora) zamietol odvolanie a rozhodol, že spoločnosť Arrigoni SpA znáša svoje vlastné trovy konania.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/14


Odvolanie podané 30. januára 2018: Dominique Bilde proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 29. novembra 2017 vo veci T-633/16, Bilde/Parlament

(Vec C-67/18 P)

(2018/C 161/17)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Dominique Bilde (v zastúpení: G. Sauveur, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

zrušiť napadnutý rozsudok, a tým:

zrušiť rozhodnutie Generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 23. júna 2016, oznámené 6. júla 2016, v ktorom sa uvádza, že „suma 40 320 eura bola nesprávne vyplatená pani Dominique Bilde“ a v ktorom sa nariaďuje splnomocnenému zamestnancovi a účtovnému oddeleniu, aby túto sumu spätne vymáhali,

zrušiť dlžný úpis č. 2016-889 podpísaný generálnym tajomníkom pre financie 29. júna 2016,

nariadiť, aby sa odvolateľke vyplatila náhrada nemateriálnej ujmy, ktorú utrpela v dôsledku bezdôvodných obvinení pred ukončením vyšetrovania, poškodenia povesti a veľmi vážneho zásahu do jej osobného a politického života spôsobeného napadnutým rozhodnutím,

nariadiť, aby sa odvolateľke vyplatila suma v súvislosti s trovami tohto konania,

uložiť Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania v celom rozsahu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nedostatku právomoci autora aktu:

Kancelária Európskeho parlamentu je zodpovedná za finančné rozhodnutia, a nie generálny tajomník,

na generálneho tajomníka neboli delegované žiadne právomoci,

námietka nezákonnosti na základe porušenia nezávislosti členov parlamentu a práva na nestranný proces.

2.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porušení zásady „electa una via“:

predseda Parlamentu sa obrátil s prípadom na OLAF a inicioval konanie vo Francúzsku.

3.

Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porušení práva na obranu:

predseda Parlamentu porušil zásadu prezumpcie neviny,

útvary Parlamentu boli stranou v konaní aj sudcom,

Parlament menil výhrady počas konania,

generálny tajomník odmietol vypočuť odvolateľku.

4.

Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na prevrátení dôkazného bremena:

Parlament žiadal, aby odvolateľka preukázala, že sa nedopustila žiadneho pochybenia, hoci nemal žiadne dôkazy o tom, že k takému konaniu došlo.

5.

Piaty odvolací dôvod sa zakladá na nedostatočnom odôvodnení:

jediným dôvodom bolo zverejnenie organigramu, ktorý ale nemal žiadnu dôkaznú hodnotu.

6.

Šiesty odvolací dôvod sa zakladá na porušení zásad právnej istoty a legitímnych očakávaní:

neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by stanovovali zoznam dôkazov, ktoré sa majú predložiť, a odvolateľka je preto vystavená svojvôli Parlamentu.

7.

Siedmy odvolací dôvod sa zakladá na porušení občianskych práv parlamentných asistentov:

Parlament zakazuje asistentom účasť na politickej činnosti.

8.

Ôsmy odvolací dôvod sa zakladá na diskriminácii, „Fumus persecutionis“, a zneužití právomoci:

odvolateľka bola subjektom tohto konania z dôvodu politickej hostility predsedu Európskeho parlamentu.

9.

Deviaty odvolací dôvod sa zakladá na porušení nezávislosti členov parlamentu:

Práca parlamentných asistentov sa neobmedzuje na legislatívnu činnosť.

10.

Desiaty odvolací dôvod sa zakladá na nedostatočnom skutkovom základe:

Parlament len uviedol, že dokumenty predložené odvolateľkou nemali žiadnu dôkaznú hodnotu, napriek tomu, že tieto dokumenty boli dôkazmi o činnosti asistenta,

Parlament nie je schopný svoje tvrdenia podložiť.

11.

Jedenásty odvolací dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality:

organigram (počiatočný bod konania iniciovaného predsedom Parlamentu) bol zverejnený vo februári 2015, ale vymáhanie vyplatených súm sa týka obdobia od októbra 2014.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/16


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko) 2. februára 2018 – Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid/A a i.

(Vec C-70/18)

(2018/C 161/18)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

Ďalší účastníci konania: A, B, P

Prejudiciálne otázky

1.

a.

Má sa článok 7 rozhodnutia č. 2/76, resp. článok 13 rozhodnutia (1) č. 1/80 vykladať v tom zmysle, že týmto ustanoveniam neodporuje vnútroštátna úprava, v ktorej je stanovené všeobecné spracovanie a uchovávanie biometrických údajov príslušníkov tretích štátov, medzi nimi tureckých štátnych príslušníkov, v registračnom systéme v zmysle článku 2 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/15, s. 355), keďže táto vnútroštátna úprava nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie legitímneho cieľa sledovaného touto úpravou, totiž zabrániť a bojovať proti podvodom s identitou a dokumentmi?

b.

Má pritom význam skutočnosť, že doba uchovávania biometrických údajov je viazaná na dobu legálneho a/alebo nelegálneho pobytu príslušníkov tretích štátov, medzi nimi tureckých štátnych príslušníkov?

2.

Má sa článok 7 rozhodnutia č. 2/76, resp. článok 13 rozhodnutia č. 1/80 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna úprava nepredstavuje obmedzenie v zmysle týchto ustanovení, ak je vplyv vnútroštátnej úpravy na prístup na pracovný trh podľa týchto ustanovení príliš neurčitý a príliš sprostredkovaný na to, aby bolo možné usudzovať, že tento prístup je sťažený?

3.

a.

Ak odpoveď na otázku číslo 2 znie tak, že vnútroštátna úprava, ktorá umožňuje poskytnúť biometrické údaje príslušníkov tretích štátov, medzi nimi tureckých štátnych príslušníkov, z registračného systému tretím osobám na zamedzenie, odhaľovanie a vyšetrovanie – teroristických alebo neteroristických – trestných činov, je novým obmedzením, má sa článok 52 ods. 1 v spojení s článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že im odporuje taká vnútroštátna úprava?

b.

Má pritom význam skutočnosť, že príslušník tretieho štátu v čase, v ktorom bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu, mal pobytový dokument, v ktorom sú uložené jeho biometrické údaje, pri sebe?


(1)  Rozhodnutia Asociačnej rady zriadenej Asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckou republikou.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/17


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 1 de Pamplona (Španielsko) 5. februára 2018 – Daniel Ustariz Aróstegui/Departamento de Educación del Gobierno de Navarra

(Vec C-72/18)

(2018/C 161/19)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo no 1 de Pamplona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Daniel Ustariz Aróstegui

Žalovaný: Departamento de Educación del Gobierno de Navarra

Prejudiciálna otázka

Má sa doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, schválenej smernicou Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 (1), vykladať v tom zmysle, že jej odporuje regionálna právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá výslovne vylučuje priznanie a vyplatenie určitého mzdového príplatku zamestnancom verejnej správy autonómnej oblasti Navarra v kategórii „zmluvní zamestnanci v správnom režime“ – zamestnaným na dobu určitú – z dôvodu, že uvedený príplatok predstavuje odmenu za pracovný kariérny postup a rozvoj, ktorý je vyhradený a vlastný zamestnancom v kategórii „stáli úradníci“ – ktorí uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú?


(1)  Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/17


Odvolanie podané 6. februára 2018: Sophie Montel proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 29. novembra 2017 vo veci T-634/16, Montel/Parlament

(Vec C-84/18 P)

(2018/C 161/20)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Sophie Montel (v zastúpení: G. Sauveur, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Zmeniť napadnutý rozsudok, a to:

zrušiť rozhodnutie Generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 24. júna 2016, oznámené 6. júla 2016, podľa ktorého „suma 77 276,42 eura bola neoprávnene vyplatená v prospech pani Sophie Montel“ a ktoré nariaďuje príslušnému povoľujúcemu úradníkovi a účtovnému oddeleniu inštitúcie vymáhať túto sumu,

zrušiť v plnom rozsahu oznámenie o dlhu č. 2016-897 podpísané tým istým generálnym riaditeľom pre financie zo 4. júla 2016,

rozhodnúť o sume, ktorá sa má priznať odvolateľke ako náhrada jej nemajetkovej ujmy z dôvodu nepodložených obvinení vznesených pred ukončením vyšetrovania, poškodenia jej dobrej povesti a veľmi závažného narušenia jej osobného a politického života spôsobeného napadnutým rozhodnutím,

rozhodnúť o sume, ktorá sa má priznať odvolateľke ako náhrada trov konania,

uložiť Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Prvý odvolací dôvod je založený na nedostatku právomoci autora aktu

finančné otázky nepatria do pôsobnosti generálneho tajomníka ale predsedníctva Európskeho parlamentu,

neexistencia splnomocnenia generálneho tajomníka,

námietka nezákonnosti z dôvodu zásahu do nezávislosti poslancov a do práva na nestranný súdny proces.

2.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení zásady „electa una via“

predseda Parlamentu predložil vec OLAF a francúzskym súdom.

3.

Tretí odvolací dôvod je založený na porušení práv na obhajobu

porušenie prezumpcie neviny predsedom Parlamentu,

administratíva Parlamentu je sudcom a zároveň účastníkom konania,

zmena výhrad uvedených Parlamentom počas konania,

odmietnutie vypočuť odvolateľku zo strany generálneho tajomníka.

4.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na obrátení dôkazného bremena

Parlament uložil odvolateľke povinnosť preukázať, že sa nedopustila nijakého porušenia povinností, pričom nemal k dispozícii žiaden dôkaz, ktorý by mu spoľahlivo umožňoval predpokladať existenciu takéhoto porušenia.

5.

Piaty odvolací dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení

jediným uvedeným dôvodom je zverejnenie organizačnej schémy, pričom táto schéma nič nedokazuje.

6.

Šiesty odvolací dôvod je založený na porušení zásad právnej istoty a legitímnej dôvery

v nijakom pravidle nie je uvedený zoznam dokumentov, ktoré treba predložiť a odvolateľka tak podlieha svojvôli Parlamentu.

7.

Siedmy odvolací dôvod je založený na zásahu do občianskych práv parlamentných asistentov

Parlament zakazuje asistentom politickú činnosť.

8.

Ôsmy odvolací dôvod je založený na diskriminačnom zaobchádzaní, „fumus persecutionis“ a na zneužití právomoci

voči odvolateľke sa viedlo konanie z dôvodu politickej nevraživosti predsedu Európskeho parlamentu

9.

Deviaty odvolací dôvod je založený na zásahu do nezávislosti poslancov

práce parlamentného asistenta sa neobmedzujú na prácu v legislatívnej oblasti.

10.

Desiaty odvolací dôvod je založený na vecnej nedôvodnosti

Parlament sa uspokojil s odpoveďou, že dokumentácia predložená odvolateľkou nič nepreukázala, pričom tieto dokumenty preukazovali prácu asistenta,

Parlament nie je schopný preukázať svoje tvrdenia.

11.

Jedenásty odvolací dôvod je založený na porušení zásady proporcionality

organizačná schéma (východiskový bod konaní začatých predsedom Parlamentu) bola uverejnená vo februári 2015, ale vrátenie neoprávnených platieb prebehlo v auguste 2014.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/19


Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-86/18)

(2018/C 161/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, F. Thiran, G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že do 18. apríla 2016 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnuté na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1), alebo v každom prípade tým, že Komisii tieto predpisy neoznámilo, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 51 uvedenej smernice,

uložiť Luxemburskému veľkovojvodstvu v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ povinnosť zaplatiť denné penále vo výške 12 920 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci z dôvodu nesplnenia povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice 2014/23/EÚ,

zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Členské štáty boli podľa článku 51 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ povinné prijať ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Keďže Luxembursko neoznámilo Komisii opatrenia na prebratie tejto smernice, Komisia sa rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru.

2.

Vo svojej žalobe Komisia navrhuje uložiť Luxembursku denné penále vo výške 12 920 eur. Pri výpočte výšky penále sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia, ako aj odstrašujúci účinok v závislosti od platobnej schopnosti tohto členského štátu.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/20


Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-87/18)

(2018/C 161/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, F. Thiran, G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že do 18. apríla 2016 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnuté na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, s. 65), alebo v každom prípade tým, že Komisii tieto predpisy neoznámilo, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 90 ods. 1 uvedenej smernice,

uložiť Luxemburskému veľkovojvodstvu v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ povinnosť zaplatiť denné penále vo výške 11 628 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci z dôvodu nesplnenia povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice 2014/24/EÚ,

zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Členské štáty boli podľa článku 90 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ povinné prijať ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Keďže Luxembursko neoznámilo Komisii opatrenia na prebratie tejto smernice, Komisia sa rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru.

2.

Vo svojej žalobe Komisia navrhuje uložiť Luxembursku denné penále vo výške 11 628 eur. Pri výpočte výšky penále sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia, ako aj odstrašujúci účinok v závislosti od platobnej schopnosti tohto členského štátu.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/20


Žaloba podaná 7. februára 2018 – Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-88/18)

(2018/C 161/23)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, F. Thiran, G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že do 18. apríla 2016 neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnuté na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, s. 243), alebo v každom prípade tým, že Komisii tieto predpisy neoznámilo, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 106 ods. 1 uvedenej smernice,

uložiť Luxemburskému veľkovojvodstvu v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ povinnosť zaplatiť denné penále vo výške 11 628 eur odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci z dôvodu nesplnenia povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice 2014/25/EÚ,

zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Členské štáty boli podľa článku 106 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ povinné prijať ustanovenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Keďže Luxembursko neoznámilo Komisii opatrenia na prebratie tejto smernice, Komisia sa rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru.

2.

Vo svojej žalobe Komisia navrhuje uložiť Luxembursku denné penále vo výške 11 628 eur. Pri výpočte výšky penále sa zohľadnila závažnosť a dĺžka trvania porušenia, ako aj odstrašujúci účinok v závislosti od platobnej schopnosti tohto členského štátu.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/21


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 9. februára 2018 – Sociale Verzekeringsbank, ďalší účastníci konania: F. van den Berg a H. D. Giesen

(Vec C-95/18)

(2018/C 161/24)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sociale Verzekeringsbank (Svb)

Ďalší účastníci konania: F. van den Berg a H. D. Giesen

Prejudiciálne otázky

1.

a.

Majú sa články 45 a 48 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípadoch, o aké ide v tejto veci, bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 6a písm. b) AOW (1)? Táto právna úprava vedie k tomu, že rezident s bydliskom v Holandsku nie je poistený v rámci sociálneho poistenia tohto štátu bydliska, ak je zamestnaný v inom členskom štáte a podľa článku 13 nariadenia č 1408/71 (2) podlieha právnym predpisom štátu zamestnania v oblasti sociálneho poistenia. Prejednávané prípady sa vyznačujú tým, že dotknuté osoby v zmysle zákonnej právnej úpravy štátu zamestnania nemajú vzhľadom na obmedzený rozsah ich zamestnania v tomto štáte nijaký nárok na starobný dôchodok.

b.

Je pre odpoveď na prvú otázku písm. a) relevantné, že rezident štátu bydliska, ktorý nie je príslušný podľa článku 13 nariadenia č. 1408/71, nie je povinný platiť príspevky na sociálne poistenie v tomto štáte bydliska? Počas období, keď je rezident zamestnaný v inom členskom štáte totiž podlieha v zmysle článku 13 nariadenia č. 1408/71 výlučne systému sociálneho zabezpečenia štátu zamestnania a ani vnútroštátne holandské právne predpisy v takomto prípade nestanovujú povinnosť platiť príspevky.

2.

Je z hľadiska odpovede na prvú otázku relevantné, že dotknuté osoby mali možnosť uzatvoriť dobrovoľné poistenie podľa AOW alebo že mali možnosť požiadať Svb, aby uzatvorila dohodu v zmysle článku 17 nariadenia (EHS) č. 1408/71?

3.

Bráni článok 13 nariadenia č. 1408/71 tomu, aby osobe, akou je manželka pána Giesena, ktorá bola do 1. januára 1989 v zmysle posúdenia výlučne podľa vnútroštátnych právnych predpisov poistená podľa AOW v štáte svojho bydliska, teda v Holandsku, vznikol na základe takéhoto poistenia nárok na dôchodkové zabezpečenie za obdobia, počas ktorých táto osoba v zmysle uvedeného ustanovenia nariadenia podliehala z dôvodu zamestnania v inom členskom štáte právnym predpisom tohto štátu zamestnania? Alebo sa má nárok na dávku podľa AOW považovať za nárok na dávku, ktorý sa neviaže na podmienky zamestnania alebo poistenia v zmysle rozsudku vo veci Bosmann (3), a teda že konštatovania v tomto rozsudku by bolo možné uplatniť aj v prípade uvedenej osoby?


(1)  Všeobecný zákon o dôchodkovom zabezpečení.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

(3)  EU:C:2008:290.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/22


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 9. februára 2018 – Sociale Verzekeringsbank, ďalší účastník konania: C. E. Franzen

(Vec C-96/18)

(2018/C 161/25)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sociale Verzekeringsbank (SvB)

Ďalší účastník konania: C. E. Franzen

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa články 45 a 48 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade, o aký ide v tejto veci, bránia vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 6a písm. b) AKW (1)? Táto právna úprava vedie k tomu, že rezident s bydliskom v Holandsku nie je poistený v rámci sociálneho poistenia tohto štátu bydliska, ak je zamestnaný v inom členskom štáte a podľa článku 13 nariadenia č 1408/71 (2) podlieha právnym predpisom štátu zamestnania v oblasti sociálneho poistenia. Prejednávaný prípad sa vyznačuje tým, že dotknutá osoba v zmysle zákonnej právnej úpravy štátu zamestnania nemá vzhľadom na obmedzený rozsah svojho zamestnania v tomto štáte nijaký nárok na prídavky na deti.

2.

Je z hľadiska odpovede na predchádzajúcu otázku relevantné, že dotknutá osoba mala možnosť požiadať Svb, aby uzatvorila dohodu v zmysle článku 17 nariadenia (EHS) č. 1408/71?


(1)  Všeobecný zákon o prídavkoch na deti.

(2)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/23


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 12. februára 2018 – Línea Directa Aseguradora S.A./Segurcaixa Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros

(Vec C-100/18)

(2018/C 161/26)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Línea Directa Aseguradora S.A.

Odporkyňa: Segurcaixa Sociedad Anónima de Seguros y Reaseguros

Prejudiciálne otázky

1.

Bráni článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (1) výkladu, ktorý zahŕňa v povinnom poistení krytie škôd spôsobených požiarom stojaceho vozidla, keď požiar má pôvod v zariadeniach potrebných na plnenie prepravnej funkcie vozidla?

2.

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, bráni článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti výkladu, ktorý zahŕňa v povinnom poistení krytie škôd spôsobených požiarom vozidla, keď požiar nemôže súvisieť s predchádzajúcim pohybom vozidla, v dôsledku čoho nemožno určiť, že požiar súvisí s jazdou?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, bráni článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti výkladu, ktorý zahŕňa v povinnom poistení krytie škôd spôsobených požiarom vozidla, keď je vozidlo zaparkované v uzatvorenej súkromnej garáži?


(1)  Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/23


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid (Španielsko) 13. februára 2018 – Domingo Sánchez Ruiz/Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

(Vec C-103/18)

(2018/C 161/27)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado Contencioso-Administrativo no 8 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Domingo Sánchez Ruiz

Žalovaný: Comunidad de Madrid (Servicio Madrileño de Salud)

Prejudiciálne otázky

1.

Možno považovať situáciu, akou je situácia v prejednávanom prípade (kedy zamestnávateľ vo verejnom sektore nedodrží časové obmedzenia stanovené právnou úpravou a umožní tak opakovane uzatvárať pracovné zmluvy na dobu určitú alebo zachová časové obmedzenie a zmení iba druh pomeru, a to z pomeru príležitostného zamestnanca na dočasného alebo náhradného zamestnanca) za nezákonné konanie spočívajúce v opakovanom uzatváraní pracovných zmlúv, a teda považovať ju za situáciu, ktorá je opísaná v doložke 5 rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES (1)?

2.

Môže sa rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 1999/70/ES vo vzťahu k zásade efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym procesným predpisom, ktoré vyžadujú od zamestnanca na dobu určitú aktívne správanie spočívajúce v napádaní a podávaní opravných prostriedkov alebo žalôb (pri všetkých opakovaných vymenovaniach a prepusteniach), pričom až za splnenia tejto požiadavky bude zamestnanec chránený smernicou Spoločenstva a bude môcť tak uplatňovať práva priznané právnym poriadkom Únie?

3.

Pri zohľadnení skutočnosti, že vo verejnom sektore a pri zabezpečení základných služieb je potreba obsadiť voľné pracovné miesta alebo pokryť prípady práceneschopnosti a dovolenky …, v podstate „trvalá“ a je potrené vymedziť pojem „objektívny dôvod,“ ktorý by odôvodňoval uzatváranie zmlúv na dobu určitú:

a)

Bolo by v rozpore so smernicou 1999/70/ES [doložka 5 ods. 1 písm. a)], a preto by neexistoval objektívny dôvod na to, aby so zamestnancom na dobu určitú bola bez prerušenia opakovane uzatváraná zmluva na dobu určitú, pokiaľ pracuje počas všetkých alebo skoro všetkých dní v roku, s po sebe nasledujúcimi a opakovanými vymenovaniami/uzatvorenia zmluvy, pričom jednotlivé obdobia na seba v priebehu rokov nadväzujú so zachovanou stabilitou zamestnania, a to vždy pri splnení dôvodu, pre ktorý bol zamestnanec vymenovaný?

b)

Je potrebné považovať potrebu ako trvalú a nie ako dočasnú, a preto nezakladajúcu „objektívny dôvod“ uvedený v doložke 5 ods. 1 písm. a) na základe vyššie uvedených kritérií, v tom zmysle, že mnohé vymenovania a uzatvorenia zmluvy, ku ktorým dochádza po dlhé roky a ktoré sú zdôvodňované existenciou systémovej chyby, ktorá by sa mohla prejaviť v množstve dočasne zastúpených zamestnancov v danom sektore, (a/alebo) tým, že tieto potreby sú vždy pokryté zamestnancami na dobu určitú, a stávajú sa tak stabilnou súčasťou vykonávania verejnej služby?

c)

Alebo možno tomu rozumieť v podstate tak, že pri určení prípustnej hranice časového obmedzenia zamestnania sa iba musíme riadiť doslovným znením právnej úpravy, ktorá reguluje zamestnávanie týchto zamestnancov na dobu určitú, keď stanovuje, že takýto zamestnanci môžu byť vymenovaní z dôvodov nevyhnutnosti, naliehavosti alebo na realizáciu programov dočasnej, konjunkturálnej alebo mimoriadnej povahy, stručne povedané na to, aby ich využitie bolo malo objektívnu príčinu, musí ich využitie zodpovedať výnimočným okolnostiam, a preto k nezákonnému konaniu dochádza vtedy, keď ich využitie prestane byť konkrétne, príležitostné alebo náhodné?

4.

Je v súlade s rámcovou dohodou, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES, možné považovať dôvody nevyhnutnosti, naliehavosti (alebo) realizácie programov dočasnej, konjunkturálnej alebo mimoriadnej povahy za objektívne dôvody na opakované uzatváranie a obnovovanie zmlúv so zamestnancami na dobu určitú v oblasti informatiky, keď títo zamestnanci vo verejnej správe vykonávajú trvalé a stabilné činnosti, ktorých vykonávanie je charakteristické pre zamestnancov na dobu neurčitú bez toho, aby dotknutý správny orgán si ako zamestnávateľ stanovil maximálne limity pre vymenovania, splnil zákonné povinnosti obsadiť tieto pracovné miesta a pokryť tieto potreby zamestnancami na dobu neurčitú alebo stanovil rovnocenné opatrenie na zabránenie a zamedzenie zneužívania vo vzťahu, v rámci ktorého dochádza opakovane k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú, ktoré tak vedie k pokračovaniu zamestnávania zamestnancov na dobu určitú v oblasti informatiky, v tomto prípade počas 17 rokov nepretržitej služby?

5.

Je rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorá tvorí prílohu smernice Rady 1999/70/ES a jej výklad Súdnym dvorom Európskej únie, zlučiteľný s judikatúrou Tribunal Supremo (Najvyšší súd), v rozsahu, v akom stanovuje existenciu objektívneho dôvodu týkajúceho sa vymenovania v rámci dočasného obdobia, a to bez zohľadnenia ďalších kritérií, alebo v akom určuje nemožnosť porovnania so stálymi zamestnancami, pričom je nevyhnutné zobrať do úvahy rozdielny právny režim, systém prístupu prípadne samotnú dĺžka trvania funkcie stálych a dočasných zamestnancov?

6.

Ak vnútroštátny súd zistí, že došlo k nezákonnému konaniu spočívajúcemu v opakovanom uzatváraní zmlúv s dočasnými zamestnancami SERMAS, ktorého cieľom je pokryť trvalé a systémové potreby poskytovania služieb zamestnancami na dobu neurčitú, pri neexistencii žiadneho účinného opatrenia vo vnútroštátnom právnom poriadku na sankcionovanie takéhoto nezákonného konania a zamedzenie dôsledkov porušenia práva Spoločenstva, má sa doložka 5 rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu smernice 1999/70/ES vykladať v tom zmysle, že sa vyžaduje, aby vnútroštátny súd prijal účinné a odstrašujúce opatrenia na zabezpečenie potrebného účinku rámcovej dohody, aby tak sankcionoval takéto nezákonné konanie a odstránil následky porušenia uvedenej normy práva Spoločenstva, a zároveň neuplatnil takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá takému cieľu zabraňuje?

V prípade kladnej odpovede a ako sa konštatuje v bode 41 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo 14. septembra 2016 vo veciach C-184/15 y C-197/15 (2):

Bolo by opatrenie na zabránenie a sankcionovanie nezákonného konania v rámci pracovnoprávneho vzťahu, pri ktorom opakovane dochádza k uzatváraniu zmlúv na dobu určitú a na odstránenie následkov porušenia práva Únie, spočívajúce v zmene dočasného pracovnoprávneho vzťahu (príležitostného/náhradného) na vzťah stály, a bez ohľadu na to, či sa bude používať označenie ako stály zamestnanec alebo zamestnanec na dobu neurčitú vo verejnej správe, s rovnakou stabilitou v zamestnaní ako majú porovnateľní zamestnanci na dobu neurčitú, v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 1999/70/ES?

7.

V prípade nezákonného konania spočívajúceho v opakovanom uzatváraní dočasného pracovnoprávneho vzťahu, možno zmenu z dočasného vzťahu na vzťah na dobu neurčitú, alebo na stály vzťah, vykladať v tom zmysle, že ciele smernice 1999/70/ES a jej rámcovej dohody sú splnené, keď má dotknutý zamestnanec na dobu určitú rovnaké pracovné podmienky ako zamestnanec zamestnaný na dobu neurčitú v oblasti informatiky (vo veciach sociálnej ochrany, kariérneho postupu, obsadzovania voľných pracovných miest, odborného vzdelávania, dovolenky, služobného postavenia, licencií a povolení, pasívnych práv a ukončenia pracovných miest, ako aj účasť na výberových konaniach organizovaných za účelom obsadenia voľných pracovných miest a kariérneho postupu) na základe zásady stability a neodvolateľnosti, so všetkými právami a povinnosťami na obdobnom základe?

8.

Vyžaduje právo Spoločenstva preskúmať súdne rozsudky/právoplatné správne akty za týchto okolností, pokiaľ budú splnené štyri podmienky požadované v rozsudku z 13. januára 2004, Kühne & Heitz NV (C-453/00, EU:C:2004:17) (3), a to: 1) V španielskom vnútroštátnom práve správny orgán a súdy majú obmedzenú právomoc zrušiť rozhodnutie s obmedzeniami, ktoré ho veľmi sťažujú alebo ktoré ho znemožňuje dosiahnuť; 2) Dotknuté rozhodnutia sa stali právoplatnými na základe rozsudku vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom/jedinom stupni; 3) Uvedený rozsudok sa opiera o výklad práva Spoločenstva, ktorý nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a ktorý bol prijatý bez toho, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania; 4) Dotknutá osoba sa obrátila na správny orgán ihneď po tom, ako sa dozvedela o uvedenej judikatúre.

9.

Môžu respektíve musia vnútroštátni sudcovia ako európski sudcovia zabezpečujúci priamy účinok práva Únie v členských štátoch, vyžadovať a uložiť správnemu orgánu členských štátov, aby v rámci svojich príslušných právomocí prijal opatrenia potrebné na odstránenie vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú nezlučiteľné s právom Únie všeobecne, a najmä so smernicou 1999/70/ES a jej rámcovou zmluvou?


(1)  Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

(2)  Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 2016, Martínez Andrés a Castrejana López (C-184/15 a C-197/15, EU:C:2016:680).

(3)  Rozsudok z 13. Januára 2004, Kühne & Heitz NV (C-453/00, EU:C:2004:17).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/25


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Asociación Española de la Industria Eléctrica (UNESA)/Administración General del Estado

(Vec C-105/18)

(2018/C 161/28)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Asociación Española de la Industria Eléctrica (UNESA)

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/26


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Energía de Galicia (Engasa) S.A./Administración General del Estado

(Vec C-106/18)

(2018/C 161/29)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Energía de Galicia (Engasa) S.A.

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/27


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Duerocanto S.L./Administración General del Estado

(Vec C-107/18)

(2018/C 161/30)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Duerocanto S.L.

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/28


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) S.L.U./Administración General del Estado

(Vec C-108/18)

(2018/C 161/31)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) S.L.U.

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/29


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Associació de Productors i Usuaris d’Energia Elèctrica/Administración General del Estado

(Vec C-109/18)

(2018/C 161/32)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Associació de Productors i Usuaris d’Energia Elèctrica

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že poplatok za využívanie vôd sa nevzťahuje na vodné elektrárne pôsobiace v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na ďalšie [spotrebné] využívanie vody, keďže poplatok sa vzťahuje len na využívanie vôd na výrobu elektrickej energie, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/30


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – José Manuel Burgos Pérez a María del Amor Guinea Bueno/Administración General del Estado

(Vec C-110/18)

(2018/C 161/33)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: José Manuel Burgos Pérez a María del Amor Guinea Bueno

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/30


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Endesa Generación S.A./Administración General del Estado

(Vec C-111/18)

(2018/C 161/34)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Endesa Generación S.A.

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/31


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Asociación de Productores de Energías Renovables (APPA)/Administración General del Estado

(Vec C-112/18)

(2018/C 161/35)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Asociación de Productores de Energías Renovables (APPA)

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/32


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 13. februára 2018 – Parc del Segre S.A. a iní/Administración General del Estado

(Vec C-113/18)

(2018/C 161/36)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Parc del Segre S.A., Electra Irache S.L., Genhidro Generación Hidroeléctrica S.L., Hicenor, S.L., Hidroeléctrica Carrascosa, S.L., Hidroeléctrica del Carrión, S.L., Hidroeléctrica del Pisuerga, S.L., Hidroeléctrica Santa Marta, S.L., Hyanor, S.L. a Promotora del Rec dels Quatre Pobles, S.A.

Žalovaná: Administración General del Estado

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa environmentálna zásada „znečisťovateľ platí“ zakotvená v článku 191 ods. 2 ZFEÚ a článok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 (1), ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby, ako aj primerané ekonomické zváženie týkajúce sa využívania vody, vykladať v tom zmysle, že bráni zavedeniu poplatku za využívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide vo veci samej, ktorý nepodnecuje k efektívnemu využívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpočet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobiť škodu na verejných vodných zdrojoch a sústreďuje sa výlučne len na schopnosť vytvárať príjmy výrobcom?

2.

Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov, zakotvenou v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (2), taká daň, akou je poplatok za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vzťahuje výlučne na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, na rozdiel od výrobcov s povolením na využívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spoločenstva a na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu za pomoci iných technológií?

3.

Má sa článok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zaťaženie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spoločenstiev, poplatkom za využívanie vôd, o aký ide vo veci samej, keďže zavádza asymetrický systém zdaňovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráreň nachádza, a keďže tento poplatok nemožno ukladať výrobcom elektrickej energie z iných zdrojov, predstavuje zakázanú štátnu pomoc?


(1)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/33


Odvolanie podané 14. februára 2018: PGNiG Supply & Trading GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading GmbH/Európska komisia

(Vec C-117/18 P)

(2018/C 161/37)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: PGNiG Supply & Trading GmbH (v zastúpení: J. Jeżewski, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

zrušiť napadnuté uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. decembra 2017, ktorým bol zamietnutý ako neprípustný návrh spoločnosti PGNiG Supply & Trading vo veci T-849/16,

rozhodnúť o prípustnosti a určiť, že tento návrh spoločnosti PGNiG Supply & Trading vo veci T-849/16, ktorého predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o preskúmaní výnimky z požiadaviek na prístup tretích osôb a tarifné pravidlá udelenej pre plynovod Opal na základe smernice 2003/55/ES, je prípustný.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd porušil článok 263 ods. 4 ZFEÚ, keď nesprávne usúdil, že rozhodnutie Európskej komisie z roku 2016 sa odvolateľky nedotýka priamo ani osobne a nie je regulačným aktom, čo vyplynulo z chybného výkladu povahy a účinkov novej regulačnej výnimky z roku 2016, pričom bol zároveň porušený aj článok 36 ods. 1 písm. a) až e) smernice o plyne tým, že neboli uplatnené predpoklady výnimky pre „nové infraštruktúry zemného plynu“ a ich splnenie nebolo skúmané spôsobom, ktorý by dostatočne umožňoval posúdiť povahu a status výnimky zavedenej na základe rozhodnutia Európskej komisie z roku 2016 a novej regulačnej výnimky z roku 2016, keďže odsek 1 nebol uplatnený na rozhodnutie Európskej komisie z roku 2016, ktoré zmenilo rozsah regulačnej výnimky z roku 2009. Všeobecný súd sa nezaoberal povahou novej regulačnej výnimky, čo ho viedlo k tomu, že nesprávne posúdil dopady rozhodnutia Komisie na odvolateľku.

Článok 263 Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že odvolateľka nebola priamo dotknutá rozhodnutím Európskej komisie. Záver Všeobecného súdu, že odvolateľka nebola priamo dotknutá rozhodnutím Európskej komisie, je chybný. Názor zastávaný Všeobecným súdom nie je v súlade s doterajšou judikatúrou, v ktorej sa odkazuje na bezprostredné účinky rozhodnutia Komisie na osoby, ktoré nie sú národnými regulačnými orgánmi – adresátov rozhodnutia.

Článok 263 Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že odvolateľka nebola osobne dotknutá rozhodnutím Európskej komisie. Trhové postavenie odvolateľky umožňuje v predmetnej veci individualizáciu v zmysle judikatúry týkajúcej sa prípustnosti žalôb.

Článok 263 koniec štvrtého odseku Zmluvy bol vyložený nesprávne, keď bolo konštatované, že sporné rozhodnutie Komisie nie je regulačným aktom. Podľa názoru odvolateľky uvedené rozhodnutie je regulačným aktom.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/34


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 13. februára 2018 – Telefónica Móviles España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

(Vec C-119/18)

(2018/C 161/38)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Nacional, Sala de lo Contencioso-Administrativo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Telefónica Móviles España S.A.U.

Žalovaný: Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

Prejudiciálne otázky

1.

Pripúšťa článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (1) výklad, podľa ktorého členský štát môže telekomunikačným prevádzkovateľom ukladať každoročný finančný príspevok, ako je príspevok upravený v článku 5 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, s cieľom prispievať na financovanie Corporación de Radio y Televisión Española vzhľadom na pozitívny vplyv pre odvetvie telekomunikácií, ktorý vyplýva z novej úpravy televízneho a audiovizuálneho sektora, a najmä z dôvodu rozšírenia služieb pevného a mobilného širokopásmového internetového pripojenia, ako aj v dôsledku zrušenia reklamy a vzdania sa plateného obsahu alebo podmieneného prístupu Corporación RTVE pri zohľadnení týchto existujúcich okolností[?]:

že na základe tejto novej zákonnej úpravy nebola v príslušnom zdaňovacom období odôvodnená, ani preukázaná existencia pozitívneho priameho či nepriameho vplyvu pre uvedené podniky,

že uvedený príspevok sa stanovuje vo výške 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov účtovaných v príslušnom roku a nevypočítava sa z príjmov pochádzajúcich z poskytovania audiovizuálnych alebo reklamných služieb, zo zvýšenia týchto príjmov alebo zo zisku vytvoreného činnosťou. A to s prihliadnutím na to, že uvedený príspevok predstavuje poplatok podľa článku 5 zákona č. 8/2009 v jeho pôvodnom znení, a ktorý nemožno odôvodniť v súvislosti s príslušnou audiovizuálnou službou, pričom uvedený článok 5 je dôvodom zamietnutia žiadostí o vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu a o opravu daňových priznaní, ktoré podala navrhovateľka v rozhodnutí napadnutom v tomto konaní vo veci správneho súdnictva, vo veci samej.

2.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá telekomunikačným podnikom pôsobiacim v Španielsku v oblasti presahujúcej autonómne spoločenstvo, vzhľadom na spôsob výpočtu stanovený v článku 5 zákona č. 8/2009, na ktorý sa odkazuje, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 smernice 2002/20/ES primeraný?

3.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá podľa článku 5 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, ak nie je známa konkrétna činnosť, ktorú poskytuje Corporación de Radio y Televisión Española ako univerzálnu službu alebo verejnú službu, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 a príloha smernice 2002/20/ES transparentný?


(1)  Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/35


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 13. februára 2018 – Orange España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

(Vec C-120/18)

(2018/C 161/39)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Nacional, Sala de lo Contencioso-Administrativo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Orange España S.A.U.

Žalovaný: Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

Prejudiciálne otázky

1.

Pripúšťa článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (1) výklad, podľa ktorého členský štát môže telekomunikačným prevádzkovateľom ukladať každoročný finančný príspevok, ako je príspevok upravený v článku 5 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, s cieľom prispievať na financovanie Corporación de Radio y Televisión Española vzhľadom na pozitívny vplyv pre odvetvie telekomunikácií, ktorý vyplýva z novej úpravy televízneho a audiovizuálneho sektora, a najmä z dôvodu rozšírenia služieb pevného a mobilného širokopásmového internetového pripojenia, ako aj v dôsledku zrušenia reklamy a vzdania sa plateného obsahu alebo podmieneného prístupu Corporación RTVE pri zohľadnení týchto existujúcich okolností[?]:

že na základe tejto novej zákonnej úpravy nebola v príslušnom zdaňovacom období odôvodnená, ani preukázaná existencia pozitívneho priameho či nepriameho vplyvu pre uvedené podniky,

že uvedený príspevok sa stanovuje vo výške 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov účtovaných v príslušnom roku a nevypočítava sa z príjmov pochádzajúcich z poskytovania audiovizuálnych alebo reklamných služieb, zo zvýšenia týchto príjmov alebo zo zisku vytvoreného činnosťou. A to s prihliadnutím na to, že uvedený príspevok predstavuje poplatok podľa článku 5 zákona č. 8/2009 v jeho pôvodnom znení, a ktorý nemožno odôvodniť v súvislosti s príslušnou audiovizuálnou službou, pričom uvedený článok 5 je dôvodom zamietnutia žiadostí o vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu a o opravu daňových priznaní, ktoré podala navrhovateľka v rozhodnutí napadnutom v tomto konaní vo veci správneho súdnictva, vo veci samej.

2.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá telekomunikačným podnikom pôsobiacim v Španielsku v oblasti presahujúcej autonómne spoločenstvo, vzhľadom na spôsob výpočtu stanovený v článku 5 zákona č. 8/2009, na ktorý sa odkazuje, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 smernice 2002/20/ES primeraný?

3.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá podľa článku 5 a 6 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, ak nie je známa konkrétna činnosť, ktorú poskytuje Corporación de Radio y Televisión Española ako univerzálnu službu alebo verejnú službu, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 a príloha smernice 2002/20/ES transparentný?


(1)  Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/36


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 14. februára 2018 – Vodafone España S.A.U./Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

(Vec C-121/18)

(2018/C 161/40)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Nacional, Sala de lo Contencioso-Administrativo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vodafone España S.A.U.

Žalovaný: Tribunal Económico-Administrativo Central (TEAC)

Prejudiciálne otázky

1.

Pripúšťa článok 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (1) výklad, podľa ktorého členský štát môže telekomunikačným prevádzkovateľom ukladať každoročný finančný príspevok, ako je príspevok upravený v článku 5 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, s cieľom prispievať na financovanie Corporación de Radio y Televisión Española vzhľadom na pozitívny vplyv pre odvetvie telekomunikácií, ktorý vyplýva z novej úpravy televízneho a audiovizuálneho sektora, a najmä z dôvodu rozšírenia služieb pevného a mobilného širokopásmového internetového pripojenia, ako aj v dôsledku zrušenia reklamy a vzdania sa plateného obsahu alebo podmieneného prístupu Corporación RTVE pri zohľadnení týchto existujúcich okolností[?]:

že na základe tejto novej zákonnej úpravy nebola v príslušnom zdaňovacom období odôvodnená, ani preukázaná existencia pozitívneho priameho či nepriameho vplyvu pre uvedené podniky,

že uvedený príspevok sa stanovuje vo výške 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov účtovaných v príslušnom roku a nevypočítava sa z príjmov pochádzajúcich z poskytovania audiovizuálnych alebo reklamných služieb, zo zvýšenia týchto príjmov alebo zo zisku vytvoreného činnosťou. A to s prihliadnutím na to, že uvedený príspevok predstavuje poplatok podľa článku 5 zákona č. 8/2009 v jeho pôvodnom znení, a ktorý nemožno odôvodniť v súvislosti s príslušnou audiovizuálnou službou, pričom uvedený článok 5 je dôvodom zamietnutia žiadostí o vrátenie súm zaplatených bez právneho dôvodu a o opravu daňových priznaní, ktoré podala navrhovateľka v rozhodnutí napadnutom v tomto konaní vo veci správneho súdnictva, vo veci samej.

2.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá telekomunikačným podnikom pôsobiacim v Španielsku v oblasti presahujúcej autonómne spoločenstvo, vzhľadom na spôsob výpočtu stanovený v článku 5 zákona č. 8/2009, na ktorý sa odkazuje, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 smernice 2002/20/ES primeraný?

3.

Je uvedený príspevok, ktorý sa ukladá podľa článku 5 zákona č. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Española, ak nie je známa konkrétna činnosť, ktorú poskytuje Corporación de Radio y Televisión Española ako univerzálnu službu alebo verejnú službu, ako to vyžaduje článok 6 ods. 1 a príloha smernice 2002/20/ES transparentný?


(1)  Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/37


Odvolanie podané 15. februára 2018: HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-692/15, HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH/Rada Európskej únie

(Vec C-123/18 P)

(2018/C 161/41)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH (v zastúpení: M. Schlingmann, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor

zrušil v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-692/15 HTTS Hanseatic Trade Trust & Shipping GmbH proti Rade Európskej únie, ktorú v konaní podporuje Európska komisia,

zaviazal Radu

1.

zaplatiť odvolateľke náhradu škody vo výške 2 516 221,50 eura za majetkovú a nemajetkovú ujmu z dôvodu zaradenia odvolateľky do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, ktoré sú predmetom reštriktívnych opatrení v prílohe V nariadenia (ES) č. 423/2007 (1) a prílohe VIII nariadenia (EÚ) č. 961/2010 (2),

2.

zaplatiť odvolateľke úroky z omeškania vypočítané na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania zvýšenej o dva percentuálne body od 17. októbra 2015 až do úplného zaplatenia vyššie uvedenej sumy,

3.

nahradiť trovy konania, predovšetkým výdavky odvolateľky.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka zakladá svoje odvolanie na porušení práva Únie Všeobecným súdom.

Uplatňuje predovšetkým tieto porušenie práva Únie:

Všeobecný súd sa tým, že v prospech Rady zohľadnil okolnosti a informácie, ktoré Rada predložila až po prijatí protiprávnych opatrení, a čiastočne až v odvolacom konaní, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o dátum relevantný pre posúdenie.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že existovali indície, že bolo minimálne pravdepodobné, že odvolateľku „vlastní a kontroluje iný subjekt [v tomto prípade: IRISL]“. Všeobecný súd najmä uplatnil nesprávne kritérium posúdenia, nesprávne zohľadnil informácie Rady, ktoré táto k dátumu posúdenia vôbec nemala, nestanovil stupeň (údajného) ovládania alebo intenzitu kontroly a indície nesprávne posúdil.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnieval, že nariadenia č. 668/2010 (3) je v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, legálne.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa domnieval, že nedostatočné odôvodnenie opatrení prijatých voči odvolateľke v zásade nemôže zakladať zodpovednosť EÚ a nesprávne upustil od preskúmania, či došlo k porušeniu práva na účinnú súdnu ochranu.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 103, 2007, s. 1.

(2)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007, Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 1.

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 668/2010 z 26. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 25.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/38


Odvolanie podané 15. februára 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 5. decembra 2017 vo veci T-728/16, Tuerck/Komisia

(Vec C-132/18 P)

(2018/C 161/42)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara, B. Mongin, L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Sabine Tuerck

Návrhy

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 5. decembra 2017 vo veci T-728/16, Tuerck/Komisia,

zamietnuť žalobu v prvostupňovom konaní,

zaviazať odporkyňu v konaní o odvolaní na náhradu trov prvostupňového konania,

zaviazať S. Tuerck na náhradu trov tohto konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Pokiaľ ide o postupy prevodu práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom dôchodkovom systéme do dôchodkového systému úradníkov Európskej únie v zmysle článku 11 ods. 2 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil judikatúru Súdneho dvora vo veci Radek Časta (rozsudok z 5. decembra 2013, C-166/12, body 24, 28 a 31), podľa ktorej sa úkon spočívajúci v prepočítaní kapitálovej hodnoty práv na dôchodok získaných vo vnútroštátnom dôchodkovom systéme na počet odpracovaných rokov započítateľných v dôchodkovom systéme Únie riadi právom Únie. Tento úkon zahŕňa zohľadnenie zhodnotenia kapitálových nárokov medzi dátumom podania žiadosti a dátumom skutočného prevodu stanoveným v služobnom poriadku. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď tvrdil, že Komisia nemá právomoc vykonať odpočet zhodnotenia kapitálu medzi dátumom zaevidovania žiadosti o prevod a dátumom skutočného prevodu kapitálu. Všeobecný súd tým, že rozhodol, že Komisia nemala právomoc vykonať takéto odpočty, porušil článok 11 ods. 2 druhý pododsek prílohy VIII služobného poriadku, nezohľadnil právomoc, ktorú Komisii tento článok priznáva, a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v úsudku, že odpočet zhodnotenia kapitálu sa mohol vykonať podľa inej sadzby než je stanovená v služobnom poriadku, a to len z prevoditeľného kapitálu. Odpočet zhodnotenia kapitálu sa pritom musí vykonať v súlade so služobným poriadkom, ktorý vyžaduje dodržiavanie poistno-matematickej rovnováhy a na tieto účely stanovuje uplatnenie sadzby vo výške 3,1 %. Okrem toho Všeobecný súd tým, že odkazoval na „prevoditeľnú“ sumu, pričom článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje, že prepočítanie súm predstavujúcich práva na dôchodok dotknutej osoby na počet odpracovaných rokov služby sa musí vykonať na základe skutočne prevedeného kapitálu, porušil tento článok a nezohľadnil rozsudok Všeobecného súdu vydaný v odvolacom konaní 13. októbra 2015 vo veci Komisia/Verile a Gjergij (T-104/14 P).

Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v uprednostnení všeobecných vykonávacích ustanovení, ktoré prijala Komisia na uplatnenie služobného poriadku, pred samotným služobným poriadkom, ktorý má vo vzťahu k nim vyššiu právnu silu, a na porušení povinnosti odôvodnenia. V prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vykladal všeobecné vykonávacie ustanovenia v rozpore so znením ustanovenia služobného poriadku, ktoré majú tieto všeobecné vykonávacie ustanovenia vykonávať, a porušil zásadu, podľa ktorej služobný poriadok, ako ho vykladá rozsudok Súdneho dvora vo veci Radek Časta, neumožňuje prepočítať na počet odpracovaných rokov služby sumy, ktoré fakticky nepredstavujú práva na dôchodok. V druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia tým, že na základe vzájomne si odporujúcich dôvodov usúdil, že vnútroštátna inštitúcia poverená výkonom dôchodkového zabezpečenia preukázala zhodnotenie kapitálu medzi dátumom podania žiadosti a dátumom skutočného prevodu.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorých sa dopustil Všeobecný súd tým, že konštatoval existenciu bezdôvodného obohatenia, pričom k nemu nedošlo. Po prvé sa Všeobecný súd domnieva, že by došlo k bezdôvodnému obohateniu, ak by sa na počet odpracovaných rokov prepočítala len časť prevedeného kapitálu, hoci sa tento prevod posudzuje k dátumu žiadosti o prevod a následne sa naň uplatňuje schéma „fiktívneho“ fondu založená na systéme kapitalizácie. V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia poukazuje na porušenie povinnosti odôvodnenia: Všeobecný súd dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu bez toho, aby vysvetlil dôvodnosť tohto záveru s prihliadnutím na tvrdenie Komisie, podľa ktorého bola suma, ktorá presahovala uplatnenie sadzby 3,1 %, nahradená dotknutej úradníčke.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/39


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko) 23. februára 2018 – Skype Communications Sàrl/Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT)

(Vec C-142/18)

(2018/C 161/43)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Skype Communications Sàrl

Žalovaný: Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT)

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa definícia elektronických komunikačných služieb uvedená v článku 2 písm. c) smernice 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (1), v znení zmien, chápať v tom zmysle, že hlasová služba VoIP ponúkaná prostredníctvom softvéru prepojeného vo verejnej komutovanej telefónnej sieti na pevné alebo mobilné číslo národného číslovacieho plánu (vo forme E.164) sa musí kvalifikovať ako elektronická komunikačná služba, bez ohľadu na skutočnosť, že služba prístupu na internet, prostredníctvom ktorej užívateľ pristupuje k uvedenej hlasovej službe VoIP, je už sama o sebe elektronickou komunikačnou službou, zatiaľ čo poskytovateľ softvéru ponúka túto službu za úhradu a uzatvára dohody s poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ktorí sú riadne oprávnení vysielať a prepájať volania do verejnej komutovanej telefónnej siete, ktorá umožňuje prepájanie hovorov na pevné alebo mobilné číslo národného číslovacieho plánu?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, zostáva odpoveď nezmenená, ak zoberieme do úvahy, že funkcia softvéru, ktorá umožňuje hlasový hovor, je len jednou z jeho funkcií, pričom tento softvér možno používať aj bez nej?

3.

V prípade kladných odpovedí na prvé dve otázky, zostáva odpoveď na prvú otázku nezmenená, ak vezmeme do úvahy to, že poskytovateľ služieb vo svojich všeobecných podmienkach nepreberá žiadnu zodpovednosť voči koncovému zákazníkovi za prenos signálov?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvé tri otázky, zostáva odpoveď na prvú otázku nezmenená, ak zohľadníme skutočnosť, že poskytovaná služba spĺňa tiež definíciu „služby informačnej spoločnosti“?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/40


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État (Francúzsko) 23. februára 2018 – Regards Photographiques SARL/Ministre de l'Action et des Comptes publics

(Vec C-145/18)

(2018/C 161/44)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Regards Photographiques SARL

Odporca: Ministre de l'Action et des Comptes publics

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia článkov 103 a 311 smernice 2006/112/ES z 28. novembra 2006 (1), ako aj bodu 7 časti A jej prílohy IX, vykladať v tom zmysle, že pre vznik nároku na zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty sa vyžaduje iba to, aby boli fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a podkladových materiálov?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, môžu členské štáty napriek tomu vylúčiť z nároku na zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty fotografie, ktoré okrem iného nemajú povahu umeleckého diela?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, aké ďalšie podmienky musia spĺňať fotografie pre vznik nároku na zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty? Musia mať predovšetkým povahu umeleckého diela?

Majú sa tieto podmienky vykladať jednotne v rámci Európskej únie alebo odkazujú na právne predpisy jednotlivých členských štátov, najmä v oblasti práv duševného vlastníctva?


(1)  Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/41


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação de Lisboa (Portugalsko) 26. februára 2018 – Agostinho da Silva Martins/Dekra Claims Services Portugal SA

(Vec C-149/18)

(2018/C 161/45)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal da Relação de Lisboa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ a žalobca: Agostinho da Silva Martins

Odporkyňa v odvolacom konaní a žalovaná: Dekra Claims Services Portugal SA

Prejudiciálne otázky

1.

Musí mať právna úprava platná v Portugalsku prednosť ako imperatívna norma v zmysle článku 16 nariadenia „Rím II“ (1)?

2.

Predstavuje uvedené ustanovenie právny predpis Spoločenstva, ktorý stanovuje kolízne normy v zmysle článku 27 nariadenia „Rím II“?

3.

Musí byť vo vzťahu k portugalskému občanovi, ktorý bol poškodeným v dopravnej nehode v Španielsku, uplatnená právna úprava premlčania stanovená v článku 498 ods. 3 portugalského občianskeho zákonníka v zmysle článku 28 smernice 2009/103/ES (2)?


(1)  Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Ú. v. EÚ L 263, 2009, s. 11).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/41


Odvolanie podané 23. februára 2018: Crédit mutuel Arkéa proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 13. decembra 2017 vo veci T-712/15, Crédit mutuel Arkéa/Európska centrálna banka

(Vec C-152/18 P)

(2018/C 161/46)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Crédit mutuel Arkéa (v zastúpení: H. Savoie, avocat)

Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka, Európska komisia

Návrh odvolateľky

zrušiť rozsudok z 13. decembra 2017 (T-712/15), ktorým Všeobecný súd zamietol návrh spoločnosti Crédit mutuel Arkéa na zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky z 5. októbra 2015 (ECB/SSM/2015 – 9695000CG7B84NLR5984/28), ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky uplatniteľné na skupinu Crédit mutuel.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody založené na:

nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil tým, že usúdil, že článok 2 ods. 21 písm. c) nariadenia o rámci JMD umožňuje ECB organizovať konsolidovaný prudenciálny dohľad nad inštitúciami pridruženými k ústrednému orgánu aj vtedy, ak tento ústredný orgán nemá postavenie úverovej inštitúcie,

nesprávnom posúdení pri právnej kvalifikácii skutkových okolností z dôvodu, že Všeobecný súd usúdil, že Crédit mutuel predstavuje skupinu podliehajúcu prudenciálnemu dohľadu, keďže spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 (1).


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/42


Odvolanie podané 23. februára 2018: Crédit mutuel Arkéa proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 13. decembra 2018 vo veci T-52/16, Crédit mutuel Arkéa/Európska centrálna banka

(Vec C-153/18 P)

(2018/C 161/47)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Crédit mutuel Arkéa (v zastúpení: H. Savoie, avocat)

Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka, Európska komisia

Návrh odvolateľky

zrušiť rozsudok z 13. decembra 2017 (T-52/16), ktorým Všeobecný súd zamietol návrh spoločnosti Crédit mutuel Arkéa na zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky zo 4. decembra 2015 (ECB/SSM/2015 – 9695000CG7B84NLR5984/40), ktorým sa stanovujú prudenciálne požiadavky uplatniteľné na skupinu Crédit mutuel.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody založené na:

nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Všeobecný súd dopustil tým, že usúdil, že článok 2 ods. 21 písm. c) nariadenia o rámci JMD umožňuje ECB organizovať konsolidovaný prudenciálny dohľad nad inštitúciami pridruženými k ústrednému orgánu aj vtedy, ak tento ústredný orgán nemá postavenie úverovej inštitúcie,

nesprávnom posúdení pri právnej kvalifikácii skutkových okolností z dôvodu, že Všeobecný súd usúdil, že Crédit mutuel predstavuje skupinu podliehajúcu prudenciálnemu dohľadu, keďže spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 (1).


(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/43


Žaloba podaná 16. marca 2018 – Ilmārs Rimšēvičs/Lotyšská republika

(Vec C-202/18)

(2018/C 161/48)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobca: Ilmārs Rimšēvičs (v zastúpení: S. Vārpiņš, I. Pazare a M. Kvēps, advokáti)

Žalovaná: Lotyšská republika

Návrhy žalobcu

určiť, že žalobca bol protiprávne odvolaný z funkcie Guvernéra Lotyšskej národnej banky na základe rozhodnutia Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs (úrad boja proti korupcii) z 19. februára 2018 o uplatnení predbežných opatrení, vydaného v mene Lotyšskej republiky,

vyhlásil za protiprávne rozhodnutie Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs z 19. februára 2018 o uplatnení predbežných opatrení, vydané v mene Lotyšskej republiky, ktorým mu bol zakázaný výkon určitej činnosti – a to výkon úloh Guvernéra Lotyšskej národnej banky a výkon práv, ktoré mu z toho titulu prislúchali,

vyhlásil za protiprávne obmedzenia výkonu úloh člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky a výkonu práv prislúchajúcich mu z toho titulu, ktoré mu boli uložené na základe rozhodnutia Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs z 19. februára 2018 o uplatnení predbežných opatrení, vydaného v mene Lotyšskej republiky.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Žalobca napáda údajne protiprávne rozhodnutie lotyšského štátneho orgánu povereného vyšetrovaním – úrad boja proti korupcii začlenený do systému výkonnej moci – z 19. februára 2018, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie Guvernéra Lotyšskej národnej banky na neurčito. Rozhodnutie o odvolaní z funkcií bolo prijaté v mene Lotyšskej republiky. Odvolaním z funkcie Guvernéra Lotyšskej banky žalobca automaticky stratil aj funkciu člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.

2.

Odvolaním žalobcu z funkcie sa žalovaná dopustila porušenia práva prinajmenšom z nasledujúcich dôvodov.

3.

Po prvé, odvolaním žalobcu z jeho funkcií Guvernéra Lotyšskej národnej banky a člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky bol porušený článok 14.2 protokolu 4 k Zmluve o fungovaní Európskej únie o Štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, keďže v čase jeho odvolania nebola splnená žiadna z podmienok odvolania Guvernéra uvedených v tomto článku (t. j. že prestal spĺňať podmienky požadované pre výkon svojej funkcie, alebo sa dopustil závažného pochybenia).

4.

Po druhé, odvolaním žalobcu z funkcie Guvernéra Lotyšskej národnej banky bol porušený navyše článok 22 likums „Par Latvijas Banku“ (zákon o Lotyšskej národnej banke), t. j. právny akt, ktorým bola prebratá Zmluva o fungovaní Európskej únie. V čase vydania sporného rozhodnutia nebola splnená žiadna z podmienok odvolania Guvernéra Lotyšskej národnej banky uvedených v tomto článku (po prvé odstúpenie dotknutej osoby, po druhé dopustenie sa závažného pochybenia, ktoré je upravené aj v článok 14.2 Štatútu európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky) – v tomto prípade by Parlament mohol rozhodnúť o odvolaní Guvernéra Lotyšskej národnej banky po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku – alebo po tretie ostatné podmienky uvedené v tomto článku 14.2). Okrem toho podľa uvedeného zákona iba Parlament Lotyšskej republiky má právomoc odvolať Guvernéra Lotyšskej národnej banky; žalobcu však neodvolal Parlament, ale orgán Lotyšskej republiky poverený vyšetrovaním, ktorý je začlenený do systému výkonnej moci.

5.

Po tretie, Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs pri odvolaním žalobcu z funkcie Guvernéra Lotyšskej národnej banky nesprávne vyložil právo Európskej únie, keď vyhlásil, že žalobca nekoná v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky nezávisle a v záujme Európskej centrálnej banky, ale vykonáva právomoci Guvernéra Lotyšskej národnej banky a koná v záujme tejto banky. Článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie však stanovuje, že Európska centrálna je orgánom Európskej únie.

Pri plnení úloh smú členovia orgánov Európskej únie vykonávať iba právomoci stanovené v právnych predpisov Únie a konať iba v záujme týchto orgánov. Vo vnútroštátnych predpisoch nie je možné stanoviť činnosti, ktoré by mali vykonávať členovia orgánov Európskej únie. Preto nie je možné pri plnení úloh člena orgánu Európskej únie vykonávať právomoci, ktoré boli priznané vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý zaručuje nezávislosť Európskej centrálnej banky, vylučuje, aby Guvernér Lotyšskej národnej banky pri plnení svojich úloh ako člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky konal ako zástupca Lotyšska a (doslova) v záujme tejto banky alebo Lotyšskej republiky.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/44


Žaloba podaná 3. apríla 2018 – Európska centrálna banka/Lotyšská republika

(Vec C-238/18)

(2018/C 161/49)

Jazyk konania: lotyština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska centrálna banka (v zastúpení: C. Zilioli, C. Kroppenstedt a K. Kaiser, splnomocnení zástupcovia, D. Sarmiento Ramírez-Escudero, advokát)

Žalovaná: Lotyšská republika

Návrhy žalobkyne

Európska centrálna banka navrhuje, aby Súdny dvor:

požiadal Lotyšskú republiku, aby v súlade s článkom 24 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a s článkom 62 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora poskytla všetky relevantné informácie súvisiace s prebiehajúcim vyšetrovaním, ktoré vedie Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs (Úrad boja proti korupcii) proti Guvernérovi Lotyšskej národnej banky,

vyhlásil v súlade s článkom 14.2 Štatútu európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, že Lotyšská republika porušila druhý odsek uvedeného ustanovenia tým, že:

že odvolala z funkcie Guvernéra Lotyšskej banky prv, než bol vynesený rozsudok nezávislým súdom, ktorý vec skúmal a

ako potvrdzuje skutkový stav opísaný Lotyšskou republikou, neexistovali osobitné okolnosti, ktoré by v predmetnom prípade odôvodňovali odvolanie z funkcie,

zaviazal Lotyšská republika na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

ECB tvrdí, že Lotyšská republika porušila druhý odsek článku 14.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky tým, že odvolala z funkcie Guvernéra Lotyšskej národnej banka a uplatnila predbežné opatrenie bez toho, aby bol vynesený odsudzujúci rozsudok nezávislého súdu, ktorý vec skúmal.


Všeobecný súd

7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/46


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – De Capitani/Parlament

(Vec T-540/15) (1)

((„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa prebiehajúceho legislatívneho konania - Trialógy - Tabuľky so štyrmi kolónkami týkajúce sa návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Europole a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2009/371/JAI a 2005/681/JAI - Čiastočné odmietnutie prístupu - Žaloba o neplatnosť - Záujem na konaní - Prípustnosť - Článok 4 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1049/2001 - Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu - Neexistencia všeobecnej prezumpcie odmietnutia prístupu k tabuľkám so štyrmi kolónkami vyhotovenými v rámci trialógov“))

(2018/C 161/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Emilio De Capitani (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. Brouwer, J. Wolfhagen a E. Raedts, avocats)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: pôvodne N. Görlitz, A. Troupiotis a C. Burgos, neskôr M. Görlitz, C. Burgos a I. Anagnostopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Rada Európskej únie (v zastúpení: E. Rebasti, B. Driessen a J. B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia) a Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz a F. Clotuche Duvieusart, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba, podaná na základe článku 263 ZFEÚ, o neplatnosť rozhodnutia Európskeho parlamentu A(2015) 4931 z 8. júla 2015, ktorým bol odmietnutý žalobcovi úplný prístup k dokumentom LIBE 2013 0091 02 a LIBE 2013 0091 03

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu A(2015) 4931 z 8. júla 2015 sa zrušuje v rozsahu, v akom sa ním odmietol pánovi Emiliovi De Capitanimu úplný prístup k dokumentom LIBE 2013 0091 02 a LIBE 2013 0091 03.

2.

Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy vynaložené pánom Emiliom De Capitanim.

3.

Rada Európskej únie a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 398, 30.11.2015.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/47


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – Stavytskyi/Rada

(Vec T-242/16) (1)

((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na situáciu na Ukrajine - Zmrazenie finančných prostriedkov - Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov - Ponechanie mena žalobcu na zozname - Povinnosť odôvodnenia - Námietka nezákonnosti - Proporcionalita - Právny základ - Zjavne nesprávne posúdenie“))

(2018/C 161/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Edward Stavytskyi (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: J. Grayston, solicitor, P. Gjørtler, G. Pandey a D. Rovetta, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: V. Piessevaux a J.-P. Hix, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne E. Paasivirta a S. Bartelt, neskôr E. Paasivirta a L. Baumgart, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba založená na článku 263 ZFEÚ o neplatnosť rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/318 zo 4. marca 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 60, s. 76) a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 208/2014 z 5. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 60, 2016, s. 1) v rozsahu, v akom bolo meno žalobcu ponechané na zozname osôb, subjektov alebo orgánov, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Pán Edward Stavytskyi znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 270, 25.7.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/47


Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Šroubárna Ždánice/Rada

(Vec T-442/16) (1)

((„Návrh na vrátenie antidumpingového cla - Dovozy určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo zasielaných z Malajzie - Nariadenie (ES) č. 91/2009 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 723/2011 - Právomoc vnútroštátneho súdu - Nedostatok právomoci Všeobecného súdu“))

(2018/C 161/52)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Šroubárna Ždánice a.s. (Kyjov, Česká republika) (v zastúpení: M. Osladil, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: H. Marcos Fraile a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Tuominen, advokát)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: T. Maxian Rusche a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na vrátenie antidumpingového cla a úrokov, ktoré žalobkyňa údajne bezdôvodne zaplatila českým colným orgánom v dôsledku prijatia nariadenia Rady (ES) č. 91/2009 z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 29, 2009, s. 1), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 723/2011 z 18. júla 2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 91/2009 na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele zasielaných z Malajzie bez ohľadu na to, či sú deklarované ako výrobky s pôvodom v Malajzii, alebo nie (Ú. v. EÚ L 194, 2011, s. 6), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 924/2012 zo 4. októbra 2012, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2009 (Ú. v. EÚ L 275, 2012, s. 1)

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta z dôvodu nedostatku právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o nej.

2.

Šroubárna Ždánice a.s. znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie.

3.

Európska komisia znáša vlastné trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 392, 24.10.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/48


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – HJ/EMA

(Vec T-579/16) (1)

((„Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú - Článok 8 prvý odsek PZOZ - Prekvalifikovanie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú - Zjavne nesprávne posúdenie - Povinnosť starostlivosti - Povinnosť odôvodnenia - Právo byť vypočutý - Hodnotiaca správa - Povinnosť odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie“))

(2018/C 161/53)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: HJ (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, avocats)

Žalovaná: Európska agentúra pre lieky (EMA) (v zastúpení: F. Cooney a N. Rampal Olmedo, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Duron a D. Waelbroeck, avocats)

Predmet veci

Návrh podľa článku 270 ZFEÚ, na jednej strane na zrušenie hodnotiacej správy žalobcu za obdobie od 16. februára do 31. decembra 2014, rozhodnutia EMA z 1. apríla 2015 o nepredĺžení zmluvy žalobcu ako dočasného zamestnanca a dvoch rozhodnutí z 26. októbra 2015 o zamietnutí sťažností žalobcu proti týmto aktom, ako aj, na druhej strane, na priznanie náhrady škody, ktorú žalobca údajne utrpel

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

HJ je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016 (vec pôvodne zapísaná pred Súdom pre verejnú službu Európskej únie pod číslom veci F-8/16 a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie dňa 1.9.2016).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/49


Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Argyraki/Komisia

(Vec T-734/16) (1)

((„Verejná služba - Úradníci - Dôchodky - Výpočet odpracovaných rokov - Zohľadnenie období služby odpracovaných ako pomocný zamestnanec - Podmienky - Právny základ“))

(2018/C 161/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Vassilia Argyraki (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Pappas, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne G. Berscheid, G. Gattinara a A.-C. Simon, neskôr G. Berscheid, G. Gattinara a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Úradu „Správa a úhrada individuálnych nárokov“ (PMO) Komisie z 26. januára 2006, ktorým Komisia zamieta žiadosť žalobkyne o započítanie období služieb, ktoré odpracovala ako pomocný zamestnanec, ako obdobia odpracované ako dočasný zamestnanec v rámci výpočtu dôchodkových nárokov

Výrok rozsudku

1.

Rozhodnutie Úradu „Správa a úhrada individuálnych nárokov“ (PMO) Európskej komisie z 26. januára 2006, ktorým Komisia zamieta žiadosť pani Vassilie Argyrakiovej o započítanie období služieb, ktoré odpracovala ako pomocný zamestnanec, ako obdobia odpracované ako dočasný zamestnanec v rámci výpočtu dôchodkových nárokov, sa zrušuje.

2.

Komisia je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 462, 12.12.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/50


Rozsudok Všeobecného súdu z 22. marca 2018 – Safe Skies/EUIPO – Travel Sentry (TSA LOCK)

(Vec T-60/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásení neplatnosti - Slovná ochranná známka Európskej únie TSA LOCK - Absolútny dôvod zamietnutia - Rozlišovacia spôsobilosť - Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b), c) a g) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 161/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Safe Skies LLC (New York, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: V. Schwepler, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Söder, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Travel Sentry, Inc. (Windermere, Florida, Spojené štáty) (v zastúpení: J. L. Gracia Albero a V. Torelli, advokáti)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 24. novembra 2016 (vec R 233/2016-4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Safe Skies a Travel Sentry

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Safe Skies LLC je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 104, 3.4.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/50


Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Webgarden/EUIPO (Dating Bracelet)

(Vec T-272/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Dating Bracelet - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Skoršia prax EUIPO - Rovnosť zaobchádzania - Právna istota“))

(2018/C 161/56)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Webgarden Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. (Budapešť, Maďarsko) (v zastúpení: G. Jambrik, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: P. Sipos, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu ÚHVT z 1. marca 2017 (vec R 658/2016-5), týkajúcemu sa prihlášky obrazového označenia Dating Bracelet ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Webgarden Szolgáltató és Kereskedelmi Kft. Je povinná nahradiť trovy konania.


(1)  Ú. v. EÚ C 231, 17.7.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/51


Uznesenie Všeobecného súdu z 9. marca 2018 – Aurora Group Danmark/EUIPO – Retail Distribution (PANZER)

(Vec T-246/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Späťvzatie návrhu na vyhlásenie neplatnosti - Zastavenie konania“))

(2018/C 161/57)

Jazyk konania: dánčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aurora Group Danmark A/S (Ballerup, Dánsko) (v zastúpení: L. Elmgaard Sørensen, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: pôvodne D. Gaja, neskôr T. Frydendahl a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Retail Distribution ApS (Hinnerup, Dánsko) (v zastúpení: E. A. Skovbo, avocate)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 3. marca 2016 (vec R 447/2015-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Retail Distribution a Aurora Group Danmark

Výrok

1.

Konanie o žalobe sa zastavuje.

2.

Aurora Group Danmark A/S a Retail Distribution ApS znášajú svoje vlastné trovy konania a každá z nich je povinná nahradiť polovicu trov konania vynaložených Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).


(1)  Ú. v. EÚ C 279, 1.8.2016.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/51


Uznesenie Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Disney Enterprises/EUIPO – Di Molfetta (DiSNEY FROZEN)

(Vec T-567/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Späťvzatie prihlášky - Zastavenie konania“))

(2018/C 161/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Disney Enterprises, Inc. (Burbank, Kalifornia, Spojené štáty) (v zastúpení: M. Graf, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: E. Markakis a A. Folliard-Monguiral, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Fabio Di Molfetta (Bisceglie, Taliansko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 12. mája 2017 (vec R 2342/2016-5) týkajúcemu sa námietkového konania medzi pánom Fabiom Di Molfettom a spoločnosťou Disney Enterprises, Inc.

Výrok

1.

Konanie vo veci sa zastavuje.

2.

Disney Enterprises, Inc., znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).


(1)  Ú. v. EÚ C 347, 16.10.2017.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/52


Uznesenie Všeobecného súdu z 8. marca 2018 – Mesto Miláno/Rada

(Vec T-46/18) (1)

((„Postúpenie veci“))

(2018/C 161/59)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Mesto Miláno (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: F. Sciaudone a M. Condinanzi, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: E. Rebasti, M. Bauer a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Rady prijatého 20. novembra 2017 na 3579. zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a týkajúceho sa výberu nového sídla Európskej agentúry pre lieky (EMA), v rozsahu, v akom sa stanovuje, že novým sídlom EMA bude Amsterdam

Výrok

1.

Všeobecný súd zastavuje konanie vo veci T-46/18 a postupuje vec Súdnemu dvoru.

2.

O návrhoch na vstup do konania ako vedľajší účastníci konania podaných Holandským kráľovstvom a Regione Lombardia sa rozhodne neskôr.

3.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.


(1)  Ú. v. EÚ C 94, 12.3.2018.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/53


Žaloba podaná 22. februára 2018 – VI/Komisia

(Vec T-109/18)

(2018/C 161/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: VI (v zastúpení: G. Pandey a V. Villante, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v prípade potreby predbežne vyhlásil článok 90 služobného poriadku za neplatný a neuplatniteľný v rámci tohto konania na základe článku 270 ZFEÚ,

po prvé zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) zo 14. novembra 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne podaná 13. júla 2017, ako aj návrh žalobkyne na náhradu škody vo výške 50 000 eur,

po druhé zrušil rozhodnutie EPSO z 19. apríla 2017, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie o jej nepripustení do ďalšej fázy výberového konania,

po tretie zrušil rozhodnutie zo 6. februára 2017, ktoré sa nachádza na online používateľskom konte EPSO, o nezapísaní mena žalobkyne do návrhu zoznamu osôb vybraných na účely výberového konania EPSO/AD/323/16,

po štvrté zrušil oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/323/16, uverejnené 26. mája 2016, a v celom rozsahu následný návrh zoznamu osôb, ktoré boli vybrané, aby sa zúčastnili už citovaného výberového konania,

priznal žalobkyni sumu 50 000 eur ako náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku nezákonnosti už citovaných napadnutých rozhodnutí a

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení zo strany EPSO/výberovej komisie pri posudzovaní odbornej praxe žalobkyne, vrátane porušenia prílohy III príslušného oznámenia o výberovom konaní, v ktorom sa spresňuje požadovaná odborná prax.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie a práva žalobcu byť vypočutý, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia a článku 296 ZFEÚ.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 1, 2, 3 a 4 nariadenia č. 1/58 (1), na porušení článku 1 písm. d) a článku 28 služobného poriadku, a článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku, ako aj na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.


(1)  Nariadenie č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/54


Žaloba podaná 26. februára 2018 – Tomasz KawałkoTrofeum/EUIPO – Ferrero (KINDERPRAMS)

(Vec T-115/18)

(2018/C 161/61)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: poľština

Účastníci konania

Žalobca: Tomasz KawałkoTrofeum (Gdynia, Poľsko) (v zastúpení: P. Moksa, radca prawny)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Ferrero SpA (Alba, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobca.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „KINDERPRAMS“ – prihláška č. 12 916 961.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. decembra 2018 vo veci R 1112/2017-4.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zapíše ochrannú známku KINDERPRAMS,

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/54


Žaloba podaná 1. marca 2018 – HMV (Brands)/EUIPO – Our Price Records (OUR PRICE)

(Vec T-129/18)

(2018/C 161/62)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: HMV (Brands) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. Hicks a N. Zweck, Barristers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Our Price Records Ltd (Londýn)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka EÚ obsahujúca slovné prvky „OUR PRICE“ – prihláška č. 13 636 998.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 15. decembra 2017 vo veci R 838/2017-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania,

uložil Our Price Records Limited povinnosť nahradiť trovy konania (v prípade, ak sa zúčastní konania)

a

buď vyhovel námietke HMV v celom rozsahu,

alebo zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 8 ods. 4 nariadenia č. 2017/1001.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/55


Žaloba podaná 28. februára 2018 – LMP Lichttechnik Vertriebs/EUIPO (LITECRAFT)

(Vec T-140/18)

(2018/C 161/63)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: LMP Lichttechnik Vertriebs GmbH (Ibbenbüren, Nemecko) (v zastúpení: R. Plegge, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „LITECRAFT“ – prihláška č. 15 282 635.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 8. januára 2018 vo veci R 699/2017-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/56


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Société générale/ECB

(Vec T-143/18)

(2018/C 161/64)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société générale (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: T A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 5 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – O2RNE8IBXP4R0TD8PU41/174 z 19. decembra 2017 a článok 3 jeho prílohy A v rozsahu, v akom stanovujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať ohľadne neodvolateľných platobných záväzkov týkajúcich sa systémov poistenia vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií,

zaviazal ECB na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu na prijatie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobkyne nemá ECB právomoc vyžadovať všeobecné prudenciálne požiadavky a neposúdila situáciu žalobkyne individuálne a podrobne, ako to vyžadujú uplatniteľné predpisy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa ECB dopustila v napadnutom rozhodnutí, keď nesprávne vyložila právne predpisy Únie umožňujúce úverovým inštitúciám využiť inštitút neodvolateľných platobných záväzkov, čím tieto ustanovenia zbavila ich potrebného účinku.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa ECB dopustila v napadnutom rozhodnutí, keď zjavne nesprávne posúdila údajné rizika neodvolateľných platobných záväzkov z hľadiska článku 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení, pretože ECB má rozsiahlejšiu povinnosť uviesť odôvodnenie a napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené dostatočne.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/57


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Crédit Agricole a i./ECB

(Vec T-144/18)

(2018/C 161/65)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Crédit Agricole SA (Montrouge, Francúzsko) a 69 ďalších žalobcov (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 9 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – 969500TJ5KRTCJQWXH05/380 z 19. decembra 2017 a článok 3 jeho prílohy A v rozsahu, v akom stanovujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať ohľadne neodvolateľných platobných záväzkov týkajúcich sa systémov poistenia vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií,

zaviazal ECB na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú v podstate rovnaké alebo podobné ako žalobné dôvody uvedené v súvislosti s vecou T-143/18, Société générale/ECB.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/57


Žaloba podaná 1. marca 2018 – Confédération nationale du Crédit mutuel a i./ECB

(Vec T-145/18)

(2018/C 161/66)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Confédération nationale du Crédit mutuel (Paríž, Francúzsko) a 37 iných žalobcov (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 8 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – 9695000CG7B84NLR5984/207 z 19. decembra 2017 v rozsahu, v akom stanovuje opatrenia, ktoré treba prijať v súvislosti s neodvolateľnými platobnými záväzkami týkajúcimi sa systémov ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií,

zaviazal ECB na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-143/18, Société générale/ECB.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/58


Žaloba podaná 1. marca 2018 – BPCE a i./ECB

(Vec T-146/18)

(2018/C 161/67)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: BPCE (Paríž, Francúzsko) a 36 iných žalobcov (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 4 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – 9695005MSX1OYEMGDF46/338 (spolu s prílohou) z 19. decembra 2017 v rozsahu, v akom stanovuje opatrenia, ktoré treba prijať v súvislosti s neodvolateľnými platobnými záväzkami týkajúcimi sa systémov ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií,

zaviazal ECB na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-143/18, Société générale/ECB.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/58


Žaloba podaná 1. marca 2018 – Arkéa Direct Bank a i./ECB

(Vec T-149/18)

(2018/C 161/68)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Arkéa Direct Bank (Puteaux, Francúzsko), Caisse de Bretagne de Crédit Mutuel Agricole (Le Relecq Kerhuon, Francúzsko), Crédit Mutuel Arkéa (Le Relecq Kerhuon), Crédit foncier et communal d’Alsace et de Lorraine-banque (Štrasburg, Francúzsko), Fédéral Finance (Le Relecq Kerhuon), Arkéa Home Loans SFH (Brest, Francúzsko), Arkéa Banking Services (Paríž, Francúzsko), Arkéa Public Sector SCF (Le Relecq Kerhuon), Arkéa Banque Entreprises et Institutionnels (Le Relecq Kerhuon), Keytrade Bank Luxembourg SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil článok 8 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – 9695000CG7B84NLR5984/207 z 19. decembra 2017 v rozsahu, v akom stanovuje opatrenia, ktoré treba prijať v súvislosti s neodvolateľnými platobnými záväzkami týkajúcimi sa systémov ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-143/18, Société générale/ECB.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/59


Žaloba podaná 1. marca 2018 – BNP Paribas/ECB

(Vec T-150/18)

(2018/C 161/69)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Gosset-Grainville, M. Trabucchi a P. Kupka, avocats)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

čiastočne zrušil článok 9 rozhodnutia ECB č. ECB/SSM/2017 – R0MUWSFPU8MPRO8K5P83/248 z 19. decembra 2017 v rozsahu, v akom ukladá zníženie neodvolateľných platobných záväzkov vyplývajúcich z jednotného fondu na riešenie krízových situácií, z vnútroštátnych fondov na riešenie krízových situácií, vnútroštátnych systémov ochrany vkladov vlastného kapitálu kategórie 1 individuálnom subkonsolidovanom, prípadne konsolidovanom základe, a najmä odseky 9.1, 9.2 a 9.3,

uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je bez právneho základu, pretože ECB na prijatie všeobecne záväzného opatrenia, ktoré vyplýva z právomoci normotvorcu, uplatnila svoje právomoci v oblasti prudenciálneho dohľadu a išla nad rámec právomocí, ktoré jej priznáva článok 4 ods. 1 písm. f) a článok 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom ECB podala výklad textov práva Únie, ktoré úverovým inštitúciám povoľujú prevziať neodvolateľné platobné záväzky, aby si voči vnútroštátnym fondom na riešenie krízových situácií, jednotnému fondu na riešenie krízových situácií a vnútroštátnym systémom ochrany vkladov splnili časť svojich záväzkov, ktorý odporuje zámeru normotvorcu, pričom tak dotknuté ustanovenia zbavila ich potrebného účinku. ECB navyše založila svoje rozhodnutie na nesprávnom znení transpozičného európskeho a vnútroštátneho právneho rámca uplatniteľného na neodvolateľné platobné záväzky.

3.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne posúdenie a je v rozpore so zásadou riadnej správy veci verejných.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/59


Žaloba podaná 26. februára 2018 – Legutko a Poręba/Parlament

(Vec T-156/18)

(2018/C 161/70)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobcovia: Ryszard Antoni Legutko (Morawica, Poľsko), Tomasz Piotr Poręba (Mielec, Poľsko) (v zastúpení: M. Mataczyński, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

určil, že žalovaný tým, že písomnú otázku predloženú členmi Európskeho parlamentu v rámci konania zapísaného pod číslom P-003358/17, nepostúpil Rade Európskej únie, porušil článok 130 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ako aj jeho prílohu II,

uložil Európskemu parlamentu povinnosť postúpiť písomnú otázku zapísanú pod číslom P-003358/17 príslušnému orgánu, ktorým je Rada Európskej únie,

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia namietajú, že Európsky parlament nepostúpil písomnú otázku, ktorú 16. mája 2017 predložili členovia Európskeho parlamentu Ryszard Legutko a Tomasz Poręba, príslušnému a žalobcami označenému orgánu.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/60


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Amisi Kumba/Rada

(Vec T-163/18)

(2018/C 161/71)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Gabriel Amisi Kumba (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 2 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 2 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu, vrátane porušenia povinnosti uviesť odôvodnenie, ktoré umožňuje odôvodniť opatrenie a zaručiť účinnú súdnu ochranu, ako aj porušení práva byť vypočutý.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, čo sa týka zapojenia žalobcu do činností predstavujúcich závažné porušenia ľudských práv v Konžskej demokratickej republike.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na súkromný život, práva vlastniť majetok a zásady proporcionality.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na protiprávnosti ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia Rady 2010/788/SZBP z 20. decembra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike a o zrušení spoločnej pozície 2008/369/SZBP (Ú. v. EÚ L 336, 2010, s. 30), zmeneného rozhodnutím (SZBP) 2016/2231 z 12. decembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 336I, 2016, s. 7) a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1183/2005 z 18. júla 2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike (Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1).


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/61


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kampete/Rada

(Vec T-164/18)

(2018/C 161/72)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ilunga Kampete (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom na zozname ponecháva žalobkyňu pod č. 1 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 1 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/61


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kahimbi Kasagwe/Rada

(Vec T-165/18)

(2018/C 161/73)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Delphin Kahimbi Kasagwe (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom ponecháva žalobcu pod č. 7 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 7 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. a) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/62


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Ilunga Luyoyo/Rada

(Vec T-166/18)

(2018/C 161/74)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ferdinand Ilunga Luyoyo (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 3 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 3 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú zhodné alebo podobné so žalobnými dôvodmi uvedenými v súvislosti s vecou T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/63


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kanyama /Rada

(Vec T-167/18)

(2018/C 161/75)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Célestin Kanyama (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 4 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 4 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú zhodné alebo podobné so žalobnými dôvodmi uvedenými v súvislosti s vecou T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/63


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Numbi/Rada

(Vec T-168/18)

(2018/C 161/76)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: John Numbi (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom ponecháva žalobcu pod č. 5 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 5 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. a) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/64


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kibelisa Ngambasai/Rada

(Vec T-169/18)

(2018/C 161/77)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Roger Kibelisa Ngambasai (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 6 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 6 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú zhodné alebo podobné so žalobnými dôvodmi uvedenými v súvislosti s vecou T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/64


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kande Mupompa/Rada

(Vec T-170/18)

(2018/C 161/78)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Alex Kande Mupompa (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom ponecháva žalobcu pod č. 10 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 10 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/65


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Boshab/Rada

(Vec T-171/18)

(2018/C 161/79)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Évariste Boshab (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 8 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 8 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú zhodné alebo podobné so žalobnými dôvodmi uvedenými v súvislosti s vecou T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/65


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Akili Mundos/Rada

(Vec T-172/18)

(2018/C 161/80)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Muhindo Akili Mundos (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom na zozname ponecháva žalobcu pod č. 13 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 13 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/66


Žaloba podaná 8. marca 2018 –Ramazani Shadary/Rada

(Vec T-173/18)

(2018/C 161/81)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Emmanuel Ramazani Shadary (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v časti, v ktorej je žalobca ponechaný v bode 15 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a v bode 15 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

konštatoval protiprávnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú zhodné alebo podobné so žalobnými dôvodmi uvedenými v súvislosti s vecou T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/67


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Mutondo/Rada

(Vec T-174/18)

(2018/C 161/82)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Kalev Mutondo (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom na zozname ponecháva žalobcu pod č. 16 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 16 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. c) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. c) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/67


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Ruhorimbere/Rada

(Vec T-175/18)

(2018/C 161/83)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Éric Ruhorimbere (Mbujimayi, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom na zozname ponecháva žalobcu pod č. 14 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 14 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP, a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/68


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Mende Omalanga/Rada

(Vec T-176/18)

(2018/C 161/84)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Lambert Mende Omalanga (Kinshasa, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom ponecháva žalobcu pod č. 12 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 12 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. a) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/68


Žaloba podaná 8. marca 2018 – Kazembe Musonda/Rada

(Vec T-177/18)

(2018/C 161/85)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Jean-Claude Kazembe Musonda (Lubumbashi, Konžská demokratická republika) (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, M. Forgeois a A. Guillerme, avocats)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike v rozsahu, v akom ponecháva žalobcu pod č. 11 prílohy II rozhodnutia 2010/788/SZBP a pod č. 11 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005,

určil nezákonnosť ustanovení článku 3 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2010/788/SZBP, zmeneného rozhodnutím 2016/2231/SZBP a článku 2b ods. 1 písm. b) nariadenia 1183/2005/ES,

zaviazal Radu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa v podstatnej časti zhodujú alebo sú podobné s tými, ktoré sa uvádzajú vo veci T-163/18, Amisi Kumba/Rada.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/69


Žaloba podaná 12. marca 2018 – VJ/ESVČ

(Vec T-180/18)

(2018/C 161/86)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: VJ (v zastúpení: N. de Montigny, avocat)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

určil a vypracoval tabuľku výpočtu, ktorá mu bola zaslaná e-mailom z 22. júna 2017 zo strany ESVČ a v rozsahu v akom je to potrebné určil a vypracoval výplatnú pásku prostredníctvom ktorej bolo/bude priznané vyplatenie príspevku na vzdelanie pre jeho deti,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na námietke nezákonnosti v tom, že napadnuté rozhodnutie, oznámenie z 15. apríla 2016 na ktorom je toto rozhodnutie založené a Guidelines ESVČ porušujú Služobný poriadok úradníkov a jeho prílohu X.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nezákonnosti napadnutého individuálneho rozhodnutia. Tento žalobný dôvod sa skladá z piatich častí.

Prvá časť založená na porušení zásad obozretnosti, legitímnej dôvery a právnej istoty a na porušení zásady riadnej správy veci verejných, ako aj práv nadobudnutých žalobcom.

Druhá časť založená na porušení záväzkov prevzatých ESVČ, nesprávnom úradnom postupe, ako aj na porušení zásady právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu.

Tretia časť založená na porušení práva na rodinu a práva na vzdelanie.

Štvrtá časť založená na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

Piata časť založená na absencii vyváženia záujmov a dodržiavaní zásady proporcionality prijatého opatrenia.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/70


Žaloba podaná 9. marca 2018 – Multifit Tiernahrungs/EUIPO (TAKE CARE)

(Vec T-181/18)

(2018/C 161/87)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Multifit Tiernahrungs GmbH (Krefeld, Nemecko) (v zastúpení: N. Weber a L. Thiel, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie obsahujúca slovný prvok „TAKE CARE“ – prihláška č. 16 254 898.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. januára 2018 vo veci R 845/2017-5.

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/70


Žaloba podaná 14. marca 2018 – Lucchini/Komisia

(Vec T-185/18)

(2018/C 161/88)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lucchini SpA (Livorno, Taliansko) (v zastúpení: G. Belotti, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

potom, ako zohľadní porušenia skonštatované v rozsudkoch Súdneho dvora, ktorými bolo zrušené rozhodnutie Komisie K(2009) 7492 v konečnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa porušenia článku 65 UO (vec COMP/37.956 – Výstužné tyče do betónu, opätovné prijatie), zrušil zamietavé rozhodnutie Komisie obsiahnuté v liste zo 17. januára 2018 a súbežne nariadil Komisii vrátiť žalobkyni pokutu, ktorá bola nezákonne uložená a zaplatená, vrátane úrokov,

zrušil zamietavé rozhodnutie Komisie obsiahnuté v liste z 9. januára 2018 a nariadil Komisii pripustiť účasť žalobkyne na konaní COMP/37.956, ktoré má Komisia opätovne otvoriť, aby vykonala rozsudky,

subsidiárne priznal žalobkyni odškodnenie vo výške minimálne 10 miliónov eur, alebo sumu, ktorá sa určí v priebehu konania, alebo ktorú bude Všeobecný súd považovať za spravodlivú na účely primeraného sankcionovania zisteného porušenia článku 41 charty.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa pripomína, že Súdny dvor zrušil rozhodnutie K(2009) 7492 v konečnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa porušenia článku 65 UO (vec COMP/37.956 – Výstužné tyče do betónu) (1) a spresnila, že napriek požiadavkám tohto zrušenia žalovaná odmietla vrátiť jej zaplatenú pokutu a vyzvať ju, aby sa zúčastnila správneho konania, ktoré sa medzičasom znova otvorilo.

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 10 až 14 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (text s významom pre EHP) (2), najmä práva žalobkyne na konanie, ktoré je v súlade so zákonom, a najmä je práva na obranu.

V tejto súvislosti tvrdí, že účasť členských štátov na vypočutiach nie je iba formálne, keďže orgány hospodárskej súťaže sú súčasťou výboru, ktorý Komisia musí pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia konzultovať. Uvedené orgány sa musia vždy zúčastniť plenárnych vypočúvaní, ktoré sú procesným krokom, v ktorom sa sústreďujú argumenty na obranu podnikov pri obvineniach zo strany Komisie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie, najmä práva na riadnu správu vecí verejných.


(1)  Feralpi/Komisia, C-85/15 P (EU:C:2017:709); spojené veci C-86/15 P, Ferriera Valsabbia/Komisia, C-87/15 P, Alfa Acciai/Komisia (EU:C:2017:717), C-88/15, Ferriere Nord/Komisia (EU:C:2017:716) a C-89/15 P, Riva Fire (EU:C:2017:713).

(2)  Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/71


Žaloba podaná 16. marca 2018 – Rietze/EUIPO – Volkswagen (Kraftfahrzeuge)

(Vec T-191/18)

(2018/C 161/89)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rietze GmbH & Co. KG (Altdorf, Nemecko) (v zastúpení: M. Krogmann, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Volkswagen AG (Wolfsburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: ďalší účastník pred odvolacím senátom.

Sporný dizajn: dizajn Spoločenstva č. 762851-0001.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 11. januára 2018 vo veci R 1203/2016-3.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu a vyhlásil dizajn Spoloočenstva č. 762851-0001 neplatný,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 4 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002,

porušenie článku 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.


7.5.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 161/72


Žaloba podaná 16. marca 2018 – Rietze/EUIPO – Volkswagen (Kraftfahrzeuge)

(Vec T-192/18)

(2018/C 161/90)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rietze GmbH & Co. KG (Altdorf, Nemecko) (v zastúpení: M. Krogmann, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Volkswagen AG (Wolfsburg, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: ďalší účastník pred odvolacím senátom.

Sporný dizajn: medzinárodný zápis dizajnu č. DM/073118-3 označujúci Európsku úniu.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 11. januára 2018 vo veci R 1244/2016-3.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu a vyhlásil medzinárodný zápis dizajnu č. DM/073118-3 označujúceho Európsku úniu za neplatný,

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

porušenie článku 4 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002,

porušenie článku 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.