11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/1

Spravodajca:

Plamen DIMITROV

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) sa domnieva, že príjmová nerovnosť a majetková nerovnosť v Európskej únii sa stali hospodárskymi a sociálnymi výzvami, ktoré by sa mali riešiť prijatím vhodných opatrení na štátnej úrovni s podporou na úrovni EÚ. Príjmovej nerovnosti, či už v Európe alebo vo svete, pripisujeme väčší význam. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné poukázať aj na majetkovú nerovnosť, ktorá je omnoho variabilnejšou premennou a má oveľa dlhodobejší účinok. To znamená, že je potrebné objasniť dôvody tejto nerovnosti a faktorov, ktoré ju určujú a navrhnúť politické riešenia na jej odstránenie.

1.2.

Potrebné je vykonať dôkladnú analýzu a posúdenie presnej povahy rozdelenia majetku v EÚ a včas prijať preventívne opatrenia s cieľom odvrátiť také negatívne dôsledky, ako je rýchle miznutie „strednej triedy“ a skutočnosť, že sa čoraz viac ľudí dostáva do skupiny „chudobných pracujúcich“ alebo tých, ktorým „hrozí riziko chudoby a sociálneho vylúčenia“. Trhové hospodárstvo by sa nemalo chápať len ako prostriedok na dosiahnutie intenzívneho hospodárskeho rastu, ale aj ako jeden z mechanizmov potrebných na dosiahnutie cieľov dôležitých pre spoločnosť.

1.3.

Fiškálna politika je najdôležitejším nástrojom, ktorý členské štáty majú k dispozícii na podporu spravodlivého prerozdelenia pridanej hodnoty pre spoločnosť ako celok. V centre záujmu by mali byť aj aktívne politiky zamestnanosti, ktoré pomôžu uľahčiť prechod medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a pracovným životom, spolu s politikami upravujúcimi daňové a sociálne transfery. EHSV odporúča členským štátom, aby čo najskôr realizovali opatrenia, ktoré môžu v spoločnosti ako celku znížiť nerovnosť a zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie novej pridanej hodnoty.

1.4.

EHSV si myslí, že je potrebný dobre fungujúci systém sociálnych transferov a sociálnej pomoci. Prerozdeľovanie ako kompenzačný mechanizmus by malo do značnej miery vypĺňať medzery v systéme trhového hospodárstva. Mali by sa rozvíjať verejné aktíva (sociálna infraštruktúra, zariadenia pre služby vo verejnom záujme atď.) a ich úloha by sa mala vnímať ako prostriedok na riešenie nerovností. Daňové príjmy by sa mali presunúť zo zdaňovania práce na väčšie zdaňovanie majetku vrátane dedičstva a kapitálových príjmov.

1.5.

Koncentrácia bohatstva zároveň vedie k sústreďovaniu obrovskej moci, ktorá má rôzne podoby, ako napríklad narúšanie hospodárskej súťaže. EHSV sa domnieva, že intenzívny hospodársky rast je kľúčom k znižovaniu chudoby a zmenšovaniu majetkových rozdielov. To by sa malo presadzovať prostredníctvom lepšieho využitia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, podpory podnikania, ochrany hospodárskej súťaže, programov na podporu MSP a zavádzania politických opatrení na predchádzanie diskriminácii žien a ľudí žijúcich v znevýhodnených situáciách.

1.6.

EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s účinnosťou súčasnej politiky EÚ v rámci stratégie Európa 2020, v ktorej sa kladie osobitný dôraz na problematiku chudoby. Potrebná je primeranejšia politická podpora, aby sa v boji proti prehlbujúcemu sa trendu nerovnosti poskytla členským štátom dostatočná pomoc. V priebehu posledných rokov chudoba v absolútnom vyjadrení vzrástla (1), a preto sú v boji s ňou potrebné ráznejšie opatrenia. V záujme presadzovania inkluzívnejšieho rastu v rámci integrovaného prístupu sa politiky musia koncipovať na nadnárodnej európskej úrovni. Európsky pilier sociálnych práv by mal byť omnoho užšie prepojený s európskym semestrom, ktorý by mal byť v súlade so stratégiou Európa 2020, aby sa skutočne dosiahli celoeurópske a národné ciele, ktoré sú v nich zakotvené.

1.7.

Spolu s uvedenými opatreniami sú potrebné cielené opatrenia na trhu práce spojené so sociálnou ochranou. Je potrebné zameriavať sa na podporu zamestnanosti a ochranu pracovných síl, pretože nie je vždy možné chrániť pracovné miesta, ktoré sa menia veľmi dynamicky. Veľmi dôležité sú minimálne sociálne normy, ktoré zaručujú slušné mzdy a pracovné podmienky. Dôraz by sa mal klásť na uľahčenie zmien počas pracovného života, a zároveň na zaručenie spoločných pracovných a sociálnych práv vrátane práva vstúpiť do odborov a práva na kolektívne vyjednávanie.

1.8.

EHSV sa domnieva, že sa musí zaviesť transparentný mechanizmus systematického monitorovania údajov týkajúcich sa všetkých príjmov a majetku, pričom sa musí zabezpečiť možnosť konsolidácie týchto údajov. Zlepší sa tým na jednej strane správa a na druhej strane sa uľahčí kompilácia štatistických údajov o rozdelení bohatstva v členských štátoch. V tomto smere by dôležitú úlohu zohrávalo zriadenie registra akcionárov právnických osôb na európskej úrovni.

2.1.

Majetková nerovnosť v Európe má svoj pôvod ďaleko v minulosti. Ide o historický proces, ktorý sa neskončil dokonca ani po vytvorení eurozóny, a to vzhľadom na neustále vznikajúce vnútorné a vonkajšie nerovnováhy spôsobené rôznou mierou faktorov hospodárskej konkurencieschopnosti. Tieto faktory zahŕňajú okrem iného cenové a nákladové aspekty a v súčasnosti sa prehlbujú vzhľadom na veľké politické výzvy, ktorým EÚ čelí, ako je terorizmus, populizmus, celoštátne voľby a z hľadiska ekonomiky nízka úroveň investícií, nízky hospodársky rast, vysoká nezamestnanosť, demografické zmeny a postavenie Európy v rámci nového globálneho súperenia o moc z hľadiska obchodu a digitalizácie.

2.2.

Treba jasne rozlišovať medzi príjmovou nerovnosťou a majetkovou rovnosťou, ktorá má dlhodobý účinok, a preto je nevyhnutné preskúmať ich dôslednejšie. Bohatstvo sa systematicky distribuuje nerovnomerne viac ako príjem. Veľmi často sa stáva, že hospodárske subjekty môžu mať relatívne podobné príjmy, ale z dôvodov súvisiacich s nepeňažnými, altruistickými a dedičskými aspektmi a z iných dôvodov sa veľkosť ich majetku výrazne líši. Zameranie sa na rozdiely v majetku nám preto dáva objektívnejší pohľad na skutočné peňažné rozdiely medzi občanmi EÚ.

2.3.

EHSV zastáva názor, že hospodársky vývoj v Európe je čoraz dynamickejší a je výzvou pre inštitúcie a ich schopnosť udržať tempo so zmenami. Táto otázka je mimoriadne aktuálna z hľadiska diskusie o heterogénnom vývoji jednotlivých členských štátov EÚ. Podstatné rozdiely existujú medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami, medzi západnou a východnou Európou, medzi členskými štátmi v eurozóne a mimo nej a medzi členskými štátmi v schengenskom priestore a mimo neho.

2.4.

EHSV konštatuje, že príjmová nerovnosť a majetková nerovnosť v Európe sa od roku 1970 postupne zvyšujú. Globalizácia by vo všeobecnosti mala pri znižovaní príjmových a majetkových rozdielov medzi jednotlivými štátmi zohrávať pozitívnu úlohu, ale v posledných rokoch sa tento trend pohybuje opačným smerom. Prvých 10 % domácností nielen zarába 31 % z celkových príjmov, ale aj vlastní 50 % celkového bohatstva EÚ-28. V mnohých krajinách rástlo bohatstvo rýchlejšie než hrubý domáci produkt, čo viedlo k veľkým nerovnostiam (2). Tieto nerovnosti majú závažné hospodárske, sociálne a politické následky, ktoré si vyžadujú serióznu verejnú diskusiu, diskusie medzi odborníkmi a politikmi o riešení tohto problému a politické opatrenia.

2.5.

EHSV sa domnieva, že existuje reálne nebezpečenstvo, že sa problém nerovností v celosvetovom meradle zhorší, pretože dynamika hospodárskeho vývoja v Európe je veľmi rýchla a je čoraz ťažšie uplatňovať včasnú makroekonomickú politiku. Zväčšovanie majetkovej a príjmovej nerovnosti v posledných desaťročiach potvrdzuje aj rast Giniho koeficientu, ktorý sa v priemere vo všetkých krajinách OECD zvýšil z 0,29 v polovici 80. rokov 20. storočia na 0,32 – 0,35 v rokoch 2013 – 2015. V jednotlivých členských štátoch EÚ pozorujeme podobný trend (3). Treba však poznamenať, že kritické hodnoty prekračujúce 0,37 už dosiahol v krajinách, ako sú Bulharsko, Litva a Rumunsko (4). Napriek tomu, že existuje veľké množstvo údajov a štúdií o príjmovej nerovnosti, oveľa menej dôkazov existuje o nerovnosti v rozdeľovaní finančných prostriedkov domácností, a to tak v rámci krajín, ako aj medzi nimi. Dokonca ani dnes totiž neexistujú žiadne medzinárodné normy, ktoré by národné štatistické úrady a iní zostavovatelia údajov mohli používať pri zhromažďovaní údajov o rozdelení bohatstva (5).

2.6.

Je znepokojujúce, že vzhľadom na všeobecný nedostatok dôvery v mnohé európske hospodárstva, sa kumulované zisky opätovne neinvestujú, čo viedlo k potláčaniu konkurencie, prudkému poklesu investícií a nedostatku nových pracovných miest. Thomas Piketty o tom vo svojej knihe (6) poskytuje empirické dôkazy, ktoré získal najmä skúmaním európskeho hospodárstva. Ak sa zisk iba hromadí a rekapitalizuje, nepomáha vytvárať pridanú hodnotu ani zvyšovať návratnosť zdrojov v reálnej ekonomike. Preto je logické, že v priebehu desaťročí sa priepasť medzi bohatými a chudobnými v EÚ prehĺbila.

2.7.

Podľa EHSV existuje nebezpečenstvo, že stredná trieda v EÚ bude v strednodobom horizonte vystavená tlaku. V dôsledku digitalizácie a robotizácie zanikne v blízkej budúcnosti čoraz viac pracovných miest. Okrem toho sa vytrácajú aj určité druhy povolaní, hoci na základe minulosti a súčasnosti je zrejmé, že vďaka týmto trendom sa môžu rovnako vytvárať nové pracovné miesta a nové povolania. Pokiaľ sa tieto zmeny nebudú náležite riadiť, očakáva sa, že budú prispievať k zvyšovaniu nerovností. EHSV sa domnieva, že treba včas prijať opatrenia proti negatívnym dôsledkom týchto inak inovatívnych a pre celú spoločnosť užitočných procesov technologickej obnovy.

2.8.

EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s rastúcim neprimeraným pomerom medzi mierou zisku a pridanou hodnotou vytvorenou faktorom práce v členských štátoch. Toto vedie k rastu nerovností v Európe tak z hľadiska majetku, ako aj príjmov.

3.1.

Majetková nerovnosť je zvyčajne oveľa väčšia než príjmová nerovnosť (7). EHSV poukazuje na skutočnosť, že v boji proti hospodárskej a sociálnej nerovnosti sú to v prvom rade členské štáty, ktoré disponujú vhodnými nástrojmi, ako sú napríklad investičné programy na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti, daňový systém a sociálne transfery. Existuje však aj priestor pre opatrenia na európskej úrovni a európske inštitúcie by sa mali týmto problémom vážnejšie zaoberať, pretože jeho vplyvy na reálny hospodársky cyklus môžu byť zložité a oveľa dlhodobejšie. Súčasné politické opatrenia sa naďalej zameriavajú viac na príjmy ako na bohatstvo.

3.2.

EHSV považuje za hlavný problém to, že európske hospodárstvo vytvára rast, ktorý sa často netýka osôb nachádzajúcich sa v ťažkej finančnej situácii. Zámerom v žiadnom prípade nie je vyhradiť sa voči fungovaniu trhového hospodárstva, ktoré ponúka príležitosti na vytváranie bohatstva prostredníctvom inovácií, zakladania podnikov a vytvárania pracovných miest, a tak prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a financovaniu sociálneho zabezpečenia. Avšak ľudia, ktorí sú na spodku pyramídy prerozdeľovania bohatstva a príjmov vo všeobecnosti nemajú z novovytvorených pracovných miest úžitok. Inými slovami spoločnosť bude z finančného hľadiska rovnocennejšia, ak sa politika Európskej únie zameria na opatrenia, ktoré umožnia čoraz väčšiemu počtu ľudí vstúpiť na trh práce, a podeliť sa o výhody plynúce z inkluzívneho hospodárskeho rastu. V tomto zmysle sú zníženie majetkovej nerovnosti a konsolidácia dlhodobého hospodárskeho rastu dve strany tej istej mince.

3.3.

EHSV sa obáva, že rastúce hromadenie bohatstva by mohlo v spoločnosti vytvárať rentiérsku kultúru, následkom ktorej by sa bohatstvo opätovne neinvestovalo. Takáto kultúra nebude teda prispievať k rozvoju reálnej ekonomiky alebo rastu potenciálneho HDP. Toto je základný problém, ktorému sa Thomas Piketty venuje vo svojej knihe, ktorá je výsledkom 15 rokov výskumu a zberu empirických údajov o príjmovej nerovnosti a majetkovej nerovnosti v kapitalistických spoločnostiach. Z konečných výsledkov vyplýva, že v rámci EÚ existujú značné nerovnosti, i keď niektorí jeho metódy spochybňujú. Podľa Pikettyho údajov sa medziročný rast kapitálu pohybuje v rozmedzí 4 – 5 %, zatiaľ čo v závislosti od danej krajiny a vzhľadom na zjavnú heterogenitu príslušných krajín dosahuje medziročný rast príjmov 1 – 1,5 %.

3.4.

EHSV zastáva názor, že na príslušných úrovniach je potrebné prijať dodatočné opatrenia v oblastiach, ako je nadmerná financializácia a ďalšia koordinácia a harmonizácia daňovej politiky, opatrení proti daňovým rajom, daňovým únikom a podvodom, aby sa bojovalo proti dlhodobému trendu v tieňovej ekonomike: nesprávne vykázaný obchodný príjem, nezaregistrovaní alebo utajení zamestnanci a neoficiálne vyplácané mzdy a opatrenia zamerané na optimalizáciu kombinácie rôznych druhov daní a ich relatívny význam v daňových príjmoch členských štátov. Daňové príjmy by mali pochádzať skôr zo zdaňovania majetku ako zo zdaňovania práce.

3.5.

Následkom daňovej konkurencie medzi členskými štátmi v priebehu posledných dvoch desaťročí mnohé vlády realizovali opatrenia, ktoré zmenili redistributívny charakter fiškálnej politiky a podnietili vyššiu nerovnosť. EHSV odporúča, aby členské štáty posúdili negatívne dôsledky daňovej politiky a čo najskôr ich napravili.

3.6.

EHSV sa domnieva, že Junckerov plán by sa mal prioritne zamerať na krajiny s najväčšími nerovnosťami bez ohľadu na ich povahu. Je nutné podporovať zahraničné aj domáce investície. Všetky uvedené opatrenia sa musia vykonať jednotným spôsobom v súlade s európskymi právnymi predpismi a osobitnými vnútroštátnymi podmienkami, pričom čerpanie finančných prostriedkov by sa malo dôkladne monitorovať.

4.1.

Nemecko a Rakúsko sú krajiny eurozóny, kde je majetková nerovnosť najvýraznejšia. Najbohatších 5 % obyvateľov Nemecka vlastní 45,6 % bohatstva krajiny a v Rakúsku je toto číslo vyššie na úrovni 47,6 % (8), (9). Tento problém existuje a trend je rovnaký aj v krajinách, ako je Cyprus, Portugalsko, Francúzsko, Fínsko, Luxembursko a Holandsko (10). Dokazuje to výraznú heterogenitu, pokiaľ ide o rozdelenie zdrojov v jednotlivých krajinách. Na jednej strane tieto krajiny vykazujú nízku mieru príjmovej nerovnosti, ale na druhej strane vysokú mieru majetkovej nerovnosti.

4.2.

V roku 1910 vlastnilo len 10 % európskeho obyvateľstva 90 % bohatstva Európy, pričom 1 % najbohatších ľudí vlastnilo 50 % bohatstva. Neskôr sa nerovnosti výrazne obmedzili v dôsledku dvoch svetových vojen a veľkej hospodárskej krízy, ktorá zničila veľkú časť finančného kapitálu, ako aj v dôsledku politiky rôznych štátov zavádzajúcich veľmi progresívne zdaňovanie príjmov a dedičstva, obmedzenie finančných špekulácií, zvyšovanie miezd na úkor príjmov z kapitálu atď. V 70. a 80. rokoch minulého storočia 1 % najbohatších ľudí vlastnilo 20 % bohatstva, ďalších 9 % bohatých vlastnilo 30 % bohatstva a 40 % príslušníkov strednej triedy vlastnilo 40 % bohatstva. Takisto sa významne znížila príjmová nerovnosť (11). Od roku 1980 sa však nerovnosti opäť začali zvyšovať. V súčasnosti sa vo vyspelých krajinách EÚ-28 súkromný kapitál pohybuje v rozmedzí 500 % – 600 % HDP, pričom v Taliansku dosahuje 800 %.

4.3.

Podľa EHSV existuje aj významný problém v rozdelení bohatstva podľa pohlavia. Krajiny ako Slovensko a Francúzsko sú týmto procesom zasiahnuté najviac. Za nimi nasledujú Rakúsko, Nemecko a Grécko. Na Slovensku a vo Francúzsku patrí viac ako 75 % bohatstva mužom, zatiaľ čo ženám necelých 25 %, a to pri výrazne odlišnom pomere pohlaví v populácii. V Rakúsku, Nemecku a Grécku patrí mužom približne 55 % bohatstva (12). Je dôležité analyzovať príčiny uvedeného trendu a zvážiť, či by sa tento aspekt nemohol zahrnúť do celoeurópskej politiky rodovej rovnosti.

4.4.

EHSV si myslí, že je veľmi dôležité, ako sa bohatstvo distribuuje z hľadiska zabezpečenia potrieb v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, rôznych zdravotníckych služieb, bývania a podobne. V súlade s európskym sociálnym modelom musíme dodržiavať základné zásady, ako je rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie, rodová rovnosť, nediskriminácia a medzigeneračná spravodlivosť. Štrukturálne reformy zamerané na zvýšenie ľudského kapitálu sú dôležité pre zlepšenie životnej úrovne a mohli by tiež znížiť nerovnosti v oblasti príjmov z práce a majetkovej nerovnosti.

4.5.

Približne 44 % občanov eurozóny je určitým spôsobom zadlžených voči bankovým alebo finančným inštitúciám. V porovnaní napríklad s USA (kde tento podiel predstavuje 75 %) je situácia priaznivejšia, ale miera rastu zadlženosti je v posledných rokoch znepokojujúca (13). Veľmi dôležitá je aj zodpovednosť bankového sektora, ktorý by mohol realizovať primárnu prevenciu rastu zadlženosti spoločnosti. Do popredia sa musí dostať zodpovedné správanie.

4.6.

Zrýchlenie globalizácie za posledné tri desaťročia spôsobilo zvýšenie daňového zaťaženia práce a zvrátenie podielu miezd a kapitálu v hrubom domácom produkte. V dôsledku toho sa vo väčšine členských štátov medzi rokom 1980 a 2006 mzdy ako podiel HDP každoročne znížili v priemere o 0,3 %. Za rovnaké obdobie sa podiel zisku v HDP v EÚ-15 zvýšil približne z 31 % na 47 % (14). EHSV je presvedčený, že členské štáty a Európska únia by mali urýchlene realizovať politiky zamerané na zvrátenie tohto trendu.

4.7.

EHSV znepokojuje, že v krajinách, ako je Spojené kráľovstvo a Francúzsko, viac ako 50 % bohatstva predstavujú obytné domy. Táto skutočnosť na jednej strane poukazuje na nedostatok diverzifikácie bohatstva ľudí. Na druhej strane to znamená, že veľká časť obyvateľstva hromadí svoje bohatstvo z príjmov za nehnuteľnosti. Toto bohatstvo sa potom opätovne neinvestuje. Hromadí sa samotná rekapitalizácia. S tým súvisí otázka kapitálu, ktorý rastie oveľa rýchlejšie ako pridaná hodnota. Z najnovšej správy Oxfamu vyplýva (15), že bohatstvo ôsmich najbohatších ľudí na svete sa rovná bohatstvu 50 % najchudobnejších ľudí, čo vo verejnosti vyvoláva veľkú nespokojnosť. Kapitál bol dôležitým faktorom industriálneho obdobia, ale keď sa mení na cieľ samotný, stráca svoj účel.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/7

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

1.1.

Digitalizácia vytvára nové formy zamestnania, ktoré vyvíjajú veľký tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. EHSV odporúča, aby členské štáty, ako aj judikatúry európskych súdov regulovali tieto nové formy zamestnania tak, aby bolo možné jasne identifikovať pracovníkov a zamestnávateľov. EHSV v tejto súvislosti odporúča využívať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorou sa uznal štatút pracovníka pre osoby bez uzatvorenej štandardnej pracovnej zmluvy, ktoré sa aj napriek tomu nachádzali v situácii závislej platenej pracovnej činnosti.

1.2.

V mnohých prípadoch individuálna pracovná zmluva naďalej predstavuje základ pre financovanie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia. Mnohé z nových foriem hospodárskej činnosti a zamestnania, ktoré sa objavili v nadväznosti na rozvoj digitálnych technológií, prekračujú podľa všetkého rozsah pracovnej zmluvy. EHSV sa domnieva, že táto situácia je mimoriadne nebezpečná pre pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť za takýchto podmienok, pretože ich už nechránia ustanovenia týkajúce sa mzdy, pracovných podmienok alebo sociálneho zabezpečenia.

1.3.

Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali zvážiť možnosť zaviesť v právnych predpisoch, ktorými sa riadia dôchodkové systémy, povinnosť platiť príspevky pre všetky osoby, ktoré majú príjem z pracovnej činnosti. Toto opatrenie je naliehavo potrebné z toho dôvodu, že v mnohých prípadoch sa na pracovníkov pôsobiacich v rámci nových foriem práce vyplývajúcich z digitalizácie primerane neuplatňujú súčasné ustanovenia predpisov o dôchodkových systémoch.

1.4.

EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali zvážiť možnosť prepojiť elektronické systémy svojho správcu vnútroštátneho dôchodkového systému alebo systému zdravotného poistenia so systémom správcu dane. Tým by sa umožnilo, aby členské štáty mohli rýchlo identifikovať osoby, ktoré napriek tomu, že nahlasujú príjem zo zárobkovej činnosti, nemajú postavenie poistenca vo verejnom dôchodkovom systéme alebo v rámci systému zdravotného poistenia.

1.5.

Členské štáty majú v rámci svojich vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany aj iné predpísané práva, na základe ktorých sú príjemcovia oprávnení poberať dávky. Tieto dávky zahŕňajú rodičovskú dovolenku, rodinné prídavky, prídavky na deti, ako aj iné druhy dávok. Hoci tieto práva sú často nepríspevkovej povahy, poskytovanie príslušných dávok sa realizuje na základe kritérií oprávnenosti, ktoré v mnohých prípadoch predpokladajú, že potenciálny príjemca má postavenie zamestnanca. EHSV odporúča členským štátom, aby hľadali riešenia, ako poskytnúť pracovníkom zamestnaným v rámci nových foriem práce tieto dávky.

1.6.

Výbor sa nazdáva, že komplexným riešením problémov súvisiacich s uznávaním práv týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia pracovníkov zamestnaných v rámci nových foriem práce by mohla byť všeobecná reforma spôsobu financovania systému. EHSV žiada členské štáty, aby hľadali riešenia umožňujúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia prostredníctvom nástrojov, ktoré zabezpečia ich udržateľnosť a taktiež budú reagovať na potrebu ponúknuť prístup pre osoby pôsobiace v rámci nových foriem práce. Na zabezpečenie udržateľnosti sociálnych systémov aj do budúcnosti a odľahčenie pracovnej sily by sa mohlo uvažovať aj o využití časti digitalizačnej dividendy na tento účel.

1.7.

EHSV sa domnieva, že do diskusií, ktoré začala Európska komisia v súvislosti s vývojom európskeho piliera sociálnych práv, by sa malo povinne zahrnúť aj postavenie pracovníkov pôsobiacich v rámci nových foriem práce, a najmä spôsob uznania ich postavenia, ako aj spôsoby zaručujúce im primeraný prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.

2.1.

Digitalizácia spôsobuje hlboké zmeny v hospodárstve, na trhoch práce, ako aj v spoločnosti všeobecne na vnútroštátnej, regionálnej, ako aj celosvetovej úrovni. Aj keď z digitalizácie vyplývajú zjavné výhody, je jasné, že mnohé spoločenské a hospodárske štruktúry budú čeliť výzvam a digitalizácia môže mať negatívny vplyv na určité odvetvia, ak sa tieto odvetvia neprispôsobia novej situácii. Jedným z odvetví, v rámci ktorého by digitalizácia mohla vyvolať negatívne účinky, je systém sociálneho zabezpečenia.

2.2.

Systémy sociálneho zabezpečenia v Európe, tak ako ich poznáme dnes, boli vytvorené pred viac ako storočím. Sú v rozsiahlej miere založené na priamom vzťahu s trhom práce, keďže sú vo veľkej miere financované z príspevkov platených pracovníkmi a zamestnávateľmi a v rôznej miere prostredníctvom daní. V mnohých členských štátoch základnou podmienkou, od ktorej závisí kvalita poistenia zamestnanca v troch hlavných pilieroch systému sociálneho zabezpečenia (dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie a poistenie v nezamestnanosti), je existencia oficiálne zaregistrovanej individuálnej pracovnej zmluvy.

2.3.

V dôsledku digitalizácie došlo a naďalej dochádza k zásadným zmenám na trhu práce. Tieto zmeny možno vidieť v rôznorodosti foriem zamestnávania, ktoré sa líšia od foriem vychádzajúcich z individuálnej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, ktorá prevládala v predchádzajúcich desaťročiach. Tieto nové formy práce nazývané ako „nezávislý zmluvný dodávateľ“ alebo „spolupracovník“ však boli v skutočnosti v mnohých prípadoch vytvorené preto, aby sa obišli tradičné koncepcie „zamestnanca“, „podnikateľa“ alebo „samostatne zárobkovo činnej osoby“ (1). V tejto súvislosti bude potrebné prispôsobiť systémy sociálneho zabezpečenia, tak aby boli naďalej dlhodobo udržateľné a primerané.

2.4.

Postupne ako budú ročníky zamestnancov narodených v období populačnej explózie odchádzať z trhu práce a budú ich do určitej miery nahrádzať pracovníci pôsobiaci v rámci nových foriem pracovno-zmluvných vzťahov, ako sú zmluvy bez uvedenia pracovného času, zmluvy o príležitostnej pracovnej činnosti alebo občianskoprávne zmluvy, sa na systémy sociálneho zabezpečenia a systémy sociálnej ochrany bude vyvíjať tlak, ktorý sa bude zvyšovať v dôsledku starnutia európskeho obyvateľstva.

2.5.

V tejto súvislosti je zrejmé, že systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany sa budú musieť prispôsobiť zmenám, ku ktorým už dochádza na trhu práce v dôsledku digitalizácie. V niektorých členských štátoch začali sociálni partneri dialóg s cieľom určiť politické voľby a opatrenia, ktoré treba prijať, aby sa zachoval udržateľný a primeraný charakter systému sociálnej pomoci v novom kontexte digitalizácie. Taktiež sú potrebné usmernenia na objasnenie prípadných nedostatkov súvisiacich s postavením zamestnávaných pracovníkov v súvislosti so zdaňovaním a sociálnym poistením.

2.6.

Zvyšujúci sa podiel pracovnej sily pravdepodobne neprispieva do vytvorených systémov sociálneho zabezpečenia, ako sú dávky v nezamestnanosti, zdravotné a dôchodkové dávky alebo poistenie, alebo ich nevyužíva. Túto situáciu musia dôkladne preskúmať sociálni partneri a vlády v členských štátoch, kde sú sociálni partneri kľúčovými hráčmi, no diskusie treba rozšíriť na celú EÚ a zapojiť miestne orgány, ďalšie subjekty občianskej spoločnosti, združenia a poskytovateľov s cieľom vymedziť schodné a udržateľné politické opatrenia, právne predpisy a doplňujúce opatrenia, ktorými sa zabezpečuje účasť na príslušných úrovniach sociálnej ochrany pre celú pracovnú silu, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb.

3.1.

V dôsledku digitalizácie došlo a naďalej dochádza k zásadným zmenám na trhu práce. V súčasnosti existuje mnoho foriem zamestnávania, ktoré nespadajú do rámca tradičného vzťahu typu zamestnávateľ – pracovník, ako sú napríklad pracovníci platforiem, ktorí sa často považujú za samostatne zárobkovo činné osoby. Tento jav vyvíja veľký tlak na systémy sociálneho zabezpečenia. EHSV odporúča, aby členské štáty v rámci reformy trhu práce a systémov sociálneho zabezpečenia tieto javy riešili, a ak je to potrebné, aby pristúpili k ich regulácii.

3.2.

Osobitné právne predpisy týkajúce sa trhu práce, ktoré platia vo väčšine členských štátov, stanovujú, že pracovný vzťah sa realizuje na základe individuálnej pracovnej zmluvy. Mnohé z nových foriem zamestnania, ktoré sa objavili v nadväznosti na rozvoj digitálnych technológií, pracovnú zmluvu už nepoužívajú. EHSV sa domnieva, že situácia týchto pracovníkov by sa mala objasniť, aby im v súlade so základnými zásadami vnútroštátnych systémov bola poskytnutá primeraná ochrana, pokiaľ ide o trh práce a sociálne zabezpečenie. Stratou zamestnania by sa títo pracovníci priamo dostali do kategórie chudobných obyvateľov, keďže ich nechráni systém sociálnej ochrany.

3.3.

Verejné dôchodkové systémy členských štátov sú založené na zásade solidarity medzi generáciami. Výška dôchodku zamestnancov sa však vo všeobecnosti vypočítava v závislosti od výšky príspevkov, ktoré platil zamestnanec a jeho zamestnávateľ počas celého obdobia aktívneho služobného pomeru. To znamená, že pracovníci vykonávajúci netypické aktivity, ktoré nie sú založené na klasickej pracovnej zmluve, budú mať v mnohých prípadoch problém akumulovať dôchodkové práva za príslušné obdobie. Ak sa obdobie pracovnej aktivity, počas ktorej nemali uzatvorenú pracovnú zmluvu, predĺži, je isté, že výška poberaného dôchodku bude mimoriadne nízka a hrozí, že tieto osoby sa ocitnú pod hranicou chudoby. Výbor sa domnieva, že členské štáty by mali zaviesť v právnych predpisoch, ktorými sa riadia dôchodkové systémy, povinnosť platiť príspevky pre všetky osoby, ktoré majú príjem z pracovnej činnosti.

3.4.

V právnych predpisoch väčšiny členských štátov týkajúcich sa dôchodkov je pre samostatne zárobkovo činné osoby stanovená povinná platba príspevkov. Definície samostatnej zárobkovej alebo zamestnaneckej činnosti sa riadia daňovým alebo pracovným právom. Úrady však majú v mnohých prípadoch ťažkosti so zisťovaním povahy činnosti, najmä, pokiaľ ide o postavenie pracovníkov pôsobiacich v rámci nových foriem práce. EHSV odporúča, aby členské štáty v prípade potreby spresnili svoje právne predpisy, tak aby sa formy zamestnaneckej činnosti mohli ľahšie identifikovať. Týmto spôsobom bude možné ľahšie identifikovať pracovníkov vykonávajúcich pracovnú činnosť online alebo iné nové formy práce a členské štáty budú môcť lepšie chrániť akumulovanie ich dôchodkových práv.

3.5.

EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali zvážiť možnosť prepojiť elektronické systémy svojho správcu vnútroštátneho dôchodkového systému so systémom správcu dane, aby bolo možné ľahšie identifikovať tých pracovníkov, ktorí, vzhľadom na skutočnosť, že v danom momente vykonávajú pracovnú činnosť v rámci novej formy práce, nemajú postavenie poistenca v rámci verejného dôchodkového systému. Tým by sa umožnilo, aby členské štáty mohli rýchlo identifikovať osoby, ktoré napriek tomu, že nahlasujú príjem zo zárobkovej činnosti, nemajú postavenie poistenca vo verejnom dôchodkovom systéme. V takomto prípade by bolo možné ich urýchlene zaradiť medzi poistené osoby.

3.6.

Pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, EHSV odporúča ďalej preskúmať o. i. návrh týkajúci sa zavedenia univerzálneho poistenia, ktoré by fungovalo na úrovni EÚ (2), keby sa takýto systém poistenia financoval z príspevkov všetkých spoločností v EÚ. Okrem toho by sa mala preskúmať aj možnosť zaviesť v celej EÚ v národných systémoch poistenia v nezamestnanosti minimálne normy, aby mala o. i. každá osoba, ktorá si hľadá zamestnanie, nárok na finančnú podporu, a to aj tí, ktorí pracovali v rámci nových foriem práce.

3.7.

Vnútroštátne systémy zdravotného poistenia v EÚ sú systémy s takmer univerzálnym pokrytím. Samostatne zárobkovo činné osoby majú často zo zákona povinnosť platiť príspevok do systému verejného zdravotného poistenia. A preto sú poistencami, a teda príjemcami. V prípade pracovníkov pôsobiacich v rámci niektorej z nových foriem práce, ktorí nemajú oficiálne deklarovaný príjem z pracovnej činnosti, však existuje riziko, že nebudú môcť mať postavenie poistenca v rámci systému verejného zdravotného poistenia. EHSV vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zabezpečenie krytia osôb nachádzajúcich sa v takejto situácii.

3.8.

Okrem práv na sociálne zabezpečenie založené na platbách príspevkov zamestnanca a jeho zamestnávateľa, niektoré členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany uplatňujú aj iné regulované právne predpisy oprávňujúce príjemcov poberať dávky. Tieto dávky zahŕňajú rodičovskú dovolenku, rodinné prídavky, prídavky na deti, ako aj iné druhy dávok. Hoci tieto práva sú často nepríspevkovej povahy, poskytovanie príslušných dávok sa realizuje na základe kritérií oprávnenosti, ktoré v niektorých členských štátoch a niektorých prípadoch predpokladajú, že potenciálny príjemca má postavenie zamestnanca. Táto situácia de facto vylučuje pracovníkov pôsobiacich v oblasti nových foriem, keďže im nie sú priznané ich práva.

3.9.

EHSV sa domnieva, že inštitúcie EÚ a členské štáty by sa mali usilovať hľadať riešenia s cieľom uznať postavenie pracovníka osobám vykonávajúcim profesionálnu pracovnú činnosť v rámci nových špecifických aktivít v oblasti digitálnej technológie. EHSV v tejto súvislosti odporúča využívať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorou sa uznal štatút pracovníka pre osoby bez uzatvorenej štandardnej pracovnej zmluvy, ktoré sa aj napriek tomu nachádzali v situácii závislej platenej pracovnej činnosti. Uznaním postavenia pracovníka vo vzťahu k takýmto osobám by sa umožnil ich prístup k dávkam v rámci systému sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany, tak ako v prípade bežných pracovníkov.

3.10.

EHSV privítal, že Európska komisia začala diskusiu o vývoji európskeho piliera sociálnych práv. Do tejto diskusie by sa malo povinne zahrnúť aj postavenie pracovníkov pôsobiacich v rámci nových foriem práce, a najmä spôsob uznania ich postavenia, ako aj spôsoby zabezpečujúce ich prístup k primeraným dávkam v rámci systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.

3.11.

EHSV odporúča, aby členské štáty zriaďovali platformy, ktoré budú zahŕňať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, a formulovali návrhy na prispôsobenie trhu práce digitalizácii. Výbor sa domnieva, že trh práce musí reagovať na výzvy v digitálnom veku a prispôsobiť sa novej realite, aby sa zabezpečil voľný pohyb pracovných síl a zároveň zaručilo, že pracovníci budú zahrnutí do systémov sociálneho zabezpečenia a budú sa na nich vzťahovať právne predpisy týkajúce sa pracovných podmienok.

3.12.

So zreteľom na zložitosť situácie, v ktorej sa nachádzajú pracovníci zamestnaní v rámci nových foriem práce špecifických pre digitálny vek, sa EHSV nazdáva, že globálne riešenia problémov súvisiacich s uznávaním sociálneho zabezpečenia pre tieto osoby by sa mohli hľadať na základe všeobecnej reformy spôsobu financovania systému. EHSV preto žiada členské štáty, aby hľadali riešenia umožňujúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia prostredníctvom nástrojov, ktoré zabezpečia ich udržateľnosť a taktiež budú reagovať na potrebu ponúknuť prístup pre osoby pôsobiace v rámci nových foriem práce. Na zabezpečenie udržateľnosti sociálnych systémov aj do budúcnosti a odľahčenie zaťaženia pracovnej sily by sa mohlo uvažovať aj o využití časti digitalizačnej dividendy na tento účel.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/11

1.1.

Predchádzanie radikalizácii mladých ľudí si vyžaduje dlhodobý záväzok rozličných aktérov a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú v tomto procese dôležitú úlohu. Občianska spoločnosť pomáha zlepšiť spoločenskú odolnosť proti radikalizácii založenú na hodnotách.

1.2.

Inštitúcie členských štátov a EÚ musia aktérov občianskej spoločnosti vnímať viac ako partnerov, a nie ich využívať ako nástroje v boji proti násilnému extrémizmu. Osvedčené postupy, programy a ďalšie iniciatívy z hľadiska prevencie už existujú vo všetkých oblastiach predchádzania radikalizácii, nedostáva sa im však dostatočnej udržateľnej, dlhodobej podpory a často ich postihujú rozpočtové škrty.

1.3.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa k predchádzaniu radikalizácii zaujal prístup založený na spolupráci viacerých subjektov, ktorý si vyžaduje rozsiahle budovanie kapacít vo všetkých príslušných sektoroch. Takýto prístup spája tvorcov politík, štátne inštitúcie, ako je polícia a väzenia, sociálnych pracovníkov (najmä pracovníkov s mládežou), akademickú obec, médiá, podnikateľov a podniky, ako aj zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti vrátane organizácií zastupujúcich rodiny a organizácií sociálnych partnerov, s osobitným dôrazom na mládežnícke organizácie.

1.4.

Je potrebná väčšia vnútroštátna aj európska podpora pre organizácie občianskej spoločnosti v záujme udržateľnejších, dlhodobých rozpočtových zdrojov a koordinácie, komunikácie a realizácie politík v celej EÚ. V rámci stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov sa preto musí ešte viac zvážiť zapojenie a podpora zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti, keďže politika a spoločnosť nesú za boj proti radikalizácii spoločnú zodpovednosť. Program posilnenia občianskej spoločnosti, ktorý bol spustený v rámci internetového fóra EÚ by mohol byť v tejto súvislosti povzbudivou iniciatívou (1).

1.5.

Štruktúry občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov musia byť viac zapojené do činnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) (2). Členské štáty by mali aktívnejšie podporovať štruktúry podobné sieti RAN na regionálnej a miestnej úrovni.

1.6.

Sieť EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a nástroje, ktoré poskytuje Komisia, sú krokom správnym smerom, ale musia sa viac zameriavať na miestne štruktúry občianskej spoločnosti a musia mať lepšie personálne vybavenie a zdroje, aby mohli účinne spájať odborníkov z verejného sektora a organizovanú občiansku spoločnosť.

1.7.

Členské štáty by mali plne využívať nástroje a programy EÚ na predchádzanie radikalizácii, ako je Európska sieť pre strategickú komunikáciu (ESCN) – sieť spolupráce 26 členských štátov s cieľom podeliť sa o analýzu, osvedčené postupy a myšlienky v súvislosti s využívaním strategickej komunikácie v boji proti násilnému extrémizmu (3).

1.8.

Dôležitú úlohu zohrávajú odborové zväzy, pretože zastupujú pracovníkov vo všetkých dôležitých verejných sektoroch. Práve zamestnanci v prvej línii musia byť vyškolení v oblasti predchádzania radikalizácii v úzkej spolupráci s odbornými orgánmi občianskej spoločnosti.

1.9.

EHSV víta zriadenie expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni, ktorá bude pomáhať Komisii v úsilí posilniť reakciu voči radikalizácii a násilnému extrémizmu prostredníctvom lepšej koordinácie politiky a zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti.

1.10.

Osobitné poradenstvo, podporné služby a siete, ktoré pomáhajú identifikovať známky radikalizácie a zároveň zabraňujú akémukoľvek druhu diskriminácie, musia byť prístupné nielen pre zamestnancov verejných služieb, napríklad škôl, ale aj pre rodiny.

1.11.

EHSV zdôrazňuje význam inkluzívneho formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré je absolútne nevyhnutné pre aktívnu účasť na živote rozmanitej spoločnosti, výučbu kritického myslenia a mediálnej gramotnosti a ktoré zároveň pomáha zvyšovať odolnosť spoločnosti voči antidemokratickým, xenofóbnym a populistickým tendenciám, ktoré majú v niektorých prípadoch čoraz väčší vplyv na hlavné politické posolstvo, keďže toto sa prispôsobuje xenofóbnym pocitom a názorom.

1.12.

V snahe predchádzať radikalizácii mladých ľudí je potrebné venovať osobitnú pozornosť práci občianskej spoločnosti s mládežou a mládežníckym organizáciám, ktoré poskytujú alternatívne štruktúry a príležitosti na identifikáciu, ako aj bezpečný priestor na dialóg vrátane aktívneho počúvania a osobného prejavu, a investovať do nich.

1.13.

Za spôsob predchádzania radikalizácii sa musia považovať aj investície do riešenia veľmi vysokej nezamestnanosti mladých ľudí a neistých podmienok zamestnávania v mnohých krajinách EÚ. EHSV okrem toho požaduje, aby sa do popredia pozornosti dostali investície do boja proti chudobe a integrácie mladých ľudí do spoločnosti, vzdelávacích systémov a na trh práce.

1.14.

EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pri predchádzaní radikalizmu zohrávajú náboženské spoločenstvá, a ich spoločenskú zodpovednosť a vyzýva na strategickejšiu angažovanosť pri obrane pravidiel a hodnôt liberálnej demokracie a pri podpore medzikultúrneho dialógu založeného na hodnotách, mieru a nenásilia.

1.15.

Aktívne partnerstvá s podnikmi môžu prispieť k predchádzaniu radikalizácii. Prevádzkovatelia sociálnych médií sa takisto musia zapojiť do boja proti nenávistným prejavom, alternatívnym skutočnostiam a extrémistickej rétorike vo svojom mediálnom priestore.

1.16.

EÚ by mala ukázať, že má veľký záujem predchádzať radikalizácii a užšie spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách.

1.17.

Je dôležité zastaviť finančné toky podporujúce extrémistické štruktúry v rámci EÚ, ako aj z tretích krajín, ktoré brzdia úsilie verejných orgánov a občianskej spoločnosti predchádzať radikalizácii.

2.1.

Toto stanovisko sa zameriava na dlhodobé a účinné opatrenia prijímané v skorom štádiu s cieľom predchádzať radikalizácii mladých ľudí. Na účely tohto stanoviska sa radikalizácia chápe ako proces, prostredníctvom ktorého sa z jednotlivcov alebo skupín stávajú extrémisti (4), ktorí by mohli na svoje ciele používať, propagovať alebo podporovať násilie. Radikalizácia vedúca k násilnému extrémizmu je osobitný proces, ktorý nemožno zamieňať s politickým radikalizmom, nenásilnými radikálnymi názormi alebo činmi ani s legitímnou demokratickou opozíciou. Je neoddeliteľne spojená s násilným extrémizmom, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z roku 2015, a môže sa objaviť v rôznych spoločenských kontextoch. V stanovisku sa zdôrazňujú dôležité aktivity realizované prostredníctvom projektov občianskej spoločnosti a spolupráce medzi vládnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a vyzýva sa na pokračovanie v práci na koherentnej koncepcii EÚ vrátane udržateľnej a účinnej európskej podpory, finančných prostriedkov a koordinácie.

2.2.

EHSV by chcel zdôrazniť, že je potrebné pracovať na spoločných definíciách a porozumení medzi členskými štátmi EÚ a v akademickej obci, pokiaľ ide o jav radikalizácie, násilnej, protidemokratickej činnosti alebo terorizmu a prepojenie medzi nimi. EHSV má preto v úmysle pokračovať v skúmaní týchto otázok z hľadiska občianskej spoločnosti, a tak poskytnúť ďalšie pohľady na túto tému.

2.3.

Násilný extrémizmus motivovaný radikálnymi ideológiami má veľa tvárí, no mnohé z nich sú mladé. Často sú verbovaní mladí ľudia, ktorí pochádzajú zo širokej škály sociálno-ekonomických prostredí a majú veľmi rôznorodé úrovne vzdelania. Stále viac sa tiež verbujú mladé ženy.

2.4.

Mladí ľudia zraniteľní voči radikalizácii, ktorá môže viesť k násilnému extrémizmu, sa často cítia spoločnosťou vylúčení a marginalizovaní alebo zmätení otázkami identity a zmenami. Radikálne ideológie často tvrdia, že poskytujú vedenie, smerovanie a podporu v každodennom živote a kompenzujú pocity menejcennosti z rôznych dôvodov. Práve v tejto oblasti môže zohrávať významnú úlohu občianska spoločnosť tým, že poskytuje alternatívy a vo všeobecnosti posilňovať udržateľnú spoločenskú odolnosť voči radikalizácii založenú na hodnotách.

2.5.

Proces radikalizácie môže byť veľmi rýchly, často prebehne počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Sociálne médiá zohrávajú dôležitú úlohu tým, že poskytujú anonymné a rýchle platformy na nábor a šírenie propagandy.

3.1.

Členské štáty sú primárne zodpovedné za svoju vnútornú bezpečnosť. Európska koordinácia a zavádzanie vhodných opatrení však budú ťažšie, ak je koordinácia na medziinštitucionálnej úrovni nejasná a neexistuje komplexný prístup. Je to stále problematickejšie, keďže terorizmus a radikalizácia majú cezhraničný charakter, čo si vyžaduje lepšiu koordináciu, komunikáciu a realizáciu politík v celej EÚ.

3.2.

Od roku 2005 sa všetky iniciatívy EÚ zamerané proti radikalizácii vykonávajú v súlade so stratégiou EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov, ktorá bola aktualizovaná v roku 2008 a nedávno v roku 2014. Stratégia EÚ bola rozvinutá aj v dvoch oznámeniach, z roku 2014 (5) a 2016 (6), ako aj vo viacerých záveroch Rady (7), v správe Európskeho parlamentu z roku 2015 a stanovisku Výboru regiónov z roku 2016 (8). V rámci stratégie EÚ sa musí venovať ešte väčšia pozornosť zapojeniu a podpore zainteresovaných strán z občianskej spoločnosti. Politika a spoločnosť sa musia spoločne zaoberať nespokojnosťou mladých ľudí s hodnotami liberálneho demokratického systému a musia zabrániť ich radikalizácii.

3.3.

Je chvályhodné, že Európska komisia vo veľmi skorom štádiu uznala význam komplexného prístupu k predchádzaniu radikalizácii. Komisia vyhlásila, že bude podporovať výmenu skúseností a osvedčených postupov v celej EÚ prostredníctvom RAN. V Európskom programe v oblasti bezpečnosti z 28. apríla 2015 (9) stanovila zriadenie centra excelentnosti RAN, ktoré bolo založené 1. októbra 2015. Osobitnú zmienku si zaslúži aj internetové fórum EÚ, ktoré bolo spustené 3. decembra 2015. Revidované usmernenia pre stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov z 24. mája 2017 (10) sú účinnejšie prepojené so skúsenosťami a s odporúčaniami RAN, a preto sa usilujú aj o väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do prístupu založeného na spolupráci viacerých subjektov.

3.4.

V oznámení o predchádzaní radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu (11) Európska komisia avizovala, že navrhne odporúčanie Rady na zlepšenie sociálneho začlenenia. EHSV podporuje tieto zámery a nabáda Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti takýto návrh sformulovala a predložila.

3.5.

V záujme posilnenia úsilia predchádzať a zamedziť radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu a terorizmu, a zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vytvorila Komisia skupinu na vysokej úrovni zloženú z odborníkov v oblasti predchádzania radikalizácii a boja proti nej (expertná skupina Komisie na vysokej úrovni pre oblasť radikalizácie). Táto skupina bude poskytovať rady v súvislosti s ďalším vývojom politiky EÚ v oblasti predchádzania radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu a terorizmu a možnosťami štruktúrovanejšej budúcej spolupráce medzi rôznymi zainteresovanými stranami v tejto oblasti vrátane pracovníkov v teréne a členských štátov.

3.6.

EHSV sa však domnieva, že iniciatívy EÚ a členských štátov zamerané na predchádzanie radikalizácii, ako aj kroky prijaté na ich vykonávanie, sú stále nedostatočné. V mnohých zo súčasných politík EÚ sa na organizácie občianskej spoločnosti kladie príliš veľký dôraz ako na nástroje (a nie partnerov) v boji proti násilnému extrémizmu (napr. nástroje na protiargumentáciu on-line). Výbor sa okrem toho domnieva, že ich motivujú najmä „krízové“ udalosti, ako sú teroristické útoky v posledných rokoch, a preto sa zdá, že sa sústreďujú predovšetkým na islamistický terorizmus a krátkodobú represívnu bezpečnostnú politiku (12), hoci v skutočnosti existuje viac extrémistických hrozieb, pri ktorých sa náboženstvá zneužívajú ako ospravedlnenie a ktoré majú na svedomí extrémistické politické skupiny. Namiesto toho treba investovať do udržateľného a dlhodobého úsilia v oblasti prevencie. EHSV vo svojich stanoviskách na tému Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu (2011) (13) a Program EÚ 2030  (14) už vyzval, aby sa občianska spoločnosť a miestne zainteresované strany viac angažovali a aby im bola poskytnutá ďalšia inštitucionálna podpora (15), keďže zohrávajú významnú úlohu pri rozvíjaní dôvery, sociálnej angažovanosti a demokratického začlenenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

4.1.

EHSV sa dôrazne zasadzuje za to, aby sa k predchádzaniu radikalizácii zaujal prístup založený na spolupráci viacerých subjektov. To si vyžaduje rozsiahle budovanie kapacít vo všetkých príslušných sektoroch. Takýto prístup spája teda tvorcov politík, štátne inštitúcie, ako sú orgány presadzovania práva a väzenia, sociálnych pracovníkov, akademickú obec, médiá a zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti, ako aj sociálnych partneri v tejto oblasti, napríklad odborové zväzy políciu, väzenských pracovníkov a učiteľov.

4.2.

EHSV zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti v boji proti násilnému extrémizmu a poznamenáva, že jej celkový príspevok nesmie byť obmedzovaný aspektmi bezpečnostnej politiky. V tomto stanovisku sa uvádzajú príklady aktivít a projektov občianskej spoločnosti, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnej udržateľnosti a integrácie. Ide o jednu z početných oblastí, v ktorej príspevok občianskej spoločnosti presahuje rámec akýchkoľvek opatrení bezpečnostnej politiky.

4.3.

EHSV preto víta sieť tvorcov politík v oblasti prevencie na vnútroštátnej úrovni, ktorú zriadila Komisia vo februári 2017 a ktorej cieľom je zintenzívniť výmenu poznatkov a skúseností v členských štátoch a zvýšiť účasť členských štátov na činnostiach RAN. Novovytvorená skupina expertná skupina Komisie na vysokej úrovni zameraná na radikalizáciu je ďalším krokom k posilneniu tejto výmeny medzi príslušnými zainteresovanými stranami.

4.4.

Členské štáty by mali v plnej miere využívať nástroje a programy EÚ na predchádzanie radikalizácii a mali by samy poskytovať primerané rozpočtové zdroje, ktorých je takmer všade nedostatok. Ak majú byť výsledky udržateľné, opatrenia na predchádzanie radikalizácii si vyžadujú dlhodobý záväzok.

4.5.

Obzvlášť dôležitú úlohu zohrávajú odborové zväzy, pretože zastupujú okrem iného zamestnancov v prvej línii vo všetkých príslušných sektoroch a môžu poskytovať odbornú prípravu a služby svojim členom. EHSV preto žiada, aby boli na verejné služby a sociálnu prácu vyčlenené primerané ľudské aj finančné zdroje na všetkých úrovniach, najmä na miestnej úrovni. Napríklad väčšia prítomnosť policajtov na miestach s rizikom trestnej činnosti môže zabrániť vzniku priestorov s vysokou mierou násilia, kde neplatia žiadne zákony.

4.6.

Inkluzívne formálne a neformálne vzdelávanie je rozhodujúce pre aktívnu účasť na živote spoločnosti. Môže vytvárať tolerantné a pluralitné spoločnosti šírením informácií o liberálnych a humanistických hodnotách a normách založených na demokracii a právnom štáte. Školy, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj iniciatívy v oblasti práce s mládežou sú kľúčovými inštitúciami, ktoré môžu zohrávať úlohu pri včasnom predchádzaní radikalizácii, ak vedú ku kritickému mysleniu a mediálnej gramotnosti (16), a v kombinácii s fungujúcimi trhmi práce môžu podporovať sociálne začlenenie tým, že ponúkajú dobré vyhliadky, najmä pre mladých ľudí. Dobré systémy vzdelávania a odbornej prípravy samy osebe nemôžu zaručiť predchádzanie radikalizácii, ale môžu pomôcť zvýšiť odolnosť voči nej.

4.7.

Takisto treba posilniť vzdelávaciu činnosť nad rámec štátneho školského systému a príslušné iniciatívy občianskej spoločnosti musia dostať ešte väčšiu podporu s cieľom vytvoriť medzikultúrne povedomie a súčasne jasný záväzok k slobode, liberálnej demokracii a právnemu štátu. Informovaný prístup k rôznym kultúram a svetovým regiónom, najmä v kontexte migračnej krízy, ale aj šírenie nekompromisného chápania hodnôt našej spoločnosti, ako je úloha mužov a žien založená na rovnosti a rovnakých príležitostiach, môžu aktívne prispieť k prevencii.

4.8.

Konkrétnejšie by sa malo viac investovať do práce občianskej spoločnosti s mládežou a mládežnícke organizácie by mali zabezpečovať kultúrne, športové a iné voľnočasové aktivity s cieľom poskytnúť alternatívne identifikačné štruktúry a príležitosti, ako aj bezpečné priestory na dialóg a osobný prejav.

4.9.

K rozvoju vysokokvalitného boja proti propagande a protiargumentácie v súvislosti s „ponukami“ radikálnych skupín významne prispieva popri sektore štátneho školstva najmä organizovaná občianska spoločnosť, ako už EHSV zdôraznil (17). Náboženské spoločenstvá a predovšetkým svedkovia, obete a osoby, ktoré prežili, z konfliktných regiónov, ako aj tí, ktorí opustili extrémistické skupiny, môžu užitočne prispieť tým, že budú pôsobiť ako vzor. Práve preto, že vzdelávacie systémy, občianska spoločnosť a miestne orgány zohrávajú pri predchádzaní radikalizácii kľúčovú úlohu, potrebujú v dlhodobom horizonte oveľa viac pomoci, podpory a financovania.

5.1.

Výbor podporuje najmä iniciatívu na podporu dialógu s tvorcami politík na európskej a vnútroštátnej úrovni a žiada, aby sa na všetkých úrovniach vytvoril formálny rámec pre pravidelné výmeny, ktorým by sa zabezpečilo, aby sieť RAN mohla poskytnúť členským štátom a európskym inštitúciám praktické odporúčania. Okrem toho by sa systematickejším šírením jej odporúčaní a výsledkov mohol maximalizovať jej vplyv na všetkých úrovniach. Expertná skupina na vysokej úrovni bude poskytovať odporúčania v tomto ohľade.

5.2.

V tejto súvislosti EHSV víta myšlienku zostaviť prehľad programov predchádzania radikalizácii a stratégií vymanenia sa spod jej vplyvu, ktoré existujú v každom členskom štáte. Takéto prehľady by sa mohli sprístupniť aj na európskej úrovni, napríklad prostredníctvom RAN, s cieľom zlepšiť dialóg medzi vládnymi orgánmi a zainteresovanými stranami z radov občianskej spoločnosti, čím by sa vytvárali synergie a predchádzalo programovej duplicite. Informovanosť o týchto iniciatívach sa musí v celej EÚ výrazne zlepšiť.

5.3.

Štruktúry občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktoré by sa chceli podieľať na predchádzaní radikalizácii alebo už v tejto oblasti pôsobia, musia byť viac zapojené do činnosti RAN. Preto musia členské štáty ďalej podporovať štruktúry podobné RAN na regionálnej alebo miestnej úrovni.

5.4.

Zainteresované strany z radov občianskej spoločnosti a vládne orgány, združenia, ako aj športové kluby a organizácie zastupujúce rodiny, školy, mládežnícke organizácie a aktivity, náboženské spoločenstvá, sociálne služby a polícia musia spolupracovať a prijať spoločný, interdisciplinárny prístup, aby sa stratégie na predchádzanie radikalizácii mohli začať v skorom štádiu. Najmä zamestnanci v prvej línii vo všetkých príslušných oblastiach sa preto musia vzdelávať v oblasti predchádzania radikalizácii v úzkej spolupráci s odbornými štruktúrami občianskej spoločnosti. Okrem toho sa musia zamestnancom sprístupniť príslušné poradné orgány a siete, ktoré pomáhajú identifikovať známky radikalizácie a zároveň umožňujú zabrániť akémukoľvek druhu diskriminácie.

5.5.

Miestne orgány a ich administratíva zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri predchádzaní radikalizácii, pretože môžu spojiť všetky zainteresované strany na miestnej úrovni. Existujúce mechanizmy financovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni treba posilniť a viac sprístupniť, pričom treba znížiť byrokratické prekážky a dodať rozsiahle udržateľné financovanie.

5.6.

EHSV žiada, aby sa viac investovalo do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, práce s mládežou a zariadení na voľný čas, ktoré podporujú integráciu a demokratické hodnoty spoločné pre celú EÚ.

5.7.

Napriek tomu členské štáty dostatočne neinvestujú, aby poskytli mladým ľuďom vynikajúce príležitosti, a tak riešili radikalizáciu, ktorá môže vyplynúť aj zo sociálnej marginalizácie a z nedostatku príležitostí, napríklad v dôsledku odchodu zo vzdelávacieho systému Za spôsob predchádzania radikalizácii sa vo všeobecnosti musia považovať aj opatrenia na riešenie veľmi vysokej nezamestnanosti mladých ľudí a neistých podmienok zamestnávania v mnohých krajinách EÚ.

5.8.

V školskom vzdelávaní a programoch odbornej prípravy pre štátnych zamestnancov, napríklad v orgánoch presadzovania práva a väzeniach, by sa mali väčšmi zohľadňovať otázky ako identita, rodovo špecifické a kultúrne konflikty spojené s úlohami, rozsah sociálno-ekonomických konfliktov a prisťahovalectvo, ako aj diskriminácia, sociálne vylúčenie a šikanovanie, ktoré môžu byť využité v extrémistickej propagande a extrémistickými skupinami. Hlavným predmetom v tejto súvislosti, ako je občianska náuka, sa však v učebných osnovách mnohých krajín EÚ venuje len malá pozornosť. Naďalej je nevyhnutné rozvíjať mediálne zručnosti pri používaní internetu a sociálnych médií medzi mladými ľuďmi, rodičmi a učiteľmi.

5.9.

Voči radikalizácii nie sú zraniteľní len mladí ľudia, ktorí sú postihnutí chudobou alebo nezamestnanosťou, ale materiálna deprivácia a nedostatok príležitostí a aktívnej účasti môžu viesť k sociálnemu vylúčeniu, ktoré sa môže stať vstupnou bránou pre osoby, ktoré robia nábor s cieľom radikalizácie. EHSV okrem väčších investícií na boj proti chudobe (18) požaduje, aby sa do popredia pozornosti dostala integrácia mladých ľudí do spoločnosti, vzdelávacích systémov a trhu práce. EHSV opakovane zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa v členských štátoch zaviedli rozsiahle integračné systémy, ktoré uľahčia prístup na trh práce, uznávanie kvalifikácií a poskytovanie odborného a jazykového vzdelávania ako integračných nástrojov, a odmieta akúkoľvek diskrimináciu z etnických a náboženských dôvodov (19).

5.10.

Pre rodiny mladých ľudí, ktorí sú na ceste k radikalizácii, sú veľmi dôležité špecifické rady a podporné služby. Ak tieto rodiny zistia u mladých príbuzných zmeny, ktoré poukazujú na radikalizáciu, musia mať takisto prístup k príslušným kontaktným osobám a sieťam. Organizácie a iniciatívy občianskej spoločnosti potrebujú vzhľadom na svoju prístupnosť najmä podporu pri navrhovaní programov zahŕňajúcich dialóg a výmenu poznatkov s marginalizovanými mladými ľuďmi a ich rodinami.

5.11.

Programy na boj proti domácemu násiliu pomáhajú predchádzať radikalizácii, pretože na základe skúseností s domácim násilím sa môžu vytvárať nesprávne vzory a nesprávne pochopenie úloh, ktoré často podporujú kriminalitu. Potrebujú tiež ďalšiu inštitucionálnu a finančnú podporu.

5.12.

Aktívne partnerstvá s podnikmi môžu prispieť k prevencii. Platí to najmä pre sektor IKT. Inovatívne nástroje, napríklad tie, ktoré ponúkajú sociálne médiá a internet, môžu pomôcť rozširovať protiargumenty prostredníctvom možností, ktoré sú nízkonákladové alebo v najlepšom prípade bezplatné. Podniky môžu pomôcť organizáciám občianskej spoločnosti a odborníkom využiť ich profesionálne komunikačné a mediálne zručnosti a podporiť rozvoj cielenej reklamy a cielených kampaní.

5.13.

Súbežne sa poskytovatelia online služieb musia zapojiť do boja proti nenávistným prejavom, alternatívnym skutočnostiam a extrémistickej rétorike vo svojom mediálnom priestore a mali by mať povinnosť odstrániť nezákonný extrémistický obsah zo svojich stránok. Sledovanie internetovej komunikácie by sa však nemalo stať nástrojom, ktorý môže zasahovať do súkromného života občanov (20).

5.14.

V tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby rozvíjali komunikačné a mediálne zručnosti zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti, aby sa mohli vypracovať a pre ostatných profesionálov a projekty sprístupniť primerané opatrenia na boj proti šíreniu radikálneho obsahu, ktorý podnecuje násilie. Jednou z možností, ako dosiahnuť tento cieľ, by bolo, aby členské štáty udržateľne prispievali k programu posilnenia občianskej spoločnosti.

5.15.

EHSV vyzýva, aby sa vyčlenilo viac finančných prostriedkov na výskum, ktoré EÚ už poskytuje prostredníctvom svojich výskumných programov na predchádzanie radikalizácii (napríklad v spojitosti s centrom excelentnosti RAN), a aby sa rozvíjala intenzívnejšia komunikácia medzi akademickou obcou a expertmi z radov občianskej spoločnosti v tejto oblasti.

5.16.

K radikalizácii veľmi často dochádza vo väzenskom systéme. Vo väzenskom prostredí sa sústreďuje množstvo rizikových faktorov, ako je koncentrácia osôb, osobné situácie poznačené vylúčením, príliš veľa času atď. Je nevyhnutné proaktívne zasiahnuť, aby bolo ľahšie riadne vyškoliť väzenských pracovníkov a umožniť im odhaliť rizikové situácie. V tejto oblasti možno nájsť pozitívne skúsenosti, ako aj dobré mechanizmy na predchádzanie takýmto situáciám. Na to, aby sa to mohlo dosiahnuť, musia mať väzenia primeranú veľkosť a kvalifikovaných zamestnancov a v záujme podpory nápravy musí byť počet väzenských pracovníkov primeraný počtu väzňov. Mohla by sa viac posilniť úloha odborových zväzov v tejto oblasti, napríklad organizovaním školení a šírením poznatkov získaných prostredníctvom siete RAN.

5.17.

Verejní činitelia v bezpečnostných orgánoch, väzeniach, zariadeniach sociálnej práce, školách a iných relevantných štátnych inštitúciách, ktoré majú veľa väzieb na organizovanú občiansku spoločnosť, musia zaujať prístup založený na spolupráci viacerých subjektov, ktorý presahuje represívne opatrenia a zameriava sa viac na odbornú prípravu v oblasti prevencie a zvyšovania povedomia o tejto téme. Na tento účel sa môžu sprístupniť odborné znalosti a zdroje na európskej úrovni a podporovať cielená spolupráca s občianskou spoločnosťou.

5.18.

Je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi vládnymi a mimovládnymi orgánmi v oblasti reintegrácie bývalých väzňov, aby sa zabezpečila ich úspešná sociálna rehabilitácia. Mnohí radikalizovaní mladí ľudia majú kriminálnu minulosť.

5.19.

Začlenenie bývalých väzňov do trhu práce je ťažké v dôsledku stigmy, ktorá sa často spája s trestom odňatia slobody. Je to však dôležitý krok smerom k predchádzaniu radikalizácii. Sociálni partneri (v tomto prípade najmä zamestnávatelia) by v tejto súvislosti mali prispieť tak, že príslušným osobám ponúknu druhú, a často aj prvú šancu.

5.20.

EÚ by mala ukázať, že má veľký záujem predchádzať radikalizácii a užšie spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách, ktoré predstavujú vysoké riziko radikalizácie a ktoré môžu byť ohniskami radikalizácie alebo sa nimi stanú.

5.21.

Konkrétnejšie, vonkajšia činnosť EÚ v oblasti boja proti terorizmu a odolnosti štátov a spoločností, ako sa uvádza v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, poukazuje na to, že je potrebné podporovať dialóg medzi kultúrami a náboženstvami rozširovaním partnerstiev s občianskou spoločnosťou, so sociálnymi organizáciami, s náboženskými spoločenstvami a so súkromným sektorom v týchto krajinách. Existuje veľké riziko, že úsilie občianskej spoločnosti by mohlo zlyhať, pretože vonkajší aktéri v tretích krajinách majú značný vplyv, ktorý sa prejavuje napríklad financovaním násilných extrémistických hnutí v členských štátoch EÚ a v ich susedstve. Takéto finančné toky je nevyhnutné zastaviť.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/18

Spravodajca:

Peter SCHMIDT

1.1.

EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa v EÚ vytvorila komplexná potravinová politika, ktorá by umožňovala zdravé stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečila dodávateľské reťazce, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti. Komplexná potravinová politika EÚ by mala viac zjednotiť oblasti politiky súvisiace s potravinami, vrátiť potravinám hodnotu a podporiť dlhodobý prechod od dôrazu na výrobu a spotrebu potravín k potravinovému občianstvu.

1.2.

Platný politický rámec v EÚ nie je prispôsobený na prechod na udržateľnejšie potravinové systémy, ktorými by sa zaistila účinná implementácia cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj uplatňovanie práva na výživu a ďalších ľudských práv. Existujúce politické rámce boli možno úspešné pri riešení jednotlivých problémov, nie sú však celkovo zosúladené, čo je potrebné na riešenie škály úloh, ktorým budú svetové a európske potravinové systémy v budúcnosti čeliť. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné preorientovať a zosúladiť existujúce politické nástroje EÚ tak, aby viedli k vytvoreniu environmentálne, hospodársky a sociálno-kultúrne udržateľných potravinových systémov. EHSV tiež pripomína, že komplexná potravinová politika by mala dopĺňať, a nie nahrádzať transformovanú SPP (1).

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné pestovať kultúru, v ktorej sa oceňuje výživový a kultúrny význam potravín, ako aj ich sociálny a environmentálny dosah. Bohatý výber potravín a regionálnych a miestnych špecialít, ktoré sú v EÚ dostupné, je z tohto hľadiska skutočným prínosom, a ako taký by sa mal ďalej zhodnocovať. Komplexná potravinová politika by mala podporovať väčšie ocenenie potravín spotrebiteľmi, propagovať predchádzanie potravinovému odpadu a jeho obmedzovanie, a tiež pomôcť znovu začleniť cenu potravín medzi ostatné hodnoty a zosúladiť ju s nimi. Predovšetkým by však mala výrobcom zabezpečiť spravodlivé ceny, aby poľnohospodárstvo ostalo životaschopné.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že všetci zainteresovaní v celom potravinovom dodávateľskom reťazci zohrávajú určitú rolu pri vytváraní komplexného rámca, aby sa dosiahlo spravodlivé rozdelenie v celom reťazci. Žiadne odvetvie to nedokáže samo o sebe. Komplexná potravinová politika by mala využiť silu priemyslu a maloobchodu na urýchlenie prechodu spotrebiteľov k udržateľnosti. Na prechod k udržateľným potravinovým systémom je potrebné, aby angažovaní spotrebitelia prijali koncepciu aktívneho potravinového občianstva. Znamená to tiež, že komplexnou potravinovou politikou sa musí zabezpečiť schopnosť európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia predávať výrobky na takej úrovni kvality, vďaka ktorej si zachová postavenie dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov.

1.5.

ESHV berie na vedomie rastúci počet iniciatív, ktoré sa na regionálnej a miestnej úrovni uskutočňujú na podporu alternatívnych potravinových systémov. Tieto iniciatívy vytvárajú tesnejšie väzby medzi výrobcami a spotrebiteľmi, vytvárajú príležitosti pre miestne podniky na tvorbu nových pracovných miest a obnovujú vzťah spoločenstiev k potravinám. EHSV tiež zdôrazňuje úlohu miest pri rozvoji integrovanejších opatrení potravinovej politiky. Komplexná potravinová politika by sa mala budovať na spoločnom riadení, stimulovať ho a rozvíjať, a to na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, štátnej aj európskej. Vytvorilo by to rámec, ktorý by týmto iniciatívam umožnil rozvíjať sa bez ohľadu na ich rozsah.

1.6.

EHSV volá po novom inteligentnom systéme označovania potravín z hľadiska udržateľnosti. Politika sa doposiaľ zameriavala na nutričné údaje a tvrdenia o vplyve na zdravie, avšak ESHV si všíma, že rastú obavy z nedostatku informácií, ktoré spotrebitelia majú o sociálnom a environmentálnom dosahu potravín. Potravinári sú si vedomí toho, že ich odvetvie môže do istej miery ovplyvniť dosah na životné prostredie, ale v konečnom dôsledku je nevyhnutné zaangažovať spotrebiteľov a poskytovať im informácie.

1.7.

V záujme podpory vytvorenia komplexného rámca spájajúceho jednotlivé oblasti politiky EÚ súvisiace s potravinami EHSV navrhuje, aby sa v krátkodobom resp. strednodobom horizonte vytvorila medzisektorová a medziinštitucionálna pracovná skupina za účasti rôznych GR Komisie a iných inštitúcií. Úlohou pracovnej skupiny by bolo vypracovať akčný plán pre udržateľnosť potravín, s cieľom pomôcť EÚ realizovať ciele trvalo udržateľného rozvoja súvisiace s potravinami. Akčný plán by sa mal vypracovať participatívnym postupom za účasti zainteresovaných subjektov z celého potravinového dodávateľského reťazca, občianskej spoločnosti a výskumných pracovníkov. EHSV navrhuje nájsť a vytvárať priestor na zapojenie a aktívnu účasť občianskej spoločnosti v tomto procese.

1.8.

EHSV obzvlášť odporúča vytvoriť hodnotiacu tabuľku EÚ pre udržateľné potraviny, ktorá by umožňovala riešiť problémy s potravinovými systémami viacročným prístupom, a tým podporila zosúladenie politiky na rôznych úrovniach správy. Hodnotiaca tabuľka by poskytovala ukazovatele, a tým stimulovala a monitorovala pokrok smerom k dosiahnutiu stanovených cieľov.

1.9.

Z dlhodobejšieho hľadiska a v závislosti od záverov pracovnej skupiny EHSV povzbudzuje Európsku komisiu, aby preskúmala možnosti zriadenia osobitného GR pre potraviny, ktoré by bolo jasným ústredím pre úlohy EÚ vo všetkých oblastiach politiky súvisiacich s potravinami a bolo by podľa potreby zdrojom regulácie, právnych predpisov a základom presadzovania. Takúto štruktúru by mohli všetky členské štáty EÚ napodobniť vo forme osobitných ministerstiev pre potraviny.

2.1.

EHSV vo svojom prieskumnom stanovisku na tému Udržateľnejšie potravinové systémy, ktoré vypracoval na žiadosť holandského predsedníctva Rady EÚ v roku 2016, žiadal, aby sa vytvorila komplexná potravinová politika, ktorá podporí prechod na udržateľnejšie potravinové systémy a zabezpečí väčší súlad politických cieľov súvisiacich s potravinami (ako je udržateľná poľnohospodárska výroba, zdravé stravovanie, ochrana životného prostredia, spravodlivé obchodné vzťahy, atď.) Toto stanovisko vychádza z odporúčaní predchádzajúceho stanoviska ďalej rozvíjať základné princípy a víziu komplexného rámca.

2.2.

Medzitým vzrástla aj vôľa zaujať k potravinovej politike celostnejší prístup. OSN okrem toho vyhlásila Desaťročie opatrení v oblasti výživy a uznala, že v záujme zdravšieho stravovania a lepšej výživy je potrebné prepracovať potravinové systémy. Panel expertov na vysokej úrovni Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť vo svojej správe zo septembra 2017 ďalej zdôraznil túto nevyhnutnosť (2). Na úrovni EÚ Výbor regiónov nedávno prijal stanovisko, v ktorom požaduje komplexnú a udržateľnú potravinovú politiku EÚ spájajúcu rôzne oblasti politiky súvisiace s potravinami. Medzinárodný panel odborníkov na udržateľné potravinové systémy (IPES Food) spustil trojročný participatívny proces so zapojením skupín vedcov, zainteresovaných subjektov, aktérov z radov občianskej spoločnosti a tvorcov politiky s cieľom vytvoriť do roku 2018 víziu spoločnej potravinovej politiky. Množstvo medziodvetvových iniciatív na úrovni členských štátov, regiónov a obcí už teraz s aktívnou účasťou občianskej spoločnosti mení európske potravinové systémy.

2.3.

EHSV sa domnieva, že implementácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Európe zohráva dôležitú úlohu jednak v posune smerom ku komplexnému prístupu, ktorý zahŕňa rôzne oblasti politiky (poľnohospodárstvo, zdravie, životné prostredie, obchod, rozvoj, inovácie atď.) a úrovne správy (EÚ, štátna, miestna), a jednak v dosiahnutí udržateľnejších spôsobov výroby potravín a spotreby. Prebiehajúca diskusia o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2020 je tiež významnou príležitosťou na zaistenie súladu medzi cieľmi transformovanej poľnohospodárskej politiky a cieľmi v iných oblastiach politiky súvisiacimi s potravinami (3).

2.4.

Niektoré členské štáty (napr. Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko) sú čoraz aktívnejšie v oblastiach politiky súvisiacich s potravinami, pokiaľ ide o zdravie, životné prostredie a udržateľnosť. EHSV varuje, že situácia, v ktorej sa v rôznych členských štátoch uplatňujú rôzne prístupy, môže byť spotrebiteľom a podnikom na škodu. Považuje to za ďalší dôvod na predloženie požiadavky vytvoriť komplexný rámec na úrovni EÚ.

3.1.

Objavuje sa čoraz viac vedeckých dôkazov o vplyve potravín na zdravie, životné prostredie a spoločnosť ako celok. Problematika potravín, ktorou sa mala zaoberať SPP, sa medzičasom stala omnoho zložitejšou. Európa netrpí nedostatkom a za tento úspech vďačí SPP a rastúcim príjmom, ako aj zlepšeným výrobným postupom v poľnohospodárstve. V odvetví potravinárstva sa zamestnanosť a tvorba pridanej hodnoty presunuli z mora a súše do závodov, maloobchodu a stravovacích služieb. Programy v oblasti zdravia sa už nezameriavajú len na podvýživu. Nevhodné stravovacie návyky v dôsledku sociálnej nerovnosti a novodobej potravinovej chudoby sa vyskytujú aj dnes, ale ďaleko ich prevažuje hromadný výskyt neprenosných ochorení. Medzi ne patria srdcové ochorenia, mŕtvice, cukrovka a obezita. Srdcovo-cievne ochorenia v EÚ každoročne spôsobujú 1,8 milióna úmrtí, čo je 37 % všetkých úmrtí v EÚ (4). V roku 2015 žilo v EÚ 49 miliónov ľudí so srdcovo-cievnym ochorením.

3.2.

Spoločenské trendy v Európe priniesli veľké zmeny v stravovaní, chutiach a štýloch varenia. Od vytvorenia SPP sa modely spotreby a životný štýl zmenili. Vývoj v príprave jedál sa dotkol najmä žien, keďže v minulosti niesli, a často i dnes nesú väčšinu zodpovednosti za stravu v domácnostiach. Zmeny v potravinárskej technológii mali tak pozitívny, ako aj negatívny spoločenský dosah. Rozšírili sa možnosti výberu, ale európske rozmanité a bohaté kultúrne dedičstvo sa miestami oslabilo. Veľké potravinárske spoločnosti vyčlenili veľké marketingové rozpočty na to, aby presvedčili spotrebiteľov na konzumáciu vysoko spracovaných potravín. Z údajov z odvetvia vyplýva, že napríklad v Belgicku pochádzajú dve tretiny kalorickej spotreby z vopred pripravených a balených polotovarov, čo je dokonca viac ako v Spojenom kráľovstve (5). Orgány verejného zdravotníctva sú znepokojené nadmernou konzumáciou polotovarov s vysokým obsahom soli, cukru a tukov. Takéto polotovary môžu byť lacné, čo je lákavé pre ľudí s nízkymi príjmami, ktorých zdravotný stav je už aj tak podpriemerný. Strava teda prispieva k sociálnej nerovnosti v Európe (6). V Európe zaznamenávame od začiatku veľkej hospodárskej krízy nárast charitatívnych potravinových darov. Poskytovanie takejto potravinovej pomoci v naliehavých situáciách však nemôže nahradiť potláčanie sociálnych nerovností v Európe, ktorých dôsledkom sú zdravotné problémy spôsobené nevhodnou stravou.

3.3.

Dosah potravín na životné prostredie je zdokumentovaný a uznávaný. Známou hrozbou sú tiež klimatické zmeny. EÚ rozhodne podporuje Rámcový dohovor OSN o zmene klímy dohodnutý v roku 2015 v Paríži. EÚ tiež vytvorila právne predpisy na lepšiu ochranu životného prostredia a zabránenie škodám, napríklad prostredníctvom rámcovej smernice o vode. Európske potravinové preferencie však podporujú modely spotreby spôsobujúce vysokú spotrebu vody, ktorá je skrytá alebo súvisí s výrobou, čo je hrozbou pre členské štáty (7) a vyžaduje si integrovanejší prístup k pôde, poľnohospodárstvu a vode (8). Problematická je aj skutočnosť, že pôda v Európe je zraniteľná. Zo simulácií Spoločného výskumného centra EÚ vyplýva, že v EÚ s 27 členskými krajinami vodou spôsobená erózia ohrozuje 130 miliónov hektárov plochy, pričom na takmer 20 % plochy dochádza k úbytku pôdy v rozsahu viac ako 10 ton na hektár za rok (9). Straty biodiverzity boli zaznamenané tak na súši, ako aj v morskom prostredí, kde sa rozmanitosť druhov podľa údajov ocitá pod tlakom (10). Členské štáty aj napriek tomu bez zváženia dosahu na životné prostredie odporúčajú spotrebiteľom jesť ryby ako súčasť zdravej výživy.

3.4.

Z ekonomického hľadiska sa posledných 60 rokov považuje za úspech. Potraviny sú vždy dostupné. Priemerný podiel výdavkov domácností na potraviny klesol z 30 % na 15 %. Nástupom obrovských potravinových reťazcov sa znížili spotrebiteľské ceny. Ekonómovia si dnes však kladú otázku, či ceny potravín odrážajú skutočné výrobné náklady, alebo či niektoré náklady nezohľadňujú v plnej miere. EHSV si so záujmom všíma prebiehajúcu prácu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v oblasti účtovania plných nákladov poľnohospodárskych výrobkov (11). V potravinovom dodávateľskom reťazci sa prehĺbila nerovnováha v rozložení síl, čo vedie k nekalým obchodným praktikám a podobným dôsledkom (12), a znížil sa podiel zo spotrebiteľskej ceny, ktorý pripadá poľnohospodárom.

3.5.

Sklon k nadprodukcii stlačil ceny dole, no zároveň inštitucionalizoval plytvanie potravinami. Zatiaľ čo spotrebitelia v krajinách s nízkymi príjmami v iných častiach sveta vyhodia približne 8 % potravín, v EÚ skončí v smetných košoch približne tretina toho, čo spotrebitelia nakúpia. V rámci projektu Fusions, ktorý financuje EÚ, sa odhaduje, že v Únii sa každoročne vyhodí 88 miliónov ton potravín v hodnote 143 miliárd EUR (13). Obehové hospodárstvo ani Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ktoré sú prínosné z hľadiska vnímania potravín ako hmotného statku, nezohľadňujú ani ich spotrebiteľskú, ani kultúrnu hodnotu a nezaoberajú sa v plnej miere kultúrnym rozmerom plytvania potravinami. Otázka ako vybudovať novú koncepciu potravinového občianstva na základe udržateľného stravovania je výzvou pre Európu.

3.6.

Naše chápanie dosahu európskych potravinových systémov na spoločnosť, životné prostredia a zdravie sa zlepšilo vďaka údajom a štúdiám akademickej obce a potravinárskeho priemyslu. Súhrnne svedčia o tom, že je potrebný integrovanejší prístup. Existujúce politické rámce boli možno úspešné pri riešení jednotlivých problémov, nie sú však celkovo zosúladené, čo je potrebné na riešenie škály úloh, ktorým budú svetové a európske potravinové systémy v budúcnosti čeliť. Politické opatrenia súvisiace s potravinami sa v značnej miere vytvárajú vo vzájomnej izolácii a často sú nesúladné. Chýba tiež vzájomné prepojenie politických opatrení na rôznych úrovniach správy. Jedným z príkladov ilustrujúcim potrebu integrovanejšieho prístupu je antimikrobiálna rezistencia, ktorá sa rozšírila v dôsledku používania antibiotík v živočíšnej výrobe a teraz ohrozuje ľudské zdravie. Význam integrovanej potravinovej politiky vo vzťahu k tejto otázke zdôraznil vo svojom nedávnom príhovore aj člen Komisie Vytenis Andriukaitis. Ďalším príkladom je konflikt medzi využívaním pôdy na výrobu potravín a jej využívaním na produkciu zdrojov energie, obytnú zástavbu a ďalšie potreby. Aj plytvanie potravinami je do istej miery dôsledkom zvyšovania účinnosti výroby. Systém totižto poskytuje neustály a obrovský prílev potravín. Tento problém sa nedá vyriešiť apelovaním na racionálne správanie spotrebiteľov.

3.7.

Ak by sa EÚ zakladala dnes, vytvorila by komplexnú potravinovú politiku, ktorá by umožňovala udržateľné stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečila dodávateľské reťazce, ktoré by chránili zdravie všetkých vrstiev európskej spoločnosti (14). Úlohou politiky je nájsť spôsob ako naštartovať nevyhnutné zmeny. Z historického hľadiska sa politika EÚ vyvíjala demokratickými úpravami, pričom výraznejšie zmeny boli dôsledkom kríz, ako v prípade krízy potravinovej bezpečnosti v roku 2000 a škandálu s konským mäsom v rokoch 2013 – 2015.

4.1.

EHSV konštatuje, že široké vrstvy európskej spoločnosti si sú vedomé nových štrukturálnych výziev v oblasti hospodárenia s potravinami v EÚ. EÚ by sa mohla namiesto prispôsobovania politiky a reagovania na situácie posunúť k proaktívnemu prístupu. Výbor regiónov vo svojom nedávnom stanovisku zaviedol dôležité precedensy. Novo vznikajúci záujem o vytvorenie lepšej politiky v oblasti potravín pre mestá a obce v EÚ by sa mal teraz premietnuť do záujmov vidieka. Mnohé európske mestá sa zapájajú do opatrení v spolupráci s radami pre potravinovú politiku, mestskými sieťami pre udržateľnosť, resp. riešenie klimatických zmien a programom WHO Zdravé mestá. Odrazom tohto záujmu je Pakt o potravinovej politike miest, podpísaný v roku 2015 v Miláne.

4.2.

V posledných rokoch došlo k reorganizácii potravinových dodávateľských reťazcov s cieľom opätovne prepojiť výrobcov a spotrebiteľov a relokalizovať poľnohospodársku a potravinovú výrobu. Patrí sem poľnohospodárstvo podporované komunitou, krátke dodávateľské reťazce, alternatívne potravinové siete, miestne poľnohospodárske systémy a priamy predaj. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj spotrebiteľské družstvá, a to tým, že zaistia pevné prepojenie so spoločenstvom, ako aj zameranie na sociálne, vzdelávacie a environmentálne otázky. Verejné inštitúcie majú systémy, ktoré sú tiež súčasťou týchto procesov, napr. prostredníctvom programov verejného obstarávania pre školy a nemocnice, ktoré podporujú poskytovanie miestnych ekologických potravín, ako v Dánsku a vo švédskom Malmö. Zapadá to do prístupu EÚ založeného na obehovom hospodárstve.

4.3.

Vďaka užšiemu prepojeniu výrobcov a spotrebiteľov by lokálnejšie potravinové systémy a iniciatívy zdola hore mohli zohrávať zásadnejšiu úlohu pri povzbudzovaní k zdravšej a udržateľnejšej spotrebe potravín. Občianska spoločnosť a účasť miestnych spoločenstiev posilňujú tieto prepojenia, ako to vidno na príklade mnohých iniciatív zameraných na udržateľné potraviny v mestách a dedinách v celej Európe. Politika EÚ však momentálne nie je dostatočne prispôsobená na to, aby sa z týchto pokusov poučila, nieto ešte aby ich podporila, keď sa javia ako sľubné. Komplexná potravinová politika by preto mohla pomôcť povzbudiť a vytvárať spoločné riadenie týchto iniciatív. Poľnohospodárske podniky sa prispôsobujú požiadavkám trhu, obmedzuje ich však povaha poľnohospodárskej výroby. Na posun vo výrobných systémoch je potrebný čas.

4.4.

Potravinové hospodárstvo čelí významným technickým, finančným a spoločenským (15) výzvam, ktoré sú zohľadnené vo veľkých investičných programoch na podporu inovácie a technologického pokroku. V Európe sídli približne 289 000 potravinárskych podnikov, pričom 3 000 z nich pokrýva takmer polovicu trhu EÚ (16). Zo štúdií vyplýva, že na zachovanie odolných potravinových systémov je potrebná kombinácia veľkých i malých poľnohospodárskych podnikov. Medzi najväčšími európskymi potravinárskymi spoločnosťami a malými a strednými podnikmi (MSP) zíva obrovská priepasť. MSP by mohli byť lepšie začlenené do koncepcie sociálnej Európy. Digitálne hospodárstvo ponúka príležitosti na užšie prepojenie spotrebiteľov a výrobcov. Podnikateľská sféra víta progresívne vedenie v oblasti udržateľnosti a požaduje jednoznačné rámce.

4.5.

Je jednoznačne v záujme európskych občanov, aby ich potraviny pochádzali z udržateľných zdrojov. Vzhľadom na zložitosť tejto problematiky systémy označovania nie sú schopné zaistiť jednoznačnosť. V nedávnej štúdii, ktorú pripravil Karl Falkenberg, sa uvádza, že „značka“ európska potravina by sa mala odvíjať od udržateľnosti, alebo od myšlienky „dobre žiť a spravodlivo a bratsky využívať to, čo nám planéta v rámci svojim možností ponúka“ (17). Z toho vyplýva dôraz na sociálny aspekt, ako aj na životné prostredie a hospodárstvo. Do pôsobnosti európskych inštitúcií nespadajú niektoré kultúrne záležitosti, ako je napätie medzi platenou prácou s potravinami (v dodávateľských reťazcoch) a neplatenou prácou s nimi (doma v kuchyni), ale niektoré prvky európskeho potravinového systému majú ústredný význam pre európsku koncepciu potravín (alebo tzv. značku). Európa je známa svojou kulinárnou rozmanitosťou a rôznorodosťou potravinovej výroby. Tú treba nielen chrániť, ale aj aktívne zvyšovať. Systém EÚ na označovanie kvality (chránené zemepisné označenie, chránené označenie pôvodu, zaručená tradičná špecialita) je užitočný, pokrýva však iba potravinové špeciality a nesleduje trendy v masovej výrobe potravín. Návrh pána Falkenberga usilovať sa o spravodlivosť, by mal iste znamenať novú dohodu v oblasti miezd a spravodlivého zaobchádzania s migrantmi pracujúcimi v potravinárskych podnikoch v EÚ. Ide o citlivé, ale dôležité záležitosti, prostredníctvom ktorých môže komplexná potravinová politika poskytnúť praktickú podporu sociálnej harmónii v Európe.

4.6.

Rodičov a orgány verejného zdravotníctva znepokojujú rozdielne finančné investície do informácií o potravinách určených deťom. WHO to vníma ako prioritnú otázku, pretože veľký podiel týchto informácii sa týka potravín s vysokým obsahom soli, cukru a tuku (18). S prechodom od tradičných médií k digitálnym rastie aj potreba uceleného prístupu. Odhaduje sa, že v roku 2016 sa iba v západnej Európe vynaložilo 37 miliárd USD na reklamu na potraviny v digitálnych médiách (19). EHSV pripomína nedávnu výzva spotrebiteľov, s ktorou sa obracajú na výrobcov potravín a maloobchod a žiadajú ich, aby prestali používať maskotov svojich značiek v reklamných a marketingových kampaniach na potraviny, ktoré majú vysoký obsah tuku, soli a cukru. Ak odvetvie neprijme náležité kroky, vlády by mali zvážiť zavedenie regulačných opatrenia (20).

4.7.

Cieľom potravinovej politiky EÚ na nasledujúcich 50 rokov by mala byť podpora prechodu od kultúry spotreby potravín, ktorá sa vyznačuje tvorbou odpadu, k potravinovému občianstvu vyznačujúcemu sa starostlivým prístupom a zodpovednosťou. Prechod od udržateľných potravinových systémov k udržateľnému stravovaniu si vyžaduje, aby angažovaní spotrebitelia prijali koncepciu aktívneho potravinového občianstva. EHSV pripomína svoj návrh začať celoeurópsku kampaň na zvýšenie povedomia a informovanosti o hodnote potravín. Bude to nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej zmeny správania spotrebiteľov (21).

5.1.

Potravinová politika je zastrešujúcou politikou, ktorá organizuje a podporuje rámec potravinových systémov od prvovýroby (poľnohospodárstvo), cez výrobu potravín (spracovateľský priemysel) až po spotrebu. Objasňuje a odhaľuje to, čo je často skryté pod povrchom. Jedlo je súčasťou mnohých aspektov života, ako je vzdelávanie, zdravie, životné prostredie, obchod, vzťahy v spoločnosti a kultúra, preto prínosom komplexnej potravinovej politiky je, že spoločnosť môže jasne stanoviť čo chce pomocou svojho potravinového systému dosiahnuť, a ako to chce dosiahnuť. Spája to, čo by inak bolo priľahko oddelené a roztrieštené. Otázka čo a ako jeme, ako dnes jedlo vyrábame a za akú cenu, má dôsledky pre budúcnosť.

5.2.

Potravinová politika vážne ovplyvňuje rozvoj mestských a vidieckych oblastí. Vytvára pracovné miesta vo všetkých súvisiacich odvetviach, ako je poľnohospodárstvo a jeho technická infraštruktúra, spracovanie potravín, doprava, obchod, balenie, maloobchodné a stravovacie služby atď. Ovplyvňuje živobytie miliónov občanov EÚ. Odvetvie spracovania potravín v EÚ zamestnáva 4,25 milióna ľudí, dosahuje obrat 1 098 miliárd EUR, investuje 2,5 miliardy do výskumu a vývoja a v obchode so spracovanými potravinami dosahuje prebytok 25,2 miliardy EUR (22). Napriek významu potravín pre hospodárstvo EÚ jej v súčasnosti chýba potravinová politika ako taká. Potravinové systémy sú namiesto toho formované množstvom rôznych politických rámcov, ako sa zdôrazňuje vyššie.

5.3.

Potravinová politika pre 21. storočie musí spĺňať kritériá v mnohých oblastiach: kvalita potravín (chuť, pôžitok, vzhľad a autenticita); zdravie (bezpečnosť, výživnosť, dostupnosť a poznatky); životné prostredie (emisie CO2, voda, využívanie pôdy, pôda, biodiverzita, kvalita ovzdušia a systémová odolnosť); sociálne a kultúrne hodnoty (identita, rovnosť prístupu, dôvera, výber a zručnosti); zdravá ekonomika (skutočná hospodárska súťaž a spravodlivé výnosy, dôstojné pracovné miesta, plne internalizované náklady a rozumné a konkurenčné ceny) a dobrá správa vecí verejných (demokratická zodpovednosť, etické postupy a uplatňovanie overených vedeckých dôkazov). Všetky platné politické opatrenia EÚ možno posudzovať z hľadiska týchto politických okruhov.

5.4.

Komplexná potravinová politika musí podporovať odolné ekosystémy a zaistiť dôstojné príjmy všetkým zainteresovaným subjektom a účastníkom potravinového dodávateľského reťazca v EÚ i mimo nej. Ceny potravín neodrážajú v plnej miere náklady na výrobu, pričom zdravotné, environmentálne a sociálne náklady sú väčšinou externalizované. Snaha o lacnejšie, dostupnejšie potraviny nesmie byť na úkor iných aspektov a výsledkov výroby a spotreby potravín. Komplexná potravinová politika by mohla pomôcť znovu začleniť cenu potravín medzi ostatné hodnoty a zosúladiť ju s nimi.

5.5.

Komplexná potravinová politika by mala zblížiť platnú politiku s novými opatreniami, pričom jej hlavným cieľom by bolo zabezpečenie udržateľných potravinových systémov a zdravého stravovania. Nemalo by to znamenať takpovediac objavovanie Ameriky a vytváranie úplne novej politiky alebo prideľovanie nových právomocí EÚ, pretože cieľom je zaviesť jednotné normy. Znamená to skôr prijať na úrovni EÚ reformy, ktoré by povzbudzovali k novému a udržateľnejšiemu konaniu na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, štátnej i v podnikoch), ako aj k rozšíreniu iniciatív, ktoré už prebiehajú, a zabezpečiť tak väčší súlad. Okrem toho to znamená prepojiť opatrenia na úrovni EÚ s opatreniami, ktoré je lepšie realizovať na iných úrovniach správy. Mohli by sa zvážiť fiškálne režimy zlepšujúce dostupnosť zdravého stravovania prostredníctvom mestského plánovania a verejného obstarávania, pričom sa podporujú miestne trhy a zamestnanosť.

5.6.

Komplexná potravinová politika by sa takisto mala stať základom na skoncovanie s nekalými obchodnými praktikami, pokiaľ ide o dvojakú a nižšiu kvalitu výrobkov, konkrétne o výrobu a predaj potravín s nižšou kvalitou v rôznych členských štátoch napriek zhodnému baleniu (23).

5.7.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov je potrebné koordinovať politické opatrenia tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Znamená to, že fyzická a cenová dostupnosť potravín dosiahnutá vďaka udržateľnej výrobe sa musí koordinovať so zjednodušovaním dostupnosti zdravého a chutného stravovania pre spotrebiteľov a s posilnením postavenia spotrebiteľov pri jeho výbere. Je potrebné rozvíjať kombináciu legislatívnych zmien na odstránenie regulačných prekážok a poskytovanie fiškálnych stimulov so zmenami správania na základe lepších informácií, vzdelávania a zvyšovania povedomia spotrebiteľov a spracovateľov. Hlavným cieľom je zvýšiť povedomie o hodnote potravín a podporovať ju na všetkých úrovniach, a zároveň povzbudzovať postupnú, ale významnú zmenu. Napríklad obsah soli v potravinách je najlepšie znižovať postupne, no systematicky, avšak podniky nie sú nijako motivované zmeniť receptúry svojich výrobkov.

5.8.

Na to, aby komplexná európska potravinová politika bola skutočne relevantná pre európskych spotrebiteľov, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť potravín vyrábaných udržateľne v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale zabezpečia aj primerané príjmy poľnohospodárov a zachovanie jeho postavenia dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov.

5.9.

Uskutočňovanie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja poskytuje kľúčový rámec spoločnej činnosti s cieľom poskytovať svetu do roku 2030 potraviny udržateľným spôsobom. Problematika potravín a poľnohospodárstva prierezovo pretína 17 cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že 12 z týchto cieľov si vyžaduje opatrenia v oblasti výživy. Uskutočňovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vzhľadom na svoju povahu vyžaduje ucelené riešenia na základe spolupráce rôznych útvarov, ministerstiev, odvetví a celého potravinového dodávateľského reťazca. Pre EÚ je to vynikajúca príležitosť ujať sa vedenia na úrovni kontinentu.

5.10.

Komplexná potravinová politika by mala v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja spojiť rôzne prístupy a mala by zahŕňať jestvujúce viacúrovňové a viacsektorové riadenie, aby sa zaistila ešte integrovanejšia tvorba politiky. Európa formuluje svoje postoje k rôznym pilierom potravinového systému, ako je:

5.11.

Tento nový komplexný prístup by mal byť dynamický a mal by zahŕňať zainteresované subjekty z potravinového dodávateľského reťazca a občianskej spoločnosti ako celku, aby sa zaistila zodpovedná a transparentná potravinová demokracia.

5.12.

Komplexná potravinová politika by teda mala byť: 1. environmentálne, sociálno-kultúrne a hospodársky udržateľná; 2. integrovaná naprieč všetkými odvetviami a úrovňami riadenia; 3. inkluzívna pre všetky oblasti v spoločnosti; 4. zameraná na upevnenie spravodlivých pracovných podmienok na všetkých úrovniach.

6.1.

Podobne ako zakladatelia spoločného trhu v 50. rokoch minulého storočia vnímali potraviny ako kľúčové pre lepšiu Európu a stabilnejší mier, tak EHSV dnes, o šesť desaťročí neskôr zdôrazňuje potrebu začať vytvárať udržateľnejší potravinový systém pre Európu. Tlaky sú už dobre známe a podložené dôkazmi. Musí a bude sa to riešiť na úrovni EÚ a členských štátov. Rovnako sú však potrebné celoeurópske opatrenia.

6.2.

EHSV navrhuje vytvoriť za účasti rôznych GR Komisie a iných inštitúcií medzisektorovú a medziinštitucionálnu pracovnú skupinu s cieľom vypracovať akčný plán pre udržateľnosť potravín, a pomôcť tak EÚ realizovať ciele trvalo udržateľného rozvoja súvisiace s potravinami. Akčný plán by sa mal vypracovať participatívnym postupom za účasti zainteresovaných subjektov z celého potravinového dodávateľského reťazca, občianskej spoločnosti a výskumných pracovníkov.

6.3.

EHSV vidí príležitosť nájsť a vytvárať priestor na zapojenie a aktívnu účasť občianskej spoločnosti v tomto procese na základe dynamiky prameniacej z vypočutí expertov, ktoré na túto tému usporiadal EHSV.

6.4.

EHSV žiada Spoločné výskumné centrum, GR pre výskum a výskumné agentúry členských štátov, aby na stimuláciu a monitorovanie pokroku v plnení stanovených cieľov vytvorili hodnotiacu tabuľku EÚ pre udržateľné potraviny. Na zahrnutie a prevedenie cieľov udržateľného rozvoja súvisiacich s potravinami a iných medzinárodných cieľov (napr. miera emisií skleníkových plynov) do európskeho prostredia bude potrebná kombinácia nových i starých ukazovateľov.

6.5.

EHSV žiada Komisiu, Parlament a Radu, aby preskúmali možnosť zriadenia osobitného GR pre potraviny, ktoré by zlepšilo koordináciu úloh a zodpovedností pre všetky politické opatrenia súvisiace s potravinami, od spoločných metodík analýz životného cyklu až po veľké objemy údajov o potravinách a udržateľnú výživu. Toto nové GR by poskytovalo rámec nevyhnutný na to, aby sa potraviny stali prioritou a bolo by podľa potreby zdrojom regulácie, právnych predpisov a základom presadzovania.

6.6.

Mala by sa vytvoriť nová Európska rada potravinovej politiky. Niektoré členské štáty už podobné orgány majú (napr. Holandsko a v severnej Európe Nordic Food Policy Lab). Poskytovala by poradenstvo o zmenách, ktoré sú podľa názoru vedcov potrebné na splnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy.

6.7.

Predpokladom prechodu k udržateľným európskym potravinovým systémom je lepšia integrácia odporúčaní v oblasti zdravia, výživy, životného prostredia a hospodárstva. EHSV podporuje vypracovanie usmernení EÚ v oblasti udržateľného stravovania na základe iniciatív v Nemecku, Holandsku, Švédsku a Francúzsku so zámerom poskytnúť spotrebiteľom a odvetviu jasnejšie pokyny ako zabezpečiť rovnováhu medzi správnou výživou a menším environmentálnym dosahom, zabrániť nepravdivým tvrdeniam o zdravotnom a environmentálnom vplyve, a zároveň zohľadniť kultúrne preferencie. To by sa malo odraziť v novom systéme označovania potravín z hľadiska udržateľnosti.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/27

Spravodajca:

Jonathan PEEL (UK – I)

Pomocný spravodajca:

Christophe QUAREZ (FR – II)

1.1.

Plnenie a realizácia cieľov udržateľného rozvoja (SDG) sa považuje za hlavnú globálnu prioritu. Na splnenie termínu do roku 2030 bude nevyhnutné odteraz udržať tempo.

1.1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že ciele udržateľného rozvoja, ako aj parížska dohoda (COP 21) (1) zásadne zmenia program svetového obchodu, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom a poľnohospodárstvom. Nutnosť uplatňovať tieto zásadné dohody musí byť stredobodom všetkých budúcich obchodných rokovaní EÚ.

1.2.

EÚ má jedinečné postavenie, pokiaľ ide o podporu realizácie cieľov udržateľného rozvoja. Má dôveryhodnosť na to, aby zohrávala účinnú úlohu premostenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. Väčší dôraz treba pripísať rozvoju opatrení načrtnutých v oznámení Komisie „Ďalšie kroky“ (2) a úplnej integrácii cieľov udržateľného rozvoja „v rámci európskej politiky a súčasných priorít Komisie“, prípadne v spolupráci s členskými štátmi.

1.2.1.

Uznáva, že tento záväzok vyplýva z Lisabonskej zmluvy (3). Mala by jestvovať intenzívna synergia v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete.

1.3.

O obchode bola v miléniových rozvojových cieľoch (MRC) len jedna zmienka (4), ale existuje deväť konkrétnych zmienok o obchode v rámci SDG. Okrem priamych krokov na dosiahnutie SDG vyzývame EÚ, aby sa zamerala na obchod a investície ktoré budú „priaznivé pre SDG“. Existuje mnoho spôsobov, ako k nim môžu obchod a investície pozitívne prispieť, hoci niekedy nepriamo.

1.4.

Konkrétnym zámerom v rámci cieľa č. 17 (revitalizovať Globálne partnerstvo pre trvalo udržateľný rozvoj) je „univerzálny, otvorený, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém v rámci WTO“. EÚ dlhodobo zdôrazňuje multilateralizmus a kľúčovú úlohu WTO: v súčasnosti sa musia podniknúť aktívne kroky v tomto smere.

1.5.

EHSV konštatuje, že SDG nie sú právne záväzné, neexistuje mechanizmus riešenia sporov, EÚ musí vykonávať kroky prostredníctvom svojich politík a činností na ich ďalšiu realizáciu.

1.5.1.

Vítame zámer EÚ poskytnúť výročné aktualizácie. Máme však obavy, že EÚ sa často viac zaujíma o spôsob ako preukázať, ako sú jej súčasné politiky v súlade s SDG a prekrývajú sa s nimi, než ako získať maximálny synergický efekt prostredníctvom zamerania a prispôsobenia týchto politík a činností. Lepšie výsledky by prinieslo väčšie zameranie EÚ na dosiahnutie SDG.

1.5.2.

Existuje niekoľko kľúčových oblastí politiky, v ktorých sa podľa nás EÚ musí usilovať zabezpečiť plnú synergiu s SDG. Patria medzi ne obnovenie Dohody o partnerstve AKT – EÚ z Cotonou, ako aj väčšia interakcia EÚ s týmito regiónmi. Konkrétne by to malo zahŕňať cielené budovanie kapacít na podporu a pomoc pri vykonávaní dohody o uľahčení obchodu, ako aj širšiu spoločnú stratégiu EÚ/členských štátov pre pomoc obchodu. Toto je základný príspevok k iniciatíve WTO Pomoc pre obchod a zároveň je jej zásadným prvkom, pričom jej cieľom je posilniť kapacitu rozvojových krajín, a tak využiť príležitosti ponúkané obchodnými dohodami. Dôležitým bude príspevok k šiestemu globálnemu preskúmaniu WTO zameraný na SDG.

1.5.3.

Obchod by sa tiež mal cielenejšie využívať ako prostriedok na podporu regionálnej integrácie, ako aj SDG, najmä v tých regiónoch, v ktorých sa ešte neuzatvorili dohody o hospodárskom partnerstve, a to napriek tomu, že tieto dohody zatiaľ plne nenaplnili včasnejšie sľuby.

1.5.4.

EÚ by takisto mala zvážiť vybudovanie väčšej súčinnosti medzi 27 kľúčovými dohovormi týkajúcimi sa programu GSP + a SDG, a to v miere, v akej jej to umožňujú právomoci.

1.6.

Výbor tiež vyzýva EÚ, aby podporovala realizáciu SDG vždy, keď je to možné, prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov. Ukážkovým príkladom je interakcia s Čínou v súvislosti s jej iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, ktorej vykonávanie, ako sa zdôraznilo na nedávnom stretnutí za okrúhlym stolom EÚ – Čína (5), by malo prispieť k uskutočňovaniu programu OSN do roku 2030 a jeho cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

1.7.

EHSV zdôrazňuje kľúčovú úlohu zodpovedného správania podnikov pri pomoci plniť SDG. Vplyv súkromného sektora tu bude kľúčový a výrazný: podľa odhadov výboru OSN pre obchod a rozvoj (Unctad) (6) bude ročne potrebných ďalších 2,5 bilióna dolárov. Súkromný sektor by mal prispieť tretinou tejto sumy. Mnohé spoločnosti už majú stratégie pre SDG, ale treba ich všetky povzbudiť, aby prevzali zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť prostredníctvom náležitej starostlivosti vychádzajúcej z analýzy rizík. EHSV konštatuje, že mobilizáciu zdrojov uľahčuje aj medzinárodná daňová politika na podporu investícií na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja (7).

1.8.

Cieľ 17 tiež stanovuje, že úspešný program trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. EHSV preto naliehavo žiada, aby všetky budúce mandáty pre kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji počas rokovaní EÚ o obchode a partnerstve povinne zahŕňali špecifické ustanovenie vyžadujúce, aby obe strany každého monitorovacieho mechanizmu občianskej spoločnosti spolupracovali pri podpore SDG a sledovali jeho vplyvy.

1.8.1.

Tieto kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji (najmä keďže sa týkajú SDG, Parížskej dohody a dodržiavania dohovorov MOP) musia mať rovnakú váhu ako tie, ktoré sa vzťahujú na obchodné, technické alebo colné záležitosti.

1.9.

Nakoniec EHSV pripomína EÚ svoje predchádzajúce odporúčanie (8), aby uskutočnila dôsledné hodnotenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú politiku EÚ vrátane poľnohospodárstva. Dobrá politika začína dobrou analýzou.

2.1.

Vykonávanie rozsiahleho Programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä jeho ústredná téma – SDG, zostane významnou globálnou prioritou až do stanoveného dátumu. Sedemnásť SDG je sprevádzaných ďalšími 169 konkrétnymi cieľmi.

2.1.1.

SDG majú globálnu povahu, sú univerzálne uplatniteľné a prepojené, čiže všetky krajiny musia byť spoločne zodpovedné za ich dosiahnutie. Vedú k novému spôsobu globálnej činnosti, ktorá bude rozsiahlejšia, participatívnejšia a konzultatívnejšia: už viac ako 90 krajín požiadalo o pomoc s dosahovaním týchto cieľov iné krajiny a subjekty, najmä EÚ.

2.2.

Význam SDG výrazne podporila Parížska dohoda, ktorá už nadobudla účinnosť. Značnú neistotu však odvtedy vyvolal úmysel americkej vlády odstúpiť od dohody a následky, ktoré by to mohlo mať v praxi. Toto otvára cestu pre EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní, že ciele udržateľného rozvoja, ako aj ciele Parížskej dohody zostanú hlavnými prioritami, pričom bude vychádzať z veľkého záujmu Číny a ďalších rastúcich ekonomík o tieto dohody. Mnohé rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky doteraz nevyvinuli žiadne významné úsilie s cieľom pomôcť ďalším krajinám, ktoré zaostávajú v rozvoji.

2.3.

V oznámení Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti z novembra 2016 sa uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie, k čomu je aj zaviazaná podľa Lisabonskej zmluvy (9). Túto iniciatívu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, uvítal výbor vo svojom stanovisku na tému Poľnohospodárstvo v obchodných rokovaniach  (10), v ktorom tiež odporúča, aby EÚ vykonala úplné posúdenie vplyvu pravdepodobných dosahov na obchodnú politiku EÚ.

2.3.1.

V oznámení sa uvádza sa, že SDG budú „prierezovým rozmerom“ pri implementácii celkovej stratégie EÚ. Poukázalo sa v ňom na to, že EÚ bola prínosom pri formovaní tejto agendy. Mala by sa dosiahnuť intenzívna synergia v podpore a dosahovaní SDG a v propagácii európskych hodnôt na celom svete, aj keď tieto ciele priamo nepodporujú dobrú správu vecí verejných, ani právny štát.

2.4.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda zásadne menia program svetového obchodu, najmä v oblasti obchodu s priemyselným tovarom a v poľnohospodárstve. Nutnosť uplatňovať tieto dohody musí byť stredobodom všetkých budúcich obchodných rokovaní EÚ.

2.4.1.

EÚ má dôveryhodnosť na to, aby zohrávala účinnú úlohu premostenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. EHSV (11) už v minulosti poukázal na to, že EÚ má jedinečnú pozíciu na napredovanie tohto programu:

3.1.

Nadácia OSN (12) uverejnila 1. mája na Twitteri „Zabezpečenie dobrého vzdelania, zdravotníctva a riadenia pre všetkých znižuje pravdepodobnosť konfliktov. @OSN stanovila 17 #globálnych cieľov v tomto smere. http://bit.ly/UN2030“. Ide o základné požiadavky, pokiaľ sa majú plniť SDG, pričom najväčšími výzvami ostávajú vojna a korupcia.

3.2.

Obchod a investície však zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, ak sa SDG majú dosiahnuť. Obchod bol uvedený v miléniových rozvojových cieľoch iba raz, ale deväťkrát v SDG. Na internetovej stránke WTO sa osobitne upozorňuje na ciele č. 2 (odstrániť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo), č. 3 (zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku), č. 8 (podporovať inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých), č. 10 (znižovať nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich), č. 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a č. 17 (oživiť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj). K týmto cieľom by sa mali pridať cieľ č. 7 (zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých) a č. 9 (budovať odolnú infraštruktúru, podporiť udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie). Tieto musia byť tiež v plnej súčinnosti s inými relevantnými krokmi, najmä v oblasti rozvoja.

3.2.1.

Obchod v poľnohospodárstve bude tiež zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní SDG, najmä pokiaľ ide o cieľ č. 12 (zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby) a č. 15 (udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity), ako aj č. 1 (odstrániť chudobu vo všetkých podobách a všade), č. 13 (vykonať naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom) a č. 5 (dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat).

3.2.2.

SDG na rozdiel od miléniových rozvojových cieľov konkrétne označujú „prostriedky vykonávania“ prostredníctvom ich 169 konkrétne určených cieľov. Taký veľký počet cieľov sťažuje určovanie priorít alebo získanie podpory. Napriek tomu hlavnú pozornosť treba venovať zaručeniu, že budú naďalej inkluzívne a že sa žiadna sociálna skupina nebude odsúvať na okraj.

3.3.

EHSV je znepokojený tým, že sa ešte účinne nevymedzili dostatočné opatrenia resp. politiky a neurčili kľúčové medzery, ktoré je potrebné vyplniť.

3.3.1.

Bude potrebné podrobne preskúmať, aký obchod sám o sebe môže prispieť. Okrem priamych krokov by sa mali zahrnúť aj investície a obchod priaznivé pre SDG, napríklad prostredníctvom využívania čistých technológií. Existuje mnoho spôsobov, ako obchod a investície môžu pozitívne, aj keď nepriamo prispieť, hoci nie vždy môžu byť hlavnou hnacou silou pri dosahovaní SDG, ani nemôžu ponúknuť systematický prístup.

3.4.

Podľa definície by mal byť obchod udržateľný, hoci v praxi to nie je vždy tak, najmä ak sa hodnotí podľa súčasných kritérií udržateľnosti vrátane uhlíkovej stopy. V minulosti sa v Európe obchodovalo s potravinami a tovarom, ktoré región nedokázal sám vyprodukovať (13). Ďalšími dvomi dôležitými faktormi boli kľúčové, základné spracovateľské zručnosti získané dlhoročnou praxou a jednoduchá doprava. Mimoriadne dôležitý bol prístup k vode, pretože pozemná doprava bola omnoho nákladnejšia a menej spoľahlivá.

3.4.1.

Tieto faktory sú naďalej dôležité. Politika nahrádzania dovozu pravidelne zlyháva. Medzinárodná dôvera v obchodovanie má zásadný význam pre to, aby sa odstránili zbytočné bariéry. Preto je dôležitý celosvetový systém obchodovania, ktorý budú medzinárodná tvorba pravidiel a systém riešenia sporov podporovať. V tejto súvislosti je úloha WTO naďalej zásadná, a to aj napriek možným problémom zo strany americkej administratívy.

3.4.2.

Osobitnou úlohou v rámci cieľa č. 17 je „univerzálny, otvorený, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém v rámci WTO“. WTO preto musí zohrávať kľúčovú úlohu. EÚ musí túto koncepciu naďalej povzbudzovať a podporovať.

3.4.3.

Vo vyhlásení z ministerskej konferencie WTO v Nairobi sa uvádza, že medzinárodný obchod môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní udržateľného, výrazného a vyváženého rastu pre všetkých (14), pričom sa zdôraznilo, že by to bolo oveľa ťažšie bez účinného multilaterálneho obchodného mechanizmu. Zdôraznil sa tiež význam iniciatívy Pomoc pre obchod, ktorá by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní mnohých SDG.

3.4.4.

Záväzok WTO zrušiť vývozné dotácie pre poľnohospodársky vývoz, ku ktorému sa dospelo v Nairobi, splní kľúčový cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 2 (úplné odstránenie hladu). Súčasné rokovania WTO o dotáciách v oblasti rybolovu sú relevantné v súvislosti s cieľom č. 14 (oceány, moria a morské zdroje) zakázať do roku 2020 tie, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu. Vkladáme nádej do nadchádzajúcej ministerskej konferencie WTO v Buenos Aires, že sa dosiahne takáto dohoda.

3.4.5.

Od roku 1947 sa najskôr GATT a v súčasnosti WTO usilujú o odstraňovanie prekážok. Okrem potravín, poľnohospodárskych výrobkov, textilu, oblečenia, obuvi a keramiky sa v súčasnosti zameranie presunulo z odstránenia ciel na necolné prekážky. Ako už EHSV uviedol (15)„Obchod pomáha odstraňovať nerovnováhu v dopyte a ponuke, môže podstatne zlepšiť potravinovú bezpečnosť a výživu zvýšením dostupnosti potravín, podporovaním účinného využívania zdrojov a zvýšením investícií, zväčšením trhových príležitostí a hospodárskeho rastu, čím prináša pracovné miesta, príjmy a prosperitu“.

3.5.

So zvyšovaním celkových príjmov sa zvyšuje dopyt po nebývalých možnostiach výberu a rozmanitosť potravín a spotrebného tovaru. Patria sem výrobky z bavlny, obilniny a hovädzie mäso, ktoré si pri produkcii vyžadujú značné množstvo vody – a voda je na mnohých miestach nedostatkovou komoditou. Udržateľné využívanie vody a pôdy (a zabránenie znečisteniu ovzdušia) sú kľúčové pri realizácii mnohých cieľov udržateľného rozvoja. Racionalizácia produkcie bude čoraz dôležitejšou otázkou: napríklad Uzbekistan (ktorý ešte nie je členom WTO) sa výrazne spolieha na produkciu bavlny, hoci je suchou krajinou a bavlna je plodina, ktorá potrebuje veľa vody a značné využitie pesticídov.

3.6.

Dohoda o uľahčení obchodu (TFA), ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka 2017, by mala tiež predovšetkým zvyšovať udržateľnosť v medzinárodnom obchode, a to prostredníctvom odstránenia oneskorení a zbytočných prekážok na hraniciach. Kľúčovou úlohou pre EÚ je budovanie kapacít.

3.7.

Vplyv obchodu a investícií na zmenu klímy je významný. Rokovania o plurilaterálnej dohode o environmentálnych statkoch (EGA) sľubujú byť dôležitým krokom k integrácii klimatických zmien do mnohostrannej obchodnej politiky, ale ešte je potrebná ďalšia multilaterálna činnosť na propagáciu väčšieho súladu.

3.8.

Úloha investícií pri plnení SDG je takisto veľmi dôležitá, a to najmä v Afrike prostredníctvom pomoci pri poskytovaní primeranej infraštruktúry (cieľ č. 9), dostatočne veľkého počtu zariadení na druhotné spracovanie a zvýšenia schopnosti dostať výsledné produkty do dopravných uzlov a na trhy.

3.8.1.

Ako sa uvádza v stanovisku výboru o samostatných investičných dohodách  (16)„Kľúčovou oblasťou pôsobnosti zmluvných strán investičnej dohody bude uľahčovať investície prostredníctvom poskytovania potrebnej a udržateľnej infraštruktúry. Vlády sú zodpovedné za poskytnutie pevného právneho základu pre infraštruktúru, … s cieľom zabezpečiť účinnú a efektívnu energetickú, vodnú a dopravnú sieť, a to prostredníctvom poskytnutia účinných systematických základov pre takéto siete.“ Energetické a vodné siete a rozvody si vyžadujú komplexný návrh a ich úplné zavedenie môže trvať desaťročie alebo aj dlhšie“.

4.1.

Ako už bolo uvedené, oznámenie Komisie o ďalších krokoch smerom k udržateľnej európskej budúcnosti, uvádza, že SDG sa majú úplne začleniť do rámca európskej politiky a medzi súčasné priority Komisie.

4.1.1.

Komisia vo svojom oznámení „Globálna Európa: svetová konkurencia“ z roku 2006 uviedla, že je dôležité zabezpečiť, aby sa výhody liberalizácie obchodu „preniesli na občanov. Pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a súdržnosti na domácej pôde by sme sa mali snažiť presadzovať naše hodnoty vrátane sociálnych a environmentálnych noriem a kultúrnej rozmanitosti na celom svete“ (17).

4.1.2.

V Lisabonskej zmluve (18) sa stanovuje, že o všetkých krokoch EÚ v oblasti obchodu, rozvoja a širšej vonkajšej činnosti sa vzájomne informuje. Už sme sa vyjadrili sklamanie (19) z toho, že o SDG bola v oznámení Komisie „Obchod pre všetkých“ (20) len stručná zmienka, hoci bolo uverejnené krátko po ich prijatí v OSN. Pri vykonávaní svojej stratégie „Obchod pre všetkých“ musí EÚ venovať zvláštnu pozornosť zabezpečeniu toho, aby budúce obchodné dohody a dohody o partnerstve dodržiavali základné normy MOP, záväzky COP21 a zabezpečili ochranu spotrebiteľa.

4.1.3.

Ako však ukázal nedávny rozsudok Súdneho dvora (21) o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom, právomoc EÚ v oblasti investícií je obmedzená, pričom má plnú právomoc v obchodných záležitostiach.

4.2.

SDG samy osebe nie sú právne záväzné, ani podložené mechanizmom riešenia sporov. Úspech bude závisieť od vlastnej politiky v oblasti udržateľného rozvoja a programov jednotlivých krajín. OSN zdôrazňuje, že sú potrebné partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Na jej internetovej stránke (22) je zoznam opatrení, ktoré majú vykonať jednotlivci.

4.3.

EÚ sa musí naďalej zameriavať na svoju vlastnú politiku a činnosti s cieľom určiť, ako môže čo najlepšie prispieť k dosiahnutiu SDG, a to nielen prostredníctvom obchodu. Obávame sa, že EÚ sa často zdá byť pripravená skôr preukázať, akým spôsobom sa súčasné politiky prekrývajú s SDG, než prispôsobiť tieto politiky s cieľom získať maximálnu synergiu. Tiež nás treba presvedčiť, že Komisia uplatnila pri kľúčových otázkach úplný krížový prístup so zahrnutím ostatných GR. Lepšie výsledky by prinieslo väčšie zameranie na dosiahnutie SDG vrátane obchodnej politiky.

4.3.1.

Tieto oblasti by mali zahŕňať nadchádzajúce obnovenie Dohody o partnerstve AKT – EÚ z Cotonou a väčšiu interakciu EÚ s týmito regiónmi. Podobne ako cielené budovanie kapacít s cieľom podporiť dohodu o uľahčení obchodu by tiež mala byť základom akéhokoľvek prebiehajúceho preskúmania spoločnej stratégie EÚ/členských štátov pre pomoc obchodu (23), ktorá je kľúčovým prvkom iniciatívy WTO Pomoc pre obchod. Je vytvorená s cieľom posilniť kapacitu rozvojových krajín, a tak využiť príležitosti ponúkané obchodnými dohodami, čo bude naopak kľúčové pre dosiahnutie mnohých cieľov.

4.3.2.

Obchod by sa tiež mal cielenejšie využívať ako prostriedok na podporu regionálnej integrácie, ako aj SDG, najmä v tých regiónoch, v ktorých sa ešte neuzatvorili dohody o hospodárskom partnerstve, hoci s poľutovaním konštatujeme, že sa zatiaľ plne nenaplnili včasnejšie sľuby dohôd.

4.3.3.

Pokiaľ to právomoci umožňujú, EÚ by tiež mala zvážiť vytvorenie väčšej synergie medzi SDG a 27 povinnými environmentálnymi dohovormi a dohovormi MOP týkajúcich sa programu všeobecného systému preferencií plus (VSP+), ako aj požiadavky programu EBA pre najmenej rozvinuté krajiny.

4.3.4.

V záverečnom júlovom vyhlásení zo 14. zasadnutia hospodárskych a sociálnych záujmových skupín EÚ – AKT v Yaoundé (24) sa uvádza, že všetky dostupné finančné zdroje treba venovať na plnenie cieľov udržateľného rozvoja v rámci riadneho, transparentného riadenia financií, so zapojením súkromného sektora.

4.4.

Výbor sa tiež domnieva, že EÚ by mala podporovať realizáciu SDG vždy, keď je to možné, prostredníctvom svojich dvojstranných vzťahov. Ukážkovým príkladom je interakcia s Čínou v súvislosti jej iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“, ktorej vykonávanie, ako sa zdôraznilo na nedávnom stretnutí za okrúhlym stolom EÚ – Čína (25), by malo prispieť k plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy. Odzrkadlilo to nedávne pripomienky generálneho tajomníka OSN.

4.4.1.

EHSV však opakuje svoje pevné presvedčenie o význame toho, aby Čína a iné krajiny dodržiavali dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO).

4.5.

EHSV sa domnieva, že EÚ musí začleniť aj stratégiu Európa 2020 do spoločných cieľov SDG s cieľom vytvoriť podmienky pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

4.6.

EHSV v stanovisku na tému Trvalo udržateľný rozvoj: Mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ  (26) konštatoval, že „Program OSN do roku 2030 by sa mal zmeniť na aktívny, transformačný a pozitívny príbeh Európy. Tento proces pritom musí vychádzať zo silnej politickej vôle a odhodlania vytvoriť trvalo udržateľnú Európsku úniu tým, že naše hospodárstva budeme viesť smerom k odolnému a konkurencieschopnému, nízkouhlíkovému a sociálne inkluzívnemu vývoju s efektívnym využívaním zdrojov. Tento strategický zámer by taktiež pomohol prekonať nebývalý nedostatok dôvery občanov EÚ v projekt EÚ a najmä by preň zabezpečil podporu mladých ľudí. EÚ by mala program OSN do roku 2030 využívať týmto spôsobom, aby občanom EÚ predstavila novú víziu Európy: sociálnu zmluvu 21. storočia.“

5.1.

Podľa odhadov Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (Unctad) (27) bude na splnenie 17 SDG (a ich 169 cieľov) potrebných ďalších 2,5 bilióna amerických dolárov ročne. Pričom aspoň tretinu tejto sumy má podľa očakávaní poskytnúť súkromný sektor, ktorého úloha sa zdôrazňuje v cieli č. 17 spolu s úlohou občianskej spoločnosti.

5.2.

Väčšina bude pochádzať z intenzívnejšieho obchodu a vyšších investícií, najmä z potreby budovať mestá a následnej infraštruktúry, škôl, nemocníc a ciest. Nepriamo je to už súčasťou čínskej iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“.

5.3.

Ako už bolo uvedené, mimoriadne dôležité bude vybudovanie infraštruktúry v Afrike. Vnútorný obchod v rámci Afriky je na nízkej úrovni a tvorí 10 – 15 % celkového afrického obchodu. Ako už EHSV uviedol „umožniť africkým krajinám, aby rozšírili obchod v poľnohospodárstve spojený s SDG, ktoré sa týkajú infraštruktúry, regionálnej integrácie a prehĺbenia vnútorných trhov, a to aj prostredníctvom zvýšeného druhotného spracovania, bude základom toho, aby sa Afrike umožnila pozitívna účasť na poľnohospodárskom obchode a zlepšenie potravinovej bezpečnosti“ (28).

5.4.

EHSV tiež uviedol, že regulačné prostredie sa musí plánovať dlhodobo. Takisto spoločnosti musia plánovať v dlhodobom horizonte, najmä ak majú byť investície úspešné. Nesplnenie podmienok jednou alebo druhou stranou neprinesie prospech nikomu. Významní aktéri z vládneho a súkromného sektora budú musieť vybudovať nové synergie a naučiť sa novým formám zapojenia. Kľúčovú úlohu by tu mala zohrať aj účasť občianskej spoločnosti, a to najmä na úrovni sociálnych partnerov (29).

5.5.

Účinné riadenie globálnych hodnotových a dodávateľských reťazcov (globálnych hodnotových reťazcov, globálnych dodávateľských reťazcov) bude mať zásadný význam, ako na to poukázal EHSV vo svojom stanovisku na tému Dôstojná práca v globálnych dodávateľských reťazcoch  (30). Globálne hodnotové reťazce pokrývajú všetky činnosti od návrhu produktu až po konečného spotrebiteľa. Globálne dodávateľské reťazce sú súčasťou globálnych hodnotových reťazcov zameraných na navrhovanie alebo distribúciu.

5.5.1.

EHSV uviedol, že jeho cieľom je „podporovať praktické a vhodné prístupy orientované na riziko, ktoré budú zohľadňovať špecifický charakter globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca (lineárna alebo modulárna, jednoduchá alebo komplexná, krátka alebo dlhá organizácia).“

5.5.2.

Vplyv súkromného sektora bude výrazný. Môže byť dôležitým katalyzátorom sociálnej, hospodárskej a kultúrnej obnovy, v neposlednom rade prostredníctvom podpory a rozvoja kľúčových zručností a zabezpečenia väčšej diverzifikácie. Mnohé spoločnosti už majú svoje vlastné stratégie v oblasti SDG. Napriek tomu zodpovedné správanie podnikov bude dôležité pri pomoci plniť SDG, nielen prostredníctvom podnecovania všetkých podnikov, aby prevzali vlastnú zodpovednosť za vplyv na spoločnosť. Malo by to byť založené na náležitej starostlivosti vychádzajúcej z analýzy rizík., najmä pokiaľ ide o globálne hodnotové reťazce a globálne dodávateľské reťazce, ktoré zahŕňajú negatívne vplyvy a riziká a aktívnu podporu prínosov. Zároveň treba zabezpečiť, aby sa žiadna sociálna skupina neodsúvala na okraj. Vďaka tomu by sa mali rozšíriť povolenia spoločností na prevádzku a pritom by sa maximalizovali inovácie a udržateľný hospodársky rast.

5.6.

Zabezpečenie väčšej súčinnosti medzi SDG a súkromným sektorom bude zahŕňať tieto prvky:

5.6.1.

EHSV sa domnieva, že akákoľvek budúca dohoda EÚ o obchode alebo partnerská dohoda by sa mala usilovať o podporu zásad sociálnej zodpovednosti podnikov a noriem, a prihliadať na presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti, najmä v oblasti mimofinančného výkazníctva. Mali by trvať na tom, že každá signatárska strana bude aktívne podporovať, aby spoločnosti dodržiavali usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti (31) a iniciatívy OSN Global Compact, že sa zachová právo na kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg bude pokračovať.

5.6.2.

Vo svojej informačnej správe o sociálnej zodpovednosti podnikov (32) výbor takisto zdôraznil význam hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011 (33), ako kľúčového kroku v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, pričom poukázal na ľudské práva v rámci spoločenského piliera. V súčasnosti sa vďaka OSN ďalej rozvíja smerom k záväznej zmluve pre nadnárodné korporácie a iné podniky, pokiaľ ide o ľudské práva.

5.6.3.

Ostatné príslušné stanoviská EHSV zahŕňajú stanoviská o úlohe súkromného sektora v rozvoji (34) a o zriadení záruky EFSD a záručného fondu EFSD (35).

5.7.

Dosiahnutie cieľa 17 by malo zahŕňať vládne obstarávanie, ako aj to, aby vlády spolupracovali so súkromným sektorom. EÚ by mala úzko spolupracovať s Unctad a UNECE, ktorá podporuje úlohu verejno-súkromných partnerstiev (PPP). Hoci vo všeobecnosti EHSV podporuje verejno-súkromné partnerstvá, poukázal (36) na určité obavy, pričom uviedol, že verejno-súkromné partnerstvá „sa môžu stať dôležitým nástrojom na uskutočňovanie rozvojových stratégií, za predpokladu, že budú správne nastavené a zainteresované strany budú navzájom komunikovať“.

5.8.

Výbor už zdôraznil obrovský potenciál elektronického obchodu pre malé a stredné podniky a iné špecializovanejšie spoločnosti, čo umožňuje im a miestnym podnikom prístup na trhy, ktoré boli doteraz neprístupné. Vzhľadom na to, že MSP sú hlavnou hybnou silou inovácií, kľúčom k zachovaniu a rozvoju udržateľnosti a vytvárajú 70 – 80 % pracovných miest, EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť podpore takýchto podnikov pri plnení SDG.

6.1.

Cieľ č. 17 sa konkrétne zmieňuje o úlohe občianskej spoločnosti, pričom sa uvádza, že úspešný program trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje partnerstvá medzi vládami, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou. Tieto globálne partnerstvá sú potrebné na celosvetovej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni. Následne odkazuje na hodnotiace a monitorovacie rámce. Po prvýkrát v histórii OSN SDG uvádzajú, že vlády sa zodpovedajú občanom. Na splnenie SDG bude potrebné priame zapojenie občianskej spoločnosti, ktorá by mala podporovať najmä zásady právneho štátu a boj proti korupcii. Ak sa občianska spoločnosť bojí prispieť, opak je pravdou. V otvorenej spoločnosti je jej hlas hybnou silou veľkých domácich zmien, otvorenosti a plurality.

6.1.1.

Od roku 2011, kedy bola podpísaná dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, je cieľom všetkých obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve zahŕňať aj kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji (37) s monitorovacími mechanizmami občianskej spoločnosti. Tieto kapitoly sa v súčasnosti preskúmavajú. Mali by sa posilniť a tam, kde je to možné, prispôsobiť na podporu plnenia SDG. Budúce rokovacie mandáty EÚ musia zahŕňať v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji konkrétny odkaz na SDG.

6.2.

Tieto mechanizmy majú veľký potenciál pri podpore hodnôt EÚ vrátane sociálnych a environmentálnych noriem. Môžu priniesť konkrétne výsledky. Sú dôležitým nástrojom na spoluprácu a posilnenie postavenia občianskej spoločnosti z partnerských krajín.

6.2.1.

Tieto spoločné mechanizmy občianskej spoločnosti musia byť schopné zasiahnuť na podporu realizácie SDG a prijatie opatrení voči nepriaznivému vývoju. Sme presvedčení, že tieto kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji musia byť vykonateľné rovnakým spôsobom ako ostatné obchodné doložky. V tejto súvislosti vyzývame Európsku komisiu, aby pri každej budúcej dohode rokovala o opatreniach, ktoré umožnia úplné monitorovanie vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, a aby v prípade potreby vykonala takéto opatrenia.

6.3.

EHSV tiež víta dôraz, ktorý sa kladie na význam sociálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest a udržateľný rozvoj v rámci „Nového globálneho partnerstva pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015“, ktoré Rada prijala v máji 2015 (38). Organizácie sociálneho hospodárstva majú takisto potenciál stať sa kľúčovými subjektmi pri podpore plnenia/napomáhaní plniť SDG. Vo svojom nedávnom stanovisku o sociálnom hospodárstve  (39) EHSV zdôrazňuje, že sociálna ekonomika má významné miesto v každodennom živote a produktívnych činnostiach veľkých regiónoch Afriky, Ameriky a Ázie a významne celkovo prispieva k zlepšeniu životných a pracovných podmienok.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/36

Spravodajca:

Roman HAKEN

1.1.

Európska únia stojí na prahu rokovaní o politike, ktorá sa bude realizovať po roku 2020. Európska komisia a členské štáty začínajú viesť diskusie o budúcom finančnom rámci pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

1.2.

Ako môže Európska únia posilniť svoje vzťahy s členskými štátmi a opätovne získať dôveru občanov (1)?

1.3.

Odpoveďou by mohol byť prístup dobre implementovaného miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD), ktorý umožní integrovaný miestny rozvoj a zapojenie občanov a ich organizácií na najnižšej úrovni. EHSV je presvedčený, že CLLD by mohol mať mnoho výhod ako úspešný európsky nástroj miestneho rozvoja.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča:

1.4.

vytvoriť jasnú víziu pre povinné financovanie CLLD z viacerých fondov v Európskej únii, tak aby sa CLLD využíval pri všetkých typoch území: vidiecke (vrátane odľahlých, horských a ostrovných oblastí), mestské a pobrežné oblasti;

1.5.

naliehať na Európsku komisiu, aby preskúmala a vykonala hĺbkovú analýzu príležitostí na vytvorenie rezervného fondu pre CLLD na úrovni EÚ. Bez ohľadu na to bude musieť Európska komisia zabezpečiť, aby mali všetky členské štáty fond CLLD na vnútroštátnej úrovni z príspevkov zo všetkých fondov EŠIF (EPFRV, EFRR, ESF a ENRF);

1.6.

definovať harmonizovaný rámec všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov a stanoviť jednoduché pravidlá implementácie fondu CLLD na úrovni EÚ;

1.7.

uznať skutočnosť, že CLLD posilňuje metódu programu LEADER a poskytuje členským štátom jedinečnú príležitosť na rozvoj ich území inkluzívnejším, udržateľnejším a integrovanejším spôsobom v partnerstve s miestnymi zainteresovanými stranami. Aby sa dosiahol väčší vplyv, musia sa poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na implementáciu CLLD v programovom období 2021 – 2027. Preto naliehavo vyzývame Európsku komisiu, aby stanovila povinnú požiadavku, aby členské štáty vyčlenili minimálne 15 % z rozpočtu z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu na fond CLLD, čo treba taktiež podporiť dostatočnými zdrojmi na vnútroštátnej úrovni;

1.8.

vyhnúť sa prerušeniu medzi programovými obdobiami a zaručiť lepšie začatie programového obdobia 2021 – 2027.

1.9.

Komplikovaný právny rámec a časovo náročné postupy spôsobili výrazný nárast administratívneho zaťaženia všetkých aktérov CLLD. V záujme dosiahnutia účinnosti pri budúcej implementácii financovania CLLD z viacerých fondov EHSV žiada, aby sa vo výraznej miere zjednodušil právny rámec CLLD, vykonávacie postupy a model pre programové obdobie 2021 – 2027. Nový politický a hospodársky kontext by sa mal využiť na znižovanie byrokratickej záťaže a zavedenie jednoduchého rámca, ktorý sa zameria na príležitosti a dôveru. Jednoduchý systém bol napríklad vytvorený pri vývoji globálnych grantov. Namiesto zamerania sa na predchádzanie chybám sú potrebné právne predpisy, ktoré môžu skutočne podporiť miestne akčné skupiny (MAS) a miestnych príjemcov pomoci (konečných užívateľov) pri realizácii ich stratégií a projektov v oblasti miestneho rozvoja.

1.10.

Treba umožniť úzky dialóg medzi všetkými aktérmi CLLD na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni počas prípravy nasledujúceho programového obdobia s cieľom budovať dôveru a realizovať integrovaný prístup spočívajúci vo financovaní CLLD z viacerých fondov. Musia sa posilniť väzby medzi EÚ, občanmi a spoločenstvami.

1.11.

Musí sa umožniť trvalé budovanie kapacít všetkých subjektov CLLD (orgány, miestne akčné skupiny, LEADER a vidiecke siete, platobné agentúry), pokiaľ ide o financovanie CLLD z viacerých fondov.

1.12.

Treba využívať potenciál riešení v oblasti informačných technológií zameraný na zjednodušenie a automatizáciu zhromažďovania údajov na vnútroštátnej aj miestnej úrovni. Je potrebné šíriť osvedčené postupy v oblasti používania týchto systémov medzi riadiacimi orgánmi a miestnymi akčnými skupinami (ako napr. v Estónsku). Systémy v oblasti informačných technológií treba rozvíjať tak, že sa pritom budú skutočne zapájať všetky zainteresované strany a poskytne sa pomoc s celkovou stratégiou zjednodušenia EŠIF.

1.13.

Treba využívať participatívny prístup s cieľom zachovať súlad a prispôsobiť stratégie miestneho rozvoja meniacim sa miestnym podmienkam (sociálna súdržnosť, migrácia, regionálne klastre, zelená ekonomika, zmena klímy, inteligentné riešenia, technológie atď.) a využívať revolúciu nových technológií a IT.

1.14.

Hlavný prínos toho, že miestne akčné skupiny majú tiež možnosť výberu kvalitných projektov súvisí s ich úlohou územnej hnacej sily, a to aj v rámci spolupráce medzi územiami a nadnárodnej spolupráce. MAS musia byť aktívnymi sprostredkovateľmi a vyvíjať medzisektorovú činnosť so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán v príslušných oblastiach.

1.15.

Je dôležité, aby sa vhodným spôsobom poukazovalo na výsledky MAS a nepretržite sa hodnotilo vykonávanie stratégií miestneho rozvoja, pričom oprávnenosť kontrolných mechanizmov treba trvalo preorientovať na zabezpečenie výsledkov, hodnotenie výkonu a dlhodobé účinky.

1.16.

CLLD v prímestských a mestských oblastiach predstavuje výzvu pre budúci miestny rozvoj EÚ. EHSV odporúča, aby sa zhromažďovali údaje o úspešných pilotných projektoch a organizovali informačné a motivačné kampane v záujme širšieho využitia. Miestni aktéri rozvoja miest a verejná správa budú potrebovať odbornú prípravu. CLLD v mestských oblastiach sa môže využiť ako nástroj na vykonávanie mestskej agendy EÚ a možno ho kombinovať s programom URBACT.

2.1.

Prístup založený na financovaní miestneho rozvoja vedeného komunitou je aktualizáciou viac ako 26-ročnej metódy programu LEADER. Hlavný rozdiel spočíva v užšie integrovanom prístupe a diverzifikovanom modely financovania. Niektoré miestne akčné skupiny vo vidieckych oblastiach však majú v súčasnosti prístup aj k finančným prostriedkom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Sociálneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Počnúc súčasným programovým obdobím (2014 – 2020) sa používanie financovania CLLD z viacerých fondov rozšírilo na mestský rozmer.

2.2.

Prístup založený na financovaní CLLD z viacerých fondov v tomto programovom období 2014 – 2020 prijalo podľa údajov Európskej komisie dvadsať členských štátov: Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Osem krajín (Belgicko, Cyprus, Estónsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Luxembursko a Malta) sa rozhodlo, že v súčasnom období tento prístup neprijme. Vďaka úspešným rokovaniam v niektorých krajinách (Česká republika, Maďarsko, Portugalsko a Slovensko) predstavuje príspevok z iných fondov takmer 50 %. Zavedenie prístupu spočívajúceho vo financovaní z viacerých fondov si vyžaduje politickú vôľu, chápanie výhod vyplývajúcich z CLLD na vnútroštátnej úrovni a dobrú spoluprácu medzi ministerstvami. Cieľom Európskej komisie je odstrániť bariéry medzi fondmi a posilniť synergiu a súlad na miestnej aj národnej úrovni.

2.3.

Iniciatíva LEADER bola v období 2014 – 2020 posilnená. Vzhľadom na úlohu miestnych spoločenstiev, pokiaľ ide o prispievanie k územnej súdržnosti a plneniu strategických cieľov stratégie Európa 2020 sa EÚ – so silnou podporou Európskeho parlamentu – rozhodla, že uľahčí a posilní využívanie CLLD pre všetky typy území (vidiecke, mestské, pobrežné) a rôzne potreby komunity (najmä sociálne, kultúrne, environmentálne a ekonomické). V období rokov 2014 – 2020 sú iniciatívy CLLD oprávnené na podporu zo všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) (s výnimkou Kohézneho fondu) a podliehajú spoločným pravidlám stanoveným v nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU), ktorými sa riadia tieto fondy. Tým sa zabezpečuje väčšia konzistentnosť a koordinácia finančných prostriedkov EÚ a väčšia efektívnosť pri ich využívaní. Spoločné pravidlá dopĺňajú špecifické charakteristiky pre jednotlivé fondy (napríklad, minimálne 5 % finančných prostriedkov z EPFRV musí byť vyčlenených na CLLD, pričom príspevky z ostatných fondov sú dobrovoľné). Požiadavka týkajúca sa povinného financovania zaručuje úspešné vykonávanie iniciatívy LEADER.

2.4.

Toto programové obdobie sprevádzal nástoj integrovaných miestnych investícií, ktorý sa zameriava na veľké oblasti (NUTS III, metropolitné oblasti atď.) a na makroprojekty. Organizovaná občianska spoločnosť je do tohto projektu zapojená menej intenzívne, než v prípade mikrosystému CLLD (2).

2.5.

CLLD je založený na troch vzájomne prepojených prvkoch: miestne akčné skupiny (zástupcovia verejných a súkromných miestnych sociálno-ekonomických záujmov), stratégie integrovaného miestneho rozvoja a jasne definované územné celky. Všetky tri prvky podliehajú špecifickým požiadavkám stanoveným v nariadení o spoločných ustanoveniach – napríklad: zvolené územie musí mať od 10 000 do 150 000 obyvateľov a stratégie musia obsahovať sledované ciele, analýzu potrieb a potenciál daného územia, ako aj opatrenia a finančné plány.

2.6.

EHSV je prekvapený, že v 90. rokoch minulého storočia bolo ľahšie a jednoduchšie realizovať program LEADER než v súčasnosti. Teraz sú k dispozícii počítače, internet, príslušný softvér a mobilné telefóny, ale práca v tejto oblasti je v skutočnosti ťažšia. ESHV chce preto dosiahnuť skutočné zjednodušenie – v opačnom prípade táto nová technobyrokracia zničí úspešné nástroje EÚ.

3.1.

Prístup spočívajúci vo financovaní CLLD z viacerých fondov poskytuje členským štátom možnosť posilniť miestne a regionálne kapacity pre integrovaný rozvoj. Postupy využívané v členských štátoch poukázali na to, že integrovaný miestny rozvoj ovplyvňuje široké spektrum činností a má významný vplyv na miestne hospodárstva a tvorbu pracovných miest, najmä mimo prvovýroby v poľnohospodárstve.

3.2.

Okrem toho má integrovaný miestny rozvoj veľmi priaznivý vplyv na sociálne začlenenie, a to z dôvodu zapojenia a účasti rôznych zainteresovaných strán (rôzne typy aktérov, vekových skupín, pohlaví). V porovnaní s programom LEADER, ktorý bol podporovaný iba z EPFRV, CLLD poskytuje príležitosť na zapojenie viacerých miestnych a regionálnych zainteresovaných strán. CLLD dodáva regionálnemu rozvoju väčší význam.

3.3.

Politika súdržnosti EÚ sa snaží dosiahnuť územnú súdržnosť, čo je aj cieľom prístupu CLLD. CLLD zahŕňa všetky typy území: vidiecke, miestne a pobrežné, ako aj rôzne potreby komunity (sociálne, kultúrne, environmentálne a hospodárske) a rôzne mechanizmy financovania (zapojené sú štyri fondy EŠIF). Možnosť zaviesť CLLD v rámci všetkých troch typov území pomáha vytvárať súdržnosť medzi vidieckymi, prímestskými a mestskými oblasťami, čím sa môže prekonať alebo zastaviť fenomén periférie.

3.4.

Metodika CLLD zohráva významnú úlohu pri stimulácii integrovaného miestneho rozvoja vďaka zložkám, ktoré ju tvoria: prístup zdola nahor, územne cielené stratégie miestneho rozvoja, verejno-súkromné partnerstvá, inovácia, integrovaný a multisektorový prístup, vytváranie sietí a spolupráca a decentralizované administratívne riadenie. V záujme podpory správneho vykonávania metodiky CLLD je potrebná výmena informácií, šírenie aktivít a lepšia viditeľnosť metódy a jej výhod.

3.5.

Viac ako 26 rokov skúseností s vykonávaním programu LEADER preukázalo, že metodika LEADER/CLLD funguje, že je trvalo udržateľným a efektívnym spôsobom rozvoja území a že má dlhodobý vplyv na miestny rozvoj. CLLD teraz rozvinul svoj potenciál ďalej s integrovanejším prístupom, ktorý možno považovať za ešte účinnejší vďaka jeho rôznorodému modelu implementácie.

3.6.

Tento rôznorodý model implementácie CLLD pomáha členským štátom a miestnym územiam pri znižovaní rizík a posilňovaní transparentnosti.

3.7.

EHSV dôrazne podporuje rozhodovací proces zdola nahor, ktorý zaručuje, že investície sú v súlade so skutočnými potrebami a potenciálom miestnych oblastí. CLLD by mal byť ešte pružnejší, pričom by zahŕňal všetky možné potreby komunít a miestnym ľuďom by umožnil zvoliť si pre stratégie miestneho rozvoja tie najrelevantnejšie oblasti.

3.8.

Jednou z najväčších výhod metodiky CLLD je začlenenie a budovanie kapacít miestnych aktérov. Integrovaný miestny rozvoj je najlepším spôsobom na vytváranie prepojení a synergií medzi rôznymi zainteresovanými stranami a oblasťami miestneho rozvoja.

3.9.

EHSV víta skutočnosť, že CLLD je proces, ktorého súčasťou je kontinuálne zapojenie a odborná príprava miestnych ľudí. Jeho integrovanejší prístup poskytuje miestnym spoločenstvám viac príležitostí na zvyšovanie ich schopností a znalostí. Prepojenie medzi vidieckymi, mestskými a pobrežnými územiami znamená, že zainteresovaní aktéri sa môžu od seba navzájom učiť a nájsť odpovede na dôležité výzvy inkluzívnejším spôsobom. Nepretržitá spolupráca, vytváranie sietí a odborná príprava posilňujú dobrú správu vecí verejných.

3.10.

Rastie význam ekologického hospodárstva, sociálneho začlenenia, zmierňovania chudoby, migrácie, regionálnych klastrov, prepojení medzi vidieckymi, mestskými a pobrežnými územiami, inteligentných riešení a IT technológií v rámci miestneho rozvoja. CLLD vytvára príležitosti pre rôzne typy území (vidiecke, mestské a pobrežné) a spoločenstiev, aby mohli spolupracovať pri riešení týchto výziev. Prístup financovania CLLD z viacerých fondov je veľmi dobrým nástrojom na podporu koncepcie „inteligentných obcí“ prostredníctvom budovania kapacít, investícií, podpory inovácie a vytvárania sietí, ako aj prostredníctvom inovatívnych nástrojov financovania určených na zlepšovanie služieb a infraštruktúry (3).

3.11.

EHSV dúfa, že väčšia konzistentnosť a koordinácia využívania prostriedkov EÚ uľahčí miestnym aktérom navrhovanie viacodvetvových stratégií podporovaných z viacerých fondov, ktoré sú vhodnejšie pre územia zmiešaného charakteru (napr. vidiecky – mestský – pobrežný). Takže v záujme zjednodušenia sa pre stratégie financované z viacerých fondov musí určiť hlavný fond, z ktorého by sa financovali všetky náklady na riadenie na vnútroštátnej úrovni. K zníženiu byrokratickej záťaže by ešte účinnejšie prispelo nariadenie o CLLD, v ktorom by sa zjednotili pravidlá pre všetky fondy EŠIF na úrovni EÚ.

3.12.

EHSV je presvedčený, že začlenenie všetkých druhov oblastí zamerania štyroch fondov EŠIF na implementáciu stratégií miestneho rozvoja prináša mnoho výhod pre všetky druhy miestnych akčných skupín (4).

3.13.

CLLD predstavuje prístup k rozvoju vychádzajúci zdola, ktorý bol vyvinutý v Európe a ktorý môže pomôcť vyvážiť protieurópske tendencie objavujúce sa v miestnych spoločenstvách, keďže v územných celkoch, kde sa používa, prispieva k sociálnemu začleneniu a udržateľnému hospodárskemu rozvoju.

4.1.

Najzávažnejšími prekážkami na vnútroštátnej úrovni sú nedostatočná súdržnosť medzi rôznymi fondmi a slabá územná súdržnosť, ako aj nízka úroveň chápania výhod vyplývajúcich z CLLD zo strany rozhodovacích orgánov. Skutočná synergia medzi rôznymi fondmi a územiami (vidieckymi, mestskými a pobrežnými) sa dosahovala ťažko vzhľadom na „hranice“, ktoré naďalej pretrvávajú medzi fondmi na vnútroštátnej úrovni. Každý fond má odlišné pravidlá a predpisy a vo väčšine krajín, ktoré implementujú financovanie CLLD z viacerých zdrojov je medzi riadiacimi orgánmi slabá spolupráca a chýba koordinácia. Len Švédsko financuje CLLD z viacerých fondov v celej krajine a sprístupnilo všetky štyri fondy EŠIF pre všetky typy (vidiecke, mestské a pobrežné) miestnych akčných skupín.

4.2.

Členské štáty by nemali pridávať dodatočné pravidlá a požiadavky, ktoré narúšajú zjednodušenia. Zjednodušenie musí byť skutočným zjednodušením v súlade s pravidlami, ktoré navrhla Európska komisia. Potrebná je odborná príprava a jasné pochopenie týchto modelov. Podľa Európskeho dvora audítorov nie je v projektoch iniciatívy LEADER viac chýb ako v iných projektoch v rámci rôznych opatrení.

4.3.

Členské štáty by nemali z CLLD urobiť spôsob, ako používať pridelené prostriedky v rámci vopred stanovenej ponuky vnútroštátnych opatrení. CLLD by mal byť „širokospektrálnym“ rozvojovým nástrojom, ktorého opatrenia sa budú vymedzovať na miestnej úrovni.

4.4.

Pred začiatkom programového obdobia došlo k veľkému meškaniu. Nie všetky krajiny boli schopné zabezpečiť kontinuitu medzi programovými obdobiami a hladkú implementáciu, čo spôsobilo veľkú neistotu a stratu motivácie a získaných znalostí. Tomu treba v budúcnosti predísť.

4.5.

EHSV si uvedomuje, že nedostatok dôvery medzi aktérmi CLLD bráni tomu, aby sa využil potenciál tejto metódy. Túto dôveru treba neustále budovať. Neustále trestanie počas implementácie poškodzuje dôveru a kvalitný dialóg. Riadiace orgány vrátane platobných agentúr sa môžu rozhodnúť neuplatniť sankcie, a takéto rozhodnutia by sa mali prijímať častejšie.

4.6.

Skutočný potenciál zjednodušenia prostredníctvom rozvoja IT riešení sa nenaplnil. Nie všetci aktéri CLLD boli zapojení do procesu vývoja nástrojov IT, a to spôsobuje ťažkosti s používaním týchto systémov. Pri navrhovaní nástrojov IT určených na implementáciu sa treba spoľahnúť na praktické znalosti miestnych akčných skupín. Platformy IT vyvinuté riadiacimi orgánmi musia zodpovedať potrebám všetkých aktérov CLLD. Miestne akčné skupiny musia mať k dispozícii flexibilné a otvorené platformy, ktoré im umožnia implementáciu stratégií miestneho rozvoja v súlade s osobitosťami daného územia. Treba zabrániť normalizácii.

4.7.

EHSV si uvedomuje, že v mnohých členských štátoch panuje nesúlad medzi očakávaniami, úsilím a finančnými prostriedkami. Ak má byť zámerom dosiahnutie skutočných výsledkov, treba taktiež investovať dostatok peňazí, aby boli naše očakávania realistické. Aby sme dosiahli vplyv musíme realisticky vyčleniť dostatočné finančné prostriedky pre CLLD z každého fondu EŠIF. V EÚ je niekoľko veľmi dobrých príkladov v tejto oblasti (napríklad Sasko so 40 % z programu rozvoja vidieka a Asturias so 17 %).

4.8.

Chabý dialóg medzi všetkými aktérmi CLLD (riadiace orgány, MAS, platobné agentúry, siete LEADER, ako napr. ELARD, a národné siete LEADER a siete pre vidiek) spôsobuje nárast byrokracie a značné oneskorenie v začatí programového obdobia a prideľovaní finančných prostriedkov žiadateľom projektov. Potrebná je účinná a transparentná koordinácia medzi rôznymi orgánmi a ministerstvami na vnútroštátnej úrovni, ako aj intenzívny dialóg s miestnymi akčnými skupinami. Zároveň treba posilniť priamy dialóg medzi Európskou komisiou a miestnymi akčnými skupinami, pričom EHSV by mohol poskytnúť pomoc v tejto oblasti.

4.9.

Vo väčšine členských štátov sa zistilo nedostatočné budovanie kapacít orgánov a miestnych akčných skupín, ktoré im majú pomôcť pri financovaní CLLD z viacerých fondov. Na posilnenie kapacity aktérov CLLD je potrebné nepretržité vzdelávanie a dosiahnutie spoločného chápania financovania CLLD z viacerých fondov. Musí sa posilniť kolegialita. Pracovníci MAS a orgánov musia byť dobre zaškolení a navzájom informovaní o situácii. Na tento účel môžu verejní činitelia, členovia MAS a zástupcovia miestnych zainteresovaných strán absolvovať informačné misie, školenia, výmeny pracovníkov atď. EHSV navrhuje, aby sa takýto program financoval pomocou rozšírenia programu Erasmus.

4.10.

EHSV je presvedčený, že na úrovni EÚ nebola pridaná hodnota financovania CLLD z viacerých fondov a možných implementačných modelov dobre vysvetlená. Chýba jasná predstava o tom, ako by mali členské štáty skutočne realizovať financovanie CLLD z viacerých fondov. Členské štáty musia mať k dispozícii jednoduché modely, štruktúry a osvedčené postupy.

4.11.

Skutočný potenciál miestnych akčných skupín ako sprostredkovateľov pre ich územia nebol dostatočne využitý. Treba vytvoriť podmienky, aby sa MAS mohli sústrediť na svoju úlohu v oblasti mobilizácie územných celkov, ako aj identifikácie najlepších nápadov a ich realizácie. Z výskumu vyplýva, že na realizáciu integrovaného rozvoja vidieka je potrebná podpora MAS ako sprostredkovateľov. MAS sú schopné vyvíjať medzisektorovú činnosť a spájať rôzne zainteresované strany. Úlohou MAS nie je len byť zdrojom financovania a pôsobiť ako ďalšia administratívnu úroveň, ale konať ako skutočná rozvojová organizácia iniciujúca projekty spolupráce a umožňujúca odbornú prípravu a vytváranie sietí s primeranou finančnou a organizačnou podporou.

4.12.

Často chýbajú jasné a jednoduché modely hodnotenia a monitorovania stratégií miestneho rozvoja. Hodnotenie musí byť súčasťou vzdelávacieho procesu komunity, a preto je veľmi dôležité, aby miestne akčné skupiny nepretržite zbierali informácie a hodnotili implementáciu svojich stratégií. Pre zhromažďovanie údajov a analýzy by sa mali zaviesť vyspelé riešenia na báze IT, pričom treba využívať participatívne postupy a kvalitatívne analýzy v súlade so zásadami CLLD. Do komplexných nástrojov monitorovania a hodnotenia CLLD by sa malo investovať na úrovni EÚ. Vo Švédsku sa úspešne využíva metóda „storytelling“.

4.13.

Zneužitie právomoci zo strany riadiacich orgánov sa zistilo v niektorých členských štátoch, v ktorých neexistoval žiadny dialóg medzi aktérmi LEADER/CLLD a MAS nemali možnosť zúčastniť sa rokovaní ako rovnocenní partneri. EHSV takisto varuje pred dominantným postavením miestnych samospráv a realizáciou ich politickej agendy so zdrojov CLLD. MAS musia mať možnosť pracovať a rozhodovať nezávisle a obce na ne nesmú vyvíjať žiadny oficiálny ani neoficiálny tlak.

5.1.

vytvoriť na úrovni EÚ jasnú víziu povinného financovania CLLD z viacerých fondov s cieľom čo najskôr poskytnúť jednoduché modely a usmernenia a zaviesť osvedčené postupy o tom, ako čo najskôr začať v členských štátoch vykonávať financovanie CLLD z viacerých fondov (v roku 2018);

5.2.

myslieť nekonvenčne, pokiaľ ide o hĺbkové skúmanie a analýzu príležitostí na vytvorenie rezervného fondu pre CLLD na úrovni EÚ. Bez ohľadu na to bude musieť Európska komisia zabezpečiť, aby mali všetky členské štáty fond CLLD na vnútroštátnej úrovni;

5.3.

stanoviť harmonizovaný rámec všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov a zaviesť jednoduché pravidlá implementácie fondu CLLD na úrovni EÚ;

5.4.

žiadať vytvorenie osobitného zdroja financovania CLLD (fond CLLD) s príspevkami zo všetkých štyroch európskych štrukturálnych a investičných fondov zodpovedajúci všetkým cieľovým oblastiam jednotlivých fondov pre vidiecke, mestské a pobrežné územia na vnútroštátnej úrovni (pozri model navrhnutý nižšie);

5.5.

požadovať od členských štátov, aby vyčlenili minimálne 15 % z rozpočtu z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu na fond CLLD;

5.6.

posilniť dialóg medzi všetkými aktérmi CLLD na každej úrovni (na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni);

5.7.

nájsť pre tento nástroj ľahšie zapamätateľný a prijateľnejší názov. Napríklad LEADER by bol vzhľadom na jeho úspešnú históriu dobrým názvom pre tento nástroj.

5.8.

šíriť osvedčené postupy v oblasti využívania nového CLLD v mestských oblastiach, a to na jednom mieste, aby sa nemuseli získavať od každého GR osobitne (napr.: www.clld-u.eu).

5.9.

zaručiť využívanie prístupu spočívajúceho vo financovaní CLLD z viacerých fondov vo všetkých typoch územných celkov (vidieckych, mestských a pobrežných) a využívať výhody integrovaného miestneho rozvoja;

5.10.

vyčleniť minimálne 15 % z rozpočtu z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu na fond CLLD a dostatočný objem zdrojov na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaručiť využitie skutočného potenciálu tejto metódy;

5.11.

zaviesť operačný program CLLD, prostredníctvom ktorého sa tento fond bude využívať na podporu integrovaného miestneho rozvoja na vidieckych, mestských a pobrežných územiach. Fond CLLD by mal byť v každom členskom štáte určený na ciele stanovené v miestnych rozvojových stratégiách a nemalo by sa rozlišovať medzi rôznymi fondmi EŠIF a taktiež by sa nemali ohraničovať. Fond CLLD by sa mal využívať decentralizovane prostredníctvom miestnych akčných skupín, aby mohli stratégie reagovať na miestne potreby a výzvy;

5.12.

zriadiť na vnútroštátnej úrovni jeden riadiaci orgán pre vykonávanie CLLD;

5.13.

predísť prerušeniu medzi programovými obdobiami a zaručiť hladké začatie programového obdobia 2021 – 2027;

5.14.

umožniť na vnútroštátnej úrovni úzky dialóg medzi všetkými aktérmi CLLD a s MAS s cieľom vytvoriť operačný program CLLD na vnútroštátnej úrovni;

5.15.

umožniť neustále budovanie kapacít orgánov a MAS;

5.16.

využiť potenciál rozvoja holistických riešení v oblasti IT s cieľom zjednodušiť proces realizácie CLLD. Všetci aktéri CLLD musia byť zapojení do procesu rozvoja nástrojov IT a využívať prínos vyvinutých riešení IT;

5.17.

pokračovať v spolupráci v rámci nástroja integrovaných miestnych investícií, ktorý sa využíva pre väčšie územia a makroprojekty;

5.18.

pripraviť kampaň na zavedenie CLLD, ako nástroja synergie, s cieľom dosiahnuť efektívnosť, partnerstvo, subsidiaritu a finančnú podporu.

5.19.

zabezpečiť skutočnú pridanú hodnotu integrovaného miestneho rozvoja a primeranosť nákladov a využiť územnú súdržnosť, ktorá vytvára synergie a pomáha využívať nové zdroje a príležitosti;

5.20.

ak je to vhodné, a s cieľom zlepšiť súdržnosť územných celkov a zvýšiť administratívne kapacity miestnych akčných skupín, riadne zvážiť zahrnutie všetkých rôznych typov územných celkov (vidiecke, mestské a pobrežné) do rovnakej miestnej akčnej skupiny alebo budovať pevné väzby medzi miestnymi rozvojovými stratégiami v rôznych typoch územných celkov. Zároveň treba dbať na to, aby miestne akčné skupiny neúmerne nenarastali a nestratili kontakt s najnižšou úrovňou;

5.21.

zachovať súlad a prispôsobiť particiaptívne stratégie miestneho rozvoja meniacim sa životnými a pracovným podmienkam vrátane všetkých relevantných aspektov (sociálna súdržnosť, zmierňovanie chudoby, migrácia, regionálne klastre, ekologické hospodárstvo, zmena klímy, inteligentné riešenia, technológie atď.) a využívať revolúciu nových technológií a IT;

5.22.

pôsobiť ako aktívny sprostredkovateľ a vyvíjať medzisektorovú činnosť so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán na území MAS a venovať osobitnú pozornosť vypracúvaniu a využívaniu participatívnych postupov;

5.23.

aktívne rozvíjať spoluprácu medzi územiami a nadnárodnú spoluprácu;

5.24.

umožniť kontinuálnu odbornú prípravu, vytváranie sietí a spoluprácu miestnych aktérov a pracovníkov MAS;

5.25.

vykonávať nepretržité hodnotenie implementácie stratégií miestneho rozvoja a hľadať spôsoby, ako zapojiť komunity do tohto procesu hodnotenia.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/44

Spravodajkyňa:

Erika KOLLER

Pomocná spravodajkyňa:

Vladimíra DRBALOVÁ

1.1.

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie zameranú na zvýšenie účasti rodičov s deťmi, najmä žien, na trhu práce, a to tým, že im pomôže dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, vďaka čomu sa plne využije potenciál ich zručností.

1.2.

EHSV sa takisto domnieva, že návrhy obsiahnuté v balíku treba hlbšie preskúmať, pričom by sa mala zohľadniť skutočná situácia v jednotlivých členských štátoch, ako aj náklady pre podniky a najmä MSP a organizačné úsilie s tým spojené. Okrem toho by sa malo bojovať proti stereotypom, mali by sa šíriť osvedčené postupy a vypracovať národné akčné plány na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

1.3.

Moderné politiky týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by mali poskytnúť rodinám vhodné možnosti voľby, pričom by mali zároveň zohľadňovať potreby podnikov. EHSV vyzýva sociálnych partnerov v celej Európe, aby preskúmali ďalšie praktické riešenia na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom tak, aby vyhovovala špecifikám ich konkrétneho pracoviska (1).

1.4.

EHSV uznáva, že realizácia návrhov bude pre členské štáty a podniky predstavovať ďalšie náklady, je však presvedčený, že dlhodobé prínosy prevážia nad krátkodobým zvýšením nákladov. Výbor sa domnieva, že by sa mali ďalej preskúmať opatrenia na podporu malých a stredných podnikov (MSP).

1.5.

EHSV je presvedčený, že je dôležité, aby ženy aj muži mali individuálny nárok na dovolenku. Uznáva však, že podniky, najmä MSP, môžu čeliť v dôsledku zvýšenia rozsahu nároku organizačným ťažkostiam. Akýkoľvek problém vyplývajúci z uplatňovania tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou.

1.6.

EHSV sa domnieva, že súbor opatrení na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je krok správnym smerom, no v budúcnosti by sa mal na základe náležitých posúdení vplyvu ešte viac zlepšiť.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné viac investovať do vysoko kvalitných, cenovo dostupných a prístupných služieb starostlivosti a zariadení pre každú rodinu, a vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra využila odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj fondy regionálneho rozvoja s cieľom podnietiť členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie.

1.8.

Hoci sa návrh smernice zaoberá do určitej miery daňovými systémami, EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezachádza dostatočne ďaleko. Spôsob, akým sú koncipované daňové systémy, môže ovplyvniť rozhodnutie ľudí, či vstúpia na trh práce, alebo nie. Malo by sa zvážiť zavedenie daňových odpočtov, ktoré pomáhajú pracujúcim rodičom, aby mohli aj naďalej pracovať.

2.1.

Rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou a zásadou Európskej únie (2). EÚ dosiahla za uplynulých 60 rokov významný pokrok, pretože prijala viacero smerníc v oblasti rovnosti a zákazu diskriminácie, politických programov a nástrojov financovania na podporu rodovej rovnosti v Európskej únii (3). V 90. rokoch minulého storočia bol stanovený právny rámec týkajúci sa dovoleniek z rodinných dôvodov a pružných foriem organizácie práce, ktorý bol priebežne aktualizovaný. Naposledy bola v roku 2010 revidovaná smernica o rodičovskej dovolenke (4). Mimo legislatívneho rámca zohrávajú svoju úlohu aj odporúčania vydané v kontexte európskeho semestra (5), financovanie z EÚ a politické usmernenia (6).

2.2.

Avšak pokrok, ktorý sa dosiahol za posledné desaťročia, sa takmer zastavil (7), o čom svedčia pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní mužov a žien (16,3 %) a nerovná úloha a účasť žien na trhu práce, kde 31 % žien pracuje na čiastočný úväzok v porovnaní s 8,2 % mužov, pričom celková účasť žien na trhu práce naďalej zaostáva za mužmi o viac než 12 percentuálnych bodov (8). Zo štúdií zároveň vyplýva, že rozdiel vo výške dôchodkov mužov a žien je až 40 %. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o tom, že je potrebné vyvinúť ešte viac úsilia na to, aby sa dosiahla rovnosť medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach života vrátane zamerania pozornosti na problematiku feminizácie chudoby.

2.3.

Nerovná účasť žien na trhu práce úzko súvisí s nerovnomerným rozdelením opatrovateľských povinností. K rozdielom v oblasti starostlivosti prispieva aj nedostatok primeraných, prístupných, cenovo dostupných a vysokokvalitných služieb starostlivosti, ktoré zahŕňajú celú škálu služieb od starostlivosti o deti po komunitné služby starostlivosti o starších rodinných príslušníkov a osoby so zdravotným postihnutím (9).

2.4.

Prekážky brániace rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom sa považujú za faktor, ktorý nielenže nedovoľuje ženám plne sa zapojiť do trhu práce, ale má dosah aj na demografické trendy, hospodárstvo a úlohu mužov ako rovnocenných opatrovateľov. Pokiaľ ide o hospodársky dosah, v nedávnej štúdii nadácie Eurofound (10) sa hospodárske straty spôsobené rozdielmi v zamestnanosti žien a mužov odhadujú na 370 miliárd EUR ročne. V niektorých členských štátoch sú dôvodom ekonomickej neaktívnosti viac ako 25 % žien opatrovateľské povinnosti. Hoci v dnešnej dobe nie je z ekonomických dôvodov bežné zostávať v domácnosti, ešte stále existujú spoločenské očakávania vychádzajúce zo stereotypného ponímania žien ako primárnych opatrovateliek a mužov ako živiteľov rodiny. Existujú dôkazy, že matky, ktoré zostávajú v domácnosti celý svoj aktívny život alebo jeho časť, budú ekonomicky menej nezávislé, budú mať menej príležitostí budovať svoju kariéru a vo vyššom veku budú s väčšou pravdepodobnosťou trpieť chudobou. Politiky týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sú nástroje, ktoré umožnia ženám a mužom prijímať rozhodnutia na základe rovnakých podmienok. EHSV zdôrazňuje, že v ustanoveniach týkajúcich sa času odpočinku pracovníkov a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by sa mal v prípade potreby brať do úvahy spoločný deň odpočinku v týždni, ktorý je uznávanou tradíciou a zvykom v krajine alebo regióne, pričom by sa mali zároveň dodržiavať príslušné (odvetvové) kolektívne dohody a postupy zaužívané na miestnej a podnikovej úrovni.

2.5.

Európska komisia oznámila v auguste 2015 v rámci plánu svoju iniciatívu s názvom New start to address the challenges of work-life balance faced by working families  (11) (Nový začiatok v záujme riešiť problém rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorému čelia pracujúce rodiny). Komisia začala v novembri 2015 v súlade s článkom 154 ods. 2 ZFEÚ dvojfázovú konzultáciu (12) s európskymi sociálnymi partnermi s cieľom zistiť ich postoj k tejto iniciatíve. Sociálni partneri zatiaľ nezačali rokovania. Zatiaľ čo európski zamestnávatelia považovali súčasný právny rámec EÚ za dostatočný, európske odbory presadzovali dôraznejší právny rámec. Komisia okrem toho začala verejnú konzultáciu, z ktorej vyplynulo, že 60 % respondentov si želá legislatívny rámec EÚ na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Komisia prijala 26. apríla 2017 návrh na európsky pilier sociálnych práv, ktorý zahŕňa návrh smernice na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov, ako aj súbor nelegislatívnych návrhov.

3.1.

EHSV súhlasí s tým, že sú potrebné proaktívne politiky zamerané na podporu spoločnej zodpovednosti za starostlivosť o deti medzi mužmi a ženami. Zo štúdií takisto vyplýva, že zapojenie mužov do povinností súvisiacich so starostlivosťou je prínosné tak pre rodiny, ako aj pre európske hospodárstvo a konkurencieschopnosť. Zvýšením účasti žien na trhu práce by sa zároveň zlepšil prístup podnikov ku kvalifikovanej pracovnej sile a talentom, čo by pomohlo rozvinúť plný potenciál žien v období, keď v EÚ klesá počet pracovníkov, obyvateľstvo starne a demografická krivka zostáva z hľadiska verejných financií veľmi problematická. Tieto politiky by sa mali zameriavať aj na vytváranie stimulov pre zamestnávateľov na zvýšenie ponuky pracovnej sily, poskytovanie podpory pri starostlivosti o deti a na rôzne formy dovoleniek a pružné formy organizácie práce.

3.2.

EHSV by chcel upozorniť na zásadnú úlohu, ktorú musí zohrávať Komisia a členské štáty (na základe konzultácie so sociálnymi partnermi a širšou občianskou spoločnosťou) v boji proti stereotypom (o. i. prostredníctvom vzdelávania a verejných osvetových kampaní), pri znižovaní segregácie na trhu práce, ako aj zdokonaľovaní a zvyšovaní kvalifikácie jednotlivcov, ktorá by zodpovedala budúcim potrebám trhu práce.

3.3.

EHSV víta balík opatrení Komisie týkajúci sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pretože sa v ňom navrhuje spravodlivejšie rozdelenie úloh ako spôsob odstránenia niektorých závažnejších štrukturálnych prekážok brániacich ženám zamestnať sa.

4.1.1.

EHSV sa domnieva, že rozhodnutie Komisie reagovať na nedostatočné čerpanie otcovskej dovolenky zavedením individuálneho nároku na neprenosnú otcovskú dovolenku v trvaní najmenej desiatich pracovných dní zaplatených aspoň na úrovni nemocenských dávok spolu s analýzou nákladov a prínosov na úrovni jednotlivých štátov, je krok správnym smerom. Výbor však poukazuje na to, že „nemocenské dávky“ sa v rámci Európy značne líšia a siahajú od paušálnych dávok o dosť nižších, než je zarobená mzda, až po 100 % náhradu príslušnej mzdy. Zdôrazňuje, že kompenzácia by mala byť primeraná, mala by nabádať otcov, aby sa ujali svojej zodpovednosti, a poskytnúť rodičom viac možností pred narodením dieťaťa aj po ňom, pričom by sa mali zohľadňovať vnútroštátne postupy týkajúce sa materských príspevkov.

4.1.2.

EHSV berie na vedomie, že ustanovenia o otcovskej dovolenke už existujú v 21 členských štátoch, pričom jej priemerná dĺžka je dva a pol dňa (13), no tento čas však považuje za veľmi krátky. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto dovolenka sa vo veľkej miere ešte stále nevyužíva, a domnieva sa, že táto skutočnosť by sa mala hlbšie preskúmať. EHSV sa preto nazdáva, že návrh Komisie spĺňa požiadavku podnietiť otcov, aby čerpali otcovskú dovolenku, zohľadňuje súčasné úspešné postupy v niektorých členských štátoch (14) a všíma si rovnocennú úlohu otcov pri zvládaní rodinných povinností.

4.1.3.

EHSV však zdôrazňuje, že právo čerpať na tento účel platenú dovolenku v trvaní desiatich dní, ako sa uvádza v návrhu smernice, považuje za prvý krok správnym smerom vzhľadom na cieľ návrhu, ktorým je podstatne zvýšiť účasť otcov. Výbor však zastáva názor, že by na dosiahnutie cieľa návrhu bolo vhodné dlhšie obdobie, napríklad až do jedného mesiaca, a to na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

4.2.1.

Podiel mužov, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku, sa v členských štátoch pohybuje v rozmedzí iba od 2 % do 40 % (15). Súčasný rámec a postoje týkajúce sa rodičovskej dovolenky sa dostatočne nezaoberajú dôvodmi, prečo muži využívajú túto dovolenku v nízkej miere.

4.2.2.

EHSV uznáva, že podniky, najmä MSP a mikropodniky, môžu mať organizačné ťažkosti v dôsledku zvýšenia veku dieťaťa, na ktoré si môže zamestnanec čerpať rodičovskú dovolenku, z osem na dvanásť rokov.

4.2.3.

EHSV obzvlášť víta návrh Komisie na individualizáciu nároku na rodičovskú dovolenku a jeho neprenosnosť. Berie na vedomie, že je potrebná primeraná náhrada mzdy minimálne na úrovni nemocenských dávok, ktorá by mohla podliehať prípadnému stropu ustanovenému vnútroštátnymi právnymi predpismi (16), spolu s analýzou nákladov a prínosov na úrovni jednotlivých štátov, ako aj ustanovenia o nediskriminácii, pretože to všetko môže mať pozitívny vplyv na čerpanie rodičovskej dovolenky zo strany otcov.

4.2.4.

EHSV je okrem toho presvedčený, že v rámci rokovaní o návrhu by sa mala zabezpečiť vyváženosť medzi potrebami zamestnancov a zamestnávateľov. Hodnotenia vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, ukázalo, že vplyv návrhu je zmiešaný, a to v závislosti od časového rámca. Náklady na navrhované opatrenia (vyplývajúce najmä z výrobných strát v dôsledku administratívnej záťaže v súvislosti so spracúvaním žiadostí a potreby dočasného nahradenia zamestnancov) sa v krátkodobom až strednodobom horizonte zvýšia, no v dlhodobom horizonte by mal tento súbor opatrení predstavovať pre podniky len obmedzené náklady) (17).

4.3.1.

EHSV konštatuje, že absencia primeraných ustanovení týkajúcich sa dovolenky určenej na starostlivosť o odkázaných rodinných príslušníkov takisto prispieva k nerovnomernému rozdeleniu povinností v oblasti starostlivosti, pričom bremeno starostlivosti znášajú často výlučne ženy. To má negatívny dosah na ich telesné a duševné zdravie, sociálne začlenenie a účasť na trhu práce a následne prispieva k ich nedostatočnému nároku na dôchodok.

4.3.2.

Právne predpisy o prístupe opatrovateľov k dovolenke boli prijaté v takmer všetkých členských štátoch EÚ, ale trvanie, oprávnenosť, výška dávok a nárok na sociálne zabezpečenie sa medzi jednotlivými krajinami značne líšia (18). EHSV preto víta návrh vytvoriť minimálne rovnaké podmienky v EÚ zavedením individuálneho nároku na opatrovateľskú dovolenku v trvaní najmenej piatich pracovných dní ročne zaplatených na úrovni nemocenských dávok. To je však len prvý krok, pričom Komisia bude musieť urobiť viac na to, aby podporila a doplnila úsilie členských štátov s cieľom pomôcť rodinám lepšie zvládať čoraz náročnejšie povinnosti súvisiace so starostlivosťou. Toto zavedenie individuálneho nároku by malo byť spojené s vypracovaním podporných mechanizmov pre opatrovateľov.

4.3.3.

EHSV víta postup Komisie, ktorá navrhla opatrenia na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom vzťahujúce sa na pracovníkov počas celého ich života vrátane žien patriacich k tzv. sendvičovej generácii, t. j. žien, ktoré sa starajú o rodinných príslušníkov z viac než jednej generácie. V dôsledku absencie ustanovení v oblasti starostlivosti sú títo pracovníci, najmä ženy, často nútené vzdať sa plateného zamestnania len niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku, pričom zároveň narážajú na prekážky, keď sa usilujú vrátiť sa na trh práce po dosiahnutí veku 50 rokov.

4.3.4.

EHSV takisto zdôrazňuje, že dovolenka pre jednotlivých opatrovateľov by nemala slúžiť ako náhrada profesionálnych, prístupných, cenovo dostupných a vysokokvalitných komunitných služieb starostlivosti, ktoré budú takisto vo veľkej miere prispievať k budúcemu hospodárskemu rozvoju.

4.3.5.

EHSV ďalej konštatuje, že rôzne typy opatrovateľských dovoleniek nemožno úplne a presne porovnávať, pretože okrem toho, že starostlivosť o staršiu osobu má inú povahu ako starostlivosť o dieťa, môže táto starostlivosť zahŕňať aj príslušníkov širšej rodiny, a to vrátane rozhodovania.

4.3.6.

Dôležitým aspektom starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím je oddelenie odbornej starostlivosti od starostlivosti v rámci rodiny, aby sa umožnilo čo najviac zmierniť záťaž, ktorú znášajú rodiny. Opatrovatelia však musia mať bez ohľadu na formu starostlivosti prístup k systému sociálneho zabezpečenia.

4.4.1.

Pružné formy organizácie práce sú nevyhnutné na to, aby podniky mohli prispôsobiť svoju pracovnú silu meniacim sa hospodárskym podmienkam. Predstavujú tiež užitočný nástroj na zlepšenie výkonnosti a produktivity (19) a zároveň umožňujú pracovníkom zosúladiť ich pracovný a súkromný život. Preto je dôležité, aby sa týmto aspektom venovala pozornosť v rámci sociálneho dialógu na miestnej úrovni a v rámci jednotlivých sektorov s cieľom zaviesť formy práce, ktoré by umožňovali rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

4.4.2.

Pružné formy organizácie práce môžu predstavovať pomoc v prípade mnohých opatrovateľských povinností, ale nemali by mať negatívny dosah na podmienky zamestnania pracujúcich opatrovateľov. V návrhu smernice sa ustanovuje právo pracujúcich rodičov alebo opatrovateľov rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú starostlivosť alebo podporu, požiadať o pružnú formu organizácie práce.

4.4.3.

Týmto návrhom sa zavádza možnosť pre pracovníkov využiť i) skrátený pracovný čas, ii) pružný pracovný čas a iii) možnosti práce na diaľku. EHSV poukazuje na to, že takéto pružné formy organizácie práce musia vyhovovať potrebám väčšiny pracovníkov a musí sa v rámci nich uplatňovať celoživotný prístup. Tieto otázky by sa mali riešiť prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na úrovni čo najbližšie ku konkrétnemu prípadu. Okrem toho musí byť zaručené právo vrátiť sa k pôvodnému rozvrhnutiu pracovného času. Zároveň by sa malo rešpektovať právo zamestnávateľov zvážiť žiadosť o pružnú formu organizácie práce, pričom by sa zohľadnili potreby zamestnávateľov aj pracovníkov. Akýkoľvek problém vyplývajúci z uplatňovania tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou.

4.4.4.

Dosah digitalizácie pracoviska a pracovnoprávnych vzťahov môže prerásť až do reštrukturalizácie tradičných pracovných modelov. V tejto súvislosti je potrebné ďalej uvažovať o spôsobe, akým sa tradične vníma dovolenka na účely starostlivosti ako kľúčová voľba, ako v rodinách zosúladiť pracovný a rodinný život. Až príliš často to sú ženy, kto využíva pružnú formu organizácie práce na zvládanie povinností súvisiacich so starostlivosťou, pričom zároveň naďalej pracujú. To im bráni v postupe v zamestnaní, a to tak z hľadiska odmeňovania, ako aj ich profesionálneho rozvoja. EHSV chce okrem toho zdôrazniť, že pružné formy organizácie práce by sa nemali považovať za „ženskú záležitosť“ tým, že sa budú zameriavať na matky alebo ženy, ktoré sa musia starať o odkázaných rodinných príslušníkov. Podniky musia podporovať pružné formy organizácie práce pre mužov aj ženy a prispievať ku kultúrnemu vývoju, ktorý by bol v súlade s očakávaniami mužov aj žien a zároveň by podporoval väčšiu rovnosť v zamestnaní. Pružné formy organizácie práce musia byť takisto úplne reverzibilné, musia zohľadňovať potreby zamestnancov a musia byť k dispozícii pre všetky typy pracovných zmlúv. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité účinné presadzovanie práva vrátiť sa k pôvodnému rozvrhnutiu pracovného času.

4.4.5.

Hoci môže digitalizácia podporiť pružné formy organizácie práce tým, že zamestnancom umožní pracovať na diaľku, môžu sa s ňou spájať určité problémy a riziká.

4.5.1.1.

Nedostatok dostupných služieb starostlivosti o deti a vysoké náklady na tieto služby patria medzi najväčšie prekážky návratu druhého živiteľa z páru, kde obaja partneri zarábajú do práce. V EÚ bolo v roku 2014 umiestnených do formálnych služieb starostlivosti len 28 % detí vo veku 0 až 3 rokov a 83 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. Tieto údaje sú pod úrovňou barcelonských cieľov stanovených v roku 2001, ktoré sa mali dosiahnuť do roku 2010. Z týchto dôvodov EHSV s poľutovaním konštatuje, že barcelonské ciele v oblasti starostlivosti o deti, ktoré boli zamerané na dostatočné zabezpečenie prístupnej, cenovo dostupnej a vysokokvalitnej starostlivosti o deti na úrovni členských štátov, neboli splnené.

4.5.1.2.

Problémom sú aj naďalej vysoké náklady pre rodičov a otváracie hodiny zariadení, ktoré nie sú zlučiteľné s prácou na plný úväzok. Správa Komisie je dôkazom toho, že sa musí naďalej investovať do služieb vysokej kvality. Európsky parlament tiež konštatuje, že vzhľadom na nedostatočnú infraštruktúru a kvalitu dostupných služieb sú tieto zariadenia pre 27 % Európanov ťažko prístupné (20).

4.5.1.3.

EHSV poznamenáva, že Komisia navrhuje revíziu cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, no nezmieňuje sa o dosiahnutí barcelonských cieľov. Avšak cieľ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy týkajúci sa vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) má menší rozsah pôsobnosti, pretože sa zameriava len na deti vo veku od 4 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. EHSV preto požaduje, aby sa urýchlene preskúmal cieľ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy týkajúci sa VSRD v záujme jeho zosúladenia s barcelonskými cieľmi, a to na základe rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti (t. j. zahrnutím cieľov pre deti vo veku do 4 rokov). Nové ciele vyplývajúce z tejto revízie by mali byť ambicióznejšie než súčasné barcelonské ciele. EHSV navyše požaduje, aby sa na úrovni EÚ vypracovali referenčné hodnoty pre mimoškolskú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti.

4.5.1.4.

EHSV víta plány Komisie na intenzívnejšie usmerňovanie a monitorovanie poskytovania služieb starostlivosti v členských štátoch v rámci európskeho semestra a podporu výmeny osvedčených postupov. Nabáda aj na zlepšenie zberu údajov na úrovni EÚ a podporuje plán preskúmať ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy týkajúce sa vzdelávania v ranom detstve stanovené na rok 2020. Okrem toho by EHSV uvítal najmä využívanie rôznych európskych nástrojov financovania, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám členských štátov. EHSV v tejto súvislosti už viackrát požadoval oveľa ambicióznejšiu podporu sociálnych investícií, najmä vzhľadom na „viacnásobné dividendy“ investovania do zariadení starostlivosti o deti (21).

4.5.1.5.

EHSV sa domnieva, že semináre týkajúce sa budovania kapacít a informačné semináre, na ktorých by sa v plnom rozsahu zúčastnili všetky zainteresované strany, sú ako sprievodné opatrenia veľmi dôležité, no konštatuje, že sú potrebné v oveľa väčšom rozsahu, než sa v súčasnosti navrhuje. Potrebné sú hlavne informačné semináre o ochrane pred prepustením po návrate z materskej dovolenky.

4.5.2.1.

Hoci sa návrh smernice zaoberá do určitej miery daňovými systémami, EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezachádza dostatočne ďaleko. Daňové systémy môžu mať priamy vplyv na účasť na trhu práce, najmä pre „druhého živiteľa“ v domácnosti, ktorým je väčšinou žena. Spôsob, akým sú koncipované daňové systémy, môže ovplyvniť rozhodnutie ľudí, či vstúpia na trh práce, alebo nie. Malo by sa zvážiť zavedenie daňových odpočtov, ktoré pomáhajú pracujúcim rodičom, aby mohli aj naďalej pracovať.

4.5.2.2.

EHSV sa domnieva, že návrh Európskej komisie na riešenie otázky demotivačných faktorov týkajúcich sa daní doplní a podporí ďalšie opatrenia tohto balíka. Podporuje najmä identifikáciu prekážok typických pre jednotlivé krajiny, ktoré vyplývajú z rodovo zaujatých systémov daňového zvýhodnenia, a navrhuje, aby sa táto problematika riešila prostredníctvom odporúčaní vydaných v rámci európskeho semestra.

4.5.3.1.

Okrem potrebnej vysokej kvality, prístupnosti a cenovej dostupnosti verejných služieb vrátane služieb starostlivosti o deti, starších rodinných príslušníkov a ostatných odkázaných osôb, môže sociálne hospodárstvo a mimovládny sektor užitočne prispieť k poskytovaniu služieb na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. V mnohých prípadoch by sa bez ich úsilia nepodarilo zabezpečiť poskytovanie služieb.

4.5.3.2.

Sociálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri uplatňovaní politík na podporu rovnováhy pracovného a súkromného života na pracovisku, najmä prostredníctvom rokovaní a kolektívnych zmlúv. EHSV víta pozornosť, ktorú európski sociálni partneri vo svojich pracovných programoch už roky venujú otázke rodovej rovnosti, a to s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/51

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Éric BRUNE

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôrazne podporuje spustenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) s cieľom vytvoriť spoločný, integrovaný, ineteroperatívny obranný systém, ktorý je vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu naliehavejší než kedykoľvek predtým, a tým zvýšiť strategickú nezávislosť Európy v obrannom (1) priemysle a vytvoriť silnú spoločnú priemyselnú a technologickú základňu.

1.2.

EHSV považuje za zásadný nový prístup, ktorý považuje rámec stálej štruktúrovanej spolupráce (CPS\PESCO) za hlavný nástroj Lisabonskej zmluvy, schopný pôsobiť ako politický inkubátor na vybudovanie európskej obrany a podnietenie ochoty a záväzkov členských štátov v súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o Európskej únii a s protokolom č. 10 Zmluvy.

1.3.

Výbor sa domnieva, že iba „inkluzívna a ambiciózna“ spolupráca schopná vytvoriť zoznam kritérií a záväzkov (2) môže začať proces smerujúci k prekonaniu fragmentácie dopytu a ponuky a postupnému vytvoreniu otvoreného a transparentného európskeho trhu.

1.4.

EHSV sa domnieva, že nariadenie EDIDP by malo byť včlenené do spoločnej priemyselnej strategickej vízie, ktorá umožní dospieť k úspešnej integrácii európskych výrobcov a používateľov z minimálne troch členských štátov do financovaných projektov a do nákupu tovaru a služieb.

1.5.

EHSV dôrazne podporuje potrebu štruktúrovaného dialógu na európskej úrovni v súčinnosti a koordinácii s NATO (3), a Rady ministrov obrany, ktorá by mohla poskytnúť trvalé politické vedenie a fórum pre konzultácie a prijatie skutočne európskych rozhodnutí.

1.6.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť riadenie EDIDP, ktoré dokáže definovať spoločné a konkrétne ciele prostredníctvom:

1.7.

Nariadenie musí zabezpečiť:

1.8.

EHSV súhlasí s tým, že pôsobenie programu EDIPD by sa malo zamerať na vývoj produktov, služieb a prototypov.

1.9.

EHSV sa domnieva, že predpokladom pre vytvorenie spoločného rámca európskej obrany je rozvoj všeobecnej kultúry európskej obrany a bezpečnosti, ktorej cieľom je dať európskemu občianstvu plný zmysel.

2.1.

Prvým pokusom bolo vytvorenie Európskeho obranného spoločenstva (EOS) v roku 1954, ktorý však skončil neúspechom 30. augusta 1954. Druhým pokusom bolo začiatok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v roku 2000, po ktorom nasledovalo vytvorenie Európskej obrannej agentúry EDA v roku 2004. Následným krokom bolo vypracovanie Globálnej stratégie EÚ (GSEÚ) (5), po ktorej nasledovalo Spoločné vyhlásenie EÚ – NATO z roku 2016 (6).

2.2.

Ďalší rozvoj obranného priemyslu môže okrem značných výhod pre európske hospodárstvo predstavovať, ak bude riadený prezieravo, aj kľúčový prvok širšej a vhodnejšej vízie, ktorej cieľom bude vytvorenie skutočnej európskej obrany.

2.3.

Pomalé, ale potrebné prekonanie národnej vízie obrany, ktorá je v rozpore okrem iného s prítomnosťou silných vojenských politických zoskupení vo svete a ktorá ukázala politickú nestabilitu a slabosť Európy pri veľkých svetových udalostiach, môže vhodne nadviazať na iniciatívu Parlamentu a Rady, ktorá je schopná prostredníctvom opatrení Komisie podporovať priemysel a európskeho trhu v oblasti obrany.

2.3.1.

Európsky obranný priemysel – chápaný ako komplexné odvetvie, ktoré vyvíja, vyrába a dodáva tovar a služby ozbrojeným silám, polícii a bezpečnostným zložkám členských štátov EÚ – má osobitné charakteristiky vo viacerých ohľadoch: technologické zmeny zásadne menia povahu a charakter obrany a bezpečnosti, a majú významný dosah na európsky priemysel, počínajúc použitím veľkého množstva dát, napríklad pri vozidlách bez vodiča a zariadeniach bez obsluhy, až po umelú inteligenciu.

2.3.2.

Z hľadiska európskeho hospodárstva predstavuje s obratom vo výške 100 miliárd EUR ročne a 1,4 milióna vysokokvalifikovaných zamestnancov (7) vedúci sektor Únie so silným vplyvom na ďalšie odvetvia, napríklad na odvetvia elektroniky, leteckej dopravy, stavby lodí, kozmického priestoru alebo technických textílií.

2.3.3.

Z technologického hľadiska zvyšuje stála pozícia na čele technologického pokroku konkurencieschopnosť Únie, pretože vznikajú špičkové vedľajšie produkty, ktoré treba podporovať, aby bolo možné integrovať civilné technológie do zložitých systémov, ktoré sa prispôsobia jednotlivých obranným špecifikám.

2.3.4.

Z hľadiska vnútorného trhu bol trh s obrannými zariadeniami tradične vylúčený z procesu budovania jednotného európskeho trhu a zachovanie 27 trhov rozdelených národnými programami, bráni využívaniu úspor z rozsahu vo výrobe (8).

2.3.5.

Z hľadiska dopytu závisí obranný sektor prevažne od dopytu jednotlivých členských štátov a od ich národných rozpočtov. V poslednom desaťročí sa znížili rozpočty na obranu v EÚ o približne 2 miliardy EUR ročne a členské štáty EÚ-27 investujú do obrany v priemere 1,32 % HDP.

2.3.6.

Zo strategického hľadiska, ak má Európa zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti svojich občanov a podnikov, zachovať územnú celistvosť svojich hraníc a prevziať na seba zodpovednosť vo svete, musí mať schopnosť dôveryhodnej obrany a dokázať zaručiť primeranú úroveň strategickej autonómie, ako aj technologický a priemyselný rozvoj so spoločnou európskou základňou.

2.4.

Súčasná situácia môže tiež ohroziť schopnosť Európy čeliť novým výzvam v oblasti bezpečnosti vzhľadom na stále rýchlejšieho zastarávania zariadení a zvyšujúcich sa nákladov na vybavenie (9).

2.4.1.

Investície do obrany európskeho priestoru ako celku predstavujú v súčasnosti menej než polovicu amerických investícií.

2.5.

Európsky obranný priemysel síce dokázal aspoň čiastočne kompenzovať zníženie vnútorných objednávok vývozom a globalizoval výrobu a predaj, ale zachovanie rozdrobenosti obrannej politiky viedlo k neefektívnosti a slabinám, ktoré sú stále zjavnejšie, pokiaľ ide o:

2.6.

Táto situácia môže takisto znížiť schopnosť Európy čeliť novým výzvam, a to vzhľadom na relatívne nízke záväzky v oblasti výdavkov a nízku úroveň koordinácie vnútroštátnych politík.

2.6.1.

Okrem toho 80 % verejného obstarávania v oblasti obrany zostáva na čisto národnej báze so zjavne duplicitnými nákladmi.

2.7.

Ozbrojené sily európskych krajín dosiahli vysokú úroveň integrácie z prevádzkového hľadiska a dlhodobé skúsenosti so spoluprácou, ale zostávajú úplne oddelené v rámci 27 štruktúr s prísne vnútroštátnymi podpornými službami, aj keď čoraz viac využívajú rôzne typy iniciatív, ktoré patria pod hlavičku takzvaného „združovania a spoločného využívania“ (10).

2.8.

V rôznych dokumentoch globálnej stratégie EÚ je stanovených päť konkrétnych cieľov, ktoré sú obzvlášť relevantné pre európsku obranu:

2.9.

Balík iniciatív, medzi ktoré patrí aj návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky program rozvoja sektora obrany a návrh na vytvorenie Európskeho fondu pre obranu s cieľom podporiť spoločné investovanie do výskumu a rozvoja technológií a materiálov, je zameraný na začatie procesu reformy v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom:

2.9.1.

Na zvládnutie globálnych výziev tohto odvetvia je potrebné rozšíriť možnosti Európskej obrannej agentúry s cieľom určiť spoločné operačné oblasti, o ktorých budú rozhodovať členské štáty.

2.10.

Európska rada 15. decembra 2016 vyzvala Komisiu, aby v prvom polroku 2017 predložila návrhy na vytvorenie európskeho obranného fondu, ktorého súčasťou by bola časť týkajúca sa spoločného rozvoja spôsobilostí, na ktorých by sa členské štáty dohodli (11). Európska rada na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v marci 2017 vo svojich záveroch vyzvala na zriadenie útvaru pre plánovanie a realizáciu (MPCC) a novej štruktúry s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ reagovať rýchlejšie, účinnejšie a homogénnejšie.

2.11.

Európska rada sa na svojom zasadnutí 22. – 23. júna 2017 dohodla, že je potrebné začať inkluzívnu a ambicióznu stálu štruktúrovanú spoluprácu (CPS\PESCO) prostredníctvom spoločného zoznamu spoločných kritérií a záväzkov, v plnom súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o EÚ, ako aj s protokolom č. 10 k zmluve, v súlade s národnými plánmi obrany a príslušnými záväzkami, na ktorých sa príslušné členské štáty dohodli v rámci NATO a OSN (12).

2.12.

Parlament (EP) naďalej požadoval posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti obrany, ako aj plné vykonávanie Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. novembra 2016 o Európskej únii obrany (13) vyzval Európsku radu, aby podporila postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky na úrovni Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na jej vykonávanie.

2.12.1.

EP tiež zdôraznil, že je potrebné, aby európske krajiny mali k dispozícii spoľahlivé vojenské kapacity, a vyzval členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o spoluprácu, a znovu vyzval na systematickú koordináciu vojenských požiadaviek v rámci harmonizovaného procesu plánovania koordinovaného s procesom obranného plánovania NATO (14).

2.13.

Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k obrannej politike (15) a požadoval, aby sa vykonal „výrazný kvalitatívny pokrok v oblasti európskej obrannej spolupráce“, „keďže obranný priemysel a trh sú príliš roztrieštené“ (16).

3.1.

EK navrhuje ustanoviť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu s rozpočtom 500 miliónov EUR na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020. Jeho ciele sú:

3.2.

Finančný príspevok Únie má podobu grantov, finančných nástrojov alebo verejného obstarávania na podporu koncepcie, stanovenia technických špecifikácií, vývoj prototypov a testovanie, kvalifikovanie a certifikovanie výrobkov, súčastí a technológií.

3.3.

Navrhované kritériá oprávnenosti sú tieto: návrhy na spoluprácu najmenej 3 podnikov z 2 rôznych členských štátov; miery financovania sú obmedzené na 20 % celkových nákladov v prípade prototypov, pričom vo všetkých ostatných prípadoch môžu byť financované celé náklady.

4.1.

EHSV víta iniciatívy zamerané na riešenie výziev zajtrajška a na ochranu kybernetickej bezpečnosti vrátane jej občanov, posilnenie strategickej autonómie európskeho obranného priemyslu, vytvorenie silnej spoločnej priemyselnej a technologickej základne.

4.2.

Výbor dôrazne podporuje spustenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu predložením návrhu nariadenia ako prvého kroku, ktorý možno zlepšiť a umocniť, pokiaľ ide o už pridelené prostriedky s cieľom zaviesť systém spoločnej obrany najmä v oblasti výskumu a vývoja, čo je vzhľadom na súčasný geopolitický kontext zvlášť naliehavé.

4.3.

EHSV sa domnieva, že nastal čas pre vytvorenie skutočného, úplného, účinného a konkurencieschopného jednotného európskeho trhu v oblasti obrany EÚ-27, s týmito vlastnosťami:

4.3.1.

EHSV je presvedčený, že len boj proti neistým pracovným miestam pracovníkov európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne umožní podnikom získať kvalifikovanú pracovnú silu a umožní im dosiahnuť ciele stanovené v programe EDIDP.

4.4.

Výbor sa domnieva, že finančné krytie programu EDIDP je veľmi obmedzené a že tento program by mal mať možnosť získať tiež podporu z EFSI, aby sa dosiahol čo najväčší vplyv na zamestnanosť, vrátane technológií dvojakého použitia súvisiacich s bezpečnostným a obranným priemyslom s cieľom podporiť začatie činnosti silnejšej a lepšie vymedzenej jednotnej európskej priemyselnej a technologickej základne rezortu obrany (EDTIB) (18).

4.5.

EHSV tiež považuje kritériá oprávnenosti na zabezpečenie účinného európskeho rozmeru priemyselnej a technologickej základne akcií za nedostatočné: potrebné je zabezpečiť aspoň tri nezávislé podniky najmenej z troch rôznych členských štátov, okrem skupín používateľov tvorených malými podnikmi.

4.5.1.

Okrem toho by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi rôznymi európskymi krajinami, ako aj významný podiel účasti malých podnikov.

4.6.

EHSV dúfa, že európske financovanie zabezpečí, že činnosti v oblasti vývoja prinesú prospech predovšetkým európskym podnikom.

4.7.

Výbor si tiež želá, aby sa pravidlá o vývoze obranných zbraní harmonizovali na európskej úrovni, a to v súlade s ustanoveniami Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT), ktorú podpísali a ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie, aby sa odstránila možná príčina narušenia hospodárskej súťaže medzi európskymi podnikmi, čo by skomplikovalo prístup na vývozný trh.

4.8.

Pokiaľ ide o typy opatrení, EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné bojovať proti neistým pracovným miestam pracovníkov v európskom obrannom priemysle. Cieľom financovania EÚ je posilniť spôsobilosť obrannej technologickej a priemyselnej základne. Keďže spôsobilosť priemyslu spočíva na pracovníkoch, je potrebná trvalá a bezpečná spolupráca medzi pracovníkmi a podnikmi, ktoré ich zamestnávajú.

4.9.

To isté platí podľa EHSV aj pre kritériá na výber projektov, medzi ktorými by mali byť tieto kvalifikačné kritéria:

4.9.1.

EHSV sa domnieva, že by sa mal stanoviť podiel (napr. 10 %) stále otvorených výberových konaní na malé projekty pre menšie podniky, čo by umožnilo vyváženejšiu účasť na tomto programe všetkých subjektov technologického a inovačného rozvoja produktov a služieb v oblasti obrany.

4.10.

EHSV sa domnieva, že k vykonávacím právomociam Komisie je nevyhnutné doplniť riadenie EDIDP, ktoré dokáže definovať spoločné a konkrétne ciele prostredníctvom:

5.1.

zdôrazniť kľúčovú úlohu európskej obrany pri ochrane európskych záujmov z hľadiska bezpečnosti a medzinárodných záväzkov, demokracie a zásad právneho štátu;

5.2.

zdôrazniť schopnosti a profesionalitu obranných armád, ktoré sú považované za tradičných podporovateľov výskumu a inovácií, ako aj hybnú silu podnikateľského a hospodárskeho oživenie európskeho výrobného systému;

5.3.

upevniť pocit identity a spolupatričnosti k EÚ prostredníctvom spoločného hodnotového rámca s občanmi z rôznych krajín;

5.4.

zvýšiť poznatky, povedomie a podporu európskych občanov, pokiaľ ide o vojenské organizácie a činnosť inštitúcií v oblasti obrany;

5.5.

zvýšiť poznatky, povedomie a podporu občanov pre činnosti technologického rozvoja zariadení na obranu, ktoré majú priamy dosah na občiansku spoločnosť a rozvoj krajiny;

5.6.

rozvíjať komunikačný rozmer nového spoločného prístupu s cieľom zabezpečiť stále pripravenejších a kvalifikovanejších pracovníkov v oblasti európskej komunikácie. Činnosti budú vychádzať zo základnej zásady „klasifikácia a koordinácia“ vypracovanej na základe prístupu európskej koordinácie v súlade s NATO.

5.7.

Kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sú oblasti, v ktorých je obrana referenčným prvkom v európskom kontexte v súvislosti so vznikom kybernetického priestoru ako novej oblasti popri tradičných vojenských oblastiach.

11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/58

Spravodajca:

Mihai IVAŞCU

Pomocný spravodajca:

Fabien COUDERC

1.1.

EHSV sa domnieva, že Európska únia musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a byť pripravená a schopná ochrániť svojich občanov a ich spôsob života pred vonkajšími hrozbami.

1.2.

Akčný plán v oblasti európskej obrany a globálna stratégia zdôrazňujú význam, ktorý má pre obranný priemysel EÚ dosiahnutie strategickej autonómie na to, aby sa EÚ stala dôležitým a dôveryhodným subjektom v obrannom sektore. Jasným cieľom Európskeho obranného fondu (ďalej len „fond“) je stimulovať výskumnú a technologickú spoluprácu medzi členskými štátmi, vývoj a strategické obstarávanie vojenských spôsobilostí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prepojeniu výskumu a technológie s vývojom spôsobilostí.

1.3.

EHSV sa domnieva, že obranný priemysel zohráva v európskom hospodárstve dôležitú úlohu, pričom od neho závisí 1,4 milióna pracovných miest. Nedostatočnou koordináciou prichádzame o 25 až 100 miliárd EUR ročne, čo sú v celosvetovom konkurenčnom prostredí neprijateľné čísla.

1.4.

EHSV dôrazne odporúča, aby členské štáty a Európska komisia fond využili na udržanie kľúčových priemyselných kapacít na európskej pôde a zabezpečili, že sa peniaze EÚ budú vynakladať na európsky výskum a vývoj a na nákup európskych zbraňových systémov.

1.5.

EHSV podporuje konkurenčný prístup fondu, ktorý zabezpečí dostupnosť prostriedkov pre všetky členské štáty a financovanie projektov, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu a z ktorých vzídu špičkové technológie.

1.6.

EHSV sa domnieva, že popri poskytovaní finančných prostriedkov pre priemysel by Európska komisia mala pripraviť rámec na lepšiu komunikáciu medzi všetkými subjektmi odvetvia v členských štátoch bez ohľadu na ich veľkosť.

1.7.

EHSV víta, že sa v predloženom návrhu osobitná pozornosť venuje malým a stredným podnikom (MSP), bez ohľadu na krajinu pôvodu. MSP sú často zdrojom inovácií v špecializovaných oblastiach, ako sú informačné technológie, komunikácie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho by EHSV privítal mechanizmy zapájania MSP, ktoré by zlepšili ich cezhraničnú spoluprácu (napr. systém bonusov).

1.8.

EHSV je pevne presvedčený o tom, že je potrebné zabezpečiť silné kľúčové spôsobilosti, ktoré budú oporou európskych záujmov. Definovať ich musia členské štáty v súlade so svojou obrannou politikou, európskymi cieľmi a povinnosťami vyplývajúcich z nášho partnerstva v NATO.

1.9.

EHSV sa domnieva, že hlavný dôraz sa musí klásť na technológie, ktoré by mohli byť určujúce a umožniť EÚ získať vedúcu technologickú výhodu. Dá sa to dosiahnuť spoločným obranným plánovaním a vypracovaním plánu rozvoja kľúčových spôsobilostí.

1.10.

EHSV odporúča, aby pri zadávaní zákaziek v rámci výberových konaní vyžadovalo splnenie povinných a prísnych sociálnych a environmentálnych noriem.

1.11.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na osobitosti obranného sektora a nedôveru a strach, pokiaľ ide o spoločné využívanie poznatkov podnikmi alebo členskými štátmi, nemôžu byť systémy financovania také isté ako v iných odvetviach.

1.12.

EHSV sa domnieva, že sa čo najskôr musí ustanoviť správa fondu a na tejto správe by sa mala podieľať Európska únia, Európska obranná agentúra (EDA) a členské štáty, ako aj zástupcovia odvetvia. Komisia by mala preskúmať nové možnosti obmedzenia byrokracie pri využívaní fondu. EHSV okrem toho odporúča, aby Európsky parlament mal pravidelný prístup k správam a výkazom a mohol tak hodnotiť činnosť fondu.

1.13.

EHSV odporúča, aby sa s vývojom programu využívania fondu preskúmala možnosť zväčšiť minimálny počet krajín, ktoré sú účastníkmi oprávneného projektu, na tri.

1.14.

EHSV sa domnieva, že maximalizovanie počtu členských štátov zapojených do fondu zmenší nadbytočnosť a podporí normalizáciu logistiky a subsystémov. Zabráni sa tým aj duplicite so súčasnými normami NATO a zmenší fragmentácia zbraňových systémov. Pri akýchkoľvek zadaných projektoch by EDA a vybrané priemyselné konzorcium mali teda úzko spolupracovať už v ranej fáze vývoja, aby sa stanovili spoločné normy a štandardy.

1.15.

EHSV má pochybnosti, pokiaľ ide o formuláciu, že „sa dá […] odôvodnene očakávať, že vývoj vyústi do obstarávania“, keďže vojenský výskum je plný príkladov realizovaných projektov, ktoré potom štáty neobstarávali. EHSV požaduje jasné pravidlá, pokiaľ ide o záväzok kúpiť úspešne vyvinuté spôsobilosti.

1.16.

EHSV odporúča zabezpečiť možnosť využívať v ranej fáze realizácie projektov programy odbornej prípravy, ktoré bude Európska únia spolufinancovať z prostriedkov okna spôsobilosti. Pri vývoji špičkových obranných technológií má kľúčový význam kvalifikovaná pracovná sila.

1.17.

Okrem toho je EHSV ako orgán zastupujúci organizovanú občiansku spoločnosť pripravený ponúknuť odborné znalosti a konzultácie vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú hospodárskych a sociálnych aspektov fondu.

2.1.

Pokiaľ ide o geopolitické prostredie, Európa čelí viacerým mimoriadnym okolnostiam. Rastúca nestabilita na medzinárodnej scéne vytvorila z hľadiska bezpečnosti premenlivé prostredie, ktoré generuje mnohé ohrozenia, konvenčné aj nekonvenčné. Európski občania žiadajú, aby sa na zvládnutie týchto výziev použili všetky dostupné prostriedky.

2.2.

Na potvrdenie svojej úlohy na medzinárodnej scéne musí byť Európa schopná účinne a nezávisle čeliť hrozbám zvonka. V súčasnom geopolitickom kontexte je z hľadiska bezpečnosti a blahobytu európskych občanov dôležité vyvíjať tlak na Blízkom východe a v Afrike.

2.3.

Po neustálom poklese o 27 % od roku 2006 sa v EÚ s 27 členskými štátmi vynaložili v roku 2014 približne 2 miliardy EUR na obranný výskum a obranné technológie a výdavky na výskum a technológie v kolaboratívnom rámci sa znížili o viac ako 30 %. Za ten istý čas vynaložili USA na obranný výskum a obranné technológie 9 miliárd EUR ročne, Rusko v rokoch 2012 až 2014 svoje výdavky na obranný výskum a vývoj zdvojnásobilo a z nedávnych údajov vyplýva, že Čína takisto zvýšila svoje investície do obranného výskumu a vývoja (1).

2.4.

Úlohou fondu ako súčasti Akčného plánu v oblasti európskej obrany (2) je pomáhať členským štátom koordinovať a lepšie využívať peniaze, ktoré sú ochotné vynaložiť na obranu, zabrániť zdvojovaniu, a to od výskumu a vývoja, až po obstarávanie obranných spôsobilostí. EHSV už vyslovil svoju podporu vytvoreniu európskej obrannej únie a privítal zriadenie Európskeho obranného fondu (3).

2.5.

Európsky obranný fond má dve rôzne vzájomne sa dopĺňajúce okná: okno výskumu a okno spôsobilosti, pričom obidve bude koordinovať koordinačná rada. Okno výskumu bude v plnom rozsahu financované z rozpočtu EÚ a bude slúžiť na podporu spoločných projektov na vývoj obranných spôsobilostí podľa dohody, ku ktorej dospejú členské štáty. Okno spôsobilosti bude financované hlavne z príspevkov členských štátov.

2.6.

EHSV uznáva, že v súčasnom bezpečnostnom prostredí, kde prevažujú teroristické útoky na európskej pôde, hybridné vojenské akcie a kybernetické útoky, je čoraz ťažšie rozlišovať medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, ktoré stále viac závisia jedna od druhej.

3.1.

Obranné spôsobilosti a schopnosť chrániť naše vonkajšie hranice priamo súvisia so solídnou priemyselnou základňou. Preto sa EHSV domnieva, že opatrenia na európskej úrovni na podporu kolektívnej obrany musia priemyslu umožniť, aby zostal na európskej pôde. Podnikateľské stratégie by mohli obranný priemysel doviesť k tomu, aby si vyberal subdodávateľov mimo EÚ a mal teda časť svojho dodávateľského reťazca v zahraničí. EHSV je presvedčený, že by sa malo čo najviac obmedziť využívanie európskych peňazí na podporu zahraničných zmluvných dodávateľov a podnikateľské rozhodnutia by sa nemali prijímať na úkor strategickej autonómie.

3.2.

Hlavnou prioritou fondu by malo byť zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a vývoj takých technológií, ktoré sú kritické z hľadiska existencie a vlastnej podpory obranného odvetvia EÚ.

3.3.

Odvetvie obrany je úplne revolucionalizované umelou inteligenciou, využívaním big data a cloudovými technológiami, kybernetickými útokmi, vozidlami bez posádky, hybridnými a nadnárodnými ohrozeniami atď. Nové druhy technológií a hrozieb si vyžadujú nové druhy protiopatrení. Jedno je isté: spoluprácou dokážeme lepšie čeliť a predchádzať týmto výzvam. Na vývoj technológií a koordinovaný postup pri nákupe spôsobilostí je potrebná systematickejšia spolupráca a spojené úsilie.

3.4.

EHSV by rád poukázal na silné ekonomické stimuly na zintenzívnenie spolupráce. Viac ako 1,4 milióna vysoko kvalifikovaných ľudí je priamo alebo nepriamo zamestnaných v obrannom priemysle a každé investované euro má návratnosť 1,60 EUR. Nedostatok koordinácie v tejto oblasti oberá Európu ročne o 25 až 100 miliárd EUR (4).

3.5.

Následkom nedostatku spolupráce je veľké množstvo nadbytočných zbraňových systémov, chýbajúce úspory z rozsahu v obrannom priemysle a zníženie schopnosti nasadenia našich ozbrojených síl. V EÚ jestvuje 178 rozličných zbraňových systémov v porovnaní s 30 v USA. V EÚ máme 17 rozličných bojových tankov a v USA iba jeden. Poukazuje to na jednoznačnú neefektívnosť čerpania rozpočtov na obranu a chýbajúcu interoperabilitu obrannej výzbroje.

3.6.

EHSV pripomína, že účinný obranný výskum a obranné technológie sa opierajú o kvalifikovanú pracovnú silu. Kľúčom k úspešným projektom, ktorých cieľom je dosiahnuť technologický predstih, sú ambiciózne a solídne školenia a odborné vzdelávanie v obrannom priemysle.

3.7.

EHSV by chcel poukázať na to, že jestvujú príklady úspešnej vojenskej spolupráce vo výskume a obstarávaní. Stíhacie lietadlo Eurofighter Typhoon, balistická strela Meteor, torpédoborec triedy Horizon a fregata FREMM, to sú len niektoré z úspešných projektov.

3.8.

Výboru nie je jasné, ako môžu členské štáty, ktoré sa zaviažu k realizácii vývojového projektu môžu poskytnúť dôkaz, že „sa dá […] odôvodnene očakávať, že vývoj vyústi do obstarávania“, keďže vojenský výskum je plný príkladov realizovaných projektov, ktoré potom štáty neobstarávali (5). Cieľom možnosti spolufinancovania z rozpočtu EÚ v ranej fáze vývoja nových spôsobilostí nie je obmedzenie priemyselných rizík, keďže to sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak sa zákazníci zaviažu nakúpiť úspešne vyvinuté spôsobilosti.

3.9.

Spoločne predstavuje 28 členských štátov druhého najväčšieho vojenského obstarávateľa na svete. Hoci všetky veľmoci zvýšili svoje výdavky na obranu, výdavky EÚ s 27 členskými štátmi sa od roku 2005 do roku 2015 znížili takmer o 11 % (6). Iba 4 z 28 členských štátov dosahujú cieľ výdavkov 2 % HDP požadovaný NATO. V národných rozpočtoch sa podstatne znížili výdavky na obranný výskum a obranné technológie. V rokoch 2006 až 2013 sa výdavky na obranný výskum a obranné technológie v 27 členských štátoch, ktoré sú zapojené do EDA, znížili o 27 % (7).

3.10.

EHSV sa domnieva, že v ranej fáze sa musí riešiť problém podnikov v obrannom sektore so sídlom v Spojenom kráľovstve, keďže sú zainteresované do európskych vývojových programov a Spojené kráľovstvo má v obrane významnú úlohu. EÚ má záujem udržať si britské know-how.

3.11.

Aj keď Európska komisia poskytuje financovanie okna výskumu, budú o obstarávaní spôsobilostí a investovaní do tohto obstarávania rozhodovať členské štáty. V celom tomto systéme je priemysel tou zložkou, ktorá zabezpečuje výskum a vývoj, ako aj rozvoj obranných spôsobilostí. EHSV sa domnieva, že popri poskytovaní finančných prostriedkov odvetviu by Komisia mala pripraviť rámec na lepšiu komunikáciu medzi všetkými priemyselnými subjektmi pôsobiacimi v sektore obrany v EÚ.

4.1.

EHSV zastáva názor, že členské štáty budú aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu v zavádzaní bezpečnostných prvkov a že žiadna zo súčasných iniciatív EÚ to nezmení.

4.2.

EHSV sa domnieva, že fond by mal byť výhradne programom, ktorý sa bude opierať o konkurencieschopnosť a prostredníctvom ktorého sa relevantné a konkurenčne schopné projekty budú financovať bez ohľadu na zemepisné a sociálne úvahy. Musia sa však urobiť opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu pre všetky členské štáty a na to, aby sa v cezhraničnej spolupráci menšie spoločnosti spájali dohromady.

4.3.

EHSV je presvedčený, že MSP zohrávajú v našom hospodárstve rozhodujúcu úlohu. Stimulácia MSP a iných podnikov so strednou kapitalizáciou pôsobiacich v obrannom priemysle je vítaná. Okrem toho sú začínajúce a malé podniky často zdrojom inovácií v špecializovaných oblastiach, ako sú informačné technológie, komunikácie a kybernetická bezpečnosť. EHSV rozhodne podporuje tento prístup a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby hlavným cieľom boli rovnaké príležitosti pre všetky MSP bez ohľadu na krajinu pôvodu.

4.4.

EHSV sa domnieva, že európsky obranný fond bol navrhnutý s cieľom podporiť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Európska komisia by mala podporovať inkluzívny prístup v činnosti fondu a fond by sa nemal používať ako fond regionálneho rozvoja, lebo by to mohlo vyústiť do prílišného rozptýlenia zdrojov, čo by nebolo účinné z hľadiska boja proti fragmentácii európskych obranných systémov.

4.5.

Pokiaľ ide o začlenenie, fond by nemal byť určený výhradne veľkým subjektom. Podstatný podiel prostriedkov z fondu by mal byť vymedzený pre MSP, napríklad identifikáciou menších projektov. Okrem toho by EHSV privítal také mechanizmy, ktoré by zlepšili cezhraničnú spoluprácu MSP (napr. systém bonusov).

4.6.

EHSV chápe logiku 100 % európskeho financovania obranného výskumu a obranných technológií v kontraste s tradičným spolufinancovaním civilných aktivít Európskou úniou. Veľmi obmedzený počet zákazníkov, ktorými sú najmä ministerstvá obrany, sťažuje odvetviu amortizovať riziká spojené s vývojom nového výrobku na predvídateľnejšom trhu. Touto osobitosťou sa bude treba zaoberať bez ohľadu na to, či bude fond v budúcom viacročnom finančnom rámci zastrešovaný spolu s inými fondmi na financovanie výskumu.

4.7.

Sme pevne presvedčení, že Európsky obranný fond bude veľkým stimulom pre členské štáty, aby v rámci verejného obstarávania v budúcnosti nakupovali európske výrobky, a zabezpečili tak hospodársky rozvoj a ochranu know-how a priemyselnej základne nevyhnutnej na udržanie globálnej vojenskej spôsobilosti. EHSV je zástancom myšlienky, že členské štáty by sa mali zaviazať k obstaraniu technológií a spôsobilostí pochádzajúcich z úspešných výskumno-technologických projektov financovaných z fondu.