26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. januára 2018 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Hoge Raad der Nederlanden, Raad van State – Holandsko) – College van Burgemeester en Wethouders van de gemeente Amersfoort/X BV (C-360/15), Visser Vastgoed Beleggingen BV/Raad van de gemeente Appingedam (C-31/16)

(Spojené veci C-360/15 a C-31/16) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Služby na vnútornom trhu - Smernica 2006/123/ES - Pôsobnosť - Článok 2 ods. 2 písm. c) - Vylúčenie elektronických komunikačných služieb a sietí - Článok 4 bod 1 - Pojem „služba“ - Maloobchodný predaj tovarov - Kapitola III - Sloboda poskytovateľov usadiť sa - Uplatnenie na výlučne vnútroštátne situácie - Článok 15 - Požiadavky podliehajúce hodnoteniu - Územné obmedzenie - Územný plán zakazujúci činnosť maloobchodného predaja nízkoobjemného tovaru v zemepisných oblastiach mimo centra mesta - Ochrana mestského životného prostredia - Povolenie na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby - Smernica 2002/20/ES - Poplatky spojené s právami na inštalovanie zariadení určených pre verejnú elektronickú komunikačnú sieť))

(2018/C 112/02)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrhy na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden, Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: College van Burgemeester en Wethouders van de gemeente Amersfoort (C-360/15), Visser Vastgoed Beleggingen BV (C-31/16)

Žalovaní: X BV (C-360/15), Raad van de gemeente Appingedam (C-31/16)

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa nevzťahuje na poplatky, ktorých predmetom je udelenie práva podnikom oprávneným poskytovať elektronické komunikačné siete a služby na inštalovanie káblov pre verejnú elektronickú komunikačnú sieť.

2.	Článok 4 bod 1 smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že maloobchodný predaj tovaru predstavuje „službu“ na účely uplatňovania tejto smernice.

3.	Ustanovenia kapitoly III smernice 2006/123, týkajúce sa slobody poskytovateľov usadiť sa, sa majú vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú aj na situáciu, ktorej všetky relevantné okolnosti sa obmedzujú na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu.

Článok 15 ods. 1 smernice 2006/123 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby pravidlá obsiahnuté v územnom pláne obce zakázali činnosť maloobchodného predaja nízkoobjemného tovaru v zemepisných oblastiach nachádzajúcich sa mimo centra tejto obce, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 15 ods. 3 tejto smernice, čo prislúcha preskúmať vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 346, 19.10.2015.

Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/3

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Kühne + Nagel International AG, Kühne + Nagel Management AG, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd/Európska komisia

(Vec C-261/16 P) (1)

((Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 101 ZFEÚ - Určenie ceny - Služby medzinárodnej leteckej prepravy - Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb))

(2018/C 112/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: Kühne + Nagel International AG, Kühne + Nagel Management AG, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd (v zastúpení: U. Denzel, C. von Köckritz a C. Klöppner, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: A. Dawes, H. Leupold a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Kühne + Nagel International AG, Kühne + Nagel Management AG, Kühne + Nagel Ltd [Uxbridge (Spojené kráľovstvo)], Kühne + Nagel Ltd [Šanghaj (Čína)] a Kühne + Nagel Ltd [Hongkong (Čína)] znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

(1) Ú. v. EÚ C 251, 11.7.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/3

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Schenker Ltd/Európska komisia

(Vec C-263/16 P) (1)

((Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 101 ZFEÚ - Určenie ceny - Služby medzinárodnej leteckej prepravy - Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb))

(2018/C 112/04)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Schenker Ltd (v zastúpení: F. Montag a M. Eisenbarth, Rechtsanwälte, F. Hoseinian, advokat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: A. Dawes, H. Leupold a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Schenker Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

(1) Ú. v. EÚ C 243, 4.7.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/4

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Deutsche Bahn AG, Schenker AG, Schenker China Ltd, Schenker International (H.K.) Ltd/Európska komisia

(Vec C-264/16 P) (1)

((Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 101 ZFEÚ - Určenie ceny - Služby medzinárodnej leteckej prepravy - Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb))

(2018/C 112/05)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Deutsche Bahn AG, Schenker AG, Schenker China Ltd, Schenker International (H.K.) Ltd (v zastúpení: F. Montag a M. Eisenbarth, Rechtsanwälte, F. Hoseinian, advokat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: A. Dawes, H. Leupold a G. Meessen, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Deutsche Bahn AG, Schenker AG, Schenker China Ltd a Schenker International (H.K.) Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

(1) Ú. v. EÚ C 243, 4.7.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/4

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Panalpina World Transport (Holding) Ltd, Panalpina Management AG, Panalpina China Ltd/Európska komisia

(Vec C-271/16 P) (1)

((Odvolanie - Hospodárska súťaž - Kartely - Článok 101 ZFEÚ - Určenie ceny - Služby medzinárodnej leteckej prepravy - Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb))

(2018/C 112/06)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Panalpina World Transport (Holding) Ltd, Panalpina Management AG, Panalpina China Ltd (v zastúpení: S. Mobley, A. Stratakis a A. Gamble, solicitors)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: V. Bottka, G. Meessen a P.J.O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Panalpina World Transport (Holding) Ltd, Panalpina Management AG a Panalpina China Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

(1) Ú. v. EÚ C 243, 4.7.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/5

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 31. januára 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Szczecinie – Poľsko) – Paweł Hofsoe/LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster AG

(Vec C-106/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 13 ods. 2 - Právomoc vo veciach poistenia - Osobná pôsobnosť - Pojem „poškodený“ - Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poistenia - Vylúčenie))

(2018/C 112/07)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Szczecinie

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Paweł Hofsoe

Žalovaná: LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster AG

Výrok rozsudku

Článok 13 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s článkom 11 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa naň nemôže odvolávať fyzická osoba, ktorej podnikateľská činnosť spočíva najmä v uplatňovaní nárokov na náhradu škody voči poistiteľom a ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s účastníkom dopravnej nehody uplatňuje túto pohľadávku podaním žaloby na určenie zodpovednosti za škodu voči poistiteľovi osoby zodpovednej za dopravnú nehodu so sídlom v inom členskom štáte ako v členskom štáte bydliska poškodeného, na súde členského štátu bydliska poškodeného.

(1) Ú. v. EÚ C 202, 26.6.2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/5

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 3. novembra 2017 – Vorarlberger Landes- und Hypothekenbank AG

(Vec C-625/17)

(2018/C 112/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Vorarlberger Landes- und Hypothekenbank AG

Odporca: Finanzamt Feldkirch

Prejudiciálna otázka

Je právna úprava, ktorá stanovuje poplatok z bilančnej sumy úverových inštitúcií, v rozpore so slobodou poskytovať služby podľa článku 56 a nasl. ZFEÚ a/alebo s voľným pohybom kapitálu a platieb podľa článku 63 ZFEÚ, keď sa od úverovej inštitúcie so sídlom v Rakúsku požaduje uhradenie poplatku za bankové transakcie s klientmi v ostatných štátoch Európskej únie, zatiaľ čo v prípade úverovej inštitúcie so sídlom v Rakúsku, ktorá také transakcie vykonáva ako vedenie skupiny úverových inštitúcií prostredníctvom úverovej inštitúcie, ktorá je súčasťou skupiny, má sídlo v inom štáte Európskej únie a jej bilancia sa z dôvodu členstva v skupine konsoliduje bilanciou úverovej inštitúcie, ktorá pôsobí ako vedenie skupiny, to neplatí, pretože poplatok má byť uhradený z nekonsolidovanej bilančnej sumy (nezahrnutej do účtovnej závierky skupiny)?

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht München (Nemecko) 17. novembra 2017 – College Pension Plan of British Columbia/Finanzamt München III

(Vec C-641/17)

(2018/C 112/09)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: College Pension Plan of British Columbia

Žalovaný: Finanzamt München III

Prejudiciálne otázky

Bráni voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 65 ZFEÚ právnej úprave členského štátu, na základe ktorej nerezidentská inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorej hlavná štruktúra je porovnateľná s nemeckým dôchodkovým fondom, nezíska úľavu od dane z kapitálových výnosov z prijatých dividend, pričom analogické vyplatenie dividend tuzemským dôchodkovým fondom nevedie k žiadnemu alebo iba k relatívne malému zvýšeniu splatnej dane z príjmov právnických osôb, pretože majú možnosť znížiť v rámci konania o vyrubení dane svoj zdaniteľný zisk odpočítaním rezervných prostriedkov s cieľom čeliť svojim záväzkom v oblasti dôchodkov a uhradenú daň z kapitálových výnosov neutralizovať započítaním a vrátením, ak je suma dane z príjmov právnických osôb, ktorú treba odviesť, nižšia ako výška daňového zápočtu?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Je obmedzenie voľného pohybu kapitálu na základe § 32 ods. 1 bodu 2 KStG podľa článku 63 ZFEÚ v spojení s článkom 64 ods. 1 ZFEÚ voči tretím krajinám prípustné, pretože súvisí s poskytovaním finančných služieb?

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 20. novembra 2017 – Emirates Airlines – Direktion für Deutschland/Aylin Wüst, Peter Wüst

(Vec C-645/17)

(2018/C 112/10)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalovaná a odvolateľka: Emirates Airlines – Direktion für Deutschland

Žalobcovia a odporcovia: Aylin Wüst, Peter Wüst

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004 vykladať v tom zmysle, že dočasné uzavretie letiska v dôsledku nehody lietadla pri pristávaní predstavuje mimoriadnu okolnosť?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 vykladať v tom zmysle, že dočasné uzavretie letiska predstavuje mimoriadnu okolnosť aj vtedy, keď lietadlo, ktoré havarovalo, patrilo do letky leteckého dopravcu, ktorý sa v súvislosti s meškaním letu v dôsledku uzavretia letiska odvoláva na mimoriadnu okolnosť?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Má sa článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 vykladať v tom zmysle, že aj v prípade, keď havarované lietadlo patrilo do letky leteckého dopravcu, ktorý sa v súvislosti s meškaním letu v dôsledku uzavretia letiska odvoláva na mimoriadnu okolnosť, je meškanie pri prílete viac ako tri hodiny „spôsobené“ touto mimoriadnou okolnosťou?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 21. novembra 2017 – Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V./Amazon EU Sàrl

(Vec C-649/17)

(2018/C 112/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Amazon EU Sàrl

Prejudiciálne otázky

Predkladá sa návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorého predmetom sú nasledujúce otázky týkajúce sa výkladu článku 6 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (1):

Môžu členské štáty prijať ustanovenie, ktoré – tak ako ustanovenie článku 246a § 1 ods. 1 prvej vety bodu 2 Einführungsgesetz zum Bürgerlichen Gesetzbuch (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky zákonník) – ukladá obchodníkovi povinnosť, aby v rámci uzavierania zmlúv na diaľku poskytol spotrebiteľovi predtým, ako prejaví svoj súhlas s uzatvorením zmluvy (tzv. Vertragserklärung), [nielen ak je k dispozícii, ale] vždy svoje telefónne číslo?

Znamená výraz „gegebenenfalls“ použitý v nemeckej jazykovej verzii [„ak je k dispozícii“ v slovenskej verzii] článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, že obchodník musí informácie poskytnúť iba prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ktoré naozaj existujú v jeho podniku, to znamená, že nie je povinný zriadiť si novú telefónnu alebo faxovú prípojku, resp. emailový účet, keď sa rozhodne, že vo svojom podniku bude uzatvárať aj zmluvy na diaľku?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Znamená výraz „gegebenenfalls“ použitý v nemeckej jazykovej verzii [„ak je k dispozícii“ v slovenskej verzii] článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, že ku komunikačným prostriedkom, ktoré v podniku už existujú, patria iba také komunikačné prostriedky, ktoré obchodník v každom prípade naozaj používa na kontakt so spotrebiteľmi v rámci uzatvárania zmlúv na diaľku, alebo sem patria aj také v podniku už existujúce komunikačné prostriedky, ktoré obchodník doposiaľ používal výlučne na iné účely, napríklad na komunikáciu s obchodníkmi alebo úradmi?

Je výpočet komunikačných prostriedkov, a to telefón, fax a e-mail, obsiahnutý v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ taxatívny, alebo môže obchodník použiť aj iné komunikačné prostriedky, ktoré tam nie sú uvedené, ako napríklad internetový chat alebo telefonický systém spätného volania, keď sa tým zabezpečí rýchle nadviazanie kontaktu a účinná komunikácia?

Je pri použití zásady transparentnosti stanovenej v článku 6 ods. 1 smernice 2011/83/EÚ, podľa ktorej musí obchodník informovať spotrebiteľa jasným a zrozumiteľným spôsobom o komunikačných prostriedkoch uvedených v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2011/83/EÚ, rozhodujúce rýchle a účinné poskytnutie danej informácie?

(1) Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/8

Odvolanie podané 27. novembra 2017: AlzChem AG proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 7. septembra 2017 vo veci T-451/15, AlzChem AG/Komisia

(Vec C-666/17 P)

(2018/C 112/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: AlzChem AG (v zastúpení: A. Borsos, avocat, J. A. Guerrero Pérez, abogado)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	zrušil sporné rozhodnutie a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý dôvod: nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie pri uplatnení všeobecnej domnienky vychádzajúcej z výnimky týkajúcej sa ochrany účelu vyšetrovania vedeného Úniou:

—	nesprávne právne posúdenie Komisie pri uplatnení všeobecnej domnienky vychádzajúcej z výnimky z práva na prístup k už existujúcim a jednoznačne identifikovaným dokumentom,

—	nesprávne právne posúdenie Komisie týkajúce sa ochrany účelu prebiehajúcich vyšetrovania v rámci žiadostí o prístup k už existujúcim a jednoznačne identifikovaným dokumentom,

—	nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie Komisie pri posudzovaní prevažujúceho verejného záujmu spočívajúceho v ochrane práva na účinné súdne preskúmanie (článok 47 Charty základných práv),

—	nesprávne právne posúdenie Komisie týkajúce sa uplatnenia základného práva na prístup k dokumentom (článok 42 Charty základných práv).

2.	Druhý dôvod: porušenie povinnosti odôvodnenia pri zamietnutí prístupu k dokumentom v nedôvernom znení v priestoroch Komisie.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 30. novembra 2017 – Planet49 GmbH/Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

(Vec C-673/17)

(2018/C 112/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Planet49 GmbH

Žalovaný: Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.

Prejudiciálne otázky

Ide o účinný súhlas v zmysle článku 5 ods. 3 a článku 2 písm. f) smernice 2002/58/ES (1) v spojení s článkom 2 písm. h) smernice 95/46/ES (2), ak ukladanie informácií alebo prístup k informáciám, ktoré už sú uložené v koncovom zariadení užívateľa, bude povolený prednastaveným zaškrknutým políčkom, ktoré musí užívateľ odznačiť, aby odmietol svoj súhlas?

b)	Je pri uplatnení článku 5 ods. 3 a článku 2 písm. f) smernice 2002/58/ES v spojení s článkom 2 písm. h) smernice 95/46/ES rozdiel, ak ide v prípade uložených alebo získaných informácií o osobné údaje?

c)	Ide za okolností uvedených v prejudiciálnej otázke 1 a) o účinný súhlas v zmysle článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679 (3)?

2.	Aké informácie musí poskytnúť poskytovateľ služby užívateľovi v rámci jasných a komplexných informácií poskytovaných podľa článku 5 ods. 3 smernice 2002/58/ES? Patrí sem aj dĺžka funkčnosti „cookies“ a otázka, či majú tretie osoby prístup ku „cookies“?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 2002, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 6. decembra 2017 – slewo // schlafen leben wohnen GmbH/Sascha Ledowski

(Vec C-681/17)

(2018/C 112/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: slewo // schlafen leben wohnen GmbH

Odporca v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Sascha Ledowski

Prejudiciálne otázky

Súdnemu dvoru Európskej únie sa podľa článku 267 ZFEÚ podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania o otázkach týkajúcich sa výkladu článku 16 písm. e) a – prípadne – článku 6 ods. 1 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (1) v tomto znení:

Má sa článok 16 písm. e) smernice o právach spotrebiteľov vykladať v tom zmysle, že k tam menovaným tovarom, ktoré z dôvodov ochrany zdravia alebo hygienických dôvodov nie je vhodné vrátiť, patrí tiež tovar (ako napríklad matrace), ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale vhodnými (čistiacimi) opatreniami obchodníka môže byť znova vhodný na predaj?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

a)	Aké podmienky musí spĺňať obal tovaru, aby bolo možné hovoriť o zapečatení v zmysle článku 16 písm. e) smernice o právach spotrebiteľov? a

Majú byť informácie podľa článku 6 ods. 1 písm. k) smernice o právach spotrebiteľov, ktoré má obchodník poskytnúť predtým, ako sa zmluva stane záväznou, sprostredkované tým spôsobom, že spotrebiteľ je konkrétnym odkazom na kupovaný predmet (tu: matrac) a príslušné zapečatenie tovaru upozornený na to, že po rozpečatení stráca právo na odstúpenie od zmluvy?

(1) Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 6. decembra 2017 – ExxonMobil Production Deutschland GmbH/Bundesrepublik Deutschland

(Vec C-682/17)

(2018/C 112/15)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ExxonMobil Production Deutschland GmbH

Žalovaná: Bundesrepublik Deutschland

Prejudiciálne otázky

Má sa zariadenie vyrábajúce produkt, ktorého výroba sa neuvádza v zozname činností podľa prílohy I smernice 2003/87/ES (1) (ďalej len „smernica o emisiách“) (v tejto veci: výroba síry), a v ktorom sa zároveň vykonáva činnosť „spaľovania palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW“, na ktorú sa vzťahuje systém povinného obchodovania s emisiami podľa prílohy I smernice, považovať za „výrobcu elektrickej energie“ v zmysle článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES, ak sa v rámci doplnkovej prevádzky tohto zariadenia vyrába aj elektrická energia pre zariadenie a (malá) časť sa odovzdáva do verejnej elektrickej siete za odplatu?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Ak sa zariadenie uvedené v prvej otázke považuje za výrobcu elektrickej energie v zmysle článku 3 písm. u) smernice 2003/87/ES, možno takémuto zariadeniu prideliť emisie za teplo podľa ustanovení rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (2) aj vtedy, ak teplo spĺňa požiadavky uvedené v článku 3 písm. c) rozhodnutia 2011/278/EÚ, ale nepatrí do žiadnej z kategórií uvedených v článku 10a ods. 1 tretieho pododseku, ods. 3 a 4 smernice o emisiách: teplo vznikajúce pri výrobe elektrickej energie spaľovaním odpadových plynov, diaľkové vykurovanie a vysokoúčinná kogenerácia?

Ak s ohľadom na odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku možno uvažovať o pridelení za teplo vyrábané v zariadení žalobkyne:

Považuje sa CO2, ktorý sa do ovzdušia uvoľňuje pri spracovaní zemného plynu (v podobe kyslého plynu) v takzvanom Clausovom procese, pri ktorom sa CO2 ako prirodzená súčasť zemného plynu oddelí zo zlúčeniny, o takú emisiu, ktorá v zmysle článku 3 písm. h) prvej vety rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ vyplýva z procesov uvedených v článku 3 písm. h) bode v)?

Môžu v zmysle článku 3 písm. h) prvej vety rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ „vyplývať“ emisie CO2 z procesu, pri ktorom sa CO2, ktorý sa v prirodzenej podobe nachádza v surovine, fyzikálne oddelí zo zlúčeniny a uvoľní do ovzdušia, pričom v rámci prebiehajúceho procesu nedochádza k vzniku ďalšieho kysličníka uhličitého alebo si toto ustanovenie nevyhnutne vyžaduje, aby CO2, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia, vznikol po prvýkrát až ako výsledok procesu?

Dochádza v zmysle článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ k „použitiu“ suroviny s obsahom uhlíka, keď sa v rámci takzvaného Clausovho procesu použije zemný plyn z prírodných zdrojov pri výrobe síry, a v tejto súvislosti sa do ovzdušia uvoľní kysličník uhličitý, ktorý je prirodzenou súčasťou zemného plynu, pričom kysličník uhličitý sa ako prirodzená súčasť zemného plynu nepodieľa na chemickej reakcii, ku ktorej dochádza pri procese alebo si pojem „použitie“ nevyhnutne vyžaduje, aby sa uhlík podieľal na prebiehajúcej chemickej reakcii, resp. aby bol pre túto reakciu dokonca potrebný?

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: ak zariadenie, ktoré patrí do systému povinného obchodovania s emisiami spĺňa jednak požiadavky pre pridelenie podzariadeniu spojenému s referenčným štandardom tepla a jednak požiadavky pre pridelenie podzariadeniu spojenému s emisiami z procesov, ktorý z týchto štandardov sa má uplatniť pri prideľovaní bezplatných emisných kvót? Má nárok na pridelenie podľa referenčného štandardu tepla prednosť pred nárokom na pridelenie podľa emisií z procesov alebo má nárok na pridelenie podľa emisií z procesov z dôvodu špeciality prednosť pred referenčným štandardom tepla a referenčným štandardom spaľovania?

(1) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

(2) 2011/278/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011 , ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 2011, s. 1).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 8. decembra 2017 – Bayer Pharma AG/Richter Gedeon Vegyészeti Gyár Nyrt., Exeltis Magyarország Gyógyszerkereskedelmi Kft.

(Vec C-688/17)

(2018/C 112/16)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bayer Pharma AG

Žalovaní: Richter Gedeon Vegyészeti Gyár Nyrt., Exeltis Magyarország Gyógyszerkereskedelmi Kft.

Prejudiciálne otázky

Má sa výraz „poskytnúť […] primeranú náhradu“ nachádzajúci sa v článku 9 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (1), vykladať v tom zmysle, že členské štáty by mali stanoviť normy hmotného práva týkajúce sa zodpovednosti strán, ako aj výšky a spôsobu náhrady škody, podľa ktorých súdy členských štátov môžu žalobcovi nariadiť, aby poskytol žalovanému náhradu škody spôsobenú predbežným opatrením, ktoré neskôr súd zrušil alebo ktoré neskôr stratilo účinky v dôsledku skutku alebo opomenutia konania zo strany žalobcu, alebo v prípadoch, kedy súd neskôr zistil, že vôbec nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu práva duševného vlastníctva?

V prípade kladnej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, bráni článok 9 ods. 7 uvedenej smernice právnej úprave členského štátu, podľa ktorej by sa na náhradu škody uvedenú v tomto ustanovení smernice mali vzťahovať všeobecné pravidlá členského štátu týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti a náhrady škody, podľa ktorých súd nemôže nariadiť žalobcovi nahradiť škodu spôsobenú predbežným opatrením, ktoré sa neskôr ukázalo ako nedôvodné v dôsledku neplatnosti patentu, pokiaľ táto škoda bola spôsobená tým, že žalovaný nekonal tak, ako by sa od neho vo všeobecnosti očakávalo v danej situácií, alebo pokiaľ bol žalovaný zodpovedný za škodu z uvedeného dôvodu, za predpokladu, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia konal tak, ako to možno všeobecne očakávať v danej situácií?

(1) Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 8. decembra 2017 – ÖKO-Test Verlag GmbH/Dr. Rudolf Liebe Nachf. GmbH & Co.KG

(Vec C-690/17)

(2018/C 112/17)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ÖKO-Test Verlag GmbH

Žalovaná: Dr. Rudolf Liebe Nachf. GmbH & Co.KG

Prejudiciálne otázky

Ide o protiprávne používanie individuálnej ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 1 druhej vety písm. b) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (1)/nariadenia o ochrannej známke EÚ (2) alebo článku 5 ods. 1 druhej vety písm. a) smernice o ochranných známkach (3), ak

—	individuálna ochranná známka je umiestnená na tovare, vo vzťahu ku ktorému individuálna ochranná známka nie je chránená,

—

umiestnenie individuálnej ochrannej známky treťou osobou sa chápe ako tzv. testový certifikát, teda v tom zmysle, že tovar vyrobila a uviedla na trh tretia osoba, ktorá nepodlieha kontrole majiteľa ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky však testoval určité vlastnosti tohto tovaru a na základe tohto testovania tovar ohodnotil určitým výsledkom zaznamenaným v testovom certifikáte, a

—	individuálna ochranná známka je zapísaná okrem iného na účely „informácií a poradenstva spotrebiteľom pri výbere tovarov a služieb, predovšetkým za použitia výsledkov testov a prieskumov, ako aj pomocou posudkov kvality“?

V prípade, že Súdny dvor odpovie na prvú otázku záporne:

Ide o protiprávne používanie v zmysle článku 9 ods. 1 druhej vety písm. c) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva a článku 5 ods. 2 smernice o ochranných známkach, ak

—	individuálna ochranná známka je známa iba ako testový certifikát opísaný v bode 1 a

—	individuálnu ochrannú známku používa tretia osoba ako testový certifikát?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. .1

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 11. decembra 2017 – PORR Építési Kft./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-691/17)

(2018/C 112/18)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: PORR Építési Kft.

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES (1), najmä s ohľadom na zásady proporcionality, daňovej neutrality a efektivity, vykladať v tom zmysle, že bránia praxi vnútroštátneho daňového orgánu, v rámci ktorej tento orgán bez existencie daňového podvodu neprizná pri vyúčtovaní dane právo na jej odpočítanie, ktoré možno uplatniť na základe faktúry na DPH vystavenej v súlade s pravidlami všeobecného režimu zdanenia, z dôvodu, že správne mala byť faktúra týkajúcu sa transakcie vystavená v súlade s mechanizmom prenesenej daňovej povinnosti, a pred nepriznaním práva na odpočet nebolo skúmané,

—	či osoba, ktorá vystavila faktúru, môže príjemcovi faktúry vrátiť nesprávne zaplatenú sumu DPH, ani

—	či osoba, ktorá vystavila faktúru, ju môže zákonným spôsobom (v rámci vnútroštátnej právnej úpravy) opraviť a odstrániť v nej nezrovnalosti a týmto získať od daňového orgánu vrátenie nesprávne zaplatenej dane.

Majú sa ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES, najmä s ohľadom na zásady proporcionality, daňovej neutrality a efektivity, vykladať v tom zmysle, že bránia praxi vnútroštátneho daňového orgánu, v rámci ktorej tento orgán bez existencie daňového podvodu neprizná pri vyúčtovaní dane právo na jej odpočítanie, ktoré možno uplatniť na základe faktúry na DPH vystavenej v súlade s pravidlami všeobecného režimu zdanenia, z dôvodu, že správne mala byť faktúra týkajúca sa transakcie vystavená v súlade s mechanizmom prenesenej daňovej povinnosti, a podľa ktorej nie je stanovené, že pri vyúčtovaní sa nesprávne vyplatená daň vráti príjemcovi faktúry napriek tomu, že osoba, ktorá vystavila faktúru, odviedla daň do štátneho rozpočtu.

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 11. decembra 2017 – Telecom Italia SpA/Ministero dello Sviluppo Economico, Infrastrutture e telecomunicazioni per l’Italia SpA (Infratel Italia SpA)

(Vec C-697/17)

(2018/C 112/19)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Telecom Italia SpA

Odporcovia: Ministero dello Sviluppo Economico, Infrastrutture e telecomunicazioni per l’Italia SpA (Infratel Italia SpA)

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 28 ods. 2 prvá veta smernice 2014/24/EÚ (1) vykladať v tom zmysle, že stanovuje plnú právnu a hospodársku zhodu medzi predbežne vybratými subjektmi a subjektmi, ktoré predložia ponuky v rámci užšej súťaže, a má sa toto ustanovenie vykladať predovšetkým v tom zmysle, že bráni takej dohode, ktorá je uzavretá medzi holdingovými spoločnosťami, ktoré kontrolujú dva predbežne vybraté subjekty v čase medzi predbežným výberom a predložením ponúk, ak: a) predmetom a účinkom (okrem iného) tejto dohody je zlúčenie jednej z predbežne vybratých podnikov s iným predbežne vybratým podnikom (transakcia navyše povolená Európskou komisiou), b) účinky zlúčenia nastali po predložení ponuky nadobúdacej spoločnosti (z tohto dôvodu v čase predloženia ponuky jej zloženie sa nezmenilo v porovnaní so zložením existujúcim v čase predbežného výberu), c) spoločnosť, ktorá bola následne nadobudnutá (ktorej zloženie nebolo zmenené k poslednému dátumu na predloženie ponúk), sa rozhodla nezúčastniť sa na užšej súťaži, zrejme v súlade so zmluvným podmienkami stanovenými v dohode uzatvorenej medzi holdingovými spoločnosťami?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 14. decembra 2017 – Unareti SpA/Ministero dello Sviluppo Economico a i.

(Vec C-702/17)

(2018/C 112/20)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Unareti SpA

Odporcovia: Ministero dello Sviluppo Economico, Presidenza del Consiglio dei Ministri – Dipartimento per gli Affari Regionali, Autorità Garante per l’Energia Elettrica il Gas e il Sistema Idrico – Sede di Milano, Presidenza del Consiglio dei Ministri – Conferenza Stato Regioni ed Unificata, Ministero per gli affari regionali, Dipartimento per gli affari regionali e le autonomie, Conferenza Unificata Stato Regioni e Enti Locali

Prejudiciálna otázka

Konkrétne sa od Súdneho dvora žiada, aby rozhodol, či uvedené zásady a predpisy bránia vyššie uvedenej vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej spätné uplatnenie kritérií týkajúcich sa určenia výšky náhrad, ktoré sa majú zaplatiť bývalým koncesionárom, a to s dosahom na predchádzajúce zmluvné vzťahy, alebo či je toto spätné uplatnenie, aj s ohľadom na zásadu proporcionality, opodstatnené vzhľadom na požiadavku ochrany ostatných verejných záujmov európskeho významu súvisiacich s potrebou umožniť vyššiu úroveň ochrany konkurenčného usporiadania referenčného trhu, spolu s väčšou ochranou užívateľov služby, ktorí by mohli nepriamo znášať účinky prípadného zvýšenia súm, ktoré sa majú zaplatiť bývalým koncesionárom.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/16

Odvolanie podané 18. decembra 2017: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 10. októbra 2017 vo veci T-435/15, Kolachi Raj Industrial (Private) Ltd/Európska komisia

(Vec C-709/17 P)

(2018/C 112/21)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland, A. Demeneix, M. França, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Kolachi Raj Industrial (Private) Ldt, European Bicycle Manufacturers Association

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 10. októbra 2017 vo veci T-435/15, Kolachi Raj Industrial (Private) Ltd/Komisia, zamietol žalobu v prvostupňovom konaní a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania alebo subsidiárne

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodol, že o trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie podané Komisiou sa týka rozsudku Všeobecného súdu z 10. októbra 2017 vo veci T-435/15. V uvedenom rozsudku Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/776 (1) z 18. mája 2015, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 502/2013 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach, a to v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Kolachi Raj.

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod.

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd podal nesprávny výklad článku 13 ods. 2 písm. b) základného antidumpingového nariadenia. Po prvé v napadnutom rozsudku Všeobecný súd nesprávne použil pravidlo pôvodu v rámci uplatnenia článku 13 základného nariadenia a podal nesprávny výklad výrazu „z“ použitého v článku 13 ods. 2 písm. b). Po druhé Všeobecný súd nesprávne obmedzil dôkazné prostriedky, ktoré mohla Komisia použiť na preukázanie, že diely pochádzajú „z“ krajiny, na ktorú sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Komisia sa domnieva, že výklad podaný Všeobecným súdom je v rozpore tak so znením, s kontextom a účelom článku 13 základného nariadenia, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora v oblasti opatrení proti obchádzaniu.

(1) Ú. v. EÚ L 122, 2015, s. 4.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 18. decembra 2017 – CCC – Consorzio Cooperative Costruzioni Soc. Cooperativa/Comune di Tarvisio

(Vec C-710/17)

(2018/C 112/22)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: CCC – Consorzio Cooperative Costruzioni Soc. Cooperativa

Odporca: Comune di Tarvisio

Prejudiciálna otázka

Je ustanovenie, akým je pravidlo uvedené v článku 53 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 163 zo 16. apríla 2006, ktoré umožňuje, aby sa verejného obstarávania zúčastnila spoločnosť spolu s „označeným“ projektantom, ktorý vzhľadom na to, že nie je v postavení uchádzača, nemôže využiť kapacity inej osoby, zlučiteľné s článkom 48 smernice 2004/18/ES (1) z 31. marca 2004?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. ES L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Commissione Tributaria Regionale per la Lombardia (Taliansko) 20. decembra 2017 – EN.SA. Srl/Agenzia delle Entrate – Direzione Regionale Lombardia Ufficio Contenzioso

(Vec C-712/17)

(2018/C 112/23)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione Tributaria Regionale per la Lombardia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: EN.SA. Srl

Žalovaný: Agenzia delle Entrate – Direzione Regionale Lombardia Ufficio Contenzioso

Prejudiciálna otázka

Je vnútroštátna právna úprava vyplývajúca z uplatnenia čl. 19 (Odpočet) a čl. 21 ods. 7 (Fakturovanie transakcií) dekrétu prezidenta republiky č. 633 z 26.10.1972 a čl. 6 ods. 6 legislatívneho dekrétu č. 471 z 18.12.1997 (Porušenie povinností týkajúcich sa dokladov, evidencie a identifikovania transakcií) v súlade so zásadami Spoločenstva v oblasti DPH vyvodenými Súdnym dvorom, v prípade transakcií považovaných za fiktívne, na základe ktorých nevznikla škoda v štátnej pokladnici a ktoré nepriniesli žiadnu daňovú výhodu daňovníkovi, ak súčasné uplatnenie vnútroštátnych predpisov spôsobí:

a)	následnú a opakovanú nemožnosť odpočítať daň na vstupe zaplatenú nadobúdateľom pre každú namietnutú transakciu, ktorá sa týka rovnakého subjektu a rovnakého daňového základu;

b)	uplatnenie dane a jej zaplatenie dodávateľom (a premlčanie práva na vrátenia neoprávnene vybratých súm) za príslušné a špekulatívne transakcie predaja, ktoré sa taktiež považujú za fiktívne;

c)	uloženie sankcie vo výške dane na vstupe, ktorá sa považuje za neodpočítateľnú.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/18

Žaloba podaná 21. decembra 2017 – Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-715/17)

(2018/C 112/24)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Stobiecka-Kuik, G. Wils; splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Poľská republika si tým, že pravidelne a minimálne každé tri mesiace neinformovala o príslušnom počte žiadateľov, ktorí by mohli byť urýchlene premiestnení na jej územie, nesplnila od 16. marca 2016 svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601, ako aj v dôsledku toho ďalšie povinnosti týkajúce sa premiestnenia, ktoré stanovuje článok 5 ods. 4 až 11 týchto dvoch vyššie uvedených rozhodnutí Rady,

—	uložil Poľsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dočasný mechanizmus núdzového premiestnenia bol zavedený doma rozhodnutiami Rady prijatými v septembri 2015, a to rozhodnutím (EÚ) 2015/1523 (1) a rozhodnutím (EÚ) 2015/1601 (2), na základe ktorých sa členské štáty zaväzujú z Talianska a Grécka premiestniť osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

Rozhodnutia Rady ukladajú členským štátom povinnosť navrhnúť každé tri mesiace miesta pre potreby premiestnenia, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie procesu premiestnenia, a to regulovaným spôsobom. A hoci takmer všetky členské štáty prijali opatrenia na splnenie svojich záväzkov v tejto veci, vrátane na účely premiestnenia, Poľsko neuskutočnilo nijaké premiestnenie a od decembra 2015 nenavrhlo nijaké miesto dostupné na účely premiestnenia.

Dňa 16. júna 2017 Komisia začala proti Poľskej republike konanie o porušení povinnosti.

Keďže Komisia považovala odpoveď Poľska za nedostatočnú, rozhodla pristúpiť k nasledujúcej fáze konania o porušení povinnosti, a preto tomuto štátu zaslala odôvodnené stanovisko datované z 26. júla 2017.

Vzhľadom na to, že Komisia považovala aj odpoveď na odôvodnené stanovisko za nedostatočnú, rozhodla podať proti Poľsku žalobu na Súdny dvor Európskej únie z dôvodu, že si tento štát nesplnil svoje právne povinnosti v oblasti premiestnenia.

(1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 146).

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 80).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/19

Žaloba podaná 22. decembra 2017 – Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-718/17)

(2018/C 112/25)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Tokár a G. Wils, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Maďarsko nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 tým, že pravidelne, aspoň každé tri mesiace, neinformovalo o počte žiadateľov, ktorí sa mohli premiestniť na jeho územie, v dôsledku čoho nesplnilo ani ďalšie povinnosti v oblasti premiestnenia stanovené v článku 5 ods. 4 až 11 toho istého rozhodnutia.

—	zaviazal Maďarsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rada dvomi rozhodnutiami prijatými v septembri 2015, konkrétne rozhodnutím (EÚ) 2015/1523 (1) a rozhodnutím (EÚ) 2015/1601 (2), zaviedla predbežný a naliehavý program na premiestnenie, v rámci ktorého sa členské štáty zaviazali na premiestenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, z územia Talianska a Grécka.

Rozhodnutia Rady ukladajú členským štátom povinnosť ponúknuť každé tri mesiace miesta pre žiadateľov, ktorí môžu byť premiestnení a zabezpečiť tak plynulý a riadny priebeh premiestnenia. Zatiaľ čo takmer všetky členské štáty premiestnili žiadateľov a splnili záväzky prijaté v tejto oblasti, Maďarsko neprijalo žiadne opatrenia od zavedenia systému premiestenia.

Komisia 16. júna 2017 začala konanie o nesplnenie povinnosti proti Maďarsku v súvislosti s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1601.

Keďže odpoveď daná Maďarskom nebola považovaná za uspokojivú, Komisia pristúpila k ďalšiemu štádiu v rámci konania o nesplnení povinnosti a 26. júla 2017 doručila odôvodnené stanovisko Maďarsku.

Vzhľadom na to, že odpoveď daná na odôvodnené stanovisko nebola považovaná za uspokojivú, Komisia rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru s cieľom určiť, že Maďarsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú v oblasti premiestnenia.

(1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 146).

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 80).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/19

Žaloba podaná 22. decembra 2017 – Európska komisia/Česká republika

(Vec C-719/17)

(2018/C 112/26)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: Z. Malůšková a G. Wils, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika

Návrhy žalobkyne

V žalobe podanej Súdnemu dvoru 22. decembra 2017 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

—

určil, že Česká republika tým, že neoznamuje v pravidelných intervaloch a aspoň každé tri mesiace, primeraný počet žiadateľov, ktorí by mohli byť rýchlo premiestnení na ich územie, ktoré pre nich vyplývajú z článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka a článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, a teda ani ďalšie povinnosti týkajúce sa premiestnenia stanovené v článku 5 ods. 4 až 11 oboch vyššie uvedených rozhodnutí Rady,

—	zaviazal Českú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V septembri 2015 prijala Rada dočasný program núdzových premiestnení prostredníctvom dvoch rozhodnutí, a to rozhodnutia (EÚ) 2015/1523 a rozhodnutia (EÚ) 2015/1601, na základe ktorých sa členské štáty zaviazali premiestniť z Talianska a Grécka osoby, u ktorých je jasná potreba medzinárodnej ochrany.

Rozhodnutia Rady stanovujú členským štátom povinnosť navrhnúť každé tri mesiace dostupné miesta na premiestnenie, aby bol zabezpečený rýchly a riadny postup premiestnenia. Zatiaľ čo takmer všetky štáty vykonali premiestnenie a prijali v danej oblasti záväzky, Česká republika od augusta 2016 nevykonala žiadne premiestnenie a už viac ako rok nenavrhla žiadne nové miesta.

Dňa 15. júna 2017 Komisia začala voči Českej republika konanie o nesplnení povinnosti.

Odpoveď tohto členského štátu nebola považovaná za dostatočnú a Komisia preto rozhodla pristúpiť k ďalšiemu kroku v konaní o neplnení povinnosti, ktorým bolo vydanie odôvodneného stanoviska 26. júla 2017.

Odpoveď na toto stanovisko nebola považovaná za dostatočnú a Komisia sa preto rozhodla podať žalobu proti Českej republike na Súdny dvor Európskej únie za nesplnenie povinností týkajúcich sa premiestnenia.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/20

Odvolanie podané 24. decembra 2017: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. októbra 2017 vo veci T-572/16, Brouillard/Komisia

(Vec C-728/17 P)

(2018/C 112/27)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: P. Mihaylova, G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Alain Laurent Brouillard

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 13. októbra 2017, Brouillard/Komisia (T-572/16),

—	zamietnuť žalobu v prvostupňovom konaní,

—	uložiť ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť všetky trovy konaní na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení a skreslení. Tento odvolací dôvod sa skladá z troch častí a týka sa bodov 36, 39, 43 až 56, 62 a 63 napadnutého rozsudku.

V prvej časti Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci výkladu oznámenia o výberovom konaní. V bodoch 36, 45 a 47 až 56 napadnutého rozsudku Všeobecný súd na jednej strane nesprávne usúdil, že prídavné meno „úplné“, použité vo výraze „úplné právnické vzdelanie“, ktorý sa nachádza v oznámení o výberovom konaní, neodkazuje na obsah požadovaného diplomu, a na druhej strane že slovo „zodpovedajúci“, ktoré sa nachádza vo výraze „diplom zodpovedajúci minimálne magisterskej úrovni“, neodkazuje na diplom, ale na vzdelanie. Komisia sa tiež domnieva, že doslovný a teleologický výklad nepodporuje závery Všeobecného súdu, keďže výklad podmienok účasti vo výberovom konaní treba podať na základe opisu úloh na obsadzovaných miestach, ktoré podľa prílohy I oznámenia o výberovom konaní predstavovali prekladateľské úlohy vykonávané „vysoko kvalifikovanými právnymi odborníkmi“.

V druhej časti Komisia poukazuje na nesprávne právne posúdenie v rámci výkladu článku 5 ods. 3 písm. c) bodu i) služobného poriadku, ktorý bol podaný v bodoch 46 až 49, 52 a 53 napadnutého rozsudku. Komisia sa domnieva, že toto ustanovenie služobného poriadku je úplne irelevantné na účely výberových konaní a predovšetkým nebráni administratíve, aby pri vyhotovovaní obsahu oznámenia o výberovom konaní stanovila podmienky účasti, ktoré sú prísnejšie než kritériá stanovené v tomto ustanovení. Na rozdiel od toho, čo uviedol Všeobecný súd, oznámenie o výberovom konaní nemožno vykladať vzhľadom na toto ustanovenie služobného poriadku.

V tretej časti Komisia poukazuje na skreslenie obsahu titulu magister v odbornej oblasti z Univerzity v Poitiers a prihlášky žalobcu v prvostupňovom konaní do výberového konania. Komisia sa domnieva, že z týchto dvoch dôkazov vyplýva, že žalobca nemá diplom, ktorý by zodpovedal diplomu magister 2 v odbore právo po skončení päťročného štúdia, vyžadovanému v oznámení o výberovom konaní. Konštatovania Všeobecného súdu v bodoch 39, 43 až 44 a 52 až 54 napadnutého rozsudku sú preto nesprávne.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení v rámci výkladu pravidiel upravujúcich vymedzenie právomocí výberovej komisie počas overovania existencie diplomu uchádzača. Tento druhý odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 37, 52 a 54 až 56 napadnutého rozsudku, spochybňuje úvahy Všeobecného súdu, podľa ktorých výberová komisia mala prijať diplom žalobcu v prvostupňovom konaní iba na základe vnútroštátnych ustanovení upravujúcich vydávanie diplomu.

Tretí odvolací dôvod, ktorý sa týka bodov 39, 44, 47 až 48, 52 a 57 až 61 napadnutého rozsudku, sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd nedostatočne uviedol, na základe ktorých dôkazov v spise má žalobca v prvostupňovom konaní diplom, ktorý mu umožňuje splniť podmienku vyžadovanú v oznámení o výberovom konaní. Okrem toho si Všeobecný súd protirečí, pretože aj keď tvrdil, že úplné právnické vzdelanie a diplom potvrdzujúci úplné vysokoškolské štúdium predstavujú dve rôzne skutočnosti, konštatoval existenciu diplomu bez toho, aby uviedol, aká skutočnosť by sa mohla považovať za dôkaz preukazujúci existenciu úplného právnického vzdelania. Napokon Všeobecný súd dostatočne nevysvetlil, prečo v rozsudku vo veci T-420/13, ktorý sa stal právoplatný, bol diplom žalobcu v rámci postupu zadávania zákazky na prekladateľské služby ako „freelance“ pre administratívu Súdneho dvora zamietnutý, zatiaľ čo ten istý diplom teraz odôvodňuje, aby ten istý žalobca mohol byť vymenovaný za právnika – lingvistu v rámci prekladateľskej služby Súdneho dvora.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrăžen săd Blagoevgrad (Bulharsko) 16. januára 2018 – Bryan Andrew Ker/Pavlo Postnov, Natalia Postnova

(Vec C-25/18)

(2018/C 112/28)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okrăžen săd Blagoevgrad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľ: Bryan Andrew Ker

Odporcovia: Pavlo Postnov, Natalia Postnova

Prejudiciálne otázky

Predstavujú rozhodnutia nepersonifikovaných právnych spoločenstiev, ktoré vznikajú zo zákona na základe vlastnenia určitého práva, ktoré boli prijaté väčšinou ich členov, ale zaväzujú všetkých, aj tých, ktorí nehlasovali, základ vzniku „zmluvnej povinnosti“ vo vzťahu k určeniu medzinárodnej príslušnosti podľa článku 7 bodu 1 písm. a) nariadenia č 1215/2012 (1)?

2.	Pre prípad, že odpoveď na prvú otázku bude záporná: Majú sa na takéto rozhodnutia aplikovať pravidlá o určení rozhodného práva pri zmluvných vzťahoch uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (2) zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)?

Pre prípad, že odpoveď na prvú a druhú otázku bude záporná: Majú sa na takéto rozhodnutia aplikovať predpisy nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (3) z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) a o ktorý z mimozmluvných základov nároku uvedených v nariadení v tomto prípade ide?

Pre prípad, že odpoveď na prvú alebo druhú otázku bude kladná: Majú sa rozhodnutia nepersonifikovaných spoločenstiev o výdavkoch na údržbu budovy považovať za „zmluvy o poskytovaní služieb“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) alebo za zmluvu, ktorej predmetom je „vecné právo“ k nehnuteľnosti alebo „nájom“ nehnuteľnosti v zmysle článku 4 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège (Belgicko) 18. januára – V/Institut national d’assurances sociales pour travailleurs indépendants, Securex Integrity ASBL

(Vec C-33/18)

(2018/C 112/29)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour du travail de Liège

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: V

Odporcovia: Institut national d’assurances sociales pour travailleurs indépendants, Securex Integrity ASBL

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 87 ods. 8 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady [č.] 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (1) vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá začala pred 1. májom 2010 vykonávať činnosť zamestnanca v Luxemburskom veľkovojvodstve a samostatnú zárobkovú činnosť v Belgicku, musí, aby podliehala uplatniteľným právnym predpisom podľa nariadenia č. 883/2004, podať v tomto zmysle výslovnú žiadosť, hoci sa na ňu do 1. mája 2010 režim sociálneho zabezpečenia v Belgicku neuplatňoval a belgické právne predpisy o sociálnom zabezpečení pre samostatne zárobkovo činné osoby sa na ňu uplatnili až so spätnou účinnosťou, po uplynutí trojmesačnej lehoty plynúcej od 1. mája 2010?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, uplatnia sa na základe žiadosti uvedenej v článku 87 ods. 8 nariadenia č. 883/2004 a podanej za vyššie opísaných okolností právne predpisy členského štátu príslušného podľa nariadenia č. 883/2004 so spätnou účinnosťou od 1. mája 2010?

(1) Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 19. januára 2018 – Vueling Airlines SA/Jean-Luc Poignant

(Vec C-37/18)

(2018/C 112/30)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vueling Airlines SA

Žalovaný: Jean-Luc Poignant

Prejudiciálne otázky

Uplatní sa výklad, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 27. apríla, A-Rosa Flussschiff (C-620/15, EU:C:2017:309), článku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71/EHS (1), v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením (ES) č. 118/97 (2), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (3), na spor týkajúci sa trestného činu nedeklarovanej práce, v ktorom boli vydané osvedčenia E 101 podľa článku 14 ods. 1 písm. a), na základe článku 11 ods. 1 nariadenia č. 574/72/EHS z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 (4), zatiaľ čo situácia spadala do pôsobnosti článku 14 ods. 2 písm. a) i), pre zamestnancov vykonávajúcich svoju činnosť na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi a na území ktorého mala pobočku letecká spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, pričom už na prvý pohľad z osvedčenia E 101, ktoré uvádza letisko ako miesto činnosti zamestnanca a leteckú spoločnosť ako zamestnávateľa, možno vyvodiť záver, že bol získaný podvodným spôsobom?

V prípade kladnej odpovede, má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý je pri uplatnení vnútroštátneho práva viazaný účinkami právoplatného rozhodnutia veci trestným súdom vo vzťahu k občianskoprávnemu súdu, vyvodil dôsledky rozhodnutia trestného súdu, vydaného v rozpore s pravidlami práva Únie v tom zmysle, že v občianskoprávnom konaní uloží zamestnávateľovi povinnosť nahradiť škodu zamestnancovi výlučne z dôvodu, že tento zamestnávateľ bol odsúdený v trestnom konaní za nedeklarovanú prácu?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, 1971, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, ktoré mení a dopĺňa a aktualizuje nariadenie (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, a nariadenie (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. s. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú. v. EÚ L 177, 2005, s. 1).

(4) Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 74, 1972, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Belgicko) 24. januára 2018 – Compagnie d’entreprises CFE SA/Région de Bruxelles-Capitale

(Vec C-43/18)

(2018/C 112/31)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Compagnie d’entreprises CFE SA

Žalovaný: Région de Bruxelles-Capitale

Prejudiciálne otázky

Predstavuje nariadenie, ktorým orgán členského štátu v súlade so smernicou [Rady] 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich zvierat a rastlín (1) označí osobitné chránené územie, pričom toto nariadenie obsahuje ciele ochrany a všeobecné preventívne opatrenia, ktoré majú povahu právnych predpisov, plán alebo program v zmysle smernice 2001/42/ES [Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001] o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (2)?

2.	Konkrétne, vzťahuje sa na takéto nariadenie článok 3 ods. 4 ako na plán alebo program, ktorý stanovuje rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, takže členské štáty sú povinné v súlade s ods. 5 určiť, či má toto nariadenie pravdepodobne významné účinky na životné prostredie?

3.	Má sa článok 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých [plánov a programov] na životné prostredie vykladať v tom zmysle, že na uvedené nariadenie o označení sa článok 3 ods. 4 tejto smernice nevzťahuje?

(1) Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.

(2) Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/25

Žaloba podaná 29. januára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-51/18)

(2018/C 112/32)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: N. Gossement, B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—	rozhodol, že Rakúska republika si tým, že na odmenu získanú autorom originálu umeleckého diela v rámci uplatnenia práva na ďalší predaj uplatňuje daň z pridanej hodnoty, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 smernice o DPH,

—	zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tieto žalobné dôvody:

Rakúsko podriadilo dani z pridanej hodnoty odmenu získanú autorom originálu výtvarného diela alebo plastiky pri jeho predaji v rámci práva na ďalší predaj, zavedeného v Rakúsku v rámci prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (1). Tým Rakúsko porušilo článok 2 smernice o DPH.

V rámci práva na ďalší predaj nevzniká žiadny vzťah založený na výmene služieb medzi autorom a stranou, ktorá má povinnosť platiť. Podiel z výťažku, ktorý má byť uhradený autorovi v súvislosti s právom na ďalší predaj, je stanovený zákonom a je koncipovaný tak, že predajca – alebo akákoľvek iná osoba, ktorá je stranou predaja – je povinný autorovi zaplatiť odmenu, ale bez toho, aby mu tento poskytol akékoľvek plnenie. To totiž autor uskutočnil už pred ďalším predajom, keď po prvý krát umiestnil svoj originál umeleckého diela na trh.

Odmena vyplývajúca z práva na ďalší predaj, na ktorú má autor nárok, nie je protihodnotou akéhokoľvek plnenia autora, ale je odvodená iba z ceny ďalšieho predaja, na ktorej výšku nemá autor žiadny vplyv. Na odmenu má autor nárok, bez toho, aby musel, alebo dokonca mohol, poskytnúť určité plnenie, či už vo forme povinnosti konať, alebo zdržať sa konania. Na základe toho odmena z titulu práva na ďalší predaj nepredstavuje platbu za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby v zmysle článku 2 smernice o DPH.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Ú. v. EÚ L 272, 2001, s. 32; Mim. vyd. 17/001, s. 240).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/25

Žaloba podaná 31. januára 2018 – Európska komisia/Bulharská republika

(Vec C-61/18)

(2018/C 112/33)

Jazyk konania: bulharčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. von Rintelen, K. Walkerová, G. Koleva, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Bulharská republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Bulharská republika si tým, že najneskôr do 18. septembra 2016 neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EU (1) z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie alebo v každom prípade tieto predpisy neoznámila Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	uložil Bulharskej republike podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ penále vo výške 14 089,60 eura za každý deň omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorým sa určí, že došlo k nesplneniu povinnosti zo strany Bulharskej republiky.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EU z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, členské štáty majú zabezpečiť, aby do 18. septembra 2016 nadobudli účinnosť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. O týchto predpisoch mali bezodkladne upovedomiť Komisiu. Vzhľadom nato, že Komisii neboli oznámené vnútroštátne opatrenia prijaté na prebratie smernice, rozhodla sa predložiť vec Súdnemu dvoru.

Vo svojej žalobe Komisia navrhuje, aby bolo Bulharskej republike uložené penále vo výške 14 089,60 eur za deň. Výška penále bola stanovená vzhľadom na závažnosť a dobu, počas ktorej pretrvávalo porušenie práva, ako aj vzhľadom na odradzujúci účinok a platobnú schopnosť tohto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ L 257, 2014, s. 135.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/26

Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-76/18)

(2018/C 112/34)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. von Rintelen, P. Ondrůšek, M. Noll-Ehlers, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

—

určil, že Rakúska republika si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (1), do vnútroštátneho práva alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 106 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ uvedú členské štáty do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18. apríla 2016. Vzhľadom na to, že Rakúska republika neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie tejto smernice resp. o nich neinformovala Komisiu, rozhodla sa Komisia podať na Súdny dvor žalobu.

Komisia svojou žalobou navrhuje, aby sa Rakúskej republike uložilo denné penále vo výške 42 377 eur. Jeho výška sa vypočítala s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku porušenia, ako aj na odstrašujúci účinok po zohľadnení ekonomickej sily tohto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/27

Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-77/18)

(2018/C 112/35)

Jazyk konania: Nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Noll-Ehlers, P. Ondrůšek a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Rakúska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (1), alebo ich neoznámila Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	uložil Rakúskej republike povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 42 377 eur za každý deň z dôvodu, že si nesplnila svoju povinnosť oznámiť opatrenia na prebratie smernice,

—	uložil Rakúskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 90 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 18. apríla 2016. Keďže Rakúska republika neprijala všetky potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ani ich neoznámila Komisii, Komisia rozhodla podať žalobu na Súdny dvor.

Komisia sa svojou žalobou domáha, aby bola Rakúskej republike uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 42 377 eur za každý deň. Výška pokuty bola vypočítaná s prihliadnutím na závažnosť a dĺžku porušenia, ako aj na odstrašujúci účinok z hľadiska platobnej schopnosti toto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/28

Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-79/18)

(2018/C 112/36)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. von Rintelen, P. Ondrůšek, M. Noll-Ehlers, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa žiada, aby Súdny dvor:

—

určil, že žalovaná nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (1) tým, že – s výnimkou článkov 46 a 47 v spolkových krajinách Viedeň, Štajersko a Korutánsko – neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na vykonanie tejto smernice, prípadne Komisii tieto predpisy neoznámila,

—	uložil žalovanej podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ povinnosť zaplatiť penále vo výške 52 972 eur na deň z dôvodu nesplnenia povinnosť oznámiť vykonávacie opatrenia,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 51 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ boli členské štáty povinné najneskôr do 18. apríla 2016 prijať vnútroštátne opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu so záväzkami vyplývajúcimi zo smernice. Vzhľadom na to že Rakúska republika neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnutné na vykonanie smernice, prípadne Komisii tieto opatrenia neoznámila, Komisia sa rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor.

Komisia vo svojej žalobe navrhuje, aby sa Rakúskej republike uložila povinnosť zaplatiť penále vo výške 52 972 eur denne. Výška penále sa vypočítala s prihliadnutím na závažnosť a dobu trvania porušenia, ako aj odstrašujúci účinok na základe efektívnosti tohto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – POA/Komisia

(Vec T-74/16) (1)

((„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa prihlášky označenia na základe nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 - Dokumenty pochádzajúce od Komisie - Dokumenty pochádzajúce z členského štátu - Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 - Zamietnutie prístupu - Povinnosť odôvodnenia - Výnimka vzťahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu - Výnimka vzťahujúca sa na ochranu súdnych konaní - Rozsah preskúmania uskutočneného inštitúciou a súdom Únie v súvislosti s namietanými dôvodmi uvedenými členským štátom“))

(2018/C 112/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pagkyprios organismos ageladotrofon (POA) Dimosia Ltd (Latsia, Cyprus) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz a F. Clotuche-Duvieusart, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podľa článku 263 ZFEÚ o vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia generálneho tajomníka Komisie Ares(2015) 5632670 zo 7. decembra 2015, ktorým bola zamietnutá opakovaná žiadosť podaná listom z 15. septembra 2015, ktorou žalobkyňa žiadala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa jednak žiadosti o zápis CY/PDO/0005/01243 „Halloumi“ ako chráneného označenia pôvodu (AOP) v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1) a jednak skoršej žiadosti o zápis CY/PDO/0005/00766 „Halloumi“ ako AOP

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pagkyprios organismos ageladotrofon (POA) Dimosia Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii

(1) Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – Sony Interactive Entertainment Europe/EUIPO – Marpefa (Vieta)

(Vec T-879/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Obrazová ochranná známka Európskej únie Vieta - Riadne používanie ochrannej známky - Rozhodnutie prijaté po zrušení skoršieho rozhodnutia Všeobecným súdom - Článok 65 ods. 6 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 72 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Právna sila rozhodnutej veci“))

(2018/C 112/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sony Interactive Entertainment Europe Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Malynicz, QC)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Marpefa, SL (Barcelona, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. októbra 2016 (vec R 1010/2016-4) týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Sony Computer Entertainment Europe Ltd a Marpefa

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. októbra 2016 (vec R 1010/2016-4) týkajúce sa konania vo veci zrušenia medzi spoločnosťami Sony Computer Entertainment Europe Ltd a Marpefa, SL, sa zrušuje.

2.	EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 53, 20.2.2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – Institute for Direct Democracy in Europe/Parlament

(Vec T-118/17) (1)

((„Ústavné právo - Európsky parlament - Rozhodnutie o poskytnutí grantu politickej nadácii za rok 2017 a o predbežnom financovaní maximálnej výšky grantu a povinnosti poskytnúť bankovú záruku na predbežné financovanie - Žaloba o zrušenie - Napadnuteľný akt - Prípustnosť - Povinnosť nestrannosti - Právo na obranu - Rozpočtové nariadenie - Vykonávacie pravidlá rozpočtového nariadenia - Nariadenie (ES) č. 2004/2003 - Proporcionalita“))

(2018/C 112/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Institute for Direct Democracy in Europe ASBL (IDDE) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Plasschaert a É. Montens, avocats)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: C. Burgos a S. Alves, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu FINS-2017-28 z 12. decembra 2016 o poskytnutí grantu žalobkyni, a to v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím pozastavuje vyplácanie tohto grantu za obdobie roka 2017 a predbežné financovanie sa obmedzuje na 33 % maximálnej výšky grantu s výhradou poskytnutia bankovej záruky

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Institute for Direct Democracy in Europe ASBL (IDDE) znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskeho parlamentu vrátane trov konania o predbežnom opatrení.

(1) Ú. v. EÚ C 121, 18.4.2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/31

Uznesenie Všeobecného súdu z 23. januára 2018 – Campailla/Európska únia

(Vec T-759/16) (1)

((„Žaloba o náhradu škody - Inštitucionálne právo - Zodpovednosť Európskej únie - Rozhodnutia Všeobecného súdu a Súdneho dvora - Žaloba zamietnutá Všeobecným súdom ako neprípustná - Odvolanie zamietnuté ako neprípustné z dôvodu nedostatku zastúpenia - Zjavne neprípustná žaloba“))

(2018/C 112/40)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Massimo Campailla (Holtz, Luxembursko) (v zastúpení: F. Rollinger, avocat)

Žalovaná: Európska únia zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie (v zastúpení: pôvodne J. Inghelram a L. Tonini Alabiso, neskôr J. Inghelram a V. Hanley-Emilsson, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 268 ZFEÚ o náhradu škody údajne vzniknutej žalobcovi z dôvodu uznesenia zo 6. októbra 2011, Campailla/Komisia (C-265/11 P, neuverejnené, EU:C:2011:644)

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Massimo Campailla znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej únie zastúpenej Súdnym dvorom Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ C 78, 13.3.2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/32

Uznesenie Všeobecného súdu z 1. februára 2018 – ExpressVPN/EUIPO (EXPRESSVPN)

(Vec T-265/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu - Obrazová ochranná známka EXPRESSVPN - Absolútny dôvod zamietnutia - Žiadosť o zmenu - Jediný žalobný dôvod - Neprípustnosť“))

(2018/C 112/41)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ExpressVPN Ltd (Glen Vine, ostrov Man) (v zastúpení: A. Muir Wood, barrister)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 16. februára 2017 (vec R 1352/2016-5) týkajúcemu sa medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu č. 1265562 obrazovej ochrannej známky EXPRESSVPN

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ExpressVPN Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 202, 26.6.2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/32

Žaloba podaná 16. januára 2018 – Helénska republika/Komisia

(Vec T-14/18)

(2018/C 112/42)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou a E. Chroni)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej sa vylučujú z financovania Európskou úniou výdavky vynaložené Helénskou republikou v oblasti pomoci na plochu za rok podania žiadosti 2014 a zodpovedajúcej 5 % celkových výdavkov vynaložených na pomoc na pasienky v hrubej sume 18 583 893,42 eura (čistá suma 12 482 555,68 eura),

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že sporná finančná oprava vo výške 5 % na pomoc na plochu týkajúcu sa pasienkov bola uložená bezdôvodne na základe nesprávneho posúdenia a v rozpore so zásadou proporcionality.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení ustanovení článkov 31 ods.1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1) a článku 52 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/1013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky… (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549) v spojení s ustanoveniami článku 12 ods. 1 až 6 a článku 8 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 18), ako aj na porušení usmernení obsiahnutých v dokumentoch Komisie VI533097 a K(2015) 3675 final z 8. júna 2015. Helénska republika okrem toho uplatňuje bezdôvodné zdvojenie opráv z toho istého dôvodu, ako aj porušenie zásady proporcionality.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/33

Žaloba podaná 19. januára 2018 – Litovská republika/Európska komisia

(Vec T-19/18)

(2018/C 112/43)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas, R. Krasuckaitė, R. Dzikovič, G. Taluntytė, V. Vasiliauskienė, M. Palionis a A. Dapkuvienė)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

—

zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2014 z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to v rozsahu, v akom sa ním vo vzťahu k Litve stanovuje finančná oprava vo výške 9 745 705,88 eura, pokiaľ ide o výdavky v súvislosti s financovaním z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;

—

zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2014 z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to v rozsahu, v akom sa ním vo vzťahu k Litve stanovuje finančná oprava vo výške 546 351,91 eura, pokiaľ ide o výdavky v súvislosti s financovaním z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;

—	uložiť Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

Vzhľadom na stanovenie opravy vo výške 9 745 705,88 eura v súvislosti s nedostatkom v kľúčových kontrolách Európska komisia (ďalej len „Komisia“) porušila článok 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, keďže pri rozhodovaní o závažnosti nesúladu, povahe porušení a finančnej ujme spôsobenej Európskej únii a:

uplatňujúc nesprávny výklad článku 24 ods. 1 a článku 24 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 65/2011 nesprávne konštatovala, že posúdenia oprávnenosti žiadateľov vykonané v Litve sú nedostatočné, pretože:

1.1	kontroly vykonané litovskými orgánmi, pokiaľ ide o príbuznosť podniku a prepojeného podniku alebo partnerského podniku v zahraničí, neboli dôkladné na účely potvrdenia postavenia žiadateľov ako malých alebo stredných podnikov;

1.2	v Litve je monitorovanie projektov uznaných za rizikové z dôvodu údajných umelo vytvorených podmienok neúčinné;

2.	uplatňujúc nesprávny výklad článku 24 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 65/2011 nesprávne konštatovala, že kvalita kontrol vykonaných v Litve, pokiaľ ide o primeranosť nákladov, je nedostatočná;

3.	uplatňujúc nesprávny výklad článku 26 ods. 1 písm. d) a článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 65/2011 nesprávne konštatovala, že systém kontrol na mieste uplatňovaný v Litve je nedostatočný;

4.	uplatňujúc nesprávny výklad článku 24 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 65/2011 nesprávne konštatovala, že tovar získaný v rámci jedného z kontrolovaných projektov bol v podstate použitý na iné účely než na účely projektu.

II.

Vzhľadom na stanovenie opravy vo výške 546 351,91 eura v súvislosti s nedostatkom v kľúčových a vedľajších kontrolách Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, keďže pri rozhodovaní o závažnosti nesúladu, povahe porušení a finančnej ujme spôsobenej Európskej únii:

nezohľadnila výpočty príslušných orgánov Litovskej republiky, pokiaľ ide o finančnú ujmu spôsobenú Európskej únii v súvislosti s rozdielmi v systéme sankcií, ktoré sa vzťahujú na porušenia v súvislosti s identifikáciou a registráciou zvierat a ktoré nie sú upravené v relevantných predpisoch práva EÚ s ohľadom na rok podávania žiadostí 2014;

2.	nezohľadnila výpočty príslušných orgánov Litovskej republiky, pokiaľ ide o finančnú ujmu spôsobenú Európskej únii v súvislosti s príliš zhovievavým posúdením nedodržania požiadaviek týkajúcich sa identifikácie a registrácie zvierat s ohľadom na rok podávania žiadostí 2014;

3.	a tiež uplatňujúc nesprávny výklad článku 51 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1122/2009 nesprávne konštatovala, že v Litve nebola analýza rizika v súlade s týmto nariadením, pretože do nej neboli zahrnuté rizikové faktory súvisiace so zvieratami;

4.	a tiež uplatňujúc nesprávny výklad článku 84 nariadenia (ES) č. 1122/2009 nesprávne konštatovala, že monitorovanie výsledkov kontrol vykonané v Litve nebolo v súlade s týmto nariadením, pretože štatistiky boli poskytnuté bez toho, aby boli v celom rozsahu dodržané vzory Komisie.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/34

Žaloba podaná 17. januára 2018 – CV/Komisia

(Vec T-20/18)

(2018/C 112/44)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: CV (v zastúpení: F. Moyse, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutia z 15. marca 2017, 20. marca 2017 a z 18. októbra 2017,

—	priznal žalobcovi sumu vo výške 1 475 eur za majetkovú ujmu spolu so zákonnými úrokmi vo výške 2,25 % vypočítanými odo dňa vrátenia uvedenej sumy, prípadne odo dňa podania sťažnosti, alebo prípadne odo dňa podania žaloby, ako aj sumu 1 eura za nemajetkovú ujmu,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na vadách správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu sporných rozhodnutí, vrátane konania pred lekárskou komisiou, na základe ktorých bola zamietnutá žiadosť žalobcu o uznanie jeho choroby ako choroby z povolania a bola mu uložená povinnosť nahradiť niektoré náklady a poplatky členov lekárskej komisie.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil lekár vo svojich správach.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/35

Žaloba podaná 19. januára 2018 – Francúzsko/Komisia

(Vec T-26/18)

(2018/C 112/45)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: F. Alabrune, D. Colas, A.-L. Desjonquères a S. Horrenberger, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

čiastočne zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie K(2017) 7263 final z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), oznámené francúzskej vláde 9. novembra 2017, a to v rozsahu, v akom:

—	zahŕňa opravu vo výške 2 246 700 eur z dôvodu zohľadnenia krajinných prvkov v rámci GAEC, ktoré sa vyznačovalo nesúladom, pokiaľ ide o „Nedostatky v systéme LPIS“ v súvislosti s rokmi podávania žiadostí 2013 a 2014;

—

zahŕňa paušálnu opravu týkajúcu sa všetkých území, ktoré zahŕňajú aspoň jednu plochu kvalifikovanú ako „landes et parcours“ (vresoviská vhodné na spásanie), a nielen plôch kvalifikovaných ako „neoprávnené územia (‚landes et parcours‘) [vresoviská vhodné na spásanie]“ v súvislosti s rokmi podávania žiadostí 2013 a 2014;

—	sa týka „Najpravdepodobnejš[ej] chyb[y] – FEADER SIGC – 2014 – 2020“ v rámci vyšetrovania CEB/2016/047; a

—	uplatňuje paušálnu opravu vo výške 100 % na departement Haute-Corse (Horná Korzika) v súvislosti s rokmi podávania žiadostí 2013 – 2014, pokiaľ ide o „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“;

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 1 a prílohy III nariadenia Rady č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov.

Podľa žalobkyne sa Komisia takéhoto porušenia dopustila, keď jednak konštatovala, že také prvky ako skalnaté výbežky, bažiny alebo háje, uvedené vo francúzskej právnej úprave, nespadajú pod dobrý poľnohospodársky a ekologický stav (GAEC), a jednak, že tieto ustanovenia stanovujú povinnosť individuálnej ochrany každého krajinného prvku, a že v dôsledku toho tieto prvky nemožno začleniť do celkovej plochy poľnohospodárskych území.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality. V tomto ohľade sa žalobkyňa domnieva, že aj keď sa spor týka len území kvalifikovaných ako „landes et parcours“ (vresoviská vhodné na spásanie), Komisia prijala opravu založenú na všetkých územiach uvádzaných v spisoch, ktoré zahŕňajú také plochy, teda aj na časti území, ktoré nie sú takými plochami, a v každom prípade neprihliadla na skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia, ktoré predložili francúzske orgány.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, podľa ktorého Komisia na účely vykonania finančnej opravy vo výške 13 127 243,30 eura, pokiaľ ide o programovacie obdobie EPFRV 2014 – 2020 („RDR 3“), vychádzala z údajov, ktoré získala v rozpore s článkom 6 ods. 1 a prílohou III citovaného nariadenia č. 73/2009.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a porušení povinnosti odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o „Kontrolný systém s vážnymi nedostatkami, Korzika“ v súvislosti s rokmi podávania žiadostí 2013 a 2014, a to v rozsahu, v akom Komisia uplatňuje paušálnu opravu vo výške 100 % na departement Haute-Corse (Horná Korzika).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/36

Žaloba podaná 19. januára 2018 – Planet/Komisia

(Vec T-29/18)

(2018/C 112/46)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Planet (Atény, Grécko) (v zastúpení: V. Christianos, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie o zamietnutí, ktorým konkludentne zamietla žiadosť žalobkyne o prístup k dokumentom o verejnom obstarávaní týkajúcim sa projektu EuropeAid/137681/IH/SER/ROC/4 a

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť žalobkyni všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Planet v tejto žalobe navrhuje zrušenie konkludentného rozhodnutia Komisie, ktorým zamietla žiadosť spoločnosti Planet o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 týkajúcim sa verejného obstarávania č. EuropeAid/137681/IH/SER/ROC/4.

Planet tvrdí, že rozhodnutie Komisie o konkludentnom zamietnutí sa má zrušiť z dôvodu, že neobsahuje žiadne odôvodnenie, ktoré musí byť v práve Únie podľa článku 296 ZFEÚ povinne uvedené a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť aktov Únie.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/36

Žaloba podaná 20. januára 2018 – Izuzquiza a Semsrott/Frontex

(Vec T-31/18)

(2018/C 112/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Luisa Izuzquiza (Madrid, Španielsko) a Arne Semsrott (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: S. Hilbrans a R. Callsen, lawyers)

Žalovaná: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie agentúry Frontex z 10. novembra 2017 (ref: CGO/LAU/18911 c/2017), ktorým sa žalobcom odoprel prístup k názvu, vlajke a každému druhu plavidiel, ktoré Frontex použil v Stredozemnom mori v rámci spoločnej operácie Triton v období od 1. júna 2017 do 30. augusta 2017,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobcov vrátane nákladov prípadného vedľajšieho účastníctva, a to aj v prípade zamietnutia žaloby.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že agentúra Frontex porušila nariadenie (ES) č. 1049/2001 (1), pretože nevykonala individuálne preskúmanie každého požadovaného dokumentu s cieľom posúdiť, či je použitá výnimka uplatniteľná.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Frontex porušil prvú zarážku článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti, pretože dôvody uvedené na podporu použitia výnimky sú rozhodujúcej časti skutkovo nesprávne: plavidlá použité v rámci operácie nemožno sledovať verejne dostupnými prostriedkami.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Frontex porušil prvú zarážku článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti, pretože dôvody uvedené na podporu použitia výnimky nezohľadňujú skutočnosť, že žalobcovia žiadali informácie len o plavidlách, ktoré sa použili v minulosti.

Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Frontex porušil prvú zarážku článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti, pretože nevzal do úvahy – a neodpovedal na toto tvrdenie, ktoré predniesli žalobcovia – že časť požadovaných informácií už bola zverejnená na Twitteri, pokiaľ ide o niektoré plavidlá použité v rámci spoločnej operácie Triton v roku 2017, a že porovnateľné informácie už boli zverejnené, pokiaľ ide o plavidlá použité v rámci operácie Triton v roku 2016.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Frontex porušil článok 4 ods. 6 tohto nariadenia, pretože aj keby bolo pravdepodobné v skutočnosti neexistujúce nebezpečenstvo, že by sa zločinecké kruhy snažili vyhnúť hraničným kontrolám, mohlo by to odôvodniť len odopretie informácií o názve použitých plavidiel, ale nie o druhu a vlajke.

6.	Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Frontex porušil článok 4 ods. 6 tohto nariadenia, pretože nezvážil poskytnutie čiastočného prístupu k požadovaným informáciám, hoci informácie o niektorých plavidlách už boli zverejnené.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/37

Žaloba podaná 23. januára 2018 – Pracsis a Conceptexpo Project/Komisia a EACEA

(Vec T-33/18)

(2018/C 112/48)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Pracsis SPRL (Brusel, Belgicko) a Conceptexpo Project (Wavre, Belgicko) (v zastúpení: J.-N. Louis, advokát)

Žalované: Európska komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—	zrušil napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v akom označujú spoločnosť Cecoforma ako úspešného uchádzača rámcovej dohody v rámci verejného obstarávania EACEA/2017/01, ako aj zmluvy podpísanej medzi EACEA a spoločnosťou Cecoforma,

—	uložil Európskej komisii a EACEA povinnosť zaplatiť žalobkyniam spoločne a nerozdielne sumu 1 000 000 eur,

—	uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti transparentnosti.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na povinnosti odôvodenia a na zjavne nesprávnom posúdení.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/38

Žaloba podaná 25. januára 2018 – VF/ECB

(Vec T-39/18)

(2018/C 112/49)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: VF (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú;

—	zrušil revidované hodnotenie žalobcu za rok 2016 a každoročné preskúmanie platov a prémií žalobcu (ďalej len „ASBR“) z 24. mája 2017, doručené žalobcovi v ten istý deň;

—	zrušil rozhodnutie ECB z 13. septembra 2017, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o administratívne preskúmanie revidovaného hodnotenia za rok 2016 a ASBR;

—	zrušil rozhodnutie ECB z 20. decembra 2017, ktoré bolo žalobcovo doručené 21. decembra, ktorým sa zamieta jeho interná sťažnosť podaná proti revidovanému hodnoteniu za rok 2016 a ASBR;

—	zrušil rozhodnutie zo 6. marca 2017, ktorým sa zamieta zmena pracovnej zmluvy žalobcu;

—	zrušil rozhodnutie ECB zo 4. júla 2017, ktorým sa zamieta návrh žalobcu, ktorým sa domáhal administratívneho preskúmania rozhodnutia o zamietnutí zmeny jeho pracovnej zmluvy;

—	zrušil rozhodnutie ECB z 15. novembra 2017, ktoré bolo žalobcovi doručené 21. novembra 2017, o zamietnutí internej sťažnosti podanej žalobcom proti rozhodnutiu o nevykonaní zmeny jeho pracovnej zmluvy;

—	uložil žalovanej povinnosť, aby žalobcovi nahradila spôsobenú majetkovú a nemajetkovú ujmu a

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, ktoré vynaložil žalobca.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tieto tvrdenia.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o nevykonaní zmeny pracovnej zmluvy:

—	žalobný dôvod vychádzajúci z protiprávnosti postupu zmeny pracovnej zmluvy: porušenie článku 10 písm. c) Podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky (ďalej len „PZZ“) a článku 2.0 Služobného poriadku (ďalej len „SP“) a porušenie hierarchie noriem.

—

žalobný dôvod vychádzajúci z protiprávnosti: článok 10 písm. c) PZZ a článok 2.0 SP sú v rozpore so smernicou 1999/70/ES z 28. júna 1999 (1) o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP a odôvodnením 6 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzatvorenej medzi organizáciami ETUC, UNICE a CEEP.

—	rozhodnutie nezmeniť pracovnú zmluvu bolo prijaté na základe protiprávnych rozhodnutí o hodnotení a ASBR.

Pokiaľ ide o hodnotenie:

—	procesné pochybenie a neexistencia dialógu.

—	porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie, porušenie zásady riadnej správy a náležitej starostlivosti a z dôvodu nedostatočných informácií.

—	zjavne nesprávne posúdenia.

Pokiaľ ide o rozhodnutie ASBR:

—	žalobný dôvod vychádzajúci z protiprávnosti pokynov k ASBR, porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie a porušenie zásady právnej istoty.

—	nedostatok riadneho vysvetlenia pozadia pre udelenie odmeny žalobcovi, nedostatok transparentnosti a porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie.

—	zjavne nesprávne posúdenie.

(1) Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/39

Žaloba podaná 30. januára 2018 – Teollisuuden Voima/Komisia

(Vec T-52/18)

(2018/C 112/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Teollisuuden Voima Oyj (Eurajoki, Fínsko) (v zastúpení: M. Powell, solicitor, Y. Utzschneider a K. Struckmann, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2017)3777 final z 29. mája 2017, ktorým vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou EHP koncentráciu týkajúcu sa nadobudnutia podniku New NP spoločnosťou EDF (Vec M.7764 – EDF/Areva reactor business) (Ú. v. EÚ, C 377, 2017, s. 5); a

—	zaviazal Komisiu, aby žalobkyni nahradila trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí, v súvislosti s definíciou trhu s palivovými článkami pre jadrové elektrárne.

—

V dôsledku týchto nesprávnych posúdení sa v napadnutom rozhodnutí údajne dospelo k nesprávnemu záveru, že v rámci trhu palivových článkov určených pre typ tlakovodných reaktorov neexistuje nijaký osobitný trh palivových článkov určených pre typ európskeho tlakovodného reaktora. Vzhľadom na chyby, ku ktorým došlo pri definícii trhu, napadnuté rozhodnutie neanalyzovalo účinky nadobudnutia podniku s jadrovými reaktormi skupiny Areva spoločnosťou EDF (ďalej len „transakcia“) na tomto užšom trhu výrobkov.

—	Navyše pri vecnom preskúmaní širšieho trhu s palivovými článkami určenými pre tlakovodné reaktory došlo k ďalším neprávny posúdeniam.

Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí, v súvislosti s definíciou trhu so službami v jadrovej oblasti.

—

V dôsledku týchto nesprávnych posúdení sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k nesprávnemu záveru, že v rámci trhu so službami v jadrovej oblasti určenými pre existujúce nuclear steam supply systems (zariadenia na výrobu pary, ďalej len „NSSS“), neexistuje samostatný trh s týmito službami určenými pre európske tlakovodné reaktory. Vzhľadom na nesprávne posúdenia, ku ktorým došlo pri definícii trhu, napadnuté rozhodnutie neanalyzovalo účinky transakcie na tomto užšom trhu výrobkov.

—	Navyše pri vecnom preskúmaní širšieho trhu so službami v jadrovej oblasti určenými pre existujúce NSSS došlo k ďalším nesprávnym posúdeniam.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s definíciou nadväzujúceho geografického trhu s výrobou a veľkoobchodným predajom elektrickej energie.

Táto nespráva definícia geografického trhu je dôvodom ďalších nesprávnych posúdení účinkov transakcie.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/40

Žaloba podaná 31. januára 2018 – Nemecko/Komisia

(Vec T-53/18)

(2018/C 112/51)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, a M. Winkelmüller, F. van Schewick a M. Kottmann, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1995 zo 6. novembra 2017 ktorým sa zachováva odkaz na harmonizovanú normu EN 13341:2005 + A1:2011 o termoplastových stabilných nádržiach na skladovanie domácich vykurovacích olejov, petroleja a dieselových palív nad zemou v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 288, 2017, s. 36),

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1996 zo 6. novembra 2017, ktorým sa zachováva odkaz na harmonizovanú normu EN 12285-2:2005 o dielensky vyrábaných oceľových nádržiach v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 288, 2017, s. 39),

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia

V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia porušujú povinnosť odôvodnenia uvedenú v článku 296 ods. 2 ZFEÚ. V napadnutých rozhodnutiach nebolo uvedené vyjadrenie k zásadnej otázke podľa článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. č. 305/2011 (1), či dotknuté harmonizované normy spĺňajú požiadavky stanovené v príslušnom mandáte a či možno prostredníctvom noriem zaistiť dodržanie základných požiadaviek na stavby. Žalobkyňa ani súd tak nemôžu posúdiť, na akých skutkových a právnych úvahách Komisia založila svoje rozhodnutie.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení hmotnoprávnych ustanovení nariadenia (EÚ) č. 305/2011

Po prvé, napadnuté rozhodnutia porušujú článok 17 ods. 5 prvý a druhý pododsek nariadenia (EÚ) č. 305/2011. V rozpore s uvedenými ustanoveniami žalovaná neskúmala, do akej miery sa dotknuté harmonizované normy zhodujú s príslušnými mandátmi. Žalovaná teda nerešpektovala, že v skutočnosti tieto ustanovenia nie sú splnené.

Po druhé, napadnuté rozhodnutia porušujú článok 18 ods. 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2, ako aj článok 17 ods. 3 prvý pododsek nariadenia (EÚ) č. 305/2011. Žalovaná prehliadla, že normy týkajúce sa postupu nestanovujú metódy a kritériá posudzovania parametrov podstatných vlastností, ktoré sa týkajú mechanickej odolnosti a stability, ako aj odolnosti nádrží voči záťaži a pevnosti v ťahu, ktoré sa v závislosti od pôsobnosti môžu používať neobmedzene aj v oblastiach s rizikom zemetrasenia a povodní, a sú teda, pokiaľ ide o tri podstatné vlastnosti stavebných výrobkov, neúplné, a tým je ohrozené dodržanie základných požiadaviek na stavby.

5.	Po tretie, žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v rozpore s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 odmietla ako neprípustný návrh žalobkyne zverejniť odkaz na príslušnú harmonizovanú normu s obmedzením.

A napokon sa žalovaná dopustila ďalšieho nesprávneho posúdenia, keď odmietla návrh žalobkyne, ktorá sa domáhala subsidiárne vyškrtnutia odkazu na dotknuté normy z Úradného vestníka Európskej únie, pričom toto odmietnutie bolo podľa Komisie odôvodnené možnosťou členských štátov stanoviť obmedzenia alebo zákaz.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 2011, s. 5).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/41

Žaloba podaná 2. februára 2018 – Mahr/EUIPO – Especialidades Vira (Xocolat)

(Vec T-58/18)

(2018/C 112/52)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ramona Mahr (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: T. Rohracher, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Especialidades Vira, SL (Martorell, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „Xocolat“ – prihláška č. 14 335 574.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 6. novembra 2017 vo veci R 541/2017-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 1001/2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/42

Žaloba podaná 5. februára 2018 – Endoceutics/EUIPO – Merck (FEMIVIA)

(Vec T-59/18)

(2018/C 112/53)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Endoceutics, Inc. (Quebec, Quebec, Canada) (v zastúpení: M. Wahlin, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Merck KGaA (Darmstadt, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „FEMIVIA“ – prihláška č. 13 148 986.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 27. novembra 2017 vo veci R 280/2017-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne súvisiace s konaním pred EUIPO a pred Všeobecným súdom.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/42

Žaloba podaná 5. februára 2018 – Probelte/Komisia

(Vec T-67/18)

(2018/C 112/54)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Probelte, SA (Murcia, Španielsko) (v zastúpení: C. Mereu a S. Saez Moreno, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2065 z 13. novembra 2017, ktorým sa potvrdzujú podmienky schválenia účinnej látky 8-hydroxychinolín uvedené vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 540/2011 a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/408, pokiaľ ide o zaradenie účinnej látky 8-hydroxychinolín do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (1) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila jej práva na obhajobu, ako aj legitímnu dôveru, keď prijala sporné rozhodnutie, ktorým zamietla jej žiadosť o zmenu podmienok na schválenie 8-hydroxychinolínu a zaradila túto látku do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť.

Žalobkyňa konkrétne navrhuje zrušenie sporného rozhodnutia z týchto dôvodov:

Zamietnutie žiadosti žalobkyne o zmenu podmienok na schválenie látky 8-hydroxychinolín podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 540/2011 (2).

—

Právo na obhajobu: žalovaná nepredložila na partnerské skúmanie nové údaje, ktoré mala výslovné právo predložiť v rámci konania o zmene látky 8-hydroxychinolín podľa nariadenia 1107/2009 (3). Žalovaná tak zbavila žalobkyňu jej práva na riadne a účinne vyjadriť svoje stanovisko. Žalovaná taktiež zaradila látku 8-hydroxychinolín do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť bez náležitého zohľadnenia nových údajov z testov vykonaných žalobkyňou.

—

Legitímna dôvera: žalovaná nepredložila na partnerské skúmanie nové údaje, ktoré mala výslovné právo predložiť v rámci konania o zmene látky 8-hydroxychinolín podľa nariadenia 1107/2009, hoci výslovne informovala žalobkyňu, že tak urobí. Žalovaná tak porušila legitímnu dôveru žalobkyne, že jej nové údaje budú partnersky preskúmané vo všetkých členských štátoch.

—

Zjavne nesprávne posúdenie: Z vedeckého hľadiska bolo jasné, že údaje boli nedostatočné, takže nové údaje predložené žalobkyňou mohli prispieť k odstráneniu medzery v klasifikácii. Žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže nezohľadnila súčasné vedecké a technické znalosti o látke 8-hydroxychinolín.

Zmena vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/408 (4), čo sa týka zaradenia látky do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť.

—

Právo na obhajobu/legitímna dôvera/zjavne nesprávne posúdenie: Nesplnenie a neuplatnenie podmienok na zaradenie do zoznamu látok podľa bodu 4 prílohy II nariadenia 1107/2009: žalovaná neposúdila expozíciu na účely určenia, či by sa na látku mohla uplatniť výnimka z bodu 4 prílohy II. Porušila tak uplatniteľné ustanovenia nariadenia 1107/2009, ako aj právo žalobkyne na obhajobu a jej legitímnu dôveru. Žalovaná sa tak dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

(1) (Ú. v. EÚ L 295, 2017, s. 40).

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009m s. 1).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (Ú. v. EÚ L 67, 2015, s. 18).

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/44

Žaloba podaná 7. februára 2018 – Fränkischer Weinbauverband/EUIPO (Tvar fľaše)

(Vec T-68/18)

(2018/C 112/55)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fränkischer Weinbauverband eV. (Würzburg, Nemecko) (v zastúpení: L. Petri und M. Gilch, Rechtsanwalte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Sporná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka Európskej únie (Tvar fľaše) – prihláška č. 15 431 281.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. decembra 2017 vo veci R 413/2017-4.

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/44

Žaloba podaná 5. februára 2018 – Verband Deutscher Alten und Behindertenhilfe a CarePool Hannover/Komisia

(Vec T-69/18)

(2018/C 112/56)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Verband Deutscher Alten- und Behindertenhilfe, Landesverband Niedersachsen/Bremen und Hamburg/Schleswig-Holstein eV (Hannover, Nemecko) a CarePool Hannover GmbH (Hannover) (v zastúpení: T. Unger, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 7686 final z 23. novembra 2017 o režime štátnej pomoci SA.42268 (2017/E) – Nemecko, štátna pomoc na podporu opatrení sociálnej pomoci a SA.42877 (2017/E) – Nemecko, CarePool Hannover GmbH, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení procesných práv

Porušenie podstatných formálnych náležitostí, tak ako sú uvedené v článku 263 druhom pododseku ZFEÚ, vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná sa aj napriek vážnym ťažkostiam pri hodnotení skutkového a právneho stavu rozhodla nezačať konanie o preskúmaní. Dĺžka konania, kvalita odôvodnenia žalovanej, ako aj jej konanie počas sporného postupu kontroly štátnej pomoci potvrdzujú, že bolo skutočne ťažké posúdiť, či bolo treba začať formálne konanie o preskúmaní.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ Ďalšie porušenie podstatných formálnych náležitostí vyplýva z toho, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a nespĺňa požiadavky článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 107 a nasl. ZFEÚ Okrem toho boli porušené aj články 107 a nasl., pretože žalovaná neoprávnene vychádzala z toho, že ide o existujúce opatrenia. Sporná štátna pomoc bola novým opatrením, ktoré spĺňalo kritéria štátnej pomoci.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/45

Žaloba podaná 7. februára 2018 – Sonova Holding/EUIPO (HEAR THE WORLD)

(Vec T-70/18)

(2018/C 112/57)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sonova Holding AG (Stäfa, Švajčiarsko) (v zastúpení: R. Pansch a A. Sabellek, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie „HEAR THE WORLD“ – prihláška č. 15 274 426.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 21. novembra 2017 vo veci R 1645/2017-5.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 2017/1001.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/45

Žaloba podaná 8. februára 2018 – Taliansko/Komisia

(Vec T-71/18)

(2018/C 112/58)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa a P. Gentili, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil oznámenie o verejnom výberovom konaní – EPSO/AD/339/17 – Administrátori (AD 7) v týchto odboroch: 1. Finančná ekonómia 2. Makroekonómia, uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. 386 A zo 16. novembra 2017,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 263, 264 a 266 ZFEÚ, v rozsahu, v akom Komisia nedodržala rozsudok Súdneho dvora vo veci C-566/10 P a rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-124/13 a T-191/13, ktoré konštatovali nezákonnosť oznámení o verejnom výberovom konaní obmedzujúcich jazyky, ktoré môžu uchádzači verejných výberových konaní uviesť ako 2. jazyk, na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na porušení článkov 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia [(EHS)] č. 1[/58] o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3).

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 12 ES a článku 18 ZFEÚ; článku 22 Charty základných práv Únie; článku 6 ods. 3 EÚ; článku 1 ods. 2 a 3 prílohy III Služobného poriadku úradníkov; článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58; článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 ods. 2, článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov, v rozsahu, v akom uvedené ustanovenia zakazujú ukladať európskym občanom a samotným úradníkom inštitúcií jazykové obmedzenia, ktoré nie sú všeobecne a objektívne stanovené vnútornými predpismi inštitúcií podľa článku 6 nariadenia č. 1/58 a v súčasnosti zatiaľ neprijatými, a tiež zakazujú zavádzať takéto obmedzenie v prípade neexistencie osobitného a odôvodneného záujmu služby.

4.	Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 EÚ v rozsahu, v akom zakotvuje zásadu ochrany legitímnej dôvery ako základnú zásadu vyplývajúcu zo spoločných ústavných tradícií členských štátov.

Piaty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a porušení hmotnoprávnych ustanovení týkajúcich sa povahy a účelu oznámení o verejnom výberovom konaní v rozsahu, v akom predchádzajúcim a všeobecným obmedzením na tri jazyky, ktoré sa môžu vybrať ako 2. jazyk, Komisia v skutočnosti predčasne v štádiu oznámenia a podmienok účasti pristúpila k overeniu jazykových znalostí uchádzačov, ku ktorým malo naopak dôjsť až vo výberovom konaní. V dôsledku toho sa jazykové znalosti stávajú rozhodujúce v porovnaní s odbornými znalosťami.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 18a článku 24 štvrtého odseku ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 2 nariadenia č. 1/58 a článku 1d ods. 1 a 6 Služobného poriadku úradníkov v rozsahu, v akom tým, že sa stanovilo, že žiadosti o účasť sa musia povinne zasielať v angličtine, francúzštine alebo nemčine, a že EPSO zasiela v tomto istom jazyku uchádzačom oznámenia týkajúce sa priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Európskej únie komunikovať s inštitúciami v ich vlastnom jazyku a zaviedla sa ďalšia diskriminácia na úkor osôb, ktoré nemajú dôkladnú znalosť týchto troch jazykov.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III Služobného poriadku úradníkov a článku 296 druhého odseku ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia), ako aj na porušení zásady proporcionality a skreslení skutkových okolností.

Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že odôvodnenie Komisie skresľuje skutkové okolnosti, keďže sa nezdá, že by tri dotknuté jazyky boli najviac používanými jazykmi pri preklade dokumentov v inštitúciách; toto odôvodnenie je navyše neprimerané vzhľadom na obmedzenie základného práva, akým je právo na zákaz jazykovej diskriminácie. V každom prípade na zabezpečenie rýchlej komunikácie v rámci inštitúcií existujú menej reštriktívne riešenia.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/47

Žaloba podaná 6. februára 2018 – Visi/one/EUIPO – EasyFix (Informačné tabule pre vozidlá)

(Vec T-74/18)

(2018/C 112/59)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Visi/one GmbH (Remscheid, Nemecko) (v zastúpení: H. Bourree a M. Bartz, Rechtsanwalte)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: EasyFix GmbH (Viedeň, Rakúsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: žalobkyňa.

Sporný dizajn: dizajn Spoločenstva č. 1391114–0001.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 4. decembra 2017 vo veci R 1424/2016-3.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov vzniknutých v konaní pred odvolacím senátom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 62 ods. 2 nariadenia č. 6/2002,

—	porušenie článku 62 ods. 1 nariadenia č. 6/2002,

—	porušenie článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/47

Žaloba podaná 6. februára 2018 – MPM-Quality/EUIPO – Elton Hodinářská (MANUFACTURE PRIM 1949)

(Vec T-75/18)

(2018/C 112/60)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: MPM-Quality v.o.s. (Frýdek-Místek, Česká republika) (v zastúpení: M. Kyjovský, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Elton Hodinářská a.s. (Nové Město nad Metují, Česká republika)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie obsahujúca slovný prvok „Manufacture PRIM 1949“ – ochranná známka Európskej únie č. 3 531 662.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 5. decembra 2017 vo veci R 556/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článkov 18 a 58 nariadenia 1001/2017,

—	porušenie článku 10 ods. 3 a nasl. a článku 19 ods. 1 nariadenia 1430/2017.

26.3.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 112/48

Žaloba podaná 9. februára 2018 – AB Mauri Italy/EUIPO – Lesaffre et Compagnie (FERMIN)

(Vec T-78/18)

(2018/C 112/61)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: AB Mauri Italy SpA (Casteggio, Taliansko) (v zastúpení: B. Brandreth, barrister, a G. Hussey, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Lesaffre et Compagnie (Paríž, Francúzsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie FERMIN – prihláška č. 10 999 613.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. decembra 2017 v spojených veciach R 2027/2016-4 a R 2254/2016-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 112

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 26. marca 2018

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2018/C 112/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2018/C 112/02	Spojené veci C-360/15 a C-31/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. januára 2018 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali Hoge Raad der Nederlanden, Raad van State – Holandsko) – College van Burgemeester en Wethouders van de gemeente Amersfoort/X BV (C-360/15), Visser Vastgoed Beleggingen BV/Raad van de gemeente Appingedam (C-31/16) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Služby na vnútornom trhu — Smernica 2006/123/ES — Pôsobnosť — Článok 2 ods. 2 písm. c) — Vylúčenie elektronických komunikačných služieb a sietí — Článok 4 bod 1 — Pojem služba — Maloobchodný predaj tovarov — Kapitola III — Sloboda poskytovateľov usadiť sa — Uplatnenie na výlučne vnútroštátne situácie — Článok 15 — Požiadavky podliehajúce hodnoteniu — Územné obmedzenie — Územný plán zakazujúci činnosť maloobchodného predaja nízkoobjemného tovaru v zemepisných oblastiach mimo centra mesta — Ochrana mestského životného prostredia — Povolenie na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby — Smernica 2002/20/ES — Poplatky spojené s právami na inštalovanie zariadení určených pre verejnú elektronickú komunikačnú sieť)	2
2018/C 112/03	Vec C-261/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Kühne + Nagel International AG, Kühne + Nagel Management AG, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd, Kühne + Nagel Ltd/Európska komisia (Odvolanie — Hospodárska súťaž — Kartely — Článok 101 ZFEÚ — Určenie ceny — Služby medzinárodnej leteckej prepravy — Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb)	3
2018/C 112/04	Vec C-263/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Schenker Ltd/Európska komisia (Odvolanie — Hospodárska súťaž — Kartely — Článok 101 ZFEÚ — Určenie ceny — Služby medzinárodnej leteckej prepravy — Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb)	3
2018/C 112/05	Vec C-264/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Deutsche Bahn AG, Schenker AG, Schenker China Ltd, Schenker International (H.K.) Ltd/Európska komisia (Odvolanie — Hospodárska súťaž — Kartely — Článok 101 ZFEÚ — Určenie ceny — Služby medzinárodnej leteckej prepravy — Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb)	4
2018/C 112/06	Vec C-271/16 P: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. februára 2018 – Panalpina World Transport (Holding) Ltd, Panalpina Management AG, Panalpina China Ltd/Európska komisia (Odvolanie — Hospodárska súťaž — Kartely — Článok 101 ZFEÚ — Určenie ceny — Služby medzinárodnej leteckej prepravy — Dohoda o stanovení ceny, ktorá má vplyv na konečnú cenu služieb)	4
2018/C 112/07	Vec C-106/17: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 31. januára 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Szczecinie – Poľsko) – Paweł Hofsoe/LVM Landwirtschaftlicher Versicherungsverein Münster AG (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Súdna spolupráca v občianskych veciach — Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach — Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 — Článok 11 ods. 1 písm. b) a článok 13 ods. 2 — Právomoc vo veciach poistenia — Osobná pôsobnosť — Pojem poškodený — Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poistenia — Vylúčenie)	5
2018/C 112/08	Vec C-625/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 3. novembra 2017 – Vorarlberger Landes- und Hypothekenbank AG	5
2018/C 112/09	Vec C-641/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht München (Nemecko) 17. novembra 2017 – College Pension Plan of British Columbia/Finanzamt München III	6
2018/C 112/10	Vec C-645/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 20. novembra 2017 – Emirates Airlines – Direktion für Deutschland/Aylin Wüst, Peter Wüst	7
2018/C 112/11	Vec C-649/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 21. novembra 2017 – Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V./Amazon EU Sàrl	7
2018/C 112/12	Vec C-666/17 P: Odvolanie podané 27. novembra 2017: AlzChem AG proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 7. septembra 2017 vo veci T-451/15, AlzChem AG/Komisia	8
2018/C 112/13	Vec C-673/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 30. novembra 2017 – Planet49 GmbH/Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband e.V.	9
2018/C 112/14	Vec C-681/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 6. decembra 2017 – slewo // schlafen leben wohnen GmbH/Sascha Ledowski	10
2018/C 112/15	Vec C-682/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) 6. decembra 2017 – ExxonMobil Production Deutschland GmbH/Bundesrepublik Deutschland	11
2018/C 112/16	Vec C-688/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 8. decembra 2017 – Bayer Pharma AG/Richter Gedeon Vegyészeti Gyár Nyrt., Exeltis Magyarország Gyógyszerkereskedelmi Kft.	12
2018/C 112/17	Vec C-690/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) 8. decembra 2017 – ÖKO-Test Verlag GmbH/Dr. Rudolf Liebe Nachf. GmbH & Co.KG	13
2018/C 112/18	Vec C-691/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 11. decembra 2017 – PORR Építési Kft./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága	13
2018/C 112/19	Vec C-697/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 11. decembra 2017 – Telecom Italia SpA/Ministero dello Sviluppo Economico, Infrastrutture e telecomunicazioni per l’Italia SpA (Infratel Italia SpA)	14
2018/C 112/20	Vec C-702/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 14. decembra 2017 – Unareti SpA/Ministero dello Sviluppo Economico a i.	15
2018/C 112/21	Vec C-709/17 P: Odvolanie podané 18. decembra 2017: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 10. októbra 2017 vo veci T-435/15, Kolachi Raj Industrial (Private) Ltd/Európska komisia	16
2018/C 112/22	Vec C-710/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Taliansko) 18. decembra 2017 – CCC – Consorzio Cooperative Costruzioni Soc. Cooperativa/Comune di Tarvisio	16
2018/C 112/23	Vec C-712/17: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Commissione Tributaria Regionale per la Lombardia (Taliansko) 20. decembra 2017 – EN.SA. Srl/Agenzia delle Entrate – Direzione Regionale Lombardia Ufficio Contenzioso	17
2018/C 112/24	Vec C-715/17: Žaloba podaná 21. decembra 2017 – Európska komisia/Poľská republika	18
2018/C 112/25	Vec C-718/17: Žaloba podaná 22. decembra 2017 – Európska komisia/Maďarsko	19
2018/C 112/26	Vec C-719/17: Žaloba podaná 22. decembra 2017 – Európska komisia/Česká republika	19
2018/C 112/27	Vec C-728/17 P: Odvolanie podané 24. decembra 2017: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. októbra 2017 vo veci T-572/16, Brouillard/Komisia	20
2018/C 112/28	Vec C-25/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrăžen săd Blagoevgrad (Bulharsko) 16. januára 2018 – Bryan Andrew Ker/Pavlo Postnov, Natalia Postnova	21
2018/C 112/29	Vec C-33/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège (Belgicko) 18. januára – V/Institut national d’assurances sociales pour travailleurs indépendants, Securex Integrity ASBL	22
2018/C 112/30	Vec C-37/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 19. januára 2018 – Vueling Airlines SA/Jean-Luc Poignant	23
2018/C 112/31	Vec C-43/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Belgicko) 24. januára 2018 – Compagnie d’entreprises CFE SA/Région de Bruxelles-Capitale	24
2018/C 112/32	Vec C-51/18: Žaloba podaná 29. januára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika	25
2018/C 112/33	Vec C-61/18: Žaloba podaná 31. januára 2018 – Európska komisia/Bulharská republika	25
2018/C 112/34	Vec C-76/18: Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika	26
2018/C 112/35	Vec C-77/18: Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika	27
2018/C 112/36	Vec C-79/18: Žaloba podaná 6. februára 2018 – Európska komisia/Rakúska republika	28
	Všeobecný súd
2018/C 112/37	Vec T-74/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – POA/Komisia (Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Dokumenty týkajúce sa prihlášky označenia na základe nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 — Dokumenty pochádzajúce od Komisie — Dokumenty pochádzajúce z členského štátu — Článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 — Zamietnutie prístupu — Povinnosť odôvodnenia — Výnimka vzťahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu — Výnimka vzťahujúca sa na ochranu súdnych konaní — Rozsah preskúmania uskutočneného inštitúciou a súdom Únie v súvislosti s namietanými dôvodmi uvedenými členským štátom)	29
2018/C 112/38	Vec T-879/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – Sony Interactive Entertainment Europe/EUIPO – Marpefa (Vieta) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie vo veci zrušenia — Obrazová ochranná známka Európskej únie Vieta — Riadne používanie ochrannej známky — Rozhodnutie prijaté po zrušení skoršieho rozhodnutia Všeobecným súdom — Článok 65 ods. 6 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 72 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1001] — Právna sila rozhodnutej veci)	30
2018/C 112/39	Vec T-118/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 8. februára 2018 – Institute for Direct Democracy in Europe/Parlament (Ústavné právo — Európsky parlament — Rozhodnutie o poskytnutí grantu politickej nadácii za rok 2017 a o predbežnom financovaní maximálnej výšky grantu a povinnosti poskytnúť bankovú záruku na predbežné financovanie — Žaloba o zrušenie — Napadnuteľný akt — Prípustnosť — Povinnosť nestrannosti — Právo na obranu — Rozpočtové nariadenie — Vykonávacie pravidlá rozpočtového nariadenia — Nariadenie (ES) č. 2004/2003 — Proporcionalita)	30
2018/C 112/40	Vec T-759/16: Uznesenie Všeobecného súdu z 23. januára 2018 – Campailla/Európska únia (Žaloba o náhradu škody — Inštitucionálne právo — Zodpovednosť Európskej únie — Rozhodnutia Všeobecného súdu a Súdneho dvora — Žaloba zamietnutá Všeobecným súdom ako neprípustná — Odvolanie zamietnuté ako neprípustné z dôvodu nedostatku zastúpenia — Zjavne neprípustná žaloba)	31
2018/C 112/41	Vec T-265/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 1. februára 2018 – ExpressVPN/EUIPO (EXPRESSVPN) (Ochranná známka Európskej únie — Medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu — Obrazová ochranná známka EXPRESSVPN — Absolútny dôvod zamietnutia — Žiadosť o zmenu — Jediný žalobný dôvod — Neprípustnosť)	32
2018/C 112/42	Vec T-14/18: Žaloba podaná 16. januára 2018 – Helénska republika/Komisia	32
2018/C 112/43	Vec T-19/18: Žaloba podaná 19. januára 2018 – Litovská republika/Európska komisia	33
2018/C 112/44	Vec T-20/18: Žaloba podaná 17. januára 2018 – CV/Komisia	34
2018/C 112/45	Vec T-26/18: Žaloba podaná 19. januára 2018 – Francúzsko/Komisia	35
2018/C 112/46	Vec T-29/18: Žaloba podaná 19. januára 2018 – Planet/Komisia	36
2018/C 112/47	Vec T-31/18: Žaloba podaná 20. januára 2018 – Izuzquiza a Semsrott/Frontex	36
2018/C 112/48	Vec T-33/18: Žaloba podaná 23. januára 2018 – Pracsis a Conceptexpo Project/Komisia a EACEA	37
2018/C 112/49	Vec T-39/18: Žaloba podaná 25. januára 2018 – VF/ECB	38
2018/C 112/50	Vec T-52/18: Žaloba podaná 30. januára 2018 – Teollisuuden Voima/Komisia	39
2018/C 112/51	Vec T-53/18: Žaloba podaná 31. januára 2018 – Nemecko/Komisia	40
2018/C 112/52	Vec T-58/18: Žaloba podaná 2. februára 2018 – Mahr/EUIPO – Especialidades Vira (Xocolat)	41
2018/C 112/53	Vec T-59/18: Žaloba podaná 5. februára 2018 – Endoceutics/EUIPO – Merck (FEMIVIA)	42
2018/C 112/54	Vec T-67/18: Žaloba podaná 5. februára 2018 – Probelte/Komisia	42
2018/C 112/55	Vec T-68/18: Žaloba podaná 7. februára 2018 – Fränkischer Weinbauverband/EUIPO (Tvar fľaše)	44
2018/C 112/56	Vec T-69/18: Žaloba podaná 5. februára 2018 – Verband Deutscher Alten und Behindertenhilfe a CarePool Hannover/Komisia	44
2018/C 112/57	Vec T-70/18: Žaloba podaná 7. februára 2018 – Sonova Holding/EUIPO (HEAR THE WORLD)	45
2018/C 112/58	Vec T-71/18: Žaloba podaná 8. februára 2018 – Taliansko/Komisia	45
2018/C 112/59	Vec T-74/18: Žaloba podaná 6. februára 2018 – Visi/one/EUIPO – EasyFix (Informačné tabule pre vozidlá)	47
2018/C 112/60	Vec T-75/18: Žaloba podaná 6. februára 2018 – MPM-Quality/EUIPO – Elton Hodinářská (MANUFACTURE PRIM 1949)	47
2018/C 112/61	Vec T-78/18: Žaloba podaná 9. februára 2018 – AB Mauri Italy/EUIPO – Lesaffre et Compagnie (FERMIN)	48