2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/1

Spravodajca:

Dimitris DIMITRIADIS

1.1.

EHSV vo viacerých stanoviskách opakovane vyjadril svoj pozitívny postoj k politike EÚ zameranej na podporu malých a stredných podnikov (MSP) (1). Tieto podniky však tvoria mimoriadne rôznorodú skupinu, čo znamená, že je potrebné vyvinúť osobitné úsilie a správne zamerať opatrenia na jednotlivé podskupiny, a najmä na malé rodinné a tradičné podniky.

1.2.

Význam tejto podskupiny spočíva v tom, že tento druh podnikov vytvára veľkú väčšinu pracovných miest v regiónoch EÚ. EHSV potvrdzuje svoje predchádzajúce závery a pripomína odporúčania, ktoré uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (2), chce sa však podrobnejšie zamerať na výzvy, ktorým malé rodinné a tradičné podniky čelia a poskytnúť ich analýzu. Zámerom je poskytnúť príležitosť konštruktívne ovplyvniť tvorbu politiky na úrovni EÚ, členských štátov i regiónov.

1.3.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby zvážila možnosti podpory a propagovania týchto podnikov, nakoľko sú kľúčovým prvkom tvorby nových aktivít a hodnôt, udržiavania zamestnanosti a dosahovania príjmov v oblastiach s obmedzenými zdrojmi. Sú prínosom k regionálnemu rozvoju, hlavne v menej rozvinutých regiónoch, keďže sú hlboko zakorenené v miestnom hospodárstve, do ktorého investujú a v ktorom udržiavajú zamestnanosť.

1.4.

Výbor je presvedčený, že jestvuje veľký potenciál rozvoja v mnohých regiónoch, ktoré stále zaostávajú, a že tento nedostatočne využívaný potenciál by sa mohol realizovať prostredníctvom miestnych malých rodinných a tradičných podnikov. Táto výzva by mala zaujímať nielen Európsku komisiu, ale aj iných aktérov, ktorí by sa mohli intenzívne zapojiť, vrátane miestnych samospráv a miestnych sprostredkovateľov, ako sú podnikateľské organizácie a peňažné ústavy.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby venovala pozornosť skutočnosti, že súčasný vývoj a trendy v hospodárstve a priemysle negatívne vplývajú na malé rodinné a tradičné podniky. Ich konkurencieschopnosť klesá a pri vykonávaní svojej činnosti zápasia s čoraz väčšími ťažkosťami.

1.6.

EHSV je znepokojený tým, že politické nástroje podpory sa nezameriavajú na malé rodinné a tradičné podniky a je nepravdepodobné, že by pre tieto podniky boli veľmi prínosné. Podpora MSP sa vo všeobecnosti zameriava na podporu výskumu a inovácií v týchto podnikoch a na začínajúce podniky. EHSV chce bez spochybnenia významu týchto politických opatrení zdôrazniť, že budú prínosné len pre zlomok všetkých MSP, pričom malé rodinné a tradičné firmy nebudú patriť do tejto skupiny. EHSV víta zámer Komisie prepracovať vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“, ktorý iniciovalo GR GROW a ktorý je predbežne naplánovaný na začiatok roku 2019 (3).

1.6.1.

Súčasné vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“ je už zastaralé, a preto sa výbor domnieva, že plánované prepracovanie by mohlo pomôcť lepšie pochopiť povahu MSP a navrhnúť pre ne lepšie politické opatrenia. EHSV vyzýva Komisiu, aby do konzultácií zaradila posúdenie, ako sa platná definícia používa pri implementácii politických opatrení zameraných na MSP na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov, s osobitným zameraním na malé rodinné a tradičné podniky.

1.6.2.

EHVS sa domnieva, že pri revízii definície by sa malo prinajmenšom:

1.7.

EHSV je presvedčený, že je dôležité uznať malé rodinné a tradičné podniky ako špecifickú podskupinu, pretože zvyčajne ich zlyhanie trhu postihuje najviac. Preto výbor odporúča vytvoriť podporné politické opatrenia zamerané konkrétne na ne. V záujme riešenia najnaliehavejších problémov sa tieto politické opatrenia musia zameriavať aspoň na:

2.1.

EÚ sa pri tvorbe politiky v súčasnosti zameriava na viacero aktuálnych tém a trendov v priemyselnom rozvoji, ako je digitalizácia, stratégia Priemysel 4.0, rýchlo sa meniace modely podnikania, globalizácia, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a inovatívnejšie zdroje konkurenčných výhod. Zároveň treba rešpektovať právo ľudí žiť kdekoľvek v EÚ, vrátane mnohých regiónov, ktoré stratégia Priemysel 4.0 pravdepodobne tak ľahko nedosiahne.

2.2.

Význam týchto nových trendov netreba spochybňovať a výbor podporuje politické úsilie zamerané na ich podporu, je však nevyhnutné pripomenúť, že veľkú väčšinu pracovných miest v regiónoch EÚ v súčasnosti vytvárajú tradičné malé a stredné podniky (MSP) (6) a malé rodinné podniky (7), pričom väčšina z nich má dlhú históriu a svoje vlastné tradície, skúseností a mnohé úspechy z minulosti. Túto skupinu podnikov tvoria spravidla tieto podskupiny:

2.3.

Ako už EHSV uviedol, malé rodinné a tradičné podniky sú oporou mnohých ekonomík na celom svete a dynamika ich vývoja je ohromujúca. Významne sa podieľajú na regionálnom a miestnom rozvoji a zohrávajú výraznú a konštruktívnu úlohu v miestnych spoločenstvách. Rodinné podniky sú odolnejšie voči ťažkým obdobiam recesie a stagnácie. Spravovanie týchto podnikov má jedinečné vlastnosti, keďže ich vlastníkom veľmi záleží na dlhodobých vyhliadkach podniku, predovšetkým pretože od podniku závisí blahobyt, dobré meno a budúcnosť rodiny. Typickou črtou správy týchto podnikov je nezvyčajná oddanosť kontinuite podniku, čo znamená svedomitejšiu starostlivosť o zamestnancov, ako aj snahu o bližšie vzťahy so zákazníkmi v záujme zachovania podniku. EHSV už v minulosti žiadal Európsku komisiu, aby implementovala aktívnu stratégiu na propagáciu osvedčených postupov v rodinnom podnikaní medzi jednotlivými členskými štátmi (8).

2.4.

Malé rodinné a tradičné podniky čelia pri svojej činnosti v posledných rokoch čoraz väčším ťažkostiam, pretože:

2.5.

V EÚ pôsobí takmer 23 miliónov malých a stredných podnikov, pričom v južných krajinách EÚ majú MSP väčší podiel na celkovom počte podnikov (10). Malé a stredné podniky tvoria 99,8 % celkového počtu podnikov v nefinančnom sektore v EÚ (11), pričom zamestnávajú takmer 67 % celkového počtu zamestnancov a vytvárajú takmer 58 % celkovej pridanej hodnoty v nefinančnom sektore (12). Zďaleka najviac zastúpené sú mikropodniky, vrátane podnikov jednotlivcov.

3.1.

Podľa spoločného pravidla smeruje podpora MSP predovšetkým do pozdvihnutia výskumu a vývoja v MSP, ako aj do ich rozvoja (13). Hoci schopnosť inovovať a schopnosť pôsobiť globálne sa považujú za dva najdôležitejšie faktory rastu, MSP vo všeobecnosti vykazujú nedostatky vo vzťahu k obom faktorom (14). Polovica typov nástrojov, ktoré boli identifikované počas posledného finančného obdobia, sledujú takmer výlučne ciele spojené s inováciou. Ide o nástroje, ktoré podporujú technologické a netechnologické inovácie, ekologické inovácie, vytvorenie inovatívnych spoločností, projekty výskumu a vývoja, výmenu poznatkov a technológií.

3.2.

V rokoch 2007 – 2013 (15) podpora pre MSP z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) dosiahla približne 47,5 miliardy EUR (76,5 % na podporu podnikania a 16 % celkových prostriedkov EFRR na toto obdobie). Ďalej bolo z 18,5 milióna podnikov približne 246 000 MSP určených ako príjemcovia. Z porovnania počtu príjemcov a celkového počtu podnikov jednoznačne vyplýva, že táto suma je úplne nedostatočná, čo dokazuje, že EÚ nie je schopná podporiť túto veľmi dôležitú kategóriu podnikov. Európska komisia sa tejto dôležitej otázke nevenuje vzhľadom na nedostatok zdrojov a veľkú rôznorodosť charakteristických znakov týchto spoločností.

3.3.

V rovnakom období sa uplatnil pomerne vysoký počet politických nástrojov s vysokým stupňom variability od jedného až po 8 000 – 9 000 príjemcov. Vytváranie nástrojov, ktoré sú uplatniteľné na veľmi malý počet príjemcov je zjavne neúčinné. Naskytá sa teda otázka, či stojí za to vytvárať tak veľa nástrojov. Je potrebné porovnať ľudské a finančné zdroje potrebné na ich vytvorenie s výsledkami, ktoré prinášajú (ak vôbec nejaké prinášajú), a tak posúdiť ich účinnosť a efektívnosť. Prípadové štúdie však zdôrazňujú proces vlastného výberu alebo „mäkkého zamerania“, v rámci ktorého sa už samotná koncepcia daného politického nástroja zameriava na skupinu príjemcov (vo všeobecnosti vyznačujúcu sa vyššou absorpčnou schopnosťou).

3.4.

Komplexné preskúmanie (16) celkovo 670 politických nástrojov 50 operačných programov zavedených v tomto programovom období ukázalo, že rozdelenie medzi jednotlivými oblasťami politiky je dosť nerovnomerné. Ukázalo sa, že menej ako 30 % všetkých politických nástrojov sa zameriavalo na potreby tradičných podnikov. EHSV už vyjadril svoju podporu inovatívnym a rýchlo rastúcim podnikom (17). Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že politické nástroje sa neprimerane a prevažne zameriavajú na ciele MSP v oblasti inovácie, pretože väčšina MSP v EÚ nemá a v blízkej budúcnosti nebude mať žiadny inovačný potenciál a ich hlavná činnosť ho nevyžaduje. Je pravda, že inovatívne produkty by sa mohli vyvíjať s mimoriadne nízkymi nákladmi a mohli by mať veľký potenciál rastu, avšak tento druh rastu je v rodinných podnikoch fungujúcich s úplne odlišnou filozofiou jednoznačne výnimkou a nie pravidlom. Niektoré inovácie sú možné a vhodné a nové generácie začínajú inovovať, pretože majú otvorené zmýšľanie. Vo väčšine prípadov ide však iba o sporadické inovácie a inovácie nie sú súčasťou hlavnej činnosti týchto podnikov (18).

3.5.

Podporné politické nástroje sa nezameriavajú na malé rodinné a tradičné podniky, ako to dokazuje skutočnosť, že menšia časť politických nástrojov (iba 7 % z celkového verejného príspevku) je zameraná na MSP, ktoré pôsobia v konkrétnych sektoroch, najčastejšie v cestovnom ruchu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že približne 54 % príjemcov z radov MSP je zo spracovateľského odvetvia a IKT (10 %), a iba 16 % z veľkoobchodu a maloobchodu a 6 % z oblasti ubytovania a stravovania, ktoré sa považujú za tradičné odvetvia. Situáciu ešte zhoršuje skutočnosť, že počas posledného programového obdobia bola podpora pre MSP štruktúrovaná so zreteľom na hlbokú hospodársku krízu, pričom sa zohľadnila potreba presunúť zdroje od inovácií k všeobecnejšiemu rastu.

3.6.

Z údajov však zároveň vyplýva, že v priebehu piatich rokov od začiatku krízy v roku 2008 počet MSP rástol, zatiaľ čo pridaná hodnota a počet zamestnancov klesali (19). Z takýchto štatistík vyplýva, že v tomto období prevažovalo „podnikanie z núdze“ nad „podnikaním na základe príležitosti“. Ľudia sa zjavne snažili nájsť spôsob ako sa vymaniť z krízy a podniky sa snažili prežiť, avšak podpora nebola ani dostatočná, ani primeraná (20).

3.7.

Mnohé aktuálne štúdie poskytli jednoznačné dôkazy, že jestvujú výrazné rozdiely medzi potrebami MSP v severnej a južnej Európe, pričom aj medzi jednotlivými krajinami sú významné rozdiely. Tento názor plne podporuje aj výročná správa Európskej komisie o európskych MSP za roky 2014/2015, podľa ktorej sa krajiny zo skupiny s najnižším hodnotením nachádzajú prevažne v južnej Európe. Tieto krajiny hlásia mimoriadne nízku mieru úspešnosti projektov, a to aj pokiaľ ide o prvok MSP v rámci programu Horizont 2020.

3.8.

Ďalšou významnou výzvou pri poskytovaní podpory pre malé rodinné a tradičné podniky je skutočnosť, že podporné politické opatrenia sa vytvárajú prevažne na základe veľkosti spoločností, ktoré majú byť podporené, a nie na základe relevantnejších vlastností, ktoré majú väčší vplyv na ich činnosť. Tento prístup môže byť zastaralý, príliš všeobecne zameraný a nezohľadňuje rôzne potreby rôznych skupín, ako sú malé rodinné a tradičné podniky. EHSV vo svojich stanoviskách neustále zdôrazňuje potrebu cielenejších a presnejšie vymedzených politík zameraných na propagáciu MSP v Európe, ako aj potrebu upraviť vymedzenie pojmu „malé a stredné podniky“, aby lepšie odrážalo ich rôznorodosť (21).

3.9.

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že doposiaľ len malý podiel podpory z EFRR mal preukázateľné účinky, ktorými by sa potvrdilo, že má skutočný dosah na hospodárstvo (22). To spochybňuje skutočný dosah finančných prostriedkov investovaných do podpory MSP a EHSV trvá na tom, aby sa vykonalo skutočné hodnotenie dosahu, vrátane analýzy podpory poskytovanej malým rodinným a tradičným podnikom.

3.10.

EFRR nie je jediným zdrojom podpory malých rodinných a tradičných podnikov. Malým a stredným podnikom sa podpora poskytuje aj z iných zdrojov, napríklad Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) (23), Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EPFRV) (24) alebo Európskeho sociálneho fondu (ESF) (25), ktoré sa môžu využívať oddelene alebo prostredníctvom územných nástrojov (miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície). Nie sú však zamerané na malé rodinné a tradičné podniky a tieto podniky z nich dostávajú len veľmi malú časť financovania. Podľa vyjadrenia zástupcov týchto podnikov nie sú ich potreby ani správne chápané, ani riadne uspokojované.

3.10.1.

Možným vysvetlením je skutočnosť, že politici a orgány správy v EÚ a členských štátoch, ako aj na miestnej úrovni sú pri tvorbe politiky určitým spôsobom príliš nepružní, resp. nepružné a nezohľadnili názory podnikov a sociálnych partnerov, ktoré by im pomohli lepšie pochopiť skutočné potreby malých a veľmi malých podnikov.

3.10.2.

Vina by sa samozrejme nemala zvaľovať len na verejnú správu, ale aj na sprostredkovateľské organizácie, ktoré neboli schopné efektívne tlmočiť skutočné potreby MSP. Ako dobrý príklad možno uviesť skutočnosť, že MSP uprednostňujú granty pre podniky, čo je v rozpore s rastúcim dôrazom, ktorý sa v politickej diskusii kladie na kapitálové financovanie, návratnú podporu a nepriamu podporu.

3.10.3.

Aj partnerstvá medzi podnikmi a výskumnými centrami a využívanie sprostredkovateľských subjektov na poskytovanie pomoci MSP sa zdajú byť mene rozvinuté, ako sa očakávalo, hoci sa týmto témam venuje značná pozornosť. Tvrdí sa, že tento nesúlad sa do určitej miery môže vysvetliť krízou, avšak počas hospodárskej recesie sa politici mohli rozhodnúť pre „tradičnejšie“ politické nástroje na podporu miestnych hospodárstiev v kritickom období.

3.10.4.

Pre malé rodinné a tradičné podniky je možnosť využívať rôzne konkrétne finančné nástroje prakticky nedosiahnuteľná vzhľadom na ťažkosti pri ich implementácii a nedostatok skúseností a vedomostí.

4.1.

Malé podniky majú zvyčajne nižší podiel vývozu na obrate než stredné a veľké podniky, čo naznačuje súvislosť medzi veľkosťou firmy a schopnosťou vývozu.

4.2.

Dostupnosť financovania je pre MSP a začínajúce podniky často vážnym problémom. EHSV vo svojej informačnej správe upozornil na skutočnosť, že od roku 2008 činnosť MSP obmedzuje neprimeraná ponuka financovania (26). Situácia sa v poslednom čase síce zlepšuje, čím je však podnik menší, tým je aj pokrok pomalší, čo znovu poukazuje na význam veľkosti podniku pri formovaní jeho potrieb a výkonnosti. Okrem toho sú MSP pri svojom financovaní závislé hlavne od bankových pôžičiek, ale bankový systém nie je MSP, a osobitne malým rodinným a tradičným podnikom dobre prispôsobený.

4.3.

Finančná podpora sa v poslednom čase zameriava hlavne na začínajúce podniky, ktoré tvoria veľmi malú časť MSP v EÚ, avšak zatiaľ sa primerane neriešila naliehavá potreba kapitálu pre rozvíjajúce sa podniky, ani potreba prostriedkov na financovanie bežnej činnosti prevažnej väčšiny tradičných podnikov, ktoré utrpeli ujmu v dôsledku nedávnej krízy. Kolujú správy o bankových zlyhaniach spôsobujúcich problémy s peňažným tokom, v dôsledku ktorých malé podniky jednoducho zbankrotovali.

4.4.

Ďalšia veľká prekážka, ktorú MSP musia na rozdiel od veľkých spoločností prekonávať, sa týka prístupu k informáciám a novým trhom. Je pre ne tiež oveľa ťažšie prijať do zamestnania a udržať vysokokvalifikované pracovné sily a zaistiť súlad s rastúcimi regulačnými a byrokratickými požiadavkami. Táto nevýhodná situácia je ešte horšia pre MSP v menej rozvinutých regiónoch EÚ, ktoré zápasia s nedostatkom príležitostí na spoluprácu s väčšími podnikmi vo svojom hodnotovom reťazci, menším počtom príležitostí stať sa súčasťou konkurenčne schopného zoskupenia, nedostatočným poskytovaním verejných statkov, obmedzeným prístupom k zariadeniam a podporným inštitúciám a často i s klesajúcim počtom zákazníkov. Všetky tieto faktory môžu tiež mať za následok vyššie náklady na uvedenie ich tovaru na trh.

4.5.

Pre tradičné MSP a MSP v menej rozvinutých oblastiach EÚ preto nie sú životne dôležité politické nástroje zamerané na podporu inovácií, prístup k novým trhom, internalizáciu, prístup ku kapitálovým trhom atď., ale skôr nástroje, ktoré im pomáhajú zlepšiť vlastné fungovanie a dosiahnuť lepšie výsledky v ich hlavnej činnosti, ako sú nástroje na uľahčenie prístupu k bežnému financovaniu bankami, informáciám, kvalifikovaným pracovníkom a priamym podnikateľským príležitostiam (zlepšenie každodenného fungovania). Pre tieto podniky tiež nemá z krátkodobého hľadiska zmysel podnecovať zmeny správania, pretože najprv je nevyhnutné zmeniť celkový kontext, v ktorom pôsobia.

4.6.

Podnikateľské inkubátory fungujú v niektorých krajinách hladko, v iných sú ich pozitívne účinky veľmi obmedzené. Kľúčovým faktorom úspechu je kultúra spoločného využívania organizačných zdrojov a podporných sietí, ktoré v zásade v menej rozvinutých regiónoch EÚ nie sú dobre rozvinuté.

4.7.

Rastúci význam znalostnej výroby ako konkurenčná výhoda ďalej zvyšuje rôznorodosť MSP, čím vzniká diskriminácia medzi rýchlo rastúcimi MSP a ostatnými MSP, ktorých rozvoj brzdia prekážky tradične spojené s ich malou veľkosťou, umiestnením a zákazníckou základňou.

4.8.

EHSV žiada Komisiu, aby schválila prístup „najskôr myslieť na malých“ a pri tvorbe politických nástrojov venovala osobitnú pozornosť malým rodinným a tradičným podnikom.

4.9.

Pred 30 alebo 40 rokmi bolo v Európe mnoho zaostávajúcich regiónov, ktoré boli zemepisne alebo funkčne oddelené od motorov hospodárskeho rastu. Niektoré z nich teraz prosperujú vďaka otvoreným, zodpovedne konajúcim a neskorumpovaným miestnym samosprávam, účinnej práci podnikateľských organizácií a vytvoreniu dobre fungujúcich miestnych podnikateľských sietí.

5.1.

Prístup k financovaniu je chronickým problémom MSP. Malé rodinné a tradičné podniky vykazujú v porovnaní s väčšími podnikmi väčšie odlišnosti v ziskovosti, pretrvaní a raste, z čoho vyplývajú ich špecifické problémy, pokiaľ ide o financovanie. MSP sú spravidla konfrontované s vyššími úrokovými mierami, ako aj obmedzenými možnosťami získať úver vzhľadom na nedostatočnú zábezpeku. Existujú značné rozdiely v ťažkostiach, s ktorými sa pri financovaní stretávajú podniky s pomalým rastom v porovnaní s podnikmi s rýchlym rastom.

5.2.

Expanzia rizikových fondov, súkromné kapitálové trhy, vrátane neformálnych trhov a podnikateľských anjelov, kolektívne financovanie a rozvoj únie kapitálových trhov vo všeobecnosti zlepšili prístup k rizikovému kapitálu pre niektoré kategórie MSP, ale malé rodinné a tradičné podniky pravdepodobne nebudú mať prospech z tohto vývoja a zostanú veľmi závislé od tradičných bankových pôžičiek. Dokonca ani inovatívne spoločnosti, začínajúce podniky a stredné podniky nemôžu tieto nástroje vždy ľahko využívať a medzi krajinami pretrvávajú značné rozdiely vyplývajúce z úrovne rozvoja miestnych kapitálových trhov a nedostatku vhodných právnych predpisov.

5.3.

Politika Komisie na uľahčenie prístupu k financovaniu poskytovaním záruk je vítaná. Zdá sa však, že zvolený systém narúša trh so zárukami a v konečnom dôsledku neželane ovplyvňuje činnosť záručných inštitúcií. Z dostupných empirických dôkazov vyplýva, že obchodné banky výslovne navrhujú svojim dlžníkom, aby požiadali o záruku, ktorú im EÚ má vydať v podobe priamej záruky, aby banka mohla pokryť bežné riziká zárukami bez potreby zvýšiť ich rizikovú triedu (Španielsko je takým prípadom). Znevýhodnené MSP (t. j. tie, ktoré len ťažko získavajú úver) sú vynechané. Rozsiahlejšie využívanie verejných peňazí prostredníctvom protizáruk zvýši efektívnosť využitia verejných peňazí a na trhu a v hospodárstve vo všeobecnosti vyvolá väčší pákový efekt.

5.4.

Európska a miestna regulačná záťaž je pre malé rodinné a tradičné podniky hlavnou prekážkou, pretože zvyčajne nie sú dostatočne vybavené na riešenie problémov vyplývajúcich z nadmernej regulácie. Na riešenie týchto problémov je potrebný jednoduchý prístup k informáciám o právnych predpisoch a lepšie poskytovanie informácií o technických a environmentálnych normách. Politici sa musia postarať o to, aby postupy dodržiavania predpisov neboli zbytočne nákladné, zložité a zdĺhavé. Relevantné miestne podnikateľské združenia by navyše mali systematicky a dôkladne skúmať nové právne predpisy a ich implementáciu.

5.5.

Prístup k lepším informáciám je potrebný nielen vo vzťahu k regulačným požiadavkám. Pre tradičné a rodinné podniky sú životne dôležité aj informácie o miestnom podnikateľskom prostredí a trhových príležitostiach na regionálnej úrovni. Moderné technológie majú obrovský potenciál odstrániť nedostatok informácií za predpokladu, že majú ľahko použiteľnú podobu. Veľmi by pomohlo, keby sa vytvoril systém jednotného kontaktného miesta, aký už existuje v niektorých krajinách, v rámci ktorého by na jednom mieste boli dostupné všetky informácie, ktoré ovplyvňujú stratégiu a rozhodnutia podniku. Cieľom opatrení na podporu informačných sietí musí byť prispôsobenie databáz a predchádzanie zahŕňaniu informáciami.

5.6.

Nedávne opatrenia na uľahčenie prístupu na trhy sa zameriavali predovšetkým na medzinárodné trhy. Zámerom politiky v tejto oblasti je riešiť nevýhody, s ktorými sa MSP stretávajú vzhľadom na nedostatok ľudských zdrojov a nedostatočný prístup k vonkajším trhom a technológiám. Ako však už bolo uvedené, pre malé tradičné a rodinné podniky je to často málo relevantné. Malo by sa preto vyvinúť úsilie zamerané na lepšiu koordináciu medzi organizátormi obchodných misií na regionálnej úrovni a smerom k zabezpečeniu lepšej pomoci pri hľadaní spoľahlivých obchodných partnerov. Ďalšou možnosťou v rovnakej oblasti je podporiť úsilie zvýšiť tzv. podiel, ktorý malé podniky získavajú z vládnych zákaziek vo verejnom obstarávaní.

5.7.

Veľmi špecifický problém, ktorému malé tradičné a rodinné podniky v súčasnosti čelia je prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile. Demografická situácia v odľahlých oblastiach a v mnohých regiónoch, ktoré zaostávajú v rozvoji, sa zhoršuje, a v dôsledku toho je na mnohých miestach významný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Tieto podniky preto potrebujú pomoc pri hľadaní a získavaní ľudských zdrojov, ako aj pri ich školení. Programy odbornej prípravy by mali byť individuálne prispôsobené a mali by prebiehať mimo sezóny. Mal by sa tiež vytvoriť systém, ktorý by umožňoval ponúkať tieto programy pravidelne, keďže malé podniky môžu vykazovať vysokú fluktuáciu.

5.8.

V rodinných podnikoch je bežné, že v podniku pracujú deti z rodiny, ktorej podnik patrí, alebo z inej rodiny. Je to tradícia a pre podnik je to dobré, pretože to uľahčuje hladký prechod podniku od jednej generácie k nasledujúcej alebo oboznámenie s budúcou prácou. V takýchto prípadoch majitelia/manažéri by mali mať na pamäti, že pracovné podmienky musia byť v súlade s dohovormi MOP č. 182 a č. 138 o detskej práci.

5.9.

Odborná príprava je potrebná nielen pre zamestnancov malých rodinných a tradičných podnikov. Zamestnanci bánk a združení zamestnávateľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach často nemajú potuchu o rôznych programoch a možnostiach poskytovaných Komisiou, ani o potrebných dokladoch a postupoch. Sieť sprostredkovateľov je z hľadiska účinnosti podpory pre malé rodinné a tradičné podniky veľmi dôležitá. Mali by sa podporovať osvetové programy a výmena osvedčených postupov medzi týmito sprostredkovateľmi. Zriadiť by sa malo aj jednotné kontaktné miesto pre všetky druhy financovania a programov.

5.10.

Dôležitým politickým opatrením by malo byť zvýšenie kvalít majiteľov, resp. manažérov malých rodinných a tradičných podnikov, pretože všetko v týchto podnikoch priamo súvisí s týmto faktorom. Mohlo by sa to realizovať podporou odbornej prípravy a/alebo poskytovaním jednoduchého prístupu k poradenstvu a konzultačným službám. Malo by sa podporovať celoživotné vzdelávanie, pričom krokom správnym smerom by mohli byť online vzdelávacie nástroje z takých oblastí, ako je podnikateľské plánovanie, výrobné normy, právne predpisy o ochrane spotrebiteľov a ďalšie právne predpisy.

5.11.

Ďalším opatrením je nabádať malé rodinné a tradičné podniky, aby reinvestovali svoje príjmy. Ak sa ich podarí k tomu stimulovať, tieto podniky sa stanú stabilnejšími, budú menej závislé od bankových pôžičiek a menej ohrozované krízami.

5.12.

Bolo by veľmi užitočné vypracovať súhrn osvedčených postupov z rôznych krajín z tých odvetví, v ktorých intenzívne pôsobia malé rodinné a tradičné podniky, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo, rybolov atď., a predstaviť ho členským štátom.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/9

Spravodajca:

Jean-Marc ROIRANT

1.1.

Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore aktívneho občianstva v Európe. Participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány na zapájanie občanov a podporu možnosti vyjadriť sa v každom občianskom priestore. Existencia silnej, nezávislej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od primeraného verejného financovania.

1.2.

Okrem sťaženého prístupu k verejným finančným prostriedkom je najnebezpečnejším prvkom pre fungovanie organizácií občianskej spoločnosti a európsku demokraciu zužovanie občianskeho priestoru, ku ktorému dochádza v niektorých členských štátoch EÚ.

1.3.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

1.4.

Podobne, ako to urobili niektoré členské štáty na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom tzv. chárt vzájomných záväzkov alebo paktov, aj európske inštitúcie by sa mohli zasadzovať za skutočný európsky občiansky dialóg. Je potrebné pokračovať v diskusiách o štatúte európskeho združenia, ako aj o európskom štatúte pre nadácie a zabezpečiť uplatňovanie článku 11 ZEÚ o štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou.

1.5.

EÚ by mala povzbudzovať členské štáty, aby zachovali alebo rozvíjali daňové stimuly v prípade súkromných darov a aby časť príjmov z daní nasmerovali do organizácií občianskej spoločnosti. EÚ by tiež mala odstrániť prekážky brániace prijímaniu cezhraničných darov prostredníctvom koordinácie daňových právnych predpisov a postupov a investovať do rozvoja filantropie v celej EÚ.

1.6.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti.

1.7.

EHSV vyzýva, aby sa navrhla stratégia, ktorá uľahčí rozvoj silnej a nezávislej občianskej spoločnosti v Európe a aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO nahlasovali incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

1.8.

Pokiaľ ide o budúcnosť viacročného finančného rámca, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania.

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla zriadiť európsky fond pre demokraciu, ľudské práva a hodnoty v EÚ (1), ktorý by disponoval rozsiahlymi rozpočtovými prostriedkami, bol by priamo prístupný pre organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (2) a so zapojením zástupcov EHSV.

1.10.

V záujme posilňovania participatívnej demokracie sa EHSV domnieva, že na program Európa pre občanov by sa mal v rámci budúceho viacročného finančného rámca vyčleniť rozpočet v objeme 500 miliónov EUR, tak ako to navrhoval Európsky parlament (3). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

1.11.

EHSV vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie kódexu správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou v rámci štrukturálnych fondov. Komisia by taktiež mala vyzvať celoštátne a regionálne orgány, aby uplatňovali ustanovenia o technickej pomoci určenej organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré boli vypracované s cieľom podporiť rozvoj kapacít.

1.12.

EHSV žiada, aby sa viedli hlbšie diskusie o tom, ako zabezpečiť ďalšie zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do výskumných programov prostredníctvom zintenzívňovania kontaktov medzi výskumnými pracovníkmi a občianskou spoločnosťou a navrhnutím novej kapitoly o občianskej účasti a demokracii v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum.

1.13.

Do budúceho viacročného finančného rámca by sa mali zahrnúť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

1.14.

EÚ by si mala zachovať a ďalej posilňovať svoje vedúce postavenie ako poskytovateľka humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce a proaktívne podporovať plnoprávnu občiansku spoločnosť.

1.15.

EHSV takisto víta návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci [priama odpoveď na stanovisko EHSV na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti (4)], a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Takisto víta správu Európskeho parlamentu, ktorý žiada, aby sa zjednodušila kontrola finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o vzájomné využívanie posúdení a auditov, urýchlenie odpovedí žiadateľom a podpisovanie zmlúv a platieb. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

1.16.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. V tejto súvislosti by Komisia mala stanoviť rôzne spôsoby financovania a ďalej zjednodušovať administratívne formality, poskytovať školenia a pokyny pre plnenie zmlúv a finančných záväzkov a zároveň zabezpečiť konzistentný výklad nariadenia o rozpočtových pravidlách v rámci svojich útvarov.

1.17.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

2.1.

EHSV sa v mnohých svojich stanoviskách zaoberal otázkami občianskeho dialógu a participatívnej demokracie, vymedzením týchto pojmov, reprezentatívnosťou rôznych aktérov a opatreniami, ktoré treba prijať na úrovni EÚ. Osobitne zdôraznil, že pre EÚ, ktorá sa usiluje o demokratickú legitimitu v očiach svojich občanov, je mimoriadne dôležité uplatňovanie článku 11 ZEÚ (5).

2.2.

Otázka, ako môže financovanie prispieť k uľahčeniu aktívneho občianstva a participatívnej demokracie, však zatiaľ nebola predmetom osobitného stanoviska.

2.3.

Je naliehavo potrebné preskúmať rozdelenie a efektívnosť financovania zo strany Európskej únie v tomto ohľade, keďže inštitúcie EÚ sa pripravujú na diskusiu o návrhu viacročného finančného rámca po roku 2020 a chystajú sa prijať rozhodnutie o revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.4.

Otázky financovania súvisia aj s uznaním osobitnej úlohy a osobitného štatútu jednotlivých aktérov európskeho občianskeho dialógu. EHSV už niekoľkokrát vyjadril svoj názor na potrebu štatútu európskeho združenia (6).

2.5.

V rámci tohto stanoviska sa „organizáciami občianskej spoločnosti“ rozumejú mimovládne neziskové organizácie nezávislé od verejných inštitúcií a obchodných záujmov, ktorých činnosti prispievajú k cieľom Charty základných práv, ako sú sociálne začlenenie, aktívna účasť občanov, trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho formách, vzdelávanie, zdravie, zamestnanosť, práva spotrebiteľa, pomoc migrantom a utečencom a základné práva (7).

3.1.

Angažovaná, pluralitná a nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri podpore aktívnej účasti občanov na demokratickom procese, ako aj v riadení a transparentnosti na úrovni EÚ a na úrovni jednotlivých štátov. Taktiež môže prispieť k politikám, ktoré sú spravodlivejšie a účinnejšie, a podporiť udržateľný rozvoj a inkluzívny rast (8). Keďže organizácie občianskej spoločnosti sú schopné osloviť najzraniteľnejšie a najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva a zastupovať tých, ktorí nemajú dostatočnú možnosť vyjadriť sa, umožňujú väčšiu účasť a prispievajú k vymedzeniu európskych politík (9).

3.2.

Okrem svojich občianskych a spoločenských funkcií niektoré z organizácií občianskej spoločnosti zasahujú aj do sektora tzv. sociálneho a solidárneho hospodárstva, a dokonca nezanedbateľným spôsobom prispievajú k tvorbe pracovných miest.

3.3.

Organizácie občianskej spoločnosti sú osobité tým, že v rámci rôznych projektov združujú prevažne veľmi angažovaných dobrovoľníkov alebo aktívnych zamestnancov. Dobrovoľníctvo ako aktívny prejav občianskej účasti, ktorý umožňuje posilňovanie spoločných európskych hodnôt, ako sú solidarita a sociálna súdržnosť, musí mať vytvorené priaznivé podmienky (10).

3.4.

Skutočná participatívna demokracia potrebuje sprostredkovateľské orgány (napr. odbory, organizácie zamestnávateľov a MSP, mimovládne organizácie a iné neziskové subjekty), aby zapájali verejnosť a pomáhali zabezpečiť ľudovú a občiansku podporu pre európske výzvy a vybudovať spravodlivejšiu, solidárnejšiu a inkluzívnejšiu Európu. Existencia silnej a rozmanitej organizovanej občianskej spoločnosti závisí od existencie primeraného verejného financovania a rámca, ktorý uľahčuje prístup k rôznym formám súkromného financovania.

4.1.

Na úrovni Európskej únie existuje mnoho programov v rôznych sektoroch (vzdelávanie, kultúra, sociálna oblasť, občianstvo, životné prostredie, základné práva, výskum, medzinárodná spolupráca, humanitárna pomoc, zdravie atď.), ktoré zahŕňajú osobitné ciele týkajúce sa účasti občianskej spoločnosti, najmä vo forme projektov. Inštitúcie takisto vytvorili prevádzkové granty určené najmä na podporu vytvárania sietí vnútroštátnych organizácií zameraných na rôzne sektory a spoločenské témy. Tieto druhy finančnej podpory tak prispievajú k vytváraniu „európskej verejnej mienky“.

4.2.

Pokiaľ ide o rozširovanie a vonkajšie politiky, najmä medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc, EÚ vytvorila aktívnu politiku na podporu rozvoja občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom osobitných opatrení. EÚ je okrem toho jedným z najväčších svetových prispievateľov na rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc a európski občania tento prístup veľmi podporujú (11).

4.3.

Pokiaľ však ide o vnútornú politiku, od prvého diskusného dokumentu Komisie predloženého v roku 2000 v rámci administratívnej reformy, v ktorom sa zdôrazňovala nutnosť zachovať vysokú úroveň verejnej pomoci na podporu úlohy MVO, stanoviť súdržný prístup v rámci útvarov Komisie a zlepšiť riadenie dotácií, už nedošlo k prehodnoteniu vzťahov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti (najmä v súvislosti s článkom 11 ZEÚ).

4.4.

Financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa zameriava predovšetkým na oblasť humanitárnej pomoci a medzinárodnej spolupráce. Podľa údajov z roku 2015 bolo na financovanie mimovládnych organizácií vyčlenených 1,2 miliardy EUR (okolo 15 % v rámci okruhu „Globálna Európa“) (12), zatiaľ čo financovanie organizácií občianskej spoločnosti v iných oblastiach zostalo pomerne obmedzené: 0,08 % v rámci okruhu „Udržateľný rast: prírodné zdroje“, 2,5 % v rámci okruhu „Bezpečnosť a občianstvo“ a menej ako 0,009 % v rámci okruhu „Inteligentný a inkluzívny rast“. Je preto naliehavo potrebné prehodnotiť príslušné sumy, ale takisto účinnosť plánovaných opatrení.

5.1.

Z nedávnych štúdií a prieskumov, ako aj z vývoja opatrení v niektorých krajinách Únie zároveň vyplýva, že situácia týkajúca sa občianskeho priestoru sa na národnej úrovni v niektorých členských štátoch EÚ zhoršuje (13). Túto skutočnosť nebude možné prehliadnuť ani pri revízii finančného rámca po roku 2020 a prebiehajúcej revízii niektorých programov financovania.

5.2.

Nedávny maďarský zákon o transparentnosti organizácií prijímajúcich zahraničné finančné prostriedky, ktorý bol prijatý v júni 2017, odsúdila Európska komisia, Európsky parlament aj Rada Európy. Táto skutočnosť poukazuje na to, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila, že opatrenia prijímané na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí nebudú mať neželaný vplyv na prístup k financovaniu a finančným pôžičkám pre organizácie občianskej spoločnosti.

5.3.

V mnohých európskych krajinách sme svedkami opatrení na zavedenie podmienok v súvislosti s dotáciami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré majú za následok obmedzenie ich zastupiteľskej úlohy alebo ich procesnej spôsobilosti (14).

5.4.

Finančná a hospodárska kríza mala v mnohých krajinách za následok obmedzenie verejných intervencií v prospech organizácií občianskej spoločnosti a/alebo preorientovanie sa na krátkodobé dotácie. Formy financovania zamerané predovšetkým na projekty môžu primäť organizácie občianskej spoločnosti k tomu, aby upravili svoje priority a odklonili sa od svojho pôvodného poslania a potrieb spoločnosti. V niektorých krajinách dochádza k tomu, že vlády uprednostňujú rozvoj organizácií, ktoré podporujú ich strategické smerovanie a stotožňujú sa s ich politickým plánom, na úkor iných organizácií, v dôsledku čoho možno pozorovať čoraz menšiu transparentnosť pri prideľovaní dotácií.

5.5.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení programov, ako aj v súvislosti s partnerskými dohodami, pozorne monitorovala plnenie ex ante kondicionalít, a to najmä so zreteľom na zamestnanosť, sociálne začlenenie a boj proti diskriminácii, životné prostredie, rodovú rovnosť, práva osôb so zdravotným postihnutím, účasť organizácií občianskej spoločnosti a posilňovanie ich inštitucionálnych kapacít (15), ako aj transparentnosť postupov pri zadávaní zákaziek, a aby pozastavila platby, ak tieto podmienky neboli splnené. EHSV takisto pripomína Komisii, aby dohliadala na vykonávanie článku 125, ktorý riadiacim orgánom ukladá povinnosť uplatňovať výberové konania a kritériá, ktoré sú transparentné a nediskriminačné. Výbor vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vo svojej nadchádzajúcej správe posúdil súlad s týmito ustanoveniami, pokiaľ ide o výberové konania pre MVO.

5.6.

Šírenie extrémizmu a populizmu a všetkých antidemokratických činov je výzvou pre všetky demokratické acquis a vytvára nepriateľskú atmosféru pre sprostredkovateľské subjekty. Preto treba potvrdiť dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, a zvýšiť pre ne finančnú podporu zo strany EÚ.

5.7.

EHSV žiada, aby sa vytvorila funkcia ombudsmana EÚ pre slobody týkajúce sa občianskeho priestoru, ktorému by MVO mohli nahlasovať aj incidenty v spojitosti s prekážkami alebo obmedzovaním ich činnosti.

6.1.

EHSV sa domnieva, že na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mal vytvoriť politický a legislatívny rámec na podporu rozvoja európskej občianskej spoločnosti, ktorý by mal pri svojej činnosti vychádzať z rámca hodnôt odrážajúcich základné práva.

6.2.

Európske inštitúcie by mali propagovať pozitívny obraz organizácií občianskej spoločnosti a zabezpečiť ich nezávislosť, a to najmä posilnením ich schopnosti konať a angažovať sa v oblasti sociálnej inovácie a občianskej účasti, čo často súvisí s financovaním.

6.3.

Podobne ako niektoré členské štáty, ktoré v tejto súvislosti prijali tzv. charty vzájomných záväzkov alebo pakty, aj európske inštitúcie by mohli urobiť kroky s cieľom uznať zastupiteľské orgány európskych združení a nadviazať s nimi partnerstvo, a tak vytvárať podmienky pre skutočný dialóg európskej občianskej spoločnosti a vykonávať článok 11 ZEÚ, ako aj ostatné príslušné medzinárodné záväzky (16).

6.4.

Takisto narastá potreba obnoviť diskusie o vytvorení štatútu pre európske združenia, ktorý navrhla Komisia v roku 1992 (17), a taktiež o vytvorení štatútu pre európske nadácie. Podporilo by sa tým uznávanie organizácií občianskej spoločnosti a ich vzájomná spolupráca na úrovni EÚ a doplnili by sa stanovy európskej spoločnosti, ktoré boli prijaté v roku 2004 (18).

6.5.

EHSV sa domnieva, že EÚ by mala nabádať členské štáty, aby zachovali a daňové stimuly v prípade súkromných darov a vytvárali ďalšie a takisto aby prerozdeľovali časť daňových príjmov organizáciám občianskej spoločnosti a odstránili prekážky pre cezhraničné dary prostredníctvom koordinácie právnych predpisov a daňových postupov a investovali do rozvoja filantropie v celej EÚ.

6.6.

Pokiaľ ide o budúci viacročný finančný rámec, EHSV vyzýva rozpočtové orgány, aby zvýšili podporu organizáciám občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom prevádzkových grantov, ako aj viacročného financovania na podporu rozvoja dlhodobých opatrení.

6.7.

Od prijatia Charty základných práv nevznikol žiadny skutočný program na podporu občianskej spoločnosti na úrovni ľudských práv pre krajiny Európskej únie. Významná podpora poskytovaná občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy v rámci ich pristúpenia k EÚ nezostala zachovaná prostredníctvom iných mechanizmov financovania. Nedávny vývoj súvisiaci so vzrastajúcim terorizmom a s extrémistickými a/alebo populistickými hnutiami poukazuje na potrebu zvýšených investícií do občianskej spoločnosti a zabezpečenia súdržnosti medzi krajinami, pokiaľ ide o rozvoj občianskej spoločnosti.

6.8.

EHSV vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky fond pre demokraciu, hodnoty a ľudské práva pôsobiaci v rámci EÚ (19), ktorý by mal ambiciózny rozpočet a bol by prístupný priamo organizáciám občianskej spoločnosti v celej Európe vrátane obhajcov ľudských práv, ktorí sa zameriavajú na podporu a ochranu základných hodnôt EÚ. Tento fond by pokrýval prevádzkové náklady, ako aj súdne spory a kontrolné činnosti a bol by spravovaný nezávisle, podobne ako Európska nadácia na podporu demokracie (20) a so zapojením zástupcov EHSV.

6.9.

Program Európa pre občanov je jediný európsky program, ktorý konkrétne prispieva k znižovaniu demokratického deficitu tým, že umožňuje všetkým Európanom zúčastňovať sa priamo na budovaní európskeho projektu, ale dostáva príliš malé dotácie. V súčasnom kontexte spochybňovania európskych hodnôt a demokracie sa EHSV domnieva, že v nasledujúcom finančnom rámci by sa na tento program mal vyčleniť rozpočet vo výške 500 miliónov EUR v súlade s návrhom Európskeho parlamentu (21). Takisto by sa mali zintenzívniť opatrenia v rámci programu Erasmus+, ktoré sa zameriavajú na občiansku spoločnosť.

6.10.

Väčšina organizácií občianskej spoločnosti má ťažkosti s prístupom k štrukturálnym fondom, najmä z dôvodu požadovaného spolufinancovania. Ustanovenia o technickej pomoci zamerané na podporu rozvoja kapacít sa takisto nevyužívajú v dostatočnej miere a často sú vyhradené len pre verejné správy. Kódex správania pre partnerstvo s občianskou spoločnosťou, ktorý je kľúčovým nástrojom, vo väčšine krajín nebol riadne uplatnený (22). Aj keď sú organizácie občianskej spoločnosti prizvané do dozorných výborov, ich úloha je obmedzená.

6.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby reagovala rýchlym prijatím príslušných opatrení vrátane začatia konaní o porušení povinnosti voči členským štátom, ak vnútroštátne administratívne alebo právne ustanovenia obmedzujú prístup vnútroštátnych organizácií občianskej spoločnosti k fondom EÚ a ak stanovené podmienky financovania obmedzujú ich zastupiteľskú činnosť.

6.12.

Vďaka svojim stykom a stálemu kontaktu s občanmi, ako aj vďaka činnostiam v teréne, organizácie občianskej spoločnosti dobre poznajú spoločenské výzvy a potreby, no napriek tomu zohrávajú veľmi marginálnu úlohu vo výskume. Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) zahŕňa aj prekážky brániace prístupu organizácií občianskej spoločnosti. EHSV požaduje hlbšiu diskusiu o tom, ako podporiť väzby medzi výskumníkmi a občianskou spoločnosťou, a navrhuje vytvoriť v rámci piliera Spoločenské výzvy v nasledujúcom rámcovom programe pre výskum novú kapitolu o zapojení občanov a demokracii.

6.13.

Nezamestnanosť mladých ľudí je stále veľmi vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších problémov, ktorým EÚ čelí, pričom čoraz väčšiemu počtu mladých ľudí hrozí sociálne vylúčenie. V tejto súvislosti by európske financovanie malo viac podporovať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré investujú do rozvoja kvalifikácií a kompetencií mladých ľudí prostredníctvom neformálneho vzdelávania.

6.14.

V kultúrnom sektore väčšina dotácií nie je prispôsobená organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti kultúry, ktorým sa takisto odopiera prístup k rôznym finančným nástrojom, ako sú napríklad pôžičky. V čase, keď sa čoraz viac rozširujú prejavy identity a populizmu, chýba reálna práca na európskom rozmere kultúry. EÚ by takisto mala, najmä prostredníctvom nástroja Kreatívna Európa, viac podporovať nezávislú kultúrnu produkciu a investovať do rozvoja a trvácnosti neziskových médií miestnych spoločenstiev.

6.15.

Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, Európska únia by mala viac investovať do opatrení v oblasti spolupráce zameraných na obyvateľstvo vrátane aspektov rodovej rovnosti, riadenia, ľudských práv, environmentálnych práv, odolnosti voči zmene klímy, vzdelávania a sociálnej ochrany, a to najmä prostredníctvom tematického prístupu zameraného na jednotlivé krajiny a s úzkym zapojením občianskej spoločnosti.

6.16.

Pri príprave budúceho viacročného finančného rámca treba zohľadniť aj ciele udržateľného rozvoja a priority v oblasti rodovej rovnosti.

6.17.

Posilnenie občianskej spoločnosti závisí od lepšieho prístupu k financovaniu pre najmenšie organizácie, ako aj pre najviac znevýhodnené spoločenské skupiny. Európska komisia by mala v rámci toho zvážiť rôzne spôsoby financovania, ako aj väčšie zapojenie do administratívneho zjednodušenia. Mali by sa systematickejšie využívať mechanizmy opakovaného subvencovania (alebo kaskádového financovania), tak ako sa uplatňujú v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva alebo v rámci financovania EHP. Subvencie by mal udeľovať nezávislý vnútroštátny subjekt na základe postupu verejného obstarávania (23).

6.18.

Organizácie občianskej spoločnosti v krajinách strednej a východnej Európy majú proporcionálne stále obmedzený prístup ku grantom. Európska komisia by mala posilniť svoje informačné kampane o rôznych fondoch určených pre organizácie občianskej spoločnosti a ďalej podporovať partnerstvá medzi organizáciami.

6.19.

Bolo by takisto užitočné zaviesť systematickejšie monitorovanie a podporu organizácií, ktoré sú príjemcami financovania, a to prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy v oblasti zmluvných povinností a auditov, ako aj pre rôzne generálne riaditeľstvá zodpovedné za vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách

6.20.

Potenciálni kandidáti by v záujme podpory inovácií a rozvoja partnerstiev mali mať prístup k databázam obsahujúcim opis už zrealizovaných projektov a osvedčených postupov. Komisia by mala pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie administratívnej záťaže v procese podávania žiadostí, ako aj vo finančnom hospodárení, a to najmä prostredníctvom jedného online systému na podávanie žiadostí pre rôzne programy.

6.21.

Hodnotenie programov riadených priamo Komisiou by malo byť transparentnejšie, ale aj dôkladnejšie vzhľadom na veľký počet žiadostí o európske granty a nízku mieru úspešnosti. Spätná väzba by zároveň umožnila neúspešným organizáciám občianskej spoločnosti zlepšiť sa a pomohla by zvýšiť ich dôveru vo výberový proces.

6.22.

Lehoty na oznámenie zmlúv, podpísanie zmlúv a poskytnutie platieb by sa mali výrazne skrátiť, aby sa obmedzila potreba bankových úverov v dôsledku nedostatku financií v pokladni.

6.23.

EHSV takisto žiada Komisiu, aby prehodnotila výšku spolufinancovania, najmä v prípade tých najmenších organizácií, ktoré veľmi ťažko získavajú ďalšie finančné prostriedky, alebo v prípade organizácií, ktoré sú zapojené do zastupiteľských procesov, ako sú predovšetkým organizácie na ochranu spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, organizácie na ochranu ľudských práv a organizácie, ktoré pôsobia v oblasti propagácie občianstva. o to viac, že pravidlá spolufinancovania len zvyšujú administratívnu záťaž organizácií občianskej spoločnosti a riziká, ktoré z toho vyplývajú z dôvodu rozmanitosti zmluvných a finančných pravidiel medzi darcami finančných prostriedkov.

6.24.

EHSV takisto veľmi oceňuje návrh, ktorý predložila Komisia vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách (24), aby sa v rámci oprávnených nákladov zohľadňoval čas, ktorý venujú dobrovoľníci, a aby sa uľahčilo zahrnutie nepeňažných príspevkov do spolufinancovania. Tento návrh je priamou odpoveďou na výzvu, ktorú EHSV vyjadril vo svojom stanovisku na tému Štatistické nástroje na posudzovanie dobrovoľníckej činnosti  (25). EHSV takisto víta správu Parlamentu, ako aj návrh Rady zaviesť výnimku z pravidla neziskovosti pre neziskové združenia. EHSV vyzýva inštitúcie EÚ, aby v súvislosti so spomínaným návrhom dospeli k dohode, a tak umožnili spravodlivo ohodnotiť čas, ktorý venujú dobrovoľníci.

6.25.

Transparentnosť prístupu a kontroly financovania by sa mala zlepšiť vďaka vymedzeniu jasných usmernení pre kontroly Komisie a v prípade financovania zahŕňajúceho viacerých darcov by sa mali zohľadniť hodnotenia ex ante a výber partnerov, ale treba tiež dodatočne zohľadniť overenia a audit ostatných darcov.

6.26.

Okrem toho by sa mal uľahčiť prístup verejnosti k sumám a predmetom financovania, a to prostredníctvom reformy systému finančnej transparentnosti Komisie, ktorý by mal zahŕňať ročné platby namiesto viacročných záväzkov a ktorý by mal byť vďaka harmonizácii rôznych programových databáz spoľahlivejší. MVO by zároveň mali naďalej uplatňovať najprísnejšie normy pre vlastné podávanie správ v oblasti transparentnosti.

6.27.

Komisia by napokon mala zabezpečiť, aby sa medzi jednotlivými generálnymi riaditeľstvami a organizáciami občianskej spoločnosti rozvíjal konštruktívny a nepretržitý dialóg s cieľom preskúmať osvedčené aj nesprávne postupy a vytvoriť koherentnejší prístup.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/16

Spravodajca:

Tom JONES

1.1.

EHSV sa domnieva, že aj napriek oslabenej rovnováhe medzi štruktúrou obyvateľov a tradičnou hospodárskou činnosťou v mnohých obciach a malých mestách, sú dostatočne preukázané osvedčené postupy na to, aby sme boli optimistickí, pokiaľ ide o udržateľnú budúcnosť v mnohých, aj keď nie vo všetkých vidieckych sídlach. Takéto sídla môžu fungovať ako katalyzátory rozsiahlejšej obnovy a udržateľného rozvoja vidieka.

1.2.

Tento optimizmus je však podmienený udržateľným holistickým úsilím zapájajúcim ľudí a finančné zdroje na všetkých úrovniach riadenia a vo všetkých troch sektoroch, to jest v súkromnom, verejnom a občianskom sektore.

1.3.

EHSV v plnej miere podporuje iniciatívu Európskej komisie na podporu inteligentných obcí (Smart Villages Initiave), najmä z dôvodu prísľubov týkajúcich sa spolupráce medzi riaditeľstvami. Programy rozvoja vidieka, ktoré spravuje GR AGRI spolu s členskými štátmi, majú mimoriadny význam, no nikdy nebudú môcť investovať dostatok zdrojov do tejto iniciatívy bez podpory ostatných verejných investícií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. EHSV podporuje nové stanovisko Výboru regiónov o inteligentných obciach (1).

1.4.

Rýchle širokopásmové pripojenie – v rámci mobilných aj pevných sietí – má zásadný význam pre inteligentne rozvinuté obce a mestá, aby mohli vôbec dúfať v hospodársky a sociálny rozvoj, a musí byť v plnej miere dostupné, tak ako sa to zaručuje v posúdení vplyvu na vidiecke oblasti, na ktoré sa poukazuje vo vyhlásení Cork 2.0 z roku 2016.

1.5.

Pokiaľ ide o využívanie technologických výhod, verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj starostlivosti o deti by mali byť prístupné, integrované a inovatívne.

1.6.

Orgány územného plánovania vo vidieckych oblastiach by mali presadzovať proces, ktorý umožní obnovu nadbytočných budov v obciach a malých mestách, čím sa zaistia nízke daňové sadzby pre začínajúce podniky a kompenzačné príspevky z maloobchodných projektov na okraji miest. Pri sprístupňovaní takýchto obnovených budov treba prihliadať na potreby miestnych mimovládnych organizácií, ako aj súkromného a verejného sektora.

1.7.

Ďalšiu výzvu predstavuje slabá dopravná prepojenosť. Preto sa odporúča presadzovať spoločné využívanie dopravy a autobusy a vozidlá vo vlastníctve spoločenstva v oblastiach, z ktorých sa súkromný sektor stiahol.

1.8.

Tam, kde je to možné, by sa zamestnávatelia mali povzbudzovať, aby podporovali prácu na diaľku a využívali potenciálne výhody partnerstiev medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. V tejto súvislosti je veľmi dôležitý prínos agroturizmu a vidieckeho cestovného ruchu, činnosti spojené so zdravím a vytváranie značiek poľnohospodárskych a remeselných výrobkov, ako aj rozširovanie ponuky kultúrnych a historických podujatí. Prostredníctvom podpory programu rozvoja vidieka môžu podnikatelia ľahšie prilákať investície zvonku a rozvíjať a predávať produkty s pridanou hodnotou.

1.9.

Správa vecí verejných na najnižšej miestnej úrovni je vnútroštátnou alebo regionálnou záležitosťou. Obce a malé mestá však musia dostať väčšie právomoci a mať lepší prístup k finančným zdrojom, aby mohli podporovať a realizovať predstavy svojich obyvateľov.

1.10.

Zástupcovia iniciatívy Spoločenstva pre rozvoj vidieka (LEADER) a miestne akčné skupiny by mali dostať plnú podporu, pokiaľ ide o stimulovanie miestneho rozvoja pri zakladaní a rozširovaní súkromných aj neziskových podnikov, a pokiaľ ide o ich úsilie posilňovať a zaisťovať angažovaného a pozitívneho spoločenského ducha. Toto úsilie sa na základe lepšej spolupráce môže posilňovať prostredníctvom miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD).

1.11.

Najmä obyvatelia obcí a malých miest by mali rozvíjať zmysel pre spoločenstvo, čo nabáda na to, aby sa oni sami chopili iniciatívy. Školy a miestni školitelia by mali propagovať kroky vedúce k prevzatiu zodpovednosti. Noví lídri potrebujú rozsiahlu podporu poradenských agentúr a mimovládnych organizácií, ktoré majú prístup k osvedčeným postupom a podobným relevantným iniciatívam.

1.12.

Rozvíjajúce sa inteligentné obce by sa mali prezentovať ako príklady na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Inštitúcie EÚ a jej zainteresované strany by mali každoročne organizovať oslavy určené na propagáciu úspešných a súdržných obcí a malomestských spoločenstiev.

1.13.

V záujme posilnenia a rozvoja skutočného pocitu partnerstva medzi mestami alebo veľkými mestami a ich susednými obcami EHSV podporuje odporúčania uvedené v dokumente združenia Rurality-Environment-Development (R.E.D.) (2) z roku 2016 s názvom Making Europe Grow with its Rural Territories (Rast pre Európu prostredníctvom jej vidieckych oblastí) a pilotný projekt organizácie Carnegie Trust pre partnerstvá miest. Na mestské/vidiecke partnerstvá by sa mali uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja a obehového hospodárstva.

1.14.

Výbor podporuje výzvu uvedenú v Európskom vidieckom manifeste, ktorý bol prijatý na druhom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v novembri 2015, zameranú na posilnenie spolupráce medzi občanmi, organizáciami a orgánmi vo vidieckych a mestských oblastiach s cieľom získať plný prospech zo sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vzťahov, ktoré takáto spolupráca môže priniesť, a na intenzívnu výmenu názorov a osvedčených postupov medzi zúčastnenými subjektmi vo vidieckych a mestských oblastiach.

1.15.

EHSV odporúča, aby Európska investičná banka vytvorila systémy podpory prispôsobené malým súkromným aj sociálnym vidieckym podnikom vrátane družstiev, tak ako to prisľúbila vo svojom programe na obdobie 2017 – 2019.

1.16.

Európskej rade mladých poľnohospodárov (CEJA) a ostatným orgánom zastupujúcim mládež by sa mala poskytnúť podpora pri vytváraní fór mládeže v miestnych spoločenstvách, ktoré budú stimulovať prijímanie opatrení zameraných na ich potreby a očakávania. Mládež musí zohrávať dôležitejšiu úlohu, pokiaľ ide o rozvíjanie hospodárskych a sociálnych riešení, pričom odbornú prípravu, mentorstvo a finančnú podporu treba prispôsobiť ich očakávaniam.

1.17.

Cieľ č. 11 v zozname cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý prijala OSN, odkazuje na mestá a spoločenstvá. Udržateľné obce a malé mestá by sa mali zahrnúť medzi „spoločenstvá“.

1.18.

Kultúrne hodnoty, ktoré sa nachádzajú v obciach a malých mestách, by mali zaujímať popredné miesto v oblasti propagácie, a pokiaľ ide o iniciatívy počas európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018. Dôležitú úlohu pri podpore tradícií a kultúry môžu zohrať starší obyvatelia vidieka, a preto im treba vytvoriť podmienky na aktívne pôsobenie v tejto oblasti.

1.19.

Výbor odporúča, aby sa „osvedčené postupy“ vymieňali na všetkých úrovniach. Deje sa to už prostredníctvom Európskej siete pre rozvoj vidieka (ENRD), Európskeho združenia LEADER pre rozvoj vidieka (ELARD), Európskej rady pre dedinu a malé mestá (Ecovast) a programu hospodárskych reforiem (ERP), a nachádzajú sa aj v publikácii The best Village in the World (Najlepšia obec na svete) (3).

2.1.

Vidiecke oblasti sú dôležitou súčasťou Európy, od ktorých závisia významné hospodárske sektory ako poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Spoločenstvá v malých mestách a obciach sú súčasťou týchto vidieckych oblastí a vždy boli miestami, kde ľudia žijú a pracujú.

2.2.

Malé mestá vo vidieckych oblastiach sú centrami pre okolité obce a osady. Na druhej strane, malé mestá sa nachádzajú v blízkosti veľkých mestských oblastí. Všetky sú od seba navzájom závislé. Sú nevyhnutnými partnermi v rámci mestských/vidieckych partnerstiev. Ide o koncepciu, ktorú podporujú GR REGIO (4) a OECD, v rámci ktorej majú obaja partneri rovnaké postavenie, pokiaľ ide o riadenie a plánovanie svojej budúcnosti. Obce a malé mestá čelia v celej Európe mnohým výzvam hospodárskej aj sociálnej povahy a musia naďalej vyvíjať úsilie, aby sa prispôsobili každodenným okolnostiam, ktoré so sebou prináša moderná doba.

2.3.

Spolu s obcami a malými mestami, v ktorých prevláda poľnohospodárska a lesohospodárska činnosť, sú „chrbtovou kosťou“ vidieckych oblastí a poskytujú pracovné miesta, služby a vzdelávanie pre ne samotné, ako aj pre okolité obce a osady. Malé mestá zas tvoria zázemie väčších miest a veľkomiest. To vytvára väzby medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ktoré sú charakteristické pre každý región. Mestské a vidiecke oblasti si navzájom poskytujú služby, pričom mestské oblasti sú závislé od vidieckych oblastí, pokiaľ ide o dodávky potravín, a sú odbytovým trhom pre produkty z vidieka, zatiaľ čo vidiecke oblasti ponúkajú obyvateľom miest oddych a pokoj.

2.4.

V mnohých vidieckych oblastiach existuje tradične silný pocit „spolupatričnosti“ k spoločenstvu. Táto tradícia sa vytráca a mnohé odľahlejšie vidiecke oblasti sa vyľudňujú a upadajú.

3.1.

Vidiecke spoločenstvá už niekoľko desaťročí čelia výzvam v spojitosti s tým, že mnohé služby sa majú centralizovať z dôvodu úspor z rozsahu, zmien v oblasti dopravy a cestovania, ako aj spôsobu života ľudí v modernom veku. Miestne firmy poskytujúce služby sa sťahujú z vidieckych spoločenstiev a mnohé obchody, banky, pošty a malé vidiecke školy sa zatvárajú.

3.2.

Nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach je skrytá, pretože jej miera je v porovnaní s počtom osôb, ktoré sú bez práce v mestských oblastiach, nízka. Tieto oblasti však čelia aj ďalšiemu problému, ktorým je prístup k pomoci zo strany úradov práce, ktoré sídlia v mestách, a sú často ťažko dostupné z dôvodu obmedzenej verejnej dopravy na vidieku. Nezamestnanosť môže byť nízka aj z toho dôvodu, že veľa mladých ľudí odišlo s cieľom absolvovať odbornú prípravu, vzdelávať sa alebo sa zamestnať, a tí ktorí zostali, pracujú za nízku mzdu.

3.3.

Verejné financie, ktoré sú veľmi dôležité pre podporu vidieckych spoločenstiev, pociťujú zvyšujúce sa požiadavky na rozpočty v dôsledku všeobecného nárastu životných nákladov a zvýšených nákladov na poskytovanie služieb.

3.4.

Investície do výstavby ciest a diaľnic nabádajú na využívanie súkromného vozidla, ako najrýchlejšieho spôsobu ako sa dostať do práce. Ľudia dnes oveľa ochotnejšie cestujú na väčšie vzdialenosti, čo však viedlo k tomu, že sú menej závislí od zamestnania alebo služieb poskytovaných v ich miestnych spoločenstvách.

3.5.

Nákupné správanie ľudí sa zmenilo. Často nakupujú tam, kde pracujú, teda väčšinou v meste alebo veľkomeste, a nie vo svojej obci alebo malom meste. Taktiež často nakupujú online a tovar si nechávajú doručiť domov prostredníctvom zásielkovej služby. To všetko prispelo k zániku miestnych obchodov.

3.6.

Mladí ľudia odchádzajú z vidieckych oblastí, aby mohli absolvovať odbornú prípravu, vzdelávať sa a aby si našli prácu v mestách. Bez zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach je ťažké prilákať ich späť do vidieckych spoločenstiev. Je naliehavo potrebné, aby bol zohľadnený hlas mladých ľudí, ktorý musí byť v centre miestnej demokracie. Organizácie zastupujúce mladých ľudí by mali dostať podporu a povzbudzovať v tom, aby sa zúčastňovali na riadení. Takisto hospodárske a sociálne agentúry by mali zabezpečiť, aby ich poradenstvo a finančná podpora boli zamerané aj na mladých ľudí.

3.7.

Medzigeneračná súdržnosť je oslabená z dôvodu nevyváženého pomeru vekových skupín. Dostupnosť prispôsobených opatrení v oblasti zamestnanosti, škôl a zariadení starostlivosti o deti a cenovo dostupné bývanie vo vidieckych oblastiach má zásadný význam, aby mohli mladí ľudia a rodiny s deťmi zostať vo vidieckych spoločnostiach alebo sa do nich vrátiť. Obyvatelia obcí majú niekedy iný názor na miestnu hospodársku činnosť. Na dosiahnutie rovnováhy medzi pokojným životom a primeranými iniciatívami na vytvorenie pracovných miest je potrebný dialóg a porozumenie.

4.1.

Iniciatíva Európskej komisie na podporu inteligentných obcí má zásadný význam najmä z toho dôvodu, že sľubuje vzájomnú spoluprácu medzi riaditeľstvami. Program GR AGRI na rozvoj vidieka nikdy nebude môcť investovať dostatok zdrojov do tejto iniciatívy bez podpory ostatných GR a bez verejných investícií na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Táto pilotná iniciatíva sa po posúdení musí zahrnúť do každej novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a nových regionálnych programov a treba ju realizovať tak, aby zahŕňala malé mestá, ako súčasť obnovy vidieka.

4.2.

Širokopásmové pripojenie má zásadný význam pre všetky vidiecke oblasti. Zlepšenie širokopásmového pokrytia – v rámci mobilných aj pevných sietí – by mohlo prispieť k rozvoju širokej škály činností, a to nielen, pokiaľ ide o rozvoj podnikov a schopnosti pracovať z domu, ale aj kvalitu každodenného života ľudí. Umožnil by sa tým rozvoj vzdelávania online, prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti a uvádzanie online služieb na trh. Osvedčené postupy ukazujú, že spoločenstvá profitujú z lepšieho prístupu k internetu vo vidieckych oblastiach. Malo by sa sprístupniť základné vzdelávanie, ktoré by umožnilo najmä starším občanom používať internet.

4.3.

Tam, kde je to možné, by sa zamestnávatelia mali povzbudzovať, aby podporovali prácu na diaľku a využívali potenciálne výhody partnerstiev medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Prostredníctvom podpory programu rozvoja vidieka môžu podnikatelia ľahšie prilákať investície zvonku a rozvíjať a predávať produkty s pridanou hodnotou, ako napr. potraviny, nápoje, prírodné a historické dedičstvo, kultúrne, zdravotné a rekreačné aktivity, pričom sa zároveň zabezpečí kontinuita vidieckych remesiel a zručností.

4.4.

Verejné služby v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zdravotnej a sociálnej starostlivosti by mali byť integrované, skupinové a inovatívne, pokiaľ ide o využívanie technologického pokroku, aby sa zabránilo diskriminácii a vylúčeniu najmä starších a dospievajúcich obyvateľov na vidieku. Geograficky rozptýlené štátne úrady by mohli slúžiť ako príklad pre znižovanie saturácie a znečisťovania miest a mestských oblastí a zároveň podporovať zmysel pre spravodlivý prístup k vidieku. Miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri plánovaní zameranom na vidiecke oblasti a zabezpečovaní pozitívnych opatrení v rámci vidieckych spoločenstiev v záujme zabezpečenia a podpory ich budúcnosti. Úrady sa môžu deliť o jednu budovu, resp. nevyužívané budovy sa môžu prispôsobiť novému obchodnému využitiu, pričom sa vytvárajú pracovné miesta, ktoré môžu ponúkať príležitosti pre väčší počet hospodárskych aktivít. Pri sprístupňovaní takýchto obnovených budov treba prihliadať na potreby miestnych mimovládnych organizácií, ako aj súkromného a verejného sektora.

4.5.

Malo by sa vyvíjať úsilie zamerané na rozvíjanie skutočného zmyslu pre partnerstvo medzi mestami resp. veľkomestami a ich susednými sídlam, aby partneri za vzájomne prijateľných podmienok rozvíjali zmysel pre spolupatričnosť, značku alebo spoločné investície. Združenie R.E.D. v spolupráci s ostatnými organizáciami v roku 2016 odporučilo vypracovať európsku politickú stratégiu pre vidiecke územia do roku 2030 (5). Ďalším príkladom je pilotný projekt organizácie Carnegie Trust pre partnerstvá miest. Na mestské/vidiecke partnerstvá by sa mali uplatňovať zásady trvalo udržateľného rozvoja a obehového hospodárstva.

4.6.

Na druhom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v novembri 2015 bol prijatý Európsky vidiecky manifest. Sieť Európskeho vidieckeho parlamentu s partnermi v 40 krajinách sa zaoberá témami vymedzenými v manifeste. Európsky vidiecky parlament podporuje „posilnenú spoluprácu medzi občanmi, organizáciami a orgánmi vo vidieckych a mestských oblastiach s cieľom získať plný prospech zo sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vzťahov, ktoré takáto spolupráca môže priniesť, ako aj intenzívnu výmenu názorov a osvedčených postupov medzi zúčastnenými subjektmi vo vidieckych a mestských oblastiach.“ Všetci partneri sa zaoberajú rôznymi témami (napr. malé mestá, udržateľné služby a infraštruktúra, integrovaný rozvoj vidieka a LEADER/CLLD), ktoré budú všetky zahrnuté do správy, ktorá bude predložená a bude predmetom diskusie na treťom zasadnutí Európskeho vidieckeho parlamentu v októbri 2017 vo Venhorste v Holandsku.

4.7.

Európska investičná banka by mala vytvoriť systémy podpory prispôsobené malým súkromným aj sociálnym vidieckym podnikom vrátane družstiev, tak ako to prisľúbila vo svojom programe na obdobie 2017 – 2019. Názorným príkladom jej podpory je podnik Niki’s Sweets v Agrose v pohorí Troodos na Cypre.

4.8.

Dobrovoľnícky sektor je veľmi aktívny vo vidieckych oblastiach, pomáha koordinovať činnosti a poskytuje pomoc ľuďom pri spoločnej práci. Sociálne a komunitné podniky, ako napr. 300 sociálno-hospodárskych spoločností v Dánsku, ktoré sú oprávnené používať značku RSV (Registreret Socialøkonomisk Virksomhed – registrovaná sociálno-hospodárska spoločnosť), alebo kaviareň Cletwr v strednom Walese, v narastajúcej miere prispievajú k nahrádzaniu verejných a súkromných služieb, ktoré boli zrušené. Ich práca je v súlade s koncepciou sociálnej zodpovednosti podnikov. Pri vytváraní a zachovaní udržateľnosti sociálnych a komunitných spoločností je dôležitá podpora a poradenstvo organizácií, ako je Plunkett Foundation.

4.9.

Obyvatelia obcí a malých miest predstavujú všetky sféry života a všetci potrebujú mať hlas vo svojom miestnom spoločenstve. Najnižšia úroveň verejnej správy, t. j. obecné rady alebo (malé) obce, by sa mali zapájať do rozhodovania na miestnej úrovni a mali by sa posilniť a dostať právomoci, aby mohli uspokojovať túto potrebu. Ľudia sú hrdí na svoje miestne spoločenstvá, čo sa môže uznať a využiť ako nástroj na povzbudzovanie ostatných, aby sa zapájali. Podnikatelia na dôchodku a osoby, ktoré pracovali vo verejnom alebo občianskom sektore, môžu ponúknuť mnohé zručnosti. Európske a miestne programy vytvárajú projekty, ktoré podporujú miestne partnerstvá zamerané na rozvoj ich obce alebo malého mesta, a mnoho miestnych podnikateľov vzišlo z tohto procesu. Prišli z rôznych sektorov a stali sa vyslancami svojho spoločenstva.

4.10.

Obce a malé mestá sú dôležitou súčasťou európskej kultúry. Často si zachovávajú svoje miestne zvyky a tradície. Tieto vidiecke sídla sú väčšinou „historické“ a ich architektúra odráža miestne stavebné materiály a štýly v priebehu mnohých storočí. V centrách malých miest sa väčšinou udržalo viac miestnych podnikov a neboli pohltené štandardnou fasádou požadovanou obchodnými reťazcami, tak ako je to v centrách väčších miest. Malé vidiecke sídla sú tiež úzko prepojené s krajinou, v ktorej sa nachádzajú, čo je vo veľkej miere súčasťou atmosféry obce a malého mesta a odzrkadľuje ich veľmi rôznorodý pôvod – obranná poloha na kopci, miesta na prebrodenie rieky, sídla pri prameňoch, na brehoch jazier, ostrovoch, na pobreží, atď. Kultúrne hodnoty v obciach a malých mestách by mali zaujímať popredné miesto pri propagácii Európskeho roku kultúrneho dedičstva 2018 a iniciatív, ktoré sa budú konať v jeho rámci. Dôležitú úlohu pri podpore tradícií a kultúry môžu zohrať starší obyvatelia vidieka, a preto im treba vytvoriť podmienky na aktívne pôsobenie v tejto oblasti.

4.11.

Tieto obce a malé mestá majú cenné aktíva, ktoré môžu uplatniť, s cieľom pomôcť zachovať alebo zlepšiť miestne ekonomiky. Sú prepojené s miestnym poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a výrobou energie, ako aj s agroturistikou a vidieckym cestovným ruchom, aktivitami týkajúcimi sa zdravia, kultúrnymi festivalmi, ochranou životného prostredia a vzdelávaním. Existujú stovky príkladov z celej Európy, ktoré možno nasledovať, ako napríklad Kozárd v Maďarsku a Alston Manor v Anglicku. Správa organizácie Ecovast s názvom Význam malých miest je takisto hodnotným príspevkom, pokiaľ ide o popis a pochopenie významu úlohy, ktorú zohrávajú obce a malé mestá.

4.12.

Budúce politiky v oblasti rozvoja vidieka, ktoré boli s nadšením schválené na konferencii Cork 2.0 v septembri 2016, by mali členským štátom a regiónom pomôcť vytvoriť podporné politiky pre rozvoj vidieka a povzbudzovať realizáciu projektov v rámci európskych programov. Vykonanie posúdenia vplyvu na vidiecke oblasti, ktoré sa popisuje vo vyhlásení Cork 2.0, má zásadný význam pre EÚ, členské štáty a regióny.

4.13.

Metodika LEADER a miestny rozvoj vedený komunitou financované EÚ poskytujú vidieckym spoločenstvám pomocné nástroje na posilňovanie a získavanie právomocí. Zástupcovia iniciatívy LEADER a miestne akčné skupiny môžu podporovať snahy zakladať a rozširovať súkromné a neziskové podniky a posilňovať a zaisťovať angažovaného a pozitívneho spoločenského ducha. Iniciatívu LEADER do roku 2014 podporoval Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka, ale od roku 2015 môžu túto metodiku uplatňovať aj iné štrukturálne a investičné fondy prostredníctvom financovania z viacerých fondov v spolupráci s miestnym rozvojom vedeného komunitou (CLLD). Táto skutočnosť si vyžaduje lepšiu spoluprácu a príklady osvedčených postupov možno nájsť v IRD Duhallow, SECAD v grófstve Cork a PLANED vo Walese, ktoré realizujú miestny rozvoj vedený komunitou zdola nahor už mnoho rokov.

4.14.

V rámci európskych programov existuje množstvo projektov na rozvoj vidieka, ktoré dobre prezentujú veľkú rozmanitosť osvedčených postupov v malých mestách a obciach. Osvedčené postupy poukazujú aj na potrebu a hodnotu sprostredkovateľov podporujúcich podnikateľov a malé skupiny.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/22

Spravodajca:

Cillian LOHAN

1.1.

V rámci koncepcie klimatickej spravodlivosti sa globálna zmena klímy chápe aj ako politická a etická otázka, nielen vyslovene environmentálna otázka. Zvyčajne sa poníma v globálnom kontexte vzájomnej priestorovej a časovej závislosti a uznáva sa v nej, že tí najzraniteľnejší a najchudobnejší v spoločnosti musia často znášať najväčší vplyv následkov zmeny klímy, a to aj napriek tomu, že práve tieto skupiny sú najmenej zodpovedné za emisie, ktoré zmenu klímy spôsobujú. V širšom zmysle sa v tomto stanovisku v rámci klimatickej spravodlivosti považuje za potrebné zaoberať otázkou spravodlivosti v súvislosti s často neprimeraným vplyvom zmeny klímy na občanov a komunity v rozvojových aj rozvinutých hospodárstvach.

1.2.

EHSV sa domnieva, že všetci občania majú právo na zdravé a čisté životné prostredie, ako aj právo očakávať, že vlády prevezmú zodpovednosť za záväzky svojich štátov a za vnútroštátne stanovené príspevky na základe Parížskej dohody týkajúce sa faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a nebezpečenstiev vyplývajúcich zo zmeny klímy a uznajú nielen zjavnejšie environmentálne a ekonomické aspekty, ale aj spoločenský dosah.

1.3.

EHSV navrhuje začať diskusiu o charte EÚ o právach súvisiacich s klímou, ktorá by zahŕňala práva občanov a prírody v súvislosti s výzvami týkajúcimi sa krízy vyvolanej globálnou zmenou klímy. EHSV uznáva vedúcu úlohu EÚ pri presadzovaní stabilného a spravodlivého medzinárodného režimu v oblasti klímy a vyzýva inštitúcie EÚ a národné vlády, aby preskúmali uplatňovanie zásad klimatickej spravodlivosti na všetkých úrovniach: celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a komunitnej. Proces európskeho semestra by sa mohol použiť ako nástroj na dosiahnutie tejto ambície. Klimatická spravodlivosť sa týka spravodlivosti pre ľudí aj pre životné prostredie, od ktorého sme závislí, pričom obe otázky sú navzájom prepojené. EHSV v tejto súvislosti pripomína dve nedávne iniciatívy: globálny pakt o životnom prostredí a projekt všeobecnej deklarácie práv ľudstva.

1.4.

Systémy výroby a spotreby sa musia zmeniť tak, aby sa prispôsobili zmene klímy a zmierňovali ju. Tento prechod sa bude musieť uskutočniť na celom svete a v rámci jednotlivých odvetví, pričom EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu. Je potrebné identifikovať a náležite podporiť najzraniteľnejšie podnikateľské sektory a najzraniteľnejších pracovníkov. V tejto transformácii treba podporovať najmä potravinové systémy a ich príslušné zainteresované strany. Udržateľná spotreba potravín sa musí začať v počiatočnej fáze prípravy pôdy a riadenia prírodných systémov, aby sa zabezpečil základný stavebný kameň pre získavanie potravín. EÚ by mala poskytnúť jasné vedenie v súvislosti s podporou trvalo udržateľného riadenia a ochrany pôdy.

1.5.

Silu spotrebiteľov pri dosahovaní prechodu možno využiť len vtedy, ak budú mať spotrebitelia možnosť zvoliť si udržateľné etické alternatívy, ktoré by neviedli k výraznému zníženiu pohodlia alebo kvality z hľadiska služieb, použitia alebo dostupnosti. Uskutočniteľné alternatívy pre spotrebiteľov môžu vychádzať z nových hospodárskych modelov, ako je napr. digitálne, kolaboratívne a obehové hospodárstvo, a takisto sa môžu vypracovať na základe medzinárodnej spolupráce v oblasti globálneho, resp. sektorového prechodu na tieto modely.

1.6.

Na zabezpečenie infraštruktúry a primeranej podpory pre spotrebiteľov, ktorí by chceli viesť životný štýl spôsobujúci nízke emisie oxidov uhlíka, by sa mali využívať podporné mechanizmy vrátane verejných prostriedkov a ekonomických nástrojov a stimulov, a to vrátane pomoci pri hradení vyšších nákladov na etické/dlhodobé/udržateľné tovary a služby, pričom by sa malo zároveň zaručiť, že sa tým neohrozí konkurencieschopnosť.

1.7.

Musí sa zmapovať presun pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve a čo najskôr sa musia identifikovať príležitosti. Vďaka tomu bude možné navrhnúť a uplatňovať efektívne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pracovníci budú chránení a že sa pri spravodlivom prechode zachová ich kvalita života.

1.8.

EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskeho strediska pre monitorovanie chudoby (1), ktoré by spojilo všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele energetickej chudoby. Spravodlivosť pre všetkých občanov znamená zabezpečiť dodávku ekologickej, cenovo dostupnej a prístupnej energie pre každého.

1.9.

EHSV vyzýva na ukončenie dotovania fosílnych palív a zmenu smerom k podpore prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov.

1.10.

Účinné politiky v oblasti udržateľnosti závisia od zabezpečenia toho, že opatrenia na podporu tohto prechodu budú jasne stanovené, prioritné a náležite financované. EÚ musí zároveň začať veľmi komplexné medzinárodné rokovania zamerané na dosiahnutie globálnej dohody, ktorou by sa mohli zmierniť príčiny zmeny klímy a podporiť udržateľnejší model svetového hospodárstva.

2.1.

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy vychádza z pracovného plánu Strediska pre monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja na rok 2017. Klimatická spravodlivosť je témou, ktorá nás všetkých ovplyvňuje, ale na úrovni EÚ sa v súvislosti s ňou vykonáva málo opatrení. Pre EHSV je to príležitosť prevziať vedúcu úlohu a predložiť prvé návrhy najmä v súvislosti s Európou. Mnohé aspekty klimatickej spravodlivosti sa musia ešte do hĺbky prediskutovať, napríklad otázka globálneho a individuálneho prideľovania emisných kvót.

2.2.

EHSV chce zaujať inštitucionálne postavenie s cieľom poskytnúť pohľad organizovanej občianskej spoločnosti EÚ v rámci diskusie o vplyve zmeny klímy a spôsobe, ako sa najlepšie vyrovnať s týmto vplyvom spravodlivým a primeraným spôsobom.

2.3.

Vzhľadom na medzinárodne prijaté ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížsku dohodu a skutočnosť, že dôsledky zmeny klímy sú už citeľné, musíme o to naliehavejšie uplatňovať klimatickú spravodlivosť, a to prostredníctvom konkrétnych opatrení.

3.1.

V rámci koncepcie klimatickej spravodlivosti sa globálna zmena klímy chápe aj ako politická a etická otázka, nielen vyslovene environmentálna otázka. Uznáva sa v nej, že tí najzraniteľnejší a najchudobnejší v spoločnosti musia často znášať najväčší vplyv následkov zmeny klímy. Táto koncepcia sa zvyčajne vníma v globálnom kontexte vzájomnej priestorovej a časovej závislosti, a to so zameraním na zodpovednosť krajín, ktorých rozvoj bol založený na využívaní prírodných zdrojov.

3.2.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja idú nad rámec svojich predchodcov (miléniových rozvojových cieľov) a uznávajú vzájomnú zodpovednosť, stotožnenie sa s danými cieľmi, spoločný postup a potrebu inkluzívnych participatívnych postupov. EHSV uznáva vedúcu úlohu EÚ pri presadzovaní stabilného a spravodlivého medzinárodného klimatického režimu a vyzýva inštitúcie EÚ a národné vlády, aby preskúmali uplatňovanie zásad klimatickej spravodlivosti na všetkých úrovniach: celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a komunitnej. Proces európskeho semestra by sa mohol použiť ako nástroj na dosiahnutie tejto ambície. Preto sa v tomto stanovisku v rámci klimatickej spravodlivosti považuje za potrebné zaoberať otázkou spravodlivosti v súvislosti s často neprimeraným vplyvom zmeny klímy na občanov a komunity v rozvojových aj rozvinutých hospodárstvach.

3.3.

Problematickým aspektom je odpor voči politikám v oblasti zmeny klímy, ktoré sa vnímajú ako penalizácia bežného občana, určitých odvetví (napr. agropotravinárstva alebo dopravy) alebo komunít a jednotlivcov závislých od fosílnych palív, a to aj napriek prínosu týchto politík.

3.4.

Rôzne politické iniciatívy sa zameriavajú na sektory a oblasti, ktoré sú výrazne ovplyvnené klimatickými výzvami, napríklad zdravotníctvo, doprava, poľnohospodárstvo a energetika. Klimatická spravodlivosť môže poskytnúť komplexný integrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí, aby sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo dosiahol primeraným a spravodlivým spôsobom.

3.5.

Je dôležité poznamenať, že klimatická spravodlivosť sa netýka len tých, ktorí sú priamo zasiahnutí vplyvmi zmeny klímy, ale aj tých, ktorí sú zasiahnutí faktormi ovplyvňujúcimi zmenu klímy prostredníctvom závislosti od tovaru, služieb a životného štýlu, ktoré sú spojené s vysokými emisiami a nízkou efektívnosťou využívania zdrojov.

4.1.1.

EHSV sa domnieva, že všetci občania majú právo na zdravé a čisté životné prostredie, ako aj právo očakávať, že vlády prevezmú zodpovednosť za záväzky svojich štátov a za vnútroštátne stanovené príspevky na základe Parížskej dohody týkajúce sa faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a nebezpečenstiev vyplývajúcich zo zmeny klímy a uznajú nielen zjavnejšie environmentálne a ekonomické aspekty, ale aj spoločenský dosah.

4.1.2.

Pilier sociálnych práv EÚ má slúžiť ako sprievodca pre obnovený proces zbližovania smerom k lepším pracovným a životným podmienkam medzi členskými štátmi. Je založený na 20 zásadách, z ktorých mnohé budú ovplyvnené buď priamo zmenou klímy, alebo nepriamo potrebou prechodu na nové ekonomické modely.

4.1.3.

EHSV navrhuje začať v súvislosti s ľudskými a sociálnymi právami diskusiu o vypracovaní charty o právach súvisiacich s klímou. Táto charta by zahŕňala práva občanov a prírody v súvislosti s výzvami týkajúcimi sa krízy vyvolanej zmenou klímy. EHSV v tejto súvislosti pripomína Všeobecnú deklaráciu práv ľudstva, ktorej návrh vypracovala Corinne Lepage v roku 2015 pri príležitosti COP21.

4.1.4.

Práva prírody sa v súčasnosti uznávajú v rôznych krajinách sveta prostredníctvom legislatívneho postupu. Napríklad v Holandsku v roku 2015 mimovládna organizácia Urgenda vyhrala súdny spor proti vláde vo veci týkajúcej sa klímy. Holandský najvyšší súd dôsledne potvrdil zásadu, že vláda môže byť právne zodpovedná za to, že neprijala dostatočné opatrenia na predchádzanie predvídateľným ujmám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Podobné prípady sa pripravujú aj v Belgicku a v Nórsku. Okrem toho aj iniciatívy, ako je Globálny pakt pre životné prostredie, spustený 24. júna 2017, upozorňujú na to, že je potrebné spravodlivé globálne environmentálne riadenie, ktoré sa dosiahne tým, že sa prostredníctvom všeobecného, prierezového, univerzálneho nástroja doplnia „práva tretej generácie“.

4.1.5.

Je potrebné zabezpečiť, aby najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti nemuseli znášať nespravodlivé zaťaženie a aby sa náklady na prechod na ekonomický model reagujúci na zmenu klímy spravodlivo rozdelili v celej spoločnosti. Napríklad zásada „znečisťovateľ platí“ by sa mala uplatňovať na úrovni tých, ktorí vytvárajú znečistenie a majú z toho zisk, na rozdiel od úrovne koncového používateľa v prípadoch, keď neexistuje žiadna reálna alternatíva. Dôkladné a relevantné uplatňovanie tejto dôležitej zásady už EHSV preskúmal (2).

4.1.6.

V dôsledku množstva vysídlených osôb sa zvýšia rôzne druhy migrácie (vrátane klimatických utečencov) (3). Už sme boli svedkami slabej pripravenosti EÚ riešiť túto problematiku, ako aj otázku neprimeranej záťaže v jednotlivých členských štátoch. EHSV už zdôraznil, ako môžu nevyvážené hospodárske procesy v tejto súvislosti prispieť k destabilizácii (4).

4.1.7.

Na úrovni EÚ neexistuje žiadny samostatný nástroj, ktorý by sa vzťahoval na „osoby vysídlené z environmentálnych dôvodov“, ako sa zistilo v nedávnej štúdii Európskeho parlamentu o klimatických utečencoch. Smernica o dočasnej ochrane je politicky ťažkopádnym nástrojom na riešenie akéhokoľvek masového vysídľovania a EHSV podporuje postoj, že Lisabonskou zmluvou sa poskytuje dostatočne široký mandát na revíziu prisťahovaleckej politiky s cieľom upraviť štatút „osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov“.

4.2.1.

Systémy potravinárskej výroby a spôsoby stravovania sa zmenia, aby sa prispôsobili zmene klímy a zmierňovali ju. Všetci občania sú závislí od agropotravinárskeho sektora (napr. poľnohospodári, rodiny, osoby pôsobiace v dodávateľskom reťazci, spotrebitelia), a preto by sa prechodom na spoločnosť s nízkymi emisiami oxidov uhlíka malo zabezpečiť, aby sa postihnutým osobám poskytla v rámci tejto zmeny pomoc a podpora. Tento prechod sa navyše bude musieť uskutočniť na celom svete a v rámci jednotlivých odvetví, pričom EÚ môže zohrávať vedúcu úlohu.

4.2.2.

Zmena klímy predstavuje mimoriadne náročnú výzvu pre európske poľnohospodárstvo, ktoré je na jednej strane faktorom podnecujúcim túto zmenu a zároveň odvetvím, na ktoré má zmena klímy najväčší vplyv.

4.2.3.

Tento sektor sa musí nanovo definovať z hľadiska jeho príspevku k prirodzeným absorpčným systémom, ako sú napr. ekosystémové služby, ktoré dokážu zmierniť niektoré vplyvy zmeny klímy. Tie by sa mali uznať a verejné financovanie prostredníctvom SPP by malo smerovať k podpore týchto služieb, ktoré poľnohospodárstvo poskytuje popri dosahovaní svojho cieľa, t. j. produkcie potravín. Táto všeobecná koncepcia bola podporená v nedávno prijatom stanovisku (5).

4.2.4.

Udržateľná spotreba potravín sa musí začať v počiatočnej fáze prípravy pôdy a riadenia prírodných systémov, aby sa zabezpečil základný stavebný kameň pre získavanie potravín. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné začať diskusiu o potrebe rámcovej smernice o pôde a poskytnúť jasné vedenie v súvislosti s významom presadzovania udržateľného riadenia a ochrany pôdy (6). Na ochranu pôdy a jej úlohu v ekosystémových službách sa zameriava súčasné estónske predsedníctvo Rady EÚ (7).

4.2.5.

EHSV presadzuje koncepciu udržateľnej výroby a spotreby. Dosiahnutie konsenzu o potrebe zmeny postojov k spotrebe mäsa bude závisieť od určenia príležitostí a podporných opatrení potrebných na zabezpečenie spravodlivého prechodu pre tých, ktorí sú závislí od agropotravinárskeho sektora.

4.2.6.

Ide o sektor ovplyvnený aj faktormi ovplyvňujúcimi zmenu klímy, najmä svojou závislosťou od fosílnych palív, a to od produkcie potravín cez spracovanie až po prepravu a balenie. Politiky musia byť formulované vzhľadom na uzavretý charakter existujúceho agropotravinárskeho modelu a musia mapovať dosiahnuteľnú cestu k udržateľnej budúcnosti pre poľnohospodárov, ktorá bude šetrná ku klíme.

4.2.7.

Environmentálne politiky nemusia byť v rozpore s okamžitými potrebami poľnohospodárskeho sektora, ak sa považujú za uplatňovanie podporných mechanizmov na uľahčenie prechodu na spoločnosť s nízkymi emisiami oxidov uhlíka.

4.3.1.

Silu spotrebiteľov pri dosahovaní prechodu možno využiť len vtedy, ak budú mať spotrebitelia možnosť zvoliť si udržateľné etické alternatívy, ktoré by neviedli k výraznému zníženiu pohodlia alebo kvality z hľadiska služieb, použitia alebo dostupnosti. Uskutočniteľné alternatívy pre spotrebiteľov môžu vychádzať z nových hospodárskych modelov, ako je napr. digitálne, kolaboratívne a obehové hospodárstvo, a takisto sa môžu vypracovať na základe medzinárodnej spolupráce v oblasti globálneho, resp. sektorového prechodu na tieto modely.

4.3.2.

Zásada „znečisťovateľ platí“ sa príliš často uplatňuje nesprávne a poplatky sa vynucujú od spotrebiteľov, ktorí nemajú žiadnu dostupnú životaschopnú alternatívu. Spotrebitelia musia mať možnosť alternatívy predtým, než sa ceny budú môcť stať efektívnym nástrojom na presadzovanie zmeny správania v požadovanom smere.

4.3.3.

Daň z plastových tašiek je dobrým príkladom toho, ako spotrebitelia čelia malej dani, ale majú k dispozícii alternatívne možnosti – priniesť si vlastnú tašku alebo použiť škatuľu, ktorú poskytuje maloobchodník. Pri uplatňovaní takéhoto prístupu sa môže dosiahnuť rozsiahla zmena správania.

4.3.4.

Naproti tomu zdanenie fosílnych palív (napríklad benzínu) na úrovni spotrebiteľa môže spôsobiť nespokojnosť a presmerovanie disponibilného príjmu na palivo. Môže ďalej podnecovať sekundárny nezákonný trh a predovšetkým pritom zachovať zisky výrobcu znečisťujúcej látky. Situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že vo väčšine prípadov tieto dane neboli účelovo viazané. Občania majú pocit, že politiky v oblasti zmeny klímy sú spojené s nespravodlivým ukladaním sankcií tým, ktorí nemajú inú možnosť než prevádzkovať podnik v rámci hospodárstva fosílnych palív.

4.3.5.

Na zabezpečenie infraštruktúry a primeranej podpory pre spotrebiteľov, ktorí by chceli viesť životný štýl spôsobujúci nízke emisie oxidov uhlíka, by sa mali investovať podporné mechanizmy vrátane verejných prostriedkov a ekonomických nástrojov, a to vrátane pomoci pri hradení vyšších nákladov na etické/dlhodobé/udržateľné tovary a služby. To by sa mohlo uskutočňovať formou verejno-súkromných partnerstiev. Automobilový priemysel je dobrým praktickým príkladom postupov spätného financovania výrobcov na zlepšenie prístupu spotrebiteľov k novým automobilom. Podobné typy podporných systémov by sa mohli ponúkať aj v iných sektoroch, napríklad pri bielej technike a dodatočnej modernizácii domácnosti alebo podnikov.

4.3.6.

Existuje rozpor z hľadiska klímy vo využívaní verejných prostriedkov na podporu a investovanie do systémov a infraštruktúr, ktoré zvyšujú závislosť konečného spotrebiteľa od faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy a súbežne sa snažia obmedziť a zvládať dosah zmeny klímy. Spotrebitelia znášajú dôsledky tejto situácie ako prví. Možnosť voľby medzi zaplatením vyššej ceny namiesto možností spôsobujúcich znečistenie alebo možnosti zaobísť sa bez daného tovaru či služby nie je „spravodlivá“ voľba, ktorá sa má občanom ponúknuť.

4.3.7.

Je rozšírený názor, že udržateľný životný štýl a udržateľné rozhodnutia v oblasti spotreby sú zlučiteľné len s vysokým disponibilným príjmom. Voľby, ktoré sú etické, šetrné ku klíme a udržateľné, nie sú prístupné všetkým v rovnakej miere. Politický rámec, ktorý by spochybnil tento názor a zvýšil dostupnosť pre všetkých spotrebiteľov, by mal podporiť takú tvorba cien, v ktorej by boli zahrnuté klimatické náklady (vrátane intenzity využívania zdrojov) na tovar a služby.

4.3.8.

Právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa sú staršie než uznanie udržateľnej spotreby za základné právo spotrebiteľa zo strany OSN z roku 1999, a preto sa v nich toto uznanie neuvádza (8). EHSV opakuje svoju výzvu na uplatňovanie politiky udržateľnej spotreby. To je obzvlášť dôležité v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja a iniciatívy v oblasti obehového hospodárstva.

4.3.9.

Bez alternatívnej voľby nemá spotrebiteľ inú možnosť, než žiť v chudobe, robiť nesprávne rozhodnutia, rozhodnutia ohrozujúce zdravie či neudržateľné rozhodnutia, čím sa uňho vyvinie odpor voči „environmentálnym“ politikám, ktoré sú vnímané tak, že penalizujú koncových používateľov. Na druhej strane tí, ktorí z tohto systému ťažia, neplatia, ale zarábajú viac peňazí, a tak sa pod maskou environmentálnej politiky zvyšuje nerovnosť, čo je v rozpore so zásadami udržateľnosti.

4.4.1.

Je nevyhnutné chrániť počas transformácie všetkých pracovníkov, a to tak osoby s nízkou kvalifikáciou alebo neprenosnými zručnosťami, ako aj osoby na pracovných miestach, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Je potrebné identifikovať a náležite podporiť najzraniteľnejšie sektory a najzraniteľnejších pracovníkov. Automatizácia pracovných miest v rámci nízkouhlíkového hospodárstva môže viesť k rušeniu určitých pracovných miest (9).

4.4.2.

Medzi možnosti na dosiahnutie tejto ochrany patria rekvalifikácia a vzdelávanie. Pracovníci, ktorých pracovné miesta zaniknú v dôsledku zmeny klímy alebo v dôsledku potreby ukončiť závislosť od faktorov ovplyvňujúcich zmenu klímy, by nemali byť tí, ktorí zaplatia cenu za túto zmenu.

4.4.3.

Včasná identifikácia zručností, ktoré umožnia plné zapojenie do týchto nových hospodárskych modelov, je jednou časťou riešenia, ale tieto zručnosti by sa mali mapovať aj v kontexte existujúcej zamestnanosti a závislosti od súčasného neudržateľného modelu.

4.4.4.

Je dôležité chrániť a zachovávať komunity tam, kde je to možné, a uľahčiť prechod s minimálnym vplyvom na sociálny aj hospodársky blahobyt postihnutých osôb.

4.4.5.

V nových navrhovaných hospodárskych modeloch sú jasne identifikovateľné nové príležitosti vrátane hospodárstva zameraného na funkčnosť, kolaboratívneho a obehového hospodárstva. V tejto súvislosti by mala EÚ začať nevyhnutné medzinárodné rokovania zamerané na vytvorenie globálneho ekonomického modelu.

4.5.1.

Zmena klímy a faktory, ktoré ju spôsobujú, si vyberajú daň v oblasti zdravia. Dá sa to posudzovať napríklad na základe počtu úmrtí a ochorení spojených so znečistením ovzdušia, ktoré predstavujú náklady pre spoločnosť, ako aj pre verejné systémy zdravotnej starostlivosti. Tieto systémy musia zohľadňovať úlohu, ktorú zohráva zmena klímy a jej hnacie faktory v zdravotníctve.

4.5.2.

Zdravie a blahobyt vzájomne súvisia s možnosťou prístupu do prírody (IEEP). Mnohé členské štáty čelia zdravotným a spoločenským problémom, ako je obezita, problémy duševného zdravia, sociálne vylúčenie, hluk a znečistenie ovzdušia, ktoré neúmerne postihujú sociálne a ekonomicky znevýhodnené a zraniteľné skupiny.

4.5.3.

Investovaním do prírody sa rieši problém zmeny klímy nielen z hľadiska eliminácie znečisťujúcich látok, ale aj z hľadiska investícií do ukladania uhlíka v prírodných ekosystémoch. Následné zdravotné prínosy sú dvojaké: prevencia zvyšovania výskytu zlého zdravotného stavu a podpora aktívneho životného štýlu vedúceho k zlepšeniu zdravia občanov a komunít. Rozpoznanie tohto aspektu pomáha pri zabezpečovaní politických rozhodnutí, ktoré sú vyvážené, informované a založené na dôkazoch.

4.6.1.

Výroba energie z obnoviteľných zdrojov vyjadrená v percentách spotreby elektrickej energie sa v EÚ medzi rokmi 2004 a 2015 viac ako zdvojnásobila (zo 14 % na 29 %). Avšak pokiaľ ide o vykurovanie, budovy, priemysel a dopravu, sú energetické požiadavky stále obrovské. Pokrok je síce badateľný, no východisková úroveň je veľmi nízka. Napríklad podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby paliva v doprave sa za rovnaké obdobie zvýšil z 1 % na 6 %.

4.6.2.

Energetická chudoba je problémom v celej Európe a hoci jej význam a kontext sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, predstavuje to ďalší príklad toho, že je potrebné zabezpečiť, aby sa politiky v oblasti zmeny klímy zameriavali na ochranu najzraniteľnejších osôb.

4.6.3.

EHSV opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskeho strediska pre monitorovanie chudoby (10), ktoré by spojilo všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele energetickej chudoby. Spravodlivosť pre všetkých občanov znamená zabezpečiť dodávku ekologickej, cenovo dostupnej a prístupnej energie pre každého.

4.6.4.

Politiky, ktoré podporujú riešenie problému energetickej chudoby v EÚ, môžu byť takisto riešením v súvislosti so zavedením infraštruktúry pre ekologickú energiu a jej dodávky, a to prostredníctvom zmeny zamerania dotácií a koordinácie politickej vôle.

4.6.5.

Politiky, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dotácie na fosílne palivá, predstavujú zvrátenie zásady „znečisťovateľ platí“ – v týchto prípadoch sa platí znečisťovateľovi. Mnohé z týchto dotácií sú pre koncového používateľa neviditeľné, ale v konečnom dôsledku sa čerpajú z verejných prostriedkov. V nedávnom stanovisku (11) sa už uvádza argument na podporu zastavenia dotácií škodlivých pre životné prostredie v EÚ a v ďalšom stanovisku o mapovaní politík EÚ v oblasti udržateľného rozvoja (12) sa zdôrazňuje potreba plniť existujúce záväzky s cieľom odstrániť dotácie škodlivé pre životné prostredie a takisto dôrazná podpora reformy environmentálnej dane.

4.6.6.

Podpora by mala byť dostupná pre všetkých, dotácie by sa mali zamerať na obnoviteľné zdroje energie, zatiaľ čo dotácie na faktory spôsobujúce zmenu klímy by sa mali okamžite ukončiť a výnimky by sa mali uplatňovať spravodlivejšie, výslovne by sa nemali zameriavať na tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť najviac, ani na tých, ktorí zo znečisťovania profitujú. Dotácie na fosílne palivá sa podľa MMF v súčasnosti pohybujú vo výške 10 miliónov USD za minútu. Odstránením týchto dotácií by sa vládne príjmy zvýšili o 3,6 % celosvetového HDP, emisie by sa znížili o viac ako 20 %, výskyt predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia by sa znížil o viac ako polovicu a celosvetová hospodárska prosperita by sa zvýšila o 1,8 bilióna USD (2,2 % celosvetového HDP). Tento údaj poukazuje na nespravodlivú povahu súčasného systému.

4.6.7.

Účinné politiky v oblasti udržateľnosti závisia od zabezpečenia toho, že opatrenia na podporu tohto prechodu budú jasne stanovené, prioritné a náležite financované.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/29

Spravodajca:

Alfred GAJDOSIK

Pomocný spravodajca:

Thomas WAGNSONNER

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje rozvojovú politiku, ktorá rozvoj vníma ako proces uskutočňovaný rovnocenne zapojenými krajinami, založený na vzájomnom rešpekte a nezávislých rozhodnutiach. Financovanie a dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli dohodnuté na úrovni Organizácie Spojených národov (OSN), si vyžaduje celosvetovo koordinované úsilie. EHSV by chcela zdôrazniť, že Hospodárska a sociálna rada OSN by mohla vo vzťahu k daňovým záležitostiam zohrávať významnejšiu úlohu, keďže je vhodným fórom pre túto otázku. To by zaručilo zameranie sa na ciele udržateľného rozvoja v Agende 2030, ako aj zapojenie sa všetkých krajín za rovnakých podmienok.

1.2.

Na základe medzinárodných dohôd o reforme medzinárodného daňového práva, napríklad prostredníctvom akčného plánu OECD v oblasti BEPS, by sa mal posúdiť účinok úsilia o tieto medzinárodné reformy vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja a mal by sa lepšie zohľadniť pri vytváraní medzinárodných daňových politík. EHSV konštatuje, že dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje finančné zdroje. Mnohé krajiny však čelia veľkým výzvam, pokiaľ ide o generovanie verejných príjmov prostredníctvom výnosov z daní. V rozvojových krajinách dôvody tohto stavu súvisia na jednej strane s ťažkou implementáciou systémov dane z príjmu a dane z obratu, na strane druhej ich nepriaznivo ovplyvňuje celosvetová konkurencia v oblasti dane z príjmu právnických osôb a v neposlednom rade aj forma zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Ďalšími faktormi sú kapacitné obmedzenia a nedostatočný prenos informácií.

1.3.

EHSV výslovne víta, že Európska únia (EÚ) a jej členské štáty vynaložili v rámci medzinárodnej reformy značné úsilie na odstránenie nedostatkov medzinárodného daňového systému. Toto úsilie je vítané a treba ho podporovať, účinne implementovať a aj podrobovať pravidelnému monitorovaniu. V čele tohto úsilia o reformy však v prvom rade stoja veľké rozvinuté krajiny v rámci OECD. Malo by sa určiť, či by OSN z dôvodu globálneho členstva – najmä rozvojových krajín – nebola vhodnejším fórom na vypracovanie medzinárodnej daňovej politiky v celosvetovom meradle. EHSV však poukazuje na nedostatok zdrojov a zamestnancov v príslušných daňových orgánoch OSN. OSN preto treba poskytnúť dostatočné prostriedky.

1.4.

Opatrenia EÚ týkajúce sa medzinárodnej daňovej transparentnosti a akčného plánu BEPS budú mať tiež vplyv na rozvojové krajiny. EHSV víta skutočnosť, že Európsky parlament (EP) a Európska komisia sa už k spoločným aspektom daňovej a rozvojovej politiky vyjadrili. Dobrým krokom je aj vznik platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorú zriadila Európska komisia. Na tejto platforme bol ako pracovný dokument predstavený súbor nástrojov týkajúcich sa účinku presahovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami, ktorý slúži ako základ pre úvahy členských štátov o prepracovaní zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami.

1.5.

EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. EHSV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

1.6.

EHSV vyzýva, aby sa zaistil súlad medzi medzinárodnými daňovými politikami členských štátov a cieľmi rozvojovej politiky, aby sa predišlo konfliktom medzi daňovými politikami jednotlivých krajín a spoločnými rozvojovými prioritami.

1.7.

EHSV vníma posúdenie dosahu medzinárodných daňových politík členských štátov ako dobrý spôsob testovania vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a daňových stimulov na rozvojové krajiny. Malo by sa podporovať a stať sa bežnou praxou. V prípade potenciálnych konfliktov s európskou rozvojovou politikou by vypracovanie takýchto posúdení bolo vhodné aj zo strany Európskej únie. Existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia by sa mali preskúmať, zatiaľ čo nové zmluvy, o ktorých sa má rokovať, by sa mali uzavrieť po zohľadnení týchto úvah.

1.8.

Modelová zmluva OECD o zdaňovaní, ktorá je v súčasnosti najpoužívanejšia, sa vytvorila predovšetkým so zreteľom na záujmy rozvinutých krajín. EHSV preto odporúča členským štátom EÚ, aby pri rokovaniach o zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia s rozvojovými krajinami brali väčší ohľad na ich potreby. EHSV berie na vedomie, že na základe zmluvy OECD sa vypracovala taktiež modelová zmluva OSN s cieľom upraviť zdaňovanie medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami a v tejto súvislosti priznať zdrojovým krajinám viac práv pri zdaňovaní.

1.9.

EHSV podporuje súkromné investície na podporu rozvoja, ak je tento rozvoj v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a ak sa rešpektujú základné hospodárske, environmentálne a sociálne práva, základné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a program dôstojnej práce. Právna istota je dôležitým faktorom pri podpore podnikateľskej klímy priaznivej pre investície a zároveň aj pre zahraničné priame investície. Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde vzniká formou tvorby hodnôt (napr. výrobou, ťažbou nerastných surovín) príslušný zisk.

1.10.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom. V každom prípade by bolo potrebné, aby bola daňová politika ešte významnejšou zložkou európskej rozvojovej politiky. EHSV víta angažovanosť Európskej komisie v oblasti regionálnych fór a organizácií občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách, ktoré sa venujú oblasti daní. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu, a to aj v oblasti daní, preto by sa malo zabezpečiť ich intenzívnejšie zapájanie do procesov a mali by sa podporovať. Podpora vhodných opatrení na budovanie daňových kapacít, vrátane partnerského učenia a spolupráce medzi krajinami juhu, by mala trvalý vplyv na rozvoj projektov.

1.11.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

1.12.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

1.13.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky.

2.1.

Vo viacerých vedeckých štúdiách (1) bola nastolená otázka, či medzinárodná politika členských štátov, a to najmä veľké množstvo ustanovení v bilaterálnych zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, nepôsobí kontraproduktívne pri dosahovaní cieľov európskej rozvojovej politiky. Okrem toho skutočnosť, že rozvojové krajiny sú čistými vývozcami kapitálu do rozvinutých krajín, je do značnej miery dôsledkom kapitálových tokov na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti. To by najviac zasiahlo rozvojové krajiny s najnižšími príjmami, keďže nedisponujú skoro žiadnymi domácimi zdrojmi financovania.

2.2.

EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom finančných prostriedkov na rozvojovú spoluprácu a významným tvorcom medzinárodných dohôd o zdaňovaní. Spolu sa zaviazali splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja, hoci iba niekoľko členských štátov dosiahlo cieľ v oblasti zahraničnej pomoci stanovený na 0,7 % HDP. Účinky brexitu na ďalšie financovanie európskej rozvojovej spolupráce sa zatiaľ nedajú odhadnúť. Plánujú sa ďalšie opatrenia na podporu súkromných investícií do plnenia cieľov rozvojovej politiky. Zdroje oficiálnej rozvojovej politiky závisia od politiky darcov.

2.3.

Ciele trvalo udržateľného rozvoja pre rozvojové krajiny zahŕňajú okrem iných mobilizáciu domácich zdrojov, medzinárodnú podporu budovania kapacít na výber daní, obmedzenie nezákonných finančných tokov a účasť na práci v inštitúciách globálneho riadenia. Z toho vyplýva, že stabilný základ verejných príjmov, úsilie o boj proti nezákonnému odlevu zdrojov, a rovnaké právo všetkých krajín pri tvorbe globálnych pravidiel zdaňovania sú dôležitými piliermi udržateľného rozvoja. Deti, ženy a ďalšie zraniteľné skupiny v spoločnostiach rozvojových krajín majú z rozvoja mimoriadny prospech (2).

2.4.

Finančné prostriedky z verejnej rozvojovej spolupráce nie sú dostatočné na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Na ich dosiahnutie, rovnako, ako to bolo v prípade miléniových rozvojových cieľov, sú nevyhnutné domáce finančné prostriedky (3). Na to, aby sa tieto zdroje mobilizovali, sa musí zlepšiť výber daní a prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozšírenia daňového základu sa musia zvýšiť daňové príjmy.

3.1.

Zdaňovanie je stabilnejší zdroj financovania než iné druhy príjmov, avšak pre mnohé rozvojové krajiny je ťažšie vytvárať dostatočné daňové príjmy než pre rozvinuté krajiny.

3.2.

V posledných desaťročia sa prostredníctvom znižovania dovozných a vývozných ciel presadzovala liberalizácia svetového obchodu so zámerom podporiť hospodársky rozvoj, investície a prosperitu celého obyvateľstva. Tieto v zásade pozitívne účinky umožňujú aj rozšíriť daňový základ, pokiaľ ich daňové správy dokážu využiť. Tým sa však znížili aj príjmy rozvojových krajín z dôležitých a ľahko prístupných zdrojov. Rast a investície sa ale musia odraziť aj v štruktúre príjmov rozvojových krajín.

3.3.

Rozvojové krajiny na kompenzáciu straty príjmov často zavádzajú dane z predaja, ktoré môžu mať regresívny účinok. Daňový systém, ktorý je postavený na viacerých rozdielnych druhoch daní, znižuje závislosť na jednom type dane a zaisťuje stabilné domáce príjmy.

3.4.

V rozvojových krajinách je často náročné uplatňovať zdaňovanie pozemkov a majetku. Keďže príjmy sú rozvojových krajinách nízke, výnos z dane z príjmu je pomerne obmedzený. Daň z príjmu sa vyberá predovšetkým od zamestnancov verejného sektora a ľudí, ktorí pracujú pre medzinárodné spoločnosti. Okrem toho tu často existuje rozsiahla tieňová ekonomika.

3.5.

V správe Mbekiho skupiny sa príjmy z vyhýbania sa daňovým povinnostiam zaraďujú medzi nezákonné finančné toky (4). Podľa všetkého tak tieto toky presahujú prílev zdrojov z rozvojovej spolupráce (5). Na zastavenie týchto nezákonných tokov je dôležitá väčšia medzinárodná spolupráca medzi orgánmi, podpora transparentnosti a posilnenie legislatívnych a regulačných opatrení. Významnou prekážku pre odliv kapitálu je aj posilnenie vlastníckych práv.

3.6.

Dane z príjmu právnických osôb v štruktúre daní z príjmov zohrávajú v rozvojových krajinách významnejšiu úlohu ako v rozvinutých. Preto sa na ne aj oveľa viac sústredia stratégie na vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Zároveň od 80. rokov 20. storočia klesajú v celosvetovom meradle nominálne aj skutočné sadzby dane z príjmu právnických osôb s cieľom prilákať investície. Daň z príjmu právnických osôb patrí z pohľadu podnikateľa k dôležitejším indikátorom investičnej klímy. Takto sa vytvorila medzinárodná daňová konkurencia, ktorá je pre rozvojové krajiny z hľadiska štruktúry ich daňových príjmov problematickejšia ako v prípade rozvinutých krajín. Medzinárodný menový fond (MMF) sa už zaoberal presahujúcimi účinkami daňovej konkurencie (6). Mnohé rozvojové krajiny tak dokážu pritiahnuť iba malý počet veľkých investičných firiem, ktoré majú významný podiel na príjmoch zo zdanenia právnických osôb.

3.7.

Pre daňové orgány je zložité vypočítať transferové ceny na základe princípu nezávislého vzťahu v prípade cezhraničných transakcií medzi spoločnosťami v rámci skupiny. V rozvojových krajinách existujú na takúto prácu obmedzené kapacity a daňovo motivované manipulovanie ceny za prevod ostáva naďalej významným problémom.

3.8.

V zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia sa jasne stanovujú práva pri zdaňovaní a upravuje sa aj výmena informácií medzi daňovými orgánmi, čím sa vytvára právna istota. Podnikateľské subjekty to môžu považovať za stimul pre priame zahraničné investície, čím sa v konečnom dôsledku môže podporiť aj rast. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžu mať efekt aj na práva zdrojových krajín pri zdaňovaní. Sadzby zrážkovej dane na dividendy, úroky a licenčné poplatky sú vo všeobecnosti nižšie ako vnútroštátne daňové sadzby. Iné ustanovenia, ako je napríklad reštriktívne vymedzenie miesta podnikateľskej činnosti, môžu tiež obmedziť práva pri zdaňovaní. Rozvojové krajiny majú samozrejme záujem o ďalšie investície, môžu však prísť o práva pri zdaňovaní. Ak je hlavným cieľom krajiny získať daňové informácie z iných jurisdikcií, lepšou alternatívou by teda mohli byť dohody o výmene informácií týkajúcich sa daní.

3.9.

Najviac využívaná modelová zmluva OECD o zdaňovaní je zameraná viac na záujmy rozvinutých krajín (7). Modelová zmluva OSN predstavuje alternatívu pre rozvojové krajiny a vo väčšej miere sa v nej zohľadňujú ich záujmy (8). Vo všeobecnosti sa v nej stanovuje udeliť viac práv pri zdaňovaní skôr zdrojovým krajinám než krajine, v ktorej sídli výrobca.

3.10.

Rozvojové krajiny môžu prísť o daňové príjmy, ak spoločnosti zriadia účelové subjekty v rôznych krajinách s cieľom nechať krajiny konkurovať si svojimi zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia tak, aby dosiahli nižšie dane. Pre zdrojové krajiny tiež môže byť ťažké zdaniť služby a nepriamy prevod aktív na základe ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Mala by sa zohľadniť snaha o vhodné možnosti prenosu technológií s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj v rozvojových krajinách.

3.11.

Vzniklo niekoľko štúdií, ktoré sa zameriavajú na straty príjmov rozvojových krajín. Holandská mimovládna organizácia SOMO odhadla ročné straty príjmov zo zrážkovej dane z úrokov a dividend, vyplývajúce zo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Holandskom a 28 rozvojovými krajinami na 554 miliónov EUR (9). Rakúska štúdia dospela k záveru, že by sa mali vykonávať posúdenia vplyvu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pretože môžu viesť k stratám príjmov, a to aj pri náraste investícií (10). Podľa odhadov Unctad zo správy o svetových investíciách v roku 2015 odviedli nadnárodné koncerny do rozpočtov rozvojových krajín okolo 730 miliárd USD. Ak sa však prichádzajúce zahraničné investície prevedú cez investičné centrá v daňových rajoch, rozvojové krajiny ročne stratia na príjmoch z daní okolo 100 miliárd USD (11), konštatuje sa v správe. Takéto straty príjmov sú v rozpore s už uvedenými cieľmi udržateľného rozvoja.

4.1.

Podporovanie rozvojových krajín v oblasti daní je predmetom zvýšeného úsilia, napríklad prostredníctvom daňovej iniciatívy Addis. Medzinárodná daňová politika patrí do právomoci členských štátov. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa uzatvárajú dvojstranne, kým legislatívne nástroje EÚ sú v zásade obmedzené na nástroje na dobudovanie vnútorného trhu. Európska únia a jej členské štáty spolupracujú na súdržnosti politík v záujme rozvoja (12). Vplyv medzinárodného daňového systému na rozvoj uznáva aj Európska komisia a tejto problematike sa aj venuje (13). Na zaistenie súdržnosti rozvojovej politiky je nevyhnutné preskúmať, ako na rozvojové krajiny vyplývajú daňové politiky v EÚ, ktoré nie sú zlučiteľné s cieľmi rozvojovej politiky, a prípadne aj prijať náležité opatrenia.

4.2.

Na úrovni OSN sa pracuje na otázkach zdaňovania v rámci procesu Financovania rozvoja, Hospodárskej a sociálnej rady OSN (Ecosoc), daňového výboru OSN a špecializovaných agentúr ako je Unctad. Na žiadosť skupiny G20 sa v OECD schválili ďalekosiahle reformy zahŕňajúce projekt na boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov. Medzi hlavné úlohy bolo zahrnuté obmedzenie hľadania najvýhodnejších zmluvných podmienok, odstraňovanie škodlivých daňových praktík zo strany vlád (ako sú patentové kolónky a neprehľadné rozhodnutia), hybridných nesúladov v zaobchádzaní s dlhom a neúčinného transferového oceňovania a vykazovania. Vzhľadom na význam, ktorý majú príjmy zo zdaňovania príjmu právnických osôb pre rozvojové krajiny, sa očakáva, že aj akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (akčný plán BEPS) im prinesie pozitívne vplyvy.

4.3.

Mnohé krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, medzi nimi aj africké krajiny, sa pripojili ku komplexnému rámcu akčného plánu BEPS. Celkovo 103 krajín sa zaviazalo podieľať sa na multilaterálnom dohovore o BEPS prijatom v júni 2017, ktorým sa zjednodušuje interpretácia bilaterálnych daňových zmlúv v zmysle akčného plánu BEPS. OSN, OECD, MMF a Svetová banka okrem toho založili platformu na spoluprácu v oblasti daní so zámerom prehĺbiť medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach. Táto iniciatíva môže prispieť k lepšej súdržnosti práce OECD a orgánov OSN. Bude potrebné monitorovať, či sa dosiahne želaný účinok.

4.4.

EHSV uznáva úsilie, ktoré OECD vynakladá pri vytváraní lepšieho medzinárodného daňového systému. Organizácie občianskej spoločnosti (14) však kritizujú skutočnosť, že rozvojové krajiny v rámci OECD nemajú hlasovacie právo. Pozvanie na účasť dostanú až po tom, ako sa vypracuje akčný plán BEPS. Podobne sa vyjadril aj EP, ktorý vyzval na posilnenie príslušných orgánov OSN s cieľom umožniť rovnoprávne vytvorenie a reformu medzinárodnej daňovej politiky (15). Experti v pracovnom dokumente MMF však vyjadrili aj obavy z dôsledkov, ktoré akčný plán BEPS môže mať pre rozvojové krajiny (16).

4.5.

S cieľom zhodnotiť dôsledky reformných krokov, prípadne ich prispôsobiť, by bolo potrebné posilniť príslušné orgány OSN, predovšetkým výbor OSN pre daňové otázky, a poskytnúť im viac zdrojov. Európska komisia by v každom prípade mala monitorovať účinné vykonávanie multilaterálneho dohovoru BEPS, ktorý bol podpísaný v júni 2017, a pokračovať v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce OSN, OECD a medzinárodných finančných inštitúcií v daňovej oblasti.

4.6.1.

V balíku opatrení na boj proti daňovým únikom sa riešili otázky týkajúce sa medzinárodných daňových politík, t. j. nad rámec pôsobnosti EÚ (17). Informácie z rámca vykazovania podľa jednotlivých krajín (18), prijatého EÚ, skupinou G20 a OECD, sú pre daňové správy dôležitým nástrojom. Celosvetové zverejnenie údajov za jednotlivé krajiny poskytuje širšej verejnosti, napríklad aj zamestnancom a zodpovedným investorom, lepší prehľad o tom, do akej miery platia podniky dane práve tam, kde svoje zisky vytvárajú. EHSV berie na vedomie, že EP v správe z roku 2015 žiadal viacero zlepšení, k ich implementácií však zatiaľ nedošlo. EHSV v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých odzneli pripomienky predovšetkým k vykazovaniu podľa jednotlivých krajín a k boju proti praniu špinavých peňazí, ako aj odporúčania týkajúce sa registrov verejného vlastníctva. ESHV upozorňuje, že sa vypracováva zoznam jurisdikcií, ktoré nespolupracujú, pokiaľ ide o daňové záležitosti. Vyzýva, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie implementovať požiadavky EP a odporúča, aby sa zohľadnila príslušná kritika zo strany mimovládnych organizácií. Je zmysluplné usilovať sa o celosvetové zavedenie týchto opatrení prostredníctvom medzinárodných daňových dohôd, aby sa zlepšila dostupnosť informácií pre daňové orgány v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnuť rovnaké normy na celom svete, pričom rozvojové krajiny by sa mohli rovnocenne podieľať na ich tvorbe.

4.6.2.

Zmenami v smernici o vzájomnej pomoci sa ustanovila automatická výmena daňových informácií v EÚ (19). Rozvojové krajiny však aj naďalej musia uzatvárať dvojstranné dohody o vzájomnej pomoci s európskymi krajinami. Na to je potrebná vzájomná výmena údajov a zaistenie ich bezpečnosti, čo pre rozvojové krajiny často znamená kapacitný problém.

4.6.3.

Komisia v oznámení o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (20) rieši problematiku, ktorou sa zaoberá toto stanovisko. Spoločný európsky zoznam daňových jurisdikcií, ktoré nie sú ochotné spolupracovať, sa v súčasnosti pripravuje (21). EHSV vypracovanie takéhoto zoznamu uvítal. Mimovládne organizácie sa naopak stavajú k takémuto zoznamu skôr skepticky (22). Aj EP vyzval na celosvetovo platné vymedzenie daňových rajov, ktorý by zahŕňal aj členské štáty EÚ a jej zámorské územia (23).

4.6.4.

Odporúčanie týkajúce sa daňových zmlúv (24) sa zaoberá dôležitými otázkami súvisiacimi so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, a nalieha na členské štáty, aby posilnili svoje daňové zmluvy s cieľom zabrániť ich zneužívaniu a hľadaniu najvýhodnejších zmluvných podmienok. Na druhej strane sa v ňom nepožaduje žiadne posúdenie dosahu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, najmä pokiaľ ide o dosah na súdržnosť rozvojovej politiky alebo presahujúce účinky. Platforma pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorej pôsobenie možno uvítať a ktorá sa so zapojením organizácií občianskej spoločnosti venuje otázkam medzinárodného zdaňovania, predložila na tento účel pracovný dokument (25). Členské štáty by to mali zohľadniť.

4.6.5.

Stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam často súvisia s neprehľadným vlastníctvom majetku. V nadväznosti na zmenu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (26) neboli zriadené žiadne verejne prístupné registre vlastníctva pre zverenecké fondy a iné spoločnosti, ktoré vykonávajú investície. Takéto registre by rozvojovým krajinám pomohli vyšetrovať prípady podozrenia z prania špinavých peňazí a daňových podvodov.

4.6.6.

Návrhy k spoločnému (konsolidovanému) základu dane z príjmov právnických osôb (CC(C)TB) sú predmetom iného stanoviska EHSV (27). V súvislosti s účasťou na medzinárodných daňových dojednaniach a so vzťahom daňových orgánov rozvojových krajín k nim by takáto dohoda – a z nej vyplývajúce informácie – mohla slúžiť ako vzor pre zmluvy s tretími krajinami o zamedzení dvojitého zdanenia. Údaje z Európy by taktiež mohli poslúžiť ako orientačný bod pre porovnávacie výpočty v rozvojových krajinách. Cieľom by malo byť dosiahnutie rovnakých noriem na celom svete, pričom rozvojové krajiny by mali rovnocenné právo podieľať sa na ich tvorbe.

4.6.7.

EHSV odporúča, aby sa v snahe podporovať trvalo udržateľný rozvoj do všetkých relevantných zmlúv medzi EÚ a tretími krajinami alebo regiónmi začlenili doložky o dobrej správe daňových záležitostí.

4.6.8.

EHSV odporúča preskúmať možnosť podrobiť pri uzatváraní nových alebo prepracovaných dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a rozvojovými krajinami analýze aj dvojstranné daňové zmluvy. Takéto preskúmanie by sa malo vykonať prostredníctvom posúdenia vplyvu zameraného na účinky medzinárodných daňových politík členských štátov na ciele rozvojovej politiky. To by mohlo prispieť aj k vykonávaniu požiadaviek uvedených v správe Európskeho parlamentu.

5.1.

V súlade s balíkom opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a v záujme zabezpečenia súladu s rozvojovou politikou členských štátov a EÚ sa medzinárodná daňová politika a zmluvy členských štátov o zamedzení dvojitého zdanenia musia pravidelne podrobiť posúdeniu vplyvu (28). Európska komisia by v záujme lepšej koordinácie rozvojovej politiky EÚ a daňových politík členských štátov mala zaistiť, aby členské štáty, ktoré s rozvojovou krajinou rokujú o zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, zodpovedajúcim spôsobom zohľadnili koordinované rozvojové politiky EÚ. V tejto súvislosti sa víta aj odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa vykonávania opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (29). Prihliadnuc na rozvojové ciele by sa mali lepšie zohľadniť potreby rozvojových krajín. V tomto kontexte by sa mala zvýšiť aj angažovanosť EÚ na úrovni OSN – vo výbore OSN pre daňové otázky – a úsilie na podporu budovania kapacít, pokiaľ ide o vytvorenie globálneho fóra s rovnakým zapojením všetkých štátov.

5.2.

Musia sa stanoviť prechodné obdobia, aby sa rozvojovým krajinám umožnila účasť na opatreniach umožňujúcich automatickú výmenu informácií už v priebehu vytvárania kapacít.

5.3.

Dobrá správa daňových záležitostí by mala byť neoddeliteľnou súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s oznamovacou povinnosťou spoločností.

5.4.

V súvislosti s plánmi na užšie zapojenie súkromných investorov do európskej rozvojovej politiky sa otázka daňových úľav v záujme angažovanosti do rozvoja stáva pálčivejšou (30). Keďže otázky zdaňovania sú prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, dane z príjmu právnických osôb by sa mali odvádzať tam, kde formou tvorby hodnôt vzniká zisk (31). Toto by sa malo zabezpečiť podporou zapojenia súkromného sektora.

5.5.

Vo všeobecnosti by sa mala venovať pozornosť aj tomu, aby sa daňovými úľavami neznemožnilo vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

5.6.

EHSV podčiarkuje svoje pripomienky k verejnému registru skutočných vlastníkov bankových účtov, podnikov, zvereneckých fondov a transakcií (32) a považuje za zmysluplné, aby sa prostredníctvom daňových zmlúv presadzovalo zavedenie týchto opatrení na celom svete. Okrem toho by sa mali tieto opatrenia zohľadniť v úsilí o budovanie kapacít na podporu boja proti nezákonným finančným tokom z rozvojových krajín. Keďže pretrvávajú obavy z toho, že mnohé európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách nebudú spadať pod povinnosť vykazovania podľa jednotlivých krajín, EHSV upozorňuje na svoje pripomienky v tejto veci (33). Odporúča zhodnotiť aj iné príslušné pravidlá, najmä tie, ktorých pôsobnosť sa vymedzuje na základe ročného obratu, a to pokiaľ ide o ich vplyv na rozvojové krajiny.

5.7.

EHSV berie na vedomie, že EÚ a jej členské štáty sa v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji zaviazali spolupracovať so svojimi partnerskými krajinami pri rozširovaní progresívneho zdaňovania, protikorupčných opatrení a politík prerozdeľovania, ako aj v boji proti nezákonným finančným tokom (34). Kým sa v rozvojových krajinách vytvoria technické a personálne kapacity na to, aby sa tieto krajiny v plnej miere zapájali do medzinárodných dohôd, mali by existovať možnosti vzájomnej výmeny informácií s cieľom dosiahnuť ciele uvedené v konsenzuálnych dokumentoch. Uznáva sa angažovanosť Komisie (35) pri podpore regionálnych fór (36) v rámci výboru OSN pre daňové otázky a táto jej činnosť by sa mala posilniť. Je potrebné zabezpečiť, aby tieto fóra charakterizovala vysoká miera účasti zainteresovaných strán a konzultačné postupy. Organizácie občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách plnia kontrolnú a podpornú funkciu aj v oblasti daní, preto by sa mali viac podporovať.

5.8.

V rámci rozvojovej spolupráce by sa mal brať väčší ohľad na daňový systém danej krajiny. Budovaním kapacít by sa krajiny prijímajúce pomoc mali primäť, aby pomohli sami sebe, a zároveň sa posilnili účinné daňové systémy a legitimita štátu. V oblasti priamej výmeny informácií medzi daňovými správami, ktoré čelia podobným výzvam (partnerské učenie), sa získali obzvlášť dobré skúsenosti, to platí rovnako aj pre spoluprácu krajín s podobnými podmienkami rozvoja (napr. spolupráca „juh-juh“). To vytvára možnosti na zladenie činností v reakcii na podobné výzvy a umožňuje výmenu osvedčených postupov, ktoré sú primerané kapacitám.

5.9.

EHSV zdôrazňuje, že pre vývoj v daňových záležitostiach je veľmi dôležitá súdržnosť politiky, pretože opatrenia prijaté v EÚ majú medzinárodný dosah na rozvojové krajiny. Tento účinok sa preto musí zohľadniť a príslušné rozvojové krajiny musia byť zapojené.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/37

Spravodajkyňa:

Helena DE FELIPE LEHTONEN

1.1.

Význam hospodárskych a sociálnych organizácií a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti sa zdôrazňuje už v barcelonskom vyhlásení (1) z roku 1995 ako prvok potrebný na to, aby sa v Stredozemí mohlo podporovať postupné budovanie priestoru mieru a stability, spoločnej prosperity a dialógu medzi kultúrami a civilizáciami, medzi rozličnými krajinami, spoločnosťami a kultúrami tohto regiónu. V súčasnosti sú organizácie občianskej spoločnosti v Stredozemí inkluzívnym priestorom pre účasť a dialóg s verejnými orgánmi vrátane miestnych orgánov s cieľom podporovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva v stredozemskom regióne. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť úlohu hospodárskych a sociálnych rád tam, kde existujú a podporiť ich vytváranie v krajinách, v ktorých zanikli alebo neboli rozvinuté, čím sa zintenzívnia synergie medzi jednotlivými zúčastnenými stranami. Pri presadzovaní týchto práv by hospodárske a sociálne rady a hospodárske a sociálne organizácie mali vytvoriť partnerstvá, aby sa stali účinnejšími a efektívnejšími.

1.2.

Ženy sú obeťami rodových stereotypov, v dôsledku ktorých vznikajú politické, hospodárske a vzdelávacie prekážky, čo má vážne následky z hľadiska rozvoja spoločnosti. EHSV vyzýva na odstránenie priepastných rozdielov medzi právnymi predpismi a realitou. Nazdáva sa preto, že je naliehavo potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za účinné uplatňovanie týchto právnych predpisov. V záujme posilnenia práv odporúča EHSV prepojiť miestne samosprávy s organizáciami, hospodárskymi a sociálnymi subjektmi a občianskou spoločnosťou a ich sieťami v oblasti rodovej rovnosti pôsobiacich v rôznych oblastiach príslušných spoločností. Túto činnosť treba podporiť príspevkami od univerzít a špecializovaných študijných centier.

1.3.

Proti hrozbe násilného extrémizmu treba bojovať tým, že sa budú riešiť jeho rôzne príčiny, a nie len bezpečnosť. Hospodárske a sociálne organizácie musia v rámci tejto úlohy zohrávať vedúcu úlohu, a to v spolupráci s inštitúciami a sieťami, ktoré sa venujú medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu, aby sa dosiahol väčší vplyv, pričom medzi svoje činnosti musia zahrnúť aj otázky týkajúce sa kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a kreatívneho priemyslu. EHSV nabáda Európsku komisiu a členské štáty Únie pre Stredozemie, aby podporovali tieto činnosti v rámci medzikultúrneho dialógu aj medzi sociálnymi subjektmi a zároveň posilnili špecializované organizácie, ktoré už dlhé roky pôsobia v oblasti Stredozemia, ako napríklad nadácia Anny Lindhovej (2). Pokiaľ ide o dedičstvo, EHSV podporuje väčšiu spoluprácu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, ktoré je v súčasnosti ohrozené ozbrojenými konfliktmi a organizáciami používajúcimi násilie.

1.4.

Hospodárske, pracovné a sociálne práva sú rozhodujúce pre hospodársky rozvoj a demokratickú spoločnosť. Medzi hlavné aspekty patria sloboda podnikania, sloboda združovania a činnosti odborov, kolektívne vyjednávanie, sociálna ochrana v oblasti zdravotníctva, vzdelávania alebo staroby. MOP sa už pri svojom zriadení a vo Filadelfskej deklarácii vyjadrila v tom zmysle, že je potrebné podriadiť hospodársku organizáciu sociálnej spravodlivosti. Malo by to byť hlavným cieľom všetkých vnútroštátnych a medzinárodných politík. Vo Filadelfskej deklarácii sa zdôraznilo, že „ekonomika a financie sú prostriedkami, ktoré slúžia ľuďom“.

1.5.

Komunikačné prostriedky majú rozhodujúcu úlohu pri formovaní predstáv a vzájomného vnímania a sú základným nástrojom na zlepšenie medzikultúrneho dialógu a podporu rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. EHSV preto víta začatie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti a ktoré zvyšujú informovanosť bez zaujatosti, stereotypov a skresleného vnímania. Takisto vyzýva, aby sa tieto nástroje na pozorovanie, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o boji proti rasizmu a islamofóbii využívali intenzívnejšie v komunikačných prostriedkoch. Súčasne trvá na podpore mechanizmov spolupráce a spoločných platforiem profesionálneho rozvoja, a to tak v oblasti etického kódexu, ako aj obrany slobody prejavu.

1.6.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility, v dôsledku čoho má potenciál zlepšiť kvalitu života. Naopak, nerovnosť príležitostí ohrozuje stabilitu a bezpečnosť regiónu. EHSV preto vyzýva na spoluprácu pri zvyšovaní kvality základného a stredného vzdelávania, ako aj vysokoškolského vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom výmeny skúseností s prípravou študijných programov a s metodickými inováciami. EHSV zároveň považuje za nevyhnutné preklenúť priepasť vo vzájomnom poznávaní sa medzi oboma brehmi Stredomoria. Na tento účel navrhuje podporu spoločných znalostných a výskumných sietí, ktoré by uľahčovali prenos a obeh znalostí, ako aj zvyšovanie mobility učiteľov, študentov, akademických pracovníkov, výskumníkov a pomoc pri prekladoch ich prác, najmä do arabčiny a z arabčiny.

1.7.

Neformálne vzdelávanie je potrebným doplnkom, keďže sa podieľa na formovaní inkluzívnejších a pluralistickejších spoločností. EHSV sa domnieva, že je potrebné posilniť synergie medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním a podporiť tento druh vzdelávania ako nástroja na podporu kultúry mieru a celoživotného vzdelávania. EHSV preto žiada, aby sa na formálne vzdelávanie vyčlenili väčšie finančné prostriedky a aby sa podporil prenos skúseností a znalostí medzi Európou a južným Stredozemím.

1.8.

S cieľom posilniť rozvoj inkluzívneho a konkurencieschopného hospodárstva je potrebné podporiť digitálnu a technologickú integráciu ľudí. EHSV preto zdôrazňuje význam podpory regionálnych a miestnych projektov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu schopnosti občanov pri využívaní nových technológií, v oblasti podnikania a digitalizácie, a tiež podpory iniciatív zapájania občanov a digitálneho vzdelávania a tvorby dôstojných pracovných miest, ako sú mestské iniciatívy v oblasti sociálnych a digitálnych inovácií (Labs).

2.1.

Nádej arabskej mládeže na zmenu v roku 2011 otriasla politickými systémami, ktoré boli nečakane radikálne spochybnené. V Tunisku, Egypte, Líbyi a Jemene boli zvrhnutí politickí vodcovia, ale ďalšie smerovanie týchto krajín sa veľmi líšilo: počnúc stabilnou zmenou v Tunisku, ku ktorej prispela dynamická občianska spoločnosť, cez zmenu režimu v Egypte až po otvorené konflikty v Líbyi a Jemene. Sýria sa ocitla v krvavej vojne, ktorá má teraz regionálny aj medzinárodný rozmer. Tým došlo k tragickému vysídľovaniu obyvateľstva a bezprecedentným migračným pohybom, ktoré destabilizujú celý euro-stredozemský región.

2.2.

Okrem zmeny režimu bolo zámerom tiež zaviesť spravodlivejší a inkluzívnejší systém, politické slobody, sociálnu spravodlivosť, príležitosti a dôstojnosť. Očakávania sa však nenaplnili, keďže sa nepremietli do sociálnej oblasti. Maria ich aj konkrétne politické okolnosti v týchto krajinách a mimo nich. Po šiestich rokoch sú legitímne požiadavky na hospodárske, sociálne a kultúrne práva stále aktuálne a nevyriešené a naďalej predstavujú možný zdroj nestability v regióne.

2.3.

Preto EHSV považuje za absolútnu prioritu nastolenie mieru a demokracie v celom regióne, ako aj dodržiavanie ľudských a základných práv všetkých občanov.

2.4.

Základné práva: neodvolateľné a nescudziteľné

2.4.1.

EHSV vyzýva všetky krajiny južného aj východného Stredozemia, aby sa pripojili k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (3) a Charte základných práv Európskej únie (4). Zároveň vyzdvihuje význam zásad a hodnôt sekularizmu, ako aj obhajoby práv osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám (5).

2.4.2.

EHSV poukazuje na kľúčový význam ochrany úrovne kvality dôstojného života všetkých osôb. Zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prístup k pitnej vode a potravinám v dostatočnom množstve a za prijateľných podmienok, prístup k energii, aby sa zabránilo energetickému vylúčeniu jednotlivca, ako aj spoločnosti a rozvoj zdravotníctva, a takisto podporovať dôstojné životné prostredie.

2.4.3.

Rovnako a vzhľadom na osobitné okolnosti, ktorým tento región čelí, je nutné zaručiť na vnútroštátnej aj na medzinárodnej úrovni právo na dôstojné bývanie, a ak nie je dostupné, tak na dôstojné útočisko pre jednotlivca i rodinu. EHSV takisto považuje za vhodné zaručiť právo na inkluzívnu a dôstojnú obnovu zničených oblastí, či už ide o dôsledok prírodných katastrof alebo ozbrojených konfliktov

2.5.

Právo na dôstojnú prácu: faktor sociálnej stability a pokroku

2.5.1.

EHSV sa domnieva, že spoločnosti v susedných krajinách potrebujú spoločné úsilie v záujme väčšej inkluzívnosti a súdržnosti. Podobne je nutné reformovať a inovovať ich hospodárstva, aby sa vytvárali dôstojné pracovné miesta ako kľúčový prvok udržateľného rozvoja.

2.5.2.

EHSV tiež poukazuje na nutnosť zaručiť práva, z ktorých budú vychádzať tieto opisované zásady. V tomto kontexte je potrebné zaručiť v týchto krajinách právo na dôstojnú prácu, a to bez ohľadu na štatút, vierovyznanie alebo národnosť.

2.5.3.

EHSV považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na podporu dôstojnej práce ako prvku sociálnej stability v súlade s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a jej následnými opatreniami (6) a s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (7) ako základ na predchádzanie chudobe a nabáda na podpísanie týchto dokumentov. Je teda rozhodujúce zachovávať základné pracovné práva, ako sú právo na združovanie, na vytváranie odborových organizácií a vstupovanie do nich podľa vlastného uváženia alebo právo na štrajk, skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie, ako aj práva na bezpečnosť a hygienu pri práci a mzdu.

2.5.4.

Ako navrhla MOP, je potrebné rozvinúť aj právo na bývanie s cieľom chrániť všetkých obyvateľov a najmä tie skupiny obyvateľov, ktoré sa považujú za najzraniteľnejšie. Je takisto nevyhnutné bojovať proti porušovaniu základných práv, ako sú vykorisťovanie detí alebo nútená práca a podporovať prístup žien alebo osôb so zdravotným postihnutím k práci.

2.6.

Podnikanie: rozhodujúci hnací prvok hospodárskeho rozvoja

2.6.1.

Európska únia považuje za päť rozhodujúcich faktorov mieru, stability, bezpečnosti a prosperity v euro-stredozemskom regióne: hospodársky rozvoj prostredníctvom modernizácie a diverzifikácie hospodárstiev; posilnenie podnikateľského ekosystému a inovatívneho podnikania; vytváranie pracovných miest prostredníctvom kvalifikovaného vzdelávania a odbornej prípravy najmä mladých ľudí; rozvoj súkromného sektora s dôrazom na MSP a energetickú a environmentálnu udržateľnosť (8). Opätovne sa zdôrazňuje potreba vytvárania kvalitného zamestnania ako základu pre hospodársku prosperitu a posilnenia podnikania žien a podnikateľských synergií na obidvoch brehoch Stredozemného mora.

EHSV súčasne chápe, že tieto faktory nemožno oddeliť od sociálneho rozvoja, keďže stabilita, bezpečnosť a prosperita sú vždy založené na integrácii a sociálnej súdržnosti.

2.6.2.

V spoločnom oznámení sa ako rozhodujúci faktor rozvoja týchto hospodárstiev uvádza nutnosť umožniť a zaručiť rovnocenné uplatňovanie možnosti súkromného podnikania. Preto by mal byť zabezpečený právny rámec, ktorý by poskytoval záruky pre právo na súkromné vlastníctvo, ako aj jeho nedotknuteľnosť v súlade s právnym rámcom.

2.6.3.

EHSV kladie takisto dôraz na to, aby verejné orgány chránili slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž, ktorou sa zabezpečujú rovnaké podmienky pre podnikateľov. Za zásadné sa teda považuje zaručenie rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k financovaniu a dostupnosť služieb mikrofinancovania, ako aj zabezpečenie verejnej správy bez korupcie, ktorá by bola zameraná na vykonávanie verejnej služby.

2.7.

Právo na tvorbu a inovácie: záruka diverzifikovaného hospodárstva a pridanej hodnoty

2.7.1.

Vo vyhlásení ministrov krajín Únie pre Stredozemie o digitálnom hospodárstve (9) sa presadzuje podpora inkluzívneho a prierezového vplyvu nových technológií v kultúrnej, sociálnej, hospodárskej, vládnej a bezpečnostnej oblasti.

2.7.2.

EHSV takisto podporuje prístup uvedený v spoločnom oznámení o potrebe diverzifikovať a udržateľným a inkluzívnym spôsobom rozvíjať hospodárstva v stredomorskom regióne.

2.7.3.

Pri vytváraní nových programov EHSV navrhuje, aby sa vytvorili programy EÚ pre euro-stredomorskú oblasť pre rozvoj inovácie, ktorá umožní hospodársky pokrok v tomto regióne pri zachovaní individuálneho a kolektívneho práva na tvorbu a inováciu. To zahŕňa uznanie práva na duševné vlastníctvo, právo na podieľanie sa na inováciách a ich šírenie a právo na prístup k novým technológiám.

2.7.4.

EHSV uznáva právo na digitálne začleňovanie a slobodný prístup k internetu pre jednotlivcov aj skupiny ako neoddeliteľnú súčasť procesu inovácií.

2.8.

Právo na kvalitné vzdelanie: pilier ľudského rozvoja

2.8.1.

Vzdelávanie predstavuje základnú hybnú silu sociálno-ekonomickej mobility a má potenciál zlepšiť kvalitu života. Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP) (10) ukazuje, že hoci v mnohých krajinách regiónu základné vzdelávanie dosiahlo celosvetové normy a aj v oblasti stredoškolského vzdelávania sa dosiahol významný pokrok, kvalita je stále nedostatočná. Svetová banka vypracovala programy pre tento región v spolupráci s inými agentúrami, pričom by bolo vhodné, aby Európska komisia v tomto smere spolupracovala. Taktiež sa tu ukázalo, že značná nerovnosť príležitostí v oblasti vzdelávania ohrozuje sociálnu dohodu v arabských krajinách.

2.8.2.

V pláne Únie pre Stredozemie (11) sa zdôrazňuje potreba posilňovať vzdelávanie ako kľúčový faktor vytvárania udržateľných a kvalifikovaných pracovných miest (najmä pre mladých ľudí, ktorí sú bez práce a ktorí sú zraniteľní voči nekalým pracovným praktikám), výskum a inovácie ako základ modernizácie hospodárstiev a udržateľnosť ako prierezový prvok na zaručenie inkluzívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja.

2.8.3.

Rozvíjanie sociálneho kapitálu má kľúčový význam pre stabilitu a bezpečnosť v regióne. Preto je nutné zabezpečiť základné a stredné vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie, prístup k vede a vedeckým poznatkom, zamestnateľnosť, zdravie, posilňovanie postavenia a mobilitu mládeže, rodovú rovnosť a podporu sociálneho začleňovania.

2.8.4.

Napriek určitým problémom s prístupom k vzdelávaniu a jeho dostupnosťou pre všetkých a nevyhnutnosti zlepšiť kvalitu základného a stredoškolského vzdelávania je hlavnou výzvou prekonanie rozdielov medzi vzdelávaním a zamestnaním. V tomto smere je nevyhnutné podporovať štruktúry spájajúce trh práce a vzdelávací systém, aby sa zaručilo úplné začleňovanie mladých ľudí do spoločnosti. Na tento účel považuje EHSV za prvoradé podporovať výmenu skúseností s prípravou študijných programov a metodickými inováciami, čo umožní prenos skúseností a postupov, aby bolo možné nadobúdať kompetencie a zručnosti zodpovedajúce trhu práce a tiež podporovať a prehodnotiť vzdelávanie a odbornú prípravu, keďže v najbližších desiatich rokoch bude v arabských krajinách nutné vytvoriť 60 miliónov pracovných miest.

2.8.5.

Sociálni partneri, ako aj iné špecializované organizácie vyzdvihli ústrednú úlohu neformálneho vzdelávania ako kľúčového nástroja a dlhodobého riešenia boja proti radikalizácii a extrémizmu, keďže prispieva k začleňovaniu rizikových skupín obyvateľstva, a to najmä mladých ľudí a žien.

2.8.6.

EHSV víta, že sa uznáva význam neformálneho vzdelávania, ktoré dopĺňa formálne vzdelávanie, a domnieva sa, že treba posilniť ich vzájomnú synergiu. Takisto sa nazdáva, že v súvislosti s neformálnym vzdelávaním je potrebné posilniť politický záväzok a vyčleniť naň významnejšie rozpočtové prostriedky. Toto vzdelávanie totiž uľahčuje proces dospievania a sociálneho začleňovania mladých ľudí, lebo ich vedie k aktívnej účasti a rozvoju demokratických hodnôt a je zároveň dobrým nástrojom na posilňovanie kultúry mieru.

2.9.

Mobilita v akademickom a vzdelávacom prostredí: smerom k odstráneniu rozdielov v znalostiach

2.9.1.

Mobilita mladých ľudí je základnou súčasťou odpovede na výzvy, ktorým Stredozemie čelí. Migrácia v arabských krajinách je vlastne symptómom sociálneho vyčlenenia vysokokvalifikovaných mladých ľudí. Je teda potrebné podporovať migráciu, ktorá je prospešná tak pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny. To zahŕňa väčšie uznávanie kvalifikácií a titulov a tiež uľahčenie akademickej mobility a zlepšenie právnych rámcov pre podmienky vstupu do EÚ a pobytu v EÚ, ktoré platia pre štátnych príslušníkov susedných krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny študentov, odbornej prípravy a dobrovoľníckej činnosti.

2.9.2.

Na druhej strane medzi najväčšie rozdiely existujúce medzi dvomi brehmi Stredozemného mora patria rozdiely v znalostiach. EHSV preto považuje za dôležité prijať opatrenia na podporu tvorby a pohybu vedeckých a akademických znalostí a navrhuje vytvorenie a podporu euro-stredozemských vedomostných a výskumných sietí Takisto považuje za rozhodujúce podporovať preklad spomínanej akademickej a vedeckej tvorby, a to najmä z arabčiny a do nej.

2.9.3.

EHSV ďalej požaduje podporu mobility študentov, učiteľov, akademických a vedeckých pracovníkov prostredníctvom pobytov, výmen a stáží ako kľúčového prvku na podporu akademickej kvality, zamestnateľnosti mladých ľudí prostredníctvom posilnenia účinného vykonávania a dosahovania výsledkov programu Erasmus Plus v krajinách euro-stredozemského regiónu a takisto na pohyb znalostí a rozvoj medzikultúrneho dialógu.

2.10.

Komunikačné prostriedky a medzikultúrny dialóg: kľúč k tolerancii

2.10.1.

Pluralizmus, nezávislosť a profesionalita miestnych komunikačných prostriedkov garantujú sociálny pokrok a prispievajú k tomu, aby takéto komunikačné prostriedky fungovali ako hybné sily zmien v susedných krajinách.

2.10.2.

EHSV poukazuje na to, že je dôležité rozvíjať dialóg a spoluprácu medzi komunikačnými prostriedkami v euro-stredozemskom regióne s cieľom zlepšiť a posilniť profesionálne normy a ich legislatívne rámce. Takisto je dôležité prispievať k zaručeniu a ochrane slobody tlače a slobody prejavu.

2.10.3.

Je nevyhnutné uznať, že komunikačné prostriedky zohrávajú úlohu pri zlepšovaní medzikultúrneho dialógu a presadzovaní rešpektu, tolerancie a vzájomného spoznávania. V súčasnej situácii, keď sa na juhu zintenzívňujú protizápadné prejavy a v Európe narastajú xenofóbne populistické prejavy, je ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vyvinúť úsilie zamerané na boj proti tomuto druhu rétoriky, ktoré by fungovalo ako protipól k názorom stavajúcim proti sebe národy, kultúry a náboženstvá v manichejskom a vylučujúcom binarizme.

2.10.4.

V tomto kontexte EHSV víta spustenie projektov, ktorými sa zabezpečuje rešpektovanie rozmanitosti existujúcej v Európe a posilňuje tolerancia a informácie nezaťažené zaujatosťou, stereotypmi a skresleným vnímaním, ako je napríklad Stredisko pre sledovanie islamofóbie v komunikačných prostriedkoch v Španielsku (12) propagujúce informácie nezaťažené rasizmom. Na tento účel zároveň podporuje spustenie prierezových projektov.

2.10.5.

Jednou z príčin nestability, ktorá dopĺňa dôvody procesu radikalizácie, môže byť okrem oblasti bezpečnosti aj nedostatok príležitostí najmä pre mladých ľudí. Je zrejmé, že extrémizmu a rasizmu treba predchádzať a bojovať proti nim prostredníctvom podpory medzikultúrneho dialógu. Inštitúcie a siete venujúce sa medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu by preto mali posilniť svoje synergie a dopĺňať svoje činnosti v záujme dosiahnutia významnejšieho vplyvu.

2.10.6.

Do predchádzania radikalizácii a násilnému extrémizmu musia byť zapojené hospodárske a sociálne rady Stredozemia, hospodárske a sociálne subjekty a občianska spoločnosť ako celok. Na tento účel sú potrebné mechanizmy na výmenu a spoluprácu s vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami, ako aj riešenie otázok súvisiacich so spravodlivosťou, rodovou nerovnosťou, rasovými prejavmi, nezamestnanosťou mladých ľudí a negramotnosťou, a to v rámci úsilia o rozsiahlejšiu deradikalizáciu, ktorej súčasťou by bol aj rozvoj medzikultúrneho dialógu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na činnosť siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (Radicalisation Awareness Network – RAN) (13) a jej centra excelentnosti.

2.10.7.

EHSV je presvedčený, že je rozhodujúce motivovať výmeny medzi intelektuálmi, umelcami a kultúrnymi subjektami v regióne, keďže ide o hlavné možnosti sociálnej transformácie prostredníctvom podpory spoločných projektov, ktorých súčasťou je aj rozvoj vzájomného dialógu a spoznávania. Taktiež nabáda na väčšiu koordináciu a spoluprácu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ako aj pri zvyšovaní informovanosti o rozličných kultúrnych a umeleckých odboroch a citlivých aspektoch súbežne existujúcich v euro-stredozemskom regióne, a ich vyzdvihovaní ako cenného prvku súdržnosti a vzájomného spoznávania.

2.11.

Občianska spoločnosť a synergia medzi sociálnymi subjektmi: priestor na začleňovanie a diskusiu

2.11.1.

Hospodárska kríza a xenofóbia na severe Stredozemia, ale aj požiadavky na slobodu prejavu a boj za ľudské práva v krajinách južného Stredozemia sú prvkami, ktoré rozhodne vplývajú na uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv spoločností v krajinách euro-stredozemského regiónu.

2.11.2.

V tomto smere sa v správe Európskeho parlamentu o ľudských právach z novembra 2015 (14) uvádza, že treba viac podporovať občiansku spoločnosť. Napriek tomu je viditeľnosť organizácií občianskej spoločnosti v krajinách južného Stredozemia stále nedostatočná, ak sa vezme do úvahy ich úsilie a niekedy aj riziko, ktoré podstupujú, a tiež úloha, ktorú zohrávajú pri podnecovaní sociálnych zmien. Hospodárske a sociálne rady Stredozemia môžu v tejto súvislosti zohrávať úlohu platformy na šírenie, stretávanie a diskusiu.

2.11.3.

EHSV konštatuje, že asociatívna štruktúra je inkluzívnym priestorom, ktorý prispieva k začleňovaniu. Takisto považuje za potrebné, aby Európska komisia zintenzívnila pomoc pre projekty, ktoré vykonáva organizovaná občianska spoločnosť prostredníctvom svojich hospodárskych a sociálnych organizácií, svojich združení a sietí, ktoré tieto združenia vytvárajú, a aby takisto posilnila partnerstvá a synergie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

2.11.4.

EHSV sa domnieva, že euro-stredomorskí ministri by mali spolupracovať na konkrétnych projektoch so samitom hospodárskych a sociálnych rád Stredozemia a podobnými inštitúciami bez toho, aby to malo vplyv na podporu občianskych a kultúrnych združení.

2.12.

Žena: stredobod hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv

2.12.1.

Na troch euro-stredomorských ministerských konferenciách o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktoré sa konali v Istanbule (15) (2006), Marrákeši (16) (2009) a v Paríži (17) (2013), sa vlády zaviazali vykonávať prijaté záväzky: rovnosť práv medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o účasť na politickom, hospodárskom, občianskom a sociálnom živote; boj proti všetkým druhom násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám a práca na zmene postojov a správania s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť v záujme posilňovania postavenia žien, a to nielen v právnych predpisoch, ale aj v praxi.

2.12.2.

Napriek legislatívnym zmenám zavedeným v krajinách južného Stredozemia sa UNDP domnieva, že pokiaľ ide o dodržiavanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv žien, dosiahnutie rovnosti žien je ešte ďaleko.

2.12.3.

EHSV si všíma veľký rozdiel, ktorý existuje medzi oficiálnymi vyhláseniami, návrhmi inštitúcií a dokonca aj platnými právnymi predpismi a každodennou realitou žien vo svojich spoločenstvách, a upozorňuje, že je potrebné harmonizovať vnútroštátne právne predpisy s ústavami a vyplniť právne medzery, ktoré stále umožňujú diskriminačné praktiky voči ženám.

2.12.4.

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť prostriedky na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia orgánov zodpovedných za zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov – súdnictvo, bezpečnostné zložky, podniky, vzdelávacie inštitúcie, komunikačné prostriedky, inštitúcie ako HSR atď.

2.12.5.

S cieľom posilniť práva a dosiahnuť lepšie výsledky EHSV odporúča prepojiť miestne samosprávy s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti rodovej rovnosti, keďže majú lepšie informácie o problémoch a požiadavkách obyvateľov. Túto spoločnú prácu rôznych subjektov možno podporiť vyčlenenými príspevkami od akademickej obce (univerzity a špecializované študijné centrá). Ako príklad môže slúžiť Euro-stredomorská nadácia žien (18) (FFEM), ktorá spoločne s Federáciou líg pre práva žien, regionálnou samosprávou Marrákeša, Univerzitou Cadi Ayyad, Regionálnou komisiou pre ľudské práva a inými miestnymi subjektmi uskutočnila kampaň na zvýšenie povedomia o boji proti manželstvám v nízkom či detskom veku.

2.12.6.

EHSV preto žiada ministrov členských štátov Únie pre Stredozemie, aby tieto témy zohľadnili aj na najbližšej ministerskej konferencii a vyčlenili na tieto činnosti a kampane finančné prostriedky.

2.12.7.

EHSV je totiž presvedčený, že ignorovanie týchto bodov by malo závažné dôsledky. Manželstvá v nízkom alebo detskom veku, predčasné ukončenie školskej dochádzky a v dôsledku toho zhoršovanie postavenia žien na trhu práce a ich politického zastúpenia patria medzi prvky, ktoré negatívne vplývajú na uplatňovanie práv, najmä žien a dievčat.

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/44

Spravodajkyňa:

Brenda KING

Pomocný spravodajca:

Lutz RIBBE

1.1.

Rovnako ako ostatné časti sveta čelí Európa trom hlavným problémom: 1) vyčerpávaniu prírodných zdrojov, zmene klímy a strate biodiverzity; 2) sociálnym nerovnostiam vrátane nezamestnanosti mladých a problematiky osôb, ktoré boli ponechané samy na seba v regiónoch s upadajúcim priemyslom a 3) strate verejnej dôvery vo vládu, politické zriadenie, EÚ a jej riadiace štruktúry, ako aj ostatné inštitúcie.

1.2.

Tieto tri hlavné otázky treba chápať v kontexte digitalizácie (významný megatrend) a globalizácie, keďže tieto javy majú na európske trhy práce zásadný vplyv, ktorý sa v budúcnosti dokonca ešte zosilní. Predovšetkým digitalizácia môže buď uľahčiť hľadanie riešení týchto troch problémov, alebo ich môže zhoršiť. Či bude mať digitalizácia pozitívny alebo negatívny vplyv, bude závisieť od toho, ako je politicky riadená.

1.3.

Na základe dôkladnej analýzy vzájomného pôsobenia medzi týmito tromi veľkými problémami a digitalizáciou EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu udržateľného rozvoja Európy s cieľom podporiť opatrenia na posilnenie jej hospodárstva na účely dosiahnutia sociálnych a environmentálnych prínosov. Cieľom tohto stanoviska je nastoliť otázky a poskytnúť vstupné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť pri príprave dlhodobej stratégie.

Niektorí ľudia odmietajú zmeny. Uprostred sústavných technologických objavov majú niektorí ľudia záujem o zachovanie súčasného stavu. Iní sa môžu cítiť neisto, pokiaľ ide o snahy prispôsobiť sa neustále sa meniacej spoločnosti. Pre ďalších nie sú zmeny dostatočne rýchle (napríklad pre stúpencov zelenej energie). Tvorcovia politík by mali zohľadniť tieto obavy a postaviť sa k problému priamo namiesto zachovávania terajšieho stavu. Prvým krokom by malo byť začatie otvorenej diskusie o týchto otázkach a posilnenie participatívnej demokracie vrátane európskej iniciatívy občanov.

1.4.

Nečinnosť nie je riešením. Na uskutočnenie zmien idúcich správnym smerom je potrebná politická vôľa. Existuje potreba silnejších prepojení medzi hospodárskym rozvojom, ochranou životného prostredia a sociálnou politikou. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastáva názor, že vykonávanie a realizácia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) spolu s Parížskou dohodou, ako aj správne riadený prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu a digitálna ekonomika prinesú riešenia pre hlavné problémy, ktorým Európa čelí, a zaistia, že Európa vyjde víťazne z tejto novej priemyselnej revolúcie. Odporúčame Komisii, aby čo najskôr rozpracovala politiky načrtnuté vo svojom oznámení o ďalších krokoch (pracovný dokument Komisie) (1) a vo väčšej miere sa zamerala na úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody do európskeho politického rámca a súčasných priorít Komisie v snahe stanoviť víziu pre spravodlivú a konkurencieschopnú Európu do roku 2050.

1.5.

Potreba silného politického príspevku sa nesmie interpretovať nesprávne. Zatiaľ čo vhodný regulačný rámec je nevyhnutný na usmerňovanie prechodu, Európa potrebuje program, ktorý bude mať vplyv na celú spoločnosť tým, že sa bude snažiť o spravodlivú globalizáciu, posilnenie konkurencieschopnosti, o to, aby sa z Európy stal líder v oblasti nových technológií, aby nikto nebol ponechaný sám na seba, o odstránenie chudoby a vytvorenie prostredia, v ktorom sa obnoví dôvera ľudí v politické systémy a multilaterálne formy riadenia (2). Politické prístupy sa okrem udávania trendu v rôznych politických oblastiach musia usilovať aj o aktiváciu obrovského potenciálu občianskej spoločnosti. Sociálne podnikanie, iniciatívy občanov a komunitná činnosť sú len niekoľkými príkladmi, ako možno dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom prístupu zdola nahor, najmä pokiaľ ide o potrebný posun smerom k nízkouhlíkovému alebo obehovému hospodárstvu. Prípad decentralizovanej energie z obnoviteľných zdrojov je najlepším referenčným príkladom v tomto kontexte.

1.6.

V blízkej budúcnosti by Komisia a EHSV mali pokračovať v spolupráci v kľúčových strategických oblastiach politiky, ktoré sú predmetom analýzy v tomto stanovisku ako napríklad:

1.7.

Na vykonanie tohto súboru politík je potrebná komplexná a súdržná stratégia. EHSV odporúča, aby sa takáto stratégia zameriavala na dlhodobé hľadisko a aby bola jednoznačná, horizontálne a vertikálne integrovaná, zvládnuteľná a participatívna. EHSV preto považuje za veľmi dôležité, aby sa zabezpečilo, že stratégia prechodu do roku 2050 sa navrhne a vykoná s plným zapojením zástupcov občianskej spoločnosti S cieľom posilniť participatívnu demokraciu by mala Komisia zvážiť, či má právo na legislatívny monopol.

1.

Ako sa vyrovnať s obmedzeniami planéty a ekologickou výzvou vo všeobecnosti vrátane zmeny klímy a straty biodiverzity?

2.

Ako reagovať na narastajúce sociálne rozdiely v globalizovanom svete?

3.

Ako prekonať oslabenie podpory verejnosti voči vládam a inštitúciám?

3.1.1.

Platformové hospodárstvo, umelá inteligencia, robotika a internet vecí – globálny vývoj v týchto oblastiach má širokospektrálny dosah, zrýchľuje sa a skôr či neskôr bude ovplyvňovať všetky zložky hospodárstva a spoločnosti. Digitálne technológie sa stávajú dostupnými pre veľké časti spoločnosti, ale niektoré skupiny nemusia mať prístup k týmto mimoriadne silným digitálnym nástrojom.

3.1.2.

Konvergencia digitálnych technológií s nanotechnológiou, biotechnológiou, vedou o materiáloch, výrobou a uskladňovaním energie z obnoviteľných zdrojov a kvantovou informatikou môže viesť k novej priemyselnej revolúcii (4). Na to, aby Európa získala vedúce postavenie v rámci novej celosvetovej technologickej a hospodárskej súťaže, sú potrebné rozsiahle investície a nové iniciatívy.

3.1.3.

Digitalizácia má veľa prínosov. Vytvára priestor pre vznik nových výrobkov a služieb, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom. Má potenciál pomáhať pri dosahovaní niektorých cieľov trvalo udržateľného rozvoja zvyšovaním úrovní svetových príjmov, zlepšovaním kvality života ľudí, vytváraním príležitostí pre inkuzívnejšie demokratické modely a zvyšovaním počtu kvalitných pracovných miest, ako aj celkovej konkurencieschopnosti EÚ – presne ako v prípade predchádzajúcich priemyselných revolúcií. Takisto však existujú hrozby – štúdie poukázali na možnosť, že digitalizácia môže zničiť oveľa viac pracovných miest než vytvorí.

3.1.4.

Digitálna technológia oveľa viac zblíži výrobu a spotrebu, čím sa zminimalizuje nadmerná výroba. Tým sa môže znížiť environmentálna stopa EÚ. Priame obchodovanie s tovarom hospodárskeho charakteru – či už prostredníctvom partnerských transakcií alebo cez hospodárstvo spoločného využívania zdrojov – môže znížiť spotrebu zdrojov. Napríklad digitálna technológia podporuje šírenie služieb spoločnej dopravy a vozidiel bez vodiča, čo môže zvýšiť environmentálnu udržateľnosť našich systémov mobility.

3.1.5.

Digitalizácia však sama o sebe nie je udržateľná. Existujú prekážky brániace vstupu na trh a úsporám z rozsahu, ktoré môžu občanom zabraňovať v tom, aby naplno využívali jej potenciál. Digitalizácia môže prehĺbiť nerovnosti, a to najmä vzhľadom na svoj potenciál narušiť trhy práce a tendenciu k polarizácii, keďže mnohé pracovné miesta, ktoré si vyžadujú pracovníkov s nízkou alebo strednou kvalifikáciou, majú najväčšie predpoklady na to, aby boli automatizované. Robotizácia a platformové hospodárstvo môžu predstavovať vážnu hrozbu pre mnohé európske pracoviská a vytvárajú nové riziká, keďže väčšina relevantných technológií funguje na základe údajov, a to vrátane a predovšetkým osobných údajov.

3.1.6.

Z nových príležitostí na vytváranie bohatstva má často úžitok len určitá skupina ľudí: vzdelané osoby s dobrými sociálnymi zručnosťami a vysokou toleranciou rizika. Hlavnými príjemcami digitálnych inovácií sú zvyčajne poskytovatelia intelektuálneho, finančného a fyzického kapitálu: inovátori, akcionári, investori a vysokokvalifikovaní pracovníci. Existujú obavy, že digitálna technológia sa stane jedným z hlavných dôvodov stagnácie alebo dokonca znižovania príjmov.

3.1.7.

Je potrebná účinná a komplexná politika na to, aby sa využili príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia, s odkazom na tri hlavné problémy opísané vyššie. Rovnako treba monitorovať a riadiť riziká vyplývajúce z digitalizácie. EHSV by sa mal naďalej aktívne zaoberať týmito otázkami.

3.2.1.

Vzhľadom na svoj záväzok k celosvetovému boju proti zmene klímy (t. j. Parížska dohoda) a k ochrane prírodných zdrojov Európa naliehavo potrebuje zásadne znížiť environmentálnu stopu svojho hospodárstva. Ekologická kríza nás už zasahuje. Rast obyvateľstva, dlhodobý hospodársky rast založený na fosílnych palivách a neudržateľné využívanie zdrojov a pôdy kladú z globálneho hľadiska na životné prostredie čoraz väčší tlak. Hlavnou výzvou, ktorá sa odráža aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, je zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj a rast rešpektoval obmedzenia našej planéty, či už vo vzťahu k ochrane klímy, využívaniu a riadeniu zdrojov, ku kvalite ovzdušia a vody alebo k ochrane suchozemskej a morskej biodiverzity.

3.2.2.

Zásadná dekarbonizácia hospodárstva si vyžaduje naliehavú transformáciu mnohých odvetví hospodárstva. Prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje väčšiu flexibilitu a odborné znalosti v oblasti energetiky. Všeobecný rozvoj výroby energie „výrobcami-spotrebiteľmi“ (5) by takisto mal byť dôležitou a stabilnou súčasťou energetickej politiky EÚ (6). Dopravné systémy si vyžadujú štrukturálne zmeny prostredníctvom elektrifikácie a car-sharingu. Zlepšiť treba aj bývanie a infraštruktúru. Rozvinuté biohospodárstvo môže byť významným faktorom, ktorý bude podnecovať ekologizáciu hospodárstva.

3.2.3.

Európa musí prejsť od súčasného lineárneho hospodárskeho modelu v duchu hesla „zober, vyrob, spotrebuj a vyhoď“ k obehovému modelu, ktorý je už v rámci koncepcie založený na obnove, využíva podľa možnosti obnoviteľné prírodné zdroje a zachováva hodnotu výrobkov, materiálov a zdrojov v rámci hospodárstva čo možno najdlhšie. V tejto súvislosti môže byť dôležitá digitalizácia (pozri bod 3.1.4).

3.2.4.

Prechod na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo je pre EÚ príležitosťou na zvýšenie jej konkurencieschopnosti a odolnosti. Môže zlepšiť kvalitu života a dobré životné podmienky európskych občanov. Zároveň znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív a kritických surovín a vytvára stabilný základ pre hospodársku prosperitu.

3.2.5.

Dekarbonizácia a ekologická transformácia však so sebou prinesú sociálne výzvy (7), pretože sa zníži počet pracovísk v priemyselných odvetviach s vysokou ekologickou stopou. Plné využitie potenciálu, ktorý má dekarbonizácia a ekologická transformácia z hľadiska vytvárania nových pracovných miest a zlepšenia sociálneho zabezpečenia, aby tak bola čistá bilancia čo možno najpozitívnejšia, treba považovať za strategickú politickú úlohu.

3.2.6.

Posun smerom k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu podnecujú iniciatívy v oblasti energetiky a potravinárstva vychádzajúce zdola, t. j. od občanov, miestnych orgánov, spotrebiteľov a inovatívnych podnikov. Avšak namiesto toho, aby sa v celej Európe propagovali príslušné iniciatívy a získavala ich masová podpora, čo by malo pozitívny dosah na trh práce a sociálne zabezpečenie, administratívne a regulačné systémy často brzdia ďalší pokrok. Chýba rozsiahle povedomie o tom, že iniciatívy zdola nahor môžu byť účinným nástrojom na riešenie sociálnych problémov dekarbonizácie a ekologickej transformácie. Na odhalenie tohto potenciálu je potrebné odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia ľuďom s obmedzenými prostriedkami v prístupe k zdrojom, ktoré potrebujú (najmä ku kapitálu a relevantným informáciám).

3.3.1.

Zatiaľ čo globalizácia a technologický pokrok viedli k obrovskému nárastu svetového obchodu a svetového bohatstva, kombinácia globalizácie a technologického pokroku prispela aj k nárastu sociálnej (a environmentálnej) nerovnosti. Podľa organizácie Oxfam len osem osôb – všetko mužov – vlastní toľko bohatstva ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie.

3.3.2.

Nerovnosť sa v Európe prehlbuje. Podľa nedávnej štúdie OECD zostáva príjmová nerovnosť v Európe na historicky najvyššej úrovni. V 80. rokoch minulého storočia bol priemerný príjem najbohatších 10 % spoločnosti sedemkrát vyšší ako najchudobnejších 10 %. V súčasnosti je 9,5-násobne vyšší. Majetková nerovnosť je ešte väčšia:10 % najbohatších domácností vlastní 50 % celkového majetku, zatiaľ čo 40 % najmenej bohatých vlastní len niečo vyše 3 % (8).

3.3.3.

Jedným z dôvodov prehlbujúcej sa nerovnosti v Európe je oddelenie rastu od čistého príjmu. Hoci HDP eurozóny vzrástol v období 2008 – 2015 o viac ako 16 % (o viac než 17 % v EÚ-28), disponibilný čistý príjem domácností stagnoval, pričom v EÚ-28 vzrástol len o 2 %.

3.3.4.

V 24 krajinách OECD vzrástla od roku 1995 produktivita o 27 %, zatiaľ čo priemerná odmena za prácu zaostávala a zvýšila sa iba o 22 %. Čo je ešte horšie, zvýšenie príjmu z práce bolo podstatne menšie v prípade sociálnych skupín s nižšími čistými mzdami. Táto platová nerovnosť sa posledných 20 rokov zhoršuje vo všetkých európskych krajinách s výnimkou Španielska. Tento trend je najmarkantnejší v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a Spojenom kráľovstve (9).

3.3.5.

Existuje riziko, že vzhľadom na meniaci sa charakter práce sa tieto rozdiely budú ešte viac prehlbovať. Napríklad automatizácia a robotizácia zložitých priemyselných procesov môžu znížiť dopyt po stredne kvalifikovaných a dokonca aj po nižších úrovniach vyššie kvalifikovaných zamestnancov, ktorí v súčasnosti plnia tieto zložité úlohy. To môže prispieť k ešte väčšej polarizácii trhu práce, keďže novovytvorené pracovné miesta budú buď pre zamestnancov s (ešte) vyššou kvalifikáciou (vývoj a udržiavanie týchto výrobkov/služieb) alebo pracovníkov s nižšou kvalifikáciou orientovaným viac na služby. Podľa OECD hrozí, že 9 % pracovných miest bude automatizovaných, pričom v prípade ďalších 25 % sa zásadne zmení náplň práce.

3.3.6.

Vlády reagujú na vplyv digitalizácie skôr zdržanlivo než proaktívne a v značnej miere sa zameriavajú na zmiernenie vedľajších účinkov digitalizácie namiesto snáh o využitie jej potenciálnych prínosov. Vlády musia vo svojich reakciách lepšie zohľadniť problematiku zastúpenia zamestnancov a ich účasti, pretože ide o dôležitý aspekt investícií do ľudského kapitálu na meniacom sa trhu práce. EHSV by mohol pokračovať v podrobnej analýze vplyvu digitalizácie na povahu práce.

3.4.1.

Prehlbujúca sa nerovnosť, ktorá len čiastočne vyplýva z globalizácie a technologického pokroku, prispieva k strate dôvery vo vlády, politické zriadenie, medzinárodné organizácie, inštitúcie a globálne riadenie. Okrem toho podnietila nárast populistických hnutí a úpadok tradičných politických strán. Mimoriadne znepokojujúca je volebná neúčasť mladých ľudí (nehovoriac o hlasovaní proti systému): na voľbách v roku 2015 sa zúčastnilo len 63 % Európanov vo veku od 15 do 30 rokov (10).

3.4.2.

Mnohí európski občania sa cítia odstavení od politického rozhodovania na vnútroštátnej a európskej úrovni. Domnievajú sa, že tradičné demokratické procesy im neumožňujú vplývať na dôležité rozhodnutia. Prístup viacerých zainteresovaných strán (napr. podľa Programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030) predstavuje nový demokratický model a spôsob na prekonanie tejto nedôvery.

3.4.3.

Prechod k udržateľnosti nemôže a nesmie byť nariadený „zhora“. Úspešný bude len vtedy, ak bude vychádzať zo širokej podpory a aktívnej účasti väčšiny podnikov, miestnych a regionálnych orgánov, pracovníkov a občanov. Musí ísť o spoluprácu „zdola nahor a zhora nadol“. Mnohostranné aliancie zainteresovaných strán sa uplatnili pri formulovaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a objavujú sa aj v oblasti klímy (11). Môžu fungovať ako koncepcia inkluzívneho modelu demokratického riadenia, ktorá by sa mohla preberať vo všetkých oblastiach politiky a stimulovať transformáciu a inovácie.

3.4.4.

Najmä mladšia generácia požaduje netradičné formy politickej angažovanosti ako protiklad konvenčných politických strán a orgánov. Energetické spoločenstvá, partnerstvá medzi občanmi a obcami na posilnenie energetickej účinnosti (napríklad prostredníctvom zmluvných modelov) alebo odpadového hospodárstva, iniciatívy transformujúcich sa miest, poľnohospodárstvo podporované komunitou, politické blogy a iné online formáty alebo dokonca iniciatívy týkajúce sa miestnej meny ponúkajú alternatívne formy politickej angažovanosti. Tieto formy určite nenahradia tradičnú politickú prácu, ale môžu významne prispieť k politickej socializácii a sociálnej integrácii.

3.4.5.

Využitie potenciálu internetu je ďalšou sľubnou koncepciou na prelomenie politických prekážok. Informácie neboli nikdy dostupnejšie než v decentralizovanej sieti bez klasického dohľadu. To má za následok nové výzvy pre spoločnosť, ako možno vidieť v prípade javu tzv. postpravdivých (post-truth) alebo falošných informácií. Sme však zároveň svedkami rozmachu alternatívnych, nehierarchických foriem aktivizmu, ako aj intenzívneho používania online sociálnych sietí medzi občanmi, najmä mladými ľuďmi.

3.4.6.

Elektronická verejná správa môže viesť k modelom riadenia, ktoré sa vyznačujú nevídanou úrovňou účasti verejnosti na tvorbe politík. EÚ by si mala vziať príklad z členských štátov, ako je Estónsko, kde sa už dosiahol značný pokrok. Digitalizácia umožňuje občanom zúčastňovať sa na rozhodovacích procesoch pri relatívne nízkych nákladoch. Dôkazy však naznačujú, že „skreslenie v prospech strednej triedy“ (vyššie zastúpenie príslušníkov strednej triedy na participatívnych fórach) existuje aj vo vzťahu k elektronickej účasti. EHSV má dobré postavenie na to, aby sa zapájal do dialógu o tejto otázke na úrovni občianskej spoločnosti.

—

čo najlepšie využiť digitálnu revolúciu na vybudovanie nového, konkurencieschopného a udržateľného hospodárstva,

—

prejsť na nízkouhlíkové, obehové a ekologické hospodárstvo a zároveň zabezpečiť spravodlivý prechod pre všetkých,

—

vybudovať silný európsky sociálny model,

—

zabezpečiť decentralizovanejší a demokratickejší systém, ktorý by bol viac orientovaný na občanov, a zároveň využiť výhody spravodlivej hospodárskej spolupráce na celosvetovej úrovni.

4.1.

EHSV sa domnieva, že ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížska dohoda (COP21) oživia víziu „Európy, akú chceme“ (12)  (13). Je potrebné, aby Komisia dala impulz na vykonávanie týchto dohôd, a to rozvíjaním politík načrtnutých v jej oznámení o ďalších krokoch a ich plným začlenením do rámca európskej politiky a súčasných priorít Komisie. „Európa, akú chceme“, rovnako ako program 2030 (t. j. v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja), stavia jednotlivca do centra spoločnosti a hospodárstva a každému umožní vybrať si, ako chce naplniť svoje potreby v súlade so sociálnym a ekologickým prostredím. Táto koncepcia nie je utópiou. Európa má v skutočnosti technologické a ekonomické prostriedky na naplnenie tejto vízie: internet vecí a veľké dáta, kontrolu zložitých procesov prostredníctvom mobilných aplikácií, tzv. prozum, t. j. výrobu spojenú so spotrebou prostredníctvom obmedzovania výroby a znižovania výrobných nákladov (napríklad obnoviteľné zdroje energie, 3D tlač), nové spôsoby transakcií a platieb (blockchain, bitcoiny a inteligentné zmluvy), kooperativizmus a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ako nové obchodné koncepcie a iné inovácie.

4.2.

Všetky tieto inovácie majú potenciál premeniť víziu na skutočnosť, čo však predpokladá stratégiu, ktorá ponúka riešenia pre tri výzvy súvisiace s inováciami. Táto stratégia zahŕňa novú koncepciu blahobytu, ktorá presahuje rámec HDP, ale snaží sa o hospodársku prosperitu, sociálne začlenenie, environmentálnu zodpovednosť a posilnenie postavenia občanov integrovaným spôsobom.

4.3.

Nečinnosť nie je riešením. Ak EÚ nie je ochotná alebo schopná vypracovať a uplatňovať komplexnú stratégiu, Európa zlyhá nielen v súvislosti s programom 2030 a víziou „Európy, akú chceme“. Nečinnosť znamená veľké riziko zlyhania v prípade všetkých hlavných výziev: zničí sa štruktúra európskeho trhu práce, zastaví sa dekarbonizácia a ochrana zdrojov, pretože sociálne náklady ekologickej transformácie sa považujú za príliš vysoké, a zvýši sa sociálna nerovnosť a odcudzenie, čo bude predstavovať hrozbu pre demokraciu.

4.4.

Je mimoriadne dôležité, aby táto stratégia zahŕňala konkrétne politické odporúčania s cieľom pomôcť riešiť tri hlavné výzvy, ktorým Európa čelí, a urobiť tak z „Európy, akú chceme“, skutočnosť.

—

inovácie,

—

regulácia/riadenie,

—

sociálna politika,

—

otvorený prístup,

—

vzdelávanie a odborná príprava,

—

výskum.

5.1.1.

Inovácie: nová priemyselná revolúcia je pre Európu príležitosťou na to, aby sa stala technologickým lídrom a zvýšila svoju konkurencieschopnosť na globalizovaných trhoch. Tvorba hospodárskej hodnoty bez vysokých externých nákladov sa musí stať štandardným obchodným modelom. Je potrebné, aby inovačné a ziskové spoločnosti a podniky investovali do udržateľnej výroby, vytvárali kvalitné pracovné miesta a budovali hospodársky základ pre blahobyt. Na to, aby inovácie prispeli k udržateľnejšej Európe, treba vytvoriť rámec, ktorý odmení hospodárske činnosti s nulovými alebo s výrazne obmedzenými externými stopami alebo obmedzenou spotrebou zdrojov. To umožní udržateľným inovátorom (či už občanom, podnikom, mestám alebo regiónom), aby skutočne konkurovali obchodným modelom s vysokým využívaním zdrojov a/alebo veľkou environmentálnou stopou. Aktívnu podporu – napr. sprístupnenie mikroúverov pre malé a stredné podniky, občanov, súkromné domácnosti, komunitné iniciatívy, sociálne podniky a mikropodniky – treba poskytnúť aj inovátorom, ktorí ponúkajú nové riešenia na zvládnutie environmentálnych a sociálnych problémov a sú prvými používateľmi (14). Mohol by tu pomôcť jednotný európsky patent, pokiaľ nebudú náklady na jeho získanie neprimerane vysoké (15). Pokiaľ ide o MSP, treba prehodnotiť opatrenia zamerané na druhú šancu s cieľom znížiť súčasnú vysokú mieru neochoty riskovať, ktorá existuje v EÚ (16). Politika musí takisto otvoriť priestor na experimentovanie v celej Európe, najmä v oblasti mobility, odpadového hospodárstva, energetiky, poľnohospodárstva, vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti. Nové trhy možno nájsť presunutím verejného obstarávania k digitálnym, nízkonákladovým, obehovým a ekologickým službám, ktoré sa poskytujú sociálne inkluzívnym spôsobom.

5.1.2.

Regulácia: Regulačný rámec musí spĺňať tri ciele. Po prvé, vonkajšie účinky musia byť vyčíslené čo najpresnejšie, aby tak bolo možné vypracovať obchodné modely, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele udržateľnosti (17). Po druhé, regulácia musí zaručiť, aby sa v celej Európe vrátane vidieckych oblastí zaviedla dobre rozvinutá digitálna infraštruktúra, ku ktorej bude mať prístup každý (vrátane inteligentného vykurovania, inteligentných elektrizačných sústav a sietí elektrickej mobility). Táto infraštruktúra by sa mala z právneho hľadiska považovať za verejnú službu. A napokon, keďže digitalizácia má tendenciu uprednostňovať platformy, hrozí, že sa na veľkých digitálnych trhoch budú vytvárať monopoly. Sú preto nevyhnutné účinné protimonopolné politické opatrenia (18). EHSV tiež navrhol, aby Komisia premyslela spôsoby, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby pridaná hodnota zostala v miestnych hospodárstvach (19). Dôležitú úlohu pri vyrovnávaní ich trhovej sily by mohlo zohrávať zriadenie nezávislej európskej ratingovej agentúry pre digitálne platformy s rovnakými právomocami vo všetkých členských štátoch, ktorá by mohla hodnotiť ich riadenie v oblasti hospodárskej súťaže, zamestnanosti a zdaňovania (20).

5.1.3.

Sociálna politika: zmena, ktorú priniesla dekarbonizácia a digitalizácia (pozri časť 3) predstavuje výzvu pre systémy sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o otázku zvládnutia problému úbytku pracovných miest a poklesu daňových príjmov. Treba preto preskúmať a rozpracovať nové prístupy a modely s cieľom zaistiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, reagovať na odlišné okolnosti budúcej práce a podporiť pracovníkov a komunity v sektoroch a regiónoch, ktoré zasiahol tento prechod. Vo svojom stanovisku o európskom pilieri sociálnych práv sa EHSV venoval výzvam súvisiacim s budúcnosťou práce a predniesol požiadavku na ucelenú európsku stratégiu zamestnanosti, ktorá bude riešiť problematiku investícií a inovácií, zamestnanosti a tvorby kvalitných pracovných miest, spravodlivých pracovných podmienok pre všetkých, spravodlivého a hladkého prechodu podporovaného aktívnymi politikami trhu práce a zapájania všetkých zainteresovaných subjektov, hlavne sociálnych partnerov. Okrem toho treba prostredníctvom verejných investícií podporovať spoločenstvá, regióny a pracovníkov v odvetviach, ktoré už sú zasiahnuté týmto prechodom, ako aj predvídať a uľahčovať budúcu reštrukturalizáciu a prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo (21).

5.1.4.

Otvorený prístup: využitie potenciálu digitalizácie na ekologické a spravodlivé hospodárstvo si vyžaduje predovšetkým všeobecnú otvorenosť hospodárstva umožňujúcu ľuďom, aby sa aktívne zapájali a využívať príležitosti, ktoré ponúka technologický pokrok (napr. kombinácia údajov o digitálnej energii s decentralizovanou výrobou energie). Kľúčový význam má preto odstránenie prekážok hospodárskej účasti prostredníctvom otvorených trhov, otvorených údajov, modelov otvoreného zdroja a otvorených noriem. Každý z týchto prvkov sa musí považovať za hlavnú zásadu politických programov v strategických odvetviach: energetika, doprava, logistika a výrobné postupy. Prostredníctvom európskych právnych predpisov treba vypracovať a uplatňovať koncepciu zvrchovanosti v oblasti dát: európski občania musia mať právo používať vlastné údaje na svoje účely, určiť, ktoré osobné údaje budú používať tretie strany, rozhodovať o tom, ako sú údaje používané, byť informovaní o využívaní údajov a mať nad ním plnú kontrolu a vymazať údaje.

5.1.5.

Vzdelávanie/odborná príprava: ekologické hospodárstvo aj digitálne hospodárstvo si vyžadujú osobitné zručnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v budúcnosti bude digitálna technológia dôležitým nástrojom na dosiahnutie dekarbonizácie európskeho hospodárstva (pozri body 3.1.4 a 3.2.3). Odborná príprava na vývoj potrebných formálnych a neformálnych zručností, a to aj v oblastiach, ako je napríklad spolupráca/komunitná činnosť a podnikanie (22), sa musí začleniť do všeobecného vzdelávania a politík celoživotného vzdelávania. Táto problematika musí byť predmetom intenzívnejšieho dialógu a analýz. Odporúča sa cielenejšie využívanie štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečila účinná podpora pre riešenie problematiky súčasných nedostatkov v ekologických a digitálnych zručnostiach, a to najmä v regiónoch, ktoré už sú v procese transformácie alebo sa ich táto transformácia bude týkať v budúcnosti. Bude nevyhnutné nasmerovať prostriedky z európskych vzdelávacích systémov do vzdelávania a rozvoja zručností v oblastiach, kde systémy umelej inteligencie nemôžu nahradiť ľudské schopnosti alebo kde sú potrební ľudia na doplnenie týchto systémov (napr. úlohy, pri ktorých je kľúčová interakcia medzi ľuďmi alebo kde ľudia a stroje spolupracujú, či úlohy, pri ktorých chceme, aby ich ďalej vykonávali ľudia) (23).

5.1.6.

Výskum: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo bude referenčnou hodnotou pre ekonomické modely udržateľné do budúcnosti. Dobre zacielená politika v oblasti výskumu, ktorá je založená na analýze environmentálnych a sociálnych vplyvov inovácií, najmä digitálnych, bude cestou vedúcou k takémuto hospodárstvu. V tejto súvislosti musia byť pre inovátorov vyvíjajúcich nové digitálne technológie a služby, ktoré sa venujú riešeniu environmentálnych a/alebo sociálnych problémov, k dispozícii prostriedky na financovanie výskumu a vývoja. Na ich podporu treba vyvinúť sieť inkubátorov.

5.2.1.

Inovácie: účasť je kľúčovým prvkom demokracie. Voľby a zastúpenie sú jedným zo spôsobov organizovania účasti, ale sú potrebné nové, inovatívne prístupy k organizovaniu účasti vrátane elektronickej účasti. Je dôležité otvoriť tradičnú tvorbu politiky nehierarchickým, sociálne fluidným a menej formálnym formám politických činností a posilniť iniciatívy podnecované občianskou spoločnosťou a iniciatívy zdola nahor.

5.2.2.

Riadenie: zmeny si vyžadujú transparentný a voľne prístupný mnohostranný dialóg zainteresovaných strán pre všetky legislatívne procesy na úrovni EÚ aj na miestnej úrovni. „Občianska spoločnosť“ by sa nemala obmedzovať len na organizovanú občiansku spoločnosť, ale mala by zahŕňať všetkých občanov. Nové partnerstvá sú mimoriadne dôležité pre opatrenia v oblasti klímy a ochrany zdrojov (24). S cieľom posilniť participatívnu demokraciu je potrebné zrušiť takmer výlučný monopol Európskej komisie na právo legislatívnej iniciatívy v prospech väčšieho počtu iniciatív Európskeho parlamentu v kombinácii s legislatívnymi iniciatívami zdola nahor, a to napríklad tým, že sa odstránia problémy technického, právneho a byrokratického charakteru v rámci európskej iniciatívy občanov (25).

5.2.3.

Otvorený prístup: metódy založené na zapojení verejnosti do všetkých právnych predpisov EÚ sú vhodným prístupom k prekonaniu štrukturálnych prekážok, ktoré sťažujú účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ. Pri navrhovaní tohto prístupu by sa mala venovať osobitná pozornosť dostupnosti, inkluzívnosti a zodpovednosti. Otvorený prístup k opatreniam a politike možno ďalej posilniť prostredníctvom webového a používateľsky ústretového zverejňovania všetkých činností a údajov EÚ.

5.2.4.

Odborná príprava/vzdelávanie: na prekonanie „skreslenia v prospech strednej triedy“ (pozri bod 3.4.6) sú potrebné programy na posilnenie postavenie občanov. Takéto programy by mali byť navrhnuté tak, aby zapojili tie segmenty obyvateľstva, ktoré majú tendenciu vyhýbať sa aktívnemu zapojeniu do politiky, hospodárstva a spoločnosti. Na informovanosť o účasti a možnosti účasti ako základnú zásadu demokracie sa musí klásť dôraz v rámci všeobecného vzdelávania. Treba poukázať na to, že aktívna účasť na procesoch vytvárania politickej vôle je prínosom pre spoločnosť aj jednotlivcov, ktorých záujmy a názory sú zohľadnené. Je potrebných viac finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na tieto neangažované časti obyvateľstva a snažia sa o dosiahnutie cieľov trvalej udržateľnosti.

5.2.5.

Výskum: spoločenské vedy sa musia viac zamerať na alternatívne demokratické procesy. Jedným z príkladov je možné uplatnenie prototypovej metodiky v politike. S takýmto prístupom by sa politické riešenia navrhovali v krátkom časovom období, následne by boli vykonané v rámci testu trhu a ich vplyv by sa posúdil onedlho na základe spätnej väzby od občanov a iných príslušných zainteresovaných strán. Posúdenie vplyvu by slúžilo ako východisko pre príslušné zmeny politických riešení prv, než sa k nim pristúpi.

5.2.6.

Všeobecnejšie povedané, je potrebné ďalej preskúmať možnosti revízie prepojenia medzi odbornými (vedeckými) znalosťami a tvorbou politiky a spojenia integrácie plne transparentnej, nezávislej expertízy tvorby politík s potrebou posilniť účasť občanov.

5.3.1.

Inovácie: digitálne, ekologické a spravodlivé hospodárstvo predpokladá obrovské investície do súkromných zariadení (napr. do zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo do nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá) aj do verejnej infraštruktúry (napr. do digitalizácie elektrizačných systémov a systémov mobility). Finančný sektor bude preto musieť zohrávať hlavnú úlohu pri uskutočňovaní týchto inovácií. Na investície na podporu udržateľnej transformácie treba vyčleniť finančné zdroje vrátane verejných zdrojov. Dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky si vyžaduje stabilné predvídateľné investičné prostredie a inovatívne finančné nástroje stimulujúce súkromné financovanie investícií, ku ktorým by inak nedošlo (26)  (27).

5.3.2.

Regulácia: cieľom politiky musí byť vybudovať udržateľnejší súkromný finančný systém zahrnutím faktorov udržateľnosti do posúdenia finančného rizika, rozšírením zodpovedností finančných inštitúcií na nefinančné vplyvy investičných rozhodnutí a zvýšením transparentnosti environmentálnych a sociálnych vplyvov investičných rozhodnutí (28). Politické opatrenia by mali tiež nabádať investorov, aby sa dobrovoľne zaviazali investovať do zámerov, ktoré dodržiavajú zásady udržateľnosti. Na posun súkromného financovania od konvenčných investícií k nízkouhlíkovým investíciám odolným voči zmene klímy je preto nevyhnutná ekologizácia bankových noriem. Centrálne banky by mali usmerňovať prideľovanie kapitálu prostredníctvom peňažných a mikro- a makroprudenciálnych politík vrátane noriem týkajúcich sa udržateľnosti.

5.3.3.

Sociálna politika: domácnosti sa však v dôsledku digitalizácie a dekarbonizácie dostanú pod určitý tlak. Je preto potrebná zásadná daňová reforma, aby sa zvýšil disponibilný príjem domácností a zosúladil tento cieľ s požiadavkami dekarbonizácie. EHSV požaduje daňový systém založený na internalizácii environmentálnych nákladov a využití dodatočných príjmov s cieľom znížiť daňové zaťaženie práce. Posun od zdaňovania práce k zdaňovaniu využívania zdrojov napomáha napraviť zlyhania trhu, vytvára nové udržateľné a miestne pracovné miesta, zvyšuje disponibilné príjmy domácností a stimuluje ekologicky inovatívne investície (29).

5.3.4.

Výskum: vplyv digitalizácie a zníženej spotreby fosílnych palív na verejné financie (daňové úniky) je v značnej miere stále neznámy. Výskum by sa mal zamerať na tento aspekt, ako aj na spôsob, akým môže strategická finančná politika vo všeobecnosti prispieť k udržateľnému rozvoju.

5.4.1.

Inovácie a podnikateľské príležitosti: vzhľadom na globálny rozmer troch hlavných otázok nebude postačovať, aby sa Európa stala udržateľnejšou prostredníctvom jasnej inovačnej politiky. Európa musí v spolupráci s obchodnými partnermi vyvinúť inovačné koncepcie, ktoré sú prenosné do iných regiónov sveta. Obchod tu môže pomôcť, pretože aspekty trvalej udržateľnosti sú kľúčovými kritériami v medzinárodnej obchodnej politike vrátane dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd. Osobitná úloha by mala pripadnúť Svetovej obchodnej organizácii (WTO), ktorá by mala vo väčšej miere zohľadňovať medzinárodnú environmentálnu politiku, ako je Parížska dohoda alebo ciele v oblasti biodiverzity z Aichi. Po prijatí príslušných noriem môžu európski občania, podniky, komunitné iniciatívy, obce a regióny rozvíjať dôležité inovácie (produkty a služby), ktoré sa môžu vyvážať v reakcii na potrebu dekarbonizovať využívajúc možnosti, ktoré poskytuje megatrend digitalizácie. Tieto inovácie majú potenciál stať sa úspešnými vývoznými produktami. Európska komisia by mala v prvom rade spolupracovať s WTO a jej kľúčovými partnermi s cieľom využiť obchodné dohody na posilnenie stanovovania ceny CO2 a všetky ostatné externality, ktoré sú škodlivé pre udržateľné inovácie.

5.4.2.

Regulácia: jedným zo zdrojov zvýšenej environmentálnej stopy našich hospodárstiev je narastajúca vzdialenosť medzi miestami výroby, spracovania, spotreby a niekedy zneškodňovania/zhodnocovania výrobkov. Zabezpečenie zlučiteľnosti medzinárodného obchodu s trvalo udržateľným rozvojom si vyžaduje inteligentný regulačný prístup k liberalizácii, ktorý zohľadňuje a posilňuje miestne systémy malovýroby. Propagácia a podpora politík týkajúcich sa obehového hospodárstva by mali zabezpečiť, aby boli systémy udržateľné, malé, miestne a čisté. V prípade špecifických priemyselných činností môže byť obehový cyklus väčší (30). Nariadenie musí dať odpoveď na tento problém prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd.

5.4.3.

EÚ by mala vyzývať Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby zohrávali dôležitú úlohu pri podpore fiškálnych a finančných reforiem systému v snahe vytvoriť prostredie, ktoré rozvojovým krajinám pomôže mobilizovať viac vlastných zdrojov. To by malo zahŕňať uskutočnenie vnútroštátnych daňových reforiem a tiež mobilizáciu medzinárodného spoločenstva na spoločný boj proti daňovým únikom, praniu špinavých peňazí a nezákonným kapitálovým tokom, v dôsledku čoho je odliv financií z rozvojových krajín väčší než suma, ktorú dostávajú prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci. Konkrétne to znamená, že Európska komisia by mala využiť program 2030 definovaný 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja ako rámec pre všetky vonkajšie politiky a programy financované z prostriedkov EÚ (31).

5.4.4.

Sociálna politika: jeden zo spôsobov naplnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja a podpory progresívnej obchodnej politiky, ktorá je prínosom pre všetkých, vychádza z uplatňovania prístupov mnohých zainteresovaných strán týkajúcich sa zodpovedného podnikania. V rámci týchto prístupov podniky, mimovládne organizácie, odborové zväzy a vlády spoločne stanovia, ako možno dosiahnuť v praxi povinnosť dodržiavať ľudské práva. Narastajú obavy z porušovania ľudských práv v dodávateľských reťazcoch, najmä pokiaľ ide o „nerasty z konfliktných oblastí“, ako je kobalt, ktorý sa používa na výrobu dobíjateľných batérií v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, elektrických vozidlách, lietadlách a elektrickom náradí. Vzhľadom na záväzok k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, pokračujúcu cestu smerom k digitalizácii a zložitosť zodpovedného správania sa podnikov v medzinárodných dodávateľských reťazcoch má kľúčový význam spolupráca viacerých zainteresovaných strán. EHSV preto víta iniciatívu holandskej vlády zvýšiť informovanosť o tom, ako môžu opatrenia viacerých zainteresovaných strán zvyšovať povedomie o zmysluplnom zodpovednom správaní sa podnikov, a to najmä v zložitých dodávateľských reťazcoch, ktoré profitujú z detskej alebo nútenej práce alebo práce v nebezpečných podmienkach. Výbor je potešený, že je partnerom tejto iniciatívy.

5.4.5.

Otvorený prístup: nové obchodné dohody sa musia zakladať na súhlase dosiahnutom prostredníctvom nových demokratických procesov s čoraz väčšou účasťou občanov na spoločnom rozhodovaní. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v existujúcich obchodných dohodách EÚ nefungujú tak, ako by mali. Po prvé, kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji by mali obsahovať globálne viacstranné dohody (program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu). Po druhé, monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti by sa mali posilniť a mala by sa zahrnúť analýza z hľadiska občianskej spoločnosti. Po tretie, mechanizmy presadzovania musia platiť aj pre samotné kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji (32).

5.4.6.

Výskum: je potrebných viac empirických dôkazov, aby sa mohlo uskutočniť hodnotenie vplyvu rýchleho nárastu nových spôsobov spotreby a výroby – v medzinárodnom obchode –, ktoré sa postupne rozširujú na nadnárodné služby, najmä so zreteľom na ich vplyv na cezhraničné zdaňovanie. To by malo byť základom pre rozhodovanie o tom, či ich začleniť do všeobecných pravidiel WTO alebo do dvojstranných a regionálnych dohôd, ako tomu bolo v prípade programu dôstojnej práce.

5.4.7.

Pripomíname Komisii naše predchádzajúce odporúčanie, aby uskutočnila dôsledné hodnotenie vplyvu pravdepodobných účinkov, ktoré bude mať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a Parížska dohoda na obchodnú politiku EÚ.

6.1.

V časti 5 sme určili niekoľko oblastí, v rámci ktorých treba prijať politické opatrenia na vybudovanie udržateľnejšej Európy v radikálne sa meniacom sociálno-ekonomickom kontexte. Možno určiť štyri kritériá pre európsku stratégiu udržateľnosti. Stratégia musí byť:

Tieto štyri kritériá sú rozpracované nižšie.

6.2.1.

Strategické uvažovanie znamená rozvíjanie dlhodobého plánovania na základe vízie „Európy, akú chceme“ opísanej v časti 4, a určenie cesty, akou sa musí Európa uberať, aby sa táto vízia zmenila na skutočnosť. Bude trvať až tri desaťročia, než sa prejavia spoločenské zmeny zapríčinené celosvetovými problémami a megatrendom digitalizácie opísaným v časti 3. Mnohé závažné rozhodnutia vrátane rozhodnutí o investíciách potrebujú čas na to, aby nadobudli účinnosť. Tri desaťročia sa preto javia ako vhodný časový rámec pre európsku stratégiu trvalej udržateľnosti. Príslušné ciele a zodpovedajúce politické opatrenia musia byť plánované na základe tohto časového rámca (33). Tento prístup spätného stanovenia postupu by znamenal, že za referenčný bod sa berie ako najlepší možný scenár pre rok 2050 a že všetky kroky potrebné na dosiahnutie tejto najlepšej možnosti treba vyvodiť z tohto scenára. Zameranie sa na najlepší možný scenár umožňuje vytvárať pozitívny obraz. Prechod od uhlíkového hospodárstva náročného na zdroje a od centralizovanej spoločnosti 20. storočia sa nesmie vnímať ako trest alebo ako koniec pokroku, ale ako nová, pozitívna éra ponúkajúca atraktívne príležitosti pre občanov.

6.3.1.

Dlhodobé zameranie stratégie udržateľnosti nenaznačuje, že v krátkodobom horizonte netreba prijať žiadne politické opatrenia. Ústredným prvkom stratégie udržateľnosti by malo byť skôr vytvorenie série politických opatrení potrebných na dosiahnutie plánovaných cieľov do roku 2050, pričom by sa malo začať s politickými programami, ktoré nadobúdajú účinnosť v dlhodobom horizonte, potom by mali nasledovať politické plány so strednodobými účinkami a napokon konkrétne opatrenia zamerané na krátkodobý horizont. Na dosiahnutie najvyššieho možného stupňa účinnosti sa musí jasne určiť hierarchia medzi politickými programami, politickými plánmi a politickými opatreniami. V predchádzajúcich prístupoch k udržateľnosti, najmä v tých, ktoré vznikli v rámci lisabonskej stratégie a stratégie Európa 2020, jednoznačne chýbala jednoznačnosť, pokiaľ ide o konkrétne politické opatrenia. Európska stratégia udržateľnosti by si v tomto smere mala brať za príklad göteborskú stratégiu pre trvalo udržateľný rozvoj (34) s jej jasným zameraním na politické opatrenia, ktoré bolo obnovené v oznámení Komisie k Platforme činnosti  (35).

6.4.1.

Pokiaľ ide o realizáciu politických prístupov opísaných v časti 5 a o vykonávanie rôznych politických opatrení stanovených v tej istej časti, treba brať veľmi vážne túto skutočnosť: tri globálne problémy sú úzko prepojené s megatrendom digitalizácie. Úspešná stratégia musí preto brať do úvahy kontext, musí byť horizontálne integrovaná a musí zahŕňať všetkých šesť oblastí politiky. Takáto zastrešujúca dlhodobá stratégia by mohla slúžiť ako nástupca súčasnej stratégie Európa 2020, ktorou sa spojilo vykonávanie 17 univerzálnych cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja – čo odráža jej silný záväzok k Parížskej dohode o zmene klímy – s pracovnými prioritami Európskej komisie (36).

6.4.2.

Úspešná politika udržateľnosti musí byť integrovaná tiež vertikálne. Trvalo udržateľný rozvoj bude potrebné podporiť na všetkých príslušných úrovniach politiky (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej a svetovej). Je preto nevyhnutné jasne vymedziť, na ktorých úrovniach politiky by sa mali prijať príslušné kroky stanovené v strategickom rámci. EHSV odporúča zaviesť spolu so stratégiou aj rámec pre riadenie a koordináciu v snahe zabezpečiť súlad medzi centralizovanými a decentralizovanými opatreniami a zapojiť organizovanú občiansku spoločnosť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Mal by sa viac rozvinúť európsky semester, aby sa umožnilo začlenenie mechanizmu pre vertikálnu koordináciu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

6.5.1.

Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje politické riadenie. Na základe merateľných cieľov naplánovaných do roku 2050 (pozri bod 6.2) je potrebné stanoviť strednodobé ciele, ktoré budú slúžiť ako určité míľniky. Treba zaviesť nepretržité hodnotenie s cieľom monitorovať, či séria jednoznačných politických opatrení (pozri bod 6.3) prináša plánované výsledky. Ak budú výsledky zaostávať za cieľmi, bude potrebné zaistiť okamžité zosúladenie politických opatrení.

6.5.2.

Na posúdenie pokroku z hľadiska dlhodobého strategického rámca a najlepšieho možného scenára do roku 2050 treba vytvoriť rozsiahlu hodnotiacu tabuľku, ktorá by odrážala komplexný, viacodvetvový prístup opísaný v tomto stanovisku. Táto hodnotiaca tabuľka by mala obsahovať ukazovatele zo všetkých šiestich oblastí politiky, aby sa tak odrážalo prepojenie troch hlavných výziev a megatrendu digitalizácie opísaných v časti 2. Skutočný strategický prístup k udržateľnosti bude možný len vtedy, ak sa splní vysoko analytická úloha spočívajúca v stanovení náležitých ukazovateľov a ich zahrnutí do ucelenej hodnotiacej tabuľky. Riadiť treba aj vertikálnu a horizontálnu koordináciu politiky udržateľnosti (pozri bod 6.4). Na splnenie týchto troch úloh (monitorovania a hodnotenia, zosúladenia politických opatrení a koordinácie horizontálnej a vertikálnej integrácie) sú potrebné správne orgány, ktoré by za ne niesli zodpovednosť. Jedným z riešení by mohlo byť zriadenie generálneho riaditeľstva na úrovni EÚ a podobných orgánov na vnútroštátnej úrovni.

6.5.3.

EHSV tiež uznáva, že v rýchlo sa meniacom svete je potrebné hodnotiť spoločenstvá na základe iných ukazovateľov, než je hospodársky rast. EHSV preto navrhol používanie nového kritéria, ktorým je „pokrok spoločností“. Toto opatrenie predpokladá využitie iných faktorov než je hospodársky rast na posúdenie pokroku spoločenstva. Pokrok spoločností by sa mal považovať za doplnkové kritérium k hospodárskemu rastu, pričom by poskytoval širší obraz o situácii v rámci spoločenstva (37).

2.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/57

Spravodajkyňa:

Anne CHASSAGNETTE

Pomocný spravodajca:

Carlos TRIAS PINTÓ

1.1.

Vzhľadom na rastúci počet hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev, ktoré sa dotýkajú Európy, vznikajú otázky v súvislosti s hospodárskym modelom založeným na schéme „vyťažiť, vyrobiť, vlastniť a vyhodiť“.

1.2.

Sme svedkami vzniku hybridného hospodárstva, kde tradičnej štruktúre trhu konkuruje nástup mnohých nových modelov, ktoré menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi.

1.3.

Okrem ekonomickej návratnosti sa niektoré z týchto nových modelov ako napr. funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov alebo zodpovedné financovanie snažia alebo tvrdia, že sa snažia riešiť ďalšie problémy rozhodujúce pre ľudí a planétu a ktoré sú kľúčové pre udržateľný rozvoj, ako sú:

1.4.

Pre Európsku úniu (EÚ) predstavuje podpora týchto inovátorov príležitosť, ako sa stať lídrom hospodárskych inovatívnych modelov, ktoré neoddeliteľne spájajú pojmy hospodárskej prosperity, kvalitného sociálneho zabezpečenia a environmentálnej udržateľnosti a vymedzujú „európsku ochrannú známku“. EÚ teda musí byť v tejto otázke ambiciózna.

1.5.

V tomto stanovisku sa preto uvádza týchto 10 odporúčaní:

1.5.1.

Zabezpečiť v rámci EÚ lepšiu koordináciu prác na udržateľnom hospodárstve prostredníctvom vytvorenia stálej štruktúry nového udržateľného hospodárstva. Táto štruktúra by mala prostriedky na hodnotenie a komunikáciu s cieľom sledovať vývoj nových hospodárskych modelov, ktoré majú potenciál pre udržateľný rozvoj a vykonávanie odporúčaní uvedených v tomto dokumente. Takáto štruktúra by uľahčila dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami na európskej úrovni. EHSV by mohol prispieť k tomuto úsiliu vytvorením strediska na monitorovanie nového hospodárstva, ako to už odporúčal vo viacerých stanoviskách.

1.5.2.

1.5.3.

Je nevyhnutné ubezpečiť sa, že nové modely naozaj spĺňajú kritériá udržateľnosti. Pod rúškom nového udržateľného hospodárstva niektoré subjekty vytvárajú modely, ktoré nie sú nevyhnutne udržateľné vo všetkých aspektoch. Komisia musí zohľadniť nielen príležitosti, ale aj možné riziká a nežiaduce účinky niektorých nových hospodárskych modelov, najmä pokiaľ ide o sociálne otázky, reguláciu práce a nekalú daňovú súťaž.

1.5.4.

EÚ musí povzbudzovať a podporovať vzdelávanie, odbornú prípravu a informovanosť s cieľom zvýšiť povedomie všetkých subjektov o nových udržateľných hospodárskych modeloch a o úlohe udržateľného financovania. Ide o zdôraznenie kompatibility a prípadného napätia a kompromisov, ktoré existujú medzi výzvami týkajúcimi sa udržateľnosti na jednej strane a ekonomickou návratnosťou na druhej strane.

1.5.5.

Komisia by mala analyzovať a dopĺňať (nie nahrádzať) súkromné iniciatívy, ktorých cieľom je výmena osvedčených postupov a skúseností medzi inovátormi prostredníctvom sietí, internetových platforiem, konferencií atď. EHSV už takéto iniciatívy podporuje tým, že spoločne s Európskou komisiou riadi novú platformu o obehovom hospodárstve.

1.5.6.

Verejné orgány EÚ sa musia ubezpečiť, že nositelia nových skutočne udržateľných hospodárskych modelov majú prístup k financovaniu v ich prvých fázach vývoja a následne. Na zabezpečenie privilegovaného prístupu k verejným finančným mechanizmom a/alebo na uľahčenie ich financovania sociálne zodpovednými investormi sú potrebné nástroje a definície.

1.5.7.

Európska komisia by mohla podporovať experimentovanie s novými modelmi prostredníctvom fondu na financovanie inovácií venovaného udržateľným modelom a otvoreného pre verejno-súkromné partnerstvá. EHSV v tejto súvislosti odporúča zavedenie pilotných projektov schopných vytvoriť spoločnú hodnotu a začleniť sa do sietí nového hospodárstva.

1.5.8.

Verejné orgány EÚ musia začleniť subjekty, ktoré sú nositeľmi týchto nových hospodárskych modelov, do už existujúcich odvetvových politík EÚ, aby ich zviditeľnili a vytvorili „pákový efekt“ prospešný pre ich rozšírenie. Preto by mohlo byť zaujímavé v rámci balíka v oblasti mobility, ktorý sa práve pripravuje, podporiť nové modely car-poolingu alebo car-sharingu s cieľom doplniť ponuku verejnej dopravy.

1.5.9.

1.5.10.

Je potrebné prehodnotiť spôsob fungovania finančného sektora tak, aby sa stal udržateľným, a opäť vymedziť pojem rizika, aby na mikro a makro úrovni obsahoval dlhodobé environmentálne, sociálne výzvy, ako aj výzvy v oblasti riadenia. Tohto prehodnotenia sa musia zúčastniť všetky subjekty finančného hodnotového reťazca (spotrebitelia, banky, investori, regulačné orgány, vlády). To umožní lepšie výsledky v oblasti investícií a úverov, pokiaľ ide o očakávania zodpovedných spotrebiteľov. EHSV navrhuje, aby sa vytvorila platforma („hub“), ktorá by spotrebiteľom poskytla objektívne informácie, aby sa mohli zorientovať v týchto témach.

2.

2.1.

Čoraz častejšie sa diskutuje o udržateľnosti nášho hospodárskeho modelu – t. j. o jeho schopnosti reagovať na potreby súčasných generácií bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií reagovať na svoje vlastné potreby (2).

2.2.

Na hospodárskej úrovni, masová nezamestnanosť, ktorá pretrváva v niektorých krajinách, poukazuje na ťažkosti, ktoré majú niektoré kategórie obyvateľstva s prístupom na rýchlo sa vyvíjajúci trh práce. Pokles kúpnej sily a slabý rast niektorých rozvinutých krajín vzbudzujú otázky o cieľoch, ku ktorým by mal smerovať náš hospodársky model.

2.3.

Na sociálnej úrovni sa v dôsledku prehlbovania nerovností natíska otázka týkajúca sa rozloženia a spravodlivého rozdelenia (hospodárskych a prírodných) zdrojov. Vylúčenie jednej časti spoločnosti z výhod plynúcich z rastu nás núti pristúpiť k revízii našich spôsobov riadenia s cieľom zaviesť inkluzívnejší a participatívnejší hospodársky model.

2.4.

Na environmentálnej úrovni zase riziká súvisiace so zmenou klímy spochybňujú našu závislosť od energie, ktorá produkuje viac CO2. Lineárnosť našich systémov výroby a spotreby vedie k nadmernému využívaniu prírodných zdrojov a k narúšaniu biodiverzity. Znečistenie, ktoré je výsledkom našich hospodárskych činností, má vplyv na životné prostredie a na dobré životné podmienky občanov.

2.5.

2.5.1.

Tieto nové modely, ktoré sa môžu opierať o nové technológie, a najmä o digitálnu technológiu, menia vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi, ktorí sa niekedy stávajú „výrobcami-spotrebiteľmi“. Otriasajú určitými tradičnými pojmami, ako je napríklad zamestnanecký pracovný pomer, tým, že ponúkajú flexibilnejšie a delené formy práce. Hoci sú klasifikované ako „nové“, môžu v skutočnosti obnovovať staré postupy.

2.5.2.

Toto stanovisko sa zaoberá všetkými novými hospodárskymi modelmi, ktoré sa okrem snahy o väčšiu ekonomickú návratnosť usilujú alebo tvrdia, že sa usilujú, riešiť ďalšie dôležité problémy trvalo udržateľného rozvoja, ktorými sú:

2.5.3.

Inovatívni podnikatelia, ktorí navrhujú nové hospodárske modely, ktoré by mali byť udržateľnejšie, ponúkajú celú škálu koncepcií, ako sú napríklad obehové hospodárstvo, funkčné hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, hospodárstvo pre spoločné blaho, zodpovedné financovanie. Obohacujú už štruktúrovaný ekosystém podnikateľov, sociálne hospodárstvo, ktoré sa v rámci svojich činností sústreďuje na otázky riadenia a sociálneho a ekologického prínosu. Sociálne hospodárstvo nemožno považovať za „nový“ a „udržateľný“ hospodársky model, vďaka impulzu týchto inovátorov však dochádza k jeho oživeniu. Hoci tieto nové modely nesledujú vždy rovnaký cieľ (niektoré sa zameriavajú na environmentálne aspekty, iné na sociálne aspekty), snažia sa o vytváranie mnohých hodnôt (hospodárskych, sociálnych, environmentálnych), a preto by sa k nim nemalo pristupovať izolovane.

2.6.

EÚ sa musí chopiť príležitosti stať sa lídrom v rámci udržateľného hospodárskeho modelu. Európsky hospodársky model sa musí naďalej pretvárať tak, aby zahŕňal dlhodobé otázky a neoddeliteľne prepojil hospodársku prosperitu s udržateľnosťou.

2.6.1.

V Európe si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú sociálny a environmentálny vplyv svojej spotreby. Vznik subjektu „prozumenta“ (výrobcu-spotrebiteľa), najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, prispieva k formovaniu nových vzťahov v hodnotovom reťazci medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi. Platí to aj v rámci hospodárskych subjektov. Vo finančnom sektore napríklad sa pojem riziko rozširuje tak, aby zahŕňal aj „mimofinančné“ kritériá, najmä pre oceňovanie aktív. Niektorí správcovia aktív sa tak snažia uviesť do pohybu určitú dynamiku, ktorá by podniky nabádala k tomu, aby si nad rámec svojich regulačných povinností stanovili určité prvky sociálnej zodpovednosti V tejto dynamike, ktorá je v súčasnosti ešte v začiatočnej fáze, treba pokračovať a posilňovať ju na základe skutočnej zodpovednosti (3). Rozvoj udržateľných financií je najlepším spôsobom, ako preorientovať európsky finančný systém z modelu krátkodobej stabilizácie na model dlhodobého vplyvu.

2.6.2.

Keby sa Európa stala lídrom v rámci tohto nového hospodárstva, mohla by z toho získať mnoho výhod.

2.6.3.

EÚ môže prostredníctvom týchto nových modelov nájsť riešenia, ako reagovať na konkrétne problémy. Car-sharing môže prostredníctvom obnovy našich spôsobov dopravy podporovať inkluzívnejšiu a ekologickejšiu mobilitu. Modely podnikov, ktoré sa zameriavajú na opätovné začlenenie ľudí v ťažkostiach, prispievajú k zlepšovaniu prístupu na trh práce pre časť obyvateľstva.

2.6.4.

2.6.5.

EÚ má prostriedky na rozvoj „európskych šampiónov“ v týchto oblastiach. Pre niektoré podniky sa kombinácia ekonomickej návratnosti a kritérií udržateľnosti v rámci ich modelu stáva alebo sa už stala skutočnou komparatívnou výhodou na získanie nových trhov.

2.6.6.

Zaradením pojmu udržateľnosť do centra projektu modernizácie svojho hospodárstva a svojich politických záujmov EÚ môže po šoku z brexitu opäť zmobilizovať členské štáty okolo federalizačného projektu a do stredobodu európskeho projektu opäť postaviť človeka.

3.

Hoci je vznik nových modelov, ktoré v sebe nesú prísľuby udržateľnosti, pre Európu skutočnou príležitosťou, táto „expanzia“ však musí byť dobre pochopená a zohľadnená s cieľom identifikovať a podporiť hnacie sily tejto zmeny.

3.1.

Funkčné hospodárstvo napríklad spočíva v nahradení pojmu predaj tovaru pojmom predaj používania tovaru. Individuálny spotrebiteľ si už nekúpi vozidlo, ale službu v oblasti mobility prostredníctvom poskytovateľa. Z pohľadu udržateľnosti prechod od vlastníctva k používaniu umožňuje a priori: podnecovať poskytovateľov k tomu, aby optimalizovali údržbu výrobkov, aby predlžovali ich životnosť, a dokonca aby ich nadizajnovali ekologicky a recyklovali; spoločne používať rovnaký tovar viacerými spotrebiteľmi, a tak zintenzívňovať používanie tovarov, ktoré už boli vyrobené a často sa nevyužívajú dostatočne; navrhovať nižšie ceny za prístup k týmto tovarom, než je cena za ich vlastníctvo.

3.2.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je pojem, ktorého vymedzenie nie je ešte ustálené (4). Vo všeobecnosti sa vzťahuje na podnikateľov vyvíjajúcich digitálne platformy, ktoré jednotlivcom umožňujú vymieňať si tovary alebo služby: car-pooling, prenájom tovarov, nákup použitého tovaru, požičiavanie, darovanie atď. Toto vymedzenie je však predmetom rozsiahlych diskusií, pretože niektorí doň zahŕňajú aj systémy výmen medzi jednotlivcami, ktoré neprebiehajú na digitálnych platformách, iní sem pridávajú podniky prenajímajúce tovary, ktoré stále vlastnia, ďalší zase vylučujú každú iniciatívu podnikov, ktoré sa snažia vytvárať zisk.

3.3.

Obehové hospodárstvo ako také sa buduje v protiklade k lineárnemu modelu (5). Spočíva vo vytváraní „pozitívnych hodnotových cyklov“, ktoré opätovne zaraďujú výrobky alebo materiál na „konci životnosti“ do výrobného cyklu. V ideálnom obehovom modeli sa tovary dizajnujú ekologicky, vyrábajú sa s použitím obnoviteľných alebo recyklovaných zdrojov alebo odpadu z iných odvetví, opätovne sa používajú, opravujú, vylepšujú a napokon recyklujú. K výhodám obehového hospodárstva patrí zmenšovanie rizík, znižovanie nákladov, pridaná hodnota, lojálnosť spotrebiteľov a motivácia zamestnancov.

3.4.

Nové, takzvané udržateľné hospodárske modely nespadajú len pod tri uvedené koncepcie. Tieto koncepcie však umožňujú zdôrazniť nejasnosť niektorých pojmov používaných na opis nových hospodárskych modelov, napríklad pokiaľ ide o diskusie o znakoch hospodárstva spoločného využívania zdrojov alebo blízkeho pojmu kolaboratívne hospodárstvo. Niektoré pojmy sa tiež môžu prekrývať s funkčným hospodárstvom a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a môžu sa považovať za článok obehového hospodárstva.

3.5.

Treba zdôrazniť aj rozmanitosť podnikateľov, ktorí vyvíjajú nové hospodárske modely: veľké spoločnosti, ktoré prechádzajú obnovou po boku start-upov snažiacich sa o exponenciálny rast, sociálne podniky, ktoré môžu byť časťou sociálneho hospodárstva, združenia dobrovoľníkov a občianske iniciatívy.

3.6.

Hoci sa niektorí podnikatelia snažia byť hospodársky rentabilní a riešiť environmentálne a sociálne otázky, ako aj otázky riadenia a udržateľnosť kladú do centra svojho projektu a hodnotia jeho vplyv s cieľom zlepšiť ho, iní sa o tento „zámer“ udržateľnosti nesnažia. Snažia sa teda v prvom rade o rentabilitu a domnievajú sa, že ich hospodársky model má pozitívne externé vplyvy na zvyšok spoločnosti bez toho, aby ich overili alebo zlepšili.

3.7.

Tieto nové modely sa nevyhnutne nesnažia o to, aby boli udržateľné vo všetkých oblastiach. Spoločnosti, ktoré rozvíjajú hospodárske modely vychádzajúce z obehového hospodárstva majú napríklad sklon dávať do centra svojho projektu najmä environmentálne otázky a maximalizovať úspory zdrojov. Aby bol systém však rovnako udržateľný na sociálnej úrovni, je potrebné, aby obehová možnosť ostala pre spotrebiteľa cenovo dostupná. Na druhej strane, hoci vytvorené výrobné cykly môžu mať miestny charakter, a teda uprednostňovať miestne zdroje a pracovné miesta, nie je vylúčené, že zdroje používané ako recyklované materiály sa dovážajú z veľkých vzdialeností. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže mať naopak za prvotný cieľ rozširovanie prístupu používateľov k určitému tovaru bez toho, aby sa zároveň spĺňali environmentálne požiadavky.

3.8.

Okrem toho je nevyhnutné mať na zreteli, že skutočné vplyvy nových takzvaných udržateľných hospodárskych modelov sú nejasné. Prínos platforiem hospodárstva spoločného využívania zdrojov pre životné prostredie teda zostáva diskutabilný. Ekologická bilancia platforiem, ktoré osobám poskytujú možnosť využívať prístup k tovarom iných jednotlivcov namiesto toho, aby si sami kupovali nový tovar, je veľmi často zložitejšia, než sa zdá (6). Car-poolingu na dlhú vzdialenosť napríklad často priamo konkuruje skôr cesta vlakom než individuálne používanie vozidla. Na druhej strane osoby, ktoré nadobúdajú tovary iných jednotlivcov, to nerobia preto, aby obmedzili svoj nákup nových tovarov, ale preto, aby zvýšili svoju spotrebu. Všeobecnejšie povedané, prechod od vlastníctva k používaniu nestačí na zaručenie zmenšenia ekologickej stopy spotreby a na zníženie nákladov pre spotrebiteľa. Podniky ponúkajúce prenájom namiesto predaja smartfónov majú sklon ponúkať svojim používateľom rýchlejšiu obnovu výrobkov a nevyhnutne nezavádzajú systém recyklácie alebo opätovného používania.

3.9.

Napokon uveďme, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov prináša závažné otázky týkajúce sa monopolizácie, ochrany údajov, pracovného práva, zdaňovania obchodu alebo konkurencie medzi tradičnými hospodárskymi modelmi, napríklad pokiaľ ide o diskusie o platformách na ubytovanie medzi jednotlivcami.