21.2.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 65/7

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 31. januára 2018

o kódexe správania členov Európskej komisie

(2018/C 65/06)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

keďže:

(1)	V zmluvách, najmä v článku 17 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa stanovili základné zásady, ktoré upravujú správanie členov Komisie.

(2)

V súlade s týmito ustanoveniami sa členovia Komisie vyberajú na základe ich celkových schopností a ich európskej angažovanosti spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruky úplnej nezávislosti. Sú úplne nezávislí a nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády alebo inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo subjektu, musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh a nesmú vykonávať žiadne povolanie, či už platené alebo nie.

(3)

Členovia Komisie nesú politickú zodpovednosť a Komisia sa zodpovedá Európskemu parlamentu. Podľa článku 10 Zmluvy o Európskej únii: „politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“. Európske a vnútroštátne politické strany v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu oznamujú kandidátov na funkciu predsedu Komisie, ktorých podporujú, a ich programy. Predseda Európskej komisie je volený Európskym parlamentom na návrh Európskej rady, pričom sa musia zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu a uskutočniť príslušné konzultácie, a Komisia ako celok podlieha schváleniu zo strany Európskeho parlamentu. Takýmto spôsobom sa zvyšuje demokratická legitimita rozhodovacieho procesu v Únii, súčasťou ktorého sú aj členovia Komisie.

(4)	Pri nástupe do funkcie sa členovia Komisie slávnostne zaväzujú, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

(5)

Kódex správania pre členov Komisie z 20. apríla 2011 (1), v ktorom sa vymedzujú a objasňujú povinnosti vzťahujúce sa na členov a bývalých členov Komisie, by sa mal revidovať s cieľom zohľadniť skúsenosti získané pri jeho uplatňovaní a dosiahnuť prísne etické normy, ktorých dodržiavanie sa od členov Komisie očakáva.

(6)	Je vhodné, aby sa kódex správania vzťahoval aj na osobu navrhnutú za kandidáta na predsedu Európskej komisie, ako aj na dezignovaných komisárov, pokiaľ ide o zverejnenie ich záujmov v dostatočnom časovom predstihu pred ich vypočutím v Európskom parlamente.

(7)	Tento kódex správania by sa mal uplatňovať v súlade s rokovacím poriadkom Komisie (2).

(8)	Členovia Komisie podliehajú požiadavkám na transparentnosť, pokiaľ ide o ich stretnutia s organizáciami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, stanoveným v rozhodnutí Komisie (3) týkajúcom sa tejto otázky.

(9)	V článku 339 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že povinnosť mlčanlivosti členov inštitúcií Únie, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách, trvá aj po ukončení ich funkcie.

(10)	Bývalí členovia Komisie sú takisto povinní počas obdobia, počas ktorého majú nárok na mesačný prechodný príspevok, podávať priznania podľa článku 10 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) 2016/300 (4).

(11)	Komisii by mal pri uplatňovaní tohto kódexu správania poskytovaním nezávislého poradenstva pomáhať nezávislý etický výbor.

(12)	Člen Komisie sa vzdá funkcie, ak ho o to požiada predseda, v súlade s článkom 17 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii.

(13)	Členovia Komisie, ktorí už nespĺňajú podmienky predpísané pre výkon funkcie alebo sa dopustili závažného pochybenia, môžu byť odvolaní alebo zbavení nároku na dôchodok alebo iné dávky v súlade s článkami 245 a 247 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(14)	Tento kódex správania by sa mal uplatňovať v dobrej viere, ako aj s náležitým prihliadnutím na zásadu proporcionality a práva jednotlivcov;

(15)	Tento kódex správania by mal nahradiť Kódex správania členov Komisie z 20. apríla 2011 (5).

(16)	Revízia kódexu správania sa konzultovala s Európskym parlamentom (6) v súlade s Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (7), pričom Európsky parlament zaujal stanovisko 23. januára 2018 (8),

TÝMTO PRIJÍMA TENTO KÓDEX SPRÁVANIA:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Tento kódex správania sa vzťahuje na členov Komisie, a ak je to výslovne uvedené, aj na bývalých členov Komisie, na osobu navrhovanú za kandidáta na predsedu Európskej komisie a na dezignovaných komisárov.

Článok 2

Zásady

1. Členovia Európskej komisie sa plne venujú plneniu svojich úloh vo všeobecnom záujme Únie.

2. Členovia Európskej komisie sa správajú a plnia si svoje povinnosti s úplnou nezávislosťou, integritou, dôstojnosťou, lojalitou a diskrétnosťou, a to v súlade s pravidlami stanovenými v zmluvách a uvedenými v tomto kódexe správania. Dodržiavajú najvyššie normy etického správania.

3. Členovia Komisie sú zodpovední za zachovanie politických kontaktov so zreteľom na zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu a európskym voličom a so zreteľom na úlohu európskych politických strán v rámci demokratického života Únie.

4. Členovia Komisie konajú kolegiálne a nesú spoločnú zodpovednosť za každé rozhodnutie prijaté Komisiou.

5. Členovia Komisie musia rešpektovať dôstojnosť svojej funkcie a nesmú konať alebo sa vyjadrovať prostredníctvom akéhokoľvek média takým spôsobom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje verejné vnímanie ich nezávislosti, ich integrity alebo dôstojnosti ich funkcie.

6. Členovia Komisie sa musia vyhýbať akejkoľvek situácii, ktorá môže vyvolať konflikt záujmov alebo situácii, ktorú možno za takú odôvodnene považovať. Konflikt záujmov vzniká, keď osobný záujem môže mať vplyv na nezávislé vykonávanie ich povinností. Medzi osobné záujmy patrí, nie však výlučne, akýkoľvek potenciálny prínos alebo výhody pre členov Komisie, ich manželov/manželky, partnerov/partnerky (9), resp. pre ich priamych rodinných príslušníkov. Konflikt záujmov nenastáva vtedy, ak je člen dotknutý len ako súčasť širokej verejnosti, resp. širokej skupiny osôb.

7. Bývalí členovia musia dodržiavať povinnosti vyplývajúce z ich funkcie, ktorých účinok trvá po skončení ich funkčného obdobia, a to najmä povinnosť správať sa čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod v súlade s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a povinnosti uvedené v tomto kódexe.

Článok 3

Vyhlásenie o záujmoch

1. Členovia Komisie deklarujú všetky finančné alebo iné záujmy alebo majetok, ktoré by mohli zakladať konflikt záujmov pri výkone ich povinností alebo byť iným spôsobom relevantné pre výkon ich povinností. Na účely tohto článku medzi záujmy člena Komisie môžu patriť záujmy manželov/manželiek, partnerov/partneriek (10) a maloletých detí. Každý člen Komisie tak urobí predložením vyplneného formulára vyhlásenia uvedeného v prílohe 1, v ktorom sa uvádzajú všetky informácie, ktoré sú členovia Komisie povinní uviesť podľa tohto kódexu, pričom preberú zodpovednosť za obsah tohto vyhlásenia.

2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa vzťahujú aj na osobu navrhovanú za kandidáta na predsedu Európskej komisie a na dezignovaných komisárov, ktorí sú povinní tieto vyhlásenia predložiť Európskemu parlamentu včas, aby Európsky parlament mohol predmetné vyhlásenia preskúmať.

3. Vyhlásenia sa znova predkladajú každoročne 1. januára, pričom v prípade zmeny informácií, ktoré majú byť obsahom vyhlásení, v priebehu funkčného obdobia člena Komisie sa nové vyhlásenie musí predložiť čo najskôr a najneskôr do dvoch mesiacov od príslušnej zmeny.

4. Vo vyhlásení sa uvedú:

finančné záujmy vrátane majetku a záväzkov, ktoré by sa mohli považovať za spôsobilé vyvolať konflikt záujmov, a všetky investície, ktorých hodnota je vyššia ako 10 000 EUR. Tieto finančné záujmy môžu mať formu konkrétnej finančnej účasti na imaní určitého subjektu, a to najmä formu akcií, resp. akúkoľvek inú formu finančného záujmu, ako sú napr. dlhopisy alebo investičné certifikáty. Táto povinnosť sa vzťahuje na finančné záujmy manželov/manželiek, partnerov/partneriek (11) a maloletých detí, ktoré by sa mohli považovať za spôsobilé vyvolať konflikt záujmov;

všetky činnosti, či už profesijného alebo iného charakteru, pričom sa rozlišuje medzi činnosťami vykonávanými počas posledných desiatich rokov, ktoré boli ukončené pred nástupom člena Komisie do funkcie, ako je napr. člen predstavenstva spoločnosti, poradca alebo konzultant, člen nadácie alebo podobného subjektu alebo vzdelávacej inštitúcie, od čestných funkcií a/alebo doživotných funkcií a funkciami, ktoré sa formálne pozastavujú priamym účinkom právneho predpisu počas mandátu člena Komisie, ktoré sú zachované, a to pri dodržaní článku 8 ods. 2;

každý subjekt, v ktorom má člen Komisie záujem alebo v ktorom alebo pre ktorý vykonával činnosť podľa písmen a) a b) vyššie, s výnimkou subjektov, v ktorých má člen Komisie účasť, ktorú spravujú tretie strany na nezávislom základe, okrem prípadov, keď sú spojené s konkrétnymi odvetviami, ako sú napr. odvetvové alebo tematické fondy. V prípade nadácie alebo podobného subjektu sa musí uviesť ich účel;

d)	členstvo v združeniach, politických stranách, odboroch, mimovládnych organizáciách alebo iných subjektoch, ak cieľom ich verejného alebo súkromného pôsobenia je ovplyvnenie výkonu verejných funkcií;

e)	všetky nehnuteľnosti vlastnené buď priamo alebo prostredníctvom realitnej spoločnosti, s výnimkou obytných nehnuteľností určených na výhradné používanie členmi Komisie a ich rodinou;

f)	prebiehajúce profesijné činnosti manželov/manželiek alebo partnerov/partneriek, povaha činnosti, názov zastávanej pozície, a prípadne názov zamestnávateľa.

5. Vyhlásenia sa zverejnia v elektronickej a strojovo čitateľnej podobe.

Článok 4

Postup v prípade konfliktu záujmov

1. Členovia Komisie sú povinní odstúpiť z účasti na rozhodovaní alebo zo zodpovednosti za vec a z účasti na diskusii, rozprave alebo hlasovaní, pokiaľ ide o vec, na ktorú sa vzťahuje článok 2 ods. 6

2. Vyhlásenia predložené podľa článku 3 sa preveria pod vedením predsedu Komisie.

3. Členovia Komisie sú povinní predsedu Komisie informovať o každej situácii, ktorá spadá pod článok 2 ods. 6, hneď ako sa o nej dozvedia.

4. Predseda prijme všetky opatrenia, ktoré považuje za vhodné so zreteľom na informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 alebo so zreteľom na iné dostupné informácie, ak je to po konzultácii s nezávislým etickým výborom potrebné; napríklad:

a)	pridelí vec inému členovi Komisie alebo príslušnému podpredsedovi Komisie. Predseda o každom takomto pridelení včas informuje predsedu Európskeho parlamentu;

b)	požiada o predaj finančných záujmov uvedených v článku 3 ods. 4 písm. a) alebo o ich umiestnenie do zverenského fondu bez možnosti akejkoľvek intervencie, ak tieto finančné záujmy vyvolávajú konflikt záujmov v oblasti patriacej do rozsahu pôsobnosti člena Komisie.

Článok 5

Kolegiálnosť a diskrétnosť

1. Členovia Komisie musia pri výkone svojich povinností dodržiavať povinnosť lojálnosti voči Komisii a diskrétnosť. Konajú a vyjadrujú sa so zdržanlivosťou, ktorú si ich funkcia vyžaduje.

2. Členovia Komisie sa zdržia zverejňovania obsahu stretnutí Komisie.

3. Bez toho, aby boli dotknuté disciplinárne opatrenia uplatniteľné na úradníkov a ostatných zamestnancov, sú členovia Komisie povinní zabezpečiť riadne nakladanie s utajovanými dokumentmi, citlivými informáciami alebo dôvernými dokumentmi predloženými kolégiu na schválenie alebo pre informáciu, a ich riadne externé postúpenie zo strany členov ich kabinetov.

4. Členovia Komisie neposkytnú žiadne vyjadrenie, ktoré by spochybňovalo rozhodnutie prijaté Komisiou, alebo ktoré by mohlo poškodiť povesť Komisie.

Článok 6

Osobitné ustanovenia v súvislosti so zásadou integrity

1. Členovia Komisie riadia materiálne zdroje Komisie zodpovedným spôsobom. Používajú svoje kabinety a infraštruktúru a zdroje Komisie v plnom súlade s príslušnými pravidlami.

2. Členovia Komisie uskutočňujú služobné cesty v súlade s pravidlami obsiahnutými v nariadení o rozpočtových pravidlách, internými pravidlami o plnení všeobecného rozpočtu Európskej únie a v súlade s príručkou pre služobné cesty a pravidlami stanovenými v prílohe 2. Služobná cesta sa vymedzuje ako cesta na účely plnenia povinností člena Komisie mimo miesta výkonu práce Komisie. Nesmie sa prijať ponuka tretích osôb na bezodplatnú dopravu, pokiaľ to nie je v súlade s diplomatickými zvyklosťami alebo poskytnutím takéhoto plnenia na znak úcty, resp. pokiaľ to predseda Komisie nepovolil vopred. V záujme transparentnosti Komisia každé dva mesiace uverejní prehľad výdavkov na služobné cesty jednotlivých členov Komisie vzťahujúce sa na všetky služobné cesty, pokiaľ zverejnenie takýchto informácií neohrozí ochranu verejného záujmu v oblasti verejnej bezpečnosti, obrany a vojenských záležitostí, medzinárodných vzťahov, finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu.

3. Členovia Komisie musia dodržiavať pravidlá týkajúce sa recepcií a profesionálnej reprezentácie stanovené v príslušnom rozhodnutí Komisie (12) (13). Výdavky, na ktoré sa nevzťahuje toto rozhodnutie, sa budú uhrádzať z paušálneho príspevku stanoveného v článku 7 nariadenia (EÚ) 2016/300.

4. Členovia Komisie nesmú prijať žiaden dar v hodnote presahujúcej 150 EUR. V prípade, že v súlade s diplomatickými zvyklosťami alebo poskytnutím takéhoto plnenia na znak úcty dostanú dary s hodnotu vyššou ako je uvedená suma, odovzdajú ich protokolárnemu oddeleniu Komisie. V prípade pochybností o hodnote daru sa vykoná ocenenie pod vedením riaditeľa Úradu pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli, ktorého rozhodnutie v danej záležitosti bude konečné. Protokolárne oddelenie Komisie vedie verejný register darov odovzdaných v súlade s týmto odsekom, v ktorom sa uvedie darca.

5. Členovia Komisie neprijmú pohostinnosť okrem prípadov, keď je to v súlade s diplomatickými zvyklosťami a poskytnutím takéhoto plnenia na znak úcty. Prijatie pozvania na akékoľvek podujatie, kde členovia Komisie zastupujú Komisiu, sa nepovažuje za prijatie pohostinnosti.

6. Členovia Komisie informujú predsedu Komisie o každom vyznamenaní, cene alebo ocenení, ktoré im bolo udelené. Ak cena zahŕňa peňažnú sumu alebo cennosti, mali by byť darované charitatívnej organizácii podľa vlastného výberu; cennosti môžu byť takisto odovzdané protokolárnemu oddeleniu.

7. Členovia Komisie si vyberajú členov svojich kabinetov v súlade s pravidlami stanovenými predsedom Komisie (14) a na základe objektívnych kritérií, so zreteľom na náročnú povahu funkcie, na požadované profesijné profily a na potrebu vytvoriť medzi členom Komisie a členom kabinetu vzťah založený na vzájomnej dôvere. Členovia Komisie si za členov svojich kabinetov nemôžu vybrať svojich manželov/manželky, partnerov/partnerky, ani priamych rodinných príslušníkov.

Článok 7

Transparentnosť

1. Členovia Komisie a členovia ich kabinetu sa môžu stretávať len s tými organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú zapísané v registri transparentnosti zriadenom podľa medziinštitucionálnej dohody (15) o tejto otázke medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ak patria do rozsahu pôsobnosti tohto registra.

2. Zverejnia informácie o takýchto stretnutiach v súlade s rozhodnutím Komisie 2014/839 (16).

Článok 8

Vonkajšie činnosti počas funkčného obdobia

1. Členovia Komisie nesmú vykonávať žiadnu zárobkovú ani nezárobkovú profesijnú činnosť ani zastávať verejné funkcie akejkoľvek povahy, okrem tých, ktoré vyplývajú z plnenia ich povinností. Týmto odsekom nie je dotknuté zachovanie čestných funkcií a/alebo doživotných funkcií alebo funkcií, ktoré sa formálne pozastavujú priamym účinkom právneho predpisu počas mandátu člena Komisie, pokiaľ je zaručená nezávislosť člena Komisie.

2. Ak sú dodržané články 2 a 5, môžu sa členovia Komisie zapojiť do týchto vonkajších činností:

a)	príležitostné bezplatné prednášky v záujme európskej integrácie, pod podmienkou, že predseda Komisie je riadne informovaný, a iné komunikačné činnosti v oblastiach európskeho záujmu;

b)	publikácia knihy, pod podmienkou, že všetky autorské honoráre za dielo uverejnené v súvislosti s funkciou člena Komisie sa vyplácajú charite podľa vlastného výberu, a pod podmienkou, že predseda Komisie je riadne informovaný;

c)	písanie článkov, prednes prejavov alebo účasť na konferenciách, pod podmienkou, že ide o bezodplatnú činnosť, a v prípade, že je odplatná, že sa príslušná platba vyplatí charite podľa vlastného výberu;

zastávanie čestných neplatených funkcií v nadáciách alebo podobných subjektoch v politickej, právnej, kultúrnej, umeleckej, sociálnej, športovej alebo charitatívnej oblasti alebo vo vzdelávacích alebo výskumných inštitúciách, pod podmienkou, že predseda Komisie je riadne informovaný. „Čestné funkcie“ sú funkcie, ktorých držiteľ nemá žiadnu riadiacu úlohu, žiadnu rozhodovaciu právomoc ani nenesie žiadnu zodpovednosť ani nemá kontrolu v súvislosti s pôsobením daného subjektu. „Nadácie alebo podobné subjekty“ sú neziskové ustanovizne alebo združenia, ktoré vykonávajú činnosť všeobecného záujmu v oblastiach uvedených v prvej vete. S predmetnou funkciou nesmie byť spojené žiadne riziko konfliktu záujmov. Takéto riziko hrozí najmä vtedy, keď daný subjekt prijíma financovanie z rozpočtu EÚ.

Článok 9

Účasť na vnútroštátnej politike počas funkčného obdobia

1. Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať na vnútroštátnom politickom živote ako členovia vnútroštátnych politických strán alebo organizácií sociálnych partnerov (ako sú napr. odborové organizácie), resp. na vnútroštátnej volebnej kampani vrátane regionálnych alebo miestnych volieb, pod podmienkou, že to neohrozuje ich dostupnosť pre výkon služby na Komisii a prednosť, ktorú majú ich povinnosti voči Komisii pred straníckymi povinnosťami. Do zúčastňovania sa na činnosti vnútroštátnych politických strán alebo organizácií sociálnych partnerov z pozície členov patrí aj zastávanie čestných alebo nevýkonných funkcií v orgánoch straníckej štruktúry, nepatrí tam však plnenie riadiacich úloh. Politické kontakty z pozície člena Komisie zostávajú nedotknuté.

2. Členovia Komisie informujú predsedu Komisie o svojom úmysle zúčastniť sa na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej volebnej kampani a o úlohe, ktorú plánujú pri takejto kampani zohrávať. Ak majú v úmysle kandidovať alebo inak zohrávať aktívnu úlohu vo volebnej kampani, musia prestať vykonávať prácu v Komisii počas celého obdobia aktívnej účasti a aspoň počas trvania kampane. Ak nejde o uvedené prípady, predseda Komisie pri zohľadnení osobitných okolností prípadu rozhodne, či je zamýšľaná účasť na volebnej kampani zlučiteľná s plnením si povinností člena Komisie. Členom Komisie, ktorí sa tak prestanú zúčastňovať na práci Komisie, poskytne predseda Komisie „neplatené volebné voľno“, pričom títo členovia počas tohto obdobia nesmú využívať ľudské ani materiálne zdroje Komisie. Predseda Komisie náležite informuje predsedu Európskeho parlamentu o poskytnutí tohto voľna, ako aj o tom, ktorý člen Komisie sa zhostí príslušných povinností počas tohto obdobia voľna.

3. Členovia Komisie sa zdržia verejných vyhlásení alebo vyjadrení v mene akejkoľvek politickej strany alebo organizácie sociálnych partnerov, ktorých sú členmi, s výnimkou prípadov, keď kandidujú vo voľbách/zúčastňujú sa na volebnej kampani v súlade s odsekom 2. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členov Komisie na vyjadrenie svojich stanovísk. Členovia Komisie, ktorí sa takto zúčastňujú na volebných kampaniach, sa zaväzujú, že sa zdržia prijatia pozície v priebehu kampane, ktorá by nebola v súlade s povinnosťou zachovávať dôvernosť alebo v rozpore so zásadou kolegiality.

Článok 10

Účasť na európskej politike počas funkčného obdobia

1. Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať na európskom politickom živote ako členovia európskych politických strán alebo organizácií sociálnych partnerov na európskej úrovni, pod podmienkou, že to neohrozuje ich dostupnosť pre výkon služby na Komisii a prednosť, ktorú majú ich povinnosti voči Komisii pred straníckymi povinnosťami. Do zúčastňovania sa na činnosti európskych politických strán alebo organizácií sociálnych partnerov na európskej úrovni z pozície členov patrí aj zastávanie politických, čestných alebo nevýkonných funkcií v orgánoch straníckej štruktúry, nepatrí tam však plnenie riadiacich úloh. Politické kontakty z pozície člena Komisie zostávajú nedotknuté.

2. Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať na volebných kampaniach pri voľbách do Európskeho parlamentu, a to aj ako kandidáti. Takisto môžu byť európskymi politickými stranami vybratí za vedúcich kandidátov (tzv. „Spitzenkandidat“) na pozíciu predsedu Komisie.

3. Členovia Komisie informujú predsedu Komisie o svojom úmysle zúčastniť sa na volebnej kampani v zmysle odseku 2 a o úlohe, ktorú plánujú pri takejto kampani zohrávať.

4. Predseda včas informuje Európsky parlament, či jeden, resp. viacerí členovia Komisie budú kandidovať vo volebných kampaniach pri voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj opatreniach prijatých na zabezpečenie dodržiavania zásad nezávislosti, integrity a diskrétnosti v zmysle článku 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tohto kódexu správania.

5. Členovia Komisie, ktorí kandidujú alebo sa zúčastňujú na volebnej kampani v zmysle odseku 2 nesmú na činnosti spojené s volebnou kampaňou využívať ľudské ani materiálne zdroje Komisie.

6. Členovia Komisie sa zdržia verejných vyhlásení alebo vyjadrení v mene akejkoľvek európskej politickej strany, ktorej sú členmi, s výnimkou prípadov, keď kandidujú vo voľbách/zúčastňujú sa na volebnej kampani v súlade s odsekmi 3 a 4. Týmto ustanovením nie je dotknuté právo členov Komisie na vyjadrenie svojich stanovísk. Členovia Komisie, ktorí sa takto zúčastňujú na volebných kampaniach, sa zaväzujú, že sa zdržia prijatia pozície v priebehu kampane, ktorá by nebola v súlade s povinnosťou zachovávať dôvernosť alebo v rozpore so zásadou kolegiality.

Článok 11

Činnosti po skončení funkčného obdobia

1. Po uplynutí funkčného obdobia sú bývalí členovia Komisie naďalej viazaní povinnosťou konať čestne a zdržanlivo v súlade s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Naďalej sú viazaní povinnosťou dodržiavať kolegiálnosť a diskrétnosť v zmysle článku 5, pokiaľ ide o rozhodnutia a činnosti Komisie počas ich funkčného obdobia.

2. Bývalí členovia Komisie informujú Komisiu najmenej dva mesiace vopred o svojom úmysle vykonávať profesijnú činnosť, a to počas obdobia dvoch rokov od skončenia ich funkčného obdobia. Na účely tohto kódexu je „profesijná činnosť“ akákoľvek zárobková alebo nezárobková profesijná činnosť, iná ako neplatená činnosť, ktorá nijak nesúvisí s činnosťami Európskej únie a nevedie k lobovaniu alebo zastupovaniu záujmov vo vzťahu ku Komisii a jej útvarom, ako napr.:

a)	charitatívne alebo humanitárne činnosti;

b)	činnosti vyplývajúce z politických, odborárskych a/alebo filozofických alebo náboženských názorov;

c)	kultúrne činnosti;

d)	len z pozície súkromnej osoby vykonávaná správa aktív alebo podielov, resp. osobného alebo rodinného majetku;

e)	alebo porovnateľné činnosti.

3. Komisia preskúma poskytnuté informácie s cieľom určiť, či charakter plánovaných činností je v súlade s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a ak plánované činnosti súvisia s portfóliom bývalého člena Komisie, rozhodne až po konzultácii s nezávislým etickým výborom.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť predsedu Komisie požiadať o stanovisko v prípade pochybností, nezávislý etický výbor nemusí byť konzultovaný, ak bývalí členovia Komisie majú v úmysle:

a)	naďalej slúžiť európskym záujmom v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie;

b)	nastúpiť do funkcie vo verejnej službe členského štátu (na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni);

c)	zapojiť sa do práce medzinárodných organizácií alebo iných medzinárodných subjektov, ktoré sa zaoberajú verejnými záujmami a v ktorých je zastúpená buď EÚ, alebo jeden či viacero jej členských štátov;

d)	vykonávať vedeckú činnosť;

e)	jednorazovo sa zapojiť do činností na krátky čas (1 alebo 2 pracovné dni);

f)	prijať čestné funkcie.

4. Bývalí členovia Komisie nesmú lobovať (17) u členov Komisie alebo ich zamestnancov v mene svojho podniku, svojho zamestnávateľa alebo klienta, v záležitostiach, za ktoré boli zodpovední v rámci svojho portfólia, a to počas obdobia dvoch rokov po odchode z funkcie.

5. V prípade bývalého predsedu Komisie je obdobie podľa odsekov 2 a 4 stanovené na tri roky.

6. Povinnosti podľa odsekov 2 a 4 sa neuplatňujú, ak bývalý člen Komisie zastáva verejnú funkciu.

7. Rozhodnutia prijaté podľa odseku 3 týkajúce sa zlučiteľnosti s článkom 245 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a súvisiace stanoviská nezávislého etického výboru sa zverejnia, pričom sa náležite zohľadní ochrana osobných údajov.

Článok 12

Nezávislý etický výbor

1. Komisia týmto zriaďuje nezávislý etický výbor. Tento výbor na žiadosť predsedu Komisie poskytuje poradenstvo o akýchkoľvek etických otázkach súvisiacich s týmto kódexom a poskytuje všeobecné odporúčania Komisii o etických otázkach, ktoré sú relevantné podľa tohto kódexu.

2. Predseda Komisie stanoví časovú lehotu, v ktorej má byť stanovisko vydané.

3. Členovia Komisie a bývalí členovia Komisie sú povinní plne spolupracovať s týmto výborom, a to najmä poskytovaním všetkých relevantných požadovaných dodatočných informácií. Ak výbor zvažuje, že vydá negatívne stanovisko, majú možnosť byť vypočutí.

4. Výbor sa skladá z troch členov, ktorí sa vyberú na základe ich kompetencií, skúsenosti, nezávislosti a odborných kvalít. Musia mať bezúhonný záznam profesijného pôsobenia, ako aj skúsenosti s pôsobením vo vysokých funkciách v rámci európskych, vnútroštátnych alebo medzinárodných inštitúcií. Zloženie výboru by malo odrážať skúsenosti v rôznych inštitúciách, resp. funkciách. Členov tohto výboru vymenúva Komisia na návrh predsedu Komisie. Musia podpísať vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov. Ich funkčné obdobie trvá tri roky a môže sa jedenkrát obnoviť. Ak člen výboru prestane vykonávať svoju funkciu pred ukončením svojho funkčného obdobia, Komisia vymenuje na návrh predsedu Komisie nového člena výboru na zostávajúce funkčné obdobie.

5. Výbor si spomedzi svojich členov zvolí predsedu. Predseda zvoláva zasadnutia výboru na žiadosť predsedu Komisie.

6. Rokovania výboru sú dôverné.

7. Ak sa stanovisko neprijme jednomyseľne, uvedie sa v ňom každý nesúhlasný názor.

8. Komisia v súlade s príslušnými administratívnymi pravidlami refunduje cestovné náklady a náklady spojené s pobytom v súvislosti so zasadnutiami výboru a poskytuje výboru služby sekretariátu (18).

Článok 13

Uplatňovanie kódexu

1. Predseda, ktorému pomáha nezávislý etický výbor, zabezpečí riadne uplatňovanie tohto kódexu správania.

2. Členovia Komisie alebo bývalí členovia Komisie včas informujú predsedu, ak majú pochybnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto kódexu, a to pred tým, ako začnú konať vo veci, v súvislosti s ktorou vznikajú pochybnosti.

3. V prípade porušenia tohto kódexu správania, ktorý nepredstavuje dôvod na podanie návrhu na začatie konania na Súdny dvor v súlade s článkom 245 alebo 247 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže Komisia pri zohľadnení stanoviska nezávislého etického výboru a na návrh predsedu Komisie rozhodnúť o udelení pokarhania a prípadne o jeho zverejnení.

4. Komisia každoročne uverejní správu o uplatňovaní tohto kódexu správania, ktorej súčasťou bude aj správa o činnosti nezávislého etického výboru. Správy sa uverejňujú na webovej lokalite venovanej uplatňovaniu tohto kódexu správania.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

1. Týmto kódexom správania sa zrušuje a nahrádza Kódex správania členov Komisie z 20. apríla 2011 a rozhodnutie o zriadení etického výboru ad hoc z 21. októbra 2003 (19). Súčasný výbor a jeho členovia sa počas zvyšku svojho funkčného obdobia riadia týmto kódexom.

2. Pokiaľ ide o bývalých členov Komisie, ktorých funkčné obdobie sa skončilo pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia, článok 11 ods. 2 až 6 sa na nich neuplatňuje. Na uvedené osoby sa naďalej uplatňuje oddiel 1.2 kódexu správania z 20. apríla 2011.

3. Účinnosť nadobúda 1. februára 2018.

4. Článok 10 ods. 2 až 5 sa uplatňujú od dátumu nadobudnutia platnosti zmenenej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Do tohto dátumu sa na účasť členov Komisie na volebných kampaniach pri voľbách do Európskeho parlamentu naďalej uplatňuje oddiel 1.1, body 8, 9 a 10 Kódexu správania členov Komisie z 20. apríla 2011 (20).

V Bruseli 31. januára 2018

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) C(2011) 2904.

(2) C(2000) 3614 z 29. novembra 2000.

(3) C(2014) 9051 z 25. novembra 2014.

(4) Nariadenie Rady (EÚ) 2016/300 z 29. februára 2016, ktorým sa určujú funkčné požitky vysokopostavených verejných činiteľov EÚ (Ú. v. EÚ L 58, 4.3.2016, s. 1).

(5) C(2011) 2904.

(6) List predsedu Komisie predsedovi Parlamentu z 13. septembra 2017.

(7) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(8) List predsedu Európskeho parlamentu predsedovi Komisie z 23. januára 2018.

(9) Stály nemanželský partner v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku.

(10) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(11) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(12) C(2007) 3494 z 18. júla 2007.

(13) Pokiaľ ide o využívanie celkového balíka kolégia, pozri prílohu 2.

(14) C(2014) 9002 z 1. novembra 2014.

(15) Dohoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou zo 16. apríla 2014 o registri transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykonávaní politiky Európskej únie (Ú. v. EÚ L 277, 19.9.2014, s. 11).

(16) Rozhodnutie Komisie 2014/839/EÚ, Euratom z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (Ú. v. EÚ L 343, 28.11.2014, s. 22).

(17) Všetky činnosti spadajúce do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti, pozri článok 7

(18) Týmto nie sú dotknutí iné administratívne ustanovenia týkajúce sa postavenia členov Komisie a ich práv.

(19) C(2003) 3750 z 21. októbra 2003.

(20) C(2011) 2904.

PRÍLOHA 1

VYHLÁSENIE O ZÁUJMOCH

Celé meno:

I. Predchádzajúce činnosti [článok 3 ods. 4 písm. b) a c) kódexu]

I.1

Funkcie zastávané počas posledných 10 rokov v nadáciách alebo podobných subjektoch

Uveďte charakter zastávanej funkcie, názov subjektu a jeho cieľ/činnosť

I.2

Funkcie zastávané počas posledných 10 rokov vo vzdelávacích inštitúciách

Uveďte charakter zastávanej funkcie a názov inštitúcie

I.3

Funkcie zastávané počas posledných 10 rokov v riadiacich, dozorných a poradných orgánoch spoločností a iných subjektov venujúcich sa obchodnej alebo hospodárskej činnosti

Uveďte charakter zastávanej funkcie a meno a predmet podnikania podniku alebo iného subjektu

I.4

Iná profesijná činnosť za posledných 10 rokov vrátane služieb, slobodného povolania, konzultačnej činnosti

Uveďte charakter činnosti

II. Aktuálne vonkajšie činnosti podľa článku 8 kódexu [článok 3 ods. 4 písm. b) a c) kódexu]

Bezplatné prednášky, publikácie a prejavy – článok 8 ods. 2 písmená a) až c) kódexu – sa nemusia uvádzať

II.1

Čestné funkcie zastávané v súčasnosti v nadáciách, podobných subjektoch, resp. vo vzdelávacích alebo výskumných inštitúcií [článok 8 ods. 2 písm. d) kódexu]

Uveďte charakter zastávanej funkcie, názov subjektu a jeho cieľ/činnosť

II.2

Doplňujúce relevantné informácie o iných funkciách (napr. iné čestné funkcie a/alebo doživotné funkcie)

III. Finančné záujmy [článok 3 ods. 4 písm. a) a c) kódexu]

Uveďte všetky finančné záujmy vrátane majetku a záväzkov, ktoré by sa mohli považovať za spôsobilé vyvolať konflikt záujmov. Bankové účty, špecifické tovary alebo úvery na nákup nehnuteľností na súkromné účely sa zvyčajne nemusia uvádzať.

Investície s hodnotou viac než 10 000 EUR sa musia uvádzať vo všetkých prípadoch.

V obidvoch prípadoch uveďte

—	druh záujmu (napr. akcie, dlhopisy, úvery),

—	dotknutý subjekt (napr. spoločnosť, banka, fond) – ak je investícia spravovaná na nezávislom základe treťou stranou, názov subjektu sa nemusí uvádzať, okrem prípadu, keď je investícia spojená s konkrétnymi odvetviami, ako sú napr. odvetvové alebo tematické fondy),

—	rozsah záujmu (napr. počet akcií a ich súčasná hodnota, percentuálny podiel).

IV. Finančné záujmy manželov/manželiek, partnerov (1) a maloletých detí, ktoré by sa mohli považovať za spôsobilé vyvolať konflikt záujmov [článok 3 ods. 4 písm. a) kódexu]

V tomto prípade uveďte v zásade rovnaké informácie ako v časti III

V. Členstvo v združeniach, politických stranách, odboroch, mimovládnych organizáciách alebo iných subjektoch, ak cieľom ich verejného alebo súkromného pôsobenia je ovplyvnenie výkonu verejných funkcií [článok 3 ods. 4 písm. d) kódexu]

Uveďte názov organizácie a jej oblasť činnosti, členstvo v kluboch v kultúrnej, umeleckej, sociálnej, športovej alebo charitatívnej oblasti sa nemusí uvádzať

VI. Nehnuteľnosti [článok 3 ods. 4 písm. e) kódexu]

Obytné nehnuteľnosti určené na výhradné používanie majiteľom a jeho rodinou sa nemusia uvádzať

VII. Profesijná činnosť manžela/manželky alebo partnera/partnerky (2) [článok 3 ods. 4 písm. f) kódexu]

Uveďte charakter činnosti, názov zastávanej pozície a názov zamestnávateľa

Týmto vyhlasujem, že vyššie uvedené informácie sú pravdivé.

Dátum:

Podpis:

Toto vyhlásenie sa uverejní v súlade s článkom 3 ods. 5 kódexu.

(1) Stály nemanželský partner v zmysle článku 1 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku.

(2) Všetky aktivity patria do rozsahu pôsobnosti registra transparentnosti, pozri článok 7.

PRÍLOHA 2

VYUŽÍVANIE CELKOVÉHO BALÍKA KOLÉGIA A OFICIÁLNE PRACOVNÉ CESTY (SLUŽOBNÉ CESTY) KOMISÁROV (1)

1. Rozpočet

Celkový balík Komisie ktorý je určený na výdavky na služobné cesty a recepcie a profesionálnu reprezentáciu, stanovuje každoročne rozpočtový orgán. Delí sa medzi všetkých členov Komisie podľa ich príslušných portfólií a skutočných potrieb, a to pod vedením predsedu. Výdavky z celkového balíka schvaľuje vedúci kabinetu príslušného člena Komisie (2) (povoľujúci úradník podľa právnych predpisov), ktorý potvrdzuje aj platnosť faktúr. Tieto výdavky sa uhrádzajú na základe faktúry a dokladu o zaplatení, a to pod vedením riaditeľa Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO – povoľujúci úradník pre rozpočtové záväzky a platby).

Výdavky na služobnú cestu, ktoré vznikli členom Komisie cestujúcim na pracovné cesty, sa hradia z prídelu z rozpočtovej položky 25.010213. Výdavky na služobnú cestu pracovníkov kabinetov sa hradia (v súlade s príručkou Komisie pre služobné cesty) z rozpočtovej položky 25.010211.01.01.10.

2. Oznámenie služobnej cesty – zrušenie služobnej cesty

V prípade všetkých služobných ciest musí byť s použitím príslušného formulára (MIPS) vystavený cestovný príkaz podpísaný príslušným členom Komisie. Musí sa v ňom uvádzať:

—	účel služobnej cesty,

—	miesto služobnej cesty,

—	dopravný prostriedok, ktorý sa má použiť,

—	dátum a čas odchodu a návratu,

—	začiatok a ukončenie práce.

V prípade, že dôjde k zrušeniu služobnej cesty, člen Komisie musí bezodkladne:

—	zabezpečiť, aby cestovné lístky a rezervácie vydané cestovnou agentúrou boli písomne zrušené,

—	zabezpečiť, aby boli písomne zrušené aj hotelové rezervácie.

3. Dopravný prostriedok

Člen Komisie môže použiť akýkoľvek dopravný prostriedok vhodný na účely služobnej cesty na základe jeho nákladovej efektívnosti a s ohľadom na potreby inštitúcie a v súlade s článkom 6 kódexu.

4. Cestovné lístky a cestovné výdavky

Podľa príručky pre služobné cesty sú cestovnými výdavkami uhrádzanými v kontexte služobnej cesty v zásade výdavky na cestovanie medzi Bruselom a miestom služobnej cesty.

Cestovné lístky vydá na základe žiadosti oficiálna cestovná kancelária Komisie. Náklady sa v plnej miere hradia z prídelu člena Komisie na služobné cesty. Akékoľvek nevyužité, a to aj čiastočne nevyužité, cestovné lístky alebo rezervácie, musia byť bezodkladne vrátené cestovnej agentúre. Súkromné cesty si hradí člen Komisie sám, a to priamo cestovnej agentúre kreditnou kartou.

5. Charterové lety prostredníctvom leteckej taxislužby

Použitie leteckej taxislužby musí schváliť predseda Komisie. Vo všeobecnosti platí, že letecká taxislužba môže byť schválené len za výnimočných okolností, keď nie sú dostupné komerčné lety na miesto určenia, resp. ak sa nemôžu použiť s ohľadom na pracovný harmonogram člena Komisie alebo z bezpečnostných dôvodov. Mali by sa dôkladne preveriť všetky možnosti vrátane plánovania programu, aby sa nad leteckou taxislužbou uvažovalo len ako nad poslednou možnosťou.

Žiadosti doplnené o všetky praktické údaje (miesto, dátum, program, účastníci, odôvodnenie atď.) a ponuku poskytovateľa je nutné zaslať na schválenie PMO ešte predtým, než sa odovzdajú na schválenie predsedovi Komisie. Pre iných cestujúcich než je člen Komisie sa predpokladá finančná účasť zodpovedajúca nákladom na obyčajnú letenku (3). PMO realizuje potrebné rozdelenie medzi rozpočtové riadky.

6. Trvanie služobnej cesty

Trvanie služobnej cesty sa považuje za začaté od času odchodu a ukončené časom príchodu späť na miesto výkonu zamestnania použitými dopravnými prostriedkami.

7. Služobné cesty spojené s dovolenkou

Služobné cesty spojené s dovolenkou sa považujú za začaté začiatkom oficiálnej práce, ak sa dovolenka čerpá pred služobnou cestou, a ukončené skončením oficiálnych povinností, ak dovolenka nasleduje po služobnej ceste. To isté platí aj v prípade sviatkov a víkendov, pokiaľ pracovný harmonogram neustanovuje inak. Ani v takomto prípade sa však za sviatky ani víkendy nevyplácajú príspevky, ak je miestom plnenia oficiálnych povinností krajina pôvodu člena Komisie.

8. Denný príspevok

Členom Komisie sa vypláca denný príspevok, na ktorý majú nárok úradníci, zvýšený o 5 %. Táto suma sa vypočíta s použitím pravidiel uplatniteľných na úradníkov v príručke pre služobné cesty.

9. Výdavky na hotel

Výdavky na hotel (bez raňajok a ďalších jedál) sa hradia na základe predloženia účtu. Ak výdavky na hotel prekročia 300 EUR za deň, musí byť k výkazu výdavkov pripojené odôvodnenie.

10. Ostatné výdavky

Ostatné výdavky odôvodnené povahou služobnej cesty sa hradia na základe žiadosti a predloženia príslušných dokladov. Výdavky na pohostenie a reprezentáciu sa musia uplatňovať osobitne v súlade s rozhodnutím Komisie upravujúcim tieto výdavky.

11. Žiadosti o náhradu výdavkov

Členom Komisie sa výdavky uhradia na základe výkazu výdavkov na služobnú cestu, ktorý je potrebné čo najskôr zaslať na účely náhrady výdavkov spojených so služobnou cestou PMO, pričom sa použije príslušný formulár (MIPS).

Žiadosti musia obsahovať tieto údaje:

—	účel služobnej cesty,

—	miesto služobnej cesty,

—	dátum a čas odchodu a príchodu na miesto výkonu zamestnania použitými dopravnými prostriedkami,

—	časy začiatku a ukončenia práce,

—	počet dní dovolenky, ak nejaké sú, spojenej so služobnou cestou,

—	náklady na dopravu zaplatené na mieste zo strany člena Komisie,

—	výdavky na hotel (bez raňajok a ďalších jedál),

—	akékoľvek jedlá uhrádzané tretími osobami za člena Komisie,

—	ostatné výdavky, o náhradu ktorých sa žiada.

Musia byť pripojené všetky podporné dokumenty.

12. Niektoré výdavky, ktoré platia zastúpenia a delegácie EÚ v iných krajinách

V niektorých prípadoch sa môže povoliť, aby výdavky, ktoré vznikli počas služobnej cesty, uhradili zastúpenia a delegácie v danom mieste určenia. Ide o výnimočný postup, ktorý je povolený len v prípade výdavkov na služobné cesty, ktoré nemožno uhradiť služobnými kreditnými kartami alebo ktoré nemožno priamo účtovať PMO (4). Vzhľadom na veľké administratívne zaťaženie by sa takéto žiadosti mali obmedziť na nevyhnutné minimum.

13. Osobitné pravidlá týkajúce sa služobných ciest vodičov členov komisie a použitia vozového parku zastúpení a delegácií EÚ v iných krajinách

Podľa článku 14 rozhodnutia Komisie zo 14. septembra 1979 majú všetci členovia Komisie pridelené za každých okolností služobné vozidlo s vodičom. Od vodičov sa nesmie požadovať, aby sa vydali na súkromné cesty, pokiaľ sú s tým spojené výdavky na nadčasy alebo výdavky na služobnú cestu vodiča, s výnimkou prípadov, keď si to vyžaduje bezpečnosť.

Každodenné cestovanie medzi belgickým bydliskom člena Komisie a úradom (alebo stanicou a letiskom) sa považuje za cestu na profesijné účely.

Na vodičov sa pri vedení služobného vozidla člena Komisie vzťahuje cestovný príkaz aj v prípade, keď sa člen Komisie alebo pracovník kabinetu nenachádzajú vo vozidle, ak ide o návrat z oficiálneho miesta určenia alebo o prevoz vozidla späť z takéhoto miesta. Žiadosti o náhradu výdavkov by mali vypĺňať vodiči prostredníctvom príslušného formulára (MIPS) a mal by ich podpísať vedúci kabinetu, pričom sa v nich uvádzajú tieto údaje:

—	účel služobnej cesty,

—	miesto služobnej cesty,

—	zvolená trasa,

—	dátum a čas odchodu a návratu,

—	výdavky na hotel (bez raňajok a ďalších jedál),

—	ostatné údaje podľa predmetného formulára.

Výdavky na služobnú cestu vodiča sú kryté z vlastného rozpočtu kabinetu na služobné cesty.

Člen Komisie, ktorý navštevuje zastúpenie Komisie alebo delegáciu EÚ, má nárok na služobné vozidlo v rámci dostupných zdrojov tohto zastúpenia alebo delegácie. Ak si návšteva člena Komisie vyžaduje objednanie dopravných služieb mimo bežného fungovania zastúpenia, príslušné náklady sa hradia z prostriedkov na služobné cesty tohto člena Komisie. Na návštevy delegácií sa uplatňujú pravidlá alebo mechanizmy dohodnuté medzi Komisiou a ESVČ, platné v danom čase.

(1) V prípade neexistencie osobitných pravidiel sa analogicky uplatnia všeobecné pravidlá príručky pre služobné cesty.

(2) Vedúci kabinetu predsedu Komisie môže ďalej delegovať túto právomoc na riaditeľa pre koordináciu a správu v kabinete predsedu Komisie.

(3) Na účely zverejnenia podľa článku 6 ods. 2 kódexu budú cestovné náklady jednotlivých členov Komisie založené na priemerných nákladoch na osobu (člena Komisie a pracovníkov) zúčastňujúcich sa letu. Týmto nie je dotknutá celková zodpovednosť člena Komisie za služobnú cestu.

(4) Článok 66 vykonávacích pravidiel nariadenia o rozpočtových pravidlách obmedzuje používanie zálohových účtov na prípady, ak je vzhľadom na obmedzenú výšku uhrádzaných súm reálne nemožné alebo neúčinné vykonávať platobné operácie rozpočtovými postupmi.

21.2.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 65/21

Výzva na predkladanie návrhov

Inštitút Európskej investičnej banky navrhuje v rámci svojho Vedomostného programu novú finančnú podporu EIBURS

(2018/C 65/07)

Vedomostný program Inštitútu Európskej investičnej banky realizuje svoje výskumné granty cez rôzne programy, z ktorých jeden je:

—	EIBURS, program EIB na sponzorovanie vysokoškolského výskumu (EIB University Research Sponsorship Programme)

Z programu EIBURS sa poskytujú granty katedrám vysokých škôl alebo výskumným strediskám pôsobiacim pri vysokých školách v krajinách EÚ, kandidátskych alebo potenciálnych kandidátskych krajinách, ktoré sa zaoberajú výskumnými témami s veľkým významom pre banku. Finančná podpora EIBURS v objeme až 100 000 EUR ročne na obdobie troch rokov sa prostredníctvom súťaže poskytuje zainteresovaným katedrám vysokých škôl alebo výskumným strediskám, ktoré majú uznávané odborné zázemie vo vybranej oblasti. Z úspešných návrhov vzíde celá škála výstupov, ktoré budú predmetom zmluvnej dohody uzatvorenej s Európskou investičnou bankou.

V akademickom roku 2018/2019 sa v rámci programu EIBURS budú predkladať návrhy na túto novú tému výskumu:

„Zlepšovanie merania nepriamych účinkov investičných projektov: špecifikovanie a kalibrovanie metód EIA pre maximalizáciu kompatibility s CBA“

1. Východiská výskumnej témy

EIB (ďalej len „banka“) posudzuje spoločensko-ekonomickú životaschopnosť projektov, do ktorých investuje, najmä prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov (Cost Benefit Analysis, CBA) (1). Túto techniku je možné chápať ako predĺženie obchodného plánu investičnej operácie. Obchodný plán sa zameriava na finančné toky projektu. Všíma si finančnú, resp. hotovostnú hodnotu výdavkov (nákladov) a výnosov (prínosov). Ak sú prínosy dostatočne vyššie než náklady, investícia prináša finančnú hodnotu a z finančného hľadiska sa preto považuje za žiadanú operáciu.

Analýza CBA rozširuje definíciu nákladov a prínosov projektu a to v dvoch smeroch. Po prvé, zahŕňa všetky náklady a prínosy, či už vo forme finančných tokov alebo v inej forme. Po druhé, berie do úvahy náklady, ktoré vznikajú všetkým členom spoločnosti, teda nielen tie, ktoré vznikajú súkromnému investorovi.

Zahŕňa to mnohé dodatočné položky nad rámec obchodného plánu. Možno najznámejšou novou položkou spomedzi nich sú „externality“. Ide o náklady alebo prínosy, ktoré neznášajú výrobcovia ani používatelia projektu, ale tretia strana. Externality sú pozitívne alebo negatívne, podľa toho, či pre tretiu stranu predstavujú prínos alebo náklad. Všeobecným príkladom pozitívnej externality je presun vedomostí (knowledge spill-over), kde projekt, v rámci ktorého sa investuje do výskumu v danom sektore ekonomiky, vytvára vedomosti, ktoré zlepšujú produktivitu aj v iných sektoroch ekonomiky. Typickým príkladom negatívnej externality je znečistenie životného prostredia. Externality sú teda prínosy alebo náklady, ktoré vznikajú stranám mimo obchodného plánu a ktoré vo všeobecnosti nemajú formu finančných tokov, hoci pre tretiu stranu môžu mať finančné dôsledky. Tak napríklad pozitívna externalita vedomostí môže znižovať prevádzkové náklady v iných priemyselných odvetviach.

Iné položky, ktoré zohľadňuje analýza CBA a nezohľadňuje obchodný plán, sú zmeny v hodnote za peniaze (formálne meranej cez spotrebiteľský prebytok) pre spotrebiteľa. Obchodný plán meria prvok peňazí, ale opomína prvok hodnoty. Ak projekt zvyšuje kvalitu produktu, ktorý sa i tak predáva verejnosti za rovnakú cenu ako pred projektom, obchodný plán by opomenul prínos v podobe vyššej kvality, a teda aj hodnotu pre spotrebiteľa. Analýza CBA sa usiluje zachytiť túto zmenu v hodnote. Tentokrát ide o prínos pre jednu zo strán v obchodnom pláne (zákazníka), ktorý ale uniká meraniu prínosov v obchodnom pláne. Často používaným príkladom je hodnota, ktorú si cestujúci spájajú s úsporou času vyplývajúcou z dopravných projektov.

Zohľadňovanie pohľadov všetkých členov spoločnosti má za následok, že analýza CBA musí nazerať na isté finančné toky inak, než ako to robí obchodný plán. Takže obchodný plán by vnímal dotáciu rovnakým spôsobom ako prínos – prílev peňažných tokov do projektu. Analýza CBA pripúšťa, že tento druh prínosu pre výrobcu predstavuje náklad pre daňového poplatníka, a bude teda vnímať dotáciu ako presun od daňového poplatníka na súkromného predkladateľa projektu, t. j. ani prínos, ani náklad. Podobne, obchodné plány by vnímali uhradené dane ako ekvivalent nákladu – odlev peňažných tokov z projektu – zatiaľ čo analýza CBA by ich vnímala ako presun zo súkromného sektora na štát.

Kritici analýzy CBA často uvádzajú, že táto technika nezachytáva všetky prínosy a náklady projektu. Konkrétne, často sa kritizuje opomínanie toho, čomu sa v literatúre o CBA hovorí „nepriame účinky“. Ide o peňažné prínosy a náklady, ktoré projekt vyvoláva na iných trhoch súvisiacich s projektom, ide o tzv. „sekundárne trhy“. V literatúre o ekonomických vplyvoch sa takéto účinky označujú rôzne. Riešenie rozdielov v terminológii je súčasťou náplne tohto predkladaného výskumného projektu.

Metódy CBA členia sekundárne trhy na komplementy a substitúty. Projekt, ktorý spočíva v zlepšení produktivity pestovania pomarančov a následne v znížení ich ceny, môže znamenať prínos pre komplementárne odvetvie, ako napríklad balenú pomarančovú šťavu. Analýza CBA by nepozerala na zvýšené tržby a zisky na trhu s balenou pomarančovou šťavou, a teda by zrejme opomenula časť prínosov projektu. Nižšia cena pomarančov by zároveň poškodila predaj jabĺk, čo je substitučné odvetvie. Nižšie zisky pre pestovateľov jabĺk sa údajne v analýze CBA nezohľadňujú.

Analýza CBA v skutočnosti zachytáva všetky tieto účinky, ak trhy s komplementmi a substitútmi nie sú narušené (2). Trhy sú často nepochybne narušené, takže analýzou CBA sa riskuje, že istá časť týchto účinkov zostane opomenutá. Pragmatický prístup uplatňovaný v analýze CBA je dvojnásobný. Po prvé, prínosy a náklady na rôznych substitučných a komplementárnych trhoch majú tendenciu sa v úhrne vzájomne anulovať. Po druhé, projekt, ktorý je pre svoju spoločensko-ekonomickú životaschopnosť závislý od prínosov na sekundárnych trhoch, je vo všeobecnosti slabým projektom: alternatívne projekty a politiky pravdepodobne generujú takéto prínosy efektívnejšie. Aj keď je takýto pragmatický prístup vo všeobecnosti vnímaný ako primeraný, pri nepriamych účinkoch nepochybne existujú v analýze CBA potenciálne nedostatky.

Kritici analýzy CBA tiež poukazujú na to, že výdavky spojené s projektom vyvolávajú multiplikačný efekt v ekonomike, a generujú zisky, dane z príjmu a nové pracovné miesta v iných sektoroch. Tento účinok ide nad rámec účinkov projektu na práve opísaných substitučných a komplementárnych trhoch a súvisí so skutočnými peňažnými výdavkami spojenými s projektom. Kritici analýzy CBA navrhujú posúdenie ekonomických vplyvov (economic impact assessment, EIA) ako doplnok k analýze CBA, či dokonca ako jej alternatívu. Táto kritika sa však zakladá na nepochopení rozdielnej povahy a cieľov CBA a EIA. Analýza CBA je uplatňovaním ekonomiky prosperity v praktickom rozhodovaní. Všíma si všetky prínosy a náklady a meria, či je jedna línia akcie prínosnejšia z hľadiska pridanej hodnoty než alternatívna línia akcie, čím vedie k lepšiemu sociálnemu zabezpečeniu. Zameriava sa na rozhodovanie a ako taká vždy porovnáva dve alternatívne línie akcie s cieľom zahrnúť do prípadu alternatívne náklady (opportunity costs). Posúdenie EIA meria iba premenné v peňažnom vyjadrení a nemusí nevyhnutne odkazovať na alternatívne náklady. Je to predovšetkým nástroj merania. Je možné ho použiť pri rozhodovaní, no jeho záber je užší, než sa vyžaduje v ekonomike prosperity.

Posúdenie EIA sa zakladá na tabuľkách vstupov a výstupov, pričom modeluje celkovú ekonomiku tým, že meria, ako výdavky v jednom sektore ekonomiky zasahujú do výdavkov v iných sektoroch. Preto by sa teda mohlo zdať, že EIA rieši súčasne otázky nepriamych účinkov a multiplikátorov. Ale EIA má tri charakteristiky, pre ktoré táto technika nie je vhodná ako náhrada alebo dokonca ako doplnok k analýze CBA. Tieto tri nedostatky riešime tu.

Prvou z troch charakteristík je to, že EIA predpokladá, že investície sú exogénne toky do ekonomiky. Môže ísť o prijateľný predpoklad, ak skúmame, ako sa vplyvy projektu na ekonomiku, resp. ako sa výdavky spojené s projektom šíria v ekonomike. Ale nie je primeraným meradlom toho, či projekt prináša hodnotu, t. j. či sú zdroje využívané lepšie v porovnaní s ich využitím v prípade, že by projekt neexistoval. Investičné projekty sú len ťažko exogénne: musia byť financované presmerovaním zdrojov odinakiaľ v ekonomike.

Nazeranie na projekty ako na endogénne by prinieslo radikálne odlišné výsledky. Jednoducho, multiplikačné efekty projektu s pomarančmi vznikajú na úkor multiplikačných efektov, ktoré by sa zrealizovali v tých iných sektoroch, kde sa výdavky majú znižovať s cieľom presmerovať zdroje do projektu s pomarančmi.

Druhou z troch charakteristík, ktoré predstavujú rozdiel medzi EIA a CBA, je, že EIA predpokladá, že ceny sa v ekonomike nemenia a že dostupnosť zdrojov je virtuálne nekonečná. Posúdenie EIA je skoncipované tak, že bez ohľadu na to, ako veľký je projekt vzhľadom na veľkosť ekonomiky, vždy budú existovať dostatočné zdroje na jeho implementáciu bez toho, aby sa v ekonomike upravovali ceny. V skutočnosti ale veľké projekty ceny menia, a vyššie ceny, napríklad, vstupov, znamenajú, že výroba v iných sektoroch sa musí obmedzovať.

Na riešenie týchto prvých dvoch nedostatkov EIA vytvorili akademické kruhy modely vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy (computable general equilibrium, CGE) ako pokročilejšiu metódu EIA. Táto technika je pomerne prepracovaná a v podstate pozostáva z modelovania celkovej ekonomiky vrátane obmedzenia zdrojov. CGE modely týmto riešia dve nevýhody tradičného posúdenia EIA, o ktorých sme doteraz hovorili. Po prvé, model CGE pripúšťa, že zdroje určené pre investičný projekt nie sú exogénne, ale sú na úkor alternatívneho využitia zdrojov. Po druhé, zaoberajú sa aj úpravou cien (3). Nie je prekvapením, že spoločným zistením empirických štúdií vykonaných pomocou týchto modelov je to, že multiplikačné efekty sú značne nižšie, než ako ukazuje EIA. Okrem toho štúdie CGE ukazujú, že v závislosti od produktivity rôznych sektorov a obmedzení zdrojov, ktorým čelia, čistý účinok projektu môže byť na ekonomiku ako na celok negatívny.

Model CGE je teda možné vnímať ako vylepšenú verziu EIA. Takisto posúva analýzu vplyvu bližšie k analýze CBA. Model CGE však stále vykazuje tretí nedostatok EIA v porovnaní s CBA, a to hlavne v tom, že sa zameriava na toky spojené s peňažnými transakciami – ziskami, daňami, mzdami atď. – a opomína mnohé premenné zahrnuté do CBA, najmä externality, hodnotu za peniaze atď. Je to preto, lebo štúdie CGE, ako napríklad EIA, boli navrhnuté ako prepojenie medzi analýzou projektu, resp. politiky a makroekonomikou, pričom za kľúčový ukazovateľ makroekonomického výkonu berú národný dôchodok, resp. hrubý domáci produkt (HDP).

Uvedené nedostatky by nemali zastierať skutočnosti, že, po prvé, model CGE ponúka bohatší opis ekonomiky, v ktorej projekt pôsobí, a že, po druhé, techniky CGE sa vo svojej prepracovanosti vyvíjajú. Modely dynamickej stochastickej všeobecnej rovnováhy (dynamic stochastic general equilibrium, DSGE) riešia dynamické správanie ekonomík. Životnosť projektov, ktoré posudzuje technika CBA, je 20 rokov alebo aj viac, pričom sa zdôrazňuje dôležitosť pohľadov, ktoré prinášajú dynamické modely. Tak napríklad, celkový výsledok projektov, ktoré v ekonomike spôsobujú technologický šok, sa pravdepodobne lepšie pochopia cez techniku DSGE než cez statické modelovanie.

Účelom tohto návrhu EIBURS je riešiť tento tretí nedostatok, aby sa poskytli výsledky modelov vplyvu kompatibilné s výsledkami analýzy CBA. Výskumní pracovníci by predstavili metódu posúdenia vplyvu spomedzi tých, ktoré sa momentálne používajú v empirických štúdiách, ktorá naznačuje najlepšiu vyhliadku na kompatibilitu s CBA, a pracovali by na určení takejto kompatibility. Malo by to pomôcť používateľom metódy CBA všeobecne, a EIB konkrétne, preskúmať, do akej miery sú analýzy CBA presné ako nástroj merania pri posudzovaní celej spoločensko-ekonomickej veci pri investičných projektoch.

2. Obsah výskumného projektu

Výskumný program by pozostával zo štyroch úloh:

Úloha č. 1:

Výskumní pracovníci by preskúmali škálu metód posudzovania vplyvu, ktoré ukazujú najväčšiu perspektívu, že sa dospeje k realizovateľnej kompatibilite s analýzou CBA. Metóda by sa mala zvoliť na základe týchto kritérií:

1.	najdôležitejšie je, aby mala riadne, dobre vypracované záznamy o empirickom uplatnení;

2.	musí byť aktuálna vzhľadom na príslušnú akademickú literatúru; a

3.	výskumní pracovníci musia byť presvedčení o vyhliadkach na vytvorenie kompatibility s CBA v rámci obmedzení týkajúcich sa času a zdrojov, ktoré predstavuje výskumný projekt.

Úloha č. 2:

Podstatou druhej časti by bolo vypracovanie dvoch modelov vplyvu, ktoré zahrňujú všetky potrebné podmienky k tomu, aby sa stali kompatibilné s meradlami CBA, ktoré majú pridanú hodnotu. Jeden z modelov by bol pre pomerne vysokopríjmovú, efektívnu, konkurencieschopnú regionálnu ekonomiku v rámci EÚ. Druhý by bol pre pomerne nízkopríjmovú ekonomiku v rámci EÚ, neschopnú konkurencie s vysokou nezamestnanosťou. Východiskom pre modelovanie takýchto dvoch úplne odlišných ekonomík v analýze je objasniť, či je možné očakávať podstatne rozdielne výsledky v rôznych typoch ekonomických podmienok. Chudobnejšie regióny majú tendenciu využívať širšie investičné možnosti z verejného sektora. Bolo by relevantné dozvedieť sa, či existujú náznaky, že hodnotenia v chudobnejších regiónoch by si zasluhovali ďalšie náklady na vypracovanie štúdie vplyvu.

Výskumní pracovníci môžu navrhnúť buď nové modely vplyvu alebo prispôsobiť už existujúce modely. Mohli by si zvoliť ktorúkoľvek z týchto dvoch možností, no zvolená alternatíva nemôže narúšať hlavný účel výskumného programu, ktorým je kompatibilita s CBA.

Prispôsobenie modelov vplyvu meraniam CBA by zahŕňalo prácu na dvoch úrovniach súčasne: na „reálnej“ a „finančnej“ strane ekonomiky. Mnohé existujúce modely vplyvu opomínajú finančný sektor. Berúc do úvahy vo všeobecnej rovine predpoklad CBA o pôvode zdrojov investovaných do projektu a v konkrétnej rovine skutočnosť, že EIB zohráva svoju úlohu prostredníctvom finančného sektora, vytvorené modely vplyvu by museli venovať osobitnú pozornosť finančnej strane.

Na „reálnej“ strane, modely vplyvu už merajú premenné ako HDP, zamestnanosť a obchodnú bilanciu. Hlavné predpokladané úpravy zahŕňajú zaradenie prvkov potrebných na vypočítanie sociálneho prínosu vrátane:

—	zachytenia zmien v spotrebiteľskom prebytku naprieč ekonomikou, a

—	zahrnutia merania pozitívnych a negatívnych externalít vrátane environmentálnych externalít.

Na finančnej strane by mali modely predstaviť alternatívne možnosti na získanie financií pre projekt vrátane:

—	priamych daní,

—	nepriamych daní,

—	nárastu súkromných úspor, a

—	zadlženosti na medzinárodných kapitálových trhoch (pozri napr. (4)).

Nevyhnutnou súčasťou úlohy č. 2 je objasniť rozdiely v terminológii medzi týmito dvomi technikami. Napríklad, technika CGE používa termín „vyvolané účinky“, zrejme ovplyvnený terminológiou používanou v EIA. Takéto účinky nemusia mať nevyhnutne priamy ekvivalent v CBA, ktorá môže zachytávať niektoré prvky vyvolaných účinkov CGE ako nepriame účinky, zatiaľ čo iné prvky vníma ako multiplikačné efekty, a tak ich neberie do úvahy.

Úloha č. 3:

Výskumní pracovníci by následne simulovali účinok rôznych typov kapitálových investičných projektov v každej z týchto dvoch ekonomík. O počte projektov, ktoré sa majú simulovať, by sa rozhodlo v priebehu výskumného projektu. Sektory, ktoré by výskumní pracovníci navrhli na simuláciu, odsúhlasí supervízor EIB. Zahrnie sa infraštruktúrny projekt, veľký priemyselný projekt a projekt v sektore služieb v oblastiach ako vzdelávanie, voľný čas atď. Každý projekt by sa simuloval cez alternatívne zdroje financovania.

Úloha č. 4:

Výskumní pracovníci by napokon zhodnotili mieru, do akej by sa výsledky posúdenia vplyvu odlišovali od výsledkov dosiahnutých v rámci „typickej analýzy CBA“. „Typická analýza CBA“ by sa zamerala na primárne trhy a iba na najdôležitejšie sekundárne trhy. Výskumní pracovníci vypracujú závery a odporúčania týkajúce sa:

i)	okolností, za ktorých hodnotenie projektu vykonané na základe metód posudzovania vplyvu pravdepodobne prináša výsledky, ktoré sa podstatne odlišujú od výsledkov dosiahnutých metódou CBA, a

ii)	okolností, za ktorých by náklady a čas na zadanie vypracovania posúdenia vplyvu ponúkali hodnotu za peniaze pri hodnotení projektu.

3. Úžitok výskumného projektu pre EIB

Výskumná téma je kľúčová pre finančné aktivity EIB. Štatút EIB uvádza, že EIB by mala financovať investičné projekty, ktoré zvyšujú ekonomickú produktivitu (článok 18, bod 1b) (5). Banka využíva analýzu CBA ako svoj hlavný nástroj na meranie miery, do akej investície zvyšujú ekonomickú produktivitu. Výskumný projekt prispeje k otestovaniu integrity CBA a k posúdeniu, či existujú okolnosti, za ktorých sa odporúča doplniť analýzu CBA o techniku CGE.

4. Prínos výskumného projektu pre akademický výskum

Modely posudzovania vplyvu v súčasnosti používané akademickými výskumnými pracovníkmi alebo zadávané výskumnými ústavmi sú zlepšenia predchádzajúcich metód posudzovania vplyvu. No účel týchto modelov sa nemení: zmerať čistý účinok projektu alebo politiky na národný dôchodok, resp. HDP. Národný dôchodok predstavuje neúplné meradlo produkcie krajiny, a je to teda nedokonalý nástroj na meranie celkovej ekonomickej produktivity vrátane vyhliadky týkajúcej sa sociálnej prosperity, takže tieto modely nie sú úplne kompatibilné s CBA. Meranie HDP opomína prvky ako napríklad zlepšenie v hodnote za peniaze (spotrebiteľský prebytok) a environmentálne externality. Ak sa metódy vplyvu prispôsobia tak, že sa stanú kompatibilné s analýzou CBA, výsledok týchto metód sa stane lepším meradlom celkového účinku investičného projektu na produktivitu a prosperitu spoločnosti. Takéto metódy vplyvu je možné tiež použiť nielen pri hodnotení investičných projektov, ale i politík.

Ako informáciu pre navrhovateľa uvádzame, že takéto prispôsobenie metód vplyvu analýze CBA nie je ešte dostupné. Výskumný projekt by mal preto pomôcť vypracovať nové verzie ekonomických modelov pre spoločensko-ekonomické hodnotenie projektov a politík.

Návrhy sa musia predložiť v anglickom jazyku do 15. apríla 2018 24:00 hod. stredoeurópskeho času. Návrhy predložené po tomto termíne sa nebudú brať do úvahy. Návrhy treba zasielať elektronicky na adresu:

Events.EIBInstitute@eib.org

Podrobnejšie informácie o výberovom procese v rámci programu EIBURS, ako aj o Inštitúte EIB nájdete na internetovej stránke: http://institute.eib.org/.

(1) European Investment Bank (2013), The Economic Appraisal of Transport Projects at the EIB. Luxembourg: European Investment Bank. (Dostupné online: http://www.eib.org/infocentre/publications/all/economic-appraisal-of-investment-projects.htm

(2) Just, R.E., Hueth, D.L. a Schmitz, A. (2004), The Welfare Economics of Public Policy: A Practical Approach to Project and Policy Evaluation. Cheltenham: Edward Edgard

(3) Hosoe, N., Gasawa, K. a Hashimoto, H. (2010), Textbook of Computable General Equilibrium Modelling: Programming and Simulations. Basingstoke: Palgrave Macmillan.

(4) Godley, W., and Marc L. (2007), Monetary Economics: An Integrated Approach to Credit, Money, Income, Production and Wealth. New York: Palgrave Macmillan.

(5) Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Protokol (č. 5) o štatúte Európskej investičnej banky, Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 251 – 264. (Dostupné online: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:12016E/PRO/05)

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 65

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 21. februára 2018

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európska komisia
2018/C 65/01	Stanovisko Komisie zo 16. februára 2018 k upravenému plánu ukladania rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho zo zariadenia na dekontamináciu a spätné získavanie uránu SOCATRI nachádzajúceho sa v lokalite Tricastin vo Francúzsku	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2018/C 65/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8751 – Bell/Hügli) ( 1 )	3
2018/C 65/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8753 – HASCO/Magna/JV) ( 1 )	3

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2018/C 65/04	Rozhodnutie Rady z 19. februára 2018, ktorým sa vymenúva predseda odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín	4
	Európska komisia
2018/C 65/05	Výmenný kurz eura	6
2018/C 65/06	Rozhodnutie Komisie z 31. januára 2018 o kódexe správania členov Európskej komisie	7

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európska investičná banka
2018/C 65/07	Výzva na predkladanie návrhov – Inštitút Európskej investičnej banky navrhuje v rámci svojho Vedomostného programu novú finančnú podporu EIBURS	21
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2018/C 65/08	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8816 – Goldman Sachs/Centerbridge/Robyg) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	26
2018/C 65/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8793 – Axión/Enagás/Axent) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	28

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2340
JPY	Japonský jen	132,25
DKK	Dánska koruna	7,4473
GBP	Britská libra	0,88168
SEK	Švédska koruna	9,9688
CHF	Švajčiarsky frank	1,1537
ISK	Islandská koruna	124,30
NOK	Nórska koruna	9,6683
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,318
HUF	Maďarský forint	311,78
PLN	Poľský zlotý	4,1467
RON	Rumunský lei	4,6636
TRY	Turecká líra	4,6566
AUD	Austrálsky dolár	1,5648
CAD	Kanadský dolár	1,5553
HKD	Hongkongský dolár	9,6549
NZD	Novozélandský dolár	1,6782
SGD	Singapurský dolár	1,6272
KRW	Juhokórejský won	1 323,70
ZAR	Juhoafrický rand	14,4916
CNY	Čínsky juan	7,8290
HRK	Chorvátska kuna	7,4385
IDR	Indonézska rupia	16 819,73
MYR	Malajzijský ringgit	4,8101
PHP	Filipínske peso	64,560
RUB	Ruský rubeľ	69,9071
THB	Thajský baht	38,883
BRL	Brazílsky real	4,0114
MXN	Mexické peso	23,0002
INR	Indická rupia	80,0030