15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/1

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/2

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) a jeho dve vykonávacie dohody: dohodu týkajúcu sa vykonávania časti XI dohovoru a dohodu OSN o populáciách rýb (UNFSA),

—

so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia OSN o vypracovaní medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

—

so zreteľom na záverečný dokument z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v roku 2012 v Riu de Janeiro, s názvom Budúcnosť, ktorú chceme,

—

so zreteľom na správy neformálnej otvorenej ad hoc pracovnej skupiny OSN,

—

so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite a na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi prijaté zmluvnými stranami tohto dohovoru, a najmä na ciele 6, 10 a11,

—

so zreteľom na azorské vedecké kritériá a usmernenia z roku 2009 na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a vytvorenie reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí vo vodách otvoreného oceánu a v hlbokomorských biotopoch Dohovoru OSN o biologickej diverzite,

—

so zreteľom na proces Dohovoru OSN o biologickej diverzite týkajúci sa opisu ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, na základe ktorého sa už pristúpilo k opisu 204 oblastí spĺňajúcich kritériá, z ktorých sa mnohé nachádzajú v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

—

so zreteľom na skutočnosť, že zatiaľ čo ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti už boli opísané v južnom Indickom oceáne, vo východnom tropickom Tichom oceáne a v Tichom oceáne s miernym podnebím, v severnom Tichom oceáne, v juhovýchodnom Atlantickom oceáne, v Arktíde, v severozápadnom Atlantickom oceáne, v Stredozemnom mori, v západnej časti južného Tichého oceánu, v širšom Karibiku a v západnej časti stredného Atlantického oceánu, ďalšie regióny doteraz pokryté nie sú,

—

so zreteľom na Deklaráciu z Ria o životnom prostredí a rozvoji, agendu 21, program pre ďalšie vykonávanie agendy 21 a plán vykonávania Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji (Deklarácia z Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji a plán vykonávania),

—

so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na svojej konferencii v októbri 1995, a na pridružené nástroje, najmä na Dohodu o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z roku 1995,

—

so zreteľom na program OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (UNGA A/RES/70/1 prijatý v roku 2015) a na 14. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja, ktorým je zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na 14. cieľ programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0042/2016),

A.

keďže moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a obsahujú 97 % vody na našej planéte; keďže moria sú domovom značnej časti svetovej biodiverzity, ktorá z veľkej časti stále zostáva nepreskúmaná;

B.

keďže odhadom 64 % mora, predovšetkým šíre more a hlbokomorské dno, tvoria oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie štátov, ktoré sú spravované podľa medzinárodného práva;

C.

keďže oceány zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých systémoch Zeme vrátane podnebia a počasia a sú miestom, kde prebieha množstvo rozličných ľudských činností, ako sú rybolov, výroba energie, doprava a obchod;

D.

keďže v dôsledku zriadenia chránených morských oblastí je chránené menej ako 1 % oblastí mimo vnútroštátnej jurisdikcie a keďže v prípade prevažnej väčšiny oceánskych regiónov neexistuje žiadny rámec riadenia s právnym mandátom na zriaďovanie chránených morských oblastí;

E.

keďže ochrana a zachovanie morskej biodiverzity je v spoločnom záujme celého ľudstva a malo by sa tak k nej aj pristupovať;

F.

keďže zachovanie zdravých morských biotopov a udržateľných populácií rýb má rozhodujúci význam z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybárstva;

G.

keďže v roku 2014 pokrývali chránené ekosystémy 15,2 % pevniny a iba 8,4 % morských oblastí na svete;

H.

keďže zmena klímy a acidifikácia zosilňujú nepriaznivý vplyv nadmerného využívania zdrojov, znečisťovania, morského odpadu a ničenia morských biotopov a ekosystémov;

I.

keďže v záverečnom dokumente z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio de Janeiro, 2012) s názvom Budúcnosť, akú chceme, sa zdôrazňuje, že ochrana a riadenie základne prírodných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj predstavujú hlavné ciele a základné požiadavky trvalo udržateľného rozvoja;

J.

keďže moria a oceány majú potenciál modrého rastu, ktorý je stále z veľkej časti nevyužitý, a to napríklad v oblasti obnoviteľnej energie a farmaceutických výrobkov, ktoré by sa mohli považovať aj za rozumnú cestu rozvoja súčasných rozvojových krajín; keďže predpokladom námorného rozvoja a jeho potenciálu modrého rastu je rozvoj znalostí o morských druhoch a morskom prostredí, jeho batymetrii a mapovaní citlivých morských ekosystémov;

K.

keďže zachovanie morskej biodiverzity a jej udržateľné využívanie priamo súvisia s dlhodobo udržateľným rozvojom, a preto majú veľký sociálny, ekonomický a environmentálny význam pre všetky krajiny a územia;

L.

keďže existujúci právny rámec pre oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý bol vypracovaný pred viac ako 30 rokmi a ktorý sa zakladá na doktríne slobody šíreho mora, si vyžaduje, aby bol ďalej rozpracovaný a mohol tak v oblastiach mimo jurisdikcie úspešne presadzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity;

M.

keďže počet činností vykonávaných v morskom prostredí sa v poslednom desaťročí zvýšil; keďže uznávame dynamiku medzi jednotlivými činnosťami, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich vplyv na morskú biodiverzitu;

N.

keďže uznávame vzájomné pôsobenie jednotlivých činností, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich kumulatívne účinky a keďže tieto činnosti majú vplyv na morskú biodiverzitu;

O.

keďže v roku 2004 zriadilo Valné zhromaždenie OSN neformálnu otvorenú pracovnú skupinu ad hoc s cieľom preštudovať a analyzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie;

P.

keďže v roku 2011 pracovná skupina odporučila začať proces, v rámci ktorého by sa identifikovali problémy a riešenia vrátane možnosti rozvoja multilaterálnej dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve, pričom by sa mali súhrne riešiť otázky súvisiace s morskými genetickými zdrojmi (vrátane otázok týkajúcich sa spoločného využívania prínosov), opatreniami ako nástroje riadenia na základe oblastí (vrátane chránených morských oblastí), procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, budovaním kapacít a transferom morských technológií;

Q.

keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 uznali rozdiel medzi vedeckým procesom opisu ekologicky a biologicky významných oblastí a identifikovaním či určením takýchto oblastí v praxi, pretože v danom čase nemalo formálny mandát žiadne globálne fórum a existujúce regionálne a odvetvové fóra v tejto súvislosti čelili otázke legitimity;

R.

keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 konštatovali, že obmedzenia a nedostatky súčasného stavu sa všeobecne uznávajú;

S.

keďže vo výslednom dokumente z konferencie Rio+ 20 v júni 2012 sa hlavy štátov a predsedovia vlád nadväzujúc na prácu pracovnej skupiny a pred skončením 69. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zaviazali urýchlene riešiť problematiku ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie, a to aj prijatím rozhodnutia o vytvorení medzinárodného nástroja podľa Dohovoru OSN o morskom práve;

T.

keďže rybolov má ako samostatná činnosť i v súvislosti so zmenou klímy, znečisťovaním morí či inými ľudskými činnosťami v morskom prostredí veľký vplyv na morskú biomasu a biodiverzitu, a preto by sa malo k vplyvu rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie pristupovať komplexne prostredníctvom všetkých námorných ochranných a riadiacich opatrení, s cieľom predísť týmto vplyvom alebo ich minimalizovať; keďže rybolov okrem toho nie je jediným faktorom úmrtnosti oceánskych zdrojov spôsobenej ľudskou činnosťou a nemal by byť jediným dôvodom na medzinárodné opatrenia;

U.

keďže v súčasnosti sú ďalšími faktormi úmrtnosti rybolovných zdrojov okrem iného aj ťažba nerastných surovín, vrty na účely získavania energie a využívanie pozemného priestoru mestskými platformami, pričom budúci námorný rozvoj by mohol viesť k ďalším nepredvídateľným faktorom úmrtnosti, voči ktorým treba uplatňovať obozretnosť;

V.

keďže už došlo k výraznému poklesu morskej biodiverzity; keďže medzi zachovaním rybolovných možností pre budúce generácie a ochranou morskej biodiverzity a morských ekosystémov existuje úzke prepojenie;

W.

keďže udržateľné a selektívne rybolovné techniky sú veľmi dôležitým nástrojom na udržateľné riadenie rybolovných zdrojov a na minimalizáciu náhodných úlovkov, čím prispievajú k ochrane morskej biodiverzity;

X.

keďže koordinácia a konzultácia medzi všetkými aktérmi zapojenými v námorných činnostiach je nevyhnutná v záujme ochrany morskej biodiverzity a udržateľného využívania zdrojov;

Y.

keďže v najvzdialenejších regiónoch EÚ prirodzene prevládajú osobitné geografické a niekedy aj geopolitické podmienky a tieto regióny sú zahrnuté do osobitných mechanizmov regionálnej spolupráce;

Z.

keďže rybárstvo je veľmi dôležitou činnosťou, ktorá prebieha tak v oblastiach vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj v oblastiach mimo tejto jurisdikcie;

AA.

keďže EÚ zohráva kľúčovú úlohu v globálnej správe morí a oceánov a na medzinárodnej úrovni zásadným spôsobom ovplyvňuje otázky rybárstva, a to aj v dôsledku svojej účasti v 17 regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva; keďže táto vedúca úloha znamená, že EÚ je zodpovedná za prijímanie proaktívnych politík v oblasti ochrany morskej biodiverzity na celom svete;

AB.

keďže dohoda OSN o populáciách rýb, v ktorej sa stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán, pokiaľ ide o ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, je komplexným a pokrokovým dokumentom, ktorý by sa nemal meniť, narúšať ani oslabovať a ktorého úplné vykonávanie sa musí zabezpečiť prostredníctvom postupov posilnenej spolupráce, ktoré sa prijmú v rámci nového medzinárodného nástroja;

AC.

keďže sa treba poučiť z nedávnych sporov EÚ s Faerskými ostrovmi a Islandom, aby sa na celosvetovej úrovni umožnilo udržateľné riadenie populácií;

AD.

keďže každá krajina má právo ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov, ako je stanovené v Dohovore OSN o morskom práve;

AE.

keďže uznávame povinnosť štátov chrániť a zachovávať morské prostredie vrátane ochrany vzácnych a krehkých ekosystémov a biotopov zraniteľných, prelovených a ohrozených druhov a iných foriem morského života;

AF.

keďže dohoda OSN o populáciách rýb poskytuje rámec na uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, na opatrenia na ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a na medzinárodnú spoluprácu, a to prostredníctvom regionálnych a subregionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a príslušných dohôd; keďže jej skutočné vykonávanie by sa malo zlepšiť;

AG.

keďže rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 61/105 a 64/72 vyzývajú štáty a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby prijali celý rad opatrení na zabezpečenie účinnej ochrany hlbokomorských zdrojov a zabránili tomu, aby mal rybolov pri dne závažný nepriaznivý vplyv na citlivé morské ekosystémy v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AH.

keďže uznávame a podporujeme práva a osobitné požiadavky rozvojových štátov v kontexte budovania kapacít, aby mohli ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov a transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti;

AI.

keďže v rámci postupu v súvislosti s tzv. procesom z Kóbe sa uznáva úsilie vynaložené tými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva, ktoré riadia populácie tuniaka a vykonali nezávislé preskúmanie výkonnosti, pričom tieto regionálne organizácie pre riadenie rybárstva sú vyzývané, aby takéto preskúmania uskutočňovali pravidelne, aby zverejňovali výsledky a v plnej miere vykonávali ich odporúčania; keďže orgány ako Valné zhromaždenie OSN a Výbor FAO pre rybárstvo k tomu vyzvali i ostatné regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a keďže tieto prieskumy boli vykonané;

AJ.

keďže boli zriadené regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a niektoré z nich pracujú na vytváraní chránených morských oblastí v záujme ochrany populácií rýb a ich obnovy na udržateľnej úrovni;

AK.

keďže Dohovor OSN o biologickej diverzite podnietil sériu seminárov na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, a výsledky týchto seminárov sú v súčasnosti široko dostupné na účely konzultácie v oblasti riadenia na webovej stránke Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

AL.

keďže je mimoriadne dôležité zhromažďovať a vymieňať si vedecké údaje a poznatky, aby bolo možné prijímať rozhodnutia v dobrej viere a na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

AM.

keďže environmentálny problém plastového morského odpadu predstavuje priamu hrozbu morskej diverzity, pričom rozsah a prostriedky boja proti tomuto problému stále nie sú dostatočne preskúmané a riešenie tejto otázky môže znamenať hospodársku príležitosť;

AN.

keďže pracovná skupina vo svojom dokumente z 23. januára 2015 zdôraznila potrebu komplexného globálneho režimu, ktorý by lepšie riešil otázku ochrany a riadenia morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AO.

keďže EÚ aktívne rozvíja a podporuje najlepšie postupy na dosiahnutie udržateľného využívania populácií rýb a prostredníctvom programov ako Horizont 2020 podporuje a financuje zber údajov, výskum a udržateľný rozvoj;

AP.

keďže pracovná skupina 23. januára 2015 vyjadrila podporu odporúčaniu vytvoriť medzinárodný právne záväzný nástroj podľa dohovoru;

AQ.

keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo 19. júna 2015 rezolúciu o vytvorení medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

1.

víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN vytvoriť podľa rámca Dohovoru OSN o morskom práve medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý by okrem iného riešil súčasné nedostatky; zdôrazňuje, že tento postup nenaruší existujúce nástroje a rámce ani príslušné globálne, regionálne a sektorové orgány (napr. regionálne organizácie pre riadenie rybárstva); zdôrazňuje význam dosiahnutia rýchleho, avšak opatrného pokroku pri vytváraní tohto nového nástroja a dôležitosť dokončenia návrhu jeho znenia do konca roku 2017;

2.

vyzdvihuje víziu, príležitosti a dôsledky, ktoré znamená Dohovor OSN o morskom práve z hľadiska dobrých vzťahov medzi štátmi a trvalo udržateľného využívania zdrojov, pričom uznáva, že nové výzvy a príležitosti si vyžadujú vykonanie úprav;

3.

zdôrazňuje dôležitosť ochrany a udržateľného využívania oceánov a morí a ich zdrojov; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity tým, že popri iných opatreniach budú uplatňovať moderné a udržateľné koncepcie riadenia morského ekosystému, zásady správy oceánov, riadenie využívania morských zdrojov (či už pri ťažbe nerastných surovín, vrtoch na účely získavania energie atď.) a rybárstva, pričom je zároveň potrebné začleniť správu morí založenú na vedeckých poznatkoch, obnoviť a zachovávať populácie nad úrovňami, ktoré môžu priniesť maximálny udržateľný výnos, zabezpečiť ekosystémové riadenie a ochranu morskej biodiverzity, presadzovať existujúce právne predpisy a uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti;

4.

poukazuje na to, že v záujme vyrovnania sa s tlakmi vyvíjanými na morskú biodiverzitu do roku 2020 budú členské štáty musieť prijať opatrenia na vykonávanie plánov riadenia, monitorovať uplatňovanie pravidiel, prehlbovať svoju vedomostnú základňu a posilniť výskumné siete a koordináciu informácií o morskej biodiverzite;

5.

uznáva a podporuje pozitívnu a vedúcu úlohu, ktorú zohrávajú EÚ a Komisia, pričom zohľadňuje skutočnosť, že EÚ má v odvetví rybolovu a na trhoch s produktmi rybolovu pozíciu významného aktéra a že európska politika v oblasti rybárstva je zameraná na trvalú udržateľnosť;

6.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú EÚ zohráva pri zabezpečovaní udržateľného hospodárenia so živými morskými zdrojmi, najmä v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu; zdôrazňuje, že NNN rybolov zo svojej podstaty ohrozuje morskú biodiverzitu a vážne narúša zachovanie morských ekosystémov; poukazuje na to, že EÚ určila boj proti NNN rybolovu za prioritu a že medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá, ak má byť tento boj úspešný; nabáda FAO a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mnohostrannej spolupráce;

7.

vyzdvihuje pozitívnu úlohu environmentálneho označovania v sektore morských potravinových výrobkov, čo spotrebiteľom umožní prispieť k udržateľnosti zdrojov a zachovaniu morskej biodiverzity a zároveň prijímať informované rozhodnutia;

8.

nabáda Komisiu, aby ďalej presadzovala, koordinovala a zabezpečovala, aby sa v kontexte tejto novej medzinárodnej dohody účinne riešil vplyv ľudských činností vrátane rybolovu a všetkých foriem využívania morského dna a oceánu na biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; konštatuje preto, že je potrebné ďalej podporovať presadzovanie existujúcich právnych predpisov a rozvíjať potrebné nástroje riadenia v záujme zabezpečenia súdržnosti a jednotnosti;

9.

nabáda regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zabezpečili úplné vykonávanie svojich odporúčaní, naďalej uskutočňovali pravidelné a nezávislé hodnotenia a zaistili riadne vykonávanie týchto hodnotení;

10.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala holistický a komplexný prístup so zreteľom na chránené morské oblasti, pretože žiadna skutočná koordinácia a spolupráca týkajúca sa ochranných opatrení nie je možná bez účasti čo najširšieho okruhu zainteresovaných strán zapojených do širokej škály námorných činností uskutočňovaných v oceánoch a moriach;

11.

nabáda a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali určenie a uplatňovanie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na tom, aby sa v rámci novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve naďalej podporovalo a presadzovalo vytváranie inštitucionálneho mechanizmu na označovanie, riadenie a zavádzanie potrebných ustanovení týkajúcich sa monitorovania a presadzovania prepojených, súdržných, realizovateľných a reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí ako nevyhnutných nástrojov na zabezpečenie ekologického a biologického prepojenia;

13.

vyzýva Komisiu, aby spracovala súbor komplexných údajov o morskej biodiverzite v regionálnych moriach Európy; zastáva názor, že zhromažďovanie týchto údajov je nutnou výzvou, keďže 80 % druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o morskej stratégii, sa klasifikuje ako neznáme;

14.

žiada EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v boji proti plastovému morskému odpadu a aby sa príslušný výskum financoval v rámci modrej ekonomiky;

15.

zdôrazňuje, že touto novou medzinárodnou dohodou by sa mali zaistiť rovnaké podmienky medzi všetkými zainteresovanými stranami; domnieva sa, že v rámci novej medzinárodnej dohody by sa navyše mali riešiť osobitné potreby rozvojových krajín, predovšetkým malých ostrovných štátov, pokiaľ ide o budovanie kapacít, a to v záujme dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva týkajúcich sa okrem iného chránených morských oblastí;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala posilnenú spoluprácu, koordináciu, transparentnosť a zodpovednosť medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane dohodnutých nových nástrojov, existujúcich nástrojov v rámci dohody OSN o populáciách rýb a FAO, regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a ďalších odvetvových subjektov, ako sú, okrem iného, Medzinárodný orgán pre morské dno a Medzinárodná námorná organizácia;

17.

vyzýva OSN, aby spolupracovala s príslušnými štátmi na účinnejšom vykonávaní existujúcich pravidiel a prípadne vytvorila dodatočné pravidlá, ktoré by mohli nepriamo prispieť k ochrane biodiverzity na šírom mori a zlepšiť sociálne, bezpečnostné a monitorovacie podmienky, ako napríklad vytváranie globálnych nástrojov riadenia, t. j. centralizovaného nástroja registrácie plavidiel, ako je globálny register rybárskych plavidiel vyvíjaný pod záštitou FAO, pričom sa treba vyhnúť zvýšeniu byrokratického zaťaženia pre rybárov;

18.

zdôrazňuje, že vplyv rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie bude musieť byť súčasťou mandátu regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva;

19.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci mandátu novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve podporovali a presadzovali vytvorenie inštitucionálneho mechanizmu, spočívajúceho v čo najväčšej možnej miere na pevnom vedeckom základe, na vykonávanie predbežného posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade činností s potenciálne výrazným vplyvom na morské prostredie, ako sa požaduje v článku 206 Dohovoru OSN o morskom práve, vrátane využívania morských zdrojov, a aby tieto činnosti boli doplnené podrobným environmentálnym a sociálno-ekonomickým monitorovaním;

20.

vyzýva Komisiu, aby v rámci novej medzinárodnej dohody presadzovala uznanie environmentálnych škôd na mori a stanovenie reťazca zodpovednosti za tieto škody;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala štáty, ktoré tak ešte neurobili, na ratifikáciu Dohovoru OSN o morskom práve alebo pristúpenie k tomuto dohovoru;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a prípravným výborom zodpovedným za vypracovanie znenia budúcej medzinárodnej dohody.

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/9

—

so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu, a najmä na právo na nevyhostenie,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (1),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 v znení zmien,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014) (COM(2010)0213) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe (4),

—

so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci v roku 2015, konkrétne na rozpravu zo 14. apríla za prítomnosti komisára Avramopoulosa, zo 6. mája o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany, z 26. mája o stratégii spolupráce s tretími krajinami, zo 4. júna o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ a o vykonávaní spoločného európskeho azylového systému, z 25. júna o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie a o riadení hraníc a vízovej politike, z 2. júla o spôsobe, akým sa finančné prostriedky v oblasti vnútorných vecí vynakladajú na migráciu a rozvoj, zo 6. júla o prvom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany a o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ, zo 16. júla, za prítomnosti odborníkov na finančné prostriedky EÚ určené na migračné politiky, o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu v členských štátoch EÚ a Nórsku, o spolupráci s tretími krajinami v oblasti migrácie a o skúmaní nových ciest pre právne predpisy v oblasti ekonomickej migrácie, z 22. septembra o druhom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, z 23. septembra s národnými parlamentmi o prístupe založenom na hotspotoch a o riešení migrácie na národnej a miestnej úrovni, z 19. októbra o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, z 10. novembra o oznámení Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510), z 19. novembra o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou, z 10. decembra o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a z 21. decembra o riadení hraníc a vízovej politike, o účinnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

—

so zreteľom na rozpravy, ktoré sa konali 1. apríla 2015 počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre rozvoj na tému súvislostí medzi rozvojom a migráciou a 15. septembra 2015 počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na tému dodržiavania ľudských práv v kontexte migračných tokov v Stredozemí,

—

so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy jeho delegácie na Lampeduse zameranej na pátracie a záchranné operácie v septembri 2015 a z návštevy jeho delegácie v Tunisku zameranej na spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie, azylu a kontroly hraníc v októbri 2015 a so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy spoločnej delegácie na Sicílii zameranej na spôsob riešenia migračného náporu v regióne, a to najmä z rozpočtového hľadiska, v júli 2015,

—

so zreteľom na desaťbodový akčný plán Komisie pre migráciu, ktorý bol predložený na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci v Luxemburgu 20. apríla 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/778 z 18. mája 2015 o vojenskej operácii Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia,

—

so zreteľom na rozhodnutie veľvyslancov EÚ v rámci Politického a bezpečnostného výboru začať druhú fázu operácie EUNAVFOR Med, ktorá bola premenovaná na operáciu Sophia (5), a so zreteľom na operácie pod vedením NATO v Egejskom mori,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2240 (2015) z 9. októbra 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní nariadenia Eurodac, pokiaľ ide o povinnosť odoberať odtlačky prstov (SWD(2015)0150),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie týkajúce sa európskeho systému presídľovania (C(2015)3560) a na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov, ktoré boli predložené na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015,

—

so zreteľom na vysvetľujúcu poznámku Komisie k prístupu založenému na hotspotoch a na správy o súčasnom stave v Grécku a Taliansku z 10. februára 2016, ako aj na správu o pokroku Grécka zo 4. marca 2016,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (COM(2015)0450),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (C(2015)6250), a na jeho prílohu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o pravidlách verejného obstarávania v súvislosti so súčasnou azylovou krízou (COM(2015)0454),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490) a na jeho prílohy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510) a na jeho prílohy,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska pohraničná a pobrežná stráž a účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ (COM(2015)0673), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (COM(2015)0671), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2015)0668), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz (COM(2015)0670), na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2015)0677) a na odporúčanie Komisie o dobrovoľnom systéme prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom (C(2015)9490),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy (COM(2016)0085),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie určené Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie presunov podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (C(2016)0871),

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2016)0080),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade s názvom Späť k Schengenu – plán (COM(2016)0120),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Druhá správa o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (COM(2016)0140) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0097),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o poskytovaní núdzovej pomoci v rámci Únie (COM(2016)0115) a pripravovaný opravný rozpočet č. 1/2016 s cieľom vytvoriť rozpočtový riadok pre tento nástroj,

—

so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015, na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015, na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ venovanom migrácii 23. septembra 2015, na svojom zasadnutí 15. októbra 2015, na svojom zasadnutí 17. a 18. decembra 2015 a na svojom zasadnutí 18. a 19. februára 2016,

—

so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada na svojom zasadnutí týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa budúcnosti politiky návratu 8. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 12. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa opatrení na zvládanie utečeneckej a migračnej krízy 9. novembra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa stavu bez štátnej príslušnosti 4. decembra 2015 a na zasadnutí týkajúcom sa prevádzačstva 10. marca 2016,

—

so zreteľom na závery Predsedníctva prijaté 14. septembra 2015,

—

so zreteľom na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015 týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov,

—

so zreteľom na spoločný akčný plán EÚ a Turecka z 15. októbra 2015 a na správy o jeho vykonávaní z 10. februára a zo 4. marca 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ zo 7. marca 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán, ktoré bolo prijaté 8. októbra 2015, na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov o príleve utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy, ktoré bolo prijaté na zasadnutí 25. októbra 2015, a na správu o pokroku z 10. februára 2016,

—

so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite Európskej únie a Afriky o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette 11. a 12. novembra 2015,

—

so zreteľom na činnosť a správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), najmä na výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014 a na mesačné azylové trendy,

—

so zreteľom na činnosť a správy agentúry Frontex, najmä na výročnú správu o analýze rizík za rok 2015 a na štvrťročné správy jej siete pre analýzu rizík,

—

so zreteľom na činnosť a správy Europolu, najmä spoločný operačný tím MARE, a na zriadenie Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu (EMSC) zo strany Europolu,

—

so zreteľom na činnosť a správy Eurojustu, najmä na jeho správy o obchodovaní s ľuďmi,

—

so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry pre základné práva (FRA), najmä štúdie o závažných formách pracovného vykorisťovania a o kriminalizácii migrantov v neregulárnej situácii a osôb, ktoré im pomáhajú,

—

so zreteľom na štúdie tematickej sekcie C o vykonávaní článku 80 ZFEÚ, o nových prístupoch, alternatívnych cestách a spôsoboch prístupu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu ku konaniam o azyle, o preskúmaní nových legislatívnych ciest v oblasti pracovnej migrácie do EÚ, o posilnení spoločného európskeho azylového systému a alternatív k dublinskému nariadeniu, o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a o prijímaní utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ a so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie D s názvom Finančné prostriedky EÚ na migračné politiky: analýza efektívnosti a najlepších postupov do budúcnosti a na štúdiu tematickej sekcie EXPO s názvom Migranti v Stredozemí: ochrana ľudských práv,

—

so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete (EMS), najmä na štúdiu o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu,

—

so zreteľom na činnosť a správy Vysokého komisára OSN pre utečencov,

—

so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

—

so zreteľom na činnosť, správy a uznesenia Rady Európy,

—

so zreteľom na činnosť a správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu,

—

so zreteľom na činnosť a správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k európskej migračnej agende prijaté na jeho 115. plenárnom zasadnutí 3. – 4. decembra 2015,

—

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k európskej migračnej agende a akčnému plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii (6),

—

so zreteľom na pracovný dokument k článku 80 o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany,

—

so zreteľom na pracovný dokument o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov,

—

so zreteľom na pracovný dokument o riadení hraníc a vízovej politike vrátane úlohy agentúry Frontex a iných príslušných agentúr,

—

so zreteľom na pracovný dokument o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ vrátane politiky Únie v oblasti presídlenia a príslušných integračných politík,

—

so zreteľom na pracovný dokument o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

—

so zreteľom na pracovný dokument o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou,

—

so zreteľom na pracovný dokument o efektívnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) vrátane úlohy EASO,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0066/2016),

A.

keďže vo svojom uznesení zo 17. decembra 2014 poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby posúdil rôzne príslušné politiky, vypracoval súbor odporúčaní a informoval plénum prostredníctvom strategickej iniciatívnej správy;

B.

keďže podľa údajov agentúry Frontex (7) bolo v roku 2015 pri pokuse o neregulárny prienik cez vonkajšie hranice EÚ odhalených 1,83 milióna osôb, čo je bezpríkladný rekord v porovnaní s 282 500 migrantmi, ktorí prichádzali do Únie počas celého roka 2014; keďže podľa údajov IOM/UNICEF približne 20 % všetkých migrantov prichádzajúcich po mori tvoria deti (8);

C.

keďže podľa údajov Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) (9) bolo v roku 2015 v EÚ+ (10) podaných vyše 1,4 milióna žiadostí o medzinárodnú ochranu, pričom ich počet stabilne rástol od apríla a zároveň sa zmenšoval podiel opakovaných žiadostí; keďže asi 6 % žiadateľov uviedlo, že sú maloleté osoby bez sprievodu; keďže vo februári 2016 bolo medzi osobami, ktoré prišli do Grécka po mori, 22 % žien a 40 % detí (11);

D.

keďže na účely Dohovoru OSN o právach dieťaťa je dieťaťom každá ľudská bytosť vo veku do osemnásť rokov;

E.

keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v roku 2015 nahlásených vyše 3 771 mŕtvych alebo nezvestných osôb v Stredozemnom mori (12); keďže do 8. marca 2016 bolo nahlásených 444 utopených osôb v Stredozemnom mori; keďže počas prvých deviatich týždňov roku 2016 zahynulo 77 detí, čo je v priemere viac než jedno za deň; keďže podľa najnovších údajov Europolu zmizlo po príchode do Európy najmenej 10 000 detí bez sprievodu;

F.

keďže 3. október by sa mal vyhlásiť za Deň spomienky na všetkých mužov, ženy a deti, ktorí zahynuli pri pokuse o útek zo svojich krajín pred prenasledovaním, konfliktom a vojnou, ako aj na všetkých mužov a ženy, ktorí každý deň riskujú svoje životy, aby ich zachránili;

G.

keďže niektoré časti sveta sú postihnuté vojnou a násilím a trpia kombinovanými účinkami extrémnej chudoby, degradácie životného prostredia a nedostatku príležitostí pre mladých ľudí, čo môže podnietiť ďalšie násilie a neistotu a viesť k ďalším presunom populácie;

H.

keďže článok 80 ZFEÚ kladie zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti do centra celého systému Únie a poskytuje právny základ na vykonávanie týchto zásad v rámci politík Únie v oblasti azylu, migrácie a kontroly hraníc;

I.

keďže solidarita môže mať vnútorný aj vonkajší rozmer; keďže relokácia, vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, opatrenia operačnej podpory a proaktívny výklad súčasného dublinského nariadenia a smernice o dočasnej ochrane sú nástrojmi vnútornej solidarity, zatiaľ čo premiestnenie, humanitárne prijímanie a pátranie a záchrana na mori podporujú vonkajšiu solidaritu, pričom mechanizmus civilnej ochrany sa môže zameriavať na oba rozmery;

J.

keďže z 39 600 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú v talianskych prijímacích zariadeniach na premiestnenie do iných členských štátov, bolo do 3. marca 2016 skutočne premiestnených iba 338, zatiaľ čo v Grécku bolo z plánovaných 66 400 premiestnení vykonaných iba 322;

K.

keďže prevádzanie migrantov, obchodovanie s nimi a ich pracovné vykorisťovanie predstavujú odlišné právne javy, proti ktorým bojujú rôzne právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré si vyžadujú riadne cielené reakcie, hoci v praxi sa často prekrývajú; keďže zločinecké siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi dokážu poľahky zmeniť svoj spôsob práce, čo si vyžaduje rýchle prispôsobenie reakcií na základe najnovších a najpresnejších údajov; keďže úsilie o boj proti nezákonnému prevádzaniu migrantov by nemalo mať vplyv na osoby poskytujúce humanitárnu pomoc neregulárnym migrantom;

L.

keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami, dlhodobejšie stratégie riešenia dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

M.

keďže v súvislosti s viacerými návrhmi Komisie v oblasti pohraničnej a vízovej politiky sa uplatňuje riadny legislatívny postup, najmä pokiaľ ide o návrh nariadenia o vízovom kódexe Únie (prepracované znenie) (2014/0094(COD), návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje okružné vízum (2014/0095(COD), a návrh nariadenia o jednotnom formáte víz: bezpečnosť (2015/0134(COD); keďže Komisia nedávno iniciovala nové návrhy v tejto oblasti, na ktoré sa bude uplatňovať riadny legislatívny postup;

N.

keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musí ísť ruka v ruke s účinným riadením vonkajších hraníc, vysokými spoločnými normami, účinnou výmenou informácií medzi členskými štátmi a plným dodržiavaním základných práv všetkých osôb;

O.

keďže Európsky parlament vyzval pohraničnú agentúru Únie, aby posilnila svoje kapacity na riešenie prípadných porušení základných práv, a to aj v rámci svojich pracovných dojednaní uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín, a keďže návrh Komisie na vytvorenie novej pohraničnej agentúry Únie obsahuje mechanizmus na predkladanie sťažností;

P.

keďže súčasný vízový kódex umožňuje členským štátom odchýliť sa od bežných kritérií prípustnosti pri žiadosti o udelenie víza z humanitárnych dôvodov (články 19 a 25);

Q.

keďže 86 % svetovej populácie utečencov sa nachádza v krajinách, ktoré nie sú priemyselne vyspelé; keďže zločinecké siete a prevádzači využívajú zúfalstvo ľudí, ktorí sa usilujú vstúpiť do Únie v snahe ujsť prenasledovaniu alebo vojne;

R.

keďže bezpečné a legálne spôsoby vstupu utečencov do Únie sú obmedzené a mnohí z nich naďalej podstupujú riziko a vydávajú sa na nebezpečné cesty; keďže vytváranie bezpečných a zákonných ciest do Únie pre žiadateľov o azyl a utečencov na základe existujúcich právnych predpisov a postupov by umožnilo Únii a členským štátom získať lepší prehľad o potrebách ochrany a príleve do Únie a naštrbilo by obchodný model prevádzačov;

S.

keďže spolupráca EÚ s tretími krajinami sa rozvíja prostredníctvom politických nástrojov, ako sú regionálne dialógy, dvojstranné dialógy, spoločné programy migrácie a mobility a partnerstvá v oblasti mobility, prostredníctvom právnych nástrojov, ako sú doložky o migrácii v „globálnych dohodách“, dohody o readmisii, dohody o zjednodušení udeľovania víz a dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, a prostredníctvom operačných nástrojov, ako sú regionálne programy ochrany, regionálne programy rozvoja a ochrany, pracovné dojednania agentúry Frontex a spolupráca EASO s tretími krajinami;

T.

keďže jednotlivé členské štáty naďalej vyvíjajú intenzívnu vonkajšiu činnosť v oblasti migrácie na bilaterálnej úrovni;

U.

keďže v záujme adekvátnej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka, záväzky prijaté v súvislosti so západobalkánskymi trasami a akčný plán prijatý na samite vo Vallette;

V.

keďže počet obyvateľov Únie v produktívnom veku sa má do roku 2020 znížiť o 7,5 milióna; keďže predpokladaný vývoj potrieb pracovného trhu v Únii poukazuje na objavujúce sa a budúce nedostatky v konkrétnych oblastiach; keďže štátni príslušníci tretích krajín sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri uznávaní svojich zahraničných kvalifikácií, a preto sú zvyčajne pre svoje pracovné posty prekvalifikovaní;

W.

keďže súčasný prístup Únie k pracovnej migrácii je roztrieštený a existuje množstvo smerníc, ktoré sa zameriavajú na špecifické kategórie pracovníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú za určitých okolností povolenie pracovať; keďže tento prístup môže slúžiť len krátkodobým špecifickým potrebám;

X.

keďže existuje viacero finančných nástrojov Únie na financovanie opatrení členských štátov a tretích krajín v oblasti migrácie, azylu a riadenia hraníc; keďže finančné prostriedky pre členské štáty sa prideľujú najmä prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, pričom sa však na činnosti súvisiace s migráciou môže využívať množstvo ďalších programov a fondov; keďže finančné prostriedky pre tretie krajiny, ktoré sú prideľované najmä prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce, spravujú rôzne generálne riaditeľstvá Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

Y.

keďže v dôsledku existujúcej roztrieštenosti rozpočtových riadkov a povinností môže byť zložité poskytnúť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa využívajú finančné prostriedky, či dokonca presne vyčísliť sumu, ktorú Únia vynakladá na migráciu;

Z.

keďže spoločný európsky azylový systém (CEAS) zahŕňa súbor spoločných pravidiel pre spoločnú azylovú politiku, jednotný štatút v azylovej oblasti a spoločné azylové postupy platné v celej Únii; keďže však mnohé varovania vrátane rozhodnutí o nesplnení povinnosti, ktoré prijala Komisia, poukazujú na neúplné uplatňovanie systému CEAS v mnohých členských štátoch; keďže toto uplatňovanie má zásadný význam z hľadiska harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a podpory solidarity medzi členskými štátmi a keďže členské štáty môžu požiadať EASO o pomoc v záujme splnenia noriem, ktoré vyžaduje CEAS; keďže harmonizácia podmienok prijímania a azylových postupov môže zabrániť tlaku na krajiny, ktoré ponúkajú lepšie podmienky, a je kľúčová pre rozdelenie zodpovednosti;

AA.

keďže súčasné mechanizmy dublinského systému nie sú objektívne, nestanovujú spravodlivé kritériá prideľovania zodpovednosti za žiadosti o medzinárodnú ochranu a nezabezpečujú rýchly prístup k ochrane; keďže tento systém sa v praxi neuplatňuje, pričom na základe dvoch rozhodnutí Rady o dočasnom premiestnení boli prijaté výslovné odchýlky; keďže Komisia oznámila, že do marca 2016 predloží návrh na náležitú revíziu nariadenia Dublin III;

AB.

keďže v článku 3 Ženevského dohovoru z roku 1951 je ustanovené, že členské štáty nesmú diskriminovať utečencov na základe ich rasy, náboženstva alebo krajiny pôvodu;

1.

poukazuje na to, že opatrenia Únie v oblasti migrácie musia byť založené na zásade solidarity; konštatuje, že zásada solidarity stanovená v článku 80 ZFEÚ zahŕňa politiky azylu, prisťahovalectva a kontroly hraníc; zastáva názor, že článok 80 „spoločne“ s článkami 77 až 79 ZFEÚ poskytuje právny základ na vykonávanie zásady solidarity v uvedených oblastiach;

2.

vychádza z premisy, že záchrana životov musí byť prvoradou prioritou a že je nevyhnutné náležite financovať pátracie a záchranné operácie na úrovni Únie aj členských štátov; konštatuje, že sa zvýšil počet neregulárnych príchodov po mori, znepokojivo narástol počet úmrtí na mori a stále je potrebná lepšia európska reakcia;

3.

pripomína, že záchrana životov je prejavom solidarity s ohrozenými osobami, ale aj zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného práva, pretože článok 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia, vyžaduje, aby sa poskytla pomoc osobe v núdzi na mori;

4.

zastáva názor, že v rámci pátracích a záchranných operácií na mori má kľúčový význam trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie, ktorá by zamedzila zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more;

5.

v tomto smere navrhuje, aby sa posilnili pátracie a záchranné kapacity a aby vlády členských štátov vynaložili viac prostriedkov – v podobe finančnej a materiálnej pomoci – v rámci humanitárnej operácie na úrovni celej Únie zameranej na vyhľadávanie, záchranu a pomoc migrantom v nebezpečenstve a ich prevoz na najbližšie bezpečné miesto;

6.

poukazuje na to, že kapitánom súkromných lodí ani mimovládnym organizáciám (MVO), ktoré úprimne pomáhajú osobám v núdzi na mori, by za poskytnutie tejto pomoci nemal hroziť trest; je presvedčený, že obchodná lodná doprava by nemala nahrádzať členské štáty a Úniu pri plnení ich povinností v oblasti pátrania a záchrany;

7.

žiada, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobami, ktoré sú prevádzané do Únie, a osobami, s ktorými sa obchoduje, pretože politické reakcie síce musia byť nielen náležite integrované, ale aj správne cielené; uvádza, že vo všeobecnosti nezákonné prevádzanie migrantov zahŕňa uľahčenie neoprávneného vstupu osoby do členského štátu, zatiaľ čo obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby použitím násilia, klamstva alebo zneužitia, a to na účely vykorisťovania;

8.

je presvedčený, že každý holistický prístup k migrácii musí nevyhnutne obsahovať opatrenia zamerané na narúšanie činnosti zločineckých sietí zapojených do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva;

9.

víta pozitívnu úlohu, ktorú doposiaľ zohrali plavidlá námorníctva pri záchrane životov na mori a pri rozložení zločineckých sietí; podporuje ciele operácií vojenského námorníctva, ako je operácia Sophia, a podčiarkuje potrebu chrániť životy, pričom kladie dôraz na to, že v rámci všetkých aspektov operácie by sa mala zabezpečiť ochrana životov migrantov;

10.

zdôrazňuje, že tieto vojenské operácie by nemali byť prevažujúcim aspektom žiadneho holistického prístupu k migrácii, a opakuje, že operácia Sophia nesmie obmedzovať materiálne zdroje, ktoré sa už používajú v Stredozemnom mori na záchranu životov na mori;

11.

poukazuje na to, že páchatelia môžu poľahky zmeniť svoj spôsob práce a aj tak robia, a preto sa politické reakcie musia prispôsobovať najnovším a najpresnejším údajom; ako pozitívny krok vpred vníma skutočnosť, že Komisia 27. mája 2015 prijala akčný plán Únie na boj proti prevádzaniu migrantov (tzv. akčný plán proti prevádzačstvu), v ktorom stanovila vytvorenie kontaktnej skupiny agentúr Únie na boj proti prevádzaniu migrantov s cieľom posilniť ich operačnú spoluprácu a výmenu informácií;

12.

zdôrazňuje, že by sa mali plne využívať existujúce nástroje, ako sú agentúrne analýzy rizík; poznamenáva, že agentúry Únie by mali plne spolupracovať, ale musia tiež zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi; konštatuje, že lepšia koordinácia úsilia by mala umožniť zhromažďovanie údajov na vnútroštátnej úrovni a ich následné zasielanie agentúram;

13.

pripomína, že proces premiestnenia, t. j. presun žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo osoby pod medzinárodnou ochranou z jedného členského štátu do druhého, je praktickým príkladom solidarity v rámci Únie; okrem toho pripomína, že od roku 2009 sa Európsky parlament dožaduje záväzného mechanizmu na rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty;

14.

poznamenáva, že minulý rok Rada prijala dve rozhodnutia o dočasných opatreniach premiestnenia v Únii (rozhodnutia o premiestnení) (13), ktorých súčasťou je presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Grécka a Talianska do ďalších členských štátov; konštatuje, že hoci rozhodnutia o premiestnení neukončujú platné dublinské pravidlá prideľovania zodpovednosti, predstavujú „dočasnú odchýlku“ od týchto pravidiel;

15.

zastáva názor, že stanovenie naliehavých opatrení premiestnenia je krok správnym smerom, a vyzýva členské štáty, aby si čo najskôr splnili povinnosti týkajúce sa uvedených opatrení;

16.

pripomína, že na účely rozhodnutí o premiestnení sa premiestnenie bude týkať len tých národností, v prípade ktorých predstavuje podiel kladných rozhodnutí o udelení medzinárodnej ochrany v Únii za predchádzajúce tri mesiace 75 % alebo vyššiu hodnotu (na základe údajov Eurostatu); poznamenáva, že rozhodnutia o premiestnení sa budú vzťahovať len na relatívne malý počet ľudí a nebudú sa týkať veľkého množstva žiadateľov pochádzajúcich z iných tretích krajín, ktorí na základe týchto rozhodnutí nemôžu byť premiestnení;

17.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že na základe súčasných rozhodnutí o premiestnení musia členské štáty prvého príchodu naďalej riešiť komplikovanejšie žiadosti o medzinárodnú ochranu (a odvolania), musia zabezpečiť dlhšie prijímacie lehoty a budú musieť koordinovať návrat osôb, ktorým napokon medzinárodná ochrana nebude priznaná; opakuje, že akýkoľvek nový systém riadenia spoločného európskeho azylového systému musí byť založený na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti;

18.

zastáva názor, že okrem kritérií uvedených v rozhodnutiach o premiestnení (HDP členského štátu, počet obyvateľov členského štátu, miera nezamestnanosti členského štátu a počet žiadateľov, ktorí sa v minulosti uchádzali o azyl v danom členskom štáte), by sa mali zvážiť aj ďalšie dve kritériá, a to rozloha členského štátu a hustota obyvateľstva členského štátu;

19.

je presvedčený, že pri premiestňovaní by sa mali v čo najväčšej realizovateľnej miere zohľadniť preferencie žiadateľa; uznáva, že takýmto spôsobom by sa odrádzalo od sekundárnych pohybov a samotní žiadatelia by tak boli motivovaní k prijatiu rozhodnutí o premiestnení, ale nemal by sa tým zastaviť proces premiestňovania;

20.

zastáva názor, že presídlenie je jednou z uprednostňovaných možností, ako utečencom a osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, poskytnúť bezpečný a zákonný prístup do Únie v prípadoch, keď sa utečenci nemôžu vrátiť do domovských krajín ani nemôžu dostať účinnú ochranu v hostiteľskej krajine alebo sa v nej integrovať;

21.

okrem toho konštatuje, že presídlenie pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) je osvedčený humanitárny program a užitočný nástroj na riadenie organizovaného príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, na územia členských štátov;

22.

poukazuje na to, že vzhľadom na nebývalé prílevy migrantov, ktorí prišli a neprestajne prichádzajú na vonkajšie hranice Únie, a na ustavičný nárast počtu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu Únia potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v migračnej agende Komisie; domnieva sa, že ak má mať tento prístup nejaký vplyv, musí zabezpečiť presídlenie takého počtu utečencov, ktorý bude zmysluplný vzhľadom na celkový počet utečencov uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v Únii a s ohľadom na celosvetové potreby presídlenia, ktoré každoročne zverejňuje UNHCR;

23.

zdôrazňuje, že je potrebný trvalý program presídľovania na úrovni Únie s povinnou účasťou členských štátov, ktorý by zabezpečil presídlenie pre zmysluplný počet utečencov s ohľadom na celkový počet utečencov žiadajúcich o ochranu v Únii;

24.

poukazuje na to, že prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov možno použiť ako doplnok k presídleniu s cieľom poskytnúť naliehavú ochranu, často len dočasného charakteru, najzraniteľnejším osobám v prípade potreby, napríklad maloletým bez sprievodu, utečencom so zdravotným postihnutím alebo osobám, ktoré naliehavo potrebujú evakuáciu zo zdravotných dôvodov;

25.

podčiarkuje, že kým nebude možnosť presídlenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín dostupná, všetky členské štáty by sa mali vyzývať, aby zaviedli a realizovali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;

26.

poukazuje na to, že humanitárne víza poskytujú osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostriedok na vstup do tretej krajiny, aby mohli požiadať o azyl; vyzýva členské štáty, aby využívali všetky existujúce možnosti na zabezpečovanie humanitárnych víz, najmä pre zraniteľné osoby, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch Únie v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách;

27.

domnieva sa, že osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu by mali mať možnosť požiadať o európske humanitárne vízum priamo na ktoromkoľvek konzulárnom úrade alebo veľvyslanectve členských štátov, a keď bude takéto humanitárne vízum po posúdení udelené, umožní jeho držiteľovi vstup na územie členského štátu, ktorý vízum vydal, a to len na účel podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v tomto štáte; je preto presvedčený, že treba zmeniť vízový kódex Únie tak, aby zahŕňal konkrétnejšie ustanovenia o humanitárnych vízach;

28.

upozorňuje, že na zabezpečenie toho, aby sa CEAS stal skutočne jednotným systémom, sú potrebné ďalšie kroky;

29.

pripomína, že v záujme posilnenia harmonizácie je absolútne nevyhnutné uskutočniť komplexné posúdenie vykonávania tohto balíka (formou hodnotiacich správ Komisie), po ktorom budú nasledovať urýchlené nadväzné kroky v prípade, ak je vykonávanie v niektorých členských štátoch neuspokojivé;

30.

poznamenáva, že napríklad neprijateľné žiadosti, následné žiadosti, zrýchlené postupy a konania na hraniciach spolu predstavujú špecifické prípady, v ktorých sa prepracovaným znením smernice o konaní o azyle vyvíjalo úsilie o nastolenie krehkej rovnováhy medzi efektívnosťou systému a právami žiadateľov, najmä právami zraniteľných osôb, a zdôrazňuje, že takúto rovnováhu možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa v plnej miere a riadne vykonajú právne predpisy;

31.

zdôrazňuje dôležitosť súdnej kontroly všetkých foriem zaistenia na základe zákonov o prisťahovalectve a azyle; pripomína, že podľa medzinárodného práva a Charty základných práv Únie je potrebné, aby členské štáty preskúmali alternatívy k zaisteniu; vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali smernice o konaniach o azyle a podmienkach prijímania, pokiaľ ide o prístup do zariadení pre zadržiavanie;

32.

pripomína dôležitosť znižovania počtu osôb bez štátnej príslušnosti a nabáda členské štáty, aby zaviedli postupy určovania postavenia osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy o zbere spoľahlivých údajov o osobách bez štátnej príslušnosti, ako aj o postupoch na určovanie postavenia osôb bez štátnej príslušnosti;

33.

konštatuje, že uplatňovanie nariadenia Dublin III (14) vyvolalo mnoho otázok týkajúcich sa spravodlivosti a solidarity pri určovaní členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu; poznamenáva, že súčasný systém neberie dostatočne do úvahy mimoriadny migračný tlak, ktorému sú vystavené členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach Únie; domnieva sa, že členské štáty sa musia zmieriť s nepretržitými problémami s dublinskou logikou a že Únia by mala vytvoriť možnosti pre solidaritu tak medzi členskými štátmi, ako aj voči príslušným migrantom;

34.

poukazuje na to, že tlak, ktorý na systém stanovený dublinským nariadením vytvára narastajúci počet migrantov prichádzajúcich do Únie, ukázal, že tento systém v zavedenej podobe do značnej miery zlyhal, pokiaľ ide o dosiahnutie jeho dvoch základných cieľov, ktoré spočívajú v stanovení objektívnych a spravodlivých kritérií pre určenie zodpovednosti a v zabezpečení rýchleho prístupu k medzinárodnej ochrane; opakuje svoje výhrady, pokiaľ ide o kritérium, podľa ktorého je to v súčasnosti členský štát prvého vstupu, ktorý je určený ako zodpovedný za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, a domnieva sa, že toto kritérium by sa malo prehodnotiť;

35.

ďalej upozorňuje, že zároveň dochádza v rámci Únie naďalej vo vysokej miere k sekundárnym pohybom; považuje za samozrejmé, že dublinský systém bol od svojho vzniku určený nie na rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ale jeho hlavným účelom bolo urýchlene prideliť zodpovednosť za spracovanie žiadosti o azyl len jednému členskému štátu;

36.

odporúča, aby kritériá, na ktorých sú založené rozhodnutia o premiestnení, boli začlenené priamo do štandardných pravidiel Únie pre pridelenie zodpovednosti za vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu; zdôrazňuje, že pri preskúmaní dublinského nariadenia je dôležité preskúmať pojem „žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu“, keďže migrantmi a utečencami, ktorí nepatria do uvedenej kategórie, by sa musel i tak zaoberať členský štát prvého príchodu;

37.

zastáva názor, že Európska únia by mala členským štátom, ktoré dostávajú najviac žiadostí o azyl, poskytovať primeranú a vhodnú finančnú a technickú podporu; domnieva sa, že dôvodom na využívanie opatrení zameraných na solidaritu a rozdelenie zodpovednosti je zvýšiť kvalitu a zlepšiť fungovanie systému CEAS;

38.

poukazuje na to, že jednou z možností, ako zásadne prepracovať dublinský systém, by bolo zavedenie centrálneho zhromažďovania žiadostí na úrovni Únie – pričom by sa každý žiadateľ o azyl považoval za osobu žiadajúcu o azyl v Únii ako celku, a nie v jednotlivých členských štátoch – a vytvorenie centrálneho systému prideľovania zodpovednosti za akékoľvek osoby žiadajúce o azyl v Únii; navrhuje, aby sa takýmto systémom mohli stanoviť určité prahové hodnoty pre každý členský štát, pokiaľ ide o počet príchodov, čo by mohlo prípadne pomôcť pri odrádzaní od sekundárnych pohybov, keďže všetky členské štáty by boli plne zapojené do centralizovaného systému a už by nemali individuálnu zodpovednosť za prideľovanie žiadateľov iným členským štátom; domnieva sa, že takýto systém by mohol fungovať na základe určitého počtu vstupných centier (hotspotov) Únie, ktoré by boli východiskovým bodom pre distribúciu žiadateľov v rámci Únie; zdôrazňuje, že akýkoľvek nový systém prideľovania zodpovednosti musí zahŕňať kľúčové koncepcie jednoty rodiny a najlepších záujmov dieťaťa;

39.

poznamenáva, že v súčasnosti členské štáty uznávajú rozhodnutia o azyle z iných členských štátov len vtedy, keď sú záporné; opakuje, že vzájomné uznávanie kladných rozhodnutí o azyle zo strany členských štátov je logickým krokom k riadnemu uplatňovaniu článku 78 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa požaduje „jednotný štatút azylu platný v celej Únii“;

40.

poukazuje na to, že v prípade hromadného prílevu môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní žiadosti členského štátu navrhnúť uplatnenie smernice Rady 2001/55/ES o dočasnej ochrane („smernica o dočasnej ochrane“) (15); poznamenáva, že skutočné uplatnenie si vyžaduje rozhodnutie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou; konštatuje, že smernica by sa mala uplatniť vtedy, ak existuje riziko, že azylový systém Únie nebude schopný zvládnuť hromadný prílev alebo bezprostredne hroziaci hromadný prílev vysídlených osôb; zdôrazňuje však, že smernica o dočasnej ochrane sa od svojho prijatia v roku 2001 nikdy neuplatnila;

41.

konštatuje, že smernica o dočasnej ochrane tiež poskytuje možnosť evakuácie vysídlených osôb z tretích krajín a že takáto evakuácia by umožnila využívať humanitárne koridory v spolupráci s UNHCR, pričom členské štáty by boli povinné poskytnúť v prípade potreby všetky možnosti na získanie víz;

42.

domnieva sa, že azylové systémy niektorých členských štátov v prvej línii sú už jednoznačne preťažené a že by sa smernica o dočasnej ochrane mala na základe svojej vlastnej logiky uplatniť; v každom prípade požaduje, aby sa v rámci revízie tejto smernice jasne vymedzil pojem „hromadný prílev“; domnieva sa, že spomínaná revízia smernice o dočasnej ochrane môže tvoriť súčasť preskúmania dublinského systému;

43.

konštatuje, že účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti má kľúčový význam, a preto navrhuje, aby sa pri rešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti integračných opatrení posilnila výmena najlepších postupov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že integračné opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom by mali presadzovať začlenenie, a nie izoláciu; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány vrátane miest zohrávajú v integračnom procese veľmi dôležitú úlohu;

44.

zdôrazňuje, že hostiteľské členské štáty musia utečencom ponúknuť podporu a príležitosti na integráciu a vybudovanie života v ich novej spoločnosti; konštatuje, že by to malo zahŕňať ubytovanie, gramotnosť a jazykové kurzy, medzikultúrny dialóg, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj skutočný prístup k demokratickým štruktúram v spoločnosti, ako je stanovené v smernici o normách pre oprávnenie (16); poznamenáva, že utečenci – podobne ako občania Únie – majú v hostiteľských členských štátoch tak práva, ako aj povinnosti; preto zdôrazňuje, že integrácia je obojsmerným procesom a že rešpektovanie hodnôt, na ktorých je Únia postavená, je neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu, čo platí aj pre dodržiavanie základných práv utečencov;

45.

pripomína, že podľa článku 15 smernice o podmienkach prijímania rozhodnú členské štáty o podmienkach, za akých žiadateľom o medzinárodnú ochranu umožnia prístup na trh práce, a to za predpokladu, že takýto prístup je účinný a v súlade s harmonogramom stanoveným v odseku 1 uvedeného článku; berie na vedomie, že na základe článku 15 ods. 2 môžu členské štáty z dôvodov politík trhov práce uprednostniť občanov Únie a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom;

46.

zastáva názor, že ak osoby pod medzinárodnou ochranou v Únii majú ponuku na zamestnanie v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom im bola udelená medzinárodná ochrana, mali by mať možnosť túto ponuku využiť;

47.

opätovne potvrdzuje, že lepšie uznávanie zahraničných kvalifikácií je praktickým spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa už nachádzajú v Únii, mohli lepšie integrovať, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila vhodné návrhy;

48.

nabáda na vypracovanie súkromných a komunitných integračných programov pre osoby, v prípade ktorých sa schválilo presídlenie, a to v spolupráci s členskými štátmi a miestnymi orgánmi a na základe ich najlepších postupov;

49.

nabáda členské štáty, aby sa snažili udržať rodiny pohromade, čo zlepší vyhliadky na integráciu v dlhodobom horizonte, pretože bude možné sa zamerať na budovanie nového života namiesto obáv o rodinných príslušníkov, ktorí sú stále v neistej situácii;

50.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali prekonať všetky právne a praktické prekážky, aby rýchlejšie prijímali rozhodnutia o zlúčení rodín;

51.

domnieva sa, že je dôležité, aby dovtedy, kým sa zásadne neprepracuje dublinské nariadenie, členské štáty lepšie využívali ustanovenia o práve vlastného uváženia s cieľom dodržiavať zásadu jednoty rodiny;

52.

upozorňuje na zraniteľnú pozíciu detí, ktoré prichádzajú do Únie, a znovu pripomína právo každého dieťaťa na to, aby sa s ním zaobchádzalo v prvom rade ako s dieťaťom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali osobitné ustanovenia systému CEAS týkajúce sa maloletých bez sprievodu vrátane prístupu k právnej pomoci, poručníctva, prístupu k zdravotnej starostlivosti, ubytovaniu a vzdelávaniu, práva na komunikáciu v jazyku, ktorému rozumejú, a na vedenie rozhovorov s riadne vyškolenými úradníkmi; opakuje, že členské štáty by nemali zaisťovať deti preto, že sú migrantmi;

53.

pripomína, že podpora, informovanie a ochrana by sa mali rozšíriť na deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov v súlade s ich najlepšími záujmami a že vybavovanie žiadostí o zlúčenie rodiny, ktoré podali deti bez sprievodu alebo deti odlúčené od rodičov, by sa malo urýchliť;

54.

konštatuje, že účinné poručníctvo a systémy ochrany zohľadňujúce záujmy dieťaťa sú kľúčom k prevencii zneužívania, zanedbávania a vykorisťovania detí, ktorým chýba rodičovská starostlivosť; zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť usmernenia Únie pre systém poručníctva so zameraním na poskytovanie primeranej podpory a ochrany a na zaistenie toho, aby sa s deťmi z cudziny aj s deťmi z danej krajiny zaobchádzalo rovnako;

55.

vyjadruje presvedčenie, že posudzovanie veku by sa malo vykonávať čo najmenej rušivým spôsobom, malo by mať multidisciplinárny a bezpečný charakter a mala by sa pri ňom rešpektovať fyzická integrita a ľudská dôstojnosť detí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dievčatám, a že by ho mali vykonávať nezávislí, kvalifikovaní lekári a odborníci;

56.

vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali diferencované údaje o situácii detí utečencov a migrantov s cieľom zlepšiť možnosti systémov integrovať tieto deti;

57.

domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, v prípade ktorých sa na základe individuálneho posúdenia ich žiadosti o azyl stanovilo, že nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať v rámci riadneho vykonávania systému CEAS;

58.

uznáva, že vzhľadom na to, že v roku 2014 bolo skutočne vrátených 36 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa nariadilo opustiť územie Únie, je potrebné zvýšiť účinnosť návratového systému Únie;

59.

domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

60.

je presvedčený, že návrat migrantov by sa mal realizovať len bezpečným spôsobom pri plnom dodržiavaní základných a procedurálnych práv dotknutých migrantov a v prípade, že krajina, do ktorej sa vracajú, je pre nich bezpečná; v tejto súvislosti pripomína, že dobrovoľný návrat by sa mal uprednostňovať pred núteným návratom;

61.

tvrdí, že akýkoľvek pokus členských štátov o zavracanie migrantov, ktorí nemali možnosť predložiť žiadosť o azyl, je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a že Komisia by mala podniknúť primerané kroky proti každému členskému štátu, ktorý sa o takéto zavracanie pokúša;

62.

berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle (17); poznamenáva, že ak by sa takýto zoznam Únie stal pre členské štáty povinný, mohol by byť v zásade dôležitým nástrojom na uľahčenie azylového procesu vrátane návratu;

63.

vyjadruje poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď členské štáty uplatňujú rôzne zoznamy obsahujúce rôzne bezpečné krajiny, čo narúša jednotné uplatňovanie a podnecuje sekundárne pohyby;

64.

v každom prípade zdôrazňuje, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal znižovať význam zásady, podľa ktorej sa každej osobe musí umožniť primerané individuálne preskúmanie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu;

65.

poznamenáva, že popri 34 už prebiehajúcich konaniach musela Komisia v septembri 2015 prijať voči 19 členským štátom 40 rozhodnutí vo veci porušenia, ktoré sa týkali vykonávania systému CEAS; opakuje, že Európsky parlament by mal byť plne informovaný o konaniach, ktoré Komisia začala voči členským štátom, ktoré nevykonávali právne predpisy Únie v tejto oblasti alebo ich nevykonávali riadne;

66.

opätovne zdôrazňuje, aké je mimoriadne dôležité, aby po tom, čo sa dohodnú a prijmú právne predpisy Únie, členské štáty splnili svoj záväzok a dané právne predpisy vykonávali;

67.

ďalej poznamenáva, že nie je možné riadne zhodnotiť výhody a nevýhody niektorých prvkoch systému CEAS, pretože mnohé členské štáty ešte príslušné právne predpisy plne nevykonali;

68.

odporúča, aby sa z úradu EASO postupne v dlhodobom horizonte stal hlavný koordinátor systému CEAS s cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie pravidiel tohto systému; opakuje, že skutočne európsky systém CEAS si vyžaduje, aby sa úrad EASO pretransformoval zo skupiny expertov z členských štátov na plnohodnotnú agentúru Únie, ktorá bude poskytovať operačnú podporu členským štátom a na vonkajších hraniciach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úrad musí mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

69.

poznamenáva, že rozpočet úradu EASO na premiestňovanie, presídľovanie a vonkajší rozmer predstavoval v roku 2015 len 30 000 EUR; opakuje, že vzhľadom na súčasné udalosti v Stredozemí a na početné odkazy na úrad EASO v rozhodnutiach o premiestnení nemožno tento veľmi nízky rozpočet považovať za reálny; pripomína, že v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte bude potrebné výrazne zvýšiť rozpočet úradu EASO, jeho ľudské zdroje a sumy, ktoré prideľuje na premiestňovanie a presídľovanie;

70.

berie na vedomie súčasnú úlohu agentúry Frontex, čo sa týka poskytnutia pomoci akémukoľvek plavidlu alebo osobe v núdzi na mori, a uznáva jeho príspevok k záchrane mnohých životov v Stredozemnom mori prostredníctvom spoločných operácií Triton a Poseidon;

71.

domnieva sa, že nedávno navrhnutá európska pohraničná a pobrežná stráž má prakticky nahradiť agentúru Frontex a zabezpečovať európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach v záujme účinného riadenia migrácie a zaistenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb v rámci nej; v súlade so zmluvami a s ich protokolmi konštatuje, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami schengenských dohôd, ale ešte nie sú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, sa môžu zúčastňovať na všetkých opatreniach a/alebo využívať všetky opatrenia podľa nového návrhu;

72.

so záujmom očakáva rokovania o návrhu v rámci inštitúcií plniacich úlohu spoluzákonodarcov a medzi nimi v kontexte riadneho legislatívneho postupu v súlade s článkom 294 ZFEÚ;

73.

pripomína, že od vytvorenia schengenského priestoru je Únia priestorom bez vnútorných hraníc, že členské štáty schengenského priestoru vypracovali podrobnú spoločnú politiku v súvislosti so schengenskými vonkajšími hranicami a že podľa stálej vnútornej logiky takého systému musí byť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach spojené s kompenzačnými opatreniami na posilnenie vonkajších hraníc schengenského priestoru a s výmenou informácií v rámci Schengenského informačného systému;

74.

uznáva, že integrita schengenského priestoru a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach sú podmienené účinným riadením vonkajších hraníc, pričom všetky členské štáty na vonkajších hraniciach musia uplatňovať prísne spoločné normy a účinne si vymieňať informácie;

75.

uznáva, že je potrebné, aby Únia posilnila ochranu svojich vonkajších hraníc a ďalej rozvíjala CEAS, a že je nutné prijať opatrenia na posilnenie schopnosti schengenského priestoru riešiť nové výzvy, ktorým je Európa vystavená, a chrániť základné zásady bezpečnosti a voľného pohybu osôb;

76.

poukazuje na to, že prístup na územie schengenského priestoru je vo všeobecnosti kontrolovaný na vonkajších hraniciach na základe Kódexu schengenských hraníc a že občania mnohých tretích krajín musia mať navyše na vstup do schengenského priestoru vízum;

77.

pripomína vyhlásenie UNHCR, že dodržiavanie základných práv a medzinárodných záväzkov možno zabezpečiť len vtedy, ak operačné postupy a plány odzrkadľujú tieto povinnosti v podobe praktických a jasných usmernení pre pohraničný personál vrátane personálu na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poukazuje na to, že je potrebné ešte viac posilniť mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, aby mohol reagovať na udalosti s rozsiahlymi dôsledkami, postihujúce značný počet členských štátov;

78.

opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa konkrétne azylu a migrácie, je v záujme účinnosti právnych predpisov v oblasti vnútorných a vonkajších hraníc mimoriadne dôležité, aby členské štáty riadne vykonávali opatrenia dohodnuté na úrovni Únie; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie opatrení zo strany členských štátov na vonkajších hraniciach v dôsledku zvýšeného tlaku má zásadný význam a do určitej miery rozptýli obavy týkajúce sa bezpečnosti občanov;

79.

berie na vedomie, že Komisia 15. decembra 2015 predložila návrh na cielenú revíziu Kódexu schengenských hraníc, v rámci ktorej by sa zaviedli systematické kontroly všetkých štátnych príslušníkov Únie (nielen štátnych príslušníkov tretích krajín) prostredníctvom príslušných databáz na vonkajších hraniciach schengenského priestoru;

80.

domnieva sa, že schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie; konštatuje, že konflikt v Sýrii a ďalšie konflikty v regióne vyvolali rekordné počty utečencov a migrantov prichádzajúcich do Únie, čo zase odhalilo nedostatky v časti vonkajších hraníc Únie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že v reakcii na to niektoré členské štáty považovali za potrebné zavrieť svoje vnútorné hranice alebo zaviesť dočasnú kontrolu hraníc, čím spochybnili riadne fungovanie schengenského priestoru;

81.

pripomína, že v rámci koncepcie hotspotov, ktorú stanovila Komisia vo svojej európskej migračnej agende, majú agentúra na ochranu hraníc, EASO, Europol a Eurojust za úlohu poskytovať operačnú pomoc členským štátom v súlade s ich príslušnými mandátmi;

82.

v tejto súvislosti upozorňuje na to, že agentúry Únie vyžadujú potrebné zdroje, aby mohli plniť svoje pridelené úlohy; trvá na tom, aby agentúry Únie a členské štáty v plnom rozsahu informovali Európsky parlament o práci vykonanej vo vstupných centrách;

83.

konštatuje, že obe rozhodnutia o premiestnení zabezpečujú poskytovanie operačnej podpory Taliansku a Grécku vo vstupných centrách, pokiaľ ide o preverovanie migrantov pri ich prvom príchode, evidenciu ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, poskytovanie informácií o premiestnení žiadateľom, organizáciu operácií návratu tých osôb, ktoré nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu a nie sú inak oprávnené zostať, alebo tých, ktorých žiadosť nebola úspešná, a uľahčenie všetkých krokov týkajúcich sa samotného postupu premiestnenia;

84.

požaduje, aby sa vstupné centrá zriadili čo najskôr s cieľom poskytovať uvedeným členským štátom konkrétnu operačnú pomoc; žiada, aby pridelenie technických a finančných zdrojov a technickej a finančnej podpory členským štátom prvého príchodu, ako sú Taliansko a Grécko, umožnilo rýchlu a účinnú registráciu a odovzdanie všetkých migrantov prichádzajúcich do Únie príslušným orgánom pri úplnom rešpektovaní ich základných práv; domnieva sa, že rýchla a účinná podpora Únie poskytovaná členským štátom a prijatie takejto podpory má dôležitosť z hľadiska vzájomnej dôvery;

85.

uznáva, že jedným z hlavných cieľov vstupných centier je umožniť Únii urýchlené poskytovanie ochrany a humanitárnej pomoci osobám v núdzi; zdôrazňuje, že treba venovať veľkú pozornosť tomu, aby sa pri kategorizácii migrantov vo vstupných centrách plne dodržiavali práva všetkých migrantov; uznáva však, že riadna identifikácia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v mieste prvého príchodu do Únie by mala prispieť k uľahčeniu celkového fungovania zreformovaného systému CEAS;

86.

poznamenáva, že Komisia vo svojom akčnom pláne proti prevádzaniu uvádza, že zvažuje revíziu smernice Rady 2004/81/ES o povoleniach na pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi;

87.

domnieva sa, že táto revízia je nutná a malo by sa pri nej zvážiť zavedenie systému, ktorý obetiam obchodovania s ľuďmi a nezákonného prevádzania umožní prihlásiť sa a pomôcť pri účinnom stíhaní obchodníka s ľuďmi alebo nezákonného prevádzača, a to bez strachu z toho, že ony samy budú stíhané;

88.

konštatuje, že Komisia uvažuje o revízii smernice Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska; zastáva názor, že osoba, ktorá ľuďom v núdzi poskytuje rôzne formy humanitárnej pomoci, by sa nemala považovať za páchateľa trestného činu a že táto zásada by sa mala premietnuť do práva Únie;

89.

zdôrazňuje, že ďalším rozhodujúcim krokom pri likvidácii zločineckých sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi je zaradiť medzi priority finančné vyšetrovanie, pretože sledovanie a konfiškácia ziskov týchto zločineckých sietí majú zásadný význam pre ich oslabenie a konečné zlikvidovanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne transponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

90.

pripomína, že na zabezpečenie účinného priebehu trestných vyšetrovaní je nevyhnutné poskytnúť príslušným pracovníkom odbornú prípravu, aby v plnej miere rozumeli javu, ktorý sa snažia riešiť, a vedeli ho rozpoznať v počiatočnom štádiu;

91.

poukazuje na to, že azyl a medzinárodná ochrana ako jeden z pilierov globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) by sa mali ďalej rozvíjať s väčším zapojením tretích krajín; konštatuje, že súčasné opatrenia v tejto oblasti v rámci regionálnych programov ochrany alebo regionálnych programov rozvoja a ochrany sa zameriavajú na budovanie kapacít s cieľom bojovať proti zločineckým sieťam obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov v tretích krajinách pôvodu a tranzitu; zároveň poznamenáva, že presídľovanie ako súčasť týchto programov zostáva naďalej slabé; domnieva sa, že úsilie zamerané na budovanie kapacít a aktivity v oblasti presídľovania by sa mali zintenzívniť a vykonávať spoločne s tretími krajinami, ktoré prijímajú veľké množstvo utečencov;

92.

uznáva, že základným nástrojom, ktorý stanovuje ciele vonkajších politík Únie v oblasti migrácie, azylu a hraníc je GPMM; berie na vedomie, že v rámci tohto zastrešujúceho prístupu existujú rôzne nástroje vrátane regionálnych dialógov, dvojstranných dialógov, partnerstiev v oblasti mobility, spoločných programov v oblasti migrácie a mobility, readmisných dohôd, dohôd o zjednodušení vízového režimu, dohôd o oslobodení od vízovej povinnosti, regionálnych programov ochrany a regionálnych programov rozvoja a ochrany;

93.

domnieva sa, že vonkajší rozmer by sa mal pri odstraňovaní základných príčin a snahe o zastavenie tokov neregulárnej migrácie do Európy zamerať na spoluprácu s tretími krajinami; je toho názoru, že by sa mal naďalej klásť dôraz na partnerstvá a spoluprácu s kľúčovými krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, napríklad prostredníctvom chartúmskeho a rabatského procesu, dialógu medzi EÚ a Afrikou o migrácii a mobilite a budapeštianskeho a pražského procesu;

94.

poukazuje na to, že Únia a jej členské štáty musia starostlivo zvažovať, ktoré orgány presadzovania práva tretích krajín podporia, a to s ohľadom na skutočnosť, či dané orgány neporušujú ľudské práva migrantov;

95.

odporúča, aby sa pri spolupráci s tretími krajinami posudzovali azylové systémy daných krajín, ich podpora utečencov, ako aj ich schopnosť a ochota bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu do týchto krajín a cez ne;

96.

vyzýva Úniu, aby pomáhala tretím krajinám pri budovaní ich azylových systémov a vytváraní integračných stratégií s cieľom umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, aby o ochranu žiadali v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že Únia musí vo vzťahu k spolupráci s tretími krajinami zaujať prístup výhodný pre všetkých, a teda prospešný tak pre Úniu, ako aj pre príslušnú tretiu krajinu a utečencov a migrantov v danej tretej krajine;

97.

pripomína, že v záujme primeranej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky strany splnili svoje záväzky vyplývajúce zo spoločného akčného plánu vrátane riešenia základných príčin, ktoré spôsobujú masívny prílev Sýrčanov, a zintenzívnenia spolupráce na podporu Sýrčanov pod dočasnou ochranou a ich hostiteľských komunít v Turecku, a aby Turecko splnilo svoj záväzok zabrániť neregulárnym migračným tokom zo svojho územia do Únie;

98.

poukazuje na to, že mnohé prevádzané osoby sú do určitej miery informované o rizikách, ktorým budú vystavené na nebezpečnej ceste do Európy, napriek tomu sa však rozhodnú cestu podniknúť, pretože tieto riziká považujú za menšie než tie, ktorým by čelili, ak by neemigrovali;

99.

víta skutočnosť, že akčný plán proti prevádzaniu spája začatie nových kampaní na zvyšovanie informovanosti s posúdením tých existujúcich; odporúča, aby všetky takéto kampane obsahovali informácie o kritériách, ktoré sa majú uplatňovať na stanovenie štatútu ochrany v Únii, pretože takéto informácie možno odradia od cesty niektorých migrantov, v prípade ktorých hrozí, že sa vydajú na nebezpečnú cestu a nakoniec budú vrátení, keď nedostanú ochranu;

100.

opätovne potvrdzuje, že Únia musí prijať dlhodobú stratégiu v snahe pôsobiť proti tlakovým faktorom v tretích krajinách (konflikt, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy alebo prírodné katastrofy), ktoré ženú ľudí do sietí nezákonných prevádzačov, ktorých považujú za svoju jedinú možnosť dostať sa do Únie;

101.

pripomína, že osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov tiež vyzval Úniu, aby ponúkla legálne spôsoby migrácie a umožnila tak migrantom využívať oficiálne systémy na vstup a výstup namiesto toho, aby boli nútení obracať sa na zločinecké siete prevádzačov;

102.

zdôrazňuje, že nedávny nárast prílevu utečencov do Únie ukázal, že preventívne opatrenia samé osebe nepostačujú na zvládnutie súčasných migračných javov;

103.

domnieva sa, že v dlhodobom horizonte je potrebný väčší impulz na vyriešenie geopolitických otázok, ktoré ovplyvňujú základné príčiny migrácie, pretože vojna, chudoba, korupcia, hlad a nedostatok príležitostí znamenajú, že ľudia budú naďalej pociťovať nutnosť utekať do Európy, kým sa Únia nebude zaoberať tým, ako pomôcť pri obnove týchto krajín; poukazuje na to, že to znamená, že Komisia a členské štáty musia poskytnúť finančné prostriedky na pomoc pri budovaní kapacít v tretích krajinách, napríklad prostredníctvom podpory investícií a vzdelávania, posilňovania a presadzovania azylových systémov, pomoci pri lepšom riadení hraníc a upevňovania tamojších právnych a súdnych systémov;

104.

poznamenáva, že hlavným nástrojom financovania na poskytovanie prostriedkov pre tretie krajiny je nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), ktorý zahŕňa jediné globálne tematické financovanie Únie pre oblasť migrácie v rámci programu Celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je riadený GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO); ďalej konštatuje, že podobne ako v prípade prostriedkov pridelených priamo členským štátom sú do spravovania DCI zapojené ďalšie generálne riaditeľstvá Komisie a orgány Únie tak, aby GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zabezpečilo pomoc Únie krajinám susedstva prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci; humanitárnu pomoc poskytuje GR pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) riadi nástroj na podporu stability a mieru; pripomína, že vzhľadom na to, že dva fondy riadené GR pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) – Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť – majú aj vonkajší rozmer, možno ich považovať za nových aktérov na poli vonkajšieho financovania;

105.

víta nedávno vytvorený núdzový trustový fond pre Afriku a prísľub 1,8 miliardy EUR v prospech tohto fondu, čím pribudol ďalší prvok v oblasti financovania tretích krajín; vyzýva členské štáty, aby do fondu naďalej prispievali;

106.

domnieva sa, že v súlade s GPMM by štyri tematické piliere, ktoré sa zameriavajú na i) legálnu migráciu a mobilitu, ii) neregulárnu migráciu a obchodovanie s ľuďmi, iii) medzinárodnú ochranu a iv) dosah migrácie na rozvoj, mali byť v rámci vonkajšej politiky a financovania Únie rovnako dôležité;

107.

poznamenáva, že migračná politika Únie sa vykonáva prostredníctvom rôznych politických nástrojov sledujúcich vlastné ciele, ktoré nie sú nevyhnutne prepojené, a že medzi početnými zapojenými aktérmi neexistuje dostatočná koordinácia financovania; poukazuje na to, že roztrieštenosť rozpočtových riadkov a povinností vytvára štruktúru riadenia, pri ktorej sa dá ťažko zabezpečiť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa jednotlivé dostupné finančné prostriedky prideľujú a nakoniec používajú; okrem toho upozorňuje, že takáto roztrieštenosť komplikuje vyčíslenie sumy, ktorú Únia celkovo vynakladá na migračnú politiku;

108.

zastáva názor, že je nutné zabezpečiť spomínaný komplexný prehľad financovania Únie týkajúce sa migrácie, a to tak vnútri, ako aj mimo Únie, pretože jeho absencia je jasnou prekážkou pre transparentnosť a riadnu tvorbu politík; v tejto súvislosti konštatuje, že jednou z možností by mohla byť webová stránka alebo výročná správa obsahujúca databázu všetkých projektov financovaných Úniou, ktoré sa týkajú migračnej politiky; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti sa vzťahuje aj na rozpočtové položky, aby sa zabezpečilo primerané financovanie všetkých cieľov migračnej politiky Únie;

109.

pripomína, že pozitívny vplyv migračných fondov EÚ závisí od procesov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť transparentnosť, účinné monitorovanie a zodpovednosť; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať tomu, ako umožniť monitorovanie a hodnotenie prebiehajúcich procesov, a že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Dvora audítorov; nazdáva sa, že by sa mali stanoviť porovnateľné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, aby bolo možné zmerať vplyv fondov EÚ, čo by pomohlo posúdiť, či tieto fondy splnili svoj účel;

110.

víta mobilizáciu významných rozpočtových prostriedkov v priebehu rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy; poukazuje na to, že v prípade väčšiny týchto nových finančných prostriedkov ide o financovanie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (VFR), ktoré bolo prenesené, čo znamená, že Únia už dnes čerpá to, čo bolo určené na výdavky v budúcnosti;

111.

súhlasí s tým, že zatiaľ čo nedávne rozpočtové návrhy a dodatočné finančné prostriedky plánované v rozpočte Únie na rok 2016 vrátane využitia nástroja flexibility sú potešiteľné, strednodobé a dlhodobé financovanie naďalej vyvoláva obavy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie súm navrhnutých pre rozpočtové riadky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na rok 2016 nesprevádzala navrhovaná revízia celkových zdrojov dostupných v rámci daného fondu na finančné obdobie 2014 – 2020; domnieva sa, že ak sa tento stav nezmení, finančné prostriedky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu sa vyčerpajú dávno pred rokom 2020;

112.

nabáda členské štáty, aby plne využili možnosti ponúkané fondmi, ktoré nie sú priamo späté s migračnou politikou, ale môžu sa využiť na financovanie opatrení v tejto oblasti (napríklad integračných opatrení), ako sú možnosti v rámci Európskeho sociálneho fondu, Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, Horizontu 2020, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a programu Práva, rovnosť a občianstvo;

113.

odporúča, aby sa pri preskúmaní VFR naplánovanom na koniec roka 2016 poskytli v rozpočte Únie v rámci okruhu 3 pre oblasť občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti značné dodatočné zdroje s cieľom sprístupniť na základe migračných trendov a súvisiacich finančných požiadaviek primerané finančné prostriedky pre politiky Únie a členských štátov v oblasti azylu, migrácie a integrácie;

114.

poukazuje na to, že zabezpečenie operačného financovania je kľúčovou výzvou pre mimovládne organizácie, pretože väčšina financovania sa vzťahuje na konkrétne projekty; potvrdzuje, že iniciatívy dobrovoľníkov a občianskej spoločnosti zamerané na poskytovanie pomoci migrantom by mala podporovať a prípadne financovať Komisia a členské štáty; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa potreby a možností snažili financovať projekty riadené organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti migrácie, integrácie a azylu;

115.

opakuje, že treba zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vypracúvania opatrení Únie a národných programov, a to v súlade so zásadou partnerstva stanovenou v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu; navrhuje, aby sa na úrovni Únie zvážili pravidelné konzultácie medzi Komisiou a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú otázkami migrácie, azylu a integrácie;

116.

konštatuje, že v štúdii OECD a Komisie z roku 2014, ktorá bola vypracovaná pred zvýšením migračných tokov do Únie v roku 2015, sa uvádza, že počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64) v Únii sa v rokoch 2013 až 2020 zníži o 7,5 milióna a že ak by sa z ich odhadov vyňalo migračné saldo, pokles by bol ešte výraznejší, keďže by to znamenalo zníženie populácie v produktívnom veku o 11,7 milióna;

117.

poukazuje však na to, že v novembri 2015 dosahovala miera nezamestnanosti mladých ľudí vo všetkých členských štátoch 20 %;

118.

ďalej poznamenáva, že podľa nedávnych prognóz Eurostatu sa podiel osôb vo veku 65 a viac rokov zvýši v pomere k osobám vo veku 15 až 64 rokov z 27,5 % na začiatku roku 2013 na takmer 50 % do roku 2050; konštatuje, že by to znamenalo zmenu súčasného pomeru štyroch osôb v produktívnom veku na jednu osobu vo veku 65 a viac rokov na iba dve osoby v produktívnom veku na každého človeka vo veku 65 a viac rokov;

119.

uvádza, že právny základ na riadenie legálnej migrácie na úrovni Únie je stanovený v článku 79 ZFEÚ;

120.

domnieva sa, že článok 79 ods. 5 výslovne vyhradzuje členským štátom právo určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu;

121.

poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 stanovila potrebu komplexnej politiky migrácie pracovných síl a lepšej integrácie migrantov v záujme splnenia cieľov Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

122.

konštatuje, že existujúci legislatívny rámec Únie upravujúci prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k práci v Únii je dosť rozdrobený, keďže sa zameriava na osobitné kategórie pracovníkov, a nie na celkovú reguláciu všetkých migrujúcich pracovníkov;

123.

zastáva názor, že v dlhodobom horizonte bude potrebné, aby Únia zaviedla všeobecnejšie pravidlá upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú zamestnanie v Únii, s cieľom vyplniť medzery zistené na trhu práce Únie;

124.

požaduje komplexnú víziu trhu práce v Únii ako nevyhnutný predpoklad pre rozvoj politík trhu práce; poukazuje na to, že je potrebné vypracovať nástroje na lepšiu identifikáciu a predpovedanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce v Únii; v tejto súvislosti sa domnieva, že existujúce nástroje – ako napríklad nástroje, ktoré vypracovalo Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) alebo OECD – by sa mohli zlepšiť a dokonca zlúčiť s medzinárodnými štatistikami týkajúcimi sa potenciálnej ponuky pracovných síl z tretích krajín s cieľom poskytnúť presnejší obraz o situácii;

125.

domnieva sa, že lepšie údaje a kvalitnejšie nástroje na analýzu týchto údajov môžu len pomôcť tvorcom politík pri formulovaní budúcich politík migrácie pracovnej sily a že Únia a členské štáty by mali identifikovať medzery na svojich trhoch práce, čo by im mohlo pomôcť obsadiť pracovné miesta, ktoré by inak zostali voľné;

126.

poznamenáva, že k pracovnému vykorisťovaniu môže dôjsť v dôsledku obchodovania s ľuďmi, prevádzania alebo dokonca aj bez spáchania týchto trestných činov, čo vedie k tomu, že osoby, ktoré vykorisťujú neregulárnych migrantov v tých členských štátoch, kde sa to za trestný čin nepovažuje, zostanú nepotrestané;

127.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa zistení je nízke riziko odhalenia a/alebo stíhania zamestnávateľa, ktorý zneužíva prácu neregulárnych migrantov, dôležitým faktorom pri pracovnom vykorisťovaní, najmä v odvetviach, ktoré sú najviac ohrozené (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, hotely a reštaurácie, pracovníci v domácnosti a opatrovateľské služby); domnieva sa, že v záujme boja proti tejto beztrestnosti je nevyhnutné jednak zabezpečiť, aby sa všetky prípady závažného pracovného vykorisťovania považovali za trestný čin a primerane sa trestali podľa vnútroštátneho práva, a jednak zvýšiť počet inšpekcií práce v rizikových odvetviach;

128.

berie na vedomie, že v súčasnosti mnohé členské štáty považujú pracovné vykorisťovanie za trestný čin len vtedy, ak sa uskutočňuje vo forme obchodovania s ľuďmi, čo ponecháva značný priestor na zneužívanie vo všetkých prípadoch, keď vykorisťovatelia pracovníkov neboli zapojení do obchodovania s ľuďmi alebo ich zapojenie nie je možné preukázať;

129.

opakuje, že by sa mali v plnej miere vykonávať a v praxi správne uplatňovať osobitné postupy na uľahčenie podávania sťažností podľa smernice 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov („smernica o sankciách voči zamestnávateľom“); domnieva sa, že je potrebná väčšia ochrana obetí obchodovania s ľuďmi a osôb prevedených do Únie, ktoré spolupracujú a uľahčujú stíhanie obchodníkov s ľuďmi a/alebo nezákonných prevádzačov; navrhuje, aby sa okrem toho podporilo vytvorenie európskej obchodnej koalície proti obchodovaniu s ľuďmi (ako sa navrhuje v stratégii proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2014) s cieľom rozvíjať dodávateľské reťazce, ktoré sa na obchodovaní s ľuďmi nepodieľajú;

130.

vyjadruje presvedčenie, že pri akomkoľvek úsilí o odstránenie pracovného vykorisťovania treba napokon zaujať dvojitý prístup, ktorý spočíva v účinnom stíhaní zneužívajúcich zamestnávateľov a súčasne v ochrane obetí takéhoto vykorisťovania;

131.

konštatuje, že Komisia v európskej migračnej agende oznámila svoj úmysel pristúpiť k revízii smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania („smernica o modrej karte“) s osobitným zameraním na otázky rozsahu pôsobnosti (prípadné zahrnutie podnikateľov ochotných investovať v Európe) a s cieľom zlepšiť pravidlá týkajúce sa mobility v rámci EÚ;

132.

opakuje, že správa Komisie o vykonávaní súčasnej smernice o modrej karte zdôrazňuje jej nedostatky vrátane veľmi obmedzenej miery harmonizácie, čo je spôsobené tým, že členským štátom poskytuje široký priestor na voľné konanie pri jej vykonávaní, najmä právo členských štátov zachovať paralelné vnútroštátne systémy;

133.

okrem toho sa domnieva, že je jasné, že smernica by sa mala zameriavať nielen na vysokokvalifikované, ale aj na cielené zamestnania vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, v ktorých je preukázaný nedostatok pracovnej sily; navyše je presvedčený, že revízia smernice o modrej karte by mala byť ambiciózna a cielená a mala by sa snažiť odstrániť rozpory existujúcej smernice, najmä pokiaľ ide o paralelné vnútroštátne systémy; odporúča, aby sa zvážila revízia rozsahu pôsobnosti s cieľom zahrnúť doň štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí by mohli pomôcť vyriešiť nedostatky zistené na trhoch práce v Únii;

134.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, úradu EASO, agentúre Frontex, Europolu, Eurojustu, agentúre FRA, agentúre eu-LISA, Rade Európy, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/33

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (1),

—

so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rady, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade dohôd dosiahnutých v prvom čítaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (4),

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2012 (COM(2013)0566) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2013 (COM(2014)0506),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

—

so zreteľom na závery konferencie predsedov parlamentov Európskej únie z 21. apríla 2015,

—

so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 27. septembra 2012, 17. mája 2013, 4. októbra 2013, 19. júna 2014, 14. novembra 2014,

—

so zreteľom na záverečnú správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 14. októbra 2014 s názvom Cutting Red Tape in Europe – Legacy and Outlook (5),

—

so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0301/2015),

A.

keďže v roku 2012 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 83 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2012 bolo prijatých celkovo 292 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

B.

keďže v roku 2013 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 99 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2013 bolo celkovo prijatých 313 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

C.

keďže v roku 2012 národné parlamenty vydali 12 odôvodnených stanovísk k návrhu Monti II (6), ktoré predstavujú 19 hlasov (prahová hodnotu je 18), a tak sa prvýkrát uplatnila tzv. žltá karta, čo si vyžaduje, aby inštitúcia, ktorá návrh predložila, návrh i preskúmala a odôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o to, či sa má návrh zrušiť, pozmeniť alebo ponechať;

D.

keďže Komisia stiahla návrh Monti II, ale uviedla, že sa domnieva, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a že návrh bol stiahnutý vzhľadom na jeho nedostatočnú podporu v Európskom parlamente a Rade ministrov (7);

E.

keďže v roku 2013 národné parlamenty vydali 13 odôvodnených stanovísk k návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry (8), ktoré predstavujú 18 hlasov, čo bol dôvod na druhé uplatnenie postupu žltej karty;

F.

keďže Komisia dospela k záveru, že jej návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a že stiahnutie alebo zmena návrhu nie sú potrebné; keďže Komisia vyhlásila, že v legislatívnom procese náležite zohľadní odôvodnené stanoviská (9);

G.

keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili obavy, pokiaľ ide o prístup Komisie, pretože považovali dôvody a argumenty predložené Komisiou za nedostatočné; keďže Výbor pre právne veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu o tejto téme rokovali;

H.

keďže v následných rokovaniach s Radou o Európskom prokurátorovi sa zúžili rozsah a pracovné metódy v porovnaní s pôvodným návrhom, na základe ktorého boli vydané odôvodnené stanoviská;

I.

keďže Komisia je vzhľadom na svoje právo iniciatívy zodpovedná zabezpečiť, aby sa správne rozhodnutia o tom, či a ako navrhnúť opatrenie na úrovni EÚ, prijímali vo včasnej fáze tvorby politík;

J.

keďže Komisia vykonáva revíziu usmernení týkajúcich sa procesu posudzovania vplyvu, ktorá zahŕňa zohľadnenie zásady subsidiarity a proporcionality;

K.

keďže Európsky parlament zriadil vlastné oddelenie posudzovania vplyvu, ktoré vypracovalo 50 počiatočných hodnotení a dve podrobné hodnotenia posúdení vplyvu, ktoré predložila Komisia v roku 2013;

L.

keďže národné parlamenty uviedli, že začlenenie významných a početných delegovaných právomocí sťažuje možnosť účinne vyhodnotiť, či budú konečné pravidlá v súlade so zásadou subsidiarity;

M.

keďže kontrola subsidiarity a proporcionality, ako aj posúdenie vplyvu sa vykonáva iba na začiatku legislatívneho procesu;

1.

konštatuje, že zásady subsidiarity a proporcionality sú hlavnými zásadami Európskej únie;

2.

zdôrazňuje, že využívanie právomocí EÚ by sa malo riadiť zásadami subsidiarity a proporcionality, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii; víta skutočnosť, že v rokoch 2012 a 2013 inštitúcie EÚ a národné parlamenty dôsledne kontrolovali dodržiavanie týchto dvoch zásad;

3.

víta intenzívnejšiu účasť národných parlamentov na európskom legislatívnom procese v uplynulých rokoch a ich výraznejšie zapojenie do tohto procesu, čo malo za následok zvýšenú informovanosť o zásadách, na ktorých je založená EÚ, vrátane zásad subsidiarity a proporcionality v medziinštitucionálnom kontexte; konštatuje však, že v tejto súvislosti je stále potrebné vyvíjať ďalšie úsilie; navrhuje ako prvý krok, aby Komisia v záujme posilnenia dialógu medzi ňou a národnými parlamentmi každý rok uskutočnila diskusiu s každým národným parlamentom;

4.

okrem toho sa domnieva, že zásady subsidiarity a proporcionality predstavujú východiskový bod pre tvorbu politiky; zdôrazňuje preto, že na začiatku legislatívneho procesu je dôležité posúdiť, či ciele politiky možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni než prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych iniciatív;

5.

berie na vedomie význam parlamentov, ich územného vplyvu a blízkosti k občanom a žiada, aby sa v prípade potreby viac zapájali do systému včasného varovania;

6.

konštatuje však, že väčšinu stanovísk národných parlamentov predkladá len niekoľko národných komôr; nabáda ostatné komory, aby sa viac zapájali do európskej diskusie;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré sú všeobecného charakteru a zaväzujú inštitúcie pri výkone právomocí Únie, okrem oblastí, ktoré spadajú do výlučnej právomoci Únie a na ktoré sa zásada subsidiarity neuplatňuje;

8.

zastáva názor, že mechanizmus overovania zásady subsidiarity má veľký význam pre spoluprácu medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami;

9.

poznamenáva, že výročné správy Komisie sú trochu povrchné, a vyzýva Komisiu, aby zvážila prípravu podrobnejších správ týkajúcich sa spôsobu, akým sa pri tvorbe politík EÚ dodržiava subsidiarita, a najmä proporcionalita;

10.

berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2012 a 2013, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako iba jedno odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

11.

konštatuje, že z celkového hľadiska v porovnaní s rokmi 2010 a 2011 výrazne vzrástol podiel odôvodnených stanovísk ako percentuálny podiel všetkých predložených dokumentov a že v roku 2012 predstavovali odôvodnené stanoviská 25 % z celkového počtu predložených dokumentov, zatiaľ čo v roku 2013 tvorili 30 % dokumentov predložených národnými parlamentmi v rámci postupu stanoveného v protokole č. 2; v tejto súvislosti berie na vedomie konzultácie s národnými parlamentmi v rámci legislatívneho procesu;

12.

poukazuje na to, že v roku 2012 došlo k prvému uplatneniu postupu tzv. žltej karty národnými parlamentmi v súvislosti so zásadou subsidiarity, a to v reakcii na návrh nariadenia Komisie o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (Monti II); konštatuje, že hoci Komisia dospela k záveru, že zásada subsidiarity porušená nebola, návrh stiahla pre nedostatočnú politickú podporu; poznamenáva, že druhý postup tzv. žltej karty bol spustený v roku 2013 v prípade návrhu Komisie na nariadenie Rady o zriadení Európskej prokuratúry; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a rozhodla sa ho zachovať;

13.

konštatuje, že odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi poukazujú na rozdielny výklad zásad subsidiarity a proporcionality; v tejto súvislosti pripomína, že zásada subsidiarity, ako je formulovaná v zmluvách, Únii umožňuje konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie; rovnako pripomína, že podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zmlúv; nabáda národné parlamenty, aby sa pri posudzovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality dôsledne riadili znením ZEÚ; dôrazne odporúča, aby sa národné parlamenty a európske inštitúcie zapájali do výmeny názorov a praktických skúseností s kontrolou dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality.

14.

konštatuje, že odôvodnené stanoviská národných parlamentov sa značne líšia, pokiaľ ide o druh argumentov a ich formu; vyjadruje poľutovanie nad absenciou spoločných vzorcov, v dôsledku čoho je ťažšie posúdiť, na základe čoho národné parlamenty zasahujú;

15.

pripomína obavy vyjadrené v predchádzajúcich správach Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadmi, keď sa zásade subsidiarity v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, nevenovala primeraná pozornosť; ďalej pripomína, že na tento problém upozorňovali aj výročné správy výboru pre posudzovanie vplyvu (IAB); poznamenáva, že podľa výboru pre posudzovanie vplyvu viac než 30 % posúdení vplyvu, ktoré výbor preskúmal v rokoch 2012 a 2013, obsahovalo neuspokojivú analýzu zásady subsidiarity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento počet vzrástol v roku 2014 na 50 %, a naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri revízii usmernení, ktoré sa vzťahujú na posúdenia vplyvu, zaoberala touto otázkou a zvrátila tento trend;

16.

konštatuje dôležitosť posúdení vplyvu ako prostriedkov na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadneho preskúmania otázok týkajúcich sa zásad subsidiarity a proporcionality;

17.

zdôrazňuje, že dôkladné posúdenia vplyvu, ktoré podrobne vyhodnocujú dodržiavanie zásady subsidiarity, sú nevyhnutné na zlepšenie dôvery občanov, ktorí zásadu subsidiarity často považujú za kľúčový prvok demokratického procesu; preto zdôrazňuje, že posilnené kontroly subsidiarity by sa mohli považovať za dôležitý nástroj na zníženie tzv. „demokratického deficitu“;

18.

opakovane zdôrazňuje výzvu vyjadrenú v uvedenom uznesení zo 14. septembra 2011, aby sa vnútroštátne posúdenia vplyvu používali ako doplnok k posúdeniam Komisie, ktorých reforma je predmetom súčasných diskusií, s cieľom podporiť navrhované právne predpisy; domnieva sa, že nedávno vytvorené oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu budú pozitívnym spôsobom dopĺňať činnosť Komisie;

19.

vyjadruje sklamanie nad odpoveďou Komisie národným parlamentom v situáciách, keď sa uplatnili žlté karty; domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia komplexne reagovala na akékoľvek obavy národných parlamentov, a to okrem zverejneného stanoviska aj individuálne v rámci dialógu; nazdáva sa, že je tiež potrebné, aby Komisia podrobne vysvetlila svoju pozíciu pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu;

20.

zdôrazňuje, že postup žltej karty, ktorý je nástrojom ovplyvňovania procesu rozhodovania v EÚ, by mohol byť účinne posilnený skoršou výmenou informácií o pozíciách národných parlamentov, a preto nabáda národné parlamenty na výmenu názorov o rozsahu a hodnotiacich metódach používaných na posúdenie zhody so zásadami subsidiarity a proporcionality;

21.

domnieva sa, že politický dialóg má stále väčší význam pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity; domnieva sa, že politický dialóg by sa mal zlepšiť nielen v prípadoch uplatnenia žltej alebo oranžovej karty, ale aj ako všeobecné pravidlo; víta v tejto súvislosti záväzok Junckerovej Komisie predstúpiť pred viaceré národné parlamenty a vyzýva Európsky parlament, aby zvážil podobné iniciatívy; domnieva sa, že spravodajcov treba nabádať, aby častejšie spolupracovali s národnými parlamentmi, najmä preto, že videokonferencie a iné metódy online spolupráce sú medzičasom jednoduchšie a účinnejšie;

22.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie a národné parlamenty by sa mali ďalej usilovať o podporu „kultúry subsidiarity“ v celej EÚ; odporúča dve konkrétne iniciatívy, ktoré pomôžu lepšie zohľadňovať zásadu subsidiarity v súčasnom legislatívnom procese, a to: uľahčiť výraznejšie začleňovanie pozícií, hľadísk a iných návrhov národných parlamentov do politického dialógu, najmä v priebehu prípravných prác, ako sú zelené alebo biele knihy, ktoré predkladá Komisia, a zvážiť predĺženie obdobia určeného na konzultácie s národnými parlamentmi v rámci kontroly subsidiarity, ak o to národné parlamenty požiadajú z dôvodu časových obmedzení z oprávnených objektívnych dôvodov, ako sú prírodné katastrofy a obdobia prázdnin, ktoré sú predmetom dohody medzi národnými parlamentmi a Komisiou; domnieva sa, že toto by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom politického záväzku dohodnutého v prvom rade medzi inštitúciami a národnými parlamentmi bez toho, aby to viedlo k omeškaniu pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

23.

ak sa členské štáty dohodnú na predĺžení lehoty poskytovanej národným parlamentom na vydanie odôvodneného stanoviska podľa článku 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, malo by sa to zahrnúť do nasledujúcej revízie zmluvy; takéto predĺženie lehoty by sa potom mohlo stanoviť v sekundárnych právnych predpisoch;

24.

považuje za dôležité, aby bolo možné ľahko uplatniť postup žltej karty v prípade parlamentov, a zároveň opätovne zdôrazňuje zásadu subsidiarity v súlade so zmluvami;

25.

konštatuje, že niekoľko národných parlamentov v rámci konferencie COSAC vyjadrilo záujem navrhnúť zavedenie zelenej karty ako nástroja na zlepšenie politického dialógu, ktorý by národným parlamentom, ktoré najskôr získali podporu Parlamentu, poskytol možnosť predkladať Komisii konštruktívne návrhy na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie;

26.

konštatuje, že legislatívne návrhy sa môžu počas prípravy na prijatie v inštitúciách výrazne zmeniť; pripomína, že kontrola dodržiavania zásady subsidiarity sa vykonáva iba na začiatku, a nie pri ukončení legislatívneho procesu; pripomína tiež, že posúdenia vplyvu sa vo všeobecnosti vypracúvajú len v počiatočných, a nie v záverečných fázach legislatívneho procesu; zdôrazňuje potrebu hodnotenia v polovici trvania po začatí postupu prijímania a na konci legislatívneho procesu, čo v niektorých prípadoch umožňuje vydať varovanie členským štátom nedodržiavajúcim zásadu subsidiarity;

27.

preto žiada, aby sa v závere legislatívnych rokovaní a pred prijatím konečného znenia vykonávala ďalšia kontrola subsidiarity a úplné posudzovanie vplyvu s cieľom zaručiť súlad so zásadou subsidiarity a vykonať posúdenia vrátane proporcionality; vyjadruje presvedčenie, že takýto „čas na rozmyslenie“ by pomohol tvorcom politík pri posudzovaní toho, či sú právne predpisy v súlade so zásadami Únie, a že by sa zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o výsledok často dosť intenzívnych rokovaní;

28.

berie na vedomie politické ciele novej Komisie týkajúce sa iniciatív a návrhov právnych predpisov EÚ, ktorými sú: minimálne náklady; výhody pre občanov, podniky a pracovníkov; a zamedzenie zbytočnej regulačnej záťaže;

29.

domnieva sa, že prostredníctvom programov viacročného finančného rámca by sa mal posúdiť a preukázať súlad so zásadou subsidiarity, pokiaľ ide o preukázateľnú pridanú hodnotu v rámci prijímajúcich členských štátov;

30.

žiada Komisiu, aby v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity zjednodušila postup podávania žiadostí o finančné prostriedky EÚ s cieľom dosiahnuť, aby bol postup podávania žiadostí efektívnejší a viac zameraný na výsledky;

31.

zdôrazňuje svoj záväzok zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality prostredníctvom posúdení vlastných legislatívnych iniciatívnych správ, ex ante hodnotení posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a neustáleho posudzovania potenciálnej pridanej hodnoty EÚ a nákladov v prípade nekonania na európskej úrovni;

32.

poukazuje na nedávne diskusie o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom (ISDS) a na návrhy Komisie na výmenu súčasného modelu; pripomína, že v článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika označuje ako integrálna oblasť vo výlučnej právomoci Únie, ktorá sa zakladá na jednotných zásadách; preto poznamenáva, že zásada subsidiarity sa nevzťahuje na spoločnú obchodnú politiku;

33.

vyzýva členské štáty, aby odblokovali dohovor komisie UNCITRAL o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy, aby Komisia mohla tento dohovor podpísať v mene celej Únie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď niektoré členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru a iné nie; domnieva sa, že tento príklad zdôrazňuje potrebu lepšieho objasnenia na všetkých stranách, pokiaľ ide o rozsah výlučnej právomoci Únie v oblasti priamych zahraničných investícií; pripomína, že rôzne politiky vykonávané členskými štátmi v oblasti ochrany investícií viedli k súčasnej situácii, keď sú členské štátny zmluvnými stranami približne 1 400 dvojstranných investičných zmlúv, ktoré majú miestami rôzne ustanovenia, čo by mohlo viesť k rozličnému zaobchádzaniu s investormi z EÚ v zahraničí v závislosti od pôvodu predmetných investícií;

34.

vzhľadom na finančnú pomoc EÚ iným krajinám, osobitne makrofinančnú pomoc, požaduje podrobnejšie posúdenia vplyvu ex ante a ex post, pokiaľ ide o proporcionalitu navrhovaných opatrení, aby sa tak zabezpečila účinnosť a skutočná užitočnosť tejto pomoci pre našich partnerov v núdzi; trvá na nutnosti zavedenia podmienok vyplácania pomoci a na riadnej kontrole využívania fondov vrátane opatrení na predchádzanie podvodom a korupcii a boj s nimi, ako aj dôkladnej kontroly Parlamentom; požaduje výraznú integráciu vonkajších nástrojov EÚ spájajúcich obchod, rozvoj a zahraničnú a bezpečnostnú politiku; zdôrazňuje, že členské štáty musia v tejto súvislosti ukázať väčšie odhodlanie;

35.

zdôrazňuje mimoriadny význam náležitých konzultácií, dialógu a zapojenia občanov, podnikov (konkrétne MSP) a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu EÚ týkajúceho sa obchodnej politiky.

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/39

—

so zreteľom na Medziinštitucionálne dohody o lepšej tvorbe práva (1),

—

so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa vykonávania článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej v prvom čítaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (7),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

—

so zreteľom na správu Komisie o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

—

so zreteľom na predchádzajúce oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746 a COM(2013)0685),

—

so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami z roku 2014,

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti z 24. júla 2014, a najmä na nesúhlasné stanovisko štyroch členov skupiny na vysokej úrovni so skúsenosťami v oblasti ochrany zamestnancov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, ktoré sa nachádza v prílohe 12,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje platforma REFIT (C(2015)3261) a oznámenie Komisie s názvom Platforma REFIT – štruktúra a fungovanie (C(2015)3260),

—

so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie o zriadení nezávislého regulačného kontrolného výboru (C(2015)3263), oznámenie Komisie s názvom Regulačný kontrolný výbor – poslanie, úlohy a personál (C(2015)3262), a oznámenie Komisie s názvom Štandardná dôvodová správa (C(2015)3264/2),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0208/2015),

A.

keďže program REFIT je kľúčovým prvkom novej stratégie Komisie pre lepšiu tvorbu právnych predpisov;

B.

keďže cieľom programu REFIT je zjednotenie úsilia na zavedenie lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie administratívnej a/alebo regulačnej záťaže a vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej posudzovanie vplyvu a kontroly ex post zohrávajú zásadnú úlohu, avšak nenahrádzajú politické riešenia;

C.

keďže Komisia zriadila novú platformu Refit na podporu svojej práce v rámci programu REFIT, ktorá pozostáva z dvoch skupín: „vládnej skupiny“, ktorá zahŕňa skupinu odborníkov na vysokej úrovni z verejnej služby v každom členskom štáte, a „skupiny zainteresovaných strán“, ktorá zahŕňa maximálne 20 odborníkov, dvaja z nich zastupujú Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, pričom ostatní odborníci zastupujú podniky vrátane MSP, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti;

D.

keďže ročná hodnotiaca tabuľka programu REFIT umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou;

E.

keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 je vzhľadom sa súčasné legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo Lisabonskou zmluvou, zastaraná;

F.

keďže v posledných rokoch program lepšej tvorby práva napriek tomu prispel k zlepšeniu legislatívnych postupov; keďže veľký počet rôznych názvov a programov zavedených Komisiou v tejto oblasti, ako napr. „lepšia právna regulácia“, „lepšia tvorba právnych predpisov“, „inteligentná regulácia“, „regulačná vhodnosť“, „najskôr myslieť na malých“, „kontroly vhodnosti“, a „ABR +“ neposkytuje dostatočnú jasnosť a transparentnosť v súvislosti s cieľmi opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov, a mali by sa preto lepšie kombinovať;

G.

keďže vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ z 19. mája 2015 Komisia navrhla ucelený holistický prístup k lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorý zohľadňuje celý cyklus tvorby politiky a vyžaduje cielenú interakciu medzi všetkými inštitúciami, a keďže z tohto dôvodu oznámenie podrobne preskúma Európsky parlament s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme občanov Únie;

H.

keďže zámery a ciele Únie uvedené v článku 3 ZEÚ sú rovnako dôležité; keďže Komisia zdôrazňuje, že program REFIT nespochybňuje existujúce politické ciele, ani by nemal mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životné prostredie;

I.

keďže Komisia v druhom polroku 2014 uskutočnila verejné konzultácie o revízii usmernení pre posúdenie vplyvu a usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami;

J.

keďže Komisia pri stanovovaní svojho pracovného programu na rok 2015 po prvýkrát uplatnila takzvanú zásadu politickej diskontinuity na odôvodnenie stiahnutia veľkého počtu zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov;

K.

keďže sa Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 plánovala zamerať svoje činnosti na hlavné hospodárske a sociálne výzvy a cieľom jej novej štruktúry je zaručiť súdržnejší politický prístup, čím sa zvýši transparentnosť v EÚ, a teda aj prijatie zo strany občanov;

1.

berie na vedomie rozhodnutie predsedu Komisie Junckera poveriť prvého podpredsedu Komisie portfóliom lepšej právnej regulácie, čo zodpovedá výzve Európskeho parlamentu a zdôrazňuje vysoký politický význam tejto témy; očakáva, že toto poverenie bude viesť k európskym právnym predpisom, ktoré budú mať čo najvyššiu kvalitu, budú spĺňať očakávania občanov a zainteresovaných strán a zabezpečí sa nimi, že ciele verejnej politiky vrátane spotrebiteľských, environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem nebudú ohrozené;

2.

poukazuje na to, že lepšia tvorba práva by mala zahŕňať „kultúru“ verejnej správy na všetkých úrovniach Európskej únie pri zohľadnení nadmerných úrovní byrokracie v celej EÚ a potreby zjednodušenia právnych predpisov, a mala by obsahovať vykonávanie a uplatňovanie právnych aktov Únie na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a „priateľské správanie voči Európe“ na všetkých úrovniach;

3.

zdôrazňuje, že Komisia by mala uprednostňovať rozvoj určitých opatrení a mala by sa zamerať na kvalitu právnych predpisov a lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a nie na počet legislatívnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady by nemali byť rozhodujúcim faktorom, ale že kvalita právnych predpisov je jedinou vhodnou referenčnou hodnotou a že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie udržateľnosti alebo akýchkoľvek sociálnych, pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských noriem;

4.

navrhuje, aby Komisia zvážila zavedenie „klauzúl o skončení platnosti“ do legislatívnych iniciatív na obmedzenú dobu, a to pod podmienkou, že to nebude viesť k právnej neistote a do legislatívnych opatrení sa v prípade potreby začlenia „doložky o preskúmaní“, aby sa pravidelne prehodnocoval význam legislatívnych opatrení na európskej úrovni;

5.

zdôrazňuje, že európsky právny predpis spravidla nahrádza 28 predpisov jednotlivých štátov, čo posilňuje spoločný vnútorný trh a vedie k menšej byrokracii;

6.

víta balík opatrení z 19. mája 2015 zameraný na lepšiu právnu reguláciu; podporuje pretrvávajúci záväzok Komisie k programu lepšej tvorby práva; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces, ktorým sa zabezpečí vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnu sa spoločné ciele zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, najmä zamestnancov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

7.

berie na vedomie záväzok Komisie o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva zohľadňujúcej zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, ako aj rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorá zosúlaďuje najlepšie postupy v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a plnenie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov, a berie na vedomie uzatvorenie rokovaní;

8.

víta skutočnosť, že Komisia potvrdila, že lepšia tvorba práva nie je v žiadnom prípade zameraná na dereguláciu konkrétnych oblastí politiky alebo spochybnenie hodnôt, ktorým prikladáme význam, ako sú sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a základných práv vrátane práva na zdravie;

9.

uznáva dlhodobú intenzívnu prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, ktorá predložila návrhy na znižovanie administratívnej záťaže Európskej komisii a identifikovala najlepšie postupy s cieľom vykonávať právne predpisy EÚ v členských štátoch čo najviac nebyrokraticky; poznamenáva, že štyria členovia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni sa vyslovili proti niekoľkým záverom uvedeným v záverečnej správe skupiny pre administratívnu záťaž a vydali nesúhlasné stanovisko; očakáva, že Komisia zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán zapojených do procesu;

10.

zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a rešpektovania autonómie sociálnych partnerov; zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, že sociálni partneri môžu v súlade s článkom 155 ZFEÚ uzatvárať dohody, ktoré môžu viesť k právnym predpisom EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán; očakáva od Komisie, že bude rešpektovať autonómiu zmluvných strán a uzavreté dohody a k ich obavám bude pristupovať seriózne, a zdôrazňuje, že program lepšej tvorby právaj nesmie byť zámienkou na nezohľadňovanie či obchádzanie dohôd medzi sociálnymi partnermi a že preto zamietne akékoľvek posudzovania vplyvu dohôd sociálnych partnerov;

11.

poukazuje na to, že počas predchádzajúceho volebného obdobia spôsobil výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi početné medziinštitucionálne spory; považuje preto za dôležité, aby sa vypracovali špecifické usmernenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení prijatom 25. februára 2014;

12.

víta oznámenie Komisie, že plánuje zjednodušiť správu grantov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020;

13.

víta skutočnosť, že Komisia uznala dôležitú úlohu konzultačného procesu v programe REFIT; poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 TEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva inštitúcie, aby venovali osobitnú pozornosť povinnému a pravidelnému dialógu so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou;

14.

poznamenáva, že vďaka väčšej transparentnosti môže byť fungovanie EÚ účinnejšie a môže sa posilniť dôvera občianskej spoločnosti v EÚ;

15.

v tejto súvislosti víta názor Komisie, že dialóg s občanmi, sociálnymi partnermi a inými hospodárskymi subjektmi a subjektmi občianskej spoločnosti prispieva k zabezpečovaniu transparentných, účinných a jednotných právnych predpisov EÚ, a podporuje zámer Komisie spresniť, ako sa dopracúva k svojim návrhom, napríklad vo forme legislatívnych textov alebo oznámi Komisie;

16.

poznamenáva, že vo svojej stratégii lepšej tvorby práva Komisia výrazne vylepšuje úlohu verejných konzultácií; berie na vedomie, že Komisia bude v budúcnosti vykonávať 12- týždňovú verejnú konzultáciu a) pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov a b) ak sa posudzujú existujúce legislatívne ustanovenia a kontroluje ich vhodnosť a c) o plánoch a posúdeniach vplyvu ex-ante; ďalej konštatuje, že po prijatí návrhu bude okrem toho Komisia poskytovať občanom a zainteresovaným stranám možnosť pripomienkovať návrh Komisie v lehote ôsmich týždňov a bude zasielať tieto pozície Rade a Európskemu parlamentu;

17.

vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby uskutočnila vyvážené a transparentné posúdenie pozícií a spätnej väzby od všetkých účastníkov konzultačného postupu, a najmä aby zabezpečila, aby verejné konzultácie nemohli dobre financované a organizované organizácie zainteresovaných strán zneužiť na vlastné účely; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje závery z konzultácií;

18.

konštatuje, že posudzovania vplyvu by sa mali zverejňovať, len keď Komisia prijala politické iniciatívy; v záujme transparentnosti rozhodnutí Komisie sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa posúdenia vplyvu uverejňovali aj vtedy, ak prijala rozhodnutie nepredložiť legislatívny návrh;

19.

konštatuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu v zastupovaní občianskej spoločnosti; konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý má tiež poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu pri zastupovaní miestnych a regionálnych orgánov v EÚ a v hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ; poznamenáva, že s oboma poradnými orgánmi môžu podľa súčasných právnych predpisov Európsky parlament, Rada a Komisia vopred konzultovať vo všetkých prípadoch, keď to Európsky parlament a Rada považujú za užitočné; nazdáva sa, že ak sa s nimi včas a riadne konzultuje o špecifických otázkach a využijú sa ich konkrétne odborné skúsenosti, môže to prispieť k lepšej tvorbe práva;

20.

nazdáva sa, že do tvorby politík EÚ by mali byť výraznejšie zapojené regionálne a miestne orgány, najmä tým, že v ranej fáze prípravy právnych predpisov prispejú odbornými poznatkami a skúsenosťami členských štátov na regionálnej a miestnej úrovni; poznamenáva, že všetky inštitúcie musia vo svojej legislatívnej práci dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

21.

víta zámer Komisie sprehľadniť legislatívny proces a viac do celého procesu zapojiť verejnosť a zástupcov zainteresovaných strán;

22.

víta rozhodnutie Komisie, aby sa v budúcnosti vykonávali aj štvortýždňové verejné konzultácie o návrhoch delegovaných aktov a dôležitých vykonávacích aktov predtým, ako budú členské štáty hlasovať o svojich pozíciách v príslušnom výbore;

23.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24.

berie na vedomie novú sekciu na internetových stránkach Komisie s názvom Lighten the Load – Have Your Say (Obmedzte záťaž – vyjadrite sa) o lepšej tvorbe práva a vyzýva na vyvážené a transparentné preskúmanie pripomienok v tejto sekcii Komisiou a novou platformou REFIT; domnieva sa však, že panel REFIT by nemal byť vo svojich postupoch a diskusiách príliš zaťažujúci, ale mal by byť orgánom schopným rýchlo reagovať a pracovať podrobnejšie v európskom legislatívnom procese; zastáva názor, že konzultácie prostredníctvom tejto webovej stránky Komisie nemôžu nahradiť verejné konzultácie so zainteresovanými stranami;

25.

poznamenáva, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom podpory rozhodovania vo všetkých inštitúciách EÚ a že zohrávajú v lepšej tvorbe práva; významnú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli prísnejšie pri plnení svojich záväzkov a pri posudzovaní vplyvu budúcich a súčasných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že tieto posudzovania nie sú náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a že sloboda poslancov Európskeho parlamentu vykonávať svoju politickú činnosť nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaná;

26.

domnieva sa, že posudzovanie konkurencieschopnosti by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; domnieva sa, že návrhy revidovaných usmernení by mali obsahovať usmernenia, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v rámci záverečnej analýzy; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by Komisia nemala prijať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

27.

je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby k delegovaným a vykonávacím aktom priložila posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami;

28.

je presvedčený, že posudzovanie vplyvu musí byť komplexné, že musí existovať najmä vyvážené hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a že sa musí posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov je len jedným z mnohých kritérií;

29.

poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Švédsku, v Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku poskytujú nezávislé orgány vládam konštruktívne pripomienky v súvislosti s legislatívnymi postupmi s cieľom znižovať byrokraciu pre podniky a občanov a merateľne a primerane znížiť náklady týkajúce sa povinností poskytovať informácie; konštatuje, že by sa mohli zohľadniť najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov lepšej tvorby práva; berie na vedomie zmenu výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu na nezávislý „regulačný kontrolný výbor“ a očakáva, že začlenenie nezávislých expertov bude mať priaznivý vplyv na proces posudzovania vplyvu v rámci Komisie; trvá na tom, že regulačný kontrolný výbor má výlučne poradnú úlohu a nesmie vydávať záväzné stanoviská; trvá na tom, že posudzovania vplyvu musia byť konzistentné a brať do úvahy všetky zmeny zavedené vo fáze konzultácií medzi útvarmi a mali by byť založené okrem iného na odhade, aké by boli dodatočné náklady pre členské štáty, ak by neexistovali žiadne riešenia na európskej úrovni; domnieva sa, že stanovisko regulačného kontrolného výboru by malo byť prílohou ku konečnému legislatívnemu návrhu; navrhuje v nadchádzajúcich rokovaniach o medziinštitucionálnej dohode prerokovať, či by mohol byť regulačný kontrolný výbor v spoločnom záujme inštitúcií ako čisto poradný orgán;

30.

víta skutočnosť, že pracovné skupiny Rady majú teraz v ranej fáze rozhovorov o konkrétnych legislatívnych návrhov brať do úvahy príslušné posúdenia vplyvu Komisie na základe orientačného kontrolného zoznamu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sekretariát Rady nemá vlastné oddelenie pre posudzovanie vplyvu a je presvedčený, že uvedené riešenie by prispelo k plneniu záväzkov Rady pri posudzovaní všetkých podstatných zmien k návrhom Komisie;

31.

poukazuje na to, že Európsky parlament zriadil vlastné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, ktoré ponúka služby hodnotenia vplyvu ex-ante a ex-post pre parlamentné výbory, posudzuje pridanú hodnotu budúcich alebo súčasných politík EÚ a hodnotí možnosti politiky v oblasti vedy a techniky; konštatuje, že podľa informácií Komisie sa vykonalo v Európskom parlamente približne dvadsať posúdení vplyvu v súvislosti so zmenami návrhov Komisie; pripomína odborným výborom Európskeho parlamentu, aby dôslednejšie využívali nástroje parlamentného posudzovania vplyvu, a to najmä vtedy, keď je nutné vykonať väčšie zmeny v pôvodnom návrhu Komisie; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru poslancov Európskeho parlamentu;

32.

zdôrazňuje potrebu zohľadniť každú zo zásad, na ktorých je založená Únia, vrátane zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vždy zvážili krátkodobé a dlhodobé účinky právnych predpisov;

33.

poznamenáva, že tzv. oddychové obdobie po skončení rokovaní a pred konečným hlasovaním – v súčasnosti používané na revízie právnikov-lingvistov – by sa mohli ďalej využívať na dokončenie posudzovania vplyvu a kontrolu subsidiarity;

34.

vyjadruje presvedčenie, že všetky inštitúcie EÚ by mali vypracovať spoločný metodický prístup k posúdeniam vplyvu; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne výsady Európskeho parlamentu a Rady zmeniť návrh Komisie musia zostať nezmenené;

35.

naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze;

36.

berie na vedomie záväzok Komisie na ďalšie zlepšenie testu MSP, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) tvorí 99 % všetkých podnikov v EÚ a že MSP ako také sú základným kameňom hospodárskej činnosti, rastu a zamestnanosti; podporuje prehodnotenie prispôsobených dojednaní a menej prísnych režimov v posúdeniach vplyvu pre MSP, ak je preukázateľné, že tieto neohrozujú účinnosť právnych predpisov a že výnimky alebo menej prísne právne predpisy neprispievajú k fragmentácii vnútorného trhu ani neobmedzujú prístup naň; víta preto záväzok Komisie zvážiť pružnejšie pravidlá pre MSP vrátane priamej výnimky pre mikropodniky, ak je to vhodné a uskutočniteľné a nie je ohrozené účinné uplatňovanie sociálnych, ekologických a hospodárskych cieľov navrhovaných právnych ustanovení;

37.

vyzýva Komisiu, aby neustávala vo svojom úsilí znižovať administratívnu záťaž pre MSP a tým pomôcť vytvoriť základ tvorby kvalitných pracovných miest a trvá na tom, že nesmú byť ohrozené ciele všeobecného blaha, okrem iného spotrebiteľských a ekologických, sociálnych noriem a noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj noriem pre rovnoprávne postavenie mužov a žien; zdôrazňuje, že znižovanie administratívnej záťaže nesmie viesť k zníženiu pracovných noriem alebo nárastu pochybných pracovných zmlúv a že k pracovníkom MSP a mikropodnikov sa musí pristupovať rovnako ako k pracovníkom vo väčších spoločnostiach, s rovnakými vysokými normami ochrany;

38.

zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu nových nariadení na MSP nesmie za žiadnych okolností viesť k spochybneniu práv zamestnancov;

39.

zdôrazňuje potrebu jasnejšie formulovať nariadenia, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom pôsobiť v rámci právneho štátu; zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia môže uľahčiť konzistentnú transpozíciu a účinnejšie a jednotnejšie presadzovanie zo strany členských štátov;

40.

víta skutočnosť, že Komisia poníma analýzu ex post ako neoddeliteľnú súčasť lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje, že v záujme lepšej právnej istoty občanov a podnikov by sa mali takéto analýzy vykonávať v dostatočnom časovom rámci, najlepšie niekoľko rokov po lehote na transpozíciu do vnútroštátneho práva; pripomína však, že posudzovania ex-post by nikdy nemali nahradiť povinnosť Komisie ako strážcu zmlúv účinne a včas monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie členskými štátmi a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich správneho vykonávania;

41.

zdôrazňuje význam posudzovania ex-post a hodnotenia výkonnosti politiky pre hodnotenie vykonávania a účinnosti európskych právnych predpisov a politík EÚ v zmysle plánovaných výsledkov legislatívneho orgánu;

42.

domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do hodnotenia novej právnej úpravy ex-post, keďže by to prínosom aj pre správy Komisie a pomohlo pri preskúmaní rôznych vnútroštátnych problémov, ktoré jednotlivé právne predpisy a regulácie predstavujú;

43.

poznamenáva, že podľa Komisie jedna tretina regulačnej a administratívnej záťaže vyplýva z transpozičných opatrení, ktoré prijali členské štáty;

44.

uznáva, že v prípade smerníc je výsadou členských štátov rozhodnúť o tom, či na vnútroštátnej úrovni prijmú vyššie sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany spotrebiteľa než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, a víta akékoľvek rozhodnutie tak spraviť; opätovne potvrdzuje, že takéto vyššie normy, nie je potrebné vnímať ako tzv. pozlacovanie („gold plating“); vyzýva však príslušné vnútroštátne orgány, aby si uvedomili možné dôsledky tzv. pozlacovania (tzv. gold plating), v dôsledku čoho sa k právnym predpisom EÚ pridáva zbytočná byrokratická záťaž, keďže to môže viesť k mylnej predstave o legislatívnej činnosti EÚ, a to by zase mohlo podnietiť euroskepticizmus; žiada členské štáty, aby v záujme zjednodušenia zrušili zbytočné administratívne pravidlá na mieste pri vykonávaní smerníc a nariadení;

45.

povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a uplatňovania smerníc EÚ; nazdáva sa, že to by mohlo povzbudiť zainteresované strany a miestne a regionálne orgány k účasti na určovaní ťažkostí, ktoré nastávajú pri vykonávaní politiky EÚ na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

46.

zdôrazňuje, že Európsky parlament má ako spoluzákonodarca záujem na pochopení skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ potom, ako boli implementované; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila plný prístup ku všetkým posúdeniam v tejto súvislosti vrátane zdroja zozbieraných údajov a prípravných dokumentov;

47.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

48.

poukazuje na spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 a spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 27. októbra 2011 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mal Európsky parlament prístup k vysvetľujúcim dokumentom;

49.

berie na vedomie, že novozvolená Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 po prvý raz nechala preskúmať všetky otvorené zákonné iniciatívy, pokiaľ ide o uplatňovanie základnej zásady politickej diskontinuity;

50.

poukazuje na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015 (9) potvrdil, že Komisia môže kedykoľvek v priebehu prijímania aktu Únie v rámci riadneho legislatívneho postupu stiahnuť návrh, pokiaľ Rada nekonala; vyzýva preto Komisiu, v záujme medziinštitucionálnej rovnováhy, aby v prípade stiahnutia návrhu najprv konzultovala s Európskym parlamentom, najmä po prvom čítaní, a náležite zohľadnila jeho pozíciu; v tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenia Európskeho parlamentu z 15. januára 2015;

51.

ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor v tom istom rozsudku preberá tvrdenia Rady, že Komisia musí v prípade stiahnutia legislatívneho návrhu konať v súlade so zásadou prenesenia právomocí, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a zásadou lojálnej spolupráce, ako sa ustanovuje v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou demokracie, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ;

52.

zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/48

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu (1) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2013 s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o sieti SOLVIT (3) a na nadväzujúci dokument Komisie z 28. mája 2014,

—

so zreteľom na výskumnú štúdiu, ktorú zadal jeho Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa na tému Inteligentná právna úprava týkajúca sa jednotného trhu,

—

so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z apríla 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0278/2015),

A.

keďže jednotný trh je kľúčovým nástrojom opätovného naštartovania hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii;

B.

keďže rámec jednotného trhu je aj po 20 rokoch po svojom oficiálnom vytvorení stále rozdrobený, a to predovšetkým preto, že členské štáty úplne netransponovali alebo nevykonávajú právne predpisy Únie;

C.

keďže je treba posilniť správu jednotného trhu tým, že sa pozornosť zameria na celý politický cyklus;

D.

keďže nadchádzajúca stratégia vnútorného trhu by sa mala zameriavať na zlepšovanie regulácie jednotného trhu tým, že vyvinie úsilie a poučí sa z doterajších skúseností v oblastiach voľného pohybu tovaru a služieb, digitálneho jednotného trhu, odborných kvalifikácií a verejného obstarávania;

E.

keďže formu toho, ako sa Únia snaží zlepšovať právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu, by mala určovať koncepcia spoločnej zodpovednosti;

F.

keďže zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa úlohu pre národné a – v prípade potreby – regionálne parlamenty; keďže zásada subsidiarity spočíva v tom, že o politikách by sa malo rozhodovať na najvhodnejšej inštitucionálnej úrovni, či už na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej;

G.

keďže máme jednotný trh s tovarom, nie však jednotný trh so službami;

H.

keďže by sa mali posilniť, preskúmať alebo lepšie podporiť špecifické nástroje s cieľom pozitívne prispieť k zabezpečeniu konkurencieschopného regulačného prostredia pre naše podniky, podporovať rast a vytváranie pracovných miest a k posilňovať dôveru spotrebiteľov v európske právne predpisy;

I.

keďže občania aj podniky majú malé znalosti a nízke povedomie o rôznych asistenčných službách ako Vaša Európa a sieť SOLVIT;

J.

keďže neexistujú dostatočné ukazovatele a údaje na meranie úspešnej implementácie právnych predpisov v rozličných oblastiach jednotného trhu;

K.

keďže takéto ukazovatele a údaje by mohli objasniť cieľ a účel predmetných právnych predpisov;

L.

keďže k digitálnym inováciám dochádza rýchlejšie, než politiky a než podnikatelia implementujú digitálnu agendu; keďže je veľmi dôležité stanoviť pravidlá, ktoré obstoja v čase a budú štandardne nastavené ako digitálne;

M.

keďže riadna transpozícia, vykonávanie a presadzovanie práv spotrebiteľa a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sú nevyhnutné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa v Únii;

N.

keďže jednou z hlavných priorít Európskeho spotrebiteľského samitu 2015, výročného fóra, na ktorom sa stretávajú kľúčoví európski a medzinárodní politickí činitelia a zainteresované strany, bolo lepšie vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov;

1.

žiada Komisiu, aby odporúčania, ktoré obsahuje toto uznesenie, zohľadnila pri vykonávaní svojej nedávnej stratégie vnútorného trhu;

2.

domnieva sa, že zlepšovanie právnej úpravy týkajúcej sa jednotného trhu by mala byť prioritou a súčasne spoločnou zodpovednosťou inštitúcií EÚ; je presvedčený, že dobrá právna úprava funguje v prospech občanov a mala by prispievať ku stimulovaniu konkurencieschopnosti, tvorbe pracovných miest, rastu a rozvoju malých a stredných podnikov, pričom zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a musí tak robiť spôsobom, ktorý podporuje európske hospodárstvo a nie ho hatí;

3.

vníma „lepšiu právnu úpravu“ v kontexte celého politického cyklu, v ktorom všetky prvky prispievajú k účinnej a účelnej regulácii; domnieva sa preto, že konkrétne ukazovatele na meranie úspechu náležitých právnych predpisov by sa malo zahŕňať už od počiatočného posúdenia vplyvu a mali by sa používať v celom politickom cykle, a to aj pri implementácii právnych predpisov po tom, ako nadobudnú účinnosť;

4.

pripomína v tejto súvislosti význam transparentných a dostupných informácií; považuje za poľutovaniahodné, že kým dokumenty Európskeho parlamentu sú širšej verejnosti dostupné, dokumenty Rady nie sú a namiesto toho je prístup k nim stále obmedzený;

5.

nazdáva sa, že zásada subsidiarity musí byť v tvorbe politík štartovacím bodom, aby sa v správe jednotného trhu zdôraznila „európska pridaná hodnota“;

6.

konštatuje, že lehoty stanovené v rámci mechanizmu subsidiarity neposkytujú národným parlamentom vždy dostatočný čas, aby dôkladne zvážili aspekty vykonávania, súlad s existujúcimi právnymi predpismi alebo iné praktické otázky; domnieva sa preto, že by samotné parlamenty mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu, najmä v procese konzultácií;

7.

domnieva sa, že inštitúcie by mali spoločne zabezpečiť, aby sa zásada proporcionality zohľadnila už pri príprave príslušných právnych predpisov; okrem toho sa domnieva, že by cieľom tohto procesu malo byť dosiahnutie jednoduchosti, transparentnosti, súdržnosti a dodržiavania základných práv;

8.

vyzýva Komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom zvážili, ako najlepšie zabezpečiť, aby prebiehalo nepretržité zjednodušovanie legislatívy, keďže úsilie v tejto oblasti je v prospech spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

9.

domnieva sa, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali zohľadňovať nové príležitosti, ktoré ponúka digitálna revolúcia, a mali by byť plne zlučiteľné s rozmerom elektronickej verejnej správy;

10.

vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu jednotného trhu ako samostatného piliera procesu európskeho semestra, čo by mala podporiť výročná správa o integrácii jednotného trhu ako vstupný údaje pre ročný prieskum rastu;

11.

vyjadruje presvedčenie, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu by mali mať za cieľ lepšie fungovanie jednotného trhu, čo sa má dosiahnuť v súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a mali by slúžiť na podporu konkurencieschopnosti, inovácií, rastu a tvorby pracovných miest; účinné posúdenia vplyvu považuje za dôležitý nástroj, ktorým možno tvorcov politiky informovať o tom, ako najlepšie formulovať právnu úpravu tak, aby boli dosiahnuté tieto ciele a ich ciele jednotného trhu, a o možných účinkoch tejto právnej úpravy na existujúce právne predpisy;

12.

považuje za poľutovaniahodné, že z návrhov posúdení vplyvu, ktoré preskúmal výbor Komisie pre posudzovanie vplyvu v období 2010 – 2014, nemalo zhruba 40 % dostatočnú kvalitu a boli vrátené späť na skvalitnenie;

13.

domnieva sa, že v záujme účinnosti ako nástroje, by posúdenia vplyvu mali byť pripravované na základe komplexných, objektívnych a kompletných informácií a mali by zahŕňať všetky možnosti, ktoré majú významné dôsledky alebo sú politicky dôležité; domnieva sa, že posúdenia vplyvu by sa mali vykonávať tak, aby prihliadali aj na hodnotenia ex post existujúcich právnych predpisov v rovnakom odvetví, a mal by sa v ich rámci preskúmavať súlad novej legislatívnej iniciatívy s ďalšími politikami a cieľmi Európskej únie;

14.

považuje za poľutovaniahodné, že v posúdeniach vplyvu predložených Európskemu parlamentu spoločne s predbežnými návrhmi stále možno nájsť nedostatky, ako na to upozornilo napríklad oddelenie Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu ex-ante vo svojej analýze posúdenia vplyvu, ktoré bolo prílohou k návrhu na dodávanie rádiových zariadení na trh;

15.

domnieva sa, že starostlivé zváženie vedeckých odporúčaní by malo byť súčasťou procesu posudzovania vplyvu, a najmä zdôvodniť, ako alebo prečo boli vykonané politické rozhodnutia v prípravných fázach, čo napomôže politický proces; ďalej sa nazdáva, že posúdenia vplyvu musia zohľadňovať tempo digitálnych inovácií a digitálneho vývoja a skutočnosť, že sú potrebné právne predpisy, ktoré budú technologicky neutrálne a obstoja aj v budúcnosti;

16.

pripomína, že neexistujú žiadne jednoznačné usmernenia z hľadiska toho, či by potenciálne vplyvy z návrhov REFIT mali byť kvantifikované alebo nie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby návrhy REFIT boli cielenejšie, pričom potenciálne prínosy a úspory nákladov by sa mali v každom návrhu číselne vyjadriť;

17.

poukazuje na to, že posúdenie vplyvu sprevádzajúce návrh by mali dopĺňať posúdenia vplyvu venované podstatným pozmeňujúcim návrhom, ktoré spoluzákonodarcovia prijali; zdôrazňuje, že by mali byť stanovené jasné a transparentné pravidlá, pričom sa stanovia podmienky, za ktorých by sa mali vykonať dodatočné posúdenia vplyvu; pripomína napríklad, že Európsky parlament starostlivo posudzoval potenciálne dôsledky niektorých svojich pozmeňujúcich návrhov ku dvom smerniciam o verejnom obstarávaní pre MSP; naliehavo preto žiada Radu, ktorá k vlastným pozmeňujúcim návrhom neuskutočňuje žiadne posúdenia vplyvu od roku 2007, aby bola aktívnejšia;

18.

pripomína, že zodpovednosť za subsidiaritu presahuje Komisiu, Radu a Európsky parlament a zahŕňa aj úlohu národných parlamentov;

19.

konštatuje, že v štúdii venovanej inteligentnej regulácii jednotného trhu, vypracovanej na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, sa uvádza, že Európsky parlament a Rada môžu k posúdeniam vplyvu uskutočňovaným Komisiou prispieť cennými poznatkami; vyzýva Komisiu, aby preverila možnosti, ako Európsky parlament a Radu zapojiť do procesu posudzovania vplyvu;

20.

poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 ZEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami, občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi;

21.

domnieva sa, že konzultačná fáza by vždy mala obsahovať oddiel „štandardne digitálne“, čím sa Komisia bude snažiť dôkladne porozumieť potrebám používateľov a tomu, čo „štandardne digitálne“ znamená pre podobu služby;

22.

opakuje svoje stanovisko, že konzultačné procesy by mali byť otvorené, transparentné a inkluzívne a mali by byť rozšírené o pripomienky širokej škály zúčastnených strán k návrhu posúdenia vplyvu; domnieva sa, že je to rovnako dôležité pre sekundárne právne predpisy, ktoré majú veľký význam pre vykonávanie nariadenia o jednotnom trhu a ktoré si preto vyžadujú väčšiu transparentnosť a kontrolu; považuje Colný kódex Únie za jednu z oblastí, v ktorej by pravidelná konzultácia so zúčastnenými stranami mohla zlepšiť vykonávanie sekundárnych právnych predpisov;

23.

uznáva návrhy na rozsiahlejšiu fázu strategického plánovania v tzv. balíku lepšej regulácie, napríklad zavedenie posúdení vplyvu; domnieva sa však, že dohľad nad pracovným procesom Komisie ešte stále chýba; vyzýva Komisiu, aby predložila plány, ktoré viditeľnejšie načrtnú politické iniciatívy v konkrétnych sektoroch, a uľahčila ich používanie;

24.

domnieva sa, že to, čo rôzne asistenčné služby ako Vaša Európa a sieť SOLVIT získavajú od občanov a podnikov, je pre legislatívny proces veľmi dôležité, a preto vyzýva Komisiu, aby údaje o vstupoch poskytované týmito službami vyhodnotila a zohľadňovala pri revízii príslušných právnych predpisov;

25.

domnieva sa, že rozsiahle, riadne a vyvážené konzultácie sú nevyhnutnou súčasťou legislatívneho postupu; domnieva sa, že zverejňovanie dokumentov a dôkazov a prizvanie všetkých zainteresovaných strán účinne prispieť k rozvoju politiky v tejto oblasti je dôležitou hnacou silou pre inováciu a posilňovanie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o program týkajúci sa elektronického jednotného trhu;

26.

zdôrazňuje, že malé podniky väčšinou nemajú čas a zdroje, aby sa zúčastňovali na pravidelných konzultáciách; domnieva sa, že Komisia by mala nájsť zrozumiteľné a inovatívne spôsoby, ako osloviť MSP a začínajúce podniky;

27.

domnieva sa, že treba prijať celostný prístup ku konzultáciám so zúčastnenými stranami, ktorý by mal byť skôr pokračujúcim procesom počas celého legislatívneho cyklu ako príležitostnou činnosťou; v tejto súvislosti opakovane vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho fóra zainteresovaných strán pre lepšiu právnu reguláciu a menšiu byrokraciu;

28.

zdôrazňuje, že takéto konzultácie so zainteresovanými subjektmi by mali byť čo najinkluzívnejšie a zahŕňať predovšetkým MSP, mikropodniky a občianske organizácie;

29.

domnieva sa, že sprístupnením verejných konzultácií vo všetkých úradných jazykoch a zlepšením ich dostupnosti a zrozumiteľnosti sa dosiahne vyššia účasť na konzultačnom procese a transparentnejší prístup k nemu;

30.

domnieva sa, že úplné a riadne vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu má zásadný význam a že užitočným prínosom sú jasné, zrozumiteľné a viacrozmerné ukazovatele, ak sa majú plne prejaviť výhody jednotného trhu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ciele implementácie nie sú vždy splnené; predovšetkým požaduje úplné a správne vykonávanie smernice o službách; pripomína, že medzi členskými štátmi a odvetviami pretrvávajú veľké rozdiely;

31.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že Komisia hodlá znížiť svoj legislatívny výstup, umožní to lepšie sa zamerať na politické iniciatívy a viac času na hlbšiu reflexiu, čo možno využiť na podporu lepšieho zapojenia zainteresovaných strán;

32.

zdôrazňuje význam tabuľky zhody, pokiaľ ide o monitorovanie správneho vykonávania; podnecuje členské štáty, aby vypracovali a uverejnili svoje vlastné tabuľky zhody;

33.

považuje za poľutovaniahodné, že napriek cieľu na úrovni 0,5 %, ktorý Komisia navrhla v Akte o jednotnom trhu, sú niektoré členské štáty ešte stále pozadu; zdôrazňuje, že nie sú dôležité len formálne ciele v oblasti transpozície a vykonávania, ale aj kvalita transpozície, praktické vykonávanie na mieste a problémy alebo výzvy, ktoré môže predstavovať v reálnom živote pre zainteresované strany;

34.

domnieva sa, že ak sa majú realizovať výhody, ktoré ponúka plne fungujúci jednotný trh, Komisia a parlamenty by sa mali spoločne usilovať o to, aby sa poučili z osvedčených postupov a skúseností získaných pri vykonávaní právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa neminuli ciele špecifických právnych predpisov v dôsledku nedostatočného alebo nekonzistentného vykonávania v členských štátoch;

35.

vyjadruje presvedčenie, že by mal byť jasnejšie vymedzený jav tzv. gold-plating, teda regulácia nad rámec požiadavkou, ktoré ukladajú právne predpisy EÚ, a že sú potrebné silnejšie opatrenia, aby sa takéto prípady identifikovali, pretože osobám a podnikom, ktoré sa snažia pochopiť a uplatňovať právne predpisy, ktoré vznikajú na úrovni EÚ, to prináša ťažkosti a ďalšie náklady; vyzýva členské štáty, aby v implementačných dokumentoch objasňovali a určovali, kedy ide o dôsledok právneho predpisu Únie a kedy o dôsledok vnútroštátnych požiadaviek; pripomína, že členské štáty majú možnosť uplatňovať prísnejšie normy v prípadoch, keď právo EÚ ustanovuje iba minimálnu harmonizáciu;

36.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí a pravidelne aktualizovala usmernenia týkajúce sa pravidiel; predovšetkým požaduje, aby sa v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom urýchlene aktualizovalo usmernenie z roku 2009 venované implementácii/uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách s cieľom zaistiť, aby zodpovedalo digitálnemu veku; považuje za poľutovaniahodné, že kvalita služieb sa v členských štátoch značne líši v dôsledku chýbajúcich priorít a zdrojov; preto vyzýva na posilnený rámec riadenia na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť fungovanie týchto nástrojov a služieb;

37.

alternatívne riešenie sporov a online riešenie sporov považuje za kľúčové nástroje na zlepšovanie jednotného trhu s tovarom a službami; zdôrazňuje, že tieto nástroje umožnia spotrebiteľom a obchodníkom urovnať svoje spory nákladovo efektívnym a jednoduchým spôsobom, bez zapojenia súdov; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie o týchto dôležitých nástrojoch;

38.

zdôrazňuje, že jednotné kontaktné miesta na podporu riešenia sporov, spolu s možnosťami, ktoré ponúka SOLVIT, ECC-Net či FIN-Net, sú služby, ktoré umožňujú lepšie fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby zaviedla prostriedky na zvýšenie povedomia o týchto nástrojov a na rozvoj ich komplementarity;

39.

víta sieť SOLVIT a projekt EU Pilot, ktorých cieľom je zamedziť tomu, aby Komisia musela začínať konanie o porušení voči členským štátom; domnieva sa však, že služby ponúkané projektom EU Pilot by sa mali zlepšiť, pokiaľ ide o trvanie odozvy po upozornení;

40.

domnieva sa, že informačný systém o vnútornom trhu by sa mal naďalej rozširovať o ďalšie nástroje jednotného trhu, aby sa stal ústredným informačným uzlom; zdôrazňuje, že by to odpovedalo zásade „len raz“ v súlade s nedávnymi iniciatívami Komisie;

41.

domnieva sa, že digitálne platformy, ako sú jednotné kontaktné miesta, IMI a ISA2 sú dôležité pre zlepšenie fungovania jednotného trhu prostredníctvom uľahčenia cezhraničnej výmeny informácií medzi orgánmi členských štátov;

42.

je znepokojený tým, ako nízke je povedomie Európanov o dostupných službách ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť CPC, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT a alternatívne a online riešenie sporov, a ako málo tieto služby Európania chápu;

43.

domnieva sa, že služby ako Vaša Európa, Vaša Európa – Poradenstvo, Európske služby zamestnanosti, sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa, jednotné kontaktné miesta, sieť SOLVIT, sieť SOLVIT plus, alternatívne riešenie sporov a riešenie sporov online predstavujú užitočné, nízkonákladové alternatívy k žalobe; poznamenáva, že len 4 % spotrebiteľov a podnikov o týchto nástrojoch vedia a že súčasná miera využívania týchto služieb je veľmi nízke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme riešenia tohto problému ďalej zlepšovali informovanosť o týchto nástrojoch, a pritom preverili, či sú výsledky a odozvy vyvolané týmito nástrojmi primerané pre užívateľov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa snažila o lepšiu spoluprácu medzi rôznymi asistenčnými službami ako Vaša Európa či sieť SOLVIT s cieľom zvýšiť spokojnosť ich používateľov;

44.

žiada Komisiu, aby sa dôkladne zamyslela nad vzájomnou súčinnosťou medzi týmito službami a aby preskúmala možnosť ich nahradenia jediným jednotným kontaktným miestom pre spotrebiteľov, ktoré by následne v prípade potreby nasmerovalo spotrebiteľa k iným nástrojom;

45.

domnieva sa, že táto úvaha by mala zaistiť lepšie vymedzenie predmetných služieb, aby sa dosiahlo lepšie oddelenie činností, a tak zabránilo ich prekrývaniu;

46.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila stratégiu komunikácie a školení s cieľom zaistiť väčšiu informovanosť o asistenčných službách medzi občanmi a podnikmi akejkoľvek veľkosti; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť jediný portál pre prístup ku všetkým asistenčným službám;

47.

domnieva sa, že pri nadchádzajúcej revízii nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa by sa mala v plnej miere zohľadňovať potreba zlepšiť informačný tok medzi rôznymi nástrojmi jednotného trhu;

48.

zdôrazňuje dôležitú úlohu monitorovacieho nástroja Komisie EU Sweeps, najmä so zreteľom na dobre fungujúci jednotný digitálny trh;

49.

uznáva pozitívnu úlohu nástroja EU Sweeps, ktorý Komisia zaviedla s cieľom zlepšiť presadzovanie koordinovaných kontrolných činností v online prostredí; domnieva sa, že kontrolné akcie by sa mohli rozšíriť aj do sektoru offline;

50.

so znepokojením konštatuje, že podľa správ Vaša Európa, existujú oblasti, ktoré sú stále predmetom otázky od ľudí, ktorí sa snažia uplatniť svoje práva, napríklad v oblastiach elektronického obchodu a uznávania kvalifikácií; domnieva sa, že Komisia by mala na to reagovať spolu s vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom podporovať chápanie týchto práv;

51.

považuje za potrebné kvalitatívne, ako aj kvantitatívne posúdenie implementácie – nielen obyčajné čísla o tom, či boli smernice formálne transponované, alebo nie –, aby sa dalo plne pochopiť, ako skutočne fungujú právne predpisy jednotného trhu pre spotrebiteľov a podniky;

52.

vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa mohol vytvoriť „systém včasného varovania“, ktorý by oznamoval existenciu problémov implementácie alebo uplatňovania práva EÚ;

53.

domnieva sa, že systematické skríningy spotrebiteľských trhov na úrovni EÚ by viedli k včasnejšiemu odhaleniu vznikajúcich trendov a hrozieb pre spotrebiteľov a podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu všetkých zúčastnených strán vrátane spotrebiteľských organizácií;

54.

vyzýva Komisiu, aby posúdila úspešnosť produktových kontaktných miest, s ktorými počíta nariadenie o vzájomnom uznávaní z roku 2009 a nariadenie o stavebných výrobkoch z roku 2011;

55.

zdôrazňuje, že je potrebná užšia spolupráca medzi nástrojmi riadenia jednotného trhu, ktoré sú adresátmi sťažností spotrebiteľov na obchodníkov porušujúcich právne predpisy EÚ, a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, a to prostredníctvom formálnych postupov a lepšej výmeny údajov;

56.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila súlad a účinnosť vykonávania a – v konečnom dôsledku – konania o nesplnení povinnosti, najmä pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu;

57.

považuje za poľutovaniahodné, že prístup Európskeho parlamentu k relevantným informáciám, ktoré súvisia s postupmi predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti a postupmi pri nesplnení povinnosti, je obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade, a to s náležitým zreteľom na pravidlá dôvernosti;

58.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas a rýchlejšie otvárala konania o nesplnení povinnosti v prípadoch, keď sú k dispozícii dôkazy preukazujúce nevykonanie právnych predpisov a keď sa ani napriek primeranému úsiliu nepodarilo problémy vyriešiť prostredníctvom nástrojov, ako je mediácia formou alternatívneho riešenia sporov, online riešenia sporov, projektu EU Pilot, siete SOLVIT alebo pomocou iných mechanizmov predchádzajúcim konaniam o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje, že členské štáty majú rovnakú zodpovednosť za presadzovanie práva EÚ a že by mali zabezpečiť efektívne a účinné presadzovanie s cieľom podporiť práva spotrebiteľov a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky v celej Európe;

59.

zaväzuje sa zohrávať svoju úlohu v oblasti presadzovania právnych predpisov EÚ, okrem iného tak, že bude skúmať ich vykonávanie a kontrolovať Komisiu, a najmä sa zaväzuje, že sa bude dôkladnejšie zaoberať predkladaním výročných alebo aspoň podrobnejších správ Komisie o pracovných programoch, ktoré sa týkajú konkrétne presadzovania uplatňovania právnych predpisov;

60.

pripomína, že v uznesení zo 4. februára 2014 o uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách (4) Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zhromaždila a analyzovala údaje o sankciách uplatnených v jednotlivých členských štátoch a o efektívnosti režimov presadzovania, najmä pokiaľ ide o zložitosť a dĺžku postupov presadzovania; opätovne vyzýval Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu výsledky tejto analýzy;

61.

domnieva sa, že na posilnenie presadzovania práva EÚ by sa mali používať nástroje dohľadu nad trhom v spojení s nástrojmi jednotného trhu;

62.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že vnútroštátne orgány nie vždy používajú informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) správne, alebo neprijímajú potrebné opatrenia včas; predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť postupovanie prípadov medzi verejnými orgánmi;

63.

je znepokojený tým, že podľa analýzy vzoriek, ktorú Komisia uskutočnila v roku 2014, 60 % dokončených vyšetrovaní výrobkov neobsahovalo správu o krajine pôvodu, 32 % vyšetrovaní strojníckych výrobkov nezahŕňalo klasifikáciu rizika a 5 % položiek neobsahovalo odkaz na porušované nariadenie či smernicu EÚ; žiada Radu a členské štáty, aby sa nad touto problematikou vážne zamysleli a informovali Európsky parlament o nadväzujúcich krokoch prijatých v tomto smere;

64.

víta pravidelné preskúmanie a zavedenie sektorovej analýzy v rámci programu REFIT, ktorého hlavným cieľom by malo byť skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov EÚ s cieľom priblížiť ich potrebám občanov a podnikov s osobitnou pozornosťou venovanou mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

65.

domnieva sa však, že by sa mala zlepšiť analýza toho, či doteraz prijaté legislatívne opatrenia účinne prispeli k dosiahnutiu cieľa a či sú v súlade so súčasnými politickými cieľmi; zdôrazňuje tiež význam transparentnosti procesu REFIT; v tejto súvislosti sa domnieva, že priebežný cieľ týkajúci sa zníženia administratívnej a regulačnej záťaže môže pozitívne prispieť k tomu, aby boli ciele splnené čo najefektívnejším spôsobom a s čo najnižšími nákladmi pre osoby a podniky;

66.

konštatuje, že kumulatívne náklady na právnu úpravu často predstavujú prekážky pre účastníkov jednotného trhu, najmä pre MSP; víta preto záväzok Komisie na preskúmanie tejto otázky; zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa mala zamerať na odstránenie prekážok vstupu na trh a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže pre všetkých aktérov;

67.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje chápanie faktorov, ktoré vplývajú na dosahovanie politických cieľov, napríklad vplyvu doplnkových alebo kolidujúcich politík prijatých na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, ale aj vplyvu a nákladov spojených s nečinnosťou, s cieľom zlepšiť tvorbu politík a v konečnom dôsledku prispieť k lepšej regulácii jednotného trhu;

68.

domnieva, že vo výnimočných prípadoch, najmä pri javoch dočasnej povahy, by sa mohlo zvážiť uplatnenie doložky o ukončení platnosti alebo doložky o posilnenom preskúmaní, pričom by sa inštitúcie mohli zaviazať k aktualizovaniu právnych predpisov a ich zavádzaniu len vtedy, keď je to nevyhnutné; považuje záruky za nevyhnutný prostriedok na zabezpečenie toho, aby neprestali platiť základné právne predpisy;

69.

zdôrazňuje, že lepšia právna úprava jednotného trhu neznamená odstránenie všetkej regulácie ani zníženie nárokov na reguláciu, napríklad v oblasti ochrany životného prostredia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa a sociálnych noriem, ale skôr predstavuje prostriedok na odstránenie zbytočnej regulácie, byrokracie a negatívnych vplyvov a zároveň na dosiahnutie politických cieľov a usiluje o vytvorenie konkurencieschopného regulačného prostredia, ktoré podporí zamestnanosť a podnikanie v rámci Európy;

70.

zdôrazňuje, že jednotný trh, ktorý neznemožňuje alebo nadmerne nezaťažuje výrobu, inováciu a obchodu je nástrojom, ktorá prinavráti Európe zamestnanosť a rast, ktoré by predtým boli umiestnené mimo nej;

71.

zdôrazňuje preto, že spoločná zodpovednosť za lepšiu právnu úpravu týkajúcu sa jednotného trhu povedie k realizácii spoločných prínosov: silný a životaschopný jednotný trh prispievajúci k dlhodobému rastu Európy, a tým k prosperite jej občanov;

72.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/57

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1093/2012/EÚ z 21. novembra 2012 o Európskom roku občanov (2013) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (4),

—

so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia) z neformálneho zasadnutia ministrov školstva Európskej únie zo 17. marca 2015,

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (COM(2015)0408),

—

so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 14. septembra 2015 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2016 na vykonávanie programu „Erasmus +“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (C(2015)6151),

—

so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže: Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (7),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 1992 o politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pred rokom 1993 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o iniciatívach na doplnenie učebných plánov prostredníctvom vhodných podporných opatrení na zahrnutie európskeho rozmeru (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (11),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0021/2016),

A.

keďže vzdelanie je základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre všetkých;

B.

keďže hlavná úloha vzdelávania je formovanie uvedomelých občanov, a preto presahuje plnenie hospodárskych cieľov EÚ a vnútroštátnych stratégií;

C.

keďže ciele vzdelávania zahŕňajú prípravu jednotlivcov na život a aktívne občianstvo v čoraz komplexnejších, náročnejších, multikultúrnejších a integrovanejších spoločnostiach;

D.

keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2014 má 44 % občanov Európskej únie pocit, že len čiastočne rozumejú tomu, ako funguje EÚ, a 52 % Európanov sa domnieva, že na ich hlase v EÚ nezáleží (12);

E.

keďže na posledných voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastnilo len 42,61 % občanov EÚ a iba 27,8 % osôb vo veku 18 až 24 rokov, čo predstavuje najnižšiu volebnú účasť od roku 1979 (13);

F.

keďže nedostatočné vedomosti o EÚ a slabé porozumenie jej konkrétnej pridanej hodnote môžu prispievať k vnímaniu demokratického deficitu a viesť k všeobecne rozšírenému euroskepticizmu v členských štátoch a kandidátskych krajinách; keďže demokratické deficity je nutné riešiť v záujme boja proti čoraz väčšej priepasti medzi hlasom európskych občanov a inštitúciami EÚ;

G.

keďže podľa Osobitného Eurobarometra 437 z roku 2015 veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že školské vyučovanie a školské materiály by mali obsahovať informácie o rozmanitosti v oblasti náboženstva a viery, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie a rodovej identity (14);

H.

keďže zvýšená informovanosť o prínosoch európskych politík, napríklad o voľnom pohybe osôb a služieb v Únii a programoch mobility EÚ, môže pomôcť pri vytváraní pocitu príslušnosti k EÚ, ducha spoločenstva a akceptácie multikultúrnej a mnohonárodnostnej spoločnosti;

I.

keďže úspešné systémy vzdelávania a učebné plány spolu s vyšším vplyvom Európanov na procesoch rozhodovania o politikách EÚ a spolu s ich vyšším podielom na tomto rozhodovaní by mohli spôsobiť väčší záujem o záležitosti EÚ a pocit porozumenia a príslušnosti, a súčasne prispieť k boju proti sociálnym rozdielom, kultúrnej segregácii a pocitom deprivácie;

J.

keďže väčšina členských štátov zahrnula vzdelávanie o EÚ do svojich učebných plánov a programov odbornej prípravy učiteľov; keďže aj naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich;

K.

keďže v niektorých členských štátoch sa síce témy EÚ všeobecne vyučujú na rôznych úrovniach vzdelávania a v rámci rôznych predmetov povinného vzdelávania, primárne však tvoria malú časť učebných osnov, ktoré má odučiť daný učiteľ;

L.

keďže znalosti a zručnosti učiteľov a ďalšieho vzdelávacieho personálu je nutné ďalej rozvíjať a aktualizovať počiatočnou a priebežnou odbornou prípravou a keďže v tomto smere si vzdelávacie ustanovizne a učitelia vyžadujú účinnú, na mieru prispôsobenú pomoc, relevantnú pre ich konkrétne potreby;

M.

keďže podľa štúdie Learning Europe at school, ktorú pre GR pre vzdelávanie a kultúru vypracovala súkromná poradenská firma ICF GHK (15), sú do vzdelávania učiteľov v oblasti problematiky EÚ zapojené hlavne inštitúcie a združenia mimo rámec vysokoškolského vzdelávania;

N.

keďže štúdia vplyvu programu Erasmus, ktorú predložila Komisia v roku 2014, dokazuje pozitívny vplyv mobility vo vzdelávaní a internacionalizácii štúdia nielen na učebné plány a zamestnateľnosť, ale aj z hľadiska znalostí o Európe, rozvoja pocitu európskeho občianstva a pozitívneho postoja k Európe a hlasovania v európskych voľbách;

1.

zdôrazňuje rastúci význam európskeho rozmeru vo vzdelávaní naprieč disciplínami, stupňami a formami vzdelávania a potrebu širokého a dôkladného chápania tejto koncepcie, ktorá zohľadňuje komplexný, dynamický a viacúrovňový charakter tohto rozmeru, pričom kľúčovým prvkom je získavanie vedomostí o EÚ v škole;

2.

zdôrazňuje, že rozmer EÚ vo vzdelávaní zásadne prispieva k tomu, aby občania lepšie porozumeli EÚ a opätovne si k nej vytvorili vzťah, a môže upevniť úlohu hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a posilniť hlas Únie vo svete vyznačujúcom sa vzájomnou previazanosťou;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné chápať a podporovať príklon k základným hodnotám Európskej únie; pripomína, že znalosť a chápanie spoločnej histórie a hodnôt EÚ a jej členských štátov je kľúčom ku vzájomnému porozumeniu, pokojnému spolunažívaniu, tolerancii a solidarite, ako aj k chápaniu základných zásad Európskej únie;

4.

upozorňuje, že EÚ by mala byť vzhľadom na svoj vplyv na každodenný život občanov viditeľne prítomnejšia a lepšie integrovaná v učebných materiáloch a mimoškolských aktivitách; domnieva sa, že obsah výslovne súvisiaci s EÚ môže byť pre školské učebné plány a osobný rast študentov výraznou pridanou hodnotou;

5.

zdôrazňuje potrebu používania aktívnych a participačných vyučovacích metód prispôsobených veku, úrovni, potrebám a záujmom žiakov a študentov a plnohodnotného využívania možností, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá vrátane sociálnych médií;

6.

upozorňuje, že európsky rozmer vo vzdelávaní by mal žiakom a študentom umožniť nielen získavať vedomosti a rozvíjať pocit spolupatričnosti a európske občianske zručnosti, ale takisto rozvíjať kritické myslenie v súvislosti s EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ založených na zásadách právneho štátu a ľudských právach, o správe vecí verejných a rozhodovacích procesoch EÚ a o ich dôsledkoch pre ich členský štát a ich demokratickú účasť; nabáda preto, aby sa dramatizačné hry Európskeho parlamentu mládeže využívali na to, aby deťom a študentom pomáhali porozumieť európskym procesom a zlepšiť ich informovanosť o európskych záležitostiach;

7.

poukazuje na to, že Európsku úniu tvoria jej členské štáty prostredníctvom svojej jedinečnej histórie a kultúry a že rozvoj Únie je naďalej neoddeliteľne spätý s jej členskými štátmi; zdôrazňuje zároveň príspevok rôznych kultúr k európskym spoločnostiam a európskemu dedičstvu;

8.

poznamenáva, že vplyv EÚ na členské štáty je značný a že vzdelávanie o EÚ na školách by malo zohľadňovať tak úlohu členských štátov pri rozvoji EÚ, ako aj vplyv EÚ na vývoj v jednotlivých členských štátoch;

9.

poukazuje na to, že členské štáty a EÚ musia ísť príkladom všetkým aktérom zapojeným do výučby a vzdelávania o EÚ v škole a praktikovať základné európske hodnoty sociálneho začleňovania a európskej a medzinárodnej solidarity;

10.

pripomína potrebu zabezpečiť, zlepšiť a rozšíriť počiatočné aj priebežné profesijné príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania učiteľov a pedagógov a poskytnúť im primeranú podporu a zdroje, aby tak mohli začleniť rozmer EÚ do vyučovania, najmä pokiaľ ide o históriu a výchovu k občianstvu, ako aj zaviesť stratégie zamerané na žiakov a študentov a prispôsobiť svoje vyučovacie metódy potrebám žiakov a študentov;

11.

pripomína, že je potrebné propagovať a podporovať mnohojazyčné a medzikultúrne schopnosti pedagógov, ako aj možnosti mobility pedagógov, partnerského učenia a výmeny najlepších postupov medzi pedagógmi, napríklad prostredníctvom organizovania seminárov na európskej úrovni;

12.

zdôrazňuje úlohu univerzít pri príprave a školení vysoko kvalifikovaných a motivovaných učiteľov a pedagógov; vyzýva na podnecovanie a podporu krokov členských štátov zameraných na zabezpečenie možností špecializovaných kvalifikačných kurzov v rámci univerzít, otvorených a prístupných zapísaným študentom aj učiteľom a pedagógom z praxe;

13.

zdôrazňuje význam a potenciál európskeho prístupu k vyučovaniu histórie (zohľadňujúc pritom právomoci členských štátov v tejto veci), keďže niektoré historické udalosti boli určujúce pre vznik európskeho ideálu a hodnôt; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali historické spoločnosti a centrá historického výskumu s cieľom zdôrazniť hodnotu ich vedeckého príspevku k európskej histórii a ich úlohy pri udržiavaní aktuálnej informovanosti učiteľov;