9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/1

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/2

—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

—

so zreteľom na správu Komisie z 31. júla 2015 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2014 (COM(2015)0386) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2015)0151, SWD(2015)0152, SWD(2015)0153, SWD(2015)0154, SWD(2015)0155 a SWD(2015)0156),

—

so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2014,

—

so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2014,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2015 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2014 (COM(2015)0503),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015 o boji proti korupcii v EÚ: zohľadnenie obáv podnikov a občianskej spoločnosti (CCMI/132),

—

so zreteľom na správu Komisie z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý Komisia predložila 17. júla 2013,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii (4), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Únie v boji proti korupcii (5) a oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (6),

—

so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia,

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov o verejnom obstarávaní vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti,

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-105/14 – Taricco a iní,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0026/2016),

A.

keďže členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov okrem iného prostredníctvom DPH a cla;

B.

keďže riadne verejné výdavky a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne, účinné a účelné využívanie ich peňazí; keďže riadne finančné hospodárenie by sa malo kombinovať s prístupom tzv. maximálneho využitia každého eura;

C.

keďže dosiahnutie dobrého výkonu zahŕňa vstupy, výstupy, výsledky a vplyvy, ktoré sa pravidelne hodnotia v rámci auditov výkonnosti;

D.

keďže v dôsledku rozmanitosti právnych a administratívnych systémov členských štátov vzniká náročné prostredie, v ktorom treba riešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom, a keďže Komisia by preto mala prijať kroky k ďalšiemu znásobeniu úsilia, aby sa boj proti podvodom a korupcii viedol efektívnym spôsobom a aby viedol k hmatateľnejším a uspokojivejším výsledkom;

E.

keďže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) má zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie tým, že vyšetruje podvody, korupciu a iné nezákonné činnosti; keďže jeho dozorný výbor bol zriadený na účely posilnenia a zaručenia nezávislosti úradu OLAF pravidelným sledovaním vykonávania vyšetrovacej funkcie tohto úradu; keďže najmä dozorný výbor sleduje vývoj týkajúci sa uplatňovania procesných záruk a trvania vyšetrovaní vo svetle informácií poskytnutých generálnym riaditeľom v súlade s článkom 7 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

F.

keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty a stojí hospodárstvo EÚ približne 120 miliárd EUR ročne, ako sa uvádza v prvej správe Komisie o protikorupčnej politike Európskej únie, ktorá bola zverejnená vo februári 2014;

G.

keďže korupcia môže pomôcť financovať činnosti sietí organizovaného zločinu alebo terorizmu v Európe; keďže korupcia ohrozuje aj dôveru občanov v inštitúcie a demokratické procesy;

H.

keďže – okrem predpokladu existencie civilizačných výziev založených na etických zásadách typických pre právny štát – boj proti podvodom a korupcii prispieva ku konkurencieschopnosti Únie v globálnom hospodárstve;

1.

berie na vedomie správu Komisie s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2014; žiada Komisiu, aby vo svojich výročných správach o ochrane finančných záujmov EÚ včasnejšie reagovala na požiadavky Európskemu parlamentu;

2.

konštatuje, že všetky nahlásené nezrovnalosti zodpovedajú celkovej sume približne 3,24 miliardy EUR; zdôrazňuje, že celkový finančný dosah podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2014 sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o 36 %, kým počet nezrovnalostí vzrástol o 48 %; zdôrazňuje, že z nahlásených nezrovnalostí 2,27 miliardy EUR súvisí s výdavkami a zodpovedá 1,8 % celkových platieb;

3.

poukazuje na to, že z celkového počtu 16 473 nezrovnalostí, ktoré v roku 2014 oznámili Komisii, bolo 1 649 podvodov, čo zodpovedá sume 538,2 milióna EUR; berie na vedomie, že podvodné nezrovnalosti súvisiace s výdavkami zodpovedali sume 362 miliónov EUR, čo predstavuje 0,26 % celkových platieb, a podvodné nezrovnalosti súvisiace s príjmami zodpovedali sume 176,2 milióna EUR, čo predstavuje 0,88 % hrubej výšky tradičných vlastných zdrojov (TVZ) vybraných v roku 2014;

4.

zdôrazňuje, že celkový finančný dosah nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2014 sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o 47 %, zatiaľ čo ich počet klesol o 5 %; konštatuje tiež, že nepodvodné nezrovnalosti súvisiace s výdavkami ovplyvnili 1,54 % celkových platieb a nepodvodné nezrovnalosti súvisiace s príjmami ovplyvnili 3,66 % TVZ vybraných v roku 2014;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala plnú zodpovednosť za vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako aj za lepší výber vlastných zdrojov, a aby vytvorila jednotné zásady predkladania správ vo všetkých členských štátoch s cieľom zbierať primerané, porovnateľné a presné údaje;

6.

zdôrazňuje, že nepodvodné nezrovnalosti často súvisia s nedostatočným poznaním zložitých pravidiel a požiadaviek; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel a postupov zo strany členských štátov a Komisie zníži počet takýchto nezrovnalostí; domnieva sa, že boj proti nezrovnalostiam, vrátane podvodu, si vyžaduje, aby malo obyvateľstvo a všetky inštitucionálne orgány na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o tejto problematike vedomosť; konštatuje, že je nevyhnutné, aby bola vo všetkých inštitúciách a orgánoch, ktoré sú zapojené do využívania fondov, vytvorená kultúra pomáhajúca predchádzaniu podvodom a boju proti nim, a vyzýva členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov;

7.

pripomína, že s cieľom dosiahnuť lepšiu udržateľnosť financií sú členské štáty zapojené do pokračujúcej fiškálnej konsolidácie a obmedzení, a je pevne presvedčený, že všetky dostupné zdroje sú potrebné na investície v členských štátoch s cieľom stimulovať udržateľný hospodársky rast; domnieva sa, že musia byť podniknuté všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo všetkým podvodným činnostiam v oblasti obchodnej politiky a súvisiacich rozpočtových prostriedkov a aby boli tieto činnosti zastavené, pričom by sa mali skombinovať všetky príslušné politické nástroje (ako napr. vyšetrovania trestných činov, vytvorenie spoľahlivých modelov analýzy a úsilie riešiť nedostatky a neúspechy týkajúce sa nedostatočnej politiky Komisie); vyzýva členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie o zabezpečenie toho, že prostriedky z rozpočtu EÚ na projekty prispievajúce k rastu a vytváraniu pracovných miest v Európe a na vymáhanie colného dlhu po odhalení podvodov budú správne využívané; zdôrazňuje, že z všeobecného hľadiska by boj proti nedovolenému obchodu a nezákonným finančným tokom mal byť aj naďalej vysokou prioritou EÚ a členských štátov;

8.

víta, že Komisia prijala viacročnú stratégiu boja proti podvodom, ktorá pomáha odstraňovať výrazné rozdiely v počte nezrovnalostí oznamovaných jednotlivými členskými štátmi;

9.

so znepokojením poznamenáva, že objem TVZ ovplyvnených podvodmi sa v roku 2014 zvýšil o 191 % v porovnaní s rokom 2013 a objem ovplyvnený nepodvodnými nezrovnalosťami sa v roku 2014 zvýšil o 146 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

10.

vyjadruje znepokojenie, že priemerná miera návratnosti TVZ na členský štát pre podvodné, ako aj nepodvodné nezrovnalosti dosiahla za rok 2014 úroveň 24 %, a bola tak na historickom minime; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spätne získavali príslušné sumy, pričom apeluje najmä na členské štáty, ktoré musia spätne získať najväčšie sumy;

11.

vyjadruje znepokojenie nad výpadkom príjmov z DPH a odhadovanými stratami pri výbere DPH, ktoré v roku 2013 dosiahli 168 miliárd EUR; poukazuje na skutočnosť, že v 13 z 26 členských štátov EÚ, ktoré boli preverované v roku 2014, presiahla priemerná odhadovaná strata na DPH 15,2 %; poukazuje na to, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať a bojovať proti takzvaným „kolotočovým“ podvodom; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na práci v rámci platformy Eurofisc vo všetkých oblastiach svojej činnosti, a tak uľahčili výmenu informácií a prispievali k boju proti podvodom; opakovane zdôrazňuje, že Komisia má právomoc kontrolovať a dohliadať na opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala svoje výkonné právomoci s cieľom kontrolovať členské štáty a pomôcť im v boji proti podvodom v oblasti DPH a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; berie na vedomie, že Komisia od roku 2013 používa mechanizmus rýchlej reakcie s cieľom vyrovnať sa s rozsiahlymi a neočakávanými podvodmi v oblasti DPH;

12.

nabáda Komisiu, aby vytvorila mechanizmus, ktorý by motivoval podniky, aby pravidelne platili dane a nevyhýbali sa daňovým povinnostiam;

13.

berie na vedomie rastúci počet koordinačných centier podporovaných agentúrami Eurojust a Europol; víta výsledky cezhraničných operácií Vertigo 2 a 3 a efektívnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi v Nemecku, Poľsku, Holandsku, Veľkej Británii, Belgicku, Španielsku, Českej republike a Švajčiarsku, ktorá viedla k zneškodneniu zločineckých sietí zodpovedných za podvody v sume približne 320 miliónov EUR z daňových príjmov vrátane DPH;

14.

vyjadruje znepokojenie vzhľadom na colné kontroly a s nimi súvisiaci výber daní, ktoré predstavujú vlastný zdroj rozpočtu EÚ; pripomína, že colné orgány členských štátov vykonávajú kontroly, aby zistili, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá v oblasti colných taríf a dovozu tovaru a poukazuje na to, že Dvor audítorov zistil, že kvalita týchto kontrol sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši; vyzýva Komisiu, aby znovu aktualizovala príručku pre colnú kontrolu, vydanú v roku 2014, s cieľom odstrániť nedostatky zistené Dvorom audítorov, a to napríklad pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zaobchádzania s precleným dovážaným tovarom v iných členských štátoch;

15.

so znepokojením berie na vedomie, že počet nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami EÚ, ktoré boli v roku 2014 nahlásené ako podvod, klesol po 76 % náraste v roku 2013 len o 4 %; nalieha na príslušné orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zníženie počtu podvodných nezrovnalostí, nie však na úkor kontrolných noriem;

16.

vyjadruje znepokojenie nad stálym nárastom počtu ohlásených nepodvodných nezrovnalostí súvisiacich s priamo riadenými finančnými prostriedkami EÚ, a to pokiaľ ide o počet prípadov, ako aj peňažné sumy; s prekvapením konštatuje, že počet podvodných nezrovnalostí nahlásených v roku 2014 bol štvornásobne vyšší ako v prechádzajúcom roku, a vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné vysvetlenie a prijala nevyhnutné kroky na zamedzenie tomuto trendu;

17.

vyjadruje preto znepokojenie nad tým, že odvetvie rozvoja vidieka zodpovedalo v roku 2014 za najväčší počet oznámených podvodných nezrovnalostí, pričom v porovnaní s rokom 2013 vykazovalo najväčší nárast; poukazuje na to, že približne 71 % z celkového počtu oznámených podvodných nezrovnalostí v oblasti prírodných zdrojov (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo) malo pôvod v Maďarsku, Taliansku, Poľsku a Rumunsku;

18.

uznáva, že miera návratnosti prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) zo strany členských štátov je pod celkovým priemerom a menej ako polovica prostriedkov z nezrovnalostí zistených v roku 2009 bola do konca roka 2014 vrátená; poukazuje na výrazné rozdiely v schopnostiach členských štátov vymôcť sumy, pokiaľ ide o neoprávnené platby, ktoré boli zistené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a naliehavo vyzýva Bulharsko, Francúzsko, Grécko a Slovensko, aby výrazne zlepšili svoje výsledky; uznáva, že mechanizmus vyrovnania (pravidlo 50/50) poskytuje silnú motiváciu pre členské štáty, aby vymáhali od príjemcov neoprávnene vyplatené sumy v rámci EPZF tak rýchlo, ako je to možné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rok 2014 bol tretím rokom po sebe s nárastom počtu prípadov podvodných nezrovnalostí v rámci EPZF a štvrtým rokom po sebe s nárastom počtu oznámených podvodov, pokiaľ ide o rozvoj vidieka; zdôrazňuje potrebu rýchlejšieho vymáhania finančných prostriedkov;

19.

poznamenáva, že nezrovnalosti v súvislosti so spoločnou rybárskou politikou sa v roku 2014 vrátili na hodnotu porovnateľnú s rokom 2012 po tom, ako v roku 2013 dosiahli najvyššiu úroveň; konštatuje, že najčastejšie odhaľovanou kategóriou nezrovnalosti v období rokov 2010 – 2014 bola „Nespôsobilosť akcie/projektu na získanie podpory“, za ktorou nasledovalo „Porušenie pravidiel verejného obstarávania“;

20.

poznamenáva, že pokiaľ ide o programové obdobie politiky súdržnosti v období 2007 – 2013, bolo v roku 2014 ohlásených 306 podvodných nezrovnalostí, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje pokles o 5 %; je vážne znepokojený tým, že v roku 2014 došlo v porovnaní s rokom 2013 k nárastu objemu finančných prostriedkov ovplyvnených podvodnými nezrovnalosťami, a to o viac ako 115 miliónov EUR (76 %), čo je najmä dôsledok výrazného zvýšenia súm (660 %) zahrnutých do Kohézneho fondu; konštatuje, že zo 74 prípadov preukázaných podvodov v politike súdržnosti medzi rokmi 2008 a 2014 61 prípadov (82 %) ohlásili tri členské štáty – Nemecko (42 prípadov), Poľsko (11 prípadov) a Slovinsko (8 prípadov); vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že 14 členských štátov zistilo mieru preukázaných podvodov v tomto období vo výške 0 %, čo môže vyvolať pochybnosti o účinnosti ich systémov kontroly;

21.

je taktiež znepokojený tým, že v oblasti súdržnosti celkový časový odstup medzi výskytom nezrovnalosti, jej odhalením a konečným oznámením Komisii vzrástol, a to až na 3 roky a 4 mesiace; pripomína, že po odhalení nezrovnalostí nasledujú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF a pod.); nalieha na Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala na zlepšení účinnosti ich postupov odhaľovania a oznamovania;

22.

víta celkový pokles ohlásených nezrovnalostí v súvislosti s predvstupovou pomocou; vyjadruje poľutovanie nad stále narastajúcim trendom týkajúcim sa nezrovnalostí v súvislosti s nástrojom predvstupovej pomoci (IPA) od roku 2010, a to v sumách, ako aj počte prípadov, pričom k tomuto nepriaznivému vývoju najvýraznejšie prispieva Turecko, a vyzýva Komisiu, aby urobila maximum pre zlepšenie situácie predovšetkým s ohľadom na nadchádzajúci proces posilnenej spolupráce EÚ – Turecko;

23.

so znepokojením konštatuje, že napriek mnohým výzvam zo strany Európskeho parlamentu na zavedenie jednotných zásad predkladania správ vo všetkých členských štátoch situácia zostáva veľmi neuspokojivá a stále existujú značné rozdiely v počte podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených jednotlivými členskými štátmi; domnieva sa, že tento problém vytvára skreslený obraz o skutočnej situácii úrovne porušení a ochrany finančných záujmov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala veľké úsilie vyriešeniu problému rôznych prístupov členských štátov k odhaľovaniu nezrovnalostí a nehomogénnych výkladov pri používaní právneho rámca EÚ;

24.

víta záväzok Komisie uverejňovať každé dva roky správu EÚ o boji proti korupcii a s potešením očakáva nasledujúcu správu, ktorá bude uverejnená na začiatku roka 2016; vyzýva Komisiu, aby do správy začlenila kapitolu o výsledkoch, ktoré dosahujú inštitúcie EÚ v boji proti korupcii, a aby vykonala ďalšiu analýzu na úrovni inštitúcií EÚ týkajúcu sa použitých politík s cieľom určiť základné kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové činitele prispievajúce ku korupcii;

25.

vyzýva Komisiu, aby harmonizovala rámec oznamovania podozrení z podvodu a stanovila pravidlá pre podávanie správ o všetkých súdnych konaniach prebiehajúcich v členských štátoch v súvislosti s možným podvodným využívaním zdrojov EÚ a požadovala pritom, aby boli v oznámeniach výslovne uvádzané súdne kroky prijaté na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF;

26.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula systém presných ukazovateľov a jednoducho použiteľných jednotných kritérií, ktorý sa bude zakladať na požiadavkách uvedených v Štokholmskom programe, s cieľom merať úroveň korupcie v členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad spoľahlivosťou a kvalitou údajov, ktoré poskytujú členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení poskytovania komplexných, presných a spoľahlivých údajov a mala pritom na pamäti cieľ spočívajúci v úplnom vykonávaní systému jednotného auditu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na zaradenie členských štátov do kategórií;

27.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom v súvislosti s posudzovaním výsledkov získaných v boji proti korupcii poskytla presné informácie s cieľom uľahčiť postupné a nepretržité vykonávanie záväzkov, ktoré každý členský štát prijal v oblasti boja proti korupcii;

28.

opakovane vyzýva Komisiu, aby pohotovo presadzovala právne predpisy o minimálnej úrovni ochrany oznamovateľov v Európskej únii; vyzýva európske inštitúcie, aby zmenili Služobný poriadok úradníkov Európskej únie s cieľom zabezpečiť nielen formálny záväzok úradníkov oznamovať nezrovnalosti, ale aj stanoviť primeranú ochranu oznamovateľov; vyzýva tieto európske inštitúcie a iné subjekty, ktoré ešte nevykonávajú článok 22 písm. c) Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, aby tak bezodkladne urobili; naliehavo žiada, aby všetky inštitúcie EÚ prijali vnútorné pravidlá týkajúce sa oznamovania nezákonného konania zo strany zamestnancov a ich povinnosti, ktoré by boli zamerané na ochranu oznamovateľov; domnieva sa, že tieto predpisy by mali byť vyslovene rozšírené na oznamovateľov odhaľujúcich podvody v súvislosti s medzinárodnými dohodami, vrátane obchodných dohôd;

29.

poukazuje na význam prístupu k informáciám a transparentnosť lobizmu, ako aj používania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na podporu práce nezávislých organizácií v tejto oblasti;

30.

domnieva sa, že miera transparentnosti by sa mohla zvýšiť prostredníctvom vytvorenia legislatívnej stopy pre lobovanie v EÚ s cieľom prechodu z dobrovoľného na povinný register EÚ pre všetky činnosti lobovania vzhľadom na všetky inštitúcie EÚ;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju prísnu politiku prerušovania a pozastavovania platieb v súlade s príslušným právnym základom; víta skutočnosť, že Komisia prijala nové rozhodnutie týkajúce sa mechanizmu včasného varovania; očakáva vytvorenie komplexného systému včasného odhaľovania rizík a vylučovania hospodárskych subjektov, ktorý má Komisia navrhnúť; vyzýva Komisiu, aby lepšie informovala členské štáty a miestne orgány o vykonávaní svojej politiky uvedomujúc si, že politické úvahy by nemali negatívne vplývať na tento postup;

32.

preto požaduje, aby sa vo všetkých politikách Únie prierezovo uplatňoval článok 325 ZFEÚ a aby sa nielen reagovalo na podvody, ale sa im aj predchádzalo; požaduje, aby sa dodržiaval článok 325 ZFEÚ a najmä odsek 5 o výročných správach, ktoré v súčasnosti vykazujú ročné oneskorenie; požaduje zjednodušenie, a to najmä pokiaľ ide o spôsob využívania európskych dotácií v politike súdržnosti; požaduje, aby sa dodržiavali dohodnuté postupy a ratifikovali dohody o boji proti podvodom na regionálnej a medzinárodnej úrovni, ktoré boli uzavreté medzi Úniou a tretími krajinami alebo organizáciami tretích strán; požaduje prijatie opatrení nadväzujúcich na odporúčania pre akčný plán, ktoré sú súčasťou uznesenia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú prijať (7), najmä odporúčanie 130 o viditeľnosti opatrení prijatých členskými štátmi na boj proti podvodom a organizovanej trestnej činnosti a odsek 131 o všeobecnom akčnom pláne na roky 2014 – 2019 pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí – body i) až xxi); požaduje, aby sa predložili prvé výsledky, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; ďalej požaduje, aby sa zabezpečila lepšia informovanosť o nástrojoch boja proti korupcii, ktoré využíva úrad OLAF, ako aj o koordinácii postupov členských štátov na vymáhanie súm získaných podvodným spôsobom;

33.

vyzýva EÚ, aby požiadala o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy;

34.

víta skutočnosť, že v roku 2014 bolo v platnosti 48 dohôd, ktoré sa týkali vzájomnej administratívnej pomoci v 71 krajinách, pričom s ďalšími 49 krajinami sa rokuje, vrátane hlavných obchodných partnerov, ako napríklad USA a Japonska, a žiada, aby bol Európsky parlament neustále informovaný o vývojoch týchto rokovaní; zdôrazňuje, že prioritou v súvislosti s ochranou finančných záujmov EÚ a účinným bojom proti podvodom je zabezpečenie toho, že všetky strany budú uplatňovať existujúce právne predpisy a dodržiavať príslušné medzinárodné dohody vrátane príslušných doložiek o boji proti podvodom a korupcii, ktorými sa ustanovujú sankcie; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s ďalšími krajinami v oblasti boja proti podvodom a uzavrela nové dohody o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby naďalej do všetkých medzinárodných dohôd EÚ zahŕňala ustanovenia zamerané na boj proti podvodom a korupcii, aby tak pripravila pôdu pre posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti organizovanému zločinu, pašeráctvu a ďalším formám nezákonného alebo nedovoleného obchodu;

35.

víta kľúčovú úlohu, ktorú plní program makrofinančnej pomoci EÚ (MFA) pri presadzovaní reforiem zo strany najbližších obchodných partnerov EÚ; žiada, aby Komisia aj naďalej podávala Európskemu parlamentu a členským štátom správy s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky prostriedky použili v úplnom súlade so základným nariadením a konzistentne s regionálnou súdržnosťou a presadzovaním regionálnej stability, čim sa obmedzí riziko zneužívania návratných úverov; požaduje dlhodobé posúdenie vplyvu programov makrofinančnej pomoci na boj proti korupcii a podvodom v prijímajúcich krajinách;

36.

opakuje svoju požiadavku adresovanú dvorom audítorov jednotlivých členských štátov, aby zverejňovali národné vyhlásenia objasňujúce využívanie finančných prostriedkov EÚ;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na svojich príslušných úrovniach vypracovali prepojené databázy nezrovnalostí v oblasti politiky súdržnosti vrátane nezrovnalostí vyplývajúcich z verejného obstarávania, keďže takéto databázy môžu poskytnúť základ pre zmysluplnú a komplexnú analýzu frekvencie, závažnosti a príčin týchto nezrovnalostí a pre zabezpečenie finančného objemu podvodných nezrovnalostí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že budú Komisii včas a vhodným spôsobom predkladané presné a porovnateľné údaje bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

38.

poukazuje na zložitý charakter nezrovnalostí; zastáva názor, že Komisia a členské štáty musia uskutočňovať rázne kroky proti podvodným nezrovnalostiam; domnieva sa, že nepodvodné nezrovnalosti by sa mali riešiť správnymi opatreniami, a to najmä transparentnejšími a jednoduchšími požiadavkami, väčšou technickou pomocou ktorú Komisia poskytuje členským štátom, a lepšou výmenou osvedčených postupov a získaných skúseností; domnieva sa, že metodológia výpočtu chýb sa musí harmonizovať na úrovni EÚ a členských štátov;

39.

víta skutočnosť, že v rámci „kontrol Spoločenstva“ ex-ante a ex-post sa odhaľuje čoraz viac prípadov nezrovnalostí, a preto sa nazdáva, že tieto kontroly by mali byť ďalej podporované;

40.

vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby vykonávali lepšie kontroly a využívali všetky dostupné informácie s cieľom predchádzať chybám a neoprávneným platbám zahrňujúcim finančné prostriedky EÚ;

41.

nabáda Komisiu, aby ďalej posilňovala svoju úlohu dohľadu prostredníctvom auditov, kontrolných a inšpekčných činností, plánov nápravných opatrení a včasných písomných varovaní; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a využili svoj potenciál na odhaľovanie a nápravu chýb ešte predtým, ako požiadajú Komisiu o preplatenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitnú hodnotu preventívnych opatrení pri zabraňovaní platbám, čím zaniká potreba následných opatrení na účely vymáhania spreneverených finančných prostriedkov;

42.

opätovne vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi s cieľom umožniť krížovú kontrolu účtovných záznamov týkajúcich sa transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby nedochádzalo k cezhraničným podvodom v oblasti využívania štrukturálnych fondov a investícií a aby sa tým zaistil horizontálny prístup k ochrane finančných záujmov Európskej únie;

43.

víta skutočnosť, že útvary Komisie v roku 2014 vypracovali a vykonávali svoje stratégie na boj proti podvodom; vyzýva agentúry EÚ, výkonné agentúry a spoločné podniky, aby urobili to isté; zdôrazňuje úlohu koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) v boji proti podvodom; víta prijatie národných stratégií boja proti podvodom Bulharskom, Gréckom, Chorvátskom, Maltou a Slovenskom a vyzýva príslušné členské štáty, aby čo najskôr predložili svoje vnútroštátne stratégie boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

44.

okrem toho netrpezlivo očakáva posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o spôsob riadenia finančných prostriedkov; žiada, aby sa zamestnancom orgánov zapojených do riadenia finančných prostriedkov, najmä v koordinačných útvaroch pre boj proti podvodom, poskytovala komplexná odborná príprava, aby mohli rozvíjať vlastné vnútroštátne stratégie na boj proti podvodom;

45.

víta priaznivé výsledky prvého výročného prehľadu programu Hercule III; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rozpočet vyčlenený na tento program nebude postačujúci; požaduje dodatočné informácie založené na výkonnosti, najmä o prínose 55 konferencií a školení o účinnosti opatrení prijatých členskými štátmi v boji proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie;

46.

opakuje, že podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“; zastáva názor, že uvedené ustanovenie sa v EÚ nedodržiava; domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať horizontálnu politiku boja proti podvodom a korupcii; zdôrazňuje, že Komisia tiež zodpovedá za efektívne využívanie finančných prostriedkov, a preto ju vyzýva, aby zaviedla interné požiadavky na výkon;

47.

domnieva sa, že je potrebné väčšie zapojenie obyvateľov Európy do fáz plánovania a kontroly, a to prostredníctvom ľahko dostupných informačných nástrojov, najmä v prípadoch financovania významnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zvážila myšlienku participatívneho rozpočtu s cieľom zapojiť občanov do monitorovania čerpania fondov EÚ a aby zriadila prístupné elektronické kontaktné miesto na oznamovanie podvodov;

48.

poznamenáva, že vymedzenie, klasifikácia, odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí sú medzi členskými štátmi a aj v rámci nich stále rôzne, najmä z dôvodu rôznych vymedzení nezrovnalostí; domnieva sa, že je potrebné ďalšie zosúladenie, a v tejto súvislosti víta delegované nariadenie Komisie z 8. júla 2015 o oznamovaní nezrovnalostí, ktorým sa dopĺňa nariadenie o spoločných ustanoveniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci politiky súdržnosti zaviedli ucelené stratégie prístupu k nezrovnalostiam a boja proti podvodom; poukazuje na preventívne a nápravné opatrenia prijaté Komisiou na predchádzanie podvodným nezrovnalostiam, a to aj prerušením 193 platieb v rámci politiky súdržnosti;

49.

pripomína, že nariadenie o spoločných ustanoveniach vyžaduje od riadiacich orgánov, aby zaviedli účinné a primerané opatrenia proti podvodom, ktoré by mali byť zakotvené vo vnútroštátnych stratégiách boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje preventívne opatrenia; v tejto súvislosti víta vytvorenie systému včasného odhalenia rizík a žiada najmä o posilnenie technických a administratívnych kapacít riadiacich orgánov, aby boli zabezpečené spoľahlivejšie systémy kontroly, ktoré budú schopné znižovať riziká podvodov a zvyšovať schopnosť ich odhaľovania, a to aj v menej rozvinutých regiónoch, bez neprimeraného finančného a administratívneho zaťaženia; zdôrazňuje, že prevencia by mala zahŕňať sústavné vzdelávanie a podporu pracovníkov zodpovedných za správu a kontrolu finančných prostriedkov v rámci príslušných orgánov, ako aj výmenu informácií a osvedčených postupov; poukazuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov a partnerov v boji proti podvodom, zabezpečení transparentnosti a predchádzaní stretom záujmov;

50.

oceňuje rozhodnutie Komisie uskutočniť hodnotenie v polovici obdobia v roku 2018 s cieľom stanoviť, či nová regulačná štruktúra pre politiku súdržnosti naďalej zabraňuje nezrovnalostiam vrátane podvodov a znižuje riziko ich výskytu, a očakáva, že mu budú predložené podrobné informácie o vplyve nových pravidiel na systémy správy a kontroly, a to tak z hľadiska výskytu nezrovnalostí a podvodov, ako aj z hľadiska všeobecného vykonávania tejto politiky;

51.

vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby uľahčili transparentnosť údajov o audite tým, že vydajú podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o členské štáty s najlepšími a najhoršími výsledkami vo všetkých politických oblastiach a odvetviach, aby subjekty mohli určiť oblasti, v ktorých je pomoc najviac potrebná, a navrhnúť príslušné opatrenia;

52.

víta vyhlásenie Komisie v jej výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie z roku 2014, v ktorom pripomína, že smernica o ochrane finančných záujmov EÚ, ako aj nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry (nariadenie o Európskej prokuratúre) „by mali doplniť a posilniť právny rámec a značne posilniť boj proti podvodom“; opakuje svoj postoj, že existuje naliehavá potreba čo najskôr prijať smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ, do pôsobnosti ktorej by mala patriť DPH a ktorá by mala obsahovať jasné vymedzenie trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov, minimálne pravidlá pre najvyššie uplatniteľné tresty odňatia slobody a minimálne pravidlá týkajúce sa premlčania; pripomína vec Taricco, v ktorej Súdny dvor upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podvod v oblasti DPH je skutočne zahrnutý vo vymedzení podvodu v oblasti ochrany finančných záujmov podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov z roku 1995;

53.

zdôrazňuje, že by sa malo čo najskôr prijať aj nariadenie o Európskej prokuratúre, a žiada Radu, aby vysvetlila, prečo sa rokovania odďaľujú;

54.

konštatuje, že úroveň nezrovnalostí spôsobených nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania je aj naďalej vysoká; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali do vnútroštátneho práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní (8), na základe ktorej sa elektronické obstarávanie stáva povinným a ktorou sa zavádza povinnosť monitorovania a ohlasovacia povinnosť s cieľom obmedziť podvody pri obstarávaniach a iné závažné nezrovnalosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné zverejňovanie dokumentácie týkajúcej sa príjemcov, a najmä subdodávateľov;

55.

žiada Komisiu, aby dôsledne uplatňovala opatrenia týkajúce sa voľnej úvahy a vylúčenia, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, s vykonávaním riadneho overovania spoľahlivosti v každom štádiu a uplatňovaním kritérií vylúčenia s cieľom zabrániť účasti spoločností v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov, čo je nevyhnutné pre ochranu dôveryhodnosti inštitúcií;

56.

zdôrazňuje, že nedodržanie pravidiel verejného obstarávania v programovom období 2007 – 2013 sa stalo významným zdrojom chýb, pričom išlo aj o vyhýbanie sa verejnému obstarávaniu rozdelením zákaziek na menšie ponuky s cieľom vyhnúť sa prekročeniu prahovej hodnoty a používanie nevhodných postupov; upozorňuje, že nové smernice o verejnom obstarávaní je potrebné vykonať do apríla 2016; zdôrazňuje, že na zníženie počtu nezrovnalostí sa vyžaduje, aby členské štáty správne vykonali tieto smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre riadne vykonávanie smerníc; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala vykonávanie smerníc; domnieva sa, že pomocou ex ante kondicionalít by sa mohlo zlepšiť verejné obstarávanie; zdôrazňuje potrebu transparentnejších a prístupnejších pravidiel;

57.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je plne transparentné; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu, ktorý by stanovil povinnosť zverejňovať všetky finančné správy a projekty týkajúce sa významných verejných stavebných prác vrátane dokumentácie o subdodávateľoch;

58.

žiada Komisiu, aby zverejnila všetku dokumentáciu týkajúcu sa projektu vysokorýchlostnej železnice medzi Lyonom a Turínom a jeho financovania;

59.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala databázu nezrovnalostí, na základe ktorej bude možné uskutočňovať zmysluplnú a komplexnú analýzu frekvencie, závažnosti a príčin chýb pri verejnom obstarávaní; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby vyvinuli a analyzovali svoje vlastné databázy nezrovnalostí vrátane nezrovnalostí, ktoré vznikajú pri verejnom obstarávaní, a aby spolupracovali s Komisiou s cieľom poskytovať uvedené informácie spôsobom a v časovom horizonte, ktorý uľahčí činnosť Komisie;

60.

spochybňuje nepodvodný charakter rastúceho počtu závažných chýb urobených v rámci postupov zadávania verejných zákaziek a žiada Komisiu, aby bola v tejto súvislosti mimoriadne ostražitá, a to nielen zapojením sa do dialógu s členskými štátmi s cieľom lepšieho uplatňovania existujúcich i nových smerníc v oblasti verejného obstarávania, ale aj predložením relevantných prípadov úradu OLAF na zváženie ďalšieho postupu;

61.

pripomína, že v núdzových situáciách, ako je používanie finančných prostriedkov na pomoc utečencom, často dochádza k výnimkám z bežných postupov verejného obstarávania tým, že sa využije priamy prístup k finančným prostriedkom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z týchto dôvodov často dochádza k ich zneužitiu; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie sledovala používanie týchto výnimiek a rozšírenú prax rozdelenia zákaziek, aby nedošlo k prekročeniu prahu, s cieľom vyhnúť sa riadnemu postupu pri verejnom obstarávaní;

62.

poukazuje na to, že v osobitnej správe č. 10/2015 s názvom „Úsilie riešiť problémy s verejným obstarávaním vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti by sa malo zintenzívniť“ Európsky dvor audítorov analyzuje postupy spojené s verejným obstarávaním; konštatuje, že nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania vedie k chybám, ktoré môžu spôsobiť oneskorené vykonávanie a finančné opravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s ex ante kondicionalitou, pokiaľ ide o účinné uplatňovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní, do konca roku 2016; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili náležitú a rýchlu transpozíciu balíka smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2014;

63.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré v oblasti verejného obstarávania poskytujú nástroje informačných technológií, vrátane nástrojov v oblasti elektronického obstarávania, výmeny osvedčených postupov a preventívnych nástrojov bodovania rizika; oceňuje internetový nástroj upozorňujúci na podvody Arachne, ktorý vyvinula Komisia a ktorého cieľom je určiť najrizikovejšie projekty na základe súboru ukazovateľov rizika, a vyzýva členské štáty, aby tento nástroj používali;

64.

zdôrazňuje, že je dôležité ísť príkladom, a vrelo víta medziinštitucionálny prístup k zostavovaniu rozpočtu na základe výkonu; vyzýva Komisiu, aby prijímala fázu plánovania, vykonávania a kontroly viacročného finančného rámca v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu na základe výkonu;

65.

poukazuje na význam ďalších a nepretržitých opatrení na predchádzanie podvodným nezrovnalostiam a zároveň opakuje svoju výzvu na prijatie novej metodiky zameranej na výkon, a nie na formálne hodnotenie programov, v súlade so zásadou rozpočtovania EÚ zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť vo vzťahu k uplatňovaniu ukazovateľov účinnosti a účelnosti vo všetkých svojich programoch, a nesústredila sa len na chybovosť; ďalej vyzýva Komisiu, aby nepracovala iba na 3 hlavných kategóriách – hospodárnosti, účinnosti a účelnosti –, ale aby sa začala zameriavať aj na novú trojicu (ekológia, rovnosť a etika);

66.

žiada, aby sa do procesu výberu projektov na financovanie v rámci Únie i mimo nej povinne zahrnuli posúdenia ex ante, pokiaľ ide o pridanú hodnotu z environmentálneho, hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska, a aby výsledky týchto posúdení a použité ukazovatele boli zverejnené a plne prístupné;

67.

konštatuje, že podávanie správ o výkonnosti je stále nedostatočné a že je potrebné pravidelne hodnotiť vstupné parametre (finančné, ľudské, materiálne, organizačné alebo regulačné prostriedky potrebné na vykonávanie programu), výstupy (konečné výsledky programu), výsledky (okamžité účinky programu) a vplyvy (dlhodobé zmeny v spoločnosti);

68.

víta zriadenie siete národných kontaktných bodov v členských štátoch a začlenenie protikorupčných cieľov do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra;

69.

naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zverejnila posúdenie všetkých dohôd s tabakovými spoločnosťami, s cieľom zhodnotiť ich účinnosť v boji proti podvodom a falšovaniu, ktoré ohrozujú finančné záujmy EÚ, a aby posúdila, či je vhodné obnoviť dohody tohto typu.

70.

kladie dôraz na úlohu Európskeho dvora audítorov, najvyšších kontrolných úradov, Európskej komisie a riadiacich orgánov pri kontrole oprávnenosti a uskutočňovania verejných výdavkov; vyzýva Európsky dvor audítorov a Komisiu, aby na účely rozšírenia rozsahu a podielu kontrolovaných finančných prostriedkov a projektov ďalej zlepšovali svoju spoluprácu s najvyššími kontrolnými úradmi členských štátov;

71.

vyjadruje znepokojenie nad zistením európskej ombudsmanky (9), že Komisia, s výnimkou GR pre zdravie, „neuplatňuje v plnej miere pravidlá Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) OSN a usmernenia, ktorými sa riadi transparentnosť a lobizmus, pokiaľ ide o tabak“; zastáva preto názor, že dôveryhodnosť a vážnosť Komisie je ohrozená;

72.

naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie EÚ, aby uplatňovali článok 5 ods. 3 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (RDKT) v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v usmerneniach k nemu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila posúdenie dohôd s tabakovými spoločnosťami a posúdenie vplyvu týkajúce sa uplatňovania RDKT; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť, čo sa týka dohôd o tabaku a ich prípadného obnovenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby pravidelne podávali správy o výdavkoch vzniknutých v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré získali v dôsledku takýchto dohôd;

73.

víta pozitívne výsledky mnohých spoločných colných operácií, ktorých súčasťou bola spolupráca úradu OLAF a členských štátov s rôznymi útvarmi tretích krajín a ktorých výsledkom bola konfiškácia okrem iného 1,2 milióna falošných kusov tovaru vrátane parfumov, náhradných dielov pre motorové vozidlá, elektronických zariadení a 130 miliónov cigariet; zdôrazňuje skutočnosť, že pašovanie tovaru podliehajúceho vysokým daniam spôsobuje značné straty príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov a že priame straty colných príjmov v dôsledku pašovania cigariet sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne; pripomína, že obchod s falšovaným tovarom spôsobuje škodu rozpočtom členských štátov, ako aj európskym podnikom;

74.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšeným výskytom prípadov, ako sú pašovanie, nezákonné obchodovanie a ďalšie formy nedovoleného obchodovania, ktoré majú nielen vplyv na výber colných poplatkov členskými štátmi a následne na rozpočet EÚ, ale úzko súvisia aj s organizovaným medzinárodným zločinom, hrozbami pre spotrebiteľov a negatívnymi účinkami na fungovanie jednotného trhu, a ktoré narúšajú rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti zúčastňujúce sa na hospodárskej súťaži, a najmä pre MSP; požaduje preto lepšiu koordináciu medzi Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), colnými orgánmi a orgánmi pre dohľad nad trhom s cieľom nielen bojovať proti týmto problémom, ale aj obmedzovať obchod s produktmi, ktoré sú v rozpore s právami duševného vlastníctva v EÚ;

75.

zdôrazňuje, že aby nebola prerušená výroba a legálny obchod s generikami, je dôležité rozlišovať medzi zákonnými generikami a podvodnými falošnými liekmi, a znovu vyzýva všetky členské štáty, ktoré podpísali, ale ešte neratifikovali Protokol OSN na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, aby čo najskôr dokončili proces jeho ratifikácie;

76.

berie na vedomie úlohu úradu OLAF v rámci rôznych spoločných colných operácií pri predchádzaní stratám pre rozpočet EÚ a žiada úrad OLAF, aby do svojich budúcich výročných správ zahrnul viac informácií a konkrétnych číselných údajov o svojom príspevku k ochrane príjmovej strany rozpočtu EÚ;

77.

víta každoročné medziinštitucionálne schôdze Rady, Komisie, Európskemu parlamentu, úradu OLAF a jeho dozorného výboru; trvá na rotujúcom predsedníctve medzi týmito tromi európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívu EP, a naliehavo žiada Radu, aby prehodnotila svoje záporné stanovisko k tejto téme;

78.

opakuje svoju výzvu týkajúcu sa výročnej správy z roku 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie (10) na urýchlené vyriešenie nevyriešených otázok medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom; opätovne zdôrazňuje, že úrad OLAF ani jeho dozorný výbor nedokážu účinne plniť svoje zákonné povinnosti podľa podmienok ich obmedzenej spolupráce v súčasnosti; so znepokojením upozorňuje na nedostatočný pokrok, a preto sa domnieva, že súčasná situácia je neprijateľná; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere plnila svoju úlohu a aktívne pracovala na dlhodobom riešení, ktoré by sa malo bezodkladne realizovať;

79.

domnieva sa, že dozorný výbor by mal mať z hľadiska súladu so svojím mandátom nezávislý personál, ktorý bude oddelený od správy úradu OLAF a bude finančne nezávislý; vyzýva úrad OLAF, aby umožnil dozornému výboru prístup k dokumentom, ktoré dozorný výbor považuje za potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s jeho právomocami; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila návrh na zmenu nariadenia o úrade OLAF;

80.

podotýka, že existuje rozpor medzi informáciami o podvodoch zhromažďovanými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) z verejných a súkromných zdrojov v členských štátoch (správa úradu OLAF za rok 2014) a veľmi nerovnomerným spätným vymáhaním súm, ktoré bolo členským štátom odporučené úradom OLAF; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na zvýšenie miery úspešnosti vymáhania pre prípady podvodov;

81.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť všetkých požiadaviek vnútroštátnych prokurátorov na zrušenie imunity zamestnancov úradu OLAF vrátane jeho generálneho riaditeľa;

82.

víta, že vyšetrovania, ktoré uskutočnil úrad OLAF, týkajúce sa spôsobilosti na preferenčné sadzobné opatrenia sa ukázali ako oprávnené, a vyzýva členské štáty, aby vzali tieto zistenia do úvahy a uskutočnili všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia v súlade s ustanoveniami právnych predpisov EÚ v oblasti ciel; vyzýva Komisiu, aby s cieľom predísť stratám pre rozpočet EÚ v dôsledku dovozu tovaru v rámci preferenčných obchodných dohôd, v ktorého prípade neexistuje oprávnenie používať preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa preferenčných obchodných dohôd, pokračovala v overovaní, či členské štáty zvyšujú účinnosť svojich systémov riadenia rizík a stratégií kontroly na základe oznámenia o vzájomnej pomoci; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o vykonávanie hodnotení ex post pri preferenčných obchodných dohodách, ktoré majú významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv, vrátane pravidelného systému podávania správ zo strany prijímajúcich štátov týkajúcich sa riadenia a kontroly preferenčného pôvodu tovaru;

83.

poznamenáva, že dôkladné stíhanie trestných činov vrátane podvodov, korupcie, prania špinavých peňazí a s nimi spojenej organizovanej trestnej činnosti a iných protizákonných činností, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, je conditio sine qua non efektívneho fungovania EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky plniť odporúčania úradu OLAF. domnieva sa, že nadviazanie na uvedené odporúčania si vyžaduje, aby mal úrad OLAF procesné práva vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorých cieľom je uistiť sa, že vnútroštátne orgány zohľadňujú a rešpektujú tieto odporúčania;

84.

vyzýva Komisiu, aby objasnila hlavné dôvody, prečo členské štáty nepokračujú vo vyšetrovaní údajných prípadov podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, ktoré im predkladá úrad OLAF;

85.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dozornému výboru úradu OLAF.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/15

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking + 20,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na článok 3 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, v ktorom sa pojem „rod“ vymedzuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: charta žien (COM(2010)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

—

so zreteľom na výskumnú správu Komisie s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015,

—

so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Presadzovanie žien v rámci politického rozhodovania – ďalší postup, uverejnenú v roku 2015,

—

so zreteľom na závery a odporúčania správy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko: všeobecný prehľad osvedčených postupov, zverejnenej v roku 2011,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009 (1), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010 (2), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (3) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (4),

—

zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015 (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (COM(1996)0067), v ktorom sa Komisia zaviazala „podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach a politikách na všetkých úrovniach“, čím sa v skutočnosti zaviedla zásada rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 ako prínos k dosiahnutiu cieľov Pekinskej akčnej platformy, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách Európskeho parlamentu, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre rodovú rovnosť, ktorú v roku 2015 uverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na oznámenie s názvom Usmernenia k rozvoju politík zameraných na rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (Guidance on the development of gender equality and the empowerment of women policies), ktorú v máji 2014 uverejnil orgán OSN Ženy,

—

so zreteľom na dokument s názvom Pokrok v oblasti rodovej rovnosti v EÚ: míňame cieľ? (Advances in EU Gender Equality: Missing the mark?), ktorý v roku 2014 uverejnila sieť European Policy Institutes Network,

—

so zreteľom na výročnú správu o ľudských zdrojov za rok 2014, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre personál,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0034/2016),

A.

keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stanovuje ako horizontálna zásada a v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje rodová rovnosť ako hodnota Únie;

B.

keďže Charta základných práv obsahuje osobitné ustanovenia o horizontálnej zásade rodovej rovnosti a v článku 6 ZEÚ sa uznáva, že charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy;

C.

keďže dosiahnutie rodovej rovnosti má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudských práv, fungovania demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu a hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia a udržateľnosti;

D.

keďže napredovanie EÚ v oblasti rodovej rovnosti stagnuje a pri súčasnom tempe ešte nejaký čas potrvá, kým sa rodová rovnosť dosiahne;

E.

keďže Komisia sa v rámci strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 podujala pokračovať v činnostiach uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom hodnotiacich a monitorovacích činností; keďže Komisia znížila svoj strategický záväzok v oblasti rodovej rovnosti na obdobie po roku 2015 na úroveň pracovného dokumentu útvarov Komisie;

F.

keďže piatym cieľom udržateľného rozvoja je dosiahnuť do roku 2030 rodovú rovnosť;

G.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená začlenenie rodového hľadiska do všetkých aspektov politík EÚ – prípravy, návrhu, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík, právnych opatrení a programov financovania – s cieľom dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi (12);

H.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti musí zahŕňať práva, perspektívy a blaho osôb LGBTIQ, ako aj osôb všetkých rodových identít;

I.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť proaktívnym a reaktívnym nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti;

J.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je ako také politickým cieľom, ale kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie rodovej rovnosti, a to vždy v spojení s ďalšími špecifickými opatreniami a politikami zameranými na presadzovanie rodovej rovnosti;

K.

keďže jednou z právomocí gestorského výboru je prispievať k vykonávaniu a ďalšiemu rozvoju uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky;

L.

keďže väčšina parlamentných výborov vo všeobecnosti považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za dôležité (napríklad vo svojej legislatívnej činnosti, v pracovných vzťahoch s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a tiež pri vypracúvaní akčných plánov v oblasti rovnosti), pričom niektoré výbory preukazujú len malý, respektíve žiadny záujem o túto otázku;

M.

keďže od predchádzajúceho volebného obdobia gestorský výbor zaviedol predkladanie cielených príspevkov k správam iných výborov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; keďže podľa štúdie uverejnenej v roku 2014 (13) bolo 85 % pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré boli predložené od júla 2011 do februára 2013, začlenených do záverečných správ, ktoré prijali výbory zodpovedné za príslušnú oblasť; keďže na účely aktuálneho posúdenia situácie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente sú potrebné ďalšie údaje od februára 2013;

N.

keďže v nadväznosti na uznesenie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti z roku 2003 každý parlamentný výbor vymenúva jedného zo svojich členov ako osobu zodpovednú za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a tak vytvára „sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“; keďže v ďalších uzneseniach na túto tému sa požadoval trvalý rozvoj tejto siete a vytvorenie podobnej siete v rámci medziparlamentných delegácií; keďže táto sieť sa opiera o sieť fungujúcu na úrovni zamestnancov v sekretariátoch výborov;

O.

keďže členovia siete vyplnili dotazník, ktorého cieľom bolo posúdiť aktuálny stav uplatňovania rodového hľadiska v príslušných politických oblastiach;

P.

keďže k VFR (viacročný finančný rámec) je pripojené spoločné vyhlásenie troch inštitúcií, v ktorom je dohodnuté, že „do ročných rozpočtových postupov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 sa podľa potreby začlenia rodové prvky, pričom sa zohľadnia spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti (a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti)“; keďže napriek tomu treba posilniť samotný záväzok týkajúci sa pokračovania v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, pretože platné politiky boli uplatňované len v obmedzenej miere a problém nedostatočných rozpočtových prostriedkov sa týka najmä rodových otázok;

Q.

keďže ani jedna z inštitúcií EÚ neuplatňuje dôsledne rodové rozpočtovanie;

R.

keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) bol zriadený s cieľom posilňovať presadzovanie rodovej rovnosti vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách Únie a v nadväzujúcich národných politikách a podieľať sa na ňom; keďže EIGE vytvoril platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, slovník rodovej rovnosti a pojmový slovník, ktoré majú tvorcom rozhodnutí, zamestnancom EÚ a vládnym orgánom pomáhať pri začleňovaní rodového hľadiska do svojich činnosti;

S.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zahŕňa tak začleňovanie rodového hľadiska do obsahu jednotlivých politík, ako aj riešenie otázky zastúpenia žien a mužov a osôb všetkých rodových identít v daných politických oblastiach; keďže oba rozmery treba zohľadňovať vo všetkých etapách procesu tvorby politiky;

T.

keďže všetky vnútorné a vonkajšie politiky EÚ by mali byť koncipované s cieľom rovnocenne podporovať chlapcov a dievčatá, mužov a ženy, ako aj ostatné rodové identity;

U.

keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je v hodnotení Európskej komisie týkajúcom sa stratégie rodovej rovnosti na roky 2010 – 2015 uvedené ako jeden z hlavných nedostatkov;

V.

keďže parlament, ktorý citlivo pristupuje k rodovej otázke, zohráva kľúčovú úlohu pri náprave rodových rozdielov, presadzovaní rovnoprávnej účasti žien a mužov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti a rozširovaní politického rámca rodovej rovnosti;

W.

keďže odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov EP, zamestnancov Európskeho parlamentu, a najmä pre zamestnancov na riadiacich miestach, má kľúčový význam pre presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých oblastiach a fázach politiky;

X.

keďže na zabezpečenie skutočného pokroku pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci parlamentných činností sa neprideľujú dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje;

Y.

keďže pre analýzu pokroku dosiahnutého v otázke rodovej rovnosti je nevyhnutný systematický a pravidelný zber rodovo rozlíšených údajov a štatistík v rámci posudzovania vplyvu politík, ako aj v procese ich tvorby; keďže sa v Európskom parlamente musí vykonávať viac kvalitatívneho výskumu, aby sa zistilo, aký význam majú nástroje uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a aký je ich vplyv na výsledky politík, uznesenia a legislatívne texty;

Z.

keďže zastúpenie žien na kľúčových rozhodovacích miestach na politickej a administratívnej úrovni, a to aj v rámci politických skupín v Európskom parlamente, je stále nízke; keďže ženy majú tendenciu predsedať výborom, ktoré v menšej miere súvisia s prideľovaním rozpočtových prostriedkov a rozhodovaním v hospodárskej oblasti; keďže s cieľom zvýšiť kvalitu prijímaných rozhodnutí musí Parlament zabezpečiť, aby boli miesta s rozhodovacími právomocami rovnomerne obsadzované mužmi i ženami; keďže muži musia byť zaangažovaní do presadzovania rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach a je potrebné nabádať poslancov EP, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti začlenili do svojej práce;

AA.

keďže Európsky parlament má zavedenú organizačnú štruktúru na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci svojich činností a keďže táto štruktúra musí byť lepšie koordinovaná, posilnená a rozšírená a musí byť podporená novou politickou a administratívnou vôľou, aby sa zvýšila miera uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

AB.

keďže na to, aby bolo možné rodové hľadisko začleniť do všetkých fáz politického cyklu, je potrebná väčšia medziinštitucionálna spolupráca v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, čo by Európskemu parlamentu uľahčilo vlastnú prácu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

AC.

keďže príspevok externých zainteresovaných strán, napríklad organizácií občianskej spoločnosti, skupín na podporu práv žien a rodovej rovnosti, medzinárodných inštitúcií, akademickej obce a národných parlamentov, má význam, pokiaľ ide o zlepšovanie procesov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a sprostredkovanie vzájomných výmen na podporu osvedčených postupov;

AD.

keďže v uznesení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré Európsky parlament prijal v roku 2007, sa požaduje, aby sa každé dva roky vykonalo posúdenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu;

1.

zastáva názor, že v záujme začlenenia rodového hľadiska do politického procesu treba zvážiť dve stránky: obsah politiky a rodové zastúpenie v administratíve a rozhodovacích procesoch; konštatuje zároveň, že pre neustále zvyšovanie rodovej rovnosti sú mimoriadne dôležité presné údaje o vplyve politiky;

2.

konštatuje, že v rámci organizačnej štruktúry Európskeho parlamentu sú rozvojom a uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti na úrovni politík aj pracovného života poverené rôzne orgány:

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosti týchto rôznych orgánov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie sú koordinované a integrované ani v rámci Európskeho parlamentu, ani s inými inštitúciami (neexistuje žiadny medziinštitucionálny mechanizmus spolupráce pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti); zaväzuje sa nastoliť účinnú spoluprácu medzi všetkými aktérmi v tomto inštitucionálnom rámci na základe konkrétneho mechanizmu, napr. monitorovania alebo informácií o vykonávaní;

4.

pripomína svoj záväzok pravidelne prijímať a plniť politický plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente s celkovým cieľom presadzovať rodovú rovnosť účinným začleňovaním rodového hľadiska do politík a činností vrátane rozhodovacích štruktúr a administratívy;

5.

žiada, aby sa sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti neustále rozvíjala a nezastupovala iba výbory, ale aj medziparlamentné delegácie, a aby sa v plnej miere zapájala do pravidelného monitorovania aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v jednotlivých politických oblastiach; berie na vedomie potrebu väčšieho a aktívnejšieho zapojenia poslancov EP do siete a žiada, aby v záujme zvýšenia účasti boli do siete zapojení náhradníci poslancov EP, ako je to bežné vo výboroch a v delegáciách;

6.

zdôrazňuje, že podľa uvedenej štúdie na túto tému z roku 2014 je najúčinnejším nástrojom na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politického procesu využívanie postupov, ktoré zahŕňajú spoluprácu s ďalšími výbormi; poukazuje na to, že je potrebné, aby ostatné výbory podporovali úsilie o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a realizovali ho v rámci svojich činností;

7.

vyzýva zodpovedné útvary, aby naďalej pracovali na osobitných opatreniach na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života; s poľutovaním konštatuje, že spomedzi úradníkov EP sú ženy naďalej najviac zastúpené vo funkčnej skupine asistentov (AST); požaduje, aby sa na základe rodovo rozlíšených údajov každoročne analyzoval stav rodovej rovnosti v Európskom parlamente na všetkých úrovniach zamestnancov a politických orgánov vrátane asistentov poslancov a aby sa správa o tomto stave zverejnila;

8.

žiada, aby sa vyriešili štrukturálne prekážky a aby sa vytvorilo prostredie, ktoré umožní ženám pôsobiť na rozhodovacích miestach na všetkých úrovniach, ako sú napríklad opatrenia zamerané na zosúladenie pracovného a súkromného života a pozitívne akčné opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zvýši počet osôb menej zastúpeného pohlavia na miestach, na ktorých prevládajú buď ženy alebo muži; žiada politické strany, aby priznali svoju zodpovednosť za podporu žien, keďže právomoc vykonávať nábor, vyberať a nominovať kandidátov je v rukách týchto strán;

9.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele vyváženého rodového zastúpenia na úrovni vyššieho a stredného manažmentu, ktoré prijalo Predsedníctvo v roku 2006 (správa Kaufmann), sa do termínu stanoveného na rok 2009 nepodarilo dosiahnuť a nie sú splnené ani v súčasnosti; konštatuje, že tieto ciele na ďalšie roky následne potvrdila skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť; naliehavo vyzýva na prijatie účinných, nápravných a ďalekosiahlych opatrení, aby bolo možné tieto ciele v oblasti rodovej rovnosti splniť v čo najkratšom čase;

10.

konštatuje, že skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť je zodpovedná za prijatie akčného plánu presadzovania rovnosti a rozmanitosti v rámci Európskeho parlamentu a za jeho plnenie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni, aby s podporou príslušných útvarov predložila komplexný plán rodovej rovnosti, v ktorom uvedie, ako do roku 2020 dosiahnuť 40-percentné zastúpenie žien na stredných a vyšších manažérskych pozíciách; vyzýva GR pre personál a politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhovať jednu ženu a jedného muža na miesta vedúcich oddelení v prípade, ak sa tieto miesta uvoľnia;

11.

odporúča, aby stály spravodajca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti po vytvorení tejto funkcie spolupracoval so skupinou na vysokej úrovni na zabezpečení splnenia cieľov rodovej rovnosti pre sekretariát Európskeho parlamentu a jeho zamestnancov;

12.

vyzýva politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhnúť jednu ženu a jedného muža na pozíciu predsedu vo výboroch a v skupinách;

13.

poznamenáva, že v rozsahu, v akom to umožňujú okolnosti, je žiaduce dosiahnuť rovnomerné rodové zastúpenie v každom výbore; vyzýva politické skupiny, aby zvážili koordinovaným spôsobom nominovať do každého výboru poslancov EP z nedostatočne zastúpeného pohlavia; vyzýva politické skupiny, aby nominovali rovnaký počet poslancov a poslankýň EP za členov a náhradníkov výboru FEMM s cieľom podporiť zapojenie mužov do politiky rodovej rovnosti;

14.

zdôrazňuje, že postup využívania pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa ukázal byť účinnejší ako stanoviská, keďže tieto pozmeňujúce návrhy sú stručnejšie, dajú sa rýchlejšie predložiť a týkajú sa kľúčových, konkrétnych a vymedzených otázok; opätovne vyzýva príslušný výbor, aby postup pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti začlenil do rokovacieho poriadku, a to so zreteľom na osobitnú úlohu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálnej zásady; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi výbormi a na účinnú koordináciu medzi sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a príslušným výborom na politickej, ako aj administratívnej úrovni, s cieľom dať správam zásadný rodový rozmer; vyzdvihuje významnú úlohu členov siete v každom výbore pri sprostredkovaní účinného príspevku príslušného výboru prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanovísk a žiada účinnú koordináciu medzi zodpovednými členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a členmi siete v rámci postupu pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; opätovne zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie medzi príslušným výborom a výbormi zodpovednými za pozmeňujúce návrhy týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanoviská s cieľom zabezpečiť optimálny harmonogram a plánovanie, a tým účinný príspevok do správy výboru zodpovedného za príslušnú oblasť;

15.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek medziinštitucionálnemu vyhláseniu o zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, priloženému k VFR, sa doteraz neprijali žiadne opatrenia týkajúce sa rodového rozpočtovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dôkladne monitorovať, ako sa vykonávajú zásady spoločného vyhlásenia, pokiaľ ide o ročné rozpočtové postupy, a žiada, aby gestorský výbor dostal pri revízii VFR oficiálnu úlohu;

16.

zdôrazňuje, že rozpočtovanie zohľadňujúce rodové hľadisko vo forme plánovania, programovania a rozpočtovania, ktoré prispieva k posilňovaniu rodovej rovnosti a k napĺňaniu práv žien, je jedným z nástrojov, ktorý využívajú tvorcovia politík pri riešení otázky rodových rozdielov; s poľutovaním konštatuje, že pri vykonávaní rodového rozpočtovania sa ukázalo, že rodové hľadisko sa ani zďaleka neuplatňuje vo všetkých politikách, na všetkých úrovniach a v každej etape procesu tvorby politiky; konštatuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité budovať vnútorné kapacity v oblasti rodového rozpočtovania s cieľom posilniť kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu v týchto otázkach; konštatuje, že dôsledky rozhodnutí o výdajoch a príjmoch mali výrazne odlišný vplyv na ženy a mužov a zdôrazňuje, že poslanci v príslušných výboroch by mali brať do úvahy tieto odlišné účinky pri zostavovaní rozpočtu; zdôrazňuje, že rodové rozpočtovanie podporuje zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o záväzok Európskeho parlamentu v oblasti rodovej rovnosti;

17.

berie na vedomie, že Komisia sa podujala pokračovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti začleňovaním aspektov rodovej rovnosti do posúdení vplyvu a hodnotení v súlade so zásadami lepšej tvorby práva a zvažuje vydanie správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Komisii v roku 2017;

18.

opätovne potvrdzuje, že na vypracovanie posúdení vplyvu na rodovú rovnosť a rodových analýz sú potrebné dostatočné zdroje aj na úrovni Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby v prípade nového legislatívneho alebo politického návrhu uskutočňovala systematické posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť, a to na základe dôkladnejšieho posúdenia ich vplyvu na základné práva a s cieľom dosiahnuť, aby EÚ bola dokonalým príkladom v oblasti presadzovania práv žien; zdôrazňuje, že takéto analýzy a metodiky zberu údajov musia byť citlivé ku skúsenostiam LGBTIQ osôb; zdôrazňuje, že výbory sú nabádané k tomu, aby využívali interné odborné znalosti a externé odborné znalosti ostatných inštitúcií a orgánov z verejného a súkromného sektora, ktoré aktívne presadzujú uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

19.

vyzýva inštitút EIGE, aby každému výboru pravidelne predkladal informácie s cieľom poukázať na rodové hľadisko v každom odvetví tvorby politiky a sprístupnil údaje a nástroje, ktoré vypracoval, napr. platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako súčasť širších snáh o budovanie kapacít určených aj zamestnancom a asistentom poslancov; vyzýva výskumnú službu, aby pravidelne vykonávala podrobný kvalitatívny a kvantitatívny výskum týkajúci sa pokroku v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente a fungovania organizačnej štruktúry, ktorá je na to určená;

20.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitútu EIGE chýbajú v súčasnosti dostatočné zdroje na vykonávanie všetkých činností, ktorými je poverený, a preto zdôrazňuje, že je potrebné rozpočet EIGE upraviť, aby bol v súlade so širokým mandátom inštitútu;

21.

konštatuje, že v odpovediach na dotazníky o stave uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch boli ako nástroje účinné pri začleňovaní rodového hľadiska do činnosti výborov označené aj tieto konkrétne nástroje:

dôrazne odporúča ďalší vývoj týchto nástrojov a ich používanie v práci Európskeho parlamentu;

22.

pripomína, že v súvislosti s hodnoteniami a programami v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je potrebné uplatniť aj účinné následné opatrenia s cieľom zamerať sa na účinnosť každej akcie a prípadné problémy; zdôrazňuje, že je dôležité v prípade potreby vykonať nápravné opatrenia a rozvíjať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v prípade, že po vykonaní nápravných opatrení nedôjde k dostatočnému pokroku;

23.

odporúča, aby Riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre komunikáciu obohatilo svoje správy o tvorbe politík v Európskom parlamente o výraznejšie rodové hľadisko;

24.

vyjadruje svoju plnú podporu rozvoju cielených a pravidelných školení v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, na ktoré budú vyčlenené primerané zdroje a ktoré budú prispôsobené osobitným potrebám Európskeho parlamentu, určené všetkým zamestnancom Európskeho parlamentu, ktorí pracujú v politických oblastiach, pričom rozsiahlejšia odborná príprava by sa mala organizovať pre stredný a vrcholový manažment, najmä pre vedúcich oddelení; žiada poskytovanie odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov, parlamentných asistentov a zamestnancov politických skupín; požaduje, aby sa pre ženy organizovali školenia a aby sa im poskytla možnosť získať skúsenosti na vedúcich postaveniach; odporúča, aby boli do odbornej prípravy zahrnuté informácie o viacnásobných a prierezových formách diskriminácie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby si všetky útvary uvedomovali svoju zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vrátane tých, ktoré majú na starosti ľudské zdroje, bezpečnosť a zariadenia; navrhuje zaviesť osobitné usmernenia v oblasti ľudských zdrojov, ktorými sa bude účinne uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, s cieľom zlepšiť podmienky na pracovisku pre všetkých zamestnancov vrátane osôb LGBTIQ;

25.

opakuje svoju žiadosť o splnenie záväzku predkladať dvakrát ročne správu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskemu parlamentu; je si vedomý úlohy, ktorú zohráva sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri posudzovaní aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v každej politickej oblasti, a odporúča, aby sa dotazník, ktorý je základom uvedenej správy, využíval ako každoročná monitorovacia metóda;

26.

poznamenáva, že členovia siete vo svojich odpovediach zvyčajne uviedli, že v ich konkrétnej politickej oblasti sa osobitné rodové potreby zohľadnili v rôznych činnostiach, ako sú správy, pozmeňujúce návrhy týkajúce sa rodovej rovnosti, štúdie, vypočutia, služobné cesty a výmeny názorov;

27.

víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti vyvinuli niektoré parlamentné výbory; s poľutovaním konštatuje, že veľká väčšina výborov pre svoju prácu neprijala akčný plán pre rodovú rovnosť, ani o ňom nediskutovala; zdôrazňuje, že je dôležité, aby pri výmene osvedčených postupov príslušné orgány spolupracovali so všetkými výbormi a delegáciami, a to aj prostredníctvom siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a aby sa stanovil jasný postup na prijímanie akčného plánu v rodovej oblasti v každom výbore a každej delegácii, ktorý sa začlení do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu; odporúča, aby každý výbor usporiadal vo svojej oblasti politiky raz za dva roky vypočutie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, a to v čase vypracovania správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

28.

podčiarkuje potrebu dôkladne posúdiť fungovanie siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a určiť spôsoby, ako zabezpečiť výraznejšie zapojenie a väčšiu informovanosť členov siete; odporúča, aby sa členovia a náhradníci siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti angažovali v prospech rodovej rovnosti, ale poukazuje na to, že nemusia byť nevyhnutne členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, čím sa do oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zaangažuje väčšia skupina poslancov; odporúča pravidelný kontakt a výmeny medzi gestorským výborom a sieťou;

29.

odporúča, aby sieti pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spolupredsedal gestorský výbor spolu s ďalším členom siete, ktorý bude vymenovaný na základe rotácie spomedzi rôznych výborov, aby sa tak vyslal signál, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa týka všetkých výborov;

30.

zastáva názor, že treba zriadiť vnútorný monitorovací orgán, ktorý bude sledovať a následne hodnotiť uplatňovanie nástrojov a opatrení; žiada, aby sa vypracoval osobitný popis práce pre zamestnancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch; vyzýva príslušné orgány, aby dvakrát za rok posúdili pokrok dosiahnutý v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách;

31.

je presvedčený, že pevnejšie medziinštitucionálne vzťahy zlepšia rodovú rovnováhu v rámci tvorby politiky EÚ; konštatuje, že v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa zatiaľ nenadviazala žiadna štruktúrovaná spolupráca s ďalšími inštitucionálnymi partnermi, napr. s Komisiou, Radou a inštitútom EIGE; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodný rámec na začatie medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a tiež na zahrnutie ďalších zainteresovaných strán do tejto oblasti;

32.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky verejnej konzultácie a pozície Európskeho parlamentu a Rady tým, že okamžite prijme oznámenie o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015, ktoré sa bude zaoberať otázkami rodovej rovnosti v súlade s medzinárodnou agendou;

33.

odporúča, aby európsky ombudsman každoročne poskytoval parlamentnej skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť údaje o sťažnostiach na nesprávne administratívne postupy týkajúce sa rodovej rovnosti v Európskom parlamente, a to s náležitým ohľadom na rozhodnutie Európskeho parlamentu o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana;

34.

je presvedčený, že výmenou najlepších postupov s ďalšími organizáciami sa posilní budovanie kapacít Európskeho parlamentu a jeho účinnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa na všetkých úrovniach organizovali výmeny najlepších postupov s inými inštitúciami a organizáciami, napr. s OSN Ženy, Radou Európy, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, ktoré sa podieľajú na presadzovaní rodovej rovnosti, ako sú orgány pre rodovú rovnosť, sociálni partneri a MVO; nabáda na účasť na osobitných programoch zameraných na budovanie kapacít, ktoré realizujú iné medzinárodné organizácie, a na získavanie ich podpory pre organizovanie programov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám;

35.

žiada GR pre personál, aby si vymieňalo osvedčené postupy a technickú pomoc v oblasti rodovej rovnosti a rozmanitosti, napríklad s Kongresom USA a vnútroštátnymi orgánmi pre rodovú rovnosť, a to v súvislosti s poskytovaním podpory nedostatočne zastúpeným rasovým komunitám a komunitám etnických menšín v krátkodobých výberových konaniach a výberových konaniach EPSO; žiada o zameranie sa stážistov a vypracovanie iniciatív a programov určených na podporu stáží pre mladých ľudí, najmä ženy z nedostatočne zastúpených rasových skupín a etnických menšín;

36.

zdôrazňuje potrebu otvoreného a nepretržitého dialógu s národnými parlamentmi s cieľom zaviesť pravidelné výmeny názorov, vymieňať si informácie o nových postupoch a podávať správy o hodnoteniach vplyvu politík v záujme presadzovania spoločného prístupu a ďalšieho rozvíjania najlepších postupov pri presadzovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; odporúča organizovanie pravidelných medziparlamentných schôdzí na tému uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/25

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 8 a článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 32 výboru CEDAW o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti zo 14. novembra 2014,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5, Peking + 10, Peking + 15 a Peking + 20,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda COM(2015)0240,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015 s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2015 o migrácii, a najmä v nich vyjadrený záväzok týkajúci sa ľudských práv žien a dievčat,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

—

so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 s názvom Akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

—

so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. marca 2015 s názvom Vykonávanie európskej susedskej politiky v roku 2014 (SWD(2015)0076),

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom (1),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0024/2016),

A.

keďže v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov, regionálnej nestability a porušovania ľudských práv vrátane rodového násilia a využívania znásilňovania ako vojnovej zbrane hľadá v EÚ medzinárodnú ochranu čoraz väčší počet mužov, žien a detí, ktorý nemá v histórii obdobu;

B.

keďže medzi žiadateľmi o azyl v celej Európskej únii existuje veľká miera rodovej nerovnosti; keďže ženy tvoria v priemere jednu tretinu osôb, ktoré žiadajú o azyl; keďže od začiatku roka 2015 do novembra toho istého roka priplávalo cez Stredozemné more k európskym brehom asi 900 000 ľudí, pričom približne 38 % z celkového počtu tvorili ženy a deti; keďže Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) informoval, že 55 % osôb, ktoré od januára 2016 prišli do Grécka s cieľom požiadať o azyl v EÚ, predstavujú ženy a deti; keďže počas týchto ciest poháňaných nádejou prišlo o život už príliš veľa ľudí, z toho mnoho žien;

C.

keďže ženy a osoby LGBTI sú terčom osobitných foriem prenasledovania na základe rodu, ktoré sa v konaniach o azyle príliš často stále nezohľadňujú;

D.

keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj hlavný cieľ chrániť ženy a podstatne zvýšiť ich účasť na politických a rozhodovacích procesoch;

E.

keďže podľa odhadov UNHCR sa každoročne uchádza o azyl v členských štátoch EÚ 20 000 žien a dievčat z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií; keďže značný počet žien, ktoré podajú žiadosť o azyl, tak robí na základe strachu z mrzačenia ženských genitálií;

F.

keďže UNHCR odhaduje, že 71 % žiadateliek o azyl v EÚ z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií, tvoria ženy, ktoré sa stali obeťami takéhoto mrzačenia; keďže Európsky súd pre ľudské práva svojimi rozsudkami zastavil vyhostenie dievčat, ktorým hrozilo nútené podstúpenie mrzačenia genitálií, a to so zreteľom na nenapraviteľné škody na ich fyzickom a psychickom zdraví, ku ktorým by pravdepodobne došlo;

G.

keďže ženy a dievčatá žiadajúce o azyl potrebujú osobitnú ochranu a majú iné obavy ako muži, čo si vyžaduje, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov vrátane posudzovania žiadostí o azyl zohľadňovala rodová otázka a aby sa jednotlivé prípady posudzovali individuálne; keďže žiadosti o azyl súvisiace s násilím by sa mali vybavovať spôsobom, ktorý ochráni ženy pred druhotnou viktimizáciou v priebehu azylového konania;

H.

keďže integračný proces a práva žien a dievčat sú oslabené, keď ich právne postavenie závisí od ich manžela;

I.

keďže príslušné akty, ktoré tvoria spoločný európsky azylový systém, sa musia transponovať a vykonávať v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov a s ďalšími relevantnými nástrojmi;

J.

keďže zaobchádzanie so ženami a s dievčatami žiadajúcimi o azyl sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, pričom pretrvávajú závažné nedostatky;

K.

keďže utečenky a žiadateľky o azyl sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii a vo väčšej miere im hrozí sexuálne a rodovo motivované násilie v krajinách ich pôvodu, tranzitu a v cieľových krajinách; keďže obzvlášť zraniteľné sú ženy a dievčatá bez sprievodu, ženy, ktoré sú hlavami rodiny, tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

L.

keďže utečenky sa nestretávajú len s hrozbami v súvislosti s ich osobnou bezpečnosťou (dlhé a nebezpečné cesty do exilu, obťažovanie, ľahostajnosť úradov a často sexuálne zneužívanie a násilie, dokonca aj potom, čo sa dostanú na miesto, ktoré sa zdá byť bezpečné, a z toho vyplývajúca spoločenská stigmatizácia), ale sú tiež zodpovedné za fyzickú bezpečnosť, dobré životné podmienky a prežitie svojich rodín;

M.

keďže mnoho utečencov, ktorí prišli do Európy, žije v provizórnych podmienkach v táboroch alebo na uliciach, pričom ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné;

N.

keďže zločinecké siete využívajú nedostatok bezpečných ciest do EÚ pre žiadateľov o azyl a utečencov, regionálnu nestabilitu, konflikty a zraniteľnosť žien a dievčat na úteku na ich vykorisťovanie prostredníctvom obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

O.

keďže ženy, ktoré sú obeťami násilia a obchodovania s ľuďmi, sú viac vystavené riziku pohlavne prenosných chorôb;

P.

keďže Úrad UNHCR informoval o prípadoch násilia voči utečenkám a deťom a ich zneužívania vrátane sexuálneho násilia, a to počas celej ich cesty i pobytu v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

Q.

keďže ženy a dievčatá, ktoré hľadajú útočisko v EÚ, často utekajú pred režimami, ktoré ženy utláčajú, neuznávajú rovnosť žien a mužov, tolerujú násilie voči ženám i zneužívanie a detské, skoré a nútené manželstvá;

R.

keďže prijímacie centrá veľmi často nemajú žiadne vnútorné priestory, kde by mohli ubytované matky opatrovať svoje deti a starať sa o ne; keďže zariadenia na poskytovanie právnej pomoci navyše neposkytujú dostatočnú podporu pri informovaní o rodinných príslušníkoch a pri pátraní po nich;

S.

keďže prijímacie ani tranzitné zariadenia v celej Európskej únii nespĺňajú najzákladnejšie požiadavky na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako sú samostatné kúpeľne, sprchy a priestory na nocľah pre ženy;

T.

keďže dievčatám na úteku pred konfliktom a prenasledovaním hrozí väčšie riziko detského, skorého a núteného manželstva, znásilnenia, sexuálneho a fyzického zneužívania a prostitúcie;

U.

keďže odlúčenie od rodinných príslušníkov, a to aj počas zadržania, vystavuje ženy a deti väčším rizikám;

V.

keďže napriek tomu, že zlúčenie rodiny je základným ľudským právom, jeho výkon sa systematicky odkladá a dokonca sa toto právo porušuje a keďže ženy a deti sú prvými obeťami odopierania tohto práva alebo odloženia jeho výkonu;

W.

keďže ženy sú často nútené prijať nelegálnu prácu v nedôstojných podmienkach, aby mohli zostať v krajine, do ktorej pricestovali;

X.

keďže v Pekinskej akčnej platforme sa zdôrazňuje potreba zvýšiť účasť žien na riešení konfliktov na rozhodovacej úrovni a nutnosť náležite zapájať utečenky, vysídlené ženy a migrantky do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú;

Y.

keďže jedným z cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 5) je dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien do roku 2030;

1.

je presvedčený, že v záujme zvýšenia bezpečnosti utečeniek treba sprístupniť bezpečné a zákonné spôsoby vstupu do EÚ pre tých, ktorí utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, a že by sa mal zohľadňovať rod; zdôrazňuje najmä to, že do programov EÚ zameraných na presídľovanie by sa malo zapojiť viac členských štátov; je presvedčený, že právne predpisy a politiky týkajúce sa neregulárnej migrácie by nemali brániť v prístupe ku konaniam EÚ o azyle; zdôrazňuje, že právo na azyl je zakotvené v článku 18 Charty základných práv EÚ;

2.

zdôrazňuje naliehavú potrebu okamžite zaistiť bezpečné a legálne azylové cesty s cieľom bojovať proti prevádzačským sieťam a vo väčšej miere umožniť ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím hľadať útočisko bez toho, aby riskovali svoje životy; je hlboko znepokojený úmrtiami, navracaním a hrubým porušovaním ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ; zastáva názor, že zodpovednosť a náklady a prínosy by si malo rozdeliť všetkých 28 členských štátov a nielen krajiny prvého príchodu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom solidarity medzi členskými štátmi;

3.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby utečenky boli registrované jednotlivo a aby im boli vydané dokumenty, ktoré zaručia ich osobnú bezpečnosť, slobodu pohybu a prístup k základným službám, ako požaduje UNHCR;

4.

zdôrazňuje, že koordinačné výbory a všetky ďalšie druhy orgánov zastupujúce utečencov, či už v mestských alebo vidieckych oblastiach a v utečeneckých táboroch vrátane oblastí, do ktorých sa navracajú utečenci, by mali dodržiavať zásadu rodovej rovnosti, aby sa zabezpečilo rešpektovanie práv a napĺňanie potrieb utečeniek a žiadateliek o azyl;

5.

pripomína svoju výzvu všetkým členským štátom a Európskej únii, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor);

6.

žiada všetky členské štáty, aby v spolupráci s EÚ zabezpečili pre ženy, ktoré utrpeli ujmu na základe rodovej príslušnosti, špecializované posttraumatické poradenstvo a psychologickú a sociálnu starostlivosť, a to s priamym zapojením kvalifikovaných pracovníčok, ktoré sú odborníčkami v danej oblasti, a aby zaistili dostupnosť týchto služieb vo všetkých fázach konania o azyle;

7.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o tom, že ženy a deti poskytujú v snahe o prežitie sexuálne služby s cieľom zaplatiť prevádzačom, aby mohli pokračovať v ceste za azylom v EÚ; opätovne zdôrazňuje, že bezpečné a legálne cesty do Európy majú kľúčový význam pre účinné predchádzanie tejto situácii;

8.

naliehavo vyzýva EÚ, aby pri zriaďovaní mechanizmu vybavovania sťažností v rámci kancelárie úradníka Frontexu pre základné práva zahrnula rodové hľadisko a aby riešila prípady porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila agentúra Frontex, členské štáty a úradníci tretích krajín pri spolupráci s agentúrou Frontex, ako Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom;

9.

požaduje prijatie cielených opatrení, ktoré zabezpečia plnú integráciu utečeniek a žiadateliek o azyl zamedzením všetkých foriem vykorisťovania, zneužívania, násilia a obchodovania s ľuďmi;

10.

zdôrazňuje, že pri navrhovaní, realizácii a vyhodnocovaní všetkých politík a opatrení EÚ týkajúcich sa migrácie a azylu by sa malo brať do úvahy rodové hľadisko;

11.

žiada, aby sa v rámci širších reforiem migračnej a azylovej politiky prijal nový komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike, ktoré plne zohľadnia sociálne, kultúrne a politické dimenzie prenasledovania a budú zahŕňať opatrenia zamerané na prijímanie a integráciu;

12.

zdôrazňuje, že aj v krajinách považovaných za bezpečné môžu byť ženy vystavené prenasledovaniu založenému na rodovej príslušnosti, pričom osoby LGBTI môžu byť takisto terčom zneužívania, a majú preto oprávnený nárok žiadať o poskytnutie ochrany; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli konania o azyle a snažili sa vypracovať programy odbornej prípravy, ktoré budú zohľadňovať potreby žien s početnými marginalizovanými identitami vrátane LGBTI žien; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby bojovali proti škodlivým stereotypom, pokiaľ ide o správanie a vlastnosti LGBTI žien, a plne uplatňovali Chartu základných práv EÚ v súvislosti s ich žiadosťami o azyl; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť, aby prijímacie zariadenia vo všetkých členských štátoch zohľadňovali potreby LGBTI osôb; upozorňuje, že násilie páchané na LGBTI osobách je v prijímacích zariadeniach bežné;

13.

zdôrazňuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, medzi ktoré okrem iného patrí znásilnenie a sexuálne násilie, mrzačenie ženských genitálií, nútené manželstvo, domáce násilie, tzv. zločiny zo cti a rodová diskriminácia povolená štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by sa považovať za opodstatnené dôvody na žiadanie o azyl v EÚ, čo by sa malo odzrkadliť v nových rodových usmerneniach;

14.

vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala podrobné štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane s cieľom doplniť viac kategórií údajov rozdelených podľa rodovej príslušnosti, najmä v súvislosti s etapami azylového konania po prijatí pôvodného rozhodnutia;

15.

naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala vysvetľujúce usmernenia pre problematiku mrzačenia ženských genitálií, v ktorých sa naplno zohľadnia usmernenia UNHCR týkajúce sa prenasledovania na základe rodovej príslušnosti a pokyny k otázke mrzačenia ženských genitálií a jasne stanovia povinnosti členských štátov, pričom sa osobitný dôraz bude klásť na identifikáciu zraniteľných žiadateľov o azyl a na komunikáciu s nimi; zdôrazňuje, že ženy, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií, môžu mať ťažkosti pri vyjadrovaní svojej traumy z tohto mrzačenia; vyzýva členské štáty na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby všetky formy násilia na ženách vrátane mrzačenia ženských genitálií mohli byť uznané ako formy prenasledovania a aby sa tak na obete vzťahovala ochrana podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 v súlade s článkom 60 Istanbulského dohovoru;

16.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby azylové konania na hraniciach boli v súlade s usmerneniami UNHCR o medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na prenasledovanie založené na rodovej príslušnosti, a v súlade s usmerneniami UNHCR týkajúcimi sa požiadaviek na štatút utečenca na základe sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity, ktoré jasne vymedzujú povinnosti členských štátov;

17.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na opísanú situáciu preskúmala zvýšenie financovania programov Daphne a Odysseus a ich širší rozsah a aby posúdila, či by sa tieto programy mohli prispôsobiť súčasnej situácii s cieľom chrániť utečenky;

18.

berie na vedomie návrh Komisie zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu; žiada, aby sa podnikli všetky náležité kroky na zabezpečenie súladu tohto prístupu so zásadou nevyhostenia a aby sa neoslabovali práva žien, detí a iných zraniteľných skupín; žiada, aby sa uplatňovala rodová diferenciácia; domnieva sa, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal viesť k menej priaznivému procesnému zaobchádzaniu so ženami, ktorých žiadosti o azyl sú založené na strachu z rodovo motivovaného násilia alebo na skúsenosti s ním; zdôrazňuje, že treba predísť unáhleným rozhodnutiam, ktoré náležite nezohľadňujú nebezpečenstvo, a dokonca hrozbu smrti pre ženy, ktoré boli vystavené rodovo motivovanému násiliu, ak sa ich žiadosť zamietne a ony sú nútené vrátiť sa do svojej krajiny;

19.

žiada, aby sa pri posudzovaní dôveryhodnosti vo všetkých členských štátoch uplatňoval objektívnejší a rodovo citlivý prístup a aby sa pre osoby zodpovedné za rozhodovanie zaviedla rozšírená odborná príprava zameraná na posudzovanie dôveryhodnosti, ktorá bude zahŕňať rodový rozmer; upozorňuje, že posudzovania dôveryhodnosti nikdy nemôžu byť úplne presné a nemali by sa využívať ako jediný základ pre zamietavé rozhodnutie o azyle; odporúča, aby sa pri posudzovaní žiadostí žien o azyl zohľadňovali kultúrne, sociálne a psychologické profily vrátane kultúrneho zázemia, vzdelania, tráum, strachu, hanby a/alebo kultúrnych nerovností medzi mužmi a ženami;

20.

vyzýva členské štáty, aby uvádzali dôvody kladných rozhodnutí o azyle s cieľom sprístupniť užitočné údaje o zohľadňovaní rodovo motivovaného násilia a zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých sa podľa dohovoru vyhovelo žiadostiam o azyl;

21.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali ženám informácie o azylových konaniach, ich právach a osobitných službách pre žiadateľky o azyl; zdôrazňuje, že právo žien podať žiadosť o azyl nezávisle od ich manžela má kľúčový význam pre posilnenie postavenia žien a zásadu nevyhostenia; naliehavo žiada členské štáty, aby informovali všetky ženy o ich práve podať nezávislú žiadosť o azyl, a tak im umožnili žiadať o priznanie postavenia utečenky alebo žiadateľky o azyl a udržať si toto postavenie bez ohľadu na situáciu ostatných členov ich rodiny;

22.

vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

23.

zastáva názor, že kedykoľvek existuje podozrenie na rodovo motivované násilie, mali by sa urýchlene prijať opatrenia, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, a to vzhľadom na skutočnosť, že zraniteľné skupiny, ako sú ženy a deti, sú v extrémne vysokej miere vystavené formám fyzického násilia a psychického nátlaku na trasách nelegálnej migrácie, kde sú upierané všetky druhy práv;

24.

zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné voči vykorisťovaniu zo strany prevádzačov; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili svoju policajnú a súdnu spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom, Frontexom, Eurojustom a Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) s cieľom účinne bojovať proti prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s nimi;

25.

zdôrazňuje zásadný význam poskytovania starostlivosti o deti a o závislé osoby počas preverovania a azylových pohovorov s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť podať žiadosť o azyl;

26.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby riadne informovali žiadateľky o azyl o ich právach, najmä o práve požiadať, aby s nimi viedli pohovor a tlmočili im osoby ženského pohlavia, a práve na osobný pohovor bez účasti tretej osoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pre osoby vedúce pohovor a tlmočníčky zabezpečili komplexné a povinné školenie o sexuálnom násilí, traume a pamäti, nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že sa tieto práva budú dodržiavať; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali článok 15 ods. 3 smernice o azylovom konaní;

27.

so znepokojením konštatuje, že mnoho pracovníkov zapojených do konaní o azyle v EÚ nie je oboznámených s problematikou mrzačenia ženských genitálií; vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni spolupracovali so svojimi azylovými orgánmi s cieľom zaviesť lepšie postupy na podporu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií alebo im toto mrzačenie hrozí;

28.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby poskytovali aktuálne a dostupné informácie o azylovom konaní a osobitných právach a nárokoch žiadateliek o azyl;

29.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a aby urýchlene vyčlenili ďalšie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ženám ochranu a pomoc počas ich pobytu v utečeneckých táboroch, pri hraničných kontrolách a samozrejme po vstupe do EÚ;

31.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a uplatňovali jeho článok 59, v ktorom sa jasne uvádza, že zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zastavenie konania o vyhostení a/alebo udelenie samostatného povolenia na pobyt v prípade zániku manželstva tým migrantkám, ktorých pobytový status závisí od statusu ich manžela;

32.

požaduje, aby sa žiadateľkám o azyl a migrantkám udelilo právne postavenie nezávislé od postavenia ich manžela s cieľom zabrániť vykorisťovaniu, znížiť zraniteľnosť a dosiahnuť väčšiu rovnosť;

33.

zdôrazňuje, že migrujúce ženy a dievčatá bez dokumentov by mali mať plný prístup k svojim základným právam a že by sa mali vypracovať možnosti pre legálnu migráciu;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s mužským členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

35.

dôrazne odsudzuje využívanie sexuálneho násilia na ženách ako vojnovej zbrane; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať migrujúcim ženám a dievčatám zneužitým v rámci konfliktov, a to zabezpečením prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci;

36.

víta skutočnosť, že úrad EASO vytvoril nový modul odbornej prípravy v oblasti rodovej problematiky, rodovej identity a sexuálnej orientácie; požaduje, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie plne začlenilo do činnosti úradu EASO prostredníctvom kontaktných miest pre rodové otázky a formálnej spolupráce s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE); požaduje, aby informácie o krajine pôvodu zahŕňali aj údaje o právnej a faktickej situácii žien vrátane informácií o prenasledovaní žien alebo hrozbe prenasledovania zo strany neštátnych subjektov;

37.

nabáda všetky členské štáty, aby plne využívali dublinské nariadenie s cieľom zabezpečiť, že rodiny budú môcť byť spolu a ich žiadosti o azyl budú spracúvať rovnaké orgány;

38.

žiada, aby sa skoncovalo s akýmkoľvek zadržiavaním detí v EÚ a aby rodičia mohli žiť so svojimi deťmi v primerane prispôsobených zariadeniach, kým budú čakať na rozhodnutie o azyle;

39.

zdôrazňuje, že by nemalo dochádzať k zadržiavaniu žiadateľov o azyl a je možné ho uplatniť iba vtedy, ak naň existuje legitímny dôvod a v každom jednotlivom prípade sa stanovilo, že je potrebné a primerané, pričom nikdy nemôže byť odôvodnené v prípade osôb mladších ako 18 rokov; domnieva sa, že dodržiavanie práva požiadať o azyl znamená zavedenie otvorených a humánnych opatrení na prijímanie žiadateľov o azyl vrátane bezpečného a dôstojného zaobchádzania v súlade s ľudskými právami; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť alternatívy zadržiavania vrátane prístupov zameraných na zapojenie, ktoré spĺňajú potreby zraniteľných skupín;

40.

poukazuje na to, že mnohé žiadateľky o azyl a utečenky zažili extrémne násilie a zadržiavaním sa ich trauma môže ešte prehĺbiť; zdôrazňuje, že zadržiavanie žiadateľov o azyl len na administratívne účely je porušením práva na slobodu zakotveného v článku 6 Charty základných práv EÚ; žiada, aby všetky členské štáty okamžite skoncovali so zadržiavaním detí, tehotných a dojčiacich žien a obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi a aby pre ne zabezpečili primeranú psychologickú podporu;

41.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby skrátili maximálnu možnú dĺžku zadržiavania pred odsunom tak, aby neprekračovala lehotu stanovenú v smernici o návrate; domnieva sa, že dlhotrvajúce zadržiavanie spôsobuje zraniteľným skupinám neprimeranú ujmu;

42.

naliehavo žiada, aby sa pre zadržiavané žiadateľky o azyl, ktoré boli vystavené sexuálnemu zneužívaniu, zabezpečilo náležité lekárske poradenstvo, a to aj v prípadoch, keď zneužitie viedlo tehotenstvu, a aby sa im poskytla nevyhnutná fyzická a psychická zdravotná starostlivosť, podpora a právna pomoc; žiada, aby Komisia a členské štáty okamžite prikročili k opatreniam, ktorými zaistia bezpečné, ľudské a primerané podmienky prijímania, tranzitu a zadržiavania, pričom ženy a rodiny budú mať k dispozícii samostatné ubytovanie a hygienické zariadenia; poukazuje na to, že poskytovanie vhodných základných hygienických potrieb pre všetky ženy a dievčatá by malo byť bežnou praxou v rámci programov pomoci;

43.

poukazuje na to, že priamym aj nepriamym zapojením utečeniek do riadenia distribúcie potravín a nepotravinárskeho tovaru sa zabezpečí, aby tieto výrobky distribuovali a kontrolovali priamo dospelé členky domácností, čo zaručí ich spravodlivé rozdeľovanie;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prijímacích centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl zariadili vhodné priestory, ktoré im umožnia starať sa o svoje deti a opatrovať ich;

45.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo posilnili mechanizmy na monitorovanie preplnených prijímacích centier v EÚ, v ktorých sa nemusia nutne uplatňovať minimálne normy na zmiernenie rodovo motivovaného násilia, s cieľom zabrániť, aby obťažovanie žien a detí pokračovalo aj v krajine príchodu;

46.

zdôrazňuje, že v rámci postupov prijímania by sa mali uprednostniť potreby zraniteľných osôb, ako sú ženské obete násilia a dievčatá, najmä dievčatá bez sprievodu;

47.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v prijímacích zariadeniach náležitú právnu pomoc pre ženy s cieľom poskytnúť im cennú podporu, pokiaľ ide o informácie o rodinných príslušníkoch a pátranie po nich;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie núteným manželstvám, ktoré musia ženy a dievčatá uzavrieť po získaní postavenia utečeniek na nátlak mužov dúfajúcich, že si tak zaistia bezpečný prístup, na ktorý by inak nemali právo;

49.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa nezávisle vyšetrili všetky obvinenia vrátane prípadov sexuálneho zneužitia a násilia založeného na rodovej príslušnosti na miestach zadržiavania prisťahovalcov alebo na hraniciach a aby sa zabezpečil prístup pre novinárov a príslušné organizácie občianskej spoločnosti;

50.

domnieva sa, že pri zadržiavaní žiadateliek o azyl je potrebné, aby zariadenia a materiály spĺňali osobitné hygienické potreby žien, malo by sa podporovať využívanie strážkyň a dozorkýň a všetok personál určený na prácu so zadržanými ženami by mal absolvovať školenie týkajúce sa rodovo špecifických potrieb a ľudských práv žien;

51.

zastáva názor, že zadržiavaným žiadateľkám o azyl, ktoré nahlásia zneužívanie, treba poskytnúť okamžitú ochranu, podporu a poradenstvo a ich tvrdenia musia vyšetriť príslušné a nezávislé orgány pri plnom rešpektovaní zásady dôvernosti vrátane prípadov, keď sú ženy zadržiavané spoločne so svojimi manželmi/partnermi/ďalšími príbuznými; domnieva sa, že v rámci ochranných opatrení by sa malo špeciálne zohľadňovať nebezpečenstvo odplaty;

52.

vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami pre ľudské práva s cieľom zmierniť nepríjemnú situáciu utečencov prežívajúcich v provizórnych podmienkach, najmä pokiaľ ide o zraniteľné ženy a dievčatá;

53.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali a realizovali konkrétne opatrenia na uľahčenie účasti utečeniek a žiadateliek o azyl na trhu práce vrátane jazykových kurzov, programov zameraných na gramotnosť, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili právo dievčat z radov utečencov na prístup k vzdelávaniu stanovenému zákonom; zdôrazňuje význam informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, ako aj kultúrnej výmeny pri začleňovaní a posilňovaní postavenia mladých žien a dievčat; zdôrazňuje význam rozšírenia prístupu utečeniek k vysokoškolskému vzdelávaniu; požaduje spoľahlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí;

54.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili finančné prostriedky a ďalšie zdroje pre organizácie občianskej spoločnosti a organizácie pre ľudské práva, ktoré poskytujú pomoc, podporujú začlenenie a monitorujú situáciu utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ, najmä pokiaľ ide o prekonávanie prekážok a slabých miest, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá;

55.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vedúcim predstaviteľkám, ktoré boli prenasledované vo svojich krajinách pôvodu a teraz sú v postavení utečeniek, poskytli záruky, že budú môcť bezpečne vykonávať svoje politické a sociálne aktivity v prospech práv žien a rodovej rovnosti v rámci EÚ;

56.

vyzdvihuje kľúčový význam dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby z hľadiska posilnenia ekonomického a sociálneho postavenia utečeniek;

57.

nabáda členské štáty, aby okrem Fondu pre azyl, migráciu a integráciu využívali aj štrukturálne a investičné fondy s cieľom podporiť integráciu utečencov na trhu práce, a to s osobitným zameraním na starostlivosť o deti;

58.

požaduje rýchlejšie a efektívnejšie postupy zlučovania rodín a zber údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zlučovania rodín; zdôrazňuje význam prístupu k právnej pomoci v prípadoch týkajúcich sa zlučovania rodín;

59.

je presvedčený, že vzájomným uznávaním kladných azylových rozhodnutí by sa otvorili väčšie možnosti pre pracovné miesta, integráciu a zlúčenie rodín;

60.

zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručovať neobmedzený prístup k právu na kvalitné bezplatné verejné vzdelávanie, na služby zdravotnej starostlivosti, a to najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, na zamestnanie, ktoré napĺňa potreby utečeniek, a na bývanie, ktoré zodpovedá potrebám žien a dievčat z radov utečencov; zdôrazňuje, že sociálna politika je kľúčom k integrácii;

61.

vyzýva na zavedenie komplexných programov, ktoré budú disponovať dostatočnými zdrojmi, s cieľom zaoberať sa nenaplnenými krátkodobými i dlhodobými zdravotnými potrebami utečeniek vrátane psychologického a sociálneho, ako aj posttraumatického poradenstva;

62.

zdôrazňuje významnú pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, napríklad vzájomné spoločnosti a družstvá, pri ekonomickom posilňovaní postavenia utečeniek a ich integrácii na trhu práce, ako aj v sociálnej a kultúrnej oblasti;

63.

nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zapájanie miestnych komunitných organizácií a priamu účasť utečencov v súvislosti so sprostredkúvaním názorov utečeniek a žiadateliek o azyl tvorcom politík;

64.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri začleňovaní utečeniek a žiadateliek o azyl, a to najmä so zreteľom na ich začlenenie na trhu práce; vyzýva tieto orgány, aby podporovali dialóg a diskusiu medzi utečenkami a miestnymi ženami;

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a UNHCR.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/35

—

so zreteľom na dohodu o boji proti pašovaniu a falšovaniu a všeobecné komuniké spoločnosti Philip Morris International (ďalej len „PMI“) a prepojených podnikov, Únie a jej členských štátov z 9. júla 2004,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (1),

—

so zreteľom na Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (ďalej len „RDKT WHO“) a Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami prijatý na piatom zasadnutí konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku prostredníctvom rozhodnutia RDKT/COP5(1) z 12. novembra 2012,

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 4. mája 2015 týkajúci sa rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku, pokiaľ ide o ustanovenia predmetného protokolu, ktoré spadajú pod hlavu V časti III Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2015)0193),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2016 s názvom „Technical assessment of the experience made with the Anti-Contraband and Anti Counterfeit Agreement and General Release of 9 July 2004 among Philip Morris International and affiliates, the Union and its Member States“ (Technické posúdenie skúseností s dohodou o boji proti pašovaniu a falšovaniu a všeobecným komuniké spoločnosti Philip Morris International a prepojených podnikov, Únie a jej členských štátov z 9. júla 2004) (SWD(2016)0044),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva (2),

—

so zreteľom na otázku Komisii o dohode o tabaku (dohode so spoločnosťou Philip Morris International) (O-000010/2016 – B8-0109/2016),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ je jednou z hlavných priorít Komisie, a keďže nezákonný obchod s tabakovými výrobkami a najmä pašovanie nezákonne dovážaných a falšovaných cigariet stojí vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ podľa konzervatívneho odhadu viac ako 10 miliárd EUR v stratených verejných príjmoch ročne;

B.

keďže protizákonný obchod je zločin, ktorý prispieva k financovaniu inej medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi, drogami a zbraňami, a v niektorých prípadoch aj teroristických skupín;

C.

keďže hlavným cieľom dohody so spoločnosťou PMI je znížiť výskyt pašovaných cigariet spoločnosti PMI na čiernom trhu s tabakom v EÚ;

D.

keďže platnosť dohody so spoločnosťou PMI uplynie 9. júla 2016;

E.

keďže Komisia vo svojom technickom hodnotení dohody s PMI dospela k záveru, že tento hlavný cieľ bol skutočne splnený, ale spochybňuje kauzálnu nadväznosť výsledku a poukazuje na to, že zníženie pašovaných cigariet spoločnosti PMI neviedlo k celkovému zníženiu množstva nezákonných výrobkov na trhu EÚ;

F.

keďže dohodou so spoločnosťou PMI sa poskytli finančné prínosy pre verejné príjmy približne vo výške 1 miliardy USD v ročných splátkach a vo výške 68,2 miliónov EUR vo forme finančných sankcií v prípade zaistenia, ktoré sa rozdelili medzi Komisiu (približne 10 %) a členské štáty (približne 90 %); keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o tom, ako členské štáty vynaložili príjmy získané na základe tejto dohody;

G.

keďže od podpísania dohody so spoločnosťou PMI došlo k významným zmenám právneho rámca aj trhového prostredia v oblasti nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, najmä v súvislosti s posilnením prítomnosti lacných neznačkových cigariet na trhu, a k vytvoreniu nového priestoru predaja tekutého nikotínu pre elektronické cigarety;

H.

keďže v súčasnosti prebiehajú na Súdnom dvore Európskej únie konania vo veciach C-358/14 Poľsko proti Európskemu parlamentu a Rade, C-477/14 Pillbox 38 (UK) Limited a C-547/14 Philip Morris Brands SARL a ďalší, v ktorých je napadnutá smernica 2014/40/EÚ, a výrobcovia tabaku by mali podania čo najskôr stiahnuť;

I.

keďže Komisia sa zaviazala ratifikovať protokol k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami, čo je zásadný krok na posilnenie právneho rámca pre boj proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami; keďže Komisia sa zaviazala vyzvať na ratifikáciu protokolu tretie krajiny;

J.

keďže pašovanie tabakových výrobkov oslabuje politiky EÚ v oblasti verejného zdravia a znamená, že nezákonné tabakové výrobky sú na mnohých miestach k dispozícii s výraznou nezákonnou zľavou, a to aj mladým ľuďom; keďže falšované cigarety sa nielenže nelegálne vyrábajú a dovážajú, ale navyše obsahujú neznáme zložky, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie;

1.

víta Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku a vyzýva k čo najskoršiemu ukončeniu procesu ratifikácie;

2.

víta návrh Komisie ratifikovať protokol, ako aj jej záväzok vyzvať členské štáty a tretie krajiny, aby ho ratifikovali; poznamenáva, že doposiaľ protokol ratifikovalo 15 krajín vrátane piatich členských štátov EÚ a v súčasnosti sa na jeho ratifikáciu pripravuje EÚ;

3.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa usilovala o urýchlenú ratifikáciu protokolu; domnieva sa však, že obnovenie dohody by vyslalo škodlivý a kontraproduktívny signál tretím krajinám, že EÚ udržuje nevhodné vzťahy s tabakovým priemyslom, hoci protokol tieto vzťahy jasne zakazuje;

4.

vyjadruje presvedčenie, že obnovenie dohody so spoločnosťou PMI, ktoré by mohlo spôsobiť poškodenie dobrého mena EÚ ako svetového lídra v oblasti kontroly tabaku, nemusí byť v súlade so záväzkami EÚ podľa článku 5 ods. 3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

5.

poukazuje na to, že v usmerneniach na vykonávanie článku 5 ods. 3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku sa uvádza, že existuje zásadný a nezmieriteľný rozpor medzi záujmami tabakového priemyslu a záujmami politiky v oblasti verejného zdravia;

6.

víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (smernica o tabakových výrobkoch); zdôrazňuje, že v smernici o tabakových výrobkoch sa už predpokladá právna požiadavka pre tabakové spoločnosti zaviesť a udržiavať systém Track and Trace, ktorý musí fungovať na sledovanie cigariet a tabaku na šúľanie od 20. mája 2019 a na sledovanie ostatných tabakových výrobkov od 20. mája 2024;

7.

zdôrazňuje, že Komisia musí prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie úplnej transpozície smernice o tabakových výrobkoch vo všetkých členských štátoch; poznamenáva, že viaceré členské štáty neformálne naznačili Komisii, že proces transpozície smernice je ukončený; vyzýva Komisiu, aby po uplynutí lehoty stanovenej na 20. mája 2016 poskytla úplné informácie o aktuálnom stave transpozície;

8.

pripomína, že Komisia v máji 2015 sľúbila, že svoje posúdenie dohody s PMI dodá čo najskôr; zdôrazňuje, že Komisia zverejnenie tohto posúdenia niekoľkokrát odložila a nakoniec sa uskutočnilo 24. februára 2016, deň pred rozpravou na túto tému na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu; vyjadruje pevné presvedčenie, že takéto oneskorené zverejnenie predstavuje závažné zlyhanie zo strany Komisie pri plnení jej povinnosti transparentnosti voči Európskemu parlamentu aj voči občanom, čím oslabuje schopnosť Európskeho parlamentu včas vyjadriť svoj názor na túto komplikovanú a citlivú otázku;

9.

berie na vedomie hodnotenie Komisie, podľa ktorého sa dohodou s PMI úspešne dosiahol cieľ, ktorým bolo obmedziť výskyt pašovaných výrobkov spoločnosti PMI na čiernom trhu s tabakovými výrobkami v EÚ, ako ukazuje pokles objemu autentických cigariet vyrobených spoločnosťou PMI zabavených v členských štátoch medzi rokmi 2006 a 2014 približne o 85 %; poznamenáva však, že Komisia spochybňuje kauzálnu závislosť tohto výsledku a zdôrazňuje tiež, že toto zníženie počtu pašovaných cigariet spoločnosti PMI neviedlo k celkovému zníženiu množstva nezákonných výrobkov na trhu EÚ; konštatuje, že pašovaný tovar pozostávajúci z pašovaných výrobkov od veľkých výrobcov bol postupne nahradený inými výrobkami vrátane lacných neznačkových cigariet zvyčajne vyrobených v tretích krajinách;

10.

je hlboko znepokojený tým, že rozpočet Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je podľa údajov uvedených v dohodách o tabaku čiastočne financovaný z ročných poplatkov získaných od tabakového priemyslu, pretože by to mohlo viesť k určitému konfliktu záujmov;

11.

zdôrazňuje, že dohoda so spoločnosťou PMI pri jej uzavretí v roku 2014 bola inovatívnym nástrojom boja proti nezákonnému obchodu s tabakom, zdôrazňuje však, že trhové a regulačné prostredie sa odvtedy výrazne zmenilo; zdôrazňuje, že v dohode sa neriešia dôležité aktuálne aspekty nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, najmä skutočnosť, že predmetom veľkej časti tohto obchodu sú v súčasnosti lacné neznačkové cigarety; preto zastáva názor, že na všetky prvky zahrnuté do dohody s PMI sa bude vzťahovať nový právny rámec pozostávajúci zo smernice o tabakových výrobkoch a protokolu k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku;

12.

domnieva sa preto, že dohoda s PMI by sa nemala obnoviť, predĺžiť ani by sa o nej nemalo opätovne rokovať; žiada Komisiu, aby túto dohodu neobnovila, nepredĺžila, ani o nej opätovne nerokovala po skončení platnosti dohody;

13.

naliehavo žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ k dátumu uplynutia platnosti dohody s PMI prijala všetky potrebné opatrenia na sledovanie a vyhľadávanie (systém Track and Trace) tabakových výrobkov spoločnosti PMI a aby v prípade nezákonného zadržania výrobkov tohto výrobcu vykonala právne kroky, kým nebudú v plnej miere vymáhateľné všetky ustanovenia smernice o tabakových výrobkoch, aby sa preklenula regulačná medzera medzi skončením platnosti dohody s PMI a nadobudnutím účinnosti smernice o tabakových výrobkoch a Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

14.

vyzýva spoločnosť PMI, aby aj naďalej uplatňovala systém Track and Trace a systém náležitej starostlivosti (zásada poznaj svojho zákazníka), ktoré sú obsiahnuté v súčasnej dohode, a to bez ohľadu na to, či sa jej platnosť predĺži;

15.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že štyri dohody s tabakovými výrobcami sa nezaoberajú otázkou lacných neznačkových cigariet; vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by obsahoval nové opatrenia na urýchlené riešenie tohto problému;

16.

vyzýva Komisiu, aby predložila nový dodatočný právny predpis, v ktorom by sa zaviedol nezávislý systém Track and Trace a uplatňoval systém náležitej starostlivosti (zásada „poznaj svojho zákazníka“) na surový tabak, filtre a papier, ktoré využíva tabakový priemysel, čo by bol dodatočný nástroj v boji proti pašovaniu a falšovaniu výrobkov;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sekretariátu Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/38

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kazachstane vrátane uznesení z 18. apríla 2013 (1), 15. marca 2012 (2), 22. novembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom (3), z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu (4) a zo 17. septembra 2009 o prípade Jevgenija Žovtisa v Kazachstane (5),

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej po podpise dohody o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom 21. decembra 2015,

—

zreteľom na siedme kolo každoročného dialógu EÚ a Kazachstanu o ľudských právach, ktoré sa konalo 26. novembra 2015 v Astane,

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu,

—

so zreteľom na štvrtú správu o pokroku z 13. januára 2015 o vykonávaní stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2007,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania Mainu Kiaiho po jeho návšteve v Kazachstane, ktorá bola predložená 16. júna 2015,

—

so zreteľom na dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci, ktorá bola podpísaná 21. decembra 2015,

—

so zreteľom na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 20 kazašskej ústavy,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia a Kazachstan podpísali 21. decembra 2015 dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci, ktorej cieľom je poskytnúť všeobecný rámec pre posilnený politický dialóg a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a v mnohých ďalších oblastiach; keďže táto dohoda kladie veľký dôraz na demokraciu a právny štát, ľudské práva a základné slobody, trvalo udržateľný rozvoj a spoluprácu v oblasti občianskej spoločnosti;

B.

keďže Kazachstan je významným medzinárodným aktérom a zohráva dôležitú úlohu, čo sa týka politického a sociálno-ekonomického rozvoja, ako aj bezpečnostnej situácie, v celom regióne; keďže Kazachstan zohráva pozitívnu úlohu v Strednej Ázii, pretože sa snaží o rozvoj dobrých susedských vzťahov so susednými krajinami, o pokračovanie regionálnej spolupráce a mierové riešenie všetkých bilaterálnych otázok; keďže EÚ má zásadný záujem o posilnenie politickej, hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce s regiónom Strednej Ázie prostredníctvom silného, otvoreného a strategického vzťahu medzi EÚ a Kazachstanom;

C.

keďže dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci budú musieť ratifikovať parlamenty všetkých 28 členských štátov EÚ a Európsky parlament; keďže táto dohoda nielen posilní politický dialóg medzi EÚ a Kazachstanom a bude slúžiť na podporu vzájomného obchodu a investícií, ale zároveň kladie veľký dôraz na medzinárodné záväzky; keďže možno konštatovať, že počas rokovaní o tejto dohode došlo k zlepšeniu, čo sa týka angažovanosti občianskej spoločnosti, a to prostredníctvom opatrení prijatých s cieľom zahrnúť občiansku spoločnosť do verejnej tvorby politiky;

D.

keďže všeobecná situácia v oblasti slobody prejavu sa v posledných rokoch zhoršila; keďže v decembri 2015 kazašské orgány zadržali novinárku a majiteľku webovej spravodajskej lokality Nakanune.kz Guzal Baidalinovovú v súvislosti s kriminálnym prípadom na základe obvinení z „úmyselného zverejňovania nepravdivých informácií“; keďže po zatknutí Guzal Baidalinovovej boli vyjadrené obavy z prenasledovania nezávislých médií v Kazachstane; keďže 29. februára 2016 súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok v prípade novinárky Julie Kozlovovej, ktorá píše pre Nakanune.kz;

E.

keďže prebieha vyšetrovanie voči predsedovi Národného tlačového združenia a zväzu novinárov Sejtkazymu Matajevovi, ktorý je obvinený zo sprenevery miliónov kazašských tenge z verejných fondov; keďže Sejtkazy Matajev, ktorý obvinenia popiera, ako aj jeho syn Aset Matajev, ktorý je riaditeľom nezávislej spravodajskej agentúry KazTag, boli 22. februára 2016 zadržaní; keďže Aset Matajev bol po výsluchu prepustený;

F.

keďže 22. januára 2016 súd uznal blogerov Jermeka Narymbajeva a Serikžana Mambetalina, ktorí boli v októbri 2015 zatknutí na základe obvinení z „podnecovania vnútroštátnych nepokojov“, za vinných a odsúdil ich na tri a dva roky odňatia slobody; keďže bloger Bolatbek Bľalov bol odsúdený na obmedzené domáce väzenie;

G.

keďže kazašské orgány zatvorili nezávislé a opozičné médiá vrátane Assandi Times a Pravdivaja a časopisov ADAM bol a ADAM; keďže koncom roka 2012 kazašské orgány podali žalobu na nezávislé a opozičné médiá, najmä noviny Golos Respubliki a Vzgľad, ako aj na noviny a webové stránky s nimi prepojené, a na webové televízne portály K+ and Stan.TV;

H.

keďže súd v Almaty uložil v októbri 2014 agentúre Havas Worldwide Kazakhstan pokutu 34 miliónov KZT;

I.

keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) je dôležitým finančným nástrojom na podporu organizácií občianskej spoločnosti a demokratizácie v krajine i regióne;

J.

keďže podľa asociácie ILGA (Medzinárodná asociácia lesieb, gejov, bisexuálov, transsexuálov a intersexuálnych osôv) osoby LGBTI sa v Kazachstane stretávajú s mnohými právnymi problémami a diskrimináciou, ktoré obyvatelia nepatriaci do skupiny LGBTI osôb nepoznajú; keďže tak mužské, ako aj ženské sexuálne aktivity osôb rovnakého pohlavia sú v Kazachstane legálne, ale páry rovnakého pohlavia a domácnosti vedené pármi rovnakého pohlavia nemajú nárok na rovnakú právnu ochranu, akú majú zosobášené páry opačného pohlavia;

K.

keďže 20. marca 2016 sa budú v Kazachstane konať predčasné parlamentné voľby, pred ktorými by sa mali zabezpečiť záruky, pokiaľ ide o slobodu prejavu v spoločnosti a jednoduchú a transparentnú registráciu politických strán, ktoré sa považujú za slobodné a spravodlivé; keďže podľa záverečnej správy volebnej pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 3. apríla 2012, boli voľby v roku 2012 poznačené „závažnými nedostatkami“ (6);

L.

keďže 1. januára 2015 nadobudli účinnosť nový trestný zákonník, nový kódex správnych priestupkov a nový trestný poriadok;

M.

keďže Kazachstan figuruje v rebríčku slobody tlače organizácie Reportéri bez hraníc za rok 2015 na 160. mieste spomedzi 180 krajín;

N.

keďže EÚ neustále spolupracovala s Kazachstanom pri jeho úsilí o pristúpenie k WTO, čo v súčasnosti viedlo k ukončeniu rokovaní o členstve vo WTO; keďže je dôležité, aby Kazachstan dodržiaval zásady právneho štátu, plnil svoje medzinárodné záväzky a zabezpečil právnu istotu pre medzinárodné spoločnosti pôsobiace v krajine, ako aj ochranu ich investícií;

O.

keďže rozvojová spolupráca s Kazachstanom sa zameriava na posilnenie kapacít regionálnej štátnej správy a miestnej samosprávy, podporu reformy sektora súdnictva a zlepšenie schopnosti verejného sektora zaviesť sociálne a hospodárske reformy;

1.

zdôrazňuje dôležitosť vzťahov medzi EÚ a Kazachstanom a posilňovania hospodárskej a politickej spolupráce vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje, že EÚ má veľký záujem o udržateľný vzťah Kazachstanom z hľadiska politickej a hospodárskej spolupráce;

2.

vyjadruje svoje obavy z podmienok na prácu oznamovacích prostriedkov a z pomerov v oblasti slobody prejavu v Kazachstane; vyjadruje svoje obavy z podmienok na prácu oznamovacích prostriedkov a z pomerov v oblasti slobody prejavu v Kazachstane; poukazuje na to, že sloboda prejavu pre nezávislé médiá, blogerov a jednotlivých občanov je univerzálnou hodnotou, o ktorej nemožno vyjednávať;

3.

vyjadruje poľutovanie nad nevyberavým blokovaním spravodajstva, sociálnych médií a ďalších internetových stránok s odôvodnením, že tieto stránky ukazujú nezákonný obsah, a vyzýva kazašské orgány na zabezpečenie toho, aby všetky opatrenia na obmedzenie prístupu na internetové zdroje boli podložené zákonom; je znepokojený zmenami komunikačného zákona, ktoré boli prijaté v roku 2014;

4.

je hlboko znepokojený nedodržiavaním a porušovaním práv väzňov v rámci kazašského väzenského systému; je znepokojený telesným a duševným stavom väzňov Vladimíra Kozlova, Vadima Kuramšina (ktorý získal Medzinárodnú cenu ľudských práv Ludovica Trarieuxa v roku 2013) a Arona Atabeka, ktorých odsúdili z politických dôvodov, a žiada, aby sa im bezodkladne poskytol prístup k potrebnej liečbe a aby sa im povolili pravidelné návštevy, a to aj zo strany rodinných príslušníkov, právnych zástupcov a predstaviteľov organizácií pre ľudské práva a práva väzňov;

5.

uznáva „program 100 krokov“ ako pokus o riešenie naliehavých reforiem v Kazachstane; vyzýva Kazachstan, aby začal uplatňovať národný mechanizmus na predchádzanie mučenia a aby začal rozpravu o novom trestnom zákonníku;

6.

zdôrazňuje, že hlbšie politické a hospodárske vzťahy s EÚ, ako sa to predpokladá v nedávno podpísanej Dohode o posilnenom partnerstve a spolupráci, sa musia zakladať na spoločných hodnotách a zodpovedať aktívnemu a konkrétnemu záväzku Kazachstanu, že zrealizuje politické a demokratické reformy, ktoré vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov;

7.

víta skutočnosť, že v Kazachstane od posledného dialógu o ľudských právach prepustili mnohých uväznených aktivistov za ľudské práva a odborárov;

8.

zdôrazňuje, že legitímny boj proti terorizmu a extrémizmu by sa nemal zneužívať ako zámienka zákazu činnosti opozície, brzdenia slobody prejavu či obmedzovania nezávislosti súdnictva;

9.

požaduje preskúmanie článkov trestného zákonníka, ktoré možno použiť na kriminalizovanie zákonného správania chráneného medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, a to najmä článku 174 o „podnecovaní sociálnych, národných, kmeňových, rasových, triednych či náboženských sporov“;

10.

vyzýva kazašské orgány, aby zrušili tresty blogerov vrátane Jermeka Narymbajeva, Serikžana Mambetalina a Bolatbeka Bľalova; požaduje prepustenie Guzal Baidalinovovej; požaduje skončenie prenasledovania Sejtkazyho a Aseta Matajevovcov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že prípady novinárov by sa mali zverejňovať a že počas súdneho konania by jeho účastníkov nemali obťažovať;

11.

požaduje prepustenie opozičného vodcu Vladimíra Kozlova, ktorého v súčasnosti zadržiavajú v prísnych väzenských podmienkach, ktorý čaká na nezávislé a nestranné preskúmanie svojho prípadu;

12.

vyjadruje hlboké obavy v súvislosti so zákonom o mimovládnych organizáciách, ktorý ohrozuje existenciu a nezávislosť mimovládnych organizácií v Kazachstane; vyzýva kazašské orgány, aby za všetkých okolností zaručili, že všetci aktivisti za ľudské práva a mimovládne organizácie v Kazachstane budú môcť vykonávať svoju zákonnú činnosť v oblasti ľudských práv bez toho, aby sa museli báť represálií, a bez akýchkoľvek obmedzení;

13.

víta želanie Kazachstanu aktívne sa podieľať ako sprostredkovateľ/podporovateľ na medzinárodných bezpečnostných otázkach, ktoré sa týkajú širšieho regiónu; naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby dodržiavali medzinárodné záväzky, ku ktorým sa pripojili, vrátane záväzkov týkajúcich sa dodržiavania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva;

14.

víta pravidelné dialógy o ľudských právach medzi EÚ a Kazachstanom; zdôrazňuje dôležitosť dialógov o ľudských právach medzi EÚ a kazašskými orgánmi; požaduje posilnenie dialógov, aby napomohli zriadenie fóra, kde bude možné otvorene hovoriť o problémoch; zdôrazňuje, že tieto dialógy by mali byť účinné a zamerané na výsledky;

15.

vyzýva EÚ a najmä ESVČ, aby pozorne monitorovali vývoj v Kazachstane, podľa potreby prezentovali svoje obavy kazašským orgánom, poskytovali im pomoc a pravidelne informovali Európsky parlament; vyzýva delegáciu EÚ v Astane, aby ďalej zohrávala aktívnu úlohu pri monitorovaní situácie a predkladala problematiku slobody prejavu na všetkých dôležitých bilaterálnych stretnutiach s Kazachstanom;

16.

naliehavo vyzýva kazašské orgány, aby v plnej miere realizovali odporúčania OBSE/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva ešte pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, a aby podnikli konkrétne kroky na realizáciu odporúčaní osobitného spravodajcu OSN pre slobodu pokojného zhromažďovania a združovania; pripomína Kazachstanu jeho želanie kandidovať na kreslo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2017 – 2018;

17.

vyzýva kazašské orgány, aby sa zaviazali na plnenie cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sa nedávno prijali na medzinárodnej úrovni;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Kazachstanu.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/42

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenia zo 17. decembra 2015 (1) a 15. januára 2015 (2),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Egypte z 21. augusta 2013 a 10. februára 2014,

—

so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu a obhajcov ľudských práv,

—

so zreteľom na odpoveď podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 27. októbra 2015 na otázku na písomné zodpovedanie E-010476/2015 o vojenskej podpore EÚ a členských štátov pre Egypt,

—

so zreteľom na egyptskú ústavu, predovšetkým články 52 (o mučení) a 93 (o záväznej povahe medzinárodného práva v oblasti ľudských práv),

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN proti mučeniu, ktorých je Egypt zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na vyhlásenie egyptskej komisie pre práva a slobody, v ktorom sa uvádza, že v roku 2015 zmizlo 1 700 osôb, za čo nesú zodpovednosť štátne bezpečnostné sily,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa dostupných informácií Giulio Regeni, dvadsaťosemročný taliansky doktorand z univerzity v Cambridge, zmizol 25. januára 2016 po tom ako opustil svoje bydlisko v Káhire; keďže jeho telo sa našlo 3. februára 2016 pri ceste na predmestí Káhiry;

B.

keďže egyptské orgány pred návratom jeho tela do Talianska nariadili prehliadku post mortem, pričom talianski vyšetrovatelia vykonali vlastnú prehliadku post mortem; keďže výsledky sa ešte nezverejnili; keďže egyptské orgány uisťujú, že v súvislosti s touto vraždou nemajú čo skrývať, že majú rovnaký záujem nájsť pravdu a že v pokračujúcom vyšetrovaní sú pripravené v plnej miere spolupracovať so svojimi talianskymi náprotivkami;

C.

keďže podľa správ médií a talianskeho veľvyslanca v Káhire bolo telo Giulia Regeniho podrobené surovej bitke a rôznym formám mučenia; keďže taliansky minister vnútra uviedol, že na tele objavili znaky „niečoho nehumánneho, živočíšneho, neprijateľného násilia“;

D.

keďže Giulio Regeni sa v Káhire venoval výskumu zameranému na vývoj nezávislých odborov v Egypte v období po páde Mubaraka a Mursího a mal kontakt s oponentmi vlády;

E.

keďže prípad Giulia Regeniho je pokračovaním dlhého zoznamu násilných zmiznutí, ktoré sa odohrali v Egypte od júla 2013; keďže tieto zmiznutia unikajú trestu;

F.

keďže súčasná egyptská vláda spustila rozsiahlu kampaň svojvoľného zadržiavania kritikov vlády vrátane novinárov, obhajcov ľudských práv a členov politických a sociálnych hnutí; keďže od júla 2013 bolo podľa egyptských orgánov zadržaných viac ako 22 000 osôb;

G.

keďže centru pre riešenie a rehabilitáciu obetí násilia an-Nadím hrozí, že ho úrady zatvoria v dôsledku falošných obvinení týkajúcich sa porušovania pravidiel v oblasti zdravia; keďže centrum zohráva mimoriadnu úlohu, pokiaľ ide o starostlivosť o obete násilia a mučenia, a má kľúčovú úlohu v súvislosti s poskytovaním informácií o mučení, zabíjaní a najhoršom zaobchádzaní so zadržanými;

H.

keďže Egypt je dlhodobo strategickým partnerom Európskej únie; keďže úroveň angažovanosti EÚ v Egypte by mala byť v súlade so zásadou európskej susedskej politiky „viac za viac“ založená na stimuloch a mala by závisieť od pokroku v reformách demokratických inštitúcií a v súvislosti so zásadami právneho štátu a ľudskými právami; keďže 21. augusta 2013 poverila Rada pre zahraničné veci PK/VP, aby prehodnotila pomoc EÚ pre Egypt; keďže Rada pre zahraničné veci rozhodla, že spolupráca EÚ s Egyptom sa upraví podľa vývoja situácie v krajine;

I.

keďže v záveroch Rady pre zahraničné veci z 21. augusta 2013 sa uvádza, že „členské štáty sa tiež dohodli, že pozastavia licencie na vývoz do Egypta na všetky zariadenia, ktoré by sa mohli použiť na vnútorné represie, a opätovne posúdia licencie na zariadenia v zmysle spoločnej pozície 2008/944/SZBP a prehodnotia svoju pomoc Egyptu v oblasti bezpečnosti“; keďže Rada pre zahraničné veci tieto závery potvrdila vo februári 2014; keďže PK/VP v odpovedi na otázku na písomné zodpovedanie E-010476/2015 z 27. októbra 2015 potvrdila, že tieto závery predstavujú „politický záväzok znemožňujúci akúkoľvek vojenskú podporu pre Egypt“;

J.

keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú zakotvené základné práva a slobody;

K.

keďže Egypt čelí terorizmu zo strany rôznych džihádistických organizácií, ktoré sú v krajine aktívne, najmä na Sinajskom polostrove, a ktoré sú prepojené s Islamským štátom a inými teroristickými organizáciami zapojenými do líbyjskej krízy; keďže pokračujúci konflikt v Líbyi priamo ovplyvňuje bezpečnosť Egypta; keďže pokračujúca kríza vážne znepokojuje Európsku úniu, a najmä Taliansko;

1.

rozhodne odsudzuje mučenie a vraždu občana EÚ Giulia Regeniho, ku ktorým došlo za podozrivých okolností, a vyjadruje hlbokú sústrasť jeho rodine;

2.

vyzýva egyptské orgány, aby poskytli talianskym orgánom všetky potrebné dokumenty a informácie, a tak umožnili rýchle, transparentné a nestranné spoločné vyšetrovanie prípadu Giulia Regeniho v súlade s medzinárodnými záväzkami, a žiada, aby sa vynaložilo všetko úsilie o čo možno najrýchlejšie predvedenie páchateľov tohto trestného činu pred súd;

3.

s hlbokým znepokojením zdôrazňuje, že prípad Giulia Regeniho nie je izolovaným incidentom, ale jedným z mnohých prípadov mučenia, úmrtí vo väzbe a násilných zmiznutí, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch v Egypte, čo je v jednoznačnom rozpore s článkom 2 dohody o pridružení medzi EÚ a Egyptom, v ktorom sa uvádza, že vzťah medzi EÚ a Egyptom sa má zakladať na dodržiavaní demokratických zásad a základných ľudských práv, ako sa ustanovuje vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá je základným prvkom dohody; preto vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby egyptským orgánom nastolili otázku bežnej praktiky násilných zmiznutí a mučenia a aby naliehali na účinnú reformu bezpečnostného aparátu a súdnictva Egypta;

4.

je hlboko znepokojený bezprostrednou hrozbou núteného uzavretia centra pre riešenie a rehabilitáciu obetí násilia a mučenia an-Nadím; žiada, aby sa urýchlene zrušil príkaz na jeho administratívne uzavretie;

5.

vyjadruje znepokojenie nad nepretržitým obťažovaním egyptskej komisie pre práva a slobody z dôvodu jej zjavnej účasti v kampani za zastavenie násilných zmiznutí v Egypte;

6.

pripomína egyptským orgánom ich vnútroštátne a medzinárodné právne záväzky a vyzýva ich, aby ako prioritu stanovili ochranu a presadzovanie ľudských práv a aby zabezpečili adresnú zodpovednosť za porušovanie týchto práv; opätovne žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré boli zadržané a odsúdené len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania, vrátane obhajcov ľudských práv, pracovníkov v médiách a blogerov; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili právo na spravodlivý súdny proces v súlade s medzinárodnými normami;

7.

vyzýva egyptskú vládu, aby zaručila, aby domáce a medzinárodné organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé odbory mohli v krajine slobodne vyvíjať svoju činnosť bez zásahov alebo zastrašovania zo strany vlády; vyzýva egyptské orgány, aby zrušili zákaz cestovania, ktorý uložili mnohým vedúcim obhajcom ľudských práv v Egypte;

8.

očakáva, že nová ústava schválená 14. a 15. januára 2014, najmä jej články 52, 73 a 93, bude dôležitým krokom v prechode krajiny na demokraciu;

9.

berie na vedomie vytvorenie nového Ľudového zhromaždenia a vyzýva ho, aby urýchlene pristúpilo k revízii represívneho zákona o demonštráciách z novembra 2013, ktorý sa používa na potláčanie všetkých foriem pokojného odporu, ako aj zákona o zhromažďovaní z roku 1914; zároveň žiada revíziu všetkých represívnych právnych predpisov, ktoré boli prijaté v rozpore s egyptskou ústavou, vrátane zákona o teroristických činoch a zákona o teroristických subjektoch, ktoré by mohli byť zneužité skôr na vnútornú represiu než na zlepšenie kolektívnej bezpečnosti; zdôrazňuje, že je pripravený preskúmať v rámci partnerskej spolupráce s orgánmi krajiny možnosť prípravy programu budovania kapacít pre egyptský parlament;

10.

trvá na tom, že len vybudovaním skutočne pluralitnej spoločnosti, ktorá rešpektuje rôznorodosť názorov a životných štýlov, možno zabezpečiť dlhodobú stabilitu v Egypte, a žiada egyptské orgány, aby sa zaviazali k dialógu o zmierení, do ktorého sa zapoja všetky nenásilné hnutia vrátane nenásilných islamistov, s cieľom obnoviť dôveru v politiku a ekonomiku v rámci inkluzívneho politického procesu;

11.

zdôrazňuje, že Európska únia pripisuje veľký význam spolupráci s Egyptom ako s dôležitým susedom a partnerom, ako aj úlohe Egypta z hľadiska zabezpečenia stability v regióne; pridáva sa k obavám egyptského obyvateľstva z hospodárskych, politických a bezpečnostných výziev, ktorým čelí ich krajina a región; odsudzuje útoky teroristov namierené proti egyptským civilistom a vojsku;

12.

vyzýva EÚ, a najmä PK/VP a delegáciu EÚ v Káhire, aby zabezpečili pravidelné výmeny názorov s obhajcami ľudských práv a inými predstaviteľmi odporu, s cieľom podporiť tých, ktorým hrozí väzba alebo ktorí sa vo väzbe nachádzajú, a sledovať ich súdne konania uceleným spôsobom;

13.

naliehavo žiada členské štáty, aby sa v plnej miere zaviazali k záverom Rady pre zahraničné veci z augusta 2013 týkajúcim sa vývozu vojenskej techniky a vybavenia a bezpečnostnej spolupráce; žiada pozastavenie vývozu monitorovacích zariadení, ak existujú dôkazy o tom, že tieto zariadenia by boli používané na porušovanie ľudských práv; žiada PK/VP, aby predtým, než bude možné znova zvážiť opätovné posúdenie záverov Rady pre zahraničné veci z augusta 2013, podala správu o súčasnom stave vojenskej a bezpečnostnej spolupráce členských štátov EÚ s Egyptom a aby na základe úzkej konzultácie s Európskym parlamentom vypracovala plán postupu, v ktorom načrtne opatrenia, ktoré majú prijať egyptské orgány s cieľom podstatne zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv a vykonať komplexnú reformu súdnictva;

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, prezidentovi a vláde Egyptskej arabskej republiky a Africkej komisii pre ľudské práva a práva národov.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/45

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR), najmä na uznesenie z 9. júla 2015 (1) a zo 17. decembra 2015 (2),

—

so zreteľom na spoločnú tlačovú správu Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Európskej únie a Medzinárodnej organizácie frankofónie zo 16. februára 2016 o potrebe inkluzívneho politického dialógu v KDR a na ich záväzok podporovať konžské subjekty smerom ku konsolidácii demokracie v krajine,

—

so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 19. novembra 2015 v nadväznosti na začatie národného dialógu v KDR,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 9. novembra 2015 o situácii týkajúcej sa KDR,

—

o zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 21. októbra 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v KDR,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 12. októbra 2015 o odstúpení predsedu volebnej komisie v KDR,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o KDR, najmä rezolúciu 2198 (2015) o obnove sankčného režimu voči KDR a mandátu skupiny expertov a rezolúciu 2211 (2013), ktorou sa obnovil mandát stabilizačnej misie v KDR (MONUSCO),

—

so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie tímu medzinárodných vyslancov a zástupcov pre oblasť Veľkých jazier z 2. septembra 2015 o voľbách v KDR,

—

so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 o situácii v oblasti ľudských práv a aktivitách Spoločnej kancelárie OSN pre ľudské práva v KDR (UNJHRO),

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 25. januára 2015 po prijatí nového zákona o voľbách v KDR,

—

so zreteľom na správu skupiny expertov OSN pre KDR z 12. januára 2015,

—

so zreteľom na deklarácie z Nairobi z decembra 2013,

—

so zreteľom na rámcovú dohodu o mieri, bezpečnosti a spolupráci pre DKR a príslušný región, ktorá bola podpísaná v Addis Abebe vo februári 2013,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

—

so zreteľom na konžskú ústavu z 18. februára 2006,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa majú konať v novembri 2016, by mohli predstavovať ďalšiu príležitosť na demokratické odovzdanie moci;

B.

keďže mandát prezidenta KDR je ústavne obmedzený na dve funkčné obdobia;

C.

keďže prezident Joseph Kabila, ktorý je pri moci od roku 2001, bol oponentmi obvinený, že využíva administratívne a technické prostriedky, aby sa pokúsil oddialiť termín volieb a zostať pri moci aj po skončení mandátu, a keďže zatiaľ verejne nevyhlásil, že na konci svojho funkčného obdobia odstúpi; keďže toto viedlo k rastúcemu politickému napätiu, nepokojom a násiliu v krajine;

D.

keďže v súvislosti s nezávislosťou a nestrannosťou nezávislej národnej volebnej komisie boli vyjadrené pochybnosti;

E.

keďže od januára 2015 konžskí bezpečnostní a spravodajskí úradníci ostro zasahujú proti pokojným aktivistom, politickým lídrom a ďalším, ktorí sa postavili proti pokusom umožniť prezidentovi Kabilovi zmeniť ústavu tak, aby zostal pri moci aj po uplynutí jeho druhého funkčného obdobia stanoveného ústavou; keďže skupiny pre ľudské práva neustále informujú o zhoršovaní situácie v oblasti ľudských práv a slobody prejavu a zhromažďovania v KDR, ako aj o používaní neprimeranej sily proti pokojným demonštrantom a náraste počtu politicky motivovaných súdnych procesov; keďže misia MONUSCO zaznamenala počas uplynulého roka viac než 260 prípadov porušenia ľudských práv v súvislosti s voľbami, najmä voči politickým oponentom, občianskej spoločnosti a novinárom; keďže UNJHRO v KDR uviedla, že od začiatku roku 2016 bolo zdokumentovaných viac ako 400 prípadov porušovania ľudských práv vrátane 52 prípadov zatknutia;

F.

keďže prezident Kabila v júni 2015 oznámil začatie národného dialógu; keďže formálne prípravy na takýto dialóg zatiaľ nezačali vzhľadom na to, že dve hlavné opozičné skupiny sa rozhodli nezúčastniť, pretože to považujú za zdržiavaciu taktiku;

G.

keďže v septembri 2015 došlo k vylúčeniu siedmich vedúcich politických osobností z vládnucej koalície KDR za podpísanie listu, v ktorom je prezident Kabila vyzvaný, aby dodržal ústavu a nezotrval pri moci po skončení funkčného obdobia; keďže v tom istom mesiaci došlo v Kinshase k násilným zrážkam, počas ktorých sa zhromaždenie protestujúce proti akejkoľvek snahe o neústavné tretie funkčné obdobie stalo terčom násilného útoku;

H.

keďže medzi svojvoľne zadržanými osobami sú Fred Bauma a Yves Makwambala, aktivisti v oblasti ľudských práv z hnutia Filimbi (oznamovatelia), ktorí boli zatknutí za účasť na seminári zameranému na povzbudzovanie konžskej mládeže k tomu, aby pokojným a zodpovedným spôsobom vykonávala svoje občianske povinnosti, ktorí boli uväznení na 11 mesiacov a ktorých prepustenie už požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 9. júla 2015;

I.

keďže lídri konžských hlavných opozičných strán, mimovládnych organizácií a prodemokratických hnutí mládeže vyzvali konžských občanov, aby 16. februára 2016 na deň „Ville Morte“ (Deň mŕtveho mesta) neodchádzali zo svojich domovov do škôl ani do zamestnania, a tým si pripomenuli obete prodemokratického pochodu zo 16. februára 1992, a aby vyjadrili nesúhlas s odkladmi pri organizovaní prezidentských volieb a s údajným nedodržiavaním ústavy zo strany vlády;

J.

keďže osem aktivistov z radov mládeže a najmenej 30 politických prívržencov opozície bolo presne alebo približne 16. februára 2016 zadržaných v súvislosti s týmto národným štrajkom, zatiaľ čo iní aktivisti dostali výhražné textové správy z neznámych telefónnych čísel a minister práce Willy Makiashi zakázal verejným zamestnancom účasť na tomto štrajku; keďže šesť členov hnutia LUCHA bolo odsúdených na šesť mesiacov odňatia slobody; keďže predajne obchodníkov a úradníci, ktorí si pripomenuli „Deň mŕtveho mesta“, boli zapečatené alebo podrobené disciplinárnym sankciám;

K.

keďže Africká únia, OSN, EÚ a Medzinárodná organizácia frankofónie spoločne zdôraznili dôležitosť dialógu a hľadania dohody medzi politickými aktérmi, ktoré by rešpektovali zásady demokracie a právneho štátu, a naliehavo vyzvali všetkých konžských politických aktérov, aby rozšírili úplnú spoluprácu na mediátorov určených medzinárodným spoločenstvom;

L.

keďže situáciu zhoršuje pretrvávanie a ustálenie beztrestnosti v KDR; keďže bezpečnostná situácia v KDR sa stále zhoršuje, a to najmä vo východnej časti krajiny, v dôsledku násilia spôsobeného viac ako tridsiatimi zahraničnými a domácimi ozbrojenými skupinami, pričom stále prichádzajú správy o porušovaní ľudských práv a medzinárodného práva vrátane cielených útokov proti civilnému obyvateľstvu, rozšíreného sexuálneho a rodového násilia, systematického náboru a zneužívania detí ozbrojenými skupinami a mimosúdnych popráv;

M.

keďže v poslednom čase došlo k zhoršeniu v oblasti slobody médií v KDR; keďže vládni predstavitelia blokujú slobodu prejavu tým, že zatvorili médiá (konkrétne tie, ktoré vysielali správy o protestoch), služby textových správ a internet; keďže vo februári 2016 vláda zavrela dve súkromné televízne stanice v Lubumbashi; keďže v poslednej výročnej správe organizácie Journalists in Danger, partnerskej organizácie Reportérov bez hraníc, z novembra 2015 je uvedených 72 prípadov napadnutia novinárov a médií v KDR a uvádza sa, že 60 % prípadov porušovania slobody tlače páchajú príslušníci vojenských alebo bezpečnostných služieb, národnej spravodajskej agentúry (ANR) alebo polície; keďže vysielanie Radio France International bolo prerušené zároveň s protestom počas Dňa mŕtveho mesta;

N.

keďže medzi priority národného indikatívneho programu pre KDR na obdobie 2014 – 2020, ktorý je financovaný sumou vo výške 620 miliónov EUR z 11. Európskeho rozvojového fondu, patrí posilnenie dobrej správy a právneho štátu vrátane reforiem súdnictva, polície a armády;

1.

vyzýva orgány KDR, aby sa výslovne zaviazali k dodržiavaniu ústavy, zabezpečili včasné konanie volieb do konca roka 2016 v plnom súlade s Africkou chartou o demokracii, voľbách a správe vecí verejných a zaručili priaznivé prostredie pre transparentné, vierohodné a inkluzívne voľby; zdôrazňuje, že úspešné konanie volieb bude mať zásadný význam pre dlhodobú stabilitu a rozvoj krajiny;

2.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v KDR, a to najmä pokiaľ ide o priebežné správy o rastúcom politickom násilí a vážnych obmedzeniach a vyhrážkach, ktorým čelia obrancovia ľudských práv, politickí oponenti a novinári pred nadchádzajúcim volebným cyklom; trvá na zodpovednosti vlády pri predchádzaní akémukoľvek prehĺbeniu súčasnej politickej krízy či eskalácii násilia a rešpektovaní, ochrane a podpore občianskych a politických práv občanov;

3.

dôrazne odsudzuje akékoľvek použitie sily proti pokojným, neozbrojeným demonštrantom; pripomína, že sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania je základom dynamického politického a demokratického života; dôrazne odsudzuje rastúce obmedzenia demokratického priestoru a cielenú represiu členov opozície, občianskej spoločnosti a médií; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane Yvesa Makwambalu, Freda Baumu a ďalších aktivistov a priaznivcov hnutí Filimbi a LUCHA a obrancu ľudských práv Christophera Ngoyiho;

4.

považuje boj proti beztrestnosti za nevyhnutný predpoklad znovunastolenia mieru v KDR; žiada, aby vláda KDR spoločne s medzinárodnými partnermi začala úplné, podrobné a transparentné vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo počas protestov súvisiacich s voľbami, s cieľom identifikovať akékoľvek nezákonné činnosti či odňatie prístupu k právam alebo slobodám; naliehavo vyzýva, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby páchatelia porušovania ľudských práv, vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a sexuálneho násilia na ženách a verbovania detských vojakov boli nahlásení, identifikovaní, stíhaní a potrestaní v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným trestným právom;

5.

vyzýva PK/VP a členské štáty, aby plne využili všetky nástroje politiky vrátane odporúčaní vydaných v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2011 a správe o následnej misii z roku 2014 a vyvíjali politický tlak na najvyššej úrovni, aby sa predišlo šíreniu volebného násilia v KDR a zabránilo akejkoľvek ďalšej destabilizácii v oblasti Veľkých jazier;

6.

berie na vedomie ochotu EÚ a medzinárodného spoločenstva podporiť konžský volebný proces za predpokladu, že bude uverejnený platný volebný kalendár a budú dodržané ústavné ustanovenia; domnieva sa, že táto podpora by sa mala sústrediť na registráciu voličov, školenia a zaistenie bezpečnosti volieb; trvá na tom, že povaha a výška pomoci EÚ určenej pre volebný proces v KDR musí závisieť od pokroku pri vykonávaní odporúčaní volebných pozorovateľských misií v rokoch 2011 a 2014, najmä pokiaľ ide o záruky nezávislosti Nezávislej národnej volebnej komisie (CENI), revíziu zoznamu voličov, splnenie rozpočtových požiadaviek a dodržiavanie ústavného časového rámca;

7.

vyzýva konžské orgány, aby pri najbližšej možnej príležitosti ratifikovali Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných;

8.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu Africkej únie (AÚ) pri predchádzaní politickej kríze v strednej Afrike a vyzýva členské štáty AÚ, najmä Južnú Afriku, aby sa zapojili v prospech dodržiavania ústavy KDR; naliehavo vyzýva EÚ, aby na dosiahnutie tohto cieľa využila všetky svoje diplomatické a ekonomické nástroje vrátane nadchádzajúceho podpísania dohody o hospodárskom partnerstve;

9.

pripomína, že plná účasť opozície, nezávislej občianskej spoločnosti a volebných expertov v CENI je dôležitým faktorom na zabezpečenie legitímnosti volebného procesu; pripomína, že CENI by mala byť nestrannou inštitúciou; zdôrazňuje, že orgány by mali komisii CENI sprístupniť potrebné finančné prostriedky, ktoré umožnia komplexný a transparentný proces;

10.

vyzýva PK/VP, aby posilnila dialóg s orgánmi KDR v rámci článku 8 Dohody z Cotonou s cieľom získať definitívne objasnenie volebného procesu; pripomína záväzok, ktorý KDR prijala v rámci Dohody z Cotonou, rešpektovať demokraciu, zásady právneho štátu a ľudských práv, ku ktorým patrí sloboda prejavu a médií, dobrá správa a transparentnosť v politických funkciách; naliehavo vyzýva vládu KDR, aby dodržiavala tieto ustanovenia v súlade s článkami 11b, 96 a 97 Dohody z Cotonou, a ak tak neurobí, žiada Európsku komisiu, aby začala príslušný postup v súlade s článkami 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

11.

vyzýva EÚ, aby zvážila uvalenie cielených sankcií na osoby zodpovedné za násilné represie v KDR vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív s cieľom pomôcť pri predchádzaní ďalšiemu násiliu;

12.

naliehavo vyzýva delegáciu EÚ, aby monitorovala vývoj a využívala všetky vhodné nástroje a prostriedky vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na podporu obhajcov ľudských práv a prodemokratických hnutí;

13.

vyzýva na obnovenie úradu spravodajcu OSN pre ľudské práva v KDR;

14.

pripomína, že mier a bezpečnosť sú predpokladom úspešných volieb; v tejto súvislosti berie na vedomie obnovenie mandátu misie MONUSCO a vyzýva na posilnenie jej právomocí v oblasti civilnej ochrany vo volebnom kontexte;

15.

opakuje svoje hlboké znepokojenie nad alarmujúcou humanitárnou situáciou v KDR spôsobenou najmä násilnými ozbrojenými konfliktami vo východných provinciách krajiny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v pomoci obyvateľom KDR s cieľom zlepšiť životné podmienky najzraniteľnejších obyvateľov a vyrovnať sa s následkami vysídľovania, nedostatku potravín, epidémií a prírodných katastrof;

16.

odsudzuje pokračujúce akty sexuálneho násilia vo východnom Kongu; konštatuje, že konžské orgány usporiadali 20 procesov počas posledných mesiacov, ktoré sa týkali sexuálneho násilia vo východnom Kongu, pričom odsúdili 19 armádnych dôstojníkov, a že je potrebné urobiť oveľa viac; rozhodne vyzýva konžské orgány, aby pokračovali v boji proti beztrestnosti skúmaním prípadov sexuálneho násilia a stíhaním páchateľov;

17.

víta rozhodnutie konžských orgánov o preskúmaní prípadov adopcie, ktoré boli blokované od 25. septembra 2013; berie na vedomie prácu konžského medzirezortného výboru o sporadickom vydávaní povolení na odchod pre adoptované deti; vyzýva medzirezortný výbor, aby riadne, súdržne a v pokojnej atmosfére pokračoval vo svojej činnosti; vyzýva delegáciu EÚ a členské štáty, aby pozorne sledovali situáciu;

18.

vyzýva Africkú úniu a EÚ, aby zabezpečili trvalý politický dialóg medzi krajinami regiónu Veľkých jazier, aby sa zabránilo akejkoľvek ďalšej destabilizácii;

19.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, prezidentovi, premiérovi a parlamentu KDR, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/50

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

—

so zreteľom na otázku adresovanú Komisii o ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (O-000021/2016 – B8-0116/2016),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

—

so zreteľom na článok 8 Charty základných práv Európskej únie a článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa Worldwide Big Data Technology and Services Forecast for 2013-2017 (Celosvetová predpoveď pre oblasť veľkých dát a služieb na roky 2013 – 2017) spoločnosti International Data Corporation miera rastu na trhu s veľkými dátami bude do roku 2017 šesťkrát rýchlejšia ako v prípade trhu s informačnými a komunikačnými technológiami celkovo a tento trh dosiahne celkový objem 50 miliárd EUR, čo podľa Big Data Value Public-Private Partnership (Verejno-súkromné partnerstvo pre pridanú hodnotu veľkých dát) môže viesť k vytvoreniu 3,75 milióna pracovných miest;

B.

keďže objem údajov rastie nevídaným tempom, v dôsledku čoho bude do roku 2020 16 zettabajtov dát, ktoré zodpovedajú ročnej miere rastu vo výške 236 % tvorby údajov;

C.

keďže rozhodnutia založené na znalostiach vytvorených veľkými dátami môžu priniesť značné zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti a keďže prínosy hospodárstva založeného na údajoch do roku 2020 prinesú dodatočný rast HDP o 1,9 %;

D.

keďže rozvoj veľkých dát tvorí neoddeliteľnú súčasť nového digitálneho trhu a mal by zabezpečovať rozvoj inovatívnych a konkurencieschopných modelov obchodovania a zároveň byť v súlade s rámcom EÚ o ochrane údajov, lebo veľké dáta so sebou môžu priniesť závažné riziká a problémy, najmä s ohľadom na základné práva (vrátane ochrany súkromia a údajov);

E.

keďže budúce prosperujúce hospodárstvo založené na dátach môže predstavovať príležitosť pre rast a zamestnanosť, a to okrem iného prostredníctvom vytvárania nových obchodných modelov a služieb a zlepšenia produktivity; keďže treba vytvoriť dobrú rovnováhu s cieľom vytvoriť správny rámec pre hospodársky rast, a tak udržať dôveru a zároveň chrániť a presadzovať práva spotrebiteľov prostredníctvom účinného monitorovania, hodnotenia a primeraných reakcií, v prípade potreby aj legislatívnymi prostriedkami;

F.

keďže veľké dáta prinášajú aj príležitosti pre spotrebiteľov (napr. pohodlnosť, účinnosť a úspory), podnikom (priemysel 4.0) a verejnej správe (elektronická správa vecí verejných), ako aj v súvislosti s bývaním (inteligentné mestá), vedou, zdravotníctvom (mobilné zdravotníctvo), reakciou na katastrofy a bojom proti kriminalite;

1.

očakáva, že prínos hospodárstva založeného na údajoch na vnútroštátnej a európskej úrovni bude mať vplyv na spoločnosť a na všetky typy podnikov hodnotového reťazca; vidí vznik hospodárstva založeného na údajoch ako základ stratégie jednotného digitálneho trhu, a oceňuje jeho potenciál prispieť k obnove konkurencieschopnosti Európy vo vyspelých odvetviach a k urýchleniu hospodárskeho oživenia Európy, rastu investícií a inovácií vo všetkých odvetviach, čo ale možno dosiahnuť len v prípade existencie vhodného obchodného prostredia a prostriedkov na zavedenie digitálnej transformácie a za predpokladu, že tieto technológie budú dodržiavať právny rámec EÚ o ochrane údajov, aby bolo možné riešiť súvisiace riziká a problémy týkajúce sa predovšetkým základných práv, najmä pokiaľ ide o ochranu súkromia a údajov;

2.

zdôrazňuje, že hospodárstvo založené na údajoch si vyžaduje špecializované zručnosti a podľa očakávaní povedie v nadchádzajúcich rokoch k vzniku veľkého počtu pracovných miest v Európe;

3.

uznáva sociálne a hospodárske prínosy spojené s integrovaným využívaním údajov vo všetkých odvetviach európskeho hospodárstva a vo všetkých oblastiach európskeho výskumu a zdôrazňuje význam transparentnosti, pokiaľ ide o hodnotu a využitie zhromaždených údajov, pravidiel riadenia a spôsobu, akým sa údaje zbierajú a spracúvajú; zdôrazňuje, že jednotlivci by mali mať aktuálne a zmysluplné práva prístupu k informáciám týkajúcim sa spracovania údajov; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zhromažďovať presné štatistické údaje o úrovni informovanosti občanov, podnikov a verejnej správy; zdôrazňuje, že digitalizácia hospodárstva je pre oblasť veľkých dát dôležitým stimulom rozvoja, a preto v záujme rastu hospodárstva založeného na údajoch vyžaduje horizontálny prístup;

4.

domnieva sa, že údaje sú pre spoločnosti cenným zdrojom, ktorého hodnota by sa mohla výrazne zvýšiť prostredníctvom rozvoja inovatívnych a inteligentných spôsobov integrácie údajov, ktoré vlastní spoločnosť, s inými dostupnými údajmi; požaduje iniciatívy na zvyšovanie informovanosti MSP o hodnote ich údajov a spôsobe ich použitia na rozvoj nových modelov obchodovania s cieľom podporiť rast a etablovať MSP ako jedného z hlavných aktérov v oblasti veľkých dát;

5.

zdôrazňuje, že spracovanie určitého typu údajov, najmä osobných údajov, patrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ o ochrane údajov; v tejto súvislosti naliehavo žiada o urýchlené prijatie balíka predpisov o ochrane údajov;

6.

poukazuje na to, že ochrana údajov a príležitosti vyplývajúce z integrovaného využívania údajov sa navzájom nevylučujú, keďže inteligentným využívaním príležitostí sa môže zabezpečiť zlučiteľnosť s ochranou údajov; domnieva sa, že zabezpečenie dôvery v tieto technológie by malo byť stredobodom verejnej politiky aj obchodných modelov, keďže nedostatok dôvery môže do veľkej miery ohroziť rast a inovácie v digitálnom odvetví; domnieva sa, že je nevyhnutne potrebný nadčasový a jednotný právny rámec pre ochranu údajov s cieľom podporovať rast a inovácie, a uznáva otvorený a globálny charakter internetu; uznáva, že právne predpisy týkajúce sa ochrany údajov sú technologicky neutrálne a už sa v plnom rozsahu vzťahujú na činnosti spojené s veľkými dátami realizovanými v EÚ, a preto sa musia v plnej miere dodržiavať; naliehavo žiada, aby verejná politika zahŕňala pri tvorbe údajov a cykle analýzy súkromie v štádiu návrhu a štandardné súkromie a zároveň využila každú príležitosť podporovať rozvoj potenciálu veľkých dát;

7.

domnieva sa, že je potrebné vypracovať regulačný rámec, ktorý bude riešiť hospodárske, technologické, sociálne a kultúrne problémy hospodárstva založeného na údajoch, ako sú prístup k údajom, ich kontrola a vlastníctvo, a to najmä v súvislosti s verejnými údajmi; domnieva sa, že bezpečnosť a ochrana údajov sú hlavným základom pre rast priemyslu založeného na údajoch; zdôrazňuje, že nájdenie súčinnosti veľkých dát, ochrana údajov, bezpečnosť údajov a otvorené údaje sú základom pre nový digitálny začiatok v Európe; žiada o riešenie výziev v oblastiach: vlastníctva, držby a riadenia údajov, prístupu k údajom a bezpečnosti údajov, ako aj interoperability, obmedzenia a ukladania údajov, obmedzení týkajúcich sa využívania a opätovného využitia údajov v celej Európe, rušiteľov inovácií v oblasti duševného kapitálu, dostupnosti a infraštruktúry, transparentných pravidiel prepravy, cezhraničných mechanizmov a v náležitých prípadoch vytvárania a šírenia údajov, prístupu k nim a ich dostupnosti pre verejné správy a poskytovateľov služieb v oblasti otvorených údajov;

8.

konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane internetu vecí na zabezpečovanie dátových vstupov, vysokorýchlostných širokopásmových sietí na prepravu a cloud computingu na spracovanie údajov, ako aj od kvalifikovaných zamestnancov, prístupu k údajom a interoperability; poukazuje na skutočnosť, že toto odvetvie si vyžaduje obrovské investície do rozvoja cloudu, superpočítačov a vysokorýchlostnej širokopásmovej siete, čo je predpokladom úspešného digitálneho hospodárstva; požaduje lepší regulačný rámec a vhodnejšie regulačné prostredie zamerané na súkromný aj verejný sektor; pripomína, že investície súkromného sektora do sieťovej infraštruktúry by naďalej mali byť kľúčové; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície do sieťovej infraštruktúry prostredníctvom pozitívneho regulačného rámca, a aby ďalej podporovali širokopásmovú infraštruktúru prostredníctvom súčasných programov, ako sú Nástroj na prepájanie Európy, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a Kohézny fond, ale iba v oblastiach, v ktorých boli zistené zlyhania trhu;

9.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že rozdiely v digitalizácii, nedostatočné investície, ako aj nedostatok technickej normalizácie a nadčasových právnych predpisov o ochrane údajov by mohli viesť k tomu, že Európa technologicky a ekonomicky zaostane v oblasti rozvoja hospodárstva založeného na údajoch;

10.

uznáva význam interoperability a noriem na zvýšenie konkurencieschopnosti v odvetví IKT a aktívnej úlohy Komisie pri poverovaní normalizačných orgánov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre normy v oblasti veľkých dát s cieľom určiť medzery v normách v európskom priemysle spracovania veľkých objemov dát vrátane MSP a kľúčových európskych odvetví; podporuje rozvoj trhovo orientovaných, dobrovoľných, technologicky neutrálnych, transparentných a medzinárodne zlučiteľných noriem dôležitých pre trh;

11.

domnieva sa, že program ISA2 poskytuje príležitosť na rozvoj noriem interoperability pre riadenie veľkých dát v rámci orgánov verejnej správy a pri ich styku s podnikmi a občanmi;

12.

víta návrh Komisie vypracovať iniciatívu týkajúcu sa voľného toku údajov; víta ohlásenie európskej iniciatívy voľného dátového toku, ktorá si vyžaduje odstránenie existujúcich prekážok jednotnému trhu dát; vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozsiahly a transparentný posudok o vytvorení hospodárstva založeného na údajoch zameraný na predvídanie potrieb v oblasti technológií veľkých dát a odstránenie prekážok pre inováciu v Európe; žiada, aby sa v rámci tejto iniciatívy riešili výzvy v oblastiach: bezpečnosti údajov, interoperability, vlastníctva údajov, obmedzenia údajov a ukladania, obmedzení týkajúcich sa využívania a opätovného využitia údajov v celej Európe, transparentných pravidiel prepravy, cezhraničných mechanizmov, otvorenej výmeny údajov medzi správnymi orgánmi, podnikmi a občianskou spoločnosťou;

13.

konštatuje, že úspech veľkých dát závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane internetu vecí na zabezpečovanie dátových vstupov, širokopásmových sietí na prepravu dát a cloud computingu na ich spracovanie;

14.

domnieva sa, že EÚ musí zjednodušiť postupy prideľovania grantov a zvýšiť objem finančných prostriedkov určených pre výskum a inovácie týkajúce sa integrovaného využívania údajov, digitálnych inovácií a rozvoja trhu v oblastiach, ktoré by mali prinášať pridanú hodnotu pre občanov, spoločnosť a hospodárstvo, ako aj účinne podporovať vstup inovačných produktov a služieb na trh; v tejto súvislosti sa domnieva, že v strednodobom až dlhodobom horizonte sa pre členské štáty a EÚ musí vypracovať spoločný európsky plán, ktorý sa musí skombinovať so stabilným rámcom financovania, čo umožní napredovanie v oblasti elektronického výskumu; je presvedčený, že voľne dostupný softvér môže zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov;

15.

uznáva iniciatívy Komisie na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev v oblasti rozvoja hospodárstva založeného na údajoch, keďže spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom je kľúčová na stanovenie prekážok pre rozvoj potrebných technológií; uznáva, že Komisia a európsky priemysel pre spracovanie údajov sa zaviazali investovať 2,5 miliardy EUR do verejno-súkromného partnerstva s cieľom podporiť sektor údajov a postaviť Európu na čelo globálnych pretekov v oblasti údajov maximalizovaním potenciálu digitálneho hospodárstva; poukazuje na to, že prístup k portálom otvorených údajov a elektronickej infraštruktúre súvisiacej s výskumom je jedným z možných spôsobov zníženia nevýhod, ktorým môžu čeliť výskumní pracovníci a MSP so sídlom v odľahlých regiónoch;

16.

víta vytváranie inovačných priestorov, oblastí, kde už existuje koncentrácia podnikov a zručností a možno ju zvýšiť, pričom sa umožní experimentovanie s technológiami súvisiacimi s dátami v rámci inovačných klastrov vytvárajúcich ekosystémy a medziodvetvové projekty priemyselných platforiem na dosiahnutie prepojenia skutočného a digitálneho hospodárstva; zdôrazňuje, že tieto priestory by mali slúžiť ako podnikateľské inkubátory, ktoré budú podniky vzdelávať o tom, ako premietnuť využívanie údajov do obchodných príležitostí, a podporovať rast a internacionalizáciu MSP a inovačných začínajúcich podnikov; vyzýva na vytvorenie užšieho partnerstva medzi podnikmi, univerzitami a výskumnými strediskami s cieľom podporiť inováciu v oblasti veľkých dát; v tejto súvislosti poukazuje na investície do iniciatív, ako je veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií a Európsky týždeň elektronických zručností;

17.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli moderný a nadčasový regulačný rámec, ktorý podnieti a podporí investície do sieťovej infraštruktúry potrebnej pre budúce požiadavky na digitálne, prepojené hospodárstvo, prijali politiky, ktoré umožnia rozkvet internetu vecí, a zabezpečili primeranú kapacitu a rýchlosť údajov, rozširovanie mobilnej technológie a podporovanie zavádzania IPv6;

18.

zdôrazňuje, že na uplatňovanie otvorenosti voči normám a interoperabilite v systémoch a platformách spolupráce je potrebná väčšia koordinácia;

19.

žiada Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadbytočné prekážky v inovačných odvetviach a ktoré stimulujú investície do výskumu a vývoja a európskej normalizácie, a aby vyriešia súčasný problém porušovania patentov nevyhnutných pre normu; považuje za potrebné dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi tými, ktorí investujú do výskumu a inovácií zameraných na rozvoj takýchto nevyhnutných patentov, a tými, ktorí využívajú existenciu týchto patentov; zdôrazňuje, že patenty nevyhnutné pre normu sú dôležitým prvkom normalizácie a pre značný počet európskych podnikov v oblasti IKT prvkom ich obchodného modelu; žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zachovanie vysokokvalitného normalizačného systému, ktorý môže prilákať tie najlepšie technologické príspevky, zabezpečiť interoperabilné a inovačné digitálne služby a aplikácie a umožniť licenčné zmluvy na patenty za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (FRAND); považuje však za potrebné vynaložiť viac úsilia na uľahčenie prístupu a odstránenie digitálnych prekážok pre osoby so zdravotným postihnutím;

20.

domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť najväčší možný prínos inovácie v oblasti veľkých dát by sa vyhľadávanie príležitostí na urýchlenie vstupu na trh, a to najmä MSP, malo riadiť zásadou zodpovednej inovácie v programe Horizont 2020;

21.

žiada Komisiu, aby zabezpečila investície do infraštruktúry a nadčasový rozvoj služieb cloud computingu v Európe tým, že zlepší právnu istotu, pokiaľ ide o záväzky a povinnosti každej strany, zaručí splnenie spoločných bezpečnostných opatrení a opatrení na ochranu údajov a umožní cezhraničný prenos údajov a zabezpečí vhodné obchodné prostredie pre rozvoj účinného, otvoreného a globálneho trhu;

22.

zastáva názor, že veľké dáta majú potenciál podporiť hospodársku produktivitu a zlepšiť služby pre spotrebiteľov a verejné služby; uznáva, že veľké dáta môžu priniesť viac obchodných príležitostí a lepšiu dostupnosť znalostí a kapitálu, pokiaľ budú verejné správy a zainteresované strany konštruktívne spolupracovať; zdôrazňuje však, že súčasný rozdrobený jednotný trh podkopáva rozvoj hospodárstva založeného na údajoch, veľkých dát, cloud computingu, internetu vecí a ďalších technológií založených na údajoch;

23.

domnieva sa, že medzi hlavné technologické prekážky rozvoja hospodárstva založeného na údajoch patrí nedostatok interoperability a chýbajúci rámec pre spoločné rozhranie na uľahčenie dátovej komunikácie medzi snímačmi a strojmi a komunikácie medzi virtuálnym a skutočným svetom, nedostatočná dostupnosť otvorených údajov a nedostatok trhových podmienok umožňujúcich podnikateľom inovovať a rásť; žiada Komisiu, aby podporila spoločný výskum s cieľom riešiť tieto otázky;

24.

žiada Komisiu, aby podporovala a presadzovala spoločný výskum zameraný na vytvorenie rámca pre spoločné rozhranie s cieľom obmedziť duplicitné normy a zabezpečiť technickú a sémantickú interoperabilitu zameranú na uplatňovanie postupu stanovovania noriem založeného na potrebách spotrebiteľov a podnikov;

25.

víta ohlásenie európskej iniciatívy voľného dátového toku, ktorá si vyžaduje odstránenie existujúcich prekážok jednotnému trhu dát;

26.

požaduje nadčasové regulačné prostredie, ktoré sa prispôsobuje meniacej sa povahe trhu, je technologicky neutrálne, podporuje vytváranie začínajúcich podnikov a vstup nových prevádzkovateľov na trh, vytváranie rovnakých podmienok a spravodlivej hospodárskej súťaže, pričom zároveň zabraňuje nadmernej regulačnej záťaži a zabezpečuje úplné dodržiavanie noriem týkajúcich sa ochrany údajov a súkromia; v tomto kontexte víta plány Komisie na revíziu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách; poznamenáva, že regulačná činnosť by mala byť trhovo orientovaná; domnieva sa, že všetci operátori, malí aj veľkí, by mali mať rovnaké podmienky, ktoré im umožnia investovať, inovovať a konkurovať si v prospech európskych koncových používateľov z hľadiska výberu a dostupnosti;

27.

poukazuje na význam otvorených údajov ako vysokokvalitného zdroja pre rozvoj informačných služieb a produktov s pridanou hodnotou; zdôrazňuje, že údaje vytvorené verejnými inštitúciami a európskymi výskumnými projektmi financovanými z verejných finančných prostriedkov v rámci programov ako Copernicus a Galileo, by sa mali byť prístupné európskym občanom v rámci modelu otvoreného prístupu a mali by byť dostupné pre verejné správy a súkromné podniky v záujme zlepšenia kvality ich služieb, pričom sa zároveň budú dodržiavať platné práva duševného vlastníctva;

28.

poznamenáva, že na dosiahnutie konkurencieschopnejšieho a inovatívnejšieho hospodárstva založeného na údajoch je potrebné, aby bolo k dispozícii viac údajov, preto by sa mali internetové platformy podporovať, aby sprístupňovali svoje súbory údajov ako otvorené údaje v anonymnej a súhrnnej podobe a v súlade s pravidlami ochrany údajov;

29.

domnieva sa, že je potrebné vynaložiť viac úsilia, pokiaľ ide o anonymizáciu a pseudonymizáciu údajov, čo je predpokladom pre tvorivú inováciu dát a hlavným krokom pri znižovaní prekážok pre vstup začínajúcich podnikov a MSP na trh; domnieva sa, že rastúce technológie vrátane získavania textov a údajov budú dôležitým faktorom pri odvodzovaní pridanej hodnoty z otvorených súborov údajov; poukazuje však na to, že je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi spracovaním osobných údajov a údajov iného typu a navrhnúť technologické riešenia podporujúce ochranu súkromia už v štádiu návrhu;

30.

zdôrazňuje, že poskytovatelia veľkých dát musia pri spracúvaní osobných údajov plne dodržiavať všetky zásady stanovené v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov, ako sú bezúhonnosť a zákonnosť, obmedzenie účelu, právny základ pre spracovanie, súhlas, primeranosť, precíznosť a obmedzené lehoty uchovávania údajov; pripomína v tejto súvislosti stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k súkromiu a konkurencieschopnosti v časoch veľkých dát;

31.

uznáva potrebu vytvoriť silnú základňu poskytovateľov služieb, podporovať prínosy a aktíva integrovaného využívania údajov pre hospodárstvo a spoločnosť a posilniť dôveru MSP v technológie súvisiace s veľkými dátami; uznáva potrebu podpory rozsiahleho využívania služieb veľkých dát s cieľom zlepšiť účinnosť v rôznych hospodárskych odvetviach a podporiť nových poskytovateľov služieb; požaduje vytvorenie jednotných kontaktných miest, ktoré pomôžu MSP lepšie využívať ich vlastné a verejné údaje a zároveň dodržiavať právne predpisy EÚ o ochrane údajov;

32.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé nápady a príležitosti zanikajú alebo sa realizujú mimo Európy z dôvodu problémov týkajúcich sa škálovateľnosti na základe prekážok, ako je administratívna záťaž a prístup k financovaniu, pričom všetko negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť Európy; žiada, aby sa uľahčilo získavanie súkromného kapitálu pomocou poskytovania správnych stimulov vrátane úsilia zameraného na riešenie problémov, ktoré predstavujú rôzne vnútroštátne, administratívne, regulačné a daňové predpisy; vyzýva na stimulovanie rozvoja ekosystémov, ktoré spájajú verejné a súkromné inštitúcie poskytujúce technológie a infraštruktúru so začínajúcimi podnikmi poskytujúcimi nápady na využitie;

33.

pripomína, že iba 1,7 % spoločností v plnej miere využíva moderné digitálne technológie aj napriek výhodám, ktoré môžu digitálne nástroje priniesť vo všetkých hospodárskych odvetviach; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégiu digitálneho podnikania;

34.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vytvorili európske strediská digitálneho hospodárstva, ktoré zahŕňajú využívanie veľkých dát a iných dátových technológií zo strany podnikateľov, MSP a inovačných spoločností a zahŕňajú tiež výskumných pracovníkov a širšie hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vytváranie inovačných priestorov a zoskupení s cieľom pomôcť rozvíjať zručnosti a vytvárať konkurenčnú výhodu v oblasti duševného kapitálu a lepšie pochopiť perspektívy a obmedzenia technológie veľkých dát;

35.

žiada, aby EÚ a jej členské štáty zlepšili koordinované úsilie v školách a vo vzdelávacích zariadeniach, aby sa IKT stali atraktívnou pracovnou oblasťou, a to najmä pre ženy a dievčatá; domnieva sa, že takéto úsilie by malo zahŕňať opatrenia na podporu lepšieho podnikateľského zmýšľania a zjednodušenie podnikania s veľkými dátami prostredníctvom zakladania nových začínajúcich podnikov v tejto oblasti, čím vznikne väčší počet pracovných príležitostí; poukazuje na význam prijatia multidisciplinárneho prístupu k odbornej príprave odborníkov a vytvoreniu tímu;

36.

požaduje, aby sa zaviedli iniciatívy a odporučili modely financovania, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie a cielené opatrenia pre všetkých vrátane starších ľudí, a ktoré uľahčujú prístup k vzdelávaniu pre odborníkov s cieľom rozširovať ich zručnosti v oblasti IKT a spracovávania údajov, aby sa zvýšiť počet odborníkov vyškolených v digitálnej oblasti; vyzýva, aby sa v ďalšom vzdelávaní poskytol väčší priestor pre digitálnu transformáciu podnikov a aby sa vypracovali programy týkajúce sa iniciatívy e-leadership; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať pohyb kvalifikovaných pracovníkov v celej EÚ a opatrenia na riešenie nedostatku zručností vrátane osobitných opatrení zameraných na pritiahnutie talentov;

37.

podporuje iniciatívy na zahrnutie programovania a tém súvisiacich so spracovaním údajov do vnútroštátnych učebných osnov; zdôrazňuje početné výhody voľne dostupného softvéru vo vzdelávaní a vyzýva k osobitnému zameraniu na zabezpečenie toho, aby tieto nové učebné osnovy motivovali deti k objavovaniu ich talentu a zapájaniu sa do dátovej vedy a programovania;

38.

domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie s cieľom predísť úniku mozgov pokiaľ ide o vysoko vzdelaných a kvalifikovaných odborníkov do iných regiónov ležiacich mimo Európy;

39.

požaduje podporu rozvoja nástrojov s užívateľským rozhraním, ktoré umožnia príležitostným koncovým používateľom v MSP vyvíjať nové obchodné modely založené na údajoch;

40.

požaduje podporu iniciatív na zvýšenie povedomia o prínosoch a hodnote digitálnych technológií a verejných diskusií v členských štátoch a na európskej a medzinárodnej úrovni o nich, a to najmä v súvislosti s tými skupinami, ktoré ešte nemajú prístup k digitálnym technológiám alebo ktoré s nimi ešte nie sú dostatočne oboznámené; požaduje iniciatívy na posilnenie postavenia občanov, pokiaľ ide o využívanie a hodnotu ich údajov, najmä pokiaľ ide o rozvoj nových inovačných služieb, a na zvýšenie povedomia o prínosoch a hodnote veľkých dát pre spoločnosť;

41.

poukazuje na to, že analýzy veľkých dát majú potenciál výrazne urýchliť rozvoj inovatívnych verejných služieb založených na využívaní otvoreného prístupu k údajom verejnej správy a na opätovnom používaní informácií verejného sektora; víta preto príležitosti na zvýšenie angažovanosti a účasti verejnosti, ktoré prinášajú digitálna infraštruktúra a integrované využívanie údajov prostredníctvom rôznych foriem elektronickej verejnej správy a elektronickej demokracie;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili opatrenia na rozvoj elektronickej verejnej správy; uznáva najmä hodnotu internetu vecí a vyzýva Komisiu, aby rámec jednotného digitálneho trhu skoordinovala s existujúcimi cieľmi stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že je takisto potrebné v plnej miere využívať výhody spoločného hospodárstva a inkluzívneho zapojenia občianskej spoločnosti a občanov;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/57

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Eritrei, najmä na uznesenie zo 7. februára 2002 (1), z 18. novembra 2004 (2) a 15. septembra 2011 (3) o situácii v oblasti ľudských práv v tejto krajine vrátane prípadu Dawita Isaaka,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 751 (1992), č. 1882 (2009), č. 1907 (2009), č. 2023 (2011) a č. 2244 (2015), ktorými sa predĺžilo zbrojné embargo voči Eritrei do 15. novembra 2016, a na správu monitorovacej skupiny pre Somálsko a Eritreu z 19. októbra 2015,

—

so zreteľom na správu, ktorú 19. júna 2015 Rade pre ľudské práva predložila osobitná spravodajkyňa pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei Sheila B. Keetharuth,

—

so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (Dohoda z Cotonou), v znení revidovanom v rokoch 2005 a 2010, ktorej je Eritrea signatárom,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/127/SZBP z 1. marca 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Eritrei (4), zmenené rozhodnutím Rady 2010/414/SZBP z 26. Júla 2010 (5) a neskôr zmenené rozhodnutím Rady 2012/632/SZBP z 15. októbra 2012 (6),

—

so zreteľom na závery pracovnej skupiny pre kontrolu A Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj z 11. novembra 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 18. septembra 2014 o politických väzňoch v Eritrei,

—

so zreteľom na správu ESVČ z roku 2015 o partnerstve medzi Eritreou a Európskou úniou,

—

so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy o vláde Eritrejského štátu z júna 2014,

—

so zreteľom na národný indikatívny program pre Eritreu v rámci 11. ERF z 3. februára 2016,

—

so zreteľom na vyhlásenie vyšetrovacej komisie OSN pre ľudské práva v Eritrei pre médiá z 8. júna 2015,

—

so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na vyhlásenia z 23. novembra 2011 a 25. júna 2013, ktoré predniesli spolupredsedovia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei,

—

so zreteľom na svoju rozpravu z 27. mája 2015 o rozvojovej pomoci EÚ Eritrei vzhľadom na zdokumentované porušenia ľudských práv,

—

so zreteľom na ústavu Eritrey prijatú v roku 1997, ktorá zaručuje občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania,

—

so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej práci, č. 105 o zrušení nútenej práce a č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ podporuje Eritreu, odkedy táto krajina získala v roku 1993 nezávislosť od Etiópie; keďže pôvodný prísľub demokracie a právneho štátu po vyhlásení nezávislosti krajiny vláda Eritrey pochovala pod zámienkou národnej obrany a vojenskej služby; keďže prezidentské voľby naplánované na rok 1997 sa nikdy neuskutočnili a ústava ratifikovaná v tom istom roku sa nikdy nevykonávala; keďže regionálne voľby plánované na rok 2009 sa ešte len majú konať; keďže dokonca aj pred rozpustením národného zhromaždenia v roku 2002 sa prostredníctvom vládnych dekrétov prijímali zákony;

B.

keďže nezávislosť Eritrey od Etiópie v roku 1993 vzbudila v medzinárodnom spoločenstve a u obyvateľov Eritrey očakávania, že sa podarí vybudovať krajinu, ktorá bude rešpektovať ľudské práva a bude bez útlaku; keďže sa tak nestalo, ale namiesto toho došlo k ešte väčšej represii a dokonca k početnejším prípadom porušovania ľudských práv;

C.

keďže v správe osobitnej spravodajkyne OSN sa uvádza, že Eritrea je jednou z krajín s najhoršou úrovňou dodržiavania ľudských práv na svete, kde sa ľudské práva bežne porušujú každý deň a v uplynulých rokoch nedošlo k žiadnemu zlepšeniu situácie; keďže mnohí mladí ľudia utiekli z krajiny, aby unikli pred represívnou vládou a povinnou brannou povinnosťou, ktorá často začína vo veľmi skorom veku, keďže štatút osemnásťmesačnej vojenskej služby sa často porušuje, pričom väčšina Eritrejčanov slúži na neurčitú dobu, a keďže takáto rozšírená povinná branná povinnosť brzdí potenciál krajiny na hospodársky rast; keďže akékoľvek zvýšenie platov vo vojenskej službe je zbytočné, pretože nedávna devalvácia eritrejskej nakfy a bankové obmedzenia viedli k súčasnému nedostatku v krajine; keďže mnohí branci sa využívajú na nútenú prácu a verejno-prospešné práce; keďže väčšina tých, ktorí slúžia vojenskú službu, sa ocitá v pozícii otrokov, ktorí podliehajú kontrole pri výkone práce, hľadaní si zamestnania alebo zakladaní si rodiny; keďže nie je zaručená sloboda vykonávať náboženské obrady a sloboda svedomia, sloboda médií a sloboda prejavu;

D.

keďže vyšetrovacia komisia OSN pre ľudské práva v Eritrei zistila, že porušovanie v prípadoch mimosúdnych popráv, mučenia (vrátane sexuálneho mučenia a sexuálneho otroctva), vojenskej služby ako formy otroctva, nútenej práce a politiky „vystreľ a zabi“, ktorá sa uplatňuje na hraniciach, môžu byť zločinom proti ľudskosti;

E.

keďže organizácia Human Rights Watch zdôrazňuje, že v Eritrei neexistuje sloboda náboženského vyznania; keďže vláda vážne obťažuje občanov, ktorí vyznávajú náboženstvá, ktoré nepatria k štyrom ňou uznávaným; keďže aj v prípade uznaných náboženstiev vláda zasahuje do náboženských obradov;

F.

keďže činnosti homosexuálov sú v Eritrei zakázané a vláda odmieta zaviesť antidiskriminačné právne predpisy na ochranu lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb;

G.

keďže diskriminácia žien a násilie voči nim sú prítomné vo všetkých oblastiach eritrejskej spoločnosti; keďže ženy sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia nielen v armáde a vo vojenských výcvikových táboroch, ale aj v spoločnosti všeobecne, kde sa násilie na ženách pácha v atmosfére beztrestnosti; keďže približne 89 % dievčat v Eritrei podstúpilo mrzačenie ženských pohlavných orgánov; keďže vláda vydala v marci 2007 vyhlásenie, v ktorom mrzačenie ženských pohlavných orgánov označila za trestný čin, zakázala ho a podporila vzdelávacie programy na odrádzanie od tejto praxe v danom roku; keďže ženy môžu stratiť nárok na potravinové poukážky a prístup k pôde;

H.

keďže množstvo Eritrejčanov je zadržiavaných z rôznych neopodstatnených dôvodov, ako napríklad vyjadrovanie nezávislých názorov, alebo bez výslovného odôvodnenia, a preto na neurčitý čas; keďže zadržiavané osoby vrátane detí sú držané v extrémne krutých podmienkach, ktoré sa v niektorých prípadoch rovnajú mučeniu alebo odopieraniu zdravotnej starostlivosti; keďže dozor nad zadržiavanými ženami často vykonávajú muži, čím sa zvyšuje riziko sexuálneho a rodovo motivovaného násilia; keďže podľa indexu organizácie Freedom House (správa za rok 2015) patrí mediálne prostredie v Eritrei naďalej medzi najrepresívnejšie a Eritrea bola v tomto rebríčku vyhodnotená ako posledná, čo z nej robí „najhoršiu z najhorších“ krajín a má celosvetovo jeden z najnižších podielov obyvateľov, ktorí majú prístup k internetu – len 1 %;

I.

keďže hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vo svojom vyhlásení, ktoré predniesol 18. septembra 2014 v Bruseli, vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, že skupina 11 poslancov parlamentu a popredných členov Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť je od 18. septembra 2001 zadržiavaná bez obvinenia a rozsudku alebo bez možnosti konzultovať s právnikom, ako aj v súvislosti s tým, že od 23. septembra 2001 sú vo väzbe desiati nezávislí novinári vrátane Dawita Isaaka, občana Švédska a jediného európskeho väzňa svedomia; keďže patriarcha Abune Antonios je od januára 2006 stále držaný v izolácii a domácom väzení;

J.

keďže v Eritrei neexistuje sloboda tlače, pretože nezávislé médiá sú zakázané, v dôsledku čoho je Eritrea spomedzi 170 až 180 hodnotených krajín osem rokov po sebe na poslednom mieste vo svetovom rebríčku slobody tlače, ktorý zverejňuje organizácia Reportéri bez hraníc;

K.

keďže podľa správy Rozvojového programu OSN o ľudskom rozvoji z roku 2015 sa Eritrea v indexe ľudského rozvoja za rok 2015 umiestnila na 186. mieste spomedzi 188 krajín;

L.

keďže podľa správy osobitnej spravodajkyne OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei existujú tri hlavné kritické oblasti, a to: uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na primerané bývanie; prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi; a narastajúci počet maloletých bez sprievodu, ktorí sú medzi viac ako 5 000 ľuďmi utekajúcimi z krajiny každý mesiac;

M.

keďže 26. júna 2015 stovky utečencov z Eritrey demonštrovali pred sídlom Africkej únie a žiadali, aby sa táto regionálna organizácia zasadila o demokratické reformy v ich domovskej krajine; keďže demonštranti obvinili dlhoročného eritrejského prezidenta Isaiasa Afewerkiho, že je diktátor, a naliehavo vyzvali Africkú úniu, aby konala;

N.

keďže v novembri 2015 OSN varovala pred veľkým suchom v Africkom rohu v dôsledku súčasného fenoménu El Niňo; keďže v decembri 2015 OSN uviedla, že ide o historicky najhoršie zaznamenané sucho v danom regióne, keď úroda poklesla o 50 až 90 %; keďže v dôsledku toho patrí Eritrea medzi krajiny, ktoré budú čeliť značným problémom pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti pre svoje obyvateľstvo;

O.

keďže v úplnom rozpore s realitou sucha eritrejský prezident zamietol obavy z potravinovej krízy tvrdením, že „krajina nebude čeliť žiadnej kríze napriek zníženiu poľnohospodárskej produkcie“;

P.

keďže EÚ je pre Eritreu významným podporovateľom, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc a podporu;

Q.

keďže v roku 2011 vláda Eritrey jednostranne pozastavila pomoc a verejne sa nepriznáva k spolupráci a partnerstvu s EÚ; keďže Eritrea poslancom EP neumožňuje, aby ju slobodne a bez kontroly navštívili;

R.

keďže strata živobytia núti ženy a deti utekať z krajiny; keďže v roku 2015 tvorili Eritrejčania utekajúci z krajiny štvrtú najväčšiu skupinu ľudí, ktorí riskujú nebezpečnú cestu do Európy (po Sýrčanoch, Iračanoch a Afgancoch) a ktorí sú ťažko skúšaní nemilosrdnými prevádzačmi počas nebezpečnej plavby cez Stredozemné more; keďže z tohto dôvodu situácia v Eritrei priamo ovplyvňuje Európu, pretože ak by sa ľudské práva v tejto krajine rešpektovali a dodržiavali a ľudia by v nej mohli žiť bez strachu, Eritrejčania by sa mohli vrátiť do svojej vlasti;

S.

keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov z krajiny ušlo vyše 400 000 Eritrejčanov, t. j. 9 % z celkového počtu obyvateľov; keďže UNHCR odhaduje, že asi 5 000 Eritrejčanov každý mesiac opustí krajinu, čo je vo veľkej miere prisudzované pretrvávajúcemu závažnému porušovaniu ľudských práv; keďže v roku 2015 bolo postavenie utečenca v EÚ udelené v 69 % eritrejských žiadostí o azyl, zatiaľ čo ďalších 27 % žiadateľov získalo doplnkovú ochranu, čo preukazuje závažnosť prenasledovania v Eritrei;

T.

keďže obchodovanie s ľuďmi za účelom výkupného s drsnými praktikami mučenia na Sinaji je príčinou mnohých vrážd a zmiznutí eritrejských utečencov, ktorí boli unesení, pričom osobám, ktoré prežili, utrpeli však vážnu traumu, nebola poskytnutá starostlivosť ani podpora; keďže prevláda absolútna beztrestnosť a zodpovedné osoby nie sú stavané pred súd; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom bez sprievodu, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, pretože vzhľadom na svoju mimoriadnu zraniteľnosť potrebujú osobitnú pomoc a podporu;

U.

keďže 22. februára 2016 Program sektora bezpečnosti (SSP) Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) oficiálne zverejnil v Addis Abebe (Etiópia) správu o štúdii s názvom Prevádzačstvo a obchodovanie s ľuďmi na trase Africký roh – Stredné Stredozemie;

V.

keďže Eritrea podporuje chartúmsky proces (iniciatíva EÚ a Africkej únie, ktorá sa začala 28. novembra 2014 s cieľom riešiť otázku migrácie a obchodovania s ľuďmi) zahŕňajúci realizáciu konkrétnych projektov vrátane budovania kapacít v oblasti súdnictva a zvyšovania informovanosti;

W.

keďže EÚ pôvodne uvalila na Eritreu sankcie v marci 2010 s cieľom uplatniť rezolúciu BR OSN č. 1907 (2009) a keďže tieto sankcie zahŕňali zbrojné embargo, cestovné obmedzenia a zmrazenie aktív osôb, ktoré predstavujú hrozbu pre mier a národné zmierenie;

X.

keďže EÚ má osobitný záujem na stabilizácii situácie v Eritrei, pretože súčasný stav núti značnú časť obyvateľstva utiecť z krajiny, pričom tisíce ľudí prichádzajú o život v dôsledku trestnej činnosti vrátane prevádzania migrantov a obchodovania s ľuďmi;

Y.

keďže režim rozširuje svoju totalitnú moc na eritrejskú diaspóru, vymáha finančné prostriedky od jej príslušníkov prostredníctvom dvojpercentného zdanenia zahraničných príjmov, sleduje ich a zameriava sa na členov rodiny, ktorí zostali v Eritrei, pod zámienkou údajného protiprávneho konania; keďže 28. januára 2016 eritrejský minister pre národný rozvoj a vedúci delegácie EÚ podpísali v Asmare národný indikatívny program (NIP) v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) vo výške 200 miliónov EUR na nasledujúcich päť rokov; keďže opatrenia by sa mali zameriavať na energiu z obnoviteľných zdrojov, správu vecí verejných a riadenie verejných financií najmä v oblasti energetiky;

Z.

keďže 13. novembra 2015 Výbor Parlamentu pre rozvoj požiadal Komisiu a ESVČ, aby vzali do úvahy závery zaslané výboru ERF o návrhu národného indikatívneho programu pre Eritreu, ktoré sa týkali rozsahu a závažnosti porušovania ľudských práv eritrejským režimom, nedostatočnej spoľahlivosti tohto režimu ako partnera rozvojovej spolupráce, všadeprítomnej korupcie, takmer úplnej absencie transparentnosti riadenia verejných financií v krajine, ako aj rizika zneužitia prostriedkov ERF na riadenie migrácie; keďže Výbor pre rozvoj vyzval výbor ERF, aby až do ďalšej diskusie neprijal NIP; keďže pozícia Parlamentu bola ignorovaná;

AA.

keďže Ľudový front za demokraciu a spravodlivosť zaviedol kontrolu a dohľad nad komunitami utečencov a diaspóry prostredníctvom veľvyslanectiev, ktoré sú zapojené do vydierania, pokiaľ ide o dane diaspóry a „dobrovoľné“ príspevky vyplácané výmenou za služby, ako sú doklady totožnosti, pasy, rodné listy a základné dokumenty, ktoré môžu byť pre utečencov životne dôležité; keďže tieto praktiky sú v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch; keďže predstavitelia mládežníckej organizácie Ľudového frontu za demokraciu a spravodlivosť v Holandsku začali, pravdepodobne s cieľom umlčať kritikov režimu, právne kampane proti holandskej akademickej obci, médiám a vládnym inštitúciám, a to za podpory politického vedenia v Asmare; keďže osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Eritrei bola takisto vystavená hrozbám;

1.

s veľkým znepokojením berie na vedomie pokračujúcu poľutovaniahodnú situáciu v oblasti ľudských práv a úplnú absenciu zásad právneho štátu a slobody médií v Eritrei;

2.

zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie nedostatku spravodlivosti, demokratickej správy vecí verejných a obnovy právneho štátu, a to ukončením autoritatívnej vlády pomocou strachu zo svojvoľného zadržiavania v izolácii, mučenia a z ďalších porušovaní ľudských práv, pričom niektoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;

3.

nalieha na vládu Eritrey, aby ukončila systém neobmedzenej vojenskej služby a demobilizovala brancov, ktorí ukončili povinnú osemnásťmesačnú službu, a aby skutočne skoncovala so zapájaním brancov do nútenej práce po tomto období, zaviedla výhradu vo svedomí a ukončila povinnosť všetkých študentov absolvovať posledný ročník štúdia vo vojenských výcvikových táboroch; vyzýva eritrejskú vládu, aby zabezpečila, aby sa vojenský výcvik neabsolvoval pred dovŕšením veku 18 rokov a aby do armády neboli odvádzané osoby, ktoré majú vyšší vek, ako je bežný vek brannej povinnosti; berie na vedomie, že vo februári 2016 eritrejské orgány pripomenuli, že dohoda EÚ nepovedie k žiadnej reforme politiky Eritrey v oblasti vojenskej služby;

4.

domnieva sa, že výbor ERF mal zohľadniť odporúčania Výboru pre rozvoj neprijať NIP a zapojiť sa do ďalšej diskusie; domnieva sa, že rozhodnutie prijať NIP pre Eritreu napriek nesúhlasu Parlamentu poukazuje na demokratický deficit a vážne oslabuje úlohu Parlamentu pri zabezpečovaní účinného vykonávania rozvojových cieľov EÚ; v tejto súvislosti požaduje, aby boli Parlamentu udelené právomoci kontroly ERF prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody v súlade s článkom 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zdôrazňuje, že Komisia by mala automaticky zasielať závery Výboru pre rozvoj o návrhu programových dokumentov stálym zastúpeniam členských štátov;

5.

berie na vedomie skutočnosť, že v nasledujúcich piatich rokoch sa vyčlení 200 miliónov EUR na NIP v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu s cieľom podporiť znižovanie chudoby a sociálno-ekonomický rozvoj, riešiť hlavné hospodárske a politické príčiny migrácie, ako aj financovať projekty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a správy hospodárskych záležitostí; pripomína, že táto suma dopĺňa ďalšie oblasti spolupráce, napríklad Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR);

6.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby z pridelených finančných prostriedkov nemala úžitok vláda Eritrey, ale aby sa tieto zdroje výhradne vyčlenili na uspokojovanie potrieb eritrejského ľudu v oblasti rozvoja, demokracie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných a bezpečnosti, a slobody prejavu, tlače a zhromažďovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila podmienenosť nedávno schválenej pomoci a tiež aby zabezpečila, aby NIP podporoval Eritreu pri dôležitej zmene jej energetickej politiky s cieľom sprístupniť energiu všetkým, najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú v súčasnosti naďalej bez elektrickej energie; okrem toho sa domnieva, že zložka národného indikatívneho programu týkajúca sa správy vecí verejných by sa mala dôkladne zamerať na vykonávanie odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania OSN o ľudských právach;

7.

pripomína, že maloletý bez sprievodu je predovšetkým dieťa, ktoré je potenciálne v nebezpečenstve, a že členské štáty a EÚ musia pri zaobchádzaní s maloletými bez sprievodu dbať v prvom rade na ich ochranu, a nie na prisťahovaleckú politiku, a teda dodržiavať základnú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa; pripomína, že bez výnimky každého, ktorý má menej ako 18 rokov, treba považovať za dieťa, a teda za maloletého; poukazuje na to, že maloletí bez sprievodu, najmä dievčatá, dvakrát ľahšie podliehajú problémom a ťažkostiam než iní maloletí;

8.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo a rozvojových partnerov Eritrey, aby vzhľadom na danú situáciu zasiahli a vyvinuli tlak na eritrejskú vládu, aby umožnila zahraničnú pomoc na podporu zraniteľných spoločenstiev ešte predtým, ako dôjde k zhoršeniu krízy; nalieha na EÚ, aby urýchlene prijala účinné opatrenia na pomoc eritrejskému ľudu v boji s javom El Niño s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, prístup k vode a sanitácii;

9.

zostáva hlboko znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v krajine; opätovne vyzýva eritrejské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili poslancov, novinárov (vrátane švédskeho občana Dawita Isaaka, ktorý nebol vypočutý od roku 2005), politických väzňov a väzňov svedomia;

10.

nabáda Komisiu, aby sa od eritrejskej vlády snažila získať jasné záruky o tom, že uskutoční demokratické reformy a zabezpečí dodržiavanie ľudských práv, a to aj vykonávaním odporúčaní vyplývajúcich z 18. zasadnutia pracovnej skupiny všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ktoré vláda schválila 7. februára 2014; vyzýva vládu, aby povolila vstup do krajiny nezávislým expertom misie OSN a Africkej únie, vrátane osobitnej spravodajkyne OSN, a umožnila vyšetrovacej komisii OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, aby v plnej miere vykonávala svoj mandát, a aby s ňou spolupracovala, a to aj pokiaľ ide o otázky týkajúce sa verejných financií;

11.

pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každé násilie alebo diskrimináciu na základe náboženstva;

12.

víta opatrenia, ktoré prijala vláda Eritrey, zamerané na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; vyzýva vládu, aby posilnila všeobecnú podporu a ochranu práv žien, a to aj prijatím ďalších opatrení na boj proti škodlivým praktikám, akými sú detské, predčasné a nútené sobáše, a aby ukončila beztrestnosť v prípadoch sexuálneho násilia; vyzýva eritrejskú vládu, aby rešpektovala domácnosti, o ktoré sa starajú slobodné ženy, a aby zabezpečila ich podporu a ochranu;

13.

odsudzuje tzv. „daň diaspóry“, ktorú zaviedla eritrejská vláda a ktorá sa vyberá vydieraním a inými nezákonnými prostriedkami od Eritrejčanov žijúcich mimo svojej krajiny a jej výnosy sa používajú v rozpore s rezolúciami OSN na financovanie ozbrojených skupín v susedných krajinách, čím sa destabilizuje región; nalieha na vládu, aby ukončila politiky „viny z dôvodu vzťahu“ (guilt-by-association) zamerané na rodinných príslušníkov osôb, ktoré sa vyhýbajú vojenskej službe, snažia sa utiecť z Eritrey alebo neplatia 2 % daň z príjmu, ktorú vláda uvalila na eritrejských vysťahovalcov;

14.

žiada Eritreu, aby podpísala a bezodkladne prijala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a plne dodržiavala svoje záväzky podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, v ktorých sa mučenie zakazuje; so znepokojením konštatuje, že verejné a súkromné subjekty vrátane spoločností veľmi obmedzuje vládna kontrola; uznáva, že nedostatok akéhokoľvek riadenia verejných financií, ako aj absencia národného rozpočtu, znemožňujú kontrolu rozpočtu a že zastupiteľnosť finančných zdrojov spôsobená vládnou kontrolou centrálnej banky môže povzbudiť vojenské nákupy a prispieť tak k terorizmu a destabilizácii;

15.

naliehavo vyzýva všetky medzinárodné spoločnosti investujúce v Eritrei, aby pri svojej činnosti v plnej miere rešpektovali uplatňovanie ľudských práv a aby nespôsobovali škody;

16.

nalieha na členské štáty EÚ, aby vyšetrili úlohu PFDJ a jeho rôznych krídel, vrátane krídla mládeže, a zakázali všetky formy združovania a činnosti, ktoré priamo podporujú kontrolu a sledovanie v Európe, podkopávajú demokratické zásady a právny štát a vytvárajú vzory zastrašovania a vydierania; nalieha na členské štáty, aby konali s cieľom skoncovať s vyberaním tzv. dane diaspóry a vyšetrili finančné transakcie súvisiace s akýmikoľvek inými „príspevkami“ vyberanými združeniami spojenými s eritrejskou vládou, ktoré sú v zahraničí, a plne chránili práva na azyl všetkých eritrejských utečencov v Európe;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Rade Africkej únie, Východoafrickému spoločenstvu, generálnemu tajomníkovi OSN, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a eritrejským orgánom.

9.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 50/64

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej (1),