31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/1

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/2

—

so zreteľom na správu Komisie z 2. októbra 2015 s názvom Hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015)0478),

—

so zreteľom na správu Komisie z 20. mája 2015 s názvom Stav prírody v Európskej únii: Správa o stave a trendoch typov biotopov a druhov, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch a smernica o vtákoch za obdobie rokov 2007 – 2012 podľa článku 17 smernice o biotopoch a článku 12 smernice o vtákoch (COM(2015)0219),

—

so zreteľom na správu o verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch (1),

—

so zreteľom na prieskum Eurobarometra zverejnený v októbri 2015 o postoji európskej verejnosti k biodiverzite (Osobitný prieskum Eurobarometra č. 436),

—

so zreteľom na správu Európskej agentúry pre životné prostredie s názvom Európske životné prostredie – stav a výhľad 2015 (SOER 2015),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. februára 2014 o prístupe EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (COM(2014)0064),

—

so zreteľom na záverečnú správu skupiny expertov programu Horizont 2020 Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities (Prírode blízke riešenia v mestách) s názvom Towards an EU Research and Innovation policy agenda for Nature-Based Solutions and Re-Naturing Cities (Na ceste k agende EÚ pre politiku v oblasti výskumu a pre skupinu Nature Based Solutions and Re-Naturing Cities) zverejnenú v roku 2015,

—

so zreteľom na nástroj na financovanie prírodného kapitálu (NCFF), ktorý je súčasťou finančného nástroja LIFE pre opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy;

—

so zreteľom na konzultácie Komisie o budúcej iniciatíve EÚ pod heslom Nulová čistá strata biodiverzity a ekosystémových služieb,

—

so zreteľom na výsledky 12. konferencie zmluvných strán (COP 12) Dohovoru OSN o biologickej diverzite (DBD), najmä na preskúmanie pokroku pri vykonávaní strategického plánu na podporu biodiverzity pre obdobie rokov 2011 – 2020 v polovici trvania s cieľom dosiahnuť ciele z Aiči v oblasti biodiverzity vrátane publikácie Global Biodiversity Outlook; a na opatrenia zamerané na lepšie vykonávanie,

—

so zreteľom na rozhodnutie COP 10, X/34 o biodiverzite, ktoré zdôrazňuje význam poľnohospodárskej biodiverzity pre potravinovú bezpečnosť a výživu, najmä vzhľadom na zmenu klímy a obmedzené prírodné zdroje, ako sa uznáva v Rímskom vyhlásení svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre životné prostredie z 12. júna 2014, najmä na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť prostriedky na dosiahnutie záväzkov z Hyderabadu zdvojnásobením tokov finančných zdrojov týkajúcich sa biodiverzity do roku 2015;

—

so zreteľom na správu sekretariátu Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Connecting Global Priorities: Biodiversity and Human Health, a State of Knowledge Review (Prepájanie globálnych priorít: Biologická diverzita a ľudské zdravie, preskúmanie stavu poznatkov), ktorá bola uverejnená v roku 2015,

—

so zreteľom na návrh uznesenia, ktorý bol predložený na 69. zasadaní Valného zhromaždenia OSN na schválenie rozvojovej agendy pre obdobie po roku 2015 Transforming our world: the 2030 Agenda for Sustainable Development (Premena nášho sveta: Agenda pre udržateľný rozvoj 2030),

—

so zreteľom na správy o hospodárskych aspektoch ekosystémov a biologickej diverzite (The economics of ecosystems and biodiversity – TEEB), čo je celosvetová iniciatíva zameraná na zviditeľnenie prírodných hodnôt,

—

so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhoch voľne žijúcich živočíchov (CMS),

—

so zreteľom na Červený zoznam ohrozených druhov zvierat Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (2),

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie na kontrolu a riadenie záťažovej vody a sedimentov lodí,

—

so zreteľom na spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2013 a najmä na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (3), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (5),

—

so zreteľom na viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o zelenej infraštruktúre – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 28. apríla 2015 o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a sektor lesného hospodárstva (8),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z apríla 2015 s názvom Safeguarding biological diversity – EU policy and international agreements (Zachovanie biologickej diverzity – politika EÚ a medzinárodné dohody),

—

so zreteľom na správu organizácie Forest Europe o stave európskych lesov z roku 2015 (9),

—

so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z v roku 2009 s názvom National legislation and practices regarding the implementation of Council Directive 92/43/EEC of 21 May 1992 on the conservation of natural habitats and of wild fauna and flora, in particular Article 6 (Vnútroštátne právne predpisy a postupy týkajúce sa vykonávania smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, najmä na jej článok 6),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov prijaté na 115. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 3. a 4. decembra 2015 s názvom Príspevok ku kontrole vhodnosti smernice o ochrane vtáctva a smernice o biotopoch a voľne žijúcich živočíchoch a rastlinách,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0003/2016),

A.

keďže biodiverzita je jedinečnou rôznorodosťou ekosystémov, biotopov, druhov a génov na Zemi, od ktorých je človek značne závislý;

B.

keďže biodiverzita má nesmiernu vnútornú hodnotu, ktorú treba ako takú chrániť v záujme budúcich generácií; keďže biodiverzita je taktiež prínosná pre ľudské zdravie a poskytuje aj nesmiernu spoločenskú a hospodársku hodnotu, a keďže a sociálno-ekonomické náklady nesplnenia cieľov pre oblasť biodiverzity sa odhadujú na 50 miliárd EUR ročne;

C.

keďže poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity; keďže potreba efektívnejšej výroby potravín na nasýtenie rýchlo rastúcej svetovej populácie a ciele energetickej politiky, ktoré si vyžadujú zvýšené využívanie biomasy ako zdroja energie, vytvárajú významný dopyt v poľnohospodárskom odvetví;

D.

keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo prispievajú k zachovaniu biodiverzity v rámci uplatňovania existujúcich právnych predpisov;

E.

keďže rozmanitosť rastlinných druhov a odrôd tradične pestovaných malými a strednými poľnohospodárskymi podnikmi a rodinnými farmami má veľký význam z hľadiska reakcie na rôzne potreby a použitie vo vidieckych spoločenstvách a z hľadiska znižovania zraniteľnosti plodín voči nepriaznivému počasiu, škodcom a chorobám;

F.

keďže udržateľné a zodpovedné obrábanie pôdy a chov dobytka zásadne prispievajú k zachovaniu biodiverzity;

G.

keďže biodiverzita je celosvetovo pod veľkým tlakom, čo spôsobuje nezvratné zmeny, ktoré majú zničujúce dôsledky pre prírodu, spoločnosť aj hospodárstvo;

H.

keďže 11. cieľ z Aiči požaduje ochranu aspoň 17 % suchozemských a vnútrozemských vodných plôch prostredníctvom účinného riadenia systémov chránených oblastí; keďže podiel európskych ekoregiónov so 17 % plochy na území chránených oblastí sa výrazne zníži vylúčením oblastí chránených iba sústavou Natura 2000;

I.

keďže obnova ekosystémov môže mať pozitívny vplyv na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej;

J.

keďže prinajmenšom 8 z každých 10 občanov EÚ považuje stratu biodiverzity za závažnú vec a keďže 552 470 občanov sa zúčastnilo na verejnej konzultácii o kontrole vhodnosti smerníc o ochrane prírody, čo bola zatiaľ historicky najširšia odozva na konzultáciu zo strany Európskej komisie; keďže z prieskumu Eurobarometra vyplýva, že občania chcú o strate biodiverzity vedieť viac a väčšine občanov nie je sieť Natura 2000 známa;

K.

keďže značný počet angažovaných občanov, ktorí konajú buď z vlastnej iniciatívy alebo ako členovia miestnych alebo regionálnych akčných skupín, prijíma miestne a regionálne opatrenia na podporu biodiverzity a dosahuje tým pozitívne výsledky v pomerne krátkom časovom rámci;

L.

keďže 65 % občanov EÚ žije do 5 km od lokality Natura 2000 a 98 % žije vo vzdialenosti do 20 km, čo naznačuje, že tieto lokality majú potenciál, aby pomohli pri zvyšovaní povedomia o biodiverzite a aby poskytovali ekosystémové služby, ktoré prispievajú k blahobytu veľkej časti obyvateľstva EÚ;

M.

keďže politiky biodiverzity musia byť v plnom súlade so zásadou subsidiarity, aby sa rešpektovali regionálne rozdiely medzi krajinami a biotopmi;

N.

keďže biodiverzita je dôležitá pre najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia ktoré predstavujú jedinečné zásoby endemickej flóry a fauny; keďže napriek tomu smernica o vtákoch a smernica o biotopoch nie sú v niektorých týchto regiónoch uplatňované;

1.

víta preskúmanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici trvania, ako aj správy Stav prírody a SOER 2015; zdôrazňuje strategický význam týchto správ pre uskutočnenie cieľov EÚ v oblasti biodiverzity;

2.

vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcou stratou biodiverzity; konštatuje, že ciele plánované na rok 2020 nebude možné dosiahnuť bez značného dodatočného úsilia; poznamenáva, že vedecké dôkazy preukázali, že príroda v Európe by bola bez pozitívneho vplyvu smerníc EÚ o vtákoch a o biotopoch v oveľa horšom stave, a že cielené a primerane financované snahy skutočne prinášajú priaznivé výsledky; zdôrazňuje však, že existuje veľký potenciál na zlepšenie;

3.

zdôrazňuje, že ničenie biotopov je najdôležitejším faktorom straty biodiverzity a je osobitnou prioritou s cieľom riešiť problém tejto straty, t. j. znižovať degradáciu a fragmentáciu;

4.

zdôrazňuje, že strata biodiverzity sa vzťahuje nielen na druhy a biotopy, ale aj na genetickú rôznorodosť; vyzýva Komisiu, aby vyvinula stratégiu na zachovanie genetickej rôznorodosti;

5.

zdôrazňuje kritickú úlohu biodiverzity v cieľoch udržateľného rozvoja, najmä v cieli 14 (zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje) a v cieli 15 (chrániť, obnoviť a presadzovať trvalo udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne hospodáriť s lesmi, bojovať proti dezertifikácii a zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity); pripomína, že EÚ má mimoriadnu biodiverzitu, najmä vďaka svojim najvzdialenejším regiónom, ale aj zámorským krajinám a územiam, ktoré sú k nej pridružené; žiada preto, aby bola EÚ pevne odhodlaná ďalej posilňovať Dohovor o biologickej diverzite a zabezpečila, že sa bude účinne implementovať;

6.

konštatuje, že medzi hlavné tlaky a faktory vedúce k strate biologickej diverzity v EÚ, a za jej hranicami, patrí roztrieštenosť, poškodzovanie a ničenie biotopov v dôsledku zmien vo využívaní pôdy, zmeny klímy, neudržateľných vzorov spotreby a využívania morí; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu určiť a stanoviť ukazovatele, ktoré budú nespochybniteľne a vedecky merať stav biodiverzity v danej oblasti alebo regióne a podporovať racionálne a udržateľné využívanie zdrojov vnútri EÚ a na globálnej úrovni vrátane rozvojových krajín, a najmä naliehavo vyzýva EÚ, aby lepšie zakotvila svoje medzinárodné záväzky v oblasti biologickej diverzity do svojej stratégie v oblasti zmeny klímy a stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že hospodárstvo s účinnejším využívaním zdrojov a zníženie nadmernej spotreby by mohli EÚ pomôcť, aby znížila svoju závislosť od prírodných zdrojov, najmä z oblastí mimo Európy; zároveň pripomína, že ekosystémovo orientované prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy a k prispôsobovaniu by mohli ponúknuť nákladovo efektívne alternatívy k technologickým riešeniam, a že pokrok v mnohých aplikovaných vedách závisí na dlhodobej dostupnosti a rozmanitosti prírodného bohatstva;

7.

zdôrazňuje kľúčový význam zvýšenia politickej vôle na najvyššej úrovni na zabezpečenie biodiverzity a zastavenie jej straty; za zásadné považuje vykonávanie existujúcich právnych predpisov, presadzovanie a väčšiu integráciu ochrany biodiverzity do ďalších oblastí politiky; vyzýva predovšetkým regionálne a miestne orgány v členských štátoch, aby poskytovali informácie a zvyšovali povedomie o biodiverzite;

8.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe približne štvrtine voľne žijúcich druhov hrozí vyhynutie a mnohé ekosystémy sú zdegradované, čo EÚ spôsobuje vážne sociálne a hospodárske škody;

9.

zdôrazňuje, že príroda a hospodársky rozvoj sa navzájom nevylučujú; je presvedčený, že je potrebné viac zapojiť prírodu do spoločnosti vrátane hospodárstva a súkromných podnikov, aby sa vytvoril významný hospodársky rast a prijali proaktívne opatrenia na ochranu, obnovu a lepšie riadenie životného prostredia; domnieva sa najmä, že pri zlučovaní environmentálnych a hospodárskych cieľov musí zohrávať hlavnú úlohu najmä záväzok znižovať využívanie zdrojov;

10.

zdôrazňuje, že strata biodiverzity prináša pre spoločnosť zničujúce hospodárske náklady, čo sa doposiaľ v dostatočnej miere nezačlenilo do hospodárskych a iných politík; domnieva sa, že je nevyhnutné uznať, že investície do biodiverzity ponúkajú možnosti, ktoré aj zo sociálno-ekonomického hľadiska dávajú zmysel a sú potrebné; konštatuje, že jedna šestina pracovných miest v EÚ určitým spôsobom závisí od prírody a biodiverzity; zdôrazňuje tiež, že biodiverzita môže významne prispieť k vytvoreniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí; víta metódy merania hospodárskej hodnoty biodiverzity; domnieva sa, že tieto nástroje môžu prispieť k zvýšeniu informovanosti, k lepšiemu využitiu dostupných prostriedkov a k prijímaniu informovanejších rozhodnutí;

11.

vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu, ktorú biodiverzita a ekosystémy zohrávajú v hospodárskych veciach, s cieľom prejsť na ekologické hospodárstvo, nalieha na Komisiu, aby zintenzívnila opatrenia prijaté na podporu ekologizácie európskeho semestra; zdôrazňuje, že biodiverzita je celkovou spoločenskou zodpovednosťou, ktorá nemôže byť založená len na verejných výdavkoch;

12.

zastáva názor, že hospodárska hodnota biologickej diverzity by sa mala premietnuť do ukazovateľov, od ktorých sa odvíja rozhodovanie a ktoré zahŕňajú viac než len HDP; je presvedčený, že to prospeje sledovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti žiada systematické začleňovanie hodnôt biologickej diverzity do vnútroštátneho systému hospodárskych účtov v rámci procesu monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

13.

zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nedodržali stratégie v oblasti biodiverzity na rok 2010; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na nedostatočný pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity na rok 2020 Európskemu parlamentu poskytovala dvojročné správy, v ktorých sa Rada a Komisia vyjadria k aktuálnemu stavu, dôvodom nedosiahnutia cieľov a stratégii na dosiahnutie súladu v budúcnosti;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnenie cieľov na rok 2020 urýchlene zaradili medzi vyššie priority; požaduje prijatie viacstranného prístupu a zdôrazňuje v tejto súvislosti zásadnú úlohu národných, regionálnych a miestnych subjektov a ich plnú účasť; zdôrazňuje, že financovanie a lepšia informovanosť verejnosti, porozumenie a podpora ochrany biodiverzity sú v tejto súvislosti rovnako dôležité; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov je kľúčová dobrá informačná politika a včasné zapojenie všetkých sociálno-ekonomických aktérov;

15.

žiada EÚ aby znížila svoj celosvetový vplyv na biodiverzitu v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja a zosúladila ho s ekologickými limitmi ekosystémov dosahovaním pokroku pri plnení hlavných cieľov v oblasti biologickej diverzity a splnením záväzkov v oblasti ochrany biodiverzity; takisto žiada, aby EÚ poskytla pomoc rozvojovým krajinám v ich snahe o zachovanie biologickej diverzity a zabezpečenie jej trvalo udržateľného využívania;

16.

vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom členských štátov pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje potrebu väčšej informovanosti o stave vykonávania v členských štátoch;

17.

zdôrazňuje, že úplné vykonávanie, presadzovanie a financovanie smerníc o ochrane prírody je základným predpokladom úspechu celej stratégie a splnenia hlavného cieľa v oblasti biodiverzity, vyzýva všetky dotknuté strany, aby sa vzhľadom na krátkosť dostupného času v maximálnej miere usilovali o jeho dosiahnutie a vytvorenie širokej podpory;

18.

naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby počúvli hlas pol milióna občanov, ktorí požadujú, aby sa dodržiavali a lepšie vykonávali naše prísne zákony na ochranu prírody;

19.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila usmernenia, ktorých úlohou je uľahčiť plné vykonávanie a presadzovanie smerníc, a to v súlade s existujúcou judikatúrou; vyzýva Komisiu, aby sa viac zasadila o dialóg s členskými štátmi a všetkými zúčastnenými stranami vrátane sociálno-ekonomických aktérov s cieľom podnecovať výmenu osvedčených postupov;

20.

uznáva, že jedným z hlavných prínosov smerníc o prírode je rozsah, v akom pomáhajú zabezpečovať rovnaké podmienky v celej EÚ tým, že poskytujú základnú úroveň ochrany životného prostredia, ktorú všetky členské štáty musia splniť v súlade s požiadavkami na spoločné normy a zásadu vzájomného uznávania v rámci jednotného trhu;

21.

konštatuje, že v roku 2012 malo plány užívania len 58 % lokalít sústavy Natura 2000; je znepokojený rozdielnymi úrovňami vykonávania; naliehavo žiada členské štáty, aby dokončili označenie lokalít sústavy Natura 2000 a vypracovali plány užívania po konzultácii so všetkými zúčastnenými stranami;

22.

zdôrazňuje, že v celej EÚ si správa lokalít sústavy Natura 2000 vyžaduje minimálne 5,8 miliárd EUR, ale tieto lokality ročne vygenerujú environmentálne a sociálno-ekonomické prínosy v rozmedzí 200 – 300 miliárd EUR; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa lokality siete Natura 2000 spravovali transparentným spôsobom;

23.

uznáva zásadný prínos chránených morských oblastí v rámci sústavy Natura 2000 pri dosahovaní globálneho cieľa 10 % pobrežných a morských oblastí, ako sa uvádza v cieli 11 v oblasti biodiverzity z Aiči, ako aj dobrý environmentálny stav v zmysle rámcovej smernice o morskej stratégii; ľutuje, že tento cieľ ešte nebol zďaleka dosiahnutý;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili zhromažďovanie údajov a monitorovanie biotopov a druhov najmä tam, kde existujú významné nedostatky, a to s cieľom vyhodnotiť pokrok v dosahovaní týchto cieľov;

25.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále neexistuje podrobný náhľad na skutočné financovanie a financovanie ochrany prírody za každý členský štát; domnieva sa, že je to výrazný nedostatok v našich poznatkoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne identifikovali a zhromaždili príslušné vnútroštátne rozpočtové položky;

26.

opakuje svoje predchádzajúce výzvy na spolufinancovanie EÚ pre riadenie lokalít sústavy Natura 2000, ktoré by dopĺňalo fond pre rozvoj vidieka, štrukturálne fondy a fond pre rybné hospodárstvo, a dopĺňalo finančné prostriedky poskytované členskými štátmi;

27.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej pozorne presadzovali smernice o ochrane prírody; zdôrazňuje, že dodržiavanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ sa musí zlepšiť napríklad použitím primeraných, účinných a odradzujúcich sankcií;

28.

v tejto súvislosti vyzýva na vyvinutie ďalšieho úsilia s cieľom zastaviť nezákonné zabíjanie a odchyt vtákov a obchodovanie s nimi a vyriešiť miestne konflikty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové nástroje na odhaľovanie nezákonných aktivít v lokalitách sústavy Natura 2000;

29.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila návrh rozvoja transeurópskej siete pre zelenú infraštruktúru (TEN-G) do roku 2017; nabáda, aby sa spolu s členskými štátmi vypracovala stratégia európskych koridorov voľne žijúcich zvierat pre cieľové druhy;

30.

vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby bezodkladne vypracovali a vykonávali prioritné rámce obnovy ekosystémov;

31.

vyzýva členské štáty, aby uprednostnili cieľ do roku 2020 obnoviť 15 % poškodených ekosystémov a využili prostriedky, ktoré sú pre tento cieľ k dispozícii v rámci viacročného finančného rámca; vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenia o tom, ako využiť tieto prostriedky na obnovu poškodených ekosystémov a ochranu biodiverzity vo všeobecnosti;

32.

upozorňuje na význam poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pri dosahovaní tohto cieľa a na potrebnosť udržateľných riešení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;

33.

uznáva nepriaznivý vplyv znečistenia ovzdušia na biodiverzitu a ekosystémové služby, ako aj kritickú záťaž pre hnojivový dusík a kyslosť používané ako ukazovateľ tlaku na prírodné ekosystémy a rozmanitosť druhov;

34.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do biodiverzity s cieľom podporiť inovačnú schopnosť firiem, najmä v oblasti ekologického inžinierstva;

35.

konštatuje, že začleňovanie ochrany prírody do iných oblastí politiky zostáva kľúčové a zdôrazňuje významnú úlohu poľnohospodárstva a lesníctva v tejto oblasti;

36.

zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity je kľúčová pre výrobu potravín a krmív, a je preto v záujme poľnohospodárov; zdôrazňuje význam prístupu zahŕňajúceho viac zúčastnených strán, ktorý takisto aktívne zapája poľnohospodárov a lesnícke subjekty do spoločného riešenia týchto výziev;

37.

pripomína, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) už má nástroje na obnovu, ochranu a zlepšovanie biodiverzity, ako napríklad oblasti ekologického záujmu; poukazuje na to, že obnova, zachovávanie a posilňovanie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000, je jednou zo šiestich kľúčových priorít pre rozvoj vidieka v EÚ;

38.

s poľutovaním konštatuje, že nedošlo k nijakému merateľnému zlepšeniu stavu biodiverzity v poľnohospodárstve, ale uznáva, že je priskoro na posúdenie skutočnej účinnosti reformovanej SPP; víta plány Komisie na hodnotenie pokroku pri vykonávaní SPP a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej sledovali, hodnotili a v prípade potreby zlepšili účinnosť ekologizačných opatrení vrátane posudzovania flexibility členských štátov a príslušných opatrení na rozvoj vidieka v rámci SPP; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť svojim zisteniam, čo sa týka preskúmania SPP v polovici trvania;

39.

vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali existujúce nástroje SPP a politiky súdržnosti na pomoc poľnohospodárom a prevádzkovateľom lesov; zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľné využívanie rastlinných genetických zdrojov a tradičných poľnohospodárskych odrôd a spolu s udržateľnými riešeniami pre poľnohospodárstvo a lesníctvo;

40.

zdôrazňuje, že oblasti ekologického záujmu (EFA) by mali byť v zásade oblasti na ochranu a presadzovanie agroekologických postupov, akými sú opeľovanie a ochrana pôdy; žiada Komisiu, aby zverejnila údaje o tom, koľko členských štátov povoľuje používanie pesticídov a hnojív v týchto oblastiach ekologického záujmu po nadobudnutí účinnosti nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

41.

vyzýva Komisiu, aby v záujme transparentnosti zverejnila zdôvodnenia členských štátov pri výbere ich ekologizačných opatrení;

42.

trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby finančné zdroje v rámci SPP boli presmerované z dotovania environmentálne škodlivých činností na financovanie udržateľných poľnohospodárskych postupov a zachovanie prepojenej biodiverzity;

43.

zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti je potrebné chrániť poľnohospodársku biodiverzitu v rozvojových krajinách; preto vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu investovala do agroekológie v rozvojových krajinách;

44.

vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľnú správu svetových lesov zabezpečením ekologických postupov a lesnej biodiverzity a produktivity a rešpektovaním práv pôvodného obyvateľstva na zachovanie lesných zdrojov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zakázala ničenie prírodných lesov, zabezpečila ochranu ohrozených druhov, zakázala toxické pesticídy a vysádzanie geneticky modifikovaných stromov;

45.

vyzýva Komisiu, aby ako súčasť svojej stratégie na podporu biodiverzity viac zohľadňovala tropické lesy, vzhľadom na to, že sa v nich sústreďujú ekosystémy, biotopy a osobitne ohrozené zraniteľné druhy a že majú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o rovnováhu životného prostredia a klímu, a plnia sociálne a kultúrne funkcie pre pôvodné obyvateľstvo;

46.

žiada členské štáty, aby vypracovali a vykonávali plány obhospodarovania lesov s cieľom zlepšiť stav ochrany lesných biotopov a druhov, a aby zlepšili dostupnosť informácií; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá a normy na zhromažďovanie informácií o lesnej biodiverzite, s cieľom zaistiť jednotnosť a porovnateľnosť;

47.

upozorňuje na potenciálne ohrozenie biologickej diverzity, ktoré predstavuje rastúci dopyt po agropalivách a čoraz intenzívnejší tlak na rozvojové krajiny, aby sa v nich agropalivá vyrábali premenou a degradáciou biotopov a ekosystémov, napríklad mokradí a lesov;

48.

naliehavo žiada, aby kritériá sociálnej a environmentálnej udržateľnosti pre výrobu biomasy tvorili neoddeliteľnú súčasť rámca stanoveného v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov (RED); za rozhodujúce považuje vypracovanie noriem udržateľnosti pre všetky odvetvia, v ktorých sa môže používať biomasa, spoločne s udržateľnými kritériami lesného hospodárstva, aby bolo zaistené, že bioenergia neprispeje k zmene klímy alebo sa nestane ďalším motorom zaberania pozemkov a nedostatku potravín;

49.

so znepokojením konštatuje, že 90 % palmového oleja spotrebovaného vo svete sa vyrába v Indonézii a Malajzii na úkor rašelinových lesov, ktoré sú vypaľované, aby vytvorili priestor pre obrovské plantáže akácií a paliem olejových; poukazuje na skutočnosť, že podľa štúdie vypracovanej Svetovou bankou sa Indonézia stala tretím najväčším emitentom skleníkových plynov práve z dôvodu lesných požiarov;

50.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby správne a včas vykonali reformovanú spoločnú rybársku politiku uplatnením ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, aby sa dosiahol cieľ maximálneho udržateľného výnosu okrem iného podporou udržateľných a inovačných rybolovných metódy; zdôrazňuje, že je dôležité znížiť znečisťovanie okrem iného na zabezpečenie morskej biodiverzity a populácií a podporu hospodárskeho rastu prostredníctvom modrej ekonomiky;

51.

zdôrazňuje zásadný význam morských ekosystémov a zdrojov ako základu trvalo udržateľného rozvoja pobrežných krajín; vyzýva členské štáty, aby plne vykonali predchádzajúce záväzky a spolupracovali s vládami na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni, aby významne rozšírili ambície a činnosť s cieľom dosiahnuť spravodlivý a hospodársky a ekologicky udržateľný rybolov;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby EÚ zohrávala vedúcu úlohu pri zaisťovaní dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity mimo jurisdikcie štátov;

53.

vyzýva Komisiu na spoluprácu s členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom zlepšiť vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 o nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove;

54.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili kvalitu životného prostredia morí EÚ vykonávaním projektov zameraných na zníženie chemického, fyzikálneho a mikrobiologického znečistenia optimalizáciou udržateľnosti námornej dopravy a ochranou biodiverzity, ktorá je nevyhnutne ohrozená; v tejto súvislosti konštatuje, že v oceánoch každý rok skončí 12,7 milióna ton plastov (5 % celkovej výroby) cez stokové systémy, vodné cesty a skládky na pobreží, čo poškodzuje životné prostredie a biodiverzitu celej planéty;

55.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 presný a komplexný zoznam inváznych nepôvodných druhov, ktoré vzbudzujú obavy Únie, pod podmienkou, že tento zoznam by nemal byť obmedzený na určitý počet druhov a mal by zahŕňať plné a súdržné vykonávacie opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov spolu s primeranými zdrojmi na dosiahnutie týchto cieľov; zdôrazňuje význam priebežnej aktualizácie tohto zoznamu a ďalších posúdení rizík druhov, aby právne predpisy týkajúce sa inváznych nepôvodných druhov mohli fungovať ako silná páka;

56.

vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej námornej organizácie s na kontrolu a riadenie balastovej vody s cieľom zabrániť šíreniu inváznych nepôvodných druhov cez námornú a vnútrozemskú vodnú dopravu a prispievať k vykonávaniu a dosiahnutiu cieľa;

57.

vyzýva členské štáty, aby monitorovali dovoz exotických druhov na svoje územie a pravidelne o ňom podávali správy Komisii a ostatným členským štátom; požaduje prísnejšie obmedzenia dovozu a súkromného vlastníctva ohrozených druhov vrátane primátov, plazov a obojživelníkov;

58.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne do roku 2020 ukončili dotácie, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom zabezpečia, aby do roku 2016 boli vypracované hodnotenia ekologicky škodlivých dotácií a aby požiadavky na podávanie správ boli začlenené do príslušných odvetvových politík EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa úplne stotožnili s prechodom na obehové hospodárstvo a uľahčovali ho;

59.

vyzýva zostávajúce členské štáty, aby ratifikovali Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a o spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania pred COP – MOP 2 v decembri 2016;

60.

pripomína že na globálnej úrovni EÚ významne prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti boja proti strate biologickej diverzity, pričom jej členské štáty sú hlavným poskytovateľom finančných prostriedkov na ochranu biodiverzity a najväčším prispievateľom oficiálnej rozvojovej pomoci pre biodiverzitu;

61.

víta hlavný projekt Komisie B4Life na obdobie rokov 2014 – 2020, no domnieva sa, že EÚ musí zintenzívniť úsilie o zabránenie globálnej strate biodiverzity, a naliehavo vyzýva EÚ členské štáty, aby splnili svoj záväzok z Hyderabadu zdvojnásobiť do roku 2015 celkové toky finančných prostriedkov súvisiacich s biodiverzitou a udržať túto úroveň najmenej do roku 2020;

62.

zdôrazňuje, že trestná činnosť týkajúca sa voľne žijúcich organizmov predstavuje priamu a rozšírenú hrozbu pre celosvetovú biodiverzitu; uznáva, že opomenutie nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi a chýbajúce opatrenia týkajúce sa účasti EÚ v dohovore CITES sú vážnymi nedostatkami v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovanej činnosti na boj proti nezákonnému obchodu s voľne žijúcimi druhmi; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny akčný plán boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi živočíchmi a divo rastúcimi rastlinami a z nich odvodených produktov, a vyzýva na podobné opatrenia na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov;

63.

zdôrazňuje, že smernice o prírode predstavujú míľniky pre politiku v oblasti ochrany prírody nielen na úrovni EÚ, ale aj na medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že je možné tieto smernice o prírode vďaka ich zovretej forme, súdržnosti a konzistentnosti považovať za svojho druhu inteligentnú reguláciu avant la lettre;

64.

zdôrazňuje, že Natura 2000 je stále pomerne novou sústavou, ktorej plný potenciál sa ešte zďaleka nedosiahol; zastáva názor, že smernice o prírode sú ešte stále relevantné a že osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania preukazujú ich účinnosť; zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje dostatok flexibility vrátane prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku; poznamenáva, že na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity je nevyhnutné inteligentné vykonávanie a medzinárodná spolupráca;

65.

stavia sa proti prípadnej revízii smerníc o prírode, pretože by to ohrozilo vykonávanie stratégie v oblasti biodiverzity, zapríčinilo dlhé obdobie právnej neistoty a mohlo viesť k oslabeniu právnych predpisov, s rizikom, že by to malo za následok oslabenie právnej ochrany a financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prebiehajúca kontrola REFIT smerníc o prírode by sa mala zamerať na zlepšenie vykonávania;

66.

je presvedčený, že ťažkosti pri dosahovaní cieľov smernice o prírode a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity vo všeobecnosti nespočívajú v právnych predpisoch, ale predovšetkým v ich neúplnom a nesprávnom presadzovaní a začleňovaní do ostatných oblastí politiky;

67.

zdôrazňuje, že v smerniciach o prírode existuje veľká pružnosť na uľahčenie ich vykonávania pri zohľadnení hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a regionálnych požiadaviek, ako je stanovené v smernici biotopoch; napriek tomu vyzýva Komisiu, aby objasnila usmernenia pre interpretáciu a vykonávanie, aby sa zabránilo sporom a aby sa spory vyriešili;

68.

požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možné zavedenie adaptačných opatrení, aby sa zabezpečilo, že sa zachová biodiverzita, poľnohospodárska krajina a stáročná prax pasenia dobytka v horských oblastiach;

69.

uznáva prínos právnych predpisov EÚ o ochrane prírody k zachovaniu ekosystémov, biotopov a druhov v chránených oblastiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že najvzdialenejšie francúzske regióny, ktoré tvoria osobitné zásoby druhov a ekosystémov a tvoria značnú časť európskej a celosvetovej biodiverzity, sú vylúčené z pôsobnosti tohto legislatívneho rámca a zo všetkých ostatných legislatívnych rámcov prispôsobených ich konkrétnym požiadavkám; zdôrazňuje však úspech všetkých projektov financovaných v týchto regiónoch programom LIFE + a európskou iniciatívou BEST na posilnenie ochrany biodiverzity a adaptácie na zmenu klímy v NR a ZKÚ;

70.

vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na prípravnú akciu BEST zriadila udržateľný mechanizmus financovania ochrany biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;

71.

považuje stratu biodiverzity mimo chránených prírodných oblastí za nedostatok celej stratégie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zbierali informácie o týchto biotopoch a druhoch a vytvorili vhodný rámec s cieľom predchádzať čistým stratám v oblasti biodiverzity a ekosystémových služieb spoluprácou s miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

72.

domnieva sa, že takýto rámec musí zahŕňať súbor doplňujúcich opatrení na riešenie základných príčin straty biodiverzity a zlepšenie začlenenia biodiverzity do odvetvových politík vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, energetiky a dopravy;

73.

nabáda členské štáty, aby prostredníctvom iniciatív týkajúcich sa plánovania miest, premysleným využívaním priestoru a primeranou ochranou sústavy Natura 2000 zachovali ochranu voľných priestranstiev, najmä orientáciou na pastierstvo namiesto opúšťania pozemkov, ktoré zvyšuje prírodné riziká (lavíny, zosuvy pôdy, pozemné pohyby), a zriadenie súdržnej siete modro-zelenej infraštruktúry od vidieckych po mestské oblasti a zároveň zabezpečili potrebnú právnu istotu v oblasti hospodárskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zostavila prehľad osvedčených postupov;

74.

považuje za kľúčové, aby sa na efektívnejšie a cielenejšie využívanie dostupných prostriedkov je nevyhnutné, aby Komisia vypracovala špecifické kritériá pre nástroj na financovanie prírodného kapitálu, ktoré musia zabezpečiť, aby projekty z hľadiska biodiverzity priniesli primerané, pozitívne a vedecky dokázateľné výsledky; domnieva sa, že projekty LIFE by mali byť spojené s financovaním z iných programových zdrojov, napríklad zo štrukturálnych fondov, s cieľom rozšíriť a znásobiť úspešné projekty v celej EÚ a vytvoriť väčší multiplikačný účinok;

75.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila prístup založený na využívaní viacerých fondov na financovanie biodiverzity, a požaduje lepšie prepojenie medzi rôznymi finančnými nástrojmi;

76.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili súdržnosť príslušných sektorových politík s cieľom začleniť ciele v oblasti biodiverzity a zároveň zabezpečili, aby budúci viacročný finančný rámec zaručoval nulovú čistú stratu biodiverzity a ekosystémových služieb.

77.

Vyzýva Komisiu, aby zriadila skupinu na vysokej úrovni pre prírodný kapitál na dosiahnutie týchto cieľov tým, že sa im poskytne väčší politický význam a priorita;

78.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne predpisy EÚ týkajúce sa životného prostredia nie sú predmetom jednotných a účinných environmentálnych inšpekcií a dohľadu s cieľom zistiť porušenia právnych predpisov v oblasti životného prostredia v rôznych sektoroch – vrátane chránených prírodných území – a zabrániť im; víta prípravné práce na vytvorení rámca EÚ pre environmentálne inšpekcie a vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu predložila legislatívny návrh;

79.

zdôrazňuje význam inovácií, výskumu a vývoja pri dosahovaní cieľov smerníc o prírode a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili najmä na prepojenia medzi zachovaním biodiverzity a prínosom pre ľudské zdravie a hospodársku prosperitu a koordinovali opatrenia na zber údajov; zdôrazňuje, že pretrvávajú obrovské medzery vo vedomostiach o stave morských ekosystémov a zdrojoch rybného hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zbierali údaje týkajúce sa vplyvu rybolovu a akvakultúry na širšie životné prostredie a aby boli verejne dostupné;

80.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili európsku iniciatívu týkajúcu sa opeľovačov – venujúc osobitnú pozornosť odolnosti voči škodcom rastlín postihujúcich včely medonosné a ďalšie opeľovače – a na základe politík, ktoré sa už vykonávajú v členských štátoch, a aby predložili návrhy o rámcovej smernici o pôde, smernici o prístupe k spravodlivosti a o revidovanom právnom rámci EÚ pre environmentálne inšpekcie;

81.

so znepokojením zdôrazňuje rastúci počet vedeckých dôkazov, ktoré preukazujú negatívny vplyv, ktorý môžu mať neonikotínoidné pesticídy na základné služby, akými sú opeľovanie a prirodzená regulácia škodcov; vyzýva preto Komisiu, aby zachovala svoj zákaz používania neonikotínoidov;

82.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri povoľovaní využívania a vypúšťania živých modifikovaných organizmov do životného prostredia plne uplatňovali zásadu predbežnej opatrnosti, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na biodiverzitu;

83.

zdôrazňuje význam programu LIFE pre životné prostredie, najmä podporgramov Príroda a Biodiverzita, v záujme ochrany a posilňovania európskej biodiverzity;

84.

je pevne presvedčený, že životné prostredie a inovácie sa navzájom dopĺňajú, a upriamuje pozornosť predovšetkým na „prírode blízke riešenia“, ktoré prinášajú ekonomicky aj ekologicky inteligentné riešenia problémov v oblasti okrem iného zmeny klímy, nedostatku surovín, znečistenia a antimikrobiálnej rezistencie; vyzýva členské štáty, aby tieto „výzvy“ rozvíjali v rámci programu Horizont 2020; vyzýva členské štáty, aby boli účinnejšie, pokiaľ ide o ponechanie priestoru na reguláciu s cieľom posilniť inteligentné riešenia, ktoré poskytujú pozitívne výsledky pre biodiverzitu;

85.

zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie otázok v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a nedostatku surovín; pripomína, že ak sa má zabrániť strate biologickej diverzity, je vrcholne dôležité zabezpečiť, aby bola zmena klímy výrazne nižšia než 2 oC v porovnaní s úrovňou z predindustriálneho obdobia; zatiaľ pripomína, že celá škála ekosystémov pôsobí ako tlmič prírodných rizík, čím prispieva k prispôsobeniu sa zmene klímy a k stratégiám jej zmierňovania;

86.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť zohľadnili tým, že stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 sa úplne začlenení do pozície EÚ na rokovaniach o novej medzinárodnej dohode o zmene klímy, najmä vzhľadom na to, že podľa projektu ROBIN financovaného z prostriedkov EÚ je ochrana biodiverzity súčasťou riešenia zmiernenia dôsledkov a prispôsobenia sa zmeny klímy, najmä vzhľadom na to, že tropické lesy predstavujú 25 % potenciálu zmiernenia dôsledkov celkových emisií skleníkových plynov;

87.

vyzýva Komisiu, aby do medzinárodných dohôd, ktoré uzatvára, zahrnula otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy, a vykonávala environmentálne analýzy zamerané na možnosti ochrany a zlepšenia biodiverzity; zdôrazňuje, že je systematicky zisťovať a vyhodnocovať možné dosahy na biologickú diverzitu; žiada Komisiu, aby v nadväznosti na zistenia vyplývajúce zo štúdie o identifikácii a zmierňovaní negatívnych dosahov dopytu EÚ po istých komoditách na biologickú diverzitu v tretích krajinách navrhla možné spôsoby, ako prispieť k odvráteniu alebo minimalizácii straty biologickej diverzity vo svete, ktorá je spôsobená istými vzorcami produkcie a spotreby v EÚ;

88.

naliehavo vyzýva členské štáty – vychádzajúc zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady, že by sa mali prijať preventívne opatrenia, a zohľadňujúc riziká a negatívne dopady na klímu, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré vyplývajú z hydraulického štiepenia pri využití nekonvenčných uhľovodíkov, ako aj zohľadňujúc nedostatky identifikované v regulačnom režime EÚ pre činnosti týkajúce sa bridlicového plynu – aby nepovolili žiadne nové činnosti v oblasti nekonvenčného využívania hydraulického štiepenia v rámci EÚ;

89.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa plán z Guadeloupe prijatý v októbri 2014 dodržiaval, a aby zaviedli potrebné nástroje na ochranu biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach;

90.

zdôrazňuje celosvetovú úlohu stratégie EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia o biodiverzite do prebiehajúcich rokovaní o obchode a začlenila ciele týkajúce sa biodiverzity do obchodných politík EÚ;

91.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/14

—

so zreteľom na petície občanov EÚ s poruchami čítania, a najmä na petíciu č. 924/2011, ktorú predložil Dan Pescod, štátny príslušník Spojeného kráľovstva, v mene Európskej únie nevidiacich (EBU) a Kráľovského národného inštitútu nevidiacich (RNIB), o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačeným produktom,

—

so zreteľom na Marakéšsku zmluvou o uľahčení prístupu k zverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania (Marakéšska zmluva),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD),

—

so zreteľom na článok 216 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2010 má Európa 2 550 000 nevidiacich a 23 800 000 slabozrakých osôb, t. j. celkovo 26 350 000 zrakovo postihnutých osôb;

B.

keďže len 5 % všetkých zverejnených kníh v rozvinutých krajinách a menej ako 1 % v rozvojových krajinách sa vyrobí v prístupných formátoch;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

D.

keďže EÚ a členské štáty podpísali Marakéšsku zmluvu v apríli 2014, čím prijali politický záväzok ratifikovať ju;

E.

keďže výbor dohovoru UNCRPD vyzval Európsku úniu v záverečných poznámkach k prvej správe Európskej únie o vykonávaní dohovoru na prijatie všetkých opatrení potrebných na to, aby bolo možné Marakéšsku zmluvu čo najskôr ratifikovať a vykonávať;

F.

keďže Komisia predložila návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Marakéšskej zmluvy v mene Európskej únie (COM(2014)0638);

1.

pripomína, že články 24 a 30 dohovoru UNCRPD zdôrazňujú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie bez diskriminácie a na základe rovnakých príležitostí, pričom zabezpečujú, aby zákony na ochranu práva duševného vlastníctva nevytvárali neprimerané alebo diskriminačné prekážky prístupu osôb so zdravotným postihnutím ku kultúrnym materiálom;

2.

vyjadruje hlboké rozhorčenie nad tým, že sedem členských štátov EÚ vytvorilo menšinový blok, ktorý brzdí proces ratifikácie zmluvy; vyzýva Radu a členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, pričom by ju nemali podmieňovať revíziou právneho rámca EÚ alebo rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, členským štátom, Európskej komisii a výboru dohovoru UNCRPD.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/15

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju FG72 (MST-FGØ72-2), sú z nej zložené alebo vyrobené,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na skutočnosť, že Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 uskutočnil 18. novembra 2015 hlasovanie, no nevydal žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zo 16. júla 2015 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) č. 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 svojho rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Bayer CropScience AG podala 24. júna 2011 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Belgicka žiadosť, aby boli na trh uvedené potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú sóju FG72, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.

keďže geneticky modifikovaná sója MST-FGØ72-2 opísaná v žiadosti exprimuje proteín 2mEPSPS umožňujúci toleranciu voči herbicídom obsahujúcim glyfozát a proteín HPPD W336 umožňujúci toleranciu voči herbicídom obsahujúcim izoxaflutol; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí (5);

C.

keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 18. novembra 2015, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

D.

keďže 22. apríla 2015 Komisia vyjadrila v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi bez podpory stanovísk výborov členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie – čo bola v podstate výnimka pre tento postup ako celok – sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

E.

keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý (6), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (7), ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (8) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

2.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

3.

vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie či životné prostredie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/17

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 (MON-877Ø8-9 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na skutočnosť, že Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 uskutočnil 18. novembra 2015 hlasovanie, no nevydal žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 18. júna 2015 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) č. 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 23. marca 2012 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť, aby boli na trh uvedené potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú sóju MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.

keďže geneticky modifikovaná sója MON-877Ø8-9 × MON-89788-1, ako je opísaná v žiadosti, exprimuje proteíny DMO umožňujúce toleranciu voči herbicídom na báze dicamba a proteín CP4 EPSPS umožňujúci toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí (5);

C.

keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 18. novembra 2015, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

D.

keďže 22. apríla 2015 Komisia vyjadrila v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi bez podpory stanovísk výborov členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie – čo bola v podstate výnimka pre tento postup ako celok – sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

E.

keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý (6), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (7), ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (8) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

2.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

3.

vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie či životné prostredie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/19

—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 89788 (MON-877Ø5-6 × MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2),

—

so zreteľom na skutočnosť, že Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 uskutočnil 18. novembra 2015 hlasovanie, no nevydal žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zo 16. júla 2015 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) č. 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (4),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 11. augusta 2011 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť, aby boli na trh uvedené potraviny, zložky potravín a krmivá, ktoré obsahujú sóju MON 87705 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.

keďže geneticky modifikovaná sója MON-877Ø5-6 × MON-89788-1, ako sa opisuje v žiadosti, má zníženú expresiu enzýmov Δ12-desaturázy mastných kyselín (FAD2) a tioesterázy palmitoyl-acyl-transportného-proteínu (FATB), čo má za následok profil so zvýšeným obsahom kyseliny olejovej a zníženým obsahom kyseliny linolovej, a exprimuje bielkovinu CP4 EPSPS umožňujúcu toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – zaradila 20. marca 2015 glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí (5);

C.

keďže stály výbor hlasoval o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie 18. novembra 2015, no nevydal k nemu žiadne stanovisko;

D.

keďže 22. apríla 2015 Komisia vyjadrila v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 poľutovanie nad tým, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi bez podpory stanovísk výborov členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, čo bola v podstate výnimka pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

E.

keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý (6), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebolo možné presadiť bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru; keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.

domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (7), ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (8) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

2.

žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia;

3.

vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie či životné prostredie;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/21

—

so zreteľom na Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS) (1), ktorá nadobudla účinnosť v januári 1995 ako výsledok uruguajského kola rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

—

so zreteľom na správu z 21. apríla 2011 o osobitnom rokovacom zasadnutí o obchode so službami, ktorú predložil predseda Rady WTO pre obchod so službami, veľvyslanec Fernando de Mateo, Výboru WTO pre obchodné rokovania (2),

—

so zreteľom na stanovisko skupiny „Really Good Friends of Services“ (RGF) z 5. júla 2012 (3),

—

so zreteľom na smernice EÚ týkajúce sa rokovaní o dohode o obchode so službami (TiSA), ktoré Rada prijala 8. marca 2013 a ktoré odtajnila a zverejnila 10. marca 2015 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách (5),

—

so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera z 15. júla 2014 určené pre budúcu Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

—

so zreteľom na konečné znenie úvodnej správy zo 17. júla 2014, ktorú pre Komisiu vypracovala spoločnosť Ecorys, s názvom Posúdenie trvalého vplyvu obchodu na podporu rokovaní o viacstrannej dohode o obchode so službami (TiSA) (6),

—

so zreteľom na dokumenty, o ktorých sa rokuje a ktoré boli predložené všetkými stranami TiSA, najmä na dokumenty, ktoré Komisia odtajnila a zverejnila 22. júla 2014, vrátane pôvodnej ponuky EÚ (7),

—

so zreteľom na vyhlásenie komisárky Malmströmovej z 5. februára 2015 týkajúce sa mobility pacientov v TiSA (8),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – USA z 20. marca 2015 o verejných službách (9) v súvislosti s rokovaniami o TiSA a TTIP,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

—

so zreteľom na článok 39 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), článok 8 Charty základných práv Európskej únie o ochrane osobných údajov a na článok 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 ZEÚ a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých sa presadzuje rovnosť medzi ženami a mužmi ako jedna zo základných hodnôt EÚ,

—

so zreteľom na články 14 a 106 ZFEÚ a na protokol 26 k tejto zmluve o službách všeobecného záujmu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2003 o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) v rámci WTO vrátane kultúrnej rozmanitosti (10),

—

so zreteľom na článok 21 ZEÚ,

—

so zreteľom na články 207 a 218 ZFEÚ,

—

so zreteľom na zásadu súdržnosti v záujme rozvoja stanovenú v Zmluve o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k miestnemu a regionálnemu rozmeru dohody o obchode so službami (TiSA) (CDR 2700/2015),

—

so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0009/2016),

A.

keďže rokovania o TiSA by mali zabezpečiť účinnejšiu medzinárodnú reguláciu, a nie oslabiť domácu reguláciu;

B.

keďže hoci je TiSA vo svojej súčasnej podobe a so súčasnými členmi rokovaní mnohostrannou dohodou, cieľom by malo byť, aby uzavretá dohoda dosiahla potrebný počet strán na to, aby mohla byť mnohostrannou dohodou v rámci WTO;

C.

keďže akákoľvek obchodná dohoda musí poskytnúť viac práv a nižšie ceny pre európskych spotrebiteľov, viac pracovných miest a väčšiu ochranu pracovníkov; keďže musia tiež prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja, sociálnej zodpovednosti podnikov na celosvetovej úrovni a zaisťovať rovnaké podmienky pre európske spoločnosti; keďže obchodná politika by mala prispievať k programu dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a byť s nimi v plnom súlade;

D.

keďže akákoľvek obchodná dohoda musí otvárať trh pre naše spoločnosti v zahraničí a byť záchrannou sieťou pre našich občanov doma; keďže TiSA by mala zlepšiť prístup na zahraničné trhy, podporovať najlepšie postupy a formovať globalizáciu, s cieľom zabezpečiť, aby odrážala hodnoty, zásady a záujmy EÚ a pomáhala podnikom EÚ prosperovať v ére globálnych hodnotových reťazcov; keďže spotrebiteľské práva, ako aj sociálne a environmentálne normy nie sú prekážkami obchodu, ale nespochybniteľnými piliermi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; keďže obchodná politika EÚ musí presadzovať ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v článku 174 ZFEÚ; keďže poskytovanie služieb v EÚ vychádza zo zásad všeobecného prístupu, kvality, bezpečnosti, cenovej dostupnosti a rovnakého zaobchádzania, ktoré musia byť nepretržite zaručené vo všetkých mestách a regiónoch; keďže EÚ by mala podporovať rodovú rovnosť na medzinárodnej úrovni;

E.

keďže v kontexte globalizácie, orientácie na služby a digitalizácie našich hospodárstiev a medzinárodného obchodu je naliehavo potrebné prijať politické opatrenia na posilnenie medzinárodných pravidiel; keďže EÚ má zásadný záujem na posilňovaní pravidiel svetového obchodu s cieľom riadiť svetové dodávateľské reťazce; keďže viacstranný obchodný systém je ešte stále tým najúčinnejším rámcom na dosiahnutie otvoreného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni;

F.

keďže TiSA je pre EÚ príležitosťou na upevnenie pozície celosvetovo najväčšieho vývozcu služieb, ktorý predstavoval 25 % celosvetového vývozu služieb a vytváral obchodný prebytok vo výške 170 miliárd EUR v roku 2013; keďže hodnota vývozu EÚ v službách sa za posledných 10 rokov zdvojnásobila a v roku 2014 dosiahla sumu 728 miliárd EUR; keďže služby zamestnávajú približne 70 % pracovnej sily EÚ a predstavujú 40 % hodnoty tovaru vyvážaného z Európy; keďže 90 % nových pracovných miest, ktoré sa vytvoria v EÚ v rokoch 2013 až 2025, sa zakladá na odvetví služieb; keďže táto dohoda má potenciál podporiť tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.

keďže obchod so službami je motorom pre zamestnanosť a rast v EÚ, čo by sa dohodou TiSA mohlo posilniť;

H.

keďže mnoho dôležitých trhov, v neposlednom rade v rozvíjajúcich sa ekonomikách, je pre európske podniky stále zatvorených; keďže zbytočné prekážky obchodu so službami, ktoré pri prepočte na ekvivalentné colné sadzby predstavujú 15 % pre Kanadu, 16 % pre Japonsko, 25 % pre Južnú Kóreu, 44 % pre Turecko a 68 % pre Čínu, naďalej bránia európskym spoločnostiam plne využívať výhody svojej konkurencieschopnosti; keďže EÚ, kde ekvivalentná colná sadzba obmedzení pre služby predstavuje len 6 %, je podstatne otvorenejšia než väčšina jej partnerov; keďže EÚ by mala využiť svoju pozíciu najvýznamnejšieho dovozcu a vývozcu služieb, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky prostredníctvom recipročného prístup na trh a spravodlivej hospodárskej súťaže;

I.

keďže necolné prekážky obchodu, ktoré v priemere predstavujú vyše 50 % nákladov na cezhraničné služby, neúmerne zaťažujú malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria jednu tretinu poskytovateľov vyvážaných služieb z EÚ a ktorým často chýbajú ľudské a finančné zdroje potrebné na prekonanie týchto prekážok; keďže odstránením zbytočných prekážok by sa uľahčila internacionalizácia MSP, pokiaľ tieto prekážky možno odstrániť bez toho, aby sa ohrozilo plnenie cieľov verejnej politiky, o ktoré sa opierajú; keďže by sa mali zachovať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov verejnej politiky;

J.

keďže globalizáciou hodnotových reťazcov sa zvyšuje dovozný obsah domácej výroby a vývozu; keďže obchod s tovarom a obchod so službami sú vzájomne prepojené a globálne pravidlá sú potrebné na riadenie týchto dodávateľských reťazcov; keďže v kontexte globálnych hodnotových reťazcov sú záväzné základné medzinárodné normy ešte viac potrebné s cieľom predchádzať pretekom ku dnu, ako aj sociálnemu a environmentálnemu dumpingu;

K.

keďže dôveru občanov v obchodnú politiku EÚ treba podporiť tým, že sa nielenže zabezpečia pozitívne výsledky z hľadiska zamestnanosti a vytvárania bohatstva pre občanov a podniky, ale aj zaručí najvyššia úroveň transparentnosti, zapojenia a zodpovednosti, a to udržiavaním neustáleho dialógu so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami a stanovením jasných usmernení pri rokovaniach;

L.

keďže väčšina záväzkov v pláne EÚ odkazuje na vnútroštátne právne predpisy členských štátov; keďže plnenie záväzkov ovplyvňuje najmä regionálne a miestne samosprávy;

M.

keďže ochrana údajov nie je hospodárskou záťažou, ale zdrojom hospodárskeho rastu; keďže obnovenie dôvery v digitálny svet má zásadný význam; keďže toky údajov sú pre obchod so službami nevyhnutné, ale nikdy by nemali ohroziť acquis EÚ v oblasti ochrany údajov a práva na súkromie;

N.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. júla 2013 o otvorení rokovaní o viacstrannej dohode o službách požadoval, aby Komisia pracovala na svojom zámere pripraviť „posúdenie vplyvu na udržateľnosť“;

O.

keďže TiSA prinesie aj pohyb fyzických osôb medzi krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, a keďže v tejto súvislosti by sa malo so všetkými európskymi občanmi zaobchádzať rovnako, pokiaľ ide o prístup na územie ostatných zmluvných strán dohody;

P.

keďže Európsky parlament má prostredníctvom postupu súhlasu posledné slovo vo veci obchodných dohôd a jeho poslanci rozhodnú o schválení alebo zamietnutí TiSA až po skončení rokovaní; keďže ratifikácia si v niektorých členských štátoch môže vyžadovať ratifikáciu regionálnymi parlamentmi a/alebo parlamentnými komorami zastupujúcimi regionálnu úroveň;

Q.

keďže Európsky parlament si vyhradzuje právo vyjadriť stanovisko po konzultovaní akýchkoľvek budúcich návrhov znenia dohody o TiSA;

1.

v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o dohode o obchode so službami adresuje Komisii tieto odporúčania:

2.

žiada Komisiu, aby toto uznesenie vzala plne do úvahy a reagovala do šiestich mesiacov od jeho prijatia;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Komisii a pre informáciu Rade, vládam a parlamentom členských štátov a orgánom štátnej správy a parlamentom všetkých zmluvných strán TiSA.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/35

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005), Peking + 15 (2010) a Peking + 20 (2015),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (COM(1996)0067), v ktorom sa Komisia zaviazala „podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach a politikách na všetkých úrovniach“, čím sa v skutočnosti zaviedla zásada rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

—

so zreteľom na výskumnú správu Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na analýzu verejných konzultácií o rovnosti medzi mužmi a ženami v EÚ uverejnenú v októbri 2015,

—

so zreteľom na nový plán s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny, čo je balík legislatívnych a nelegislatívnych návrhov, ktorý Komisia zverejnila v auguste 2015,

—

so zreteľom na výsledky schôdze Poradného výboru Európskej komisie pre rovnosť príležitostí žien a mužov z 26. novembra 2015,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) zo 7. decembra 2015, najmä na ich bod 35,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

—

so zreteľom na otázku Komisii o novej stratégii pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe na obdobie po roku 2015 (O-000006/2016 – B8-0103/2016),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rodová rovnosť je základná hodnota EÚ, uznaná v zmluvách a charte základných práv, ktorú sa EÚ zaviazala začleniť do všetkých svojich činností, a keďže rodová rovnosť má ako strategický cieľ zásadný význam pre dosiahnutie celkových cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

B.

keďže právo na rovnaké zaobchádzanie je dôležité základné právo, ktoré je uznané v zmluvách Európskej únie a hlboko zakorenené v európskej spoločnosti, a keďže je nevyhnutné pre ďalší rozvoj tejto spoločnosti a malo by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a v každodennom živote;

C.

keďže EÚ v histórii prijala niektoré významné opatrenia na posilnenie práv žien a rodovej rovnosti, ale keďže v poslednom desaťročí na úrovni EÚ došlo k spomaleniu politických krokov a reforiem zameraných na rodovú rovnosť; keďže predchádzajúca stratégia Komisie pre rovnosť žien a mužov na roky 2010 – 2015 nebola dostatočne komplexná na to, aby prispela k rodovej rovnosti na európskej a medzinárodnej úrovni, a keďže jej plánované ciele neboli skutočne splnené; keďže nová stratégia na obdobie po roku 2015 bude musieť poskytnúť nový impulz a priniesť konkrétne opatrenia na posilnenie práva žien a na podporu rodovej rovnosti;

D.

keďže v hodnotení stratégie na roky 2010 – 2015 a v stanoviskách zúčastnených strán, ktoré sú uvedené vo výskumnej správe Komisie s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015, sa zdôrazňuje potreba ďalej posilňovať strategický prístup prijatý v roku 2010;

E.

keďže vo svojom uznesení z 9. júna 2015 Európsky parlament jasne vyzval na vytvorenie novej, samostatnej stratégie pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015; keďže výsledky verejnej konzultácie ukázali, že 90 % respondentov podporuje novú stratégiu;

F.

keďže závery zo zasadnutia Rady EPSCO zo 7. decembra 2015 (bod 35) vyzvali Komisiu, aby „prijala ako oznámenie novú stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie po roku 2015“; keďže predsednícke trio EÚ sa vo svojom vyhlásení zo 7. decembra 2015 zaviazalo poskytnúť návrh záverov Rady pre Radu EPSCO o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť na obdobie po roku 2015;

1.

pripomína, že Komisia je viazaná článkom 2 ZEÚ a chartou základných práv, aby prijímala opatrenia na podporu rodovej rovnosti;

2.

poznamenáva, že už v minulosti Komisia jednoznačne schválila jasné, transparentné, legitímne a verejné oznámenie o stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi, ktoré všetky inštitúcie EÚ podporili na čo najvyššej politickej úrovni;

3.

považuje za poľutovaniahodné, že v pracovnom programe Komisie na rok 2016 uverejnenom v novembri 2015 sa konkrétne neuvádza stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na obdobie po roku 2015; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 3. decembra 2015 Komisia zverejnila iba pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, a teda nielen predstavila vnútorný dokument s nižším stupňom závažnosti, ale tiež obmedzila trvanie jej opatrenia;

4.

víta skutočnosť, že Komisia v auguste 2015 zverejnila svoj plán s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny, čo je balík legislatívnych a nelegislatívnych návrhov;

5.

vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za zlepšenie uplatňovania zásad rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí pre mužov a ženy na vnútroštátnej úrovni;

6.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada EPSCO sa 7. decembra 2015 nedokázala dohodnúť na oficiálnej pozícii v súvislosti s viacerými otázkami v prospech rodovej rovnosti vrátane smernice o ženách vo vrcholových orgánoch spoločností, ktorú Európsky parlament už dlho očakáva;

7.

víta prístup Komisie stanovený v uvedenom pracovnom dokumente jej útvarov o strategickom záväzku pre rodovú rovnosť, vyjadruje však poľutovanie nad absenciou konkrétnych kritérií a samostatného rozpočtu, bez čoho pokrok týkajúci sa cieľov a ukazovateľov nemožno merať ani dosiahnuť;

8.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie a prijala oznámenie o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na roky 2016 – 2020, ktorá sa venuje problematike rodovej rovnosti a ktorá je v súlade s medzinárodnou agendou, konkrétne so záverečným dokumentom konferencie Peking + 20 z roku 2015 a s novým rámcom týkajúcim sa dokumentu „Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien“;

9.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom a Radou, a požaduje usporiadanie samitu EÚ o rodovej rovnosti a právach žien s cieľom zistiť, aký pokrok sa dosiahol, a obnoviť záväzky v rámci blížiaceho sa zasadnutia Rady EPSCO v marci 2016;

10.

pripomína, že pri implementácii práva a politických nástrojov EÚ sa musia dodržiavať zásady subsidiarity a „pridanej hodnoty“, že jednotné pravidlá nie sú vždy nevyhnutné na praktické a konkurencieschopné fungovanie vnútorného trhu a že Komisia musí brať do úvahy administratívne zaťaženie vyplývajúce z jej legislatívnych návrhov a odlišné kultúrne prostredie a postupy v rôznych členských štátoch;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/38

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Východnom partnerstve, Ukrajine a Ruskej federácii,

—

so zreteľom na správy misie na hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv na Kryme, ktorú uskutočnil Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny,

—

so zreteľom na rozhodnutia Európskej rady (z 21. marca, 27. júna a zo 16. júla 2014), ktorými sa ukladajú sankcie voči Ruskej federácii v nadväznosti na nezákonnú anexiu Krymu,

—

so zreteľom na „Správu o situácii v oblasti ľudských práv na Ukrajine – 16. augusta až 15. novembra 2015“ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny,

—

so zreteľom na správu organizácie Freedom House „Sloboda vo svete v roku 2016“, ktorá hodnotí stav politických a občianskych slobôd na nezákonne anektovanom Kryme ako „neslobodný“,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Ruská federácia nezákonne anektovala Krym a Sevastopoľ, a teda porušila medzinárodné právo vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou z roku 1997;

B.

keďže počas nezákonnej anexie Krymu Ruskou federáciou v marci 2014 Ukrajinci vrátane krymských Tatárov, ako aj ukrajinská armáda preukázali veľkú odvahu a lojálnosť voči Ukrajine a nenásilne čelili násilnému aktu anexie; keďže niekoľko medzinárodných organizácií a skupín pôsobiacich v oblasti ľudských práv odsudzuje skutočnosť, že ochrana ľudských práv na Kryme je od okupácie a protiprávnej anexie tohto polostrova Ruskou federáciou začiatkom roka 2014 výrazne obmedzovaná;

C.

keďže boli zaznamenané prípady cieleného porušovania práv spoločenstva Tatárov, z ktorých väčšina sa postavila proti ruskej okupácii a bojkotovala takzvané referendum zo 16. marca 2014, najmä prostredníctvom presadzovania ruských nejasných a príliš široko vymedzených protiextrémistických právnych predpisov na zastrašenie alebo umlčanie kritikov; keďže tieto prípady porušovania práv zahŕňajú únosy, nedobrovoľné zmiznutie, násilie, mučenie a mimosúdne popravy, ktoré de facto orgány nevyšetrovali ani nestíhali;

D.

keďže vedúcim predstaviteľom krymských Tatárov, ktorými sú napríklad Mustafa Džemiljev, poslanec ukrajinského parlamentu – Verchovnej rady Ukrajiny, a Refat Chubarov, predseda národného zhromaždenia Medžlis, bol zakázaný vstup na Krym; keďže v súčasnosti majú povolený vstup, ale pod hrozbou zadržania; keďže ruský súd už vydal zatykač na Mustafu Džemiljeva, ktorý predtým strávil 15 rokov v sovietskych väzniciach ako trest za snahy umožniť svojmu národu vrátiť sa do domoviny na Kryme;

E.

keďže na činnosti všetkých náboženských spoločenstiev vrátane kresťanských cirkví nezávislých od Moskvy boli uvalené obmedzenia; keďže tieto ťažkosti sú spôsobené prísnym obmedzovaním slobody združovania, vyvlastneniami, nepredlžovaním platnosti dokumentov a pravidelnými prehliadkami vykonávanými v zostávajúcich priestoroch týchto náboženských organizácií;

F.

keďže jednotlivci, ktorí po anexii odmietli prijať ruské občianstvo, sú vystavovaní diskriminácii a závažným ťažkostiam vo všetkých oblastiach politického, spoločenského a hospodárskeho života;

G.

keďže Rusko obmedzuje prístup na Krym organizáciám OBSE a OSN, Rade Európy a samozrejme aj MVO pôsobiacim v oblasti ľudských práv a nezávislým novinárom; keďže v dôsledku nedostatočného prístupu je na Kryme veľmi ťažké monitorovať ľudské práva a poskytovať informácie;

H.

keďže celé obyvateľstvo krymských Tatárov, pôvodných obyvateľov Krymu, bolo násilne deportované do iných častí vtedajšieho ZSSR v roku 1944, pričom až do roku 1989 nemalo žiadne právo na návrat; keďže Verchovna Rada Ukrajiny 12. novembra 2015 prijala uznesenie, v ktorom uznala, že vyhostenie krymských Tatárov v roku 1944 bolo genocídou, a ustanovila 18. máj ako deň spomienky;

1.

znovu pripomína svoj pevný záväzok týkajúci sa zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej slobodného a zvrchovaného rozhodnutia pokračovať v európskej ceste; pripomína, že dôrazne odsudzuje nezákonnú anexiu Krymského polostrova Ruskom, a pripomína záväzok EÚ, jej členských štátov a medzinárodného spoločenstva v plnej miere uplatňovať politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu; zdôrazňuje tiež, že obnovenie ukrajinskej kontroly nad polostrovom je jedným z predpokladov obnovenia vzťahov spolupráce s Ruskou federáciou vrátane pozastavenia súvisiacich sankcií;

2.

dôrazne odsudzuje bezprecedentnú mieru porušovania ľudských práv páchaného na obyvateľoch Krymu, a to najmä na krymských Tatároch, ktorí nerešpektujú nanútenú správu tzv. miestnych orgánov, predovšetkým pod zámienkou boja proti terorizmu alebo extrémizmu;

3.

odsudzuje prísne obmedzovanie slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania vrátane tradičných pamätných udalostí, ako napríklad výročia vyhostenia krymských Tatárov Stalinovým totalitným režimom Sovietskeho zväzu a kultúrnych podujatí krymských Tatárov; zdôrazňuje, že v súlade s medzinárodným právom majú Tatári ako pôvodní obyvatelia Krymu právo zachovávať a posilňovať svoje odlišné politické, právne, ekonomické, sociálne a kultúrne inštitúcie; vyzýva na rešpektovanie zhromaždenia Medžlis ako legitímneho zastúpenia krymských Tatárov a na zabránenie akémukoľvek obťažovaniu a systematickému prenasledovaniu jeho členov; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s porušovaním ich vlastníckych práv a slobôd, ich zastrašovaním a väznením, ako aj nerešpektovaním ich občianskych, politických a kultúrnych práv; s rovnakým znepokojením berie na vedomie reštriktívne požiadavky na opätovnú registráciu médií, ako aj organizácií občianskej spoločnosti;

4.

naliehavo vyzýva ruské a de facto miestne orgány, aby účinne, nestranne a transparentne vyšetrili všetky prípady zmiznutí, mučenia a porušovania ľudských práv zo strany polície a polovojenských síl pôsobiacich na Krymskom polostrove od februára 2014;

5.

pripomína, že Ruská federácia ako okupačná mocnosť je zodpovedná za zaistenie bezpečnosti celého obyvateľstva a dodržiavanie ľudských, kultúrnych a náboženských práv Tatárov, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi, a iných menšín na Kryme a za dodržiavanie právneho poriadku na Kryme;

6.

pripomína, že inštitúciám a nezávislým expertom OBSE, Organizácie Spojených národov (OSN) a Rady Európy bol úplne alebo čiastočne zamietnutý prístup na Krymský polostrov, a teda im bolo znemožnené monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv napriek ich mandátom na vykonávanie takýchto činností na Kryme;

7.

vyzýva orgány Ruskej federácie a de facto orgány na Kryme, ktoré sú viazané medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby poskytli neobmedzený prístup na Krym medzinárodným inštitúciám a nezávislým expertom OBSE, OSN a Rady Európy, ako aj všetkým mimovládnym organizáciám pre ľudské práva či spravodajským médiám, ktoré chcú navštíviť Krym a zhodnotiť tamojšiu situáciu a podávať o nej správy; vyzýva Radu a ESVČ, aby v tejto súvislosti vyvíjali na Rusko tlak; víta rozhodnutie generálneho tajomníka Rady Európy vyslať na Krym svojho osobitného zástupcu pre ľudské práva, keďže to bola prvá návšteva po ruskej anexii, od ktorej sa očakáva, že poskytne nové posúdenie situácie na mieste; so záujmom očakáva jeho zistenia; zdôrazňuje, že akákoľvek medzinárodná prítomnosť na mieste by mala byť koordinovaná s Ukrajinou;

8.

víta ukrajinskú iniciatívu zameranú na zriadenie medzinárodného rokovacieho mechanizmu na obnovenie ukrajinskej zvrchovanosti nad Krymom vo formáte „Ženeva plus“, ktorý by mal zahŕňať priame zapojenie EÚ; vyzýva Rusko, aby začalo rokovať s Ukrajinou a ostatnými stranami o odsune vojsk z Krymu, s cieľom zrušiť obchodné a energetické embargo a odvolať výnimočný stav na Kryme;

9.

vyjadruje poľutovanie nad prekážkami, ktorým čelia vedúci predstavitelia Tatárov, ktorí sa vracajú na Krym, a nad ich trestným stíhaním, ako aj nad vyvíjaním rastúceho a neprijateľného tlaku na ostatných členov národného zhromaždenia Medžlis; vyjadruje tiež poľutovanie nad protiprávnym zatvorením televíznej stanice ATR, ktorá má významný dosah v rámci komunity krymských Tatárov; vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila finančnú pomoc potrebnú na zabezpečenie fungovania tejto televíznej stanice a ďalších masovokomunikačných prostriedkov v exile na Ukrajine; považuje zatváranie škôl a tried krymských Tatárov a bránenie používaniu jazyka za závažné obmedzovanie základných práv tejto komunity, rovnako ako aj to, že ukrajinský jazyk bol z verejnej sféry odstránený;

10.

vyzýva na zachovanie multikultúrneho prostredia Krymu a na úplné rešpektovanie ukrajinského a tatárskeho jazyka a iných menšinových jazykov a osobitých kultúr;

11.

odsudzuje činnosť de facto správy zameranú na marenie fungovania národného zhromaždenia krymských Tatárov Medžlis, ktorý je najvyšším výkonným a zastupiteľským orgánom krymských Tatárov, a to prostredníctvom zatvorenia jeho sídla a zhabania časti jeho majetku a iných aktov zastrašovania;

12.

odsudzuje pravidelné zákroky proti nezávislým masovokomunikačným prostriedkom, novinárom a aktivistom občianskej spoločnosti na Kryme; odsudzuje nútené vydávanie pasov ukrajinským občanom na Kryme zo strany Ruskej federácie; odsudzuje aj prax vnucovania ruského občianstva obyvateľom Krymu zo strany de facto orgánov;

13.

opätovne pripomína, že podporuje rozhodnutie EÚ zakázať dovoz tovaru pochádzajúceho z Krymu, pokiaľ k nemu nebude pripojené osvedčenie pôvodu od ukrajinských orgánov, ako aj reštriktívne opatrenia týkajúce sa vývozu určitého tovaru a technológií, investícií, obchodu a služieb na Kryme; vyzýva Radu, aby tieto sankcie udržiavala v platnosti až do úplného začlenenia Krymu do právneho poriadku Ukrajiny;

14.

vyzýva Ruskú federáciu, aby vyšetrila všetky prípady mučenia väzňov, ktorí sú nezákonne zadržiavaní na Kryme, aby prepustila väzňov, ako sú Oleg Sencov a Oleksandr Kolčenko, ako aj Ahtem Chiigoz, podpredseda zhromaždenia Medžlis, Mustafa Degermendži a Ali Asanov, ktorí boli zatknutí na Kryme za pokojný protest proti okupácii, a aby zaručila ich bezpečný návrat na Ukrajinu; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby ukončila politicky motivované stíhanie disidentov a občianskych aktivistov; odsudzuje ich následný prevoz do Ruska a násilné priznanie ruského občianstva;

15.

odsudzuje militarizáciu Krymského polostrova, ktorá má výrazný negatívny vplyv na hospodársky a sociálny život, ako aj hrozby Ruska rozmiestniť na Kryme jadrové zbrane, čo predstavuje vážne ohrozenie regionálnej, európskej a globálnej bezpečnosti; opakuje svoju výzvu na stiahnutie všetkých ruských vojsk z Krymu a východnej Ukrajiny;

16.

zdôrazňuje, že hospodárska spolupráca, ako aj dodávky tovaru a poskytovanie služieb medzi Ukrajinou a dočasne obsadeným Krymským polostrovom by sa mali uskutočňovať v právnom rámci Ukrajiny, čo by mali dodržiavať všetky strany, aby sa zabránilo akýmkoľvek negatívnym dôsledkom na obyvateľstvo žijúce na Kryme; v prípade, že sa tieto pravidlá nebudú dodržiavať, vyzýva orgány, aby vyšetrili takéto porušenia a aby im zamedzili;

17.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou osôb LGBTI na Kryme, ktorá sa po ruskej anexii výrazne zhoršila, ako aj nad represívnymi opatreniami a hrozbami de facto orgánov a polovojenských skupín;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie PK/VP, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, OBSE a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a národnému zhromaždeniu krymských Tatárov Medžlis.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/42

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, najmä na uznesenie z 9. júla 2015 o Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (1),

—

so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie (BNVK) zriadenej kráľovským dekrétom s cieľom vyšetriť udalosti, ku ktorým došlo v Bahrajne vo februári 2011 a následky týchto udalostí, uverejnenú v novembri 2011,

—

so zreteľom na prezentáciu druhej výročnej správy za rok 2014 predsedu Národného ústavu pre ľudské práva Dr. Abdulaziza Abula ministrovi vnútra nadporučíkovi šejkovi Rášidovi bin Abdulláhovi Ál Chalífovi z 27. januára 2016,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o Bahrajne 33 štátov z 30. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva zo 14. septembra 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o Bahrajne zo 16. júla 2015 osobitného spravodajcu OSN o situácii ochrancov ľudských práv, osobitného spravodajcu OSN o podpore a ochrane práva na slobodu názoru a prejavu a osobitného spravodajcu OSN o práve na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania,

—

so zreteľom na správu bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z novembra 2011,

—

– so zreteľom na výzvu na okamžité prepustenie väzňa svedomia Dr. Abduldžalíla as-Sankísa, ktorý v súčasnosti drží hladovku,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady ministrov Ligy arabských štátov, ktorá sa zišla v Káhire 1. septembra 2013, zriadiť v hlavnom meste Bahrajnu Manáma celoarabský súdny dvor pre ľudské práva,

—

so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z roku 1988,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ vo veci trestu smrti v znení z 12. apríla 2013,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a na Arabskú chartu o ľudských právach, ktorých signatárom je Bahrajn,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/178 a rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 25/7 o ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Bahrajn je kľúčovým partnerom Európskej únie v Perzskom zálive, a to aj v oblasti politických a hospodárskych vzťahov, energetiky a bezpečnosti; keďže je v našom spoločnom záujme, aby sme ďalej prehĺbili naše partnerstvo s cieľom lepšie reagovať na budúce výzvy;

B.

keďže od začiatku povstaní v roku 2011 bahrajnské orgány zintenzívňujú využívanie represívnych opatrení na základe obvinení z terorizmu proti pokojným demonštrantom, a to aj prostredníctvom uplatňovania trestu smrti; keďže bahrajnské súdy udelili v roku 2015 sedem nových trestov smrti;

C.

keďže 18. februára 2014 zatkli bahrajnské orgány Mohameda Ramadána, 32-ročného zamestnanca letiskovej bezpečnostnej služby na základe obvinení z účasti spolu s Husajnom Ali Músom, ktorého zatkli skôr, na bombovom útoku 14. februára 2014 v Al Daire, pri ktorom zahynul príslušník bezpečnostných síl a viaceré ďalšie osoby utrpeli zranenia;

D.

keďže pán Ramadán bol údajne zatknutý bez zatýkacieho rozkazu a keďže obaja muži boli údajne násilne bití a mučení dovtedy, kým súhlasili s priznaním, pričom neskôr svoje priznania pred prokurátorom odvolali; keďže priznania, ktoré bolo údajne získané mučením, boli hlavnými dôkazmi v súdnych procesoch proti pánovi Ramadánovi a pánovi Músovi;

E.

keďže 29. decembra 2014 Bahrajnský trestný súd odsúdil pána Ramadána a pána Músu na smrť; keďže boli odsúdení spolu s desiatimi ďalšími obžalovanými, z ktorých deväť osôb dostalo trest šiestich rokov odňatia slobody a jedna doživotný trest; keďže na odôvodnenie trestu smrti bol použitý bahrajnský zákon o boji proti terorizmu;

F.

keďže tresty smrti udelené pánovi Ramadánovi a pánovi Músovi potvrdil kasačný súd, t.j. najvyšší odvolací súd Bahrajne, 16. novembra 2015, napriek tomu, že odsúdení stiahli priznanie a zopakovali, že sa priznali po mučení; keďže Bahrajnské súdy ani nezohľadnili ich výpovede, ani nezačali vyšetrovanie;

G.

keďže pán Ramadán je len jednou z desiatich osôb v cele smrti v Bahrajne a prvým odsúdeným na trest smrti od roku 2011; keďže pán Ramadán je jedným z prvých, ktorí vyčerpali všetky zákonné možnosti odvolania, a v krátkom čase mu hrozí poprava; keďže nie je známe žiadne vyšetrovanie, ktoré by sa uskutočnilo na základe správ o mučení v prípade pána Ramadána;

H.

keďže 14. augusta 2014 päť expertov OSN na ľudské práva vyjadrilo znepokojenie bahrajnskej vláde nad obvineniami zo svojvoľného zatýkania, zadržiavania a mučenia deviatich bahrajnských štátnych príslušníkov vrátane pána Ramadána a nad ich následným odsúdením v súdnych procesoch, ktoré nespĺňali medzinárodné štandardy pre spravodlivý proces a riadny súdny proces;

I.

keďže viaceré mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv zdokumentovali nespravodlivé procesy a používanie mučenia a trestov smrti v Bahrajne, ktoré sú v rozpore s rôznymi medzinárodnými dohovormi vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ku ktorému Bahrajn pristúpil v roku 2006;

J.

keďže bahrajnská nezávislá vyšetrovacia komisia, ktorú 29. júna 2011 zriadili v Bahrajnskom kráľovstve kráľovským dekrétom č. 28 s cieľom vyšetriť udalosti, ku ktorým došlo v Bahrajne vo februári 2011, a podať o nich správu, vypracovala sériu odporúčaní v oblasti ľudských práv a politických reforiem;

K.

keďže 26 odporúčaní bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie obsahovalo zmiernenie všetkých trestov smrti vychádzajúcich z udalostí z februára a marca 2011; keďže išlo o jedno z dvoch odporúčaní, ktoré bolo plne realizované, čo predstavuje pozitívny krok smerom k zrušeniu trestu smrti;

L.

keďže tieto odporúčania viedli bahrajnskú vládu k tomu, aby od roku 2012 zriadila tri orgány – úrad ombudsmana pri ministerstve vnútra, osobitný vyšetrovací útvar v rámci generálnej prokuratúry a výbor pre práva väzňov a zadržiavaných osôb – so všeobecným kolektívnym mandátom na ukončenie používania mučenia vo vyšetrovacích a väzenských zariadeniach;

M.

keďže bahrajnské orgány mnohými svojimi nedávnymi krokmi naďalej porušujú a obmedzujú práva a slobody skupín obyvateľstva, najmä právo jednotlivcov na pokojný protest, slobodu prejavu a digitálnu slobodu; keďže aktivisti v oblasti ľudských práv čelia pokračujúcemu systematickému prenasledovaniu, obťažovaniu a zadržiavaniu;

N.

keďže podľa správ sa v Bahrajne stále nachádza veľký počet väzňov svedomia;

O.

keďže bezpečnostné sily v Bahrajne údajne pokračujú v mučení zadržaných osôb;

1.

vyjadruje znepokojenie a sklamanie nad skutočnosťou, že sa Bahrajn vrátil k výkonu trestu smrti; vyzýva na opätovné zavedenie moratória na trest smrti ako prvého kroku k jeho zrušeniu; vyzýva bahrajnskú vládu, a najmä jeho veličenstva šejka Hamada bin Ísá Ál Chalífu, aby Mohamedovi Ramadánovi udelil kráľovskú milosť alebo zmiernil jeho trest;

2.

dôrazne odsudzuje pokračujúce používanie mučenia a iného krutého alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania väzňov bezpečnostnými silami; je mimoriadne znepokojený situáciou, pokiaľ ide o telesnú a duševnú integritu väzňov;

3.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že zákony na boj proti terorizmu sa v Bahrajne využívajú na trestanie politického presvedčenia a názorov a bránia občanom v politických činnostiach;

4.

poukazuje na povinnosť zabezpečiť ochranu obhajcov ľudských práv a umožniť im činnosť bez prekážok, zastrašovania alebo prenasledovania;

5.

berie na vedomie pokračujúce úsilie bahrajnskej vlády reformovať trestný zákonník a právne postupy a podporuje pokračovanie tohto procesu; naliehavo vyzýva bahrajnskú vládu, aby dodržiavala medzinárodné normy týkajúce sa práva na spravodlivé súdne konanie a riadny proces a dodržiavala minimálne medzinárodné normy stanovené v článkoch 9 a 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6.

vyzýva príslušné orgány, aby uskutočnili bezodkladné a nestranné vyšetrenie všetkých prípadov údajného mučenia, trestne stíhali osoby podozrivé z toho, že sa dopustili mučenia, a zrušili všetky obvinenia na základe priznania získaného mučením;

7.

pripomína bahrajnským orgánom, že článok 15 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zakazuje použitie akéhokoľvek vyhlásenia vynúteného mučením ako dôkaz v rámci akýchkoľvek konaní; vyzýva na okamžitú ratifikáciu Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorých cieľom je zrušenie trestu smrti;

8.

vyzýva bahrajnskú vládu, aby osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie vydala okamžité a otvorené pozvanie na návštevu krajiny a aby mu umožnila neobmedzený prístup k zadržiavaným osobám a do všetkých väzenských zariadení;

9.

berie na vedomie odporúčania ombudsmana, výboru pre práva väzňov a zadržiavaných osôb a národnej inštitúcie pre ľudské práva, najmä pokiaľ ide o práva zadržiavaných osôb a ich podmienok vo väzniciach vrátane údajného zlého zaobchádzania a mučenia; vyzýva však vládu Bahrajnu, aby zabezpečila nezávislosť úradu ombudsmana a výboru pre práva väzňov a zadržiavaných osôb a aby zaručila nezávislosť osobitného vyšetrovacieho útvaru z generálnej prokuratúry;

10.

zdôrazňuje význam podpory pre Bahrajn, najmä pokiaľ ide o súdny systém, s cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; dôrazne podporuje vytvorenie pracovnej skupiny EÚ – Bahrajn pre ľudské práva;

11.

vyzýva bahrajnské orgány, aby zrušili svojvoľný zákaz cestovania pre Nabíla Radžaba a stiahli všetky súčasné obvinenia proti nemu súvisiace so slobodou prejavu;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/46

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Číne, najmä uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzu EÚ a Čínou (1) a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (2),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. januára 2016 o zmiznutí osôb spojených s vydavateľstvom Mighty Current v Hongkongu,

—

so zreteľom na vyhlásenie ESVČ z 29. januára 2016 o obavách EÚ v súvislosti so situáciou v oblasti ľudských práv v Číne,

—

so zreteľom na výročnú správu Komisie o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong za rok 2014, ktorá bola zverejnená v apríli 2015,

—

so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

—

so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

—

so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

—

so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré boli prerušené,

—

so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO z 5. mája 2015,

—

so zreteľom na dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995 a ktorého 34. kolo sa konalo v Pekingu 30. novembra a 1. decembra 2015,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre ľudské práva k tretej pravidelnej správe o Hongkongu, Číne, ktorú výbor prijal na svojom 107. zasadnutí (11. až 28. marca 2013),

—

so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN proti mučeniu k piatej pravidelnej správe o Číne prijatej na svojej 1391 a 1392 schôdzi, ktoré sa uskutočnili 2. a 3. decembra 2015,

—

so zreteľom na Základný zákon Osobitnej administratívnej oblasti Čínskej ľudovej republiky Hongkong (ďalej len „základný zákon“), najmä na jeho články o osobných slobodách a slobode tlače a na hongkonské nariadenie o právach,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže počas posledných štyroch mesiacov za záhadných okolností zmizli piati kníhkupci (Lui Bo, Kuej Min-chaj, Čang Č-pching, Lin Žung-ťi a Lee Po), z ktorých všetci okrem jedného sú osoby s riadnym pobytom v Hongkongu, spojení s vydavateľstvom Mighty Current a jeho kníhkupectvom, ktoré predáva literárne diela kritické voči Pekingu; keďže dvaja z nich sú občanmi EÚ – Kuej Min-chaj, švédsky štátny príslušník, a Lee Po, britský štátny príslušník; keďže v januári 2016 bolo potvrdené, že obaja občania EÚ sa nachádzajú v kontinentálnej Číne, a keďže existuje podozrenie, že ostatní traja sa tam tiež nachádzajú; keďže Lee Po sa 23. januára 2016 dočasne stretol so svojou manželkou na nezverejnenom mieste v kontinentálnej Číne; keďže skutočnosť, že naďalej chýbajú informácie o ich stave a mieste pobytu, je mimoriadne znepokojujúca;

B.

keďže v médiách sa objavili presvedčivé informácie o tom a zákonodarcovia, organizácie v oblasti ľudských práv a mnohí občania vyjadrili obavy z toho, že títo piati kníhkupci boli unesení orgánmi z kontinentálnej Číny; keďže konkrétne Lee Po bol unesený z Hongkongu a Kuej Min-chaj zmizol zo svojho domu v Thajsku;

C.

keďže 10. januára 2016 sa tisíce protestujúcich v Hongkongu zhromaždili v uliciach a požadovali kroky miestnej vlády s cieľom objasniť zmiznutie týchto piatich kníhkupcov; keďže k týmto zmiznutiam došlo po sérii násilných útokov v rokoch 2013 a 2014 proti hongkonským novinárom, ktorí sa kriticky vyjadrovali voči Pekingu;

D.

keďže Hongkong dodržiava a chráni slobodu slova, prejavu a publikovania; keďže zverejňovanie akéhokoľvek materiálu kritického voči čínskemu vedeniu je v Hongkongu v súlade so zákonom, hoci v kontinentálnej Číne je zakázané; keďže zásada „jedna krajina, dva systémy“ zaručuje nezávislosť Hongkongu od Pekingu, pokiaľ ide o slobody, ktoré sú zakotvené v článku 27 základného zákona;

E.

keďže boli zverejnené informácie o tom, že v internom dokumente komunistickej strany z apríla 2015 boli ako ciele označení 14 vydavatelia a 21 publikácií v Hongkongu a obsahoval stratégiu na likvidáciu zakázaných kníh pri ich zdroji v Hongkongu a Macau; keďže strach z odvetných krokov viedol niektorých kníhkupcov v Hongkongu k tomu, že odstránili knihy kritické voči Číne zo svojich pultov;

F.

keďže vláda kontinentálnej Číny prísne obmedzuje a kriminalizuje slobodu prejavu, a to najmä prostredníctvom cenzúry; keďže „veľký čínsky firewall“ na internete umožňuje vláde cenzurovať všetky politicky neprijateľné informácie; keďže Čína uplatňuje prísne obmedzenia slobody prejavu a obľúbenosť kníh kritických voči Číne u čitateľov v kontinentálnej Číne sa považuje za ohrozenie sociálnej stability;

G.

keďže 17. januára 2016 Kuej Min-chaj urobil mediálne vyhlásenie v kontinentálnej Číne, v ktorom uviedol, že do kontinentálnej Číny vycestoval dobrovoľne a pravdepodobne pod nátlakom sa priznal k tomu, že v minulosti šoféroval pod vplyvom alkoholu;

H.

keďže švédske aj britské orgány požiadali čínske orgány o plnú podporu, pokiaľ ide o ochranu práv ich dvoch občanov, ako aj ďalších nezvestných osôb;

I.

keďže Výbor OSN proti mučeniu vyjadril vážne znepokojenie nad viacerými správami z rôznych zdrojov o pokračujúcom nezákonnom zadržiavaní osôb v neznámych a neoficiálnych väzenských zariadeniach, takzvaných čiernych väzniciach; keďže tiež vyjadril vážne znepokojenie v súvislosti so sústavnými správami, v ktorých sa uvádza, že mučenie a zlé zaobchádzanie je stále hlboko zakorenené v systéme trestného súdnictva, v ktorom sa ako základ pre odsúdenie v prílišnej miere používa priznanie;

J.

keďže Čína oficiálne a formálne prijala univerzálnosť ľudských práv a v posledných troch desaťročiach sa rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály zmlúv o ľudských právach, čím sa stala súčasťou medzinárodného právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti ľudských práv;

K.

keďže článok 27 základného zákona, ktorý je v podstate ústavou Hongkongu, zaručuje slobodu prejavu, tlače a publikovania, slobodu združovania, zhromažďovania, verejného sprievodu a demonštrovania; keďže základný zákon, na ktorom sa dohodli Čína a Spojené kráľovstvo, zaručuje tieto práva na obdobie 50 rokov do roku 2047;

L.

keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy rozšírené na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov;

M.

keďže EÚ a Čína vedú dialóg o ľudských právach už od roku 1995 a keďže obe strany považujú otázku ľudských práv za dôležitú súčasť ich dvojstranných vzťahov;

N.

keďže podľa 21. výročnej správy (júl 2014) združenia hongkonských novinárov (Hong Kong Journalists Association) bol rok 2014 najhorším rokom pre slobodu tlače v Hongkongu za posledné desaťročia; keďže niektorí novinári boli fyzicky napadnutí alebo prepustení a ďalší, ktorí sa vyjadrovali kriticky, boli presunutí do menej citlivých oblastí;

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočnými informáciami o mieste pobytu a stave piatich nezvestných kníhkupcov; požaduje okamžité zverejnenie podrobných informácií o mieste pobytu a stave Lee Poa a Kuej Min-chaja, a požaduje, aby boli okamžite bezpečne prepustení a aby im bolo udelené právo na komunikáciu; požaduje okamžité prepustenie všetkých ostatných osôb, ktoré boli bezdôvodne zatknuté za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a publikovania v Hongkongu vrátane troch zvyšných kníhkupcov;

2.

vyzýva Čínsku vládu, aby bezodkladne poskytla akékoľvek informácie týkajúce sa nezvestných kníhkupcov a aby okamžite viedla inkluzívny a transparentný dialóg a komunikáciu o vzťahu medzi orgánmi z kontinentálnej Číny a orgánmi v Hongkongu; pozitívne vníma komunikáciu od Lee Poa a jeho stretnutie s manželkou;

3.

vyzýva príslušné orgány v Číne, Hongkongu a Thajsku, aby vyšetrili a objasnili okolnosti ich zmiznutia v súlade so zásadami právneho štátu a pokiaľ je to možné, aby sa pričinili o bezpečný návrat vydavateľov domov;

4.

vyjadruje znepokojenie nad údajným pôsobením orgánov presadzovania práva z kontinentálnej Číny v Hongkongu; pripomína, že ak by tieto orgány presadzovania práva pôsobili v Hongkongu, bolo by to porušenie jeho základného zákona; domnieva sa, že by to nebolo v súlade so zásadou „jedna krajina, dva systémy“; vyzýva Čínu, aby rešpektovala nezávislosť, ktorú Hongkongu zaručuje základný zákon;

5.

dôrazne odsudzuje všetky prípady porušovania ľudských práv, najmä bezdôvodné zatýkanie, vydávanie osôb, ich nútené priznania, tajné zadržiavanie, zadržiavanie v izolácii a porušovanie slobody publikovania a prejavu; pripomína, že musí byť zaručená nezávislosť vydavateľov, novinárov a blogerov; požaduje okamžité ukončenie porušovania ľudských práv a politického zastrašovania;

6.

odsudzuje obmedzenia a kriminalizáciu slobody prejavu a vyjadruje poľutovanie nad sprísnením obmedzení slobody prejavu; vyzýva čínsku vládu, aby prestala potláčať slobodný tok informácií vrátane obmedzovania používania internetu;

7.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa prijatím návrhu zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO, keďže v jeho súčasnej podobe by znamenal výrazné obmedzenie činností čínskej občianskej spoločnosti a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby dôkladne prepracovali tento návrh zákona tak, aby bol v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vrátane medzinárodných záväzkov, ktoré Čínska ľudová republika prijala;

8.

vyjadruje znepokojenie nad návrhom nového zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by posilnil a inštitucionalizoval praktiky cenzúry a monitorovania počítačového prostredia, a nad prijatým zákonom o národnej bezpečnosti a návrhom zákona o boji proti terorizmu; poznamenáva, že reformovaní čínski právnici a obhajcovia občianskych práv sa obávajú, že tieto zákony budú aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra;

9.

domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpektovaní;

10.

zdôrazňuje odhodlanie EÚ posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva, základných slobôd a práv, transparentnosti a slobody informácií a prejavu;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky a vedúcemu správy a zhromaždeniu Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/50

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES (1),

—

so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208),

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa potvrdil obsah stanoviska a privítala pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Srbskom a Kosovom,

—

so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania zo štvrtého stretnutia Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko zo 7. – 8. októbra 2015,

—

so zreteľom na výsledky konferencie na vysokej úrovni o trase východné Stredozemie – západný Balkán z 8. októbra 2015 v Luxemburgu,

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. novembra 2015 o riešení utečeneckej a migračnej krízy a na závery Rady pre zahraničné veci z 12. októbra 2015 o migrácii,

—

so zreteľom na 17-bodový plán, na ktorom sa na stretnutí o západobalkánskej migračnej trase 25. októbra 2015 dohodli vedúci predstavitelia členských štátov EÚ a nečlenských štátov EÚ zasiahnutých prílevom utečencov a migrantov;

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2015 z 10. novembra 2015 (SWD(2015)0211),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 11. marca 2015 o správe o pokroku Srbska za rok 2014 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. decembra 2015 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

—

so zreteľom na prácu Davida McAllistera ako stáleho spravodajcu Výboru pre zahraničné veci pre Srbsko,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska rada 28. júna 2013 rozhodla o začatí rokovaní so Srbskom o pristúpení; keďže prvá medzivládna konferencia (MVK) sa uskutočnila 21. januára 2014; keďže monitorovací proces bol ukončený v marci 2015; keďže kompletný rokovací tím existuje od septembra 2015;

B.

keďže Komisia v správe o Srbsku za rok 2015 informuje o pokroku, ktorý Srbsko dosiahlo na ceste k európskej integrácii, pričom hodnotí jeho úsilie pri plnení kodanských kritérií a podmienok procesu stabilizácie a pridruženia; keďže Komisia uplatnila v tejto správe nový prístup k vypracovávaniu správ s lepšími usmerneniami pre krajiny, pokiaľ ide o to, na čo sa majú sústreďovať;

C.

keďže Srbsko treba posudzovať ako každú krajinu, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, na základe výsledkov dosiahnutých v plnení a uplatňovaní rovnakej skupiny kritérií a v dosahovaní súladu s týmito kritériami a keďže pre harmonogram pristúpenia zohrávajú rozhodujúci význam angažovaný prístup k potrebným reformám a ich kvalita;

D.

keďže Srbsko urobilo významný krok v záujme normalizácie vzťahov s Kosovom, ktorý vyústil do podpísania prvej dohody o zásadách normalizácie vzťahov 19. apríla 2013; keďže 25. augusta 2015 boli podpísané ďalšie štyri významné dohody; keďže pokrok v oblasti prístupových rokovaní so Srbskom musí byť súbežný s pokrokom v procese normalizácie vzťahov s Kosovom v súlade s rokovacím rámcom; keďže je naďalej potrebné snažiť sa o definitívne upokojenie týchto vzťahov; keďže je mimoriadne dôležité, aby obe strany v plnej miere plnili všetky dohody;

E.

keďže Srbsko sa v júli 2015 stalo 33. štátom zapojeným do mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

F.

keďže EÚ zdôrazňuje potrebu posilnenia hospodárskeho riadenia, právneho štátu a kapacít verejnej správy vo všetkých krajinách západného Balkánu;

G.

keďže ústredným bodom politiky rozširovania EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu;

H.

keďže v januári 2015 Srbsko prevzalo predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE);

1.

víta otvorenie rokovaní a otvorenie kapitol 32 (finančná kontrola) a 35 (iné otázky, položka – 1: proces normalizácie vzťahov s Kosovom) na medzivládnej konferencii konanej 14. decembra 2015 v Bruseli; víta pokračujúce odhodlanie Srbska v súvislosti s procesom európskej integrácie; vyzýva Srbsko, aby aktívne presadzovalo toto strategické rozhodnutie v srbskej verejnosti; berie s uspokojením na vedomie, že Srbsko sa pustilo do ambiciózneho reformného programu; vyzýva Srbsko, aby rozhodne a priamo riešilo systémové a sociálno-ekonomické reformy; naliehavo žiada Srbsko, aby pri vykonávaní reforiem venovalo osobitnú pozornosť svojej mládeži;

2.

víta prípravy Srbska na otvorenie rokovaní o pristúpení v nadväznosti na ukončenie monitorovacieho procesu a prípravu komplexných akčných plánov týkajúcich sa kapitol 23 (Súdnictvo a základné práva) a 24 (Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť); vyjadruje nádej, že kapitoly 23 a 24 sa budú môcť otvoriť na začiatku roka 2016; zdôrazňuje, že dôkladné rokovania o kapitolách 23 a 24 majú kľúčový význam pre riešenie reforiem, ktoré treba vykonať a zrealizovať v oblasti súdnictva a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; pripomína, že pokrok v týchto oblastiach sa bude musieť dosiahnuť súbežne s celkovým pokrokom v rámci rokovaní. zdôrazňuje, že rokovanie o kapitole 35 má kľúčový význam pre pokrok Srbska na jeho ceste k integrácii do EÚ; v tomto smere sa domnieva, že úplná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je významnou podmienkou pre pristúpenie Srbska k EÚ;

3.

zdôrazňuje, že dôkladné uplatňovanie právnych predpisov a politík zostáva hlavným ukazovateľom úspešného integračného procesu; nabáda vedúcich politických činiteľov Srbska, aby pokračovali v reformách, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s normami EÚ; vyzýva Srbsko, aby zlepšilo plánovanie, koordináciu a monitorovanie uplatňovania nových právnych predpisov a politík;

4.

víta skutočnosť, že Srbsko dosiahlo pokrok v oblasti podnikateľského prostredia, znižovania rozpočtového schodku a trhu práce vrátane pracovno-právnych predpisov a politiky zamestnanosti; povzbudzuje srbské orgány, aby pokračovali v zlepšovaní investičného prostredia v celom Srbsku a zmenšovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi jeho regiónmi a zaistili ochranu zahraničných investícií a vyriešili dlhotrvajúce investičné spory, a i keď uznáva pokrok dosiahnutý v oblasti reštrukturalizácie verejných podnikov, poukazuje na význam zrýchlenia a transparentnosti procesu privatizácie; zdôrazňuje, že Srbsko musí zosúladiť svoje právne predpisy o štátnej pomoci s acquis;

5.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti hospodárskych reforiem, ktoré zlepšili rozpočtovú situáciu Srbska, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala vládu v jej plánoch na uskutočnenie ďalších reforiem, najmä v oblasti riešenia prípadov fiškálnej nerovnováhy a reforiem významných odvetví hospodárstva;

6.

oceňuje konštruktívny prístup Srbska k riešeniu migračnej krízy; konštatuje však, že by mal byť podporovaný konštruktívny prístup so susednými krajinami; konštatuje, že Srbsko je veľmi dôležitý a užitočný partner EÚ na Balkáne, a preto je nevyhnutné, aby mu EÚ poskytovala zdroje a primeranú finančnú pomoc; vníma pozitívne skutočnosť, že Srbsko vyvinulo výrazné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby za podpory EÚ a medzinárodného spoločenstva boli štátnym príslušníkom tretích krajín poskytnuté prístrešky a dodávky humanitárnej pomoci; vyzýva Srbsko, aby urýchlene zvýšilo svoje prijímacie kapacity; konštatuje, že sú potrebné komplexné reformy s cieľom racionalizovať celý azylový systém a zosúladiť ho s acquis EÚ a medzinárodnými normami; konštatuje, že Srbsko prijalo ďalšie opatrenia na riešenie neodôvodnených žiadostí o azyl, ktoré predkladajú srbskí štátni príslušníci v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k schengenskému priestoru; vyzýva Srbsko, aby prispelo k ďalšiemu zníženiu počtu neodôvodnených žiadostí; zdôrazňuje, že kapacity a zdroje, ktoré umožňujú navrátilcom opätovné začlenenie, sú naďalej obmedzené;

7.

vyzýva Srbsko, aby sa viac usilovalo zosúladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ vrátane politiky vzťahov s Ruskom; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné, že Srbsko uskutočňuje spolu s Ruskom spoločné vojenské cvičenia; víta aktívnu účasť Srbska v medzinárodných mierových operáciách;

8.

zdôrazňuje kľúčový význam zásad právneho štátu; zdôrazňuje veľký význam nezávislého súdnictva; konštatuje, že napriek určitému pokroku v oblasti súdnictva, najmä v prijímaní ustanovení o hodnotení sudcov a prokurátorov, je miera ovplyvňovania naďalej vysoká; poznamenáva, že profesné komory požadujú zabezpečenie dostatočných zdrojov; vyzýva orgány, aby vykonávali národnú stratégiu reformy súdnictva v súlade s akčným plánom pre kapitolu 23 a aby zabezpečili nezávislosť súdnictva a to, že sudcovia a prokurátori nebudú pod politickým vplyvom; vyzýva vládu, aby prijala nový zákon o bezplatnej právnej pomoci a zaviedla právne zmeny týkajúce sa kvality a konzistentnosti súdnej praxe a súdneho vzdelávania; vyjadruje znepokojenie nad stále vysokým počtom nevybavených súdnych prípadov, a to napriek programu Najvyššieho kasačného súdu zameraného na jeho zníženie, a naliehavo vyzýva Srbsko, aby prijalo ďalšie opatrenia na zvýšenie dôvery v súdnictvo;

9.

pripomína srbskej vláde, aby zákon o rehabilitáciách vykonávala v plnej miere a nediskriminačne; navrhuje srbskej vláde, aby zákon o reštitúciách znovu novelizovala a odstránila z neho všetky procesné a právne prekážky v oblasti naturálnej reštitúcie;

10.

konštatuje, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú v tomto regióne veľmi rozšírené a sú takisto prekážkou brániacou demokratickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Srbska; berie na vedomie, že bol dosiahnutý určitý pokrok v boji proti korupcii, ktorá je však naďalej v Srbsku znepokojivá, a to v dôsledku toho, že sa pokračovalo v implementácii právnych predpisov a že bol prijatý zákon o ochrane oznamovateľov korupcie; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť výsledky vo vyšetrovaní prípadov korupcie, a to aj na vysokej úrovni, a vznášaní obvinení, ako aj potrebu koordinovať a monitorovať vykonávanie stratégie boja proti korupcii, ako je stanovené v akčnom pláne pre kapitolu 23, vo všetkých kľúčových inštitúciách; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že agentúra pre boj proti korupcii bude schopná plne a účinne plniť svoj mandát; domnieva sa, že regionálna stratégia a lepšia spolupráca medzi všetkými krajinami regiónu majú zásadný význam pre účinnejšie riešenie týchto záležitostí; vyzýva akademické inštitúcie, aby spolu so štátnymi orgánmi a predstaviteľmi verejnej moci prijali v tejto oblasti pravidlá na vyšetrenie prípadov plagiátorstva a na prevenciu ďalších prípadov v budúcnosti;

11.

vyzýva srbské orgány, aby zmenili a začali vykonávať oddiel trestného zákona, ktorý sa týka hospodárskych trestných činov a trestných činov korupcie, s cieľom zabezpečiť spoľahlivý a predvídateľný trestnoprávny rámec; znovu pripomína svoje vážne obavy týkajúce sa ustanovení a vykonávania článku 234 trestného zákona o zneužívaní zodpovedného postavenia; opätovne požaduje nezávislú a dôkladnú revíziu preklasifikovaných prípadov súvisiacich so zneužívaním zodpovedného postavenia, aby bolo možné ihneď ukončiť dlhotrvajúce prípady nespravodlivého trestného stíhania;

12.

konštatuje, že v boji proti organizovanému trestnému činu je potrebné väčšie úsilie a že treba dosiahnuť lepšiu bilanciu vo vydávaní rozsudkov v súlade so znením akčného plánu pre kapitolu 24; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili odbornú podporu s cieľom vytvoriť inštitucionálny rámec a odborné znalosti v záujme účinného boja proti organizovanej trestnej činnosti; v tejto súvislosti vyzýva na priamu spoluprácu medzi srbskými a kosovskými orgánmi presadzovania práva a styčnými úradmi v Belehrade a Prištine;

13.

berie na vedomie úsilie o zlepšenie konzultačného procesu v parlamente a o ďalšie zvýšenie miery zapojenia parlamentu do rokovacieho procesu o pristúpení; naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nadmerným uplatňovaním zrýchlených postupov pri prijímaní právnych predpisov vrátane tých, ktoré sa týkajú procesu pristúpenia k EÚ, pretože takéto postupy neumožňujú vždy dostatočné konzultácie so zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou; zdôrazňuje, že dohľad parlamentu nad výkonnou zložkou treba ešte viac posilniť; zdôrazňuje význam aktívneho a konštruktívneho zapojenia opozičných síl do rozhodovacích procesov a demokratických inštitúcií; zdôrazňuje, že financovanie politických strán musí byť transparentné a v súlade s najvyšším medzinárodným štandardom;

14.

zdôrazňuje význam práce organizácií občianskej spoločnosti v demokratickej spoločnosti; konštatuje, že spolupráca medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti sa zlepšila; nabáda srbské orgány, aby prijali ďalšie opatrenia, ktoré by zabezpečili transparentný dialóg medzi občianskou spoločnosťou a štátnymi orgánmi, a zvýšili účinné zapojenie zástupcov občianskej spoločnosti a národnostných menšín do rozhodovacieho procesu; vyzýva príslušné orgány, aby zaručili primeranú finančnú podporu efektívneho fungovania organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva na včasnú a transparentnú komunikáciu s občanmi, organizáciami a širokou verejnosťou o vývoji v prístupových rokovaniach a na podporu ich širokej účasti v tomto procese;

15.

opakuje výzvu adresovanú srbskej vláde, aby sa v plnej miere venovala odporúčaniam misií volebných pozorovateľov OECD/ODIHR, najmä tým, ktoré zaisťujú transparentnosť financovania kampaní a volebných procesov; vyzýva príslušné orgány, aby riadne vyšetrovali prípady súvisiace s voľbami do zastupiteľských orgánov obcí a inými kampaňami, ktoré poznamenalo násilie a obvinenia zo zastrašovania a neregulárnosti;

16.

pripomína význam nezávislých regulačných orgánov vrátane ombudsmana pri zabezpečovaní dohľadu a zodpovednosti výkonnej zložky; vyzýva orgány, aby ombudsmanovi poskytovali úplnú politickú a administratívnu podporu v jeho práci a nevystavovali ho neodôvodnenej kritike;

17.

víta prijatie komplexného akčného plánu reformy verejnej správy, zákona o inšpekčnom dohľade, národnej stratégie odbornej prípravy pre miestnu správu a zákona o maximálnom počte zamestnancov vo verejnom sektore a žiada ich okamžité vykonávanie; vyzdvihuje potrebu odpolitizovať a sprofesionalizovať verejnú správu a zabezpečiť väčšiu transparentnosť postupov prijímania a prepúšťania zamestnancov v záujme zaistenia profesionality, neutrality a kontinuity verejnej správy;

18.

víta skutočnosť, že Srbsko má primeraný právny a inštitucionálny rámec ochrany ľudských práv a základných slobôd; konštatuje však, že pri jeho vykonávaní sa naďalej vyskytujú nedostatky, najmä pokiaľ ide o diskrimináciu zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb nakazených HIV/AIDS a osôb LGBTI; víta úspešný pochod LGBTI Pride uskutočnený 20. septembra 2015; zdôrazňuje však, že diskriminácia osôb LGBTI a násilie voči nim ešte stále vyvolávajú znepokojenie; v tejto súvislosti nabáda vládu, aby vykonala odporúčania Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 určené členským štátom; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom prípadov útokov na zraniteľné skupiny, ktoré ešte neboli úplne vyšetrené; je znepokojený aj pokračujúcim problémom domáceho násilia; vyzýva príslušné orgány, aby aktívne presadzovali dodržiavanie ľudských práv všetkých osôb;

19.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že nebol dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie situácie v oblasti slobody prejavu a médií; so znepokojením si všíma pokračujúci politický tlak, ktorý oslabuje nezávislosť médií a vedie k rastúcej autocenzúre médií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že novinári sú pri výkone svojho povolania vystavení politickému tlaku, zastrašovaniu, násiliu a hrozbám; vyzýva orgány, aby vyšetrili všetky prípady útokov na novinárov a médiá, ktoré vyvolali dôrazné protesty Medzinárodného združenia novinárov; pripomína, že je potrebné zabezpečiť úplné vykonávanie nových zákonov o médiách; zdôrazňuje potrebu úplnej transparentnosti vlastníctva a financovania oznamovacích prostriedkov, ako aj na nediskriminácie v oblasti štátnej inzercie;

20.

je vážne znepokojený tým, že do médií opakovane unikajú informácie o prebiehajúcich vyšetrovaniach trestných činov, čo je v rozpore s prezumpciou neviny; vyzýva srbské orgány, aby zodpovedne vyšetrili niekoľko významných prípadov, v ktorých dôkazy o údajných deliktoch priniesli médiá;

21.

zdôrazňuje dôležitosť úlohy rady pre národnostné menšiny pri presadzovaní práv národných menšín a ich demokratického charakteru a vyzýva, aby im poskytovali zodpovedajúce a overiteľné finančné prostriedky; víta záväzok Srbska vypracovať akčný plán pre národnostné menšiny, ktorý ďalej zlepší uplatňovanie a rozvoj príslušných postupov a právny rámec pre národnostné menšiny; znovu vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo, že úroveň nadobudnutých práv a kompetencií sa pri ich právnom zosúlaďovaní s rozhodnutím Ústavného súdu Srbska zachová, a naliehavo požaduje, aby sa čo najskôr prijal zákon o radách pre národnostné menšiny, a to v záujme ozrejmenia ich právneho postavenia a istoty, pokiaľ ide o ich jurisdikciu; vyjadruje vážne znepokojenie nad prerušením vysielania programov v jazykoch menšín po ohlásenej privatizácii médií; vyzýva Srbsko, aby zvýšilo svoje úsilie, pokiaľ ide o účinné a dôsledné vykonávanie právnych predpisov na ochranu menšín a nediskriminačné zaobchádzanie s národnostnými menšinami v celom Srbsku, a to aj v oblasti vzdelávania, najmä čo sa týka včasného financovania a prekladu učebníc v jazykoch národnostných menšín, používania menšinových jazykov, zastúpenia vo verejnej správe a v zastupiteľských orgánoch na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a prístupu k médiám a bohoslužbám v menšinových jazykoch; vyzýva srbskú vládu, aby implementovala všetky medzinárodné zmluvy a bilaterálne dohody týkajúce sa práv národnostných menšín;

22.

konštatuje, že kultúrna rozmanitosť Vojvodiny je tiež súčasťou srbskej identity; zdôrazňuje, že autonómia Vojvodiny by sa nemala oslabiť a že by sa mal čo najskôr prijať zákon o zdrojoch Vojvodiny, ako je stanovené v ústave;

23.

vyzýva srbské orgány, aby zaviedli konkrétne opatrenia s cieľom zlepšiť situáciu Rómov, a to hlavne pokiaľ ide o poskytovanie osobných dokladov, vzdelávanie, bývanie a zamestnanie; okrem toho vyzýva srbské orgány, aby zaistili rovnaké zastúpenie pre Rómov vo verejných inštitúciách a vo verejnom živote, a to vrátane osobitnej pozornosti venovanej začleňovaniu Rómok; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilniť politiku integrácie Rómov a vzhľadom na násilie, ktorému sú vystavení členovia mimovládnych organizácií zastupujúcich túto menšinu, účinne bojovať proti diskriminácii; očakáva preto opatrenia nadchádzajúcej stratégie a akčného plánu pre začlenenie Rómov; v tejto súvislosti víta „vyhlásenie z Prištiny“, ktorým sa vyzývajú vlády, medzinárodné a medzivládne organizácie, ako aj organizácie občianskej spoločnosti na dôsledné uplatňovanie zásad nediskriminácie a rovnosti v úsilí a pri činnostiach zameraných na podporu a dodržiavanie práv Rómov;

24.

oceňuje konštruktívny prístup srbskej vlády k vzťahom so susednými krajinami, pretože to umožnilo dosiahnuť významný pokrok v prehlbovaní regionálnej spolupráce, ako aj v upevňovaní vzťahov s EÚ, a nalieha na Srbsko, aby ďalej upevňovalo dobré susedské vzťahy; vyzýva Srbsko, aby presadzovalo dobré susedské vzťahy a mierové urovnanie sporov a aby vytváralo tolerantné prostredie a odsudzovalo všetky formy nenávistných prejavov alebo vojnovej rétoriky a aby sa zdržalo takých gest, ako je verejné vítanie návratu osôb odsúdených za vojnové zločiny; konštatuje, že pretrvávajúce spory a problémy, ku ktorým patrí najmä vymedzenie hraníc, následníctvo, vrátenie kultúrnych predmetov a otvorenie juhoslovanských archívov, je potrebné riešiť v súlade s medzinárodným právom a zavedenými zásadami, a to aj vykonávaním právne záväzných dohôd, okrem iného dohody o otázkach nástupníctva, a že dvojstranné spory by sa mali vyriešiť v prvotných fázach prístupového procesu v súlade s medzinárodným právom; vyzdvihuje konštruktívnu úlohu Srbska v rámci tzv. berlínskeho procesu a iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu a súvisiaceho programu v oblasti prepojenosti; víta ďalšie iniciatívy zamerané na budúcnosť západného Balkánu, najmä proces z Brda, ktorý sa osvedčuje ako dôležitý rámec pre spoluprácu v politických aj technických oblastiach, a domnieva sa, že konkrétna spolupráca v oblastiach spoločného záujmu môže prispieť k stabilizácii západného Balkánu; víta v tomto smere prvé spoločné stretnutie ministrov Srbska a Bosny a Hercegoviny, ktoré sa konalo 4. novembra 2015 v Sarajeve; vyzýva Srbsko, aby presadzovalo stabilizáciu a inštitucionálne posilňovanie Bosny a Hercegoviny prostredníctvom existujúcich kontaktov a dobrých susedských vzťahov s touto krajinou; opätovne vyzýva srbské orgány, aby iniciovali ďalšie opatrenia týkajúce sa cezhraničnej spolupráce so susednými členskými štátmi EÚ vrátane programov cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce na roky 2014 – 2020 a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; víta myšlienku začatia rokovaní o podpísaní zmluvy o dobrých susedských vzťahoch so susedmi a verí, že výsledkom bude pozitívny vývoj v regionálnom kontexte; víta schôdzu s bulharským, rumunským a srbským predsedom vlády týkajúcu sa spolupráce v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry;

25.

nabáda Srbsko, aby ďalej spolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov; zdôrazňuje význam všeobecnej národnej stratégie riešenia vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni a poskytnutia primeraných zdrojov; naliehavo vyzýva orgány, aby sa aj naďalej zaoberali osudom nezvestných osôb a prípravou systému odškodnenia pre obete a ich rodiny, čo je dôležitý predpoklad zmierenia, a aby zabezpečili právo rodín obetí poznať osud svojich nezvestných rodinných príslušníkov; pripomína, že by sa mal bez zbytočného odkladu prijať zákon o civilných obetiach, keďže v existujúcich právnych predpisoch sa neuznávajú viaceré skupiny obetí vojnových zločinov; konštatuje, že naďalej pretrvávajú spory, najmä v súvislosti s rôznym výkladom novodobých dejín; opakuje svoju podporu iniciatívy RECOM, regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii;

26.

víta zverejnenie návrhu národnej stratégie pre oblasť vojnových zločinov, v ktorej sú vytýčené plány riešenia trestného stíhania zločinov spáchaných v deväťdesiatych rokoch v bývalej Juhoslávii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a odpolitizovať srbské inštitúcie, ktoré sa zaoberajú vojnovými zločinmi; vyzýva Srbsko, aby vytvorilo účinný systém ochrany svedkov a obetí a aby obetiam a ich rodinám zaručilo právo na odškodnenie; vyzýva na zlepšenie regionálnej spolupráce týkajúcej sa prípadov vojnových zločinov; opakuje svoju výzvu, aby Srbsko prehodnotilo svoje právne predpisy týkajúce sa jurisdikcie v oblasti stíhania vojnových zločinov, a to v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov spolu s Komisiou a s jeho susedmi;

27.

víta pokračujúcu angažovanosť Srbska v procese normalizácie vzťahov s Kosovom, ako aj finalizáciu kľúčových dohôd 25. augusta 2015, najmä o zriadení združenia/spoločenstva samosprávnych celkov so srbskou väčšinou v Kosove, o energetike, telekomunikáciách a Mitrovickom moste; naliehavo vyzýva Srbsko, aby urýchlene vykonalo svoju časť týchto dohôd a konštruktívne spolupracovalo s Kosovom pri formulovaní a implementovaní budúcich dohôd; berie na vedomie, že pokrok sa dosiahol aj v iných dôležitých oblastiach, ako sú polícia a civilná ochrana, poistenie vozidiel, clá, ustanovenia o spolupráci a katastrálne záznamy; opakuje, že pokrok dosiahnutý v dialógu by sa mal merať jeho realizáciou v praxi; vyzýva Srbsko a Kosovo, aby sa vzdali negatívnej rétoriky a pokračovali v plnom vykonávaní všetkých už dosiahnutých dohôd v dobrej viere a načas a aby s odhodlaním pokračovali v normalizačnom procese; vyzýva na neustále úsilie oboch vlád a inštitúcií EÚ o informovanie o ustanoveniach dosiahnutých dohôd a ich vysvetľovanie, a to s cieľom zblížiť komunity etnických Albáncov a Srbov v Kosove; chváli úsilie podnikateľskej komunity pod vedením obchodných komôr o prispenie k normalizácii vzťahov prostredníctvom zavedenia dialógu medzi obchodnými komorami Srbska a Kosova s cieľom bojovať proti prekážkam brániacim v obchodovaní medzi obomi stranami a uľahčiť kontakty a spoluprácu medzi podnikmi; vyzýva Komisiu, aby podporovala zachovanie a rozvoj týchto aktivít v budúcnosti; nabáda Srbsko a Kosovo, aby určili nové oblasti, na ktoré sa má zamerať dialóg, s cieľom zlepšiť život ľudí a celkovo normalizovať vzťahy; vyzýva ESVČ, aby uskutočnila hodnotenie toho, nakoľko si obidve strany plnia svoje záväzky; naliehavo vyzýva Srbsko, aby konalo v duchu dobrých susedských vzťahov, a vyjadruje nádej, že neúspešná žiadosť Kosova o členstvo v UNESCO nebude mať negatívny vplyv na dialóg a na ďalšie začlenenie Kosova do regionálnych medzinárodných organizácií a že spolupráca a úsilie v otázkach ochrany kultúrneho dedičstva budú aj naďalej pokračovať; vyzýva Belehrad a Prištinu, aby pestovali dobré susedské vzťahy; víta obnovenie rozhovorov medzi srbským premiérom Vučićom a kosovským premiérom Mustafom 27. januára 2016; konštatuje, že témy, o ktorých sa diskutovalo, zahŕňali vzájomné uznávanie vysokoškolských a profesionálnych diplomov a zlepšenie cestných a železničných spojení; zdôrazňuje, že pokrok v praxi bude prínosom pre celý región;

28.

v tomto kontexte podporuje berlínsky proces a vytvorenie fóra občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, ktoré poskytuje príležitosť pre zástupcov občianskej spoločnosti z regiónu na výmenu nápadov, vyjadrenie svojich obáv a sformulovanie konkrétnych odporúčaní pre subjekty s rozhodovacími právomocami; vyzýva na pokračovanie tohto procesu na nadchádzajúcom samite, ktorý sa uskutoční v roku 2016 v Paríži, a na usporiadanie prípravných seminárov pre organizácie občianskej spoločnosti v regióne;

29.

zdôrazňuje, že Srbsko ako zmluvná strana Energetického spoločenstva by sa malo naďalej aktívne zapájať do práce inštitúcií Energetického spoločenstva a pokračovať v uplatňovaní acquis v záujme vybudovania udržateľných a bezpečných energetických systémov; vyzýva orgány, aby začali uskutočňovať ciele stanovené v stratégii rozvoja energetického sektora, vzhľadom na to, že nedochádza k významnejším investíciám do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie; povzbudzuje Srbsko vo vytváraní súťaže na trhu s plynom a v prijímaní opatrení, ktorými sa má zlepšiť zabezpečovanie súladu s acquis v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, a vyzýva ho, aby sa viac zameriavalo na zelenú energiu; vyzýva Komisiu, aby podporila srbskú vládu v jej úsilí znižovať závislosť krajiny od dovozu energie a diverzifikovať zdroje energie; konštatuje, že nedávno prijatý balík IPA II 2015 predovšetkým zahŕňa program v objeme 155 miliónov EUR na pomoc s financovaním významných regionálnych projektov v oblasti infraštruktúry v odvetviach energetiky a dopravy na západnom Balkáne; nabáda Srbsko, aby sa pripojilo k priemerným záväzkom EÚ týkajúcim sa zmeny klímy a k dohode dosiahnutej na konferencii COP 21 v Paríži;

30.

vyzýva srbskú vládu, aby v súvislosti s významom európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) pre ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a ich susedmi zabezpečila potrebný právny základ, ktorý by umožnil srbskú účasť v EZÚS;

31.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nepresadzujú právne predpisy v oblasti odpadov, a vyzýva srbské orgány, aby zintenzívnili úsilie o ukončenie prevádzky a vyčistenie nelegálnych skládok, a aby vytvorili dôveryhodnú politiku znižovania produkcie odpadu v súlade s rámcovou smernicou o odpade;

32.

víta plán na rekonštrukciu, zlepšenie a modernizáciu častí železničnej siete a nabáda srbské orgány, aby naďalej a lepšie podporovali verejnú dopravu v spolupráci so susednými krajinami;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/58

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003 a týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. októbra 2012, ktorým sa Komisii povoľuje otvoriť rokovania s Kosovom o rámcovej dohode o účasti na programoch Únie,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 28. júna 2013, ktorými sa prijalo rozhodnutie povoliť otvorenie rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom,

—

so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov, ktorú podpísali premiéri Hashim Thaçi a Ivica Dačić 19. apríla 2013, a na vykonávací akčný plán z 22. mája 2013,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/349/SZBP z 12. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO,

—

so zreteľom na podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom 27. októbra 2015 a na jej ratifikáciu kosovským zhromaždením 2. novembra 2015,

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o prebiehajúcich činnostiach Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove (UNMIK) a o súvisiacom vývoji vrátane najnovšej správy zverejnenej 3. novembra 2015,

—

so zreteľom na predĺženie mandátu osobitného zástupcu EÚ pre Kosovo Samuela Žbogara do 28. februára 2017,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2015 o stratégii rozširovania EÚ (COM(2015)0611),

—

so zreteľom na závery Rady z 15. decembra 2015 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. decembra 2009, 14. decembra 2010 a z 5. decembra 2011, v ktorých sa zdôrazňuje a opätovne potvrdzuje, že Kosovo by bez toho, aby bola dotknutá pozícia členských štátov k jeho štatútu, malo mať prospech z možnosti prípadnej liberalizácie vízového režimu, len čo budú splnené všetky podmienky,

—

so zreteľom na začatie dialógu o vízach v januára 2012, plán liberalizácie vízového režimu z júna 2012, druhú správu Komisie z 24. júla 2014 o pokroku Kosova pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu (COM(2014)0488) a na misiu expertov Komisie z júla 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999), poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 64/298 z 9. septembra 2010, ktorou sa uznal obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Srbskom a Kosovom,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia z medziparlamentných stretnutí EP – Kosovo, ktoré sa konali 28. – 29. mája 2008, 6. – 7. apríla 2009, 22. – 23. júna 2010, 20. mája 2011, 14. – 15. marca 2012, 30. – 31. októbra 2013 a 29. – 30. apríla 2015,

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Kosova za rok 2015 z 10. novembra 2015 (SWD(2015)0215),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

—

so zreteľom na prácu Ulrike Lunacekovej ako stálej spravodajkyne Výboru pre zahraničné veci pre Kosovo,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 110 zo 193 členských štátov OSN vrátane 23 z 28 členských štátov EÚ uznáva nezávislosť Kosova;

B.

keďže Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom bola podpísaná 27. októbra 2015 a kosovské zhromaždenie ju ratifikovalo 2. novembra 2015; keďže Európsky parlament udelil svoj súhlas 21. januára 2016;

C.

keďže potenciálne kandidátske krajiny sa budú posudzovať na základe vlastných zásluh, pričom časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

D.

keďže EÚ opätovne pripomína svoju ochotu pomáhať pri hospodárskom a politickom rozvoji Kosova prostredníctvom jasnej európskej perspektívy a v súlade s európskou perspektívou tohto regiónu;

E.

keďže pre EÚ je zásada právneho štátu v jadre jej politiky rozširovania;

F.

keďže EÚ zdôrazňuje potrebu posilnenia hospodárskeho riadenia, právneho štátu a kapacít verejnej správy vo všetkých krajinách západného Balkánu;

G.

keďže mandát misie EULEX sa skončí 14. júna 2016; keďže práve prebieha posudzovanie misie EULEX v Kosove;

1.

víta podpísanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom 27. októbra 2015 ako prvého zmluvného vzťahu a jej ratifikáciu kosovským zhromaždením 2. novembra 2015; zdôrazňuje, že dohoda o stabilizácii a pridružení pripraví podmienky pre začlenenie Kosova do EÚ, poskytne silnú stimul na vykonanie a inštitucionalizáciu reforiem a umožní nadviazať spoluprácu s EÚ v mnohých oblastiach s cieľom posilniť politický dialóg a upevniť obchodnú integráciu a takisto aj posilniť vzťahy so susednými krajinami a zabezpečiť stabilitu v regióne; vyzýva vládu Kosova, aby sa sústredila na vykonávanie komplexných reforiem v záujme splnenia svojich záväzkov v rámci Dohody o stabilizácii a pridružení;

2.

víta, že Komisia prijala balík opatrení na podporu reforiem a regionálnej spolupráce v krajinách západného Balkánu, ktorým EÚ vyjadruje svoj záväzok podporiť proces politických a hospodárskych reforiem v týchto krajinách na ich ceste k vstupu do EÚ;

3.

zdôrazňuje, že Dohoda o stabilizácii a pridružení sa zameriava na podporu európskych štandardov v oblastiach, ako je hospodárska súťaž, verejné obstarávanie, duševné vlastníctvo a ochrana spotrebiteľa a na vytvorenie oblasti voľného obchodu ako hmatateľného kroku smerom k hospodárskej integrácii Kosova do EÚ;

4.

víta pokrok dosiahnutý v roku 2015 pri docielení dohôd v procese normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom, najmä o zriadení združenia alebo spoločenstva samosprávnych celkov srbskej väčšiny v Kosove, o energetike, o Mitrovickom moste, o telekomunikáciách z 25. augusta 2015 a dohôd o poistení vozidiel z júna 2015 a súdnictve z februára 2015; podporuje pokračujúce úsilie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o mediáciu s cieľom normalizovať vzťahy medzi Srbskom a Kosovom, čo sa dosiaľ v plnej miere nedosiahlo; vyzýva ESVČ, aby vypracovala celkové dôkladné posúdenie stavu plnenia všetkých doteraz podpísaných dohôd, pokiaľ ide o prijímanie zákonov na mieste, a aby o tom pravidelne predkladala správy Európskemu parlamentu a parlamentom Kosova aj Srbska; naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby identifikovala nedostatky a povzbudila zmluvné strany k plneniu záväzkov, a vyzýva Srbsko a Kosovo, aby sa zdržali akýchkoľvek negatívnych prejavov a v dobrej viere a bez prieťahov pokročili k plnej implementácii už uzatvorených dohôd a aby rozhodne pokračovali v procese normalizácie vzťahov; zdôrazňuje, že pokračujúci a konštruktívny dialóg medzi Prištinou a Belehradom a plná implementácia uzatvorených dohôd má veľký význam pre normalizáciu ich vzťahov; víta obnovenie rozhovorov medzi srbským premiérom Vučićom a kosovským premiérom Mustafom 27. januára 2016; konštatuje, že predmetom diskusií bolo vzájomné uznávanie univerzitných a odborných diplomov a zlepšenie cestných a železničných spojov; zdôrazňuje, že skutočný pokrok dosiahnutý v praxi bude prínosom pre celý región;

5.

vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom nezvestných osôb z obdobia vojny, ako aj nad malým pokrokom v tejto oblasti; vyzýva na plnú medzištátnu spoluprácu v danej veci so zreteľom na to, že plná spolupráca pri zisťovaní pravdy o nezvestných osobách má kľúčový význam pre vzájomné zmierenie;

6.

berie na vedomie rozhodnutie ústavného súdu, pokiaľ ide zavádzanie združenia srbských obcí; žiada o plnú a dôslednú implementáciu uzatvorených dohôd; požaduje dodržiavanie zásad právneho štátu, vyjadruje poľutovanie nad tým, že opozičné sily nevyužili tento odklad na obnovenie parlamentného dialógu, a nabáda všetky politické sily, aby konali konštruktívne a v záujme svojej krajiny, jej demokratických orgánov a občanov; považuje dôsledné dodržiavanie zásad demokracie, politický dialóg a činnosť parlamentu, ktorá nie je obmedzovaná prekážkami, za základné predpoklady pre vykonanie všetkých prvkov programu reforiem v Kosove; dôrazne odsudzuje násilné prekážanie v činnosti zhromaždenia, požaduje vyhýbať sa ďalším násilným protestom v zhromaždení, zdôrazňuje, že v zhromaždení by sa mali zvolení poslanci stretávať a viesť rozhovory pri plnom rešpektovaní tejto inštitúcie; zdôrazňuje, že vláda by mala dodržiavať uznesenia a rozhodnutia Európskeho parlamentu a mala by podávať správy tak, ako to vyžaduje legislatívny orgán, predtým, ako rozhodne o podpísaní dohôd s inými štátmi; v tejto súvislosti víta veľmi dobre pripravený návrh z 20. novembra 2015, ktorý predložili dvaja kosovskí poslanci, jeden z vládnucej koalície a druhý z opozície; vyzýva všetky politické subjekty na obnovenie politického dialógu v záujme vyriešenia patovej situácie a s cieľom nájsť schodné riešenie, ktorým by sa obnovilo normálne fungovanie kosovského zhromaždenia; vyzýva všetkých lídrov Kosova, aby riešeniu tejto situácie prikladali najväčšiu dôležitosť a prevzali zodpovednosť, majúc na pamäti, že zhromaždenie je volené kosovským ľudom a pre kosovský ľud; vyjadruje vážne znepokojenie nad opakovanými násilnými činmi a vyzýva orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti v plnom súlade so zákonnými postupmi; so znepokojením si všíma udalosti, ktoré viedli k zatknutiu niektorých poslancov parlamentu, a vyzýva na vyšetrenie možného zneužitia právomoci v súvislosti so zatknutiami; naliehavo žiada kosovské zhromaždenie, aby objasnilo pravidlá týkajúce sa zrušenia imunity svojich poslancov; víta žiadosť ombudsmana adresovanú štátnej prokuratúre v Prištine o začatie vyšetrovania týkajúceho sa policajného zásahu z 28. novembra 2015;

7.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zhromaždenie stalo účinnejšou silou a za každých okolností dodržiavalo vlastný rokovací poriadok, a že by vláda mala tento poriadok rešpektovať; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu dohľadu vykonávanú zhromaždením, a najmä vyzýva zhromaždenie, aby čo najskôr prijalo právne predpisy, ktoré priznajú výboru pre európsku integráciu dôležitejšiu úlohu v procese integrácie Kosova a ktorými sa zabezpečí plné zapojenie opozície do tohto procesu; vyzýva parlament, aby viedol pravidelné konzultácie a zapojil do prerokúvania právnych predpisov Benátsku komisiu; zdôrazňuje potrebu bezodkladne vymenovať do regulačných a dozorných orgánov príslušných členov na základe výberových procesov, ktoré vychádzajú zo zásluh a sú transparentné a nepolitické, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie štátnej správy;

8.

berie na vedomie, že päť členských štátov uznalo formálne Kosovo, a domnieva sa, že ďalšie uznanie by prispelo k posilneniu stability v regióne, uľahčilo by ďalšiu normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom a zvýšilo by dôveryhodnosť EÚ v jej vonkajšej politike; v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie rozhodnutie piatich členských štátov, ktoré neuznali Kosovo, uľahčiť schválenie Dohody o stabilizácii a pridružení v Rade; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby vynaložili maximálne úsilie na uľahčenie hospodárskych a medziľudských kontaktov a sociálnych vzťahov medzi svojimi občanmi a občanmi Kosova v duchu Dohody o stabilizácii a pridružení a na zavedenie formálnych zmluvných vzťahov; víta, že Kosovo predložilo prvý program hospodárskych reforiem, ktorý má byť prvým krokom pri prehlbovaní hospodárskeho dialógu s EÚ;

9.

berie s uspokojením na vedomie prácu, ktorú vykonali orgány Kosova s cieľom ukončiť trend nelegálnej migrácie, ktorá dosiahla vrchol začiatkom roka 2015; zdôrazňuje, že krátkodobé opatrenia na odradenie obyvateľstva od odchodu by mali byť sprevádzané sociálno-ekonomickým vývojom a tvorbou pracovných miest, čo bude občanov povzbudzovať k tomu, aby zostali v Kosove a budovali si budúcnosť vo svojej krajine; je presvedčený, že liberalizácia vízového režimu by tiež mohla prispieť k obmedzeniu nelegálneho prisťahovalectva, pretože by umožnila medziľudské kontakty ponúkajúce občanom možnosti cestovať do zahraničia z dôvodu turistiky a návštevy príbuzných a priateľov bez toho, aby museli znášať zdĺhavé a nákladné postupy udeľovania víz, a zároveň by pomohla odstrániť pocit izolácie; znovu pripomína potenciálne nebezpečenstvo vyplývajúce z toho, že Kosovo je už príliš dlho jedinou „uzamknutou“ a „izolovanou“ krajinou v regióne; rovnako nalieha, aby Priština prijala účinné opatrenia na boj proti zločineckým sieťam, ktoré obchodujú s ľuďmi; domnieva sa, že označenie Kosova za bezpečnú krajinu pôvodu na spoločnom európskom zozname bezpečných krajín pôvodu by bolo v boji proti nelegálnej migrácii najlepším krokom;

10.

víta pokrok pri implementácii akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu; vyzýva orgány, aby urýchlene a v plnej miere splnili všetky požadované kritériá; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju činnosť týkajúcu sa liberalizácie vízového režimu Kosova; je pripravený schváliť bezvízový režim pre Kosovo a vyzýva Radu, aby ho urýchlene schválila, hneď ako Komisia v primeranom čase posúdi, že všetky technické kritériá boli splnené; zároveň konštatuje, že je potrebné naďalej pátrať po obchodníkoch s ľuďmi a prevádzačoch a stíhať ich s cieľom zabrániť ich nezákonnej činnosti; naliehavo vyzýva všetky inštitúcie EÚ, najmä Komisiu, aby urýchlili proces liberalizácie vízového režimu pre Kosovo, a naliehavo vyzýva kosovské orgány, aby plnili svoje záväzky a splnili zostávajúce kritériá s cieľom umožniť Kosovu vstup do bezvízového režimu do konca roka 2016, a priblížiť tým obyvateľov Kosova k EÚ;

11.

podporuje pokračovanie diskusií o rámcovej dohode, ktorá by umožnila Kosovu zúčastňovať sa na programoch EÚ;

12.

víta prijatie balíka právnych predpisov o ľudských právach, ktorými sa posilňuje inštitucionálna štruktúra dohľadu nad ochranou a dodržiavaním ľudských práv; zdôrazňuje veľký význam vykonávania týchto právnych predpisov; víta najmä zriadenie funkcie ombudsmana a jeho vymenovanie, najmä v záujme vytvorenia sociálnej dôvery v kosovskej spoločnosti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že jeho prácu brzdí nedostatok vhodných priestorov, a vyzýva príslušné orgány, aby urýchlene pridelili tomuto úradu nové priestory, v súlade s parížskymi zásadami; vyzýva orgány, aby umožnili plné fungovanie všetkých existujúcich nezávislých inštitúcií a regulačných orgánov;

13.

so znepokojením konštatuje, že politická vôľa orgánov skutočne spolupracovať s občianskou spoločnosťou je stále veľmi slabá; vyzýva orgány, aby v dobrej viere vykonávali právny rámec pre spoluprácu s občianskou spoločnosťou, najmä tým, že spoločnému poradnému výboru poskytnú všetky potrebné zdroje; vyzýva kanceláriu EÚ, aby podporovala a uľahčovala tieto konzultácie;

14.

víta tiež prijatie zákona o ochrane pred diskrimináciou z mája 2015 a mandát udelený ombudsmanovi konať ako orgán pre rovnaké zaobchádzanie; naďalej vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spracovania a vyšetrovania prípadov nenávistných prejavov, najmä zameraných na LGBTI a menšinové komunity; nabáda poradnú a koordinačnú skupinu pre práva komunity LGBTI, aby aktívne sledovala tieto prípady a problémy;

15.

víta tiež prijatie zákona o rodovej rovnosti a vyzýva kosovské orgány, aby riešili otázku rodovej rovnosti ako prioritu a dbali na to, aby vládne a iné orgány išli príkladom; vyjadruje znepokojenie nad štrukturálnymi problémami, ktoré bránia vykonávaniu tohto zákona; vyjadruje naďalej znepokojenie nad nedostatočným zastúpením žien v rozhodovacích pozíciách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nedosiahol žiadny pokrok v boji proti domácemu násiliu a násiliu založenému na rodovej príslušnosti; naliehavo vyzýva orgány, aby verejne podporili a zaviedli mechanizmy ochrany a ochranné opatrenia pre ženy, ktoré prelomia mlčanie a oznámia domáce násilie; vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou vlastníckych práv žien; vyzýva orgány, aby aktívne zabezpečovali zaistenie vlastníckych práv pre ženy, a to aj registráciou všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností úradníkmi katastra nehnuteľností, ako aj prostredníctvom informačných kampaní;

16.

vyjadruje znepokojenie nad veľmi obmedzeným pokrokom, ktorý sa dosiahol v uplynulom roku v oblasti slobody prejavu a médií; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že novinári sú pri výkone svojho povolania vystavení násiliu a hrozbám, a zdôrazňuje, že je potrebné posilniť ochranu novinárov prostredníctvom systematickej reakcie, verejnej kritiky, rýchleho vyšetrovania a včasného súdneho rozhodovania v prípadoch útokov na novinárov; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej napredovať aj v oblasti nezávislosti médií; vyzýva orgány, aby urýchlene odstránili systematické nedostatky v právnych predpisoch a zabezpečili slobodu médií, najmä s ohľadom na transparentnosť vlastníctva médií a udržateľnosť verejnoprávneho vysielania, a to po dôkladnom a komplexnom procese verejnej konzultácie; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby účinne vykonávali právne predpisy o urážke na cti, nenávistných prejavoch a hanobení;

17.

pripomína, že Kosovo a Srbsko musia nájsť udržateľné riešenia pre utečencov v súlade so zisteniami UNHCR v tomto smere a v súlade so správou osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv vnútorne vysídlených osôb za rok 2014;

18.

konštatuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom chrániť a v praxi zaručiť práva všetkých etnických menšín v Kosove vrátane rómskej, aškalskej a egyptskej komunity, ako aj goranskej komunity, a to prostredníctvom plného vykonávania príslušných právnych predpisov, pričom je potrebné prihliadať na osvedčené postupy z regiónu a členských štátov EÚ; vyzýva vnútroštátne a miestne orgány, aby s väčším úsilím implementovali prijaté právne predpisy, a mohli tak prispieť k trvalému rozvoju multietnickej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a zamestnávanie menšín, s cieľom zabrániť priamej a nepriamej diskriminácii; v tomto kontexte víta tzv. Prištinskú deklaráciu, v ktorej sa vyzývajú vlády, medzinárodné organizácie, medzivládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, aby pri práci a pôsobení v oblasti presadzovania a dodržiavania práv Rómov a boja proti nenávisti voči Rómom na západnom Balkáne dôsledne uplatňovali zásady nediskriminácie a rovnosti;

19.

opakuje svoje obavy z nedostatku akéhokoľvek výraznejšieho pokroku, pokiaľ ide o boj proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti a dosahovanie výsledkov v oblasti trestného stíhania a odsúdenia; zdôrazňuje, že organizovaná trestná činnosť aj naďalej vzbudzuje veľké obavy; konštatuje, že vláda Kosova musí dať jasný a jednoznačný signál, že krajina vedie systematický boj proti korupcii na všetkých úrovniach; vyzýva orgány, aby urýchlene zaujali komplexný a strategický prístup k boju proti korupcii, ktorá je aj naďalej významnou prekážkou demokratického, sociálneho a hospodárskeho rozvoja Kosova; vyzýva kosovskú protikorupčnú agentúru, aby začala ďalšie vyšetrovanie, a vyzýva prokuratúru, aby sa zaoberala prípadmi, ktoré jej postúpila protikorupčná agentúra; zdôrazňuje, že transparentnosť postupov je základným prvkom v boji proti korupcii a na zabezpečenie ochrany základných práv; ďalej zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť politickej elity v boji proti korupcii;

20.

víta zvýšené úsilie a silné odhodlanie, pokiaľ ide o boj proti terorizmu, a podporuje realizáciu stratégie boja proti terorizmu; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby sa zaoberali príčinami radikalizácie, najmä vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí a násilným extrémizmom; víta účasť Kosova v koalícii proti terorizmu a opatrenia, ktoré orgány prijímajú na predchádzanie radikalizácii mladých ľudí; vyzýva orgány, aby starostlivo monitorovali potenciálnych islamských zahraničných bojovníkov a teroristov a predchádzali ich mobilizácii; víta, že v kosovskej ústave je zakotvené, že Kosovo je sekulárnym štátom a je neutrálne vo veciach náboženstva;

21.

berie na vedomie, že podľa kosovského ministra vnútra sa približne 300 kosovských príslušníkov pripojilo k džihádistom v Sýrii a Iraku a mnohí z nich sa už vrátili do Kosova; víta opatrenia, ktoré prijala vláda s cieľom umožniť udeliť tresty odňatia slobody štátnym príslušníkom, ktorí sa zapojili do teroristických skupín;

22.

konštatuje, že v oblasti súdnictva sa dosiahol určitý pokrok schválením niektorých náležitých právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene postúpiť v ich konkrétnom a účinnom vykonávaní; je naďalej veľmi znepokojený pomalým výkonom spravodlivosti, značným počtom nevybavených prípadov, nedostatkom zdrojov v súdnom systéme, nízkou úrovňou zodpovednosti súdnych úradníkov a možným politickým vplyvom na súdne štruktúry, čo je problém, ktorý právne predpisy ešte dostatočne neriešia, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol zavedený plne fungujúci systém súdnictva a stanovené pravidlá týkajúce sa lehôt na vybavenie súdnych prípadov; víta kroky, ktoré sa v oblasti integrácie súdnictva vykonali na severe, kde boli niektoré funkcie sudcov a prokurátorov obsadené kosovskými Srbmi; vyzýva politické orgány, aby jasne preukázali svoju plnú podporu nezávislosti sudcov a prokurátorov, ktorí sú aj naďalej terčom pokusov ovplyvniť prebiehajúce vyšetrovania a súdne konania; vyzýva orgány, aby zmenili ústavu s cieľom zabezpečiť, aby väčšinu členov Súdnej rady Kosova volili ich kolegovia, v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie;

23.

vyzýva Kosovo, aby sa riadilo smermi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

24.

berie plne na vedomie prijatie ústavných zmien s cieľom vytvoriť špecializované komory a úrad špeciálnej prokuratúry; víta dokončenie rokovaní medzi Kosovom a Holandskom o dohode o hostiteľskej krajine a očakáva, že špecializované komory budú môcť čo najskôr plne fungovať a že úrad špeciálnej prokuratúry bude mať dostatočný personál na plnenie svojich úloh; vyzýva špecializované komory a úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa riadili skúsenosťami a najlepšími postupmi Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v súlade s príslušnými ústavnými ustanoveniami týkajúcimi sa ich zriadenia; vyzýva kosovské orgány, aby plne spolupracovali s novým súdom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli dostatok finančných prostriedkov pre fungovanie komôr;

25.

domnieva sa, že posudzovanie misie EULEX a jej prípadné postupné zrušenie musí sprevádzať posilnenie a rozšírenie mandátu OZEÚ, aby sa zaistilo, že bude mať k dispozícii kapacity potrebné na monitorovanie, mentorské a poradenské činnosti, posilnenie procesu integrácie Kosova do EÚ, boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii a stíhanie vojnových zločinov; požaduje, aby sa medzitým zvýšila účinnosť a zabezpečila plná transparentnosť a zodpovednosť misie EULEX počas jej mandátu; berie na vedomie závery Rady z decembra 2015 týkajúce sa mandátu misie EULEX a vyzýva Kosovo, aby prispelo k úplnému a nerušenému vykonávaniu obnoveného mandátu EULEX; zdôrazňuje, že pri posudzovaní mandátu treba uplatňovať závery a vykonávať odporúčania správy profesora Jeana-Paula Jacquého, ktorá sa týka údajnej korupcie v rámci misie EULEX; naliehavo vyzýva misiu EULEX, aby dosiahla dohodu s UNMIK v otázke odovzdania otvorených spisov príslušným kosovským orgánom; vyzýva členské štáty, aby na nevyhnutné obdobie vyslali dobre vyškolených a kvalifikovaných odborníkov a zabezpečili ich opätovnú integráciu do vnútroštátnych služieb po ukončení ich misie;

26.

odsudzuje zamietnutie žiadosti Kosova o členstvo v organizácii UNESCO, a to aj z dôvodu aktívneho marenia Srbskom, čo je v rozpore so záväzkom rozvíjať dobré susedské vzťahy, ale aj z dôvodu absencie jednomyseľnosti medzi členskými štátmi; víta prijatie zákona na ochranu historického dedičstva v meste Prizren a žiada jeho úplné vykonávanie, upozorňuje však na hrozbu, ktorú pre dedičstvo mesta predstavuje rozšírená nelegálna výstavba; víta skutočnosť, že niekoľko srbských miest náboženského a kultúrneho dedičstva, ktoré boli, žiaľ, v roku 2004 zničené, bolo zrenovovaných, napríklad pravoslávna katedrála, a požaduje, aby sa pokračovalo v obnove srbského náboženského a kultúrneho dedičstva; žiada v tejto súvislosti zúčastnené strany vrátane kosovských orgánov, srbskej vlády, srbskej komunity v Kosove a srbskej pravoslávnej cirkvi, aby hľadali systém propagácie, ochrany a zachovania kultúrneho a náboženského dedičstva Kosova, ktoré by sa malo považovať za spoločné európske dedičstvo; víta skutočnosť, že kosovská ústava zakotvuje záväzok Kosova zachovávať a chrániť svoje kultúrne a náboženské dedičstvo, a vyzýva na ďalšie úsilie na ochranu práv všetkých náboženských menšín vrátane kosovských kresťanov; zdôrazňuje skutočnosť, že vstup do medzinárodných a regionálnych organizácií a mechanizmov by mal byť pre Kosovo prioritou; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité dodržiavať dohodu o regionálnej spolupráci; domnieva sa, že vytvorenie úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže západného Balkánu v rámci berlínskeho procesu, ktoré aktívne podporujú mnohé strany, prinesie pozitívne výsledky, najmä vo vzťahoch medzi mladými ľuďmi Srbska a Kosova;

27.

podporuje v kontexte berlínskeho procesu vytvorenie fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré poskytne príležitosť zástupcom občianskej spoločnosti z regiónu vymieňať si názory, vysloviť pripomienky a formulovať konkrétne odporúčania pre subjekty s rozhodovacou právomocou, a vyzýva na pokračovanie tohto procesu na nasledujúcom samite, ktorý sa bude konať v Paríži v roku 2016, a na organizáciu prípravných seminárov pre organizácie občianskej spoločnosti v regióne;

28.

víta pozvanie týkajúce sa účasti zhromaždenia Kosova – na trvalom základe na všetkých úrovniach a za rovnakých podmienok – na činnostiach a schôdzach parlamentného zhromaždenia procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP-PA), ako bolo rozhodnuté v máji 2015, a považuje to za dôležitý prínos k regionálnemu parlamentnému dialógu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zhromaždenie Kosova nebolo prijaté ako plnoprávny člen v rámci ostatných regionálnych iniciatív parlamentnej spolupráce, akými sú Konferencia výborov pre európsku integráciu štátov zúčastňujúcich sa na procese stabilizácie a pridruženia (COSAP) a Sieť parlamentných výborov pre hospodárstvo, financie a európsku integráciu parlamentov západného Balkánu (NPC); vyzýva všetky parlamenty v regióne, aby prijali inkluzívnejší prístup k žiadosti zhromaždenia Kosova o členstvo v regionálnych iniciatívach, čím prispejú k posilneniu regionálnej spolupráce;

29.

vyzýva Kosovo, aby dokončilo legislatívny rámec pre verejnú službu a aby v plnej miere realizovalo strategický rámec pre verejnú správu a akčný plán; vyzýva orgány, aby ukončili politizáciu verejnej správy, podporovali profesionálnosť na základe zásluh vo všetkých verejných inštitúciách, zabezpečili riadne finančné hospodárenie verejných inštitúcií a transparentnosť dohľadu zhromaždenia nad plnením rozpočtu;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť financovanie projektov pre MVO v Kosove zameraných na presadzovanie zásady dobrej správy vecí verejných, zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti, posilnenie inštitucionálnych mechanizmov v systéme súdnictva, ďalšie konsolidovanie inštitucionálnej a sociálnej demokracie a zvýšenie úsilia o ochranu a podporu práv marginalizovaných skupín a etnických menšín;

31.

opakuje svoje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, a odsudzuje všeobecnú diskrimináciu žien v spoločnosti a na trhu práce; zdôrazňuje, že kosovskej mládeži treba poskytnúť vyhliadky do budúcnosti; vyzýva vládu Kosova, aby sa zamerala na odstránenie nerovnováhy v oblasti kvalifikácií potrebných a dostupných na trhu práce, odstránila všetky administratívne prekážky, ktoré by mohli viesť k diskriminácii, a zlepšila celkové podnikateľské prostredie v krajine, najmä pre malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, aby v rámci nástroja predvstupovej pomoci IPA poskytla ďalšiu pomoc mladým podnikateľom s osobitným dôrazom na odbornú prípravu a semináre, ako aj výmenu know-how, vrátane opatrení na uľahčenie nadväzovania kontaktov s podnikateľmi z členských štátov EÚ a zároveň sa čo najviac usilovala zabrániť úniku mozgov, a to najmä po nadobudnutí platnosti DSP;

32.

poukazuje na to, že štrukturálne reformy sú aj naďalej nevyhnutné na zvýšenie potenciálu rastu, posilnenie produktivity a zlepšenie pružnosti a konkurencieschopnosti kosovského hospodárstva; podporuje záver Komisie, v súlade s ktorým by Kosovo malo posilniť svoj strednodobý fiškálny rámec, zvýšiť transparentnosť verejných financií, zamerať rozpočtové výdavky na rastové opatrenia a smerovať priame zahraničné investície a remitencie do výrobných odvetví; vyzýva Kosovo, aby urýchlilo reštrukturalizáciu verejných podnikov, zdokonalilo konkurzné konania a konania pri platobnej neschopnosti, ako aj znížilo svoju závislosť od ciel rozšírením svojho domáceho daňového základu a modernizáciou tvorby príjmov;

33.

zdôrazňuje, že reformy trhu práce doplnené o reformy v oblasti vzdelávania sú veľmi dôležité vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a nízku mieru pracovnej účasti; zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie o lepšie zosúladenie systému vzdelávania a potrieb trhu práce, najmä prostredníctvom úpravy rámca učebných plánov pre preduniverzitné vzdelávanie; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité rozširovať systém odborného vzdelávania, ktorý+ treba doplniť o aktívne politiky trhu práce;

34.

konštatuje, že Kosovo je v počiatočnej fáze rozvoja funkčnej ekonomiky; víta skutočnosť, že sa dosiahol určitý pokrok v oblasti priemyslu a MSP; naliehavo žiada ďalšie znižovanie záťaže pre MSP a zdôrazňuje potrebu vykonať posúdenie vplyvu právnych predpisov na MSP popri podpore pre začínajúce a inovačné podniky, ktoré predstavujú vysokú pridanú hodnotu, s cieľom podporiť podnikateľské aktivity, ktoré prinesú sociálne aj hospodárske výhody; vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšiu pomoc mladým podnikateľom prostredníctvom finančných prostriedkov IPA vrátane opatrení s cieľom uľahčiť nadväzovanie vzťahov s podnikateľmi z členských štátov EÚ a zapojenie Kosova do podnikateľských združení v Európskej konfederácii mladých podnikateľov, a to najmä po nadobudnutí platnosti DSP; nalieha na kosovské inštitúcie, aby vytvorili príležitosti na investičné financovanie pre sociálne a udržateľné podniky s cieľom riešiť výzvy týkajúce sa sociálnych problémov a zabezpečiť udržateľný rast;

35.

opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa Kosovu čo najskôr pridelila vlastná medzinárodná telefónna predvoľba, pretože to pomôže pri jeho zviditeľňovaní na medzinárodnej scéne; vyzýva Medzinárodnú telekomunikačnú únie (ITU) na ďalšie kroky v tejto dohode;

36.

zdôrazňuje, že pri pozývaní je dôležité rešpektovať citlivé otázky týkajúce sa všetkých komunít, ako to bolo v prípade generála Dikovića, a vyzýva KFOR, aby konal v spolupráci s kosovskými orgánmi a vyhol sa prejavom, ktoré by boli v rozpore s pamiatkou obetiam a mohli by poškodiť dialóg medzi Belehradom a Prištinou; pripomína, že kontaktné úrady v Kosove a Srbsku musia byť riadne informované 48 hodín pred takýmito návštevami;

37.

víta zlepšenie infraštruktúry cestnej dopravy a mobility, najmä pokiaľ ide o diaľnice, ako aj nedávne prijatie balíka IPA II 2015, ktorý zahŕňa veľký projekt železničnej infraštruktúry Kosova; vyjadruje však poľutovanie nad vysokými stavebnými nákladmi; dúfa, že nedávna dohoda o pôžičke podpísanej medzi Kosovom a Európskou investičnou bankou na modernizáciu kosovskej časti európskej železničnej siete 10 môže podnietiť prijatie komplexného plánu na zlepšenie verejnej dopravy a modernizáciu železničnej infraštruktúry; víta v tejto súvislosti dohodu medzi premiérmi Isom Mustafom a Aleksandarom Vučićom z 27. januára 2016 o začatí diskusie o priamom leteckom a železničnom spojení medzi Kosovom a Srbskom; vyzýva kosovské orgány – so zreteľom na to, že Komisia považuje program konektivity za jednu zo svojich najvyšších priorít a za kľúčový faktor hospodárskeho rozvoja regiónu –, aby zabezpečili úplné a rýchle zavádzanie technických noriem a mäkkých opatrení v oblasti dopravy, ktoré sa dohodli v priebehu roka 2015 na samite západného Balkánu vo Viedni;

38.

vyjadruje znepokojenie nad súčasnou neistou energetickou situáciou Kosova, ktorá má negatívny vplyv na každodenný život; poukazuje na to, že súčasná úroveň energetických strát a súvisiacich komerčných strát je veľmi vysoká v dôsledku zlého stavu sietí, a vyzýva na rozsiahlu reformu v záujme zlepšenia energetickej účinnosti a bezpečnosti dodávok prostredníctvom investícií do obnovy existujúcej sústavy elektrických sietí, pretože existencia funkčnej elektrizačnej sústavy je nevyhnutným predpokladom pre domáce a zahraničné spoločnosti, ktoré chcú založiť podnik v Kosove; naliehavo žiada úrad pre reguláciu energií, aby bol pri udeľovaní licencií a povolení novým podnikateľským subjektom investujúcim v oblasti obnoviteľných zdrojov flexibilnejší; berie na vedomie dohodu dosiahnutú o výstavbu elektrárne Nové Kosovo spolu s americkou spoločnosťou Contour Global, ktorá bude mať výrobnú kapacitu 500 MW, a požaduje transparentný proces sprevádzaný sociálnym a environmentálnym posúdením vplyvu projektu v plnom súlade s normami EÚ;

39.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vláde a národnému zhromaždeniu Kosova.

31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/66

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenia z 15. septembra 2011 (1), 22. novembra 2012 (2), 18. septembra 2014 (3) a 15. januára 2015 (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená integrovaná pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM Líbya),

—

so zreteľom na rozhodnutie začať operáciu EU NAVFOR MED Sophia 18. mája 2015 s cieľom identifikovať, zachytiť a zlikvidovať plavidlá a iný podporný majetok, o ktorom sa predpokladá, že ho používajú prevádzači migrantov alebo obchodníci s ľuďmi,

—

so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej o Líbyi, najmä na vyhlásenia z 30. apríla, 26. a 27. mája, 30. júna, 12. júla, zo 17. augusta, z 13. a 22. septembra, 9. októbra, 19. a 26. novembra, 14. a 17. decembra 2015 a zo 7., 11. a 18. januára 2016,

—

so zreteľom na závery Rady o Líbyi z 18. januára 2016,

—

so zreteľom na líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015 v marockom Schirate,

—

so zreteľom na rímske spoločné komuniké zo zasadnutia ministrov venovaného Líbyi z 13. decembra 2015, ktoré podporili Alžírsko, Čína, Egypt, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Jordánsko, Maroko, Rusko, Katar, Saudská Arábia, Španielsko, Tunisko, Turecko, Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Európska únia, OSN, Liga arabských štátov a Africká únia,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2259 (2015) o situácii v Líbyi prijatú jednomyseľne 23. decembra 2015,

—

so zreteľom svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (5),

—

so zreteľom na národnú konferenciu líbyjských kmeňov, ktorá sa konala v Tripolise v júli 2011 a požadovala zákon o všeobecnej amnestii, ktorý by ukončil občiansku vojnu,

—

so zreteľom na stretnutie politických vodcov a aktivistov, ktoré sa konalo 11. marca 2015 v Alžíri,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpory pre vládu národnej jednoty (GNA) v Líbyi, ktoré vydali vlády Alžírska, Francúzska, Maroka, Nemecka, Spojených arabských emirátov, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov amerických, Španielska, Talianska a Tuniska,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže počas Kaddáfího diktatúry mala Líbya najväčší arzenál zbraní na južnom pobreží Stredozemného mora a od pádu diktátora sa stala hlavným zdrojom nezákonného obchodovania so zbraňami a ich prepravy a oblasťou dodávok pre všetkých teroristov a extrémistov v sahelskej oblasti (Mali, Niger, Nigéria) a pre opozičné hnutia v Sudáne, Čade a Sýrii;

B.

keďže vo februári 2011 vyšli Líbyjčania do ulíc v rámci tzv. Arabskej jari, čo viedlo k deväťmesačnému občianskemu konfliktu; keďže NATO podporovalo povstalcov, ktorí čelili bezohľadnému štátnemu útlaku, a táto podpora bola rozhodujúca pri zvrhnutí Kaddáfího režimu;

C.

keďže usporiadanie líbyjskej spoločnosti bolo vždy, pred prevratom, a najmä po ňom, založené na kmeňovom systéme; keďže kmeňové aliancie v rámci etnických identít (väčšinoví Arabi a Amazighovia, menšinoví Tubuovia a Tuarégovia) aj pri nepokojoch v súčasnej Líbyi naďalej zohrávajú významnú úlohu;

D.

keďže mnohé milície, ktoré bojovali proti Kaddáfímu, infiltrovali islamisti, ktorí postupne získali prevahu, pričom niektorí z nich zohrali kľúčovú úlohu v konflikte; keďže príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN označili skupiny Dá’iš, Ansár aš-šaría a al-Káidu, ktoré sú prítomné v Líbyi, za teroristické organizácie;

E.

keďže v auguste 2012 národná rada prechodu odovzdala moc Všeobecnému národnému zhromaždeniu, volenému parlamentu, ktorý následne pracoval na výbere dočasnej hlavy štátu; keďže v júni 2014 voliči zvolili nový parlament v podobe poslaneckej snemovne, ktorý mal nahradiť Všeobecné národné zhromaždenie a ktorý sa presídlil do Tobruku; keďže bývalé Všeobecné národné zhromaždenie, v ktorom malo prevahu Moslimské bratstvo, sa krátko nato opätovne zišlo a zvolilo si vlastného predsedu vlády, čím spochybnilo právomoci poslaneckej snemovne v období bojov, počas ktorých sa presúvala dokonca aj kontrola nad hlavným mestom Tripolisom; keďže obom bojujúcim stranám údajne poskytujú podporu vonkajšie mocnosti, najmä Egypt, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty poslaneckej snemovni (Tobruk) a Turecko a Katar novému Všeobecnému národnému zhromaždeniu (Tripolis);

F.

keďže od augusta 2014 sa tieto dva politické orgány (poslanecká snemovňa v Tobruku, ktorú uznáva medzinárodné spoločenstvo, a nové Všeobecné národné zhromaždenie, ktoré vzniklo v Tripolise) označujú za vedenie krajiny a oba sú podporované niekoľkými ťažko vyzbrojenými milíciami naviazanými na regióny, mestá a kmene s rôznym zázemím;