9.12.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 423/1

ODPORÚČANIE RADY

z 20. novembra 2017

týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov

(Text s významom pre EHP)

(2017/C 423/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Zamestnateľnosť absolventov, ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, vzbudzuje v mnohých členských štátoch obavy hlavne preto, že miera zamestnanosti čerstvých absolventov vysokoškolského vzdelávania v Únii je ešte stále poznačená následkami finančnej krízy z roku 2008 (1) a situácia v oblasti zamestnanosti absolventov programov odborného vzdelávania a prípravy sa v jednotlivých členských štátoch líši.

(2)	Preto boli členské štáty prostredníctvom usmernení politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (2) vyzvané, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi podporovali produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií.

(3)

Na dosiahnutie uvedeného cieľa sú nevyhnutné kvalitné informácie o tom, čo absolventi robia po získaní kvalifikácie alebo ukončení vzdelávania a odbornej prípravy, aby bolo možné jednak pochopiť príčiny problémov súvisiacich so zamestnateľnosťou absolventov v konkrétnych regiónoch či hospodárskych odvetviach, alebo absolventov konkrétnych odborov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy, a zároveň nájsť riešenia týchto problémov súvisiacich so zamestnateľnosťou. Hodnota takýchto informácií sa zdôrazňuje v normách a usmerneniach pre zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EGS) (3) a v európskom referenčnom rámci zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) (4).

(4)

Avšak vzhľadom na to, že systémy zberu, analýzy a využívania údajov o výsledkoch týkajúcich sa absolventov vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy nie sú v mnohých častiach Únie dostatočne rozvinuté, na to, aby mohli študenti urobiť informované rozhodnutia o tom, čo študovať, alebo na to, aby sa mohli navrhnúť vzdelávacie programy alebo vládne politiky, sú potrebné lepšie informácie.

(5)

Okrem toho, prechod na trh práce do značnej miery závisí od hospodárskeho kontextu, úrovne kvalifikácie a oblasti štúdia. Ovplyvňujú ho aj sociálno-demografické faktory a sociálno-ekonomické zázemie rodiny (5). Pre komplexné riešenie tohto problému je teda nevyhnutné zhromažďovať údaje o vplyve týchto rôznych faktorov.

(6)	Hoci mnohé členské štáty vyvíjajú systémy na sledovanie uplatnenia, výmena poznatkov a osvedčených postupov a vzájomné učenie sú obmedzené.

(7)	Vzhľadom na to, že rozsah existujúcich porovnateľných údajov je obmedzený a údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni nie sú porovnateľné s údajmi zozbieranými v iných členských štátoch, je ťažké vyvodiť akékoľvek závery z rozdielov v trendoch alebo z výsledkov v jednotlivých krajinách a regiónoch.

(8)

Výsledky verejnej konzultácie (6) o programe Únie v oblasti modernizácie vysokoškolského vzdelávania odhalili obavy, že vysokoškolské vzdelávanie neposkytuje absolventom znalosti, zručnosti a kompetencie potrebné na to, aby boli úspešní v rýchlo sa rozvíjajúcom vzdelávacom a pracovnom prostredí, a že v niektorých členských štátoch naďalej pretrváva nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.

(9)

Členské štáty žiadajú opatrenia na úrovni Únie zamerané na zlepšenie toku informácií o zamestnateľnosti, nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a potrebách trhu práce. V Spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (7) sa navrhuje podporovanie relevantnosti vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k trhu práce a spoločnosti, a to aj prostredníctvom lepšej informovanosti o potrebách a výsledkoch na trhu práce a lepšieho predvídania týchto potrieb a výsledkov, napr. sledovaním kariéry absolventov.

(10)

Členské štáty sa v záveroch z Rigy z roku 2015 o novom súbore strednodobých cieľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na obdobie rokov 2015 - 2020 takisto zaviazali zabezpečiť sústavnú informovanosť a cyklickú spätnú väzbu prostredníctvom opatrení, akými sú využitie údajov o zamestnateľnosti absolventov odborného vzdelávania a prípravy a kombinovanie údajov o vzdelávaní, vstupe na trh práce a kariére, rozvíjaní schopností subjektov na vnútroštátnej úrovni používať údaje o absolventoch na účely prispôsobenia učebných plánov, profesijných profilov a obsahu kvalifikácií odborného vzdelávania a prípravy novým hospodárskym a technickým požiadavkám.

(11)

Následne, v uznesení o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016 (8) členské štáty zdôraznili význam prednostného riešenia nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku zručností.

(12)

Uvedené vychádzalo z predchádzajúcej práce. Členské štáty sa v záveroch Rady o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy (9) z roku 2014 dohodli, že pri hodnotení kvality a účinnosti výchovy k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy budú podľa možnosti využívať informácie o činnosti bývalých absolventov.

(13)	V roku 2013 sa členské štáty v záveroch Rady o sociálnom rozmere vysokoškolského vzdelávania (10) dohodli, že uľahčia poskytovanie informácií o príležitostiach a výsledkoch súvisiacich s trhom vzdelávania a práce.

(14)

Členské štáty sa v záveroch Rady o zamestnateľnosti absolventov vzdelávania a odbornej prípravy (11) z roku 2012 dohodli, že stanovia referenčnú hodnotu, podľa ktorej by malo byť do roku 2020 zamestnaných 82 % absolventov vo veku 20 – 34 rokov, ktorí ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu najviac tri roky pred referenčným rokom, a že budú monitorovať mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť základňu poznatkov pre rozvoj politiky, pokiaľ ide o rozhranie medzi vzdelávaním a odbornou prípravou a zamestnaním, pričom členské štáty a Komisia sa dohodli, že budú zbierať kvalitatívne informácie a osvedčené postupy s cieľom doplniť kvantitatívne monitorovanie a zlepšiť základ pre tvorbu odborne podloženej politiky.

(15)

Preto si Európska komisia v oznámení o novom programe v oblasti zručností pre Európu (12) stanovila ako prioritu zlepšenie informovanosti pre oblasť zručností a poznatkov o zručnostiach v záujme lepšieho výberu povolania a v tomto zmysle navrhla iniciatívu v oblasti sledovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania s cieľom podporiť členské štáty v zlepšení informovanosti o prechode absolventov na trh práce. V tejto súvislosti predstavuje toto odporúčanie doplňujúci prístup k iniciatívam členských štátov, pričom sú príslušné záväzky dobrovoľné.

ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

v súlade s vnútroštátnymi právom a právom Únie, najmä so smernicou 95/46/ES o ochrane osobných údajov (13) a s dostupnými zdrojmi a vnútroštátnymi okolnosťami a v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami:

Zlepšili dostupnosť a kvalitu údajov o činnostiach absolventov (14) a prípadne osôb, ktoré nedokončili vysokoškolské vzdelávanie a odborné vzdelávanie a prípravu, vrátane toho, aby sa do roku 2020 dosiahol pokrok v oblasti vytvorenia systémov sledovania uplatnenia absolventov, ktoré môžu zahŕňať:

a)	zber relevantných anonymizovaných administratívnych štatistických údajov z databáz o vzdelávaní, daniach, obyvateľstve a sociálnom zabezpečení;

b)	rozvoj dlhodobých zisťovaní o absolventoch na úrovni vzdelávacieho systému a v prípade potreby na inštitucionálnej úrovni, s ohľadom na význam kvalitatívnych údajov o prechode ľudí na trh práce alebo do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy a o ich následnej kariére a

c)	možnosť, aby mohli verejné inštitúcie prepájať anonymizované údaje z rôznych zdrojov s cieľom vytvoriť komplexný obraz o výsledkoch absolventov.

Obsah údajov, ktoré sa majú zbierať

S ohľadom na ambiciózny zámer tohto odporúčania Rady, ktorým je zlepšiť porovnateľnosť údajov, by členské štáty mali zbierať údaje v týchto oblastiach:

a)	sociálno-biografické a sociálno-ekonomické informácie;

b)	informácie o vzdelávaní a odbornej príprave;

c)	informácie o zamestnaní alebo ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave;

d)	relevantnosť vzdelávania a odbornej prípravy pre zamestnanie alebo celoživotné vzdelávanie;

e)	kariérny postup.

Dlhodobé zisťovania uplatnenia absolventov

Podporovali vysokú, reprezentatívnu a kontinuálnu mieru odpovedí na dlhodobé zisťovania uplatnenia absolventov a, pokiaľ je to možné, sledovať tých absolventov, ktorí migrovali či už na účely vzdelávania a odbornej prípravy alebo po ukončení svojho vzdelávania a odbornej prípravy.

Európska spolupráca

Aby sa zapojili do siete expertov, ktorá podporuje spoluprácu a vzájomné učenie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o systémy sledovania uplatnenia absolventov a ich ďalší rozvoj. Táto sieť bude skúmať možnosti vývoja porovnateľných údajov a spoločného vymedzenia pojmov, ako sa uvádza v odseku 2. So zreteľom na dlhodobé zisťovania, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 9, bude sieť skúmať možnosti rozvoja spoločných zásad, optimálnej frekvencie a spôsobu, ako sledovať uplatnenie absolventov, ktorí migrovali.

Táto sieť sa má zorganizovať v súlade s existujúcimi riadiacimi štruktúrami pre spoluprácu ako súčasť rámca v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nové štruktúry, ktoré môžu nasledovať.

Šírenie a využívanie výsledkov

Prijali kroky na zabezpečenie včasného, pravidelného a rozsiahleho šírenia a využívania výsledkov analýzy sledovania uplatnenia absolventov s cieľom:

a)	posilniť profesijné poradenstvo pre možných budúcich študentov, súčasných študentov a absolventov;

b)	podporovať navrhovanie a aktualizáciu učebných plánov v záujme zlepšenia získavania príslušných zručností a zamestnateľnosti;

c)	zlepšiť zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností v záujme podpory konkurencieschopnosti a inovácie na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a riešenia nedostatku zručností;

d)	plánovať a predvídať vývoj potrieb v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a v sociálnej oblasti a

e)	prispievať k rozvoju politiky na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie.

Financovanie

Zabezpečili udržateľnosť iniciatív zameraných na sledovanie uplatnenia absolventov prostredníctvom prideľovania primeraných a viacročných zdrojov, využívania vnútroštátnych alebo európskych zdrojov financovania, ako je program Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy, ak je to vhodné a v súlade s existujúcimi zdrojmi, právnym základom a prioritami stanovenými na obdobie 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci.

Predkladanie správ

Do dvoch rokov od prijatia tohto odporúčania a potom pravidelne, prostredníctvom siete expertov vyhodnocovali pokrok vo vykonávaní tohto odporúčania a podávali Komisii správy o tomto pokroku.

TÝMTO ODPORÚČA, ABY KOMISIA:

Vyvinula pilotnú fázu európskeho zisťovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania (15), ktorého cieľom je zlepšiť dostupnosť porovnateľných informácií o uplatnení absolventov v zamestnaní a v spoločnosti, pričom sa zohľadnia výsledky štúdie uskutočniteľnosti Eurograduate (16) a skúsenosti členských štátov s ich systémami sledovania uplatnenia absolventov. Do troch rokov od prijatia tohto odporúčania predložila sieti expertov správu o výsledkoch uvedenej pilotnej štúdie. Ak bude pilotná fáza úspešná, Komisia bude konzultovať s členskými štátmi o tom, či sa pristúpi k úplnému spusteniu európskeho zisťovania uplatnenia absolventov terciárneho vzdelávania.

10.

Podľa potreby podporovala budovanie kapacít na účely vytvorenia systémov sledovania uplatnenia absolventov, a to na základe osvedčených postupov. V prípade odborného vzdelávania a prípravy bude toto zahŕňať komplexné zmapovanie vo všetkých členských štátoch, ktoré sa bude zaoberať možnosťami spolupráce na úrovni Únie a ktoré by mohlo slúžiť ako základ pre preskúmanie uskutočniteľnosti európskeho zisťovania uplatnenia absolventov odborného vzdelávania a prípravy, ak sa to bude považovať za potrebné. V kontexte budovania kapacít sa bude tiež podporovať spolupráca medzi orgánmi, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy a poradenskými službami s cieľom zlepšiť dostupnosť, porovnateľnosť a spoľahlivosť údajov o sledovaní uplatnenia absolventov.

11.

Podporovala vzájomné učenie a výmenu najlepších postupov, posilnila spoluprácu prostredníctvom vytvorenia a podpory siete expertov a spolupracovala s ďalšími príslušnými expertnými skupinami, medzinárodnými organizáciami a inštitúciami a agentúrami EÚ.

12.

Zabezpečila, aby výsledky analýzy sledovania uplatnenia absolventov boli k dispozícii na využívanie zo strany členských štátov a zainteresovaných strán.

13.

Podporovala využívanie európskych zdrojov financovania ako je napríklad program Erasmus+ alebo európske štrukturálne a investičné fondy, ak je to vhodné a v súlade s ich finančnou kapacitou, právnym základom, rozhodovacími postupmi a prioritami stanovenými na obdobie 2014 – 2020, bez toho, aby boli dotknuté rokovania o ďalšom viacročnom finančnom rámci.

14.

Predložila Rade do piatich rokov od prijatia tohto odporúčania správu o jeho vykonávaní.

V Bruseli 20. novembra 2017

Za Radu

predsedníčka

M. REPS

(1) COM/2015/0690 final.

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015 (Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28).

(3) ISBN 952-5539-04-0.

(4) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1).

(5) Pokiaľ ide o vplyv pohlavia a migračného pôvodu na prechod zo školy na trh práce, pozri kapitolu 13 publikácie OECD/Európskej únie s názvom Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In (Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – Usadenie sa).

(6) SWD(2016) 0195 final.

(7) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.

(8) Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 24. februára 2016 o podpore sociálno-ekonomického rozvoja a inkluzívnosti v EÚ prostredníctvom vzdelávania: príspevok vzdelávania a odbornej prípravy k európskemu semestru 2016 (Ú. v. EÚ C 105, 19.3.2016, s. 1).

(9) Ú. v. EÚ C 17, 20.1.2015, s. 2.

(10) Ú. v. EÚ C 168, 14.6.2013, s. 2.

(11) Ú. v. EÚ C 169, 15.6.2012, s. 11.

(12) COM/2016/381 final.

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(14) Na účely tohto odporúčania Rady pojem „absolvent“ odkazuje na osobu, ktorá ukončila akúkoľvek úroveň vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania a prípravy (na úrovni 4 EKR a vyššie). Uznáva sa však, že v niektorých členských štátoch existujú iniciatívy na sledovanie uplatnenia aj tých osôb, ktoré nedokončili štúdium.

(15) Na úrovni 5 EKR a vyššie.

(16) Štúdia uskutočniteľnosti Eurograduate sa týka len vysokoškolského vzdelávania.

9.12.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 423/6

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o úlohe trénerov v spoločnosti

(2017/C 423/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE

Podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu;

Rada Európskej únie prijala 23. mája 2017 tretí pracovný plán Európskej únie pre šport (2017 – 2020), v ktorom sú šport a spoločnosť definované ako prioritné témy európskej spolupráce v oblasti športu, pričom úloha trénerov je jednou z kľúčových tém;

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE

Spoločnosť sa za posledné desaťročia do značnej miery zmenila vplyvom trendov v technológiách, hospodárstve a zložení spoločnosti, a preto musia dnešné generácie čeliť viacerým výzvam:

a)	stále menej ľudí sa venuje pohybovým aktivitám (1), pričom najväčšie obavy plynú z toho, že deťom a mladistvým chýba dostatok pohybových aktivít potrebných na ich vývin (2);

b)	sedavý spôsob života vedúci k obezite, ako aj zdravotné problémy súvisiace s dlhšou strednou dĺžkou života stále viac zaťažujú systémy zdravotnej starostlivosti, hospodárstvo i spoločnosť (3) (4);

c)	v niektorých členských štátoch EÚ sa zvyšuje počet nezamestnaných, a to najmä medzi mladými ľuďmi (5);

d)	Európske spoločnosti čelia výzvam, ako zachovať svoj súdržný a inkluzívny charakter a pomôcť skupinám ohrozeným marginalizáciou, t. j. migrantom a utečencom (6), seniorom, osobám so zdravotným postihnutím a sociálne zraniteľným mladým ľuďom (7);

e)	zvýšená mobilita vplýva na sociálne oblasti, ako sú trh práce, kultúrna súdržnosť, sociálne služby a životné prostredie;

f)	pribúdajú etické problémy súvisiace so športom.

Rýchly technologický pokrok povedie k rastúcej automatizácii pracovných miest, čím zároveň môže vzniknúť viac priestoru na rekreáciu (8). Na druhej strane však informačné technológie umožňujú venovať sa skôr pasívnym pohybovým aktivitám, a preto ľudia trávia stále viac voľného času populárnymi počítačovými zábavnými produktmi, čo ešte viac zvyšuje mieru pohybovej inaktivity;

ZDÔRAZŇUJÚC, ŽE

Aj šport sa v posledných desaťročiach vyvíjal a stále vyvíja v reakcii na širšie spoločenské a kultúrne zmeny: demokratizácia a diverzifikácia športu rozšírili jeho pole pôsobnosti vznikom nových druhov športu, výraznejším zapojením žien do pôvodne „prevažne mužských“ športov a zvýšením počtu športovísk; zvýšením povedomia o význame športu a pohybovej aktivity pre zdravie a osobnostný rast; podporou lepšieho využitia potenciálu športu, pokiaľ ide o integráciu a sociálnu inklúziu, ako aj komercializáciu, ktorá podnecuje podnikanie a obchod.

Šport a súvisiace pohybové aktivity môžu pomôcť spoločnosti pri riešení mnohých z uvedených výziev a zároveň rozvíjať svoju jedinečnú sociálnu hodnotu:

a)	ako oblasť pozostávajúca z činností, ktoré pozitívne vplývajú na pohodu, zdravie a kvalitu života ľudí všetkých vekových kategórií;

ako sociálny fenomén, ktorý spája ľudí, vytvára súdržnosť v spoločnosti na miestnej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni, zvyšuje aktivitu občanov, podporuje fair play a presadzuje spoločné hodnoty (9) medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich náboženstvo, národnosť, spoločenské postavenie alebo kultúrne zázemie;

c)	obohatením voľného času o činnosti, ktoré podporujú osobnostný rast a uľahčujú všetkým športujúcim získavanie sociálnych, ale aj iných základných zručností, pričom pomáhajú rozvíjať ľudský kapitál;

d)	podporou dobrovoľného zapájania sa do aktivít, ktoré zvyšuje mieru sociálnej participácie;

vývojom technológií, materiálov a poznatkov týkajúcich sa výkonnostných parametrov – od výstroja, oblečenia a výživy, po samotný postup cvičenia – ktoré pomáhajú rôznym skupinám obyvateľstva, vrátane starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, zvyšovať efektivitu, bezpečnosť a rehabilitáciu pri práci i vo voľnom čase;

f)	podporovaním rozvoja miest, pokiaľ ide o kultúrne a sociálne potreby občanov, ako aj ich environmentálne povedomie;

g)	vďaka svojmu výraznému a rastúcemu hospodárskemu vplyvu (10);

UZNÁVAJÚC, ŽE:

Tréneri ako osoby, ktoré športujúcich vedú a usmerňujú, zohrávajú v športe kľúčovú úlohu, a tak ovplyvňujú vedomosti, zručnosti, perspektívy, ambície, zdravie, pohodu a hodnoty športujúcich. Odhaduje sa, že v Európe pracuje 5 až 9 miliónov trénerov, ktorí vplývajú na 50 až 100 miliónov Európanov (11).

Tréneri sú osoby, ktoré plánujú a vedú športový tréning uplatnením preukázateľných zručností a vedomostí, či už ide o výkonnosť, rekreáciu alebo zdravie tak, aby to bolo bezpečné.

Na účely týchto záverov by sa za trénerov mali považovať športoví tréneri, ktorí:

a)	či už ide o ženy alebo mužov, nadobudli svoje kompetencie formálnym, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v oblasti športového trénerstva;

b)	vedú a usmerňujú výkonnostných, vrcholových, ako aj rekreačných športovcov;

c)	sú profesionálnymi alebo dobrovoľnými trénermi.

10.

Práca trénerov je spojená s mierou zodpovednosti, zručností a kompetencií, ktoré sú opísané tak vo vnútroštátnych trénerských kvalifikáciách, ako aj v kvalifikáciách jednotlivých športových organizácií.

11.

Odborná príprava trénerov a požiadavky na ich odbornú kvalifikáciu sú v každej krajine iné. Národné kvalifikačné rámce (NKR) alebo systémy uvedené v Európskom kvalifikačnom rámci (EKR) slúžia ako nástroj na uľahčenie porovnania jednotlivých krajín v snahe podporiť transparentnosť a porovnateľnosť kompetencií a kvalifikácií na národnej i európskej úrovni na účely mobility a celoživotného vzdelávania;

UZNÁVAJÚC, ŽE:

12.

Tréneri patria v športe ku kľúčovým osobám, ktoré okrem iných úloh, a v závislosti od ich povinností, postavenia, ako aj od povahy tréningu, prispievajú k riešeniu spoločenských výziev, a tak môžu:

a)	ovplyvňovať prvé skúsenosti jednotlivca so športom a s pohybovou aktivitou, podporovať budovanie návykov spojených so športom a byť súčasťou vytvárania sociálnych a hospodárskych výhod, ktoré so sebou prináša športová kultúra;

b)	zohrávať čoraz významnejšiu spoločenskú úlohu pri osobnostnom raste športujúcich, najmä mladých športovcov, slúžiť ako pozitívne vzory, ktoré im dodávajú motiváciu a sebadôveru a ovplyvňujú ich hodnoty, vzory správania a sociálne zručnosti;

c)	získať jedinečnú možnosť zlepšiť sociálnu inklúziu a rodovú rovnosť, učiť rešpektovaniu spoločných hodnôt (12), rozmanitosti a propagovať pohybové aktivity vo všetkých sociálnych skupinách;

d)	obhajovať a rozvíjať integritu športu a pravidlá fair play a zároveň byť medzi prvými, ktorí s patričnou povinnou starostlivosťou zasiahnu, keď sa objavia problémy napríklad s manipuláciou súťaže, dopingom, násilím, so zneužívaním maloletých atď.;

e)	viesť záujmové krúžky venované športu a pohybovým aktivitám a podieľať sa na inováciách v športe vrátane tovaru, služieb a tréningových metód;

f)	umožňovať športové zážitky, ktorých účinky prekračujú rámec športu a zasahujú do ostatných kľúčových oblastí, aj ďalším dôležitým zainteresovaným stranám, ako sú napríklad rodinní príslušníci športovcov, diváci a priaznivci športu, ale aj iným sociálnym aktérom;

VZHĽADOM NA UVEDENÉ SKUTOČNOSTI SÚHLASIA S TÝM, ŽE:

13.

V kontexte viacerých výziev, ktorým spoločnosť čelí a kde má šport jedinečnú možnosť prispieť k ich riešeniu, je jednou z hlavných úloh trénerov súvisiacich so športom rozširovať pole pôsobnosti aktivít tak, aby mali väčší vplyv na vývin spoločnosti a ľudí. Táto úloha trénerov v oblasti športu a pohybových aktivít, ktorá prispieva k holistickému rozvoju športujúcich, je podobná úlohe učiteľov na školách, zvlášť u detí a mladistvých;

14.

Pokiaľ ide o trénerov, v súčasnosti patria medzi hlavné otázky tieto potreby:

a)	uznať v spoločnosti rastúci význam úlohy trénerov;

b)	zvyšovať povedomie samotných trénerov o význame ich úlohy, príležitostiach i povinnostiach s ňou spojených a podporovať ďalšie rozvíjanie tejto úlohy;

c)	rozširovať príležitosti na celoživotné vzdelávanie a prípravu trénerov, pokiaľ možno tak, aby dokázali zvládať spoločenské zmeny súvisiace najmä so zdravotnou a s povinnou starostlivosťou, ale aj zmeny v hospodárskej oblasti a v oblasti sociálnej inklúzie;

d)	podporovať rodovú rovnosť a rozmanitosť v trénerskej práci v prípade potreby zvýšením počtu zamestnaných a dobrovoľných tréneriek a ľudí rozličného sociálneho a etnického pôvodu v rôznych športoch a na všetkých úrovniach;

e)	podporovať dvojitú kariéru športovcov a propagovať trénerstvo ako povolanie pre mladých ľudí;

podľa potreby presadzovať uznávanie trénerskej práce ako profesie v členských štátoch EÚ podporovaním noriem trénerskej kvalifikácie a transparentnosti kvalifikácií v členských štátoch a športových organizáciách prostredníctvom ich začlenenia do národných kvalifikačných rámcov, ktoré sú porovnateľné s EKR;

g)	uznať úlohu dobrovoľných trénerov a poskytnúť im zodpovedajúcu podporu;

rozvíjať odbornú prípravu trénerov, obohatením ich vzdelávania o medzinárodný a medzisektorový rozmer, tak, aby obsahovalo pozitívne príklady a užitočné pracovné metódy z oblasti práce s mládežou, ako sú neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa prostredníctvom športu, práce s ľuďmi s osobitnými potrebami, ako aj podnikania;

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVAJÚ

15.

ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY PRI ZOHĽADNENÍ ZÁSADY SUBSIDIARITY A ŠPECIFICKOSTI ŠPORTU

a)	v náležitých prípadoch pomáhali presadzovať širší rozmer úlohy trénerov pri riešení sociálnych výziev, ktorým je spoločnosť ako taká vystavená;

b)	podporovali vzdelávacie programy a propagačné kampane, ktorých cieľom je zvýšiť počet kvalifikovaných trénerov a umožniť im zlepšiť prístup na trh práce a ich postavenie na ňom;

c)	si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa odbornej prípravy trénerov;

d)	uľahčovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami, športovými zväzmi a zastrešujúcimi športovými organizáciami pri vzdelávaní a odbornej príprave trénerov;

e)	podporovali rozvoj získaného vzdelania a systému celoživotného vzdelávania trénerov vrátane formálneho, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na rôznych úrovniach trénerstva;

f)	uznávali a podporovali činnosti zastrešujúcich trénerských organizácií a sietí;

g)	v systéme športového vzdelávania presadzovali prístup založený na výsledkoch vzdelávania, ktorý vychádza z cieľov NKR a EKR, a v náležitých prípadoch zaradili trénerskú kvalifikáciu do NKR porovnateľných s EKR;

16.

EURÓPSKU KOMISIU, ABY

a)	uľahčovala výmenu osvedčených postupov a usmernení v oblasti vzdelávania trénerov a rozvíjania ich kvalifikácií medzi členskými štátmi EÚ a športovými organizáciami;

b)	zvážila možnosť poveriť expertnú skupinu Komisie pre rozvoj zručností a ľudských zdrojov vypracovaním návrhu usmernení týkajúcich sa základných požiadaviek na zručnosti a kompetencie trénerov;

c)	pokračovala v presadzovaní porovnateľnosti trénerských kvalifikácií v členských štátoch a športových organizáciách v kontexte EKR;

d)	uskutočnila prieskum súvisiaci s úlohou trénerov a zameraný najmä na výzvy a prekážky vo vzdelávaní, mobilite a na trhu práce, ako aj na hodnotenie vplyvu športového trénerstva na hlavné spoločenské výzvy v športe i mimo neho;

e)	využila možnosti, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond, program Erasmus + a Európsky týždeň športu, na zdôraznenie a propagáciu výhod trénerskej práce a podporovala mobilitu trénerov;

17.

ŠPORTOVÉ ORGANIZÁCIE A INÉ RELEVANTNÉ SUBJEKTY, ABY

vypracovali, podľa potreby aj v úzkej spolupráci so vzdelávacími inštitúciami, obsah odbornej prípravy trénerov, ktorý by bol aktuálny a zodpovedal súčasným trendom v spoločnosti, ktorý bude zahŕňať poznatky o sociálnych zručnostiach, boji proti dopingu, dvojitej kariére športovcov, práci s mládežou, zdravotnej starostlivosti, podnikaní, povinnej starostlivosti, rodovej rovnosti atď.;

b)	spolupracovali s trénermi na vytvorení bezpečných a efektívnych záujmových krúžkov, ktoré by boli dlhodobo atraktívne a schopné konkurovať novým spôsobom trávenia voľného času pri počítači;

c)	ponúkli jednoduchší prístup k povolaniu trénera, a to prostredníctvom odbornej prípravy a podporou rozvíjania trénerských kvalifikácií, ako aj využitím možností, ktoré poskytujú dnešné informačné a komunikačné technológie;

d)	podporovali rozmanitosť v trénerskej práci, napríklad aj zlepšením prístupu žien, mladých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím k nej;

e)	u ľudí, ktorí pracujú ako tréneri, pomáhali stimulovať potrebu absolvovať nevyhnutnú odbornú prípravu;

f)	podporovali celoživotné vzdelávanie trénerov, vrátane potvrdenia ich kompetencií, ako aj výmenu názorov, zručností a vedomostí na miestnej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni;

g)	využívali Európsky sociálny fond a program Erasmus + na podporu procesu celoživotného vzdelávania trénerov;

h)	podporovali mobilitu trénerov, aby sa mohli učiť a získať vedomosti z kultúry a iných sektorov, jazykové zručnosti a iné nové zručnosti, ktoré súvisia s ich prácou;

i)	spolupracovali s rôznymi zamestnávateľmi a skúmali ich potreby rozvoja športových aktivít, ktorých súčasťou by mohli byť aj športoví tréneri, v záujme podpory rozmanitosti v trénerskej práci, ako aj zlepšenie prístupu žien a mladých ľudí k nej.

(1) Prieskum Eurobarometra 412 (http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/ebs/ebs_412_en.pdf).

(2) Správa WHO z roku 2016, ktorú vypracovala komisia pre odstránenie obezity u detí (http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/204176/1/9789241510066_eng.pdf?ua=1&ua=1).

(3) Odporúčanie Rady o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch, 2013 (http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2013:354:0001:0005:sk:PDF).

(4) Hospodárske náklady súvisiace s pohybovou inaktivitou v Európe, správa ISCA/Cebr, 2015 (http://inactivity-time-bomb.nowwemove.com/report).

(5) Štatistiky nezamestnanosti, Eurostat, 2017 (http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Unemployment_statistics#Youth_unemployment_trends).

(6) Tento dokument sa týka integrácie migrantov a utečencov v súlade so závermi Rady a zástupcov vlád členských štátov o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v EÚ, prijatými 9. decembra 2016 (15312/16).

(7) Skupiny, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia ako bežné obyvateľstvo. Etnické menšiny, migranti, osoby so zdravotným postihnutím, bezdomovci, ľudia bojujúci s drogovou závislosťou, izolovaní starší ľudia a mladí ľudia sa tak často stretajú s ťažkosťami, ktoré môžu viesť k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu, ako sú nízke úrovne vzdelania a nezamestnanosť alebo podzamestnanosť.

(8) Odhaduje sa, že 54 % pracovných miest v EÚ je ohrozených automatizáciou („Technológie pri práci. Budúcnosť inovácií a zamestnanosti.“ (Technology at work. The Future of Innovation and Employment), Carl Benedikt Frey, Michael Osborne a kol., Oxford Martin School pri Oxfordskej univerzite a Citi Global Perspectives & Solutions, 2015) (http://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/publications/view/2092).

(9) Úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám (článok 2 Zmluvy o EÚ).

(10) Podiel športu na celkovej hrubej pridanej hodnote sa odhaduje na 1,76 %, čo predstavuje 174 miliárd eur. Podiel zamestnanosti, ktorá súvisí so športom, na celkovej zamestnanosti v celej EÚ sa odhaduje na 2,12 %, čo predstavuje 4,5 milióna osôb [Štúdia o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ (2012), Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru].

(11) http://www.coachlearn.eu/_assets/files/project_documents/coachlearn-project-summary-website-june-2015.pdf.

(12) Úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacim k menšinám (článok 2 Zmluvy o EÚ).

9.12.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 423/11

Výmenný kurz eura (1)

8. decembra 2017

(2017/C 423/05)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1742
JPY	Japonský jen	133,26
DKK	Dánska koruna	7,4417
GBP	Britská libra	0,87525
SEK	Švédska koruna	9,9770
CHF	Švajčiarsky frank	1,1704
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,7665
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,555
HUF	Maďarský forint	314,50
PLN	Poľský zlotý	4,2020
RON	Rumunský lei	4,6336
TRY	Turecká líra	4,5165
AUD	Austrálsky dolár	1,5620
CAD	Kanadský dolár	1,5072
HKD	Hongkongský dolár	9,1661
NZD	Novozélandský dolár	1,7157
SGD	Singapurský dolár	1,5889
KRW	Juhokórejský won	1 285,33
ZAR	Juhoafrický rand	16,0391
CNY	Čínsky juan	7,7729
HRK	Chorvátska kuna	7,5493
IDR	Indonézska rupia	15 910,41
MYR	Malajzijský ringgit	4,8001
PHP	Filipínske peso	59,336
RUB	Ruský rubeľ	69,6511
THB	Thajský baht	38,361
BRL	Brazílsky real	3,8435
MXN	Mexické peso	22,2205
INR	Indická rupia	75,6775

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 423

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 60 9. decembra 2017

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Rada
2017/C 423/01	Odporúčanie Rady z 20. novembra 2017 týkajúce sa sledovania uplatnenia absolventov ( 1 )	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2017/C 423/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8691 – Innogy/European Energy Exchange/JV) ( 1 )	5
2017/C 423/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8698 – EQT/Curaeos Holding) ( 1 )	5

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2017/C 423/04	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o úlohe trénerov v spoločnosti	6
	Európska komisia
2017/C 423/05	Výmenný kurz eura	11