15.11.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 385/3

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 4. októbra 2017

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny

(CON/2017/39)

(2017/C 385/03)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 22. augusta 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 15. septembra 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv: 1) na základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) definovať a uskutočňovať menovú politiku a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov podľa článku 127 ods. 2 prvej a štvrtej zarážky zmluvy; 2) na úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému podľa článku 127 ods. 5 zmluvy; a 3) na úlohy, ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, a ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami, v rámci obmedzení stanovených v článku 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (2). V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB rozhodne podporuje iniciatívu uvedenú v návrhu Komisie posilniť úlohu príslušných členov ESCB ako centrálnych bánk emitujúcich meny finančných nástrojov zúčtovaných centrálnymi protistranami pri dohľade nad centrálnymi protistranami z Únie a uznávaní centrálnych protistrán z tretích krajín. ECB rozhodne víta a podporuje návrh, že Eurosystém ako emisná centrálna banka pre euro, by mal zohrávať významnejšiu úlohu vo vzťahu k centrálnym protistranám z Únie a z tretích krajín. To je opodstatnené z dôvodu potenciálnych rizík, ktoré by zlyhanie centrálnej protistrany alebo určité opatrenia prijaté centrálnou protistranou v oblasti riadenia rizík mohli v súvislosti s plnením základných úloh uskutočňovaných prostredníctvom Eurosystému predstavovať, najmä pokiaľ ide o definovanie a uskutočňovanie menovej politiky Únie a podporu plynulého fungovania platobných systémov. Tieto riziká by v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na plnenie hlavného cieľa Eurosystému, ktorým je udržiavať cenovú stabilitu podľa článku 127 ods. 1 zmluvy.

Poruchy postihujúce centrálne protistrany môžu mať vplyv na hlavný cieľ Eurosystému prostredníctvom viacerých kanálov. Takéto poruchy môžu mať napríklad vplyv na likviditnú pozíciu úverových inštitúcií eurozóny a potenciálne narušiť hladké fungovanie platobných systémov eurozóny. To by mohlo viesť k zvýšenému dopytu po likvidite centrálnej banky a možným problémom pri uskutočňovaní jednotnej menovej politiky Eurosystému. Takéto poruchy môžu tiež narušiť fungovanie segmentov finančného trhu, ktoré sú kľúčové pre transmisiu menovej politiky vrátane trhov pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov denominovaných v eurách a trhov s úrokovými derivátmi denominovanými v eurách.

Očakáva sa, že významné zmeny tak na svetovej, ako aj na európskej úrovni zvýšia riziká, ktoré predstavujú centrálne protistrany pre plynulé fungovanie platobných systémov a uskutočňovanie jednotnej menovej politiky. Po prvé, centrálne zúčtovanie čoraz viac nadobúda cezhraničnú povahu a je čoraz viac systémovo dôležité. Z tohto dôvodu už Komisia predložila svoj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (3). Po druhé, vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bude mať významný vplyv na schopnosť Eurosystému vykonávať svoje úlohy centrálnej banky vydávajúcej euro. V súčasnosti niektoré centrálne protistrany usadené v Spojenom kráľovstve zúčtovávajú značné objemy transakcií v eurách. Významná porucha, ktorá by mala vplyv na najväčšiu centrálnu protistranu v Spojenom kráľovstve, by mohla mať vážne dôsledky pre stabilitu eura. Na schopnosť Eurosystému monitorovať a riadiť riziká, ktoré predstavujú centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve, bude mať nepriaznivý vplyv, ak sa na tieto centrálne protistrany v Spojenom kráľovstve už nebude vzťahovať regulačný rámec a rámec dohľadu pre centrálne protistrany Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4).

Navrhované nariadenie predpokladá posilnenie úlohy Eurosystému ako centrálnej banky vydávajúcej euro v rámci stanovenom nariadením (EÚ) č. 648/2012. Aby mohol Eurosystém vykonávať túto úlohu, je mimoriadne dôležité, aby mal príslušné právomoci podľa zmluvy a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“). Z tohto dôvodu by ECB mala byť priznaná regulačná právomoc vo vzťahu k zúčtovacím systémom pre finančné nástroje, najmä centrálnym protistranám, prostredníctvom zmeny článku 22 štatútu ESCB. Tým nie je dotknutý článok 12.1. štatútu ESCB, ktorý uvádza, že „za predpokladu, že je to možné a primerané pri rešpektovaní tohto článku, ECB sa obracia na národné centrálne banky, aby uskutočnili operácie, ktoré sú súčasťou úloh ESCB“. To zahŕňa úlohy Eurosystému ako emisnej centrálnej banky pre euro. ECB preto prijala odporúčanie Európskej centrálnej banky ECB/2017/18 z 22. júna 2017 (5).

V prípade, ak ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, je navrhované znenie príslušných zmien uvedené spolu s odôvodnením v osobitnom technickom pracovnom dokumente. Technický pracovný dokument je dostupný v anglickom jazyku na webovom sídle ECB.

Konkrétne pripomienky

1. Pravidlá hlasovania v kolégiách dohľadu

1.1.

Ako už ECB v súvislosti s kolégiami uviedla, ak sú centrálne banky Eurosystému, ktoré spolu predstavujú emisnú centrálnu banku pre euro, zastúpené v kolégiu ECB alebo národnou centrálnou bankou a prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami, ktoré sú významnými zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, vykonáva ECB, tak by týmto dvom úlohám mali byť pridelené samostatné hlasy. Pri tejto príležitosti ECB tiež zdôraznila, že tieto dve funkcie sú odlišné, čo sa odzrkadľuje v právnom a prevádzkovom oddelení úloh ECB v oblasti menovej politiky a jej úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu (6). ECB preto rozhodne víta, že navrhované nariadenie rieši túto otázku tým, že zabezpečuje, aby boli týmto dvom úlohám pridelené samostatné hlasy.

1.2.

ECB preto víta ustanovenia navrhovaného nariadenia, ktorými sa menia príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Po prvé článok 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mení, aby stanovil, že kolégium okrem iného bude pozostávať z a) stálych členov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán; b) príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad zúčtovacími členmi centrálnych protistrán, ktorí sú usadení v troch členských štátoch s najväčšími príspevkami do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania, podľa potreby vrátane ECB v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (7); a c) centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii. Po druhé článok 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa mení, aby stanovil, že ak je ECB členom kolégia podľa rôznych bodov článku 18 ods. 2 toho istého nariadenia, bude mať maximálne 2 hlasy v kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov); a maximálne 3 hlasy v kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov (8).

2. Požiadavka na získanie súhlasu emisnej centrálnej banky, pokiaľ ide o určité návrhy rozhodnutí

2.1.

Navrhované nariadenie stanovuje, že príslušné orgány musia predložiť návrhy rozhodnutí, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán Únie, príslušným emisným centrálnym bankám pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o udelení a odobratí povolenia, rozšírení služieb a prudenciálnych požiadavkách na kontroly rizika likvidity, požiadavkách na kolaterál, vyrovnaní a schválení dohôd o interoperabilite (9). Príslušné orgány musia získať súhlas emisnej centrálnej banky k akémukoľvek aspektu týchto rozhodnutí, ktorý sa týka vykonávania jej úloh menovej politiky. Ak emisná centrálna banka navrhne zmeny, príslušný orgán môže prijať iba rozhodnutie len v znení týchto zmien, a ak emisná centrálna banka vznesie námietky proti návrhu rozhodnutia, príslušný orgán toto rozhodnutie prijať nemôže. Podobne navrhované nariadenie ukladá, že vo vzťahu k uznanej centrálnej protistrane Tier 2 z tretej krajiny musí Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložiť návrhy rozhodnutí emisnej centrálnej banke pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o požiadavkách na kontrolu rizika likvidity, požiadavkách na kolaterál, vyrovnaní, schválení dohôd o interoperabilite, ako aj o maržových požiadavkách (10). ESMA musí takisto získať súhlas emisnej centrálnej banky k akémukoľvek aspektu týchto rozhodnutí, ktorý sa týka vykonávania jej úloh menovej politiky. Ak emisná centrálna banka navrhne zmeny, ESMA môže prijať rozhodnutie len v znení týchto zmien, a ak emisná centrálna banka vznesie námietky proti návrhu rozhodnutia, ESMA toto rozhodnutie prijať nemôže. ECB rozhodne víta úlohu emisných centrálnych bánk stanovenú v navrhovanom nariadení ktorá umožní členom ESCB zmysluplné a účinné zapojenie do rozhodovania o otázkach, ktoré priamo súvisia s plnením základných úloh ESCB podľa zmlúv a s plnením jeho primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability. ECB má v tejto súvislosti niekoľko pripomienok.

2.2.

Po prvé tam, kde navrhované nariadenie stanovuje, že sa musí získať súhlas emisných centrálnych bánk „vzhľadom na akýkoľvek aspekt týchto rozhodnutí týkajúci sa vykonávania ich úloh menovej politiky“, je potrebné zdôrazniť, že táto formulácia má objasniť kontext menovej politiky, v ktorom emisná centrálna banka uskutočňuje svoju úlohu, ako aj účel, ktorý táto úloha plní. To isté platí, pokiaľ ide o odkazy na dodržiavanie všetkých požiadaviek, ktoré centrálnym protistranám Tier 2 z tretích krajín uloží emisná centrálna banka „pri vykonávaní svojich úloh menovej politiky“ (11). Túto vetu je potrebné vykladať v spojení s odôvodnením 7 navrhovaného nariadenia. Je potrebné zdôrazniť, že táto veta neposkytuje príslušným orgánom alebo ESMA priestor rozhodovať sa na základe vlastného uváženia, či by mal byť súhlas s príslušným návrhom rozhodnutia od emisnej centrálnej banky vyžiadaný, ani neposkytuje priestor rozhodovať sa na základe vlastného uváženia, či sa navrhované zmeny alebo námietky emisnej centrálnej banky k návrhu rozhodnutia zohľadnia alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Eurosystém má širokú mieru voľnej úvahy pri definovaní a uskutočňovaní menovej politiky. Túto skutočnosť uznal Súdny dvor Európskej únie (12) a je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie nezávislosti ECB a národných centrálnych bánk v súlade s článkom 130 zmluvy. V záujme jednoznačnosti a právnej istoty by sa mal do navrhovaného nariadenia pridať nový bod odôvodenia, ktorý by túto skutočnosť zohľadnil.

2.3.

Po druhé pokiaľ ide o to, ktoré návrhy rozhodnutí by mali podliehať súhlasu emisnej centrálnej banky, ECB zastáva názor, že navrhované nariadenie by malo zabezpečiť zapojenie emisnej centrálnej banky v súvislosti s niektorými ďalšími kľúčovými aspektmi riadenia rizík centrálnej protistrany. ECB zastáva názor, že vo vzťahu k centrálnym protistranám Únie ako aj centrálnym protistranám z tretích krajín by tiež mal byť požadovaný súhlas emisnej centrálnej banky, pokiaľ ide o návrhy rozhodnutí, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek centrálnych protistrán (článok 41). Toto je dôležité pre emisnú centrálnu banku kvôli významnému prepojeniu medzi riadením rizika likvidity, ktoré je v centre záujmu emisnej centrálnej banky, a postupmi, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek, a ktoré uplatňuje centrálna protistrana. Napríklad opatrenia, ktoré sa týkajú výberu marží počas dňa, majú značný vplyv na schopnosť centrálnych protistrán získať zdroje na pokrytie potrebnej likvidity v čase splatnosti. Procesy a postupy, ktoré sa týkajú maržových požiadaviek, vrátane pravidiel pre úpravu výšky marže v časoch napätia na trhu, môžu mať tiež významný vplyv na procyklickosť: ak sú nevhodne spravované, môžu vyvinúť značný tlak na likviditu zúčtovacích členov, a potencionálne tak narušiť schopnosť emisnej centrálnej banky uskutočňovať svoje ciele v oblasti menovej politiky.

Okrem toho by sa v navrhovanom nariadení malo stanoviť, že sa vyžaduje súhlas emisnej centrálnej banky s rozhodnutiami, ktoré sa týkajú preskúmania modelov, stresového testovania a spätného testovania za účelom validácie modelov a parametrov prijatých centrálnou protistranou na výpočet svojich maržových požiadaviek, príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, požiadaviek na kolaterál a iných mechanizmov kontroly rizík podľa článku 49 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Toto je dôležité pre emisnú centrálnu banku, pretože rozhodnutia podľa článku 49 môžu mať priame dôsledky na dodržiavanie procesných a hmotných požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 centrálnou protistranou, čo inak podlieha súhlasu emisnej centrálnej banky. Napríklad zmena metodiky, ktorú centrálna protistrana používa pre stresové testovane primeranosti svojich požiadaviek na kolaterál, by mala priamy vplyv na dodržiavanie povinností centrálnej protistrany v súvislosti s kolaterálom podľa článku 46 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

V osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska, ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy, pokiaľ ide o druhy rozhodnutí, pri ktorých by sa mal vyžadovať súhlas emisnej centrálnej banky.

2.4.

Po tretie, ECB poznamenáva, že príslušné orgány majú určitú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či zmeny navrhnuté centrálnou protistranou podliehajú rozhodnutiam podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o rozšírenie činností a služieb, na ktoré sa pôvodné povolenie nevzťahuje alebo podliehajú rozhodnutiam podľa článku 49, pokiaľ ide o preskúmanie modelov, stresové testovanie a spätné testovanie. Pokiaľ príslušný orgán usúdi, že zmeny navrhnuté centrálnymi protistranami nerozširujú obchodnú činnosť o „ďalšie služby alebo činnosti“ alebo nejde o „významné zmeny“ modelov a parametrov, tak takéto zmeny nepodliehajú rozhodnutiam podľa článku 15 a článku 49. ESMA nedávno uverejnil stanovisko (13) k spoločným ukazovateľom pre ďalšie produkty a služby podľa článku 15 a pre významné zmeny podľa článku 49 s cieľom budovať spoločnú kultúru dohľadu v Únii a zabezpečiť konzistentné vykonávanie dohľadu. ECB zastáva názor, že dodržiavanie kritérií stanovených v stanovisku ESMA, bude mať zásadný význam na zabezpečenie, aby sa o súhlas emisných centrálnych bánk žiadalo vo všetkých prípadoch, kde sa takýto súhlas vyžaduje. ECB preto navrhuje, aby bolo usmernenie, ktoré poskytol ESMA k výkladu týchto článkov, záväzné. ESMA by za týmto účelom mal toto usmernenie ďalej využiť na vypracovanie návrhu regulačných technických noriem, ktoré by potom Komisia prijala vo forme delegovaného aktu. Na tento účel ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy v osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska.

3. Preskúmanie a hodnotenie

3.1.

Navrhované nariadenie mení článok 21 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby stanovilo, že príslušné orgány v spolupráci s ESMA preskúmajú opatrenia, stratégie, postupy a mechanizmy zavedené centrálnymi protistranami na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a hodnotia riziká, ktorým sú alebo môžu byť centrálne protistrany vystavené. Zmenený článok 21 tiež ustanovuje, že centrálne protistrany podliehajú kontrolám na mieste a že na účasť na týchto kontrolách sa prizvú aj zamestnanci ESMA. Príslušný orgán je navyše povinný predložiť ESMA všetky informácie, ktoré dostal od centrálnych protistrán a požiadať príslušnú centrálnu protistranu o všetky informácie požadované ESMA, ktoré nemôže poskytnúť.

3.2.

Postup preskúmania a hodnotenia v znení navrhovaného nariadenia bude slúžiť hlavnému účelu, ktorým je zabezpečenie priebežného dodržiavania nariadenia (EÚ) č. 648/2012 centrálnymi protistranami. ECB zastáva názor, že konzultácia s emisnou centrálnou bankou v rámci postupu preskúmania a hodnotenia, ak ju príslušný orgán považuje za potrebnú na to, aby emisná centrálna banka mohla plniť svoju úlohu podľa navrhovaného nariadenia, by bola dôležitým dôsledkom požiadaviek podľa článku 21a ods. 2 Možnosť zapojiť sa do preskúmania, ktoré vykonávajú príslušné orgány v spolupráci s ESMA, umožní emisnej centrálnej banke zabezpečiť, že centrálne protistrany nevytvárajú riziká v súvislosti s plnením základných úloh Eurosystému podľa zmlúv a dosiahnutím jeho primárneho cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

3.3.

V osobitnom technickom pracovnom dokumente, ktorý je súčasťou tohto stanoviska, ECB uvádza konkrétne pozmeňujúce návrhy, pokiaľ ide o konzultáciu emisnej centrálnej banky v rámci postupu preskúmania a hodnotenia podľa článku 21.

4. Poradná úloha ECB, pokiaľ ide o návrhy delegovaných a vykonávacích aktov

4.1.

Je potrebné pripomenúť, že návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov vypracované Komisiou sú „návrhy aktov Únie“ v zmysle článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy. Tak delegované, ako aj vykonávacie akty sú právnymi aktmi Únie. ECB by mala byť v dostatočnom časovom predstihu požiadaná o stanovisko v prípade všetkých návrhov aktov Únie, vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré spadajú do oblasti jej pôsobnosti. Povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska bola objasnená Súdnym dvorom Európskej únie v prípade Komisia/ECB (14), pričom bolo poukázané na funkcie a odborné znalosti ECB. V súvislosti s tým, že bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy pre finančné nástroje, sú nevyhnutné na plnenie základných úloh ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a v súvislosti s plnením primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability podľa článku 127 ods. 1 zmluvy, by ECB mala byť riadne konzultovaná, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty prijímané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zatiaľ čo povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska vyplýva priamo zo zmluvy, s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť by mala byť táto požiadavka zohľadnená aj v odôvodnení navrhovaného nariadenia. Navyše, prihliadajúc na dôležitosť návrhov delegovaných a vykonávacích aktov ako súčasti rozvoja legislatívy Únie v oblasti finančných služieb, bude ECB pri plnení svojej poradnej úlohy vo vzťahu k záležitostiam v oblasti jej pôsobnosti dôsledne zohľadňovať časový rozvrh na prijatie týchto aktov a potrebu zaistiť hladké prijatie implementačných právnych predpisov (15).

4.2.

Okrem toho, v súvislosti s viacerými prvkami navrhovaného nariadenia, by mohla byť obzvlášť užitočná nie len konzultácia s ECB, ale aj zapojenie príslušných členov ESCB do počiatočného štádia prípravy návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, delegovaných a vykonávacích aktov, čo by malo byť osobitne upravené.

4.3.

Po prvé niektoré ustanovenia navrhovaného nariadenia sa týkajú úlohy emisnej centrálnej banky. Ako sa uvádza v odseku 2, ide okrem iného o prípady, kedy potrebujú príslušné orgány alebo ESMA na prijatie niektorých svojich rozhodnutí súhlas emisnej centrálnej banky. Okrem toho sú to prípady, kedy musí emisná centrálna banka poskytnúť ESMA písomné potvrdenie, že centrálna protistrana Tier 2 z tretej krajiny spĺňa všetky požiadavky uložené touto emisnou centrálnou bankou (16), a kedy ESMA po dohode s príslušnou emisnou centrálnou bankou dospeje k záveru, že centrálna protistrana má „značnú systémovú dôležitosť“ (17). S cieľom určiť príslušnú emisnú centrálnu banku navrhované nariadenie obsahuje krížové odkazy na článok 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorý stanovuje, že kolégium pozostáva z „centrálnych bánk, ktoré emitujú najdôležitejšie meny zúčtovávaných finančných nástrojov v Únii“. Komisia je splnomocnená prijať delegované akty na základe návrhu regulačných technických noriem, ktoré vypracuje ESMA, a v týchto aktoch sa stanovia podmienky, za ktorých sa meny v Únii uvedené v článku 18 ods. 2 písm. h) považujú za najdôležitejšie. Komisia takto prijala v roku 2013 delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 (18), ktoré môže byť v súčasnosti potrebné zrevidovať a aktualizovať, aby sa zabezpečilo vhodné zapojenie centrálnych bánk, ktoré emitujú meny členských štátov mimo eurozóny, berúc do úvahy vplyv, ktorý môžu mať narušenia fungovania centrálnych protistrán na tieto meny. ESMA by za týmto účelom mala vypracovať návrh regulačných technických noriem v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB. Navyše delegované akty by sa mali prijať až po formálnej konzultácii s ECB. ECB tiež navrhuje, aby bol v záujme zachovania právnej istoty do ustanovení navrhovaného nariadenia, ktoré sa týkajú „príslušnej emisnej centrálnej banky“, zavedený krížový odkaz na článok 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

4.4.

Po druhé navrhované nariadenie zavádza nový článok 25 ods. 2a, ktorý stanovuje, že ESMA určí, či je centrálna protistrana z tretej krajiny systémovo dôležitá alebo či je pravdepodobné, že sa stane systémovo dôležitou pre finančnú stabilitu Únie alebo pre jeden či viac jej členských štátov; takáto centrálna protistrana sa označuje ako „centrálna protistrana Tier 2“. Toto ustanovenie stanovuje kritériá, ktoré musí ESMA zohľadniť pri určovaní, či ide o „centrálnu protistranu Tier 2“ a stanovuje, že Komisia prijme delegovaný akt s cieľom spresniť tieto kritériá. Aby sa zabezpečilo vhodné zapojenie emisných centrálnych bánk do vypracovania príslušných kritérií, Komisia by mala tento delegovaný akt vypracovať v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

5. Centrálna protistrana tretej krajiny, ktorá má „značnú systémovú dôležitosť“

Navrhované nariadenie zavádza nový článok 25 ods. 2c, ktorým stanovuje, že ESMA môže „po dohode“ s príslušnými emisnými centrálnymi bankami dospieť k záveru, že centrálna protistrana má takú značnú systémovú dôležitosť, že by táto centrálna protistrana nemala byť uznaná. ECB vychádza z toho, že „po dohode“ znamená, že bez toho, aby najskôr získala súhlas príslušnej emisnej centrálnej banky, nemôže ESMA odporučiť, aby Komisia prijala vykonávací akt potvrdzujúci, že dotknutá centrálna protistrana by nemala byť uznaná.

6. Spolupráca a výmena informácií medzi výkonným zasadnutím centrálnych protistrán a kolégiami dohľadu

ECB berie na vedomie, že výkonné zasadnutie centrálnych protistrán nezahŕňa všetkých členov kolégií dohľadu a nezahŕňa Európsky výbor pre systémové riziká. Kolégium dohľadu pozostáva nie len z príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad centrálnymi protistranami, ale aj z orgánov dohľadu nad subjektmi, na ktoré môžu mať vplyv činnosti tejto centrálnej protistrany; ide najmä o vybraných zúčtovacích členov, miesta obchodovania, interoperabilné centrálne protistrany a centrálne depozitáre cenných papierov. Európsky výbor pre systémové riziká je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci Únie. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky výbor pre systémové riziká a členovia kolégia dohľadu, ktorí nie sú tiež členmi výkonného zasadnutia centrálnych protistrán, mali všetky relevantné informácie potrebné na uskutočňovanie ich úloh, je dôležité, aby bola ustanovená povinnosť vymieňať si informácie medzi výkonným zasadnutím centrálnych protistrán a Európskym výborom pre systémové riziká a členmi kolégií dohľadu, ktorí nie sú členmi výkonného zasadnutia centrálnych protistrán. Informácie vymieňané medzi Európskym výborom pre systémové riziká a kolégiom dohľadu by mali byť úplne a mali by zahŕňať informácie, ktoré má k dispozícii výkonné zasadnutie centrálnych protistrán, a ktoré Európsky výbor pre systémové riziká a členovia kolégií dohľadu potrebujú, aby mohli plniť svoje úlohy. Podobne by mali byť vymieňané informácie, ktoré sa týkajú centrálnych protistrán z tretích krajín, medzi Európskym výborom pre systémové riziká a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 25 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ak je to potrebné na účely uskutočňovanie ich úloh.

7. ECB ako nehlasujúci člen rady orgánov dohľadu ESMA

ECB poznamenáva, že navrhnuté nariadenie mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (19) tak, aby zahrnulo vedúceho a riaditeľov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán medzi nehlasujúcich členov rady orgánov dohľadu ESMA (20). ECB rozhodne víta toto opatrenie, ktoré zabezpečí, že usmernenia, odporúčania a ďalšie praktické nástroje a prostriedky konvergencie, ktoré vypracováva rada orgánov dohľadu ESMA, zohľadnia stanoviská a odborné znalosti vedúceho a riaditeľov výkonného zasadnutia centrálnych protistrán. Podľa ECB je však tiež zásadné, aby bola aj ECB zahrnutá ako nehlasujúci člen rady orgánov dohľadu ESMA, aby sa zabezpečila účinná spolupráca a výmena informácií medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu a aby sa zabezpečilo, že usmernenia, odporúčania a ďalšie praktické nástroje a prostriedky konvergencie, ktoré vypracováva rada orgánov dohľadu ESMA, zohľadnia stanoviská a odborné znalosti ECB (21). To je dôležité nielen v súvislosti s centrálnymi protistranami, ale aj s ostatnými účastníkmi finančného trhu vrátane centrálnych depozitárov cenných papierov a archívov obchodných údajov. ECB preto odporúča, že by sa mala stať nehlasujúcim členom rady orgánov dohľadu ESMA.

8. Vzťah s navrhovaným nariadením o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán

ECB plne podporuje hodnotenie Komisie, ktoré sa nachádza v dôvodovej správe k návrhu, že úpravy a vylepšenia dohľadu sa budú musieť primerane zohľadniť aj v návrhu nariadenia o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán. ECB súhlasí, že cielené úpravy môžu byť potrebné na zohľadnenie novej úlohy výkonného zasadnutia centrálnych protistrán v kolégiách podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a následne v kolégiách pre riešenie krízových situácií. ECB považuje za vhodné podporiť konzistentnosť a účinné vzájomné pôsobenie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a monitorovať a zmierňovať celkový dopad rizika pre finančnú stabilitu v Únii. ECB podporuje, aby počas dokončovania navrhovaného nariadenia Komisia, Rada a Európsky parlament posúdili v tejto súvislosti potenciálnu úlohu zasadnutia centrálnych protistrán v kolégiách (22).

Vo Frankfurte nad Mohanom 4. októbra 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2017)331 final.

(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(3) COM(2016)856 final.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(5) Odporúčanie ECB/2017/18 z 22. júna 2017 prijať rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 212, 1.7.2017, s. 14).

(6) Pozri odsek 21.2 stanoviska Európskej centrálnej banky CON/2017/38 z 20. septembra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu. Pozri tiež dokument ECB response to the Commission consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(7) Pozri článok 2 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(8) Pozri článok 2 ods. 4 navrhovaného nariadenia.

(9) Článok 2 ods. 7 navrhovaného nariadenia pridáva nový článok 21a ods. 2

(10) Článok 2 ods. 10 navrhovaného nariadenia pridáva nový článok 25b ods. 2

(11) Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2b písm. b).

(12) Odsek 68 rozsudku Gauweiler a i., C-62/14, EU:C:2015:400; a odsek 68 rozsudku Accorinti a i./ECB, T-79/13, EU:T:2015:756.

(13) Stanovisko ESMA z 15. novembra 2016 s názvom Common indicators for new products and services under Article 15 and for significant changes under Article 49 of EMIR (ESMA/2016/1574), ktoré je dostupné na webovom sídle ESMA www.esma.europa.eu.

(14) Rozsudok z 10. júla 2003, Komisia/ECB, C-11/00, EU:C:2003:395, konkrétne body 110 a 111. V odseku 110 Súdny dvor objasnil, že povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska „má zaručiť, že autor takého právneho aktu ho neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

(15) Pozri odsek 2 stanoviska CON/2015/10, odsek 2 stanoviska CON/2012/77, odsek 4 stanoviska CON/2012/5, odsek 8 stanoviska CON/2011/44 a odsek 4 stanoviska CON/2011/42.

(16) Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2b písm. b).

(17) Článok 2 ods. 9 navrhovaného nariadenia zavádza nový článok 25 ods. 2c.

(18) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 z 28. mája 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa kolégií centrálnych protistrán (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 19).

(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(20) Článok 1 ods. 4 navrhovaného nariadenia pridáva nové písmeno f) do článku 40 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(21) Pozri stanovisko CON/2010/5. Pozri tiež dokument ECB contribution to the European Commission’s consultation on the operations of the European Supervisory Authorities, 7. júla 2017, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(22) Pozri odsek 14 stanoviska CON/2017/38.

15.11.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 385/10

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 11. októbra 2017

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(CON/2017/42)

(2017/C 385/04)

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 6. júna 2017 žiadosť Rady Európskej únie a 9. júna 2017 žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“).

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článkoch 127 ods. 4 a článok 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré majú vplyv na základné úlohy Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) definovať a uskutočňovať menovú politiku a podporovať plynulé fungovanie platobných systémov podľa článku 127 ods. 2 prvej a štvrtej zarážky zmluvy a na úlohu ESCB prispievať k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú stability finančného systému, ako sa uvádza v článku 127 ods. 5 zmluvy a na osobitné úlohy, ktorými je ECB poverená podľa článku 127 ods. 6 zmluvy, a ktoré sa týkajú obozretného dohľadu nad úverovými inštitúciami. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

Všeobecné pripomienky

ECB v zásade podporuje iniciatívu Komisie zaviesť viacero úprav nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (2), ktorých cieľom je zjednodušiť platné pravidlá a odstrániť neprimeranú záťaž.

Konkrétne pripomienky

1. Výnimky pre transakcie centrálnych bánk

1.1.

Podľa článku 1 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sú členovia ESCB oslobodení od ohlasovacej povinnosti, čo sa však nevzťahuje na ich protistrany. Preto ak je zmluva o derivátoch uzavretá s členom ESCB, musí dotknutá protistrana ohlásiť archívu obchodných údajov údaje o tejto transakcii. V tejto súvislosti možno poznamenať, že relevantné transakcie centrálnych bánk sú oslobodené z ohlasovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (3). Okrem toho sú transakcie centrálnych bánk súvisiace s výkonom menovej politiky, devízovej politiky a politiky finančnej stability oslobodené od povinnosti zverejňovania na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/65/EÚ (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (5).

1.2.

ECB má obavy týkajúce sa rizika, ktoré môže vzniknúť pokiaľ by, napriek režimom zachovávania dôvernosti uplatňovaným centrálnymi protistranami, unikli údaje vyplývajúce z operácií ESCB na verejnosť a pokiaľ by účastníci trhu mohli identifikovať transakcie národných centrálnych bánk ESCB. To môže mať nepriaznivý vplyv na plnenie úloh národných centrálnych bánk, s ktorými tieto transakcie súvisia, najmä v oblasti menovej politiky a devízových operácií, ktoré vyžadujú dôvernosť (6). Nezamýšľaným dôsledkom požiadavky, aby protistrany členov ESCB ohlasovali všetky údaje o transakciách archívom obchodných údajov, je vznik nepriamej ohlasovacej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na transakcie centrálnych bánk, čo znižuje účinnosť výnimky udelenej členom ESCB. Je preto dôležité, chrániť účtovné knihy členov ESCB a zachovať efektívnosť signalizácie na základe operácií centrálnych bánk (7).

1.3.

ECB preto zastáva názor, aby boli transakcie centrálnych bánk plne oslobodené od požiadaviek na ohlasovanie, čím sa zabezpečí, že národné centrálne banky budú naďalej vykonávať svoje úlohy v oblasti dohľadu účinne.

2. Ohlasovacia povinnosť

2.1.

Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu článku 9 ods. 1, ECB berie na vedomie výsledky posúdenia vplyvu uskutočneného Komisiou a chápe potrebu znížiť zaťaženie pre malé nefinančné protistrany, ktoré vyplýva z ohlasovania. V tejto súvislosti ECB víta riešenie, ktoré navrhuje Komisia, aby zodpovednosť za ohlasovanie mali v niektorých špecifických prípadoch centrálne protistrany, finančné protistrany, správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov a správcovia alternatívnych investičných fondov (8). Uvedený návrh sa snaží o vyváženosť medzi zabezpečením úplnosti údajov, minimalizáciou záťaže spojenej s ohlasovaním a zároveň zosúladením štruktúry ohlasovacích povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia (EÚ) 2015/2365.

2.2.

Navrhované nariadenie tiež zavádza výnimku z ohlasovania pre všetky obchody v rámci skupiny zahŕňajúce nefinančné protistrany (9). ECB je touto navrhovanou zmenou znepokojená z dôvodov uvedených v odsekoch 2.2.1 až 2.2.3.

2.2.1.

Na základe analýz existujúcich údajov je potvrdenie, že zmluva o mimoburzových derivátoch je transakciou v rámci skupiny v zmysle súčasných rámcov pre ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (10), po uskutočnení krížovej kontroly s inými zdrojmi údajov často nespoľahlivé. V súvislosti so stále sa vyvíjajúcou kvalitou údajov umožní nepodmienená výnimka z ohlasovania pre obchody v rámci skupiny zahŕňajúce nefinančné protistrany vznik rizika regulatórnej arbitráže zo strany spravodajských jednotiek.

2.2.2.

Od požiadavky kolateralizácie sú oslobodené transakcie v rámci skupiny zahrňujúce nefinančné protistrany, iba ak sú splnené určité podmienky a so súhlasom príslušných orgánov (11). ECB sa obáva, že ak nebudú tieto podmienky splnené a protistrany si vymenia kolaterál pri transakciách v rámci skupiny, tak v prípade neexistencie ohlasovacej povinnosti môže zostať riziko spojené s procyklickosťou marží a kolaterálu nemonitorované. Táto asymetria by porušila komplementaritu medzi transparentnosťou a zmierňovaním rizika, ktorá je základom politického rámca podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.2.3.

Navrhovaná výnimka môže potencionálne viesť k tomu, že požiadavky na ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 budú sofistikovaným spôsobom obchádzané, keďže obchody môžu byť smerované cez nefinančné dcérske spoločnosti väčších finančných skupín. Vzhľadom na vyššiu mieru účasti nefinančných protistrán na transakciách s devízovými derivátmi, môže byť vplyv zmeny obzvlášť dôležitý pre ohlasovanie menových derivátov.

2.3.

ECB má za to, že ohlasovacia povinnosť finančných protistrán v mene nefinančných protistrán (12) už rieši nadmernú ohlasovaciu záťaž malých nefinančných protistrán, a to aj v prípade obchodov v rámci skupiny. Náklady na dodatočné ohlasovanie pre nefinančné protistrany, ktoré by už mali mať vhodnú IT infraštruktúru, by mali byť zanedbateľné. ECB preto odporúča, aby obchody v rámci skupiny medzi finančnými protistranami a nefinančnými protistranami neboli oslobodené od ohlasovacej povinnosti. Spomedzi obchodov v rámci skupiny medzi nefinančnými protistranami, by mali byť oslobodené iba obchody uzavreté medzi malými nefinančnými protistranami, ktoré nepredstavujú systémové riziko. ECB preto odporúča, aby boli obchody v rámci skupiny medzi nefinančnými protistranami oslobodené od ohlasovania, ak tieto nefinančné protistrany nepodliehajú zúčtovacej povinnosti. Z toho vyplýva, že nefinančné protistrany, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, majú ohlasovaciu povinnosť v mene ostatných nefinančných protistrán v prípade obchodov, ktoré sa medzi nimi uskutočňujú v rámci skupiny.

2.4.

ECB poznamenáva, že obchody v rámci skupiny, ktoré zahŕňajú protistranu z tretej krajiny, v súvislosti s ktorou Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, budú naďalej podliehať ohlasovacej povinnosti, a preto sa na ne súčasná výnimka (13) nevzťahuje.

2.5.

ECB víta zmeny článku 9 ods. 6 Zavedenie noriem na identifikáciu protistrán, obchodov a cenných papierov prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/105 (14) je kľúčovým krokom k zlepšeniu kvality údajov zhromažďovaných podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zosúladenie nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s nariadením (EÚ) 2015/2365 a nariadením (EÚ) č. 600/2014 je tiež potrebné na zaistenie porovnateľnosti a zabezpečenie celkového prehľadu o štruktúrach a aktivitách finančného trhu.

3. Zmeny na zabezpečenie kvality údajov

3.1.

ECB považuje navrhované zmeny článku 78 (15) a článku 81 ods. 5 (16) za významné kroky vpred, pretože uľahčujú harmonizáciu postupov a politík archívov obchodných údajov a podmienok, za ktorých tieto archívy poskytujú údaje príslušným orgánom.

3.2.

ECB tiež víta udelenie mandátu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) na predloženie správy o implementácii ohlasovacej povinnosti podľa článku 85 ods. 3 písm. d) (17) a privítala by zapojenie ESCB do prípravy správy pre Komisiu podľa nového článku 85 ods. 3 písm. d).

4. Dodržiavanie postupov riadenia rizík, výnimiek v rámci skupiny a kapitálových požiadaviek úverovými inštitúciami

4.1.

ECB podporuje návrh na zavedenie postupov dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie postupov riadenia rizík, ktoré vo vzťahu k zmluvám o mimoburzových derivátoch vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu (18).

4.2.

ECB poznamenáva, že v rámci článku 6 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (19) sú úlohy spočívajúce v zabezpečení toho, aby úverové inštitúcie dodržiavali požiadavky na riadenie rizík uvedené v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy týkajúce sa včasnej, presnej a primerane oddelenej výmeny kolaterálu, vrátane súvisiacich výnimiek v rámci skupiny (20), ako aj požiadavka týkajúca sa vlastných zdrojov uvedená v článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 spočívajúca v povinnosti mať vhodnú a primeranú výšku základného imania na riadenie rizík, ktoré nepokrýva vhodná výmena kolaterálu, úlohami prudenciálnej povahy a preto patria do rozsahu pôsobnosti úloh, ktorými bola poverená ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e) a d) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

5. Transparentnosť centrálnych protistrán

5.1.

ECB podporuje návrh, aby centrálne protistrany poskytovali svojim zúčtovacím členom nástroj na simuláciu svojich požiadaviek na počiatočnú maržu a podrobný prehľad modelov počiatočnej marže, ktoré používajú (21). Toto zvýši transparentnosť a predvídateľnosť požiadaviek na počiatočnú maržu, čo pomôže zúčtovacím členom správne pochopiť riziká a náklady spojené s účasťou v centrálnej protistrane.

5.2.

ECB navyše navrhuje zahrnúť makroprudenciálne intervenčné nástroje v záujme predísť narastaniu systémového rizika, ktoré vyplýva najmä z nadmerného využívania pákového efektu, a viac obmedziť procyklickosť marží a znížení hodnôt. ECB navrhuje, aby boli príslušné zásady týkajúce sa makroprudenciálnych nástrojov stanovené v právnom akte úrovne 1. Nástroje makroprudenciálnej politiky by sa na protistrany uplatňovali na úrovni transakcie. Takto by boli dotknuté všetky relevantné transakcie vrátane tých, ktoré uskutočnili nebankové subjekty, bez ohľadu na to, či sa tieto transakcie uskutočnili na trhu s centrálnym zúčtovaním, trhu bez centrálneho zúčtovania, alebo protistrany z Únie, ktoré zúčtovávajú svoje obchody prostredníctvom centrálnej protistrany tretej krajiny (22). Potrebné zásady a požiadavky týkajúce sa takýchto makroprudenciálnych nástrojov by mali byť zahrnuté v súčasnom návrhu, a pokiaľ to nie je možné, tak pri najbližšej vhodnej príležitosti ako je napríklad ďalšia revízia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v roku 2020.

5.3.

Ako už navyše bolo poukázané v nedávno zverejnenej správe ESBR o revízii nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (23), ECB sa domnieva, že centrálne protistrany pôsobiace v Únii by mali byť povinné zverejňovať kvalitatívne a kvantitatívne informácie v súlade so zásadami CPMI-IOSCO pre zverejňovanie informácií (24). Existencia silnejšieho právneho základu, na základe ktorého by centrálne protistrany museli uverejniť údaje v súlade s týmito zásadami, by pomohla finančnému priemyslu a širokej verejnosti k lepšiemu pochopeniu zložitého prostredia, v ktorom centrálne protistrany vykonávajú svoju činnosť.

6. Klasifikácia účelových jednotiek zaoberajúcich sa sekuritizáciou ako finančných protistrán

6.1.

ECB berie na vedomie, že sa navrhuje, aby účelové jednotky zaoberajúce sa sekuritizáciou boli klasifikované ako finančné protistrany (25). Článok 27 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá sekuritizácie a vytvára európsky rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES, 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (26) však navrhuje zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a oslobodenie účelových jednotiek zaoberajúcich sa sekuritizáciou, ktoré uskutočňujú jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie (SSPE STS) od zúčtovacej povinnosti v prípade, že je kreditné riziko protistrany primerane zmiernené. ECB zdôrazňuje svoje stanovisko (27), že STS SSPE by mali byť v plnom rozsahu oslobodené tak od zúčtovacej povinnosti, ako aj od zákonných požiadaviek na poskytnutie kolaterálu (28).

6.2.

ECB preto podporuje ustanovenia článku 27 návrhu uvedeného v odseku 6.1 vrátane mandátu pre európske orgány dohľadu, aby vypracovali návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa určia kritériá na stanovenie toho, ktoré opatrenia v rámci krytých dlhopisov alebo sekuritizácií primerane zmierňujú kreditné riziko protistrany, a ktoré má prijať Komisia (29), ako aj iné potrebné zmeny, ktoré oslobodia STS SSPE tak od zúčtovacej povinnosti ako aj od povinnosti poskytnúť maržu. Takýto prístup je nevyhnutý na dosiahnutie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o kvalifikované kryté dlhopisy a je opodstatnený z dôvodov obozretnosti vo vzťahu k STS SSPE.

7. Zmeny metodiky výpočtu pozícií protistrán v zmluvách o mimoburzových derivátoch

ECB poznamenáva, že navrhnuté zavedenie metodiky výpočtu pozícií v zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorá je relevantná pre určenie, či finančná protistrana alebo nefinančná protistrana podlieha zúčtovacej povinnosti, a ktorá je založená na údajoch na konci obdobia a nie na pohyblivej priemernej pozícii v týchto zmluvách za 30 pracovných dní (30), môže motivovať k prikrášľovaniu výpočtov s cieľom vyhnúť sa zúčtovacej povinnosti. ECB preto navrhuje doplniť do nových článkov 4a ods. 2 (31) a 10 ods. 2 (32) zavedených navrhovaným nariadením požiadavku, že finančné protistrany a nefinančné protistrany musia byť schopné preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet kumulovanej koncomesačnej pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch nevedie k systematickému podceňovaniu celkovej pozície.

8. Poradná úloha ECB ohľadom návrhov delegovaných a vykonávacích aktov

8.1.

Je potrebné pripomenúť, že návrhy delegovaných alebo vykonávacích aktov vypracované Komisiou sú „návrhy aktov Únie“ v zmysle článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 zmluvy. Tak delegované, ako aj vykonávacie akty sú právnymi aktmi Únie. ECB by mala byť v dostatočnom časovom predstihu požiadaná o stanovisko v prípade všetkých návrhov aktov Únie vrátane návrhov delegovaných a vykonávacích aktov, ktoré spadajú do oblasti jej pôsobnosti. Povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska bola objasnená Súdnym dvorom Európskej únie v prípade Komisia/ECB (33), pričom bolo poukázané na funkcie a odborné znalosti ECB. V súvislosti s tým, že bezpečné a efektívne infraštruktúry finančného trhu, najmä zúčtovacie systémy, sú nevyhnutné na plnenie základných úloh ESCB podľa článku 127 ods. 2 zmluvy a v súvislosti s plnením primárneho cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability podľa článku 127 ods. 1 zmluvy, by ECB mala byť riadne konzultovaná, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty prijímané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zatiaľ čo povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska vyplýva priamo zo zmluvy, s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť by mala byť táto požiadavka zohľadnená aj v odôvodnení navrhovaného nariadenia. Navyše, prihliadajúc na dôležitosť návrhov delegovaných a vykonávacích aktov ako súčasti rozvoja legislatívy Únie v oblasti finančných služieb, bude ECB pri plnení svojej poradnej úlohy vo vzťahu k záležitostiam v oblasti jej pôsobnosti, dôsledne zohľadňovať časový rozvrh na prijatie týchto aktov a potrebu zaistiť hladké prijatie implementačných právnych predpisov (34).

8.2.

8.3.

Po prvé, Komisia je oprávnená prijať vykonávacie technické predpisy na základe návrhu vykonávacích technických predpisov, ktoré vypracovala ESMA, ktoré určia štandardy a formáty informácií, ktoré sa majú ohlasovať, metódy a mechanizmy ohlasovania, frekvenciu hlásení a dátum, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť (35). ESCB pri plnení svojho mandátu čoraz viac využíva údaje zozbierané podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Za účelom využiť výsledky kvality údajov ohlásených podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré získala ESCB, vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických predpisov v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

8.4.

Po druhé, Komisia má právomoc prijímať regulačné technické predpisy na základe návrhu regulačných technických predpisov, ktoré vypracovala ESMA, ktoré určia postupy zosúladenia údajov medzi archívmi obchodných údajov a postupmi overovania údajov, ich úplnosť a presnosť a dodržovanie požiadaviek na ohlasovanie (36). Orgány s priamym a okamžitým prístupom k údajom archívov obchodných údajov, vrátane príslušných členov ESCB, ktoré si vypracovali významné odborné poznatky v tejto oblasti. Zabezpečenie, že takéto poznatky sú využité na vývoj regulačných technických predpisov je preto dôležité. Vývoj návrhu regulačných technických predpisov, ktoré vypracuje ESMA, bude za týmto účelom vypracovaný v úzkej spolupráci s príslušnými členmi ESCB.

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu navrhovaného nariadenia, sú v osobitnom pracovnom dokumente technického charakteru uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s odôvodnením. Technický pracovný dokument je dostupný na webovom sídle ECB.

Vo Frankfurte nad Mohanom 11. októbra 2017

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) COM(2017) 208 final.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(5) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(6) Pozri odsek 7 stanoviska CON/2012/21. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(7) Pozri strany 2 a 13 až 14 dokumentu ECB response to the Commission consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(8) Pozri článok 1 ods. 7 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(9) Pozri článok 1 ods. 7 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(10) Pozri článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(11) Pozri článok 11 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(12) Pozri článok 1 ods. 7 písm. b) navrhovaného nariadenia.

(13) Pozri článok 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(14) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/105 z 26. októbra 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1247/2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické normy, pokiaľ ide o formát a frekvenciu hlásení obchodov archívom obchodných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 17, 21.1.2017, s. 17).

(15) Pozri článok 1 ods. 16 navrhovaného nariadenia.

(16) Pozri článok 1 ods. 17 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(17) Pozri článok 1 ods. 19 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(18) Pozri článok 1 ods. 9 písm. a) navrhovaného nariadenia.

(19) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(20) Pozri článok 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(21) Pozri článok 1 ods. 10 navrhovaného nariadenia.

(22) To je v súlade s postojom ECB vyjadreným v dokumente ECB response to the European Commission’s consultation on the review of the European Market Infrastructure Regulation (EMIR) z 2. septembra 2015, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(23) Dokument The Revision of the European Market Infrastructure Regulation, ESRB, apríl 2017, ktorý je dostupný na https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/20170421_esrb_emir.en.pdf.

(24) Dokument Final report of the CPMI-IOSCO Board on Public quantitative disclosure standards for central counterparties, február 2015, ktorý je dostupný na http://www.bis.org/cpmi/publ/d125.pdf.

(25) Pozri článok 1 ods. 1 navrhovaného nariadenia.

(26) COM(2015) 472 final.

(27) Pozri dokument Joint response from the Bank of England and the European Central Bank to the consultation document of the European Commission: „An EU framework for simple, transparent and standardised securitisation“, ktorý je dostupný na webovom sídle ECB www.ecb.europa.eu.

(28) K výnimke z požiadavky na poskytnutie kolaterálu pozri odseky 2.2 a 5.5 stanoviska CON/2016/11.

(29) Pozri článok 27 ods. 2 dokumentu COM(2015) 472.

(30) Pozri článok 1 ods. 3 a 8 navrhovaného nariadenia.

(31) Pozri článok 1 ods. 3 navrhovaného nariadenia.

(32) Pozri článok 1 ods. 8 navrhovaného nariadenia.

(33) Rozsudok z 10. júla 2003, Komisia/ECB, C-11/00, ECLI: EU:C:2003:395, konkrétne body 110 a 111. V odseku 110 Súdny dvor objasnil, že povinnosť požiadať ECB o vydanie stanoviska „má zaručiť, že autor takého právneho aktu ho neprijme skôr, ako vypočuje úrad, ktorý je na základe osobitnej právomoci, ktorú vykonáva v rámci Spoločenstva v danej oblasti, a s prihliadnutím na vysoký stupeň odbornosti obzvlášť spôsobilý účelne prispieť k zamýšľanému procesu prijatia aktu“.

(34) Pozri odsek 2 stanoviska CON/2015/10, odsek 4 stanoviska CON/2012/5, odsek 8 stanoviska CON/2011/44 a odsek 4 stanoviska CON/2011/42.

(35) Pozri článok 1 ods. 7 písm. c) navrhovaného nariadenia.

(36) Pozri článok 1 ods. 16 navrhovaného nariadenia.

15.11.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 385/17

Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách pre 28 členských štátov platných od 1. decembra 2017

[Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1)]

(2017/C 385/06)

Základné sadzby vypočítané podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6). V závislosti od použitia referenčnej sadzby sa musia k tejto základnej sadzbe naďalej pripočítavať príslušné marže, ako je stanovené v uvedenom oznámení. V prípade diskontnej sadzby to znamená zvýšenie o maržu 100 bázických bodov. Nariadenie Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, stanovuje, že pokiaľ nie je osobitným rozhodnutím stanovené inak, úroková sadzba pre vymáhanie štátnej pomoci sa tiež vypočíta pripočítaním 100 bázických bodov k základnej sadzbe.

Upravené sadzby sú vyznačené tučným písmom.

Predchádzajúca tabuľka bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 346, 14.10.2017, s. 5.

Od	Do	AT	BE	BG	CY	CZ	DE	DK	EE	EL	ES	FI	FR	HR	HU	IE	IT	LT	LU	LV	MT	NL	PL	PT	RO	SE	SI	SK	UK
1.12.2017	31.12.2017	-0,15	-0,15	0,76	-0,15	0,57	-0,15	0,03	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	0,59	0,19	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	1,83	-0,15	1,55	-0,36	-0,15	-0,15	0,65
1.11.2017	30.11.2017	-0,15	-0,15	0,76	-0,15	0,57	-0,15	0,06	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	0,59	0,25	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	1,83	-0,15	1,28	-0,36	-0,15	-0,15	0,65
1.10.2017	31.10.2017	-0,15	-0,15	0,76	-0,15	0,45	-0,15	0,09	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	0,59	0,30	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	-0,15	1,83	-0,15	1,10	-0,36	-0,15	-0,15	0,65
1.9.2017	30.9.2017	-0,13	-0,13	0,76	-0,13	0,45	-0,13	0,12	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	0,59	0,30	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	1,83	-0,13	1,10	-0,36	-0,13	-0,13	0,65
1.8.2017	31.8.2017	-0,13	-0,13	0,76	-0,13	0,45	-0,13	0,12	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	0,59	0,30	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	-0,13	1,83	-0,13	1,10	-0,36	-0,13	-0,13	0,78
1.6.2017	31.7.2017	-0,10	-0,10	0,76	-0,10	0,45	-0,10	0,12	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	0,70	0,37	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	1,83	-0,10	1,10	-0,36	-0,10	-0,10	0,78
1.5.2017	31.5.2017	-0,10	-0,10	0,76	-0,10	0,45	-0,10	0,12	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	0,70	0,44	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	-0,10	1,83	-0,10	1,10	-0,36	-0,10	-0,10	0,78
1.4.2017	30.4.2017	-0,08	-0,08	0,76	-0,08	0,45	-0,08	0,16	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	0,83	0,44	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	1,83	-0,08	1,10	-0,36	-0,08	-0,08	0,78
1.3.2017	31.3.2017	-0,08	-0,08	0,76	-0,08	0,45	-0,08	0,16	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	1,05	0,53	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	-0,08	1,83	-0,08	1,10	-0,36	-0,08	-0,08	0,78
1.1.2017	28.2.2017	-0,07	-0,07	0,76	-0,07	0,45	-0,07	0,16	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	1,05	0,75	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	-0,07	1,83	-0,07	1,10	-0,36	-0,07	-0,07	0,78

15.11.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 385/20

Uverejnenie žiadosti o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2017/C 385/08)

Európska komisia schválila túto nepodstatnú zmenu v súlade článkom 6 ods. 2 tretím pododsekom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 664/2014 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE NEPODSTATNEJ ZMENY

Žiadosť o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (2)

„FINOCCHIONA“

EÚ č.: PGI-IT-01120-AM01 – 25.7.2017

CHOP ( ) CHZO ( X ) ZTŠ ( )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Consorzio di Tutela della Finocchiona

Via Carlo del Prete, 49/r

50127 Firenze (FI)

ITALIA

Tel. +39 0554221769

E-mail: info@finocchionaigp.it

Certifikovaná elektronická pošta: finocchionaigp@pec.it

Konzorcium na ochranu označenia „Finocchiona“ je oprávnené predložiť žiadosť o zmenu v zmysle článku 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej politiky č. 12511 zo 14. októbra 2013.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☒	Opis výrobku
—	☐	Dôkaz o pôvode
—	☐	Spôsob výroby
—	☐	Súvislosť
—	☐	Označovanie
—	☐	Iné: [uviesť]

4. Typ zmeny (zmien)

—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nie je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej je potrebná zmena uverejneného jednotného dokumentu.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).
—	☐	Zmena špecifikácie registrovanej ZTŠ, ktorá sa považuje za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

5. Zmena (zmeny)

Opis výrobku

Menia sa súčasné požiadavky špecifikácie, ktoré sa uvádzajú v článku 2 „Chemické vlastnosti“ bode 2.1.3 a v bode 3.2 jednotného dokumentu, konkrétne zmienka: „Aktivita vody (Aw): menšia alebo rovná 0,92“.

Hodnota „Aktivita vody (Aw): menšia alebo rovná 0,92;“ sa nahrádza textom „Aktivita vody (Aw): nižšia alebo rovná 0,945“.

Cieľom zvýšenia hodnoty Aw je zabezpečiť vyššiu vlhkosť výrobku v porovnaní s tou, ktorá je stanovená v aktuálnej špecifikácii, a zaručiť a zachovať tak mäkkú textúru rezov – kľúčový prvok, ktorý odlišuje CHZO „Finocchiona“ od iných podobných výrobkov na trhu.

Preto sa dospelo k záveru, že zmena spĺňa podmienky článku 53 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a môže byť klasifikovaná ako nepodstatná.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„FINOCCHIONA“

EÚ č.: PGI-IT-01120-AM01 – 25.7.2017

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Názov (názvy)

„Finocchiona“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.2. Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Saláma „Finocchiona“ CHZO má charakteristickú vôňu fenikla, ktorý sa v zmesi nachádza vo forme semienok a/alebo kvetov, ako aj jemnú konzistenciu, ktorá spôsobuje, že plátky salámy majú tendenciu drobiť sa. Plátok má rôzne farby prechádzajúce z krvavočervenej v chudých častiach až po bielu/ružovobielu v tučných častiach, ktoré sú dobre premiešané a majú nejasné línie, pričom miestami sú viditeľné semienka a/alebo kvety fenikla. Vôňa salámy je príjemná a vďaka výraznej aróme fenikla a nepatrnej vôni cesnaku je charakteristická; chuť je svieža a lahodná, nikdy nie kyslá. Výrobok má tieto chemické vlastnosti: celkový obsah bielkovín: minimálne 20 %; celkový obsah tukov: najviac 35 %; pH: medzi 5 a 6; aktivita vody (aw): nižšia alebo rovná 0,945; soľ: najviac 6 %.

Ide o salámu valcového tvaru pokrytú charakteristickým popraškom, ktorý vytvára pleseň tvoriaca sa počas dozrievania. Veľkosť výrobku sa pohybuje od malej s hmotnosťou od 0,5 kg po naplnení čreva, pričom najväčšie výrobky môžu dosiahnuť maximálnu hmotnosť 25 kg po naplnení čreva. Na trh sa uvádza v celku alebo menších častiach bez obalu, vákuovo balená alebo v balení s ochrannou atmosférou, alebo nakrájaná na plátky vákuovo balená alebo v balení s ochrannou atmosférou.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Kŕmenie ťažkých ošípaných sa mení z hľadiska zloženia aj používania; pozostáva z dvoch fáz, je založené predovšetkým na použití vedľajších produktov výroby syra a produkcii obilnín. Krmivá povolené počas prvej fázy (do 80 kg živej váhy) sú rovnaké krmivá, aké sa používajú v druhej fáze, s upravenou úrovňou koncentrácie; pokiaľ ide o obsah sušiny v obilninách, ten nesmie byť nižší ako 45 % celkovej hmotnosti: extrahovaná sójová múka, kukuričná siláž, múka z kukuričného lepku a/alebo potraviny na báze kukuričného lepku (corn gluten feed), plody rohovníka obyčajného bez zrniečok (svätojánsky chlieb), odpad z destilácie, tuky s bodom topenia vyšším ako 36 °C, rybia múčka, štiepené proteíny, cmar. V druhej fáze výkrmu, počas ktorej nesmie sušina v obilninách predstavovať menej ako 55 % celkovej hmotnosti, sú povolené tieto krmivá: obilniny a netradičné obilniny, otruby a iné produkty získané spracovaním pšenice, dehydrované zemiaky, odšťavená a silážovaná dužina z repy, extrahovaná sójová múka, múka zo slnečnice, maniok, melasa, extrahovaná kokosová múka, extrahovaná múka z kukuričných klíčkov, hrach a/alebo iné semená strukovín, sušená a extrahovaná dužina z repy, múka zo sezamu, ľanové výlisky, výlisky z jabĺk a hrušiek, hroznové a paradajkové šupky na uľahčenie črevného priechodu, dehydrovaná múka z lucerny, pivné kvasinky a/alebo kvasinky torula, tuky s bodom topenia vyšším ako 40 °C, srvátka, cmar. Kŕmenie ošípaných plemena Cinta Senese chovaných vo voľnom výbehu alebo s obmedzeným výbehom sa zabezpečuje prostredníctvom pastevného výbehu v lese a/alebo na priestranstvách, na ktorých sa pestujú kŕmne plodiny a obilniny. Navyše je povolené používať každodenné výživové doplnky, ktoré tvoria súčasť povolenej dennej kŕmnej dávky pre ošípané staršie ako štyri mesiace, a to v objeme najviac 3 % živej váhy zvieraťa.

Tradičná výroba salámy „Finocchiona“ CHZO si vyžaduje použitie čerstvého mäsa, ktoré nebolo podrobené žiadnemu procesu zmrazovania a bolo získané z jatočných tiel:

—

z ťažkých ošípaných, chovaných minimálne deväť mesiacov takým spôsobom, aby dosiahli vysokú hmotnosť a získalo sa tak mäso vhodné na výrobu salámy „Finocchiona“ CHZO. Tieto ošípané majú osobitné genetické vlastnosti (bežne sa používajú talianske plemená ako Large White, Landrace a Duroc, pričom kance uvedených plemien, kance iných plemien alebo hybridné kance sa vyberajú z dôvodu podobných genetických vlastností), čo umožňuje zaručiť zachovanie, rozloženie a kvalitatívnu štruktúru tukov obsiahnutých v mäse, získavanie jatočných tiel kategorizovaných ako ťažké, a zároveň dodržiavať obmedzenia, ktorým podliehajú príslušné stredné triedy, ako aj vysokú hmotnosť a vek, ktoré ošípané dosahujú v čase zabitia: všetky uvedené požiadavky spolu s technikou kŕmenia zvierat, najmä na báze obilnín, sú nevyhnutné pre prirodzené zrenie a nadobudnutie organoleptických vlastností salámy „Finocchiona“,

—	z ošípaných plemena Cinta Senese zapísaných v plemennom registri, chovaných a zabitých v danej oblasti a kŕmených tradičným spôsobom.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Fázy výroby salámy „Finocchiona“ CHZO, ktorými tento výrobok musí prejsť v geografickej oblasti uvedenej v bode 4 tohto jednotného dokumentu: odrezávanie a konečná úprava povolených kusov mäsa, mletie, miešanie, plnenie do čreva, sušenie, zrenie.

Mäso získavané z plemena Cinta Senese pochádza zo zvierat chovaných na územiach geografickej oblasti uvedenej v bode 4 tohto dokumentu.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Na to, aby bolo možné uviesť na trh zabalené plátky salámy „Finocchiona“, sa krájanie na plátky a balenie do vákuového obalu alebo do balenia s ochrannou atmosférou musí uskutočniť výhradne v oblasti výroby vymedzenej v bode 4 nižšie, pod dohľadom schváleného kontrolného orgánu s cieľom zaručiť kvalitu výrobku a zabrániť zmene vlastností opísaných v bode 3.2.

Zmes malých kúskov chudého mäsa a tuku nasekaných najemno totiž spôsobuje, že sú plátky obzvlášť jemné počas manipulácie aj počas krájania na plátky. Príprava výrobku na krájanie na plátky si vyžaduje odstránenie čreva, čo spôsobí priame vystavenie konzumovateľnej časti vonkajšiemu prostrediu, pričom v dôsledku tohto vystavenia v nekontrolovaných podmienkach počas neurčitého obdobia dochádza k zmene vlastností výrobku, ktorý podlieha javom, ako je oxidácia, zmena farby a nadmerná strata vlhkosti, čo má za následok výrazné narušenie konzistencie plátkov a aromatickej zložky, ktorá má byť pre túto salámu charakteristická. S cieľom zaručiť a zachovať stálosť pôvodných vlastností výrobku je nevyhnutné, aby dochádzalo ku kontaktu spracovateľov s týmto výrobkom za osobitných podmienok a v obmedzenom čase.

Ak by bol výrobok určený na krájanie na plátky uskladnený počas neurčitého obdobia v podmienkach odlišných od uvedených podmienok, mohol by nadobudnúť odlišné a neželané vlastnosti, ako je stuchnutie, vyschnutie, vytvorenie nezvyčajných plesní, zväčšenie objemu alebo zhnednutie, čo môže spôsobiť, že výrobok získa chuť, vôňu a konzistenciu odlišné od tých, ktoré sú výrobku vlastné.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Označenie „Finocchiona“ sa musí na etiketách uviesť zreteľným a nezmazateľným písmom, ktorého farba výrazne kontrastuje s farbou samotnej etikety; musí byť jasne odlíšiteľné a väčšie v porovnaní s ostatnými údajmi uvedenými na etikete (v žiadnom prípade nesmie byť menšie ako 3 mm). Hneď za ním sa uvedie označenie „Indicazione Geografica Protetta“ (chránené zemepisné označenie) alebo skratka „IGP“ (CHZO). Na etikete sa vždy musí nachádzať logo Európskej únie CHZO, ku ktorému sa v prípade potreby uvedú údaje stanovené v nariadení Komisie (ES) č. 628/2008 (3). Okrem iného je povolené používať na etiketách údaje, ktoré odkazujú na podniky, názvy, obchodné mená, súkromné obchodné známky, zoskupenia, pokiaľ tieto údaje nemajú pochvalný charakter a neuvádzajú kupujúceho/spotrebiteľa do omylu. Na názov chovu ošípaných, v ktorom boli chované ošípané použité na výrobu tohto výrobku je povolené odkazovať iba v tom prípade, ak všetky suroviny pochádzajú z predmetných chovov.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť výroby salámy „Finocchiona“ CHZO zahŕňa celé kontinentálne územie Toskánska, okrem ostrovov, ktoré zodpovedá oblasti, v ktorej sa postupom času sústredila výroba tejto tradičnej salámy.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Oblasť výroby salámy „Finocchiona“ CHZO je z juhu a z východu ohraničená horským masívom a rozsiahlou hornatou oblasťou, v ktorej sa nachádzajú vinice, zalesnené oblasti a pasienky na chov vo voľnom výbehu, ktoré sa zvažujú do pobrežnej nížiny na západe.

Systém prenajímania, ktorý sa využíval pri poľnohospodárskych chovoch do 70. rokov a ktorý neskôr z veľkej časti nahradil systém chovu na vlastných pozemkoch, umožnil zachovať na tomto území chov ošípaných historického plemena Cinta Senese (medzičasom sa toto plemeno stalo ohrozeným druhom, dokázalo však čeliť tomuto problému) a bielych plemien ošípaných, z ktorých pochádzajú suroviny spracúvané toskánskymi údenármi, ako aj odovzdávať odborné znalosti a tradičné spôsoby výroby salámy „Finocchiona“. Mäsá, víno a rozšírený prirodzený výskyt fenikla prispeli k vytvoreniu typickej chuti výrobkov údenárskych podnikov, kde sa uschovávajú dômyselné a tradičné výrobné metódy, techniky a zvyky prebraté od predkov, ktoré prežili stáročia, aby sa dostali do výrobných podnikov na celom území.

Hlavné vlastnosti, ktoré odlišujú salámu „Finocchiona“ a zaručujú jej jedinečnosť spomedzi mnohých údenín, sú výrazná a neporovnateľná vôňa fenikla používaného v zmesi vo forme semienok a/alebo kvetov a jemnosť plátkov, ktoré majú tendenciu drobiť sa pri krájaní. Chuť je svieža a príjemná, nikdy nie kyslá.

Plátok obsahuje zmes malých kúskov tuku, ktoré sú rozmiestnené tak, že obaľujú svalovú hmotu a zachovávajú výrobok mäkký aj po dlhšom období zrenia. Stredne veľké kúsky tuku a mäsa majú nejasné línie. Plátok má rôzne farby prechádzajúce z krvavočervenej v chudých častiach až po bielu/ružovobielu v tučných častiach, pričom miestami sú viditeľné semienka a/alebo kvety fenikla.

„Finocchiona“ má historickú povesť, ktorú dosvedčujú mnohé dokumenty. Napríklad Rigutini a Fanfani ju v roku 1875 spomenuli v slovníku Vocabolario della lingua parlata. Slovník Vocabolario degli Accademici della Crusca z roku 1889 zasa dokazuje prepojenie salámy „Finocchiona“ s toskánskym územím. Toskánsky pôvod tejto salámy definitívne potvrdil v roku 1977 profesor Italo Ghinelli. „Finocchiona“ patrí medzi najrozšírenejšie údeniny v Toskánsku a pravidelne sa objavuje v týždenných bulletinoch o údenárskych výrobkoch publikovaných v špecializovanej renomovanej revue rozšírenej na celoštátnej úrovni.

„Finocchiona“ vďačí za svoje vlastnosti rozmanitým vzťahom, ktoré existujú medzi toskánskym prostredím, z ktorého pochádza, a ľudským faktorom, ktorého činnosť umožnila v priebehu storočí vyvinúť najvhodnejšiu metódu výroby tejto salámy. K vytvoreniu jedinečného a neporovnateľného výrobku s dobrou povesťou prispel originálny výber prísad, ale najmä fenikla, ktorý je charakteristický pre mnohé recepty regionálnej kuchyne a ktorý je súčasťou endemickej flóry tejto oblasti výroby, a zaužívaná údenárska tradícia a osobitosť odborných a praktických znalostí kvalifikovaných výrobcov, ktorí pracujú manuálne a tradičným spôsobom a vedia vybrať a pripraviť najlepšie kusy mäsa, odhadnúť primeraný stupeň homogenizácie medzi tukom a mäsom a určiť, kedy má „Finocchiona“ optimálnu konzistenciu a jemnosť. Pridávanie vína do zmesi „Finocchiona“ v súlade s historickou metódou výroby je tiež dôkazom silnej spätosti výrobku s týmto územím presláveným svojimi vínami na celom svete. Produkcia kvalitného mäsa z plemena Cinta Senese umožnila vznik spracovateľských podnikov v celom regióne, čo prispelo k upevneniu mena „Finocchiona“, posilneniu povesti u spotrebiteľov a prepojenia s Toskánskom.

Saláma „Finocchiona“, ktorú zaručene nájdeme na tradičných misách s toskánskymi údeninami, prekročila hranice Talianska a konzumuje sa v mnohých krajinách strednej Európy, ako aj mimo Európskej únie.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

(1) Ú. v. EÚ L 179, 19.6.2014, s. 17.

(2) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 173, 3.7.2008, s. 3.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 385

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 60 15. novembra 2017

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2017/C 385/01	Oznámenie Komisie – Automatické zvýšenie autonómnej colnej kvóty podľa nariadenia Rady (EÚ) 2015/2265	1
2017/C 385/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8586 – TPC/JSR/UMG/UBE/MR) ( 1 )	2

	III Prípravné akty
	Európska centrálna banka
2017/C 385/03 CON/2017/39	Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. októbra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení a orgány zúčastňujúce sa na udeľovaní povolení centrálnym protistranám a požiadavky na uznanie centrálnej protistrany z tretej krajiny (CON/2017/39)	3
2017/C 385/04 CON/2017/42	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 11. októbra 2017 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré nezúčtováva centrálna protistrana, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (CON/2017/42)	10

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2017/C 385/05	Výmenný kurz eura	16
2017/C 385/06	Oznámenie Komisie o aktuálnych úrokových sadzbách pre vymáhanie štátnej pomoci a referenčných/diskontných sadzbách pre 28 členských štátov platných od 1. decembra 2017[Uverejnené v súlade s článkom 10 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 ( Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1 )]	17

Poradové číslo	Číselný znak KN	Kód TARIC	Opis	Ročná výška kvóty (v tonách)	Clo v rámci kvóty	Obdobie kvóty
09.2759	ex 0302 51 10	20	Tresky (Gadus morhua, Gadus ogac, Gadus macrocephalus) a ryby druhu Boreogadus saida, okrem pečene a ikier a mliečia, čerstvé, chladené alebo mrazené, na spracovanie (2) (3)	90 000	0 %	1.1.2017 – 31.12.2017
	ex 0302 51 90	10
	ex 0302 59 10	10
	ex 0303 63 10	10
	ex 0303 63 30	10
	ex 0303 63 90	10
	ex 0303 69 10	10

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2017/C 385/07	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8639 – Cariparma/Caricesena, Carim, Carismi) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	18
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2017/C 385/08	Uverejnenie žiadosti o schválenie nepodstatnej zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	20

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,1745
JPY	Japonský jen	133,29
DKK	Dánska koruna	7,4414
GBP	Britská libra	0,89585
SEK	Švédska koruna	9,8905
CHF	Švajčiarsky frank	1,1643
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,5923
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,566
HUF	Maďarský forint	311,97
PLN	Poľský zlotý	4,2381
RON	Rumunský lei	4,6493
TRY	Turecká líra	4,5477
AUD	Austrálsky dolár	1,5361
CAD	Kanadský dolár	1,4933
HKD	Hongkongský dolár	9,1645
NZD	Novozélandský dolár	1,7092
SGD	Singapurský dolár	1,5978
KRW	Juhokórejský won	1 309,46
ZAR	Juhoafrický rand	16,8932
CNY	Čínsky juan	7,7950
HRK	Chorvátska kuna	7,5520
IDR	Indonézska rupia	15 918,59
MYR	Malajzijský ringgit	4,9259
PHP	Filipínske peso	60,070
RUB	Ruský rubeľ	70,1633
THB	Thajský baht	38,829
BRL	Brazílsky real	3,8488
MXN	Mexické peso	22,4266
INR	Indická rupia	76,8150


	(1) Text s významom pre EHP