9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/1

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/2

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012,

—

so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. októbra 2012 o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca (1),

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj o nástrojoch s rozdelením rizika určených členským štátom, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, svoju pozíciu z 19. apríla 2012 (2) a najmä stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011 (3),

—

so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých sa predpokladá najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 27. a 28. júna 2013, v ktorých sa žiada vytvorenie nového investičného plánu na podporu MSP a zvýšenie financovania hospodárstva,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, v ktorých je stanovený cieľ mobilizovať politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti, pracovných miest a rastu,

—

so zreteľom na oznámenia Komisie o inovatívnych finančných nástrojoch: „Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov“ (COM(2011)0662) a „Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020“ (COM(2011)0660),

—

so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä pokiaľ ide o otázku vzťahov medzi EIB a EBOR,

—

so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia,

—

so zreteľom na nové memorandum o porozumení medzi EIB a EBOR podpísané 29. novembra 2012,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ (4) o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0137/2014),

A.

keďže EIB bola zriadená Rímskou zmluvou a keďže podľa článku 309 ZFEÚ je jej úlohou prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju vnútorného trhu s cieľom pomôcť realizovať priority Únie, a to výberom hospodársky zlučiteľných projektov, do ktorých bude EÚ investovať, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky;

B.

keďže za týchto mimoriadne ťažkých sociálnych a hospodárskych podmienok, ktoré sa vyznačujú obmedzeniami verejných rozpočtov, je potrebné mobilizovať všetky zdroje a politiky EÚ vrátane zdrojov a politík EIB, aby sa udržala hospodárska obnova a určili sa nové zdroje rastu;

C.

keďže EIB koná aj ako orgán, ktorý financuje, a je zodpovedný za iné zdroje investícií nahrádzaním alebo nápravou trhových medzier;

D.

keďže EIB pomáha EÚ udržať a posilniť jej náskok v oblasti konkurencieschopnosti v svetovom meradle;

E.

keďže EIB bude naďalej základom a katalyzátorom rozvoja politík EÚ, ktorý zabezpečuje stále zastúpenie verejného sektora a poskytuje investičné kapacity, pričom zaručuje čo najlepšiu integráciu a vykonávanie hlavných iniciatív EÚ 2020;

F.

keďže EIB sa bude ako ústredný nástroj stability zameriavať na plnenie svojej proticyklickej úlohy a konať pritom ako spoľahlivý partner v prípade vhodných projektov v celej EÚ aj mimo nej;

G.

keďže EIB podporuje kľúčové faktory, ktoré stimulujú dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, ako je infraštruktúra podporujúca rast, špičkové inovácie a konkurencieschopnosť;

H.

keďže je mimoriadne potrebné zaručiť, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za najlepších podmienok financovania a následne pozitívny dosah na priebeh projektov a zúčastnené strany;

I.

keďže v júni 2012 Európska rada uviedla Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý zahŕňa celú škálu opatrení zameraných na stimulovanie inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje a tvoria sa pracovné miesta;

J.

keďže používanie inovatívnych finančných nástrojov sa považuje za jeden zo spôsobov, ako rozšíriť rozsah existujúcich nástrojov, ako sú granty, a zlepšiť celkovú účinnosť rozpočtu EÚ;

K.

keďže je mimoriadne dôležité obnoviť bežné poskytovanie úverov hospodárstvu a uľahčiť financovanie investícií;

L.

keďže medzinárodné finančné nástroje poskytujú nový priestor na príležitosti spolupráce medzi všetkými inštitucionálnymi aktérmi a prinášajú skutočné úspory z rozsahu;

M.

keďže operácie EIB mimo EÚ sa vykonávajú na podporu politík pre vonkajšiu činnosť Únie a podľa článkov 208 a 209 ZFEÚ by mali byť v súlade s cieľmi EÚ a podporovať ich;

N.

keďže činnosti EIB sú dopĺňané osobitnými nástrojmi, ktoré poskytuje Európsky investičný fond (EIF) zameraný na zabezpečovanie rizikového financovania v prospech MSP a začínajúcich podnikov, ako aj mikrofinancovania;

O.

keďže zvýšením kapitálu sa posilnila súvaha EIB, čo umožňuje ambiciózne ciele v oblasti operačného poskytovania úverov;

P.

keďže sa vyvinulo osobitné úsilie s cieľom vykonávať viac spoločných intervencií (spojením záruk EIF a úverov EIB pre MSP);

1.

víta výročnú správu EIB za rok 2012 a splnenie dohodnutého operačného plánu poskytnúť financie na približne 400 projektov vo viac ako 60 krajinách v hodnote 52 miliárd EUR;

2.

víta skutočnosť, že Rada guvernérov EIB schválila zvýšenie kapitálu o 10 miliárd EUR, čo sprístupní ďalších 60 miliárd EUR (čo zodpovedá 49 % rozšíreniu cieľov v oblasti poskytovania pôžičiek) na dlhodobé poskytovanie úverov na projekty v EÚ v období 2013 – 2015;

3.

žiada EIB, aby si udržala očakávané ciele súvisiace s jej doplnkovými činnosťami a aby na uvedené obdobie uvoľnila 180 miliárd EUR na dodatočné investície v celej EÚ;

4.

pripomína, že projekty v EÚ majú mimoriadne zaujímavé vyhliadky v prípade niektorých prioritných tematických oblastí v rámci stratégie Európa 2020: balíky opatrení v oblastiach inovácií a zručností vrátane infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, investícií do MSP, súdržnosti a účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti (vrátane prechodu na nízkouhlikové hospodárstvo); poznamenáva, že tieto kľúčové oblasti boli určené v operačnom pláne skupiny EIB na roky 2013 – 2015, a víta, že na úverovú kapacitu bolo pridelených ďalších 60 miliárd EUR na financovanie ich plnenia;

5.

je však pevne presvedčený o tom, že v rámci týchto všeobecných priorít by sa mala venovať väčšia pozornosť investíciám do dlhodobého rastu, vytváraniu dlhodobých pracovných miest a zabezpečovaniu trvalého a viditeľného dosahu na reálnu ekonomiku, a preto žiada komplexné hodnotenie, ktoré poskytne spoľahlivé údaje o dlhodobej zamestnanosti dosiahnutej prostredníctvom úverov EIB, ako aj o ich následnom vplyve na hospodárstvo po finančnej kríze, a to vo všetkých oblastiach;

6.

víta zavedenie nástroja pre rast a zamestnanosť, ktorý EIB umožní dôkladnejšie monitorovať vplyv projektov, ktoré financuje, v oblasti zamestnanosti a rastu;

7.

vyzýva EIB, aby naďalej podporovala dlhodobé priority EÚ v oblastiach hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu a zamestnanosti, environmentálnej udržateľnosti, opatrení zameraných na klímu a účinnosť zdrojov prostredníctvom ďalšieho rozvoja nových finančných aj nefinančných nástrojov, ktorých cieľom je riešiť krátkodobé nedostatky na trhu, ako aj dlhodobejšie štrukturálne nedostatky v hospodárstve EÚ;

8.

nabáda EIB, aby dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

9.

považuje Pakt pre rast a zamestnanosť za dôležitú ale nedostatočnú reakciu na výzvy, ktorým čelí EÚ, a konštatuje, že zvýšenie kapitálu EIB a intenzívnejšie využívanie spoločných nástrojov Komisie a EIB s rozdelením rizika v spojení so synergiami medzi osobitnými činnosťami EIB a EIF predstavujú kľúčové prvky jeho úspechu;

10.

žiada EIB, aby svoje financovanie prednostne zamerala na projekty, ktoré výrazne prispejú k hospodárskemu rastu;

11.

pripomína, že Komisia spolu s EIB predložila správu o možnostiach a cielených prioritách, ktoré by sa mali v súvislosti so zavedením Paktu pre rast a zamestnanosť identifikovať, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, digitálne hospodárstvo, výskum a inováciu a MSP; žiada, aby sa na základe tejto správy uskutočnila v Európskom parlamente politická diskusia za účasti predsedov Európskej rady a Komisie a prezidenta Európskej investičnej banky;

12.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že objem financií v krajinách (Grécko, Írsko, Portugalsko, Cyprus) zapojených do programu bol v roku 2012 naďalej nízky, pričom predstavoval zhruba +/- 5 % celkových investícií EIB; konštatuje, že investičné ciele EIB na rok 2013 v krajinách zapojených do programu predstavujú až 5 miliárd EUR z celkovej cieľovej sumy EÚ 62 miliárd EUR;

13.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že EIB pri poskytovaní úverov naďalej nie je ochotná podstupovať riziko, čím obmedzuje rozsah potenciálnych dlžníkov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru, a teda následne bráni pridanej hodnote úverov;

14.

žiada, aby EIB zvýšila svoju internú kapacitu podstupovania rizika tým, že zaručí, aby jej systémy riadenia rizík boli primerane prispôsobené súčasným okolnostiam;

15.

berie na vedomie, že je veľmi dôležité, aby si EIB udržala rating na úrovni AAA tak, aby si zachovala finančnú silu a kapacitu na poskytovanie finančných prostriedkov pre reálne hospodárstvo; naliehavo však žiada, aby EIB spolu s EIF zvážili intenzívnejšie vykonávanie rizikovejších činností s cieľom zachovať primerané vyhliadky, pokiaľ ide o náklady a prínosy;

16.

berie na vedomie zvýšenie cieľov týkajúcich sa rizikovejších osobitných činností EIB na 6 miliárd EUR v roku 2013, zvýšenie finančných prostriedkov na iniciatívy s rozdelením rizika a na posilnenie úverov na 2,3 miliardy EUR a nedávne začatie iniciatívy na financovanie rastu, prostredníctvom ktorej sa inovatívnym spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou uľahčuje prístup k financovaniu;

17.

vyzýva EIB, aby zvýšila svoje činnosti v rámci mandátu na rizikový kapitál a mandátu na mezzanínové investovanie do rastu (Mezzanine for Growth), ktorý EIB poskytla EIF;

18.

víta skutočnosť, že vďaka 1 miliarde EUR sa zvýšil mandát EIF, pokiaľ ide o zdroje rizikového kapitálu financované EIB s osobitným dôrazom na mezzanínové financovanie vyšších rizík ako súčasť spoločných činností EIB a EIF na riešenie finančných obmedzení nových plánov európskych stredných podnikov v oblasti inovácií a rastu;

19.

vyzýva EIB na proaktívnejšie konanie pri poskytovaní jej odborných znalostí vo všetkých kľúčových oblastiach činností s veľkým potenciálom rastu vo všetkých členských štátoch; pripomína, že technické a finančné poradenstvo je účinným prostriedkom, ako pomôcť pri realizácii projektov a urýchliť úhrady a skutočné investície; domnieva sa preto, že odborné znalosti EIB by sa mali rozšíriť a poskytovať už v prvotných fázach v prípade projektov, ktoré spolufinancujú EÚ a EIB, ako aj pri hodnotení ex ante veľkých projektov, a to aj prostredníctvom Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (nástroj JASPERS);

20.

naliehavo vyzýva EIB, aby v súčasnej situácii kriticky nízkej miery čerpania v mnohých členských štátov zvýšila úsilie o podporu kapacít členských štátov čerpať zdroje EÚ vrátane štrukturálnych fondov tým, že bude ďalej rozvíjať dodatočné spoločné nástroje s rozdelením rizika a upraví existujúce nástroje, ktoré sú už financované z rozpočtu EÚ;

21.

vyzýva členské štáty, aby v náležitých prípadoch spolupracovali s Komisiou pri využívaní časti svojich prostriedkov pridelených zo štrukturálnych fondov, aby sa rozdelilo úverové riziko EIB a poskytovali sa záruky za úvery súvisiace so znalosťami a zručnosťami, efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, strategickou infraštruktúrou a prístupom MSP k financovaniu;

22.

oceňuje, že nevyužité prostriedky zo štrukturálnych fondov sa teraz môžu použiť ako osobitný záručný fond na úvery EIB, najmä v Grécku;

23.

konštatuje, že banka podpísala v roku 2012 úvery na štrukturálne programy vo výške 2,2 miliardy EUR, čo umožňuje podporovať množstvo malých a stredných projektov v súlade s prioritami politiky súdržnosti v rôznych sektoroch;

24.

vyzýva EIB, aby vzhľadom na odlišné hospodárske a finančné podmienky v rámci EÚ rozvíjala v úzkej spolupráci s členskými štátmi investičné plány zamerané na výsledky, ktoré sú náležite prispôsobené národným, regionálnym a miestnym prioritám v oblasti rastu, pričom sa primerane zohľadnia horizontálne priority, ktoré Komisia stanovila v ročnom prieskume rastu, ako aj priority európskeho semestra pre hospodárske riadenie;

25.

nabáda banku, aby preskúmala možnosti rozšírenia jej pôsobenia tým, že sa bude proaktívne zúčastňovať na dohodách o partnerstve medzi Komisiou a členskými štátmi;

26.

berie na vedomie trend klesajúceho počtu verejno-právnych partnerstiev (VPP) počas krízy a po nej a zároveň pripomína mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti investícií, najmä v prípade dopravných sietí a vo výskume a inováciách; konštatuje, že hoci sa hodnota trhu EÚ v oblasti VPP zvýšila, objem transakcií bol výrazne nižší;

27.

domnieva sa, že štátne záruky sú cenným nástrojom pri riešení nedostatkov trhu, ktoré môžu oddialiť plnenie programov a projektov v rámci VPP; vychádzajúc z odborných znalostí EIB v tejto oblasti žiada, aby EIB posilnila svoju účasť na zárukách za úvery, ktoré sa VPP poskytujú prostredníctvom štátnych záruk;

28.

okrem toho sa domnieva, že kapacity EIB v oblasti poradenstva, vychádzajúce z odborných znalostí získaných v Európskom centre odborných znalostí PPP (EPEC), by sa mohli využívať na poskytovanie cielenej odbornej a špecializovanej pomoci na vládnej úrovni a podľa vhodnosti takisto na regionálnej úrovni s cieľom uľahčiť riadne hodnotenia týkajúce sa prínosov zapojenia štátnych záruk do programov VPP;

29.

pripomína, že EIB a Komisia v roku 2012 zaviedli s pomocou členských štátov pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorej cieľom je posilniť financovanie kľúčových infraštruktúrnych projektov prilákaním inštitucionálnych investorov;

30.

víta správu za prvý polrok pilotnej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty, v ktorej sa uvádza schválenie deviatich projektov v šiestich krajinách; žiada nepretržité a intenzívnejšie používanie takýchto dlhopisov, ako aj pravidelnú kontrolu ich účinnosti s cieľom posilniť životaschopné investície do dlhových cenných papierov, ktoré smerujú súkromný kapitál do potrebných projektov v oblasti dopravy, energetiky a infraštruktúry a IKT, a to najmä do projektov s cezhraničným rozmerom; je však presvedčený, že EIB by mala lepšie posudzovať, do ktorých projektov chce investovať, a posudzovať bezpečnosť a rizikový profil týchto projektov; pripomína, že z rozpočtu EÚ sa poskytuje 230 miliónov EUR ako podpora činností na zvýšenie kreditnej kvality EIB na investovanie do infraštruktúry v odvetviach dopravy, energetiky a komunikácií;

31.

žiada, aby bol náležitým spôsobom a včas informovaný o vybraných projektoch;

32.

so znepokojením konštatuje, že pretrvávajú kľúčové výzvy (napr. prevod úrokov na záväzky, obmedzené skúsenosti zadávajúcich orgánov s riešeniami formou dlhopisov, váhanie inštitucionálnych investorov v súvislosti s otázkou zapojenia sa, obavy sponzorov v súvislosti s nákladmi); vyzýva banku, aby náležite posúdila možnosť spoločného investovania do prvých dohôd o dlhopisoch s cieľom uistiť investorov a sponzorov; vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad iniciatívy dlhopisov na projekty s dlhodobým cieľom EÚ v oblasti klímy, ktorým je zameriavanie sa na infraštruktúru s nízkymi emisiami uhlíka;

33.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nízkou výkonnosťou projektu Castor; žiada, aby banka poskytla podrobnosti o vhodnosti jeho náležitej starostlivosti a poskytla informácie o tom, či sa v uskutočnených geologických štúdiách uvádza možnosť seizmického rizika, jeho percentuálne vyjadrenie a spôsob riešenia;

34.

očakáva záverečnú hodnotiacu správu o pilotnej fáze iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorá by mala byť predložená v roku 2015;

35.

víta novú politiku EIB v oblasti energetiky, ktorá zavádza nové úverové kritériá v oblasti energetiky zohľadňujúce politiku EÚ v oblasti energetiky a klímy, ako aj súčasné investičné trendy; žiada, aby sa investície EIB do energetiky každoročne zverejňovali a analyzovali, aby sa ukázalo, ktoré zdroje energie EIB podporuje; rád by však zdôraznil, že investičná politika EIB by sa mala oveľa viac zamerať na udržateľné projekty; zároveň pripomína, že treba predložiť súhrnný plán na ukončenie poskytovania úverov súvisiacich s výrobou energie z neobnoviteľných zdrojov;

36.

víta skutočnosť, že EIB zaviedla novú emisnú normu, ktorá sa má uplatňovať na všetky projekty v oblasti výroby energie z fosílnych palív, aby sa vylúčili investície do projektov s plánovanými emisiami uhlíka presahujúcimi určitú prahovú hodnotu; vyzýva Radu guvernérov EIB, aby v budúcnosti naďalej skúmala emisnú normu a zvážila prísnejšie záväzky;

37.

naliehavo vyzýva banku, aby v rámci klimatického balíka 2030 a jej dekarbonizačných priorít zvýšila investičné snahy v oblasti projektov s nízkymi emisiami uhlíka a pracovala na politikách, ktoré vedú k ambicióznejším klimatickým cieľom; žiada, aby EIB vykonala posúdenie a hodnotenie všetkých jej aktivít v oblasti zmeny klímy v roku 2014, s cieľom obnoviť politiku ochrany klímy, napr. prostredníctvom posudzovania projektov a integrovaného prístupu rozumne kombinovať politiky špecifické pre sektory, pokiaľ ide o kľúčové sektory; vyzýva EIB, aby uviedla tento prehľad v prílohe k budúcej výročnej správe;

38.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú EIB zohráva vo financovaní investícií verejného a súkromného sektora do energetickej infraštruktúry a pri podporovaní projektov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej a energetickej politiky; pripomína svoje uznesenie z roku 2007, v ktorom žiada ukončenie používania verejných financií na projekty v oblasti fosílnych palív a presun k energetickej účinnosti a energii z obnoviteľných zdrojov; zastáva názor, že EIB by mala v spolupráci s Komisiou v súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy a najlepšími medzinárodnými normami aktualizovať pred koncom roka 2015 stratégiu v oblasti zmeny klímy, pokiaľ ide o jej finančné operácie;

39.

vyzýva na posilnenie zdrojov a odborných skúseností EIB na adaptáciu na zmenu klímy;

40.

žiada, aby EIB posilnila najlepšie medzinárodné normy týkajúce sa vodnej energie, najmä hlavné zásady Svetovej komisie pre priehrady a Protokol pre posudzovanie udržateľnosti vodnej energie, podľa ktorých sa má investovať len v prípadoch, ak krajiny zaviedli právny rámec, ktorým sa zriaďujú mechanizmy energetického plánovania (vrátane neprístupných oblastí), a ktoré si vyžadujú, aby sa náležite posudzovali, zmierňovali a monitorovali negatívne vplyvy na ekosystémy a miestne spoločenstvá a aby sa týmto vplyvom zamedzovalo, a podľa ktorých sa príslušné projekty nesmú realizovať v chránených oblastiach alebo v ich blízkosti, ani v riečnych úsekoch, ktoré sú v dobrom ekologickom stave;

41.

vyzýva EIB, aby vo svojich projektoch starostlivo zohľadnila víziu a ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál;

42.

pripomína, že MSP sú považované za oporu hospodárstva EÚ a hlavnú hybnú silu európskeho rastu a zamestnanosti, pričom ich podiel na počte pracovných miest v súkromnom sektore je vyšší ako 80 %;

43.

víta osobitné zameranie (v súvislosti s rastúcou úverovou činnosťou v EÚ) na pomoc pri zlepšovaní prístupu MSP k financiám a následne víta cieľ skupiny EIB na rok 2013, ktorý spočíva v tom, že v roku 2013 sa vyčlení viac ako 19 miliárd EUR na úvery pre malé a stredné podniky;

44.

v tejto súvislosti takisto vyzýva Radu, aby urýchlene schválila spoločné iniciatívy Komisie a EIB a aby spojila zdroje rozpočtu EÚ, ktoré sú určené pre MSP, a aby prijala ráznejšie opatrenia pri vykonávaní spolupráce s ECB s cieľom znížiť finančné obmedzenia vzťahujúce sa na MSP; poukazuje na skutočnosť, že hlavným problémom v niekoľkých členských štátoch je fragmentácia finančných trhov vedúca k nedostatku financií a zvýšeniu nákladov na financovanie, predovšetkým pre MSP; požaduje, aby sa úsilie EIB zameralo na defragmentáciu s cieľom podporiť financovanie pre MSP, podnikanie, vývoz a inovácie, ktoré sú kľúčové pre oživenie hospodárstva;

45.

víta posilnenie bankových úverov poskytovaných MSP revitalizáciou trhu sekuritizácie MSP prostredníctvom novej iniciatívy ABS predloženej skupinou EIB; vyzýva EIB, aby predložila analýzu trhu s cieľom lepšie prispôsobiť ponuku banky potrebám zainteresovaným strán; víta posilnenie úverovej kapacity EIF prostredníctvom zvýšenia kapitálu a udelenia mandátu a vyzýva EIB a Komisiu, aby dokončili tento proces do začiatku budúceho roka;

46.

podporuje iniciatívy skupiny EIB zamerané na inovatívne spôsoby financovania MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou tým, že sa začnú realizovať činnosti finančných nástrojov Horizont 2020 a COSME a nástrojov s rozdelením rizika s cieľom podnietiť banky k poskytovaniu finančných zdrojov prostredníctvom úverov a záruk a zaručiť poskytovanie dlhodobého rizikového kapitálu;

47.

podporuje spoločnú iniciatívu Komisie a EIB v oblasti MSP v rámci VFR, ktorá spája finančné prostriedky EÚ z programov COSME a Horizont 2020 so zdrojmi až do výšky 8,5 miliardy EUR vyhradenými na európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) s cieľom vytvoriť ďalšie úvery pre MSP;

48.

vyzýva členské štáty na aktívnu účasť, a to tým, že k spoločným nástrojom prispejú zo svojich prostriedkov vyčlenených z fondov ESIF, aby sa podporilo zvýšenie úverov poskytovaných MSP na ich územiach, a tak sa zvýšil celkový pákový efekt;

49.

nabáda EIB, aby rozšírila iniciatívu týkajúcu sa financovania obchodu; domnieva sa, že tento mechanizmus záruk pre MSP má kľúčový význam a mal by sa rozšíriť na úrovni EÚ tam, kde sa to považuje za najviac potrebné; vyzýva EIB, aby vypracovala vlastný program zjednodušenia obchodu; vyzýva EIB, aby v prvom rade prijala opatrenia na zaistenie poskytovania záruk, ktoré spoločnosti potrebujú na realizáciu plného vývozného potenciálu;

50.

podporuje zameranie EIB na regionálny a miestny rozmer a vyzýva členské štáty, aby naplno využívali nástroje spoločného riadenia v oblasti finančného inžinierstva, ako je program JEREMIE, a regionálne systémy financovania medzi jednotlivými fondmi poskytujúcimi kapitál a úverové financovanie miestnym MSP;

51.

víta hodnotenie ex post, ktoré uskutočnila EIB v súvislosti sprostredkovaného poskytovania úverov MSP v EÚ v období 2005 – 2011; berie na vedomie, že v rokoch 2005 až 2012 EIB podpísala v tejto oblasti úvery v hodnote 64 miliárd EUR poskytnuté približne 370 finančným inštitúciám v EÚ 27; konštatuje, že na konci roka 2012 bolo týmto finančným inštitúciám vyplatených z uvedenej sumy 53 miliárd EUR, z čoho tieto inštitúcie následne poskytli úvery MSP v hodnote 48 miliárd EUR prostredníctvom zhruba 300 000 pôžičiek;

52.

konštatuje, že podľa hodnotenia je sprostredkované poskytnutie úverov EIB pre MSP (prostredníctvom produktu L4SME) v súlade s cieľmi EÚ; vyzýva však na lepšie posúdenie doplnkovosti medzi produktom EIB a vnútroštátnymi súbormi politík, aby sa ďalej zlepšila relevantnosť operácií; žiada EIB, aby predložila návrhy na zvýšenie účinkov produktu L4SME tak, aby sa mohol aktívne využiť na odstránenie konkrétnych medzier namiesto financovania širokej škály MSP, čím by sa optimalizoval prínos EIB k rastu a zamestnanosti;

53.

konštatuje zo znepokojením, že počas skúmaného obdobia mali úvery EIB „určitý“ dosah na rast a zamestnanosť, ktorý bol ale v jednotlivých krajinách veľmi odlišný (len 1/3 MSP pripísala nárast obratu poskytnutiu finančných prostriedkov EIB); vyjadruje znepokojenie nad tým, že sú k dispozícii len obmedzené dôkazy toho, že úvery EIB pomohli udržať zamestnanosť; konštatuje, že podľa zistení bol relatívny vplyv na rast a zamestnanosť vyšší v nových členských štátoch; uznáva však, že skúmané obdobie sa prekrýva s finančnou a hospodárskou krízou a že napriek klesajúcej úrovni zamestnanosti sa podarilo dosiahnuť relatívne mierny nárast, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest;

54.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že ako sa zdá, finančné prostriedky EIB boli pri väčšine operácií zrejme použité na podporu popredných MSP, a nie na financovanie medzier; poznamenáva však, že viac ako 80 % podporených MSP tvorili spoločnosti s menej ako 50 zamestnancami, čo dokazuje, že prostriedky EIB smerujú do menšieho segmentu v odvetví MSP;

55.

žiada, aby EIB v plnej miere využívala kritériá oprávnenosti s cieľom ovplyvniť určovanie príjemcov finančných prostriedkov účinnejším spôsobom;

56.

vyzýva EIB, aby určovala a vyberala projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom, najmä tým, že bude určovať začínajúce podniky, mikropodniky, družstvá, zoskupenia podnikov, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou venujúce sa projektom v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií v prioritných technologických oblastiach;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň povedomia potenciálnych investorov a príjemcov o existujúcich inovatívnych nástrojoch, ako aj úroveň ich pochopenia; vyzýva na zostavenie komunikačnej politiky na podporu zviditeľnenia rôznych činností, ktoré vykonáva EÚ na základe týchto nových finančných nástrojov prostredníctvom EIB; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť rozsiahly a systematický prístup k informáciám o projektoch, ako aj širšie zapojenie príjemcov projektov a miestnej občianskej spoločnosti, čo by mohlo byť zlepšené investíciami financovanými EIB;

58.

vyzýva EIB, aby vytvorila akčný plán na zjednodušenie prístupu k informáciám a k financovaniu MSP, s osobitým dôrazom na byrokratické postupy spojené s prístupom k financovaniu;

59.

pripomína, že sprostredkované poskytovanie úverov predstavuje vyše 20 % celkového objemu úverov, ktoré EIB ročne poskytuje;

60.

so znepokojením opakuje, že v tejto oblasti zostáva značný počet otázok nevyriešených, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť (predovšetkým v súvislosti s informáciami o konečných príjemcoch), ťažkosti pri posudzovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pôžičiek (čo vedie k nesprávne zameranému prístupu) a spoľahlivosť finančných sprostredkovateľov v súvislosti s uplatňovaním náležitej starostlivosti (prostredníctvom outsourcingu povinností); naliehavo žiada, aby banka poskytla podrobné údaje týkajúce sa jej prístupu zrýchliť opatrenia na riešenie týchto otázok a žiada, aby EIB spoločne s Komisiou vypracovali prísny zoznam kritérií výberu týchto finančných sprostredkovateľov a sprístupnili ho verejnosti;

61.

naliehavo žiada EIB, aby vypracovala aktuálne a komplexné hodnotenie vplyvu finančnej krízy na konečných príjemcov financovania EIB a aby poskytla podrobné posúdenie účinkov a vplyvu finančnej krízy na súčasný status finančných sprostredkovateľov, ktorých banka využíva, a to v rámci EÚ aj mimo nej;

62.

žiada, aby EIB zabezpečila, aby bol jej cieľ vytvoriť zamestnanosť približne pre pol milióna ľudí prostredníctvom pôžičiek na projekty infraštruktúry, účinnosti zdrojov a znalostnej ekonomiky za rok 2013 splnený;

63.

poznamenáva, že v dôsledku náročného ekonomického prostredia a užších úverových trhov obmedzené financovanie spoločností a súkromného sektora stále brzdí zamestnanosť mladých a obmedzuje priestor na zlepšenie odbornej prípravy;

64.

je presvedčený, že program zamestnanosti mládeže EIB (s objemom pôžičiek 6 miliárd EUR), do ktorého patria zložky Pracovné miesta pre mladých a Investovanie do zručností, má mimoriadny význam pri riešení týchto otázok; víta priebežnú správu o plnení, ktorá ukazuje významný pokrok v tomto sektore, napríklad poskytnutie pôžičiek vo výške 4,9 miliardy EUR prostredníctvom podprogramu Investovanie do zručností, ktoré dopĺňa 2,7 miliardy EUR poskytnutých v rámci piliera Pracovné miesta pre mladých; oceňuje skoré dosiahnutie jeho cieľov;

65.

podporuje cieľ banky, ktorým je ďalšia maximalizácia jej pôžičiek určených MSP s cieľom vytvoriť jasné spojenie medzi pôžičkami EIB a vytváraním nových pracovných miest pre mladých;

66.

vyzýva banku, aby rozšírila rozsah opatrení a využila ďalšie nástroje s cieľom poskytovať funkčné stimuly na vytváranie zamestnanosti mladých, najmä v členských štátoch s povestne vysokými mierami nezamestnanosti mladých;

67.

žiada EIB, aby v súlade s preskúmaním mandátu EIB na operácie mimo Európskej únie podporovala ciele zahraničnej politiky Európskej únie, ktoré sformulovali Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

68.

víta záruku EÚ na budúce finančné obdobie týkajúcu sa vonkajších úverov, ktorá sa EIB poskytuje v rámci rozpočtu EÚ, vo výške podobnej ako v súčasnom finančnom období s maximálnym stropom 30 miliárd EUR (ktorá sa rozdelí na 27 miliárd EUR na všeobecný mandát plus fakultatívne 3 miliardy EUR, ktorých použitie bude podliehať hodnoteniu v polovici obdobia), pričom sa použijú spätné toky prostriedkov z operácií spred roka 2007, počas ktorých sa nevyužili prostriedky z nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

69.

žiada Európsky dvor audítorov, aby pred hodnotením vonkajšieho mandátu EIB v polovici obdobia vypracoval osobitnú správu o vykonávaní vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ a aby porovnal ich pridanú hodnotu vzhľadom na vlastné zdroje, ktoré EIB použila; žiada Európsky dvor audítorov aj o to, aby v rámci svojej analýzy rozlišoval medzi zárukami poskytnutými v rámci rozpočtu EÚ, investičným nástrojom, za ktorý ručí Európsky rozvojový fond (ERF), rôznymi formami spájania, ktoré sa používajú v trustovom fonde EÚ a Afriky pre infraštruktúru, karibskom investičnom fonde a investičnom nástroji pre Tichomorie, a použitím spätných tokov prostriedkov na tieto investície;

70.

víta ustanovenia o zvýšenej flexibilnosti v súvislosti s vonkajšími úvermi podľa nového mandátu EIB; vyzýva EIB, aby maximalizovala svoju podporu politikám a cieľom EÚ;

71.

žiada EIB, aby ešte flexibilnejšie využívala Záručný fond a aby sa sústredila na úvery na vlastné riziko, a to tým, že ich dosah rozšíri na projekty, ktoré sú schopné získať financovanie z bánk; trvá na tom, aby EIB zabezpečila konečným príjemcom projektov vysokú úroveň viditeľnosti európskej finančnej podpory, ktorú poskytuje;

72.

poznamenáva, že predvstupové krajiny a východné a južné susedstvá sú na prvých miestach medzi prioritnými oblasťami EIB; zdôrazňuje najmä potrebu naďalej podporovať demokratický a hospodársky prechod po Arabskej jari s osobitným zameraním na komponenty občianskej spoločnosti, vytváranie pracovných miest a oživenie hospodárstva v južných krajinách a krajinách Východného partnerstva; s uspokojením berie na vedomie zameranie na MSP a prístup k financovaniu;

73.

v súvislosti s vonkajšími politikami EÚ podporuje progresívny vývoj nových finančných produktov s Komisiou a členskými štátmi, ako sú produkty, v ktorých sa spájajú granty a pôžičky EÚ a nástroje s rozdelením rizika s cieľom dosiahnuť na nové kategórie spoločností; požaduje, aby sa na používanie týchto nástrojov vymedzili najlepšie postupy a jasne stanovené kritériá oprávnenosti, spolu so štruktúrovanými podmienkami predkladania správ, monitorovania a kontroly; vyzýva na dokončenie politiky prideľovania;

74.

očakáva preto, že správa o vykonávaní platformy pre spoluprácu s medzinárodnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spájania bude v tejto súvislosti obsahovať podrobné a konzistentné informácie a zaistí EIB primeranú úlohu; vyzýva Komisiu, aby predložila plnohodnotnú správu o vplyve a výsledkoch uplatňovania finančných nástrojov v súvislosti s platformou pre spoluprácu v oblasti spájania;

75.

víta podporu projektov zameraných na rast a zamestnanosť vo viacerých energetických sektoroch zo strany EIB; pripomína, že treba zachovať konzistentnosť s novým vývojom v rámci energetickej politiky a politiky v oblasti klímy EÚ; podporuje EIB, aby v súvislosti so svojou obnovenou energetickou politikou aj naďalej podporovala projekty zamerané na energetickú účinnosť a udržateľné obnoviteľné zdroje energie v rámci EÚ i mimo nej, čím pripravuje cestu k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

76.

pripomína, že štruktúrovaná spolupráca medzi orgánmi EÚ (Komisia a EIB) a inými finančnými inštitúciami je jediným efektívnym prostriedkom na zabránenie prekrývaniu činností;

77.

víta aktualizované memorandum o porozumení dohodnuté medzi EIB a EBOR, v ktorom sa odráža vôľa intenzifikovať úroveň koordinácie a spolupráce medzi týmito dvomi hlavnými medzinárodnými inštitúciami zo strany EÚ; nabáda EIB, aby takisto dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

78.

vyzýva obe inštitúcie, aby sa zapojili do čo najlepšej funkčnej koordinácie v zmysle komplementárnosti a rozdelenia práce s cieľom systematicky skúmať najlepšie možnosti a synergie a nájsť optimálne pôsobenie v podpore a plnení politických cieľov EÚ a pritom rešpektovať ich komparatívne výhody a osobitosti;

79.

povzbudzuje EIB a EBOR, aby v čo najskoršej fáze (v hodnotení ex ante alebo identifikačnej fáze činnosti) posilnili svoje odborné znalosti, strategické a programové prístupy v rôznych oblastiach intervencie, a najmä svoju spoluprácu v oblasti nástrojov riadenia rizík (finančných, operačných alebo týkajúcich sa krajiny) s cieľom posilniť dohľad nad rizikom;

80.

víta nový spoločný akčný plán odsúhlasený v novembri 2012 medzi EIB, EBOR a skupinou Svetovej banky, ktorého cieľom je podpora oživenia hospodárstva a rastu v strednej a juhovýchodnej Európe, pričom poznamenáva, že v akčnom pláne sa viac ako 30 miliárd EUR plánuje vynaložiť na spoločné záväzky na roky 2013 – 2014; vyzýva EIB, aby zaviazala najmenej 20 miliárd EUR, ako sa dohodlo;

81.

pripomína svoj návrh, aby sa Európska únia stala členom EIB;

82.

vyzýva EIB a ostatných asociovaných partnerov a zúčastnené strany, aby ďalej zdokonaľovali správne mechanizmy, okrem iného prostredníctvom vyvinutia dôkladných a správnych systémov monitorovania, predkladania správ a kontroly;

83.

víta posilnenie záväzkov k transparentnosti zo strany EIB tým, že sa pripojila k Iniciatíve za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);

84.

žiada, aby banka zaistila úplnú nezávislosť a schopnosť fungovania jej mechanizmu na podávanie sťažností;

85.

vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru zavedením verejného registra dokumentov s cieľom zaručiť právo na prístup k dokumentom zakotvené v zmluvách o EÚ; žiada banku, aby dodržala svoj záväzok a sprístupnila tento register verejnosti od roku 2014;

86.

žiada, aby bola budúca výročná správa doplnená o súbor prierezových ukazovateľov výkonu týkajúcich sa vplyvu finančných operácií na hlavné oblasti intervencií EIB, prípadne očakávaného multiplikačného efektu a presunu finančných výhod do financovaných projektov;

87.

opakuje a zdôrazňuje zodpovednosť banky pri posilňovaní úrovne transparentnosti pri výbere finančných sprostredkovateľov a partnerov spolufinancovaných projektov, pokiaľ ide o konečných príjemcov;

88.

zdôrazňuje, že EIB by mala znížiť byrokraciu, aby sa zefektívnilo a zrýchlilo prideľovanie financovania;

89.

vyzýva EIB, aby ďalej zlepšovala transparentnosť pri poskytovaní úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov tým, že podá výročné správy o poskytovaní úverov malým a stredným podnikom a predloží súhrnné údaje o výške súm vyplatených malým a stredným podnikom, počte zacielených malých a stredných podnikov, priemernej výške úverov a podporovaných odvetviach vrátane hodnotenia prístupnosti úverov pre malé a stredné podniky a ich účinnosti;

90.

vyzýva EIB, aby sa vyhýbala spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnymi záznamami, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu a environmentálne a sociálne dôsledky. nabáda EIB k vytváraniu partnerstiev s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú väzby s miestnym hospodárstvom v každej krajine pôsobenia; v tejto súvislosti vyzýva EIB k zabezpečeniu väčšej transparentnosti, najmä v poskytovaní sprostredkovaných úverov, ako aj na uplatňovanie posilnenej hĺbkovej analýzy pri predchádzaní využívania daňových rajov, transferového oceňovania, daňových podvodov, daňových únikov a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo plánovaniu; vyzýva k vypracovaniu prísneho verejne dostupného zoznamu kritérií výberu finančných sprostredkovateľov; vyzýva EIB, aby posilnila spoluprácu s vnútroštátnymi verejnými úverovými inštitúciami s cieľom maximálne zvýšiť kladný vplyv jej programov financovania na MSP;

91.

vyzýva EIB, aby sa bezodkladne zapojila do postupu inkluzívnej revízie jej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií a aby pritom náležite zohľadnila nedávny vývoj v tejto oblasti na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva preto EIB, aby zabezpečila, aby všetky spoločnosti a finančné inštitúcie zapojené do jej projektov zverejnili skutočné vlastníctvo každej právnej štruktúry, ktorá je priamo alebo nepriamo spojená s príslušnou spoločnosťou, vrátane trustových fondov, nadácií a bankových účtov;

92.

takisto žiada verejný zoznam výnimiek pre finančných sprostredkovateľov, ktorý by sa mal vypracovať v spolupráci s Komisiou, a to na základe ich minulosti, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, prepojenia so zahraničnými jurisdikciami a sociálny a environmentálny vplyv;

93.

považuje za rozhodujúce, aby si EIB zachovala rating AAA, pretože tento rating jej v roku 2012 umožnil požičať si na medzinárodných kapitálových trhoch 71 miliárd EUR s výhodnou sadzbou; podporuje však EIB, aby zároveň posilnila svoju právomoc uprednostňovať projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom;

94.

pripomína a zdôrazňuje, tak ako v predchádzajúcich rokoch, potrebu prudenciálneho bankového dohľadu nad EIB a žiada, aby sa možné riešenie tejto otázky vymedzilo v právnej štúdii;

95.

navrhuje, aby tento regulačný dohľad:

96.

víta nový interný vývoj v rámci EIB týkajúci sa celkového dodržiavania najlepších postupov v oblasti bankovníctva; žiada, aby bankoví partneri EIB takisto dodržiavali pri vykonávaní operácií v EÚ aj mimo nej osvedčené bankové postupy, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie o poskytovaní finančných služieb, a aby rešpektovali stabilitu finančných trhov; žiada, aby EIB do svojho výročného pracovného plánu zahrnula audit jednej oblasti činnosti s cieľom uistiť sa, že najlepšie postupy v oblasti bankovníctva sú súčasťou vnútorných písomných postupov banky;

97.

vyzýva EIB, aby ešte viac zvýšila transparentnosť a dostupnosť svojich aktivít, hodnotení a výsledkov zabezpečením lepšieho prístupu k informáciám, a to interne zavádzaním možnosti účasti pre jej zamestnancov na dôležitých interných schôdzach EIB, ako aj externe, napríklad na jej webovej stránke;

98.

víta skutočnosť, že EIB prijala opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prostredníctvom novej funkcie skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi posilnila zdroje týkajúce sa jej funkcie dodržiavania predpisov; žiada, aby bol Parlament pravidelne informovaný o výsledkoch predložených v správe skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi;

99.

vyzýva EIB, aby sa riadila výkazníctvom podľa jednotlivých krajín s cieľom bojovať proti financovaniu nezákonných činností; domnieva sa, že všetci záujemcovia, či už ide o spoločnosti alebo finančných sprostredkovateľov, ktorí patria do rôznych jurisdikcií, musia na to, aby boli oprávnení na finančné prostriedky EIB, vo svojich výročných audítorských správach zverejniť informácie na úrovni krajiny o svojom predaji, aktívach, zamestnancoch, ziskoch a platbách daní v každej krajine, v ktorej pôsobia; domnieva sa takisto, že príjemcovia musia zverejniť zmluvy s hostiteľskými vládami, a najmä zverejniť svoj fiškálny režim v každej krajine, v ktorej pôsobia;

100.

požaduje prispôsobenie kontrolného prostredia, aby sa zvládol budúci nárast objemu žiadostí o financovanie ako výsledok nárastu kapitálu EIB a iných finančných partnerstiev, najmä pokiaľ ide o funkcie riadenia rizík;

101.

požaduje, aby EIB podávala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskeho parlamentu v každej výročnej správe, predovšetkým pokiaľ ide o vplyv jej úverových činností v rôznych regiónoch, v ktorých pôsobí, na rast a vytváranie pracovných miest v daných oblastiach a v EÚ a na hospodársku integráciu medzi EÚ a kandidátskymi a susediacimi krajinami.

102.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/13

—

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (6),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 12. septembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. …/…, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013, ktorého cieľom je prijatie nariadenia Rady (EÚ) č. …/2013, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (8),

—

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (9), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (10),

—

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (11), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (12),

—

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (13), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (14),

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci z 18. mája 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (15), a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (16),

—

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade Spoločenstva nad finančným systémom a zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (17) a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (18),

—

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (19), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (20),

—

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre bankovníctvo za rozpočtový rok 2011,

—

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov za rozpočtový rok 2011,

—

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za rozpočtový rok 2011,

—

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 5. septembra 2013 o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2014 všetky oddiely,

—

so zreteľom na základné zásady účinného bankového dohľadu, ktoré schválil Bazilejský výbor pre bankový dohľad v dňoch 13. a 14. septembra 2012 (21),

—

so zreteľom na tzv. kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie uverejnené Radou pre finančnú stabilitu v októbri 2011,

—

so zreteľom na zásady osvedčených postupov pre kolégiá orgánov dohľadu vydané Bazilejským výborom pre bankový v októbri 2010 (22),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. januára 2014 vo veci C-270/12 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Rada Európskej únie a Európsky parlament,

—

so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0133/2014),

A.

keďže finančná kríza ukázala, že nedostatočné riadenie rizika a neúčinný, nevyvážený a rozdrobený dohľad nad finančnými trhmi prispeli k finančnej nestabilite a nedostatočnej ochrane spotrebiteľa vo finančných službách;

B.

keďže Európsky parlament sa dôrazne prihováral za vytvorenie európskych orgánov dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), poskytol pre ne viac právomocí koordinácie a priameho dohľadu a domnieva sa, že tieto orgány sú kľúčovými aktérmi pri vytváraní stabilnejších a bezpečnejších finančných trhov a že Únia potrebuje silnejší a lepšie koordinovaný dohľad a úrovni Únie;

C.

keďže zriadenie Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) zvýšilo kvalitu a súdržnosť finančného dohľadu na vnútornom trhu; keďže tento proces sa vyvíja a členovia dozornej rady my sa mali zameriavať na hodnoty a záujmy Únie;

D.

keďže od zriadenia ESFS sa mikroprudenciálny dohľad v Únii vyvíjal rýchlejšie ako makroprudenciálny dohľad;

E.

keďže právomoci v oblasti mikro- a makroekonomického dohľadu sú sústredené v rukách Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá musí prijať primerané opatrenia na zamedzenie konfliktom záujmov v súvislosti s úlohami ECB v menovej politike;

F.

keďže ESA by mali zabraňovať rozdrobenosti finančných trhov v Únii;

G.

keďže ESA majú okrem iného za úlohu zabezpečovať konvergenciu a pomoc pri zvyšovaní kvality každodenného dohľadu a keďže treba vytvoriť ukazovatele výkonnosti zamerané na regulačné výsledky dosahované v rámci každodenného dohľadu;

H.

keďže ESA z veľkej časti splnili svoj mandát prispievať prispieť k legislatívnym postupom a navrhovať technické normy;

I.

keďže napriek tomu, že nariadenia o zriadení ESA sú takmer totožné, rozsah ich pôsobnosti sa vyvíja veľmi odlišne;

J.

keďže pokiaľ ide o regulačné technické normy (RTN) a vykonávacie technické normy (VTN), Komisia má zodpovednosť prijať so zmenami alebo bez zmien návrhy predložené ESA a mala by uviesť podrobné dôvody v prípade, že sa od návrhov odchýli;

K.

keďže priamy dohľad Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) nad ratingovými agentúrami môže zvýšiť kvalitu dohľadu v tejto oblasti;

L.

keďže RTN sa prijímajú ako delegované akty a zaručujú zapojenie ESA v oblastiach, v ktorých majú väčšie technické odborné znalosti na vypracúvanie nižších úrovní právnych predpisov;

M.

keďže v odseku 2 Spoločnej dohody medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o používaní delegovaných aktov sa stanovuje, že všetky tri inštitúcie spolupracujú počas celého procesu vedúceho k prijatiu delegovaných aktov s cieľom dosiahnuť bezproblémové vykonávanie delegovanej právomoci a účinnú kontrolu tejto právomoci Parlamentom a Radou;

N.

keďže vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) bolo ďalším významným krokom k súdržnému dohľadu nad bankami v eurozóne a v iných zúčastnených členských štátoch;

O.

keďže vytvorenie JMD má veľmi dôležité dosahy na inštitucionálne zabezpečenie mikro- a makroprudenciálneho dohľadu v Únii vzhľadom na právomoci udelené ECB v týchto oblastiach;

P.

keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) poskytol užitočné makroekonomické odporúčania pre legislatívny proces, ktoré Komisia a spoluzákonodarcovia v oblasti fondov peňažného trhu, kapitálových požiadaviek, smernice o hypotekárnych úveroch alebo symetrických opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk v oblasti Solventnosť II (23) zohľadnili iba čiastočne;

Q.

keďže ESRB nemá povinnú úlohu v tvorbe právnych predpisov, a to ani v prípade, že ide o makroekonomické otázky;

R.

keďže poradný výbor pre vedecké otázky zohráva dôležitú konštruktívnu úlohu v programe ESRB, najmä nabádaním ESRB, aby sa zameriaval na kontroverzné a podstatné otázky;

S.

keďže niektoré z návrhov ESRB by spoluzákonodarcovia alebo Komisia boli mohli vziať do úvahy, keby boli podané v skoršej fáze legislatívneho procesu;

T.

keďže v priebehu finančnej krízy bol zriadený ESRB s cieľom predísť ďalšej kríze a zachovať finančnú stabilitu;

U.

keďže systémové riziko spôsobené udržiavaním veľmi nízkych úrokových sadzieb po príliš dlhú dobu sa vo vyhlásení vydanom ESRB nikdy nespomínalo;

V.

keďže menová politika môže mať výrazný vplyv na úverové a majetkové cenové bubliny, a preto môže nastať konflikt záujmov medzi menovou politikou ECB a činnosťou ESRB;

W.

keďže podľa prvých návrhov Komisie mal ESRB mať viac než dvojnásobok počtu členov, ako skutočne má, a kolísanie počtu kvalifikovaných pracovníkov jeho práci škodí;

X.

keďže vyhlásenia ESRB o nariadení EMIR nevzal ESMA do úvahy;

Y.

keďže ESRB zriadený mimo ECB by v zmysle článku 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) neumožňoval ESRB obracať sa na ECB v stanoviskách, odporúčaniach ani varovaniach;

Z.

keďže štruktúra ESRB a veľkosť jeho rozhodovacieho orgánu bránia rýchlemu rozhodovaniu;

AA.

keďže v odporúčaní ESRB 2011/3 sa uvádza, že centrálne banky by mali mať vedúcu úlohu v systéme makroprudenciálneho dohľadu, a zástupcovia centrálnych bánk by teda nevyhnutne mali byť členmi rozhodovacích orgánov ESRB;

AB.

keďže členská základňa ESRB sa skladá najmä z centrálnych bánk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu, ale majú tiež podobné náhľady;

AC.

keďže veľké časti právnych predpisov odvetvia, ktorými sa trom ESA udeľujú konkrétne právomoci, ešte nenadobudli účinnosť, a preto ESA nemôžu riadne vykonávať svoje úlohy;

AD.

keďže právne predpisy týkajúce sa finančných trhov, finančných služieb a finančných produktov sú veľmi roztrieštené a množstvo právnych textov spôsobuje medzery, zdvojovanie povinností ohlasovania, nejednotnosť inštitúcií a prekrývanie právnych predpisov a môže spôsobiť nechcené dôsledky a nepriaznivé vplyvy na reálne hospodárstvo;

AE.

keďže Spojené štáty americké vytvorili federálny úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov so silným mandátom;

AF.

keďže transparentnosť a nezávislosť sú dôležitým prvkom dobrého riadenia a je dôležité posilňovať transparentnosť práce ESA a ich nezávislosť;

AG.

keďže hoci ESA vo všeobecnosti pôsobia transparentne a poskytujú informácie na svojich webových stránkach, treba zvýšiť transparentnosť v súvislosti s ich činnosťou a pokrokom, pokiaľ ide o rady a návrhy, ako aj viac informácií o otázkach, ako sú napríklad pracovné skupiny;

AH.

keďže Komisia je formálne aj neformálne zapojená do činnosti ESA, jej zapojenie ešte nie je transparentné a jej úloha by mala byť zladená s úlohou Parlamentu a Rady, aby nebola spochybnená nezávislosť ESA;

AI.

keďže využívanie príspevkov skupín zainteresovaných strán k činnosti ESA sa zdá byť obmedzené;

AJ.

keďže zvýšená transparentnosť má pre zúčastnené skupiny mimoriadny význam z hľadiska vytvárania dobre zvážených a životaschopných pravidiel pre finančné trhy a spolupráca s účastníkmi trhu by fungovala oveľa lepšie, ak by tieto skupiny boli transparentnejšie, pokiaľ ide o ich zloženie a podrobné povinnosti priradené danej skupine

AK.

keďže ESA by mali podporovať Komisiu transparentným poskytovaním svojich odborných kapacít v oblasti finančných služieb;

AL.

keďže ESA by mali pomáhať Komisii a spoluzákonodarcom posudzovaním toho, do akej miery ktorý právny predpis spĺňa svoje regulačné ciele, a v záujme transparentnosti by toto posúdenie mali uverejniť. ESA by mali poskytovať formálne stanoviská k navrhovaným právnym predpisom Únie a posudzovať závažnosť dôkazov a analýz uvedených v posúdení vplyvu legislatívneho návrhu;

AM.

keďže vo veci C-270/12 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie naznačil potenciálne posilnený rozsah činností Európskeho systému finančného dohľadu na základe článku 114 ZFEÚ v porovnaní s prevažujúcim výkladom tohto rozsudku vo veci C-9/56 Meroni  (24) v čase, keď bol ESFS zriadený, a preto by Komisia mala posúdiť jeho prípadné dôsledky v pripravovanom preskúmaní ESFS;

AN.

keďže dohľad ECB nad finančnými konglomerátmi, ktoré sú aktívne v sektore bankovníctva a poisťovníctva, je obmedzený právnym základom JMD;

AO.

keďže zriadenie JMD mení základný systém dohľadu ESFS a vytvára určitý stupeň asymetrie medzi rôznymi orgánmi a ich rozsahom dohľadu;

AP.

keďže po nadobudnutí účinnosti JMD je obzvlášť dôležité zabrániť regulatórnej arbitráži, zaručiť rovnaké podmienky, zaistiť dobré fungovanie vnútorného trhu, predchádzať narušeniam a zachovávať základné slobody;

AQ.

keďže ECB a ESA sa riadia rôznymi normami a intervalmi výkazníctva a vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu môže spôsobiť vážne riziko zdvojenia požiadaviek na výkazníctvo, ak vnútroštátne orgány nebudú dostatočne spolupracovať s JMD a ESA;

AR.

keďže právo vyšetrovania možných porušení práva Únie a možnosť záväznej mediácie sa zriedkakedy použili a ESA majú veľmi obmedzené možnosti iniciovať vyšetrovania údajných porušení zákonov vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;

AS.

keďže pokiaľ ide o možné porušenia práva Únie, rozhodnutia ovplyvňujúce vnútroštátne orgány dohľadu vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu v rámci dozorných rád ESA;

AT.

keďže pod vplyvom záväzných právomocí mediácie zo strany ESA sa dospelo k mnohým užitočným riešeniam rámci nezáväznej mediácie medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

AU.

keďže pre vnútroštátnych zástupcov je ťažké oddeliť svoju úlohu vo vedení vnútroštátneho príslušného orgánu od úlohy v európskom rozhodovaní, čo spochybňuje ich schopnosť skutočne dodržiavať požiadavku nezávislého a objektívneho konania vo výhradnom záujme Únie ako celku v súlade s článkom 42 nariadení o ESA;

AV.

keďže vzájomný tlak nepôsobí tak, ako sa očakávalo pri pôvodnom návrhu ESA, a ESA je nutné umožniť stimulovanie jeho rozvoja;

AW.

keďže niektoré ESA majú stále problémy so zhromažďovaním informácií potrebných na svoju činnosť v potrebnom formáte a keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) musel vykonávať záťažové testy, no v niektorých prípadoch nemal ani potrebné zákonné právomoci na získanie údajov potrebných na tieto testy ani na overenie údajov, v ktorých sa vyskytli nepresnosti;

AX.

keďže ESA sa môžu vyhýbať niektorým potrebným žiadostiam o informáciu v očakávaní zamietnutia vo svojich dozorných radách;

AY.

keďže nedávno odsúhlasené právne predpisy rozšírili právomoci ESA vyšetrovať údajné porušenia alebo nesúlady s právom Únie a zaviazali príslušné orgány poskytovať ESA všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné vrátane informácií o spôsoboch uplatňovania právnych predpisov v súlade s právom Únie;

AZ.

keďže v priebehu zriaďovania JMD sa dosiahol určitý pokrok pri udeľovaní potrebných právomocí EBA týkajúcich sa priameho zberu informácií, ale takéto právomoci treba udeliť aj ostatným ESA;

BA.

keďže usmernenia sa ukázali byť užitočným a potrebným nástrojom na vyplnenie medzier v právnych predpisoch tam, kde sa pre ESA v odvetvových právnych predpisoch nezaručovali žiadne právomoci;

BB.

keďže ESA majú mandát na kontrolu vykonávania práva Únie v členských štátoch, ale chýbajú im prostriedky na posudzovanie ich skutočného presadzovania;

BC.

keďže smernica MiFID I (25) sa vykonáva vo všetkých členských štátoch, ale niektoré členské štáty odmietajú uplatňovať a presadzovať pravidlá o ochrane spotrebiteľa v praxi;

BD.

keďže účasť zástupcov ESA v kolégiách orgánov dohľadu zlepšila fungovanie kolégií, ale kolégiá dosiahli len obmedzený pokrok v posilňovaní konvergencie dohľadu;

BE.

keďže hlasovacie práva v dozorných radách ESA nie sú úmerné veľkosti príslušných členských štátov, ako je tomu v súčasnosti v ECB alebo iných európskych agentúrach;

BF.

keďže zmeny v pôvodnom systéme hlasovania EBA, ktorými sa zaručil spravodlivý prístup k členským štátom a bezproblémové fungovanie ESA, boli ústupkom voči niektorým členským štátom a spôsobili, že postupy rozhodovania v dozornej rade sa stali zložitejšími a zdĺhavejšími;

BG.

keďže pri vymenovávaní predsedov ESA, čo je pozícia, ktorá by mala mať širokú publicitu v celej Únii, by nemalo dochádzať k žiadnej diskriminácii na základe veku ani pohlavia;

BH.

keďže predseda, výkonný riaditeľ a členovia dozornej rady a správnych rád by mali konať nezávisle a len v záujme Únie;

BI.

keďže niektoré vnútroštátne orgány dohľadu z členských štátov mali ťažkosti pri plnení povinných príspevkov do rozpočtov ESA;

BJ.

keďže povinné príspevky členských štátov sú v rozpore s nezávislosťou ESA;

BK.

keďže ESA uviedli, že majú ťažkosti so získaním zamestnancov s určitou profesionálnou praxou a že sú obmedzené pri plnení svojho mandátu v dôsledku nedostatku zdrojov, zamestnancov a dostupných prostriedkov, ktoré nezodpovedajú plneným úlohám;

BL.

keďže v súčasnosti platné zmiešané financovanie ESA je nepružné, vytvára administratívne zaťaženie a ohrozuje nezávislosť agentúr;

BM.

keďže regulačný mandát na vypracúvanie vykonávacích a delegovaných aktov bolo pre ESA prioritou vo fáze ich zakladania a mal v ich pracovnom vyťažení neúmernú váhu v porovnaní s ostatnými zodpovednosťami;

BN.

keďže ESA nie sú schopné vyčleniť dostatočné zdroje na svoju základnú funkciu, ktorou je vykonávanie hospodárskych analýz finančných trhov (ako sa ukladá v článku 8 ods. 1 písm. g) nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010), čo je nevyhnutným základom pre navrhovanie vysokokvalitných pravidiel;

BO.

keďže spoločný mandát na vypracovávanie správ o spotrebiteľských trendoch si vyžaduje, aby informácie o týchto trendoch zhromažďovali všetky členské štáty;

BP.

keďže EBA stále nemá právny základ v oblasti platobných služieb a v smernici o spotrebiteľských úveroch (26);

BQ.

keďže niektoré požiadavky ESA pre všetkých účastníkov trhu niektorí z nich považovali za príliš obmedzujúce, neprimerané a neúmerné veľkosti a obchodnému modelu adresátov a keďže právne predpisy odvetvia neposkytovali vždy dostatočnú pružnosť pri uplatňovaní právnych predpisov Únie;

BR.

keďže ECB má právo zúčastňovať sa na činnosti pracovných skupín Rady, zatiaľ čo ESA sú viac-menej vylúčené z formálneho rozhodovacieho procesu;

BS.

keďže v oblasti ochrany spotrebiteľa boli úsilie, vynaložené zdroje a výsledky v rôznych ESA odlišné a boli na značne nízkej úrovni, pokiaľ ide o EBA;

BT.

keďže nedostatočné riadenie podnikov a systém poskytovania informácií boli výraznými faktormi, ktoré prispeli k súčasnej kríze;

BU.

keďže nové bazilejské pravidlá dohľadu obsahujú dve nové zásady týkajúce sa riadenia podnikov a transparentnosti a poskytovania informácií;

BV.

keďže predaj nevhodných výrobkov, neprimeraná hospodárska súťaž a hľadanie výhod môžu poškodiť spotrebiteľov;

BW.

keďže Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a EBA neposkytli zásadné správy o spotrebiteľských trendoch;

BX.

keďže stále nebola uverejnená správa ESRB o finančnej stabilite prisľúbená prezidentom ECB Mariom Draghim;

BY.

keďže potreba prijímať rozhodnutia o otázkach ochrany spotrebiteľa si vyžaduje rovnakú úroveň odbornosti medzi členmi ESA, hoci niektorí z nich nemajú súčasne mandát vo svojom domovskom členskom štáte;

BZ.

keďže súčasné ochranné doložky v článku 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 obmedzujú možnosti mediácie podľa príslušných článkov 18 a 19, najmä v prípadoch cezhraničného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v rámci smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, pretože konečné rozhodovacie právomoci má členský štát, ktorý má fiškálnu zodpovednosť za dotknutú inštitúciu;

1.

vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2014 predložila Parlamentu legislatívne návrhy na revíziu nariadení (EÚ) č. 1092/2010, (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 a (EÚ) č. 1096/2010 podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe, na základe skúseností získaných od zriadenia európskych orgánov dohľadu a po hĺbkovej analýze právneho základu a alternatív dostupných k článku 114 ZFEÚ vrátane nedávnej judikatúry;

2.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu treba pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov z rozpočtu Únie so zohľadnením možnosti pre ESA odpočítavať poplatky subjektom pod ich dohľadom;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a pripojené podrobné odporúčania Komisii a Rade.

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/27

—

so zreteľom na články 1, 10 a 16 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 11 ZEÚ a povinnosť inštitúcií viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 (právo na prístup k dokumentom),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (2),

—

so zreteľom na uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2009 – 2010 (3),

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu o prístupe k dokumentom, najmä na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Access Info Europe (vec C-280/11 P), Donau Chemie (C-536/11), IFAW/Komisia (C-135/11) (4), My Travel (C-506/08 P), Turco (spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P) a na rozsudky Všeobecného súdu vo veciach In ‘t Veld/Rada (T-529/09), Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10), Jordana (T-161/04) a CDC (T-437/08),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 20. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom z roku 2008,

—

so zreteľom na výročné správy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu o prístupe k dokumentom za roky 2011 a 2012, ktoré boli predložené v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z roku 2010,

—

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2012 (5), a zo 17. decembra 2009 o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (nariadenie (ES) č. 1049/2001) (6),

—

so zreteľom na výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2012,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0148/2014),

A.

keďže Lisabonská zmluva je v platnosti štyri roky; keďže v článku 15 ZFEÚ sa ustanovuje ústavný rámec pre transparentnosť inštitúcií EÚ a základné právo občanov EÚ a všetkých fyzických alebo právnických osôb s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; keďže toto právo by sa malo uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami a obmedzeniami, ktoré sa stanovujú v nariadeniach prijatých Parlamentom a Radou;

B.

keďže v článku 298 ZFEÚ sa ustanovuje otvorená, efektívna a nezávislá európska administratíva;

C.

keďže je všeobecným pravidlom, že prístup k legislatívnym dokumentom by sa mal poskytovať v plnej miere, pričom výnimky týkajúce sa nelegislatívnych dokumentov by sa mali zúžiť;

D.

keďže pre demokratickú Európsku úniu občanov, v ktorej sa môžu plne podieľať na demokratickom procese a vykonávať verejnú kontrolu, je nevyhnutná transparentnosť; keďže transparentná správa je prínosom z hľadiska záujmu občanov, boja proti korupcii a legitimity politického systému a právnych predpisov Únie;

E.

keďže rozsiahly prístup verejnosti k dokumentom je dôležitým prvkom fungujúcej demokracie;

F.

keďže v zdravej demokracii by sa občania pri zabezpečovaní transparentnosti právomocí a činností svojich vlád nemali spoliehať na informátorov;

G.

keďže občania majú právo vedieť, ako funguje rozhodovací proces a ako pracujú ich zástupcovia, brať svojich zástupcov na zodpovednosť a vedieť, ako sa prideľujú a vynakladajú verejné finančné prostriedky;

H.

keďže správne orgány Únie ešte stále riadne neuplatňujú právne predpisy EÚ o prístupe k dokumentom; keďže tieto správne orgány uplatňujú výnimky stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 rutinne a nie výnimočne;

I.

keďže podľa judikatúry, pokiaľ inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého poskytnutie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (pozri In ‘t Veld/Rada  (7));

J.

keďže konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti (pozri In ‘t Veld/Rada  (8));

K.

keďže šesť z desiatich vzorových prípadov vyšetrovania európskeho ombudsmana v roku 2012 sa týkalo transparentnosti;

L.

keďže zo štatistík uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 vyplýva pokles počtu prvých žiadostí vo všetkých troch inštitúciách;

M.

keďže počet vyžiadaných konkrétnych dokumentov Parlamentu sa znížil (z 1 666 v roku 2011 na 777 v roku 2012); keďže sa však zvýšil percentuálny podiel žiadostí o sprístupnenie nešpecifikovaných dokumentov Parlamentu, napríklad „všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú …“ (z 35,5 % v roku 2011 na 53,5 % v roku 2012); keďže sa znížil počet vyžiadaných dokumentov Rady (z 9 641 v roku 2011 na 6 166 v roku 2012) (9);

N.

keďže z kvantitatívnych údajov predložených vo výročných správach za rok 2012 vyplýva, že v Komisii (z 12 % v roku 2011 na 17 % v roku 2012) aj v Rade (z 12 % v roku 2011 na 21 % v roku 2012) sa zvyšuje podiel dokumentov s plne zamietnutým prístupom, kým v prípade Parlamentu je podiel dokumentov s úplne zamietnutým prístupom stabilný (5 % v roku 2011 aj 2012);

O.

keďže v prípade Komisie sa ukazuje výrazný nárast počtu opakovaných žiadostí (zo 165 v roku 2011 na 229 v roku 2012), ktoré viedli k miernemu nárastu plne revidovaných rozhodnutí, zníženiu počtu čiastočne revidovaných rozhodnutí a zvýšeniu počtu potvrdených rozhodnutí, kým v prípade Rady aj Parlamentu je počet opakovaných žiadostí pomerne stabilný (Rada: z 27 v roku 2011 na 23 v roku 2012; Parlament: zo 4 v roku 2011 na 6 v roku 2012);

P.

keďže viacero žiadostí malo za následok predloženie sťažnosti európskemu ombudsmanovi (Komisia: z 10 v roku 2011 na 20 v roku 2012; Rada: z 2 v roku 2011 na 4 v roku 2012; Parlament: 1 v roku 2011 aj 2012);

Q.

keďže európsky ombudsman uzavrel v rokoch 2011 a 2012 viacero sťažností kritickými poznámkami alebo návrhom na ďalšie opatrenia (Komisia: z 10 z 18 v roku 2011 na 8 z 10 v roku 2012; Rada: žiadne informácie; Parlament: z 0 z 0 v roku 2011 na 1 z 1 v roku 2012);

R.

keďže viacero žiadostí o sprístupnenie dokumentov viedlo k podaniu žaloby na Všeobecnom súde alebo k odvolaniu na Súdnom dvore (Komisia: z 15 žalôb a 3 odvolaní v roku 2011 na 14 žalôb a 1 odvolanie v roku 2012; Rada: z 1 žaloby a 2 odvolaní v roku 2011 na 1 odvolanie v roku 2012 (10); Parlament: žiadne v roku 2011 ani v roku 2012);

S.

keďže Všeobecný súd v prevažnej väčšine prípadov rozhodol v prospech väčšej transparentnosti alebo, v opačnom prípade, vo viacerých prípadoch podal vysvetlenie k nariadeniu (ES) č. 1049/2001 (Komisia: 5 zo 6 (11) v roku 2011 a 5 z 5 v roku 2012 (12); Rada: 1 z 1 v roku 2011 (Access Info Europe, T-233/09) a 1 z 4 v roku 2012 (In ‘t Veld, T-529/09); Parlament: 1 z 2 v roku 2011 (13) (Toland, T-471/08) a 1 z 1 v roku 2012 (Kathleen Egan a Margaret Hackett, T-190/10);

T.

keďže Súdny dvor rozhodol v prospech väčšej transparentnosti v týchto veciach – Komisia: 1 z 1 v roku 2011 [My Travel, C-506/08] a 1 z 3 v roku 2012 [IFAW, C-135/11 P] (14); Rada a Parlament: v roku 2011 a 2012 neboli vydané žiadne rozhodnutia;

U.

keďže vo výročných správach Komisie, Rady a Parlamentu sa nepredkladajú porovnateľné štatistiky; keďže tieto tri inštitúcie nedodržiavajú pri predkladaní štatistík rovnaké normy úplnosti;

V.

keďže najčastejšie uvádzaným dôvodom pre výnimky, ktorý Komisia a Rada používajú pri prvých žiadostiach, je „ochrana rozhodovacieho procesu“ (Komisia: 17 % v roku 2011 a 20 % v roku 2012; Rada: 41 % v roku 2011 aj v roku 2012); keďže Rada ako druhý najčastejší dôvod uvádza „ochranu medzinárodných vzťahov“; keďže v prípade Parlamentu bola najčastejším dôvodom výnimky „ochrana súkromia a integrity jednotlivca“;

W.

keďže inštitúcie nevykonávajú článok 15 ods. 2 a článok 15 ods. 3 pododsek 5 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť Európskeho parlamentu a Rady verejne posudzovať návrh legislatívneho aktu a uverejňovať dokumenty týkajúce sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami stanovenými prostredníctvom nariadení uvedených v článku 15 ods. 3 pododsek 2;

X.

keďže v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa ustanovuje výnimka z transparentnosti, „ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“; keďže toto ustanovenie bolo prijaté skôr ako Lisabonská zmluva a musí sa zosúladiť s článkom 15 ZFEÚ;

Y.

keďže Súdny dvor rozhodnutím vo veci Access Info Europe  (15) potvrdil, že uverejňovanie názvov členských štátov a ich návrhov nenarušuje rozhodovací proces; keďže Všeobecný súd v tejto veci už predtým rozhodol, že „výkon demokratických práv občanmi totiž predpokladá možnosť podrobne sledovať rozhodovací proces“;

Z.

keďže medzinárodné dohody majú účinky na právne predpisy EÚ; keďže súvisiace dokumenty by mali byť v zásade verejné, bez toho, aby bola dotknutá možnosť legitímnych výnimiek; keďže uplatňovanie výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov sa vykonáva podľa ustanovení bodu 19 rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09);

AA.

keďže trojstranné dialógy medzi Komisiou, Parlamentom a Radou sú určujúce pre tvorbu právnych predpisov EÚ; keďže trojstranné dialógy nie sú verejné a dokumenty, ktoré sa neformálnych trojstranných dialógov týkajú, a to vrátane programov schôdzí a súhrnných správ, nie sú automaticky sprístupňované ani verejnosti ani Parlamentu, čo je v rozpore s článkom 15 ZFEÚ;

AB.

keďže dokumenty, ktoré vypracuje alebo vlastní predsedníctvo Rady vo vzťahu k svojej činnosti v tejto úlohe by mali byť prístupné podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti;

AC.

keďže rokovania o revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa dostali do slepej uličky; keďže nový nástroj bude musieť zabezpečovať omnoho väčšiu transparentnosť ako je tomu v súčasnosti;

AD.

keďže žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v Parlamente by sa mali v zásade posudzovať v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001; keďže takéto žiadosti posúdi Parlament podľa jednotlivých prípadov, takže sa nesmú schvaľovať automaticky;

AE.

keďže klasifikácia dokumentov podľa úrovní dôvernosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou z roku 2010, alebo ich označenie za „citlivé dokumenty“ podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa malo vykonávať na základe starostlivého a osobitného posúdenia; keďže neprimeraná klasifikácia vedie k zbytočnému a neúmernému utajovaniu dokumentov a k uskutočňovaniu schôdzí za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia;

AF.

keďže transparentnosť zostáva pravidlom, a to aj vo vzťahu k programu zhovievavosti voči kartelom; keďže automatický zákaz zverejňovania je porušením pravidla transparentnosti stanoveného zmluvami; keďže utajovanie je výnimočné a musí byť osobitne odôvodnené v každom jednotlivom prípade vnútroštátnymi súdmi vo vzťahu k žalobám o náhradu škody;

AG.

keďže sa odporúča vypracovanie usmernení EÚ ako vhodnej pomôcky pre sudcov; keďže v takýchto usmerneniach sa musí rozlišovať medzi dokumentmi spoločnosti a kartelovými spismi, ktoré má k dispozícii Komisia;

1.

pripomína, že transparentnosť je všeobecným pravidlom a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje základné právo na prístup k dokumentom;

2.

pripomína, že je potrebný čo najširší prístup verejnosti k dokumentom s cieľom účinne umožniť občanom a občianskej spoločnosti vyjadrovať sa ku všetkým aspektom činnosti EÚ;

3.

pripomína, že transparentnosť zvyšuje dôveru verejností v európske inštitúcie tým, že občanom umožňuje získavať informácie a zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Únie, a týmto spôsobom prispievať k demokratickejšej EÚ;

4.

pripomína, že každé odmietnutie prístupu k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne opravné prostriedky;

5.

pripomína, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi transparentnosťou a ochranou údajov, ako vyplýva z judikatúry v súvislosti s vecou Bavarian Lager, a zdôrazňuje, že ochrana údajov by sa nemala „zneužívať“, najmä nie na zastieranie konfliktov záujmov a neprípustné ovplyvňovanie v rámci správy a rozhodovania na úrovni EÚ; poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bavarian Lager je založený na aktuálnom znení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a nebráni zmene znenia, ktorá je nevyhnutná a naliehavá, najmä po tom, ako bolo v zmluvách a v Charte základných práv jednoznačne vyhlásené právo na prístup k dokumentom;

6.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby dôsledne uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001, s úplným prihliadnutím na súvisiacu judikatúru, a harmonizovali existujúce vnútorné pravidlá s literou a duchom nariadenia, najmä pokiaľ ide o lehoty zaslania odpovedí na žiadosti o prístup k dokumentom, a zároveň zabezpečili, že to nebude mať za následok dlhšie čakacie lehoty; vyzýva Radu, aby zverejňovala zápisnicu zo zasadnutí pracovných skupín Rady, a vzhľadom na vec Access Info Europe aj identitu členských štátov a ich návrhy;

7.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 dôsledne posudzovali možnosti čiastočného zverejnenia dokumentu, tabuľky, grafického zobrazenia, odseku či vety;

8.

vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovali za transparentnosť tým, že na svojich internetových stránkach zverejnia čo najviac kategórií dokumentov vrátane interných administratívnych dokumentov, a tým, že ich zahrnú do svojich verejných registrov; domnieva sa, že tento prístup pomôže zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň zabrániť zbytočným súdnym sporom, ktoré môžu viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre inštitúcie, ako aj pre občanov;

9.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby plne vykonávali článok 11 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a zaviedli registre verejných dokumentov s jasnou a dostupnou štruktúrou, dobrou funkciou vyhľadávania, pravidelne aktualizovanými informáciami o nových vypracovaných a registrovaných dokumentoch, so zahrnutím odkazov na neverejné dokumenty a – s cieľom pomôcť verejným používateľom, s používateľskou príručkou o typoch dokumentov nachádzajúcich sa v príslušnom registri;

10.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby systematicky a bezodkladne zverejňovali vo svojich registroch dokumentov všetky dokumenty, ktoré predtým neboli verejne dostupné a ktoré boli sprístupnené prostredníctvom žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom;

11.

vyzýva správne orgány, aby poskytli úplné informácie o všetkých dokumentoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o sprístupnenie dokumentov podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 na základe prvej žiadosti;

12.

zdôrazňuje, že v prípadoch, kde príslušná správa potvrdila odmietnutie prístupu k dokumentu, predstavuje cennú možnosť sťažnosť európskemu ombudsmanovi; pripomína však, že neexistujú žiadne prostriedky na presadzovanie rozhodnutí ombudsmana;

13.

zdôrazňuje, že súdna žaloba predstavuje mimoriadne zdĺhavý proces, riziko vysokých, dokonca znemožňujúcich nákladov a neistý výsledok, pričom neprimerane zaťažuje občanov, ktorí chcú spochybniť rozhodnutie o odmietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť zákonného opravného prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom;

14.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby bezodkladne prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na riešenie sťažností proti odmietnutiu prístupu s cieľom znížiť potrebu súdnych žalôb a vytvoriť skutočnú kultúru transparentnosti;

15.

zdôrazňuje, že vo výročných správach troch inštitúcií a orgánov a agentúr by sa mali predkladať číselné údaje v porovnateľnom formáte, ktoré by mali zahŕňať napríklad: počet vyžiadaných dokumentov, počet žiadostí, počet (čiastočne) sprístupnených dokumentov, počet žiadostí schválených pred opakovanou žiadosťou a po nej, počet prípadov, keď bol prístup udelený súdom, počet prípadov, keď bol súdom udelený čiastočný prístup, a počet prípadov, keď bol prístup odmietnutý;

16.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby nepožadovali od druhej strany sporu, aby niesla náklady súdnych žalôb, a zabezpečili, aby sa prostredníctvom neexistencie opravných prostriedkov občanom nebránilo v možnosti spochybniť rozhodnutia;

17.

pripomína, že členské štáty sa musia prispôsobiť novému rámcu pre transparentnosť, ktorý bol ustanovený Lisabonskou zmluvou, o čom svedčí vec Nemecko/Komisia (T-59/09), v ktorej Nemecko namietalo voči zverejneniu dokumentov týkajúcich sa formálneho oznámenia, ktoré mu bolo doručené, pričom sa odvolalo na ochranu verejného záujmu v kontexte „medzinárodných vzťahov“, a v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že „medzinárodné vzťahy“ sa majú považovať za termín právnych predpisov EÚ, a preto sa neuplatňujú na komunikáciu medzi Komisiou a členským štátom;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili lehoty pre odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom a opakované žiadosti;

19.

rozhodol sa preskúmať, ako možno zaistiť väčšiu transparentnosť rokovaní v rámci predsedníctva a konferencie predsedov, napríklad prostredníctvom vedenia podrobných zápisníc a ich zverejňovania;

20.

vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že od decembra 2011, keď bola v prvom čítaní prijatá pozícia k revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001, sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok, keďže Rada a Komisia zrejme nie sú pripravené začať vecné rokovania; vyzýva preto Radu, aby konečne pokročila s revíziou nariadenia (ES) č. 1049/2001; vyzýva Radu a Parlament, aby sa dohodli na novom nástroji, ktorým sa zabezpečí omnoho vyššia transparentnosť vrátane účinného vykonávania článku 15 ZFEÚ;

21.

vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001 spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru; plne podporuje politiku Európskej agentúry pre lieky zverejňovať na požiadanie správy o klinických skúškach liečiv uvádzaných na európsky trh po skončení rozhodovacieho procesu týkajúceho sa daného lieku; zdôrazňuje, že pri akejkoľvek revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa mal v plnej miere rešpektovať Aarhuský dohovor a v súlade s ním by sa mali definovať všetky výnimky;

22.

odporúča, aby každá inštitúcia alebo orgán EÚ vymenovali niektorého člena svojich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie a zlepšovanie postupov;

23.

vyzýva všetky inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení a žiada ochranu informátorov; vyzýva najmä Komisiu, aby Parlamentu podala správu o svojich skúsenostiach s novými pravidlami pre zamestnancov EÚ týkajúcimi sa informátorstva, ktoré boli prijaté v roku 2012, ako aj s ich vykonávacími opatreniami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ochranu informátorov nielen z morálneho, ale aj z finančného hľadiska, s cieľom náležite chrániť a podporovať informátorov ako súčasť demokratického systému;

24.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby harmonizovali svoje výročné správy o prístupe k dokumentom a predkladali podobné štatistiky, a to v zlučiteľnej forme a v čo najplnšom a najúplnejšom rozsahu (napríklad v tabuľkách v prílohe, čím sa umožní priame porovnanie);

25.

vzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali odporúčania, ktoré Parlament predložil vo svojom predchádzajúcom uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom;

26.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby do svojich výročných správ o transparentnosti zaradili odpoveď na odporúčania Parlamentu;

27.

vyzýva Komisiu, aby posilnila transparentnosť expertných skupín a komitologických výborov verejným uskutočňovaním ich schôdzí a uverejňovaním postupu pre nábor členov, ako aj informácií o členstve, konaniach, posudzovaných dokumentoch, hlasovaniach, rozhodnutiach a zápisniciach zo schôdzí, ktoré by sa mali uverejňovať online v štandardnom formáte; zdôrazňuje, že členovia expertných skupín a komitologických výborov musia vopred ohlásiť, či majú na prerokúvanej záležitosti osobný záujem; vyzýva Komisiu, aby zlepšila a plne vykonávala interné pokyny pre všetky GR v prípade výberového konania (týkajúce sa o. i. vyváženého zloženia, politiky konfliktu záujmov, verejných výziev) a pravidlá týkajúce sa preplácania, a aby o tejto otázke informovala nielen vo výročnej správe o prístupe k dokumentom, ale aj vo výročných správach o činnosti GR; vyzýva Komisiu, aby predkladala správy najmä o poradnej skupine zúčastnených strán Transatlantického obchodného a investičného partnerstva;

28.

vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť neformálnych trojstranných dialógov prostredníctvom verejných schôdzí a zverejňovania dokumentácie vrátane kalendárov, programov, zápisníc, skúmaných dokumentov, pozmeňujúcich návrhov, prijatých rozhodnutí, informácií o delegáciách členských štátov a ich pozíciách a zápisníc, a to v normalizovanom a ľahko dostupnom online prostredí, automaticky a bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

29.

pripomína, že článok 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o citlivých dokumentoch je kompromisom, v ktorom sa už neodrážajú nové ústavné a právne záväzky platné od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy;

30.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby viedli aktualizované verejné záznamy o počte utajovaných dokumentov, ktoré vlastnia, a to podľa ich stupňa utajenia;

31.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nariadenie, ktorým sa ustanovia jasné pravidlá a kritériá klasifikácie dokumentov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ;

32.

vyzýva inštitúcie, aby posudzovali a odôvodňovali žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001;

33.

vyzýva inštitúcie Únie, aby zriadili nezávislý orgán dohľadu EÚ pre klasifikáciu dokumentov a skúmanie žiadostí o uskutočnenie zasadnutí za zatvorenými dverami;

34.

vyzýva inštitúcie, aby zverejňovali a občanom sprístupňovali dokumenty týkajúce sa rozpočtu Európskej únie, jeho vykonávania a príjemcov finančných prostriedkov a dotácií Únie, a zdôrazňuje, že takéto dokumenty majú byť dostupné aj prostredníctvom osobitnej internetovej stránky a databázy, ako aj prostredníctvom databázy týkajúcej sa finančnej transparentnosti Únie;

35.

vyjadruje znepokojenie nad rutinným uplatňovaním výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov ako odôvodnenia utajenia dokumentov;

36.

pripomína, že keď inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako by mohlo sprístupnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy;

37.

zdôrazňuje, že bez ohľadu na tieto zásady sa toto ustanovenie v praxi stále nevykonáva, o čom svedčí rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-529/09 (In ‘t Veld/Rada), pokiaľ ide o odmietnutie Rady poskytnúť prístup k stanovisku svojho právneho útvaru k dohode o Programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA;

38.

zdôrazňuje, že stanoviská právnych útvarov inštitúcií sa v zásade musia zverejňovať, na čo sa upozorňuje v rozhodnutí súdu vo veci Turco, a to že „cieľom nariadenia (ES) č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie č. 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup“ (16);

39.

pripomína, že predtým, ako príslušná inštitúcia posúdi, či sa uplatňuje výnimka podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky o ochrane právneho poradenstva, musí sa uistiť, že dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, skutočne obsahuje právne stanovisko, a pokiaľ je to tak, určiť, ktorých jeho častí sa skutočne týka a ktoré tak môžu patriť do pôsobnosti uvedenej výnimky (Turco, bod 38);

40.

vyzýva inštitúcie, aby dodržiavali rozsudok vo veci Turco o stanoviskách právnych útvarov vypracovaných v rámci legislatívneho procesu, v ktorom sa uvádza, že „v tomto ohľade ide konkrétne o transparentnosť, ktorá tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru“ a že „pochybnosti u občanov, nielen pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ale aj pokiaľ ide o zákonnosť celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a debát“ (17);

41.

zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09) (18) konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti;

42.

zdôrazňuje, že Súdny dvor vo veci C-536/11 v bode 43 rozhodol, že „každá žiadosť o sprístupnenie [kartelového spisu] musí byť predmetom posudzovania [vnútroštátnymi súdmi] v každom jednotlivom prípade pri zohľadnení okolností veci“;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy.

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/35

—

so zreteľom na význam petičného práva a dôležitosť toho, aby parlamentné orgány boli okamžite upovedomené o konkrétnych obavách a názoroch občanov a obyvateľov EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, a najmä na článok 44 o práve na zasielanie petícií Európskemu parlamentu,

—

so zreteľom na ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú konania o nesplnení povinnosti, najmä článok 258 a článok 260,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 202 ods. 8 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0131/2014),

A.

keďže v roku 2013, ktorý bol Európskym rokom občanov, počet petícií dosiahol 2 885, čo predstavuje nárast takmer o 45 % oproti roku 2012; a keďže v terajšom volebnom období bolo doposiaľ zaregistrovaných takmer 10 000 petícií;

B.

keďže toto množstvo je síce vzhľadom na počet obyvateľov Európskej únie stále nízke, svedčí však o výraznom zvýšení povedomia o petičnom práve a o oprávnených očakávaniach v súvislosti s užitočnosťou petičného procesu ako prostriedku, ako upozorniť európske inštitúcie a členské štáty na problémy jednotlivých občanov, miestnych spoločenstiev, mimovládnych organizácií, dobrovoľníckych združení a súkromných podnikov;

C.

keďže európski občania sú priamo zastúpení jedinou nimi volenou inštitúciou v EÚ – Európskym parlamentom a petičné právo im ponúka možnosť priamo oslovovať svojich zástupcov;

D.

keďže petičné právo zvyšuje možnosť priameho kontaktu Európskeho parlamentu a občanov a obyvateľov Únie, pričom zároveň môže poskytovať ľuďom otvorený, demokratický a transparentný mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu v legitímnych a oprávnených prípadoch dosiahnuť mimosúdnu nápravu svojich sťažností, najmä ak sa týkajú problémov s vykonávaním európskych právnych predpisov; keďže petície poskytujú cennú spätnú väzbu pre zákonodarcov a výkonné orgány na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni;

E.

keďže je potrebné zabrániť ďalším nenapraviteľným stratám biodiverzity, najmä v rámci oblastí sústavy Natura 2000; keďže členské štáty sa zaviazali zabezpečiť ochranu osobitných chránených území podľa smernice o ochrane biotopov (92/43/EHS) a smernice o ochrane vtáctva (79/409/EHS); keďže Komisia môže síce úplne skontrolovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ až vtedy, keď vnútroštátne orgány prijali konečné rozhodnutie, je však dôležité – najmä v súvislosti s otázkami životného prostredia – overiť už v ranej fáze, či miestne, regionálne a vnútroštátne orgány náležite uplatňujú všetky príslušné procedurálne požiadavky podľa právnych predpisov EÚ vrátane vykonávania zásady predbežnej opatrnosti;

F.

keďže je potrebné zvýšiť účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ s cieľom posilniť jeho legitimitu a zodpovednosť; keďže petičný postup takisto predstavuje prostriedok na získanie skutočného obrazu o rozporoch v európskej spoločnosti, najmä v období hospodárskej krízy a sociálneho nepokoja, spôsobeného napr. vplyvom, ktorý mal pád svetových finančných trhov a bankových systémov na obyvateľov Európy; pripomína, že Výbor pre petície usporiadal v septembri 2013 verejné vypočutie na túto tému za účasti predkladateľov petícií; keďže pozornosť výboru upútali mnohé petície proti nekalým finančným praktikám a porušovaniu práv spotrebiteľov v odvetví bankovníctva, najmä dramatické dôsledky núteného vysťahovania domácností celých rodín na základe nekorektných doložiek v hypotekárnych úveroch;

G.

keďže takéto petície doručené Výboru pre petície často poskytli užitočné informácie aj iným výborom Európskeho parlamentu zodpovedným za tvorbu právnych predpisov na vytvorenie sociálno-ekonomicky i environmentálne bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, spravodlivejšieho a prosperujúcejšieho základu pre budúcnosť všetkých občanov a obyvateľov EÚ;

H.

keďže každá petícia sa posudzuje a rieši podľa podstaty veci, aj keď ju podáva iba jeden občan či obyvateľ EÚ, a každý predkladateľ petície má právo na odpoveď vo vlastnom jazyku;

I.

keďže v závislosti od povahy a zložitosti doručených petícií sa čas na ich vybavenie a poskytnutie odpovede líši, treba však vynaložiť maximálne úsilie a náležite odpovedať na problémy prekladateľov petícií v primeranej lehote a primeraným spôsobom, nielen čo sa týka postupu, ale aj obsahu;

J.

keďže predkladatelia petícií, ktorých petície sa následne prediskutúvajú na pravidelných zasadnutiach Výboru pre petície, sa môžu v plnej miere zúčastňovať na zasadnutí, majú právo predniesť svoju petíciu spolu s podrobnejšími informáciami, čím aktívne prispejú k činnosti výboru a členom výboru, Európskej komisii aj zástupcom členských štátov, ktorí môžu byť prítomní, poskytnú doplňujúce a bezprostredné informácie; keďže v roku 2013 sa na rokovaniach výboru zúčastnilo a aktívne podieľalo 185 predkladateľov petícií;

K.

keďže činnosť Výboru pre petície vychádza v plnej miere z podnetov a príspevkov predkladateľov petícií a výsledkov vlastných preskúmaní každého prípadu, doplnených v prípade potreby o dodatočnú expertízu Európskej komisie, členských štátov alebo iných orgánov; a keďže priority a organizácia programu výboru sa určujú na základe demokraticky prijatých rozhodnutí jeho členov;

L.

keďže v kritériách prípustnosti petícií na základe podmienok zmluvy a pravidiel Parlamentu sa uvádza, že petícia sa musí týkať veci, ktorá spadá do pôsobnosti Únie a priamo sa dotýka predkladateľa petície; keďže v dôsledku toho sú niektoré doručené petície vyhlásené za neprípustné, pretože nespĺňajú tieto kritériá;

M.

keďže petičné právo je kľúčovým nástrojom spoluúčasti a demokratickej kontroly zo strany občanov a jeho riadne uplatňovanie musí byť zabezpečené od začiatku do konca procesu; keďže toto právo musí zostať plne zaručené, nezávisle od vládnych záujmov; keďže túto zásadu musia Parlament i Komisia bezpodmienečne dodržiavať na úrovni EÚ pri riešení petícií;

N.

keďže uvedené kritériá boli súdne preverené a rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. vo veci T-308/07, potvrdili kritériá týkajúce sa petičného práva, ako aj skutočnosť, že rozhodnutia o neprípustnosti petícií musia byť riadne opodstatnené a výbor ich vo svojej následnej korešpondencii s predkladateľom petície musí zdôvodniť; a napr. vo veciach T-280/09 a T-160/10 týkajúcich sa petícií potvrdili, že ich možno považovať po obsahovej stránke za príliš nepresné;

O.

keďže okrem petícií týkajúcich sa dosahu krízy na občanov a obyvateľov EÚ sa ďalšie kľúčové podnety týkajú práva v oblasti životného prostredia – najmä otázok nakladania s odpadom a vodného hospodárstva, základných práv – najmä práv dieťaťa, práv osôb zo zdravotným postihnutím a otázok týkajúcich sa zdravia, práva na osobný a nehnuteľný majetok, otázok súvisiacich s voľným pohybom, s rôznymi formami diskriminácie, najmä na etnickom, kultúrnom a jazykovom základe, s vízami, imigráciou a zamestnaním, alebo ide o petície o uplatňovaní spravodlivosti, o údajnej korupcii, prieťahoch v súdnych konaniach a o mnohých iných oblastiach činnosti;

P.

keďže mnohí predkladatelia petícií, najmä spomedzi mladších ročníkov, vo veľkej miere využívajú ako prostriedok komunikácie sociálne médiá, Výbor pre petície vytvoril pod záštitou Európskeho parlamentu svoju vlastnú sieť, ktorú pravidelne kontaktuje čoraz vyšší počet ľudí v hlavných sociálnych médiách, ktoré sú obzvlášť aktívne využívané a považované za užitočné počas schôdzí výborov; keďže informačný bulletin výboru PETI Journal má značný počet odberateľov, v súčasnosti 1 500;

Q.

keďže v tejto súvislosti Výbor pre petície pracuje v súčinnosti s príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu na vývoji nového viacjazyčného internetového portálu, ktorý má nahradiť predošlý, obmedzenejší elektronický nástroj na podávanie petícií, ktorý sa nachádzal na internetovej stránke Europarl; keďže tento nový portál má zabezpečiť väčšiu efektivitu administratívy a zároveň zvýšiť transparentnosť a interaktívnosť petičného postupu, z čoho budú mať úžitok predkladatelia petícií i poslanci Európskeho parlamentu, ako aj široká verejnosť;

R.

keďže v tejto súvislosti pripomína stanovisko prijaté na základe výročnej správy z roku 2012 s cieľom vytvoriť efektívnejší, transparentnejší a nestrannejší petičný postup a zároveň zachovať účastnícke práva členov Výboru pre petície, aby vybavovanie petícií obstálo v súdnom preskúmaní aj na procesnej úrovni;

S.

keďže Výbor pre petície sa stále aktívne zaujíma o spôsob, akým sa uplatňuje nariadenie o európskej iniciatíve občanov, a je si vedomý mnohých nedostatkov a určitej ťažkopádnosti existujúceho právneho rámca, ktorý nie celkom odráža ducha ustanovení zmluvy, a to i napriek úsiliu výborov AFCO a PETI pri jeho rozpracovaní; keďže Parlament má po troch rokoch platnosti prerokovať revíziu tohto nariadenia podľa podmienok ustanovenia o revízii;

T.

keďže čoskoro sa majú začať vykonávať ustanovenia nariadenia o európskej iniciatíve občanov, pokiaľ ide o organizovanie verejného vypočutia o úspešnej iniciatíve na pôde Európskeho parlamentu, so zapojením gestorského výboru s legislatívnou právomocou v predmetnej veci iniciatívy a Výboru pre petície, a to za podmienok rokovacieho poriadku Parlamentu a vykonávacích predpisov prijatých Predsedníctvom;

U.

keďže vyšetrovacie návštevy týkajúce sa preverovaných petícií, ktoré Výbor pre petície pravidelne uskutočňuje v súvislosti s otázkami považovanými za zvlášť prioritné, plnia veľmi dôležitú úlohu a keďže je potrebné, aby správy z týchto návštev boli čo najkvalitnejšie, dôveryhodné, vypracované v spoľahlivej spolupráci a aby viedli k želanému konsenzu medzi účastníkmi; pripomína, že v roku 2013 sa uskutočnili návštevy Španielska (dvakrát), Poľska, Dánska a Grécka; keďže väčšia pružnosť praktických aspektov týchto misií, najmä pokiaľ ide o to, v ktorých týždňoch sa môžu konať, by prispela k ešte vyššej úspešnosti misií, najmä pokiaľ ide o dostupnosť poslancov a zníženie rizika zrušenia účasti;

V.

keďže má na pamäti povinnosti výboru vo vzťahu k úradu európskeho ombudsmana, ktorý zodpovedá za vyšetrovanie sťažností občanov EÚ o možnom nesprávnom úradnom postupe v rámci inštitúcií a orgánov EÚ, v súvislosti s ktorými výbor vydáva výročnú správu opierajúcu sa o výročnú správu európskeho ombudsmana; pripomína, že v roku 2013 sa výbor aktívne zapojil do organizácie voľby nového európskeho ombudsmana po odchode Nikiforosa Diamandourosa, ktorý tento úrad dovtedy zastával;

W.

keďže napriek skutočnosti, že poslanci Parlamentu úspešne zvolili novú ombudsmanku Emily O'Reillyovú, ktorá nastúpila do funkcie 1. októbru 2013, musí sa na začiatku nového volebného obdobia usporiadať nová voľba, ako sa ustanovuje v rokovacom poriadku (článok 204), a keďže by bolo rozumné zabezpečiť, aby boli v dostatočnom predstihu zverejnené jednoznačné a transparentné pravidlá, ktoré ďalej spresnia zodpovednosť Výboru pre petície v tomto procese a zabezpečia primeranú transparentnosť voľby, najmä prostredníctvom lepšieho internetového nástroja na tento účel;

X.

keďže Výbor pre petície je členom siete európskych ombudsmanov, ktorá zahŕňa niektoré výbory pre petície národných parlamentov, ak existujú, a keďže sa javí ako dôležité, aby sa spolupráca medzi samotnými výbormi pre petície ďalej zdôrazňovala a v prípade praktických výhod aj posilňovala a aby Európsky parlament mohol zohrávať v tomto vývoji ústrednú úlohu v záujme občanov EÚ;

Y.

keďže Výbor pre petície má v úmysle byť užitočným a transparentným nástrojom v službách občanov a obyvateľov EÚ, ktorý zabezpečuje demokratickú kontrolu mnohých aspektov činnosti Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ vnútroštátnymi orgánmi; keďže môže na základe doručených petícií ďalej prispievať na jednej strane k jednotnejšiemu a lepšie koordinovanému uplatňovaniu právnych predpisov EÚ a na druhej strane k zlepšeniu budúcich právnych predpisov EÚ tým, že bude upozorňovať na ponaučenia získané z obsahu doručených petícií;

Z.

keďže táto správa je poslednou výročnou správou Výboru pre petície v 7. volebnom období Európskeho parlamentu, preto obsahuje prehľad činností výboru za rok 2013 i za celé volebné obdobie, ako aj hodnotenie toho, do akej miery Výbor pre petície splnil očakávania občanov po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy;

1.

uznáva významnú a zásadnú úlohu, ktorú Výbor pre petície zohráva pri obhajobe a podpore práv občanov a obyvateľov EÚ a zabezpečuje tak, aby sa prostredníctvom petičného postupu vždy podľa možnosti lepšie spoznávali problémy predkladateľov petícií a vyriešil sa v primeranom časovom rámci ich opodstatnený pocit nespokojnosti;

2.

je odhodlaný zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a nestrannosť petičného procesu a zároveň zachovať účastnícke práva členov Výboru pre petície, aby vybavovanie petícií obstálo v súdnom preskúmaní aj na procesnej úrovni;

3.

zdôrazňuje, že Výbor pre petície rovnako ako iné inštitúcie a orgány, akými sú vyšetrovacie výbory a európsky ombudsman, zohráva nezávislú a jasne vymedzenú úlohu ako kontaktné miesto, na ktoré sa môže ktorýkoľvek občan obrátiť; zdôrazňuje, že tieto orgány spolu s európskou iniciatívou občanov sú základnými nástrojmi demokratickej EÚ a formovania európskeho obyvateľstva, preto sa musí zaručiť riadny prístup k nim a ich spoľahlivé fungovanie;

4.

zdôrazňuje, že v priebehu súčasného volebného obdobia Parlamentu Výbor pre petície venoval všetko úsilie tomu, aby splnil očakávania občanov Európskej únie; zdôrazňuje, že je dôležité aby sa občania priamo zapojili do činnosti Parlamentu a aby sa ich problémami, návrhmi či sťažnosťami konkrétne zaoberali členovia výboru; poukazuje na množstvo práce vykonanej v rámci riešenia možných porušení práv občanov a v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v otázkach týkajúcich sa uplatňovania európskych právnych predpisov pri zachovaní významnej úlohy výboru v opätovnom nadviazaní spojenia s európskymi občanmi a posilňovaní demokratickej legitimity a zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu EÚ;

5.

pripomína významnú úlohu Komisie, ktorá pomáhala s riešením prípadov uvedených v petíciách; domnieva sa, že vyšetrovanie petícií Komisiou by malo ísť viac do hĺbky a malo by sa pozrieť na podstatu prípadov vzhľadom na právne predpisy EÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti týchto procesov a riadny prístup verejnosti k príslušným dokumentom a informáciám súvisiacim s prípadmi;

6.

zdôrazňuje význam iniciatívneho monitorovania a včasných preventívnych opatrení zo strany Komisie, keď existujú podložené dôkazy, že určité plánované a zverejnené projekty môžu byť porušením právnych predpisov EÚ;

7.

pozoruje tematickú rozmanitosť kľúčových oblastí z petícií občanov, ako sú základné práva, vnútorný trh, právo v oblasti životného prostredia, otázky verejného zdravia, ochrana dieťaťa, doprava a výstavba, španielsky zákon o ochrane pobrežia, nové nariadenie o dobrej správe vecí verejných, osoby so zdravotným postihnutím, diskriminácia na základe veku, verejný prístup k dokumentom, Európske školy, fiškálna únia, oceliarsky priemysel, práva zvierat a mnohé iné;

8.

nazdáva sa, že petície patriace do uvedených tematických oblastí sú dôkazom toho, že sa stále často a vo veľkej miere vyskytujú prípady neuspokojivej transpozície právnych predpisov EÚ alebo nesprávneho uplatňovania právnych predpisov;

9.

považuje za dôležité zlepšovať spoluprácu s parlamentmi a vládami členských štátov na základe obojstrannosti a v prípade potreby nabádať orgány členských štátov, aby plne transparentným spôsobom transponovali a vykonávali právne predpisy EÚ; zdôrazňuje význam spolupráce Komisie a členských štátov a vyjadruje poľutovanie nad nedbalosťou niektorých členských štátov, pokiaľ ide o plnú transpozíciu a presadzovanie európskych právnych predpisov, najmä v oblasti životného prostredia;

10.

pripomína, že Výbor pre petície považuje prípustné petície týkajúce sa zásad a obsahu Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Charty základných práv Európskej únie za neoddeliteľnú súčasť svojej práce a vykonáva vyšetrovanie skutkovej podstaty každého prípadu; pripomína tiež, že Európska komisia sa často ocitá v situácii, že z dôvodu existencie článku 51 charty nemôže konať, keď ju o to výbor požiada; zdôrazňuje skutočnosť, že očakávania občanov zďaleka presahujú to, čo umožňujú striktne právne ustanovenia charty;

11.

blahoželá výboru za prácu, ktorú odviedol v súvislosti s doručenými petíciami týkajúcimi sa zdravotného postihnutia, ktorých počet v roku 2013 výrazne stúpol; všíma si úsilie pri zabezpečovaní úspešného zavedenia rámca EÚ v zmysle ustanovení článku 33 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom sa Výbor pre petície spojil s Európskou komisiou, Agentúrou pre základné práva a Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím, a berie na vedomie ochotu výboru naďalej túto činnosť podporovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že následne sa zapojenie Výboru pre petície v rámci Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím skončilo a že ho nahradili legislatívne výbory, ktoré sú pre túto oblasť tiež príslušné; nazdáva sa, že toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho výkladu funkcií pridelených v rámci Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

12.

berie na vedomie mieru pozornosti, ktorá sa venovala niektorým významným petíciám týkajúcim sa návrhu na vybudovanie nového letiska Notre-Dame-des-Landes neďaleko Nantes; potvrdzuje, že bol doručený značný počet príspevkov od predkladateľov, ktorí sa vyslovili proti tomuto návrhu z environmentálnych dôvodov, a že bola doručená významná petícia aj od zástancov tohto projektu, čo dalo podnet na živú diskusiu vo výbore, na ktorej sa spolu s hlavnými autormi petície zúčastnili aj francúzske orgány a generálny riaditeľ pre životné prostredie z Európskej komisie; nazdáva sa tiež, že takéto seriózne diskusie nielen zvyšujú informovanosť verejnosti a umožňujú občanom aktívne a legitímne sa do procesu zapojiť, ale tiež umožňujú, aby sa viaceré kontroverzné otázky súvisiace s projektom, ktorý je údajne v rozpore s právnymi predpismi EÚ, objasnili a aby sa určili možnosti nápravy, ktoré budú v plnom súlade s európskymi právnymi predpismi, ktoré by sa v týchto prípadoch mali uplatňovať;

13.

uznáva, že v roku 2013 mnohí predkladatelia petícií vyjadrili svoje znepokojenie nad zjavnou nespravodlivosťou, ku ktorej dochádza v Dánsku, pokiaľ ide o správne a justičné konania týkajúce sa rozluky a rozvodu rodičov a následného zverenia detí do opatery; v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade párov s rozličnou štátnou príslušnosťou existujú jasné prípady diskriminácie na základe štátnej príslušnosti toho partnera, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie, v prospech partnera z daného členského štátu, a to s vážnym a často veľmi negatívnym a dramatickým vplyvom na práva dieťaťa; v tejto súvislosti si všíma závažné porušenia základných práv predkladateľov petícií i detí; poznamenáva, že Výbor pre petície podnikol vyšetrovaciu návštevu Dánska, aby prešetril takéto sťažnosti priamo na mieste, kde sa situácia zdá byť obzvlášť naliehavá; konštatuje, že boli zaznamenané prípady aj v iných krajinách, konkrétne v Nemecku, (najmä prípady týkajúce sa činnosti úradu Jugendamt), vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve;

14.

pripomína vyšetrovanie uskutočnené na základe petícií týkajúcich sa následkov nedostatočného vykonávania rámcovej smernice o odpade počas celého volebného obdobia a prijatie príslušnej správy; pripomína odporúčania týkajúce sa absencie riadneho rozhodovania vo veci skládok a dôsledkov na miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje, že situácia ešte zďaleka nie je vyriešená, keďže petície sa posudzovali postupne, najmä čo sa týka pretrvávania toxických požiarov spôsobených priemyselným odpadom so silnými znečisťujúcimi účinkami v niektorých oblastiach Campanie, ako aj nedostatku transparentnosti plánovania a inštitucionálneho riadenia v oblasti Lazio počas posledných mesiacov po naplánovanom zatvorení podzemnej skládky Malagrotta, čo je teraz predmetom súdneho vyšetrovania na vysokej úrovni; pripomína intenzívnu vyšetrovaciu návštevu Grécka, ktorá sa uskutočnila na jeseň 2013 v rovnakej veci a ktorá upozornila na nedostatky v uplatňovaní príslušných smerníc o odpade, nedostatočný pokrok v oblasti odpadového hospodárstva, čo sa týka plánov a systémov na vyšších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj dôsledkov na zdravie obyvateľstva v niektorých oblastiach Grécka; konštatuje, že nedávno boli predložené ďalšie petície na tému nedostatkov v odpadovom hospodárstve, ktoré sa týkajú ďalších členských štátov, konkrétne Španielska (regiónu Valencia) a Spojeného kráľovstva;

15.

berie na vedomie správu vyšetrovacej misie v Poľsku o navrhovanej povrchovej bani v Dolnom Sliezsku; víta tiež intenzívne rozpravy, ktoré sa pri tejto príležitosti viedli s predkladateľmi petície a vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s možným preskúmaním a využívaním zásob bridlicového plynu, čím sa výbor už zaoberal na pracovnom seminári v roku 2012;

16.

zdôrazňuje veľmi konštruktívnu prácu, ktorú odviedol celý výbor v súvislosti s doručenými petíciami o španielskom zákone o správe pobrežia (Ley de Costas), či už ide o výsledky a závery vyšetrovacej misie alebo o spoluprácu s predkladateľmi petícií i s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; pripomína, že výbor zriadil osobitnú pracovnú skupinu ad-hoc, ktorá mala podrobnejšie preskúmať túto zložitú otázku a zabezpečiť spojenie s veľkým množstvom dotknutých predkladateľov petícií; uznáva skutočnosť, že hoci sa v prospech predkladateľov petície dosiahol istý pokrok v nových právnych predpisoch, ktoré prijal španielsky parlament,; žiada Komisiu, aby túto situáciu ďalej aktívne sledovala;

17.

víta skutočnosť, že počas vyšetrovacej návštevy Galície, ktorá sa uskutočnila vo februári 2013, sa viedli rozsiahle diskusie s predkladateľmi petície a regionálnymi orgánmi o otázkach týkajúcich sa nedostatku riadnych čističiek odpadových vôd v regióne, potvrdzuje závery a odporúčania správy z vyšetrovacích misií, ktorú schválil Výbor pre petície 17. decembra 2013, a to v tom zmysle, že treba pokračovať v úsilí o dokončenie vyčistenia a regenerácie navštíveného objektu rías;

18.

zdôrazňuje úlohu oznamovacej povinnosti výboru; upozorňuje na niekoľko uznesení prijatých v roku 2013 vo forme správ, akou je osobitná správa európskeho ombudsmana o postupe Komisie vo veci nedostatkov v hodnotení vplyvu projektu rozširovania letiska vo Viedni na životné prostredie, okrem výročnej správy o činnosti európskeho ombudsmana ako celku; zdôrazňuje výrazný prínos výboru vďaka odborným poznatkom, ktoré v priebehu rokov získal pri posudzovaní mnohých konkrétnych prípadov vo forme stanovísk pre gestorské výbory, a najmä k revízii smernice o posudzovaní účinkov na životné prostredie, ako aj stanoviska k umiestneniu sídiel inštitúcií Európskej únie; je presvedčený, že vďaka takýmto dokumentom môže Výbor pre petície predniesť na plenárnom zasadnutí otázky dôležité pre európskych občanov;

19.

pripomína, že podľa článku 202 ods. 2 má Výbor pre petície právomoc predkladať plénu nielen nelegislatívne iniciatívne správy o veciach, ktoré sa týkajú viacerých petícií, ale v naliehavých prípadoch aj krátke uznesenia, o ktorých plénum hlasuje;

20.

je presvedčený, že usporiadanie verejných vypočutí je veľmi dôležitým nástrojom na preskúmanie problémov, na ktoré upozorňujú predkladatelia petícií; upozorňuje na verejné vypočutie o vplyve krízy na európskych občanov a o posilnení demokratického zapojenia do riadenia Únie, ako aj na verejné vypočutie o čo najlepšom využití výhod občianstva EÚ, v ktorých sa preskúmali problémy, na ktoré v oboch prípadoch upozornili občania v petíciách; nazdáva sa, že informácie poskytnuté v petíciách preukazujú osobný vplyv úsporných opatrení na práva predkladateľov petícií, ale aj silnejšiu úlohu a odhodlanie občianskej spoločnosti; uznáva, že Európa potrebuje dôveryhodnú, viditeľnú a zodpovednú správu hospodárskych záležitostí, aby mohla riešiť finančné problémy budúcnosti; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti zostávajúcim prekážkam, ktoré občanom EÚ bránia v plnom uplatňovaní práv, ktoré im plynú z právnych predpisov EÚ, ako aj presadzovať politickú účasť občanov na živote EÚ;

21.

nazdáva sa, že je dôležité, aby vo svojej práci na konkrétnych veciach využíval ďalšie formy činnosti, ako sú parlamentné otázky na ústne zodpovedanie počas plenárnych zasadnutí; pripomína, že ide o priamu formu kontroly ostatných inštitúcií a orgánov EÚ zo strany Parlamentu; poukazuje na to, že v roku 2013 využil 9-krát svoje právo predkladať otázky, napríklad vo veci zdravotného postihnutia, dobrých životných podmienok zvierat, nakladania s odpadom a európskej iniciatívy občanov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré predložené iniciatívne návrhy výboru musia čakať na prerokovanie v plenárnom zhromaždení niekoľko mesiacov, čo bráni možnosti vyjadriť opakujúce sa problémy občanov EÚ a dostať priamu odpoveď Komisie;

22.

berie na vedomie neustály prílev korešpondencie od občanov, ktorí sa obracajú na Parlament so žiadosťou o nápravu v otázkach, ktoré nepatria do oblasti právomocí EÚ podľa článku 227 zmluvy ani článku 51 Charty základných práv; vyzýva na nájdenie lepších riešení, pokiaľ ide o vybavovanie týchto podnetov od občanov, pričom sa zohľadnia povinnosti Parlamentu týkajúce sa jeho styku s občanmi; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné útvary Parlamentu sa ďalej nezaoberali odporúčaniami týkajúcimi sa podnetov občanov súvisiacich s otázkami, ktoré nepatria do oblasti právomocí EÚ, ktoré boli uvedené v uznesení Parlamentu z 21. novembra 2012 o aktivitách Výboru pre petície počas roku 2011;

23.

uznáva, že pre predkladateľov petícií zostávajú prioritou otázky životného prostredia, čo vlastne poukazuje na skutočnosť, že členské štáty v tejto oblasti stále zaostávajú; pozoruje, že mnohé z petícií sa zameriavajú na verejné zdravie, napr. nakladanie s odpadom, bezpečnosť vôd, jadrovú energiu a chránené živočíchy; poukazuje na to, že mnohé petície sa zaoberajú novými a nadchádzajúcimi projektmi, ktoré zvyšujú riziko vplyvu na uvedené oblasti; pripomína, že napriek snahe členských štátov riešiť tieto situácie je zjavné, že udržateľnému riešeniu stojí v ceste ešte stále veľa prekážok; poukazuje na prípad oceliarne ILVA v meste Taranto, ktorá vzbudzuje veľké obavy v dôsledku výrazného zhoršenia životného prostredia a zdravotného stavu miestneho obyvateľstva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné mechanizmy na okamžité zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia talianskymi orgánmi;

24.

vyzýva Výbor pre petície, aby naďalej skúmal účinky judikatúry týkajúcej sa Helénskej vysielacej spoločnosti (Ellinikí Radiofonía Tileórasi, ERT) na výklad článku 51 Charty základných práv Európskej únie a jej dôsledky v súvislosti s petíciami a aby prešetril, akým skutočným prekážkam musia občania EÚ čeliť, keď žiadajú o predbežné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie s cieľom získať spoľahlivý výklad ústredných otázok týkajúcich sa európskych právnych predpisov vo veciach predložených vnútroštátnym súdom;

25.

víta začatie vykonávania európskej iniciatívy občanov 1. apríla 2012, registráciu prvej európskej iniciatívy občanov venovanej politikám pre mladých Európanov – Fraternity 2020 a nedávnu úspešnú európsku iniciatívu občanov venovanú právu na vodu; je presvedčený, že európska iniciatíva občanov je prvým nástrojom nadnárodnej účastníckej demokracie a umožní občanom aktívne sa zapojiť do vytvárania rámca európskych politík a právnych predpisov; opätovne potvrdzuje svoj záväzok zapojiť sa do organizácie verejných vypočutí pre úspešné európske iniciatívy občanov s aktívnou účasťou všetkých príslušných parlamentných výborov; zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne preskúmavať situáciu európskych iniciatív občanov s cieľom zlepšiť ich postup a zároveň obmedziť byrokratickú záťaž a iné prekážky; uvedomuje si, že výsledok prvého parlamentného vypočutia prvých úspešných európskych iniciatív občanov v roku 2014 je rozhodujúci pre nasadenie vysokých procedurálnych noriem a pre očakávania občanov v súvislosti s uplatňovaním tohto práva v budúcnosti, a zaväzuje sa, že zabezpečenie účinnosti participačného procesu bude považovať za inštitucionálnu prioritu

26.

oceňuje rozhodnutie Komisie vyhlásiť rok 2013 za Európsky rok občianstva a poskytnúť občanom EÚ cenné informácie a prehľad o ich právach a demokratických nástrojoch, ktoré majú k dispozícii na presadzovanie týchto práv; nazdáva sa, že Európsky rok občianstva by sa mal využiť na rozsiahle šírenie informácií o novej európskej iniciatíve občanov, a teda na poskytovanie jasných a zrozumiteľných usmernení s cieľom znížiť vysokú mieru neprípustnosti v porovnaní s tou, ktorá stále pretrváva v oblasti petícií; je presvedčený, že webový portál pre petície je konkrétnym cenným príspevkom Európskeho parlamentu k európskemu občianstvu

27.

vyzýva Komisiu ako ochrankyňu zmluvy, aby zabezpečila odstránenie súčasného nedostatočného vykonávania práva EÚ, ako sa uvádza vo viacerých petíciách predložených Európskemu parlamentu, s cieľom umožniť občanom EÚ plne uplatňovať svoje práva;

28.

vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy s cieľom vyriešiť problémy súvisiace so vzájomným uznávaním dokladov o osobnom stave členskými štátmi, a aby pritom rešpektovala právomocičlenských štátov;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že európski občania sa pri uplatňovaní práva na slobodu pohybu naďalej stretávajú s častými problémami v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov z oblasti jednotného trhu verejnými orgánmi;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v nedávnej minulosti správy z vyšetrovacích misií a ďalšie dokumenty neboli preložené do úradných jazykov EÚ, najmä do jazykov predkladateľov petícií;

31.

uznáva dôležitú úlohu siete SOLVIT, ktorá pravidelne odhaľuje a rieši problémy spojené s vykonávaním právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; naliehavo vyzýva na posilnenie tohto nástroja a na aktívnejšiu spoluprácu medzi Výborom pre petície a sieťou SOLVIT; pripomína, že rok 2013 bol Európskym rokom občianstva, a vyjadruje uznanie inštitúciám a orgánom Európskej únie i členských štátov, ktoré počas tohto roku intenzívnejšie propagovali svoje služby pre európskych občanov a obyvateľov, a to s ohľadom na zásady uvedené v zmluvách a na skutočnosti uvedené v tejto správe;

32.

poukazuje na to, že je dôležité posilniť význam činnosti výboru v rámci Parlamentu zvýšením jeho kontrolnej funkcie; vyzýva novozvolený Výbor pre petície, aby vymenoval interných ročných spravodajcov pre hlavné politiky, ktoré sú predmetom záujmu európskych predkladateľov petícií; vyzýva ostatné parlamentné výbory, aby častejšie žiadali Výbor pre petície o stanovisko k správam o vykonávaní a k iným nástrojom na sledovanie správnej transpozície, vykonávania prípadne preskúmania európskych právnych predpisov v členských štátoch; zdôrazňuje, že aj vzhľadom na stále narastajúce množstvo doručených petícií a súvisiace úkony je dôležité, aby mal výbor v rámci portfólia parlamentných výborov postavenie zbavené neutrality; vyzýva plénum Európskeho parlamentu, aby venovalo viac času činnosti Výboru pre petície;

33.

zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu Výboru pre petície s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch; považuje za dôležité posilniť štruktúrovaný dialóg a systematickú spoluprácu s členskými štátmi, najmä s výbormi pre petície národných parlamentov, napríklad pravidelnými schôdzami s predsedami všetkých vnútroštátnych výborov pre petície; vytvorenie takéhoto partnerstva umožní najlepšiu výmenu skúseností a postupov, pomôže v petíciách systematickejšie a efektívnejšie odkazovať na príslušnú úroveň a orgán a napokon priblíži Európskemu parlamentu problémy európskych občanov; víta skutočnosť, že írsky parlament Oireachtas zriadil Spoločný výbor pre vyšetrovanie, dohľad a petície a počas tohto roka nadviazal užitočné spojenie s Európskym parlamentom s cieľom ponúknuť občanom ešte lepšie služby; poznamenáva, že parlamenty v iných členských štátoch v súčasnosti zvažujú vytvorenie výborov pre petície alebo podobných orgánov, alebo niektoré používajú na vybavovanie petícií iné postupy;

34.

vyzýva Komisiu, aby náležite uznala úlohu, ktorú petície plnia v monitorovaní účinného vykonávania právnych predpisov EÚ, keďže petície sú zvyčajne tým najvčasnejším ukazovateľom toho, že členské štáty vo vykonávaní právnych opatrení zaostávajú; vyzýva Európsky parlament, aby vo svojej medziinštitucionálnej dohode s Komisiou odporúčal obmedzenie času na odpovedanie na žiadosti výboru a aby zároveň priebežne informoval Výbor pre petície o vývoji konaní o neplnení povinnosti, ktoré priamo súvisia s petíciami, domnieva sa, že vo všeobecnosti by európske inštitúcie mali poskytovať viac informácií a byť transparentnejšie vo vzťahu k občanom EÚ, aby vyvrátili šíriaci sa názor o nedostatku demokracie;

35.

zdôrazňuje, že úzka spolupráca s členskými štátmi je pre prácu Výboru pre petície nesmierne dôležitá; nabáda členské štáty, aby aktívne reagovali na petície súvisiace s vykonávaním a presadzovaním európskeho práva, a považuje prítomnosť a aktívnu spoluprácu zástupcov členských štátov na schôdzach Výboru pre petície za veľmi dôležité; je odhodlaný zachovať úzku spoluprácu a komunikáciu medzi inštitúciami EÚ a občanmi;

36.

zdôrazňuje dôležitosť posilnenia spolupráce s európskym ombudsmanom prijatím novej medziinštitucionálnej dohody; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť Európsky parlament do siete národných ombudsmanov; schvaľuje vynikajúce vzťahy v inštitucionálnom rámci medzi ombudsmanom a týmto výborom; osobitne oceňuje pravidelné príspevky ombudsmana k činnosti Výboru pre petície počas celého volebného obdobia; pripomína, že nie všetci občania EÚ už majú svojho ombudsmana, čo znamená, že nie všetci občania EÚ majú rovnaký prístup k prostriedkom nápravy; zastáva názor, že úrad národného ombudsmana v každom členskom štáte v rámci európskej siete ombudsmanov by pre európskeho ombudsmana znamenal výraznú podporu;

37.

vyzýva poslancov EP vo Výbore pre petície, aby prijali konečné znenie interných predpisov s cieľom zabezpečiť maximálnu efektívnosť a otvorenosť činnosti výboru a aby predložili návrhy na zmenu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, čím by potvrdili svoje trvalé úsilie z celého siedmeho volebného obdobia o zlepšenie pracovných metód; vyzýva Výbor pre petície, aby schválil jednoznačné lehoty v petičnom procese s cieľom urýchliť celý cyklus vybavovania petícií v Európskom parlamente a ešte viac zvýšiť transparentnosť a demokratickosť celého procesu; zdôrazňuje, že by sa tak mohol zaviesť vymedzený cyklus vybavovania petícií od ich registrácie po konečné uzavretie v Európskom parlamente, podobne ako v prípade lehôt stanovených na prácu pri vypracúvaní legislatívnych a nelegislatívnych dokumentov; domnieva sa, že tieto lehoty by boli mechanizmom, ktorý upozorní poslancov a automaticky nasmeruje ich pozornosť na petície, v súvislosti s ktorými sa po dlhšiu dobu nič nekonalo, ani sa neuskutočnila žiadna korešpondencia, aby sa zabránilo tomu, že staršie petície zostanú roky bez vážnych dôvodov nevybavené; pripomína, že vyšetrovacie návštevy sú jedným z kľúčových investigatívnych nástrojov Výboru pre petície, preto je potrebné naliehavo preskúmať príslušné predpisy s cieľom umožniť novozvoleným poslancom vykonávať účelné návštevy a bezodkladne oznamovať predkladateľom petícií a výboru svoje zistenia a odporúčania;

38.

víta prítomnosť verejných orgánov príslušných členských štátov na schôdzach Výboru pre petície, ako aj prítomnosť ostatných zainteresovaných strán; zdôrazňuje skutočnosť, že Výbor pre petície je jediným výborom, ktorý systematicky poskytuje občanom platformu na vyjadrenie svojich pripomienok priamo poslancom Európskeho parlamentu a umožňuje viacstranný dialóg medzi inštitúciami EÚ, vnútroštátnymi orgánmi a predkladateľmi petícií; navrhuje, aby v záujme uľahčenia organizácie schôdzí i zníženia cestovných nákladov v budúcnosti Výbor pre petície a administratíva Parlamentu preskúmali možnosť účasti predkladateľov petícií alebo verejných orgánov prostredníctvom videokonferencie či podobného prostriedku;

39.

berie na vedomie rastúci počet petícií v priebehu volebného obdobia a vyjadruje stále znepokojenie nad tým, že odklady a vybavovacie lehoty sú v registračnej fáze procesu a vo fáze skúmania prípustnosti petície stále príliš dlhé; žiada, aby bol tak oddeleniu príjmu a odosielania úradných dokumentov, ako aj sekretariátu Výboru pre petície poskytnutý ďalší administrátor s právnickým vzdelaním, ktorý by vydával odporúčania v súvislosti s tým, či petícia patrí do právomoci európskeho práva; domnieva sa, že je potrebné, aby sa tieto odporúčania spolu so zhrnutiami obsahu petícií poslancom poskytovali najprv iba v angličtine a do ostatných úradných jazykov by sa prekladali až pri zverejňovaní, a to v záujme ďalšieho urýchlenia prvej fázy rozhodovania o prípustnosti; očakáva, že otvorením nového internetového portálu venovaného petíciám sa zníži počet sporných podnetov, ktoré sú niekedy zaregistrované ako petície;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície, Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície, ich ombudsmanom a podobným príslušným orgánom.

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/44

—

so zreteľom na tretiu časť hlavu III a hlavu VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh,

—

so zreteľom na smernicu 2009/128/ES z 21. októbra 2009 o trvalo udržateľnom používaní pesticídov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1182/2007 z 26. septembra 2007, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre sektor ovocia a zeleniny (2), a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (3),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (4),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 1996 o iniciatíve Spoločenstva pre okrasné záhradníctvo (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2008 o cenách potravín v Európe (COM(2008)0821),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (COM(2008)0397),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2009 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov (COM(2009)0234),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2008/359/ES z 28. apríla 2008, ktorým sa zriaďuje skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, a na správu uvedenej skupiny na vysokej úrovni zo 17. marca 2009 o konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho priemyslu, ako aj na odporúčania tejto skupiny a plán hlavných iniciatív (8),

—

so zreteľom na štúdiu z novembra roku 2012 s názvom Podpora pre roľnícke družstvá, v ktorej sa uvádzajú závery projektu podpory pre roľnícke družstva, ktorý spustila Komisia (9),

—

so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2013 – Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti s názvom Krátke potravinové reťazce a miestne potravinové systémy v EÚ. Súčasný stav ich sociálno-ekonomických charakteristík (10),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0048/2014),

A.

keďže sektor ovocia a zeleniny dostáva približne 3 % platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pričom však produkuje 18 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby v EÚ, zaberá 3 % využiteľnej poľnohospodárskej plochy EÚ a má hodnotu viac ako 50 miliárd EUR;

B.

keďže záhradníctvo zahŕňa ovocie, zeleninu, zemiaky, šaláty, bylinky a okrasné rastliny a keďže súčasťou odvetvia záhradníctva sú pestovateľské škôlky, trvalé pestovateľské škôlky, záhradnícke služby, záhradnícke služby na cintorínoch, maloobchodný predaj záhradníckych potrieb, záhradné centrá a krajinné záhradníctvo;

C.

keďže dodávateľský reťazec sektora ovocia a zeleniny má odhadovaný obrat vyše 120 miliárd EUR, zamestnáva približne 550 000 osôb a má mimoriadny význam pre ekonomiku v tých oblastiach EÚ, ktoré sa zvyčajne vyznačujú vysokou nezamestnanosťou;

D.

keďže EÚ je druhý najväčší svetový výrobca a aj druhý najväčší dovozca ovocia a zeleniny; keďže dopyt v tomto odvetví sa zvyšuje a v súčasnosti presahuje ponuku; keďže objem obchodu s ovocím a zeleninou sa z 90 miliárd USD v roku 2000 zvýšil na takmer 218 miliárd USD v roku 2010 a tvorí takmer 21 % svetového obchodu s potravinami a výrobkami živočíšneho pôvodu; keďže EÚ významným spôsobom otvorila svoje trhy dovozu z tretích krajín, s ktorými uzatvorila dvojstranné a viacstranné dohody;

E.

keďže odvetvie záhradníctva – prvovýroba a spracovateľský priemysel – má na európskej úrovni v oblasti hospodárstva multiplikačný efekt, pričom stimuluje dopyt aj tvorbu pridanej hodnoty v iných hospodárskych odvetviach ako obchod, výstavba a finančné služby;

F.

keďže odvetvie bioovocia a biozeleniny je najrýchlejšie rastúcim bioodvetvím na ktoromkoľvek trhu EÚ s hodnotou 19,7 miliardy EUR v roku 2011, pričom v rozmedzí rokov 2010 a 2011 predstavovala jeho miera rastu 9 % a po celé desaťročie zaznamenávalo ročný rast o 5 – 10 %; keďže z hľadiska vysadenej plochy sa výsadba bioovocia medzi rokmi 2010 a 2011 zvýšila o 18,2 % a výsadba biozeleniny o 3,5 %;

G.

keďže spotreba ovocia a zeleniny na obyvateľa v roku 2011 v EÚ 27 klesla o 3 % v porovnaní s priemernou spotrebou v predchádzajúcich piatich rokoch, a to napriek významným zdravotným prínosom konzumácie ovocia a zeleniny;

H.

keďže EÚ je najväčším svetovým výrobcom kvetín, cibuliek a izbových rastlín (44 % svetovej produkcie) s najvyššou hustotou na hektár; keďže odvetvie okrasných rastlín má odhadovaný obrat 20 miliárd EUR vo výrobe, 28 miliárd EUR vo veľkoobchodnom predaji a 38 miliárd EUR v maloobchodnom predaji a zamestnáva približne 650 000 osôb;

I.

keďže režim ovocia a zeleniny je súčasťou SPP a okrem iných cieľov sa snaží obnoviť rovnováhu v potravinárskom reťazci, propagovať ovocie a zeleninu, výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a podporiť inovácie; keďže zvýšením príťažlivosti tohto systému by sa mal zvýšiť počet členov organizácií výrobcov aj v regiónoch, ktoré počas niekoľkých rokov nemali k dispozícii prevádzkové prostriedky a/alebo ktorých výrobné metódy sú zastarané, vzhľadom na to, že viac ako polovica všetkých pestovateľov EÚ zatiaľ nepatrí do žiadnej organizácie výrobcov, a to napriek cieľu Komisie dosiahnuť do roku 2013 priemernú mieru účasti v organizáciách výrobcov na úrovni 60 %; keďže nízka miera účasti v organizáciách v niektorých členských štátoch je čiastočne zapríčinená pozastavením organizácií výrobcov, čo vytvára neistotu pre výrobcov; keďže organizácie výrobcov zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní rokovacej právomoci organizácií výrobcov ovocia a zeleniny, je zásadne dôležité zabrániť neistote medzi výrobcami ozrejmením európskych právnych predpisov venovaných uznávaniu organizácií výrobcov;

J.

keďže podľa Eurostatu celkové vstupné náklady poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2000 – 2010 zvýšili o takmer 40 %, pričom výkupné ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o menej než 25 %; keďže zvýšenie vstupných nákladov bolo v prípade syntetických hnojív a látok na zlepšenie vlastností pôdy na úrovni takmer 80 %, v prípade semien a sadeníc takmer 30 % a v prípade látok na ochranu rastlín takmer 15 %;

K.

keďže pokles úrodnosti pôdy spôsobený eróziou, nižším vstupom organickej hmoty vedúcim k zhoršeniu pôdnej štruktúry a množstva humusu a nižšej schopnosti zadržiavať živiny a vodu, ako aj obmedzením ekologických procesov prináša poľnohospodárom aj verejným rozpočtom významné náklady;

L.

keďže znalostný reťazec v oblasti záhradníctva na pretransformovanie výskumu do praxe je pod tlakom a výdavky súkromného sektora na výskum sú vo všeobecnosti nízke, pričom na výskum a vývoj sa vynaložilo len 0,24 % celkových výdavkov potravinového priemyslu v EÚ-15 v roku 2004, čo je posledné obdobie, za ktoré sú k dispozícii údaje;

M.

keďže veľkému množstvu odrôd ovocia a zeleniny hrozí vyhynutie, lebo nie sú dostatočne ziskové, a keďže poľnohospodári, ktorí tieto odrody naďalej pestujú, majú z environmentálneho, sociálneho a kultúrneho hľadiska hodnotnú úlohu pri zachovávaní významných zložiek európskej poľnohospodárskej základne;

N.

keďže čoraz väčšie ťažkosti v súvislosti s prevenciou škodcov potravín, ich kontrolou a ničením a obmedzená dostupnosť výrobkov na ochranu rastlín pre zeleninové plodiny by mohli mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku rozmanitosť a kvalitu zeleniny v Európe;

O.

keďže podniky pôsobiace v odvetví záhradníctva sa často zapájajú aj do výroby, predaja a služieb;

P.

keďže cisgenézu možno vymedziť ako techniku genetického inžinierstva, ktorá do rastliny zavádza gén z rastlín rovnakého druhu alebo rodu;

1.

zdôrazňuje význam podporovania odvetvia záhradníctva EÚ a umožnenia jeho lepšej konkurencie na svetových trhoch, a to prostredníctvom inovácií, výskumu a vývoja, energetickej účinnosti a bezpečnosti, prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia a opatrení na zlepšenie uvádzania na trh, ako aj význam pokračovania v úsilí o odstránenie nerovnováhy medzi prevádzkovateľmi a dodávateľmi;

2.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť výrobcom prístup na trhy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu vývozcov ovocia, zeleniny, kvetov a okrasných rastlín v záujme prekonania čoraz vyššieho počtu necolných prekážok, napríklad niektorých fytosanitárnych noriem tretích krajín, ktoré vývoz z EÚ sťažujú, či dokonca znemožňujú;

3.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla rovnaké podmienky prístupu na trh, pokiaľ ide o normy uvádzania na trh, označovanie pôvodu atď., pre všetkých účastníkov trhu EÚ, a aby uskutočňovala kontroly na zaistenie dodržiavania týchto podmienok, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže;

4.

povzbudzuje podporovanie spotreby ovocia a zeleniny v členských štátoch prostredníctvom vzdelávacích aktivít, ako sú európsky program podpory konzumácie ovocia v školách a napríklad aj programy odvetvia v Spojenom kráľovstve Vypestuj si svoj zemiak alebo Uvar si vlastný zemiak;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne trhy sú často nedostatočne zásobované miestnymi záhradníckymi produktmi a že by sa preto malo v týchto regiónoch propagovať poľnohospodárske podnikanie, a to najmä prostredníctvom stimulov pre mladých podnikateľov, ktoré by ponúkli pracovné príležitosti v poľnohospodárskom sektore a záruku dodávok čerstvých miestnych produktov;

6.

zdôrazňuje prínosy okrasného záhradkárstva pre ľudské zdravie a pohodu, pokiaľ ide o rozširovanie zelených plôch, čím sa zlepšuje mestské prostredie z hľadiska zmeny klímy a vidiecke hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu aktívnejšej podpory tohto odvetvia z hľadiska podpory investícií a kariérneho rozvoja;

7.

víta opatrenia v rámci režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktoré majú zvýšiť trhovú orientáciu pestovateľov v EÚ, povzbudiť inovácie, podporiť sektor ovocia a zeleniny, zvýšiť konkurencieschopnosť pestovateľov a zlepšiť uvádzanie na trh, kvalitu výrobkov a environmentálne aspekty výroby, a to prostredníctvom poskytovania podpory organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov a uznávania medziodvetvových organizácií a tiež prostredníctvom podpory tvorby klastrov vytvárajúcich nové príjmové toky, ktoré sa majú smerovať na nové investície; súčasne pripomína, že je nutné prijať kroky na zaistenie toho, aby osoby, ktoré výrobky uvádzajú na trh samy a priamo, neboli diskriminované, ale aby mali možnosť realizovať inovatívne projekty a zlepšovať ich konkurencieschopnosť;

8.

pripomína, že miestna a regionálna výroba a uvádzanie výrobkov na trh pomáhajú vytvárať a chrániť hospodársku činnosť a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach;

9.

pripomína, že krátke hodnotové reťazce pomáhajú znižovať emisie, ktoré poškodzujú klímu;

10.

konštatuje, že mestské poľnohospodárstvo ponúka odvetviu záhradníctva nové možnosti;

11.

víta správu o verejných konzultáciách Komisie s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, najmä jej oddiel 3.8, v ktorom sa uznáva potreba zjednodušiť súčasné pravidlá, ktorými sa riadia organizácie výrobcov, a podporuje jej návrh na posilnenie organizácií výrobcov a konštatuje, že najviac odpovedí podporuje zachovanie základnej filozofie súčasných mechanizmov podpory;

12.

zdôrazňuje, že obmedzovanie byrokracie je osobitne dôležité pre malé a stredné podniky, hoci takéto opatrenia nesmú oslabovať právnu istotu, na ktorú sa tieto podniky takisto spoliehajú;

13.

víta skutočnosť, že dohoda o reforme SPP zachováva európsky systém podpory v oblasti ovocia a zeleniny založený na organizáciách výrobcov, hoci uznáva, že existujúce nástroje neboli vždy účinné, ako to uznala Komisia vo svojom dokumente k verejnej konzultácii s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, a preto podporuje prácu skupiny z Newcastle zameranú na zlepšenie režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktorý by mal zohľadňovať osobitnú povahu právneho režimu družstiev v členských štátoch, aby neobmedzoval vytváranie nových organizácií výrobcov, a zároveň rešpektovať skutočnosť, že pestovatelia si môžu zvoliť možnosť zostať mimo systému organizácií výrobcov; podporuje tiež vytvorenie nástroja Únie pre riadenie vážnych kríz postihujúcich niekoľko členských štátov a zdôrazňuje, že by mal byť otvorený všetkým výrobcom, bez ohľadu na to, či sú členmi organizácií výrobcov;

14.

v záujme posilnenia činností prínosných pre výrobcov, ktoré uskutočňujú organizácie výrobcov, vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní režimu pre ovocie a zeleninu vypracovala praktické pravidlá pre formu a pracovné metódy organizácií výrobcov a aby systém prispôsobila trhovým štruktúram, ktoré existujú v členských štátoch s cieľom dosiahnuť, aby organizácie výrobcov mohli plniť svoju zamýšľanú úlohu a pestovatelia tak boli motivovaní k tomu, aby do organizácií výrobcov vstúpili, a to pod podmienkou, že sa tým neohrozí dosiahnutie základných cieľov tohto režimu a že pestovatelia budú mať pri rozhodovaní o týchto otázkach naďalej slobodnú voľbu;

15.

so znepokojením konštatuje, že pravidlá systému organizácií výrobcov sú otvorené širokému výkladu zo strany audítorov Komisie, čo vedie k vysokému stupňu neistoty a môže členské štáty vystaviť riziku odňatia rozpočtových prostriedkov a súdnej kontroly; zdôrazňuje tiež, že audítorské postupy a finančné korekcie je nutné uskutočňovať včasnejšie a v dohodnutom období auditu;

16.

poznamenáva, že v celej EÚ stále existujú nespravodlivé obchodné postupy, ktoré podrývajú záhradnícke podniky a ich organizácie výrobcov a znižujú odvahu pestovateľov investovať do budúcnosti; domnieva sa, že vďaka kódexom správania dohodnutým všetkými subjektmi v dodávateľskom reťazci, podporeným legislatívnym rámcom a kontrolovaným vnútroštátnym posudzovateľom v každom členskom štáte, ktorého úlohou je monitorovať obchodné praktiky, sa do značnej miery zlepší fungovanie potravinového reťazca a vnútorného trhu;

17.

domnieva sa, že súkromné normy v oblasti rezíduí pesticídov zavedené mnohými veľkými maloobchodnými reťazcami sú v rozpore s hospodárskou súťažou a poškodzujú záujmy pestovateľov ovocia a zeleniny; vyzýva Komisiu, aby s takýmito praktikami skoncovala, keďže zvyškové úrovne pesticídov uvedené v právnych predpisoch EÚ poskytujú dostatočnú ochranu zdravia spotrebiteľov aj výrobcov;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali integrovanú ochranu proti škodcom, podporovali inovácie a podnikanie prostredníctvom intenzívnejšieho výskumu a vývoja nechemických alternatív, ako sú prirodzení predátori a paraziti jednotlivých druhov škodcov, a aby využívali rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 na financovanie aplikovaného výskumu podporujúceho rozvoj integrovaných stratégií boja proti škodcom, chorobám a burine a nato, aby výrobcom poskytli potrebné nástroje a informácie na riešenie požiadaviek smernice 2009/128/ES, v ktorej sa v článku 14 uvádza, že členské štáty „prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom, vždy keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy“ a „ustanovia alebo podporia vytvorenie podmienok potrebných na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom“;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali a zdôrazňovali zintenzívnenie ekologických procesov, ktoré zaručujú dlhodobé zdravie pôdy, jej úrodnosť a formovanie a riešia tiež problematiku populácií škodcov a regulujú ich; domnieva sa, že to môže viesť k dlhodobému zlepšeniu produktivity poľnohospodárov a k nižším nákladom pre verejné rozpočty;

20.

zdôrazňuje, že záhradníctvo závisí od širokej škály prípravkov na ochranu rastlín a naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s reguláciou týchto prípravkov uplatňovala prístup založený na riziku, ktorý opodstatňujú nezávislé vedecké dôkazy na základe partnerského preskúmania; zdôrazňuje, že osobitne zraniteľné sú menej významné použitia, a to vďaka zriedkavosti príslušných aktívnych látok; vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu zberu údajov vo všetkých členských štátoch, najmä údajov o zvyškových látkach, ktoré sú zásadne dôležitou požiadavkou pre povoľovanie špeciálnych jedlých plodín; vyzýva GR AGRI, GR SANCO, GR pre životné prostredie a GR pre hospodársku súťaž, aby strategicky spolupracovali a z viacerých hľadísk zohľadnili vplyv zmien nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila fungovanie systémov vzájomného uznávania povolení prípravkov na ochranu rastlín uvedených v článku 40 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a to s cieľom zjednodušiť ich uplatňovanie a odstrániť akúkoľvek zbytočnú byrokraciu, a aby zvážila dlhodobý cieľ celosvetovej harmonizácie regulácie prípravkov na ochranu rastlín a zmenšovania necolných prekážok brániacich vývoznému obchodu;

22.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 51 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a bez ďalšieho odkladu predložila Parlamentu a Rade správu o vytvorení európskeho fondu pre menej významné použitia a špeciálne plodiny; zdôrazňuje, že takýto fond by sa mal využívať na financovanie prebiehajúceho európskeho pracovného programu na koordináciu a spoluprácu medzi agropotravinárskymi subjektmi, príslušnými orgánmi a zainteresovanými subjektmi vrátane výskumných subjektov v oblasti uskutočňovania a prípadne financovania výskumných a inovačných činností zameraných na ochranu špeciálnych plodín a menej významných použití;

23.

pripomína, že dovážané výrobky nemusia plniť rovnaké fytosanitárne požiadavky ako európske výrobky; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca nerovnosť oslabuje konkurencieschopnosť európskych výrobcov a poškodzuje záujmy európskych spotrebiteľov;

24.

pripomína, že v nariadení o prípravkoch na ochranu rastlín (nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 (11)) a aj v novom nariadení o biocídnych výrobkoch (nariadenie (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 (12)) sa od Komisie vyžaduje, aby do decembra 2013 bližšie stanovila vedecké kritériá na určenie vlastností, ktoré narúšajú endokrinný systém; zdôrazňuje, aké je dôležité, aby bol tento postup transparentný, a teda aby príslušné subjekty na trhu rozumeli vedeckému základu rozhodnutí a boli si vedomé toho, ktoré subjekty sa na príprave nových kritérií podieľali; naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne zvážila vplyv jednotlivých prístupov pri predkladaní návrhov týkajúcich sa látok narúšajúcich endokrinný systém;

25.

zdôrazňuje, že odvetvie záhradníctva sa výrazne opiera o používanie vysokokvalitných, presne určených hnojív; víta súčasnú revíziu nariadenia EÚ o hnojivách, so znepokojením však berie na vedomie zámer Komisie zaradiť doň doteraz nepredpisované materiály na zlepšenie vlastností pôdy; zdôrazňuje, že tieto materiály si nevyžadujú presnosť pri výrobe a používaní, a vyzýva Komisiu, aby ich do rozsahu pôsobnosti smernice o hnojivách nezaraďovala;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie záhradníctva je v popredí vývoja a používania inovatívnych systémov presného poľnohospodárstva a domnieva sa, že tieto systémy výrazne znížia používanie pesticídov a hnojív, zvýšia trhovo použiteľné výnosy, znížia tvorbu odpadu a zlepšia kontinuitu dodávok a hospodársku výkonnosť; zdôrazňuje, že metódy pestovania rastlín, napríklad rotácia plodín a pestovanie medziplodín a výskum a vývoj, by mali smerovať k minimalizácii environmentálnych škôd;

27.

berie na vedomie návrh nariadenia Komisie o rastlinnom rozmnožovacom materiáli (COM(2013)0262) a so znepokojením konštatuje, že tento návrh by mal neprimeraný vplyv na odvetvie záhradníctva, najmä na oblasť okrasných rastlín a ovocia; zdôrazňuje, že každá legislatíva by mala byť úmerná a mala by sa v nej uznať zásada subsidiarity; zdôrazňuje tiež, že zmeny právnych predpisov nesmú ohroziť tradičné odrody a plodiny a z hľadiska dlhodobej potravinovej bezpečnosti a odolnosti potravinárskych systémov by mali prispieť ku genetickej rozmanitosti populácií plodín, a to aj v rámci jednotlivých populácií;

28.

berie na vedomie vplyv nepôvodných invazívnych záhradníckych druhov na širšie životné prostredie, odporúča však, aby sa v návrhu nariadenia Komisie o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov (COM(2013)0620) uplatňoval prístup vychádzajúci z jednotlivých regiónov alebo krajín, ktorý uznáva, že niektoré oblasti Európy sú zraniteľnejšie než iné a že rôzne oblasti Európy majú rôznu klímu podporujúcu rôzne spektrum rastlín;

29.

naliehavo žiada Komisiu, aby ako všeobecnú zásadu chránila možnosť šľachtiteľov rastlín slobodne používať existujúce rastlinné materiály na vývoj nových rastlinných materiálov a ich uvádzanie na trh, a to bez ohľadu na akékoľvek patentové nároky zahŕňajúce rastlinné materiály;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj miestnych trhov s ovocím a zeleninou a krátkych dodávateľských reťazcov, a tým zaistili čerstvosť výrobkov;

31.

vyzýva Komisiu, aby rozlišovala medzi cisgénnymi a transgénnymi rastlinami a vytvorila rôzne procesy schvaľovania pre cisgénne rastliny, očakáva stanovisko agentúry EFSA, ktoré si vyžiadalo GR SANCO a v ktorom sa majú posúdiť zistenia pracovnej skupiny pre nové biotechnické techniky šľachtenia;

32.

zdôrazňuje zvýšenú sezónnu potrebu pracovnej sily v odvetví záhradníctva a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie účinných programov, ktorými sa výrobcom v odvetví záhradníctva zaistí prístup k pracovnej sile, ktorú potrebujú v kľúčových obdobiach roka, pri súčasnom plnohodnotnom rešpektovaní požiadaviek smernice o sezónnych pracovníkoch vrátane zásady spravodlivej odmeny;

33.

víta obnovený dôraz na odbornú prípravu pracovnej sily a na učňovské vzdelávanie, ale so znepokojením poznamenáva, že počet ľudí, ktorí ukončia učňovské vzdelanie v oblasti záhradníctva, je v niektorých členských štátoch stále na nízkej úrovni, čo obmedzuje ponuku pracovných miest pre mladých ľudí so záujmom o toto odvetvie; berie na vedomie, že nie všetci mladí ľudia, ktorí do tohto učňovského vzdelávania nastupujú, majú naň predpoklady; zdôrazňuje, že úsilie o motivovanie mladých ľudí k tomu, aby zvážili prácu v odvetví záhradníctva, a o ich odbornú prípravu by sa malo podporovať osvetovými a informačnými kampaňami na zlepšenie obrazu tohto odvetvia;

34.

naliehavo vyzýva agropotravinársky sektor a výskumnú obec, aby systematicky spolupracovali na prilákaní a odbornej príprave ďalšej generácie výskumníkov a zvýšili zručnosti existujúcej pracovnej sily;

35.

zdôrazňuje prínosy posilnenia a rozšírenia partnerstiev medzi vládou, odvetvím a výskumnými organizáciami a potrebu zaistiť, aby systémy na podporu týchto partnerstiev mali štruktúru, ktorá maximalizuje celkový účinok a jednotnosť investícií;

36.

zdôrazňuje zásadnú dôležitosť efektívneho využívania kvalifikovaných vedeckých zdrojov v záujme urýchlenia uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie prostredníctvom prenosu inovačných technológií poľnohospodárskej výroby do odvetvia záhradníctva a kombinovania výskumu, inovácie, odbornej prípravy a expanzie v poľnohospodárskom odvetví s hospodárskymi politikami, ktoré spĺňajú požiadavky rozvoja záhradníckej produkcie a zároveň zvyšujú jej efektívnosť;

37.

zastáva názor, že odvetviu pestovania kvetín a okrasných rastlín sa musí umožniť lepšie využívať programy Únie v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácií, a vyzýva Komisiu, aby do výziev programu Horizont 2020 zaradila tzv. chránené pestovanie, a to s cieľom podnecovať inováciu napríklad v oblasti ochrany udržateľných plodín, udržateľného využívania vody a živín, energetickej účinnosti, pokročilých systémov pestovania a výroby a udržateľnej dopravy;

38.

domnieva sa, že v súčasnej situácií obmedzených rozpočtov členských štátov na financovanie výskumu v poľnohospodárstve a záhradníctve by sa malo podporovať financovanie z prostriedkov tretích strán, okrem iného vrátane maloobchodných predajcov, ktoré by malo byť v súlade s celkovým výskumným záujmom tohto odvetvia;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali prístup k dlhodobému financovaniu investícií do moderných technológií záhradníckej výroby s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť záhradníckych výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje obrovský význam kvalitného obchodného plánu na zabezpečenie kapitálového financovania; odporúča, aby pestovatelia viac využívali obchodné pomocné a poradenské služby, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s odvetvím, a zabezpečila tak pestovateľom jednoduchú dostupnosť týchto služieb;

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci transparentného procesu zahŕňajúceho osoby pracujúce v tomto odvetví aktualizovala položky uvedené v šiestej kapitole (živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a pod.; rezané kvety a ozdobné listy) kombinovanej nomenklatúry z roku 2012;

42.

je znepokojený vyhliadkami na presun záhradníckej výroby za hranice EÚ;

43.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tretina až polovica jedlých produktov sa pre svoj vzhľad nevyužije, a vyzýva Komisiu, aby najmä na miestnych a regionálnych trhoch urýchlene vytvorila možnosti pre marketing širšej škály kvalitatívnych špecifikácií produktov a zároveň zaručila transparentnosť a riadne fungovanie trhu; upozorňuje na súdne procesy v Rakúsku a Švajčiarsku, ktoré sa týkali predaja vzhľadovo nepríťažlivého ovocia a zeleniny; vyzýva supermarkety, aby zohľadňovali výskum trhu, z ktorého vyplýva, že mnoho spotrebiteľov nutne neznepokojuje kozmetický vzhľad ovocia a zeleniny a radi nakupujú výrobky nižšej triedy, najmä ak sú lacnejšie;

44.

so znepokojením berie na vedomie celkové straty a nevyužívanie ovocia a zeleniny určených pre prvotný trh a výrazné hospodárske straty pre podniky; uznáva, že zníženie objemu systémového potravinového odpadu je kľúčom na zvýšenie dodávok potravín zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov sveta; víta však úsilie subjektov potravinárskeho dodávateľského reťazca o presmerovanie tejto produkcie na druhotný trh namiesto jej likvidácie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dosiahli čo najväčšiu podporu využívania záhradníckeho odpadu v legislatívnom a politickom prostredí; poukazuje na to, že existuje niekoľko materiálov, napríklad použitý kompost z húb, ktoré by bolo možné použiť na výrobu pestovateľských médií s pridanou hodnotou, ak by neboli označené ako odpad;

46.

pripomína, že akvaponické systémy môžu umožniť udržateľnú miestnu výrobu potravín a že kombinácia chovu sladkovodných rýb a pestovania zeleniny v uzatvorenom systéme môže pomôcť znížiť spotrebu zdrojov v porovnaní s tradičnými systémami;