27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/1

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/2

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 (1) o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru,

—

so zreteľom na smernicu 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie) (4),

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15) (6),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 90, článok 100 ods. 2 a článok 218,

—

so zreteľom na nadchádzajúci legislatívny balík Komisie o leteckej doprave,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v roku 2012 odvetvie leteckej dopravy v Európe priamo podporovalo 2,6 milióna pracovných miest a vytvorilo viac ako 2,4 % HDP EÚ;

B.

keďže v roku 2014 cestovalo v EÚ leteckou dopravou 849,4 milióna cestujúcich, čo je 4,4 % nárast v porovnaní s rokom 2013 a 16,9 % v porovnaní s rokom 2009;

C.

keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť viac ako 20 000 pracovných miest;

D.

keďže letecké spoločnosti EÚ fungujú v rýchlo sa meniacom a čoraz konkurenčnejšom prostredí na vnútornom aj vonkajšom trhu;

E.

keďže Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), EÚ a jej členské štáty musia zlepšiť rôzne právne a finančné nariadenia, ako napríklad systém obchodovania s emisiami vnútri EÚ, rozšírené práva cestujúcich, poplatky a vnútroštátne dane, znižovanie hluku na letiskách a obmedzenie prevádzkových hodín;

F.

keďže letecká doprava zohráva úlohu v zmene klímy a predstavuje približne 13 % emisií CO2 z dopravy EÚ a podieľa sa aj na ďalších emisiách ako napr. NOx;

G.

keďže Komisia zamýšľa do konca roku 2015 predstaviť balík opatrení v oblasti leteckej dopravy, ktorého cieľom je určiť problémy, s ktorými sa stretáva odvetvie letectva EÚ, a riešiť ich;

1.

domnieva sa, že balík opatrení v oblasti leteckej dopravy by mal poskytnúť veľmi potrebné impulzy pre udržateľnejší a konkurencieschopnejší európsky letecký priemysel, posilniť európske letecké spoločnosti, letiská a letecký priemysel, zaistiť rovnaké podmienky na globálnom trhu a stanoviť dlhodobú stratégiu pre európske odvetvie leteckej dopravy;

2.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní balíka o leteckej doprave zohľadnila dôležité body pozície Európskeho parlamentu v prvom čítaní o jednotnom európskom nebi 2+ (SES2 +) a Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva a z jeho uznesenia z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva;

3.

zdôrazňuje, že letecký priemysel je významným prispievateľom k rastu a zamestnanosti EÚ a úzko súvisí s konkurencieschopnosťou odvetvia letectva EÚ (napr. pozitívna obchodná bilancia, čistejšie technológie pre európske lietadlá, zavedenie SESAR, SES, reťazec údržby) a vytvára obrat vo výške približne 100 miliárd EUR ročne a približne 500 000 priamych pracovných miest; požaduje preto proaktívne politiky s cieľom podporovať a rozvíjať letecký priemysel;

4.

zdôrazňuje, že pre konkurencieschopný európsky letecký priemysel sú nevyhnutné inovácie; odporúča preto Komisii, aby zohľadnila a podporovala inováciu v oblastiach manažmentu letovej prevádzky (automatické riadenie letovej prevádzky (ATC), voľné smerovanie), diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), riešení využívajúcich alternatívne palivá, konštrukcie lietadla a motora (väčšia efektivita, menší hluk), bezpečnostnej ochrany letiska (bezdotykové riešenia, jednorazová bezpečnostná kontrola), digitalizácie a multimodálnych riešení (počítačová pozemná obsluha); ďalej odporúča, aby podporovala globálne riešenia v oblasti životného prostredia, ako napríklad globálne trhové opatrenie na zníženie emisií CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy, a zosúladila regionálne programy, ako je napríklad letecký ETS, s cieľom ich zlúčenia do globálneho systému, ekologizáciu letísk a nové obchodné modely (ako napr. nová distribučná spôsobilosť (NDC) Medzinárodného združenia leteckých prepravcov (IATA), samopripojenie a integrovaný predaj cestovných lístkov);

5.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí začala odstraňovať prekážky na úrovni EÚ a členských štátov pre európske letecké spoločnosti s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho sektora leteckej dopravy;

6.

zdôrazňuje stratu konkurencieschopnosti leteckých spoločností a letísk EÚ voči dotovaným leteckým dopravcom a letiskám tretích krajín; žiada v tejto súvislosti proaktívnu politiku s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vlastníctva a dôrazne nabáda členské štáty, aby zlepšili svoju národnú infraštruktúru, aby ich letecké spoločnosti mohli súťažiť za priaznivejších podmienok;

7.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie (ES) č. 868/2004 o ochrane pred nekalými cenovými praktikami v odvetví leteckej dopravy sa ukázalo ako nedostatočné a neúčinné z hľadiska rozsahu pôsobnosti; žiada Komisiu, aby najneskôr do novembra 2015 vydala analýzu príčin jeho neplnenia; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie (ES) č. 868/2004 v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže vo vonkajších leteckých vzťahoch EÚ a posilnenia konkurenčnej pozície leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšieho bránenia nekalej súťaži, zaistenia reciprocity a odstránenia nekalých praktík vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré narúšajú trh; zdôrazňuje, že cieľom by malo byť zlepšovanie politickej stratégie na európskej úrovni na rýchle vyriešenie tohto konfliktu, založené najmä na uplatňovaní transparentného ustanovenia o spravodlivej hospodárskej súťaži; vyzýva tiež Komisiu, aby sa zaoberala koncepciou účinnej kontroly leteckých spoločností;

8.

konštatuje, že európske letiská čelia výrazným konkurenčným tlakom – zo strany leteckých spoločností aj konkurenčných letísk; preto vyzýva Komisiu, aby tento vývoj zohľadnila pri vykonávaní smernice o letiskových poplatkoch a zabezpečila prínosy pre všetky zúčastnené strany a cestujúcich;

9.

vyzýva na väčšie úsilie v rámci Rady o schválenie návrhu nariadenia o slotoch, aby sa zlepšila výkonnosť letísk a umožnilo hladké fungovanie leteckej dopravy v Európe v kontexte očakávaného zdvojnásobenia leteckej dopravy do roku 2030;

10.

zdôrazňuje význam malých a regionálnych letísk v Únii pre regionálne prepojenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi predložila dlhodobý strategický plán EÚ na riešenie výziev a príležitostí pre regionálne letiská v rámci EÚ vrátane pravidiel štátnej pomoci pre dopravnú infraštruktúru, keďže ich úloha v zabezpečovaní súdržnosti medzi regiónmi EÚ by sa mala podporovať a mala by sa stať jedným z pilierov EÚ pre rast a zamestnanosť;

11.

zdôrazňuje, že rokovania o komplexných dohodách v oblasti letectva s hlavnými obchodnými partnermi EÚ by mali byť strategickým cieľom, a že takéto rokovania by sa mali začať alebo urýchliť; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o čo najskoršie získanie komplexných mandátov od členských štátov, pričom by sa mali uprednostniť krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske letecké spoločnosti aj letiská, zaistiť reciprocitu a zahrnúť ustanovenie o účinnej spravodlivej hospodárskej súťaži; trvá na tom, že ak majú byť tieto komplexné dohody o leteckej doprave účinné v praxi, musia zahŕňať ustanovenie o zárukách, ktoré by vymedzilo porušenie a jeho právne dôsledky;

12.

poznamenáva, že odvetvie leteckej dopravy nie je regulované na celosvetovej úrovni, pretože nespadá pod WTO; zdôrazňuje význam globálne dohodnutých pravidiel v ICAO s cieľom znížiť emisie leteckej dopravy a vplyv na klímu; uznáva, že ICAO sa zaviazala vytvoriť globálny trhový mechanizmus;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrýchlili realizáciu jednotného európskeho neba prijatím balíka predpisov SES2+ keďže súčasná fragmentácia európskeho vzdušného priestoru je veľkou záťažou pre európskych leteckých dopravcov;

14.

očakáva, že balík o leteckej doprave sa bude zaoberať otázkou plnej integrácie letísk do európskej dopravnej siete a zabezpečí ju; pripomína, že je potrebné, aby bol balík o leteckej doprave v súlade so súčasnými a budúcimi právnymi predpismi o právach cestujúcich, a zároveň vyzýva Radu, aby predložila svoje stanovisko, keďže cestujúci aj leteckí dopravcovia požadujú objasnenie pravidiel;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré pracovné podmienky v odvetví letectva môžu mať vplyv na bezpečnosť letov; odporúča, aby GR MOVE a GR EMPL spolupracovali a aby balík o leteckej doprave obsahoval sociálne ustanovenia a poskytoval potrebné záruky, o ktorých sa diskutovalo počas konferencie na vysokej úrovni s názvom Sociálna agenda pre dopravu organizovanej Komisiou 4. júna 2015;

16.

požaduje posilnenie a harmonizáciu reťazca bezpečnosti prilákaním a udržaním si kvalifikovanej a dobre vyškolenej pracovnej sily;

17.

zdôrazňuje, že letecký priemysel sa považuje za rastúce odvetvie, ktoré priťahuje a poskytuje vysoko zručných a motivovaných odborníkov, a že aby tento trend pokračoval, treba zachovať regulačné ustanovenia EÚ týkajúce sa podmienok zamestnávania a pracovných podmienok, noriem a postupov vrátane postupov kolektívneho vyjednávania;

18.

odporúča presne vymedziť pojem hlavné miesto podnikania, aby štát udelil prevádzkovú licenciu v prípade, že sa v ňom uskutočňuje podstatná časť objemu leteckej dopravy, a to aj v súvislosti s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, čím sa zjednotia vymedzenia pojmu domovská základňa v nariadení Komisie (EÚ) č. 83/2014 a v nariadení (EÚ) č. 465/2012; poukazuje na potrebu skrátiť prechodné obdobie a objasniť situáciu posádok, ktoré majú viacero domovských základní;

19.

poukazuje na výzvy vo vykonávaní smernice o dočasnej agentúrnej práci (2008/104/ES) a odporúča, aby Komisia preskúmala jej aktuálne uplatňovanie v sektore a na základe toho sa rozhodla, ako tieto výzvy riešiť;

20.

je znepokojený nárastom sociálne problematických obchodných praktík, ako je využívanie tzv. výhodných vlajok a používanie atypických foriem zamestnania, ako je fingovaná samostatne zárobková činnosť, systémy pay-to-fly a zmluvy s nula hodinami, ktoré môžu mať potenciálne dôsledky pre bezpečnosť, domnieva sa, že sociálne normy treba dodržiavať vo všetkých činnostiach v letectve;

21.

žiada úplné vykonávanie programu SESAR, čo si vyžaduje úzku spoluprácu a finančný záväzok zo strany Komisie, poskytovateľov leteckých navigačných služieb, leteckých dopravcov a letísk; požaduje preto celkový systémový prístup vo všetkých oblastiach letectva pokrývajúci všetky fázy letu začínajúc na zemi, so silnejšou úlohou EASA v prostredí SES-SESAR systému EÚ-EASA, ktorým sa riadi bezpečnosť, ochrana, životné prostredie a výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnenie pôvodného rozpočtu pre nástroj na prepájanie Európy (NPE), ktorý bol ovplyvnený zriadením Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

22.

víta zámer rozšíriť povinnosti EASA, a očakáva preto, že zmenené základné nariadenie (ES) č. 216/2008 zabezpečí vytvorenie komplexného systému riadenia bezpečnosti a poverí EASA bezpečnostnými hľadiskami opatrení bezpečnostnej ochrany EÚ a bezpečnostnými hľadiskami komerčnej vesmírnej dopravy a diaľkovo pilotovaných lietadiel; vyzýva Komisiu, aby udelila EASA štatút jediného orgánu leteckej dopravy v Európe vzhľadom na široký rozsah zodpovedností, ktoré jej udelí zákonodarca;

23.

vyzýva Komisiu, aby udržala silné zastúpenie vo všetkých ôsmich miestach reprezentujúcich členské štáty EÚ v rade ICAO, posilnila čo najskôr úlohu EASA na medzinárodnej scéne a zabezpečila jej oficiálne uznanie v rámci ICAO s cieľom zaistiť jednotný hlas EÚ na zabezpečenie vyššej úrovne bezpečnosti na celom svete pre občanov EÚ, spoločne s konkurencieschopnosťou a vývozom leteckého priemyslu v EÚ;

24.

vyzýva Komisiu, aby zrušila regulačné bariéry brániace satelitnému sledovaniu letovej prevádzky s cieľom umožniť služby záchrany života pre občanov EÚ, a žiada Medzinárodnú telekomunikačnú úniu (ITU), aby vyčlenila potrebnú časť spektra, keďže ICAO identifikovala satelitný ADS-B ako jedinú technológiu, ktorá môže napomôcť sledovanie letov aj na účely riadenia letovej prevádzky (ATM) mimo najhustejšie osídlených oblastí, v ktorých sú obmedzené iné formy technológií pozemného riadenia letovej prevádzky; zdôrazňuje, že pri implementácii ADS-B treba zohľadniť potreby všetkých používateľov vzdušného priestoru a treba zabezpečiť interoperabilitu medzi rôznymi alternatívnymi technológiami, aby sa predišlo narušeniam bezpečnosti; zdôrazňuje, že by to mohlo pomôcť vládam, poskytovateľom leteckých navigačných služieb a leteckým spoločnostiam v Európe a na celom svete zvýšiť účinnosť a kapacitu riadenia letovej prevádzky, znížiť emisie leteckej dopravy a výrazne zvýšiť bezpečnosť letectva, a to všetko pri súčasnom vybavení európskeho vzdušného priestoru ďalšou vrstvou dohľadu, ktorá by mohla rozšíriť tie súčasné;

25.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zlepšiť zdravotné prehliadky pilotov, ako aj zvýšiť bezpečnosť a zdokonaliť postupy upravujúce vstup a výstup z kabíny pilotov, a to na základe hodnotenia rizika uvedeného v správe pracovnej skupiny EASA;

26.

požaduje prístup „bezpečnostnej ochrany založenej na riziku“ v prípade osobnej a nákladnej dopravy namiesto uplatňovania opatrení založených na reakcii, a spravodlivý a vyvážený prístup k citlivej otázke bezpečnosti letectva, ktorý na jednej strane uspokojí potreby a očakávania členských štátov a na druhej strane obmedzí zbytočnú nespokojnosť cestujúcich na letiskách, a ktorý posilní systém bezpečnostnej ochrany letectva (AVSEC) a poradnú skupinu zúčastnených strán pre bezpečnostnú ochranu letectva (SAGAS); nalieha preto na Komisiu, aby so zreteľom na úspešné skúsenosti z iných regiónov vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa zavedenia systému predbežných kontrol (tzv. pre-check) a systému „globálneho vstupu“ v Európe;

27.

vyzýva rozpočtové orgány, aby zachovali rozpočet EASA na konkurencieschopnej úrovni, ktorá zohľadňuje tieto nové povinnosti, aby výrobcovia a leteckí dopravcovia v EÚ mali k dispozícii pružné a účinné nástroje, ktoré im umožnia súťažiť v celosvetovom meradle, pričom poznamenáva, že priemysel zabezpečuje 70 % rozpočtu EASA;

28.

konštatuje, že niekoľko prejednávaných legislatívnych spisov týkajúcich sa letectva sa nachádza v Rade, a preto žiada Komisiu, aby sa snažila nájsť riešenie na odblokovanie súčasnej situácie;

29.

vyzýva Komisiu, aby uvedené otázky riešila v legislatívnom balíku o leteckej doprave, ktorý má byť predložený do konca roka 2015;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/7

—

so zreteľom na Akt o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu (akt o voľbách), ktorý je pripojený k rozhodnutiu Rady z 20. septembra 1976, v znení zmien (1), najmä na jeho článok 14,

—

so zreteľom na zmluvy, najmä na články 9, 10, 14, článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a na článok 22, článok 223 ods. 1 a článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na článok 2 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

—

so zreteľom na Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o volebnom postupe Európskeho parlamentu, najmä uznesenie z 15. júla 1998 o návrhu volebného postupu obsahujúceho spoločné zásady pre voľby poslancov Európskeho parlamentu (2), uznesenie z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (3) a uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o zložení Európskeho parlamentu so zreteľom na voľby v roku 2014 (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/142/EÚ z 12. marca 2013 o posilnení demokratického a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2015 s názvom Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (COM(2015)0206),

—

so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty v prípade reformy volebného zákona Európskej únie (7),

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010 (8),

—

so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (10), najmä na jeho články 13, 21 a 31,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä na jej články 11, 23 a 39,

—

so zreteľom na články 45 a 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0286/2015),

A.

keďže článok 223 ZFEÚ dáva Európskemu parlamentu právo začať reformu svojho volebného postupu s cieľom vypracovať jednotný postup, ktorý sa uplatní na celom území Únie, alebo postup, ktorý je založený na zásadách spoločných pre všetky členské štáty, a právo dať s tým svoj súhlas;

B.

keďže reforma volebného postupu Európskeho parlamentu by sa mala zamerať na zvýšenie demokratického a nadnárodného rozmeru európskych volieb a demokratickej legitímnosti rozhodovacieho procesu Únie, posilnenie koncepcie občianstva Únie, zlepšenie fungovania Európskeho parlamentu a riadenia Európskej únie, aby práca Európskeho parlamentu bola legitímnejšia, na posilnenie zásad volebnej rovnosti a rovnosti príležitostí, zvýšenie účinnosti systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu a priblíženie poslancov Európskeho parlamentu bližšie k voličom, najmä pokiaľ ide o tých najmladších;

C.

keďže reforma volebného postupu musí rešpektovať aj zásady subsidiarity a proporcionality a nemala by sa snažiť o samoúčelné zavedenie jednotnosti;

D.

keďže možnosť vytvorenia jednotného volebného postupu založeného na priamych všeobecných voľbách je zakotvená v zmluvách od roku 1957;

E.

keďže neustále klesá účasť na európskych voľbách, najmä čo sa týka najmladších voličov, a nezáujem voličov o európske otázky je ohrozením budúcnosti Európy a keďže sú preto potrebné nápady, ktoré pomôžu oživiť európsku demokraciu;

F.

keďže skutočná harmonizácia postupu pre voľby do Európskeho parlamentu vo všetkých členských štátoch by mohla lepšie podporiť právo všetkých občanov Únie zúčastňovať sa za rovnakých podmienok na demokratickom živote Únie, pričom by sa posilnil politický rozmer európskej integrácie;

G.

keďže právomocí Európskeho parlamentu sa od prvých priamych volieb v roku 1979 postupne zvyšujú a v súčasnosti má Európsky parlament ako spoluzákonodarca rovnaké postavenie ako Rada vo väčšine oblastí politiky Únie, najmä v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy;

H.

keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa zmenil mandát poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa tak stali priamymi zástupcami občanov Únie (11), a nie „zástupcami ľudu štátov, ktoré sú členmi Spoločenstva“ (12);

I.

keďže jediná reforma aktu o voľbách sa uskutočnila v roku 2002 v dôsledku prijatia rozhodnutia Rady 2002/772/ES, Euratom (13), ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť uskutočniť voľby na základe pomerného zastúpenia použitím systému zoznamu alebo systému jedného prenosného hlasu a ktoré zrušilo dvojitý mandát poslancov Európskeho parlamentu; keďže členské štáty okrem toho dostali osobitné právo určiť volebné obvody na vnútroštátnej úrovni a zaviesť vnútroštátny prah neprekračujúci 5 % hlasov;

J.

keďže komplexná dohoda o skutočne jednotnom volebnom postupe ešte nebola dosiahnutá, hoci k určitému zblíženiu volebných systémov postupne došlo, okrem iného v dôsledku prijatia sekundárnych právnych predpisov, napríklad smernice Rady 93/109/ES;

K.

keďže koncepcia občianstva Únie, formálne zavedená do ústavného poriadku Maastrichtskou zmluvou v roku 1993, zahŕňa právo občanov Únie na účasť v európskych a komunálnych voľbách vo svojom členskom štáte a v štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci uvedeného štátu (14); keďže charta, ktorá sa stala na základe Lisabonskej zmluvy právne záväznou, uvedené právo posilnila;

L.

keďže napriek týmto reformám sa európske voľby riadia stále z väčšej časti vnútroštátnymi právnymi predpismi, volebné kampane sú naďalej vnútroštátne a európske politické strany nemôžu dostatočne plniť svoj ústavný mandát a prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie“, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ;

M.

keďže európske politické strany môžu najlepšie prispievať „k formovaniu európskeho politického vedomia“ a mali by preto zohrávať výraznejšiu úlohu v rámci kampane na voľby do Európskeho parlamentu, aby sa zlepšila ich viditeľnosť a aby preukázali súvislosť medzi hlasovaním za určitú vnútroštátnu stranu a vplyvom, ktorý strana má na veľkosť európskej politickej skupiny v Európskom parlamente;

N.

keďže postup vymenovania kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu sa medzi členskými štátmi a stranami výrazne líši, najmä pokiaľ ide o transparentnosť a demokratické normy, pričom otvorené, transparentné a demokratické postupy výberu kandidátov sú na vybudovanie dôvery v politický systém nevyhnutné;

O.

keďže termíny na dokončenie volebných zoznamov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, v súčasnosti je to od 17 do 83 dní, a to stavia kandidátov aj voličov celej Únie do nerovnakej pozície, pokiaľ ide o čas vedenia kampane alebo zvažovania výberu;

P.

keďže termíny na dokončenie zoznamu voličov pred európskymi voľbami sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia a môžu sťažiť výmenu informácií medzi členskými štátmi o voličoch (zameranú na zabránenie dvojitému hlasovaniu), ak nie znemožniť;

Q.

keďže vytvorenie spoločného volebného obvodu, v ktorom na čele zoznamu kandidátov každej politickej rodiny bude kandidát na funkciu predsedu Komisie, by výrazne posilnilo európsku demokraciu a legitimizovalo ďalšie voľby predsedu Komisie;

R.

keďže platné európske volebné pravidlá umožňujú nezáväzný limit do 5 % odovzdaných hlasov pre európske voľby a keďže 15 členských štátov využilo túto príležitosť a zaviedlo prah medzi 3 % a 5 %; keďže v menších členských štátoch a v členských štátoch, ktoré rozdelili svoju volebnú oblasť na volebné obvody, je limit v skutočnosti nad 3 %, hoci žiadne zákonné limity neexistujú; keďže zavedenie povinných prahových hodnôt považuje ústavná tradícia za legitímny spôsob, ako zaručiť schopnosť parlamentov fungovať;

S.

keďže v minulosti boli predčasne zverejnené výsledky, hoci článok 10 ods. 2 aktu o voľbách predčasné zverejňovanie výsledkov volieb výslovne zakazuje; keďže harmonizovaný čas uzavretia volebných miestností vo všetkých členských štátoch by výrazne prispel k spoločnému európskemu charakteru volieb do Európskeho parlamentu a znížil by možnosť ovplyvňovania ich výsledkov, keď sa výsledky volieb v niektorých členských štátoch zverejnia pred uzavretím volebných miestností vo všetkých členských štátoch;

T.

keďže prvé oficiálne odhady volebných výsledkov by sa mali oznamovať súčasne vo všetkých členských štátoch v posledný deň konania volieb o 21.00 hodine SEČ;

U.

keďže ustanovenie spoločného európskeho dňa konania volieb by lepšie odrážalo spoločné zapojenie občanov celej Únie, posilnenie participatívnej demokracie a pomohlo by vytvoriť súdržnejšie celoeurópske voľby;

V.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedol nový ústavný poriadok tým, že Európskemu parlamentu bolo udelené právo voliť predsedu Európskej komisie (15), nie iba vysloviť súhlas; keďže európske voľby v roku 2014 boli v tejto súvislosti dôležitým precedensom a ukázali, že vymenovanie vedúcich kandidátov zvyšuje záujem občanov o európske voľby;

W.

keďže vymenovanie vedúcich kandidátov na funkciu predsedu Európskej komisie poskytuje prepojenie medzi hlasmi na vnútroštátnej úrovni a v európskom kontexte a umožňuje, aby sa občania Únie mohli informovane rozhodnúť medzi alternatívnymi politickými programami; keďže vymenovanie vedúcich kandidátov otvorenými a transparentnými postupmi posilňuje demokratickú legitímnosť a zvyšuje zodpovednosť;

X.

keďže postup vymenovania a výberu vedúcich kandidátov na túto funkciu je významným prejavom európskej demokracie; keďže by to malo byť neoddeliteľnou súčasťou volebných kampaní;

Y.

keďže termín na vymenovanie kandidátov európskych politických strán by sa mal zjednotiť vo volebnom zákone a keďže vedúci kandidáti na funkciu predsedu Komisie by mali byť kandidátmi vo voľbách do Európskeho parlamentu;

Z.

keďže nie všetky členské štáty umožnili svojim občanom voliť zo zahraničia a podmienky odňatia hlasovacieho práva medzi štátmi, ktoré tak urobili, sa značne odlišujú; keďže zaručenie práva zúčastniť sa na voľbách pre všetkých občanov Únie s bydliskom mimo Únie by prispelo k rovnosti vo voľbách; keďže však členské štáty musia lepšie koordinovať svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

AA.

keďže prinajmenšom 13 členských štátov nemá zavedené primerané vnútorné pravidlá, ktoré by zabránili občanom Únie s dvojitou štátnou príslušnosťou v členských štátoch voliť dvakrát, čo je v rozpore s článkom 9 aktu o voľbách;

AB.

keďže by sa mal na úrovni Únie zriadiť volebný orgán fungujúci ako sieť jednotných kontaktných orgánov členských štátov, pretože by sa uľahčil prístup k informáciám o pravidlách upravujúcich európske voľby, zefektívnil by sa proces a posilnil európsky charakter týchto volieb; keďže preto vyzývame Komisiu, aby preskúmala praktické opatrenia potrebné na vytvorenie takéhoto orgánu na úrovni Únie;

AC.

keďže minimálny vek kandidátov sa vo všetkých 28 členských štátoch pohybuje medzi 18 a 25 rokmi a minimálny vek voličov sa pohybuje od 16 do 18 rokov, čo je dôsledok rozdielnych ústavných a volebných tradícií v členských štátoch; keďže zosúladenie veku voličov a minimálneho veku kandidátov by bol veľmi vhodný prostriedok na zabezpečenie skutočnej rovnosti občanov Únie vo voľbách, ktorý by umožnil zabrániť diskriminácii v najzákladnejšej oblasti občianstva – v práve na účasť na demokratickom procese;

AD.

keďže oficiálne ustanovenie a konsolidácia politických strán na úrovni Únie podporujú vytváranie európskeho politického povedomia a vyjadrujú vôľu občanov Únie a keďže to uľahčilo aj proces postupného zbližovania volebných systémov;

AE.

keďže hlasovanie prostredníctvom pošty, elektronickej pošty a internetu by mohlo zefektívniť priebeh európskych volieb a zatraktívniť ich pre voličov za predpokladu, že bude zabezpečená najvyššia možná úroveň ochrany údajov;

AF.

keďže vo väčšine členských štátov môžu členovia exekutívy byť volení do národného parlamentu bez toho, aby museli prerušiť svoje inštitucionálne činnosti;

AG.

keďže napriek pokračujúcemu pokroku od roku 1979, pokiaľ ide o rovnováhu medzi ženami a mužmi pri rozdeľovaní kresiel, pretrvávajú v tomto smere medzi členskými štátmi značné rozdiely, pričom v desiatich z nich nedosahuje menej zastúpené pohlavie ani 33 %; keďže súčasné zloženie Európskeho parlamentu, v ktorom je len 36,62 % žien, nedosahuje hodnoty a ciele rodovej rovnosti presadzované v charte;

AH.

keďže rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí dosiahnuť ako jedna zo základných hodnôt Únie, pričom iba zopár členských štátov začlenilo túto zásadu do svojich vnútroštátnych volebných zákonov; keďže využívanie rodových kvót pri politickom rozhodovaní a striedavé zoznamy sa ukazujú byť veľmi účinným nástrojom na riešenie diskriminácie a nerovnováhy rozdelenia právomocí podľa pohlavia, ako aj na zlepšenie demokratického zastúpenia v politických rozhodovacích orgánoch;

AI.

keďže zásada zostupnej proporcionality zakotvená v Zmluve o EÚ významne prispela k tomu, že všetky členské štáty považujú európsky projekt za spoločné vlastníctvo,

1.

prijíma rozhodnutie, aby sa jeho volebný postup reformoval v dostatočnom predstihu pred voľbami v roku 2019 s cieľom zvýšiť demokratický a nadnárodný rozmer volieb do Európskeho parlamentu a demokratickú legitímnosť rozhodovacieho procesu v EÚ, posilniť pojem občianstva Únie a volebnú rovnosť, podporiť zásadu zastupiteľskej demokracie a priameho zastúpenia občanov Únie v Európskom parlamente v súlade s článkom 10 ZFEÚ, zlepšiť fungovanie Európskeho parlamentu a riadenie Únie tým, že práca Európskeho parlamentu sa stane viac legitímnou a efektívnou, zvýšiť účinnosť systému uskutočňovania volieb do Európskeho parlamentu, podporiť medzi občanmi všetkých členských štátov spoločnú zodpovednosť, posilniť vyvážené zloženie Európskeho parlamentu a zabezpečiť čo najvyššiu možnú mieru volebnej rovnosti a zapojenia občanov Únie;

2.

navrhuje, aby sa posilnilo zviditeľnenie európskych politických strán uvádzaním ich názvov a log na hlasovacích lístkoch, a odporúča, aby sa názvy a logá uvádzali aj vo vysielaní kampaní v televízii a rozhlase, na plagátoch a iných materiáloch používaných vo volebných kampaniach do Európskeho parlamentu, najmä v manifestoch vnútroštátnych strán, keďže tieto opatrenia by dodali európskym voľbám väčšiu transparentnosť a zlepšili by ich demokratický charakter, pretože občania budú môcť jednoznačne prepojiť svoje hlasovanie s jeho vplyvom na európske politické strany a na ich schopnosť formovať politické skupiny v Európskom parlamente;

3.

domnieva sa zároveň vzhľadom na záväzok Únie v oblasti subsidiarity, že regionálne politické strany súťažiace v európskych voľbách by sa mali pridržiavať rovnakých postupov a že regionálne orgány treba nabádať, aby v tejto súvislosti používali oficiálne uznané regionálne jazyky;

4.

vyzýva členské štáty, aby uľahčili účasť európskych politických strán, ako aj ich vedúcich kandidátov vo volebných kampaniach, najmä v televízii a iných médiách;

5.

je rozhodnutý stanoviť spoločnú minimálnu lehotu 12 týždňov pred dňom volieb na vytvorenie volebných zoznamov v záujme posilnenia volebnej rovnosti, pretože sa volebným kandidátom a voličom v celej Únii poskytne pred hlasovaním rovnaké obdobie na prípravu a rozmýšľanie; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad spôsobmi, ako lepšie zosúladiť pravidlá upravujúce volebné kampane v súvislosti s európskymi voľbami;

6.

považuje za dôležité, aby politické strany na všetkých úrovniach prijali demokratické a transparentné postupy na výber kandidátov; odporúča, aby vnútroštátne strany usporiadali demokratické voľby s cieľom vybrať svojich kandidátov do volieb do Európskeho parlamentu;

7.

navrhuje zaviesť povinnú prahovú hodnotu v rozpätí medzi 3 % a 5 % na pridelenie kresiel v členských štátoch s jedným volebným obvodom a v obvodoch, v ktorých sa používa systém zoznamov a ktoré zahŕňajú viac než 26 kresiel; domnieva sa, že toto opatrenie je dôležité na zaistenie fungovania Európskeho parlamentu, pretože zabráni ďalšej fragmentácii;

8.

navrhuje napriek skutočnosti, že členské štáty môžu slobodne určiť deň/dni volieb v rámci volebného obdobia, aby sa voľby vo všetkých členských štátoch skončili o 21.00 hodine SEČ v nedeľu volieb do Európskeho parlamentu, keďže by sa tým zabezpečilo správne uplatňovanie článku 10 ods. 2 aktu o voľbách, a tým by sa znížila možnosť ovplyvňovať výsledky volieb, keď sa výsledky v niektorých členských štátoch zverejnia pred zatvorením volebných miestností vo všetkých členských štátoch; podporuje názor, že zákaz predčasného zverejňovania výsledkov volieb by mal zostať v platnosti vo všetkých členských štátoch;

9.

je rozhodnutý stanoviť pre európske politické strany spoločný termín na vymenovanie vedúcich kandidátov 12 týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu, aby mohli prezentovať svoje volebné programy, organizovať politické diskusie medzi kandidátmi a organizovať celoúniové volebné kampane; domnieva sa, že proces vymenovania vedúcich kandidátov predstavuje dôležitý aspekt volebných kampaní, pretože výsledky volieb do Európskeho parlamentu nepriamo súvisia s výberom predsedu Komisie, ako je zakotvené v Lisabonskej zmluve;

10.

je rozhodnutý určiť spoločnú lehotu ôsmich týždňov na finalizáciu zoznamu voličov a šesť týždňov, aby si vnútroštátne orgány zodpovedné za volebné zoznamy mohli vymeniť informácie o občanoch Únie s dvojitým občianstvom a o občanoch Únie, ktorí žijú v inom členskom štáte;

11.

navrhuje, aby sa jednotnosť volieb posilnila obmedzením výdavkov na kampaň do primeranej výšky, ktorá umožní primeranú prezentáciu politických strán, kandidátov a ich volebných programov;

12.

navrhuje, aby občania Únie vrátane tých, ktorí majú bydlisko v tretej krajine, mali právo hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu; domnieva sa, že by sa tým konečne zabezpečilo všetkým občanom Únie rovnaké právo hlasovať v európskych voľbách za rovnakých podmienok, bez ohľadu na miesto ich bydliska alebo štátnu príslušnosť;

13.

vyzýva však členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje administratívne systémy s cieľom zabrániť voličom voliť dvakrát v dvoch rôznych členských štátoch;

14.

nabáda členské štáty, aby umožnili poštové, elektronické a internetové hlasovanie s cieľom zvýšiť účasť vo voľbách a uľahčiť hlasovanie všetkým občanom, najmä osobám so zníženou pohyblivosťou a ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi, alebo žijúcim v tretej krajine, za predpokladu, že boli prijaté potrebné opatrenia na zabránenie akémukoľvek možnému podvodu pri používaní hlasovania týmito prostriedkami;

15.

ako ďalší krok odporúča členským štátom, aby zvážili spôsoby harmonizácie minimálneho veku voličov na 16 rokov s cieľom ďalej posilniť volebnú rovnosť občanov Únie;

16.

žiada preskúmanie rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou s cieľom upraviť pravidlá týkajúce sa komisárov, ktorí kandidujú vo voľbách do Európskeho parlamentu, aby v čase volieb nebola ohrozená inštitucionálna efektívnosť Komisie a aby sa zabránilo zneužívaniu inštitucionálnych zdrojov;

17.

je rozhodnutý poskytnúť Európskemu parlamentu právo určovať po konzultácii s Radou volebné obdobie volieb do Európskeho parlamentu;

18.

nabáda členské štáty, aby prijali vhodné právne rámce, ktoré zabezpečia najvyššiu úroveň informatívneho, spravodlivého a objektívneho mediálneho pokrytia volebných kampaní, najmä od verejnoprávnych staníc; považuje to za kľúčové, aby sa občanom Únie umožnil informovaný výber spomedzi konkurenčných politických programov; pri dosahovaní tohto cieľa uznáva význam nástrojov samoregulácie, ako sú kódexy správania;

19.

žiada, aby sa sprísnili normy určené na zabezpečenie slobodnej a neobmedzenej konkurencie medzi politickými stranami, a najmä aby sa posilnila mediálna pluralita a neutralita všetkých úrovní verejnej správy v súvislosti s volebným procesom;

20.

zdôrazňuje dôležitosť zvýšenej účasti žien v politickom rozhodovaní a lepšie zastúpenie žien vo voľbách do Európskeho parlamentu; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie Únie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu zásady rovnosti mužov a žien počas celého volebného procesu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rodovo vyvážených volebných zoznamov;

21.

nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu primeraného zastúpenia etnických, jazykových a iných menšín vo voľbách do Európskeho parlamentu;

22.

považuje za žiaduce vytvoriť európsky volebný orgán, ktorý by mohol byť poverený sústreďovaním informácií o voľbách do Európskeho parlamentu, dohľadom nad priebehom volieb a uľahčením výmeny informácií medzi členskými štátmi;

23.

zastáva názor, že funkcia člena Európskeho parlamentu by mala byť nezlučiteľná s funkciou poslanca regionálneho parlamentu alebo zhromaždenia s legislatívnymi právomocami;

24.

pripomína, že napriek odporúčaniam Komisie sa členským štátom opakovane nepodarilo dohodnúť sa na spoločnom dni konania volieb; nabáda členské štáty, aby sa snažili dosiahnuť o tejto otázke dohodu;

25.

predkladá Rade priložený návrh na zmenu Aktu o priamych a všeobecných voľbách členov Európskeho parlamentu (16);

26.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/19

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý v New Yorku 13. decembra 2006,

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,

—

so zreteľom na smernicu o rasovej rovnosti (2000/43/ES) a smernicu o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní (2000/78/ES),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia (2013/112/EÚ),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2011)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2006)0367),

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: vplyv krízy,

—

so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2013) s názvom Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: sociálne nerovnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (9),

—

so zreteľom na správu organizácie Save the Children (2014) s názvom Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe (Child poverty and social exclusion in Europe),

—

so zreteľom na správu Výskumného úradu UNICEF z roku 2014 s názvom Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách (Children of the Recession: The impact of the economic crisis on child well-being in rich countries),

—

so zreteľom na správu sietí EAPN a Eurochild z roku 2013 s názvom Dosiahnutie dobrých životných podmienok detí – vysvetlenie chudoby detí v EÚ (Towards children's well-being in Europe – explainer on child poverty in the EU),

—

so zreteľom na hodnotiacu správu siete Eurochild (2014) s názvom Národné programy reforiem a národné sociálne správy z pohľadu chudoby detí a kvality ich života za rok 2014,

—

so zreteľom na správu z 11. konferencie siete Eurochild, ktorá sa konala 26. – 28. novembra 2014 v Bukurešti,

—

so zreteľom na správu Výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2012 s názvom: Meranie chudoby detí: nové tabuľky s hodnotením chudoby detí v bohatých krajinách sveta (Measuring child poverty: New league tables of child poverty in the world's rich countries),

—

so zreteľom na záverečnú vedeckú správu z projektu DRIVERS s názvom Sociálne nerovnosti v oblasti zdravia a vývoja v ranom detstve: celoeurópsky systematický prehľad (Social Inequalities in early childhood health and development: a European-wide systematic review), Londýn, september 2014,

—

so zreteľom na štatistiku EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) z roku 2013,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. septembra 2009 s názvom Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2010 na tému „Chudoba detí a kvalita života detí“,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“,

—

so zreteľom na súhrnnú správu s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia – štúdia európskej siete nezávislých expertov pre oblasť sociálneho začlenenia o vnútroštátnych politikách (10),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0310/2015),

A.

keďže politika boja proti detskej chudobe by sa mala na najvyššej politickej úrovni EÚ viac zviditeľniť, ak má EÚ do roku 2020 dosiahnuť cieľ stratégie Európa 2020, znížiť počet ľudí ovplyvnených chudobou aspoň o 20 miliónov;

B.

keďže podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) sa má všetkým deťom zaručiť právo na vzdelanie, služby zdravotníckej starostlivosti, bývanie, ochranu, účasť na rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, odpočinok a voľný čas, vyváženú stravu a starostlivosť v rodinnom prostredí;

C.

keďže väčšina členských štátov doteraz nevenovala dostatočnú pozornosť využívaniu štrukturálnych fondov EÚ na boj proti znepokojujúcej a stále rastúcej miere chudoby medzi deťmi v Európe, a na podporu ich sociálneho začlenenia a všeobecnej kvality života;

D.

keďže sociálne nerovnosti vedú k zvýšeniu chudoby detí a keďže deti sú v 19 členských štátoch EÚ najviac ohrozené rizikom chudoby;

E.

keďže podľa Eurostatu patria medzi hlavné faktory ovplyvňujúce chudobu detí politiky prerozdeľovania bohatstva, účinnosť intervencií vlády prostredníctvom podpory príjmu, poskytovanie podporných služieb, politika práce (11) a situácia rodičov na trhu práce, ktorá súvisí s úrovňou ich vzdelania a zloženie domácnosti, v ktorej deti žijú; keďže zvýšenie zamestnanosti je účinný nástroj na boj proti chudobe;

F.

keďže jedna pätina celkového počtu obyvateľov EÚ má menej ako 18 rokov; keďže aj napriek daným záväzkom je v súčasnosti viac ako jedno zo štyroch detí v rámci EÚ vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

G.

keďže Európsky parlament opakovane vyzýval na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách a podporuje odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, v ktorom sa navrhuje komplexný rámec politiky na boj proti chudobe detí a podporu blaha detí a ktorý je založený na troch pilieroch, konkrétne prístupe k primeraným zdrojom v rámci Európskeho sociálneho fondu, prístupe ku kvalitným a inkluzívnym službám a na účasti detí na spoločenskom dianí a rozhodovaní, a ktorý uznáva deti ako držiteľov práv; považuje však za poľutovaniahodné, že EÚ neprijala zosúladené kroky na jeho vykonanie prostredníctvom európskeho semestra;

H.

keďže napriek tomu, že u detí rodičov s veľmi nízkym pracovným zapojením bola o 56,7 % vyššia pravdepodobnosť rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, v súčasnosti riziko chudoby detí hrozí v rodinách s vysokým pracovným zapojením (v Rumunsku, Litve, Portugalsku, Španielsku, Grécku, Lotyšsku, Slovensku, Poľsku a Luxembursku);

I.

keďže chudoba detí pramení z chudoby rodín, keďže rodiny s nízkym príjmom a mnohopočetné rodiny sú preto viac ohrozené chudobou, pričom prerozdelenia príjmov má významný vplyv na znižovanie cyklov sociálnej nerovnosti, a keďže zhoršovanie vnútroštátnych mzdových politík a systémov sociálnej ochrany zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, čo prispieva k zvyšovaniu chudoby detí, ako to vidno v členských štátoch s najnižšou mierou chudoby detí, ktoré sú zároveň krajinami s najnižšou mierou všeobecnej chudoby a nerovnosti;

J.

keďže medzi rokmi 2008 a 2012 vzrástol v Európe (EÚ 27 + Nórsko, Island a Švajčiarsko) počet detí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, takmer o jeden milión, pričom len v období od roku 2011 do roku 2012 došlo k nárastu o pol milióna (12); keďže v roku 2013 hrozilo podľa údajov Eurostatu 26,5 miliónu detí v EÚ 28 riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže riziko chudoby a sociálneho vylúčenia sa v rokoch 2008 až 2012 zvýšilo z 26,5 % na 28 %; keďže v roku 2013 hrozilo v 28 členských štátoch EÚ riziko chudoby a sociálneho vylúčenia 28 % obyvateľstva mladšieho ako 18 rokov a vo veľkej väčšine krajín je riziko chudoby a sociálneho vylúčenia vyššie u detí, než u dospelých;

K.

keďže ženám hrozí väčšie riziko chudoby ako mužom a keďže riešenie chudoby žien nie je dôležité iba samé osebe, ale má veľký význam aj v rámci snahy o zníženie chudoby detí;

L.

keďže narastá nerovnosť v rámci krajín EÚ; keďže je znepokojujúce, že percento detí, ktoré trpia podvýživou stúpa, čo zapríčiňuje výskyt chorôb, ktoré už v EÚ zmizli (napr. rachitída); keďže podľa UNICEF-u je príznačné (13), že v krajinách ako Estónsko, Grécko a Taliansko sa od roku 2008 dramaticky zdvojnásobilo percento detí, ktoré si dva dni za sebou nemôžu dovoliť jesť mäso vrátane kuracieho alebo ryby;

M.

keďže vo svojich záverečných pripomienkach k najnovším pravidelným správam niektorých krajín Výbor OSN pre práva dieťaťa vyjadril znepokojenie nad nárastom miery chudoby a miery ohrozenia chudobou u detí v dôsledku hospodárskej krízy, čo ovplyvňuje uplatňovanie mnohých ich práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa, najmä práv v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej ochrany, a vyzval orgány, aby zabezpečili ochranu rozpočtových riadkov pre deti, a keďže finančná a hospodárska kríza viedla k zhoršeniu životných a pracovných podmienok a k vytvoreniu novej skupiny, označovanej aj ako „ďalší v núdzi“;

N.

keďže priaznivé podnikateľské prostredie stimuluje rast zamestnanosti v členských štátoch, rozširuje možnosti pracovného uplatnenia rodičov, ktorí následne pôsobia ako vítané vzory, predovšetkým v komunitách negatívne ovplyvnených viacgeneračnou chudobou a vylúčením;

O.

keďže rodiny s jedným rodičom, najmä tie, v ktorých je jediným rodičom matka, hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia (49,8 % v porovnaní s 25,2 %), aj keď podľa EU-SILC (14) existujú medzi krajinami veľké rozdiely, čo súvisí s feminizáciou chudoby, privysokým zastúpením žien na neistých pracovných miestach a na miestach na kratší pracovný čas, neprimeraným množstvom času, ktorý ženy strávia v neplatenej práci, prerušením kariéry žien z dôvodu starostlivosti o deti a ostatných rodinných príslušníkov a rozdielmi vo výške miezd mužov a žien;

P.

keďže chudobu detí možno znížiť zlepšením príležitostí na trhu práce, a to najmä pre ženy, prostredníctvom vytvorenia lepších možností starostlivosti o deti;

Q.

keďže deti a ich rodičia, náhradní rodičia a opatrovatelia musia byť chránení pred diskrimináciou na akomkoľvek základe, napríklad rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, postihnutia, veku alebo iného postavenia a keďže deti zo zraniteľných skupín obyvateľstva sú viac vystavené riziku marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia, ako to potvrdili najnovšie správy Európskej federácie národných združení pracujúcich s bezdomovcami, ktoré zvýrazňujú nárast počtu žien, mladých ľudí a rodín s deťmi (najmä rodín migrantov) prijatých do útulkov pre bezdomovcov; keďže mnohopočetným rodinám s jedným príjmom hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia z dôvodu zhoršujúcich sa mzdových politík a systémov sociálnej ochrany, čo je dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy;

R.

keďže dôsledky chudoby a sociálneho vylúčenia v detstve môžu mať vplyv na celý život a viesť k medzigeneračnej nezamestnanosti a chudobe; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní detí pochádzajúcich z rôznych socioekonomických vrstiev (v 11 krajinách nepresahuje poskytovanie vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve vo vekovej skupine do 3 rokov 15 %);

S.

keďže vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve majú rozhodujúci vplyv na kognitívny vývoj detí, pretože sa u nich počas prvých piatich rokov života formujú základné schopnosti a keďže prístup ku kvalitnému vzdelávaniu tvorí základ neskoršieho úspechu v živote, pokiaľ ide o vzdelávanie, kvalitu života, zamestnateľnosť a sociálnu integráciu, a má výrazný vplyv na sebavedomie, najmä u detí zo znevýhodneného prostredia; keďže sa zväčšili rozdiely vo vzdelávaní medzi deťmi z rôznych socioekonomických vrstiev; keďže pracujúci rodičia, ktorí nemajú prístup k jasliam, sú často nútení nechať dieťa v starostlivosti iného dieťaťa alebo sa obrátiť na siete platenej a nelicencovanej neformálnej starostlivosti, čo ohrozuje bezpečnosť a kvalitu života detí; keďže predškolské vzdelávanie môže zohrávať významnú úlohu pri kompenzácii nízkeho sociálno-ekonomického postavenia detí ohrozených chudobou a predstavuje faktor, ktorý uľahčuje návrat rodičov na pracovný trh (15); keďže inkluzívne vzdelávanie rieši odlišné potreby všetkých študentov a reaguje na ne prostredníctvom vyššej účasti na vzdelávaní, kultúre a hodnotách komunity, a predstavuje tak účinný nástroj na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí;

T.

keďže miestne a regionálne orgány majú vedúcu úlohu pri riešení problematiky chudoby detí a ich vykorisťovania, a preto nesú hlavnú zodpovednosť za predchádzanie marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu, a keďže vnútroštátne orgány by im v prípade potreby mali poskytnúť dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie týchto cieľov;

U.

keďže výdavky za vzdelávanie, konkrétne v oblasti učebných materiálov a dopravy, hradia vo väčšine krajín najmä rodiny; keďže tieto výdavky sú jedny z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; keďže v oblasti vzdelávania detí z marginalizovaných skupín ešte stále pretrvávajú finančné, administratívne a iné praktické prekážky;

V.

keďže socioekonomické prostredie, v ktorom deti žijú, má vplyv na kvalitu času stráveného v škole a času školských prázdnin a keďže voľný čas bez potrebného množstva stimulov nežiaduco prehlbuje rozdiely medzi deťmi, predovšetkým pri ich vzdelávaní;

W.

keďže priemerná miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v EÚ v roku 2012 dosiahla 13 % a v niektorých krajinách prekročila 20 % (Portugalsko, Španielsko a Malta) (16);

X.

keďže aj v krajinách, kde je právo na zdravie zakotvené v zákone, existuje mnoho detí, ktoré nemajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, a niektoré deti majú mimoriadne obmedzený prístup k službám nad rámec neodkladnej starostlivosti, ako napríklad ošetrenie všeobecným lekárom alebo zubným lekárom, najmä v dôsledku nedostatku dostupných verejných služieb; keďže deťom, ktoré sa narodili v chudobných podmienkach, hrozí väčšie riziko chronických ochorení a zdravotných problémov, čo vedie k opakovaniu nerovnosti;

Y.

keďže finančné problémy rodín prispievajú k nárastu problémov s duševným zdravím rodičov a prípadov rozvratov v rodinách, čo má nespochybniteľné dôsledky na psychickú a spoločenskú pohodu detí;

Z.

keďže prostredie, v ktorom dieťa žije, vrátane prenatálneho obdobia má rozhodujúci vplyv na vývoj kognitívneho systému, komunikačných a rečových schopností a spoločenských a emočných zručností, čo ovplyvní zdravotný stav, kvalitu života, zapojenie sa do spoločenstva a schopnosť učiť sa (17);

AA.

keďže všetky deti majú právo na ochranu pred zneužívaním, násilím a zanedbávaním a keďže z výskumov vyplýva, že v dôsledku finančného tlaku na rodiny môžu obmedzenia sociálnych služieb a nárast chudoby viesť k častejšiemu výskytu násilia voči deťom;

AB.

keďže chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmerné riešenie; keďže zamestnanosť je iba jeden dôležitý faktor, ale pre rodiny dotknutých detí nie je vždy zárukou vymanenia sa z chudoby;

AC.

keďže chudoba detí spôsobuje spoločnosti vysoké hospodárske náklady, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na sociálnu podporu;

AD.

keďže v prípadoch rodín ohrozených chudobou je vyššia pravdepodobnosť, že žijú v nehygienických a nebezpečných oblastiach, a keďže v rámci EÚ 28 stále žije v týchto podmienkach 17 % detí, pričom v 15 krajinách je toto percento nadpriemerné; keďže v dôsledku rastúceho počtu vysťahovaní z dôvodu neschopnosti uhrádzať náklady na bývanie sa deti ocitajú v čoraz nestabilnejších podmienkach bývania, čo má zase negatívny vplyv na ich vývoj a životné príležitosti;

AE.

keďže podľa štatistiky Eurostatu z roku 2012 o príjmoch a životných podmienkach (EU SILC) je energetická chudoba problémom, ktorý má dosah na všetky členské štáty; keďže jedným z následkov zvyšovania cien energie je, že veľa detí žije v domácnostiach bez kúrenia, a keďže to vedie k častejšiemu výskytu ochorení dýchacích ciest a srdcovo-cievnych ochorení;

AF.

keďže rodiny s deťmi so zdravotnými problémami a rovnako rodičia, ktorí majú zdravotné problémy, častejšie čelia riziku chudoby, rozpadu rodiny a ťažkostiam pri uplatnení sa na pracovnom trhu;

AG.

keďže nadchádzajúci program na obdobie po roku 2015 v oblasti cieľov udržateľného rozvoja a jeho univerzálnosť poskytujú príležitosť na zvýšenie investícií do detí a ich práv;

AH.

keďže v skupine ohrozenej chudobou sú deti migrantov zastúpené nadmerne a jazyková bariéra ich diskrimináciu ešte zvyšuje a keďže táto situácia je horšia pre deti nelegálnych migrantov; keďže so silnejúcim prílevom migrantov rastie počet prípadov, keď deti imigrantov ostávajú v rodných krajinách v starostlivosti iných rodinných príslušníkov alebo tretích osôb a keďže to má nepriaznivý vplyv na vývoj detí, najmä v citovej oblasti;

AI.

keďže silné politické zameranie na chudobu detí v rámci EÚ v posledných rokoch a podporné politické vyhlásenia hláv štátov EÚ neviedli k výraznému zníženiu miery chudoby detí;

AJ.

keďže financovanie programov potravinovej pomoci zameraných na znevýhodnené rodiny by sa malo posilniť, pretože rastie počet detí, ktoré majú prístup k jedlu len v škole; keďže tieto programy sú dôležité, ale nemožno ich považovať za dlhodobé riešenie;

AK.

keďže environmentálne problémy, ako sú znečisťovanie, doprava, kontaminovaná pôda a pitná voda z nebezpečných zdrojov, často neúmerne postihujú deti žijúce v chudobe;

1.

odporúča členským štátom, aby prevzali skutočný záväzok v oblasti tvorby politík na boj proti chudobe detí zameraných na potláčanie faktorov spôsobujúcich chudobu detí a zvýšenie účinnosti, množstva a rozsahu sociálnej podpory osobitne zameranej na deti, ale aj rodičov, ktorí sú nezamestnaní a na jav chudobných pracujúcich (ako sú podpora v nezamestnanosti a primeraná minimálna mzda) a v oblasti podpory pracovnoprávnych predpisov, ktoré zaručujú sociálne práva vrátane primeranej zákonnej minimálnej mzdy v súlade s vnútroštátnou praxou a kolektívnymi zmluvami, čo poskytne väčšiu istotu rodinám a podporí boj s neistými pracovnými miestami a prácu s primeranými sociálnymi právami;

2.

žiada, aby sa monitorovala a hodnotila účinnosť tejto podpory, s cieľom prispôsobiť politiky v oblasti boja proti chudobe, vylúčeniu a predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky existujúcim požiadavkám sociálnej rovnoprávnosti; vyzýva členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali odlišné postupy zabezpečovania dôkazov pre každú fázu zásahov;

3.

odporúča, aby Komisia spolu s členskými štátmi vypracovala plán na vykonávanie prístupu založeného na troch pilieroch, ktorý je uvedený v odporúčaní Komisie „Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia“, pokiaľ ide o prístup k zdrojom, službám a účasť detí; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia lepších výsledkov v rámci prístupu založenom na troch pilieroch, by mohlo byť užitočné vypracovať presné a špecifické ukazovatele miery chudoby detí a oblastí, ktoré sú viac ovplyvnené týmto javom; vyzýva členské štáty, aby účinne a komplexným spôsobom zapracovali relevantné aspekty balíka o sociálnych investíciách a uvedeného odporúčania Komisie do svojich ročných národných programov reforiem a národných sociálnych správ a vyzýva Komisiu, aby stanovila čiastkový cieľ stratégie Európa 2020 znížiť chudobu a sociálne vylúčenie detí, aby bolo jeho plnenie viditeľné a explicitné vo všetkých fázach európskeho semestra; zdôrazňuje, že zníženie chudoby detí prostredníctvom investovania do detí by sa malo navrhnúť ako hlavná priorita pre ročný prieskum rastu na rok 2016 ako kľúčový prostriedok na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o cieľ znižovať chudobu; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom plánu zabezpečila ročné monitorovanie a podávanie správ členskými štátmi o vykonávaní odporúčania Komisie a využila Európsky sociálny fond na vykonávanie odporúčania Komisie a uskutočnenie posúdenia účinkov reforiem navrhnutých v národných programoch reforiem na chudobu;

4.

vyzýva členské štáty, aby sa vo svojom úsilí v boji proti chudobe detí zamerali aj na postavenie žien starajúcich sa o deti a rodinných príslušníkov s osobitnými potrebami a so zdravotným postihnutím;

5.

odporúča členským štátom, aby pri využívaní finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a tvorbe sociálnych politík venovali zvýšenú pozornosť ochrane rodín (najmä rodín s jedným rodičom) s deťmi so zdravotným znevýhodnením pred chudobou;

6.

pripomína, že je dôležité, aby sa v rámci preventívnych krokov vo verejnom záujme investovalo do rozumných opatrení v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa nezameriavali iba na dôsledky sociálneho vylúčenia a chudoby detí, ale podporovali by skôr rozvoj silných jedincov, schopných začleniť sa do spoločnosti a trhu práce;

7.

domnieva sa, že je potrebné do politík v oblasti podpory detí a mladých významne zahrnúť prevenciu vrátane dlhodobých stratégií boja proti sociálnej nerovnosti, a to bez zanedbania podpory detí postihnutých chudobou, tých, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku alebo sú sociálne vylúčené;

8.

odporúča členským štátom, aby zaviedli alebo posilnili univerzálne sociálne dávky určené deťom, ako je poskytovanie dotovanej alebo bezplatnej stravy, najmä pre znevýhodnené a chudobné deti s cieľom zabezpečiť ich zdravý vývoj; vyzýva členské štáty, aby prijali aktívne opatrenia v oblasti zamestnanosti ako súčasť komplexných stratégií a politík na podporu prístupu rodičov ku kvalitnému zamestnaniu a primeranému príjmu, prístupu k vysoko kvalitným verejným službám (najmä k starostlivosti o deti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám), čím sa uľahčí zosúladenie pracovného a rodinného života, a aby posilnili účasť detí a ich rodín na vypracúvaní, vykonávaní a monitorovaní týchto politík; zdôrazňuje, že všeobecné riešenia by mali byť naviazané na cielené zásahy na podporu najzraniteľnejších a marginalizovaných skupín detí a dospievajúcich; vyjadruje poľutovanie nad stúpajúcim trendom vzďaľovania sa vlád členských štátov od všeobecných podporných politík smerom k podpore založenej na príjme, keďže z dôkazov vyplýva, že všeobecné podporné politiky ponúkajú lepšiu ochranu pred chudobou detí (18);

9.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na normách EÚ alebo aby stanovili spoločnú metodiku výpočtu nákladov na výchovu dieťaťa a určenia primeraných zdrojov na prevenciu chudoby detí a boj proti nej;

10.

vyzýva Komisiu, aby prestala odporúčať reštrukturalizáciu a škrty vo verejných službách poskytovaných členskými štátmi, podporovať pružné pracovné vzťahy a privatizáciu verejných služieb, ktoré jednoznačne vedú k oslabeniu sociálnych práv detí;

11.

žiada Komisiu, aby zdôrazňovala potrebu investovania do bezplatného a verejného vzdelávania tým, že určí konkrétne metódy vzdelávania pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny, ako sú imigranti alebo ľudia so zdravotným postihnutím rôzneho typu; domnieva sa, že vzdelávanie môže byť kľúčovou prioritou na zabezpečenie toho, aby deti získavali zručnosti, ktoré im umožnia prístup ku kvalifikovaným a dobre plateným pracovným miestam a umožnia im nájsť vlastný spôsob, ako sa vymaniť z chudoby;

12.

pripomína, že boj proti chudobe detí si vyžaduje prijatie prístupu životného cyklu, vrátane prelomenia medzigeneračného cyklu rizík chudoby, ktorý odráža rôzne potreby raného detstva, predškolského veku a dospievania, uplatňujúc prístup orientovaný na dieťa ako celok, a to meraním počtu deprivácií, s ktorými sa každé dieťa stretáva súčasne, čím sa identifikujú tie najodkázanejšie, a meraním nielen peňažnej chudoby, ale aj viacrozmernej deprivácie;

13.

odporúča, aby v tejto kľúčovej fáze svojho vývoja mali všetky deti prístup ku kvalitným službám; domnieva sa, že zdravie, vzdelanie, rodičovstvo a podpora rodiny, bývanie a ochrana sú kľúčové služby, ktoré miestne a regionálne orgány najčastejšie poskytujú;

14.

nalieha na členské štáty, aby prijali, vykonávali a monitorovali plány na zníženie viacrozmernej chudoby detí a zamerali sa pri tom na prirodzené práva detí, pričom vypracujú ciele zníženia chudoby a sociálneho vylúčenia detí s osobitným zameraním na deti, ktoré sú najviac vystavené riziku chudoby, a ich uprednostnením; pripomína, že je dôležité, aby sa členské štáty v reálnom čase vrátili minimálne na predkrízovú úroveň výdavkov na sociálnu ochranu, zdravie, vzdelávanie a sociálne bývanie v prospech najviac znevýhodnených detí;

15.

nalieha na členské štáty, aby realizovali plány na zmiernenie pocitu sociálneho vylúčenia, ktorý pociťujú deti s poruchami učenia, a zaviedli účinnejšie vzdelávacie moduly, ktoré podporia ich metódy vzdelávania;

16.

vyzýva členské štáty, aby uznali, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja, energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

17.

nalieha na členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť vytváraniu a dostupnosti vhodného mimoškolského prostredia, v ktorom môžu deti zmysluplne a stimulujúco tráviť čas mimo vyučovania a počas období školských prázdnin a dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti pre deti v znevýhodnených oblastiach a vo vzdialených a neprístupných regiónoch;

18.

vyzýva členské štáty, aby sa vyhli vyčleňovaniu detí, ktoré sú postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, zavedením minimálnych noriem pre bývanie detí, pričom sa zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa a tým, že domácnostiam zaručia vhodné bývanie, ktoré uspokojí ich potreby a zaručí dobré životné podmienky, súkromie a kvalitný život, čo prispeje k dosiahnutiu sociálnej spravodlivosti a súdržnosti a k boju proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

19.

žiada Komisiu a Európsky parlament, aby sa chopili príležitosti, ktorá sa naskytá v rámci strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca a lepšie využili prostriedky z Európskeho sociálneho fondu, programu potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby a programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a zistili, či sú deti prioritou pri plánovaní a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti, s osobitným zreteľom na povinnosť postupne rušiť veľké ubytovacie zariadenia (vykonateľné od roku 2014) v záujme posilnenia postavenia adoptívnych rodičov a pestúnov, aby siroty a znevýhodnené deti mohli skutočne vyrastať v rodine alebo v prostredí rodinného typu; nalieha zároveň na Komisiu, aby vypracovala ukazovatele na analýzu chudoby detí;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili, či je pre konkrétne skupiny obyvateľstva potrebné riešiť potravinové stratégie, ako sú diverzifikácia a obohatenie potravín, ako aj vzdelávanie v oblasti výživy a opatrenia v oblasti verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, a tiež výživové doplnky, s cieľom predchádzať negatívnym účinkom zlej výživy alebo podvýživy na zdravie detí;

21.

odporúča členským štátom, aby do vnútroštátnych rozpočtov zahrnuli zreteľné, transparentné, participatívne a zodpovednosť vyvodzujúce ustanovenia týkajúce sa rozpočtových prostriedkov a výdavkov na boj proti chudobe detí a na plnenie svojej povinnosti chrániť deti, a to aj prostredníctvom zvýšenia verejných výdavkov so zreteľom na dosiahnutie takýchto cieľov; vyzýva členské štáty, aby maximálne využívali európske štrukturálne a investičné fondy, najmä Európsky sociálny fond, na realizáciu všetkých troch pilierov odporúčania o investovaní do detí;

22.

odporúča, aby Komisia vypracovala usmernenia na podporu účasti detí na procese tvorby politík a zaviedla mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnila informovane vyjadrovať vlastné názory a podporila ich v tom, a zabezpečila, aby sa týmto názorom prikladal veľký význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

23.

odporúča Komisii a členským štátom, aby stanovili ciele na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia detí;

24.

nalieha na členské štáty, aby v prípade potreby uzavreli dohody o spolupráci so subjektmi a inštitúciami, ktoré podporujú vzdelávanie, rozvoj v oblasti kultúry a športu, integráciu detí a ktoré potláčajú chudobu detí; odporúča však, aby členské štáty zabezpečili dohľad nad touto pomocou, jej kvalitu a udržateľnosť a sledovali jej opodstatnenosť, ako aj skutočné výsledky;

25.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osobitné právne predpisy na ochranu alebo zvýšenie práv súvisiacich s materstvom a otcovstvom, a to aj prostredníctvom vykonávania účinných nástrojov na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom a aby sa postarali o návrat žien do práce po tehotenstve a materskej dovolenke a podporu rodín s jedným rodičom; zdôrazňuje zároveň, že posilnenie právnych predpisov o otcovskej dovolenke poskytuje významnú podporu pre boj proti rodovej a platovej diskriminácii v zamestnaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnávatelia nebudú môcť ospravedlňovať rozdielne zaobchádzanie so zamestnancami a ich obťažovanie tehotenstvom, výchovou detí alebo rodičovskými záležitosťami;

26.

odporúča členským štátom, aby vypracovali proaktívne, univerzálne a integrované sociálne politiky, ktoré zabránia chudobe a odoberaniu detí z ich rodinného prostredia; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že umiestňovanie detí a mladistvých do ústavnej starostlivosti, s výnimkou osobitných prípadov, sa použije iba ako posledná možnosť a využívali štrukturálne fondy EÚ a Európsky fond pre strategické investície na podporu transformácie ústavnej starostlivosti na starostlivosť v pestúnskych rodinách a v rámci komunitných služieb;

27.

odporúča členským štátom, aby upustili od ústavnej starostlivosti a prešli na stabilné systémy náhradnej starostlivosti, ktoré deti a mladistvých lepšie pripravia na nezávislý život, pokračujúce vzdelávanie alebo zamestnanie;

28.

odporúča, aby členské štáty vypracovali a zaviedli integrované systémy na ochranu detí s cieľom chrániť deti pred násilím, zneužívaním, vykorisťovaním a zanedbávaním takým spôsobom, v rámci ktorého budú spolupracovať všetky povinné subjekty a systémové zložky naprieč odvetviami a agentúrami so spoločnou zodpovednosťou s cieľom vytvoriť pre všetky deti ochranné a podporné prostredie;

29.

vyzýva členské štáty, aby vykonávali politiky, ktoré podporujú tvorbu a udržanie dôstojných pracovných miest, a aby vypracovali systémy odbornej prípravy, zvyšovania kvalifikácie, výhod, ako napríklad práca z domu alebo flexibilný pracovný čas, ktorými sa uľahčuje rodičom po kariérnej prestávke vstup alebo návrat na trh práce;

30.

vyzýva inštitúcie EÚ, agentúry EÚ, orgány členských štátov a ostatné zainteresované strany, aby stanovili jasné úlohy, povinnosti, pravidelný dialóg a postupy v prípade, že je v cezhraničných situáciách potrebná ochrana detí;

31.

odporúča, aby členské štáty zabezpečili všetkým deťom prístup k bezplatnému, inkluzívnemu a kvalitnému verejnému vzdelávaniu v každom veku vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a formálneho a neformálneho vzdelávania, čím sa podporí ich citový, sociálny, kognitívny a fyzický vývoj, zabezpečili primeraný pomer učiteľov a žiakov a podporili sociálnu rozmanitosť v oblasti vzdelávania s cieľom zaistiť bezpečnosť a kvalitu života detí, aby všetky deti mali prospech z inkluzívneho, vysokokvalitného vzdelávania, a maximalizovali tak vplyv systémov vzdelávania na rovnosť príležitostí a vymanili sa z cyklu chudoby;

32.

nalieha na členské štáty, aby zvýšili kvalitu ponúkaných vzdelávacích služieb prostredníctvom uplatňovania individuálneho prístupu a podporovania spolupráce medzi učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi a rodičmi s cieľom zabrániť deťom a mladým ľuďom, aby predčasne ukončili svoje vzdelávanie;

33.

vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju cenovo dostupného a prístupného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD), považovali ho za sociálnu investíciu na riešenie nerovnosti a výziev, ktorým čelia najmä deti zo znevýhodnených rodín, a tiež na zvýšenie povedomia rodičov o výhodách aktívnej účasti na programoch VSRD;

34.

vyzýva členské štáty, aby podporovali inkluzívne vzdelávanie, čo by malo zahŕňať nielen zvýšenie počtu učiteľov v oblasti špeciálnej pedagogiky, ale aj začleňovanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do bežných tried;

35.

nalieha na členské štáty, aby zabezpečili všeobecný a rovnaký prístup k jasliam a materským školám pre deti zo všetkých spoločenských skupín;

36.

vyzýva členské štáty, aby podporovali plnú účasť všetkých detí v škole prostredníctvom poskytovania bezplatných učebných materiálov, výživnej školskej stravy a potrebnej dopravy do škôl pre deti postihnuté chudobou alebo ňou ohrozené, zvýšili účinnosť súčasných verejných investícií v tomto sektore a lepšie bojovali proti medzigeneračnému prenosu chudoby;

37.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili všeobecnú, verejnú, bezplatnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pokiaľ ide o prevenciu, imunizačné programy a primárnu starostlivosť, dostupnosť diagnostikovania, liečbu a rehabilitáciu, poskytli deťom rečovú a psychologickú terapiu, zabezpečili ženám právo na sexuálne a reprodukčné zdravie prostredníctvom zdravotnej starostlivosti o bábätká, zabezpečili zdravotnú starostlivosť o novorodencov a domáce návštevy pred pôrodom a po ňom, a to najmä v prípade predčasného pôrodu, prístup k rodinnému lekárovi, zdravotnej sestre, zubárovi, poradným službám pre rodinu a odborníkovi na duševné zdravie pre všetky deti a ich rodiny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby všetky tieto prvky zahrnuli do vnútroštátnych a európskych stratégií pre verejné zdravie;

38.

odporúča členským štátom, aby poskytovali potrebnú pomoc na zabezpečenie práva na kultúru, šport a voľný čas, prístup k otvorenému priestranstvu a zdravému prostrediu pre všetky deti s dôrazom na zabezpečenie rovnakého prístupu a kvality pre deti žijúce v chudobe, deti z odľahlých oblastí, deti so zdravotným postihnutím, deti patriace k národnostným, etnickým, náboženským, jazykovým menšinám alebo deti migrantov, deti sťahujúce sa v rámci EÚ bez ohľadu na ich občianstvo a opustené deti; pripomína právo na hranie stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

39.

zdôrazňuje potrebu zvýšenej ochrany detí, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, pred domácim násilím;

40.

nalieha na členské štáty, a to najmä na tie, v ktorých sú sociálne nerovnosti väčšie, aby posilnili sociálne práva a prístup k službám a sociálnej ochrane, ktoré musí garantovať štát, zvýšili počet zamestnancov a odborných pracovníkov v službách sociálneho zabezpečenia pracujúcich s deťmi a ich rodinami a v ich prospech, zvýšili lekársku, psychologickú a sociálnu starostlivosť a nasmerovali ju ku tým, ktorí ju najviac potrebujú, najmä ku deťom, v súlade s prístupom včasného zásahu;

41.

odporúča, aby členské štáty zaviedli mechanizmy, ktoré podporujú a zabezpečujú účasť detí na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvnia ich život, a aby deťom umožnili a podporili ich vo vyjadrovaní vlastných informovaných názorov a zabezpečili, aby sa týmto názorom prikladal primeraný význam a aby boli zohľadnené v hlavných rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú;

42.

uznáva úlohu občianskej spoločnosti vrátane organizácií bojujúcich za práva detí a proti chudobe, pokiaľ ide o zabezpečenie súdržnosti politík EÚ, a vyzýva na posilnený občiansky dialóg o prevencii a riešení problematiky chudoby detí v členských štátoch;

43.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako výslovnú prioritu stanovila boj s predčasným ukončením školskej dochádzky a chudobou detí;

44.

žiada členské štáty a Komisiu, aby sa aktívne zapojili do boja proti obchodovaniu s deťmi na účely akejkoľvek formy vykorisťovania vrátane nútených prác a sobášov, nezákonnej adopcie, protiprávneho konania a sexuálneho vykorisťovania;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali fungovanie európskych a medzinárodných sietí na boj proti chudobe a vylúčeniu detí a mládeže; upozorňuje, že je potrebné osobitne podporiť začlenenie inštitúcií z najvzdialenejších a najviac znevýhodnených regiónov do týchto sietí;

46.

považuje právo na bezplatné a univerzálne systémy vzdelávania, zdravotného a sociálneho zabezpečenia za základné predpoklady pre boj proti chudobe, najmä medzi deťmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby, majúc na pamäti tento cieľ, vzhľadom na oslabenie verejných služieb zaviedli záruku pre dieťa, aby každé dieťa postihnuté chudobou mohlo mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, bezplatnému a dôstojnému bývaniu a primeranej výžive, ako súčasť integrovaného európskeho plánu boja proti chudobe detí vrátane záruky pre dieťa a programov poskytujúcich podporu a príležitosti pre rodičov na prekonanie situácií sociálneho vylúčenia a na integráciu na trhu práce;

47.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich obcí a miestnych stredísk pomoci podporovali deti a ich rodiny, a to najmä v komunitách a oblastiach najviac postihnutých chudobou detí, pričom sa pri tejto pomoci nepredpokladá len právna pomoc a poradenstvo, poradenstvo pre rodičov a pomoc zo strany škôl, ale aj, okrem iného, vzdelávanie a usmernenia v oblasti zdravého spôsobu života a bezpečného používania internetu;

48.

odporúča Komisii a členským štátom, aby vypracovali štatistické metodiky, ktoré integrujú viacrozmerné ukazovatele zoskupené podľa veku, pohlavia a jednotlivých znevýhodnených skupín do merania chudoby, sociálneho vylúčenia, nerovností, diskriminácie a životných podmienok detí (príjem rodičov, prístup ku kvalitným verejným službám, zapojenie do spoločenských a kultúrnych činností, prístup k primeraným službám formálneho a neformálneho vzdelávania, vystavenie fyzickému riziku, bezpečnosť, stabilné rodinné prostredie, miera spokojnosti so životom) s cieľom informovať o vývoji politík založených na dôkazoch a zohľadniť obmedzenia meraní relatívnej chudoby a prácu, ktorú vykonali UNDP, UNICEF a OECD a ukazovatele podskupiny Výboru pre sociálnu ochranu, ktoré idú (pokiaľ ide o riziko chudoby a vylúčenia) za ukazovatele AROPE; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali odpovede založené na komplexnom prístupe a aby plne využívali údaje zhromaždené v rámci iniciatív, ako je analýza prekrývania viacerých nedostatkov (MODA), ktorú vypracoval UNICEF; zdôrazňuje, že na lepšie posúdenie kvality služieb, výsledkov a prístupu k službám, napr. pokiaľ ide o sociálno-ekonomické postavenie a zázemie rodičov (migranti alebo menšina) a pohlavie, zdravotné postihnutie a geografické aspekty, by sa mali vypracovať ďalšie ukazovatele;

49.

vyzýva Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, aby navrhli stanoviská k investovaniu do detí;

50.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/31

—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 151, 153, 162 a články 174 až 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na európske dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a s ním súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, na Európsku sociálnu chartu a s ňou spojené odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva a na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách,

—

so zreteľom na antidiskriminačné smernice EÚ, článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a na protokol č. 12 k tomuto dohovoru,

—

so zreteľom na Dohovor OSN z 5. januára 2011 o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „NSU“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 437/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (6),

—

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o dosiahnutom pokroku vo vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ pre oblasť integrácie Rómov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o sociálnej situácii Rómov a zlepšení ich prístupu na trh práce v EÚ (13),

—

so zreteľom na šiestu správu Komisie z 23. júla 2014 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii,

—

so zreteľom na informačný list Komisie z 27. februára 2014 – Tematické usmernenia o rómskych a marginalizovaných komunitách (tematický cieľ 9 – Sociálne začleňovanie a chudoba),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2014 s názvom Správa o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2014)0209),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2012 s názvom Národné stratégie integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012)0226),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 s názvom Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť (COM(2010)0715),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (14),

—

so zreteľom na usmerňujúcu poznámku Komisie o využití európskych štrukturálnych a investičných fondov pri riešení segregácie vo vzdelávaní a priestorovej segregácie (návrh) z 1. júla 2015,

—

so zreteľom na otázku na písomné zodpovedanie Komisii z 24. februára 2015 o finančných prostriedkoch pre marginalizované spoločenstvá (E-002782/2015),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k téme vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (15),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0314/2015),

A.

keďže politika súdržnosti je zameraná na posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, zníženie sociálnych rozdielov vrátane zníženia a odstránenia chudoby a vylúčenia, čo si vyžaduje zabránenie segregácii a podporu rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých občanov vrátane najviac marginalizovaných komunít, ako aj skupín a jednotlivcov každého veku, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a ktoré nemajú prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, bývaniu a systémom zdravotnej starostlivosti;

B.

keďže politika súdržnosti, ako je definovaná v Jednotnom európskom akte z roku 1986, má slúžiť na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zaostávania najmenej rozvinutých regiónov; keďže Zmluva o fungovaní Európskej únie pridáva súdržnosti ďalší aspekt, keď odkazuje na „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť“;

C.

keďže cieľ sociálnej súdržnosti si v politike zameranej na začleňovanie marginalizovaných komunít vyžaduje celoeurópsky prístup a od členských štátov požaduje, aby využili svoje právomoci v tejto oblasti na prijatie podporných opatrení a opatrení aj v rámci programov nadnárodnej spolupráce a tiež vnútroštátnych programov;

D.

keďže financovanie príležitostí pre marginalizované komunity bolo v roku 2010 začlenené do Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); keďže legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 poskytuje strategický prístup;

E.

keďže v nariadení (EÚ) č. 1304/2013 sa stanovuje, že Európsky sociálny fond (ESF) je prínosom pre ľudí a zahŕňa znevýhodnené skupiny, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby všetkých vekových skupín, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

F.

keďže najmenej 23,1 % rozpočtu politiky súdržnosti bude vyčlenených na investície v rámci ESF v programovom období 2014 – 2020; keďže EFRR a ESF zohrávajú osobitnú a významnú úlohu, pričom aspoň 20-percentná rezerva ESF je v každom členskom štáte určená na osobitný cieľ podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a všetkým formám diskriminácie, čo predstavuje kľúčový nástroj na podporu väčšieho začlenenia marginalizovaných komunít;

G.

keďže v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovuje niekoľko predpokladov súvisiacich s nediskrimináciou, rodovou rovnosťou a zdravotným postihnutím, ktoré sa musia dodržať (16);

H.

keďže zo šiestej správy Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyplýva, že hospodárska kríza zvýšila chudobu a sociálne vylúčenie;

I.

keďže hospodárska kríza a výsledné krátenie rozpočtu a úsporné opatrenia viedli k mnohým problémom, ktoré často spôsobujú vážne rozpočtové problémy obciam, čo vedie k nedostatku možností pri riešení marginalizovaných skupín a pri snahe o zlepšenie ich začlenenia a zabránenie segregácii, keďže takéto politiky sú väčšinou a niekedy výlučne závislé od financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

J.

keďže následky hospodárskej krízy a škrty vo verejných službách sťažili situáciu žien v marginalizovaných komunitách;

K.

keďže ženy v marginalizovaných komunitách sú vystavené intenzívnejšej viacnásobnej diskriminácii a miera ich zamestnanosti je oveľa nižšia, ako je to v prípade mužov z týchto komunít a u iných žien;

L.

keďže do tohto problému je zapojený veľký počet verejných a súkromných aktérov na rôznych úrovniach a v rôznych sektoroch vrátane zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí často zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti začlenenia, čo si vyžaduje ucelený a dobre koordinovaný prístup;

M.

keďže v súčasnosti na úrovni Európskej únie neexistuje vymedzenie pojmu marginalizovaná komunita; keďže porozumenie správe začína pochopením marginalizácie založeným na analýze osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín, ktoré berie do úvahy ich konkrétnu situáciu a potreby, ako sú životné a pracovné podmienky, obmedzený prístup k vzdelávaniu a systémom zdravotnej starostlivosti a k zamestnaniu, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, čo sprevádzajú štrukturálne a systémové vylúčenia, pričom cieľom je zabezpečiť ich efektívne sociálno-ekonomického začlenenie;

N.

keďže Komisia neposkytla vymedzenie pojmu marginalizované komunity, pričom sa členským štátom ponecháva zodpovednosť za rozhodovanie o vymedzení pojmu na základe vnútroštátnych ukazovateľov; poznamenáva však, že marginalizáciu možno určiť so zreteľom na súbor relevantných ukazovateľov, ako je sociálne vylúčenie, vysoká dlhodobá nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania, (mimoriadne) zlé podmienky bývania, vysoká úroveň diskriminácie, nadmerné vystavenie zdravotným rizikám a/alebo nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, t. j. ide o to obyvateľstvo, ktoré sa považuje za najzraniteľnejšie a najviac potrebuje pomoc;

O.

keďže marginalizácia je spoločenský jav spočívajúci v tom, že jednotlivci alebo komunity sú sociálne vylučované, systematicky sa im bráni v možnosti zapájať sa do spoločenských a politických procesov, ktoré majú zásadný význam pre ich spoločenskú integráciu, alebo sa im táto možnosť odopiera; keďže pojem marginalizované komunity sa vzťahuje na rôzne skupiny a rôznych jednotlivcov, ako sú menšiny, Rómovia, ľudia ohrození životom pod úrovňou chudoby alebo žijúci pod úrovňou chudoby, migranti, utečenci a sociálne vylúčené skupiny v spoločnosti; keďže rasizmus, patriarchát, homofóbia, hospodárske znevýhodnenia a ďalšie diskriminačné faktory prispievajú k vzniku nerovnosti a dynamickému zhoršovaniu postavenia žien v marginalizovaných komunitách;

P.

keďže spoločné charakteristické znaky marginalizovaných komunít zahŕňajú miestne komunity, napríklad marginalizované komunity žijúce vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených štvrtiach, záujmové komunity, ako sú utečenci a žiadatelia o azyl, a etnické a jazykové menšiny, ako aj osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, bezdomovci a tiež pôvodné obyvateľstvo; keďže rozličné druhy marginalizovaných komunít majú spoločné ťažkosti a všetky sú postihnuté viacerými formami stigmatizácie a diskriminácie;

Q.

keďže v Európe existuje veľké množstvo marginalizovaných skupín; keďže k nim patria Rómovia (pojem, ktorý sa chápe rozdielne v celej Európe), ktorí tvoria najväčšiu etnickú menšinu v Európe a sú jednou z najviac marginalizovaných komunít;

R.

keďže politika súdržnosti by sa mala zaoberať marginalizovanými komunitami v ich rozmanitosti s prihliadnutím na osobitné potreby; keďže začlenenie marginalizovaných komunít do financovania si vyžaduje vyvinúť úsilie na všetkých úrovniach zahŕňajúce dlhodobý integrovaný a súvislý prístup, ako aj trvalé riešenia, posilnenie postavenia príslušníkov týchto komunít, opieranie sa o skúsenosti a budovanie kapacít, a to aj pre ženy a dievčatá v marginalizovaných komunitách, prechod od inštitucionálnej starostlivosti ku komunitnej starostlivosti, aby sa skončilo so segregáciou a dosiahla sa normalizácia;

S.

keďže stratégie európskej politiky súdržnosti zamerané na posilnenie postavenia žien v marginalizovaných komunitách musia zohľadňovať situáciu starnúcich žien, žien so zdravotným postihnutím, žien – opatrovateliek a žien s duševnými problémami;

T.

keďže projekty v oblasti umenia a kultúry podporujúce medzikultúrne výmeny, posilnenie postavenia účastníkov, rozvoj tvorivých a sociálnych zručností a aktívnu účasť na živote miestneho spoločenstva patria medzi najúčinnejšie nástroje na riešenie sociálneho začlenenia a integrácie;

U.

keďže formálne vzdelávanie aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože vytvárajú priestor na dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a prispievajú k posilneniu postavenia marginalizovaných komunít; keďže nesmieme zabúdať na rodové hľadisko vo vzdelávaní a jeho úlohu pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

1.

pripomína naliehavú potrebu riešiť problém marginalizovaných komunít; zdôrazňuje dôležitú úlohu politiky súdržnosti pri podpore ich hospodárskeho, sociálneho a územného začleňovania;

2.

pripomína, že marginalizované komunity sa stali stredobodom opatrení politiky súdržnosti vzhľadom na rastúce obavy zo sociálneho vylúčenia a na záväzok bojovať proti tomu vrátane obáv o situáciu Rómov a dlhodobú potrebu zlepšiť ich životné podmienky;

3.

vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia na vymedzenie pojmu marginalizované komunity pri špecifikovaní súboru osobitných vlastností a charakteristík marginalizovaných skupín berúc do úvahy konkrétnu situáciu, problémy a potreby každej potenciálnej cieľovej skupiny, a to s cieľom podporiť ich sociálno-ekonomické začlenenie a zapojenie zástupcov týchto komunít; zdôrazňuje, že takéto usmernenia by ešte viac zvýšili účinnosť politiky súdržnosti pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v celej Európskej únii;

4.

víta skutočnosť, že legislatívny rámec pre politiku súdržnosti na roky 2014 – 2020 zaviedol nové prvky, ktoré posilňujú pôvodný prístup rozšírením možností financovania a zavedením mechanizmov na zabezpečenie toho, aby podpora marginalizovaných komunít bola v súlade s európskymi hodnotami a cieľmi a aby sa v nej zohľadnila nutnosť zapájať tieto skupiny počas celého procesu;

5.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné informácie o využívaní možností financovania v prospech marginalizovaných komunít; žiada vypracovanie analýzy, ktorá by umožnila vyvodiť primerané závery a zistiť prekážky, ktoré bránia ďalšiemu využitiu alebo dosiahnutiu čo najlepších výsledkov;

6.

vyzýva Komisiu, aby sledovala účinné využívanie Európskeho kódexu správania s ohľadom na zásadu partnerstva a zapojenie občianskej spoločnosti; pripomína, že horizontálne zásady stanovené v NSU – ktoré stelesňujú základné práva, ako je podpora rovnakých príležitostí, predchádzanie diskriminácii a podpora trvalo udržateľného rozvoja – sa musia uplatňovať pri príprave a vykonávaní programov v rámci EŠIF; pripomína, že všetky opatrenia členských štátov, ktoré sú financované v rámci politiky súdržnosti EÚ, by mali rešpektovať zásady základných práv a nikdy nesmú žiadnym spôsobom prispievať k segregácii;

7.

zdôrazňuje, že zásada rovnakých príležitostí a nediskriminácie je zakotvená v pravidlách financovania z EŠIF na účely odstránenia systémových príčin nerovnosti bez ohľadu na to, či sú hospodárske, sociálne alebo založené na pohlaví, ako aj v súvislosti s prístupom ku kultúre a k vzdelávaniu; zdôrazňuje, že porozumenie systémovej xenofóbie a rasizmu a zvyšovanie informovanosti v tomto zmysle by malo byť ústredným bodom pri analyzovaní príčin vylúčenia;

8.

pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základná zásada, ktorá sa uplatňuje horizontálne na politiku súdržnosti; vyjadruje poľutovanie nad viacnásobnou diskrimináciou, ktorou trpia najmä ženy, migranti a osoby so zdravotným postihnutím v marginalizovaných komunitách;

9.

zdôrazňuje, že pri vykonávaní politiky súdržnosti sa musí riešiť závažný problém chudoby a vylúčenia mladých ľudí, detí, dospelých a osôb so zdravotným postihnutím vrátane prechodu od inštitucionálnej ku komunitnej starostlivosti a službám; naliehavo vyzýva dotknuté členské štáty, aby podnikli primerané kroky a opatrenia s cieľom vypracovať a uplatňovať stratégie na tento účel, a to pri uplatnení integrovaného prístupu;

10.

poukazuje na to, že pri príprave politík určených pre konkrétne cieľové skupiny podľa zásady „výslovného, ale nie výhradného zamerania“ sa pozornosť musí venovať tomu, aby sa nevylúčili iné skupiny v podobných sociálno-ekonomických podmienkach s cieľom zabrániť tak spusteniu obranných reakcií; zdôrazňuje, že táto zásada je len prvým krokom pri uznaní potreby venovať pozornosť niektorým z najviac zraniteľných a marginalizovaných komunít a jednotlivcov;

11.

zdôrazňuje, že na zabezpečenie začlenenia marginalizovaných komunít je potrebné zaviesť zodpovedné, transparentné a demokratické štruktúry na boj proti korupcii a podvodnému použitiu finančných prostriedkov;

12.

považuje prístup k verejným službám za jeden z hlavných cieľov pri riešení začleňovania marginalizovaných skupín; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s marginalizovanými komunitami zlepšili poskytovanie prispôsobených zdravotníckych informačných materiálov a prípravu stratégií predchádzania ochoreniam, ako aj komunitných iniciatív v oblasti zdravia; vyzýva na vytvorenie špecializovaných štruktúr, ako sú kontaktné miesta poskytujúce poradenstvo v otázkach súvisiacich s prístupom k zdravotnej starostlivosti, trhu práce a vzdelávaniu; žiada, aby sa podnikli kroky zamerané na posun vo verejnej správe od prístupu založeného na dopyte k ústretovému prístupu založenému na ponuke služieb;

13.

vyzýva na lepšiu koordináciu a silnejšie prepojenie vnútroštátnych stratégií pre marginalizované komunity – vrátane vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, vnútroštátnych stratégií zmenšovania chudoby, stratégií integrácie ďalších marginalizovaných alebo znevýhodnených komunít a stratégií v oblasti rodovej rovnosti –s politikou súdržnosti;

14.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov považovali otázku detí za prioritu, a pripomína, že je dôležité podporovať rovnaký prístup detí k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a dôstojným životným podmienkam;

15.

vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby podporovali využívanie prostriedkov z ESF na podporu projektov informálneho učenia a celoživotného vzdelávania, ako aj projektov v oblasti kultúry s cieľom dosiahnuť ciele investovania do nových zručností na účely inovácie a boja proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

16.

pripomína – majúc na pamäti narastajúce regionálne rozdiely, demografické výzvy a situáciu, ktorej čelí rastúci počet mladých ľudí, ktorí odišli alebo v súčasnosti plánujú odísť zo svojej krajiny pôvodu – že v rozpočtovom cykle 2014 – 2020 je k dispozícii na politiku súdržnosti menej finančných prostriedkov; je presvedčený, že politika súdržnosti má stále potenciál vytvárať pridanú hodnotu k práci, ktorá sa už v členských štátoch vykonáva, a zameraním sa na zlepšovanie pracovných príležitostí, účasť na živote spoločnosti a investovanie do zručností, najmä v tých regiónoch, ktoré to najviac potrebujú, bude politika súdržnosti okrem iných prínosov viesť k väčšiemu sociálnemu začleneniu a zníženiu chudoby tým, že prinesie náležitú pružnosť, čo umožní členským štátom zavádzať individualizovanú podporu v súlade s miestnymi potrebami a zabezpečí, aby sa financovanie využívalo v oblastiach, kde je nezamestnanosť najvyššia a financovanie je najviac potrebné;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú tieto zásady pri vykonávaní operačných programov; vyzýva Komisiu, aby do svojich správ začlenila svoju analýzu vrátane analýzy vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

18.

zdôrazňuje, že škrty v rozpočte verejných služieb v niektorých členských štátoch počas krízy viedli k zvýšeniu nezamestnanosti, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu, zložitej situácii v oblasti bývania a k zdravotným problémom; vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie využívali podporu z ESF s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a rovnaký prístup k nim pre marginalizované komunity a bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie;

19.

žiada, aby sa pri navrhovaní opatrení podporovaných z kohéznych fondov bralo do úvahy hľadisko ľudských práv, a zdôrazňuje, že kultúrne, hospodárske a sociálne práva by mali byť začlenené do politík zameraných na uznávanie žien z marginalizovaných komunít ako aktívnych plnoprávnych občianok a že pri koncipovaní všetkých opatrení a politík sa treba výslovne zaoberať otvorenými aj skrytými prejavmi rasizmu;

20.

zdôrazňuje, že zásada partnerstva musí viesť k účasti na všetkých úrovniach a členské štáty sú povinné ju uplatňovať, a to nielen pro forma; zdôrazňuje význam vykonávania kódexu správania pre partnerstvo pri zabezpečení rovnakej účasti a zastúpenia partnerov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu marginalizovaných komunít, aby sa tak mohli zohľadniť ich osobitné situácie a akékoľvek potenciálne výzvy, ktorým čelia pri výraznom prispievaní k partnerstvu; je znepokojený nedostatočným dodržiavaním záväzného zapojenia partnerov v súlade s príslušnými zásadami pre partnerstvo stanovenými v NSU a európskom kódexe správania; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie partnerov vrátane tých, ktorých sa to najviac týka, a zaviedli systém stimulov a výmenu najlepších postupov vrátane osobitnej podpory pre tie riadiace orgány a príjemcov, ktorí majú osobitne dobré výsledky v tejto oblasti;

21.

vyjadruje poľutovanie, že Komisia akceptovala dohody o partnerstve, ktoré v dostatočnej miere nezahŕňajú marginalizované komunity; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie začleňovania marginalizovaných komunít do prípravy, realizácie a hodnotenia projektov ako nástroj na posilnenie postavenia príslušných komunít; navrhuje, aby sa v kontexte európskeho semestra predstavili odporúčania ako vhodný spôsob podpory opatrení, ktoré majú prijať členské štáty;

22.

vyzýva členské štáty, aby konali podľa odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa sociálneho začlenenia marginalizovaných komunít, a Komisiu, aby dôsledne sledovala dodržiavanie týchto odporúčaní;

23.

víta skutočnosť, že niektoré členské štáty vrátane tých, ktoré dostávajú odporúčania, si vo svojich operačných programoch vybrali sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných komunít za investičnú prioritu; upozorňuje však, že toto hľadisko sa musí začleniť aj do takých oblastí politiky, ako sú vzdelávanie a zamestnanosť;

24.

vyzýva členské štáty, aby plne využívali fondy; zdôrazňuje potrebu osobitného zamerania na finančné opatrenia, ktoré presahujú rozsah cielenej činnosti v rámci tematického cieľa týkajúceho sa sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii, pričom sa uprednostní integrovaný a systematický prístup;

25.

domnieva sa, že viacúrovňové riadenie a koordinácia zohrávajú dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že zapojenie miestnych orgánov a miestnych zainteresovaných strán je rozhodujúce, aby sa dosiahlo na cieľovú skupinu, a vyžaduje si čo najmenšiu územnú vzdialenosť;

26.

poukazuje na význam integrovaného prístupu; zastáva názor, že finančné prostriedky by sa mali použiť integrovanejším spôsobom, a to aj prostredníctvom programov financovaných z viacerých fondov, miestneho rozvoja vedeného komunitou, integrovaných územných investícií a krížového financovania, ako sa uvádza v článku 98 ods. 2 NSU, a že by sa mala dosiahnuť súčinnosť s ďalšími úniovými a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi; vyzýva príslušné správne orgány a iné orgány, aby sa usilovali o aktívnu spoluprácu na všetkých úrovniach, a to aj naprieč hranicami;

27.

poznamenáva, že krížové financovanie sa v súčasnosti používa v obmedzenej miere, čo je čiastočne zapríčinené zložitými pravidlami opísanými v článku 98 ods. 2 NSU; zastáva názor, že zvýšením flexibility pravidiel krížového financovania, najmä s ohľadom na marginalizované komunity, by sa mohla zvýšiť účinnosť projektov a k ich vplyvu pridať významná pridaná hodnota; žiada preto Komisiu, aby vykonala analýzu uplatňovania a úrovne využívania krížového financovania;

28.

konštatuje, že marginalizované komunity často žijú v menej výhodných mestských častiach; zdôrazňuje význam skutočnej realizácie programov mestskej obnovy a regenerácie pre znevýhodnené štvrte, ktoré spájajú integrované a lokálne orientované prístupy a partnerstvá, riešia hospodárske, sociálne aj územné výzvy a zlepšujú mestské prostredie a ktoré sa zameriavajú aj na zvyšovanie prepojiteľnosti s cieľom poskytnúť týmto komunitám lepší prístup; domnieva sa, že budúca mestská agenda EÚ by mala primeraným spôsobom riešiť hlavné výzvy a potreby súvisiace s marginalizovanými komunitami v mestských oblastiach s cieľom zabrániť vzniku get a úspešne bojovať proti segregácii, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.

upozorňuje na osobitné potreby, ktorým čelia marginalizované komunity žijúce vo vidieckych, horských a izolovaných oblastiach, vrátane problémov spojených s prepojiteľnosťou, mobilitou a prístupom k službám, ale aj pokiaľ ide o kultúrne a sociálne príležitosti; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie prepojiť jednotlivé regióny; poznamenáva tiež, že ľudia v cezhraničných oblastiach sú často vystavení marginalizácii pre ich geografickú polohu a táto skutočnosť by sa mala lepšie zohľadniť pri formulovaní politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa európskej územnej spolupráce;

30.

zdôrazňuje potrebu vybudovať kapacity zainteresovaných strán vrátane verejných služieb, úradov a subjektov občianskej spoločnosti s cieľom posilniť postavenie komunít, predovšetkým tým, že sa im umožní väčšia účasť na tvorbe politík; požaduje, aby sa aj na tento účel využívala cielená odborná pomoc a cielené financovanie;

31.

vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu potrebnú na zlepšenie administratívnej kapacity orgánov zapojených do správy štrukturálnych fondov, a žiada členské štáty, aby zabezpečili poradenstvo a administratívnu pomoc, napríklad organizovaním odbornej prípravy, poskytovaním pomoci pri žiadostiach o podporu a podávaním vysvetlení, s cieľom uľahčiť tak marginalizovaným komunitám, napríklad Rómom, získavanie informácií o európskych a vnútroštátnych programoch financovania na podporu podnikania a zamestnanosti, ako aj podávanie príslušných žiadostí;

32.

zdôrazňuje, že sociálni partneri musia mať prístup k technickej pomoci, aby sa nielen posilnila ich kapacita, ale tiež s cieľom zabezpečiť koordináciu a zastúpenie sociálnych partnerov v rámci výborov ad hoc, ktoré vymedzujú a vykonávajú operačné programy;

33.

zdôrazňuje, že v spolupráci so zástupcami marginalizovaných komunít by Komisia po tom, ako poskytne usmernenia k vymedzeniu pojmu marginalizované komunity, mala zriadiť expertnú skupinu ad hoc pre poradenstvo a podporovať primeranú odbornú prípravu administratívnych pracovníkov s cieľom zabezpečiť špecifické poznatky o ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú marginalizované komunity, a bojovať proti diskriminačným praktikám, aby sa tak podporilo začlenenie prostredníctvom konštruktívneho a účinného dialógu a aby sa integrovaným a účinným spôsobom vykonávali a sledovali projekty financované z prostriedkov EÚ týkajúce sa marginalizovaných komunít, čím by sa maximalizoval ich vplyv;

34.

považuje za zásadné, aby orgány rodovej rovnosti, organizácie žien a ženy z marginalizovaných komunít boli zapojené do procesu rozhodovania o prideľovaní, využívaní, čerpaní a monitorovaní finančných prostriedkov na všetkých úrovniach – od miestnych a regionálnych až po členské štáty a inštitúcie EÚ – a domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie vykonávaných programov by sa malo považovať za kľúčový proces pri zvyšovaní účasti žien z marginalizovaných komunít;

35.

berie na vedomie prístup, podľa ktorého sa pred uskutočnením investícií majú zaviesť do praxe všetky strategické a operačné politické opatrenia vrátane dostatočných administratívnych a inštitucionálnych kapacít; nabáda Komisiu, aby dôsledne monitorovala plnenie týchto podmienok a zabezpečila, že príslušné členské štáty prijmú doplňujúce opatrenia, najmä v oblasti podpory začleňovania a boja proti chudobe a diskriminácii;

36.

poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ musia byť dlhodobé, aby boli účinné, a z fondov sa musia podporovať investície uspokojujúce skutočné potreby príjemcov, a musia ich sprevádzať mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, že sa dosiahne na cieľové skupiny, a ktoré riešia vylúčenie a marginalizáciu; požaduje zavedenie mechanizmov vyhodnocovania kvality a monitorovania; vyzýva Komisiu, aby zaviedla proaktívne a participatívne mechanizmy na monitorovanie a pozorovanie činností členských štátov v rámci procesov plánovania a posúdenia finančných prostriedkov použitých na marginalizované komunity;

37.

zdôrazňuje, že vylúčenie z bývania, bezdomovectvo, vylúčenie zo vzdelávania a nezamestnanosť sú často kľúčovými prvkami marginalizácie; zdôrazňuje preto význam zásahov v oblasti integrovaného bývania, vzdelávania a zamestnanosti v prospech marginalizovaných komunít;

38.

pripomína – keďže nedávnu hospodársku a finančnú krízu tvrdo pocítili najmä marginalizované skupiny, ktorým v čase turbulencií na trhu práce najviac hrozí strata zamestnania –, že vzdelávanie a zamestnanosť predstavujú najlepší spôsob na vymanenie sa z chudoby, a preto by sa začlenenie marginalizovaných komunít do spoločnosti a trhu práce malo stať prioritou; so znepokojením konštatuje, že príslušníci marginalizovaných komunít sú často vylúčení zo spoločnosti a trpia diskrimináciou, v dôsledku čoho čelia prekážkam v prístupe k vysokokvalitnému vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, doprave, informáciám a službám vo všeobecnosti, čo predstavuje zložitý problém, ktorý treba náležite riešiť komplementárnym využívaním EŠIF a vnútroštátnych zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu vyvinúť osobitné úsilie v prípade už existujúcich programov EÚ, ako sú iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, programy Erasmus+ a Kreatívna Európa, s cieľom osloviť príslušníkov marginalizovaných komunít, pričom sa bude pravidelne monitorovať úspešnosť programov, aby sa prelomil kruh chudoby a marginalizácie a podporil rozvoj odborných zručností a kvalifikácie ľudí;

39.

žiada, aby sa finančné prostriedky využívali na zlepšenie životných podmienok žien v marginalizovaných komunitách a na uľahčenie ich prístupu k vysokokvalitnému, stabilnému vzdelávaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, starostlivosti o dieťa, sociálnym službám, službám na podporu obetí a právnym systémom;

40.

zdôrazňuje, že zástupcovia marginalizovaných komunít musia byť aktívne zapojení do opatrení monitorovania a musia mať možnosť zúčastňovať sa na nich ako riadni členovia; poukazuje na to, že na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni sa mohli získať značné skúsenosti; zdôrazňuje, že treba šíriť a využívať najlepšie postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali všetky existujúce najlepšie postupy vrátane inovatívnych postupov týkajúcich sa začlenenia marginalizovaných skupín a jednotlivcov do spoločnosti a iniciovali činnosti v oblasti vytvárania sietí okrem iného medzi sociálnymi pracovníkmi, pracovníkmi s mládežou a komunitnými pracovníkmi a tiež medzi akademikmi a výskumnými pracovníkmi; kladie dôraz na sieťovú platformu na úrovni EÚ uľahčujúcu výmenu najlepších postupov a riešenie spoločných problémov, ktorá by mohla slúžiť aj ako nástroj elektronického vzdelávania na účely budovania kapacít;

41.

vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom každoročnom štruktúrovanom dialógu s občianskou spoločnosťou a organizáciami zastupujúcimi partnerov zaoberala politikou súdržnosti a marginalizovanými komunitami a aby zabezpečila, že sa na ňom zúčastnia zástupcovia marginalizovaných komunít, a umožnila diskusiu založenú na kvantitatívnej a kvalitatívnej analýze;

42.

poukazuje na to, že informovanosť o štrukturálnom a systémovom začlenení nie je len požiadavkou na spoločnosť ako celok, ale je tiež zásadná z hľadiska činnosti prijímateľov rozhodnutí a zainteresovaných strán na všetkých úrovniach správy a iných zúčastnených verejných subjektov; vyzýva všetky verejné zainteresované strany a vzdelávacie inštitúcie, aby vykonali dôkladnú analýzu príčin diskriminácie a marginalizácie a zvýšili informovanosť o potrebe odstrániť xenofóbiu, rasizmus a všetky typy marginalizácie vedúce k systémovému vylúčeniu vrátane protirómskych nálad; vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala a monitorovala právne predpisy EÚ o diskriminácii; vyzýva verejné služby zamestnanosti, aby poskytovali vysokokvalitné služby prispôsobené potrebám;

43.

zdôrazňuje, že na pomoc marginalizovaným skupinám a podporu ich integrácie je potrebný dvojaký prístup, ktorý by sa mal realizovať v priamom spojení s dotknutými subjektmi poskytovaním vzdelávania vrátane vzdelávacích zariadení, odbornej prípravy, profesijného poradenstva a pracovných príležitostí a v spojení s miestnou komunitou a miestnymi orgánmi s cieľom zlepšiť a/alebo zmeniť verejnú mienku zvyšovaním informovanosti o účinkoch predsudkov, zlepšovaním verejných služieb a prispôsobením sociálnych systémov;

44.

zdôrazňuje, že vzdelanie je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii; zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých členov spoločnosti k vysokokvalitnému vzdelávaniu je kľúčom na prelomenie kruhu sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie, pre ktoré je príznačné učenie zohľadňujúce rozmanitosť, predstavuje prvý krok ku skutočnej politickej, hospodárskej a sociálnej integrácii marginalizovaných komunít; zdôrazňuje potrebu realizovať programy, projekty a podporné činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom zabezpečiť predškolské vzdelávanie, vyzdvihnúť nevyhnutnosť formálneho vzdelávania, pričom sa tiež poskytujú príležitosti pre iné formy vzdelávania a celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o zručnosti potrebné na výkon povolania a v oblasti IKT, a s cieľom zlepšiť prístup k médiám, a to aj v záujme posilnenia postavenia žien a dievčat v marginalizovaných komunitách;

45.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali využívanie EFRR na podporu MSP a sociálnych podnikov, ktoré zapájajú marginalizované komunity a sú pre ne prospešné; poukazuje na potrebu podporovať činnosti v prospech marginalizovaných komunít s cieľom poskytovať pomoc a vytvárať podmienky na mikropodnikanie, čím sa zachovajú rôzne spôsoby podnikania;

46.

upozorňuje, že v blízkej budúcnosti prejdú mnohé sektory významnou transformáciou, čiastočne v dôsledku rozsiahlejšieho využívania on-line nástrojov a riešení; poukazuje na to, že pracovníci s nízkou a strednou kvalifikáciou sa tak dostanú pod tlak, čo postihne najmä príslušníkov marginalizovaných komunít, lebo v súčasnosti si práve oni zvyčajne nachádzajú prácu v týchto sektoroch; zdôrazňuje dôležitosť prístupnej a cenovo prijateľnej odbornej prípravy a služieb pre všetkých v prípade nových technológií a sektorov s osobitným zreteľom na možnosti v digitálnom sektore a v ekologickom hospodárstve, najmä pre najviac znevýhodnené skupiny; berie na vedomie význam mikropodnikov a malých podnikov pri podpore zachovania pracovných miest vo vidieckych oblastiach, a preto žiada, aby sa zvýšený dôraz kládol na zabezpečenie prístupu týchto podnikov k financovaniu;

47.

poukazuje na to, že je dôležité posilňovať postavenie žien v marginalizovaných komunitách podporou žien, ktoré podnikajú, a podnecovaním zapájania žien do aktivít v týchto komunitách;

48.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú sociálne podnikanie, družstvá, vzájomné združenia a alternatívne podniky môžu zohrávať pri posilňovaní postavenia žien v marginalizovaných komunitách; odporúča, aby sa z kohéznych fondov, najmä ESF, podporovali investície v tejto oblasti s dôrazom na rodové hľadisko;

49.

vyzýva Komisiu, aby analyzovala obmedzenia súčasného kľúča na určovanie podpory z fondov politiky súdržnosti, ktorý sa zakladá na HDP, spolu s lepším využívaním dostupných ukazovateľov – ako sú údaje Eurostatu EU-SILC o príjmoch a životných podmienkach –, podľa ktorých možno identifikovať ohniská chudoby a sociálnej nestability na území Únie s cieľom lepšie zamerať podporu EÚ na marginalizované komunity;

50.

zdôrazňuje, že v politickej diskusii vedenej v EÚ sa marginalizované komunity často tendenčne zneužívajú na politické účely, a preto je potrebná podrobná analýza štrukturálneho vylúčenia v rámci partnerských dohôd aj rôznych operačných programov; vyzýva Komisiu, aby poskytla zosúladené, konzistentné a jasné usmernenia týkajúce sa rozvoja, realizácie a riadenia projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré súvisia s marginalizovanými komunitami, vrátane hĺbkových analýz, príkladov najlepších postupov a politických odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby sa marginalizované komunity začlenili do fondov EÚ, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce programové obdobie;

51.

žiada o zahrnutie rodového hľadiska a prierezovej analýzy do všetkých iniciatív, programov, akcií a mechanizmov financovania zameraných na integráciu a sociálne začleňovanie a financovaných z prostriedkov EÚ, aby tak bolo možné lepšie reagovať na špecifické potreby žien v marginalizovaných komunitách a lepšie zachytiť širokú škálu názorov a vyhliadok žien v rôznych štrukturálnych pozíciách a rolách; je presvedčený, že posúdenia vplyvov rodového hľadiska a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri vyhodnocovaní vplyvov priorít v oblasti financovania na ženy, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií pre programy financovania; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zbierať a pravidelne analyzovať údaje rozčlenené podľa pohlavia;

52.

vyzýva členské štáty, aby udeľovali cenu za príkladné úsilie o integráciu a začleňovanie marginalizovaných skupín pri čerpaní fondov EÚ; navrhuje, aby sa takáto cena za vynikajúcu prácu mohla udeľovať obciam alebo regiónom v členských štátoch;

53.

vyzýva členské štáty, aby umožnili a podporovali vytváranie sietí medzi obcami a mestami zaoberajúcimi sa integráciou marginalizovaných skupín; navrhuje, že Dohovor primátorov a starostov o zmene klímy by mohol slúžiť ako príklad takejto siete;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/42

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o EÚ a OSN, najmä svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 o 69. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (1) a svoje uznesenie z 11. mája 2011 na tému „EÚ ako globálny aktér: jej úloha v multilaterálnych organizáciách“ (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o prioritách EÚ na 70. Valnom zhromaždení OSN,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na rezolúciu VZ OSN o účasti Európskej únie na práci OSN (3), ktorá zaručuje EÚ právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladania ústnych návrhov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré budú na žiadosť členského štátu predložené na hlasovanie, a právo uplatňovania práva na odpoveď,

—

so zreteľom na úplne prvé vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady zo 14. februára 2014 o úlohe, ktorú zohrala EÚ pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo Svetovej konferencie proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej neznášanlivosti, ktorá sa konala v roku 2001 v Durbane,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vonkajšie politiky na tému „Reforma OSN: súčasný stav, ďalšie napredovanie“ uverejnenú v marci 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0308/2015),

A.

keďže budúcnosť Európskej únie je spojená s celosvetovým mierom, bezpečnosťou, rozvojom a ľudskými právami; keďže výzvy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú globálne riešenia a globálne záležitosti si vyžadujú európsku účasť;

B.

keďže zásady a ciele vonkajšej politiky Európskej únie sú zakotvené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a sú úzko prepojené so zásadami a cieľmi Organizácie Spojených národov; keďže v článku 21 ZEÚ sa výslovne vyzýva na dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

C.

keďže EÚ má jedinečný potenciál mobilizovať zdroje v celom rozsahu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, rozvojových a humanitárnych nástrojov, čo je v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN; keďže používanie týchto nástrojov na základe komplexného prístupu umožňuje EÚ jedinečnú flexibilitu, pokiaľ ide o účinné riešenie najnáročnejších cieľov v oblasti bezpečnosti;

D.

keďže EÚ sa pod záštitou OSN aktívne podieľa na podpore mieru, bezpečnosti a pokroku prostredníctvom svojej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

E.

keďže EÚ si chráni svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a integritu a koná v záujme zachovania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, čo je v súlade so zásadami Charty OSN a Helsinského záverečného aktu z roku 1975 a cieľmi Parížskej charty pre novú Európu prijatej v roku 1990; keďže EÚ je súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti OSN, ako aj jednej z oblastných dohôd, ktorých existencia je stanovená v Kapitole VIII Charty OSN;

F.

keďže EÚ podporuje udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny pokrok rozvojových krajín s prvoradými cieľmi odstránenia chudoby, podporou dlhodobého mieru a stability a boja proti sociálnym nerovnostiam a poskytuje humanitárnu pomoc národom, krajinám a regiónom, ktoré čelia všetkým typom kríz, či už prírodným alebo spôsobeným ľudskou činnosťou;

G.

keďže Európska únia je vedúcim aktérom v rôznych prepojených politických oblastiach: obchod, rozvoj, humanitárna pomoc, životné prostredie a ľudské práva;

H.

keďže EÚ sa usiluje o udržateľnosť životného prostredia tým, že podporuje medzinárodné opatrenia a akcie na zachovanie a zlepšenie kvality životného prostredia a presadzuje udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

I.

keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu aj v oblasti environmentálnych politík, najmä v boji proti zmene klímy, nielen tým, že stojí na čele a stanovuje si ambiciózne ciele, ale aj tým, že sa počas svetových rokovaní neustále zasadzuje o prijímanie záväzných dohôd a konkrétnych a merateľných opatrení;

J.

keďže EÚ posilňuje základ sociálnej udržateľnosti a dobrej správy vecí verejných tým, že konsoliduje, podporuje a presadzuje demokraciu, zásady právneho štátu, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;

K.

keďže EÚ v súlade so svojimi zmluvami presadzuje medzinárodný systém založený na silnejšej mnohostrannej spolupráci a dobrej globálnej správe a je odhodlaná podporovať účinný multilateralizmus na čele s OSN; keďže toto odhodlanie vychádza z presvedčenia, že ak má medzinárodné spoločenstvo úspešne reagovať na globálne krízy, výzvy a hrozby, potrebuje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych právach a hodnotách;

L.

keďže hlavný dôraz vonkajšej politiky EÚ sa kladie na bilaterálne vzťahy a spoluprácu a partnerstvá s krajinami, skupinami krajín a ostatnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami na celom svete; keďže v priebehu posledných desaťročí sa venovala osobitná pozornosť geopolitickým cieľom a problémom vo východnom a južnom susedstve EÚ; keďže EÚ tiež udržiava osobitné vzťahy s krajinami afrického kontinentu a vo svojich opatreniach venuje osobitnú pozornosť výzvam, ktorým tieto krajiny čelia;

M.

keďže v kontexte rastúcej globálnej nezávislosti musí EÚ posilniť svoju úlohu v dvojstranných vzťahoch, ako aj na mnohostranných fórach;

N.

keďže Európska únia sa zúčastňuje na medzinárodných rokovaniach a mediácii a zohráva tam dôležitú úlohu, najmä pri rokovaniach medzi E3/EU3+3 a Iránom a v mierovom procese na Blízkom východe;

O.

keďže EÚ ako najväčšie obchodné zoskupenie na svete zohráva dôležitú úlohu v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách a vypracovala opatrenia aktívnej obchodnej politiky na podporu hospodárskeho rastu, zníženia chudoby a ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov;

P.

keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími finančnými prispievateľmi do všeobecného rozpočtu OSN a prispievajú tiež na jej humanitárnu pomoc, oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) a operácie na udržiavanie mieru; keďže rozvojové politiky EÚ majú veľký význam vzhľadom na skutočnosť, že aktívne presadzujú znižovanie chudoby a hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, čím posilňujú mier a bezpečnosť; keďže EÚ je ako jediný neštátny účastník zmluvnou stranou viac ako 50 multilaterálnych dohôd a dohovorov OSN;

Q.

keďže EÚ je jedným z najhorlivejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a diverzity, demokracie a zásady právneho štátu; keďže ustanovenia týkajúce sa týchto zásad sú súčasťou všetkých bilaterálnych partnerstiev EÚ a majú ústredné postavenie v jej mnohostrannej politike; keďže EÚ vždy bola veľmi silným zástancom medzinárodnej spravodlivosti;

R.

keďže Európska únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore operácií OSN v oblastiach spoločného záujmu, konkrétne v oblasti ochrany civilného obyvateľstva a najmä žien a detí postihnutých ozbrojeným konfliktom;

S.

keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v jej zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže EÚ prevzala zodpovednosť za začlenenie rodovej rovnosti do všetkých svojich činností a oblastí politiky vrátane politík týkajúcich sa vonkajšej a rozvojovej spolupráce;

T.

keďže ľudstvo spájajú spoločné hodnoty a záujmy; keďže záťaž a výhody by mali byť pri riešení spoločných problémov a presadzovaní spoločných cieľov a hodnôt spravodlivo rozdelené;

U.

keďže systém OSN je hlavným globálnym fórom na zlepšenie globálnej správy a ako taký predstavuje najlepšie fórum na presadzovanie hodnôt a záujmov EÚ;

V.

keďže hlavným cieľom po 2. svetovej vojne bolo udržanie mieru a bezpečnosti; keďže presadzovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ľudských práv má v charte ústredné miesto; keďže otázky životného prostredia sa v agende OSN objavujú od začiatku 70. rokov; keďže v roku 1987 bola v Brudtlandskej správe „Naša spoločná budúcnosť“ definovaná koncepcia udržateľného rozvoja ako rozvoj, ktorý zabezpečuje potreby súčasnosti bez toho, aby oslaboval schopnosť budúcich generácií na zabezpečenie ich vlastných potrieb; keďže na konferencii v Riu (UNCED) v roku 1992 sa politiky v oblasti rozvoja a životného prostredia zlúčili a vznikla kombinácia účinného znižovania chudoby a presadzovania trvalo udržateľného rozvoja na celom svete;

W.

keďže systém OSN zahŕňa všetky oblasti spolupráce, pričom ústrednú úlohu zohráva Bezpečnostná rada, keďže nesie hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, v čom jej pomáhajú podporné a poradné orgány;

X.

keďže systém OSN tvorí 19 špecializovaných agentúr, medzi nimi FAO, IFAD, MOP, MMF, UNESCO, UNIDO, WHO a skupina Svetovej banky spolu s 11 fondmi a programami, medzi ktoré patrí UNCTAD, UNDP, UNEP, UNFPA, UNHCR, UNICEF, OSN Ženy a WFP (5), ako aj 9 funkčných komisií, 5 regionálnych komisií a niekoľko ďalších podobných orgánov; keďže so systémom OSN sú spojené aj organizácie ako Svetová obchodná organizácia (WTO) a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE);

Y.

keďže väčšina uvedených agentúr, fondov, programov, komisií a výborov pracuje pod záštitou Hospodárskej a sociálnej rady a Valného zhromaždenia OSN, ktorým sa niektoré z nich zodpovedajú;

Z.

keďže EÚ a jej členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní zásad a cieľov OSN a riešení spoločných problémov ľudstva; keďže na druhej strane Európa potrebuje globálnych partnerov pri riešení vlastných problémov v oblastiach, ako je bezpečnosť, ochrana životného prostredia, ľudské práva, migrácia, zabezpečenie práva na azyl a finančná nestabilita;

AA.

keďže EÚ je osobitne zodpovedná za udržiavanie mieru, rozvoj a ľudské práva, pokiaľ ide o jej susedstvo;

AB.

keďže je dôležité, aby činnosti uskutočnené v rámci OSN boli v súlade s medzinárodným právom; keďže trestné činy spáchané pod mandátom OSN mimoriadne poškodzujú dôveryhodnosť tejto organizácie a nemali by zostať nepotrestané;

AC.

keďže krajiny sú rozdelené do zemepisných oblastí, čo často vedie k tomu, že krajiny hlasujú na princípe blokov; keďže krajiny, ktoré sú členmi Rady pre ľudské práva (UNHRC) sami často systematicky porušujú ľudské práva, čím oslabujú účinnosť a dôveryhodnosť UNHRC ako celku;

AD.

keďže zisky z rabovania a pašovania kultúrnych a náboženských pamiatok a objektov v Iraku a Sýrii zo strany ISIS/Dá'iš pomáha financovať teroristickú činnosť ISIS/Dá'iš; keďže UNESCO a jeho Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečení núdzovej ochrany sýrskeho a irackého kultúrneho dedičstva;

AE.

keďže EÚ a OSN úzko spolupracujú v najháklivejších krízových scenároch, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike; keďže ich úsilie sa musí viac posilniť v záujme dosiahnutia mierových politických riešení takýchto kríz;

AF.

keďže diskusia a rozhodnutie o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu (IGF) sa majú uskutočniť v roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN; keďže Európsky parlament vyzval zhromaždenie, aby obnovilo mandát Fóra pre správu internetu a posilnilo jeho zdroje a model riadenia internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán;

1.

pripomína, že EÚ a jej členské štáty uznávajú spoločné hodnoty a zásady Charty OSN, ako sa uvádza v článku 21 ods. 1 ZEÚ, a zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní týchto zásad, ako aj cieľov OSN prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že EÚ potrebuje globálnych partnerov, ak chce úspešne dosiahnuť svoje ciele v oblasti zahraničnej politiky, najmä pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, terorizmus, organizovaný zločin, regionálne konflikty, zlyhania štátu a šírenie zbraní hromadného ničenia;

2.

domnieva sa, že bezpečnostné prostredie EÚ je v dôsledku veľkého počtu dlhodobých alebo novovznikajúcich bezpečnostných výziev čoraz nestabilnejšie a nestálejšie; považuje konflikt na východnej Ukrajine, konflikty v Sýrii a Iraku a vzostup teroristickej organizácie ISIS, líbyjskú krízu a hrozbu terorizmu v Afrike (najmä v oblasti Sahel, v Líbyi a v Africkom rohu) za vážne globálne hrozby, ktoré si vyžadujú globálnu reakciu; domnieva sa, že samotná EÚ nemôže riešiť tieto hrozby, ale že potrebuje podporu medzinárodných partnerov;

3.

víta skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sa rôznymi spôsobmi a formami aktívne podieľajú na práci v rámci systému OSN a že k nej prispievajú, čo by malo byť viditeľnejšie;

4.

víta aj významný prínos EÚ k rozvojovej a humanitárnej pomoci na celom svete; pripomína, že EÚ a jej členské štáty dohromady sú najväčším svetovým prispievateľom k rozvojovej a humanitárnej pomoci;

5.

pripomína, že EÚ sa stala skutočným medzinárodným aktérom a má teda posilnený pozorovateľský štatút v OSN s právom vystúpiť na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN v rozpravách medzi zástupcami hlavných skupín a pred jednotlivými štátmi, právom predkladať návrhy a pozmeňujúce návrhy, právom na odpoveď a právom vznášať procedurálne námietky a rozposielať dokumenty;

6.

okrem toho pripomína, že v rámci OSN je EÚ zastúpená mnohými účastníkmi: predsedom Európskej rady, vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskou komisiou a delegáciami EÚ, ako aj jej 28 členskými štátmi, z ktorých dva štáty (Francúzsko a Spojené kráľovstvo) sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s právom veta; trvá na tom, že podľa zmluvy sú členské štáty EÚ povinné koordinovať svoju činnosť na všetkých medzinárodných fórach;

7.

vyjadruje presvedčenie, že v záujme lepšieho dosiahnutia svojich v zmluve zakotvených cieľov v oblasti zahraničnej politiky by sa EÚ mala usilovať o posilnenie globálnej správy v rámci systému OSN a zvýšenie svojho vplyvu a vplyvu členských štátov v tomto systéme; pripomína odhodlanie EÚ aktívne podporovať komplexnú reformu systému OSN s cieľom posilniť jeho legitimitu, regionálne zastúpenie, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť v reakcii na komplexné a mnohostranné výzvy súčasnosti; zdôrazňuje najmä význam revitalizácie práce Valného zhromaždenia;

8.

zdôrazňuje, že EÚ by mala v rámci Valného zhromaždenia zohrávať významnejšiu úlohu zahŕňajúcu dostatočnú mieru viditeľnosti a politického vplyvu, ktoré jej umožnia lepšie plniť medzinárodné záväzky v súlade s vyššie uvedenou rezolúciou Valného zhromaždenia z 3. mája 2011;

9.

pripomína svoju podporu úlohy parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN;

10.

vyzýva členov Bezpečnostnej rady, aby v úzkej spolupráci s Valným zhromaždením preskúmali a revidovali nepriehľadný postup výberu generálneho tajomníka OSN a aby zabezpečili rovnocenné príležitosti pre uchádzačov o toto miesto z radov mužov a žien; vyzýva všetky orgány OSN, a najmä Bezpečnostnú radu, aby venovali dostatočnú pozornosť uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti v rámci OSN, a vyzýva členské štáty EÚ, aby stáli na čele tohto úsilia tým, že budú povzbudzovať a podporovať ženy, aby sa o toto miesto uchádzali; vyjadruje prianie, aby bola do funkcie generálneho tajomníka najbližšie zvolená žena; vyzýva EÚ, aby podporila orgán OSN Ženy pri riešení diskriminácie založenej na rodovej identite a rodovom vyjadrení;

11.

vyzdvihuje súčasné priority EÚ stanovené pre 70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré opätovne zdôrazňujú dlhodobú požiadavku Únie, aby OSN zefektívnila svoje štruktúry, rozpočet a pracovné metódy a nevyhýbala sa pritom zložitým otázkam, ako je reforma Bezpečnostnej rady;

12.

zdôrazňuje, že Valné zhromaždenie, ktoré zastupuje vlády všetkých členských krajín, musí mať k dispozícii spôsoby a prostriedky na usmerňovanie systému OSN a koordinovanie všetkých jeho činností;

13.

je presvedčený, že je potrebná reforma Bezpečnostnej rady, aby sa v nej lepšie odrazila nová svetová realita a aby účinnejšie riešila súčasné aj budúce bezpečnostné výzvy; povzbudzuje krajiny, ktoré majú v rámci Bezpečnostnej rady OSN uplatňovať právo veta, aby sa uplatňovania tohto práva zdržali v prípadoch genocídy a zločinov proti ľudskosti;

14.

vzhľadom na prínos EÚ k usporiadaniu sveta, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, a cieľ Lisabonskej zmluvy, ktorým je posilnenie európskej zahraničnej politiky, pripomína dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je miesto v rozšírenej BR OSN a opakovane vyzýva na uskutočnenie celoeurópskej diskusie o tejto reforme; opätovne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby sa usilovala o spoločné pozície EÚ v záležitostiach spadajúcich do právomoci Bezpečnostnej rady a aby zlepšila existujúce mechanizmy spolupráce s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty EÚ, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady, hájili v rámci tohto fóra spoločné pozície EÚ; pripomína, že podľa článku 34 ZEÚ musia štáty EÚ, ktoré sú členmi BR OSN pravidelne informovať ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku a brániť pozície a záujmy EÚ; ďalej pripomína, že ak má EÚ vymedzené stanovisko k niektorej otázke programu rokovania BR OSN, požiadajú príslušné štáty, aby bola vysoká predstaviteľka vyzvaná predložiť stanovisko Únie;

15.

pripomína, že kapitola VIII Charty OSN presadzuje významnejšiu úlohu regionálnych a subregionálnych organizácií v rámci OSN a vyzýva EÚ a OBSE, aby sa usilovali o väčšie zapojenie seba a ďalších regionálnych organizácií do globálnej správy a riadenia;

16.

domnieva sa, že EÚ by mala prostredníctvom ďalšej spolupráce s OSN viac profitovať z partnerstiev so špecializovanými agentúrami, fondmi, programami, komisiami a výbormi OSN; vyzýva na posilnenie koordinácie EÚ v radách týchto orgánov s cieľom zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednotne;

17.

zdôrazňuje, že lepšie dosahovanie cieľov v oblasti zahraničnej politiky EÚ, vrátane podpory základných hodnôt, predpokladá okrem zavedenia potrebných reforiem v OSN účinnejšiu koordináciu rôznych rozmerov jej vonkajšej politiky tak na bilaterálnej, ako aj multilaterálnej úrovni; opakuje svoju výzvu na posilnenie viditeľnosti činnosti a pomoci EÚ vo všetkých mnohostranných fórach a v teréne;

18.

vyzýva EÚ, aby účinnejšie koordinovala svoju činnosť v oblasti humanitárnej pomoci, napríklad prostredníctvom GR ECHO s príslušnými agentúrami OSN s cieľom vytvoriť optimálnu účinnosť s obmedzenými zdrojmi a predísť zbytočnému prekrývaniu;

19.

vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a OSN, aby v plnej miere dodržiavali a vykonávali finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA); žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala správu o vykonávaní dohody FAFA a súvisiacich usmernení, aby vymedzila oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a v tejto súvislosti predložila príslušné návrhy;

20.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a UNDP v oblasti účinnosti pomoci; zdôrazňuje záväzok týkajúci sa Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a nabáda všetky štáty, ako aj aktérov súkromného sektora, aby sa k tomuto partnerstvu zaviazali;

21.

domnieva sa, že Európsky súd pre ľudské práva veľmi úspešne prispel k pokroku, ktorý Európa dosiahla v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv, a môže slúžiť ako príklad pre ostatné regióny;

22.

vyzýva na zlepšenie nástrojov preventívneho a včasného varovania a posilnenie schopností OSN v oblasti sprostredkovania a ďalej žiada koherentné a dosiahnuteľné mandáty na budovanie mieru a operácie na udržiavanie mieru zahŕňajúce ľudskoprávny aspekt a jasné stratégie pre ukončenie operácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby výraznejšie podporili operácie zamerané na budovanie a udržiavanie mieru a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoje mediačné úsilie pri riešení konfliktov; vzhľadom na nedávne brutálne činy a prípady porušenia ľudských práv, ktorých sa dopustili extrémistické a teroristické skupiny, a na pretrvávajúce sexuálne násilie počas konfliktov vrátane znásilňovania ako vojenskej zbrane; naliehavo vyzýva Bezpečnostnú radu, aby v súlade s doktrínou „zodpovednosť za ochranu“ vymedzila ambiciózny súbor nástrojov a prostriedkov na zabezpečenie účinného predchádzania takýmto brutálnym činom a dodržiavala právny štát a medzinárodné humanitárne právo a aby vyzývala členské štáty OSN, aby bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi a ostro zakročili proti náboru a financovaniu teroristických skupín zamedzovaním a potláčaním náboru, organizovania, prepravy a vybavenia teroristických bojovníkov a financovania ich ciest a činností;

23.

žiada EÚ, aby podporila posilňovanie súladu, synergií a vzájomného dopĺňania sa, pokiaľ ide o preskúmanie mierových operácií, štruktúry OSN zamerané na budovanie mieru a rezolúciu BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; v rezolúcii sa zdôrazňuje dôležitosť rovnakej a plnej účasti žien ako aktívnych činiteľov v oblasti prevencie a riešenia konfliktov, mierových rokovaní, budovania a zachovávania mieru, humanitárnej reakcie a obnovy po ukončení konfliktu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia preskúmala svoju politiku humanitárnej pomoci, v ktorej sa v súčasnosti uvádza, že medzinárodné humanitárne právo a/alebo právo v oblasti ľudských práv môžu odôvodniť poskytovanie bezpečných potratov ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia vo vojne;

24.

nabáda EÚ, aby podporila rozsiahlu definíciu pojmu bezpečnosti ľudstva a viac ho priblížila k ľudským právam, rodovej rovnosti a rozvoju ľudstva;

25.

vyjadruje presvedčenie, že EÚ musí dať najavo silnú a odhodlanú podporu Medzinárodnému trestnému súdu, najmä posilnením a rozšírením svojich vzťahov s OSN, najmä s Bezpečnostnou radou, a zabezpečením rýchlej ratifikácie pozmeňujúcich návrhov z Kampaly k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorými definuje zločin agresie, zo strany členských štátov; pripomína, že primárnu zodpovednosť za postavenie páchateľov pred súd majú samotné štáty a podporuje mandát Medzinárodného trestného súdu vtedy, ak vnútroštátne orgány nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť skutočné trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov, ktoré vyvolávajú znepokojenie medzinárodného spoločenstva;

26.

podporuje posilnenie operačnej spolupráce medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia, a to aj prostredníctvom spolupráce EÚ a OSN na výmene analýz (s cieľom dospieť k spoločnej analýze) a plánovania mierových a bezpečnostných operácií (s cieľom zjednodušiť operačné aspekty);

27.

domnieva sa, že je potrebné urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že členské štáty OSN dodržia svoje sľuby, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci tým, že uverejnia pravidelné prehľady o plnení povinností;

28.

víta záväzok EÚ v záujme väčšej zodpovednosti a transparentnosti pri obchodovaní so zbraňami a podporuje všeobecné presadzovanie a úplné vykonávanie zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj vykonávanie výsledku prvej konferencie štátov; žiada EÚ, aby naďalej presadzovala Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) ako základný kameň celosvetového systému nešírenia jadrových zbraní, a teda nevyhnutný základ pre jadrové odzbrojenie v súlade s článkom VI uvedenej zmluvy; ďalej žiada EÚ, aby sa aktívne zasadzovala za celosvetové odzbrojenie;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej aktívne podporovala rovnosť a nediskrimináciu; víta vôbec prvé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o právach LGBTI, ktoré sa konalo 24. augusta 2015 a na ktorom odsúdila útoky a vraždy ľudí LGBTI štátom ISIS na Blízkom východe; vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby naďalej zohľadňovala porušovanie práv LGBTI;

30.

pripomína postoj EÚ k nulovej tolerancii trestu smrti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej presadzovala moratórium na trest smrti;

31.

zastáva názor, že hospodársky a sociálny rozmer systému OSN treba značne posilniť tak, že sa zabezpečí, aby orgány OSN zaujali politickejší prístup a zlepšili vzájomnú spoluprácu a aby zabezpečili účinnejšie a transparentnejšie využívanie dostupných zdrojov; je presvedčený o tom, že to musí byť dosiahnuté v prvom rade štrukturálnou a funkčnou reformou orgánu, ktorý za túto oblasť nesie podľa Charty OSN hlavnú zodpovednosť, menovite Hospodárskej a sociálnej rady; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvážili možnosť posilnenia svojej úlohy v Hospodárskej a sociálnej rade tým, že ju pretvoria na radu pre trvalo udržateľný rozvoj;

32.

víta zriadenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj, ktorého úlohou je zabezpečiť politické vedenie, usmernenie a odporúčania týkajúce sa rozvojovej politiky v súvislosti s troma piliermi (v sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti životného prostredia) trvalo udržateľného rozvoja; je presvedčený, že politické fórum na vysokej úrovni sa musí stať hlavným orgánom rozhodujúcim o všetkých otázkach týkajúcich sa rozvojovej politiky zabezpečujúc zároveň koordinované a účinné posudzovanie potrieb a prijímanie potrebných plánov, rozhodnutí a záväzných opatrení týkajúcich sa rámca udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015; trvá na tom, že je potrebné efektívne vykonávanie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré boli prijaté na samite OSN v septembri 2015;

33.

vo svetle opakujúcich sa humanitárnych kríz v súvislosti s utečencami a migrantmi, ktoré spôsobujú veľké ľudské utrpenie, a vzhľadom na skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj krajín pôvodu by mohol byť v konečnom dôsledku riešením tejto humanitárnej krízy, je presvedčený, že práca všetkých agentúr venovaná tejto problematike by mala byť koordinovaná;

34.

zastáva názor, že výzvy súvisiace s humanitárnou krízou spojenou s utečencami je potrebné riešiť komplexne v duchu solidarity v rámci EÚ a v úzkej spolupráci s OSN a jej agentúrami;

35.

vyzýva EÚ a OSN, aby zintenzívnili svoje spoločné úsilie s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži v roku 2015 a následne zabezpečiť rýchle vykonávanie COP21;

36.

zastáva názor, že aj práca skupiny Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej obchodnej organizácie by mohla byť koordinovaná ako súčasť systému OSN, pričom ich existujúce rozhodovacie štruktúry by ostali zachované, aby sa zabezpečilo, že svoje jednotlivé rozhodnutia budú prijímať zodpovedným, účinným, konzistentným a neredundantným spôsobom a že rovnako budú aj prijímať opatrenia;

37.

podporuje cieľ, ktorým je zriadiť na mnohostrannej úrovni režim ochrany investícií s novým systémom, v ktorom sa dodržiava právomoc vnútroštátnych súdov, a vyzýva Komisiu, aby tento cieľ začlenila do svojho programu rokovaní na vypracovanie dohôd o investíciách; zastáva názor, že ak by sa mal zriadiť stály medzinárodný súd na riešenie investičných sporov, mohol by sa nachádzať v rámci systému OSN a mal by vychádzať z práv a povinností tých subjektov, ktoré mu podliehajú, s dôrazom na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; domnieva sa, že systém OSN poskytuje užitočný model pre takýto systém, najmä v otázkach financovania;

38.

považuje za potrebné ukončiť kolo rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe a vyjadruje presvedčenie, že OSN môže využiť svoje jedinečné postavenie na zabezpečenie toho, aby boli tieto rokovania úspešné pre rozvojové krajiny; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že OSN by mohla spolupracovať s WTO, ako aj poskytovať poradenstvo a usmernenia rozvojovým krajinám s cieľom podporiť stratégiu pre obchod a investície, kde by bola EÚ kľúčovým aktérom;

39.

uvedomuje si potrebu posilnenia a uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa podieľala na úspešnom výsledku práce medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné spoločnosti a ľudské práva;

40.

je presvedčený o tom, že OSN by sa mala viac zamerať na všetky záležitosti spojené s ľudským blahobytom; zastáva názor, že sem patrí kultúrna udržateľnosť a ochrana a podpora rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré je možné dosiahnuť začlenením vzdelávania, cestovného ruchu, kultúrnej diplomacie, ochrany pamiatok, umeleckého sektoru a vedeckého výskumu do koncepcie tvorby politík;

41.

odporúča zabezpečiť spoluprácu medzi EÚ a OSN v programoch vzdelávania v núdzových situáciách v prípade humanitárnych kríz, ozbrojených konfliktov a prírodných katastrof, a to tým, že sa budú naďalej podporovať programy, ako napríklad program UNICEF Vzdelávanie v núdzových situáciách a transformácia v období po krízach, program UNHCR Kvalitné vzdelávanie v utečeneckých táboroch a vzdelávacie aktivity UNRWA;

42.

víta usporiadanie pracovných zoskupení Komisie zvolenej v roku 2014, na základe ktorého má podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka väčšiu zodpovednosť za koordináciu vonkajšej politiky EÚ v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že politiky s globálnym rozmerom musia mať ústredné miesto v činnosti týchto osobitných zoskupení;

43.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby do svojej výročnej správy o SZBP zahrnula komplexný oddiel o podpore globálnych cieľov zahraničnej politiky EÚ;

44.

zastáva názor, že Európsky parlament musí byť schopný riešiť globálne výzvy rovnako hĺbkovo a komplexne ako Komisia a zodpovedajúcim spôsobom organizovať svoju prácu; nabáda všetky parlamentné výbory, do ktorých oblasti pôsobnosti spadajú politiky s vonkajším a globálnym rozmerom, aby poskytli svoje stanoviská k príslušnému oddielu správy PK/VP Výboru pre zahraničné veci, ktorý je za túto správu zodpovedný;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Valnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

27.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 366/51

—

so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na články 107, 108, 113, 115, 116, 175 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 12. februára 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (1),

—

so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

—

so zreteľom na výsledky samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä na samit v Elmau zo 7. – 8. júna 2015, samit v Brisbane z 15. – 16. novembra 2014, samit v Petrohrade z 5. – 6. septembra 2013, samit v Lough Erne zo 17. – 18. júna 2013 a samit v Pittsburghu z 24. – 25. septembra 2009,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Škodlivá hospodárska súťaž: vznikajúca globálna otázka (Harmful Tax Competition: An Emerging Global Issue) z roku 1998,

—

so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania základu dane a presunu ziskov (Addressing Base Erosion and Profit Shifting – BEPS) z roku 2013, akčný plán OECD týkajúci sa BEPS a následné publikácie,

—

so zreteľom na nedávne závery Európskej rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (14. marca 2013), o zdaňovaní (22. mája 2013), o automatickej výmene informácií (18. decembra 2014), o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS), automatickej výmene informácií na celosvetovej úrovni a škodlivých daňových opatreniach (18. decembra 2014) a o daňových únikoch (27. júna 2014),

—

so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a menové veci (ECOFIN) a jej správu z 22. júna 2015 pre Európsku radu o daňových otázkach,

—

so zreteľom na polročné správy skupiny pre kódex správania určené pre Radu o kódexe správania (zdaňovanie podnikov),

—

so zreteľom na smernicu o administratívnej spolupráci (2), smernicu o výplate úrokov a licenčných poplatkov (3) a najnovšie návrhy Komisie na ich zmenu,

—

so zreteľom na smernicu Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností (4) (smernica o materských a dcérskych spoločnostiach) naposledy zmenenú v roku 2015,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (6),

—

so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií (7),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o práci Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v oblasti postupov zabránenia sporom a ich riešenia a o usmerneniach týkajúcich sa vopred uzatvorených dohôd o oceňovaní v rámci EÚ (COM(2007)0071),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. decembra 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov (11) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) pre Radu,

—

so zreteľom na odporúčanie zo 30. apríla 2014 prijaté Výborom ministrov Rady Európy o ochrane informátorov,

—

so zreteľom na správu Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedenú v odseku 26 správy skupiny o kódexe správania z roku 1999, Primarolovej správu (SN 4901/99) a aktualizáciu tejto správy v roku 2009,

—

so zreteľom na prijaté pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2015 výročnej správe o daniach (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2013 (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2012 o výzve na hľadanie konkrétnych opatrení na boj proti daňovým podvodom a únikom (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (20),

—

so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o tej istej téme v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte a francúzskom Assemblée nationale,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (A8-0317/2015),

A.

keďže škandál LuxLeaks, ktorý vypukol 5. novembra 2014 vďaka Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov uverejnením približne 28 000 strán dôverných dokumentov uvádzajúcich viac ako 500 súkromných daňových dohôd medzi luxemburskou daňovou správou a viac ako 300 nadnárodnými spoločnosťami v rokoch 2002 až 2010, odhalil rozsah využívania tajných dohôd s komplexnými finančnými štruktúrami, ktorých cieľom je získať drastické zníženie daní; keďže dcérske spoločnosti v Luxembursku spravujúce podnikové transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v Luxembursku len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti;

B.

keďže otázky týkajúce sa narúšania základu dane z príjmu právnických osôb a praktík agresívneho daňového plánovania sú známe a analyzujú sa na medzinárodnej úrovni už najmenej niekoľko desaťročí; keďže LuxLeaks upriamil pozornosť verejnosti a médií na tieto otázky odhalením pochybných daňových praktík, ktoré podporovali účtovnícke spoločnosti v jednom konkrétnom členskom štáte; keďže vyšetrovania Komisie a činnosť vykonávaná Európskym parlamentom prostredníctvom osobitného výboru ukázali, že nejde o jediný prípad, ale že prijímanie daňových opatrení na zníženie celkových daňových záväzkov niektorých veľkých spoločností s cieľom umelo zvýšiť základ dane v krajine na úkor iných krajín, z ktorých niektoré podliehajú úsporným opatreniam, je postup, ktorý je rozšírený v Európe a za jej hranicami;

C.

keďže takéto správanie, ktoré často vedie k odpojeniu miesta, kde sa vytvára hodnota a miesta, kde sa zdaňujú zisky, nie je obmedzené na daňové rozhodnutia, ale zahŕňa celý rad škodlivých daňových praktík, ktoré sú vykonávané prostredníctvom národných daňových správ v rámci EÚ aj mimo nej;

D.

keďže podrobenie týchto praktík kontrole zo strany verejnosti je súčasťou demokratickej kontroly; keďže vzhľadom na ich negatívny vplyv na spoločnosť ako celok môžu tieto praktiky trvať iba tak dlho, pokiaľ zostanú utajené, alebo sú tolerované; keďže investigatívni novinári, mimovládny sektor a akademická obec boli nápomocní pri odhaľovaní prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a informovali o nich verejnosť; keďže pokiaľ týmto praktikám nie je možné predchádzať, nemalo by ich zverejnenie závisieť na odvahe a zmysle pre etiku jednotlivých informátorov, ale skôr byť súčasťou systematických mechanizmov oznamovania a výmeny informácií;

E.

keďže príjmy z dane z príjmu právnických osôb v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012 (21);

F.

keďže podľa zmluvy patria priame dane najmä do právomoci členských štátov; keďže v rozsahu právomoci, ktorú má EÚ v oblasti zdaňovania, podlieha vykonávanie tejto právomoci zvyčajne požiadavke jednomyseľnosti v Rade; keďže toto má za následok, že nebolo prijaté žiadne významné rozhodnutie na úrovni EÚ v oblasti zdaňovania právnických osôb napriek nedávnemu vývoju v integrácii EÚ v súvislosti s vnútorným trhom a ďalšími oblasťami, na ktoré sa vzťahujú zmluvy EÚ, ako sú medzinárodné obchodné dohody, jednotná mena a hospodárska a fiškálna správa, zásady a právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; keďže členské štáty musia dodržiavať európske právo hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby ich daňové právne predpisy boli zlučiteľné so zásadami vnútorného trhu a nevytvárali narušenie hospodárskej súťaže; keďže udelením práva veta každému členskému štátu pravidlo jednomyseľnosti v Rade znižuje motiváciu na posun od status quo k riešeniu, ktoré by zahŕňalo viac spolupráce; keďže pokiaľ sa nepoužije postup ustanovený v článku 116 ZFEÚ, bola by potrebná zmena zmluvy na zmenu požiadavky jednomyseľnosti v oblasti priamych daní;

G.

keďže súčasná situácia, keď má každý členský štát právo veta, znamená, že všetky členské štáty musia konať rozhodne a spolupracovať pri riešení celoeurópskeho problému daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

H.

keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli doteraz v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam vrátane daňových rozhodnutí;

I.

keďže na vnútornom európskom trhu existuje voľný tok kapitálu a veľké spoločnosti vykazujú svoje činnosti na konsolidovanom základe, ale daň vyberajú národné daňové orgány, ktoré si navzájom vymieňajú len veľmi málo informácií;

J.

keďže na dokončenom vnútornom trhu by nemalo existovať žiadne umelé skreslenie, ktoré by ovplyvňovalo rozhodovanie o investíciách a umiestnení podnikov; keďže však globalizácia, digitalizácia a voľný pohyb kapitálu vytvárajú podmienky intenzívnejšej daňovej súťaže medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom prilákať investície a podniky; keďže je dôležité udržať spoločnosti v Európe a pritiahnuť ich, ale nemalo by to mať formu potenciálne škodlivých daňových režimov, ktoré sú zamerané na podporu investícií a prilákanie ďalšej hospodárskej činnosti v prvom rade v reakcii na podobné opatrenia v susedných krajinách, alebo sú určené na úpravu toho, čo sa považuje za existujúce nerovnováhy medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o relatívne bohatstvo, veľkosť alebo periférne umiestnenie; keďže v niektorých jurisdikciách sa zdá, že existuje korelácia medzi atraktívnymi systémami zdaňovania právnických osôb a vysokou úrovňou národného bohatstva; keďže optimálna koncepcia daňových systémov závisí od množstva faktorov a preto je v každej krajine odlišná; keďže škodlivá hospodárska súťaž v daňovej oblasti medzi členskými štátmi obmedzuje potenciál jednotného trhu;

K.

keďže, namiesto toho, aby sa sústredili na podporu atraktívneho podnikateľského prostredia, napríklad dobrú infraštruktúru a vysokokvalitnú pracovnú sily vrátane výdavkov zameraných na zlepšenie produktivity a zabezpečenie stability a predvídateľnosti daňového systému, krajiny v úlohe hráčov v daňovej súťaži používajú svoje vnútroštátne právne predpisy v spojení so sieťami daňových zmlúv na to, aby sa propagovali ako krajiny, do ktorých investovať, ako uzly, cez ktoré treba viesť finančné toky alebo vykazovať zisky, a tým lákajú podniky alebo schránkové spoločnosti na úkor partnerských krajín a vytvárajú nespravodlivé postupy medzi nimi; keďže z izolovaného pohľadu má každá krajina jasný záujem správať sa ako „voľný jazdec“, teda byť prvým, kto navrhne a realizuje špecifické daňové režimy a ustanovenia na prilákanie daňového základu, a posledným, kto sa bude podieľať na akejkoľvek spolupráci a koordinácii pri boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní;

L.

keďže existuje daňová súťaž medzi členskými štátmi; keďže zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi Únie je stanovená v článok 4 ZEÚ; keďže členské štáty by mali plne uplatňovať zásadu lojálnej spolupráce v záležitostiach daňovej súťaže;

M.

keďže niektoré členské štáty majú tendenciu majú ambivalentný postoj k vyhýbaniu sa plateniu daní, pričom sa na jednej strane sťažujú na narúšanie ich vnútroštátneho základu dane a zároveň sú zodpovedné za podobu súčasných národných a medzinárodných daňových systémov, ktoré ho umožňujú a stále bránia akémukoľvek vývoju svojich daňových systémov smerom ku koordinovanejšiemu riešeniu; keďže v rámci plnej mobility kapitálu v EÚ a s ohľadom na proklamovaný cieľ Komisie, ktorým je zavedenie únie kapitálových trhov, by sa mali plne zohľadniť vzájomná závislosť a účinky národných daňových systémov a príjmov, zohľadňujúc podstatné pozitívne a negatívne cezhraničné vzájomné pôsobenie daňových rozhodnutí jednotlivých členských štátov, keďže stimul jednej krajiny je pre druhú krajinu narúšanie základu;

N.

keďže vidno paradoxnú situáciu, v ktorej slobodná súťaž medzi členskými štátmi v daňových záležitostiach má za následok protisúťažné správanie a narušenia hospodárskej súťaže;

O.

keďže zavedenie jednotného európskeho trhu sa ukázalo ako veľmi prospešné pre národné hospodárstva, zvýšilo ich konkurencieschopnosť a príťažlivosť v globalizovanom hospodárstve, a keďže daňová konvergencia medzi členskými štátmi v konečnom dôsledku budú mať rovnaký účinok;

P.

keďže zákonodarcovia a daňové správy často nemajú dostatočné zdroje a nedokážu predpokladať, ale iba reagovať, často s veľkým oneskorením, na inovatívne systémy vyhýbania sa plateniu daní, ktoré navrhli a podporujú niektorí daňoví poradcovia, najmä z veľmi veľkých účtovníckych firiem, právnici a sprostredkovateľské spoločnosti; keďže najmä skúsenosti ukazujú, že orgány EÚ, ktoré by mali zabrániť zavedeniu nových škodlivých daňových opatrení (ako je napríklad skupina pre kódex správania vytvorená v roku 1998 členskými štátmi alebo Komisia ako strážkyňa zmlúv) a ukázali ako neschopné bojovať proti tomuto neželanému vývoju, niekedy reagujú neúčinným spôsobom alebo na základe príliš obmedzeného mandátu, a v EÚ bolo zavedených množstvo nových a často agresívnych opatrení alebo dohôd na vyhýbanie sa plateniu daní, ako napríklad tzv. patentové kolónky; keďže nadnárodné spoločnosti sa spoliehajú v EÚ a na celom svete na znalosti dobre organizovaného a znalého odvetvia daňových poradcov a iných poskytovateľov finančných služieb pri vypracúvaní svojich systémov na vyhýbanie sa plateniu daní; keďže toto odvetvie je zároveň zastúpené v orgánoch poskytujúcich poradenstvo vládam a verejným inštitúciám v daňových otázkach, ako napríklad v platforme EÚ pre riadnu správu daní; keďže existujú obavy týkajúce sa konfliktov záujmov, ktoré môžu vzniknúť z poskytovania tým istým podnikom poradenstva pre verejné orgány, ako aj súkromné nadnárodné spoločnosti;

Q.

keďže všetko daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a platných zmlúv; keďže v dôsledku toho je najvhodnejšou reakciou na agresívne daňové plánovanie dobrá legislatíva a medzinárodná koordinácia želaných výsledkov;

R.

keďže vykonávanie právnych predpisov je rozhodujúce pre dosiahnutie plánovaných cieľov; keďže takéto vykonávanie je záležitosťou pre vnútroštátne správy, ktoré majú často málo motivácie, aby navzájom spolupracovali na európskej úrovni; keďže táto situácia zvyšuje a zhoršuje už existujúce rozdiely v právnych predpisoch v celej Únii;

S.

keďže trojka inštitúcií (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) dohliadajúca nad programami finančných a fiškálnych úprav v členských štátoch ako Portugalsko a Grécko sa nepokúsila predísť daňovým amnestiám, daňovým rozhodnutiam, daňovým výhodám a systémom oslobodenia od daní, ktoré boli a sú nespravodlivo diskriminačné a podporujú daňové úniky spoločností a jednotlivcov, čo spôsobuje vysoký odliv štátnych príjmov a zvyšujú už v súčasnosti neúnosnú záťaž pre malé a stredné podniky (MSP) a občanov;

T.

keďže vyšetrovanie a stíhanie daňových trestných činov a prania špinavých peňazí, ktoré často zahŕňajú finančné operácie a právnické osoby vo viacerých jurisdikciách, je mimoriadne náročné; keďže zamestnanci členských štátov zodpovední za vyšetrovanie a súdne stíhanie páchateľov trestných činov týkajúcich sa daní a iných finančných trestných činov sú často nedostatočne školení a vybavení;

U.

keďže politiky úsporných opatrení a obmedzení rozpočtu v posledných rokoch výrazne znížili schopnosti daňových správnych orgánov pri vyšetrovaní daňových trestných činov a škodlivých daňových praktík; keďže tieto škrty boli obzvlášť škodlivé v krajinách zapojených do programov finančnej pomoci pod vedením trojky, kde sa zvýšenie štátnych príjmov dosiahlo neúmerným zdaňovaním MSP a občanov, pričom veľké korporácie a majetní neplatiči daní často profitovali z daňových amnestií, daňových rozhodnutí a ďalších systémov daňových výnimiek a výhod, ako to bolo v prípade Portugalska a Grécka;

V.

keďže daňové rozhodnutia sa týkajú širokého spektra praktík v členských štátoch, od ad hoc politiky po jasne vymedzené uplatňovanie práva, pokiaľ ide o možný rozsah a témy, ktorých sa týka, záväznú povahu, frekvenciu používania, zverejňovanie, dĺžku a platenie poplatkov; keďže neexistuje dohodnuté vymedzenie pojmu „daňové rozhodnutie“ na medzinárodnej úrovni, okrem odkazu Komisie, ktorá ho uvádza ako „akékoľvek oznámenie alebo iný nástroj alebo činnosť s podobným účinkom, zo strany členských štátov alebo v ich mene, ktoré sa týka výkladu alebo uplatňovania daňových zákonov“;

W.

keďže daňové rozhodnutia ako také nie sú problematické, pretože ich pôvodným účelom je poskytnúť právnu istotu platcovi dane a znížiť finančné riziko pre čestné účtovné firmy v prípade, ak daňové zákony alebo ich konkrétne uplatňovanie za určitých okolností nie sú jasné alebo ich možno vykladať rôznymi spôsobmi, najmä pokiaľ ide o komplexné transakcie, a tým zabraňujú budúcim sporom medzi platcom dane a daňovým úradom;

X.

keďže praktika daňových rozhodnutí sa vyvinula v rámci bližšieho a kooperatívnejšieho vzťahu medzi daňovými správami a platcami daní ako nástroj na riešenie rastúcej komplexnosti daňového spracovania určitých transakcií v stále komplexnejšej, globalizovanejšej a digitalizovanejšej ekonomike; keďže – napriek tvrdeniam členských štátov, že rozhodnutia nie sú diskrečné, ale iba nástrojom na objasnenie existujúcej daňovej legislatívy, pričom sú zároveň utajované – práca jeho osobitného výboru potvrdila, že daňové rozhodnutia možno vydávať bez akéhokoľvek právneho rámca prostredníctvom neformálnych alebo diskrečných opatrení, ktoré podporujú daňové štruktúry využívajúce nástroje daňového plánovania, ktoré zvyčajne používajú nadnárodné spoločnosti na zníženie daňových platieb; keďže toto sa javí problematické najmä – hoci nie výlučne – pri rozhodnutiach týkajúcich sa oceňovania vnútropodnikových transferov (takzvané vopred uzatvorené dohody o oceňovaní); keďže zabezpečením právnej istoty len niektorým vybraným subjektom môže vzniknúť nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli povolené a spoločnosťami v tom istom odvetví, ktoré k nim nemajú prístup;

Y.

keďže ani OECD ani Európska komisia nežiadali o koniec praxe daňových rozhodnutí ako takých;

Z.

keďže pokročilé daňové rozhodnutia nemajú žiadnym spôsobom ovplyvniť zdaňovanie akejkoľvek transakcie, ani uprednostňovať jedného platcu daní pred iným, ale mali by za rovnakých podmienok mať rovnaký účinok ako ex post uplatňovanie podkladových daňových ustanovení; keďže predmetom tejto správy preto nie sú len daňové rozhodnutia, ale v súlade s mandátom osobitného výboru (TAXE) akékoľvek daňové opatrenia podobnej povahy alebo účinku označované všeobecným termínom „škodlivé daňové praktiky“, t.j. opatrenia zamerané na prilákanie nerezidentných podnikov alebo transakcií na úkor iných daňových jurisdikcií, v ktorých by sa tieto transakcie obvykle mali zdaňovať a/alebo opatrenia, ktorých cieľom je privilegovať len niektoré spoločnosti a teda skresľovať hospodársku súťaž;

AA.

keďže škodlivé daňové praktiky môžu byť v určitom rozsahu spojené s jedným alebo viacerými z týchto nežiaducich účinkov: netransparentnosť, svojvoľná diskriminácia, skreslenie hospodárskej súťaže a nerovnaké podmienky na vnútornom trhu i mimo neho, vplyv na celistvosť jednotného trhu a na spravodlivosť, stabilitu a legitímnosť dotknutého daňového systému, väčšie zdaňovanie menej mobilných hospodárskych faktorov, zvýšené hospodárske nerovnosti, nekalá súťaž medzi štátmi, narúšanie daňového základu, sociálna nespokojnosť, nedôvera a demokratický deficit;

AB.

keďže treba uznať, že hoci MSP sú hybnou silou hospodárstva a zamestnanosti v Európe, nadnárodné spoločnosti tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe zamestnanosti, hospodárskeho rastu a investícií; keďže platenie spravodlivého podielu dane v krajinách, v ktorých sa vytvára skutočná hospodárska činnosť a hodnota, zostáva kľúčovým príspevkom týchto spoločností k blahobytu a udržateľnosti európskych spoločností;

AC.

keďže príslušný osobitný výbor, ktorý bol zriadený 26. februára 2015, uskutočnil 14 schôdzí, na ktorých vypočul predsedu Komisie Jean-Clauda Junckera, komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú, komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, úradujúceho predsedu Rady Pierra Gramegnu, ministrov financií Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska Michela Sapina, Wolfganga Schäubleho, Piera Carla Padoana a Luisa de Guindosa, zástupcov OECD, ako aj informátorov, investigatívnych novinárov, expertov, zástupcov akademickej obce, zástupcov nadnárodných spoločností, profesných združení, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a poslancov národných parlamentov EÚ (pozri prílohu 1); keďže delegácie výboru TAXE navštívili Švajčiarsko, aby preskúmali konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a tieto členské štáty, s cieľom vykonať služobné cesta na účely zistenia potrebných skutočností: Belgicko, Luxembursko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo; keďže sa organizovali tiež stretnutia s predstaviteľmi vlády Gibraltáru a Bermúd; keďže tieto činnosti, hoci poskytli rôzne a cenné poznatky o daňových systémoch a postupoch v rámci EÚ, neobjasnili všetky príslušné otázky vrátane pretrvávajúcich nezrovnalostí vo vyhláseniach, ktoré uskutočnil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, pokiaľ ide o dlhodobo utajovanú stranu tzv. Kreckého správy;

AD.

keďže niektoré činnosti výboru obmedzovala skutočnosť, že viaceré členské štáty a Rada neodpovedali včas (pozri prílohu 2) a nakoniec nepredložili všetky požadované dokumenty, alebo jednoducho poslali formálne odpovede, ktoré sa takmer netýkali podstaty žiadosti; keďže zo 17 pozvaných nadnárodných spoločností len štyri súhlasili, že vystúpia pred výborom v júni a júli 2015 pri prvom pozvaní; keďže ďalších 11 nadnárodných spoločností súhlasilo s tým, že vystúpia pred výborom, iba po hlasovaní o správe vo výbore TAXE a po opakovaných pozvánkach, takže bolo potrebné zvolať mimoriadne stretnutie krátko pred hlasovaním v pléne (pozri prílohu 3); keďže ani Komisia plne nespolupracovala a neposlala všetky dokumenty zo zasadnutí a neformálne záznamy stretnutí o kódexe správania a pre neústupnosť niektorých členských štátov ponúkla len obmedzený konzultačný postup; keďže funkčné obdobie výboru sa preto muselo predĺžiť;

AE.

keďže viacero vyšetrovaní v oblasti štátnej pomoci, ktoré Komisia začala v súvislosti s dohodami o transferovom oceňovaní, potvrdené daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré majú vplyv na zdaniteľný zisk určitých dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, stále prebiehalo v čase prijatia tejto správy;

1.

pripomína, že existujúce modely zdaňovania právnických osôb v priemyselných krajinách boli vypracované v prvej polovici 20. storočia, období, kedy bol rozsah cezhraničnej činnosti obmedzený; konštatuje, že globalizácia a digitalizácia hospodárstva radikálne zmenili globálny hodnotový reťazec a spôsob, akým jednotlivé trhy fungujú, a že väčšina veľkých spoločností má dnes nadnárodnú štruktúru, čo si vyžaduje ísť nad rámec vnútroštátnych daňových predpisov; zdôrazňuje, že vnútroštátne a medzinárodné pravidlá v oblasti zdaňovania nestačili udržať krok s vývojom podnikateľského prostredia;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné sformulovať vyváženú a spravodlivú daňovú politiku ako neoddeliteľnú súčasť štrukturálnych reforiem v členských štátoch;

3.

konštatuje, že hoci súlad s rôznymi daňovými systémami sa stal stále komplexnejší pre podniky pôsobiace naprieč hranicami, globalizácia a digitalizácia im uľahčili organizáciu činností prostredníctvom offshore finančných centier a vytvorenia sofistikovaných štruktúr na zníženie ich globálnych daňových platieb; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v dôsledku hospodárskej a dlhovej krízy a konsolidácie rozpočtu väčšina členských štátov výrazne znížila množstvo svojich zamestnancov daňovej správy; zdôrazňuje, že národné daňové správy by mali mať dostatočné zdroje vrátane ľudských zdrojov, aby mohli účinne konať s cieľom predchádzania, odhaľovania a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré prinášajú značné narúšanie daňového základu, a zabezpečiť lepší a spravodlivejší výber daní a dôveryhodnosť daňového systému; konštatuje, že štúdie ukázali, že kvalifikovaní zamestnanci v oblasti daňových správ prinášajú oveľa viac príjmov štátu v porovnaní so súvisiacimi výdavkami, keďže účinnosť daňových správ má priamy pozitívny vplyv na daňové príjmy;

4.

zdôrazňuje rozdiel medzi na jednej strane škodlivými praktikami niektorých vnútroštátnych daňových orgánov, ktoré umožňujú presun ziskov nadnárodným spoločnostiam s cieľom vyhnúť sa zdaneniu na území, kde zisky vznikli, a na druhej strane súťažou vlád o prilákanie priamych zahraničných investícií alebo udržanie hospodárskej činnosti v krajine v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

5.

zdôrazňuje, že zmluva v súlade so zásadou subsidiarity umožňuje členským štátom určovať svoje vlastné sadzby dane právnických osôb a daňový základ dovtedy, kým sa dohodnú v súlade so zmluvou prísnejšie daňové konvergenčné opatrenia; zdôrazňuje však tiež, že príliš zložité pravidlá národných daňových systémov spolu s rozdielmi medzi týmito systémami vytvárajú medzery, ktoré nadnárodné spoločnosti využívajú na účely agresívneho daňového plánovania, čo vedie k narušeniu daňového základu, presunu ziskov, pretekom o najnižšie zdaňovanie a následne k suboptimálnym hospodárskym výsledkom; zdôrazňuje skutočnosť, že výsledkom tohto druhu vyhýbania sa plateniu daní sú straty pre všetky národné rozpočty spolu, pretože zvýšenia daňových príjmov vyplývajúce zo škodlivých praktík v jednom členskom štáte (vďaka výnimkám, osobitným zníženiam alebo medzerám) nedokážu kompenzovať zníženie daňových príjmov v iných štátoch; konštatuje, že iba koordinovanejší a spoločný prístup členských štátov, ktorého výsledkom by mal byť spoločný rámec, v rámci ktorého budú členské štáty stanovovať sadzby zdaňovania právnických osôb, môže predísť ďalšiemu narúšaniu daňového základu, škodlivej hospodárskej súťaži a pretekom o čo najnižšie zdaňovanie;

6.

pripomína, že niektoré členské štáty majú formálne vyššie dane pre právnické osoby než iné, ale v skutočnosti z dôvodu zníženia a medzier, ktoré zvýhodňujú domáce podniky, sú sadzby podstatne nižšie, pričom skutočná daňová sadzba je nižšia ako v členských štátoch s formálne nižšou mierou;

7.

poukazuje na skutočnosť, že nižšie dane zo zisku spoločností v niektorých členských štátoch môžu zabezpečiť relatívne vyššie daňové príjmy, než vyššie daňové sadzby;

8.

konštatuje, že podľa Komisie (22) zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb v EÚ klesli v rokoch 1995 až 2014 o 12 percentuálnych bodov z 35 % na 23 %; zdôrazňuje, že toto zníženie daňových sadzieb sprevádza rozšírenie daňového základu na zmiernenie straty príjmov, a že relatívne stabilné príjmy pochádzajúce zo zdaňovania právnických osôb v tom istom časovom období možno vysvetliť výrazným trendom posunu od určitých právnych foriem podnikania, ako je (jediný) vlastník, na formu korporácie, ktorý spôsobuje podobné zmeny od základu dane pre fyzické osoby na právnické osoby;

9.

konštatuje, že väčšina členských štátov vynakladá veľké sumy na daňové stimuly, ktoré majú MSP zabezpečiť konkurenčnú výhodu, ale podľa Komisie (23) tieto pokusy sú ohrozené dôsledkami medzinárodného daňového plánovania v troch zo štyroch členských štátov, ktoré boli skúmané v nedávnej štúdii; konštatuje, že takéto účinky dávajú MSP do konkurenčnej nevýhody napriek vysokým nákladom súvisiacim s daňovými výdavkami na ich podporu, a že takéto výsledky oslabujú vôľu vnútroštátnych tvorcov politík;

10.

poukazuje na zväčšujúcu sa priepasť medzi zákonnými a skutočnými daňovými sadzbami, najmä pre podniky pôsobiace na celosvetovej úrovni, ktorá aspoň sčasti odráža rôzne výnimky zo všeobecného daňového režimu, či už spôsobené úmyslom zákonodarcu dosiahnuť konkrétne ciele, alebo vyplývajúce z agresívneho daňového plánovania, napr. vytvorenia čisto umelých konštrukcií na účely zdanenia;

11.

zdôrazňuje, že nesúlad medzi daňovými systémami na celosvetovej úrovni prispieva k značnému narúšaniu základu dane a daňovým únikom, no opatrenia iba na úrovni EÚ nebudú riešiť tieto otázky;

12.

poukazuje na veľkú rozmanitosť 28 daňových systémov v EÚ, čo sa týka vymedzenia základu dane a výšky daňovej sadzby, ktorá je ešte väčšia, ak sa vezmú do úvahy osobitné jurisdikcie s autonómnymi daňovými systémami v EÚ, ktoré sú spojené s členskými štátmi EÚ (zámorské územia a korunné dependencie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že základné pojmy a prvky, napríklad rovnováha medzi zdrojom a rezidenčným zdaňovaním, trvalým sídlom a zdaniteľnými subjektmi, hospodárskou podstatou a pravidlami proti zneužívaniu, vymedzenie úrokov a licenčných poplatkov, zaobchádzanie s nehmotnými aktívami, zaobchádzanie s dlhom a kapitálom, nehovoriac o tom, čo možno alebo nemožno odpočítať od základu dane, v súčasnosti nepodliehajú žiadnym spoločným usmerneniam v EÚ, čím daňové systémy členských štátov zostávajú nekoordinované; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať tieto definície;

13.

zdôrazňuje, že vnútroštátne preferenčné režimy a nesúlad rozličných daňových systémov na jednotnom trhu vytvára príležitosti na daňové úniky; konštatuje, že tieto nežiaduce účinky sa ešte zhoršujú existenciou veľkého počtu dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj ich nedostatočnými ustanoveniami proti zneužívaniu;

14.

konštatuje, že tento nekoordinovaný daňový rámec v EÚ takisto trpí očividným nedostatkom spolupráce medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty nie vždy zohľadňujú účinok svojich daňových opatrení na iné členské štáty, a to nielen pri navrhovaní svojich daňových opatrení, ale aj pri zdieľaní informácií o realizácii týchto opatrení vedúcich k de facto politike zlepšovania svojho postavenia na úkor susedných krajín, čo protirečí základným ideám európskeho projektu; poukazuje na to, že automatická, systematická a efektívna výmena informácií medzi členskými štátmi by umožnila zohľadňovať daňové zaobchádzanie s konkrétnymi príjmovými tokmi alebo transakciami v iných členských štátoch; zdôrazňuje, že toto prispieva aj k vytváraniu neprijateľnej situácie, v ktorej zisky vytvárané nadnárodnými spoločnosťami v členskom štáte sú často zdanené veľmi nízkou sadzbou alebo vôbec nie v EÚ;

15.

domnieva sa, že fiškálna politika a politika hospodárskej súťaže by sa mali považovať za dve strany tej istej mince na vnútornom trhu a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zlepšila dostupné nástroje a zdroje politiky hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

16.

zdôrazňuje, že konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami v EÚ je veľmi obmedzená napriek bezprecedentnému prehĺbeniu procesu integrácie EÚ za posledných 30 rokov, predovšetkým v súvislosti s jednotným trhom a hospodárskou a menovou úniou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto daňové systémy výrazne zaostávajú v porovnaní s koordinačným úsilím na úrovni EÚ, najmä v rámci európskeho semestra, hoci odhliadnuc od relevantnosti opatrení na strane výdavkov sa významná časť politík na zabezpečenie fiškálnej konsolidácie týka príjmov; zastáva názor, že tento aspekt mal byť uvedený v správe piatich predsedov o dokončení hospodárskej a menovej únii v Európe z júna 2015;

17.

zdôrazňuje, že chýbajúca politická vôľa dosiahnuť zblíženie vnútroštátnych fiškálnych politík podnecuje členské štáty k voľbe bilaterálneho prístupu, hoci spoločný prístup by bol účinnejší; pripomína možnosť pracovať smerom k fiškálnej konvergencii prostredníctvom posilnenej spolupráce; víta v tejto súvislosti úmysel niektorých členských štátov zaviesť daň z finančných transakcií;

18.

zdôrazňuje, že vyhýbanie sa plateniu zo strany niektorých nadnárodných spoločností môže mať za následok situáciu, v ktorej sú takmer nulové reálne sadzby dane na zisky dosiahnuté v európskych jurisdikciách, pričom tieto spoločnosti zároveň využívajú rôzne verejné statky a služby na mieste, kde pôsobia, neplatia svoj spravodlivý podiel, čím prispievajú k vnútroštátnemu narúšaniu základu dane a väčšej nerovnosti; zdôrazňuje tiež, že možnosť presunu ziskov je dostupná len pre tie spoločnosti, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti, čo postihuje konkurentov pôsobiacich iba v jednej krajine;

19.

s veľkým znepokojením konštatuje, že vyhýbanie sa plateniu daní právnických osôb má priamy vplyv na národné rozpočty a rozdelenie daňového úsilia medzi kategóriami daňovníkov, ako aj medzi hospodárskymi činiteľmi (v prospech najmobilnejších faktorov ako kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že okrem narúšania hospodárskej súťaže a nerovnakých podmienok je výsledkom veľmi znepokojujúca situácia, kde v kontexte intenzívneho úsilia o fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy niektorí z týchto daňovníkov s najvyššou platobnou schopnosťou prispievajú podstatne menej ako tí, ktorých najviac postihla hospodárska, finančná a dlhová kríza, ako sú radoví občania a podniky nevyužívajúce agresívne daňové plánovanie, ktoré často patria do kategórie MSP a často nie sú schopné konkurovať nadnárodným spoločnostiam v dôsledku tejto komparatívnej daňovej nevýhody; zdôrazňuje, že hrozí, že táto situácia bude podnecovať nedôveru v demokraciu a ovplyvní celkovú daňovú disciplínu, najmä v krajinách podliehajúcim programom úprav; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že informátori, ktorí poskytujú vnútroštátnym orgánom vo verejnom záujme kľúčové informácie o porušovaní pravidiel, pochybeniach, protiprávnom konaní, podvode alebo nezákonnej činnosti alebo praxi môžu byť predmetom trestného stíhania, ako aj osobných a hospodárskych dôsledkov; s veľkým znepokojením konštatuje, že aj novinári, ktorí odhalili nezákonné alebo nedovolené postupy, niekedy čelia podobným dôsledkom;

20.

berie na vedomie výskum MMF (24), ktorý sa týkal 51 krajín a dospel k záveru, že presun ziskov medzi daňovými jurisdikciami má za následok priemernú stratu príjmov v objeme približne 5 % súčasných príjmov z dane z príjmu právnických osôb, ale takmer 13 % v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD; poznamenáva tiež, že podľa Komisie vyplýva z ekonometrických dôkazov, že citlivosť PZI na zdaňovanie právnických osôb sa časom zvýšila; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa jednej štúdie sa odhaduje, že každoročne potenciálne dochádza k strate daňových príjmov vo výške 1 bilión EUR v dôsledku kombinovaného účinku daňových podvodov, daňových únikov vrátane tieňového hospodárstva a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ (25), a že odhady poukazujú na ročné straty pre vnútroštátne rozpočty vo výške približne 50 – 70 miliárd EUR v dôsledku vyhýbaniu sa plateniu daní, ale že tieto straty príjmov v celej EÚ by v skutočnosti mohli predstavovať približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové režimy, nedostatky v zbere a iné takéto aktivity (26); keďže Komisia OSN pre obchod a rozvoj vypočítala, že rozvojové krajiny prichádzajú ročne o príjmy približne v objeme 100 miliárd USD v dôsledku vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností; zdôrazňuje, že tieto čísla by sa mali posudzovať s rezervou a môžu podceňovať skutočné straty pre štátne rozpočty vzhľadom na obmedzenú transparentnosť a rôzne účtovné a koncepčné rámce na celom svete, ktoré ovplyvňujú dostupnosť porovnateľných a vierohodných údajov a spoľahlivosť odhadov;

21.

konštatuje, že stratégie plánovania daní môžu byť založené na štruktúrovaní podnikov, mechanizmoch financovania ich pobočiek alebo transferovom oceňovaní, ktoré sú odpojené od skutočných hospodárskych činností a umožňujú umelý presun ziskov medzi jurisdikciami s cieľom znížiť celkové daňové zaťaženie pre spoločnosti; s veľkým znepokojením konštatuje, že rastie počet používaných schránkových spoločností v EÚ, ktoré sú spoločnosťami len podľa názvu a používajú sa výlučne na účely vyhýbaniu sa plateniu daní; uvádza ako konkrétny príklad McDonalds, ktorého daňové postupy podľa správy koalície odborových zväzov stáli európske krajiny viac ako miliardu EUR v stratených daniach v rokoch 2009 až 2013 (27);

22.

domnieva sa, že vnútroštátne preferenčné režimy a slabá úroveň koordinácie a konvergencie medzi daňovými systémami členských štátov napriek účinným hospodárskym prepojeniam a vzájomnému pôsobeniu v rámci vnútorného trhu spôsobujú mnohé nesúlady umožňujúce agresívne daňové plánovanie, dvojité odpočítanie a dvojité nezdanenie napríklad prostredníctvom jedného zariadenia alebo kombináciou nasledujúcich postupov: nezákonné transferové oceňovanie, lokalizácia odpočtov v jurisdikciách s vysokým daňovým zaťažením, prenášanie prostriedkov získaných z úverov cez príbuzne spoločnosti (tzv. conduit), prenos rizika, hybridné finančné produkty, využívanie nesúladov, daňová arbitráž, licenčné poplatky, hľadanie najlepších podmienok (treaty shopping), a lokalizácia predaja aktív v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením;

23.

zdôrazňuje, že počas svojich vyšetrovacích ciest v piatich členských štátoch a Švajčiarsku osobitný výbor zistil, že mnohé vnútroštátne daňové opatrenia, ktoré často v kombinácií využívajú nadnárodné spoločnosti, majú potenciál byť škodlivými daňovými praktikami, najmä tieto, ktoré by sa mali považovať za neúplný zoznam:

24.

berie na vedomie, že podľa Komisie (28) 72 % presunu ziskov prebieha v EÚ prostredníctvom kanálov transferového oceňovania a umiestnenia duševného vlastníctva;

25.

zdôrazňuje, že niekoľko členských štátov v posledných rokoch vypracovalo osobitné systémy zníženia dane z príjmu právnických osôb na prilákanie mobilných nehmotných aktív spoločností, ako sú napríklad príjmy vyplývajúce z práv duševného vlastníctva; berie na vedomie rozmanitosť znížení sadzieb dane a príspevkov v rozsahu pôsobnosti navrhovaných systémov (inovačné boxy, boxy duševného vlastníctva, boxy znalostí, patentové boxy atď.); zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, daňovníci nemusia vyrábať duševné vlastníctvo v krajine s cieľom získať daňové výhody, ale stačí ho nadobudnúť prostredníctvom spoločnosti, ktorá má svoje daňové sídlo v rámci danej jurisdikcie; zdôrazňuje preto, že akékoľvek daňové výhody pre výskum a vývoj musia byť naviazané na skutočné výdavky v danej jurisdikcii;

26.

ďalej zdôrazňuje, že náklady na výskum a vývoj sa už môžu odpisovať z dane podľa vnútroštátnych daňových systémov, dokonca bez patentovej kolónky, a že patentové kolónky tak prispievajú k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam spôsobom, ktorý ide proti systému;

27.

považuje takéto systémy za typické príklady škodlivej daňovej súťaže medzi štátmi, pretože zatiaľ čo ich spojitosť s reálnym hospodárstvom a vplyv na neho vo väčšine prípadov neexistuje, majú za následok zníženie daňových príjmov iných krajín vrátane členských štátov; konštatuje, že pri preskúmaní daňových stimulov pre VaV sa Komisia (29) domnieva, že „patentové kolónky slúžia s väčšou pravdepodobnosťou na premiestňovanie príjmu podnikov než na podnecovanie inovácie“;

28.

zdôrazňuje, že v hospodárskom prostredí, ktoré charakterizuje viac nehmotných aktív, je transferové oceňovanie často postihnuté neprítomnosťou porovnateľných transakcií a referenčných hodnôt, čím sa sťažuje riadne uplatňovanie zásady trhového odstupu, podľa ktorej by sa oceňovanie transakcií medzi subjektmi patriacimi do tej istej skupiny malo hodnotiť rovnakým spôsobom ako medzi nezávislými subjektmi;

29.

konštatuje, že súčasné usmernenia pre transferové oceňovanie nechávajú nadnárodným spoločnostiam značnú mieru voľnej úvahy pri výbere a zavádzaní metód hodnotenia; zdôrazňuje, že chýbajúce účinné spoločné normy pre transferové oceňovanie a rôzne poskytované výnimky a alternatívy zneužívajú nadnárodné spoločnosti, čo je v rozpore s duchom týchto usmernení, na úpravu svojich zdaniteľných ziskov podľa jurisdikcie a zníženie celkového daňového zaťaženia napríklad prostredníctvom zneužívania navýšenia nákladov, svojvoľného stanovenia ziskových rozpätí alebo pochybného vylučovania niektorých výdavkov z ich výpočtu; zdôrazňuje, že najlepším spôsobom na riešenie problematiky transferového oceňovania na úrovni EÚ je konsolidácia spoločného základu dane, ktorá odstraňuje potrebu týchto cien;

30.

zdôrazňuje skutočnosť že spisy o transferovom oceňovaní predložené zástupcami nadnárodných spoločností nemôžu riadne monitorovať daňové správy, ktoré často nie sú dostatočne vybavené a obsadené na to, aby mohli kriticky a dôkladne preskúmať tieto analýzy a ich výsledky alebo vplyvy;

31.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hospodárskom kontexte, v ktorom sa 60 % svetového obchodu uskutočňuje v rámci skupín (30), sú usmernenia na uplatňovanie tejto čisto ekonomickej koncepcie rozdrobené na vnútroštátnej úrovni a preto sú v nich nezrovnalosti medzi členskými štátmi a právne spory;

32.

okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že napriek značnému počtu právnych sporov v EÚ vyplývajúcich z rozdielnych výkladov tých istých zásad transferového oceňovania neexistuje žiadny účinný mechanizmus riešenia sporov na európskej úrovni; berie na vedomie, že riešenie prípadov predložených na arbitrážny dohovor EÚ o transferovom oceňovaní môže trvať až osem rokov, čo prispieva k právnej neistote pre podniky a daňové správy;

33.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu veľkých účtovných firiem vrátane tzv. veľkej štvorky v oblasti vypracovania a marketingu rozhodnutí a systémov na vyhýbanie sa plateniu daní využívajúc nesúlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tieto spoločnosti, ktoré, ako sa zdá, získavajú značnú časť svojich príjmov z daňových služieb, dominujú auditovému trhu vo väčšine členských štátov a prevládajú v celosvetových službách daňového poradenstva, predstavujú úzky oligopol; domnieva sa, že takáto situácia nemôže pokračovať bez poškodenia fungovania jednotného trhu v oblasti činnosti tzv. veľkej štvorky; upozorňuje na konflikt záujmov vyplývajúci z porovnávania, v rámci tých istých spoločností, daňového poradenstva a poradenských činností na jednej strane pre daňové správy a na strane druhej pre útvary daňového plánovania nadnárodných spoločností, ktoré využívajú slabé stránky vnútroštátnych daňových zákonov; domnieva sa, že osvedčené postupy v tejto súvislosti sa musia rozširovať, a že existujúce kódexy správania by sa mali vylepšiť; napriek tomu pochybuje o účinnosti akéhokoľvek kódexu správania podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov pri riešení tohto problému; zdôrazňuje skutočnosť, že daňové rozhodnutia sa stali v EÚ a na celom svete bežnou obchodnou praxou, nielen na získanie právnej istoty alebo výhodných daňových dohôd, ale aj v prípadoch, keď právne ustanovenia nenechávajú žiadny priestor na výklad; je znepokojený odhadmi odvetvia daňového poradenstva, že ak existuje len 50 % šanca súladu so zákonmi, je to dostatočné, aby sa daňový plán odporučil klientom (31);

34.

vyzýva daňové orgány, aby zlepšili a diverzifikovali svoje zdroje know-how a výrazne zlepšili proces posúdenia vplyvu s cieľom znížiť riziko neočakávaných dôsledkov nových daňových opatrení; pripomína členským štátom, že okrem rozdielov medzi daňovými systémami sú aj neprimeraná zložitosť vnútroštátnych daňových systémov a nízka stabilita s príliš časté zmeny dôležitými prispievateľmi k vzniku daňových medzier, nespravodlivosti daňových systémov a nízkej dôveryhodnosti daňovej politiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, fragmentovanosť je prekážkou vytvorenia európskej únie kapitálových trhov;

35.

uznáva, že v dôsledku hospodárskej krízy popri škandále LuxLeaks sa riešenie agresívneho daňového plánovania nadnárodných spoločností dostalo do popredia politickej agendy členských štátov, EÚ, OECD a G 20, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz, s výnimkou projektu BEPS OECD sponzorovaného G20, ktorý sa práve skončil, no ešte nie je vykonávaný krajinami, nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok v praxi;

36.

konštatuje v tejto súvislosti, že mnohé členské štáty zaviedli alebo majú v úmysle zaviesť opatrenia na riešenie otázky vyhýbania sa plateniu daní, najmä v súvislosti s obmedzením odpočítateľnosti úrokov, pravidlami proti zneužívaniu, lepším vymedzením pojmu stáleho sídla (vrátane vypracovania testov hospodárskej podstaty na účinnejšie stanovenie zdaniteľnej prezencie podnikov), možným vylúčením nespolupracujúcich podnikov z verejných súťaží alebo uverejnením systémov daňového plánovania, ktoré môžu byť mimoriadne osožné pri udržiavaní dôveryhodnosti daňového systému a zmenšovaní časového odstupu medzi vypracovaním špecifických systémov a prijatím nápravných opatrení, a to aj na legislatívnej úrovni;

37.

obáva sa však, že bez kooperatívneho prístupu jednostranné opatrenia prijímané členskými štátmi proti narúšaniu základu dane môžu prispieť k zvýšeniu zložitosti, vytváraniu nových nesúladov v dôsledku toho viac príležitostí pre daňové úniky v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že prípadné rozdielne uplatňovanie v členských štátoch medzinárodných alebo únijných usmernení môže mať rovnaký účinok;

38.

víta rôzne iniciatívy a legislatívne návrhy Komisie za posledných 20 rokov, vrátane najnovšieho, s cieľom pokročiť smerom k lepšej koordinácii daňových systémov členských štátov s ohľadom na posilnenie vnútorného trhu, riešenie dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia a zachovanie práva členských štátov na účinné vyberanie daní; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že iba malý počet z nich bol prijatý Radou kvôli požiadavke jednomyseľného schválenia, a nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty sú naďalej presvedčené, že môžu vyťažiť viac z medzier v nekoordinovaných daňových systémoch, než v spoločne koordinovanom systéme;

39.

víta uverejnenie nového súboru fiškálnych politík a vyzýva Komisiu, aby sa snažila zabezpečiť spravodlivý daňový systém založený na zásade zdaňovania v členskom štáte, v ktorom sa generujú zisky, čím sa predíde narušeniu vnútorného trhu a nekalej hospodárskej súťaži;

40.

zdôrazňuje, že skupina pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov (ďalej len „skupina“) zriadená v roku 1998 členskými štátmi umožnila koncom 90. rokov 20. storočia a začiatkom 21. storočia odstránenie najškodlivejších individuálnych daňových postupov prostredníctvom dvojúrovňového prístupu soft law obmedzovaním existujúcich daňových opatrení, ktoré predstavovali škodlivú daňovú súťaž, a zdržaním sa zavedenia takýchto opatrení v budúcnosti (tzv. standstill);

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že práca skupiny zrejme stratila dynamiku; konštatuje, že niektoré z viac ako 100 opatrení, ktoré boli zrušené v dôsledku jej činnosti, boli nahradené v členských štátoch daňovými opatreniami s podobnými škodlivými účinkami; konštatuje, že daňové orgány konali proti odporúčaniam skupiny vytvorením nových štruktúr, ktoré majú tie isté škodlivé účinky ako tie, ktoré skupina zrušila; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom predchádzajúcich pokusov o posilnenie jej správy a mandátu a prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí; podporuje najnovšie návrhy Komisie v tejto veci, ako ich uvádza v akčnom pláne z 17. júna 2015 pre spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb v EÚ;

42.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek ambicióznym cieľom, ktoré boli vyhlasované roku 1997, daňová súťaž medzi členskými štátmi naďalej pretrváva, pričom skôr než z rozdielov v daňových sadzbách vyplýva z nejednotnosti vnútroštátnych predpisov na určenie toho, čo predstavuje zdaniteľné zisky, o čom už niekoľko desaťročí svedčia rozdiely medzi nominálnymi a skutočnými sadzbami dane z príjmu právnických osôb uplatňovanými členskými štátmi;

43.

vyjadruje poľutovanie aj nad skutočnosťou, že pôvodný status skupiny a spôsob jej riadenia ponecháva príliš veľký priestor pre politické rokovania a kompromisy, ktoré smerujú k dosiahnutiu „širokého konsenzu“ (t. j. prakticky kvázi jednomyseľnosť s možnosťou vyjadriť nesúhlas v poznámkach pod čiarou) o posudzovaní škodlivým praktikám, čím ovplyvňujú spoľahlivosť a úplnosť jej práce a niekedy vedú k úmyselnému alebo nezverejneniu správ alebo nenadväzovaniu na ne, ako napríklad v správe za rok 1999, ktorú vypracoval Simmons & Simmons o správnych postupoch; považuje za poľutovaniahodné, že zrušenie existujúcich opatrení trpelo oneskorením s politických dôvodov a v niektorých prípadoch umožnilo začlenenie nových príjemcov po termíne, čo tiež súviselo s veľmi slabými mechanizmami zodpovednosti a monitorovania skupiny;

44.

zdôrazňuje predovšetkým, že individuálny prístup podľa kódexu, ktorí síce viedol k tomu, že členské štáty teraz konkurujú všeobecnejšími opatreniami, nerieši systémové slabé stránky roztriešteného rámca dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré si vyžadujú významnejšie prepracovanie;

45.

berie na vedomie aj úsilie prostredníctvom vytvorenia Platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorá spája pri rovnakom stole rôzne zainteresované strany s cieľom dosiahnuť konsenzus v otázke daňových únikov, najmä v medzinárodnom kontexte, a Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, ktoré vydáva rôzne usmernenia pre technické otázky týkajúce sa transferového oceňovania; zdôrazňuje, že tieto orgány prispeli k obmedzeným úpravám rámca zdaňovania právnických osôb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia vydané Spoločným fórom pre transferové oceňovanie dosiaľ dostatočne neriešia problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zloženie Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, napriek nedávnej aktualizácii jeho členov, je stále nevyvážené; okrem toho namieta voči skutočnosti, že odborníci v daňovej oblasti prispievajú k práci na usmerneniach o transferovom oceňovaní, pričom súčasne môžu radiť svojim klientom o stratégiách agresívneho daňového plánovania založených na transferovom oceňovaní, a teda byť v pozícii konfliktu záujmov;

46.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ (smernice materských a dcérskych spoločnostiach, o úrokoch a licenčných poplatkoch, o fúziách a o administratívnej spolupráci, sú síce obmedzené na aspekty spojené so zdaňovaním podnikov, no dokázali vyriešiť konkrétne problémy, ktorým čelia členské štáty a spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia, ktoré boli pôvodne určené na odstránenie dvojitého zdanenia, majú určité kontraproduktívne účinky na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a niekedy vedú k dvojitému nezdaneniu; víta skutočnosť, že Rada nedávno prijala zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom zaviesť všeobecné ustanovenie proti zneužívaniu a riešiť problém hybridných nesúrodých úverov, ktoré vstúpia do platnosti koncom roka 2015, a očakáva, že to pomôže odstrániť niektoré možnosti daňových únikov v EÚ;

47.

pripomína ustanovenia smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci zamerané na realizáciu výmenu všetkých relevantných finančných informácií; zastáva názor, že automatická, okamžitá a podrobná výmena a účinné spracúvanie daňových informácií by mali silne odrádzajúci účinok proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zavedeniu škodlivých daňových praktík a umožnili by členským štátom a Komisii, aby mali k dispozícii všetky relevantné informácie s cieľom reagovať na tieto praktiky;

48.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný legislatívny rámec monitorovania a výmeny informácií o daňových opatreniach nie je účinný, pretože dôkazy preukázali, že sa nedodržiavajú existujúce požiadavky na spontánnu výmenu informácií alebo výmenu na požiadanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prakticky žiadny členský štát si nevymieňa žiadne informácie, ktoré by mohli mať vplyv na partnerské krajiny EÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov;

49.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že daňové informácie si len zriedka členské štáty medzi sebou spontánne vymieňajú; víta automatickú výmenu informácií, ktorá už nie je založená na reciprocite; upriamuje pozornosť na štrukturálne problémy systému založeného na zvážení, čo by sa malo oznámiť a čo nie, spolu so slabými systémami monitorovania, ktoré podstatne sťažujú zistenie porušení požiadavky na výmenu informácií;

50.

víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard transparentnosti; nabáda ju, aby ako prvý krok splnila svoje povinnosti strážkyne zmlúv a prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa riadne dodržiavali existujúce právo EÚ a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi stanovená v zmluvách; víta návrh skupiny expertov pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch preskúmať možnosti podporovať rozvojové krajiny prostredníctvom automatickej výmeny informácií o udelení nerecipročných dohôd o výmene;

51.

konštatuje, že pravidlá štátnej pomoci a sankcie sú účinným prostriedkom riešenia najviac nekalých a deformujúcich škodlivých daňových praktík a môžu mať značný odstrašujúci účinok;

52.

víta balík Komisie o daňovej transparentnosti v oblasti automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o ich daňových rozhodnutiach z marca 2015 a akčný plánu pre spravodlivý a účinný systém dane z príjmu právnických osôb v EÚ z júna 2015; zdôrazňuje však, že tieto texty možno považovať iba za kroky správnym smerom, a že v súdržný rámec legislatívnych ustanovení a administratívnej spolupráce je urgentne nutný aj v prospech MSP a tých nadnárodných spoločností, ktoré pomáhajú vytvárať skutočný hospodársky rast a platia svoj spravodlivý podiel daní v rámci vnútorného trhu;

53.

víta nedávnu dohodu o akčnom pláne OECD BEPS, ktorý sa po výzvach na konanie zo samitov G7 a G20 usiluje o riešenie jednotlivých problémov týkajúcich sa fungovania medzinárodného systému dane z príjmu právnických osôb predložením globálnych a systematických opatrení na ich riešenie; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným a nerovnomerným začleňovaním rozvojových krajín do procesu OECD BEPS, na ktorom by sa mali zúčastniť za spravodlivých podmienok; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že niektoré výsledky akčného plánu v oblasti BEPS nešli ďalej v oblastiach ako škodlivé daňové režimy, digitálne hospodárstvo a transparentnosť;

54.

konštatuje, že po systematickej analýze kritických miest medzinárodného daňového systému bol akčný plán BEPS rozdelený do 15 akčných bodov, z ktorých sedem podporila skupina G20 v novembri 2014, a ostatné boli splnené v októbri 2015; zdôrazňuje, že vzhľadom na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie sa tieto opatrenia usilujú riešiť otázky transparentnosti, napríklad vydávanie usmernení pre podávanie správ podľa jednotlivých krajín, absenciu obsahu v určitých dohodách o daňových únikoch a väčší súlad s medzinárodnými pravidlami;

55.

varuje však pred kompromismi, ktoré by mohli nedosiahnuť prvotné ambície alebo viesť k rôznym interpretáciám na úrovni štátov; okrem toho zdôrazňuje, že doteraz sa neuskutočnilo takmer žiadne účinné monitorovanie vykonávania usmernení OECD v krajinách, ktoré ich podporili, a že ani najlepšie navrhnuté riešenia nemôžu byť účinné, ak nie sú riadne monitorované a vykonávané;

56.

zdôrazňuje doplnkový charakter činnosti EÚ a OECD v tejto oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na mieru integrácie musí EÚ zájsť ďalej než idú návrhy BEPS z hľadiska koordinácie a konvergencie zamerané na predchádzanie všetkým formám škodlivej daňovej súťaže v rámci vnútorného trhu; je presvedčený, že EÚ by pri súčasnom zabezpečení toho, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená jej konkurencieschopnosť, mohla zaviesť účinnejšie nástroje na zabezpečenie spravodlivej daňovej súťaže a práva členských štátov vykonávať účinné zdanenie ziskov dosiahnutých na ich územiach;

57.

zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a podniky vrátane MSP, ktorí nepoužívajú agresívne daňové praktiky, znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ktoré majú k dispozícii len oni len vďaka svojej veľkosti a ich schopnosti podnikať medzinárodne; so znepokojením konštatuje, že pri rovnosti ostatných podmienok zabezpečujú výsledné nižšie daňové záväzky nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú tak nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a zachovávajú spojenie medzi miestom, kde vytvárajú zisk, a miestom zdanenia; poukazuje na to, že toto narušenie rovnakých podmienok v prospech nadnárodných spoločností je v rozpore so základnou zásadou jednotného trhu;

58.

zdôrazňuje, že OECD (32) upozorňuje na používanie stratégií zo strany niektorých nadnárodných spoločností, ktoré im umožňujú platiť len 5 % daň, pričom menšie podniky platia až do 30 %, je hlboko znepokojený, že podľa niektorých štúdií (33) je priemerné zaťaženie daňou z príjmu právnických osôb v prípade cezhraničných spoločností až o 30 % nižšie než domácich spoločností, ktoré pôsobia len v jednej krajine; považuje za neprijateľné, že výsledkom týchto stratégií je, že niektoré nadnárodné spoločnosti môžu platiť veľmi nízku efektívnu sadzba dane z príjmu právnických osôb, zatiaľ čo niektoré MSP musia platiť celý svoj podiel dane;

59.

zdôrazňuje, že toto narušenie rozhodnutí hospodárskych subjektov prijaté na základe očakávaných výnosov po zdanení vedie k neoptimálnemu rozdeľovaniu zdrojov v rámci EÚ a má tendenciu znižovať úroveň hospodárskej súťaže, čím ovplyvňuje rast a zamestnanosť;

60.

zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré škodlivé daňové praktiky môžu spadať do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci o daniach, najmä v rozsahu, v akom môžu rovnako udeliť „selektívnu“ výhodu a viesť k narušeniam hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu; konštatuje, že v minulosti sa postupy skupiny pre štátnu pomoc a kódex správania vzájomne podporovali, najmä v roku 1999 a v prvej polovici prvého desaťročia 21. storočia; zdôrazňuje, že presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ pridalo legislatívny tlak ako doplnok k rozhodovaciemu procesu s prístupom soft law v skupine, čo čiastočne kompenzuje nedostatok akýchkoľvek iných účinných nástrojov na odstránenie problému daňových únikov na úrovni EÚ;

61.

uznáva dôležité udalosti, ku ktorým došlo za posledných 20 rokov, pokiaľ ide o analytický rámec Komisie pre štátnu pomoc daňovej povahy, ktoré umožnili posun k objasneniu definovania a analýzy štátnej pomoci prostredníctvom daňových opatrení, ako aj systematickejšie kroky proti takýmto opatreniam; upozorňuje predovšetkým na usmernenia Komisie z roku 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania právnických osôb z roku 2004, správu o nich a rôzne dôležité rozhodnutia judikatúry v prvom desaťročí 21. storočia; víta, že v rámci procesu modernizácie štátnej pomoci, ktorý presadzuje Komisia, sa v roku 2014 začali verejné konzultácie o návrhu usmernení zameraných na objasnenie pojmu štátna pomoc podľa článku 107 ZFEÚ, ktorý zahŕňa prvky štátnej pomoci súvisiacej so zdaňovaním a najmä daňové rozhodnutia;

62.

poznamenáva, že v posledných desaťročiach sa stále viac ustálila judikatúra Európskeho súdneho dvora (ESD) o uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci v podobe daňových opatrení členských štátov, najnovšie vo veci Gibraltár v roku 2011 (34);

63.

konštatuje, že ESD zdôraznil zásadu uprednostňovania obsahu pred formou, a teda, že hospodársky vplyv opatrenia je referenčným kritériom na jeho hodnotenie;

64.

preto konštatuje, že ESD odvodil zo zákazu štátnej pomoci ďalekosiahle požiadavky na legislatívne právomoci členských štátov v daňovej oblasti;

65.

konštatuje, že pojem „povaha a všeobecná štruktúra vnútroštátneho systému“ je ústredným odkazom pri posudzovaní, či sú priame alebo nepriame daňové opatrenia selektívne alebo nie, a teda zlučiteľné s vnútorným trhom, a že akákoľvek štátna pomoc by sa mala posudzovať vo vzťahu k už existujúcej rovnováhe; zdôrazňuje, že preto, že kritérium EÚ na posudzovanie potenciálnych narušení je vnútroštátny referenčný systém (35), nie všetky narušenia hospodárskej súťaže a škodlivé daňové praktiky na vnútornom trhu môžu byť kryté súčasnými pravidlami hospodárskej súťaže; preto konštatuje, že plné presadzovanie týchto pravidiel by samo osebe neumožnilo vyriešiť problematiku vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ;

66.

berie na vedomie, že podľa údajov poskytnutých Komisiou príslušnému osobitnému výboru Európskeho parlamentu (36) bolo od roku 1991 formálne preskúmaných Komisiou len 65 prípadov štátnej pomoci súvisiacich so zdaňovaním, z ktorých 7 boli daňové rozhodnutia a iba 10 pochádzalo z formálnych notifikácií zo strany členských štátov;

67.

zdôrazňuje, že Komisia spracovala len malý počet prípadov v oblasti štátnej pomoci daňovej povahy v druhej polovici prvej dekády 21. storočia, a že medzi nedávne konania vo veci štátnej pomoci patria: