20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/1

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/2

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2177 (2014) z 18. septembra 2014 o mieri a bezpečnosti v Afrike,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/1 z 19. septembra 2014 o opatreniach, ktorých cieľom je zastaviť nedávne vypuknutie epidémie eboly v západnej Afrike a bojovať proti nej,

—

so zreteľom na rozhodnutie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o zriadení historicky prvej pohotovostnej zdravotníckej misie OSN, t. j. misie OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), vydané po prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia č. 69/1 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2177 (2014) o epidémii eboly,

—

so zreteľom na medzinárodné zdravotné predpisy (MZP) Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005 (WA 32.1),

—

so zreteľom na odporúčania konzultácie WHO o zoonózach z 5. mája 2004,

—

so zreteľom na vyhlásenie WHO z 8. augusta 2014, v ktorom sa epidémia eboly vyhlasuje za stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu,

—

so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014 a na jeho aktualizácie,

—

so zreteľom na správu generálneho riaditeľa WHO predloženú na mimoriadnom zasadnutí výkonnej rady o ebole, ktoré sa uskutočnilo 25. januára 2015 v Ženeve,

—

so zreteľom na vyhlásenie WHO z 9. mája 2015 o skončení epidémie vírusu ebola v Libérii,

—

so zreteľom na usmernenia týkajúce sa programov imunizácie v africkom regióne v súvislosti s ebolou, ktoré vydal WHO,

—

so zreteľom na vyhlásenie vydané v nadväznosti na jarné zasadnutie skupiny Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktoré sa konalo od 17. do 19. apríla 2015 vo Washingtone,

—

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu s názvom Ebola: od stavu pohotovosti k obnove, ktorá sa konala 3. marca 2015 v Bruseli,

—

so zreteľom na misiu s názvom Podpora Africkej únie pre boj s epidémiou eboly v západnej Afrike (ASEOWA), ktorú zriadila Africká únia 21. augusta 2014,

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie COM(2010)0128, ako aj SEC(2010)0380, 0381 a 0382 o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia,

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 24. októbra 2014,

—

so zreteľom na závery Rady o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia, prijaté na 3011. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 10. mája 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci z 15. augusta, z 20. októbra, zo 17. novembra a z 12. decembra 2014 a zo 16. marca 2015 o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike,

—

so zreteľom na správy adresované Európskej rade, ktoré v novembri 2014 a v marci 2015 vypracoval komisár a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides,

—

so zreteľom na komplexný rámec pre reakciu na vypuknutie vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike, ktorý vypracovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia,

—

so zreteľom na iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a správu o pokroku EITI Sierra Leone za rok 2011, správu o pokroku EITI Libérie za rok 2012 a správu o pokroku EITI Guiney za rok 2012,

—

so zreteľom na francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike,

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o epidémii eboly prijaté 3. decembra 2014 v Štrasburgu (Francúzsko),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (1),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0281/2015),

A.

keďže systémy zdravotníctva v Libérii, Sierra Leone a Guinei majú značné nedostatky a keďže tieto tri krajiny už pred vypuknutím epidémie patrili medzi krajiny s najnižšími indexmi ľudského rozvoja UNDP, pričom približne 80 % občanov týchto krajín žije v extrémnej chudobe, a vykazovali najvyššie miery predčasnej úmrtnosti na svete, pokiaľ ide o dospelých a deti vo veku do päť rokov, a to najmä z dôvodu liečiteľných ochorení;

B.

keďže kríza eboly má na miestnej a regionálnej úrovni, ale aj z hľadiska vnútroštátneho a svetového riadenia systémový charakter;

C.

keďže rozsah katastrofy možno pripísať niekoľkým faktorom vrátane: politickej neschopnosti postihnutých krajín urýchlene varovať o epidémii, nedostatočne prispôsobenej reakcie medzinárodného spoločenstva, ničivých účinkov uzavretia hraníc a obmedzení uvalených na ľudí, neúčinnosti dohľadu a mechanizmov varovania, pomalej a zle prispôsobenej reakcie, keď pomoc nakoniec bola mobilizovaná, zjavne chýbajúceho vedenia zo strany WHO a nedostatočného výskumu a vývoja v oblasti liekov, diagnostiky a očkovacích látok;

D.

keďže v týždni do 18. októbra 2015 boli zaznamenané tri nové potvrdené prípady eboly, z ktorých boli všetky v Guinei; keďže krajina ohlásila, že nezaznamenala žiaden prípad v priebehu posledných 2 týždňov; keďže Sierra Leone ohlásila, že nezaznamenala žiaden prípad v priebehu piatich po sebe nasledujúcich týždňov; keďže WHO 3. septembra 2015 vyhlásila Libériu za územie bez prenosu vírusu eboly v ľudskej populácii; keďže bolo potvrdených 28 512 prípadov vrátane 11 313 potvrdených úmrtí;

E.

keďže sa stále vie príliš málo o prevalencii, prenose a potenciáli mutácie vírusu ebola; keďže rozsiahly zmätok a prevládajúce nedorozumenia týkajúce sa príčin a následkov vírusového ochorenia ebola podporujú šírenie vírusu; keďže etnografický výskum je užitočný pre pochopenie toho, ako komunity fungujú a ako pristupovať k ľuďom s rôznym kultúrnym pozadím;

F.

keďže vírusové ochorenie ebola bolo zistené v sperme a v očnej tekutine zotavujúcich sa osôb; keďže existujú konkrétne evidentné prípady pohlavného prenosu ochorenia, z čoho môžu vyplynúť ťažkosti s potlačením vírusu a určením času, keď sa krajiny budú môcť skutočne považovať za zbavené eboly;

G.

keďže v mnohých afrických krajinách sa systémy zdravotníctva a vzdelávania v rámci programov štrukturálnych zmien zavedených MMF a Svetovou bankou zhoršili, čo si vyžiadalo rozpočtové škrty vo verejnom sektore;

H.

keďže epidémia eboly v západnej Afrike ukázala, že miestne a vnútroštátne systémy zdravotníctva v krajinách s nízkymi príjmami nemajú prostriedky ani pružnosť na reagovanie na epidémiu infekčnej choroby, akou je epidémia eboly; keďže posilnenie globálnych systémov zdravotníctva sa preto stalo neoddeliteľnou súčasťou riadenia zdravotníctva na celosvetovej úrovni;

I.

so zreteľom na dôležitosť kultúrnych a tradičných zvykov v riadení krízy spojenej s ebolou (2);

J.

keďže deti, dospievajúce dievčatá a mladé ženy patria medzi najviac marginalizované a zraniteľné osoby počas takejto krízy, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zapojenie žien do hospodárskych činností a zvyšuje rodové rozdiely v oblasti vzdelávania; keďže siroty sa môžu stretávať s odmietaním a stigmatizáciou;

K.

keďže epidémia eboly, ktorá postihla západnú Afriku, je najväčšou a najzložitejšou v histórii tejto choroby; keďže WHO bola prvýkrát upozornená na vypuknutie eboly 23. marca 2014, ale keďže Krízový výbor pre medzinárodné zdravotné predpisy vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu až 8. augusta 2014; keďže pred vypuknutím tejto epidémie sa ebola nepovažovala za vážny problém pre verejné zdravie;

L.

keďže takmer 500 zdravotníckych pracovníkov zahynulo v dôsledku eboly v Guinei, Libérii a Sierre Leone, t. j. v krajinách postihnutých vážnym nedostatkom takýchto pracovníkov už pred vypuknutím krízy v súvislosti s ebolou; keďže nemocnice a zdravotnícky personál nemali kapacity na riešenie iných ochorení, pretože zdroje sa mobilizovali na boj s epidémiou eboly; keďže je potrebné chrániť zdravotnícke zariadenia a zdravotníckych pracovníkov na zabezpečenie udržateľného poskytovania zdravotnej starostlivosti;

M.

keďže mnohí zotavení pacienti museli čeliť stigmatizácii tak zo strany svojich príbuzných, ako aj zo strany spoločnosti; keďže táto situácia osobitne postihuje deti, ktoré stratili jedného alebo oboch rodičov, a mnohé z týchto detí ich príbuzní, ktorí ostali nažive, odmietli kvôli strachu z nakazenia;

N.

keďže s cieľom vyvodiť správne závery o epidémii eboly treba spojiť epidemiológiu, verejné zdravie a sociálnu vedu;

O.

keďže v prvých mesiacoch krízy v súvislosti s ebolou boli najúčinnejšími aktérmi humanitárne mimovládne organizácie, konkrétne Lekári bez hraníc a Červený kríž, ktoré boli najlepšie informované a najskúsenejšie, a preto zohrali priekopnícku úlohu v počiatočnom úsilí o boj proti vírusu;

P.

keďže zatvorenie škôl a trend, že z osirotených detí sa stávajú opatrovatelia v domácnostiach, predstavujú riziko vzniku „stratenej generácie“ detí pripravených o formálne vzdelávanie na dlhý čas;

Q.

keďže humanitárne organizácie svojimi vedomosťami a schopnosťou spolupracovať preukázali, že v prípade potreby môžu na začiatku krízy konať cielenejšie a účinnejšie ako „inštitucionálne subjekty“;

R.

keďže výsledkom krízy eboly je nový fenomén, ktorý organizácia Lekári bez hraníc označila ako „krízu v kríze“ a v dôsledku ktorého sa osoby nakazené inými chorobami ako ebola vyhýbajú nemocniciam zo strachu, že by sa nakazili vírusom ebola;

S.

keďže EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete a poskytla viac ako 1,39 miliardy EUR na pomoc s cieľom obmedziť epidémiu vírusového ochorenia ebola v západnej Afrike; keďže táto suma umožňuje EÚ rokovať s partnerskými krajinami a inými darcami o podpore komplexného rozvoja účinného vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bude založený na súdržnej a inkluzívnej stratégii založenej na potrebách;

T.

keďže Svetový potravinový program Organizácie Spojených národov preukázal schopnosť poskytnúť účinnú logistiku, ktorú bude možné v budúcnosti využiť v oblasti včasného varovania a aj na účely reakcie;

U.

keďže bezpečnosť opatrovateľov je dôležitá pre medzinárodnú mobilizáciu zdravotníckych pracovníkov;

V.

keďže Európska rada 23. októbra 2014 vymenovala koordinátora EÚ pre ebolu v osobe komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Stylianidesa; keďže od 12. novembra 2014 navštívil najviac postihnuté krajiny spolu s komisárom pre zdravie Andriukaitisom;

W.

keďže Organizácia Spojených národov, WHO a Komisia vytvorili postupy na hodnotenie boja proti epidémii;

X.

keďže WHO vo vyhlásení, ktoré vydala v apríli 2015, pripustila, že „svet a WHO sú na boj proti dlhodobej epidémii nedostatočne pripravení“;

Y.

keďže je naliehavo nutné zlepšiť medzinárodné riadenie v oblasti boja proti krízam týkajúcim sa zdravia;

Z.

keďže prístup k liekom je kľúčovou súčasťou práva na zdravie;

AA.

keďže 2 miliardy ľudí na celom svete nemajú prístup k vakcínam alebo liečbe, ktoré potrebujú na prežitie a zdravie;

AB.

keďže prístup k liekom, ako aj poznatky výskumu a vývoja v tejto oblasti musia prioritne zodpovedať potrebám chorých, ktorí žijú v Európe alebo v rozvojových krajinách;

AC.

keďže iniciatíva za inovačnú medicínu je najväčším svetovým verejno-súkromným partnerstvom v oblasti vied o živej prírode s rozpočtom 3,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2024, z čoho 1,638 miliardy EUR pochádza z programu Horizont 2020;

AD.

keďže trauma z eboly spôsobila, že ľudia nedôverujú zdravotníckym zariadeniam, zdravotníci sa obávajú znovu poskytovať služby a komunity sú ochudobnené a podozrievavé; keďže obnovenie základných zdravotných služieb je naliehavo potrebné; a keďže je rovnako nevyhnutné zaviesť vo všetkých rozvojových krajinách solídne a účinné zdravotnícke systémy zahŕňajúce spoločné znášanie rizík, čo tiež znamená kvalitnú odbornú prípravu miestneho zdravotníckeho personálu;

AE.

keďže kríza súvisiaca s ebolou spôsobila v krajinách nachádzajúcich sa v postihnutej oblasti hlbšiu recesiu a keďže podľa Svetovej banky len v roku 2015 v dôsledku toho klesne HDP troch najpostihnutejších krajín o 2 miliardy USD;

AF.

keďže uvedené tri krajiny požiadali MMF a Svetovú banku o balík „Marshallovho plánu“ v hodnote 7 500 miliónov EUR na pomoc pri prekonávaní svojich hospodárskych ťažkostí;

AG.

keďže niektoré MVO vyzvali Svetovú banku, aby uvoľnila približne 1,7 miliardy USD, a tak pomohla týmto krajinám trvalým spôsobom zlepšiť infraštruktúru v oblasti zdravotníctva;

AH.

keďže medzinárodné spoločenstvo musí naďalej zachovať obozretnosť a keďže cieľom je dospieť do štádia po prekonaní eboly, t. j. do štádia, v ktorom sa počas dlhého obdobia nevyskytnú žiadne nové prípady nákazy;

AI.

keďže je nevyhnutné dodržiavať správne hygienické postupy; keďže však tieto tri krajiny nemajú dostatočne fungujúce vodárenské a sanitárne systémy;

AJ.

keďže sa treba obávať, že v prípade akéhokoľvek nového vypuknutia epidémie by počet úmrtí dosiahol rovnaké rozmery;

AK.

keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová, európsky komisár pre humanitárnu pomoc a koordinátor EÚ pre ebolu Christos Stylianides, európsky komisár pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Neven Mimica, poslanci Európskeho parlamentu a členovia vlád a poslanci parlamentov členských štátov opakovane požadovali posilnenie systémov zdravotníctva;

AL.

keďže v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu patrí posilnenie systému zdravotníctva a vodárenských a sanitačných služieb medzi prioritné sektory len v prípade Guiney, ale nie v prípade Libérie a Sierra Leone;

AM.

keďže v oznámení Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) sa predkladá komplexná a celostná stratégia v oblasti celosvetového zdravia založená na potrebách, ktorú podporili členské štáty;

AN.

keďže nie všetky štáty úplne implementovali MZP; keďže MZP by sa mali na základe skúseností získaných z najnovšej epidémie eboly prehodnotiť;

AO.

keďže sa vie len málo o potenciálne nebezpečných zoonózach; keďže potravinové a poľnohospodárske postupy, odlesňovanie a obchod so zvieratami a živočíšnymi produktmi viedli k vzniku nových rozvíjajúcich sa zoonotických chorôb, ako sú vtáčia chrípka, ebola a HIV;

AP.

keďže WHO odporúča koordináciu medzi sektormi verejného zdravotníctva a veterinárstva;

AQ.

keďže delegácia Výboru pre rozvoj navštívi Sierra Leone v novembri 2015;

1.

kritizuje pomalú medzinárodnú reakciu na túto krízu počas prvých mesiacov; zdôrazňuje však reakciu a záväzok EÚ a jej členských štátov od marca 2014 s cieľom pomôcť pri zabránení šíreniu vírusu ebola; berie na vedomie zvyšovanie záväzkov EÚ a jej členských štátov v oblastiach humanitárnej a rozvojovej pomoci, logistiky a výskumu s cieľom čeliť kríze;

2.

víta vývoj novej očkovacej látky (v rekordnom čase), ktorá sa ukázala ako účinná na 100 % v Guinei k 23. marcu 2015, a požaduje urýchlené poskytnutie zaručeného prístupu k tejto vakcíne, ktorá by mala byť cenovo dostupná pre každého v Libérii a Sierra Leone;

3.

domnieva sa, že nie je na mieste znížiť bdelosť, pokiaľ ide o niekoľko nových prípadov eboly, ktorých spôsob prenosu je stále predmetom vyšetrovania;

4.

vyzýva všetky zúčastnené strany, predovšetkým vlády rozvojových krajín, európske inštitúcie a medzinárodné organizácie, aby sa poučili sa z tejto krízy, a to aj z negatívnych vplyvov podmienenosti nástrojov štrukturálnej úpravy MMF a Svetovej banky na sektory zdravotníctva v rozvojových krajinách, a aby vytvorili účinné spôsoby riešenia medzinárodných zdravotných kríz;

5.

v tejto súvislosti berie na vedomie reformu oznámenú riaditeľom WHO 18. mája 2015, najmä pokiaľ ide o vytvorenie nového núdzového programu a rezervného personálu vo svete, ktorý je možné rýchlo využiť na mieste, a zriadenie nového rezervného fondu vo výške 100 miliónov USD osobitne na núdzové situácie; víta záväzok zvýšiť rozpočet WHO o 10 % počas dvoch rokov na úroveň 4,5 miliardy USD;

6.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo na podporu informačných a vzdelávacích kampaní v príslušných krajinách; zdôrazňuje zásadný význam prevenčných a informačných kampaní pre riadenie krízy, a to najmä s cieľom obmedziť nákazu, ako aj informovať o nebezpečných praktikách, ktorým sa treba vyhnúť; zdôrazňuje význam alternatívnych spôsobov šírenia informácií;

7.

rozhodne zdôrazňuje význam boja proti zvýšeným napätiam medzi jednotlivými skupinami v dôsledku vypuknutia epidémie eboly, pretože vytváranie mýtov by mohlo viesť k obvineniu určitých etnických skupín z vypuknutia epidémie eboly;

8.

domnieva sa, že keď už nebude potrebná núdzová pomoc, dlhodobá reakcia EÚ by sa mala najskôr zamerať na rozvojovú pomoc, čo bude musieť zahŕňať investície do zdravotníctva na podporu pružnosti, najmä pokiaľ ide o organizáciu a riadenie systémov zdravotníctva, monitorovanie zdravia a informovanie o zdraví, systémy zásobovania liekmi, vnútroštátnu správu vecí verejných a budovanie štátu, a následne sa zamerať na nevyhnutnú pomoc v záujme hospodárskej obnovy týchto troch krajín;

9.

vyzýva orgány, aby zohľadnili získané skúsenosti týkajúce sa javu stigmatizácie a uplatnili ich v podobných humanitárnych krízach, ktoré môžu nastať;

10.

pripomína dôležitosť predchádzania konfliktom, keďže konflikty a nestabilita majú veľmi negatívny vplyv na systémy zdravotníctva;

11.

žiada vytvorenie stáleho európskeho tímu rýchlej reakcie, ktorý budú tvoriť odborníci, pomocné laboratórne tímy, epidemiológovia a logistická infraštruktúra vrátane mobilných laboratórií a ktorý bude schopný zasiahnuť čo najrýchlejšie; zdôrazňuje najmä pridanú hodnotu, ktorú EÚ môže vytvoriť v oblasti sledovania na pozemných a námorných hraniciach, a skutočnosť, že Únia by sa mohla snažiť nasledovať úroveň excelentnosti, ktorú dosiahli zdravotnícke orgány USA, pokiaľ ide o sledovanie na letiskách, a mať z nej prínos;

12.

vyzýva EÚ, aby podporovala vytvorenie siete monitorovacích miest v rozvojových krajinách, aby bolo možné čo najrýchlejšie odhaliť nové prípady infekčnej choroby, z ktorej by mohla vzniknúť pandémia, s cieľom vytvoriť monitorovaciu sieť v týchto krajinách;

13.

uznáva potrebu podporiť zavedenie spolupráce medzi EÚ a jej členskými štátmi a rozvojovými krajinami, najmä krajinami západnej Afriky, pokiaľ ide o odbornú prípravu zdravotníckeho personálu;

14.

zdôrazňuje význam posilnenia systémov na ochranu a rýchlu evakuáciu medzinárodných zdravotníckych pracovníkov;

15.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie úpravy a reformy, ako aj nespravodlivé rozvojové politiky prispeli k neúčinným systémom zdravotnej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomohla uvedeným trom krajinám vyvinúť vlastné verejné systémy zdravotníctva, aby tak mohli zabezpečovať svoje základné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti a aby si mohli vytvoriť infraštruktúru, ktorá by dokázala zabezpečiť všetkým ich občanom prístup k verejnej zdravotnej starostlivosti; domnieva sa najmä, že budovanie odolných systémov zdravotníctva z dlhodobého hľadiska si vyžaduje okrem iného i) investovanie zdrojov do základných služieb verejného zdravotníctva, ii) zabezpečenie bezpečnej a kvalitnej starostlivosti zvýšením zdrojov na primeranú odbornú prípravu, dohľad a zaplatenie zdravotníckeho personálu a poskytnutím prístupu k bezpečným liekom, iii) zapojenie miestnych účastníkov a spoločenstiev do reakcie na krízu a do plánovania rozvoja; vyzýva medzinárodných darcov, aby zvýšili oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) pre tieto krajiny prostredníctvom systémov týkajúcich sa jednotlivých krajín, ako je rozpočtová podpora; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s partnerskými krajinami, WHO, Svetovou bankou a inými darcami zaviedla koherentné zdravotné plány založené na potrebách a monitorovacie postupy;

16.

zdôrazňuje, že reakcie by mali riešiť existujúce medzery v zastúpení žien a prístupe k zdravotnej starostlivosti a službám a otázku narušenia živobytia; zdôrazňuje najmä potrebu poskytovať vysokokvalitné základné služby a zdravotnú starostlivosť, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o matky a pôrodné a gynekologické služby;

17.

víta oznámenie Komisie o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (COM(2010)0128) a jeho celostnú predstavu o komplexných systémoch zdravotníctva, horizontálny prístup a úsilie o všeobecné zdravotné poistenie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto oznámenie vzhľadom na nové poznatky získané počas krízy súvisiacej s ebolou a aby si zachovala komplexný a horizontálny prístup a včas predložila a vykonávala akčný program;

18.

zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné, aby rozvojové krajiny prioritne vyčlenili rozpočet na zavedenie spoľahlivých a pružných verejných systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, vybudovanie dostatočného počtu dobre vybavených zariadení udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry (najmä laboratórií, vodohospodárskych a sanitačných zariadení) a poskytovanie vysokokvalitných základných a opatrovateľských služieb; zdôrazňuje potrebu dostatočného podielu zdravotníkov na počet obyvateľov a vyzýva vlády postihnutých krajín, aby zabezpečili, že zdravotníci budú zaplatení a že peniaze určené na zdravotnú starostlivosť sa dostanú k ľuďom; uznáva však, že krízy, ako je tá súčasná, nemožno vyriešiť len prostredníctvom systémov zdravotnej starostlivosti a že na riešenie kritických nedostatkov vo všetkých základných službách je potrebný komplexný prístup zahŕňajúci rôzne sektory, ako je vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová bezpečnosť a pitná voda; zároveň zdôrazňuje, že vzdelávanie zahŕňajúce kultúrne rozmery a vierovyznania je pri obnove takisto dôležité;

19.

poukazuje na to, že investície do sektora zdravotníctva sú dôležitou hnacou silou hospodárskeho rozvoja a prispievajú k zníženiu chudoby v rozvojových krajinách; víta začlenenie cieľa 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“ do návrhu budúcich cieľov udržateľného rozvoja;

20.

zdôrazňuje, že dlhodobé plány nákladov potrebné na vybudovanie pružných a komplexných systémov zdravotnej starostlivosti musia zahŕňať aj dostatočný počet vyškolených zdravotníkov, prístup k dostatočnému zdravotníckemu materiálu a spoľahlivé zdravotnícke informačné systémy;

21.

žiada posilnenie výskumnej infraštruktúry vytvorením regionálneho strediska pre verejný výskum infekčných chorôb v západnej Afrike a zavedenie spolupráce medzi univerzitami za účasti EÚ a jej členských štátov;

22.

zdôrazňuje potrebu zaoberať sa sociálnymi rozdielmi s cieľom vybudovať pružný a udržateľný systém verejného zdravotníctva; podporuje preto zavedenie verejne financovaného všeobecného zdravotného poistenia, ktoré je bezplatné v mieste využívania, a nalieha na Komisiu, aby spolu s partnerskými krajinami a inými darcami čo najskôr predložila program na zavedenie všeobecného zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručovalo spoločné znášanie zdravotných rizík;

23.

vyzýva všetky krajiny, aby sa zaviazali vytvoriť všeobecné zdravotné poistenie a aby vypracovali plán identifikujúci domáce zdroje a možné medzinárodné zdroje financovania na splnenie tohto cieľa; podporuje cieľ zvýšenia výdavkov na zdravotníctvo vo všetkých krajinách na uznané minimum 86 USD na osobu na základné zdravotnícke služby;

24.

víta medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o ebole, ktorá sa konala 3. marca 2015 pod záštitou EÚ a kľúčových partnerov s cieľom odstrániť ebolu, ale aj posúdiť jej dosah na postihnuté krajiny, aby sa zabezpečilo, že rozvojová pomoc sa bude zakladať na humanitárnom úsilí;

25.

podporuje myšlienku zaviesť „Marshallov plán“ v záujme pomoci pri obnove hospodárstva týchto krajín; navrhuje ponúknuť technickú pomoc administratíve s cieľom posilniť jej kapacitu a zabezpečiť, aby sa peniaze dostali k ľuďom a nestratili sa v korupcii ani na iné účely;

26.

vyzdvihuje medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých vírusom ebola;

27.

domnieva sa, že partnerstvá medzi EÚ a oblasťou, ktorá je postihnutá krízou, budú účinné len vtedy, keď Libéria, Guinea a Sierra Leone budú schopné čo najskôr prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj;

28.

domnieva sa, že programovanie 11. Európskeho rozvojového fondu by sa malo prehodnotiť s cieľom zabezpečiť, aby sa investície do zdravia a dobrej správy vecí verejných stali prioritnými oblasťami pre všetky krajiny so slabou verejnou infraštruktúrou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie a voda a sanitácia nie sú medzi prioritnými sektormi v národných indikatívnych programoch Libérie a Sierra Leone; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmy na dôslednejšie monitorovanie pomoci;

29.

domnieva sa, že pri preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici trvania nemožno ignorovať riziko štrukturálneho nedostatočného financovania humanitárnych opatrení EÚ;

30.

vyjadruje uznanie pracovníkom humanitárnej pomoci a zdravotníkom na mieste, ktorí sa s nasadením vlastného života snažili zvládnuť túto veľkú krízu ohrozujúcu zdravie;

31.

vyjadruje uznanie misii OSN pre núdzovú reakciu na epidémiu eboly (UNMEER), partnerským organizáciám a mimovládnym humanitárnym organizáciám, ako sú Lekári bez hraníc, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a organizácia pre riešenie krízových situácií Emergency, v súvislosti s ich prácou v teréne a veľmi víta ich veľký prínos a pomoc pri boji proti tejto epidémii; vyjadruje poľutovanie nad prípadmi nevhodného zaobchádzania so zdravotníckym personálom a inými pracovníkmi zapojenými do boja proti šíreniu eboly po ich návrate z Afriky;

32.

domnieva sa, že prístup k liekom by v zásade už nemal byť podmienený kúpnou silou pacientov, ale že by mal namiesto toho zodpovedať potrebám pacientov, a že by o tom, aké lieky sa majú vyrobiť, nemali rozhodovať len trhové sily;

33.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali zásadu EÚ týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ prostredníctvom presadzovania spravodlivého a čestného medzinárodného obchodu, lekárskeho výskumu a politík v oblasti inovácie, ktoré podporujú a uľahčujú univerzálny prístup k liekom;

34.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne modely k tým, ktoré vychádzajú z patentovaných monopolov pri vývoji liekov alebo očkovacích látok prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, ako je iniciatíva za inovačnú medicínu, ktoré môžu zaručiť prístup pacientov k liečbe, udržateľnosť rozpočtov na zdravotnú starostlivosť a účinnú reakciu na krízy, akou je kríza spôsobená vírusom ebola alebo podobné hrozby;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité posilniť svetové kapacity v oblasti epidemiologického výskumu, vyvinúť „rýchle testy“ a poskytovať prístup k vakcínam; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že mnohé výskumné fondy EÚ sa mobilizovali na boj s vírusom ebola, a to aj prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu, programu Horizont 2020 a programu Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických skúšok (EDCTP); zdôrazňuje, že aj keď sú očkovacie látky vítané, s veľkou pravdepodobnosťou nie sú vhodné na odstránenie eboly, keďže vírus mutuje; preto zdôrazňuje, že prioritou financovania musí byť posilnenie všeobecného systému zdravotníctva, hygiena, zamedzenie šírenia, spoľahlivé rýchle testovanie v tropickom prostredí a lieky zamerané na vírus a symptómy, ktoré spôsobuje;

36.

nalieha na všetky zainteresované strany, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti zdravia pre verejnosť so zameraním na problematiku tradičných zvykov, ktoré sú nezlučiteľné s bojom proti šíreniu choroby medzi obyvateľstvom;

37.

zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať účinné a spravodlivé financovanie výskumu, ktorý je v prospech zdravia všetkých a zabezpečuje, aby inovácie a zásahy viedli k cenovo dostupným a prístupným riešeniam; zdôrazňuje najmä, že by sa mali preskúmať modely, ktoré oddeľujú náklady na výskum a vývoj od cien liekov, vrátane možností transferu technológií do rozvojových krajín;

38.

opäť zdôrazňuje potrebu investovať do boja proti zanedbávaným ochoreniam; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pokračovala diskusiách o tejto problematike a pripravila rozsiahlu spoluprácu verejného a súkromného sektora za predpokladu, že sa zavedú záruky, ktoré zabránia tomu, aby verejno-súkromné partnerstvá škodili zraniteľným osobám na neregulovanom trhu, s cieľom posilniť vnútroštátne systémy zdravotníctva a uľahčiť prenos výsledkov dotknutému obyvateľstvu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že na riešenie naliehavej potreby výskumu nových liečebných postupov poskytla EÚ sumu 138 miliónov EUR na projekty na rozvoj klinických skúšok nových očkovacích látok, rýchlych diagnostických testov a postupov v rámci programu Horizont 2020 a iniciatívy za inovačnú medicínu; vyjadruje uznanie európskemu farmaceutickému priemyslu, ktorý tiež venoval významné zdroje na podporu výskumného úsilia;

39.

zdôrazňuje, že ebola a iné epidémie sú medzinárodnými hrozbami, ktoré si vyžadujú medzinárodnú spoluprácu; vyzýva WHO, aby prepracovala MZP s ohľadom na začlenenie previazanej zodpovednosti a finančnej podpory vrátane riešenia hlavných príčin;

40.

vzhľadom na povrchnú implementáciu MZP a nedostatočný epidemiologický dohľad víta francúzsky program RIPOST s názvom Sieť inštitútov verejného zdravia v západnej Afrike;

41.

zdôrazňuje, že teraz, keď epidémia ustupuje, ale vírus ostáva v pohlavných žľazách postihnutých osôb niekoľko mesiacov po uzdravení, musí byť k dispozícii sexuálne poradenstvo a plánovanie rodiny ako súčasť opatrení systému zdravotníctva a vzdelávania;

42.

zdôrazňuje, že po epidémii, ktorá zdevastovala malých poľnohospodárov, sa ako čoraz pravdepodobnejšia javí potravinová kríza; vyzýva členské štáty, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby investovali do ich dlhodobého rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske domácnosti a potravinová bezpečnosť západnej Afriky už v budúcnosti neboli ohrozované;

43.

vyzýva svoj príslušný výbor, aby pred predložením konečného hodnotenia založeného na dobre vymedzených kritériách a po misii Európskeho parlamentu do Sierra Leone zabezpečil monitorovanie prijímaných opatrení krízového riadenia v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre ebolu;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Africkej únie, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/11

—

so zreteľom na otázku Komisii o meraní emisií v automobilovom priemysle (O-000113/2015 – B8-0764/2015),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (1);

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (2);

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 333/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 443/2009 s cieľom stanoviť postupy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020 (5),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 18. septembra 2015 federálna Agentúra Spojených štátov na ochranu životného prostredia (US EPA) a Rada pre vzdušné zdroje štátu Kalifornia (California Air Resources Board, CARB) vydali spoločnostiam Volkswagen AG, Audi AG a Volkswagen Group of America (spoločne známym pod skratkou „VW“) oznámenie o porušení platných pravidiel týkajúcich sa znečistenia; keďže začalo sa vyšetrovanie v nadväznosti na výskum emisií oxidov dusíka (NOx) z dieselových vozidiel, ktorý uskutočnila mimovládna organizácia v spolupráci s univerzitnými výskumnými pracovníkmi a výsledky ktorého boli predložené agentúre EPA a rade CARB v máji 2014;

B.

keďže znečistenie ovzdušia spôsobí v EÚ ročne predčasnú smrť vyše 430 000 ľudí a v dôsledku jeho vplyvov na zdravie sa jeho náklady odhadujú na 940 miliárd EUR ročne; keďže NOx je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia, ktoré okrem iného spôsobuje rakovinu pľúc, astmu a mnohé choroby dýchacieho ústrojenstva a tiež poškodzuje životné prostredie, napr. spôsobuje eutrofizáciu a acidifikáciu; keďže výfukové plyny z vozidiel na naftový pohon sú v Európe hlavným zdrojom NOx v mestských oblastiach; keďže až tretina obyvateľov miest v EÚ je naďalej vystavená úrovniam vyšším, než sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty, ktoré stanovila EÚ; keďže doprava je naďalej hlavným faktorom podieľajúcim sa na zlej kvalite ovzdušia a súvisiacich vplyvoch na zdravie; keďže vyše 20 členských štátov momentálne nespĺňa limity EÚ pre kvalitu ovzdušia, najmä z dôvodu znečistenia miest;

C.

keďže od roku 2012 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) klasifikuje výfukové plyny z dieselových motorov ako karcinogénne a oznámila, že vzhľadom na dodatočný vplyv tuhých častíc z dieselových motorov na zdravie by sa malo na celom svete obmedziť vystavenie zmesi vypúšťaných chemických látok;

D.

keďže automobilový priemysel je jedným z kľúčových faktorov rastu a inovácií a prispieva k zamestnanosti v mnohých členských štátoch; keďže pokiaľ sa neprijmú rozhodné kroky, hrozí riziko, že súčasný škandál ohrozí povesť a konkurencieschopnosť celého odvetvia;

E.

keďže v dodávateľskom odvetví automobilového priemyslu prevládajú malé a stredné podniky, ktoré sa na výskume a vývoji pre tento priemysel podieľajú 50 %; keďže za ekonomickou silou mnohých európskych regiónov stojí automobilový priemysel a dodávateľské odvetvie automobilového priemyslu;

F.

keďže spravodlivá hospodárska súťaž, a to aj medzi výrobcami áut, znamená, že zákazník môže pri výbere produktu vychádzať zo skutočnosti, že mu budú poskytnuté komplexné a neskreslené technické parametre;

G.

keďže EÚ vyvinula veľké úsilie o odstránenie vplyvov hospodárskej krízy na automobilový priemysel za použitia dostupných nástrojov v oblasti štátnej pomoci;

H.

keďže v nariadení o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých vozidiel (nariadenie (ES) č. 715/2007, na ktorom sa Európsky parlament a Rada dohodli v decembri 2006), ktoré stanovuje emisné normy Euro 5 a Euro 6, sa od výrobcov vyžaduje, aby svoje vozidlá vybavili tak, aby spĺňali emisné požiadavky „pri bežnom používaní“ (článok 5 ods. 1);

I.

keďže v nariadení (ES) č. 715/2007 (článok 5 ods. 2) sa výslovne zakazuje používanie rušiacich zariadení, ktoré sú vymedzené ako „ktorýkoľvek konštrukčný prvok, ktorý sníma teplotu, rýchlosť vozidla, otáčky motora alebo zaťaženie motora, zaradený prevodový stupeň, podtlak v sacom potrubí alebo akýkoľvek iný parameter na účely aktivácie, modulácie, zdržania alebo deaktivácie činnosti ktorejkoľvek časti systému regulácie emisií, ktorá znižuje účinnosť systému regulácie emisií za podmienok, ktoré sa môžu odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke a používaní vozidla“; keďže členské štáty sú povinné tento zákaz presadzovať; keďže nariadenie tiež obsahuje výslovnú výzvu, aby Komisia zaviedla testy a prijala opatrenia týkajúce sa používania rušiacich zariadení;

J.

keďže podľa smernice o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (1999/44/ES) majú spotrebitelia po nákupe výrobku právo na minimálne dvojročnú záručnú lehotu a predávajúci je povinný dodať spotrebiteľovi tovar, ktorý je v súlade s kúpnou zmluvou; keďže v prípade, že zhoda neexistuje, spotrebiteľ má nárok na bezplatnú opravu alebo výmenu, alebo zníženie ceny;

K.

keďže v smernici o právach spotrebiteľov (2011/83/EÚ) sa vyžaduje, aby boli poskytnuté informácie o hlavných vlastnostiach výrobku pred uzavretím zmlúv v prevádzkových priestoroch i mimo prevádzkových priestorov a zmlúv na diaľku, a členské štáty musia mať pravidlá pre účinné, primerané a odrádzajúce sankcie v prípade, že ustanovenia tejto smernice nie sú splnené;

L.

keďže v smernici o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES) sa osobitne zakazuje každá praktika, ktorá „podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná“, ustanovuje sa, že medzi obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, patrí „tvrdenie, že obchodník (vrátane jeho obchodných praktík) alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo súkromným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia“, a požaduje sa, aby členské štáty prijali účinné, primerané a odradzujúce sankcie;

M.

keďže limitná hodnota emisií NOx z naftových vozidiel je podľa normy Euro 5 180 mg/km a uplatňuje sa na vozidlá, ktoré boli typovo schválené medzi 1. septembrom 2009 a 1. septembrom 2014, a na všetky vozidlá predané od 1. januára 2011 do 1. septembra 2015 a keďže zodpovedajúca hodnota podľa normy Euro 6 je 80 mg/km a uplatňuje sa na nové typy od 1. septembra 2014 a na všetky vozidlá predané od 1. septembra 2015; keďže vozidlá podľa normy Euro 6 zaregistrované skôr, než bola norma zavedená ako zákonný limit, čerpali v mnohých členských štátoch daňové úľavy; keďže výsledky nezávislých testov potvrdzujú v prípade oboch noriem výrazné nezrovnalosti medzi limitmi a skutočnými emisiami z vozidiel pri bežnom používaní;

N.

keďže zo záverov analýzy Spoločného výskumného centra Komisie (2011) (6) vyplýva, že emisie oxidov dusíka vypúšťané vozidlami na naftový pohon, ktoré sa merali pomocou prenosných systémov merania emisií (PEMS), výrazne prekročili príslušné emisné limity Euro 3 – 5, pričom v prípade celej testovacej trasy to bol v priemere 2- až 4-násobok emisií NOx a v prípade jednotlivých testovacích okien dokonca až 14-násobok; keďže z ďalšej správy Spoločného výskumného centra (7) uverejnenej v roku 2013 vyplýva, že vozidlá spadajúce pod normu Euro 6 môžu dokonca prekročiť úrovne emisií vozidiel spadajúcich pod normu Euro 5; keďže v nezávislej analýze z roku 2014 sa uvádza, že priemerné emisie NOx testovaných vozidiel na naftový pohon dosahujú počas jazdného cyklu sedemnásobok limitov stanovených normou Euro 6;

O.

keďže spoločnosť VW pripustila nainštalovanie rušiacich zariadení najmenej v 11 miliónoch vozidiel na naftový pohon predaných na celom svete; keďže spoločnosť VW oznámila, že v nadväznosti na rozhodnutie nemeckého Spolkového úradu pre motorovú dopravu stiahne 8,5 milióna vozidiel značky VW na naftový pohon od používateľov v EÚ;

P.

keďže tento zaznamenaný rozdiel v emisiách môže byť zapríčinený nepresnosťou súčasného skúšobného postupu, ktorý sa používa v EÚ a ktorý nekopíruje bežné jazdné podmienky, ako aj používaním rušiacich zariadení; keďže spoľahlivosť a nespochybniteľnosť skúšobného postupu vozidiel má zásadný význam pre dosiahnutie emisných limitov, a teda aj pre ochranu verejného zdravia a životného prostredia v EÚ;

Q.

keďže v článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 715/2007 sa Komisii ukladá povinnosť preskúmať skúšobné cykly používané na meranie emisií a v prípade, že sa dôjde k záveru, že tieto testy už nie sú primerané, prispôsobiť ich tak, aby primerane odrážali emisie vznikajúce pri skutočnej jazde na ceste; keďže táto úprava sa doposiaľ neuskutočnila; keďže však Komisia momentálne pripravuje prijatie nového skúšobného cyklu založeného na emisiách pri skutočných podmienkach jazdy;

R.

keďže testovanie zhody výroby a zhody v prevádzke nepodliehalo spoločným normám na úrovni EÚ, a to i napriek mandátu, ktorý bol udelený Komisii na stanovenie konkrétnych požiadaviek na takéto postupy prostredníctvom komitológie; keďže v dôsledku toho sa požiadavky na zhodu výroby a zhodu v prevádzke nevynucujú primeraným spôsobom; keďže neexistuje povinnosť poskytovať informácie týkajúce sa testov, ktoré vykonáva príslušný schvaľovací orgán, a ich výsledkov Komisii, schvaľovacím orgánom iného členského štátu či iným zainteresovaným stranám;

S.

keďže súčasný systém EÚ v oblasti typového schvaľovania neumožňuje Komisii ani iným orgánom členských štátov prehodnotiť typové schválenie vozidiel ani osvedčenie o zhode, zrušiť alebo pozastaviť uvádzanie vozidiel na trh, ak sú typovo schválené v inom členskom štáte; keďže podľa súčasného systému na testovaciu činnosť vykonávanú vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi nikto nedohliada na to, aby sa zabezpečilo, že všetky orgány budú dodržiavať spoločné pravidlá EÚ a nezapoja sa do nekalej hospodárskej súťaže znižovaním noriem;

T.

keďže Komisia v súčasnosti skúma rámec typového schvaľovania; keďže toto preskúmanie má mimoriadny význam z hľadiska obnovenia dôvery spotrebiteľov, pokiaľ ide o skúšky emisií a spotreby paliva;

U.

keďže súčasné systémy kontroly emisií NOx z dieselových osobných automobilov sa opierajú o tri hlavné technológie: úpravu spaľovacieho priestoru spolu s recirkuláciou výfukových plynov (EGR), absorbéry NOx vznikajúcich pri chudobnej zmesi (zachytávač NOx vznikajúcich pri chudobnej zmesi, resp. LNT) a selektívnu katalytickú redukciu (SCR); keďže na dosiahnutie limitných hodnôt normy Euro 6 je väčšina vozidiel vybavená aspoň dvoma z troch uvedených technológií; keďže všetky tieto technológie možno deaktivovať pomocou softvérových rušiacich zariadení;

V.

keďže s cieľom zabezpečiť dodržiavanie emisných noriem bude potrebné odstrániť rušiace zariadenia z vozidiel, ktoré sú nimi vybavené, a vykonať úpravy softvéru na kontrolu emisií a v závislosti od technológie motoru i zásah do hardvéru; keďže výkonnosť systémov regulácie emisií, ktoré sú už vo vozidlách nainštalované, by sa mala dať zlepšiť odstránením rušiacich zariadení, preprogramovaním a prekalibrovaním;

W.

keďže rozdiely medzi výsledkami skúšok a výkonom vozidla pri bežnom používaní sa neobmedzujú iba na NOx, ale existujú aj pri iných znečisťujúcich látkach a pri CO2; keďže ako uviedla nezávislá štúdia, rozdiel medzi oficiálnymi a skutočnými emisiami CO2 z osobných vozidiel v Európe v roku 2014 predstavoval 40 %;

X.

keďže prechod na celosvetovo harmonizované skúšobné postupy pre ľahké vozidlá (WLTP) v EÚ si vyžaduje, aby výrobcovia upravili platné ciele priemerných emisií CO2 pre vozidlá v súlade s novými skúšobnými postupmi;

1.

rozhodne odsudzuje každý podvod ktoréhokoľvek výrobcu automobilov a naliehavo žiada spoločnosti, aby za svoje konanie prevzali plnú zodpovednosť a v plnej miere spolupracovali s orgánmi pri vyšetrovaní; odsudzuje skutočnosť, že došlo k podvodu a zavádzaniu miliónov spotrebiteľov, ktorí získali falošné informácie o emisiách, ktoré produkujú ich vozidlá;

2.

je presvedčený, ak dôkazy potvrdia protiprávne konanie, že opravné konanie by sa malo spotrebiteľovi riadne oznámiť, rýchlo vykonať a nemalo by ďalej byť na úkor spotrebiteľa;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nadmerné emisie spôsobujú predčasné úmrtia, majú škodlivé účinky na ľudské zdravie a poškodzujú životné prostredie;

4.

považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty rýchlo obnovili dôveru spotrebiteľov prostredníctvom konkrétnych krokov a aby vyvinuli všetko možné úsilie o upokojenie situácie; potvrdzuje svoju solidaritu s dotknutými zamestnancami a je znepokojený z dôsledkov škandálu na dodávateľský reťazec, najmä na malé a stredné podniky, ktoré v súčasnosti nezavinene čelia obrovskej výzve spôsobenej podvodom; zdôrazňuje, že zamestnanci by nemali byť v konečnom dôsledku tí, ktorí budú doplácať na manipulácie v meraniach emisií;

5.

zdôrazňuje, že výrobcovia musia pred akýmkoľvek prepúšťaním zamestnancov najprv využiť vlastné finančné zdroje a uprednostniť zadržanie zisku pred vyplácaním dividend s cieľom uhradiť čo najväčší podiel nákladov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia uplatniteľných právnych predpisov;

6.

je hlboko znepokojený tým, že orgány členských štátov a Komisie oneskorene zareagovali na dôkazy o vážnych a pretrvávajúcich prekročeniach hodnôt emisných limitov, ktoré stanovujú právne predpisy EÚ v prípade vozidiel pri bežnom používaní;

7.

pripomína, že vozidlá na naftový pohon majú nižšie emisie CO2 na kilometer než porovnateľné vozidlá na benzínový pohon a že sú dôležitým prostriedkom, ktorý výrobcom umožňuje dosiahnuť priemernú cieľovú hodnotu emisií CO2 pre vozidlá; pripomína, že aj naďalej budú zásadne prispievať k plneniu cieľov na obdobie po roku 2021, zdôrazňuje však, že výrobcovia musia využívať dostupné čisté technológie na zníženie NOx, tuhých častíc a iných znečisťujúcich látok;

8.

naliehavo žiada úplnú transparentnosť zo strany Komisie a členských štátov v súvislosti s tým, či o týchto porušeniach vedeli a aké opatrenia prijali na ich odstránenie; žiada dôkladné prešetrenie úlohy a zodpovednosti Komisie a orgánov členských štátov, a to aj so zreteľom na problémy, na ktoré upozornilo Spoločné výskumné centrum Komisie vo svojej správe z roku 2011;

9.

vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie stratégie EÚ pre udržateľné, zdrojovo účinné dopravné systémy pre cestnú dopravu a iné druhy dopravy, pričom sa postupne zruší súčasný systém založený na fosílnych palivách a budú sa využívať nové technológie a zdroje energie ako vodík, elektrina a stlačený vzduch;

10.

víta vyšetrovania uskutočňované vo viacerých členských štátoch a v ďalších krajinách sveta v súvislosti s manipuláciou výsledkov testov na emisie vozidiel; podporuje výzvu Komisie, aby vnútroštátne orgány dohľadu vykonali rozsiahle kontroly rôznych značiek a modelov vozidiel; domnieva sa, že do všetkých takýchto vyšetrovaní by mala byť zapojená Komisia; trvá na tom, aby sa vyšetrovania vykonávali transparentne a efektívne, s náležitým prihliadnutím na nutnosť, aby spotrebitelia, ktorých sa priamo týka akákoľvek zistená nezhoda s predpismi, boli riadne informovaní;

11.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu podala písomnú správu o výsledkoch týchto vyšetrovaní, a to najneskôr do 31. marca 2016;

12.

žiada, aby v prípade, že budú rušiace zariadenia nájdené, orgány členských štátov prijali všetky potrebné opatrenia na nápravu situácie a uplatnili vhodné sankcie v súlade s článkom 30 smernice 2007/46/ES a článkom 10 nariadenia (ES) č. 715/2007;

13.

upozorňuje na Girlingovej správu (Národné emisné stropy pre určité znečisťujúce látky) (A8-0249/2015), ktorú prijal Výbor pre životné prostredie 15. júla 2015, a najmä na žiadosť adresovanú Komisii a členským štátom, aby urýchlene sfinalizovali nový návrh nariadenia o norme Euro 6 a o emisiách z jazdy v reálnej prevádzke (RDE), o ktorom sa v súčasnosti rokuje;

14.

naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne prijala a implementovala nový cyklus emisnej skúšky pri skutočných podmienkach jazdy a aby ho uviedla do účinnosti na účely regulácie; víta správu o znížení emisií znečisťujúcich látok z cestných vozidiel (Dessova správa A8-0270/2015), ktorú prijal 23. septembra 2015 Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín Európskemu parlamentu, a požiadavku, aby Komisia zaviedla „emisnú skúšku pri skutočných podmienkach jazdy pre všetky vozidlá, ktoré boli typovo schválené alebo registrované od roku 2015, s cieľom zabezpečiť účinnosť systémov regulovania emisií a umožniť, aby vozidlo bolo v súlade s týmto nariadením a jeho vykonávacími opatreniami, pričom faktor súladu odráža len možné tolerancie postupu merania emisií zavedeného do roku 2017“; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby na tomto základe urýchlene dospeli k dohode o rámci pre skúšobný cyklus;

15.

poznamenáva, že podľa súčasných plánov Komisie by sa emisné skúšky pri skutočných podmienkach jazdy používali iba na meranie emisií NOx; žiada, aby sa emisné skúšky pri skutočných podmienkach jazdy používali na meranie všetkých znečisťujúcich látok;

16.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti v rokovaniach v rámci komitologického postupu o návrhu testu emisií v reálnej prevádzke, najmä nad tým, že Komisia neposkytla informácie Európskemu parlamentu v tom istom čase ako zástupcom členských štátov; žiada Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu všetky náležité dokumenty rovnako ako členským štátom, a najmä aby uverejnila prípravný dokument pre technický výbor pre motorové vozidlá týkajúci sa prijatia nového testu emisií v reálnej prevádzke;

17.

zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť súčasný systém typového schvaľovania EÚ vrátane väčšieho dohľadu EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o dohľad nad trhom, koordináciu a ďalší postup v súvislosti s vozidlami predávanými v Únii, právomoc požadovať od členských štátov, aby otvorili kontrolné postupy na základe dôkazov a schopnosť prijímať vhodné opatrenia v prípade porušenia práva EÚ;

18.

vyzýva Komisiu, aby pretvorila súčasný systém typového schvaľovania zaručiť nezávislú kontrolu typových schvaľovaní a osvedčení, ktoré vydávajú príslušné vnútroštátne úrady, a ich prípadné opätovné posúdenie Komisiou, zaručila rovnaké podmienky v celej EÚ, ako aj účinné presadzovanie právnych úprav EÚ a nápravu nedostatkov vykonávacích opatrení, a to bez zbytočného zvýšenia administratívnej záťaže;

19.

preto žiada, aby sa zvážilo zriadenie dozorného orgánu na úrovni EÚ;

20.

považuje za nanajvýš dôležité, aby Komisia a všetky príslušné úrady členských štátov mali právo opätovne posúdiť typové schválenie alebo osvedčenia o zhode a požadovať stiahnutie vozidiel z trhu alebo zastavenie ich uvádzania na trh, ak majú dôkazy o nedodržaní limitných emisných hodnôt EÚ podľa nariadenia o normách Euro 5 a 6 alebo podľa inej požiadavky, stanovenej v rámci systému typového schvaľovania;

21.

domnieva sa, že v nadchádzajúcom preskúmaní rámcovej smernice o typovom schvaľovaní treba zvážiť rozšírenie a špecifikáciu požiadaviek na zhodu výroby s cieľom zabezpečiť použitie dostatočnej a reprezentatívnej vzorky nových modelov z výrobných liniek, ktoré sa budú každoročne náhodne vyberať na testovanie RDE s cieľom zistiť dodržiavanie limitných hodnôt znečisťujúcich látok a hodnôt CO2, ktoré sú platné v EÚ; ďalej požaduje zlepšenie testovania vozidiel, ktoré sú už v prevádzke na pozemných komunikáciách, aj na základe postupu RDE, s cieľom overiť zhodu vozidiel v prevádzke s rôznym stavom najazdených kilometrov, ako sa vyžaduje podľa nariadenia; žiada, aby sa prostredníctvom pravidelných technických kontrol zlepšil dohľad v cestnej premávke s cieľom identifikovať a opraviť vozidlá, v prípade ktorých sa zistilo porušenie právnych predpisov EÚ;

22.

vyzýva vnútroštátne orgány, aby netolerovali tzv. optimalizáciu pri testovaní vozidiel, v prípade ktorej sa bežne používajú postupy – ako je napríklad nadmerné nafúkanie pneumatík, odstránenie bočných zrkadiel, stlačenie medzier medzi panelmi karosérie na zníženie aerodynamického odporu, použitie osobitných mazív na motor a prevodovku, ktoré sa inak v motoroch nepoužívajú, odstránenie prídavných zariadení, napr. stereoprehrávačov, skúšky pri maximálnej povolenej teplote prostredia – ktoré neprijateľne zvyšujú rozdiel medzi laboratórnymi skúškami a skúsenosťami spotrebiteľa na ceste;

23.

zdôrazňuje, že spotrebitelia musia mať možnosť uplatňovať svoje práva jednoducho, ako je stanovené v smerniciach 1999/44/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ;

24.

vyzýva Komisiu, ktorá je zodpovedná za hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, aby v spolupráci s vnútroštátnymi dozornými úradmi zabezpečila rovnaké podmienky pre účastníkov hospodárskej súťaže v prospech trhu;

25.

pripomína potrebu úplne a dôkladne transponovať a vykonávať európske predpisy pre fungovanie vnútorného trhu vo všetkých členských štátoch a okrem toho vyzýva európske a vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom, aby dôkladne prešetrili všetky údajné podvody;

26.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že informácie poskytnuté spotrebiteľom podľa smernice EÚ o označovaní automobilov (1999/94/ES) budú presné, relevantné a porovnateľné; nazdáva sa, že označenia by sa mali zakladať na hodnotách emisií a výkonnosti paliva, ktoré zodpovedajú skutočným jazdným podmienkam;

27.

je znepokojený nesúladom medzi emisiami CO2 uvedenými vo výsledkoch testov a tými, ktoré boli namerané v skutočných podmienkach jazdy; žiada preto, aby sa urýchlene dospelo k dohode o korelácii WLTP pre ciele priemerných emisií CO2 pre vozidlá s prihliadnutím na zásadu „porovnateľnej prísnosti“, ale tak, aby sa neuznávala nespravodlivá flexibilita súčasného skúšobného postupu a neoslabil sa cieľ na rok 2021;

28.

vyzýva Komisiu, aby pri formulácii nových politík v oblasti udržateľnej dopravy zohľadnila tieto zistené skutočnosti; žiada Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na posilnenie stratégie EÚ zameranej na udržateľné zdrojovo efektívne systémy pre cestnú dopravu a iné spôsoby dopravy; poukazuje na prístup vytýčený v bielej knihe Komisie z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje a zdôrazňuje jeho potenciálne vysoký prínos k účinnému zníženiu skutočných emisií z dopravy a k zlepšeniu mestskej mobility; naliehavo žiada Komisiu, aby vynaložila väčšie úsilie o rozvoj navrhovaných opatrení uvedených v bielej knihe a povzbudzuje členské štáty k tomu, aby toto úsilie podporili;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/17

—

so zreteľom na článok 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článok 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov (A7-0350/2010),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov,

—

so zreteľom na verejné vypočutie o iniciatíve občanov z 26. februára 2015 organizované Výborom pre ústavné veci v spolupráci s Výborom pre petície,

—

so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu, vydanú v roku 2014, s názvom Európska iniciatíva občanov – prvé ponaučenia z vykonávania,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej ombudsmanky zo 4. marca 2015, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy týkajúce sa Komisie (OI/9/2013/TN),

—

so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z februára 2015 s názvom Vykonávanie európskej iniciatívy občanov,

—

so zreteľom na správu Komisie z 31. marca 2015 o európskej iniciatíve občanov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre petície a Výboru pre právne veci (A8-0284/2015),

A.

keďže európska iniciatíva občanov je nové politické právo občanov, ako aj jedinečný a inovatívny nástroj tvorby agendy pre participatívnu demokraciu v Európskej únii, umožňujúci občanom stať sa aktívnou súčasťou projektov a procesov, ktoré ich ovplyvňujú, a ktorého potenciál sa musí nepochybne v plnej miere vyčerpať a zásadne rozšíriť tak, aby sa dosahovali čo najlepšie výsledky a aby dokázal povzbudiť čo najviac občanov k účasti na ďalšom rozvoji európskeho integračného procesu; keďže jedným z hlavných cieľov EÚ musí byť posilnenie demokratickej legitímnosti jej inštitúcií;

B.

keďže tri roky po tom, čo sa 1. apríla 2012 začalo uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 211/2011, je potrebné zhodnotiť jeho vykonávanie s cieľom zistiť prípadné nedostatky a navrhnúť schodné riešenia na účely jeho urýchlenej revízie;

C.

keďže zo skúsenosti vieme, že väčšina organizátorov európskych iniciatív občanov (ECI) sa pri príprave ECI stretla s viacerými problémami praktickej aj právnej povahy a keďže organizátori viacerých zamietnutých európskych iniciatív občanov následne podali podnety na Súdny dvor a na úrad európskej ombudsmanky proti rozhodnutiu Komisie nezaregistrovať ich európske iniciatívy občanov; keďže pravidlá sa preto musia navrhovať tak, aby sa európske iniciatívy občanov čo najviac sprístupnili občanom aj organizátorom;

D.

keďže Európsky parlament je jediným priamo voleným orgánom Európskej únie a ako taký musí zastupovať občanov EÚ;

E.

keďže viacero inštitúcií, mimovládnych organizácií, odborných obcí a skupín občianskej spoločnosti posúdilo rozličné nedostatky vo vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o európskej iniciatíve občanov a v organizovaní ECI, navrhlo viaceré zlepšenia a viacnásobne poukázalo na to, ktoré aspekty nariadenia je potrebné čo najskôr zmeniť;

F.

keďže praktické aspekty určené v článku 6 nariadenia, najmä vytvorenie systému online zberu a jeho schválenie príslušným orgánom členského štátu, nechávajú organizátorom vo väčšine prípadov menej času ako 12 mesiacov na vyzbieranie potrebného počtu podpisov;

G.

keďže predloženie úspešnej iniciatívy Komisii po uplynutí lehoty na zber podpisov nepodlieha konkrétnej lehote, čo spôsobuje zmätok a neistotu tak v inštitúciách, ako aj vo verejnosti;

1.

víta európsku iniciatívu občanov, ktorá je vymedzená v článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a v článku 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako prvý nástroj nadnárodnej participatívnej demokracie, ktorý umožňuje občanom priamo spolupracovať s inštitúciami EÚ a aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov a dopĺňa ich právo predkladať petície Európskemu parlamentu a predkladať sťažnosť európskemu ombudsmanovi;

2.

zdôrazňuje, že iniciatíva občanov je prvým nástrojom participatívnej demokracie, ktorým sa občanom EÚ na základe najmenej jedného milióna vyhlásení podpory z minimálne jednej štvrtiny členských štátov EÚ udeľuje právo začať iniciatívu, čím dochádza k posilneniu ich novej politickej výsady, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh o otázkach, v súvislosti s ktorými sa občania domnievajú, že na vykonávanie zmlúv je nevyhnutný legislatívny akt;

3.

zdôrazňuje, že iniciatíva občanov predstavuje pre občanov výnimočnú príležitosť určiť a formulovať svoje ambície a požiadať o opatrenia na úrovni EÚ a že je potrebné ju všetkými dostupnými prostriedkami povzbudzovať a podporovať; uznáva však, že existujú významné nedostatky, ktorými sa treba zaoberať a ktoré treba vyriešiť, ak sa má zvýšiť účinnosť ECI; zdôrazňuje, že každé ďalšie hodnotenie nástroja by sa malo zamerať na dosiahnutie maximálnej užívateľskej prístupnosti, keďže ide o základný spôsob prepojenia občanov Európy s EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je občianskym právom každého občana používať vlastný materinský jazyk a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali alternatívy ponúkajúce túto možnosť v súvislosti so všetkými činnosťami týkajúcimi sa ECI, keďže tým sa povzbudzuje účasť občanov; poukazuje na význam informovania verejnosti o ECI a zároveň ľutuje obmedzené povedomie o tomto nástroji medzi občanmi EÚ; žiada preto EÚ, aby za týmto účelom organizovala propagačné a reklamné kampane s cieľom zvýšiť profil ECI v médiách a vo verejnosti;

4.

ďalej zdôrazňuje, že občianska angažovanosť mladých ľudí má zásadný význam pre budúcnosť všetkých demokracií a vyzýva Komisiu, aby sa poučila zo skúseností jednotlivých štátov, ktoré boli úspešné, pokiaľ ide o európske iniciatívy občanov;

5.

považuje za mimoriadne dôležité, aby občania mohli prispievať k výkonu legislatívnych právomocí Únie a priamo sa zúčastňovať na iniciovaní legislatívnych návrhov;

6.

zdôrazňuje význam informovania verejnosti o európskej iniciatíve občanov, aby sa táto stala účinným nástrojom demokratickej účasti; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali maximálne komunikačné úsilie, pokiaľ ide o tento nástroj, a dali ho do pozornosti čo najväčšiemu počtu občanov a podporovali aktívnu účasť na ňom;

7.

vyzýva Komisiu, aby využila všetky verejné komunikačné kanály na zvyšovanie informovanosti o európskych iniciatívach občanov, prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie transparentnosti a uľahčila komunikáciu týkajúcu sa súčasných európskych iniciatív občanov napríklad aj tým, že vytvorí aplikácie s informáciami, bude zasielať oznámenia a umožní elektronický podpis; zdôrazňuje, že aktívna účasť verejnosti na európskych iniciatívach občanov v rozhodujúcej miere závisí aj od ich propagácie v členských štátoch, a preto navrhuje, aby vnútroštátne parlamenty členských štátov uvádzali európsku iniciatívu občanov na svojich oficiálnych webových stránkach;

8.

konštatuje, že na európskej iniciatíve občanov sa zúčastnilo viac než šesť miliónov občanov EÚ, že počet žiadostí o začatie iniciatívy dosiahol 51, z ktorých len tri iniciatívy – Right 2Water, Jeden z nás a Stop Vivisection – boli uznané za prípustné, a že šesť organizátorov európskej iniciatívy občanov, čo zodpovedá 30 % všetkých zamietnutí, napadlo zamietnutie Komisie pred Súdnym dvorom, z čoho vyplýva, že treba vyvinúť ešte množstvo úsilia s cieľom zabezpečiť, aby európska iniciatíva občanov naplnila svoj potenciál; poukazuje na rôzne praktické ťažkosti, s ktorými sa organizátori stretli od nadobudnutia účinnosti nariadenia v apríli 2012, a upozorňuje, že počet iniciatív klesá;

9.

vyzýva Komisiu, aby organizátorom ECI čo najskôr poskytla primerané a komplexné usmernenia, najmä právnej povahy, a to prostredníctvom kontaktného centra Europe Direct, aby organizátori vedeli o možnostiach, ktoré sú im otvorené a aby nezlyhala registrácia ECI tým, že navrhnú iniciatívu, ktorá je zjavne mimo rámca právomocí Komisie a nespĺňa právne kritériá prípustnosti; žiada, aby sa zvážila možnosť vytvorenia iného nezávislého orgánu povereného poskytovaním poradenstva; konštatuje však, že podľa Lisabonskej zmluvy otázky nastolené európskymi iniciatívami občanov nemusia patriť výhradne do právomoci Komisie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala uvažovať o vytvorení zvláštnej kancelárie pre európske iniciatívy občanov, ktorá by na každom jej zastúpení v členských štátoch poskytovala potrebné informácie, poradenstvo a podporu v súvislosti s ECI;

10.

ďalej zdôrazňuje, že zvláštna kancelária pre ECI by mala tiež prispievať k zvyšovaniu informovanosti verejnosti aj médií o ECI; vyzýva preto Komisiu, aby propagovala ECI ako oficiálny nástroj EÚ na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že toto opatrenie by tiež mohlo prispieť k prekonaniu nedôvery verejnosti, pokiaľ ide o využívanie osobných údajov, ktoré sa vyžadujú na podporu ECI;

11.

žiada poskytnutie podrobnejších usmernení o výklade právnych základov a viac informácií o povinnostiach v súvislosti s ochranou údajov v jednotlivých členských štátoch, v ktorých organizátori vedú svoje kampane, s cieľom poskytnúť im právnu istotu, ako aj o možnosti organizátorov uzavrieť dostupné poistenie;

12.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom jasných informácií o nástroji európskej iniciatívy občanov v raných štádiách, čo viedlo k všeobecnému nepochopeniu jeho podstaty a spôsobilo sklamanie po tom, čo Komisia odmietla prvé európske iniciatívy; pripomína, že tento nástroj by mal byť jednoduchý, zrozumiteľný, ľahko použiteľný a široko medializovaný; zdôrazňuje, že Komisia by mala nabádať a podporovať vnútroštátnych a miestnych volených zástupcov s cieľom umožniť tento nárast publicity európskych iniciatív občanov;

13.

podporuje preto aktívnu účasť občanov EÚ pri primeranom využívaní tohto nástroja na účely tvorby agendy; vyjadruje obavy z potenciálneho konfliktu záujmov, keďže samotná Komisia má výhradnú právomoc vykonávať kontrolu prípustnosti, a žiada, aby sa táto situácia v budúcnosti primerane riešila; zároveň konštatuje, že cieľom všetkých zúčastnených strán by mali byť v záujme zachovania jasnosti o aktivitách občanov transparentnosť a objektívnosť;

14.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu Európskeho parlamentu aj ako subjektu s rozhodovacími právomocami, keďže je jedinou inštitúciou, ktorej členovia sú volení priamo občanmi EÚ;

15.

zdôrazňuje, že podľa podmienok stanovených v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 211/2011, ak Komisia zamietne registráciu ECI, „informuje organizátorov o dôvodoch zamietnutia a o všetkých dostupných prostriedkoch súdnej a mimosúdnej nápravy“; v tejto súvislosti berie na vedomie početné sťažnosti organizátorov na to, že nedostali podrobné a úplné dôvody zamietnutia svojich ECI; vyzýva Komisiu, aby podrobne vysvetlila dôvody zamietnutia ECI, ak je predložená európska iniciatíva občanov „jasne mimo právomocí Komisie“, a aby zároveň písomne a tak, aby im čo najviac uľahčila prácu, informovala organizátorov o príslušných právnych aspektoch, ktoré by mali byť v mene transparentnosti v plnej miere zverejnené, a tak, aby sa platnosť a úplná objektívnosť týchto aspektov podrobili právnej kontrole, aby sa čo najviac obmedzilo diskrečné právo Komisie ako sudcu a strany pri posudzovaní prípustnosti iniciatívy a aby sa organizátori mohli rozhodnúť, či svoju ECI prehodnotia a predložia v pozmenenej podobe;

16.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť registrácie iba časti iniciatívy v prípade, že celá európska iniciatíva občanov nespadá do právomoci Komisie; vyzýva Komisiu, aby organizátorov pri registrácii usmernila, ktorú časť by mohli zaregistrovať, aby uznala, že dialóg a kontakt s organizátormi ECI je počas procesu dôležitý a aby Európsky parlament informovala o svojom rozhodnutí týkajúcom sa registrácie ECI; vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj spôsoby, ako možno iniciatívy alebo ich časti, ktoré nepatria do právomoci Komisie, odkázať na príslušný orgán na celoštátnej alebo regionálnej úrovni;

17.

poukazuje na význam technológií ako nástroja na povzbudenie občianskej účasti; vyzýva Komisiu, aby vylepšila softvér na elektronický zber podpisov tak, aby bol ľahko používateľný, a aby bezplatne a trvalo poskytovala svoje servery na uchovávanie elektronických podpisov, pričom by využívala existujúce rozpočtové prostriedky EÚ, a aby zjednodušila a revidovala technické špecifikácie pre elektronický zdroj údajov tak, že e-mailové adresy by sa mohli zbierať nepovinne na tej istej obrazovke ako podpora, no ukladali by sa v inej databáze;

18.

domnieva sa, že ak sa tento nástroj prehodnotí, naďalej bude mať potenciál zapájať verejnosť a podporovať dialóg medzi občanmi a medzi občanmi a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje potrebu prepojiť elektronický systém zberu podpisov s novými zodpovedajúcimi nástrojmi, ktoré sa používajú prostredníctvom sociálnych a digitálnych médií na vedenie kampaní, podľa vzoru iných úspešných internetových platforiem na vedenie kampaní;

19.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila automatické prepojenie medzi registráciou európskej iniciatívy občanov a dátumom začiatku dvanásťmesačného obdobia na zbieranie vyhlásení o podpore, aby tak organizátori ECI mohli sami rozhodnúť, kedy začnú zbierať vyhlásenia o podpore;

20.

vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby používali overovací nástroj európskej iniciatívy občanov na overovanie vyhlásení o podpore, ktorý bol vyvinutý v rámci programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy;

21.

zdôrazňuje, že v rámci dostupných nástrojov na posilnenie participatívnej demokracie v celej Únii by mali byť k dispozícii nástroje informačných technológií aj pre regióny, čím by sa umožnilo intenzívnejšie zapojenie občanov do vecí verejných;

22.

úprimne víta ponuku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na bezplatný preklad textov týkajúcich sa európskej iniciatívy občanov v záujme zníženia organizačných nákladov ECI;

23.

žiada, aby sa pri riešení európskych iniciatív občanov posilnila medziinštitucionálna spolupráca na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o poskytovanie informácií a podpory organizátorom európskych iniciatív občanov; požaduje zlepšenie viacjazyčnej webovej stránky o európskej iniciatíve občanov, ktorú spravuje Komisia, ako aj jednotný súbor usmernení vo všetkých úradných jazykoch EÚ o právach a povinnostiach organizátorov európskej iniciatívy občanov a o správnych postupoch uplatňovaných v celom procese európskej iniciatívy občanov;

24.

žiada, aby sa v budúcnosti vytvorilo fyzické a internetové kontaktné miesto, ktoré by nepretržite poskytovalo informácie, prekladateľské služby, ako aj technickú, právnu a politickú podporu ECI a nazdáva sa, že by mohlo využívať existujúce zdroje kontaktných miest zriadených v rámci kontaktného centra Europe Direct, zastúpení Komisie a informačných kancelárií Európskeho parlamentu v členských štátoch; zastáva názor, že takéto usporiadanie by projekt európskej iniciatívy občanov priblížilo občanom;

25.

domnieva sa, že pre organizátorov je príliš komplikované poskytovať rôzne osobné údaje na podporu ECI v 28 členských štátoch, ako je určené v nariadení (EÚ) č. 211/2011 na základe rôznych predpisov jednotlivých štátov, a žiada, aby sa zaviedol jednotný postup pre vyhlásenia o podpore zmenou prílohy III nariadenia (EÚ) č. 211/2011 v záujme štandardizácie údajov zozbieraných v členských štátoch; povzbudzuje Komisiu, aby ďalej rokovala s členskými štátmi s cieľom znížiť počet požiadaviek týkajúcich sa údajov, a aby v tejto súvislosti odstránila požiadavku poskytnúť osobné identifikačné číslo a požiadavky prispôsobila užívateľom a pripomína, že ECI sa zameriava viac na účasť občanov a tvorbu agendy než na záväzné návrhy; navrhuje, aby sa zvážilo zriadenie digitálneho občianstva EÚ a odporúča prijať dočasné riešenie, kým sa nezriadi digitálne občianstvo EÚ s cieľom vyriešiť súčasné problémy spôsobené viacnásobnou registráciou; vyzýva preto Komisiu, aby sa touto otázkou prednostne zaoberala vo svojej digitálnej agende;

26.

vyzýva Komisiu, aby zmenila článok 3 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a odporúča členským štátom, aby znížili vekovú hranicu, od ktorého možno európsku iniciatívu občanov podporiť a zúčastniť sa na nej z 18 na 16 rokov, a aby nebola viazaná na právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu, čím by sa poskytla šanca najmä mladým ľuďom aktívne sa podieľať na presadzovaní európskeho projektu;

27.

berie na vedomie háklivý problém spočívajúci v osobnej zodpovednosti organizátorov v súvislosti s ochranou údajov pri zbere osobných údajov signatárov a navrhuje, aby sa zúžil rozsah požadovaných údajov a aby sa zmenilo znenie článku 13 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 o zodpovednosti, prípadne aby sa jasne uviedlo, že osobná zodpovednosť nie je neobmedzená; navrhuje, aby občianske výbory mohli nadobúdať právnu subjektivitu a aby čerpali inšpiráciu z článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva s cieľom stanoviť, že organizátori sú zodpovední len za konanie, ktoré je „protiprávne a došlo k nemu úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti“;

28.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby dosiahli užívateľsky vhodnejšie a harmonizovanejšie požiadavky na zber údajov; vyzýva príslušné orgány jednotlivých štátov, aby výbory pre európske záležitosti svojich národných parlamentov pravidelne informovali o prebiehajúcich európskych iniciatívach občanov, ktoré už získali väčší počet podpisov; naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 s cieľom zaručiť občanom možnosť podpisu ECI v krajine ich bydliska;

29.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2012 iba 3 z 31 registrovaných európskych iniciatív občanov dospeli do poslednej fázy; zdôrazňuje, že prudké zníženie počtu nových iniciatív je jedným z dôsledkov neprimeraných požiadaviek a zbytočne zložitého systému; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim legislatívnym dosahom a odrádzajúcimi opatreniami Komisie, ktoré nadväzujú na úspešné iniciatívy; vyjadruje rozdielny názor ako Komisia, pokiaľ ide o úspešné vykonávanie nariadenia s cieľom v plnej miere využiť potenciál európskych iniciatív občanov; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ a členské štáty musia podniknúť všetky potrebné kroky na podporu európskej iniciatívy občanov a na prehĺbenie dôvery občanov v tento nástroj;

30.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala znenie článku 10 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 s cieľom umožniť riadny ďalší postup v prípade úspešnej ECI; naliehavo žiada Komisiu, aby začala s prípravou právneho aktu na základe úspešných ECI do 12 mesiacov od vydania kladného stanoviska;

31.

zastáva názor, že v záujme zdôraznenia politického rozmeru európskych iniciatív občanov by malo byť verejné vypočutie uskutočnené za podmienok stanovených v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 211/2011 štruktúrované tak, aby organizátorom umožnilo zapojiť sa do dialógu s poslancami Európskeho parlamentu a príslušnými úradníkmi Komisie; zdôrazňuje, že vypočutia o ECI by sa mali organizovať pod záštitou „neutrálneho“ výboru, ktorý nie je hlavným gestorským výborom, pokiaľ ide o obsah, a že vždy by mali byť prizvaní externí odborníci;

32.

naliehavo vyzýva Európsky parlament a jeho výbory, aby v prípade, keď Komisia nepredloží v lehote 12 mesiacov legislatívny návrh, uplatňovali v súlade s článkom 225 ZFEÚ právo na požiadanie Komisie o predloženie príslušného návrhu; domnieva sa, že príslušný výbor Európskeho parlamentu by pri uplatňovaní tohto práva mal zohľadňovať obsah každej úspešnej európskej iniciatívy občanov a konzultovať s organizátormi európskej iniciatívy občanov na inom vypočutí; požaduje primeranú zmenu rokovacieho poriadku;

33.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytnutia finančnej podpory pre ECI z existujúceho rozpočtu EÚ prostredníctvom európskych programov, napríklad programu Európa pre občanov či programu Práva, rovnosť a občianstvo, majúc na pamäti, že existuje reálna potreba finančnej podpory organizovania ECI a že s týmto zámerom boli predložené mnohé návrhy na zmenu rozpočtu;

34.

vyzýva Komisiu, aby akýmkoľvek preventívnym spôsobom bojovala proti krádeži – vrátane krádeži pomocou internetových nástrojov –citlivých informácií týkajúcich sa signatárov, najmä keď sú tieto informácie spracúvané formou súhrnných údajov;

35.

víta správu Komisie z 31. marca 2015 o ECI a rozhodnutie európskeho ombudsmana OI/9/2013/TN a vyzýva Komisiu, aby sa podľa revidovanej verzie tohto nástroja vykonali všetky náležité právne opatrenia v prospech riadnych následných opatrení v prípade, že sa určitá ECI bude považovať za úspešne dovŕšenú; vyzýva preto Komisiu, aby so zreteľom na rôzne nedostatky, ktoré sa objavili, čo najskôr predložila návrh revízie nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1179/2011;

36.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa venovali dôležitej komunikačnej práci prostredníctvom informačnej kampane o európskej iniciatíve občanov;

37.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o stave prebiehajúcich európskych iniciatív občanov s cieľom umožniť mu kontrolovať, či tento nástroj ako súčasť záväzku Európskeho parlamentu voči občanom Európy funguje čo najefektívnejšie; zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov by mala predstavovať neustále sa zlepšujúci proces na základe nadobudnutých praktických skúseností a že by okrem toho mala byť v súlade s rozsudkami Súdneho dvora;

38.

odporúča, aby sa využíval každý dostupný komunikačný kanál, najmä platformy sociálnych a digitálnych médií všetkých príslušných inštitúcií EÚ, na uskutočnenie nepretržitých informačných kampaní, a to za účasti kancelárií a zastúpení EÚ, ako aj vnútroštátnych orgánov; vyzýva Komisiu, aby podporila vývoj softvérového programu s otvoreným zdrojovým kódom pre mobilné zariadenia, ktorý by sa zameriaval na európsku iniciatívu občanov; víta skutočnosť, že niektorým európskym iniciatívam občanov sa podarilo ovplyvniť situáciu na miestnej úrovni;

39.

považuje za nevyhnutné, aby sa zvýšila transparentnosť a kvalita kontrol financovania a sponzorovania európskych iniciatív občanov s cieľom zabezpečiť riadne využívanie tohto nástroja participatívnej demokracie občanmi a predchádzať jeho možnému zneužitiu na presadzovanie súkromných záujmov;

40.

pripomína dôležitú úlohu európskeho ombudsmana pri vyšetrovaní vybavovanie žiadostí v rámci európskych iniciatív občanov Komisiou, a najmä prípadov zamietnutia registrácie iniciatívy;

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/23

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357), sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „NSU“),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (2),

—

so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2014 o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora,

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. septembra 2014 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2014)0357) a Stratégiu Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora: výskum, vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch (prieskumné stanovisko talianskeho predsedníctva Rady EÚ),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) (prieskumné stanovisko),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 26. júna 2014 na tému Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora,

—

so zreteľom na stanovisko z vlastnej iniciatívy Výboru regiónov z 11. októbra 2011 s názvom Územná spolupráca v Stredozemí v rámci jadransko-iónskeho makroregiónu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

—

so zreteľom na správu Komisie o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté na konferencii o rozvoji a bezpečnosti v regióne Jadranského a Iónskeho mora konanej 19. – 20. mája 2000,

—

so zreteľom na zakladajúcu konferenciu jadransko-iónskeho euroregiónu, ktorá sa uskutočnila 30. júna 2006 v Pule, a na vyhlásenie o začatí iniciatívy na vytvorenie jadranskej stratégie prijaté zhromaždením jadransko-iónskeho euroregiónu, ktoré sa zišlo 22. októbra 2009 v Splite,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

—

so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júna 2015 s názvom Región Jadranského a Iónskeho mora: sociálno-ekonomická analýza a posúdenie dopravných a energetických spojení.

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre rybárstvo (A8-0279/2015),

A.

keďže makroregionálne stratégie predstavujú nový model viacúrovňového riadenia, ktorého úspešná realizácia a dosiahnutie cieľov v zásadnej miere závisia od zapojenia zainteresovaných strán zastupujúcich EÚ, vnútroštátne, regionálne a miestne úrovne vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ako aj od vzájomného dopĺňania rôznych politík a programov; keďže regionálne a miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní demokracie, decentralizácie a posilňovaní miestnej a regionálnej samosprávy;

B.

keďže predošlé stratégie pre pobaltskú a podunajskú oblasť priniesli cieľovým regiónom hmatateľné výhody, potvrdili úspech mechanizmov spolupráce EÚ a priniesli užitočné skúsenosti pre vytváranie budúcich makroregionálnych stratégií;

C.

keďže zo strany regiónov stúpa záujem o túto modernú formu regionálnej spolupráce a sprievodný model riadenia; keďže v poslednom čase to boli najmä prípady horských oblastí, ako sú Karpaty a Alpy, kde je v dôsledku prírodných prekážok potrebné vykonávanie špecifických regionálnych politík;

D.

keďže stratégiou EÚ je makroregionálna stratégia ako integrovaný rámec (vzťahujúci sa na členské štáty a krajiny mimo EÚ v rovnakej geografickej oblasti), ktorú schválila Európska rada;

E.

keďže existujú veľké sociálno-ekonomické rozdiely medzi krajinami zapojenými do tejto stratégie, najmä medzi členskými štátmi EÚ a nečlenskými štátmi;

F.

keďže zvýšený záujem krajín v regióne Jadranského a Iónskeho mora o spoluprácu a vymedzenie spoločných akcií na riešenie výziev využitím potenciálu celého regiónu a ich nepretržité úsilie o dosiahnutie synergie viedli k prijatiu stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR);

G.

keďže makroregionálne stratégie možno vnímať ako nástroj európskej integrácie a zvýšenia územnej súdržnosti na základe dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a susednými krajinami pri riešení spoločných problémov; keďže EUSAIR predstavuje novú formu regionálnej spolupráce, ktorá môže pomôcť zúčastneným kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám na ich ceste k členstvu v EÚ, a dôležitú súčasť širšej stredomorskej politiky EÚ vyjadrenej prostredníctvom Únie pre Stredozemie; keďže EUSAIR ako súčasť regionálnej politiky EÚ je nástrojom na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti s hlavnými cieľmi znížiť rozdiely medzi regiónmi, podporovať skutočnú konvergenciu a podnecovať rast a zamestnanosť;

H.

keďže Jadranské more je pre svoj polouzavretý charakter obzvlášť citlivé na znečistenie a má nezvyčajné hydrografické prvky, napríklad skutočnosť, že hĺbka a pobrežie sa medzi severnou a južnou časťou regiónu značne líšia; keďže o populácie rýb sa delia všetky pobrežné krajiny, čo vytvára nepretržitý tlak na regeneráciu týchto populácií; keďže opatrenia v rámci budúceho rámcového nariadenia o technických opatreniach v zreformovanej SRP by sa mali navrhovať na regionálnom základe a mali by byť prispôsobené osobitostiam tejto oblasti a jej morským zdrojom a rybolovu;

1.

víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora a sprievodný akčný plán; domnieva sa, že ide o dôležitý krok v rozvoji tejto časti Európy; zdôrazňuje, že EUSAIR bola vytvorená, aby pridala hodnotu intervenciám, či už zo strany orgánov EÚ, vnútroštátnych alebo regionálnych orgánov, alebo súkromného sektora, a to spôsobom, ktorý významne posilňuje fungovanie makroregiónu; zdôrazňuje možnosti, ktoré stratégia prináša kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám v regióne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby stratégia bola založená na zásadách integrácie, koordinácie, spolupráce a partnerstva; opätovne zdôrazňuje význam zásady „troch NIE“: žiadne nové právne predpisy, žiadne nové inštitúcie, žiadne nové financovanie, keďže makroregióny sú rámce pre iniciatívy spolupráce, ktoré vychádzajú zo synergií, ktoré sú výsledkom skĺbenia rôznych politických nástrojov EÚ vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov;

2.

víta úsilie všetkých zainteresovaných strán pri vytváraní inštitucionálnej štruktúry na vykonávanie EUSAIR v existujúcom inštitucionálnom rámci; nabáda všetky vnútroštátne, regionálne a miestne zainteresované strany, aby prevzali plnú zodpovednosť za realizáciu projektov, na ktoré sa vzťahuje táto makroregionálna stratégia; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť inštitucionálne kapacity a efektívnosť verejnej správy a verejných služieb a v každej zúčastnenej krajine zabezpečiť dostatočné a príslušné správne prostriedky výslovne určené na vykonávanie EUSAIR;

3.

zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na miestnych danostiach, pokiaľ ide o činnosti v oblasti spolupráce, a poukazuje na pridanú hodnotu modelu viacúrovňového riadenia, ktorý musí riešiť nedostatok administratívnych kapacít a môže sa využiť na združovanie zdrojov v makroregióne; v tomto smere trvá na tom, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány do politických riadiacich orgánov a do prevádzkových, technických a vykonávacích orgánov stratégie a zároveň zachovať úlohu Komisie v procese koordinácie; zdôrazňuje, že miestny rozvoj vedený komunitou môže mobilizovať miestnych aktérov a zapojiť ich do rozhodovacieho procesu a môže pomôcť posilniť pocit spoluzodpovednosti občanov za projekty;

4.

zdôrazňuje význam transparentného procesu prijímania, monitorovania a hodnotenia stratégie, ako aj otvorenosti a inkluzívnosti vo vzťahu k občianskej spoločnosti a všetkým príslušným zainteresovaným stranám; zdôrazňuje, že komunikácia a zvyšovanie informovanosti vo všetkých pilieroch sú nevyhnutné pre účasť zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a pre budovanie verejnej podpory; nabáda členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú viditeľnosť stratégie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, vypracovali vhodný spôsob komunikácie s ohľadom na ciele a výsledky stratégie, podporovali koordináciu a výmeny najlepších postupov s ostatnými existujúcimi aj budúcimi makroregionálnymi stratégiami;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby tretie krajiny zosúladili svoje právne predpisy s acquis konkrétnych odvetví, ktoré sa vzťahujú na stratégiu, s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov EÚ a ich pravidelné, zákonné a včasné vykonávanie na základe noriem a predpisov EÚ; nabáda všetky účastnícke krajiny na vytvorenie think tankov a organizovanie pravidelných stretnutí zameraných na výmenu najlepších postupov na upevnenie a zefektívnenie tohto postupu;

6.

konštatuje, že v dôsledku strmého poklesu súkromných investícií naprieč krajinami v regióne spolu s fiškálnou konsolidáciou a obmedzenou investičnou kapacitou vo verejnom sektore môžu vzniknúť problémy pri financovaní projektov v rámci stratégie; vyzýva zúčastnené krajiny, aby si udržiavali vysoký stupeň politickej zodpovednosti a odhodlania, ako aj vedúce postavenie potrebné na úspešné vykonávanie stratégie;

7.

víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), nástroj predvstupovej pomoci na obdobie rokov 2014 – 2020 a predovšetkým jadransko-iónsky program spolupráce na obdobie rokov 2014 – 2020 (ADRION) poskytujú pre stratégiu značné potenciálne zdroje a celý rad nástrojov a technických možností; podporuje skutočnosť, že k dispozícii sú aj iné fondy a nástroje vzťahujúce sa na piliere stratégie, konkrétne Horizont 2020 a Erasmus+ pre všetky piliere, Nástroj na prepájanie Európy pre pilier II, program LIFE pre pilier III a tiež pre zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene a programy COSME a Kreatívna Európa pre MSP pre pilier IV, ako aj program INNOVFIN na financovanie inovácií; podporuje spoluprácu monitorovacích výborov programov územnej spolupráce, ktoré pokrývajú región, správnej rady EUSAIR a riadiacich orgánov EŠIF pri vytváraní synergie dostupných finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že stratégia by mala umožniť účelnejšie a účinnejšie využívanie existujúcich nástrojov a finančných prostriedkov;

8.

vyzýva Európsku komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôraznili význam makroregionálnych projektov a akcií;

9.

zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť na makroregionálnej úrovni vykonávaciu štruktúru a koordinačné mechanizmy s cieľom uľahčiť spoluprácu vrátane spoločného plánovania, zladenia možností financovania a prístupu zdola nahor; zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť vnútroštátne a regionálne operačné programy s cieľmi stratégie a, pokiaľ je to možné, začleniť EUSAIR do programov; považuje za potrebné koordinovať a harmonizovať iniciatívy, návrhy a projekty, ktoré sa týkajú regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

10.

nabáda Komisiu, Európsku investičnú banku (EIB) a zúčastnené krajiny, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré sú k dispozícii v rámci novozriadeného Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), na financovanie projektov v regióne, ktoré budú vytvárať pridanú hodnotu, podporovať udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť, povzbudzovať rast a zvyšovať zamestnanosť na makroregionálnej úrovni a prispievať k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti podporuje poskytovanie „bonusových bodov“ na makroregionálne projekty vo fáze výberu projektov v dôsledku ich prirodzeného nadnárodného charakteru;

11.

poukazuje na to, že žiadne osobitné finančné prostriedky nie sú vyčlenené len na vykonávanie makroregionálnych stratégií a že silná politická vôľa, partnerstvo a koordinácia medzi krajinami je predpokladom úspechu; vyzýva preto krajiny v regióne, aby spájali finančné prostriedky (z EŠIF, IPA, EFSI), ako aj príspevky z vnútroštátnych zdrojov v rámci EIB v podobe finančnej a investičnej platformy na podporu financovania projektov, ktoré prispievajú k splneniu cieľov stratégie; vyzýva na vytvorenie transparentnej a verejne dostupnej databázy projektov pre región Jadranského a Iónskeho mora, vďaka ktorej by súčasné a potenciálne investičné potreby a projekty boli viditeľné s cieľom nabádať investorov na investovanie do týchto projektov;

12.

naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby si vymieňali najlepšie postupy, čerpali zo získaných skúseností a odhaľovali nedostatky vo vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ a zintenzívnili spoluprácu s partnermi, napr. z makroregiónov Baltského mora, Podunajska a alpského makroregiónu;

13.

vyzýva Komisiu, aby odstránila administratívne a nefinančné prekážky, ktoré často odradia investorov od investovania do týchto projektov;

14.

považuje za potrebné nájsť spôsoby, ako zapojiť krajiny, ktoré nie sú v stratégii zahrnuté a ktoré majú z geografického a ekonomického hľadiska k tomuto regiónu blízko, aspoň na úrovni jednotlivých a špecifických projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce v rámci politiky súdržnosti a vyzýva členské štáty a zúčastnené regióny, aby využívali existujúce najlepšie postupy v tejto oblasti;

15.

pripomína významný dosah hospodárskej krízy na región a zdôrazňuje, že je potrebné pravidelné hodnotenie stratégií zameraných na dosiahnutie oživenia hospodárstva; poukazuje na to, že krajiny v regióne sú na rôznych úrovniach rozvoja a majú rôzne potreby; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam vytvorenia podmienok na obmedzenie sociálno-ekonomických rozdielov medzi jednotlivými krajinami; podporuje reformy v menej rozvinutých krajinách, ako aj výmenu poznatkov, skúseností a postupov v tomto smere;

16.

poukazuje na to, že je potrebné podporovať, obnovovať a prehlbovať spoluprácu v oblasti kultúry, vedy a vzdelávania vrátane zväčšovania priestoru na akademickú mobilitu študentov a pracovníkov univerzity; zdôrazňuje, že veda a inovácie sú nevyhnutným predpokladom pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast; zdôrazňuje vzájomnú závislosť spolupráce v oblasti vedy a kultúry a rastu hospodárskej dynamiky a úrovne rozmanitosti a udržateľnosti cestovného ruchu v regióne;

17.

víta zastúpenie Európskeho parlamentu v riadiacich orgánoch EUSAIR; vyzýva Komisiu, aby analyzovala spoločné úsilie krajín v regióne (členské štáty EÚ a tretie krajiny) a účinnú účasť miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie;

18.

odvoláva sa na precedensy stanovené v súvislosti s inými makroregionálnymi stratégiami EÚ a vyzýva na podporu rôznych druhov činností v rámci pilotných projektov a prípravných opatrení počnúc štúdiami až po získanie počiatočného kapitálu na prípravu projektov v rámci jednotlivých prioritných oblastí;

19.

považuje za nevyhnutné, aby sa všeobecné zásady stratégie, a to najmä otázky týkajúce sa ochrany životného prostredia a zlepšenia využívania prírodných zdrojov, riadne zohľadnili vo fáze vykonávania stratégie vo všetkých štyroch pilieroch, a to aj s cieľom uplatňovať celostný prístup k zložitým a rozmanitým výzvam makroregiónu;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam uvedeným v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sú ostrovné, horské a vidiecke regióny, s cieľom odhaliť a využiť ich špecifický potenciál, najmä v odvetví cestovného ruchu, a zároveň rešpektovať oblasti činnosti a priority určené v tejto správe; navyše vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rok ostrovov a hôr;

21.

považuje za nevyhnutné, aby zúčastnené krajiny našli spôsoby, ako zapojiť ďalšie dôležité piliere, ktoré by mohli byť prínosom z hľadiska rozvoja pre oblasti, ako je poľnohospodárstvo, vzhľadom na mimoriadne geoklimatické podmienky, biodiverzitu a potenciál vytvárať synergické koordinované účinky a ďalší rast; odporúča úzku spoluprácu a koordináciu medzi vnútrozemskými oblasťami, pobrežnými oblasťami a ostrovmi s cieľom dosiahnuť synergie projektov čistej energie a zdravej výroby potravín;

22.

upozorňuje na význam primeraného predkladania správ a hodnotenia vykonávania stratégie; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby spoločne s Komisiou zhromaždili spoľahlivé východiskové údaje a stanovili konkrétne ciele pre jednotlivé piliere, ktoré by sa každoročne hodnotili a zverejňovali;

23.

požaduje komplexný a integrovaný európsky prístup k migrácii; zdôrazňuje, že región čelí vážnym výzvam v súvislosti s migráciou, a vyjadruje poľutovanie nad všetkými tragédiami v Stredozemí; trvá na tom, že v záujme riešenia týchto problémov je nevyhnutné, aby došlo k výraznému posunu v azylových politikách z hľadiska solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa celkovou stratégiou spolupráce s tretími krajinami; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou medzi členskými štátmi EÚ v súvislosti s migračnými problémami; podporuje výmenu osvedčených postupov pri prijímaní migrantov a naliehavo vyzýva, aby sa osobitná pozornosť venovala sociálnym a humanitárnym otázkam, ktoré sa týkajú regiónu, s cieľom prípadne redefinovať do budúcnosti priority EUSAIR;

24.

očakáva nový impulz smerom k posilneniu mieru a bezpečnosti v juhovýchodnej Európe;

25.

vyzýva krajiny, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti dodržiavania práv menšín s cieľom uplatniť najvyššie normy, keďže ide o mimoriadne citlivú oblasť týkajúcu sa jazykových otázok;

26.

zdôrazňuje, že v rámci jednotlivých fáz vykonávania je potrebné zabezpečiť verejným i súkromným hospodárskym subjektom, členom spoločnosti a rôznym zložkám organizovanej občianskej spoločnosti primerané vzdelávanie prostredníctvom osobitného programu vrátane organizačnej a technickej podpory;

27.

vyzýva Komisiu, aby každé dva roky predkladala Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní EUSAIR s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

28.

nabáda na konkrétne opatrenia na podporu sociálneho rozmeru; zdôrazňuje význam zaradenia priorít a opatrení zameraných na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a zabránenie všetkým formám diskriminácie;

29.

zdôrazňuje, že jedinečná geografická poloha a špecifická pobrežná štruktúra regiónu spolu s jeho bohatou morskou biodiverzitou majú v sebe obrovský potenciál na vytvorenie „modrých“ pracovných miest, na inovatívny a udržateľný hospodársky rozvoj a rast okrem iného v oblasti modrých technológií, rybolovu a akvakultúry a na skvalitnenie námornej a morskej správy a služieb;

30.

podporuje modré hospodárstvo ako riešenie hospodárskej krízy, pretože stimuluje hospodársky rozvoj a tvorbu nových pracovných miest, a to najmä pracovných miest pre ženy a mladých ľudí v pobrežných a ostrovných krajinách; je presvedčený, že stratégiu EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora nemožno realizovať bez zahrnutia koncepcie modrého hospodárstva, ktorá spája hospodárske odvetvia týkajúce sa morí a oceánov, akvakultúry, námornej a riečnej dopravy a cestovného ruchu s ochranou životného prostredia;

31.

vyzýva Komisiu a štáty zapojené do stratégie, aby poskytli stimuly, ktoré do odvetvia rybárstva a akvakultúry v regióne Jadranského a Iónskeho mora prilákajú mladých ľudí a podnietia ich k takejto činnosti;

32.

požaduje koordináciu politík a harmonizáciu cieľov stratégie aj spoločných projektov v súlade s hodnotami, zásadami a cieľmi spoločnej rybárskej politiky; okrem toho podporuje rozvoj udržateľného odvetvia rybolovu a výrobu tradičných a zdravých potravín; vyzýva na vytvorenie miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, ktoré by mohli predstavovať prirodzený nástroj diverzifikácie rybolovu; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné a ziskové odvetvia rybolovu a akvakultúry si vyžadujú posilnenie účasti zainteresovaných strán na celkovom riadení, ako aj lepšiu a diverzifikovanú činnosť v oblasti rybolovu;

33.

zastáva názor, že tzv. modrý rast zahŕňa veľmi rozmanité odvetvia a podniky, a preto si jeho vývoj vyžaduje vysoko kvalifikovanú pracovnú silu vo všetkých týchto odvetviach; vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby podporovali rôzne odvetvia modrého rastu vo svojich vzdelávacích programoch, a to aj s prihliadnutím na systémy celoživotného vzdelávania a odborné vzdelávanie pre zamestnancov; poukazuje na zložitosť činností, odvetví a disciplín sociálno-ekonomických systémov zapojených do modrého rastu, a preto sa domnieva, že je nesmierne dôležité, aby členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR prijali politiky trhu práce, aby sa zvýšila ich schopnosť prispôsobiť sa zmenám, inováciám a multidisciplinarite, prispôsobiť odbornú prípravu ľudského kapitálu a zvýšiť podiel účasti žien;

34.

zdôrazňuje význam lepšieho a reálneho prepojenia medzi stratégiou EÚ 2020 a tromi piliermi stratégie EUSAIR (najmä pilierom modrého rastu) na základe akčného plánu Európskej komisie; považuje akčný plán za jeden z výstupov prístupu stratégie identifikujúcich konkrétne priority makroregiónu; poukazuje na to, že na základe toho sú všetky opatrenia alebo projekty vybrané na základe rozsiahlych konzultácií zdola nahor zahŕňajúcich širokú škálu zainteresovaných strán z regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ktoré predstavujú vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, sociálni partneri, ale aj subjekty súkromného sektora, sociálneho hospodárstva, akademickej obce a občianskej spoločnosti;

35.

podporuje vytváranie klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a inými relevantnými zainteresovanými stranami v námornom a morskom odvetví s cieľom stimulovať inováciu a v plnej miere využívať výhody synergií; zastáva názor, že akcie v rámci piliera „modrý rast“ by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, aby sa zabezpečili efektívnejšie a účinnejšie investície; vyzýva krajiny a regióny, aby sa podieľali na platforme S3 Komisie s cieľom využívať pomoc v oblasti rozvoja, vykonávania a hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zabezpečiť MSP lepší prístup k úverom a zlepšenie existujúcich obchodných sietí (klastrov) prostredníctvom procesu internacionalizácie s cieľom vytvoriť nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta;

36.

podporuje vytvorenie spoločnej značky kvality pre vysokokvalitné morské produkty z regiónu, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť;

37.

zdôrazňuje dôležitosť sociálneho dialógu a zapojenia zástupcov občianskej spoločnosti do budovania kapacít spolu s orgánmi verejnej moci; domnieva sa, že by sa to mohlo dosiahnuť tým, že sa vytvorí stála platforma na makroregionálnej úrovni a na regionálnej úrovni v každom členskom štáte na reprezentáciu hospodárskych a sociálnych partnerov v súlade s tým, čo už bolo urobené pre vysoké školy, obchodné komory a mestá;

38.

zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce v týchto odvetviach medzi výskumníkmi, ako aj medzi členskými štátmi a regiónmi zapojenými do stratégie EUSAIR, s cieľom prekonať existujúce rozdiely medzi týmito členskými štátmi a zvýšiť konkurencieschopnosť pobrežných oblastí a vytvárať kvalitné a udržateľné lokálne pracovné miesta;

39.

so znepokojením poukazuje na rýchlosť, akou sa znižuje populácia rýb v Jadranskom a Iónskom mori v dôsledku nadmerného rybolovu spolu s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom a na ďalšie významné riziká pre morský život; zdôrazňuje, že rybolov je jednou z najdôležitejších zložiek hospodárstiev pobrežných oblastí a ostrovov; považuje preto za potrebné, aby sa ochrana a zachovanie populácií rýb a morských ekosystémov v súlade so zásadou maximálneho udržateľného výnosu, stanovenou v spoločnej rybárskej politike, považovali za prvoradý cieľ stratégie; zdôrazňuje potrebu podporovať v prechodnom období úpravy limitov rybolovu prostredníctvom dotácií na nákup zariadení prostredníctvom Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF); žiada, aby sa prijali rázne opatrenia v podobe zosúladenia právnych predpisov tretích krajín v oblasti rybolovu s právnymi predpismi EÚ, výmeny údajov, spoločných platforiem na monitorovanie a viacročných plánov riadenia rybárstva a aby sa zvážil spôsob, ako rozvíjať udržateľný sektor akvakultúry, ktorý má veľký potenciál využívať obnoviteľné zdroje energie;

40.

pripomína, že ryby a mäkkýše, ktoré sa využívajú na obchodné účely, by mali byť v rámci bezpečných biologických hraníc s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť odvetvia rybolovu;

41.

vyzýva Komisiu, aby zaznamenávala objem úlovkov rekreačného rybolovu, regulovala túto činnosť a podriadila rekreačný i profesionálny rybolov cieľom maximálnych udržateľných výnosov;

42.

naliehavo vyzýva na uskutočnenie komplexného výskumu populácií rýb, najmä ohrozených druhov, a ich biologického prepojenia, keďže chýbajú presné údaje, čo by mohlo viesť k nejasnému a nespoľahlivému hodnoteniu; naliehavo vyzýva na zachovanie prirodzeného rozmnožovania rýb;

43.

požaduje vyhodnocovanie a presadzovanie projektov, ktoré sú zamerané na posúdenie vplyvu nepriameho rybolovu (prostredníctvom stratených sietí a sietí na pestovanie slávok) a vedľajších úlovkov chránených druhov, pretože sa odhaduje, že len v Jadranskom mori sa náhodne uloví viac ako 40 000 morských korytnačiek; zastáva názor, že je naliehavo potrebné vypracovať štúdie o životnom prostredí a o prostriedkoch na zmiernenie problému (ako sú zariadenia na vypúšťanie morských korytnačiek zachytených do rybárskych sietí);

44.

naliehavo žiada o silnú podporu pre lodiarstvo vrátane odvetvia rekreačných plavidiel, pričom sa treba zamerať na jeho modernizáciu a špecializáciu, s cieľom vytvárať pracovné miesta a prispôsobiť sa požiadavkám udržateľného a konkurencieschopného rastu, ktorý bude v súlade s modrými technológiami;

45.

vyzýva na silnú podporu výrobných oblastí a partnerstva a spolupráce oblastí v rôznych častiach makroregiónu; podporuje výmenu osvedčených postupov vrátane najvýznamnejších skúseností v tomto odvetví a skúseností iných regiónov, ktoré sa usilujú o rovnaký prístup, s cieľom podporiť vznik výrobných oblastí;

46.

zdôrazňuje význam podporovania a pestovania rekreačného športového a rodinného rybárčenia spolu s integrovanými politikami pre rybárstvo a cestovný ruch (rybolov a turistický rybolov, morská akvakultúra) najmä na ostrovoch s cieľom zachovať miestne kultúrne tradície a námorný spôsob života ostrovanov a malé pobrežné lokality; podporuje maloobjemový a tradičný rybolov a akvakultúru v spojení s rozmanitou kulinárskou ponukou a propagáciou miestnych rybárskych trhov ako najlepší spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť a poskytovať väčšiu podporu pobrežnému cestovnému ruchu;

47.

vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybárstva a pracovníkov v oblasti rybárstva do projektov, ktoré sa týkajú napríklad cestovného ruchu zameraného na kultúru a historické dedičstvo, pričom zahŕňajú rybárstvo, znovuobjavovanie námorných činností a tradičné rybolovné oblasti a povolania;

48.

zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva a podnikania žien pre dosiahnutie piliera modrého rastu a vyzýva členské štáty zapojené do stratégie EUSAIR, aby podnecovali a podporovali účasť žien vo všetkých príslušných odvetviach; pripomína zásadnú úlohu malých podnikov a mikropodnikov v dotknutých regiónoch a územiach a vyzýva členské štáty zapojené do EUSAIR, aby vykonávali aktívnu politiku na podporu týchto foriem hospodárskej činnosti;

49.

podporuje opatrenia na zníženie hydrogeologického rizika a rizika erózie pobrežia;

50.

zdôrazňuje význam výskumu a vyzýva na silnú podporu morských a námorných oblastí;

51.

zdôrazňuje, že rozvoj akvakultúry a morskej akvakultúry môže zohrávať dôležitú úlohu nielen pri obnovovaní rozmanitosti druhov, ale aj v súvislosti s hospodárskym rastom regiónu Jadranského a Iónskeho mora;

52.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výmenu osvedčených postupov, napríklad pokiaľ ide o udržateľnosť projektov vypracovaných pobrežnými akčnými skupinami;

53.

konštatuje, že lepšie dopravné a energetické prepojenia medzi zúčastnenými krajinami a tiež medzi nimi a ich susedmi vrátane zlepšenia námornej dopravy, intermodálnych spojení s vnútrozemím a energetických sietí sú naliehavými potrebami makroregiónu a predpokladom pre jeho hospodársky a sociálny rozvoj; zdôrazňuje nedostatočné spojenie medzi dvoma pobrežiami Jadranského mora a rozdiely v infraštruktúre sietí, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti;

54.

vyzýva na poskytnutie stimulov na vybudovanie udržateľných dopravných trás, ktoré znížia dĺžku trvania prepravy, dopravné a logistické náklady a externality; požaduje veľké strategické diela na vzájomnú výmenu medzi morom a pevninou s cieľom vytvárať príležitosti na intermodálnu dopravu medzi krajinami, prispievať k súdržnosti, zlepšiť celkovú sieť a obmedziť dopravné zápchy, a tým aj emisie CO2; upozorňuje na potrebu zlepšiť námorný a prístavný rozmer kabotáže, námorných diaľnic a plavieb medzi oboma brehmi Jadranského mora, a to tak na severo-južných trasách, ako aj na priečnych východo-západných trasách; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

55.

nabáda na to, aby sa využilo nariadenie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (nariadenie (EÚ) 2015/757) na inovácie a vybudovanie udržateľnej námornej dopravy v makroregióne prostredníctvom používania alternatívnych lodných hnacích motorov a palív s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť v odvetví dopravy;

56.

zdôrazňuje význam spojenia námorných dopravných trás a prístavov s inými časťami Európy a dôležitosť prepojenia s koridormi TEN-T; vyzýva zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie zamerali na realizáciu projektov, ktoré patria do súčasnej siete TEN-T, a iných opatrení na jej navrhované rozšírenie do juhovýchodnej Európy/na východojadranské pobrežie, ktoré umožnia vyrovnať rozdiely medzi sieťami, ktoré existujú v jadransko-iónskej oblasti; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby identifikovali prioritné projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré majú regionálnu a európsku pridanú hodnotu, a navrhuje, aby sa pozornosť zameriavala okrem iného na:

57.

vyzýva na optimalizáciu kapacity existujúcej siete infraštruktúry, najmä s ohľadom na existujúce cestné a železničné spojenia v makroregióne vrátane spojení „poslednej míle“; zdôrazňuje potrebu čo najskôr dokončiť jadransko-iónsku diaľnicu, ktorá výrazne urýchli hospodársky a sociálny rozvoj makroregiónu; pripomína dôležitosť nových koridorov s integrovanými diaľnicami, železnicami a ďalšími infraštruktúrami na oboch stranách jadransko-iónskej oblasti; poukazuje na potrebu zlepšenia koordinácie s cieľom zabrániť preťaženiu námornej dopravy a zlepšiť jej riadenie a kontrolu;

58.

vyzýva na rozvoj vysokorýchlostnej železničnej infraštruktúry, ktorá prepojí makroregión a umožní lepšie spojenie s EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje význam zlepšenia železničného prepojenia regiónu Jadranského a Iónskeho mora, ako aj prepojenia medzi pobrežím Tyrrhenského mora a pobrežím Jadranského/Iónskeho mora;

59.

žiada zúčastnené krajiny, aby skvalitnili svoju námornú, železničnú a leteckú dopravnú infraštruktúru, vytvorili v makroregióne námorné diaľnice pre rôzne prostriedky intermodálnej dopravy, najmä na spojenie s vnútrozemím, a zlepšili dopravnú logistiku uvedením najmodernejších technológií pre najlepšie možné využitie a stálym zabezpečovaním vysokej úrovne bezpečnosti a udržateľnosti životného prostredia; vyzýva tiež zúčastnené krajiny, aby posúdili možnosti zlepšenia prepojenia s nástrojmi elektromobility, ktoré by mohli uľahčiť medzinárodný elektronický systém predaja lístkov;

60.

zdôrazňuje nedostatok efektívnych prepojení s ostrovmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie spojenia skúmaním nových koordinovaných možností s pridanou hodnotou, optimalizáciou využívania trás nákladnej a osobnej dopravy a zapájaním súkromných a verejných zainteresovaných strán v záujme zlepšenia kvality života, zastavenia vyľudňovania a umožnenia využívania sociálno-ekonomických príležitostí v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že v záujme udržateľnej mobility vnútrozemia je potrebné zlepšiť vnútorné spojenia ostrovov a dopravnú infraštruktúru; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zabezpečiť zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť a vzdelávacie programy pre obyvateľstvo ostrovov v priebehu celého roka;

61.

vyzýva na realizáciu veľkých projektov na rozvoj intermodálnych spojení na ostrovoch a predovšetkým si želá silnú podporu posilnenia strategicky dôležitých letísk, a to z hľadiska infraštruktúry, ako aj nových trás do iných regiónov v makroregióne;

62.

naliehavo žiada zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie, pričom tento proces nielen zvýši energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale zároveň povedie k vyššej konkurencieschopnosti a boju proti energetickej chudobe, čo bude významným prínosom pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu; zdôrazňuje potrebu dôkladného posúdenia vplyvu zásahov v oblasti energetiky na životné prostredie; zdôrazňuje dôležitosť spoločného plánovania investícií do vybudovania staníc na čerpanie skvapalneného zemného plynu (LNG) a chýbajúcich plynovodných sietí v makroregióne, čo prispeje k dosiahnutiu väčšej nezávislosti a energetickej bezpečnosti; okrem toho podporuje opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov, čo tiež prispieva ku konkurencieschopnosti;

63.

podporuje rozvoj energetickej infraštruktúry, ktorá je schopná znížiť uhlíkovú stopu, zvýšiť energetickú efektívnosť a zaistiť energetickú bezpečnosť v makroregióne i mimo neho; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať a podporovať koncepciu inteligentných miest s cieľom poskytnúť pridanú hodnotu k súčasnej celkovej energetickej infraštruktúre v makroregióne;

64.

uznáva veľký potenciál nedostatočne využívaných obnoviteľných zdrojov energie v makroregióne; žiada, aby sa v rámci energetického mixu využívali dostupné obnoviteľné zdroje, napríklad slnečná, veterná a prílivová energia (ak je to technicky možné) a energia z morských vĺn; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť potenciálnych vodných elektrární vo všetkých zúčastnených krajinách; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúceho a prepojeného trhu s plynom a elektrickou energiou v makroregióne, ktorý zabezpečí rovnaký prístup k lacnej a dostupnej energii; zdôrazňuje význam posilnenia cezhraničných prepojení energetických sietí, ktoré vedú k investíciám v odvetví energetiky, ako kľúčový predpoklad pre integráciu do energetickej siete EÚ, ako aj odstránenia prekážok pre cezhraničné investície v odvetví energetiky;

65.

podporuje spoločné plánovanie a investície do energetickej infraštruktúry na výrobu a prepravu elektriny a zemného plynu v makroregióne, v súlade so sieťou TEN-E, v rámci ktorej sa realizujú konkrétne projekty uvedené v zozname projektov v záujme Energetického spoločenstva (PECI);

66.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s novým impulzom na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu na mori aj na pevnine, čo by mohlo vystaviť makroregión riziku katastrof s veľmi vážnymi dôsledkami na životné prostredie, hospodárstvo vrátane odvetvia rybárstva a verejné zdravie; zdôrazňuje, že každá takáto činnosť musí byť v súlade s pravidlami a usmerneniami Únie v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že Jadran je uzavreté plytké more, v ktorom sa znečisťujúce látky nemôžu rozptýliť a na ktorého oboch brehoch prekvitá cestovný ruch, a že rast makroregiónu by mal v prvom rade závisieť od cestovného ruchu a hospodárskych činností spojených s jeho osobitnými environmentálnymi prvkami a ekosystémami; zdôrazňuje potrebu jednotného postupu pri vykonávaní právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov o udržateľnosti životného prostredia a bezpečnosti námorných činností; požaduje plné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii (2008/56/ES) a smernice o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2013/30/EÚ);

67.

vyzýva na formuláciu spoločných európskych noriem v oblasti bezpečnosti dopravy v makroregióne Jadranského a Iónskeho mora;

68.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cezhraničné letecké služby prostredníctvom realizácie spoločných projektov, ktorých cieľom je zabezpečiť a posilniť väzby v rámci makroregiónu;

69.

pripomína bohatstvo morských, pobrežných a suchozemských ekosystémov v zúčastnených krajinách; konštatuje, že Jadranské more je domovom takmer polovice (49 %) všetkých zaznamenaných stredomorských morských druhov a je najneobvyklejším subregiónom v Stredozemí vďaka svojej plytkosti, obmedzeným tokom a veľkému vplyvu riek; vyzýva na spoločné úsilie zamerané na prijatie všetkých možných opatrení, napríklad použitia čistých palív v námornej doprave a logistike, na zachovanie biodiverzity morského prostredia a nadnárodných suchozemských biotopov, ako aj na prevenciu a zníženie miery znečisťovania mora a ďalších hrozieb pre pobrežnú a morskú biodiverzitu; zdôrazňuje význam ochrany ohrozených morských a suchozemských druhov, ako sú stredomorské tulene, jaskyniare vodné, rysy, supy bielohlavé a ďalšie, a vyzýva zúčastnené členské štáty, aby vykonali primerané opatrenia na splnenie tohto cieľa;

70.

požaduje výmenu najlepších postupov medzi zúčastnenými krajinami v oblasti správy prírodného a kultúrneho dedičstva vrátane siete Natura 2000 a pamiatok UNESCO so zámerom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

71.

naliehavo žiada všetky zúčastnené krajiny, aby spojili svoje sily pri vykonávaní námorného priestorového plánovania podľa smernice 2014/89/EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, a integrovaného riadenia pobrežných oblastí, na ktorých sa zúčastňujú rôzne zainteresované strany (vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, miestne obyvateľstvo, komunita výskumníkov, MVO a pod.); domnieva sa, že náležitá spoločná správa námorného priestoru poskytuje dôležitý rámec na udržateľné a transparentné využívanie námorných a morských zdrojov;

72.

zdôrazňuje, že je dôležité chrániť rieky a jazerá jadransko-iónskej oblasti a zachovávať ich;

73.

zdôrazňuje potrebu zodpovedne sa zaoberať otázkou historického a cezhraničného znečisťovania a vyčistiť lokality postihnuté priemyselnou kontamináciou pôdy, vody a vzduchu a v relevantných prípadoch znečistením v dôsledku vojnových konfliktov; podporuje všetky aktívne opatrenia na zníženie miery znečisťovania mora chemickými a konvenčnými zbraňami; podporuje zníženie znečisťovania morí odpadom (a v konečnom dôsledku jeho zastavenie) v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii, najmä pokiaľ ide o znečistenie spôsobené odpadom na jadranských ostrovoch;

74.

vyjadruje znepokojenie nad škodami, ktoré na mori spôsobuje plastový odpad; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zber a recykláciu tohto odpadu; zdôrazňuje význam zapojenia rybárov do tohto procesu;

75.

vyzýva krajiny, aby vypracovali a vykonávali komplexné plány na opätovné používanie zastaraných priemyselných a vojenských objektov; zdôrazňuje, že tieto objekty nie sú len hrozbou pre životné prostredie, ale predstavujú tiež značný hospodársky potenciál, ktorý nie je využitý;

76.

vyzýva na podporu presunu priemyslu z mestských centier a pobrežných oblastí s cieľom zlepšiť kvalitu života;

77.

trvá na tom, že pri realizácii najlepších riešení nakladania s odpadom a úpravy odpadových vôd by sa mali využívať všetky existujúce nástroje v súlade so smernicou Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd v členských štátoch EÚ;

78.

upozorňuje na rôzne prírodné a ľudskou činnosťou spôsobené katastrofy, ktoré tento región zasiahli v posledných rokoch; upozorňuje na problém odlesňovania a ďalšie riziká týkajúce sa zmeny klímy; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uplatňovať horizontálne zásady riadenia rizík prírodných katastrof a prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom vykonávať akčný plán a priority pre každý pilier; nabáda na spoluprácu medzi hydrometeorologickými ústavmi jednotlivých krajín pri riešení problémov spojených s extrémnymi výkyvmi počasia a následkami zmeny klímy a pri riadení rizika katastrof; uznáva, že vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch sú odvetvia najviac ohrozené zmenou klímy, a preto podporuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom vytvoriť rámec a podporný mechanizmus na vykonávanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení;

79.

zdôrazňuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov, najmä v odvetví námornej dopravy;

80.

pripomína problém nerovnosti z geografického a sezónneho hľadiska, pokiaľ ide o dostupnosť zásob vody, pričom výrazný nedostatok vody panuje na ostrovoch a v pobrežnej oblasti počas leta, kedy sa dopyt po vode niekoľkokrát zvýši v dôsledku príchodu veľkého počtu turistov;

81.

naliehavo požaduje zriadenie regionálneho centra pre pripravenosť na katastrofy, ako aj spoločného pohotovostného plánu pre ropné škvrny a znečistenia veľkého rozsahu s cieľom vytvoriť systém včasného varovania na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným priemyselnými, dopravnými a inými činnosťami, napríklad záplavám, požiarom a ťažobným aktivitám v Jadranskom mori; zdôrazňuje, že centrum by malo byť priamo napojené na mechanizmus civilnej ochrany EÚ; zdôrazňuje význam zachovania ekosystému a biodiverzity regiónu prostredníctvom lepšieho pochopenia a výmeny najlepších postupov;

82.

vyzýva krajiny mimo EÚ, aby urýchlili vykonávanie acquis jednotlivých odvetví (ako je rámcová smernica o vode) v záujme svojho budúceho pristúpenia k Únii;

83.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby viedli konzultácie s príslušnými orgánmi susedných krajín a miestnych komunít v makroregióne, a to najmä pokiaľ ide o hospodársku činnosť, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie;

84.

zdôrazňuje kľúčový význam cestovného ruchu pre európske hospodárstvo a rozvoj sociálnej súdržnosti v rámci EÚ, najmä pre stredozemské krajiny a pre región ako taký; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť nové prístupy na kompenzáciu sezónneho charakteru v súlade s dosahom cestovného ruchu na životné prostredie a jeho udržateľnosťou; naliehavo požaduje väčšiu podporu na financovanie projektov v oblasti cestovného ruchu z fondov EŠIF a iných zdrojov;

85.

naliehavo vyzýva na urýchlené zlepšenie cezhraničných cestných spojení v záujme posilnenia konkurencieschopnosti cestovného ruchu, keďže nedostatočná prepojenosť spôsobuje dopravné zápchy a dlhé zdržania; zdôrazňuje nutnosť zlepšiť na účely cestovného ruchu existujúcu leteckú infraštruktúru a námorné spojenie medzi oboma pobrežiami Jadranského mora;

86.

zdôrazňuje, že treba podporovať využitie existujúcich letísk v makroregióne, aby sa zabránilo nadmernej koncentrácii cestujúcich na niekoľkých letiskových uzloch a aby sa podporil udržateľný a vyrovnanejší príliv turistov na rôzne miesta;

87.

uznáva bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo (vrátane kultúrnych aktivít, ako je kino, divadlo a hudba) regiónu ako výrazný klad, na ktorom môže odvetvie cestovného ruchu stavať; upozorňuje na veľký počet chránených lokalít UNESCO a lokalít Natura 2000 vo všetkých zúčastnených krajinách; zastáva názor, že napriek výraznému prínosu cestovného ruchu do hospodárstva sa potenciál tohto odvetvia nevyužíva v plnej miere, a to najmä pre jeho sezónnu povahu a nedostatky v oblasti inovácií, udržateľnosti, dopravnej infraštruktúry, kvality ponuky cestovného ruchu, kvalifikácie zúčastnených zainteresovaných strán a zodpovedného riadenia cestovného ruchu; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prijali politiky zabezpečujúce dostatočné spojenia a turistické zariadenia počas letnej sezóny i mimo nej, aby sa tak diverzifikovali toky turistov a zabezpečila stabilná prítomnosť turistov v každom ročnom období; zdôrazňuje význam prepojenia cestovného ruchu s prírodným, kultúrnym a umeleckým dedičstvom;

88.

vyzýva členské štáty, aby podporovali riešenia pre udržateľnú mobilitu v odvetví cestovného ruchu a zlepšili tak kvalitu služieb cestovného ruchu a zväčšili jeho rozsah;

89.

uznáva význam národných a prírodných parkov a chránených oblastí ako základov budúceho vzdelávania občanov v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy;

90.

zdôrazňuje, že spolupráca medzi krajinami má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v regióne; nabáda k sformulovaniu stratégií v oblasti cestovného ruchu pre oblasť Jadranského mora a oblasť Iónskeho mora, ktoré budú založené na zásade udržateľnosti a umožnia krajinám využívať výhody synergií a riešiť spoločné problémy na makroregionálnej úrovni; považuje spoluprácu za nevyhnutnú na zviditeľnenie destinácií v regióne Jadranského a Iónskeho mora;

91.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, zúčastnené krajiny a miestne a regionálne orgány, aby prijali opatrenia, ktoré budú motivovať zainteresované strany k zlepšeniu infraštruktúry cestovného ruchu;

92.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať kultúrnu a tvorivú činnosť, a to najmä rozvoj a integráciu obchodných činností v oblasti hudby, divadla, tanca a filmu; vyzýva na organizovanie festivalov, konferencií a kultúrnych podujatí, ktoré podporujú integráciu;

93.

upozorňuje na potrebu umožniť MSP ľahší prístup k podpore a financovaniu, keďže sú užitočným nástrojom pre odvetvie cestovného ruchu; nabáda zainteresované strany v regióne, aby sa zapojili do siete Enterprise Europe Network s cieľom podeliť sa o skúsenosti, nadviazať kontakty a nájsť cezhraničných partnerov;

94.

zdôrazňuje význam projektov inteligentnej špecializácie a inteligentných komunít zahŕňajúcich využívanie existujúcich inovačných platforiem, ako je napríklad vytvorenie jadransko-iónskeho priestoru tvorivosti;

95.

podporuje vytvorenie diverzifikovanej ponuky cestovného ruchu, ktorá by zahŕňala tematické turistické parky a trasy a kultúrny, vidiecky, zdravotný, lekársky, námorný, enogastronomický, konferenčný a športový cestovný ruch vrátane cyklistiky, golfu, potápania, horskej turistiky, lyžovania, horolezectva a outdoorových športov, s cieľom podporiť cestovný ruch v priebehu celého roka a zlepšiť konkurencieschopnosť turistických destinácií na báze udržateľnosti; podporuje rozvoj vidieckeho cestovného ruchu s cieľom znížiť tlak na významné strediská cestovného ruchu a úzku pobrežnú oblasť, a tak prispieť k prekonaniu sezónnosti; podporuje rozšírenie aktivít cestovného ruchu smerom do vnútrozemia s vytváraním integrovaných produktov cestovného ruchu, ktoré zahŕňajú hlavné atrakcie makroregiónu a jeho hlavných miest;

96.

zdôrazňuje význam súdržnosti medzi riadením cestovného ruchu a infraštruktúrou a potrebu zlepšiť kvalitu a rozmanitosť služieb a príležitostí s prihliadnutím na osobitosti regiónu; zdôrazňuje tiež, že je dôležité podporovať a zachovávať miestne a regionálne tradície;

97.

zdôrazňuje význam preskúmania alternatívnych trás a obchodných modelov a lepšieho prepájania ponuky plavieb s miestnymi obyvateľmi a produktmi, čo umožní účinnejšie riešiť neudržateľné dopravné zápchy a lepšie využívať plný potenciál s trvalejším hospodárskym prínosom pre miestne hospodárstva; uznáva, že je dôležité rozvíjať a označovať makroregionálne turistické trasy pomocou mapovania a ďalšej podpory existujúcich trás;

98.

obhajuje využívanie najreprezentatívnejších aktív oblasti na účely cestovného ruchu a rozvoja reklamných a marketingových programov;

99.

zdôrazňuje potrebu skutočnej dopravnej intermodality pomocou integrovanej siete služieb a križovatiek s cieľom rozvíjať kvalitný a ekologický cestovný ruch;

100.

vyzýva na prijatie návrhu charty Jadranského a Iónskeho mora, ktorá bude obsahovať kritériá, zásady a usmernenia pre podporu udržateľného cestovného ruchu prostredníctvom vykonávania Európskeho systému ukazovateľov cestovného ruchu (ETIS) na posudzovanie turistických destinácií s cieľom zlepšiť ich udržateľný rozvoj;

101.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom zúčastnených krajín stratégie EUSAIR (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko).

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/37

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej ako „nariadenie o spoločných ustanoveniach“) (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1081/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (5),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (7),

—

so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: Investovanie do rastu zamestnanosti, podpora rozvoja a dobrej správy verejných vecí v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014 (ďalej ako šiesta správa o súdržnosti”),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (8),

—

so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: vytváranie sietí excelentnosti pre účinnú politiku súdržnosti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. októbra 2011 s názvom Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/760 z 29. apríla 2015 o európskych dlhodobých investičných fondoch (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

—

so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 3. decembra 2014 (14),

—

so zreteľom na pracovný dokument s názvom Návrh revidovanej stratégie Európa 2020: príspevok riadiaceho výboru Výboru regiónov „platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020“ (15),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2015 k šiestej správe Komisie o súdržnosti (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2015 s názvom Európa 2020 – Výsledky verejnej konzultácie o stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2015)0100),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0277/2015),

A.

keďže politika súdržnosti je hlavnou investičnou a rozvojovou politikou a politikou rastu EÚ, ktorá je zladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, zameriava sa na znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podporuje zbližovanie, pričom disponuje rozpočtom vo výške 351,8 miliárd EUR do konca roka 2020; keďže EÚ sa naďalej vyrovnáva s následkami hospodárskej a finančnej krízy, t. j. s vysokou nezamestnanosťou a nerovnomerným a pomalým tempom oživovania hospodárstva; keďže cieľom politiky súdržnosti je zabezpečiť, aby sa všetka energia a kapacity využili a zamerali sa na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 v podobe udržateľného rastu a zamestnanosti;

B.

keďže je nanajvýš dôležité, aby si rôzne iniciatívy EÚ pre rast a zamestnanosť, ako aj pre ochranu životného prostredia a klímy zachovali súdržný prístup; keďže hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní koordinácie na miestnej aj regionálnej úrovni, pokiaľ ide o vykonávanie politiky súdržnosti; keďže v ustanoveniach týkajúcich sa programovania a podávania správ nie je začlenený žiadny explicitný mechanizmus, ktorý by bol vyslovene zameraný na hlavné iniciatívy, pokiaľ ide o prispievanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) k ich plneniu; keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 sa bude treba zaoberať realizáciou hlavných iniciatív a snažiť sa o rovnováhu medzi finančnými, fiškálnymi a hospodárskymi opatreniami na jednej strane a sociálnymi, vzdelávacími a environmentálnymi aspektmi a aspektmi rovnosti (najmä rodovej rovnosti) na strane druhej;

C.

keďže narastá potreba intenzívnejšieho spoluvlastníctva v rámci stratégie na rôznych úrovniach riadenia a zo strany rôznych zainteresovaných subjektov, ako aj spoločnej zodpovednosti s príslušnými právami a povinnosťami na všetkých úrovniach realizácie; keďže je nutné posilniť viacúrovňové riadenie a partnerstvo, pretože tieto zásady majú potenciál vyriešiť nedostatok administratívnych kapacít;

D.

keďže ciele politiky súdržnosti sa časom nepochybne vyvinuli na podporu investícií do hlavných priorít EÚ a preukázali svoju prispôsobiteľnosť a účinnosť, pričom ústredným cieľom zostalo zníženie nerovností medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov, posilňuje sa potenciál regiónov a podporuje trvalo udržateľný rozvoj; keďže Európsky fond pre strategické investície prináša do celkovej stratégie EÚ nové prvky na účely dosiahnutia inovačného, udržateľného a inkluzívneho a rastu a kvalifikovaných pracovných miest;

E.

keďže v rámci prieskumu stratégie Európa 2020 by sa mali zohľadniť závažné a nerovnomerné následky hospodárskej a finančnej krízy na členské štáty a regióny a v záujme súdržnosti a účinnosti by tento prieskum mal byť inteligentný a vyvážený; keďže by sa však pritom mohli zvážiť ďalšie opatrenia, ako napríklad opatrenia v oblasti infraštruktúry, vnútorného trhu a administratívnych kapacít; keďže by sa mali vziať do úvahy rôzne územné charakteristiky s osobitným zreteľom na regióny EÚ uvedené v článkoch 174 a 349 ZFEÚ;

F.

keďže preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici trvania napriek oneskoreniu v roku 2015 poskytuje predovšetkým príležitosť posúdiť (a uznať) prínos politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie a zlepšiť existujúce interakcie a prepojenia medzi rôznymi politikami EÚ a s rozpočtom EÚ, aby mohli pôsobiť ako účinná hnacia sila pri realizácii stratégie; keďže táto fáza je nevyhnutná pre formovanie budúcej politiky súdržnosti ako investičnej politiky v celej EÚ, pričom zároveň treba za prioritu považovať znižovanie rozdielov v rozvoji a opätovne urýchliť proces konvergencie;

1.

pripomína, že stratégia Európa 2020 je ústrednou dlhodobou stratégiou Európskej únie pre rast a zamestnanosť vychádzajúcou z piatich ambicióznych cieľov: zamestnanosť, inovácie, zmena klímy a energetická udržateľnosť, vzdelanie a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; poznamenáva, že tieto ciele sprevádzalo sedem hlavných iniciatív, problémy zistené v roku 2010 boli riešené nerovnomerne a pokrok na úrovni EÚ pri realizácii niektorých z nich, ako napríklad boja proti nezamestnanosti, je stále nevýrazný; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala sústrediť na udržateľný rast a rozvoj, ako aj na dôstojné pracovné miesta s cieľom získať vďaka svojim investíciám dlhodobé prínosy;

2.

podčiarkuje skutočnosť, že pokrok v oblasti rodovej rovnosti by takisto mohol prispieť k hospodárskemu rastu, trvalo udržateľnému rozvoju a sociálnej súdržnosti;

3.

poukazuje na to, že rámec správy ekonomických záležitostí EÚ a mechanizmus na jeho vykonávanie s názvom európsky semester boli v roku 2010 zavedené s cieľom zabezpečiť koordináciu fiškálnych politík a štrukturálnych reforiem členských štátov a lepšie zladenie národných rozpočtových politík v oblasti rastu a zamestnanosti na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, aby sa podporilo uplatňovanie stratégie; upozorňuje na skutočnosť, že sa ešte treba zaoberať ďalšími problémami v súvislosti s koordináciou a synchronizáciou;

4.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti na roky 2007 – 2013, ktorá bola zladená so svojou predchodkyňou – Lisabonskou stratégiou – a mala podobné základné ciele, bola už vo fáze vykonávania, keď sa začala stratégia Európa 2020, a že preprogramovanie v súlade s cieľmi novej stratégie by preto bolo zložité a kontraproduktívne; poukazuje však na to, že v čase hospodárskej krízy bola politika súdržnosti v mnohých členských štátoch nielen jediným zdrojom investícií, ale prostredníctvom „lisabonského vyčlenenia“ zároveň výrazne podporila opatrenia krajín na vykonávanie stratégie a prispela k nim, ako sa uvádza v šiestej správe o súdržnosti a vo viacerých oznámeniach a štúdiách Komisie; pripomína, že angažovanosť členských štátov, regiónov a miest v súvislosti s Lisabonskou stratégiou sa časom vytratila a že riadenie stratégie Európa 2020 je obzvlášť konzistentné so zásadami a nástrojmi politiky súdržnosti, čo môže zaistiť angažovanosť, pokiaľ ide o spoluzodpovednosť za vykonávanie stratégie;

5.

vyzýva Komisiu, aby v rámci hodnotení ex post týkajúcich sa programového obdobia 2007 – 2013 poskytla informácie o orientácii na výstupy a výsledky a o konkrétnych príspevkoch k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité pochopiť reality a obmedzenia dostupných dôkazov o prispievaní politiky súdržnosti k plneniu ústredných cieľov stratégie a vziať do úvahy otrasy, ktoré utrpelo hospodárstvo EÚ, najmä v prípade krajín, ktoré boli počas krízy vážne postihnuté; domnieva sa, že tieto závery by mohli byť užitočné pre súčasnú realizáciu stratégie;

6.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavným nástrojom EÚ zahŕňajúcim všetky regióny, pokiaľ ide o investície do reálnej ekonomiky a vyjadruje európsku solidaritu, pretože rozširuje rast a prosperitu a znižuje hospodárske, sociálne a územné rozdiely; poukazuje na to, že politika súdržnosti je plne v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 a poskytuje potrebný investičný rámec bez toho, aby bola len nástrojom na jeho vykonávanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prostredníctvom tematickej koncentrácie sú EŠIF v rámci novej štruktúry orientované na 11 tematických cieľov, ktoré sú priamo odvodené od cieľov stratégie Európa 2020, a že sa stanovili podmienky priamo spojené s týmito tematickými cieľmi, aby sa zabezpečilo, že investície sa budú realizovať tak, aby sa čo najviac zvýšila ich účinnosť; podčiarkuje svoju plnú podporu pre tento nový prístup, ktorý prispeje k zvýšeniu účinnosti výdavkov;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že politika súdržnosti vytvára synergie s ďalšími politikami EÚ, ako je jednotný digitálny trh, energetická únia, jednotný kapitálový trh a sociálna politika, a že prostredníctvom všetkých svojich nástrojov a cieľov vrátane makroregionálnych stratégií, mestskej agendy, územnej agendy, investícií do MSP, inteligentného rastu a stratégií pre inteligentnú špecializáciu výrazne prispieva k posilneniu jednotného trhu a plneniu cieľov stratégie Európa 2020; v tejto súvislosti vyzýva národné a regionálne orgány v celej Európe, aby vypracúvali stratégie pre inteligentnú špecializáciu a využívali synergie medzi rôznymi verejnými aj súkromnými nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi nástrojmi;

8.

poukazuje na prepojenie so širším procesom správy hospodárskych záležitostí prostredníctvom opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí; vyzýva členské štáty, aby konali zodpovedne s cieľom zabrániť ich uplatňovaniu v najväčšej možnej miere a predísť negatívnemu vplyvu na využívanie EŠIF a na plnenie cieľov politiky súdržnosti; ďalej podčiarkuje, že členským štátom s dočasnými rozpočtovými problémami by sa mala poskytovať podpora; víta mechanizmy flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012), ktoré sú zamerané na posilnenie prepojenia medzi investíciami, štrukturálnymi reformami a využívaním zdrojov s cieľom podporiť dlhodobý udržateľný rast a uľahčiť pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

9.

so znepokojením poukazuje na oneskorenie pri vykonávaní politiky súdržnosti v súčasnom programovom období; poukazuje na to, že hoci veľká väčšina operačných programov už bola schválená, samotná realizácia je stále vo veľmi skorej fáze; zdôrazňuje však, že možno vypracovať posúdenia, pokiaľ ide o nasmerovanie zdrojov politiky na priority, ktoré prispievajú k udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest; v tejto súvislosti konštatuje, že podľa prvého hodnotenia Komisie sa sumy pridelené na výskum a inovácie, podporu MSP, IKT, nízkouhlíkové hospodárstvo, zamestnanosť, sociálne začlenenie, vzdelávanie a budovanie kapacít v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami značne zvýšili, zatiaľ čo úroveň podpory dopravnej a environmentálnej infraštruktúry klesla; poukazuje na skutočnosť, že v čase preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania môžu ešte stále chýbať údaje o vykonávaní EŠIF za obdobie 2014 – 2020 a že v dôsledku toho stále nemusí byť v danej fáze možné konkrétne vyhodnotiť prínos týchto fondov k plneniu cieľov stratégie; oceňuje skutočnosť, že členské štáty podnikli kroky, aby napríklad zabezpečili, že 20 % ich zdrojov sa vynaloží na opatrenia v oblasti ochrany klímy;

10.

uznáva, že vytvorenie rámca výkonnosti a zavedenie ex ante kondicionalít a prepojení s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci programovania politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 by mohlo poskytnúť lepšie investičné prostredie pre maximalizáciu príspevku politiky súdržnosti k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020;

11.

pripomína, že Komisia začala proces preskúmania stratégie v roku 2014, keď uverejnila oznámenie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a považuje za poľutovaniahodné, že sa v ňom na politiku súdržnosti a súvisiace nástroje poukazuje v nedostatočnej miere; oceňuje skutočnosť, že proces pokračoval verejnou konzultáciou od mája do októbra 2014 s cieľom zhromaždiť dôkazy pre proces preskúmania, a víta skutočnosť, že sa potvrdil význam stratégie a zmysluplnosť jej cieľov a priorít;

12.

konštatuje, že sa uznalo, že hlavné iniciatívy slúžia svojmu účelu, no zároveň zdôrazňuje, že ich viditeľnosť sa považuje za pomerne nízku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodárska a finančná kríza prehĺbila rozdiely v rámci Európskej únie a pokrok pri plnení viacerých hlavných cieľov stratégie, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, bol nedostatočný; víta záver, ktorý z toho vyplynul, t. j. že je potrebné, aby sa upevnením vertikálnych a horizontálnych partnerstiev zvýšila zodpovednosť a účasť na mieste s cieľom zlepšiť plnenie stratégie; zdôrazňuje, že prostredníctvom stratégie by sa mal podnecovať prechod od prístupu zameraného na proces a výstupy k prístupu zameranému na skutočné výsledky s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektívnosť a účinnosť súvisiacich politík EÚ;

13.

víta skutočnosť, že Eurostat pravidelne zverejňuje ukazovatele pokroku, čo sa týka plnenia stratégie Európa 2020; požaduje však podrobnejšie a presnejšie regionálne informácie, pokiaľ ide o údaje poskytnuté na úrovni NUTS II a NUTS III, čo bude mať čoraz väčší význam vzhľadom na nepredvídané hospodárske a sociálne problémy, ktoré sa vynárajú v rôznych regiónoch EÚ bez ohľadu na úroveň ich rozvoja; navyše poukazuje na tri rozmery politiky súdržnosti – hospodársky, sociálny a územný – a so zreteľom na to sa domnieva, že by sa nemala merať len na základe hospodárskych ukazovateľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v diskusii a zapojili sa do účinnejšej spolupráce s cieľom vypracovať inkluzívnejší súbor ukazovateľov, ktorý by doplnil HDP, v záujme zabezpečenia toho, aby tieto ukazovatele boli relevantnejšie pre hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení prioritných cieľov stratégie Európa 2020;

14.

berie na vedomie, že návrh Komisie týkajúci sa preskúmania stratégie Európa 2020 má byť uverejnený do konca roka 2015, a vyjadruje poľutovanie nad týmto oneskorením, keďže návrh sa mal pôvodne uverejniť začiatkom roka 2015; zdôrazňuje, že k tomu opäť dôjde v dosť nevhodnej chvíli v rámci cyklu politiky súdržnosti, keď prebieha proces účinného vykonávania; okrem toho zdôrazňuje, že preprogramovanie v skorej fáze by bolo pre dlhodobé strategické plánovanie politiky súdržnosti absolútne kontraproduktívne;

15.

víta vytvorenie pracovnej skupiny pre lepšie využívanie fondov EÚ; víta tiež zriadenie útvaru na podporu štrukturálnej reformy, ktorý oficiálne začal pôsobiť 1. júla 2015 a bude poskytovať technickú pomoc členským štátom, aby mohli účinnejšie realizovať štrukturálne reformy a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

16.

zároveň uznáva potrebu vziať do úvahy vývoj hospodárskeho výhľadu, využívanie nových nástrojov, pokrok pri plnení cieľov stratégie a následnú nutnosť uskutočniť operačné úpravy;

17.

žiada preto, aby rozsah preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania bol inteligentný a vyvážený a zameriaval sa na lepšie prepojenie piatich cieľov tejto stratégie a jej hlavných iniciatív a na určenie spôsobov, ako by sa mohli lepšie plniť a vyhodnocovať bez zvyšovania komplexnosti a nadmernej administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania by sa mali zohľadniť silné a slabé stránky hospodárstva EÚ, rastúce nerovnosti (napríklad čo sa týka majetku), vysoká nezamestnanosť a vysoké verejné dlhy; zdôrazňuje, že súbežne so zameraním na makroekonomické kritériá správy fiškálnych a hospodárskych záležitostí by sa malo vyvíjať úsilie o pokrok pri plnení všetkých hlavných cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať aj väčšej spoločenskej a environmentálnej udržateľnosti, lepšiemu sociálnemu začleneniu a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby útvary Komisie naďalej podporovali orgány členských štátov pri zlepšovaní administratívnych kapacít;

18.

opakuje svoje výzvy na posilnenie rozmeru zodpovednosti, vlastníctva, transparentnosti a účasti prostredníctvom zapojenia miestnych a regionálnych orgánov a všetkých príslušných zúčastnených subjektov z občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán, a to od stanovenia a vypracovania cieľov až po vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégie; trvá na tom, že je nesmierne dôležité posilniť štruktúru riadenia založenú na viacúrovňovom riadení, stimulačných štruktúrach, účinnom zmiešanom prístupe zhora nadol/zdola nahor, partnerskom modeli politiky súdržnosti a verejno-súkromných partnerstvách vo všeobecnosti s cieľom zaistiť konzultácie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán, aby sa zabezpečila účinná schopnosť plniť dlhodobé ciele; pripomína, že v súlade s inštitucionálnym a právnym rámcom členských štátov sú za verejné investície zodpovedné aj regionálne a miestne orgány, a preto by mali byť uznané za kľúčových aktérov pri realizácii stratégie;

19.

okrem toho navrhuje, aby sa obnovil záväzok miestnych a regionálnych orgánov a zúčastnených strán voči projektu stratégie Európa 2020 vo forme paktu medzi týmito partnermi, členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a účasť a aby sa prijal kódex správania podobný kódexu pre partnerstvo, ktorý bol zavedený v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020;

20.

zdôrazňuje potrebu skutočne územného prístupu k stratégii Európa 2020 s cieľom prispôsobiť verejné intervencie a investície rôznym územným charakteristikám a osobitným potrebám; považuje za mimoriadne dôležité prepojiť celkový prístup stratégie Európa 2020 s územným prístupom Územnej agendy Európskej únie 2020 (TA 2020); okrem toho zastáva názor, že by sa mali umožniť individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele stratégie Európa 2020, ktoré by sa mali prediskutovať na regionálnej úrovni bez zvýšenia administratívneho zaťaženia na mieste vykonávania; zdôrazňuje, že takéto individuálne prispôsobené dobrovoľné regionálne ciele by mali byť v súlade s ústrednou štruktúrou stratégie a mali by byť zahrnuté do vopred stanovených cieľov; v tejto súvislosti tiež pripomína význam stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou;

21.

uznáva významnú úlohu miest a mestských oblastí ako hnacej sily rastu a pracovných miest a žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 zohľadnil aj širší holistický prístup k budúcemu rozvoju miest ako subjektov, ktoré hrajú aktívnu úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020; vyzýva preto Komisiu, aby náležite zohľadnila vyhlásenie z Rigy o mestskej agende, a to so zreteľom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú malé, stredné i veľké mestské oblasti; zdôrazňuje najmä potrebu stratégie, ktorá zohľadňuje osobitné potreby malých a stredne veľkých mestských oblastí, a to na základe prístupu vytvárajúceho synergie s Digitálnou agendou a Nástrojom na prepájanie Európy;

22.

vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o úlohe územných aspektov ako faktorov hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, a žiada, aby sa preskúmanie stratégie Európa 2020 venovalo územným vplyvom a poskytlo usmernenia na ich zvládnutie; pripomína, že v tejto súvislosti majú veľký význam konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri vykonávaní stratégií územného rozvoja; vyzdvihuje tiež úlohu, ktorú by pri úspešnom vykonávaní cieľov stratégie Európa 2020 mohli zohrávať makroregionálne stratégie a Európska územná spolupráca vo všeobecnosti, pretože mnohé rozvojové projekty sa týkajú cezhraničných oblastí, pričom zahŕňajú viacero regiónov a krajín, a môžu prichádzať s miestne orientovanými riešeniami dlhodobých problémov;

23.

poukazuje na význam nového investičného nástroja EÚ, a síce Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý podporí uvoľnenie investičných prostriedkov až do výšky 315 miliárd EUR s cieľom preklenúť nedostatok investícií v EÚ a maximalizovať vplyv verejných výdavkov; zdôrazňuje, že EFSI by mal byť doplnkový a dodatočný k EŠIF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento fond nie je jednoznačne prepojený so stratégiou Európa 2020, ale domnieva sa, že prostredníctvom svojich cieľov a výberu realizovateľných udržateľných projektov by mohol prispieť k vykonávaniu stratégie v konkrétnych oblastiach;

24.

okrem toho zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť plnú súdržnosť a synergie medzi všetkými nástrojmi EÚ, a to tým, že sa stratégie pre inteligentnú špecializáciu budú považovať za jeden z hlavných investičných nástrojov, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo rozporom medzi nimi alebo medzi rôznymi úrovňami vykonávania politiky; preto žiada, aby sa v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 potvrdila jeho úloha ako dlhodobého strategického rámca EÚ pre rast a zamestnanosť a aby sa riešila výzva, ktorú predstavuje koordinácia politických nástrojov vrátane EFSI, s cieľom účinne využívať všetky dostupné zdroje a dosiahnuť očakávané výsledky, pokiaľ ide o ústredné strategické ciele;

25.

žiada Komisiu, aby v záujme podpory celkového harmonického rozvoja EÚ a vzhľadom na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 zohľadnila pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie charakteristiky a obmedzenia konkrétnych území, ako napríklad vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými alebo demografickými podmienkami, ostrovných, cezhraničných a horských regiónov a najvzdialenejších regiónov EÚ, a to v súlade s článkami 174 a 349 ZFEÚ; v tejto súvislosti poukazuje na potenciál najvzdialenejších regiónov v takých oblastiach ako biotechnológie, energia z obnoviteľných zdrojov a biodiverzita;

26.

poukazuje na zlepšenie výsledkov, ku ktorému došlo vďaka zvýšeniu objemu, kvality a vplyvu investícií do výskumu a inovácií prostredníctvom koordinovaného využívania nástrojov politiky súdržnosti a programu Horizont 2020 v rámci preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri skúmaní cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 posilnila všetky možné interakcie a synergie medzi týmito dvoma dôležitými politickými rámcami a vytvorila internetový systém sledovania s cieľom identifikovať prípady kombinovania finančných prostriedkov z EŠIF s programom Horizont 2020, EFSI a inými programami financovanými Spoločenstvom; víta tiež plán zaviesť „známku excelentnosti“ pre žiadateľov, ktorí sú vyhodnotení ako excelentní, ale nemôžu získať financovanie z programu Horizont 2020, s cieľom uľahčiť im prístup k EŠIF;

27.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla ucelený postup priebežného hodnotenia s cieľom pravidelne posudzovať pokrok v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a aby navrhla primerané opatrenia na ich splnenie, ako aj odporúčania týkajúce sa politiky súdržnosti po roku 2020; zdôrazňuje tiež, že úlohou Európskeho parlamentu je dohliadať na to, aby sa stratégia Európa 2020 a politika súdržnosti vykonávali koordinovaným spôsobom, a to nielen v rámci Európskeho parlamentu, ale aj so všetkými príslušnými inštitúciami; v tejto súvislosti žiada včasné zapojenie Európskeho parlamentu do všetkých príslušných diskusií, ktoré sa zameriavajú na navrhovanie, vykonávanie a hodnotenie politík patriacich do tejto stratégie, poukazuje na to, že je dôležité, aby sa do týchto výmen názorov zapojili aj Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, národné a regionálne parlamenty, miestne a regionálne orgány a ďalšie zúčastnené a zainteresované strany;

28.

domnieva sa, že preskúmanie stratégie Európa 2020, ktoré bude predchádzať predloženiu návrhu na revíziu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, poskytne základ pre štruktúru budúcej politiky súdržnosti po roku 2020, ako aj pre ďalšie nástroje VFR; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité účinne riešiť všetky uvedené otázky a zároveň zabezpečiť kontinuitu strategického prístupu; pripomína tiež pridanú hodnotu politiky súdržnosti na úrovni celej EÚ, ktorá musí byť naďalej jedným z hlavných investičných nástrojov EÚ pre rast, vytváranie pracovných miest a ochranu klímy a zároveň zabezpečovať vyvážený a harmonický rozvoj naprieč EÚ ako katalyzátor zmeny a stimulátor prosperity, a to aj v menej rozvinutých regiónoch; v tejto súvislosti podčiarkuje potrebu zaistiť udržateľnú úroveň financovania pre EŠIF po roku 2020;

29.

upozorňuje, že tak budúca politika súdržnosti, ako aj budúca dlhodobá stratégia EÚ by sa mali vypracovať pred koncom súčasného funkčného obdobia Komisie, pričom treba brať do úvahy, že v roku 2019 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu, a poukazuje na to, že táto skutočnosť spôsobí značné konkrétne časové obmedzenia spoluzákonodarcom, pokiaľ ide o harmonogram rokovaní, i novej Komisii a členským štátom, pokiaľ ide o prípravu a prijatie nových dohôd o partnerstve a operačných programov pred začiatkom ďalšieho VFR; zároveň konštatuje, že sa začnú aj rokovania o budúcom VFR; vyzýva preto Komisiu, aby vzala do úvahy všetky konkrétne obmedzenia, ktoré vzniknú v dôsledku vzájomných prepojení a požiadaviek na časovú koordináciu, a aby vypracovala súdržný prístup, čo sa týka budúcej dlhodobej a udržateľnej stratégie rastu a zamestnanosti EÚ, rozpočtu EÚ, najmä politiky súdržnosti, a ďalších nástrojov v rámci VFR;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a regiónom.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/45

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (COM(2014)0494) (ďalej len „usmernenia“),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4, článok 162, články 174 až 178 a článok 349,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (1) (ďalej len „NSU“),

—

so zreteľom na vyhlásenie Komisie k článku 23 začlenené do vyhlásení týkajúcich sa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014 (6),

—

so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013 z 18. apríla 2013 (COM(2013)0210),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 k usmerneniam o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a riadnu správu hospodárskych záležitostí,

—

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z januára 2014 s názvom Európska správa hospodárskych záležitostí a politika súdržnosti (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

—

so zreteľom na brífing Európskeho parlamentu z decembra 2014 s názvom Európske štrukturálne a investičné fondy a riadna správu hospodárskych záležitostí: usmernenia na implementáciu článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach (generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0268/2015),

A.

keďže politika súdržnosti vychádza zo ZFEÚ a je vyjadrením európskej solidarity, pričom jej cieľom je posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ a najmä znižovanie rozdielov medzi regiónmi a podpora vyváženého a harmonického sociálno-ekonomického rozvoja; keďže politika súdržnosti je aj investičnou politikou, ktorá prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

B.

keďže súčasný legislatívny rámec politiky súdržnosti, keď sa vytvárajú väzby so stratégiou EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, s európskym semestrom a integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020, ako aj s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a s odporúčaniami Rady, však zahŕňa veľmi špecifické úlohy, ciele a horizontálne zásady;

C.

keďže súčasný právny rámec EŠIF sa zameriava na posilnenie koordinácie, komplementárnosti a synergie s ostatnými politikami a nástrojmi EÚ;

D.

keďže sú dôkazy o tom, že dobrá správa vecí verejných a účinné inštitúcie majú zásadný význam pre udržateľný a dlhodobý hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a sociálny a územný rozvoj, hoci o makroekonomických faktoroch, ktoré ovplyvňujú spôsob fungovania politiky súdržnosti, je k dispozícii menej údajov;

E.

keďže hospodárska a finančná nepredvídateľnosť a právna neistota môžu mať za následok znižovanie úrovne verejných a súkromných investícií, čo by ohrozilo dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

F.

keďže usmernenia sa týkajú prvej zložky opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 NSU; keďže sa to týka opätovného programovania a pozastavenia platieb, ktoré nie sú povinné, na rozdiel od druhej časti článku 23 NSU, v ktorej sa vyžaduje pozastavenie záväzkov alebo platieb, ak členské štáty nedokážu prijať nápravné opatrenia v súvislosti s procesom správy hospodárskych záležitostí;

G.

keďže výsledky členských štátov pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú neuspokojivé, pričom dôkazy z posúdení Komisie zamerané na pokrok pri vykonávaní, ktoré sa týkajú 279 odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných v rokoch 2012 a 2013, naznačujú, že 28 odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa úplne vyriešilo alebo sa pri nich preukázal podstatný pokrok (10 %) a pri 136 odporúčaniach (48,7 %) sa dosiahol určitý pokrok, ale v prípade 115 odporúčaní (41,2 %) sa dosiahol obmedzený pokrok alebo sa nezaznamenal žiadny pokrok;

1.

zdôrazňuje význam nástrojov a zdrojov politiky súdržnosti pri zachovávaní úrovne európskej pridanej hodnoty investícií v členských štátoch a regiónoch v záujme posilnenia tvorby pracovných miest a zlepšenia sociálno-ekonomických podmienok, a to najmä v prípade výrazného poklesu investícií spôsobeného hospodárskou a finančnou krízou;

2.

domnieva sa, že dosahovanie politických zámerov a cieľov EŠIF by nemalo byť oslabované mechanizmami správy hospodárskych záležitostí, pričom zároveň uznáva ich význam, pokiaľ ide o prínos k stabilite makroekonomického prostredia a k efektívnej, účinnej a na výsledky zameranej politike súdržnosti;

3.

domnieva sa, že článok 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach sa musí využívať len ako posledná možnosť, pokiaľ ide o prínos k efektívnemu vykonávaniu EŠIF;

4.

zdôrazňuje viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečenia jednoznačnosti mechanizmov vykonávania európskeho semestra, a žiada o úzku spoluprácu medzi oboma uvedenými procesmi a medzi orgánmi zodpovednými za ich vykonávanie;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila bielu knihu, v ktorej zohľadní účinky verejných investícií z dlhodobého hľadiska a stanoví typológiu kvalitných verejných investícií, aby tak bolo možné jednoznačne určiť, ktoré investície sú z dlhodobého hľadiska najúčinnejšie;

6.

pripomína, že v kontexte súčasnej krízy zohrala politika súdržnosti dôležitú úlohu a preukázala značnú schopnosť reagovať na makroekonomické a fiškálne obmedzenia, a to opätovným programovaním viac ako 11 % dostupného rozpočtu medzi rokmi 2007 a 2012, aby sa podporili najnaliehavejšie potreby a posilnili sa určité intervenčné opatrenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v niekoľkých členských štátoch predstavovala politika súdržnosti v období 2007 – 2013 viac než 80 verejných investícií;

7.

žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie analytické údaje o vplyve a význame makroekonomických mechanizmov pre regionálny rozvoj, účinnosť politiky súdržnosti a pre interakciu medzi európskym rámcom správy hospodárskych záležitostí a politikou súdržnosti, a aby poskytla konkrétne informácie o tom, ako politika súdržnosti prispieva k príslušným odporúčaniam pre jednotlivé krajiny a odporúčaniam Rady;

8.

vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali flexibilitu, ktorú umožňujú pravidlá Paktu stability a rastu;

9.

pripomína, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa opätovného programovania alebo pozastavenia podľa článku 23 NSU musí byť použité len vo výnimočných situáciách a musí byť dobre zvážené, dôkladne odôvodnené a realizované obozretným spôsobom, s uvedením dotknutých programov a priorít, aby sa zabezpečila transparentnosť a umožnilo sa overovanie a preskúmanie; okrem toho zdôrazňuje, že takéto rozhodnutia by nemali zhoršovať ťažkosti, ktorým regióny a členské štáty čelia v dôsledku sociálno-ekonomického prostredia alebo ich geografickej polohy a špecifickej situácie v zmysle článkov 174 a 349 ZFEÚ;

10.

domnieva sa, že dohody o partnerstve a programy prijaté v súčasnom programovom období zohľadňujú príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a príslušné odporúčania Rady, a tak predstavujú dobrý základ pre to, aby sa v strednodobom horizonte predišlo akýmkoľvek zmenám v programovaní, pokiaľ nedôjde k podstatnému zhoršeniu hospodárskych podmienok;

11.

zdôrazňuje, že časté zmeny programovania by boli kontraproduktívne a treba sa im vyhnúť, aby sa nenarušila správa fondov alebo sa neohrozila stabilita a predvídateľnosť viacročnej investičnej stratégie a čerpanie, aby sa predišlo prípadným negatívnym vplyvom, a to aj pokiaľ ide o čerpanie EŠIF;

12.

víta opatrný prístup Komisie v súvislosti s opätovným programovaním a jej zámer obmedziť opätovné programovanie na nevyhnutné minimum; vyzýva na uplatňovanie tzv. prístupu včasného varovania s cieľom informovať dotknuté členské štáty o začatí postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU, a zdôrazňuje, že každej žiadosti o opätovné programovanie by mala predchádzať konzultácia s monitorovacím výborom;

13.

žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s príslušným členským štátom urobila komplexnú analýzu všetkých dostupných možností iných ako uplatňovanie článku 23 NSU s cieľom riešiť otázky, ktoré môžu viesť k žiadosti o opätovné programovanie;

14.

odsudzuje akékoľvek neprimerané zvýšenie administratívneho zaťaženia a s tým spojených nákladov v prípade všetkých príslušných úrovní správy vzhľadom na krátke lehoty a zložitosť postupu opätovného programovania podľa článku 23 NSU; varuje pred akýmkoľvek prekrývaním postupov opätovného programovania podľa článku 23 NSU s následnými cyklami európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania podľa článku 23 ods. 16 NSU zvážila možnosť prehodnotenia uplatňovania lehôt;

15.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v usmerneniach sa výslovne neodkazuje na všeobecné a horizontálne zásady stanovené v článkoch 4 až 8 NSU, a pripomína, že znenie článku 23 NSU musí tieto zásady zohľadňovať a byť v súlade s nimi, najmä pokiaľ ide o zásadu partnerstva a viacúrovňového riadenia, ako aj o nariadenie a spoločný strategický rámec ako celok; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby objasnila, ako budú tieto zásady konkrétne zohľadnené pri uplatňovaní ustanovení článku 23 NSU;

16.

zdôrazňuje, že príčinou nárastu verejného dlhu sú hlavne politiky uplatňované vládami členských štátov, a je vážne znepokojený tým, že neschopnosť adekvátne riešiť makroekonomické problémy na vnútroštátnej úrovni môže uškodiť orgánom na nižšej ako celoštátnej úrovni a príjemcom prostriedkov z EŠIF a žiadateľom o tieto prostriedky;

17.

pripomína, že pravidlá týkajúce sa tematického zamerania stanovené v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 umožňujú určitú mieru flexibility pri riešení potrieb členských štátov a regiónov, a konštatuje, že uplatňovanie článku 23 NSU môže túto flexibilitu obmedzovať; pripomína, že treba zohľadňovať hlavné územné problémy, ako aj zásadu subsidiarity uvedenú v článku 4 ods. 3 NSU;

18.

žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a partnermi v zmysle článku 5 NSU vyhodnocovala vplyv a nákladovú efektívnosť všetkých opatrení, ktoré sa prijmú podľa článku 23 NSU, na regionálnej a miestnej úrovni;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby v prípade akéhokoľvek opätovného programovania boli vždy aktívne zapojené miestne a regionálne orgány, a domnieva sa, že vzhľadom na to, že EŠIF sú úzko späté s dobrou správou hospodárskych záležitostí, by európsky semester mal nadobudnúť územný rozmer tým, že aj doň budú uvedené orgány zapojené;

20.

žiada Komisiu, aby článok 23 NSU vykladala v súlade so zásadou proporcionality tým, že zohľadní skutočnú situáciu tých členských štátov a regiónov, ktoré čelia sociálno-ekonomickým ťažkostiam a v ktorých EŠIF predstavujú značný podiel investícií; zdôrazňuje, že treba predísť ďalšiemu dosahu na členské štáty a regióny, najmä tie, ktoré zaostávajú;

21.

pripomína, že silná inštitucionálna koordinácia má zásadný význam pre zabezpečenie správnej komplementárnosti a súčinnosti politík, ako aj pre riadny a stabilný výklad rámca riadnej správy hospodárskych záležitostí a jeho prepojenia s politikou súdržnosti;

22.

vyzýva na primeranú výmenu informácií medzi Komisiou, Radou a Európskym parlamentom, ako aj na usporiadanie diskusie na príslušnej politickej úrovni s cieľom zabezpečiť jednotné chápanie, pokiaľ ide o výklad podmienok uplatňovania článku 23 NSU; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné, aby za rozhodovanie podľa článku 23 NSU bola zodpovedná Rada v špeciálnom zložení zameranom na politiku súdržnosti;

23.

domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť tým, že sa Európskemu parlamentu udelí demokratický dohľad nad systémom riadenia v súvislosti s článkom 23 NSU, ktorým sa zavádzajú dôležité obmedzenia v prístupe „zdola nahor“, ktorý je dôležitý prvok politiky súdržnosti;

24.

pripomína, že pozastavenie platieb je záležitosť, o ktorej Rada rozhoduje na základe návrhu, ktorý Komisia môže prijať v prípade, že príslušný členský štát nevykoná účinné opatrenia; poukazuje na dôležité právne záruky stanovené v článku 23 NSU na zabezpečenie výnimočnosti mechanizmu pozastavenia;

25.

zdôrazňuje sankčný charakter každého pozastavenia platieb a žiada Komisiu, aby využívala svoju diskrečnú právomoc navrhnúť pozastavenie platieb nanajvýš obozretne a prísne v súlade s článkom 23 ods. 6 NSU, a to po náležitom zvážení všetkých relevantných informácií a prvkov, ktoré vyplynú zo štrukturálneho dialógu, ako aj stanovísk vyjadrených v jeho priebehu;

26.

víta, v súvislosti s kritériami na určenie programov, ktoré sa majú pozastaviť, a s úrovňou pozastavenia v rámci prvej zložky opatrení, opatrný prístup prijatý v usmerneniach, pričom sa zohľadnia hospodárske a sociálne okolnosti členských štátov s prihliadnutím na poľahčujúce faktory podobné tým, aké sa predpokladajú v prípade pozastavení podľa článku 23 ods. 9 NSU;

27.

vyzýva Komisiu, aby stanovila harmonogram na zrušenie pozastavenia podľa článku 23 ods. 8 NSU;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia neobsahujú žiadny odkaz na úlohu Európskeho parlamentu, napriek tomu, že NSU sa prijalo podľa riadneho legislatívneho postupu, a napriek systematickým výzvam Európskeho parlamentu na posilnenie demokratickej zodpovednosti a kontroly v kontexte správy hospodárskych záležitostí;

29.

domnieva sa, že účasť Európskeho parlamentu ako hlavnej demokratickej záruky správneho uplatňovania článku 23 ods. 15 NSU by sa mala formalizovať na základe jasného postupu, ktorý umožňuje, aby sa s Európskym parlamentom viedli konzultácie vo všetkých etapách, pokiaľ ide o prijatie žiadostí o opätovné programovanie alebo akékoľvek návrhy a rozhodnutia o pozastavení záväzkov alebo platieb;

30.

zdôrazňuje, že je potrebná trvalá, jasná a transparentná spolupráca na medziinštitucionálnej úrovni, a domnieva sa, že takýto postup by mal zahŕňať aspoň tieto kroky:

31.

vyzýva Komisiu, aby podávala správu o vplyve a výsledkoch dosiahnutých pri uplatňovaní článku 23 NSU v kontexte preskúmania jeho uplatňovania v súlade s odsekom 17 tohto článku, a to aj podrobným opísaním toho, do akej miery sa akákoľvek žiadosť o opätovné programovanie zakladala na vykonávaní príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo odporúčaní Rady alebo mala vplyv na zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti dostupných EŠIF pre členské štáty v rámci programov finančnej pomoci, ako aj poskytnutím údajov o akýchkoľvek pozastavených sumách a príslušných programoch;

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regiónom.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/51

—

so zreteľom na právny rámec stanovený Zmluvou o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej článkami 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10 a 21, Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkami 1, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 20, 21, 42, 47, 48 a 52, Európskym dohovorom o ľudských právach, najmä jeho článkami 6, 8, 9, 10 a 13 a judikatúrou európskych súdov týkajúcou sa bezpečnosti, súkromia a slobody prejavu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (1) (ďalej len „uznesenie“),

—

so zreteľom na pracovný dokument z 19. januára 2015 o činnosti v nadväznosti na vyšetrovanie výboru LIBE týkajúce sa hromadného elektronického sledovania občanov EÚ (2),

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 21. apríla 2015 o hromadnom sledovaní,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o opatreniach v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ (O-000114/2015 – B8-0769/2015 a O-000115/2015 – B8-0770/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v uznesení Európsky parlament vyzval orgány USA a členské štáty, aby zakázali plošné hromadné sledovanie a hromadné spracúvanie osobných údajov občanov, a odsúdil zaznamenanú činnosť spravodajských služieb, ktorá vážne poškodila dôveru európskych občanov a ich základné práva; keďže v uznesení sa vzhľadom na rozsah zaznamenaných programov hromadného sledovania poukazuje na možnú existenciu ďalších motívov, ako sú politická a hospodárska špionáž;

B.

keďže uznesením sa spustil plán „Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku“, s ôsmimi konkrétnymi opatreniami a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci bol poverený, aby do jedného roka Európskemu parlamentu predložil správu o tom, do akej miery boli odporúčania dodržiavané;

C.

keďže v pracovnom dokumente z 19. januára 2015 sa informuje o vývoji po prijatí uznesenia spolu s odhaleniami údajného pokračujúceho hromadného elektronického sledovania a o stave vykonávania navrhovaného „Európskeho habeas corpus v digitálnej oblasti“, naznačujúc obmedzenú reakciu inštitúcií, členských štátov a zainteresovaných strán, ktoré boli vyzvané, aby konali;

D.

keďže v uznesení Európsky parlament vyzval Komisiu a ostatné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby konali na základe odporúčaní v súlade s článkom 265 ZFEÚ („nečinnosť“);

E.

keďže portál Wikileaks nedávno zverejnil cielené sledovanie komunikácie posledných troch francúzskych prezidentov, ako aj ministrov francúzskej vlády a francúzskeho veľvyslanca v USA; keďže táto strategická a hospodárska špionáž zo strany NSA sa počas posledných desiatich rokov vykonávala vo veľkom rozsahu a bola zameraná na všetky francúzske štátne štruktúry, ako aj najväčšie francúzske spoločnosti;

F.

keďže v správe osobitného spravodajcu o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu sa uvádza, že šifrovanie a anonymita zabezpečujú súkromie a bezpečnosť, ktoré sú nevyhnutné na výkon práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku; keďže v uvedenej správe sa tiež uvádza, že akékoľvek zákazy šifrovania a anonymity sa musia prísne obmedziť v súlade so zásadami zákonnosti, potrebnosti, proporcionality a legitímnosti cieľa;

1.

víta vyšetrovania zo strany nemeckého Spolkového snemu, Rady Európy, OSN a brazílskeho senátu, diskusie vo viacerých ďalších národných parlamentoch a prácu mnohých aktérov občianskej spoločnosti, ktoré prispeli k zvyšovaniu všeobecného povedomia o hromadnom elektronickom sledovaní;

2.

vyzýva členské štáty EÚ, aby upustili od akýchkoľvek obvinení Edwarda Snowdena z trestného činu, poskytli mu ochranu, a tým zabránili jeho vyhosteniu alebo vydaniu tretími stranami, čím uznajú jeho status oznamovateľa a medzinárodného obhajcu ľudských práv;

3.

je však mimoriadne sklamaný z celkového nedostatočného pocitu naliehavosti a ochoty, ktorý je možné vidieť u väčšiny členských štátov a inštitúcií EÚ z hľadiska skutočného riešenia problémov, na ktoré sa v uznesení poukazuje, a vykonávania konkrétnych odporúčaní v ňom uvedených, ako aj nedostatku transparentnosti voči Európskemu parlamentu a dialógu s ním;

4.

je znepokojený niektorými nedávno prijatými zákonmi v niektorých členských štátoch, ktoré rozširujú možnosti sledovania zo strany spravodajských orgánov vrátane nového francúzskeho zákona o spravodajskej činnosti, ktorý prijalo Národné zhromaždenie 24. júna 2015 a ktorého niekoľko ustanovení podľa Komisie vyvoláva vážne právne otázky, v Spojenom kráľovstve je to prijatie zákona o uchovávaní údajov a vyšetrovacích právomociach z roku 2014 a následné súdne rozhodnutie o protiprávnosti a neuplatňovaní niektorých článkov a v Holandsku návrhy nových právnych predpisov, ktorými sa novelizuje zákon o spravodajských a bezpečnostných službách z roku 2002; opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že ich súčasné a budúce právne rámce a mechanizmy dohľadu, ktorými sa riadia činnosti spravodajských agentúr, budú v súlade s normami Európskeho dohovoru o ľudských právach a všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie;

5.

víta skutočnosť, že sa v nemeckom Spolkovom sneme začalo vyšetrovanie hromadného sledovania; vyjadruje vážne znepokojenie nad odhaleniami hromadného sledovania telekomunikačnej a internetovej prevádzky v rámci Únie zo strany nemeckej zahraničnej spravodajskej agentúry BND v spolupráci s NSA; považuje to za porušenie zásady lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

6.

žiada svojho predsedu, aby vyzval generálneho tajomníka Rady Európy, aby začal postup podľa článku 52, podľa ktorého na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy „každá Vysoká zmluvná strana poskytne vysvetlenie o spôsobe, akým jej vnútroštátne právo zabezpečuje účinné vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru“;

7.

domnieva sa, že doterajšia reakcia Komisie na uznesenie nie je vzhľadom na rozsah odhalení zďaleka adekvátna; vyzýva Komisiu, aby konala na základe výziev vyjadrených v uznesení najneskôr do decembra 2015; vyhradzuje si právo podať žalobu za nečinnosť alebo uložiť určité rozpočtové prostriedky pre Komisiu do rezervy, kým sa Komisia nebude náležite zaoberať všetkými odporúčaniami;

8.

zdôrazňuje význam rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) z 8. apríla 2014 o vyhlásení neplatnosti smernice 2006/24/ES o uchovávaní údajov; pripomína, že Súdny dvor uviedol, že zásah tohto nástroja do základného práva na súkromie musí byť obmedzený len na nevyhnutnú mieru; zdôrazňuje skutočnosť, že tento rozsudok obsahuje nový prvok v tom, že Súdny dvor výslovne odkazuje na konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa otázky „všeobecných programov sledovania“ a teraz účinne začleňuje rovnaké zásady, vyplývajúce z tejto konkrétnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, do práva EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že preto treba očakávať, že aj Súdny dvor bude v budúcnosti uplatňovať tie isté odôvodnenia pri posudzovaní platnosti iných legislatívnych aktov EÚ a členských štátov podľa charty v rovnakej oblasti „všeobecných programov sledovania“;

9.

víta začatie neformálnych medziinštitucionálnych rokovaní o návrhu všeobecného nariadenia o ochrane údajov a prijatie všeobecného smerovania k návrhu smernice o ochrane údajov Radou; pripomína svoj úmysel uzavrieť v roku 2015 rokovania o balíku opatrení na ochranu údajov;

10.

pripomína Rade jej záväzok dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k návrhom Komisie; pripomína najmä, že úroveň poskytovanej ochrany by nemala byť nižšia, ako je už stanovená v smernici 95/46/ES;

11.

zdôrazňuje, že nariadenie o ochrane údajov a smernica o ochrane údajov sú nevyhnutné na ochranu základných práv jednotlivcov, a preto ich treba vnímať ako balík opatrení, ktoré treba prijať súčasne, s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti v súvislosti so spracúvaním údajov v EÚ poskytovali vysokú úroveň ochrany za každých okolností; zdôrazňuje, že pri prijímaní balíka opatrení musí byť splnený cieľ posilniť práva a ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov;

12.

konštatuje, že od prijatia uznesenia sa rokovania so Spojenými štátmi o rámcovej dohode medzi EÚ a USA o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracovaní na účely presadzovania práva (ďalej len „zastrešujúca dohoda“) ukončili a návrh dohody bol parafovaný;

13.

víta snahy vlády USA obnoviť dôveru prostredníctvom zastrešujúcej dohody, a najmä víta skutočnosť, že zákon o súdnej náprave z roku 2015 bol úspešne prijatý Snemovňou reprezentantov 20. októbra 2015, čím sa zdôraznili významné a pozitívne kroky, ktoré USA prijali v reakcii na obavy EÚ; nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť pre občanov EÚ/osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v EÚ a sú prenášané do USA, rovnaké práva vo všetkých rovnakých okolnostiach v rámci účinnej súdnej nápravy bez akejkoľvek diskriminácie medzi občanmi EÚ a USA; vyzýva Senát USA, aby prijal právne predpisy, ktoré to zaručia; zdôrazňuje, že jednou z podmienok podpísania a uzavretia zastrešujúcej dohody je prijatie zákona o súdnej náprave v Kongrese USA;

14.

pripomína, že v uznesení sa žiada okamžité pozastavenie rozhodnutia o bezpečnom prístave, pretože neposkytuje primeranú ochranu osobných údajov občanov EÚ;

15.

pripomína, že akákoľvek medzinárodná dohoda, ktorú uzavrela EÚ, má prednosť pred sekundárnym právom EÚ, a preto zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zastrešujúca dohoda neobmedzovala práva a záruky dotknutej osoby vzťahujúce sa na prenos údajov v súlade s právom EÚ; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne posúdila, ako presne by sa zastrešujúca dohoda vzájomne ovplyvňovala s právnym rámcom EÚ na ochranu údajov a aký dosah by mala na tento právny rámec, a to vrátane súčasného rámcového rozhodnutia Rady, smernice o ochrane údajov (95/46/ES) a budúcej smernice a nariadenia o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby pred začatím ratifikačného postupu predložila Európskemu parlamentu správu o právnom posúdení tejto záležitosti;

16.

pripomína, že Komisia vo svojich oznámeniach z 27. novembra 2013 o fungovaní bezpečného prístavu adresovala Spojeným štátom 13 odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť primeranú úroveň ochrany;

17.

víta skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vyhlásil rozhodnutie Komisie o primeranosti 2000/520/ES o bezpečnom prístave USA za neplatné; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie potvrdilo dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o nedostatok primeranej úrovne ochrany tohto nástroja; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetky osobné údaje prenášané do USA podliehali účinnej úrovni ochrany, ktorá je v zásadne ekvivalentná tej, ktorá sa zaručuje v EÚ;

18.

namieta proti skutočnosti, že Európsky parlament nedostal žiadne formálne oznámenie Komisie o stave vykonávania 13 odporúčaní, a to napriek jej vyhláseniu, že tak urobí do leta 2014; zdôrazňuje, že v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o zrušení rozhodnutia 2000/520/ES je teraz nevyhnutné, aby Komisia poskytla podrobné aktuálne informácie o už uskutočnených rokovaniach a dôsledkoch rozsudku na ďalšie rokovania, ktoré boli oznámené; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne reagovala na alternatívy k bezpečnému prístavu a na dôsledky rozsudku na akékoľvek iné nástroje na prenos osobných údajov do USA, a podala o tom správu do konca roka 2015;

19.

nalieha na Komisiu, aby zhodnotila právny dosah a dôsledky rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci Schrems (C-362/14) vo vzťahu k akýmkoľvek dohodám s tretími krajinami umožňujúcim prenos osobných údajov, ako sú napríklad dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP), dohody o osobnom zázname o cestujúcom (PNR), zastrešujúca dohoda medzi EÚ a USA a iné nástroje v rámci práva EÚ, ktoré zahŕňajú zber a spracovanie osobných údajov;

20.

plne rešpektujúc skutočnosť, že národné parlamenty majú plnú právomoc v oblasti dohľadu nad národnými spravodajskými službami, vyzýva všetky národné parlamenty, ktoré tak ešte neurobili, aby dôkladne prehodnotili a zaviedli účinný dohľad nad činnosťami spravodajských služieb a zabezpečili, aby výbory/orgány vykonávajúce tento dohľad mali dostatočné zdroje, technické odborné znalosti, právne prostriedky a prístup ku všetkým príslušným dokumentom, aby mohli účinne a nezávisle vykonávať dohľad nad spravodajskými službami a výmenou informácií s inými zahraničnými spravodajskými službami; opätovne vyjadruje svoj záväzok úzko spolupracovať s národnými parlamentmi na zavedení účinných mechanizmov dohľadu vrátane výmeny najlepších postupov a spoločných noriem;

21.

má v úmysle nadviazať na konferenciu o demokratickom dohľade nad spravodajskými službami v Európskej únii, ktorá sa konala 28. a 29. mája 2015, a pokračovať v úsilí zameranom na zabezpečenie výmeny najlepších postupov v oblasti dohľadu nad spravodajskými službami v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi; víta spoločné závery spolupredsedov tejto konferencie, ktorí ohlásili svoj zámer zorganizovať o dva roky nadväzujúcu konferenciu;

22.

domnieva sa, že existujúce nástroje spolupráce medzi orgánmi dohľadu, napríklad Európska sieť vnútroštátnych orgánov dohľadu nad spravodajskými službami (ENNIR), by sa mali podporovať a ich využívanie by sa malo zintenzívniť, napríklad využitím potenciálu platformy IPEX na výmenu informácií medzi národnými parlamentmi, v súlade s jej rozsahom pôsobnosti a technickými možnosťami;

23.

pripomína svoju výzvu na pozastavenie dohody o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP);

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť spoločné vymedzenie „národnej bezpečnosti“, aby EÚ a jej členské štáty mohli zabezpečiť právnu istotu; konštatuje, že chýbajúce jasné vymedzenie poskytuje priestor na svojvôľu a porušovanie základných práv a zásady právneho štátu zo strany vedúcich predstaviteľov a spravodajských služieb v EÚ;

25.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby do právnych predpisov, ktoré umožňujú zhromažďovanie osobných údajov alebo sledovanie európskych občanov, zaviedli ustanovenia o obmedzení a predĺžení platnosti; zdôrazňuje, že takéto ustanovenia sú nevyhnutnou zárukou zabezpečenia toho, že nástroj, ktorý zasahuje do súkromia, bude pravidelne preskúmavaný, pokiaľ ide o jeho potrebnosť a primeranosť v demokratickej spoločnosti;

26.

zdôrazňuje, že zdravé vzťahy medzi EÚ a USA sú absolútne nevyhnutné pre oboch partnerov; konštatuje, že odhalenia týkajúce sa sledovania narušili podporu verejnosti tomuto vzťahu, a zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia na zabezpečenie obnovy dôvery, najmä pokiaľ ide o naliehavú potrebu spolupráce v mnohých geopolitických otázkach spoločného záujmu; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné dohodnúť celkové riešenie medzi USA a EÚ, ktoré bude dodržiavať základné práva;

27.

víta nedávne legislatívne a súdne rozhodnutia v USA s cieľom obmedziť hromadné sledovanie NSA vrátane prijatia zákona USA o slobode v Kongrese bez akýchkoľvek zmien ako výsledok kompromisu medzi oboma komorami a oboma stranami a rozhodnutie odvolacieho súdu pre druhý obvod o programe zberu telefónnych záznamov NSA, ľutuje však, že tieto rozhodnutia sa týkajú najmä občanov USA, pričom situácia občanov EÚ sa nemení;

28.

domnieva sa, že každé rozhodnutie o použití technológie sledovania by malo byť založené na podrobnom posúdení potrebnosti a primeranosti; víta výsledky výskumného projektu SURVEILLE, ktorý ponúka metodiku posudzovania technológií sledovania pri zohľadnení zákonných, etických a technických otázok;

29.

zdôrazňuje, že EÚ by mala prispieť k vypracovaniu medzinárodných noriem/zásad na úrovni OSN v súlade s Medzinárodným paktom OSN o občianskych a politických právach s cieľom vytvoriť globálny rámec na ochranu údajov vrátane osobitných obmedzení so zreteľom na zber údajov na účely národnej bezpečnosti;

30.

je presvedčený, že len v prípade vytvorenia dôveryhodných noriem na globálnej úrovni je možné predísť pretekom v „zbrojení“ v oblasti sledovania;

31.

víta iniciatívy súkromného sektora IKT, pokiaľ ide o vývoj kryptografických bezpečnostných riešení a internetových služieb zlepšujúcich súkromie; podnecuje pokračujúci vývoj užívateľsky jednoduchých nastavení aplikácií, ktoré zákazníkom umožňujú spravovať, ako a s kým si vymieňajú informácie; berie na vedomie, že viaceré spoločnosti tiež oznámili plány, že umožnia end-to-end šifrovanie v reakcii na odhalenia týkajúce sa hromadného sledovania;

32.

pripomína, že v súlade s článkom 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES členské štáty nesmú poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu uložiť žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani všeobecnú povinnosť aktívne vyhľadávať fakty alebo okolnosti poukazujúce na nelegálne aktivity; pripomína najmä, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (poskytovateľov prístupu k internetu v jednom prípade a sociálnej sieti v druhom prípade), a spresnil, že akýkoľvek súdny príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

33.

víta uverejnenie správ informačných a telekomunikačných spoločností o transparentnosti týkajúcich sa žiadostí vlád o prístup k údajom používateľov; vyzýva členské štáty, aby zverejnili štatistiky o ich žiadostiach smerovaných súkromným spoločnostiam o informácie týkajúce sa súkromných používateľov;

34.

vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia ignorovala jasnú žiadosť Európskeho parlamentu o pozastavenie dohody o TFTP, keďže neboli poskytnuté žiadne jasné informácie na objasnenie toho, či k údajom SWIFT majú prístup akékoľvek ďalšie orgány vlády USA mimo TFTP; má v úmysle zohľadniť túto skutočnosť pri udeľovaní súhlasu s medzinárodnými dohodami v budúcnosti;

35.

zdôrazňuje svoju pozíciu, že všetky dohody, mechanizmy a rozhodnutia o primeranosti týkajúce sa výmen s tretími krajinami zahŕňajúcimi osobné údaje si vyžadujú prísne monitorovanie a okamžité následné opatrenia zo strany Komisie ako strážkyne zmlúv;

36.

víta vyhlásenie EÚ a USA z Rigy z 3. júna 2015 o posilnení transatlantickej spolupráce v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom sa signatári zaviazali zlepšiť vykonávanie dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA (MLAT), uzavrieť jej preskúmanie podľa dohody a usporiadať semináre na prediskutovanie týchto otázok s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; zdôrazňuje, že dohody o vzájomnej právnej pomoci (MLAT) sú nástrojom, na základe ktorého by mali orgány presadzovania práva členských štátov spolupracovať s orgánmi tretích krajín; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty EÚ a vládu USA, aby dodržali uvedené záväzky s cieľom čo najskôr uzatvoriť posúdenie MLAT medzi EÚ a USA;

37.

vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do konca roku 2015 podala správu o zistených nedostatkoch v jednotlivých nástrojoch používaných na medzinárodné prenosy dát, pokiaľ ide o prístup orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb tretích krajín, a o prostriedkoch na riešenie týchto nedostatkov, aby sa zabezpečila kontinuita požadovanej zodpovedajúcej ochrany osobných údajov z EÚ prenášaných do tretích krajín;

38.

domnieva sa, že základné práva občanov EÚ sú naďalej ohrozené, a že sa urobilo príliš málo na zabezpečenie ich úplnej ochrany v prípade elektronického hromadného sledovania; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri zabezpečovaní ochrany oznamovateľov korupcie a novinárov;

39.

odsudzuje skutočnosť, že mnohé programy hromadného a rozsiahleho sledovania sa javia ako motivované hospodárskymi záujmami spoločností, ktoré vyvíjajú a prevádzkujú tieto programy, ako to bolo v prípade ukončenia programu cieleného sledovania NSA s názvom Thinthread a jeho nahradenia programom rozsiahleho sledovania Trailblazer, ktorý bol outsourcovaný na SAIC v roku 2001;

40.

opakuje svoje vážne znepokojenie v súvislosti s prácou výboru Rady Európy pre Dohovor o počítačovej kriminalite pri výklade článku 32 Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (Budapeštiansky dohovor), ktorý sa týka cezhraničného prístupu k uloženým počítačovým údajom na základe súhlasu, alebo ak sú verejne dostupné, a nesúhlasí so záverom dodatkového protokolu alebo pokynov, ktorých zámerom je rozšíriť rozsah tohto ustanovenia nad súčasný režim zriadený týmto dohovorom, ktorý už predstavuje veľkú výnimku zo zásady teritoriality, lebo by mohol viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov presadzovania práva k serverom a počítačom, ktoré sa nachádzajú v iných jurisdikciách bez toho, aby sa odvolával na dohody o vzájomnej právnej pomoci a iné nástroje súdnej spolupráce, ktoré majú zaručiť základné práva pre jednotlivcov vrátane ochrany údajov a ich riadneho spracovania; zdôrazňuje, že EÚ uplatnila svoje právomoci v oblasti počítačovej kriminality a že by sa preto mali rešpektovať výsady Komisie i Európskeho parlamentu;

41.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na žiadosť Európskeho parlamentu o vykonanie posúdenia komplexného európskeho programu ochrany oznamovateľov korupcie, a vyzýva ju, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie na túto tému;

42.

víta uznesenie o zlepšení ochrany informátorov, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 23. júna 2015, a najmä jeho bod 9 o význame oznamovania pre zabezpečenie dodržiavania zákonných limitov stanovených pre sledovanie, a jeho bod 10, v ktorom vyzýva EÚ, aby prijala zákony na ochranu oznamovateľov korupcie zahŕňajúce aj zamestnancov národných bezpečnostných a spravodajských služieb a súkromných firiem pôsobiacich v tejto oblasti, a na udelenie azylu, podľa možností v rámci vnútroštátneho práva, oznamovateľom korupcie ohrozeným odvetnými opatreniami v ich vlastných krajinách za predpokladu, že ich odhalenia sú oprávnené na ochranu podľa zásad obhajovaných zhromaždením;

43.

zdôrazňuje, že hromadné sledovanie je vážnym narušením dôvernosti informácií v prípade regulovaných povolaní vrátane lekárov, novinárov a právnikov; zdôrazňuje najmä práva občanov EÚ na ochranu pred akýmkoľvek sledovaním súkromnej komunikácie s právnikmi, ktorá by bola porušením Charty základných práv Európskej únie, najmä jej článkov 6, 47 a 48, a smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2016 predložila oznámenie o ochrane dôvernej komunikácie v povolaniach so zákonnou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť;

44.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty týkajúce sa zosúladenia všetkých nástrojov na zber osobných údajov na účely ochrany, zisťovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov vrátane terorizmu v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov (veci C-293/12 a C-594/12) a zo 6. októbra 2015 o bezpečnom prístave (vec C-362/14); upozorňuje najmä na odseky 58 a 59 rozsudku o uchovávaní údajov a na odseky 93 a 94 rozsudku o bezpečnom prístave, v ktorých sa jasne požaduje cielený prístup k zberu údajov namiesto celoplošného zberu;

45.

zdôrazňuje skutočnosť, že najnovšia judikatúra, a najmä rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o uchovávaní údajov, jasne stanovujú ako právnu požiadavku preukázanie nevyhnutnosti a primeranosti akýchkoľvek opatrení zahŕňajúcich zber a používanie osobných údajov, ktoré potenciálne porušujú právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a právo na ochranu údajov; považuje za poľutovaniahodné, že politické úvahy často narúšajú dodržiavanie týchto právnych zásad v rámci rozhodovacieho procesu; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho programu lepšej právnej regulácie zabezpečila, aby všetky právne predpisy EÚ mali vysokú kvalitu, spĺňali všetky právne normy a judikatúru a boli v súlade s Chartou základných práv Európskej únie; odporúča, aby posúdenie vplyvu všetkých opatrení na presadzovanie práva a bezpečnostných opatrení zahŕňajúcich používanie a zber osobných údajov vždy obsahovalo posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti;

46.

je sklamaný nedostatočnou činnosťou Komisie, pokiaľ ide o preskúmanie podrobných odporúčaní z uznesenia týkajúcich sa zlepšení bezpečnosti IT a súkromia na internete v EÚ;

47.

víta doterajšie kroky na posilnenie bezpečnosti informačných technológií (IT) Európskeho parlamentu uvedené v akčnom pláne o bezpečnosti IKT v EP vypracovanom GR ITEC; žiada, aby toto úsilie pokračovalo a aby sa v plnom rozsahu a čo najskôr vykonali odporúčania uvedené v uznesení; žiada o nový prístup a v prípade potreby o legislatívne zmeny v oblasti verejného obstarávania na posilnenie bezpečnosti IT inštitúcií EÚ; žiada o systematické nahradenie proprietárneho softvéru auditovateľným a overiteľným slobodným softvérom vo všetkých inštitúciách EÚ a na zavedenie povinného výberového kritéria pre slobodný softvér do všetkých budúcich výberových konaní v oblasti IKT a skutočnú dostupnosť šifrovacích nástrojov;

48.

dôrazne opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci nových iniciatív, ako je digitálny jednotný trh, vypracovala európska stratégia pre väčšiu nezávislosť IT a súkromia na internete, ktorá posilní priemysel IT v EÚ;

49.

plánuje predložiť ďalšie odporúčania v tejto oblasti v nadväznosti na svoju konferenciu o ochrane súkromia na internete posilnením bezpečnosti IT a autonómie EÚ v oblasti IT, ktorá sa uskutoční koncom roka 2015, pričom bude vychádzať z nálezov nedávnej štúdie STOA o hromadnom sledovaní používateľov IT;

50.

víta cieľ Komisie, aby sa z EÚ stal referenčný subjekt v oblasti správy internetu, a jej víziu modelu správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán, ako bolo zdôraznené na celosvetovom stretnutí mnohých zainteresovaných strán o budúcnosti riadenia internetu (NETMundial) v apríli 2014 v Brazílii; očakáva výsledok prebiehajúcej medzinárodnej práce v tejto oblasti, a to aj v rámci Fóra pre správu internetu;

51.

varuje pred jasným zhoršovaním sa situácie základného práva na súkromie a ochranu údajov v situácii, keď sa každá informácia o ľudskom správaní považuje za potenciálne užitočnú v boji proti budúcim trestným činom, čo má nutne za následok kultúru hromadného sledovania, v ktorej sa každý občan považuje za potenciálne podozrivého, čo vedie k zhoršovaniu súdržnosti spoločnosti a dôvery;

52.

má v úmysle zohľadniť zistenia Agentúry pre základné práva z hĺbkového výskumu ochrany základných práv v súvislosti so sledovaním, a najmä súčasnej právnej situácie fyzických osôb, čo sa týka nápravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmito praktikami;

53.

poveruje svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby naďalej monitoroval vývoj v tejto oblasti a činnosť v nadväznosti na odporúčania uvedené v uznesení;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/59

—

so zreteľom na návrh odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce, ktorý predložila Komisia 17. septembra 2015 (COM(2015)0462),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu 2015 (COM(2014)0902),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015 (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) z 9. marca 2015 s názvom Ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti na rok 2015: politické usmernenia pre politiku zamestnanosti a sociálnu politiku (2),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (3),

—

so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám,

—

so zreteľom na správu Európskej siete pre sociálnu politiku (ESPN) s názvom Integrovaná podpora pre dlhodobo nezamestnaných: štúdia národných politík – 2015 (Integrated support for the long-term unemployed: A study of national policies – 2015),

—

so zreteľom na otázku Rade o integrácii dlhodobo nezamestnaných na trh práce (O-000121/2015 – B8-1102/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v dôsledku hospodárskej krízy a jej následkov sa dlhodobá nezamestnanosť od roku 2007 zdvojnásobila a tvorí polovicu z celkovej nezamestnanosti, resp. dotýka sa viac než 12 miliónov ľudí, čo predstavuje 5 % ekonomicky činného obyvateľstva EÚ; keďže v roku 2014 bolo viac ako 60 % dlhodobo nezamestnaných osôb bez práce už minimálne dva po sebe idúce roky;

B.

keďže miera dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši, od 1,5 % v Rakúsku po 19,5 % v Grécku; keďže členské štáty s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti sú Taliansko, Portugalsko, Slovensko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko; keďže oživenie hospodárstva musí nabrať na obrátkach, pretože v súčasnosti neprináša dostatočné stimuly na podstatné zníženie vysokej miery štrukturálnej nezamestnanosti;

C.

keďže neregistrácia značného podielu dlhodobo nezamestnaných a metodické chyby zberu údajov vedú k tomu, že v oficiálnych štatistikách sa situácia podceňuje;

D.

keďže dlhodobá nezamestnanosť často vedie k chudobe, nerovnostiam a sociálnemu vylúčeniu a neúmerne postihuje zraniteľné osoby, ktoré sú na trhu práce v znevýhodnenej pozícii;

E.

keďže dlhodobá nezamestnanosť postupne vzďaľuje ľudí od trhu práce z dôvodu straty zručností, profesionálnych kontaktov a pracovného rytmu a môže viesť k špirále odpútavania sa od spoločnosti, domáceho napätia a pocitov odcudzenia; keďže každý rok pätina dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa neúspešne snažili nájsť si prácu, stratia motiváciu i záujem o aktívne hľadanie pracovného miesta;

F.

keďže dôsledky dlhodobej nezamestnanosti sú obzvlášť závažné v domácnostiach s nezamestnanými osobami, čo často vedie k nízkej dosiahnutej úrovni vzdelania, odtrhnutiu od „sveta práce“, zvýšeným psychickým a zdravotným problémom, sociálnemu vylúčeniu a v najhorších prípadoch i k chudobe, ktorá prechádza z generácie na generáciu;

G.

keďže obdobia dlhodobej nezamestnanosti majú často dlhodobý negatívny vplyv na vyhliadky týkajúce sa zamestnania, kariérny postup, príjmový profil či dôchodok („trvalé následky“);

H.

keďže dlhodobá nezamestnanosť znamená pre spoločnosť obrovské náklady, pretože predstavuje plytvanie zručnosťami a zvýšené sociálne výdavky, ako aj nepeňažné náklady súvisiace s veľkým množstvom ľudí, ktorí strácajú sebadôveru a nedosahujú svoj osobný potenciál, a s úbytkom sociálnej súdržnosti;

I.

keďže pretrvávajúca vysoká úroveň dlhodobej nezamestnanosti ohrozuje úsilie o dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to zabezpečenie 75 % zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov a zníženie počtu osôb trpiacich alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením o minimálne 20 miliónov;

J.

keďže udržanie zručností v prípade straty pracovného miesta, ako aj vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia so zameraním na budúce potreby v oblasti kvalifikácií, sú dôležitým prvkom predchádzania dlhodobej nezamestnanosti a jej nápravy;

K.

keďže toto odporúčanie nesie známky podobnosti so zárukou pre mladých ľudí; keďže je potrebné poučiť sa z počiatočných skúseností získaných v oblasti realizácie záruky pre mladých ľudí;

1.

víta iniciatívu Komisie navrhnúť odporúčanie Rady týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; zdôrazňuje, že skoršie vypracovanie tohto návrhu a dosiahnutie dohody v Rade by bolo mohlo čiastočne zabrániť dlhodobej nezamestnanosti, ktorej sme teraz svedkami; vyjadruje obavu, že odporúčanie Rady nemusí byť dostatočné na urýchlenú nápravu situácie dlhodobo nezamestnaných, a nabáda členské štáty, aby plnili svoje záväzky;

2.

podporuje tri hlavné zložky návrhu: i) ambiciózne posilnenie registrácie dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom poskytovateľa služieb zamestnanosti so zameraním na úplné pokrytie; ii) posúdenie individuálneho potenciálu, potrieb a preferencie pracovného miesta dlhodobo nezamestnaných pred dosiahnutím 18 mesiacov nezamestnanosti; a iii) poskytnutie konkrétne prispôsobenej, vyváženej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“ medzi dlhodobo nezamestnanými osobami a príslušnými poskytovateľmi služieb najneskôr po tom, ako dotknutá osoba dosiahla 18 mesiacov nezamestnanosti; zdôrazňuje však, že individuálne posúdenie by sa malo vykonať ešte pred tým, než dotknutá osoba dosiahne 12 mesiacov nezamestnanosti, aby sa zaistilo, že dohodu o pracovnej integrácii možno uzavrieť pred tým, než dosiahne 18 mesiacov nezamestnanosti; trvá na tom, že trojfázový prístup by v príslušných prípadoch nemal opomenúť zapojenie neštátnych subjektov – ako sú mimovládne organizácie v sociálnej oblasti, ktoré pracujú s dlhodobo nezamestnanými – do celého procesu;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať pozornosť všetkým dlhodobo nezamestnaným vrátane tých, ktorí nie sú registrovaní, a nielen osobám, ktoré sú nezamestnané 18 mesiacov alebo dlhšie; považuje za prvoradé, aby politiky členských štátov zamerané na krátkodobú nezamestnanosť (menej ako 12 mesiacov) a nezamestnanosť mladých ľudí (vrátane záruky pre mladých ľudí) plne zodpovedali politikám zameraným na riešenie dlhodobej nezamestnanosti;

4.

podporuje výzvu na úzku spoluprácu medzi všetkými stranami zapojenými do opätovného začleňovania dlhodobo nezamestnaných osôb (v príslušných prípadoch i vrátane organizácií občianskej spoločnosti) a na účinnú koordináciu týchto strán a požaduje vytvorenie kontaktných miest, kde by mali nezamestnané osoby k dispozícii jedného prideleného manažéra („jednotné kontaktné miesto“), pričom v prípade zmeny režimu podpory pre nezamestnanú osobu nesmie byť úsilie o opätovné začlenenie narušené;

5.

zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu pri posudzovaní schopností a potrieb dlhodobo nezamestnaných, pokiaľ ide o ich opätovné začlenenie do trhu práce, čo je prístup, ktorým by sa mali rešpektovať ich existujúce práva a mala by sa zohľadňovať ich širšia osobná situácia a akékoľvek súvisiace potreby; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočný a vysoko kvalifikovaný personál, ktorý dokáže dlhodobo nezamestnaným, ktorí predstavujú rôznorodú skupinu, ponúknuť individuálny prístup;

6.

berie na vedomie odporúčanie na zavedenie písomnej a zrozumiteľnej „dohody o pracovnej integrácii“, ktorá by objasnila príslušné práva a povinnosti tak nezamestnanej osoby, ako aj úradov zastúpených príslušným manažérom, a tým by stanovila jasné očakávania pre všetky zúčastnené strany, bola by k nezamestnanému spravodlivá a rešpektovala by jeho osobné kvalifikácie a práva ako pracovníka; naliehavo žiada, aby sa táto dohoda pravidelne aktualizovala;

7.

považuje za kľúčové, aby všetky programy opätovného začlenenia dlhodobo nezamestnaných osôb boli zamerané na potreby trhu práce a formulované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi; vyzýva členské štáty, aby motivovali zamestnávateľov, a to aj v duchu sociálnej zodpovednosti podnikov, aby sa aktívne zapájali do ponuky voľných pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných a aby v prípade potreby určili mentorov, ktorí umožnia hladké opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného procesu; vyzýva, aby poskytovatelia služieb zamestnanosti členských štátov podporovali MSP pri zabezpečovaní tohto mentoringu; pripomína, že dlhodobo nezamestnaní potrebujú nielen pracovné miesta, ale aj komplexné poradenstvo a prípravu na úspešný návrat na trh práce;

8.

vyzýva členské štáty, aby prepojili financovanie svojich vnútroštátnych politík zameraných na riešenie dlhodobej nezamestnanosti z prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, so zodpovedajúcim vnútroštátnym financovaním; zdôrazňuje, že rozpočtové obmedzenia, ktorým čelia niektoré členské štáty (najmä štáty, v ktorých prebiehajú programy hospodárskych úprav), nesmú brániť urýchlenému vykonávaniu odporúčania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rýchleho prístupu k financovaniu EÚ a aby v prípade možnosti mobilizovala dodatočné prostriedky, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch je potrebné poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie administratívnej kapacity poskytovateľov služieb zamestnanosti;

9.

žiada najmä zlepšenie finančných a administratívnych kapacít verejných služieb zamestnanosti na zabezpečenie toho, aby mohli pri implementácii tohto návrhu plniť ústrednú úlohu;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, ako možno podporiť osobitné programy odbornej prípravy na pracovisku, ako aj rozvoj podnikania a investičné plány, ktorými sa vytvoria udržateľné, kvalitné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných;

11.

zdôrazňuje, že na účinné vykonávanie odporúčania je prvoradá úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a na vnútroštátnej úrovni medzi (odvetvovými) sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi nezamestnaných, miestnymi a regionálnymi orgánmi, verejnými a súkromnými poskytovateľmi služieb zamestnanosti, poskytovateľmi sociálnej a zdravotnej starostlivosti a miestnymi a regionálnymi inštitútmi vzdelávania a odbornej prípravy, tak ako je kľúčové i aktívne zapojenie zamestnávateľov v záujme lepšieho pochopenia podnikateľských požiadaviek a potrieb;

12.

pripomína svoju pozíciu k rozhodnutiu Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov, v ktorej sa zdôrazňujú konkrétne opatrenia na ochranu dlhodobo nezamestnaných pred sociálnym vylúčením a na ich opätovné začlenenie do trhu práce, a to pri náležitom dodržiavaní zmlúv;

13.

vyzýva členské štáty, aby pri formulovaní svojho vnútroštátneho prístupu k riešeniu dlhodobej nezamestnanosti zohľadňovali regionálne rozdiely vrátane rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

14.

víta návrh Komisie vytvoriť prostredníctvom európskeho semestra a Výboru pre zamestnanosť viacstranný dohľad nad vykonávaním odporúčania; trvá na tom, aby bol tento dohľad dôkladný a v prípade potreby po ňom nasledovali pokyny v odporúčaniach členských štátov pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby uľahčila postupy vzájomného učenia, ktoré umožňujú prepojenie týchto členských štátov s vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti s tými, ktoré sú úspešné pri urýchlenom opätovnom začleňovaní (dlhodobo) nezamestnaných do svojich trhov práce;

15.

vyzýva ministrov práce a sociálnych vecí, aby zohľadnili námety Európskeho parlamentu pred tým, než dosiahnu dohodu o odporúčaní;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

20.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/63

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2014 s názvom Nová éra letectva – otvorenie trhu leteckej dopravy pre bezpečné a udržateľné používanie systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel na civilné účely (COM(2014)0207),

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 4 ods. 2 písm. g), článok 16 a hlavu VI,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 7 a 8,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

—

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Nová éra letectva – otvorenie trhu leteckej dopravy pre bezpečné a udržateľné používanie systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel na civilné účely,

—

so zreteľom na záverečnú správu európskej riadiacej skupiny pre diaľkovo riadené letecké systémy s názvom Plán integrácie civilných diaľkovo riadených leteckých systémov do európskeho systému leteckej dopravy,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Rigy o diaľkovo riadených lietadlách (drónoch) s názvom Formovanie budúcnosti letectva,

—

so zreteľom na správu Snemovne lordov s názvom Civilné používanie bezpilotných lietadiel (drónov) v EÚ,

—

so zreteľom na návrh Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) s názvom Koncepcia operácií pre dróny – prístup k regulácii bezpilotných vzdušných prostriedkov založený na posúdení rizika,

—

so zreteľom na Chicagský dohovor zo 7. decembra 1944,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0261/2015),

A.

keďže nadšenci už mnoho desaťročí používajú malé rádiom ovládané modely lietadiel; keďže v uplynulých 15 rokoch možno sledovať rýchly nárast v používaní RPAS, všeobecnejšie známych ako bezpilotné lietadlá alebo dróny; keďže najmä malé RPAS skonštruované pre amatérske aj rekreačné účely sa stávajú čoraz populárnejšie;

B.

keďže technológia vyvinutá v prvom rade na vojenské účely sa teraz používa komerčne, čím sa posúvajú legislatívne hranice; keďže RPAS používané v profesionálnom kontexte v súčasnosti poskytujú aj významné prínosy pre rôzne civilné použitia, ktorých pridaná hodnota sa zvyšuje so vzdialenosťou medzi lietadlom a diaľkovým pilotom (operácie mimo vizuálneho kontaktu); keďže aplikácie RPAS, ktoré sú veľmi rôznorodé a v budúcnosti by sa mohli rozšíriť na ďalšie oblasti, možno použiť napríklad na bezpečnostné kontroly a monitorovanie infraštruktúry (železničné trate, priehrady a elektrárne), posudzovanie prírodných katastrof, (ekologické) operácie presného poľnohospodárstva a mediálnu produkciu, leteckú termografiu alebo doručovanie balíkov v izolovaných regiónoch; keďže v blízkej budúcnosti možno rátať s prudkým rozvojom nových aplikácií, čo preukazuje inovačný a dynamický charakter odvetvia RPAS;

C.

keďže technológia RPAS môže nahradiť priame zásahy človeka v nebezpečnom prostredí;

D.

keďže existujú dva druhy aplikácií RPAS, a to profesionálne a rekreačné aplikácie RPAS; keďže na tieto dve kategórie, ktoré sa vo svojej podstate líšia, by sa mali vzťahovať rôzne požiadavky v medziach toho istého regulačného rámca EÚ;

E.

keďže súčasné právne predpisy EÚ stanovujú, že Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) je v podstate certifikačným orgánom v prípade RPAS s maximálnou vzletovou hmotnosťou vyššou ako 150 kg; keďže RPAS s hmotnosťou 150 kg alebo menej patria do právomoci členského štátu;

F.

keďže predpisy v oblasti RPAS existujú alebo sa vypracúvajú v Českej republike, Dánsku, vo Francúzsku (1), v Chorvátsku, Írsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Spojenom kráľovstve (2), Španielsku a Taliansku; keďže v Dánsku, Spojenom kráľovstve a Holandsku už pôsobia schválené letecké školy a v Holandsku a Spojenom kráľovstve je vyše 500 pilotov RPAS s preukazom spôsobilosti;

G.

keďže všetky predpisy v oblasti RPAS platné v Európe sú prispôsobené na posudzovanie bezpečnostného rizika prevádzky; keďže takéto predpisy v oblasti RPAS sú zamerané na prevádzkovateľa, čím sa líšia od prístupu zameraného na lietadlo, ktorý sa využíva v leteckej doprave s posádkou; keďže riziko závisí nielen od druhu stroja a jeho charakteristík (hmotnosť, rýchlosť atď.), ale aj od ďalších faktorov, ako je oblasť preletu, výška, odbornosť prevádzkovateľa, konkrétny druh prevádzky a schopnosť prevádzkovateľa vyrovnať sa s nepredvídanými okolnosťami;

H.

keďže potenciál hospodárskeho rastu v tomto odvetví od výrobcu ku koncovému používateľovi je obrovský, a to v prípade veľkých podnikov i dodávateľského reťazca pozostávajúceho z tisícov MSP, ako aj inovatívnych začínajúcich podnikov; keďže je nevyhnutné zachovať normy výroby a prevádzky na svetovej úrovni a zároveň podporovať vedúce postavenie Európy;

I.

keďže so zreteľom na rýchly rozvoj tohto trhu sa RPAS oprávnene začleňujú do existujúcich programov v oblasti letectva, ako je spoločný podnik na výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) a program Horizont 2020; keďže odvetvie už investovalo značné finančné zdroje a malo by motiváciu zintenzívniť svoje investičné úsilie, ak by MSP, ktoré tvoria jeho najväčšiu časť, boli schopné ľahšie získavať finančné prostriedky; keďže dodatočné finančné prostriedky na ďalší výskum a vývoj budú mať zásadný význam pre podporu tohto nového odvetvia a bezpečnej integrácie RPAS do vzdušného priestoru;

J.

keďže už v tomto skorom štádiu členské štáty, odvetvie a Komisia uznali potenciál tohto trhu a rozhodne zdôrazňujú, že každý politický rámec musí umožniť rast európskeho priemyslu, aby mohol konkurovať v celosvetovom meradle;

K.

keďže tento vznikajúci trh ponúka významné príležitosti na investície, inovácie a vytváranie pracovných miest naprieč dodávateľským reťazcom a v prospech spoločnosti, pričom sa zároveň uznáva, že treba chrániť verejný záujem, najmä vrátane otázok týkajúcich sa súkromia, ochrany údajov, zodpovednosti a občianskoprávnej zodpovednosti;

L.

keďže napriek hospodárskemu potenciálu RPAS bude ich rozvoj jednou z najdôležitejších budúcich výziev v oblasti bezpečnosti leteckého priemyslu a bezpečnosť a ochrany ľudí a spoločnosti;

M.

keďže EÚ by mala čo najskôr vypracovať legislatívny rámec výlučne na civilné využitie RPAS;

N.

keďže európsky legislatívny rámec musí na jednej strane umožniť priemyslu, aby pokračoval v inováciách a rozvíjal sa za optimálnych podmienok, a na strane druhej musí poskytnúť verejnosti záruku, že život a majetok, ako aj osobné údaje a súkromie budú účinne chránené;