17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/1

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/2

—

so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Maximálne využitie európskeho tradičného know-how: možné rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na nepoľnohospodárske výrobky (COM(2014)0469),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 (1),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 (2),

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 110/2008 (3),

—

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 251/2014 (4),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. februára 2015;

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa zemepisných označení;

—

so zreteľom na Ženevský akt k Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu z 31. októbra 1958, revidovaný v Štokholme 14. júla 1967 a 28. septembra 1979, týkajúci sa duševného vlastníctva a zaručujúci ochranu výrobkov, s ktorými sa medzinárodne obchoduje a ktoré sú všeobecne známe pre charakteristické znaky ich konkrétnej zemepisnej oblasti pôvodu;

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0259/2015),

A.

keďže poľnohospodárskym výrobkom konkrétneho zemepisného pôvodu, ktoré majú určité vlastnosti alebo sú vyrobené podľa tradičných metód, sa môže priznať celoeurópska jednotná ochrana zemepisných označení;

B.

keďže WTO vymedzuje zemepisné označenia ako „označenia, ktoré označujú tovar ako pochádzajúci z územia člena [WTO] alebo z oblasti alebo lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu“;

C.

keďže kvalitné tradičné európske výrobky založené na tradičnom know-how a tradičných technikách tvoria súčasť kultúrneho dedičstva EÚ a sú dôležitým prvkom, ktorý treba zachovať v rámci hospodárstva a spoločnosti mnohých európskych regiónov, a to tým, že podporujú činnosti, ktoré sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach, a pomáhajú zvýšiť celkovú príťažlivosť oblasti, zachovávať miestne identity a presadzovať ich osobitosť, čo je na prospech cestovného ruchu, kultúry, zamestnanosti a obchodu;

D.

keďže takéto výroky by mohli pomôcť rozvíjať nové stratégie na podporu podnikania na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj podporovať údržbu infraštruktúry a rozvoj nových kvalifikovaných pracovných miest s väzbou na miestne oblasti, a to s osobitným dôrazom na vidiecke oblasti, krízové oblasti a najokrajovejšie regióny, pričom v mnohých z nich zamestnanosť závisí od typických lokálne vyrobených výrobkov, čo poskytne nový impulz pre odbornú a remeselnú prípravu úzko spojenú s rozvojom lokalít a produktívnych oblastí a zároveň zachová a podporí jedinečné a rôznorodé dedičstvo každého regiónu;

E.

pripomína, že nepoľnohospodárske výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a dôležitým prvkom kultúrneho dedičstva členských štátov; zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších výziev, ktorým toto odvetvie čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel a že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by mohla byť podnetom na zachovanie tohto kultúrneho dedičstva a tradičného know-how a tiež na zabezpečenie primeranej odmeny pre výrobcov a čo najširšej dostupnosti týchto výrobkov;

F.

keďže povesť zemepisného označenia predstavuje spoločné nehmotné aktívum, ktoré, ak nie je chránené, sa môže slobodne a bez obmedzení používať, čo spôsobuje pokles jeho hodnoty a vedie k strate samotného výrobku;

G.

keďže zemepisné označenia môžu mať veľký hospodársky potenciál a poskytnutie im náležitej ochrany môže priniesť k značným výhodám, najmä pre MSP a regióny EÚ;

H.

keďže regióny Európy sa môžu pýšiť veľkým množstvom nepoľnohospodárskych výrobkov vychádzajúcich z tradičných zručností a remesiel na veľmi vysokej úrovni, ktoré pomohli vybudovať ich povesť a tvoria neoddeliteľnú súčasť regionálnej a miestnej kultúry;

I.

keďže verejné orgány by mali chrániť, podporovať (ak o to požiada súkromný sektor) a presadzovať európske tradičné kvalitné výrobky a ich zemepisné označenia;

J.

keďže kvalita, povesť a ďalšie charakteristické znaky výrobku môžu vyplývať z jeho pôvodu; keďže určité postupy zahŕňajúce zneužívanie názvov môžu vážne poškodiť povesť výrobku vyplývajúcu z jeho pôvodu;

K.

keďže tradičné európske výrobky sú kvalitné a vyhľadávané pre túto kvalitu, a preto sa ich názvy môžu stať predmetom zneužitia, a to na úkor spotrebiteľov aj výrobcov;

L.

keďže primeraná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov na európskej úrovni, kontrola a sledovanie ich používania a boj proti podvodom by mohli umožniť bojovať proti falšovaniu, predchádzať nekalej súťaži a zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov;

M.

keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o bezpečnosť výrobkov, ale aj o ich pôvod, pravosť a metódy ich výroby;

N.

keďže spotrebitelia by mali byť schopní prijímať informované rozhodnutia pri nákupe tovaru tým, že by dokázali identifikovať pôvod a kvalitu výrobkov;

O.

keďže existujúce vnútroštátne zákony chrániace nepoľnohospodárske výrobky vedú k rozdielnym úrovniam ochrany v členských štátoch, čo nie je v súlade s cieľmi vnútorného trhu a spôsobuje ťažkosti pri ich účinnej ochrane v Európe a členských štátoch, v ktorých sa na ne nevzťahujú vnútroštátne právne predpisy, čo naznačuje potrebu jednotného systému ochrany zemepisných označení v celej EÚ;

P.

keďže harmonizované európske právne predpisy v tejto oblasti môžu byť pre Európsku úniu pri medzinárodných obchodných rokovaniach len prospešné;

Q.

keďže neexistencia jednotného celoeurópskeho systému ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov vedie k vytvoreniu neprimeraného a obzvlášť rozdrobeného stavu v Európe, čo je dôsledkom toho, že niektoré členské štáty neponúkajú konkrétnu ochranu a iné uplatňujú rôzne vymedzenia pojmov, postupy a úrovne ochrany podľa vnútroštátnych a miestnych, odvetvových alebo interdisciplinárnych pravidiel, čo prináša rušivé účinky, ktoré poškodzujú tak harmonický rozvoj spoločného trhu a homogénnu ochranu, ako aj efektívnu hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, ktoré bránia spotrebiteľom dostávať správne, spoľahlivé a porovnateľné informácie umožňujúce prijímať informovanejšie rozhodnutia a ktoré sú prekážkou ochrany spotrebiteľa;

1.

víta iniciatívu Komisie konzultovať so zainteresovanými stranami o možnom rozšírení ochrany zemepisných označení EÚ na nepoľnohospodárske výrobky, ako aj o výsledku konzultácie, ktorá sa skončila v októbri 2014, a jasne uprednostňuje systém EÚ na ochranu, ktorý je založený na zemepisných označeniach nepoľnohospodárskych výrobkov;

2.

domnieva sa, že by sa mal zriadiť nástroj ochrany na európskej úrovni, ako súčasť širšej stratégie na podporu vysoko kvalitných výrobkov EÚ, založený na pevnejšom záväzku inštitúcií EÚ považovať priemysel a remeselné odvetvia za hnaciu silu rastu a dokončenia jednotného trhu, čím sa zvýši prestíž miestnej priemyslovej a remeselnej výroby a zároveň sa podporí miestny hospodársky rozvoj a zamestnanosť v dotknutých oblastiach, oživí sa cestovný ruch a zvýši sa dôvera spotrebiteľa;

3.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh s cieľom zriadiť jednotný európsky systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na základe výsledkov už uskutočnených konzultácií so zainteresovanými stranami, ako aj ďalších analýz a súčasne zabezpečila, aby sa v plnej miere zohľadnili účinky nového systému na výrobcov, ich konkurentov, spotrebiteľov a členské štáty;

4.

zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto nástroja budú musieť sprevádzať informačné a komunikačné kampane s cieľom oboznámiť výrobcov a spotrebiteľov s novým typom zemepisného označenia;

5.

je pevne presvedčený, že rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo priniesť viacero pozitívnych účinkov z hľadiska občanov, spotrebiteľov, výrobcov a celej európskej hospodárskej a sociálnej štruktúry;

6.

domnieva sa, že tento systém by mohol predovšetkým účinnejšie chrániť spotrebiteľov, zvýšiť ich dôveru vo výrobky označené značkou a pomôcť im prijímať informovanejšie rozhodnutia pri nákupe výrobkov, a to zvýšením transparentnosti a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi, najmä ak sa existencia takéhoto systému účinne oznámi; domnieva sa, že by to tiež mohol prispieť k zvýšeniu vysledovateľnosti a k zlepšeniu poskytovania informácií o kvalite a pôvode výrobkov, použitých výrobných metódach a podmienkach, a to v neposlednom rade s prihliadnutím na zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov o tieto otázky;

7.

pripomína, že by bolo mimoriadne vhodné, keby EÚ prijala právne predpisy o nepoľnohospodárskych zemepisných označeniach, aby sa v plnej miere využili pozitívne hospodárske účinky ochrany osobitého charakteru a kvality týchto výrobkov, spotrebiteľom sa poskytli spoľahlivé informácie o mieste a spôsobe ich výroby a zaistila sa ochrana know-how a pracovných miest v súvislosti s týmito výrobkami;

8.

domnieva sa, že takéto právne predpisy môžu podporovať inovácie v tradičných postupoch výroby a zakladanie nových začínajúcich podnikov pre tradičné výrobky a tiež prispieť k udržateľnosti pracovných miest vytvorených v slabo rozvinutých oblastiach, a to najmä tým, že sa malým podnikom a mikropodnikom vyrábajúcim takmer 80 % typických miestnych výrobkov, ktoré by mohli byť chránené podľa systému zemepisných označení, poskytne príležitosť na zvýšenie predaja prostredníctvom účinnejších marketingových operácií, ako aj stimul na užšiu spoluprácu, a to vzhľadom na kolektívnu povahu systému;

9.

poukazuje na to, že by to mohlo účinne pomôcť v boji proti falšovaniu, podvodnému používaniu názvov zemepisného pôvodu a ďalším nekalým praktikám, ktoré sú zavádzajúce pre konečného spotrebiteľa a škodlivé najmä pre mikropodniky a MSP, ktoré zákonne vyrábajú drvivú väčšinu výrobkov, na ktoré by sa potenciálne mohla vzťahovať ochrana, a ktoré v súčasnosti nemajú právne ani finančné prostriedky na ochranu svojich záujmov, čo má tiež negatívny vplyv na ich vývoz;

10.

domnieva sa, že takáto ochrana zlepšuje a uľahčuje prístup na spoločný trh a trhy mimo EÚ pre európske remeselné výrobky vyrábané podľa tradičných znalostí a zručností, čo pomáha zachovať cenné know-how, ktoré je charakteristické pre celé sociálne a územné spoločenstvá a predstavuje aj významný prvok európskeho historického, kultúrneho, ekonomického a sociálneho dedičstva;

11.

domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by podnietila technologický a hospodársky rozvoj na regionálnej a miestnej úrovni, pretože by viedla k zvýšeniu počtu osôb zamestnaných vo výrobe tradičných výrobkov;

12.

zdôrazňuje, že jednotná ochrana zemepisných označení by prispela nielen k podpore tradičných výrobkov, ale aj k uznaniu kvality surovín používaných v týchto výrobkoch a požiadavky na prvotriednu prácu vo všetkých fázach procesu výroby;

13.

upozorňuje, že zemepisné označenia sú pre spotrebiteľov zárukou kvality výrobkov a pre výrobcov predstavujú uznanie know-how a prostriedok ochrany;

14.

zdôrazňuje, že uznanie ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení a tradičného, vysoko kvalitného know-how je tak v defenzívnom, ako aj ofenzívnom záujme spoločnej obchodnej politiky a že môže byť účinným nástrojom na podporu mikro, malých a stredných podnikov (MSP) a výrobcov v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ i mimo nej, ako aj spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa, čo umožní účinnejšie identifikovať pravosť a kvalitu výrobkov; domnieva sa, že uznanie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení by takisto prispelo k budovaniu sociálneho kapitálu v regiónoch výroby;

15.

domnieva sa, že jednotný systém EÚ by mohol zvýšiť príťažlivosť profesií v oblasti kultúrneho dedičstva;

16.

zdôrazňuje, že zachovanie tradičného know-how a tradičnej výroby môže pomôcť zastaviť vyľudňovanie a ničenie vidieckych oblastí, ako aj odliv mladých ľudí, ktorí odchádzajú z týchto oblastí;

17.

poukazuje na význam kultúrnych, vzdelávacích, sociálnych a udržateľných zložiek nepoľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa začlenia do tohto procesu, a zdôrazňuje potrebu zachovávať, odovzdávať a rozvíjať tradičné know-how a s ním spojené zručnosti, ako aj nutnosť posilniť užšiu spoluprácu s kreatívnym priemyslom, a to v neposlednom rade v záujme zdôraznenia kvality používaných materiálov a koncových výrobkov; žiada, aby všetci výrobcovia, ktorí v danej oblasti vyrábajú príslušný výrobok predpísaným spôsobom, mali možnosť používať názov alebo logo výrobku;

18.

zdôrazňuje, že ochrana zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov prispeje k zachovaniu kultúrneho a umeleckého dedičstva vytváraného európskymi miestnymi a regionálnymi tradíciami;

19.

uznáva dôležitú úlohu MSP, ktoré investujú do vysoko kvalitného a tradičného know-how a zabezpečujú miestnu zamestnanosť a ponúkajú učňovskú prípravu v rámci odbornej prípravy kvalifikovaných odborníkov, ktorí zohrávajú významnú úlohu pri odovzdávaní tradičných výrobných metód; uznáva význam investovania do vzdelávania a odbornej prípravy v tejto oblasti a nabáda členské štáty, aby optimálne využívali dostupné finančné prostriedky a programy EÚ na podporu odbornej prípravy špecialistov, ktorí sa podieľajú na výrobe a propagácii ekologických miestnych a regionálnych remeselných a priemyselných výrobkov;

20.

vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov pri vytváraní a podpore iniciatív zameraných na oživenie odvetvia tradičnej remeselnej výroby, čo by zas mohlo zvýšiť informovanosť o miestnom kultúrnom dedičstve a podnietiť rozvoj vidieckych oblastí;

21.

zdôrazňuje skutočnosť, že dobre známe zemepisné označenie by mohlo pomôcť pri lepšej propagácii európskych kultúrnych trás;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nadregionálnu a nadnárodnú spoluprácu a zhromažďovanie najlepších postupov medzi klastrami výroby nepoľnohospodárskych výrobkov a s nimi súvisiacimi odvetviami;

23.

zdôrazňuje dôležitosť zemepisných označení v širšom spektre práv duševného vlastníctva ako spôsobu na ochranu miestnych hodnôt vrátane infraštruktúry a zamestnanosti, na zlepšovanie regionálneho rozvoja, vysledovateľnosti, transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov;

24.

poznamenáva, že priemyselné a remeselné výrobky, ktoré sú späté s miestom svojho pôvodu alebo viazané na určitú oblasť, majú kľúčový význam pre hospodárstvo a spoločnosť v mnohých európskych regiónoch tým, že podporujú činnosti, ktoré nemožno premiestniť inam a sú priamo spojené s miestnym spôsobom života, najmä vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že prijatie systému ochrany priemyselných a remeselných výrobkov spätých s miestom svojho pôvodu alebo viazaných na určitú oblasť na európskej úrovni by umožnilo zachovať originalitu našich priemyselných a remeselných výrobkov a zabrániť štandardizácii výrobkov;

25.

domnieva sa, že otvorený zoznam všetkých výrobkov, poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych, ktoré sú chránené zemepisným označením, by sa mal zahrnúť do budúcich obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami;

26.

domnieva sa, že by tiež došlo k pozitívnemu vplyvu na obchodné vzťahy, ktoré EÚ udržiava s tretími krajinami alebo o nich rokuje, čím by sa EÚ umožnilo dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov aj v rámci medzinárodných obchodných rokovaní;

27.

nazdáva sa, že rozšírenie ochrany zemepisných označení v EÚ na nepoľnohospodárske výrobky by predstavovalo spôsob, ako stimulovať európsky vývoz a získať podiel na trhu pri súčasnom dosahovaní medzinárodného uznania príslušných výrobkov a rozvíjaní kvalitného obrazu a reputácie prostredníctvom obchodu a obchodných rokovaní;

28.

domnieva sa, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ by posilnila postavenie EÚ v rámci WTO prostredníctvom výzvy na zvýšenie štandardnej úrovne ochrany a mohla by pozitívne vplývať na obnovenie rokovaní o vytvorení viacstranného registra zemepisných označení v rámci rozvojového programu z Dauhy, a to plne v súlade s Dohodou TRIPS;

29.

poznamenáva, že ochrana nepoľnohospodárskych zemepisných označení musí byť spojená s účinnejšou stratégiou na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách s cieľom zintenzívniť opatrenia na boj proti falšovaným výrobkom alebo imitáciám;

30.

domnieva sa, že jednotná ochrana zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky v EÚ by mohla byť výhodou pri rokovaniach o obchodných dohodách s tretími krajinami, a naopak zdôrazňuje, že niektorí z našich hlavných partnerov, ako je Čína a India, už zaviedli systémy na ochranu týchto zemepisných označení;

31.

vyzýva Komisiu, aby do svojho nadchádzajúceho oznámenia o stratégii EÚ v oblasti obchodu a investícií zahrnula ucelenú a dobre pripravenú stratégiu týkajúcu sa všetkých zemepisných označení, čím sa zabezpečí ich dodržiavanie a uznávanie;

32.

zastáva názor, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti systému ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky by mohlo pomôcť ešte viac posilniť postavenie EÚ v tejto oblasti a upevniť ho v rámci dvojstranných obchodných rokovaní, ako aj na viacstranných fórach, pričom hlavným cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany všetkých vysokokvalitných európskych výrobkov mimo EÚ; domnieva sa najmä, že poľnohospodárske aj nepoľnohospodárske výrobky chránené zemepisnými označeniami by sa mali plne zohľadniť pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách EÚ; je presvedčený, že komplexný systém zemepisných označení EÚ by podporil obchodnú expanziu a uľahčil realizáciu spoločných propagačných kampaní mimo EÚ;

33.

zdôrazňuje význam zemepisných označení ako dôležitého nástroja na zlepšenie vysledovateľnosti, transparentnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom a na zviditeľňovanie regiónov a lokalít EÚ v rámci sociálnejšieho a environmentálne udržateľnejšieho prístupu k hospodárskemu rozvoju, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú zemepisné označenia v obchodnej politike EÚ;

34.

je presvedčený, že tento systém musí byť založený na najlepších postupoch a transparentných a nediskriminačných zásadách a môže byť účinným nástrojom v boji proti napodobňovaniu a falšovaniu výrobkov a pri zabezpečení vo väčšej miere sociálneho, hospodárskeho a environmentálne udržateľného prístupu k hospodárskemu rozvoju v rámci EÚ a mimo nej, ako aj pri posilnení ochrany spotrebiteľa;

35.

vyzýva Komisiu, aby si vzala ponaučenie zo skúseností získaných v poľnohospodárskom a potravinárskom odvetví s cieľom vytvoriť systém založený na najlepších postupoch a nediskriminačných zásadách, ktorý by bol transparentný, efektívny, pružný a bez zbytočnej administratívnej záťaže a odrádzajúcich nákladov pre výrobcov, ktorí sa z vlastnej vôle rozhodnú zaregistrovať výrobok do systému zemepisného označovania; okrem toho zastáva názor, že takýto systém by mal zabezpečiť prísnu kontrolu a čo najväčšiu transparentnosť a mal by zahŕňať primerané prostriedky na riešenie podvodov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby na akýkoľvek systém ochrany uplatňovala prístup, ktorý sa nezakladá na odvetviach;

36.

domnieva sa, že nový systém podobne ako tomu bolo v minulosti v prípade poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov by mal predstavovať záruku, ktorú intuitívne vnímajú spotrebitelia hľadajúci vysokokvalitné výrobky z hľadiska pravosti a pôvodu, ktoré sú silne prepojené s príslušnou zemepisnou oblasti a podložené spoľahlivými a jasnými informáciami; je presvedčený, že účinnosť takéhoto jednotného európskeho systému ochrany zemepisných označení bude závisieť od toho, či sa všetky potrebné informácie dostanú k výrobcom a spotrebiteľom; zdôrazňuje, že tento systém musí byť transparentný a musí zabezpečiť dostupnú ochranu, čo má zásadný význam z hľadiska dôvery spotrebiteľov a výrobcov;

37.

zastáva názor, že v novom legislatívnom rámci EÚ pre obstarávanie by verejní obstarávatelia mohli použiť systém kvality výrobkov a certifikačný systém pôvodu v súvislosti s technickými špecifikáciami, certifikáciou a kritériami na vyhodnotenie ponúk, najmä na miestnej a regionálnej úrovni;

38.

žiada, aby sa projekty v oblasti regionálneho rozvoja, výskumu a inovácií, ako aj program Horizont 2020 a financovanie na podporu súdržnosti zameriavali na takéto výrobky;

39.

zastáva názor, že systém ochrany zemepisných označení pre nepoľnohospodárske výrobky na úrovni EÚ, ktorý je jednotný, jednoduchý, transparentný a byrokraticky a finančne nenáročný, čím sa najmä MSP umožní prístup k nemu, by Európskej únii umožnil dosiahnuť rovnakú ochranu takýchto európskych výrobkov mimo EÚ v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a vytvoril by značnú výhodu pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s obchodnými partnermi EÚ na dvojstrannej úrovni a v rámci WTO na viacstrannej úrovni;

40.

domnieva sa, že vytvorenie jednotnej ochrany nepoľnohospodárskych zemepisných označení na úrovni EÚ, ktorá by zahŕňala spoločné vymedzenia pojmov, postupy registrácie a náklady na ňu, rozsah ochrany a spôsob presadzovania, a ustanovenie dôveryhodného orgánu zodpovedného za rozhodovanie o udelení statusu nepoľnohospodárskeho zemepisného označenia uznaného na úrovni EÚ bez toho, aby došlo k zníženiu noriem ochrany, ktoré už existujú v 15 členských štátoch, by bolo najlepším spôsobom na dosiahnutie väčšej efektívnosti tak v rámci EÚ, ako aj pri rokovaniach s tretími krajinami;

41.

opätovne potvrdzuje, že spojenie s územím výroby je nevyhnutné, aby bolo možné rozpoznať osobitné know-how a označiť kvalitu, pravosť a charakteristické znaky výrobku;

42.

podporuje široké vymedzenie, ktoré by umožnilo zohľadniť prepojenie medzi výrobkom a oblasťou, na ktorú sa vzťahuje zemepisné označenie; domnieva sa, že systém ochrany na úrovni EÚ by mal mať rozšírený rozsah pôsobnosti umožňujúci zahrnutie názvov, ktoré, hoci nie sú geografické, sú jednoznačne spojené s daným miestom;

43.

domnieva sa, že systému ochrany by mal zahŕňať neverbálne znaky a symboly, ktoré sú jednoznačne spojené s určitým regiónom;

44.

zdôrazňuje, že označenie/rozlišovací znak/ochranná známka/logo nepoľnohospodárskych zemepisných označení by mali byť jednoduché a ľahko rozpoznateľné, mali by odrážať regionálnu/miestnu identity tovaru a mali by byť vyjadrené aspoň v jazyku miesta pôvodu výrobku a krajiny, do ktorej sa dováža;

45.

zdôrazňuje, že niektoré označenia, napríklad druhové názvy alebo homonymné zemepisné označenia, by mali byť vyňaté z ochrany zemepisných označení; okrem toho poznamenáva, že ako príklad by mohli poslúžiť výnimky stanovené v článku 6 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 o zemepisných označeniach poľnohospodárskych výrobkov;

46.

domnieva sa, že by sa mal zaviesť povinný proces registrácie, čím by sa zaistila väčšia bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o presadzovanie práv v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby navrhla čo najefektívnejší, najjednoduchší, najužitočnejší a najdostupnejší mechanizmus registrácie výrobkov a zabezpečila, že systém ponúkne dostupné, jasné a transparentné postupy registrácie, zmeny a zrušenia a zainteresovaným stranám poskytne právne záruky; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie s cieľom minimalizovať finančné a administratívne zaťaženie zainteresovaných strán;

47.

zdôrazňuje, že tento systém musí byť sprevádzaný vytvorením jednotného, štandardizovaného a verejného európskeho registra pre nepoľnohospodárske výrobky využívajúce ochranu zemepisných označení s cieľom podporiť remeselné výrobky a informovanosť a ochranu spotrebiteľov aj výrobcov, pričom sa treba vyhnúť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu;

48.

zdôrazňuje tiež, že takýto systém by mal byť charakterizovaný prierezovým prístupom v záujme maximalizácie jeho hospodárskeho a sociálneho vplyvu a mal by výrazne posilniť existujúcu väzbu medzi výrobkami a ich miestom pôvodu a zlepšiť transparentnosť s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a pravosť výrobku, zaručiť jeho pôvod a prispieť k zlepšeniu jeho vysledovateľnosti; poukazuje na to, že po udelení štatútu zemepisného označenia je potrebné vykonávať pravidelné kontroly s cieľom uistiť sa, že výrobky stále zodpovedajú kritériám, na základe ktorých sa tento štatút udeľuje;

49.

domnieva sa, že registrácia by mala prebiehať v dvoch fázach: po prvé, kontroly na mieste by mali vykonávať vnútroštátne alebo regionálne orgány s cieľom uistiť sa, že osobitné charakteristické znaky nie sú narušené; a, po druhé, mal by existovať jednotný európsky systém registrácie na zabezpečenie súladu so spoločnými kritériami vo všetkých častiach EÚ;

50.

navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť prenášať v tejto súvislosti aj registráciu zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM); navrhuje, aby správu uvedeného systému na úrovni EÚ vykonával OHIM;

51.

zdôrazňuje, že tento systém by mal udržiavať náklady a administratívnu záťaž pre podniky na minimálnej úrovni a súčasne poskytovať dostatočné záruky pre spotrebiteľov a pomáhať im pri prijímaní informovanejších rozhodnutí pri nákupe výrobkov;

52.

domnieva sa, že takéto opatrenie by malo prenechávať iniciatívu na vytvorenie zemepisného označenia daným podnikom, najmä pokiaľ ide o vymedzenie špecifikácií, ktoré by mali zemepisné označenia spĺňať;

53.

domnieva sa, že ku kritériám zahrnutým do špecifikácií výrobku by sa malo pristupovať flexibilne, aby sa nielen umožnil, ale aj podporil rozvoj výrobných procesov a budúce inovácie, a to za predpokladu, že sa tým neovplyvní kvalita a pravosť výrobku;

54.

domnieva sa, že medzi špecifikáciami by sa mali nachádzať minimálne tieto kritériá: používané primárne suroviny, opis procesu výroby, dôkaz spojenia s územím a aspekty sociálnej zodpovednosti podnikov;

55.

navrhuje, aby výrobcovia, ich združenia a obchodné komory boli hlavnými aktérmi, ktorí budú môcť požiadať o registráciu zemepisného označenia pre nepoľnohospodárske výrobky;

56.

domnieva sa, že výrobcovia by mohli byť požiadaní, aby zaplatili príspevok s cieľom získať zemepisné označenie, a to pod podmienkou, že takéto príspevky budú mať formu jednorazových platieb, budú primerané znášaným nákladom a presadzované jednotne v celej Únii;

57.

domnieva sa, že by sa mali tiež zabezpečiť požadované zdroje na to, aby ochrana, ktorú tento nástroj poskytuje, bola účinná v praxi bez ohľadu na spôsob distribúcie výrobku v prípade zneužitia; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby zemepisné označenia bolo rovnako chránené na digitálnom trhu;

58.

zdôrazňuje význam kontrol kvality vzhľadom na značné rozdiely medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi výrobkami (napr. počet výrobcov);

59.

okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa zriadil systém pre inšpekcie, porušenia a sankcie s cieľom sledovať zemepisné označenia na výrobkoch predávaných v Európe;

60.

domnieva sa, že v záujme maximalizácie ochrany zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov by sa zákaz nesprávneho používania zemepisných označení nemal obmedzovať iba na situácie, keď existuje riziko zavádzania spotrebiteľov alebo ak existuje nekalá súťaž, a to vrátane prípadov, že skutočný pôvod výrobku je jasne uvedený; navrhuje preto, aby sa dodatočná ochrana stanovená v článku 23 dohody TRIPS, pôvodne uplatniteľná iba na vína a liehoviny, rozšírila aj na zemepisné označenia nepoľnohospodárskych výrobkov;

61.

navrhuje, aby sa zaviedol postup napadnutia registrácie zemepisných označení, ktorý by bol prístupný zainteresovaným stranám;

62.

domnieva sa, že by to uľahčilo stanovenie účinných postupov dohľadu, čím sa spotrebiteľom a výrobcom poskytne možnosť chrániť sa pred falšovaním, napodobňovaním a inými nezákonnými praktikami;

63.

domnieva sa, že akýmkoľvek budúcim zemepisným označeniam sa musí umožniť existovať spolu s právami spojenými s výrobkom a tieto označenia by mali zohľadňovať súčasné najlepšie postupy na vnútroštátnej a miestnej úrovni v EÚ;

64.

zdôrazňuje, že vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami sa musí jasne vymedziť tak, aby sa zabránilo sporom;

65.

navrhuje, aby sa pravidlá upravujúce vzťah medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami vzťahovali na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov;

66.

navrhuje, aby tie členské štáty, ktoré už poskytujú ochranu, mali potrebný čas na zaistenie súladu a zároveň umožnili uplatňovanie prechodných opatrení na zabezpečenie koexistencie dvoch systémov pred prechodom na mechanizmus EÚ;

67.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/11

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na správu, ktorú v júli 2014 prijala otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a globálnom rozvojovom rámci po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

—

so zreteľom na správu Organizácie Spojených národov o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

—

so zreteľom na záverečný dokument zo zasadnutia Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku v apríli 2014,

—

so zreteľom na správu s názvom Dialóg o lokalizácii rozvojového programu na obdobie po roku 2015 z 31. októbra 2014, ktorú pripravili Rozvojový program Organizácie Spojených národov (UNDP), Globálna pracovná skupina (Global Taskforce) (2) a Program OSN pre ľudské sídla (UN Habitat),

—

so zreteľom na správu Rozvojovej skupiny Organizácie Spojených národov (UNDG) za rok 2014 s názvom Poskytovanie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: možnosti na národnej a miestnej úrovni,

—

so zreteľom na správu UNDP o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

—

so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN o programe na obdobie po roku 2015,

—

so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia z hľadiska rodovej rovnosti z ôsmich miléniových rozvojových cieľov,

—

so zreteľom na výsledky konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v Riu de Janeiro v Brazílii od 20. do 22. júna 2012,

—

so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

—

so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých,

—

so zreteľom na Istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

—

so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane v Južnej Kórei v decembri 2011,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

—

so zreteľom na deklaráciu z roku 1986 o práve na rozvoj,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (3) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja (COM(2013)0280),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja (5) a na závery Rady z 22. júla 2013 o miestnych orgánov v oblasti rozvoja,

—

so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

—

so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

—

so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2008 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja (SEC(2008)2570),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus (6),

—

so zreteľom na Európsku chartu o rozvojovej spolupráci na podporu miestnej správy, ktorá sa zaviedla 16. novembra 2008 počas Európskych rozvojových dní,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 24. februára 2015 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2013 s názvom Posilnenie postavenia miestnych orgánov v partnerských krajinách v záujme lepšej správy vecí verejných a účinnejšieho dosahovania výsledkov v oblasti rozvoja,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. júna 2010 s názvom Jarný balík: Akčný plán EÚ zameraný na plnenie rozvojových cieľov tisícročia,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 22. apríla 2009 s názvom Miestne orgány: aktéri v oblasti rozvoja,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015) (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015 (9),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT – EÚ z 20. júna 2014 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0232/2015),

A.

keďže miestne orgány, ktoré sú významnými štátnymi a inštitučnými subjektmi z hľadiska miestnej správy, budovania demokracie na základnej úrovni a udržateľného územného rozvoja na základe zapojenia miestneho obyvateľstva a jeho demokraticky vyjadreného postoja, budú mať kľúčový význam pri dosahovaní cieľov stanovených pre obdobie po roku 2015;

B.

keďže miestne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri vymedzovaní, organizácii a dosahovaní rozvojových cieľov;

C.

keďže miestne orgány predstavujú silné prepojenie medzi cieľmi spoločenstva a vnútroštátnymi a celosvetovými cieľmi v programe na obdobie po roku 2015;

D.

keďže miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva v nestabilných štátoch postihnutých krízou a krajinách so stredným príjmom;

E.

keďže nový globálny rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS), miestnych orgánov a národných parlamentov; keďže posilnenie postavenia miestnych orgánov a OOS je absolútne nevyhnutné na zabezpečenie riadnej, transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

F.

keďže EÚ sa výrazne zapája do podpory miestnych orgánov v rozvojových krajinách s cieľom prispieť k znižovaniu chudoby a dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov, ale aj presadzovať demokratickú správu vecí verejných na miestnej úrovni;

G.

keďže zástupcovia nižších úrovní štátnej správy a miestnych orgánov predniesli príspevky na zasadnutiach otvorenej pracovnej skupiny Valného zhromaždenia OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Globálna pracovná skupina (Global Taskforce) sa spolupodieľala na vedení konzultácií OSN s UNDP a Programom OSN pre ľudské sídla (UN Habitat) o lokalizácii programu na obdobie po roku 2015;

H.

keďže súhrnná správa generálneho tajomníka OSN o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby nový rozvojový program bol transformačný, univerzálny, zameraný na ľudí a založený na zásadách ľudských práv a právneho štátu; keďže generálny tajomník požaduje, aby inovatívne partnerstvá vrátane miestnych orgánov boli hlavnými aktérmi vykonávania tohto programu na úrovni, ktorá je čo najbližšie občanom;

I.

keďže najdôležitejšie ciele a výzvy týkajúce sa globálneho rozvojového programu na obdobie po roku 2015 budú závisieť od miestnych opatrení a silných partnerstiev;

J.

keďže svetové obyvateľstvo podľa predpokladov narastie z približne 7 miliárd ľudí na 9,3 miliardy ľudí v roku 2050, pričom hlavná časť tohto rastu sa očakáva v rozvojových krajinách, najmä v mestských oblastiach; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

K.

keďže dva a pol miliardy nových mestských obyvateľov bude potrebovať prístup k vzdelaniu, zdravotným službám, pracovným miestam, potravinám, hygiene, doprave, bývaniu a elektrickej energii; keďže to predstavuje kľúčové výzvy pre miestne a regionálne orgány a obce zodpovedné za poskytovanie týchto služieb;

L.

keďže Deklarácia z Ria zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo a jeho komunity zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti environmentálneho riadenia a rozvoja; keďže vlády by mali uznať a náležite podporiť ich identitu, kultúru a záujmy a umožniť ich účinnú účasť na zabezpečovaní udržateľného rozvoja;

M.

keďže znižovanie chudoby je nevyrovnané a rozdiely medzi krajinami a v rámci nich, ktoré sa zvýšili v rozvinutých aj rozvojových krajinách, predstavujú významnú rozvojovú výzvu;

N.

keďže násilné konflikty a humanitárne krízy majú naďalej rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže zraniteľné skupiny ako ženy, deti a starší ľudia sú vážnejšie postihované vojenskými konfliktami a krízami a miestne orgány sú vedúcimi kľúčovými aktérmi, pokiaľ ide o prevenciu a riešenie konfliktov;

O.

keďže je ešte potrebné vynaložiť dodatočné úsilie o zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovicu, pretože 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže spôsobiť nezvratné účinky na zdravie, ako aj sociálno-ekonomické dôsledky súvisiace so znížením produktivity ľudí;

P.

keďže zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia ohrozujú zníženie chudoby a predstavujú veľkú výzvu pre miestne orgány, keďže postihujú v prvom rade miestne obyvateľstvo;

Q.

keďže je potrebné vytvoriť viac nových a dôstojných pracovných miest s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe;

R.

keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách; keďže musí byť lepšie cielená, aby reagovala na potreby najzraniteľnejších skupín obyvateľstva; keďže ona sama nestačí a preto je nutné použiť inovačné nástroje financovania;

S.

keďže mobilizácia medzinárodných, verejných a súkromných financií bude mať zásadný význam pre podporu trvalo udržateľného rozvoja na miestnej úrovni;

T.

keďže EÚ a jej členské štáty ako najväčší darcovia oficiálnej rozvojovej pomoci, ale aj kľúčoví tvorcovia politík a aktéri decentralizovanej spolupráce, by preto mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN, a to najmä pokiaľ ide o dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja;

U.

keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

1.

pripomína, že Pusanské partnerstvo predstavuje rozširujúce sa fórum pre nových aktérov rozvoja, ako sú miestne a regionálne subjekty;

2.

zdôrazňuje, že nové usmernenia v oznámení Európskej komisie o miestnych orgánoch a uznanie ich úlohy ako štátnych zainteresovaných strán, predstavujú významný krok vpred v rámci nového programu Európskej únie v oblasti rozvoja;

3.

zdôrazňuje potrebu konkrétne uplatniť tieto nové usmernenia pri vykonávaní európskej spolupráce, a to v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF), ako aj v rámci nástroja rozvojovej spolupráce;

4.

zdôrazňuje, že strategické plánovanie na vnútroštátnej a miestnej úrovni je absolútne nevyhnutné na podporu integrácie troch hlavných rozmerov rozvoja: sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho rozmeru;

5.

víta podporu poskytnutú na účely posilnenia kapacít miestnych orgánov v rámci tematickej položky „miestne orgány“, najmä podporu na posilnenie koordinačných štruktúr miestnych orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni a zriadenie partnerstva na európskej úrovni;

6.

uznáva dôležitú úlohu miestnych orgánov v rozvojových krajinách; podporuje zriadenie partnerstiev medzi miestnymi orgánmi v členských štátoch EÚ a miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách v oblastiach, ako je odborná príprava a rozvoj ľudských kapacít s cieľom umožniť dosiahnuť väčší prínos, ako je lepšie environmentálne plánovanie;

7.

domnieva sa, že tieto koordinačné štruktúry hrajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o technickú a metodologickú podporu rozvoja miestnych kapacít v oblasti výmeny poznatkov na účely podpory procesu decentralizácie a poskytovania základných služieb; tieto štruktúry takisto predstavujú vhodný priestor pre politický dialóg a vyjadrenie názorov miestnych orgánov na všetkých úrovniach správy;

8.

vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala decentralizovanú spoluprácu ako prostriedok na vykonávanie rámca rozvoja na obdobie po roku 2015; preto vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť urobiť decentralizáciu prioritnou oblasťou financovania v rámci jej finančných nástrojov pre vonkajšiu pomoc, najmä nástroja financovania rozvojovej spolupráce a EFR, a aby zintenzívnila svoje úsilie o dôkladné začlenenie miestnych orgánov do vykonávania 11. ERF tak na úrovni partnerských krajín, ako aj regiónov a vzhľadom na sektorovú a rozpočtovú pomoc; vyzýva členské štáty, aby vo svojich programoch v oblasti rozvoja takisto vyhradili primerané miesto miestnym orgánom a aby koordinovali svoje činnosti s činnosťami Európskej komisie a iných členských štátov;

9.

zdôrazňuje potrebu zaistiť spravodlivejší presun finančných prostriedkov zo štátnej úrovne na subregionálnu úroveň miest a obcí;

10.

zdôrazňuje, že v rámci súčasného procesu decentralizácie je potrebné podporiť členské štáty pri prevode časti štátnych rozpočtových prostriedkov na úroveň regionálnych a miestnych správ; v tejto súvislosti sa domnieva, že sa musí zintenzívniť podpora na úrovni posilnenia finančných a rozpočtových kapacít miestnych orgánov, najmä prostredníctvom ich združení;

11.

zastáva názor, že je nevyhnutné, aby časť európskej rozpočtovej pomoci bola vyhradená na financovanie miestnych správnych celkov;

12.

dôrazne vyzýva, aby sa v rámci európskej spolupráce začal skutočný politický dialóg s miestnymi orgánmi, ktorý umožní posúdiť dosiahnutý pokrok, výzvy pri zvyšovaní účinnosti pomoci na miestnej úrovni a príležitosti v tejto oblasti;

13.

žiada, aby sa tento dialóg uskutočnil v inštitucionálnom rámci na základe existujúcich koordinačných štruktúr v rôznych oblastiach spolupráce;

14.

zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele poukázali na kľúčovú úlohu miestnych orgánov v boji proti chudobe a poskytovaní služieb spoločenstva, ako je napr. zásobovanie vodou a hygiena, primárna zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

15.

víta šírenie decentralizovaných iniciatív rozvojovej spolupráce a využívanie mechanizmov spolupráce medzi mestami;

16.

zdôrazňuje potrebu vyčleniť dodatočné zdroje na posilnenie kapacít decentralizovaných orgánov s cieľom umožniť im poskytovať kvalitné verejné služby, zabezpečiť rovnaké príležitosti a budovať sociálnu súdržnosť;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že význam miestneho rozmeru rozvoja sa nedostatočne zohľadnil v rámci miléniového rozvojového cieľa; a že rozvojové programy nezahŕňajú v dostatočnej miere kultúrny rozmer, ktorý je nevyhnutným prvkom pre pochopenie miestneho kontextu; žiada, aby sa v rámci miestnych, národných a medzinárodných stratégií na zníženie chudoby zohľadnil kultúrny rozmer;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné miléniové rozvojové ciele nie sú dostatočne jasné, pokiaľ ide o prispôsobenie globálnych cieľov celoštátnej a miestnej dynamike;

19.

domnieva sa, že proces po roku 2015 by mal poskytnúť jasnú víziu pre realizáciu výsledkov konferencie RIO+20, v rámci ktorej sa uznáva úloha miestnych orgánov;

20.

podčiarkuje dôležitosť vymedziť v rámci miléniového rozvojového cieľa ciele a spoľahlivé ukazovatele, ktoré budú zodpovedať pomerom, potrebám a problémom miestneho obyvateľstva; vyzýva EÚ, aby posilnila úlohu miestnych orgánov a zohľadnila ich poznatky so zreteľom na ďalšie ciele udržateľného rozvoja;

21.

vyzýva EÚ, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť miestnym orgánom pri plánovaní a vykonávaní rozvoja a tokov finančnej pomoci; zdôrazňuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ich väčšiu účasť na určovaní stratégií rozvoja;

22.

žiada, aby Únia zaistila lepšie zastúpenie miestnych orgánov na medzinárodných rokovaniach v súvislosti s prijatím rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015; na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja a medzinárodnej konferencii o klíme;

23.

vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala samostatný cieľ týkajúci sa miest a ľudských sídel;

24.

vyzýva EÚ, aby prispela k posilneniu partnerstiev viacerých zúčastnených strán a zároveň lokalizovala realizáciu programu na obdobie po roku 2015;

25.

žiada jasné vymedzenie a rozdelenie zodpovedností medzi partnermi;

26.

pripomína, že verejný sektor bude kľúčovým aktérom umožňujúcim a uplatňujúcim nový globálny rozvojový program a zdôrazňuje, že nevyhnutným faktorom pre jeho účinnosť bude využívanie príjmov verejného rozpočtu a posilnenie daňového systému na základe schopnosti občanov niesť daňovú záťaž a spravodlivej návratnosti transparentného využívania prírodných zdrojov;

27.

zdôrazňuje potrebu podporovať vznik strednej triedy prostredníctvom podpory súkromného podnikania, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy;

28.

zdôrazňuje dôležitosť posilnenia postavenia miestnych podnikov, mikropodnikov a malých a stredných podnikov v rámci vytvárania pracovných miest a podpory udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, a to najmä prostredníctvom verejno-súkromných politík;

29.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné mechanizmy zodpovednosti a vymedziť povinné sociálne a environmentálne záruky;

30.

domnieva sa, že globálny rozvojový program na obdobie po roku 2015 musí zmeniť úlohu a vplyv organizácií občianskej spoločnosti; domnieva sa, že členské štáty by mali úzko spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti vytvorením mechanizmov na pravidelný dialóg, aby bolo možné dosiahnuť taký stupeň účinnosti, ktorý zaistí pozitívnu reakciu zo strany občianskej spoločnosti;

31.

zdôrazňuje, že vlády sa musia zodpovedať domácim zainteresovaným stranám aj medzinárodnému spoločenstvu;

32.

podčiarkuje význam transparentnosti a podpory dialógu mnohých zainteresovaných strán pre posilnenie účasti miestnych kultúr, domorodého obyvateľstva, migrantov a menšín;

33.

domnieva sa, že je potrebné vynaložiť značné úsilie na zlepšenie schopnosti miestnych orgánov poskytovať verejné služby;

34.

zdôrazňuje dôležitosť posilniť dobrú správu vecí verejných na miestnej úrovni prostredníctvom podpory zásady zodpovednosti, dobrého riadenia, transparentnosti, účasti, schopnosti reagovať a právneho štátu;

35.

podporuje vytváranie miestnych konzultačných platforiem v rámci rozpočtového plánovania;

36.

zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy oficiálnych služieb zhromažďovania údajov;

37.

zdôrazňuje, že domorodé obyvateľstvo by sa malo intenzívne zapájať do prípravy investičných plánov a plánov miestneho a územného rozvoja;

38.

vyzýva národné vlády a miestne orgány, aby: a) posilňovali miestne právne predpisy s cieľom ustanoviť uznávanie tradičných režimov držby pôdy; b) spolupracovali s tradičnými orgánmi z oblasti správy prírodných zdrojov; c) riešili rodové a medzigeneračné otázky, ktoré existujú medzi domorodými národmi; d) chránili vedomosti domorodých národov; e) posilňovali schopnosť domorodého obyvateľstva zúčastňovať sa na plánovaní rozvoja;

39.

zdôrazňuje, že národné vlády a miestne orgány by mali vytvoriť priaznivé prostredie pre transfer technológií;

40.

domnieva sa, že takéto spolupráca by mala zahŕňať aj dlhodobejšie investície;

41.

víta mobilizáciu a angažovanosť afrických miest v rámci prípravy konferencie Organizácie Spojených národov o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III); vyzýva Komisiu, aby tento mobilizačný postup podporila a aby v rámci svojho plánu partnerstva vyčlenila podporu na riadenie procesu udržateľnej urbanizácie;

42.

víta rozhodnutie otvorenej pracovnej skupiny zahrnúť samostatný cieľ týkajúci sa udržateľného rozvoja miest;

43.

zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa otázkami, ako sú nakladanie s odpadom a mestská chudoba, odstránenie nerovností, väčšia nezávislosť občanov, inkluzívna a participatívna správa, inovatívne koncepcie infraštruktúry, poskytovanie služieb, pôdne hospodárstvo, príspevok miest ku globálnej zmene životného prostredia a ich vplyv na ekosystémy, znižovanie rizika prírodných katastrof, spotreba energie atď., na základe územného prístupu;

44.

zdôrazňuje význam podpory rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, a to aj prostredníctvom finančnej a technickej pomoci;

45.

zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca pri riešení otázky nezákonných finančných tokov by sa mala zintenzívniť, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky v oblasti zdaňovania miestnych a medzinárodných spoločností;

46.

zdôrazňuje, že decentralizácia moci predstavuje účinný nástroj, pokiaľ ide o boj proti korupcii – vrátane korupcie vznikajúcej pri nadnárodných spoločnostiach – a pomoc pri modernizácii verejnej správy a pri hospodárskych a sociálnych reformách, ktoré reagujú na potreby obyvateľstva;

47.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať tvorivé a spravodlivé mechanizmy financovania;

48.

poukazuje na mimoriadny význam, ktorý mobilizácie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na miestnej úrovni pre úspešnosť programu na obdobie po roku 2015, keďže je kľúčovým prvkom pri vykonávaní stratégií a politík vnútroštátneho a miestneho rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť kapacity miestnych orgánov v partnerských krajinách, pokiaľ ide o obecné dane a rozpočtové plánovanie; víta skutočnosť, že sú postupne zriaďované miestne strediská finančného dohľadu, ktoré si zaslúžia väčšiu podporu zo strany Európskej únie;

49.

domnieva sa, že na účely zlepšenia životných podmienok obyvateľstva, najmä vo vidieckych oblastiach, je účinnejšie konať na miestnej úrovni a že jednou z kľúčových výziev pre miestne a vnútroštátne orgány je podpora postupnej reintegrácie neformálneho sektora bez toho, aby boli brzdené inovácie;

50.

vyzýva Svetovú banku a medzinárodné finančné inštitúcie, aby aktualizovali politiky v oblasti environmentálnych a sociálnych záruk;

51.

pripomína, že miestne orgány sú prvými subjektmi, ktoré musia riešiť čoraz väčší počet kríz, ale že im väčšinou chýbajú kapacity a prostriedky na to, aby vypracovali účinnú reakciu;

52.

žiada Komisiu, aby podporovala využívanie inovatívnych zdrojov financovania, pokiaľ ide o decentralizovanú spoluprácu, konkrétne nástrojov kombinovania úverov a grantov, ktoré nie sú prispôsobené osobitostiam miestnych orgánov;

53.

naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podporovala decentralizované rozpočty, ktoré sú nevyhnutné pre miestny rozvoj;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/20

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (1),

—

so zreteľom na uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o situácii v Stredoafrickej republike z 19. júna 2013, 19. marca 2014 a 17. júna 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Stredoafrickej republike, najmä na vyhlásenie z 13. októbra 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o násilí v Stredoafrickej republike z 28. septembra 2015,

—

so zreteľom na závery Rady o Stredoafrickej republike z 9. februára 2015 a 20. júla 2015,

—

so zreteľom na pripomienky nezávislej expertky OSN Marie-Therese Keity Bocoumovej o situácii v oblasti ľudských práv v Stredoafrickej republike z 1. októbra 2015,

—

so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a Bezpečnostnej rady z 28. septembra 2015 na okamžité ukončenie násilia, ktoré náhle vypuklo v Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na rezolúciu OSN č. 2217 (2015) o obnovení mandátu MINUSCA (Viacstrannej integrovanej stabilizačnej misie OSN v Stredoafrickej republike) so súčasným povoleným počtom vojakov do 30. apríla 2016, ktorú prijala Bezpečnostná rada na svojom 7 434. zasadnutí 28. apríla 2015,

—

so zreteľom na rezolúciu OSN č. 2196 (2015) o obnovení systému sankcií voči Stredoafrickej republike do 29. januára 2016 a mandát skupine expertov zapojených do Sankčného výboru pre Stredoafrickú republiku, ktorý bol zriadený na základe rezolúcie č. 2127, do 29. februára 2016,

—

so zreteľom na hodnotiacu správu OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o odporúčaniach nezávislej skupiny na vysokej úrovni pre mierové operácie z 11. septembra 2015,

—

so zreteľom na záverečnú správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Stredoafrickú republiku z 19. decembra 2014,

—

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o Stredoafrickej republike s názvom Od humanitárnej pomoci k odolnosti, ktorá sa konala 26. mája 2015 v Bruseli,

—

so zreteľom na Dohodu o odzbrojení, demobilizácii, repatriácii a reintegrácii, podpísanú 10. mája 2015 veľkým počtom ozbrojených skupín počas fóra v Bangui,

—

so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na dohodu z Libreville (Gabon) z 11. januára 2013 o vyriešení politicko-vojenskej krízy v Stredoafrickej republike, podpísanú pod záštitou hláv štátov a predsedov vlád Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov (ECCAS), v ktorej sa ustanovujú podmienky ukončenia krízy v Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na mimoriadne samity hláv štátov a predsedov vlád Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov (ECCAS), ktoré sa konali v N’Džamene (Čad) 21. decembra 2012, 3. apríla 2013 a 18. apríla 2013, a na ich rozhodnutia zriadiť Dočasnú národnú radu (CNT) s legislatívnymi a ústavodarnými právomocami a prijať plán procesu prechodu v Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na zasadnutie medzinárodnej kontaktnej skupiny z 3. mája 2013 v Brazzaville (Konžská republika), na ktorom sa schválil plán realizácie prechodu a zriadil osobitný fond na pomoc Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na dohodu o zastavení prejavov nepriateľstva podpísanú v júli 2014,

—

so zreteľom na závery siedmeho zasadnutia medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Stredoafrickú republiku, ktoré sa konalo v Brazzaville (Konžská republika) 16. marca 2015,

—

so zreteľom na komuniké, ktoré vydala Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie 17. septembra 2014 a 26. marca 2015,

—

so zreteľom na stredoafrickú ústavu, ktorú prijala Dočasná rada koncom augusta 2015,

—

so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu z roku 1998, ktorý Stredoafrická republika ratifikovala v roku 2001,

—

so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, ktorý Stredoafrická republika podpísala,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže koncom septembra 2015 vypukli nové zrážky, pričom zahynulo 42 osôb a približne 37 000 osôb opustilo svoje domovy;

B.

keďže na konci septembra 2015 viac ako 500 väzňov ušlo z väzenia Ngaragba v Bangui a v Bouar vrátane veľmi známych osôb, ktoré porušovali ľudské práva a dopúšťali sa násilia a zneužívania; keďže to prináša vážnu hrozbu pre civilistov a ochranu obetí a svedkov; keďže útek z väzenia predstavuje krok späť, pokiaľ ide o zachovanie práva a poriadku a boj proti beztrestnosti v Stredoafrickej republike;

C.

keďže podmienky pre agentúry pomoci v Bangui sa podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí zhoršili; keďže viaceré kancelárie a rezidencie humanitárnych organizácií boli vyrabované a ich pracovníci majú obmedzenú slobodu pohybu, najmä zdravotnícki pracovníci v nemocniciach;

D.

keďže humanitárna pomoc sa komplikuje z dôsledku bojov a početných bariér, ktoré bránia orgánom, aby získali prístup k tisícom vnútorne vysídlených osôb a posúdili ich potreby; keďže obavy týkajúce sa bezpečného prístupu do okolia Bangui potvrdila organizácia Médecins Sans Frontières (MSF), ktorá uviedla, že zranení ľudia v mnohých prípadoch prichádzali pešo a sanitky tejto organizácie nemohli jazdiť, pretože hlavné mesto sa stalo príliš nebezpečné;

E.

keďže OSN rozhodla predĺžiť mandát misie MINUSCA do 30. apríla 2016 s povoleným stropom 10 750 vojakov vrátane 480 vojenských pozorovateľov a vojenských zamestnancov, 2 080 príslušníkov polície vrátane 400 samostatných policajných dôstojníkov a 40 dozorcov;

F.

keďže podľa mierovej misie OSN v krajine (MINUSCA)sa bezpečnostná situácia nedávno upokojila, ale napätie pretrváva v Bangui, ktoré bolo svedkami útokov voči civilistom, násilia medzi komunitami a útokov na humanitárnych pracovníkov;

G.

keďže hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensouda vyzvala tých, ktorí sú zapojení do nepokojov, „aby okamžite ukončili násilie“, a dodala, že všetky vojnové zločiny spáchané budú potrestané; keďže 24. septembra 2014 začalo druhé vyšetrovanie konfliktu v Stredoafrickej republike;

H.

keďže nedávne zrážky prinášajú hrozbu, že sa oslabí začínajúci mierový proces, a mohli by viesť krajinu späť do temných časov na konci roku 2013 a v roku 2014, keď tisíce osôb bolo zabitých a desaťtisíce osôb museli opustiť svoje domovy; keďže trestná činnosť naďalej predstavuje hlavnú hrozbu; keďže situácia žien v Stredoafrickej republike je veľmi vážna a keďže všetky zúčastnené strany často používajú znásilňovanie ako vojnovú zbraň;

I.

keďže prevrat v roku 2013 a následné zosadenie dočasnej hlavy štátu Michela Djotodiu a dočasného predsedu vlády Nicolasa Tiangayea sprevádzalo rozsiahle a vážne porušovanie ľudských práv s jasnou hrozbou genocídy vrátane mimosúdnych popráv, mučenia, lúpenia, masívneho znásilňovania, sexuálneho zneužívania, únosov žien a detí a násilného verbovania detských vojakov;

J.

keďže 4. októbra 2015 mali obyvatelia Stredoafrickej republiky rozhodnúť v referende o prijatí novej ústavy a zvoliť svojich zástupcov v súbežných prezidentských a legislatívnych voľbách, ktoré boli pôvodne plánované na 18. októbra 2015 (prvé kolo) a 22. novembra 2015 (druhé kolo); keďže dočasné orgány sa niekoľko týždňov snažili o odloženie volieb, ale Národná volebná agentúra doteraz neoznámila nový harmonogram, nie sú pripravené zoznamy voličov a neboli distribuované volebné karty;

K.

keďže krajina čelí najhoršej humanitárnej kríze od svojej nezávislosti v roku 1960, pričom kríza ohrozuje celú populáciu, t. j. 4,6 milióna osôb, a z toho polovica sú deti; keďže 2,7 milióna osôb potrebuje pomoc vrátane potravinovej pomoci, ochrany a prístupu k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, hygiene a bývaniu; keďže sa odhaduje, že viac ako 100 000 detí bolo vystavených sexuálnemu zneužívaniu a verbovaniu do ozbrojených skupín v krajine a keďže sa odhaduje, že kríza vyhnala jeden milión detí zo škôl;

L.

keďže 5. mája 2015 ozbrojené skupiny pôsobiace v Stredoafrickej republike sa dohodli, že prepustia 6 000 až 10 000 detských vojakov;

M.

keďže mierová operácia bola poškodená obvineniami zo sexuálneho zneužívania detí a dievčat vojakmi jednotiek OSN a príslušníkmi francúzskych mierových síl;

N.

keďže ozbrojené skupiny z hnutia Seleka, ako aj zbrojené skupiny anti-balaka profitujú z obchodu s drevom a diamantmi prostredníctvom kontroly lokalít a „zdanením“ alebo „vynútenou ochranou“ získavajú peniaze od baníkov a obchodníkov a keďže obchodníci v Stredoafrickej republike nakupujú diamanty v hodnote niekoľko miliónov dolárov bez toho, aby sa dostatočne vyšetrovalo, či nefinancovali ozbrojené skupiny;

O.

keďže dodržiavanie ľudských práv je základnou hodnotou Európskej únie a predstavuje zásadný prvok dohody z Cotonou, a najmä jej článku 8;

P.

keďže spravodlivosť a stíhanie prípadov závažného porušovania ľudských práv patria medzi rozhodujúce úlohy potrebné na ukončenie zneužívania a na obnovu Stredoafrickej republiky;

Q.

keďže beztrestnosť naďalej charakterizuje násilie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že Dočasná rada prijala a dočasný prezident podpísal zákon o zriadení špeciálneho trestného súdu zloženého z národných a medzinárodných sudcov a prokurátorov, ktorý bude vyšetrovať a stíhať závažné porušovanie ľudských práv v Stredoafrickej republike, ku ktorým došlo od roku 2003;

R.

keďže EÚ v septembri 2014 začala prvé tri rozvojové projekty z trustového fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku s účasťou mnohých darcov v oblastiach zdravotníctva, vytvárania pracovných miest, obnovy poškodenej infraštruktúry v Bangui, posilnenia postavenia žien a ich hospodárskeho začleňovania;

S.

keďže v marci 2015 Európska rada začala vojenskú poradnú misiu Európskej únie v Stredoafrickej republike (EUMAM RCA) s cieľom podporiť orgány Stredoafrickej republiky pri príprave reformy v bezpečnostnom sektore v súvislosti s ozbrojenými silami;

T.

keďže od mája 2015 EÚ zvýšila svoju pomoc pre Stredoafrickú republiku v celkovej výške 72 miliónov EUR vrátane prostriedkov na humanitárnu pomoc (s novými finančnými prostriedkami vo výške 10 miliónov EUR), rozpočtovej podpory (s ďalšími 40 miliónmi EUR) a nového príspevku do trustového fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku (ďalších 22 miliónov EUR);

U.

keďže 15. júla 2014 EÚ zriadila svoj historicky prvý rozvojový trustový fond s účasťou mnohých darcov na podporu Stredoafrickej republiky, ktorého cieľom je uľahčiť prechod od reakcie na núdzovú situáciu k dlhodobej rozvojovej pomoci;

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie zo situácie v Stredoafrickej republike, ktorá by mohla krajinu priviesť na pokraj občianskej vojny, ak sa nepodarí dostať pod kontrolu nedávne násilnosti; ľutuje straty na životoch a vyjadruje sústrasť rodinám obetí, ako aj celému obyvateľstvu Stredoafrickej republiky;

2.

dôrazne odsudzuje útoky na humanitárne organizácie a obydlia počas nedávnej vlny násilia; žiada, aby sa humanitárni pracovníci mohli slobodne pohybovať a pomáhať civilistom v núdzi, najmä vysídlenému obyvateľstvu; pripomína, že takmer pol milióna obyvateľov vysídlených v rámci krajiny nutne potrebuje jedlo, zdravotnú starostlivosť, vodu, zdravotné a hygienické potreby, prístrešie a základné domáce potreby;

3.

vyzýva orgány Stredoafrickej republiky, aby sa zamerali na boj proti beztrestnosti a na opätovné nastolenie právneho štátu, okrem iného privedením pred súd tých, ktorí sú zodpovední za násilie; víta vytvorenie osobitného trestného súdu na prešetrenie a stíhanie závažných porušení ľudských práv, ku ktorým došlo v tejto krajine od roku 2013, a zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť jeho fungovanie; zdôrazňuje, že na jeho fungovanie je potrebná finančná aj technická pomoc; žiada, aby sa čo najskôr uskutočnilo medzinárodné stretnutie, na ktorom sa darcovia zaviažu poskytnúť zdroje; nabáda orgány Stredoafrickej republiky, aby prijali účinný a transparentný postup náboru zamestnancov súdu;

4.

chváli ECCAS za to, že zohralo zásadnú úlohu pri príprave procesu prechodu, ako aj za pevnú pozíciu, ktorú zaujalo na konzultáciách 31. januára 2015 v Addis Abebe, pokiaľ ide o súbežnú iniciatívu, ktorá by mohla ohroziť terajšie úsilie medzinárodného spoločenstva o obnovenie mieru, bezpečnosti a stability v Stredoafrickej republike;

5.

víta úsilie, ktoré doteraz vyvinula dočasná vláda, no vyzýva dočasné orgány Stredoafrickej republiky a medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaoberali hlavnými príčinami krízy, ako sú všeobecná chudoba, hospodárske rozdiely a nerovnosti, rastúca nezamestnanosť, ako aj nespravodlivé rozdelenie bohatstva z prírodných zdrojov krajiny prostredníctvom štátneho rozpočtu; požaduje komplexný prístup zameraný na bezpečnosť, humanitárnu pomoc, stabilizáciu a hospodársku obnovu;

6.

vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby v tomto kritickom období podporilo politický proces v Stredoafrickej republike a aby zvýšilo spoločné úsilie o umožnenie politického dialógu, budovanie dôvery a zabezpečenie mierového spolužitia medzi rôznymi náboženskými komunitami v krajine; žiada vládu Stredoafrickej republiky, aby prednostne obnovila systém vzdelávania s cieľom umožniť dlhodobé mierové spolužitie;

7.

ľutuje, že hoci OSN vyhlásila zbrojné embargo, posilňovanie vojska pokračuje; vyzýva všetky strany, aby dodržiavali dohodu o odzbrojení, podpísanú 10. mája 2015; zdôrazňuje, že odzbrojovanie ozbrojených skupín musí byť absolútnou prioritou, a to najmä vzhľadom na nadchádzajúce prezidentské a všeobecné voľby, ktoré sa v Stredoafrickej republike budú konať koncom tohto roka;

8.

žiada Africkú úniu a EÚ, aby využili všetky vhodné opatrenia a nástroje na pomoc dočasnej vláde prekonať rozpad už beztak krehkého štátu a uskutočniť prechod k fungujúcemu, inkluzívnemu a demokratickému štátu, najmä prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru, mierového nástroja pre Afriku a afrických pohotovostných síl;

9.

víta vytvorenie fóra v Bangui, zameraného na zmierenie a mier, a žiada bezpodmienečnú účasť všetkých politických, vojenských a náboženských vodcov, ako aj miestnych spoločenstiev a občianskej spoločnosti; trvá na konaní demokratických volieb;

10.

vyzýva Komisiu, členské štáty a ostatné medzinárodné subjekty, aby sa všemožne snažili o podporu organizácie volieb, ako sa predpokladá v pláne prechodu, najmä tým, že prispejú k programu volebnej pomoci, ktorý spravuje UNDP, aby sa voľby mohli koncom tohto roka uskutočniť a splnila sa tým hlavná súčasť plánu prechodu;

11.

opakuje, že podporuje nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Stredoafrickej republiky; pripomína význam práva národov na sebaurčenie bez vonkajšieho zasahovania;

12.

potvrdzuje svoju podporu mierovým silám OSN, MINUSCA a francúzskemu vojenskému kontingentu Sangaris pred voľbami, ktoré sa budú konať koncom roka; dôrazne odsudzuje každý pokus ohroziť súčasné úsilie o stabilitu;

13.

pripomína, že prechodné obdobie sa skončí 30. decembra 2015; žiada orgány tohto štátu, aby s podporu vojenských síl MINUSCA a Sangaris obnovili v krajine, a najmä v meste Bangui, pokoj, aby sa podľa možnosti čo najviac zachoval volebný kalendár;

14.

víta vojenskú poradnú misiu (EUMAM RCA) a začatie projektov zameraných na obnovu kapacít polície a poriadkových síl v záujme práce polície v komunitách a potláčania nepokojov, obnovu spoločného operačného centra velenia, posilnenie súdnictva a ozdravenie väzníc;

15.

rázne odsudzuje akékoľvek násilie na deťoch a ženách a žiada všetky vojenské a neštátne ozbrojené skupiny, aby zložili zbrane, skoncovali so všetkými formami násilia a zo svojich radov okamžite prepustili deti; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k ochrane práv detí a predchádzali ďalším násilnostiam na deťoch a ich zneužívaniu; žiada, aby boli dievčatám a ženám, ktoré sa počas ozbrojeného konfliktu stali obeťou znásilnenia, poskytované v plnej miere služby sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

16.

žiada obchodníkov s diamantmi v Stredoafrickej republike, aby preukázali vykonanie previerky due diligence, a medzinárodné diamantové spoločnosti, aby sa zaoberali nedostatkami Kimberleyského procesu v dodávateľskom reťazci diamantov zo Stredoafrickej republiky; vyzýva orgány Stredoafrickej republiky a zahraničné spoločnosti, aby pomohli posilniť riadenie v ťažobnom odvetví tým, že budú dodržiavať iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle;

17.

vyzýva medzinárodné diamantové spoločnosti, aby dôkladne sledovali pôvod diamantov tak, aby sa konflikt ešte viac neprehlboval nákupom nezákonne získaných a nedovolene obchodovaných diamantov zo Stredoafrickej republiky; žiada európske spoločnosti obchodujúce so stredoafrickými spoločnosťami z odvetvia ťažby dreva, aby dodržiavali nariadenie EÚ o dreve a vyzýva EÚ, aby rázne presadzovala svoje nariadenie o dreve vo vzťahu k dovozcom dreva zo Stredoafrickej republiky;

18.

vyzýva orgány Stredoafrickej republiky, aby vypracovali celoštátnu stratégiu na riešenie problému nezákonnej ťažby a sietí nelegálneho obchodu s prírodnými zdrojmi;

19.

žiada krajiny, ktorých vojaci sú zodpovední za sexuálne zneužívanie v rámci mierových misií v Stredoafrickej republike, aby ich brali na zodpovednosť a postavili pred súd, keďže beztrestnosti sa nemožno prizerať; zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy štruktúr na budovanie mieru zavedením fungujúceho a transparentného mechanizmu dohľadu a zodpovednosti; je presvedčený, že takéto závažné zločiny by sa dali obmedziť a dalo by sa im predchádzať aj výchovou a vzdelávaním;

20.

žiada Stredoafrickú republiku, jej susedné štáty a ostatné členské štáty Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR), aby spolupracovali na regionálnej úrovni s cieľom vyšetriť a bojovať proti regionálnym zločineckým sieťam a ozbrojeným skupinám zapojeným do nezákonnej ťažby a pašovania prírodných zdrojov vrátane zlata, diamantov a nepovoleného zabíjania a pašovania zvierat;

21.

žiada EÚ, aby podnikla všetko, čo je v jej silách, na poskytnutie koordinovanejšej a účinnejšej pomoci ľuďom v Stredoafrickej republike; zároveň víta zintenzívnenie humanitárnych snáh EÚ a členských štátov v Stredoafrickej republike, pokiaľ ide o aktuálne potreby; zdôrazňuje, že je nutné poskytnúť pomoc na záchranu života všetkým ľuďom v núdzi v Stredoafrickej republike, ako aj utečencom v susedných štátoch;

22.

odsudzuje ničenie verejných archívov a registrov vojakmi; žiada EÚ, aby sa zasadila o to, že Stredoafrická republika obnoví svoj verejný register aj s cieľom zabrániť nezrovnalostiam pri voľbách;

23.

vyzýva členské štáty a ostatných darcov, aby zvýšili svoje príspevky do fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku, trustový fond Bêkou, ktorého cieľom je podpora stabilizácie a obnovy Stredoafrickej republiky, a vzali pritom do úvahy potrebu lepšieho prepojenia programov obnovy/rozvoja s humanitárnou reakciou;

24.

vyzýva EÚ, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby pomáhali utečencom zo Stredoafrickej republiky v susedných štátoch;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie orgánom dočasnej vlády Stredoafrickej republiky, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federice Mogheriniovej, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, ECCAS, parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ a členským štátom EÚ.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/26

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Thajsku, najmä na uznesenia z 20. mája 2010 (1), zo 6. februára 2014 (2) a z 21. mája 2015 (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 2. apríla 2015 o vývoji v Thajsku,

—

so zreteľom na vyhlásenia vydané delegáciou EÚ v Thajsku po dohode s vedúcimi misie EÚ v Thajsku zo 14. novembra 2014, z 30. júna 2015 a 24. septembra 2015,

—

so zreteľom na závery Rady z 23. júna 2014 o Thajsku,

—

so zreteľom na odpoveď vtedajšej podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Komisie z 15. mája 2013 o situácii Andyho Halla,

—

so zreteľom na tlačové vyhlásenie, ktoré 1. apríla 2015 vydal osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu prejavu,

—

so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Thajska pred Radou OSN pre ľudské práva a na jeho odporúčania z 5. októbra 2011,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Thajsko zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

—

so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 20. mája 2014 armáda zosadila thajskú vládu a v celej krajine zaviedla stanné právo, pričom si vynútila rozpustenie dočasného Centra pre udržiavanie mieru a poriadku;

B.

keďže vojenské sily následne zriadili Národnú radu pre mier a poriadok (NRMP), ktorej líder, generál Prayuth Chan-ocha, bude využívať všetky právomoci a neobmedzenú moc vydávať príkazy a zaviesť ústavnú reformu;

C.

keďže kľúčové ústavné orgány, ktoré zriadila NRMP, kontroluje vojsko a keďže členovia NRMP využívajú úplnú imunitu, pokiaľ ide o akékoľvek previnenie, zodpovednosť alebo záväzky, a to dovtedy, kým sú nasadení na základe oddielov 44 a 47 dočasnej ústavy;

D.

keďže 29. augusta 2015 ústavodarný výbor dokončil vypracúvanie návrhu novej ústavy, ktorú NRMP 6. septembra 2015 zamietla; keďže nový ústavodarný výbor musí vypracovať nový návrh ústavy do 180 dní a keďže nedávne zamietnutie môže znamenať predĺženie vojenskej vlády v krajine;

E.

keďže popredné webové stránky venujúce sa situácii v oblasti politických a ľudských práv v Thajsku čelia obvineniam zo strany NRMP z ohrozovania národnej bezpečnosti v zmysle oddielu 44 dočasnej ústavy a keďže existuje silná cenzúra televíznych kanálov a komunitných rozhlasových staníc spojených so všetkými vnútroštátnymi politickými frakciami;

F.

keďže nedávno prijatý akt o verejnom zhromažďovaní, ktorý nadobudol účinnosť 14. augusta 2015, vážnym spôsobom obmedzuje slobodu zhromažďovania a stanovuje vysoké tresty odňatia slobody v trvaní až 10 rokov za trestné činy, ako je narušenie verejných služieb;

G.

keďže príslušníci armády boli vymenovaní za „poverencov pre udržiavanie mieru a poriadku“, aby mohli svojvoľne zatýkať a vykonávať vyšetrovania a prehliadky bez príslušného povolenia;

H.

keďže účastníci pokojných demonštrácií boli opakovane obvinení z buričstva a z porušovania zákona a keďže bolo zatknutých 14 aktivistov z Neodemokratického hnutia;

I.

keďže v Thajsku sa naďalej uplatňuje trest smrti a keďže nové právne predpisy rozšírili rozsah okolností, za ktorých sa môže uložiť;

J.

keďže od štátneho prevratu bol zaznamenaný prudký nárast prípadov väznenia za vlastizradu;

K.

keďže Národnej komisii pre ľudské práva bol odopretý prístup k jednotlivcom, ktorí sú obeťou mučenia alebo zlého zaobchádzania, sú držaní v trvalej väzbe bez obvinenia alebo súdneho procesu a rozhodujú o nich vojenské súdy;

L.

keďže od štátneho prevratu bolo zaznamenané zhoršenie bezpečnosti miestnych komunít a aktivistov v oblasti pozemkových práv;

M.

keďže Thajsko nie je signatárom Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 ani protokolu k nemu z roku 1967 a nedisponuje formálnym vnútroštátnym rámcom pre oblasť azylu; keďže thajské orgány naďalej vracajú utečencov a žiadateľov o azyl do krajín, kde budú pravdepodobne vystavení prenasledovaniu;

N.

keďže Thajsko má podľa medzinárodných zmlúv, ktorých je zmluvnou stranou, povinnosť vyšetrovať a náležite stíhať prípady mučenia, úmrtia vo väzení a iného údajného závažného porušovania ľudských práv;

O.

keďže trestné stíhanie vo veci ohovárania proti obhajcovi práv zamestnancov Andymu Hallovi, občanovi EÚ, bolo zamietnuté, ale keďže Andy Hall naďalej čelí obvineniam v prípadoch počítačovej kriminality a ohovárania a dvoch občianskoprávnych prípadoch ohovárania, ktoré by mohli viesť k sedemročnému trestu odňatia slobody a pokutám vo výške mnohých miliónov dolárov po tom, ako sa podieľal na správe organizácie Finnwatch o údajnom zneužívaní pracovníkov thajským veľkoobchodníkom v oblasti spracovania ananásu, a to napriek tomu, že porušovanie práv pracovníkov uvedenou spoločnosťou potvrdilo i thajské ministerstvo práce, ako aj zamestnanec spoločnosti počas predošlých súdnych pojednávaní; keďže jeho prípad bude prerokovaný 19. októbra 2015;

P.

keďže migrujúci pracovníci sú slabo chránení napriek tomu, že Thajsko ratifikovalo dohovor č. 29 Medzinárodnej organizácie práce; keďže obchodovanie s pracovníkmi je vážny problém; keďže situácia v odvetví rybárstva je mimoriadne znepokojujúca;

Q.

keďže EÚ pozastavila začínajúce rokovania s Thajskom o dvojstrannej dohode o voľnom obchode, ktoré sa začali v roku 2013, a keďže odmieta podpísať dohodu o partnerstve a spolupráci dokončenú v novembri 2013, kým nebude ustanovená demokratická vláda; keďže EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Thajska;

1.

víta pevný záväzok EÚ voči thajskému ľudu, s ktorým má EÚ silné a dlhotrvajúce politické, hospodárske a kultúrne väzby; zdôrazňuje, že EÚ ako priateľ a partner Thajska opakovane žiadala o obnovenie demokratického procesu;

2.

vyjadruje však hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv v Thajsku po protiprávnom prevrate v máji 2014;

3.

naliehavo vyzýva thajské orgány, aby zrušili represívne obmedzenia práva na slobodu a pokojné uplatňovanie ďalších ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú pokojného zapojenia do politických aktivít;

4.

vyzýva thajské orgány, aby zrušili tresty a rozsudky, stiahli obvinenia a prepustili jednotlivcov a prevádzkovateľov médií, ktorí boli odsúdení alebo obvinení za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu alebo zhromažďovania; vyzýva vládu, aby okamžite zrušila oddiel 44 dočasnej ústavy a súvisiace ustanovenia, ktoré slúžia thajským orgánom ako základ na potlačovanie základných slobôd a beztrestné porušovanie ľudských práv;

5.

žiada thajské orgány, aby pomohli predchádzať hrozbám pre bezpečnosť širokého obyvateľstva a lepšie reagovali na obavy príslušníkov miestnych komunít a aktivistov v oblasti pozemkových práv;

6.

vyzýva thajské orgány, aby čo najskôr začali s politickým prenosom právomocí z vojenských na civilné orgány; berie na vedomie jasný plán pre slobodné a spravodlivé voľby a žiada rešpektovanie harmonogramu;

7.

podporuje presun celej súdnej právomoci nad civilným obyvateľstvom z vojenských na civilné súdy, skoncovanie so svojvoľným zadržiavaním v rámci stanného práva a opatrenia na obmedzenie, a nie posilnenie právomocí armády, pokiaľ ide o zadržiavanie civilistov;

8.

nabáda orgány, aby prehodnotili zákon o vlastizrade s cieľom zamedziť trestaniu pokojného uplatňovania prejavu politického postoja a pozastaviť rozsiahle používanie tohto zákona aj v prípade nesúvisiacich záležitostí;

9.

žiada, aby sa rešpektovalo a chránilo právo na bezpečnosť vrátane bezpečnosti obhajcov ľudských práv a aby akékoľvek porušovanie práv obhajcov ľudských práv bolo podrobené okamžitému, účinnému a nezávislému vyšetrovaniu;

10.

berie na vedomie, že thajská vláda vymenovala nový výbor pre vypracovanie návrhu ústavy, ktorý má návrh novej ústavy vypracovať čo najskôr; žiada ústavu, ktorá by bola založená na demokratických zásadách, ako sú rovnosť, sloboda, spravodlivé zastúpenie, transparentnosť, zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv, právny štát a verejný prístup k zdrojom;

11.

vyzýva thajskú vládu, aby plnila svoje ústavné a medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj politický pluralizmus, najmä v kontexte rastúcej závažnosti jej zákonov zameraných proti ohováraniu;

12.

berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala thajská vláda s cieľom splniť minimálne normy pre odstránenie obchodovania s ľuďmi a skoncovanie s endemickým moderným otroctvom v dodávateľskom reťazci odvetvia rybolovu; nabáda vládu, aby naliehavo vykonávala tieto opatrenia a zintenzívnila svoje úsilie;

13.

vyzýva Thajsko, aby podpísalo a ratifikovalo Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol k nemu z roku 1967;

14.

naliehavo vyzýva Thajsko, aby uskutočnilo konkrétne kroky smerom k zrušeniu trestu smrti;

15.

s potešením víta schválenie zákona o rovnosti pohlaví v Thajsku, čo je znamením inkluzívnejšej budúcnosti, pokiaľ ide o právny postoj krajiny k lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám (LGBT);

16.

víta rozhodnutie zamietnuť trestné stíhanie vo veci ohovárania proti Andymu Hallovi a jeho následné prepustenie; takisto žiada o zastavenie trestného stíhania v súvislosti s počítačovou kriminalitou a ohováraním, ktoré proti nemu začal trestný súd v južnom Bangkoku, keďže jeho konanie ako obhajcu ľudských práv bolo zamerané na odhaľovanie prípadov obchodovania s ľuďmi a zlepšenie právnej situácie migrujúcich pracovníkov v Thajsku, čo potvrdzuje jeho právo realizovať výskum a obhajobu bez strachu z represálií; v súvislosti s občianskoprávnymi prípadmi ohovárania vyjadruje znepokojenie, že jeho súdny proces nemusí byť úplne nestranný, keďže existujú správy o vlastníckych vzťahoch medzi žalujúcou spoločnosťou a vysokopostavenými thajskými politikmi; žiada delegáciu EÚ, aby naďalej pozorne sledovala jeho právnu situáciu a aby sa zúčastnila na súdnom konaní;

17.

víta oslobodenie novinárov Chutimy „Oi“ Sidasathianovej a Alana Morisona oblastným súdom vo Phukete dňa 1. septembra 2015;

18.

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a najmä EÚ, aby všetko svoje úsilie zamerali na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, nútenej práci a nútenej migrácii, a to tým, že budú podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti monitorovania prípadov porušovania ľudských práv týkajúcich sa pracovnej problematiky a zamedzenia takýmto prípadom;

19.

nabáda EÚ a thajskú vládu, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu o otázkach týkajúcich sa ochrany ľudských práv a procesov demokratizácie v Thajsku a v celom regióne; opakuje svoju podporu procesu demokratizácie v Thajsku;

20.

podporuje Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri udržiavaní hospodárskeho a politického nátlaku s cieľom zabezpečiť návrat Thajska k demokratickej vláde; v tejto súvislosti pripomína thajskej vláde, že pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode a dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Thajskom, nemožno očakávať žiadny pokrok, kým bude pri moci vojenská junta;

21.

víta novú rolu Thajska ako koordinátora vzťahov medzi združením ASEAN a EÚ v rokoch 2015 – 2018; poukazuje na vzájomné výhody spolupráce medzi združením ASEAN a EÚ;

22.

žiada ESVČ a delegáciu EÚ, ako aj delegácie členských štátov, aby využili všetky dostupné nástroje na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a právneho štátu v Thajsku, najmä tým, že budú naďalej sledovať vyšetrovanie a súdne vypočutia vedúcich predstaviteľov opozície;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vláde a parlamentu Thajska, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/30

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii, najmä na uznesenia zo 17. júla 2014 (1) a z 30. apríla 2015 (2),

—

so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej vrátane vyhlásení z 8. januára, 19. januára, 31. marca, zo 14. a z 15. apríla a z 3. júla 2015,

—

so zreteľom na stanovisko predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 28. júla 2015,

—

so zreteľom na prejav prezidenta Muhammadua Buhariho na Valnom zhromaždení OSN z 28. septembra 2015, a na samit OSN o boji proti terorizmu,

—

so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, prijatú 31. októbra 2000,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na Chartu Organizácie africkej jednoty (OAJ) o právach a blahu dieťaťa (1990),

—

so zreteľom na zákon o právach detí z roku 2003 podpísaný federálnou vládou Nigérie,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní terorizmu a boji proti nemu, ktorý Nigéria ratifikovala 16. mája 2003, a na dodatkový protokol, ktorý Nigéria ratifikovala 22. decembra 2008,

—

so zreteľom na Núdzový trustový fond EÚ pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike,

—

so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilnostiach a zneužívaní zo strany skupiny Boko Haram a dosahu na ľudské práva v dotknutých krajinách z 29. septembra 2015; so zreteľom na vyjadrenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa možnosti, že členovia skupiny Boko Haram by mohli byť obvinení z vojnových zločinov,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Nigéria, najľudnatejšia a najväčšia ekonomika v Afrike, ktorá je etnicky rôznorodá a poznamenaná regionálnymi a náboženskými rozpormi a rozkolom medzi severnou a južnou časťou so závažnými hospodárskymi a sociálnymi nerovnosťami, je od roku 2009 bojiskom islamskej teroristickej skupiny Boko Haram, ktorá prisahala vernosť Dá’išu; keďže táto teroristická skupina je čoraz väčšou hrozbou pre stabilitu Nigérie a regiónu západnej Afriky; keďže nigérijské bezpečnostné sily počas vojenských operácií na potlačenie povstania často používali nadmernú silu a uchyľovali sa k zneužívaniu;

B.

keďže za posledné štyri mesiace skupina Boko Haram zabila najmenej 1 600 civilistov, čím sa počet obetí zvýšil najmenej na 3 500 civilistov len v samotnom roku 2015;

C.

keďže od začiatku povstania skupiny Boko Haram ich cielené akcie namierené proti školákom a školáčkam v tejto oblasti pripravili deti o prístup k vzdelávaniu, pričom podľa údajov organizácie UNESCO je Nigéria s počtom 10,5 milióna detí v školskom veku, ktoré školu nenavštevujú, celosvetovo na najvyššom mieste; keďže Boko Haram sa zameriava na deti a ženy, ktoré sa vzdelávajú, podobne ako skupina aš-Šabáb v Somálsku, al-Káida v islamskom Maghrebe (AQIM), Hnutie za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO), skupina Ansár ad-Dín v severnom Mali a Taliban v Afganistane a Pakistane;

D.

keďže napriek pokroku nigérijských a regionálnych ozbrojených síl narastajúci počet útokov a samovražedných bombových atentátov presahujúcich hranice susedných krajín ohrozuje stabilitu a živobytie miliónov ľudí v celom regióne; keďže deti sú v mimoriadne veľkom nebezpečenstve vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu, zvyšujúcu sa potravinovú neistotu a súčasne zlý prístup k vzdelávaniu, bezpečnej pitnej vode a službám zdravotnej starostlivosti;

E.

keďže podľa odhadov OSN násilie v štátoch Borno, Yobe a Adamawa nedávno vyústilo do dramatického zvýšenia počtu osôb vysídlených v rámci krajiny na 2,1 milióna, z čoho podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) 58 % tvoria deti; keďže celkovo boli povstaním zasiahnuté viac než 3 milióny ľudí a v kotline Čadského jazera potrebuje humanitárnu pomoc 5,5 milióna osôb;

F.

keďže Nigérii sa podarilo usporiadať prevažne pokojné parlamentné a guvernérske voľby, a to napriek hrozbám zo strany skupiny Boko Haram, že voľby naruší; keďže Nigéria a krajiny, s ktorými susedí, 11. júna 2015 v Abuji vytvorili mnohonárodnostné spojené sily (Multinational Joint Task Force – MNJTF), aby tak dodržali rozhodnutia o boji proti skupine Boko Haram prijaté v januári 2015 v Niamey;

G.

keďže skupina Boko Haram v Nigérii od roku 2009 uniesla viac ako 2 000 žien a dievčat vrátane 276 školáčok z Čiboku na severovýchode krajiny, ku ktorých uneseniu došlo 14. apríla 2014, čo šokovalo celý svet a spustilo medzinárodnú kampaň (pod názvom Vráťte nám naše dievčatá) na ich záchranu; keďže takmer po roku a pol sa ešte stále nenašlo viac ako 200 dievčat, ktoré boli unesené pri tomto incidente;

H.

keďže odvtedy zmizlo alebo bolo unesených, či odvedených ako bojovníci alebo domáca pracovná sila mnoho ďalších detí, pričom dievčatá sa stali obeťami znásilnenia a nútených manželstiev alebo boli donútené prestúpiť na islam; keďže od apríla 2015 opísalo organizácii Human Rights Watch (HRW) svoj život v zajatí približne 300 ďalších dievčat, ktoré zo základní teroristov zachránili nigérijské bezpečnostné sily, a asi 60 ďalších, ktorým sa podarilo uniknúť svojim únoscom v iných oblastiach, pričom uviedli, že tento život pozostával z každodenného násilia a teroru, ako aj fyzického a psychického zneužívania; keďže podľa osobitnej zástupkyne OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch bol ozbrojený konflikt v severovýchodnej Nigérii v minulom roku jedným z najsmrteľnejších, pokiaľ ide o deti, pričom dochádzalo k zabíjaniu, čoraz rozšírenejšiemu náboru a využívaniu detí, nespočetným únosom a sexuálnemu násiliu páchanému na dievčatách; keďže UNICEF uvádza, že viac ako 23 000 detí bolo odlúčených od svojich rodičov a násilím prinútených k úteku zo svojho domova, pričom tieto deti si zachránili život útekom do vnútrozemia Nigérie alebo prekročením hraníc s Kamerunom, Čadom a Nigerom;

I.

keďže väčšina detí žijúcich v táboroch pre osoby vysídlené v rámci krajiny a utečeneckých táboroch stratila jedného alebo oboch rodičov (ktorí boli buď zabití, alebo sú nezvestní), ako aj súrodencov alebo iných príbuzných; keďže napriek tomu, že v týchto táboroch pôsobí niekoľko medzinárodných a vnútroštátnych humanitárnych organizácií, prístup k základným právam – vrátane potravín, prístrešia (ktoré je preplnené a nehygienické), zdravotných služieb a vzdelávania – je pre mnohé deti aj naďalej neskutočne zlý;

J.

keďže v subregióne (Nigéria, Kamerun, Čadská republika a Nigerská republika) aspoň 208 000 detí nemá prístup k vzdelaniu a 83 000 detí nemá prístup k bezpečnej vode a keďže 23 000 detí v severovýchodnej Nigérii bolo odlúčených od svojich rodín;

K.

keďže počet útokov organizácie Boko Haram stúpol v Nigérii, ako aj v susednom Kamerune, Čadskej republike a Nigerskej republike; keďže Boko Haram naďalej unáša deti a ženy a využíva ich na nosenie výbušných zariadení, čím z nich bez ich vlastného vedomia robí samovražedných atentátnikov; keďže niektoré z osôb, ktoré si našli útočisko na čadskej strane Čadského jazera, sa opäť stali terčom tých istých teroristov na čadskom území;

L.

keďže v júni 2015 poskytla EÚ humanitárnu pomoc vo výške 21 miliónov EUR na pomoc vysídleným ľudom v Nigérii a susedných krajinách postihnutých násilím zo strany teroristických organizácií;

M.

keďže UNICEF spolu s vládami a partnermi v Nigérii, Kamerune, Čadskej republike a Nigerskej republike rozširuje svoje operácie na pomoc tisícom detí a ich rodinám v regióne poskytovaním prístupu k bezpečnej vode, vzdelaniu, poradenstvu a psychologickej podpore, ako aj očkovaniam a liečbe ťažkej akútnej podvýživy; keďže UNICEF získal len 32 % zo sumy 50,3 milióna EUR, ktorú tento rok potrebuje na svoju humanitárnu reakciu v rámci regiónu Čadského jazera;

N.

keďže podľa organizácie HRW mnohé z unesených žien a dievčat, ktoré unikli alebo boli zachránené alebo oslobodené, sa vracajú domov tehotné a zúfalo potrebujú reprodukčnú a materskú zdravotnú starostlivosť, pričom ďalšie ženy a dievčatá nemajú prístup k základnému zdravotnému skríningu vykonávanému po znásilnení, posttraumatickej starostlivosti, sociálnej podpore a poradenstvu v oblasti znásilnenia; keďže Komisia vyhlásila, že v prípadoch, keď tehotenstvo spôsobuje neznesiteľné utrpenie, musia mať ženy prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia na základe ich zdravotného stavu, a preto tvrdí, že medzinárodné humanitárne právo má v každom prípade prednosť;

1.

rozhodne odsudzuje zločiny sekty Boko Haram vrátane teroristických útokov a samovražedných bombových útokov v Čade, Kamerune a Nigeri; myslí na obete a vyjadruje úprimnú sústrasť všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych; odsudzuje pokračujúce neochabujúce násilie v nigérijských v štátoch Borno, Yobe a Adamawa a v ďalších mestách tejto krajiny;

2.

odsudzuje kroky, ktoré viedli k hromadnému vysídľovaniu nevinných detí, a požaduje okamžité koordinované medzinárodné kroky na pomoc pri práci agentúr OSN a mimovládnych organizácií, ktoré sa usilujú zabrániť tomu, aby sa vysídlené detí a mladí ľudia nedostali do sexuálneho otroctva a aby sa nestali obeťami iných foriem sexuálneho násilia a únosov a aby ich teroristická sekta Boko Haram nenútila do ozbrojeného konfliktu proti civilným obyvateľom, vládnym a vojenským cieľom v Nigérii; zdôrazňuje, že rozhodne treba riadne chrániť práva detí v Nigérii, v krajine, kde vyše 40 % obyvateľstva je vo veku od 0 do 14 rokov;

3.

je presvedčený, že v prípade detí, ktoré sa predtým spájali so sektou Boko Haram alebo inými ozbrojenými skupinami, by sa mimosúdne opatrenia mali považovať za alternatívu trestného stíhania a väzenia;

4.

víta nedávne oznámenie Komisie o dodatočných finančných prostriedkoch na posilnenie naliehavej humanitárnej pomoci tomuto regiónu; vyjadruje však vážne znepokojenie finančným schodkom medzi záväzkami a skutočnými platbami celého medzinárodného spoločenstva na operácie UNICEF v regióne; vyzýva darcov, aby bezodkladne splnili svoje záväzky na riešenie chronickej potreby prístupu k základným potrebám ako pitná voda, základná zdravotnícka starostlivosť a vzdelávanie;

5.

vyzýva prezidenta Nigérie a jeho novovymenovanú federálnu vládu, aby prijali prísne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, aby kládli osobitný dôraz na ochranu žien a dievčat, aby stanovili práva žien a práva detí za prioritu v rámci boja proti extrémizmu, aby poskytovali pomoc obetiam a stíhali páchateľov a aby zabezpečili účasť žien na rozhodovacom procese na všetkých úrovniach;

6.

vyzýva nigérijskú vládu, aby začala, ako sľúbil prezident Buhari, naliehavé, nezávislé a dôkladné vyšetrovanie zločinov podľa medzinárodného práva a ďalších prípadov vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami konfliktu;

7.

víta zmenu vojenského vedenia a žiada, aby sa všetky prípady porušovania ľudských práv a zločiny, ktorých sa dopustili tak teroristi, ako aj nigérijské bezpečnostné sily, vyšetrili s cieľom riešiť chýbajúcu zodpovednosť, čo bolo zjavné za bývalého prezidenta; víta prísľub prezidenta Buhariho, že preskúma dôkazy toho, že nigérijské vojenské sily vážne porušovali ľudské práva, dopustili sa vojnových zločinov a spáchali akty, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;

8.

naliehavo vyzýva prezidenta federatívnej republiky, aby riešil úlohy spojené s plnením všetkých sľubov volebnej kampane a nedávnymi vyhláseniami, z ktorých najdôležitejšie hovoria o marení teroristickej hrozby, o tom, že dodržiavanie ľudských práv a humanitárneho práva sa stáva ústredným pilierom vojenských operácií, o návrate dievčat z mesta Čibok a všetkých ostatných unesených žien a detí živých a zdravých, o riešení zväčšujúceho sa problému podvýživy a o boji proti korupcii a beztrestnosti s cieľom zabrániť zneužívaniu v budúcnosti a o zabezpečení spravodlivosti pre všetky obete;

9.

naliehavo vyzýva nigérijské orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby úzko spolupracovali a zintenzívnili úsilie o zvrátenie pokračujúceho trendu ďalšieho vysídľovania ľudí; víta odhodlanie, ktoré vyjadrilo 13 štátov na regionálnom samite v Niamey 20. a 21. januára 2015, najmä vojenský záväzok Čadu, Kamerunu a Nigérie bojovať proti teroristickým hrozbám sekty Boko Haram; vyzýva Mnohonárodné spojené sily (MNJTF), aby dôkladne dodržiavali medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo v operáciách zameraných proti sekte Boko Haram; pripomína, že vojenský prístup sám osebe nebude postačovať na boj proti vzbure sekty Boko Haram;

10.

pripomína, že vznik sekty Boko Haram má korene v nespokojnosti so zlým riadením, s pretrvávajúcou korupcii a ostrými rozdielmi v nigérijskej spoločnosti; naliehavo vyzýva nigérijské orgány, aby odstránili korupciu, zlé riadenie a neefektívnosť vo verejných inštitúciách a v armáde a aby podporovali spravodlivé zdaňovanie; požaduje prijatie opatrení na odstavenie sekty Boko Haram od zdrojov nelegálnych príjmov v spolupráci so susednými krajinami, najmä čo sa týka pašovania a nezákonného obchodovania;

11.

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Nigérii a susedným krajinám, ktoré poskytujú útočisko utečencom (Kamerun, Čad a Niger), a poskytlo všetku potrebnú lekársku a psychologickú pomoc osobám v núdzi; apeluje na orgány v subregióne, aby zabezpečili jednoduchý prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia žien a dievčat, ktoré sú obeťami znásilnenia, v súlade so spoločným článkom 3 Ženevských dohovorov; zdôrazňuje potrebu uplatňovania univerzálnej normy pre liečenie vojnových obetí znásilnenia a zabezpečenia nadradenosti medzinárodného humanitárneho práva v ozbrojených konfliktoch; vyjadruje svoju plnú solidaritu so ženami a deťmi, ktoré prežili zaslepený terorizmus sekty Boko Haram; požaduje zavedenie špecializovaných vzdelávacích programov zameraných na ženy a deti, ktoré sú vojnovými obeťami, a celú spoločnosť, aby sa mohli vyrovnať s prežitými hrôzami, získali vhodné a komplexné informácie, aby mohli bojovať proti stigmám a sociálnemu vylúčeniu a aby sa mohli stať váženými členmi spoločnosti;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila pomoc vyhnaným deťom a mladým ľuďom v Nigérii, Kamerune, Čade a Nigeri za prioritu, pričom by osobitnú pozornosť mala venovať ochrane pred všetkými formami brutality a násilia vychádzajúceho z rodovej príslušnosti, a prístupu ku vzdelávaniu, k zdravotníckej starostlivosti a bezpečnej pitnej vode, a to v rámci Núdzového trustový fond pre stabilitu a riešenia hlavných príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike;

13.

vyzýva nigérijskú vládu, aby prijala opatrenia na uľahčenie návratu vysídlených osôb, najmä detí, na zaistenie ich bezpečnosti, a na pomoc mimovládnym organizáciám v ich úsilí o zlepšenie podmienok v táboroch osôb vysídlených v dôsledku konfliktu okrem iného zlepšením hygieny a hygienických zariadení, aby sa zabránilo možnému šíreniu chorôb;

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Nigérijskej federatívnej republiky a predstaviteľom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) a Africkej únie.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/34

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 12. februára 2015 o prípade Rá’ifa Badawího, Saudská Arábia (1) a z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike (2),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti prijaté v júni 1998 a revidované a aktualizované v apríli 2013,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na vykonávanie trestu smrti (A/RES/69/186),

—

so zreteľom na vyhlásenia expertov OSN na ľudské práva z 22. septembra 2015 týkajúce sa prípadu Aliho Muhammada al-Nimru,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu, a článok 4, ktorý zakazuje mučenie,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv prijaté v júni 2004 a revidované v decembri 2008,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Saudská Arábia,

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou je Saudská Arábia, a najmä jej článok 32 ods. 1, ktorý zaručuje právo na informácie a slobodu presvedčenia a prejavu, a článok 8, ktorý zakazuje fyzické alebo psychické mučenie alebo kruté, ponižujúce, zneucťujúce alebo neľudské zaobchádzanie,

—

so zreteľom na nedávny ďalší prípad odsúdenia na sťatie hlavy druhého mladistvého, Dawouda al-Marhoona, ktorý bol vo veku 17 rokov údajne mučený a nútený podpísať priznanie, ktoré úradníci použili na jeho odsúdenie po tom, ako bol v máji 2012 počas protestov vo východnej provincii Saudskej Arábie uväznený;

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Aliho Muhammada al-Nimru, ktorý má 21 rokov a je synovcom popredného disidenta, odsúdil Najvyšší súd Saudskej Arábie v máji 2015 na trest smrti údajne sťatím a následným ukrižovaním na základe obvinení z trestných činov, ktoré zahŕňali buričstvo, výtržnosti, protesty, lúpeže a členstvo v teroristickej bunke a keďže Ali Muhammad al-Nimr mal v čase zatknutia pri protestoch za demokraciu a rovnaké práva v Saudskej Arábii 18 rokov, a bol teda mladistvý; keďže bol odsúdený na smrť za protesty v prevažne šíitskej východnej provincii Saudskej Arábie; keďže spoľahlivé zdroje uviedli, že Aliho al-Nimru mučili a donútili podpísať svoje priznanie; keďže mu boli upreté záruky bezpečného súdneho konania a riadneho zákonného procesu v súlade s medzinárodným právom;

B.

keďže uloženie trestu smrti niekomu, kto bol v čase spáchania trestného činu dieťaťom a obvinenia z mučenia sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Saudskej Arábie;

C.

keďže zákaz mučenia a krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je súčasťou všetkých medzinárodných a regionálnych nástrojov v oblasti ľudských práv a predstavuje pravidlo medzinárodného obyčajového práva, ktoré je tým záväzné pre všetky štáty bez ohľadu na to, či ratifikovali príslušné medzinárodné dohody;

D.

keďže zvýšenie počtu trestov smrti úzko súvisí s rozhodnutiami Špecializovaného trestného súdu Saudskej Arábie v konaniach, ktoré sa viedli za trestné činy súvisiace s terorizmom; keďže podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva sa od augusta 2014 do júna 2015 v Saudskej Arábii vykonalo najmenej 175 popráv;

E.

keďže tento prípad je jedným z mnohých, v ktorých boli použité prísne tresty a zastrašovanie voči saudskoarabským aktivistom prenasledovaným za vyjadrovanie svojich názorov, z ktorých niektorí boli odsúdení na základe postupov, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivý proces, ako to potvrdila bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v júli 2014;

F.

keďže článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv stanovuje, že každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu tak na internete, ako aj mimo neho; keďže toto právo zahŕňa slobodu zastávať svoje presvedčenie nerušene a vyhľadávať, prijímať a poskytovať informácie a myšlienky prostredníctvom akýchkoľvek médií bez ohľadu na hranice;

G.

keďže veľvyslanec Saudskej Arábie pri OSN v Ženeve, J. E. Fajsal bin Hasan Trad, bol vymenovaný za predsedu skupiny nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva;

H.

keďže začatie dialógu o ľudských právach medzi Saudskoarabským kráľovstvom a EÚ by mohlo byť konštruktívnym krokom na posilnenie vzájomného porozumenia a podpory reforiem v krajine vrátane reformy súdnictva;

I.

keďže Saudská Arábia je vplyvný a významný politický a hospodársky subjekt v rámci regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

1.

dôrazne odsudzuje uloženie trestu smrti pre Aliho Muhammada al-Nimru; opätovne potvrdzuje, že odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu;

2.

vyzýva orgány Saudskej Arábie, a najmä Jeho Veličenstvo kráľa Saudskej Arábie Salmána bin Abdalazíza Ál Saúda, aby zastavil popravu Aliho Muhammada al-Nimru a udelil mu milosť alebo zmiernil jeho trest; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby využili všetky diplomatické nástroje a úsilie na okamžité zastavenie tejto popravy;

3.

pripomína, že Saudskoarabské kráľovstvo je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

4.

naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zrušili Špecializovaný trestný súd zriadený v roku 2008 na súdenie trestných činov terorizmu, ktorý sa ale čoraz viac používa na trestné stíhanie pokojných disidentov na základe zjavne politicky motivovaných obvinení a v konaniach, ktoré porušujú základné právo na spravodlivý proces;

5.

vyzýva vládu Saudskej Arábie, aby zabezpečila bezodkladné a nestranné vyšetrenie údajného mučenia a postarala sa o to, aby bola pre Aliho Muhammada al-Nimru zabezpečená akákoľvek potrebná lekárska starostlivosť a pravidelný prístup k jeho rodine a právnikom;

6.

pripomína Saudskej Arábii jej záväzky ako člena Rady OSN pre ľudské práva; konštatuje, že Saudská Arábia bola nedávno vymenovaná za krajinu predsedajúcu skupine nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zaručili, že normy v oblasti rešpektovania ľudských práv a základných slobôd v ich krajine zodpovedajú tejto medzinárodnej úlohe;

7.

žiada o posilnený mechanizmus pre dialóg medzi EÚ a Saudskou Arábiou o otázkach ľudských práv a výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v Saudskoarabskom kráľovstve, v súlade s procesom reformy súdnictva, na ktorú sa podujalo; vyzýva saudskoarabské orgány, aby pokračovali v potrebných reformách v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú obmedzenia trestu smrti;

8.

nabáda Saudskú Arábiu, aby podpísala a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 1976 a v ktorého článku 6 sa stanovuje, že „každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život“;

9.

vyjadruje vážne znepokojenie nad údajným nárastom počtu trestov smrti v Saudskoarabskom kráľovstve v roku 2014 a alarmujúcej miere súdnych rozhodnutí, ktorými boli uložené tresty smrti v roku 2015;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdalazízovi Ál Saúdovi, vláde Saudskoarabského kráľovstva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a Rade OSN pre ľudské práva.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/37

—

so zreteľom na petíciu č. 626/2011 a 15 ďalších o právnych predpisoch v oblasti hypotekárnych úverov v Španielsku (179/2012, 644/2012, 783/2012, 1669/2012, 0996/2013, 1345/2013, 1249/2013, 1436/2013, 1705/2013, 1736/2013, 2120/2013, 2159/2013, 2440/2013, 2563/2013 a 2610/2013),

—

so zreteľom na petíciu č. 513/2011 a 21 ďalších o rizikových finančných nástrojoch v Španielsku (548/2012, 676/2012, 677/2012, 785/2012, 788/2012, 949/2012, 1044/2012, 1247/2012, 1343/2012, 1498/2012, 1662/2012, 1761/2012, 1851/2012, 1864/2012, 169/2013, 171/2013, 2206/2013, 2215/2013, 2228/2013, 2243/2013 a 2274/2013),

—

so zreteľom na rokovania svojho Výboru pre petície s príslušnými predkladateľmi petícií, z ktorých posledné sa uskutočnilo 16. apríla 2015,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúce smernice 2002/92/ES a 2011/61/EÚ (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (3),

—

so zreteľom na vyhlásenie Komisie – v spoločnej rozprave o konkurznom konaní z 19. mája 2015 – týkajúce sa revízie a rozšírenia oznámenia Komisie z 12. marca 2014 o novom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti, s ohľadom na platobnú neschopnosť rodín a tzv. druhé šance pre jednotlivcov a domácnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (4),

—

so zreteľom na otázku Komisii o právnych predpisoch v oblasti hypotekárnych úverov a rizikových finančných nástrojov v Španielsku (na základe doručených petícií) (O-000088/2015 – B8-0755/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre petície,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže viaceré z doručených petícií poukazujú na tisíce tragických prípadov, kedy občania čiastočne alebo úplne stratili celoživotné úspory, a keďže sa v nich zdôrazňuje, že spotrebitelia čelia prekážkam pri získavaní presných a nevyhnutných informácií o finančných nástrojoch;

B.

keďže organizácie občianskej spoločnosti naďalej protestujú proti státisícom príkazov na vysťahovanie, nepatričným podmienkam v zmluvách o hypotekárnych úveroch a nedostatočnej ochrane dlžníkov; keďže podľa jednej z týchto organizácií, platformy pre obete hypotekárnych úverov (Plataforma de Afectados por la Hipoteca – PAH), došlo v Španielsku v prvom štvrťroku 2015 k 19 261 prípadom vysťahovania (čo je o 6 % viac v porovnaní s prvým štvrťrokom v roku 2014); keďže platforma PAH odhaduje, že v Španielsku došlo od roku 2008 k 397 954 prípadom vysťahovania; keďže o bývanie prišlo viac ako 100 000 domácností;

C.

keďže následky krízy zhoršili situáciu vysťahovaných rodín, ktoré musia aj naďalej platiť splátky hypoték a čoraz väčšie úroky z nich; keďže španielska vláda zaviedla možnosť využiť zásadu „datio in solutum“ ako mimoriadne opatrenie v zákone č. 6/2012; pripomína, že podľa oficiálnych údajov z druhého štvrťroka 2014 bola zásada „datio in solutum“ schválená len v 1 467 prípadoch z 11 407 žiadostí, čo predstavuje 12,86 % všetkých žiadostí;

D.

keďže vnútroštátne a európske súdy zistili v odvetví hypotekárnych úverov v Španielsku viacero nepatričných klauzúl a praktík (pozri rozsudky Súdneho dvora C-243/08 Pannon GSM; C-618/10, Banco Español de Crédito a C-415/11, Catalunyacaixa), ktorým by sa malo predchádzať pomocou smerníc 93/13/EHS, 2004/39/ES a 2005/29/ES, pokiaľ sa tieto smernice v Španielsku v plnej miere transponovali a vykonávali;

E.

keďže smernica 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (smernica o hypotekárnych úveroch) sa bude vzťahovať na hypotekárne úvery, ktoré vzniknú po 21. marci 2016 a od poskytovateľov úverov bude vyžadovať, aby informovali zákazníkov o hlavných charakteristikách úverovej zmluvy;

F.

keďže v dôsledku rozsudku vo veci Aziz (vec C-415/11) španielske úrady v rámci zrýchleného postupu schválili zákon 1/2003 zo 14. mája 2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych veriteľov, reštrukturalizácie dlhu a sociálneho nájomného (Ley 1/2013, medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de la deuda y alquiler social);

G.

keďže v dôsledku rozsudku vo veci C-169/14 španielske úrady novelizovali národný systém odvolávania v prípade hypoték prostredníctvom záverečného ustanovenia v zákone 9/2015 z 25. mája 2015 o naliehavých opatreniach v konkurzných otázkach (Ley 9/2015, de medidas urgentes en material concursal) s cieľom uviesť ho do súladu so smernicou 93/13/EHS;

H.

keďže španielsky parlament schválil „kódex osvedčených postupov pre funkčnú reštrukturalizáciu dlhov v súvislosti s hypotékami na obvyklé bydlisko“, ktorý finančné inštitúcie z väčšej časti ignorujú z dôvodu jeho dobrovoľnosti a ktorý má veľmi obmedzené výsledky týkajúce sa predchádzania vysťahovaniu, pričom sa v ňom podporuje využívanie zásady „datio in solutum“ keďže na základe požiadaviek oprávnenosti je vylúčených až 80 % subjektov, ktorých sa to týka;

I.

keďže v mnohých prípadoch banky riadne neinformovali spotrebiteľov o rozsahu rizík spojených s navrhovanými investíciami a keďže v týchto prípadoch banky taktiež neuskutočnili testy vhodnosti, na základe ktorých by zistili, či spotrebitelia majú primerané vedomosti na porozumenie finančným rizikám, ktoré podstupujú; keďže mnohí občania, ktorých sa to týka, sú starší ľudia, ktorí investovali svoje celoživotné úspory do produktov, o ktorých im bolo povedané, že nie sú rizikové investície;

J.

keďže za ostatné roky sa podľa odhadov viac ako 700 000 španielskych občanov stalo obeťami finančných podvodov, keď im ich banky v zlej viere predali riskantné finančné nástroje bez toho, aby ich informovali o rozsahu rizík a reálnych dôsledkoch, keď prídu o prístup k svojim úsporám;

K.

keďže mechanizmus rozhodcovského konania zavedený španielskymi orgánmi odmietlo veľa obetí finančného podvodu;

L.

keďže smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFiD) (smernica 2004/39/ES) sa upravuje poskytovanie investičných služieb investičnými spoločnosťami a úverovými inštitúciami v súvislosti s finančnými nástrojmi vrátane prioritných akcií („preferentes“); keďže v článku 19 MiFID sa upravujú povinnosti podnikov pri poskytovaní investičných služieb klientom;

1.

vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch monitorovala vykonávanie rozsudku vo veci C-415/11 (Aziz) a smernice 93/13/EHS o hypotekárnych právnych predpisoch v Španielsku, aby sa zaručilo plné dodržiavanie zo strany vnútroštátnych orgánov;

2.

vyzýva finančné subjekty v celej Únii, aby sa prestali voči klientom v oblasti hypotekárnych úverov, sofistikovaných finančných produktov a kreditných kariet správať nepatrične vrátane uvaľovania neprimeraných úrokových sadzieb a svojvoľného zrušenia služby;

3.

vyzýva finančné subjekty v celej Únii, aby sa neuchyľovali k vysťahúvaniu rodín žijúcich v ich jedinom obydlí, a aby sa namiesto toho zaoberali reštrukturalizáciou dlhu;

4.

vyzýva španielsku vládu, aby využívala nástroje, ktoré má k dispozícii, na hľadanie komplexného riešenia, ako radikálne znížiť neprijateľný počet obetí;

5.

vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch EÚ dôsledne sledovala transpozíciu smernice 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (smernica o hypotekárnych úveroch);

6.

vyzýva Komisiu, aby sa podelila o najlepšie postupy týkajúce sa uplatňovania zásady „datio in solutum“ v určitých členských štátoch a posúdila jej vplyv na spotrebiteľov a podnikanie;

7.

upozorňuje Komisiu na pochybnosti, ktoré vyjadril generálny advokát EÚ v súvislosti so zákonnosťou opatrení prijatých španielskou vládou s cieľom vyriešiť porušenia predpisov, na ktoré poukázal Súdny dvor 14. marca 2013, a zabrániť nečestným praktikám v oblasti hypotekárnych úverov;

8.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala účinné vykonávanie nových opatrení, ktoré prijala španielska vláda s cieľom riešiť existujúce problémy a predchádzať nečestným praktikám bánk a obchodníkov;

9.

vyzýva Komisiu, aby začala informačné kampane o finančných produktoch a zvýšila finančnú gramotnosť prostredníctvom vzdelávania s cieľom zaručiť, že európski občania budú lepšie informovaní o podstupovaných rizikách pri podpisovaní zmlúv o finančných produktoch;

10.

vyzýva Komisiu, aby sa podelila o najlepšie postupy, ktoré zvýšia ochranu občanov vo finančných ťažkostiach; nazdáva sa, že základné finančné vzdelávanie by sa malo považovať za doplnkový prínos k predchádzaniu následkom nadmerného zadlženia;

11.

vyzýva Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsku centrálnu banku (ECB), aby usporiadali kampaň týkajúcu sa najlepších postupov s cieľom prinútiť banky a ich zamestnancov, aby poskytovali jasné, zrozumiteľné a správne informácie; zdôrazňuje, že spotrebitelia musia prijať informované rozhodnutie na základe plného pochopenia rizík, ktoré môžu nastať, a že banky nesmú spotrebiteľov zavádzať;

12.

vyzýva EBA a ECB, aby v záujme zachovania sily finančného sektora EÚ podnikli ďalšie kroky, ktorými by od bánk požadovali oddeliť potenciálne rizikové obchodovanie od podnikania v oblasti vkladov, ak vykonávanie takýchto činností oslabuje finančnú stabilitu;

13.

vyzýva Komisiu a ECB, aby vyhodnotili španielsky mechanizmus rozhodcovského konania, zavedený v záujme občanov, ktorí sa stali obeťami finančných podvodov;

14.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala správnu transpozíciu a uplatňovanie právnych predpisov EÚ zo strany Španielska v súvislosti s finančnými nástrojmi vrátane prioritných akcií;

15.

vyzýva Komisiu, aby sledovala následné opatrenia vyplývajúce z doručených sťažností a vykonala potrebné vyšetrovania;

16.

žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o platobnej neschopnosti rodín;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie španielskej vláde, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/41

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie zo 7. októbra 2010 (1),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federici Mogheriniovej a generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti z 10. októbra 2014,

—

so zreteľom na protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

—

so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

—

so zreteľom na režim kontroly vývozu tovaru v EÚ, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho dva opčné protokoly,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

—

so zreteľom na štúdiu o vplyve celosvetového problému s drogami na uplatňovanie ľudských práv, ktorú vydal vysoký komisár OSN pre ľudské práva v septembri 2015,

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na použitie trestu smrti (A/RES/69/186),

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na 5. svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal 12. – 15. júna 2013 v Madride,

—

so zreteľom na Svetový deň a Európsky deň proti trestu smrti, ktorý sa každoročne koná 10. októbra,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zrušenie trestu smrti na celom svete je jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

B.

keďže Svetový deň proti trestu smrti, ktorý sa koná 10. októbra 2015, sa zameriava na zvýšenie informovanosti o používaní trestu smrti pri trestných činoch súvisiacich s drogami;

C.

keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva viac ako 160 členských štátov OSN, ktoré majú rôzne právne systémy, tradície, kultúry a náboženské pozadie, trest smrti buď zrušilo, alebo ho nevykonáva;

D.

keďže podľa najnovších údajov sa vie o najmenej 2 466 osobách v 55 krajinách, ktoré boli v roku 2014 odsúdené na trest smrti, čo predstavuje nárast o takmer 23 % v porovnaní s rokom 2013; keďže v roku 2014 sa na celom svete vykonalo najmenej 607 popráv; keďže tieto údaje neobsahujú počet osôb, ktoré boli pravdepodobne popravené v Číne, ktorá aj naďalej popravuje viac ľudí než zvyšok sveta spolu, pričom tisíce ďalších odsudzuje na smrť; keďže počet trestov smrti a popráv v roku 2015 naďalej alarmujúco rastie; keďže nárast v počte trestov smrti úzko súvisí so súdnymi rozhodnutiami v hromadných súdnych procesoch týkajúcich sa trestných činov, ktoré súvisia s terorizmom v krajinách ako Egypt a Nigéria; keďže možné znovuzavedenie trestu smrti sa zvažuje v Čade a v Tunisku; keďže tresty smrti sa naďalej ukladajú a vykonávajú v niektorých štátoch USA;

E.

keďže je známe, že v Afganistane, Iráne, Iraku, Nigérii, Pakistane, Saudskej Arábii, Somálsku a v Sudáne sú ľudia odsudzovaní na trest smrti ukameňovaním, a keďže v posledných rokoch boli ukameňované stovky žien za cudzoložstvo; keďže ukameňovanie ako najvyšší trest sa považuje za spôsob mučenia;

F.

keďže osem krajín (Afganistan, Irán, Jemen, Katar, Mauritánia, Pakistan, Saudská Arábia a Sudán) má v právnych predpisoch ustanovenie o treste smrti za homosexualitu a keďže v provinciách v Nigérii a Somálsku sa sexuálny styk s osobami rovnakého pohlavia oficiálne trestá trestom smrti;

G.

keďže trest smrti sa často využíva proti neplnoprávnym, mentálne postihnutým osobám a príslušníkom národnostných a kultúrnych menšín;

H.

keďže trest smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami uplatňuje 33 štátov, čo znamená približne 1 000 popráv ročne; keďže je známe, že v roku 2015 sa vykonali popravy za takéto trestné činy v Číne, Iráne, Indonézii a Saudskej Arábii; keďže v roku 2015 sa za trestné činy súvisiace s drogami naďalej udeľovali tresty smrti v Číne, Indonézii, Iráne, Kuvajte, Malajzii, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, na Srí Lanke a vo Vietname; keďže tieto trestné činy môžu zahŕňať rôzne obvinenia súvisiace s obchodovaním s drogami alebo ich prechovávaním;

I.

keďže počas posledných 12 mesiacov došlo k celosvetovej obnove používania trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami, pričom v niekoľkých krajinách sa popravujú osoby za trestné činy súvisiace s drogami čoraz častejšie, krajiny sa snažia opätovne zaviesť trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami alebo ukončiť dlhotrvajúce moratória na trest smrti;

J.

keďže Irán v prvej polovici roku 2015 údajne popravil 394 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami, pričom za celý rok 2014 ich bolo 367; keďže polovica všetkých popráv vykonaných v Saudskej Arábii tento rok sa týkala trestných činov súvisiacich s drogami v porovnaní s iba 4 % z celkového počtu v roku 2010; keďže najmenej 112 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami čaká na popravu v celách smrti v Pakistane;

K.

keďže niekoľko občanov členských štátov EÚ buď bolo popravených alebo čaká na popravu za trestné činy súvisiace s drogami v tretích krajinách;

L.

keďže v článku 6 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa uvádza, že trest smrti sa môže udeliť iba za „najzávažnejšie trestné činy“; keďže Rada OSN pre ľudské práva a osobitní spravodajcovia OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy a mučenie konštatovali, že trest smrti by sa nemal udeľovať za trestné činy súvisiace s drogami; keďže povinné tresty smrti a ich udeľovanie za trestné činy súvisiace s drogami sú v rozpore s medzinárodným právom a normami;

M.

keďže Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok nabáda krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti, aby ho zrušili v prípade trestných činov súvisiacich s drogami;

N.

keďže Komisia a členské štáty prispeli aspoň 60 miliónmi EUR na protidrogové programy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) zamerané na posilnenie protidrogových opatrení v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže MVO v nedávnych správach vyslovili znepokojenie nad skutočnosťou, že protidrogové programy financované z európskych zdrojov v krajinách, v ktorých sa naďalej uplatňuje trest smrti, môžu podnecovať odsudzovanie na trest smrti a popravy, a keďže tieto správy treba posúdiť;

O.

keďže v rámci nástroja EÚ na podporu stability a mieru a jeho predchodcu, nástroja stability, Komisia začala dve rozsiahle regionálne protidrogové opatrenia, konkrétne programy pre „kokaínovú“ a „heroínovú trasu“, ktorých pôsobnosť zahŕňa krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže podľa článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru je Komisia povinná využívať operačné usmernenia na dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v prípade opatrení proti organizovanému zločinu;

1.

opätovne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti a dôrazne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti, pričom konečným cieľom EÚ je jeho všeobecné zrušenie;

2.

odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; je naďalej hlboko znepokojený ukladaním trestu smrti maloletým a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a žiada okamžité a definitívne ukončenie týchto praktík, ktoré porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi hromadnými súdnymi procesmi, ktoré viedli k veľkému počtu trestov smrti;

3.

vyjadruje veľké znepokojenie nad trestom ukameňovania, ktorý sa stále používa v niekoľkých krajinách, a nalieha na vlády týchto krajín, aby okamžite prijali právny predpis zakazujúci túto formu trestu;

4.

naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pokračovali v boji proti uplatňovaniu trestu smrti a rozhodne podporovali moratórium ako krok smerujúci k jeho zrušeniu, naďalej sa usilovali o jeho celosvetové zrušenie a dôrazne nabádali krajiny, ktoré stále vykonávajú trest smrti, aby dodržiavali minimálne medzinárodné normy, obmedzovali rozsah a uplatňovanie trestu smrti a zverejnili jasné a presné údaje o počte odsúdení a popráv; naliehavo vyzýva ESVČ, aby nepoľavovala v pozornosti, pokiaľ ide o vývoj vo všetkých krajinách na svete, najmä v Bielorusku, ako jedinej európskej krajine, ktorá stále uplatňuje trest smrti, a aby využila všetky dostupné prostriedky vplyvu;

5.

víta zrušenie trestu smrti v niektorých štátoch USA a nabáda EÚ, aby pokračovala v dialógu s USA so zreteľom na jeho úplné zrušenie, aby obe krajiny mohli spoločne riešiť otázku najvyššieho trestu na celom svete;

6.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s pomocou a politickou podporou venovala osobitnú pozornosť krajinám, ktoré robia pokrok v rušení trestu smrti alebo ktoré povzbudzujú k zavedeniu všeobecného moratória na trest smrti; podporuje dvojstranné a viacstranné iniciatívy medzi členskými štátmi, EÚ, OSN, tretími krajinami a inými regionálnymi organizáciami v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trestu smrti;

7.

pripomína, že trest smrti je nezlučiteľný s hodnotami, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, na ktorých je Únia založená, a že každý členský štát, ktorý by opätovne zaviedol trest smrti, by tak porušil zmluvy a Chartu základných práv EÚ;

8.

je mimoriadne znepokojený čoraz častejším uplatňovaním trestu smrti v súvislosti s bojom proti terorizmu v niekoľkých krajinách a možnosťou jeho znovuzavedenia v ďalších krajinách;

9.

odsudzuje najmä používanie trestu smrti v potláčaní opozície a v prípadoch náboženského presvedčenia, homosexuality alebo cudzoložstva alebo iných dôvodov, ktoré by sa mali považovať za zanedbateľné, alebo ktoré by sa vôbec nemali považovať za trestné činy; vyzýva preto krajiny, v ktorých sa homosexualita považuje za trestný čin, aby v tomto prípade neuplatňovali trest smrti;

10.

je naďalej pevne presvedčený, že tresty smrti neriešia problém pašovania drog, ani nebránia jednotlivcom, aby sa stali obeťami zneužívania drog; vyzýva krajiny, v ktorých sa trest smrti stále uplatňuje, aby zaviedli alternatívy k trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami, ktoré sa zamerajú predovšetkým na programy drogovej prevencie a zmiernenie poškodenia;

11.

opätovne pripomína svoje odporúčanie adresované Komisii a členským štátom, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by sa malo stať predpokladom pre udelenie finančnej a technickej pomoci, budovanie kapacít a ďalšie protidrogové politiky EÚ;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znovu potvrdili kategorickú zásadu, že európska pomoc a podpora, vrátane podpory protidrogových programov UNODC, sa nesmú používať na uľahčovanie operácií presadzovania práva, ktoré vedú k odsúdeniam na trest smrti a popravám zadržaných osôb;

13.

naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila kontroly vývozu výrobkov, ktoré sa môžu použiť na vykonávanie trestu smrti;

14.

je hlboko znepokojený nedostatkom transparentnosti v oblasti protidrogovej pomoci a podpory, ktoré Komisia a členské štáty poskytujú pri presadzovaní protidrogových operácií v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada Komisiu, aby zverejnila výročnú správu o jej financovaní protidrogových programov v krajinách, ktoré uplatňujú trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami, v ktorej uvedie, aké záruky v oblasti ľudských práv uplatňuje s cieľom zabezpečiť, aby takéto financovanie neumožňovalo tresty smrti;

15.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala operačné usmernenia uvedené v článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru a prísne ich uplatňovala v programoch pre kokaínovú a pre heroínovú trasu;

16.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby plnila odporúčania uvedené v akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016, podľa ktorých by sa mal vypracovať a uplatňovať „nástroj na usmerňovanie a posudzovanie vplyvu v oblasti ľudských práv“, aby sa zaručilo, že ľudské práva sú „skutočne začlenené do vonkajších protidrogových opatrení EÚ“;

17.

naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a efektívnu európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

18.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN venované celosvetovému problému drog, ktoré sa má konať v apríli 2016, zaoberalo uplatňovaním trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a odsúdilo jeho uplatňovanie;

19.

vyjadruje podporu všetkým agentúram OSN, medzivládnym regionálnym orgánom a MVO v ich neprestajnom úsilí, ktoré vynakladajú pri nabádaní krajín k tomu, aby zrušili trest smrti; vyzýva Komisiu, aby naďalej financovala projekty v tejto oblasti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

20.

víta nedávnu ratifikáciu Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraného na zrušenie trestu smrti, čím sa počet zmluvných štátov zvýšil na 81; žiada všetky štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu, aby ho čo najskôr ratifikovali;

21.

vyzýva členské štáty Rady Európy, ktoré ešte majú ratifikovať protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili s cieľom zabezpečiť účinné zrušenie trestu smrti v celom regióne Rady Európy;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/45

—

so zreteľom na zásady politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovené v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na zásadu prijímania preventívnych opatrení a zásadu „znečisťovateľ platí“,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor) a k nemu pripojené protokoly,

—

so zreteľom na smernicu Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (2) (európsky katalóg odpadov),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (3),

—

so zreteľom na odôvodnené stanovisko, ktoré v júni 2015 poslala Komisia Maďarsku a v ktorom ho žiadala, aby zlepšilo environmentálne normy v ďalšej lokalite v Maďarsku, v ktorej sa nachádzajú odkaliská červeného kalu (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (5) (smernica o banskom odpade),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/331/ES zo 4. apríla 2001, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o preskúmaní odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (8) (7. environmentálny akčný program),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (9) (smernica o environmentálnej zodpovednosti),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/335/ES z 20. apríla 2009 o technických usmerneniach na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (10),

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala Komisia, o koncepcii nástroja na rozdelenie rizika priemyselných katastrof pre celú EÚ (11),

—

so zreteľom na správu s názvom Problémy a prekážky pri vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti (záverečná správa vypracovaná pre Komisiu – GR pre životné prostredie, 2013),

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii o ponaučení plynúcom z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku (O-000096/2015 – B8-0757/2015 a O-000097/2015 – B8-0758/2015),

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 4. októbra 2010 sa v Maďarsku pri pretrhnutí hrádze s odpadom uvoľnilo takmer milión metrov kubických vysoko alkalického červeného kalu, ktorý zaplavil niekoľko dedín, pričom desať ľudí zahynulo, takmer 150 sa zranilo a došlo k znečisteniu rozsiahlych pozemkov vrátane štyroch lokalít sústavy Natura 2000;

B.

keďže červený kal v tejto hrádzi s odpadom bol podľa smernice Rady 91/689/EHS nebezpečný odpad;

C.

keďže v rozhodnutí Komisie 2014/955/EÚ sa výslovne uvádza, že pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, červený kal by sa mal klasifikovať ako nebezpečný odpad; keďže toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. júna 2015;

D.

keďže existuje riziko, že v minulosti mohol byť červený kal nesprávne klasifikovaný ako odpad, ktorý nie je nebezpečný, aj v iných členských štátoch, čo by viedlo k vydávaniu neoprávnených povolení;

E.

keďže podľa smernice o banskom odpade, v ktorej sa stanovujú bezpečnostné požiadavky na nakladanie s ťažobným odpadom vychádzajúce okrem iného z najlepších dostupných techník, je červený kal ťažobný odpad;

F.

keďže takisto existujú vážne problémy so znečistením životného prostredia v dôsledku iných ťažobných činností (napr. používanie kyanidu pri ťažbe zlata) alebo nevhodne spracovaného nebezpečného odpadu v rôznych členských štátoch;

G.

keďže cieľom odporúčania 2001/331/ES je posilňovať súlad a prispievať k jednotnejšiemu vykonávaniu a presadzovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

H.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2008 opísal vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia v členských štátoch ako neúplné a nejednotné a vyzval Komisiu, aby pred koncom roka 2009 predložila legislatívny návrh o environmentálnych inšpekciách;

I.

keďže v siedmom environmentálnom akčnom programe sa uvádza, že EÚ rozšíri požiadavky týkajúce sa inšpekcií a dohľadu na širší súbor právnych predpisov v oblasti životného prostredia a ďalej rozvinie kapacitu na podporu inšpekcií na úrovni EÚ;

J.

keďže smernica o environmentálnej zodpovednosti je zameraná na vytvorenie rámca environmentálnej zodpovednosti vychádzajúceho zo zásady „znečisťovateľ platí“ a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby podporili vytvorenie nástrojov a trhov finančného zabezpečenia prostredníctvom príslušných hospodárskych a finančných prevádzkovateľov; keďže v článku 18 ods. 2 sa požaduje, aby Komisia do 30. apríla 2014 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá ešte nebola predložená;

K.

keďže v správe vypracovanej pre Komisiu z roku 2013 o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti sa dospelo k záveru, že „transpozícia smernice o environmentálnej zodpovednosti do vnútroštátneho práva členských štátov nevyústila do rovnakých podmienok“, ale „do mozaiky systémov zodpovednosti za prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd v celej EÚ“;

L.

keďže v roku 2010 Komisia v reakcii na katastrofu s červeným kalom uviedla, že znovu zváži zavedenie harmonizovaného povinného finančného zabezpečenia, a to dokonca pred revíziou smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktorá bola naplánovaná na rok 2014;

1.

konštatuje, že katastrofa spôsobená únikom červeného kalu, ku ktorej došlo v roku 2010 v Maďarsku, bola najhoršou priemyselnou katastrofou, a pri príležitosti piateho výročia tejto tragickej udalosti si pripomína jej obete;

2.

uznáva rýchly a účinný zásah vnútroštátnych orgánov vo fáze reakcie na krízu, ako aj veľké úsilie, ktoré počas tejto bezprecedentnej katastrofy vyvinula občianska spoločnosť;

3.

pripomína, že Maďarsko zaviedlo mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a prijalo európsky tím odborníkov poverených vypracovaním odporúčaní, okrem iného k tomu, ako nájsť optimálne riešenia na odstraňovanie a zmierňovanie škôd;

4.

konštatuje, že katastrofa spôsobená únikom červeného kalu môže súvisieť s nedostatočným vykonávaním právnych predpisov EÚ, nedostatkami v inšpekciách, medzerami v príslušných právnych predpisoch EÚ a činnosťou prevádzkovateľa lokality;

5.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že za posledných päť rokov zrejme neboli získané takmer žiadne ponaučenia, keďže aj naďalej existuje nedostatočné vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov, ako aj nedostatky v inšpekciách a takmer žiadna z medzier v príslušných právnych predpisoch EÚ nebola odvtedy odstránená;

6.

označuje smernicu o banskom odpade a európsky katalóg odpadov za oblasti mimoriadneho záujmu;

7.

je znepokojený skutočnosťou, že podobné lokality existujú vo viacerých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie náležitých inšpekcií;

8.

vyzýva všetky členské štáty, v ktorých sa nachádzajú nádrže s červeným kalom, aby preskúmali, či sa červený kal správne klasifikuje ako nebezpečný odpad, a aby čo najskôr prehodnotili všetky povolenia, ktoré boli udelené na základe nesprávnej klasifikácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia a budú o tom informovať Komisiu, a vyzýva Komisiu, aby zverejnila správu o opatreniach prijatých členskými štátmi do konca roku 2016;

9.

považuje za nevyhnutné, aby sa kládol silnejší dôraz na prevenciu katastrof, keďže treba mať na pamäti, že k podobným environmentálnym nehodám došlo aj v iných členských štátoch;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie a náležité uplatňovanie všetkých príslušných právnych predpisov EÚ a všetkých relevantných medzinárodných dohovorov so zreteľom nielen na výrobu hliníka a environmentálne vhodné nakladanie s červeným kalom, ale aj na environmentálne vhodné nakladanie s nebezpečným odpadom vo všeobecnosti;

11.

zdôrazňuje, že treba dôsledne uplatňovať najlepšie dostupné metódy pri nakladaní s ťažobným odpadom, a požaduje úplný prechod na používanie tzv. suchých technológií zneškodňovania odpadu do konca roku 2016, pričom sa zabezpečí, že to nepovedie k znečisťovaniu ovzdušia alebo vody;

12.

vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na výskum a vývoj v oblasti prevencie a spracovania nebezpečného odpadu;

13.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na vykonávanie záťažových testov v existujúcich baniach s veľkými odkaliskami;

14.

domnieva sa, že účinná prevencia znečisťovania si vyžaduje prísne pravidlá environmentálnych inšpekcií a náležité opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania;

15.

vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne orgány environmentálnej inšpekcie s cieľom umožniť im, aby vykonávali transparentné, pravidelné a systematické kontroly priemyselných areálov, okrem iného tým, že budú zabezpečovať nezávislosť, poskytovať primerané zdroje a stanovovať jasnú zodpovednosť, ako aj presadzovať posilnenú spoluprácu a koordinované opatrenia;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili dohľad, pričom by mali vychádzať z existujúcich záväzných a nezáväzných nástrojov a mali by sa vyhýbať zbytočnej administratívnej záťaži;

17.

opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa environmentálnych inšpekcií, ktorý nepredstavuje ďalšiu finančnú záťaž pre priemysel;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila záväzné kritériá pre inšpekcie členských štátov tak, aby sa vzťahovali na širší súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a aby na úrovni EÚ rozvinula kapacitu na podporu environmentálnych inšpekcií;

19.

je znepokojený skutočnosťou, že značné rozdiely medzi systémami zodpovednosti v EÚ by mohli oslabiť spoločné normy a vystaviť niektoré členské štáty a regióny väčšiemu riziku environmentálnych katastrof a ich finančných dôsledkov;

20.

považuje za poľutovaniahodné, že Komisia ešte nepredložila svoju správu v súlade so smernicou o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby tak urobila do konca roka 2015;

21.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa počas prebiehajúceho preskúmania smernice o environmentálnej zodpovednosti v návrhu na revíziu v plnej miere uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob vykonávania rozhodnutia Komisie 2009/335/ES v členských štátoch a to, či sú stropy pre zavedené nástroje finančného zabezpečenia dostatočné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizované povinné finančné zabezpečenie;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť v rámci finančných aspektov nápravy environmentálnych katastrof vrátane finančnej náhrady pre obete;

24.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami siedmeho environmentálneho akčného programu; vyzýva Komisiu, aby tak urobila do konca roka 2016;

25.

zdôrazňuje význam zapájania miestnych orgánov, občanov a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa zneškodňovania nebezpečného odpadu a do plánovania opatrení v oblasti riadenia rizík;

26.

vyzýva zodpovedné orgány, aby pravidelne informovali verejnosť o stave znečistenia a možných vplyvoch na faunu a flóru, ako aj na zdravie miestneho obyvateľstva;

27.

vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie rozpracovala koncepciu nástroja na rozdelenie rizika priemyselných katastrof pre celú EÚ pri plnom rešpektovaní zásady „znečisťovateľ platí“, a to s cieľom pokryť prípadné náklady nad rámec vysokej úrovne povinného finančného zabezpečenia;

28.

domnieva sa, že takýto špecializovaný nástroj na rozdelenie rizika priemyselných katastrof v EÚ by sa mal vzťahovať aj na nápravu starej environmentálnej záťaže, ktorá naďalej predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a pre ktorú z dôvodu súčasného právneho rámca neexistuje žiadny objektívne zodpovedný subjekt, ktorý by mohol pokryť príslušné náklady na nápravu;

29.

zdôrazňuje význam spolupráce a solidarity na úrovni EÚ v prípade environmentálnych a priemyselných katastrof;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/50

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorých je rodová rovnosť ustanovená ako jedna z hlavných zásad, na ktorých je EÚ založená,

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach Organizácie Spojených národov Peking + 5, Peking + 10, Peking + 15 a Peking + 20, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

—

so zreteľom na vykonávanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhire v roku 1994 a na ktorej svetové spoločenstvo uznalo a potvrdilo, že sexuálne a reprodukčné zdravie a reprodukčné práva predstavujú základ udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2010 – 2015), správu o vykonávaní za rok 2013 (SWD(2013)0509) a závery Rady z 19. mája 2014 o tejto správe, ako aj správu o vykonávaní za rok 2014 (SWD(2015)0011),

—

so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja a o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (1),

—

so zreteľom na hodnotenie podpory EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v partnerských krajinách (2),

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti,

—

so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa obnovenia akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (O-000109/2015 – B8-0762/2015 a O-000110/2015 – B8-0763/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia (EÚ) je odhodlaná presadzovať rodovú rovnosť a zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach; keďže rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien sú predpokladom dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a predstavujú samostatnú otázku v oblasti ľudských práv, ktorou sa treba zaoberať bez ohľadu na jej prínos k rozvoju a rastu; keďže rodovo motivované násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a nikdy by sa nemalo ospravedlňovať náboženstvom, kultúrou ani tradíciami;

B.

keďže pri revízii vykonávania Pekinskej deklarácie a akčnej platformy po 20 rokoch sa zistilo, že zabezpečovanie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien napreduje pomaly a nerovnomerne a že žiadnej krajine na svete sa nepodarilo v plnej miere odstrániť rodové rozdiely; keďže pri revízii sa zistilo, že tento chýbajúci pokrok sa prehlbuje v dôsledku pretrvávajúceho a chronického nedostatku investícií do oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

C.

keďže dva z miléniových rozvojových cieľov (MRC), ktoré sú výslovne zamerané na práva žien, konkrétne podporovanie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien (MRC 3) a zlepšenie zdravotného stavu matiek (MRC 5), sú naďalej do značnej miery nesplnené; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže približne 222 miliónov žien v rozvojovom svete nemá prístup k bezpečným a moderným metódam plánovania rodičovstva, zatiaľ čo podiel rozvojovej pomoci zameranej na plánovanie rodičovstva v rámci celkovej globálnej pomoci v oblasti zdravotníctva klesá;

D.

keďže prevažnú časť chudobných na svete predstavujú ženy a členovia domácností, ktoré vedú ženy; keďže zraniteľnosť marginalizovaných žien narastá; keďže 62 miliónov dievčat na svete nechodí do školy;

E.

keďže je pravdepodobné, že každá tretia žena na svete je niekedy počas svojho života vystavená fyzickému a sexuálnemu násiliu; keďže každý rok je 14 miliónov dievčat donútených k sobášu; keďže EÚ sa zasadzuje o právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho sexualitou a sexuálnym a reprodukčným zdravím a slobodné rozhodovanie sa o týchto otázkach bez diskriminácie, nátlaku a násilia;

F.

keďže podľa informácií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) (3)„nie sú investície ani zďaleka dostatočné na dosiahnutie rodovej rovnosti“ napriek tomu, že členovia organizácie trojnásobne zvýšili pomoc určenú na tento účel, ktorá tak v roku 2012 dosiahla objem 28 miliárd USD; keďže financovanie v oblasti rodovej rovnosti sa väčšinou sústreďuje na sociálne sektory, pričom sa nedostatočne investuje do hospodárskych a výrobných odvetví, zatiaľ čo analýzy OECD ukazujú, že investície do rodovej rovnosti majú spomedzi všetkých investícií v oblasti rozvoja najväčšiu návratnosť;

G.

keďže 2,5 miliardy ľudí, z čoho väčšina sú ženy a mladí ľudia, naďalej nemá prístup k formálnemu finančnému sektoru;

1.

domnieva sa, že zo záverov hodnotenia akčného plánu o rodovej rovnosti GAP 1 je jasné, že v činnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien je potrebná radikálna zmena a že na zlepšenie výsledkov je potrebný nový politický záväzok Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci plánu, ktorý bude nasledovať po súčasnom akčnom pláne o rodovej rovnosti, realizovali hlavné odporúčania uvedeného hodnotenia, počnúc zabezpečením plnohodnotnej reakcie v oblasti riadenia;

2.

víta zámer Komisie iniciovať prostredníctvom nového akčného plánu o rodovej rovnosti zásadnú zmenu, a preto sa domnieva, že GAP 2 by mal mať formu oznámenia Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že GAP 2 bol vypracovaný ako spoločný pracovný dokument útvarov, a nie ako oznámenie; nalieha na Komisiu a ESVČ, aby začali s realizáciou nového plánu čo najskôr, aby sa mohli dosiahnuť konkrétne výsledky, a to ako súčasť širšieho záväzku EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, a aby bol Európsky parlament zapojený do konzultácií počas tohto procesu;

3.

domnieva sa, že GAP 2 by sa mal zameriavať na všetky aspekty vonkajšej politiky EÚ, ako sú rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, obchod, ľudské práva a zahraničné veci, migrácia a azyl, a to v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, a mal by sa vzťahovať v rovnakej miere na rozvojové, susedné a pristupujúce krajiny;

4.

domnieva sa, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien by mali stáť v centre pozornosti inštitúcií EÚ, pričom na úrovni ústrednej správy a v delegáciách EÚ by mali byť jasne vymedzené riadiace právomoci; zdôrazňuje skutočnosť, že vedúci delegácií, vedúci oddelení a vyšší riadiaci pracovníci musia niesť zodpovednosť za podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie politík v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa musí stať súčasťou opisov pracovných miest a odbornej prípravy poskytovanej všetkým zamestnancom;

5.

domnieva sa, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) by mala zabezpečiť, aby všetci komisári zodpovední za vonkajšiu činnosť preukázali potrebné vodcovstvo s cieľom zabezpečiť úspešné vykonanie GAP 2; víta závery Rady z mája 2015, ktoré vyzdvihujú záväzok členských štátov presadzovať program zmien v oblasti práv žien a dievčat; zdôrazňuje potrebu doplnkovosti medzi opatreniami Komisie/ESVČ a členských štátov;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že GR DEVCO sa v svojej výročnej správe za rok 2014 nezaoberá rodovými otázkami, a žiada, aby v budúcnosti všetky generálne riaditeľstvá (GR) Komisie zapojené do vonkajšej činnosti a ESVČ do svojich výročných správ začlenili problematiku rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; vyzýva všetky delegácie EÚ, aby predkladali výročnú správu o GAP, a delegácie EÚ, aby v rámci svojich výročných správ, hodnotení v polovici trvania a hodnotení na úrovni krajín poskytli zhrnutie výsledkov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; domnieva sa, že tieto výsledky by sa mali začleniť do monitorovania zameraného na výsledky;

7.

konštatuje, že hodnotenie programových dokumentov nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) v polovici trvania v roku 2017 je vhodnou príležitosťou posúdiť vplyv programov financovaných z DCI na ženy a dievčatá, jasne určiť podiel programov financovaných z DCI, z ktorých majú ženy a dievčatá prospech, a uskutočniť potrebné prerozdelenia, ak by to bolo nevyhnutné;

8.

pripomína zásadu EÚ týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja a zdôrazňuje význam súladu medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj potrebu zabezpečiť súdržnosť politiky medzi novým GAP a budúcim akčným plánom o ľudských právach a demokracii; zdôrazňuje, že rodové hľadisko musí byť systematickou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých dialógov o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva ESVČ, aby popri dialógoch o ľudských právach začala viesť s tretími krajinami dialógy o rodovom hľadisku;

9.

opätovne zdôrazňuje, že úplná koordinácia medzi ústrednými útvarmi, delegáciami a veľvyslanectvami členských štátov má kľúčový význam pre úspešné vykonávanie GAP 2, pričom sa využijú profily krajín z rodového hľadiska a ďalšie nástroje; v tejto súvislosti podčiarkuje, že prieskum programovania podľa krajín v rámci ERF je príležitosťou zabezpečiť, aby sa GAP 2 vykonával v plnej miere podľa plánu a aby sa podľa potreby uskutočnili úpravy;

10.

žiada účinnejšie stratégie vykonávania a trvá na tom, aby sa v rámci procesu monitorovania a hodnotenia používali kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele zohľadňujúce rodové hľadisko a systematicky a včas zbierali údaje diferencované podľa pohlavia, pokiaľ ide o príjemcov a účastníkov v rámci všetkých opatrení; zdôrazňuje, že údaje by sa mali verejne sprístupniť, aby sa zabezpečila finančná zodpovednosť a transparentnosť; domnieva sa, že podávanie správ by sa malo zosúladiť a začleniť do zavedených systémov monitorovania a hodnotenia, ako je rámec výsledkov Generálneho riaditeľstva Európskej komisie zodpovedného za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO); zdôrazňuje potrebu investovať do národných štatistík a vyzýva všetky členské štáty, aby zriadili systémy monitorovania zohľadňujúce rodové hľadisko;

11.

vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby za prioritu určili kvalitnú rodovú analýzu ako základ pre stratégiu a programovanie na úrovni jednotlivých krajín a aby do tejto analýzy investovali; domnieva sa, že EÚ by mala preskúmať národné indikatívne plány z hľadiska nového akčného plánu o rodovej rovnosti;

12.

uznáva, že dievčatá a mladé ženy sú osobitne znevýhodnené a čelia rizikám a že osobitne sa treba zamerať na zabezpečenie prístupu dievčat k vzdelávaniu, aby mohli žiť bez násilia, ako aj na odstránenie diskriminačných právnych predpisov a postupov a na všeobecné posilnenie postavenia dievčat a mladých žien;

13.

vyzdvihuje potrebu jasných cieľov a ukazovateľov meraných a diferencovaných podľa pohlavia, veku, zdravotného postihnutia a iných faktorov, ako aj potrebu lepšieho sledovania pridelených rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že ciele a metodika monitorovania by mali byť v súlade s celosvetovým rozvojovým rámcom na obdobie po roku 2015 a ďalšími príslušnými medzinárodnými rámcami;

14.

zdôrazňuje, že EÚ musí vyčleniť a zabezpečiť dostatočné finančné a ľudské zdroje na plnenie svojich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v oblasti verejných financií prostredníctvom tvorby rozpočtu, ktorý zohľadňuje rodové hľadisko a rieši nerovnosti;

15.

domnieva sa, že GAP sa musí zaoberať prekážkami, ktoré bránia úplnému vykonávaniu usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám a odstránenia všetkých foriem násilia; požaduje vytvorenie komplexného prístupu EÚ k násiliu voči ženám a dievčatám spolu so zvýšeným úsilím a zdrojmi zameranými na prevenciu a odstránenie všetkých diskriminačných praktík voči ženám, ako aj na boj proti všetkým formám násilia a stíhanie týchto skutkov vrátane obchodovania s ľuďmi, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútenej sterilizácie, núteného tehotenstva, rodovo motivovaného zabíjania, domáceho násilia a znásilnenia medzi manželmi, detských, skorých a nútených manželstiev a násilia založeného na rodovej príslušnosti v konfliktných situáciách a v situáciách po skončení konfliktu; požaduje rozvíjanie osobitných opatrení EÚ na posilnenie práv rôznych skupín žien, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať mladým ľuďom, migrantom, ženám s HIV a lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym (LGBTI) osobám a osobám so zdravotným postihnutím;

16.

zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie znásilňovania ako vojnovej zbrane a prostriedku utláčania treba odstrániť a že EÚ musí vyvíjať tlak na vlády tretích krajín a všetky zainteresované strany pôsobiace v regiónoch, kde k takému rodovo motivovanému násiliu dochádza, aby skoncovali s týmito praktikami, postavili páchateľov pred súd a pracovali s tými, čo prežili, s postihnutými ženami a s komunitami na tom, aby im pomohli uzdraviť a zotaviť sa;

18.

zdôrazňuje zraniteľnosť migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl a potrebu ich osobitnej ochrany; žiada osobitné opatrenia na posilnenie a úplné zabezpečenie práv žiadateliek o azyl; požaduje odvážne kroky na európskej úrovni s cieľom riešiť pretrvávajúcu migračnú a utečeneckú krízu vrátane holistického a rodovo citlivého prístupu k problematike migrácie a azylu, ktorý by bol jednotný vo všetkých členských štátoch;

19.

uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako bolo dohodnuté v súlade s akčným programom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Pekinskou akčnou platformou; v tejto súvislosti požaduje ďalšie úsilie o zvýšenie prístupu žien k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v oblasti zdravia, plánovanému rodičovstvu, prenatálnej starostlivosti a sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, najmä s cieľom riešiť do značnej miery nesplnený MRC 5 o zdraví matiek vrátane zníženia dojčenskej a detskej úmrtnosti; poukazuje na to, že takýto prístup prispieva k dosiahnutiu všetkých rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím; v tejto súvislosti víta najmä závery Rady z mája 2015;

20.

podčiarkuje potrebu vytvoriť priaznivé prostredie, a to najmä odstránením sociálnych a právnych prekážok, ktoré ženám bránia v prístupe k výrobným prostriedkom vrátane pôdy a prírodných a hospodárskych zdrojov, podporou finančného začlenenia, noriem dôstojnej práce, sociálnej ochrany zohľadňujúcej rodové hľadisko a rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

21.

domnieva sa, že podnikanie plní dôležitú úlohu v dosahovaní pokroku v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom opatrení, ktoré prispievajú k posilneniu hospodárskeho postavenia žien a k hospodárskym právam žien, ako je zabezpečenie dôstojnej práce žien, rovnaká odmena, prístup k financiám a bankovým službám a príležitostiam podieľať sa na vedení a rozhodovaní, ako aj ich ochrana pred diskrimináciou a zneužívaním na pracovisku, a prostredníctvom sociálnej zodpovednosti podnikov zohľadňujúcej rodové hľadisko; požaduje v tejto súvislosti zvýšenú podporu pre miestne MSP, najmä pre podnikateľky, tak aby mohli mať prínos z rastu vedeného súkromným sektorom; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú mikrofinancovanie, sociálne podnikanie a alternatívne obchodné modely, ako sú vzájomné spoločnosti a družstvá, naďalej zohrávajú v oblasti posilňovania hospodárskeho postavenia a začleňovania žien;

22.

uznáva potrebu predchádzať diskriminácii žien z dôvodu manželstva alebo materstva a zabezpečovať ich účinné právo na prácu;

23.

konštatuje, že posilnenie postavenia žien a potravinová bezpečnosť sa navzájom podporujú; zdôrazňuje potrebu posilniť postavenie vidieckych žien tým, že sa bude riešiť ich diskriminácia v súvislosti s prístupom k pôde, vode, vzdelávaniu, odbornej príprave, trhom a finančným službám; požaduje, aby sa výrazne zvýšili verejné investície do poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja s dôrazom na drobných vlastníkov pôdy, poľnohospodárske družstvá a siete poľnohospodárov;

24.

zdôrazňuje potrebu začlenenia žien do rozvíjajúcich sa hospodárskych oblastí, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj, vrátane odvetví ekologického a obehového hospodárstva, energií z obnoviteľných zdrojov a IKT, a ich zastúpenia v týchto oblastiach;

25.

pripomína kľúčovú úlohu formálneho a informálneho vzdelávania pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v sociálnej, hospodárskej, kultúrnej a politickej sfére; zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégia EÚ pre vzdelávanie v oblasti rozvoja zahŕňala silné rodové hľadisko, najmä v oblasti vzdelávania týkajúceho sa udržateľnosti, zmierenia po konflikte, celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania, vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj úlohu umenia v rámci medzikultúrnej výmeny;

26.

zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien na formovaní a vykonávaní rámca na obdobie po roku 2015; žiada zvýšenie finančnej podpory pre organizácie bojujúce za práva žien, politické opatrenia a opatrenia na budovanie kapacít zamerané na zapájanie základných organizácií občianskej spoločnosti, a najmä ženských organizácií, do konzultácií zainteresovaných strán a zvyšovanie ich účasti na týchto konzultáciách, a to po celý čas a na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

27.

poznamenáva, že GAP musí riešiť situáciu LGBTI osôb v tretích krajinách a musí zahŕňať presadzovanie a ochranu práv LGBTI osôb;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať zákonné práva žien a ich prístup k spravodlivosti prostredníctvom reformy práva zohľadňujúcej rodové hľadisko; domnieva sa, že cielené vyčlenenie finančných prostriedkov na rodovú rovnosť v oblasti právnej pomoci prispeje k posilneniu právneho štátu;

29.

vyzýva EÚ, aby presadzovala zvýšenú účasť žien na procesoch udržiavania mieru a budovania mieru a na vojenských a civilných misiách EÚ na riešenie kríz; pripomína v tejto súvislosti svoju výzvu adresovanú EÚ, aby podporovala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, a žiada začlenenie rodových hľadísk a práv žien do všetkých mierových a bezpečnostných iniciatív;

30.

vyzýva EÚ, aby presadzovala základné ľudské práva žien a dievčat, ktoré zaručuje Všeobecná deklarácia ľudských práv; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť ochranu práv všetkých žien a dievčat na život a dôstojnosť prostredníctvom aktívneho boja proti škodlivým praktikám, ako je rodovo motivované zabíjanie;

31.

podčiarkuje význam opatrení na posilnenie vedenia a účasti žien a organizácií bojujúcich za práva žien vo verejnej, ako aj súkromnej sfére; požaduje, aby sa zvýšilo úsilie o väčšiu účasť žien a organizácií bojujúcich za práva žien na politickom živote, konkrétne začlenením takéhoto úsilia do všetkých programov na podporu demokracie vrátane komplexného prístupu Európskeho parlamentu k podpore demokracie (CDSA);

32.

zdôrazňuje potrebu zapojiť mužov a chlapcov a podporiť ich aktívne angažovanie a zodpovednosť v oblasti riešenia problému diskriminačných spoločenských noriem a boja proti rodovým stereotypom a násiliu voči ženám a dievčatám;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a orgánu OSN Ženy.

17.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 349/56

—

so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—