12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/1

1.

oceňuje skvelé úspechy európskej politiky v oblasti výskumu rozvíjanej prostredníctvom na seba nadväzujúcich rámcových programov až po program Horizont 2020, najväčší integrovaný výskumný program na svete, založený na vedeckej excelentnosti a urýchľovaní inovácií;

2.

pripomína, že Horizont 2020 je hlavným nástrojom na podporu rozvoja vedy a inovácie v Európe v rámci globálnej stratégie Európa 2020 a v záujme vybudovania Európskeho výskumného priestoru;

3.

opätovne potvrdzuje význam stratégie Európa 2020, ktorá ponúka konsolidovaný prístup k „vedomostnému trojuholníku“ (výskum – vzdelávanie – inovácia), pričom je i naďalej dôležité zmeniť prístup k učeniu a zvýšiť úroveň vzdelávania pre všetkých a podporovať spoluprácu medzi vysokými školami a podnikmi. Okrem toho odporúča usilovať sa o väčšie prepojenie a doplnkovosť s programami Erasmus+ a Interreg vrátane Interreg Europe, ktoré sa zameriavajú na spoluprácu medzi regiónmi. Zdôrazňuje, že treba pokračovať v budovaní Európskeho výskumného priestoru, a preto je potrebné dosiahnuť viaceré ciele, ktorých dôležitou a nevyhnutnou, avšak nie jedinou súčasťou je aj vedecká excelentnosť;

4.

zdôrazňuje, že ciele Európskeho výskumného priestoru sú stále aktuálne a že je dôležité pokračovať v ich realizácii, najmä pokiaľ ide o rozvoj nadnárodnej spolupráce, mobilitu poznatkov, jednotný trh práce pre výskumníkov a inovátorov, rovnosť medzi ženami a mužmi alebo prístup k informáciám a vede;

5.

v záujme získania podpory pre projekt budovania vedomostnej spoločnosti v Európe navrhuje identifikovať európske talenty a sledovať kariéru výskumníkov, vytvoriť pre nich možnosti európskej profesionálnej dráhy, ktoré im umožnia využiť v prechodnom období svojej kariéry výskumníka programy podpory, a posilniť začlenenie výskumníkov do podnikateľského prostredia;

6.

nesúhlasí s tým, aby sa diskusia o rozpočte zameriavala len na rámcový program. Politika súdržnosti prispieva na výskum a inováciu prostriedkami vo výške 43 až 110 miliárd EUR, v závislosti od spôsobu hodnotenia, nehovoriac o významných príspevkoch ostatných odvetvových politík a Junckerovho plánu;

7.

žiada, aby sa inovácia a výskum opäť zaradili medzi hlavné priority v rámci diskusie o budúcnosti Európy a priority vytýčené v Rímskej deklarácii (1), aby sa posilnilo horizontálne riadenie otázok týkajúcich sa výskumu, inovácie a vzdelávania v Únii a tiež aby sa v rámci súčasného a budúceho viacročného finančného rámca zvýšil celkový objem rozpočtu, ktorý Európska únia vynakladá na výskum a inováciu prostredníctvom svojich politík. V tomto celkovom kontexte a v súlade s návrhom správy Európskeho parlamentu (2) a správou skupiny nezávislých expertov na vysokej úrovni o maximalizácii dosahu programov v oblasti výskumu a inovácie (Lamyho správa) (3) by sa mal značne zvýšiť rozpočet rámcového programu, aby sa aspoň zachovala dynamika rastu súčasného rámcového programu (4). V každom prípade by táto nevyhnutná podpora výskumu a inovácie nemala poškodiť politiku súdržnosti, ktorá zostáva kľúčovým finančným nástrojom EÚ na dosiahnutie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a konvergencie medzi jej regiónmi. Na podporu regionálneho rozvoja by sa mali využiť všetky možnosti, ktoré poskytuje politika súdržnosti a politika v oblasti výskumu a inovácie;

8.

žiada, aby sa vytýčila nová kolektívna ambícia, ktorá nebude zameraná len na vedeckú excelentnosť v Európe, ale na vedeckú excelentnosť a inovačnú schopnosť celej Európy, pričom treba zmobilizovať celkový potenciál všetkých jej miest a regiónov, prispieť k posilneniu ich kapacít a podporovať otvorenú a kolaboratívnu inováciu;

9.

domnieva sa, že táto ambícia je ešte potrebnejšia v kontexte globalizácie, ktorej dôsledky treba mať pod kontrolou, najmä v miestnom a regionálnom meradle, a voči ktorej sa výskum a inovácia javia ako faktory odolnosti, vysokej pridanej hodnoty a dlhodobej konkurencieschopnosti;

10.

má v úmysle presadzovať holistický prístup k európskemu, národnému a regionálnemu financovaniu, inak by táto ambícia a európska rozpočtová diskusia nemali zmysel. Pripomína dôležitý cieľ dosiahnuť, aby sa 3 % HDP venovali na výskum a inováciu vo verejnom aj súkromnom sektore, ktorý bol pre všetky členské štáty stanovený v stratégii Európa 2020 a od roku 2015 stagnuje na 2,03 %, pričom jeho splnenie je ohrozené okrem iného v dôsledku zníženia prostriedkov v mnohých členských štátoch. Považuje preto za prvoradé ďalej posilňovať systémy výskumu a inovácie s prihliadnutím na situáciu v jednotlivých krajinách a regiónoch, a to prostredníctvom lepšej koordinácie politík na európskej úrovni, podnecovaním potrebných reforiem na národnej a regionálnej úrovni, ako aj prostredníctvom európskeho semestra a stratégií inteligentnej špecializácie;

11.

považuje za potrebné, aby sa vyjasnila diskusia o súčinnosti, a navrhuje päť praktických zásad, ktoré by si Únia, členské štáty, regióny a mestá mohli osvojiť:

12.

pripomína, že európska pridaná hodnota rámcového programu spočíva predovšetkým v jeho kolektívnom a kolaboratívnom rozmere a jeho príspevku k nadväzovaniu kontaktov medzi výskumníkmi a inovačnými ekosystémami. Tento rozmer musí i naďalej prevládať nad podporou individuálnych projektov;

13.

je znepokojený poklesom priemernej miery úspešnosti pri výzvach na predkladanie návrhov, ktorá je nižšia než v predchádzajúcom rámcovom programe, čo vážne ohrozuje rozšírenie programu v regiónoch; Nevyhnutná súťaž, ktorá k snahe o excelentnosť patrí, sa nesmie pretaviť do vylúčenia a nadmernej koncentrácie;

14.

zastáva názor, že je nevyhnutné zachovať otvorenosť rámcového programu v snahe zaručiť jeho rozšírenie po celej Európe, vo všetkých jej regiónoch aj medzi jej občanmi. Nabáda na väčšiu inovatívnosť z hľadiska nástrojov rámcového programu s cieľom spojiť excelentnosť, inkluzívnosť a participatívnosť;

15.

pripomína, že je dôležité zachovať rovnováhu medzi základným výskumom a výskumom pred uvedením na trh, ale tiež medzi voľným výskumom a výskumom reagujúcim na požiadavky spoločnosti a hospodárskych subjektov, a to s cieľom zameriavať sa tak na inkrementálnu inováciu, ako aj na radikálnu inováciu, pričom obe môžu viesť k vytváraniu nových činností a pracovných miest;

16.

konštatuje, že v súčasnosti majú prioritu projekty s vysokou úrovňou technologickej pripravenosti (TRL), ktoré uprednostňujú inkrementálnu inováciu a nabádajú výskumných pracovníkov, aby sa zameriavali na vyzreté nápady, ktoré môžu byť uvedené na trh v krátkom časovom období. Zároveň zdôrazňuje, že v snahe uviesť na trh viac inovácií je rovnako dôležité podporovať aj projekty, ktoré dosahujú zatiaľ len počiatočné úrovne technologickej pripravenosti. Podčiarkuje význam radikálnej inovácie, ktorá sa opiera o nižšie úrovne technologickej pripravenosti a umožňuje rýchlo dodať na trh nové výrobky a služby. V každom prípade by hlavnými prioritami inovačnej politiky malo byť pomáhať MSP v prístupe na trh a vytvárať stabilné pracovné miesta. To musí byť predovšetkým úlohou Európskej rady pre inováciu;

17.

žiada, aby sa lepšie zohľadňovali všetky formy excelentnosti a inovácie, a pripomína, že netechnologická inovácia a sociálna inovácia si vyžadujú nové poznatky, ktoré môžu predstavovať nové oblasti excelentnosti;

18.

podporuje nevyhnutnosť plne uznať sociálnu inováciu, ktorá prináša novátorské myšlienky (výrobky, služby a modely) umožňujúce reagovať na spoločenské potreby v širokom slova zmysle;

19.

zdôrazňuje, že výskum a inovácie nie sú zamerané výlučne na podniky, ale týkajú sa aj verejných politík, zdravia, kultúry a života spoločenstiev, ako aj sociálneho hospodárstva a nových hospodárskych modelov, ktoré prispievajú k tvorbe nových partnerstiev, nových činností a nových spoločenských vzťahov. Preto by sa využívanie výsledkov inovácie nemalo zameriavať len na koncepciu výrobku s ekonomickou hodnotou na trh, ale aj na koncepciu služby so sociálnou hodnotou pre občanov;

20.

zdôrazňuje, že pojem excelentnosť sa používa na označenie veľmi odlišných skutočností. Navrhuje, aby sa rozlišovali nasledujúce aspekty, ktoré by mal rámcový program podporovať:

21.

odporúča, aby sa pri hodnotení dosahu projektov, tak vo fáze ex ante v prípade návrhov, ako aj vo fáze ex post v prípade schválených projektov, zohľadňovali tieto prvky:

22.

odporúča dať v budúcom rámcovom programe väčšiu úlohu územným celkom, aby mohli prispievať k podpore excelentnosti vo všetkých jej podobách, a to:

23.

žiada nastoliť dve nové spoločenské výzvy s cieľom rozvinúť excelentný vedecký prístup k hlavným výzvam pre budúcnosť európskej spoločnosti:

24.

odporúča posilniť v spoločenských výzvach interdisciplinárny charakter a úlohu humanitných a spoločenských vied, ako aj odvahu riskovať v snahe podnietiť nové nápady a riešenia, napríklad prostredníctvom zavedenia výziev na predkladanie projektov voľného zamerania;

25.

podporuje myšlienku zaviesť nový doplnkový prístup založený na misiách, ktoré by umožnili úspešne viesť bádania a realizovať veľké projekty, na prierezovom zameraní s využitím modelu inteligentných miest, na problematike životného prostredia, námorných záležitostí alebo problematike morského výskumu. Preto pripomína svoju požiadavku prijať pre budúci rámcový program cieľ dosiahnuť, aby 10 % projektov tvorili projekty s veľkým dosahom na morský a námorný výskum (5);

26.

s údivom konštatuje, že početné príležitosti, ktoré ponúkajú platné nariadenia, sa dostatočne nevyužívajú, a navrhuje niekoľko spôsobov, ako túto situáciu zlepšiť:

27.

žiada Európsku komisiu, aby poskytla hodnotiace podklady, ktoré umožnia zdôvodniť vysokú mieru financovania veľkých podnikov v rámci programu Horizont 2020, hoci ich výdavky na výskum a vývoj sa veľmi nezvýšili, a aby v nadväznosti na to navrhla zmeny v nasledujúcom rámcovom programe;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné financovať výskumné činnosti prostredníctvom grantov, s poľutovaním sleduje trend nahrádzať granty pôžičkami, ale uznáva, že projekty vysokej technologickej zrelosti, ktoré majú blízko k trhovým činnostiam, musia mať možnosť využívať medzi inými nástrojmi aj pôžičky;

29.

zastáva názor, že vytvorenie finančných nástrojov zameraných na ciele rámcového programu je opodstatnené len vtedy, ak tieto nástroje, v spolupráci s finančnými inštitúciami, umožnia pokryť vysoké riziko, pri ktorom trh zlyháva, napríklad podľa vzoru ponuky INNOVFIN. Ľutuje, že v súčasnosti sa na rozšírenie krytia tohto typu rizika málo využíva Junckerov plán;

30.

upozorňuje, že je potrebné zlepšiť financovanie inovačných projektov pre MSP, najmä v rámci programov Priemysel 4.0, ako lepší spôsob posilnenia európskej priemyselnej štruktúry, čím sa zároveň vytvorí vnútorný dopyt po technológiách, ktorý podporí európsky rozvoj;

31.

konštatuje, že vedecká excelentnosť sa dosahuje v inovačných centrách a ekosystémoch. Väčšina príjemcov programu Horizont 2020 (vysoké školy, výskumné ústavy, MSP, organizácie občianskej spoločnosti) je pevne spätá s územím, na ktorom sa nachádzajú, a špecifiká daného územia prispievajú ku kvalite vedy. Táto skutočnosť by sa mala plne uznať v rámcovom programe;

32.

pripomína, že pri navrhovaní politiky by sa malo systematicky prihliadať na územný rozmer, keďže stratégie inteligentnej špecializácie prinášajú vedeckým subjektom a podnikom prostriedky a vytvárajú hodnoty pre územné celky aj občanov;

33.

zdôrazňuje, že regióny prijali a rozvinuli stratégie inteligentnej špecializácie s cieľom vytvoriť štruktúru pre investície do výskumu a inovácie v záujme hospodárskeho rozvoja, dopĺňajúc sa s ostatnými regiónmi, a že spojením územných investícií a európskych investícií do štrukturálnych projektov v oblastiach inteligentnej špecializácie sa zvyšuje dosah rámcového programu, pričom by sa nemali financovať projekty odtrhnuté od miestnej reality;

34.

zastáva názor, že rámcový program by mal podporovať posilňovanie kapacít v oblasti výskumu a inovácie v územných celkoch, a tak im pomôcť budovať excelentnosť, najmä v oblasti inteligentnej špecializácie, a mal by posilniť schopnosti všetkých regiónov podieľať sa na programe Horizont 2020 prispievaním kvalitnými projektmi;

35.

zdôrazňuje význam miest ako uzlov inovácie, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu pri budovaní excelentnosti. Takisto zdôrazňuje, že príliš veľká koncentrácia vedy v uzloch inovácie bráni úsiliu rozšíriť účinky na celú hospodársku a sociálnu štruktúru, a že je potrebné vytvárať bunky excelentnosti vzdialené od hlavných centier. Pripomína, že kľúčovú úlohu v tejto oblasti zohráva regionálna politika;

36.

navrhuje, aby sa medzi EÚ, členskými štátmi, mestami a regiónmi vytvorilo nové partnerstvo v záujme excelentnosti výskumu a inovácie v Európe, ktoré by sa opieralo o posilnené viacúrovňové riadenie, rešpektovanie zásady subsidiarity, spoločnú kultúru otvorenej inovácie a valorizácie iniciatív vychádzajúcich z terénu, pričom by sa uplatňoval prístup zdola nahor;

37.

žiada, aby rámcový program do väčšej miery prispieval k posilneniu územných inovačných centier a ekosystémov, aby sa viac podporovali siete transferu technológií a aby sa vytvorilo nové opatrenie „územné spojenia“ (territorial connections) s cieľom uznať a prostredníctvom rámcového programu financovať územné siete excelentnosti podľa vzoru iniciatívy Vanguard;

38.

vyzýva priekopnícke regióny, aby vytvorili európske konzorciá s cieľom vytvárať prelomové inovácie v celej Európe. Identifikovanie príležitostí na spoluprácu, mapovanie častí hodnotového reťazca a identifikovanie kľúčových zainteresovaných strán a kapacít prostredníctvom inteligentnej špecializácie sú kľúčovými krokmi v procese vytvárania pridanej hodnoty EÚ;

39.

je sklamaný, že účasť krajín EÚ-13  (6) na programe Horizont 2020 je v polovici obdobia jeho uplatňovania taká nízka, a poukazuje na rozdiely v účasti na regionálnej a miestnej úrovni. Pripomína, že vo všetkých územných celkoch Únie by sa mal využívať aj rámcový program, a nie len politika súdržnosti, s cieľom podporiť najlepších priekopníkov excelentnosti a pomôcť im spojiť sa s európskymi kolegami;

40.

želal by si, aby sa v rámci Horizontu 2020 pokračovalo v programe Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti a aby sa tento program rozšíril v spomínanom smere. Žiada, aby sa vytvoril osobitný prístup pre regióny, ktoré z hľadiska rozvoja výskumu a inovácie výrazne zaostávajú a nachádzajú sa v krajinách, ktoré nie sú oprávnené získať podporu z tohto programu, čo platí pre väčšinu najvzdialenejších regiónov, pričom treba mať neustále na zreteli, že hlavným kritériom je excelentnosť. Zdôrazňuje, že na tento program sa využíva len malý príspevok z programu Horizont 2020 (1 %), podotýka, že prístup k rámcovému programu sa výrazne nezlepšil, a s počudovaním konštatuje, že krajiny, ktoré sú hlavnými príjemcami programu Horizont 2020 sú tiež hlavnými príjemcami programu Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti. Domnieva sa, že táto situácia podkopáva legitímnosť rámcového programu a vyžaduje si nové iniciatívy;

41.

navrhuje integrovaný prístup, ako sa prepracovať k excelentnosti, na ktorého realizáciu je potrebné, aby každá krajina a každý región mali vlastný koordinačný plán, a mohli tak zavádzať potrebné reformy, budovať centrá excelentnosti otvorené pre všetkých, bojovať proti úniku mozgov a v plnom rozsahu sa podieľať na európskych výskumných sieťach. Tento plán by sa mohol spolufinancovať z prostriedkov regiónov, štátov a EÚ, napríklad prostredníctvom programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov;

42.

navrhuje posilniť na tento účel prístup k európskej spolupráci tým, že sa:

43.

dôrazne opakuje, že spolupráca, ktorá je hybnou silou sietí, by v súlade s hodnotami Únie mala v rámcovom programe prevažovať nad súťaživosťou, a že tieto siete sú významnou liahňou projektov a žriedlom excelentnosti;

44.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam programu Znalostné regióny, ktorý bol súčasťou 7. rámcového programu a umožňoval preukázateľné interakcie s regionálnou politikou, pričom pomáhal iniciovať trvalú spoluprácu medzi aktérmi vedomostného trojuholníka na miestnej úrovni, umožňoval súkromnému sektoru (najmä MSP) zapájať sa do projektov rámcového programu, podporoval nadnárodnú spoluprácu medzi inovačnými ekosystémami a umožňoval začleniť do Európskeho výskumného priestoru miestnych a regionálnych aktérov;

45.

požaduje zaviesť ambicióznu politiku rozvoja týchto sietí spolupráce:

46.

pripomína, že program Horizont 2020 ponúka veľa možností na podporu týchto iniciatív, nerozumie, prečo sa tak slabo dotujú a využívajú, a žiada, aby sa intenzívnejšie uplatňovali koordinačné a podporné opatrenia. Zasadzuje sa za to, aby sa prostredníctvom rámcového programu prejavilo väčšie uznanie inovačným iniciatívam vychádzajúcim z územných celkov; Takisto žiada o posilnenie podpory pre medziregionálnu spoluprácu v súvislosti so stratégiami inteligentnej špecializácie, a to v rámci programu Horizont 2020, ako aj v rámci politiky súdržnosti;

47.

konštatuje, že zapojenie územných celkov do uplatňovania programu Horizont 2020 sa od jeho spustenia zvýšilo, pričom čoraz viac regiónov sa podieľa na nástrojoch spoločného plánovania, ako sú akcie ERA-NET, akcie Marie Skłodowska-Curie COFUND a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti výskumu a inovácie, ako je iniciatíva Čisté nebo;

48.

chcel by, aby sa tieto spoluvytvorené akcie rozvíjali, žiada zjednodušiť a zosúladiť pravidlá uplatňovania a, napríklad, so súhlasom členských štátov uľahčiť regiónom účasť na iniciatívach spoločného plánovania (článok 185);

49.

žiada, aby sa pokračovalo v zjednodušovaní administratívnych postupov pri udeľovaní podpory, aby pokračovala a rozširovala sa snaha sústrediť granty a možnosti podpory na jednotnom informačnom portáli, aby sa v snahe uľahčiť účastníkom prístup informácie o programoch uvádzali vo všetkých úradných jazykoch EÚ, čo by malo platiť aj pre všetky postupy a platformu pre správu podpory v rámci portálu pre účastníkov;

50.

podporuje mechanizmy navýšenia zo strany EÚ pre rámcový program na podporu iniciatív v oblasti excelentnosti, ktoré vznikli na miestnej úrovni a na ktoré sa využívajú značné a rozmanité finančné prostriedky;

51.

zastáva názor, že skúsenosti so stratégiami inteligentnej špecializácie a ich uplatňovaním poskytujú veľmi užitočnú spätnú väzbu pre riadenie programu Horizont 2020 a nasledujúceho rámcového programu a vymedzenie pracovných programov určujúcich subjekty oprávnené získať financovanie. Vyzýva orgány, ktoré sa na tomto plánovaní podieľajú, aby do tohto procesu viac zapojili územné celky v snahe zabezpečiť väčší súlad s požiadavkami v teréne;

52.

považuje za dôležité, aby jednotlivé výzvy programu Horizont 2020 zohľadňovali sociálno-hospodársky dosah v regiónoch už od štádia koncipovania, plánovania a určovania oblastí financovania tohto programu, tak aby ich výber účinne prispel k zlepšeniu kvality života vo všetkých európskych regiónoch;

53.

vyzýva, aby sa všetky opatrenia rámcového programu znovu preskúmali z hľadiska zásady subsidiarity a doplnkovosti, v snahe posilniť prepojenie medzi jednotlivými aktérmi, a to nielen pokiaľ ide o spoločné financovanie, ale aj z hľadiska nového rozdelenia úloh, pričom by sa činnosť rámcového programu mala zamerať na témy, ktoré majú európsku pridanú hodnotu;

54.

navrhuje rozvinúť „známku excelentnosti“ udeľovanú najlepším uchádzačom, ktorí nedostali finančnú podporu v rámci nástroja pre MSP tak, aby sa stala skutočným partnerským opatrením, ktoré by EÚ a regióny riadili spoločne, aby mohli čo najlepšie skoordinovať svoju činnosť pred predložením projektu a po ňom; Tieto zásady platia aj pre ďalšie opatrenia, ktorých sa známka excelentnosti týka, ako sú akcie Marie Skłodowska-Curie a štipendiá Európskej rady pre výskum, ako aj všetky ostatné projekty umožňujúce vznik synergií;

55.

zdôrazňuje význam územných celkov ako prostredia na experimentovanie a prvých používateľov prostredníctvom verejného obstarávania. Žiada o zmiernenie regulačného rámca pre tieto činnosti a o zjednodušenie systému podpory pre inovatívne verejné obstarávanie, ktorý sa dnes veľmi málo využíva a ktorého pravidlá verejní obstarávatelia dostatočne neovládajú;

56.

potvrdzuje význam „360-stupňového prístupu“ k inovácii, inkrementálnej aj radikálnej, technologickej aj netechnologickej, inovácii z hľadiska koncepcie aj z hľadiska použitia, sociálnej inovácii, otvorenej a kolaboratívnej inovácii. Pripomína, že uzly a ekosystémy zrastené s územnými celkami sú hlavnými aktérmi opatrení v oblasti inovácie, odovzdávania poznatkov a valorizácie. Žiada Komisiu, aby pri vytvorení Európskej rady pre inováciu prihliadala na úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohrávajú územné celky na miestnej úrovni a aby ich zapájala do budúcich úloh tejto rady;

57.

navrhuje vytvoriť v nasledujúcom rámcovom programe novú štruktúru nástroja pre MSP s takými programovými a realizačnými podmienkami, ktoré by umožňovali zapojenie územných celkov tak pri príprave, ako aj po skončení projektov, aby bol tento nástroj viac prepojený s inteligentnými špecializáciami a miestnymi zdrojmi financovania a aby jeho slabá miera úspešnosti neodrádzala záujemcov;

58.

nesúhlasí s tým, aby sa časť prostriedkov z politiky súdržnosti presunula na opatrenia rámcového programu s cieľom automaticky financovať viac projektov alebo podporiť tie, ktoré sú excelentné, ale boli zamietnuté. Má v úmysle podporovať nezávislosť regionálnej politiky a presadzovať navrhovaný prístup založený na spoluvytváraní a posilnení komplementarity a spolupráce;

59.

zdôrazňuje, že už pri koncipovaní projektov by sa malo myslieť na to, že bude potrebné dosiahnuť presahujúci účinok a tiež šíriť a osvojiť si výsledky. Konštatuje, že v týchto oblastiach majú projekty v súčasnosti obmedzený dosah. Preto podporuje rozvoj európskych a miestnych programov, ktoré by boli špecificky venované týmto činnostiam. Nabáda, aby boli územné celky do väčšej miery zapájané do využívania a šírenia výsledkov projektov v rámcovom programe;

60.

takisto podporuje rozvoj cielených nástrojov na prechod od overenia koncepcie k uvedeniu na trh, ako je pilotný nástroj „urýchlenie procesu inovácie“ (Fast Track to Innovation), alebo vytváranie nových priemyselných odvetví prostredníctvom iniciatívy INNOSUP a jej opatrenia „projekty pre nové priemyselné hodnotové reťazce sprostredkované klastrami“ (cluster-facilitated projects for new industrial value chain), a žiada, aby sa tieto nástroje posilnili;

61.

treba vytvoriť súbor nástrojov na podporu klastrov zameraných skôr na skupiny podnikov ako na jednotlivé podniky, s cieľom umožniť medziodvetvové prístupy a kolaboratívne partnerstvá EÚ. Zároveň by sa v politikách EÚ mala zohľadniť úloha, ktorú môžu zohrávať klastre ako prepojenia medzi subjektmi pôsobiacimi v rámci regiónov a mimo nich a ako sprostredkovatelia podpory podnikania pre MSP;

62.

žiada, aby Komisia posúdila dosah reforiem zavedených v roku 2013 na podporu súčinnosti medzi programom Horizont 2020 a EŠIF;

63.

ľutuje, že rýchlo sa rozvíjajúce nové odvetvia nie sú dostatočne v centre pozornosti druhého piliera a že sa venuje slabá podpora sieťam excelentnosti inovačných centier a ekosystémov zameraných na odvetvia budúcnosti, ako je to v prípade iniciatívy Vanguard. Je znepokojený pretrvávajúcimi ťažkosťami v súvislosti s financovaním priemyselných pilotných projektov a demonštračných modelov veľkých rozmerov. Žiada Komisiu, aby už teraz zvýšila dotácie a navrhla v tejto súvislosti nové opatrenia;

64.

navrhuje vytvoriť program podpory pre demonštračnú infraštruktúru, ktorý by umožnil prepojiť testovacie strediská, demonštračné modely a pilotné projekty podľa vzoru siete výskumnej infraštruktúry;

65.

konštatuje, že v časoch, keď sa o pojme pokroku pochybuje a diskutuje, musí byť vzťah vedy a spoločnosti postavený do centra úvah o budúcnosti európskej politiky v oblasti výskumu a inovácie, či už pokiaľ ide o smerovanie výskumu, podmienky realizácie projektov, alebo o rozhodnutia rozvíjať nové spôsoby spoločenského a technologického uplatnenia vedy;

66.

preto odporúča propagovať dôveru vo vedu a v pokrok a rozvíjať prístup zameraný na udržateľný rozvoj. V tejto súvislosti chce hájiť zásadu obozretnosti, ktorá vychádza z opatrnosti a pri ktorej sa postupuje s plným vedomím rizika;

67.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú v súčasnosti zohráva otvorená veda (open science) prostredníctvom voľného prístupu k výsledkom výskumu a publikáciám, sprístupnením spoľahlivých a rôznorodých informácií širokej verejnosti, diskusiou s občanmi a zainteresovanými stranami;

68.

zastáva názor, že medzi otvorenou vedou a finálnou vedou musí existovať priestor pre dialóg medzi vedeckými a hospodárskymi aktérmi, ale aj so zástupcami občianskej spoločnosti, s cieľom vymieňať si názory a spoločne uvažovať o nových dôležitých vedeckých otázkach, pričom treba rešpektovať nezávislosť každého z týchto aktérov;

69.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné medzi mladými ľuďmi a ich rodinami propagovať vedu, techniku a všetky povolania, ktoré s nimi súvisia, a to aj v priemysle, pričom by sa mala osobitne podporovať vedecko-technologická profesionálna dráha žien;

70.

s poľutovaním upozorňuje na nízke dotácie programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť, na jeho rozdrobenosť, a teda aj slabý dosah. Vyzýva, aby sa uprednostňovali akcie s európskou pridanou hodnotou a skutočná spolupráca so zainteresovanými stranami, členskými štátmi, regiónmi a mestami;

71.

zasadzuje sa za otvorenú vedu, chcel by však, aby sa zachovala špecifickosť rámcového programu, a to aj v kontexte odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Dúfa, že sa v dôsledku tejto skutočnosti neznížia prostriedky na rámcový program, táto téma by sa však mala riešiť v súlade so všeobecnými rokovaniami so Spojeným kráľovstvom;

72.

želá si, aby sa v kontexte rámcového programu posilnila medzinárodná spolupráca so zapojenými partnermi, rozvíjajúcimi sa krajinami, ale aj v rámci susedskej politiky alebo v stratégiách pre morské oblasti, ako je stratégia pre oblasť Stredozemného mora.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/10

1.

víta prístup Európskej komisie, ktorým sa Európsky výbor regiónov zapája do výhľadového plánovania SPP po roku 2020, a konštatuje, že poľnohospodárstvo, potraviny a vidiecke oblasti čelia závažným výzvam, čo si dôrazne vyžaduje reformy SPP;

2.

zdôrazňuje, že SPP zohrávala a musí naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v európskom projekte. Ciele stanovené v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zostávajú plne v platnosti v rámci procesu preskúmania, v ktorom sa nachádzame;

3.

konštatuje, že poľnohospodárstvo je druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím v EÚ. Poskytuje prácu 22 miliónom poľnohospodárov, pričom ďalších 44 miliónov ľudí je zamestnaných vo zvyšnej časti agropotravinového reťazca, ktorý dodáva potraviny najvyššej kvality za dostupné ceny vyše 500 miliónom Európanov, pričom účinok zamestnávania v poľnohospodárstve je ešte rozsiahlejší, ak sa zohľadnia odvetvia ako výroba, oprava a predaj poľnohospodárskych strojov, ako aj výroba a predaj poľnohospodárskych vstupov;

4.

vyzýva na zmenu SPP na spravodlivú, udržateľnú a solidárnu poľnohospodársku politiku v službách poľnohospodárov, územných celkov, spotrebiteľov a občanov; je presvedčený, že jedine silná a spoločná európska poľnohospodárska a potravinová politika môže zabezpečiť potravinovú bezpečnosť Európy a dynamických vidieckych oblastí;

5.

pripomína, že pestovatelia a chovatelia hospodárskych zvierat sú v rámci SPP hlavnými aktérmi a príjemcami. Bez nich nie je možné vykonať opatrenia, prostredníctvom ktorých sa snažíme dosiahnuť želané ciele. SPP musí mať na zreteli ich úlohu a zapojenie, a to najmä potrebu hospodárskej udržateľnosti poľnohospodárskych a chovateľských podnikov, aby mohli byť prostriedkom na dôstojné živobytie a zachovanie aktívneho života na vidieku s primeranou úrovňou zamestnanosti;

6.

sa domnieva, že pri vypracúvaní budúcej SPP sa bude musieť rátať s európskymi spotrebiteľmi. Šírenie prínosov SPP, potravinová bezpečnosť a ochrana životného prostredia sú výzvami, ktoré by mali byť spoločné pre európskych spotrebiteľov;

7.

je presvedčený, že na zatraktívnenie poľnohospodárskej profesie a zaručenie bezpečného a kvalitného európskeho poľnohospodárstva by regulované trhy umožnili lepšie odmeňovať poľnohospodárov, pričom by sa uplatňovali opatrenia a nástroje v oblasti verejného a súkromného riadenia, prostredníctvom ktorých by sa stabilizovali ceny poľnohospodárskych výrobkov a zabránilo sa nekalým obchodným praktikám; že treba posilniť postavenie poľnohospodárov vo vzťahu k ostatným aktérom v odvetví;

8.

uznáva, že podmienkou ďalšej existencie SPP je jej hospodárska, sociálna, environmentálna, územná a medzinárodná oprávnenosť. Európske poľnohospodárstvo má dôležité kvality, ktoré sú základom jeho konkurencieschopnosti. Tými kvalitami sú inovačná kapacita, silná logistika a infraštruktúra, veľká rozmanitosť, dôležité prírodné a kultúrno-historické vlastnosti poľnohospodárskych oblastí, početnosť rodinných podnikov a vysoko rozvinuté podnikanie a produkty ako výsledok prísnych pravidiel v environmentálnej a zdravotnej oblasti. Všetky tieto kvality majú potenciál, ktorý musíme pomocou cielenej SPP intenzívnejšie využívať, aby sme ďalej posilnili poľnohospodárstvo a vidiek;

9.

je presvedčený, že je naliehavo potrebné uskutočniť reformu SPP s cieľom plniť očakávania občanov a legitimizovať jej rozpočet v situácii, keď sú rozpočtové zdroje konštantné a prevláda všeobecná rivalita;

10.

je presvedčený, že úspech SPP sa zakladá na jednote a že v budúcnosti by sa nemala vyvíjať smerom k opätovnému prechodu pod správu jednotlivých štátov, pričom sa zasadzuje za posilnenie regiónov v súlade so zásadou subsidiarity. SPP musí zostať spoločnou politikou a zároveň musí preukázať pružnosť s cieľom zohľadniť odlišnú situáciu v oblasti poľnohospodárstva, najmä pokiaľ ide o regióny v Stredozemí a najvzdialenejšie regióny;

11.

upriamuje pozornosť Európskej komisie na to, že rastie povedomie spotrebiteľov o lokálne vyrábaných kvalitných prirodzených i spracovaných potravinách za spravodlivé ceny, pri výrobe ktorých sa dodržiavajú predpisy o ochrane zvierat a ktoré majú vysokú ekologickú i sociálnu hodnotu, pričom táto výroba vytvára pracovné miesta a pridanú hodnotu, čo sa prejavuje aj v zvyšovaní zodpovedajúceho dopytu;

12.

domnieva sa, že sa musí zlepšiť a podporiť sledovateľnosť potravín, výrobných metód, ktoré sú zárukou bezpečnosti pre spotrebiteľov a výrobcov;

13.

poukazuje na chýbajúcu hospodársku atraktívnosť profesie poľnohospodára v mnohých výrobných odvetviach a pododvetviach, čo zhoršuje vekovú pyramídu, ktorá je veľmi nevýhodná pre generačnú výmenu v poľnohospodárskych podnikoch (1) a domnieva sa, že nedostatok mladých ľudí, ktorí sa venujú poľnohospodárstvu, predstavuje hrozbu, pokiaľ ide o zachovanie európskych rodinných poľnohospodárskych podnikov a životaschopnosť vidieckych regiónov. Preto považuje za potrebné prijať opatrenia na podporu mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú pôsobiť v tomto odvetví;

14.

konštatuje, že SPP aj napriek významnému rozpočtu sprevádza výrazný pokles zamestnanosti v poľnohospodárstve (počet európskych poľnohospodárskych podnikov klesol o 20 % medzi rokmi 2007 a 2013). Konštatuje, že rozpočet SPP sa počas posledných 30 rokov percentuálne znížil zo 75 % na 40 % rozpočtu EÚ;

15.

pripomína, že SPP musí podporovať poľnohospodársku výrobu, tak ako sa uvádza v zmluve, tým, že umožní, aby poľnohospodári čerpali svoje príjmy najmä z trhu, pričom treba zabezpečiť rozumné a opodstatnené náklady pre občanov a európskych spotrebiteľov. Zdôrazňuje, že z mnohých štúdií vyplynulo, že SPP prispela ku koncentrácii poľnohospodárskej výroby v niektorých regiónoch na úkor iných regiónov, čo je v rozpore s cieľom európskej územnej súdržnosti;

16.

nazdáva sa, že SPP musí zohľadňovať rôzne poľnohospodársko-klimatické podmienky v Európe, najmä v znevýhodnených oblastiach, ako je napríklad poľnohospodárstvo na pahorkatých lúkach, poľnohospodárstvo v horských oblastiach, poľnohospodárstvo v oblasti Stredozemného mora a v severských a najvzdialenejších regiónoch. SPP musí zohľadňovať úlohu, ktorú zohrávajú pri ochrane území a pôdy, podpore zachovania vidieckych spoločenstiev a ich kultúrnych hodnôt a pri udržiavaní aktívneho sociálneho systému v týchto regiónoch;

17.

pripomína, že napriek varovaniam Dvora audítorov EÚ je rozdeľovanie verejnej podpory medzi poľnohospodárskymi podnikmi a medzi členskými štátmi naďalej veľmi nerovnomerné; konštatuje, že poskytovanie priamych platieb na základe plochy viedlo k vysokej koncentrácii poľnohospodárskej pôdy, a teda priamych platieb, hoci tieto by mali viac zohľadňovať rôznorodosť poľnohospodárskych modelov, výšku príjmov, vytvorenú pridanú hodnotu, počet pracovných miest a dbať o to, aby sa poľnohospodárstvo zachovalo na celom území;

18.

konštatuje, že veľký počet poľnohospodárov má veľmi nízky príjem, ktorý je pod hranicou chudoby, a že to je v rozpore s cieľom Rímskej zmluvy, ktorým je „zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov“ (článok 39), a preto je potrebné zaistiť primerané poľnohospodárske príjmy (ceny, priama pomoc);

19.

domnieva sa, že podpora v rámci SPP by mala byť určená výlučne výrobcom, ktorí skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť, a nie neaktívnym podnikom, v ktorých sú poľnohospodárske príjmy pre ich majiteľov zanedbateľné;

20.

pripomína, že poľnohospodári musia často predávať svoje výrobky za ceny, ktoré sú nižšie ako ich výrobné náklady, ocitajú sa v špirále klesajúcich nákladov – znižovania cien;

21.

podporuje závery osobitnej skupiny EK pre poľnohospodárske trhy z novembra 2016 a vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh zameraný na boj proti nekalým obchodným praktikám;

22.

konštatuje, že vývoz genetických zdrojov EÚ, a najmä plemien zvierat, prispieva k genetickej erózii významných pôvodných plemien, najmä v tretích krajinách, a odporuje cieľu OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 15 – zachovať biodiverzitu, najmä genetické zdroje s dôsledkami na potravinovú bezpečnosť;

23.

domnieva sa, že regulácia trhov, ako to ukázala aj štúdia VR o programe zvyšovania zodpovednosti trhov v sektore mlieka, je pre mnohé sektory účinnejšia a menej nákladná než uplatnenie krízových opatrení ex post, a teda umožňuje lepšie využitie rozpočtu SPP;

24.

zastáva názor, že systémy poistenia príjmu by mohli predstavovať väčší osoh pre poisťovne než pre poľnohospodárov a daňovníkov by v prípade výrazného poklesu cien mohli vyjsť draho bez toho, aby riešili ich nestálosť. Výbor si želá, aby sa vypracovala štúdia a vykonalo sa posúdenie systému poistenia zavedeného v USA. Mal by sa preskúmať osobitný prípad najvzdialenejších regiónov, ktoré majú špecifické trhové podmienky;

25.

domnieva sa, že je potrebný jasný a stabilný právny rámec, ktorý zaručí poľnohospodárom a chovateľom hospodárskych zvierat potrebnú právnu istotu na to, aby mohli prijímať obchodné rozhodnutia v strednodobom a dlhodobom horizonte;

26.

zdôrazňuje, že EÚ, ktorá sa stala prvým svetovým dovozcom a vývozcom potravín, zvýšila svoju závislosť od tretích krajín a vypracovala obchodnú politiku, ktorá je v rozpore s cieľmi zníženia emisií skleníkových plynov;

27.

konštatuje, že čoraz väčší podiel poľnohospodárskych výrobkov vyrobených v minulosti v Európe sa dováža z krajín s nízkymi nákladmi na pracovnú silu, v dôsledku čoho sa výrobky vyrobené v EÚ dostávajú do výrazne znevýhodnenej situácie v rámci hospodárskej súťaže;

28.

poukazuje na to, že vývoz z EÚ má pre ekonomiku aj pozitívne aspekty, pokiaľ ide o poľnohospodárske a potravinárske výrobky s vysokou pridanou hodnotou, ktoré vytvárajú príjmy a pracovné príležitosti v európskom poľnohospodárstve a v agropotravinárskom odvetví;

29.

poznamenáva, že družstvá, organizácie výrobcov a niektoré formy integrácie výrobcov môžu zohrávať kľúčovú úlohu v agropotravinárskom odvetví, pretože poľnohospodárom umožňujú koncentrovať ponuku, znižovať náklady, poskytovať množstvo služieb a posilniť ich postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci;

30.

konštatuje, že vývoz prebytkov (sušeného mlieka, hydiny, paradajkového koncentrátu atď.) z Európskej únie za ceny pod úrovňou výrobných nákladov v EÚ a výrobných nákladov v Afrike znižuje výrobné kapacity afrických krajín a podporuje emigráciu vidieckych obyvateľov, čo je v rozpore so záväzkom EÚ zohľadňovať v rámci svojej „politiky súdržnosti v záujme rozvoja“ ciele trvalo udržateľného rozvoja prijaté v roku 2015 Organizáciou Spojených národov; poznamenáva tiež, že Európska únia je najväčším dovozcom potravín pochádzajúcich z rozvojových krajín, vďaka čomu v týchto krajinách vznikajú pracovné miesta v agropotravinárskom sektore, avšak konštatuje, že dovoz do Európy (ovocie, zelenina, jahňacie mäso a pod.) za ceny, ktoré sú nižšie než európske výrobné náklady, znižuje výrobné kapacity EÚ a môže predstavovať riziko z hľadiska bezpečnosti potravín;

31.

konštatuje, že ceny poľnohospodárskych produktov v Európe sú čoraz viac naviazané na najnižšiu ceny na svetovom trhu a že európski poľnohospodári čelia väčšej konkurencii, zatiaľ čo musia dodržiavať prísnejšie environmentálne a zdravotné normy;

32.

zdôrazňuje, že pridaná hodnota práce v poľnohospodárskej výrobe sa zväčša prejavuje v dodávateľských odvetviach a odberateľských odvetviach, pričom postavenie poľnohospodárskych výrobcov v porovnaní s postavením agropriemyslu a distribučných reťazcov je často príliš slabé; lepšia koordinácia v rámci tohto odvetvia medzi poľnohospodárskym sektorom, agropotravinárskym priemyslom a obchodným sektorom musí viesť k lepšiemu rozdeleniu marží;

33.

konštatuje, že vidiecke oblasti zaostávajú za mestskými oblasťami a že tento rozdiel je o to viac znepokojivý, že sa ďalej prehlbuje, a to najmä pod vplyvom urýchlenia procesu rozvoja veľkých miest a hlavných miest (2);

34.

vyjadruje poľutovanie nad urýchleným zanikaním biodiverzity v poľnohospodárstve a vo voľnej prírode, čím sa ohrozuje odolnosť našich poľnohospodárskych systémov a prírodných oblastí;

35.

obáva sa, že erózia a degradácia pôdy spôsobené príliš málo udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi ohrozujú jej úrodnosť a že zväčšujúca sa zástavba poľnohospodárskej pôdy vedie k zániku čoraz väčších plôch, ktoré sú nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť;

36.

konštatuje, že dochádza k znečisťovaniu niektorých podzemných vôd a riek vplyvom poľnohospodárskej výroby, ako aj k ich niekedy až nadmernému využívaniu na zavlažovanie;

37.

zdôrazňuje, že globálne otepľovanie sa na poľnohospodárstve už významne prejavuje, čo zvyšuje naliehavosť zmeniť výrobné metódy;

38.

zdôrazňuje potrebu investovať do digitálnych inovácií, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na udržateľnosť, bezpečnosť potravín, efektívne využívanie zdrojov, znižovanie objemu odpadu, krátke dodávateľské reťazce atď.; zároveň upozorňuje na to, že je dôležité starostlivo preskúmať hospodárske a sociálne účinky tohto vývoja na rodinné poľnohospodárstvo a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možným používaním „big data“ súkromnými firmami, v dôsledku čoho by sa poľnohospodárske podniky mohli dostať pod technický a finančný dohľad;

39.

konštatuje, že v dôsledku rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie môže dôjsť k zníženiu prostriedkov na SPP, ako aj k strate trhov EÚ v Spojenom kráľovstve; vyzýva Spojené kráľovstvo a EÚ, aby si v oblasti poľnohospodárstva a potravín zachovali úzku obchodnú spoluprácu;

40.

pripomína, že podiel rozpočtu EÚ vyčlenený na poľnohospodárstvo – hoci stanovený len 0,70 % európskeho HDP v roku 2014 – umožňuje len podporu skutočnej spoločnej európskej politiky strategického významu pre potravinovú bezpečnosť, avšak pokiaľ ide o rozvoj vidieka a druhý pilier, vo viacerých oblastiach tieto zdroje zatiaľ nie sú v potrebnej miere dostupné, a že je potrebné zohľadniť nové ciele SPP v novom rozpočte;

41.

odmieta myšlienku spolufinancovania prvého piliera SPP, ktoré by spochybnilo skutočnosť, že SPP je jedinou integrovanou politikou EÚ, znamenalo by to opätovný prechod SPP pod správu jednotlivých štátov a znevýhodnilo poľnohospodárov z najchudobnejších štátov EÚ, ktorí vo veľkej miere závisia od európskych finančných prostriedkov;

42.

konštatuje, že náklady na verejné zdravie spôsobené niektorými stravovacími návykmi napomáhajúcimi obezitu, cukrovku atď., a určitými poľnohospodárskymi postupmi (nadmerné používanie antibiotík v niektorých chovoch, zmes pesticídov atď.) sú oveľa vyššie než rozpočet SPP; vyzýva na užšiu koordináciu poľnohospodárskej a potravinovej politiky;

43.

odporúča informovať o potravinách, ktoré sú súčasťou zdravého stravovania, ako je napr. stredozemské, a prostredníctvom osobitných programov podpory pre víno, ovocie, zeleninu a včelárstvo propagovať ich konzumáciu a zvyšovať kvalitu a pridanú hodnotu výroby;

44.

vzhľadom na špecifiká najvzdialenejších regiónov a na to, že transpozíciu európskeho modelu poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch nie je možná, článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) konkrétne umožňuje Rade prijať osobitné ustanovenia s cieľom prispôsobiť právne predpisy EÚ vrátane SPP ich uplatňovaniu v najvzdialenejších regiónoch. V tejto súvislosti musí SPP po roku 2020 zachovať diferencovaný prístup k najvzdialenejším regiónom, ktorý spočíva v prispôsobení EPFRV, POSEI, štátnej pomoci a iných nástrojov, ktoré majú byť zavedené;

45.

navrhuje, aby sa budúca spoločná poľnohospodárska politika EÚ po roku 2020 zamerala na tieto široko akceptované ciele:

46.

vzhľadom na zložitosť SPP je pre jednotlivých podnikateľov a poľnohospodárov náročné a dokonca rizikové požiadať o dotácie. Zjednodušenia sú pre ďalšiu akceptovateľnosť a príťažlivosť SPP veľmi potrebné. Zjednodušenie a urýchlenie postupu je preto žiaduce, najmä pokiaľ ide o operácie s malým finančným objemom, pričom by sa mala racionalizovať aj administratívna záťaž;

47.

žiada, aby na SPP boli vyčlenené prostriedky v objeme, ktorý v súlade so zásadami vymedzenými v európskych zmluvách a s jej postavením jedinej integrovanej politiky Európskej únie dostatočne pokryje potreby európskeho poľnohospodárstva, vidieckych území a ich spoločenstiev, ako aj reaguje na požiadavky spoločnosti;

48.

uvádza, že poľnohospodárstvo sa dokáže popasovať s mnohými zo spomenutých úloh v oblasti klimatických zmien, energetiky, výroby potravín, biodiverzity. Je na to však potrebné finančne podporovať technické iniciatívy a inovatívne postupy podnikateľského alebo kooperatívneho charakteru, aby sa tento prechod urýchlil;

49.

upozorňuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o priame platby a platby na plochu, zdroje sa musia sústrediť najmä na menšie a rodinné poľnohospodárske podniky, pričom pri veľkých poľnohospodárskych podnikoch, ktorých sa dotýka obmedzenie peňažného stropu, treba uprednostniť finančné riešenia;

50.

žiada Európsku komisiu, aby presne vyhodnotila výsledky súčasnej SPP vzhľadom na dosahovanie cieľov, ktoré boli pre ňu určené podľa zmlúv EÚ v oblasti poľnohospodárskych príjmov a stabilizácie trhov;

51.

odporúča bojovať proti nestálosti cien poľnohospodárskych produktov, poskytnúť poľnohospodárom vyhliadky na príjem z predaja na trhu a zvýšiť spravodlivosť potravinových reťazcov (3);

52.

vyzýva na zachovanie prístupu, ktorý sa na základe článku 349 Zmluvy o fungovaní EÚ uplatňuje v prípade poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, a to prostredníctvom programu POSEI, ako ho uznala Komisia vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade COM (2016) 797 z 15. decembra 2016;

53.

žiada posilniť podporu vinohradníctva, pestovania olív a chovu na strmých svahoch alebo v horských oblastiach a v znevýhodnených oblastiach s nízkou výnosnosťou, ako aj v najvzdialenejších regiónoch a podporu modelov riadenia poľnohospodárskych podnikov, ktoré prispievajú k zlepšeniu biodiverzity lúk a pasienkov v horských oblastiach;

54.

vyzýva EÚ, aby uplatnila svoj význam najvýznamnejšieho svetového dovozcu a vývozcu potravín a zmenila pravidlá medzinárodného obchodu v poľnohospodárstve (WTO, 1994) v zmysle spravodlivejších a solidárnejších obchodných vzťahov; konštatuje, že volatilita cien je pre európske poľnohospodárstvo naliehavým problémom a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila opatrenia zamerané na zníženie rizika spojeného s rastúcim vystavením svetovému trhu;

55.

domnieva sa, že prístup k poľnohospodárskemu príjmu, ktorý je vo väčšej miere založený na trhu než na dotáciách, môže zvýšiť ekonomické uznanie povolania poľnohospodára a teda jeho príťažlivosti; preto odporúča EÚ regulovať svoje poľnohospodárske trhy s cieľom zabrániť nedostatkom alebo prebytkom a stabilizovať poľnohospodárske ceny na uspokojivých úrovniach;

56.

navrhuje vytvorenie ročných preventívnych úspor, ktoré by sa prenášali do ďalšieho roku, ak by neboli v plnom rozsahu využité (4);

57.

vyzýva EÚ, aby v rámci dvojstranných dohôd o voľnom obchode a partnerstiev s tretími krajinami zabezpečila rovnaké podmienky; spája preto povinnosť nevyvážať poľnohospodárske a potravinové výrobky za ceny nižšie ako sú priemerné náklady na ich výrobu v Európe vďaka verejnému financovaniu s právom chrániť európsku výrobu pred veľmi lacným dovozom, ktorý ničí jej výrobnú kapacitu;

58.

podporuje význam miestnych a regionálnych krátkych dodávateľských reťazcov tak kvôli ich väčšej environmentálnej udržateľnosti, pokiaľ ide o zníženie znečistenia spôsobeného dopravnými prostriedkami, ako aj kvôli ich podpore poľnohospodárstva, ktoré kladie dôraz na typickú kvalitu, tradíciu a hospodárske a kultúrne dedičstvo;

59.

vyzýva EÚ, aby revidovala poľnohospodárske aspekty dvojstranných dohôd o „voľnom“ obchode alebo hospodárskom „partnerstve“ s tretími krajinami, ktoré majú primerané prostriedky a uprednostňujú rodinné poľnohospodárske podniky náročné na pracovnú silu zamerané predovšetkým na miestne a regionálne trhy a krátke reťazce; vyzýva EÚ, aby náležite zohľadnila záujmy svojho poľnohospodárskeho sektora v dohodách o voľnom obchode s cieľom minimalizovať hrozby pre európsku produkciu a zostavila strategický zoznam produktov, ktoré môžu byť zraniteľné voči nadmernému tlaku. Požaduje, aby sa takýmto produktom, ktoré môžu byť citlivé na liberalizáciu, venoval zodpovedajúci osobitný a diferencovaný prístup;

60.

navrhuje revíziu právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, ktorá všetkým subjektom určitého odvetvia vrátane spotrebiteľov a verejných orgánov dá možnosť rozhodnúť o spravodlivom rozdelení pridanej hodnoty a marží v rámci celého hodnotového reťazca a umožní poľnohospodárom dosiahnuť pokrok smerom k spravodlivejšiemu postaveniu v potravinovom reťazci a posilniť svoje postavenie na trhu;

61.

žiada o revíziu európskeho práva v oblasti verejného obstarávania v sektore stravovacích služieb, ktorá bude zahŕňať doložku o mieste dodávok potravín, a nabáda miestne a regionálne orgány, aby si intenzívnejšie vymieňali osvedčené postupy, s cieľom podporiť lokálnu výrobu potravín a lokálny trh s ekologickými poľnohospodárskymi výrobkami a remeselné spracovanie, ktoré poskytne pracovné miesta na vidieku;

62.

žiada, aby sa výskum financovaný z rozpočtov EÚ a EIB v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka zameral najmä na:

63.

vyzýva na prechod od priamych platieb na hektár na limitované priame platby na hektár upravené v závislosti od poľnohospodárskeho zamestnanca, teda aktívneho poľnohospodára, a to s cieľom:

64.

vyzýva v rámci ekologizácie na postupné posilnenie postupov prínosných z hľadiska klímy a životného prostredia prostredníctvom:

65.

odporúča, aby sa v záujme rešpektovania práv zamestnancov v poľnohospodárstve krátili budúce priame platby priznané poľnohospodárskemu podniku, ktorý nedodržal sociálne normy platné v príslušnom členskom štáte;

66.

žiada o posilnenie druhého piliera SPP a navýšenie rozpočtu vyčleneného na vidiecky rozvoj a tiež väčšiu subsidiaritu, aby mohli členské štáty presúvať finančné prostriedky z prvého piliera do druhého;

67.

upozorňuje na skutočnosť, že k dosiahnutiu miestnych a regionálnych cieľov SPP vo výraznej miere prispelo uplatňovanie prístupu na základe CLLD a LEADER, a preto odporúča, aby sa v rámci regionálnych a vnútroštátnych programov zameraných na realizáciu SPP vyčlenili zdroje na realizáciu druhého piliera až do výšky 20 %;

68.

opakuje, že členským štátom a regiónom by sa mali udeliť väčšie právomoci na reguláciu poľnohospodárskej pôdy a stanovovanie obmedzení na tento účel, a to najmä na riešenie fenoménu zaberania a koncentrácie pôdy v Európe, ktorý obmedzuje možnosti začínajúcich mladých poľnohospodárov (5);

69.

dôrazne žiada vyčleniť dostatočne vysokú časť prostriedkov navýšením Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na rozvoj vidieckych oblastí, aby sa zabezpečil harmonický a integrovaný rozvoj týchto oblastí vrátane poskytovania miestnej infraštruktúry, podpory MSP, obnovy obcí a rozšírenia diverzifikácie hospodárskych činností;

70.

odporúča EÚ, aby venovala osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, v ktorých je poľnohospodársky sektor nevyhnutný pre vytváranie pracovných miest a bohatstva, podporu rozvoja agropotravinárskeho priemyslu, výskumu a inovácií, zachovanie územného plánovania kvalitných priestorov a ich podporu a tiež boj proti zmene klímy;

71.

navrhuje, aby boli finančné prostriedky z druhého piliera prioritne zamerané na:

72.

navrhuje prístup založený na „jednotnom kontaktnom mieste“ nahradiť prístupom „dohody“ medzi určitými typmi spoločností, odvetví a území; na základe niekoľkých cieľov (kvalita, produktivita, udržateľnosť) navrhuje podporovať inovačné projekty, ktoré sú takto zamerané a dokážu pozitívne vplývať na zamestnanosť;

73.

navrhuje zvýšiť finančnú podporu EÚ vyčlenenú na rozvoj vidieka, ktorá sa významne znížila v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím, a to so zachovaním dostatočného objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci prvého piliera;

74.

navrhuje rozsiahlu a silnú podporu udržateľných investícií na zachovanie rodinných poľnohospodárskych podnikov, najmä v oblasti výroby, distribúcie a diverzifikácie;

75.

odporúča, aby bol prijatý program na rozvoj vidieka s cieľom umožniť, aby všetky európske politiky výraznejšie prispievali k inovácii a rozvoju vidieckych oblastí, ako aj k spolupráci v nich v súlade s cieľmi územnej súdržnosti (6);

76.

navrhuje zjednodušiť integráciu zdrojov z rôznych fondov, z ktorých sa financuje rozvoj vidieka mimo poľnohospodárstva s cieľom podporiť:

77.

zasadzuje sa tiež za využívanie širšieho potenciálu poľnohospodárskych a lesných plôch, najmä v prímestských oblastiach, na hospodárske, ekologické, klimatické, energetické a rekreačné účely, ako je miestna výroba potravín a energie a vidiecky cestovný ruch. Je preto nevyhnutné, aby sa SPP orientovala nielen na podnikateľov v poľnohospodárstve. Iniciatívy LEADER sú pre prímestské a vidiecke subjekty príležitosťou na spoluprácu a inovácie a musia nimi aj zostať;

78.

žiada dôkladné posúdenie štrukturálnych fondov na podporu rozvoja vidieckych oblastí a podporu komplexnej politiky na oživenie týchto oblastí zlepšením prepojenosti tak z hľadiska dopravy, ako aj digitálneho širokopásmového pripojenia vo vyváženom vzťahu s ochranou životného prostredia prostredníctvom vykonávania tzv. „posúdenie vplyvu na vidiecke oblasti“, ako sa odporúča v deklarácii z Corku 2.0 (7);

79.

zdôrazňuje, že predpokladom vyváženého územného rozvoja musí byť primeraná úroveň podpory vidieckych a prímestských vnútrozemských oblastí, ako aj znevýhodnených oblastí (napr. horských a pohraničných oblastí alebo iných oblastí s prírodnými alebo demografickými výzvami) s cieľom zabezpečiť v nich potrebné investície do rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a environmentálnej udržateľnosti;

80.

vyzýva na zlepšenie vzťahov medzi mestami a vidiekom, pričom menšie mestá a vidiecke obce by mali byť plne zapojené, aby politiky EÚ nepodnecovali konkurenčný vzťah medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami;

81.

víta iniciatívu Európskej komisie na podporu inteligentných obcí, ako aj príspevok Parlamentu k úspešnej realizácii tohto procesu, a navrhuje, aby sa rozsah tohto pojmu rozšíril na inteligentné vidiecke oblasti. Taktiež žiada, aby Výbor regiónov zohrával čo najdôležitejšiu úlohu v diskusiách o vytváraní rámcov v spojitosti s miestnymi a regionálnymi aktivitami týkajúcimi sa tejto iniciatívy;

82.

trvá na tom, že je potrebné pokračovať v harmonizácii pravidiel týkajúcich sa fungovania štrukturálnych fondov prostredníctvom spoločného strategického rámca, a to s cieľom uľahčiť plánovanie a riadenie rozvoja vidieka a podporovať integrované a lokálne orientované prístupy (8);

83.

navrhuje posilniť prístup „hlavného“ fondu s cieľom zjednodušiť riadenie projektov, ktoré budú financované z viac ako jedného fondu;

84.

navrhuje začať diskusiu o aproximácii zákonov týkajúcich sa rôznych fondov súvisiacich s regionálnym rozvojom mimo poľnohospodárstva.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/20

1.

víta úsilie Európskej komisie (EK) aktívne a konštruktívne prispievať k strategickým cieľom programu 2030, v ktorom sa stanovuje základ pre riešenie viacerých základných a integrovaných globálnych výziev;

2.

konštatuje, že v programovom dokumente, ktorý EK prijala 22. novembra 2016 vo forme oznámenia, sa navrhuje veľmi ambiciózna a rozsiahla stratégia zameraná na trvalo udržateľný rozvoj;

3.

podporuje EK v úsilí o začlenenie uvedeného programu do stratégie Európa 2020, a tým aj do európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vzhľadom na komplexnosť a množstvo jednotlivých referenčných rámcov zdôrazňuje potrebu jednotnosti a integrácie politík a konzistentného rámca riadenia;

4.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie výsledkov je nevyhnutné zapojiť do rozhodovacieho procesu všetky úrovne samosprávy, a to najmä regionálne a miestne orgány;

5.

poznamenáva, že vzhľadom na to, že v politikách Európskej únie (EÚ) je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity, ciele v oblasti udržateľnosti sa priamo týkajú zodpovednosti, kompetencií a funkcií nižších úrovní správy;

6.

zdôrazňuje, že orgány územnej samosprávy – v regiónoch, provinciách, obvodoch a okresoch, veľkomestách, mestách a obciach – sú skutočnými tvorcami politík, ktorých úlohou je vymedziť úrovne a spôsoby riadenia, ktoré sú najvhodnejšie na to, aby sa ciele EÚ a Organizácie Spojených národov zosúladili s cieľmi miestnych spoločenstiev;

7.

pripomína, že medzi 17 cieľmi sú dva, v prípade ktorých zohrávajú zásadnú úlohu orgány miestnej samosprávy: cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 10 a 11. Prvý je zameraný na zníženie územných rozdielov, pričom druhý zohráva zásadnú úlohu v oblasti územného plánovania, dopravy, sociálneho zabezpečenia a správania sa inšpirovanom modelom udržateľnosti;

8.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že v oznámení sa neskúma potreba zmerať pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov udržateľného rozvoja, a to nielen na národnej a európskej úrovni a úrovni OSN, ale aj na nižšej ako celoštátnej úrovni. Preto vyzýva Európsku komisiu, aby na tento aspekt prihliadla pri ďalšom vypracúvaní ukazovateľov používaných na meranie pokroku a využila odborné znalosti na miestnej úrovni, ako aj existujúce siete;

9.

zdôrazňuje, že tieto ciele dopĺňajú priority vyplývajúce z integrovaného vykonávania kompetencií, ktoré sa prierezovo týkajú ďalších strategických cieľov, napr. mestskej agendy, sociálneho začlenenia, politík Únie v oblasti klímy a energetiky, zníženia emisií, znižovania rizika katastrof, politík v oblasti životného prostredia a obehového hospodárstva, mobility, inteligentnej špecializácie, inteligentných miest (inteligentného vidieka), ktoré boli predmetom bratislavského samitu, ako aj Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike;

10.

navrhuje využiť strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) na to, aby program 2030 pojal stratégiu Európa 2020 a kľúčové usmernenia sa preskúmali tak, aby sa bezodkladne zosúladili s novými cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

11.

oceňuje úsilie vyvinuté v rámci pracovného dokumentu, ktorý sprevádza oznámenie s názvom Kľúčové európske opatrenia na podporu programu 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SWD (2016) 390 final), v ktorom sa navrhuje doplniť stratégiu Európa 2020 o ciele programu 2030 a čo najefektívnejšie využiť vzťahy medzi tromi piliermi, 7 hlavnými iniciatívami a 5 cieľmi súvisiacimi s prioritami stratégie Európa 2020 a cieľmi, ktoré sa týkajú 11 tematických cieľov navrhovaných pre Kohézny fond;

12.

zdôrazňuje, že v každom prípade je na dosiahnutie všetkých cieľov navrhnutých v oznámení Komisie o udržateľnej budúcnosti Európy potrebné, aby sa vykonávali decentralizovane. V tejto súvislosti odporúča začlenenie cieľov agendy 2030 na miestnej úrovni, keďže to je jediný spôsob, ako dosiahnuť skutočný a trvalý vplyv na životy ľudí;

13.

súhlasí s tým, že komplexnosť jednotlivých úrovni štátnej správy si vyžaduje vedenie a kontrolu, ktoré by rozhodovací proces obohatili prostredníctvom hodnotenia politík a inovovania inštitucionálnych štruktúr (meranie účinkov);

14.

nazdáva sa, že niektoré prepojenia medzi prioritami Junckerovej komisie a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja sa prelínajú v oblastiach, ktoré sú dôležité pre miestne a regionálne orgány. To platí predovšetkým pre prioritu v oblasti zamestnanosti, nakoľko sa týka právomocí uvedených v cieli 4 (vzdelávanie a odborná príprava), v ktorých prípade miestne a regionálne orgány vykonávajú dôležité právomoci, najmä pokiaľ ide o náklady súvisiace s prechodom k udržateľnej Európe;

15.

vyjadruje želanie, aby sa „Investičný plán“ EK rovnakým spôsobom týkal aj hmotnej a nehmotnej infraštruktúry, ktorá spadá do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov (sociálna ochrana, informačné siete, siete pre mobilitu, energetické a telekomunikačné siete, zneškodňovanie odpadov, integrované hospodárenie s vodou atď.) a ktorá v mnohých prípadoch zodpovedá rôznym cieľom trvalo udržateľného rozvoja (vrátane cieľov 8, 9, 12, 13);

16.

pripomína, že aj priorita EK č. 3 Odolná energetická únia uplatňujúca výhľadovú politiku v oblasti zmeny klímy sa prekrýva s rôznymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v oblasti, ktorá je dôležitá pre miestne a regionálne samosprávy. To platí pre ciele trvalo udržateľného rozvoja 5, 7 a 13, kde sú miestne a regionálne samosprávy tak príjemcami, ako aj aktérmi politík zameraných na boj proti zmene klímy a trvalo udržateľné a pre všetkých otvorené zásobovanie energiou a ochranu sociálnych práv, pre ktorých zabezpečenie sú nevyhnutné služby poskytované na miestnej úrovni;

17.

upozorňuje, že priorita č. 7, ktorej cieľom je vytvoriť priestor spravodlivosti a základných práv založený na vzájomnej dôvere, zahŕňa opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti tam, kde miestne a regionálne orgány môžu zohrávať významnú úlohu v plnom súlade cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5 a v súlade s potrebou obnoviť dôveru občanov v európske inštitúcie;

18.

pripomína, že odolnosť voči prírodným katastrofám je jedným z dôležitých aspektov trvalo udržateľného rozvoja a vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby z tejto zásady urobili jeden z hlavných pilierov budúcich opatrení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v Európe (1);

19.

upozorňuje, že úlohou priority č. 8 je riešiť historicky a globálne významný fenomén migrácie, čo je plne v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja č. 1 a č. 10 prelínajúcimi sa s právomocami miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú často vystavené vysokému tlaku, pretože musia zvládať mimoriadne veľké migračné toky;

20.

konštatuje, že opatrenia prijaté na účely dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja nebude vždy možné zasadiť do rámca integrovaných politík, na rozdiel od politík súdržnosti; preto je veľmi dôležité stanoviť priority, ktoré zohľadnia najnaliehavejšie potreby v dynamickej perspektíve zameranej na splnenie všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja v dlhodobom horizonte: je preto nevyhnutné prihliadnuť na návrh VR, pokiaľ ide o potrebu schváliť kódex správania sa pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov;

21.

zdôrazňuje, že ciele si vyžadujú rovnováhu medzi aktuálnymi požiadavkami a požiadavkami budúcich generácií, ako aj rovnováhu medzi požiadavkami jednotlivých úrovní štátnej správy, ktorá je nevyhnutná na zníženie zaťažujúcich nákladov na prechod, ktoré znášajú miestne a regionálne orgány. Ak takéto náklady nie sú udržateľné, môže to ohroziť účinné vykonávanie príslušných opatrení a ich prijatie zo strany verejnosti, a najmä schopnosť okrajovejších oblastí (vnútrozemské oblasti) prispievať ku globálnej udržateľnosti a zo všeobecnejšieho hľadiska k trvaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.

konštatuje dočasnú nesúrodosť medzi európskymi opatreniami (2020), na ktoré sa oznámenie vzťahuje, a programom 2030 a upozorňuje, že by bolo žiaduce zriadiť ďalšie podporné hospodárske a finančné nástroje, ako aj opätovne stanoviť ciele na celé príslušné obdobie, ktoré by boli v súlade s cieľmi programu;

23.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje analýzu potenciálnych rizík v štádiu realizácie 17 cieľov. Tá by mohla výrazne prispieť k tomu, aby mali miestne a regionálne orgány primerané nástroje na prekonanie problémov pri realizácii politík súvisiacich s uvedených cieľov. Jedným z nevyhnutných nástrojov je lokalizácia všetkých ukazovateľov s cieľom umožniť neustále monitorovanie vývoja nerovností, a to aj vďaka iným ukazovateľom, ako je HDP, napr. kvalitatívnym ukazovateľom, ktorými je možné merať rovnomernosť rozvoja, ako aj sociálny pokrok jednotlivých území;

24.

zdôrazňuje, že dosahovanie určitého čiastkového súboru cieľov, ktoré sa majú priradiť systému miestnych a regionálnych samospráv, musí ísť ruka v ruke s vyčlenením primeraných zdrojov. Tieto zdroje môžu byť poskytované prostredníctvom špecifických vnútroštátnych prevodov, ale aj zvyšovaním finančnej zodpovednosti na miestnej úrovni;

25.

nazdáva sa, že je potrebné podporovať platformy a iniciatívy, ktoré umožňujú výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj používať postupy, ktoré sú už zaužívané v medzinárodných organizáciách, ako napr. UNDP Life – Platforma pre trvalo udržateľný rozvoj, a zabrániť tomu, aby sa program využíval ako príležitosť na opätovnú centralizáciu politík. Na tento účel sa so záujmom očakáva vytvorenie multilaterálnej platformy ohlásenej v oznámení EK s cieľom uľahčiť realizáciu univerzálnych prvkov programu na územnej úrovni, ale najmä podporiť výmenu osvedčených postupov a podeliť sa o pokrok dosiahnutý v dynamickejších častiach Európy; očakáva, že bude do tejto platformy vhodným spôsobom zapojený vzhľadom na svoju inštitucionálnu úlohu zhromaždenia zastupujúceho miestne a regionálne orgány;

26.

uznáva, že zlepšenie vyhliadok na život v rámci EÚ závisí okrem schopnosti posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť aj od blahobytu a bezpečnosti v oblastiach mimo EÚ. V tejto súvislosti a v súlade s novými usmerneniami stanovenými v oznámení o novom konsenze o rozvoji treba vyzvať na ďalšie posilnenie činnosti zameranej na decentralizovanú spoluprácu a na rozvoj tretích krajín, a to prostredníctvom podpory používania informačných a diskusných platforiem v záujme rozvoja, ktoré majú k dispozícii miestne a regionálne orgány: ARLEM, CORLEAP, dvojročná konferencia o decentralizovanej spolupráci a atlas decentralizovanej spolupráce, ktoré partnerským krajinám umožňujú stretávať sa, diskutovať a vymieňať si osvedčené postupy;

27.

stotožňuje sa s pozíciou EK, ktorou je podpora mestskej agendy pre EÚ prijatej v roku 2016 Amsterdamským paktom, ktorá sa bude realizovať spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom pokryť všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja a prispievať k realizácii globálnej „novej mestskej agendy“;

28.

nazdáva sa, že je potrebné, aby sa v rámci stratégií pre trvalo udržateľný rozvoj miest a pre horizontálnu a vertikálnu spoluprácu v systéme participatívneho riadenia prihliadalo na rozmanitosť miest, dôležitosť sociálnej inovácie a plánovania zameraného na budúcnosť, a to prostredníctvom integrovaného a koordinovaného prístupu, najmä pri riešení dôležitých výziev v záujme zlepšovanie kvality života v mestách;

29.

vyjadruje želanie, aby analýza Programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľov bola v súlade s európskym modelom rozvoja postavenom na miestnych výrobných systémoch (klastroch), ktoré sú tvorené prevažne malými a strednými podnikmi. Preto si želá, aby sa v modeloch rozvoja osobitná pozornosť venovala mestským centrám menších rozmerov vzhľadom na to, že príliš koncentrovaný územný rozvoj môže viesť k pasci, ktorú predstavuje zaostalosť, a zároveň spustiť ďalšie procesy marginalizácie a demografického poklesu;

30.

pozitívne hodnotí skutočnosť, že v dokumente sa rozmery trvalo udržateľného rozvoja (sociálny, environmentálny a hospodársky) uvádzajú ako piliere, ku ktorým by mali smerovať politické usmernenia EK v snahe riešiť ciele trvalo udržateľného rozvoja a 13 sektorových politík, ktoré boli prijaté spolu s finančným rámcom na roky 2014 – 2020. Nazdáva sa však, že vzhľadom na nové globálne výzvy je potrebné posilniť miestny rozvoj a doplniť ho o územný rozmer;

31.

poukazuje na to, že je potrebné, aby miestne a regionálne orgány zohrávali úlohu vykonávateľov politík vzhľadom na svoju blízkosť občanom a schopnosť prispievať k obnoveniu konsenzu v súvislosti s európskymi inštitúciami a projektom integrácie. Viacúrovňové riadenie predstavuje optimálne riešenie pre politiky zamerané na budovanie udržateľnej budúcnosti a na začlenenie desiatich priorít EK, 11 tematických cieľov Kohézneho fondu a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja programu 2030;

32.

pripomína, že politiky a programy vedené centrálne smerom zhora nadol nie sú tými najlepšími postupmi na riešenie zložitých otázok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boj proti rôznym formám chudoby, ale miestnym a regionálnym orgánom sa musí zveriť zodpovednosť a samostatnosť potrebná na nájdenie tých správnych odpovedí na závažné sociálne otázky;

33.

zdôrazňuje, že treba posilniť politiky potvrdené Chartou základných práv EÚ prostredníctvom plánovania udržateľnej sociálnej politiky, do ktorého sa zapoja všetky úrovne riadenia, keďže je to jediný spôsob, ako umožniť všetkým prístup k základným službám a umožniť riešenie nových požiadaviek, ktoré prinášajú demografické zmeny, prostredníctvom miestnych politík zameraných na aktívne a zdravé starnutie;

34.

upriamuje pozornosť EK na potrebu vyvíjať úsilie v oblastiach politiky, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravia ľudí, kladú dôraz na sociálne začlenenie, zlepšenie životných podmienok v mestských a prímestských oblastiach, ako aj zabezpečenie prístupu k verejným službám, rekreačným činnostiam a k športu aj pre osoby so zdravotným postihnutím a podporu zdravotnej prevencie pre celé obyvateľstvo vrátane starších osôb a migrantov a iných skupín obyvateľstva, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením a nabáda členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby sa tiež takto angažovali;

35.

nazdáva sa, že potenciál sociálneho hospodárstva spočíva vo vytváraní pracovných miest a v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a žien, a preto považuje za zásadné, aby sa v programe venovala pozornosť sociálnej zodpovednosti podnikov a potrebe vytvárať vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi a podnikateľskou sférou. Nová stratégia by okrem toho mala prostredníctvom prierezového prístupu obsahovať rôzne rozmery udržateľnosti a nové perspektívy, ktoré ponúka tvorivosť;

36.

považuje za potrebné začleniť do programu 2030 kultúru a jasne uviesť, akú úlohu zohráva pri trvalo udržateľnom rozvoji a pri vytváraní nových pracovných miest prostredníctvom výstavby ideálnych európskych obcí s cieľom šíriť vo svete zásady demokracie, sociálnej spravodlivosti a solidarity. Kultúra účinne prispieva k stratégiám inkluzívneho rozvoja, pričom má výrazný vplyv na ciele trvalo udržateľného rozvoja, zlepšuje systémy vzdelávania, bojuje s fenoménmi, akými sú sociálne vylúčenie a chudoba, odstraňuje príčiny nerovností, prispieva k rovnosti príležitostí, odstraňuje generačné a demografické rozdiely;

37.

zdôrazňuje, že aj zdanlivo globálne otázky, ako je zmena klímy, zníženie emisií CO2, úspora energie, získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, ochrana biodiverzity, zníženie využívania zdrojov, integrovaná doprava a obehové hospodárstvo, sú v skutočnosti podmienené politikou a opatreniami na miestnej úrovni. Preto odporúča venovať osobitnú pozornosť ekologickej výrobe;

38.

vzhľadom na rôznorodosť dotknutých sektorov považuje za potrebné, aby sa medzi viacúrovňovým riadením a zainteresovanými stranami v oblasti životného prostredia zaujal integrovaný prístup založený na spolupráci. V tejto súvislosti sa súdržnosťou premosťuje hospodárska účinnosť, sociálna súdržnosť, kultúrny rozvoj a environmentálna rovnováha a z trvalo udržateľného rozvoja sa vytvára kľúčový faktor tvorby politiky;

39.

stotožňuje sa s názorom, že ľudská činnosť a zmena klímy predstavujú čoraz väčšiu záťaž na morské ekosystémy. Na tento účel sa vyzýva na upriamenie pozornosti na opatrenia EK zamerané na dosiahnutie toho, aby boli oceány bezpečné, čisté a spravované udržateľným spôsobom, a aby sa pokračovalo v podpore vykonávania programu pre modrý rast, ktorý je zameraný na využitie potenciálu európskych oceánov a morí na vytváranie pracovných miest, hospodárskych hodnôt a udržateľnosti. Okrem toho pripomína, že inovácia v „modrom“ hospodárstve môže pomôcť zabezpečiť účinné a udržateľné využívanie vzácnych morských zdrojov (2);

40.

pripomína úsilie všetkých inštitúcií o minimalizovanie plytvania potravinami a zhodnotenie odpadu stimulovaním investícií a zamestnanosti v širšom kontexte ekologického hospodárstva. EÚ musí rozhodným spôsobom podporovať ochotu vzdať sa lineárneho hospodárskeho modelu v prospech posilnenia modelu obehového hospodárstva, ako sa uvádza vo viacerých stanoviskách Výboru regiónov – Smerom k obehovému hospodárstvu: preskúmanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadov, Legislatívne návrhy ktorými sa menia smernice o odpade a Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo;

41.

nazdáva sa, že modely rozvoja, ktoré sú podmienené novými konkurenčnými činiteľmi, ako sú napríklad siete umožňujúce prepojenie nekonečného počtu údajov s neobmedzeným počtom užívateľov, predstavujú jasný nepomer medzi potrebou podnikov skracovať „trhovú zrelosť“ a čas dosiahnutia konsenzu a ukončenia byrokratických postupov. Miestne a regionálne orgány predstavujú primeranú veľkosť na urýchlenie politického rozhodovania, ktoré si trhy vyžadujú;

42.

dúfa, že skutočne budú podporované modely rozvoja a najmä nehmotné siete, ktoré uľahčením prístupu k nekonečnému počtu údajov podmieňujú nové konkurenčné faktory a prechod na nové modely produkcie;

43.

domnieva sa, že je neodkladne nutné rozvíjať stratégie, ktoré aktivujú štrukturálne politiky, s cieľom opäť začleniť medzi základné piliere rozvoja radikálnu zmenu výrobného modelu a aj prostredníctvom využívania stimulov podporiť udržateľnú výrobu dovtedy, kým vďaka inováciám nebude prechod na obehové hospodárstvo nákladovo efektívny. Je zrejmé, že takéto politiky okrem toho, že prispievajú k zvládnutiu nových výziev vyplývajúcich z procesov globalizácie, predstavujú jasnú odpoveď na kompromis v oblasti sociálnych požiadaviek, ktoré proti sebe stavajú prácu a životné prostredie;

44.

uznáva, že globalizácia, ktorá je v prvom rade dôsledkom väčšej mobility osôb, produktov a údajov, zintenzívňuje medzinárodnú konkurenciu nielen medzi jednotlivými podnikmi, ale aj medzi územiami. Je preto potrebné rozhodne konať v súvislosti s faktormi, ktoré sú základom územnej konkurencieschopnosti, ako je sociálny a inštitucionálny kapitál, infraštruktúra a inovácia s cieľom oživiť európske ekonomiky;

45.

pripomína, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzťahu medzi partnerstvami verejného a súkromného sektora, pretože dokážu uznať rôznorodosť foriem rozvoja, ktoré môžu podporovať investície zamerané na zhodnotenie vlastných zdrojov regiónov;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení, ktoré prijala EK, sa vôbec nespomína pojem „územný kapitál“, ktorý OECD zaviedla v roku 2001 a Európska komisia prevzala v roku 2005. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tento pojem zahŕňa súbor lokálne koncentrovaného kapitálu rôzneho druhu, ktorý môže byť ľudský, prírodný, umelý, organizačný, vzťahový a kognitívny, a ktorý tvorí konkurenčný potenciál určitej oblasti;

47.

konštatuje, že kríza a vplyvy globalizácie majú výrazný vplyv na vzťahy, ktoré zaručovali súdržnosť v rámci regiónov, a spôsobujú rozkol (medzi mestom a vidiekom, centrom a perifériou) a menia dynamiku štruktúry spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné prejsť zo starých modelov územnej politiky charakterizovaných funkcionalistickými prístupmi, v rámci ktorých sa územie považuje len za priestor, na modely neoinštitucionálneho charakteru, ktoré územiu prisudzujú úlohu kolektívneho aktéra;

48.

uznáva, že v Amsterdamskom pakte sa do centra rastúcich záujmov kladie úloha „mestských“ politík zameraných na realizáciu opatrení s cieľom podpory územnej súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, a to na základe presvedčenia, že mestá môžu pozitívne prispieť k inovačným procesom;

49.

kladie dôraz na skutočnosť, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane a rozvoji mestského prostredia, vidieckych oblastí a spoločného dedičstva a môžu prispieť k tomu, čo sa v programe 2030 nazýva „transformovaným svetom“, a to prostredníctvom aktívneho prístupu s cieľom:

50.

pripomína, že miestne a regionálne orgány sú inštitúciami, ktoré môžu rozvíjať formu participatívnej demokracie, do ktorej sú zapojené najmä ženy, mladí ľudia, staršie osoby a predstavitelia menšín, ako základ pre plánovanie a realizáciu integrovaných stratégií v záujme hospodárskeho rozvoja na miestnej úrovni;

51.

odporúča zaujať prístup zdola nahor a vymedziť primeraný právny rámec s vyčlenením dostatočných zdrojov. Takýto nový systém sa dá úspešne vytvoriť len prostredníctvom stále väčšej decentralizácie v jednotlivých krajinách EÚ. Vlády jednotlivých štátov by mali:

52.

pripomína, že na celoštátnej úrovni riadenia správy by mali byť mestá a regióny hoci aj prostredníctvom postupu zdola nahor zapojené do prípravy miestnych akčných plánov zameraných na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom je potrebné brať do úvahy silné a slabé stránky a uplatňovať zásadu „na nikoho sa nezabudlo“ a zásadu efektívnosti nákladov;

53.

je presvedčený, že na to, aby sa zabezpečilo, že politiky a globálne dohody budú v plnej miere využívať záväzky prijaté a skúsenosti nadobudnuté na miestnej úrovni, miestne a regionálne orgány musia byť súčasťou štruktúrovaného dialógu a neoddeliteľnou súčasťou riadenia, a nielen zainteresovaným subjektom. Úsilie miestnych a regionálnych orgánov organizovať a poskytovať informované vstupy by malo byť uznané ako súčasť rozhodovacieho procesu, a to aj prostredníctvom opatrení, akými sú napríklad:

54.

žiada, aby sa na európskej a národnej úrovni zabezpečili zdroje na ex ante a ex post hodnotenie politík z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Znamená to úsilie o zlepšenie koordinácie všetkých politík, ktoré vykonáva EÚ alebo jej členské štáty a miestne a regionálne orgány;

55.

žiada EK, aby program národných reforiem, ktorý je už formálne začlenený do Kohézneho fondu, využívala ešte strategickejším a funkčnejším spôsobom, a pritom funkčným spôsobom využívala nástroje, ktoré sa už prijali na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Umožnilo by to realizovať v rámci európskeho semestra nielen reformné opatrenia, ktoré sú už na účely plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja naplánované a ktoré sa realizujú na úrovni jednotlivých štátov, ale aj opatrenia, ktoré sa týkajú regionálnej a miestnej úrovne;

56.

odporúča, aby sa jednotlivé stupne riadenia na európskej a medzinárodnej úrovni ujali vedenia v komplexnom systéme globálnych vzťahov, udržiavali pod kontrolou ohniská regionálneho napätia, podporovali transformáciu a reštrukturalizáciu inštitucionálnej a výrobnej štruktúry, ktorá je dedičstvom minulého storočia, udelili miestnym aktérom kompetencie, ktoré sú potrebné na to, aby sa krehkosť geo-ekonomickej rovnováhy premenila na príležitosti na rozvoj, ktorými sa obnoví konkurencieschopnosť miestnych systémov výroby na celosvetovom trhu.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/27

1.

uznáva, že toto oznámenie EÚ je dôležitým prvkom širšej reformy politiky EÚ. Jeho prínosom sú návrhy konkrétnych opatrení na doplnenie strategických usmernení Rady z roku 2014, v ktorých sa európski lídri dohodli, že v nasledujúcich rokoch umožnia rozvoj politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí vrátane migrácie a azylu;

2.

nazdáva sa, že v takej citlivej a strategickej oblasti by mali členské štáty a inštitúcie Európskej únie aj naďalej budovať stratégiu pre tento región v rámci jeho vzťahov s Európskou úniou a následne skutočnú migračnú politiku a prevziať politickú zodpovednosť za jej implementáciu v záujme európskych národov, pričom zohľadnia špecifiká členských štátov a krajín pôvodu a práva migrantov v súlade s medzinárodnými a európskymi dohovormi;

3.

uznáva, že migrácia a rozvojové politiky spolu úzko súvisia. Nevyhnutná je spolupráca na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa spoločná európska migračná politika skutočne zrealizovala, a aby sa implementovala európska migračná agenda;

4.

podporuje holistický prístup k riadeniu migrácie, ktorý umožní decentralizovanejšie a efektívnejšie riadenie migračných tokov. Týmto decentralizovaným riadením sa zaručí rovnaká starostlivosť a rovnaké práva;

5.

zdôrazňuje zásadný význam znižovania počtu úmrtí na mori pri pokusoch o preplávanie do Európy a potrebu naďalej vyvíjať úsilie o záchranu ľudí v núdzi; vyjadruje hlbokú ľútosť nad stovkami stratených životov a vyjadruje uznanie všetkým krajinám a organizáciám, ktoré sa snažia predísť tejto ľudskej tragédii (1); opakuje, že vytvorenie ďalších bezpečných a prístupných legálnych možností na migráciu do EÚ, ako sú humanitárne víza, presídľovanie a zlučovanie rodín, musí byť súčasťou úsilia o vytvorenie komplexnej a humánnej migračnej politiky;

6.

víta dodatočné opatrenia, ktoré boli v tomto spoločnom oznámení navrhnuté na posilnenie iniciatív na trase cez centrálne Stredozemie vrátane trasy cez Líbyu a okolo nej. vzhľadom na vysoký počet obetí na mori na trase cez centrálne Stredozemie ostáva otázka riadenia migračných tokov a záchrany životov hlavnou prioritou;

7.

nazdáva sa, že viacúrovňové riadenie je podmienkou pre dosiahnutie optimálnych výsledkov. V tomto rámci má kľúčový význam, aby EÚ, štátne orgány a orgány na miestnej a regionálnej úrovni úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi v tranzitných krajinách a s občianskou spoločnosťou, združeniami migrantov a miestnymi spoločenstvami v hostiteľských krajinách a aby boli vnímavé voči impulzom prichádzajúcim od nich;

8.

zdôrazňuje, že úspech týchto opatrení si vyžaduje úzku spoluprácu s príslušnými partnermi v krajinách pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie a spoločné úsilie inštitúcií EÚ a členských štátov, ako aj spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Upozorňuje, že niektoré z navrhovaných opatrení sa môžu v plnej miere implementovať len za predpokladu, že to umožní situácia na mieste. Tieto opatrenia by sa mali považovať za doplňujúce k značnému počtu iniciatív, ktoré už EÚ a jej členské štáty implementujú, najmä v rámci európskej migračnej agendy a programu pre partnerstvo v oblasti migrácie (2);

9.

chcel by vyjadriť uznanie úsilia Talianska, Malty, Grécka, Cypru, Francúzska, Španielska a Portugalska, ktoré už pripojili svoje národné koordinačné centrá EUROSUR pre hraničný dozor na stredozemskú sieť Seahorse;

10.

uznáva, že trasa cez centrálne Stredozemie sa stala dominantnou trasou pre migrantov a utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Na trase cez centrálne Stredozemie bolo v roku 2016 odhalených vyše 180 000 ľudí, pričom prevažná väčšina z nich sa na kontinent dostala cez Taliansko. Takmer 90 % ľudí na tejto trase sa na cestu vydáva z Líbye, kde nestabilná politická a hospodárska situácia umožňuje prevádzačom, aby rozširovali svoje aktivity. Zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť počet prekročení hraníc a zabrániť tomu, aby člny a lode nelegálne vyplávali s cieľom dostať sa do EÚ. Poukazuje na význam preventívnych opatrení na všetkých úrovniach správy;

11.

konštatuje, že prevádzači a obchodníci s ľuďmi svojou činnosťou a porušovaním ľudských práv prispievajú k nestabilite v Líbyi, čím zvyšujú zraniteľnosť migrantov. Nájdenie trvalého riešenia výziev v oblasti verejnej správy a bezpečnosti Líbye naďalej zostáva kľúčovou prioritou pre Európsku úniu, jej členské štáty a medzinárodných partnerov, pretože je podmienkou trvalého zvládnutia súčasnej situácie;

12.

konštatuje, že väčšina migrantov v Líbyi sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, pričom najviac ich pochádza z krajín subsaharskej Afriky. Účinný prístup musí preto zohľadniť opatrenia na juhu Líbye;

13.

zdôrazňuje pridanú hodnotu opatrení ohlásených v oznámení: rozšírenie programov odbornej prípravy líbyjskej pobrežnej stráže, zabezpečenie udržateľných zdrojov financovania na pokrytie potrieb odbornej prípravy v budúcnosti, prijímanie dôrazných opatrení na posilnenie boja proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi a poskytovanie stimulov pre zapojenie Tuniska, Alžírska a Egyptu do stredozemskej siete Seahorse s cieľom zabezpečiť podporu subregiónu. Zdôrazňuje, že pri všetkých týchto činnostiach musí byť kľúčovou prioritou obnova dodržiavania základných ľudských práv a zásad právneho štátu v prospech migrantov a miestnych obyvateľov;

14.

opakuje potrebu angažovanej spolupráce s líbyjskými orgánmi s cieľom zabezpečiť zlepšenie podmienok v centrách pre migrantov, s osobitným dôrazom na zraniteľné a maloleté osoby, nadviazať úzku spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre utečencov a zabezpečiť účinné monitorovanie noriem týmito orgánmi;

15.

víta zintenzívnenie spolupráce s líbyjskými mestami a obcami a angažovanosť za podporu alternatívneho živobytia, odolnosti miestnych komunít, ktoré prijímajú migrantov, ako aj technickej spolupráce zameranej na to, aby líbyjské mestá a obce mohli vytvoriť stratégie rozvoja svojich území a zlepšiť služby na pomoc svojim obyvateľom;

16.

zdôrazňuje potrebu stratégie zameranej na strednodobú a dlhodobú spoluprácu s cieľom podporiť miestne a regionálne orgány Líbye pri posilňovaní svojich schopností v oblasti územného riadenia;

17.

povzbudzuje podporu cezhraničnej spolupráce, dialógu a výmeny informácií medzi Líbyou a jej južnými susedmi vrátane využívania úplného potenciálu spravodajskej služby Afrika – Frontex;

18.

konštatuje, že pri prijímaní spoločných opatrení s Líbyou treba minimalizovať riziko, že by sa mohli vytvoriť iné trasy v susedných krajinách; víta preto komplexný regionálny prístup rozširovaním spolupráce s Egyptom, Tuniskom a Alžírskom, prehlbovaním dialógu a operačnej spolupráce pri riadení migračných tokov. Bola by potrebná aj ďalšia pomoc týmto krajinám pri vypracúvaní ich vlastných funkčných azylových systémov a podpora tých osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

19.

so zreteľom na rôzne projekty a programy EÚ v tomto regióne zamerané na vzájomne súvisiace otázky sa domnieva, že je nevyhnutná koordinácia týchto iniciatív, ak majú byť účinné v rámci realizácie spomínaných cieľov;

20.

konštatuje, že doteraz mala spoločná reakcia EÚ na neregulárnu migráciu formu štátom riadeného bezpečnostného prístupu, ktorý sa prostredníctvom spolupráce so štátnymi orgánmi zameriaval najmä na boj proti prevádzačstvu;

21.

žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť jednotlivým miestnym politickým hospodárstvam zapojeným do neregulárnej migrácie. Medzi zainteresovaných aktérov patria dopravné spoločnosti, ktoré umožňujú neregulárny pohyb migrantov, miestni obyvatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a stravovanie, aby si zarobili na živobytie, miestne bezpečnostné sily, ktoré zvyšujú svoje príjmy prostredníctvom úplatkov a cestných daní, politická elita, ktorá využíva finančné zdroje získané umožňovaním neregulárnej migrácie na získavanie politickej podpory a vplyvu, ozbrojené skupiny, ktoré ťažia z prevádzačstva a vykorisťovania na posilnenie svojho postavenia atď. Pochopenie týchto rôznych aktérov a ich vzťahu k miestnej samospráve, ako aj stability resp. dynamiky konfliktov, a tiež ich zapojenie do diskusie o stratégiách zameraných na stabilizáciu krajiny a budovanie jej budúcnosti je nevyhnutným predpokladom účinného riadenia migrácie;

22.

preto víta návrh, že súčasná sociálno-ekonomická podpora pre obce pozdĺž migračnej trasy by sa mohla posilniť, pričom by boli zapojené do implementácie stratégií umožňujúcich vytvoriť lepšie životné podmienky pre miestne obyvateľstvo a následne aj lepšie vyhliadky do budúcnosti na ich území;

23.

zdôrazňuje, že vhodne navrhnuté migračné politiky by z dlhodobého hľadiska mohli prispieť k poskytnutiu alternatívnych zdrojov príjmov a vyššej kvalite inštitúcií, čím by sa zvnútra vyriešili niektoré zo základných príčin migrácie. Aby sa zabezpečila takáto účinná tvorba politiky, musia súčasné migračné politiky zohľadniť skutočnosť, že otázky riadenia a stability sú hlavnou príčinou transsaharskej neregulárnej migrácie;

24.

opakuje, že neregulárne migračné trasy križujú mnohé krajiny v regióne, kde sú štátne orgány slabé alebo neexistujúce. Líbya je toho zjavným príkladom. Niekoľko správ už poukázalo na to, že príjmy z nelegálneho prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi posilňujú pozíciu neregulárnych ozbrojených síl, ktoré pôsobia ako de facto orgány v teréne, a umožňujú im narúšať rozsiahle procesy riešenia konfliktov. Dokonca aj v prípadoch, keď oficiálne štátne orgány stále existujú, spoluprácu s týmito aktérmi v boji proti neregulárnej migrácii je vo svojej podstate politickou hrou, ktorá môže upevniť záujmy štátom tolerovaných prevádzačov a nelegálnych ozbrojených síl. V rámci fragmentovanej zvrchovanosti neexistujú neutrálni partneri;

25.

zdôrazňuje, že zmena klímy a prírodné katastrofy môžu byť faktormi, ktoré vedú k migrácii a vysídľovaniu ľudí. Žiada tiež, aby sa investovalo do zvyšovania odolnosti voči rizikám katastrof ako preventívneho opatrenia na odstránenie hlavných príčin migrácie;

26.

podporuje nepretržité úsilie zamerané na systematickú spoluprácu s líbyjskými orgánmi so zameraním na riadenie hraníc, boj proti neregulárnej migrácii a riešenie problematiky ľudských práv a potrieb migrantov v Líbyi, ako aj hľadanie alternatívnych riešení namiesto zadržiavania migrantov, ktoré by malo byť krajným opatrením a len za podmienok, ktoré spĺňajú medzinárodné humanitárne normy a ľudské práva, a to v spolupráci s občianskou spoločnosťou. Odborná príprava a logistická podpora v týchto oblastiach by mali byť dôležitým prvkom programov na budovanie kapacít, ktoré EÚ podporuje;

27.

navrhuje, aby sa spolu s UNHCR posúdila uskutočniteľnosť praktických krokov na presídlenie migrantov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, z Líbye do členských štátov EÚ a iných medzinárodných partnerských krajín;

28.

žiada o posilnenie pilotnej iniciatívy zameranej na stabilizáciu spoločenstiev v oblastiach postihnutých vnútorným vysídlením a tranzitom migrantov, a to najmä prostredníctvom spolupráce pri vypracúvaní územných stratégií, ktoré by sa zamerali na navrátenie dôstojnosti krajine ako priestoru na život pre jej obyvateľov, okrem iného pomocou tvorby pracovných príležitostí pre osoby, ktoré potrebujú ochranu, čo by uľahčilo ich prijímanie v hostiteľských spoločenstvách, ale aj zlepšením verejných služieb a vybavenia na pomoc obyvateľstvu;

29.

podporuje rozšírenie prebiehajúcich asistovaných dobrovoľných návratov z Líbye do krajín pôvodu, ak to situácia v teréne umožní a v koordinácii s medzinárodnými partnermi, najmä IOM;

30.

víta uznanie miestnych a regionálnych samospráv ako dôležitých aktérov pri riešení otázok súvisiacich s migráciou, jej riadením, záchranou životov a bojom proti trestnej činnosti;

31.

opakuje, že mestá sú hlavnými aktérmi celosvetovej migrácie a zároveň sú najviac postihnuté jej negatívnymi účinkami. Práve miestne samosprávy majú priamu zodpovednosť za životné podmienky, úspechy a problémy prisťahovalcov. Miestne samosprávy môžu uspieť tam, kde mnohé národné vlády neuspeli, či dokonca zlyhali (3);

32.

zdôrazňuje úlohu miestnych orgánov v krajinách pôvodu a tranzitných a cieľových krajinách v rámci migračnej politiky, najmä pokiaľ ide o integráciu a sociálnu súdržnosť. Miestne orgány nepochybne ako prvé riešia výzvy vyplývajúce z migrácie vzhľadom na svoj mandát, prítomnosť na mieste a svoje skúsenosti s riešením každodennej reality čoraz rozmanitejších spoločností. Migrácia je však otázkou spoločnej zodpovednosti, ktorú treba riešiť na všetkých úrovniach – na európskej, národnej, regionálnej aj miestnej. Súčasne je však dôležité aj to, aby boli zohľadnené dobré predpoklady na miestnej a regionálnej úrovni na čo najlepšie a trvalé prijatie migrantov, a tým aj pre ich úspešnú integráciu;

33.

domnieva sa, že EÚ by mala využívať potenciál a skúsenosti regiónov tvoriacich jej námornú hranicu na juhu – tak v Stredozemnom mori, ako aj v Atlantickom oceáne – ako privilegovaných mostov umožňujúcich rozvoj vzájomne prospešných vzťahov s tretími krajinami;

34.

zdôrazňuje potrebu posilnenia miestnych spoločenstiev predovšetkým v Líbyi v súlade s Maltským vyhlásením členov Európskej rady o vonkajších aspektoch migrácie (4) a preto podporuje projekty, ako je iniciatíva z Nikózie; žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Európsku komisiu, aby v spolupráci s ním a združeniami miestnych a regionálnych samospráv preskúmali možnosti realizácie podobných projektov v iných krajinách;

35.

uznáva pridanú hodnotu iniciatívy z Nikózie ako projektu na budovanie kapacít na podporu líbyjských miest a obcí, ktorá sa realizuje v spolupráci s európskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi a s finančným príspevkom Európskej komisie. Zdôrazňuje, že táto iniciatíva sa musí posilniť, aby jej opatrenia boli účinnejšie a priniesli lepšie výsledky, pričom má na pamäti potrebu pozorne sledovať zložitú situáciu, pokiaľ ide o otázku legitímnosti v Líbyi a opatrne vnímať akékoľvek politické dôsledky;

36.

uznáva, že kapacity miestnych orgánov na trase cez centrálne Stredozemie nie sú veľmi rozvinuté. Situácia sa ešte viac komplikuje pri snahe reagovať na rôzne potreby, najmä v ekonomicky nestabilnom prostredí. Miestne orgány musia mať k dispozícii nástroje na posúdenie najnaliehavejších potrieb rôznych skupín migrantov, najmä maloletých osôb bez sprievodu a žien;

37.

zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť ochrane detí. V centrálnom Stredozemí došlo za posledné tri mesiace k rekordnému počtu úmrtí utečencov a migrantov vrátane približne 190 detí. Pripájame sa k výzve UNICEF adresovanej EÚ a členským štátom, aby sa zaviazali k ochrane utečeneckých a migrujúcich detí, najmä tých bez sprievodu, pred vykorisťovaním, násilím a obchodovaním s deťmi a k posilneniu programov na ochranu detí v Líbyi;

38.

objasňuje, že podpora EÚ pre rozvoj kapacít miestnych orgánov nezahŕňa len rozširovanie technických zručností miestnych orgánov, ale aj zabezpečenie účinného pokrytia základných potrieb a služieb. Empirické poznatky preukazujú, že decentralizovaná správa sociálnych služieb a verejných statkov je pri rozvojovom plánovaní a realizácii finančne najvýhodnejšia;

39.

súhlasí s podporou programov decentralizácie a miestnej samosprávy v súlade s národnými stratégiami na znižovanie chudoby;

40.

trvá na tom, že súčinnosť a interakcia medzi národnými migračnými politikami a miestnymi iniciatívami v oblasti poskytovania služieb a ochrany migrantov a podpory ich sociálneho začlenenia, pokiaľ majú nárok na medzinárodnú ochranu, sú oblasťami, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť. Miestne samosprávy musia mať aspoň právomoci a zdroje na to, aby mohli adekvátne riešiť potreby migrantov v spoločenstvách, ktoré patria do ich jurisdikcie. V ideálnom prípade by mali byť schopné konať v celkovom politickom prostredí, ktoré uprednostňuje inkluzívny prístup, pokiaľ sú na to vhodné podmienky;

41.

konštatuje, že za uplynulých šesť rokov došlo v Líbyi po arabskej jari a v jej dôsledku k politickému a sociálnemu rozvratu. Celková kríza, v ktorej sa Líbya ocitla v roku 2014, spôsobila v celej krajine úplný chaos a prudké zhoršenie životných podmienok. Takmer neexistujúca štátna správa a veľmi obmedzené prostriedky, ktorými disponujú miestne zastupiteľstvá spôsobujú, že oslabenie inštitúcií je značnou prekážkou stability a rozvoja. Krajina sa zároveň priklonila k reformám, na základe ktorých vznikol decentralizovaný systém riadenia. V roku 2012 schválila zákon č. 59 (o miestnej samospráve), ktorý je aj napriek nestabilite v krajine naďalej referenčným prvkom pri všetkých stretnutiach líbyjských strán bez ohľadu na ich politickú príslušnosť;

42.

zdôrazňuje, že mnohí mladí ľudia z líbyjských miest sa zapojili do „podnikania v oblasti migrácie“, pretože ide o veľmi výnosný zdroj príjmov. Mladí ľudia, ktorí sa zapojili do ozbrojených konfliktov a aktivít militantných skupín sa veľmi ťažko integrujú. Tradičné sociálne organizácie (kmene, rodiny, školy a inštitúcie) s mladými ľuďmi ťažko komunikujú. Rozšírené sú drogy a kriminalita. Absencia špecifických politík zameraných na mladých ich situáciu ešte zhoršila;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že mestá a obce nielen v Líbyi, ale aj v iných krajinách na trase cez Stredozemie môžu zohrávať dôležitú úlohu. Ako inštitucionálni a legitímni aktéri zodpovední za riešenie miestnych problémov by mali výrazne prispieť k stabilizácii. Miestny hospodársky rozvoj, koordinácia s aktérmi v oblasti bezpečnosti a účinné politiky pre mladých ľudí a v oblasti migrácie sú piliermi tejto úlohy. Miestne samosprávy však potrebujú výraznú pomoc, aby boli schopné niesť takúto zodpovednosť;

44.

podporuje programy, ktoré prispievajú k posilneniu, upevneniu pozície a zefektívneniu miestnej samosprávy v Líbyi a iných krajinách na trase cez centrálne Stredozemie tým, že sa zameriavajú na tri rozmery miestnej samosprávy: riadenie, poskytovanie služieb a participácia. Zároveň treba vynaložiť úsilie na zlepšenie miestnych hospodárskych vyhliadok, spoločenského života a politického začlenenia vysoko vzdelaných mladých ľudí vo vnútrozemských vidieckych oblastiach, mestách a obciach s cieľom zmierniť faktory vedúce k radikalizácii a migrácii;

45.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na miestnej úrovni vytvorilo hnutie na zlepšenie verejnej správy napriek tomu, že miestne samosprávy momentálne nemajú fakticky žiadne kapacity, a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité podporovať miestnu samosprávu, pretože to jednoznačne podporí stabilizáciu a vytvorí podmienky pre budúcu obnovu, čo je podmienkou pre účinné a udržateľné riadenie migrácie v Líbyi;

46.

zdôrazňuje význam zapojenia žien a angažovanosti mladých ľudí, čo by malo aj naďalej zohrávať významnú úlohu v rôznych podporných činnostiach, najmä prostredníctvom zapojenia aktívnych organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých politikov;

47.

trvá na tom, že ciele s konkrétnym zameraním sú prínosom pri znižovaní negatívnych účinkoch rôznych foriem migrácie, vysídľovania a nepokojov prostredníctvom zvyšovania ekonomickej atraktívnosti vidieckych oblastí a činností na podporu miest a obcí v rámci ich nového mandátu v súlade s decentralizačnými opatreniami;

48.

uznáva, že nešťastie začína v krajinách pôvodu a nie na mori. Nalieha preto na EÚ, aby prispela k miestnemu hospodárskemu rozvoju v krajinách pozdĺž trasy cez centrálne Stredozemie tým, že mestám a obciam poskytne podporu pri ich úlohe aktérov miestneho rozvoja a umožní zapojenie mladých ľudí a žien do miestnych záležitostí a sociálno-ekonomických činností;

49.

ponúka svoju podporu pri navrhovaní a vykonávaní migračnej politiky EÚ, ktorá bude vychádzať aj z vedomostí a odborných znalostí Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM).

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/32

1.

víta spoločné oznámenie o správe oceánov, ktoré 10. novembra 2016 prijala Európska komisia a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

2.

podporuje navrhované opatrenia v záujme bezpečných, spoľahlivých, čistých a udržateľne spravovaných oceánov;

3.

súhlasí s cieľom, ktorým je zabezpečiť, aby EÚ bola silným globálnym aktérom schopným vypracovať program lepšej správy oceánov vychádzajúci z jednotného medziodvetvového medzinárodného prístupu, ktorý je založený na pravidlách. Konečným cieľom tejto iniciatívy EÚ bude zaviesť medzinárodnú normu pre sociálne, hospodárske a environmentálne podmienky, ktoré sa uplatňujú pri činnostiach súvisiacich s morom, t. j. rovnaké podmienky, ktoré umožnia primeranú udržateľnosť oceánov, a posilniť konkurencieschopnosť európskych subjektov, ktoré v nich pôsobia;

4.

plne podporuje posledné závery Rady (1), v ktorých sa vyzýva na koherentnejší prístup medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi správy oceánov vrátane súčinnosti medzi stratégiami EÚ, členských štátov a regiónov;

5.

okrem iného pripomína svoje predchádzajúce stanoviská k oznámeniu Komisie na tému Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia  (2), Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny  (3), Rozvoj energetického potenciálu oceánov  (4) a Lepšia ochrana morského prostredia  (5);

6.

vyzdvihuje vedúcu úlohu Európskej únie v oblasti námornej správy, ktorej cieľom je zaistiť pre európske pobrežia a moria najkompletnejší politický a regulačný systém na svete uznávajúci úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pobrežných spoločenstiev a hospodárskych a sociálnych aktérov v snahe zabezpečiť, aby sa hospodárskym, environmentálnym, klimatickým a sociálnym faktorom venovala náležitá pozornosť v rámci komplexného a viacúrovňového riadenia;

7.

domnieva sa však, že na správe oceánov sa prejavuje tzv. tragédia spoločných zdrojov. Napriek tomu, že existuje celý rad všeobecných celosvetových alebo námorných dohôd ako UNCLOS a špecializovaných dohôd predovšetkým v rámci IMO, dochádza tu k značnej fragmentácii. V tomto kontexte je úlohou EÚ ísť príkladom a ponúkať stimuly, aby partneri z krajín mimo EÚ preberali prísne normy existujúce v rámci európskej námornej politiky; Takéto stimuly, vrátane budovania kapacít, by mohli byť prípadne zahrnuté do medzinárodných obchodných dohôd a rozvojových programov, ktoré EÚ vyrokúva s tretími krajinami;

8.

pripomína, že EÚ a členské štáty majú súbežné právomoci v oblasti medzinárodných vzťahov vrátane otázok týkajúcich sa námornej politiky. Vyžaduje si to spoľahlivú koordináciu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy, ako aj zabezpečenie toho, aby pozície EÚ a členských štátov na takýchto medzinárodných fórach sprevádzalo posúdenie územného vplyvu, aby plne zohľadňovali záujmy príslušných miestnych a regionálnych orgánov;

9.

zdôrazňuje, že mnohé otázky týkajúce sa správy oceánov majú vzhľadom na ťažbu zdrojov, hospodársky prínos pre pobrežné oblasti, rybárske spoločenstvá a prístavy alebo ich environmentálny vplyv v európskych pobrežiach a moriach nevyhnutne miestny charakter. Rozhodnutia v oblasti životného prostredia a klímy a hospodárske rozhodnutia týkajúce sa iných svetových oceánov majú dôsledky na európske miestne a regionálne orgány. Vyžaduje si to značné investície do námorného priestorového plánovania a podporu riadenia na miestnej/regionálnej úrovni;

10.

zdôrazňuje, že morská politika je priamo spojená s pobrežnou hospodárskou a environmentálnou politikou a politikou územného plánovania. Spôsob, akým miestne a regionálne orgány riadia pobrežné politiky, bude mať priame dôsledky na otvorenom mori. Často sa stáva, že o otázkach, ako sú napríklad veterné parky, bola činnosť na otvorenom mori vnímaná ako jednoduché riešenie pre opatrenia, s ktorými sa nesúhlasilo v pobrežných oblastiach;

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú právomoci a pozitívne skúsenosti v otázke riadenia v širokej škále oblastí, ako sú rybolov, lov mäkkýšov a akvakultúra, dotácie (napr. pre neefektívne flotily), hospodárska a environmentálna politika (napr. morský odpad) a vykonávanie kontrol (napr. kontroly vozidiel), čo má pozitívny alebo negatívny vplyv na iných územiach mimo EÚ. Takisto sú často súčasťou prístavných orgánov;

12.

pripomína nedávne výskumné činnosti VR (6) a OECD (7) v oblasti oceánov a modrej ekonomiky; v súlade s programom lepšej právnej regulácie trvá na tom, že je potrebné uskutočniť predbežné posúdenie vplyvu vrátane posúdenia územného vplyvu s cieľom určiť možné hrozby zo všetkých sektorov a prípadné zmierňujúce opatrenia a očakávané sociálno-ekonomické dôsledky pred zavedením nových právnych predpisov, povolením nových ťažobných technológií alebo definovaním nových morských chránených území;

13.

pripomína nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré podpísali všetky členské štáty EÚ a OSN. Správa oceánov sa týka cieľa (OSN v oblasti udržateľného rozvoja) č. 14: Život pod vodou, cieľa č. 13: Ochrana klímy a tiež cieľa č. 11: Udržateľné mestá a komunity. Víta plán Komisie zahrnúť tieto ciele do rôznych politík EÚ (8), pretože by to mohlo predstavovať dobrý základ pre budovanie spoločného porozumenia na medzinárodnej úrovni, ktoré presahuje sektorové riešenia pre trvalo udržateľnú správu oceánov;

14.

domnieva sa naopak, že podmienkou vstupu tovaru a komodít získaných z oceánov a pochádzajúcich z tretích krajín na jednotný trh EÚ by mala byť skutočnosť, že tieto krajiny postupne prechádzajú na prísnejšie normy EÚ, ako je napríklad zákaz odhadzovania úlovkov do mora;

15.

domnieva sa, že tri prioritné oblasti rozdelené na 14 opatrení vytýčené v spoločnom oznámení tvoria vhodný základ na uskutočnenie ďalších krokov v súvislosti so správou oceánov na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni. Hoci sa oznámenie týka predovšetkým medzinárodného rozmeru námornej politiky, je tu tiež miestny a regionálny uhol pohľadu, a to pokiaľ ide o právomoci a priamy územný vplyv, ako aj o mieru špecializácie a závislosti od oceánov;

16.

poznamenáva, že pokiaľ ide o opatrenie č. 1 týkajúce sa odstránenia nedostatkov rámca pre medzinárodnú správu oceánov s cieľom zlepšiť právny rámec a zaistiť rovnaké podmienky, už existuje rozsiahly medzinárodný právny rámec pokrývajúci námorné obmedzenia, navigáciu, štatút súostroví a prechodné režimy, výhradné hospodárske zóny, jurisdikciu pre kontinentálne šelfy, ťažbu z morského dna, režim využívania, ochranu morského prostredia, vedecký výskum a urovnávanie sporov. Pripomína v tomto kontexte, že pri tvorbe politiky pre správu oceánov by sa mali zohľadniť existujúce administratívne hranice a kultúrne a tradičné osobitosti európskych miestnych a regionálnych spoločenstiev;

17.

domnieva sa, že politiky EÚ v oblastiach týkajúcich sa regulácie rybolovu, námorného priestorového plánovania a makroregionálnych stratégií sú už dobre rozvinuté. V niektorých členských štátoch sú územné plány dôležitým politickým nástrojom miestneho priestorového plánovania týkajúceho sa pôdy a vodných plôch. Miestne orgány sú už v súčasnosti zodpovedné za územné plánovanie týkajúce sa pobrežných oblastí a teritoriálnych vôd. Administratívne postupy a právne rámce, ktoré navrhla Európska komisia ako nástroj, nesmú predstavovať obmedzenie pre územné plány. Hlavnou výzvou na úrovni EÚ a predovšetkým na celosvetovej úrovni je nedostatočná kontrola a nedostatočne spoľahlivé vykonávanie. EÚ musí ísť príkladom a má postavenie na to, aby zaviedla recipročné požiadavky a ponúkla stimuly pri rokovaniach o nových medzinárodných pravidlách s tretími stranami a organizáciami. Takáto celosvetová iniciatíva na presadzovanie týchto pravidiel je potrebná na to, aby sa mohli zaistiť rovnaké podmienky pre všetky štáty, regióny a hospodárske subjekty;

18.

súhlasí s tým, že pokiaľ ide o opatrenie č. 2, podpora regionálneho riadenia rybárstva a spolupráca v kľúčových oblastiach oceánov v záujme odstránenia nedostatkov v regionálnom riadení zlepší postavenie rybolovu EÚ a pomôže ostatným dosiahnuť vysoké normy, ktoré platia v EÚ;

19.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že usmernenie Komisie o ťažbe z morského dna bude odrádzať od zameriavania sa na plány efektívneho využívania zdrojov EÚ, a to tým viac, že technológia na využívanie prírodných zdrojov nie je vyskúšaná a má potenciál poškodzovať prírodné prostredie. Vyzýva na koordináciu s členskými štátmi počas rokovaní na pôde Medzinárodného úradu pre morské dno;

20.

v tejto súvislosti odporúča, aby EÚ organizovala kampane a poskytovala stimuly pre iné krajiny a organizácie v snahe primäť ich k tomu, aby zaviedli európsky systém žltých a červených kariet ako model boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu na celosvetovej úrovni vrátane zaraďovania do čierneho zoznamu a vydávania zákazu vývozu v dôsledku porušovania predpisov. Výbor žiada urýchlenie terajších plánov na vytvorenie elektronického nástroja na spravovanie osvedčení o úlovkoch. Takéto opatrenia by posilnili priemysel v regiónoch, ktoré striktne dodržiavajú pravidlá;

21.

domnieva sa, že z opatrenia č. 3 zameraného na zlepšenie koordinácie a spoluprácu medzi medzinárodnými organizáciami a vytváranie oceánskych partnerstiev v oblasti riadenia oceánov budú mať úžitok regionálne námorné centrá, ktoré sa tak viac zviditeľnia na medzinárodnej scéne;

22.

domnieva sa, že miestne a regionálne centrá excelentnosti najmä v oblastiach so silným námorným rozmerom vrátane najvzdialenejších regiónov môžu zohrávať kľúčovú úlohu a je potrebné im poskytnúť finančnú pomoc pri budovaní medzinárodných výskumných tímov a platforiem na prenos technológií v rámci podpory činnosti EÚ v oblasti správy oceánov;

23.

nesúhlasí s tým, aby sa nové medzinárodné pravidlá a organizácie vytvárali od úplného základu. Súhlasí s Komisiou, že je rozumnejšie zlepšiť terajšiu správu a systém presadzovania zameraním sa na neefektívne stránky a posilnením medzinárodnej koordinácie. V tejto súvislosti je dôležité zaistiť, aby bol pred zavedením nových opatrení patriacich do osobitného rámca (napr. ťažba ropy) náležite posúdený domino efekt na iné oblasti politiky a odvetvia (napr. rybolov);

24.

pokiaľ ide o riadenie biologickej diverzity v oblastiach mimo rámca vnútroštátnej jurisdikcie, odporúča, aby EÚ zlepšila koordináciu s EMSA (9) a EFCA, a tiež užšie zapojila európske regióny do koordinačných činností a konzultácií so susednými európskymi regiónmi;

25.

nazdáva sa, že správa oceánov je súčasťou viacúrovňového riadenia EÚ, a preto si vyžaduje spoločné využívanie národných zdrojov a zdrojov EÚ na budovanie kapacít, vykonávanie kontrol, presadzovanie, odrádzanie a stíhanie všetkých subjektov, ktoré porušujú existujúce právne rámce. To si vyžaduje zapojenie príslušných miestnych a regionálnych orgánov so zreteľom na opatrenie č. 4 zamerané na budovanie kapacity, pretože to bude prínosom priamo pre pobrežné a morské regióny v mnohých technických a administratívnych aspektoch;

26.

zdôrazňuje, že opatrenie č. 5 na zaistenie bezpečnosti a ochrany morí a oceánov je kľúčové pre námorníkov, podniky a prevádzkovateľov prístavov a predstavuje zásadný prvok v boji proti nútenej práci a obchodovaniu s ľuďmi. EÚ by mala byť v tejto oblasti aj naďalej hlavnou jurisdikciou a disponovať najkomplexnejším právnym rámcom pre bezpečnosť a ochranu na mori a v prístavoch a mala by využívať svoj veľký medzinárodný vplyv a nabádať na vypracovanie recipročných pravidiel v iných častiach sveta;

27.

domnieva sa, že spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami FRONTEX, EMSA a EFCA musí vyústiť do schopnosti vykonávať spoločný námorný dohľad, pričom EÚ poskytne, ak je to vhodné, moderné plavidlá a technológie s cieľom účinne vykonávať tento dohľad;

28.

domnieva sa, že opatrenie č. 6 je nevyhnutné na implementáciu Parížskej dohody z konferencie COP21 s cieľom zmierniť škodlivé vplyvy zmeny klímy na oceány, pobrežia a ekosystémy a riešiť otázku budúcich nákladov v dôsledku globálneho otepľovania a zvyšovania hladiny oceánov. Celosvetové klimatické ciele si vyžadujú miestne opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy, pretože väčšina klimatických vplyvov sa prejavuje na tejto úrovni. Z tohto dôvodu – ako nedávno konštatoval VR (10) – musia miestne a regionálne orgány zohrávať kľúčovú úlohu v príprave a implementácii vnútroštátneho a medzinárodného rámca a rámca EÚ pre prispôsobenie, ktorý sa týka dôsledkov zmien klímy na svetové oceány. Je potrebné poskytnúť na to osobitné kapacity a finančnú pomoc všetkým regiónom vrátane najvzdialenejších vzhľadom na ich strategickú polohu v Atlantickom a Indickom oceáne a Karibskom mori. Okrem toho na dosiahnutie súladu s Parížskou dohodou je nevyhnutné začleniť do námornej správy opatrenia na prispôsobenie sa zmenám klímy a tiež ponechať významný podiel existujúcich fosílnych palív nevyťažený. V tejto súvislosti sa domnieva, že v záujme zachovania súdržnosti treba opatrenie č. 6 posilniť tak, že sa doň začlení postup na hľadanie možností, ako zamedziť ďalším prieskumom ložísk ropy v citlivých oblastiach európskych morí;

29.

zdôrazňuje, že opatrenie č. 7 na boj proti nezákonnému rybolovu a posilnenie udržateľného globálneho riadenia oceánskych potravinových zdrojov je prínosom priamo pre odvetvie rybolovu EÚ. Zahŕňa to posilnenie existujúcich regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a zaistenie ich plnej operability. Požaduje posilnený mandát pre Európsku komisiu na rokovania a poskytovanie podpory pre RFMO;

30.

v súlade s opatrením č. 8 súhlasí s tým, že by sa malo postupne upustiť od dotácií na rybolov, ktoré poškodzujú životné prostredie v rámci EÚ aj v tretích krajinách. Je potrebné určiť vhodné stimuly a zmierňujúce opatrenia, aby sa v EÚ aj inde vo svete zaistila životaschopnosť komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybolovu;

31.

domnieva sa, že opatrenie č. 9 na boj proti odpadu v moriach a „moriam plastu“ je jednou z najdôležitejších iniciatív tohto návrhu. Priamy úžitok z neho majú cestovný ruch a rybolov. Ak bude ľudstvo pokračovať vo vyhadzovaní plastov do prírody rovnakým tempom, bude v moriach v roku 2050 viac plastov ako rýb. Miestne a regionálne orgány so svojimi existujúcimi právomocami v oblasti nakladania s odpadom a prevencie môžu k tomu rozhodujúcou mierou prispieť. Miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu vzhľadom na svoje schopnosti v oblasti využívania energie vzniknutej pri spaľovaní vyzbieraných plastov. V súčasnosti končí v EÚ na skládkach ešte stále 28 % odpadu. Silný environmentálny rámec EÚ pre prevenciu vrátane možného zákazu mikroplastov na úrovni EÚ si vyžaduje riadne presadzovanie práva na miestnej a regionálnej úrovni a nepretržité investície do čistejších technológií vrátane rozvoja cielených miestnych a regionálnych opatrení v oblasti predchádzania morskému odpadu. To by malo zahŕňať aj ďalší pokrok smerom k spoločnému režimu nielen pre prístavné zberné zariadenia, ale aj pre poplatky za lodný odpad a zvyšky nákladu v snahe odrádzať lode od toho, aby sa ho pred príchodom do prístavov zbavovali. Európske regióny a miestne spoločenstvá patria medzi najväčších producentov morského odpadu a plastového odpadu, no zároveň samy čelia odpadu, ktorý prichádza z oblastí mimo EÚ, a preto je nevyhnutná medzinárodná spolupráca;

32.

víta iniciatívu Európskej komisie bojovať proti znečisťovaniu oceánov a predovšetkým proti morskému odpadu, no konštatuje, že ide len o prvý krok na dosiahnutie čistejších oceánov. EÚ a členské štáty môžu ísť príkladom tým, že zavedú spoločný plán na odstraňovanie prípadných nebezpečných predmetov, ako sú munícia a chemikálie a jadrový materiál z mora. Výbor v tejto súvislosti preto zdôrazňuje význam pilotných projektov, ktoré môžu rozvíjať a prezentovať európske schopnosti, technológiu a záväzok chrániť mier. Takéto projekty môžu podporiť tak vývoz technológií ako aj know-how, čo sa dá využiť v prípade tretích krajín a organizácií ako stimul na zavedenie podobných opatrení inde vo svete;

33.

nazdáva sa, že takýto spoločný plán boja proti znečisťovaniu oceánov môže tiež priniesť hmatateľné výhody pre prímorské regióny a spoločenstvá nielen priamo z hľadiska know-how, odborných znalostí a zvýšenej civilnej ochrany, schopností v oblasti hľadania, záchranných opatrení a opatrení na obnovu, a tiež zo všeobecnejšieho hľadiska v podobe zvýšenia príjmov z cestovného ruchu a rybolovu, väčšieho hospodárskeho rozvoja a omnoho čistejšieho životného prostredia a prínosov v oblasti zdravia, a to nielen pre európske pobrežné oblasti, ale tiež pre priľahlé regióny a celý ekosystém oceánov;

34.

pripomína, že opatrenie č. 10 na podporu námorného priestorového plánovania (NPP) na celosvetovej úrovni, vrátane možných medzinárodných usmernení IOC-UNESCO o NPP, je v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami VR, v ktorých sa zdôrazňuje pokročilá úroveň politík EÚ v oblasti NPP a prínos miestnych a regionálnych orgánov. Predstavuje to tiež príležitosť pre podniky v EÚ poskytovať súvisiace služby a výrobky po celom svete;

35.

v tejto súvislosti súhlasí s opatrením č. 11 zameraným na dosiahnutie globálneho cieľa, ktorým je ochrana 10 % pobrežných a morských oblastí a podpora účinného riadenia a presadzovania chránených morských oblastí v snahe vytvoriť „oceánske parky“. Aktuálne štúdie o podobných projektoch v Austrálii ukazujú ich prínos pre cestovný ruch a rybolov v susedných regiónoch, čo možno aplikovať aj inde vrátane časti európskeho pobrežia. V tomto kontexte výbor vyzdvihuje význam zapojenia a posilnenia postavenia miestnych zainteresovaných strán pri určovaní a riadení chránených morských oblastí. Chránené morské oblasti, ktoré nemajú k dispozícii dostatočné financie, alebo obmedzená dostupnosť vedeckých údajov môžu byť závažnou prekážkou udržateľného hospodárskeho rozvoja, napr. morskej energie, prístavov a prístavísk;

36.

pokiaľ ide o opatrenie č. 12, domnieva sa, že ucelená stratégia EÚ na pozorovanie oceánov, národné zhromažďovanie údajov o rybolove a námorné účtovníctvo posilní služby v oblasti údajov a podporí pozorovanie. Z tohto dôvodu je potrebné začleniť a vzájomne prepojiť existujúce platformy EÚ a medzinárodné platformy pre mapovanie oceánov a morského dna, ako je napríklad EMODnet alebo program Copernicus pre pozorovanie oceánov. Musia sa podporovať iniciatívy ako IPBES (celosvetová platforma a medzivládny orgán otvorené pre všetky členské štáty OSN, ktorého cieľom je posilniť prepojenie medzi vedou, politikou a miestnymi znalosťami pri prijímaní rozhodnutí v oblasti služieb týkajúcich sa biodiverzity a ekosystémov) vrátane vytvárania nových nástrojov, ako sú Nordic IPBES, EU MAES (Mapovanie a posudzovanie ekosystémov a ich služieb) a ESMERALDA (Posilnenie služieb mapovania ekosystémov na účely tvorby politík a prijímania rozhodnutí);

37.

zastáva názor, že spojením rozličných existujúcich a budúcich databáz sa buduje interdisciplinárny orgán pre morské poznatky a údaje, ktorý pokrýva viaceré oblasti, ako je ochrana životného prostredia, rybolov a akvakultúra, zmierňovanie následkov katastrof, prvá reakcia a záchranné služby, pohraničná kontrola a monitorovanie migrácie a doprava. Nevidí žiadnu bezprostrednú potrebu ďalších databáz, domnieva sa naopak, že je potrebné koordinovať už existujúce databázy, aby z nich mali úžitok členské štáty;

38.

zdôrazňuje, že existencia kompatibilných, nadbytočných a prekrývajúcich sa databáz, súborov morských poznatkov a údajov získaných mapovaním oceánov si vyžaduje väčšie synergie nielen medzi jednotlivými inštitúciami EÚ a príslušnými národnými inštitúciami, ale tiež s ostatnými členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami, pretože spoločné údaje musia byť východiskovým bodom na rozvíjanie spoločných transoceánskych reakcií;

39.

trvá na tom, že o získavanie morských poznatkov sa musí snažiť nielen verejný sektor, ale aj súkromný sektor, spoločnosti v odvetví rybolovu a námornej prepravy nákladu, námorného inžinierstva, telekomunikácií, biotechnológie a ťažby ropy a zemného plynu v mori, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zbere a spoločnom využívaní environmentálnych údajov, ktoré získavajú počas svojich vlastných činností na mori. EÚ a iné medzinárodné orgány musia poskytovať stimuly a uľahčovať tento proces, aby nevznikala zbytočná administratívna záťaž;

40.

opakovane vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala osvedčené postupy, pokiaľ ide o využívanie verejno-súkromných partnerstiev v modrej ekonomike (11). Táto podpora by mala zohľadňovať potenciál malých a stredných podnikov a obmedzené administratívne kapacity niektorých príslušných vnútroštátnych orgánov;

41.

poukazuje na asymetrické územné vplyvy mnohých problémov, ktorým čelia naše oceány, čo znamená, že je nutné, aby morské údaje využiteľné pre viaceré politiky boli sprístupnené miestnym a regionálnym orgánom tak, aby prístup k nim bol bezproblémový a boli ľahko použiteľné;

42.

v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami o modrom raste (12) vyzýva na posilnenie investícií do „modrej“ vedy a inovácií (opatrenie č. 13) a zdôrazňuje v tejto súvislosti význam odborného vzdelávania a kvalifikácií pre námorníkov v úzkej spolupráci s námornými odvetviami;

43.

podporuje rozvoj medzinárodných partnerstiev v oblasti vedy, inovácie a výskumu oceánov, ktoré by mali byť navrhované s cieľom podporiť regióny, ktoré investujú do morského výskumu a inovácií (opatrenie č. 14). v tejto súvislosti možno vhodne využiť európske politiky a programy, ako je Horizont 2020, ako aj EMFF, LIFE, NPE a EFRR, na rozvoj výskumných a inovačných partnerstiev, a to aj s tretími krajinami;

44.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať stratégia modrého rastu v tejto oblasti a vyzýva na podporu strategických iniciatív na miestnej a regionálnej úrovni, šírenie osvedčených postupov a úspešných projektov a ich uplatňovanie v iných regiónoch s osobitným dôrazom na aplikovaný výskum a inovácie v oblasti námorných a pobrežných činností;

45.

domnieva sa, že správa oceánov má na miestne a regionálne orgány veľmi asymetrický dosah, pretože predstavuje výzvy, ktoré tieto orgány veľmi často nie sú schopné zvládnuť vzhľadom na nedostatočné vybavenie. Zmeny v regulačných rámcoch, rybolov alebo využívanie prírodných zdrojov v iných častiach sveta môžu mať priamy hospodársky alebo sociálny vplyv v európskych pobrežných komunitách a tých oblastiach, ktoré sú značne závislé od činností súvisiacich s oceánmi;

46.

domnieva sa však, že európske miestne a regionálne orgány majú zohrávať proaktívnu úlohu v zavádzaní udržateľných politík na prevenciu nadmerného rybolovu a znečisťovania morí a prispievať k viacúrovňovému riadeniu EÚ a nabádať EÚ a členské štáty, ktorých právomoci sa vzťahujú na vyše 10 % svetových oceánov, aby v rokovaniach týkajúcich sa medzinárodných oceánov išli príkladom;

47.

v súlade s existujúcou Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva a balíkom opatrení na lepšiu právnu reguláciu požaduje, aby Komisia, Rada, Parlament a VR spoločne pravidelne organizovali štruktúrovaný dialóg o správe oceánov s cieľom spoločne vytvárať nové námorné politické iniciatívy s aktívnym prispením zástupcov dotknutých pobrežných a morských regiónov a spoločenstiev EÚ, najmä ostrovov, izolovaných a najvzdialenejších regiónov alebo ich priamo poverených zástupcov, prípadne vrátane zapojenia fór existujúcich v rámci rôznych námorných makroregionálnych stratégií EÚ a zástupcov RFMO.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/38

1.

Viac ako tretina občanov EÚ žije a pracuje v európskych pohraničných regiónoch. Tieto hranice majú priamy a nepriamy vplyv na ich životy. Cezhraničná spolupráca sa ukázala byť najefektívnejším nástrojom na to, aby hranice prestali byť prekážkou a deliacou čiarou, pričom zároveň spája pohraničné oblasti a zvyšuje kvalitu života občanov v pohraničných regiónoch.

2.

Európska územná spolupráca zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní pohraničných prekážok a podpore cezhraničnej spolupráce. V rokoch 2014–2020 predstavuje objem investícií do spolupráce medzi regiónmi viac ako 10 miliárd EUR, pričom približne 6,6 miliárd EUR z tejto sumy dostanú cezhraničné regióny.

3.

Projekty Interreg A priniesli mnohé hmatateľné výsledky pre mnohých Európanov v rozmanitých regiónoch v celej EÚ. Dôležitým a úspešným nástrojom v rámci programov cezhraničnej spolupráce (1) sú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty navrhnuté s cieľom podporovať zbližovanie susediacich regiónov a podnietiť nadväzovanie kontaktov medzi ľuďmi v týchto lokalitách.

4.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty možno definovať podľa ich veľkosti, trvania a náplne. Malé projekty sú z hľadiska veľkosti zvyčajne menšie než bežné veľké projekty (napr. do 100 000 EUR (2)). Môžu tiež trvať obmedzený čas a ich hlavným zameraním je financovať iniciatívy v rozličných oblastiach cezhraničnej spolupráce s miestnym dopadom, a tak podporiť hlavné tematické ciele programov EÚ (vrátane budovania dôvery, vytvárania priaznivých rámcových podmienok, prístupu zdola nahor a nadväzovania nových partnerstiev). Projekty „ľudia ľuďom“ sú projekty malého rozsahu, ktoré sa zameriavajú hlavne na podporu kontaktov a interakcie medzi ľuďmi na rôznych stranách hraníc. Zvyčajne majú menší rozpočet a tiež obmedzené trvanie. Aktivity v rámci projektu sa uskutočňujú na menšom geografickom území (zvyčajne na úrovni euroregiónu) a ich prístup zvyčajne vychádza z daného miesta.

5.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako sú kultúra (napr. výučba jazyka susednej krajiny), šport, cestovný ruch, vzdelávanie a odborná príprava, ekonomika, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotná starostlivosť, doprava a malá infraštruktúra (cezhraničné nedostatky), administratívna spolupráca, propagačné aktivity atď.

6.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty sú dostupné pre široký okruh príjemcov: obce, mimovládne organizácie (rozličné typy združení, platformy, siete, nadácie, cirkvi atď.), vzdelávacie inštitúcie (školy, centrá odbornej prípravy a univerzity), inštitúcie pre výskum a na podporu podnikania atď.

7.

Tieto projekty podporuje niekoľko generácii programov cezhraničnej spolupráce. V súčasnom období sú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v rámci 19 programov cezhraničnej spolupráce (približne v jednej tretine z nich) podporované najmä prostredníctvom fondu malých projektov alebo podobného nástroja (niekedy nazývaný mikroprojekty, dispozičný fond alebo rámcový projekt na podporu malých projektov/iniciatív). Tieto fondy malých projektov majú zvyčajne formu „zastrešujúceho projektu“, v rámci ktorého sa realizujú viaceré menšie podprojekty.

8.

Vo všeobecnosti je financovanie skôr nižšie – od 1,5 % do 20 % prostriedkov pridelených na programy (nižšie v starých členských krajinách, zatiaľ čo v nových členských štátoch a pozdĺž „starej“ vonkajšej hranice je dopyt oveľa vyšší).

9.

Nezávislé štúdie, ktoré sa zaoberali cezhraničnou spoluprácou a všetkými doterajšími hodnoteniami Interreg (3), potvrdzujú, že v programoch Interreg A sa najlepšie kvalitatívne výsledky nedosahujú primárne prostredníctvom hlavných projektov, ale úspech závisí od rôznych skutočne cezhraničných projektov, ktoré sa zameriavajú na konkrétne potreby jednotlivých regiónov a sú do nich priamo zapojení občania, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti. Riadenie týchto programov Interreg A (podprogramov) je často decentralizované. Od začiatku (v roku 1990) programov Interreg získali najlepšie hodnotenie často tie programy, ktoré boli riadené decentralizovane, pričom mnohé z zahŕňali podporu projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov.

10.

Napriek tomu, že tieto projekty majú pozitívny vplyv, musia sa vyrovnať s vážnymi ťažkosťami. Nie sú zakotvené v nariadeniach a riadiace orgány často uprednostňujú väčšie projekty, ktoré sú efektívnejšie z hľadiska nákladov (vyššie administratívne náklady na projekty „ľudia ľuďom“) a majú merateľný vplyv. Rovnako je ťažké spojiť mäkké vplyvy týchto projektov s ukazovateľmi stratégie Európa 2020 zameranej na pracovné miesta a rast (chýba metodika a vhodné hodnotiace ukazovatele).

11.

Hlavným cieľom tohto stanoviska je poskytnúť spoľahlivý zoznam výhod a prínosu týchto projektov a ich decentralizovanej realizácie prostredníctvom euroregiónov a podobných štruktúr, akými sú EZÚS, poskytnúť odporúčania pre ich ďalšie zjednodušenie a tiež predložiť konkrétne návrhy na budúce programy cezhraničnej spolupráce, a tak prispieť k diskusii o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020.

12.

sa domnieva, že projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty majú vo všeobecnosti veľký európsky prínos a významne prispievajú k celkovým cieľom programov cezhraničnej spolupráce prostredníctvom odstránenia cezhraničných prekážok a integrácie pohraničných oblastí a ich občanov. Treba zdôrazniť tieto konkrétne výhody projektov:

13.

vidí však výhody intenzívnych partnerstiev, ak je územie oprávnené na získanie podpory väčšie. Môže to mať však negatívne dôsledky: pre programy je ťažšie reagovať na osobitné potreby rozličných častí veľkého územia. Objavuje sa tendencia podporovať väčšie projekty a táto podpora sa stáva menej dostupnou pre miestne/regionálne subjekty;

14.

navrhuje, aby najlepšou reakciou na tento trend bolo decentralizované riadenie týchto programov, a to napríklad prostredníctvom podpory podprogramov a tiež možnosťou financovania malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“. Zároveň by to programy posunulo bližšie k občanom;

15.

poukazuje na výhody fondov malých projektov (alebo podobných nástrojov na financovanie projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov) riadených decentralizovaným spôsobom:

16.

si je vedomý toho, že tento prístup môže mať za následok vyššie administratívne náklady. Treba zdôrazniť, že okrem bežnej správy projektu sa vykonávajú aj mnohé iné činnosti (napr. zvyšovanie osvety, poradenstvo pri príprave, realizácia a účtovníctvo). Bez tohto decentralizovaného prístupu zdola nahor je realizácia takýchto projektov zložitá;

17.

konštatuje, že výhody decentralizovanej realizácie projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov možno najlepšie zaručiť zapojením euroregiónov a podobných cezhraničných štruktúr (4). Navyše by mohli mať aj právnu formu EZÚS, ktoré sú veľmi vhodné na túto úlohu;

18.

odporúča, aby mali tieto štruktúry v záujme zabezpečenia úspešnej realizácie značné skúsenosti v oblasti cezhraničnej spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni. Mali by byť:

19.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zachovala pridaná hodnota projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov a ich decentralizované riadenie, musia byť tieto projekty a postupy veľmi jednoduché;

20.

poukazuje na to, že VR vyjadril svoj postoj v stanovisku Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov  (7). Odporúčania týkajúce sa cezhraničnej spolupráce, ako napríklad vyňatie európskej územnej spolupráce z pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci alebo pružnejší prístup pri uplatňovaní tematických cieľov stratégie EÚ 2020, sú pre projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty ešte dôležitejšie;

21.

konštatuje, že zjednodušené postupy musia byť primerané príslušným sumám, a to pre riadenie týchto projektov (administratíva, finančné riadenie, kontrolné mechanizmy atď.), ako aj pre cieľové skupiny (zníženie administratívnej záťaže, vopred poskytované cielené informácie, uplatňovanie zásady „stačí len raz“ (8)). Tieto zjednodušené postupy sa musia uplatňovať vo všetkých fázach projektového cyklu;

22.

odporúča, aby sa počas kontroly, monitorovania a auditu pozornosť zamerala viac na obsah a výsledky, a nie iba na procesy;

23.

apeluje na všetky spoločné úrovne riadenia, aby umožňovali a využívali vhodné možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov ako hlavný prístup týkajúci sa projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov. VR napriek nevyhnutným kontrolám financovania z verejných zdrojov vyzýva, aby sa podporovalo využívanie zásady „stačí len raz“, paušálnych sadzieb, jednorazových platieb a zjednodušeného vykazovania nákladov (napr. štandardizovaných jednotkových nákladov), pokiaľ ide o účtovníctvo pre tieto projekty;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu v EÚ (rastúci nacionalizmus, vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, migračná kríza, hospodárske a menové ťažkosti) sa jasne objavuje čoraz väčšia potreba hovoriť o konkrétnych výhodách a prínose opatrení EÚ. Cezhraničná spolupráca a predovšetkým projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty patria medzi najhmatateľnejšie príklady takýchto konkrétnych výhod a prínosu pre každodenný život občanov. Tu majú fondy EÚ jasný pozitívny vplyv v skutočnom živote, vyhliadkach a vnímaní občanov EÚ;

25.

sa domnieva, že všetci aktéri by sa mali usilovať viac zviditeľniť výsledky a výhody týchto projektov – ani nie tak v pohraničných regiónoch, kde sú zjavné, ale na vnútroštátnej úrovni (členské štáty) a európskej úrovni (inštitúcie EÚ), ktoré prijímajú rozhodnutia o politike súdržnosti. Cieľom tohto stanoviska spolu s brožúrou, ktorá obsahuje konkrétne príklady projektov, je prispieť k tomuto úsiliu. Informovanie o výsledkoch môže podporiť aj Európsky deň spolupráce;

26.

uznáva potrebu zaviesť špecifickú metodiku na hodnotenie fondov malých projektov (a podobných nástrojov), ktoré podporujú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty. Vzhľadom na „mäkký“ charakter projektov „ľudia ľuďom“ je zrejmé, že štandardné ukazovatele výsledkov nie sú pre takéto hodnotenie vhodné (napr. na meranie úrovne dôvery alebo prekonávanie predsudkov). Domnievame sa, že už samotná skutočnosť, že v pohraničných regiónoch prebieha cezhraničná spolupráca medzi občanmi a inštitúciami, je pozitívnym výsledkom (podobne ako rastúci počet študentov, ktorí študujú v zahraničí vďaka programu Erasmus). Počet zúčastnených občanov a spolupracujúcich partnerov by mal byť postačujúci. Malé projekty prispievajú k ukazovateľom príslušnej investičnej priority, ale aj pri týchto projektoch, ktoré nie sú čisto projektmi „ľudia ľuďom“, by sa mal zvážiť aspekt spolupracujúcich partnerov a počet osôb, ktoré sú aktívne zapojené do cezhraničnej spolupráce, keďže sa tým buduje schopnosť partnerov ďalej rozvíjať takúto spoluprácu v budúcnosti. Rozširuje sa tým rozsah činností s územným prístupom riadených EÚ a zameraných na občanov, ktorí sa stávajú angažovanými aktérmi v úsilí o viac Európy na miestnej úrovni. Odborné a medzikultúrne zručnosti, ktoré získali členovia cezhraničných projektových tímov, sú veľmi často cennejšie než samotný výsledok projektu (malé investície);

27.

odporúča, aby sa projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty zakotvili v nariadeniach o poskytovaní podpory EÚ na cezhraničnú spoluprácu ako legitímny nástroj v rámci programov cezhraničnej spolupráce, a vyzýva Komisiu, aby zapracovala príslušné ustanovenia do návrhu pre ďalšiu generáciu predpisov;

28.

takisto odporúča, aby Komisia podporovala, aby sa projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty stali súčasťou programov cezhraničnej spolupráce, a to najmä tam, kde je dopyt po takýchto projektov na miestnej a regionálnej úrovni. Mali by sa zabezpečiť dostatočné prostriedky, aby sa uspokojil tento dopyt zdola. Osobitná pozornosť by sa mala venovať hraniciam, ktoré budú vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (9), pričom treba hľadať možnosti, ako pokračovať v spolupráci s tamojšími miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími partnermi;

29.

zdôrazňuje, že na to, aby sa mohli plne využiť výhody vyplývajúce z týchto projektov, je potrebné decentralizované riadenie, a to buď prostredníctvom fondov malých projektov alebo akéhokoľvek podobného nástroja alebo priamo prostredníctvom riadiacich výborov na danom mieste. Je nevyhnutné, aby mal každý pohraničný región možnosť využiť jeho existujúce nástroje a postupy, ktoré sa za mnohé roky osvedčili ako účinné, a zabezpečiť tak kontinuitu tohto financovania s celkovým cieľom udržať programy bližšie k občanom;

30.

odporúča, aby euroregióny alebo podobné štruktúry a EZÚS predstavovali rámec, ktorý zaručí decentralizovanú realizáciu projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov, aby sa zabezpečila ich kontinuita a zohľadnili už existujúce úlohy takýchto štruktúr (napr. príjemcovia „zastrešujúcich projektov“), ktoré sa ukázali ako veľmi užitočné. V pohraničných oblastiach, kde tieto štruktúry neexistujú, by bolo treba podporovať ich vytváranie alebo hľadať iné vhodné riešenia, pričom by sa v čo najväčšej miere mali rešpektovať vyššie uvedené zásady;

31.

zdôrazňuje, že s cieľom zachovať prínos a výhody projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov, musia byť tieto projekty a ich riadenie čo najjednoduchšie. Väčší dôraz by sa mal klásť na obsah ako na postupy a mali by sa uprednostňovať možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov;

32.

poukazuje na to, že projekty „ľudia ľuďom“ často spájajú partnerov vo verejných alebo poloverejných službách a zmierňujú dôsledky rozdielov v právnych predpisoch a financovaní medzi organizáciami v rôznych členských štátoch. Okrem dočasného projektového financovania by však úspešné projekty „ľudia ľuďom“ mali mať možnosť pokračovať prostredníctvom štrukturálnych fondov. V nasledujúcom programovom období by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na to, aby zákonodarcovia na vnútroštátnej úrovni zohľadnili skúsenosti z pohraničných oblastí. Členské štáty by mali uzatvárať dohody týkajúce sa hraníc, aby sa zmiernili pohraničné vplyvy vyplývajúce z vnútroštátnej regulácie a financovania;

33.

vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsky parlament, aby na tieto konkrétne odporúčania prihliadali a aby všetky nevyhnutné pravidlá na ich vykonávanie zohľadnili pri príprave legislatívnych návrhov novej generácie programov cezhraničnej spolupráce, pri zriaďovaní týchto programov a tiež počas ich úspešnej realizácie. Tým sa zabezpečí, že občania európskych pohraničných regiónov jasne pocítia výhody európskej integrácie.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/43

1.

oceňuje iniciatívu Európskej komisie Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, ktorá ďalej rozvíja a rozširuje iniciatívu Small Business Act. Zároveň žiada Komisiu, aby iniciatívu Small Business Act zaktualizovala a aby zachovala jej homogénnosť.

2.

Stotožňuje sa s obavami vyjadrenými v oznámení, že pretrvávajúca nadmerná roztrieštenosť jednotného trhu vrátane digitálneho jednotného trhu negatívne vplýva na potenciál rastu začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov (startupov a scaleupov).

3.

Pripomína, že plne podporuje opatrenia zamerané na rozvoj inovatívneho podnikania a odstránenie prekážok, ktoré tento rozvoj obmedzujú.

4.

Poukazuje na skutočnosť, že startupy a scaleupy majú tendenciu umožňovať pružné formy zamestnávania, ako je práca na diaľku, pružný pracovný čas, dočasná agentúrna práca, požičiavanie pracovníkov a personálny lízing, práca na zmluvu, deľba práce (work sharing) a delenie pracovného miesta (job sharing). Ak sa tieto formy zamestnania pracovníkovi prezentujú ako ozajstná príležitosť, môžu mať kladný vplyv na skĺbenie rodinného a pracovného života a tiež pomôcť riešiť dlhodobú nezamestnanosť.

5.

Zdôrazňuje, že partnerská spolupráca európskych, národných, regionálnych a miestnych verejných orgánov je veľmi dôležitá pre vytvorenie podmienok priaznivých pre rozširovanie oblasti činnosti startupov.

6.

Vyzýva Komisiu. aby podnikla vlastné kroky s cieľom inšpirovať členské štáty, aby sa vo väčšom rozsahu a na všetkých úrovniach ekonomického, ako aj iného vzdelávania zaoberali problematikou tvorivosti, podnikania, ekonomiky a financií.

7.

Vyzdvihuje význam úspechov regiónov a miest v rozvoji celosvetového hospodárstva založeného na inováciách, keďže sú schopné pružnejšie sa prispôsobiť meniacim sa trhovým, technologickým a kultúrnym podmienkam.

8.

Podotýka, že podpora inovatívnych subjektov s mimoriadne vysokou dynamikou rastu sa prenáša aj na iné trhové subjekty. Podpornými opatreniami a právnymi uľahčeniami spolu so súčasným úsilím na podporu obehového hospodárstva, sociálneho hospodárstva a hospodárstva spoločného využívania zdrojov (1) sa vďaka súčinnosti posilní rozvoj celých spoločenstiev.

9.

Zdôrazňuje, že rozhodujúci význam budú mať opatrenia, ktoré zabezpečia väčšiu prepojenosť odvetvových stratégií a do ktorých bude zapojená vedecká obec, podniky aj verejné orgány na všetkých úrovniach, aby mali realizované ciele spoločného menovateľa.

10.

Zdôrazňuje, že rôznorodosť a nestabilnosť práva v rámci členských štátov EÚ sa zdá byť jedným z hlavných problémov, ktoré obmedzujú expanziu európskych startupov (2).

11.

Vyzýva Komisiu, aby sa pokúsila vymedziť jednoznačné definície startupu a scaleupu a aby pokračovala v zjednodušovaní právnych riešení týkajúcich sa MSP.

12.

Súhlasí s doterajšou analytickou líniou, vytvorenou v rámci programu Horizont 2020 (v súvislosti s možnosťou využívania odporúčaní expertov) a činnosti Európskeho strediska pre klastre a priemyselné zmeny.

13.

Navrhuje prehodnotiť súbor nástrojov a meraní po troch meracích cykloch, aby sa údaje o startupoch a scaleupoch nielen hromadili, ale aby sa súčasne rozvíjal aj výskum kvalitatívnych aspektov, ktoré pomôžu ľahšie vymedziť jestvujúce problémy.

14.

Víta skutočnosť, že v súlade s politickými prioritami Európskej komisie v rámci stratégie jednotného trhu sa opatrenia programu COSME vo veľkej miere zameriavajú na podporu začínajúcich podnikov a rozširujúcich sa podnikov.

15.

Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pomalým tempom prác zameraných na odstránenie rozdrobenosti daňových systémov, najmä systémov dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré sa uplatňujú v 28 členských štátoch EÚ. Fragmentácia sťažuje rozvoj a cezhraničný obchod MSP, a najmä startupom.

16.

Navrhuje Komisii zaviesť dodatočné prostriedky na podporu startupov pri koncipovaní a následnom uplatňovaní stratégie na ochranu práv duševného vlastníctva.

17.

Upozorňuje na problém neefektívnych a príliš dlhých postupov v členských štátoch EÚ v prípade platobnej neschopnosti podnikateľov, v dôsledku čoho mnoho poctivých, ale nadmerne zadlžených podnikateľov prichádza o druhú šancu.

18.

Víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, druhej šanci a opatreniach na zvýšenie účinnosti postupov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a oddlženia a o zmene smernice 2012/30/EÚ [COM(2016) 723 final z 22. novembra 2016], ktorého cieľom je znížiť najväčšie prekážky voľného toku kapitálu, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi rámcami členských štátov v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Vyjadruje však obavy v súvislosti s tým, že návrh sa obmedzuje iba na finančné aspekty, pričom pracovníci zamestnaní v podnikoch sa v ňom označujú za veriteľov rovnako ako banky alebo akíkoľvek iní držitelia majetkovej účasti a obnova podniku sa opisuje len ako finančná reorganizácia zainteresovaných strán.

19.

Argumentáciu Komisie v súvislosti s pridanou hodnotou, ktorú prinesie zavedenie navrhovaných právnych riešení na úrovni EÚ, považuje za presvedčivú, a preto usudzuje, že návrh smernice je v súlade so zásadou subsidiarity.

20.

Z toho istého dôvodu sa domnieva, že návrh smernice je v súlade so zásadou proporcionality. Zároveň sa obáva, že vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je možné zosúladiť právne systémy členských štátov v oblasti insolvenčného konania, nepomôže tento legislatívny nástroj merateľným spôsobom zvýšiť počet startupov, ktoré sa na trhu udržia dlhšie ako 2 až 3 roky.

21.

Pripomína, že Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali 20. mája 2015 nariadenie (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní medzi jednotlivými členskými štátmi, a súhlasí s názorom, že insolvenčné konania by sa už nemali vnímať len z hľadiska likvidácie, ale ako nástroj, ktorý zaručí, že zdroje podniku zostanú zachované – vrátane práva jeho zamestnancov na prácu – a ktorý, pokiaľ je to možné, zabezpečí prežitie podniku. Takisto víta návrh vytvoriť do júna 2019 digitálny systém vzájomne prepojených „insolvenčných registrov“, ktorý by sa zaviedol v každom členskom štáte a bol by bezplatne prístupný prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície. Upozorňuje však, že je nevyhnutná dodatočná podpora na zvýšenie špecializácie sudcov a zlepšenie odbornosti správcov vymenovaných v rámci konania.

22.

Víta legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o fondoch peňažného trhu [COM(2013) 615 final], ako aj návrh na vytvorenie novej kategórie fondov peňažného trhu, fondu peňažného s čistou hodnotou aktív s nízkou volatilitou, navrhnutého osobitne pre malé podniky v reálnej ekonomike.

23.

Vyzýva národné, regionálne a miestne orgány verejnej správy, aby iniciovali tieto kampane alebo aby sa do nich aktívne zapájali:

24.

Považuje za potrebné uľahčiť začínajúcim malým a stredným podnikom činnosť na európskom jednotnom trhu, najmä stanovením vhodných prahových hodnôt, ktoré ich oslobodia od povinností spojených s reorganizáciou alebo novou registráciou v členských štátoch.

25.

Nabáda Komisiu, aby začala pracovať na vytvorení víza pre startupy alebo katalógu podmienok umožňujúceho bezpečné a prospešné prijatie kvalifikovaného ľudského kapitálu alebo finančného kapitálu z tretích krajín, ktorý môže pomôcť podporiť rozvoj hospodárstva Európskej únie.

26.

Oceňuje úsilie, ktoré Komisia vyvíja na to, aby mali startupy a scaleupy lepší prístup k verejnému obstarávaniu, a zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne dohliadať na transpozíciu a vykonávanie smernice o verejnom obstarávaní 2014/24/EÚ v členských štátoch, aby sa zaručilo, že členské štáty budú môcť plne využiť existujúce ustanovenia s cieľom zlepšiť pre malé a stredné podniky možnosti prístupu k verejnému obstarávaniu.

27.

Pozitívne vníma vytvorenie pozície sprostredkovateľov v oblasti inovácií, ktorých úlohou by bolo vytvárať siete obstarávateľov zaujímajúcich sa o verejné obstarávanie inovácií, prepájať ich s inovačnými podnikmi a pomáhať takýmto podnikom dostať sa k rizikovému financovaniu.

28.

Oceňuje navrhované zmeny v programe Horizont 2020 zamerané na podporu prístupu „zdola nahor“ a medziodvetvového prístupu, ako aj na podporu revolučných inovácií, ktoré majú prelomový spoločenský význam a veľký potenciál rastu.

29.

Pozitívne vníma ďalšie posilnenie siete Enterprise Europe Network (EEN) rozšírením rozsahu služieb o špecializované poradenstvo v súvislosti s rozširovaním hospodárskej činnosti, informovaním o vnútroštátnych a európskych predpisoch, možnosťami financovania, nadväzovaním partnerstiev a prístupom k cezhraničnému verejnému obstarávaniu.

30.

Zdôrazňuje význam budovania silných väzieb spolupráce medzi regionálnymi pobočkami siete EEN a miestnymi podnikateľskými inkubátormi, akcelerátormi a vedecko-technologickými parkmi, pretože tieto ustanovizne sú dennodenne v blízkom kontakte so startupmi, a preto dobre poznajú ich skutočné problémy a potreby.

31.

Zdôrazňuje, že zámer Komisie zintenzívniť opatrenia na vytváranie prepojení medzi klastrami, miestnymi a regionálnymi podnikateľskými ekosystémami, najmä pokiaľ ide o vyhľadávanie partnerov medzi investormi a veľkými podnikmi, ako aj o nadväzovanie kontaktov s miestnymi politickými činiteľmi, pričom táto sieť by sa mala rozšíriť aj o kontakty medzi startupmi a vedecko-výskumnými strediskami ako potenciálnymi dodávateľmi technologických a netechnologických inovatívnych riešení.

32.

Vyzýva Komisiu, aby zaviedla podporné opatrenia zamerané na vytváranie inkubátorov pre inovačné podniky, ktoré by pomáhali podnikateľom a sprevádzali ich v počiatočných štádiách podnikania, a to zlepšením ich zručností pri riadení podniku, zabezpečením možností alternatívneho financovania, uzatváraním zmlúv s „hybnými“ podnikmi (tzv. elevator pitch), podporou ich internacionalizácie atď.

33.

Upozorňuje, že sa prehlbujú technologické rozdiely medzi metropolitnými regiónmi a menej rozvinutými a okrajovými regiónmi. V tejto súvislosti navrhuje Komisii zaviesť opatrenia na podporu nadväzovania kontaktov medzi najrozvinutejšími regiónmi a regiónmi, ktorých hospodárstvo spočíva na poľnohospodárskom odvetví.

34.

Hoci ešte treba vykonať veľa práce, víta pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v oblasti podnikania v menej rozvinutých regiónoch, a navrhuje Komisii, aby naďalej podporovala súčasné iniciatívy na podporu rozvoja podnikania v týchto regiónoch a zvážila zavedenie ďalších nástrojov, ako napríklad osobitného nástroja, ktorý by bol zameraný na prepájanie projektov.

35.

Zdôrazňuje, že by bolo veľmi potrebné zaviesť dodatočné opatrenia na posilnenie a prepájanie aktérov, ktorí podporujú podnikanie v tradičných hospodárskych odvetviach, vrátane sektora remesiel a kultúrneho priemyslu a kreatívneho priemyslu, vo vidieckych a okrajových regiónoch, ako aj v prímestských oblastiach.

36.

Súhlasí s návrhom Komisie vytvoriť európsku platformu na prepojenie startupov s potenciálnymi partnermi (popri existujúcich verejných a súkromných platformách). Takýto nástroj by pomohol pri budovaní siete podnikateľských ekosystémov a klastrov v Európe.

37.

Pozitívne vníma smerovanie plánovaných opatrení Komisie v tejto oblasti (stanovené v iniciatívach „koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta“, „koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností“ a „nástroj na báze veľkých dát“).

38.

Podporuje návrh rozšíriť program Erasmus pre mladých podnikateľov na inkubátory a podnikateľov na medzinárodných trhoch.

39.

Je znepokojený tým, že v oznámení, ktoré sa týka mimoriadne rozsiahlej problematiky, sa plánované opatrenia spomínajú len zbežne a budúce opatrenia sa uvádzajú selektívne (napríklad boli opomenuté informácie o programe centier digitálnych inovácií a návrh zvolať Európsku radu pre inováciu je veľmi stručný a zásady jej činnosti nie sú stanovené).

40.

Vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnejšie informácie o predpokladaných právomociach tejto rady a jej právnom ukotvení.

41.

Potvrdzuje, že pre kvalitu práce Európskej rady pre inováciu je rozhodujúce zaručiť, aby v nej mali náležité zastúpenie rôzne oblasti podnikania a podnikateľského prostredia, vedecká obec a verejné orgány.

42.

Nabáda Komisiu, aby preskúmala, ako by bolo možné pomáhať miestnym a regionálnym samosprávam pri zriaďovaní výborov zložených zo skúsených zástupcov podnikateľskej sféry, ktoré by pomáhali v rozvoji podnikateľskej činnosti a startupov a scaleupov v rámci príslušnej územnej samosprávy.

43.

Zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány, akademická obec a samotní podnikatelia (tzv. trojitá špirála) zohrávajú a budú zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri propagovaní podnikateľského ducha, vytváraní kultúry vedy a inovácie v európskych regiónoch a budovaní silných regionálnych podnikateľských ekosystémov.

44.

Žiada Komisiu, aby zapojila regionálne a miestne orgány do plánovaného partnerského preskúmania zásad a postupov členských štátov v súvislosti so startupmi a scaleupmi. Miestne a regionálne orgány majú k miestnym podnikateľom najbližšie a bolo by treba využiť ich bohaté poznatky o miestnych podnikateľských kruhoch.

45.

Nazdáva sa, že na digitálnom jednotnom trhu nadobudne hospodárska súťaž nový rozmer a každý región bude konfrontovaný s inými európskymi regiónmi, pre ktoré bude platiť rovnaký základný právny rámec. Je to teda veľká príležitosť pre startupy, ktoré doteraz nemali veľké možnosti pôsobiť na medzinárodnej úrovni a preniknúť na nové cezhraničné trhy.

46.

Podotýka, že startupy a scaleupy sa zameriavajú na inovatívne a neštandardné riešenia, ktorých účinky v praxi sa dajú predvídať len v obmedzenej miere. Preto je pre ne ťažšie získať prostriedky z bežných programov.

47.

Odporúča Komisii zmierniť systém financovania tak, aby bol pružnejší voči inovatívnym nápadom, a podnecovať subjekty, ktoré prideľujú európske finančné prostriedky, aby obozretnejšie vyberali expertov.

48.

Pozitívne hodnotí zámer Komisie vytvoriť celoeurópsky fond fondov rizikového kapitálu, ktorý by mohol pomôcť zmenšiť rozdrobenosť európskych fondov rizikového kapitálu v EÚ.

49.

Navrhuje, aby sa začali skúmať možnosti využitia miestneho rizikového kapitálu v samosprávach.

50.

Vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie rôznych zdrojov financovania, keďže možnosti ako fondy rizikového kapitálu, fondy súkromného kapitálu a podnikateľskí anjeli sú zatiaľ v Európe málo rozvinuté.

51.

Oceňuje návrh zvýšiť rozpočet programu COSME a, pod podmienkou, že sa nepresunú žiadne rozpočtové prostriedky z Nástroja na prepájanie Európy alebo programu Horizont 2020, v zásade aj návrh navýšiť prostriedky EFSI, čo umožní získať dodatočné finančné prostriedky pre MSP vo fáze začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Obzvlášť potrebné je uľahčovať integráciu a partnerstvá medzi MSP a startupmi.

52.

Pozitívne hodnotí činnosť Komisie s cieľom vytvoriť dodatočné stimuly pre rizikový kapitál, napríklad tým, že by sa súkromným alebo verejným fondom umožnilo využiť pri získavaní dlhového financovania štátnu záruku, keďže by to mohlo pomôcť zvýšiť kapitálové a dlhové investície do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov.

53.

Nabáda, aby sa na úrovni EÚ vypracoval program nefinančnej podpory startupov a scaleupov, ktorý im uľahčí prístup na nové trhy a prispeje k vzniku nových pracovných miest a ďalšiemu rozvoju inovácie na území EÚ.

54.

Považuje za potrebné posilniť pomocou finančnej a daňovej podpory štruktúrovaný európsky ekosystém pre investorov určený na prilákanie a podnietenie súkromných investícií do inovačných podnikov s cieľom umožniť ich rozvoj a prosperitu v čo najlepších hospodárskych a finančných podmienkach a takisto dosiahnuť vysokú mieru konkurencieschopnosti. V tomto záujme je mimoriadne dôležité posilniť nástroje alternatívneho financovania (rizikový kapitál, úvery s podielom na zisku, záruky a pod.). V tejto súvislosti je nevyhnutné skutočne zjednodušiť mechanizmy zavádzania finančných nástrojov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov.

55.

Upozorňuje na intenzívny rozvoj platforiem kolektívneho financovania ako alternatívneho zdroja financovania inovatívnych riešení, ktoré vytvárajú startupy.

56.

Vyzýva Komisiu, aby preskúmala príležitosti a hrozby vyplývajúce z kolektívneho financovania pre európsku spoločnosť, a to najmä tie, ktoré sa týkajú priamo investorov, ktorí nemusia mať rovnaký prístup k informáciám a môžu byť na takýto typ transakcií horšie pripravení než profesionálni investori.

57.

Podotýka, že vhodne navrhnutý právny rámec na reguláciu fungovania platforiem kolektívneho financovania na úrovni EÚ by umožnil plne využiť potenciál, ktorý sa v tomto zdroji skrýva. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rámca by mali byť normy, ktoré zaručia ochranu záujmov investorov.

58.

Podporuje návrh posilniť iniciatívu Startup Europe a rozšíriť jej rozsah pôsobnosti aj na iné oblasti, než sú IKT a startupy na internete. V tejto súvislosti odporúča okrem iného ďalšie zjednodušenie umožňujúce čoraz ľahšie a účinnejšie usmerňovať startupy, ktoré chcú mať prístup k početným možnostiam ponúkaným v rámci európskych programov.

59.

Nabáda EK, aby prijala stratégiu zameranú na sociálne orientované podnikateľské iniciatívy, ktoré majú vplyv na kvalitu života, pričom by mala vychádzať z doterajších oblastí mimoriadneho významu, ako je napríklad strieborné hospodárstvo, sociálne podnikanie alebo model trojitej špirály. Takto by sa systémom stimulov podporoval aktívny prístup zdola nahor a sociálna tvorivosť.

60.

Upozorňuje na potenciál, ktorý predstavuje spolupráca startupov a scaleupov s veľkými podnikmi. Treba využiť osvedčené postupy z regiónov EÚ, v ktorých spolupráca podnecuje súčinnosť podnikov rôznej veľkosti a rôzneho zamerania.

61.

Víta zámer Komisie vytvoriť platformu na riešenie sociálnych problémov.

62.

Upozorňuje, že prínosom by mohlo byť prepojenie takejto platformy so systémom verejného obstarávania, čo by mohlo pomôcť zvýšiť dynamiku rastu sociálnych podnikov. Systém by však mal byť pružnejší, aby sa problémy mohli riešiť kreatívnym spôsobom, ktorý je najlepší z pohľadu konečných príjemcov, a nie spôsobom, ktorý je predvídateľný z hľadiska systémových ukazovateľov.

12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/51

1.

zdôrazňuje, že MSP, ako hlavná hnacia sila pre vytváranie rastu a pracovných miest v Európe, si vyžadujú jednoduché, jasné, konzistentné a právne stabilné regulačné aj ekonomické prostredie založené na dostatočnej úrovni verejných a súkromných investičných kapacít;

2.

poukazuje na neúmerný vplyv byrokracie na MSP s relatívnymi nákladmi na dodržiavanie predpisov v takých oblastiach, ako je zdaňovanie alebo vykazovacie povinnosti, ktoré sú pre MSP v porovnaní s veľkými spoločnosťami vyššie;

3.

preto naliehavo zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske regulačné prostredie bolo pre MSP priaznivejšie, a to odstránením prekážok pre zakladanie podnikov a vytváranie rastu na všetkých úrovniach;

4.

uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol prostredníctvom iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu z roku 2008 (1), preskúmania tejto iniciatívy z roku 2011 (2) a akčného plánu pre podnikanie 2020 z roku 2013 (3);

5.

opätovne vyjadruje svoju podporu cieľu Komisie zjednodušiť v rámci stratégie jednotného trhu registráciu a vykazovacie povinnosti k DPH, ako uviedol vo svojom stanovisku na tému Zlepšovanie jednotného trhu  (4); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že s miestnymi a regionálnymi zástupcami sa neviedli formálne konzultácie, aby sa zabezpečilo, že sa v plnej miere prihliadne na ich obavy, napr. v súvislosti s potrebami MSP v cezhraničných regiónoch;

6.

zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu jednotnej, viditeľnej a aktualizovanej európskej politiky týkajúcej sa MSP, ktorá je zameraná na výsledky a realizáciu, nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy a posilňuje ich a zohľadňuje zásadu „najskôr myslieť na malých“ na všetkých úrovniach verejnej správy a vo všetkých politikách;

7.

preto opätovne vyzýva na revíziu a posilnenie iniciatívy „Small Business Act“ a na to, aby pri uplatňovaní jej zásad zohrávali regióny a obce významnejšiu úlohu; opätovne vyjadruje svoj záväzok presadzovať vykonávanie iniciatívy „Small Business Act“ prostredníctvom svojho ocenenia Európsky podnikateľský región roka (EER);

8.

poznamenáva, že sieť vyslancov pre MSP slúži ako hlavná platforma pre kontakty medzi Európskou komisiou a tvorcami politík na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby do tejto siete formálne a systematicky zahŕňala vyslancov pre regionálne a miestne MSP;

9.

uznáva, že regulačné prostredie EÚ je v zásade priaznivé pre podnikanie; zdôrazňuje však, že pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o čas, náklady a počet postupov potrebných na založenie spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby v súlade so zásadou subsidiarity a po preskúmaní vhodnosti zosúladili svoje pravidlá so štátmi, ktoré v tejto oblasti dosahujú najlepšie výsledky. Poukazuje na to, že ako inšpirácia v tomto smere môžu slúžiť osvedčené postupy, akým je napríklad Iniciativa Lisboa, ktorá umožňuje založiť spoločnosť za 36 minút;

10.

poukazuje na úlohu klastrov, ktoré malým podnikom pomáhajú rozširovať sa prostredníctvom testovania a analýzy trhu, inovovania a kvalifikácie a odporúča cielenú podporu týmto činnostiam prostredníctvom programov, ako napríklad COSME;

11.

podčiarkuje výsledky seminára komisie ECON na tému „Inteligentná regulácia – inteligentný rast“, ktorý sa uskutočnil v Seggaubergu, Štajersko, a na následný dialóg občanov, ktoré poukazujú na potrebu dosiahnuť konkrétne výsledky prostredníctvom nových a inovačných prístupov;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať zásadu „najskôr myslieť v malom“ vo všetkých politikách EÚ a počas celého rozhodovacieho procesu. Vyzýva na to, aby kritériá posúdenia vplyvu zavážili silnejšie v prospech MSP a aby sa systematickejšie zvažoval územný vplyv príslušných predpisov;

13.

zdôrazňuje, že navzájom sa prekrývajúce a protichodné pravidlá v rámci rôznych politík EÚ – v oblasti regionálnej politiky, štátnej pomoci, verejného obstarávania, ochrany životného prostredia, ako aj napätie medzi podporou klastrov a pravidlami hospodárskej súťaže a dodržiavaním predpisov – neúmerne zaťažujú MSP;

14.

je znepokojený prekážkami v dôsledku nesúrodých požiadaviek a navzájom si odporujúcich definícií v rámci jednotlivých odvetvových politík, ako sú napríklad samostatné súbory pravidiel týkajúcich sa obstarávania, regionálna politika a politika a politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže (5), alebo rozporné definície inovácie v regionálnej politike alebo politike hospodárskej súťaže (6);

15.

je presvedčený, že záťaž, ktorú pre MSP predstavujú vykazovacie povinnosti, nie je možné riešiť zjednodušením jediného právneho predpisu; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali holistický prístup vychádzajúci z komplexného posúdenia všetkých vykazovacích povinností, ktoré musia plniť MSP;

16.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti zľahčenia bremena, ktoré znášajú MSP prostredníctvom opatrení, ako napríklad stanovenie prahovej hodnoty, pod ktorou musia spoločnosti poskytovať menej informácií, obmedzenie počtu povinných dotazníkov a zabránenie vytváraniu nových dotazníkov tak, že sa štatistické informácie začlenia do existujúcich dotazníkov;

17.

oceňuje, že v rámci novej generácie dohôd EÚ o voľnom obchode majú byť MSP venované osobitné kapitoly, aby sa im uľahčil prístup na trh príslušnej partnerskej krajiny, a to konkrétne prostredníctvom zvýšenia právnej istoty, zníženia alebo odstránenia necolných prekážok obchodu, rozšírenia zadávania zákaziek na základe najlepšej ponuky a zvýšenia ochrany práv duševného a priemyselného vlastníctva, a poukazuje na svoje stanovisko o TTIP z 12. februára 2015;

18.

víta úsilie o zníženie zaťaženia MSP v rámci programu lepšej právnej regulácie a programu REFIT, ako aj medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (IIA);

19.

opätovne vyjadruje svoje obavy, ktoré uviedol v stanovisku o programe REFIT (7) v súvislosti s tým, že zvolení zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj VR ako ich inštitucionálneho zástupcu, nie sú zahrnutí do IIA napriek mandátu a významu, ktoré im pripisuje Lisabonská zmluva;

20.

víta začleňovanie zásad lepšej právnej regulácie v rámci celého cyklu politík a rozšírenie posúdení vplyvu na Parlament a Radu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že IIA neobsahuje záväzok zo strany Rada a Parlamentu systematicky uskutočňovať posúdenia vplyvu;

21.

zdôrazňuje, že zahŕňanie pozmeňovacích návrhov alebo dodatočných pravidiel v neskorších fázach legislatívneho procesu alebo počas transpozície smerníc EÚ zo strany členských štátov by mal sprevádzať záväzok uskutočniť posúdenia vplyvu, aby sa zabránilo nadmernej regulácii (tzv. gold-plating) a zabezpečilo, že prvok daného predpisu týkajúci sa programu REFIT sa neoslabí;

22.

uznáva význam konzultácií so zainteresovanými stranami pri vypracúvaní legislatívnych návrhov, poznamenáva však, že po ich skončení sa môže stať, že zainteresované strany si budú klásť otázku, do akej miery boli zohľadnené ich obavy. Navrhuje zapojiť miestnych a regionálnych zástupcov do výborov pre posudzovanie vplyvu, aby sa im umožnilo uskutočniť dodatočné preskúmanie návrhov Komisie;

23.

zdôrazňuje, že inštitucionálna úloha VR v rámci platformy REFIT by sa nemala zamieňať s inými zainteresovanými stranami; preto sa nazdáva, že zástupcovia komisií VR by mali mať možnosť podporiť zástupcu VR v platforme účasťou na zasadnutiach platformy, ktoré sa týkajú spisov v ich oblasti pôsobnosti;

24.

zaväzuje sa pri vydávaní stanoviska o spise s vplyvom na MSP uplatňovať vo svojej vlastnej práci zásady lepšej právnej regulácie, a to tak, že využije odborné znalosti príslušných tematických komisií;

25.

poznamenáva, že platforma REFIT sa zameriava najmä na osobitné otázky v rámci právnych predpisov EÚ, ktoré je možné zlepšiť bez toho, aby sa zásadným spôsobom zmenil konkrétny právny predpis. Nazdáva sa, že toto úzke zameranie by sa malo doplniť ambicióznejším prístupom v záujme štrukturálnych zlepšení regulačného rámca EÚ v strednodobom horizonte;

26.

nazdáva sa, že osobitnými prioritami programu inteligentnej regulácie pre MSP je prístup MSP k verejnému obstarávaniu a pravidlá týkajúce sa DPH a zdaňovania; zároveň považuje za jednoznačne potrebné prijať opatrenia v súvislosti s prístupom MSP na jednotný trh, prístupom k financovaniu, podporou MSP z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ako aj nastolením lepšej rovnováhy medzi potrebami MSP a pracovnoprávnou ochranou, ochranou spotrebiteľov a životného prostredia;

27.

víta zjednodušenie európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom nových smerníc o verejnom obstarávaní a jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (8); vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa zjednodušený systém európskych právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania bude v plnej miere vykonávať a správne uplatňovať;