11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/1

1.

Európska centrálna banka 22. júna 2017 predložila odporúčanie prijať rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení článok 22 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB/2017/18) (1). Rada 12. júla 2017 v súvislosti s uvedeným odporúčaním uskutočnila konzultácie s Komisiou.

2.

Právomoc Komisie vydať stanovisko sa zakladá na článku 129 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článku 40.1 štatútu ESCB a ECB.

3.

Komisia veľmi víta iniciatívu ECB odporučiť zákonodarcovi zmenu článku 22 štatútu ESCB a ECB tak, aby mohla ECB regulovať „zúčtovacie systémy pre finančné nástroje“ na účely menovej politiky, pretože dopĺňa legislatívny návrh Komisie z 13. júna 2017 na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálych protistranách a archívoch obchodných údajov (2) prispôsobením právneho rámca uplatniteľného na ECB. Tým by sa ECB umožnilo naplno vykonávať povinnosti, ktoré sa udeľujú centrálnym emisným bankám na základe uvedeného návrhu Komisie, pokiaľ ide o zúčtovacie systémy pre finančné nástroje denominované v eurách.

4.

Komisia takisto zastáva názor ECB, že centrálne protistrany sú kľúčovo dôležité pre Úniu, a súhlasí s ECB, že centrálne zúčtovanie čoraz viac nadobúda cezhraničnú povahu a je čoraz viac systémovo dôležité. Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a v dôsledku faktorov ovplyvnených trhom aj regulačných faktorov objem činnosti centrálnych protistrán v Únii aj globálne rýchlo rástol rozsahom aj dosahom. Centrálne zúčtovanie prispieva k znižovaniu systémového rizika prostredníctvom spoľahlivého riadenia rizík protistrán, väčšej transparentnosti a efektívnejšieho využívania kolaterálu. Povinné centrálne zúčtovanie štandardizovaných mimoburzových derivátov bolo záväzkom, ktorý prijali lídri G20 už v roku 2009 a ktoré sa zaviedlo v Európskej únii a globálne. Odvtedy sa zvýšil podiel mimoburzových derivátov zúčtovávaných centrálne. Tento rast bude naďalej pokračovať v nadchádzajúcich rokoch po zavedení ďalších zúčtovacích povinností pre iné druhy nástrojov a po vzostupe dobrovoľného zúčtovania protistranami, na ktoré sa ešte nevzťahuje zúčtovacia povinnosť. Legislatívnym návrhom Komisie zo 4. mája 2017 na cielenú zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012 v záujme zlepšenia jeho účinnosť a proporcionality, sa vytvoria ďalšie stimuly pre centrálne protistrany na ponúkanie centrálneho zúčtovania derivátov protistranám a zjednoduší sa prístup k zúčtovaniu pre malé finančné a nefinančné protistrany. Okrem toho sú zúčtovacie trhy dobre integrované v celej Únii. Sú však vysokokoncentrované v určitých triedach aktív a navzájom vysokoprepojené. Zvýšený podiel centrálneho zúčtovania nevyhnutne znamená, že existuje väčšia koncentrácia rizika v centrálnych protistranách. Komisia súhlasí, že je potrebné tomu venovať pozornosť, a už s týmto cieľom navrhla regulačné opatrenia.

5.

Komisia preto súhlasí s ECB, že zvýšenie systémového významu centrálnych protistrán by mohlo byť spojené s rizikami, ktoré by mohli ovplyvniť zúčtovacie systémy, čo by mohlo mať negatívny vplyv na hladké fungovanie platobných systémov a vykonávanie jednotnej menovej politiky. To by mohlo nakoniec ovplyvniť hlavný cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

6.

Komisia takisto súhlasí s ECB, že vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie oznámené 29. marca 2017 vystavuje Úniu ďalšej veľkej výzve, pretože sa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 už viac nebudú vzťahovať na centrálne protistrany, ktoré sú tam usadené, a hodnota finančných nástrojov denominovaných v menách členských štátov, ktoré sa zúčtovávajú v tretích krajinách, sa značne zvýši.

7.

Pripomína sa, že podľa článku 127 ods. 1 ZFEÚ je hlavným cieľom ESCB udržanie cenovej stability. V článku 127 ods. 2 ZFEÚ sa určuje, že definícia a uskutočňovanie menovej politiky Únie a podporovanie plynulého fungovania platobných systémov patria medzi základné úlohy uskutočňované prostredníctvom ESCB. Tieto základné úlohy sú znova uvedené aj v článku 3 ods. 1 štatútu ESCB a ECB. Slúžia hlavnému cieľu ESCB, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Preto ich vykonávanie musí prispievať k jeho dosiahnutiu.

8.

V článku 22 štatútu ESCB a ECB s názvom „Zúčtovacie a platobné systémy“ sa uvádza, že ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenia a ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči iným krajinám. Článok 22 sa nachádza v kapitole IV štatútu ESCB a ECB „Menové funkcie a operácie ESCB“ spoločne s inými ustanoveniami, ktoré umožňujú ECB vykonávať základné úlohy ESCB.

9.

Komisia interpretuje zmenu článku 22 štatútu ESCB a ECB, ktorú odporučila ECB, na základe rozsudku Všeobecného súdu vo veci Spojené kráľovstvo/ECB, vec T-496/11 zo 4. marca 2015 (3). Všeobecný súd rozhodol, že právomoc vydávať nariadenia podľa článku 22 štatútu ESCB a ECB je jedným z prostriedkov, ktoré má ECB k dispozícii na splnenie úlohy podporovať plynulé fungovanie platobných systémov, ktorú Eurosystému zveruje článok 127 ods. 2 ZFEÚ. Táto úloha sama slúži hlavnému cieľu uvedenému v článku 127 ods. 1 ZFEÚ. V tom istom rozsudku Všeobecný súd takisto rozhodol, že výraz „zúčtovacie a platobné systémy“ použitý v článku 22 štatútu ESCB a ECB treba vykladať so zreteľom na úlohu podporovať „plynulé fungovanie platobných systémov“, preto možnosť vydávať nariadenia „na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov“, ktorú ECB poskytuje článok 22 štatútu, nemožno chápať tak, že jej priznáva takú právomoc vo vzťahu k všetkým systémom zúčtovania vrátane systémov týkajúcich sa transakcií s cennými papiermi, ale treba ju skôr považovať za obmedzenú iba na systémy zúčtovania platieb.

10.

Prostredníctvom svojho odporúčania ECB požaduje zmenu rozsahu pôsobnosti článku 22 štatútu ESCB a ECB tak, aby zahŕňal zúčtovacie systémy pre finančné nástroje spadajúce do jej regulačnej právomoci. Takáto odporúčaná zmena by teda znamenala rozšírenie regulačných právomocí ECB a umožnila by ECB vydávať nariadenia týkajúce sa zúčtovacích systémov pre finančné nástroje. Treba však uviesť, že v súlade s článkom 34.1 štatútu ESCB a ECB môže ECB vydávať nariadenia iba v rozsahu, ktorý je potrebný na vykonávanie článku 22 štatútu ESCB a ECB.

11.

Prostredníctvom svojho legislatívneho návrhu z 13. júna 2017 na zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012 má Komisia v úmysle posilniť povinnosti centrálnych emisných bánk so zreteľom na centrálne protistrany, ktoré majú povolenie alebo sú uznané na pôsobenie v Únii. Návrh na posilnenie povinností centrálnych emisných bánk vychádza z potenciálnych rizík, ktoré by zlyhanie centrálnej protistrany mohlo predstavovať pre plynulé fungovanie platobných systémov a vykonávanie jednotnej menovej politiky, čo sú v oboch prípadoch základné úlohy ESCB, čo by v konečnom dôsledku ovplyvnilo dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability. Posilnená úloha centrálnych bánk ESCB vyplývajúca z legislatívneho návrhu Komisie je preto v súlade s hlavným cieľom ESCB a vykonávaním základných úloh ESCB zo strany ECB.

12.

Pri absencii výslovnej zmienky o zúčtovacích systémoch pre finančné nástroje alebo o centrálnych protistranách v Zmluve alebo v štatúte ESCB a ECB je na účely právnej istoty mimoriadne dôležité, aby bola ECB na základe článku 22 štatútu ESCB a ECB jasne splnomocnená prijímať potrebné opatrenia týkajúce sa zúčtovacích systémov pre finančné nástroje, aby sa dosiahli ciele ESCB a vykonávali jeho základné úlohy. Takéto splnomocnenie je predovšetkým potrebné, aby ECB mohla v plnej miere vykonávať úlohu stanovenú pre centrálne emisné banky v legislatívnom návrhu Komisie z 13. júna 2017 na zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

13.

Komisia konštatuje, že ECB zastáva názor, že by jej mali byť udelené regulačné právomoci (odôvodnenie 7 odporúčania ECB/2017/18). V tejto súvislosti Komisia pripomína, že jej legislatívny návrh na zmenu nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vyžaduje, aby sa centrálne emisné banky zúčastnili prijímania (záväzných) rozhodnutí o niekoľkých záležitostiach v procese udeľovania povolení centrálnym protistranám v Únii alebo pri uznávaní centrálnych protistrán z tretích krajín, ako aj pri dohľade nad centrálnymi protistranami. Okrem toho v legislatívnom návrhu Komisie z 13 júna 2017 sa považuje za základ skutočnosť, že centrálne emisné banky môžu ukladať dodatočné požiadavky centrálnym protistranám Únie a systémovo dôležitým centrálnym protistranám z tretích krajín (centrálne protistrany Tier 2) v súvislosti s vykonávaním svojich úloh menovej politiky (pozri najmä článok 21a ods. 2 pre centrálne protistrany Únie a článok 25 ods. 2b písm. b), článok 25b ods. 1 a ods. 2 pre centrálne protistrany z tretích krajín). Ukladanie dodatočných požiadaviek sa môže vykladať ako stav, ktorý presahuje rámec jednoduchého dohľadu centrálnych emisných bánk nad infraštruktúrami systémov zúčtovania cenných papierov, a z právneho hľadiska sa môže klasifikovať ako účasť na regulácii ich činnosti. V rámci stanovenom v tomto legislatívnom návrhu Komisia preto zastáva názor, že je vhodné, aby bola ECB splnomocnená prijímať rozhodnutia a vydávať nariadenia v rozsahu potrebnom v súvislosti so zúčtovacími systémami pre finančné nástroje.

14.

Nové právomoci ECB týkajúce sa centrálnych protistrán v zmysle článku 22 štatútu ESCB a ECB by sa prekrývali s právomocami iných inštitúcií, agentúr a orgánov Únie na základe ustanovení súvisiacich s vytvorením alebo fungovaním vnútorného trhu uvedených v tretej časti ZFEÚ vrátane aktov prijatých Komisiou alebo Radou v zmysle právomocí, ktoré im boli udelené. Podľa názoru Komisie je mimoriadne dôležité jasne určiť a rozlíšiť rozsah (regulačných) právomocí rôznych inštitúcií Únie, aby sa predišlo tomu, že sa na centrálne protistrany budú vzťahovať paralelné alebo protichodné pravidlá.

15.

Prostredníctvom právnych aktov Európskeho parlamentu a Rady prijatých na základe ustanovení súvisiacich s vytvorením alebo fungovaním vnútorného trhu uvedených v tretej časti ZFEÚ vrátane aktov prijatých Komisiou alebo Radou v zmysle právomocí, ktoré im boli udelené, by sa mal v práve Únie vytvoriť všeobecný právny rámec pre zúčtovacie systémy finančných nástrojov, a predovšetkým na povoľovanie a uznávanie centrálnych protistrán a dohľad nad nimi. Zatiaľ čo účasť ECB na rozhodovaní týkajúcom sa centrálnych protistrán Únie a z tretích krajín a výkon jej regulačných právomocí ukladať centrálnym protistranám požiadavky v súvislosti s jej základnými úlohami by sa uskutočňovali nezávisle v zmysle článku 130 ZFEÚ v rozsahu potrebnom na dosiahnutie hlavného cieľa ESCB, jej novo udelené povinnosti by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade s uvedeným všeobecným rámcom pre vnútorný trh stanoveným Európskym parlamentom a Radou alebo Komisiou, prípadne Radou konajúcimi na základe takéhoto splnomocnenia a v relevantných prípadoch by mali rešpektovať inštitucionálnu zodpovednosť a postupy stanovené v uvedenom rámci.

16.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zastáva názor, že v záujme zmeny článku 22 štatútu ESCB a ECB, ktorú odporučila ECB, by bolo vhodné predložiť ďalšie objasnenia a zároveň zmeniť jej znenie, aby sa zdôraznilo, že regulačné a rozhodovacie právomoci ECB sú zamerané na dosiahnutie cieľov ESCB a výkon jeho základných úloh. Okrem toho by sa v predmetnej zmene malo zdôrazniť, že uvedené právomoci sa majú vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade so všetkými aktmi prijatými Európskym parlamentom a Radou na základe ustanovení súvisiacich s vytvorením alebo fungovaním vnútorného trhu uvedených v tretej časti ZFEÚ a s delegovanými aktmi prijatými Komisiou a vykonávacími aktmi prijatými Radou alebo Komisiou v zmysle právomocí, ktoré im boli udelené.

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/5

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/6

—

prístup k informáciám,

—

prístup k postupom a

—

prístup k službám pomoci a riešenia problémov.

—

snahu zabezpečiť, aby jednotlivci mali naďalej kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, a to aj tým, že sa pred každým prenosom dôkazov medzi príslušnými orgánmi vyžaduje predloženie „výslovnej žiadosti používateľa“ (článok 12 ods. 4), a tým, že sa používateľovi ponúkne možnosť „vopred si zobraziť“ dôkazy, ktoré sú predmetom výmeny [článok 12 ods. 2 písm. e)];

—

snahu vymedziť vecný rozsah pôsobnosti uplatňovania zásady „stačí len raz“ (článok 12 ods. 1); a

—

jednoznačnú požiadavku na používanie anonymných a/alebo súhrnných údajov na zhromažďovanie spätnej väzby a štatistík od používateľov (články 21 až 23);

—

okrem toho víta navrhovanú zmenu nariadenia o IMI, ktorou sa potvrdzujú a aktualizujú ustanovenia o koordinovanom mechanizme dohľadu ustanovenom pre systém IMI s cieľom zabezpečiť konzistentný a koherentný prístup [článok 36 ods. 6 písm. b)];

—

napokon sú vítané aj všeobecnejšie ustanovenia preukazujúce záväzok zabezpečiť rešpektovanie základných práv jednotlivcov vrátane práva na ochranu osobných údajov, ako sú napríklad tie, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 43 a 44 a v článku 29.

—

právneho základu spracovania,

—

obmedzenia účelu

—

a práv dotknutých osôb.

—

snahu zabezpečiť, aby jednotlivci mali naďalej kontrolu nad svojimi osobnými údajmi, a to aj tým, že sa pred každým prenosom dôkazov medzi príslušnými orgánmi vyžaduje predloženie „výslovnej žiadosti používateľa“ (článok 12 ods. 4, a tým, že sa používateľovi ponúkne možnosť „vopred si zobraziť“ dôkazy, ktoré sú predmetom výmeny [článok 12 ods. 2 písm. e)]; a

—

snahu vymedziť vecný rozsah pôsobnosti uplatňovania zásady „stačí len raz“ (článok 12 ods. 1);

—

okrem toho víta navrhovanú zmenu nariadenia o IMI, ktorou sa potvrdzujú a aktualizujú ustanovenia o koordinovanom mechanizme dohľadu ustanovenom pre systém IMI s cieľom zabezpečiť konzistentný a koherentný prístup [článok 36 ods. 6 písm. b)];

—

takisto víta začlenenie orgánov EÚ do vymedzenia aktérov IMI v návrhu, čo môže pomôcť pri tom, aby sa Európskemu výboru pre ochranu údajov („EDPB“) umožnilo využívať technické možnosti, ktoré systém IMI ponúka na výmenu informácií.

—

návrh neposkytuje právny základ na výmenu dôkazov, a že každá výmena dôkazov podľa článku 12 ods. 1 musí mať vhodný právny základ niekde inde, ako napríklad v štyroch smerniciach uvedených v článku 12 ods. 1, alebo podľa platných právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

—

právny základ na používanie technického systému uvedeného v článku 12 na výmenu dôkazov predstavuje splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme podľa článku 6 ods. 1 písm. e) všeobecného nariadenia o ochrane údajov; a že

—

podľa článku 21 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov používatelia majú právo namietať proti spracúvaniu ich osobných údajov v technickom systéme.

—

návrh neposkytuje právny základ na používanie technického systému na výmenu informácií na iné účely ako sú tie, ktoré sú stanovené v štyroch uvedených smerniciach, alebo ktoré sa inak predpokladajú podľa platných právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

—

a že návrh v žiadnom prípade nemá za cieľ poskytnúť obmedzenie týkajúce sa zásady obmedzenia účelu podľa článkov 6 ods. 4 a 23 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

—

čím sa žiadosť stáva „výslovnou“ a ako špecifická musí byť;

—

či sa žiadosť môže predložiť prostredníctvom technického systému uvedeného v článku 12 ods. 1;

—

aké sú dôsledky, ak sa používateľ rozhodne nepredložiť „výslovnú žiadosť“, a

—

či sa takáto žiadosť môže stiahnuť. (Konkrétne odporúčania nájdete v oddiele 3.3 vyššie.)

—

sa v návrhu objasnilo, aké má používateľ, ktorý využíva možnosť „vopred si zobraziť“ údaje, ktoré sú predmetom výmeny, možnosti;

—

sa najmä v článku 12 ods. 2 písm. e) objasnilo, že sa používateľovi ponúka možnosť vopred si včas zobraziť dôkazy predtým, ako sa sprístupnia príjemcovi, a že môže žiadosť o výmenu dôkazov stiahnuť (pozri tiež naše súvisiace odporúčania týkajúce sa „výslovných žiadostí“);

—

sa to dalo urobiť napríklad tak, že sa na konci vety uvedenej v článku 12 ods. 2 písm. e) vložia slová: „pred ich sprístupnením žiadajúcemu orgánu a môže žiadosť kedykoľvek stiahnuť“.

—

nahradenie odkazu na článok 2 ods. 2 písm. b) v článku 3 ods. 4 odkazom na článok 12 ods. 1 alebo poskytnutie iného legislatívneho riešenia, ktoré by viedlo k podobnému účinku;

—

EDPS tiež zdôrazňuje, že víta úsilie vyvinuté v návrhu s cieľom obmedziť výmenu informácií na postupy vykonávané online uvedené v prílohe II a v štyroch osobitne vymenovaných smerniciach;

—

preto odporúča, aby rozsah návrhu zostal jasne vymedzený a aby naďalej obsahoval prílohu II a odkazy na štyri osobitne uvedené smernice.

—

sa do prílohy k nariadeniu o IMI doplnilo všeobecné nariadenie o ochrane údajov s cieľom umožniť potenciálne využitie systému IMI na účely ochrany údajov; a

—

aby sa do zoznamu služieb pomoci a riešenia problémov uvedeného v prílohe III doplnili dozorné orgány pre ochranu údajov.

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/10

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/12

a)

navrhnutá technológia práce (40 %),

b)

technické a finančné možnosti žiadateľa (50 %),

c)

poplatok navrhovaný za udelenie práv na využívanie ťažobných pozemkov (10 %).

1.

v prípade vyhľadávania ložísk zemného plynu:

2.

v prípade prieskumu ložísk zemného plynu:

3.

v prípade vyhľadávania a prieskumu ložísk zemného plynu:

Ministerstwo Środowiska

Departament Geologii i Koncesji Geologicznych (Oddelenie geológie a geologických povolení)

ul. Wawelska 52/54

00-922 Warszawa

POLSKA/POLAND

—

na webovom sídle Ministerstva životného prostredia: www.mos.gov.pl

—

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/14

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/15

11.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/16

1.

Komisii bolo 3. októbra 2017 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii (1).

Toto oznámenie sa týka týchto podnikov:

Podniky GETEC a Briva získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 4 nariadenia o fúziách spoločnú kontrolu nad spoločným podnikom.

Koncentrácia sa uskutočňuje prostredníctvom kúpy akcií a prostredníctvom zmluvy o riadení alebo akýmikoľvek inými prostriedkami v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

—   GETEC: energetický kontrakting v Nemecku,

—   Briva: vypracúvanie projektov, výstavba, predaj alebo prenájom rezidenčných, komerčných a priemyselných nehnuteľností najmä strategickým investorom v Nemecku a Holandsku.

Spoločný podnik sa bude zaoberať projektovaním, vývojom, prevádzkou a údržbou systémov výroby a distribúcie energie a energetickým kontraktingom pre budovy prispôsobené individuálnym potrebám zákazníkov, ako aj so súvisiacimi opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti a rozvoj nových obchodných modelov.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o fúziách.

V súlade s oznámením Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby jej predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Vždy je nutné uviesť toto referenčné číslo:

M.8627 – GETEC/Briva/JV

Pripomienky možno Komisii zaslať e-mailom, faxom alebo poštou. Použite tieto kontaktné údaje: