2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/1

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/2

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/2

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 23. marca 2017 vo veci T-239/15,

—

zaviazať žalovanú v prvostupňovom konaní na náhradu trov konania.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/3

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/4

1.

Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1370/2007 (1) (predovšetkým pokiaľ ide o zákaz uvedený v písm. b) a d), týkajúci sa interného poskytovateľa, zúčastniť sa obstarávaní extra moenia) uplatňovať aj v prípadoch zákaziek zadaných v období pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia?

2.

Je možné teoreticky označiť za „interného poskytovateľa“ – v zmysle uvedeného nariadenia a prípadne na základe analógie s účelom judikatúry vytvorenej na základe inštitútu zadávania zákaziek „in house“ – právnickú osobu podľa verejného práva, ktorej orgán verejnej moci priamo zadal zákazku na služby dopravy vo verejnom záujme, v prípade, že dotknutý poskytovateľ služieb je organizačne a z hľadiska kontroly priamo prepojený s uvedeným štátnym orgánom, pričom jeho základné imanie vlastní príslušný štát (v plnom rozsahu alebo pomerne, v takom prípade spolu s ďalšími verejnými orgánmi)?

3.

Môže skutočnosť, že po priamom zadaní zákazky na služby patriace do oblasti regulácie podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007 zriadi vyššie uvedený štátny orgán verejný správny subjekt s organizačnou právomocou vo veci predmetných služieb (pričom štátu zostáva výlučná právomoc rozhodovať o zadávaní koncesií) – subjekt, ktorý nad subjektom, ktorému sa služby zadali, nevykonáva nijakú „podobnú kontrolu“ – viesť k tomu, že na predmetné zadanie služieb sa už nebude vzťahovať režim podľa článku 5 odseku 2 nariadenia?

4.

Vedie skutočnosť, že dané služby sa pôvodne priamo zadali na dlhšie než tridsaťročné obdobie, ktoré uplynie 3. decembra 2039 [lehota plynúca odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) 1370/2007], v každom prípade k nesúladu predmetného zadania zákazky na služby so zásadami uvedenými v článku 5 v spojení s článkom 8 odsekom 3 uvedeného nariadenia, alebo sa má predpokladať, že túto nezrovnalosť automaticky napráva, a to na všetky právne účely, implicitné skrátenie doby platnosti dotknutých zmlúv na tridsať rokov pôsobiace „ex lege“ (článok 8 odsek 3)?“

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/5

1.

Má sa článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1370/2007 (1) (predovšetkým pokiaľ ide o zákaz uvedený v písm. b) a d), týkajúci sa interného poskytovateľa, zúčastniť sa obstarávaní extra moenia) uplatňovať aj v prípadoch zákaziek zadaných v období pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia?

2.

Je možné teoreticky označiť za „interného poskytovateľa“ – v zmysle uvedeného nariadenia a prípadne na základe analógie s účelom judikatúry vytvorenej na základe inštitútu zadávania zákaziek „in house“ – právnickú osobu podľa verejného práva, ktorej orgán verejnej moci priamo zadal zákazku na služby dopravy vo verejnom záujme, v prípade, že dotknutý poskytovateľ služieb je organizačne a z hľadiska kontroly priamo prepojený s uvedeným štátnym orgánom, pričom jeho základné imanie vlastní príslušný štát (v plnom rozsahu alebo pomerne, v takom prípade spolu s ďalšími verejnými orgánmi)?

3.

Môže skutočnosť, že po priamom zadaní zákazky na služby patriace do oblasti regulácie podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007 zriadi vyššie uvedený štátny orgán verejný správny subjekt s organizačnou právomocou vo veci predmetných služieb (pričom štátu zostáva výlučná právomoc rozhodovať o zadávaní koncesií) – subjekt, ktorý nad subjektom, ktorému sa služby zadali, nevykonáva nijakú „podobnú kontrolu“ – viesť k tomu, že na predmetné zadanie služieb sa už nebude vzťahovať režim podľa článku 5 odseku 2 nariadenia?

4.

Vedie skutočnosť, že dané služby sa pôvodne priamo zadali na dlhšie než tridsaťročné obdobie, ktoré uplynie 3. decembra 2039 [lehota plynúca odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) 1370/2007], v každom prípade k nesúladu predmetného zadania zákazky na služby so zásadami uvedenými v článku 5 v spojení s článkom 8 odsekom 3 uvedeného nariadenia, alebo sa má predpokladať, že túto nezrovnalosť automaticky napráva, a to na všetky právne účely, implicitné skrátenie doby platnosti dotknutých zmlúv na tridsať rokov pôsobiace „ex lege“ (článok 8 odsek 3)?“

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/5

1.

Má sa právo Únie – najmä právo usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb, ako aj zásady zákazu diskriminácie, transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže, proporcionality a koherentnosti – vykladať tak, že bráni právnej úprave, akú predstavujú článok 1 ods. 653 zákona o stabilite na rok 2015 a príslušné vykonávacie akty, ktoré v súvislosti so službou prevádzkovania hry Lotto, nie však aj pokiaľ ide o ďalšie hry, tipovacie súťaže a stávky, stanovujú model monopolného koncesionára?

2.

Má sa právo Únie – najmä právo usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb, smernica 2014/23/EÚ (1), ako aj zásady zákazu diskriminácie, transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže, proporcionality a koherentnosti – vykladať tak, že bráni oznámeniu o vyhlásení obstarávania stanovujúcemu základnú trhovú hodnotu koncesie, ktorá je omnoho vyššia a neopodstatnená vzhľadom na požiadavky týkajúce sa ekonomickej a finančnej a technicko-organizačnej spôsobilosti toho druhu, aké sa uvádzajú v bodoch 5.3, 5.4, 11, 12.4 a 15.3 súťažných podkladov týkajúcich sa obstarávania vo veci zadania koncesie na hru Lotto?

3.

Má sa právo Únie – najmä právo usadiť sa a slobodné poskytovanie služieb, smernica 2014/23/EÚ, ako aj zásady zákazu diskriminácie, transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže, proporcionality a koherentnosti – vykladať tak, že bráni právnej úprave, ktorá de facto stanovuje povinnosť voľby medzi získaním novej koncesie a ďalším uplatňovaním slobody cezhranične poskytovať rôzne stávkové služby, t. j. voľby toho druhu, ktorá vyplýva z článku 30 návrhu koncesnej zmluvy, v dôsledku čoho rozhodnutie zúčastniť sa súťaže vo veci zadania novej koncesie by viedlo k ukončeniu cezhraničného pôsobenia dotknutej spoločnosti, a to napriek tomu, že zákonný charakter tejto cezhraničnej činnosti opakovane uznal Súdny dvor?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/6

1.

Bráni článok 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj články 22 a 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc (1)), takej vnútroštátnej úprave členského štátu, ktorá autobusovým spoločnostiam zabezpečujúcim pravidelnú dopravu cez vnútornú schengenskú hranicu v konečnom dôsledku ukladá povinnosť, aby pred prekročením vnútornej hranice skontrolovali cestovné doklady svojich pasažierov, aby sa zabránilo preprave cudzincov, ktorí nemajú cestovný pas a povolenie na pobyt, na územie Spolkovej republiky Nemecko?

Predovšetkým:

2.

Dovoľujú články 22 a 23 Kódexu schengenských hraníc také vnútroštátne úpravy, podľa ktorých možno s cieľom vynútenia povinnosti vydať voči autobusovým spoločnostiam zákaz a pohroziť im pokutou, ak budú v dôsledku neuskutočnených kontrol prepravení do Spolkovej republiky Nemecko aj cudzinci bez cestovného pasu a povolenia na pobyt?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/7

1.

Má sa článok 32 nariadenia (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016 (1), ktorý stanovuje, že v prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc, uplatňujú sa mutatis mutandis príslušné ustanovenia hlavy II (o vonkajších hraniciach), vykladať v tom zmysle, že obnovená kontrola na vnútornej hranici členského štátu je rovnocenná kontrole vykonávanej na vonkajšej hranici pri jej prekročení štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na vstup?

2.

Za rovnakých okolností obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach umožňujú uvedené nariadenie a smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (2), využiť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý prekračuje hranicu, kde bola obnovená kontrola, možnosť stanovenú v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice, ktorá členským štátom umožňuje pokračovať na ich vonkajších hraniciach v uplatňovaní zjednodušených vnútroštátnych konaní o návrate?

3.

V prípade kladnej odpovede na túto poslednú otázku, bránia článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 4 ods. 4 smernice vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok L. 621-2 zákona o vstupe a pobyte cudzincov a o azylovom práve, ktorý sankcionuje trestom odňatia slobody neoprávnený vstup štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému ešte nebolo skončené konanie o návrate, na vnútroštátne územie?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/8

1.

Zahŕňa pojem „školské alebo univerzitné vzdelávanie/vyučovanie“ v článku 132 ods. 1 písm. i) a j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) kurz v autoškole na účely získania vodičského oprávnenia skupiny B a C1?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Môže uznanie žalobkyne ako subjektu s podobnými cieľmi v zmysle článku 132 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vyplývať z ustanovení o inštruktorskej skúške a o získaní inštruktorského oprávnenia a povolenia na prevádzkovanie autoškoly stanovených v Gesetz über das Fahrlehrerwesen (zákon o inštruktoroch autoškoly) z 25. augusta 1969 (Bundesgesetzblatt I 1969, 1336), naposledy zmenený zákonom z 28. novembra 2016 [Bundesgesetzblatt I 2016, 2722, Fahrlehrergesetz (zákon o inštruktoroch autoškoly)], a z verejného záujmu na tom, aby sa z účastníkov vodičského kurzu stali bezpeční, zodpovední a ekologicky uvažujúci účastníci premávky?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku:

Vyžaduje pojem „učiteľ súkromne poskytujúci vyučovanie“ [ďalej len „súkromný učiteľ“] v článku 132 ods. 1 písm. j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, aby v prípade zdaniteľnej osoby išlo o podnikateľa – jednotlivca?

4.

V prípade záporných odpovedí na druhú a tretiu otázku:

Považuje sa vyučujúci automaticky za „súkromného učiteľa“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty už len tým, ak koná na vlastný účet a vo vlastnom mene, alebo sú na označenie „súkromný učiteľ“ kladené ďalšie požiadavky?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/9

1.

Má sa článok 14 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (1) zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s článkom 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorej sa týkajú tieto ustanovenia a ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec, nepodlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom je usadený podnik, ktorý ju zamestnal, ak táto osoba podľa právnych predpisov uvedených v článku 1 písm. l) základného nariadenia nemala bezprostredne pred začatím jej zamestnania postavenie poistenca v tomto členskom štáte?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, je prípustné, aby vnútroštátny súd pri výklade obsahu a významu pojmu „podlieha“ v zmysle článku 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 a článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, prihliadal na štátnu príslušnosť tejto osoby k členskému štátu, ak by osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec, aj tak podliehala vnútroštátnym právnym predpisom len na základe svojej štátnej príslušnosti?

3.

V prípade zápornej odpovede aj na druhú prejudiciálnu otázku, môže vnútroštátny súd v súvislosti s použitím pojmu uvedeného v druhej prejudiciálnej otázke prihliadať na bydlisko alebo trvalý pobyt osoby, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec, v zmysle článku 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004?

4.

V prípade zápornej odpovede aj na tretiu prejudiciálnu otázku, aké výkladové kritériá má vnútroštátny súd zohľadniť pri výklade obsahu slovného spojenia „podlieha… právnym predpisom“ použitého v ustanoveniach článku 12 ods. 1 základného nariadenia a článku 14 ods. 1 nariadenia [č. 987/2009], aby tieto ustanovenia použil v súlade s ich presným významom?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/9

1.

Ide v prípade starostlivosti a ošetrení akútnych pacientov vo vozidle záchrannej služby, ktorú zabezpečuje záchranár asistent/záchranár sanitár, a pri starostlivosti a ošetrení pacientov vo vozidle na prepravu pacientov, ktorú poskytuje záchranár sanitár/záchranár pomocník, o „služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva“ v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24 (1), na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 7525000-7 (záchranné služby) a 85143000-3 (služby sanitárnych vozidiel)?

2.

Možno článok 10 písm. h) smernice 2014/24 chápať v tom zmysle, že „neziskové organizácie alebo združenia“ sú predovšetkým také charitatívne organizácie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva uznané ako organizácie civilnej obrany a civilnej ochrany?

3.

Ide v prípade „neziskových organizácií alebo združení“ v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24 o také organizácie, ktorých cieľ spočíva v plnení úloh vo verejnom záujme, pričom pôsobia na neziskovom princípe a prípadný zisk reinvestujú, aby sa dosiahol cieľ organizácie?

4.

Predstavuje preprava pacienta v sanitárnom vozidle so starostlivosťou záchranára sanitára/záchranára pomocníka (tzv. kvalifikovaná zdravotnícka preprava) „prepravu pacientov sanitárnymi vozidlami“ v zmysle článku 10 písm. h) smernice 2014/24, na ktorú sa nevzťahuje výnimka z pôsobnosti a pre ktorú platí smernica 2014/24?

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/11

—

zrušil rozhodnutie Komisie ARES (2017) 2484833 zo 16. mája 2017; a

—

uložil žalovanej náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na neúplnom zistení relevantného skutkového stavu.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na posúdení skutkového stavu v rozpore s ostatnými správami.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/11

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ním bola vyhlásená neplatnosť ochrannej známky Európskej únie RAISE č. 11 508 967 z dôvodu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke Európskej únie, pokiaľ ide o tieto služby v triede 36: „finančné záležitosti; finančné informácie; finančné riadenie; financovanie (služby); finančné analýzy; tvorba alebo investovanie kapitálu (peňazí); konzultačné služby v oblasti finančných záležitostí; finančné sponzorstvo; pôžičky (finančné úvery); finančné odhady a oceňovanie (poisťovníctvo, bankovníctvo, nehnuteľnosti); tvorba a investovanie fondov; faktoring; vydávanie cenných papierov; kurzové záznamy na burze; maklérstvo s akciami a obligáciami; menové záležitosti; zmenárenské služby; odhady a oceňovanie (daňové); konzervatívne fondy (služby); homebanking; vydávanie cestovných šekov alebo kreditných kariet; služby v oblasti nehnuteľností; oceňovanie nehnuteľností“,

—

rozhodol, že Raizers, navrhovateľka v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Raise Conseil, vrátane trov právneho zastúpenia.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/12

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Wilhelm Sihn jr. GmbH & Co. KG,

—

uložil spoločnosti in-edit S.à.r.l. povinnosť znášať vlastné trovy konania v prípade, že vstúpi do konania ako vedľajší účastník.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/13

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) v súvislosti s prijatím programu riešenia krízových situácií týkajúceho sa banky Banco Popular Español SA. a prijatím rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español SA.,

—

zaviazal žalované na náhradu škody spôsobenej znížením hodnoty, ktoré zaznamenali akcie Banco Popular Español S.A., ktorých majiteľom je Comercial Vascongada Recalde, SA, pričom pri výpočte náhrady škody sa za referenčnú hodnotu bude považovať rozdiel hodnoty akcií k 6. júnu 2017, konkrétne suma 133 385,04 eura zvýšená o príslušné úroky.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 ods. 1 písm. a) a článku 18 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (1), keďže Banco popular sa nenachádzala v situácii „zlyhania“ spomenutej v uvedených ustanoveniach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 10 ods. 10 a ods. 11 a článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 806/2014, keďže existujú aj alternatívne prostriedky k riešeniu krízovej situácie Banco Popular.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/13

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) v súvislosti s prijatím programu riešenia krízových situácií týkajúceho sa banky Banco Popular Español SA. a prijatím rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español SA.,

—

zaviazal žalované na náhradu škody spôsobenej znížením hodnoty, ktoré zaznamenali akcie Banco Popular Español, S.A., ktorých majiteľom sú žalobcovia, pričom pri výpočte náhrady škody sa za referenčnú hodnotu bude považovať rozdiel hodnôt akcií k 6. júnu 2017, konkrétne suma 9 212,34 eura zvýšená o príslušné úroky.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/14

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08),

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/14

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ZFEÚ a na nesprávnom posúdení Komisie, ktorá považovala za odôvodnené to, že prišlo k selektívnemu vylúčeniu verejných poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb z poistenia v materstve INPS (národný orgán sociálneho zabezpečenia) a z platových náhrad počas neprítomnosti zamestnancov, ktorí opatrujú rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na štátnom pôvode pomoci, keďže podľa žalobkyne zdroje určené na pokrytie nákladov súkromných podnikov na poistenie v materstve a platové náhrady počas neprítomnosti zamestnancov, ktorí opatrujú rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, sú hradené INPS a teda Talianskou republikou prostredníctvom štátnych zdrojov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na skutočnosti, že podľa názoru žalobkyne tieto opatrenia uprednostňujú súkromné spoločnosti a poskytujú im výhodu v porovnaní s verejnými poskytovateľmi rovnakých služieb, ktorí musia ešte v plnej miere niesť náklady týkajúce sa obdobia neprítomnosti z dôvodu materskej dovolenky a opatrovania rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, čo má vážne finančné dôsledky.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že podľa názoru žalobkyne majú tieto opatrenia dopad na obchod medzi členskými štátmi, pretože uprednostňujú nadnárodné skupiny a talianske spoločnosti so zahraničným kapitálom, ktoré v Taliansku investujú na účely zisku, a naopak znevýhodňujú menších verejných poskytovateľov, ktorí sú činní na neziskové účely, čím skresľujú štruktúru zamestnaneckých nákladov.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/15

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií prijaté na jej výkonnom zasadnutí konanom 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08), ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español, S.A.,

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español S.A.,

—

zaviazal na náhradu trov konania žalované a vedľajších účastníkov, ktorí úplne alebo čiastočne podporujú návrhy žalovaných.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na neodôvodnení alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a následne porušení článku 41 ods. 2 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, keďže pred prijatím rozhodnutia o opatrení na riešenie krízovej situácie nebolo uskutočnené spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov Banco Popular nezávislým expertom.

3.

Porušenie článku 18 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 18 ods. 4 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, keďže napadnuté rozhodnutia schvaľujú riešenie krízovej situácie Banco Popular, hoci ku 6. júnu 2017 táto banka nemala problémy so solventnosťou a jej problémy s likviditou boli len prechodné.

4.

Porušenie článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže napadnuté rozhodnutia schvaľujú riešenie krízovej situácie Banco Popular, hoci existovali primerané vyhliadky, že iné alternatívne prostriedky zo súkromného sektora by mohli zabrániť krachu v rozumnom čase.

5.

Porušenie článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže nebola vyvinutá snaha minimalizovať náklady riešenia krízovej situácie a zabrániť zmenšeniu hodnoty, pričom to nebolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia.

6.

Porušenie článku 22 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže neboli zvážené napadnuté rozhodnutia a neboli prijaté iné nástroje riešenia krízových situácií ako alternatíva k odpredaju obchodnej činnosti, ktoré sú uvedené v odseku 2 tohto článku v súlade s okolnosťami uvedenými v odseku 3 tohto článku.

7.

Porušenie článku 15 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže akcionári mali získať viac, než to, čo by získali v prípade konkurzu.

8.

Porušenie článku 29 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.

9.

Porušenie práva vlastniť majetok a následne článku 17 Charty základných práv Európskej únie.

10.

Porušenie práva na účinný prostriedok nápravy, keďže akcionári nemali možnosť brániť sa.

11.

Porušenie práva akcionárov a iných majiteľov cenných papierov, vrátane oblasti amortizácie a konverzie, byť vypočutí pred prijatím individuálneho opatrenia amortizácie ich majetku, ktoré ich poškodzuje.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/16

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) adresované FROB, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español,

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español,

—

v súlade s ustanovením článku 340 ZFEÚ uznal mimozmluvnú zodpovednosť Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a Komisie a zaviazal ich na zaplatenie náhrady škody vzniknutej žalobcovi.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/17

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) adresované FROB, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español,

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español, a

—

v súlade s ustanovením článku 340 ZFEÚ uznal mimozmluvnú zodpovednosť Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií a Komisie a zaviazal ich na zaplatenie náhrady škody vzniknutej žalobkyni.

2.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 330/18

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 24. mája 2017,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 1 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a zásady autonómie,

—

porušenie zásad právnej istoty, zákonnosti a riadnej správy veci verejných.