25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/2

1.

Bola doložka o zachovaní statusu quo podľa článku 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76 úplne nahradená článkom 13 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 alebo treba zákonnosť nových obmedzení voľného pohybu pracovníkov, ktoré boli zavedené od nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76 do uplatniteľnosti článku 13 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80, naďalej posudzovať podľa článku 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76?

2.

Keď na prvú otázku treba odpovedať v tom zmysle, že článok 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76 nebol celkom zrušený: Treba judikatúru Súdneho dvora Európskej únie k článku 13 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 v plnom rozsahu preniesť aj na uplatnenie článku 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76, dôsledkom čoho bude, že článok 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 2/76 v zásade zahŕňa aj vnútroštátnu úpravu, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 5. októbra 1980 a podľa ktorej nasledovanie manžela, tureckého pracovníka, závisí od vydania vnútroštátneho víza?

3.

Je zavedenie takej vnútroštátnej úpravy odôvodnené naliehavým dôvodom verejného záujmu, predovšetkým cieľom účinnej kontroly prisťahovalcov a riadenia migračných tokov, keď sa prostredníctvom doložky pre prípad tvrdosti zákona (tzv. Härtefallklausel) prihliada na mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/2

1.

Je žiadateľ o azyl na úteku v zmysle článku 29 ods. 2 druhej vety nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (1) iba v tom prípade, ak sa cielene a vedome vymaní z dosahu zodpovedného vnútroštátneho orgánu za vykonanie odovzdania s úmyslom prekaziť alebo sťažiť odovzdanie alebo stačí, aby sa dlhšiu dobu nezdržiaval na mieste prideleného bydliska a neupovedomil úrady o svojej neprítomnosti, v dôsledku čoho sa plánované odovzdanie nemôže uskutočniť?

Môže sa dotknutá osoba odvolávať na správne uplatnenie predpisu a v konaní namierenom proti rozhodnutiu o odovzdaní namietať, že už uplynula lehota šiestich mesiacov na odovzdanie, pretože nebol na úteku?

2.

Možno predĺžiť lehotu podľa článku 29 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EÚ) č. 604/2013 iba na základe tej skutočnosti, že odovzdávajúci členský štát informuje ešte pred uplynutím lehoty zodpovedný členský štát o tom, že dotknutá osoba je na úteku a zároveň uvedie konkrétnu lehotu, najviac v trvaní 18 mesiacov, v ktorej dôjde k odovzdaniu alebo možno lehotu predĺžiť iba po vzájomnej dohode zúčastnených členských štátov o dlhšej lehote?

3.

Je odovzdanie žiadateľa do zodpovedného členského štátu neprípustné, ak by bol v prípade priznania medzinárodnej ochrany v tomto štáte s prihliadnutím na životné podmienky, ktoré možno očakávať, vystavený skutočnému riziku zaobchádzania v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie?

Patrí odpoveď na tieto otázky ešte do pôsobnosti práva Únie?

Podľa akých noriem vyplývajúcich z práva Únie sa majú posudzovať životné podmienky osoby, ktorej sa priznala medzinárodná ochrana?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/3

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/4

1.

Má sa článok 3 ods. 3 v spojení s prílohou A písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES (1) z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES vykladať v tom zmysle, že opomenutie včasného a bezprostredného informovania odberateľa plynu o podmienkach, dôvodoch a rozsahu blížiacej sa zmeny taríf dodávok plynu bráni platnosti takýchto zmien taríf?

2.

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

Je článok 3 ods. 3 v spojení s prílohou A písm. b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES priamo uplatniteľný od 1. júla 2004 vo vzťahu k dodávateľskému podniku založenému podľa súkromného práva (ako nemecká s. r. o.), pretože uvedené ustanovenia tejto smernice sú obsahovo nepodmienené, a tak uplatniteľné bez potreby vykonávacieho aktu, a občanovi priznávajú práva voči organizácii, ktorá napriek svojej súkromnej právnej forme podlieha štátu z dôvodu, že ten je jediným vlastníkom podielov tohto podniku?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/4

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/5

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/5

1.

Poskytuje sám podnik, ktorý v spolupráci s prenajímateľmi vozidiel, ktorí majú povolenie na prepravu osôb, ponúka aplikáciu pre smartfóny, prostredníctvom ktorej si môže používateľ objednať nájomné vozidlo s vodičom, služby v oblasti dopravy v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ a článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2006/123 (1), ak je tento podnik organizačne úzko spätý s prepravnými službami, predovšetkým ak

a

V prípade, že Súdny dvor odpovie na prvú otázku záporne:

2.

Je možné vzhľadom na cieľ, ktorým je zachovanie konkurencieschopnosti a funkčnosti prepravy taxíkmi, pri súčasnej situácii v preprave odôvodniť zákaz takého druhu služby, aký je predmetom sporu, ochranou verejného poriadku v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2006/123?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/6

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/6

1.

Je požiadavka primeranosti, ktorú stanovuje článok 9a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (1) a ktorú vyložil Súdny dvor v rozsudku z 22. marca 2017 v spojených veciach C-497/15 a C-498/15, Euro-Team (EU:C:2017:229), priamo uplatniteľná?

2.

V prípade, že požiadavka primeranosti, ktorú stanovuje článok 9a smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami a ktorú vyložil Súdny dvor v rozsudku z 22. marca 2017 v spojených veciach C-497/15 a C-498/15, Euro-Team (EU:C:2017:229), nie je priamo uplatniteľná:

Umožňuje a vyžaduje výklad vnútroštátneho práva, ktorý je v súlade s právom Únie, aby vnútroštátny súd a vnútroštátny správny orgán bez legislatívneho zásahu na vnútroštátnej úrovni doplnili maďarskú právnu úpravu, o ktorú ide v prejednávanej veci, hmotnoprávnymi kritériami požiadavky primeranosti, ktoré boli vymedzené v rozsudku Súdneho dvora z 22. marca 2017 v spojených veciach C-497/15 a C-498/15, Euro-Team (EU:C:2017:229)?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/7

1.

Majú sa článok 31 Charty základných práv Európskej únie a článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (1) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej môže byť v kolektívnych zmluvách stanovené, že zníženie zárobku, ku ktorému dôjde počas referenčného obdobia v dôsledku skrátenej pracovnej doby, ovplyvní výpočet náhrady mzdy za dovolenku, čo spôsobí, že sa zamestnancovi za dobu minimálnej ročnej dovolenky v trvaní štyroch týždňov vyplatí nižšia náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku resp. po skončení pracovného pomeru sa mu poskytne nižšia náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ako by sa mu poskytla v prípade, keby sa pri výpočte vychádzalo z priemerného zárobku, ktorý zamestnanec dosiahol počas referenčného obdobia, ak by k takým zníženiam zárobku nedošlo? V prípade kladnej odpovede: aký percentuálny rozsah, posudzovaný na základe nezníženého priemerného zárobku zamestnanca, by mohlo maximálne predstavovať tarifné zníženie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, prípustné na základe vnútroštátnej právnej úpravy, v dôsledku skrátenej pracovnej doby, počas referenčného obdobia, aby bolo možné vychádzať z výkladu danej vnútroštátnej úpravy v súlade s právom Únie?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Vyžadujú si všeobecné zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity, zakotvené v práve Únie, aby bola možnosť odvolávať sa na výklad, ktorý Súdny dvor poskytne v rozsudku týkajúcom sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý má byť vydaný v prejednávanej veci, k ustanoveniam článku 31 Charty základných práv Európskej únie a článku 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, s účinnosťou voči všetkým dotknutým osobám časovo obmedzená, keďže sa vo vnútroštátnej judikatúre najvyšších súdov predtým rozhodlo, že relevantné vnútroštátne ustanovenia a normy kolektívnych zmlúv nemožno vykladať v súlade s právom Únie? V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora: Je s právom Únie zlučiteľné, ak vnútroštátne súdy na základe vnútroštátneho práva poskytnú zamestnávateľom, ktorí sa spoliehali na vnútroštátnu judikatúru najvyšších súdov, ochranu legitímnej dôvery, alebo je poskytnutie ochrany legitímnej dôvery vyhradené Súdnemu dvoru Európskej únie?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/7

—

konštatoval, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tým, že nenahradilo stratu vlastných zdrojov, ktorá mala byť vypočítaná a poskytnutá do rozpočtu Únie podľa článkov 2, 6, 10, 11 a 17 nariadenia 1552/1989 (1) (články 2, 6, 10, 12 a13 nariadenia 609/2014 (2)), ak by v rozpore s článkom 101 ods. 2 rozhodnutia 91/482/EHS (3) neboli vydané vývozné certifikáty na dovoz hliníka z Anguilly v rokoch 1999 – 2000, si nesplnilo povinnosti podľa článku 5 (neskôr článku 10) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (v súčasnosti článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii), a

—

uložil Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Od marca 1999 do júna 2000 bol hliník pochádzajúci z viacerých krajín a pôvodne dovezený na Anguillu po opätovnom vyvezení odtiaľ dovezený do Talianska. Na tovar prechádzajúci cez Anguillu poskytli tamojšie úrady exportné oslobodenie vo výške 25 USD na tonu (ďalej len „pomoc na prepravu“). Táto pomoc na prepravu poskytnutá Anguillou na tovar prechádzajúci Anguillou a zodpovedajúca vráteniu cla by zneplatnila oslobodenie od cla v prípade opätovného vývozu z Anguilly a dovozu do EÚ. Anguillské úrady nesprávne uplatnili článok 101 ods. 2 rozhodnutia 91/482/EHS, keď vydali potvrdenia o vývoze, aj keď na to neboli splnené podmienky. V dôsledku porušenia článku 101 ods. 2 rozhodnutia 91/482/EHS vydaním chybných potvrdení o vývoze bol Taliansku sťažený výber cla podľa článku 24 ES (v súčasnosti článok 29 ZFEÚ).

2.

Spojené kráľovstvo je finančne zodpovedné za stratu tradičných vlastných zdrojov v dôsledku vydania potvrdení v rozpore s článkom 101 ods. 2 rozhodnutia 91/482/EHS. Úrady Spojeného kráľovstva neprijali všetky potrebné opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie a na zabezpečenie správneho uplatňovania rozhodnutia 91/482/EHS anguillskými úradmi. Každý členský štát má zabezpečiť, aby jeho zámorské územia správne uplatňovali všetky právne akty, ktoré sa na nich vzťahujú, ako je rozhodnutie 91/482/EHS, s cieľom účinnej ochrany finančných záujmov EÚ.

3.

Ak je dôsledkom konania alebo nečinnosti orgánov členského štátu strata vlastných zdrojov, Únii musí byť nahradená suma zodpovedajúca strate vlastných zdrojov. Preto by Spojené kráľovstvo malo rozpočtu Únie nahradiť celkovú sumu výpadku vlastných zdrojov a zaplatiť úroky z omeškania podľa článku 11 nariadenia č. 1150/2000 (4).

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/8

1.

Má sa článok 11 smernice 2001/83 (1) alebo iné ustanovenie práva Únie vykladať v tom zmysle, že oznámenie žiadateľa alebo držiteľa povolenia na uvedenie generického lieku na trh v zmysle článku 10 smernice 2001/83, ktorým orgán informujú, že časti súhrnu charakteristík referenčného lieku, ktoré sa týkajú indikácií alebo spôsobu dávkovania a patria do pôsobnosti patentovej ochrany tretej osoby, sa neuvádzajú v súhrne charakteristík a v príbalovom letáku generického lieku, sa má považovať za návrh na obmedzenie povolenia na uvedenie na trh, z ktorého vyplýva, že povolenie na uvedenie na trh sa nevzťahuje resp. sa už nevzťahuje na indikácie alebo spôsoby dávkovania chránené patentom?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, bráni článok 11 a článok 21 ods. 3 smernice 2001/83 alebo iné ustanovenia práva Únie príslušnému orgánu, aby v súvislosti s povolením vydaným v súlade s článkom 6 v spojení s článkom 10 smernice 2001/83 zverejnil súhrn charakteristík výrobku a príbalový leták vrátane častí, ktoré sa týkajú indikácií alebo spôsobu dávkovania a patria do pôsobnosti patentovej ochrany tretej osoby, ak žiadateľ alebo držiteľ povolenia na uvedenie na trh orgán informoval, že časti súhrnu charakteristík referenčného lieku, ktoré sa týkajú indikácií alebo spôsobu dávkovania a patria do pôsobnosti patentovej ochrany tretej osoby, sa neuvádzajú v súhrne charakteristík a v príbalovom letáku?

3.

Je pre odpoveď na druhú otázku relevantné, že príslušný orgán od držiteľa povolenia vyžaduje, aby v príbalovom letáku, ktorý je povinný priložiť k baleniu lieku, uviedol odkaz na webovú stránku orgánu, na ktorej je zverejnený súhrn charakteristík výrobku vrátane častí, ktoré sa týkajú indikácií alebo spôsobu dávkovania a patria do pôsobnosti patentovej ochrany tretej osoby, hoci sa tieto časti v súlade s článkom 11 smernice 2001/83 neuvádzajú v príbalovom letáku?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/9

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/10

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/10

1.

Má sa stavebná spoločnosť v oblasti sociálneho bývania uznaná flámskou vládou, ktorá spotrebiteľovi prenajíma sociálny byt za odplatu v podobe nájomného, ktorého výška závisí jednak od trhovej hodnoty, ktorú jednostranne určila táto spoločnosť a jednak od príjmu a rodinnej situácie nájomcu, považovať za podnik v zmysle európskeho práva?

2.

Považuje sa vzťah medzi uznanou stavebnou spoločnosťou v oblasti sociálneho bývania a spotrebiteľom, ktorý vyplýva z prenájmu sociálneho bytu tomuto spotrebiteľovi a najmä článok 11 vzoru zmluvy o nájme, ktorý je súčasťou tohto vzťahu, za zmluvu v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1)?

3.

Patrí zmluva alebo právny vzťah, v rámci ktorého prenajíma uznaná stavebná spoločnosť v oblasti sociálneho bývania spotrebiteľovi sociálny byt, do pôsobnosti smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a má sa takáto stavebná spoločnosť, ktorá prenajíma spotrebiteľovi sociálny byt za nájomné, ktorého výška závisí jednak od trhovej hodnoty, ktorú jednostranne určila táto spoločnosť a jednak od príjmu a rodinnej situácie nájomcu, považovať na účely tohto prenájmu za predajcu alebo dodávateľa v zmysle tejto smernice?

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/12

—

určil, že žaloba podaná proti rozhodnutiu odvolacieho senátu EUIPO z 13. marca 2017 (vec R 1506/2016-5) je prípustná, a vyhovel jej tým, že zruší rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO a obnoví a konštatuje platnosť ochrannej známky č. 11 703 568 „YATEKOMO“ pre všetky tovary zaradené do tried 29 a 30, v prípade ktorých bola pôvodne podaná prihláška,

—

určil, že ochranná známka „YATEKOMO“ je všeobecne známa,

—

nariadil EUIPO, aby poskytol Všeobecnému súdu všetky dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa a ktoré sú súčasťou spisu týkajúceho sa konania o vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky „YATEKOMO“, ktoré viedol EUIPO, aby mohli byť preskúmané všetky dokumenty, ktoré boli uložené do spisu v rámci tohto konania,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s článkom 134 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

—

ochranná známka „YATEKOMO“ nie je v rozpore s článkom 8 nariadenia č. 207/2009. Slovná ochranná známka nie je v rozpore s kombinovanou skoršou španielskou ochrannou známkou „ya te comeré el vacío que te llena“,

—

všeobecná známosť, ktorú získala ochranná známka č. 11 703 568 „YATEKOMO“.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/13

—

zrušil článok 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Komisie C(2017) 900 final zmeneného 6. apríla 2017 rozhodnutím C(2017)2223 final zo 6. apríla 2017 vo veci AT.40018 – Recyklovanie autobatérií a znížil pokutu uloženú žalobkyniam tak, aby sa zohľadnila reprezentatívna hodnota nákupov počas obdobia porušovania a správna doba trvania účasti žalobkýň na prejavoch porušovania vo Francúzsku, ako aj odstránil navýšenie 10 % založené na uplatnení bodu 37 usmernení o pokutách (1), a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a právo žalobkýň na obhajobu, keď identifikovala hodnotu nákupov žalobkýň, ktoré sa použijú ako základ pre výpočet pokuty, prvýkrát v napadnutom rozhodnutí.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásadu proporcionality, keď použila hodnotu nákupov žalobkýň v roku 2011 ako východisko pre výpočet pokuty.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásady osobnej zodpovednosti, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj povinnosť odôvodnenia, keď nezohľadnila obmedzenejšie zapojenie žalobkýň do prejavov kartelu vo Francúzsku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia a zásady právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní, keď primerane neodôvodnila uplatnenie bodu 37 usmernení a presné zvýšenie pokuty, ktoré uplatnila.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, keď s nákupnými kartelmi zaobchádzala inak ako s predajnými kartelmi.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila právo žalobkýň na obranu, keď uplatnila zvýšenie pokuty podľa bodu 37 usmernení bez toho, aby sa na to odvolala v oznámení o námietkach, a keď nevydala dodatočné oznámenie o námietkach a nezorganizovala nové vypočutie.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, keď nevyjadrila svoj zámer uplatniť bod 37 usmernení v skoršom štádiu správneho konania.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/14

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania žalobkyne.

—

porušenie článku 15 ods. 1 nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie článku 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/14

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s touto žalobou, ako aj trovy, ktoré žalobkyňa vynaložila v konaní pred odvolacím senátom; alebo aby v prípade, ak by ďalší účastník konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, vstúpil do konania ako vedľajší účastník, uložil žalovanému a ďalšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré žalobkyňa vynaložila v súvislosti s touto žalobou, ako aj trovy, ktoré žalobkyňa vynaložila v konaní pred odvolacím senátom.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keďže senát sa dopustil pochybenia v súvislosti so stupňom pozornosti príslušného spotrebiteľa a s podobnosťou príslušných ochranných známok.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/15

—

zrušil oznámenie Komisie pod číslom v registri BK/abd/ener.c.1 (2017)2122195 v rozsahu, v akom na strane 5 pre výpočet emisií skleníkových plynov z bionafty predpisuje uplatniť emisný faktor 99,57 g CO2eq per MJ metanolu, ako aj

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení smernice 2009/28/ES (1) odklonom od predpísanej metodiky výpočtu

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad práva Únie, ako je zásadaproporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery tým, že bolo stanovené neprimerane krátke prechodné obdobie, končiace 1. septembra 2017, na to, aby bola do systémov certifikácie prebratá metodika výpočtu, ktorá je v rozpore so smernicou

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/16

—

zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 4112 final zo 16. júna 2017, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie K(2014) 9295 final z 10. decembra 2014 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.39780 – Obálky),

—

subsidiárne, v rámci svojej právomoci súdneho preskúmania v plnej jurisdikcie, znížil pokutu uloženú v článku 1 napadnutého rozhodnutia v dôsledku i) zníženia základnej pokuty na 95,3671 % na základe článku 37 pokynov pre výpočet pokút a (ii) tiež zníženia pokuty a následných znížení na základe zhovievavosti, na minimálne 33 %,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásad právnej istoty, legitímnej dôvery, a ne bis in idem.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení výšky pokuty.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a zákazu diskriminácii pri stanovení výšky pokuty.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/17

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 20. júna 2017, a subsidiárne z 11. júla 2017 o zamietnutí druhej žiadosti žalobkyne z 29. mája 2017 (č. 2017/1788) a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na splnení podmienok práva na prístup k dokumentom.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na neexistencii výnimky na základe článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na procesnom pochybení Komisie

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/18

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) a

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a následne porušení práva na riadnu správu veci verených a práva na účinnú súdnu ochranu [článok 41 ods. 2 písm. b) a c) a článok 17 Charty základných práv Európskej únie).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu [článok 41 ods. 2 písm. a) Charty].

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva vlastniť majetok (článok 17 ods. 1 Charty) a slobody podnikania (článok 16 Charty).

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení práva na účinný prostriedok nápravy priznaného článkom 47 Charty a článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na porušení zásady rovnosti zbraní a následne práva na spravodlivý proces.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a článku 32 smernice 2014/59/EÚ, keďže Jednotná rada pre riešenie krízových situácií nesprávne posúdila skutkové okolnosti, keď nesplnila požiadavky uložené v spomenutých ustanoveniach pre prijatie programu riešenia krízových situácií.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení zásady bankovej opatrnosti (zásada predbežnej opatrnosti), keďže existujú aj iné alternatívne prostriedky ako sú prostriedky uvedené v napadnutej smernici, a to vrátane včasných opatrení, ktoré bránili prijatiu programu riešenia krízových situácií.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality v súvislosti s právom vlastniť majetok.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014, keďže ocenenie nezávislým expertom nemožno považovať za „spravodlivé, obozretné a realistické“.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 24 nariadenia (EÚ) č. 806/2004 a článku 39 ods. 2 písm. a), b), d) a f) smernice 2014/59/EÚ zo strany žalovanej, keďže súťažné pravidlá predaja subjektu stanovené na výkonom rozšírenom zasadnutí konanom 3. júna 2017 nie sú transparentné, keďže bol zvýhodnený možný kupca (El Banco de Santander) a keďže nebola dosiahnutá maximálna kúpna cena.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/19

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zo 7. júna 2017 (SRB/EES/2017/08) a

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/20

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/20

—

zrušil rozhodnutie z 19. septembra 2016, ktoré prijal riaditeľ riaditeľstva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre ľudské zdroje, konajúci ako orgán oprávnený na uzatváranie pracovných zmlúv, o ukončení pracovnej zmluvy žalobcu uzavretej na dobu neurčitú s účinnosťou k 19. júnu 2017 (v znení rozhodnutia o ukončení, ktoré vyplývalo zo zamietnutia sťažnosti žalobcu 19. apríla 2017),

—

uložil ESVČ povinnosť zaplatiť žalobcovi ako náhradu nehmotnej ujmy, ktorú utrpel, príslušnú sumu, ktorej presná výška sa ponecháva na úvahu Všeobecného súdu,

—

uložil ESVĆ povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti náležitej starostlivosti, zásady riadnej správy vecí verejných (článok 41 Charty základných práv Európskej únie), zásady proporcionality, ako aj ochrany pred bezdôvodným prepustením (článok 30 Charty základných práv Európskej únie) zo strany ESVČ

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý, ktoré je zakotvené v článku 41 ods. 1 a v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/21

—

A) Vo veci samej: vyhlásiť neplatnosť/nezákonnosť poškodzujúceho aktu, ktorý spočíva v prepustení zamestnankyne ústnou formou 10. januára 2017 a okamžite obnoviť pracovný pomer ako aj uložiť povinnosť zaplatiť všetky náhrady medzitým splatných odmien,

—

B) Vo veci samej: vyhlásiť neplatnosť poškodzujúceho aktu, ktorý spočíva v predĺžení skúšobnej doby, z 28. októbra 2016, s určením neexistencie skúšobnej doby od 1. novembra 2016,

—

C) Vo veci samej: vyhlásiť neplatnosť/nezákonnosť aktov súvisiacich s konečným správnym vyšetrovaním CMS 16/035 – Administrative inquiry report zo 7. novembra 2016 a oznámeným 16. novembra 2016, z dôvodov vysvetlených v odôvodnení, a uložiť povinnosť vymazať správne vyšetrovanie zo systému Sysper a z akejkoľvek inej databázy v inštitúciách EÚ,

—

D) Vo veci samej: vyhlásiť neplatnosť/nezákonnosť poškodzujúceho aktu ktorý spočíva v prepustení z 22. decembra 2016, nazvaného „note to the attention of ms catalina stancu“ a doručeného 24. januára 2017, z dôvodov vysvetlených v odôvodnení, a okamžite obnoviť pracovný pomer ako aj uložiť povinnosť nahradiť škodu, ktorú predstavuje splatná odmena odo dňa prepustenia do uverejnenia rozhodnutia. Subsidiárne, v prípade neexistencie obnovenia pracovného miesta uložiť ERCEA povinnosť nahradiť škodu, ktorá sa určí na základe straty platu až do skončenia zmluvy (január 2018) vo výške 39 000 eur,

—

E) Vo veci samej: v každom prípade uložiť ERCEA povinnosť zaplatiť v prospech zamestnankyne náhradu škody vo výške 300 000 eur alebo inú peňažnú sumu, vyššiu alebo nižšiu, ktorá bude uznaná ako spravodlivá z dôvodu vážneho zásahu do dobrého mena a osobnej a pracovnej povesti žalobkyne.

1.

Ústne a neodôvodnené prepustenie porušuje článok 25 Služobného poriadku, ktorý stanovuje, že „každé rozhodnutie, týkajúce sa konkrétneho jednotlivca, prijaté podľa tohto služobného poriadku, sa bezodkladne písomne oznámi dotknutému dočasnému zamestnancovi. Každé rozhodnutie negatívne ovplyvňujúce dočasného zamestnanca uvádza dôvody, na ktorých je založené…“; písomná forma oznámenia zamestnankyni zabezpečuje, že list berie na vedomie rozhodnutia týkajúce sa jeho pracovného vzťahu.

2.

Akt predĺženia skúšobnej doby porušuje článok 84 Služobného poriadku – CEOS, ktorý v odseku 3 stanovuje, že skúšobná doba sa predĺži vo výnimočných prípadoch „…v zmysle odseku 1…“, čo je presný odkaz, ktorý neodôvodňuje predĺženie na neurčitý alebo neistý čas; porušuje tiež článok 84 ods. 2, ktorý stanovuje, že skúšobná doba môže byť skončená kedykoľvek pred riadnym uplynutím, s priznaním lehoty osem dní na pripomienky k návrhu na prepustenie a – v každom prípade – „s výpovednou lehotu jeden mesiac“.

3.

Správne vyšetrovanie je nezákonné a nelegitímne, pretože je založené na e-maile zaslanom zamestnankyňou, ktorého obsah bol – ako protistrana uznala – zmenený, a pretože vyjadruje len subjektívnu pochybnosť o pravdivosti dokumentov predložených zamestnankyňou bez toto, aby nariadilo akékoľvek technické zisťovanie.

4.

Akt zamestnávateľa z 22. decembra 2016 je zásadne nulitný, pretože má skončiť už neexistujúci pracovný pomer skončený ústnym prepustením. Okrem toho: A) prepustenie zamestnankyne pre neúspešné skončenie skúšobnej doby je nezákonné, pretože 1. novembra 2016 už neexistovala nijaká skúšobná doba, B) nezákonnosť/nelegitímnosť tvrdení obsiahnutých v administrative inquiry report na základe hodnotenia neprekročenia skúšobnej doby spôsobuje úplnú a absolútnu svojvoľnosť a nelegitímnosť napadnutého aktu prepustenia.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/22

—

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií č. SRB/ES/SRF/2016/06 z 15. apríla 2016, ako aj všetky nasledujúce rozhodnutia tejto rady, podľa ktorých prijala Banca d’Italia tieto opatrenia: č. 1547337/16 z 29. decembra 2016; č. 0333162/17 zo 14. marca 2017; č. 0334520/17 zo 14. marca 2017; č. 1249264/15 z 24. novembra 2015; č. 1262091/15 z 26. novembra 2015,

—

nariadil zaplatenie náhrady pre ICCREA Banca za ujmu, ktorú jej spôsobila Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, keď stanovila výšku príspevkov, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť, vo forme vyšších sadzieb uplatňovaných na ICCREA Banca,

—

subsidiárne a v prípade, že vyššie uvedené návrhy budú zamietnuté, vyhlásiť neplatnosť článku 5 ods. 1 písm. a) a f) (alebo, ak je to vhodné, celého nariadenia) z dôvodu, nesúladu so základnými zásadami rovnosti, zákazu diskriminácie a proporcionality,

—

v každom prípade uložiť Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť zaplatiť trovy tohto konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na neoznámení opatrení, porušení zásady transparentnosti, porušení a nesprávnom uplatnení článku 15 ZFEÚ a porušení zásady ochrany legitímnej dôvery

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neuskutočnení riadneho vyšetrovania, nesprávnom posúdení skutkových okolností, porušení a nesprávnom uplatnení článku 5 [ods. 1], písm. a) nariadenia č. 2015/63 a porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady riadnej správy vecí verejných

3.

Tretí žalobný dôvod založený na neuskutočnení riadneho vyšetrovania, nesprávnom posúdení skutkových okolností, porušení a nesprávnom uplatnení článku 5 [ods. 1], písm. a) nariadenia č. 2015/63 a porušení zásady zákazu diskriminácie a zásady riadnej správy vecí verejných

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na protiprávnom konaní orgánu EÚ a na mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle článku 268 ZFEÚ

5.

Piaty žalobný dôvod založený subsidiárne a incidenčne na tvrdení, že nariadenie č. 2015/63 je v rozpore so zásadami efektívnosti, ekvivalencie a rovnakého zaobchádzania, a preto ho nemožno uplatňovať

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 15 ZFEÚ a na tom, že žalobkyňa nemohla vedieť o rozhodnutiach Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií, pričom navrhuje nariadiť predloženie týchto dokumentov

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/24

—

z dôvodu vzájomnej súvislosti spojil na účely spoločného pojednávania v súlade s článkom 68 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu predmetnú vec s vecou R 506/2017-2, v ktorej bola podaná žaloba proti rozhodnutiu EUIPO,

—

vyhlásil žalobu obsiahnutú v žalobných návrhoch za prípustnú a dôvodnú a v dôsledku toho

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie všeobecných právny zásad Európskej únie.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/24

—

z dôvodu vzájomnej súvislosti spojil na účely spoločného pojednávania v súlade s článkom 68 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu predmetnú vec s vecou R 507/2017-2, v ktorej bola podaná žaloba proti rozhodnutiu EUIPO,

—

vyhlásil žalobu obsiahnutú v žalobných návrhoch za prípustnú a dôvodnú a v dôsledku toho

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009,

—

porušenie všeobecných právny zásad Európskej únie.

25.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/25

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/804 z 11. mája 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 121, 2017, s. 3) aspoň v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne a

—

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri stanovení cenového podhodnotenia porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia (1), ako aj články 3.1 a 3.2 antidumpingovej dohody WTO. Podľa žalobkyne vykonala Komisia iba matematické porovnanie cien za rok 2015, pričom nepristúpila k dynamickému porovnaniu vývoja cien a trendov vo vzťahu k cenám dovozu a tuzemským cenám. Žalobkyňa ďalej uvádza, že Komisia tiež nestanovila cenové podhodnotenie výrobku ako takého.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia tým, že analýzu príčinnej súvislosti založila na protiprávnom stanovení podhodnotenia, porušila článok 3 ods. 6 základného nariadenia (a článok 3.5 antidumpingovej dohody WTO).

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, keď vychádzala z toho, že (1) existuje korelácia medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a že (2) ďalšie faktory (pokles vývoznej výkonnosti a dopytu a nárast dovozu z iných krajín) jednotlivo, ani spoločne, túto príčinnú súvislosť nenarušili.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia porušila povinnosť náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, keď odmietla iniciovať analýzu ujmy a príčinnej súvislosti po segmentoch, čím nevylúčila nebezpečenstvo, že jej závery o ujme a príčinnej súvislosti sú skreslené.