28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/1

Spravodajkyňa:

Madi SHARMA

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) má značné skúsenosti s prácou na politike v sektore dopravy a nedávno sa zaoberal rodovou dimenziou v tomto sektore, v ktorom tradične dominujú muži (pozri stanovisko TEN/573 na tému Ženy a doprava) (1). Ako inštitúcia EÚ reprezentujúca občiansku spoločnosť má výbor skúsenosti s dialógom so zainteresovanými stranami a s konzultáciami o legislatívnych opatreniach.

1.2.

EHSV považuje platformy zainteresovaných strán za účinné fóra pre zmeny, ak:

1.3.

EHSV navrhuje vytvorenie Platformy EÚ pre zmenu (ďalej len „platforma“), ktorá by riešila otázky rodovej rovnosti v doprave, s počiatočným ťažiskom na zamestnateľnosť žien v tomto sektore. Tento počiatočný cieľ by sa neskôr mohol doplniť zahrnutím „žien ako používateliek“. Doprava zahŕňa leteckú, námornú, cestnú, železničnú dopravu, vnútrozemskú plavbu a logistiku. Medzi členov by mohli patriť napríklad, avšak nie výlučne, organizácie zastupujúce tvorcov politiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, zastupiteľské orgány odvetvia dopravy, ich odborové zväzy, médiá, organizácie pre cestujúcich a mimovládne organizácie ochotné zaviazať sa k prijatiu konkrétnych opatrení na riešenie rodovej nerovnosti v doprave.

1.4.

EHSV bude propagovať ciele zavádzania rodovo citlivých politík prostredníctvom stanovenia jasných cieľov: mandátu a rozsahu pôsobnosti, vrátane ukazovateľov, ktoré stanovia členovia pri vytvorení platformy. To by umožnilo vytvoriť model partnerskej spolupráce a koordinovaných opatrení zainteresovaných strán v rámci sektora pri transpozícii nových iniciatív rámci Európy.

1.5.

EHSV odporúča, aby si platforma udržala flexibilitu a dokázala sa prispôsobiť všetkým aspektom sektora a všetkým úrovniam politiky. Mala by trvať na transparentnosti a zodpovednosti svojich členov a svojho fungovania. Monitorovanie, hodnotenie a každoročné preskúmanie predstavujú základné nástroje, pokiaľ ide o dôveryhodnosť a úspech platformy.

1.6.

Platforma môže byť úspešná len vtedy, ak sa jej členovia zapoja v plnom rozsahu, a preto EHSV navrhuje vytvoriť webové sídlo, na ktorom budú uvedení jej členovia a ich aktivity a ktorá bude obsahovať databázu činností, odporúčaní, monitorovaní a hodnotení vrátane, ktoré iné subjekty môžu reprodukovať, alebo zdroje informácie.

2.1.

Zamestnanosť žien v sektore dopravy je obzvlášť nízka. V roku 2013 tvorili muži 78 % všetkých pracovníkov v doprave v EÚ. Kľúčovým prvkom na dosiahnutie lepšej rodovej vyváženosti v sektore dopravy, jeho lepšie prispôsobenie používateľom, ako aj na kompenzáciu nedostatku pracovnej sily (tretina všetkých pracovníkov v doprave má viac ako 50 rokov) je prilákanie väčšieho počtu žien do tohto sektora.

2.2.

EHSV 1. júla 2015 prijal prieskumné stanovisko na tému „Ženy a doprava“ a zúčastnil sa na súvisiacom podujatí, ktoré zorganizovali komisárky Bulcová a Jourová v apríli 2016. Následne GR MOVE uskutočnilo viacero konzultácií so skupinami expertov, počas ktorých sa diskutovalo o aktuálnych výzvach a odporúčaniach. Zástupcovia EHSV prišli s myšlienkou vytvoriť „platformu pre zmenu“, ktorú podporila aj Európska komisia ako dobrý spôsob podnecovania konkrétnych a viditeľných činností v prospech rodovej rovnosti v doprave. Vo svojom liste z 13. októbra 2016 podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans uviedol, že „takáto platformy by mohla byť uvedená do života na spoločnom podujatí EHSV/Komisie počas druhého polroka 2017“.

3.1.

Európska komisia má k dispozícii mnohé nástroje a činnosti zamerané na konzultáciu so zainteresovanými stranami. Platforma pre zmenu sa má sústreďovať na dobrovoľné, konkrétne merateľné činnosti, ktoré podporujú cieľ, na ktorý bola vytvorená. Referenčnou platformou je platforma GR SANTE pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie.

3.2.

EHSV by teda navrhol GR MOVE vytvorenie platformy zainteresovaných strán na úrovni EÚ, schopnej realizovať záväzky v prospech zlepšenia pracovných príležitostí pre ženy a v súvislosti s rodovou rovnosťou v sektore dopravy, s cieľom lepšie začleniť ženy a zlepšiť hospodársky, sociálny a udržateľný rast, pričom:

3.3.

EHSV navrhuje, aby GR MOVE pri vytváraní tejto platformy spočiatku zvážil tieto kroky a prvky (podrobnejšie uvedené ďalej v texte):

4.1.

Popri úsilí predsedu Komisie Junckera o dosahovanie rastu a zamestnanosti je rodová rovnosť aj jednou z priorít maltského predsedníctva. Platforma by mohla zabezpečiť mechanizmus „pridanej hodnoty na úrovni EÚ“, pokiaľ ide o tradičné vytváranie politík, ktoré sa osobitne zameriavajú na jednu z výziev EÚ, ktorou je „rodová nerovnosť v európskom sektore dopravy“. Toto cielené zameranie zapája príslušné zainteresované strany, ktoré by sa inak možno nedostali do kontaktu s Európskou komisiou. Platforma by teda mohla dopĺňať prácu inštitúcií EÚ.

4.2.

Obrovský význam v tejto súvislosti bude zohrávať to, aby GR MOVE viedlo zhora a člen Komisie, zodpovedný za platformu podporoval jej fungovanie, napríklad tým, že sa osobne zúčastní na úvodnom podujatí a stretnutiach platformy všeobecne. Členovia platformy, hoci k záväzkom pristúpili dobrovoľne, tým pochopia, že je privilégiom, byť požiadaní, aby túto rolu plnili. Preto je dostupnosť vyšších úradníkov GR MOVE a kontakt s nimi základným a nevyhnutným prvkom. V prípade, že sa inštitúcie EÚ zaujímajú o členstvo v platforme, je takisto dôležité, aby sa zaviazali navrhovať cielené opatrenia.

4.3.

Inštitúcie EÚ a zástupcovia ministerstiev dopravy (členských štátov) zohrávajú kľúčovú rolu pri šírení hlavných zistení na úrovni členských štátov. EHSV by preto odporúčal vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá poskytne vládam a príslušným tvorcom politík zabezpečí prehľad a vytvorí mechanizmus na šírenie osvedčených postupov, posilní aktuálne partnerstvá a zlepší kontakt medzi tvorcami politík a platformou. Ak sa takéto zainteresované strany rozhodnú byť súčasne aj členmi platformy, mali by sa zaviazať aj vykonávať konkrétne kroky.

4.4.

Podľa EHSV by malo byť za prevádzku platformy zodpovedné GR MOVE, ktoré by vyčlenilo rozpočet, sekretariát a niektoré zdroje. Ďalšie inštitúcie EÚ by mohli poskytnúť odporúčania zainteresovaných strán zo svojich sietí a môžu tiež poskytnúť zasadacie miestnosti. prekladateľské a tlmočnícke služby. Možnou alternatívou financovania by mohli byť zdroje členov platformy.

4.5.

Výrazné náklady sa vynaložia na centrálny komunikačný nástroj, webovú stránku a databázu, vrátane údržby. Rôzne orgány EÚ majú vytvorené takéto webové zdroje a predpokladá sa, že GR MOVE bude schopné prispôsobiť už existujúci vzor.

5.1.

Platforma by nemala byť miestom na neplodnú diskusiu, ale procesom, v rámci ktorého sa vybrané zainteresované strany stretávajú a diskutujú o výzvach a možnostiach týkajúcich sa žien v sektore dopravy a následne sa zaväzujú, že prijmú kontrolovateľné opatrenia. Pochopenie druhu zainteresovanej strany, ku ktorému členovia patria, pomôže identifikovať ich možnú úroveň záujmu a vplyvu. Najväčší záujem budú mať tie, ktoré priamo čelia súčasným výzvam v rámci odvetvia.

5.2.

Medzi členov platformy by mohli patriť tieto zainteresované strany na európskej a vnútroštátnej úrovni: priemyselné združenia, združenia MSP, odborové zväzy (sociálni partneri) – vrátane špecializovaných odborov zastupujúcich ženy, orgány verejnej správy, vrátane tých, ktoré môžu ovplyvňovať nákupy a verejné obstarávanie, t. j. EBOR, MVO vrátane zastrešujúcich organizácií zameraných na obhajobu práv a rovnosti žien, médiá, think tanky, akademické a výskumné inštitúty.

5.3.

Okrem toho by sa mohlo zvážiť aj občasné zapojenie 1) osôb zapojených do navrhovania záväzkov, pokiaľ nie sú členmi platformy; 2) rozhodujúcich činiteľov a vplyvných osôb, vrátane zástupcov inštitúcií EÚ a členských štátov resp. ich verejných orgánov.

5.4.

Členstvo v platforme by malo byť bezplatné a mali by sa naň vzťahovať kritériá a mandát členstva. Zo začiatku sa neplánujú žiadne odmeny za činnosti členov ani náhrada nákladov vyplývajúcich z členstva v platforme.

5.5.

Členstvo by sa malo riadiť týmito podmienkami:

6.1.

Všeobecným cieľom tejto platformy by mohlo byť zlepšiť zapojenie žien a rodovú rovnováhu v sektore dopravy tým, že sa zlepšia príležitosti pre ženy alebo spoločnosti vlastnené ženami, ako aj pre ženy-manažérky, a zlepšia pracovné podmienky v rámci sektora a ich celkový vplyv na pracovné miesta, inkluzívnosť, inovácie, udržateľnosť a rast. Dôraz by sa mal klásť na rodovú rovnosť a s tým spojenú podporu zamestnanosti a riešenie nedostatkov v tomto sektore. Tento cieľ sa dá, okrem iného, dosiahnuť zlepšením kvality pracovných miest a pracovných podmienok pre všetkých, riešením otázok obťažovania a rodovo motivovaného násilia, zlepšením rovnováhy medzi pracovným, súkromným a rodinným životom, zvýšením počtu žien na pozíciách, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia a zlepšením imidžu sektora s cieľom prilákať čo najväčší počet pracovníčok, podnikateliek, akademičiek a inovátoriek. Rozsah pôsobnosti platformy by sa mohol neskôr rozšíriť tak, aby pokrýval súvisiace otázky, ako napríklad ako zlepšiť používateľský komfort a zamerať sa na činnosti, ktoré sa zameriavajú na ženy ako používateľov.

6.2.

EHSV by odporúčal uplatňovať rodovo citlivé politické opatrenia a rodovo citlivé vymedzovanie rozpočtových prostriedkov ako hlavný nástroj na dosiahnutie už spomínaných cieľov. Táto nová koncepcia sa často chápe nesprávne: zohľadnenie rodového hľadiska pri vytváraní rozpočtu neznamená zvýšenie celkových výdavkov, ale skôr stanovenie nových priorít, preorientovanie nákladov v rámci programov, oddelení a útvarov. Zohľadnenie rodového hľadiska pri vytváraní rozpočtu zvyšuje jasnosť a vytvára mechanizmy, ktoré umožňujú zaujať celkový a prierezový prístup k podpore väčšej rodovej rovnosti.

6.3.

EHSV odporúča, aby bol rozsah a priority stanovené pre prácu platformy v súlade s politikou a legislatívou EÚ a zároveň rešpektovali dialóg sociálnych partnerov. V rámci platformy by sa mal pri podpore súkromného sektora a verejnej politiky skombinovať prístup zhora nadol s prístupom zdola nahor, bez potreby legislatívnych zmien. Všetky subjekty by platformu mali považovať za pozitívnu a potrebnú investíciu.

6.4.

EHSV zdôrazňuje, že účasť zainteresovaných strán má tieto výhody:

6.5.

EHSV sa domnieva, že platforma by mohla pomôcť identifikovať kľúčové činnosti s cieľom:

6.6.

Rozširovanie platformy môže byť zamerané na kľúčové oblasti, ktoré sa nemusia týkať všetkých členov. Môže to byť spôsobené rozmanitosťou v rámci sektora dopravy. Preto by sa mohli ustanoviť podvýbory, ktoré by sa zameriavali na kľúčové oblasti záujmu.

7.1.

EHSV uznáva, že stanoviť priority platformy môžu len jej samotní členovia. Zainteresované strany môžu prísť s vlastnými záujmami, takže nútiť ich, aby sa kolektívne angažovali s cieľom riešiť spoločné výzvy, by malo byť v popredí záujmu každého. Zaviazanie sa k činnosti na podporu a dosiahnutie zmeny predstavuje zodpovednosť, ktorá povzbudí zainteresované strany, aby prevzali zodpovednosť za ich organizácie a za platformu.

7.2.

EHSV navrhuje, aby záväzky boli ambiciózne, so snahou o zmenu súčasného stavu a mali by vyžadovať od členov, aby investovali vlastné zdroje. Jasná komunikácia o krokoch a ich transparentnosť prostredníctvom webovej stránky povedie nielen k uznaniu záväzkov, ale zabezpečí aj kontrolu zo strany zainteresovaných strán. Dobrá komunikácia a dialóg medzi členmi platformy je teda základným prvkom na zabezpečenie plynulej činnosti a zabránenie nesúladu očakávaní. Podporovať by sa mali aj spoločné činnosti.

7.3.

EHSV odporúča, aby sa na podporu činnosti platformy stanovili ciele a ukazovatele. Tieto ciele a ukazovatele by mali pomôcť zaviesť a zhodnotiť opatrenia zamerané na zlepšenie možností žien zamestnať sa, na rovnosť a posilnenie postavenia žien, vrátane postavenia mužov a žien na rovnakú úroveň, bez ohľadu na technológie, ktoré sa používajú. Ukazovatele rozvoja slúžiace ako nástroje na hodnotenie mapujú pokrok, čim posilňujú vplyv výsledkov a ich začlenenie do správy o pokroku, a pomáhajú ovplyvňovať politické a strategické plánovanie.

7.4.

Všeobecné štatistické údaje poskytuje Eurostat. GR MOVE by mohlo spolupracovať s Eurostatom a členmi platformy s cieľom zlepšiť zber rodovo nerozlíšených údajov, aby vznikol kompletnejší obraz situácie.

7.5.

Údaje, ciele a ukazovatele by mali prispieť k úvahám nad rovnosťou pohlaví a nad stereotypmi a diskrimináciou. Ukazovatele nemajú normatívny charakter, cieľom je však povzbudiť organizácie, aby rodové otázky zahrnuli do transparentnej a zrozumiteľnej komunikácie so svojimi organizáciami a s verejnosťou a umožniť vnútornú analýzu ich vlastných politík a postupov.

7.6.

Základné ukazovatele by sa mohli stanoviť v týchto oblastiach:

8.1.

EHSV navrhuje, že na rozšírenie partnerskej spolupráce by si členovia mohli stanoviť záväzky a kroky, ktoré pred uplatnením prediskutujú s ostatnými členmi platformy. Na konci činnosti by bola vypracovaná monitorovacia správa, v ktorej by boli uvedené jednotlivé kroky, časový harmonogram, získané údaje a kľúčové zistenia, aby ich platforma mohla analyzovať a vyhodnotiť. Tieto preskúmania by sa mali prezentovať objektívnym a nezaujatým spôsobom, na základe dôkazov a kvalitatívneho hodnotenia, so zohľadnením dôležitosti cieľov platformy. Ak to zdroje umožnia, mohli by sa na tento účel využiť externí konzultanti, ako v prípade hodnotenia platformy GR SANTE (pozri výročnú monitorovaciu správu za rok 2016).

8.2.

EHSV navrhuje, aby boli záväzky dobre premyslené už od počiatku a boli relevantné vzhľadom na stanovené ciele. Členovia by mali zvážiť záväzky SMART, ktoré sú do detailu pripravené z hľadiska: harmonogramu, cieľov a výsledkov, aby bolo možné o nich účinne podávať správy, jednoducho ich monitorovať a komunikovať o ich splnení.

8.3.

Záväzky si od členov budú vyžadovať značné množstvo práce a nasadenia, a to nad rámec ich bežných povinností. Táto investícia by však mala byť prínosom k ich internej práci, nad rámec sociálnej zodpovednosti podnikov, a prezentovateľná navonok ako ich úsilie podporovať zlepšovanie rodovej rovnováhy na pracovisku. Ich kroky by mali byť k dispozícii pre ostatných, ktorí ich chcú reprodukovať.

8.4.

Skúmanie činností v rámci platformy by malo viesť k intenzívnejšiemu kontaktu medzi členmi siete a motivovať k spolupráci pri dosahovaní cieľov. Pomôže to teda zvýšiť počet spoločných záväzkov, a to:

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/8

1.1

V posledných desaťročiach sa sektor bankovníctva a poisťovníctva modernizuje prostredníctvom technológií, regulácie a na základe meniacich sa potrieb a očakávaní zákazníkov. Nové modely investovania, sporenia, poistenia a prevodov finančných prostriedkov umožňujú čo najširšiemu okruhu ľudí, aby sa zapojili do projektov rôznych veľkostí.

1.2

Finančné (FinTech) a poisťovnícke (InsurTech) technológie sú katalyzátormi a často partnermi finančných inštitúcií pri modernizácii finančných služieb, spájaní silných a slabých stránok a vytváraní vzájomných synergií. EHSV sa nazdáva, že existuje značný potenciál na vytváranie hodnoty rozvíjaním ekosystému kooperatívnej hospodárskej súťaže (1).

1.3

V každom prípade treba obnoviť dôveru vo finančný sektor a jeho stabilitu, pričom je veľmi dôležité riadenie prechodu zo starého (tradičného) bankového systému na nový systém. V tejto súvislosti EHSV žiada, aby sa prijali primerané právne predpisy v európskom kontexte integračného procesu bankovej únie a jednotného digitálneho trhu, čo umožní rast a inovácie a zároveň zabezpečí ochranu spotrebiteľov a zamestnancov vo finančnom sektore.

1.4

Na dosiahnutie skutočného jednotného európskeho finančného trhu by mala Európska komisia v rámci svojich politických opatrení podporovať rovnaké podmienky v oblasti inovácie. Vo všeobecnosti sa musia tradičným finančným odvetviam aj FinTech spoločnostiam poskytnúť zhruba obdobné podmienky, pokiaľ ide o reguláciu, ako aj práva spotrebiteľov, pracovné podmienky a povinnosti dohľadu, a to na základe pravidla, že rovnaká činnosť si vyžaduje rovnaké pravidlá a rovnaký dohľad. Konkrétnejšie:

1.4.1

Regulačný prístup založený na riziku by mal byť konzistentný počas celého životného cyklu inovácie, čím sa zabezpečí primeraný a zjednodušený regulačný rámec pre etablovaných aj nových aktérov, aby mohli skúšať nové technológie a podnikateľské modely v súčinnosti s regulačnými orgánmi. Vytvorenie rámca EÚ pre takéto skúšanie v spolupráci s odvetvím a ďalšími zainteresovanými stranami vrátane zástupcov spotrebiteľov a zamestnancov by poskytol nástroje na podporu inovácie v rámci všetkých činností (bezpečný priestor pre inovácie v oblasti finančných technológií) (2).

1.4.2

Na to, aby sa podmienky zosúladili s podmienkami pre tretie strany, je potrebné chápať softvér ako nehmotné aktívum s cieľom zabrániť, aby sa od základného kapitálu odpočítavali vysoké investície, ktoré subjekty so sídlom v EÚ už vkladajú do informačných technológií (po príklade bankového systému alebo sektoru poisťovníctva v USA a Švajčiarsku (3)).

1.4.3

Európska komisia, Európsky orgán pre bankovníctvo a členské štáty sa musia zaviazať, že budú harmonizovane a účinne implementovať revidovanú smernicu o platobných službách (PSD2), ktorou sa zavádzajú veľmi prísne bezpečnostné požiadavky na začatie a spracovanie elektronických platieb a ochrana finančných údajov spotrebiteľov, pričom osobitná pozornosť sa venuje technologickým sociálnym médiám a obchodným gigantom.

1.4.4

Pracovná skupina pre akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby (4) a finančné technológie by mala dôkladne preskúmať výzvy a riziká pre spotrebiteľov súvisiace s digitalizáciou finančných služieb, zaručiť úzku koordináciu medzi GR JUST a GR FISMA, najmä pokiaľ ide o otázky ochrany spotrebiteľa, napríklad určiť, aký druh údajov by sa mal použiť na posúdenie úverovej bonity, ako zabezpečiť porozumenie predzmluvných informácií a účinnú kontrolu totožnosti účastníka prostredníctvom procesu preverovania.

1.4.5

Opatrenia zahrnuté do návrhu na zmenu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by sa mali okamžite transponovať (5), a to najmä opatrenia na boj proti rizikám financovania terorizmu v súvislosti s virtuálnymi peňažnými menami a rizikám vyplývajúcim z používania anonymných predplatených nástrojov.

1.4.6

Posilnenie kolektívneho financovania a iných riešení kolaboratívneho hospodárstva preskúmaním potenciálu zavedenia „značky kvality“ v záujme budovania dôvery používateľov s cieľom rozvíjať virtuálne komunity a uľahčovať interakciu medzi kooperatívnymi spotrebiteľmi.

1.4.7

Podpora zavádzania softvérových riešení s otvoreným zdrojom vo finančnom sektore s cieľom zvýšiť riadnu hospodársku súťaž na trhu, znížiť náklady a zabrániť sa závislosti na jednom predajcovi v danom odvetví.

1.4.8

Zároveň treba riešiť pravidlá poskytovania P2P pôžičiek s cieľom podporiť menšie súvahy.

1.4.9

Európska komisia musí podporovať hybridné úvery (na základe kapitálových požiadaviek dohovoru Bazilej III).

1.5

EHSV zdôrazňuje, že digitalizácia nesmie nikdy nahradiť osvedčené personalizované poradenstvo kvalifikovaného poradcu (blízkosť v bankovníctve za pomoci siete špecializovaných agentúr by nemala zmiznúť).

1.6

Pochopenie finančných technológií si vyžaduje nové zručnosti všetkých: regulačných orgánov, orgánov dohľadu, zainteresovaných strán z finančnej oblasti a všetkých obyvateľov. S cieľom využiť jeden z hlavných potenciálnych prínosov finančných technológií ako hnacej sily finančného začlenenia musia členské štáty EÚ posilniť vzdelávanie v oblasti financií a digitálnu gramotnosť a predvídať nové scenáre. To musí začať už v školách a začleniť by sa mali informácie o finančných produktoch v súvislosti s tým, ako sú prezentované on-line a vzhľadom na ich vzťah k rozvoju internetu vecí.

1.7

Digitalizácia vo finančnom sektore ohrozuje mnoho pracovných miest a to núti zamestnancov, aby si aktualizovali svoje kvalifikácie a zručnosti. EHSV sa zasadzuje za to, aby sa zaručila odborná príprava a ďalšie vzdelávanie na dvoch úrovniach. Interne, čo umožní zamestnancom preberať nové úlohy a vytvoriť prechod medzi súčasnými zamestnancami vo finančnom sektore z „tradičných inštitúcií“ a zo spoločností FinTech/InsurTech, a externe prípravou zamestnancov, ktorí nemôžu zostať v tomto sektore, na pracovné miesta v iných sektoroch.

1.8

EHSV vyzýva, aby sa prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu v rámci novej hlavnej iniciatívy „koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta“ (6) poskytovali špecifické vzdelávacie programy na podporu zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovníkov vo finančnom sektore s cieľom pripraviť ich na nové digitálne technológie.

1.9

EHSV vyzýva podniky, aby prevzali kódexy správania a osvedčené postupy pre interné pravidlá obmedzujúce požiadavky na zamestnancov, aby boli on-line celý deň a vydali usmernenia odrádzajúce zamestnancov od práce cez víkendy a počas dovolenky. Ak nebude fungovať prístup na základe dobrovoľnosti, EHSV žiada, aby sa v tejto súvislosti prijali záväzné pravidlá.

1.10

Včasné informovanie a konzultácie v súlade s príslušnými smernicami EÚ o informovaní a porade so zamestnancami majú kľúčový význam pre vyriešenie všetkých týchto výziev. Európska komisia a členské štáty musia zaručiť súlad s ustanoveniami platných právnych predpisov, a najmä práva zástupcov zamestnancov zúčastňovať sa na vnútropodnikových zmenách.

1.11

EHSV žiada, aby sa návrh smernice o preventívnej reštrukturalizácii a druhej šanci posilnil a dokončiť, pretože to pomôže získať prístup k reštrukturalizačnému konaniu ešte pred vyhlásením platobnej neschopnosti podniku.

2.1

Sektor bankovníctva a poisťovníctva v Európe je rôznorodý a je preň príznačná existencia veľkých európskych alebo dokonca celosvetových inštitúcií a viac-menej nezávislých regionálnych alebo miestnych štruktúr s určitými vnútroštátnymi osobitosťami. Napriek fáze koncentrácie vo väčšine členských štátov zostáva tento sektor na európskej úrovni fragmentovaný. V dôsledku vzniku de facto finančných konglomerátov takmer vymizli bývalé hranice medzi bankovými skupinami a veľkými poisťovňami.

2.2

V novom kontexte, ktorý sa vyznačuje nestálosťou trhov a nízkymi úrokovými sadzbami, silným tlakom regulácie, dohľadom a kontrolou, ktorej podlieha bankový systém následkom finančnej krízy, v kombinácii s procesom digitálnej transformácie a intenzívnejšej hospodárskej súťaže (nové FinTech spoločnosti), ako aj novými trendmi v oblasti spotreby, sa výsledky bankového sektora naďalej oslabujú. S príchodom nových nebankových modelov na trh digitálneho hospodárstva je potrebné zanalyzovať interakciu štyroch aktérov, ktorými je tradičná banka, nové subjekty digitálneho trhu, regulačné orgány a spotrebitelia.

2.3

Vďaka rozšírenému používaniu internetu banky rozvíjajú on-line dcérske spoločnosti a virtuálne pobočky, prostredníctvom ktorých môžu klienti vykonávať jednoduché operácie a nadviazať kontakt s poradcom. Stratégie podnikov zamerané na radikálne znižovanie počtu zamestnancov, ako aj zhoršujúce sa podmienky prvého kontaktu s klientmi mali za následok menšiu návštevnosť pobočiek a podstatné zníženie ich počtu v Európe.

2.4

V poisťovníctve existuje vedľa seba viacero distribučných kanálov: zamestnanec finančnej inštitúcie ponúkajúci poisťovacie služby, finančný poradca, finančný agent, bankopoistenie, ako aj samostatne zárobkovo činný agent pracujúci pre jednu spoločnosť. Ponuka poistenia sa presúva na internet alebo smartfóny. Rozsah zastúpenia týchto distribučných sietí s využitím viacerých kanálov sa líši medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a v závislosti od produktu. Životné poistenie sa napríklad predáva hlavne prostredníctvom bankových sietí (známe ako bankopoistenie).

2.5

Platobné prostriedky sa neustále menia, pričom tento trend sa zintenzívni. Platby šekom a v hotovosti sa od začiatku deväťdesiatych rokov výrazne znížili. Zároveň sa zvýšil počet platieb bankovou kartou, prostredníctvom inkasa a bankového prevodu, čo zaručuje lepšiu vysledovateľnosť, kontrolu a bezpečnosť a potláča neformálne hospodárstvo. Kapacita elektronických platieb sa môže ešte viac rozšíriť, t. j. na prevody peňazí medzi jednotlivcami a platby sociálnych dávok. Noví aktéri pôsobiaci v sektore elektronických peňazí sa zapájajú do elektronického obchodu, zatiaľ čo spolu s bankovými kartami sa vyvíjajú a čoraz viac využívajú nové technológie, ako sú bezkontaktné platby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj vývoju trhu s kryptomenami (bitcoin a iné).

3.1

K inováciám vo finančnom sektore dochádza na internete, napríklad pokiaľ ide o elektronické bankovníctvo, big data, umelú inteligenciu, blockchain, kybernetickú bezpečnosť atď. Údaje sa vymieňajú veľkou rýchlosťou, čo umožňuje analýzu rizika a rozhodovanie o finančných otázkach vďaka využívaniu algoritmov a big data.

3.2

Tieto technologické zmeny a ťažkosti tradičných bánk čeliacich problémom s vlastnými zdrojmi a dočasným poklesom likvidity, ako aj rozvoj alternatívnych predajných kanálov, na ktoré sa nevzťahujú regulačné povinnosti platné pre bankový sektor, umožnili vznik FinTech, InsurTech, blockchain technológie, a spotrebiteľom zároveň priniesli nové príležitosti a nové riziká.

3.3

Spoločnosti FinTech a InsurTech, ktorých počet neustále rastie, kombinujú koncepcie finančníctva, poisťovníctva a technológií. Tieto spoločnosti využívajú technológiu na predaj finančných produktov inovatívnym spôsobom. Rozvíjajú sa najmä v oblastiach správy aktív, úverov pre fyzické osoby, financovania podnikov alebo online platieb. Zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu v činnostiach v oblasti kolektívneho financovania (crowdfunding a P2P) prostredníctvom špecifických platforiem a používajú mobilné aplikácie, virtuálne meny, elektronické platby cez internet alebo smartfón. Vyvíjajú značný tlak na banky a poisťovne, pretože konkurujú ich tradičným činnostiam. Najväčšie internetové spoločnosti, a najmä „GAFA“ (Google, Apple, Facebook, Amazon) tiež vyvíjajú projekty týkajúce sa finančného sektora vzhľadom na ich kontrolu nad big data.

3.4

Vďaka aplikáciám na základe technológie distribuovanej účtovnej knihy (DLT) by mnohé služby mohli získať nový druh dôvery. Blockchain funguje bez centrálneho orgánu dohľadu úplne transparentným a bezpečným spôsobom. Podniky, ako aj fyzické osoby môžu tento systém používať na uskutočňovanie určitých operácií bez pomoci finančného sektora, najmä pri používaní kryptomien.

PayPal tiež ponúka možnosť platiť za nákupy v cudzej mene bez poskytnutia bankových údajov.

3.5

Vďaka finančným technológiám môžu podniky, ako aj jednotlivci používať kolektívne financovanie konkrétnych projektov prostredníctvom špecializovaných platforiem, na ktorých uverejnia výzvu na získanie finančných prostriedkov vo forme darov alebo pôžičiek alebo dokonca nadobudnutím podielu. Takéto platformy umožňujú pôžičky medzi súkromnými osobami, vrátane spotrebných úverov alebo peňažné úvery bez použitia banky a umožňujú im financovať priamo mikropodniky a malé a stredné podniky. Sú schopné dopĺňať alebo podporovať rizikový kapitál najmä do inovatívnych podnikov a pomocou mobilných aplikácií, ktoré sú s nimi spojené, poskytovať zákazníkom v reálnom čase finančné informácie, ktoré potrebujú na to, aby mohli kontrolovať svoje výdavky alebo usmerňovať svoje investičné rozhodnutia.

3.6

Tieto nové subjekty konkurujú tradičným obchodným modelom v oblasti bankovníctva a poisťovníctva, ale banky aj poisťovne sa tomu začínajú prispôsobovať. Niektoré banky a poisťovne už nadviazali spoluprácu s podnikmi pôsobiacimi v oblasti finančných a poisťovníckych technológií, a iné majú vlastné štruktúry. Okrem toho investície do finančných technológií zaznamenávajú už niekoľko rokov silný nárast a tento záujem sa rozšíril aj na poisťovnícke technológie.

4.1

Pre veľké podniky znamená prispôsobenie digitalizácii finančných služieb zmeny, ktoré sú schopné začleniť do svojho bežného riadenia. Situácia je odlišná v prípade mnohých malých a stredných podnikov a predovšetkým veľmi malých podnikov, ktoré nemajú interné poznatky a zdroje umožňujúce im ľahko sa začleniť do finančného sveta vo fáze rýchlych zmien.

4.2

V ére internetu a smartfónov už nie sú profily zákazníkov rovnaké, ale ich záujem o digitálnu banku a poisťovníctvo závisí od viacerých faktorov, ako je vek, úroveň vzdelania a profesijná činnosť. Ale aj pri finančnom poradenstve stále pretrváva potreba ľudského kontaktu na základe skúsenosti zákazníkov, a to aj medzi mladými ľuďmi.

4.3

Virtuálne pobočky, on-line dcérske spoločnosti bankových alebo poisťovacích skupín ponúkajú zákazníkom prístup k úveru, pôžičke a poistenie cez internet a smartfóny s použitím nových aplikácií. Súčasťou týchto ponúk sú výhodnejšie podmienky: bezplatná banková karta, nižšia úroková sadzba, peňažný bonus pri otvorení účtu, zľava pri viacerých mesačných platbách poisťovni a vzájomnej spoločnosti. Tieto výhody klientom sú súčasťou prechodného obdobia medzi tradičným obchodným modelom bánk, poisťovní a vzájomných spoločností a modelom, ktorý vzniká v dôsledku digitalizácie.

4.4

Táto nová situácia prináša riziká aj príležitosti pre spotrebiteľov:

4.5

Digitalizácia by mala sprehľadniť šírenie finančných produktov, ale toto zdanlivé zjednodušenie produktov môže zakrývať nedostatok rovnováhy v celkovom finančnom vzťahu. Používanie algoritmov nezaručuje nulovú skrytú ujmu, ani súlad ponúk s európskymi normami. Vzdelávanie vo finančnej oblasti musí preto zahŕňať informovanie o finančných produktoch v takej podobe, v akej sú ponúkané on-line.

5.1

V dôsledku súčasnej vysokej závislosti podnikov od bankového financovania (viac ako 75 % v Európe v porovnaní s 20 % v USA) a chýbajúcej kultúre kapitálu v Európe sú MSP (viac ako 98 % všetkých podnikov v Európe, ktoré zamestnávajú 2 z 3 zamestnancov a tvoria 58 % z celkovej pridanej hodnoty) potenciálne vystavené riziku úverovej krízy tak, ako to bolo počas globálnej finančnej krízy. Zároveň by sa mal preskúmať spôsob doplnkového nebankového financovania a riziká, ktoré so sebou prináša, najmä v čase krízy.

5.2

Na financovanie MSP existuje okrem pomoci z európskych fondov niekoľko alternatívnych zdrojov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu rozvoja podnikov a znižovaniu rizík s cieľom stimulovať tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť podnikov prostredníctvom znižovania zvyčajných nákladov na financovanie, ako sa predpokladá v rámci Junckerovho plánu.

5.3

Treba posilniť model sociálne zodpovedného, transparentného a trvalo udržateľného bankového modelu a finančného systému, ktorý bude zakotvený v reálnej ekonomike a prináša stabilitu, ako aj sociálnu a územnú súdržnosť. Udržateľné banky sa úmyselne zamerali na podniky s trojitou súhrnnou bilanciou (vrátane opatrení v oblasti finančnej, sociálnej a environmentálnej výkonnosti s cieľom financovať projekty bez negatívnych externalít) tým, že kladú dôraz na vytvorenie pevných vzťahov so zákazníkmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

5.4

Banky, družstevné poisťovne a vzájomné poisťovne sa pri rozvoji svojho podnikania dlho zameriavali na vytváranie hodnoty akcií pre všetkých akcionárov – model stakeholder value. Prijali však aj postupy tradičných komerčných inštitúcií a nevyhli sa ťažkostiam vyplývajúcim z finančnej krízy. Zatiaľ sa nezdá, že by bola digitalizácia rozhodujúcou hnacou silou návratu k etickejšej činnosti, ktorá by zohľadňovala skutočné potreby spoločnosti.

6.1

Podľa agentúry Bloomberg zrušili banky od začiatku hospodárskej krízy v roku 2008 približne 600 000 pracovných miest na celom svete. K tomuto obrovskému zníženiu počtu zamestnancov došlo hlavne následkom krízy, ale aj procesu digitalizácie.

6.2

Odhaduje sa, že v Európe banky a poisťovne zamestnávajú približne 4 milióny osôb, z toho 3 milióny pracujú pre banky a približne milión pre poisťovne. Banka Citigroup predpokladá, že v bankovom sektore by malo zaniknúť 1,8 milióna pracovných miest v Európe a USA v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Európa, kde banky zamestnávajú približne 2,9 milióna zamestnancov na plný pracovný úväzok, si v roku 2025 ponechá len 1,82 milióna zamestnancov. Tento trend potvrdzuje rušenie mnohých pracovných miest, ktoré nedávno ohlásili viaceré veľké európske bankové skupiny. V mnohých krajinách možno vo finančnom sektore pozorovať tendenciu využívania čiastočných pracovných úväzkov a iných foriem zamestnania.

6.3

Potrebné sú opatrenia aktívnej politiky trhu práce s cieľom riešiť prebiehajúce a budúce zmeny, pokiaľ ide o dotknutých zamestnancov. Sociálni partneri na všetkých úrovniach zohrávajú kľúčovú úlohu pri hľadaní vhodných riešení. Príkladom osvedčeného postupu v tejto súvislosti je všeobecný rekvalifikačný fond pre všetkých dotknutých zamestnancov bánk v Rakúsku vytvorený prostredníctvom kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni a financovaného sektorom a aj z verejných prostriedkov.

6.4

Pokračujúce rušenie sietí pobočiek bánk je sprevádzané novým definovaním koncepcie pobočky v závislosti od typu príslušných klientov. Pred zatvorením prevádzky pobočky sa počet pracovníkov zmenšil z dôvodu automatizácie operácií. V poisťovníctve sieť finančných agentov a finančných poradcov odoláva napriek jasnému trendu znižovania ich počtu. Počet zamestnancov finančných inštitúcií sa bude znižovať.

6.5

Pri obchodovaní vykonávajú nákup alebo predaj akcií spoločností, mien alebo swapov na kreditné zlyhanie (finančných derivátov, prostredníctvom ktorých obchodník ručí kupujúcemu v prípade zlyhania tretej strany) čoraz častejšie počítače.

6.6

Nová kognitívna platforma odvodená z big data, ktorú testovala veľká banková skupina, umožňuje porozumieť prirodzený jazyk a odpovedať na otázky v širokej škále oblastí a navrhnúť pracovníkovi zákazníckeho servisu vopred pripravené vzorové odpovede. Táto technológia sa môže využívať ako virtuálny asistent v bankovníctve aj poisťovníctve. Ako prvého by sa to mohlo dotknúť odbytového personálu.

6.7

Pracovné podmienky sa stali nestabilnými a výrazne vzrástla potreba odborne vyškoliť zamestnancov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a v prípade profesijnej mobility mohli mať prístup k iným pracovným miestam.

6.8

Keďže pokrok v digitálnej oblasti si bude vyžadovať obrovské zmeny nástrojov, zručností a schopností, ktoré zamestnanci potrebujú, spoločnosti musia byť pripravené investovať do nepretržitého rozvoja zručností a kvalifikácií. Kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg sa musia zamerať na význam prispôsobenia odborného vzdelávania budúcim potrebám a umožnenie tejto odbornej prípravy, ako aj na poskytovanie podrobných informácií o spôsobe, akým sa nové technológie už využívajú v tomto sektore. Na konkrétnych príkladoch treba preskúmať ktoré zručnosti sú potrebné pre súčasných zamestnancov vo finančnom sektore, aby boli aktuálne aj v budúcnosti, a ako možno tieto zručnosti nadobudnúť.

6.9

Dĺžka a rozvrhnutie pracovného času v súvislosti s prácou on-line a zánik mnohých pracovných miest vyvolávajú znepokojenie. Už teraz je zrejmé, že viac finančných aktivít sa v rámci EÚ a z Európy presúva do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi a nízkym stupňom sociálnej ochrany.

6.10

Je dôležité, aby digitálne riešenia vždy slúžili ľuďom a prispieť k zlepšeniu sociálnych noriem a pracovných podmienok. Prehĺbenie sociálneho dialógu v tomto sektore je nutné na všetkých úrovniach a aj na európskej úrovni, aby sa určili najvhodnejšie riešenia umožňujúce zabrániť sociálnym otrasom. Na sektorovej úrovni a v každom podniku sa musia zamestnávatelia usilovať viesť rokovania so zástupcami odborových organizácií, aby sa zabezpečilo prijatie účinných opatrení z hľadiska príjmu, pracovných podmienok, sociálnej ochrany, odborného vzdelávania, pomoci pri internej geografickej a profesijnej mobilite a preradeniu na iné pracovné miesto. Tieto opatrenia sa musia zrealizovať čo najskôr ešte pred začatím procesu reštrukturalizácie a nie až vtedy, keď už sa začnú rušiť pracovné miesta.

6.11

V rámci kontrolovanej digitalizácie finančného sektora sa musia zachovať kvalitné pracovné miesta a zlepšiť vzťahy so zákazníkmi, pričom sa musí zachovať dostatočný prístup k osobnému finančnému poradenstvu. Musí sa zaistiť účinná bezpečnosť operácií a účinná ochrana osobných údajov pre zákazníkov aj zamestnancov. Zamestnanci a spotrebitelia v oblasti finančných služieb by mali byť zapojení prostredníctvom svojich zastupiteľských organizácií, aby sa zohľadnili ich praktické znalosti z terénu.

7.1

Čoraz zložitejšie finančné produkty a rýchlosť spracovania údajov – spolu s anonymným, automatizovaným predajom, poradenskými a konzultačnými službami – spôsobuje vysoko rizikové situácie, ktoré vlastník uložených alebo investovaných prostriedkov často nevie zhodnotiť alebo kontrolovať. EHSV so znepokojením konštatuje nepostačujúce rizikové modely a ich schopnosť náležite posúdiť rizikový profil rôznych kategórií nezabezpečených investícií.

7.2

Podľa guvernéra centrálnej banky Francúzska (Banque de France) musí byť vznik digitálneho finančníctva sprevádzaný reguláciou, ktorá sa musí prispôsobiť tak, aby nebrzdila inovácie a naďalej dôsledne zaručovala vysokú bezpečnosť operácií a ochranu spotrebiteľov. EHSV zastáva názor, že rovnako prísne normy sa musia vzťahovať na tradičný finančný sektor aj na nové spoločnosti FinTech/obchodné modely.

7.3

Smernica MiFID II je jednou z hlavných regulačných iniciatív, ktoré zmenia štruktúru trhu a obchodné modely. Spoločnosti by mali k regulačným požiadavkám pristupovať ako k strategickej príležitosti.

7.4

Nové nariadenia o digitálnych platbách (PSD2) sú zamerané na zvýšenie úrovne bezpečnosti on-line transakcií s cieľom obmedziť podvody, ku ktorým v súčasnosti na tomto kanáli dochádza.

7.5

Novou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa zavedú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi, ako aj nové povinnosti nahlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy o platbách.

7.6

Aktualizovaný rámec pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa (nariadenie CPC) poskytne národným orgánom viac právomocí na presadzovanie zákonov na ochranu spotrebiteľov a zlepší potrebnú koordináciu medzi členskými štátmi.

7.7

V súvislosti s uplatňovaním smernice Solventnosť II pri poisťovniach a ustanovení dohody Bazilej III/smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) pri bankách vzniká otázka, ako môže dodatočný regulačný prístup zohľadniť riziká, ktoré nesú noví účastníci v rámci finančného systému, a ich vplyv na tento sektor ako celok.

7.8

Po stresových testoch, ktoré v roku 2016 vykonal Európsky orgán pre bankovníctvo, Komisia predloží návrhy zohľadňujúce diskusiu, ktorá v súčasnosti prebieha v rámci Bazilejského výboru o posilnení kapitálových požiadaviek. Prijaté všeobecne platné normy by mali byť primerané k veľkosti a typu úverových inštitúcií a začínajúcich finančných podnikov. EHSV víta najnovší balík návrhov Komisie (7).

7.9

Finančná kríza vyvolala v posledných rokoch veľký rozvoj činností priamych investičných fondov, tzv. tieňového bankovníctva. Vplyvom digitalizácie na činnosť týchto fondov by nemalo dôjsť k regulačnému nedostatku, ktorý by negatívne ovplyvnil stabilitu finančného systému.

7.10

Vzhľadom na nedostatok tradičných modelov posúdenia rizika, ktoré nie sú schopné primerane ohodnotiť nekolaterálne modely financovania, by európske orgány dohľadu mali zintenzívniť kontakty so začínajúcimi spoločnosťami FinTech, keďže finančné technológie si vyžadujú, aby orgány dohľadu nadobudli nové zručnosti.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/18

Hlavný spravodajca:

Mihai MANOLIU

1.1.

EHSV sa domnieva, že tento návrh na úpravu nariadenia sleduje cieľ zlepšiť a zefektívniť ustanovenia nariadenia Rady v záujme realizácie cieľov spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály. Návrh je v súlade s pôvodnými cieľmi a ustanoveniami súčasných politík.

1.2.

EHSV si myslí, že snahou spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály je rozvoj, ktorý je v súčinnosti s ostatnými programami Únie, ako sú politika súdržnosti, vzdelávanie, životné prostredie, MSP, konkurencieschopnosť, politika rozvoja vidieka a posilnenie schopnosti realizovať výskum a inováciu na miestnej a regionálnej úrovni, v aktuálnom kontexte stratégií a politík v oblasti inteligentnej špecializácie.

1.3.

Európska komisia neustále realizuje operatívne zmeny s konzorciom pre priemyselné odvetvia (BIC) vrátane konzultácií a diskusií o spôsobe vyplácania finančných príspevkov členmi spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály. Tento návrh na úpravu nemá žiadny dodatočný vplyv, okrem účinku, ktorý sa očakáva od pôvodného nariadenia Rady, a plánované úpravy sú čisto technického charakteru, ktoré si nevyžadujú posúdenie vplyvu tejto iniciatívy.

1.4.

EHSV oceňuje skutočnosť, že na základe tohto návrhu sa znižuje administratívna záťaž pre BIC, pokiaľ ide o úlohu sprostredkovateľa medzi členmi BIC, ktorí majú povinnosť platiť finančné príspevky, a účastníkmi projektu. BIC je v konečnom dôsledku naďalej zodpovedné za poskytnutie súhrnu číselných údajov o finančných príspevkoch od svojich členov.

1.5.

EHSV súhlasí so zásadnými objasneniami stanovenými v tomto nariadení:

2.1.

EHSV považuje koncepciu priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály za súčasť širšej oblasti biohospodárstva, ktorá je definovaná ako výroba a ťažba obnoviteľných biologických zdrojov a ich premena na produkty, ktoré sú založené na biologických prvkoch, ako napríklad potraviny, krmivo a bioenergia. Tri štvrtiny ornej pôdy v EÚ sa využíva na tento účel a v tomto hospodárskom sektore pôsobí 17 až 19 miliónov Európanov s celkovým obratom 2 000 miliárd EUR. Celkový obrat v rámci biohospodárstva založeného na vedomostiach predstavuje 57 miliárd EUR a zahŕňa približne 305 000 pracovníkov (v roku 2009).

2.2.

Biohospodárstvo môže pre Európu vytvárať rast, pridanú hodnotu, nové bezpečné a dôstojné pracovné miesta, môže vo výraznej miere znížiť závislosť od dovozu, optimálne prispieť k racionálnemu využívaniu obmedzených, ale obnoviteľných biologických zdrojov, a taktiež môže v podstatnej miere prispieť k celosvetovému obchodu.

2.3.

Vo väčšine prípadov možno konštatovať, že hospodárska súťaž sa vytvára na rôznych úrovniach, pokiaľ ide o rôzne technológie a využívanie biologických zdrojov. Túto skutočnosť ešte viac podčiarkuje obmedzená dostupnosť biologických zdrojov. Biohospodárstvo môže na jednej strane významne prispieť k cieľu znížiť skleníkový efekt spôsobený emisiami CO2, čo má pozitívny vplyv na verejné zdravie. Na strane druhej treba konštatovať opačný efekt, ktorým sú ďalšie emisie skleníkových plynov, ktorých vplyv na životné prostredie nemožno prehliadať.

2.4.

Európsky politický rámec pre biohospodárstvo je rozdelený do niekoľkých politických sektorov: poľnohospodárstvo, rybolov, lesné hospodárstvo, klíma, obehové hospodárstvo, výskum. Tieto oblasti činností pokrýva množstvo legislatívnych aktov a sektorových politík (1).

2.5.

Cieľom komplexnej stratégie v priemyselných odvetviach využívajúcich biologické materiály je však od roku 2012 zabezpečiť politickú koherentnosť. Zostáva ešte vyriešiť niektoré nezrovnalosti. EÚ financuje inovačné činnosti v oblasti biohospodárstva prostredníctvom rámcového programu pre výskum Horizont 2020 a prostredníctvom rôznych iných nástrojov financovania. EHSV sa domnieva, že v tejto oblasti je potrebné dosiahnuť udržateľnosť a realizovať koherentnú politiku.

2.6.

Význam vytvorenia verejno-súkromného partnerstva v priemyselných odvetviach využívajúcich biologické materiály v podobe spoločnej technologickej iniciatívy bol zdôraznený v niekoľkých oznámeniach Komisie (2).

2.7.

Právnymi základmi tohto návrhu sú články 187 a 188 ZFEÚ. EÚ môže zmeniť právny rámec spoločného podniku, keďže členské štáty nemôžu konať samostatne. Cieľom tohto návrhu je prispôsobiť ustanovenia nariadenia Rady a ponúknuť členom BIC praktickú možnosť plniť si povinnosť vyplácať finančný príspevok. Návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Táto zmena bola nevyhnutná aj z toho dôvodu, že neexistovala žiadna možnosť výkladu nariadenia Rady tak, aby sa umožnilo vyplatenie príspevku na projektovej úrovni.

3.1.

Na základe rámcového programu pre výskum prijala Európska komisia v roku 2012 stratégiu pre biohospodárstvo v snahe zabezpečiť politickú súdržnosť medzi rôznymi príslušnými politikami a cieľmi, a to na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Tento prístup bol potrebný aj v záujme zvýšenia verejného financovania, ako aj súkromných investícií na podporu biohospodárstva. Boli vymedzené modely participatívneho riadenia. Prostredníctvom tejto stratégie sa vytvoril základ pre akčný plán, ktorý zahŕňa 12 opatrení zoskupených do 3 hlavných tém:

3.2.

Cieľom prijatých opatrení bolo vytvoriť združenia zainteresovaných strán v oblasti biohospodárstva, ako aj vytvoriť stredisko na monitorovanie činností v oblasti biohospodárstva, podporiť nové trhy na základe vypracovania noriem vrátane trvanlivosti/udržateľnosti a zabezpečiť vedomostnú základňu pre udržateľné zintenzívnenie prvovýroby. Revízia a aktualizácia tejto stratégie je naplánovaná v roku 2017.

3.3.

Návrh Komisie obsahuje technickú zmenu platného dokumentu (nariadenie Rady (EÚ) č. 560/2014), ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály („spoločný podnik BBI“).

3.3.1.

Spoločný podnik BBI je organizáciou zameranou na vykonávanie verejno-súkromného partnerstva, ktorého členmi sú Európska únia zastúpená Komisiou, a konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (BIC). Spoločný podnik BBI bol zriadený na vykonávanie spoločnej technologickej iniciatívy v priemyselných odvetviach využívajúcich biologické materiály, a to do 31. decembra 2024.

3.3.2.

So zreteľom na ťažkosti BIC s poskytovaním finančného príspevku v režime stanovenom nariadením Rady, výbor navrhuje zaviesť možnosť poskytovania finančných príspevkov na projektovej úrovni, teda nad rámec existujúceho spôsobu úhrady na programovej úrovni. Toto riešenie je účinnou odpoveďou na situáciu a smeruje k dosiahnutiu pôvodných cieľov nariadenia Rady tým, že členovia BIC budú môcť dodržať svoj pôvodný záväzok. Toto riešenie je podobné tomu, ktoré je stanovené pre spoločný podnik pre iniciatívu pre inovačné lieky 2, keď iní členovia ako Únia môžu poskytnúť finančné príspevky na programovej úrovni, čo je bežná metóda používaná trustovými fondmi a charitatívnymi organizáciami, ako aj na projektovej úrovni, čo je metóda, ktorú používajú obchodné subjekty. Tento pozmeňovací návrh nie je súčasťou programu REFIT.

3.4.

Cieľom spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúceho biologické materiály je realizácia verejno-súkromného partnerstva, ktorého účastníkmi sú: EÚ zastúpená Komisiou na jednej strane a konzorcium pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (BIC) založené prostredníctvom nariadenia Rady (EÚ) č. 560/2014 na strane druhej. Cieľom tohto partnerstva je vykonávanie spoločnej technologickej iniciatívy v priemyselných odvetviach využívajúcich biologické materiály v súlade so štatútom spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúceho biologické materiály, a to do 31. decembra 2024.

3.5.

V článku 3 nariadenia Rady sa stanovujú konkrétne príspevky každého člena spoločného podniku, ako aj rozdelenie administratívnych a operačných výdavkov, ku ktorým sa pripočíta nešpecifikovaná suma predstavujúca nepeňažné príspevky na vykonávanie nepriamych akcií (nepeňažné príspevky na prevádzkové náklady), ako aj nepeňažné príspevky na vykonávanie doplnkových činností (IKAA). Z interpretácie štatútu vyplýva, že príspevok z BIC by mal byť zahrnutý do rozpočtu spoločného podniku BBI na programovej úrovni. Zakladajúce subjekty členov iných ako Únia, ktoré sa podieľajú na vykonávaní nepriamych finančných opatrení, by mali poskytnúť finančné príspevky priamo na takéto nepriame akcie na projektovej úrovni.

3.6.

Mnohí členovia BIC sa stretli s ťažkosťami, pokiaľ ide o spôsob platby. Domnievajú sa, že poskytovanie finančného príspevku na programovej úrovni je komerčne neudržateľné, pretože neponúka žiadne zaručené výnosy, najmä pokiaľ ide o výsledky projektov a súvisiace práva duševného vlastníctva, a pretože poskytovanie príspevku na programovej úrovni by mohlo viesť k tomu, že člen BIC poskytne príspevok svojim vlastným konkurentom. Navrhuje sa alternatívny spôsob vyplatenia finančného príspevku, a síce platba na projektovej úrovni, v rámci ktorej budú výsledky projektu využívať účastníci, ktorí finančne prispeli. Tento postup nemá vplyv na finančné záujmy Únie. Bolo by vhodné zachovať záujmy hodnotových reťazcov využívajúcich biologické materiály vrátane MSP, výskumných a technologických centier a univerzít.

3.7.

Finančný príspevok iných členov ako Únia, musí spĺňať tieto požiadavky:

3.8.

V súlade s týmto návrhom majú členovia BIC možnosť naďalej poskytovať finančný príspevok na programovej úrovni. Okrem toho budú mať možnosť previesť finančný príspevok priamo na iného účastníka projektu v súlade s normami na základe spoločnej dohody (dohoda o konzorciu), uplatňovaného právneho rámca (dohoda o konzorciu) [(prevod od členov BIC do BIC) a (prevody finančných prostriedkov od členov BIC príjemcom projektov)] a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi v ich krajinách a so svojimi bežnými účtovnými postupmi. BIC bude zodpovedné za podávanie správ o súhrnnom počte prijatých finančných príspevkov.

3.9.

Vzorová dohoda o grante spoločného podniku BBI bude náležite upravená. Treba poznamenať, že táto navrhovaná zmena nemá vplyv na ochranu základných práv ani žiadny vplyv na rozpočet. Treba uviesť, že zníženie rozpočtu by malo vplyv na akademickú obec a príslušné MSP, keďže príspevok Únie je vyhradený najmä na činnosti v oblasti výskumu a inovácie.

3.10.

Úprava je záväzná vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľná vo všetkých členských štátoch. Nepožaduje sa žiadny vysvetľujúci dokument.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/22

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Pomocný spravodajca:

Mihai IVAŞCU

1.1.

EHSV sa nazdáva, že boj proti terorizmu a jeho financovaniu a praniu špinavých peňazí a iným súvisiacim formám hospodárskej trestnej činnosti musí byť stále prioritou politiky EÚ.

1.2.

EHSV súhlasí s opatreniami uvedenými v návrhu Komisie, ktorým sa zrušuje predchádzajúce nariadenie z roku 2005, na prispôsobenie regulačného rámca súčasnej situácii a riešenie nedostatkov zistených v rôznych štúdiách o jeho uplatňovaní.

1.3.

EHSV sa domnieva, že rozšírenie rozsahu kontrol a právomocí orgánov s cieľom vykonávať kontroly a zaisťovanie vo všetkých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie z trestnej činnosti, uľahčí odhaľovanie väčšieho počtu prípadov podvodov a umožní získanie väčšieho množstva informácií.

1.4.

EHSV sa domnieva, že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, ako aj medzi členskými štátmi, aby sa nové nariadenie uplatňovalo čo najefektívnejšie. EHSV žiada všetky členské štáty, aby Europolu sprístupnili svoje databázy týkajúce boja proti terorizmu. Komisia by mala takisto presadzovať opatrenia v oblasti spolupráce, aby mali všetky členské štáty k dispozícii prostriedky potrebné na efektívnu kontrolu rôznych druhov peňažných prostriedkov v hotovosti a spôsobov ich prepravy.

1.5.

EHSV navrhuje, aby Komisia na základe rozsiahlych konzultácií a štúdie vypracovala plán na obmedzenie používania peňažných prostriedkov v hotovosti v EÚ. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zvážiť otázku, či je hranica 10 000 EUR, na ktorú sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, primeraná.

1.6.

EHSV sa domnieva, že Komisia by mala byť prísnejšia pri stanovovaní sankcií za nesplnenie oznamovacej povinnosti. Sankcie by sa mali medzi členskými štátmi harmonizovať a dôsledne oznamovať Komisii, aby sa zabránilo vytváraniu vhodných príležitostí pre podvodníkov.

1.7.

EHSV pripomína svoje obavy, ktoré už vyjadril v stanovisku ECO/408 (1). Týkajú sa viacerých faktorov, ktoré môžu zásadne obmedziť účinnosť nariadenia. Hlavným problémom je skutočnosť, že daňové raje, kde sa pranie špinavých peňazí uskutočňuje v najväčšom rozsahu – a ktorých peňažné toky s EÚ by sa mali osobitne sledovať – nie sú uvedené v zozname krajín a regiónov, ktoré Komisia vo svojom návrhu nariadenia zo 14. júla 2016 považuje za vysokorizikové.

1.8.

Vyšetrovanie peňažných tokov súvisiacich s trestnou činnosťou je prepojené s vyšetrovaním iných trestných činov, najmä daňovej povahy. EHSV preto navrhuje, aby daňové orgány mali prístup aj k informáciám zhromaždeným pri kontrole peňažných tokov.

1.9.

EHSV sa domnieva, že do vymedzenia pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“ by mali byť prijatím nového nariadenia zaradené okrem zlata aj iné „vysoko likvidné komodity“.

1.10.

Hoci EHSV uznáva spoločenskú hodnotu predplatených kariet v celej EÚ, upozorňuje na hrozbu, že by ich mohli naďalej využívať páchatelia trestnej činnosti a teroristi na utajené financovanie svojich aktivít.

1.11.

V dôsledku zvýšenia množstva údajov, ktoré boli zhromaždené a ktoré si orgány medzi sebou vymieňajú, EHSV odporúča posilniť ochranu týchto údajov a preskúmať možnosť uplatnenia prísnejších administratívnych a trestných sankcií pre úradníkov a jednotlivcov, ktorí ich využívajú nevhodným alebo nezákonným spôsobom.

1.12.

Tento problém má medzinárodný rozmer, a preto sa musia do práce medzinárodných organizácií pôsobiacich v tejto oblasti v plnej miere zapojiť aj inštitúcie EÚ.

1.13.

EHSV víta skutočnosť, že 500-eurové bankovky budú od roku 2018 stiahnuté z obehu, keďže sa vo veľkej miere zaznamenalo ich používanie na platbu v hotovosti na účely nezákonného obchodovania, a to práve z dôvodu jednoduchej prepravy a skladovania veľkej sumy peňazí, ktorá nezaberá veľký priestor.

1.14.

EHSV pripomína Komisii, že najvyššou prioritou by mala byť aj naďalej ochrana európskych občanov, a to bez ohľadu na náklady a úsilie, ktoré sú s tým spojené.

2.1.

V súlade s akčným plánom (2) na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu Komisia navrhuje nové nariadenie o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie, resp. opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie z roku 2005, ktoré je v súčasnosti platné (3).

2.2.

EÚ prijala v máji 2015 štvrtý balík predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý okrem iných iniciatív zahŕňa aj štvrtú smernicu o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí) a nariadenie o informáciách sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (4), ktoré sú v súčasnosti vo fáze transpozície. EHSV vyjadril svoj názor na tento legislatívny balík vo svojom stanovisku na tému Balík opatrení proti praniu špinavých peňazí (5).

2.3.

Vo februári 2016 Komisia zverejnila akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu (6), ktorý sa vykonáva v dvoch legislatívnych fázach. V prvej fáze (júl 2016) Komisia vypracovala návrhy dvoch smerníc: piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa menia rozličné aspekty štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, a smernice o prístupe daňových orgánov k informáciám na boj proti praniu špinavých peňazí (7), a delegované nariadenie Komisie (8) o identifikácii vysokorizikových tretích krajín (daňových rajov), ktorým sa dopĺňa štvrtá a piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (9). EHSV schválil stanovisko k piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí a uvedenému nariadeniu, ako aj stanovisko k druhej smernici (10).

2.4.

Počas druhej fázy (december 2016) Komisia okrem nariadenia, ktoré je predmetom tohto stanoviska, predložila návrh smernice o boji proti praniu peňazí prostredníctvom trestného práva (11) a nariadenie o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu (12).

2.5.

Nariadením z roku 2005 sa dopĺňa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, pričom sa zavádzajú kontroly zásielok peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 10 000 EUR a viac. Cieľom súčasného návrhu Komisie (13) je prekonať nedostatky platných právnych predpisov so zreteľom na vyšetrovania zo strany polície, colných a súdnych orgánov, rozpracovať a doplniť štvrtú (14) a piatu (15) smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prispôsobiť právne predpisy EÚ medzinárodným normám a odporúčaniam, najmä odporúčaniu č. 32 FATF.

2.6.

Tento návrh sa zaoberá nedokonalým pokrytím cezhraničných pohybov peňažných prostriedkov v hotovosti, ťažkosťami pri výmene informácií medzi orgánmi, nemožnosťou zaistiť sumy pod stanovenou hranicou (10 000 EUR), nedokonalým vymedzením pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“, rozdielnymi sankciami, ktoré uvaľujú členské štáty za nesplnenie oznamovacej povinnosti, a rozdielnou mierou implementácie.

2.7.

V návrhu nového nariadenia, ktorým sa má nahradiť súčasný právny predpis, sa rozširuje a spresňuje vymedzenie pojmu „peňažné prostriedky v hotovosti“, ktorý sa rozdeľuje do štyroch kategórií: mena, obchodovateľné finančné nástroje na doručiteľa (šeky, cestovné šeky, vlastné zmenky a peňažné poukážky), komodity používané ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty (zlaté mince a tehly) a predplatené karty.

2.8.

Zavádza sa oznamovacia povinnosť v prípade pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu, t. j. zasielaných poštou, kuriérom alebo nákladnou dopravou, a to vo výške 10 000 EUR alebo viac. Niektoré členské štáty takisto vykonávajú kontroly peňažných prostriedkov v hotovosti v rámci EÚ.

2.9.

Príslušným orgánom sa umožňuje kontrolovať zásielky peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške do 10 000 EUR a oznamovať a vyšetrovať všetky prípady, keď existujú vážne indície o páchaní trestnej činnosti.

2.10.

Umožňuje sa zaistenie finančných prostriedkov v prípade neoznámenej zásielky peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 10 000 EUR a viac alebo ak v prípade zásielky v akejkoľvek hodnote existuje podozrenie z trestnej činnosti.

2.11.

Návrhom sa zlepšuje výmena informácií tým, že sa vyžaduje aktívna komunikácia s finančnými spravodajskými jednotkami (FIU); v súčasnosti sú príslušné orgány povinné iba sprístupniť informácie. V prípade indícií o páchaní trestnej činnosti musia byť informácie o nezákonných operáciách sprístupnené aj príslušným orgánom ostatných členských štátov a Komisii. Ak budú splnené určité požiadavky, bude možné tieto informácie poskytnúť aj tretím krajinám.

2.12.

Podporuje sa zavedenie sankcií vo všetkých členských štátoch za nedodržanie oznamovacej povinnosti nad rámec zákonných sankcií za trestnú činnosť. Sankcie v jednotlivých členských štátoch sa musia oznámiť Komisii.

3.1.

EHSV víta sústavné úsilie Komisie v celosvetovom boji proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. Takisto súhlasí so zmenami predloženými v tomto návrhu, ktorých cieľom je zlepšiť súčasné právne predpisy.

3.2.

Komisia a ďalšie inštitúcie EÚ musia vhodným spôsobom vynaložiť úsilie na to, aby si európska verejnosť bola plne vedomá ich ochoty bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pomocou všetkých potrebných právnych nástrojov, presadzovania práva, spravodajskej činnosti, a súdnych opatrení. Vedomie, že kroky inštitúcií v tejto oblasti sa prijímajú v spolupráci so všetkými členskými štátmi, posilní ich dôveryhodnosť a legitimitu. Súbor ukazovateľov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sa už využíva, avšak nemožno zverejniť všetky príslušné podrobnosti.

3.3.

Výbor vyzýva EÚ a členské štáty, aby naďalej spolupracovali na medzinárodnej úrovni v boji proti terorizmu, praniu špinavých peňazí a závažnej trestnej činnosti, ktorá sa s nimi spája. Všetky inštitúcie EÚ sa musia snažiť zabezpečiť, aby opatrenia, ktoré navrhla Komisia, boli prijaté aj na medzinárodnej úrovni. To je jeden zo spôsobov, ako zvýšiť ich efektívnosť.

3.4.

Cieľom návrhu nového nariadenia je bojovať proti nezákonným peňažným tokom medzi EÚ a tretími krajinami. Na to, aby bol tento návrh úspešný, musí Európska komisia spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby ich príslušné orgány boli vybavené čo najefektívnejšími technickými, ľudskými a akýmikoľvek ďalšími potrebnými zdrojmi (napr. vycvičenými policajnými psami).

3.5.

Systémy financovania terorizmu môžu byť veľmi rôznorodé – od zneužívania legálneho podnikania alebo legitímnych neziskových organizácií až po trestnú činnosť či zneužívanie medzinárodného obchodného systému. Teroristické organizácie svoje spôsoby financovania neustále zdokonaľujú, aby sa vyhli platným legislatívnym ustanoveniam, a preto je zjavne potrebné sústavne aktualizovať právny rámec. Páchatelia trestnej činnosti a teroristi často využívajú rozdiely v právnych predpisoch medzi jednotlivými členskými štátmi a na uskutočňovanie svojich finančných transakcií si vyberajú krajiny s najlaxnejšou legislatívou.

3.6.

Vzhľadom na vytvorenie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti (16), reakciu na teroristické útoky v Európe a inde vo svete, ako aj záujem verejnosti o prípady týkajúce sa prania špinavých peňazí, daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam prostredníctvom daňových rajov Komisia prijala v uplynulých dvoch rokoch veľké množstvo legislatívnych iniciatív.

3.7.

Podľa správy Finančnej akčnej skupiny (FATF) (17) sa peňažné prostriedky v hotovosti často používajú v hospodárskej trestnej činnosti a sú aj naďalej najvýznamnejším zdrojom financovania terorizmu. Je ťažké odhadnúť objem peňazí „vypraných“ týmto spôsobom, no v správe FATF sa uvádza, že ide o sumu „medzi stovkami miliárd a biliónom USD ročne“.

3.8.

Z analýzy efektívnosti súčasného nariadenia vyplýva, že počet zásielok s peňažnými prostriedkami v hotovosti, ktoré vstupujú do EÚ, resp. opúšťajú EÚ, je naďalej vysoký. Počet kontrol peňažných prostriedkov v hotovosti je však nízky (dovedna 100 000 kontrol ročne vo všetkých členských štátoch), kontroly sa medzi jednotlivými krajinami líšia a počet vyšetrovaných podozrivých prípadov je výrazne odlišný. Na poslednej konzultácii na túto tému sa zúčastnilo iba deväť krajín a údaje týkajúce sa počtu prípadov a ich analýzy boli obmedzené a nesúrodé.

3.9.

V dôsledku nedostatkov súčasného nariadenia je zasielanie peňažných prostriedkov v hotovosti poštou, kuriérom alebo nákladnou dopravou možné bez dostatočnej osobitnej kontroly. Príslušným orgánom v mnohých prípadoch chýbajú potrebné nástroje na uskutočňovanie primeraných kontrol.

3.10.

Rozšírenie rozsahu kontrol a udelenie právomoci príslušným orgánom vykonávať kontroly a konfiškáciu v prípade podozrenia z trestnej činnosti, a to aj pod hranicou 10 000 EUR, umožní odhaliť viac podvodných prípadov a zhromaždiť viac informácií. V súčasnosti sa získané informácie nevyužívajú tak, ako by sa mali. V niektorých členských štátoch sú sprístupňované pasívne a neexistujú žiadne opatrenia na zabezpečenie ich správneho spracovania. Je nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi príslušnými orgánmi: medzi colnými orgánmi, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za vykonávanie kontrol, a FIU zodpovednými za prijímanie informácií a ich analýzu; medzi FIU a daňovými a súdnymi orgánmi; medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch a tretích krajinách, najmä v tých, ktoré sú zodpovedné za zvýšený tok nelegálnych peňažných prostriedkov v hotovosti do EÚ a z EÚ, ako je to v prípade daňových rajov.

3.11.

Sankcie uplatňované podľa súčasného nariadenia za neoznámenie peňažných prostriedkov v hotovosti nie sú harmonizované a z vykonaných hodnotení vyplýva, že nemajú požadovaný odrádzajúci účinok. Nové nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti bez ohľadu na to, či existuje podozrenie z trestnej činnosti alebo či sú peňažné prostriedky v hotovosti spojené s vyšetrovaním iných priestupkov alebo trestných činov. Takisto sa zavádza povinnosť oznámiť tieto sankcie Komisii. EHSV navrhuje zaviesť vo všetkých členských štátoch spoločný postup oznamovania. Každý členský štát by si však mohol stanoviť svoje vlastné sankcie. Sankcie stanovené podľa článku 13 sa musia harmonizovať, aby sa tak páchateľom trestnej činnosti neumožnilo vyvíjať činnosť prostredníctvom konkrétnych krajín.

3.12.

Uplatňovanie nariadenia a ostatných uvedených opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí výrazne zvýši množstvo osobných údajov, ktoré sa zhromažďujú, ukladajú a sprístupňujú príslušným orgánom a úradom v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V záujme dodržiavania základných práv občanov, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, je dôležité posúdiť, či sú nutné nové ochranné mechanizmy, v prípade potreby ich zaviesť a podporiť prísnejšie trestné sankcie pre jednotlivcov alebo verejných činiteľov, ktorí tieto informácie využívajú protiprávne.

3.13.

Prostriedky a postupy používané v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane nezákonných zásielok peňažných prostriedkov v hotovosti viedli Komisiu oprávnene k prijatiu legislatívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na oba trestné činy. Oba sa totiž spájajú s ďalšími činmi rovnakého alebo väčšieho rozsahu. Na zabezpečenie účinného uplatňovania nariadenia a ďalších príslušných legislatívnych opatrení je potrebná úzka koordinácia – pomocou vhodných mechanizmov – medzi všetkými zainteresovanými úradmi a národnými orgánmi a členskými štátmi. Treba poznamenať, že spolupráca medzi rôznymi orgánmi a inštitúciami v členských štátoch (ako je napr. polícia, spravodajské služby, súdne, colné a daňové orgány) nie je ani zďaleka optimálna. EHSV je znepokojený najmä nedostatkom spolupráce medzi národnými policajnými zbormi a Europolom, o čom svedčí aj skutočnosť, že väčšina členských štátov nesprístupnila svoje databázy určené na boj proti terorizmu európskej agentúre pre presadzovanie práva. EHSV preto vyzýva orgány EÚ a členské štáty, aby tento stav napravili.

3.14.

Ďalšou závažnou prekážkou účinného uplatňovania nariadenia a ďalších príslušných legislatívnych ustanovení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je absencia skutočnej politickej vôle odstrániť daňové raje. Najpresvedčivejším dôkazom je v tejto súvislosti zoznam „vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami“ uvedený v prílohe nariadenia (EÚ) 2016/1675, ktorým sa dopĺňa štvrtá a piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí. V zozname nie je uvedený ani jeden z daňových rajov zodpovedných za väčšinu nezákonných transakcií, a najmä za peňažné toky, ktoré sú predmetom tohto návrhu nariadenia. EHSV musí zopakovať svoju požiadavku, ktorú vyslovil v stanovisku ECO/408: Komisia by mala predložiť nový zoznam daňových rajov a začleniť ho do jediného zoznamu tretích krajín a území, ktoré nespolupracujú pri vyšetrovaní finančnej trestnej činnosti a financovania terorizmu.

4.1.

Financovanie terorizmu má jasné prvky globalizácie, čo znamená, že teroristické operácie v jednej krajine sú často financované z trestnej činnosti v inej krajine. Je nevyhnutné kontrolovať peňažné prostriedky v hotovosti a uskutočniť zásadné legislatívne zmeny s cieľom zablokovať pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti, sledovať a obmedziť finančné operácie a získavať dôležité informácie o teroristoch a subjektoch, ktoré ich financujú. Keďže EHSV si plne uvedomuje vonkajší rozmer financovania terorizmu, odporúča, aby sa všetky inštitúcie EÚ v plnom rozsahu zapojili do činnosti všetkých relevantných medzinárodných organizácií, v ktorých sú zastúpené, s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli podobné opatrenia uplatňovať na celom svete.

4.2.

Hlavným spôsobom, pomocou ktorého sa uskutočňuje pranie špinavých peňazí a ďalšie druhy finančnej trestnej činnosti, je aj naďalej zasielanie peňažných prostriedkov v hotovosti (18). EHSV odporúča, aby Komisia po realizácii komplexnej štúdie, konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami a nadviazaní úzkeho pracovného vzťahu s členskými štátmi, ECB a národnými bankami jednotlivých krajín vypracovala plán na zníženie používania peňažných prostriedkov v hotovosti v EÚ. Zrušenie bankoviek v hodnote 500 EUR je krok správnym smerom. V rámci tejto štúdie by sa tiež mala zvážiť otázka, či je hranica pre povinné oznamovanie vo výške 10 000 EUR primeraná.

4.3.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na dosiahnutie jednotnej ratifikácie záverov Varšavského dohovoru (19) v celej EÚ. Dohovor podpísalo 26 členských štátov, no ratifikovalo ho zatiaľ iba 17.

4.4.

EHSV uznáva, že návrhom nariadenia by sa mohli výraznejšie zlepšiť nástroje, ktoré sa používajú na boj proti financovaniu terorizmu, pričom jeho dosah na európske MSP by bol minimálny.

4.5.

EHSV sa domnieva, že v záujme uľahčenia transparentných finančných transakcií a zníženia nákladov je mimoriadne dôležité vypracovať politiky v oblasti finančnej spolupráce so susednými krajinami a krajinami, z ktorých prichádzajú do EÚ masy migrantov. Prekážky a vysoké náklady na prevod peňazí do týchto krajín, resp. z týchto krajín podnecujú využívanie zásielok s peňažnými prostriedkami v hotovosti a nepriehľadných transakcií, čo uľahčuje využívanie týchto možností na trestnú činnosť.

4.6.

Pri nedávnych útokoch na území EÚ vyšlo najavo, že teroristi používali predplatené karty napríklad na zaplatenie ubytovania v hoteli (napr. pri útoku v Paríži z 13. novembra 2015). Hoci je spoločenská hodnota týchto nástrojov zjavná, pretože umožňujú zraniteľným alebo vylúčeným osobám vykonávať platby online aj offline, EHSV upozorňuje na nebezpečenstvo, že páchatelia trestnej činnosti alebo teroristi budú tieto nástroje využívať aj naďalej.

4.7.

Nezákonná preprava peňažných prostriedkov v hotovosti sa spája s ďalšími druhmi trestnej činnosti – daňovými trestnými činmi, praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Návrh nariadenia, ktorý predložila Komisia, neumožňuje výmenu údajov z oznámení peňažných prostriedkov v hotovosti na daňové účely. EHSV sa domnieva, že stíhanie týchto trestných činov by malo vykonávať komplexne. Predovšetkým sa nazdáva, že by sa mala umožniť spomenutá výmena, a to vzhľadom na zjavnú spojitosť medzi daňovými podvodmi a praním špinavých peňazí, čo v mnohých prípadoch zahŕňa pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti.

4.8.

Hoci sa Komisii v článku 2 ods. 2 a článku 14 návrhu nariadenia udeľuje právomoc prijímať delegované akty s cieľom zmeniť prílohu, a najmä odsek so špecifikáciou „komodít používaných ako vysoko likvidné uchovávatele hodnoty“, ktoré sa považujú za peňažné prostriedky v hotovosti, EHSV je presvedčený, že nie je dôvod obmedzovať túto kategóriu už od začiatku len na zlato. Do prvého zoznamu schváleného Parlamentom a Radou by mohli byť zaradené aj ďalšie mimoriadne cenné komodity, ako sú drahé kovy alebo drahokamy, a to neopracované aj brúsené.

4.9.

EHSV pripomína skutočnosť, že jedným z hlavných záujmov EÚ a členských štátov musí byť aj naďalej zaručiť bezpečnosť našich občanov, a to bez ohľadu úsilie, ktoré si to bude vyžadovať.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/28

Spravodajca:

Jan SIMONS (NL – I)

1.1.

EHSV sa domnieva, že zámer vytvoriť Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) na zisťovanie rizík spojených s cestujúcimi oslobodenými od vízovej povinnosti, ktorí cestujú do schengenského priestoru, je v súčasnej dobe nevyhnutným krokom, ktorý je v súlade s hrozbami zapríčinenými vonkajšími a vnútornými okolnosťami.

1.2.

Výbor víta skutočnosť, že systém ETIAS zapadá do celkovej stratégie EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti tak, ako ju Komisia vymedzila v roku 2011 v rámci programu pre inteligentné hranice, a že informácie získané prostredníctvom tohto systému umožnia predbežné overenie možných bezpečnostných rizík alebo rizík vyplývajúcich z neregulárnej migrácie s cieľom chrániť občanov EÚ proti osobám vstupujúcim na územie EÚ so zlým úmyslom.

1.3.

Výbor dôrazne upozorňuje, že systém ETIAS by mal v plnej miere rešpektovať základné práva žiadateľov a zabrániť akejkoľvek diskriminácii. Všetky údaje, najmä údaje s citlivými informáciami týkajúcimi sa zdravia, vzdelávania, kriminality atď., získané prostredníctvom systému, musia byť chránené a prístup k nim by sa mal prísne obmedziť na orgány vyšetrujúce trestnú činnosť, terorizmus, nelegálne prisťahovalectvo a iné hrozby. Systém ETIAS musí taktiež rešpektovať právo žiadateľov odvolať sa proti zamietnutiu poskytnúť im cestovné povolenie alebo ho odňať.

1.4.

Výbor si uvedomuje, že treba vyriešiť mnohé technické otázky týkajúce sa systému ETIAS, najmä pokiaľ ide o interoperabilitu a prepojiteľnosť s ostatnými systémami na zhromažďovanie údajov a riadenie. Systém ETIAS by sa mal zakladať na rovnováhe medzi rizikami a bezpečnosťou a súčasne zabrániť nárastu administratívnej záťaže a prekážok pre návštevníkov, ktorí často cestujú do EÚ na obchodné účely, z dôvodu štúdia, aby im bola poskytnutá lekárska starostlivosť atď.

1.5.

Komisia a Rada by mali venovať pozornosť aj politickým aspektom týkajúcim sa zavedenia systému ETIAS. Príslušné krajiny by mali byť informované o dôvodoch povinnosti získať cestovné povolenie napriek bezvízovému režimu a o výhodách vyplývajúcich z umožnenia bezproblémového a rýchleho prechodu hraníc pre cestujúcich s cestovným povolením. Komisia by takisto mala zabezpečiť, aby akékoľvek prípadné recipročné opatrenia zo strany príslušnej krajiny pre občanov EÚ boli úmerné opatreniam prijatým zo strany EÚ.

1.6.

Systém ETIAS by mal zohľadňovať osoby, ktoré nemajú možnosť požiadať o povolenie online, a poskytnúť „miesta na podanie žiadosti“ pre žiadateľov na hlavných letiskách, v námorných prístavoch a takisto na hlavných pozemných hraničných priechodoch. Všetci žiadatelia by mali mať možnosť využívať služby sprostredkovateľov, ako sú cestovné kancelárie alebo dopravné spoločnosti. Avšak sprostredkovatelia, ktorí si účtujú poplatky za svoje služby, by sa mali monitorovať a hodnotiť prostredníctvom delegácií EÚ v tretích krajinách.

1.7.

Okrem toho bude potrebné náležite vymedziť kritériá pre navrhované kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú oslobodení od povinnosti získať cestovné povolenie, pokiaľ ide o migráciu a bezpečnostné alebo zdravotné riziká.

1.8.

Výbor žiada, aby sa našli riešenia pre členské štáty, ktoré ešte v plnej miere neuplatňujú schengenské acquis (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko), a preto nemajú prístup k schengenskému informačnému systému (SIS), vízovému informačnému systému(VIS) a systému vstup/výstup (EES).

2.1.

Občania Európskej únie od orgánov očakávajú, že zabezpečia ich bezpečnosť v otvorenej Európe. Počítajú s tým, že vonkajšie hranice schengenského priestoru sa riadia účinne, tak aby sa predišlo neregulárnej migrácii, zabezpečila sa väčšia vnútorná bezpečnosť a voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru a aby sa vo svete mobility uľahčilo prekračovanie vonkajších hraníc EÚ.

2.2.

V súčasnosti môže do Európskej únie cestovať bez víz približne 1,4 miliardy osôb z asi 60 krajín na celom svete (1) a využívať výhody vyplývajúce zo zásady reciprocity, ktoré sú priznané aj občanom EÚ a uľahčujú ich bezvízové cestovanie do zahraničia. Počet štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ktorí cestujú do krajín schengenského priestoru, sa bude naďalej zvyšovať, pričom v porovnaní s rokom 2014, keď tento počet dosiahol 30 miliónov, sa očakáva, že do roku 2020 sa toto číslo bude pohybovať v rozpätí od 39 do 40 miliónov osôb, čo predstavuje nárast o 30 % (2).

2.3.

Z týchto údajov vyplýva, že je potrebné zaviesť systém povolení, ktorý bude podobný systémom, ktoré už fungujú v niektorých krajinách (v USA (3) od roku 2009, v Austrálii (4) od roku 1996, v Kanade (5) od roku 2016), s cieľom posúdiť a riadiť prípadné riziká vo vzťahu k neregulárnej migrácii a bezpečnosti, ktoré predstavujú štátni príslušníci tretích krajín cestujúci do EÚ, avšak jednoduchším spôsobom, aký predstavuje štandardný vízový režim, ktorý bude pre cestujúcich menej náročný, a v súlade s cieľmi politiky EÚ v oblasti liberalizácie vízového režimu.

2.4.

V porovnaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú od tejto povinnosti oslobodení, majú orgány určené na presadzovanie práva pred príchodom týchto osôb na schengenské hranice len málo informácií o rizikách, ktoré môžu predstavovať. Doplnenie tejto chýbajúcej vrstvy údajov a posudzovania rizík v súvislosti s cestujúcimi oslobodenými od vízovej povinnosti by prinieslo významnú pridanú hodnotu k existujúcim opatreniam na zachovanie a posilnenie bezpečnosti schengenského priestoru a umožnilo by cestujúcim oslobodeným od vízovej povinnosti naplno využívať výhody bezvízového režimu.

2.5.

Komisia vo svojom programe inteligentných hraníc z roku 2011 uviedla, že treba zabezpečiť modernejšie a efektívnejšie riadenie toku cestujúcich na vonkajších hraniciach EÚ prostredníctvom využitia nových technológií s cieľom zjednodušiť život cudzincom, ktorí často cestujú do EÚ, a lepšie monitorovať štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich hranice.

2.6.

Nové hrozby a výzvy, ktoré sa objavili v nasledujúcich rokoch, si vyžiadali revíziu pôvodného programu inteligentných hraníc a po predložení technických štúdií a konzultačnom procese, bol v roku 2016 zverejnený nový legislatívny návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup. EHSV prijal svoje stanovisko o systéme vstup/výstup v septembri 2016 (6). Cieľom nedávno navrhnutej zmeny Kódexu schengenských hraníc (7) so zámerom posilniť porovnanie s príslušnými databázami (SIS a databáza Interpolu o odcudzených alebo stratených cestovných dokladoch a iné európske databázy) na vonkajších hraniciach, je zaviesť povinné kontroly všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj občanov EÚ pri vstupe na územie Európskej únie, ako aj pri výstupe.

2.7.

Komisia v záujme dokončenia tohto procesu revízie zverejnila návrh na zriadenie európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS) s cieľom posilniť bezpečnostné kontroly cestujúcich uplatňujúcich právo na bezvízový styk (8). ETIAS bude automatizovaný systém vytvorený na identifikáciu akýchkoľvek rizík spojených s cestujúcimi oslobodenými od vízovej povinnosti, ktorí cestujú do schengenského priestoru, a so zreteľom na skutočnosť, že od roku 2021 sa očakáva zvýšenie počtu žiadostí na 40 miliónov (9).

2.8.

Informácie zhromaždené prostredníctvom systému umožnia predbežné overenie možných bezpečnostných rizík alebo rizík týkajúcich sa neregulárnej migrácie, pričom budú v plnej miere rešpektované základné práva a ochranu údajov.

2.9.

Povolenie ETIAS nie je vízum. Štátni príslušníci krajín oslobodených od vízovej povinnosti budú aj naďalej môcť cestovať bez víz, ako povinná podmienka pre vstup do schengenského priestoru vzdušnou, námornou alebo vnútrozemskou dopravou sa však od nich bude vyžadovať, aby pred cestou získali cestovné povolenie po uhradení poplatku (navrhovaná suma je 5 EUR). Prostredníctvom systému sa bude vykonávať automatická kontrola s cieľom rozhodnúť o tom, či povoliť alebo zamietnuť žiadosť o cestu do EÚ (očakáva sa, že 95 % žiadostí bude vybavených pozitívne), alebo, ak to bude potrebné, dodatočné predbežné manuálne kontroly a následne sa rozhodne o tom, či bude cestovné povolenie vydané alebo zamietnuté. Výsledok tohto postupu sa oznámi žiadateľovi vo veľmi krátkej lehote (v priebehu niekoľkých minút alebo maximálne do 72 hodín, ak sú potrebné dodatočné kontroly). Konečné rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí vstupu budú vždy prijímať pracovníci vnútroštátnej pohraničnej stráže vykonávajúci kontroly na hraniciach podľa Kódexu schengenských hraníc.

2.10.

Prostredníctvom predbežného overenia cestujúcich z tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti sa však uľahčia hraničné kontroly a zabezpečí sa koordinované a harmonizované posudzovanie rizika, ktoré môžu predstavovať štátni príslušníci tretích krajín, a podstatne sa zníži počet zamietnutí vstupu na hraničných priechodoch. Hoci cestovné povolenie je platné 5 rokov alebo do skončenia platnosti cestovného dokladu, môže byť odvolané alebo zrušené, ak sa už neplnia podmienky jeho vydania.

2.11.

V navrhovanom nariadení sa uplatňuje všeobecná zásada, že systém ETIAS je postavený na interoperabilite informačných systémov, v ktorých bude vyhľadávať, a na opätovnom využití komponentov vyvinutých pre tieto informačné systémy, najmä pre systém vstup/výstup (EES). Vďaka tomuto prístupu sa pri zriaďovaní a prevádzke systému ETIAS dosiahnu značné úspory nákladov. Systémy ETIAS a EES by mali spoločné úložisko osobných údajov štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom doplňujúce údaje zo žiadosti podanej v systéme ETIAS (ako napr. informácie o pobyte, odpovede na doplňujúce otázky, IP adresa atď.) a záznamy o vstupe/výstupe zo systému EES by sa uchovávali samostatne, ale by boli s týmto zdieľaným a jednotným identifikačným súborom prepojené. Tento prístup je v úplnom súlade so stratégiou interoperability a bude zahŕňať všetky primerané záruky ochrany údajov.

2.12.

Europol bude zapojený do vypracovania pravidiel preverovania a kontrolného zoznamu systému ETIAS, ktorý bude pozostávať z údajov týkajúcich sa osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, alebo osoby, v súvislosti s ktorými existujú konkrétne skutočnosti alebo opodstatnené dôvody, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, že spáchajú trestné činy, alebo predstavujú iné bezpečnostné a zdravotné riziko.

2.13.

Informačný systém ETIAS vyvinie Agentúra EÚ na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), ktorá bude zabezpečovať aj jeho technické riadenie. Náklady na vývoj systému ETIAS sa odhadujú na 212,1 milióna EUR a priemerné náklady na ročnú prevádzku na 85 miliónov EUR. Systém ETIAS by mal začať fungovať už v roku 2020.

3.1.

EHSV sa domnieva, že zámer Komisie vytvoriť systém ETIAS je v súčasnosti nevyhnutným krokom, ktorý reaguje na hrozby v dôsledku vonkajších a vnútorných okolností. Tento krok nemusí byť vítaný zo strany cestujúcich z tretích krajín s bezvízovým režimom, ale zapadá do celkovej stratégie EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti tak, ako ju Komisia vymedzila v roku 2011 vo svojom programe inteligentných hraníc.

3.2.

Výbor konštatuje, že cieľom návrhu systému ETIAS je vyplniť medzeru v riadení vonkajších hraníc EÚ, ktorá umožňuje, aby občania krajín oslobodených od vízovej povinnosti prekračovali hranice EÚ bez toho, aby boli k dispozícii primerané informácie o týchto štátnych príslušníkoch tretích krajín pred ich príchodom na hranice schengenského priestoru, pokiaľ ide o riziko, ktoré môžu predstavovať.

3.3.

Návrh na zavedenie systému ETIAS sa zameriava na technické aspekty systému, jeho riadenie, potrebné informačné technológie, interoperabilitu a prepojiteľnosť s inými systémami na zhromažďovanie a analýzu údajov (10). Výbor si uvedomuje mimoriadnu zložitosť týchto otázok a potrebu vyriešiť mnohé technické otázky, tak aby systém mohol začať po jeho plánovanom spustení v roku 2021 v plnej miere fungovať. Systém ETIAS by sa mal snažiť dosiahnuť rovnováhu medzi rizikami a bezpečnosťou a súčasne zabrániť nárastu administratívnej záťaže a prekážkam pre všetky osoby, ktoré často cestujú do EÚ, najmä na obchodné účely, za prácou, z dôvodu výskumu alebo štúdia.

3.4.

Výbor je presvedčený, že Komisia a Rada by mali venovať pozornosť aj politickým aspektom spojeným so zriadením systému ETIAS a príslušným krajinám by mali vysvetliť dôvody jeho zriadenia vrátane výhod, ktoré umožnia hladký a rýchly prechod hraníc pre cestujúcich s cestovným povolením a zabezpečia primeranú úroveň bezpečnosti a zároveň umožnia, aby požiadavky týkajúce sa informácií potrebných na vydanie takéhoto povolenia boli jednoduchšie a menej zaťažujúce, ako v prípade štandardného postupu vydávania víz. Komisia by takisto mala zabezpečiť, aby akékoľvek prípadné recipročné opatrenia prijaté zo strany príslušných krajín pre občanov EÚ boli úmerné opatreniam prijatým zo strany EÚ.

3.5.

Výbor odporúča, aby boli príslušné krajiny včas informované o navrhovanom systéme a aby sa uskutočnili potrebné informačné kampane, tak aby boli cestujúci riadne informovaní a aby sa systém zavádzal postupne, a to najprv na dobrovoľnom základe, predtým, než sa stane povinným potom, ako bude riadne zavedený a technicky realizovateľný.

3.6.

Výbor vyzýva Komisiu, aby rozhodla o možných formách spolupráce s bezpečnostnými službami EÚ a využila svoje skúsenosti pri určení rizikových profilov a zostavení kontrolného zoznamu systému ETIAS.

3.7.

Výbor vo svojom stanovisku o balíku predpisov o inteligentných hraniciach zdôraznil, že treba prísne dodržiavať základné práva, zásadu nediskriminácie a využívať procedurálne a inštitucionálne prostriedky, aby sa zabezpečilo, že všetky údaje zhromaždené a uložené v systéme budú chránené a vhodne využívané (11). Týka sa to najmä citlivých osobných údajov o vzdelávaní, zdraví, kriminalite atď. Výbor v tejto spojitosti opakovane zdôrazňuje a žiada, aby bol prístup k údajom týkajúcim sa cestovného povolenia prísne obmedzený na orgány vyšetrujúce trestnú činnosť, terorizmus, nezákonné prisťahovalectvo a iné hrozby.

3.8.

Výbor podporuje navrhovanú štruktúru systému ETIAS, ktorá by mala pozostávať z informačného systému, centrálnej jednotky ETIAS v rámci európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (EBCG) a vnútroštátnych jednotiek. Bude potrebné, aby všetky členské štáty monitorovali, či sa systém ETIAS realizuje spravodlivo a dôsledne. Výbor podporuje vytvorenie rady pre riadenie programu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej interakcie medzi centrálnym vývojovým tímom a členskými štátmi, čo sa ukázalo ako veľmi užitočné počas vývoja systému SIS II.

3.9.

Výbor naliehavo žiada, aby bol systém ETIAS v plnej miere interoperabilný s ostatnými európskymi informačnými systémami a prepojený s databázami Interpolu, aby sa využívali komponenty iných európskych systémov, najmä systému vstup/výstup a aby sa náležite zohľadnila aj ochrana základných práv a osobných údajov.

3.9.1.

V tejto súvislosti výbor žiada Komisiu a spoluzákonodarcov, aby zohľadnili poznámky a odporúčania európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov obsiahnuté v jeho stanovisku o návrhu systému ETIAS (12), najmä požiadavky týkajúce sa potreby rešpektovať podstatné rozdiely medzi migračnými a bezpečnostnými politikami, obmedziť dostupnosť osobných údajov, posúdiť spoľahlivosť a užitočnosť zhromaždených údajov o zdravotnom stave a lepšie vymedziť profilovanie pre automatické kontroly žiadostí atď.

3.10.

Kontrolný zoznam systému ETIAS bude obsahovať údaje týkajúce sa osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania závažného trestného činu, tak ako je vymedzené v návrhu, alebo z účasti na trestnom čine, alebo osôb, v súvislosti s ktorými existujú konkrétne skutočnosti alebo opodstatnené dôvody, na základe ktorých by bolo možné domnievať sa, že spáchajú takéto závažné trestné činy alebo predstavujú iné bezpečnostné alebo zdravotné riziká. Výbor navrhuje, aby žiadatelia mali v súlade s európskymi normami právo byť informovaní o dôvodoch zamietnutia a mali možnosť odvolať sa.

4.1.

Výbor súhlasí s tým, že doba uchovávania údajov by mala byť stanovená na 5 rokov tak, ako sa uvádza v nariadení o systéme vstup/výstup.

4.2.

EHSV zdôrazňuje, že systém ETIAS by mali byť schopný pružne a účinne reagovať na zmeny v migračných modeloch a na bezpečnostné a zdravotné riziká bez toho, aby bolo potrebné podstupovať zdĺhavé legislatívne postupy využívajúce delegované a vykonávacie akty, za predpokladu, že bude podliehať demokratickému dohľadu.

4.3.

Systém ETIAS by mal zohľadňovať osoby, ktoré z akýchkoľvek závažných dôvodov nemajú možnosť podať žiadosť online. Výbor podporuje zámer poskytnúť „miesta na podanie žiadosti“ pre žiadateľov na hlavných letiskách, v námorných prístavoch a takisto na hlavných pozemných hraničných priechodoch. Všetci žiadatelia budú mať možnosť využívať služby sprostredkovateľov, ako sú cestovné kancelárie alebo dopravné spoločnosti. Avšak poplatky, ktoré si účtujú za svoje služby, by sa mali monitorovať a hodnotiť prostredníctvom delegácií EÚ v tretích krajinách.

4.4.

Vzhľadom na očakávaný nárast frekvencie prekračovania vonkajších hraníc EÚ (najmä jej pozemných hraníc), mali by sa využiť všetky príležitosti na zvýšenie účinnosti hraničných kontrol tak, ako je uvedené v cieľoch nariadenia. Výbor preto navrhuje, aby boli určité informácie obsiahnuté v žiadosti o cestovné povolenie sprístupnené pohraničným orgánom.

4.5.

EHSV si želá, aby sa zabránilo prípadným problémom vo fungovaní systému ETIAS v dôsledku príliš krátkej lehoty na manuálne posúdenie žiadostí o cestovné povolenie, keďže treba realizovať kvalitné preverovanie žiadateľov, ktoré bude prípadne zahŕňať konzultácie s inými členskými štátmi a Europolom. Výbor preto navrhuje, aby sa lehoty na manuálne posúdenie predĺžili a aby sa stanovili prísne kritériá pre predĺženie týchto lehôt.

4.6.

Okrem toho bude potrebné náležite vymedziť kritériá pre navrhované kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú oslobodení od povinnosti získať cestovné povolenie, pokiaľ ide o migráciu a bezpečnostné alebo zdravotné riziká.

4.7.

V súvislosti s navrhovaným poplatkom za podanie žiadosti o cestovné povolenie výbor žiada, aby boli dodržané tieto kritériá: poplatok za spracovanie žiadostí a spôsoby vyberania tohto poplatku by nemali brániť v tom, aby určité skupiny osôb mohli požiadať o cestovné povolenie, a takisto by mal fungovať ako filter, ktorý znemožní predložiť viaceré žiadosti o takéto cestovné povolenia.

4.8.

Musia existovať dostatočné záruky, že systém ETIAS dokáže účinne zabrániť podvodom týkajúcim sa totožnosti, a to vrátane možného používania biometrických údajov v budúcnosti.

4.9.

Výbor podporuje právo žiadateľov odvolať sa proti zamietnutiu cestovného povolenia alebo proti jeho stiahnutiu alebo zrušeniu.

4.10.

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že niektoré členské štáty ešte neuplatňujú schengenské acquis v plnej miere (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko), a preto nemajú prístup k schengenskému informačnému systému (SIS), vízovému informačnému systému(VIS) a systému vstup/výstup (EES). V návrhu nariadenia sa neuvádza, akým spôsobom bude fungovať systém ETIAS v týchto krajinách a výbor preto žiada, aby sa pre ne hľadalo riešenie.

4.11.

Výbor chce upozorniť na skutočnosť, že v prípade osobnej dopravy na vnútrozemských vodných cestách, ako sú výletné plavby na Dunaji, v rámci ktorých sa v štáte mimo EÚ alebo mimo schengenského priestoru môžu nalodiť noví cestujúci, ktorí nepotrebujú víza na vstup do EÚ, sa systém ETIAS bude musieť uplatňovať na prekračovanie hraníc schengenského priestoru po vode.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/34

Spravodajca:

Brian CURTIS

1.1.

Zámerom nariadenia o riadení je poskytnúť nielen celkový rámec, prostredníctvom ktorého budú fungovať početné aspekty energetickej únie, ale aj stanoviť jednoznačné povinnosti v oblasti podávania správ a postup dosiahnutia všetkých cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky v dohľadnej budúcnosti. Ide o komplexný, ďalekosiahly a nesmierne dôležitý právny predpis.

1.2.

Bez zveličovania je možné povedať, že bez silného procesu riadenia sa energetická únia rozpadne a pravdepodobnosť toho, že EÚ dosiahne svoje vlastné záväzky a záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody sa značne zníži. Angažovanosť a účasť občianskej spoločnosti, spolupráca a podpora členských štátov a súhlas sociálnych partnerov ako aj ich záväzky sú nevyhnutným predpokladom úspechu tohto procesu. Predovšetkým musí byť jasné, že nariadením sa umožňuje spravodlivá transformácia energetiky, najmä pokiaľ ide o pracovné miesta a náklady domácností a podnikov na energiu.

1.3.

EHSV podporuje navrhované nariadenie o riadení. Vypracováva sa v ňom rámec, ktorý umožňuje členským štátom vybrať si pre svoje vlastné národné plány v oblasti energetiky a klímy možnosti s najnižšími nákladmi a znižuje riziká uviaznutých aktív v oblasti infraštruktúry. K tomu však pravdepodobne nedôjde, pokiaľ sa v nariadení nevykonajú zmeny. Zabezpečené musia byť súvisiace podporné opatrenia, ktorými sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni umožní vytvorenie sociálneho konsenzu o spôsobe ako najlepšie riešiť sociálno-ekonomické a technické dôsledky dosiahnutia spravodlivej transformácie energetiky.

1.4.

Energetická solidarita a bezpečnosť má pre Európu zásadný význam a hoci je jednou z piatich hlavných oblastí podávania správ a posúdení v nariadení, osobitnú pozornosť treba venovať stanoveniu jasnej a spoločnej energetickej diplomacii a politike voči tretím krajinám.

1.5.

Ak sa navrhované nariadenie o riadení neposilní, bude celá myšlienka energetickej únie ohrozená oslabením legitímnosti mandátu EÚ viesť transformáciu energetiky. Existuje tiež vážne riziko, že ak nebudú prijaté konkrétne opatrenia na zaangažovanie občanov a vyžadovanie zodpovednosti, znásobí to vnímanie EÚ ako vzdialeného a technokratického subjektu.

1.6.

Ďalšie pojmy by mali byť objasnené v článku nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ vrátane pojmov „zámery“, „ciele“, „vnútroštátny príspevok“, „konzultácia“, „energetická chudoba“ a „regionálny“.

1.7.

V nariadení by sa malo jasne uvádzať, že sa v ňom plánuje aj na obdobie po roku 2030 a malo by zahŕňať jednoznačný záväzok EÚ týkajúci sa jej cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2050 a v ideálnom prípade aj jej nový medzinárodný záväzok týkajúci sa nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050.

1.8.

V prílohe k nariadeniu by mali byť uvedené orientačné referenčné hodnoty na rok 2030 (najlepšie odhady Komisie), pokiaľ ide o výšku vnútroštátnych príspevkov členských štátov na energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť.

1.9.

V nariadení by sa malo od členských štátov vyžadovať, aby výšku odsúhlasených príspevkov na rok 2030 zakotvili vo svojom vnútroštátnom práve.

1.10.

V nariadení by sa malo jasne uviesť, že jednotlivé členské štáty sú zodpovedné za prispievanie k celkovým cieľom EÚ spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný.

1.11.

Je potrebné zdôrazniť, že údaje od členských štátov musia byť relevantné pre obdobie podávania správ a musia byť aktuálne. Malo by sa to zabezpečiť pomocou vhodných zdrojov a systémov podpory.

1.12.

Mali by sa vypracovať národné plány do roku 2030 na základe skúseností a usmernenia dlhodobých stratégií s cieľom priniesť čo najväčšie výhody (napríklad krátkodobé rozhodnutia by boli nákladovo efektívnejšie, ak by sa vykonali v súlade s dlhodobou stratégiou).

1.13.

Nariadenie by malo obsahovať ustanovenie znemožňujúce návrat k pôvodnému stavu ako mechanizmus prispievania k ambicióznemu cieľu Parížskej dohody, ktorým je neprekročiť oteplenie o viac ako 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

1.14.

V prílohe by malo byť uvedené „referenčné vymedzenie“ pojmu energetická chudoba, ktoré by umožnilo porovnateľnú a konzistentnú analýzu údajov.

1.15.

V nariadení by sa malo jednoznačne stanoviť, že členské štáty sú povinné zverejňovať návrhy národných plánov v oblasti energetiky a klímy (ďalej „NECP“) v čo možno najskoršej fáze a že všetky následné kroky vykonané pri vývoji plánu, vrátane poznámok a odpovedí od Komisie, regionálnych partnerov a členských štátov, budú verejne prístupné.

1.16.

Viac podrobností by sa malo poskytnúť o posudzovaní kompenzačných finančných príspevkov a o povahe „platformy financovania“ a o tom, či je túto platformu možné využiť na získavanie dodatočných finančných prostriedkov. Rozsah využívania finančných prostriedkov by sa mal rozšíriť o opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti.

1.17.

Vymedzenie pojmu „regionálna“ spolupráca by sa nemalo obmedzovať na zemepisnú blízkosť, ale zahŕňať zoskupenia štátov, ktorých zdroje energie sa dopĺňajú, vrátane štátov, ktoré nie sú členskými štátmi.

1.18.

Príloha by mala obsahovať konkrétne ustanovenia týkajúce sa povahy, rozsahu a zaisťovania zdrojov verejných konzultácií na zabezpečenie konzistentnej osvety, informovanosti a zapojenia občanov v rámci celej EÚ.

1.19.

Malo by sa zvážiť vytvorenie osobitného európskeho útvaru pre informácie o energetike v rámci EEA.

1.20.

Popri scenári pre 28 členských štátov by sa mal vypracovať aj scenár pre prípad vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ a o oboch scenároch by sa malo diskutovať súčasne.

2.1.

Európa čelí mnohým výzvam, či už politickým, hospodárskym alebo technickým, pričom všetky ovplyvňujú jednotlivých občanov a následne formujú povahu a budúcnosť našej demokracie. Energetika bola po dlhé roky oblasťou, v ktorej pôsobili vplyvné politické, technické a ekonomické sily. Energetická únia s jej víziou budúcnosti a jednotnej stratégie je hlavným nástrojom EÚ na zabezpečenie toho, aby európska energia bola bezpečná, cenovo dostupná a šetrná ku klíme.

2.2.

Účinné riadenie energetickej únie nie je len otázkou budovania dôvery spotrebiteľov a investorov s cieľom získať maximálne výhody pri najnižších nákladoch – má zásadný význam aj pri preukázaní záväzku Únie vykonávať Parížsku dohodu a nasmerovať EÚ na cestu prekročenia cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2050. Správne koncipovanie nariadenia o riadení preto ponúka Európe zásadnú príležitosť preukázať jeho hodnotu občanom, členským štátom aj celému svetu. Významné je predovšetkým preto, že preklenuje medzeru medzi systémom obchodovania s emisiami a nariadením o spoločnom úsilí v tom zmysle, že pre členské štáty stanovuje plánovanie dekarbonizácie celého hospodárstva.

2.3.

V apríli 2015 EHSV prijal prieskumné stanovisko, ktoré si vyžiadala Európska komisia na tému Rozvoj systému riadenia navrhovaného v súvislosti s politickými opatreniami v oblasti klímy a energetiky do roku 2030  (1). Medzičasom sa nepochybne zvýšila naliehavosť potreby opatrení v oblasti energetiky a klímy a vytvorila potreba akceptovať dlhodobejšiu perspektívu pri riadení v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V navrhovanom nariadení sa teraz stanovuje povinnosť vypracovať integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy a zefektívniť proces ich zavádzania a dohľadu nad nimi. V posledných dvoch rokoch sa však dôvera občanov v politické vedenie a vedúce postavenie inštitúcií a politickú jednotnosť v rámci EÚ vo všeobecnosti oslabila, čím sa výzvy v oblasti riadenia stávajú potrebnejšie a súčasne aj náročnejšie.

2.4.

V decembri 2015 sa Parížskou dohodou zabezpečila dohoda na globálnej úrovni, ktorú spoločne a nerozdielne podpísala EÚ a jej členské štáty a na základe ktorej sa zaviazali k vnútroštátne stanoveným príspevkom (ďalej len NDC), ktoré sa môžu považovať za hraničiace s príspevkami podľa tohto nariadenia. Okrem toho sa dohodlo na pokračovaní úsilia o globálne obmedzenie zvyšovania teploty o 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, pričom táto ambícia si vyžaduje dlhodobé plánovanie a náročné ciele, ktoré budú pravdepodobne ambicióznejšie ako tie, ktoré EÚ doteraz dohodla na obdobie do roku 2050.

2.5.

Vo svojom stanovisku z roku 2015 EHSV predvídal tieto trendy a zvolil pragmatický prístup vzhľadom na potrebu dôkladného a rozsiahleho vzdelávania, informovania a zapájania občanov ako predpoklad úspechu akéhokoľvek návrhu v oblasti riadenia. Existuje niekoľko náznakov, že k tomu aj došlo. Riadenie – s dôsledkami vo forme záväzných požiadaviek týkajúcich sa činnosti zvrchovaných štátov – je citlivou témou, a to nielen v oblasti energetiky, pri ktorej sa podmienky v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Každý proces bude musieť byť doplnený nelegislatívnymi opatreniami a činnosťami na zabezpečenie úspešnosti.

2.6.

V roku 2001 Európska komisia prijala bielu knihu o riadení (2). Stanovuje sa v nej päť zásad dobrého riadenia, ktoré sú stále platné (ale nie vždy uplatňované):

Odrážajú zásady a hodnoty, ktoré EHSV podporuje, doplnili by sme však ďalšiu zásadu „spravodlivej transformácie“ v kontexte navrhovaného nariadenia.

2.7.

Systém riadenia tiež musí umožňovať priebežné vyjadrovanie názorov, preferencií, postrehov a hodnôt, ktoré neustále ovplyvňujú rozhodnutia a dolaďujú politiky. Cieľom riadenia musí byť zabezpečenie stabilného a legitímneho procesu rozhodovania ako aj umožnenie prispôsobenia týchto možností podmienkam v jednotlivých krajinách a v priebehu času prispôsobenie sa nepredvídateľným udalostiam. Neznamená to však časté zmeny smerovania. Naopak, znamená to, že celkové smerovanie úsilia je chránené záväzkom týkajúcim sa krátkodobých a dlhodobých cieľov v súlade s klimatológiou a stabilným procesom rozhodovania o spôsobe dosiahnutia týchto cieľov – v skutočnosti to teda znamená väčšiu konzistentnosť a inkluzívny priebeh.

3.1.

Navrhované nariadenie o riadení, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby politiky a opatrenia tvoriace energetickú úniu boli jednotné, dopĺňali sa a boli dostatočne ambiciózne, vychádza z dvoch súvisiacich procesov. Cieľom prvého procesu je zefektívniť povinností týkajúce sa plánovania, podávania správ a monitorovania a lepšie ich zahrnúť do NECP a plánovania do roku 2050 a následných správ o pokroku, so zavedením vrstvy integrovaného monitorovania zo strany Komisie na úrovni EÚ. Z druhého procesu vyplýva proces politického riadenia medzi Komisiou a členskými štátmi v súvislosti so stanovením národných plánov a ich vykonávaním. Ak by bol návrh prijatý v uvedenej forme (nové legislatívne opatrenie a revízie existujúcich sekundárnych právnych predpisov), predstavoval by nový mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.

3.2.

V tomto navrhovanom nariadení sa celkovo stanovuje právny základ, ktorým sa začleňuje (31) alebo zrušuje (23) viac ako 50 existujúcich individuálnych povinností týkajúcich sa plánovania, podávania správ a monitorovania v rámci súboru právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy. Týka sa piatich rozmerov energetickej únie: energetickej solidarity a bezpečnosti, trhu s energiou, energetickej efektívnosti, dekarbonizácie a výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti. Vymedzuje podrobnosti týkajúce sa obsahu integrovaných NECP, ktoré budú členské štáty od januára 2019 a následne každých 10 rokov povinné predkladať na tému uvedených piatich rozmerov. Povinné sú verejné konzultácie a regionálna spolupráca ako aj aktualizácia prvého a nasledujúcich plánov po piatich rokoch. Kľúčovými výsledkami sú vnútroštátne príspevky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť a vypracovanie plánov dekarbonizácie hospodárstva do roku 2050.

3.3.

Komisii sa ukladá hodnotenie plánov, ich aktualizácií a následných činností členských štátov v nadväznosti na odporúčania Komisie. Stanovuje sa podrobná štruktúra podávania správ raz za dva roky, ktorú majú dodržiavať členské štáty a ktorá obsahuje podrobné požiadavky na politiky, opatrenia a prognózy v oblasti skleníkových plynov, vnútroštátne adaptačné opatrenia, finančnú a technologickú podporu poskytovanú rozvojovým krajinám, príjmy z aukcií, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú efektívnosti, energetickú bezpečnosť, vnútorný trh s energiou a výskum, inováciu a konkurencieschopnosť. Na podávanie týchto správ bola navrhnutá elektronická platforma na podávanie správ.

3.4.

Nariadenie obsahuje podrobné ustanovenia o hodnotení, nadväzujúcich opatreniach a procese odporúčaní a reakcie pre prípady, v ktorých sa určí nedostatočná ambicióznosť alebo pokrok. Stanovenie rozsiahleho, povinného rámca pre NECP pomáha zabezpečiť porovnateľnosť a konzistentnosť. Od členských štátov sa vyžaduje, aby finančne prispievali v rámci platformy financovania na pokrytie akéhokoľvek deficitu pri dohodnutých základných cieľoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Každoročná správa o stave energetickej únie bude obsahovať vyčerpávajúce správy o týchto oblastiach. Európskej environmentálnej agentúre bola zverená špecifická a ďalekosiahla rola, v ktorej pomáha Komisii.

3.5.

Nariadením sa dopĺňa európsky semester a je s ním v súlade, a v prípadoch keď sú politické otázky v oblasti energetiky a klímy relevantné pre makroekonomické alebo štrukturálne reformy, je možné ich riešiť na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v procese európskeho semestra.

4.1.1.

V nariadení o riadení sa stanovuje podrobný rámec pre NECP a následný proces podávania správ, posúdenia a úprav. Zameriava sa na stanovenie zámerov, monitorovanie cieľov a dosahovania príspevkov. Vysvetlenia týchto pojmov však nie sú uvedené v článku 2 – Vymedzenie pojmov, pričom toto opomenutie by malo byť napravené.

4.1.2.

EHSV podporuje a schvaľuje podrobné rámce povinných NECP, ktoré sú uvedené v prílohe I. Nahrádzajú sa nimi samostatné plány energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov. Obzvlášť dôležitá je povinnosť každého členského štátu stanoviť vnútroštátne príspevky v týchto oblastiach, ktoré by súhrnne mali dosahovať minimálne výšku celkových cieľov dohodnutých na úrovni EÚ.

4.1.3.

EHSV vo svojom predošlom stanovisku rozhodne a konzistentne argumentoval v prospech záväzných národných cieľov (3). Dôvodom boli početné zlyhania predošlých energetických politík z dôvodu ich slabého vykonávania. V prípade prísneho uplatňovania, úpravy a presadzovania by príspevky NECP mohli dosiahnuť podobný výsledok ako záväzné ciele. Aby sa to však mohlo stať skutočnosťou, je potrebné odstrániť viacero slabých stránok súčasného návrhu.

4.1.4.

Základ pre vnútroštátne príspevky v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov tvoria dohodnuté záväzky, pri ktorých členský štát už naznačil, že ich splní do roku 2020. Nariadenie by sa však posilnilo zahrnutím orientačných referenčných hodnôt pre príspevky členských štátov do roku 2030. Tieto bude v každom prípade potrebné určiť ako základ pre dialóg o úpravách a urýchli to iteratívny proces, ktorý sa predpokladá pri predložení a zverejnení v počiatočnej fáze.

4.1.5.

Niektoré štáty stanovili svoje ciele v oblasti energetiky do roku 2020 v rámci vnútroštátneho práva. EHSV sa domnieva, že v nariadení by sa malo vyžadovať, aby členské štáty zakotvili svoje dohodnuté príspevky do roku 2030 vo vnútroštátnom práve, aby tak cieľom pridali váhu aj formou legislatívneho imperatívu. Zo skúseností však vyplýva, že ani právne povinnosti nemusia bezpodmienečne zaručiť splnenie, čo je dôvodom toho, prečo zdôrazňujeme význam dobrého riadenia ako stabilného procesu na zabezpečenie pokroku a neskôr v tomto stanovisku mimoriadne zdôrazňujeme význam oveľa silnejších ustanovení na umožnenie a zaručenie účasti zainteresovaných strán na riadení.

4.1.6.

S cieľom ďalšieho posilnenia významu vnútroštátnych „príspevkov“ by sa v nariadení malo jasne uviesť pre energetickú efektívnosť ako aj obnoviteľné zdroje, že jednotlivé členské štáty sú zodpovedné za prispievanie k celkovým cieľom EÚ spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný. V súčasnosti je táto povinnosť predmetom spoločnej zodpovednosti.

4.2.1.

EHSV víta proces podávania správ požadovaný od členských štátov a analytickú/kritickú rolu pri týchto správach, ktorá bola priznaná Komisii spolu s Európskou environmentálnou agentúrou. Ak majú mať následné odporúčania a stanoviská Komisie nejaký účinok, je potrebná presná, pevná a neohrozená analýza. Takisto je dôležité, aby sa údaje vzťahovali na obdobie podávania správ a boli aktuálne, ako sa zdôrazňuje v stanovisku EHSV o stave energetickej únie za rok 2015 (4).

4.2.2.

Aj keď údaje požadované v rámci procesu podávania správ sú v súlade s údajmi požadovanými podľa Parížskej dohody o zmene klímy, aktualizácie NECP sa uskutočňujú pred dokončením päťročného globálneho hodnotenia Parížskej dohody, čím by sa výrazne oneskorila reakcia na akúkoľvek zmenu vo vnútroštátne stanovených príspevkoch EÚ. Takéto oslabovanie zosúladeného riadenia nie je akceptovateľné vzhľadom na to, že EÚ už podpísala Parížsku dohodu. Mala by sa využiť táto príležitosť na zabezpečenie náležitej postupnosti preskúmaní OSN a preskúmaní vnútroštátne stanovených príspevkov EÚ.

4.2.3.

V súvislosti s uvedeným by nariadenie malo obsahovať ustanovenie znemožňujúce návrat k pôvodnému stavu ako mechanizmus prispievania k ambicióznemu cieľu, ktorým je neprekročiť oteplenie o viac ako 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Bolo by to možné uskutočniť prijímaním uhlíkových rozpočtov v 5 – 10 fázach, v ktorých sa EÚ zaväzuje dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050.

4.2.4.

V nariadení sa okrem iného vyžaduje, aby NECP obsahovali posúdenie vplyvu na sociálne otázky a konkrétne vnútroštátne ciele v oblasti energetickej chudoby a aj akčný program. EHSV venoval tejto problematike osobitnú pozornosť a víta toto začlenenie. V NECP je však možné vlastné vymedzenie pojmu energetická chudoba, čím sa znemožní porovnateľnosť údajov medzi členskými štátmi a oslabí sa možnosť EÚ uskutočniť spravodlivú transformáciu a zvyšuje pravdepodobnosť opozície verejnosti voči transformácii ako takej. Odporúčame preto, aby sa do nariadenia zahrnulo jednoduché referenčné vymedzenie tohto pojmu. Nebolo by záväzné pre členské štáty, ktoré by ho nemuseli prijať na vlastné vnútorné účely, ale stanovilo by sa ním kritérium, na základe ktorého by sa v NECP museli poskytovať informácie. Príkladom takéhoto vymedzenia tohto pojmu je „energetická chudoba nastáva, ak domácnosť míňa viac ako 10 % disponibilného príjmu na energie na kúrenie a chladenie na vhodnú úroveň.“ Takéto vymedzenie tohto pojmu umožnilo niektorým krajinám zhodnotiť pokrok pri riešení energetickej chudoby, viacfaktorová povaha tohto problému si však môže vyžadovať vymedzenie pojmu, ktoré by zahŕňalo ďalšie prvky.

4.3.1.

Výbor konštatuje, že pri veľkom počte predošlých právnych predpisov v oblasti energetiky dochádzalo k omeškaniam alebo nepresnosti pri transpozícii a presadzovaní. Členské štáty preto musia vynaložiť maximálne úsilie v duchu solidarity a odhodlania pri uplatnení politickej vôle a administratívnych zdrojov na účinné vykonávanie nariadenia. Harmonogram v tejto oblasti je mimoriadne náročný. Po účinnom procese konzultácie a regionálneho dialógu je návrhy NECP potrebné predložiť Komisii 1. januára 2018. Z toho vyplýva, že NECP a s nimi súvisiace dialógy so zainteresovanými stranami a regionálnymi partermi sa už pripravujú. EHSV oceňuje skutočnosť, že hnacou silou tohto procesu sú požiadavky nového rámca a ciele na obdobie rokov 2020 až 2030, obáva sa však, že bez základného pochopenia a účasti zo strany občanov bude legitimita energetickej politiky EÚ oslabená, predovšetkým u spotrebiteľov, ktorí čelia nárastu nákladov na energie.

4.3.2.

Plánovaný proces riadenia zahŕňa len veľmi málo zjavných sankcií za nedostatočnú ambicióznosť alebo nesplnenie povinnosti. Transparentnosť a zodpovednosť sú dôležité, ak majú mať vplyv zainteresované strany a predovšetkým občania. EHSV preto navrhuje zriadenie nezávislého subjektu zainteresovaných strán na zabezpečenie účinného zastúpenia zainteresovaných strán a konzultácie v každom členskom štáte a navrhuje tiež, aby takýto subjekt zverejňoval vlastnú výročnú správu o procese riadenia a sprievodnom dialógu. (Pozri bod 4.6)

4.3.3.

Transparentnosť sa v nariadení uvádza často, EHSV sa však obáva, že nie je jasne uvedené, či sa skoré zverejnenie a verejný prístup ku každej fáze vývoja NECP považujú za povinné. V preambule, nie však v článkoch nariadenia, sa odkazuje na Aarhuský dohovor, čo výbor považuje za nevhodné. V nariadení by sa malo jednoznačne stanoviť, že členské štáty sú povinné zverejňovať návrhy NECP v čo možno najskoršej fáze a že všetky následné kroky vykonané pri vývoji plánu, vrátane poznámok a odpovedí od Komisie, regionálnych partnerov a členských štátov, budú verejne prístupné.

4.3.4.

Vzhľadom na kľúčovú úlohu prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov je potrebné jednoznačnejšie vymedzenie povahy a fungovania „platformy financovania“ (článok 27) a spôsobu, ako sa bude finančne ohodnocovať deficit pri zásobovaní energiou z obnoviteľných zdrojov. Predpokladá sa napríklad, že takáto platforma bude využívať prostriedky súkromného sektora na základe „príspevkov“ členských štátov? Bolo navrhnuté, že zdroje zhromaždené v rámci takejto platformy by sa mohli využiť na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti ako aj na zásobovanie energiou z obnoviteľných zdrojov.

4.3.5.

Existuje určitá neistota ohľadom toho, ako sa budú presadzovať odporúčania Komisie v nadväznosti na každoročný proces podávania správ v prípade, ak ich členské štáty nezohľadnia okamžite. Ak by sa tu mal uplatňovať obvyklý postup v prípade nesplnenia povinnosti, bude tento postup predsa príliš pomalý na to, aby v danom časovom horizonte mohol byť účinný?

4.4.

V plnej miere podporujeme ustanovenia o povinnej regionálnej spolupráci medzi členskými štátmi pri zlepšovaní efektivity a účinnosti opatrení a podpore integrácie trhov a energetickej bezpečnosti. Navrhujeme však zahrnutie pojmu „regionálny“ do vymedzenia pojmov v článku 2, aby Komisia mohla navrhovať a presadzovať spoluprácu v prípade ak k nej nedochádza. V súčasnosti existuje možnosť, že „regionálny“ znamená vnútri štátu a nie medzi štátmi alebo že „región“ môže byť vymedzený zemepisne a nie ako skupina štátov so zdrojmi energie, ktoré sa dopĺňajú.

4.5.

S mimoriadnym sklamaním predovšetkým konštatujeme, že článok 10 o verejnej konzultácii je nešpecifický a nedostatočný a zďaleka nezodpovedá návrhu EHSV na ďalekosiahly európsky dialóg o energetike, ktorý by mal priamy a konzistentný dosah aj na občanov/spotrebiteľov a poskytoval by vzdelávanie a účasť na téme, ktorá v mnohých členských štátoch nebude len tak jednoducho prijatá. Takýto dialóg je príliš dôležitý na to, aby sa vyriešil pod hlavičkou „nelegislatívnych opatrení“, ak vôbec, a mal by byť predmetom dodatočného odseku v článku 10. Tento článok takisto nespĺňa požiadavky smernice o strategickom environmentálnom hodnotení, v ktorej sa určujú štandardy pre transparentnú environmentálnu správu a spoluúčasti na nej, pričom plánovanie v oblasti energetiky a klímy predstavuje kľúčovú časť.

4.6.

Pripomíname preto, že EHSV zastáva názor, že proces riadenia stanovený v tomto nariadení nebude schopný zabezpečiť vnútroštátne stanovené príspevky bez účasti a podpory občianskej spoločnosti v rámci celej Európy. Na získanie dôvery a účasti občanov by takýto dialóg mal byť nezávislý od vlády a procesu vypracovania NECP. Mal by sústredene informovať spotrebiteľov, pomáhať dodávateľom energií pri účasti a budovaní dôvery a poskytovať komunikačný kanál pre početné obavy rôznych skupín týkajúce sa energetickej bezpečnosti, cenovej dostupnosti a udržateľnosti. EHSV uviedol, že je ochotný zohrávať úlohu v tomto procese, ktorý označuje ako európsky dialóg o energetike, a to vo forme organizácie niektorých aspektov organizovaných národných konzultácií a účasti na nich. Základ pre rozsah takéhoto dialógu však musí tvoriť širší rad zdrojov a rozsiahly národný záväzok. V zásade by boli potrebné tieto kroky:

4.7.

EHSV navrhuje, aby sa v rámci EEA zriadil osobitný európsky útvar pre informácie o energetike, ktorý by bol zodpovedný za zhromažďovanie údajov a procesy hodnotenia, ktoré sa týkajú nariadenia o riadení. Tento útvar by úzko spolupracoval s navrhovaným strediskom pre monitorovanie energetickej chudoby a poskytoval by informačné služby európskemu dialógu o energetike na národnej úrovni.

4.8.

Energetická bezpečnosť je jednou z piatich hlavných oblastí podávania správ a posúdenia v rámci nariadenia a najmä táto oblasť si bude vyžadovať rozsiahly regionálny dialóg. Výbor už skonštatoval, že EÚ potrebuje voči tretím krajinám jednotnú diplomaciu a politiku v oblasti energetiky (5). Komisia vidí energetickú bezpečnosť a solidaritu ako prvý pilier spoločnej energetickej únie, ale bez silných dohôd a partnerstiev s hlavnými svetovými mocnosťami a bez spoločnej energetickej politiky takýto výsledok nebude možné dosiahnuť.

4.9.

EHSV je znepokojený vplyvom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na proces riadenia. Po prvé, proces navrhovaný v nariadení v súčasnosti počíta s členstvom Spojeného kráľovstva a vnútroštátne stanovené príspevky sa na tomto základe budú posudzovať. Konečné NECP budú určené pred formálnym vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, v tom čase však už môžu byť potrebné zásadné úpravy zohľadňujúce odpočítanie vnútroštátne stanoveného príspevku Spojeného kráľovstva od celkového príspevku EÚ. Navrhujeme, aby Komisia popri scenári pre 28 členských štátov vypracovala aj scenár pre prípad vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ a aby sa o oboch scenároch diskutovalo súčasne. Po druhé, vystúpenie Spojeného kráľovstva by mohlo významne ovplyvniť politickú rovnováhu a diplomatickú stratégiu v súvislosti s každou z piatich kategórií rozsahu pôsobnosti nariadenia – predovšetkým v súvislosti s energetickou bezpečnosťou.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/42

Spravodajca:

Mihai MANOLIU

1.1.

Európski občania by sa mali aktívne podieľať na podpore energetickej efektívnosti, vyvíjať iniciatívy, spolupracovať na spoločných projektoch a bojovať za odstraňovanie prekážok v hospodárskej, administratívnej a regulačnej oblasti. Spoločným cieľom je realizovať ambície stanovené v nadväznosti na závery COP21 s viacerými výhodami, ktoré z nich vyplývajú: nové investície (obnova budov, zlepšovanie komfortu, účinné a spravodlivé meranie), ktoré budú prispievať k tvorbe nových pracovných miest, znižovanie úrovne energetickej chudoby, znižovanie miery znečistenia a zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľov resp. znižovanie závislosti od dovozu energie. Výbor žiada, aby členské štáty vyvíjali viac úsilia, pokiaľ ide o realizáciu smernice o energetickej efektívnosti, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že nové ciele do roku 2030 sú ambicióznejšie ako ciele stanovené do roku 2020.

1.2.

Energetická efektívnosť je veľmi dôležitá pre budúcnosť európskeho energetického systému. Zvýšenie energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach používania energie môže byť silným prostriedkom na zníženie nákladov európskeho hospodárstva a zásada energetickej efektívnosti sa môže stať faktorom zlepšovania finančnej dostupnosti. V dôsledku tejto zásady je potrebné znižovať dopyt po nákladnej náhradnej infraštruktúre. Povinnosti v oblasti úspory energie sú zlučiteľné s udržateľným rozvojom (udržateľná a istá situácia) a treba uplatniť synergie s cieľom podporiť účinný prechod na inteligentný odolný a bezuhlíkový systém (nadregionálne rozvodové systémy, systémy uskladňovania).

1.3.

EHSV berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa dosiahnutia záväzného cieľa v oblasti energetickej efektívnosti vo výške 30 % do roku 2030, domnieva sa však, že treba náležite zdôvodniť iniciatívu zameranú na dosiahnutie cieľa presahujúceho 27 %, pričom treba vyzdvihnúť ekonomické výhody a úroveň investícií potrebných na dosiahnutie týchto cieľov. Je veľmi dôležité, aby sa v rámci hodnotenia vplyvu zohľadnili všetky opatrenia zamerané na súbor právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy.

1.4.

EHSV žiada, aby sa v záujme odstránenia hlavných prekážok pri uplatňovaní článku 7 smernice o energetickej efektívnosti zvyšovalo povedomie konečných spotrebiteľov prostredníctvom podpory a informovania o systémoch energetickej efektívnosti, ako aj o alternatívnych opatreniach. Potrebné sú ďalšie doplnkové investície, prostredníctvom ktorých bude musieť každý členský štát prijať dôveryhodné opatrenia na informovanie, oznamovanie, vzdelávanie a pomoc s cieľom stimulovať občanov a podnikateľov, aby sa urýchlilo plnenie politického cieľa spojeného so zmenou klímy a energetickej efektívnosti.

1.5.

EHSV vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť domácnostiam postihnutým energetickou chudobou resp. sociálnemu bývaniu, pre ktoré by sa mali udržateľným spôsobom znížiť náklady na energiu. Dôležitým cieľom je aj zlepšenie efektívnosti fondu obytných budov a takisto stanovenie minimálnych noriem (energetické audity) pre nájomné bývanie.

1.6.

EHSV upozorňuje na to, že dôležitým cieľom je vzdelávať konečných spotrebiteľov v týchto oblastiach: kombinované techniky výroby elektrickej energie a tepelnej energie (kombinovaná výroba tepla a elektriny a klimatizácia), inteligentné meranie spotreby a plány obnovy. Táto aktivita má zásadný význam aj pre investorov, verejné orgány a podniky, ktoré treba podporovať a vytvárať vo vzťahu k nim nevyhnutnú dôveru, aby realizovali projekty s veľkým potenciálom efektívnosti a zúčastňovali sa na financovaní v oblasti výskumu a rozvoja.

1.7.

EHSV si želá, aby opatrenia, prostredníctvom ktorých sú stanovené európske nástroje financovania (pôžičky, záruky, vlastný kapitál na stimulovanie financovania, subvencií), vytvárali možnosti a prilákali aj finančné prostriedky na financovanie projektov v oblasti energetiky zo súkromných zdrojov. Zo zreteľa sa nesmie strácať ani aspekt záruk pre projekty s veľkým sociálnym vplyvom. Tieto systémy financovania sa musia zosúladiť s projektmi, ktoré sa zameriavajú aj na spotrebiteľov s nízkymi príjmami. Výbor žiada, aby sa pre národné plány vypracovali usmernenia v oblasti transparentnosti a porovnateľnosti. EHSV sa domnieva, že treba prioritne podporiť domácnosti postihnuté energetickou chudobou, tak aby sa pre členské štáty zabezpečil dlhodobý stabilný politický rámec, pokiaľ ide o udržateľný miestny rozvoj.

1.8.

Výbor sa nazdáva, že tento nástroj bude možné realizovať prostredníctvom technickej pomoci na realizáciu smernice o energetickej efektívnosti vďaka inovatívnym trhovým systémom financovania. Kvantitatívnym prvkom, ktorý zohráva významnú úlohu pri poskytovaní finančných stimulov, je energetický audit (definícia MSP, odstránenie dvojitej certifikácie, jednotný prístup, pokiaľ ide o rozšírený prah de minimis), ktorý predstavuje nástroj na zvyšovanie energetickej efektívnosti a výhodu pre konkurencieschopnosť. Potrebný je správny prístup k zabezpečovaniu kvality, ako aj národné programy odbornej prípravy pre poskytovateľov služieb v oblasti energetickej efektívnosti.

1.9.

EHSV odporúča, aby sa v záujme zvyšovania energetickej efektívnosti pre spotrebiteľov vypracovali na vnútroštátnej úrovni analýzy nákladov a výnosov zamerané na úsporu nákladov.

1.10.

EHSV požaduje komplexný prístup a zlepšenie energetickej efektívnosti celého dopravného systému, pričom sa treba opierať o trvalý technický rozvoj dopravných prostriedkov a pohonných systémov smerujúci k rozvoju energeticky efektívnych druhov dopravy a inteligentných dopravných systémov (ITS), ktoré sú vhodné na zvyšovanie miery využívania dostupných kapacít. Toto sa musí zohľadniť aj v prípade leteckej a námornej dopravy. Užívatelia musia byť informovaní o spotrebe paliva pre každý druh dopravy vrátane príslušných obmedzení stanovených pre emisie CO2.

2.1.

EHSV súhlasí s tým, že zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je kľúčovým prvkom energetickej únie a že táto zásada sa bude v praxi realizovať prostredníctvom návrhu na úpravu. Najlacnejšia, najčistejšia a najbezpečnejšia energia je tá, ktorá sa vôbec nespotrebuje. Energetická efektívnosť je jedným z najhospodárnejších spôsobov podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a tvorby hospodárskeho rastu, zamestnanosti a investičných príležitostí.

2.2.

Zatiaľ čo cieľ v oblasti energetickej efektívnosti bol stanovený vo výške 20 % na rok 2020, na obdobie do roku 2030 boli analyzované viaceré ciele (od 27 % do 40 %). Najambicióznejším je uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom sa požaduje záväzný cieľ vo výške 40 %. So zreteľom na analýzu prínosov z hľadiska pracovných miest a hospodárskeho rastu, bezpečnosti dodávok, zníženia emisií skleníkových plynov, zdravia a životného prostredia Komisia v súvislosti s energetickou efektívnosťou navrhla záväzný cieľ vo výške 30 %. EHSV sa domnieva, že v rámci tohto rozšírenia je veľmi dôležité vykonať dôslednú analýzu vplyvu cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na ostatné ciele stanovené v legislatívnych návrhoch týkajúcich sa energetiky, a to najmä pokiaľ ide o systém obchodovania s emisiami EÚ.

2.3.

V záujme dosiahnutia týchto mobilizujúcich cieľov budú musieť členské štáty (s podporou hospodárskych a sociálnych výborov v príslušných krajinách) a dodávatelia a distribútori energie realizovať jej úsporu (kľúčová politika) vo výške 1,5 % ročne. EHSV podporuje návrh rozšíriť požiadavku na úsporu energie po roku 2020, pričom by sa mala zachovať ročná miera 1,5 %, prostredníctvom povinných režimov a alternatívnych opatrení na úrovni členských štátov na vykonávanie požiadaviek týkajúcich sa úspor.

2.4.

Nový prístup, ktorý podporuje aj EHSV, poskytne členským štátom, ako aj investorom dlhodobú víziu potrebnú na vypracovanie investičných stratégií a plánov zameraných na dosiahnutie cieľa na úrovni EÚ, a to prostredníctvom vykonávania vhodných politík na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré do roku 2030 prinesú významné výhody, ako napríklad zníženie spotreby konečnej energie o 17 % (v porovnaní s rokom 2005), hospodársky rast, ktorý sa odrazí v raste HDP o 0,4 %, zníženie cien elektrickej energie pre domácnosti a priemysel (zo 161 na 157 EUR/MWh), nové obchodné príležitosti, ktoré umožnia vytvárať nové (vhodné) pracovné miesta, kontrola znečisťovania životného prostredia a škodlivých účinkov na zdravie (zníženie o 4,5 – 8,3 miliárd EUR) a zlepšovanie energetickej bezpečnosti (dovoz zemného plynu sa v roku 2030 zníži o 12 %).

2.5.

EHSV sa domnieva, že kľúčovými prvkami sú informovanie hlavných aktérov na trhu s energiou, poskytovanie relevantných, jasných a stručných informácií domácnostiam a priemyselným spotrebiteľom o ich spotrebe, ako aj posilnenie ich opodstatnených práv týkajúcich sa merania (diaľkový odpočet meračov) a fakturácie vrátane tepelnej energie. Nesmie sa zabúdať na najzraniteľnejších spotrebiteľov, ktorí by vďaka zníženiu nákladov mali pocítiť zvýšenie svojho pohodlia a životnej úrovne.

2.6.

Ochrana zraniteľných spotrebiteľov si taktiež vyžaduje, aby smernica nepredpisovala namontovanie individuálnych meracích zariadení v krajinách, v ktorých podľa zákona prenajímatelia hradia náklady nájomcu na energiu, najmä vzhľadom na to, že tieto právne predpisy o prenájme predstavujú pre prenajímateľov silnú motiváciu renovovať s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť. Takisto treba zdôrazniť skutočnosť, že v niektorých členských štátoch boli mnohé individuálne meracie zariadenia namontované len nedávno v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ a ich úžitková životnosť je oveľa dlhšia ako termín do roku 2027, ktorý stanovila Komisia na ich nahradenie zariadeniami s diaľkovým odpočtom. Nahradenie týchto meračov možno považovať za zbytočný náklad navyše pre spotrebiteľov v EÚ, a preto by sa mu malo zabrániť.

2.7.

EHSV sa domnieva, že zásadný význam má myšlienka posilňovania sociálnych aspektov súvisiacich s energetickou efektívnosťou a boj proti energetickej neistote a chudobe, najmä pokiaľ ide o zraniteľných spotrebiteľov. Členské štáty musia venovať viac pozornosti sociálnym opatreniam. Vykonávanie smernice je kľúčovým prvkom pre vytváranie dobrých životných podmienok.

2.8.

Nemalo by sa zabúdať na skutočnosť, že ciele energetickej efektívnosti sú spojené s cieľmi v oblasti zmeny klímy prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov. Táto požiadavka vedie k vypracovaniu politík, ktoré zvyšujú mieru a rýchlosť prijímania nových technológií. Vďaka týmto novým technológiám bude možné realizovať úsporu energie v doprave, priemysle, v domácnostiach a budovách. Nové technológie nakoniec umožnia, aby členské štáty mohli nákladovo efektívnym spôsobom plniť vnútroštátne ciele týkajúce sa systému obchodovania s emisiami v súlade s článkom 7 smernice (skutočné úspory energie, praktické opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti).

2.9.

Pokiaľ ide o platné právne predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti, Európsky parlament konštatuje, že smernica o energetickej efektívnosti sa vykonáva v nedostatočnej miere, ale poskytuje rámec na úspory energie. Protichodné právne predpisy brzdia environmentálne úspechy, vytvárajú byrokraciu a zvyšujú energetické náklady. Právne predpisy v oblasti energetiky musia byť súdržnejšie . Vyššia energetická efektívnosť prinesie viac pracovných miest a väčší rast.

2.10.

EHSV v tejto súvislosti vyslovuje presvedčenie, že nové legislatívne návrhy o energetickej efektívnosti budú zohľadňovať toto stanovisko, ako aj opatrenia, ktoré navrhol Európsky parlament.

3.1.1.

Zmluva o fungovaní Európskej únie a jej článok 194 ods. 2 v spojitosti so smernicou 2012/27/EÚ vymedzuje osobitný právny základ v oblasti energetiky. V dôsledku toho predstavuje smernica, ktorou sa mení existujúca smernica, vhodný nástroj.

3.1.2.

EHSV sa domnieva, že doteraz neboli dosiahnuté ciele energetickej efektívnosti, pričom jedným z dôvodov bola skutočnosť, že členské štáty konali samostatne. Preto sú potrebné koordinované opatrenia na úrovni Únie s cieľom podporiť činnosti na úrovni členských štátov. Problémy v oblasti energetiky vytvárajú výzvy v politickej, hospodárskej oblasti (vnútorný trh, rozvoj, investície, regulácia), ako aj sociálnej oblasti (spotreba energie, sadzby, neistota, pracovné miesta) a takisto problémy v oblasti bezpečnosti dodávok energie. Nesmie sa zabúdať ani na problémy vyplývajúce zo zmeny klímy.

3.1.3.

EHSV dôrazne poukazuje na potrebu rešpektovať zásadu subsidiarity a zachovať pružnosť, pokiaľ ide o energetický mix a energetické politiky, s cieľom zaručiť dosiahnutie úspor, ku ktorým sa členské štáty dobrovoľne zaviazali do roku 2030.

3.2.1.

Vykonalo sa hodnotenie rôznych úrovní zníženia spotreby primárnej energie v porovnaní s referenčným obdobím v roku 2007 a z hľadiska formulácie cieľa sa vykonala analýza primárnej a konečnej spotreby energie, pokiaľ ide o úsporu energie alebo energetickú náročnosť. Výsledky diskusií poukázali na to, že väčšina zainteresovaných strán zaujala kladný postoj v súvislosti so stanovením cieľa vo výške 30 % do roku 2030.

3.2.2.

Z analýz vyplynulo, že ide o tieto uprednostňované možnosti:

3.2.3.

Jeden z dôležitých záverov sa týka sociálneho vplyvu: každou sumou 1,2 milióna EUR vynaloženou na energetickú efektívnosť sa priamo podporí približne 23 pracovných miest.

3.2.4.

Znižovanie nákladov na palivá na základe opatrení v oblasti energetickej efektívnosti pre tých, ktorí žijú v energetickej chudobe, sa považuje za pozitívny výsledok, ktorý môže pomôcť vyriešiť niektoré problémy súvisiace so sociálnym vylúčením.

3.2.5.

EHSV oceňuje skutočnosť, že návrh na úpravu smernice bude mať pozitívny účinok na MSP prostredníctvom osobitných opatrení a podporných programov (nástroje na pokrytie nákladov na energetické audity) a stimulov na uskutočňovanie energetických auditov. Obnova budov, ako aj predĺženie súčasnej obmedzenej platnosti článku 7 do roku 2030 prinesie pre malé stavebné podniky podnikateľské príležitosti. Zmluvy o energetickej efektívnosti uzatvorené s dodávateľmi energie sú ďalším stimulom pre spoločnosti poskytujúce energetické služby, ktoré sú väčšinou MSP.

3.2.6.

EHSV sa domnieva, že opatrenia týkajúce sa merania a vyúčtovania spotreby energie zároveň prispejú k objasneniu a aktualizácii platných ustanovení s cieľom zohľadniť technický vývoj, pokiaľ ide o nástroje na diaľkové meranie spotreby tepla (kúrenie, klimatizácia). Informácie týkajúce sa spotreby energie budú zároveň presné, individualizované a dostupné častejšie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi stratégiami v oblasti energetiky.

3.2.7.

Hoci trvanie uplatňovania návrhu bude predĺžené, nemalo by mať vplyv na rozpočtové alebo administratívne náklady pre verejné orgány v členských štátoch, keďže členské štáty už implementovali primerané štruktúry a opatrenia. Náklady spojené s mechanizmami povinného zvyšovania energetickej efektívnosti sa prenesú na konečných zákazníkov. Výhodou pre konečných zákazníkov budú nižšie účty za energiu v dôsledku zníženia ich vlastnej spotreby. Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

3.2.8.

Nové energetické riadenie zaručí pružnú a transparentnú analýzu, plánovanie, podávanie správ a monitorovanie v súlade s vnútroštátnymi plánmi týkajúcimi sa energetiky a zmeny klímy. Umožní sledovať vykonávanie vnútroštátnych plánov zameraných na dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj na dosiahnutie celkového cieľa na úrovni EÚ. Tento nástroj bude využívať sledovanie ukazovateľov úspešnosti v súlade s uprednostňovanou možnosťou: správne transponovanie a realizácia, zintenzívnenie pokroku pri realizácii, poskytovanie väčšieho množstva informácií spotrebiteľom, znižovanie administratívnej záťaže, ako aj zlepšenie podávania správ o realizovaných úsporách.

3.3.1.

Orientačný cieľ 27 % bol nahradený povinným cieľom vo výške 30 % na úrovni EÚ. Každý členský štát si musí stanoviť vnútroštátny cieľ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020, ktorý musí vychádzať z konečnej a pôvodnej spotreby energie. Komisia posúdi pokrok a vykoná analýzu všetkých oznámených cieľov, aby mohla stanoviť cieľ, ktorý treba dosiahnuť na úrovni EÚ. Ak bude mať EÚ ťažkosti plniť tieto ciele, Komisia môže navrhnúť príslušné opatrenia. Proces hodnotenia bude podrobne vymedzený v rámci riadenia energetickej únie.

3.3.2.

Od členských štátov sa požaduje, aby vypracovali dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií potrebných na obnovu ich vnútroštátneho fondu budov. Bod, v ktorom sa uvádza toto ustanovenie, sa presunie zo smernice o energetickej efektívnosti do smernice o energetickej hospodárnosti budov. EHSV sa domnieva, že smernica o energetickej hospodárnosti budov je veľmi dôležitým nástrojom na dosiahnutie stanovených cieľov, keďže budovy spotrebúvajú najviac energie v Európe (viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie).

3.3.3.

EHSV sa nazdáva, že koncepcia kombinovanej výroby má rozhodujúci význam, pokiaľ ide o zabezpečenie simultánnej výroby elektrickej a tepelnej energie (skupina zložená z generátora s parnou turbínou alebo spaľovacím motorom atď.) v rovnakom zariadení (v podobe teplej vody, pary alebo chladiva). Vysoko účinná kombinovaná výroba si vyžaduje, aby sa touto výrobou zabezpečila úspora primárnej energie najmenej vo výške 10 % vo vzťahu k referenčným hodnotám oddelenej výroby elektrickej a tepelnej energie. Na rozdiel od klasických (kondenzačných) elektrární, v ktorých sa iba 33 % primárnej energie pretvára na elektrickú energiu, v prípade elektrární s vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa kombináciou dvoch procesov (simultánna výroba elektrickej a tepelnej energie) transformuje až 90 % primárnej energie.

3.3.4.

Kombinovaná výroba má veľké výhody: energetická efektívnosť, pružnosť pri výbere paliva, ľahké získavanie a údržba, pohodlné podmienky pre zákazníkov, nízke náklady na celý životný cyklus, zníženie kapitálových požiadaviek resp. pružnosť pri navrhovaní systému.

3.3.5.

Okrem získavania energie z vhodných zdrojov (s nízkym obsahom uhlíka) môže byť aj optimalizácia spotreby energie a uskladňovanie elektrickej energie riešením pre podniky, ktoré vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov a majú v úmysle optimalizovať spotrebu v závislosti od potreby, alebo chcú dosiahnuť zníženie nákladov tým, že znížia spotrebu elektrickej energie v čase špičky a využijú lacnejšiu elektrickú energiu mimo obdobia špičky.

3.3.6.

EHSV súhlasí s prístupom Komisie k článku 7, ktorý bol zmenený tak, aby sa predĺžilo obdobie povinnej úspory energie po roku 2030, pričom ročná cieľová hodnota úspor sa ponecháva na úrovni 1,5 %. Hodnotenie pokroku v oblasti vykonávania opatrení sa uskutoční v roku 2027 a potom v intervale 10 rokov, kým sa dlhodobé ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2050 nebudú považovať za splnené.

3.3.7.

EHSV víta zmenu článkov, prostredníctvom ktorých dochádza k regulácii merania a účtovania, pretože sa objasňujú aspekty, ktoré sa týkajú vykurovania, chladenia a úžitkovej teplej vody z centrálnych zdrojov. Právne predpisy EÚ však nesmú predpisovať namontovanie individuálnych meracích zariadení v krajinách, v ktorých má prenajímateľ zákonnú povinnosť hradiť náklady nájomcu na energiu (hrubé náklady na nájom, ktoré sú predmetom dohody medzi organizáciami zastupujúcimi nájomníkov a prenajímateľov, na ktorú dohliada štát). Pokiaľ ide o plynové merače, konečnému spotrebiteľovi treba poskytnúť individuálny merač, ktorý presne zobrazuje spotrebu.

3.3.8.

Informácie o spotrebe plynu sa budú zakladať na skutočnej spotrebe vďaka systému pravidelného vlastného odčítania. Bude sa požadovať, aby údaje o spotrebe a vyúčtovanie boli k dispozícii poskytovateľom energetických služieb. Vyžaduje sa, aby spotrebitelia dostávali faktúry (v elektronickej forme) v jasnej a zrozumiteľnej podobe. EHSV s prihliadnutím na navrhované zlepšenia vyjadruje želanie, aby sa členské štáty viac zapájali do hľadania správnych riešení zo sociálneho, ako aj ekonomického hľadiska, pokiaľ ide o problém týkajúci sa nákladov na meranie (kto hradí náklady na meranie?). Táto otázka má zásadný význam pre správne a spravodlivé určenie rovnakých podmienok prístupu k energii.

3.3.9.

Energetický priemysel už dlho žiadal, aby sa vykonalo opätovné preskúmanie faktoru primárnej energie na základe konečnej spotreby energie pre úspory vyjadrené v kWh v členských štátoch. Metodika a nový faktor predstavujú výrazné zlepšenie. EHSV vyjadruje spokojnosť s tým, že hodnota faktoru primárnej energie je stanovená na 2,0 a členským štátom sa ponecháva možnosť uplatniť iný koeficient, pričom sú povinné poskytnúť konkrétne zdôvodnenie. Energetický priemysel je znepokojený nepriaznivým spôsobom výpočtu energie z jadrových zdrojov, pre ktorú sa za vhodný faktor považuje faktor 1 (konverzia 100 %) podobný tomu, aký sa uplatňuje na iné bezuhlíkové zdroje.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/48

Spravodajkyňa:

Baiba MILTOVIČA

Pomocná spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1.

Navrhovanou smernicou sa spresňuje a rozširuje doterajšia legislatívna činnosť na podporu väčšej energetickej hospodárnosti budov. Účinnosť smernice sa bude posudzovať na základe jej príspevku k plneniu hlavných cieľov energetickej únie, ale keďže sa zameriava na zastavané prostredie, jej príspevok k sociálnym a hospodárskym cieľom (najmä pokiaľ ide o zníženie energetickej chudoby, zachovanie cenovej dostupnosti bývania a potenciál znížiť náklady na energie) treba takisto považovať za kľúčový.

1.2.

Podľa názoru EHSV je prvoradé, aby smernica obsahovala viac konkrétnych návrhov, ako vyriešiť problém energetickej chudoby. Mali by zahŕňať jasnejšie odporúčania v súvislosti s tým, čo by mali obsahovať národné definície energetickej chudoby, vymedzenie referenčnej definície, na základe ktorej sa bude posudzovať koherentnosť národných plánov, ako aj poskytovanie poradenstva a koordináciu opatrení prostredníctvom nezávislého kontaktného miesta alebo agentúry pre spotrebiteľov.

1.3.

EHSV zastáva názor, že členské štáty budú musieť vo svojich národných plánoch prejaviť väčšie ambície načrtnuté v alternatívnej možnosti politiky III (predostretej v posúdení vplyvu v rámci návrhu Európskej Komisie) a súčasne sa pridŕžať legislatívneho prístupu uvedeného v možnosti politiky II – základ revízie predstavenej v smernici. Bude to nevyhnutné, aby sa mohol vytvoriť dlhodobý plán, ktorý umožní naplniť ambiciózny cieľ Parížskej dohody.

1.4.

Odporúča sa, aby sa národné stratégie obnovy budov podporili touto smernicou prostredníctvom požiadavky navrhnúť osobitné odvetvové ciele a referenčnú metodiku na meranie zlepšenia. Okrem toho by sa mali v jasných usmerneniach stanoviť minimálne úrovne energetickej efektívnosti pri obnove verejných a komerčných budov.

1.5.

Komisia nevyužila možnosť podporiť prostredníctvom smernice tzv. zelené hypotéky, systémy diaľkového vykurovania spojené s obnoviteľnými zdrojmi energie, opatrenia na uskladňovanie energie pre bytové domy a podniky, zlepšené systémy odbornej prípravy pre pracovníkov vykonávajúcich inštalačné a renovačné práce a ďalšie technické, finančné a daňové opatrenia, ktoré by podporili lepšiu energetickú efektívnosť v budovách. Hoci sa takéto opatrenia podporujú inde, tento diskrétny prístup možno obhájiť len vtedy, ak sa ním podporí pružnosť a ambiciózne opatrenia. EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby ďalej podrobne skúmala uplatňovanie a účinnosť smernice a bola pripravená rýchlo zasiahnuť prostredníctvom mechanizmu modernizácie a revízie v rámci navrhovaného nariadenia o riadení energetickej únie.

1.6.

Mali by sa prijať ďalšie kroky na zlepšenie porovnateľnosti metód výpočtu používaných pri vydávaní energetických certifikátov v členských štátoch, čím by sa uľahčilo aj porovnávanie týchto certifikátov.

1.7.

Mali by sa navrhnúť ďalšie spôsoby, ako stimulovať súkromných vlastníkov a iných poskytovateľov sociálneho bývania, než sú obce, aby investovali do obnovy starších bytov.

1.8.

Všeobecný návrh na zavedenie tzv. ukazovateľa inteligentnosti musí zohľadňovať aj schopnosť obyvateľov budovy nielen posúdiť energetickú efektívnosť, ale aj kontrolovať a uľahčovať svoju vlastnú výrobu a spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť účty za energie.

1.9.

EHSV obzvlášť naliehavo žiada, aby sa uznala schopnosť miestnych orgánov stimulovať a koordinovať programy v oblasti energetickej efektívnosti, a konštatuje, že v tejto súvislosti má čoraz väčší potenciál Dohovor primátorov a starostov.

1.10.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné podporiť odvetvie výstavby a obnovy budov, ktorého 83 % všetkých zamestnancov pracuje v MSP (OECD: Small Businesses, Job Creation and Growth).

1.11.

EHSV konštatuje, že bez inovácie nebude možné zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. EÚ stráca vedúce postavenie v oblasti nízkouhlíkových energetických technológií a predstavuje dnes menej ako 15 % pracovných miest v tomto sektore. Je nevyhnutné vyvinúť úsilie v oblasti odbornej prípravy a prispôsobiť zručnosti požiadavkám týchto úzko špecializovaných odvetví.

1.12.

Iniciatíva inteligentného financovania inteligentných budov – a jej rozsah v spojení s ambicióznym Junckerovým plánom – je pozitívnym krokom, ktorý výbor oceňuje.

2.1.

Smernica je súčasťou balíka o čistej energii pre všetkých Európanov navrhnutého s cieľom položiť základy energetickej únie a prispieť k zvýšeniu povedomia a lepšiemu pochopeniu myšlienky, že prechod na čistú energiu je sektorom budúceho rastu. Energia v budovách predstavuje 40 % všetkej používanej energie v EÚ. Ďalej sa dosahuje veľký pokrok v energetickej efektívnosti budov, tak pri výstavbe nových budov, ako aj pri obnove. Je to aj vďaka pätnástim rokom legislatívnej práce na úrovni EÚ, stále však zostávajú značné možnosti, ako zlepšiť efektívnosť a získať ďalšie výhody pre spoločnosť.

2.2.

Napriek technologickému pokroku, príslušným podporným údajom a využívaniu dostupných verejných financií pomocou nástrojov financovania nebol zaznamenaný žiaden výrazný nárast miery zlepšenia v existujúcom fonde budov: 75 % budov v EÚ je i naďalej energeticky nehospodárnych.

2.3.

V dôsledku celosvetovej zmeny klímy a snahy skonsolidovať európsku energetickú politiku sa nevyhnutnosť konať stala ešte naliehavejšou, avšak niektoré základné a komplexné otázky zostávajú ďalej nedoriešené a očakával sa väčší pokrok. Bez väčšieho úsilia v tomto smere bude ťažké dosiahnuť ciele v oblasti klímy a energetiky stanovené do roku 2030 a 2050. Existujú možnosti, ako znížiť spotrebu energie v budovách o 5 až 6 % a ich emisie CO2 o 5 %. Vzhľadom na to, že sa renovuje, resp. zlepšuje, len 0,4 až 1,2 % fondu budov ročne, treba tieto opatrenia rozhodne urýchliť.

2.4.

Touto smernicou sa mení skoršia smernica na tú istú tému z roku 2010, ktorá bola prepracovaným znením smernice z roku 2002. Prepracovaným znením z roku 2010 sa do textu z roku 2002 vniesli podstatné zmeny. Predovšetkým sa ním uznal narastajúci význam energetickej efektívnosti v zastavanom prostredí a pri plnení cieľov politiky, zohľadnil pokrok v technickom chápaní, zaviedli úpravy so zreteľom na osem rokov praktických skúseností a zdôraznila naliehavá potreba regularizovať a zlepšiť prístup členských štátov k týmto problémom.

2.5.

V tejto navrhovanej revízii, hoci je podstatne kratšia než predchádzajúca smernica, bol zaujatý rovnaký prístup. Konkrétne sa navrhuje integrácia dlhodobých stratégií obnovy budov, podpora využívania inteligentných technológií v budovách a optimalizácia platných ustanovení. Revízia nadväzuje na rozsiahle preskúmanie smernice z roku 2010 a podrobné posúdenie vplyvu možného priebehu ďalších opatrení. Možnosť politiky s veľkým vplyvom, teda možnosť III, bola najmä z dôvodu nákladov v krátkodobom horizonte, dôsledkov z hľadiska subsidiarity a politického realizmu, zamietnutá v prospech potenciálne nižších výsledkov, t. j. možnosti II.

2.6.

Všetky zainteresované strany však chcú dosiahnuť ambiciózne zlepšenia. Toto odvetvie priamo zamestnáva 18 miliónov ľudí a generuje zhruba 9 % európskeho HDP. Veľkou výzvou je dosiahnuť rovnováhu medzi cenovou dostupnosťou a požiadavkami bytových a komerčných trhov a sociálnymi a klimatickými cieľmi.

3.1.

Smernica prináša viaceré zmeny, ktorými sa posilňujú aktuálne ustanovenia smernice 2010/31/EÚ a zjednodušujú určité aspekty. Predovšetkým ide o tieto zmeny:

4.1.

EHSV oceňuje, že sa neustále kladie dôraz na energetickú efektívnosť budov, ľutuje však, že sa nevenuje dostatočná pozornosť problému energetickej chudoby, na ktorý poukazoval vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (1) a ktorý je vo všeobecnosti uznaný za jednu z hlavných sociálnych výziev.

4.2.

Je nevyhnutné zaujať širší a ambicióznejší prístup. Ciele v oblasti zníženia emisií a energetickej efektívnosti, ktoré si EÚ vytýčila už dávnejšie, a vstúpenie do platnosti veľmi ambicióznej Parížskej dohody v októbri 2016 si vyžadujú väčšie úsilie, najmä vzhľadom na to, že uplatňovanie predchádzajúcich návrhov bolo v minulosti nedostatočné, v dôsledku čoho zostávajú budovy naďalej veľkou výzvou.

4.3.

Výbor má určité výhrady v súvislosti s výberom možnosti politiky II (uvedenej v posúdení vplyvu) ako základu na presadenie tejto pozmeňujúcej legislatívy. Hoci možnosť politiky III predstavuje takú mieru povinných opatrení, ktorá presahuje nákladovú optimálnosť (s týmto postojom nemôže výbor súhlasiť), je jasné, že podstatne vyššie ambície návrhu politiky III, ktorý by mal dvojnásobne až trojnásobne väčší dosah na klímu, efektívnosť a sociálne ciele, si budú vyžadovať dlhodobý plán, ktorý umožní naplniť ambiciózny cieľ Parížskej dohody. Členské štáty budú preto musieť vo svojich národných plánoch prejaviť väčšie ambície načrtnuté v alternatívnej možnosti politiky III (predostretej v posúdení vplyvu v rámci návrhu Európskej Komisie) a súčasne sa pridŕžať legislatívneho prístupu uvedeného v možnosti politiky II.

4.4.

Výsledky nedávnej analýzy stratégií obnovy budov členských štátov sú vo všeobecnosti pozitívne (JRC 2016: Synthesis Report on the assessment of Member States‘ building renovation strategies). Táto oblasť spadá do rozsahu pôsobnosti smernice o energetickej efektívnosti, v súčasnosti však neexistuje žiadna spoločná norma v súvislosti s tým, čo predstavuje „obnovu“. Bolo by vhodné začleniť do smernice o energetickej hospodárnosti budov požiadavku navrhnúť osobitné odvetvové ciele a referenčnú metodiku na meranie zlepšenia s prahovou úrovňou, pri ktorej sa poskytuje podpora na obnovu. V spojení s takýmito cieľmi by sa mali stanoviť jasné usmernenia pre dosiahnutie minimálnej úrovne energetickej efektívnosti pri obnove verejných a komerčných budov.

4.5.

Smernicou sa rozširujú požiadavky pre národné databázy energetických certifikátov a na úrovni EÚ by bolo užitočné vytvoriť verejne dostupnú databázu, ktorá by obsahovala anonymizované údaje z jednotlivých krajín a mohla by byť prepojená s platformou na elektronické podávanie správ navrhnutou v nariadení o riadení energetickej únie. V spojitosti s tým by mali byť v smernici uvedené jasné usmernenia, pokiaľ ide o porovnanie metód výpočtu, vďaka čomu by sa ľahšie porovnávali aj energetické certifikáty.

4.6.

Hoci nie je dôvod, prečo by národné plány nemali zahŕňať túto oblasť, smernica neobsahuje žiadne návrhy na ďalšie spôsoby, ako stimulovať súkromných vlastníkov a iných poskytovateľov sociálneho bývania, než sú obce, aby investovali do obnovy starších bytov. Ak nájomníci platia účty za energie priamo, vlastníci často nevidia v zlepšení energetickej efektívnosti budovy žiadnu komerčnú výhodu pre seba. Sektor bytov na prenájom zahŕňa v niektorých krajinách značnú časť fondu budov. Energetická hospodárnosť budov má veľký vplyv na cenovú dostupnosť bývania a energetickú chudobu, preto je nevyhnutné mať k dispozícii finančné nástroje na podporu obnovy. Väčšinou obce, združenia prenajímateľov a vlastníci sú oprávnení vziať si úver na komplexné zlepšenia efektívnosti bytových domov. Obmedzenia z hľadiska podmienok financovania, zmluvných podmienok a prístupu k úveru sú však pre mnohých prekážkou.

4.7.

Podpora tzv. zelených úverov je opatrenie, ktoré by sa v rámci smernice malo podporiť. Takisto je dôležité uľahčiť zoskupovanie programov osvedčených postupov v oblasti obnovy v malom rozsahu a programov zameraných na efektívnosť do väčších rámcov umožňujúcich využiť finančné balíky.

4.8.

V stratégii týkajúcej sa vykurovania a chladenia z roku 2016 [COM(2016) 51 final] sa venovala mimoriadna pozornosť výhodám, ktoré by priniesla obnova a nahradenie systémov diaľkového vykurovania v spojitosti s obnoviteľnými zdrojmi energie. Diaľkové vykurovanie a mestské riešenia sa väčšinou považujú za súčasť infraštruktúry systému budovy, a preto je potrebné osobitne ich podporiť vyjadrením jasného postoja v tejto smernici, aby sa to odrazilo v plánovaní miest.

4.9.

Malo by sa uviesť, že ciele v oblasti klímy a energetiky sú spojené s nízkouhlíkovými energetickými technológiami a udržateľnejšími budovami, ktoré musia spĺňať ciele energetickej efektívnosti. Tieto ciele čoraz viac závisia od kľúčových podporných technológií v oblasti progresívnych materiálov (neželezné kovy, oceľ, sklo, plasty atď.) a bez inovácie nebude možné zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Približne 5 % v súčasnosti vyrábaných progresívnych materiálov sa využíva v nízkouhlíkových energetických technológiách a udržateľnejších budovách a tieto trhy sa rýchlo rozvíjajú.

4.10.

EÚ tak stráca vedúce postavenie v oblasti týchto technológií a predstavuje dnes menej ako 15 % pracovných miest v tomto sektore (približne 1,1 milióna priamych a nepriamych pracovných miest). V oblasti progresívnych materiálov, ktoré sú pre tieto technológie potrebné, musí EÚ takisto čeliť svetovej konkurencii a bez primeraných opatrení na podporu technológií a zvýšenie dopytu na trhu budú inovácia a výroba ďalej odchádzať z EÚ. Zabúdať by sa nemalo ani na odbornú prípravu v oblasti nových zručností, ktoré si tieto vysoko špecializované odvetvia vyžadujú.

4.11.

EHSV podporuje rozvoj elektromobility v záujme rozsiahlejšej dekarbonizácie hospodárstva, ale pochybuje o nevyhnutnosti rozvinúť túto otázku tak podrobne, ako aj o dosahu týchto opatrení na cenovú dostupnosť bývania a obchodných priestorov a na slobodnú voľbu verejných orgánov, pokiaľ ide o dosiahnutie elektromobility. Ďalšia dôležitá a komplementárna oblasť, akou je problematika uskladňovania energie, sa síce spomína v dôvodovej správe, ale smernica sa jej podrobnejšie nevenuje, hoci je pravdepodobné, že to bude rýchlo sa rozvíjajúca a cenovo dostupná technológia.

4.12.

Takisto sa vďaka badateľnému rastu v decentralizovanej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov vytvárajú možnosti prepojenia s opatreniami na zlepšenie efektívnosti budov, ktoré nie sú pripojené na plynovú sústavu, a posunu smerom k udržateľným zdrojom v oblasti vykurovania a chladenia. Toto by sa malo osobitne podporovať.

4.13.

Zmeny týkajúce sa posilnenia záväzku podporovať inteligentné budovy (verejné, komerčné a bytové) sú pomerne skromné a mali by byť konkrétnejšie a rozsiahlejšie.

4.14.

Návrh v súvislosti s ukazovateľom inteligentnosti, ktorý umožní merať schopnosť budovy využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky a interakciu so sieťou, si takisto bude vyžadovať ďalšie rozpracovanie, ale v zásade je vítaný. Cieľom by malo byť vytvoriť transparentný, zmysluplný ukazovateľ, ktorý by bol prínosom k energetickým certifikátom, a nevyžadoval by si zbytočný zber údajov alebo analytickú záťaž. Takýto ukazovateľ musí odzrkadľovať aj schopnosť obyvateľov budovy nielen posúdiť energetickú efektívnosť, ale aj kontrolovať a uľahčovať svoju vlastnú výrobu a spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a znížiť účty za energie.

4.15.

Energetická chudoba sa považuje za problém, ktorý by sa mal riešiť zavedením míľnikov na určenie pokroku dosiahnutého pri dekarbonizácii fondu budov. Smernica však neposkytuje žiaden podporný politický rámec pre vytvorenie nákladovo efektívneho prístupu k energetickej chudobe ako takej, hoci jednou z jej príčin sú energeticky neefektívne bytové budovy. EHSV sa domnieva, že by to mohlo byť v rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a odporúča zahrnúť nový súbor pozmeňovacích návrhov na túto tému, ktoré by sa týkali príslušných článkov smernice z roku 2012. Podporili by sa tým požiadavky stanovené v navrhovanom nariadení o riadení energetickej únie, aby členské štáty posúdili a konkrétne stanovili politiku, opatrenia a kroky na boj proti energetickej chudobe.

4.16.

EHSV preto odporúča, aby smernica obsahovala kritériá, ktoré by sa mali zohľadniť v referenčnej definícii energetickej chudoby, a tiež vlastnú referenčnú definíciu. Členské štáty by to nemuseli záväzne prijať na interné účely, názorne by sa tým však ukázali kritériá, na ktoré by sa malo prihliadať v národných plánoch v oblasti energetiky a klímy. Takáto definícia umožnila niektorým krajinám posúdiť, či v boji proti energetickej chudobe dosiahli (alebo nedosiahli) pokrok, EHSV však uznáva, že tento problém zahŕňa množstvo faktorov, a preto môže byť potrebné uprednostniť tie vnútroštátne.

4.17.

V nadväznosti na to EHSV žiada členské štáty, aby prijali plne koordinovaný prístup k energetickej chudobe a pochopili význam a účinnosť nielen energeticky efektívnych budov, ale aj finančných intervencií (vrátane sociálnych sadzieb a metód na zmiernenie chudoby), poradenstva pre spotrebiteľov v oblasti výberu dodávateľa a sadzieb a informovania o jednoduchých spôsoboch šetrenia energie. V snahe zabezpečiť čo najväčšiu účelnosť a efektívnosť je nevyhnutné poskytovať poradenstvo a koordinovať opatrenia prostredníctvom nezávislého kontaktného miesta alebo agentúry pre spotrebiteľov.

4.18.

Rôzne nezávislé štúdie a správy Komisie poukázali na odlišnú rýchlosť a efektívnosť, s akou členské štáty spĺňajú požiadavky smernice o energetickej hospodárnosti budov. Problematické aspekty:

4.19.

Výbor konštatuje, že sa očakáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a konkrétne fondy politiky súdržnosti, zohrajú v programovom období 2014 – 2020 dôležitú úlohu, pokiaľ ide o modernizáciu a výstavbu budov. V súčasnosti treba ešte prekonať veľa prekážok, medzi ktoré patria najmä obmedzený prístup k financovaniu, vysoké počiatočné náklady, pomerne dlhá návratnosť investícií, úverové riziko spojené s investíciami do udržateľných zdrojov sa vníma ako vyššie, protichodné priority vlastníkov bytov atď. (Európska komisia: Technical guidance – Financing the energy renovation of buildings with Cohesion Policy funding). Iniciatíva inteligentného financovania inteligentných budov je pozitívnym krokom smerom k prekonaniu niektorých z týchto problémov. Bolo by tiež možné využiť ambície Junckerovho plánu na zvýšenie investícií v tejto oblasti.

4.20.

Stanovenie správnych priorít a povinností pre miestne samosprávy je kľúčové na to, aby sa zaistilo, že dostupné programové prostriedky budú čo najlepšie využité a že sa pôjde nad rámec minimálnych požiadaviek (napr. požiadavky v oblasti energetickej hospodárnosti, energetické audity atď.) stanovených na úrovni členských štátov, a aby sa úroveň poskytovaného financovania zvyšovala s úrovňou ambícií.

4.21.

EHSV v tejto súvislosti poukazuje najmä na potenciál Dohovoru primátorov a starostov. V súčasnosti je doň zapojených viac než 7 000 obcí a jeho signatári sa prijatím akčných plánov v oblasti energie z udržateľných zdrojov zaväzujú, že zavedú potrebné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Zapojenie miest, v ktorých sa nachádza väčšina nášho zastavaného prostredia, je lokálnou iniciatívou, ktorá má globálny dosah.

4.22.

Väčšina zainteresovaných strán v sektore stavebníctva a zástupcovia vlastníkov a nájomníkov, či už komerčných alebo bytových budov, veľmi ocenili zámery smernice. Na to, aby sa v pokroku v energetickej efektívnosti mohlo pokračovať, však bude potrebná spolupráca, dialóg a pozitívna angažovanosť.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/55

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Pomocný spravodajca:

Stefan BACK

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta predloženie revidovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov zohráva v spojitosti s inými návrhmi tzv. „zimného balíka“ dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov európskej energetickej únie, cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy, ako aj znovu nadobudnúť vedúcu pozíciu v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie by mal v roku 2030 dosiahnuť 27 %.

1.2.

Pre dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a zníženie závislosti od dovozu má podiel vo výške 27 % len obmedzenú výpovednú hodnotu. Treba ho vnímať v spojitosti s inými opatreniami v oblasti znižovania emisií CO2 (napr. zvyšovanie efektívnosti), a teda by mohol byť skutočne postačujúci, najmä ak by právne predpisy v oblasti riadenia v členských štátoch skutočne nabádali k tomu, aby sa v prípade potreby prijali ďalšie opatrenia. Ak sa tento cieľ vníma v súvislosti s ambíciou zohrávať v celosvetovom meradle vedúcu úlohu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a ak sa zohľadní skutočnosť, že podľa názoru Komisie by sa bez revízie smernice v roku 2030 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie už vo výške 24,7 %, je legitímne si položiť otázku, či je tento cieľ dostatočne ambiciózny.

1.3.

EHSV napriek plánovaným a kontrolným ustanoveniam v navrhovanom systéme riadenia energetickej únie opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú záväzné vnútroštátne ciele.

1.4.

EHSV v zásade podporuje cieľ, aby sa výroba energie z obnoviteľných zdrojov realizovala v súlade s požiadavkami trhu. Trvalé financovanie výroby energie z fosílnych, jadrových alebo obnoviteľných zdrojov neprichádza pre neho do úvahy z viacerých dôvodov.

1.5.

Uvedenie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na energetické trhy však môže byť úspešné iba vtedy, ak sa vytvoria rovnaké východiskové podmienky pre všetky druhy výroby energie. Hlavným dôvodom, prečo energiu z obnoviteľných zdrojov ešte stále musí finančne podporovať štát, je skutočnosť, že tradičná výroba elektrickej energie je vo veľkej miere subvencovaná. Preto je nevyhnutné, aby sa súčasná nerovnováha v neprospech energie z obnoviteľných zdrojov odstránila napr. kombinovaním zdaňovania energie a systému obchodovania s emisiami, ktoré bude zahŕňať všetky vonkajšie náklady (pozri stanovisko EHSV na tému Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov – zatiaľ nezverejnené v úradnom vestníku). EHSV zdôrazňuje, že sa pri tom musia a môžu minimalizovať dodatočné náklady pre spotrebiteľov a podniky.

1.6.

Nová energetická politika by sa mala zamerať na tri D: decentralizáciu, digitalizáciu a demokratizáciu. Energie z obnoviteľných zdrojov si vyžadujú aj zavedenie novej trhovej koncepcie, ktorá vyhovuje decentralizovaným štruktúram výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

1.7.

EHSV podporuje zámer Komisie vypracovať decentralizované a inteligentné trhové štruktúry, žiada však oveľa účinnejšie realizovanie jej požiadavky, aby sa spotrebitelia a občania stali stredobodom európskej energetickej politiky. Rozvoj nových inteligentných trhových štruktúr by mohol tiež uvoľniť spomínaný „revolučný“ potenciál spočívajúci podľa Komisie v energetickej transformácii, a to tak, aby sa maximalizovali sociálne a regionálne výhody.

1.8.

EHSV víta uznanie výrobcov-spotrebiteľov ako dôležitých aktérov na novom energetickom trhu, pretože to predstavuje krok smerom k energetickej demokracii posilnením akcieschopnosti veľkých a malých spotrebiteľov a občanov. Príležitosti, ktoré sa im v návrhu ponúkajú, predstavujú v porovnaní so súčasnou situáciou určitý pokrok, ale v žiadnom prípade nie sú dostatočné, napríklad pokiaľ ide vymáhateľné právo prístupu k verejným distribučným a elektrickým sieťam. Návrh preto možno považovať iba za prvú etapu na dlhej ceste ku skutočnému využitiu sociálneho, hospodárskeho a regionálneho potenciálu trhov orientovaných na výrobcov-spotrebiteľov.

1.9.

EHSV zdôrazňuje význam rýchleho vytvorenia a rozvoja inteligentných sietí ako prostriedku na zabezpečenie stabilných a bezpečných dodávok, prepájanie sektorov prostredníctvom integrácie elektriny na výrobu tepla, elektriny na výrobu plynu a elektrických vozidiel do siete aj na mikroúrovni, čo by umožnilo, aby sa výrobcovia-spotrebitelia v plnej miere a rovnoprávne zapojili do trhu s elektrinou.

1.10.

Digitalizácia by mala výrobcom-spotrebiteľom potenciálne umožniť zapojiť sa nielen do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj do obchodovania s ňou. EHSV preto dôrazne odporúča, aby sa v tejto súvislosti stanovilo príslušné pozitívne právo.

1.11.

Potenciál obnoviteľných zdrojov energie, o. i. aj potenciál biopalív (vrátane alternatívnych palív), pre regionálne hospodárstvo sa síce spomína v zdôvodneniach, v samotnom legislatívnom texte však nie je zohľadnený. Chýba zodpovedajúca stratégia na prepojenie energie z obnoviteľných zdrojov a regionálneho hospodárskeho rozvoja. Taktiež sa neuznáva mimoriadny význam miest, obcí a regiónov, ako aj MSP ako iniciátorov prechodu na obnoviteľné zdroje energie.

1.12.

Prepojenie novej energetickej politiky s regionálnym rozvojom, ktoré je teraz možné, je dôležité nielen z hľadiska regionálneho hospodárstva. Účasť miestnych zainteresovaných strán na decentralizovaných projektoch v oblasti energetiky je dôležitá, aj pokiaľ ide o získavanie súhlasu. Skutočnosť, či je komplex veterných turbín vo vlastníctve medzinárodného fondu súkromného kapitálu alebo miestnych zainteresovaných strán, je nepodstatná z hľadiska zmierňovania účinkov zmeny klímy alebo energetickej bezpečnosti, ale je kľúčová pre akceptovanie veterných turbín verejnosťou.

1.13.

Energetická chudoba je sociálnym problémom, ktorý sa musí riešiť prostredníctvom sociálnej politiky. EHSV však upozorňuje na dosiaľ nevyužitý potenciál kombinácie výroby tepla a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, úspory energie, presunu záťaže a výroby-spotreby ako spôsobu riešenia tohto problému. Predpokladom je však to, že sa nájdu riešenia na financovanie počiatočnej investície, napr. prostredníctvom sociálnych fondov alebo investičných nástrojov, a odstránia sa prekážky brániace prístupu ku kapitálu pomocou systematického politického prístupu. Každý európsky občan a spotrebiteľ by mal mať možnosť stať sa výrobcom-spotrebiteľom.

1.14.

V názve smernice sa síce uvádza „podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov“, ale samotné znenie neobsahuje žiadne konkrétne podporné nástroje. Príslušné jasné pravidlá sú však nevyhnutné na to, aby sa zaručila istota pre investorov. Preto musí existovať špeciálny, jasný a podrobný podporný systém pre občianske energetické spoločnosti a výrobcov-spotrebiteľov. EHSV žiada prepracovať súčasné vykonávacie predpisy v oblasti štátnej pomoci, aby sa vytvorila maximálna právna istota s cieľom prilákať investície.

1.15.

Výbor víta cieľ podporovať udržateľné biogénne energetické zdroje a alternatívne palivá, ale ľutuje, že príslušné ustanovenia návrhu nie sú sčasti dostatočne pružné na prispôsobenie sa miestnym podmienkam, pokiaľ ide o využívanie surovín a zvyškov. Pri vyradení neudržateľných biopalív je potrebné zabrániť uviaznutiu aktív („sunken assets“).

2.1.

EHSV sa nazdáva, že energia z obnoviteľných zdrojov môže byť pre Európsku úniu prínosom v štyroch hlavných oblastiach. Komisia sa však vo svojom návrhu smernice zmieňuje vlastne len o dvoch oblastiach, a aj to sčasti príliš všeobecne.

2.2.

Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní cieľa, ktorým je viac-menej úplne dekarbonizovať európsky energetický systém. To si však vyžaduje splnenie dvoch podmienok:

2.3.

Energia z obnoviteľných zdrojov vo významnej miere prispeje k bezpečnosti dodávok a zníži závislosť od dovážanej energie za predpokladu, že výroba, používanie a riadenie dopytu budú koordinované. To si však vyžaduje osobitné stimuly. EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s tým, že podporné opatrenia plánované v tomto návrhu smernice a v návrhoch týkajúcich sa koncepcie trhu s elektrickou energiou budú postačujúce. Pravdepodobne budú potrebné ďalšie opatrenia vzhľadom na problém týkajúci sa „nulových hraničných nákladov“ energie z obnoviteľných zdrojov.

2.4.

Krivka nákladov na obnoviteľné zdroje energie sústavne klesá. V súčasnosti sú tieto zdroje energie lacnejšie ako kedykoľvek predtým a medzičasom sú také nákladovo efektívne, že by už teraz mohli významne prispieť k riešeniu problému energetickej chudoby. Rozvoj energie vyrábanej spotrebiteľmi (výroba-spotreba) je v tomto kontexte veľmi účinnou alternatívou. Napríklad v štúdii Spoločného výskumného centra (JRC Scientific and policy reports – Cost Maps for Unsubsidised Photovoltaic Electricity) sa uvádza, že dokonca už v roku 2014 by bola pre 80 % Európanov elektrina z vlastnej výroby zo solárnych panelov lacnejšia ako elektrina zo siete. Komisia však ešte nevypracovala vhodnú stratégiu na to, ako upozorniť občanov na túto možnosť (pozri TEN/598).

2.5.

Prístup ku kapitálu je však práve pre skupiny s nižšími príjmami obzvlášť komplikovaný a musí sa poskytnúť primeraná pomoc. Tento sociálny aspekt sa nerieši ani v tejto smernici, ani v celom tzv. „zimnom balíku“, hoci je relevantný, pokiaľ ide o cieľ Komisie postaviť občanov do centra energetickej politiky v súlade s článkami 17 a 21 návrhu.

2.6.

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že je potrebné preskúmať všetky možnosti, ako poskytnúť všetkým občanom, pokiaľ je to možné, príležitosť aktívne sa zapojiť do „energetického hospodárstva“ v úlohe rovnocenných účastníkov trhu. Patria sem aj finančné prostriedky z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) alebo akéhokoľvek iného investičného nástroja dostupného osobitne pre malé zariadenia a mikrozariadenia. Ak by spotrebitelia s nízkymi príjmami mali prístup ku kapitálu pre decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, dala by sa im možnosť stať sa výrobcami-spotrebiteľmi. Prostredníctvom takzvaného čistého merania, aké sa uplatňuje v niektorých členských štátoch, napríklad v Taliansku, Holandsku, Belgicku (Valónsku), Poľsku alebo v Slovinsku, je možné priama finančná úľava, ktorá môže zmierniť problém energetickej chudoby.

2.7.

Obnoviteľné zdroje energie sú v podstate regionálne zdroje, ktoré sa teraz z technického hľadiska stali využiteľné potenciálne pre každého. Toto je dôležité najmä pre regióny so slabou infraštruktúrou, v ktorých treba rozvíjať nové možnosti tvorby hodnôt. Európska komisia vo svojich zdôvodneniach opodstatnene viackrát poukazuje na túto výhodu.

2.8.

Tvorba hodnôt v regiónoch však znamená vedome zapájať miestne a regionálne zainteresované strany do hospodárskych procesov, poskytnúť im možnosť podieľať sa na ich formovaní, a tým sa zúčastňovať na hospodárskom rozvoji. Pozitívnym vedľajším účinkom nie je iba vyššia miera akceptácie výstavby potrebnej infraštruktúry, ale aj spoluúčasť na jej financovaní.

2.9.

Výbor však ľutuje, že chýba jasná stratégia prepájajúca regionálny rozvoj s rozvojom energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty mali vypracovať príslušné stratégie už po prijatí pôvodnej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, čo sa ale nestalo.

3.1.

EHSV vždy vítal úsilie Európskej komisie urobiť z EÚ opäť svetového lídra vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Mnohé návrhy predložené v návrhu smernice idú skutočne správnym smerom (napríklad predvídateľnosť schém financovania vrátane vylúčenia retroaktívnych opatrení). Existuje však riziko, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov by mohli naďalej narúšať tieto tri základné nedostatky.

3.2.

Návrh smernice vychádza z cieľov, ktoré stanovila Európska rada v októbri 2014, a aktualizuje pôvodný cieľ, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov na spotrebe konečnej energie, z 20 % do roku 2020 na 27 % do roku 2030. Ide teda o nárast o menej než jeden percentuálny bod ročne. Ak by sa nevykonala revízia smernice, EÚ by v roku 2030 dosiahla podiel cca. 24,7 %. Snahou je teda dosiahnuť dodatočné zvýšenie o 2,3 %.

3.3.

Táto pomalá miera zvyšovania by však mohla znamenať, že v období rokov 2030 až 2050 by muselo dôjsť k veľkému exponenciálnemu zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa splnili ciele Plánu postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011) 885 final). Opatrenia, ktoré sú na to potrebné, by mohli znamenať dodatočné hospodárske náklady. V každom prípade by sa mal dôsledne sledovať vývoj energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa tak mohla včas a nákladovo čo najefektívnejším spôsobom vykonať náprava.

3.4.

V hodnotení vplyvu týkajúceho sa návrhu smernice (SWD(2016) 418 final) sa dospelo k záveru, že minimálne do roku 2030 budú potrebné podporné opatrenia realizované v stabilnom právnom rámci. EHSV sa preto domnieva, že v tomto návrhu smernice by sa mali načrtnúť tiež konkrétne podporné opatrenia, ktoré sa budú dať ľahko a účinne realizovať. Takéto opatrenia však chýbajú.

3.5.

„Vykonávanie“ podporných mechanizmov je úlohou členských štátov, ktoré musia konať v súlade s pravidlami EÚ o poskytovaní štátnej pomoci. Súčasné právne predpisy EÚ o štátnej pomoci sú však mimoriadne obmedzujúce, a preto ich treba čo najskôr upraviť.

3.6.

V súčasnosti platné právne predpisy EÚ o štátnej pomoci mali totiž za následok, že podporné nástroje, ktoré sa doteraz ukázali ako účinné, ako je prioritný výkup a vyplatenie výkupnej ceny, a ktoré využívajú najmä malí a noví účastníci na trhu, sú teraz mimoriadne obmedzené. Nové nástroje, ako sú verejné súťaže, predstavujú pre výrobcov-spotrebiteľov, družstvá spotrebiteľov vyrábajúce elektrickú energiu a ostatných aktérov na trhu takmer neprekonateľnú prekážku.

3.7.

Podporné opatrenia uvádzané v návrhu sa v prvom rade týkajú trhovej štruktúry a niektorých všeobecných ustanovení, pokiaľ ide o potrebu „stabilných podporných opatrení v súlade s pravidlami štátnej pomoci.“ To však samo osebe nebude postačovať. EHSV zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné prepracovať a) všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (nariadenie (ES) č. 800/2008) a b) platné usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na obdobie rokov 2014 až 2020, aby sa zabezpečilo zosúladenie cieľov tohto návrhu najmä s požiadavkami výrobcov-spotrebiteľov a MSP.

3.8.

V záujme dosiahnutia absolútne jednoznačnej situácie v tejto oblasti treba napr. rozšíriť ustanovenie týkajúce sa výnimky pre malé projekty (bod 125 a 127 usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky) a príslušné hodnoty zakotviť v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie.

3.9.

EHSV má pochybnosti o efektívnosti zavedenia kvót týkajúcich sa prístupu k podporným režimom pre zariadenia v ostatných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o cieľ podporovať decentralizované obnoviteľné energie a regionálny hospodársky rozvoj.

3.10.

Posolstvo vyplývajúce z kompletného „zimného balíka“ je absolútne jasné: Európska komisia zastáva filozofiu, že odvetvie výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa odteraz resp., pokiaľ možno, čo najrýchlejšie, musí prispôsobiť požiadavkám trhu. To treba v zásade privítať, bude to však problematické dovtedy, kým nebudú odstránené dva hlavné dôvody narušenia trhu. Jednak sa najmä konštatuje, že a) elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu z fosílnych palív naďalej dostávajú priamu štátnu pomoc, v súvislosti s čím treba doplniť, že b) internalizácia externých nákladov je absolútne nepostačujúca. Elektrická energia z elektrární využívajúcich fosílne palivá a iné formy energie získavanej z fosílnych zdrojov majú preto systematickú výhodu v porovnaní s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá nespôsobuje žiadne alebo len minimálne externé náklady. Medzinárodný menový fond (MMF) sa domnieva, že v celosvetovom meradle sa „špinavé“ energie dotujú vo výške 5,3 bilióna USD za rok, pričom v prípade EÚ bol objem týchto dotácií vyčíslený v hodnote najmenej 330 miliárd USD za rok.

3.11.

Hoci sú tieto narušenia trhu v neprospech obnoviteľných zdrojov energie známe už dlho a napriek tomu, že bolo prisľúbené skoncovať s týmito nerovnakými podmienkami, v tejto oblasti sa neurobilo takmer nič. To je najväčší nedostatok, ktorý bráni rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov a ktorý treba odstrániť!

3.12.

Najnovšie sa však prekvapivo ozývajú kritické hlasy v súvislosti s narušením trhu, ku ktorému má dochádzať v dôsledku podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Takáto kritika je nenáležitá. Podpora v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je dodnes potrebná, je totiž vo väčšine prípadov dôsledkom subvencovania konvenčnej výroby energie. Inými slovami, ak by sa prestala subvencovať výroba energie v elektrárňach vyrábajúcich elektrickú energiu z fosílnych palív a existovala by skutočne rovnaká východisková pozícia, veľká časť podpory obnoviteľných zdrojov by sa stala zbytočnou. EHSV opakuje svoj postoj, že treba o. i. pomocou trhových nástrojov vytvoriť rovnaké podmienky, prostredníctvom ktorých sa odstráni narušenie trhu a prestane sa znevýhodňovať výroba energie z obnoviteľných zdrojov (pozri stanovisko EHSV na tému Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov).

3.13.

Tradičný energetický systém sa vyznačuje relatívne malým počtom výrobných jednotiek s vysokou kapacitou. Pre energetický systém, v ktorom dominuje výroba energie z obnoviteľných zdrojov, sú však skôr príznačné menšie decentralizovanejšie výrobné kapacity.

3.14.

EHSV sa už vyjadril o možných nových koncepciách organizovania obchodu s elektrickou energiou v decentralizovaných systémoch, o. i. vrátane „bunkového prístupu (2)“. Tieto koncepcie vychádzajú z toho, že aj malí účastníci trhu môžu medzi sebou priamo komunikovať a obchodovať s energiou. Nemusí teda ísť len o vylepšené možnosti výroby, ale aj o účasť na obchodovaní.

3.15.

Takéto partnerské transakcie (peer-to-peer) by umožnili širokú spoločenskú účasť, ktorá sa neobmedzuje iba na výrobu a vlastnú spotrebu, ale zahŕňa aj aktívne riadenie menších a regionálnych energetických jednotiek, čím by sa ponúkli celkom nové možnosti v oblasti vytvárania hodnôt. Do tohto rámca patrí aj prepojenie odvetví, keďže v mnohých prípadoch je tepelná energia a energia potrebná na mobilitu miestnou komoditou, ktorý sa vyrába a spotrebúva v malých jednotkách.

3.16.

EHSV zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch v súčasnosti nie je možné realizovať obchodovanie medzi partnermi z dôvodu administratívnych prekážok a celkovo nedostatočnej regulácie. Hoci by sa táto situácia mala zmeniť po prijatí uvedeného návrhu smernice a návrhu na vytvorenie novej podoby trhu s elektrickou energiou, EHSV vidí výrazné nedostatky v oboch návrhoch.

3.17.

Otvorenie trhu s elektrickou energiou pre partnerské transakcie v celej EÚ by pomohlo využiť obrovský spoločenský a energetický potenciál energie z obnoviteľných zdrojov. Tým, že sa Európska komisia nezaoberá uvedeným bodom, a teda nezohľadňuje ani vcelku praktické prekážky, ako sú limity pre obchodovanie s energiou, sa vzdáva veľkej príležitosti, ako vo výraznej miere zlepšiť postavenie občanov, veľkých a malých spotrebiteľov-výrobcov a MSP na trhu s elektrickou energiou, umožniť väčším podnikom vývoz „energetických riešení“ na mimoeurópske trhy a vo všeobecnosti výrazne zlepšiť akceptáciu energetickej transformácie.

4.1.

EHSV opakovane kritizuje skutočnosť (3), že nová smernica, na rozdiel od smernice z roku 2009, už nepočíta so žiadnymi záväznými vnútroštátnymi cieľmi. Výbor má naďalej pochybnosti o tom, či bude možné pomocou plánovaného riadenia „motivovať“ najmä tie štáty, ktoré sú proti záväzným vnútroštátnym cieľom. Návrh nezahŕňa žiadny konkrétny nástroj umožňujúci zasiahnuť, ak nebude dosiahnutý cieľ vo výške 27 % (pozri stanovisko EHSV na tému Riadenie energetickej únie). EHSV zároveň uznáva „spoločnú zodpovednosť“ vymedzenú v článku 3 návrhu smernice, pretože v súlade s návrhom nariadenia o riadení sa počíta s finančnými sankciami, ak nebudú spoločne splnené ciele národných plánov v oblasti energetiky a klímy. Zostáva však nejasné, ako sa tieto ciele majú realizovať.

4.2.

EHSV sa nazdáva, že Komisia nedoceňuje význam aktívnej účasti miestnych a regionálnych zúčastnených strán, pokiaľ ide o akceptáciu zavedenej politiky, ani pokiaľ ide o dôsledky pre regionálne hospodárstvo. Už len samotný predvídateľný vývoj v oblasti elektronickej mobility ponúka pre regionálne hospodárstvo ohromné možnosti, ak sa bude výstavba potrebnej infraštruktúry v oblasti výroby a distribúcie dôsledne orientovať na decentralizované prevádzkové modely (4).

4.3.

Poslúžilo by to aj cieľu, aby sa obnoviteľné zdroje energie poskytovali pre daňových poplatníkov a spotrebiteľov s čo možno najnižšími nákladmi. Nemôže sa to však týkať iba samotnej ceny elektrickej energie, ale na zreteli treba mať komplexný prístup k národným a regionálnym ekonomikám. V tejto súvislosti treba napr. zohľadniť aj aspekt nových regionálnych pracovných miest (pozri odôvodnenie č. 49). EHSV vyzdvihuje skutočnosť, že viaceré členské štáty aj v súčasnosti inklinujú k a) zbytočnému a neopodstatnenému zaťažovaniu využívania energie vyrobenej a spotrebovanej na decentralizovanej úrovni a b) absolútnemu nezohľadňovaniu regionálnych aspektov.

4.4.

Členské štáty okrem toho vo svojich právnych predpisoch spravidla nezohľadňujú náklady na prevádzku sietí a systémov. Výbor je presvedčený, že riešenia na decentralizovanej úrovni v konečnom dôsledku znižujú náklady na prevádzku sietí a systémov a v tejto súvislosti súhlasí s názorom Komisie, ktorý sa uvádza v odôvodnení č. 52.

4.5.

Toto odôvodnenie bolo prevzaté zo smernice 2009/28/ES bez toho, aby členské štáty v posledných rokoch vypracovali na tomto základe príslušné regionálne stratégie. EHSV konštatuje, (štúdia EHSV o úlohe občianskej spoločnosti pri vykonávaní smernice EÚ o obnoviteľnej energii s názvom Zmeniť budúcnosť energetiky: občianska spoločnosť ako hlavný aktér pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov), že v mnohých členských štátoch sa neuplatňujú regionálne a miestne aspekty, pokiaľ ide o metodiku regulácie a podporné programy, a že viaceré národné vlády a administratívy to dokonca zdôvodňujú právom EÚ. Teda aj v tomto prípade treba požadovať rozsiahlejšie spresnenie. Návrh smernice síce vytvára formálne predpoklady pre decentralizáciu a regionálny rozvoj, nepredpisuje však žiadnu povinnosť zaviesť náležitú ucelenú stratégiu. EHSV sa domnieva, že uvedenie zásad bez dostatočného právneho základu nepredstavuje účinnú legislatívu.

4.6.

Európska komisia by v záujme ďalšieho spresnenia odôvodnenia č. 49 mala v právnom texte konkrétne uviesť, ako interpretovať znenie, v ktorom sa uvádza, že „Komisia a členské štáty by preto mali podporovať národné a regionálne rozvojové opatrenia v týchto oblastiach […]a podporovať využívanie štrukturálnych fondov v tejto oblasti.“ Podobne nejasný je aj presný obsah odôvodnenia č. 50, v ktorom sa uvádza, že „[…] treba brať do úvahy pozitívny dosah na možnosti regionálneho a miestneho rozvoja, perspektívy vývozu, sociálnu súdržnosť a možnosti zamestnanosti, najmä čo sa týka MSP a nezávislých výrobcov energie.“ V súvislosti s odôvodnením č. 52, v ktorom sa uvádza, že „[…] s decentralizovanými technológiami výroby energie z obnoviteľných zdrojov je vhodné umožniť ich rozvoj v rámci nediskriminačných podmienok a bez toho, aby to bránilo financovaniu investícií do infraštruktúry,“ EHSV víta podporu decentralizovaných koncepcií, pričom však aj v tomto prípade bude potrebné dôkladné objasnenie a konkretizácia.

4.7.

Je pozitívne, že aspoň čiastočne došlo k vymedzeniu pojmov ako „diaľkové vykurovanie“, „samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“, „vlastná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“, „MSP“, ako aj „komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov“ (článok 21), ktoré boli uznané ako právne pojmy relevantné pre energetickú politiku a reguláciu. Nejasná terminológia spôsobila v minulosti značnú neistotu v oblasti investovania. Sú tu ale dva problémy. Na jednej strane ešte stále chýba jasná definícia výroby-spotreby a navrhnuté definície sa v „zimnom balíku“ neuvádzajú vždy jednotne. Na druhej strane nie je právny obsah smernice vhodný na to, aby sa tieto prístupy skutočne uplatňovali. Vplyv týchto ustanovení bude závisieť od účinného vykonávania. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia neposkytla pre toto vykonávanie jasné usmernenia.

4.8.

Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov:

EHSV víta návrh uvedený v odseku 2 upravujúci dodávky do jednotlivých budov, pretože by sa tým odstránila výrazná nespravodlivosť, ktorá pretrváva mnoho rokov.

4.9.

V súvislosti s administratívnymi požiadavkami a povoleniami výbor konštatuje, že úvahy uvedené v článkoch 15 a 16 sú v podstate správne. V navrhovanom znení sa však vyskytujú viaceré problémy. Po prvé, pojem „decentralizované zariadenia“ použitý v článku 15 ods. 1 písm. d) nie je dostatočne konkrétny. Treba ho presne vymedziť. Po druhé, snaha členských štátov zrovnoprávniť výrobu elektrickej energie vyrábanej spotrebiteľmi s veľkými účastníkmi na trhu pravidelne zlyháva. Častou príčinou je výklad predpisov o poskytovaní štátnej pomoci. Kým nebudú jasnejšie stanovené pravidlá týkajúce sa malých projektov, vlastnej spotreby a výroby-spotreby, nemožno počítať ani so zrovnoprávnením. Európska komisia by v tejto veci mala urýchlene konať. Po tretie, návrhy v článkoch 15 a 16 sa vzťahujú len na výrobu. V záujme toho, aby sa poskytol neobmedzený prístup k energetickému trhu a najmä preto, aby sa mohli realizovať partnerské transakcie, musia mať aktéri na trhu, ako sú občianske energetické spoločnosti, možnosť využívať zjednodušené postupy, pokiaľ ide o skladovanie elektrickej energie, obchod a vlastnú spotrebu.

4.10.

Potvrdenie o pôvode, ktoré sa uvádza v článku 19 skúmaného návrhu, nezohľadňuje v dostatočnej miere súčasné zlyhanie trhu. Cieľom návrhu je síce podporiť rozvoj kapacít v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom možnosti voľby pre spotrebiteľov, avšak súčasné právo EÚ nezakazuje zavádzajúce ponuky pod zámienkou ekologickej elektrickej energie. Dodávatelia môžu využívať potvrdenia o pôvode, aby budili dojem, že sú „ekologickí“, pričom naďalej vyrábajú, kupujú a predávajú energiu z neobnoviteľných zdrojov. Právne predpisy EÚ by pre národné regulačné úrady mali v budúcnosti stanoviť povinnosť vymedziť záväzné požiadavky pre všetkých účastníkov na trhu, ktorí ponúkajú špeciálne tarify pre ekologickú elektrickú energiu. Dodávatelia by mali preukázať ekologickú pridanú hodnotu takýchto taríf. Návrh Komisie by však mohol vyvolať ešte väčšiu neistotu u spotrebiteľov a spôsobiť, že trh bude zaplavený potvrdeniami o pôvode. Okrem toho, komunity výrobcov-spotrebiteľov, ktoré svoju elektrickú energiu predávajú bez sprostredkovateľa, by mali byť oslobodené od povinnosti predkladať potvrdenie o pôvode, keďže pôvod tejto energie je jasne identifikovateľný na základe výroby-spotreby resp. vyplýva zo samotnej podstaty energie vyrábanej spotrebiteľmi.

4.11.

EHSV sa domnieva, že prístup k biopalivám je v smernici príliš nepružný. Cieľ nezasahovať do výroby potravín je síce dôležitý, ale takisto je dôležité umožniť optimálne využívanie dostupných zdrojov. Výbor preto naďalej zastáva názor, že sa musí ďalej podporovať rozvoj biopalív, ktoré nepochádzajú z poľnohospodárskych výrobkov alebo využívania pôdy, čo má negatívny vplyv na výrobu potravín, ale z iných zdrojov, ako napríklad z rezíduí, vedľajších produktov a odpadu vrátane z lesného hospodárstva (pozri stanovisko EHSV na tému Dekarbonizácia dopravy) (5). EHSV taktiež zdôrazňuje, že by sa mali prípadne prijať opatrenia na postupné rušenie s cieľom zabrániť uviaznutiu aktív.

4.12.

EHSV sa vo svojom stanovisku na tému Nepriame zmeny využívania pôdy (ILUC) a biopalivá  (6) zo 17. apríla 2013 pýtal, akým kvantitatívnym príspevkom môžu byť „moderné biopalivá“ a s akými nákladmi. Dodnes na svoje otázky nedostal žiadnu odpoveď.

4.13.

Výbor okrem toho poukázal na to, že napr. rozšíreným pestovaním a využívaním olejnín v rámci osobitne udržateľných metód pestovania („pestovanie zmiešaných plodín“) je možné rozvíjať mimoriadne zmysluplné oblasti činností, napr. prostredníctvom využívania poľnohospodárskych a lesníckych strojov. Európska komisia však ani v tejto oblasti doteraz nevypracovala skutočnú stratégiu a návrh smernice tento problém nerieši.

4.14.

Podľa názoru EHSV je dôležité, aby sa v súvislosti so znížením objemu výroby biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z potravinárskych a kŕmnych plodín uplatňovala určitá pružnosť za predpokladu, že spĺňajú kritériá udržateľnosti stanovené v článku 27 návrhu.

4.15.

EHSV dôrazne podporuje požiadavky uvedené v článku 26 ods. 5 týkajúce sa podpory udržateľného lesného hospodárstva. EHSV odporúča preformulovať vymedzenie pojmu „povolenie na zber a ťažbu“ uvedené v článku 2 písm. jj tak, aby zahŕňalo všetky formy zákonne platných povolení na zber lesnej biomasy.

4.16.

Kvóty stanovené v smernici pre alternatívne palivá riadne nezohľadňujú významný rastový potenciál elektrickej mobility. Keďže podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie sa rýchlo zvyšuje, elektrická mobilita bude takisto potrebná, pretože umožňuje flexibilitu, a ak sa zo strategického hľadiska bude realizovať správne, môže zohrávať významnú úlohu pri rozvoji štruktúr v oblasti výroby-spotreby.

4.17.

Odhliadnuc od kvót na alternatívne palivá, okrem iného aj z dôvodu priemyselnej a regionálnej politiky a v záujme ukončenia energetickej závislosti Európy, by podiel elektrickej mobility využívajúcej elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov mohol do roku 2030 predstavovať 10 až 20 %. Takisto je dôležité, aby sa kritériá udržateľnosti uvedené v článku 27 v spojitosti s maximálnym podielom energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie uplatňovali aj na odvetvie dopravy s cieľom zabrániť nadmernému obmedzovaniu vo využívaní biopalív v doprave.

4.18.

Zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla a chladenia v každom členskom štáte, ktoré sa navrhuje v článku 23, je nepostačujúce. Na splnenie cieľov v oblasti zmeny klímy treba stanoviť oveľa ambicióznejšie ciele.

4.19.

Návrh uvedený v článku 20 ods. 1 týkajúci sa preskúmania možnosti rozšíriť infraštruktúru plynárenskej siete, aby sa uľahčilo zásobovanie plynom z obnoviteľných zdrojov, je rozumný, treba však mať na zreteli, že aj plyn je obmedzeným fosílnym zdrojom energie. Odkazuje sa tu na stanovisko na tému Bezpečnosť dodávok zemného plynu  (7). Pri stanovení kritérií posudzovania sa musí zohľadniť aspekt prepojenia odvetví.

4.20.

EHSV víta rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania, ktorý sa uvádza v článku 20 ods. 3 a v článku 23 a ktorého cieľom je dosiahnuť väčšie prepojenie odvetví, bojovať proti energetickej chudobe a posilniť regionálnu ekonomiku. Zároveň konštatuje, že riešenia v oblasti prepájania odvetví na úrovni miest a na regionálnej úrovni často zlyhávajú vinou celoštátnych regulačných orgánov.

28.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 246/64

Spravodajca:

Ulrich SAMM

Pomocný spravodajca:

Toni VIDAN

1.1.

EHSV víta balík opatrení v oblasti čistej energie, ktorého cieľom je urýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu, pričom sa zachovávajú dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest.

1.2.

Podľa tohto balíka musia byť stredobodom energetickej únie občania, čo znamená ich aktívne zapojenie do procesu prechodu, a to najmä pomocou politických rámcových podmienok na zabezpečenie dostupných nákladov na energie pre všetky zložky spoločnosti vrátane zraniteľných skupín. EHSV súhlasí s týmito zásadami, vyjadruje však obavy, či sú návrhy právnych predpisov dostatočne konkrétne na ich naplnenie.

1.3.

EHSV by chcel zdôrazniť, že „čistá energia“ je prínosom nielen pre globálnu klímu, ale tiež kvalitu ovzdušia najmä na miestnej úrovni, čím sa zabezpečí lepšie a zdravšie životné prostredie pre všetkých.

1.4.

Balík je súčasťou plnenia záväzkov EÚ v nadväznosti na parížsku dohodu z roku 2015 o zmiernení zmeny klímy. Technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a služby budú mať kľúčový význam, pričom si treba uvedomiť, že sme ešte veľmi ďaleko od rovnakých podmienok, na základe ktorých by mohli obnoviteľné zdroje energie prežiť bez osobitnej podpory.

1.5.

EHSV víta rôzne prvky balíka riešení pre vykurovanie a chladenie budov, ekodizajn, trh s elektrickou energiou a prepravu, ktoré sú krokmi správnym smerom. Je však znepokojený tým, že hoci balík predstavuje veľký posun vpred, ešte stále je potrebné obrovské úsilie s cieľom dosiahnuť uspokojivé rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu s energiou a zároveň zabezpečiť pokrok smerom k bezuhlíkovému energetickému hospodárstvu.

1.6.

EHSV oceňuje optimistický obraz vykreslený v balíku a niektoré pomerne pozitívne predpoklady týkajúce sa nárastu priemyselnej produkcie v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie a energeticky účinnými technológiami a pracovnými miestami, ktoré by mohli vzniknúť. EHSV by však chcel zdôrazniť, že existujú závažné riziká a nebezpečenstvá, najmä ak proces transformácie prebieha príliš rýchlo alebo príliš pomaly a chýba integrované plánovanie. Možnosti, ako aj riziká treba primerane zvážiť.

1.7.

Najmä zložitá úloha spojená s transformáciou hospodárstva v regiónoch, ktoré sú v súčasnosti do veľkej miery závislé od uhoľného priemyslu, si zaslúži oveľa hlbšie preskúmanie, než sa uvádza v tomto balíku.

1.8.

Európska rada stanovila cieľ, aby energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala v roku 2030 najmenej 27 % energetickej spotreby. Tento minimálny cieľ je záväzný na úrovni EÚ, ale nepremietne sa do záväzných národných cieľov. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti medzi členskými štátmi neexistuje konsenzus v otázke spoločnej energetickej politiky, a najmä národných cieľov. Komisia chce tento problém riešiť zavedením systému riadenia pre integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy, v rámci ktorých sa členské štáty zaviažu svojimi príspevkami.

1.9.

EHSV považuje návrh riadenia za najťažšiu a rozhodujúcou súčasť „balíka opatrení v oblasti čistej energie“. Má vážne obavy v súvislosti s navrhovaným nariadením. Konečný obsah národných plánov členských štátov a príspevkov závisí od uspokojivej dohody s Komisiou, a to prostredníctvom konzultácií, verejných postojov a vplyvu a tlaku partnerov. Predovšetkým neexistuje žiadny podrobný opis „opatrení“, ktoré má Komisia k dispozícii, ako napríklad finančná platforma, ak sa nenaplnia všeobecné ciele.

1.10.

„Energetická efektívnosť ako priorita“ je kľúčovou zásadou v návrhu, ktorú EHSV plne podporuje. Energetická efektívnosť je však nástroj na modernizáciu európskeho hospodárstva, nie prostriedok na zmiernenie energetickej chudoby. Tvrdiť opak je zavádzajúce, pretože energetická efektívnosť si vyžaduje investície, ktoré si zraniteľní spotrebitelia nemôžu dovoliť.

1.11.

EHSV berie s potešením na vedomie, že Komisia v súčasnosti zriaďuje stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby, ako to EHSV navrhol už v roku 2013. Mohlo by to byť kľúčové pre plne koordinovaný prístup k energetickej chudobe s rôznymi opatreniami, ako napríklad sociálne tarify, opatrenia na zmiernenie chudoby, spotrebiteľské poradenstvo alebo energetická efektívnosť.

1.12.

EHSV je znepokojený finančným krytím balíka v období úsporných opatrení a nízkeho rastu v celej EÚ a tým, či plánované prostriedky EÚ (a ich pákový efekt) budú stačiť na dosiahnutie cieľov.

2.1.

Toto stanovisko sa zaoberá balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ všeobecne, zatiaľ čo niekoľko ďalších stanovísk (TEN/617, 618, 619, 620, 621, 622, 623, 625 a NAT/702) sa venuje konkrétnym častiam týkajúcim sa rôznych legislatívnych návrhov, ktoré sa vzťahujú na energetickú efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, koncepciu trhu s elektrickou energiou, bezpečnosť dodávok a pravidlá riadenia energetickej únie.

2.2.

Balík opatrení o čistej energii pôvodne nemal byť balíkom, ale sledom viacerých návrhov. Vzhľadom na vzájomné prepojenie týchto návrhov EHSV na jednej strane víta, že bolo rozhodnuté spojiť ich do jedného balíka, na druhej strane však kritizuje rozsah balíka s tisíckami strán, čím sa sťažuje zapojenie verejnosti do hodnotenia, ako aj do dôkladnej diskusie o návrhu.

2.3.

Je dôležité mať na pamäti, že projekt energetickej únie už nejaký čas prebieha a predchádzajúce balíky (napr. pre bezpečnosť dodávok plynu) už boli vypracované, pričom stimulom na ich vypracovanie boli veľké obavy týkajúce sa klimatických zmien a bezpečnosti dodávok energie.

2.4.

Balík opatrení o čistej energii sa týka všetkých piatich kľúčových rozmerov európskej energetickej únie:

2.5.

Oznámenie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ tiež slúži na poskytnutie vízie alebo scenára energetickej únie.

3.1.

Cieľom balíka je urýchliť prechod na čistú energiu a zároveň zachovať dôležité ciele hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v Európe. Hlavné dôvody na vypracovanie balíka sú:

3.2.

EHSV podporuje túto stratégiu, čo možno pozorovať v niekoľkých predchádzajúcich stanoviskách o týchto otázkach (1).

3.3.

EHSV víta tento balík regulačných návrhov a podporných opatrení, ktorých cieľom je zrýchliť, transformovať a konsolidovať prechod hospodárstva EÚ na čistú energiu. Víta najmä skutočnosť, že oblastiam vykurovania, chladenia a dopravy sa v súčasnosti prikladá rovnaký význam ako výrobe elektrickej energie.

3.4.

Oznámenie Komisie „Čistá energia pre všetkých Európanov“ podáva optimistický obraz a vychádza z pomerne pozitívnych predpokladov, pokiaľ ide o zvýšenie objemu priemyselnej výroby a počet pracovných miest, ktoré by mohli vzniknúť. EHSV to oceňuje a verí, že treba vysielať takéto pozitívne signály v záujme zachovania dynamiky v zložitom procese prechodu, ktorý sa niekomu môže zdať zložitý.

3.5.

Na druhej strane by však EHSV chcel takisto zdôrazniť, že energetický prechod predstavuje veľkú výzvu pre Európu a prináša so sebou vážne riziká a nebezpečenstvá súvisiace s týmto prechodom, najmä ak je tento proces príliš rýchly alebo príliš pomalý a chýba mu integrované plánovanie. Osobitným dôvodom na obavy sú veľké rozdiely – politické a hospodárske – medzi členskými štátmi, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom nového nariadenia o riadení. EHSV je presvedčený, že prechod na iné zdroje energie môže byť úspešný, len ak sa primerane zvážia príležitosti a riziká.

4.1.

Zatiaľ čo sa členské štáty zaviazali splniť svoje národné príspevky k energetickej efektívnosti a využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, neexistujú žiadne zodpovedajúce orientačné referenčné hodnoty na rok 2030.

4.2.

Európska rada stanovila cieľ, aby energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala najmenej 27 % energetickej spotreby. Hoci je tento minimálny cieľ záväzný na úrovni EÚ, nepremietne sa bezprostredne do záväzných národných cieľov. EHSV požaduje rozhodné opatrenia na podporu členských štátov, ktoré majú/si stanovia najambicióznejšie ciele.