24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/1

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/2

—

so zreteľom na 29. výročnú správu o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011) (COM(2012)0714),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

—

so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2011)0930),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (COM(2007)0502),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2009) (1),

—

so zreteľom na právne stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu z 26. novembra 2013 o prístupe k informáciám o prípadoch pred začatím konania o porušení povinnosti v súvislosti s projektom EU Pilot a výročnou správou o kontrole uplatňovania práva Európskej únie,

—

so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie pripojené k 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (SWD(2012)0399 a SWD(2012)0400),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanoviská Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A7-0055/2014),

A.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedlo množstvo nových právnych základov, ktorých cieľom je zjednodušiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie práva EÚ;

B.

keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných vymedzené ako právo každého na to, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote;

C.

keďže podľa článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) majú inštitúcie, orgány, kancelárie a agentúry Únie pri vykonávaní svojich úloh podporu v podobe otvorenej, efektívnej a nezávislej európskej správy;

D.

keďže podľa právnej služby Európskeho parlamentu projekt EU Pilot, online platforma, ktorú členské štáty a Komisia používajú na objasnenie skutkového a právneho rámca problémov vznikajúcich v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ, nemá žiadne právne postavenie a keďže podľa rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou sa Komisia zaväzuje sprístupniť Parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinnosti z formálnej výzvy, a to aj v jednotlivých prípadoch, a prístup k osobným údajom môže zamietnuť len v projekte EU Pilot;

1.

znovu pripomína svoj názor, že v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha „ochrankyne zmlúv“; v tejto súvislosti pripomína, že právomoci a povinnosti Komisie týkajúce sa dohľadu nad uplatňovaním práva EÚ a okrem iného začatia konania o porušení povinnosti proti členskému štátu, ktorý si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv (2), sú základným kameňom právneho poriadku Únie a ako také sú v súlade s koncepciou Únie založenej na zásadách právneho štátu;

2.

poznamenáva, že podľa svojej výročnej správy (3) znížila Komisia v uplynulých rokoch počet nových konaní o porušení povinnosti, keď v roku 2009 začala 2 900 takýchto konaní, pričom v roku 2010 ich bolo 2 100 a v roku 2011 už len 1 775; okrem toho poznamenáva, že podľa výročnej správy sa tiež v posledných rokoch zvýšil počet konaní vo veci oneskorenej transpozície (1 185 konaní v roku 2011, 855 konaní v roku 2010 a 531 konaní v roku 2009) a že štyri oblasti, v ktorých sa zistilo najviac porušení právnych predpisov, sú životné prostredie (17 %), vnútorný trh (15 %), doprava (15 %) a dane (12 %);

3.

poukazuje na klesajúci podiel prípadov porušenia právnych predpisov (60,4 %) uzatvorených v roku 2011 pred tým, než sa dostali na Súdny dvor, v porovnaní s 88 % prípadov v roku 2010; je presvedčený, že je zásadné pokračovať v dôslednej kontrole opatrení členských štátov vzhľadom na to, že niektoré petície adresované Parlamentu a sťažnosti adresované Komisii poukazujú na problémy, ktoré pretrvávajú aj po uzatvorení prípadu;

4.

konštatuje, že celkovo bolo uzavretých 399 prípadov porušenia právnych predpisov, pretože členský štát preukázal súlad s právom EÚ a vyvinul značné úsilie, aby sa porušenie urovnalo bez súdneho konania; poznamenáva tiež, že Súdny dvor v roku 2011 vydal 62 rozsudkov podľa článku 258 ZFEÚ, z čoho 53 (85 %) bolo v prospech Komisie;

5.

vyjadruje znepokojenie nad neustále narastajúcim počtom porušenia povinnosti v podobe oneskorených transpozícií členskými štátmi vzhľadom na to, že na konci roka 2011 bolo stále otvorených 763 prípadov oneskorenej transpozície, čo predstavuje zvýšenie o 60 % v porovnaní s ekvivalentným údajom za predchádzajúci rok;

6.

poznamenáva, že koncom roka 2011 Komisia prvýkrát predložila Súdnemu dvoru vec oneskorenej transpozície so žiadosťou o udelenie finančných sankcií podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ;

7.

domnieva sa však, že táto štatistika nepredstavuje presný odraz skutočného deficitu pri dodržiavaní práva EÚ, ale „predstavuje len najzávažnejšie porušenia alebo sťažnosti najkritickejších fyzických osôb alebo subjektov; poznamenáva, že Komisia v súčasnosti nemá politiku ani zdroje na to, aby systematicky identifikovala a presadzovala všetky prípady nevykonávania“ (4);

8.

upozorňuje na skutočnosť, že dohoda medzi inštitúciami EÚ o vyhláseniach, ktorými sa stanovujú vzťahy medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov („tabuliek zhody“), nadobudla účinnosť 1. novembra 2011, a preto nebolo možné vyhodnotiť jej uplatňovanie v tejto výročnej správe;

9.

očakáva, že do 1. novembra 2014 Komisia na základe prísľubu uvedeného vo svojej výročnej správe zabezpečí úvodné preskúmanie týchto vyhlásení;

10.

domnieva sa, že v súvislosti s fungovaním konaní o porušení povinnosti podľa článkov 258 a 260 ZFEÚ by Komisia mala zabezpečiť, aby boli petície adresované Parlamentu a sťažnosti adresované Komisii posudzované rovnocenne;

11.

poukazuje na to, že petície podané občanmi EÚ sa týkajú porušovania právnych predpisov EÚ, najmä v oblasti základných práv, životného prostredia, vnútorného trhu a vlastníckych práv; zastáva názor, že petície poukazujú na to, že naďalej existujú časté a rozšírené prípady neúplného vykonávania alebo nesprávnej transpozície práva EÚ;

12.

vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie právnych predpisov EÚ stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Parlamentom, ktorý je povinný a) zachovať politickú zodpovednosť Komisie a b) ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu;

13.

poznamenáva, že v rámci postupov vybavovania sťažností treba systematicky využívať nástroje na podporu dodržiavania právnych predpisov a uplatňovať kontrolnú právomoc Parlamentu;

14.

poznamenáva, že konanie o porušení povinnosti pozostáva z dvoch fáz: administratívnej (vyšetrovacej) fázy a súdnej fázy na Súdnom dvore; konštatuje, že Komisia uznáva, že „občania, podniky a zainteresované organizácie výrazne napomáhajú […] tým, že oznamujú nedostatky orgánov členských štátov pri transpozícii a/alebo uplatňovaní práva EÚ; okrem toho poznamenáva, že po odhalení problémov nasledujú dvojstranné diskusie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom, aby sa, pokiaľ je to možné, dané problémy vyriešili prostredníctvom platformy EU Pilot“ (5);

15.

v tejto súvislosti poznamenáva, že nástroj EU Pilot je vymedzený ako platforma pre „dvojstranné diskusie medzi Komisiou a dotknutým členským štátom“ (6), ktorá „nemá právnu subjektivitu, ale je obyčajným pracovným nástrojom v rámci správnej autonómie Komisie“ (7) v rámci predbežného konania o porušení povinnosti;

16.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným právnym štatútom nástroja EU Pilot a domnieva sa, že „legitimita môže byť zabezpečená len tým, že sa umožní transparentnosť, účasť sťažovateľov a [Európskeho parlamentu] na platforme EU Pilot“ a že zákonnosť sa môže zabezpečiť čo najskorším prijatím právne záväzného aktu obsahujúceho pravidlá pre celé predbežné konanie a konanie o porušení povinnosti“, ako sa uvádza v nedávnej štúdii Parlamentu (8); domnieva sa, že tento právne záväzný akt by mal vyjasniť zákonné práva a povinnosti jednotlivých sťažovateľov a Komisie a snažiť sa podľa možnosti umožniť účasť sťažovateľov na platforme EU Pilot alebo aspoň zabezpečiť, aby boli informovaní o jednotlivých etapách konania;

17.

v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa neprijali žiadne opatrenia nadväzujúce na prechádzajúce uznesenia, najmä na jeho žiadosť o prijatie záväzných pravidiel vo forme nariadenia podľa článku 298 ZFEÚ, v ktorých by sa ustanovili rôzne hľadiská konania o porušení povinnosti a predbežného konania o porušení povinnosti vrátane oznámení, záväzných časových lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k svojmu spisu, a to s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;

18.

zastáva názor, že pri zavádzaní platformy EU Pilot treba zvýšiť transparentnosť voči sťažovateľom; požaduje prístup k databáze, v ktorej sa zhromažďujú všetky sťažnosti, aby mohol vykonávať svoju funkciu, ktorou je kontrola úlohy Komisie ako strážkyne zmlúv;

19.

zdôrazňuje dôležitosť osvedčených správnych postupov a žiada vytvorenie „kódexu postupov“ vo forme nariadenia, ktorého právnym základom bude článok 298 ZFEÚ a v ktorom sa stanovia rôzne hľadiská konania o porušení povinnosti;

20.

znovu preto vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné pravidlá vo forme nariadenia na základe nového právneho základu vychádzajúceho z článku 298 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie práva občanov na dobrú správu vecí verejných, ako je stanovené v článku 41 charty základných práv;

21.

pripomína, že v revidovanej rámcovej dohode o vzťahoch s Parlamentom sa Komisia zaväzuje, že „sprístupní Európskemu parlamentu súhrnné informácie o všetkých konaniach o porušení povinností z formálnej výzvy, a ak to bude Európsky parlament požadovať, aj v súvislosti s otázkami, ktorých sa týka konanie o porušení povinnosti“, a očakáva, že sa toto ustanovenie bude uplatňovať v dobrej viere v praxi;

22.

opakovane preto zdôrazňuje, že Parlament je oprávnený získať „podrobné informácie o konkrétnych opatreniach alebo ustanoveniach týkajúcich sa problémov transpozície, ako aj počtu sťažností na konkrétne právne predpisy alebo ustanovenia“ (9) a že kým „Komisia je oprávnená odmietnuť prístup Európskemu parlamentu k osobným údajom o databáze nástroja EU Pilot“, Parlament je „oprávnený požadovať informácie v anonymnej forme, aby bol plne informovaný o všetkých príslušných hľadiskách pri vykonávaní a uplatňovaní práva Únie“ (10);

23.

víta skutočnosť, že na projekte EU Pilot sa zúčastňujú všetky členské štáty; dúfa, že to povedie k ďalšiemu zníženiu počtu konaní o porušení povinnosti; žiada, aby sa urobilo viac v oblasti informovanosti občanov o projekte EU Pilot;

24.

považuje otázku nástroja EU Pilot a všeobecnejšie otázku porušenia práva EÚ a prístupu Parlamentu k príslušným informáciám týkajúcim sa predbežného konania o porušení povinnosti a konania o porušení povinnosti za hlavný bod, ktorý má byť na programe v súvislosti s budúcou medziinštitucionálnou dohodou;

25.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, európskemu ombudsmanovi a parlamentom členských štátov.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/6

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 286,

—

so zreteľom na článok 108 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (a návrhu rámca vnútornej kontroly Spoločenstva) (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 1992 o postupe konzultácií s Európskym parlamentom vo veci vymenovania členov Dvora audítorov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 1995 o postupoch, ktoré treba dodržať pri konzultácii s Európskym parlamentom v súvislosti s vymenovaním členov Dvora audítorov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o integrovanom rámci vnútornej kontroly (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0014/2014),

A.

keďže vo vyhláseniach z Limy a Mexika o Medzinárodnej organizácií najvyšších kontrolných inštitúcií sú stanovené hlavné piliere nezávislých kontrolných inštitúcií a potvrdzuje sa skutočnosť, že vnútroštátne najvyššie kontrolné inštitúcie môžu pomerne voľne interpretovať zásady vyhlásenia;

B.

keďže Európsky dvor audítorov ako odborná kontrolná inštitúcia musí okrem iného uplatňovať medzinárodné audítorské štandardy vzťahujúce sa na verejný sektor;

C.

keďže Európsky dvor audítorov bol zriadený na základe Rozpočtovej zmluvy na účely kontroly financií EÚ z roku 1975 a keďže ako externý audítor EÚ prispieva k zlepšovaniu finančného hospodárenia Únie a zároveň koná ako nezávislý ochranca finančných záujmov občanov EÚ;

D.

keďže súčasná, rýchlo sa meniaca finančná a hospodárska situácia si vyžaduje účinný mikroprudenciálny a makroprudenciálny dohľad v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti v modernej Európskej únii plnej výziev;

E.

keďže verejné kontrolné inštitúcie, napríklad Dvor audítorov a vnútroštátne najvyššie kontrolné inštitúcie členských štátov, zohrávajú zásadnú úlohu pri obnovení dôvery vo verejnú zodpovednosť EÚ, ako aj pri zvyšovaní tejto zodpovednosti; keďže z uvedeného dôvodu je dôležité zaradiť všetky diskusie o prípadných reformách Dvora audítorov do širšieho kontextu problému zvyšovania verejnej zodpovednosti EÚ;

F.

keďže v Lisabonskej zmluve bol opätovne potvrdený právny rámec činnosti Dvora audítorov v oblasti podpory verejnej zodpovednosti a pomoci Parlamentu a Rade pri dohľade nad plnením rozpočtu EÚ, ktorou Dvor audítorov prispieva k zlepšovaniu finančného hospodárenia EÚ a ochrane finančných záujmov občanov;

G.

keďže podľa článku 286 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa členovia Dvora audítorov musia vyberať z osobností, ktoré vo svojom členskom štáte pracujú alebo pracovali v externých kontrolných orgánoch alebo ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované a ktorých nezávislosť je nespochybniteľná;

H.

keďže je nevyhnutné, aby Dvor audítorov tvorili členovia, ktorí v najvyššej možnej miere zaručia odborné kompetencie a nezávislosť, ako si to vyžaduje zmluva, a zároveň žiadnym spôsobom neohrozia dobrú povesť Dvora audítorov;

I.

keďže niektoré vymenovania viedli k prijatiu rozdielnych stanovísk Parlamentu a Rady a existuje riziko, že pretrvávanie týchto rozdielov poškodí dobré pracovné vzťahy Dvora audítorov s uvedenými inštitúciami a môže mať vážne negatívne dôsledky pre dôveryhodnosť, a teda účinnosť Dvora audítorov;

J.

keďže rozhodnutie Rady vymenovať členov Dvora audítorov v prípadoch, keď Parlament zorganizoval vypočutia a zaujal nesúhlasné stanovisko, je nepochopiteľné a dokazuje nedostatočný rešpekt voči Parlamentu;

K.

keďže stanovisko Parlamentu je predmetom intenzívneho záujmu médií; keďže vymenovanie osôb, ktorých kandidatúru Parlament v minulosti verejne a formálne zamietol, do funkcií členov Dvora audítorov by viedlo k oslabeniu dôvery v dotknuté inštitúcie;

L.

keďže členovia s odbornými audítorskými znalosťami spojenými so širšími a rozmanitejšími funkčnými východiskami, ktoré zaistia rôznu perspektívu a kompetencie, zvýšia účinnosť úsudku a fungovania Dvora audítorov; keďže neschopnosť dosiahnuť primeranú rodovú rovnováhu je v súčasnosti neprípustná;

M.

keďže spolupráca medzi Dvorom audítorov a Parlamentom, ktorá tvorí základ systému kontroly rozpočtu EÚ, je nepriaznivo ovplyvnená skutočnosťou, že určití členovia Dvora audítorov nezískali súhlas Parlamentu;

N.

keďže v partnerskom hodnotení z roku 2013 sa požaduje skrátenie vnútorných postupov Dvora audítorov a objasnenie jeho úlohy a mandátu voči externým zainteresovaným stranám a zdôrazňuje sa, že kontrolované subjekty príliš ovplyvňujú zistenia Dvora audítorov a stanoviská audítorov;

O.

keďže Parlament sa zameriava predovšetkým na návrhy, ktoré sa vyhýbajú potrebe zmeny zmluvy;

P.

keďže Rada vždy rešpektovala odporúčania skupiny zriadenej v súlade s článkom 255 ZFEÚ na účely poskytnutia stanoviska k vhodnosti kandidátov vykonávať funkciu generálneho advokáta na Súdnom dvore a na Všeobecnom súde, hoci v zmluve sa takáto povinnosť jednoznačne neustanovuje;

1.

domnieva sa, že Európsky dvor audítorov ako externý kontrolný subjekt inštitúcií Únie môže nielen poskytnúť zákonodarcom vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a správnosti príslušných operácií v danom rozpočtovom roku, ale že má tiež výborné postavenie na to, aby mohol poskytovať zákonodarcovi a rozpočtovému orgánu, najmä parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu, cenné stanoviská k výsledkom dosiahnutým politikami Únie s cieľom zlepšiť plnenie a účinnosť činností financovaných Úniou, identifikovať úspory z rozsahu, ako aj účinky presahovania medzi vnútroštátnymi politikami členských štátov a poskytovať Parlamentu externé posudky k hodnoteniam Komisie týkajúcim sa verejných financií členských štátov;

2.

domnieva sa, že Dvor audítorov by si mal v procese zodpovednosti inštitúcií EÚ naďalej zachovať nezávislosť, integritu, nestrannosť a profesionalitu a zároveň by mal budovať pevné pracovné vzťahy so svojimi partnermi, predovšetkým s Európskym parlamentom a konkrétnejšie s jeho Výborom pre kontrolu rozpočtu, ako aj so špecializovanými výbormi;

3.

konštatuje, že Dvor audítorov je viazaný zmluvou (článok 287 ods. 1 bod 2 ZFEÚ), na základe ktorej má poskytnúť Parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti (DAS (5)), pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť platieb, a to po preskúmaní správnosti, zákonnosti a výsledkov rozpočtu Únie, a že Dvor audítorov je navyše podľa zmluvy povinný predložiť osobitné správy a stanoviská; konštatuje, že veľká časť ľudských zdrojov Dvora audítorov sa venuje vypracúvaniu ročných vyhlásení o vierohodnosti;

4.

zastáva názor, že nezávislosť, integrita, nestrannosť a profesionalita Dvora audítorov sú kľúčové aspekty pre jeho dôveryhodnosť pri poskytovaní pomoci Parlamentu a Rade v oblasti dohľadu a prispievania k zlepšovaniu finančného hospodárenia EÚ, ako aj v oblasti ochrany finančných záujmov Únie od programových fáz až po účtovnú závierku;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že už osemnásty rok v poradí výsledky auditu Dvora audítorov neumožnili Dvoru audítorov vydať kladné vyhlásenie o vierohodnosti (DAS), pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť platieb; zdôrazňuje skutočnosť, že miera chybovosti ako taká poskytuje len sčasti ucelený obraz o účinnosti politík Únie;

6.

pripomína, že v článku 287 ZFEÚ sa ustanovuje, že Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a správnosti príslušných operácií; poukazuje na to, že Dvor audítorov namiesto jedného vyhlásenia o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a správnosti príslušných operácií vypracoval v roku 2012 štyri stanoviská: jedno k vierohodnosti vedenia účtov a tri k zákonnosti a správnosti príslušných operácií (jedno k príjmom, jedno k záväzkom a jedno k platbám); zastáva názor, že toto množstvo stanovísk sťažuje prácu pri hodnotení plnenia rozpočtu Komisiou;

7.

poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie DAS predstavuje výročný ukazovateľ viacročného systému výdavkov, ktorý komplikuje zachytenie cyklickej povahy a vplyvu viacročných dohôd, a že celkový vplyv a účinnosť systémov riadenia a kontroly možno teda merať len čiastočne až na konci výdavkového obdobia; preto sa domnieva, že Dvoru audítorov by malo byť umožnené, aby predkladal orgánu zodpovednému za udelenie absolutória strednodobé preskúmanie a súhrnnú správu popri ročnom vyhlásení DAS o konečnom plnení programového obdobia;

8.

víta skutočnosť, že od roku 2009 Dvor audítorov venuje značné úsilie príprave svojich produktov a služieb, ako aj vypracovaniu výročnej správy; je však presvedčený, že treba prejaviť väčšiu snahu a využiť viac zdrojov na ďalšie zvýšenie kvality, predovšetkým pokiaľ ide o činnosť Dvora audítorov v oblasti auditu výkonnosti, ktorá prináša informácie o rozpočtových výsledkoch EÚ; domnieva sa, že Dvor audítorov by mal stavať na modeli vyhlásenia DAS s cieľom určiť, či boli dosiahnuté výsledky, a vysvetliť spôsob ich dosiahnutia, aby tak bolo možné poučiť sa a uplatniť toto poučenie v ďalších súvislostiach;

9.

uznáva historickú, konštruktívnu úlohu vyhlásenia DAS pri zameriavaní sa na zákonnosť a správnosť ako užitočné ukazovatele správnych finančných postupov a výkonnosti riadenia na všetkých úrovniach výdavkov Únie a pri ukázaní spôsobu, akým boli prostriedky EÚ vynaložené v súlade s rozhodnutiami Parlamentu, ktorý pôsobí ako zákonodarný a rozpočtový orgán; zdôrazňuje však, že v tejto chvíli a v budúcnosti by sa Dvor audítorov mal viac venovať skúmaniu dosiahnutia hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti vo využívaní verejných financií zverených Komisii; domnieva sa, že výsledky zistení uvedené v osobitných správach by mali viesť k zodpovedajúcim úpravám programov EÚ;

10.

zdôrazňuje skutočnosť, že mandát Dvora audítorov, ako je stanovený v zmluve, poskytuje Dvoru audítorov referenčný rámec na plnenie úlohy nezávislého externého kontrolného orgánu Únie; konštatuje, že mandát poskytuje značnú flexibilitu umožňujúcu Dvoru audítorov plniť zverené poslanie za hranicami rozsahu pôsobnosti vyhlásenia DAS; znova pripomína, že mandát umožňuje Dvoru audítorov prezentovať výsledky svojich auditov výkonnosti v osobitných správach, ktoré ponúkajú mimoriadnu príležitosť na zhodnotenie, a to zameraním pozornosti na vysokorizikové oblasti a ich preskúmaním; okrem toho poznamenáva, že tieto správy poskytujú európskym občanom informácie o fungovaní Únie a využívaní európskych fondov v mnohých odvetviach, čím pomáhajú priblížiť Európu občanom a dosiahnuť, aby bola transparentnejšia a zrozumiteľnejšia;

11.

pripomína, že jedným z najlepších spôsobov, ako zlepšiť audit účtov Európskej únie a zvýšiť plnenie aj účinnosť výdavkov EÚ, je uskutočniť hlasovanie o absolutóriu pred 31. decembrom roka nasledujúceho po kontrolovanom rozpočtovom roku; zdôrazňuje skutočnosť, že toto by prinútilo Dvor audítorov predložiť svoju výročnú správu do 30. júna;

12.

odporúča, aby Dvor audítorov bez toho, aby bola dotknutá jeho nezávislosť, vypracoval svoje stanovisko skôr na základe prahových hodnôt významnosti, než len na prípustnej miere chybovosti, keďže sa zdá, že je to väčšmi v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi;

13.

navrhuje, aby Európsky parlament venoval vo svoje výročnej správe o absolutóriu osobitný oddiel opatreniam nadväzujúcim na odporúčania, ktoré Dvor audítorov uviedol vo svojich rôznych auditoch výkonnosti, s cieľom nabádať Komisiu a členské štáty na vykonávanie týchto odporúčaní; domnieva sa, že Parlament by mal tiež naznačiť, na ktoré hlavné nadväzné opatrenia sa Dvor audítorov môže osobitne zamerať vo svojej výročnej správe, bez toho, aby to ovplyvnilo jeho nezávislosť;

14.

poznamenáva, že Dvor audítorov plánuje svoj pracovný program na viac rokov a na jeden rok; upozorňuje, že viacročný plán umožňuje vymedziť a aktualizovať stratégiu Dvora audítorov a že v ročnom pláne sa stanovujú konkrétne úlohy, ktoré sa majú splniť v danom roku; víta skutočnosť, že Dvor audítorov každoročne predkladá Výboru pre kontrolu rozpočtu ročný pracovný program, v ktorom uvádza zoznam prvoradých kontrolných úloh a zdrojov vyčlenených na ich realizáciu;

15.

vyjadruje presvedčenie, že súčasná forma stretnutí Dvora audítorov s Parlamentom a Radou poskytuje cenné rady, pokiaľ ide o prípravu viacročného pracovného programu Dvora audítorov; zdôrazňuje, že takýto štruktúrovaný prípravný dialóg výrazne pomáha pri zaisťovaní účinnej a demokratickej zodpovednosti voči občanom v súvislosti s verejnými financiami, ktoré sa využívajú na dosiahnutie cieľov EÚ; zdôrazňuje, že napriek intenzívnejšej konzultačnej spolupráci s Parlamentom a Radou by mal Dvor audítorov nezávisle od politického a vnútroštátneho vplyvu sám rozhodovať o svojom ročnom pracovnom programe;

16.

poznamenáva, že otázky, ktoré mimoriadne zaujímajú externé zúčastnené strany, ako napríklad Európsky parlament, a následné žiadosti o audit sa nezhromažďujú štruktúrovane a ani sa s nimi nezaobchádza úplne preferenčne; domnieva sa, že to narúša relevantnosť a vplyv výsledkov auditov Dvora audítorov; takisto poznamenáva, že pridaná hodnota Dvora audítorov priamo súvisí s využitím výsledkov jeho činnosti Parlamentom a ďalšími zúčastnenými stranami v rámci procesu zodpovednosti; vyzýva preto Dvor audítorov, aby vo svojom ročnom pracovnom programe zohľadnil politické priority zákonodarcov a otázky, ktoré mimoriadne zaujímajú občanov EÚ a o ktorých informuje parlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu ako sprostredkovateľ pre záujmy občanov EÚ;

17.

očakáva, že sa nadviaže užšia spolupráca medzi Európskym dvorom audítorov a najvyššími kontrolnými inštitúciami členských štátov a dosiahnu sa konkrétne výsledky, pokiaľ ide o podiel ročnej činnosti Európskeho dvora audítorov; okrem toho očakáva konkrétne metodologické kroky a dohody o harmonograme auditov; očakáva, že Komisia na základe právnej štúdie navrhne začleniť audítorskú činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov do kontrol spoločného riadenia vykonávaných Dvorom audítorov v príslušnom členskom štáte;

18.

zdôrazňuje, že Dvor audítorov by mal zaujať popredné miesto pri vymedzení pracovnej metódy, podľa ktorej by vnútroštátne najvyššie kontrolné inštitúcie a Dvor audítorov zvýšili koordináciu svojich zdrojov s cieľom zhodnotiť výdavky a plnenie rozpočtu EÚ, predísť duplicite kontrolnej činnosti a spoločne využívať kontrolné informácie, určiť rizikové oblasti, vykonávať spoločné audity alebo užšie zapájať najvyššie kontrolné inštitúcie do audítorských misií Dvora audítorov, čo povedie k vytvoreniu spoločných pracovných metód a zvýšeniu účinnosti na jednotlivých úrovniach kontroly; poznamenáva, že spoločné využívanie audítorských a kontrolných údajov a najlepších postupov Dvorom audítorov a vnútroštátnymi najvyššími kontrolnými inštitúciami je kľúčom je k lepšiemu zacieleniu audítorského a kontrolného úsilia; poznamenáva, že existuje príliš mnoho úrovní kontroly a že tejto duplicite sa treba vyhnúť, aby sa znížila administratívna záťaž riadiacich orgánov a príjemcov;

19.

požaduje preto v súlade s článkom 287 ods. 3 ZFEÚ užšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi kontrolnými inštitúciami a Európskym dvorom audítorov v oblasti kontroly spoločného hospodárenia;

20.

navrhuje preskúmať možnosť, aby vnútroštátne kontrolné orgány ako nezávislí externí audítori a s primeraným ohľadom na medzinárodné audítorské štandardy vydávali vnútroštátne audítorské osvedčenia o hospodárení s finančnými prostriedkami Únie, ktoré by boli postúpené vládam členských štátov s cieľom predložiť ich v rámci postupu udelenia absolutória v súlade s príslušným medziinštitucionálnym postupom, ktorý sa zavedie;

21.

zdôrazňuje, že pri plánovaní kontrol vykonávaných najvyššími kontrolnými inštitúciami je dôležité zahrnúť európske programy a zároveň venovať osobitnú pozornosť spoločnému riadeniu, pričom národné parlamenty zohrávajú v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, pretože môžu požiadať svoje príslušné najvyššie kontrolné inštitúcie, aby vykonali audity európskych fondov a programov; poznamenáva, že inštitucionalizáciou tejto kontroly a jej podriadením pravidlám by sa jej výsledky mohli predkladať raz za rok národnému parlamentu;

22.

poznamenáva, že nariadenia pokrývajúce hlavné oblasti výdavkov na obdobie rokov 2014 – 2020 podstatne zmenili finančný a právny rámec upravujúci plnenie rozpočtu EÚ; poukazuje na to, že tieto reformy prinášajú zásadné zmeny, ktoré zmenia profil rizika finančného hospodárenia, a to tak, že zjednodušia pravidlá financovania, zvýšia podmienenosť a zefektívnia rozpočet EÚ; trvá preto na tom, aby Dvor audítorov venoval väčšiu pozornosť výsledkom a poskytoval adekvátne informácie o rizikách a výkonnosti takýchto nových nástrojov;

23.

navrhuje, aby Dvor audítorov synchronizoval svoj viacročný pracovný program s VFR a zahrnul strednodobé preskúmanie, ako aj komplexné preskúmanie účtovnej závierky Komisie do príslušného VFR;

24.

poznamenáva, že auditom výkonnosti často chýba jasná analýza príčin zistení auditu; okrem toho konštatuje, že nie je zavedený systém, ktorý by zabezpečoval, aby mali audítori, ktorí sú poverení konkrétnym auditom, technické znalosti a metodologické zručnosti potrebné na vykonanie auditu bez toho, aby museli pri určitej záležitosti, ktorej sa audit týka, začínať úplne od začiatku; domnieva sa, že tieto okolnosti zvyšujú neúčinnosť a neefektívnosť zistení Dvora audítorov pri auditoch výkonnosti;

25.

očakáva od Dvora audítorov úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o čas potrebný na jeho produkty, a vyzýva Dvor audítorov, aby v prípade každého auditu výkonnosti zverejnil časový harmonogram a rôzne fázy, ktorými konkrétny produkt prešiel počas svojho vývoja, t. j. čas potrebný na každú z rôznych fáz, ku ktorým v súčasnosti patria:

26.

poznamenáva, že audity výkonnosti Dvora audítorov vrátane vypracovania predbežnej štúdie trvajú dva roky, v dôsledku čoho boli v niektorých prípadoch zistenia auditu neaktuálne a bránili vo vykonaní primeraných opatrení; očakáva, že Dvor audítorov zefektívni vypracúvanie auditov výkonnosti a obmedzí nadbytočné procesné kroky;

27.

vyjadruje želanie, že Dvor audítorov by mal v budúcnosti nielen uverejňovať pripomienky Komisie k jeho zisteniam, záverom a odporúčaniam, ale v prípade potreby tiež jasne uviesť záverečnú odpoveď;

28.

zastáva názor, že Dvor audítorov by mal parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu pravidelne oznamovať štatistiku prítomnosti členov vo svojom sídle v Luxemburgu; v tejto súvislosti očakáva od Dvora audítorov úplnú transparentnosť voči Parlamentu; želá si, aby mu Komisia predložila analýzu realizovateľnosti zámeru nahradiť časť odmeny členov Dvora audítorov dennými príspevkami;

29.

zdôrazňuje, že napriek potrebe byť spravodlivý a zohľadniť tvrdenia kontrolovaného subjektu v príslušnej správe nie je nevyhnutné dosiahnuť s kontrolovaným subjektom zhodu;

30.

poznamenáva, že v niektorých prípadoch už boli parlamentné rokovania o otázkach riešených v osobitných správach uzavreté, a preto nebolo možné účinne využiť výsledky auditu Dvora audítorov; okrem toho konštatuje, že v niektorých prípadoch kľúčové odporúčania Dvora audítorov už vykonala Komisia hneď po predložení správy Dvora audítorov; očakáva, že Dvor audítorov bude pri vykonávaní svojich auditov brať do úvahy všetky vonkajšie časové obmedzenia;

31.

očakáva, že Dvor audítorov bude vo svojich správach jasne informovať o slabých stránkach a najlepších postupoch orgánov členských štátov ich dôsledným odhaľovaním;

32.

vyjadruje presvedčenie, že úspory z rozsahu by bolo možné dosiahnuť dôkladnou analýzou potrieb členov Dvora audítorov týkajúcich sa zdrojov; očakáva, že Dvor audítorov preskúma takéto úspory, okrem iného pokiaľ ide o službu spoločného šoféra pre členov, ako aj spoločné pracovné miestnosti a spoločných pracovníkov;

33.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že medzivládne opatrenia, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o EÚ, napríklad opatrenia použité na zriadenie Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), takisto predstavujú vážny problém z hľadiska verejnej zodpovednosti a kontroly a zároveň oslabujú zásadnú úlohu Dvora audítorov;

34.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade ENFS zatiaľ neexistujú nijaké opatrenia pre nezávislú verejnú vonkajšiu kontrolu, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ani po tom, ako Európsky dvor audítorov vymenoval člena kontrolného výboru EMS, výročná správa výboru nebude sprístupnená ani Parlamentu, ani širokej verejnosti; vyzýva Dvor audítorov, aby Parlamentu pravidelne predkladal výročnú správu výboru o audite a všetky ostatné potrebné informácie o činnosti Dvora audítorov tak, aby Parlament mohol podrobne preskúmať činnosť Dvora audítorov počas postupu udelenia absolutória;

35.

poznamenáva, že zloženie Dvora audítorov a postup vymenovania jeho členov sú pevne stanovené v článkoch 285 a 286 zmluvy; zdôrazňuje však potrebu zmeniť zmluvu tak, aby sa Rada a Parlament dostali na rovnakú úroveň pri vymenúvaní členov Dvora audítorov, s cieľom zabezpečiť demokratickú legitímnosť, transparentnosť a úplnú nezávislosť členov Dvora audítorov;

36.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré postupy vymenovania viedli ku konfliktu medzi Parlamentom a Radou týkajúcemu sa kandidátov, a to aj napriek tomu, že zmluva nepredpokladá takýto konflikt; zdôrazňuje, že je úlohou Parlamentu preveriť kandidátov, ako sa ustanovuje v zmluve; zastáva názor, že Rada by mala v duchu dobrej spolupráce medzi európskymi inštitúciami rešpektovať rozhodnutia prijaté Parlamentom po jeho vypočutí;

37.

vyzýva Európsky parlament, aby sa prostredníctvom ďalšej revízie Zmluvy o EÚ stal zodpovedným za výber členov Európskeho dvora audítorov na návrh Rady; zastáva názor, že takýto proces by zvýšil nezávislosť členov Európskeho dvora audítorov od členských štátov;

38.

víta skutočnosť, že Dvor audítorov prijal v roku 2010 nový rokovací poriadok, ktorý mu na základe platného právneho rámca umožnil zefektívniť rozhodovací proces, takže audítorské správy a stanoviská teraz už neprijíma celé kolégium 28 členov, ale komora 5 – 6 členov;

39.

domnieva sa, že súčasné pravidlo zemepisného zastúpenia v najvyšších riadiacich orgánoch, podľa ktorého každý členský štát môže zastupovať jeden člen, dávno prekonalo svoj počiatočný zmysel a dôveryhodnosť a mohlo by sa nahradiť jednoduchšou riadiacou štruktúrou prispôsobenou širšiemu mandátu zodpovednosti spolu s príslušnými ustanoveniami zaručujúcimi nezávislosť všetkých činností Dvora audítorov;

40.

navrhuje preto, aby mal Dvor audítorov rovnaký počet členov ako Komisia; domnieva sa, že členovia by mali mať prinajmenšom odbornú prax v oblasti auditu a riadenia; domnieva sa, členovia Dvora audítorov by mali mať osobitnú kvalifikáciu pre svoju funkciu a ich nezávislosť musí byť nespochybniteľná;

41.

navrhuje preskúmanie metódy odmeňovania členov Dvora audítorov a zdrojov, ktoré sa priamo a osobne prideľujú každému členovi, s cieľom dosiahnuť ich súlad s vnútroštátnymi a medzinárodnými postupmi pre podobné funkcie a takisto umožniť členom Dvora audítorov plniť si svoje povinnosti nezávisle;

42.

prijíma tieto zásady, výberové kritériá a postupy vyjadrenia stanoviska ku kandidátom na členstvo Dvora audítorov:

43.

domnieva sa, že kritériá na vymenovanie členov Európskeho dvora audítorov by sa mali bližšie určiť na základe článku 286 ZFEÚ, a zdôrazňuje, že posúdenie Parlamentu sa bude riadiť predovšetkým týmito kritériami:

44.

vyzýva Radu, aby sa zaviazala, že:

45.

pokiaľ ide o postupy vo Výbore pre kontrolu rozpočtu a na plenárnej schôdzi, stanovuje, že:

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Dvoru audítorov a pre informáciu ostatným inštitúciám Európskej únie a parlamentom a kontrolným inštitúciám členských štátov.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/14

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (1),

—

so zreteľom na Protokol č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, a najmä na jeho články 4, 6 a 7,

—

so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej pri prvom čítaní,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (4),

—

so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746) a (COM(2013)0685),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – Plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii z 30. mája 2013,

—

so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia z 15. novembra 2011 s názvom Európa môže byť úspešnejšia: správa o osvedčených postupoch pri implementovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch najmenej zaťažujúcim spôsobom,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0056/2014),

A.

keďže program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho zaťaženia a o vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post;

B.

keďže sa domnieva, že národné parlamenty by sa v súvislosti s novými právnymi predpismi mali zúčastňovať na posudzovaní vplyvu ex post, čo by v dôsledku toho pomohlo Komisii pri jej správach a vo všeobecnosti by zlepšilo posudzovanie európskych záležitostí národnými parlamentmi;

C.

keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 prestala vyhovovať súčasnému legislatívnemu prostrediu, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, v neposlednom rade s ohľadom na roztrieštený prístup inštitúcií EÚ v súvislosti s prijímaním spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom a praktických opatrení na úrovni sekretariátov určených na vykonávanie článku 294 ZFEÚ;

1.

zdôrazňuje, že právne predpisy navrhnuté a prijaté na európskej úrovni by mali byť jednoduché, účinné a efektívne, mali by poskytovať jasnú pridanú hodnotu a mali by byť zrozumiteľné a dostupné vo všetkých úradných jazykoch členských štátov, a mali by prinášať čo najväčší úžitok za čo najnižšie náklady; uznáva, že hospodárska kríza spôsobila väčšie zaťaženie zdrojov vnútroštátnych správ a domnieva sa, že záväzok vytvoriť zrozumiteľné a ľahko transponovateľné právne predpisy by pomohol zmierniť niektoré z týchto záťaží voči správnym orgánom jednotlivých štátov a voči jednotlivcom, ktorí sú povinní dodržiavať zákony; zdôrazňuje fakt, že európske inštitúcie sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby právne predpisy boli jasné, ľahko zrozumiteľné a nepredstavovali žiadne zbytočné administratívne zaťaženie pre občanov a podniky;

2.

zdôrazňuje, že výsledkom hodnotenia vplyvu nových právnych predpisov, pokiaľ ide o MSP alebo veľké spoločnosti, nesmie byť diskriminácia medzi pracovníkmi na základe veľkosti spoločností, ktoré ich zamestnávajú, ani narušenie základných práv pracovníkov vrátane práva na informácie a konzultácie, či ich pracovných podmienok, pohody v práci a práv na sociálne zabezpečenie, ani bránenie zlepšeniam týchto práv alebo ich zabezpečeniu na pracovisku vzhľadom na existujúce a nové riziká spojené s prácou;

3.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri tvorbe právnych predpisov dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality;

4.

pripomína svoje predchádzajúce pripomienky o tom, že výbor pre posudzovanie vplyvu a národné parlamenty viackrát uviedli, že Komisia sa v rámci posúdení vplyvu dostatočne nezaoberá týmito zásadami; znovu vyjadruje sklamanie z toho, že takáto kritika sa opakovala aj ďalší rok;

5.

domnieva sa, že lepšia tvorba právnych predpisov by sa mala vykonávať v duchu viacúrovňového riadenia, t. j. prostredníctvom koordinovanej činnosti EÚ, vnútroštátnych inštitúcií a miestnych a regionálnych orgánov;

6.

znovu pripomína, aby sa Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 opätovne prerokovala tak, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa aktualizovala dohoda v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov; odporúča, aby sa každá nová dohoda prijala na základe článku 295 ZFEÚ a mala záväzný charakter;

7.

nalieha na Komisiu a Radu, aby s Parlamentom viedli rokovania o kritériách vhodného uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ; domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť v rámci revízie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorá by okrem iného zahŕňala tieto kritériá;

8.

domnieva sa, že rozličné názvy systémov, ktoré používa Komisia na hodnotenie prijatých zákonov a zabezpečenie zníženia záťaže, sú nejasné a zbytočne zložité; odporúča, aby sa v rámci nadpisu „lepšia tvorba právnych predpisov“ prijal jednotný názov a pripomína svoju výzvu, aby za súhrn zodpovedal jeden komisár;

9.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila revíziu uplatňovania zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch;

10.

nazdáva sa, že v kontexte väčšej demokratickej legitimity je potrebné venovať zvýšenú pozornosť systému včasného varovania;

11.

upozorňuje, že hoci si hospodárska a finančná kríza vyžaduje lepšiu koordináciu politík a posilnenie právomocí Únie vo viacerých oblastiach, je tiež nevyhnutné, aby sa zachovala jasná predstava o rozdelení právomocí v systéme viacúrovňového riadenia Európskej únie a aby sa v nadväznosti na transparentnú diskusiu prijímali transparentné rozhodnutia na čo najvhodnejšej úrovni, pričom by sa zároveň znižovala byrokracia;

12.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré sú všeobecného charakteru a zaväzujú inštitúcie pri výkone právomocí Únie, až na jednu výnimku, že zásada subsidiarity sa neuplatňuje na oblasti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie;

13.

navrhuje posúdiť, či by sa na úrovni EÚ nemali stanoviť vhodné kritériá na hodnotenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality;

14.

poznamenáva, že Protokol č. 2 poskytuje národným parlamentom formálnu možnosť poskytovať zákonodarcovi EÚ poradenstvo o tom, či nový návrh právneho predpisu nespĺňa kritérium subsidiarity, alebo či jeho ciele nemožno z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na úrovni členských štátov;

15.

poukazuje na zásadný význam posúdenia vplyvu ako nástroja na pomoc pri rozhodovaní v rámci legislatívneho procesu a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné náležitým spôsobom zvážiť otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality;

16.

víta väčšiu účasť národných parlamentov v rámci európskeho legislatívneho procesu a konštatuje, že parlamenty členských štátov prejavujú čoraz väčší záujem o náležité uplatňovanie týchto zásad zo strany inštitúcií Únie; svedčí o tom skutočnosť, že v roku 2011 dostal Európsky parlament 77 odôvodnených stanovísk, v ktorých sa uvádzalo, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity, a 523 ďalších príspevkov týkajúcich sa návrhu zákona, pričom príslušné údaje za rok 2010 boli 41 a 299; vyjadruje svoju ochotu pokračovať a posilňovať spoluprácu a medziparlamentný dialóg s národnými parlamentmi;

17.

s presvedčením zdôrazňuje význam parlamentnej kontroly zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov; odporúča, aby sa národným parlamentom poskytla výrazná pomoc, ktorá im umožní vykonávať ich kontrolné úlohy; navrhuje, aby sa národným parlamentom poskytli usmernenia s cieľom pomôcť im v rámci posudzovania súladu so zásadou subsidiarity;

18.

zdôrazňuje, že Súdny dvor je v súlade s článkom 263 ZFEÚ kompetentný preskúmať zákonnosť legislatívnych aktov, pokiaľ ide o súlad so zásadou subsidiarity, a že táto zásada predstavuje politické usmernenie pre vykonávanie právomocí na úrovni Únie;

19.

poukazuje však aj na to, že na základe zmlúv patria žaloby podané z dôvodu porušenia zmlúv alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania do právomoci Súdneho dvora Európskej únie, a že podľa Zmluvy o Európskej únii zahŕňajú tieto pravidlá aj zásady subsidiarity a proporcionality; poznamenáva, že súdne preskúmanie platnosti aktov Únie sa preto vzťahuje aj na dodržiavanie týchto zásad;

20.

zdôrazňuje, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. mája 2011 vo veci C-176/09, Luxemburské veľkovojvodstvo//Európsky parlament, Rada Európskej únie uvádza, že zásada proporcionality „vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie“ a že „v oblastiach, v ktorých normotvorca Únie disponuje širokou normatívnou právomocou“ zákonnosť opatrenia prijatého v tomto kontexte môže ovplyvniť len jeho zjavná neprimeranosť vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, hoci európsky normotvorca je napriek tomu povinný „zakladať svoj výber na objektívnych kritériách“ a pri posudzovaní obmedzení spojených s rôznymi možnými opatreniami „preskúmať, či ciele sledované prijatým opatrením môžu odôvodniť negatívne, ba aj značné hospodárske dôsledky, ktoré môžu byť spôsobené niektorým hospodárskym subjektom“;

21.

poznamenáva, že zásada subsidiarity v zmysle zmlúv umožňuje Únii konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, keď ciele navrhovaného opatrenia nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo vplyvu navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, kým podľa zásady proporcionality nesmie podstata a forma opatrení Únie prekročiť to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv; poukazuje na to, že subsidiarita a proporcionalita úzko súvisia, sú však odlišné: kým subsidiarita sa týka vhodnosti opatrení Únie v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, proporcionalita sa týka primeranosti prostriedkov a cieľov stanovených zákonodarcom a predstavuje všeobecné pravidlo, ktorým sa riadi vykonávanie právomocí Únie; konštatuje, že za posúdením proporcionality, pokiaľ ide o návrh legislatívneho aktu, musí logicky nasledovať posúdenie subsidiarity, kým overenie subsidiarity by nebolo dostatočne účinné bez overenia proporcionality;

22.

poznamenáva, že v roku 2011 bol Komisii doručený iba malý počet parlamentných otázok (32 z viac ako 12 000), ktoré sa týkali dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality;

23.

zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2011 dostala Komisia 64 odôvodnených stanovísk v zmysle Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, čo predstavuje značný nárast v porovnaní s rokom 2010; konštatuje však, že týchto 64 odôvodnených stanovísk predstavovalo iba 10 % z celkového počtu 622 stanovísk zaslaných Komisii národnými parlamentmi v roku 2011 v rámci príslušného politického dialógu; takisto upozorňuje na skutočnosť, že žiaden návrh Komisie nedostal dostatočný počet odôvodnených stanovísk, aby sa v súlade s Protokolom začal tzv. „postup žltej alebo oranžovej karty“; poznamenáva však, že 22. mája 2012 sa „postup žltej karty“ prvýkrát začal na základe návrhu Komisie (návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, t. j. návrh nariadenia „Monti II“); zdôrazňuje, že Komisia návrh nestiahla nie preto, že by bola presvedčená, že zásada subsidiarity bola porušená, ale preto, že si uvedomila, že návrh pravdepodobne nezíska dostatočnú politickú podporu v Parlamente a Rade potrebnú na jeho prijatie;

24.

domnieva sa, že sa musí vytvoriť a začať používať mechanizmus overovania súladu so zásadou subsidiarity ako hlavný nástroj spolupráce medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami; s uspokojením konštatuje, že tento nástroj sa v praxi využíva ako prostriedok dialógu o komunikácii a spolupráci medzi rôznymi inštitucionálnymi úrovňami viacúrovňového európskeho systému;

25.

so znepokojením konštatuje, že v niektorých odôvodnených stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých legislatívnych návrhoch Komisie je odôvodnenie subsidiarity nedostatočné alebo žiadne;

26.

odporúča, aby sa preskúmali dôvody predkladania obmedzeného počtu formálnych, odôvodnených stanovísk zo strany národných parlamentov a aby sa zistilo, či je to spôsobené tým, že zásada subsidiarity sa skúma na všetkých stranách, alebo tým, že národné parlamenty nie sú schopné presadzovať túto zásadu z dôvodu nedostatočných zdrojov alebo z dôvodu krátkych termínov; žiada o analýzu zo strany Európskej komisie;

27.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom skúmať legislatívne návrhy zabezpečením toho, že Komisia bude poskytovať podrobné a komplexné odôvodnenie svojich legislatívnych rozhodnutí týkajúcich sa subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 Protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

28.

v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že súčasný časový rámec pre národné parlamenty na vykonávanie kontroly subsidiarity a proporcionality sa často považuje za nedostatočný;

29.

domnieva sa, že tlak v súvislosti s časom a zdrojmi, ktorému čelia národné parlamenty pri reakcii na návrhy právnych predpisov, prispieva k tomu, že v EÚ sa pociťuje zníženie úrovne demokracie;

30.

pripomína svoje predchádzajúce žiadosti o podrobnejšie preskúmanie problémov, s ktorými sa stretávajú národné parlamenty s cieľom zlepšiť fungovanie existujúceho mechanizmu; domnieva sa, že by bolo tiež želateľné preskúmať kroky prijaté na posilnenie tohto mechanizmu, ktorý by mohol, zrejme v súvislosti s budúcou revíziou zmluvy, zabezpečiť viac práv národným parlamentnom; navrhuje, aby sa v tejto revízii zvážilo, aký počet reakcií národných parlamentov by bol primeraný na to, aby sa začal uvedený postup, či by sa mal obmedziť len na dôvody subsidiarity alebo proporcionality a aký by mal byť jeho vplyv, a to s osobitným odkazom na nedávne skúsenosti s „postupom žltej karty“; považuje takú diskusiu za užitočnú fázu vo vývoji právomoci udelenej národným parlamentom, v rámci ktorej sa uvádzajú do súladu stimuly na vykonávanie kontrol s účinkami na európskej úrovni;

31.

domnieva sa, že medzitým sa mohlo zaviesť viacero iniciatív na zlepšenie hodnotenia európskych otázok národnými parlamentmi; predovšetkým:

32.

domnieva sa, že účinný prístup k výzvam na lepšiu tvorbu právnych predpisov z hľadiska existujúcich právnych predpisov a z hľadiska perspektívnych právnych predpisov pomôže európskym inštitúciám reagovať na krízu; domnieva sa, že základným nástrojom zabezpečujúcim rast, konkurencieschopnosť a dôstojné pracovné miesta v Európe je reforma európskych právnych predpisov a legislatívnych postupov;

33.

víta, že Komisia kladie väčší dôraz na politický cyklus, pričom sa fázy začatia, posúdenia vplyvu, konzultácií, prijímania, vykonávania a hodnotenia právnych predpisov EÚ považujú za súčasť súvislého postupu; v tejto súvislosti sa domnieva, že hlavným prvkom tohto cyklu by mala byť zásada „najskôr myslieť na malých“ a že by sa malo zlepšiť hodnotenie nových právnych predpisov ex ante, čím by sa formoval inteligentný a transparentný proces stimulácie rastu a konkurencieschopnosti v Európe;

34.

víta v tejto súvislosti oznámenia Komisie o inteligentnej regulácii a o vhodnosti právnych predpisov EÚ, ako aj pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Desať právnych predpisov EÚ, ktoré predstavujú najväčšiu záťaž pre MSP“; domnieva sa, že tieto dokumenty predstavujú hodnovernú výhodu v programe lepšej tvorby právnych predpisov a odrážajú viaceré predchádzajúce požiadavky Parlamentu;

35.

domnieva sa, že tieto teoretické výhody by sa teraz mohli upevniť v konkrétnych opatreniach; žiada preto Komisiu, aby predložila ďalšie konkrétne návrhy na zníženie celkovej regulačnej záťaže EÚ bez toho, aby sa narušili predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a najmä aby:

36.

zdôrazňuje, že zlepšenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o informovaní a poradách s pracovníkmi predstavuje dva dôležité kľúčové prostriedky na posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti v európskom hospodárstve; pripomína, že pevná a stabilná regulácia v týchto oblastiach neobmedzuje rast, ale prispieva k nemu;

37.

domnieva sa, že Komisia by mala ďalej preskúmať možnosť zavedenia fázy tzv. bielej knihy do legislatívneho postupu; domnieva sa, že prostredníctvom poskytnutia možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky k návrhom a súvisiacim predbežným posúdeniam vplyvu by sa zlepšila kvalita návrhov právnych predpisov predložených Komisiou bez zbytočného predĺženia obdobia prípravy budúcich právnych predpisov;

38.

opakuje výzvu Komisii, aby predložila návrhy, ktorými by sa vykonávala regulačná kompenzácia, na základe ktorej by sa vyžadovalo, aby sa pred novými právnymi predpismi vytvárajúcimi náklady určila rovnocenná kompenzácia týchto nákladov; poznamenáva, že vytvorenie právnych predpisov EÚ neznamená, že sa automaticky upustí od 28 vnútroštátnych právnych predpisov v prospech jedného právneho predpisu EÚ, ani to automaticky neznamená, že nové právne predpisy EÚ spôsobia nižšiu záťaž než vnútroštátne právne predpisy; nalieha preto na Komisiu, aby do konca súčasného parlamentného obdobia v roku 2014 vážne preskúmala tento návrh a predložila posúdenie jeho vplyvu;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia plánuje stiahnuť svoj návrh o štatúte európskej súkromnej spoločnosti, ku ktorému vyzýval Parlament v legislatívnej iniciatívnej správe; žiada Komisiu, aby pred stiahnutím každého návrhu založeného na legislatívnej iniciatívnej správe konzultovala s Parlamentom;

40.

zdôrazňuje význam zjednodušenia pre zefektívnenie regulačného prostredia, najmä pre miestne a regionálne orgány, ktorých zdroje na vykonávanie právnych predpisov sú často obmedzené a zmenšujú sa;

41.

pod „pozlacovaním“ rozumie prax, keď členské štáty pri transpozícii smerníc EÚ do svojich právnych predpisov presahujú rámec minimálnych požiadaviek; potvrdzuje svoju podporu opatreniam proti zbytočnému „pozlacovaniu“ a vyzýva preto členské štáty, aby v prípadoch, keď dochádza k pozlacovaniu, objasnili dôvody takéhoto konania;

42.

víta skutočnosť, že Komisia sa v rámci posudzovania vplyvu usiluje zahrnúť široký a komplexný rozsah prípadných vplyvov, domnieva sa však, že systém by sa mohol posilniť mnohými spôsobmi, okrem iného zahrnutím územného rozmeru (finančné a administratívne dôsledky pre celoštátne, regionálne a miestne orgány); v tejto súvislosti ho podporuje rozhodnutie Komisie aktualizovať, konsolidovať a revidovať svoje usmernenia na posudzovanie vplyvu do júna 2014 a vyhradzuje si právo predložiť v nasledujúcich mesiacoch podrobný príspevok ustanovujúci prípadné zlepšenie týchto usmernení; trvá na tom, že tieto posúdenia vplyvu, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri formovaní verejnej a politickej mienky, by mali podporovať zásadu viacjazyčnosti;

43.

žiada Komisiu, aby analyzovala metodológiu používanú pri vypracovaní posudzovaní vplyvu so zreteľom na hodnotenie spôsobov na vylepšenie kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj všeobecného vykonávania konzultačného postupu, a najmä s ohľadom na zapojenie príslušných zainteresovaných strán;

44.

domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť jednotnosť medzi posudzovaním vplyvu uverejneným Komisiou a obsahom legislatívneho návrhu prijatého kolégiom komisárov; žiada, aby sa automaticky aktualizovalo každé posúdenie vplyvu návrhu zmeneného kolégiom s cieľom odzrkadliť zmeny, ktoré vykonali komisári;

45.

vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a nezávislosť výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä dokončila a predložila legislatívne návrhy, ak boli schválené s priaznivým stanoviskom tohto výboru; naliehavo vyzýva výbor pre posudzovanie vplyvu, aby vychádzal z odborných znalostí sociálnych partnerov;

46.

domnieva sa, že súčasné vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, že posudzovanie vplyvu vykonané Komisiou „zaväzuje len tie útvary Komisie, ktoré sa podieľajú na jeho vypracovaní a nepredurčuje konečnú podobu nijakého rozhodnutia prijatého Komisiou“, zdôrazňuje významné nedostatky v existujúcom systéme;

47.

víta pozitívny vývoj v Parlamente, pokiaľ ide o riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu a európsku pridanú hodnotu; domnieva sa, že Parlament by mal prijať systematický prístup k posudzovaniu vplyvu; víta skutočnosť, že riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu vypracuje krátke zhrnutia posúdení vplyvu sprevádzajúce návrhy Komisie a domnieva sa, že tieto zhrnutia by mali predstavovať základný prvok pri posudzovaní prerokúvaných legislatívnych návrhov vo výboroch; navrhuje, aby posúdenia vplyvu vypracované Parlamentom v prípade potreby zahŕňali územný rozmer; žiada, aby Konferencia predsedov výborov posúdila otázku, ako čo najlepšie vykonať toto odporúčanie;

48.

pripomína, že Parlament a Rada sa zaviazali v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k hodnoteniu vplyvu z roku 2005 vykonávať posudzovanie vplyvu, keď to budú považovať za primerané a nevyhnutné pre legislatívny postup, a to pred prijatím akéhokoľvek podstatného pozmeňujúceho návrhu; vyzýva výbory, aby pri plnení tohto záväzku využívali oddelenie posudzovania vplyvu;

49.

znovu upozorňuje na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003 a povzbudzuje Radu, aby v súlade so svojimi záväzkami v rámci dohody z roku 2003 bez zbytočného odkladu dokončila ustanovenie svojho vlastného mechanizmu na vykonávanie posúdení vplyvu svojich vlastných podstatných pozmeňujúcich návrhov;

50.

trvá na tom, aby Komisia brala vážne do úvahy posúdenie európskej priadnej hodnoty sprevádzajúce legislatívne iniciatívne správy, pričom by podrobne uviedla dôvody, prečo neprijala alebo nepovažovala za dôležité tvrdenia, ktoré predložil Parlament;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/21

—

so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 8 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 21,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, prijaté 31. marca 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573),

—

so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2012 (COM(2013)0271) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie,

—

so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426) a na svoju pozíciu z 2. apríla 2009 k tomuto návrhu (1),

—

so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých základných práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada Európskej únie prijala na svojom zasadnutí 24. júna 2013,

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z novembra 2010 s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

—

so zreteľom na výsledky prieskumu Európskej únie o lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch a transrodových osobách, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) a ktorý bol zverejnený 17. mája 2013,

—

so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 1. októbra 2013 o situácii v oblasti rovnosti v Európskej únii desať rokov od začatia vykonávania smerníc o rovnosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o boji proti homofóbii v Európe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2010 – 2011) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o posilnení boja proti rasizmu, xenofóbii a trestným činom z nenávisti (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0009/2014),

A.

keďže Európska únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám;

B.

keďže Európska únia sa pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

C.

keďže Rada Európskej únie prijala v júni 2013 rázne usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv osôb LGBTI mimo Európskej únie a mala by zabezpečiť, aby boli účinne chránené v rámci EÚ;

D.

keďže Európska únia už koordinuje svoju činnosť komplexnými politikami v oblasti rovnosti a nediskriminácie prostredníctvom rámcovej stratégie pre nediskrimináciu a rovnaké príležitosti pre všetkých, v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, v oblasti zdravotných postihnutí prostredníctvom európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 a v oblasti rovnosti Rómov prostredníctvom rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020;

E.

keďže Komisia vo svojej Stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou uznala potrebu vypracovať osobitné politiky týkajúce sa určitých konkrétnych základných práv na základe zmlúv;

F.

keďže Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v prieskume o osobách LGBT v roku 2013 zistila, že v celej EÚ v roku predchádzajúcom prieskumu sa každý druhý respondent LGBT cítil diskriminovaný alebo obťažovaný na základe sexuálnej orientácie, každý tretí bol diskriminovaný pri prístupe k tovaru alebo službám, každý štvrtý bol fyzicky napadnutý a každý piaty bol diskriminovaný v zamestnaní alebo povolaní;

G.

keďže agentúra FRA odporučila, aby EÚ a členské štáty vypracovali akčné plány na podporu rešpektovania osôb LGBT a na ochranu ich základných práv;

H.

keďže v máji roku 2013 jedenásť ministrov pre rovnosť (5) vyzvalo Komisiu, aby vypracovala komplexnú politiku EÚ pre rovnosť osôb LGBT, a desať členských štátov (6) už prijalo podobné politiky alebo o nich diskutuje na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

I.

keďže Európsky parlament desaťkrát požadoval komplexný politický nástroj Európskej únie pre rovnosť na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity;

1.

ostro odsudzuje každú diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a veľmi ľutuje, že základné práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI) sa v Európskej únii v plnej miere ešte vždy nedodržiavajú;

2.

domnieva sa, že Európskej únii v súčasnosti chýba komplexná politika na ochranu základných práv osôb LGBTI;

3.

uznáva, že zodpovednosť za ochranu základných práv nesú spoločne Komisia a členské štáty; vyzýva Komisiu, aby čo najviac využívala svoje právomoci vrátane umožnenia výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a z odporúčania Rady Európy o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

4.

vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné agentúry, aby spoločne pracovali na komplexnej viacročnej politike na ochranu základných práv osôb LGBTI, t. j. na pláne, stratégii alebo akčnom pláne, ktoré budú zahŕňať nasledujúce témy a ciele;

5.

zdôrazňuje, že táto komplexná politika musí rešpektovať právomoci Európskej únie, jej agentúr a členských štátov;

6.

zdôrazňuje, že treba rešpektovať slobodu prejavu presvedčenia a názorov v súlade so zásadou plurality názorov pod podmienkou, že to nepodnecuje k nenávisti, násiliu alebo diskriminácii;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov, všetkým agentúram uvedeným v tomto uznesení a Rade Európy.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/27

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (1),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Prvá správa o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (COM(2013)0139),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (COM(2013)0138),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“) (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o vplyve reklamy na správanie spotrebiteľov (5) a na následnú odpoveď Komisie prijatú 30. marca 2011;

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Transpozícia a uplatňovanie smernice o nekalých obchodným praktikách (2005/29/ES) a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame (2006/114/ES) realizovanú na žiadosť Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (6),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0474/2013),

A.

keďže spotreba je jedným zo základných motorov rastu v EÚ, a spotrebitelia preto hrajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve;

B.

keďže ochrana spotrebiteľov a ich práv predstavuje jednu zo základných hodnôt Únie;

C.

keďže smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách je hlavným právnym aktom EÚ upravujúcim pravidlá týkajúce sa klamlivej reklamy a iných nekalých praktík v transakciách medzi podnikmi a spotrebiteľmi;

D.

keďže cieľom smernice je prostredníctvom ustanovenia o jednotnom trhu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov v celej Únii a zvýšiť ich dôveru v jednotný trh a súčasne zaručiť podnikom vysokú právnu istotu a odstraňovanie prekážok v cezhraničnom obchode;

E.

keďže medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely v uplatňovaní smernice 2005/29/ES;

F.

keďže platnosť dočasných výnimiek, ktoré členským štátom umožňovali pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú reštriktívnejšie alebo normatívnejšie ako táto smernica a vykonávajú iné právne predpisy EÚ obsahujúce doložky o minimálnej harmonizácii, sa skončila 12. júna 2013;

G.

keďže členské štáty, ktoré si to želajú, môžu rozšíriť uplatňovanie smernice na vzťahy medzi podnikmi, pričom do dnešného dňa tak urobili iba štyri z nich;

H.

keďže Európska komisia oznámila, že v dohľadnom čase predloží revíziu smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame so zameraním na vzťahy medzi podnikmi;

I.

keďže rozvoj digitálneho hospodárstva a všetky jeho technologické uplatnenia zmenili spôsoby nakupovania a spôsob, akým podniky robia svoju reklamu a predávajú tovar a služby;

J.

keďže niektoré podniky, najmä tie najmenšie, a mnohí spotrebitelia ešte stále nepoznajú práva, ktoré majú spotrebitelia v Európe;

K.

keďže je nevyhnutné posilniť úlohu spotrebiteľských organizácií a dať im možnosť posilniť svoje kapacity;

1.

zdôrazňuje účinnosť právneho rámca zavedeného smernicou a jeho význam pri zvyšovaní dôvery spotrebiteľov a obchodníkov v transakcie na vnútornom trhu (najmä pokiaľ ide o cezhraničné transakcie), a pri zabezpečovaní väčšej právnej istoty pre podniky a napomáhaní k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa v Únii; zdôrazňuje, že z rozdielneho uplatňovania smernice plynie riziko, že je pôsobnosť oslabí;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek ustanoveniam smernice 2006/114/ES zameraným na boj proti klamlivým reklamným praktikám v oblasti vzťahov medzi podnikmi niektoré praktiky, ako sú „podvodné adresáre“, pretrvávajú; berie na vedomie zámer Komisie predložiť v dohľadnom čase zmenu smernice 2006/114/ES zameranú na vzťahy medzi podnikmi s cieľom účinnejšie bojovať proti týmto praktikám; v tejto súvislosti navrhuje, aby Komisia v prípade smernice 2006/114/ES zvážila prínos cielenej čiernej listiny obchodných praktík, ktoré sa v oblasti vzťahov medzi podnikmi považujú za všetkých okolností za nekalé, podobnej čiernej listine, ktorá už existuje v prípade smernice 2005/29/ES; nepovažuje však za vhodné, aby sa rozsah pôsobnosti smernice 2005/29/ES o vzťahoch medzi podnikmi a spotrebiteľmi okamžite rozšíril na nekalé obchodné praktiky medzi podnikmi;

3.

žiada Komisiu, aby objasnila spojitosť medzi smernicami 2005/29/ES a 2006/114/ES s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany všetkých hospodárskych subjektov v Únii, a najmä spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, pred podvodnými alebo nekalými praktikami a posilniť tak dôveru vo vnútorný trh;

4.

zastáva názor, že výnimky stanovené pre oblasť nehnuteľností a oblasť finančných služieb sú odôvodnené a že je vhodné, aby sa zachovali;

5.

domnieva sa, že rozšírenie čiernej listiny z prílohy I nie je v tejto fáze vhodné; vyzýva však Komisiu, aby vypracovala zoznam praktík, ktoré vnútroštátne orgány označili za nekalé v zmysle všeobecných zásad smernice, s cieľom posúdiť, či by bolo v budúcnosti vhodné čiernu listinu rozšíriť;

6.

konštatuje, že v rámci určitých foriem vzťahu medzi spotrebiteľom a podnikom sa spotrebitelia môžu stať obeťami nekalých obchodných praktík, napríklad keď sa výrobok predáva obchodníkovi; vyzýva Komisiu, aby prešetrila problémy tohto druhu a v prípade potreby preskúmala cielené a praktické opravné prostriedky, ktoré by okrem iného mohli zahŕňať voľnejší výklad ustanovení smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách a mohli by byť vysvetlené v usmernení Komisie k uplatňovaniu tejto smernice;

7.

pripomína, že s účinnosťou od 12. júna 2013 sa členské štáty nemôžu riadiť ustanoveniami ponechanými do tohto dátumu na základe dočasnej výnimky; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr zladili svoju právnu úpravu so znením smernice; zároveň vyzýva Komisiu, aby vykonala prieskum toho, ako členské štáty transponovali smernicu, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne zákazy, ktoré neboli zahrnuté do prílohy I, a aby do dvoch rokov predložila Parlamentu a Rade novú súhrnnú správu o uplatňovaní smernice, do ktorej zahrnie najmä analýzu pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktoré by sa mohli harmonizovať a zjednodušiť, ako aj návrhy všetkých potrebných opatrení, ktoré treba prijať na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť, aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa;

8.

znovu zdôrazňuje dôležitosť a nutnosť úplného a jednotného uplatňovania a primeraného vykonávania tejto smernice členskými štátmi, aby sa tak odstránila právna a operačná neistota pre podniky, ktoré pôsobia na cezhraničnej úrovni; so znepokojením konštatuje, že Komisia musela vzhľadom na nesprávnu transpozíciu smernice v prípade viacerých členských štátov v rokoch 2011 až 2012 využiť systém konzultácií EÚ Pilot; vyzýva členské štáty, aby podporovali jej presadzovanie na vnútroštátnej úrovni všetkými dostupnými prostriedkami, najmä dostatočnými zdrojmi; zdôrazňuje zásadnú úlohu posilnenia spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie smernice, ako aj význam budovania štruktúrovaného dialógu medzi verejnými orgánmi presadzovania práva a ostatnými zainteresovanými stranami, najmä spotrebiteľskými organizáciami;

9.

konštatuje, že od konca lehoty na transpozíciu smernice v roku 2007 sa vyskytlo množstvo prípadov, keď členské štáty nesprávne zaviedli alebo uplatňovali kľúčové ustanovenia, predovšetkým čiernu listinu zakázaných, klamlivých a agresívnych obchodných praktík; vyzýva preto Komisiu, aby aj naďalej pozorne sledovala uplatňovanie smernice a v prípade potreby otvorila v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ konania proti členským štátom, ktoré smernicu porušujú, nevykonávajú alebo ju uplatňujú nesprávne; vyzýva najmä Komisiu, aby bezodkladne vyriešila všetky otvorené otázky súvisiace s konzultáciami začatými v roku 2011 tým, že buď ukončí konania o porušení, alebo ich postúpi na Súdny dvor;

10.

podporuje Komisiu v jej zámere zostaviť zoznam ukazovateľov, ktorého cieľom by bolo posúdiť účinnosť mechanizmu, na základe ktorého členské štáty vykonávajú smernicu;

11.

víta skutočnosť, že odkedy bola v členských štátoch transponovaná táto smernica, zvýšil sa cezhraničný nákup; pripomína však, že na podporu zbližovania postupov pri vykonávaní a na zabezpečenie rýchlej a účinnej reakcie je nevyhnutná posilnená spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi; poukazuje na to, že osobitná pozornosť by sa mala venovať riešeniu cezhraničného nakupovania cez internet, a to najmä v prípadoch, keď webové stránky na porovnávanie cien jasne neodhaľujú totožnosť obchodníka, ktorý príslušnú stránku prevádzkuje;

12.

znovu potvrdzuje význam posilnenia spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie tejto smernice v záujme dosiahnutia jej plného uplatňovania a riadneho vykonávania členskými štátmi; nabáda v tejto súvislosti Komisiu, aby dôkladne posúdila rozsah pôsobnosti, účinnosť a mechanizmy fungovania nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa („nariadenie CPC“), ako sa zaviazala uskutočniť do konca roka 2014; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia nedávno začala verejnú konzultáciu o revízii tohto nariadenia a sprístupnila túto konzultáciu vo všetkých jazykoch EÚ; vyzýva príslušné zainteresované strany, aby sa zapojili do tejto konzultácie;

13.

kladie dôraz na užitočnosť tzv. celoplošných akcií vykonávaných v rámci nariadenia CPC a vyzýva Komisiu, aby tieto operácie rozvinula a posilnila a rozšírila ich rozsah; vyzýva Komisiu, aby zhrnula zozbierané údaje, ako aj zoznam opatrení prijatých Komisiou a členskými štátmi po týchto operáciách a aby svoju analýzu zverejnila a vzala pri tom do úvahy potrebu zabezpečiť dôvernosť určitých citlivých informácií, ktoré sa používajú v rámci súdneho konania na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podávala Parlamentu správy o svojich zisteniach a aby okrem toho v prípade potreby navrhla dodatočné opatrenia na zlepšenie fungovania vnútorného trhu;

14.

súhlasí s tým, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o posilnenie presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahu k zraniteľným spotrebiteľom;

15.

vyjadruje znepokojenie nad zavádzajúcim spôsobom, akým niektorí obchodníci využívajú nástroje hodnotenia spokojnosti zákazníkov a internetové stránky na porovnávanie cien, čím vzniká konflikt záujmov; v tejto súvislosti pozitívne hodnotí rozhodnutie Komisie preskúmať riešenia, ako by sa mohli spotrebiteľom zabezpečiť jasnejšie informácie uvádzané na takýchto platformách;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili náležité uplatňovanie smernice o nekalých obchodných praktikách, najmä pokiaľ ide o klamlivú „skrytú“ internetovú reklamu v podobe komentárov posielaných na sociálnych sieťach, fórach alebo blogoch, ktoré zdanlivo pochádzajú od samotných spotrebiteľov, pričom v skutočnosti ide o správy obchodného alebo reklamného charakteru, ktoré priamo alebo nepriamo vytvárajú či financujú hospodárske subjekty; trvá na tom, že takéto praktiky majú škodlivý vplyv na dôveru spotrebiteľov a pravidlá hospodárskej súťaže; vyzýva členské štáty, aby prijali náležité opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu rozvíjaniu takýchto praktík, a to aj prostredníctvom začatia informačných kampaní, ktorých cieľom by bolo varovať spotrebiteľov, na ktorých sa zameriavajú tieto „skryté“ formy reklamy, alebo prostredníctvom podpory vzniku funkcie pozorovateľov/moderátorov fór, ktorí by boli osobitne vyškolení a upozorňovali by na nebezpečenstvá „skrytej“ reklamy;

17.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchle šírenie reklamy online je nevyhnutné vyvinúť vhodný mechanizmus kontroly ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva, najmä detí, a prístupu zadávateľov reklamy k nim;

18.

vyjadruje poľutovanie na tým, že aj napriek súčasnému európskemu právnemu nástroju v oblasti cien v leteckej doprave a celoplošným akciám, ktoré sa uskutočnili v roku 2007 na základe nariadenia CPC a so zameraním na internetové stránky predávajúce letenky, spotrebitelia sú v tomto odvetví aj naďalej obeťami klamlivých praktík, ako je napríklad nezahrnutie nevyhnutných nákladov, ako sú príplatky za kreditné a debetné karty pri online rezervácii; vyjadruje znepokojenie nad stúpajúcim počtom sťažností zo strany používateľov internetových stránok určených na nákup lístkov online, ktorí sa stali obeťou tzv. sledovania IP adresy, ktoré slúži na sledovanie počtu návštev internetovej stránky jednotlivými používateľmi z rovnakej IP adresy a následne na umelé zvýšenie ceny podľa miery záujmu odhalenej na základe ďalších podobných vyhľadávaní; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako často dochádza k tejto praktike, ktorá vedie k nekalej obchodnej súťaži a predstavuje zneužívanie osobných údajov používateľa, a aby prípadne navrhla vhodné právne predpisy na ochranu záujmov spotrebiteľov;

19.

domnieva sa, že sankcie vyplývajúce z nedodržania ustanovení tejto smernice by nemali byť nikdy menšie ako zisk dosiahnutý vďaka praktike, ktorá je považovaná za nekalú alebo klamlivú; pripomína členským štátom, že sankcie musia byť podľa smernice účinné, primerané a odradzujúce; žiada Komisiu, aby zhromaždila a analyzovala údaje o sankciách uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch, ako aj o systémoch presadzovania práva, najmä pokiaľ ide o zložitosť a dĺžku postupov presadzovania; vyzýva Komisiu, aby poskytla Parlamentu výsledky tejto analýzy;

20.

víta úsilie, ktoré vyvinula Komisia v snahe pomôcť členským štátom pri transpozícii a uplatňovaní smernice;

21.

víta databázu o vnútroštátnych právnych predpisoch a judikatúre o nekalých obchodných praktikách, ktorú pripravila Komisia, a považuje ju za užitočný prostriedok na doplnenie informácií, ktoré majú spotrebitelia k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že je k dispozícii iba v angličtine; žiada Komisiu, aby postupne zvyšovala počet jazykov, v ktorých je databáza k dispozícii a aby ju zviditeľnila najmä medzi hospodárskymi subjektmi; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj ďalšie nástroje na zvyšovanie informovanosti malých a stredných podnikov o nekalých obchodných praktikách;

22.

podčiarkuje význam usmerňovacieho dokumentu, ktorý vypracovala Komisia na podporu pri uplatňovaní smernice; víta zámer Komisie zrevidovať tento dokument do roku 2014; nabáda Komisiu, aby pracovala transparentne, pričom bude počas celého procesu usporadúvať rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti pravidelne aktualizovala a objasňovala tento dokument; vyzýva členské štáty, aby v rámci možností zohľadnili tento usmerňovací dokument a aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa jeho vykonávania; vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotenia problémov týkajúcich sa výkladu a vykonávania, s ktorými sa vnútroštátne orgány a zainteresované strany pravidelne stretávali pri vykonávaní ustanovení smernice, s cieľom zhodnotiť, ktoré aspekty usmerňovacieho dokumentu potrebujú zlepšiť;

23.

zdôrazňuje, že zo zásady maximálnej harmonizácie, ktorá je stanovená v smernici, vyplýva, že vnútroštátne právne predpisy nemôžu obsahovať prísnejšie ustanovenia než tie, ktoré ukladá táto smernica; zdôrazňuje, že Súdny dvor vykladal túto zásadu ako požiadavku, aby vedľajší predaj a iné obchodné propagácie, ktoré Súdny dvor považuje za nekalé obchodné praktiky a ktoré nefigurujú na čiernom zozname v prílohe I, možno zakázať iba na základe individuálnych okolností; zdôrazňuje, že z dôvodu právnej istoty a s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by Komisia mala v rámci svojej revízie usmerňujúceho dokumentu spresniť, v ktorých konkrétnych prípadoch by vedľajší predaj a iné obchodné propagácie mali byť považované za nezákonné; vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila potrebu nového legislatívneho návrhu venovaného obchodným propagáciám;

24.

zdôrazňuje, že používanie klamlivých ekologických tvrdení je nekalá praktika, ktorá má tendenciu rozširovať sa; nabáda Komisiu, aby rozšírila oddiel usmerňovacieho dokumentu, ktorý je venovaný tejto praktike, s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom presnejšie vysvetlenia týkajúce sa uplatňovania smernice; zároveň vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy, ktoré by mohla prijať na lepšiu ochranu spotrebiteľov pred týmito praktikami;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšiu informovanosť podnikov o právach spotrebiteľov s cieľom podporiť lepšie dodržiavanie týchto práv zo strany hospodárskych subjektov;

26.

pripomína, že veľa spotrebiteľov váha pri žiadostiach o nápravu, ak sa im zdá, že je suma sporu príliš nízka; zdôrazňuje potrebu lepšieho informovania spotrebiteľov o pomoci, ktorú im pri získavaní náhrady škody môžu poskytnúť spotrebiteľské organizácie a sieť európskych spotrebiteľských centier; zdôrazňuje význam spotrebiteľských organizácií pri zvyšovaní informovanosti o existujúcich nekalých obchodných praktikách ako pri preventívnom opatrení a o úlohe týchto organizácií pri poskytovaní pomoci obetiam nekalých praktík, čím sa spotrebiteľom poskytuje možnosť náležite uplatňovať svoje práva; požaduje koordinované opatrenia medzi spotrebiteľskými organizáciami na vnútroštátnej a európskej úrovni, a to aj s pomocou vnútroštátnych orgánov a Komisie;

27.

zdôrazňuje dôležitosť účinných, rýchlych a nenákladných prostriedkov na zákonnú nápravu pre spotrebiteľov; žiada v tejto súvislosti členské štáty, aby v plnej miere vykonali smernicu o alternatívnych riešeniach sporov a mimosúdnom riešení sporov online;

28.

poukazuje na význam mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov pre spotrebiteľov a víta nedávno uverejnené odporúčanie Komisie C(2013)3539 a jej oznámenie COM(2013)0401; súhlasí s tým, že horizontálny rámec pre kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu by pomohol predchádzať riziku nekoordinovaných sektorových iniciatív EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa držali odporúčaní Komisie, pokiaľ ide o zriaďovanie horizontálnych spoločných zásad, ktorých vykonávanie v členských štátoch by slúžilo na hodnotenie toho, či sú potrebné ďalšie opatrenia, medzi nimi aj legislatívna iniciatíva, najmä pre cezhraničné prípady; pripomína, že žiaden z rozličných prístupov ku kolektívnemu uplatňovaniu nárokov nesmie poskytnúť žiaden hospodársky podnet na predkladanie špekulatívnych kolektívnych žalôb a že všetky tieto prístupy musia zahŕňať primerané záruky s cieľom vyhnúť sa neoprávneným nárokom;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/32

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. marca 2013 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

—

so zreteľom na dvojročné hodnotiace správy o európskych súdnych systémoch, ktoré vypracovala Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0442/2013),

A.

keďže Komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý je porovnávacím, nezáväzným nástrojom zameraným na posúdenie účinnosti vnútroštátnych justičných systémov, s cieľom lepšie vymedziť justičné politiky a s rozsahom pôsobnosti zameraným na parametre justičných systémov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu podnikateľského a investičného prostredia v Únii;

B.

keďže v porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sa porovnávajú vnútroštátne justičné systémy s použitím konkrétnych ukazovateľov, ale neuvádza sa v ňom celkové hodnotenie vnútroštátnych justičných systémov;

C.

keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2013 sa výlučne zameriava na občiansku, obchodnú a správnu justíciu;

D.

keďže nezáväzný porovnávací prehľad má zásluhu na určovaní zlepšení a neúspechov a na snahe o výmenu najlepších postupov v rámci Únie, pričom autonómia vnútroštátnych právnych a súdnych systémov zostáva nedotknutá;

1.

berie na vedomie porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto prehľade v súlade so zmluvami a v rámci konzultácií s členskými štátmi a mala pritom na pamäti potrebu vyhnúť sa nepotrebnému zdvojeniu práce s inými orgánmi;

2.

podporuje cieľ výmeny najlepších postupov v záujme zabezpečenia efektívneho a nezávislého justičného systému, ktorý môže prispieť k hospodárskemu rastu v Európe a posilniť konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že efektívny a dôveryhodný justičný systém dáva podnikom stimuly na rozvoj a investície na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni;

3.

zdôrazňuje význam súdnych porovnávacích kritérií pre cezhraničnú vzájomnú dôveru, účinnú spoluprácu medzi inštitúciami a vytvorenie spoločného justičného priestoru a európskej justičnej kultúry;

4.

domnieva sa, že každé porovnanie vnútroštátnych justičných systémov, najmä v súvislosti s ich predchádzajúcim stavom, musí byť založené na objektívnych kritériách a na dôkaze, ktorý je objektívne zostavený, porovnaný a analyzovaný; poukazuje na význam posúdenia fungovania justičných systémov ako celku, bez jeho oddelenia od sociálnej, historickej a hospodárskej situácie členských štátov alebo od ústavných tradícií, z ktorých justičné systémy vychádzajú; zdôrazňuje význam nestranného zaobchádzania s členskými štátmi, ktorým sa zabezpečí rovnosť zaobchádzania so všetkými členskými štátmi pri posudzovaní ich justičných systémov;

5.

žiada Komisiu o včasné prediskutovanie navrhovanej metódy v transparentnom konaní v spolupráci s členskými štátmi;

6.

zdôrazňuje, že kritériá musia byť stanovené pred získaním informácií o vnútroštátnych justičných systémoch, aby sa vyvinulo spoločné chápanie metodiky a ukazovateľov;

7.

vyzdvihuje úsilie Komisie poskytnúť merateľné údaje, domnieva sa však, že niektoré ciele, ako napríklad kvalita a nestrannosť spravodlivosti, je veľmi ťažké merať objektívne;

8.

poukazuje na skutočnosť, že efektívnosť justičného systému sa nedá merať len na základe štatisticky merateľných parametrov, ale musia byť zohľadnené štrukturálne osobitosti a rozličné spoločenské tradície v členských štátoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pri zhromažďovaní údajov a stanovovaní kritérií v budúcnosti vo väčšej miere zvážila rozdiely medzi vnútroštátnymi justičnými systémami;

9.

vyzýva Komisiu, aby v oblasti práva obchodných spoločností vyvážene zohľadnila jednostupňový a dvojstupňový systém;

10.

vyzýva členské štáty, aby dôkladne preskúmali výsledky porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2013 a určili, či je potrebné vyvodiť z nich nejaké dôsledky týkajúce sa organizácie a zlepšenia ich príslušných občianskych, obchodných a správnych justičných systémov;

11.

povzbudzuje členské štáty, aby zbierali príslušné údaje o otázkach, ako sú náklady na konania, prípady mediácie a postupy presadzovania práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neposkytli žiadne údaje pre určité kategórie uvedené v porovnávacom prehľade v oblasti justície; domnieva sa však, že Komisia mala rozlíšiť medzi tými prípadmi, keď údaje neboli k dispozícii a prípadmi, keď ukazovatele neboli relevantné alebo použiteľné v jednotlivých členských štátoch;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vzájomné pochopenie a spoluprácu medzi vnútroštátnymi súdnymi systémami aj prostredníctvom sietí kontaktných sudcov;

13.

žiada, aby sa kládol väčší dôraz na programy odbornej prípravy sudcov, súdnych zamestnancov a iných právnych odborníkov, najmä v oblasti európskeho a porovnávacieho práva; zdôrazňuje, že je potrebné, aby jazyková príprava bola základnou súčasťou štúdia práva;

14.

vyjadruje svoj záujem o získavanie údajov o cezhraničných prípadoch, ktoré často zahŕňajú väčšiu mieru zložitosti ako čisto vnútroštátne prípady a dokazujú prekážky, ktorým občania EÚ čelia pri uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich z jednotného trhu EÚ, najmä pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ;

15.

poukazuje na význam alternatívneho riešenia sporov pri znižovaní záťaže na súdne systémy a úsporu peňazí pre všetky zainteresované strany;

16.

žiada Komisiu, aby vo svojom ďalšom takomto prehľade zvážila postupy cezhraničnej mediácie; vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali postupy mediácie s osobitným ohľadom na obchodné záležitosti a na rodinné záležitosti regulované na úrovni EÚ (napríklad v nariadení Rím III a Brusel II);

17.

zdôrazňuje, že existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi v rozvoji systémov IKT; zdôrazňuje, že použitie nových technológií môže účinne prispieť k zníženiu nákladov a urýchleniu súdnych konaní, najmä prostredníctvom používania počítačových aplikácií, správy prípadov a komunikačných nástrojov;

18.

poukazuje na to, že konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nesporné nároky sa dajú riešiť rýchlejšie pomocou nástrojov IKT;

19.

zdôrazňuje úlohu Európskej komisie pre efektívnosť justície (CEPEJ) pri získavaní a prezentovaní príslušných údajov na regionálnej a vnútroštátnej úrovni; sa domnieva, že inštitúcie EÚ by sa mali snažiť o spoluprácu s CEPEJ, pretože to poskytuje vynikajúci základ pre výmenu najlepších postupov a je potrebné predchádzať zdvojeniu práce;

20.

opätovne pripomína vedúcu úlohu Európskej justičnej siete v občianskych a obchodných veciach, ako aj Európskeho justičného portálu pri uľahčení prístupu k znalostiam o právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti občianskeho a obchodného práva pre občanov EÚ;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/34

—

so zreteľom na články 174, 175, 176, 177, 178 a 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 37 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Protokol č. 26 k ZFEÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1084/2006 (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1298/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky pridelené určitým členských štátom z Európskeho sociálneho fondu (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (5),

—

So zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (7),

—

so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (8),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 734/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2011 s názvom Inteligentné siete – od inovácií k zavedeniu (COM(2011)0202),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou(COM(2012)0663),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2012 s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov – významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o mikrogenerácii – malokapacitnej výrobe elektriny a tepla (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o vykonávaní a vplyve opatrení energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti (15),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2008 s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEC(2008)2868),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 o príspevku regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na konzultačný dokument s návrhom nariadenia Komisie (EÚ) č. …/.. z XXX o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 zmluvy,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0019/2014),

A.

keďže mnohé príklady najlepších postupov, ako je región Burgenland, „MaRes“ projekt (Makaronézska výskumná stratégia), projekt „Zelené ostrovy“, Energy Valley v Holandsku, modelový región obnovy Harz v Nemecku, Hostětín v Českej republike, mikroprojekt v oblasti obnoviteľných energií na škótskych Orknejách, ako aj pilotné projekty miest a spoločenstiev v rámci iniciatívy Komisie CONCERTO alebo CO-POWER v oblasti efektívneho využívania energie a decentralizovanej výroby energie ukazujú, že miestne spoločenstvá a občania sa môžu zároveň stať „prozumentmi“, ktorí vyrábajú energiu pre svoje vlastné potreby, predávajú energiu do siete alebo získavajú úver za prebytky energie a využívajú tzv. čisté meranie, prevádzkujú spolu s ostatnými aktérmi virtuálne elektrárne, dosahujú maximálne výnosy zapojením všetkých aktérov do plánovania a realizácie regionálnych akcií, podporou aktívnej účasti a výmenou informácií, rozvojom uceleného prístupu na základe začlenenia ďalších odvetví súvisiacich s energiou, ako sú doprava a bývanie, využívaním mechanizmu inteligentnej finančnej podpory a vytváraním nových pracovných miest;

B.

keďže Parlament prijal správy o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky a o vykonávaní a vplyve opatrení v oblasti energetickej účinnosti v rámci politiky súdržnosti;

C.

keďže osobné údaje zozbierané v súvislosti s prevádzkou inteligentných energetických systémov sú veľmi citlivé, lebo sa môžu využívať na získavanie informácií o správaní spotrebiteľov, a keďže z tohto dôvodu je potrebné zaručiť osobitnú ochranu týchto údajov;

1.

víta zásadnú zmenu, pokiaľ ide o spôsob, akým sa energia v regiónoch vyrába a spotrebúva, ktorá so sebou nesie prechod od nepružného tradičného modelu založeného na princípe základného zaťaženia k rôznorodejšej, decentralizovanej a miestnej výrobe energie, ktorá zahŕňa vysoký podiel malých zariadení vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré pružne reagujú na dopyt, a distribuované skladovanie vyrobenej energie; uznáva, že na zachovanie udržateľného rozvoja a naplnenie požiadaviek budúceho dopytu je potrebné presadzovať nové modely výroby a spotreby energie založené na decentralizovanej a miestnej výrobe energie, Zdôrazňuje skutočnosť, že inteligentné siete sú pre túto zásadnú zmenu veľmi dôležité a že ich realizácia musí byť súčasťou medzisektorového a komplexného prístupu k regionálnemu rozvoju, aby tak došlo k maximalizácii prínosov a trhových príležitostí pre regióny, ako aj k dosiahnutiu trvalej udržateľnosti, rastu a inovácií;

2.

zdôrazňuje, že mnohé európske regióny realizovali projekty v rámci existujúceho rámca EÚ, ktorými sa posilnila súčinnosť vo vybraných oblastiach a podporila energetická udržateľnosť a obnoviteľné zdroje energie, a v ktorých sa verejní a súkromní partneri spájajú v rámci úsilia o využívanie regionálnych príležitostí rastu v oblasti energetiky, prostredníctvom včasného využívania prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, cielených partnerstiev na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a efektívneho a decentralizovaného vykonávania stratégií využívania miestnych zdrojov energie,

3.

zdôrazňuje početné výhody inteligentných sietí pri znižovaní emisií skleníkových plynov, zvyšovaní podielu obnoviteľnej energie a distribuovanej výrobe energie, zaisťovaní bezpečnosti dodávok pre domácnosti, tvorbe podmienok pre účinné využitie elektrickej energie v doprave, poskytovaní možnosti spotrebiteľom prispôsobiť svoju spotrebu tak, aby mohli využívať najnižšie ceny a zároveň šetriť energiu, pri zvyšovaní energetickej účinnosti, šetrení elektrickej energie a znižovaní nákladných investícií do elektrických sietí využívaním energie mimo špičky a podporou technologického rozvoja v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zapájať občanov v každom štádiu, a to vrátane zavádzania modernej infraštruktúry merania, ktorá poskytuje obojsmerný tok informácií, aj do činností, ktoré plánujú prevádzkovatelia distribučných systémov a poskytovatelia technológií v oblasti inteligentných sietí; zdôrazňuje taktiež, že rozvoj a používanie inteligentných sietí výrazne znižuje energetické straty pri prenose a distribúcii; zdôrazňuje, že automatická opätovná konfigurácia siete sa môže vďaka schopnosti vlastnej nápravy využívať na predchádzanie výpadkom alebo obnovu po výpadkoch; pripomína však, že vnútroštátne systémy podpory v rozličných regiónoch často neuprednostňujú najúčinnejší spôsob využívania technológií v oblasti obnoviteľných energií v prípade domácností;

4.

v tejto súvislosti zdôrazňuje príležitosti, ktoré sa v súvislosti so zemepisnými (alebo územnými) zmenami energetickej siete ponúkajú znevýhodneným regiónom vrátane najvzdialenejších, okrajových a ostrovných regiónov, ktoré sa zo spotrebiteľov energie môžu stať jej výrobcami, čo im prinesie značné ekonomické a konkurenčné prínosy a zároveň zaistí bezpečné dodávky energie a zavádzanie a prevádzku inteligentných sietí; poznamenáva, že najmä zavádzanie a prevádzkovanie inteligentných sietí ponúka týmto regiónom príležitosti, ktoré môžu znížiť ich náklady na energiu;

5.

poukazuje na skutočnosť, že sieťová infraštruktúra, riadenie sietí a trhové regulácie sa v súčasnosti zameriavajú na potreby a možnosti jadrových elektrární a elektrární na fosílne palivá, čo predstavuje konkurenčnú nevýhodu pre nové technológie, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje energie;

6.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby čo najskôr investovali do miestnych inteligentných sietí a pritom dôkladne zvážili rozšírenie investovania prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vrátane využitia finančných nástrojov, ktoré by prilákali súkromné investície, pričom je potrebné zohľadniť environmentálne, ekonomické, sociálne a územné potreby špecifických regiónov a ich osobitosti, pretože neexistuje jediné riešenie pre všetky regióny; žiada, aby sa uplatňoval pružný prístup na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom znížiť prekážky, ktoré bránia kombinovaniu opatrení týkajúcich sa výroby a (aj cezhraničného) skladovania energie a energetickej účinnosti, a spolupracovať s ďalšími odvetviami, ako sú informačné a komunikačné technológie (IKT) a doprava; z tohto hľadiska zdôrazňuje význam prečerpávacích systémov skladovania energie spojených s využívaním obnoviteľných zdrojov energie;

7.

zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných sietí si vyžaduje stabilný, dlhodobý politický rámec; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambiciózne stratégie, politiky a ciele do roku 2030, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, obnoviteľné energie a emisie skleníkových plynov, a to s cieľom poskytnúť do budúcna záruky investorom a prepojeným odvetviam a uľahčiť budovanie inteligentného energetického systému;

8.

pripomína, že podľa väčšiny scenárov Plánu postupu v energetike do roku 2050 nebude riadna integrácia distribúcie obnoviteľnej energie realizovateľná bez vývoja miestnych a regionálnych inteligentných sieťových sústav na distribúciu elektrickej energie, predovšetkým z toho dôvodu, že vytvárajú informačné spojenia a spojenia na dodávku elektrickej energie medzi miestnymi oblasťami sociálno-ekonomického rozvoja a umožňujú pružné riadenie a potrebné zálohovanie pre tieto variabilné zdroje energie; žiada preto, aby sa prikladal väčší význam distribučným sieťam; zdôrazňuje však, že rozvoj inteligentných sietí súvisí s efektívnym prenosom energie z miesta výroby na miesto konečného použitia; navyše pripomína, že pridaná hodnota inteligentných sietí je ešte väčšia, keďže komunikujú v širšom meradle (vnútroštátnom a dokonca európskom), a regulácia dopytu po elektrickej energii v tomto rozsahu prostredníctvom rozšírenia dopytu poskytuje viac príležitostí na obmedzenie spotreby (zdrojov spotreby) v prípade, že miestna výroba je príliš nízka (alebo príliš vysoká);

9.

vyzýva na uplatňovanie pružného prístupu v nariadeniach a smerniciach EÚ o vnútornom trhu s cieľom znížiť prekážky, ktoré bránia riešeniam prispôsobeným osobitostiam jednotlivých regiónov, pokiaľ ide o opatrenia súvisiace s výrobou energie, jej dodávaním, skladovaním a účinnosťou a kombinovanie týchto opatrení vrátane verejno-súkromných partnerstiev a cezhraničných projektov;

10.

zdôrazňuje, že na úspešné zavedenie inteligentných sietí by sa mala vytvoriť stratégia pre regióny a miestne spoločenstvá, zameraná na inteligentné energetické systémy, v rámci ktorej by sa inteligentné siete stali súčasťou regionálneho energetického systému a vysokou mierou by v nich bola zastúpená energia z obnoviteľných zdrojov vrátane decentralizovaných výrobných kapacít, čo by bolo prepojené s riadením dopytu, opatreniami energetickej účinnosti, zvýšením úspor energie a inteligentnými spôsobmi skladovania, s odvetvím dopravy (e-doprava) a zvýšením výmeny so susednými sieťami;;

11.

zohľadňuje úlohu inteligentných meracích prístrojov pre obojsmernú komunikáciu, ktorá umožňuje presné účtovanie pre spotrebiteľov a zvyšuje účasť zo strany dopytu, pričom spotrebitelia prispôsobujú svoje návyky podľa špičiek a poklesov vo výrobe energie; zdôrazňuje, že občania by mali naplno využívať výhody inteligentného energetického systému a že občianske vlastníctvo zlepšuje účinnosť správania a teda celkovo zvyšuje úsporu energie prostredníctvom otvorených protokolov; zdôrazňuje zodpovednosť prevádzkovateľov distribučných systémov (PDS) ako poskytovateľov služieb voči miestnym, regionálnym a vnútroštátnych orgánom, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k týmto službám všeobecného záujmu pre všetkých, a to prostredníctvom zaistenia bezpečnosti a stability siete; zdôrazňuje, že každý občan by mal mať priamy prístup k údajom o spotrebe a výrobe, aby sa zabezpečili účinné, bezpečné a spoľahlivé prevádzky sietí; nalieha na Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby elektrické spotrebiče (najmä práčky, umývačky riadu, tepelné čerpadlá a akumulačné vykurovanie atď.) boli schopné automatickej prevádzky v súčinnosti s inteligentnými meracími prístrojmi a poskytovali spotrebiteľom ekonomicky výhodné tarify;

12.

vyzýva Komisiu a pracovnú skupinu Komisie pre inteligentné siete, aby aktualizovali a rozšírili vymedzenie inteligentných sietí tak, aby zahŕňala inteligentné energetické systémy; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby riadili spotrebu energie a znižovanie odberu, pripravili regionálne stratégie založené na inteligentných energetických systémoch a aby ich schválili;

13.

zdôrazňuje, že na zaistenie ekonomickej účinnosti inteligentných sietí pre regióny je nevyhnutné kombinovať priame a nepriame výhody, prepojiť energetický sektor s niektorými ďalšími odvetviami, najmä s bývaním a dopravou, ale takisto s odvetvím životného prostredia, územného plánovania, sociálneho začleňovania, nakladania s odpadom a stavebníctvom, aby sa tak splnili ciele úspory energie a zároveň maximalizovali ekonomické prínosy a vyvážili energetické ponuky a dopyt v regiónoch;

14.

žiada, aby sa využívali inovácie a aby sa zvýšili investície do odvetvia IKT s cieľom prekonať hlavné výzvy v oblasti inteligentných technológií, ktoré zahŕňajú interoperabilitu týchto technológií s existujúcou sieťou, ako aj problémy súvisiace s legislatívou; vyzýva Komisiu a vnútroštátnych a regionálnych aktérov, aby vytvorili pozitívne regulačné a investičné rámce s cieľom umožniť rozvoj interoperabilných IKT riešení;

15.

nabáda všetky regióny a miestne orgány, aby zvážili výhody a investovali do inteligentných energetických systémov ako potenciálneho zdroja ekologických a udržateľných pracovných miest na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že stavebný priemysel je jednou z hlavných oblastí, kde dôjde k vytvoreniu pracovných miest, nielen prostredníctvom priamych investícií do inteligentných energetických sietí, ale aj prostredníctvom posilnenia technologického rozvoja, inovácií a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov v EÚ, prostredníctvom investícií do opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti a renovácií, napríklad v sektore bývania, a prostredníctvom prijatia nových technologických riešení navrhovaných v oblasti výstavby energeticky účinných obydlí;

16.

zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných sietí zároveň poskytuje príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a vedúceho postavenia poskytovateľov technológií z EÚ vo svete, napríklad z odvetvia elektrotechnického a elektronického inžinierstva, zastúpených predovšetkým malými a strednými podnikmi;

17.

vyzýva všetky regióny, aby zvážili investovanie do získavania kvalifikácií a odbornej prípravy pre tieto nové pracovné miesta a zohľadnili skutočnosť, že značný počet nových pracovných miest na miestnej úrovni možno vytvoriť aj v službách IKT, odvetví dopravy a odvetviach, ktoré dodávajú inteligentné vybavenie a služby, napr. pre nové prevádzky, a aby tak zabránili akémukoľvek nedostatku odbornej pracovnej sily a umožnili prispôsobenie potrebám vyplývajúcim zo vzniku nových profesií v príslušných oblastiach; vyzýva členské štáty a regióny na podporu iniciatív v oblasti odbornej prípravy na akademickej a remeselníckej úrovni v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, napríklad zavádzaním štúdia ekologických technológií a vytváraním nových druhov učňovskej odbornej prípravy (napr. pre technikov v oblasti slnečnej energie); zdôrazňuje, že regióny, ktoré úspešne realizujú inteligentný energetický systém, môžu pritiahnuť ďalšie pracovné miesta vo forme odbornej prípravy prostredníctvom zriaďovania technických univerzít a vysokých škôl s odbornosťou v tejto oblasti; vyzýva regióny, aby spolupracovali v rámci inteligentnej odbornosti, a víta programy, v rámci ktorých sa medzi regiónmi a hranicami spoločne využívajú znalosti; upozorňuje na iniciatívy, ktoré organizuje Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) v rámci znalostného a inovačného spoločenstva InnoEnergy v oblasti výskumu a vývoja inteligentných sietí a odbornej prípravy profesionálov v tomto odvetví; upozorňuje tiež na nový rozsah zriaďovania regionálnych inovačných systémov;

18.

zdôrazňuje, že verejné investície do inteligentných energetických systémov, a to aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, môžu podporiť miestne udržateľné pracovné príležitosti, vytvárať synergické efekty a účinky presahovania, ktoré ovplyvnia zamestnanosť, ako aj dlhodobé miestne prínosy pre regióny v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti a môžu slúžiť aj ako nástroj na prekonanie ekonomických výziev, najmä v regiónoch krajín postihnutých krízou;

19.

zdôrazňuje, že za úspechom inteligentného energetického systému často stojí miestne vlastníctvo jednotlivých občanov, družstiev alebo miestneho spoločenstva alebo spoluvlastníctvo týchto aktérov, ako to ukazujú štúdie o najlepších postupoch a príkladoch; uznáva, že pri takomto vlastníctve sa zvyšuje akceptácia investícií do všetkých prvkov inteligentných energetických systémov; zdôrazňuje, že občanom by sa mali poskytovať lepšie informácie a stimuly, ako napríklad dynamické mechanizmy tvorby cien a vhodné nástroje IKT, aby mohli byť zapojení do všetkých fáz plánovania inteligentnej energetickej infraštruktúry, výroby a distribúcie energie a sietí;

20.

vzhľadom na technickú povahu inteligentných sietí zdôrazňuje význam informovania a vzdelávania používateľov, aby sa stali informovanými výrobcami aj spotrebiteľmi, ktorí si uvedomujú, aké príležitosti inteligentné siete ponúkajú, predovšetkým v prípade spojenia s inteligentnými meracími prístrojmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zvyšovanie informovanosti zameralo na mladých ľudí prostredníctvom vzdelávacích programov pre študentov stredných škôl a učilíšť;

21.

vyzýva Komisiu, aby v platných právnych predpisoch EÚ, najmä v pravidlách o štátnej pomoci, odstránila prekážky, regulačné a právne problémy, ktoré bránia miestnemu vlastníctvu; vyzýva členské štáty, aby podporovali možnosti dodávok energie na miestnej úrovni a spoločné využívanie miestnej energie, a to nielen dvojsmerne medzi sieťou a koncovým užívateľom, ale aj cez hranice a medzi združeniami koncových užívateľov, a aby zároveň podporovali miestne vlastníctvo, pokiaľ ide o výrobu energie a spoločné využívanie energie vyrobenej na miestnej úrovni;

22.

zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných energetických systémov sa výrazne dotkne súkromnej i verejnej sféry, keďže dodávanie elektrickej energie bude súvisieť so zberom údajov a ich sprístupnením v reálnom čase; preto žiada, aby sa zaviedli transparentné postupy na všetkých úrovniach, ktoré by zahŕňali všetkých aktérov vrátane občanov, podnikov, priemyslu, miestnych orgánov, prevádzkovateľov distribučných sústav, prevádzkovateľov prenosových sústav, miestnych a regionálnych úradníkov pre ochranu údajov alebo ombudsmanov a poskytovateľov technológií inteligentných sietí;

23.

zdôrazňuje, že prevádzkovanie inteligentných energetických systémov bude zahŕňať veľké množstvo osobných údajov a mnoho profilov a bude predstavovať vysoké riziko porušovania ochrany údajov; zdôrazňuje potrebu prísnych noriem v prípade inteligentných meracích prístrojov, pokiaľ ide o ochranu údajov a ochranu súkromia, aby mohli občania rozhodovať o údajoch, ktoré sa poskytujú prevádzkovateľom sietí, okrem absolútneho minima údajov, ktoré sú potrebné na dodávky energie, a kontrolovať ich; vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o počítačovú bezpečnosť inteligentných sietí a výhody inteligentných meracích prístrojov pre spotrebiteľov, a žiada o ďalšie hodnotenie tejto oblasti a ďalší výskum so zreteľom na ochranu údajov a súkromia v súvislosti s inteligentnými meracími prístrojmi; preto zdôrazňuje, že osobné údaje treba bez výnimky chrániť, aby zostali naďalej chránené a spoľahlivé; okrem toho zdôrazňuje, že ochrana údajov musí byť zahrnutá do stratégií zavádzania inteligentných sietí;

24.

zdôrazňuje, že pri inštalácii inteligentných meracích systémov je potrebné zlepšiť ochranu údajov a zdokonaliť právne predpisy a postupy týkajúce sa ochrany súkromia; zdôrazňuje, že na fungovanie a rozširovanie inteligentných sietí je potrebné zabezpečiť ochranu údajov a súkromia všetkých jednotlivcov a domácností napojených na sieť; zdôrazňuje, že zozbierané údaje by sa mali využívať len na zaručenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie; vyzýva členské štáty, aby posilnili pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, zároveň zachovali a rozvíjali synergie v celom odvetví telekomunikácií a energetických sietí a dohliadali na dodržiavanie práv jednotlivcov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zhromažďovanie údajov v prípade inteligentných energetických systémov, mali by sa vypracovať normy s cieľom zabezpečiť, aby sa prenášali iba relevantné údaje, aby sa zabezpečilo, že sa žiadne údaje nebudú poskytovať tretím stranám, aby mali zákazníci právo kontrolovať a odstraňovať zhromaždené údaje, ak už nie sú požadované na účely, na ktoré boli zhromažďované alebo inak spracované, a aby sa zabezpečilo to, že občania si zachovajú vlastníctvo svojich údajov a kontrolu nad nimi v súvislosti so subjektmi, ktorým zabezpečujú prístup k týmto údajom;

25.

žiada Komisiu, aby vydala ďalšie usmernenie týkajúce sa používania osobných a neosobných údajov v inteligentných sieťach so zreteľom na zrevidované právne predpisy EÚ o ochrane údajov a schválené pravidlá vlastníctva a spravovania týchto údajov prevádzkovateľmi distribučných sietí, poskytovateľmi alebo inými komerčnými subjektmi;

26.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na rýchlejšie zavádzanie inteligentných sietí a aby sa zamerala na nasledujúce hľadiská: stimulácia investícií a finančné podnety v tejto oblasti, vývoj technických noriem, zaistenie ochrany údajov spotrebiteľov, stanovenie regulačného rámca na poskytovanie stimulov pri zavádzaní inteligentných sietí, zaručenie otvoreného a konkurenčného maloobchodného trhu v záujme spotrebiteľov a poskytovanie nepretržitej podpory inováciám technológií a systémov.

27.

zdôrazňuje, že podľa nových nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch na obdobie 2014 – 2020 sú členské štáty povinné sústreďovať prostriedky týchto fondov na investície zamerané na budovanie inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európy; konštatuje, že bude stanovený minimálny podiel, ktorý budú musieť sústrediť regióny v závislosti od úrovne svojho hospodárskeho rozvoja na investície do energetickej transformácie a väčším zameraním na inteligentné siete, výrobu a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť, úspory energie, kombinovanú výrobu tepla a energie a nízkouhlíkové stratégie, s osobitným dôrazom na mestské oblasti, ako aj energiu z inteligentných sietí na distribučnej úrovni, a ktorý má dosahovať najmenej 20 % zdrojov z EFRR; zdôrazňuje skutočnosť, že financovanie z verejných zdrojov má pri podnecovaní súkromných investícií do výskumu a vývoja inteligentných sietí a demonštračných projektov stále mimoriadne dôležitú úlohu; zdôrazňuje, že aj Kohézny fond umožňuje investície v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby lepšie využili túto novú príležitosť; zdôrazňuje, že vzhľadom na investície, na ktoré sa nevzťahuje povinné tematické zameranie, možno EFRR využívať aj na podporu rozvoja inteligentných systémov distribúcie, uchovávania a prenosu energie a integráciu distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

28.

zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy slúžia ako katalyzátor pre investície a že dôležitú úlohu v úspešnom vykonávaní zohráva viacúrovňové riadenie, pretože postupy financovania a rozhodovania prebiehajú na viacerých územných úrovniach; víta dodatočné možnosti financovania prostredníctvom programu Inteligentná energia – Európa;

29.

víta silný dôraz, ktorý sa kladie na projekty spoločného záujmu v oblasti inteligentnej energie v Nástroji na prepojenie Európy, a zároveň ľutuje, že do aktuálneho dvojročného zoznamu boli zaradené len dva projekty inteligentných sietí; zdôrazňuje, že projekty inteligentných sietí treba zohľadniť na úrovni distribučných sietí; zdôrazňuje, že infraštruktúrne projekty musia spĺňať kritériá udržateľnosti a konkurencieschopnosti a musia byť založené na integrovanom prístupe, ktorý zaistí zapojenie prevádzkovateľov distribučných sietí; podčiarkuje tiež význam budovania energetických spojení sever – juh v oblasti Stredozemia;

30.

vyzýva Komisiu, aby obmedzila prekážky brániace investovaniu do inteligentných energetických systémov, a to najmä prostredníctvom rozšírenia oslobodenia od dane v rámci modernizácie štátnej pomoci s cieľom umožniť poskytovanie štátnej pomoci pre všetky prvky regionálnych a miestnych inteligentných energetických systémov vrátane medziodvetvových investícií a operácií; nalieha, aby boli inteligentné energetické systémy zahrnuté ako kategória do budúceho nariadenia Komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách II), ktorým sa prispôsobia nariadenia, ktoré sa týkajú ďalších skupinových výnimiek pre kategórie, ktoré súvisia s vývojom inteligentných energetických systémov;

31.

zdôrazňuje, že interoperabilita je veľmi dôležitá pre inteligentnú infraštruktúru, pretože regulačná neistota a rozdielne normy spomaľujú jej rozširovanie; preto vyzýva na užšiu spoluprácu jednotlivých európskych organizácií pre technické normy; zdôrazňuje, že na podporu interoperability a urýchlenie rozvoja a zavádzania technológií sú potrebné otvorené normy;

32.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstránenie najväčších prekážok, ktorými sú: chýbajúca interoperabilita a normy (normalizované hotové riešenia by znížili náklady a umožnili pripojenie aj malých distribuovaných zdrojov energie alebo malých aplikácií distribuovaných zdrojov), neistota, pokiaľ ide o úlohy a povinnosti pri nových aplikáciách inteligentných sietí, neistota, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a výhod a z nej vyplývajúca neistota týkajúca sa nových obchodných modelov, a neochota spotrebiteľov podieľať sa na testovaní; rozsah regulačných opatrení v Európe by mohol potenciálne predstavovať značné prekážky pre dosiahnutie rovnakých výsledkov v rôznych krajinách;

33.

znova pripomína normalizačný mandát z roku 2011 na podporu zavádzania európskych inteligentných sietí, ktorý sa mal skončiť v roku 2012; víta pokrok dosiahnutý v rámci tohto mandátu, zdôrazňuje však, že je potrebné pokračovať v práci; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s normalizačnými orgánmi s cieľom urýchliť dokončenie ich činnosti a v prípade potreby vydať nový mandát;

34.

žiada členské štáty, aby naďalej spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy v rámci fóra Rady európskych energetických regulačných orgánov (CEER), pokiaľ ide o reguláciu vnútroštátnych PDS; zároveň pripomína rozmanitosť organizácie PDS, keďže niektoré členské štáty majú jedného prevádzkovateľa distribučnej siete, kým iné viac ako 800 prevádzkovateľov; nabáda členské štáty, aby užšie spolupracovali; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na systéme jednotnej klasifikácie a určili, či organizácia je prevádzkovateľom prepravnej sústavy, prevádzkovateľom distribučnej siete alebo kombinovaným prevádzkovateľom;

35.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné v súlade s tretím balíkom právnych predpisov pre vnútorný trh s energiou urýchlene predložiť návrhy na rozvoj a podporu inteligentných sietí, ktoré musia byť naďalej zaručené účinnými krokmi Komisie, pretože by to mohlo umožniť zvýšiť podiel účastníkov trhu a posilniť potenciálnu synergiu vo využívaní, vývoji a údržbe v odvetví telekomunikáčných a energetických sietí; zdôrazňuje však, že tieto návrhy by mali byť začlenené do zjednodušeného regulačného rámca v súlade so zásadami stanovenými Komisiou;

36.

vyzýva na spoluprácu pri vývoji inteligentných sietí na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; je presvedčený, že inteligentné siete ponúkajú významnú príležitosť na oživenie inovácií, výskumu a vývoja, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu na miestnej a regionálnej úrovni, najmä s ohľadom na MSP;

37.

vyzýva regióny na prepojenie a spoločné využívanie prínosov, znalostí a najlepších postupov a na spoluprácu, pokiaľ ide o analýzy nákladov a prínosov inteligentných energetických systémov v rámci cieľa územnej spolupráce európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nadnárodnú sieť pre regióny s inteligentnými energetickými systémami; vyzýva cezhraničné regióny, aby využili právny nástroj európskeho zoskupenia územnej spolupráce na spoločné zriaďovanie a riadenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti obnoviteľných energií, úspor energie a infraštruktúry inteligentných sietí v rámci tohto systému;

38.

zdôrazňuje význam iniciatív, ako je napríklad Dohovor primátorov a starostov, ktorý je hlavným európskym hnutím, v rámci ktorého sa miestne a regionálne orgány angažujú v boji proti zmene klímy a ktorý je založený na dobrovoľnom záväzku signatárov splniť a prekročiť cieľ zníženia emisií CO2 v EÚ o 20 % prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, v rámci ktorého sa potvrdzuje a podporuje úsilie miestnych orgánov pri realizácii trvalo udržateľných energetických politík; zdôrazňuje, že miestne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri ďalšom zmierňovaní vplyvov zmeny klímy, a to najmä zo zreteľom na to, že 80 % spotreby energie a emisií CO2 je spojených s mestskou činnosťou;

39.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/42

—

so zreteľom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovené v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a najmä na ciele, „zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily“ a „zabezpečiť […] primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve“,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (1), a najmä na jeho články 32 a 61 týkajúce sa redistributívnych platieb a režimu pre malých poľnohospodárov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (2), a najmä na jeho články 7 a 19 týkajúce sa tematických čiastkových programov a rozvoja poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (3),

—

so zreteľom na analýzu z roku 2013 s názvom Polosamozásobiteľské poľnohospodárstvo – hodnota a smery rozvoja, ktorú vypravovala tematická sekcia B (štrukturálna a kohézna politika) Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0029/2014),

A.

keďže malé poľnohospodárske podniky v Európe neustále podliehajú demografickému, komerčnému a technologickému tlaku, čo má za následok postupný ústup poľnohospodárstva a vyľudňovanie na vidieku v regiónoch, v ktorých prevládajú, vrátane hromadného opúšťania drobného chovu zvierat a zanechania pestovania špecifických miestnych plodín;

B.

keďže tieto malé podniky predstavujú poľnohospodársky model so sociálnym charakterom, ktorý je v EÚ stále najviac rozšírený a ktorý môže a musí existovať spolu s ostatnými poľnohospodárskymi modelmi väčšieho rozsahu, ktoré sa viac zameriavajú na trh;

C.

keďže malé poľnohospodárske podniky neplnia len funkcie v oblasti výroby, ale aj určité kľúčové funkcie súvisiace s poskytovaním verejných statkov; keďže toto zahŕňa funkcie týkajúce sa prírody a krajiny (pričiňujú sa o udržanie charakteristického krajinného rázu európskeho vidieka a biodiverzity vo vidieckych oblastiach), sociálne funkcie (spoločne zabezpečujú živobytie miliónom ľudí v Európe, predchádzajú chudobe a predstavujú zdroj pracovnej sily pre priemysel a iné odvetvia hospodárstva, napr. cestovný ruch) a kultúrne funkcie (zachovávajú pekné tradície, ľudové zvyky a iné nemateriálne historické dedičstvo a vytvárajú regionálne a tradičné výrobky);

D.

keďže malé poľnohospodárske podniky majú dobré predpoklady na vykonávanie ekologickejších poľnohospodárskych činností zameraných na dobré životné podmienky zvierat;

E.

keďže vyľudňovanie a odchod z vidieka majú značný vplyv na životné podmienky vo vidieckych spoločenstvách, a tým aj na kvalitu života a pracovné podmienky poľnohospodárov, a sú často určujúcim faktorom pri rozhodnutiach o zachovaní alebo zrušení malých poľnohospodárskych podnikov; keďže vytváranie dlhodobej perspektívy, najmä pre mladých ľudí, vo vidieckych oblastiach má zásadný význam pre budúcnosť malých poľnohospodárskych podnikov;

F.

keďže v niektorých oblastiach existencia a prežitie malých poľnohospodárskych podnikov zabezpečujú zdroj príjmov a bránia vyľudňovaniu;

G.

keďže trhové ceny podliehajú veľkým výkyvom, ktoré často zhoršuje aj skutočnosť, že ceny diktujú sprostredkovatelia tým, že využívajú slabú pozíciu výrobcu;

H.

keďže malé poľnohospodárske podniky sú spravidla pružnejšie a ľahšie sa prispôsobujú krízam na trhu;

I.

keďže mnohé malé poľnohospodárske podniky sa špecializujú a združujú v organizáciách výrobcov, čo im umožňuje uplatňovať si oprávnený nárok vyrábať pre trh s potravinami za rovnakých podmienok ako väčšie podniky;

J.

keďže problémy malých poľnohospodárskych podnikov si vyžadujú všeobecnejší prístup; keďže podpora možných alternatívnych zdrojov príjmov a perspektíva diverzifikácie, ako aj tvorba pracovných miest mimo poľnohospodárstva a poskytovanie verejných služieb vo vidieckych oblastiach majú kľúčový význam pre budúcnosť malých poľnohospodárskych podnikov a vidieckych spoločenstiev;

K.

keďže malým poľnohospodárskym podnikom sa v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) nevenuje dostatočná pozornosť, čo vyplýva z toho, že štruktúra podpory v rámci SPP je v zásade založená na rozlohe a historickej výrobe, a preto neumožňuje primerane reagovať na situáciu a funkcie malých poľnohospodárskych podnikov, ako aj zo skutočnosti, že niektoré členské štáty stanovujú minimálne hraničné hodnoty financovania v druhom pilieri a nezavádzajú vykonávacie opatrenia na riešenie potrieb tohto typu podniku;

L.

keďže pre malé podniky je zložité získať finančnú podporu vzhľadom na to, že môžu mať sťažený prístup k finančným prostriedkom z programov EÚ z dôvodu chýbajúceho vlastného príspevku a/alebo potrebnej kapacity alebo nízkej úverovej bonity či jej neexistencie;

M.

keďže malé podniky v najodľahlejších regiónoch si takisto vyžadujú mimoriadnu pozornosť kvôli dvojnásobnému tlaku, pod ktorým vykonávajú svoju činnosť;

N.

keďže doplnkový a vedľajší príjem má pre mnohé malé poľnohospodárske podniky veľký význam;

O.

keďže určité typy malých podnikov, napr. samozásobiteľské farmy, zmierňujú úplný nedostatok tým, že aspoň v malej miere poskytujú potraviny a zabezpečujú príjmy;

P.

keďže v niektorých prípadoch vlastníci malých podnikov nedostávajú dostatočnú administratívnu podporu alebo dostatočne kvalitné poradenstvo; keďže členské štáty často vytvárajú zbytočné byrokratické prekážky a niektorí vlastníci malých podnikov nemajú potrebné zdroje a skúsenosti na účinné vykonávanie príslušných správnych procesov;

Q.

keďže z dôvodu územnej rozdrobenosti majú poľnohospodárske podniky oveľa slabšie postavenie pri vyjednávaní v rámci potravinového reťazca ako iní účastníci trhu a keďže to pociťujú najmä malé poľnohospodárske podniky;

R.

keďže malé poľnohospodárske podniky zohrávajú osobitnú úlohu pri zachovávaní životaschopnosti niektorých oblastí, ako sú horské oblasti, znevýhodnené oblasti a najvzdialenejšie regióny, ako aj tie oblasti, v ktorých je poľnohospodárstvo z dôvodu geografických a morfologických obmedzení jednou z mála, ak nie dokonca jedinou hospodársky udržateľnou činnosťou;

S.

keďže príjmová a životná úroveň rodín, ktoré sa živia prácou v malých poľnohospodárskych podnikoch, je oveľa nižšia, ako v prípade vyrábajúcich poľnohospodárov alebo poľnohospodárov zamestnaných v iných odvetviach hospodárstva;

T.

keďže mnohé menšie poľnohospodárske podniky nemôžu žiť výlučne z poľnohospodárstva a na zabezpečenie svojej existencie potrebujú alternatívne zdroje príjmov; keďže súčasne títo vlastníci malých podnikov by sa mali vo zvýšenej miere zamerať na rentabilitu a produktivitu svojej prevádzky;

U.

keďže v mnohých regiónoch zabezpečujú malé poľnohospodárske podniky príjem pre rodiny, ktoré nemajú možnosť nájsť si iný zdroj príjmov;

V.

keďže je nedostatok vierohodných údajov o situácii malých poľnohospodárskych podnikov a o vplyve nástrojov SPP na toto odvetvie a keďže malé farmy sú v jednotlivých členských štátoch odlišne definované;

W.

keďže určití menší poľnohospodárski výrobcovia, napríklad včelári, buď nevlastnia žiadnu pôdu, alebo ju neobrábajú, a preto sú vylúčení z režimu pre malých poľnohospodárov;

X.

keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2014 za Medzinárodný rok rodinných fariem;

1.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a pripravili usmernenia na obdobie po roku 2020, ktorými by sa vo väčšej miere zohľadňovali osobitné potreby malých rodinných podnikov, ktoré predstavujú dôležitý prvok európskeho modelu poľnohospodárstva, ako aj základ viacfunkčného rozvoja vidieckych oblastí a trvalo udržateľného rozvoja regiónov vo všeobecnosti;

2.

žiada o pokračovanie súčasnej politiky podpory konsolidácie poľnohospodárskej pôdy, ako aj politiky vyčleňovania finančnej pomoci pre poľnohospodárov zúčastňujúcich sa na režime pre malých poľnohospodárov, ktorí svoju poľnohospodársku pôdu definitívne prenechali inému poľnohospodárovi, pretože ide o účinný prostriedok na zlepšenie poľnohospodárskej výroby;

3.

domnieva sa, že jednoduché zníženie počtu malých poľnohospodárskych podnikov by nemalo byť hlavným cieľom reštrukturalizačných opatrení, pretože sa tým nezvýši konkurencieschopnosť väčších podnikov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby pripravili vhodné riešenia a modely rozvoja pre malé podniky, s prihliadnutím na špecifickosť poľnohospodárstva v danej krajine a na regionálne rozdiely, s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, rentabilitu a ziskovosť malých podnikov, presadzovať podnikateľskú činnosť, vytvárať pracovné miesta a zamedziť vyľudňovaniu vidieckych oblastí;

4.

zastáva názor, že naliehavo treba zvrátiť proces odchodu z vidieka a vyľudňovanie vidieckych oblastí s cieľom poskytnúť malým poľnohospodárskym podnikom vhodné prostredie a tým aj dlhodobú perspektívu vo svojej lokalite; vyzýva členské štáty, aby efektívne využívali dostupné finančné prostriedky EU s cieľom podporovať infraštruktúru, ponuky v oblasti vzdelávania, zdravotnú starostlivosť a možnosti opatery, starostlivosť o deti, prístup k rýchlejšiemu internetu a zriadenie a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) vo vidieckych oblastiach, aby sa zabezpečili rovnocenné životné podmienky v mestskými a vo vidieckymi oblastiach; odporúča zamerať úsilie na vytvorenie udržateľnej perspektívy do budúcnosti pre mladých a vzdelaných ľudí a pre ženy;

5.

požaduje, aby sa zväčšil objem priameho predaja – ako je predaj tradičných výrobkov – na miestnych a regionálnych trhoch, aby sa v malých podnikoch rozvíjala udržateľná forma spracovania pri dodržaní zásad zodpovednosti a zaviedol sa nevyhnutný a primeraný systém kontroly; nabáda Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce ustanovenia o potravinovej bezpečnosti s cieľom znížiť zaťaženie a odstrániť prekážky, ktoré môžu tieto ustanovenia predstavovať z hľadiska rozvoja spracovania a predaja potravín malými poľnohospodárskymi podnikmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili platformu na výmenu najlepších postupov v oblasti regulácie a kontroly spracovania potravín malými poľnohospodárskymi podnikmi; okrem toho vyzýva regionálne orgány, aby boli aktívnejšie, pokiaľ ide o rozvoj infraštruktúry priameho predaja vrátane vidieckych a mestských trhovísk, aby sa takto uľahčil spotrebiteľom prístup k lacným, čerstvým a kvalitným poľnohospodárskym výrobkom;

6.

zastáva názor, že vyriešenie problémov malých poľnohospodárskych podnikov musí byť okrem SPP zahrnuté do ďalších politík EÚ vrátane politiky súdržnosti, aby sa prispelo k zlepšeniu technickej infraštruktúry a prístupu k verejným službám vo vidieckych oblastiach, zatiaľ čo finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu by sa mali využívať na financovanie spoločensko-sociálnych opatrení zahrňujúcich sociálne začleňovanie, vzdelávanie, odbornú prípravu a prenos poznatkov; domnieva sa tiež, že keďže tieto malé podniky nemajú významný vplyv na trh, dodatočná podpora by sa mohla poskytnúť z vnútroštátnych finančných prostriedkov v súlade s pravidlami dohodnutými s Komisiou a bez narušenia hospodárskej súťaže;

7.

upozorňuje na tlak na zvyšovanie ceny poľnohospodárskej pôdy v dôsledku nadchádzajúcej liberalizácie trhu s pozemkami v nových členských štátoch; poukazuje na to, že malí poľnohospodári budú najviac zasiahnutí rastom ceny pôdy;

8.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vzdelávacích systémov zabezpečili vhodnú vzdelanostnú infraštruktúru pre odborné vzdelávanie a prípravu v oblasti poľnohospodárstva;

9.

poukazuje na tlak na zvyšovanie ceny poľnohospodárskej pôdy v dôsledku rozširovania miest;

10.

skutočne víta vytvorenie systému podpory pre malých poľnohospodárov v rámci prvého piliera SPP, domnieva sa však, že sa zjednodušila len forma prenosu, zatiaľ čo nízke priame platby neposkytujú priestor na rozvoj, a že tieto opatrenia naďalej nepostačujú na zlepšenie situácie malých podnikov v EÚ; je presvedčený, že by sa mal zriadiť mechanizmus, ktorým by sa malým poľnohospodárskym podnikom umožnilo podať viacročné žiadosti o priame platby, ktoré by sa aktualizovali len v prípade, že by došlo k zmenám v danom podniku;

11.

opätovne upozorňuje na výrazné rozdiely medzi poľnohospodárskymi dotáciami v jednotlivých členských štátoch, ktoré znevýhodňujú nové členské štáty;

12.

zdôrazňuje, že vzhľadom na dobrovoľný charakter režimu pre malých poľnohospodárov v rámci prvého piliera SPP je potrebné, aby sa preskúmali a použili všetky možnosti podpory malých výrobcov obsiahnuté v druhom pilieri SPP;

13.

domnieva sa, že okrem takýchto opatrení je naďalej potrebné nájsť efektívny spôsob podpory tých malých poľnohospodárskych výrobcov, ktorých činnosť alebo produkty nie sú viazané na vlastníctvo a/alebo obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy;

14.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli primerané nástroje finančné nástroje, napríklad vo forme mikroúverov, subvencovania úrokových sadzieb pôžičiek, finančného lízingu, úhrady prvých splátok alebo úverových záruk; do procesu tejto podpory treba začleniť samoregulačné orgány na regionálnej a miestnej úrovni;

15.

zdôrazňuje, že aj pre malé podniky sú smerodajné požiadavky na vhodné postupy v poľnohospodárstve a európske a vnútroštátne požiadavky týkajúce sa najmä poľnohospodárskej výroby a ochrany spotrebiteľov, a preto je minimálna kvalifikácia vlastníkov malých podnikov nevyhnutná; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili spôsob na zabezpečenie toho, že sa táto minimálna kvalifikáciu bude dať všeobecne nadobudnúť a bude prispôsobená potrebám malých podnikov;

16.

vyzýva, aby bezplatné poradenstvo bolo lepšie prispôsobené potrebám malých podnikov, zjednodušili si postupy z hľadiska poskytovania informácií, odbornej prípravy, posúdenia rizika a monitorovania zdravia, spustili sa informačné kampane, rozširovali sa najlepšie postupy, čo sa týka krátkeho potravinového reťazca, a zabezpečila sa technická pomoc pri predkladaní žiadostí o finančné prostriedky EÚ, ako aj aby sa poskytlo poradenstvo, ktorým sa vlastníkom malých podnikov pomôže prispôsobiť profil ich výrobnej činnosti ich výrobnému a environmentálnemu potenciálu;

17.

zdôrazňuje potrebu združovania sa malých podnikov do organizácií, skupín výrobcov alebo družstiev, ako aj prijímania spoločných marketingových programov; domnieva sa, že všetkým formám spolupráce malých podnikov vo forme družstiev, organizácií výrobcov alebo spoločného využívania prevádzkových prostriedkov vrátane strojov sa musí poskytnúť osobitná podpora v rámci mechanizmov EÚ a vnútroštátnych mechanizmov;

18.

domnieva sa, že malé podniky nachádzajúce sa v horských oblastiach, znevýhodnených oblastiach alebo v najvzdialenejších regiónoch by mali mať možnosť profitovať z podpory spojenej s výrobou, napríklad v oblasti chovu dobytka, kde takisto spĺňajú určité environmentálne funkcie;

19.

zastáva názor, že v prípade poľnohospodárskej činnosti ide viac ako inokedy o strategicky významné činnosti, a túto skutočnosť by mali náležite zohľadniť všetky členské štáty pri hľadaní riešenia pre malých poľnohospodárov, ktoré im umožní pokračovať v ich činnosti, aby sa dala nastoliť rovnováha medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov a výrobnými nákladmi;

20.

žiada členské štáty, aby do svojich programov v I. a II. pilieri zahrnuli podprogramy a opatrenia zamerané na malé podniky; poukazuje na to, že najmä malé podniky sa musia zapájať do doplnkových a vedľajších činností, aby si zabezpečili dostatočný príjem; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby druhý pilier v rámci SPP mal postačujúce zdroje a programy rozvoja vidieka boli správne zamerané na potreby malých podnikov;

21.

odporúča rozšíriť vplyv informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva s cieľom preskúmať situáciu malých podnikov a vplyv SPP na nich a naplánovať ich rozvoj;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/47

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý zaväzuje Úniu k práci pre „sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou, zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

—

so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej Protokol (č. 26) o službách všeobecného (hospodárskeho) záujmu,

—

so zreteľom na článok 26 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že „Vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

—

so zreteľom na články 49 a 56 ZFEÚ o slobode usadiť sa a o slobode poskytovať služby v Únii,

—

so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ o pravidlách hospodárskej súťaže uplatňovaných na podniky,

—

so zreteľom na článok 169 ZFEÚ o podpore záujmov spotrebiteľov a zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov,

—

so zreteľom na smernicu 97/67/ES Európskeho parlamentu a Rady, zmenenú smernicami 2002/39/ES a 2008/6/ES o poštových službách,

—

so zreteľom na smernicu 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode,

—

so zreteľom na smernicu 2013/11/EU Európskeho parlamentu a Rady z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2012 s názvom Integrovaný trh s doručovaním balíkov s cieľom oživiť elektronický obchod v EÚ (COM(2012)0698),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2013 s názvom Plán dobudovania jednotného trhu s dodávaním balíkov – budovanie dôvery v služby dodávania zásielok a podpora online predaja (COM(2013)0886),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 s názvom Akčný plán elektronického obchodovania na roky 2012 – 2015 – Stav v roku 2013 (SWD(2013)0153),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 s názvom Digitálna agenda pre Európu – Digitalizácia ako hnacia sila rastu (COM(2012)0784),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. decembra 2012 – ôsme vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov (SWD(2012)0432),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. mája 2012 Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – Podpora dôvery a rastu (COM(2012)0225),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020 – Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2013 (COM(2012)0750),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 Parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu II (COM(2012)0573),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. októbra 2007 s názvom Program EÚ v oblasti nákladnej dopravy: Zvýšenie efektívnosti, integrácie a udržateľnosti nákladnej dopravy v Európe (COM(2007)0606),

—

so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2012 o jednotnom digitálnom trhu a správe jednotného trhu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 4. júla 2013 o dokončení jednotného digitálneho trhu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov (4), o jednotnom trhu pre podniky a rast (5) a o správe a partnerstve na jednotnom trhu (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0024/2014),

A.

keďže elektronický obchod má mimoriadny potenciál pre boj proti hospodárskej a finančnej kríze, posilnenie jednotného trhu, vytváranie hospodárskeho rastu a zvyšovanie zamestnanosti v celej Európskej únii; keďže v oznámení Komisie o elektronickom obchode a online službách z januára 2012 sa doručovanie tovaru zakúpeného online označuje za jednu z piatich hlavných priorít v záujme podpory elektronického obchodu do roku 2015 a jeho význam opakovane zdôraznili Rada i Parlament;

B.

keďže trh elektronického obchodu EÚ trhu vzrástol v roku 2012 o viac než 20 %; keďže sa predpokladá, že objem cezhraničného elektronického obchodu sa štvornásobne zvýši; keďže trh s doručovaním balíkov prechádza radikálnou transformáciou, keď na trh vstupujú noví poskytovatelia služieb, investície zamerané na inovácie a objavujú sa nové typy služieb;

C.

keďže efektívne a spoľahlivé dodávateľské služby sú rozhodujúcim pilierom skutočného efektívneho jednotného digitálneho trhu a majú podstatný vplyv na uľahčenie elektronického obchodu a budovanie dôvery medzi predávajúcimi a kupujúcimi;

D.

keďže cezhraničné doručovanie považuje za prekážku 57 % maloobchodníkov, zatiaľ čo každý druhý spotrebiteľ vyjadruje obavy z doručovania pri cezhraničných transakciách; keďže problémy pri doručení tovaru (vrátane vrátenia výrobku) a vysoké náklady za doručenie sú dve najčastejšie uvádzané obavy spotrebiteľov v súvislosti s elektronickým obchodom, ktoré prispievajú k nízkej dôvere spotrebiteľov v cezhraničný elektronický obchod;

E.

keďže na prekonanie tejto situácie je potrebné posilniť dôveru spotrebiteľov, pokiaľ ide o operátorov v oblasti doručovania a doručovacie služby, dôveru v trh a vedomosti o právach a povinnostiach spotrebiteľov zabezpečením väčšieho množstva informácií, lepšej zrozumiteľnosti a väčšej transparentnosti v súvislosti s podmienkami doručovania;

F.

keďže malé a stredné podniky (MSP) sú pri hľadaní podnikateľských príležitostí v rámci EÚ v prípade cezhraničného doručovania konfrontovaní s vyššími nákladmi, väčšou zložitosťou a nedostatočnou transparentnosťou; keďže ceny za cezhraničné doručenie sú často trikrát až päťkrát vyššie než domáce ceny; keďže efektívne, jednoduché a cenovo dostupné systémy doručovania sú kľúčovým faktorom udržateľnosti obchodných modelov MSP a ich schopnosti dodávať výrobky odberateľom;

1.

upozorňuje na to, že dostupné, cenovo prijateľné, účinné a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným prvkom nákupu tovaru online a treba ich podporovať tým, že sa zabezpečí slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž; konštatuje však, že mnohí spotrebitelia sa zdráhajú nakupovať online, najmä zo zahraničia, pretože majú obavy v súvislosti s dostupnými možnosťami doručenia, konečným doručením, nákladmi za doručenie a spoľahlivosťou;

2.

víta zelenú knihu, ktorú pripravila Komisia s cieľom identifikovať možné nedostatky na európskom trhu s doručovaním, a vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia na ich riešenie spôsobom, ktorý umožní podnikom i spotrebiteľom plne využiť príležitosti jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že pri každom navrhovanom opatrení treba brať do úvahy udržateľnosť postupov doručovania a snažiť sa minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie;

3.

konštatuje, že konkurencia medzi prevádzkovateľmi zásielkových služieb v niektorých členských štátoch v cezhraničnom meradle vykazuje slabiny, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o cenové podmienky a výkonnosť príslušných služieb; domnieva sa, že je predovšetkým potrebné zaviesť nástroje umožňujúce oboznámenie s ponukami všetkých prevádzkovateľov zásielkových služieb v európskom meradle;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov v postupy doručovania; považuje väčšiu transparentnosť a lepšie a jednoduchšie porovnateľné informácie o dostupných možnostiach, cenách a podmienkach doručovania za rozhodujúce pre spotrebiteľa, najmä čo sa týka podmienok, za ktorých sa spotrebiteľove objednávky zasielajú, a postupov, ktoré treba dodržať v prípade poškodenia alebo straty tovaru, alebo meškania jeho doručenia či vrátenia;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia zamerané na zabezpečenie možnosti výberu pre spotrebiteľov pri nákupe; konštatuje značné rozdiely medzi očakávaniami spotrebiteľov a dostupnosťou vhodných a inovatívnych služieb, ako sú zberné miesta alebo balíkové kiosky alebo terminály, kedykoľvek dostupné nepretržité služby, riešenia sledovania a vyhľadávania zásielok, miesta a časy doručenia rešpektujúce záujmy spotrebiteľov alebo jednoduché postupy vracania zásielok;

6.

zdôrazňuje, že spoľahlivosť doručovacích služieb má zásadný význam a že je potrebné ponúknuť výkonné systémy, ktoré zaručia efektívne dosiahnutie požadovaného cieľa v primeranej lehote;

7.

poukazuje na to, že vysoké náklady na cezhraničné doručovanie alebo doručovanie do vzdialených oblastí či najvzdialenejších regiónov sú jedným z hlavných dôvodov nespokojnosti spotrebiteľov; zdôrazňuje, že sú nevyhnutné cenovo dostupnejšie možnosti doručovania pre spotrebiteľov a predajcov vrátane MSP, ak sa má zvýšiť predaj a nákup na diaľku a ak má mať diskusia o skutočnom jednotnom trhu zmysel;

8.

zdôrazňuje nevyhnutnosť zlepšiť geografické pokrytie a prístup k univerzálnej službe doručovania balíkov vo vidieckych a vzdialených oblastiach;

9.

nazdáva sa, že v záujme vytvorenia integrovaného jednotného trhu s doručovaním balíkov je dôležité udržiavať stabilný a ucelený sociálny rozmer v prípade, že doručovacie služby podliehajú podmienke dodržiavania pracovných práv, podmienok zamestnávania a odmeňovania a sociálnym a environmentálnym štandardom; v tejto súvislosti poznamenáva, že nezákonné zamestnávanie a zneužívanie dané odvetvie ohrozujú a že zodpovedné, kvalitné zamestnávanie a sústavná a primeraná odborná príprava zamestnancov je dôležitá pre zabezpečenie vysoko kvalitných doručovacích služieb; zdôrazňuje, že k plnému uspokojeniu požiadaviek a očakávaní spotrebiteľov je veľmi dôležité udržiavať sociálny rozmer, ale zároveň umožniť dostatočnú pružnosť trhu, aby sa doručovacie služby mohli rozvíjať a prispôsobiť technickým inováciám, a zároveň umožniť podnikom ponúkať spotrebiteľom lepšie produkty, ktoré v plnej miere uspokoja ich potreby a očakávania;

10.

upriamuje pozornosť na význam právnej istoty s cieľom zabezpečiť dôveru spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam správneho informovania spotrebiteľov o platných právnych predpisoch;

11.

domnieva sa, že rozvoj cezhraničného online obchodu závisí takisto od dôvery zákazníkov a že vytvorenie európskej siete vnútroštátnych centier na riešenie problémov, ako napríklad sieť Solvit, by pomohlo ubezpečiť spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom systému rýchleho varovania, ako je systém RAPEX, vďaka ktorému by sa mohli spotrebitelia varovať pred internetovými stránkami, o ktorých sa zistilo, že používajú nekalé postupy;

12.

poznamenáva, že čoraz viac spotrebiteľov využíva internetové stránky na porovnávanie cien, vlastnostní alebo podmienok doručenia výrobkov a poskytnutia služieb, ktoré ponúkajú firmy na doručovanie zásielok, najmä v súvislosti s elektronickým obchodom; vyzýva Komisiu, aby prijala usmernenia EÚ o minimálnych štandardoch pre internetové stránky na porovnávanie cien, vychádzajúce zo základných zásad transparentnosti, nestrannosti, kvality, poskytovania informácií a ústretovosti k používateľovi;

13.

vyzýva Komisiu, aby spolu s odvetvím a spotrebiteľskými organizáciami vytvorili spoločné ukazovatele kvality doručovacích služieb, na základe ktorých budú môcť spotrebitelia lepšie porovnať rozličné ponuky;

14.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu MSP v tvorbe rastu, inovácií a zamestnanosti, najmä v oblasti zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že doručovacie služby sú pre európske MSP mimoriadne dôležité a že integrovaný konkurencieschopný trh s doručovaním, ktorý zabezpečí rôzne možnosti doručovania a logistickej podpory za prijateľné ceny, je podmienkou prístupu na nové trhy a získania viacerých spotrebiteľov v rámci EÚ; zdôrazňuje význam zlepšenia informačného toku k MSP týkajúceho sa možností konsolidácie objemu balíkov a inovatívnych riešení doručovania a vyzdvihnutia zásielok, prostredníctvom ktorých by sa znížili náklady na poslednú fázu doručovania;

15.

zdôrazňuje, že podniky, a najmä MSP musia byť schopné reagovať na potreby a očakávania spotrebiteľov jednoduchšími, rýchlejšími, cenovo dostupnejšími, transparentnými, spoľahlivými a efektívnymi prepravnými službami v rámci cezhraničného elektronického obchodu; zdôrazňuje, že doručovacie služby, ktoré nespĺňajú očakávania spotrebiteľov, majú priamy vplyv na značkou, meno a konkurencieschopnosť podniku;

16.

poznamenáva, že rozvoj malých a stredných podnikov v oblasti elektronického obchodu je v cezhraničnom meradle obmedzený; nabáda k tomu, aby malé a stredné podniky navzájom spolupracovali, a to aj prostredníctvom svojich zastupujúcich orgánov, na účely vyjednávania výhodnejších cien za doručovanie, najmä prostredníctvom zavedenia spoločných on-line platforiem, a na účely zlepšenia kvality ich služieb;

17.

vyjadruje znepokojenie nad nevýhodami, s ktorými sa stretávajú MSP v dôsledku svojej obmedzenej veľkosti; zdôrazňuje, že MSP v súčasnej dobe čelia vyšším nákladom, značnej komplikovanosti súvisiacej s rozdrobenosťou európskeho trhu a nedostatku informácií o dostupných možnostiach doručovania a cenách;

18.

berie na vedomie roztrieštenosť európskeho poštového odvetvia na národné siete, ktoré nie sú príliš interoperabilné a nedostatočnú integráciu cestnej, železničnej a vodnej dopravy; víta opatrenia, ktoré operátori na trhu s doručovaním balíkov už prijali s cieľom zaviesť mechanizmy užšie zamerané na potreby internetových predajcov a spotrebiteľov, ako sú možnosti pružnejšieho doručovania a vrátenia; vyzýva Komisiu, aby naďalej navrhovala potrebné opatrenia na podporu tohto odvetvia s cieľom zlepšiť interoperabilitu a urýchliť uvedenie optimalizovaných postupov odbavovania a odberu balíkov zameraných na zníženie nákladov, zvýšenie úspor z rozsahu pre operátorov v oblasti doručovania, podporu zlúčenia menších zásielok a na základe toho množstvové zľavy pre malých obchodníkov, zvýšenie dostupnosti a kvality doručovacích služieb a aby ponúkla cenovo dostupné, flexibilné prepravné sadzby pre spotrebiteľov a podniky;

19.

domnieva sa, že v tomto smere je spolupráca v rámci odvetvia na interoperabilných cezhraničných systémoch sledovania a vyhľadávania mimoriadne dôležitá; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti vypracovania európskych noriem s cieľom umožniť vytvorenie integrovaných systémov sledovania a aby presadzovala kvalitu, spoľahlivosť a trvalú udržateľnosť integrovaných logistických služieb vzťahujúcich sa na elektronický obchod;

20.

zdôrazňuje, že ľahšie riešenia v oblasti odberu a vracania zásielok už zohrávajú významnú úlohu v raste elektronického obchodu a v budúcnosti by mohli viesť k zníženiu cien a väčšej spokojnosti zákazníkov, najmä v prípade cezhraničných transakcií; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s cieľom zlepšiť interoperabilitu kontaktných centier zameraných na sťažnosti spotrebiteľov;

21.

vyzýva Komisiu na vytvorenie platformy na spoluprácu a výmenu informácií medzi operátormi v oblasti doručovania s cieľom umožniť rýchlu reakciu v prípade existujúcich medzier na trhu s doručovaním v EÚ, pokiaľ ide o inovácie, flexibilitu, riadenie zásob, prepravu, odber a vracanie balíkov, a pritom dodržiavať právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a diskutovať o možnosti, v rámci ktorej by expresné a poštové služby využívali spoločnú infraštruktúru ku vzájomnému prospechu;

22.

vyzýva Komisiu, aby spolu s podnikmi vyvinula úsilie o prijatie európskych noriem pre oblasť adresovania a označovania, ako aj noriem pre oblasť poštových schránok vyhovujúcich elektronickému obchodu;

23.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia celoeurópskej známky dôveryhodnosti elektronického obchodu, ako aj to, či by táto známka dôveryhodnosti mohla tiež prispieť k zabezpečeniu kvality a spoľahlivosti integrovaných doručovacích služieb, čím by sa získala dôvera spotrebiteľov v cezhraničný elektronický obchod, mohla podnietiť elektronických obchodníkov a doručovacie firmy zvýšiť transparentnosť, ako aj právnu istotu pre spotrebiteľov i podniky, a či by mohla zvýšiť konkurenčnú výhodu pre podniky, najmä MSP, a tým prispieť k riadnemu hospodárskemu rastu a tvorbe zamestnania; zdôrazňuje, že ak má byť táto známka dôveryhodnosti účinná, mala by vychádzať zo súboru minimálnych štandardizovaných vlastností a transparentných ustanovení na ochranu a informovanosť spotrebiteľov, ako aj požiadavky na vybavovanie sťažností a postupy riešenia sporov;

24.

zdôrazňuje, že ochrana osobných údajov jednotlivca a ochrana údajov všeobecne má rozhodujúci význam a že akékoľvek nové prijaté opatrenia by mali podliehať právnym predpismi EÚ o ochrane údajov, a to najmä smernici 95/46/ES;

25.

uznáva dynamickú povahu trhu s doručovaním balíkov, keď sa rýchlo objavujú nové služby a prevádzkovatelia; konštatuje, že inovatívne riešenia reagujúce na potreby internetových predajcov a zákazníkov sa pravdepodobne stanú kľúčovým faktorom hospodárskej súťaže; domnieva sa, že je potrebné vopred dôkladne posúdiť všetky legislatívne opatrenia s cieľom predísť ohrozeniu dynamiky trhu s doručovaním balíkov, ktorú by nemala brzdiť nadmerná regulácia; vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala vývoj trhu s cieľom identifikovať všetky oblasti potenciálneho zlyhania trhu, kde môžu byť potrebné ďalšie opatrenia v budúcnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v rámci dohľadu nad trhom by sa mali zohľadniť nielen etablovaní poštoví operátori, ale tiež iné typy poskytovateľov doručovacích služieb;

26.

poukazuje na to, že už existuje vhodný regulačný rámec, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili plnú transpozíciu, vykonávanie a presadzovanie existujúceho regulačného rámca, s osobitným dôrazom na smernicu o poštových službách, právne predpisy EÚ z oblasti hospodárskej súťaže, smernicu o alternatívnom riešení sporov a smernicu o právach spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o formálne požiadavky na zmluvy na diaľku;

27.

zdôrazňuje, že účinné presadzovanie právneho rámca závisí tiež od dohľadu vnútroštátnych regulačných orgánov nad zákonnými povinnosťami poštových operátorov, najmä pokiaľ ide o povinnosť univerzálnych služieb stanovenú v smernici 97/67/ES;

28.

poznamenáva, že zložité predpisy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty predstavujú závažnú prekážku pre malé a stredné podniky, ktoré vykonávajú cezhraničný obchod; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila oznámený návrh na zavedenie jednotného daňového priznania k DPH;

29.

zdôrazňuje, že prostredníctvom doplnkového európskeho zmluvného práva pre zmluvy medzi podnikmi a spotrebiteľmi by sa dosiahlo podstatné zjednodušenie a podnietilo by sa viac MSP k cezhraničnému posielaniu balíkov; vyzýva členské štáty, aby konštruktívne podporili prebiehajúce rokovania o európskom kúpnom práve;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

24.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/53

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, najmä na jeho články 24 a 28,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 23. júla 2013 s názvom Násilie páchané na migrujúcich pracovníčkach, určenú Valnému zhromaždeniu OSN,

—

so zreteľom na článok 12 Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na všeobecné odporúčanie Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien č. 26 z 5. decembra 2008 o migrujúcich pracovníčkach,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,