19.1.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 18/1

UZNESENIE RADY O VZOROVEJ DOHODE O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU (JIT)

(2017/C 18/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

SO ZRETEĽOM na článok 13 Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (1) (ďalej len „dohovor“) a rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (2) (ďalej len „rámcové rozhodnutie“),

SO ZRETEĽOM na uznesenie Rady 2010/C-70/01 o vzorovej dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT) (3), ktoré bolo prijaté 26. februára 2010,

S VEDOMÍM, že od roku 2010 bol zriadený veľký počet spoločných vyšetrovacích tímov medzi čoraz väčším počtom členských štátov a že v tejto súvislosti sa vzorová dohoda o JIT v širokej miere využíva a je považovaná za užitočnú pri zriaďovaní spoločných vyšetrovacích tímov, pretože predstavuje flexibilný rámec umožňujúci spoluprácu napriek rozdielom vo vnútroštátnych právnych predpisoch,

PRESVEDČENÁ, že na základe najlepších postupov vyplývajúcich z nedávnych praktických skúseností s vytváraním a fungovaním stále narastajúceho počtu JIT je možné ďalej zjednodušiť vzorovú dohodu a urýchliť proces zriaďovania JIT,

MAJÚC NA PAMÄTI závery expertov siete JIT zriadenej v roku 2005, a to najmä závery, ku ktorým sa dospelo na jej 9., 10., 11. a 12. výročnom zasadnutí,

PRESVEDČENÁ, že na základe skúseností získaných v uplynulých rokoch s účasťou tretích štátov v spoločných vyšetrovacích tímoch by vzorová dohoda mala tiež umožniť vytváranie JIT so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, na základe príslušných medzinárodných nástrojov,

BERÚC DO ÚVAHY, že v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 (ďalej len „nariadenie o Europole“) (4) sa vo vzorovej dohode musia uviesť podmienky účasti zamestnancov Europolu v spoločných vyšetrovacích tímoch,

NABÁDA príslušné orgány členských štátov, ktoré chcú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia a dohovoru zriadiť spoločný vyšetrovací tím spoločne s príslušnými orgánmi iných členských štátov alebo na základe príslušných medzinárodných nástrojov spoločne s príslušnými orgánmi štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, aby v prípade potreby použili vzorovú dohodu uvedenú v prílohe k tomuto uzneseniu na účely dosiahnutia dohody o podmienkach vzťahujúcich sa na spoločný vyšetrovací tím.

(1) Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(2) Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 70, 19.3.2010, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53.

PRÍLOHA

VZOROVÁ DOHODA O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

V súlade s:

[uveďte uplatniteľné právne základy, ktoré môžu okrem iného pochádzať z nižšie uvedených nástrojov:

—	článok 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000 (1),

—	rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (2),

—	článok 1 Dohody medzi Európskou úniou a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o uplatňovaní určitých ustanovení Dohovoru z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a jeho protokolu 2001 z 29. decembra 2003 (3),

—	článok 5 Dohody o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (4),

—	článok 20 Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (5),

—	článok 9 ods. 1 písm. c) Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (1988) (6),

—	článok 19 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) (7),

—	článok 49 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (2003) (8);

—	článok 27 Dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu (2006) (9) .]

1. Zmluvné strany dohody

Dohodu o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu, ďalej len „JIT“, uzavreli tieto zmluvné strany:

1.	[vložte názov prvého príslušného orgánu/úradu štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody] a

2.	[vložte názov druhého príslušného orgánu/úradu štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody]

Zmluvné strany tejto dohody môžu vzájomnou dohodou rozhodnúť o prizvaní orgánov alebo úradov iných štátov, aby sa stali zmluvnými stranami tejto dohody.

2. Účel JIT

Táto dohoda sa vzťahuje na zriadenie JIT na nasledujúci účel:

[Opíšte konkrétny účel JIT.

Tento opis by mal obsahovať okolnosti trestného(-ých) činu(-ov), ktoré sa vyšetrujú v zúčastnených štátoch (dátum, miesto a povaha), a prípadne odkaz na prebiehajúce vnútroštátne postupy. Odkazy na osobné údaje, ktoré súvisia s prípadom, by sa mali obmedziť na minimum.

V tomto oddiele by sa tiež mali stručne opísať ciele JIT (vrátane napr. zhromažďovania dôkazov, koordinovaného zatknutia podozrivých, zmrazenia aktív atď.). Zmluvné strany by v tejto súvislosti mali ako jeden z cieľov JIT zvážiť začatie a ukončenie finančného vyšetrovania (10) .]

3. Obdobie, na ktoré sa dohoda vzťahuje

Zmluvné strany sa dohodli, že JIT bude pôsobiť [uveďte dĺžku obdobia], ktoré začína plynúť nadobudnutím platnosti tejto dohody.

Táto dohoda nadobúda platnosť dňom, keď ju podpíše posledná zmluvná strana. Toto obdobie sa môže na základe vzájomnej dohody predĺžiť.

4. Štáty, v ktorých JIT pôsobí

JIT bude pôsobiť v štátoch zmluvných strán tejto dohody.

Tím vykonáva svoju činnosť v súlade s právom štátov, v ktorých v danom momente pôsobí.

5. Vedúci JIT

Vedúcimi tímu sú zástupcovia príslušných orgánov zúčastňujúcich sa vyšetrovania trestnej činnosti zo štátov, v ktorých tím v danom momente pôsobí, pod ktorých vedením členovia JIT vykonávajú svoje úlohy.

Zmluvné strany určili za vedúcich JIT tieto osoby:

Meno	Funkcia/hodnosť	Orgán/úrad	Štát

Ak ktorákoľvek z uvedených osôb nie je schopná vykonávať svoje úlohy, bezodkladne sa určí osoba, ktorá ju nahradí. Písomné oznámenie o takomto nahradení sa poskytne všetkým zainteresovaným stranám a uvádza sa v prílohe k tejto dohode.

6. Členovia JIT

Okrem osôb uvedených v bode 5 uvedú zmluvné strany v osobitnej prílohe k tejto dohode zoznam členov JIT (11).

Ak ktorýkoľvek z členov JIT nie je schopný vykonávať svoje úlohy, písomným oznámením, ktoré zašle príslušný vedúci JIT, sa bezodkladne určí osoba, ktorá ho nahradí.

7. Účastníci JIT

Zmluvné strany dohody o JIT súhlasia s tým, aby účastníkmi JIT boli [uveďte napr. Eurojust, Europol, OLAF…]. Osobitné dojednania týkajúce sa účasti [uveďte meno] sa uvádzajú v príslušnom dodatku k tejto dohode.

8. Získavanie informácií a zhromažďovanie dôkazov

Vedúci JIT sa môžu dohodnúť na osobitných postupoch, ktoré sa majú dodržiavať pri získavaní informácií a zhromažďovaní dôkazov zo strany JIT v štátoch, v ktorých pôsobí.

Zmluvné strany poveria vedúcich JIT poskytovaním poradenstva o získavaní dôkazov.

9. Prístup k informáciám a dôkazom

Vedúci JIT vymedzia procesy a postupy, ktoré sa majú dodržiavať, pokiaľ ide o vzájomnú výmenu informácií a dôkazov získaných na základe JIT v každom členskom štáte.

[Zmluvné strany sa okrem toho môžu dohodnúť na doložke obsahujúcej konkrétnejšie pravidlá týkajúce sa prístupu k informáciám a dôkazom, ich spracúvaniu a využívaniu. Takáto doložka sa môže považovať za vhodnú najmä vtedy, keď sa JIT nezakladá ani na dohovore EÚ, ani na rámcovom rozhodnutí (ktoré už obsahujú osobitné ustanovenia v tomto ohľade – pozri článok 13 ods. 10 dohovoru).]

10. Výmena informácií a dôkazov získaných pred vytvorením JIT

Zmluvné strany si v rámci tejto dohody môžu vymieňať informácie alebo dôkazy, ktoré sú k dispozícii už v čase nadobudnutia platnosti tejto dohody a ktoré sú relevantné pre vyšetrovanie podľa tejto dohody.

11. Informácie a dôkazy získané od štátov, ktoré sa nezúčastňujú na JIT

V prípade, že je štátu, ktorý sa nezúčastňuje na JIT, potrebné zaslať žiadosť o vzájomnú právnu pomoc, žiadajúci štát zváži, či požiada o súhlas dožiadaného štátu s tým, aby sa informácie alebo dôkazy získané na základe vykonania žiadosti poskytli aj inej strane JIT/iným stranám JIT.

12. Osobitné dojednania týkajúce sa vyslaných členov

[Ak je to potrebné, strany sa môžu na základe tohto ustanovenia dohodnúť na osobitných podmienkach, za ktorých vyslaní členovia môžu:

—	viesť vyšetrovania, predovšetkým vrátane vykonávania donucovacích opatrení, v štáte pôsobenia (ak je to vhodné, na tomto mieste je možné uviesť vnútroštátne právne predpisy alebo ich je možné uviesť v prílohe k tejto dohode)

—	požiadať o vykonanie opatrení v štáte vyslania

—	poskytovať informácie, ktoré tím zhromaždil

—	nosiť/používať zbraň]

13. Zmeny dohody

Táto dohoda sa môže meniť na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Pokiaľ nie je v tejto dohode uvedené inak, zmeny možno vykonať akoukoľvek písomnou formou, na ktorej sa zmluvné strany dohodli (12).

14. Konzultácie a koordinácia

Zmluvné strany sa navzájom konzultujú vždy, keď je to potrebné na účely koordinácie činností tímu, okrem iného vrátane:

—	hodnotenia dosiahnutého pokroku a výsledkov tímu

—	načasovania a spôsobu vykonávania úkonov zo strany vyšetrovateľov

—	najlepšieho prístupu k prípadnému súdnemu konaniu, zváženia vhodného miesta súdneho konania, a konfiškácie.

15. Komunikácia s médiami

V prípade komunikácie s médiami odsúhlasia jej načasovanie a obsah zmluvné strany a účastníci toto načasovanie a obsah dodržia.

16. Hodnotenie

Zmluvné strany môžu zvážiť hodnotenie činnosti JIT, jeho najlepšie postupy a získané ponaučenia. Toto hodnotenie sa môže uskutočniť na osobitnom zasadnutí.

[V tejto súvislosti môžu zmluvné strany použiť osobitný hodnotiaci formulár JIT, ktorý vypracovala sieť expertov JIT EÚ. Na účely usporiadania hodnotiaceho zasadnutia je možné požiadať o finančné prostriedky EÚ.]

17. Osobitné dojednania

[Vložiť prípadné ustanovenia. Účelom nasledujúcich podkapitol je zdôrazniť možné oblasti, ktoré sa môžu opísať.]

17.1.

Pravidlá zverejňovania

[Zmluvné strany môžu na tomto mieste objasniť uplatniteľné vnútroštátne pravidlá komunikácie s obhajobou a/alebo uviesť v prílohe ich kópiu alebo zhrnutie]

17.2.

Správa aktív/dojednania týkajúce sa vymáhania majetku

17.3.

Zodpovednosť

[Zmluvné strany si môžu priať upraviť tento aspekt, najmä keď sa JIT nezakladá ani na dohovore EÚ, ani na rámcovom rozhodnutí (ktoré už obsahujú osobitné ustanovenia v tomto ohľade – pozri články 15 a 16 dohovoru).]

18. Organizačné dojednania

[Vložiť prípadné ustanovenia. Účelom nasledujúcich podkapitol je zdôrazniť možné oblasti, ktoré sa môžu opísať.]

18.1.

Zariadenie (kancelárske priestory, dopravné prostriedky a iné technické vybavenie)

18.2.

Náklady/výdavky/poistenie

18.3.

Finančná podpora JIT

[V rámci tohto ustanovenia sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobitných dojednaniach týkajúcich sa úloh a zodpovedností v rámci tímu, pokiaľ ide o podávanie žiadostí o financovanie EÚ.]

18.4.

Komunikačný jazyk

V [miesto podpisu], [dátum]

[Podpisy všetkých zmluvných strán]

(1) Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(2) Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 26, 29.1.2004, s. 3.

(4) Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 34.

(5) ETS č. 182.

(6) Organizácia Spojených národov, Zbierka zmlúv („Treaty Series“), zväzok 1582, s. 95.

(7) Organizácia Spojených národov, Zbierka zmlúv („Treaty Series“), zväzok 2225, s. 209; dok. A/RES/55/25.

(8) Organizácia Spojených národov, Zbierka zmlúv („Treaty Series“), zväzok 2349, s. 41; Dok. A/58/422.

(9) registrácia na sekretariáte Organizácie Spojených národov: Albánsko, 3. júna 2009, č. 46240.

(10) Zmluvné strany by v tomto kontexte mali odkazovať na závery Rady a akčný plán o ďalších krokoch v oblasti finančného vyšetrovania (dokument Rady 10125/16 + COR1)

(11) V prípade potreby môže JIT zahŕňať národných expertov v oblasti vymáhania majetku.

(12) Príklady formulácií sa nachádzajú v dodatkoch 2 a 3.

Dodatok I

K VZOROVEJ DOHODE O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

Účastníci JIT

Dojednanie s Europolom/Eurojustom/Komisiou (OLAF), orgánmi príslušnými podľa ustanovení prijatých v rámci zmlúv a inými medzinárodnými orgánmi.

1. Účastníci JIT

Na činnosti JIT sa zúčastnia tieto osoby:

Meno	Funkcia/hodnosť	Organizačná štruktúra

[Vložte názov členského štátu] rozhodol, že jeho národný člen Eurojustu sa zúčastní na činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu v mene Eurojustu/ako príslušný vnútroštátny orgán (1).

Ak ktorákoľvek z uvedených osôb nie je schopná vykonávať svoje úlohy, určí sa osoba, ktorá ju nahradí. Písomné oznámenie o takomto nahradení sa poskytne všetkým zainteresovaným stranám a uvádza sa v prílohe k tejto dohode.

2. Osobitné dojednania

Účasť uvedených osôb bude podliehať týmto podmienkam a bude iba na tieto účely:

2.1.

Prvý účastník dohody

2.1.1.

Účel účasti

2.1.2.

Udelené práva (ak existujú)

2.1.3.

Ustanovenia týkajúce sa nákladov

2.1.4.

Účel a rozsah účasti

2.2.

Druhý účastník dohody (ak je to uplatniteľné)

2.2.1.

…

3. Podmienky účasti zamestnancov Europolu

3.1.

Zamestnanci Europolu, ktoré sa zúčastňujú na činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu, pomáhajú všetkým členom tímu a poskytujú celé spektrum podporných služieb Europolu v záujme spoločného vyšetrovania, ako sa uvádza v nariadení o Europole, a v súlade s ním. Neuplatňujú žiadne donucovacie opatrenia. Zúčastnení zamestnanci Europolu však môžu byť na základe pokynov a pod vedením vedúceho(-ich) tímu prítomní počas operatívnych činností JIT, aby na mieste poskytovali poradenstvo a pomoc členom tímu, ktorí vykonávajú donucovacie opatrenia, pokiaľ tomu nebránia vnútroštátne právne prekážky v štáte, v ktorom tím pôsobí.

3.2.

Na zamestnancov Europolu sa počas ich účasti na JIT nevzťahuje článok 11 písm. a) Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie (2). Počas realizácie operácií JIT sa na zamestnancov Europolu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané voči nim alebo nimi, uplatňujú vnútroštátne právne predpisy členského štátu, v ktorom pôsobia, platné pre osoby v podobnej funkcii.

3.3.

Zamestnanci Europolu môžu byť v priamom styku s členmi JIT a poskytovať všetkým členom JIT všetky potrebné informácie v súlade s nariadením o Europole.

(1) Nevhodné prečiarknite.

(2) Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie (konsolidovaná verzia), Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 266.

Dodatok II

K VZOROVEJ DOHODE O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

Dohoda o predĺžení činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu

Zmluvné strany sa dohodli na predĺžení činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu (ďalej len „JIT“) zriadeného dohodou uzavretou [vložiť dátum] v [vložiť miesto podpisu], ktorej kópia je pripojená k tejto dohode.

Zmluvné strany sú toho názoru, že činnosť JIT by sa mala predĺžiť nad rámec obdobia, na ktoré sa zriadil [uviesť dátum konca tohto obdobia], keďže jeho účel ustanovený v článku [uviesť článok, v ktorom sa vymedzuje účel JIT] sa ešte nedosiahol.

Okolnosti, ktoré si vyžadujú predĺženie činnosti JIT, dôsledne preskúmali všetky zmluvné strany. Predĺženie činnosti JIT sa považuje za nevyhnutné na dosiahnutie účelu, na ktorý sa JIT zriadil.

JIT bude preto naďalej vykonávať svoju činnosť počas ďalšieho obdobia [uveďte trvanie] od nadobudnutia platnosti tejto dohody. Uvedené obdobie sa môže predĺžiť po vzájomnej dohode zmluvných strán.

Dátum/podpis

Dodatok III

K VZOROVEJ DOHODE O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO VYŠETROVACIEHO TÍMU

Zmluvné strany sa dohodli na zmene písomnej dohody uzavretej [vložiť dátum] v [vložiť miesto], ktorou sa zriadil spoločný vyšetrovací tím (ďalej len „JIT“) a ktorej kópia je pripojená k tejto dohode.

Podpísané zmluvné strany sa dohodli, že nasledujúce články sa menia takto:

(Zmena …)

Okolnosti, ktoré si vyžadujú zmenu dohody o JIT, dôsledne preskúmali všetky zmluvné strany. Zmeny dohody o JIT sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie účelu, na ktorý sa JIT zriadil.

Dátum/podpis

19.1.2017

Úradný vestník Európskej únie

C 18/10

OZNÁMENIE KOMISIE

Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva

(2017/C 18/02)

1. Úvod

Európska únia je založená na zásade právneho štátu a opiera sa o právo s cieľom zaistiť, aby sa v členských štátoch realizovali jej politiky a priority (1). Účinné uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva je zodpovednosť, ktorá bola zverená Komisii na základe článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej Únii. Je vysokou politickou prioritou pre Junckerovu Komisiu a súčasťou zvýšeného úsilia Komisie o lepšiu tvorbu práva (2).

Účinné presadzovanie práva EÚ – od základných slobôd, bezpečnosti potravín a výrobkov až po kvalitu ovzdušia a ochranu jednotnej meny – Európanov zaujíma a dotýka sa ich každodenných životov. Slúži ich všeobecnému záujmu. Často, keď sa do popredia dostanú otázky, ako sú emisné skúšky vozidiel, znečistenie vody, nelegálne skládky odpadu, bezpečnosť a ochrana dopravy, problémom nie je absencia právnych predpisov EÚ, ale skôr skutočnosť, že sa právo EÚ neuplatňuje účinne. Preto je potrebný silný, účinný a efektívny systém presadzovania práva, aby sa zabezpečilo, že členské štáty plne uplatňujú, vykonávajú a presadzujú právo EÚ a zaisťujú pre občanov primeranú nápravu.

Verejnosť, podniky a občianska spoločnosť významne prispievajú k monitorovaniu oznamovaním nedostatkov v uplatňovaní práva EÚ zo strany členských štátov, ktoré vykonáva Komisia. Komisia uznáva dôležitosť úlohy, ktorú majú sťažovatelia v odhaľovaní prípadov porušenia práva EÚ.

Súčasná politika Komisie týkajúca sa presadzovania práva zahŕňa monitorovanie, ako sa právo EÚ uplatňuje a vykonáva, riešenie problémov s členskými štátmi tak, aby došlo k náprave každého prípadného porušenia práva, a v prípade potreby podanie žaloby pre porušenie povinnosti. Za posledných 15 rokov sa politika postupne vyvíjala a posilňovala. Kľúčové oznámenia z rokov 2002 (3) a 2007 (4) poskytli rámec pre zlepšenie monitorovania, posilnenie partnerstva a riešenie problémov, zlepšenie realizácie konaní o porušení povinnosti a zvýšenie transparentnosti.

Okrem realizácie konaní o porušení povinnosti Komisia spracovala rámec právneho štátu (5), ktorý uplatnila v prípadoch, keď sa zdá, že „vnútroštátne záruky právneho štátu“ už nie sú schopné účinne riešiť sústavné ohrozovanie právneho štátu v členskom štáte a keď sa takéto ohrozenie nemôže riešiť v rámci konania o porušení povinnosti. Odráža to skutočnosť, že dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre dodržiavanie všetkých práv a povinností odvodených zo zmlúv.

Junckerova Komisia prijala tiež cielenejší prístup k politike a tvorbe práva. Má účelný pracovný program podporený v každej fáze spracúvania politiky vysokokvalitnou analýzou a verejnou konzultáciou so zainteresovanými stranami. Cieľom tohto nového spôsobu práce, ktorý je jadrom programu lepšej právnej regulácie, je zabezpečiť, aby každé opatrenie v súbore pravidiel EÚ bolo vhodné pre daný účel a aby sa ľahko vykonávalo a presadzovalo v celej EÚ. Komisia sa vo svojom oznámení „Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie“ zaviazala podporovať účinnejšie uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie práva (6).

V nedávno podpísanej Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe právnych predpisov (7) Európsky parlament, Rada a Komisia uznali, že spoločne zodpovedajú za to, aby legislatíva Únia mala vysokú kvalitu. V spoločnom vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 je uvedený záväzok podporovať riadne vykonávanie a presadzovanie existujúcej legislatívy (8).

Napriek tomuto úsiliu je uplatňovanie a presadzovanie práva EÚ aj naďalej problematické a vyžaduje si silnejšie zameranie na presadzovanie, aby slúžilo vo všeobecnom záujme. Presadzovanie práva podporuje a dopĺňa výsledky priorít politiky. Pri určovaní svojich priorít politiky bude Komisia venovať pozornosť nielen predkladaniu nových právnych predpisov, ale aj ich presadzovaniu. Je potrebné uznať, že práca vykonaná na zaistenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ je rovnako dôležitá ako práca na tvorbe novej legislatívy. Partnerstvo medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo vykonávaní práva, sa musí posilniť, aby prinieslo verejnosti výhody plynúce z práva EÚ. Občania, obchodné a podnikateľské združenia, sociálni partneri, Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, ako aj občianska spoločnosť sa vyzývajú, aby Komisii pomohli identifikovať problémy štruktúrovanejším spôsobom.

V tomto oznámení sa uvádza, ako Komisia zvýši svoje úsilie v súvislosti s uplatňovaním, vykonávaním a presadzovaním práva EÚ v súlade so záväzkom Junckerovej Komisie, že bude „konať vo veľkom a ambicióznejšie vo veľkých veciach a v malom a skromnejšie v malých veciach“ (9). To znamená, že sa bude realizovať strategickejší prístup k presadzovaniu práva z hľadiska riešenia porušení povinnosti. Poskytuje tiež prehľad o iných opatreniach, ktoré Komisia príjme s cieľom pomôcť členským štátom a verejnosti zaistiť, aby sa právo EÚ účinne uplatňovalo.

2. Spolupráca s členskými štátmi v oblasti presadzovania práva EÚ

Členské štáty majú hlavnú zodpovednosť za správnu transpozíciu, správne uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ (10). Musia tiež zaistiť dostatočnú nápravu, aby sa zabezpečila účinná právna ochrana v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ. To znamená, že ak sú na vnútroštátnej úrovni dotknuté práva občanov, ktoré majú podľa právnych predpisov EÚ, verejnosti sa musí poskytnúť prístup k rýchlym a účinným vnútroštátnym mechanizmom nápravy. Tie musia byť v súlade so zásadou účinnej súdnej ochrany stanovenej v Zmluve (11). Vnútroštátne súdy sú „spoločné súdy“, ktoré dbajú na dodržiavanie práva EÚ a v individuálnych prípadoch účinne prispievajú k jeho presadzovaniu. Majú právomoc konať vo veci žalôb jednotlivcov, ktorí hľadajú ochranu pred vnútroštátnymi opatreniami nezlučiteľnými s právom EÚ alebo chcú finančnú náhradu za škodu spôsobenú takými opatreniami.

S cieľom pomôcť členským štátom v ich úsilí vykonávať právo EÚ a zaistiť, aby plnili svoju povinnosť správne uplatňovať právne predpisy EÚ, Komisia používa rozsiahly rad nástrojov. A to od preventívnych opatrení a včasného riešenia problémov po aktívne monitorovanie a cielené presadzovanie práva. Ďalej sa uvádza, ako sa posilnia súčasné podporné opatrenia.

Dialóg

Porušovanie práva EÚ nie je rutinná záležitosť a malo by sa posudzovať na príslušne vysokej úrovni a včas. Podporujú sa dvojstranné zasadnutia na vysokej úrovni medzi Komisiou a členskými štátmi na účely proaktívnej diskusie o dodržiavaní práva EÚ, ktoré budú systematickejšie v celom rozsahu legislatívnych oblastí. V stratégii jednotného trhu (12) sa napríklad predpokladá, že Komisia usporiada diskusie s členskými štátmi o dodržiavaní právnych predpisov. Tieto diskusie môžu zahŕňať prípady porušenia povinnosti, ako aj širšie otázky presadzovania práva.

Komisia bude naďalej využívať rôzne už vytvorené výbory a skupiny odborníkov, rovnako ako aj cennú podporu európskych agentúr, na účely posilnenia vykonávania práva a na posudzovanie toho, ako je táto legislatíva vykonávaná v praxi. Rokovania na týchto fórach preukázali, že ide o efektívny spôsob zabezpečenia, aby sa členské štáty zaviazali vykonávať právo EÚ, a sú vyjadrením základnej zásady skutočnej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi. Dialóg o presadzovaní osobitných ustanovení práva EÚ, ktorý je takisto predpokladom účinného využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov (13), pomáha zaistiť úplnú a včasnú transpozíciu práva EÚ.

Porušovanie práva sa musí riešiť rýchlo. Komisia a členské štáty musia postupovať pohotovo vo vyšetrovaní porušenia práva. Bol zavedený štruktúrovaný dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi o riešení problémov známy ako projekt EU Pilot, aby sa včas a rýchlo vyriešili potenciálne porušenia práva EU vo vhodných prípadoch. Zámerom nie je pridať zdĺhavú fázu do konania o porušení povinnosti, ktoré je samo osebe spôsobom ako nadviazať dialóg s daným členským štátom na účely vyriešenia problému. Komisia teda začne konanie o porušení povinnosti bez toho, aby využila mechanizmus na riešenie problémov, ktorý je k dispozícii v rámci projektu EU Pilot, pokiaľ využitie projektu EU Pilot v danom prípade nie je pokladané za užitočné (14).

Budovanie kapacít v členských štátoch

Komisia bude podporovať členské štáty a pomáhať im v rozširovaní ich kapacít na presadzovanie práva EÚ a zaisťovanie nápravy, aby sa zabezpečilo, že koneční používatelia práva EÚ – či už súkromné osoby alebo podniky – môžu plne uplatňovať svoje práva (15). Siete a výmena najlepších postupov sú kľúčové aspekty tohto úsilia. Komisia bude naďalej pracovať v partnerstve s vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom celého radu sietí, aby sa zaistilo, že sa pravidlá EÚ uplatňujú efektívne a dôsledne. Napríklad v oblasti vnútorného trhu pre elektronické komunikačné siete a služby Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie pomáha a radí Komisii a vnútroštátnym regulačným orgánom vo vykonávaní regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie. Podobne Európska sieť pre hospodársku súťaž prispieva k účinnému a súvislému vykonávaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Sieť Európskej únie pre vykonávanie a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia hrá významnú úlohu najmä uľahčovaním výmeny najlepších postupov v presadzovaní environmentálneho acquis a dodržiavaní minimálnych požiadaviek na kontroly. Práca tejto siete bude súčasťou budúcich iniciatív na podporu členských štátov pri zabezpečovaní dodržiavania environmentálneho práva EÚ (16). Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov (tzv. „pracovná skupina zriadená podľa článku 29“) zohráva dôležitú úlohu pri uplatňovaní právnych predpisov z oblasti ochrany údajov. Keď sa začne uplatňovať nový rámec EÚ v oblasti ochrany údajov (17), nahradí ju Európsky výbor pre ochranu údajov.

Nezávislé správne orgány alebo inšpektoráty vyžadované právnymi predpismi EÚ (napr. v oblasti ochrany údajov, rovnosti, energie, dopravy, finančných služieb) zohrávajú dôležitú úlohu vo vykonávaní a presadzovaní práva. Komisia bude preto venovať mimoriadnu pozornosť tomu, aby boli dostatočne a primerane vybavené na vykonávanie svojich úloh. Komisia sa napríklad domnieva, že vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž by mali mať právomoci na lepšie presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Jeden zo spôsobov, ako to urobiť, je zaistiť, aby konali nezávisle a boli vybavené dostatočnými nástrojmi a zdrojmi na to, aby sa pravidlá hospodárskej súťaže v Európe presadzovali dôraznejšie, aby trhy boli viac konkurencieschopné a aby sa spotrebiteľom poskytol lepší výber tovaru a služieb za nižšie ceny a s vyššou kvalitou. Ďalším ťažiskom je nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov v elektronických komunikačných službách, odvetví energetiky, železničných regulačných orgánov a vnútroštátnych orgánov pre finančný dohľad (18). Vo finančnom sektore môžu Európske orgány dohľadu vyšetrovať a prijímať ďalšie opatrenia, ak príslušný vnútroštátny orgán neplní svoje povinnosti podľa platných právnych predpisov (19). Komisia bude podporovať modernizáciu orgánov presadzovania práva prostredníctvom európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ a v prípade potreby prostredníctvom osobitných právnych predpisov. Komisia napríklad predložila návrh na revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (20), ktorého cieľom je posilniť schopnosť členských štátov riešiť porušenie spotrebiteľského práva najmä v online prostredí.

Komisia bude aj naďalej pomáhať členským štátom zvyšovať efektívnosť ich vnútroštátnych systémov súdnictva prostredníctvom európskeho semestra a podporovať reformy súdnictva a odbornú prípravu v oblasti súdnictva z prostriedkov EÚ. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície (21) prispieva k tomuto procesu poskytnutím porovnávacieho prehľadu kvality, nezávislosti a účinnosti vnútroštátnych systémov súdnictva. To uľahčuje zisťovanie nedostatkov a najlepších postupov a nasledovanie pokroku. Komisia zvýši podporu posilnenia vnútroštátnych systémov súdnictva. Aj naďalej sa budú podporovať programy odbornej prípravy pre vnútroštátnych sudcov a iných právnych odborníkov. Komisia a vnútroštátni sudcovia úspešne spolupracujú v zabezpečovaní súladu s pravidlami hospodárskej súťaže (22), právnych predpisov v oblasti životného prostredia (23) a v uľahčovaní súdnej spolupráce v občianskych a obchodných veciach prostredníctvom Európskej justičnej siete (24). To ukazuje, že existuje potenciál na zlepšenie výmeny skúseností. Vykladajúce oznámenie Komisie o environmentálnom prístupe k spravodlivosti prispeje k spomínanému úsiliu (25).

Komisia posilní spoluprácu s Európskou sieťou ombudsmanov, ktorú koordinuje európsky ombudsman a ktorá spája vnútroštátnych a regionálnych ombudsmanov s cieľom podporiť dobrú správu v oblasti uplatňovania práva EÚ na vnútroštátnej úrovni.

Lepšia tvorba práva pomáha lepšiemu uplatňovaniu a vykonávaniu práva

Parlament, Rada a Komisia majú spoločnú politickú vôľu zvyšovať kvalitu tvorby práva, preskúmať existujúce právne predpisy a v prípade potreby ich aktualizovať. Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva potvrdzuje ich záväzok zabezpečiť kvalitu regulácie a zaistiť, aby reagovala na potreby občanov a podnikov. Príprava jasných právnych návrhov a prijateľné texty prispievajú k právnej istote a lepšiemu uplatňovaniu práva. Ak sú právne predpisy jasné a prijateľné, môžu sa účinne vykonávať, občania a hospodárske subjekty môžu ľahšie pochopiť svoje práva a povinnosti a justícia ich môže presadzovať.

Preto je dôležité, aby sa určité aspekty vykonávania a uplatňovania práva EÚ zohľadnili vo fáze tvorby politík. Usmernenia Komisie o lepšej regulácii (26) poskytujú návod útvarom Komisie, ako pripraviť „realizačné plány“ s cieľom určiť prípadné ťažkosti, ktorým čelia členské štáty pri vykonávaní práva EÚ, a navrhnúť spôsoby zmiernenia týchto rizík. Keď Komisia pripravuje návrhy smerníc, spolupracuje tiež s členskými štátmi, aby určila, či sú potrebné vysvetľujúce dokumenty, v ktorých sa uvádza vzťah s vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami (27).

Transparentnosť je dôležitá na zabezpečenie toho, aby sa právo EÚ správne transponovalo, uplatňovalo a vykonávalo. V Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva sa členské štáty vyzývajú, aby verejnosť informovali, keď transponujú smernice EÚ, a aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú (alebo v pripojenom dokumente) vysvetlili, kde sa doplňujú prvky, ktoré v žiadnom prípade nesúvisia s daným právnym predpisom EÚ.

3. Strategickejší prístup k opatreniam presadzovania práva

Stanovenie priorít

Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a zabezpečuje uplatňovanie zmlúv. Ako strážkyňa zmlúv má povinnosť monitorovať opatrenia členských štátov v oblasti vykonávania práva EÚ a zaistiť, aby ich právne predpisy a postupy boli s ním v súlade, pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie (28).

Komisia pri vykonávaní tejto úlohy má diskrečnú právomoc rozhodnúť, či začne konanie o porušení povinnosti alebo nie a kedy, alebo či predloží vec Súdnemu dvoru (29). V dôsledku toho sa v rozhodnom práve uznáva, že jednotlivci nemôžu so žalobami podanými proti Komisii, ktoré sa týkajú odmietnutia Komisie pristúpiť ku konaniu vo veci porušenia povinnosti, uspieť (30).

Odhodlanie „konať vo veľkom a ambicióznejšie vo veľkých veciach a v malom a skromnejšie v malých veciach“ by sa malo premietnuť do strategickejšieho a účinnejšieho prístupu k presadzovaniu práva, pokiaľ ide o riešenie prípadov porušenia povinnosti. Pri implementácii tohto prístupu si bude Komisia aj naďalej ceniť významnú úlohu, ktorú zohrávajú individuálni sťažovatelia pri identifikácii širších problémov s presadzovaním práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov občanov a podnikov.

Je dôležité, aby Komisia strategicky používala diskrečnú právomoc na zameranie a prioritizáciu svojho úsilia o presadzovanie práva na najzávažnejšie porušenia práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov jej občanov a podnikov. V tejto súvislosti bude Komisia konať rozhodne v prípadoch porušenia povinnosti, ktoré bránia plneniu dôležitých cieľov politiky EÚ (31) alebo pri ktorých existuje riziko, že narušia štyri základné slobody.

Komisia ako prioritnú záležitosť vyšetrí prípady, keď členské štáty neoznámili transpozičné opatrenia, alebo keď sa týmito opatreniami nesprávne transponovali smernice; keď členské štáty nevyhoveli rozsudku Súdneho dvora, ako je uvedené v článku 260 ods. 2 ZFEÚ; alebo keď závažne poškodili finančné záujmy EÚ alebo narušili výlučné právomoci EÚ, ako je uvedené v článku 2 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 3 ZFEÚ.

Povinnosť prijať potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora má najväčší dopad, keď sa požadované opatrenie týka systémových nedostatkov v právnom systéme členského štátu. Komisia bude preto dávať vysokú prioritu porušeniam odhaľujúcim systémové nedostatky, ktoré narúšajú fungovanie inštitucionálneho rámca EÚ. Vzťahuje sa to najmä na porušenia, ktoré sa dotýkajú spôsobilosti vnútroštátnych systémov súdnictva prispievať k účinnému presadzovaniu práva EÚ. Komisia bude preto dôsledne postupovať vo všetkých prípadoch vnútroštátnych pravidiel alebo všeobecných postupov, ktoré bránia prejudiciálnemu konaniu na Súdnom dvore, alebo v prípadoch, keď vnútroštátne právne predpisy zamedzujú vnútroštátnym súdom uznať prednosť práva EÚ. Bude tiež riešiť prípady, v ktorých vo vnútroštátne právnych predpisoch nie sú stanovené účinné konania o opravných prostriedkoch pri porušení práva EÚ, alebo ktoré inak bránia vnútroštátnym súdnym systémom zabezpečovať, aby sa právo EÚ uplatňovalo efektívne v súlade s požiadavkami právneho štátu a článkom 47 Charty základných práv EÚ.

Okrem týchto prípadov prisudzuje Komisia význam zaisteniu toho, aby vnútroštátne právne predpisy boli v súlade s právom EÚ, pretože nesprávne vnútroštátne právne predpisy sústavne narúšajú schopnosť občanov uplatňovať svoje práva vrátane základných práv a plne využiť výhody vyplývajúce z právnych predpisov EÚ. Komisia bude taktiež venovať mimoriadnu pozornosť prípadom, ktoré ukazujú, že členský štát trvale neuplatňuje právo EÚ správne.

Komisia v rámci svojej diskrečnej právomoci posúdi pri rozhodovaní o tom, ktoré prípady bude riešiť, vplyv takýchto porušení (akými sú porušenia základných slobôd podľa zmluvy vytvárajúce mimoriadne problémy pre občanov alebo podniky, ktoré sa chcú presťahovať alebo vykonávať transakcie medzi členskými štátmi, alebo prípady s možným systémovým vplyvom presahujúcim jeden členský štát) na dosahovanie dôležitých cieľov politiky EÚ. Bude rozlišovať medzi prípadmi podľa pridanej hodnoty, ktorá sa môže dosiahnuť vedením konania o porušení povinnosti, a uzavrie prípady, keď to bude považovať za vhodné z hľadiska politiky. Komisia bude uplatňovať túto diskrečnú právomoc najmä v prípadoch, keď prejudiciálne konania podľa článku 267 ZFEÚ o rovnakej veci ešte neskončili a opatrenie Komisie by podstatne neurýchlilo riešenie prípadu, a v tých prípadoch, v ktorých by postup vo veci porušenia bol v rozpore so smerovaním, ktoré prijalo kolégium komisárov v legislatívnom návrhu.

Niektoré kategórie prípadov možno často uspokojivo vyriešiť inými vhodnejšími mechanizmami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Vzťahuje sa to najmä na jednotlivé prípady nesprávneho uplatňovania práva, ktoré nevyvolávajú obavy v súvislosti so širším dodržiavaním zásady, v ktorých nie sú dostatočné dôkazy o všeobecnom postupe, o probléme týkajúcom sa súladu vnútroštátnej legislatívy s právom EÚ alebo o sústavnom nedodržiavaní práva EÚ. V takýchto prípadoch, ak je k dispozícii účinná právna ochrana, Komisia spravidla nasmeruje sťažovateľov na vnútroštátnu úroveň.

Posilnenie posudzovania súladu

Tento prístup vyžaduje štruktúrovanejšie, systematickejšie a účinnejšie posudzovanie transpozície a súladu vnútroštátnych opatrení, ktorými sa vykonáva právo EÚ. V týchto posudzovaniach sa použijú nové metódy. Komisia napríklad vyvíja nový nástroj na analýzu údajov s cieľom zlepšiť monitorovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu (32). Tento nástroj by mal urýchliť posudzovanie súladu vnútroštátnych opatrení s právom EÚ, určiť nedostatky a nesprávnu transpozíciu a prípadne zistiť opatrenia, ktoré predstavujú pridávanie povinností a ktoré nesúvisia s transpozíciou smerníc. Sťažnosti môžu poukázať na nedostatky, ktorých sa členské štáty dopustili pri transpozícii nejakej smernice, vo všeobecnej rovine bez toho, aby v nich boli uvedené nejaké konkrétne aspekty dotýkajúce sa sťažovateľa. Takéto sťažnosti sú obvykle zahrnuté do posúdenia súladu a Komisia ich zvyčajne rieši v rámci širšieho kontextu posudzovania súladu, a nie ako individuálne sťažnosti.

Sankcie za neoznámenie transpozičných opatrení

Komisia prisudzuje veľký význam včasnej transpozícii smerníc. V tejto súvislosti si Komisia stanovila cieľ 12 mesiacov na postúpenie prípadov porušenia povinnosti Súdnemu dvoru, ak smernica stále ešte nebola transponovaná (33). Komisia v súlade s prioritou, ktorú prisudzuje zaisteniu včasného oznámenia transpozičných opatrení, má v úmysle plne využiť možnosti uvedené v článku 260 ods. 3 ZFEÚ s cieľom posilniť svoj prístup k sankciám u takýchto prípadov.

V Lisabonskej zmluve sa zaviedli dôležité ustanovenia o finančných sankciách, aby sa členské štáty motivovali k včasnej transpozícii smerníc prijatých v súlade s legislatívnym postupom (článok 260 ods. 3 ZFEÚ) do ich vnútroštátneho právneho poriadku. Napriek tomu členské štáty aj naďalej nedodržiavajú lehoty na transpozíciu. Na konci roka 2015 bolo stále otvorených 518 prípadov porušenia povinnosti v súvislosti s neskorou transpozíciou, čo je zvýšenie o 19 % v porovnaní so 421 prípadmi otvorenými na konci roku 2014 (34). V niektorých prípadoch členské štáty prijmú opatrenie na transpozíciu smernice až na konci súdneho konania, ktoré proti nim iniciovala Komisia, čím získajú značný čas navyše na splnenie svojich povinností.

Komisia vo svojom oznámení z roku 2011 o uplatňovaní článku 260 ods. 3 Zmluvy (35) uviedla, že v prípadoch porušenia povinnosti týkajúcich sa netransponovania legislatívnej smernice bude spravidla žiadať súd o uloženie iba platby penále. Oznámila však tiež, že si v príslušných prípadoch vyhradzuje právo požiadať Súd, aby uložil aj paušálnu pokutu. Takisto ohlásila, že preskúma svoj postup nevyžadovať vo všeobecnosti paušálne pokuty, a to v závislosti od toho, ako členské štáty reagovali na jej postup spočívajúci v požadovaní iba pravidelných platieb penále.

S prihliadnutím na získané skúsenosti Komisia teraz prispôsobí svoj postup v prípadoch predložených Súdnemu dvoru podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ tak, ako to urobila v prípadoch postúpených Súdnemu dvoru podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ (36), a bude systematicky žiadať Súd, aby uložil paušálnu pokutu a tiež pravidelnú platbu penále. Komisia v rámci zisťovania závažnosti netransponovania zohľadní pri stanovovaní výšky paušálnej pokuty v súlade so svojou praxou (37) aj rozsah transpozície.

Logickým dôsledkom prístupu spočívajúceho v platbe paušálnej pokuty je to, že v prípadoch, keď členský štát napraví porušenie tak, že transpozíciu smernice uskutoční v priebehu súdneho konania, Komisia už nestiahne žalobu na základe tohto jediného dôvodu. Súdny dvor nemôže prijať rozhodnutie o uložení platby penále, pretože takéto rozhodnutie by už viac neslúžilo danému účelu. Môže však uložiť platbu paušálnej pokuty, ktorou sa penalizuje trvanie porušenia povinnosti až do doby, keď došlo k náprave situácie, lebo tento aspekt prípadu nestratil svoj účel. Komisia sa bude snažiť neodkladne informovať Súdny dvor vždy, keď členský štát prestane porušovať povinnosti, a to v akejkoľvek fáze súdneho konania. Rovnako bude postupovať, keď členský štát v súlade s rozsudkom vydaným podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ napraví situáciu a povinnosť platiť penále skončí.

Ako prechodné pravidlo použije Komisia svoj vyššie uvedený prispôsobený postup v konaniach o porušení povinnosti, v prípade ktorých sa rozhodnutie o zaslaní formálnej výzvy prijme po uverejnení tohto oznámenia.

Je potrebné pripomenúť, že – ako už bolo stanovené v oznámení z roku 2011 – Komisia bude veľmi starostlivo rozlišovať medzi nesprávnou transpozíciou a (čiastočným) netransponovaním.

4. Poskytnutie výhod plynúcich z práva EÚ občanom: poradenstvo a náprava

Lepšie presadzovanie práva prináša výhody občanom aj podnikom. Hľadajú jednoduché, praktické poučenie o svojich právach, ktoré majú podľa práva EÚ, a o tom, ako ich uplatniť. Keď ich individuálne práva boli porušené, je dôležité, aby mali informácie o tom, aké sú najvhodnejšie mechanizmy nápravy, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a ako ich možno ľahko nájsť a využiť.

Komisia pomôže občanom tak, že zvýši ich informovanosť o právach, ktoré majú na základe práva EÚ, a o rôznych nástrojoch riešenia problémov, ktoré majú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Komisia bude usmerňovať občanov, radiť im a povzbudzovať ich v používaní najvhodnejšieho mechanizmu riešenia problémov. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby občania chápali povahu konania o porušení povinnosti a aby príslušným spôsobom vymedzili svoje očakávania. Mnohí predkladajú sťažnosti a očakávajú, že môžu získať finančnú alebo inú nápravu za porušenie práva EÚ. Sú sklamaní, keď zistia, že aj keď je konanie o porušení povinnosti určené na podporu všeobecného záujmu Únie, nemusí byť za každých okolností vhodným prostriedkom, ako reagovať na takéto situácie. Základným účelom konania o porušení povinnosti je zabezpečiť, aby členské štáty vo všeobecnom záujme dbali na dodržiavanie práva EÚ neposkytovať nápravu jednotlivcom. Vnútroštátne súdy majú právomoc riešiť žaloby podané jednotlivcami, ktorí usilujú o zrušenie vnútroštátnych opatrení alebo o finančnú náhradu za škodu spôsobenú týmito opatreniami. Vnútroštátne orgány takisto zohrávajú významnú úlohu v zaistení práv jednotlivcov. Toto treba sťažovateľom jasne, ktorí usilujú o individuálnu nápravu, jasne komunikovať.

Vzhľadom na to, že sťažnosti sú dôležitými prostriedkami zisťovania porušenia práva EÚ, Komisia zvýši svoje úsilie o zlepšenie vybavovania sťažností. Aby sa zdokonalil základ pre posúdenie skutkovej podstaty sťažnosti a uľahčilo lepšie vybavovanie a reagovanie na sťažnosti, sťažnosti by sa mali odteraz podávať na štandardnom formulári sťažnosti. Komisia sa zaväzuje informovať sťažovateľov o opatreniach, ktoré prijala v nadväznosti na ich sťažnosti. To si vyžaduje revíziu príslušných existujúcich administratívnych postupov pre vzťahy so sťažovateľom (38) (pozri prílohu).

Jednotná digitálna brána (Single Digital Gateway) (39) poskytne občanom a podnikom jednotné prístupové miesto ku všetkým informáciám, k pomoci, poradenským službám a službám pre riešenie problémov na úrovni EÚ a/alebo na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa týkajú jednotného trhu. Bude zahŕňať tiež vnútroštátne postupy a postupy v rámci celej EÚ potrebné pre fungovanie v EÚ. Táto brána bude občanov a podniky informovať o tom, čo Komisia môže a nemôže urobiť, o odhadovanej dĺžke konaní a potenciálnych výsledkoch. Nasmeruje ich tiež na služby adresného poradenstva a riešenia problémov.

Toto úsilie si bude vyžadovať, aby Komisia a členské štáty spolupracovali na vytvorení súpisu mechanizmov nápravy dostupných na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých môžu občania v jednotlivých prípadoch usilovať o nápravu. Súpis bude obsahovať jestvujúce mechanizmy EÚ – napríklad SOLVIT (ktorý poskytuje informácie a pomoc občanom a rieši problémy nesprávneho uplatňovania práva EÚ vnútroštátnymi orgánmi v cezhraničných situáciách) a sieť európskych spotrebiteľských centier (ktorá zaisťuje poradenstvo a pomoc spotrebiteľom v súvislosti s ich právami pri nákupoch uskutočnených v inej krajine alebo online a v súvislosti s urovnávaním príslušných sporov s podnikmi).

Akčný plán SOLVIT, ktorý posilňuje úlohu SOLVIT vo vybavovaní sťažností týkajúcich sa práva EÚ, ukáže odhodlanie Komisie ďalej zvyšovať úlohu takýchto mechanizmov. Komisia zamýšľa sieť SOLVIT modernizovať. Komisia takisto skúma možnosť zaviesť informačný nástroj jednotného trhu, ktorý by zhromažďoval kvantitatívne a kvalitatívne informácie priamo od vybraných subjektov na trhu a spoluprácu s členskými štátmi by viacej zameral na zlepšenie presadzovania práva. Takáto administratívna spolupráca s členskými štátmi (40) by mala pokračovať, aby pomohla riešiť problémy a zlepšiť výmenu najlepších postupov. Použije sa tiež na podnietenie vnútroštátnych orgánov, aby poskytovali lepšie informácie prostredníctvom všetkých existujúcich platforiem, ako je portál elektronickej justície (41).

Komisia zabezpečí uplatňovanie právnych predpisov EÚ o mediácii a alternatívnom riešení sporov v plnom rozsahu. Mechanizmus alternatívneho riešenia sporov hrá dôležitú úlohu v umožnení spotrebiteľom a obchodníkom vyriešiť ich spory ľahko, rýchlo a lacno bez toho, že by ich riešili súdne. Komisia zaviedla vo februári 2016 online platformu pre riešenie sporov, ktorá spotrebiteľom a obchodníkom EÚ poskytuje nástroj na riešenie ich sporov vyplývajúcich zo zmlúv o nákupoch online pomocou alternatívneho riešenia sporov. Vo finančnom sektore Komisia vytvorila sieť pre riešenie finančných sporov, ktorá má za cieľ uľahčiť riešenie cezhraničných sporov vo finančných službách medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi finančných služieb. Iné právne predpisy EÚ zaisťujú spoločné normy týkajúce sa mechanizmu vybavovania sťažností a nápravy vo všetkých členských štátoch (napr. nariadenie o právach cestujúcich (42), verejné obstarávanie (43), nariadenie o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (44)).

5. Závery

Jednotné uplatňovanie práva EÚ v rámci všetkých členských štátov je dôležité pre úspešnosť EÚ. Komisia preto prikladá veľký význam zabezpečeniu účinného uplatňovania práva EÚ. Úloha uplatňovať, vykonávať a presadzovať právne predpisy Európskej únie sa rieši spoločne na úrovni EÚ a členských štátov. Aby sa dosiahli politické výsledky, je dôležité zaujať strategickejší prístup k presadzovaniu práva, a to prístup, ktorý sa zameriava na problémy, v prípade ktorých opatrenie prijaté v oblasti presadzovania práva môže mať veľký význam. V súlade s prioritou, ktorú Komisia prisudzuje zaisteniu včasného oznamovania opatrení na transpozíciu smerníc, je strategický prístup k presadzovaniu práva doplnený preskúmaním jej prístupu k sankciám stanoveného v článku 260 ods. 3 ZFEÚ. Komisia pomôže členským štátom zaistiť, aby občania a podniky boli schopné uplatňovať svoje práva a dosiahnuť právnu nápravu na vnútroštátnej úrovni. Spoločné úsilie všetkých zapojených subjektov na úrovni Únie a členských štátov zabezpečí lepšie uplatňovanie práva EÚ v prospech všetkých

Prístup stanovený v tomto oznámení sa bude uplatňovať odo dňa jeho uverejnenia v úradnom vestníku.

(1) Článok 2 ZEÚ: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“

(2) Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu z 15. júla 2014 a poverovacie listiny predsedu z 1. novembra 2014 odovzdané podpredsedom a členom Komisie.

(3) Oznámenie „Lepšia kontrola uplatňovania práva Spoločenstva“, KOM(2002) 725 v konečnom znení zo 16.5.2003, s. 4.

(4) Oznámenie „Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva“, KOM(2007) 502 v konečnom znení z 5.9.2007.

(5) Oznámenie „Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu“, COM(2014) 158 z 11.3.2014.

(6) Oznámenie „Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie“, COM(2016) 615 zo 14.9.2016.

(7) Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(8) Spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 podpísané predsedami Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 13. decembra.

(9) Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu z 15. júla 2014 a poverovacie listiny predsedu z 1. novembra 2014 odovzdané podpredsedom a členom Komisie.

(10) Článok 4 ods. 3 ZEÚ, článok 288 ods. 3 a článok 291 ods. 1 ZFEÚ.

(11) Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty základných práv.

(12) Oznámenie Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, COM(2015) 550 final z 28.10.2015.

(13) Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

(14) Pracovné dojednania s členskými štátmi týkajúce sa projektu EU Pilot sa teraz zodpovedajúcim spôsobom upravia.

(15) Ako bolo uvedené v oznámení o stratégii jednotného trhu v Európe [COM(2015) 550 final], Komisia začne realizovať komplexný súbor opatrení na ďalšie posilnenie úsilia o zabránenie vstupu výrobkov, ktoré nie sú v súlade s predpismi, na trh EÚ zvýšením dohľadu nad trhom a poskytnutím správnych stimulov hospodárskym subjektom.

(16) Pozri oznámenie Komisie – Pracovný program Komisie na rok 2017. Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje, COM(2016) 710 final, priorita 10.

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV.

(18) Pozri článok 3 ods. 3a rámcovej smernice 2002/21/ES pre elektronické komunikácie, článok 55 smernice 2012/34/EU, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor, článok 4 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ (CRD IV) a článok 27 smernice 2009/138/ES (Platobná schopnosť2), odôvodnenie 123 smernice 2014/65/EÚ (MIFID II).

(19) Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

(20) Návrh na revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, COM(2016) 283 final z 25.5.2016.

(21) Oznámenie „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2016“, COM(2016) 199 final z 11.4.2016.

(22) Oznámenie Komisie – Zmeny oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi členských štátov EÚ pri uplatňovaní článkov 81 a 82 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ C 256, 5.8.2015, s. 5).

(23) http://ec.europa.eu/environment/legal/law/training_package.htm.

(24) Rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25).

(25) Pracovný program Komisie na rok 2017, Vytvorenie Európy, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje, COM(2016) 710 final, priorita 10.

(26) Oznámenie „Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ“, COM(2015) 215 final z 19.5.2015.

(27) Politika je zahrnutá 1. do Spoločného politického vyhlásenia členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 (Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14) a 2. do Spoločného politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 (Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15).

(28) Článok 17 ods. 1 ZEÚ.

(29) Pozri najmä: rozsudok zo 6. decembra 1989 vo veci C-329/88, Komisia/Grécko, Zb. 1989, s. I-4159; rozsudok z 1. júna 1994 vo veci C-317/92, Komisia/Nemecko, Zb. 1994, s. I-2039; rozsudok zo 6. októbra 2009 vo veci C-562/07, Komisia/Španielsko, Zb. 2009, s. I-9553; rozsudok zo 14. septembra 1995 vo veci T-571/93; Lefebvre a i./Komisia, Zb. 1995, s. II-2379; rozsudok z 19. mája 2009 vo veci C-531/06, Komisia/Taliansko, Zb. 1009, s. I-4103.

(30) Pozri rozsudok zo 14. septembra vo veci T-571/93; Lefebvre a i./Komisia, Zb. 1995, s. II-2379.

(31) Najmä ako je v súčasnosti uvedené v Strategickom programe Európskej rady z 27. júna 2014 a v Politických usmerneniach pre budúcu Európsku komisiu z 15. júla 2014.

(32) Oznámenie o stratégii jednotného trhu [COM(2015) 550 final].

(33) Oznámenie Komisie – Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva, KOM(2007) 502 v konečnom znení.

(34) Pozri 33. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, s. 27.

(35) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2011, s. 1.

(36) Prepracované oznámenie o uplatňovaní článku 228 Zmluvy o ES, SEC(2005) 1658 z 9.12.2005, body 10 až 12, v ktorých sa odkazuje na vec C-304/02, Komisia/Francúzsko, Zb. 2005, s. I-6263, body 80-86, 89-95, v ktorých Súd potvrdil, že v rámci toho istého porušenia možno uložiť penále aj paušálne pokuty kumulatívne.

(37) Výška paušálnej pokuty sa vypočíta s použitím metódy stanovenej v bodoch 19 až 24 oznámenia o uplatňovaní článku 228 Zmluvy o ES, ktoré bolo v roku 2005 prepracované, SEC(2005) 1658.

(38) Oznámenie – Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie, COM(2012) 154 z 2.4.2012.

(39) Ako to bolo uvedené v oznámení Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015) 192 final, s. 17] a v oznámení – Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky [COM(2015) 550 final, s. 5 a 17].

(40) Podľa článku 197 ZFEÚ.

(41) Tento portál pomáha jednotlivcom uplatňovať si svoje základné práva, identifikovať príslušné vnútroštátne iné ako súdne orgány, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami. V roku 2017 bude rozšírený o databázu európskeho spotrebiteľského práva, ktorá bude poskytovať informácie o uplatňovaní spotrebiteľského práva EÚ zo strany súdov a orgánov.

(42) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

(43) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

(44) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

PRÍLOHA

Administratívne postupy pre vzťahy so sťažovateľom v súvislosti s uplatňovaním práva Európskej únie

1. Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

„Sťažnosť“ je akékoľvek písomné podanie doručené Komisii poukazujúce na opatrenia, absenciu opatrenia alebo na praktiky členského štátu, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie.

„Sťažovateľ“ je každá osoba alebo orgán, ktorý podáva sťažnosť Komisii.

„Konanie o porušení povinnosti“ je fáza predchádzajúca súdnemu konaniu v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti, ktoré Komisia začala na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) alebo článku 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluvy o Euratome).

Opísaný postup sa uplatňuje na vzťahy medzi sťažovateľmi a Komisiou v súvislosti s opatreniami alebo praktikami, ktoré by mohli patriť do pôsobnosti článku 258 ZFEÚ. Neuplatňujú sa na sťažnosti súvisiace s inými ustanoveniami zmluvy, najmä sťažnosti týkajúce sa štátnej pomoci, na ktorú sa vzťahujú články 107 a 108 ZFEÚ alebo nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 (1), a sťažnosti, ktoré sa týkajú výlučne článkov 101 a 102 ZFEÚ.

2. Všeobecné zásady

Každá osoba môže bezplatne podať Komisii sťažnosť proti členskému štátu týkajúcu sa akéhokoľvek opatrenia (zákona, nariadenia alebo správneho nariadenia), absencie opatrenia alebo praktiky členského štátu, ktoré považuje za nezlučiteľné s právom Únie.

Sťažovatelia nemusia preukázať formálny záujem na konaní, ani dokázať, že sa ich napadnuté opatrenie, absencia opatrenia alebo praktika zásadne a priamo dotýka.

S výhradou výnimiek uvedených v oddiele 3 Komisia zaregistruje sťažnosť v súlade s údajmi autora uvedenými na formulári.

Komisia sa môže rozhodnúť, či v súvislosti so sťažnosťou podnikne ďalšie kroky.

3. Zaznamenávanie sťažností

Sťažnosť členského štátu na uplatňovanie práva Únie musí Komisia zaznamenať v osobitnom registri.

Komisia nebude vyšetrovať ako sťažnosť a ani nezaznamená v osobitnom registri listy, ak:

—	sú anonymné, neobsahujú adresu odosielateľa, alebo uvádzajú iba neúplnú adresu,

—	explicitne alebo implicitne neodkazujú na členský štát, ku ktorému možno opatrenia alebo praktiky, ktoré sú v rozpore s právom Únie, priradiť,

—

odsudzujú činy alebo opomenutia súkromnej osoby alebo orgánu s výnimkou prípadu, keď opatrenie alebo sťažnosť odhaľujú účasť verejných orgánov alebo ich údajnú absenciu reakcie na tieto činy alebo opomenutia. Vo všetkých prípadoch Komisia musí overiť, či list neodhaľuje správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže (články 101 a 102 ZFEÚ),

—	neuvádza dôvod sťažnosti,

—	uvádza dôvod sťažnosti, ku ktorému Komisia prijala jasné, verejné a pevné stanovisko, ktoré sa musí sťažovateľovi oznámiť,

—	uvádza dôvod sťažnosti, ktorý jasne nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie.

4. Potvrdenie o prijatí

Komisia musí vydať pre každú sťažnosť potvrdenie o prijatí do pätnástich pracovných dní od jej doručenia. Na tomto potvrdení sa musí uviesť číslo registrácie, ktoré treba uviesť pri každej ďalšej korešpondencii.

Pokiaľ sú pre rovnaký dôvod podané viaceré sťažnosti, možno jednotlivé potvrdenia nahradiť uverejnením oznámenia na webovom sídle Európskej únie Europa (2).

Ak sa Komisia rozhodne nezaregistrovať sťažnosť, musí to oznámiť autorovi bežným listom, v ktorom uvedie jeden dôvod alebo viac dôvodov uvedených v oddiele 3 druhom odseku.

V takomto prípade Komisia informuje sťažovateľa o možných alternatívnych formách nápravy, ako je napr. postúpenie veci vnútroštátnemu súdu, európskemu ombudsmanovi, vnútroštátnemu ombudsmanovi alebo použitie iných vnútroštátnych alebo medzinárodných postupov pre podanie sťažnosti.

5. Spôsoby podania sťažnosti

Sťažnosti sa musia podať na štandardnom formulári sťažnosti. Musia sa predložiť online alebo písomne listom Generálnemu sekretariátu Komisie na adrese „1049 Brusel, Belgicko“, alebo ju podať na niektorom zo zastúpení Komisie v členských štátoch.

Musia byť napísané v jednom z úradných jazykov Únie.

Formulár žiadosti dá Komisia k dispozícii na vyžiadanie alebo ho možno nájsť online na webovom sídle Europa (3). Ak sa Komisia domnieva, že sťažovateľ nespĺňa požiadavky formulára sťažnosti, musí o tom informovať sťažovateľa a vyzvať ho, aby formulár do stanovenej lehoty, ktorá obvykle nesmie prekročiť jeden mesiac, doplnil. Ak sťažovateľ neodpovie v stanovenej lehote, bude sa sťažnosť považovať za stiahnutú. Za výnimočných okolností, keď je zjavné, že sťažovateľ nie je schopný použiť formulár, možno od tejto požiadavky upustiť.

6. Právna ochrana sťažovateľa a ochrana osobných údajov

Údaje o totožnosti sťažovateľa, ako aj informácie, ktoré poskytol, môžu byť dotknutému členskému štátu sprístupnené iba po predchádzajúcom súhlase sťažovateľa a takéto sprístupnenie musí byť okrem iného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4).

7. Komunikácia so sťažovateľmi

Po registrácii môže byť sťažnosť ďalej skúmaná v spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia o tom písomne informuje sťažovateľa.

Ak sa na základe sťažnosti následne začne konanie o porušení povinnosti, Komisia písomne informuje sťažovateľov o každom procesnom kroku (formálna výzva, odôvodnené stanovisko, postúpenie Súdnemu dvoru alebo uzavretie veci). Ak sa podáva niekoľko sťažností v tej istej veci, písomnú korešpondenciu môže nahradiť uverejnenie oznámenia na webovom sídle Europa.

Sťažovatelia môžu kedykoľvek počas konania požiadať Komisiu, aby mohli dôvody svojej sťažnosti vysvetliť alebo objasniť v jej priestoroch a na vlastné náklady.

8. Lehota na vyšetrovanie sťažností

Ako všeobecné pravidlo platí, že Komisia bude vyšetrovať sťažnosť s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálnej výzvy alebo o uzavretí veci najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti za predpokladu, že sťažovateľ predložil všetky potrebné informácie.

Ak sa táto lehota prekročí, Komisia o tom písomne informuje sťažovateľa.

9. Výsledok vyšetrovania sťažnosti

Po vyšetrení sťažnosti môže Komisia vydať formálnu výzvu, ktorou sa otvorí konanie proti predmetnému členskému štátu, alebo vec definitívne uzavrieť.

Komisia rozhodne v rámci svojej diskrečnej právomoci o začatí alebo ukončení konania o porušení povinnosti.

10. Uzavretie veci

Okrem výnimočných okolností, ktoré si vyžadujú prijatie neodkladných opatrení, ak sa nepočíta s prijatím ďalších krokov v súvislosti so sťažnosťou, Komisia informuje o tejto skutočnosti vopred sťažovateľa listom. Uvedie v ňom dôvody, na základe ktorých navrhuje vec uzavrieť, a vyzve sťažovateľa, aby v lehote štyroch týždňoch zaslal svoje pripomienky. Ak bolo podaných niekoľko sťažností v tej istej veci, písomnú korešpondenciu môže nahradiť uverejnenie oznámenia na webovom sídle Europa.

Ak sťažovateľ neodpovie, alebo ak ho nemožno kontaktovať z dôvodov, za ktoré sám zodpovedá, alebo ak pripomienky sťažovateľa nepresvedčia Komisiu, aby svoj postoj prehodnotila, vec sa uzavrie.

Ak pripomienky sťažovateľa presvedčia Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj, vyšetrovanie sťažnosti pokračuje.

Sťažovateľ bude písomne informovaný o uzavretí veci.

11. Uverejnenie rozhodnutí o porušení povinnosti

Informácie o rozhodnutiach Komisie o porušení povinnosti sa uverejnia na webovom sídle Europa (5).

12. Prístup k dokumentom týkajúcich sa prípadov porušenia povinnosti

Prístup k dokumentom týkajúcim sa prípadov porušenia povinnosti upravuje nariadenie (ES) č. 1049/2001 vykonávané príslušnými vykonávacími ustanoveniami uvedenými v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/937/ES, ESUO, Euratom (6).

13. Sťažnosť adresovaná európskemu ombudsmanovi

Ak sa sťažovateľ domnieva, že pri vybavovaní jeho sťažnosti Komisia nepostupovala správne, keďže nedodržala niektoré z uvedených opatrení, môže sa podľa článkov 24 a 228 ZFEÚ obrátiť na európskeho ombudsmana.

(1) Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9.

(2) http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/multiple_complaint_form_en.htm.

(3) https://ec.europa.eu/assets/sg/report-a-breach/complaints_en.

(4) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(5) http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/infringements-proceedings/infringement_decisions/?lang_code=sk.

(6) Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 94.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 18

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 60 19. januára 2017

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Rada
2017/C 18/01	Uznesenie Rady o vzorovej dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu (JIT)	1

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2017/C 18/02	Oznámenie Komisie – Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva	10
2017/C 18/03	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8325 – KKR/Hilding Anders) ( 1 )	21
2017/C 18/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8302 – Koch Industries/Guardian Industries) ( 1 )	21
2017/C 18/05	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8204 – Barloworld South Africa/Baywa/JV) ( 1 )	22
2017/C 18/06	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8288 – Permira/Schustermann & Borenstein) ( 1 )	22

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2017/C 18/07	Výmenný kurz eura	23
	Dvor audítorov
2017/C 18/08	Osobitná správa č. 34/2016 – Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci	24

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor EZVO
2017/C 18/09	Rozsudok súdu z 1. februára 2016 vo veci E-17/15 – Ferskar kjötvörur ehf./Islandský štát (Právomoc – článok 8 Dohody o EHP – Dovoz surového mäsa – Smernica 89/662/EHS – Zosúladenie regulačného režimu pre veterinárne kontroly)	25
2017/C 18/10	Rozsudok súdu z 1. februára 2016 vo veci E-20/15 – Dozorný úrad EZVO/Island (Nesplnenie záväzkov štátu EZVO, ktorý je členom EHP – Nevykonanie transpozície – Smernica 2013/10/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 75/324/EHS o aerosólových rozprašovačoch)	26
2017/C 18/11	Rozsudok súdu z 1. februára 2016 vo veci E-21/15 – Dozorný úrad EZVO/Island (Nesplnenie povinností štátu EZVO, ktorý je členom EHP – Nevykonanie transpozície – Smernica 2011/88/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/68/ES, pokiaľ ide o ustanovenia pre motory uvádzané na trh podľa pružného systému)	27
2017/C 18/12	Rozsudok súdu z 1. februára 2016 vo veci E-22/15 – Dozorný úrad EZVO/Lichtenštajnské kniežatstvo (Nesplnenie záväzkov štátu EZVO, ktorý je členom EHP – Nevykonanie transpozície – Smernica 2011/62/EÚ – Smernica 2012/26/EÚ)	28
2017/C 18/13	Rozsudok súdu z 1. februára 2016 vo veci E-23/15 – Dozorný úrad EZVO/Lichtenštajnské kniežatstvo (Nesplnenie záväzkov štátu EZVO, ktorý je členom EHP – Nevykonanie transpozície – Smernica 2010/53/EÚ)	29
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2017/C 18/14	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8351 – Apollo Management/Lumileds Holding) – Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu ( 1 )	30
2017/C 18/15	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8283 – General Electric Company/LM Wind Power Holding) ( 1 )	31

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0664
JPY	Japonský jen	121,05
DKK	Dánska koruna	7,4361
GBP	Britská libra	0,86833
SEK	Švédska koruna	9,5328
CHF	Švajčiarsky frank	1,0706
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,0330
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,021
HUF	Maďarský forint	307,92
PLN	Poľský zlotý	4,3673
RON	Rumunský lei	4,4928
TRY	Turecká líra	4,0371
AUD	Austrálsky dolár	1,4128
CAD	Kanadský dolár	1,3986
HKD	Hongkongský dolár	8,2716
NZD	Novozélandský dolár	1,4838
SGD	Singapurský dolár	1,5176
KRW	Juhokórejský won	1 249,39
ZAR	Juhoafrický rand	14,4632
CNY	Čínsky juan	7,2931
HRK	Chorvátska kuna	7,5275
IDR	Indonézska rupia	14 228,44
MYR	Malajzijský ringgit	4,7500
PHP	Filipínske peso	53,222
RUB	Ruský rubeľ	63,2480
THB	Thajský baht	37,655
BRL	Brazílsky real	3,4367
MXN	Mexické peso	23,1335
INR	Indická rupia	72,6365