28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/1

Spravodajca:

Etele BARÁTH

1.1.

EHSV sa domnieva, že je potrebné realizovať koordinované európske riadenie zamerané na rozvoj, ktorého cieľom je prispieť k inovatívnemu, pevnému a pokojnému budovaniu Európy. Koordinácia sa musí posilniť, a to napr. aj vytvorením novej organizačnej formy riadenia.

1.2.

Prostredníctvom koordinovaného rozvoja treba opätovne docieliť dynamický rozvoj hospodárstva, posilňovať základy sociálneho blahobytu a demokracie, spolunažívanie rozdielnych kultúr a príkladné rešpektovanie životného prostredia.

1.3.

EHSV zdôrazňuje, že cieľom konzistentného uplatňovania zásady partnerstva je podporovať účasť zainteresovaných strán na plánovaní a realizácií investícií financovaných z fondov EÚ. Posilňuje sa tým kolektívna angažovanosť vo vzťahu k investíciám a podporuje sa rozsiahlejšie využívanie zručností. Projekty sa realizujú účinnejšie a zároveň sa zvyšuje transparentnosť, čiže napomáha sa predchádzať podvodom a zneužívaniu.

1.4.

Potrebujeme jednoduchý a ľahko zrozumiteľný systém cieľov a stratégiu v podobe jednotného plánu pre Európu (stratégia EÚ na obdobie rokov 2030 až 2050). Treba zdôrazniť, že hlavným strategickým cieľom EÚ je naďalej vytvoriť inovatívnu, udržateľnú a inkluzívnu Európsku úniu. Na tento účel treba do tohto plánu zapracovať aj ciele stanovené COP 21 (ciele udržateľného rozvoja).

1.5.

Potrebujeme lepšie zosúladené rozvojové programy. Pri plánovaní krátkodobých, strednodobých a dlhodobých programov a prostriedkov je potrebné vypracovať syntetizujúci systém cieľov. Pod prostriedkami sa rozumejú politické, právne, organizačné a peňažné prostriedky.

1.6.

EHSV navrhuje, aby využívanie tradičných európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), spolu s rozvojom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý bude trhovo orientovaný a bude mobilizovať aj súkromný kapitál, bolo v záujme lepšieho zosúladenia spoločným európskym cieľom. Na tento účel sa mechanizmus cieľov musí zosúladiť s reguláciou týkajúcou sa ich vykonávania.

1.7.

EHSV navrhuje, aby prvoradým ústredným prostriedkom posilneného centrálneho riadenia zameraného na rozvoj bol európsky semester vychádzajúci z ročného prieskumu rastu, ktorý musí obsahovať aj systematické usmerňovanie postupu realizácie plánu pre Európu a jeho monitorovanie. Európsky semester môže zároveň plniť aj úlohy systémov zameraných na zabezpečenie sociálneho prostredia pre dobré životné podmienky.

1.8.

Základom pre preskúmanie účinnosti riadenia zameraného na rozvoj by okrem už prijatého ukazovateľa výkonnosti v oblasti DPH, ktorý má najmä ekonomický charakter, mohol byť ukazovateľ výsledkov, ktorý by mal doplňujúci charakter, odzrkadľoval by udržateľnosť a obsahoval by v prvom rade sociálne a environmentálne faktory (GDR – gross development result).

1.9.

Je potrebné vytvoriť silnú koordináciu (Strong Coordination) a spoluprácu s členskými štátmi založenú na otvorenej metóde koordinácie (Open Method of Cooperation). V rámci rozvojových postupov je potrebné pristúpiť k transformácii nadobudnutých skúseností.

1.10.

Treba uplatňovať rozšírené právne a finančné nástroje. Riadenie zamerané na rozvoj je podmienené dynamickým hospodárstvom, väčším objemom investovaného kapitálu, účinnejším systémom investovania, kvalifikovanejšou pracovnou silou a výkonmi inovatívnejších podnikov. Jeho dôležitým cieľom z dlhodobejšieho hľadiska je však obnova spoločnosti, vytvorenie blahobytu a zabezpečenie zlepšeného a udržateľného prostredia.

1.11.

Potrebujeme viacúrovňové spoločné vykonávanie. Súbežne s prebiehajúcou reformou (program REFIT) sa musia vypracovať aj právno-administratívne nástroje riadenia zameraného na rozvoj. V rámci nich treba na strednej úrovni výrazne posilniť koordinačné, a teda makroregionálne rozvojové nástroje, pričom v časovom rámci plánu pre Európu sa v zásadnej miere zvýši význam funkčných regiónov, miest, mestských oblastí, aglomerácií, metropolitných oblastí a sietí.

1.12.

Jedným z dôležitých prvkov dlhodobého riadenia zameraného na rozvoj je kontinuita. Musia sa zosúladiť politické cykly, plánovacie a rozvojové postupy a časové rámce rozpočtov. Predpokladom činnosti zameranej na rozvoj je nepretržitá analýza, kontrola a korekcia.

1.13.

Mimoriadne dôležité je poskytovanie podrobných informácii verejnosti, jej angažovanie, rozvoj komunikácie a politického marketingu a korektná prezentácia skutočných výsledkov a slabín.

1.14.

EHSV vždy dôsledne presadzoval posilňovanie demokratickej účasti. V rámci spolupráce na základe otvoreného systému treba na všetkých úrovniach zabezpečiť účasť spoločensko-hospodárskych partnerov a mimovládnych organizácií, čo sa na úrovni EÚ musí prejaviť zhodnotením úlohy EHSV.

1.15.

EHSV už vo svojom stanovisku z roku 2012 (1) podporil vytvorenie európskeho kódexu správania v oblasti partnerstva (ECCP), ktorý iniciovala Európska komisia a ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre členské štáty v oblasti plánovania a realizácie partnerstva. Vlastné predstavy partnerov o Európe pomáhajú vytvárať ciele a stotožňovať sa s nimi, teda podporujú účinnejšiu realizáciu plánov.

1.16.

EHSV zdôrazňuje, že treba prekonať regulačný systém partnerstva založený na návrhoch a osvedčených postupoch a komplexne koncipovať minimálne očakávania, ktoré musia orgány členských štátov povinne splniť a ktorých neplnenie bude podmienené sankciami.

1.17.

EHSV navrhuje, aby členské štáty mali povinnosť vypracovať také účinné systémy financovania pre budovanie kapacít partnerov, ktoré budú presahovať rámec jednoduchej odbornej prípravy a výmeny informácií. Tieto systémy musia zahŕňať budovanie partnerských sietí a zabezpečiť nástroje na zmysluplnú účasť.

1.18.

EHSV nabáda Európsku komisiu, aby posilnila spoluprácu s európskymi partnerskými sieťami. Európska komisia musí vytvoriť taký systém financovania, ktorý by uľahčoval prácu sietí európskych MVO zapojených do regionálnej politiky, vrátane kontroly postupov na vnútroštátnej úrovni a zabezpečenia spätnej väzby.

2.1.1.

Európska únia je silná, naďalej však čelí rôznym, znovu sa opakujúcim krízam. Jasným dôkazom je BREXIT. Hospodárska kríza z roku 2008 prekazila eufóriu z rozšírenia, ktorá prevládala na začiatku nového tisícročia, a v mnohých krajinách zvrátila proces dobiehania vyspelejších ekonomík.

2.1.2.

Hospodárska kríza, a v rámci nej aj pokles objemu investícií, narušili jednotu členských krajín, ktorá sa zakladala na raste, a spôsobili nárast napätia v politickej, hospodárskej aj sociálnej oblasti. Napriek tomu, že ide o základné ciele Únie, rozdiely v rozvoji medzi členskými štátmi narastajú.

2.1.3.

Vnucovanie prísnych úsporných politík krajinám s vysokým vonkajším a verejným dlhom a rozpočtovým deficitom spôsobuje ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi najrozvinutejšími krajinami a krajinami, ktoré sú nútené realizovať reštrikčné opatrenia. Spolu s účinnými a spoločensky inkluzívnymi politikami treba začať realizovať nový druh politiky kombinujúcej hospodársky rast so znižovaním rozpočtového deficitu.

2.1.4.

Miera chudoby, neistá situácia v zamestnaneckých vzťahoch a počet nezamestnaných dosiahli neprijateľnú úroveň. Pokiaľ ide o budúcnosť Európy, veľkou prekážkou je strata perspektívy pre mladých ľudí.

2.1.5.

Európska únia stratila svoj charakter investičného cieľa a príznačná je pre ňu ťažkopádnosť. Pokiaľ ide o investície do podnikov, postupne zaostáva za výkonnosťou Spojených štátov, ale aj za výkonnosťou niektorých jej členských štátov, ako Nemecko a Spojené kráľovstvo. Zaostávajúce krajiny brzdia dynamicky sa rozvíjajúce krajiny. Klesá potreba vzájomnej závislosti. Napriek výraznému rozpočtovému prebytku sa v niektorých krajinách prehlbuje priepasť v dôsledku znižujúceho sa objemu investícií do podnikov, čo spôsobuje ďalšie zaostávanie chudobnejších regiónov. Reakcie na tento stav sú pomalé a byrokratické.

2.1.6.

Základné výdobytky Únie, ako eurozóna alebo schengenský priestor, sa v dôsledku migračnej krízy a terorizmu neprejavujú ako prvok súdržnosti, ale skôr predstavujú faktory, ktoré spoločnosť rozdeľujú. Mnohé krajiny využívajú EÚ na svoje vnútropolitické boje.

2.1.7.

Úrovne rozvoja regiónov sa nepribližujú. Rozdiel medzi najrozvinutejšími a najmenej rozvinutými regiónmi meraný podľa ukazovateľov HDP je v pomere 14:1. Niektoré krajiny, ktoré dostávajú osobitnú pomoc, poskytnuté zdroje využívajú na doplnenie svojich štátnych prostriedkov a investičných rámcov, pričom úroveň ich štátnych príspevkov klesla na minimálnu úroveň a ďaleko zaostáva za pôvodnými cieľmi. Novovytvorené rady hospodárskej súťaže môžu svojimi prostriedkami vo veľkej miere prispieť k aproximácii úrovne rozvoja regiónov.

2.1.8.

Európski občania a aktéri hospodárskych, spoločenských a mimovládnych organizácií stratili perspektívu, odcudzili sa politickým procesom a čoraz viac sa uzatvárajú do seba. EÚ považujú za nepružnú inštitúciu, ktorá nie je schopná obnovy.

2.1.9.

Európska únia nie je schopná, najmä z dôvodu slabého inštitucionálneho rámca v oblasti rozvoja a výkonu, mobilizovať prostriedky umožňujúce dosiahnuť jej ciele, ktoré sú aj tak roztrieštené.

2.1.10.

Neexistuje jednotná predstava o budúcnosti, ani politická vôľa a schopnosť riadiť. Spôsob koordinácie je nepostačujúci a zastaralý, právne nástroje sú neúčinné alebo sa dajú uplatniť len s ťažkosťami, účasť organizácií a podpora zo strany verejnosti je slabá, okrem iného aj z dôvodu nedostatočnej komunikácie.

2.1.11.

Dlhodobá rozvojová stratégia EÚ do roku 2020 už nie je dostatočne dlhodobá a je už nereálna, roztrieštená a neschopná riadiť procesy na základe súčasných metodických rámcov. V rámci cieľov udržateľného rozvoja bolo medzičasom prijatých 17 hlavných cieľov týkajúcich sa udržateľnosti rozvoja, ktoré Európska komisia vzala na vedomie, a v rámci dlhodobejšej komplexnej stratégie pristúpila k opätovnému preskúmaniu systému riadenia a jeho nástrojov.

2.2.1.

Nová Európska komisia s podporou Európskeho parlamentu oznámila v tejto súvislosti novú paradigmu rozvoja hospodárstva. Ciele, ktoré vymedzila, sa pre hospodárstvo môžu stať výraznou novou hybnou silou. Medzi tieto ciele patrí: stimulovať tvorbu pracovných miest a rast, vytvoriť jednotný európsky trh, zjednodušiť hospodársky regulačný systém, konsolidovať prioritný rozvoj spoločenstiev, podporiť investície v oblasti energetiky, digitálnych sietí a služieb, prioritne podporiť investície do systému sietí na duševné a fyzické prepájanie Európy a posilňovať zodpovednosť v environmentálnej oblasti.

2.2.2.

Európsky semester a jeho zložky predstavujú systém, ktorý presahuje rámec hospodárskeho riadenia. Dlhodobé sociálne a environmentálne ciele musia v európskom semestri zohrávať dôležitejšiu úlohu.

2.2.3.

Prioritný program zameraný na úplnú konsolidáciu finančného systému eurozóny je na jednej strane nevyhnutný a na strane druhej posilňuje reálne obavy týkajúce sa ďalšieho prehlbovania rozdielov medzi európskymi krajinami. Rozvojové ciele na úrovni EÚ môžu zmierniť strnulosť dvojrýchlostnej Európy.

2.2.4.

V súčasnosti existujú dva veľké finančné a hospodárske súbory nástrojov určujúce rozvojové postupy, ktoré sa od seba výrazne odlišujú a majú vlastné metódy. Je potrebné posilniť komplementárnosť medzi týmito systémami, a to už v štádiu zosúladenia cieľov.

2.2.5.

Prvý súbor charakterizujú tradičné európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), ktoré sú stanovené aj v zmluvách, a ich cieľom je podporiť spoločenskú, hospodársku a územnú súdržnosť. Ide o formy pomoci v oblasti investícií a rozvoja, ktoré sa nepretržite modernizujú, ale ich podstata je nemenná, a sú dostupné vďaka príspevkom jednotlivých členských štátov prostredníctvom prerozdeľovania z rozpočtu EÚ. V niektorých prípadoch si prijímatelia pomoci nevážia tieto finančné prostriedky, pričom argumentujú tým, že na ne majú „nárok“. Pri opätovnom preskúmaní obdobia do roku 2020 v polovici jeho uplatňovania bude v záujme uvedenej komplementárnosti potrebné prijať nové pravidlá.

2.2.6.

Druhým súborom nástrojov, ktorý sa v podstate môže ďalej rozšíriť, je Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Jeho cieľom je umožniť realizáciu tzv. Junckerovho plánu. Je novým peňažným nástrojom orientovaným na trh, umožňuje poskytnúť podporu v prípade rizika a mobilizuje štátny, bankový a súkromný kapitál. Vzniknutý mechanizmus riadenia sa musí stať jedným z prvkov riadenia zameraného na rozvoj. Dva rôzne systémy financovania treba zosúladiť aj na úrovni členských štátov.

2.2.7.

V porovnaní s ostatnými úspešne fungujúcimi peňažnými zdrojmi predstavujú tieto systémy nástroje, ktoré sú diverzifikované, prispôsobené danej úlohe, ale majú obmedzený rozsah a špecifické ciele. Rámce Plánu pre Európu môžu byť vhodné na systematickú a silnú koordináciu.

2.2.8.

Doteraz neboli k dispozícii málo početné, ale neprepojené priame prostriedky cieľov stratégie 2020 zamerané na zlepšenie koordinácie. Bez týchto prostriedkov je však otázne, či bude možné zabezpečiť vhodnú koordináciu rozvoja EÚ. Úlohou plánu na obdobie po roku 2020 musí byť aj plánovanie súčinnosti týchto prostriedkov.

2.2.9.

Jedenásť tematických cieľov viacročného peňažného rámca na regulovanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj desať hlavných cieľov Junckerovho plánu, ktoré sú iba voľne prepojené a riadia sa podľa odlišnej finančnej a právnej úpravy, by mali v súčasnosti prispievať k realizácii stratégie Európa 2020. Sem patrí aj 17 usmerňovacích kritérií COP 21 o udržateľnosti, ktoré sú pre budúcnosť určujúce. Plánovacie obdobie po roku 2020 musí zahŕňať úlohy založené na malom počte jasných a stručne formulovaných cieľov.

2.2.10.

Odlišné mechanizmy viažuce sa na ciele, odlišné počiatočné a záverečné lehoty, ako aj časové rámce v súčasnosti spôsobujú, že ani jeden z cieľov nie je jasný a hospodársko-spoločenská sféra ani občianska spoločnosť ich nedokážu bez problémov pochopiť a sledovať ich. V dôsledku neexistujúcej súčinnosti medzi jednotlivými cieľmi, teda interakcie, sa znižuje účinnosť a efektívnosť investícií. Súčinnosť EFSI s obnovenou stratégiou Európa 2020 sa musí posilniť prostredníctvom vypracovania novej stratégie EÚ na obdobie rokov 2030 až 2050 (Plán pre Európu).

2.2.11.

Kým štrukturálne fondy dopĺňajú prípravné, výkonné, kontrolné, analytické a veľmi byrokratické mechanizmy, ktoré sú centralizované aj decentralizované, a ich využívanie podporujú mnohé agentúry na úrovni EÚ, nový mechanizmus riadenia EFSI presahuje rámec Európskej komisie a jeho nová organizačná štruktúra sa prispôsobuje potrebám finančného a investičného prostredia. Zosúladenie dvoch veľkých systémov si vyžaduje strategický nástroj a nový mechanizmus riadenia (2).

2.2.12.

Vytvorenie nového systému riadenia zameraného na rozvoj by mohlo vyústiť do posilnenej koordinácie a otvorenej spolupráce medzi príslušnými partnermi.

2.2.13.

V záujme zvýšenia účinnosti a efektívnosti fondov EŠIF je potrebné posilniť inštitucionálnu štruktúru partnerstva, ktoré na základe práva na zapojenie spoločnosti musí zahŕňať každého občana EÚ. Občanom EÚ sa musí umožniť, aby mali prístup k informáciám a mohli sa zúčastňovať na rozhodnutiach v oblasti plánovania a realizácie. Táto účasť by mala zahŕňať aj možnosť vyjadrovať sa k plánom, programom, výberovým konaniam a návrhom hodnotiacich prác.

3.1.

EHSV sa vo viacerých svojich stanoviskách zaoberal zásadami partnerstva a predložil konkrétne návrhy.

3.1.1.

Výbor vo svojom stanovisku (3) z roku 2010 poukázal na to, že súčasné predpisy naďalej ponechávajú príliš veľký priestor pre výklad zásady partnerstva na vnútroštátnej úrovni. Európska únia ako strážkyňa tejto zásady preto musí zohrávať oveľa proaktívnejšiu úlohu. Výbor považuje za mimoriadne dôležité, aby každý operatívny program zabezpečoval pre partnerov technické podporné zdroje na budovanie kapacít. EHSV inicioval návrat k spoločenskej inovácii a programom iniciatív Spoločenstva zameraným na miestny rozvoj.

3.1.2.

EHSV vo svojom stanovisku (4) z roku 2012 podporil iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa vypracovania kódexu správania pre partnerstvo. Poukázal na obavy organizovanej občianskej spoločnosti spôsobené neplnením zásady partnerstva. Navrhol, aby sa vytvoril systém na kontrolu partnerstva, ktorý budú riadiť samotní partneri. Inicioval, aby uzatvorenie dohôd o partnerstve s členskými štátmi bolo podmienené uplatňovaním kódexu správania na primeranej úrovni a aby sa zdroje operatívnych programov doplnili o finančné stimuly. Výbor potvrdil svoje odporúčania v súvislosti s budovaním kapacít partnerov.

3.2.

Právne predpisy týkajúce sa politiky súdržnosti stanovujú vytvorenie „kódexu správania v oblasti európskeho partnerstva“ (ECCP), ktorý bude obsahovať hlavné zásady a osvedčené postupy.

3.3.

Skúsenosti s realizáciou ECCP naznačujú, že niektoré krajiny v národných postupoch plánovania alebo pri vytváraní inštitucionálnej štruktúry pre fondy EŠIF splnili ustanovenia kódexu len formálne.

3.4.

Partneri vo viacerých krajinách nemali čas na to, aby predložili svoje pripomienky k príslušným dokumentom. V podstate neboli zapojení do hlavných strategických rozhodnutí, ako je stanovenie priorít a pridelenie peňažných prostriedkov. Aktívna účasť nebola podporovaná špecifickými metódami a prostriedkami zameranými na komunikáciu a účasť.

3.5.

Podľa analýzy niektorých mimovládnych orgánov (5) bol výber príslušných partnerov do monitorovacích výborov vo viacerých krajinách formálne v súlade s predpismi, ale reprezentatívnosť a tematické pokrytie neboli vo všetkých prípadoch zabezpečené. Výmena informácií medzi riadiacimi orgánmi a členmi monitorovacieho výboru je nedostatočná.

3.6.

Orgánom zodpovedným za horizontálne záležitosti, ako napr. ministerstvám pre životné prostredie, nebola poskytnutá možnosť, aby boli zastúpené vo viacerých príslušných monitorovacích výboroch. Riadiace orgány nevyvíjajú úsilie zapojiť občianskych partnerov zastupujúcich horizontálne zásady do plánovania výberových konaní a hodnotenia navrhovaných projektov.

3.7.

Zásahy v oblasti budovania kapacít partnerov sú v niektorých krajinách nedostatočné a vo väčšine prípadov sa obmedzujú na školenia a náhradu cestovných nákladov, pričom viaceré návrhy ECCP sa nerealizujú, ako napr. budovanie sietí a koordinácia alebo krytie nákladov expertov na efektívnu účasť na partnerstve.

3.8.

Európska komisia a členské štáty počas prvej polovice rozpočtového obdobia nevenovali dostatočnú pozornosť využívaniu nástroja miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD).

3.9.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vykonať dôkladnú analýzu praxe v oblasti partnerstva. Prieskum musí zahŕňať aj hodnotenie postupov a realizácie v oblasti vytvárania inštitucionálnej štruktúry a takisto hodnotiť, do akej miery dokáže súčasný systém účinne zabezpečiť vytváranie partnerstiev. Partnerov treba aktívne zapájať do procesu hodnotenia.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/7

Spravodajca:

Adam ROGALEWSKI

1.1.

V Európe je potrebné začať diskusiu o zavedení spoločnej definície povolania „opatrovateľ bývajúci v domácnosti“ (live-in care), uznaného ako jednu z foriem poskytovania domácej starostlivosti. Definícia práce opatrovateľa bývajúceho v domácnosti opatrovanej osoby by mala zahŕňať pracovné podmienky pracovníkov (zamestnaných alebo samostatne zárobkovo činných), ktorí bývajú v domácnosti, v ktorej vykonávajú svoju pracovnú činnosť zameranú najmä na starostlivosť o starších a postihnutých ľudí. Opatrovatelia bývajúci v domácnosti by sa, bez ohľadu na to, či sú zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, mali považovať za súčasť systému poskytovania dlhodobej starostlivosti. Cieľom zavedenia spoločnej definície povolania je uznať existenciu opatrovateľov bývajúcich v domácnosti na európskom trhu práce a zlepšiť kvalitu služieb dlhodobej starostlivosti, ktoré poskytujú.

1.2.

Eurostat by mal zhromažďovať príslušné údaje o opatrovateľoch bývajúcich v domácnosti, aby rozhodujúci politickí činitelia mali k dispozícii potrebné údaje.

1.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zrealizovala výskum týkajúci sa situácie týchto pracovníkov, vrátane ich počtu, štátnej príslušnosti, štatútu migranta, cezhraničnej mobility, skutočného začlenenia do systému sociálnej ochrany, vrátane poistenia v nezamestnanosti, pracovných a sociálnych podmienok a kvalifikácie, ako aj ich skutočného a možného prínosu pre hospodárstva jednotlivých európskych krajín.

1.4.

EHSV zdôrazňuje, že k opatrovateľom bývajúcim v domácnosti by sa malo pristupovať podobne ako k iným opatrovateľom. To znamená, že by mali mať podobnú ochranu, napríklad pokiaľ ide o rozsah pracovného času (vrátane pohotovostí) a ochranu proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti. Opatrovatelia bývajúci v domácnosti, ktorí sú zamestnancami, nesmú byť vyňatí z príslušných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, okrem iného vrátane primeraného odmeňovania, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, sociálneho zabezpečenia a práva združovania a kolektívneho vyjednávania.

1.5.

Nedostatočná ponuka v oblasti dlhodobej starostlivosti v Európe by sa mala riešiť pozitívnym spôsobom, a to tým, že sa zabezpečí dôstojné finančné odmeňovanie a pracovné podmienky, bude sa riešiť otázka nedostatočných investícií, zabezpečí sa to, aby bola dodržiavaná zásada slobody pohybu, odstránia prekážky, ktoré pracovníkom bránia uplatňovať si svoje pracovné práva, a vytvoria sa možnosti pre migrantov dostať sa k legálnej práci.

1.6.

EHSV vyzýva Európsku úniu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom koordinovať ponuku a mobilitu pracovníkov, ktorí bývajú v domácnosti opatrovaného, ako súčasť snahy zlepšiť celkovú kapacitu v sektore poskytovania kvalitných služieb starostlivosti. Mali by sa preto prijať tieto konkrétne opatrenia:

Okrem toho treba konštatovať, že návrh Komisie o Európskom pilieri sociálnych práv nijako neodkazuje na situáciu opatrovateľov bývajúcich v domácnosti opatrovaného. V ďalšom priebehu prípravy Európskeho piliera sociálnych práv, ku ktorému EHSV práve pripravuje stanovisko, by sa teda mohlo zvážiť začlenenie ich práv.

1.7.

Členské štáty by mali zabezpečiť, že práva opatrovaných osôb a opatrovateľov, vrátane opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, budú chránené. Mali by sa preto prijať tieto konkrétne opatrenia:

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že prostriedky na finančnú podporu príjemcov starostlivosti odkázaných na opatrovateľov bývajúcich v domácnosti sa musia získať prostredníctvom primeraných dlhodobých a udržateľných verejných investícií.

1.9.

Odborové zväzy, združenia zamestnávateľov a organizácie občianskej spoločnosti musia byť zapojené do plánovania politiky na úrovni členských štátov aj EÚ. Mal by sa podporovať sociálny a občiansky dialóg so všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach.

1.10.

EHSV by mal zohrávať aktívnu úlohu pri propagácii rozvoja európskych politických opatrení zameraných na podporu opatrovateľov, príjemcov starostlivosti a ich rodín, okrem iného tým, že zorganizuje konferenciu o budúcnosti práce opatrovateľa, ktorý býva v domácnosti opatrovaného, v Európe.

2.1.

Nedostatky na trhu práce v oblasti zdravotnej starostlivosti sú časovaná bomba. Vládne tu neustále kríza (3) a nedostatok pracovnej sily sa bude naďalej stupňovať, ak sa nepodniknú príslušné politické kroky. Európska komisia už v roku 1994 stanovila starostlivosť za jeden zo strategických sektorov. V roku 2010 Európska komisia upozornila, že ak sa nepodniknú urýchlene potrebné kroky na vyriešenie problému chýbajúcej pracovnej sily v oblasti dlhodobej starostlivosti v rozsahu až do jedného milióna pracovníkov, do roku 2020 budú chýbať na trhu práce na strane ponuky až dva milióny pracovníkov v sektore zdravotnej starostlivosti (4).

2.2.

Opatrovatelia bývajúci v domácnosti predstavujú početne významnú, avšak marginalizovanú časť pracovnej sily v sektore dlhodobej starostlivosti. Sú to veľmi mobilní pracovníci, ktorí stoja na rebríčku hierarchie pracovnej sily v tomto sektore dole. Opatrovatelia bývajúci v domácnosti sú často vylúčení z úvah pri plánovaní v sektore dlhodobej starostlivosti na európskej úrovni aj na úrovni členského štátu.

2.3.

Konkrétny počet opatrovateľov bývajúcich v domácnosti nie je presne známy, lebo nie sú dostupné potrebné údaje, keďže táto skupina sa často v systémoch na zber údajov prehliada. Opatrovatelia žijúci v domácnosti, ako nedostatočne uznaná a odmeňovaná pracovná sila v sektore starostlivosti, boli a sú až príliš dlho v slepom uhle tvorcov politiky.

2.4.

Takíto opatrovatelia existujú vo všetkých členských štátoch. Mnohí z nich sú migranti z tretích krajín, zatiaľ čo ostatní sú európski občania pracujúci vo svojich krajinách alebo v zahraničí. Niektorí pracujú nelegálne, ako migranti bez dokladov, a niektorí sú súčasťou cirkulujúcej alebo dočasnej migrácie. Mnohí pracujú v neistých pracovných podmienkach vrátane fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti.

2.5.

Keďže v súčasnosti neexistuje vymedzenie povolania opatrovateľa bývajúceho v domácnosti, ich situácia sa porovnáva so situáciou pracovníkov v domácnosti (5). Podľa MOP predstavuje práca v domácnosti, vrátane starostlivosti, 5 až 9 % všetkých zamestnaní v priemyselných krajinách (6).

2.6.

Niektoré členské štáty urobili pokrok v oblasti formalizácie a začlenenia opatrovateľov z radov migrantov bez dokladov tým, že podpísali dohovor MOP č. 189.

2.7.

EHSV už prispel k tvorbe politiky v oblasti dlhodobej starostlivosti tým, že vypracoval stanoviská o pracovných právach pracovníkov domácnostiach (7), o nutnosti sociálnych investícií (8) a o dlhodobej sociálnej starostlivosti a deinštitucionalizácii (9). Toto stanovisko nadväzuje na tieto postoje, pričom sa zameriava na špecifickú situáciu opatrovateľov bývajúcich v domácnosti.

3.1.

Domáca starostlivosť sa rýchlo rozvíja, a to pod vplyvom čoraz väčšieho uprednostňovania poskytovania starostlivosti doma, nákladov na ústavnú starostlivosť, ktoré sú pre mnohých ľudí príliš vysoké, a nedostatku primeraných investícií do infraštruktúry v oblasti starostlivosti.

3.2.

Úsporné opatrenia, ktoré väčšina členských štátov uplatňuje, znížili ponuku už aj tak obmedzenej infraštruktúry a pracovnej sily v sektore dlhodobej starostlivosti. EHSV sa domnieva, že investície do sektora dlhodobej starostlivosti sa musia vnímať pozitívne, ako hospodárska príležitosť a ako prioritná oblasť na vytváranie pracovných miest, sociálnu podporu rodín a rovnosti medzi mužmi a ženami. Investície do tohto sektora zvyšujú mieru účasti pracovnej sily a ponúkajú možné východisko z hospodárskej krízy (10).

3.3.

Nedostatok pracovnej sily v povolaniach sociálnej starostlivosti prevláda v mnohých členských krajinách. Nábor tak riadnych opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, ako aj neregulárnych pomáha odstrániť nedostatočnú ponuku v sektore dlhodobej starostlivosti. Najmä systémy starostlivosti v krajinách južnej Európy sú vo veľkej miere závislé od opatrovateľov bývajúcich v domácnosti. V Taliansku opatrovatelia bývajúci v domácnosti, ktorí sú migranti, tvoria približne tri štvrtiny pracovnej sily v sektore domácej práce (11).

3.4.

Krajiny strednej a východnej Európy taktiež pociťujú nedostatok pracovnej sily v sektore sociálnej starostlivosti, ako aj zvyšujúci sa dopyt po starostlivosti v západnej Európe. Napríklad Poľsko poskytuje množstvo opatrovateľov bývajúcich v domácnosti pre iné krajiny, napriek tomu, že na jeho vlastnom trhu je nedostatok pracovných síl v oblasti sociálnej starostlivosti. Tento nedostatok sa rieši príchodom pracovníkov z Ukrajiny a iných krajín mimo EÚ do Poľska.

3.5.

Aj napriek tomu, že význam sektora starostlivosti pre hospodársku prosperitu sa čoraz viac uznáva, príspevok práce opatrovateľov bývajúcich v domácnosti do európskeho hospodárstva sa nemeria a mal by sa naň zamerať celoeurópsky výskum.

3.6.

Mnoho európskych žien je v situácii, keď sa od nich očakáva, že sa súčasne postarajú o svojich rodičov aj deti, a čoraz viac sa pri tom spoliehajú na platenú opatrovateľskú silu. Vo svete globalizovanej pracovnej sily v sektore starostlivosti je dôsledkom vznik globálnych reťazcov poskytovania starostlivosti (12). Migranti, ktorí sa presunú z pracovných dôvodov, často potrebujú nájsť opatrovateľov pre členov vlastnej rodiny, a tí spravidla pochádzajú z iných, chudobnejších, pomerov.

4.1.

Nízke postavenie opatrovateľov bývajúcich v domácnosti je výsledkom rodového predsudku, že starostlivosť je „ženská práca“ s nízkou kvalifikáciou. Okrem toho ho podporuje aj štrukturálna marginalizácia migrantiek. V rôznych prieskumoch pracovnej sily sú pracovníci v domácnosti zatriedení ako nekvalifikovaní alebo s nízkou kvalifikáciou. Mnoho opatrovateľov bývajúcich v domácnostiach však má zručnosti a kvalifikácie, ktoré získali počas rokov skúseností alebo prostredníctvom uznávaného formálneho odborného vzdelávania a programov certifikácie. Títo pracovníci musia často pred tým, než sú najatí, dokázať, že majú prax v opatrovaní a príslušné kvalifikácie, avšak ich pracovné podmienky to nezohľadňujú.

4.2.

Mnohí opatrovatelia bývajúci v domácnosti sú vystavení neregulovaným podmienkam zamestnávania a mnohí z nich sú zamestnaní nelegálne. Často si nemôžu uplatňovať svoje pracovné práva a sú vykorisťovaní. Podmienky môžu byť podobné novodobému otroctvu: pracovníci sú izolovaní, je na nich páchané násilie alebo môžu byť zneužívaní, nútení pracovať 24 hodín denne 7 dní v týždni a nemať k dispozícii ani základné životné podmienky, napríklad súkromný osobný priestor. Ďalší zase pracujú ako fiktívne samostatne zárobkovo činné osoby. V mnohých prípadoch nemajú inšpektoráty práce a iné štátne inšpektoráty, ako aj odborové zväzy, prístup k poskytovateľom starostlivosti na ich pracovisku (teda v súkromných obydliach).

4.3.

Opatrenia zamerané na reguláciu a legalizáciu opatrovateľov bývajúcich v domácnosti je potrebné podporovať, aby sa zabezpečili legálne možnosti vstupu do sektora starostlivosti. Takýto postup nie je neobvyklý. V Španielsku a Taliansku bolo od roku 2002 regularizované postavenie približne 500 000 pracovníkov v domácnosti bez dokladov (13). Je potrebné vypracovať také opatrenia v oblasti politiky migrácie pracovnej sily, ktoré by štátnym príslušníkom tretích krajín umožnili legálne pracovať v sektore sociálnej starostlivosti, a to za rovnakých podmienok a s právom zmeniť zamestnávateľa.

4.4.

Opatrovatelia bývajúci v domácnosti predstavujú jednu z najmobilnejších častí pracovnej sily v sektore dlhodobej starostlivosti. Ak opatrovatelia bývajúci v domácnosti pochádzajú z východnej a strednej Európy, zväčša sú to ženy v strednom veku, ktoré majú vlastné rodinné záväzky (14). Opatrovatelia z krajín východnej a strednej Európy pracujú až tri mesiace nepretržite v krajinách západnej Európy a potom sa vracajú do svojej domovskej krajiny.

4.5.

Migrácia kvalifikovaných opatrovateľov bývajúcich v domácnosti do hostiteľských krajín predstavuje pre krajiny pôvodu významný úbytok pracovnej sily. Ak kvalifikácie pracovníkov nie sú v hostiteľskej krajine uznané, predstavuje to sociálnu a hospodársku stratu v čase, keď je na európskom a celosvetovom trhu práce v oblasti sociálnej starostlivosti nedostatok pracovnej sily.

4.6.

Všetky tieto podmienky sú odrazom skutočnosti, že práva opatrovateľov bývajúcich v domácnosti nie sú v súčasnom právnom rámci na európskej úrovni a úrovni členských štátov primerane chránené.

4.7.

Opatrovatelia bývajúci v domácnosti by mali byť viac nabádaní, aby sa vyhýbali nelegálnej práci a členské štáty by ich mali podporovať.

5.1.

Príjemcovia starostlivosti a ich rodinní príslušníci majú problém nájsť opatrovateľov. Vo väčšine prípadov si opatrovateľov najímajú prostredníctvom neformálnych sietí rodinných príslušníkov a priateľov. Často tak nemajú ani dostatočné záruky, že takto najatí opatrovateľ bude poskytovať kvalitnú starostlivosť. Rodiny sú často v situácii, že nemajú jasné usmernenie, ako niekoho zamestnať legálne.

5.2.

Príjemcovia starostlivosti a ich rodinní príslušníci by mali dostať príslušnú podporu od štátu. Z krátkodobého hľadiska by to malo zahŕňať aj osvetovú kampaň a sústavnú podporu v otázkach súvisiacich s právami v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia, ktoré majú opatrovatelia bývajúci v domácnosti. Z dlhodobého hľadiska by členské štáty mali podniknúť kroky na zabezpečenie dozoru a dostupnosti sprostredkovateľa, ktorý môže pomôcť príjemcom starostlivosti nájsť opatrovateľa, ktorý bude bývať v domácnosti.

5.3.

Príjemcovia starostlivosti a ich rodinní príslušníci by mali mať k dispozícii širokú paletu podporných služieb, podľa potrieb príjemcu starostlivosti a rodinných príslušníkov, ktoré by mohli zahŕňať služby poskytovania starostlivosti doma, a to na čiastočný alebo plný úväzok. Všetky dohody o poskytovaní starostlivosti musia zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činným osobám zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky.

5.4.

Príjemcovia starostlivosti a ich rodiny by mali byť nabádaní, aby si viac uvedomovali potreby opatrovateľov bývajúcich v domácnosti a pristupovali k nim ako k pracovníkom, ktorí si zaslúžia rešpekt a majú práva. Starostlivosť je veľmi náročná práca, a to tak fyzicky, ako aj emocionálne. Opatrovatelia bývajúci v domácnosti by mali mať k dispozícii vlastné ubytovanie a súkromný priestor, a v prípade zamestnaných opatrovateľov musia byť rešpektované obmedzenia ich pracovného času, vrátane pohotovostí.

5.5.

Zároveň by mali byť rešpektované aj práva príjemcu na primeranú starostlivosť. V tomto prípade ide predovšetkým o zraniteľné skupiny a osoby so zvláštnymi potrebami, napríklad o ľudí s demenciou.

6.1.

Popri doslova neregulovanom neformálnom sektore v oblasti sprostredkúvania opatrovateľov, ktorí budú bývať v domácnosti, čoraz intenzívnejšie pôsobí aj mnoho malých podnikov, vrátane personálnych a pracovných agentúr.

6.2.

Sektor poskytovania starostlivosti môže prispieť k vytvoreniu dôstojnej práce v súkromných domácnostiach a rastu európskeho hospodárstva. Len kvalitné pracovné miesta môžu zaručiť, že aj poskytnuté služby v oblasti starostlivosti budú kvalitné.

6.3.

Nedostatočná regulácia v súvislosti s cezhraničným zamestnávaním opatrovateľov bývajúcich v domácnosti umožňuje niektorým agentúram ponúkať nižšie ceny za rovnakú prácu, čo prispieva k sociálnemu dumpingu. Toto je zjavné najmä u poľských a slovenských agentúr, ktoré sprostredkúvajú opatrovateľov bývajúcich v domácnosti do západnej Európy (15). Pretrvávanie tejto situácie nekalej hospodárskej súťaže je na úkor pracovníkov, zamestnávateľov aj európskeho hospodárstva.

7.

7.1.

Komunitné organizácie, náboženské skupiny (16), ako aj verejní a súkromní zamestnávatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní starostlivosti na rôznych úrovniach. Mnoho komunitných organizácií sa podieľalo na regularizácii postavenia opatrovateľov bývajúcich v domácnosti z radov migrantov (17).

7.2.

V mnohých členských štátoch je však podpora súvisiaca so starostlivosťou nevhodná a nedostatočná. Nedávna hospodárska kríza spôsobila, že sa v celej Európe nedostatočne investuje do služieb poskytovania starostlivosti, čo vedie k negatívnym trendom ako zníženie kvality starostlivosti a pracovných podmienok.

7.3.

Organizácie poskytovateľov starostlivosti by mali mať dostatočné financovanie, aby dokázali pokryť rastúci dopyt po starostlivosti. Vzhľadom na svoje skúsenosti by mali byť zapojené do skutočného sociálneho a občianskeho dialógu, ktorého výsledkom by mala byť séria priemyselných regulačných opatrení týkajúcich sa toho, ako by mala byť starostlivosť organizovaná a poskytovaná.

8.1.

Švédsko je dobrým príkladom kvalitných ustanovení o starostlivosti, ktoré zahŕňajú všetky zainteresované strany. Tento systém sa spolieha na vysokú úroveň verejnej podpory financovanej z daní (18). Poukážkové systémy, ako napríklad tie, ktoré sa uplatňujú v Belgicku a Francúzsku, pomohli formalizovať prácu v domácnosti a v niektorých prípadoch viedli k zlepšeniu pracovných podmienok zamestnancov v domácnosti. V prípade Belgicka je opatrovateľská práca vyňatá z tohto systému (19).

8.2.

Rakúsko vytvorilo systém samostatne zárobkovo činných opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, aby sa tak pokryla potreba dlhodobej starostlivosti, a stanovilo právne požiadavky, pokiaľ ide o kvalitu a rámcové podmienky poskytovania služieb. V roku 2015 boli prijaté ďalšie zlepšenia v oblasti noriem kvality a transparentnosti. Rakúski občania tento systém vo veľkej miere využívajú, rakúske odborové zväzy však kritizujú, že negatívne ovplyvňuje normy zamestnávania.

8.3.

Keďže modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o ustanovenia pre poskytovanie kvalitnej starostlivosti, nie sú vždy v plnej miere prenosné na všetky členské štáty, mal by byť na európskej úrovni koordinovaný holistický prístup, ktorý zapája všetky zainteresované strany.

8.4.

EHSV je presvedčený, že Európska únia by mala monitorovať ponuku a mobilitu opatrovateľov bývajúcich v domácnosti v rámci Európy a podporovať prístupy, ktoré zlepšujú celkovú kapacitu sektora poskytovať kvalitnú starostlivosť a vytvárať dôstojné pracovné miesta.

8.5.

Nedostatok pracovnej sily v sektore starostlivosti v Európe sa musí stať poprednou prioritou politického programu EÚ. Treba dosiahnuť, aby sa opatrovateľom bývajúcim v domácnosti, ktorí sú doteraz do veľkej miery v súčasných politických rámcoch prehliadaní, konečne venovala pozornosť.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/14

Spravodajca:

Lutz RIBBE

1.1

Politika EÚ v oblasti biodiverzity je klasickým príkladom politiky nedodržaných sľubov na európskej a národnej úrovni, a to aj napriek tomu, že sa v nej úplne presne konštatovali príslušné problémy a stanovili potrebné nástroje.

1.2

EHSV zdôrazňuje výroky Komisie, že význam ochrany biodiverzity je porovnateľný s významom ochrany klímy. Nejde tu len o zachovanie živočíšnych a rastlinných druhov, ale v podstate o nič menšie než o zachovanie životných podmienok pre celé ľudstvo.

1.3

EHSV žiada dôsledné a bezodkladné uplatňovanie smernice o vtákoch a smernice o biotopoch. Aj dôsledné a bezodkladné uplatňovanie rámcovej smernice o vode by bolo podľa názoru EHSV výraznou mierou prispelo k lepšej ochrane biologickej diverzity.

1.4

Členské štáty musia konečne vyčísliť konkrétne finančné potreby, ktoré vyplývajú z uplatňovania európskeho práva, a Komisia musí potrebné finančné prostriedky poskytnúť. Keďže sa dá povedať, že financovanie siete Natura 2000 prostredníctvom európskych fondov a najmä prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EPFRV) sa do veľkej miery neosvedčilo, žiada EHSV, aby sa vytvorila samostatná rozpočtová hlava, ktorá musí byť k dispozícii na financovanie siete Natura 2000.

1.5

EHSV žiada vytvorenie prepojení medzi jednotlivými oblasťami politiky, ktoré majú vplyv na ochranu biodiverzity. V tejto súvislosti EHSV očakáva, že už hodnotenie oblastí ekologického záujmu v polovici obdobia uplatňovania a prípadné hodnotenie SPP v polovici uplatňovania sa využije na to, aby SPP v budúcnosti cielene prispievala k dosiahnutiu cieľov v oblasti biodiverzity. Momentálne sú podľa názoru EHSV potrebné pri oblastiach ekologického záujmu zmeny, pokiaľ ide o ich rozsah a kvalitu.

1.6

Výslovne vítané je posilnenie zelenej infraštruktúry. EHSV v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konzistentnú stratégiu k zelenej infraštruktúre a zaviedli ju do praxe. Okrem toho by mala EÚ stanoviť transeurópske zelené siete (TEN-G) ako investičnú prioritu. Aj tu sú naliehavo potrebné účelovo viazané prostriedky.

1.7

Na nesúlade jednotlivých politík EÚ, ktorý mnohokrát konštatovali a kritizovali útvary Komisie, Rada pre životné prostredie, Európsky parlament, VR a aj EHSV, sa v zásade za posledné roky nič nezmenilo! Ak sa však vlastné návrhy na riešenie problémov v oblasti biodiverzity neberú vážne a neuplatňujú v praxi, niet sa čomu čudovať, keď a) sa nedostavia očakávané výsledky a b) sú zainteresované strany a verejnosť čoraz viac sklamané.

1.8

Rôzne stratégie v oblasti biodiverzity, resp. akčné programy EÚ v oblasti biodiverzity z rokov 1998, 2001, 2006 a 2010, v ktorých boli vždy problémy presne popísané a navrhnuté správne nástroje, sa preto musia s odstupom považovať za do veľkej miery zbytočné, keďže neboli schopné splniť politický prísľub a zastaviť úbytok biodiverzity spôsobený spoločnosťou.

1.9

EHSV preto, ako už v mnohých svojich predchádzajúcich stanoviskách k politike EÚ v oblasti biodiverzity, opätovne konštatuje, že chýba politická vôľa, nie právny základ! Existujúci právny základ nie je potrebné meniť.

2.1

Po tom, ako sa v stratégii v oblasti biodiverzity prijatej v roku 1998 (1) konštatovalo, že rozmanitosť druhov v Európskej únii sa v priebehu storočí v dôsledku ľudských zásahov postupne znižuje a že v uplynulých desaťročiach tieto zásahy nadobudli nevídané rozmery, stanovila Európska rada v stratégii pre udržateľný rozvoj (Göteborskej agende) prijatej v roku 2001 jasné ciele v oblasti biodiverzity, konkrétne do roku 2010 zastaviť úbytok rozmanitosti druhov a postarať sa o obnovenie biotopov a prirodzených ekosystémov.

2.2

Na realizáciu tohto cieľa bol v roku 2001 uverejnený akčný plán v oblasti biodiverzity (2), v máji 2006 (3) potom nasledoval ďalší akčný plán pre biodiverzitu, ktorý sa však od toho prvého obsahovo takmer nelíšil.

2.3

V marci 2010 museli hlavy štátov a predsedovia vlád krajín EÚ pripustiť, že svoj sľub z roku 2001 nedodržia, a to aj napriek rôznym akčným plánom, ktoré EHSV hodnotil ako správne a vedúce k cieľu.

2.4

Na základe oznámenia Komisie Alternatívy vízie EÚ a cieľ týkajúci sa biodiverzity po roku 2010  (4) bola následne ustanovená ďalšia, nová Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020  (5), ktorá však v jadre opäť len preberala staré požiadavky a nástroje predchádzajúcich akčných plánov a posunula cieľ pôvodne stanovený na rok 2010 na rok 2020.

2.5

Optimisticky sa v ňom oznamuje, že: „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 […] EÚ privádza na správnu cestu smerujúcu k splneniu jej vlastných cieľov v oblasti biodiverzity, ako aj jej celosvetových záväzkov.“

2.6

EHSV sa vyjadril aj k tejto stratégii (6) a uviedol niekoľko kritických pripomienok. Okrem iného vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad tým, že „Politici doteraz nenašli silu resp. vôľu na uskutočnenie opatrení, ktoré sú už roky uznávané ako nevyhnutné, hoci oznámenie opäť jasne poukazuje na to, že z prísnej politiky v oblasti biodiverzity má úžitok tak spoločnosť, ako aj hospodárstvo. Ani kľúčové smernice o ochrane prírody EÚ neboli členskými štátmi 32 resp. 19 rokov po nadobudnutí ich účinnosti v plnom rozsahu realizované.“

2.7

Podľa EHSV vtedy nebolo „jasné, ako je možné prekonať doterajší nedostatok politickej vôle. Predložená stratégia v oblasti biodiverzity teda nepredstavuje žiadny skutočný pokrok. Doterajšie diskusie o tomto oznámení v Rade ministrov ukazujú, že politika v oblasti biodiverzity je ešte stále ďaleko od toho, aby bola integrovaná do iných oblastí politiky.“

2.8

Už vtedy zastával výbor názor, že je mimoriadne dôležité, aby v nadchádzajúcich politických procesoch reforiem (napríklad politiky v oblasti rybolovu, poľnohospodárstva, dopravy, energetiky a politiky súdržnosti) bolo vytvorené úzke prepojenie so stratégiou v oblasti biodiverzity. Zároveň však ešte stále konštatoval veľké nedostatky a dospel preto k názoru, že „Komisia musí brať svoju vlastnú stratégiu na ochranu biodiverzity vážnejšie.“

2.9

Z predsavzatia uvedeného v novej stratégii EÚ v oblasti biodiverzity, totiž nájsť správnu cestu a konečne zastaviť úbytok biodiverzity, po štyroch rokoch už veľa nezostalo. To je zrejmé z hodnotenia v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity (7).

3.1

Samotná stratégia obsahuje celkovo 6 jasne definovaných jednotlivých cieľov s celkovo 20 opatreniami. V hodnotení v polovici trvania sa uvádza:

3.1.1

k cieľu 1 (Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ o prírode, a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu…), že síce bol dosiahnutý pokrok v určitých oblastiach, tempo je však príliš pomalé na to, aby sa podarilo cieľ dosiahnuť. Nedostatky sú predovšetkým nedokončená sústava Natura 2000 v morských oblastiach, pri zabezpečovaní účinného riadenia lokalít Natura 2000 a vyčleňovaní potrebných finančných prostriedkov na podporu sústavy Natura 2000. A hoci je už pozemná sústava Natura 2000 v podstate dokončená, v roku 2012 existovali alebo sa pripravovali plány obhospodarovania len pre 58 % oblastí Natura 2000.

3.1.2

k cieľu 2 (Do roku 2020 sa zaistí zachovanie a posilnenie ekosystémov a ich služieb, a to prostredníctvom zriadenia zelenej infraštruktúry, a obnoví sa najmenej 15 % zdegradovaných ekosystémov), že doteraz prijaté opatrenia a úsilie „ešte nezastavilo trend degradácie ekosystémov a služieb“.

3.1.3

k cieľu 3 (Zvýšiť príspevok poľnohospodárstva a lesného hospodárstva k udržaniu a posilneniu biodiverzity), že neboli dosiahnuté žiadne výrazné pokroky a že „Neustály úpadok stavu druhov a biotopov s významom pre EÚ súvisiaci s poľnohospodárstvom ukazuje, že je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zachovanie a zlepšenie biodiverzity v týchto oblastiach. V tomto procese musí zohrávať dôležitú úlohu spoločná poľnohospodárska politika (SPP) v súčinnosti s príslušnými environmentálnymi politikami.“ Už síce existuje viacero nástrojov, členské štáty ich však najskôr musia „v dostatočnom rozsahu“ využívať. Len ak sa budú využívať „v širšej miere“, mohla by EÚ predsa len dosiahnuť svoj cieľ do roku 2020. Celkovo je potrebné vyvinúť oveľa intenzívnejšie úsilie.

3.1.4

k cieľu 4 (Zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov v rybárstve), že sa síce dosiahol „[v]ýznamný pokrok […] pri stanovovaní politického rámca, [v]ykonávanie politiky je však v EÚ nerovnomerné a pretrvávajú veľké výzvy, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v stanovených lehotách. Počet populácií rýb, hodnotených z hľadiska maximálneho udržateľného výnosu, v ktorých sa využíval udržateľný spôsob lovu v roku 2013 mierne prekračoval 50 %.“ Vo všetkých (!) európskych moriach sa zaznamenáva pokračujúci negatívny trend.

3.1.5

k cieľu 5 (Boj proti inváznym cudzím druhom), že je to jediný cieľ, kde sa EÚ vidí „na dobrej ceste“ a očakáva, že tento cieľ do roku 2020 dosiahne.

3.1.6

k cieľu 6 (Príspevok k zamedzeniu strate biodiverzity v celosvetovom meradle), že dosiahnutý „[p]okrok […] nie je dostatočný na to, aby sa znížil vplyv modelov spotreby v EÚ na celosvetovú biodiverzitu [a] doterajšie úsilie nemusí stačiť na dosiahnutie cieľov v oblasti biodiverzity z Aichi v stanovených lehotách.“

3.2

Toto pomerne nelichotivé hodnotenie v polovici trvania bolo predložené práve v čase, keď Komisia uvažuje o tom, že od základu prepracuje najdôležitejšie smernice z oblasti ochrany prírody, konkrétne smernicu o vtákoch z roku 1979 a smernicu o biotopoch z roku 1992.

3.3

Odborníkmi vypracované správy (8) o kontrole vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch potvrdzujú to, čo EHSV už niekoľko rokov vytrvalo opakuje: právny rámec je dostatočný a nemožno ho uvádzať ako dôvod nedosiahnutia cieľov v oblasti ochrany biodiverzity. Hlavným nedostatkom je neuplatňovanie opatrení, chýbajúci rozpočet na ochranu prírody a nejednotnosť oblastí politiky EÚ.

4.1

EHSV opakuje svoj výrok, že pokiaľ ide o zachovanie biodiverzity, v EÚ „máme dostatok zákonov, smerníc, programov, modelových projektov, politických vyhlásení alebo usmernení, chýba však realizácia a spoločné postupy na všetkých politických úrovniach činnosti.“ Podľa neho toto tvrdenie potvrdila nielen hodnotiaca štúdia, ale aj závery Rady pre životné prostredie zo 16. decembra 2015 (9), ktoré sa v zásade nelíšia od záverov Rady pre životné prostredie z roku 2011. Kým sa nebudú smernice v plnom rozsahu uplatňovať, kým nebudú k dispozícii resp. kým nebudú využívané dostatočné finančné prostriedky a kým ostatné oblasti politiky nebudú dôsledne prispôsobené tak, aby boli v súlade s požiadavkami biodiverzity, nebude možné dosiahnuť žiadané úspechy.

4.2

Nové strategické alebo akčné plány, či prepracovanie právneho rámca na tom nič nezmenia, sú len predstieraním politickej aktivity, ktorá nemôže mať žiadny efekt, ak sa nevyrieši skutočný problém s neuplatňovaním.

4.3

Ak sa majú dosiahnuť úspechy v oblasti zachovania biodiverzity, je potrebných niekoľko vecí:

4.4.1

Pre „klasickú“ ochranu prírody, teda zachovanie vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, ako aj jedinečných biotopov (napríklad močarísk, suchých oblastí, zvyškov prírodných lesných formácií a pod.) má sústava Natura 2000 kľúčový význam. Jej základom je predovšetkým smernica o biotopoch prijatá v roku 1992 a oblasti ochrany vtáctva stanovené smernicou o ochrane vtákov prijatou v roku 1979.

4.4.2

Najmä prijatím smernice o biotopoch sa členské štáty a Komisia zaviazali k dvom veciam:

4.4.3

Sústava teda mala byť hotová v roku 1995, pred viac ako 20(!) rokmi. Síce už bola vymedzená väčšina týchto území, 18 % rozlohy krajín EÚ je vyčlenených ako oblasť Natura 2000, ale len vymedzenie samotné nestačí. Mnoho oblastí nemá ešte žiadne trvalé právne zabezpečenie a len pre niečo vyše než polovicu oblastí existujú plány riadenia a obhospodarovania. Kým občanom a verejnej správe, najmä vlastníkom pozemkov a užívateľom pôdy, nie je jasné, čo je teraz povolené resp. čo je zakázané, nedá sa účinne chrániť príroda, a nedajú sa poskytnúť ani náhrady za prípadné obmedzenia využívania.

4.4.4

Príznačné je, že Rada pre životné prostredie 19. decembra 2011 vyzvala členské štáty, a teda sama seba, „aby včas zavŕšili zriaďovanie sústavy Natura 2000, vypracovali a zrealizovali plány spravovania alebo iné rovnocenné nástroje […], čím sa vytvorí pevný základ pre strategické plánovanie s cieľom následne zrealizovať VFR 2014 – 2020.“ To, čo malo byť hotové pred 20 rokmi, malo byť po roku 2011 „včas“ zavŕšené, a nie je hotové dodnes!

4.4.5

Preto Rada pre životné prostredie 16. decembra 2015 opätovne, a teraz „naliehavo“, vyzvala členské štáty, „aby dokončili zriaďovanie sústavy Natura 2000“.

4.5.1

Komisia, Rada pre životné prostredie a aj Európsky parlament (11) právom zdôrazňujú, že v politike v oblasti biodiverzity nejde len o ochranu rastlinných a živočíšnych druhov, resp. ich biotopov, ale o samotné životné a výrobné podmienky ľudstva. Len jedným z príkladov je opeľovacia schopnosť hmyzu, napríklad včiel či motýľov, ktorej hospodárska hodnota (nielen pre poľnohospodárstvo) je nevyčísliteľná. Komisia však musela konštatovať, že európske ekosystémy „už nie sú schopné poskytovať optimálnu kvalitu a kvantitu základných služieb, ku ktorým patrí napr. opeľovanie poľnohospodárskych plodín, čistenie ovzdušia a vody“ (12).

4.5.2

Zachovanie (služieb) opeľovania či deštruentov, ale napríklad aj mnohých ďalších druhov, sa nedosiahne tým, že sa budeme zameriavať výlučne na vymedzenie chránených oblastí. Politika EÚ v oblasti biodiverzity preto musí obsahovať tak všeobecne platné ustanovenia, ako aj ustanovenia pre chránené oblasti, a práve tu zohráva súlad s politikou využitia pôdy rozhodujúcu úlohu.

4.5.3

Pritom je skutočne správne, že Komisia aj Rada stále znovu zdôrazňujú význam poľnohospodárskeho odvetvia, naposledy aj v hodnotení v polovici trvania, kde Rada „so znepokojením konštatuje, že poľnohospodárstvo vytvára jeden z najväčších tlakov na suchozemské ekosystémy a že do roku 2012 nedošlo k žiadnemu merateľnému zlepšeniu stavu biotopov a druhov spojených s poľnohospodárstvom, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch, a vyjadruje poľutovanie nad značným poklesom vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde a motýľov žijúcich na trávnych porastoch, ako aj služieb opeľovania, ktoré sú prejavom neustáleho tlaku v dôsledku uplatňovania určitých poľnohospodárskych praktík, ako napríklad niektorých foriem opúšťania a intenzifikácie poľnohospodárskej pôdy“ (13).

4.6.1

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 bolo síce zdôraznené, že „[t]áto stratégia predstavuje neoddeliteľnú súčasť stratégie Európa 2020“ (14), pojmy „biodiverzita“, „biotopy“, „ochrana prírody“, „ochrana druhov“ či „ochrana rozmanitosti genetických zdrojov“ alebo „ekosystém“ sa v stratégii Európa 2020 nevyskytujú ani raz. Len pojem „rozmanitosť druhov“ sa dvakrát krátko spomína, aj to len vo vedľajších vetách v časti „Efektívne využívanie zdrojov“. Pre EHSV je preto úplne nepochopiteľné, ako mohla Komisia dospieť k tomuto tvrdeniu, keď jej skutočná politika dokazuje presný opak.

4.6.2

Pritom by, vzhľadom na to, že stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj z roku 2001 už z politického hľadiska prakticky nemá žiadny význam, práve stratégia Európa 2020 bola tým správnym rámcom na riešenie tohto problému. EHSV dosť často žiadal, aby sa ministri hospodárstva a financií zamysleli nad hospodárskym významom poklesu biodiverzity (15). Doteraz sa tak nestalo.

4.6.3

Keďže ciele smerníc EÚ na ochranu prírody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity okrem toho zodpovedajú aj cieľom dohodnutým na medzinárodnej úrovni (napríklad cieľom z Aichi (Aichi targets) v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD) či cieľom udržateľného rozvoja), je naliehavo potrebné do veľkej miery začleniť politiku v oblasti biodiverzity do stratégie realizácie cieľov udržateľného rozvoja, resp. do novej stratégie EÚ v oblasti udržateľnosti.

4.6.4

Politiku v oblasti biodiverzity však mnohé útvary Komisie a niektoré zoskupenia Rady ministrov považujú skôr za konkurenčnú oblasť politiky, ktorá čiastočne brzdí resp. blokuje hospodársky rozvoj a navyše viaže finančné prostriedky.

4.6.5

Je nesporné, že konflikty medzi rôznymi možnosťami využitia existujú a občas sú zakázané zásahy do prírodného prostredia, napríklad prostredníctvom smernice o ochrane prírody, presne to však je úlohou ochrany prírody, aby sa štátna moc postarala o to, že bude pomer hospodárskeho využitia a zachovania prirodzených životných podmienok vyvážený. V tom sa ochrana prírody nijako neodlišuje od ostatných oblastí politiky, slobodné pôsobenie trhových síl sa reguluje pomocou regulačných politických opatrení.

4.6.6

Že neexistuje žiadna skutočná súdržnosť medzi klasickou hospodárskou politikou a politikou v oblasti životného prostredia nie je nič nové. Už v roku 2006 kritizoval EHSV (16), že „medzi týmito záväzkami a skutočnosťou je obrovský rozdiel“ a že „rozhodnutia v oblasti plánovania a programy podpory [prispievajú] k […] ďalšiemu ohrozovaniu“ biodiverzity.

4.6.7

Jedným z hlavných dôvodov tohto konfliktu cieľov je rozpor medzi presadzovaním záujmov jednotlivcov, a to najmä hospodárskych záujmov, a záujmu všeobecného blaha. Doterajšie výroky EÚ sa dajú vykladať tak, že EÚ podporuje ochranu biodiverzity v záujme všeobecného blaha. V tom prípade by mala, logicky, stanoviť jasné mantinely na obmedzenie takých hospodárskych záujmov, ktoré podkopávajú ochranu biodiverzity, a presadzovať ich dodržiavanie.

4.7.1

EHSV sa viackrát zaoberal vzťahom medzi poľnohospodárstvom, Spoločnou poľnohospodárskou politikou a biodiverzitou a zistil pri tom, že k postupnému, ale masívnemu a neustálemu poklesu biologickej rozmanitosti dochádza aj napriek tomu, že poľnohospodári zväčša dodržiavajú platné zákony. Dochádza k nemu teda v rámci zákonov, pri zachovaní takzvanej dobrej, odbornej praxe. Táto okolnosť sa nedá zmeniť reformou právnych predpisov v oblasti ochrany prírody, ale len zmenou postupov využívania v spojení so zmenou politiky podpory poľnohospodárstva. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na svoje stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013  (17), v ktorom podrobne opisuje, aké zmeny považuje výbor za potrebné.

4.7.2

Komisia si asi veľmi dobre uvedomuje význam poľnohospodárstva, keďže konštatuje, že „Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je politickým nástrojom, ktorý má najvýraznejší vplyv na biodiverzitu vo vidieckych oblastiach. […] Jedným z nepriaznivých zvratov, pokiaľ ide o biodiverzitu, bolo zrušenie povinného vyňatia pôdy z produkcie.“ (18) Poľnohospodárska politika je teda aj naďalej často v rozpore s politikou v oblasti biodiverzity, hoci časti SPP, najmä agroenvironmentálne programy 2. piliera ukazujú, ako možno tieto rozpory vyriešiť.

4.7.3

Vyňatie pôdy z produkcie bolo v polovici 80. rokov zavedené nie preto, aby sa zlepšila ekologická stabilita krajiny, ale preto, aby nebolo toľko prebytkov. V reforme SPP z roku 2013 sa však znovu objavila myšlienka časti pôdy obrábať menej intenzívne. V rámci ekologizácie (tzv. „greening“) boli povinne zavedené takzvané „oblasti ekologického záujmu“. Pritom sa rozprúdila poriadna hádka a) o rozsah a b) k otázke, čo sa myslí pod pojmom „ekologický záujem“.

4.7.4

Dnes sa teda napríklad pestovanie strukovín resp. medziplodín definuje ako „ekologický záujem“. Hoci treba v zásade uvítať rozširovanie plôch, na ktorých sa pestujú strukoviny alebo medziplodiny, nebudú tieto opatrenia žiadnym skutočným prínosom k zlepšeniu biodiverzity. A aj skutočnosť, že na oblastiach ekologického záujmu sa čiastočne môžu používať pesticídy, je v príkrom rozpore so zámerom ekologizácie poľnohospodárskej politiky: pesticídy totiž neprispievajú k zvyšovaniu biologickej rozmanitosti, ale naopak ju zmenšujú.

4.7.5

Komisia by mala čo najskôr vypracovať prvé hodnotenie účinku prijatých opatrení, najmä preto, že ekologizácia bola uvádzaná ako jeden z hlavných dôvodov pre zachovanie poľnohospodárskych príspevkov z rozpočtu EÚ.

4.7.6

Okrem toho by sa však v tejto súvislosti v rámci horizontálnych politík EÚ, najmä pokiaľ ide o výskum, vývoj a inováciu, mal tiež brať do úvahy prínos, ktorý môžu mať pre zlepšenie biodiverzity v EÚ výskum, vývoj a inovácia, a mala by sa im venovať zvláštna pozornosť.

4.8.1

Smernica o biotopoch má jednu závažnú odbornú slabinu: v článku 10 sa síce výslovne odkazuje na význam prepojenia krajinných prvkov, chýba však záväzný mechanizmus, ktorý by mohol viesť k jednoliatemu systému prepojenia biotopov v Európe. Komisia vo svojom oznámení o zelenej infraštruktúre načrtla, ako by sa tento nedostatok dal kompenzovať prostredníctvom príslušných investícií do zachovania a obnovenia zelenej infraštruktúry, a to veľkoplošnej aj maloplošnej. V tomto kontexte má mimoriadny význam, aby sa prijala a realizovala jednoliata stratégia pre zelenú infraštruktúru. V každom prípade by mala ako hlavný prvok obsahovať metodologickú kostru a nástroj na financovanie transeurópskych sietí biodiverzity (TEN-G). To platí veľkoplošne, ale aj pre malé plochy, napríklad v poľnohospodárskych typoch krajín.

4.9.1

V mnohých členských štátoch resp. v krajinách, ktoré sú kandidátmi na vstup do EÚ sa naďalej závažne devastuje príroda. Uveďme len niekoľko príkladov:

4.9.2

V Rumunsku zaberali prirodzené pralesy v momente vstupu do EÚ plochu viac ako 2 000 km2. Táto plocha je takmer celá vyčlenená ako oblasť Natura 2000. Medzičasom však boli dokumentované početné veľkoplošné holoruby v rumunských pralesoch, čím sa nenávratne stratilo európske prírodné dedičstvo.

4.9.3

Riečne ekosystémy na Balkáne, najmä v krajinách západného Balkánu, sú s odstupom najcennejšie v Európe. Približne tretina riek v nástupníckych krajinách bývalej Juhoslávie a v Albánsku má prirodzenú dynamiku a dali by sa považovať za rieky v pôvodnom stave. Doložené plány na výstavbu 2 700(!) vodných elektrární, z toho minimálne jedna tretina v chránených prírodných oblastiach, masívne ohrozujú prirodzenú dynamiku a biologickú rozmanitosť všetkých riek na Balkáne. Pri financovaní týchto zámerov sa využívajú verejné prostriedky. V takmer všetkých členských štátoch EÚ už bola biologická rozmanitosť takmer všetkých riek do veľkej miery negatívne ovplyvnená, takže dnes je potrebné vynaložiť obrovské prostriedky na ich renaturalizáciu, o. i. v rámci uplatňovania rámcovej smernice o vode.

4.9.4

Početné druhy vtáctva, uvedené v prílohe I smernice o ochrane vtákov a teda v rámci EÚ chránené, sú v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ na Balkáne bezohľadne prenasledované, pričom lov vtáctva je aj v mnohých členských štátoch často neriešeným problémom. Odstrel lyžičiarov bielych, žeriavov popolavých, kormoránov malých a chochlačiek bielookých, aby sme spomenuli len niekoľko druhov, vedie k oslabeniu vyliahnutej populácie týchto druhov v EÚ.

4.10.1

Ďalším problémom, ktorý bol spomenutý v hodnotení v polovici trvania aj v záveroch Rady, je financovanie, a to aj sústavy Natura 2000, ale nielen jej. V oznámení Komisie z roku 2004 (19) išlo o financovanie tejto sústavy, najmä a) o výšku potrebných prostriedkov, ako aj b) o otázku, z akého vreca sa majú tieto náklady kryť. Vtedy sa ako celková suma uvádzalo 6,1 miliardy EUR ročne, pričom bolo rozhodnuté nevytvoriť vlastnú rozpočtovú položku, ani nerozšíriť príslušne program Life, ale použiť 2. pilier SPP a iné fondy EÚ.

4.10.2

EHSV vtedy vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o výšku tejto sumy, a považoval „za bezpodmienečne nutné, aby sa čo najrýchlejšie predložili presné kalkulácie výdavkov. Výbor napríklad pochybuje o tom, že suma uvedená pre nové členské štáty vo výške 0,3 mld. € (pre EÚ (15): 5,8 mld. €) bude dostatočná“ (20).

4.10.3

Dodnes sa v tejto oblasti nič neudialo, stále sa hovorí o tej istej sume. Príslušné členské štáty a Komisia doteraz nedokázali túto tému jasne uzavrieť.

4.10.4

EHSV vtedy poukazoval na riziko toho, že pri financovaní opatrení Natura 2000 z 2. piliera SPP môže dôjsť ku konkurencii s inými opatreniami vidieckeho rozvoja (21). To sa potvrdilo hneď dvojakým spôsobom: Jednak boli platby z 2. piliera vo finančnom období rokov 2007 – 2013 krátené o 30 % v porovnaní s predchádzajúcim finančným obdobím, a okrem toho poukázal Európsky dvor audítorov ako aj Rada pre životné prostredie veľmi správne na to, že „členské štáty nie vždy považovali Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) za možný nástroj podpory biodiverzity, a v súvislosti s financovaním Natura 2000 nevyužili jeho potenciál v dostatočnej miere, pričom uvítala jeho odporúčania“ (22).

4.10.5

To malo za následok, že Európska komisia (23) musela konštatovať, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka je síce aj naďalej najdôležitejším zdrojom financovania Spoločenstva pre program Natura 2000 a biodiverzitu v EÚ, avšak že „sa v Európe kryje len 20 % celkových finančných potrieb na obhospodarovanie chránených prírodných oblastí (vrátane siete Natura 2000)“.

4.10.6

Je preto naliehavo potrebné zistiť presné finančné potreby na realizáciu európskych smerníc na ochranu prírody a dať k dispozícii príslušné prostriedky, účelovo viazané vo vlastnej rozpočtovej položke (napríklad v rozšírenom rozpočte na program Life).

4.11.1

Nedostatky pri implementácii stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, najmä pokiaľ ide o program Natura 2000, sú sčasti spôsobené aj nedostatočným zapojením resp. spoluúčasťou občianskej spoločnosti v príslušných chránených oblastiach. Vytýčenie chránených území je v prvom rade administratívny krok, ktorý sa musí uskutočniť podľa všetkých zásad právneho štátu. Avšak pri vypracúvaní a uplatňovaní plánov riadenia a spravovania by mali byť intenzívne zapojení majitelia pozemkov, užívatelia pôdy, organizácie na ochranu životného prostredia a komúny. V mnohých prípadoch sa tak nestalo, čo často viedlo k nedôvere voči politike EÚ v oblasti biodiverzity a jej odmietaniu.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/24

Spravodajkyňa:

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA

1.1.

Parížska dohoda je vítaný globálny záväzok na zmiernenie zmeny klímy. Ďalšou úlohou je zabezpečiť ratifikáciu, vykonávanie a ďalšie rozvíjanie tejto dohody. EHSV v tomto stanovisku vyjadruje svoj pohľad na hlavné prístupy, ktoré by sa mali prijať, pokiaľ ide o dlhodobé smerovanie k uhlíkovo neutrálnemu svetu, ako sa požaduje v dohode.

1.2.

Obrovské globálne zmeny si vyžadujú veľký posun v prístupe Európskej únie. Namiesto toho, aby sa EÚ sústredila výhradne na svoje vlastné emisie skleníkových plynov, by mala uvažovať o tom, ako môže prispieť k dosiahnutiu čo najhmatateľnejších výsledkov z globálneho hľadiska. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu na rozvíjanie a maximalizáciu globálneho „uhlíkového odtlačku ruky“ (1) EÚ.

1.3.

EÚ by taktiež mala byť ambiciózna v úsilí o hľadanie riešení s prínosom vo všetkých troch oblastiach, pokiaľ ide o hospodárske, spoločenské a environmentálne aspekty. EHSV preto naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu v oblasti klímy spôsobom, ktorý pomôže posilniť hospodárstvo EÚ a zvýšiť blahobyt jej občanov, pričom zároveň zmierni zmenu klímy.

1.4.

Globálny záväzok je nevyhnutný na dosiahnutie významných výsledkov pri riešení problematiky klímy a zabránenie úniku uhlíka, investícií a pracovných miest. EHSV vyzýva Komisiu pokračovať v aktívnej diplomacii v oblasti klímy s cieľom podporiť vykonávanie dohody v širšej miere a viesť veľké ekonomiky k tomu, aby prijali rovnako ambiciózne záväzky ako EÚ. EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby začlenila klimatické opatrenia do všetkých oblastí vonkajšej politiky, najmä v oblasti obchodu a investícií a rozvojovej spolupráce.

1.5.

Z hľadiska praktických opatrení môže EÚ najúspešnejšie prispieť k boju proti zmene klímy vývozom technológií a riešení na znižovanie emisií a zvyšovanie zachytávania uhlíka a výrobou výrobkov určených na svetový trh s nižšími emisiami v porovnaní s výrobkami jej konkurentov. EHSV preto žiada dôraznú podporu inovácií, od výskumu po vstup na trh, aby sa EÚ dostala na popredné miesto vo svete v oblasti klimatických riešení. Osobitnú pozornosť treba venovať potenciálu malých a stredných podnikov (MSP).

1.6.

Pokiaľ ide o vnútorný rozmer politiky v oblasti klímy, EÚ by sa mala usilovať o to, aby bola takou klimatickou úniou, ktorá je v rámci svojich domácich opatrení zameraná na konkrétne kroky, účinná a súdržná. Všetko úsilie sa teraz musí sústrediť na vykonávanie prijatých rozhodnutí, pričom tak Komisia, ako aj členské štáty majú svoje vlastné právomoci.

1.7.

EHSV ďalej vyzýva Komisiu, aby dlhodobú stratégiu založila na integrovanom prístupe. Súčasťou ďalšieho smerovania by malo byť rozvíjanie súvisiacich „únií“ jednotného trhu, predovšetkým v oblasti energetiky, dopravy, digitalizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, kapitálu a inovácií. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj problémom udržateľného potravinového systému a úlohe zachytávania uhlíka.

1.8.

Pri vykonávaní cieľov stanovených v parížskej dohode by sa mali v maximálnej miere využívať trhové mechanizmy. Globálny systém tvorby cien emisií uhlíka by bol neutrálnym a účinným spôsobom, ako zapojiť všetkých účastníkov trhu. EHSV podporuje Komisiu, aby na ceste smerom ku globálnej tvorbe cien uhlíka aktívne skúmala rôzne postupy a kroky a spolupracovala s inými krajinami.

1.9.

Cesta k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu po parížskej konferencii je mimoriadnou výzvou. Na spravodlivé a kontrolované riadenie prechodu a na pomoc podnikom a občanom pri prispôsobovaní sa zmenám a rozvíjaní nových riešení a zručností sa v rámci stratégie v oblasti klímy musia zaviesť riadne adaptačné opatrenia.

1.10.

Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo uskutočnia partneri z občianskej spoločnosti prostredníctvom svojej činnosti v teréne, pričom úlohou politických činiteľov je zabezpečiť im priaznivé prostredie a financovanie vrátane zvyšovania informovanosti o všetkých dostupných možnostiach financovania. Rozvíjať sa musí prístup viacúrovňového riadenia na uľahčenie opatrení občianskej spoločnosti v oblasti klímy a odstránenie prekážok, ktoré sú s nimi spojené. EHSV očakáva, že bude v plnej miere zapojený do rozvoja tejto multilaterálnej infraštruktúry, ako aj do prípravy dlhodobej stratégie EÚ v oblasti klímy.

2.1.

Výsledkom klimatickej konferencie v Paríži (COP21) bola globálna dohoda, ktorej cieľom je usilovať sa na celosvetovej úrovni o dosiahnutie cieľa obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 oC a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty na 1,5 oC v porovnaní s predindustriálnym obdobím. To si bude vyžadovať obrovské zníženie globálnych emisií a výzvy na radikálnu zmenu v spoločnosti.

2.2.

Globálne problémy, ktoré nás čakajú, si vyžadujú radikálny posun v prístupe EÚ k zmierňovaniu zmeny klímy. Rozhodujúce je, aby EÚ vyvíjala veľké úsilie na vytvorenie účinného globálneho vplyvu. EÚ by sa preto mala usilovať o zvýšenie svojho uhlíkového odtlačku ruky a nie len o znižovanie svojej uhlíkovej stopy.

2.3.

Na vyriešenie klimatických problémov a zabránenie úniku uhlíka, investícií a pracovných miest je nevyhnutný globálny záväzok. EÚ preukázala vedúcu úlohu pred parížskou konferenciou i počas nej a mala by v tomto duchu pokračovať aj pri príprave nadchádzajúcich konferencií zmluvných strán. V rámci diplomatickej činnosti v oblasti klímy by sa EÚ mala sústrediť na krajiny s najväčšími emisiami skleníkových plynov, ale aj na svojich najsilnejších konkurentov a najsľubnejších partnerov z hospodárskeho hľadiska. Diplomatická činnosť v oblasti klímy a diplomatická činnosť v oblasti hospodárstva by mali byť preto vzájomne úzko prepojené.

2.4.

Najväčšími emitentmi sú Čína, ktorá sa podieľa na viac ako 25 %, USA približne na 15 % a EÚ približne na 10 % svetových emisií. Očakáva sa, že podiel emisií EÚ sa do roku 2030 zníži na približne 5 %. Ak má EÚ v maximálnej miere ovplyvniť zmierňovanie zmeny klímy, musí vyvinúť všetko úsilie na to, aby motivovala ostatné strany k ambicióznejším cieľom.

2.5.

Z praktického hľadiska môže EÚ najúspešnejšie prispieť k zmierneniu globálnej zmeny klímy vývozom nízkouhlíkových technológií, ako aj výrobou výrobkov určených na svetové trhy s nižšími emisiami ako pri výrobkoch jej konkurentov.

2.6.

Okrem USA sa významnými dodávateľmi nízkouhlíkových technológií stali aj Čína a iné rýchlo sa rozvíjajúce krajiny. EÚ zažila v posledných piatich rokoch vo vývoze aj na domácich trhoch v určitých oblastiach doslova prepad a stratila svoje niekdajšie postavenie svetového lídra v oblasti technológií. Junckerova Komisia si síce stanovila cieľ, aby sa EÚ stala svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných energií, avšak tento cieľ je momentálne v nedohľadne.

2.7.

Preto je naliehavo potrebný nový a dodatočný impulz, aby sa EÚ dostala opäť na popredné miesto v oblasti klimatických riešení. Globálne možnosti zahŕňajú široké spektrum technológií, výrobkov, služieb a odborných znalostí, ako aj celkové výrobné a spotrebné modely. Ako príležitosť dosiahnuť globálny vplyv by sa mal vnímať aj vývoz odborných znalostí v oblasti zachytávania uhlíka, akými sú trvalo udržateľná správa lesov a zalesňovanie.

2.8.

EHSV víta skutočnosť, že Komisia sa pripojila k iniciatíve Inovačnej misie vedúcich svetových hospodárstiev, ktoré sa zaviazali v nadchádzajúcich piatich rokoch zdvojnásobiť finančné prostriedky, ktoré vynakladajú na výskum a vývoj čistej energie.

2.9.

Nevyhnutným nástrojom na poskytovanie nízkouhlíkových riešení a presadzovanie pokroku smerom ku globálnemu uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu je účinná obchodná a investičná politika. V záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku musia byť klimatické otázky neoddeliteľnou súčasťou rokovaní o obchodných a investičných dohodách. Cieľom by malo byť odstránenie prekážok obchodovania s výrobkami, technológiami a riešeniami šetrnými ku klíme. Významnú úlohu by tu zohrávala dohoda o environmentálnych tovaroch. Spoločné riešenia sú potrebné aj na to, aby sa zabránilo deformáciám trhu spôsobeným rozdielmi v politikách a požiadavkách v oblasti klímy v jednotlivých regiónoch.

2.10.

Pokiaľ ide o rozvojovú politiku, súčasný cieľ vo výške 100 miliárd USD ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy, ku ktorému sa zaviazali rozvinuté krajiny, bol na konferencii COP21 predĺžený do roku 2025 a na dosiahnutie tohto cieľa sa požadoval praktický plán. Finančné prostriedky prisľúbili aj jednotlivé krajiny. Dôležité je, aby sa tieto sľuby dodržali a aby sa zdroje použili hospodársky, environmentálne a sociálne zodpovedným spôsobom. Potrebné sú osvetové kampane, ktoré poskytnú informácie o prístupe k finančným prostriedkom pre subjekty občianskej spoločnosti, a to najmä v rozvojových krajinách, ako to EHSV navrhol v súvislosti so stratégiou EÚ a Afriky.

2.11.

V rozvojovej politike zohráva úlohu aj spolupráca v oblasti technológií. V tejto súvislosti sa musia primerane chrániť práva duševného vlastníctva, keďže sú kľúčové z hľadiska inovácií. Dôležité je taktiež zabezpečiť, aby sa v poskytnutých riešeniach zohľadňovali podmienky v rozvojových krajinách a aby takéto riešenia v duchu partnerstva pomáhali spomínaným krajinám zaviesť nízkouhlíkový rast bez obmedzenia ich rozvoja. Nevyhnutné je aj budovanie kapacít na pomoc rozvojovým krajinám pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej.

2.12.

Klimatické hľadiská by sa vo všeobecnosti mali zohľadňovať vo všetkých vonkajších politikách EÚ, aby sa zlepšilo vykonávanie parížskej dohody vo svete.

3.1.

Ak si má EÚ zabezpečiť pevný základ na to, aby sa stala silným globálnym aktérom, mala by sa zamerať na vytvorenie klimatickej únie, ktorá bude v rámci svojich domácich opatrení plne účinná, súdržná a dôveryhodná. Musí to byť predovšetkým únia činov. Všetko úsilie sa teraz musí sústrediť na vykonávanie prijatých rozhodnutí, pričom tak Komisia, ako aj členské štáty majú vlastné právomoci.

3.2.

Keďže zmierňovanie zmeny klímy sa týka všetkých odvetví hospodárstva, klimatická únia musí byť založená na integrovanom prístupe. Ďalšie opatrenia v oblasti klímy by sa preto mali vypracovať ako súčasť súvisiacich „únií“, akými sú energetická únia, jednotný európsky dopravný priestor, jednotný trh pre tovary a služby, digitálny jednotný trh, európska priemyselná politika, spoločná poľnohospodárska politika, únia kapitálových trhov a inovácia v únii. Musí sa taktiež nájsť optimálny prístup k prepojeniu politiky EÚ v oblasti klímy a jej vnútroštátneho vykonávania.

3.3.

EÚ by si mala plniť záväzky v oblasti klímy tak, aby sa posilnilo jej hospodárstvo a zvýšil blahobyt jej občanov. Politika v oblasti klímy by sa nemala vnímať len ako vyvažovanie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych činiteľov, treba sa usilovať o riešenia prínosné pre všetky tri oblasti. V tejto súvislosti je potrebné úsilie na podporu nízkouhlíkového rastu a plné využívanie možností, ktoré poskytuje napríklad digitalizácia, čisté technológie, biohospodárstvo a obehové hospodárstvo.

3.4.

Rovnako ako na globálnej úrovni, aj v rámci EÚ sú potrebné významné nízkouhlíkové investície. Klimatické aspekty sa musia zahrnúť do finančných kritérií programov verejných investícií vrátane využitia fondov EÚ. Najvyšší význam má verejno-súkromná spolupráca, ako aj úloha Európskeho fondu pre strategické investície a Európskej investičnej banky. EHSV víta vznik Európskeho portálu investičných projektov a Európskeho centra investičného poradenstva a zdôrazňuje, že finančné limity projektov nesmú vylučovať menšie projekty.

3.5.

Pokiaľ ide o súkromný sektor, nízkouhlíkové investície majú rovnaké podmienky ako akékoľvek investície. Na úplné využitie možností a obchodného potenciálu, ktorý poskytuje zmierňovanie zmeny klímy, je nevyhnutné podporné, konkurenčné a stabilné podnikateľské prostredie.

3.6.

Ak má EÚ zaujať popredné miesto vo svete v technológiách a riešeniach v oblasti klímy, musí investovať do prostredia, ktoré uľahčí inovácie vrátane výskumu, vývoja, pilotných projektov, demonštračných činností a napokon vrátane vstupu na trh a medzinárodnej expanzie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať inovačnému potenciálu a vstupu MSP na medzinárodný trh. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby prístup k financiám nepredstavoval pre MSP prekážku.

3.7.

Keďže väčšina emisií skleníkových plynov pochádza z výroby energie, energia je ťažiskom tohto prechodu. Kľúčové opatrenia zahŕňajú nahradenie fosílnych palív nízkouhlíkovými zdrojmi energie a zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach a činnostiach. Rastúca elektrifikácia spoločnosti – pri nahrádzaní fosílnych palív – môže významne prispieť k znižovaniu emisií. Jednou z hlavných výziev a príležitostí je rozvoj riešení na skladovanie elektrickej energie.

3.8.

Vo vzťahu k dekarbonizácii dopravy, najmä cestnej dopravy, sa musí zaviesť široké spektrum opatrení. Pri tomto prechode zohrávajú úlohu elektrická energia a alternatívne zdroje energie, moderné biopalivá, zlepšená energetická účinnosť vozidiel a logistika, zvýšené využívanie nízkouhlíkových spôsobov dopravy, kombinované využívanie viacerých druhov dopravy a verejná doprava, ako aj územné plánovanie. V oblasti námornej a leteckej dopravy EHSV žiada ambiciózne globálne výsledky v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

3.9.

Úspešná dekarbonizácia si vyžaduje aj vývoj výrobkov a výrobných postupov. Najväčšie možnosti spočívajú v nachádzaní inovačných obchodných modelov a rozvoji nových nízkouhlíkových výrobkov s hlavným zameraním na službu a funkciu, ktoré poskytujú. Mal by sa využiť potenciál všetkých odvetví a aktérov a tvorcovia politík by nemali „vyberať víťazov“, napríklad podporovaním určitých odvetví, postupov alebo výrobkov.

3.10.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo súvisia so zmenou klímy viacerými spôsobmi. Okrem znižovania emisií zohráva pri zmierňovaní zmeny klímy zásadnú úlohu sekvestrácia oxidu uhličitého. To zdôrazňuje význam udržateľného využívania lesných zdrojov a riadneho spravovania pôdy. Na druhej strane však poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo čelia závažným problémom pri prispôsobovaní sa zmene klímy. Vo vzťahu k odolnosti a prispôsobeniu sa a k úlohe pôdy ako nástroja na zachytávanie uhlíka je preto potrebná intenzívna výskumná a vývojová činnosť.

3.11.

V kontexte rýchleho populačného rastu je mimoriadne dôležité spojenie medzi zmenou klímy a potravinovou bezpečnosťou. V reakcii na rozsiahle problémy spojené s potravinovou bezpečnosťou a so zmierňovaním zmeny klímy sú potrebné udržateľnejšie potravinové systémy, a zároveň predchádzanie úniku uhlíka a strate pracovných miest.

3.12.

Digitalizácia je prierezovým prvkom dekarbonizujúcej spoločnosti. Automatizácia, robotika a internet vecí vedú k vyššej efektívnosti priemyselných procesov a logistiky. Inteligentné energetické siete, inteligentná mobilita, inteligentné budovy a inteligentné spoločenstvá zapájajú občanov do dekarbonizácie a umožňujú spotrebiteľom, aby sa stali výrobcami-spotrebiteľmi, pričom digitálne platformy poskytujú možnosť spoločného využívania výrobkov a služieb.

3.13.

Pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo občania celkovo zohrávajú rozhodujúcu úlohu. Udržateľnejšie vzorce spotreby a zmeny životného štýlu, napríklad vo vzťahu k strave, nakupovaniu, mobilite a záľubám, môžu priniesť pozoruhodné výsledky. Zvyšovanie informovanosti, informácie o výrobkoch a vzdelávanie sú nástroje, ktoré môžu pomôcť občanom prijímať informované rozhodnutia.

3.14.

Pokiaľ ide o konkrétnejšie opatrenia na smerovanie k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti vo vyššie uvedených kľúčových oblastiach, EHSV vydal v posledných rokoch viacero dôležitých stanovísk (2).

3.15.

Prechod k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu nevyhnutne znamená, že tu budú víťazi a porazení. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa tento prechod riadil spravodlivým a kontrolovaným spôsobom. Na pomoc podnikom a občanom pri prispôsobovaní sa novej situácii sú potrebné vhodné opatrenia. Hlavnými hrozbami, ktoré je potrebné riešiť, sú narastajúce náklady a nedostatok zručností. Relevantnou možnosťou je aj cielená finančná pomoc, ktorá vychádza z identifikácie najohrozenejších odvetví a skupín obyvateľstva. Úsilie by sa však malo zameriavať najmä na hľadanie nových riešení a rozvoj zručností.

4.1.

Pri vykonávaní opatrení na dosiahnutie hlavných a čiastkových cieľov, ktoré podľa parížskej dohody stanovia politickí činitelia, by sa mali čo najviac využívať trhové mechanizmy. Na neutrálnu a účinnú podporu opatrení v oblasti klímy je dôležité usilovať sa o globálnu tvorbu cien emisií skleníkových plynov. Aby systém tvorby cien mohol správne fungovať, mali by sa postupne vyradiť protichodné alebo prekrývajúce sa energetické dotácie.

4.2.

Vo viacerých krajinách a regiónoch sa už používajú rôzne druhy systémov tvorby cien uhlíka, najmä zdaňovanie uhlíka a systémy emisných stropov a obchodovania s emisiami. Zvažujú sa aj opatrenia na prepojenie rôznych systémov.

4.3.

Pokiaľ ide o systém EÚ na obchodovanie s emisiami, cena emisných kvót zostáva nečakane nízka, pretože ponuka kvót zjavne presiahla dopyt a trh ovplyvňujú prekrývajúce sa dotácie. Emisný strop zabezpečuje plnenie cieľa na znižovanie emisií, ale systém nemotivuje investovať do nízkouhlíkovej energie. Vyžadovalo by si to zvýšenie ceny uhlíka, pričom by bolo potrebné zabezpečiť prijatie opatrení, ktoré zabránia úniku uhlíka.

4.4.

Fungujúci a spravodlivý globálny systém tvorby cien uhlíka by pre vyvážajúce podniky zabezpečil rovnaké podmienky na svetových trhoch a znížil by tak riziko úniku investícií alebo pracovných miest. Okrem toho by sa odstránila konkurenčná výhoda dovážaných tovarov, ktoré sú lacnejšie z dôvodu nižších požiadaviek v oblasti klímy. Finančné toky by sa tiež nasmerovali do rozvojových krajín. Preto by sme sa mali dôrazne usilovať o zodpovedajúci globálny režim. Výbor pripomína, že tiež obhajoval – v zásade ako prechodné riešenie – mechanizmus kompenzačných opatrení medzi štátmi (border carbon adjustment), kým sa nezačne uplatňovať takýto globálny režim (3). Náležitá pozornosť by sa však mala venovať výzvam a rizikám takýchto mechanizmov.

4.5.

Pri preskúmaní podmienok a dôsledkov riadneho systému tvorby cien by sa mali starostlivo posúdiť rôzne možnosti. Preskúmať by sa mali aspoň tieto postupy a kroky:

5.1.

Občianska spoločnosť plní pri prechode k uhlíkovo neutrálnemu svetu významnú úlohu na globálnej, európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni. Podniky, pracujúci, spotrebitelia a občania sú tí, ktorí skutočne prinášajú zmenu svojou vlastnou činnosťou v teréne, a tvorcovia politík by im mali zabezpečiť priaznivé a podporné prevádzkové prostredie.

5.2.

Na trhoch dochádza k veľkému pokroku: čoraz viac súkromných a inštitucionálnych investorov prihliada na „uhlíkové riziko“ svojich investičných cieľov a zakladajú sa súkromné kapitálové fondy súvisiace s oblasťou klímy. Mnoho spoločností obnovuje a rozvíja svoje prevádzky a portfóliá výrobkov v reakcii na dopyt spotrebiteľov a zainteresovaných strán zohľadňujúci klimatické otázky. V rámci odvetví a medzi veľkými spoločnosťami a MSP sa vytvárajú nové obchodné ekosystémy.

5.3.

Na konferencii COP21 sa v podstatnej časti činností zdôrazňovala úloha orgánov na nižších úrovniach verejnej správy, súkromného sektora a iných subjektov občianskej spoločnosti pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a vytváraní nových partnerstiev. Musí sa zachovať hybná sila programu globálnych opatrení v oblasti klímy a tento druh činnosti sa musí ďalej podporovať.

5.4.

Podľa návrhu EHSV (4) by sa mala vytvoriť koalícia tvorcov politík, verejnej správy a občianskej spoločnosti na podporu a zvyšovanie informovanosti o neštátnych opatreniach v oblasti klímy na rôznych úrovniach, zabezpečenie fóra pre štruktúrovaný dialóg a odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste opatreniam. EHSV očakáva, že bude plne zapojený do rozvíjania tohto druhu súdržnej infraštruktúry viacerých zainteresovaných strán.

5.5.

V oblasti spolupráce občianskej spoločnosti s inými regiónmi, najmä s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) (5) a Stredozemím, je otázka klímy v spojení s problémom potravinovej bezpečnosti na popredných priečkach programu EHSV.

5.6.

EHSV by taktiež rád nadviazal partnerstvo s Komisiou pri príprave dlhodobej stratégie EÚ v oblasti klímy na prechod k uhlíkovo neutrálnemu svetu.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/30

Spravodajca:

Philippe DE BUCK

Pomocná spravodajkyňa:

Tanja BUZEK

1.1.

Rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) vstupujú v roku 2016 do rozhodujúcej fázy. Hlavní vyjednávači EÚ a USA vyjadrili odhodlanie urýchliť diskusiu s cieľom dosiahnuť do konca funkčného obdobia súčasnej administratívy USA ambicióznu a komplexnú politickú dohodu, v ktorej by sa identifikovali potenciálne „záchytné body“ vo všetkých oblastiach. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa preto rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy k osobitným kľúčovým otázkam TTIP.

1.2.

Toto stanovisko sa nevyjadruje k možnému uzavretiu konečnej dohody, ktorá bude výsledkom rokovaní medzi EÚ a USA. Ja však dôležité posúdiť, do akej miery boli pozície organizovanej európskej občianskej spoločnosti tak, ako boli vyjadrené najmä v predchádzajúcich stanoviskách EHSV, vzaté do úvahy v návrhoch EÚ, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii pre verejnosť. Tým sa umožní vytvorenie posilneného partnerstva medzi Európskou komisiou a európskou občianskou spoločnosťou pri tvorbe obchodnej politiky EÚ.

1.3.

EHSV, ktorý zdôrazňuje svoju inštitucionálnu úlohu, preto vydáva nasledujúce odporúčania.

1.4.1.

Rokovania o TTIP vytvárajú nový impulz pre zvýšenú spoluprácu v oblasti regulácie s lepšími vyhliadkami. Výbor preto s upokojením konštatuje, že navrhovaná kapitola zahŕňa sledovanie cieľov verejnej politiky a vysokú úroveň ochrany v širokej škále určených oblastí. EHSV takisto víta výslovné objasnenie, že funkciou a účelom inštitucionálnej štruktúry pre regulačnú spoluprácu je poskytovať podporu a poradenstvo subjektom s rozhodovacími právomocami v rámci demokratickej kontroly, a že nebude mať právomoc prijímať právne akty ani nebude nahrádzať žiadne vnútroštátne regulačné postupy.

1.4.2.

Výbor však žiada o presnejšie vymedzenie predpisov, ktoré predstavujú záťaž a zdôrazňuje, že predpisy, ktoré zaručujú spotrebiteľské, pracovné a environmentálne práva, by sa ako také nemali považovať za záťaž.

1.4.3.

EHSV takisto žiada, aby kapitola o osvedčených postupoch v oblasti regulácie neobmedzovala právo strán regulovať alebo zaviesť postupy zodpovedajúce procesu USA týkajúcemu sa oznamovania a predkladania pripomienok.

1.4.4.

EHSV okrem toho žiada Európsku komisiu, aby objasnila pravidlá pre zapojenie reprezentatívnych zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti.

1.5.1.

EHSV sa domnieva, že návrhy týkajúce sa normalizácie, technických predpisov, označovania a etiketovania sa musia považovať za dôležité ofenzívne záujmy Európskej únie. Berie na vedomie dôležité ustanovenia týkajúce sa transparentnosti. Žiada však o:

1.5.2.

Pokiaľ ide o kapitolu týkajúcu sa bezpečnosti potravín a zdravia zvierat a rastlín, EHSV berie na vedomie, že je založená na dohode WTO o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín, ktorá zahŕňa zásadu prevencie. EHSV však žiada o ďalšie uistenia, že právne predpisy EÚ v oblasti potravinárstva nebudú zmenené a že EÚ zachová obmedzenia týkajúce sa hormónov, rastových stimulátorov a geneticky modifikovaných organizmov.

1.6.1.

EHSV uznáva význam uľahčovania obchodu, najmä pre malé podniky, a víta kapitolu, ktorú navrhla Európska komisia. Vyzýva však na ďalšie zjednodušenie colných postupov a na objasnenie pravidiel týkajúcich sa sankcií a zodpovednosti za porušovanie colných predpisov.

1.7.1.

EHSV víta zmysluplné záväzky EÚ v kapitole o službách a pripomína svoje výzvy o zlepšenie prístupu na trh na federálnej a štátnej úrovni, zlepšenie regulačnej spolupráce – a uvedomenie si, že od toho závisí prístup na trh – a svoju žiadosť o zachovanie verejných služieb v súlade so ZFEÚ. EHSV takisto pripomína, že audiovizuálne služby nie sú súčasťou mandátu a preto by nemali byť zahrnuté v žiadnych záväzkoch. Takisto podporuje rozhodnutie Európskej komisie pozastaviť rokovania o prístupe na trh s finančnými službami, pokiaľ vyjednávači USA jasne neodsúhlasia začatie diskusií o spolupráci v oblasti regulácie, ktorej cieľom je zvýšenie úrovne ochrany a finančnej stability v tomto sektore. EHSV takisto požaduje explicitné a podrobné formulácie výnimky pre široko definované verejné služby s cieľom zabezpečiť, že všetky verejné služby, ktoré sú predmetom outsourcingu alebo financované štátom, súkromnými ziskovými alebo neziskovými organizáciami, budú vylúčené z tejto dohody.

1.8.1.

EHSV víta komplexný a podrobný rozsah návrhu Komisie o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji. Pripomína však, že skutočná hodnota týchto ustanovení závisí v prvom rade od možnosti ich účinného presadzovania. EHSV požaduje účinný mechanizmus presadzovania a silný mechanizmus monitorovania prostredníctvom občianskej spoločnosti. EHSV sa nemôže vyjadriť k opatreniam presadzovania v kapitole o udržateľnom rozvoji TTIP, keďže textové návrhy týkajúce sa presadzovania boli oneskorené. Je dôležité, aby Komisia v súvislosti s týmito návrhmi spolupracovala s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi s cieľom zabezpečiť, že budú vypracované tak, aby boli účinné v praxi. EHSV si vyhradzuje právo vyjadriť sa k týmto prvkom, keď budú zverejnené.

1.9.1.

EHSV víta návrh zameraný na reformu systému ochrany investícií a cieľ vytvoriť stály mnohostranný investičný súd, ktorý nahradí súkromné rozhodcovské súdy. EHSV však stále vidí kritické miesta vzbudzujúce obavy uvedené v bode 8.8, ktoré by sa mali riešiť Takisto žiada Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu, ktoré bude zahŕňať náklady a fungovanie nového systému investičných súdov.

2.1.

Od začatia rokovaní o TTIP v júni 2013 zohrával EHSV dôležitú úlohu pri formulovaní pozícií organizovanej občianskej spoločnosti EÚ vypracovaním stanovísk ku konkrétnym aspektom rokovaní o TTIP (1), k ochrane investícií a urovnávaniu sporov medzi investormi a štátom (2) a k vplyvu TTIP na MSP (3). Komisia medzitým uverejnila dôležité oznámenie s názvom Obchod pre všetkých (4), ktoré stanovuje podmienky pre nadchádzajúce obchodné a investičné zmluvy. EHSV podporil vo svojom stanovisku prístup opísaný v oznámení (5). Výbor sa v spolupráci s ďalšími inštitúciami EÚ takisto usiluje prispievať k informovanej diskusii občianskej spoločnosti o TTIP prostredníctvom početných aktivít súvisiacich s TTIP. Medzi tieto aktivity patrí aj organizovanie vypočutí a návštev členov EHSV v Spojených štátoch.

2.2.

EHSV konštatuje, že rokovania o TTIP prebiehajú transparentnejším spôsobom než predošlé obchodné a investičné rokovania: po prvýkrát bol uverejnený mandát Rady, ako aj pozície EÚ a niektoré textové návrhy. Bola vytvorená poradná skupina expertov zastupujúcich široké spektrum záujmov – spotrebiteľov, odborových zväzov, podnikov, zástupcov odvetvia ochrany životného prostredia a verejného zdravia – s cieľom poskytovať vyjednávačom EÚ vysokokvalitné poradenstvo v oblastiach, ktoré sú predmetom rokovaní. EHSV však vyjadruje poľutovanie, že vzhľadom na svoju inštitucionálnu úlohu nebol formálne zahrnutý do tejto osobitnej poradnej skupiny pre TTIP (6). Európska komisia vytvorila internetovú stránku venovanú TTIP, ktorá obsahuje prehľady s návodmi na ich čítanie, pozičné dokumenty EÚ (v ktorých sa uvádza a opisuje všeobecný prístup Európskej únie k danej téme), textové návrhy EÚ (ide o pôvodné návrhy právnych textov na témy TTIP od Európskej únie) a ponuku EÚ, pokiaľ ide o prístup na trh vo vzťahu k službám. EHSV víta návrh Európskej komisie na vytvorenie fóra občianskej spoločnosti, ktoré bude pozostávať zo zástupcov nezávislých organizácií občianskej spoločnosti vrátane účastníkov domácich poradných skupín, s cieľom viesť dialóg o implementácii a uplatňovaní tejto dohody.

2.3.

Toto stanovisko vychádza zo zistení v predchádzajúcich stanoviskách, v ktorých sa vyzývalo na rovnomerné rozloženie výhod TTIP medzi podniky (vrátane MSP), zamestnancov, spotrebiteľov a občanov, pričom podmienkou prijatia dohody má byť zabezpečenie vysokých noriem platných v EÚ. EHSV považuje za dôležité predkladať pripomienky k doteraz uverejneným pozíciám a textovým návrhom EÚ týkajúcim sa vybraného počtu kapitol s cieľom preskúmať, do akej miery sú v súlade s týmito predpokladmi, a identifikovať hlavné body záujmu a obáv európskej občianskej spoločnosti. EHSV sa v rámci tejto analýzy rozhodol zamerať najmä na návrhy týkajúce sa spolupráce v oblasti regulácie (verejne dostupné 21. marca 2016), technických prekážok obchodu a sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (verejne dostupné v januári 2015), uľahčenia v oblasti ciel a obchodu (sprístupnené v januári 2015 a zmenené v marci 2016), služieb (uverejnené v júli 2015), trvalo udržateľného rozvoja (uverejnené v novembri 2015) a investícií (uverejnené v novembri 2015). V tomto stanovisku sa berú do úvahy dokumenty uverejnené do 14. júla 2016.

2.4.

Treba poznamenať, že Európska komisia 14. júla 2016 zverejnila návrh inštitucionálnej štruktúry dohody (7), ktorý obsahuje vytvorenie interných poradných skupín zložených zo zástupcov občianskej spoločnosti, ktoré budú zmluvným stranám poskytovať poradenstvo pri uplatňovaní dohody. Výbor víta skutočnosť, že právomoci interných poradných skupín sú rozšírené tak, že pokrývajú všetky oblasti záujmu dohody, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa v návrhu EÚ výslovne neuvádza spoločná schôdza oboch interných poradných skupín zvolávaná z ich vlastnej iniciatívy a že fórum občianskej spoločnosti môže zvolať iba spoločný výbor. Schôdze fóra občianskej spoločnosti umožnia členom oboch interných poradných skupín pracovať na spoločných odporúčaniach zmluvným stranám.

2.5.

Z tohto hľadiska EHSV vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že keď dôjde k reálnym rokovaniam na základe konsolidovaných textov, doposiaľ dosiahnutá vysoká úroveň transparentnosti bude vážne ohrozená, pokiaľ USA neodsúhlasia sprístupnenie týchto textov verejnosti alebo aspoň poradnej skupine expertov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby naďalej vynakladala všetko úsilie o to, aby sa táto otázka dostala na program rokovania zmluvných strán.

3.1.

Spolupráca v oblasti regulácie je jedným z troch pilierov TTIP – popri prístupe na trh a pravidlách trhu – a pozostáva zo štyroch prvkov: horizontálne aspekty (medzi ktoré patrí na jednej strane tzv. regulačná súdržnosť alebo osvedčené regulačné postupy a na druhej strane regulačná spolupráca medzi regulačnými orgánmi), technické prekážky obchodu, bezpečnosť potravín a zdravie zvierat a rastlín, a sektorové prílohy. Cieľom tejto časti je predložiť pripomienky k prvému z týchto prvkov – horizontálnym aspektom, kým nasledujúca časť bude venovaná technickým prekážkam obchodu a bezpečnosti potravín a zdraviu zvierat a rastlín.

3.2.

Spolupráca v oblasti regulácie bola označená za jeden zo základných cieľov TTIP, keďže by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní obchodu a investícií, ako aj pri zvyšovaní konkurencieschopnosti predovšetkým malých firiem. Najmä malé a stredné podniky očakávajú otvorenie nových príležitostí vzhľadom na to, že na rozdiel od veľkých firiem nedisponujú potrebnými prostriedkami, aby sa mohli pohybovať v odlišných regulačných prostrediach na oboch stranách Atlantiku. Väčšia kompatibilita regulačných režimov by zároveň vytvárala príležitosti pre veľké podniky, pokiaľ ide o využívanie úspor z rozsahu medzi Európou a USA.

3.3.

Snahy o spoluprácu v oblasti regulácie nie sú nové (8). Rokovania o TTIP vytvárajú nový impulz pre zvýšenú regulačnú spoluprácu s väčšími očakávaniami. EHSV sa domnieva, že nie je ľahké odhadnúť výhody, ktoré vyplynú z posilnenej spolupráce v regulačnej oblasti, a to najmä preto, že sa budú líšiť v závislosti od miery spolupráce odsúhlasenej počas rokovaní. V návrhu predbežnej technickej správy, ktorý vypracovala Európska komisia o hodnotení vplyvu na trvalú udržateľnosť sa odhaduje, že 76 % vplyvu TTIP bude pochádzať z regulačnej spolupráce, zatiaľ čo 24 % jeho celkového účinku bude pochádzať zo zníženia sadzieb (9).

3.4.

EHSV však považuje za dôležité, aby sa zaviedla ochrana s cieľom zabezpečiť, že proces regulačnej spolupráce sa nebude využívať na oslabenie sociálnych, pracovných, spotrebiteľských a environmentálnych noriem, ale skôr na ich zlepšenie. Ak budú tieto podmienky splnené, bude to mať nielen hospodársky prínos, ale môže sa tým uľahčiť aj úloha regulačných orgánov pri dosahovaní cieľov verejnej politiky.

3.5.

Zásadným bodom pre EHSV je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zavedenej v EÚ. Súčasný návrh článku x1b kapitoly o regulačnej spolupráci sa zaoberá dosahovaním cieľov verejných politík a vysokej miery ochrany, okrem iného v oblasti verejného zdravia; života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín; zdravia a bezpečnosti; pracovných podmienok; dobrých životných podmienok zvierat; ochrany životného prostredia; spotrebiteľov; sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia; ochrany osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti; kultúrnej rozmanitosti; a finančnej stability.

3.6.

EHSV sa však obáva, že to môže byť ohrozené článkom x ods. 1písm. d), v ktorom sa stanovuje cieľ „zníženia regulačných požiadaviek, ktoré predstavujú zbytočnú záťaž […]“ (10). EHSV sa obáva, že takáto formulácia by sa mohla vykladať tak, že právne predpisy na ochranu spotrebiteľských, pracovných a environmentálnych práv sa považujú ako také za záťaž.

3.7.

EHSV by preto znovu rád dôrazne potvrdil vyhlásenie, že zachovanie existujúcich vysokých noriem je základnou požiadavkou, a že okrem cieľa zvýšenia obchodných príležitostí by spolupráca v oblasti regulácie mala zlepšiť aj bezpečnosť, zdravie a hospodársky a sociálny blahobyt ľudí na oboch stranách Atlantiku. Tento záväzok by sa mal preto znovu veľmi jasne a podrobne potvrdiť v konečnej dohode. EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s návrhom EÚ o osvedčených postupoch v oblasti regulácie. Cieľom spolupráce v oblasti regulácie by malo byť zlepšenie dialógu medzi regulačnými orgánmi a nie vzájomné ovplyvňovanie regulačných postupov. EHSV žiada Európsku komisiu, aby objasnila kapitolu o osvedčených postupoch v oblasti regulácie uvedenú v návrhu.

3.8.

EHSV sa v tejto súvislosti domnieva, že súčasný návrh kapitoly o osvedčených postupoch v oblasti regulácie, v ktorej sa poznamenáva, že strany budú musieť preskúmať „neregulačné alternatívy vrátane možnosti neregulácie […], pomocou ktorých sa dosiahne cieľ regulačného aktu“, by sa nemal vnímať tak, že obmedzuje práva strán v oblasti regulácie. V záujme väčšej istoty by mal text dohody objasniť, že toto ustanovenie neobmedzuje právo strán v oblasti regulácie. Takisto poznamenáva, že článok 6 návrhu o konzultáciách zainteresovaných strán by sa nemal považovať za rovnocenný s procesom USA týkajúcim sa oznamovania alebo predkladania pripomienok.

3.9.

Podľa EHSV musí uľahčenie obchodu preto zostať ústredným cieľom. Je dôležité, aby rokovania o TTIP podporili odstránenie zbytočných prekážok obchodu (11).

3.10.

EHSV víta skutočnosť, že súčasný návrh Komisie výslovne uvádza, že funkciou a účelom inštitucionálnej štruktúry je poskytovať podporu a poradenstvo subjektom s rozhodovacou právomocou za demokratickej kontroly Európskeho parlamentu a Rady EÚ (12). Riadny legislatívny proces nesmie byť oslabený a musí sa predísť oneskoreniam a regulačnému spomaleniu. EHSV víta navrhovaný článok 1, ktorý opätovne potvrdzuje právo tak na reguláciu, ako aj na stanovenie úrovní ochrany. Je však dôležité, aby sa v návrhu stanovilo zloženie a pravidlá rokovania jednotlivých výborov a skupín. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila koherentnosť a konzistentnosť medzi kapitolami o horizontálnej spolupráci v oblasti regulácie, kapitolami o technických prekážkach obchodu a o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a sektorovými prílohami.

3.11.

Dialóg uskutočnený na začiatku regulačného procesu zvyšuje šance na nájdenie politických riešení, ktoré zahŕňajú cezhraničné aspekty, a preto sa naň musí pamätať. Zapojenie zainteresovaných strán prostredníctvom transparentného procesu je základnou zásadou správneho procesu tvorby pravidiel v Európskej únii a musí byť v návrhu Komisie jasne a podrobne uvedené. Aby regulačná spolupráca dosiahla inkluzívne výsledky a návrhy pre regulačné orgány, zainteresované strany a najmä podniky, spotrebitelia, záujmové skupiny v oblasti životného prostredia a pracovníci by sa mali zapájať štruktúrovaným a vyváženým spôsobom.

3.12.

Aby reálne došlo ku konkrétnemu pokroku, musia byť zabezpečené včasné konzultácie o regulačnej činnosti medzi regulačnými orgánmi EÚ a USA. Očakáva sa, že diskusia v prvotnom štádiu procesu tvorby politík v budúcnosti zvýši potenciál vytvorenia kompatibilných pravidiel a umožní účastníkom trhu zároveň plniť podmienky oboch režimov. Regulačné orgány však musia považovať dialóg a odpovede na pripomienky od svojich partnerov alebo zainteresovaných osôb za dobrovoľné, aby nedošlo k odrádzajúcemu účinku v oblasti regulácie

3.13.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby objasnila pravidlá pre uvedený dialóg a zapojenie reprezentatívnych zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti. Musí existovať jasná záruka, že príslušné zainteresované strany budú mať možnosť prispievať k transparentnému dialógu prostredníctvom riadne vymedzeného procesu, ktorý zabezpečí rovnaké zaobchádzanie a zabráni oneskoreniam v regulačnom procese. Pokiaľ ide o EÚ, pri definovaní relevantnosti a reprezentatívnosti zainteresovaných strán by sa mal vziať do úvahy register transparentnosti.

4.1.

EHSV víta, že dohoda WTO o technických prekážkach obchodu je integrovaná tak, ako to stojí v návrhu. Navrhovaná kapitola o technických prekážkach obchodu sa okrem toho zaoberá technickými požiadavkami (technické predpisy a normy) a požiadavkami na posúdenie zhody. EHSV zastáva názor, že návrhy týkajúce sa normalizácie, technických predpisov, označovania a etiketovania sa musia považovať za dôležité ofenzívne záujmy Európskej únie. Je dôležité, aby sa tieto návrhy nepoužívali na spochybňovanie predpisov potrebných na ochranu zdravia a bezpečnosti, ako aj sociálnu ochranu.

4.2.

EHSV berie na vedomie dôležité ustanovenia o transparentnosti: opakovane zdôrazňuje povinnosť oznamovať opatrenia WTO, poskytovať informácie druhej strane, poskytnúť priestor na písomné pripomienky a odpovedať na takéto pripomienky. Ustanovuje sa v nej tiež uverejňovanie všetkých platných technických predpisov, nových aj súčasných, prostredníctvom registra, ako aj noriem, na ktoré technické predpisy odkazujú (keďže veľká väčšina noriem sa používa v príslušných odvetviach, ale regulačné orgány ich nepoužívajú – neodkazujú na ne v technických predpisoch).

4.3.

Pokiaľ ide o normalizáciu, EHSV víta spoluprácu medzi normalizačnými orgánmi, ako aj zásady obmedzeného vzájomného uznávania. EHSV však berie na vedomie obavy, ktoré vyjadrili výbory CEN/Cenelec v súvislosti s rizikami vzájomného uznávania dobrovoľných noriem v TTIP. EHSV žiada Komisiu, aby zvážila návrhy normalizačných orgánov EÚ a zabezpečila ochranu záujmov EÚ. Dôležitá je aj záruka, že všetky príslušné zainteresované strany budú môcť prispieť k rozvoju nových noriem.

4.4.

Normalizačné systémy USA a EÚ sa od seba veľmi líšia. Najmä zásada, že na jeden produkt sa vzťahuje jedna norma prijímaná všade, ktorá predstavuje pilier jednotného trhu EÚ, v Spojených štátoch neexistuje. V prípade prijatia novej normy v Európe sa vnútroštátne normy, ktoré sú s ňou v rozpore, stiahnu; v USA existujú na trhu súbežne rôzne normy a pre MSP je ťažké určiť, ktorá sa najviac vzťahuje na ich výrobné rady. Aby sa zvýšila transparentnosť a uľahčila činnosť malých podnikov, je dôležité v USA vytvoriť asistenčnú službu, ktorá bude poskytovať podporu podnikom z EÚ, ktoré chcú vyvážať na americký trh. Ide často o malé podniky s obmedzenými prostriedkami, ale s vysokou mierou špecializácie na okrajovom trhu, na ktorej je založená ich konkurencieschopnosť.

4.5.

EHSV ľutuje, že kľúčové oblasti, ako sú elektrická bezpečnosť, elektromagnetická kompatibilita, stroje a telekomunikácie, v ktorých má EÚ jednoznačný ofenzívny záujem, sú označené ako prioritné oblasti na zváženie v budúcnosti: tieto oblasti by mali byť uvedené medzi konkrétnymi výsledkami v oblasti posudzovania zhody, ktoré vyplynú z rokovaní.

4.6.

EHSV takisto ľutuje, že v časti o označovaní a etiketovaní nie sú pre prácu v budúcnosti určené žiadne prioritné oblasti a nie sú vymedzené žiadne požiadavky na časový harmonogram budúcej revízie požiadaviek na označovanie a etiketovanie ani na zahrnutie výsledkov vyplývajúcich z rokovaní v konkrétnych sektoroch.

4.7.

Navrhovaná kapitola o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín vychádza z dohody WTO o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín a obsahuje pripomienky k textovým návrhom EÚ predloženým na diskusiu s USA na rokovaniach od 29. septembra do 3. októbra 2014, ktoré boli sprístupnené verejnosti 7. januára 2015.

4.8.

Dohoda WTO o bezpečnosti potravín a zdraví zvierat a rastlín, ktorá sa týka uplatňovania predpisov o bezpečnosti potravín, zdravia a rastlín, obsahuje zásadu obozretnosti (článok 5 ods. 7), ktorá je v súčasnosti zakotvená aj v Lisabonskej zmluve. To však nesmie byť predmetom rokovaní a preto by to nemalo byť súčasťou dohody. EHSV preto veľmi víta ubezpečenia EÚ, že TTIP nebude meniť existujúce právne predpisy o potravinách, že EÚ ponechá svoje obmedzenia týkajúce sa hormónov a rastových stimulátorov v mäse, a že TTIP nebude meniť právo EÚ o geneticky modifikovaných organizmoch.

5.1.

Keďže obchod s tovarom tvorí veľkú časť transatlantického obchodu, akákoľvek snaha o zlepšenie colného režimu bude mať veľký vplyv na obojstranný obchod, najmä pre malé firmy.

5.2.

EHSV víta ďalšie návrhy zamerané na uľahčenie colného režimu, najmä: vytvorenie jednotného kontaktného miesta na oboch stranách Atlantiku, posilnenie koordinácie medzinárodných noriem a vytvorenie partnerského programu na uľahčenie obchodu; harmonizáciu a zosúladenie údajov so zavedením postupu posudzovania toho, ktoré údaje je potrebné zosúladiť; rozšírenie zodpovedností Spoločného výboru pre colnú spoluprácu, aby mohol pôsobiť ako špecializovaný colný výbor vo viacerých oblastiach, ktoré budú neskôr určené, a presadzovať prijaté rozhodnutia.

5.3.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby jasne vymedzila prvky, ktoré sú pre firmy z EÚ obzvlášť dôležité a ktoré ešte nie sú v dostupných textoch jasne uvedené, napríklad hodnota de minimis, eliminácia všetkých dodatočných poplatkov, ukladanie sankcií a zodpovednosť za porušenie colných právnych predpisov.

6.1.

EÚ vo svojej ponuke služieb ponúka významné záväzky v sektoroch, ktoré sú kľúčové pre podporu konkurencieschopnosti a rastu Európy (digitálne technológie a telekomunikácie), urýchlenie integrácie globálnych hodnotových reťazcov (doprava, kuriérske služby, obchodné služby a profesionálne služby) alebo kľúčové hospodárske odvetvia (stavebníctvo, maloobchod a energetika).

6.2.

EHSV takisto s uspokojením poznamenáva, že v návrhu EÚ sa predkladá rámec na uľahčenie spravodlivého, transparentného a konzistentného režimu pre vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií zainteresovanými stranami a stanovujú všeobecné podmienky pre rokovanie o dohodách o vzájomnom uznávaní, ktoré majú zásadný význam pre zabezpečenie lepšieho prístupu poskytovateľov služieb na trh EÚ.

6.3.

EHSV opakovane zdôrazňuje tri hlavné aspekty spojené so službami: potrebu zlepšiť prístup na trh na federálnej aj štátnej úrovni, uvedomenie si, že prístup na trh závisí aj od lepšej regulačnej spolupráce, a požiadavku na zachovanie špecifík verejných služieb v súlade so ZFEÚ.

6.4.

EHSV zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby TTIP v oblasti služieb prekročilo rámec súčasných dohôd, napríklad GATS a TiSA, a aby boli uzavreté konkrétne dohody, ktorými sa obmedzia mnohé diskriminačné prekážky v USA.

6.5.

EHSV zdôrazňuje konkrétny problém, ktorý by Komisia mala vziať do úvahy a ktorý sa týka nevyváženého prístupu na trh: americké podniky môžu využívať výhody jednotného trhu EÚ, zatiaľ čo podniky z EÚ nachádzajú v USA fragmentovaný trh, keďže veľký počet odvetví služieb sa reguluje na úrovni štátov. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že zachovanie vízovej povinnosti zo strany Spojených štátov pre občanov niektorých členských štátov EÚ, pričom občania USA na cestu do EÚ víza nepotrebujú, predstavuje diskriminačné zaobchádzanie s občanmi EÚ, ktoré poškodzuje bilaterálne vzťahy.

6.6.

Pokiaľ ide o konkrétne odvetvia, EHSV má tieto pripomienky:

6.7.

Pokiaľ ide o verejné služby, v stanovisku EHSV s názvom „Obchod pre všetkých“ sa uvádza, že ochranu verejných služieb v obchodných dohodách „možno najlepšie vykonávať pomocou využívania pozitívneho zoznamu, pokiaľ ide o prístup na trhu a národné zaobchádzanie“. Súčasná ponuka služieb EÚ v TTIP však zaujíma nebývalý „hybridný“ prístup k zoznamu služieb, ktorý by mohol vyvolať značnú neistotou.

6.8.

V prílohe III týkajúcej sa prístupu na trh je pozitívny zoznam uvedený v rovnakom znení ako v programe Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), kde „verejné služby existujú v sektoroch spojených s vedeckým a technickým poradenstvom, službami výskumu a vývoja v sociálnych a humanitných vedách, službách technického skúšobníctva a analýz, environmentálnych službách, zdravotníctve, dopravných službách a pomocných službách pre všetky spôsoby dopravy. Výhradné práva na takéto služby sú často udelené súkromným prevádzkovateľom, napr. prevádzkovateľom s koncesiami od orgánov verejnej moci, ktorí sú viazaní špecifickými služobnými povinnosťami. Keďže verejné služby často existujú aj na nižšej ako centrálnej úrovni, podrobné plánovanie pre jednotlivé sektory nie je praktické“ (13). Doložka o verejných službách, ktorá umožňuje zachovať monopolné štruktúry, má niekoľko nedostatkov vrátane toho, že jej pôsobnosť nezahŕňa obmedzenia, ako sú testy ekonomickej potrebnosti alebo kvóty. EHSV by rád zdôraznil, že výnimky pre verejné služby sa musia vzťahovať na všetky spôsoby poskytovania.

6.9.

EHSV požaduje explicitné a podrobné formulácie výnimky pre verejné služby uvedené v prílohe III, aby sa zabezpečilo, že všetky verejné služby, ktoré sú predmetom outsourcingu alebo financované štátom, súkromnými ziskovými alebo neziskovými organizáciami, budú vylúčené z tejto dohody.

6.10.

Hoci sa doložky o nečinnosti a doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu („ratchet clause“) nevzťahujú na prílohu II, EHSV vyjadruje obavy, že rokovania môžu mať za následok presunutie výhrad EÚ, ktoré sú v súčasnosti uvedené v tejto prílohe, do prílohy I, a tým brániť vráteniu liberalizácie. EHSV v tejto súvislosti podporuje vyhlásenie poradenskej správy holandskej sociálnej a hospodárskej rady, že „vlády musia mať možnosť vyhlásiť určité služby – podľa vlastných preferencií – za služby vo všeobecnom verejnom záujme (14).

6.11.

EHSV takisto vyjadruje obavy, že štátna regulácia akejkoľvek služby, ktorá nie je zodpovedajúcim spôsobom uvedená v prílohe I a prílohe II, bude zo strany americkej vlády vystavená potenciálnym problémom prostredníctvom konaní o porušení národného zaobchádzania alebo týkajúcich sa sporov medzi štátmi v súvislosti so záväzkami podľa doložky najvyšších výhod, alebo prostredníctvom systému investičných súdov.

6.12.

EHSV ľutuje, že v porovnaní s inými kapitolami sa prístup k trhu so službami zanedbáva, a vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o odstránenie pretrvávajúcich prekážok v prístupe na trh USA. Spojené štáty naďalej ukladajú úplný zákaz činnosti v lodnej doprave. V leteckej doprave je stanovená maximálna kapitálová účasť 25 %, v telekomunikáciách 20 % a v oblasti telekomunikácií a satelitov existujú významné prekážky presahujúce hranice. Existuje tiež veľmi dlhý zoznam požiadaviek na občianstvo, napr. v bankovníctve, poisťovníctve a účtovníctve. V prípade právnych, účtovných, inžinierskych a poisťovacích služieb existujú požiadavky na trvalý pobyt. Takisto existujú požiadavky na miestne zastúpenie, napríklad v oblasti právnych, účtovných a poisťovacích služieb, a v oblasti poisťovníctva je požiadavka na právnu formu atď.

7.1.

TTIP ponúka obom stranám príležitosť podporovať udržateľnosť prostredníctvom obchodu a v dosahovaní cieľov udržateľnosti ísť nad rámec akýchkoľvek iných obchodných dohôd, ktoré doteraz uzavreli. EHSV vo svojich stanoviskách REX/390 a REX/449 (15) vyzval na zahrnutie dôkladne vypracovanej kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý je označený za podstatný prvok dohody, a preto EHSV víta komplexnú a podrobnú povahu návrhu Komisie. EHSV sa však domnieva, že skutočná hodnota týchto ustanovení závisí v prvom rade od toho, či bude nakoniec možné účinne ich presadzovať.

7.2.

V stanovisku REX/390 sa uvádza, že silné, spoločné monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti musia byť nevyhnutnou súčasťou každej dohody. EHSV preto plne podporuje vyhlásenie komisárky Malmströmovej, že v kapitole o udržateľnom rozvoji sú potrebné účinné mechanizmy presadzovania (16). EHSV takisto podporuje odporúčania uvedené v poradenskej správe Sociálnej a hospodárskej rady Holandska a Hospodárskej a sociálnej rady Francúzska týkajúce sa „schopnosti uložiť zainteresovaným stranám v prípade potreby účinné sankcie“ (17).

7.3.

EHSV chváli rozsiahly záväzok Európskej komisie zaistiť vysoké pracovné a environmentálne normy. EHSV víta skutočnosť, že v preambule dohody a v samostatnom článku kapitoly o udržateľnom rozvoji je opätovne potvrdené právo na reguláciu a stanovenie vysokých úrovní ochrany.

7.4.

EHSV vyzval na opätovné potvrdenie záväzku oboch strán účinne vykonávať a presadzovať vlastné právne predpisy v oblasti práce a plniť svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v MOP. EHSV preto víta zahrnutie záväzných ustanovení o ochrane základných pracovných noriem, ako sú sloboda združovania a právo na kolektívne vyjednávanie vytváraním a zapájaním sa do odborových zväzov, odstraňovanie nútených alebo povinných prác, účinné odstránenie detskej práce a rovnosť a nediskriminácia v oblasti zamestnania a povolania. Okrem toho EHSV víta dodatočné zahrnutie záväzku oboch strán zaisťovať dôstojné pracovné podmienky, ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Aby boli tieto ustanovenia o udržateľnom rozvoji záväzné, je potrebné uplatňovať „trojstupňový prístup“ založený na v konzultáciách na vládnej úrovni, domácich poradných skupinách a paneloch odborníkov zahŕňajúcich MOP a na všeobecných ustanoveniach dohody o urovnávaní sporov.

7.5.

Pokiaľ ide o environmentálne aspekty, je zahrnutie ustanovenia o obchode v súvislosti s environmentálne zodpovedným nakladaním s chemickými látkami a odpadmi v súlade so záujmami občianskej spoločnosti. EHSV preto schvaľuje zahrnutie ustanovení zameraných na prevenciu alebo minimalizovanie nepriaznivých účinkov chemických látok a odpadov na ľudské zdravie a životné prostredie do tejto dohody. EHSV podobne víta aj záväzok oboch strán k udržateľnému obhospodarovaniu lesov a obojstranné uvedomenie si významného nepriaznivého vplyvu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu.

7.6.

Spolupráca medzi oboma stranami v oblasti aspektov pracovnej a environmentálnej politiky je vítanou súčasťou návrhu. EHSV schvaľuje uznanie významu spolupráce pri podpore dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch a pri tvorbe stratégií a politík na podporu prispievania obchodu k efektívnemu využívaniu zdrojov, ekologickému hospodárstvu a obehovému hospodárstvu (18).

7.7.

EHSV podporuje cieľ ochrany pracovných práv a pracovného prostredia prostredníctvom kódexu správania, štandardných schém, označovania, certifikácie, overovania a ďalších súvisiacich podnikových politík.

7.8.

Zodpovedné obchodné správanie, ako je sociálna zodpovednosť podnikov, môže posilniť plnenie cieľov udržateľnosti. EHSV podporuje zahrnutie explicitných odkazov na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, iniciatívu Global Compact, normu ISO 26000, Tripartitnú deklaráciu o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky MOP OSN (vyhlásenie o nadnárodných podnikoch) a hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv do kapitoly o udržateľnosti.

7.9.

EHSV poznamenáva, že textový návrh EÚ neobsahuje prvky týkajúce sa urovnávania sporov, ktoré budú vypracované v neskoršej fáze, a vyhradzuje si možnosť pripomienok k týmto prvkom, keď budú sprístupnené verejnosti.

7.10.

V záujme podpory vykonávania záväzku oboch strán podporovať medzinárodný obchod spôsobom, ktorý bude prispievať k dosahovaniu udržateľného rozvoja, sa EHSV prihovára za mechanizmus presadzovania založený na sociálnom dialógu. EHSV víta návrh Komisie na vytvorenie domácich poradných skupín s rovnomerným zastúpením skupín občianskej spoločnosti, ktoré budú vyváženým spôsobom reprezentovať záujmy podnikov, pracovníkov, spotrebiteľov, ako aj záujmy v oblasti životného prostredia a verejného zdravia, a ktoré budú môcť predkladať stanoviská alebo odporúčania týkajúce sa implementácie TTIP (19). Skúsenosti s platnými dohodami ukazujú, že na zaistenie účinnosti takýchto monitorovacích mechanizmov je dôležité, aby inštitúcie EÚ preskúmali odporúčania monitorovacích orgánov a aby ich začlenili do procesu presadzovania.

8.1.

EHSV berie na vedomie, že Komisia predložila textový návrh systému investičných súdov, ktorým sa zavádza procesná reforma zameraná na vytvorenie nového systému, ktorý nahradí urovnávania sporov medzi štátom a investormi. Skladá sa z dvoch častí, zo základných ustanovení o ochrane investícií a z ustanovení o fungovaní systému na urovnávanie sporov medzi investormi a štátmi. Obsahuje aj úvodnú časť, v ktorej sú uvedené vymedzenia špecifické pre ochranu investícií.

8.2.

V súlade so žiadosťou v stanovisku REX/390 sú uvedené podrobnejšie vymedzenia práva na reguláciu, nepriameho vyvlastnenia a spravodlivého a nestranného zaobchádzania. Tieto podmienky treba splniť, aby bolo možné regulovať postup urovnávania sporov medzi štátom a investorom. Tieto objasnenia uprednostňujú právo strán na reguláciu vo verejnom záujme pred ochranou investorov.

8.3.

EHSV zdôrazňuje, že vymedzenia v dohode, najmä pokiaľ ide o právo na reguláciu, by mali byť jasné a zaručovať právo štátu na zachovanie a zavedenie vysokých noriem, najmä sociálnych a environmentálnych noriem a noriem v oblasti ochrany spotrebiteľa, a zároveň zaručiť primeranú a legitímnu ochranu investorov pred protekcionizmom a diskrimináciou. EHSV víta skutočnosť, že do textu dohody bol okrem preambuly zahrnutý aj samostatný článok na túto tému. V rámci práva na reguláciu v oblasti sociálnej ochrany by sa mali výslovne uviesť kolektívne dohody vrátane trojstranných a/alebo všeobecných (erga omnes) zmlúv s cieľom vyhnúť sa tomu, aby podliehali výkladu v zmysle porušenia legitímnych očakávaní investora. Pracovné a platové podmienky stanovené v kontexte kolektívnych zmlúv sa nemôžu považovať za necolnú prekážku obchodu.

8.4.

EHSV však uznáva, že najvýznamnejšie zmeny sa zaviedli v súvislosti s procesnými aspektmi urovnávania sporov. Rozhodcovský systém sa zmenil na súdny systém s tribunálom a rozhodcov ad hoc menovaných stranami sporu nahrádzajú sudcovia z trvalého zoznamu, ktorí budú vymenovaní zmluvnými stranami dohody. V dôsledku týchto zmien sa zvýrazňuje inštitucionálny charakter tohto systému.. EHSV vyzýva obe strany, aby zabezpečili, že ihneď po ratifikácii zmluvy bude systém investičných súdov riadne fungovať a že sudcovia budú mať demokratickú legitimitu a budú vymenovaní spôsobom, ktorým sa odstráni riziko spolitizovania súdneho systému, ako aj riziko konfliktu záujmov.

8.5.

EHSV s potešením zdôrazňuje, že sa zavádza striktný kódex správania na zaistenie nestrannosti a predchádzanie konfliktom záujmov. Zriaďuje sa aj odvolací súd na posudzovanie rozhodnutí tribunálu, ktorý je odpoveďou na oprávnenú kritiku systému urovnávania sporov medzi štátom a investormi. Okrem toho je transparentnosť zaistená aj tým, že na spory sa vzťahujú pravidlá UNCITRAL.

8.6.

Hoci EHSV víta zlepšenia, ktoré boli vykonané s cieľom reformovať systém, ešte stále vidí kritické miesta vzbudzujúce obavy, ktoré je potrebné riešiť.

8.7.

EHSV okrem toho uznáva, že stále pretrvávajú obavy týkajúce sa zavedenia tohto nového systému a že sa podľa zainteresovaných strán líšia. EHSV žiada Komisiu, aby tieto obavy lepšie zohľadnila vo svojom neustálom úsilí o zlepšenie systému na riešenie investičných sporov.

8.8.

Niektoré z týchto obáv možno zhrnúť takto:

EHSV vyzýva Komisiu, aby do riešenia týchto problémov zapojila občiansku spoločnosť a európske právne spoločenstvo.

8.9.

Okrem toho, niektoré zainteresované strany spochybňujú potrebu samostatného investičného rozhodcovského systému v rámci riadne fungujúcich a vysoko rozvinutých domácich právnych systémov (21).

8.10.

EHSV sa ďalej domnieva, že návrh Európskej komisie na vytvorenie systému investičných súdov je krok správnym smerom, ale v mnohých oblastiach sa ešte musí zlepšiť, aby mohol fungovať ako nezávislý medzinárodný súdny orgán. Výbor ľutuje, že tento systém bol navrhnutý bez úplného a riadneho konzultačného procesu a pred posúdením vplyvu, ktorý by zahŕňal náklady na tento systém a jeho fungovanie, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala takéto posúdenie vplyvu.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/41

Spravodajca:

Ioannis VARDAKASTANIS

Pomocná spravodajkyňa:

Jarmila DUBRAVSKÁ

1.1.

Prijatie programu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 je historickým míľnikom na ceste k novému modelu, pretože sa v ňom riešia hospodárske, sociálne a environmentálne rozdiely globálnym a nedeliteľným spôsobom. Všetky krajiny musia program preložiť a vykonávať bez ohľadu na ich príjmovú úroveň. V tomto jedinečnom programe sa v plnej miere odrážajú európske hodnoty sociálnej spravodlivosti, demokratickej správy a sociálneho trhového hospodárstva, ako aj ochrany životného prostredia. EÚ má takto jedinečnú príležitosť vyzdvihnúť spomínané hodnoty a pristúpiť k vykonávaniu uvedeného programu komplexne. EHSV vyzýva EÚ, aby tento celosvetovo mimoriadne náročný proces príkladne viedla.

1.2.

EHSV víta záväzok Európskej únie vykonávať ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Vyjadruje však zároveň obavy z toho, že od prijatia programu OSN do roku 2030 prešiel už rok a EÚ za ten čas neprijala žiadne konkrétne strategické opatrenia na začlenenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do svojich politík a programov a neiniciovala žiadne širšie konzultácie s občianskou spoločnosťou.

1.3.

EÚ čelí zásadným politickým, sociálnym, hospodárskym a štrukturálnym výzvam vo všetkých odvetviach hospodárstva a spoločnosti. Nerovnosti, nezamestnanosť, a to najmä nezamestnanosť mladých ľudí, spoločenské vylúčenie a chudoba, rodové nerovnosti, diskriminácia a marginalizácia zraniteľných skupín európskej spoločnosti narúšajú základy samotnej EÚ. Finančná kríza v mnohých členských štátoch tento problém ešte viac prehĺbila a zmenila sa na krízu ľudských a sociálnych práv.

1.4.

Program OSN do roku 2030 by sa mal zmeniť na aktívny, transformačný a pozitívny príbeh Európy. Tento proces pritom musí vychádzať zo silnej politickej vôle a odhodlania vytvoriť trvalo udržateľnú Európsku úniu tým, že naše hospodárstva budeme viesť smerom k odolnému a konkurencieschopnému, nízkouhlíkovému a sociálne inkluzívnemu vývoju s efektívnym využívaním zdrojov. Tento strategický zámer by taktiež pomohol prekonať nebývalý nedostatok dôvery občanov EÚ v projekt EÚ a najmä by preň zabezpečil podporu mladých ľudí. EÚ by mala program OSN do roku 2030 využívať týmto spôsobom, aby občanom EÚ predstavila novú víziu Európy: sociálnu zmluvu 21. storočia.

1.5.

EHSV žiada preklenujúcu a integrovanú stratégiu pre trvalo udržateľnú Európu do roku a po roku 2030, v rámci ktorej by sa zabezpečil potrebný dlhodobý horizont, politická koordinácia a súdržnosť v záujme vykonávania programu 2030. Táto stratégia by mala vychádzať z medziinštitucionálnej dohody medzi Komisiou, Radou a Parlamentom s cieľom vytvoriť pevný základ ďalších politických opatrení. EHSV zastáva názor, že súčasné európske stratégie, ako napríklad stratégia Európa 2020, ktorá odsunula európsku stratégiu udržateľnosti z roku 2001 ako predchádzajúcu hlavnú stratégiu, a desať priorít predsedu Junckera, neumožňujú naplno riešiť problémy vykonávania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v EÚ.

1.6.

Uvedená komplexná stratégia musí obsahovať konkrétne zámery týkajúce sa vykonávania cieľov udržateľného rozvoja a mechanizmov kontroly a monitorovania, ako aj akčné plány s potrebnými legislatívnymi a politickými nástrojmi, aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti (napr. prieskum Eurobarometra o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja) a plán na mobilizáciu finančných prostriedkov. Proces vedúci k tejto stratégii by mala začať Komisia v nadchádzajúcom oznámení a v etape návrhu stratégie by sa mali zabezpečiť rozsiahle konzultácie s občianskou spoločnosťou, vládami, parlamentmi a miestnymi orgánmi. EHSV môže podporiť tento proces ako sprostredkovateľ.

1.7.

Nevyhnutným krokom je mapovanie vnútorných a vonkajších politík EÚ zo strany Komisie v súlade so 17 cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. EHSV vyzýva Komisiu, aby mapovanie doplnila o podrobnú analýzu nedostatkov, pokiaľ ide o 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, s cieľom identifikovať oblasti, kde by EÚ mala vopred a okamžite konať.

1.8.

EHSV identifikoval kľúčové politické oblasti uvedené ďalej, ktoré sú základom transformácie smerom k trvalo udržateľnému rozvoju, a odporúča Komisii, aby vypracovala vhodné hlavné iniciatívy vrátane transparentných akčných plánov a míľnikov s ohľadom na odporúčania uvedené v bode 4.3 tohto stanoviska:

1.9.

EHSV vyzýva Komisiu, aby ciele udržateľného rozvoja začlenila do všetkých príslušných politík. Na tento účel by sa mali využiť preskúmania v polovici obdobia, ktoré sa majú uskutočňovať v rokoch 2014 až 2020. Vynikajúcou príležitosťou na úplné začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do programov výdavkov EÚ budú taktiež nasledujúce obdobia VFR.

1.10.

Mimoriadne dôležité je začleniť program OSN do roku 2030 do vonkajšej činnosti Európskej únie. Komisia by mala v plnej miere prispôsobiť oblasti kľúčového významu – ako sú napríklad politiky obchodu a rozvoja, globálne politiky životného prostredia a opatrenia v oblasti klímy, humanitárna pomoc, znižovanie rizika pohrôm, prenos technológií a podpora ľudských práv – s cieľom aktívne presadzovať vykonávanie programu OSN do roku 2030. EHSV taktiež vyzýva Komisiu, aby využívala program OSN do roku 2030 a v plnej miere ho začlenila do Európskeho konsenzu o rozvoji. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že program nebol dostatočne zahrnutý do globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

1.11.

EHSV žiada Komisiu, aby posúdila a zlepšila koordináciu horizontálnych a vertikálnych politík s cieľom efektívne vykonávať program OSN do roku 2030. Lepšia správa a riadenie sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja. Európsky semester by sa mal rozvinúť do primeraného rámca správy a riadenia vertikálnej koordinácie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja s členskými štátmi. EHSV zdôrazňuje, že účasť, transparentnosť, monitorovanie a kontrola, zodpovednosť a zapojenie občanov by mali patriť medzi hlavné znaky a charakteristiky lepšej správy a riadenia.

1.12.

Eurostat by mal vypracovať a používať skupinu ukazovateľov a referenčných hodnôt, ako ich má vypracované OSN. Uľahčilo by to kontrolu, monitorovanie, zodpovednosť a transparentnosť procesu vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a inštitúcie EÚ, jej členské štáty a všetky zainteresované strany by tak získali podložené štatistické údaje rozdelené podľa jednotlivých cieľov udržateľného rozvoja a podľa zámerov.

1.13.

EHSV oceňuje, že medzi 22 krajinami, ktoré na fóre OSN na vysokej politickej úrovni o udržateľnom rozvoji v roku 2016 predložili prvé dobrovoľné preskúmania vykonávania cieľov udržateľného rozvoja, boli štyri členské štáty EÚ. EHSV vyzýva EÚ, aby bola príkladom a aby sa stala prvým regiónom, ktorý predloží dobrovoľné preskúmanie na politickom fóre na najvyššej úrovni v roku 2017. EHSV by sa pritom mohol postarať o zorganizovanie príspevkov od občianskej spoločnosti.

1.14.

EÚ by mala v rámci vykonávania cieľov udržateľného rozvoja začať uplatňovať prístup založený na angažovanosti viacerých zainteresovaných strán, a to prostredníctvom zapojenia všetkých aktérov a organizácií občianskej spoločnosti na základe zásad účasti, zodpovednosti a partnerstva. Práve EHSV už predložil konkrétnu iniciatívu multilaterálneho fóra európskej občianskej spoločnosti v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Komisia by mala aktívne preskúmať a vypracovať iniciatívu charty cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorá bude podporovať vytváranie silných partnerstiev na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni.

2.1.

V septembri 2015 vedúci svetoví predstavitelia prijali program OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom sa stanovuje skupina cieľov udržateľného rozvoja v záujme zastavenia chudoby, ochrany planéty, zaistenia ochrany ľudských práv a zaručenia prosperity pre všetkých. Každý cieľ obsahuje konkrétne úlohy, ktoré sa majú dosiahnuť v najbližších 15 rokoch.

2.2.

EÚ bude zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja v Európe. Vo svojom pracovnom programe na rok 2016 Komisia oznámila novú iniciatívu s názvom Ďalšie kroky pre udržateľnú európsku budúcnosť so zámerom vykonávať ciele udržateľného rozvoja vo vnútorných a vonkajších politikách EÚ (1).

2.3.

Ako úvodný krok Komisia vykonáva vnútorné mapovanie s cieľom identifikovať, ktoré existujúce politiky EÚ sa už zaoberajú problémami stanovenými v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Komisia požiadala výbor, aby do tohto procesu prispel predloženým prieskumným stanoviskom. S cieľom podnietiť širšiu diskusiu v európskej občianskej spoločnosti výbor zohľadňuje výsledky dvoch hlavných konferencií na tému plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa v roku 2016 konali v EHSV, a iných dôležitých konferencií (2).

3.1.

Výbor víta iniciatívu uvedenú v pracovnom programe Komisie na rok 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej európskej budúcnosti ako nový prístup s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálnu a environmentálnu udržateľnosť Európy aj po roku 2020 a integrovaným spôsobom zaviesť ciele udržateľného rozvoja do vnútorných a vonkajších európskych politík (3). Sú tu však obavy, že v tejto oblasti možno chýba politická vôľa a odhodlanosť, keďže doposiaľ sa neurobilo veľa pre to, aby sa program premenil na realitu.

3.2.

V situácii, keď je projekt EÚ vystavený tlaku a mnohí občania strácajú vieru v tento projekt, by mala EÚ využiť ciele udržateľného rozvoja na rozvinutie pozitívnej transformačnej rétoriky zameranej na udržateľnú Európu a prepojiť dlhodobú perspektívu s konkrétnymi politickými krokmi v krátkodobom a strednodobom horizonte. Udržateľnosť je „európskou značkou“ (4): program OSN do roku 2030 je vyjadrením európskych hodnôt a európskeho modelu sociálnej spravodlivosti a demokratickej správy. Je teda vynikajúcou príležitosťou na vymedzenie novej pozitívnej a presvedčivej rétoriky a vízie pre EÚ.

3.3.

Program OSN do roku 2030 podporili všetky členské štáty EÚ a aj EÚ ako celok. Nastal čas na jasný politický záväzok na najvyššej politickej úrovni, ktorým by sa potvrdilo, že EÚ prijala tento nový program ako víziu a preklenujúci rámec prechodu na úniu udržateľného rozvoja (5).

3.4.

Plnenie cieľov udržateľného rozvoja sa netýka len rozvoja a životného prostredia. Cieľmi udržateľného rozvoja sa riešia hlavné výzvy súvisiace s transformáciou našich hospodárstiev a spoločností, a to aj v rozvinutom svete. Ich vykonávanie v EÚ si vyžaduje nový hospodársky model, ktorý bude hospodársky udržateľnejší, sociálne inkluzívnejší a z dlhodobého hľadiska ohľaduplnejší k životnému prostrediu a ktorým sa zaistí, že sa zdroje našej planéty budú rozdeľovať spravodlivo s ohľadom na rastúcu svetovú populáciu. Naše hospodárstva potrebujú zásadný obrat (6). Nová koncepcia rozvoja by mala obsahovať nové vymedzenie prosperity pre EÚ a novú skupinu ukazovateľov. Ciele udržateľného rozvoja by sa mali použiť ako nástroje na spustenie a urýchlenie dlhodobého prechodu k odolnému, konkurencieschopnému a sociálne inkluzívnemu hospodárstvu EÚ, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje.

3.5.

Komisia začatím plánu na obnovu Európskeho konsenzu o rozvoji vytvára dojem, že sa chce najprv sústrediť na plnenie nového programu rozvojových politík. Tento spôsob uprednostňovania nie je v súlade s integrovaným prístupom k cieľom udržateľného rozvoja, ktorý si vyžaduje globálne a integrované vykonávanie stratégií týkajúcich sa vonkajších a vnútorných politík.

3.6.

Na zostavenie rámca správy a riadenia v oblasti plnenia cieľov udržateľného rozvoja bude musieť EÚ predĺžiť svoje plánovacie obdobie aj na obdobie dlho po roku 2020. Komplexnou a dlhodobou stratégiou pre udržateľnú Európu s časovým horizontom do roku 2030 a neskôr (7) by sa mali ciele udržateľného rozvoja previesť do vnútorných a vonkajších politík EÚ, pričom by sa konkrétne mali riešiť európske problémy a stratégia by sa mala doplniť o transparentné plány a akčné plány týkajúce sa legislatívnych a politických iniciatív a podrobného časového harmonogramu do roku 2030. Podobný prístup požadoval aj Európsky parlament (8).

4.1.1.

Vymedzenie politickej stratégie EÚ a plánu na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje viac než mapovanie existujúcich politík EÚ. Mapovanie existujúcich politík EÚ a ich priradenie k jednotlivým cieľom trvalo udržateľného rozvoja neumožňuje posúdiť, či ciele udržateľného rozvoja možno v EÚ dosiahnuť bez ďalších opatrení. Existujúce politiky možno nie sú efektívne, možno sú v rozpore s inými politikami alebo môžu existovať iné prekážky. Mapovanie politík preto musí byť spojené s analýzou rozdielov na určenie skutočných rozdielov v politikách EÚ, pokiaľ ide o 17 cieľov programu OSN do roku 2030 a súvisiace úlohy.

4.1.2.

EHSV v tejto súvislosti víta strategické poznámky s názvom „Sustainability Now!“ (Udržateľnosť teraz!), vypracované pod vedením Karla Falkenberga, bývalého generálneho riaditeľa GR pre životné prostredie, v ktorých sa rozhodne poukazuje na potrebu pristúpiť k reforme EÚ na základe programu OSN do roku 2030, pričom si treba vziať príklad z niektorých politických oblastí.

4.1.3.

Stále chýba komplexná analýza rozdielov v oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja pre EÚ. Nedávno zverejnený index a panel cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj iné posúdenia vykonané členskými štátmi EÚ však ukazujú, že ciele udržateľného rozvoja sú ambicióznym programom aj pre krajiny s vysokým príjmom (9). Dôvodom je najmä spôsob, akým tieto krajiny produkujú, dodávajú a spotrebúvajú produkty a služby, a výsledný negatívny dosah na životné prostredie. Hlavnými výzvami pre krajiny EÚ je 12. cieľ udržateľného rozvoja týkajúci sa zodpovednej spotreby a výroby, 13. cieľ týkajúci sa krokov v oblasti klímy, 14. a 15. cieľ súvisiaci s ochranou ekosystému, ciele udržateľného poľnohospodárstva a výživy v rámci 2. cieľa trvalo udržateľného rozvoja, ako aj 9. cieľ týkajúci sa priemyslu, inovácií a infraštruktúry, kde boli zistené rozdiely v investíciách.

4.1.4.

Ďalšími výzvami sú ciele udržateľného rozvoja orientované na ľudí, konkrétne 10. cieľ o znižovaní nerovností, 8. cieľ o dôstojnej práci a zamestnaní a 1. cieľ o chudobe, ako aj 5. cieľ o rodovej rovnosti a 4. cieľ o vzdelávaní.

4.1.5.

Mnohým krajinám OECD sa nedarí dosahovať 17. cieľ udržateľného rozvoja týkajúci sa finančných príspevkov na rozvojovú spoluprácu.

4.1.6.

Ciele udržateľného rozvoja sa ako univerzálny program zameriavajú aj na zníženie nepriaznivého sociálneho a environmentálneho dosahu hospodárstiev krajín s vysokým príjmom v tretích krajinách. Doposiaľ sa tento aspekt veľmi nemeral, ale ide o dôležitú výzvu pre krajiny EÚ.

4.2.1.

Výbor sa domnieva, že mapovanie politík EÚ by sa malo zamerať v prvom rade na nástroje politík, ktoré majú strategický význam z hľadiska tvorby a vykonávania politík EÚ. Úvodné posúdenia naznačujú, že tieto nástroje nevyhovujú výzvam vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ (10). Časový horizont žiadnej z týchto stratégií sa nezhoduje s horizontom programu OSN do roku 2030.

4.2.2.

Stratégia Európa 2020 bola počas funkčného obdobia EK pod vedením predsedu Barrosa vyhlásená za hlavnú stratégiu EÚ a nahradila stratégiu pre udržateľnosť. A hoci v zásade pokrýva všetky tri rozmery udržateľného rozvoja, ide skôr o krátkodobú stratégiu s jasným zameraním na Európu. Nezahŕňa však medzinárodné hľadisko, a ani nerieši dosah vnútorných politík EÚ na iné časti sveta a jej vonkajšie politiky vrátane rozvojovej spolupráce. Preto nikdy nemohla mať ambíciu nahradiť predchádzajúcu stratégiu o udržateľnosti. Jej súčasťou nie sú dva ciele udržateľného rozvoja, a to 2. cieľ týkajúci sa potravín a poľnohospodárstva a 16. cieľ týkajúci sa správy a riadenia. Ďalšie ciele sa riešia len čiastočne, napríklad 6. cieľ (voda) a 11. cieľ (mestá).

4.2.3.

V desiatich prioritách predsedu Junckera vôbec nie sú zahrnuté dva ciele udržateľného rozvoja, konkrétne 14. cieľ týkajúci sa oceánov a 15. cieľ týkajúci sa biodiverzity. Ďalšie sa v prioritách riešia len čiastočne, napríklad 4. cieľ o vzdelávaní, 6. cieľ o vode, 11. cieľ o mestách a 12. cieľ o udržateľnej spotrebe a výrobe.

4.2.4.

Užší súbor priorít bol zvolený v „správe piatich predsedov“, ktorá sa zameriava na hospodárske, finančné, menové a daňové záležitosti a ako piatu tému zahŕňa správu. V správe sa spomínajú niektoré oblasti cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad energia, zamestnanosť, sociálne začleňovanie a zdravotné systémy.

4.2.5.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI) prilákal projekty do odvetví, ktoré, ako sa zdá, súvisia s určitými výzvami plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja: energetika (40 %), životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov (12 %), sociálna infraštruktúra (3 %) (11).

4.2.6.

Mnohé ciele udržateľného rozvoja – najmä 3. cieľ týkajúci sa zdravia, 5. cieľ týkajúci sa rodových otázok, 10. cieľ týkajúci sa nerovnosti a 11. cieľ týkajúci sa miest – sa však v rámci tematických investičných priorít európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) neriešia dostatočne.

4.2.7.

Vďaka úplne novej globálnej stratégii EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky má EÚ širší rámec na začlenenie programu OSN do roku 2030 do takých oblastí, akými sú obchod, rozvoj, demokracia, ľudské práva, humanitárna pomoc, znižovanie rizika pohrôm, prenos technológií a opatrenia v oblasti klímy. Stratégia do istej miery rieši ciele udržateľného rozvoja súvisiace s potrebou zabezpečiť, aby sa prosperita globálne rozdeľovala. Zároveň sa v nej uvádza, že ciele udržateľného rozvoja budú formovať budúci stav po dohode z Cotonou a že sú hnacou silou revízie Európskeho konsenzu o rozvoji.

4.3.1.

Na základe analýzy skutočných rozdielov a tendencií vo výkone EÚ smerom k dosahovaniu cieľov a plneniu úloh by Komisia mala určiť politické oblasti s kľúčovým významom, v ktorých sa vyžadujú transformačné zmeny. Politické opatrenia by sa mali sústrediť na tieto kľúčové oblasti prostredníctvom primeraných hlavných iniciatív vrátane transparentných akčných plánov a míľnikov. S ohľadom na svoju predošlú prácu v týchto oblastiach považuje EHSV za zásadné nasledujúce kľúčové politické oblasti.

4.3.2.1.

Medzi kľúčové zámery cieľov udržateľného rozvoja patrí udržať rozvoj v rámci možností planéty, či už ide o oblasť klímy, spotreby zdrojov, kvality ovzdušia a vody alebo ochranu pevninskej a morskej biodiverzity. To si vyžaduje, aby rozvinuté regióny, kam patrí aj Európa, zásadne znížili environmentálnu stopu svojho hospodárstva na základe posunu vo výrobe, spotrebe a spoločnosti smerom k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu. Tento prechod je pre EÚ príležitosťou modernizovať svoje hospodárstvo – a tak zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a odolnosť – a zlepšiť kvalitu života a blaho svojich občanov.

4.3.2.2.

Plány sa zaviedli v 7. environmentálnom akčnom programe, v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo. Jednoznačne sa však musí zrýchliť pokrok dosahovaný v praxi (12). Treba zlepšiť konzistentnosť s ostatnými politickými oblasťami a riešiť nedostatky vo vykonávaní v mnohých členských štátoch, a to úplným začlenením prechodu na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo do európskeho semestra (13). Pre 7. environmentálny akčný program a akčný plán obehového hospodárstva sú potrebné silné vykonávacie mechanizmy a aktívna koordinácia s inými politickými oblasťami v rámci Komisie, aby sa zaistil efektívny výstup (14). Musí sa napredovať v oblasti lepšieho dialógu a združení s občianskymi spoločnosťami vrátane podnikov a odborových zväzov. Spravodlivý prechod sa musí zabezpečiť aj v rámci aktívnych politík zamestnanosti (15). Politika v oblasti klímy musí vychádzať zo zásady tzv. klimatickej spravodlivosti. Musí sa zaistiť, aby sa záťaž a prínosy zmeny klímy – z hľadiska jej vplyvu na ľudské práva, chudobu a rovnosť – spravodlivo rozdelili a aby netrpeli práve najzraniteľnejšie skupiny.

4.3.2.3.

Je potrebné zabezpečiť, aby trhy podporovali tento hospodársky prechod a aby sa v cenách odrážali skutočné vonkajšie náklady na klimatické emisie a využívanie prírodných zdrojov (16). Treba do praxe zaviesť existujúce záväzky týkajúce sa odstránenia škodlivých environmentálnych dotácií a dôraznejšie presadzovať reformu environmentálnej dane. Je potrebné rozšíriť nové návrhy decentralizovaných trhov s čistou energiou, na ktorých sa výrobcami môžu stať aj spotrebitelia. Podobne aj hospodárstvo spoločného využívania zdrojov umožňuje spotrebiteľom, aby postupne prešli na model obehového hospodárstva. Súčasťou vznikajúceho hospodárstva spoločného využívania zdrojov je koncepčný prechod týkajúci sa pracovnej sily, pričom takéto hospodárstvo sa stane hlavným zdrojom pracovných miest. V tomto novom odvetví bude potrebné zaistiť práva spotrebiteľov a pracovníkov a spravodlivú hospodársku súťaž (17).

4.3.3.1.

Jadrom cieľov udržateľného rozvoja je zastaviť chudobu a zaistiť, aby sa mohol naplniť potenciál každého jednotlivca, čo sa týka dôstojnosti a rovnosti. Ciele udržateľného rozvoja v tomto vyjadrujú hodnoty a sociálny model Európy. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Európe sa však v uplynulých desaťročiach prehlbovali a posledných osem rokov recesie a finančnej krízy politík úsporných opatrení a v určitých oblastiach nedostatok štrukturálnych reforiem však zvýšilo mieru nezamestnanosti a mieru chudoby, zhoršilo dodatočné nerovnosti a spôsobilo väčší tlak na systémy sociálneho zabezpečenia, čo ovplyvnilo najmä najzraniteľnejšie skupiny.

4.3.3.2.

Dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje, aby sa EÚ v rámci hospodárskeho chápania presunula k inkluzívnejšiemu modelu rozvoja, v ktorom sa bohatstvo rozdeľuje spravodlivejšie a v ktorom sa taktiež zvyšuje hospodárska a finančná odolnosť (18). V záujme tvorby pracovných miest a hospodárskeho rozvoja musí EÚ vytvoriť priaznivé investičné prostredie a dobre fungujúci vnútorný trh, medzinárodnú konkurencieschopnosť a zvýšený domáci dopyt.

4.3.3.3.

Ciele udržateľného rozvoja by mali byť dôvodom na opätovné potvrdenie strategických cieľov Európy 2020 týkajúcich sa znižovania chudoby, zamestnanosti a vzdelávania a dôvodom na uvažovanie o efektívnejších spôsoboch ich dosahovania. Kľúčové sociálne ciele, ako je napríklad dôstojné zamestnanie, odstraňovanie chudoby, znižovanie nerovnosti a sociálne investície sa musia v rámci európskeho semestra považovať za rovnocenné prvky ako makroekonomické hľadiská (19). Prvý návrh Európskeho piliera sociálnych práv z dielne Komisie neobsahoval žiadny odkaz na ciele v oblasti trvalej udržateľnosti. Integrácia týchto cieľov by sa mala zvážiť v priebehu ďalšej prípravy Európskeho piliera sociálnych práv. Výbor v súčasnosti pripravuje stanovisko k tomuto pilieru, v ktorom vyjadrí priamo svoje názory.

4.3.3.4.

EÚ by mala investovať do súdržnejšieho a systematickejšieho prístupu k boju proti sociálnemu vylúčeniu, marginalizácii a chudobe, prístupu, ktorý by sa zameriaval na zraniteľné skupiny a ktorý by bol založený na ľudských právach a riešil by aj rodovú diskrimináciu. Treba prijať smernicu o rovnakom zaobchádzaní (20).

4.3.3.5.

Okrem výziev v oblasti nezamestnanosti a starnutia obyvateľstva sa systémy sociálneho zabezpečenia musia prispôsobiť novým výzvam, ktoré vyvolávajú najmä nové formy zamestnávania, ktoré ponúkajú nové možnosti zamestnať sa, ale môžu viesť k rizikovej práci a chudobe zamestnaných. Treba využiť potenciál tvorby pracovných miest vyplývajúci z kľúčových hospodárskych zmien, ako napríklad z digitálneho, nízkouhlíkového a obehového hospodárstva (21). Prostredníctvom noriem zamestnávania a európskeho minimálneho príjmu sa pomôže zaistiť územná a sociálna súdržnosť a spravodlivé prerozdeľovanie bohatstva a príjmov (22), pričom treba zohľadniť kompetencie členských štátov a EÚ v tejto oblasti. Verejné aj súkromné subjekty by mali mobilizovať obrovský potenciál zamestnanosti vplyvom sociálnych investícií (23). Treba pritom investovať do kvalitatívneho a inkluzívneho vzdelávania a do kvalitných, dostupných a integrovaných služieb s cieľom podporiť jednotlivcov v núdzi, aby „nikto nezostal v úzadí“.

4.3.3.6.

Sociálne podniky podporujú začleňovanie do trhu práce a súčasne dodávajú dostupné výrobky a služby na spoločenské účely, napríklad služby v decentralizovanom nízkouhlíkovom a obehovom hospodárstve. Mali by sa preto podporiť prostredníctvom stimulov pre začínajúce podniky v sociálnom hospodárstve a vytvorením regulačného prostredia (24).

4.3.4.1.

Potraviny – spôsob, akým sa pestujú, produkujú, spotrebúvajú, ako sa s nimi obchoduje, ako sa prepravujú, skladujú a uvádzajú na trh – predstavujú základné prepojenie medzi ľuďmi a planétou a sú cestou smerom k inkluzívnemu a udržateľnému hospodárskemu rastu (25). V cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, najmä v 2. a 12. cieli, sa uvádza rozhodujúci rámec pre spoločné opatrenia v oblasti udržateľného zabezpečenia potravín do roku 2030. Je potrebná výrazná zmena smerom k udržateľnejším potravinovým systémom zahŕňajúcim všetky fázy od výroby po spotrebu. Výrobcovia musia produkovať viac potravín s menším environmentálnym vplyvom a spotrebiteľov treba nabádať, aby prešli na výživnejšiu a zdravšiu stravu s nižšou uhlíkovou stopou.

4.3.4.2.

Reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa zaviedla kombinácia opatrení, ktoré možno považovať za krok správnym smerom (26). Prechod na udržateľné potravinové systémy si vyžaduje komplexnú potravinovú politiku a rozsiahlu stratégiu biohospodárstva, nie iba poľnohospodársku politiku. Treba vypracovať udržateľný európsky politický prístup založený na uznaní vzájomnej závislosti výroby potravín a ich spotreby, ktorý by nás viedol smerom k udržateľnosti, zdraviu a odolnosti (27).

4.3.4.3.

V tejto súvislosti treba okrem iného zodpovedať aj otázku uvedenú vo „Falkenbergovej správe“ v súvislosti s tým, či je napr. orientácia európskeho poľnohospodárstva na vývoz v súlade s cieľom posilniť potravinársku výrobu v rozvojových krajinách

4.3.4.4.

EÚ bude musieť zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení cieľa 12.3, ktorým je o polovicu znížiť globálny potravinový odpad na obyvateľa. Takmer 800 miliónov ľudí na celom svete hladuje, ale podľa dostupných údajov sa tretina potravín vyprodukovaných na ľudskú spotrebu na celom svete stratí alebo vyhodí, čo len v EÚ predstavuje 100 miliónov ton (28). EHSV víta plán Komisie vytvoriť platformu zainteresovaných strán s cieľom pomôcť formovať potrebné opatrenia a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti predchádzania a znižovania vzniku potravinového odpadu (29).

4.3.5.1.

Transformácia hospodárstva na udržateľnejší model si bude vyžadovať zásadný posun v investíciách. Odhaduje sa, že ak sa majú ciele udržateľného rozvoja dosiahnuť celosvetovo, bude si to vyžadovať verejné aj súkromné investície vo výške približne 3 bilióny USD (30). Treba vytvoriť holistický plán na mobilizáciu finančných prostriedkov na úrovni EÚ aj členských štátov. Musia sa zlúčiť rôzne programy financovania a iniciatívy EÚ.

4.3.5.2.

EÚ musí smerovať verejné investície v rozvojových krajinách efektívnejšie smerom k dosahovaniu integrovaného udržateľného rozvoja a musí začleniť ukazovatele cieľov trvalo udržateľného rozvoja do verejného financovania rozvojových projektov. Ešte dôležitejšie je to, aby EÚ podporovala a zvýšila investície súkromného sektora v týchto oblastiach.

4.3.5.3.

Aj v EÚ si však ciele udržateľného rozvoja vyžadujú značné investície do modernizácie infraštruktúry a udržateľných podnikov. Podľa prvých posúdení vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ existujú značné medzery v investíciách do priemyslu, inovácií a infraštruktúry (31).

4.3.5.4.

Jednoznačne treba rozvíjať udržateľnosť podnikov. EÚ by mala vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie podnecujúce k inováciám, podnikaniu a udržateľným investíciám, aby sa táto príležitosť dala naplno využiť. Niektoré podniky už začali, prvoradé je však rozvíjanie a opakovanie úspešných skúseností udržateľných podnikov. K tomuto prechodu môžu pozitívne prispieť aj dobrovoľné prístupy, ako napríklad sociálna zodpovednosť podnikov. Tie sa musia doplniť dodatočnými opatreniami ako sú opatrenia na zvýšenie transparentnosti, rozvoj spôsobilostí, podporu partnerstiev a usmernenia týkajúce sa podávania výkazov spoločností. Komisia by mala posúdiť, či by sa združenia viacerých zainteresovaných strán v súkromnom sektore mohli stať užitočným nástrojom na úrovni EÚ.

4.3.5.5.

Programy financovania EÚ sa musia zosúladiť s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Rozhodujúcu úlohu budú zohrávať iniciatívy ako Junckerov plán a taktiež finančné inštitúcie a verejné investičné banky. Úlohou je prerozdeliť kapitál. Príležitosťou na podporu udržateľných investícií je aj únia kapitálových trhov (32). Preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici obdobia umožní začleniť ciele udržateľného rozvoja do významných fondov EÚ. Treba stimulovať dlhodobé investície a odstraňovať prekážky (33).

4.3.6.1.

V globalizovanom hospodárstve má obchod rozhodujúci vplyv na udržateľný rozvoj v EÚ a na celom svete. V rámci rôznych cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa teda obchod vníma ako dôležitý prostriedok na vykonávanie programu OSN 2030. Vo svojom oznámení Obchod pre všetkých Komisia spustila ambiciózny akčný plán pre zodpovednejší obchod a investície s cieľom zaručiť sociálne a environmentálne normy v obchode a podporiť udržateľný rozvoj (34). Vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa musí systematicky a efektívne prepojiť s týmto akčným plánom a výsledky sa musia monitorovať.

4.3.6.2.

Do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ by sa mali začleniť ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré by sa mali efektívne vykonávať a presadzovať. Treba posilniť aj rozmer udržateľného rozvoja v rámci WTO (35). Najlepším spôsobom zaručenia sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem v dohodách o voľnom obchode je zaistiť oveľa väčšiu účasť občianskej spoločnosti na rokovaniach a procese vykonávania a monitorovania (36).

4.3.6.3.

Komisia by mala prijať stratégiu podporujúcu dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch (37). Je nutné zabezpečiť podporu pre iniciatívy viacerých zainteresovaných strán s cieľom presadzovať náležitú kontrolu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

4.4.1.

Na podporu činností v kľúčových politických oblastiach musí EÚ posúdiť a zlepšiť koordináciu horizontálnych a vertikálnych politík s cieľom efektívne vykonávať program OSN do roku 2030. Lepšia správa je kľúčovým faktorom udržateľného rozvoja (38) a lepšia koordinácia je kľúčovým prístupom na dosiahnutie súdržnosti politík.

4.4.2.

EÚ musí zlepšiť súdržnosť svojich politík a neustále ich orientovať na vyvážený udržateľný rozvoj. Existujúci mechanizmus „politickej súdržnosti v záujme rozvoja“ pre systematické zohľadňovanie hľadísk rozvojovej politiky v ostatných oblastiach by sa mal preskúmať, upevniť a prepracovať tak, aby sa vytvoril nástroj zabezpečujúci „politickú súdržnosť v záujme udržateľného rozvoja“, ktorý by sa prepojil s inými horizontálnymi činnosťami koordinácie.

4.4.3.

Komisia by taktiež mala zvážiť, ako by sa mohli využiť nástroje „lepšej tvorby práva“ na zlepšenie dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja. V súlade s tým by sa mali revidovať usmernenia o posúdeniach vplyvu, napríklad zavedením kritéria udržateľnosti do posúdení vplyvu pri vypracúvaní nových právnych predpisov.

4.4.4.

Na začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do všetkých príslušných politických sektorov by mala Komisia využiť hlavné zásady programu OSN do roku 2030 ako rámca na preskúmanie právnych predpisov EÚ, ako aj tvorby jej politík, najmä s ohľadom na prístup založený na ľudských právach a zásadu „zásadu na nikoho sa nezabudne“.

4.4.5.

Na základe celosvetových ukazovateľov pre ciele udržateľného rozvoja doplnených o vhodné európske ukazovatele musí EÚ vytvoriť systém monitorovania a kontroly cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktorý bude koordinovaný s monitorovaním v členských štátoch EÚ a prepojený s celosvetovým monitorovaním na úrovni politického fóra na najvyššej úrovni.

4.4.6.

Ukazovatele o cieľoch udržateľného rozvoja by sa taktiež mali zaviesť do existujúcich procesov monitorovania a hodnotenia politík. Platí to najmä pre európsky semester ako ústredný nástroj správy EÚ, ktorý sa taktiež musí prispôsobiť vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

4.4.7.

Posilňovanie úlohy ukazovateľov udržateľnosti pri prideľovaní prostriedkov z rozpočtu by sa stalo dôležitým nástrojom vykonávania udržateľného rozvoja. Kritériá podmienenosti európskych štrukturálnych a investičných fondov by sa mali prispôsobiť plneniu cieľov udržateľného rozvoja.

4.4.8.

Podporiť by sa mala iniciatíva siete European Sustainable Development Network (ESDN) s cieľom vytvoriť partnerskú vzdelávaciu platformu medzi členskými štátmi.

4.4.9.

Aj samotná EÚ by mala byť iniciatívna a do zasadnutia politického fóra na najvyššej úrovni v roku 2017 by mala predložiť dobrovoľné preskúmanie ako prvá regionálna organizácia, ktorá tak urobí. Okrem toho by mala EÚ vydávať výročné správy poukazujúce na to, ako vnútorná a vonkajšia činnosť EÚ prispieva k vykonávaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, v rámci ročnej tematickej oblasti záujmu politického fóra na najvyššej úrovni (39). Do prípravy a prezentácie dobrovoľného preskúmania a tematických správ by sa mala naplno zapojiť aj občianska spoločnosť, a to prostredníctvom európskeho fóra pre trvalo udržateľný rozvoj.

5.1.

V programe OSN do roku 2030 sa vyžaduje prechod na model správy viacerých zainteresovaných strán, v ktorom má významnejšiu úlohu občianska spoločnosť. Ciele udržateľného rozvoja sa môžu dosiahnuť iba v prípade, ak sa budú občianska spoločnosť a iné zainteresované strany aktívne zapájať a preberať zodpovednosť. Občianska spoločnosť sa musí angažovať v každej etape až po vykonávanie, a to na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, európskej úrovni aj úrovni politického fóra na najvyššej úrovni.

5.2.

EHSV EÚ a jej členským štátom odporúča, aby založili európske fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, prostredníctvom ktorého by sa do vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ a jeho stáleho monitorovania a kontroly zapojil široký rozsah organizácií občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán (40). Prvou úlohou tohto fóra by malo byť uľahčiť dialóg občianskej spoločnosti v procese, ktorý vedie k vytvoreniu rozsiahlej stratégie EÚ pre udržateľný rozvoj.

5.3.

Komisia by mala zaviesť konkrétny program a zabezpečiť financovanie na podporu budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti, aby sa mohli naplno zúčastňovať na tomto procese. Treba výraznejšie otvoriť existujúce programy budovania kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti venujúce sa domácim otázkam, ktoré pracujú na „premostení“ vnútornej a vonkajšej zložky pri začleňovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja a pri problematike správy.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/51

Spravodajca:

Christian MOOS

Pomocný spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1.

Slovenské predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby predložil svoje stanovisko k „nadčasovosti právnych predpisov“. Táto nová koncepcia sa zaraďuje k ďalším špecifickým požiadavkám adresovaným Komisii a spoluzákonodarcom s cieľom zaistiť väčšie zosúladenie právnych predpisov, najmä s konkurencieschopnosťou EÚ, a zohľadniť osobitosti MSP a mikropodnikov, k čomu sa EHSV už opakovane vyjadril.

1.2.

EHSV berie na vedomie úsilie na zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ a konštatuje, že toto úsilie by sa malo zintenzívniť.

1.3.

EHSV sa nazdáva, že vysokokvalitné, jednoduché, zrozumiteľné a konzistentné právne predpisy sú hlavným integračným faktorom a nepredstavujú záťaž alebo náklady, ktoré by sa mali znižovať. Sú nevyhnutné na generovanie udržateľného hospodárskeho rastu, stimulovanie inovácie a konkurencieschopnosti podnikov vrátane MSP, ako aj na vytváranie kvalitných pracovných miest.

1.4.

„Zásada inovácie“, ako je definovaná v kapitole 2, je tiež v súlade s logikou programu REFIT. EHSV pripomína zásady programu lepšej právnej regulácie, ktoré už boli vymedzené a uplatnené, a zdôrazňuje, že táto nová zásada by nemala mať prednosť a musí sa uplatňovať obozretne, a najmä v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, zdravia a ochrany spotrebiteľov.

1.5.

EHSV navrhuje preskúmať možnosti, ktoré prináša zásada inovácie, a to prostredníctvom výmeny osvedčených postupov.

1.6.

Inovácia je jednou z nevyhnutných podmienok udržateľného rastu v Európe. Preto je potrebný priaznivý regulačný rámec pre inováciu napriek tomu, že vzťah medzi inováciou a regulačným rámcom nie je jednoduchý. Okrem legislatívnych opatrení sú teda potrebné aj iné opatrenia na podporu a rozvoj inovácie (administratívne opatrenia, daňové úľavy, opatrenia v oblasti financovania atď.)

1.7.

Cieľom právnych predpisov EÚ musí byť vždy vytvorenie právneho rámca, ktorý občanom a podnikom umožňuje využívať výhody vnútorného trhu a zabrániť zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Európska legislatíva bude nadčasová, ak bude proaktívna a prezieravá; EHSV podporuje právne predpisy, ktoré sú schopné prispôsobiť sa. Domnieva sa, že nadčasové právne predpisy musia spočívať na metóde Spoločenstva.

1.8.

Treba zabrániť zbytočným nákladom na reguláciu. Náklady na reguláciu musia byť primerané výhodám, ktoré prinášajú.

1.9.

EHSV sa domnieva, že všetky právne predpisy musia byť výsledkom verejnej politickej diskusie. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá úloha, ktorú zohráva občianska spoločnosť a sociálni partneri, a preto je potrebné zabezpečiť primeraný rámec pre sociálny a občiansky dialóg, aby sa mohli vhodným spôsobom uplatňovať vyjadrené hľadiská.

1.10.

EHSV konštatuje, že nielen obsah právnych predpisov, ale aj legislatívny proces musí byť nadčasový, aby zodpovedal potrebám podnikov a občanov.

1.11.

Nadčasové právne predpisy musia byť dôsledné, pokiaľ ide o ich účel a flexibilitu v rámci ich transpozícií do vnútroštátnej legislatívy, a musia byť vždy v súlade s cieľmi stanovenými v zmluvách. Nezachádzajú do podrobností, stanovujú len rámec, ktorý treba včas a vhodným spôsobom transponovať na vnútroštátnej úrovni, vrátane konzultácií so sociálnymi partnermi a reprezentatívnymi organizáciami občianskej spoločnosti a zohľadnenia ich postojov. Používanie doložiek o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) by sa malo ďalej analyzovať.

1.12.

EHSV podporuje objasnenie zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré odporcovia legislatívnych iniciatív niekedy používajú ako argumenty bez toho, aby ich odôvodnenie bolo dostatočne podložené.

1.13.

Občianska spoločnosť musí poskytovať spätnú väzbu k nadčasovým právnym predpisom. EHSV má vhodnú pozíciu na to, aby bol sprostredkovateľom medzi zákonodarcom a organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi.

1.14.

EHSV zdôrazňuje význam posúdenia vplyvu legislatívnych opatrení na národnej a európskej úrovni vrátane testu MSP, a to pre všetky legislatívne aj nelegislatívne iniciatívy, aby sa politické rozhodnutia prijímali na základe relevantných informácií a konkrétnych prvkov. Posúdenia vplyvu pomáhajú pri politických rozhodnutiach, ale nemôžu ich nahradiť.

1.15.

EHSV žiada, aby bol konzultovaný, keď sa Komisia, Parlament a Rada dohodnú na stiahnutí legislatívnych návrhov, keďže je dôležité posúdiť hmotné a nehmotné dôsledky takéhoto stiahnutia.

1.16.

EHSV sa domnieva, že Rada musí byť transparentnejšia a budúca reforma zmlúv by sa mala snažiť zlepšiť koherentnosť rozhodnutí Rady. Práva Parlamentu sa musia posilniť.

1.17.

EHSV považuje za potrebné, aby sa vo väčšej miere využívala posilnená spolupráca, pričom treba zabrániť, aby pri tom došlo k oslabeniu inštitúcií.

1.18.

EHSV trvá na tom, aby bol zapojený do konzultačných procesov, ktoré musia sprevádzať prehĺbenie HMÚ. Európsky parlament, ako aj poradné orgány musia byť lepšie integrované do cyklu európskeho semestra.

1.19.

EHSV podporuje zrýchlený legislatívny postup v rámci trialógu len v naliehavých prípadoch.

2.1.

Slovenské predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby predložil svoje stanovisko k nadčasovosti právnych predpisov a preskúmal spôsob, akým môže EÚ zlepšiť právne predpisy tak, aby sa prispôsobili potrebám hospodárstva a spoločnosti v časoch rýchlych zmien. Predsedníctvo sa pýta, ako možno udržať regulačné náklady pre podniky na primeranej úrovni bez toho, aby sa zanedbali ciele zmlúv.

2.2.

Európska legislatíva bude nadčasová, ak bude proaktívna a prezieravá a poskytne maximálnu právnu zrozumiteľnosť a istotu. EHSV preto podporuje právne predpisy, ktoré sa prispôsobujú a zároveň sú schopné predvídať.

2.3.

Právne predpisy sú potrebné aj na to, aby sa dosiahli politické ciele zmlúv. Európska únia je sociálne trhové hospodárstvo a niektoré pravidlá teda podnikom spôsobujú určité náklady, napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Práve rovnováha medzi hospodárskymi a sociálnymi cieľmi zaručuje sociálny zmier v Európe. Nadčasové právne predpisy musia rešpektovať túto rovnováhu a podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.

2.4.

EHSV podporuje a vyzdvihuje potrebu posilniť legitímnosť európskej legislatívy prostredníctvom lepšej právnej regulácie, ale trvá na tom, že chápanie nadčasovosti nesmie viesť k depolitizácii legislatívneho procesu. Je presvedčený, že všetky právne predpisy musia byť výsledkom politickej diskusie. V tejto súvislosti treba zohľadniť významnú úlohu občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v rámci sociálneho dialógu.

2.5.

Právne predpisy EÚ sú nadčasové, ak ich občania považujú za legitímne. Musia byť založené na zastúpení, konsenze a účasti, a musia byť schopné prinášať výsledky alebo riešenia kolektívnych problémov.

2.6.

EHSV sa domnieva, že európsky legislatívny proces by sa mal preskúmať v rámci Lisabonskej zmluvy a v prípade potreby v rámci novej zmluvy, aby európske politiky prinášali čo najlepšie výsledky. EHSV chce vyzdvihnúť práve tento aspekt nadčasových právnych predpisov, t. j. ich kvalitu, legitímnosť, transparentnosť a inkluzívny charakter.

2.7.

EHSV konštatuje, že nielen obsah právnych predpisov, ale aj legislatívny proces musí byť nadčasový, aby zodpovedal potrebám podnikov a občanov. Inými slovami, ide o otázku demokracie na európskej úrovni.

2.8.

Politická vôľa volených zástupcov a ich rozhodnutia sú preto rozhodujúce. Všetky právne predpisy možno analyzovať vzhľadom na ich schopnosť premieňať túto politickú vôľu na skutky, a posudzovať na základe ich demokratických kvalít. EHSV teda navrhuje preskúmať nielen obsah právnych predpisov, ale aj legislatívny proces.

2.9.

Táto nová koncepcia nadčasovosti súvisí s inými iniciatívami zameranými na zlepšenie právnych predpisov. EHSV sa už niekoľkokrát vo svojich stanoviskách (1) vyjadril k programu lepšej právnej regulácie a programu REFIT (2). Chce pripomenúť svoje stanovisko o proaktívnom prístupe právnych predpisov (3).

2.10.

Vykonávanie programu lepšej právnej regulácie a programu REFIT, ktorý Európska komisia spustila v roku 2012 s cieľom zmerať administratívne náklady platných právnych predpisov a v prípade potreby ich odstrániť, je kľúčovou prioritou trojice predsedníctiev (holandského, slovenského a maltského) od januára 2016 do júna 2017. Je zrejmé, že myšlienka nadčasových právnych predpisov zapadá do logiky takýchto programov.

2.11.

EHSV berie na vedomie úsilie na zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ a trvá na tom, že toto úsilie sa musí zintenzívniť. EHSV vzal na vedomie oznámenie Komisie z 19. mája 2015 (4) a medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (5), pričom konštatoval, že do tejto dohody nebol zapojený.

2.12.

EHSV je presvedčený, že vysokokvalitné, jednoduché, zrozumiteľné a konzistentné právne predpisy, za ktoré ručí Komisia, Parlament a Rada, sú nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a posilnenie inovácií a konkurencieschopnosti podnikov, vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ako aj vytváranie kvalitných pracovných miest. Okrem toho je dôležité v plnej miere implementovať iniciatívu Small Business Act vo všetkých oblastiach.

2.13.

Európska právna úprava „je hlavným integračným faktorom a nepredstavuje záťaž alebo náklady, ktoré by sa mali znižovať. Pokiaľ je primeraná, je naopak významnou zárukou ochrany, presadzovania a právnej istoty pre všetkých európskych aktérov a občanov“ (6).

2.14.

EHSV pripomína význam už definovaných zásad na zabezpečenie primeraných právnych predpisov. Ide okrem iného o zásadu včasného uplatnenia, zásady subsidiarity a proporcionality, zásadu predbežnej opatrnosti, zásadu predvídateľnosti, zásadu Think Small First, zásadu vonkajšieho rozmeru konkurencieschopnosti a skúšky vnútorného trhu.

2.15.

Zdá sa, že Rada v súčasnosti prikladá čoraz väčší význam novému aspektu legislatívy – zásade inovácie. Táto zásada, ktorá znamená zohľadnenie vplyvu na výskum a inovácie pri tvorbe a preskúmaní právnych predpisov, je jedným z mnohých kritérií, ktoré umožňujú posúdiť legislatívne návrhy Komisie v technickej, vedeckej a technologickej oblasti. Mala by sa však uplatňovať inteligentne a obozretne, najmä v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia, zdravia a ochrany spotrebiteľa.

2.16.

Zo záverov Rady pre konkurencieschopnosť EÚ (7) vyplýva, že „by sa mala uplatňovať ‚zásada inovácie‘, ktorá znamená zohľadňovanie vplyvu na výskum a inováciu v procese vývoja a preskúmania právnej regulácie vo všetkých oblastiach politík“. To sa odráža aj v žiadosti slovenského predsedníctva Rady EÚ, ako aj v nedávnej štúdii Centra pre európske politické štúdie (CEPS) (8), podľa ktorej by príliš prísne pravidlá mohli zablokovať investície a zabrzdiť inováciu. Táto interpretácia zapadá aj do logiky programu REFIT.

2.17.

EHSV sa nazdáva, že využívanie tejto novej zásady musí byť vopred vymedzené a presne určené.

2.18.

Podľa EHSV musí mať zásada inovácie rovnakú váhu ako ostatné kritériá uvedené v bode 2.14, ktoré Komisia používa pri analýze vplyvu legislatívneho návrhu. Treba teda nájsť rovnováhu medzi zásadou inovácie a ostatnými kritériami a dohliadnuť, aby ich táto zásada nenahradila.

2.19.

EHSV navrhuje slovenskému predsedníctvu Rady EÚ preskúmať možnosti, ktoré prináša zásada inovácie, a to prostredníctvom výmeny osvedčených postupov. EHSV žiada, aby Komisia na tomto základe zhodnotila príležitosti a dôsledky tejto novej zásady.

2.20.

Cieľom právnych predpisov EÚ musí byť vždy vytvorenie právneho rámca, ktorý občanom a podnikom umožňuje využívať výhody a slobody vnútorného trhu, t. j. podporiť inovačné tendencie v Európe. To znamená vyhnúť sa zbytočnej administratívnej záťaži, pričom treba zrevidovať zle navrhnuté, zastarané a ťažkopádne predpisy.

2.21.

EHSV sa nazdáva, že náklady na reguláciu musia byť primerané výhodám, ktoré prinášajú. Zbytočným nákladom a administratívnej záťaži sa treba vyhnúť v záujme podnikov, občanov a orgánov zodpovedných za uplatňovanie právnych predpisov. Je dôležité, aby čistý prínos a pridaná hodnota právnych predpisov prevážili náklady pre podniky alebo spoločnosť ako celok.

3.1.

EHSV trvá na tom, aby bol pojem nadčasovosť právnych predpisov lepšie definovaný. Musí byť v súlade s hodnotami a cieľmi Európskej únie podľa článkov 1 a 2 Lisabonskej zmluvy. Preto by zásada inovácie, ktorá je jednou z priorít slovenského predsedníctva Rady EÚ (9), a teda úzko súvisí s novou koncepciou nadčasových právnych predpisov predpisy, mala prevziať túto zodpovednosť.

3.2.

Inovácia je jednou z nevyhnutných podmienok udržateľného rastu v Európe. Všetky právne predpisy, či už na európskej alebo národnej úrovni, musia zabrániť tomu, aby podniky, najmä MSP, ktoré majú obmedzené zdroje, čelili zbytočnej záťaži. Inovácia a konkurencieschopnosť sú základom úspechu európskeho sociálneho trhového hospodárstva. Inovácia potrebuje kvalitný regulačný rámec. Interakcia medzi legislatívou a inováciou je zložitá a nemožno ju posudzovať len z kvantitatívneho hľadiska, v zmysle väčšieho alebo menšieho množstva právnych ustanovení (10).

3.3.

EHSV sa domnieva, že používanie doložiek o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) v európskych právnych predpisoch s cieľom predísť byrokratickým prekážkam v budúcnosti, treba ďalej analyzovať.

3.4.

Nadčasové právne predpisy musia byť dôsledné, pokiaľ ide o ich účel, a to vždy v súlade s cieľmi zmlúv, a flexibilné v rámci ich transpozície do vnútroštátneho práva v súlade so zásadami uvedenými vyššie. Nemajú zachádzať do podrobností, ale stanoviť len rámec, ktorý možno prípadne doplniť buď nelegislatívnymi nástrojmi alebo národnými regulátormi, sociálnymi partnermi alebo systémami samoregulácie, ktoré sú ešte stále pod kontrolou zákonodarcu na príslušnej úrovni.

3.5.

EHSV podporuje objasnenie zásad subsidiarity a proporcionality. Dodržiavanie zásady subsidiarity, či skôr rozdelenie právomocí, je nevyhnutným predpokladom pre správne fungovanie EÚ ako spoločného právneho priestoru. Odporcovia legislatívnych iniciatív však tieto dve zásady niekedy používajú ako argumenty bez toho, aby ich odôvodnenie bolo dostatočne podložené. Je potrebné objasniť kritériá, ktoré určujú uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality. Právny priestor Európskej únie musí byť jediný a nerozdeliteľný.

3.6.

EHSV považuje za potrebné preskúmať v prvom rade legislatívny proces na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť kvalitu právnych predpisov. Veľký počet iniciatív sa snaží o zlepšenie legislatívneho procesu, ale strany zapojené do tohto procesu nesúhlasia s použitými prostriedkami. EHSV odkazuje na usmernenia Komisie uvedené v jej programe lepšej právnej regulácie (19. mája 2015) a medziinštitucionálnej dohode (december 2015/16, apríl 2016), správe Brok-Bresso (február 2016), Hübnerovej správe (marec 2016), Giegoldovej správe (koniec mája 2016) a najmä iniciatíve Small Business Act (február 2011). Upriamuje tiež pozornosť na návrhy vlád a parlamentov členských štátov, na iniciatívy ako napríklad iniciatívy Európskeho medzinárodného hnutia a Európskych federalistov, ako aj na príspevky výskumných inštitúcií a expertných skupín.

3.7.

Organizovaná občianska spoločnosť má zásadný význam pre rozvoj európskej verejnej mienky. Európa potrebuje menej fragmentovanú verejnú mienku, ktorá poskytne spätnú väzbu o nadčasových európskych právnych predpisoch. EHSV má ako orgán zastupujúci organizovanú občiansku spoločnosť Európy dobrú pozíciu na to, aby uľahčil konsenzus medzi rôznymi aktérmi občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj v členských štátoch. Presnejšie povedané, je dôležitým sprostredkovateľom medzi zákonodarcom a organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi.

3.8.

EHSV si uvedomuje význam posúdení vplyvu, najmä pre MSP. Mali by sa zohľadniť v legislatívnom procese, ale nemôžu nahradiť politický proces.

3.9.

Zjednodušenie právnych predpisov, ktoré sú ťažko zrozumiteľné, či dokonca ťažko uplatniteľné, alebo zrušenie právnych predpisov, ktoré sa stali nadbytočnými, môže byť prospešné pre občanov a hospodárskych aktérov a prispieť tak k vzniku prostredia priaznivého pre rast a vytváranie väčšieho počtu kvalitných pracovných miest (enabling environment). EHSV však žiada, aby bol konzultovaný, keď sa Komisia, Parlament a Rada dohodnú na stiahnutí legislatívnych návrhov. V tejto súvislosti je dôležité posúdiť hmotné a nehmotné dôsledky takéhoto stiahnutia a informovať o tom EHSV.

3.10.

Lisabonská zmluva posilňuje úlohu Európskeho parlamentu, ako aj metódu Spoločenstva. V dôsledku krízy sa Európska rada stala základným kameňom európskeho inštitucionálneho systému. EHSV sa domnieva, že táto odchýlka by sa mala napraviť. Nadčasové právne predpisy musia spočívať na metóde Spoločenstva.

3.11.

Zasadnutia Rady v tých zloženiach, ktoré fungujú na základe kvalifikovanej väčšiny, by mali byť verejné s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť a demokraciu. Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by malo byť pre rozhodnutia Rady pravidlom. EHSV je tiež presvedčený, že budúca reforma zmlúv by sa mala snažiť zlepšiť koherentnosť rozhodnutí Rady, ktorá sa vo svojich rôznych zloženia v súčasnosti zameriava na čiastočne protichodné politiky, čo má jasné dôsledky na kvalitu právnych predpisov.

3.12.

Rozšírenie práv Európskeho parlamentu stanovené v zmluvách, ktoré sa však doteraz neuskutočnilo, sa musí zrealizovať čo najskôr. Obmedzené právo iniciatívy zavedené Lisabonskou zmluvou (článok 225 ZFEÚ) by sa preto malo uplatňovať vo väčšej miere v súlade s touto zmluvou. Zamietnutie zo strany Komisie by malo byť možné len z formálnych dôvodov, najmä keď nie je postačujúci základ právomocí.

3.13.

Rozdiely v tempe integrácie sú v EÚ už dávno realitou a takéto odchýlky budú v budúcnosti nevyhnutné vzhľadom na počet členských štátov. V tejto súvislosti EHSV považuje za potrebné, aby sa vo väčšej miere využívala posilnená spolupráca. Zároveň je potrebné zabrániť tomu, aby inštitúcie EÚ boli oslabené rozdielnou štruktúrou projektov európskej integrácie. Posilnená spolupráca by mala fungovať na základe kvalifikovanej väčšiny.

3.14.

EHSV podporuje žiadosť Európskeho parlamentu transformovať hospodársku a menovú úniu (HMÚ) na „účinnú a demokratickú hospodársku vládu“ a opätovne trvá na tom, aby bol zapojený do konzultačných procesov, ktoré musia sprevádzať takéto prehĺbenie HMÚ, ak má byť zapojená občianska spoločnosť.

3.15.

EHSV zastáva názor, že zrýchlený legislatívny postup v rámci trialógu by sa mal uplatňovať len v naliehavých prípadoch, čo je tiež v súlade s podmienkami zmluvy. Zasadnutia trialógu nie sú na rozdiel od výborov Európskeho parlamentu ani transparentné, ani prístupné. Obmedzenie legislatívneho procesu na jediné čítanie vedie k obmedzeniu účasti občianskej spoločnosti.

3.16.

EHSV sa domnieva, že navrhované nástroje a postupy zavedené v nadväznosti na finančnú krízu a krízu eura, musia byť lepšie začlenené do európskeho právneho rámca. Európsky parlament, ale aj orgány ako napr. Európsky výbor regiónov (VR) a EHSV, musia byť lepšie zapojené do cyklu európskeho semestra. Európsky mechanizmus pre stabilitu musí byť prepojený s legislatívnym rámcom EÚ.

3.17.

V prípade delegovaných aktov by mala Európska komisia zabezpečiť väčšiu transparentnosť pri rozhodovaní (pozri článok 290 ZFEÚ), čo výbor už viackrát zdôraznil.

28.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 487/57

Hlavný spravodajca:

Antonello PEZZINI

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vždy tvrdil, že účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a jej cieľom je zabezpečiť bezpečný a transparentný voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže, ako aj účinný boj proti porušovaniu predpisov, podvodom a falšovaniu na uľahčenie rozvoja zákonného obchodu.

1.2.

Výbor s presvedčením podporuje zámery návrhu Komisie, keďže navrhované opatrenia majú za cieľ:

1.3.

EHSV žiada, aby sa medzi ciele smernice zahrnulo, že nástroj, ktorý by umožnil postupne ale nevyhnutne smerovať k jednotnému spoločnému režimu predpisov, uplatňovania a výkladu, by sa mal doplniť o kontroly a dohľad nad trhom, založené na automatických mechanizmoch zisťovania, ktoré by nevytvárali prekážky pre rozvoj zákonného európskeho obchodu.

1.4.

Výbor odporúča, aby správa, ktorá sa má každé dva roky predkladať Európskemu parlamentu, Rade a EHSV, obsahovala okrem hodnotenia úrovne konvergencie vykonávania nových predpisov na území aj návrh ukazovateľov pre ďalšie kroky smerom k vytvoreniu

2.1.

Colná únia je základom Európskej únie. Colná legislatíva Únie je z hľadiska pravidiel hmotného a procesného práva úplne harmonizovaná už od roku 1992. V roku 2013 bol nariadením (EÚ) č. 952/2013 prijatý nový Colný kódex Únie (Union Customs Code – UCC), v platnosti od roku 2016.

2.2.

Colné záležitosti, pokiaľ ide o regulačné aspekty, spadajú do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ZFEÚ, zatiaľ čo činnosti týkajúce sa organizácie kontrol, systému sankcií a činnosti v oblasti presadzovania práva v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach sú v právomoci členských štátov (hlava V ZFEÚ).

2.3.

Colné operácie EÚ predstavujú takmer 16 % svetového obchodu spravujúc dovoz a vývoz v hodnote viac než 3 500 miliárd EUR ročne. Vybrané clá v roku 2013 dosiahli hodnotu 15,3 miliardy EUR, t. j. približne 11 % rozpočtu EÚ.

2.4.

Vnútroštátne systémy v oblasti porušovania colných predpisov a sankcií, ktoré nie sú harmonizované, môžu viesť k presunu nelegálneho obchodovania do členských štátov, kde je menšie riziko, že bude odhalené, a kde sú postihy nižšie, zatiaľ čo legitímne podniky čelia vyšším nákladom, keď pôsobia vo viacerých jurisdikciách a rôzne sankčné režimy môžu narušiť obchodné toky a formy hospodárskej činnosti na jednotnom trhu a prinášať výhody pre spoločnosti pôsobiace v krajinách, v ktorých sú menej prísne colné kontroly.

2.5.

Už od programu Colníctvo 2013 sa analyzovali vnútroštátne režimy členských štátov týkajúce sa porušenia colných predpisov a sankcií, pričom sa zistil značný počet rozdielov medzi jednotlivými systémami, ako upozornili nedávne hĺbkové analýzy (1).

2.6.

V skutočnosti sa pri boji proti porušovaniu colných predpisov dodržiava 28 (2) rôznych súborov právnych noriem, ako aj rôzne administratívne alebo právne tradície s veľkými rozdielmi vo vymedzení pojmov a prísnosti týchto sankcií: chýbajúca jednotnosť pri uplatňovaní colných predpisov má vplyv na podmienky hospodárskej súťaže, ktoré by mali byť homogénne v rámci vnútorného trhu.

2.7.

Rozdiely pri uplatňovaní pravidiel sa týkajú predovšetkým: povahy administratívnych a/alebo trestných sankcií, druhov sankcií, prahových hodnôt a rozsahu porušenia, systémov urovnávania sporov/vysporiadania, úrovní a druhov zodpovednosti, všetkých priťažujúcich alebo poľahčujúcich faktorov, časových obmedzení a premlčacích lehôt a zodpovednosti právnických osôb.

2.8.

Prekonanie nesúladu vo vykonávaní bude potrebné a mali by sa harmonizovať európske colné systémy podľa princípu jednotnej colnej správy, v rámci ktorej členské štáty umožnia mechanizmy urovnávania sporov v oblasti zúčtovania v prípade porušenia colných predpisov, v závislosti od jeho povahy a rozsahu, v snahe predchádzať pre obe strany nákladným a dlhotrvajúcim právnym postupom.

2.9.

Okrem toho treba pripomenúť, že colná únia je operatívnym nástrojom väčšiny opatrení obchodnej politiky EÚ a vykonáva mnohé medzinárodné dohody, pokiaľ ide o obchodné toky EÚ. Prostredníctvom správnych orgánov členských štátov rozvíja dôležité horizontálne postupy riadenia údajov, obchodných hospodárskych subjektov a uplatnení. Rozdiely vo vykonávaní v rámci európskeho systému už boli predmetom odvolaní vo WTO.

2.10.

Vzhľadom na vážne problémy s fungovaním, ktorým colná únia čelí v dôsledku nejednotného uplatňovania právnych predpisov, ktoré môže ohroziť jej celkovú efektívnosť, EHSV už prízvukoval, že je dôležité „aby sa sledovala jednotná colná politika, založená na jednotných, aktualizovaných, transparentných, účinných a zjednodušených postupoch, ktorá by prispela k zvýšeniu hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ v celosvetovom meradle“ (3).

2.11.

Je totiž dôležité, ako to zdôraznil EHSV (4), aby sa v záujme vytvorenia skutočného vnútorného trhu zaručili isté lehoty na zavedenie vykonávacích predpisov ako aj jednotný výklad colných právnych predpisov Únie, pričom colné správy musia konať ako jedna správa s cieľom dosiahnuť: rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi kdekoľvek na colnom území EÚ, uľahčenie prístupu k statusu schváleného hospodárskeho subjektu, poskytovanie aktualizovaných informácií všetkým zainteresovaným aktérom, informatizované postupy, kvalitnú odbornú prípravu ľudských zdrojov. V zásade by sme mali byť schopní vytvoriť jednotnú európsku colnú správu.

2.12.

Jedine účinnými krokmi smerom k vytvoreniu jednotnej európskej colnej správy a primeraných riadiacich štruktúr sa bude dať odstrániť pretrvávajúca zložitosť a nejednotnosť pri fungovaní colnej únie.

3.1.

Hlavným cieľom navrhovanej smernice Komisie je dosiahnuť prostredníctvom harmonizačnej smernice spoločný právny rámec s cieľom zabezpečiť:

pričom sa zaručí dodržiavanie colných predpisov konzistentným spôsobom v celej EÚ jednotným uplatňovaním pravidiel týkajúcich sa porušovania colných predpisov a sankcií s cieľom zabrániť tomu, aby sa vnútroštátne systémy týkajúce sa porušovania predpisov a sankcií príliš navzájom odlišovali, až natoľko, že by menili pravidlá hospodárskej súťaže a ovplyvňovali voľný pohyb tovaru.

3.2.

Európska komisia konkrétne v súlade so zvoleným právnym základom, ktorým je článok 33 ZFEÚ, navrhla:

3.3.

Návrh, ktorý pred tromi rokmi predložila Európska komisia, dôkladne preskúmal Európsky parlament a viaceré členské štáty predniesli svoje námietky. Litovský parlament namietol, že výber právneho základu (článok 33 ZFEÚ) návrhu neoprávňuje Úniu prijať opatrenia, ktorými sa stanovuje rámec týkajúci sa porušení colných predpisov Únie, ako aj sankcie za tieto porušenia (6), keďže nie je v súlade so zásadou subsidiarity, najmä ak nie je dodržaná zásada prenesenia právomocí, podľa ktorej Únia koná iba vtedy, ak zmluvy poskytujú právny základ pre dané opatrenie.

3.4.

EP teraz pokračuje v skúmaní návrhu, pričom vypracovaním svojho stanoviska bola poverená pani Kaja Kallas, spravodajkyňa výboru IMCO, ktorá požiadala o rozšírenie právneho základu aj na článok 114 ZFEÚ (7), ktorý stanovuje povinnú konzultáciu s EHSV, ako je uvedené v liste predsedu výboru EP IMCO so žiadosťou o konzultáciu s EHSV.

3.5.

EHSV plne súhlasí s týmto rozhodnutím a zdôrazňuje význam jednotného colného systému, so schopnosťou dodať hodnoty a jednotu nielen vnútornému trhu, ale celej európskej spoločnosti, ktorá v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým vyhľadáva zjednocujúce systémy.

4.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vždy tvrdil, že účinná colná únia je nevyhnutným predpokladom procesu európskej integrácie, a jej cieľom je zabezpečiť voľný pohyb tovaru a maximálnu možnú ochranu spotrebiteľov a životného prostredia v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

4.2.

EHSV považuje za nevyhnutný spoločný prístup k prevencii, odrádzaniu a jednoznačnému vymedzeniu porušení predpisov a jednotnému riadeniu systémov sankcií, vrátane systémov urovnávania sporov vysporiadaním s cieľom zabezpečiť jednotné a nediskriminačné uplatňovanie právnych predpisov EÚ na celom území, ako sa uvádza v článku 3 ZFEÚ.

4.3.

EHSV s presvedčením podporuje urýchlenie prebiehajúceho procesu smerom k vytvoreniu skutočne jednotnej európskej colnej správy s jednotným riadením Európskou colnou agentúrou a zriadenie spoločných správnych a súdnych orgánov (8), ako Európsky colný súdny dvor (9), podľa vzoru severoamerického systému na uplatňovanie jednotného systému pre porušovanie predpisov a jednotného systému sankcií poslednej inštancie doplnený o ex ante uplatňovanie systémov prevencie a systémy urovnávania sporov/vysporiadania zamerané na obmedzenie, resp. odstránenie nákladných sporov, ktoré poškodzujú obchod Únie, najmä pre malé a stredné podniky.

4.4.

EHSV sa domnieva, že jednotné uplatňovanie colných predpisov EÚ sa musí vzťahovať aj na štádium súdneho konania pre hospodárske subjekty, a to jednak z hľadiska vnútorného trhu, jednak na medzinárodnej úrovni, ako aj na ex ante prístup k prevencii založený na jednoznačných posilnených telematických riešeniach IKT, aby sa zabránilo zvyšovaniu byrokratickej záťaže pri overovaní totožnosti.

4.4.1.

Výbor opätovne poukazuje na dôležitosť uplatňovania „colnej politiky založenej na jednotných, transparentných, efektívnych, účinných […] postupoch, ktorá umožní Európskej únii čeliť svetovej konkurencii a chrániť práva a bezpečnosť podnikov a európskych spotrebiteľov, ako aj duševné vlastníctvo“ (10).