23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/1

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/2

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej hlavy XVII, XVIII a XIX,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o piatej správe Komisie o súdržnosti a stratégii pre politiku súdržnosti po roku 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o aktuálnej situácii a budúcich synergiách pre väčšiu účinnosť EFRR a ostatných štrukturálnych fondov (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. októbra 2010 o politike súdržnosti a regionálnej politike EÚ po roku 2013 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o prínose politiky súdržnosti k dosahovaniu lisabonských cieľov a cieľov stratégie EÚ do roku 2020 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o vykonávaní súčinnosti medzi finančnými prostriedkami vyčlenenými na výskum a inováciu v nariadení (ES) č. 1080/2006, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja a siedmy rámcový program pre výskum a technologický vývoj v mestách a regiónoch, ako aj v členských štátoch a v Únii (7),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú niektoré spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615),

—

so zreteľom na návrh Komisie zo 6. októbra 2011 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach o Európskom fonde regionálneho rozvoja a cieli Investície pre rast a zamestnanosť, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (COM(2011)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Európa 2020, vlajková iniciatíva inovačnej únie (COM(2010)0546),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2010s názvom Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (COM(2010)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na príručku Komisie z marca 2012 s názvom Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS 3),

—

so zreteľom na správu OECD z decembra 2012 o raste motivovanom inováciou v regiónoch: úloha inteligentnej špecializácie,

—

so zreteľom na svoju štúdiu z decembra 2012 s názvom Podmienky ex ante v politike súdržnosti, ktorú zadalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. marca 2013 s názvom Stav iniciatívy Inovácia v Únii 2012 – urýchľujúca zmena (COM(2013)0149),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie (COM(2013)0624),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0462/2013),

A.

keďže práve v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť úsilie o dokončenie Únie inovácií a vytvoriť trvalý hospodársky rast a keďže na tento účel vyhradené prostriedky sú kvôli napätej situácii v rozpočtoch mnohých členských štátov a regiónov aj na úrovni EÚ obmedzené, a preto sa musia využívať obzvlášť efektívne;

B.

keďže „stratégia pre inteligentnú špecializáciu“ znamená vnútroštátne alebo regionálne inovačné stratégie, ktoré určujú priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov riešiť nové príležitosti a vývoj na trhu koherentným spôsobom bez toho, aby dochádzalo k duplicite a roztriešteniu úsilia, a ktoré môžu mať formu národného alebo regionálneho strategického politického rámca pre výskum a inovácie alebo sú jeho súčasťou (8);

C.

keďže podpora výskumu, vývoja a inovácií je jedným z cieľom politiky súdržnosti, ktorý podlieha povinnému tematickému zameraniu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja na roky 2014 – 2020;

D.

keďže členské štáty majú na programové obdobie 2014 – 2020 po prvýkrát povinnosť navrhnúť stratégie v oblasti výskumu a inovácií, pomocou ktorých sa má posilniť regionálna inovačná kapacita a majú sa efektívnejšie koordinovať výdavky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (9);

E.

keďže regióny by sa pritom mali sústrediť len na malý počet priorít, ktoré zodpovedajú ich silným a slabým stránkam, a mali by podnecovať inovácie s cieľom udržateľným spôsobom podporovať a obnovovať regionálne hospodárstva;

F.

keďže regióny by mali vypracovať stratégiu inteligentnej špecializácie na základe kritickej sebaanalýzy a v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a so zainteresovanými stranami, ktoré zahŕňajú výskumné centrá, univerzity a iné vysoké školy, ako aj podniky (10);

G.

keďže cieľom stratégie je dosiahnuť čo najvyššiu súčinnosť všetkých nástrojov a investícií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a najmä posilniť súčinnosť medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi v záujme zníženia rozdielov v inováciách medzi regiónmi;

H.

keďže regióny by mali vypracovať aj investičné plány na využívanie všetkých dostupných regionálnych, celoštátnych a európskych finančných prostriedkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, v ktorých sa tiež uvedie spôsob, ako stimulovať súkromné investície a ako by sa tieto mali využívať pri realizácii priorít Únie v oblasti výskumu, vývoja a investícií v nadchádzajúcich rokoch;

I.

keďže zhrnutie takýchto stratégií alebo aspoň plánov na ich realizáciu by sa malo zahrnúť do dohôd o partnerstve a operačných programov;

J.

keďže Komisia môže v prípade nesplnenia predbežných podmienok pozastaviť predbežné platby z finančných prostriedkov EFRR na tematický cieľ podpora výskumu, vývoja a inovácií;

K.

keďže vzhľadom na viacúrovňový charakter regionálnej politiky by sa regiónom mala ponechať pružnosť pri určovaní spôsobov plnenia podmienok ex ante;

L.

keďže regióny by sa mali nielen viac vnútorne integrovať, ale musia tiež navzájom užšie spolupracovať, aby sa stali vo svetovom meradle konkurencieschopnejšími;

1.

uznáva, že stratégia inteligentnej špecializácie predstavuje dynamický a dlhodobý proces, ktorého účastníci sa neustále vzdelávajú, a že tento proces by mal pokračovať aj počas nasledujúceho programového obdobia a mimo jeho rámca;

2.

domnieva sa, že okrem potreby splnenia podmienky ex ante môže vypracovanie takejto stratégie poskytnúť regiónom značné strednodobé a dlhodobé výhody z hľadiska účinnosti ich výskumu, vývoja a inovácií, pretože to prináša koordinovaný prístup a dôsledné preskúmanie ich potenciálu v prospech inovácií;

3.

vyzýva každý región, aby vnímal takúto stratégiu nielen ako zákonnú povinnosť, ale aj ako zdroj príležitostí; vyzýva preto všetky regióny a členské štáty, aby výrazne urýchlili vypracovanie svojich stratégií inteligentnej špecializácie, pokiaľ to ešte neurobili, a neriskovali omeškania pri získavaní finančných prostriedkov EÚ pre príslušné operačné programy kvôli neexistencii takejto stratégie;

4.

uznáva, že regióny potrebujú informácie, a preto zdôrazňuje význam toho, aby GR REGIO, GR RTD a iné príslušné generálne riaditeľstvá poskytovali poradenstvo a podporu, ako aj dôležitosť platformy v Seville (11), a vyzýva ich, aby ďalej zintenzívnili svoje úsilie; vyzýva všetky regióny, aby viac využívali túto platformu; zasadzuje sa za rozvoj rozsiahlych miestnych kampaní na šírenie informácií o stratégii inteligentnej špecializácie s cieľom umožniť zapojenie zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti;

5.

vyzýva Komisiu, aby podporila regióny pri účinnom zavádzaní plánovaného systému monitorovania s využitím zmysluplných ukazovateľov, a tým najmä pri poskytovaní údajov, z ktorých môže vychádzať celoeurópske a medzinárodné porovnávanie;

6.

zdôrazňuje, že regióny sa výrazne líšia, pokiaľ ide o úroveň ich rozvoja, a majú veľmi rozdielne silné a slabé stránky; vyzýva preto regióny, aby si zvolili zodpovedajúce opatrenia zameraním sa na posilnenie svojich regionálnych charakteristík, možností a komparatívnych výhod namiesto toho, aby iba skopírovali úspešné stratégie od iných regiónov;

7.

zdôrazňuje, že zatiaľ čo sa regióny môžu usilovať o priekopnícku úlohu v spojitosti s novými technológiami s cieľom otvárať nové trhy, môžu alternatívne stavať na už existujúcich vedomostiach, zručnostiach a schopnostiach v príbuzných činnostiach – a teda ich diverzifikovať – ak ide o oblasť s čo najväčším prenosom vedomostí („vzájomne prínosná rozmanitosť“);

8.

zdôrazňuje to, aké je z hľadiska posilnenia regionálnych hospodárstiev dôležité nezamerať sa výlučne na jednotlivé oblasti konkurenčných výhod, ale tiež vytvoriť hodnotový reťazec spájajúci všetky fázy vývoja a výroby, a to od základného výskumu cez aplikovaný výskum a prenos technológií až po konkrétne použiteľné výrobky a začínajúce podniky;

9.

nabáda regióny, aby investovali do aktivít presahujúcich jednotlivé odvetvia a technológie, ktoré môžu rozvíjať prierezové účinky v rámci celého regionálneho hospodárstva, aby čo najširšia škála podnikov mohla prispievať k väčšiemu rastu a väčšej zamestnanosti, ako aj z toho profitovať; v tejto súvislosti p podnecuje regióny, aby predovšetkým čerpali z potenciálu všetkých druhov MSP a posilňovali ho – v podstate ide o mikropodniky, malé a stredné podniky (12) –, pretože tieto pôsobia ako regionálne stimuly inovácie, a teda majú zásadný význam pre hospodárstvo každého regiónu;

10.

domnieva sa, že regióny by pri výbere svojich priorít – okrem posilnenia svojich systémov inovácie so zreteľom na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti a pridanej hodnoty – mali prijímať opatrenia zamerané na riešenie štrukturálnych a sociálnych problémov v spoločnosti, ako je nezamestnanosť, chudoba, energetická bezpečnosť a demokratické zmeny;

11.

vyzýva regióny, aby sa nezameriavali iba na technologicky orientovanú inováciu, ale pri vytváraní svojich stratégií vychádzali z čo najširšieho chápania pojmu inovácie; dúfa, že sa budú zohľadňovať nielen vyspelé technológie, ale aj inovácie v technologicky nenáročnej oblasti a dokonca netechnologické inovácie, ako je optimalizácia procesov a organizačná transformácia; v tejto súvislosti poukazuje najmä na sociálnu a environmentálnu inováciu; zdôrazňuje, že cieľom inovačných stratégií by mala byť stimulácia inovatívnych postupov;

12.

je si vedomý toho, že stanovenie priorít realizované regiónmi predstavuje citlivý proces; domnieva sa preto, že zavedenie kontrolného systému by ponúklo regiónom možnosť opätovne si premyslieť svoje stratégie; zastáva názor, že počiatočný výber zmysluplných ukazovateľov zameraných na výsledky a kvalita príspevkov zapojených subjektov sú hlavnými faktormi pre úspech stratégie inteligentnej špecializácie, ktoré znižujú riziko chýb pri stanovovaní priorít;

13.

zastáva názor, že kvalita spolupráce správnych orgánov a príslušných subjektov v regióne bude mať rozhodujúci vplyv na úspech stratégie RIS 3 a zreteľne zníži riziko nesprávneho výberu priorít;

14.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam poradenstva pre podniky, najmä malé a stredné podniky, pretože „vízia inovácie“ bude úspešná len vtedy, ak podniky majú zodpovedajúci potenciál na jej zavedenie do praxe;

15.

zdôrazňuje, že treba prehodnotiť a v prípade potreby rozšíriť všetky konzultačné procesy a cieľové skupiny, aby sa do budúcnosti predišlo chýbajúcim stimulom v oblasti inovácií; považuje za osobitne dôležité zapojiť budúcich podnikateľov;

16.

objasňuje, že z hľadiska vytvárania spoločnej vízie má z dôvodu zodpovednosti a zvyšovania informovanosti zásadný význam čo najužšie zapojenie miestnych a regionálnych tvorcov politiky, univerzít, centier výskumu a inovácií a podnikov, ako aj občianskej spoločnosti a sociálnych činiteľov;

17.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva úzka spolupráce v rámci znalostného trojuholníka pri prenose poznatkov, napríklad v rámci Európskeho inovačného a výskumného inštitútu alebo regionálnych inovačných klastrov a centier; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam investovania do ľudí;

18.

vyzýva zainteresované strany z verejného a zo súkromného sektora, aby využívali mnohé príležitosti na financovanie týchto činností v rámci EFRR na roky 2014 – 2020, a to aj prostredníctvom podpory zavedenia regionálnych inovačných inkubátorov a vytvárania spojení a súčinnosti medzi univerzitami, výskumnými inštitútmi a vysokoškolskými inštitúciami, inovatívnymi a kreatívnymi podnikateľmi a podnikmi, ako aj poskytovateľmi podpory podnikom a investormi, napr. v prípade kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

19.

zastáva názor, že v súvislosti s týmto procesom treba zaviesť primerané štruktúry a efektívnu správu a správne orgány a ministerstvá musia nastoliť kultúru vzájomnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o styk s podnikmi a inými subjektmi; vyzýva aktérov prijímajúcich rozhodnutia a orgány na regionálnej a vnútroštátnej úrovni, aby modernizovali svoje postupy v súlade s potrebami nového procesu podnikateľského objavovania a najmä nadviazali s príslušnými subjektmi intenzívnejší dlhodobý dialóg; nabáda MSP, najmä v regiónoch s vysokým podielom takýchto podnikov, aby spolupracovali prostredníctvom vhodných platforiem s cieľom upevniť svoju úlohu v procese inteligentnej špecializácie; odporúča, aby sa v prípade potreby zdroje dostupné na budovanie kapacít použili na ďalšie posilnenie postavenia správnych orgánov a zainteresovaných strán;

20.

domnieva sa, že všetkým príslušným orgánom a subjektom na regionálnej úrovni by sa mali v prípade potreby poskytovať kvalitné kurzy odbornej prípravy a semináre zamerané na otázky týkajúce sa prípravy a realizácie stratégií inteligentnej špecializácie;

21.

oceňuje úspechy, ktoré dosiahli Komisia a zákonodarcovia EÚ v snahe zlepšiť rámcové podmienky pre súčinnosť medzi Európskym štrukturálnym a investičným fondom (ESIF) a inými programami EÚ, ako je program COSME a najmä program Horizont 2020, napríklad harmonizovanými jednotnými sadzbami či kombinovaným financovaním (13);

22.

naliehavo vyzýva regióny, aby plne využívali všetky možnosti financovania, spolupráce a investícií vrátane predbežných a dodatočných opatrení (14) na presadzovanie súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a programom Horizont 2020, aby sa tým znížili rozdiely v oblasti inovácií medzi regiónmi;

23.

vyzýva v tejto súvislosti tie regióny, ktoré zaostávajú pri budovaní výskumnej infraštruktúry a výskumných kapacít, aby podporovali spoluprácu s excelentnými výskumnými zariadeniami v duchu hesla „tímovej/družobnej spolupráce pre excelentnosť“ s cieľom vybudovať vlastné centrá excelentnosti, ktoré budú v budúcnosti prospešné pre celé regionálne hospodárstvo;

24.

vyzýva regióny, aby v rámci stratégie dôkladne zvážili otázku, ako pritiahnuť investície do súkromného sektora, pretože tam je naďalej značný priestor na podporu potenciálu investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

25.

vyzýva všetkých regionálnych a celoštátnych aktérov zodpovedných za tvorbu koncepcie a vykonávanie stratégie RIS 3, plánu pre Európske strategické fórum pre výskumnú infraštruktúru (ESFRI), európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020, aby užšie spolupracovali v oblasti plánovania a koordinácie a v prípade potreby vytvorili zodpovedajúce štruktúry (15), ktoré prepájajú rôzne úrovne riadenia; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy týkajúce sa týchto štruktúr;

26.

vyzýva GR REGIO a GR RTD, aby pretrvali vo svojom úsilí zabezpečiť zlučiteľnosť programov, aby mohla vzniknúť súčinnosť; zdôrazňuje, že spoločná podpora by sa mala poskytovať vnútroštátnym a regionálnym orgánom s cieľom pomôcť im pri navrhovaní a vykonávaní ich príslušných stratégií; očakáva, že GR REGIO a GR RTD zintenzívnia svoju spoluprácu v tomto smere, najmä vypracovaním usmerňujúcich dokumentov pre zapojené subjekty;

27.

víta každé úsilie o rozšírenie poradenských služieb; zastáva názor, že by bolo prospešné, keby sa potenciálni príjemcovia prostriedkov z programu Horizont 2020 a príslušné poradenské služby vhodným spôsobom tiež zapojili do tejto výmeny;

28.

vyzýva regióny, aby zlepšili nielen svoje vnútorné väzby medzi vzdelávacími a výskumnými inštitúciami, podnikmi a správou, ale tiež aby vytvorili prepojenia s inými regiónmi v záujme doplnenia vlastného hodnotového reťazca;

29.

zdôrazňuje, že príležitosti sa podporia, ak sa nadviaže úzka spolupráca medzi partnermi v rámci znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) v regiónoch, ako aj medzi orgánmi a organizáciami, ktoré sa podieľajú na navrhovaní a vykonávaní stratégií inteligentnej špecializácie opísaných v prílohe IV v dokumente COM(2011)0615, 2011/0276(COD), C7-0335/2011, vrátane partnerstva s regiónmi, v ktorých už sídlia existujúce a potenciálne centrá spoločného umiestnenia, ako sú regionálne realizačné a inovačné spoločenstvá (RIS);

30.

považuje za nevyhnutné, aby stratégie regionálnej špecializácie pomáhali vytvárať nové európske siete excelentnosti v mnohých odvetviach, čím by prispeli k podpore konkurencieschopnosti a medzinárodného profilu Európskej únie;

31.

domnieva sa, že zo spolupráce jednotlivých regiónov môžu mať vďaka prenosu vedomostí a technológií veľký prospech jednak regióny, čo sa týka ich hospodárskej sily na mieste, a jednak celá EÚ; poukazuje v tejto súvislosti na veľmi úspešnú spoluprácu, napríklad v rámci iniciatívy Regióny znalostí;

32.

poznamenáva, že veľa regiónov sa vyhýba komplexnej analýze a potrebnému koordinačnému úsiliu; nabáda regióny, aby využili možnosť ponúkanú zákonodarným orgánom, vďaka ktorej možno až 15 % finančných prostriedkov programu investovať mimo programovej oblasti (16);

33.

poukazuje na to, že v pohraničných oblastiach sú často problémy na oboch stranách hraníc rovnaké vzhľadom na územné charakteristiky, ktoré majú tieto oblasti spoločné; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali cezhraničné stratégie inteligentnej špecializácie a založili cezhraničné klastre a využívali financovanie medziregionálnej spolupráce zo strany EÚ;

34.

víta možnosti, ktoré poskytuje spoločný strategický rámec v oblasti územnej spolupráce (17); víta tiež akékoľvek iné formy internacionalizácie v malom zo strany regiónov a subjektov pôsobiacich v ich mene;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/9

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (1) (smernica o zachytávaní a ukladaní uhlíka) ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 o budúcnosti zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013)0180),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0430/2013),

A.

keďže zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je sľubnou technológiou, ktorá je možno jediným spôsobom, ako dosiahnuť výrazné zníženie CO2 z priemyselných zdrojov a ktorá má potenciál výrazne znížiť emisie CO2 z elektrární na fosílne palivá, ale ktorá si vyžaduje investície a predvedenie v priemyselnom rozsahu na podporu inovácií, bezpečné znižovanie nákladov a potvrdenie svojej bezpečnosti z hľadiska životného prostredia;

B.

keďže Medzinárodná agentúra pre energiu predpovedá, že fosílne palivá budú do roku 2030 naďalej poskytovať 75 % celosvetového energetického mixu, navrhuje, že CCS má zabezpečiť takmer 20 % zníženia CO2 do roku 2050, a tvrdí, že ak sa CCS nezavedie, bude potrebných ďalších 40 % investícií do elektriny, aby sa zabránilo zvýšeniu teploty o 2 oC;

C.

keďže technológia CCS je jedinou technológiou, ktorá je schopná výrazne znížiť emisie CO2 v hlavných priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho, cementárenského, chemického a rafinačného a v kombinácii s využitím biomasy na výrobu elektrickej energie má potenciál na presadzovanie čistého zníženia emisií CO2;

D.

keďže so súčasnými úrovňami využívania fosílnych palív a predpokladmi ich využívania v budúcnosti sa technológia CCS zdá zásadnou na dosiahnutie cieľa udržať zvýšenie globálnej teploty pod 2 oC;

E.

keďže vývoj v oblasti CCS by sa mal považovať za stratégiu, ktorá dopĺňa rozvoj obnoviteľných zdrojov energie pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;

F.

keďže v roku 2007 si predsedovia vlád EÚ predsavzali do roku 2015 mať v prevádzke 12 demonštračných elektrární s CCS, ale keďže ich finančná životaschopnosť závisí od vysokej ceny uhlíka, tieto ambície nie je možné realizovať;

G.

keďže rozvoj tejto technológie by nemal byť stimulom na zvýšenie podielu elektrární na fosílne palivá;

H.

keďže EÚ stráca svoje technologické vedenie v oblasti CCS a s jediným projektom, o ktorého finančnej podpore z programu NER300 sa uvažuje, a projektmi Európskeho energetického programu pre oživenie, ktoré boli ukončené alebo pozastavené, v súčasnosti nemá žiadnu účinnú politiku na podporu rozvoja hlavných projektov v oblasti CCS;

I.

keďže široká verejnosť by vždy mala mať úplnú a jasnú predstavu o výhodách a možných rizikách technológie CCS pred vypracovaním akéhokoľvek projektu v komerčnom rozsahu;

1.

uznáva, že nasadenie technológie CCS má potenciál umožniť EÚ splniť svoje očakávania v oblasti zníženia emisií uhlíka do roka 2050 pri čo najnižších nákladoch a že je to potrebné najmä na zníženie emisií CO2 v odvetviach s vysokou úrovňou emisií; nazdáva sa, že môže tiež prispieť k rozmanitosti a bezpečnosti dodávok energie a zároveň môže zachovávať a vytvárať pracovné príležitosti; potvrdzuje naliehavú potrebu vypracovať celú sériu hlavných projektov CCS, aby sa mohli zistiť najlepšie a hospodársky najvýhodnejšie riešenia, a vyzýva Komisiu, aby vytýčila ciele pre dosiahnutie tohto zámeru; oceňuje, že vzhľadom na podstatné požadované investície sú okrem systému EÚ na obchodovanie s emisiami potrebné ďalšie investície na podporu výskumu a technického a bezpečného uplatňovania CCS;

2.

domnieva sa, že hoci CCS môže poskytnúť časť riešenia na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov, bolo by lepšie, keby členské štáty mohli dosiahnuť tento cieľ bez použitia technológie CCS;

3.

vyzýva Komisiu, aby povzbudila zavádzanie CCS nielen v súvislosti s výrobou elektrickej energie z uhlia a zemného plynu, ale aj v sérii priemyselných odvetví, akými sú chemické odvetvie, metalurgické, železiarske a oceliarske, cementárske a rafinačné odvetvie; trvá na tom, že Komisia by sa mala zaoberať otázkou zavádzania technológie CCS v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a mala by predložiť návrhy na podporu včasnej tvorby hlavných projektov CCS pre priemyselné odvetvia;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalekosiahle opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce a využívania technológií na zmierňovanie účinkov zmeny klímy s cieľom naznačiť rozvíjajúcim sa hospodárstvam cestu k alternatívam vo vývoji, napríklad k technológiám CCS, ktoré sú menej náročné na uhlík;

5.

domnieva sa, že v akčnom pláne pre oceľ by sa mal uviesť osobitný odkaz na potrebu rozvíjať hlavné projekty CCS v rámci tohto odvetvia;

6.

uznáva, že zavedenie technológie CCS nemožno uskutočniť bez podpory členských štátov a súkromných investorov a že členské štáty majú absolútne a zvrchované právo povzbudzovať jej uplatňovanie alebo jej brániť; poznamenáva, že hoci viaceré členské štáty uviedli, že neočakávajú, že CCS zohrá úlohu pri dosahovaní ich cieľov týkajúcich sa zníženia emisií, nemalo by to odradiť od iniciatív tých, ktorí sa nazdávajú, že technológia môže zohrávať účinnú úlohu v ich prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;

7.

pripomína Komisii, že Parlament vyzval na prijatie právneho predpisu, ktorý by vyžadoval, aby každý členský štát vypracoval stratégiu znižovania emisií uhlíka do roka 2050; navrhuje, aby sa tieto vnútroštátne plány aktualizovali každých päť rokov; očakáva, že členské štáty v nich uvedú, či a ako nasadia technológiu CCS;

8.

žiada Komisiu, aby navrhla uložiť členským štátom povinnosť pripraviť a uverejniť vnútroštátne plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo pred konferenciou o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v roku 2015;

9.

zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu vysokej ceny uhlíka členské štáty, ktoré si želajú podporiť zavádzanie CCS, zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní transparentného toku príjmov a toľkej ďalšej finančnej podpory, koľko bude potrebné na zabezpečenie výstavby a prevádzky hlavných projektov, aby si prevádzkovatelia, ktorí ako prví iniciátori čelia vysokým nákladom, mohli zaistiť návratnosť svojej investície; poznamenáva, že možno sa budú požadovať vhodné regulačné opatrenia, ak má byť technológia CCS zavedená na komerčnej báze; uznáva, že je potrebné, aby boli splnené normy environmentálnej bezpečnosti;

10.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie investičného fondu EÚ pre priemyselné inovácie na podporu vývoja inovatívnych technológií šetrných voči životnému prostrediu vrátane hlavných projektov CCS, iných inovatívnych nízkouhlíkových technológií a opatrení na zníženie emisií CO2 z energeticky náročných priemyselných odvetví a ich procesov; navrhuje, aby sa to financovalo z predaja kvót z EU ETS; zdôrazňuje, že by to nemalo viesť k novému zaťaženiu rozpočtu EÚ; uznáva, že pri stanovení rámca pre parametre na používanie účtu tohto fondu by sa mali využiť poznatky z obmedzení a nepružnosti mechanizmu financovania NER 300;

11.

je presvedčený, že politiky a stratégie CCS by sa mali vypracovať na základe jasného dôkazu o pozitívnom vplyve na životné prostredie, stabilitu hospodárstva EÚ, zamestnanosť v EÚ a na dostupnosť ceny energie pre verejnosť a pre priemysel;

12.

nazdáva sa, že dlhodobejšia podpora CCS by sa mala odvíjať najmä od vhodného cenového signálu CO2; navrhuje, aby Komisia uľahčila diskusiu o možných alternatívach, pričom uskutoční analýzu systémov vyžadujúcich nákup osvedčení CCS, ktoré budú dokladom o CO2, ktorým sa zabránilo prostredníctvom ukladania alebo spracovania v rovnakom množstve, ako v CO2, ktoré sa nachádzajú vo fosílnych palivách umiestnených na trhu;

13.

žiada Komisiu, aby pripravila usmernenia pre členské štáty so zreteľom na rozličné finančné a iné mechanizmy, ktoré by mohli zaviesť na podporu a podnietenie vývoja CCS, a na podporu financií v rámci rozpočtu EÚ;

14.

všíma si rozhodnutie Európskej investičnej banky zakázať pôžičky na výstavbu elektrární na uhlie, ktoré by vypúšťali viac než 550 g CO2/kWh; zdôrazňuje, že bez finančnej podpory rozvoja CCS bude mať zavedenie prísnych emisných noriem zásadný význam;

15.

navrhuje, aby Komisia zvážila, ako by sa dal v týchto odvetviach využiť Výskumný fond EÚ pre uhlie a oceľ na podporu demonštrácie CCS v etape pred komerčným využitím;

16.

víta podporu nórskej vlády projektov CCS v EÚ a vyjadruje želanie, aby sa v diskusii o nasledujúcom programovom období predložila žiadosť o finančnú podporu hlavných projektov CCS;

17.

žiada Komisiu, aby posúdila prínosy prijatia a rozvoja skúšobného projektu Ciuden CCS v Španielsku, ktorý ako európske skúšobné zariadenie technológie zachytávania a skladovania CO2 v rámci krajiny získal podporu financovania z prostriedkov EÚ vo výške približne 100 miliónov EUR;

18.

uznáva, že vytvorením zoskupení priemyselných zariadení CCS obsluhovaných spoločnými potrubiami alebo inými prepravnými systémami CO2 možno dosiahnuť významné finančné úspory; tvrdí, že od prevádzkovateľov závodov nemožno vo všeobecnosti očakávať, že budú brať ohľad na budúce požiadavky iných zariadení, a že významné investície, napríklad kmeňové potrubia, ktoré môžu prípadne odvádzať CO2 z viacerých zdrojov, by sa mohli budovať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje, že členské štáty usilujúce sa o zavedenie CCS môžu zohrávať priamu úlohu pri zaisťovaní zabezpečovania prepravy CCS a určovaní dostupnosti skladovacej infraštruktúry;

19.

vyzýva na užšiu spoluprácu so Spojenými štátmi a s Kanadou formou výmeny skúseností a osvedčených postupov týkajúcich sa činností v oblasti CCS vykonaných v súvislosti s dialógom medzi USA a Kanadou o čistej energii;

20.

trvá na tom, že nízkouhlíkové technológie by sa mali považovať za doplnkové a nie za vzájomne konkurenčné; zdôrazňuje skutočnosť, že obnoviteľné zdroje i CCS majú svoju úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ a že energetický mix by sa nemal presadzovať na úkor dosiahnutia povinného cieľa EÚ v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov; žiada, aby boli v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 navrhnuté opatrenia na podporu oboch technológií;

21.

poznamenáva, že z geologického hľadiska je Európa bohatá na možné lokality vhodné na trvalé uloženie veľkého objemu CO2, v neposlednom rade na dne Severného mora, ďaleko od ľudských obydlí; podporuje opatrenia EÚ na stanovenie spoločného vymedzenia charakteru úložiska, identifikáciu vhodných úložísk v celej Európe, prípravu pilotných projektov a prípravu úložísk na ukladanie v komerčnom rozsahu na území členských štátov podporujúcich tento zámer;

22.

vyzýva Komisiu, aby podporila výrobu európskeho atlasu možných úložísk CO2;

23.

uznáva, že článok 6 Londýnskeho protokolu bol zmenený tak, že už nemusí tvoriť prekážku cezhraničnej prepravy CO2 určeného na ukladanie; poznamenáva však, že ratifikácia tejto zmeny by mohla trvať dlhé roky; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila, či existujú okolnosti, ktoré umožnia cezhraničnú prepravu CO2 pred ratifikáciou protokolu;

24.

berie na vedomie obavy niektorých potenciálnych staviteľov zariadení s CCS, že požiadavky a zodpovednosť, ktorá im plynie z geologického ukladania CO2 v úložiskách schválených členskými štátmi, sú nezmerateľné a neúmerné; pripomína však predpisy týkajúce sa zodpovednosti za ukladanie CO2, ktoré sa ustanovujú v smernici o geologickom ukladaní CO2 (smernica o CCS) a povinnosti plynúce držiteľom povolenia na ukladanie;

25.

plne súhlasí s tým, že treba zabrániť akýmkoľvek únikom z úložísk CO2 a v súlade s článkom 1 smernici o CCS chrániť environmentálnu integritu projektu; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie k tomu, do akej miery by sa mali vopred určiť podrobnosti dojednaní o dodržiavaní podmienok prostredníctvom rokovaní medzi možnými prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;

26.

poukazuje na to, že smernica o CCS poskytuje členským štátom veľkú pružnosť v určovaní finančnej zábezpeky poskytnutej prevádzkovateľmi CCS a obdobia, do ktorého sa zodpovednosť za zatvorené úložisko prenáša na príslušný orgán; navrhuje, aby členské štáty, ktoré sa usilujú podporovať rozvoj CCS, zohrávali väčšiu podnikateľskú úlohu a prevzali väčší podiel zodpovednosti v porovnaní so súčasným chápaním;

27.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmerňujúce dokumenty k smernici o CCS, aby sa tieto body vysvetlili;

28.

tvrdí, že požiadavka smernice o CCS, že v prípade úniku CO2 musia prevádzkovatelia odovzdať kvóty, nezohľadňuje nákladné úsilie potrebné na nápravu; obáva sa, že táto povinnosť kladie do cesty rozvoja CCS ďalšiu prekážku; vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení smernice o CCS navrhla jej revíziu;

29.

trvá na tom, že nie je viac prijateľné investovať do elektrární či priemyselných zariadení, pri ktorých je pravdepodobné vypúšťanie veľkého množstva CO2, bez zohľadnenia toho, ako sa toto množstvo v budúcnosti zníži;

30.

zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer európske obyvateľstvo vo veľkej miery nemá vedomosti o technológii CCS, ale tí, ktorí sú o nej informovaní, ju skôr podporujú; žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu v záujme zvýšenia povedomia verejnosti o CCS, a vyjadruje presvedčenie, že lepšie porozumenie technológii CCS má zásadný význam pre jej verejné prijatie, a teda aj pre jej zavedenie;

31.

poznamenáva, že členské štáty môžu rôznymi spôsobmi vyhodnotiť ustanovenia smernice o CCS, ktoré vyžadujú posúdenie možností zachytávania, prepravy a ukladania pred udelením prevádzkových licencií elektrárňam;

32.

vyzýva Komisiu, aby ako možnú podmienku výstavby akýchkoľvek nových elektrární na fosílne palivá a priemyselných zariadení produkujúcich vysoké emisie nad schválenú veľkosť v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú používať technológiu CCS, navrhla primeranú prípravu na zavedenie technológie CCS alebo iných opatrení zameraných na podstatné zníženie emisií CO2 s výnimkou elektrární určených na vyrovnávanie špičky a prípadov, keď členský štát splnil legislatívnu požiadavku na uverejnenie plánu, ako splní svoje ciele v oblasti znižovania emisií CO2 do roku 2050 bez použitia technológie CCS;

33.

vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala mieru, v akej by bolo potrebné zaviesť CCS do určitých kľúčových dátumov, napr. do roku 2030, a predložila o tom správu, aby CCS mohlo výrazne prispieť k cieľom znižovania emisií do roku 2050;

34.

víta rôzne iniciatívy na využitie CO2 spôsobmi, ktoré obmedzujú celkové množstvá emisií v atmosfére a vytvárajú alternatívne produkty, akými sú udržateľné dopravné palivá; obzvlášť naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál bezpečného používania CO2 na zdokonalenie ťažby ropy a plynu v EÚ;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/14

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012-2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie) (COM(2012)0736),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. apríla 2004 s názvom Elektronické zdravotníctvo – zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre občanov Európy: akčný plán pre európsky priestor elektronického zdravotníctva (COM(2004)0356),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 2. júla 2008 o cezhraničnej interoperabilite systémov elektronických zdravotných záznamov(2008/594/EC),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (COM(2008)0689),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,

—

so zreteľom na správu Komisie o stratégii elektronického zdravotníctva z januára 2011 s názvom Európske krajiny na ceste k národným infraštruktúram elektronického zdravotníctva (1),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0443/2013),

A.

keďže rovnaký prístup ku kvalitnej univerzálnej zdravotnej starostlivosti je medzinárodne uznávaným základným právom, najmä v EÚ;

B.

keďže prístup k systému zdravotnej starostlivosti je v mnohých prípadoch obmedzený buď z dôvodu finančných, alebo regionálnych obmedzení (napríklad v riedko osídlených oblastiach) a systémy elektronického zdravotníctva môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní týchto nerovností v oblasti zdravia;

C.

keďže dôvera pacientov v poskytované služby zdravotnej starostlivosti je pre zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti kľúčová;

D.

keďže v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;

E.

keďže v dôsledku toho majú opatrenia Únie v oblasti elektronického zdravotníctva pomôcť všetkým príslušným orgánom na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo štátnej úrovni koordinovať na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni ich snahy v tejto záležitosti a podporovať ich opatrenia v oblastiach, kde môže zásah EÚ priniesť pridanú hodnotu, pričom cieľom je zlepšenie kvality života občanov;

F.

keďže hospodársky pokles znamená škrty v rozpočtoch jednotlivých štátov, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, čo znamená, že je potrebné nájsť riešenia zamerané na zvýšenie účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť tak ich udržateľnosť;

G.

keďže elektronické zdravotníctvo by malo byť nákladovo efektívnym a účinným spôsobom poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom a zameriavať sa na zníženie ich výdavkov na liečebné náklady bez toho, aby to predstavovalo nadmernú záťaž pre súčasné vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti;

H.

keďže nerovnosti vyplývajúce z digitálnej priepasti sa rozšíria o nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, ak sa po rozšírení služieb v oblasti elektronického zdravotníctva nezlepší prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu.

I.

keďže organizačné a kultúrne prístupy k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo má značný význam, najmä pre podporu inovácie;

J.

keďže čelíme viacnásobným cezhraničným problémom v súvislosti so zdravím;

K.

keďže sa zvyšuje mobilita občanov v rámci zdravotných systémov ich vlastnej krajiny a keďže je teraz pre niektorých pacientov bežnejšie absolvovať lekárske ošetrenie mimo svojej krajiny pobytu;

L.

keďže v článku 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa stanovuje, že opatreniami Únie nie sú dotknuté zákony a právne predpisy členských štátov týkajúce sa používania jazykov;

M.

keďže pre pacientov nie je výhodné, keď musia zbytočne opakovať klinické vyšetrenia, ktoré už existujú v ich zdravotných záznamoch a sú dostupné zdravotníkom, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť na rôznych miestach;

N.

keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) dosiahli dostatočne vyspelú úroveň, aby mohli byť využité v systémoch elektronického zdravotníctva, a keďže výsledky v rôznych členských štátoch EÚ a krajinách na celom svete boli uspokojujúce a priniesli množstvo výhod na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o zvýšenie bezpečnosti pacientov, uľahčenie holistického prístupu k starostlivosti o pacientov, posilnenie rozvoja personalizovanej medicíny a zvýšenie efektívnosti a tým aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti;

O.

keďže sú však potrebné ďalšie investície do výskumu, vývoja, hodnotenia a monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby systémy elektronického zdravotníctva vrátane mobilných aplikácií, viedli k pozitívnym výsledkom;

P.

keďže je potrebné, aby vzájomne spolupracovali odborníci na IKT, spotrebitelia, pacienti, neformálni opatrovatelia, zdravotníci vo všeobecnosti a konkrétne lekári, ako aj verejné zdravotnícke orgány;

Q.

keďže úspešné iniciatívy a projekty v oblasti elektronického zdravotníctva, ako sú projekt epSOS alebo iniciatíva Virtuálny fyziologický človek, preukázali veľký prínos pre riešenia elektronického zdravotníctva;

R.

keďže by sa mal prikladať význam databázam, napríklad cloud computingu, ich umiestneniu a správe, a keďže bezpečnosť týchto databáz musí byť prioritou;

S.

keďže prednostne by sa mali riešiť právne aspekty a ochrana údajov týkajúce sa elektronického zdravotníctva a keďže je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi ochranou údajov a prístupom k nim a jasne stanoviť zodpovednosť, pretože údaje o zdravotnom stave pacientov sú mimoriadne citlivé;

T.

keďže pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo, vo všetkých členských štátoch je potrebný regulačný rámec;

U.

keďže sú potrebné usmernenia EÚ pre zdravotníkov o správnom používaní údajov pacientov;

V.

keďže pri navrhovaní systémov elektronického zdravotníctva je nutné v celej EÚ posilniť používanie noriem a zaistiť, aby boli tieto normy interoperabilné v rôznych členských štátoch, s cieľom zabezpečiť ich účinnosť na európskej a cezhraničnej úrovni, pričom sa tiež musí zaistiť, aby cieľom normalizačných opatrení bolo iba zaistenie interoperability a aby nevyústili do monopolného postavenia jediného účastníka;

W.

keďže nie všetci občania a zdravotníci majú možnosť používať nástroje IT a nemajú ani zručnosti potrebné na využívanie služieb elektronického zdravotníctva;

X.

keďže v dôsledku toho a s cieľom poskytnúť všetkým subjektom znalosti a zručnosti potrebné na prácu v elektronickom zdravotníctve

Y.

keďže ženy vo vyššej miere než muži trpia na chronické ochorenia a ochorenia spôsobujúce zdravotné postihnutie z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života;

Z.

keďže pacienti s chronickými ochoreniami si vyžadujú multidisciplinárny prístup;

AA.

keďže riešenia v oblasti elektronického zdravotníctva môžu zvýšiť dobrý zdravotný stav pacientov – najmä chronických, pretože sa jednoduchšie liečia doma;

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie, ktorým sa aktualizuje akčný plán elektronického zdravotníctva prijatý v roku 2004 tým, že sa zavádzajú ďalšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám, znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a zabezpečenie väčšej rovnoprávnosti medzi európskymi občanmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o všeobecné zavedenie elektronického zdravotníctva v celej EÚ;

2.

sa domnieva, že elektronické zdravotníctvo má napriek všetkým nedostatkom veľký potenciál a mohlo by byť prínosné pre odborníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti, pacientov, neformálnych opatrovateľov a samotné príslušné orgány;

3.

poukazuje na spôsobilosť aplikácií elektronického zdravotníctva umožniť decentralizované politiky elektronického zdravotníctva na regionálnej alebo miestnej úrovni a prispôsobiť politiky v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti miestnym potrebám a rozdielom;

4.

domnieva sa, že poskytovanie nástrojov potrebných na využívanie verejných údajov v reálnom čase uľahčí lepšie pochopenie pomeru prínosu a rizika, predvídanie nežiaducich udalostí a zvýšenie účinnosti hodnotenia zdravotníckych technológií;

5.

zdôrazňuje, že aplikácie elektronického zdravotníctva musia byť dostupné pre všetkých a že pri vývoji akéhokoľvek produktu alebo softvérovej aplikácie by povinnou podmienkou mala byť dostupnosť, aby sa zabránilo nerovnosti v oblasti prístupu;

6.

odporúča, aby sa prijali opatrenia potrebné na prekonanie digitálnej priepasti medzi rôznymi regiónmi členských štátov a aby sa zaistilo, že sa prístup k elektronickému zdravotníctvu a jeho využívanie nestanú zdrojom sociálnych a územných nerovností, ale aby ich mohli v rovnakej miere využívať všetci občania EÚ, a to aj pacienti, ktorí nevedia pracovať s IKT i tí, ktorí by inak boli vylúčení z vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti alebo ktorí by k nej mali nedostatočný prístup;

7.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovný prístup žien k oblasti elektronického zdravotníctva, a to nielen v postavení pacientov, ale aj v úlohe poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (profesionálov a neprofesionálov), odborníkov v oblasti IKT a tvorcov politiky; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sú počas celého svojho života zapojené do všetkých úrovní odvetvia zdravotníctva;

8.

vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala a presadzovala služby elektronického zdravotníctva vytvorené pre (neformálnych) opatrovateľov o rodinných príslušníkov, aby im bola v ich často náročných opatrovateľských povinnostiach poskytnutá podpora a aby sa im umožnili poskytovať tú najlepšiu možnú starostlivosť;

9.

poukazuje na to, že prijatie kultúry elektronického zdravotníctva zdravotníkmi má rozhodujúci význam, rovnako ako vytvorenie podmienok pre posilnenie postavenia pacientov a ich dôvery v elektronické zdravotníctvo;

10.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať úlohu zdravotníkov, pacientov a organizácií pacientov pri rozvoji a vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva;

11.

predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby mali pacienti možnosť prezrieť si a použiť informácie týkajúce sa ich zdravia, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili zdravotnú gramotnosť pacientov s cieľom napomáhať účinné uplatňovanie nástrojov elektronického zdravotníctva;

12.

žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť digitálnej gramotnosti a odbornej technickej príprave s cieľom zabezpečiť, aby nástroje elektronického zdravotníctva, predovšetkým však telemedicína, boli skutočne účinné a prístupné celému obyvateľstvu;

13.

považuje za poľutovaniahodné, že najmä vzhľadom na súčasnú krízu konkurencieschopnosti v Únii bolo navrhnuté obmedzenie prostriedkov, ktoré sú v Nástroji na prepájanie Európy vyčlenené na širokopásmové a digitálne služby; dúfa, že sa zachová financovanie tejto oblasti v rámci programu Horizont 2020; povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby zefektívnili využívanie fondov EÚ na financovanie elektronického zdravotníctva, bez toho, aby sa tým obmedzovalo napríklad financovanie tradičných zdravotných služieb alebo zatvárali komunálne nemocnice, a na spoločné využívanie poznatkov zdravotnej gramotnosti;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli ekonomické, ľudské a materiálne zdroje potrebné na zabezpečenie toho, aby prístup k službám elektronického zdravotníctva a jeho využívanie neprispeli k územným nerovnostiam, ktoré už ovplyvňujú prístup k existujúcim službám IKT;

15.

vyzýva predovšetkým príslušné orgány v členských štátoch, aby plne využívali štrukturálne fondy EÚ na zlepšenie internetového spojenia a zmenšenie digitálnej priepasti;

16.

vyzýva Komisiu, aby podporila tieto snahy prostredníctvom Digitálnej agendy pre Európu, aby uľahčila využívanie týchto fondov na tento účel a vydala jasné usmernenia týkajúce sa financovania s cieľom priamo podporiť sektor IKT a sektor zdravotníctva a aby naďalej spolupracovala s telekomunikačnými operátormi na podpore širokopásmového mapovania;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové nástroje elektronického zdravotníctva, ktoré by boli dostupné a užívateľsky prijateľné pre starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím;

18.

vyzýva Komisiu, aby podnecovala riešenia elektronického zdravotníctva pre izolované ženy, a to nielen tie, ktoré žijú vo vzdialených oblastiach, ale aj pre ženy, ktoré sú z dôvodu nedostatočnej mobility a/alebo siete (sociálnej) podpory nútené ostávať doma, na zachovanie ich zdravia a telesnej a duševnej pohody;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohrávali významnú úlohu pri vytváraní kontaktov medzi jednotlivými zúčastnenými stranami na účely výmeny skúseností a najlepších postupov;

20.

v súvislosti s týmito úvahami vyzýva na vytvorenie platformy spolupráce v oblasti výskumu medzi pacientmi, akademickou obcou, priemyslom a zdravotníkmi s cieľom zabezpečiť poskytovanie účinnej a komplexnej politiky elektronického zdravotníctva;

21.

poukazuje na to, že rozvoj aplikácií elektronického zdravotníctva vrátane využívania a opätovného využívania zdravotných údajov si vyžaduje opatrenia týkajúce sa zachovania dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a náhrady výdavkov s cieľom zabezpečiť ochranu citlivých údajov pred hackerstvom, nelegálnym predajom údajov alebo inými formami zneužitia; v tejto súvislosti víta zámer Komisie iniciovať štúdiu týkajúcu sa právnych aspektov služieb elektronického zdravotníctva;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili usmernenia a legislatívne návrhy, ktoré odstránia momentálne existujúce právne medzery, najmä v oblasti zodpovednosti a povinností, a aby zabezpečili účinné uplatňovanie systému elektronického zdravotníctva v celej EÚ;

23.

naliehavo vyzýva predovšetkým Komisiu a členské štáty, aby vydali usmernenia a právne predpisy týkajúce sa právnych aspektov a ochrany údajov vo vzťahu k elektronickému zdravotníctvu, najmä právne predpisy, ktoré umožnia zabezpečiť výmenu, spracovanie a analýzu údajov, s cieľom vytvoriť rovnováhu medzi ochranou údajov a prístupom k nim;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dobrú správu a prevádzku, pokiaľ ide o informácie v oblasti zdravia na internete;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby lekárom a ďalším pracovníkom v oblasti zdravotníctva, pacientom a neformálnym opatrovateľom bola poskytovaná stála a špecializovaná pomoc a odborná príprava v oblasti elektronického zdravotníctva, aby sa im tak pomohlo rozvinúť ich digitálnu gramotnosť a čo najlepšie využiť služby elektronického zdravotníctva, a to bez toho, aby sa zhoršili sociálne a územné nerovnosti;

26.

je presvedčený, že pomoc a odborná príprava by sa mali prednostne zameriavať na:

27.

odporúča, aby sa názor lekárov a ostatných pracovníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj názor združení pacientov zohľadňoval nielen pri vývoji elektronických aplikácií, ale aj pri ich hodnotení a sledovaní;

28.

poukazuje na význam zachovania ľudského rozmeru zdravotnej starostlivosti, najmä vzhľadom na starnutie obyvateľstva, a na skutočnosť, že z tohto dôvodu je čoraz ťažšie odlíšiť zdravotnícku stránku od sociálnej; preto vyzýva Komisiu, aby zaistila, že technológie elektronického zdravotníctva sa nestanú náhradou za vzťah dôvery medzi pacientmi a ich odbornými poskytovateľmi (zdravotnej) starostlivosti;

29.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spustili osvetové kampane v oblasti elektronického zdravotníctva a kampane odbornej prípravy, pokiaľ ide o gramotnosť v oblasti informačných technológií (berúc do úvahy sociálne a územné nerovnosti), určené na doplnenie nedostatočných znalostí a na zvýšenie dôvery medzi pacientmi, občanmi a zdravotníkmi; je presvedčený, že tieto kampane by mali byť prispôsobené každej sociálnej skupine, na ktorú sú zamerané, pretože informovanosť a aktívna účasť občanov sú kľúčovými prvkami pre účinný rozvoj nových modelov zdravotnej starostlivosti;

30.

povzbudzuje členské štáty k tomu, aby pokračovali v spolupráci v oblasti elektronického zdravotníctva a aby ju zintenzívnili, a to na vnútroštátnej a regionálnej, ale i na cezhraničnej úrovni, aby tak skúsenejšie krajiny mohli odovzdať svoje vedomosti krajinám s menšími skúsenosťami;

31.

žiada členské štáty, aby sa podelili o svoje skúsenosti, znalosti a osvedčené postupy a aby pritom spolupracovali medzi sebou navzájom i s Komisiou a zúčastnenými stranami, aby sa tak dosiahla čo najvyššia účinnosť systémov elektronického zdravotníctva zameraných na pacientov;

32.

zdôrazňuje, že na tento účel by členské štáty mali naďalej spolupracovať prostredníctvom elektronických platforiem umožňujúcich vymieňanie osvedčených postupov týkajúcich sa systémov a riešení elektronického zdravotníctva, a že Komisia, ako i členské štáty by mali podporiť prepojenie rôznych projektov elektronického zdravotníctva v EÚ;

33.

zdôrazňuje potenciál aplikácií pre mobilné zariadenia pre pacientov, najmä pre pacientov trpiacich chronickými ochoreniami, a podnecuje vývoj pomocných, špecificky zdravotníckych aplikácií so zdravotnícky overeným obsahom;

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila „akčný plán mobilného zdravotníctva“ pre mobilné zariadenia, ktorý by mal obsahovať usmernenia týkajúce sa dohľadu nad trhom s aplikáciami mobilného zdravotníctva, s cieľom zabezpečiť ochranu údajov a spoľahlivosť poskytovaných informácií o zdraví a zaručiť, aby sa tieto aplikácie vyvíjali s príslušnou lekárskou kontrolou;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali normy pre mobilné aplikácie týkajúce sa zdravia a zabezpečili, že vysielané informácie budú presné, a aby napravili nedostatok právnej zrozumiteľnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o používanie údajov zhromažďovaných pomocou takýchto aplikácií;

36.

Komisiu a členské štáty k tomu, aby naďalej pracovali prostredníctvom pilotných projektov, ako projekt epSOS a Obnovenie zdravia a/alebo iniciatíva Virtuálny fyziologický človek s cieľom rozvinúť interoperabilitu na celoeurópskej úrovni, a aby naďalej podporovali inovačné riešenia pre osobnú starostlivosť vrátane pokročilého modelovania a simulácií potrebných na dosiahnutie cieľov prediktívnej a personalizovanej medicíny;

37.

zdôrazňuje, že organizácia systémov zdravotnej starostlivosti patrí do právomoci orgánov v členských štátoch; nalieha však na Komisiu, aby pri vypracúvaní svojich politík a pri riešení konfliktných priorít v elektronickom zdravotníctve naďalej spolupracovala so zdravotníkmi, organizáciami pacientov, ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami a príslušnými orgánmi členských štátov, pričom je potrebné mať na zreteli, že hlavnou prioritou je prístup pacientov k účinnému a cenovo dostupnému systému zdravotnej starostlivosti;

38.

zdôrazňuje, že elektronické zdravotníctvo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest v oblasti zdravotníctva, výskumu a zdravotníckych služieb, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila vnútroštátne orgány vo využívaní fondov EÚ na financovanie programov týkajúcich sa elektronického zdravotníctva a cezhraničných zdravotných hrozieb;

39.

vzhľadom na to, že cieľom akčného plánu elektronického zdravotníctva je vytvoriť nové pracovné príležitosti v oblasti výskumu, zdravotníctva, lekárstva a IKT, vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť otázke rodovej rovnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a prijímaní do zamestnania v týchto odvetviach;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na rozvoji udržateľných modelov financovania služieb elektronického zdravotníctva v rámci vnútroštátnych rozpočtov pre zdravotníctvo a aby v tejto súvislosti viedli konzultácie s ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad fondmi zdravotného poistenia, národnými zdravotnými inštitúciami, zdravotníkmi a organizáciami pacientov;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že inovácie v oblasti elektronického zdravotníctva vytvárajú podnikateľské príležitosti a prispievajú k budúcemu rastu;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výskum systémov elektronického zdravotníctva, ale bez toho, aby výdavky na výskum mali priamy vplyv na cenu poskytovaných služieb;

43.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v kontexte budúcich rámcových programov v oblasti výskumu a vývoja vyčlenila zdroje na elektronické zdravotníctvo;

44.

zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť primeranú podporu malým a stredným podnikom s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v odvetví elektronického zdravotníctva, posilniť prístup MSP na trh v tejto oblasti a zaistiť, aby prispievali k sociálnej a územnej súdržnosti;

45.

vyzýva preto Komisiu, aby podporila a uľahčila projekty MSP týkajúce sa elektronického zdravotníctva stanovením usmernení o trhu elektronického zdravotníctva a zlepšením spolupráce medzi MSP na jednej strane a zúčastnenými stranami, výskumnými subjektmi a systémami zdravotného poistenia na druhej strane, v záujme vytvorenia inovácie pre poskytovateľov zdravotníckych služieb;

46.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vývoj nástrojov IKT malými a strednými podnikmi, je potrebná transparentnosť a konkurencieschopnosť, aby sa zabezpečilo, že nástroje elektronického zdravotníctva budú za dostupné ceny;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dátové normy pre zhromažďovanie, výmenu a podávanie správ o cezhraničných otázkach súvisiacich so zdravím;

48.

povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby spoločne s pacientmi a ďalšími príslušnými zúčastnenými stranami usilovali o identifikáciu nástrojov a modelov elektronického zdravotníctva, ktoré budú môcť podporiť vykonávanie alebo rozvoj článku 12 smernice 2011/24/EÚ, ktorý sa zaoberá rozvojom európskych referenčných sietí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a odbornými centrami;

49.

nabáda Komisiu a členské štáty k tomu, aby ďalej pracovali na uplatňovaní článku 14smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorou sa stanovuje sieť elektronického zdravotníctva;

50.

vyzýva Komisiu, aby schválila členstvo všetkých regionálnych orgánov zodpovedných za aplikácie elektronického zdravotníctva v sieti elektronického zdravotníctva zriadenej smernicou 2011/24/EÚ;

51.

zdôrazňuje potrebu etického kódexu postupov pre cezhraničné aktivity bez toho, aby tým bola dotknutá zásada subsidiarity;

52.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby mali pacienti prístup k vlastným osobným zdravotným údajom; zdôrazňuje, že pacienti, ktorí udelili predchádzajúci súhlas na používanie týchto údajov, by mali byť vždy zrozumiteľne a transparentne informovaní o spôsobe spracovania svojich údajov;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali spracovateľské normy pre osobné zdravotné údaje v súlade s ustanoveniami návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia;

54.

zdôrazňuje, že je potrebné používať medzinárodné normy na modelovanie informácií, ako aj na ich výmenu vo všetkých členských štátoch a vytvoriť medzinárodné kódexy pre povolania v oblasti elektronického zdravotníctva a harmonizovať príslušné vymedzenia;

55.

v tejto súvislosti víta prebiehajúcu medzinárodnú spoluprácu s WHO a OECD;

56.

víta spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti elektronického zdravotníctva, ktorá sa vyznačuje priebežnou spoluprácou vrátane spolupráce nadviazanej v kontexte memoranda o porozumení o spolupráci v oblasti zdravotníckych informačných a komunikačných technológií, a konkrétne vrátane spoločne vypracovaného plánu ES a Ministerstva zdravotníctva USA pre vývoj medzinárodne uznávaných noriem interoperability a špecifikácií vykonávania interoperability pre informačné systémy elektronického zdravotníctva;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť technickú normalizáciu a interoperabilitu riešení na základe IKT a výmeny údajov na všetkých úrovniach európskych systémov zdravotnej starostlivosti a zároveň vypracúvať usmernenia pre interoperabilitu týchto systémov v celej EÚ;

58.

zdôrazňuje význam zabezpečenia interoperability medzi softvérovými aplikáciami, ktoré používajú pacienti, a softvérovými aplikáciami, ktoré používajú lekári, s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a zlepšiť komunikáciu;

59.

víta zámer Komisie navrhnúť rámec interoperability elektronického zdravotníctva do roku 2015 a považuje tento zámer za veľmi dôležitý krok smerom k posilneniu postavenia pacientov v rámci elektronického zdravotníctva; pokladá za dôležité zahrnúť do tohto rámca vytváranie štandardizovaných správ v zdravotných záznamoch, ako aj podporu vývoja zdravotníckych pomôcok vrátane funkcie automatického elektronického ukladania zdravotných záznamov;

60.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť plné rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európskej únie so zreteľom na technickú normalizáciu a interoperabilitu európskych systémov zdravotnej starostlivosti;

61.

žiada, aby vývoj nástrojov elektronického zdravotníctva nebol motivovaný iba technologickým či finančným záujmom, ale aby vychádzal z účinnosti týchto nástrojov a z ich užitočnosti v oblasti zlepšenia vplyvov na zdravie a kvality života a zdôrazňuje, že prvoradým cieľom pri ich vývoji by mal byť záujem pacientov vrátane starších osôb a pacientov so zdravotným postihnutím;

62.

rovnako vyzýva členské štáty, aby podporili uvedený plán tým, že budú trvať na nutnom preskúmaní rodovej rovnosti;

63.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rodovo vyvážený prístup k zdravotnej starostlivosti a medicíne a aby pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva zohľadnili osobitné potreby, ktoré majú ženy a dievčatá ako príjemcovia zdravotnej starostlivosti;

64.

zdôrazňuje význam celosvetových prieskumov v oblasti vytvárania záznamov v rámci elektronického zdravotníctva;

65.

odporúča členským štátom a Komisii, aby s pomocou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) zbierali rodovo diferencované údaje o úvodných zisteniach týkajúcich sa dostupnosti a vplyvu systémov a nástrojov elektronického zdravotníctva, a žiada, aby boli prijaté opatrenia na výmenu osvedčených postupov pri realizácii elektronického zdravotníctva;

66.

pripomína, že je potrebné, aby budúci akčný plán elektronického zdravotníctva zaručoval tieto kľúčové zásady:

67.

vyzýva Komisiu, aby každé dva roky zverejňovala preskúmanie pokroku pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva, ktorý bol dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch, v ktorom preukáže, akým spôsobom bol tento nástroj inovatívne upravený s cieľom zabezpečiť pre občanov kvalitné a efektívne systémy zdravotnej starostlivosti, a aby v tejto súvislosti stanovila na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie účinné ukazovatele na hodnotenie pokroku a dosahu plánovaných činností, pričom osobitná pozornosť by sa venovala prípadnej diskriminácii alebo rozdielom v prístupe, ktoré by mohli ovplyvniť spotrebiteľov a pacientov.

68.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/22

—

so zreteľom na päťbodový akčný plán (1), ktorý Komisia predložila v marci 2013 v nadväznosti na odhalenie rozsiahlej podvodnej siete vydávajúcej konské mäso za hovädzie mäso,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá,

—

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004,

—

so zreteľom na návrh nariadenia o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a rastlinný rozmnožovací materiál a pre prípravky na ochranu rastlín (COM(2013)0265),

—

so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov o riešení konfliktov záujmov v rámci štyroch agentúr Európskej únie z 11. októbra 2012;

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0434/2013),

A.

keďže vo všeobecných zásadách potravinového práva EÚ sa v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 zakazuje uvádzať na trh nebezpečné potraviny a zároveň sa zakazujú podvodné postupy, falšovanie potravín a akékoľvek iné postupy, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu;

B.

keďže v nariadení (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách a v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa uvádzajú podrobné ustanovenia týkajúce sa zákazu zavádzajúcej reklamy a označovania;

C.

keďže platný regulačný rámec pre bezpečnosť potravín a potravinový reťazec doteraz spotrebiteľom v EÚ zaručoval vysokú úroveň potravinovej bezpečnosti; keďže súčasné právne predpisy sú však stále krehké a nie vždy spoľahlivé, a preto sú potrebné zlepšenia v teréne;

D.

keďže nedávne prípady potravinových podvodov zároveň narušili dôveru spotrebiteľov v potravinový reťazec a mali nepriaznivý vplyv na agropotravinárske odvetvie, pretože tieto škandály poškodzujú celkový obraz tohto kľúčového odvetvia hospodárstva EÚ; keďže prvoradý význam má obnova dôvery spotrebiteľov voči európskym agropotravinárskym výrobkom, a to tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej; keďže však treba zdôrazniť, že prevažná väčšina európskych agropotravinárskych výrobkov má vynikajúcu kvalitu, a preto si zasluhuje medzinárodné uznanie;

E.

keďže transparentnosť je kľúčovou zložkou prístupu, ktorý Komisia a členské štáty zaujali vo vzťahu ku kontrole bezpečnosti potravín;

F.

keďže agropotravinársky sektor je jedným z najväčších hospodárskych sektorov v EÚ, poskytuje 48 miliónov pracovných miest a dosahuje ročnú hodnotu vo výške 715 miliárd EUR;

G.

keďže jednotlivé prípady potravinových podvodov majú nepriaznivý vplyv na celkový obraz celého agropotravinárskeho sektoru;

H.

keďže potravinové právo EÚ je veľmi podrobné, pokiaľ ide o oblasť potravinovej bezpečnosti, a obsahuje ustanovenia o kontrolách a testoch týkajúcich sa rezíduí a iných druhov kontaminácie potravín a krmív, keďže okrem všeobecného ustanovenia, že spotrebitelia nesmú byť uvedení do omylu, však neexistuje rámec, ktorý by sa konkrétne zameriaval na potravinové podvody;

I.

keďže problémy sa vyskytujú aj v rámci vykonávania súčasných právnych predpisov a keďže sú potrebné účinnejšie úradné kontroly potravín živočíšneho pôvodu v každej etape potravinového reťazca;

J.

keďže neexistujú štatistiky o výskyte prípadov potravinových podvodov v EÚ a keďže Komisia len nedávno vymedzila potravinové podvody ako novú oblasť činnosti;

K.

keďže k nedávnym potravinovým podvodom patrí napríklad uvádzanie konského mäsa na trh ako hovädzieho mäsa, ako aj uvádzanie mäsa z koní, ktorým bol podaný fenylbutazón, na trh ako jedlého konského mäsa, uvádzanie obyčajnej múky na trh ako biomúky, klietkových vajec ako biovajec, cestárskej soli ako potravinárskej soli, používanie metanolového alkoholu v liehovinách, používanie tukov kontaminovaných dioxínmi pri výrobe krmív, ako aj nesprávne označenie druhov rýb a výrobkov z morských plodov;

L.

keďže potravinové podvody sa vo všeobecnosti vyskytujú tam, kde je potenciál potravinových podvodov a s ním spojené pokušenie vysoké a riziko prichytenia a sankcie nízke;

M.

keďže potravinový reťazec je často dlhý a zložitý a zahŕňa mnohých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ďalšie subjekty; keďže spotrebitelia majú čoraz menej informácií o spôsobe výroby ich potravín, a jednotliví prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nie vždy majú prehľad o celom výrobnom reťazci a keďže sa to od nich ani nevyžaduje;

N.

keďže podvody s konským mäsom, ku ktorým došlo v rozsiahlej miere v celej Európe, sú príznakom nekontrolovateľného globalizovaného systému dodávok, agropotravinárskej výroby zameranej na nízke ceny a neúplného systému označovania;

O.

keďže obchodníci a sprostredkovatelia v potravinovom reťazci nie sú vždy registrovaní a nemajú povolenia ako prevádzkovatelia potravinárskeho podniku; keďže Komisia a členské štáty si sú často neistí, pokiaľ ide o počet aktívnych neregistrovaných obchodníkov;

P.

keďže po výskyte závažných prípadov potravinových podvodov príslušné vnútroštátne orgány niekedy ukončujú činnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov odsúdených za podvod; keďže takéto podniky sa krátko nato opätovne zaregistrujú inde a vo svojej činnosti pokračujú ako predtým; keďže výmena informácií medzi členskými štátmi o odsúdených podvodných podnikoch by zlepšila monitorovanie týchto podnikov a zabránila by im vo vykonávaní novej podvodnej činnosti;

Q.

keďže zodpovednosť za plnenie a presadzovanie potravinového práva EÚ je na členských štátoch a keďže presadzovanie a kontrola sa preto väčšinou obmedzujú na úroveň jednotlivých štátov, v dôsledku čoho je celoeurópsky a cezhraničný prehľad obmedzený až neexistujúci;

R.

keďže vnútroštátne orgány majú tendenciu zameriavať svoje kontroly na bezpečnosť potravín, a nie sú prioritne zamerané na potravinové podvody, často pre nedostatok kapacít a zdrojov;

S.

keďže príslušné orgány niektorých členských štátov majú špecializované policajné jednotky na boj proti potravinovým podvodom; keďže kontroly v niektorých členských štátoch sú čiastočne delegované na súkromné kontrolné orgány; keďže v iných členských štátoch vykonávajú kontroly v plnej miere príslušné orgány;

T.

keďže systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá je užitočný nástroj rýchlej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako to bolo napríklad v prípadoch nedávnych podvodov s konským mäsom;

U.

keďže Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie je zodpovedný za kontrolu súladu s požiadavkami potravinovej bezpečnosti a kvality EÚ a keďže jeho audity sa bežne ohlasujú vopred a pripravujú sa v spolupráci s príslušnými orgánmi; keďže počet kontrol ročne je limitovaný obmedzenou kapacitou FVO; keďže FVO naznačil, že v súčasnosti nie je vybavený ani vyškolený tak, aby sa mohol zamerať na potravinové podvody;

V.

keďže upozornenia týkajúce sa zvýšeného počtu zabitých koní v niektorých členských štátoch príslušné orgány, najmä FVO, úplne ignorovali;

W.

keďže Europol zaznamenal zvýšený počet prípadov potravinových podvodov a očakáva, že tento trend bude pokračovať spolu s čoraz väčším zapojením zločineckých organizácií do potravinových podvodov;

X.

keďže členské štáty môžu využívať informačný systém Europolu na výmenu informácií o cezhraničných vyšetrovaniach; keďže Europol môže členským štátom pomáhať na požiadanie iba prostredníctvom svojich odborných poznatkov, analytických nástrojov a databáz; keďže v prípade podvodov s konským mäsom členské štáty najskôr odmietali spolupracovať s Europolom;

Y.

keďže od roku 2011 Europol úspešne uskutočnil niekoľko operácií OPSON v oblasti falšovaných a nekvalitných potravinových produktov; keďže pri vykonávaní týchto operácií Europol spolupracuje s Interpolom, orgánmi členských štátov, tretími krajinami a so súkromnými partnermi;

Z.

keďže samotné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu mäsa a mäsových výrobkov nebráni podvodom; keďže pôvod potravinového výrobku v niektorých prípadoch čiastočne určuje cenu potravinového výrobku;

AA.

keďže uzatvorenie dohôd o voľnom obchode, ktoré v súčasnosti EÚ plánuje, by mohlo spôsobiť oslabenie európskych právnych predpisov v oblasti bezpečnosti potravín;

AB.

keďže treba vyvinúť nové úsilie na to, aby bolo možné pochopiť podvody v hospodárskych súvislostiach, pre ktoré je príznačná svetová finančná kríza, ale aj sociálny damping v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

AC.

keďže obchodné postupy podporujú smerovanie k poklesu kvality, bezpečnosti, transparentnosti a majú vplyv na ziskové marže celého odvetvia;

AD.

keďže distribučné postupy a využívanie distribučných sprostredkovateľov sú zdrojmi destabilizácie výrobných trhov prostredníctvom znižovania marží výrobcov;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že boj proti potravinovým podvodom je relatívne nová úloha v rámci európskej agendy a že v minulosti nepatril k hlavným prioritám pri tvorbe a presadzovaní zákonov na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni;

2.

vyjadruje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv potravinových podvodov na dôveru spotrebiteľov, bezpečnosť potravín, fungovanie potravinového reťazca a stabilitu poľnohospodárskych cien, a zdôrazňuje význam rýchleho obnovenia dôvery európskych spotrebiteľov;

3.

vyzýva preto Komisiu, aby potravinovým podvodom venovala plnú pozornosť, ktorú si táto oblasť vyžaduje, a aby prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzanie potravinovým podvodom a boj proti nim stali neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ;

4.

vyzdvihuje nutnosť získať lepší prehľad o rozsahu, výskyte a súčastí prípadov potravinových podvodov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zhromažďovali údaje o prípadoch podvodov a vymieňali si najlepšie postupy odhaľovania potravinových podvodov a boja proti nim;

5.

konštatuje, že právo EÚ v súčasnosti nevymedzuje pojem potravinového podvodu a že členské štáty na jeho vymedzenie používajú rôznu metodiku; nazdáva sa, že jednotné vymedzenie pojmu je nevyhnutné pre vytvorenie celoeurópskeho prístupu k boju proti potravinovým podvodom; zdôrazňuje, že je potrebné na základe diskusií s členskými štátmi, príslušnými zainteresovanými stranami a odborníkmi urýchlene prijať harmonizované vymedzenie pojmu na úrovni EÚ, ktoré by zahŕňalo aj prvky ako je nedodržiavanie potravinového práva a/alebo zavádzanie spotrebiteľa (vrátane neuvedenia informácií o výrobku), úmysel a potenciálny finančný zisk a/alebo konkurenčná výhoda;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že potravinové podvody sa vzhľadom na charakter jednotného trhu EÚ rozširujú v mnohých prípadoch za hranicami členských štátov a stávajú sa hrozbou pre zdravie všetkých európskych občanov;

7.

konštatuje, že nedávne prípady potravinových podvodov odhalili rôzne druhy týchto podvodov, ako je nahrádzanie základných zložiek lacnejšími alebo menej kvalitnými alternatívami, nesprávne označovanie živočíšnych druhov použitých v mäsových výrobkoch alebo výrobkoch z morských plodov, nesprávne uvedenie hmotnosti, predaj obyčajných potravín ako biopotravín, neoprávnené používanie známky kvality označujúcej pôvod alebo dokladajúcej dobré životné podmienky zvierat, označovanie rýb chovaných v akvakultúre ako voľne žijúce ulovené ryby, uvádzanie menej kvalitných druhov rýb na trh pod názvom rýb patriacich do triedy s vyššou kvalitou alebo drahších druhov rýb, ako aj falšovanie a predaj potravín po uplynutí záručnej lehoty;

8.

zdôrazňuje, že k potravinám, ktoré sú často predmetom nekalej činnosti, patria olivový olej, ryby, biovýrobky, obilniny, med, káva čaj, koreniny, víno, niektoré ovocné džúsy, mlieko a mäso;

9.

vyjadruje znepokojenie nad signálmi, ktoré svedčia o tom, že počet prípadov narastá a že potravinové podvody predstavujú silnejúci trend, ktorý je odrazom štrukturálnych nedostatkov v potravinovom reťazci;

10.

konštatuje, že k potravinovým podvodom vo všeobecnosti dochádza vtedy, keď je potenciálny finančný zisk vysoký a riziko prichytenia nízke; nazdáva sa, že je neudržateľné, aby sa páchanie potravinových podvodov v EÚ považovalo za lukratívne a že šance odhalenia sú pomerne nízke;

11.

poukazuje na zložitosť a cezhraničný charakter potravinového reťazca v kombinácii s prevažne vnútroštátnym charakterom kontrol, sankcií a vynucovania, čo je stav, ktorý pravdepodobne zvyšuje riziko potravinového podvodu; domnieva sa, že lepšia vysledovateľnosť ingrediencií a výrobkov v rámci celého potravinového reťazca by pomohla v boji proti podvodom;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť kontrole tovaru dovážaného z tretích krajín a tomu, či spĺňa normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív;

13.

upriamuje tiež pozornosť na ostatné faktory, o ktorých sa často uvádza, že prispievajú k potravinovým podvodom, ako je súčasná hospodárska kríza, úsporné opatrenia ovplyvňujúce fungovanie kontrolných orgánov a tlak zo strany maloobchodného sektora a ostatných subjektov vyrábať potraviny čoraz lacnejšie;

14.

víta rozhodnutie Komisie vytvoriť tím pre boj proti potravinovým podvodom a uznáva úsilie Europolu v boji proti potravinovým podvodom; nabáda Komisiu, aby zvážila vytvorenie referenčného laboratória EÚ (RLEÚ) pre autentickosť potravín;

15.

víta plán Komisie zorganizovať v roku 2014 konferenciu o potravinových podvodoch s cieľom zvýšiť informovanosť príslušných subjektov;

16.

je presvedčený, že neohlásené nezávislé inšpekcie majú zásadný význam pre zabezpečenie účinného uplatňovania noriem v oblasti bezpečnosti potravín a označovania; preto sa domnieva, že by normou mali byť neohlásené inšpekcie;

17.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila zameranie auditov FVO tak, aby zahŕňali aj potravinové podvody; nazdáva sa, že FVO a členské štáty by mali využívať pravidelné, nezávislé a povinné neohlásené kontroly na zisťovanie prípadov zámerného porušenia predpisov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie najprísnejších noriem bezpečnosti potravín; je presvedčený, že na obnovu a zachovanie dôvery spotrebiteľov je dôležité uplatňovať transparentný prístup k spôsobu vykonávania úradných kontrol a inšpekcií, a zverejňovať správy a výsledky z kontrol a inšpekcií, pokiaľ ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov;

18.

vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou viditeľnosťou správ a auditov FVO a nad obmedzenou ich zohľadňovania zo strany Komisie a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podľa správ a odporúčaní FVO postupovala dôslednejšie;

19.

vyzýva rozpočtový orgán, aby zvýšil kapacitu a zdroje FVO a tímu Komisie pre boj proti podvodom;

20.

je znepokojený poklesom objemu finančných prostriedkov z EÚ venovaných orgánom, ktoré vykonávajú tieto zásadné monitorovacie úlohy;

21.

vyzýva členské štáty a európske regióny, aby kontrolným orgánom poskytli dostatočné personálne, finančné a technické zdroje;

22.

zdôrazňuje, že účinné kontroly a inšpekcie by sa mali vykonávať tak, aby nevytvárali zbytočnú administratívnu záťaž pre MSP;

23.

navrhuje, aby sa raz ročne konalo vypočutie FVO vo výbore ENVI, na ktorom by sa prediskutovali ukončené aj budúce audity skôr, ako FVO prijme pracovný program na nasledujúci rok;

24.

vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby sa záležitosti, na ktoré upozorňuje FVO, náležitým spôsobom riešili;

25.

konštatuje, že žiadne zmeny v postupe revízie a určovania priorít pracovného programu FVO by nemali viesť k zmene právneho postupu pri prijímaní pracovných programov FVO;

26.

z konkrétnejšieho hľadiska naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby konali podľa výsledkov auditov FVO v oblasti falšovaných veterinárnych záznamov zvierat určených na zabitie a vývoz do EÚ a aby zakázali uvádzať na trh EÚ mäso a iné živočíšne výrobky z tretích krajín, v prípade ktorých nemožno zaručiť ich súlad s požiadavkami EÚ v oblasti bezpečnosti potravín;

27.

konštatuje, že členské štáty majú v dôsledku problémov s jurisdikciou často ťažkosti, pokiaľ ide o úspešné stíhanie podvodných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pôsobiacich za hranicami EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty nespolupracujú s Europolom pri cezhraničných prípadoch potravinových podvodov systematicky, ale pracujú na základe bilaterálnych vzťahov;

28.

uznáva význam informátorov pri odhaľovaní nekalých postupov v potravinárskom odvetví; vyzýva členské štáty, aby vytvárali správne podmienky umožňujúce informátorom bezpečne a anonymne oznamovať nesprávne postupy;

29.

domnieva sa, že príslušné vnútroštátne orgány by mali v možnom a vhodnom rozsahu informovať verejnosť o stiahnutí výrobku z trhu a iných opatreniach príslušných orgánov prijatých v súvislosti s výskytom potravinových podvodov;

30.

domnieva sa, že úradné kontroly by sa nemali zameriavať iba na otázky potravinovej bezpečnosti, ale aj na predchádzanie podvodom a riziku uvedenia spotrebiteľov do omylu; víta skutočnosť, že návrh Komisie na revíziu úradných kontrol zahŕňa kontroly navyše, čo sa týka potravinových podvodov v prípade, ak príslušné orgány dôvodne podozrievajú niektorého prevádzkovateľa z podvodného konania;

31.

poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sú kontroly čiastočne delegované na súkromné kontrolné orgány; zdôrazňuje, že príslušné orgány členských štátov by mali vždy dohliadať na systémy kontroly a overovať, schvaľovať a dôkladne preskúmavať všetky súkromné systémy kontroly, a zabezpečovať tak súlad s vnútroštátnymi a medzinárodnými normami s cieľom sprístupniť ich zistenia verejným agentúram;

32.

odmieta akékoľvek plány na delegovanie inšpekčných úloh z verejných orgánov na hospodárske subjekty;

33.

domnieva sa, že by sa mala objasniť aj úloha obchodníkov a legislatívny rámec, ktorý platí pre predaj medzi podnikmi (business-to-business);

34.

nazdáva sa, že všetci prevádzkovatelia, ktorí uskladňujú suroviny, potravinové prísady alebo potravinové výrobky z ľudského potravinového reťazca, vrátane obchodníkov a majiteľov chladiarenských skladov, by mali byť zaregistrovaní ako prevádzkovatelia poľnohospodárskych podnikov a mali by podliehať kontrolám;

35.

domnieva sa, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by mali byť schopní zistiť, odkiaľ použité potraviny alebo ingrediencie pochádzajú, čo znamená, že každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci výrobného reťazca nesie svoj diel zodpovednosti za koncový výrobok;

36.

uznáva dôležitosť jasného a transparentného označovania, pokiaľ ide o obchod medzi podnikmi a obchod medzi podnikmi a spotrebiteľmi, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala potravinové právo EÚ v tejto oblasti, a to s cieľom znížiť riziko potravinových podvodov;

37.

vyzýva na lepšiu informovanosť a zlepšené monitorovanie označovania mrazených potravín v rámci obchodu medzi podnikmi a medzi podnikmi a spotrebiteľmi; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa povinného označovania mäsa a rýb, v ktorom by sa uvádzalo, či produkty boli zmrazené, koľkokrát boli zmrazené a na ako dlho;

38.

domnieva sa, že hoci nejde o nástroj na boj proti potravinovým podvodom ako taký, označovanie krajiny pôvodu môže pomôcť zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť v rámci potravinového dodávateľského reťazca, stabilnejšie vzťahy medzi dodávateľmi a spracovateľmi mäsa a väčšiu obozretnosť pri výbere dodávateľov a výrobkov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ako aj spoľahlivejšie informácie pre spotrebiteľov, čím sa obnoví dôvera spotrebiteľov;

39.

pripomína, že v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa uvádza, že Komisia do decembra 2013 v nadväznosti na posúdenie vplyvu prijme vykonávacie akty týkajúce sa povinného označovania krajiny pôvodu v prípade mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, ako aj dobrovoľného označovania potravín;

40.

vyzýva Komisiu, aby tieto vykonávacie akty týkajúce sa označovania mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny predložila čo najskôr a aby sa pritom inšpirovala predpismi, ktoré sa už uplatňujú na nespracované hovädzie a teľacie mäso, čím by sa zabezpečilo, že spotrebitelia budú informovaní o mieste narodenia, chovu a zabitia zvierat, a aby zároveň zohľadnila jestvujúce vnútroštátne a regionálne systémy uvádzania pôvodu mäsa;

41.

pripomína navyše, že Parlament už v minulosti vyzval na označovanie pôvodu v prípade mäsa v spracovaných potravinách, a že Komisia pracuje na správe o povinnom označovaní pôvodu mäsa používaného ako zložka; nalieha na Komisiu, aby svoju správu urýchlene predložila a aby po nej nasledovali legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, a aby pri tom zohľadnila svoje posúdenia vplyvu a vyhla sa nadmerným nákladom a nadmernej administratívnej záťaži;

42.

vyzýva na lepšie označovanie spracovaných potravín, ktoré obsahujú ryby, a to najmä pokiaľ ide o oblasti a techniky rybolovu;

43.

vyzýva Komisiu, aby spoločne so zúčastnenými stranami a členskými štátmi urýchlila svoje úsilie pri preskúmaní rozsahu a nutnosti zavádzania elektronických certifikačných systémov do potravinového reťazca, ktorými by sa mohla znížiť pravdepodobnosť podvodu založeného na papierových osvedčeniach;

44.

žiada Komisiu, aby zaviedla centralizovaný európsky register pasov koní s cieľom zabrániť podvodnému vydávaniu duplicitných pasov;

45.

je znepokojený tým, že neexistuje európsky legislatívny rámec pre mäso pochádzajúce z klonovaných zvierat;

46.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula novú metódu sledovania a identifikácie mäsa pochádzajúceho z klonovaných zvierat, napríklad vytvorením medzinárodnej databázy genetických informácií o klonovaných zvieratách;

47.

nazdáva sa, že okrem systému úradných kontrol, ktorý by sa tým nemal nahradiť, je pre potravinárske odvetvie prínosné, ak sa vyvíja proaktívne a ak využíva iniciatívy súkromného sektora zamerané na boj proti podvodom, ako sú testy integrity výrobkov, vlastné monitorovanie, analýzy, plány sledovania výrobkov, audity a certifikácia, a víta súčasné iniciatívy, ako je globálna iniciatíva pre potravinovú bezpečnosť a iniciatíva za boj proti potravinovým podvodom na Michiganskej štátnej univerzite;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili stanovenie zákonnej povinnosti pre prevádzkovateľov poľnohospodárskych podnikov nahlasovať príslušným orgánom výskyt prípadov potravinových podvodov;

49.

je presvedčený, že maloobchodný sektor má osobitnú zodpovednosť za zaručenie integrity potravín a za to, aby od dodávateľov vyžadoval istý a bezpečný dodávateľský reťazec; domnieva sa, že je zodpovednosťou maloobchodných predajcov, aby overili aspoň formálne dodržiavanie pravidiel označovania; nesúhlasí s tlakom na prvotných výrobcov spomedzi maloobchodných prevádzkovateľov a ostatných potravinárskych podnikov vyrábať čoraz lacnejšie potraviny, často na úkor kvality potravín alebo ich zložiek;

50.

konštatuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v súčasnosti nie vždy poznajú zdroj zložiek, ktoré používajú; v tejto súvislosti poznamenáva, že krátke (miestne a regionálne) dodávateľské reťazce môžu zaručiť väčšiu transparentnosť a nahradiť dlhé a zložité dodávateľské reťazce, ktoré zohrávali hlavnú úlohu v rámci krízy súvisiacej s potravinovými podvodmi;

51.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny predložila legislatívne návrhy na označenie vzťahujúce sa na „miestne poľnohospodárstvo a priamy predaj“, a to s cieľom pomôcť propagovať príslušné trhy a pomôcť poľnohospodárom zvýšiť hodnotu svojej výroby;

52.

vyzýva Komisiu, aby podľa článkov 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sledovala uvádzanie takých výrobkov, ktoré na trhu zostávajú pod zámerne nepresným alebo zavádzajúcim názvom, na trh a aby takýmto prípadom zabránila, pretože ich tiež treba považovať za určitý druh potravinového podvodu;

53.

je presvedčený, že v rámci príslušných orgánov je potrebná zmena postoja presunom z administratívneho a veterinárneho prístupu smerom k politickému prístupu, a to na základe skúseností zvláštnej skupiny (flying squad) dánskej potravinárskej správy a útvarov Arma dei Carabinieri a Guardia di Finanza v Taliansku; zdôrazňuje, že takýto prístup závisí od obsadenia príslušných súdov sudcami s odbornými poznatkami v oblasti potravinového práva;

54.

zdôrazňuje, že vykonávanie kontrol by malo byť založené na riziku a malo by zahŕňať rozvoj profilu rizika a hodnotenia zraniteľnosti pre každý dodávateľský reťazec a každú potravinu, pričom by sa malo vychádzať z prebiehajúcich akademických štúdií, ktoré spájajú poznatky z oblasti pravosti potravín a kriminológie, ako sú výskumné projekty Slobodnej univerzity v Amsterdame a univerzity vo Wageningene;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac motivovali európske a vnútroštátne výskumné a vývojové programy k tomu, aby vytvorili a zaviedli technológie a metódy používané na zisťovanie potravinových podvodov, ako sú senzorové technológie, analýza údajov a tzv. sledovanie odtlačkov prstov výrobkov, a aby uľahčili komerčné sprístupnenie testov v krátkom časovom horizonte; uznáva súčasné európske výskumné projekty v oblasti integrity a pravosti potravín ako TRACE a AuthenticFood;

56.

odporúča, aby FVO a orgány jednotlivých štátov zahrnuli do svojich auditov aj tzv. kontroly hmotnostnej bilancie vstupných, výstupných a odpadových tokov;

57.

naliehavo vyzýva na zlepšenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie potravinových podvodov, čím sa členským štátom pomôže zintenzívniť ich úsilie o boj proti tomuto problému; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene zaviedla elektronický systém umožňujúci rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou v prípadoch potravinových podvodov, ktorý by sa zakladal na jestvujúcom systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF); vyzýva na zverejňovanie výročných správ uvádzajúcich odhalené prípady potravinových podvodov, analogicky ku správam RASFF;

58.

vyzýva na vytvorenie siete proti potravinovým podvodom, ktorá by bola prostriedkom na zlepšenie koordinácie medzi príslušnými európskymi orgánmi (Europol, Eurojust, FVO), a tým aj na účinnejšie predchádzanie potravinovým podvodom a na ich odhaľovanie;

59.

navrhuje zavedenie testovania DNA ako štandardného postupu pri kontrolách na mieste, ktorých cieľom je určenie druhov, najmä pokiaľ ide o výrobky z mäsa a rýb, a zároveň navrhuje vytvorenie centralizovanej databázy DNA na tento účel;

60.

vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatky v súčasných pravidlách bezpečnosti a vysledovateľnosti potravín, pokiaľ ide o dovoz potravín z tretích krajín, v prípade ktorého je riziko výskytu potravinových podvodov vyššie;

61.

trvá na tom, že dohody o voľnom obchode, ktoré uzavrela Európsky únia, nesmú viesť k zmenám v európskych právnych predpisoch v oblasti bezpečnosti potravín a potravinovej bezpečnosti, ani k poklesu úsilia pri presadzovaní týchto právnych predpisov;

62.

domnieva sa, že výsledky kontrol by sa mali zverejňovať spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko prístupný a zrozumiteľný, napríklad vo forme systému hodnotenia; je presvedčený, že by to spotrebiteľom pomohlo pri rozhodovaní a že by to tiež motivovalo prevádzkovateľov potravinárskych podnikov k dobrým výkonom;

63.

víta návrh Komisie posilniť tresty, a to minimálne s cieľom neutralizovať odhadované hospodárske výhody vyplývajúce z porušenia predpisov, nazdáva sa však, že takéto opatrenie nie je dostatočne odrádzajúce; domnieva sa, že členské štáty by mali stanoviť tresty za potravinové podvody, ktoré by predstavovali aspoň dvojnásobok odhadovanej výšky hospodárskej výhody, ktorá sa mala dosiahnuť podvodnou činnosťou; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty ako dodatočne odstrašujúci prvok stanovili ešte vyššie sankcie vrátane trestnoprávnych sankcií za podvody, v ktorých je zámerne ohrozované verejné zdravie, alebo v prípadoch podvodov týkajúcich sa výrobkov určených pre zraniteľných spotrebiteľov; okrem toho navrhuje, aby sa v prípade opakovaných prečinov prevádzkovateľom potravinárskych podnikov odobrala registrácia;

64.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá prehľad o jednotlivých vnútroštátnych systémoch sankcií za potravinové podvody ani o fungovaní týchto sankčných režimov na základe právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby takýto prehľad čo najskôr získala;

65.

vyzýva na lepšie zohľadňovanie pravidiel dobrých životných podmienok zvierat a na sprísnenie sankcií v prípade nedodržania pravidiel;

66.

vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje z členských štátov a podávala správy o rôznych režimoch v členských štátoch, pokiaľ ide o druhy a úrovne sankcií za prečiny potravinového podvodu a o fungovaní sankčných režimov;

67.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj iné metódy zamerané na predchádzanie potravinovým podvodom a odrádzanie od ich páchania, napríklad zverejňovanie páchateľov prostredníctvom európskeho registra odsúdených podvodných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov;

68.

žiada o rozšírenie doterajších systémov vysledovateľnosti a dôsledné uplatňovanie plynulej vysledovateľnosti stanovenej v základnom nariadení (ES) č. 178/2002, ktoré zahŕňa potraviny a krmivá, zvieratá určené na produkciu potravín a všetky ostatné látky, ktoré slúžia na tento účel alebo od ktorých možno očakávať, že boli spracované na potraviny alebo krmivo; žiada, aby boli všetky fázy výroby, spracovania a distribúcie v rámci celej Európy pre kontrolórov v celom reťazci dokonale zabezpečené a transparentné s cieľom urýchlene identifikovať falšované potravinárske výrobky v každej fáze výroby;

69.

odporúča, aby sa pre všetky výskumné laboratóriá a ich zamestnancov zaviedla povinnosť oznamovať príslušným orgánom dohľadu výsledky všetkých testov potravín a krmív, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k podvodu, alebo ktoré sú dôležité z hľadiska boja proti podvodom;

70.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/31

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej preambulu a jej články 3 a 6,

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 6, 9, 145, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33,

—

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,

—

so zreteľom na základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania o riadení a inšpekcii práce (Dohovory č. 81 a 129), ktoré predstavujú medzinárodný referenčný rámec, pokiaľ ide o garanciu uplatňovania ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok a ochrany pracovníkov,

—

so zreteľom na dohovor č. 143 o migrujúcich pracovníkoch (1975) a doplňujúce ustanovenia MOP o migrujúcich pracovníkoch, ktoré ustanovujú prijatie všetkých potrebných a primeraných opatrení na obmedzenie nelegálneho pohybu migrantov s cieľom nájsť si prácu, ako aj nelegálneho zamestnávania migrantov; tiež so zreteľom na ustanovenia, ktoré sa týkajú uplatňovania administratívnych, občianskoprávnych a trestných sankcií v oblasti nelegálneho zamestnávania migrujúcich pracovníkov,

—

so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

—

so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (rámcovú smernicu) (2) a jej samostatné smernice,

—

so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (3),

—

so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov členských štátov prijaté na stretnutí Rady 22. apríla 1999 o kódexe pravidiel na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi členských štátov v boji proti cezhraničným podvodom v oblasti pomoci a príspevkov sociálneho zabezpečenia a proti nelegálnej práci a v súvislosti s nadnárodným prenajímaním pracovníkov (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/85/ES z 22. októbra 1999, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS v súvislosti s možnosťou experimentálne používať zníženú sadzbu DPH pri službách náročných na ľudskú prácu (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2007 s názvom Zintenzívnenie boja proti nelegálnej práci (COM(2007)0628),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2007 o výsledku verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (COM(2007)0627),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020) a na jej hlavý cieľ, ktorým je do konca desaťročia zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii o 75 %,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o zintenzívnení boja proti nelegálnej práci (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci (12),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o pracovných podmienkach a zdravotných a bezpečnostných normách v nadväznosti na nedávne požiare v továrňach a zrútenie budovy v Bangladéši (13),

—

so zreteľom na integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť (2008 – 2010) (COM(2007)0803),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. decembra 1995 o harmonizácii opatrení na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a nelegálnemu zamestnávaniu (14),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 27. septembra 1996 o boji proti nelegálnemu zamestnávaniu štátnych príslušníkov tretích krajín (15),

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) o boji proti nelegálnej práci v Európskej únii,

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometra o nelegálnej práci,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom ICENUW – Vykonávanie spolupráce v európskej sieti proti nelegálnej práci (2010),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom CIBELES: Zbližovanie inšpektorátov budujúcich systém presadzovania na európskej úrovni,

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Nepriame metódy merania nelegálnej práce v EÚ (2010),

—

so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti o vytvorení európskej platformy na spoluprácu medzi inšpektorátmi práce a ďalšími príslušnými monitorovacími orgánmi a orgánmi presadzovania práva s cieľom predchádzať nelegálnej práci a bojovať proti nej (2010, Regioplan),

—

so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 19. decembra 2012, C-577/10, Európska komisia proti Belgickému kráľovstvu,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0458/2013),

A.

keďže inšpekcie práce zohrávajú významnú úlohu pri ochrane práv pracovníkov, zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a boji proti nebezpečnému pracovnému prostrediu, predchádzaní porušovaniu predpisov na ochranu zamestnanosti a podporovaní spravodlivého a sociálne zodpovedného hospodárskeho rastu tým, že prispievajú k skutočnému zaplateniu platov a odvodov sociálneho zabezpečenia, čo zvyšuje daňové príjmy a príjmy sociálnych poisťovní a zabezpečuje, aby sa na zamestnancov vzťahovalo nemocenské, úrazové a dôchodkové poistenie;

B.

keďže členské štáty používajú širokú škálu modelov pri vykonávaní rôznych špecifických kontrol na pracovisku;

C.

keďže inšpekcie práce sú stále viac potrebné v súvislosti s vysielaním pracovníkov v rámci celej Európy;

D.

keďže inšpekcie práce majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa práva premenili v realitu, právo bolo rešpektované, subjekty poznali svoje práva a povinnosti a aby bolo možné predchádzať nehodám, ako aj zneužívaniu;

E.

keďže inšpekcie práce by sa mali posilniť v malých a stredných podnikoch a na staveniskách;

F.

keďže zodpovednosť nadnárodných spoločností za pracovné podmienky, živobytie a zdravie pracovníkov, ktorí vyrábajú tovary a poskytujú služby, sa nekončí za dverami obchodu alebo továrenskou bránou a nemôže byť zaručená len samotnými dohodami v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

G.

keďže outsourcing práce prostredníctvom subdodávateľskej činnosti a dočasnej agentúrnej práce často zahŕňa menej kvalifikovanú pracovnú silu a voľnejšie pracovné vzťahy, v dôsledku čoho je ťažšie určiť, kto nesie zodpovednosť za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP);

H.

keďže nelegálna práca negatívne ovplyvňuje národné hospodárstva členských štátov a finančnú udržateľnosť európskeho sociálneho modelu, narúša financovanie a prerozdeľovanie dávok sociálneho zabezpečenia a verejných služieb a prináša dotknutým osobám neistotu, zraniteľnosť a chudobu, a to počas ich pracovného života aj v starobe;

I.

keďže inšpekcie práce zohrávajú významnú úlohu pri ochrane práv pracovníkov, čím sa zamedzuje zneužívaniu a podporuje hospodársky a sociálny rozvoj;

J.

keďže vplyvom hospodárskej krízy sa zvýšilo pracovné zaťaženie a pracovníci boli vystavení ďalšiemu tlaku, a to najmä prostredníctvom zmien pracovného času, a keďže sa preto musí posilniť úsilie v oblasti monitorovania pracovných podmienok;

K.

keďže stále vznikajú nové typy pracovných vzťahov, ktoré je čoraz ťažšie upravovať podľa doterajších predpisov;

L.

keďže nezákonne zamestnaní pracovníci trpia pre vedľajšie negatívne dôsledky, ako sú nedostatočný prístup k informáciám, službám ochrany zdravia pri práci a odbornej príprave, psychologický nátlak v súvislosti s tým, že by sa im mohol stať úraz alebo by ich mohli chytiť, čo následne ovplyvňuje produktivitu spoločností a hospodárstva ako celku, ako aj pre dlhodobé dôsledky, ako je nedostatočné právo na starobný dôchodok alebo veľmi nízke dôchodkové zabezpečenie, ktoré vedie k vyššiemu riziku chudoby;

M.

keďže nelegálna práca narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu, pretože umožňuje nekalú hospodársku súťaž určitých podnikov voči ostatným podnikom;

N.

keďže upevnenie skutočného spoločného trhu je neodmysliteľne spojené s odstránením všetkých foriem sociálneho dumpingu;

O.

keďže miera čiernej práce v EÚ27 dosahuje medzičasom 18,8 % HDP, v niektorých štátoch dokonca vyše 30 %;

P.

keďže v mnohých členských štátoch je výskyt nelegálnej práce stále na vzostupe, okrem iného v dôsledku krízy;

Q.

keďže opatrenia týkajúce sa informátorov sú nevyhnutné na uľahčenie odhaľovania zneužívania a zaistenie ochrany informátorov a keďže EÚ a členské štáty majú povinnosť poskytnúť informátorom plnú ochranu;

R.

keďže 168 000 európskych občanov každoročne zomrie v dôsledku pracovných úrazov alebo chorôb z povolania a sedem miliónov sa zraní pri nehodách (16);

S.

keďže prevencia rizík je kľúčovým opatrením na zníženie miery pracovných úrazov a chorôb z povolania; keďže správne riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má pozitívny vplyv na vnútroštátnej aj európskej úrovni a pre spoločnosti;

T.

keďže inšpekčným systémom vo väčšej či menšej miere chýba personál a finančné prostriedky potrebné na účinné vykonávanie inšpekcií práce; keďže v dôsledku toho je príliš málo strategického plánovania ľudských zdrojov orgánov inšpekcie práce v EÚ, počet ich zamestnancov v mnohých krajinách neustále klesá a zároveň je práca inšpektorov čoraz zložitejšia;

U.

keďže roztrieštenosť trhu práce v spojení s nekontrolovaným a neregulovaným rozšírením určitých pracovných režimov v niektorých členských štátoch podstatne znižuje platovú úroveň, a tým vytvára situáciu, ktorá by mohla zhoršiť problém nelegálnej práce;

V.

keďže odvetvia, v ktorých je nelegálna práca najrozšírenejšia, ako je stavebníctvo, bezpečnosť, upratovacie služby a domáce služby, služby v domácnostiach a opatrovateľské služby, sú veľmi náročné na pracovnú silu a vyznačujú sa neistými podmienkami zamestnávania a odmeňovania;

W.

keďže existuje úzke spojenie medzi nelegálnym prisťahovalectvom a nelegálnou prácou, pretože ľudia, ktorí sa v Európe zdržiavajú nelegálne, si nemôžu nájsť normálne zamestnanie, a nevzťahuje sa preto na nich žiadny systém ochrany;

X.

keďže pracovníci, ktorí vykonávajú nelegálnu prácu, nemajú žiadne sociálne zabezpečenie ani zdravotné alebo úrazové poistenie, a sú preto vystavení zvýšenému riziku osobných finančných strát;

Y.

keďže inšpekcie práce sú otázkou cezhraničného záujmu, pokiaľ ide o cezhraničné služby a pracovné vzťahy, a cezhraničný prístup k údajom je nedostatočný;

Z.

keďže mnoho pracovníkov, ktorí vykonávajú nelegálnu prácu, sa ocitne v tejto situácii nie zo svojej vlastnej vôle, ale preto, že boli donútení;

1.

zdôrazňuje, že inšpekcie práce sú verejnoprávnou úlohou, ktorú môžu vykonávať len verejné a nezávislé orgány, pričom by to však nemalo brániť tomu, aby inšpektorom práce pomáhali zástupcovia sociálnych partnerov; domnieva sa, že nezávislosť služieb v oblasti BOZP od zamestnávateľov musí byť zaručená; domnieva sa, že pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, môžu monitorovanie, výstrahy, zdravotné posudky a poskytovanie kvalitného poradenstva v oblasti zdravia vykonávať iba nezávislí odborníci z oblasti zdravotníctva; považuje za poľutovaniahodné, že riadenie pracovných zdravotných služieb v niektorých členských štátoch stále vykonávajú združenia zamestnávateľov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby kontrolu a monitorovanie ochrany zdravia pri práci vykonávali iba nezávislí inšpektori vyškolení v oblasti zdravia a bezpečnosti;

2.

zdôrazňuje význam vypracovania národných akčných plánov na posilnenie mechanizmov inšpekcie práce a ich financovanie z európskych štrukturálnych fondov vzhľadom na pridanú hodnotu účinných inšpekcií práce pri podpore sociálnej súdržnosti a všeobecne pri upevňovaní spravodlivosti na pracovisku;

3.

poukazuje na to, že pracovné inšpektoráty zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii a monitorovaní a pomáhajú tiež zvyšovať poskytovanie odborných znalostí a informácií na úrovni spoločností; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet zamestnancov pracovných inšpektorátov a zabezpečili im zdroje a splnili cieľ jedného inšpektora na každých 10 000 pracovníkov v súlade s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce, ako aj ukladali prísnejšie sankcie spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky v oblasti základných práv (mzdy, pracovný čas a BOZP); domnieva sa, že sankcie v takýchto prípadoch musia byť účinné, primerané a odradzujúce;

4.

poukazuje na to, že právomoc vnútroštátnych inšpektorátov zahŕňa všetky kategórie pracovníkov zamestnaných v závislom zamestnaní a v samostatnej zárobkovej činnosti bez ohľadu na ich postavenie, zamestnanecký pomer alebo ich pôvod a všetky tieto kategórie pracovníkov sú predmetom rovnakej ochrany; zdôrazňuje, že akýkoľvek pokus obmedziť rozsah inšpekcie práce môže mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ako aj na ich práva;

5.

zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu vnútroštátnych pracovných inšpektorátov, zabezpečiť odbornú prípravu pre ich vedúcich pracovníkov a koordinovať ich povinnosti tak, aby úspešne riešili novovzniknuté problémy v oblasti inšpekcií;

6.

domnieva sa, že inšpekcie práce možno účinne vykonávať len s dostatočným finančným a personálnym vybavením orgánov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že inšpektoráty v členských štátoch nemajú dostatok personálu, a nad nedostatkom ďalšieho vzdelávania, najmä pokiaľ ide o celoeurópske otázky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy inšpekcií práce; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy inšpekcií práce, keďže by to malo byť zásadnou súčasťou národných plánov, ktorými sa reaguje na hospodársku krízu; poukazuje na to, že inšpekcie práce zohrávajú dôležitú úlohu tým, že sa nimi overuje, či sa platné právne predpisy plne vykonávajú, a zároveň sa nimi zabezpečuje, aby najmä zraniteľní zamestnanci boli zahrnutí a chránení;

7.

poukazuje na potrebu jednotnej odbornej prípravy inšpektorov práce a ďalších v tejto oblasti s cieľom sprísniť presadzovanie pracovného práva EÚ;

8.

zdôrazňuje, že finančné reformy, ktoré sa realizujú v niektorých členských štátoch, nesmú v žiadnom prípade viesť k znižovaniu personálnych, finančných a materiálno-technických zdrojov a zdrojov týkajúcich sa infraštruktúry inšpektorátov práce;

9.

poukazuje na to, že právne záväzky a požiadavky zamestnancov sa javia ako dva hlavné dôvody, prečo zamestnávatelia zavádzajú politiky prevencie (17);

10.

domnieva sa, že bez zodpovedajúceho posúdenia rizika nie je možné riadne chrániť pracovníkov; je presvedčený, že malé a stredné podniky potrebujú pomoc pri nastavení opatrení na prevenciu rizík; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú jednoduché, nezávislé a cielené iniciatívy, ako je Interaktívne hodnotenie rizík online(OiRA) vypracované Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA);

11.

pripomína, že všetky členské štáty podpísali a ratifikovali dohovor MOP č. 81 o inšpekciách práce; preto vyzýva členské štáty, aby presadzovali zásady tohto dohovoru;

12.

zdôrazňuje, že inšpekcie práce sú účinné aj vtedy, ak sú vykonané bez predchádzajúceho upozornenia, sú opakované a náhodne zamerané; poukazuje na to, že ak sankcie majú byť účinné, musia byť stanovené tak, aby zabezpečili, že zamestnávatelia nemôžu získať žiadnu výhodu z obchádzania existujúcich dohôd o mzde alebo zákonov a iných právnych predpisov;

13.

upozorňuje na to, že na zistenia inšpekcie práce musia nadväzovať jasne stanovené lehoty na prijatie opatrení, aby bolo možné rýchlo zabrániť zneužívaniu a aby obete mohli byť chránené v ranej fáze;

14.

poukazuje na to, že inšpektori práce v členských štátoch musia mať oprávnenie na vykonávanie inšpekcií na mieste, používanie inteligentných nástrojov inšpekcie a na prácu v koordinácii so všetkými príslušnými orgánmi, musia mať príslušný rozsah právomocí a musia pracovať nezávisle;

15.

vyzýva členské štáty, aby v prípade, že inšpektori práce odhalia zneužívanie alebo informátori oznámia inšpektorom práce prípady zneužívania, chránili postihnutých pracovníkov a všetkých dotknutých informátorov a umožnili im bezplatné vymoženie ich práv; upozorňuje na to, že dotknuté osoby a informátorov účinne chránia náležité opatrenia, ako napríklad priame alebo kolektívne právo podať žalobu; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu informátorov a ich rodín s cieľom uľahčiť zisťovanie prípadov zneužívania; zdôrazňuje, že je dôležité, aby práva migrujúcich pracovníkov v nelegálnej situácii boli chránené, pričom by mali byť jednou z oblastí záujmu; v tejto súvislosti pripomína členským štátom Dohovor o migrujúcich pracovníkoch (dodatočné ustanovenia) z roku 1975 (č. 143);

16.

vyzýva členské štáty, aby právne predpisy presadzovali sankciami zodpovedajúcimi závažnosti trestného činu a odstrašujúcim spôsobom postihovali nedodržiavanie pracovných podmienok; zdôrazňuje, že výskum jasne ukázal, že najväčší vplyv, pokiaľ ide o zlepšenie pracovných podmienok, sa dosiahol silnou a dobre koordinovanou prevenciou a inšpekciami v ranej fáze, okrem iného poskytovaním informácií a poradenstva zamestnávateľom alebo registráciou nelegálnych pracovníkov so spätnou platnosťou;

17.

poukazuje na to, že elektronické prepojenie všetkých zúčastnených sociálnych orgánov, ako je napríklad belgická Všeobecná banka pre sociálne zabezpečenie (Crossroads Bank for Social Security) (18), a súvisiaca zjednodušená výmena údajov medzi všetkými zúčastnenými orgánmi predstavujú užitočný nástroj pre vnútroštátne inšpekcie práce, ako môžu rýchlo získať potrebné údaje;

18.

zdôrazňuje, že inšpekcie práce čelia určitým problémom, pokiaľ ide o inšpekcie, ktoré sa týkajú migrujúcich pracovníkov a vyslaných pracovníkov z EÚ a tretích krajín; zdôrazňuje, že na to, aby inšpekcie práce boli účinné, je dôležité, aby sa dostatočne zameriavali na situácie s vysokým rizikom nedodržiavania; poukazuje na to, že vnútroštátne elektronické systémy, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia povinne vopred registrujú zahraničných pracovníkov, môžu značne zjednodušovať inšpekcie práce;

19.

poukazuje na to, že v súlade s vnútroštátnymi predpismi a postupmi v snahe zabezpečiť dodržiavanie existujúcich pravidiel musí dôležitú úlohu zohrávať sociálni partneri; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vypracúvania národných plánov inšpekcií práce a do samotného vykonávania inšpekcií práce;

20.

podporuje vytvorenie doplnkových tripartitných sektorových inšpektorátov zložených zo zástupcov vlády, zamestnancov a zamestnávateľov a žiada, aby boli uvedené do prevádzky ako pilotné iniciatívy v členských štátoch s najvyššou mierou nelegálnej práce;

21.

konštatuje, že menej inšpekcií práce sa vykonáva vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané pokrytie vidieckych oblastí;

22.

poukazuje na to, že zamestnanci na dobu určitú majú v porovnaní so stálymi zamestnancami zvyčajne menej vyhovujúce pracovné podmienky; poznamenáva, že na účinnú inšpekciu dočasnej agentúrnej práce sa musia rozšíriť práva inšpektorov o inšpekciu podnikov, ktoré využívajú agentúrnych pracovníkov, a o inšpekciu dodržiavania kolektívnych a podnikových ustanovení a tiež minimálnych miezd tam, kde sa to požaduje v právnych predpisoch členského štátu alebo vo vnútroštátnych kolektívnych zmluvách; trvá na tom, aby sa prevencii zdravotných a bezpečnostných problémov na pracovisku venoval rovnaký stupeň pozornosti v súkromnom i verejnom sektore; upozorňuje na to, že dodržiavanie zásady nediskriminácie je povinné; konštatuje, že pracovníci na dobu určitú musia mať možnosť informovať sa prostredníctvom služby online alebo webovej lokality o svojich právach vrátane práv týkajúcich sa mzdových taríf;

23.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve, z ktorých väčšina pochádza z tretích krajín; domnieva sa, že počet inšpekcií práce v tomto odvetví sa zvyšuje; poukazuje na to, že mnoho pracovných miest je zmesou legálnej a nelegálnej práce;

24.

pripomína, že pracovníci, ktorí pracujú v domácnostiach, sú často neprihlásení alebo majú menej práv ako iní pracovníci, no tieto skutočnosti často nespadajú do pôsobnosti vnútroštátnych orgánov inšpekcie práce; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a v súlade s týmto dohovorom prijali a uplatňovali opatrenia v oblasti inšpekcie práce, presadzovania a sankcií s náležitým ohľadom na osobitné charakteristiky práce v domácnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi stanoviť podmienky, za ktorých možno vstupovať do priestorov domácnosti s náležitým ohľadom na súkromie;

25.

upozorňuje na osobitnú situáciu osôb pracujúcich z domova a na diaľku, ktorí v súvislosti so svojou prácou doma alebo mimo pracovisko môžu byť vystavení zneužívaniu pracovnoprávnych predpisov, ak zamestnávatelia neplnia voči nim svoje zákonné povinnosti;

26.

zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať odvetviu dopravy, ktoré vďaka svojmu mobilnému charakteru môže predstavovať ďalšie problémy pre pracovné inšpektoráty; žiada, aby pracovné inšpektoráty boli vhodne vybavené na vykonávanie účinných inšpekcií v tomto odvetví;

27.

vyjadruje poľutovanie nad problematicky vysokým počtom prípadov fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, najmä v odvetví stavebníctva a v odvetví spracovania mäsa, a to vrátane prípadov vyplývajúcich z úprav týkajúcich sa vysielania pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vhodné kontrolné opatrenia na boj proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, napríklad stanovením kritérií na určenie, kto je zamestnanec a kto nie, aby inšpektori práce mohli odlíšiť fiktívnu a legitímnu samostatnú zárobkovú činnosť; konštatuje, že s cieľom predchádzať fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti by sa mali prijať opatrenia, aby členské štáty mohli zaviesť ďalšie ďalekosiahle požiadavky alebo kontrolné opatrenia;

28.

vyzýva vnútroštátne pracovné inšpektoráty a ďalšie príslušné orgány, aby vypracovali akčné plány na boj proti nelegálnej práci, ktoré budú pokrývať všetky formy zneužívania v rámci zamestnávania a samostatne zárobkovej činnosti; zdôrazňuje, že pokiaľ sa problém nelegálne práce nerieši správne, môže ohroziť schopnosť EÚ plniť jej ciele v oblasti zamestnanosti, pokiaľ ide o zabezpečenie viac a lepších pracovných miest a posilnenie rastu;

29.

vyjadruje veľké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrujúcich pracovníkov s nelegálnym alebo neoprávneným statusom, ktorí sú využívaní na nelegálnu prácu nízkeho štandardu, s nízkymi mzdami a dlhou pracovnou dobou v nebezpečnom pracovnom prostredí; zdôrazňuje, že akákoľvek spolupráca medzi inšpektormi práce a imigračnými orgánmi by sa mala obmedzovať na identifikáciu zneužívajúcich zamestnávateľov a nemala by viesť k sankciám proti dotknutým migrujúcim pracovníkom alebo k ich vyhosteniu, čo by v skutočnosti podkopávalo úsilie o riešenie problému nelegálnej práce;

30.

domnieva sa, že v prípadoch, v ktorých sú vnútroštátne pracovné inšpektoráty zodpovedné za riešenie problémov migrujúcich a vyslaných pracovníkov, by programy odbornej prípravy inšpektorov práce mali obsahovať špecifické prvky o nelegálnej práci, ako aj o súvisiacich témach, ako sú migrácia a obchod s ľuďmi, pretože tieto otázky spolu úzko súvisia;

31.

domnieva sa, že sankcie budú účinné len vtedy, ak zamestnávatelia nebudú môcť získať žiadnu výhodu zo zamestnávania nelegálnych pracovníkov, pretože ak by tak spravili, stratili by podstatne viac, než sú náklady na zamestnanie registrovaných zamestnancov;

32.

berie na vedomie, že existuje trend smerom k väčšiemu výskytu samostatne zárobkovej činnosti, outsourcingu a subdodávateľskej činnosti, čo môže viesť k nárastu neistých pracovných miest a k ďalšiemu zhoršeniu už aj tak nízkej úrovne ochrany nelegálnych pracovníkov; je presvedčený, že účinným nástrojom na zvýšenie dodržiavania pracovnoprávnych noriem v celom výrobnom procese by mohli byť systémy zodpovednosti hlavného dodávateľa počas celého výrobného procesu a že by sa malo zvážiť zavedenie podobných systémov vo všetkých členských štátoch, pričom sa uznáva skutočnosť, že kontroly zo strany inšpektorov práce sú naďalej nevyhnutné;

33.

poukazuje na problém vykonávania ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia na pracovisku v prípadoch, keď pracovníci vykonávajú neprihlásenú činnosť; zdôrazňuje, že právo na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku sa vzťahuje na každého zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu a účinnosť tohto práva sa zvýši lepším vykonávaním platných predpisov; navrhuje, aby členské štáty zvážili možnosť ponúkať všetkým pracovníkom dôverné lekárske prehliadky, ktoré by sa vykonávali bezplatne raz ročne alebo raz za obdobie trvania zmluvy, s cieľom poskytnúť im základnú ochranu;

34.

podporuje sprísnenie sankcií pre podniky, ktoré nedodržiavajú svoje záväzky týkajúce sa základných práv pracovníkov, a zastáva názor, že tieto sankcie musia mať taký odradzujúci účinok, aby zamestnávatelia nemohli získať žiadnu výhodu z obchádzania platných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich systémov sankcií zvážili stanovenie výšky pokuty tak, aby bola úmerná poškodeniu a aby zabezpečili, že bude vyššia ako výhoda získaná z obchádzania právnych predpisov;

35.

upozorňuje na to, že v stratégii Európa 2020 sa poukazuje na potrebu väčšieho počtu žien na pracovnom trhu, a domnieva sa, že inšpektori vykonávajúci inšpekciu na pracovisku by mali poznať pracovné podmienky žien aj mužov;

36.

požaduje, aby sa tieto sankcie uplatňovali tiež na podniky, ktoré postihujú pracovníkov za ich činnosť zástupcov v odborovej organizácii alebo v oblasti zdravia a bezpečnosti;

37.

vyzýva na podporu vnútroštátnych orgánov obchodného dohľadu pri zavádzaní efektívneho systému ochrany práce na podnikovej úrovni, najmä v malých a stredných podnikoch; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby sa inšpekcie viac zameriavali na identifikáciu praktických, uskutočniteľných riešení nedostatkov v oblasti BOZP;

38.

podporuje pozitívnu činnosť Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce pri zbližovaní vnútroštátnych kultúr; vyzýva na posilnenie zdrojov a právomocí výboru; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Výborom vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce a luxemburským poradným výborom; zastáva názor, že Poradný výbor Komisie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci by mal byť pravidelne informovaný o vývoji v členských štátoch v oblasti pracovných inšpektorátov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

39.

zastáva názor, že tieto zdravotné a bezpečnostné aspekty by sa mali zohľadniť pri nadchádzajúcej stratégii EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva na to, aby sa v rámci inšpekcií práce zintenzívnili cielené opatrenia na prevenciu a vzdelávanie s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o dôležitosti právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili vykonávanie nariadenia REACH, najmä pokiaľ ide o nahradenie najviac znepokojujúcich chemických látok; domnieva sa, že pri stanovovaní priorít týchto látok je potrebné vziať do úvahy ochorenia spojené s prácou;

40.

domnieva sa, že na ukončenie sociálneho dumpingu a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu je podstatná dobrá spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi; víta iniciatívu Komisie na vytvorenie európskej platformy pre inšpektorov práce; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pre inšpektorov práce zriadila európsku platformu pre nelegálnu prácu v rámci Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), ktorá bude okrem iného organizovať činnosť platformy a uľahčovať výmenu skúseností a osvedčených postupov s cieľom poskytovať aktuálne, objektívne, spoľahlivé a porovnávacie údaje, posilňovať cezhraničnú spoluprácu a identifikovať a evidovať podniky fungujúcimi len prostredníctvom poštovej schránky a podobné postupy;

41.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, poskytla dostatočné ľudské zdroje na cezhraničné záležitosti týkajúce sa zneužívania pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nelegálnej práce, ku ktorej úlohám by mohla patriť okrem iného identifikácia podnikov fungujúcich len prostredníctvom poštovej schránky, kontrola nadnárodných poskytovateľov služieb, zavádzanie v rámci celej EÚ programov ďalšieho vzdelávania inšpektorov, ktoré sa budú zameriavať na problémy, ako je fiktívna samostatná zárobková činnosť a vysielanie pracovníkov, zisťovanie nových spôsobov obchádzania predpisov a organizácie cezhraničných kontrol; odporúča tiež vykonávanie občasných spoločných cezhraničných inšpekcií vnútroštátnych inšpektorátov, a to najmä v oblastiach v blízkosti hraníc;

42.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala výhody zavedenia európskej karty sociálneho poistenia chránenej proti falšovaniu alebo iného elektronického dokumentu platného v celej EÚ a aby ho prípadne zabezpečila, na ktorých by mohli byť uložené všetky náležité údaje na kontrolu pracovného pomeru, ako sú napríklad sociálne poistenie a pracovná doba, a na ktorú sa budú vzťahovať prísne ustanovenia o ochrane údajov, a to najmä tam, kde sa spracúvajú osobné údaje citlivé z hľadiska ochrany súkromia; zdôrazňuje preto, že pred vypracovaním takejto karty aj počas neho je dôležité starostlivo preskúmať jeho vplyv na ochranu súkromia;

43.

vyzýva Komisiu, aby vykonala pilotný projekt európskeho mechanizmu včasného varovania zameraného na signalizáciu porušenia predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci a nelegálnej práci, prostredníctvom ktorého sa podporí rýchla výmena medzi členskými štátmi a ktorý bude dopĺňať čierna listina, aby porušenia predpisov o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci mohli byť účinnejšie riešené v zárodku; poukazuje na to, že tento mechanizmus včasného varovania môže vychádzať z existujúceho európskeho systému rýchleho varovania na ochranu spotrebiteľov (RAPEX); zdôrazňuje, že porušenie predpisov sa musí presne zdokumentovať systematickým záznamom o výsledkoch inšpekcie, aby bolo možné prijať cielené opatrenia proti zneužívaniu;

44.

domnieva sa, že posilnená spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi v oblasti nelegálneho zamestnávania môže ponúknuť významnú európsku pridanú hodnotu; zdôrazňuje, že by sa tak užitočným spôsobom podporili právne iniciatívy EÚ týkajúce sa neohláseného zamestnávania, presadzovala výmena osvedčených postupov a zvýšila koordinácia medzi inšpektorátmi práce rôznych krajín;

45.

upozorňuje, že kontrolné práva vnútroštátnych inšpektorátov v zahraničných podnikoch sú v niektorých cezhraničných situáciách značne obmedzené a že to predstavuje ohrozenie ochrany pracovníka a rovnakých podmienok na vnútornom trhu; požaduje, aby sa potvrdenia o vyslaní A1 neboli retroaktívne a aby sa viedli v jednom elektronickom registri pre celú EÚ, ktorý by mal dopĺňať existujúce vnútroštátne registre a byť dostupný príslušným orgánom v celej EÚ s cieľom uľahčiť inšpekcie vyslaných pracovníkov na viacjazyčnom základe; konštatuje, že v tejto súvislosti má zásadný význam efektívnejšia cezhraničná výmena informácií medzi rôznymi príslušnými orgánmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že inšpekcie práce budú môcť naplno využiť svoje právo na nediskriminačné nezávislé inšpekcie v cezhraničných situáciách, a to bez ohľadu na sídlo spoločnosti;

46.

v súvislosti so smernicou o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov poukazuje na to, že je potrebné, aby dokumenty boli bez ohľadu na ich dĺžku preložené, ak sa to vyžaduje pri inšpekcii;

47.

zdôrazňuje, že v platných smerniciach v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti sa nedostatočne zdôrazňuje aspekt lepšieho vykonávania a úlohy inšpekcií práce; považuje za potrebné v tejto súvislosti preskúmať existujúce smernice, a prípadne ich revidovať, a lepšie riešiť otázku presadzovania v európskom pracovnom práve; v tejto súvislosti víta, že Komisia navrhla minimálne normy inšpekcie v smerniciach týkajúcich sa určitých skupín pracovníkov; zdôrazňuje, že v oblasti sociálneho zabezpečenia a zamestnanosti je potrebné zohľadniť úlohu inšpektorátov práce a sociálnych partnerov, a to tak, aby sa umožnila účinná ochrana;

48.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali dobrovoľné zavádzanie prísnejších pracovných noriem zo strany podnikov, a to prostredníctvom zavedenia systému bezplatných sociálnych značiek, ktoré sú uznávané na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ;

49.

poukazuje na to, že v niektorých členských štátoch majú prácu deti mladšie ako 14 rokov; domnieva sa, že úloha inšpektorov práce sa musí posilniť a že je potrebné zintenzívniť kampane proti detskej práci; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ zaviedla osobitné kampane zamerané na kontrolu a monitorovanie pracovných podmienok detí, a to najmä mladých prisťahovalcov;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že procesné práva a práva presadzovania, ako sú uvedené v návrhu smernice o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov, budú prístupné všetkým pracovníkom;

51.

považuje za dôležité, aby vo vzťahu k mobilným pracovníkom vnútroštátne inšpektoráty práce a prípadne aj organizácie zamestnancov mohli vykonávať inšpekcie vo všetkých prípadoch, keď to považujú za potrebné; konštatuje, že členské štáty musia na svojom území zabezpečiť zavedenie účinných kontrol a mechanizmov monitorovania s cieľom kontrolovať a monitorovať súlad s ustanoveniami a pravidlami stanovenými v príslušných smerniciach;

52.

vyzýva Komisiu, aby navrhla a poskytla členským štátom usmernenia o osvedčených postupoch a uľahčovala spoluprácu a výmenu informácií medzi nimi, aby mohli účinnejšie skúmať a kontrolovať činnosti agentúr sprostredkujúcich dočasnú prácu; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zvýšiť svoje komplexné inšpekcie agentúr sprostredkujúcich dočasnú prácu a mali by zvážiť prijatie opatrení, ktorými by takýmto sprostredkovateľským spoločnostiam uložili povinnosť získať osvedčenie a ohlasovaciu povinnosť;

53.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou subsidiarity vypracovala návrh zelenej knihy na podporu úlohy inšpektorov práce a stanovenie noriem pre inšpekcie na úrovni EÚ a jednotné požiadavky na vzdelávanie v tejto oblasti, pričom by zohľadnila rozdiely medzi vnútroštátnymi trhmi práce;

54.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala spôsoby lepšieho riešenia prípadov sociálneho dumpingu v EÚ a navrhla v tejto súvislosti vhodné nástroje;

55.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/41

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 3 ods. 3,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný právny rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti (COM(2012)0740),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2002 o rámci na podporu finančnej účasti zamestnanca (COM(2002)0364) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júna 2003 (1),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. októbra 2010 na tému Finančná účasť zamestnancov v Európe (2),

—

so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci na tému Finančná účasť zamestnancov na zisku spoločností (3), ktorá bola uverejnená v septembri 2012,

—

so zreteľom na správu PEPPER IV s názvom Referenčné porovnávanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v októbri 2009,

—

so zreteľom na správu PEPPER III s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v júni 2006,

—

so zreteľom na správu PEPPER II z 8. januára 1997 s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností (vrátane kapitálovej účasti) v členských štátoch, ktorú vypracovala Komisia (COM(1996)0697),

—

so zreteľom na správu PEPPER I s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností, ktorú uverejnila Komisia a Európsky univerzitný inštitút v marci 1991,

—

so zreteľom na pilotný projekt Komisie týkajúci sa presadzovania zamestnaneckého vlastníctva a účasti (4),

—

so zreteľom na správu z 18. decembra 2003 o nadnárodných prekážkach zvyšovania finančnej účasti zamestnancov v nadnárodných spoločnostiach, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov na vysokej úrovni,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. marca 2006 s názvom Vykonávanie programu Lisabonskej stratégie – Spoločenstva pre rast a zamestnanosť – Prevody podnikov – Kontinuita prostredníctvom nového začiatku“ (COM(2006)0117),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárstvo a menové veci (A7-0465/2013),

A.

keďže schémy finančnej účasti zamestnancov (FÚZ) môžu poskytovať priame finančné výhody presahujúce dohodnuté základné štruktúry odmeny, a to prostredníctvom:

B.

keďže zamestnanci čelia v čase krízy dvojnásobnému riziku: na jednej strane riziku straty zamestnania a príjmu, a na strane druhej riziku straty kapitálu investovaného do spoločnosti;

C.

keďže existujú tri hlavné modely FÚZ, ktoré si spoločnosť môže vybrať: podiel na ziskoch (vyplácaný v hotovosti, ako odložená platba alebo v akciách), podiel jednotlivých zamestnancov na vlastníctve (zamestnanecké akcie alebo akciové opcie), a plány vlastníctva zamestnaneckých akcií (Employee Stock Ownership Plans – ESOP); keďže FÚZ môže mať podobu akcií alebo hotovosti;

D.

keďže najvhodnejší model FÚZ bude často závisieť od veľkosti a situácie spoločnosti, najmä od toho, či je alebo nie je kótovaná;

E.

keďže FÚZ, najmä vo forme ESOP alebo čiastočného vlastníctva, môže slúžiť ako absorbér šokov tým, že umožňuje, aby bonusy a iné formy dodatočného platu alebo odmeny spravovali tretie strany, rozkladá investičné riziko medzi hlavných akcionárov spoločnosti a zabezpečuje pre zamestnancov aj portfólio uložených akcií;

F.

keďže finančná účasť zamestnancov na svojich podnikoch prináša pre zamestnancov celý rad potenciálnych rizík; keďže finančná účasť by sa nemala zneužívať na vyhýbanie sa dodržiavaniu pracovnoprávnych predpisov, ako prostriedok na znižovanie získaných sociálnych a pracovných práv alebo na vyvíjanie tlaku na zvyšovanie pružnosti pracovného trhu;

G.

keďže ak zamestnanci získajú od vlastníkov svojej spoločnosti prioritné právo na odkúpenie podniku, na základe čoho môžu prevziať spoločnosti nachádzajúce sa vo finančných ťažkostiach, môžu sa snažiť zabezpečiť vlastné pracovné miesta a tento postup môže viesť k zníženiu neistoty spojenej s ich pokračujúcim zamestnaním v prípade možného odkúpenia podniku inými spoločnosťami; keďže zamestnanecké vlastníctvo môže riešiť problémy súvisiace s dedením spoločnosti, keďže spoločnosť sa často ruší alebo predáva v záujme možnej racionalizácie alebo zrušenia, keď dedenie nie je možné; keďže tento postup môže pomôcť najmä MSP a mikropodnikom v zabezpečení pokračovania udržateľnej obchodnej prevádzky; keďže tieto výhody možno zabezpečiť iba za účasti zamestnancov;

H.

keďže ESOP je príkladom účinného modelu odkúpenia podnikom zamestnancami pre nekótované spoločnosti, kde sa na získanie akcií v mene zamestnancov využíva sprostredkovateľ; keďže zamestnanci nie sú vystavení ďalšiemu riziku, pretože akvizícia je financovaná z podielu na zisku alebo z úveru, ktorý je splatený z podielu na zisku, a ktorý dopĺňa mzdy zamestnancov;

I.

keďže koncept Sociedades Laborales v Španielsku je príkladom osvedčeného postupu schémy FÚZ pre mikropodniky; keďže umožňuje aj nezamestnaným rozhodnúť sa, či budú poberať podporu v nezamestnanosti ako paušálne platby s cieľom otvoriť novú sociedad, alebo rekapitalizovať existujúcu spoločnosť;

J.

keďže FÚZ znižuje krátkozrakosť a podporuje udržateľnosť a dlhodobý výhľad manažérov pri strategickom rozhodovaní manažérov a môže zvýšiť záujem zamestnancov o dlhodobý záväzok a snahu o inovačné riešenia vo výrobnom procese; keďže FÚZ takto môže zabezpečiť stabilitu, rozvoj a rast a zároveň znížiť riziká spojené s nadmerným rozmachom, ktoré vedú k strate pracovných miest; domnieva sa, že tieto účinky sa môžu posilniť stabilnými a fungujúcimi inštitúciami účasti zamestnancov;

K.

keďže schémy finančnej účasti podporujú investície do odbornej prípravy, pretože zvyšujú pravdepodobnosť, že spoločnosti si z dlhodobého hľadiska zachovajú kvalifikovaných pracovníkov;

L.

keďže finančná účasť zamestnancov na zisku a pridružená účasť zamestnancov na procese rozhodovania môžu prispieť k zlepšeniu spokojnosti zamestnancov v práci a k celkovej výkonnosti a motivácii; keďže môže tiež podnietiť rozvoj pocitu vlastníctva a lepšie pochopiť spoločnosť ako aj zvýšiť vzájomnú úctu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;

M.

keďže povzbudením zamestnancov k tomu, aby si vytvorili pocit vlastníctva a zodpovednosti, sa zvýši aj ich pocit spolupatričnosti a pravdepodobnosť, že zamestnávatelia ich zapoja do rozhodovania a porozumejú ich obavám, stanoviskám a návrhom;

N.

keďže stanovenie FÚZ môže prispieť k zvýšeniu produktivity, zlepšeniu výkonnosti, podpore zosúladenia záujmov zamestnancov a akcionárov a pritiahnuť a udržať kľúčových zamestnancov;

O.

keďže účasť zamestnancov na riadení prostredníctvom hlasovacích práv, práva byť prítomný alebo iných foriem správy a riadenia môže zlepšiť riadenie a tok informácií a zamestnancom pomôcť lepšie chápať situáciu, keď ich spoločnosť čelí problémom, a môže im takisto dať lepší prístup k odmenám v prípade, keď sa spoločnosti darí;

P.

keďže v modeloch FÚZ, ktoré využívajú sprostredkovateľa, môže tento subjekt uplatňovať hlasovacie práva alebo iné formy správy a riadenia v mene zamestnancov, čo umožní kolektívne zastupovanie;

Q.

keďže schémy FÚZ môžu zohrávať významnú úlohu pri ďalšom zapájaní zamestnancov do postupov poskytovania informácií, konzultácií a rozhodovania počas reštrukturalizácie;

R.

keďže FÚZ závisí od vnútroštátnych pravidiel zdaňovania a keďže nie je vhodné, aby sa na úrovni EÚ vyvinul jeden všeobecný univerzálny model FÚZ; keďže o FÚZ musí obozretne rozhodnúť každá spoločnosť a jej zamestnanci s náležitým ohľadom na širšie vnútroštátne a odvetvové súvislosti; keďže zavedenie súboru základných usmernení by mohlo viesť k vybudovaniu dôvery verejnosti a pomôcť schémam FÚZ dosiahnuť stanovené ciele;

S.

keďže FÚZ nemusí byť vhodná pre všetky spoločnosti alebo zamestnancov, a preto by sa mala pred realizáciou takejto schémy veľmi dôkladne zvážiť;

1.

vyzýva členské štáty, aby zohľadnili nadnárodné prekážky, ktorým čelia spoločnosti ponúkajúce schémy zamestnancom v niekoľkých členských štátoch, a zamestnanci, pre ktorých môže dvojité zdanenie predstavovať porušenie práva na voľný pohyb;

2.

poukazuje na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o príspevky na povinné sociálne zabezpečenie príjmu na finančnú účasť;

3.

vyzdvihuje, že v niektorých prípadoch môže byť užitočné uskutočniť postupné zbližovanie existujúcich schém finančnej účasti a súvisiacich vnútroštátnych právnych predpisov, s cieľom umožniť zamestnávateľom, aby mohli v budúcnosti poskytovať schémy v rovnakej alebo podobnej forme vo všetkých členských štátoch, v ktorých majú zamestnancov;

4.

trvá na tom, že nedostatok informácií o existujúcich schémach finančnej účasti možno prekonať väčším množstvom informácií, ktoré možno porovnať na medzinárodnej úrovni, čím by sa znížili náklady veľkých spoločností, ako aj MSP tým, že by mohli poskytovať schémy účasti zamestnancov, ktoré vyhovujú ich konkrétnym potrebám;

5.

poukazuje na nedostatok národných legislatívnych opatrení podporujúcich vývoj schém FÚZ; v tejto súvislosti berie na vedomie rozdiely medzi krajinami EÚ-15 (6) a EÚ-13 (7), čo sa týka ich mier účasti na schémach FÚZ; uznáva prepojenie medzi zavedením legislatívnych opatrení v prospech schém FÚZ na vnútroštátnej úrovni a počtom zamestnancov zúčastňujúcich sa na takýchto schémach (8);

6.

zdôrazňuje, že treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rámci vnútroštátnych systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä pri výpočte efektívnej daňovej záťaže v krajinách EÚ-28, s cieľom predchádzať dvojitému zdaneniu a diskriminácii;

7.

konštatuje, že rámec pre európsky model zamestnaneckého vlastníctva by nemal prevažovať nad vnútroštátnymi daňovými predpismi;

8.

vyzýva členské štáty, aby pri podpore systémov zamestnaneckého vlastníctva poskytovali daňové stimuly v súlade s osvedčenými postupmi;

9.

poukazuje na to, že presne zacielenými daňovými stimulmi by sa mohlo zvýšiť finančné vlastníctvo zamestnancov v rôznych členských štátoch, ba dokonca prispieť k hospodárskemu rastu;

10.

domnieva sa preto, že Komisia by mala predložiť usmernenia o zdanení majetkovej účasti zamestnancov;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali vhodné opatrenia podporujúce dobrovoľne fungujúce spoločnosti vo vyvíjaní a poskytovaní schém FÚZ otvorených pre všetkých zamestnancov bez rozdielu, a zároveň zohľadnili osobitnú situáciu MSP a mikropodnikov; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili výmenu najlepších postupov;

12.

domnieva sa, že finančná účasť zamestnanca môže predstavovať aj formu prémie určenej zamestnancovi, a to prostredníctvom kapitálovej účasti alebo špecifických dlhopisov, v závislosti od použitého finančného produktu a druhu danej spoločnosti;

13.

domnieva sa, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločnosti by mali byť dlhodobo udržateľné a založené na zásadách dobrovoľnej účasti, rovnosti zamestnancov a náležitej starostlivosti, a to najmä v prípade MSP; zdôrazňuje skutočnosť, že napriek pochopeniu užitočnosti systémov majetkovej účasti zamestnancov nepatrí táto oblasť do právomoci EÚ;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie zapojili do dialógu medzi tvorcami politiky, zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, organizácie združujúce spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom a zainteresované strany na príslušnej úrovni pri súčasnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov pri kolektívnom vyjednávaní s cieľom zaručiť zohľadňovanie existujúcich príkladov najlepších postupov pri vývoji národných politík zacielených na uľahčenie zavádzania FÚZ v podnikoch;

15.

očakáva výsledky pilotného projektu, najmä rozvoj virtuálneho centra FÚZ a nástroja na výpočet efektívnej dane CETREPS; žiada Komisiu, aby ponúkla členským štátom nápady týkajúce sa mechanizmov účasti s ohľadom na tento pilotný projekt;

16.

so záujmom vníma 29. režim ako možný jednotný právny rámec prístupný pre zamestnancov v celej EÚ, ktorý by bral ohľad na oblasti právomocí členských štátov v oblasti fiškálneho a pracovného práva, pokiaľ ide o;

17.

domnieva sa, že hodnotenie vplyvy 29. režimu by pomohlo posúdiť možnosti vytvorenia rovnakých podmienok a zabránenia internacionalizácii podnikov;

18.

poukazuje na to, že zamestnanecké vlastníctvo posilňuje veľmi potrebnú sociálnu súdržnosť a predstavuje dôležitý doplnok trvalo udržateľnej správy a riadenia spoločností; zdôrazňuje však, že pri podpore systémov vlastníctva treba prijať preventívne opatrenia, aby sa mzdy nenahradili systémami podielov na zisku;

19.

preto vyzýva Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby naďalej presadzovali dodržiavanie tzv. stavebnicového prístupu;

20.

nabáda Komisiu k tomu, aby predložila nezávislé posúdenie vplyvu a štúdiu týkajúce sa takéhoto 29. režimu FÚZ; očakáva zahrnutie informácii o ňom do predbežnej správy Komisie;

21.

vyzýva Komisiu, aby po uverejnení nezávislého hodnotenia vplyvu a v spolupráci s organizáciami združujúcimi spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom, členskými štátmi a, v prípade potreby, sociálnymi partnermi zvážila vypracovanie súboru základných usmernení úspešných schém FÚZ, ktorý bude zahŕňať tieto prvky:

22.

pripomína, že ako sa preukázalo v období pred vypuknutím finančnej krízy, politiky odmeňovania, ktoré podnecujú zamestnancov k nadmernému riskovaniu, môžu mať negatívny vplyv na správne a účinné riadenie úverových inštitúcií, investičných fondov a iných podnikov vo finančnom sektore;

23.

nabáda sociálnych partnerov, aby naďalej spolupracovali s cieľom zabezpečiť nové príležitosti a inovácie pre FÚZ na príslušných úrovniach;

24.

domnieva sa, že v záujme podpory finančnej účasti s cieľom vytvorenia novej formy financovania spoločností a umožnenia zamestnancom, aby si vytvorili pevnejšie puto k spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, by zamestnávatelia mali mať možnosť ponúknuť zamestnancom rôzne formy upisovania základného imania alebo dlhových cenných papierov vydaných na špecifický účel (dlhopisov); zastáva názor, že finančné prostriedky by mali zamestnanci, ako aj spoločnosti upisovať na dobrovoľnej báze, a to či už ide o jednotlivcov, alebo skupinu;

25.

uznáva, že sukcesia podnikov, dodatočné financovanie, udržanie si zamestnancov a ostatné typické problémy MSP možno zmierniť plánmi podielov zamestnancov na vlastníctve; zastáva názor, že systémy zamestnaneckého vlastníctva v malých podnikoch a mikropodnikoch možno spojiť s opatreniami na trhu práce, ako sú dávky v nezamestnanosti, a tak zabezpečiť opätovné začlenenie nezamestnaných do práce;

26.

poukazuje na nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti možných systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä v prípade MSP; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby lepšie organizovali informačné kampane a podnecovali cezhraničnú prenosnosť plánov osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

27.

povzbudzuje členské štáty k tomu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami združujúcimi spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom a Komisiou využili existujúce jednotné informačné portály – jednotné kontaktné miesta – prístupné pre zamestnávateľov a zamestnancov, na vysvetlenie prínosov a výhod, ako aj rizík FÚZ, dostupných vnútroštátnych stimulov a rôznych modely, ktoré existujú, aby umožnili pracovníkom a zamestnávateľom prijímať informované rozhodnutia o schémach FÚZ a nájsť najlepšie možnosti pre dohody na podnikovej úrovni, a lepšie zhodnotiť im dostupné možnosti a výzvy spojené so vstupom do schémy FÚZ; navrhuje, aby sa tieto jednotné kontaktné miesta pripojili alebo začlenili do existujúcich príslušných orgánov alebo orgánov na vnútroštátnej úrovni;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

23.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 482/48

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 a článok 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (zmluva EÚ),

—

so zreteľom na články 9, 53 a 151 až 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 5, 15, 16, 27, 31, 34 a 35 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na články 1, 2, 3, 4, 11, 12, 13, 19 a 23 Európskej sociálnej charty (revidovanej),

—

so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 102 z roku 1952 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia,

—

so zreteľom na Dohovor MOP č. 117 z roku 1962 o sociálnej politike (základné ciele a normy),

—

so zreteľom na Dohovor MOP č. 121 z roku 1964 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia z roku 121 o dávkach v prípade pracovného úrazu a chorôb z povolania, Dohovor č. 128 z roku 1967 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, Dohovor č. 130 z roku 1969 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, Dohovor č. 168 z roku 1988 o podpore zamestnanosti a ochrane v prípade nezamestnanosti, a Dohovor č. 183 z roku 2000 o revízii dohovoru o ochrane materstva,

—

so zreteľom na odporúčanie MOP z roku 2012 o vnútroštátnych minimách sociálnej ochrany,

—

so zreteľom na správu MOP o sociálnom zabezpečení vo svete v rokoch 2010 –2011 s názvom Zabezpečiť sociálne poistenie v čase krízy a po nej (1),

—

so zreteľom na správu MOP novembra roku 2003 s názvom Sociálna ochrana – Neustále investovanie do sociálnej spravodlivosti, znižovania chudoby a rozvoja v priebehu životného cyklu (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (4),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/EC z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (5),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany (92/441/EHS) (6),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 27. júla 1992 o konvergencii cieľov a politík sociálnej ochrany (92/442/EHS) (7),

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. decembra 1999 o posilnení spolupráce pri modernizácii a zlepšovaní sociálnej ochrany (8),

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. februára 2011 s názvom Posúdenie Výboru pre sociálnu ochranu týkajúce sa sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020 (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Biela kniha – program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

—

so zreteľom na správu Komisie z 8. januára 2013 s názvom Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2012 (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. augusta 2012 s názvom Sociálna ochrana v rozvojovej spolupráci Európskej únie (COM(2012)0446),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. novembra 2006 s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (COM(2006)0708),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. apríla 2010 na tému Nové tendencie v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti: špecifický prípad ekonomicky závislej samostatnej zárobkovej činnosti (11),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. marca 2013 o zneužívaní štatútu samostatne zárobkovo činnej osoby (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (COM(2008)0639) a na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (13),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2009 (COM(2009)0545) a svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre oživenie hospodárstva (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí: možné východiská (18),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o zintenzívnení boja proti nelegálnej práci (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (21),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (22),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (23),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (24),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (25),

—

so zreteľom na štúdiu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci z mája 2013 s názvom Práva v oblasti sociálnej ochrany ekonomicky závislých samostatne zárobkovo činných osôb (26),

—

so zreteľom na personalizovanú správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z roku 2013 s názvom Self-employed or not self employed? Working conditions of „economically dependent workers“ (27),

—

so zreteľom na správu Eurofoundu z 2. marca 2009 s názvom Self-employed workers: industrial relations and working conditions (28),

—

so zreteľom na porovnávaciu správu Eurofoundu z apríla 2013 s názvom Social partners' involvement in unemployment benefit regimes in Europe (29),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0459/2013),

A.

keďže prístup k sociálnemu zabezpečeniu je základným právom, ktoré je v súlade s právom Spoločenstva, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, a je kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu; keďže Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala odporúčania o vnútroštátnych minimách sociálnej ochrany, ktorých cieľom je zabezpečiť základné právo každej osoby na sociálne zabezpečenie a na životnú úroveň, ktorá je v súlade s ľudskou dôstojnosťou;

B.

keďže sociálne zabezpečenie je vnútroštátnou právomocou, koordinovanou na úrovni EÚ;

C.

keďže sociálna ochrana umožňuje prispôsobiť sa vývoju na trhu práce, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zabezpečuje začlenenie do trhu práce a investuje do ľudských zdrojov; keďže sociálne zabezpečenie zohráva úlohu stabilizácie hospodárstva a je proticyklickým faktorom, vďaka ktorému sa zvyšuje dopyt a vnútorná spotreba;

D.

keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty znížili verejné financie v rovnakom čase, ako vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky z vnútroštátnych rozpočtov určené na sociálne poistenie sa dostali ešte pod väčší tlak, pretože po rozsiahlych stratách zamestnania alebo po krátení miezd sa príspevky znížili, čím bol reálne ohrozený európsky sociálny model;

E.

keďže pokrytie v oblasti sociálnej ochrany v niektorých členských štátoch je nedostatočné a mohlo by sa zlepšiť; keďže stále existujú prípady zneužívania zraniteľných pracovníkov v EÚ;

F.

keďže väčšina tradičných systémov sociálneho zabezpečenia, najmä systémov sociálneho zabezpečenia a pracovného práva, boli vypracované na zabezpečenie sociálnych a pracovných práv zamestnancov, existuje riziko, že s novými formami zamestnania, ktoré sa objavujú, a so zvyšujúcim sa počtom samostatne zárobkovo činných osôb, môžu byť nové skupiny pracovníkov postavené pred problém zníženej sociálnej ochrany;

G.

keďže ženy, ktoré sa rozhodli začať podnikať, v porovnaní s mužmi častejšie uvádzajú ako hlavnú motiváciu svojich rozhodnutí lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom alebo hospodársku nevyhnutnosť;

H.

keďže samostatne zárobkovo činné ženy sú v skupine samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) v menšine, ale hrozí im väčšia pravdepodobnosť chudoby;

I.

keďže nedostatočný prístup k primeraným dôchodkovým právam, dávkam nemocenského, platenej dovolenke a k iným formám sociálneho zabezpečenia pre SZČO prehlbuje rodové rozdiely v odmeňovaní v neprospech samostatne zárobkovo činných žien, najmä na dôchodku;

J.

keďže rastie počet SZČO alebo osôb, ktoré majú málo práce alebo zle platenú prácu, najmä žien, ktorý sa ocitá pod hranicou chudoby, ale tieto osoby nie sú oficiálne zaradené do evidencie nezamestnaných;

K.

keďže by mohlo byť užitočné jasne definovať falošnú samostatnú zárobkovú činnosť a predchádzať prípadnému zneužívaniu s cieľom zabrániť porušovaniu sociálnych práv pracovníkov, narúšaniu hospodárskej súťaže a riziku sociálneho dumpingu;

L.

keďže falošná samostatná zárobková činnosť je v zásade formou čiastočného neplatenia odvodov, ktorú je ťažké odhaliť a ktorá ohrozuje udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov, ktoré pripravuje o veľmi dôležité zdroje;

M.

keďže mimoriadne vysoká miera nezamestnanosti v mnohých členských štátoch v spojení s neustálym tlakom na znižovanie (jednotkových) nákladov práce vedie na vnútroštátnych trhoch práce k trendom a postupom, ktoré podporujú ďalší rozvoj a rast falošnej samostatnej zárobkovej činnosti;

N.

keďže vývoj pracovných podmienok tých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú ekonomicky závislé, sa radikálne nelíši od podmienok zamestnancov, ich práva na sociálne zabezpečenie a prácu by sa mali v prípade potreby viac priblížiť právam zamestnancov;

O.

keďže je nedostatok spoľahlivých, presných a porovnateľných informácií a údajov o situácii, pracovných podmienkach a systémoch sociálneho zabezpečenia umožňujúcich spojenie práce SZČO s povinnosťami súvisiacimi so starostlivosťou;

P.

keďže v roku 2012 samostatná zárobková činnosť predstavovala viac ako 15 % celkovej zamestnanosti v EÚ, pričom v niektorých prípadoch nie je uprednostňovanou možnosťou dotknutej osoby, ale skôr nevyhnutnosťou vzhľadom na nedostatok iných pracovných príležitostí alebo dostatočne pružných pracovných podmienok umožňujúcich spojenie práce a starostlivosť o závislé osoby; keďže v mnohých členských štátoch je pre samostatne zárobkovo činné osoby ťažké nadobudnúť dostatočné dôchodkové práva, čím sa zvyšuje riziko budúcej chudoby dotknutých osôb; keďže ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné osoby sú zriedkavo organizované v odboroch alebo zastupované odbormi, hoci je u nich vyššia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami v súvislosti s pracovným časom a iných foriem zneužívania;

1.

zdôrazňuje, že je potrebné neustále optimalizovať a modernizovať systémy sociálnej ochrany na úrovni členských štátov s cieľom zaručiť riadnu, udržateľnú a primeranú sociálnu ochranu pre všetkých, založenú na zásadách všeobecného prístupu, nediskriminácie a na schopnosti pružne reagovať na demografické zmeny a zmeny na trhu práce;

2.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zodpovedné a udržateľné dlhodobé financovanie systémov sociálneho zabezpečenia, a to najmä v čase hospodárskej krízy, rozvíjali preventívnu časť systémov sociálneho zabezpečenia a kládli väčší dôraz na aktivačné opatrenia, a to bez toho, aby sa zabudlo, že jedným z najdôležitejších faktorov sociálnych investícií je, že umožňujú zladiť sociálne a hospodárske ciele a z dlhodobého hľadiska môžu prispievať k udržiavaniu a rozvíjaniu hospodárstva; v tejto súvislosti sa domnieva, že na sociálne investície by sa malo pozerať práve ako na investície, a nie na výdavky;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa v dôsledku starnutia obyvateľstva, nízkej miery pôrodnosti a meniacich sa trhov práce môže zvýšiť naliehavosť nutnosti reformy systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkového zabezpečenia, aby sa zaručila ich udržateľnosť; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy častejšie ako muži prerušujú prácu a prijímajú prácu na čiastočný úväzok na účely starostlivosti o deti a iné závislé osoby, čo môže mať nepriaznivý vplyv na ich dôchodky a vystaviť ich väčšiemu riziku chudoby; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby na účely priznávania a výpočtu nároku na dôchodok považovali takéto obdobia prerušenia práce za poistené obdobia; zdôrazňuje, že do reforiem by mali byť zapojení sociálni partneri v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, ako aj príslušné zainteresované strany, a že o reformách by mali byť občania riadne oboznámení;

4.

vyzýva členské štáty, aby zaistili vnútroštátnu sociálnu ochranu, ktorá zabezpečí dôstojný príjem stanovený každou krajinou a zaručí prístup k základným sociálnym dávkam, a to najmä v prípade choroby, nezamestnanosti, materstva, zdravotného postihnutia, dôchodku atď., s cieľom bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v členských štátoch; nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégie pre rozvoj sociálneho zabezpečenia v súlade s návrhmi Medzinárodnej organizácie práce;

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že účinná sociálna ochrana dostatočne vysokej kvality by mala byť založená na opatreniach na podporu účasti v zamestnaní, ktorá prispieva k zlepšeniu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a k zvyšovaniu produktivity, čo je hlavnou konkurenčnou výhodou; zdôrazňuje, že zníženie úrovne sociálnej ochrany by sa nemalo považovať za riešenie otvárajúce cestu k vyššej úrovni zamestnanosti;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili všetkým zamestnancom a SZČO prístup k celoživotnému vzdelávaniu prerozdelením existujúcich finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov určených len pre zamestnancov v pracovnom pomere na neurčitý čas medzi všetkých zamestnancov vrátane SZČO, a to nezávisle od druhu ich zmluvy;

7.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie na vykonanie štrukturálnych reforiem a zavedenie opatrení s cieľom vytvárať práčove miesta pre mladých ľudí, a zabezpečili, aby mladí pracovníci neboli diskriminovaní tým, že sa obmedzia ich práva na sociálne zabezpečenie; vyzýva ďalej členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou zabezpečili primeranú sociálnu ochranu pre mladých ľudí v rámci programov stáží a učňovského vzdelávania navrhnutých tak, aby im poskytli pracovné skúsenosti;

8.

zdôrazňuje, že starší ľudia nepredstavujú hospodársku a sociálnu záťaž, ale naopak, že ich skúsenosti nadobudnuté počas celého života a ich poznatky sú cenným prínosom; navrhuje, aby sa v kontexte medzigeneračnej solidarity zamestnanci nad 60 rokov podnecovali k tomu, aby ostali k dispozícii na trhu práce s cieľom odovzdať ich poznatky a skúsenosti ďalším generáciám;