15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/1

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/2

—

so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi EÚ a Kanadou o dohode o strategickom partnerstve (DSP),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o vzťahoch s Kanadou, najmä uznesenie z 5. mája 2010 o samite EÚ a Kanady (2), z 8. júna 2011 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Kanadou (3) a z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva (4),

—

so zreteľom na Rámcovú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kanadou z roku 1976 (5),

—

so zreteľom na Vyhlásenie o transatlantických vzťahoch medzi ES a Kanadou z roku 1990,

—

so zreteľom na spoločné politické vyhlásenie a spoločný akčný plán z roku 1996,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vzťahoch medzi EÚ a Kanadou (COM(2003)0266),

—

so zreteľom na program partnerstva EÚ – Kanada z roku 2004,

—

so zreteľom na správu pre Spoločný výbor pre spoluprácu EÚ – Kanada z roku 2011,

—

so zreteľom na výsledky medziparlamentnej schôdze EÚ – Kanada z apríla 2013,

—

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 90 ods. 4 a článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0407/2013),

A.

keďže vzťahy medzi EÚ a Kanadou sú historické, pevné a založené na spoločných záujmoch a hodnotách; keďže spoločné demokratické hodnoty a ochrana ľudských práv by mali tvoriť základ akejkoľvek dohody medzi dvoma stranami, ktoré sa snažia vytvoriť rámec pre takýto vzťah;

B.

keďže široká politická a hospodárska spolupráca medzi EÚ a Kanadou má dlhú históriu, ktorá sa formálne datuje do roku 1976, keď EÚ podpísala rámcovú dohodu s Kanadou, ako prvou z krajín OECD; keďže táto dohoda dlho predstavovala vhodný rámec na prehĺbenie vzťahov, posilnenie politického pridruženia a ďalší rozvoj spolupráce;

C.

keďže kanadská parlamentná demokracia je vybudovaná na pevných základoch; keďže Kanada uznáva podobné demokratické hodnoty a zásady ako EÚ;

D.

keďže v súčasnosti prerokovávaná DSP by znamenala aktualizáciu a oživenie vzťahov medzi EÚ a Kanadou a mohla by výrazne prispieť k prehĺbeniu politických, hospodárskych a kultúrnych vzťahov a zlepšeniu našej spolupráce v mnohých oblastiach; keďže sa ňou kodifikuje štatút EÚ a Kanady ako strategických partnerov;

E.

keďže DSP by okrem zlepšenia inštitucionálnej štruktúry vzťahov spolu s CETA poskytla občanom Európy a Kanady hmatateľné výhody a príležitosti, ak sa do procesu zapoja všetky zainteresované strany; keďže sa očakáva, že otvorenie trhov a spolupráca v oblasti regulácie budú znamenať významný hospodársky prínos a budú mať pozitívny dosah na zamestnanosť v Kanade aj v EÚ a vzhľadom na rozšírenie transatlantického partnerstva a na existujúci rámec NAFTA môžu viesť k vytvoreniu transatlantického trhu, čo bude stav prospešný pre všetky zainteresované strany, ak sa neznížia súčasné sociálne a ekologické normy;

F.

keďže prínosy a príležitosti intenzívnejších vzťahov medzi EÚ a Kanadou by sa mali rovnomerne rozložiť medzi všetky skupiny obyvateľov Európy aj Kanady podľa ich životných podmienok a potrieb; keďže treba uznať rozdielne hospodárske a priemyselné podmienky EÚ a Kanady a keďže treba zaručiť udržateľné a zodpovedné využívanie zdrojov;

G.

keďže 18. októbra 2013 predseda Komisie a kanadský predseda vlády dosiahli politickú dohodu o hlavných prvkoch komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA), zatiaľ čo rokovania o strategickej dohode o partnerstve pokračujú; keďže CETA a DSP sa navzájom dopĺňajú v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Kanadou;

H.

keďže popri rokovaniach o DSP prebiehali aj rokovania o dohode o PNR medzi EÚ a Kanadou, ktorá má prehĺbiť aj vzťahy v oblasti boja proti terorizmu a poskytnúť vhodnú ochranu pred neprimeranými praktikami profilovania na základe uchovávania údajov o cestujúcich z EÚ;

I.

keďže Kanada v roku 2011 formálne odstúpila od Kjótskeho protokolu; keďže EÚ opakovane vyzvala Kanadu, aby znížila emisie skleníkových plynov v súlade s jej medzinárodnými záväzkami;

J.

keďže by sa mala urýchlene vyriešiť otázka úplného zrušenia víz s cieľom zabezpečiť, aby osoby a podniky zo všetkých členských štátov EÚ vrátane Rumunska a Bulharska mali rovnaké možnosti na spoluprácu s kanadskými partnermi;

K.

keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Kanadou by sa malo náležite zohľadňovať v medzinárodných fórach a organizáciách; keďže rozhodnutie Arktickej rady o štatúte pozorovateľa pre EÚ, ktoré podporila aj Kanada, je v tejto súvislosti poľutovaniahodné; keďže EÚ sa zaviazala spolupracovať s kanadskými orgánmi na riešení tejto otázky;

1.

predkladá Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť tieto odporúčania:

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom a vláde a parlamentu Kanady.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/5

—

so zreteľom na konzultačnú správu Výboru pre platobné a zúčtovacie systémy (CPSS-IOSCO) a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere z júla 2012 s názvom Obnova a riešenie krízových situácií finančných trhových infraštruktúr,

—

so zreteľom na konzultačnú správu CPSS-IOSCO z augusta 2013 d názvom „Obnova finančných trhových infraštruktúr“,

—

so zreteľom na správy Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu nad poisťovníctvom z júla 2013 s názvom „Globálne systémovo dôležité poisťovne: Počiatočná metodika posudzovania a Globálne systémovo dôležité poisťovne: Politické opatrenia,

—

so zreteľom na publikáciu Rady pre finančnú stabilitu z 18. júla 2013 s názvom „Globálne systémovo dôležité poisťovne (G-SIIs) a politické opatrenia, ktoré sa na ne budú vzťahovať“ (1);

—

so zreteľom na konzultačnú správu Rady pre finančnú stabilitu z augusta 2013 s názvom „Uplatňovanie kľúčových atribútov účinných režimov riešenia krízových situácií na nebankové finančné inštitúcie“,

—

so zreteľom na konzultáciu oddelení Komisie o možnom rámci pre ozdravenie a riešenie krízových situácií finančných spoločností, ktoré nie sú bankami,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (EMIR) (2),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení zúčtovania cenných papierov v Európskej únii a o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSD), ktorým sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES, ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia a ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (COM(2012)0280) a na správu Výboru pre hospodárske a menové veci na túto tému (3),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0343/2013),

A.

keďže posúdenia infraštruktúry finančného trhu sú v súčasnosti súčasťou programov MMF a Svetovej banky na hodnotenie finančného sektora;

B.

keďže účinné plány na ozdravenie a nástroje na riešenie krízových situácií sú nevyhnutné na zlepšenie stability nebankového finančného sektora v celosvetovom meradle;

C.

keďže infraštruktúra finančného trhu je organizovaná veľmi rôznorodým spôsobom; keďže na uľahčenie vytvorenia primeraných plánov na ozdravenie, a predovšetkým na riešenie krízových situácií, treba medzi nimi rozlišovať na základe organizačnej komplexnosti, zemepisného dosahu a podnikového modelu;

D.

keďže hoci EMIR a nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR) sú zamerané na zníženie systémového rizika prostredníctvom kvalitnej regulácie trhovej infraštruktúry, existuje pravdepodobnosť neželaných dôsledkov;

E.

keďže zatiaľ čo povinné centrálne zúčtovanie pozitívne prispieva k zníženiu celkového systémového rizika finančných trhov, zvýšilo tiež koncentráciu systémového rizika centrálnych protistrán, pričom všetky centrálne protistrany sú systémovo dôležité na svojich vlastných trhoch;

F.

keďže najväčší zúčtovací členovia majú spravidla účasť vo viac než jednej centrálnej protistrane, takže ak jedna centrálna protistrana zlyhá, je pravdepodobné, že aj ostatné budú mať ťažkosti;

G.

keďže hromadné zlyhanie členov centrálnych protistrán bude mať katastrofálne dôsledky nielen pre účastníkov finančného trhu, ale pre príslušné spoločnosti ako celok;

H.

keďže dôvodom využívania centrálnych protistrán je zníženie rizika protistrany správnym dozabezpečením produktov pred ich ponúknutím na centrálne zúčtovanie, aby sa zlyhanie jednej protistrany nedotklo zvyšku trhu;

I.

keďže procesy riadenia rizika svedčia o tom, že centrálne protistrany znižujú riziká a neistotu protistrán a predchádzajú šíreniu;

J.

keďže EMIR sa plne nevenuje rizikám spôsobeným centrálnou protistranou v dôsledku nesprávneho posúdenia požiadaviek na zabezpečenie pre celú produktovú triedu;

K.

keďže centrálne protistrany majú motívy na uplatňovanie nižších mier zabezpečenia, najmä pri vstupe nových produktov alebo tried aktív, s cieľom prilákať zákazníka; keďže účinnosť fondov pre prípad zlyhania oddelených pre rôzne produkty alebo triedy aktív sa ešte musí posúdiť;

L.

keďže riziká vzájomného urovnávania portfólií pre produkty (stanovovanie marží pre portfólio) pomocou účelového viazania majetku v rámci fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania nie sú overené, a tak zatiaľ čo znižovanie požiadaviek na zábezpeku môže z krátkodobého hľadiska znížiť náklady, použitie vzájomného urovnania portfólií by nemalo ohroziť schopnosť centrálnej protistrany správne riadiť riziko a malo by zohľadniť obmedzenia analýzy hodnotenia v riziku;

M.

keďže jedna z kľúčových výhod, ktorú klienti získavajú od člena zúčtovania, spočíva v ich poskytovaní ochrany proti riziku protistrany tak v súvislosti s centrálnou protistranou, ako aj ostatnými členmi zúčtovania;

N.

keďže medzinárodné centrálne depozitáre cenných papierov (ICSD) EÚ sú celosvetovo systémovo dôležité inštitúcie, ktoré uľahčujú trh s európskymi dlhopismi a v súčasnosti sú prevádzkované pod bankovými licenciami;

O.

keďže centrálne zúčtovanie zvýšilo potrebu správy zábezpeky a súvisiacich služieb, ktoré v súčasnosti vykonávajú centrálne depozitáre cenných papierov, ako aj depozitárne banky;

P.

keďže blížiace sa zavedenie systému Target2Securities spôsobilo, že centrálne depozitáre cenných papierov skúmajú nové služby;

Q.

keďže štandardné systémy platobnej neschopnosti neposkytujú kompletný rámec na zaobchádzanie s aktívami klientov v prípade zlyhanie centrálneho depozitára cenných papierov bez zavedenia právnych predpisov v oblasti cenných papierov;

R.

keďže IAIS vypracovala v júli 2013 správu o Globálne systémovo dôležitých poisťovniach a dospela k záveru, že hoci sa tradičný obchodný model v oblasti poisťovníctva počas finančnej krízy ukázal ako oveľa odolnejší než obchodný model bánk, veľkí a vysoko prepojení cezhraniční poisťovatelia, a to najmä tí, ktorí vykonávajú významné činnosti mimo tradičného upisovania, ako sú úverové a investičné záruky, môžu predstavovať významné systémové riziko; keďže Rada pre finančnú stabilitu na základe metódy posudzovania IAIS identifikovala deväť veľkých poisťovateľov ako systémových, z ktorých piati majú svoje hlavné sídlo v Únii;

S.

keďže zatiaľ čo systémové riziko zlyhania správcu aktív nie je také výrazné, ako v prípade kľúčovej trhovej infraštruktúry, môže sa v dôsledku vývoja obchodných modelov správcov aktív stať systémovo dôležité, čo je faktor, ktorému sa Rada pre finančnú stabilitu (FSB) venovala vo svojej práci o tieňovom bankovníctve;

1.

vyzýva Komisiu, aby si za prioritu určila ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a tých centrálnych depozitárov, ktorí sú vystavení úverovému riziku, a pri zvažovaní toho, či je vhodné vypracovať obdobné právne predpisy pre ostatné finančné inštitúcie, aby primerane rozlišovala medzi každým druhom a dôkladne sa sústredila na tie, ktoré majú potenciál predstavovať systémové riziká pre hospodárstvo;

2.

zdôrazňuje význam právnych predpisov EÚ v nadväznosti na medzinárodne schválené zásady v rámci CPSS-IOSCO, Rady pre finančnú stabilitu a IAIS;

3.

zdôrazňuje význam jasných ustanovení o „odstupňovaní intervencií“ v každom ustanovení týkajúcom sa ozdravenia nebankových finančných inštitúcií, podľa ktorých príslušné orgány monitorujú vhodne navrhnuté ukazovatele finančného zdravia a majú právomoc zasiahnuť včas v prípade finančnej tiesne určitého subjektu a požadovať, aby prijal nápravné opatrenia podľa vopred schváleného plánu na ozdravenie s cieľom odvrátiť potenciálne rušivú poslednú možnosť podrobiť tento subjekt riešeniu krízovej situácie;

4.

domnieva sa, že nebankové finančné inštitúcie by mali samy vypracovať komplexné a dôkladné plány na ozdravenie, ktorými sa určia kľúčové operácie a služby a vypracovať stratégie a opatrenia potrebné na zabezpečenie ďalšieho poskytovania kľúčových operácií a služieb a že tieto plány na ozdravenie by mali byť preskúmané príslušným orgánom dohľadu; domnieva sa, že orgán dohľadu by mal mať možnosť vyžadovať zmeny v pláne na ozdravenie a mal by viesť a konzultovať s orgánom, ktorý rieši krízovú situáciu, ktorý by v prípade, ak ide o iný orgán, mohol poskytovať odporúčania orgánu dohľadu;

5.

nazdáva sa, že orgány dohľadu by mali mať právomoc zasiahnuť z dôvodov finančnej stability a požadovať vykonávanie častí plánov na ozdravenie, ktoré ešte neboli aktivované, alebo prijať iné opatrenia v prípade potreby; orgány by si však tiež mali uvedomovať riziko vytvorenia trhovej neistoty za už aj tak dosť vypätých okolností;

6.

zastáva názor, že orgány, ktoré riešia krízovú situáciu a orgány dohľadu, by sa v jednotlivých krajinách mali snažiť spolupracovať a vzájomne si poskytovať informácie;

7.

je presvedčený, že v prípade skupín tvorených subjektmi z rôznych členských štátov by plány na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mali byť dohodnuté medzi rôznymi orgánmi, ktoré riešia krízovú situáciu; takéto plány by mali byť založené na predpoklade spolupráce medzi orgánmi v rôznych členských štátoch;

8.

nazdáva sa, že opatreniami na riešenie krízovej situácie by sa malo rozlišovať medzi rôznymi službami a činnosťami, ktoré môže dotknutá inštitúcia infraštruktúry finančného trhu poskytovať alebo vykonávať;

9.

zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom plánov na ozdravenie a riešenie krízových situácií s existujúcimi právnymi predpismi, predovšetkým so smernicou o dohodách o finančných zárukách (FCAD) a nariadením o európskej trhovej infraštruktúre (EMIR), pretože tieto konflikty by mohli obmedziť právomoci centrálnych protistrán a centrálnych depozitárov v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií alebo zabrániť ich účinnému využitiu;

10.

v súvislosti s posúdením významu osobitných režimov riešenia krízových situácií pre trhovú infraštruktúru, finančné inštitúcie a subjekty tieňového bankovníctva zdôrazňuje naliehavú potrebu rozvíjať nástroje na účinné sústavné sledovanie stavu a toku finančných rizík v rámci firemných, sektorových a štátnych hraníc v Únii a medzi Úniou a ostatnými globálnymi regiónmi; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že príslušné údaje poskytnuté na základe právnych predpisov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a trhovej infraštruktúry budú na tento účel účinné využité Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), európskymi orgánmi dohľadu a ostatnými príslušnými orgánmi;

11.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že centrálne protistrany budú mať stratégiu riadenia zlyhania pre všetky produkty, ktoré sú zúčtované centrálnou protistranou, ako súčasť plánu na ozdravenie schváleného orgánom dohľadu s osobitným zameraním na tie produkty, ktoré sú poverené centrálnym zúčtovaním, keďže v týchto prípadoch je vyššia pravdepodobnosť koncentrácie rizík;

12.

zdôrazňuje význam monitorovania rizík centrálnych protistrán v dôsledku koncentrácie členov zúčtovania a vyzýva orgány dohľadu, aby informovali EBA o 10 najväčších členoch zúčtovania každej centrálnej protistrany, aby sa takéto riziká, ako sú vzájomné prepojenia, šírenie a potenciál na zlyhanie viac ako jednej centrálnej protistrany naraz, mohli centrálne monitorovať a posudzovať;

13.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula nástroje na meranie denného rizika centrálnych protistrán, aby sa zaručilo, že denné zostatky centrálnych protistrán s obchodnými bankami pre správu účtov a platobné služby nebudú prekračovať vopred stanovené limity, ktoré by inak mohli ohrozovať fungovanie centrálnej protistrany;

14.

domnieva sa, že s cieľom zachovať stimuly pre dobrú správu centrálnych protistrán sa musí dodržiavať postupnosť pri zlyhaní stanovená v EMIR, aby sa predfinancované vlastné finančné zdroje centrálnych protistrán použili predtým, ako sa využijú akékoľvek príspevky člena plniaceho svoje záväzky do fondu pre prípad zlyhania;

15.

žiada, aby Komisia zabezpečila, aby centrálne protistrany konali vo verejnom záujme a aby prijali svoje obchodné stratégie s cieľom výrazne znížiť pravdepodobnosť spustenia scenárov ozdravenia a riešenia krízovej situácie;

16.

vyzýva Komisiu, aby uznala, že zatiaľ čo cieľom účelového viazania aktív v rámci fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania je obmedziť šírenie, je nejasné, či to bude postačovať na predídenie takémuto šíreniu v praxi za predpokladu, že komerčné stimuly spojené so vzájomným urovnávaním môžu zvýšiť systémové riziko; vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia s cieľom minimalizovať riziko šírenia;

17.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby sa vytvorili rozumné zásady týkajúce sa zmluvných podmienok medzi centrálnou protistranou a jej zúčtovacími členmi, ako aj spôsobu prenášania strát zúčtovacích členov na ich klientov, a to takým spôsobom, aby sa fond zúčtovacieho člena pre prípad zlyhania musel vyčerpať predtým, než sa akékoľvek straty zúčtovacieho člena v úpadku prenesú na klienta ako súčasť transparentného procesu rozdeľovania strát;

18.

domnieva sa, že zmluvné podmienky medzi centrálnou protistranou a jej zúčtovacími členmi by mali rozlišovať medzi stratami vyplývajúcimi z úpadku člena a stratami, ktoré vyplývajú z iných dôvodov, ako sú napríklad straty vzniknuté v dôsledku zlých investičných rozhodnutí centrálnej protistrany; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zachovania zodpovedajúceho dohľadu zabezpečila, aby výbor centrálnych protistrán pre riziká bol stále úplne informovaný o investíciách centrálnych protistrán; domnieva sa, že nástroje na ozdravenie, ako je pozastavenie vyplácania dividend a pohyblivých odmien alebo dobrovoľná reštrukturalizácia záväzkov prostredníctvom konverzie dlhu na vlastné imanie, možno považovať za najvhodnejšie nástroje na použitie za týchto okolností;

19.

je presvedčený, že všetky centrálne protistrany by mali zaviesť komplexné opatrenia na ozdravenie, ktorými sa poskytuje ochrana fondom a zdrojom, ktoré vyžaduje EMIR; týmito plánmi na ozdravenie by sa mala zabezpečiť ochrana proti všetkým predvídateľným okolnostiam a mali by byť zahrnuté a zverejnené ako súčasť pravidiel centrálnych protistrán;

20.

tvrdí, že deliacou čiarou medzi ozdravením a riešením krízových situácií v prípade centrálnych protistrán je vyčerpanie postupnosti pri zlyhaní a vyčerpanie schopnosti centrálnej protistrany absorbovať stratu; domnieva sa, že v tomto momente by mal orgán dohľadu aktívne zvážiť možnosť rozpustenia správnej rady centrálnej protistrany a otázku, či presunúť preniesť kľúčové služby centrálnej protistrany alebo postúpiť operačnú kontrolu centrálnej protistrany inému poskytovateľovi; domnieva sa, že orgány, ktoré riešia krízovú situáciu, musia mať potrebný priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o vyhodnotenie situácie, ako aj určitý manévrovací priestor, a musia odôvodniť svoje rozhodnutie;

21.

domnieva sa, že orgány, ktoré riešia krízovú situáciu, by mali uplatňovať tieto, veľmi špecifické kritériá:

22.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť „nepretržité poskytovanie služieb“, čo je kľúčovým cieľom riešenia krízovej situácie;

23.

zdôrazňuje, že akákoľvek účasť zúčtovacích členov pri rozdeľovaní strát pred rozpustením správnej rady centrálnej protistrany by sa nemala týkať peňazí ani aktív priamych alebo nepriamych klientov, zatiaľ čo orgán, ktorý rieši krízovú situáciu, môže po získaní právomoci využívať nástroje alokácie strát, ako napríklad krátenie premenlivých marží alebo opätovné doplnenie fondu pre prípad zlyhania zo strany zúčtovacích členov plniacich svoje záväzky pri súčasnom čo najpresnejšom dodržaní plánu na riešenie krízových situácií;

24.

domnieva sa, že ak by mal orgán, ktorý rieši krízovú situáciu, možnosť pozastaviť právo na predčasné ukončenie zmluvy centrálnej protistrany na obdobie najviac dvoch dní, umožnilo by sa tým trhu správne precenenie zmlúv, a tým by sa dosiahlo prehľadnejšie rozloženie rizika; možnosť a vykonávanie takejto právomoci by sa mala starostlivo zvážiť tak, aby sa orgánu, ktorý rieši krízovú situáciu, minimálne stanovila podmienka, aby stanovil, že pozastavenie práva je nutné v záujme finančnej stability s ohľadom na ciele riešenia krízovej situácie, vzájomnú interakciu s príslušnou bankou alebo inými režimami riešenia krízovej situácie vzťahujúcimi sa na členov zúčtovania, riadenie zlyhania a riadenie rizík centrálnej protistrany a vplyv na každý z trhov centrálnej protistrany, účastníkov zúčtovania a finančné trhy vo všeobecnosti; bolo by to nevyhnutne sprevádzané právomocou na uvoľnenie povinnosti na zúčtovanie ako prostriedku poslednej možnosti po tom, ako sa aspoň preskúmalo, či by iná centrálna protistrana mohla poskytnúť zúčtovanie v krátkodobom výhľade;

25.

uznáva, že centrálne protistrany majú členov zúčtovania z veľkého počtu krajín; domnieva sa preto, že rámec na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany môže byť účinný len vtedy, ak je účinný vo všetkých zúčastnených jurisdikciách; domnieva sa, že v dôsledku toho sa musia aktualizovať vnútroštátne konkurzné rámce, aby sa prispôsobili novému európskemu režimu riešenia krízových situácií;

26.

domnieva sa, že centrálne protistrany s bankovou licenciou by mali podliehať osobitnému režimu centrálnej protistrany a nie navrhovanému režimu ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk podľa smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRR); mimoriadne obavy v tomto zmysle vyvoláva skutočnosť, že navrhovaný režim pre banky by od nich vyžadoval, aby mali v držbe súhrnnú sumu dlhu, ktorý možno zachrániť; je presvedčený, že takáto právomoc by bola pre centrálne protistrany s bankovou licenciou nevhodná, pretože nemajú tendenciu emitovať takéto dlhové nástroje;

27.

vyhlasuje, že je v zodpovednosti centrálneho depozitára cenných papierov zaručiť, aby jeho plán na ozdravenie jasne umožňoval nadväznosť operácií v rozumných scenároch krízy, aby aj v prípade likvidácie ostatných časti jeho podnikania mohli pokračovať primárne funkcie zúčtovania, ako aj ostatné základné služby centrálneho depozitára, ktoré môže naďalej vykonávať centrálny depozitár alebo existujúci poskytovateľ, ktorým je tretia strana, ako to povoľuje CSDR;

28.

požaduje, aby sa v prípade, že nie je k dispozícii samostatný legislatívny návrh, do nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov začlenila požiadavka, aby príslušné vnútroštátne orgány zabezpečili vytvorenie zodpovedajúcich plánov na ozdravenie a plánov na riešenie krízovej situácie v súlade s medzinárodnými štandardmi Rady pre finančnú stabilitu a CPSS-IOSCO pre všetky centrálne depozitáre, vrátane odkazov na články smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, ktoré by sa mali uplatňovať na tie centrálne depozitáre, ktoré prevádzkujú svoju činnosť na základe bankových licencií;

29.

vyzýva členské štáty, aby v prípade absencie právnych predpisov v oblasti cenných papierov rozvíjali a koordinovali svoje jestvujúce osobitné správne systémy pre centrálne depozitáre, aby sa zlepšila istota, pokiaľ ide o zachovanie nadväznosti operácií počas krízy, najmä tým, že sa zaručí prístup k registrom, záznamom alebo účtovnej evidencii centrálneho depozitára tak, aby orgán, ktorý rieši krízovú situáciu alebo príslušný vnútroštátny orgán mohol jednoducho identifikovať vlastníkov aktív;

30.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrhom rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne depozitáre sa zabezpečí – ak je to možné – kontinuita centrálnych depozitárov počas ozdravenia a riešenia krízových situácií;

31.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrhom rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne depozitáre sa zabezpečí kontinuita právneho prostredia centrálnych depozitárov, a to najmä tým, že bude rešpektovať smernicu o konečnom zúčtovaní, dohody o dodaní proti platbe, prevádzku akéhokoľvek spojenia CSD a zmluvy s poskytovateľmi kľúčových služieb počas ozdravenia a riešenia krízovej situácie;

32.

konštatuje, že v EÚ existuje dlhoročná prudenciálna regulácia poisťovníctva; zdôrazňuje význam súdržného a konvergentného prístupu členských štátov k implementácii smernice Solventnosť II rámci rozumného časového rámca, ak sa stanovuje v postupe Omnibus II; vyzýva na ukončenie rokovaní o postupe Omnibus II, aby druhá a tretia úroveň smernice Solventnosť II bola dokončená načas, čím sa zníži na minimum pravdepodobnosť nutnosti zásahu orgánov, ktoré riešia krízové situácie;

33.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila prácu IAIS v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií poisťovateľov a aby ju posudzovala v kontexte druhej úrovne smernice Solventnosť II, právnych predpisov v oblasti finančných konglomerátov a smernice o sprostredkovaní poistenia a aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi s cieľom dodržiavať harmonogram stanovený Radou pre finančnú stabilitu na implementáciu politických odporúčaní vrátane vyžadovania, aby systémové poisťovne mali vypracované plány na ozdravenie a plány na riešenie krízových situácií a posúdenia opätovnej platobnej schopnosti, posilneného dohľadu nad skupinou a zvýšených požiadaviek v oblasti absorbovania strát; uznáva, že dlhodobý charakter poistných záväzkov, odlišné termíny, dlhé medziobdobia a obchodný charakter poisťovníctva v porovnaní s bankovníctvom spolu s nástrojmi, ktoré majú regulátory k dispozícii, už umožňuje účinné postupy týkajúce sa riešenia krízových situácií; je presvedčený, že je preto potrebné zamerať sa najmä na ozdravenie;

34.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že IAIS a Rada pre finančnú stabilitu odložili zverejnenie usmernení pre posudzovanie systémového postavenia zaisťovateľov a politických odporúčaní pre nich až na júl 2014; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala systémové riziko, ktoré predstavujú zaisťovne, a to najmä vzhľadom na ich ústrednú úlohu pri riadení poistného rizika, ich vysokú mieru previazanosti a nedostatočnú nahraditeľnosť;

35.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila, či by mal byť niektorý zo správcov aktív označený za systémovo dôležitého vzhľadom na svoj rozsah činnosti a použitím komplexného súboru ukazovateľov, ako napríklad: veľkosť, obchodný model, rizikový profil, úverová bonita, skutočnosť, či obchoduje na vlastný účet, či podlieha požiadavkám týkajúcim sa oddelenia majetku svojich klientov a ďalšie relevantné faktory;

36.

konštatuje, že aktíva klienta sú oddelené a uchovávané u depozitárov, a že preto možnosť prevodu týchto aktív na iného správcu aktív predstavuje rozhodujúcu ochranu;

37.

je presvedčený, že efektívny režim právnych predpisov v oblasti cenných papierov by mohol zmierniť mnohé z problémov pri zlyhaní veľkého cezhraničného správcu aktív;

38.

vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do rokovaní s relevantnými medzinárodnými orgánmi finančného dohľadu, aby sa zistili všetky slabé stránky celosvetovo systémovo dôležitých platobných systémov a platných podmienok s cieľom zaručiť nepretržité poskytovanie služieb v prípade zlyhania;

39.

je presvedčený, že vzhľadom na to, že platobné systémy sú jadrom všetkých hotovostných prevodov, je jasné, že odchýlka na trhu v takomto systéme by mala významné vedľajšie účinky na iné subjekty na finančnom trhu; konštatuje, že smernica o konečnom zúčtovaní z roku 1998 je už zameraná na zmierňovanie potenciálnych rizík platobných systémov, ale domnieva sa, že sa v nej dostatočne nerieši ozdravenie a riešenie krízových situácií, a že preto treba prijať osobitné ustanovenia, aby platobné systémy mohli primerane reagovať na nepriaznivé okolnosti;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/12

—

so zreteľom na hlavu XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jej článok 189, ktorý sa týka politiky výskumu a technologického vývoja a politiky v oblasti kozmického priestoru a ktorý sa osobitne zmieňuje o vypracovaní európskej politiky v oblasti kozmického priestoru s cieľom presadzovať vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a uskutočňovanie politík Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie – konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Nadväzovanie vhodných vzťahov medzi EÚ a Európskou vesmírnou agentúrou (COM(2012)0671),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/578/ES z 29. apríla 2004 o uzavretí Rámcovej dohody medzi Európskym spoločenstvom a Európskou vesmírnou agentúrou (1),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. októbra 2010, 31. mája 2011, 2. decembra 2011 a 30. mája 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0338/2013),

A.

keďže v článku 189 Zmluvy o fungovaní EÚ sa Európskej únii výslovne zveruje úloha spočívajúca vo vypracovaní politiky v oblasti kozmického priestoru na presadzovanie vedeckého a technického pokroku, priemyselnej konkurencieschopnosti a na uskutočňovanie jej politík;

B.

keďže s ohľadom na rastúcu hospodársku súťaž nových krajín s vesmírnym programom, ako je Čína a India, už politická sila jednotlivých členských štátov EÚ nepostačuje na budúce výzvy v tomto odvetví;

C.

keďže politika v oblasti kozmického priestoru predstavuje kľúčový prvok stratégie Európa 2020;

D.

keďže mnohé služby, ktoré využívajú občania v každodennom živote, priamo alebo nepriamo závisia od kozmického sektoru, ako napr. televízia, vysokorýchlostný internet, navigačné systémy alebo celoeurópsky systém automatického tiesňového volania eCall;

E.

keďže európsky kozmický priemysel vytvára ročne konsolidovaný obrat vo výške 6,5 mld. EUR a zamestnáva viac ako 34 500 osôb s vysokou odbornosťou a keďže v tomto období hospodárskych problémov by sa mal vyzdvihnúť význam tohto priemyslu ako odvetvia so silným potenciálom rastu a inovačným potenciálom a ako tvorcu pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou;

F.

keďže v súčasnosti je koordinácia opatrení v oblasti politiky pre kozmický priestor medzi EÚ, členskými štátmi a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) nedostatočná, a preto sa vyskytujú zdvojenia štruktúr a nie je možné využiť účinky súčinnosti; zdôrazňuje, že zavedením jasného rámca riadenia v kozmickom odvetví by sa dosiahli nesmierne úspory získané v dôsledku efektívnosti;

G.

keďže agentúra ESA nemá ako medzivládna organizácia žiadny formálny vzťah s Európskym parlamentom, chýba jej priama spätná väzba od občanov, ktorá je ináč zabezpečená vo všetkých oblastiach politiky Únie;

H.

keďže kozmický priemysel je odvetvie náročné na investície s nezvyčajne dlhými vývojovými cyklami, a preto stabilita pri plánovaní preň zohráva rozhodujúcu úlohu; keďže viditeľnosť, ktorú prináša, bude výrazne podnietená existenciou stabilného regulačného rámca a jasného rámca riadenia;

I.

keďže prevádzka európskeho systému nosných rakiet môže prispieť k zabezpečeniu nezávislého prístupu ku kozmickému priestoru;

J.

keďže EÚ je v súčasnosti závislá od neeurópskeho vojenského GNSS a systém Galileo bol naplánovaný a rozvíjaný pod civilným riadením a aj pod ním zostane;

K.

keďže pre európsky kozmický sektor zohráva komerčný predaj omnoho významnejšiu úlohu ako pre jeho hlavných medzinárodných konkurentov;

L.

keďže satelitné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní informácií pre rastúce odvetvia digitálnej spoločnosti a pomáhajú dosahovať ciele Digitálnej agendy EÚ;

M.

keďže podľa odhadov odborníkov by trh so službami satelitnej navigácie a pozorovania Zeme mohol za desať rokov dosiahnuť objem 300 miliárd USD a už v súčasnosti 6 % až 7 % HDP v západných členských štátoch EÚ závisí od satelitnej navigácie;

N.

keďže rastúci dopyt po bezdrôtových komunikačných službách a fyzikálne vlastnosti šírenia vĺn a s tým súvisiaci obmedzený objem frekvenčného spektra zapríčiňujú, že čoraz viac stúpa význam medzinárodného zosúladenia využívania spektier;

1.

víta oznámenie Komisie o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru; domnieva sa, že Komisia by sa mala sústrediť na vymedzený počet opatrení týkajúcich sa priemyselnej politiky v oblasti kozmického priestoru, ako sa uvádza v tomto oznámení, aby sa skutočne využil potenciál rastu kozmického priemyslu;

2.

zdôrazňuje, že všetci aktéri zapojení do riadenia budúcich politík EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane Komisie, Agentúry pre európsky GNSS, agentúry ESA, vnútroštátnych a špecializovaných agentúr, ako napríklad EUMETSAT, musia byť vzájomne prepojení a fungovať na dlhodobom základe;

3.

domnieva sa, že národné agentúry by mohli predložiť konkrétne návrhy v tomto smere, aby Komisia mohla zefektívniť vstupy prichádzajúce z členských štátov a vymedziť víziu EÚ;

4.

zdôrazňuje, že Komisia musí čo najskôr predložiť jasný harmonogram pre program GMES/Copernicus a pre vývoj a rozmiestňovanie rôznych satelitných hliadok, ako aj právny a prevádzkový rámec navrhnutý pre tento komplexný systém;

5.

podporuje úmysel Komisie prijať opatrenia na zriadenie jednotného regulačného rámca EÚ pre kozmický priestor; podporuje vznik skutočného vnútorného trhu EÚ pre produkty a služby súvisiace s využívaním vesmíru; považuje za dôležité, aby bola politika formulovaná a rozvíjaná bez toho, aby jej vykonávanie nepriaznivo ovplyvnilo alebo narušilo podmienky komerčného trhu; berie na vedomie, že konkurenčná neutralita a transparentnosť sú dva významné predpoklady rozvoja európskej politiky v oblasti kozmického priestoru;

6.

poznamenáva, že Komisia zatiaľ nemá horizontálny prístup, pokiaľ ide o začlenenie politiky v oblasti kozmického priestoru a jej cieľov do rôznych oblastí politiky Únie; vyzýva Komisiu, aby tak v budúcnosti učinila tým, že zohľadní politiku v oblasti kozmického priestoru v oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, telekomunikácie, doprava, poľnohospodárstvo, bezpečnosť alebo kultúra;

7.

víta vyhlásenie Komisie tom, že vesmírne telekomunikácie, navigácia a monitorovanie Zeme poskytujú EÚ strategicky dôležité znalosti podporujúce vonkajšie vzťahy EÚ v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci;

8.

vyzýva Komisiu, aby sa prioritne zamerala na tieto témy: inštitucionálne otázky; programy Galileo a Copernicus; kozmický priemysel ako tvorca rastu a pracovných miest; posúdenie vplyvu činností v oblasti kozmického priestoru; nezávislý prístup k vesmíru; úloha VaV; satelitná komunikácia; dohľad nad kozmickým priestorom a jeho sledovanie; trosky v kozmickom priestore;

9.

súhlasí s tvrdením Komisie, že mnohé komponenty kozmických systémov majú dvojaké použitie alebo slúžia na vojenské účely, a teda sa na ne vzťahuje smernica 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (3), zmenená a doplnená smernicou 2012/47/EÚ zo 14. decembra 2012, pokiaľ ide o zoznam výrobkov obranného priemyslu, nariadenie (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (4), či spoločná pozícia o vývoze zbraní; víta návrh uvedený v oznámení o predložení formálnej správy Parlamentu o systéme kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím do konca roka 2013; vyzýva Komisiu, členské štáty a pracovnú skupinu Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM), aby objasnili, ktorý regulačný rámec by sa mal vzťahovať na jednotlivé kategórie tovaru a technológií;

10.

uznáva úspechy, ktoré dosiahla agentúra ESA pre Európu pri misiách v kozmickom priestore v posledných desaťročiach, a nabáda členské štáty, ktoré nie sú členmi agentúry ESA, aby zvážili pristúpenie a zvýšenú spoluprácu; poukazuje však na to, že z dlhodobého hľadiska možno dosiahnuť zvýšenú operačnú efektívnosť a politickú koordináciu a zodpovednosť len zblížením agentúry ESA a EÚ pri ich spolupráci, aby sa okrem iného zamedzilo zdvojeniu úsilia a prekrývaniu; vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či sa agentúra ESA môže do riadiacej štruktúry Únie v budúcnosti začleniť napríklad ako medzištátna organizácia, kým sa transformácia agentúry ESA na európsku agentúru nebude považovať za vhodnú;

11.

súhlasí s tým, že zatiaľ by Európska únia na dosiahnutie skutočného európskeho prístupu mala v úzkej spolupráci s agentúrou ESA silnejšie koordinovať politiku a programy členských štátov v oblasti kozmického priestoru, pričom je nevyhnutné zaručiť, aby sa rešpektovali záujmy agentúry ESA a jej členských štátov; poznamenáva, že kozmický priemysel sa môže stať konkurencieschopný a udržať si túto konkurencieschopnosť len prostredníctvom európskeho prístupu;

12.

vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúru ESA, aby zriadili určitý druh koordinačnej skupiny, ktorej členovia budú na pravidelných stretnutiach koordinovať stratégie a opatrenia v oblasti kozmického priestoru s cieľom zamedziť zdvojeným štruktúram a rozvíjať spoločný prístup k medzinárodným problémom a fóram;

13.

poznamenáva, že akýkoľvek nárast vo využívaní kozmických prostriedkov armádou nesmie znížiť alebo obmedziť ich používanie a možné budúce využívanie na civilné účely; vyzýva členské štáty a PK/VP, aby dali podnet na revíziu zastaranej Zmluvy o vesmíre z roku 1967 alebo na prijatie nového regulačného rámca, ktorý zohľadní technologický pokrok dosiahnutý od 60-tych rokov;

14.

zdôrazňuje, že dokončenie systému Galileo a pokračovanie programu Copernicus musia mať ako hlavné iniciatívy európskej politiky v oblasti kozmického priestoru najvyššiu prioritu, aby sa prvé služby systému Galileo začali v roku 2014 naozaj poskytovať aj verejnosti;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že služba EGNOS je prvým funkčným programom európskeho GNSS; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a realizovali používanie služby EGNOS v rôznych oblastiach, napríklad v doprave;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti došlo pri budovaní Európskeho satelitného navigačného systému Galileo k oneskoreniu; víta skutočnosť, že sa na obežnú dráhu Zeme dostali 4 satelity; zdôrazňuje, že spoločnosť musí byť lepšie informovaná osobitne o výhodách a využitiach systému Galileo a všeobecne o európskom kozmickom priemysle, a vyzýva Komisiu, aby pri vypúšťaní satelitov Galileo v budúcnosti zorganizovala v hlavných mestách EÚ verejnosti prístupné podujatia na propagáciu systému Galileo a možností jeho uplatnenia;

17.

zdôrazňuje, že na to, aby sa používali technológie, ktoré umožňujú systémy Galileo a Egnos, je potrebné, aby EÚ informovala ľudí, motivovala budúcich inžinierov, šírila informácie o satelitnej navigácii v EÚ a navrhovala súbory stimulov pre všetkých používateľov;

18.

vyjadruje presvedčenie, že dosiahnutie plnej prevádzkovej kapacity založenej na súbore 27 satelitov a vhodný počet záložných satelitov a primeraná pozemná infraštruktúra sú nevyhnutným predpokladom vytvorenia pridanej hodnoty systému Galileo najmä z hľadiska vysokej presnosti a nepretržitej služby, a tým aj dosiahnutia prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť;

19.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že systémom EGNOS nie je v súčasnosti pokrytá celá Európska únia a žiada, aby sa tento systém rozšíril na južnú, východnú a juhovýchodnú Európu, a tým sa umožnilo jeho používanie v celej Európe;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby informovali Parlament o plánoch využiť program Copernicus a verejne regulovanú službu programu Galileo na podporu misií a operácií v rámci SBOP;

21.

poznamenáva, že najmä MSP ale nielen MSP potrebujú formu stimulačného financovania z verejného sektora, aby mali dostatočné finančné prostriedky pre dlhodobé investovanie do výskumu a vývoja; je presvedčený, že pomocou verejného financovania a existencie verejných odberateľov produktov a služieb kozmického priemyslu by sa mohli povzbudiť inovácie, čo by podporilo rast a vytvorilo pracovné miesta;

22.

opakuje, že EÚ nesmie premeškať príležitosť na rozvoj trhu nadväzujúceho na satelitnú navigáciu, a zdôrazňuje význam akčného plánu pre Agentúru pre európsky GNSS, aby sa mohol rozširovať trh pre GNSS, ktorý bude pre budúcnosť hospodárstva EÚ kľúčový;

23.

pripomína, že nové aplikácie satelitnej navigácie môžu zvýšiť bezpečnosť, efektívnosť a spoľahlivosť v takých oblastiach, ako je letectvo, námorníctvo, odvetvie dopravy a poľnohospodárstva, bezpečnosť na cestách, výber poplatkov, riadenie dopravy a parkovania, riadenie vozových parkov, núdzové volania, sledovanie a vyhľadávanie tovaru, rezervácie online, bezpečnosť doručovania, digitálne tachografy, doprava zvierat a udržateľné využívanie pôdy;

24.

berie na vedomie fakt uvedený v oznámení, t. j. že 60 % elektronických prístrojov na palubách európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; žiada o vypracovanie iniciatívy zameriavajúcej sa na možnosti ochrany citlivých alebo osobných údajov v tejto súvislosti a na využitie súčasného procesu verejného obstarávania, aby sa, ak je to možné, nákup kozmickej infraštruktúry od členských štátov využil ako hnacia sila rastu v tomto sektore;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, agentúru ESA, agentúru EDA a členské štáty, aby určili technológie, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na spoločné európske úsilie o sebestačnosť, a aby vypracovali alternatívy, ktoré sú menej závislé od tretích krajín; pripomína riziko, že USA môžu v prípade sporu zastaviť alebo znemožniť prevádzku európskej kozmickej infraštruktúry;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov pre európsky priemysel, aby vyvíjal diely pre kozmický priemysel na európskej úrovni s cieľom znížiť závislosť od dovozov z tretích krajín;

27.

poznamenáva, že podniky z odvetví iných než kozmický priemysel môžu ťažiť z produktov, ktoré sú výsledkom výskumu kozmického priestoru; preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zriadili výmenu medzi subjektmi kozmického priemyslu a ostatnými odvetviami a partnersky pracovali na vývoji technológií, ktoré môžu viesť k priekopníckym inováciám užitočným pre spoločnosť; zdôrazňuje hodnotu lepšieho oboznamovania verejnosti s konkrétnymi výhodami, ktoré priemysel v oblasti kozmického priemyslu môže priniesť pre každodenný život Európanov;

28.

zdôrazňuje, že najmä hospodárske odvetvie kozmických služieb a robotiky poskytuje rôzne trhové príležitosti hlavne pre malé a stredné podniky;

29.

zdôrazňuje, že autonómne a inteligentné robotické systémy patria ku kľúčovým technológiám pre budúci prieskum kozmického priestoru; v tejto súvislosti poukazuje na efektívne využívanie európskeho financovania z programu Horizont 2020, najmä pre operácie spojené s trhom;

30.

zdôrazňuje, že primeraný počet vysokokvalifikovaných zamestnancov je kľúčový pre konkurencieschopný kozmický priemysel; vyzýva preto všetky zainteresované strany, aby nadviazali spoluprácu medzi univerzitami a priemyslom a aby podporovali mladé talenty, najmä ženy, aby vstúpili do tohto sektora (napr. vytvorením vnútroštátnych postgraduálnych programov a školiacich programov, ako aj výberových konaní pre európskych a neeurópskych výskumníkov; navyše poznamenáva, že získavanie talentov z tretích krajín (vrátane snahy o návrat európskych talentov) je nevyhnutné;

31.

zdôrazňuje význam prístupu ku kozmickému priestoru pre všetky členské štáty a komerčných nákupov pre európsky kozmický priemysel; zároveň poukazuje na to, že prístup k inštitucionálnym trhom v tretích krajinách zostáva pre európske hospodárstvo čiastočne zatvorený; zdôrazňuje význam rovnakých východiskových podmienok pre európsky priemysel na medzinárodnej úrovni; preto vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných dohôd (napr. dohoda o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií) podporovala reciprocitu a zabezpečila rovnosť príležitostí a spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže;

32.

zdôrazňuje, že v záujme nezávislého prístupu do kozmického priestoru je potrebné vyvíjať a prevádzkovať európske nosné rakety; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s agentúrou ESA zachovali a rozvíjali európsky systém nosných rakiet a služieb vypúšťania na obežnú dráhu v dlhodobom horizonte;

33.

domnieva sa, že európsky kozmický priemysel by mal využiť existujúcu európsku kozmickú infraštruktúru, ktorá sa čiastočne financovala z európskych verejných prostriedkov;

34.

navyše víta skutočnosť, že v rámci nového rámcového programu pre výskum Horizont 2020 sa má investovať 1,5 mld. EUR do výskumu vesmíru a inovácií; ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci programu Horizont 2020 časť rozpočtu vyčlenila na výskum a vývoj v súvislosti s aplikáciami satelitnej komunikácie;

35.

domnieva sa, že najmä v oblasti výskumných činností je potrebná väčšia koordinácia medzi EÚ, agentúrou ESA a členskými štátmi; vyzýva tieto tri zúčastnené strany, aby v záujme zabezpečenia stability plánovania pre zúčastnené strany predovšetkým v priemysle vypracovali spoločný výskumný plán na obdobie do roku 2020, stanovili priority a ciele pre politiku v oblasti kozmického priestoru, ktoré by sa mali uskutočniť spoločne; uznáva význam výskumnej spolupráce s tretími krajinami;

36.

zdôrazňuje, že rozvoj aplikácií a služieb GNSS má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia toho, aby sa úplne využili investície do infraštruktúry, ktorú predstavuje systém Galileo, a aby sa v celom rozsahu rozvinuli možnosti tohto systému; zdôrazňuje, že na výskum a vývoj, pokiaľ ide o GNSS, a na jeho implementáciu treba poskytnúť primerané financovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zníženie finančných prostriedkov vyčlenených na výskum a inováciu aplikácií založených na systémoch EGNOS a Galileo výrazne brzdí technologický pokrok a rast priemyselnej kapacity, ako aj environmentálne účinnú implementáciu v Európskej únii, a z tohto dôvodu naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom umožnia ľahšie získať prístup k finančným prostriedkom;

37.

poznamenáva, že vývoj inovatívnych aplikácií v Európe brzdia rôzne prekážky; preto pripomína Komisii, že existuje nepreskúmaný trh na komerčné využitie kozmických údajov, ktoré sa získali z programov pozorovania Zeme a satelitných programov; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu na identifikáciu týchto prekážok (ako napríklad: ručenie za škody spôsobené vesmírnymi objektmi/úlomkami, neistota týkajúca sa dostupnosti služieb, obavy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, nedostatočná informovanosť o potenciáli a nedostatok interoperability) a predložila možné návrhy riešení na sprístupnenie týchto trhov;

38.

zdôrazňuje, že satelitná komunikácia zohráva v európskom kozmickom priemysle dôležitú úlohu, keďže zákazky z tohto odvetvia zabezpečia pre sektor nosných rakiet trvalé vyťaženie, čo prispeje k dosiahnutiu cieľa nezávislého prístupu EÚ k vesmíru; v tejto súvislosti poukazuje tiež na úlohu nezávislých kapacít užitočného zaťaženia, ktoré vznikajú pri štarte komerčných satelitov (takzvané „hosted payloads“), ktoré sa dajú využiť na vyskúšanie nových produktov a technológií vo vesmíre, a tým pomáhajú znižovať náklady i čas potrebný na poskytnutie nových služieb;

39.

zdôrazňuje, že satelitná komunikácia predstavuje účinnú možnosť poskytnúť multimediálne služby ľuďom a subjektom v priemysle a spoločnosti, ktorí doteraz nemali k týmto službám prístup prostredníctvom pozemných technológií;

40.

zdôrazňuje, že satelitné siete na dosiahnutie celkového pokrytia EÚ širokopásmovým internetom najmä vo vzdialených oblastiach prispejú k splneniu cieľa digitálnej agendy EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zaručila, že s ohľadom na technologickú neutralitu sa v technologickom mixe určenom na rozširovanie širokopásmového pripojenia riadne zohľadní satelitný internet, napríklad v politike súdržnosti EÚ;

41.

poznamenáva, že satelitná komunikácia plní čoraz dôležitejšiu logistickú funkciu v krízových situáciách, ako sú napríklad prírodné katastrofy, alebo pri zabezpečení vnútornej bezpečnosti, keďže jej dátové a komunikačné spojenia sú nevyhnutné v situáciách, keď neexistuje žiadna pozemná infraštruktúra alebo keď bola táto infraštruktúra zničená;

42.

vyzýva preto Komisiu, aby analyzovala súčasnú disponibilitu a tiež budúcu potrebu spektra pre satelitnú komunikáciu a aby na nasledujúcej svetovej konferencii o rádiovej komunikácii zabezpečila náležitú ochranu záujmov EÚ a záujmov odvetvia satelitnej komunikácie v oblasti prideľovania celosvetových a regionálnych frekvencií;

43.

domnieva sa, že potenciál pre inovácie v oblasti satelitnej komunikácie ešte nebol zďaleka vyčerpaný; upozorňuje na potenciál väčšieho objemu údajov a stále rastúcej rýchlosti prenosu;

44.

zdôrazňuje, že Európa môže svoj technologický náskok v satelitnej komunikácii udržať, len keď sa bude pokračovať vo výskumnom úsilí v tejto oblasti na európskej úrovni;

45.

zdôrazňuje, že kozmické infraštruktúry tvoria základ rôznych služieb, ktoré hospodárstvo a spoločnosť využívajú v každodennom živote; poukazuje na to, že výpadok týchto infraštruktúr napríklad v dôsledku zrážok satelitov s inými kozmickými objektmi alebo úlomkami by mohol ohroziť bezpečnosť hospodárskych subjektov a občanov;

46.

poznamenáva, že kozmické úlomky predstavujú čoraz väčší problém; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na globálnej správe kozmického priestoru; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali krajiny k podpísaniu kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorý prostredníctvom všetkých diplomatických kanálov vypracovala Európska únia;

47.

vyzýva Komisiu, aby sa zasadila o čo najrýchlejšie zriadenie programu na európskej úrovni na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru, ktorého návrh bol predložený na začiatku tohto roka, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu nezávislosť od inštitúcií v USA, ktoré vydávajú varovania pred zrážkami;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/19

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2012 s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe (COM(2012)0529) a na sprievodný pracovný dokument,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra,

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. januára 2012 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

—

so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody,

—

so zreteľom na činnosť Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy týkajúcu sa mapovania noriem cloudu,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (5),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0353/2013),

A.

keďže aj keď rôzne výpočtové služby „na diaľku“, ktoré sú všeobecne známe ako cloud computing, nie sú novinkou, predstavuje rozsah, výkon a obsah cloud computingu pre informačné a komunikačné technológie významný pokrok;

B.

keďže napriek tomu cloud computing v ostatných rokoch priťahoval pozornosť vďaka rozvoju nových a inovatívnych modelov veľkého rozsahu, silnému tlaku zo strany predajcov v tejto oblasti, technologickým inováciám a zvýšenému potenciálu výpočtovej techniky, nižším cenám a vysokorýchlostným komunikáciám, ako i potenciálnemu hospodárskemu prínosu a prínosu v oblasti efektívnosti, a to aj z hľadiska spotreby energie, ktoré služby cloud computingu ponúkajú rôznym typom používateľov;

C.

keďže zavedenie a rozvoj služieb cloud computingu v riedko osídlených a vzdialených oblastiach môže prispieť k zníženiu izolácie týchto oblastí a súčasne spôsobiť obzvlášť veľké problémy v dôsledku nedostatku potrebnej infraštruktúry;

D.

keďže pre predajcov prínosy služieb v oblasti cloud computingu tvoria napríklad poplatky za služby, speňaženie nedostatočne využitých a nadbytočných výpočtových zdrojov, úspory z rozsahu, možnosť nedobrovoľnej základne používateľov (tzv. efekt zablokovania) a sekundárneho využitia informácií o používateľoch, napríklad na účely reklamy, pričom je potrebné náležite zohľadňovať požiadavky na ochranu súkromnej povahy osobných údajov; keďže efekt zablokovania môže priniesť znevýhodnenie v hospodárskej súťaži, ktoré však možno riešiť prostredníctvom primeraných štandardizačných opatrení a zabezpečením vyššej transparentnosti v dohodách o udeľovaní licencií v oblasti duševného vlastníctva;

E.

keďže pre používateľov prínosy služby v oblasti cloud computingu predstavujú potenciálne nižšie náklady, prístup z ľubovoľného miesta, účelnosť, spoľahlivosť, škálovateľnosť a bezpečnosť;

F.

keďže cloud computing tiež prináša riziká pre používateľov, najmä v súvislosti s citlivými údajmi, a používatelia si musia byť týchto rizík vedomí; keďže ak sa spracovanie v rámci cloudu vykonáva v konkrétnej krajine, orgány tejto krajiny môžu mať prístup k údajom; keďže Komisia by to mala zohľadniť pri vydávaní návrhov a odporúčaní v súvislosti s cloud computingom;

G.

keďže služby v oblasti cloud computingu nútia používateľov, aby poskytovali informácie poskytovateľovi služieb ukladania údajov v cloude, teda tretej strane, čo nastoľuje otázky stálej kontroly údajov individuálnych používateľov, prístupu k týmto údajom a otázky ich ochrany pred samotným poskytovateľom, ďalšími používateľmi rovnakej služby a inými stranami; keďže niektoré z otázok týkajúcich sa tohto problému by mohla vyriešiť podpora služieb koncipovaných tak, že kľúče k uloženým informáciám budú mať iba používatelia bez toho, aby samotní poskytovatelia služieb ukladania údajov v cloude mohli k týmto informáciám získať prístup;

H.

keďže zvýšené používanie služieb cloud computingu poskytovaných obmedzeným počtom veľkých poskytovateľov znamená, že rastúce množstvá informácií sa sústreďujú v rukách týchto poskytovateľov, čím sa zvyšuje ich účinnosť, ale zároveň sa zvyšujú aj riziká obrovských strát informácií, centralizovaných kritických miest, ktoré by mohli ohroziť stabilitu internetu, a prístupu tretích strán k týmto informáciám;

I.

keďže by sa mali objasniť povinnosti a záväzky všetkých zainteresovaných subjektov v službách cloud computingu, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a dodržiavanie požiadaviek na ochranu údajov;

J.

keďže sa zdá, že trh v oblasti služieb cloud computingu sa rozdvojuje na líniu zákazníkov a líniu podnikov;

K.

keďže pre podnikových používateľov môžu štandardizované služby v oblasti cloud computingu – ak spĺňajú osobitné potreby používateľa – byť atraktívnym spôsobom ako premeniť kapitálové náklady na prevádzkové náklady a ako umožniť rýchly prístup k dodatočnej kapacite ukladania a spracovania a jej odstupňovanie;

L.

keďže pre používateľov skutočnosť, že poskytovatelia operačných systémov najmä pre rôzne typy spotrebiteľských zariadení v čoraz väčšej miere – prostredníctvom automatických nastavení atď. – orientujú používateľov na používanie patentovaných služieb cloud computingu znamená, že títo poskytovatelia vytvárajú nedobrovoľnú základňu používateľov a zhromažďujú údaje o svojich používateľoch;

M.

keďže používanie vonkajších služieb cloud computingu vo verejnom sektore sa musí starostlivo zvážiť, pokiaľ ide o akékoľvek zvýšené riziko týkajúce sa informácií o občanoch a pokiaľ ide o zaistenie vykonávania funkcií verejného sektora;

N.

keďže z hľadiska bezpečnosti zavedenie služieb cloud computingu znamená, že zodpovednosť za zachovanie bezpečnosti informácií každého jednotlivého používateľa sa presunula od jednotlivca k poskytovateľovi služby, čím vzrástla potreba zabezpečiť, aby mali poskytovatelia služieb zákonnú možnosť poskytovať bezpečné a solídne riešenia pre komunikáciu;

O.

keďže v dôsledku rozvoja služieb cloud computingu sa zvýši množstvo prenášaných údajov a požiadavky na šírku pásma, vyššie rýchlosti odosielania údajov a dostupnejšie vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia;

P.

keďže dosiahnutie cieľov digitálnej agendy Európy, predovšetkým cieľa širokopásmového pripojenia pre všetkých, cezhraničných verejných služieb a cieľov v oblasti výskumu a inovácie, je nevyhnutné, aby mohla Európa v plnej miere využiť prínos cloud computingu;

Q.

keďže nedávno došlo k ďalšiemu vývoju situácie v oblasti porušovania bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o škandál týkajúci sa špionáže prostredníctvom programu PRISM;

R.

keďže na európskej pôde je stále nedostatok serverových parkov;

S.

keďže kľúčovým faktorom pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 je jednotný digitálny trh, ktorý by v značnej miere podporil úsilia o plnenie cieľov stanovených v Akte o jednotnom trhu a reagoval na hospodársku a finančnú krízu, ktorá postihla EÚ;

T.

keďže zabezpečenie pokrytia širokopásmovými sieťami na celom území EÚ, univerzálny a rovnaký prístup k internetovým službám pre všetkých občanov a zaručenie neutrality siete sú zásadnými predpokladmi vývoja európskeho systému cloud computingu;

U.

keďže Nástroj na prepojenie Európy je okrem iného určený na rozšírenie širokopásmového pripojenia v Európe;

V.

keďže cloud computing by mal stimulovať integráciu MSP tým, že obmedzí prekážky vstupu na trh (napr. zníži náklady na infraštruktúru IT);

W.

keďže pre európsky systém cloud computingu je nevyhnutné zaručiť právne normy EÚ o ochrane údajov;

X.

keďže rozvoj cloud computingu by mal prispieť k podpore tvorivosti v prospech držiteľov práv aj používateľov; keďže sa okrem toho v rámci tohto procesu treba vyhnúť deformáciám na jednotnom trhu a posilniť dôveru spotrebiteľov a podnikov v cloud computing;

1.

víta oznámenie Komisie o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe a schvaľuje úmysel Komisie vytvoriť ucelený prístup k službám cloud computingu, ale domnieva sa, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov stanovených v rámci tejto stratégie by z určitých hľadísk bol vhodnejší legislatívny nástroj;

2.

zdôrazňuje, že politiky umožňujúce veľkokapacitné a bezpečné infraštruktúry v oblasti komunikácie sú kľúčovým prvkom pre všetky služby, ktoré závisia od komunikácie, vrátane služieb cloud computingu, zdôrazňuje však aj to, že vzhľadom na obmedzený rozpočet na Nástroj na prepojenie Európy je potrebné podporu poskytovanú na zavádzanie širokopásmového pripojenia doplniť o pomoc poskytovanú v rámci programov a iniciatív Únie vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov;

3.

zdôrazňuje, že služby v oblasti cloud computingu musia poskytovať bezpečnosť a spoľahlivosť primerané zvýšeným rizikám vyplývajúcim z koncentrácie údajov a informácií v rukách obmedzeného počtu poskytovateľov;

4.

zdôrazňuje, že právne predpisy Únie by mali byť neutrálne a ak nie sú dôvody vyššieho verejného záujmu, nemali by sa prispôsobovať, aby uľahčili akýkoľvek zákonný model v oblasti obchodu alebo služieb, alebo aby mu zabránili;

5.

zdôrazňuje, že stratégia pre cloud computing by mala zahŕňať vedľajšie aspekty, akým je spotreba energie dátových stredísk a súvisiace environmentálne otázky;

6.

zdôrazňuje široké možnosti prístupu k údajom z akéhokoľvek zariadenia, ktoré má prístup k internetovým ponukám;

7.

zdôrazňuje, že je v zjavnom záujme EÚ, aby bolo na jej území viac serverových parkov, a to z dvoch hľadísk: pokiaľ ide o priemyselnú politiku, umožnilo by to dosiahnuť vyššiu synergiu s cieľmi týkajúcimi sa prístupovej siete novej generácie stanovenými v digitálnej agende, a pokiaľ ide o systém Únie na ochranu údajov, by to upevnilo dôveru zabezpečením suverenity EÚ pri dohliadaní na servery;

8.

zdôrazňuje význam digitálnej gramotnosti medzi všetkými občanmi a naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli koncepcie podpory bezpečného používania služieb internetu vrátane cloud computingu;

9.

zdôrazňuje, že vzhľadom na hospodársky potenciál cloud computingu, pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti Európy na celosvetovej úrovni, môže sa cloud computing stať mocným nástrojom rastu a zamestnanosti;

10.

preto zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k rozvoju služieb cloud computingu bez širokopásmovej infraštruktúry alebo s jej nedostatočnou dostupnosťou, hrozí riziko prehĺbenia digitálnej priepasti medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, čo ešte viac sťaží dosiahnutie územnej súdržnosti a regionálneho hospodárskeho rastu;

11.

zdôrazňuje, že Únia čelí viacerým súbežným tlakom na rast HDP, a to v čase, keď možnosti podporiť rast z verejných fondov je obmedzený vysokou úrovňou zadlženia a deficitu, a vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby mobilizovali všetky možné nástroje na povzbudenie rastu; poznamenáva, že cloud computing sa môže stať transformačným rozvojom vo všetkých odvetviach hospodárstva, s osobitným významom v oblastiach, akými sú zdravotná starostlivosť, energia, verejné služby a vzdelávanie;

12.

zdôrazňuje, že nezamestnanosť vrátane nezamestnanosti mladých a dlhodobej nezamestnanosti dosiahla v Európe neprijateľne vysokú úroveň a na vysokej úrovni sa pravdepodobne udrží aj v blízkej budúcnosti a že na všetkých politických úrovniach sú nutné rozhodné a bezodkladné kroky; poznamenáva, že opatrenia zamerané na digitálnu gramotnosť a digitálne vzdelávanie v rámci rozvoja cloud computingu môžu preto mať mimoriadny význam pre riešenie problému rastúcej nezamestnanosti predovšetkým mladých ľudí;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť lepšiu gramotnosť používateľov v oblasti elektronickej komunikácie a odborné prípravy, ktoré by ukázali úžitok, ktorý môže cloud computing ponúknuť; pripomína, že je potrebné vytvoriť viac systémov kvalifikácie pre odborníkov spravujúcich služby cloud computingu;

14.

zdôrazňuje, že MSP sú srdcom hospodárstva EÚ a že je potrebné prijať viac opatrení na podporenie konkurencieschopnosti MSP EÚ na celosvetovej úrovni a na vytvorenie čo najlepšieho prostredia pre využitie nového sľubného technologického rozvoja, akým je cloud computing, ktorý môže mať veľký vplyv na konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

15.

trvá na pozitívnom vplyve služieb v oblasti cloud computingu pre MSP, najmä pre tie, ktoré majú sídlo v odľahlých či najvzdialenejších regiónoch alebo sa vyrovnávajú s hospodárskymi ťažkosťami, keďže tieto služby prispievajú k zníženiu fixných nákladov pre MSP tým, že umožňujú prenájom výpočtovej kapacity a úložných priestorov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila primeraný rámec s cieľom umožniť MSP zvýšiť ich rast a produktivitu, pretože MSP môžu využiť znížené počiatočné náklady a lepší prístup k analytickým nástrojom;

16.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby o hospodárskom potenciáli cloud computingu informovali najmä MSP;

17.

poukazuje na to, že EÚ musí využiť skutočnosť, že táto technológia sa nachádza v relatívne počiatočnej fáze, a pracovať na jej rozvoji s cieľom využiť úspory z rozsahu, ktoré bude podľa očakávaní ponúkať, a tým oživiť hospodárstvo Únie, najmä v odvetví IKT;

18.

zdôrazňuje, že vnútorný trh by mal aj naďalej zostať otvorený všetkým poskytovateľom, ktorí dodržiavajú právne predpisy Únie, pretože celosvetový tok služieb a informácií zvyšuje konkurencieschopnosť priemyslu Únie a jeho možnosti a majú z neho prospech občania Únie;

19.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ukazuje, že existuje masívny, rozšírený a systematický prístup verejných orgánov k informáciám týkajúcim sa používateľov Únie uložených na cloudoch tretej krajiny, a žiada, aby poskytovatelia služieb cloud computingu transparentne oboznamovali o tom, ako nakladajú s informáciami, ktoré im spotrebitelia odovzdajú v rámci využívania služieb cloud computingu;

20.

v záujme boja proti riziku toho, že cudzie verejné orgány by mali priamy alebo nepriamy prístup k týmto informáciám, pričom právne predpisy podobný prístup nepovoľujú, trvá na tom, aby Komisia:

21.

víta zámer Komisie zaviesť v rámci celej EÚ certifikačný systém, ktorý by výrobcom a poskytovateľom služieb cloud computingu poskytol podnet na investovanie do lepšej ochrany súkromia;

22.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s priemyslom Únie a ďalšími zúčastnenými stranami určila oblasti, v ktorých by sa špecifický prístup Únie mohol ukázať ako osobitne zaujímavý na celosvetovej úrovni;

23.

zdôrazňuje význam zaistenia konkurencieschopného a transparentného trhu Únie s cieľom poskytovať všetkým používateľom Únie bezpečné, udržateľné, cenovo dostupné a spoľahlivé služby; žiada zavedenie jednoduchej, transparentnej metódy, v rámci ktorej budú zisťované nedostatky v oblasti bezpečnosti, a to tak, aby poskytovatelia služieb na európskom trhu získali dostatočný a vhodný podnet na odstránenie týchto nedostatkov;

24.

zdôrazňuje, že všetci poskytovatelia cloudu v Únii musia súťažiť za rovnakých podmienok, pričom pre všetkých platia rovnaké pravidlá;

25.

zdôrazňuje, že zavádzanie služieb cloud computingu verejným sektorom môže znížiť náklady verejnej správy a poskytnúť efektívnejšie služby občanom, pričom by bol digitálny pákový efekt mimoriadne prospešný pre všetky odvetvia hospodárstva; zdôrazňuje, že súkromný sektor môže tiež využívať výhody služieb cloud computingu na obstarávanie inovatívnych riešení;

26.

nabáda verejnú správu, aby vo verejnom obstarávaní v oblasti informačných technológií zvážila bezpečné, spoľahlivé a chránené služby cloud computingu, zdôrazňujúc ich osobitnú zodpovednosť, pokiaľ ide o ochranu informácií týkajúcich sa občanov, dostupnosť a kontinuitu služby;

27.

vyzýva najmä Komisiu, aby tam, kde je to vhodné, zvážila využívanie služieb cloud computingu s cieľom ísť príkladom;

28.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili prácu Európskeho partnerstva pre cloud;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby považovali cloud computing za jednu z prioritných oblastí programov výskumu a vývoja a aby túto technológiu podporovali v rámci verejnej správy ako inovačné riešenie elektronickej verejnej správy v záujme občanov, ako aj v rámci súkromného sektora ako inovačný nástroj na rozvoj podnikania.

30.

zdôrazňuje, že využívanie služieb cloud verejnými orgánmi, a to i orgánmi presadzovania práva a inštitúciami EÚ, si vyžaduje osobitnú pozornosť a koordináciu medzi členskými štátmi; pripomína, že sa musí zaručiť integrita a bezpečnosť údajov a musí sa predchádzať neoprávnenému prístupu vrátane prístupu zahraničných vlád a ich spravodajských služieb, pokiaľ ich konanie nevychádza z právneho základu zakotveného v právnych predpisoch Únie alebo členských štátov; zdôrazňuje, že táto zásada sa vzťahuje aj na osobitné činnosti spracovania údajov, ktoré vykonávajú určité dôležité mimovládne inštitúcie, ako sú banky, poisťovne, školy a nemocnice, najmä spracovanie osobitných kategórií osobných údajov; okrem toho zdôrazňuje, že všetky uvedené vyjadrenia sú mimoriadne dôležité v prípade, keď sa údaje presúvajú (mimo Európskej únie medzi rôznymi jurisdikciami); zastáva preto názor, že verejné orgány, ako aj mimovládne služby a súkromný sektor by mali v rámci možností pri spracúvaní citlivých údajov a informácií využívať služby poskytovateľov cloudu v EÚ dovtedy, kým sa nezavedú uspokojujúce celosvetové pravidlá na ochranu údajov, ktoré budú zabezpečovať bezpečnosť citlivých údajov a databáz spravovaných verejnými subjektmi;

31.

vyzýva Komisiu, aby bola hnacou silou pri presadzovaní noriem a špecifikácií podporujúcich spoľahlivé, vysoko interoperabilné, chránené a energeticky účinné služby cloud computingu, ktoré nebudú predstavovať ohrozenie súkromia, ako neoddeliteľnej súčasti budúcej európskej priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že v záujme dôvery spotrebiteľov a konkurencieschopnosti je potrebná spoľahlivosť, bezpečnosť a ochrana údajov;

32.

zdôrazňuje, že štandardy sa vychádzajú z príkladov osvedčených postupov;

33.

trvá na tom, že normy by mali umožňovať ľahkú a kompletnú prenositeľnosť údajov a služieb a vysoký stupeň interoperability medzi službami cloud s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť, a nie ju obmedzovať;

34.

víta mapovanie noriem, ktoré bolo zverené Európskemu inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI), a zdôrazňuje, že je dôležité naďalej sledovať otvorený a transparentný postup;

35.

vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby spotrebiteľské zariadenia nevyužívali služby cloud z dôvodu automatického nastavenia a aby sa neobmedzovali na niektorého konkrétneho poskytovateľa služieb cloud;

36.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby akékoľvek obchodné dohody uzatvorené medzi telekomunikačnými operátormi a poskytovateľmi služieb cloudu boli v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži a umožňovali spotrebiteľom neobmedzený prístup ku všetkým službám cloudu za využitia internetového prístupu poskytovaného ktorýmkoľvek telekomunikačným operátorom;

37.

pripomína Komisii doteraz nevyužitú výsadu, ktorú jej poskytuje smernica 1999/5/ES (smernica o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach), aby požadovala, aby zariadenie bolo vybavené ochranami chrániacimi informácie používateľov;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť spotrebiteľov o všetkých rizikách týkajúcich sa využívania služieb cloud;

39.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby spotrebitelia, ktorí sú vyzvaní, aby prijali službu cloud alebo im je táto služba poskytnutá iným spôsobom, dostali najprv informácie potrebné na uvážené rozhodnutie, najmä pokiaľ ide o súdnu príslušnosť týkajúcu sa údajov uložených v rámci týchto služieb cloud;

40.

zdôrazňuje, že takto poskytnuté informácie by mali okrem iného uvádzať, kto je koncový poskytovateľ služby a ako je služba financovaná; ďalej zdôrazňuje, že v prípade, že služba je financovaná pomocou využitia informácií používateľov na reklamu alebo umožňujúc iným, aby informácie využili na reklamu, malo by sa to oznámiť používateľovi;

41.

zdôrazňuje, že informácie by mali byť v štandardizovanom, prenosnom, ľahko zrozumiteľnom a porovnateľnom formáte;

42.

vyzýva Komisiu, aby zvážila primerané oparenia, ktorými stanoví minimálnu prijateľnú mieru práv spotrebiteľov vo vzťahu k službám cloud, medzi ktoré zahrnie otázky ako súkromie, ukladanie údajov v tretích krajinách, zodpovednosť za stratu údajov a iné otázky osobitného významu pre spotrebiteľov;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia týkajúce sa využívania a podpory cloud computingu v súvislosti s otvoreným prístupom a otvorenými zdrojmi vzdelávania;

44.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na ďalšiu harmonizáciu právnych predpisov členských štátov s cieľom vyhnúť sa zmätku okolo súdnej príslušnosti a roztrieštenosti a zabezpečiť transparentnosť na jednotnom digitálnom trhu;

45.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala ostatné právne predpisy EÚ a odstránila nedostatky v oblasti cloud computingu; žiada najmä objasnenie režimu práv duševného vlastníctva a preskúmanie smernice o nekalých obchodných praktikách, smernice o nekalých podmienkach v zmluvách a smernice o elektronickom obchode, ktoré predstavujú najdôležitejšie právne predpisy EÚ uplatňované pri cloud computingu;

46.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s obsahom chráneným autorskými právami uloženým v cloude vytvorila jednoznačný právny rámec, najmä pokiaľ ide o právnu úpravu udeľovania licencií;

47.

uznáva, že nástup uchovávania diel chránených autorskými právami prostredníctvom služieb v oblasti cloud computingu by nemal ohroziť právo európskych držiteľov práv dostávať za používanie ich diela spravodlivú kompenzáciu, ale kladie si otázku, či tieto služby možno považovať za porovnateľné s tradičnými a digitálnymi nosičmi a uchovávacími médiami a zariadeniami;

48.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala rôzne druhy služieb v oblasti cloud computingu, ako uchovávanie diel chránených autorskými právami v cloude ovplyvňuje systémy autorských honorárov, a – konkrétnejšie – spôsoby, akými sa ukladajú poplatky za súkromné kopírovanie, ktoré sa týkajú určitých druhov služieb v oblasti cloud computingu;

49.

vyzýva Komisiu, aby spolu so zúčastnenými stranami podporila rozvoj decentralizovaných služieb založených na bezplatnom softvéri s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý by pomohol zharmonizovať postupy poskytovateľov cloudov a umožnil by občanom EÚ získať späť kontrolu nad ich osobnými údajmi a komunikáciou, napríklad prostredníctvom jednotkového kódovania;

50.

zdôrazňuje, že v dôsledku nejasností týkajúcich sa platných právnych predpisov a súdnej príslušnosti sú zmluvy základnými nástrojmi na zakladanie vzťahov medzi poskytovateľmi služieb v oblasti cloud computingu a ich zákazníkmi, a že preto je skutočne potrebné vypracovať spoločné usmernenia EÚ v tejto oblasti;

51.

vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pracovala na vyvíjaní modelov zmlúv EÚ vychádzajúcich z najlepších postupov, čiže vzorových zmlúv, ktoré budú obsahovať všetky podmienky vo veľmi zrozumiteľnom formáte, čím sa zaručí maximálna transparentnosť;

52.

vyzýva Komisiu, aby spolu so zúčastnenými stranami vyvinula dobrovoľné systémy certifikácie bezpečnostných systémov poskytovateľov služieb, čo by prispelo k zjednoteniu postupov poskytovateľov cloudov a rozšírilo povedomie zákazníkov o tom, čo by mali od poskytovateľov služieb v oblasti cloud computingu očakávať;

53.

zdôrazňuje, že vzhľadom k problémom so súdnou príslušnosťou je nepravdepodobné, že by spotrebitelia v EÚ mohli v praxi od poskytovateľov služieb v oblasti cloud computingu patriacich pod inú jurisdikciu požadovať nápravu; preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodné prostriedky nápravy v oblasti zákazníckych služieb, pretože práva spotrebiteľov a poskytovateľov služieb v oblasti cloud computingu sú značne nevyvážené;

54.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchle zavedenie smernice o alternatívnom a online riešení sporov a zaručila, aby mali spotrebitelia v prípade porušenia ich bezpečnosti a súkromia, ako aj pre prípad ochrany pred nezákonnými zmluvnými ustanoveniami o službách v oblasti cloud computingu k dispozícii vhodné nástroje kolektívneho odškodňovania;

55.

vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom účinných opravných prostriedkov pre používateľov v prípade porušenia zmluvy;

56.

vyzýva k tomu, aby boli spotrebitelia v rámci návrhu zmluvy systematicky informovaní o činnostiach súvisiacich so spracovávaním osobných údajov a aby bol k zmene podmienok zmluvy potrebný súhlas používateľov;

57.

vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní svojej skupiny expertov žiadala od poskytovateľov cloudu, aby do zmlúv zahrnuli určité kľúčové doložky, ktoré zaručujú kvalitu služieb, napríklad povinnosť aktualizovať v prípade potreby softvér a hardvér, stanoviť postup v prípade straty údajov a určiť čas potrebný na vyriešenie problému a rýchlosť, akou by služba cloudu mohla stiahnuť problematický materiál v prípade, že o to používateľ tejto technológie požiada;

58.

pripomína, že ak poskytovateľ cloudu používa údaje na iný účel, než je ten, ktorý bol odsúhlasený v dohode o poskytnutí služby, alebo poskytuje údaje či ich používa spôsobom, ktorý je v rozpore so zmluvnými podmienkami, mal by sa považovať za prevádzkovateľa a mal by sa brať na zodpovednosť za vzniknuté porušenia;

59.

zdôrazňuje, že v dohodách o službách cloud sa musia jasne a transparentne ustanovovať povinnosti a práva zúčastnených strán vo vzťahu k činnostiam spracovania údajov poskytovateľmi cloudu; zdôrazňuje, že zmluvné podmienky nesmú obsahovať výnimku z bezpečnostných záruk, práv a ochrany, ktoré ponúkajú poskytujú právne predpisy Únie v oblasti ochrany údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na obnovu rovnováhy medzi poskytovateľmi služieb cloudu a ich zákazníkmi, pokiaľ ide o podmienky poskytovania služieb cloud computingu, a to vrátane ustanovení:

60.

zdôrazňuje, že úlohu poskytovateľa služieb cloudu podľa súčasných právnych predpisov Únie treba určiť na základe jednotlivých prípadov, keďže poskytovatelia môžu byť spracovateľmi aj prevádzkovateľmi údajov; žiada zlepšenie podmienok pre všetkých používateľov, a to vypracovaním vzorov zmlúv v súlade s medzinárodnými osvedčenými postupmi a objasnením toho, kde poskytovateľ služby ukladá údaje a v rámci akej právnej oblasti v EÚ;

61.

zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať situáciám, v ktorých nevyváženosť zmluvnej situácie medzi zákazníkom a poskytovateľom cloudu vedie k tomu, že zákazník uzatvára zmluvné dohody, v ktorých sa ukladajú štandardné služby, a k podpísaniu zmluvy, v ktorej poskytovateľ vymedzuje účely, podmienky a prostriedky spracovania (6); zdôrazňuje, že za takýchto okolností sa poskytovateľ cloudu považuje za „prevádzkovateľa“ a nesie spoločnú zodpovednosť so zákazníkom;

62.

domnieva sa, že prístup k bezpečnému internetu je základným právom každého občana a že cloud computing bude v tomto ohľade naďalej zohrávať významnú úlohu; preto opakuje svoju výzvu určenú Komisii a Rade, aby jednoznačne uznali digitálne slobody za základné práva a za nevyhnutné predpoklady požívania univerzálnych ľudských práv;

63.

opakuje, že úroveň ochrany údajov v prostredí cloud computingu spravidla nesmie byť nižšia ako úroveň ochrany požadovaná v akomkoľvek inom kontexte spracovania údajov;

64.

zdôrazňuje, že keďže sú právne predpisy Únie o ochrane údajov z technologického hľadiska neutrálne, už teraz sa v plnej miere vzťahuje na služby cloud computingu prevádzkované v EÚ, a preto sa musí v plnej miere dodržiavať; zdôrazňuje, že by sa malo zohľadniť stanovisko pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 ku cloud computingu (7), pretože poskytuje jednoznačné pokyny k uplatňovaniu zásad a pravidiel obsiahnutých v právnych predpisoch Únie v oblasti ochrany údajov na služby cloud computingu, akým sú pojmy prevádzkovateľ/spracovateľ, obmedzenie účelu, primeranosť, integrita a bezpečnosť údajov, využitie subdodávateľov, rozdelenie zodpovednosti, narušenie bezpečnosti údajov a medzinárodné prenosy údajov; zdôrazňuje, že v prebiehajúcom preskúmaní právneho rámca Únie v oblasti ochrany údajov na základe ďalších pokynov európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 je potrebné odstrániť všetky nedostatky v oblasti ochrany údajov v súvislosti s cloud computingom;

65.

pripomína svoje vážne znepokojenie nad nedávnym odhalením programami sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a inými podobnými programami prevádzkovanými spravodajskými službami, pretože keby sa potvrdili doteraz dostupné informácie, mohlo by to znamenať vážne porušenie základného práva občanov EÚ a osôb s pobytom v EÚ na ochranu súkromia a ochranu údajov, ako aj práva na súkromný a rodinný život, dôvernosť komunikácie, prezumpciu neviny, slobodu prejavu, slobodu informácií a slobodu podnikania;

66.

opakuje svoje vážne obavy v súvislosti s tým, že poskytovatelia cloudu, ktorí podliehajú zákonom tretej krajiny alebo používajú na ukladanie údajov servery umiestnené v tretích krajinách1, sú povinní priamo poskytovať osobné údaje a informácie EÚ spracovávané podľa dohôd o službách cloudu orgánom na presadzovanie práva a spravodajským službám tretej krajiny;

67.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento prístup sa zvyčajne poskytuje prostredníctvom priameho presadzovania právnych predpisov orgánmi tretích krajín bez toho, aby sa využívali medzinárodné nástroje zriadené na právnu spoluprácu, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci alebo iné formy justičnej spolupráce;

68.

zdôrazňuje, že takéto praktiky vzbudzujú otázky týkajúce sa dôvery vo vzťahu k poskytovateľmi služieb cloudu a on-line služieb mimo EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré nepoužívajú medzinárodné nástroje právnej a súdnej spolupráce;

69.

očakáva Komisiu a Radu, aby prijali také opatrenia, aké sú potrebné na vyriešenie tejto situácie a na zabezpečenie dodržiavania základných práv občanov EÚ;

70.

pripomína, že všetky spoločnosti poskytujúce služby v EÚ musia bez výnimky dodržiavať jej zákony a nesú zodpovednosť za akékoľvek ich porušenia;

71.

zdôrazňuje, že poskytovatelia služieb cloudu, ktorí patria do jurisdikcie tretej krajiny, by mali používateľov so sídlom v EÚ jasným a odlíšiteľným spôsobom upozorniť na to, že ich osobné údaje sa môžu stať predmetom sledovania zo strany spravodajských orgánov a orgánov na presadzovanie práva tretej krajiny na základe tajných príkazov či súdnych príkazov, a následne by ich mali prípadne požiadať o výslovný súhlas dotknutej osoby so spracovaním osobných údajov;

72.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o medzinárodných dohodách, ktoré zahŕňajú spracovanie osobných údajov, venovala osobitnú pozornosť rizikám a výzvam spojeným s cloud computingom, ktoré môžu ohroziť základné práva, a medzi iným najmä právo na súkromie a na ochranu osobných údajov, ktoré sú ustanovené v článku 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť vnútroštátnym predpisom rokovacieho partnera, ktorými sa upravuje prístup orgánov presadzovania práva a spravodajských orgánov k osobným údajom spracovávaným prostredníctvom služieb cloud computingu, najmä tým, že bude žiadať, aby sa prístup pre orgány presadzovania práva a spravodajské orgány mohol udeliť iba na základe plného dodržania riadneho právneho postupu a existencie jednoznačného právneho základu, ako aj požiadavke, aby sa vymedzili presné podmienky prístupu, účel získania tohto prístupu, bezpečnostné opatrenia zavedené pri nakladaní s údajmi, práva jednotlivcov, ako aj pravidlá dohľadu a účinný mechanizmus odškodnenia;

73.

zdôrazňuje svoje vážne obavy v súvislosti s prácou, ktorú v rámci Rady Európy vykonáva výbor zriadený na základe dohovoru o počítačovej kriminalite s cieľom vypracovať ďalší protokol k výkladu článku 32 dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 o „cezhraničnom prístupe k uloženým počítačovým údajom so súhlasom alebo v prípadoch, keď sú verejne prístupné“ (8) s cieľom „uľahčiť efektívne používanie a vykonávanie tohto dohovoru vzhľadom na právne, všeobecné a technologické zmeny“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na nadchádzajúce prehodnotenie Výboru ministrov Rady Európy zabezpečili zlučiteľnosť ustanovenia článku 32 dohovoru o počítačovej kriminalite a jeho výkladu v členských štátoch so základnými právami vrátane ochrany údajov a najmä s ustanoveniami o cezhraničných prenosoch osobných údajov, ako sa zakotvuje v Charte základných práv EÚ, acquis EÚ v oblasti ochrany údajov, Európskom dohovore o ľudských právach a Dohovore Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov (dohovor č. 108), ktoré sú pre členské štáty právne záväzné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rázne odmietli akékoľvek opatrenie, ktoré by uplatňovanie týchto práv ohrozilo; je znepokojený skutočnosťou, že ak by sa presadil takýto dodatočný protokol, jeho vykonávanie by mohlo viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov pre presadzovanie práva k serverom a počítačovým systémom umiestneným v iných jurisdikciách bez toho, že by sa naňho vzťahovali dohody o vzájomnej právnej pomoci a iné nástroje súdnej spolupráce, ktoré boli zavedené na to, aby zaručili základné práva jednotlivca vrátane práva na ochranu údajov a na riadny súdny proces;

74.

zdôrazňuje, že osobitná pozornosť sa musí venovať malým a stredným podnikom, ktoré pri spracúvaní osobných údajov čoraz viac využívajú technológiu cloud computingu a ktoré nemusia vždy disponovať zdrojmi alebo odbornými znalosťami na primerané riešenie bezpečnostných výziev;

75.

zdôrazňuje, že kvalifikácia prevádzkovateľa a spracovateľa údajov sa musí náležite odrážať v úrovni kontroly nad prostriedkami spracovania s cieľom jasne vymedziť zodpovednosť za ochranu osobných údajov pri použití cloud computingu;

76.

zdôrazňuje, že poskytovatelia služieb cloud computingu musia pri spracúvaní osobných údajov plne zohľadňovať všetky zásady stanovené v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov, ako sú bezúhonnosť a zákonnosť, obmedzenie účelu, primeranosť, precíznosť a obmedzené lehoty uchovávania údajov;

77.

zdôrazňuje význam účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych sankcií, ktoré možno uložiť, keď služby cloud computingu nespĺňajú normy EÚ o ochrane údajov;

78.

zdôrazňuje, že aby bolo možné stanoviť najvhodnejšie ochranné opatrenia, ktoré treba zaviesť, musí sa vplyv každej služby cloud computingu na ochranu údajov vyhodnocovať ad hoc;

79.

zdôrazňuje, že európsky poskytovateľ služieb cloudu by mal vždy konať v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, aj keď je to v rozpore s inštrukciami klienta alebo prevádzkovateľa so sídlom v tretej krajine alebo keď majú dotknuté osoby (formálne) pobyt v tretích krajinách;

80.

zdôrazňuje potrebu riešiť výzvy, ktoré vyplynuli z cloud computingu, najmä vládne spravodajské sledovanie a potrebné záruky, na medzinárodnej úrovni;

81.

zdôrazňuje, že občania EÚ, ktorí sú predmetom spravodajského sledovania zo strany orgánov tretej krajiny, by mali vyžívať prinajmenšom rovnaké záruky a nápravné prostriedky, aké sú dostupné pre občanov príslušnej tretej krajiny;

82.

vyjadruje poľutovanie nad prístupom Komisie v jej oznámení, v ktorom neuvádza riziká a výzvy spojené s cloud computingom, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti v oblasti cloud computingu a predložila komplexnejšiu správu o cloud computingu, ktorá zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán a okrem štandardného odkazu na ochranu základných práv a dodržiavanie požiadaviek na ochranu údajov sa bude dotýkať prinajmenšom nasledujúcich bodov:

83.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala primeranosť revízie dohody medzi EÚ a USA o bezpečných prístavoch v záujme jej prispôsobenia technologickému vývoju, najmä pokiaľ ide o aspekty súvisiace s cloud computingom;

84.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/30

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 o hodnotiacej správe Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úradu (SWD(2013)0152),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

—

so zreteľom na článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu – 2015.eu (1),

—

so zreteľom na rámec pre elektronické komunikácie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad (2),

—

so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0378/2013),

A.

keďže Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) bol založený, aby prispel k vytváraniu technických a politických usmernení na dokončenie vnútorného trhu, pričom sa stanovil dvojitý cieľ – poskytnúť regulátorom čo najväčšiu nezávislosť a zaistiť, aby vykonávali regulačný rámec jednotnejšie v celej EÚ;

B.

keďže sa v hodnotiacej správe oceňuje a uznáva hodnota orgánu BEREC a úradu BEREC, najmä so zreteľom na postupy článku 7 ods. 7a v oblasti neutrality siete a medzinárodného roamingu;

C.

keďže uplynulo len málo času od vytvorenia orgánu BEREC a úradu BEREC;

D.

keďže dokončenie vnútorného trhu je neustálym procesom, ktorý je optimálnym spôsobom podporovaný zlepšovaním právnych predpisov jednotlivých domácich trhov, a keďže najspoľahlivejším a najudržateľnejším spôsobom ako to dosiahnuť (pričom treba zabezpečiť, aby rozhodnutia v oblasti právnych predpisov boli na domácich trhoch považované za legitímne) je prístup zdola nahor, ktorý v súčasnosti predstavuje orgán BEREC;

E.

keďže orgán BEREC nemôže byť účinný, ak nie je zaručená jeho nezávislosť od členských štátov a inštitúcií EÚ;

F.

keďže zohľadňovanie podmienok na vnútroštátnej úrovni môže skomplikovať vymedzenie spoločných pozícií, čím sa sťaží uzatváranie dohôd;

G.

keďže orgán BEREC zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní jednotného uplatňovania regulačného rámca Únie vo všetkých členských štátoch, čo má zásadný význam pre úspešný rozvoj vnútorného trhu v oblasti sietí a služieb elektronických komunikácií;

H.

keďže najnovšie iniciatívy prijaté na vnútroštátnej úrovni, najmä so zreteľom na výdavky spojené s procesom preskúmania, by mohli ovplyvniť vykonávanie zásady nezávislosti;

I.

keďže národné regulačné orgány nie sú jednotné vzhľadom na to, že niekedy majú v rámci domovskej krajiny rozdielne právomoci, niektoré orgány sa zaoberajú len reguláciou trhu, iné sa tiež zaoberajú takými otázkami, ako sú regulácia trhu, bezpečnosť sietí, ochrana súkromia, registrovanie domén, frekvenčné spektrum a služby pre používateľov;

J.

keďže využitie orgánu BEREC v súčasnosti možno nie je optimálne;

K.

keďže niektoré agentúry Únie so sídlom v iných krajinách majú tiež pobočku kancelárie v Bruseli;

L.

keďže väčšina stretnutí expertných pracovných skupín sa uskutočňuje v Bruseli alebo ich usporadúva národný regulačný orgán a keďže je potrebné rozšíriť využívanie videokonferencií;

M.

keďže prínos pre spotrebiteľov je jedným z hlavných cieľov vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami;

N.

keďže rozhodnutiami prijatými orgánom BEREC na európskej úrovni by sa mala vytvárať európska pridaná hodnota;

1.

sa domnieva, že hodnotiaca správa je celkovo relevantná a vyvážená;

2.

sa domnieva, že potrebná spolupráca, koordinácia a neformálne aspekty spojené s riadením potrebujú čas, aby sa v plnej miere prejavili ich účinky;

3.

sa domnieva, že stále existuje priestor na zlepšenie fungovania orgánu BEREC a úradu BEREC, ale uznáva, že k dispozícii sú obmedzené zdroje; však zdôrazňuje, že uplatňovanie nového postupu podľa článku 7 a článku 7a smernice 2009/140/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby fungovalo dobre a preukázalo tak správnosť dvojúrovňovej štruktúry;

4.

zdôrazňuje, že orgán BEREC je najmenšia agentúra EÚ s príspevkom z rozpočtu EÚ len vo výške 3 768 696 EUR a s 16 schválenými pracovnými miestami z rozpočtu EÚ na rok 2013, ktoré poskytujú v prvom rade administratívnu podporu štruktúre BEREC zloženej z regulačných orgánov jednotlivých štátov;

5.

pripomína stanovisko Výboru pre rozpočet z 29. mája 2008 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre trh elektronických komunikácií (COM(2007)0699 – C6-0428/2007 – 2007/0249(COD)), ktorým bolo zamietnuté vytvorenie novej agentúry;

6.

sa domnieva, že národné regulačné orgány zohrávajú v regulačnom systéme významnú úlohu, lebo domáce trhy sú poznačené nezmeniteľnými rozdielmi súvisiacimi so sieťovou typológiou a líšia sa aj so zreteľom na modely požiadaviek spotrebiteľa, demografické údaje atď.; zdôrazňuje, že na zabezpečenie štruktúrovanej spolupráce v rámci EÚ a následne na zabezpečenie dobrého fungovania jednotného trhu je kľúčová existencia nezávislých regulátorov špecializovaných podľa sektorov, ktorí majú k dispozícii zodpovedajúce finančné zdroje;

7.

sa domnieva, že orgán BEREC zohráva v rámci regulačného systému rozhodujúcu úlohu ako subjekt poverený zosúladením vnútroštátnych vecných a regulačných rozdielov so zreteľom na dokončenie vnútorného trhu s elektronickými komunikáciami;

8.

odporúča, aby sa lepšie vymedzila úloha orgánu BEREC, a to najmä vo vzťahu k národným regulačným orgánom, a aby sa posilnila rozšírením jeho právomocí, s cieľom uľahčiť vymedzenie spoločných pozícií v záujme zlepšenia prístupu založeného na vnútornom trhu, a to aj prostredníctvom vyhodnotenia účinnosti súčasnej spolupráce s národnými regulačnými orgánmi a Komisiou, ktorá bola stanovená postupmi v článku 7 a článku 7a;

9.

sa domnieva, že k lepšiemu fungovaniu orgánu BEREC a predvídateľnosti pre subjekty na trhu by sa mohlo prispieť väčšou harmonizáciou úloh vykonávaných národnými regulačnými orgánmi v členských štátoch, ktorou by tieto orgány získali právomoci týkajúce sa relevantných aspektov priamo spojených s bezpečnosťou a odolnosťou vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií;

10.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby nezávislosť národných regulačných orgánov na národnej a európskej úrovni bola posilnená a nie oslabená, keďže ide o jediný spôsob, ako zabezpečiť celkovú nezávislosť orgánu BEREC;

11.

sa domnieva, že úlohy a štruktúra orgánu BEREC a úradu BEREC by sa mali prispôsobiť podľa úrovne dokončenia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií;

12.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila orgánu BEREC nezávislosť od inštitúcii EÚ, pokiaľ ide o budúce návrhy v oblasti rozsahu pôsobnosti a poslania orgánu BEREC;

13.

sa domnieva, že orgán BEREC by mal konať v záujme európskych občanov, a preto by sa mal posilniť mechanizmus jeho zodpovednosti voči Európskemu parlamentu, keďže Európsky parlament je jediná priamo volená inštitúcia EÚ;

14.

odporúča, aby orgán BEREC posilnil svoju vnútornú zodpovednosť tým, že jasne vymedzí svoje ciele vo svojom ročnom pracovnom programe a predstaví vo svojej výročnej správe svoje úspechy a pokrok na základe týchto cieľov;

15.

sa domnieva, že pre súdržnosť a súlad činností orgánu BEREC je mimoriadne dôležitá lepšia hierarchizácia jeho úloh a podpora komunikácie so všetkými zúčastnenými stranami v štádiu vypracúvania ročného pracovného programu;

16.

sa domnieva, že orgán BEREC by mal mať viac priestoru na prijímanie strategických rozhodnutí, čo okrem iného znamená, že orgán BEREC by mal uskutočňovať svoje vlastné analýzy a štúdie, ktoré mu umožnia prijímať tieto rozhodnutia, aby bol rozhodovací proces viac riadený zhora nadol a aby bol nezávislejší;

17.

zdôrazňuje, že konzultačná úloha orgánu BEREC pred vypracovaním legislatívnych návrhov týkajúcich sa odvetvia elektronickej komunikácie by mala byť systematizovaná;

18.

sa domnieva, že by sa mala vyjasniť a zlepšiť vonkajšia komunikácia orgánu BEREC, aby podporovala zapájanie zainteresovaných strán na všetkých úrovniach tvorby politiky;

19.

odporúča, aby úloha skupiny nezávislých regulátorov v Bruseli bola formalizovaná, pričom treba zabezpečiť, aby táto skupina nezasahovala do úloh, ktoré vykonáva orgán BEREC;

20.

odporúča rozsiahlejšie využívanie práce na diaľku, videokonferencií a iných techník práce na diaľku, ktoré umožňuje elektronická komunikácia, aby sa znížili náklady a uhlíková stopa;

21.

odporúča Komisii a členským štátom, aby zabezpečili primerané financovanie orgánu BEREC, ako aj nezávislých regulačných orgánov;

22.

sa domnieva, že sídlo úradu BEREC nie je prekážkou v monitorovaní každodennej práce inštitúcií EÚ týkajúcej sa elektronických komunikácií, ktoré sú predmetom osobitného záujmu orgánu BEREC, a neobmedzuje tým efektívne využívanie úradu BEREC pod podmienkou, že sa budú vo väčšej miere využívať technológie elektronickej komunikácie;

23.

sa domnieva, že poslanie úradu BEREC by sa malo prehodnotiť, posilniť a presnejšie vymedziť, pričom by sa mali zohľadniť najmä budúce výsledky auditu orgánu BEREC, pokiaľ ide o túto otázku;

24.

odporúča, aby sa uskutočnili potrebné zmeny a zvážili potrebné zdroje, s cieľom umožniť úradu BEREC účinnejšie a efektívnejšie podporovať podstatnú prácu orgánu BEREC namiesto poskytovania len administratívnej podpory;

25.

sa domnieva, že ku všetkým úvahám o sídle úradu BEREC by sa malo pristupovať v snahe posilniť nezávislosť od inštitúcií EÚ a členských štátov a pri náležitom zohľadňovaní zásady vyváženého zemepisného rozmiestnenia sídiel inštitúcií, agentúr a ďalších subjektov EÚ;

26.

sa domnieva, že je potrebná väčšia konsolidácia, aby sa umožnilo prevádzkovateľom v plnšej miere využívať úspory z rozsahu, a orgán BEREC by mal v tomto procese zohrávať hlavnú úlohu;

27.

sa domnieva, že na dosiahnutie zlepšenia vnútorného trhu, ktorý posilní hospodársku súťaž a zlepší služby pre spotrebiteľov, je potrebný jasný a stabilný právny rámec;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/33

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o stanovení kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade (COM(2013)0502),

—

so zreteľom na vedecko-technickú správu Spoločného výskumného centra z marca 2011 s názvom „Kritériá okamihu, kedy odpadový papier prestáva byť odpadom, technické návrhy“, uverejnenú v marci 2011,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (2), a najmä na jeho článok 49,

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2011/753/EÚ, ktorým sa ustanovujú pravidlá a metódy výpočtu na overenie plnenia cieľov stanovených v článku 11 ods. 2 smernice 2008/98/ES (3), a najmä na jeho článok 2 ods. 2,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

—

so zreteľom na stanovisko, ktoré poskytol výbor uvedený v článku 39 smernice 2008/98/ES z 9. júla 2012,

—

so zreteľom na článok 5a ods. 4 písm. e) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 stanovujúce postupy na uplatnenie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu (4),

—

so zreteľom na článok 88 ods. 2 a 3 a ods. 4 písm. c) rokovacieho poriadku,

A.

keďže stanovenie kritérií pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom, v súlade so smernicou 2008/98/ES môže byť významným nástrojom na podporu recyklácie a trhu druhotných surovín, a môže teda zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov;

B.

keďže v navrhovanom nariadení Rady sa ustanovuje, že odpadový papier s obsahom nepapierovej zložky v množstve najviac 1,5 % hmotnosti vysušenej na vzduchu prestáva byť odpadom, keď je určený na využitie papierových vlákien pri výrobe papiera, ak sú splnené isté dodatočné kritériá;

C.

keďže hybridný papier s obsahom nepapierových materiálov viac ako 30 % hmotnosti sušenej na vzduchu sa v celistvosti pokladá za nepapierovú zložku; keďže typický hybridný papierový obal obsahuje najviac 30 % nepapierových zložiek (24 % polyetylénu, 6 % hliníka), a tak by sa nepovažoval medzi nepapierový materiál; v dôsledku toho by mohli toky papierového odpadu obsahovať akékoľvek množstvo obalov z hybridného papiera (s vysokým obsahom nepapierových zložiek, ako aj nezanedbateľným zvyškovým obsahom tekutín, potravín a iného organického materiálu, ktorý k obalu priľnul), ktoré by už neboli považované za dopad, ale za výrobok;

D.

keďže podľa článku 3 ods. 17 smernice 2008/98/ES je „recyklácia“ vymedzená ako „každá činnosť zhodnocovania, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely“;

E.

keďže v návrhu nariadenia sa vymedzuje bod, keď odpad prestáva byť odpadom, ako okamih, keď je zberový papier určený na využitie papierových vlákien pri výrobe papiera, a teda sa tento bod stanoví do momentu pred vlastným spracovaním v papierni; keďže uvedené je v rozpore z existujúcim vymedzením „recyklácie“, podľa ktorého je potrebné opätovné spracovanie odpadového materiálu;

F.

keďže takýto odpadový materiál bol po zbere a triedení iba predbežne upravený (nie opätovne spracovaný) a nemôže byť využitý bez ďalšieho opätovného spracovania;

G.

keďže stanovenie momentu, keď odpad prestáva byť odpadom, na obdobie pred recykláciou, by spôsobilo problémy vo vzťahu k rozsiahlemu množstvu právnych predpisov Spoločenstva, napr. vo vzťahu k ekologickým značkám, verejnému zaobstarávaniu, ekodizajnu a chemické látky (REACH), v ktorých sa „recyklácia“ uvádza ako proces, ktorého výsledkom je priamo použiteľný recyklovaný výrobok, čo je navyše v rozpore v článkom 2 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2011/753/EÚ, v ktorom sa „predbežná úprava“ jasne rozlišuje od „konečnej recyklácie“;

H.

keďže podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES prestáva byť niektorý špecifický odpad odpadom vtedy, ak prejde činnosťou zhodnocovania, a to i vrátane recyklácie, a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa majú vypracovať v súlade s podmienkami stanovenými v danom článku; keďže k týmto podmienkam patrí: a) látka alebo vec je v súlade s existujúcimi právnymi predpismi a normami platnými pre výrobky (článok 6(ods. 1 písm. c)); a b): použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie (článok 6 ods. 1 písm. d));

I.

keďže hranica 1,5 % pre nepapierovú zložku vychádza z európskej normy EN 643; keďže podľa vedecko-technickej správy Spoločného výskumného centra je táto norma „ústredným prvkom obchodu s odpadovým papierom“ a „obsahuje zoznam európskych štandardných stupňov odpadu“; keďže využívanie tejto normy na stanovovania kritériá pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom, je jednoznačným porušením článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 2008/98/ES, v ktorom sa výslovne odkazuje na „normy platné pre výrobky“, a nie na normy platné pre odpad;

J.

keďže v príslušných normách na papierové výrobky, akými sú ISO 1762 pre anorganické nečistoty, ISO 5350/1 a 5350/2 pre viditeľné nečistoty a ISO 624 pre extrakty (nízkomolekulárne sacharidy), sa vyžaduje úroveň čistoty 1 ppm, teda 15 000-krát nižšia než navrhovaná úroveň;

K.

keďže zahrnutie hybridného papiera je v rozpore s výslovným odporúčaním uvedeným v štúdii Spoločného výskumného centra, ktoré vylúčilo viacvrstvový odpadový papier z rozsahu kritérií pre určenie momentu, keď odpad prestáva byť odpadom, vzhľadom na dodatočné riziká pre životné prostredie, ktoré z neho vyplynú vtedy, ak je materiál predmetom vývozu, najmä mimo EÚ;

L.

keďže ako sa určuje v článku 49 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1013/2006, v prípade vývozov zo mimo EÚ príslušný orgán odoslania v Únii vyžaduje, aby sa so všetkým vyvážaným odpadom v tretej krajine nakladané environmentálne vhodným spôsobom, a podnikne potrebné kroky, aby to zabezpečil okrem iného tým, že bude požadovať, aby sa preukázalo, že zariadenie, do ktorého odpad smeruje, je spravované v súlade s normami ľudského zdravia a ochrany životného prostredia, ktoré približne zodpovedajú normám stanoveným v právnych predpisoch Spoločenstva;

M.

keďže tým, že sa použitému papieru vrátane hybridného odpadového papiera udelí štatút výrobku, ktorý prestal byť odpadom, skôr, než bol riadne recyklovaný, s týmto materiálom možno voľne obchodovať na svetových trhoch a nebudú sa naňho vzťahovať záruky nariadenia o preprave odpadu vo vzťahu k environmentálne šetrnému nakladaniu s odpadom; keďže vytvorením výnimky pre odpadové toky s vysokým stupňom nepapierových materiálov, ktorá by navyše mohla výrazne prekročiť hranicu 1,5 % z dôvodu vylúčenia súčasného hybridného papiera z požiadaviek nariadenia o preprave odpadu, jednoznačne hrozí porušenie článku 6 ods. 1 písm. d)smernice 2008/98/ES, podľa ktorého použitie látky alebo veci nemá viesť k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

N.

keďže navrhovaný systém riadenia na preukázanie súladu s kritériami uvedenými v článku 3 návrhu nariadenia Rady, a najmä s ustanovením, že nepapierový materiál v zásielkach hybridného papiera je určený na zhodnocovanie, je pravdepodobne takmer nemožné uplatňovať v prípade odpadu, ktorý prestal byť odpadom, a teda sa s ním voľne obchoduje, pričom možno mnohokrát prechádza z rúk do rúk a v každom prípade si už nevyžaduje nakladanie s predmetným materiálom environmentálne vhodným spôsobom;

O.

keďže podpora zvýšenia objemu celosvetového obchodu s týmto údajným papierom, ktorý sa už nepovažuje za odpad, by obchádzaním záruk ochrany životného prostredia a zdravia viedla nielen k ďalšiemu nepriaznivému vplyvu na životné prostredie v priebehu dopravy, ale mohlo by to tiež viesť k zníženiu miery recyklácie papiera v Európe v dôsledku zníženej dostupnosti odpadového papiera, takže výrobcovia papiera v Európe by ho zrejme museli aspoň čiastočne nahradiť tento nedostatok zvýšením produkcie na základe primárnej papierovej vlákniny, ktorá vyžaduje väčšie množstvo energie a vedie k vyšším súvisiacim emisiám CO2, čo by bolo znova v rozpore s kritériom, podľa ktorého sa má zabrániť celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie;

P.

keďže v oznámení Komisie o Európe efektívne využívajúcej zdroje sa uvádza stratégia, podľa ktorej sa má z EÚ vytvoriť tzv. hospodárstvo s uzavretým cyklom založené na recyklujúcej spoločnosti s cieľom obmedziť tvorbu odpadu a využívať odpad ako zdroj; keďže ďalšie zlepšenie miery recyklácie v EÚ by mohlo byť vážne ohrozené kritériami určujúcimi, kedy odpad prestáva byť odpadom, a súčasným návrhom by sa tak spochybnilo plnenie ustanovenia článku 6ods. 1 písm. d) smernice 2008/98/ES;

1.

vyjadruje nesúhlas s prijatím návrhu nariadenia Rady o stanovení kritérií, ktoré umožňujú určiť, kedy zberový papier prestáva byť odpadom, podľa článku 6 ods. 1 smernice 2008/98/ES o odpade;

2.

domnieva sa, že tento návrh nariadenia Rady nie je v súlade s cieľom a obsahom základného aktu;

3.

nazdáva sa, že návrhom nariadenia Rady sa prekračujú vykonávacie právomoci zverené Komisii podľa základného aktu;

4.

nazdáva sa, že Komisia riadne nevyhodnotila vplyvy návrhu nariadenia na recykláciu papiera, hodnotový reťazec odpadového papiera, prepravu odpadového papiera a celkové účinky návrhu nariadenia na životné prostredie; nabáda Komisiu, aby s ohľadom na námietky vznesené v tomto uznesení návrh nariadenia prehodnotila a zdokonalila navrhované kritériá pre moment, keď odpad prestáva byť odpadom;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/36

—

so zreteľom na Chartu základných práv, najmä na jej články 1, 14, 15, 21, 23, 24, 25, 34 a 35,

—

so zreteľom na medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, najmä na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie; Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992; Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa,

—

so zreteľom na európske dohovory o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP); Európsku sociálnu chartu a súvisiace odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva; Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín; a Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

—

so zreteľom na články 2, 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii a na články 8, 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o národných stratégiách integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ (COM(2012)0226),

—

so zreteľom na návrh na odporúčanie Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (COM(2013)0460),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (4),

—

so zreteľom na výsledky prieskumu zameraného na Rómov a na ich analýzu v podľa príslušnosti k pohlaviu, ktorú na základe žiadosti v súlade s pravidlom 126 vypracovala Agentúra EÚ pre základné práva;

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0349/2013),

A.

keďže v stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi 2010 – 2015 sa od Komisie žiada, aby „podporovala presadzovanie rodovej rovnosti pri vykonávaní všetkých stránok stratégie Európa 2020“ a keďže v záveroch Rady o rámci EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov sa požaduje uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov;

B.

keďže rómske ženy často čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii na základe pohlavia a etnického pôvodu a obmedzenému prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotníckym a sociálnym službám a rozhodovaniu; keďže rómske ženy sú často obeťami rasizmu, predsudkov a zaužívaných predstáv, ktoré majú negatívny vplyv na ich skutočné začlenenie;

C.

keďže rómske ženy podliehajú patriarchálnym a sexistickým tradíciám, ktoré im bránia využívať slobodu vlastného rozhodovania v zásadných životných otázkach, ako sú vzdelávanie, práca, sexuálne a reprodukčné zdravie, a dokonca aj manželstvo; keďže diskrimináciu rómskych žien nemožno ospravedlniť tým, že ide o tradíciu, ale musí sa riešiť s ohľadom na tradície a rozmanitosť;

D.

keďže riziko chudoby je vyššie u rómskych žien než u rómskych mužov a keďže rómske rodiny so štyrmi a viac deťmi sú vystavené najvyššiemu riziku chudoby v EÚ;

E.

keďže bežne používané ukazovatele väčšinou nezohľadňujú problémy, ako sú chudoba pracujúcich, energetická chudoba, násilie páchané na ženách a dievčatách, chudoba početných rodín a osamelých rodičov, chudoba detí a sociálne vylúčenie žien;

F.

keďže staršie rómske ženy sú vystavené vyššiemu riziku chudoby, pretože väčšina z nich pracovala len v neformálnom hospodárstve bez odmeny či účasti v systéme sociálneho zabezpečenia;

G.

keďže prevažná väčšina dospelých Rómov označovaných za „neaktívnych“ sú ženy a keďže – sčasti z dôvodu tradičnej deľby práce medzi ženami a mužmi a z dôvodu rasizmu a sexizmu na európskych pracovných trhoch – počet rómskych žien v aktívnom veku vykonávajúcich platenú zárobkovú činnosť je približne len polovičný oproti počtu takýchto rómskych mužov, pričom situácia v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti je podobná;

H.

keďže z údajov zo všetkých krajín vyplýva, že rómske ženy zažívajú vážne vylúčenie v oblasti zamestnania a tiež diskrimináciu na pracovisku, keď si hľadajú zamestnanie alebo pracujú; keďže rómske ženy zostávajú vylúčené aj z formálneho hospodárstva, a to z dôvodu obmedzených možností vzdelávania, nevhodného bývania, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, tradičných rodových rolí a všeobecnej marginalizácie, ako aj diskriminácie zo strany väčšinových spoločenstiev; keďže vnútroštátne správy o vykonávaní európskeho rámca NRIS sa stále v dostatočnej miere nezameriavajú na hľadisko rodovej rovnosti;

I.

keďže pre matky početných rodín alebo osamelé matky je oveľa ťažšie pracovať ďaleko od domu a rodiny v znevýhodnených vidieckych oblastiach;

J.

keďže miera gramotnosti a školské výsledky rómskych žien sú výrazne nižšie než miera gramotnosti a výsledky rómskych mužov aj nerómskych žien a keďže väčšina rómskych dievčat ukončuje školskú dochádzku predčasne, pričom značná časť z nich školu nenavštevovala nikdy;

K.

keďže hospodárska kríza má negatívny vplyv na zdravie a životné podmienky rómskych žien a zhoršuje ich situáciu, ktorá je už dlhší čas neprijateľná, pričom viac ako štvrtinu všetkých rómskych žien obmedzujú v každodenných činnostiach zdravotné problémy;

L.

keďže nedostatočné dodržiavanie všeobecných sexuálnych a reprodukčných práv vrátane prístupu k antikoncepcii bráni posilneniu postavenia a rodovej rovnosti rómskych žien a vedie k neplánovaným tehotenstvám, a to aj tehotenstvám v tínedžerskom veku, čo narúša vzdelávacie a pracovné príležitosti dievčat; keďže skoré materstvo je z veľkej miery dôsledkom nedostatočného prístupu k primeraným sociálnym službám a nedostatočných zdravotníckych štruktúr, ktoré nezohľadňujú potreby rómskych žien;

M.

keďže rómske ženy vzhľadom na svoje nízke spoločenské a ekonomické postavenie a diskrimináciu, ktorej sú vystavené v oblasti zdravotnej starostlivosti, nepoznajú väčšinu svojich práv a využívajú lekárske služby oveľa zriedkavejšie než väčšina obyvateľstva;

N.

keďže rómske ženy a dievčatá neúmerne často postihuje niekoľko chorôb vrátane HIV/AIDS, no programy prevencie určené pre tieto ženy a dievčatá sa zvyčajne nepovažujú za prioritné a nie sú dostatočne financované, pričom dostupnosť skríningov je naďalej obmedzená;

O.

keďže z dôvodu extrémnej chudoby, nerovnosti pohlavia a vnútornej diskriminácie sú rómske ženy vystavené vyššiemu riziku obchodovania s ľuďmi, prostitúcii, domácemu násiliu a vykorisťovaniu, pričom čelia ďalším prekážkam v prístupe k ochrane;

P.

keďže veľký počet rómskych žien bol obeťami domáceho násilia zo strany svojich manželov, ich rodiny a iných členov rodiny; keďže väčšina násilia a porušovania ľudských práv rómskych žien zostáva neohlásená, pretože násilie voči ženám sa v patriarchálnych spoločenstvách stále akceptuje ako povolené vykonávanie moci, ale tiež preto, že páchatelia násilia voči ženám sa zriedka zodpovedajú za svoje činy, čo ženy odrádza od vyhľadania právnej pomoci;

Q.

keďže násilné činy na rómskych ženách často vykonávajú orgány vo všetkých členských štátoch EÚ formou výraznej diskriminácie a jasného porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré môže mať rôzne formy, napríklad zber a uchovávanie údajov v registroch o rómskych obyvateľoch a deťoch, a to len na základe etnického pôvodu, alebo vysťahovanie stoviek ľudí bez poskytnutia primeraného alternatívneho bývania alebo podpory, čo predstavuje hanebné a kruté činy, ktoré úplne ignorujú medzinárodné záväzky členských štátov v oblasti ľudských práv;

R.

keďže všetky inštitúcie a členské štáty EÚ nesú zodpovednosť za odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách a takisto za ukončenie beztrestnosti a za postavenie páchateľov trestných činov z nenávisti, prejavov nenávisti, diskriminácie a násilia voči rómskym ženám a dievčatám pred súd;

S.

keďže v smernici Rady 2000/43/ES sa zakazuje diskriminácia na základe rasy alebo etnického pôvodu; keďže Komisia EÚ začala približne 30 konaní vo veci porušenia predpisov proti členským štátom EÚ za to, že smernicu o rasovej rovnosti primerane netransponovali do vnútroštátnej legislatívy;

1.

zdôrazňuje, že národné stratégie začleňovania Rómov sa musia zameriavať na posilnenie postavenia rómskych žien, aby mohli rómske ženy prevziať kontrolu nad vlastnými životmi tým, že sa stanú viditeľnými činiteľkami zmien v rámci svojich komunít a že pozdvihnú svoj hlas s cieľom vplývať na politiky a programy, ktoré sa ich týkajú, a musia sa tiež zameriavať na posilňovanie spoločenskej a ekonomickej odolnosti rómskych žien, t. j. ich schopnosti prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu ekonomickému prostrediu vytváraním úspor a predchádzaním vyčerpaniu prostriedkov;

2.

víta správu Komisie o pokroku (5) a návrh odporúčania Rady z 26. júna 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (6) s osobitným zameraním na prístup k zamestnanosti, bývaniu, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, v ktorých vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne opatrenia a presadzovali stratégie začleňovania Rómov vo svojom boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

3.

vyzýva členské štáty, ktoré v rámci európskeho semestra pre otázky týkajúce sa Rómov navyše prijali odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby tieto odporúčania rýchlo zaviedli a aby bojovali proti diskriminácii vrátane diskriminácie na pracovisku, aby do postupu prijímania rozhodnutí zapojili občiansku spoločnosť, ako aj rómske organizácie, a aby pridelili nielen finančné prostriedky EÚ, ale aj vnútroštátne a iné finančné prostriedky s cieľom splniť záväzky ich národných stratégií začleňovania Rómov;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek prijatiu svojho uznesenia o situácii rómskych žien v roku 2006 a desiatich spoločných zásad pre začlenenie Rómov Rady, v ktorých sa jedna zo zásad týka rodového povedomia, sa európski a vnútroštátni tvorcovia politík v praxi nezačali venovať zraniteľnej situácii rómskych a kočovníckych žien;

5.

zdôrazňuje, že účinnosť rámca EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov by sa mohla výrazne zvýšiť lepším zapojením Komisie, ktorá má potenciál zlepšiť kvalitu predpisov a iných nástrojov, podporiť väčšiu súdržnosť politík a presadiť všeobecné ciele tohto rámca;

6.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány v štyroch hlavných prioritných oblastiach: zdravie, bývanie, zamestnanosť a vzdelávanie, s konkrétnymi cieľmi a cieľovými hodnotami, financovaním, ukazovateľmi a časovými harmonogramami a aby hodnotili pokrok meraním výsledkov vykonávania;

7.

vyzýva vlády a miestne orgány členských štátov, aby zapojili rómske ženy prostredníctvom organizácií žien, rómske MVO a príslušné zainteresované strany do prípravy, vykonávania a sledovania národných stratégií začleňovania Rómov a vytvorili spojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami za práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania; ďalej vyzýva Komisiu, aby konzistentným spôsobom riešila otázku rodovej rovnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem;

8.

vyzýva Komisiu, aby predložila postupový diagram procesu EÚ začleňovania Rómov s výsledkami, cieľmi a konkrétnymi opatreniami, ktorými sa tieto ciele dosahujú, momentálnym stavom vykonávacích opatrení a ďalšími krokmi,

9.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti priestorovej segregácii, násilnému vysťahovaniu a bezdomovstvu, ktorým čelia rómski muži a rómske ženy, a aby zaviedli účinné a transparentné politiky bývania;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dodržiavanie základných práv rómskych žien a detí a tiež aby si rómske ženy a dievčatá – aj prostredníctvom informačných kampaní – uvedomovali svoje práva, ktoré im zaručujú platné vnútroštátne predpisy o rodovej rovnosti a zákaze diskriminácie, a aby ďalej bojovali proti patriarchálnym a sexistickým tradíciám;

11.

vyzýva Komisiu, aby vymedzila inštitucionálne rozdelenie úloh a zodpovedností medzi zúčastnenými organizáciami, fórami a orgánmi a jasne určila úlohy týchto subjektov – ako je napríklad pracovná skupina EK pre problematiku Rómov, sieť národných kontaktných miest, európska rómska platforma, Agentúra pre základné práva EÚ a jej pracovná skupina ad hoc na začlenenie Rómov – v dohľade nad rámcom EÚ pre národné stratégie začleňovania Rómov, jeho kontrole a koordinácii;

12.

vyzýva Komisiu, aby podporila národné stratégie začleňovania Rómov tým, že stanoví spoločné, porovnateľné a spoľahlivé ukazovatele a vypracuje panel ukazovateľov integrácie Rómov v EÚ na dosiahnutie jasných a jednoznačných výsledkov, pomocou ktorých možno merať pokrok, a tiež na splnenie požiadavky účinného monitorovania;

13.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby úsporné opatrenia neprimerane neovplyvnili rómske a kočovnícke ženy a aby sa rozpočtové rozhodnutia prijímali na základe zásad ľudských práv;

14.

vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala, aby do svojich národných stratégií pre hlavné prioritné oblasti zahrnuli ukazovatele výsledkov, základné a numerické hlavné ciele, pomocou ktorých bude možné merať pokrok;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zber údajov rozčlenených podľa pohlavia a etnického pôvodu vo všetkých administratívach a ich používanie pri vypracúvaní politík; zdôrazňuje, že zber údajov musí prebiehať v súlade s príslušnými zásadami v oblasti ľudských práv;

16.

vyzýva členské štáty, aby na svoje vnútroštátne politické záväzky vyčlenili primerané finančné prostriedky na vykonávanie národných stratégii začleňovania Rómov a aby svoje stratégie začleňovania zohľadnili vo vnútroštátnych rozpočtových politikách;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriadili vhodný rámec na poradenstvo, partnerské vzdelávanie a výmenu skúseností medzi tvorcami politiky a rómskymi organizáciami a aby začali štruktúrovaný dialóg na zapojenie rómskych organizácií a mimovládnych organizácií do plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia európskych, národných a miestnych stratégií začleňovania Rómov;

18.

vyzýva členské štáty, aby zaručili rovnosť v občianskych právach a rovnaký prístup k zdravotným službám, vzdelávaniu, zamestnaniu a ubytovaniu, ktoré budú rešpektovať ľudské práva, nediskrimináciu a budú v náležitých prípadoch zlučiteľné s kočovníctvom;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich zmlúv o partnerstve začlenili nástroje integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom s cieľom mobilizovať ich pre málo rozvinuté mikroregióny a zanedbané územia a aby miestny rozvoj riadený spoločenstvom zahrnuli do súboru budúcich operačných programov;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prijatie a vykonávanie špecifickej a úplnej antidiskriminačnej legislatívy v súlade s medzinárodnými a európskymi normami vo všetkých členských štátoch a zaistili, že antidiskriminačné orgány budú vybavené na to, aby mohli presadzovať rovnaké zaobchádzanie a podporovať mechanizmy na predkladanie sťažností dostupné rómskym ženám a dievčatám;

21.

vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných stratégiách kládli väčší dôraz na územné aspekty sociálneho začleňovania a zamerali sa na najzanedbanejšie mikroregióny prostredníctvom rozsiahlych a integrovaných programov rozvoja;

22.

vyzýva členské štáty, aby sa zameriavali aj na mestský rozmer kohéznej politiky s osobitným ohľadom na mestá, ktoré nerovnomerne postihujú sociálne nerovnováhy, ako sú nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a polarizácia, a pomáhali im pri rozvoji ich infraštruktúry s cieľom využiť ich možný prínos k hospodárskemu rastu a posilniť väzby medzi mestskými a vidieckymi oblasťami na podporu inkluzívneho rozvoja;

23.

vyzýva členské štáty, aby posilnili uplatňovanie rodového hľadiska pri vykonávaní svojich národných stratégií začleňovania Rómov tým, že rodové hľadisko budú uplatňovať vo všetkých politikách a postupoch týkajúcich sa rómskych žien, a aby ich vykonávanie prepojili s existujúcimi stratégiami rodovej rovnosti, a to najmä tým, že odstránia rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch medzi pohlaviami v rómskych komunitách, ako aj tým, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách stanovia za výslovné ciele a vykonajú na ich splnenie skutočné kroky;

24.

Vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zahrnutie osobitných opatrení týkajúcich sa práv žien do národných stratégií začleňovania Rómov, aby zohľadňovali rodové hľadisko a situáciu, keď rómske ženy čelia viacnásobnej diskriminácii z dôvodu príslušnosti k dvom alebo viacerým skupinám, najmä pokiaľ ide o zamestnanie, zdravie, bývanie a vzdelávanie, a aby pri hodnotení a každoročnom monitorovaní Komisie, a najmä Agentúry pre základné práva, boli v rámci každej časti národných stratégií začleňovania Rómov zohľadňované práva žien a rodová rovnosť; žiada, aby sa tieto zistenia predložili Európskemu parlamentu;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že národné stratégie začleňovania Rómov zohľadnia osobitné práva a potreby rómskych žien, a vypracovali konkrétne ukazovatele ich uplatňovania, sledovania a kontroly, napríklad na základe indexu rozvoja z pohľadu rodovej rovnosti (GDI) zavedeného v rámci Rozvojového programu OSN, ktorý zohľadňuje aspekty, ako sú dlhý a zdravý život, znalosti a dôstojná životná úroveň, a na základe ukazovateľa GEM (Gender Empowerment Measure), ktorý zahŕňa účasť na politickom živote a rozhodovaní, hospodárskom živote a rozhodovaní a ovládaní hospodárskych zdrojov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali zostavovanie rozpočtu s ohľadom na rodovú rovnosť ako jeden z nástrojov začleňovania rodového hľadiska;

26.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali národný rámec monitorovania a posudzovania národných stratégií začleňovania Rómov, ktorý zahŕňa rôzne aspekty, ako je monitorovanie rozpočtu a iné formy dohľadu občianskej spoločnosti (ktorý vykonávajú vnútroštátne mimovládne organizácie, siete mimovládnych organizácií alebo zastrešujúce organizácie), odborné posudzovanie (ktoré vykonávajú nezávislí odborníci s dokázanými odbornými znalosťami v danej oblasti) a administratívne monitorovanie;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní osobitných opatrení v rámci národných stratégií začleňovania Rómov uskutočnili posúdenie rodového vplyvu;

28.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinnejšie nástroje na meranie aktuálnej sociálnej a ekonomickej situácie rómskych žien prostredníctvom zahrnutia vyčíslenia „ekonomiky života“ do svojho projektu s názvom Nad rámec HDP a uznania tieňovej ekonomiky; ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci národných stratégií začleňovania Rómov a politík sociálneho začleňovania vyvinula a sledovala rodové ukazovatele;

29.

vyzýva organizácie pôsobiace v tejto oblasti v členských štátoch, aby vypracovali individuálne akčné plány zamerané na pomoc ženám a mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania, aby poskytovali psychologické poradenstvo s cieľom podnietiť Rómov k účasti na vzdelávacích a rekvalifikačných kurzoch a zistiť ich osobné zručnosti a schopností na zlepšenie sociálneho začlenenia na trhu práce aby pôsobili ako sprostredkovatelia medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania/rekvalifikácie a zamestnávateľmi na jednej strane a rómskymi ženami/rómskou populáciou na druhej strane; oživili vzdelávací proces rómskych žien a dievčat poskytovaním dotácií a štipendií so súčasným rešpektovaním zásady rovnakých príležitostí s ohľadom na to, že dievčatá vstupujú do manželstva v mladšom veku ako chlapci;

30.

vyzýva členské štáty, aby použili svoje opatrenia s osobitným zameraním na rómske ženy, ktoré sužuje extrémna sociálna a ekonomická deprivácia, a aby zároveň upriamili pozornosť na rizikové skupiny tým, že budú zamedzovať výskytu faktorov chudoby a riešiť ich;

31.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet a viditeľnosť rómskych a kočovníckych programov a príjemcov vrátane osobitnej podpory pre kočovnícke a rómske organizácie pracujúce na podpore posilnenia žien a prístupu MVO k štrukturálnym fondom;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mechanizmy financovania na podporu monitorovania politiky, iniciatív a projektov sociálneho začleňovania týkajúcich sa rómskych a kočovníckych žien vykonávaného občianskou spoločnosťou a spoločenstvom;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci postupu EÚ pre začleňovanie Rómov stanovili cieľ týkajúci sa zníženia chudoby detí, aby zahrnuli práva detí do opatrení na sociálne začlenenie, sledovali dosiahnutý pokrok z hľadiska chudoby detí a určili a rozvíjali prioritné opatrenia v tejto oblasti;

34.

zdôrazňuje, že marginalizácii treba začať predchádzať už v detstve; považuje za dôležité prijať prístup, ktorý sa zameriava na rôzne generácie žien, s cieľom ukončiť prenos chudoby medzi generáciami;

35.

vyzýva členské štáty, aby do svojich národných stratégií začleňovania Rómov zahrnuli osobitne vypracované programy na aktívne začlenenie rómskych žien na trhu práce zaručením prístupu ku kvalitným vzdelávacím programom pre rómske ženy a dievčatá a sprístupnením celoživotného vzdelávania s cieľom umožniť im nadobudnúť trhom žiadané zručnosti; vyzýva členské štáty, aby medzi horizontálne ciele vo všetkých prioritných oblastiach národných stratégií začleňovania Rómov zahrnuli budovanie kapacít a posilňovanie postavenia rómskych žien a aby prostredníctvom podpory aktívnej účasti rómskych žien na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni podporovali politiku účasti na politickom živote;

36.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli pozitívne akčné opatrenia na zlepšenie prístupu rómskych žien a mužov k pracovným miestam vo verejnej správe;

37.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné opatrenia zameriavajúce sa na početné rodiny (so štyrmi alebo viac deťmi) a domácnosti osamelých rodičov, ktoré budú uľahčovať vstup na trh práce tým, že zvážia prispôsobené úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia, rozšírili zariadenia starostlivosti o deti a zabezpečili, aby sa rómske deti začlenili do miestnych škôl a zariadení sociálnej starostlivosti, aby mali plnoprávny a rovnaký prístup k povinnej školskej dochádzke, čím sa potlačí sociálne vylúčenie a vytváranie get;

38.

vyzýva členské štáty, aby rómskym deťom zabezpečili prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti a ku vzdelávaniu detí v ranom veku, k službám pre rozvoj detí a vzdelávaniu založenému na partnerstve s rodičmi, aby znova zaviedli barcelonské ciele týkajúce sa starostlivosti o deti a rozvíjali dostupné, cenovo prijateľné a kvalitné služby starostlivosti po celý život;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zamedziť prepúšťaniu zamestnankýň v období tehotenstva alebo materstva a aby zvážili započítanie obdobia výchovy detí do nároku na dôchodok;

40.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali prekážky, ktoré bránia samostatnej zárobkovej činnosti rómskych žien, umožnili dostupnú, rýchlu a finančne nenáročnú registráciu rómskych podnikateliek a aby vyvinuli systémy mikroúverov zamerané na malé začínajúce podniky a podnikateľov s jednoduchými administratívnymi postupmi podporujúcimi podnikanie vrátane technickej pomoci a podporných opatrení a osobitných licencií pre uznávanie radu sezónnych a dočasných zamestnaní ako „platenej práce“, z ktorej sa prispieva na platby sociálneho zabezpečenia; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby uvoľnili finančné prostriedky z európskeho nástroja mikrofinancovania na zamestnanosť a sociálne začlenenie;

41.

vyzýva členské štáty, aby v oblasti podpory v nezamestnanosti vypracovali cielené opatrenia orientované na integráciu (rekvalifikácia, tvorba pracovných miest a zamestnania prostredníctvom mzdovej podpory, podpory sociálneho zabezpečenia, daňových úľav atď.) namiesto súčasného, takmer výlučného zamerania sa na programy verejnej práce;

42.

žiada, aby sa podporovalo a presadzovalo začlenenie rómskeho obyvateľstva na trhu práce; poznamenáva, že sú potrebné osoby poverené vedením prípadov a pomocný personál s rómskym pôvodom s cieľom odlíšiť administratívne služby a opatrenia spojené s prácou a rozvinúť proces poradenstva;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre rómsku mládež vytvorili osobitný systém poradenstva v oblasti vzdelávania a podpory prostredníctvom vzdelávania založeného na komunite a sociálnych služieb, a to od raného detstva až po univerzitné vzdelávanie, s osobitným dôrazom na rodové hľadisko;

44.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond (ESF), na zlepšenie možností vzdelávania a zamestnávania pre Rómov, aby mali skutočnú príležitosť na sociálne začlenenie a aby unikli pretrvávajúcej vysokej miere chudoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pravidelne monitorovali pokrok, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu mladých Rómov, najmä žien;

45.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti stereotypom s cieľom zamedziť zatracovaniu tejto etnickej skupiny, ktoré odradzuje zamestnávateľov od toho, aby zamestnávali Rómov, a ktoré vedie k diskriminácii vo verejnej správe a v školách a má negatívny vplyv na vzťahy s orgánmi a na hľadanie zamestnania;

46.

opakuje skutočnosť, že nedostatky vo vzdelaní Rómov majú závažný rodový rozmer, keďže miera gramotnosti dosahuje u rómskych žien v priemere 68 % v porovnaní s 81 % u rómskych mužov a miera zápisu rómskych dievčat do základných škôl predstavuje len 64 %, čo je nedostatok, ktorý možno vidieť aj v miere zápisov na odbornú prípravu; konštatuje však, že z hľadiska týchto štatistík sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely;

47.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli osobitné programy s cieľom zaistiť, aby rómske dievčatá a mladé ženy zostávali vo vyučovacom procese (základné, stredoškolské a vyššie vzdelávanie), a zaviedli osobitné opatrenia pre matky v tínedžerskom veku a dievčatá s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, podporovali najmä pokračovanie v súvislom vzdelávaní, dotovali ich vstup na trh práce a poskytovali odbornej prípravy na pracovisku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri koordinácii a posudzovaní národných stratégií začleňovania Rómov zohľadňovali tieto opatrenia;

48.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali antidiskriminačné stratégie s cieľom zamedziť rasistickému správaniu vo verejných službách, a najmä na trhu práce, a odsúdiť ich, a zaistiť, aby sa na trhu práce riadne dodržiavali práva rómskych žien a mužov;

49.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali prostriedky na motivovanie „netradičných študujúcich“ v pokračovaní vo svojom vzdelávaní a aby podporovali mimovládne organizácie a programy, ktorých cieľom je podporiť začleňovanie netradičných študujúcich do vzdelávania a programov vzdelávania dospelých;

50.

vyzýva členské štáty, aby podporovali siete rómskych študentov, solidaritu medzi nimi, zvýšili viditeľnosť úspešných prípadov a zvíťazili nad izoláciou rómskych študentov;

51.

vyzýva členské štáty, aby povzbudzovali zapojenie rómskych rodín v školách, hodnotili školy, kde študujú rómske deti a mládež, a zaviedli všetky zmeny potrebné na zabezpečenie integrácie do vzdelávania a zabezpečenie úspechu pre všetkých; poukazuje na to, že osobitné opatrenia by sa mali zameriavať na rómske dievčatá, a to na základe úspešných prípadov, ktoré schválila akademická obec;

52.

požaduje, aby Komisia a členské štáty vyčlenili prostriedky na výstavbu škôl, škôlok a jaslí s väčšou kapacitou, aby sa rómske deti mohli začleniť do tried s ostatnými deťmi, nerómskymi deťmi bez toho, aby boli diskriminované, ponechané mimo systému vzdelávania a odmietané učiteľmi na základe ich etnického pôvodu;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre sociálne služby a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviedli programy systematickej odbornej prípravy v oblasti rodového hľadiska a kultúrnych osobitostí;

54.

zdôrazňuje, že vzdelávanie rómskych dievčat má pomáhať v mnohých smeroch zlepšiť život rómskych obyvateľov, pretože ide okrem iného o rozhodujúcu podmienku na zvýšenie zamestnateľnosti rómskych žien, pretože im uľahčí prístup na pracovný trh a zabezpečí istý príjem a má tiež rozhodujúci význam pri potláčanie chudoby a sociálneho vylúčenia; ďalej konštatuje, že zvýšenie vedomostí učiteľov o rómskej kultúre pomáha znížiť vylúčenie Rómov; vyzýva preto členské štáty, aby bojovali proti segregácii, zabezpečili inkluzívnejšie a dostupnejšie vzdelávanie, metódy výučby zohľadňujúce kultúrne osobitosti a zapojenie školských asistentov s rómskym pôvodom a rodičov do školského života, pričom prioritou by malo byť zlepšovanie odborných znalostí tak, aby zodpovedali dopytu na trhu práce;

55.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za jasnú cieľovú skupinu svojich iniciatív v oblasti zdravia stanovili rómske ženy, najmä pokiaľ ide o choroby, ktoré úzko súvisia so ženským hormonálnym systémom a/alebo chudobou, ako je osteoporóza, muskuloskeletálne problémy a ochorenia centrálnej nervovej sústavy; ďalej naliehavo žiada, aby bol umožnený neobmedzený prístup ku skríningu a prevencii rakoviny prsníkov a krčka maternice vrátane vakcín proti ľudským papilomavírusom, a aby sa vyvinulo úsilie o začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti tehotným ženám už v prvom trimestri tehotenstva;

56.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä zapojením mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú rómskym ženám, do vypracúvania, zavádzania a posudzovania zdravotných programov, a aby zabezpečili, aby mali rómske ženy a dievčatá možnosť vlastnej voľby, pokiaľ ide o ich sexualitu, zdravie a materstvo, a to tak, že členské štáty budú podporovať plánované rodičovstvo, prístup k celej škále zdravotníckych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, chrániť deti a dospievajúcu mládež pred sexuálnym zneužívaním a uzatváraním manželstiev v ranom veku, obmedzovať úmrtnosť detí a matiek a predchádzať fenoménu nútenej sterilizácie;

57.

vyzýva členské štáty, aby umožnili a podporili rodovo vyrovnanú účasť rómskych komunít na navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení prevencie chorôb, liečby, starostlivosti a podporných programov, ako aj na znižovaní miery stigmatizovania a diskriminácie v systéme zdravotného zabezpečenia;

58.

vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby vypracovali a vykonávali politiky na zaručenie toho, aby mali všetky rómske ženy, aj ženy z najvylúčenejších spoločenstiev, prístup k základným, pohotovostným a preventívnym službám zdravotnej starostlivosti, a aby organizovali školenia pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom odstrániť predsudky voči Rómom;

59.

vyzýva členské štáty, aby vyšetrili priamu a nepriamu diskrimináciu rómskych žien pri uplatňovaní ich základných práv a využívaní verejných služieb, zakázali ju a viedli v týchto veciach súdne konania, a aby zamedzili akejkoľvek ďalšej diskriminácii; zdôrazňuje význam realizácie informačných kampaní na boj proti diskriminácii a na odstránenie rasistických stereotypov týkajúcich sa Rómov a osobitne rómskych žien;

60.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do operačných programov a programov rozvoja vidieckych oblastí v ďalšom programovom období začlenili Rómov, a najmä rómske ženy ako osobitnú cieľovú skupinu;

61.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila správu o hodnotení vykonávania smernice Rady 2000/43/ES v každom členskom štáte; podobne vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné odporúčania pre každý členský štát s cieľom začleniť do smernice aj rodový rozmer;

62.

vyzýva Radu, aby dosiahla dohodu týkajúcu sa smernice EÚ o rovnakom zaobchádzaní o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky dôvody diskriminácie a viacnásobnej diskriminácie vo všetkých sférach života považované za nezákonné; podobne vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zabezpečili zahrnutie prierezovej diskriminácie do tejto smernice;

63.

vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali všetkými formami násilia páchaného na ženách, ako sú domáce násilie a obchodovanie so ľuďmi, s osobitným zameraním sa na rómske ženy, a aby poskytli podporu obetiam tým, že začlenia osobitné ciele v boji proti obchodovaniu s rómskymi ženami do národnej stratégie začleňovania Rómov a zabezpečia riadne zdroje pre súvisiace verejné služby a poskytnú pomoc aj prostredníctvom základných služieb, ako sú zdravotníctvo, zamestnanosť a vzdelávanie; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívy vlád a občianskej spoločnosti na riešenie týchto problémov pri zaručení základných práv obetí;

64.

vyzýva členské štáty, aby pracovali s rómskymi ženami na zriadení stratégií posilnenia postavenia, v ktorých sa uzná ich prierezová totožnosť, a podporili činnosti, ktoré bojujú proti rodovým stereotypom, zamerané na ženy, mužov, dievčatá a chlapcov;

65.

poukazuje na to, že dohodnuté manželstvá, detské sobáše a nútené manželstvá sú aj naďalej tradičnými zvykmi; zdôrazňuje, že tieto postupy porušujú ľudské práva, čo má významný vplyv nielen na zdravie rómskych dievčat, pričom sa zvyšuje riziko komplikácií počas tehotenstva a pôrodu, ale aj vystavuje dievčatá sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu, ako aj obmedzuje možnosti vzdelávania a zamestnania;

66.

vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a vykonali Dohovor Európskej rady o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a plne transponovali ustanovenia smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (7), najmä posilnením identifikácie, ochrany obetí a pomoci obetiam, s osobitným dôrazom na deti;

67.

od členských štátov a Komisie požaduje riešenia problémov Rómov na európskej úrovni, pričom sa musí zohľadniť ich právo ako európskych občanov na voľný pohyb a potreba spolupráce medzi členskými štátmi pri riešení problémov, ktorým čelí táto etnická skupina;

68.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výmenu informácií a osvedčených postupov týkajúcich sa integrácie rómskych žien vo všetkých oblastiach spoločnosti;

69.

odporúča, aby členské štáty podnikli potrebné kroky na ukončenie zvyklosti, že mladé rómske ženy sa vydávajú v rodičmi dohodnutých sobášoch, čo predstavuje morálnu urážku ich dôstojnosti;

70.

vyzýva členské štáty, aby sa naliehavo zaoberali potrebami starších rómskych žien, keďže ony predstavujú jednu z najzraniteľnejších skupín, pretože im s postupujúcim starnutím chýba primeraný príjem a potrebujú prístup k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti;

71.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby spustila komplexnú stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách, ako požaduje Parlament vo viacerých uzneseniach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právne nástroje vrátane európskej smernice na boj proti rodovému násiliu;

72.

žiada, aby sa podporoval rozvoj rómskeho jazyka a kultúry, aby sa rozvíjali administratívne štruktúry zaoberajúce sa rómskymi otázkami, aby sa posilnila a vykonávala rómska politika a aby sa zvýšila účasť na medzinárodnej spolupráci v oblasti rómskych záležitostí.

73.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 468/45

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o situácii v Sudáne a Južnom Sudáne (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu (4),

—

so zreteľom na prieskumnú misiu Výboru pre rozvoj v Južnom Sudáne v júli 2011,

—

so zreteľom na konečnú správu volebnej pozorovateľskej misie Európskej únie na referende v Južnom Sudáne 9. až 15. januára 2011 (5),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (6), prvý raz zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005 (7) a opätovne zmenená a doplnená v Ouagadougou 22. júna 2010 (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o situácii v Sudáne a v Južnom Sudáne prijaté v Horsense (Dánsko) v máji 2012 (9),

—

so zreteľom na vyhlásenie EÚ a členských štátov o nezávislosti republiky Južný Sudán z 9. júla 2011 (10),

—

so zreteľom na závery Rady z 22. júla 2013 o situácii v Sudáne a Južnom Sudáne (11),

—

so zreteľom na vyhlásenie komisárky Georgievovej z 5. júla 2012 o Sudáne a Južnom Sudáne (12),

—

so zreteľom na plán vykonávania humanitárnej pomoci pre Sudán a Južný Sudán generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a jeho revidované znenie (13),

—

so zreteľom na vyhlásenia hovorcu vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej z 18. júna 2013 o vražednom útoku na príslušníka dočasných bezpečnostných síl OSN pre Abyei (UNISFA) v Južnom Kordofáne (14), z 1. mája 2013 o konflikte v štátoch Južný Kordofán a Modrý Níl (15) a z 8. januára 2013 o nedávnom rozpustení organizácií občianskej spoločnosti v Sudáne (16),

—

so zreteľom na vyhlásenie z 25. júla 2013, ktoré na mieste prijala delegácia EÚ v nadväznosti na odvolanie celej vlády Južného Sudánu prezidentom (17),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Dili s názvom Nová vízia pre budovanie mieru a štátu z 10. apríla 2010 (18),

—

so zreteľom na dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch predloženú na štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v decembri 2011 v Pusane (19),

—

so zreteľom na správu OECD o angažovanosti v nestabilných štátoch – Juhosudánska republika z roku 2011 (20),

—

so zreteľom na správu o rozvoji vo svete za rok 2011: konflikt, bezpečnosť a rozvoj (21),

—

so zreteľom na správu vykonávacieho panelu Africkej únie na vysokej úrovni pre Sudán a Južný Sudán (AUHIP) z 31. júla 2013 (22),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN z 8. marca 2013 o vytvorení bezpečnej demilitarizovanej zóny medzi Sudánom a Južným Sudánom a aktivácii spoločného mechanizmu pre overovanie a sledovanie hraníc (23),

—

so zreteľom na uznesenie, ktoré 27. júna 2013 prijala Rada OSN pre ľudské práva o technickej pomoci a budovaní kapacít pre Južný Sudán v oblasti ľudských práv (A/HRC/21/L.7/Rev.1),

—

so zreteľom na rámcovú dohodu o politických a bezpečnostných opatreniach v štátoch Modrý Níl a Kordofán podpísanú 28. júna 2011 (24),

—

so zreteľom na závery správ Vysokého komisára OSN pre ľudské práva predložené na 21. a 23. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (25)

—

so zreteľom na dohody z 27. septembra 2012 uzavreté medzi Sudánskou a Juhosudánskou republikou v Addis Abebe (26),

—

so zreteľom na správu Amnesty International z roku 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Južnom Sudáne (27),

—

so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch s názvom Tento starý muž nás môže živiť, vydáš sa zaňho (28),

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0380/2013),

A.

keďže Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii č. 1996 z roku 2011 privítala vytvorenie republiky Južný Sudán 9. júla 2011 a keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo Južný Sudán za členský štát na základe hlasovania zo 14. júla 2011 (A/RES/65/308);

B.

keďže k riešeniu neistoty, nedostatočného rozvoja a zlej správy vecí verejných v pásme siahajúcom od Sahelu až po Africký roh je nevyhnutné pristupovať komplexne;

C.

keďže nový štát Južný Sudán patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, pričom 50 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby; keďže existuje riziko, že tento štát, ktorý vzišiel z vojny a nachádza sa v nestabilnom regióne, sa stane zlyhávajúcim štátom, ak medzinárodné spoločenstvo a miestne subjekty nebudú spolupracovať na vytvorení spoločnej stratégie s cieľom premeniť ho na demokratický a inkluzívny štát;

D.

keďže v rámci reformy sektora bezpečnosti (SSR) boli prijaté určité opatrenia, napríklad zriadenie národnej juhosudánskej policajnej služby (SSNPS), rady národnej bezpečnosti a odzbrojenia (NSDC) a rady demobilizácie a opätovného začlenenia (DRC);

E.

keďže prosperita a životaschopnosť nového štátu Južný Sudán do veľkej miery závisí od konštruktívnych a mierových vzťahov so všetkými susediacimi štátmi, predovšetkým so Sudánskou republikou, ako aj od schopnosti týchto dvoch krajín vyriešiť otázky, ktoré ich rozdeľujú, dohodnúť sa na schodných riešeniach a následne tieto riešenia realizovať, najmä pokiaľ ide o pohraničné konflikty, príjmy z ropy, konečný štatút Abyei, štátny dlh a občianstvo;

F.

keďže budovanie štátu a prekonanie nestability si vyžaduje dlhodobú perspektívu a pevné, predvídateľné a stabilné zapojenie medzinárodného spoločenstva;

G.

keďže napriek tomu, že pred krajinou stojí množstvo vážnych výziev, Južný Sudán zaznamenal od podpísania komplexnej mierovej dohody v roku 2005 významný pokrok vo vzťahu ku kľúčovým ukazovateľom rozvoja – šesťnásobne sa napríklad zvýšil počet detí zapísaných na základné školy, o 25 % klesla detská úmrtnosť a na federálnej a štátnej úrovni boli založené kľúčové štátne inštitúcie;

H.

keďže deti sú hlavnými obeťami neistoty a konfliktov, ktorými je postihnutý Južný Sudán; keďže voči deťom a ženám je páchané sexuálne násilie a deti sú regrutované do ozbrojených skupín;

I.

keďže zapojením väčšieho množstva žien do riešenia konfliktov a do politického rozhodovania sa rozširuje škála demokratickej obnovy;

J.

keďže Južný Sudán je do vysokej miery závislý od produkcie ropy, ktorá tvorí približne 88 % príjmov štátneho rozpočtu, a pokiaľ ide o vývoz ropy, je plne závislý od Sudánskej republiky; keďže táto prílišná závislosť je nielen nebezpečná pre hospodárstvo krajiny, ale slúži aj na vykonávanie nátlaku na novú krajinu, a keďže vyvoláva dodatočné napätie a dokonca aj konflikty, najmä so Sudánom, ale aj medzietnické konflikty, ako sme mohli sledovať v predchádzajúcich dvoch rokoch; keďže Južný Sudán uzavrel dohody so susednou Keňou, Etiópiou a Džibutskom o preskúmaní možnosti vybudovať dva nové ropovody spájajúce jeho ropné polia s Adenským zálivom a Indickým oceánom;

K.

keďže v súvislosti s prerušením produkcie ropy na základe rozhodnutia vlády Južného Sudánu, ktoré trvalo viac ako jeden rok, a uzavretím ropovodov v Sudáne stratil Južný Sudán jeden z hlavných zdrojov príjmov, v dôsledku čoho krajina upadla do vážnej finančnej krízy, po ktorej nasledovalo obdobie neustále prísnejších úsporných opatrení, ktoré trvá dodnes;

L.

keďže napriek tomu, že index riadenia zdrojov (Resource Governance Index) za rok 2013 vyslovuje uznanie za „ambiciózny právny rámec navrhnutý s cieľom podporiť transparentné riadenie v odvetví ťažby ropy“, Južný Sudán je uvedený na 50. mieste z 58 krajín, keďže príslušné orgány neposkytli informácie o tomto odvetví a nevytvorili náležité mechanizmy na monitorovanie a audit;

M.

keďže medzinárodné spoločenstvo poskytlo významnú politickú a materiálnu podporu nezávislosti a životaschopnosti Južného Sudánu, ako aj jeho hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a keďže EÚ zohráva v tomto smere veľmi pozitívnu úlohu; keďže EÚ a jej členské štáty sa pri príležitosti vyhlásenia nezávislosti Južného Sudánu zaviazali rozvinúť s Južným Sudánom a s jeho obyvateľmi úzke a dlhotrvajúce partnerstvo;

N.

keďže 23. mája 2011 schválila Rada pre Južný Sudán finančný balík vo výške 200 miliónov EUR ako príspevok EÚ k spoločnému dokumentu o stratégii (stratégia reakcie) pre Južný Sudán na obdobie 2011 – 2013;

O.

keďže medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné humanitárne organizácie veľmi pohotovo reagujú na potrebu zmierňovať utrpenie obyvateľov tohto regiónu, hoci im skupiny rebelov či sudánska vláda znemožňujú vstup do niektorých oblastí, a keďže EÚ mu poskytla a naďalej poskytuje výraznú humanitárnu pomoc vrátane sumy 110 miliónov EUR, ktorú poskytla len za rok 2012;

P.

keďže vyhliadky na dlhodobý rozvoj a budovanie štátu v Južnom Sudáne sú neoddeliteľne spojené so vzájomnou závislosťou regiónov v Africkom rohu, a to nielen pokiaľ ide o riešenie bezpečnostných problémov so susedným Sudánom (vrátane oblastí Dárfúr, Kordofán a Modrý Níl) a o investície do ekonomickej integrácie s ďalšími regionálnymi partnermi;

Q.

keďže Južný Sudán je jednou z prvých krajín, v ktorých bola zavedená spoločná tvorba programov medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou a členskými štátmi EÚ (v súlade s rozvojovým plánom pre Južný Sudán) vo forme jednotného dokumentu EÚ o stratégii krajiny, ktorý bol odsúhlasený v decembri 2011 s celkovou sumou rozvojovej pomoci vo výške 830 miliónov EUR;

R.

keďže Južný Sudán doposiaľ nepristúpil k Dohode z Cotonou, pretože vláda Južného Sudánu vyslovila obavy z možných dôsledkov pre vzťahy so Sudánskou republikou; keďže pristúpenie k Dohode z Cotonou by Južný Sudán nezaväzovalo k okamžitému pristúpeniu k Rímskemu štatútu; keďže neochota pristúpiť k Dohode z Cotonou spôsobuje problémy pri navrhovaní pomoci EÚ od roku 2014 v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu a Južný Sudán môže v tejto súvislosti utrpieť stratu nielen z hľadiska prostriedkov prideľovaných jednotlivým krajinám, ale aj v súvislosti s regionálnymi fondmi a značnými zdrojmi Európskej investičnej banky (EIB), ktoré by sa dali použiť na rozšírenie infraštruktúry a regionálnu hospodársku integráciu; keďže ratifikovaním Dohody z Cotonou by mohol Južný Sudán takisto zvýšiť svoju schopnosť pritiahnuť investície európskeho súkromného sektora; keďže dodatočné finančné prostriedky, ku ktorým by mohol mať Južný Sudán prístup po pristúpení k Dohode z Cotonou, by mohli takisto prispieť k vykonávaniu dohôd z Addis Abeby;

S.

keďže Rada vymenovala v auguste 2010 pani Rosalind Marsdenovú za osobitnú zástupkyňu EÚ pre Sudán a následne rozšírila a predĺžila jej mandát, avšak v júni 2013 odsúhlasila predĺženie jej mandátu len o štyri mesiace do 31. októbra 2013, aby ho mohla včleniť do mandátu osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh, a to napriek mimoriadnym úspechom jej práce a veľmi dôležitej úlohe, ktorú zohrala pri uplatňovaní rozličných nástrojov a vplyvu EÚ na vývoj v regióne; keďže bez vymenovaného osobitného zástupcu Únie pre Sudán/Južný Sudán bude Európska únia v rámci medzinárodných rokovaní a opatrení vytlačená do ústrania;

T.

keďže Európska únia poskytla pomoc vykonávaciemu panelu Africkej únie na vysokej úrovni, ktorému predsedá bývalý prezident Južnej Afriky Thabo Mbeki, ako aj misiám OSN, konkrétne Misii OSN v Sudáne (UNMIS), misii OSN v Južnom Sudáne (UNMISS), spoločnej misii OSN a AÚ v Dárfúre (UNAMID) a dočasným bezpečnostným silám OSN pre Abyei (UNISFA);

U.

keďže skupina štátov G7+ (vrátane Južného Sudánu) a účastníci medzinárodného dialógu o budovaní mieru a štátu vypracovali tzv. novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorú následne schválila EÚ spolu s 36 krajinami na štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v decembri 2011 v Pusane;

V.

keďže v apríli 2013 sa vo Washingtone uskutočnilo zasadnutie Fóra hospodárskych partnerov, na ktorom bola avizovaná tzv. nová dohoda, v ktorej by mali byť stanovené rámcové podmienky ďalšej fázy rozvojovej pomoci v Južnom Sudáne zo strany medzinárodného spoločenstva;

W.

keďže vonkajšie úsilie v oblasti budovania štátu a rozvoja môže byť úspešné len vtedy, keď vedúce osobnosti Južného Sudánu preukážu odhodlanie a schopnosť zaviesť takú správu verejných vecí, ktorá bude zodpovedná, reaktívna a inkluzívna, a ak prekonajú krátkodobé alebo klientelistické záujmy; keďže Južný Sudán ešte nie je začlenený do väčšiny ukazovateľov správy verejných vecí a existuje stále len veľmi málo dostupných kvantitatívnych údajov o rozsahu korupcie v krajine; keďže medzinárodné spoločenstvo, súkromné ako aj verejné, nebude tolerovať korupciu a potrebuje záruky, že poskytovanie pomoci a investícií nevedie k škodlivým praktikám, a ani ich nepodnecuje;

X.

keďže chýba sociálna záchranná sieť a prístup k službám, napríklad k zdravotnej starostlivosti, elektrickej energii a vode, je naďalej veľmi obmedzený; keďže podľa niektorých odhadov má len jedna tretina obyvateľov prístup k čistej vode a keďže otázky týkajúce sa vody sú zdrojom konfliktov v miestnych spoločenstvách;

Y.

keďže ženy a dievčatá v Južnom Sudáne trpia najvyššou mierou úmrtnosti matiek na svete a jedna zo siedmich žien v Južnom Sudáne zomrie počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom (29); keďže hlavnými príčinami úmrtia matiek sú infekcie a/alebo vykrvácanie a keďže Južný Sudán trpí vážnym nedostatkom základného lekárskeho vybavenia a kvalifikovaných sestier a pôrodných asistentiek;

Z.

keďže podľa odhadov je v Južnom Sudáne 48 % dievčat vo veku 15 až 19 rokov nútených uzavrieť manželstvo a keďže k sobášu sú údajne nútené aj 12-ročné dievčatá, čo priamo ovplyvňuje zapisovanie dievčat do škôl, pričom dievčatá tvoria len 39 % žiakov na základných školách a 30 % študentov na stredných školách;

AA.

keďže názor, že žena je majetkom svojho otca alebo manžela, je v Južnom Sudáne pevne zakorenený v existujúcom systéme vena;

AB.

keďže domáce násilie sa v Južnom Sudáne považuje za pevne zakorenenú spoločenskú normu a keďže 82 % žien a 81 % mužov verí, že žena by mala domáce násilie tolerovať a nevynášať tento problém von z rodiny (30);

AC.

keďže podľa odhadov je vyše 80 % obyvateľov Južného Sudánu negramotných (miera negramotnosti žien je v Južnom Sudáne najvyššia na svete) a dievčatá tvoria len 25 % detí v školách, čím sa Južný Sudán zaraďuje na jedno z posledných miest na svete z hľadiska prístupu dievčat k vzdelávaniu; keďže v krajine je nedostatok učiteľov;

AD.

keďže v krajine je nedostatok učiteľov a naliehavá potreba absolventov odborných škôl, ako aj pedagogických vysokých škôl a školiacich stredísk na vyučenie kvalifikovaných pracovníkov;

AE.

keďže obrovská rozloha úrodnej pôdy v Južnom Sudáne znamená, že poľnohospodárstvo má nielen veľký potenciál z hľadiska lukratívnych podnikateľských príležitostí a možností zamestnania pre miestnych obyvateľov, ale mohlo by zároveň pomôcť zmierniť problém nedostatku potravín v krajine a z dlhodobého hľadiska aj v okolitých krajinách;

AF.

keďže ženy majú kľúčový význam v súvislosti so znižovaním potravinovej a výživovej neistoty a môžu pomôcť zvýšiť poľnohospodársku produktivitu;

AG.

keďže v Južnom Sudáne takmer neexistuje trvalá cestná, železničná a riečna dopravná infraštruktúra; keďže je potrebné tieto infraštruktúry vybudovať, aby sa stimuloval hospodársky rozvoj krajiny, ako aj obchod, prístup na trhy a vytváranie pracovných miest;

AH.

keďže v krajine sa od občianskej vojny podľa odhadov naďalej nachádzajú milióny nášľapných mín a nevybuchnutej munície;

AI.

keďže vnútorná bezpečnosť je naďalej jednou z najzávažnejších výziev Južného Sudánu, pretože konflikty nízkej intenzity spôsobujú vážne problémy v humanitárnej oblasti; keďže sa opakovane objavujú správy o porušovaní práv zo strany bezpečnostných síl Južného Sudánu vrátane mimosúdnych popráv, znásilňovania a mučenia počas kampaní občianskeho odzbrojenia; keďže úsilie v oblasti demobilizácie, odzbrojenia a reintegrácie po roku 2005 zastalo na mŕtvom bode a keďže chýba prijateľný systém odchodu do dôchodku pre veteránov;

AJ.

keďže obyvateľstvo čelí veľkým rizikám potravinovej neistoty, ktorá tento rok postihla 4,1 milióna obyvateľov Južného Sudánu; keďže prístup k zdravotníckym službám je veľmi obmedzený, chýba zdravotnícky personál a zdravotnícky materiál a obyvatelia presídlení z dôvodu konfliktov potrebujú humanitárnu pomoc; keďže miera úmrtnosti detí mladších ako päť rokov a miera úmrtnosti matiek je najvyššia na svete;

AK.

keďže v roku 2013 klesol Južný Sudán v rebríčku slobody tlače vo svete, ktorý zverejnila organizácia Reportéri bez hraníc, o 12 miest na 124. miesto zo 180 krajín;

AL.

keďže udržateľná dlhodobá stabilita sa v Africkom rohu dá vybudovať len pomocou silných inštitúcií, občianskej spoločnosti, ktorej je poskytnutá primeraná úloha a priestor, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, najmä slobody prejavu, a silnej hospodárskej perspektívy pre spoločnosť vo všeobecnosti; keďže osamostatnenie Južného Sudánu od Sudánu spôsobilo údajne náboženský konflikt; keďže množstvo utečencov utieklo zo Sudánu do prevažne kresťanského Južného Sudánu; keďže počet utečencov, ktorí ušli zo Sudánu do Južného Sudánu, sa v júni 2013 odhadoval na 263 000 (31);

AM.

keďže dochádza k častému zastrašovaniu, zatýkaniu a zadržiavaniu novinárov bez akéhokoľvek obvinenia; keďže sa vyskytujú správy o zastrašovaní a nezákonnom zadržiavaní novinárov zo strany bezpečnostných síl; keďže orgány Južného Sudánu nevykonali urýchlené, účinné ani nestranné vyšetrovanie útokov na novinárov, ani prípadov, ako bolo zabitie Isaiaha Abrahama, novinára s kritickým postojom voči vláde;

AN.

keďže nedostatky súdneho systému vedú k závažným porušeniam ľudských práv; keďže existuje zjavná potreba špecializovaného vzdelávania v oblasti ľudských práv pre právnikov; keďže v záujme vyriešenia beztrestnosti je nevyhnutné zvyšovať vedomosti o základných nástrojoch v oblasti ľudských práv, čím sa prispeje k ich uplatňovaniu; keďže v systéme trestnej spravodlivosti je takmer absolútny nedostatok právnej pomoci;

AO.

keďže úradným jazykom Južného Sudánu je angličtina, avšak používanie angličtiny nie je rozšírené a väčšina obyvateľov Južného Sudánu je negramotná; keďže angličtina prevláda vo verejných službách, právnom systéme, súkromných podnikoch a v najväčších médiách krajiny; keďže rozličné etnické skupiny, ktoré žijú v Južnom Sudáne, používajú viac ako 60 jazykov a dialektov; keďže jazyk je kľúčovým faktorom národnej súdržnosti a preto je dôležitá primeraná jazyková politika;

AP.

keďže v Južnom Sudáne bude naďalej platiť trest smrti, pokiaľ nebudú prijaté zmeny v jeho ústave;

AQ.

keďže vysoký výskyt detských sobášov (takmer polovica dievčat v Južnom Sudáne vo veku 15 až 19 rokov je vydatá) vytvára prostredie, ktoré zvyšuje ich zraniteľnosť voči fyzickému, sexuálnemu, psychologickému a ekonomickému zneužívaniu;

AR.

keďže rovnaká účasť žien na verejnom živote je ústavným právom, ktoré je podporované povinnou kvótou 25 %; keďže napriek záväzku vlády Južného Sudánu zvýšiť účasť žien vo verejnom sektore zostáva pokrok v tejto oblasti obmedzený; keďže účinné zapojenie žien Južného Sudánu do budovania mieru, správy verejných vecí a hospodárskeho rozvoja môže pomôcť upevniť mier a bezpečnosť v krajine;

1.

víta najnovšie znaky nasvedčujúce, že napätie medzi vládami Južného Sudánu a Sudánskej republiky sa znižuje, o čom svedčí aj návšteva prezidenta Južného Sudánu v Sudánskej republike začiatkom septembra 2013 a vyhlásenia o dobrej vôli prijaté pri tejto príležitosti na oboch stranách; zdôrazňuje, že hospodársky a sociálny rozvoj oboch krajín do veľkej miery závisí od vzájomných mierových vzťahov založených na spolupráci;

2.

vyzýva vlády oboch krajín a medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej a ešte intenzívnejšie vykonávali svoje úsilie a vyriešili otázky, ktoré neboli doriešené po uplynutí platnosti komplexnej mierovej dohody z roku 2005 a vyhlásení nezávislosti Južného Sudánu v júli 2011 a ktoré sú naďalej prekážkou nadviazania dobrých susedských vzťahov, a aby sa v plnej miere zdržali vyhrážok a využívania vojenskej sily, ako aj podpory polovojenských síl v oblasti;