24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/1

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/2

—

so zreteľom na články 232 a 341 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na protokol č. 6 o umiestnení sídel inštitúcií a niektorých orgánov, úradov, agentúr a útvarov Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám,

—

so zreteľom na články 10, 14 a 48 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na svoju pozíciu k týmto otázkam, najmä na svoje odporúčanie z 21. júna 1958 (1), svoje uznesenie zo 7. júla 1981 o sídle inštitúcií Európskeho spoločenstva a najmä Európskeho parlamentu (2), svoje odporúčania týkajúce sa medzivládnej konferencie z 13. apríla 2000 (3) a na svoje sprievodné uznesenia: uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (4); uznesenie z 10. mája 2012 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2010, oddiel I – Európsky parlament (5); uznesenie zo 16. februára 2012 o usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2013, oddiel I – Európsky parlament, oddiel II – Rada, oddiel IV – Súdny dvor, oddiel V – Dvor audítorov, oddiel VI – Európsky hospodársky a sociálny výbor, oddiel VII – Výbor regiónov, oddiel VIII – Európsky ombudsman, oddiel IX – Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a oddiel X – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (6); uznesenie z 29. marca 2012 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2013 (7) a svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2013 (8),

—

so zreteľom na otázky na písomné zodpovedanie E-000181-2007, E-006174-2009, E-006258-2009, E-002934-2012, E-002935-2012, E-004134-2012 a E-004135-2012 Komisii a Rade,

—

so zreteľom na správy generálneho tajomníka o nákladoch na zachovanie troch pracovísk zo septembra 2002 a augusta 2013,

—

so zreteľom na správu spoločnej pracovnej skupiny Predsedníctva a Výboru pre rozpočet o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012,

—

so zreteľom na svoje správy o činnosti z rokov 1993 – 1999, 1999 – 2004, 2004 – 2009 a 2009 – 2011,

—

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), najmä na veci C-230/81 (9), C-345/95 (10) a spojené veci C-237/11 a C-238/11 (11),

—

so zreteľom na petíciu 630/2006 v rámci kampane Jedno sídlo, ktorú podporilo viac ako milión občanov EÚ,

—

so zreteľom na hlasovanie v pléne 23. októbra 2012, v rámci ktorého väčšina (78 %) poslancov EP vyzvalo členské štáty, aby prehodnotili svoje stanovisko k otázke oficiálneho sídla Európskeho parlamentu v Štrasburgu,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 3, články 29, 41, 48, 74a, 201 a článok 202 ods. 4 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre petície (A7-0350/2013),

A.

keďže v článku 341 ZFEÚ sa uvádza, že sídla orgánov Únie sa určia po vzájomnej dohode vlád členských štátov;

B.

keďže členské štáty tak urobili prostredníctvom Protokolu č. 6 pripojeného k zmluvám, v ktorom bol Brusel ustanovený za sídlo Komisie, Rady (v apríli, júni a októbri sa jej zasadnutia konajú v Luxemburgu), Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, Luxemburg za sídlo Súdneho dvora Európskej únie, Dvora audítorov a Európskej investičnej banky, Frankfurt za sídlo Európskej centrálnej banky a Haag za sídlo Európskeho policajného úradu;

C.

keďže rozhodnutie členských štátov o týchto sídlach sa dosiahlo v rámci širšej dohody a zohľadňuje historický vývoj Európskej únie a jej inštitúcií, ako aj úvahy o geografickom rozdelení;

D.

keďže Európsky parlament zohráva osobitnú a jedinečnú úlohu ako jediná inštitúcia, ktorá je priamo volená európskymi občanmi, ktorým sa i zodpovedá, a keďže jeho úloha sa v porovnaní so všetkými inštitúciami EÚ zmenila najviac, táto správa sa zameria predovšetkým na sídlo a systém práce Európskeho parlamentu;

E.

keďže v Protokole č. 6 pripojenom k zmluvám sa stanovuje, že sídlom Európskeho parlamentu je Štrasburg, kde sa koná 12 mesačných plenárnych schôdzí vrátane zasadnutia o rozpočte, že ďalšie plenárne schôdze sa konajú v Bruseli, že výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli a že Generálny sekretariát a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu;

F.

keďže v článkoch 10 a 14 ZEÚ sa uvádza, že EÚ je zastupiteľská demokracia, pričom Európsky parlament je priamym zástupcom európskych občanov na úrovni Únie, a že ako spoluzákonodarca je Európsky parlament na rovnakej úrovni s Radou;

G.

keďže podľa článku 232 ZFEÚ Európsky parlament schvaľuje svoj rokovací poriadok, v rámci ktorého môže určiť dĺžku plenárnych schôdzí, a to v súlade so zmluvami a judikatúrou ESD;

H.

keďže podľa ESD umiestnenie sídla nemá prekážať riadnemu chodu Európskeho parlamentu; keďže okrem toho sa vyjadril, že napriek nevýhodám a nákladom spôsobeným množstvom pracovísk si akákoľvek zmena sídla alebo pracovísk vyžiada zmenu zmluvy, a teda súhlas členských štátov;

I.

keďže Európsky parlament prešiel úplnou transformáciou od poradného orgánu so 78 dočasne vyslanými poslancami, ktorí sa – najmä z praktických dôvodov – delili o priestory s Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Štrasburgu, k plnohodnotnému, priamo volenému Európskemu parlamentu, ktorý má v súčasnosti 766 poslancov a je rovnoprávnym spoluzákonodarcom s Radou;

J.

keďže dôkazom rastu jeho zákonodarnej kapacity je zvýšenie počtu spolurozhodovacích postupov (teraz riadne legislatívne postupy) zo 165 v rokoch 1993 – 1999 na 454 v rokoch 2004 – 2009 a na ešte vyšší počet v súčasnom volebnom období;

K.

keďže meniaca sa úloha Európskeho parlamentu sa takisto prejavuje v 150 % náraste počtu medziinštitucionálnych stretnutí zo 16 000 na odhadovaných 40 000 v období 2009 až 2013 a v nepretržitých rokovaniach a trialógoch s Komisiou, Radou a jednotlivými členskými štátmi, ktoré sú dnes súčasťou legislatívneho procesu, čo má za následok prudký nárast počtu dohôd v prvom čítaní z 28 % v rokoch 1999 – 2004 na 72 % v rokoch 2004 – 2009;

L.

keďže štruktúra parlamentného harmonogramu (dohodnutá počas samitu v Edinburghu v roku 1992) predchádza všetkým zmenám jeho úlohy, ktoré vyplývajú z prijatia Maastrichtskej zmluvy, Amsterdamskej zmluvy, Zmluvy z Nice a Lisabonskej zmluvy;

M.

keďže Rada a Európska rada už svoju činnosť sústreďujú v Bruseli, kde sa v súčasnosti konajú všetky stretnutia Európskej rady, ktoré sa predtým vždy konali v krajine rotujúceho predsedníctva;

N.

keďže geografická vzdialenosť medzi oficiálnymi sídlami spoluzákonodarných orgánov –435 km – izoluje Európsky parlament, a to nielen od Rady a Komisie, ale aj od iných zúčastnených strán, ako sú mimovládne organizácie, organizácie občianskej spoločnosti a zastupiteľstvá členských štátov, a od jednej z najväčších medzinárodných novinárskych komunít na svete;

O.

keďže dodatočné ročné náklady vyplývajúce z geografického rozdelenia Európskeho parlamentu sa odhadujú na 156 – 204 miliónov EUR (12), čo predstavuje približne 10 % ročného rozpočtu Európskeho parlamentu, kým vplyv na životné prostredie je takisto značný, pričom emisie CO2 spojené s presunmi medzi všetkými tromi pracoviskami sa odhadujú na 11 000 (13) až 19 000 ton (14);

P.

keďže súčasný systém práce Európskeho parlamentu znamená ďalšie náklady a cestovanie aj pre ostatné inštitúcie Európskej únie, najmä Komisiu a Radu, zastúpenia členských štátov, novinárov a zástupcov občianskej spoločnosti;

Q.

keďže 78 % všetkých služobných ciest riadnych zamestnancov Európskeho parlamentu (v priemere 3 172 mesačne) je priamo podmienených jeho geografickým rozdelením; keďže budovy Európskeho parlamentu v Štrasburgu sa v súčasnosti využívajú len 42 dní v roku (ostávajú nevyužité 89 % času), po celý rok sa však musia vykurovať, udržiavať a zamestnávať zamestnancov;

R.

keďže náklady spojené s geografickým rozdelením Európskeho parlamentu predstavujú dôležitý zdroj možných úspor, najmä v súčasnej hospodárskej situácii;

S.

keďže Európsky parlament od svojho návrhu v roku 1958, aby bolo jeho sídlo v blízkosti Rady a Komisie, v mnohých správach a vyhláseniach opakovane vyjadril svoje želanie po praktickejších a efektívnejších pracovných podmienkach;

T.

keďže občania EÚ vrátane viac než milióna občanov, ktorí podporili petíciu so žiadosťou o jediné sídlo, opakovane vyjadrujú nespokojnosť so súčasnou situáciou;

U.

keďže opatrenia, ktoré majú vplyv na právo Európskeho parlamentu na organizačnú autonómiu, patria medzi záležitosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou parlamentného systému;

V.

keďže okrem tém riešených v tejto správe existujú ďalšie zásadné otázky, ktoré bezprostredne súvisia s postavením a funkciou Európskeho parlamentu v rámci inštitucionálnej štruktúry EÚ, a v súvislosti s týmito otázkami zatiaľ neboli dosiahnuté presvedčivé riešenia; keďže tieto nevyriešené otázky sa týkajú problematiky volebného zákona, pravidiel vzťahujúcich sa ochrannú zónu, v ktorej platí zákaz demonštrácií, záležitostí súvisiacich s imunitou a otázok týkajúcich sa štatútu poslancov; keďže tieto otázky by sa mali riešiť v rámci práva Európskeho parlamentu na organizačnú autonómiu, ktoré sa uplatňuje v podobe všeobecnej rozhodovacej právomoci, alebo aspoň v rámci riadneho legislatívneho postupu založeného na spolurozhodovaní;

1.

domnieva sa, že Európskemu parlamentu ako jedinému orgánu, ktorý priamo zastupuje európskych občanov, by sa mala priznať výsadná právomoc určiť si svoje vlastné pracovné podmienky vrátane práva rozhodovať o mieste a čase svojich schôdzí;

2.

súhlasí so zásadou, že by bolo účinnejšie, nákladovo efektívnejšie a šetrnejšie voči životnému prostrediu, keby sa Európsky parlament nachádzal iba na jednom mieste; konštatuje, že neustále každomesačné presuny medzi Bruselom a Štrasburgom sa stali symbolickým, negatívnym argumentom väčšiny občanov EÚ, ktorý poškodzuje dobré meno Európskej únie, najmä v čase, keď finančná kríza spôsobila vážne a bolestivé škrty výdavkov v členských štátoch;

3.

domnieva sa, že je absolútne legitímne otvoriť diskusiu o práve na určenie vlastných pracovných podmienok vrátane práva rozhodovať o mieste a čase zasadania;

4.

preto sa zaväzuje iniciovať riadny postup revízie zmluvy podľa článku 48 ZEÚ s cieľom navrhnúť zmeny článku 341 ZFEÚ a protokolu č. 6, ktoré sú potrebné na to, aby Európsky parlament mohol rozhodovať o mieste svojho sídla a svojej vnútornej organizácii;

5.

prijíma rozhodnutie nevydávať žiadne odporúčania, pokiaľ ide o sídla iných inštitúcií EÚ;

6.

zdôrazňuje, že bude nevyhnutné zhodnotiť finančné a hospodárske dôsledky zmeny sídla alebo pracoviska a nájsť primeraný kompromis, prostredníctvom ktorého bude možné naďalej využívať existujúce budovy Európskeho parlamentu;

7.

uznáva, že akémukoľvek budúcemu rozhodnutiu Európskeho parlamentu o jeho pracovných podmienkach musí predchádzať dostatočný časový priestor na diskusiu a reflexiu, ako aj na riadne uskutočnenie zmeny;

8.

žiada Dvor audítorov alebo podobný nezávislý orgán, aby predložil rozsiahlu analýzu možných úspor v súvislosti s rozpočtom EÚ, ak by mal Európsky parlament jediné sídlo; žiada, aby táto analýza zahŕňala rozpočtové aspekty a dodatočné náklady, napríklad úspory dosiahnuté vďaka zníženým stratám pracovného času a väčšej efektívnosti;

9.

vyzýva Predsedníctvo, aby požiadalo Eurobarometer alebo podobnú profesionálnu službu na vypracúvanie prieskumov verejnej mienky, aby do 1. januára 2014 vypracovala prieskum názorov občanov Európy na vyhliadky na zachovanie troch pracovísk Európskeho parlamentu, s osobitným odkazom na finančné a environmentálne náklady a náklady na efektívnosť takéhoto usporiadania;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej rade, hlavám štátov, predsedom vlád a parlamentom členských štátov.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/6

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo 14. novembra 2001 v Dauhe,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z 18. decembra 2005 v Hongkongu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení kola rokovaní z Dauhy po konferencii ministrov WTO v Hongkongu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (2),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rozvojovom programe z Dauhy (DDA), najmä na uznesenia z 9. októbra 2008 (3), zo 16. decembra 2009 (4) a 14. septembra 2011 (5),

—

so zreteľom na vyhlásenie prijaté 29. mája 2013 na 28. zasadnutí riadiaceho výboru Parlamentnej konferencie o WTO,

—

so zreteľom na vyhlásenia uskutočnené na neoficiálnych schôdzach výboru pre obchodné rokovania (TNC) konaných 11. apríla a 3. júna 2013 a na oficiálnej schôdzi TNC konanej 22. júla 2013,

—

so zreteľom na miléniové rozvojové ciele OSN,

—

so zreteľom na 4. všeobecné preskúmanie pomoci pre obchod, ktoré sa konalo od 8. do 10. júla 2013,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže kolo rokovaní z Dauhy sa začalo v roku 2001 s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti, posilniť multilaterálne obchodné pravidlá a riešiť aktuálne rozdiely v obchodnom systéme tým, že ústredným bodom rokovaní sa stanú potreby a záujmy rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín; keďže tieto ciele vychádzajú z presvedčenia, že mnohostranný systém založený na spravodlivejších a nestrannejších pravidlách môže prispieť k spravodlivému a voľnému obchodu, ktorý bude slúžiť hospodárskemu rozvoju všetkých kontinentov a zmierňovaniu chudoby;

B.

keďže EÚ dôsledne presadzovala rázny prístup k obchodu založený na multilaterálnych pravidlách, pričom uznávala, že komplementárne prístupy, ako sú bilaterálne, regionálne a multilaterálne dohody, môžu tiež urýchliť otvorenie trhu predovšetkým odblokovaním liberalizácie a posilnením pravidiel a disciplín v politických oblastiach, ktorým sa WTO venovala menej dôkladne, a môžu podporovať multilaterálny systém za predpokladu, že takéto dohody sú v súlade s pravidlami WTO;

C.

keďže WTO a pravidlá zakotvené v dohodách uzatvorených v rámci WTO boli nápomocné pri predchádzaní plne rozvinutému a rozšírenému protekcionizmu ako reakcii na najzávažnejšiu finančnú a hospodársku krízu od roku 1930;

D.

keďže otvorený a spravodlivý multilaterálny obchod je obmedzovaný viac rozličnými necolnými prekážkami než obchodnými clami, ktoré sa v rámci prehlbujúceho sa procesu globalizácie vo významnej miere odstraňujú;

E.

keďže ministerské zasadnutie WTO s cieľom uzatvoriť kolo rokovaní z Dauhy bolo pozastavené koncom júla 2008;

F.

keďže v posledných rokoch sa vyskytli rôzne pokusy a iniciatívy s cieľom dať potrebný impulz pozastavenému rozvojovému programu z Dauhy;

G.

keďže 9. konferencia ministrov WTO sa uskutoční v Indonézii od 3. do 6. decembra 2013;

1.

opätovne pripomína, že v plnej miere podporuje trvalú hodnotu multilateralizmu, ale presadzuje štrukturálnu reformu WTO, ktorá je nevyhnutná na lepšie zaručenie otvoreného, spravodlivého a nediskriminačného obchodného systému založeného na spoločných pravidlách, ktorý viac zohľadňuje úlohu MSP a ich záujmy;

2.

zdôrazňuje systémový význam dosiahnutia ambiciózneho a vyrovnaného výsledku na 9. konferencii ministrov, ktorý by bol prijateľný pre všetkých členov WTO a pomohol by pripraviť pôdu pre ďalšie mnohostranné rokovania;

3.

požaduje obchodnú agendu založenú na voľnom a spravodlivom obchode v prospech všetkých, pričom stredobodom tohto procesu by mal byť rozvoj; zdôrazňuje, že v rámci rokovaní je dôležité plne zohľadniť osobitné potreby a záujmy rozvojových krajín s nízkym príjmom a najmenej rozvinutých krajín; opätovne pripomína naliehavú potrebu zabezpečiť, aby zásada osobitného a diferencovaného zaobchádzania bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých úrovní rokovaní a odrážala rôzne úrovne hospodárskeho rozvoja členov WTO, ako je uvedené v bode 44 ministerského vyhlásenia z Dauhy; domnieva sa, že zmysluplné ustanovenia týkajúce sa zásady osobitného a diferencovaného zaobchádzania by mali byť presnejšie, podliehať pravidelnému prehodnoteniu a mali by byť cielené;

4.

domnieva sa, že liberalizácia obchodu je dôležitým nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a rozvoja, ale je potrebné, aby ju dopĺňali primerané sprievodné politiky zahŕňajúce makro- a mikroekonomické intervencie vrátane transparentnosti rozpočtu, fiškálnej politiky, rovnomernosti v zdaňovaní, administratívneho zjednodušenia, vzdelávania a odbornej prípravy, inštitucionálnych reforiem a sociálnej politiky, s cieľom maximalizovať a lepšie rozdeľovať výnosy obchodných reforiem a účinnejšie čeliť akýmikoľvek negatívnym vplyvom;

5.

zdôrazňuje, že členovia WTO uznali, že naďalej existujú krajiny, ktoré nemajú ľudské, inštitucionálne a infraštruktúrne kapacity na účinné zapojenie sa do medzinárodného obchodu, preto je potrebné, aby multilaterálny systém sprevádzalo zlepšenie obchodnej kapacity, ktorá je nevyhnutným doplnkom k rozvojovému programu z Dauhy; rovnako sa však domnieva, že pomoc pre krajiny, ktoré sa snažia pristúpiť k WTO, by mala zostať prioritou;

6.

v tejto súvislosti zdôrazňuje úspešnú úlohu, ktorú zohrala iniciatíva Pomoc pre obchod; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že po prvý raz od jej začatia v roku 2005 sa v roku 2011 znížil objem záväzkov kvôli finančnej kríze, čo vyústilo do menšej podpory pre veľké projekty v oblasti hospodárskej infraštruktúry, pričom sa zmenšili záväzky v odvetví dopravy a energetiky; poznamenáva, že technická pomoc v oblasti obchodu a mnohostranné iniciatívy, ako je preferenčné sadzobné zaobchádzanie poskytované v rámci WTO, môžu pomôcť nahradiť toto zníženie záväzkov; vyzýva členov WTO, najmä rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby vo väčšom rozsahu využívali túto možnosť;

7.

trvá na tom, že treba obnoviť systém WTO, berúc do úvahy požiadavky MSP v oblasti medzinárodného obchodu a potrebu zjednodušiť pravidlá z hľadiska uľahčovania obchodu aj systémov medzinárodných rozhodcovských súdov, aby sa predišlo problémom, ktoré prinášajú spory s colnými alebo obchodnými orgánmi v niektorých členských krajinách WTO;

8.

upozorňuje na 4. konferenciu pre preskúmanie podpory pre obchod konanú v júli 2013 v Ženeve, na ktorej sa poukázalo na výhody, ktoré pre rozvojové krajiny vyplývajú z globálnych hodnotových reťazcov; poukazuje však na skutočnosť, že účastníci identifikovali prekážky súvisiace s obchodom, ktoré bránia podnikom z rozvojových krajín zapojiť sa do hodnotových reťazcov alebo ich rozvíjať, ako je nedostatočná infraštruktúra, vysoké prepravné náklady a náklady na námornú dopravu, nedostatočný prístup k financovaniu obchodu, neschopnosť prilákať priame zahraničné investície, chýbajúce komparatívne výhody a vysoké náklady na vstup na trh;

9.

uznáva význam poľnohospodárskeho odvetvia; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať opatrenia, ktoré riešia skutočné obavy rozvojových krajín týkajúce sa potravinovej bezpečnosti; v tejto súvislosti pripomína, že by EÚ mala zabezpečiť súdržnosť medzi rôznymi politikami EÚ v oblasti vonkajšej činnosti, ako je zakotvené najmä v článkoch 205 až 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, a to rozvojovej politiky a spoločnej obchodnej politiky, s prihliadnutím na potreby a obavy jej členských štátov, ako aj rozvojových krajín;

10.

vyzýva rozvinuté krajiny a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby nasledovali príklad iniciatívy Všetko okrem zbraní EÚ, ktorá najmenej rozvinutým krajinám ponúka prístup na trh bez akýchkoľvek ciel a kvót, a aby zabezpečili praktické uplatňovanie rozhodnutia o udelení výnimky, pokiaľ ide o služby z najmenej rozvinutých krajín;

11.

domnieva sa, že záväzná dohoda o uľahčení obchodu by priniesla významné výhody pre všetkých členov WTO, najmä pre rozvojové krajiny a príslušné hospodárske subjekty, tým, že by posilnila transparentnosť a právnu istotu a znížila by administratívne náklady a dĺžku colných režimov, čo by im zase umožnilo naplno využiť možnosti, ktoré poskytuje rastúca prevaha regionálnych a globálnych dodávateľských reťazcov, pričom MSP by mohli využívať výhody z otvorenejších trhov; poukazuje na to, že rozvojové krajiny by aj naďalej mali mať prístup k budovaniu kapacít a technickej pomoci s cieľom umožniť im zvýšiť výrobné kapacity, aby mohli ťažiť z väčšieho podielu na pridanej hodnote v globálnych hodnotových reťazcoch;

12.

pripomína, že štúdia hodnotenia vplyvu rozvojového programu z Dauhy, ktorú nedávno zadala EÚ, naznačuje, že zjednodušenie obchodu by z ekonomického hľadiska malo rovnaký účinok ako zisky z liberalizácie tovaru a služieb spolu; pripomína, že len samotné zlepšenie colných postupov by potenciálne mohlo zvýšiť svetové HDP o 68 miliárd EUR ročne a pre veľa rozvojových krajín by zjednodušenie obchodu bolo hlavným zdrojom príjmov;

13.

domnieva sa, že na úrovni WTO by sa prednostne mala venovať náležitá pozornosť obchodným a investičným prekážkam, ktoré ovplyvňujú odvetvia služieb vrátane IKT a telekomunikácií, odborných a obchodných služieb, finančných služieb, elektronického obchodu, stavebníctva, maloobchodu a distribúcie; domnieva sa, že tieto necolné opatrenia vrátane domácich predpisov, obmedzení vzťahujúcich sa na vlastníctvo a rozličných krízových opatrení (vrátane diskriminačných ustanovení pri verejnom obstarávaní) majú mimoriadny význam vzhľadom na vyššiu pridanú hodnotu obchodu so službami a na postavenie EÚ ako najväčšieho vývozcu služieb;

14.

víta preto začatie rokovaní o mnohostrannej dohode o obchode so službami (TiSA), ktorá je v súlade s cieľom 8. konferencie ministrov hľadať nové riešenia, ktorými by členovia WTO ďalej liberalizovali obchod so službami; zdôrazňuje záväzok EÚ podporovať prácu v tejto oblasti a usilovať sa o „multilateralizáciu“ dohody TiSA tým, že zabezpečí prevzatie definícií, pravidiel a zásad, ktoré tvoria jadro Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS); zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby každá dohoda bola ambiciózna, rozšírila pôsobnosť a prehĺbila pravidlá týkajúce sa liberalizácie obchodu so službami, a to pri zachovaní národných politických cieľov členov WTO a ich práva regulovať služby všeobecného záujmu a prijímať dvojstranné a viacstranné záväzky, a aby bol výsledok pevne začlenený do štruktúry WTO;

15.

domnieva sa, že transfer technológií môže byť hybnou silou hospodárskeho rastu a môže podporiť obchod; víta obnovenie rokovaní o rozšírení Dohody o informačných technológiách, ktorá zvyšuje škálu výrobkov, ako aj počet krajín spadajúcich do rozsahu jej pôsobnosti; dôrazne vyzýva všetky strany zapojené do rokovaní, aby pokračovali v úsilí o dosiahnutie dohody včas pred konaním 9. konferencie ministrov;

16.

víta revíziu mnohostrannej dohody WTO o vládnom obstarávaní (GPA), ako bolo dohodnuté v marci 2012, a uznáva, že je dôležité, aby EÚ schválila revidovanú dohodu GPA pred konaním 9. konferencie ministrov, aby táto dohoda mohla nadobudnúť platnosť do roku 2014; domnieva sa, že jasnejšie a prísnejšie pravidlá obstarávania posilnia transparentnosť pri verejnom obstarávaní a spolu s rozšírenou pôsobnosťou, pokiaľ ide o tovar, služby a subjekty, budú poskytovať viac príležitostí pre jej signatárov; vyzýva členov WTO, najmä rozvojové krajiny a štáty, ktoré majú v súčasnosti štatút pozorovateľa GPA, aby zvážili pripojenie sa k dohode s cieľom využívať nové ustanovenia o rozvojových krajinách, ktoré zvyšujú flexibilitu, a využívať jej výhody;

17.

vyjadruje potešenie nad tým, že došlo k pozitívnemu rozhodnutiu prijatému v júni 2013 rozšíriť pre najmenej rozvinuté krajiny výnimku z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) o ďalších osem rokov do 1. júla 2021, čo je ďalší spôsob na zabezpečenie toho, aby svetový obchodný systém neprijal nerozlišujúci prístup, ale skôr zohľadnil špecifiká každej rozvojovej krajiny;

18.

nabáda členov WTO, aby aktívne podporovali úsilie WTO o vytvorenie efektívnych a účinných pracovných väzieb a o prehĺbenie spolupráce s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ktorých činnosť má vplyv na rokovania o svetovom obchode, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce, Svetovou zdravotníckou organizáciou, OSN a jej agentúrami a orgánmi, ako je Konferencia OSN o obchode a rozvoji, Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Program OSN pre životné prostredie, Rozvojový program OSN a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, s cieľom zabezpečiť vzájomnú podporu obchodných a neobchodných záujmov a súčinnosť medzi nimi; podporuje úsilie o prijatie medzinárodných noriem a regulačnú spoluprácu;

19.

žiada, aby sa dôkladne posúdila otázka lepšieho riešenia neobchodných záujmov v rámci pravidiel WTO s cieľom umožniť jej členom pokračovať v plnení legitímnych politických cieľov pri súčasnom zachovaní prístupu na trh; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba výrazne podporovať úsilie o prijatie a účinné vykonávanie medzinárodných noriem v sociálnej oblasti a v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, životného prostredia a ľudských práv a zabezpečiť nevyhnutnú pomoc rozvojovým krajinám, aby mohli splniť tieto normy;

20.

je presvedčený, že chýbajúce dostatočné rozlišovanie medzi rozvojovými krajinami, napriek dosť veľkým rozdielom v úrovni ich hospodárskeho rozvoja a odlišným konkrétnym potrebám, môže byť prekážkou pri prijímaní účinných opatrení v prospech týchto krajín v súlade s uvedeným cieľom kola rokovaní z Dauhy a poškodzuje tie rozvojové krajiny, ktoré sú najviac v núdzi; naliehavo žiada vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoju časť zodpovednosti v rámci už prebiehajúceho kola rokovaní z Dauhy a poskytli príspevky zodpovedajúce ich úrovni rozvoja a sektorovej konkurencieschopnosti;

21.

domnieva sa, že by sa mala dôkladne zvážiť otázka zaraďovania nielen rozvojových krajín, ale aj všetkých ostatných členov WTO do kategórií alebo podkategórií na základe objektívnych kritérií, ktoré výlučne nesúvisia s hrubým domácim produktom, aby bolo možné rozdielne uplatňovať existujúce dohody alebo dohody, o ktorých sa ešte rokuje;

22.

je presvedčený, že je veľmi dôležité ukončiť dlhodobé kolo rokovaní z Dauhy naplnením jeho mandátu v oblasti rozvoja; nalieha preto na všetkých členov WTO, aby preskúmali všetky možnosti so zreteľom na tento konečný cieľ, aby sa dosiahol vyrovnaný výsledok;

23.

trvá na tom, že EÚ by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri podpore skutočného pokroku v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO s cieľom uzavrieť v dohľadnej budúcnosti dauhaské kolo rokovaní o rozvoji a uľahčiť plné zapojenie najmenej rozvinutých krajín do svetového obchodu zbližovaním rozdielnych stanovísk členov WTO;

24.

zdôrazňuje zásadný význam WTO, pokiaľ ide o vykonávanie a presadzovanie záväzných povinností a riešenie obchodných sporov;

25.

domnieva sa, že členovia WTO by však mali zintenzívniť svoje úsilie v ďalších oblastiach určených vo vyhlásení konferencie ministrov z Dauhy, napr. v obchode s environmentálnym tovarom a službami, ktorý by mohol výrazne prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a boju proti zmene klímy; vyzýva členov WTO, aby vzali na vedomie zoznam ekologického tovaru vypracovaný krajinami APEC (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca); nalieha na EÚ, aby naďalej presadzovala iniciovanie dohody o environmentálnych technológiách, ktorá by znížila colné tarify a snažila by sa objasniť právny vzťah medzi pravidlami WTO a viacstrannými environmentálnymi dohodami;

26.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že Parlament bude naďalej úzko zapojený do prípravy 9. konferencie ministrov, ktorá sa uskutoční od 3. do 6. decembra 2013 na Bali, počas konferencie ministrov bude dostávať aktuálne informácie a v prípade potreby sa s ním bude konzultovať; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej presviedčala ostatných členov WTO o rastúcej dôležitosti parlamentného rozmeru WTO;

27.

vyzýva členov WTO, aby posilnením parlamentného rozmeru WTO zaistili jej demokratickú legitimitu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a boli zapojení do formulovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby bol v záujme občanov vykonávaný riadny dohľad nad obchodnými politikami; požaduje preto zriadenie stálej delegácie Európskeho parlamentu pri WTO;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/11

—

so zreteľom na otázku Komisii o Akčnom pláne pre podnikanie 2020 – opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (O-000110/2013 – B7-0520/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

očakáva, že všetky opatrenia na podporu podnikania navrhnuté na vnútroštátnej aj celoeurópskej úrovni sa budú vzťahovať na všetky formy podnikov, t.j. slobodné povolania, družstvá, remeselnícke aj sociálne podniky;

2.

pripomína, že hospodárske a podnikateľské schopnosti a zručnosti sú kľúčovými kompetenciami v oblasti celoživotného vzdelávania a že vzhľadom na nízky hospodársky rast, ako aj na vysoké čísla nezamestnanosti, sú predovšetkým u mladých ľudí potrebné rozhodné krátkodobé i strednodobé opatrenia na rozvoj a posilnenie podnikania;

3.

uznáva, že členské štáty sú zodpovedné za obchodné, podnikateľské a sociálne vzdelávanie a odbornú prípravu a že vzdelávacie programy sú často cielenejšie a nákladovo efektívne, ak sú štruktúrované na miestnej a celoštátnej úrovni; domnieva sa, že iniciatívy EÚ by mohli a mali zmysluplne dopĺňať opatrenia členských štátov v tejto oblasti, a to najmä prostredníctvom spolupráce a výmeny najlepších postupov;

4.

zdôrazňuje potrebu poskytovať stimuly pre zamestnávateľov, ktorí ponúknu nízkokvalifikovaným a nekvalifikovaným osobám (vrátane Rómov) odborné vzdelávanie a príležitosti získať praktické skúsenosti priamo na pracovisku;

5.

je znepokojený klesajúcim počtom občanov EÚ, ktorí zvažujú samostatné podnikanie, a to z dôvodu súčasnej klímy hospodárskej neistoty; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali zintenzívniť koordinované úsilie o zlepšenie podnikateľskej kultúry v Európe a preskúmať možnosť prijatia osobitných opatrení a cieľov na opätovné zatraktívnenie podnikania, a to aj pre kvalifikovaných zamestnancov s pracovnými skúsenosťami a najmä v sektoroch, ktoré majú pre Úniu strategický význam; domnieva sa napríklad, že treba vytvoriť pevné puto medzi týmito iniciatívami a činnosťami Komisie v oblasti priemyselnej politiky; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na uľahčenie tvorby podnikov;

6.

berie na vedomie opatrenia a iniciatívy, ktoré navrhla Komisia v súvislosti s podnikateľským vzdelávaním a odbornou prípravou, a vyzýva členské štáty, aby tieto opatrenia urýchlene a v súlade so zásadou subsidiarity vykonali; upozorňuje v tejto súvislosti na iniciatívu EÚ s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta; víta výzvu členským štátom, aby vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania zahrnuli do národných programov ako kľúčové kompetencie;

7.

zastáva názor, že opatrenia, ktorých cieľom je odovzdať budúcim podnikateľom schopnosti pre vedenie podniku tak, aby mal tento podnik pozitívny prínos pre spoločnosť a aby sa zároveň znížili negatívne dôsledky na človeka a na životné prostredie, budú v rámci podnikateľského vzdelávania zahŕňať pevné kritériá, čo sa týka udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti;

8.

považuje sieť splnomocnencov pre MSP za potenciálne ústredné fórum, v rámci ktorého by sa mohli vymieňať osvedčené postupy a hodnotiť pokrok pri realizácii;

9.

podporuje ambíciu, ktorá stojí za plánovaným zavedením systému záruka pre mladých a ochotou vyčleniť naň dostatočné finančné prostriedky ako na dôležité opatrenie s cieľom pomôcť členským štátom v ich úsilí o zmiernenie vplyvov vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v krajinách tvrdo postihnutých krízou; zdôrazňuje význam plánovaných opatrení na podporu podnikania a podnikateľského vzdelávania, pretože účelom týchto opatrení je udržateľné zamestnanie a prakticky nejestvujú neočakávané účinky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili ďalšie opatrenia, ako sú daňové úľavy, s cieľom povzbudiť MSP k tomu, aby zamestnávali mladých ľudí;

10.

vyzýva Komisiu, aby posilňovala opatrenia podpory, poradenstva a pomoci podnikom, najmä menším podnikom, a to prostredníctvom sprostredkujúcich organizácií a aby zriaďovala programy na uľahčenie poradenstva a pomoci zo strany starších podnikateľov, ktorí by boli ochotní fungovať ako mentori alebo tútori pre mladých podnikateľov, ktorí si chcú založiť vlastný podnik, alebo prípadne svojimi znalosťami a skúsenosťami pomôcť podnikom dostať sa z krízy;

11.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie zoskupení, t. j. podnikateľských sietí a združení, ktoré pomáhajú rozvíjať konkurenčné výhody v tom, že budú mať prospech zo spoločnej správy ľudských zdrojov, a tým si zvýšia konkurencieschopnosť;

12.

poukazuje na to, že malé a stredné podniky využívajúce informačné a komunikačné technológie (IKT) rastú dvoj- až trojnásobne rýchlejšie; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila opatrenia, ktoré podnikateľom umožnia využívať všetky možnosti jednotného digitálneho trhu;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej presadzovali program Erasmus pre mladých podnikateľov a aby zvyšovali počet národných kontaktných miest tam, kde je to ešte potrebné; navrhuje, aby sa výraznejšie využili jestvujúce štruktúry Európskej siete podnikov; domnieva sa, že by sa mal stanoviť cieľ 10 000 výmen za rok s minimálne 10 % mierou ročného rastu, kým sa tento cieľ nedosiahne;

14.

vidí veľký potenciál v ďalšom rozšírení výmenného programu Leonardo pre učňov a zdôrazňuje nutnosť tzv. sprostredkovateľských organizácií, ktoré budú MSP podporovať v organizačných záležitostiach (napr. hľadanie vhodných partnerov v zahraničí, hľadanie ubytovania atď.); vyzdvihuje podnikateľský potenciál duálneho vzdelávania (učňovská príprava) pre absolventov;

15.

navrhuje, aby členské štáty mohli použiť dodatočné finančné prostriedky z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Európskeho sociálneho fondu, pokiaľ sa použijú na financovanie krátkodobých opatrení, ako je napríklad podpora a poradenstvo pri zakladaní a prevodoch podnikov a nie na odôvodnenie presúvania podnikov;

16.

navrhuje, aby sa posilnila prepojenosť jestvujúcich a budúcich nástrojov na podporu podnikania, aby sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vytvorili stimuly a súčinnosť;

17.

očakáva, že budúca Komisia stanoví podporu podnikania a podnikateľského vzdelávania za kľúčovú tému v rámci svojich právomocí a oživí európske partnerstvo, v rámci ktorého sa bude posudzovať pokrok členských štátov okrem iného aj na základe týchto kritérií:

18.

vyzýva členské štáty, aby naliehavo prijali národné, regionálne a miestne stratégie na začlenenie vzdelávania v oblasti podnikania do školských osnov (základné a stredné školy, odborné a vysokoškolské vzdelávanie a vzdelávanie dospelých); očakáva, že tieto stratégie pokryjú všetky typy podnikov, ako aj sociálne a environmentálne vplyvy podnikania; zdôrazňuje význam praktických a interaktívnych prvkov sociálneho, obchodného a podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy;

19.

domnieva sa, že odborná príprava a ďalšie odborné vzdelávanie dokážu zabezpečiť zručnosti, vedomosti a kompetencie, ktoré sa na trhu práce požadujú, ako aj pre individuálne poradenstvo nezamestnaným pri hľadaní práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili dostupnosť odbornej prípravy v celej Európe s cieľom zvýšiť transparentnosť, uznávanie a kvalitu schopností a kvalifikácií, čím uľahčia mobilitu študentov a zamestnancov;

20.

zdôrazňuje, že poznatky o fungovaní trhov, hospodárstva a finančných systémov sú pre správne vedenie podniku nevyhnutné, a mali by byť preto zahrnuté aj do systémov základného vzdelávania v jednotlivých štátoch, a tiež do vzdelávacích programov EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania bezodkladne zahrnuli finančné vzdelávanie;

21.

dôrazne poukazuje na dôležitosť učňovskej prípravy pre mladých ľudí v hospodárskych odvetviach s dobrými vyhliadkami ako cenný krok pri prechode zo školy do pracovného života;

22.

víta koncepciu znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS), ktorá je svojím ťažiskom zameraným na podnikanie prostredníctvom zahrnutia jednotlivých súčastí vedomostného trojuholníka zloženého z výskumu, vysokoškolského vzdelávania a inovácií motorom inovácie v oblasti hlavných spoločenských výziev, a preto dôležitým nástrojom pri tvorbe rastu a zamestnanosti v Európe; zdôrazňuje preto, že všetky ZIS by mali do svojich štruktúr a koncepcií výskumu, inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy zakotviť aj podnikanie; zdôrazňuje, že ZIS by mali zahŕňať a poskytovať najlepšie postupy týkajúce sa využívania koncepcií inovačného vzdelávania a odbornej prípravy a technológií; odporúča tiež, aby sa uskutočnilo dlhodobejšie hodnotenie tvorby ZIS venované ďalšiemu rozvoju takýchto koncepcií inovačného vzdelávania a odbornej prípravy s osobitným zameraním na vzdelávanie v oblasti podnikania;

23.

žiada, aby Európska komisia a skupina EIB zintenzívnili svoje úsilie o zvyšovanie informovanosti tak, že v spolupráci so združeniami MSP sa okruh MSP bude môcť viac dozvedieť o možnostiach financovania;

24.

zdôrazňuje, že vytvorenie flexibilných alternatív financovania je pre zakladanie nových podnikov nanajvýš dôležité; zdôrazňuje, že treba odstrániť daňovú diskrimináciu vlastného a cudzieho kapitálu a že by sa mala zaviesť nezdaniteľná položka vlastného podielu; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že bankové úvery predstavujú jednu z najdôležitejších foriem financovania malých a stredných podnikov, treba zabezpečiť ponuku úverov a že sa navyše treba usilovať o posilnenie podielového financovania lepšími podmienkami pre súkromný a rizikový kapitál vrátane podpory fondov pre MSP a kolektívneho investovania bez nadmerných bežných nákladov; požaduje zaviesť nezdaniteľnú položku na podiely súkromných investorov vo výške;

25.

pripomína, že administratívne bremeno naďalej predstavuje jednu z najhlavnejších prekážok založenia alebo vedenia podniku; trvá na tom, aby odbúravanie zbytočnej administratívnej záťaže zostalo na najvyššom mieste politickej agendy a od budúcej Komisie očakáva konkrétne návrhy politík a opatrení na obdobie do roku 2020 v rámci priorít iniciatívy Small Business Act, ktoré budú obsahovať konkrétne kvantitatívne ciele (napr. zníženie administratívneho zaťaženia prostredníctvom nariadení EÚ do roku 2020 o 25 %);

26.

víta opatrenia, ktoré Komisia navrhla v rámci tohto akčného piliera, a pripomína príslušné závery Európskeho parlamentu v jeho uzneseniach s názvom Malé a stredné podniky (MSP): konkurencieschopnosť a možnosti podnikania z 23. októbra 2012 (1) a Zlepšenie prístupu MSP k financovaniu z 5. februára 2013 (2);

27.

víta obnovenú výzvu Komisie členským štátom znižovať náklady a čas potrebné na založenie podniku; poukazuje na nedostatočný pokrok od Small Business Act a vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v tomto smere;

28.

zdôrazňuje, že pri tvorbe priaznivého podnikateľského prostredia prostredníctvom vhodných podporných služieb by sa mali brať do úvahy rôzne formy podnikov, ako sú okrem iného rodinné podniky, družstvá atď.;

29.

poukazuje na to, že opatrenia EÚ na podporu MSP sú aj naďalej nevyvážené a že mnohé členské štáty pri vypracúvaní právnych predpisov ešte stále nezohľadňujú osobitosti malých podnikov;

30.

zdôrazňuje, že prístup k finančným prostriedkom zostáva jednou z hlavných prekážok rozvoja MSP; vyzýva Komisiu, aby riadne preskúmala, či finančné nástroje zamerané na MSP, ako napr. nástroj mikrofinancovania PROGRESS, skutočne uľahčujú prístup MSP k finančným prostriedkom, a to najmä z toho pohľadu, že finančné inštitúcie v niektorých členských štátoch určujú pre poskytovanie úverov MSP príliš prísne podmienky;

31.

víta úsilie Komisie pomôcť členským štátom zlepšiť ich fiškálne a administratívne podmienky pre prevody podnikov; považuje za nevyhnutné zlepšiť daňové podmienky pre inovatívne formy financovania, ako napríklad skupinové financovanie, financovanie rizikového kapitálu alebo financovanie prostredníctvom podnikateľských anjelov (business angel); vyzýva členské štáty aby zvýšili svoju podporu pre prevody podnikov prostredníctvom finančných nástrojov na úrovni jednotlivých štátov, najmä pomocou úverových záruk, ako aj iných foriem financovania, ako je skupinové financovanie alebo financovanie prostredníctvom podnikateľských anjelov, a víta dôraz Komisie na platformy kolektívneho financovania; domnieva sa, že prevody podnikov by sa mali uľahčiť aj vhodnými iniciatívami v oblasti odbornej prípravy v riadiacich zručnostiach, ako je to v prípadoch, keď sa podniky prevádzajú na zamestnancov;

32.

konštatuje, že zložité pravidlá DPH sú dlho jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia podnikateľom využiť potenciál jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila avizované návrhy na úpravu predpisov o DPH a na zníženie nákladov na ich dodržiavanie zavedením jedného daňového priznania pre DPH tak, aby sa tieto predpisy mohli prijať ešte v tomto volebnom období;

33.

považuje navrhnuté opatrenia na zníženie administratívneho a byrokratického zaťaženia (ktoré môžu zahŕňať zbytočné a neprimerané zaťaženie prostredníctvom regulácie) za doplnok zásad iniciatívy „Small Business Act“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v akčnom pláne nespomínajú dôležité iniciatívy, ako napríklad opatrenia na uplatňovanie testov MSP na vnútroštátnej úrovni, úloha skupiny na vysokej úrovni pre znižovanie administratívnej záťaže či vytvorenie ročného ukazovateľa regulačnej záťaže v EÚ a v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby pod vedením svojho splnomocnenca pre MSP vypracovala časový plán na prepracovanie desiatich opatrení EÚ, ktoré sú spojené s najväčšou administratívnou záťažou s cieľom zredukovať nadmerné bremeno; potvrdzuje, že toto zníženie každopádne nesmie znížiť kľúčové sociálne a environmentálne normy;

34.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli prechodné obdobie pre novozaložené podniky, počas ktorého budú oslobodené od príspevkov do sociálnej poisťovne, a pre všetky dane „on account“, ktoré znamená, že podniky budú počas prvých rokov platiť len dane zo skutočne vytvoreného zisku; trvá na tom, že tento systém musí byť úplne transparentný, tak aby sa nemohol zneužívať;

35.

zdôrazňuje, že pre úspech vedomostných centier, ako sú výskumné centrá a špičkové strediská, a MSP je dôležitý prenos poznatkov medzi nimi; zdôrazňuje potrebu presne vymedziť proces prenosu vedomostí do praxe a jeho výhody pre úspech zoskupení podnikov;

36.

podporuje zámer Komisie poskytnúť v prípade neúmyselného bankrotu podnikateľom druhú šancu a znížiť im nadmernú administratívnu záťaž;

37.

zdôrazňuje význam slobodných povolaní pre podnikanie v Európe; víta oznámenie Komisie o vytvorení pracovnej skupiny, ktorá bude skúmať osobitosti a potreby slobodných povolaní; žiada Komisiu, aby zohľadnila závery tejto pracovnej skupiny pri vykonávaní hodnotení vplyvu legislatívnych návrhov, ako aj v monitorovaní opatrení týkajúcich sa iniciatívy Small Business Act; navrhuje, aby táto práca viedla k vypracovaniu európskej charty slobodných povolaní;

38.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať inovačné schopnosti ako také a navyše podporovať v nových aj existujúcich podnikoch inovácie pochádzajúce od zamestnancov; zdôrazňuje tiež, že najúspešnejšie novozaložené podniky sú často odčlenené časti existujúcich podnikov, ktorých pracovníci majú šancu rozvíjať svoje nápady v zabezpečenom rámci s dostatočnými zdrojmi; zdôrazňuje tiež, že mnohí zakladatelia podnikov sú kvalifikovaní pracovníci, ale aj pracovníci bez kvalifikácie, takže podnikateľské úsilie by sa nemalo obmedzovať len na absolventov vysokých škôl; poukazuje na to, že v podnikateľskej a inovačnej činnosti zohráva dôležitú úlohu aj odborné vzdelávanie orientované na prax;

39.

zdôrazňuje, že je dôležité vytvárať stimuly pre zamestnancov podnecujúce k tomu, aby si na čiastočný úväzok založili vlastný podnik;

40.

požaduje, aby sa využili ustanovenia o flexibilite v rámci viacročného finančného rámca (VFR) určených na program COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP), najmä čo sa týka finančných nástrojov; trvá na tom, aby sa vo VFR pokračovalo vo vykonávaní programov mikrofinancovania, ako sú iniciatívy napríklad Európsky nástroj mikrofinancovania Progress a spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe JASMINE;

41.

zdôrazňuje, že vytvorenie flexibilných alternatív financovania je pre zakladanie nových podnikov a MSP nanajvýš významné pre uľahčenie ich prístupu k financiám; poukazuje na to, že pre rôzne modely podnikania môžu byť vhodné rôzne podiely cudzieho a vlastného kapitálu alebo zmiešané financovanie, a preto vyzýva členské štáty, aby odstránili rozlišovanie vlastného a cudzieho kapitálu z hľadiska dane a aby pri investíciách do reálneho hospodárstva zvážili zavedenie daňových úľav na podporu rastu tvorby pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké výhody so sebou prináša sekuritizácia mikroúverov;

42.

vyzýva členské štáty, aby zmluvy vo verejnom obstarávaní rozdelili do jednotlivých skupín tak, aby sa MSP uľahčila účasť na verejných súťažiach, napr. zahrnutím zásady „apply or explain“ (uplatni alebo vysvetli) do svojich právnych predpisov o verejnom obstarávaní;

43.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch aj naďalej platia vysoké požiadavky pre zakladanie podnikov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty skrátia dobu, ktorá uplynie do udelenia licencie a iných potrebných povolení potrebných na začatie podnikania;

44.

zdôrazňuje, že sú dôležité osobitné služby pre zakladanie nových podnikov pre absolventov, ktorí sa počas svojho vzdelávania zúčastnili špeciálnych kurzov o podnikaní;

45.

vyzýva členské štáty, aby založili centrálne kontaktné miesta, v ktorých by boli zhrnuté všetky služby podpory podnikom, okrem iného v oblasti prístupu k finančným prostriedkom z rôznych zdrojov, poradenstva pri zakladaní podniku a informácií o obchodných možnostiach v rámci EÚ aj mimo nej;

46.

vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zahrnuli vyrovnaný prístup, pokiaľ ide o lehoty splácania a vyrovnanie dlhov, tak aby podnikatelia v prípade neúmyselného bankrotu dostali „druhú šancu“ a aby sa znížili riziká pre poskytovateľov úveru;

47.

podporuje zavedenie celoeurópskeho dňa podnikania s cieľom poukázať, a najmä upriamiť pozornosť médií na príbehy úspešných podnikateľov; nazdáva sa, že do centra pozornosti by sa mali dostať najmä príklady podnikateľov, ktorí dokážu vytvárať pridanú hodnotu a dodržiavať pritom hlavné požiadavky EÚ týkajúce sa zásad trvalej udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti; želá si, aby sa školy a vzdelávacie zariadenia podieľali na tomto podujatí formou stretnutí s podnikateľmi a návštev podnikov;

48.

zdôrazňuje veľký potenciál žien podnikateliek a vyzýva Komisiu, aby predložila spoľahlivé údaje, ktoré by poslúžili na lepšie zhodnotenie platnej právnej úpravy a na efektívnejšie odstránenie prípadných prekážok pre podnikateľky;

49.

zdôrazňuje potenciál družstiev a sociálnych podnikov ako nástrojov na tvorbu pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pre udržateľný rozvoj na miestnej úrovni z hospodárskeho, ale aj sociálneho a zamestnaneckého hľadiska;

50.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu IKT pre podnikanie a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a podporovali programy na zvyšovanie zručností v oblasti IKT, najmä u mladých ľudí a u žien;

51.

domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať iným skupinám, ktoré sú medzi podnikateľmi nedostatočne zastúpené, teda mladým ľuďom, starším osobám, osobám so zdravotným postihnutím a prisťahovalcom;

52.

domnieva sa, že demografické výzvy si vyžadujú širšiu stratégiu, ktorá spája tvorbu pracovných miest s plnením nových a vznikajúcich potrieb na európskom trhu práce; domnieva sa, že v tejto súvislosti sa musí dosiahnuť ďalší pokrok pri zlepšovaní mobility zamestnancov v EÚ vrátane výskumných pracovníkov a iných odborníkov s cieľom dosiahnuť Európu bez bariér v rámci vnútorného trhu EÚ;

53.

zdôrazňuje, že nedostatočné uznávanie zahraničných diplomov a odborných kvalifikácií je zásadnou prekážkou pre migrantov pri zakladaní podnikov; vyzýva preto na bezodkladné prijatie dohody o smernici o uznávaní odborných kvalifikácií;

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/17

—

so zreteľom na výročnú správu Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, najmä na jej časť týkajúcu sa európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (14605/1/2012),

—

so zreteľom na články 2, 3, 21, 24 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2012,

—

– so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zo 6. septembra 2013,

—

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom „Bezpečná Európa v lepšom svete“, ktorú Európska rada prijala 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom „Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete“, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

—

so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 1. decembra 2011 a z 23. júla 2012 a so zreteľom na závery Rady o združovaní a spoločnom využívaní vojenských spôsobilostí z 23. marca 2012,

—

so zreteľom na závery Rady o stratégii v oblasti námornej bezpečnosti z 26. apríla 2010.

—

so zreteľom na závery Rady o ochrane kritických informačných infraštruktúr z 27. mája 2011 a na predchádzajúce závery Rady o počítačovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na Kódex správania pre združovanie a spoločné využívanie, ktorý prijali ministri obrany EÚ 19. novembra 2012,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (3) a o vojenských štruktúrach EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti (4) a z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (5), o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer (6), o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (7), o počítačovej bezpečnosti a obrane (8), zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ (9), z 11. mája 2011 o vývoji spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (10) a z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí (11),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ (12) uskutočnenom v roku 2013 a na hodnotenie ESVČ za rok 2013 predložené vysokou predstaviteľkou v júli 2013 (13),

—

– so zreteľom na správu z 15. októbra 2013 vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku,

—

– so zreteľom na správu ESVČ o revízii postupov krízového riadenia SBOP, ktorú 18. júna 2013 prijal Politický a bezpečnostný výbor,

—

so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

—

so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7–0360/2013),

1.

berie na vedomie významné a pretrvávajúce zmeny v geopolitickom prostredí charakterizované viacrozmernými a asymetrickými hrozbami, cezhraničným terorizmom, vzostupom nových mocností a strategickým posunom záujmov USA v tichomorskej oblasti, zvýšenou chudobou, hladom a nestabilitou v štátoch južného susedstva EÚ, rastúcimi výzvami v oblasti námornej bezpečnosti, šírením zbraní hromadného ničenia a väčšou mierou nezákonného obchodovania s malými a ľahkými zbraňami, výzvami v oblasti energetickej bezpečnosti a zásadným systémovým finančným zlyhaním a závažnou a dlhodobou finančnou a hospodárskou krízou s významným vplyvom na HDP mnohých členských štátov EÚ a v dôsledku toho na vnútroštátne rozpočtové prostriedky na obranu na oboch stranách Atlantiku;

2.

domnieva sa, že prehodnotenie a posilnenie úlohy Európy vo svete predstavuje jednu z hlavných výziev 21. storočia a že nadišiel čas, aby členské štáty Únie prejavili politickú vôľu, ktorá je potrebná na to, aby bola EÚ relevantným globálnym aktérom a poskytovateľom bezpečnosti so skutočnou strategickou autonómiou; domnieva sa, že na upevnenie európskeho prístupu k cielenej a efektívnej bezpečnostnej a obrannej politike je potrebná zmena zmýšľania na strane členských štátov;

3.

preto víta rozhodnutie Európskej rady viesť diskusiu venovanú bezpečnosti a obrane v rámci decembrového samitu v roku 2013; domnieva sa, že tento samit bude vhodnou príležitosťou na zdôraznenie pretrvávajúceho významu otázok bezpečnosti a obrany na najvyššej politickej úrovni a na komunikáciu s verejnosťou v Európe, pokiaľ ide o tieto otázky, a že európsky rozmer je relevantnejší než kedykoľvek predtým; je pevne presvedčený, že EÚ musí byť schopná zaistiť bezpečnosť pre svojich občanov, presadzovať a obraňovať svoje základné hodnoty, prevziať svoj podiel zodpovednosti za svetový mier a zohrávať dôležitú úlohu pri prevencii a riešení regionálnych kríz vo svojom susedstve, pričom by mala prispievať k ich riešeniu a brániť sa pred negatívnym vplyvom týchto kríz;

4.

víta správu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie pre SBOP, ktorá poukazuje na množstvo prekážok, ktorý táto politika musí čeliť; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že v tejto správe nebolo navrhnutých viac opatrení zameraných najmä na odstránenie nedostatkov SBOP;

5.

očakáva, že na tomto decembrovom samite sa prijmú podstatné rozhodnutia, a ako súčasť tejto správy predkladá svoje vlastné odporúčania založené na príslušných stanoviskách nedávno prijatých Európskym parlamentom, v ktorých sa venuje osobitná pozornosť prebiehajúcej diskusii týkajúcej sa troch hlavných otázok (skupín) identifikovaných na zasadnutí Európskej rady v decembri 2012;

6.

konštatuje, že Lisabonskou zmluvou sa v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zaviedlo viacero nových nástrojov, ktoré sa ešte neuviedli do praxe;

7.

v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť vytvorenia stálej štruktúrovanej spolupráce medzi členskými štátmi (článok 46 ods. 6 Zmluvy o EÚ), zverením tejto skupine členských štátov nástrojov SBOP a vojenských plánovacích a vedúcich kapacít (články 42 ods. 5 a 44 ods. 1 Zmluvy o EÚ) a vytvorenia počiatočného fondu na prípravné činnosti na misie, ktoré nie sú účtované ako výdavok z rozpočtu Únie (článok 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ), a nie sú začlenené do mechanizmu ATHENA; vyzýva preto predsedu Európskej rady a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku, aby zriadili počiatočný fond; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam začlenenia otázok SBOP do tých politík EÚ, ktoré majú mnohostranný vplyv na bezpečnosť a obranu, alebo prispievajú k SBOP, napríklad pokiaľ ide o problematiku rozvoja a ľudských práv, politiky v oblasti priemyselného výskumu a inovácie, vnútorného trhu, medzinárodného obchodu a vesmíru a ďalšie, s cieľom podporiť tie členské štáty, ktoré sa zaoberajú ďalším posilnením SBOP;

8.

zdôrazňuje význam týchto spoločne dohodnutých ustanovení pre rozvoj SBOP a vyzýva Európsku radu, aby uskutočnila solídnu diskusiu o ich vykonávaní súdržným spôsobom; vyzýva predsedu Európskej rady, predsedu Komisie a vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby v tomto procese zohrávali aktívnu úlohu;

9.

poukazuje na to, že podľa zmlúv je cieľom EÚ presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov (článok 3 Zmluvy o EÚ) a že jej úlohou na medzinárodnej scéne je upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát a ľudské práva a predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc (článok 21 Zmluvy o EÚ); je presvedčený, že SBOP slúži týmto cieľom, a zdôrazňuje potrebu jej modernizácie;

10.

zdôrazňuje, že hlavnou výhodou Európskej únie je dostupnosť rôznych politík a nástrojov skombinovaných prostredníctvom „komplexného prístupu“ a že lepším začlenením SBOP do tohto prístupu možno dosiahnuť lepšie výsledky na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti víta hodnotenie organizácie a fungovania ESVČ zverejnené vysokou predstaviteľku/podpredsedníčkou Komisie v júli 2013, v ktorom sa uznáva existencia problémov spojených s koordináciou a problémov súvisiacich s rýchlosťou a účinnosťou rozhodovania v oblasti SBOP; očakáva prijatie konkrétnych rozhodnutí na decembrovom samite a dôkladnú analýzu ďalšej integrácie SBOP v rámci nadchádzajúceho spoločného oznámenia vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie a Komisie o vykonávaní komplexného prístupu;

11.

znovu opakuje svoje presvedčenie, že aj keď prvky európskej bezpečnostnej stratégie z roku 2003, doplnenej v roku 2008, ostávajú v platnosti, EÚ potrebuje túto stratégiu prehodnotiť a doplniť prostredníctvom zohľadnenia najnovšieho vývoja a novej škály bezpečnostných výziev a rizík, nového vymedzenia svojich strategických záujmov, cieľov a priorít s väčším dôrazom na ochranu svojich občanov, obranu dôležitej infraštruktúry a štáty v susedstve a prostredníctvom zladenia rôznych regionálnych a tematických čiastkových stratégií; domnieva sa, že takýmto postupom sa poskytne jednoznačnejší strategický rámec pre vonkajšiu činnosť EÚ, zlepší sa súdržnosť a zároveň bude prebiehať lepšia komunikácia s občanmi, pokiaľ ide o budúce výzvy a riziká, ktorým budú čeliť; preto žiada, aby Európska rada začala diskusiu o vhodnom strategickom rámci pre Úniu a poverila vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby predložila návrhy v tejto oblasti do konca roka 2014 a zabezpečila udržateľnú následnú činnosť, ktorá bude pravidelne aktualizovaná, ako to bolo definované najmä v kontexte európskej bezpečnostnej stratégie;

12.

vyzýva na revíziu strategického rámca EÚ s cieľom vytvoriť základ pre bielu knihu o bezpečnostnej a obrannej politike EÚ a navrhuje, aby Európska rada spustila potrebný proces; nalieha na členské štáty EÚ, aby sa okrem toho vo svojich národných bezpečnostných stratégiách, bielych knihách a rozhodovacom procese v oblasti obrany vážne zaoberali európskym rozmerom; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby vypracovala spoločný vzor pre vypracúvanie súbežných vnútroštátnych postupov;

13.

poukazuje na to, že treba zabezpečiť, aby EÚ bola v pozícii prispieť prostredníctvom operácií krízového riadenia k predchádzaniu, stabilizácii a riešeniu konfliktov;

14.

je presvedčený, že zavedením doložky o kolektívnej obrane a doložky o solidarite zmluvami (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a článok 222 Zmluvy o fungovaní EÚ) sa medzi európskymi občanmi posilňuje zmysel pre spoločný osud; pripomína členským štátom, že len v duchu odhodlania, vzájomného porozumenia a skutočnej solidarity bude Únia schopná plniť svoju globálnu úlohu, a tak posilňovať bezpečnosť Európy a jej občanov; preto vyjadruje pochvalu Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) za spoločný návrh týkajúci sa opatrení na vykonávanie doložky o solidarite zo strany Únie a vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád, aby opätovne potvrdili svoj záväzok vzájomnej solidarity a poskytli jednoznačný operatívny výklad oboch doložiek;

15.

so znepokojením konštatuje, že počet a včasnosť misií a operácií SBOP a rozvoj civilných a najmä vojenských prostriedkov a schopností sú vzhľadom na zvyšujúcu sa neistotu v susedstve EÚ nedostatočné a nestabilné; ľutuje najmä obmedzený celkový rozsah misií SBOP, pokiaľ ide o krízy v Líbyi a Mali a ľutuje nedostatok flexibility v rámci rozhodovacích procesov Únie, ktoré predstavujú oneskorené účinné reakcie na riešenie krízových situácií, ako to znázorňujú tieto dva príklady; vyzýva na neustále monitorovanie tejto situácie a angažovanosť vo východnej Európe a južnom Kaukaze, ktoré prinieslo pozitívne výsledky; vyzýva na väčšiu ambíciu a výrazné úsilie s cieľom zlepšiť plánovanie budúcich misií a operácií SBOP v rámci „procesu získavania skúseností“ a vypracovať vhodné stratégie na prekonávanie kríz; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby viedla tento proces, a v tejto súvislosti víta jej správu uverejnenú 15. októbra 2013 ako významný krok k tomu, ako zabezpečiť vyššiu účinnosť a proaktivitu SBOP;

16.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť viditeľnosť európskeho krízového riadenia a vyvinúť potrebné úsilie v rámci SBOP, pričom v prípade potreby by sa malo využiť ustanovenie článku 44 Zmluvy o EÚ týkajúce sa rozhodnutia Rady poveriť vykonávaním určitej misie skupinu členských štátov, ktoré prejavia vôľu a majú potrebné spôsobilosti na takúto misiu;

17.

vyjadruje na základe skúseností z nedávnej minulosti znepokojenie nad tým, že komplexný prístup ku krízovému riešeniu doteraz nedosiahol svoj plný potenciál; domnieva sa, že misie a operácie majú väčší zmysel, keď sú začlenené do regionálnej stratégie, ako ukazuje pozitívny príklad Afrického rohu; berie na vedomie „Návrhy postupov krízového riadenia pre operácie krízového riadenia SBOP“ schválené členskými štátmi 18. júna 2013;

18.

16. žiada o riešenie funkčných problémov civilných misií SBOP, najmä pokiaľ ide o rýchlosť nasadenia a nábor, prostredníctvom preskúmania ich právneho a finančného rámca, ktorý často komplikuje rozhodovací proces a vedie k oneskoreniam; vyzýva na zvýšenie počtu kvalifikovaných a politicky nezávislých pracovníkov v oblasti strategického plánovania, ktorý je v porovnaní s počtom misií príliš malý; ďalej žiada členské štáty, aby vytvorili „civilný záložný zbor“, ktorý by sa v prípade potreby mohol rýchlo nasadiť; v tejto súvislosti víta nedávno vybudovaný stály sklad pre misie SBOP;

19.

pripomína svoje uznesenie z roku 2001, v ktorom vyzval na vytvorenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc; víta nedávne úsilie o vytvorenie dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc v rámci Komisie a skupiny odborníkov na mediáciu, dialóg a zmierenie v rámci Služby pre vonkajšiu činnosť; takisto víta existenciu a pokračovanie mierového partnerstva medzi Službou pre vonkajšiu činnosť a príslušnými zúčastnenými stranami z občianskej spoločnosti;

20.

zdôrazňuje dôležitú úlohu mediácie a dialógu pri predchádzaní a riešení konfliktov mierovou cestou; oceňuje pokrok, ktorý ESVČ dosiahla v oblasti posilňovania svojich mediačných kapacít a opätovne vyjadruje svoju podporu ďalšiemu zvyšovaniu kapacít Európy v tejto oblasti; je presvedčený, že úspešné zapojenie parlamentu do mediačného procesu poukázalo na významnú úlohu, ktorú môžu poslanci zohrávať v rámci podpory procesu mediácie a dialógu a má v úmysle ďalej zvyšovať svoje úsilie v tejto oblasti;

21.

navrhuje zapojiť poradcov pre ľudské práva a rodové hľadisko do všetkých misií SBOP a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi misiami SBOP v záujme plného zohľadnenia problematiky ľudských práv a plnej ochrany žien v konfliktných oblastiach a ich zapojenia do riešenia konfliktov; vyzýva Radu a ESVČ, aby prijali ďalšie opatrenia na zahrnutie rodových aspektov do personálneho plánovania misií SBOP;

22.

zdôrazňuje skutočnosť, že úspešné vojenské operácie si vyžadujú jednoznačnú riadiacu a kontrolnú funkciu; pripomína preto svoju výzvu na vytvorenie stáleho vojenského operačného veliteľstva; s poľutovaním konštatuje nedostatočný pokrok v tejto otázke a silný odpor niektorých členských štátov; ďalej zdôrazňuje, že účinná SBOP si vyžaduje zodpovedajúcu podporu včasného varovania a spravodajskú podporu; preto usudzuje, že toto veliteľstvo by malo zahŕňať oddelenia zhromažďovania spravodajských informácií a oddelenia včasného varovania/získavania informácií;

23.

pripomína svoju podporu dočasného riešenia a upozorňuje na svoj návrh na zlepšenie postavenia v súčasnosti aktívneho operačného strediska pre Africký roh a pomoc pre vojenské plánovanie a koordináciu jednotiek pôsobiacich na zemi; žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie o vytvorenie takejto možnosti v rámci obmedzení jeho súčasnej veľkosti a infraštruktúry s cieľom optimalizovať využívanie existujúcich zdrojov a o preskúmanie možnosti rozšírenia geografickej oblasti operácií tak, aby zahŕňali ostatné dôležité regióny; domnieva sa, že tento orgán by mal mať spôsobilosť na právne úkony a jeho úlohou by malo byť koordinovanie obstarávania medzi Bruselom a veliteľstvami jednotlivých misií, pričom by sa maximalizovali úspory z rozsahu;

24.

berie na vedomie skutočnosť, že bojové skupiny EÚ zatiaľ neboli nikdy vyslané, a nazdáva sa, že časom bude ťažké opodstatniť ich existenciu; zdôrazňuje, že tieto skupiny predstavujú dôležitý nástroj na včasné vytváranie síl, odbornú prípravu a rýchlu reakciu; víta rozhodnutie riešiť tento problém počas decembrového samitu; je presvedčený, že EÚ by mala disponovať vysoko pohotovostnými stálymi bojovými silami s prvkami pozemných, vzdušných, námorných kybernetických a špeciálnych síl a vysokou úrovňou ambícií; zdôrazňuje skutočnosť, že bojové skupiny EÚ by mali byť použiteľné v prípade všetkých druhov kríz vrátane humanitárnych kríz spôsobených klímou; podporuje flexibilnejší a cielenejší prístup s cieľom zlepšiť reakciu a adaptabilitu na rôzne krízové situácie a zlepšiť modularitu, aby sa vyriešili nedostatky v počiatočných fázach realizácie operácií SBOP, ale bez toho, aby sa ohrozila prevádzková kapacita bojovej skupiny ako celku;

25.

zdôrazňuje skutočnosť, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie o integráciu iniciatív na úrovni EÚ, akými sú Eurocorps a Európska letecká skupina;

26.

potvrdzuje, že súčasný finančný systém úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov („costs lie where they fall“) predstavuje pre SBOP vážny problém vedúci k oneskoreniam alebo úplným zablokovaniam rozhodovania, najmä pokiaľ ide o rýchle nasadenie bojových skupín; odporúča členským štátom, aby sa dohodli na mechanizme financovania EÚ založenom na spoločnom financovaní využívania bojových skupín pod vlajkou EÚ, s cieľom poskytnúť im reálnu budúcnosť; v záujme konzistentnosti a efektívnosti tiež žiada, aby ESVČ mala kontrolu nad finančnými nástrojmi súvisiacimi s krízovými opatreniami, ktoré plánuje a realizuje; očakáva, že vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie a zainteresované členské štáty predložia v tejto súvislosti konkrétne návrhy;

27.

ďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že hospodárska a dlhová kríza môžu mať vplyv na ochotu členských štátov EÚ prispievať na misie a operácie SBOP, najmä na misie a operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami; preto vyzýva na rozšírenie rozsahu pôsobnosti mechanizmu ATHENA a na využitie počiatočného fondu (článok 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ) s cieľom zabezpečiť rýchle financovanie naliehavých úloh; zdôrazňuje však, že dokonca aj keď je potrebné obnoviť SBOP, malo by sa to diať v súlade s rozpočtovými obmedzeniami;

28.

vyzýva členské štáty, aby využili možnosti stálej štruktúrovanej spolupráce a začali vykonávať toto ustanovenie zmluvy s cieľom riešiť pretrvávajúcu „únavu SBOP“ a prehlbovať vojenskú spoluprácu a integráciu; vyzýva Európsku radu, aby vypracovala jednoznačné usmernenia pre vykonávanie tohto ustanovenia, a vyzýva členské štáty, ktoré nemajú záujem, aby konali konštruktívne; zdôrazňuje, že by sa mala zachovať možnosť pristúpenia v neskoršej fáze s cieľom zabezpečiť flexibilitu a predísť dvojrýchlostnej Európe;

29.

poukazuje na to, že EÚ má zásadný záujem o bezpečné a otvorené morské prostredie, ktoré umožňuje slobodné prúdenie obchodu a mierové, zákonné a udržateľné využívanie bohatstva oceánov; poukazuje potrebu rozvoja námornej zahraničnej politiky EÚ, ktorej cieľom je ochrana a zachovanie dôležitej infraštruktúry, otvorených námorných trás a prírodných zdrojov a ktorá kladie dôraz na mierové riešenie konfliktov v kontexte medzinárodného práva a v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve; s potešením očakáva prijatie stratégie EÚ v oblasti námornej bezpečnosti v súlade so závermi Rady z apríla 2010 a žiada vypracovanie konkrétneho plánu vykonávania; poukazuje na to, že integrácia námorného dozoru v rámci sektorov a hraníc už je medzisektorovým nástrojom integrovanej námornej politiky EÚ; zdôrazňuje význam urýchleného vykonania projektu spoločného prostredia na výmenu informácií a vybudovania „prepojenia“ medzi integrovanou námornou politikou a SBOP s cieľom zlepšiť vzájomnú výmenu informácií;

30.

zdôrazňuje potrebu predchádzania militarizácie regiónov, ako je Severný ľadový oceán, ako aj potrebu riešenia konfliktov mierovou cestou, vrátane obchodných nástrojov;

31.

žiada, aby Európska rada opätovne potvrdila význam vesmíru, čo je základom strategickej autonómie EÚ a jej členských štátov a potenciálu na získanie autonómneho prístupu do vesmíru prostredníctvom vývoja odpaľovacích zariadení a družíc; zdôrazňuje význam zhromažďovania presných spravodajských informácií týkajúcich sa civilných aj vojenských misií a operácií SBOP; zdôrazňuje najmä úlohu vesmírnych prostriedkov v oblasti predchádzania konfliktom a krízového riadenia pred krízou, počas krízy a po kríze; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu politiku na podporu rozvoja vesmírnych prostriedkov viacnásobného využitia;

32.

poukazuje na rastúci význam riešenia hrozieb pre kybernetickú bezpečnosť; vyzýva Európsku radu, aby vypracovala usmernenia pre vykonávanie stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a aby prijala konkrétne opatrenia týkajúce sa ochrany počítačovej infraštruktúry a investovania do posilnenia spolupráce na úrovni EÚ v rámci postupov krízového riadenia, počítačovej cvičnej simulácie, odbornej prípravy a vzdelávania; vyzýva Komisiu a VP/PK, aby zabezpečili začlenenie politiky kybernetickej bezpečnosti medziodvetvovým spôsobom s cieľom zaistiť primerané prepojenie medzi politikami vnútornej a vonkajšej bezpečnosti EÚ, nadnárodnými hrozbami a rizikami, a všetky členské štáty, aby vypracovali alebo dokončili rozvoj svojich príslušných národných stratégií počítačovej bezpečnosti a zabezpečili väčšiu synchronizáciu na úrovni Únie;

33.

žiada Európsku radu, aby znovu potvrdila význam energetických dodávok v Európe a diverzifikovaný a udržateľný prístup k energetickým zdrojom; konštatuje, že niektoré členské štáty nemajú dostatok kapacít na diverzifikovanie svojich energetických dodávok, čím sa stávajú čoraz viac zraniteľnými; v tejto súvislosti dôrazne podporuje úsilie členských štátov v oblasti spolupráce v krízových situáciách; zdôrazňuje, že ochrana dôležitej infraštruktúry v Európe by mala aktivovať doložku o vzájomnej obrane a/alebo solidarite; konštatuje tiež, že operácia ATALANTA už zohráva úlohu energetickej bezpečnosti prostredníctvom boja proti pirátom, ktorí od roku 2008 uniesli niekoľko ropných tankerov; preto sa domnieva, že tieto aspekty musia byť súčasťou potrebného strategického prístupu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dodávky energie sú kľúčovým faktorom pre úspešné misie a operácie SBOP;

34.

trvá na význame energetickej účinnosti, najmä v oblasti obrany, pričom zdôrazňuje potrebu posúdenia vplyvu spotreby energie na rozpočet určený na obranu a vojenskú účinnosť a potrebu vypracovania komplexnej stratégie energetickej účinnosti pre ozbrojené sily;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ ďalej rozvíjala partnerstvá a prehlbovala bezpečnostný dialóg s OSN, regionálnymi organizáciami a príslušnými aktérmi vrátane krajín Východného partnerstva a južného susedstva;

36.

poukazuje na to, že EÚ by mala ďalej spolupracovať s OSN, Africkou úniou, OBSE a združením ASEAN s cieľom spoločne využívať analýzy a spolupracovať pri riešení otázok environmentálnej politiky a zmeny klímy vrátane vplyvov na bezpečnosť; zdôrazňuje potrebu preventívnych opatrení a vyzýva EÚ, aby rozvíjala a zlepšovala spôsobilosti včasného varovania;

37.

vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a štruktúrami NATO prostredníctvom komplementárneho prístupu a užšej koordinácie s cieľom pomôcť predísť zdvojeniu medzi týmito partnermi a účinne riešiť nové hrozby; je presvedčený, že posilňovaním SBOP sa kolektívna bezpečnosť a transatlantické väzby nepoškodzujú, ale naopak zintenzívňujú; konštatuje, že vývoj obranných spôsobilostí v rámci EÚ je prínosom aj pre NATO; berie na vedomie konštruktívnu spoluprácu týkajúcu sa iniciatívy EÚ v oblasti spoločného využívania a iniciatívy NATO týkajúcej sa inteligentnej obrany; víta zámer Cyperskej republiky pristúpiť k programu NATO Partnerstvo za mier, ktorý môže zmeniť situáciu, a vyzýva Turecko, aby zaujalo rovnako konštruktívny postoj; vyzýva na vytvorenie komplexného rámca pre spoluprácu EÚ a NATO a prehlbovanie politického dialógu v rámci úplného rešpektovania rozhodovania každej strany;

38.

zastáva názor, že EÚ musí byť schopná konať samostatne, najmä vo svojom vlastnom susedstve, ale vždy v súlade s ustanoveniami Charty OSN a v rámci úplného dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

39.

vyjadruje obavy, že vzhľadom na ďalšie škrty vo vnútroštátnych rozpočtových prostriedkoch na obranu nebude možné zachovať kľúčové vojenské spôsobilosti a tieto škrty budú viesť k nezvratnej strate know-how a technológií; konštatuje, že nedostatky v rámci spôsobilostí členských štátov vyšli najavo počas operácií v Líbyi a Mali a že hospodárska kríza existujúce štrukturálne problémy ešte viac zhoršila; opakuje však svoje stanovisko, že ide o problém skôr politického ako rozpočtového charakteru;

40.

berie na vedomie návrhy, ktoré predložila vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie vo svojej správe z októbra 2013 o BSOP, najmä tie, ktorých cieľom bolo vytvoriť stimuly, vrátane daňových stimulov, pre spoluprácu v oblasti obranných spôsobilostí; zdôrazňuje, že členské štáty majú možnosť v plnej miere využívať výhody užšej vzájomnej spolupráce v záujme vytvárania vojenskej účinnosti a rozhodnúť o optimalizácii a využití obmedzených zdrojov lepším a rozumnejším spôsobom, prostredníctvom vytvárania súčinnosti a koordinovaného obmedzenia nepotrebného zdvojovania, nepotrebných a zbytočných spôsobilostí;

41.

víta prebiehajúcu revíziu plánu rozvoja spôsobilostí ako základ pre dlhodobú spoločnú koncepciu transformácie budovania kapacít; je presvedčený, že o tejto koncepcii transformácie by sa malo pravidelne rokovať a jej vykonávanie by sa malo zjednodušiť a v prípade potreby revidovať;

42.

upozorňuje na misiu Európskej obrannej agentúry (EDA), ako je stanovené v článku 42 ods. 3 a článku 45 Zmluvy o EÚ, podľa ktorých je agentúra poverená dôležitými úlohami, pokiaľ ide o vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce, formulovanie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, rozvíjanie vojenských spôsobilostí členských štátov a posilňovanie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany, ale bez finančných dôsledkov pre rozpočet EÚ;

43.

domnieva sa, že združovanie a spoločné využívanie vojenských spôsobilostí, aj keď nie je všeliekom, predstavuje dôležitú odpoveď na nedostatky v rámci európskych spôsobilostí; víta podpornú úlohu Európskej obrannej agentúry a doteraz dosiahnutý pokrok; je presvedčený, že o združovaní a spoločnom využívaní by sa nemalo uvažovať len z hľadiska spoločných zdrojov, ale aj z hľadiska integrácie, a malo by zahŕňať aj spoločnú obsluhu a využívanie schopností;

44.

žiada, aby Európska obranná agentúra (EDA) zohrávala dôležitejšiu úlohu pri koordinovaní spôsobilostí, s cieľom ukončiť zdvojovanie a existenciu paralelných programov v členských štátov, ktoré vedú k nadmernému zaťaženiu daňových poplatníkov;

45.

vyzýva členské štáty EÚ, aby zlepšili výmenu informácií o obrannom plánovaní a aby v súlade s kódexom správania pre združovanie a spoločné využívanie zahrnuli riešenia združovania a spoločného využívania do vnútroštátnych cyklov obranného plánovania a procesov rozhodovania;

46.

zdôrazňuje, že vzájomná dôvera, transparentnosť a spoľahlivosť sú kľúčovými faktormi pre úspech každého spoločného úsilia v oblasti bezpečnosti a obrany; je presvedčený, že rozvoj obranných spôsobilostí musí byť súčasťou strategického prístupu, ktorým sa určuje vhodná kombinácia spôsobilostí a cieľov, na ktoré by sa mali použiť;

47.

vzhľadom na uvedené očakáva, že v rámci nadchádzajúceho samitu venovaného obrane sa:

48.

víta oznámenie Komisie s názvom „Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti“, ktoré prináša určité nové predstavy a návrhy; plne podporuje Komisiu v jej úsilí o prehlbovanie vnútorného trhu v oblasti obrany a bezpečnosti a rozvíjanie politiky v oblasti obranného priemyslu, v rámci ktorého sa poskytuje náležitá podpora malým a stredným podnikom, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti inovácií, výskumu a vývoja, vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu v súlade so stratégiou Európa 2020;

49.

zdôrazňuje, že posilnenie technologickej a priemyselnej základne odvetvia obrany je cieľom Únie zakotveným v článku 42 ods. 3 a v článku 45 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že solídna európska obranná technologická a priemyselná základňa (EDTIB), ktorá je schopná udržať SBOP, väčšmi posilniť vojenskú spôsobilosť Európy a zároveň zachovať strategickú autonómiu EÚ je nevyhnutná pre účinnú európsku obranu; okrem toho zdôrazňuje prepojenie medzi výskumom, priemyslom a rozvojom spôsobilostí, ktoré sú nevyhnutnými prvkami pre hospodársky rast, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť, ako aj pre silnejšiu SBOP;

50.

pripomína potrebu silného a menej roztriešteného európskeho obranného priemyslu, ktorý je schopný udržať SBOP a posilniť strategickú autonómiu EÚ; zdôrazňuje význam certifikácie a štandardizácie pre zlepšenie interoperability ozbrojených síl; vyzýva Európsku radu, aby poverila Európsku obrannú agentúru prípravou plánu rozvoja štandardov obranného priemyslu, a vyzýva členské štáty na zjednodušenie európskych certifikačných postupov prostredníctvom vzájomného uznávania certifikátov a na harmonizáciu ich postupov certifikácie;

51.

zdôrazňuje, že predvídanie a riadenie zmien a reštrukturalizácia sú neoddeliteľnou súčasťou každej priemyselnej politiky; preto sa domnieva, že ďalšia integrácia trhu v odvetví obrany sa musí uskutočňovať spolu s aktívnym sociálnym dialógom a zmierňovaním jej negatívnych vplyvov na regionálne a miestne hospodárstva, pričom je potrebné plne využívať finančné nástroje EÚ, ako napríklad Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii;

52.

vyzýva Európsku radu, aby prijala opatrenia v týchto oblastiach prostredníctvom zdravého financovania výskumu a vývoja, a to aj na úrovni Únie; podporuje rozvoj účinnej a nákladovo efektívnej spolupráce medzi civilnou bezpečnosťou a výskumnou činnosťou v oblasti obrany; zdôrazňuje však pretrvávajúcu potrebu účinného režimu vývozu tovaru dvojakého využitia;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť nové zdroje financovania výskumu a inovácií v oblasti obrany, napr. prostredníctvom programu Horizont 2020;

54.

plne podporuje uskutočnenie diskusie o uvedených troch skupinách otázok na decembrovom samite venovanom obrane; zdôrazňuje rovnaký význam týchto skupín otázok a skutočnosť, že sú vzájomne prepojené vnútornou logikou, ktorá slúži rovnakým strategickým cieľom;

55.

vyzýva Európsku radu a tvorcov politiky na všetkých úrovniach v členských štátoch Únie, aby preukázali väčšie ambície a odvahu v rámci začatia verejnej diskusie, čo je ešte dôležitejšie v časoch úsporných hospodárskych opatrení; zdôrazňuje potrebu väčších investícií a zintenzívnenia spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany a potrebu vysvetlenia príčinnej súvislosti medzi bezpečnosťou a obranou na jednej strane a slobodou, demokraciou, právnym štátom a prosperitou na strane druhej;

56.

zdôrazňuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú neoddeliteľným spôsobom prepojené a že mierové, bezpečné a stabilné prostredie je predpokladom na zachovanie politického, hospodárskeho a sociálneho modelu v Európe;

57.

vyjadruje veľkú nádej, že toto zasadnutie Európskej rady nebude ojedinelou udalosťou, ale východiskom pre kontinuálny proces, v rámci ktorého sa budú na úrovni Európskej rady pravidelne prehodnocovať záležitosti súvisiace s bezpečnosťou a obranou; v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady uprednostňuje vytvorenie plánu s konkrétnymi referenčnými hodnotami a časovým rámcom a mechanizmom predkladania správ; presadzuje uskutočnenie zasadnutia Rady ministrov obrany v strednodobom horizonte s cieľom pripísať bezpečnostným a obranným záležitostiam taký význam, aký si zaslúžia;

58.

vyjadruje odhodlanie zachovať a posilniť užšie väzby s národnými parlamentmi členských štátov prostredníctvom pravidelných stretnutí v záujme podpory dialógu a výmeny názorov o otázkach bezpečnosti a obrany;

59.

je presvedčený, že SBOP je základným pilierom európskeho integračného procesu;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi zhromaždenia Africkej únie a generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/26

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej články 21, 42, 45 a 46, ako aj články 173, 179 – 190 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ) a na jej protokol č. 10,

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady 13. – 14. decembra 2012 a na proces vedúci k zasadnutiu Európskej rady naplánovanému na 19. – 20. decembra 2013,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2007 s názvom Stratégia pre silnejší a konkurencieschopnejší európsky obranný priemysel (COM(2007)0764),

—

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na správu o jej vykonávaní, ktorú prijala Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

—

so zreteľom na vyhlásenie o posilnení európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ktoré prijala Európska rada 12. decembra 2008, a na vyhlásenie o posilnení spôsobilostí, ktoré prijala Rada 11. decembra 2008,

—

so zreteľom na Stratégiu pre európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu, ktorú prijal Riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry (EDA) 14. mája 2007,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/411/SZBP z 12. júla 2011, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry a ktorým sa zrušuje jednotná akcia 2004/551/SZBP (1),

—

so zreteľom na smernicu 2009/81/ES o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (2),

—

so zreteľom na uznesenie z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (3) a na uznesenie zo 14. decembra 2011 o vplyve finančnej krízy na sektor obrany v členských štátoch EÚ (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0358/2013),

1.

pripomína, že funkčná spoločná bezpečnostná a obranná politika vyžaduje silnú európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB), ktorá tvorí kľúčový prvok schopnosti Európy zaistiť bezpečnosť jej občanov, chrániť jej hodnoty a podporovať jej záujmy; poukazuje na to, že európsky obranný sektor je hlavným zdrojom rastu a inovácie, čo sú kľúčové prvky stability a bezpečnosti; je presvedčený, že zriadenie a rozvoj konkurencieschopnej EDTIB by malo byť súčasťou strategických priorít EÚ;

2.

pripomína úroveň operačných ambícií načrtnutú vo vyhlásení Rady o posilnení spôsobilostí z 11. decembra 2008 a civilné a vojenské úlohy uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ; pripomína záväzok členských štátov zlepšiť svoje vojenské spôsobilosti; vyzýva Európsku radu, aby s týmto cieľom iniciovala vypracovanie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je ustanovené v článku 42 ods. 3 ZEÚ;

3.

poznamenáva, že zatiaľ čo niektoré tretie krajiny ako Čína, India, Brazília a Rusko zvyšujú svoje výdavky na obranu, rozpočet EÚ na obranu sa znižuje; upriamuje pozornosť na meniacu sa globálnu strategickú situáciu, znížené rozpočty na obranu, čo je spôsobené najmä hospodárskou a finančnou krízou, rýchle tempo technologického rozvoja a skutočnosť, že európske spoločnosti pôsobiace v odvetví obrany sa prispôsobujú tejto situácii tak, že kladú dôraz na vývoz do tretích krajín, a to za cenu prenášania citlivých technológií, práv duševného vlastníctva a presunu výroby mimo EÚ;

4.

je znepokojený znižovaním investícií do obrany a vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby ako reakciu na zvýšenie výdavkov EDTIB v budúcnosti prijali opatrenia voči riziku, že bude vo svojich činnostiach riadená a obmedzovaná tretími mocnosťami s odlišnými strategickými záujmami; nalieha na členské štáty, aby posilnili európsku priemyselnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu mieru strategickej nezávislosti tým, že na základe využitia najšpičkovejších technológií vyvinú a vyprodukujú efektívne vojenské a bezpečnostné kapacity;

5.

zdôrazňuje, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa politiky EÚ v oblasti priemyslu, vesmíru a výskumu rozširujú do oblasti obrany; poukazuje na to, že programy Únie v iných oblastiach, ako je vnútorná bezpečnosť a bezpečnosť na hraniciach, riadenie katastrof a vývoj, ponúkajú významné vyhliadky na spoločný rozvoj spôsobilostí relevantných pre tieto politiky a pre vykonávanie misií SBOP;

6.

pripomína potrebu dosiahnuť pokrok pri konsolidácii EDTIB a poznamenáva, že pri čoraz väčšej dômyselnosti a nákladoch na technológie, rastúcej medzinárodnej súťaži a znižovaní rozpočtov a objemov výroby v oblasti obrany je tu stále priestor na mnohonárodné projekty v oblasti obrany a už nie je možné, aby bol obranný priemysel v ktoromkoľvek členskom štáte udržateľný na striktne vnútroštátnej báze; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že aj keď bola dosiahnutá určitá úroveň koncentrácie v európskom vesmírnom priemysle, sektory pozemného a námorného vybavenia sú v jednotlivých štátoch stále vo veľmi veľkej miere roztrieštené;

7.

zdôrazňuje, že budovanie európskeho obranného priemyslu by sa malo vykonávať udržateľným spôsobom vo všetkých členských štátoch na základe existujúcej priemyselnej infraštruktúry a zavedených noriem európskych priemyselných politík, ako sa uvádza v článku 173 ZFEÚ, a nie výlučne podľa zásady voľnej hospodárskej súťaže;

8.

pripomína členským štátom EÚ, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Európskej komisii a Európskej obrannej agentúre, že členské štáty EÚ viac ako dvadsať rokov po skončení studenej vojny a po tom, čo mohli ťažiť z pomerne vysokých národných rozpočtov na obranu, nedokázali splniť hlavné vojenské ciele ani ďalšie ciele v oblasti rozvoja spoločných vojenských spôsobilostí;

9.

pripomína, že ak chce Európa udržať solídny bezpečnostný a obranný priemysel, jej členské štáty musia koordinovať svoje rozpočty na obranu s cieľom predísť zdvojovaniu a posilniť spoločné výskumné programy;

10.

poznamenáva, že napriek kríze a rozpočtovým škrtom si Európania naďalej žiadajú európsku obranu a priemyselnú koordináciu a spoluprácu, ktoré sa vnímajú ako faktor bezpečnosti, účinnosti a úspor;

11.

berie na vedomie oznámenie Komisie z 24. júla 2013 a správu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie z 15. októbra 2013 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia a ESVČ nevydali spoločné európske vyhlásenie v rámci prípravy na samit Európskej rady o obrane v decembri tohto roka; očakáva konkrétne legislatívne návrhy Komisie týkajúce sa spôsobu ako využívať európske štrukturálne a investičné fondy, sieť Enterprise Europe Network (EEN), Európsky sociálny fond a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, aby sa zabezpečil vyvážaný rozvoj obranného priemyslu vo všetkých častiach Európskej únie;

12.

pripomína, že Komisia a ministri obrany EÚ už zdôraznili potrebu naliehavej akcie v tejto oblasti v roku 2007 v osobitnom oznámení Komisie a v stratégii EDA pre EDTIB; vyjadruje poľutovanie nad nevyužitými príležitosťami na pravidelné predkladanie správ o vykonávaní a na aktualizovanie stratégií po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy; považuje za poľutovaniahodné, že nové oznámenie neobsahuje prehľad predchádzajúcich stratégií; vyzýva Komisiu a EDA, aby na základe minulých skúseností vypracovali spoločnú stratégiu pre EDTIB do budúcnosti;

13.

v rámci vlastného rozsiahleho posúdenia sa domnieva, že obe stratégie neboli dostatočne realizované pre nedostatok spoločného porozumenia EDTIB, čo vyplýva z odlišných národných a priemyselných záujmov a z pretrvávania zavedených národných zvyklostí v zbrojárskom odvetví; berie na vedomie skutočnosť, že existujú členské štáty, ktoré nemajú vlastný národný obranný priemysel a/alebo vlastné špecializované odvetvia snažiace sa získať najvýhodnejší pomer medzi cenou a kvalitou z globálneho hľadiska, štáty s menej konkurencieschopným obranným priemyslom uprednostňujúce národné dodávateľské reťazce, ako aj štáty s výkonnejším národným obranným priemyslom akceptujúce silnú globálnu hospodársku súťaž;

14.

víta rozhodnutie Európskej rady zaradiť posilnenie európskej obrany do programu decembrového samitu; vyzýva Európsku radu, aby poskytla potrebný nový a ambiciózny impulz a ustanovila usmernenia, všeobecné politické priority a harmonogram na podporu skutočne európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, ktorú podporia príslušné opatrenia zamerané na vybudovanie integrity a dôvery a ktorá sa zameria na spôsobilosť a podporí súčinnosť, zabezpečí efektívne využívanie zdrojov, zabráni duplicite a bude integrovaná a konkurencieschopná na globálnom trhu;

15.

považuje za poľutovaniahodné, že snahy o konsolidáciu dopytu v minulosti nezlepšili rozdrobenosť dopytu v EÚ, kde sa nachádza 28 vnútroštátnych zákazníkov v oblasti obrany a ešte vyšší počet zákazníkov kupujúcich produkty na civilné a vojenské použitie; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými výsledkami plánu rozvoja spôsobilostí EDA; vyzýva preto Európsku radu, aby iniciovala proces posúdenia európskej obrany a uviedla koordináciu procesov plánovania v oblasti národnej obrany na úrovni EÚ do praxe; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby na základe tohto posúdenia iniciovala rozsiahly proces vypracovania Bielej knihy o bezpečnosti a obrane v Európe s cieľom zjednodušiť strategické ambície a procesy rozvoja spôsobilostí EÚ;

16.

žiada členské štáty, aby podrobnejšie preskúmali možnosť synchronizácie a spoločného plánovania riadenia životného cyklu svojich obranných spôsobilostí v spolupráci s EDA; domnieva sa, že vyššia miera súčinnosti vedúca k spoločnej európskej politike v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je uvedené v článku 42 ZEÚ, by mala byť predpokladom premeny harmonizácie vojenských požiadaviek na harmonizované nadobúdanie vybavenia medzi členskými štátmi, čím sa vytvoria podmienky na úspešnú nadnárodnú reštrukturalizáciu obranného priemyslu v EÚ riadenú dopytom;

17.

berie na vedomie prácu NATO na procese plánovania obrany, prostredníctvom ktorého sa v prípade potreby koordinujú členovia aliancie vrátane 26 európskych spojencov, aby sa zabezpečilo, že sa budú rozvíjať a zachovávať primerané obranné spôsobilosti v záujme riešenia budúcich výziev; konštatuje, že NATO už dlho uznáva potrebu úzkej spolupráce s týmto priemyslom, a to v neposlednom rade s cieľom podporovať rozvoj požiadaviek vojenských spôsobilostí, najmä pokiaľ ide o štandardizáciu a interoperabilitu, a zároveň podporuje transatlantickú technologickú a priemyselnú spoluprácu v oblasti obrany;

18.

nazdáva sa, že cieľom európskej politiky obranného priemyslu by mala byť optimalizácia spôsobilosti členských štátov prostredníctvom koordinácie rozvoja, využívania, údržby rôznych kapacít, inštalácií, zariadení, materiálov a služieb na vykonávanie rôznych, aj tých najnáročnejších misií, ako aj posilnením obranného priemyslu Európy, presadzovaním spolupráce v oblasti výskumu a technológií a rozvíjaním programov spolupráce v oblasti zariadení;

19.

uznáva význam európskeho obranného priemyslu pre inovácie a rast, keďže toto odvetvie v Únii priamo či nepriamo vedie k vzniku približne 400 000 pracovných miest; zdôrazňuje skutočnosť, že kým európske obranné hospodárstvo čelí viacerým výzvam, je potrebný nový prístup, ktorým sa možno vyhnúť zdvojovaniu využívania a ktorý povedie k väčším úsporám z rozsahu a k väčšej konkurencii v oblasti priemyslu;

20.

domnieva sa, že je načase podporiť dobrovoľný prístup k riešeniu roztrieštenosti európskeho trhu v oblasti obranného priemyslu, k podpore jeho upevnenia (a začiatku jeho harmonizácie), pokiaľ ide o dopyt a ponuku, ako aj pravidlá a normy, a že je tiež načase investovať do integrovanej a udržateľnej priemyselnej politiky založenej na výskume, inováciách, čoraz účinnejšom využívaní zdrojov, stratégii v oblasti surovín, posilňovaní MSP a rozvoji regionálnych sietí; plne podporuje úsilie Komisie o prehĺbenie vnútorného trhu obrany a bezpečnosti primeranou podporou pre malé a stredné podniky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri inováciách, rozvoji špecializovaných schopností a špičkových technológií a pri vytváraní pracovných miest na základe stratégie Európa 2020;

21.

považuje za dôležité, aby členské štáty zintenzívnili spoluprácu, čo im umožní vyrovnať sa s výzvami v oblasti priemyslu, a poznamenáva, že v dôsledku rozpočtových úsporných opatrení a rastúcej celosvetovej konkurencie EÚ potrebuje vnútorné partnerstvá a iné zoskupenia, ako aj deľbu úloh; podporuje EDA v jej snahe o propagovanie regionálnych klastrov;

22.

domnieva sa, že treba uznať veľmi osobitný charakter trhov v oblasti obrany vzhľadom na záväzky spojené s kontrolou vývozu zbraní a zastavením ich šírenia a na prísne požiadavky zachovávania dôvernosti, ktoré sa uplatňujú, a na skutočnosť, že počet spoločností zásobujúcich trh je obmedzený a dopyt prichádza takmer výhradne od vlád;

23.

domnieva sa, že aj obranný priemysel má svoje špecifiká, keďže vývoj produktov v tejto oblasti trvá dlho a systémy treba udržať v prevádzke aj niekoľkých desaťročí, ako aj vzhľadom na značné náklady na programy, ktoré nestále rastú, a napokon na skutočnosť, že uvádzanie produktu na trh vo veľkej miere kontrolujú vlády členských štátov;

24.

podporuje potenciál a dvojité využívanie produktov obranného a bezpečnostného priemyslu, najmä pokiaľ ide o kozmický priestor, námorníctvo, civilné letectvo a telekomunikácie; pripomína, že obranný priemysel je významnou hnacou silou pokročilých technológií následne používaných na komerčné účely;

25.

vyzýva Európsku radu, aby v čo najväčšom rozsahu podporila EDTIB, a to v prvom rade s cieľom jasnejšie vymedziť jej rozsah pôsobnosti, najmä pokiaľ ide o zapojené zložky, ktorým by sa udelilo osobitné postavenie európskeho hospodárskeho subjektu v oblasti obrany;

26.

presadzuje, aby európske hospodárske subjekty v oblasti obrany získavali toto postavenie v závislosti od pridanej hodnoty, ktorú Európe reálne prinášajú z technologického aj zo sociálno-ekonomického hľadiska; domnieva sa preto, že len tieto európske hospodárske subjekty v oblasti obrany by mali čerpať výhody z európskych programov;

27.

je presvedčený, že by sa mal uznať koncept európskych hospodárskych subjektov v oblasti obrany v Európe a mali by byť splnené kritériá týkajúce sa pracovných miest, vedeckých a technologických odborných znalostí, rozhodovania a výroby v rámci EÚ, a to v záujme ich ochrany;

28.

vyzýva členské štáty, aby rozvíjali svoje obranné priemyselné a technologické základne a centrá excelentnosti kľúčových technológií a poskytli im účinné mechanizmy riadenia podniku v EÚ, čím sa ešte viac posilní vzájomnú závislosť medzi týmito zariadeniami;

29.

naliehavo žiada členské štáty, aby podnecovali spoluprácu medzi poprednými spoločnosťami v odvetví obrany a univerzitami; zdôrazňuje, že touto spoluprácou možno rozšíriť univerzitnú vedomostnú základňu;

30.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby čo najviac obmedzili zbytočné regulačné prekážky, zlepšovali dialóg medzi podnikmi v oblasti obrany a podporovali ich racionalizáciu s cieľom umožniť im získavanie zariadení, ktoré dokážu čo najlepšie splniť ich požiadavky z hľadiska výkonnosti a nákladov; žiada o naliehavú reštrukturalizáciu európskych spoločností s cieľom odstrániť vnútroštátne prekážky a zaujať globálnu perspektívu;

31.

zastáva názor, že malé a stredné podniky, ktoré navrhujú a vyrábajú mnohé inovačné produkty, zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní a konsolidácii EDTIB; konštatuje, že roztrieštenosť európskeho trhu v oblasti obrany obmedzuje schopnosť malých a stredných podnikov predávať svoje výrobky; vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby spolupracovali na vytváraní ciest a prostriedkov na konsolidáciu malých a stredných podnikov udržateľným spôsobom a uľahčili im prístup k obstarávaniu v oblasti obrany; zdôrazňuje, že spoločný systém štandardizácie a certifikácie by bol prínosom pre európske spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov, keďže by zlepšil ich prístup k európskych a medzinárodným trhom, viedol by k tvorbe pracovných miest a k rozšíreniu ich prístupu k financovaniu z EÚ;

32.

opakovane zdôrazňuje zásadný význam normalizácie obranných zariadení pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného európskeho trhu v oblasti obrany, ako aj pre zabezpečenie interoperability a uľahčenie spolupráce na programoch v oblasti vyzbrojovania, pre združovanie a spoločné vykonávanie projektov a trvalú interoperabilitu medzi silami členských štátov, čím sa znížia náklady na údržbu a prevádzku a zabezpečí sa, aby sa obranné kapacity členských štátov mohli v rámci spoločných operácií využívať optimálnym spôsobom;

33.

pripomína, že existuje príliš veľa vzájomne súťažiacich priemyselných noriem pre civilné a vojenské produkty; vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou úspešnosťou vykonávania normalizačných dohôd NATO (STANAG) a jeho odporúčaní (STANREC); vyzýva Komisiu a EDA, aby podporili ucelený súbor spoločných noriem v oblasti obrany a rozvíjali tzv. hybridné normy v oblastiach dvojakého využitia; žiada členské štáty, aby zaistili, že ich ďalšie kroky pri stanovovaní noriem pre oblasť obrany budú založené na civilných návrhoch Komisie a európskych organizácií pre normalizáciu;

34.

nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosti, ktoré ponúka Európska obranná agentúra, pokiaľ ide o vypracovanie európskych noriem pre vojenské produkty a aplikácie, napr. v prípade nemocničných lodí alebo v oblasti vzdušných systémov kontrolovaných na diaľku;

35.

víta návrhy Komisie v oblasti štandardizácie a vyzýva Európsku radu, aby ich zohľadnila a predložila konkrétne návrhy v tejto oblasti;

36.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili postupy európskej certifikácie vzájomným uznávaním osvedčení a vypracovaním spoločných postupov európskej certifikácie pre civilnú aj vojenskú oblasť;

37.

v kontexte reštrukturalizácie priemyslu zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť dodávok; vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby urýchlene vypracovali komplexný a ambiciózny režim na zaistenie bezpečnosti dodávok v rámci EÚ, najmä v prípade strategických materiálov a kritických technológií, na základe systému vzájomných záruk a analýzy rizika a potrieb a prípadne využívali právny základ stálej štruktúrovanej spolupráce;

38.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby v rámci prvých krokov k dosiahnutiu tohto cieľa plne využili potenciál všeobecných a globálnych licencií podľa smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ a urýchlili prácu s cieľom zabezpečiť fungovanie Rámcového dohovoru o bezpečnosti dodávok za okolností prevádzkovej núdze z roku 2006;

39.

vyzýva EDA a Komisiu, aby predložili spoločnú stratégiu vzájomnej nezávislosti v oblasti kritických technológií, najmä pokiaľ ide o neobmedzený prístup k civilným a vojenským (s dvojakým využitím) novým a základným podporným technológiám a ich dostupnosť, ako sú špičková mikro- a nanoelektronika, umelá inteligencia a fotonika, ktoré sa musia považovať za podstatné pre misie SBOP; vyzýva členské štáty, aby využívali EDTIB na posilnenie sebestačnosti EÚ v týchto kľúčových oblastiach;

40.

nabáda členské štáty, aby riešili nadmerné priemyselné kapacity vyplývajúce z poklesu dopytu spustením nových spoločných projektov a viac sa opierali o nedostatočne využívanú a nedostatočne financovanú EDA a čerpali zo skúseností s nedávnymi spoločnými operáciami, pri ktorých sa odhalili nedostatky, napríklad v oblasti strategickej a taktickej dopravy alebo leteckého (bezpilotné lietadlá) a vesmírneho pozorovania; odporúča predovšetkým, aby sa vytvorili kľúčové predpoklady pre civilno-vojenské aplikácie, ktoré vo väčšine členských štátov chýbajú, ako sú niektoré diaľkovo riadené vzdušné systémy, podpora rozvoja špičkových technológií a pomoc pri udržiavaní kľúčových spôsobilostí v Európe; nabáda EÚ na účasť na spoločných projektoch prostredníctvom lízingu a/alebo nadobúdania spôsobilostí s dvojakým využitím a potenciálneho obstarávania prototypov;

41.

domnieva sa vzhľadom na doterajšie skúsenosti, že rozdelenie rozvojových a výrobných činností v kontexte spoločných zbrojných programov by sa malo organizovať podľa prísnej zásady priemyselnej účinnosti a hospodárskej výkonnosti, aby sa predišlo dvojnásobným snahám a s nimi spojeným nákladom;

42.

vyzýva členské štáty, aby pri skúmaní nadobúdania obrannej technológie vo veľkom rozsahu uprednostnili vnútorné projekty EÚ alebo spoločné schémy, resp. nové európske technológie, ktoré môžu zároveň podporiť európsky obchod, ako aj zvýšiť spoluprácu a hospodársku súťaž na globálnom obrannom trhu z hľadiska kvality a ceny;

43.

naliehavo žiada Európsku radu, aby v kontexte súčasnej administratívnej dohody medzi EDA a Organizáciou pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR) zaistila úspešné vykonávanie spoločných projektov a naplánovala silnejšie prepojenia medzi týmito dvomi organizáciami;

44.

vyzýva Európsku radu, aby umožnila EDA plne prevziať jej inštitucionálnu úlohu, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 a článku 45 ZEÚ, a to tým, že je zabezpečí potrebné zdroje; opakovane zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty poskytli EDA primerané finančné prostriedky na celý rozsah jej misií a úloh; zastáva názor, že najlepšie by sa to dalo uskutočniť tak, že by sa náklady agentúry na zamestnancov a prevádzku financovali z rozpočtu Únie, a to počnúc nasledujúcim viacročným finančným rámcom;

45.

poznamenáva, že hospodárska a finančná kríza, ako aj škrty v rozpočtoch na obranu vo väčšine členských štátov môžu vyvolať značné obmedzenia, prekážky či oneskorenia v rámci programov takmer všetkých členských štátov zameraných na výskum a technologické inovácie, čo bude mať pravdepodobne vplyv na európsky obranný priemysel a vedecký pokrok Únie v tejto oblasti; zdôrazňuje, že výsledkom takejto situácie môže byť zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska strata priemyselných kapacít a know-how;

46.

pripomína význam výskumu a inovácií v sektore obrany a bezpečnosti a vyzdvihuje význam výskumného programu Horizont 2020, predovšetkým siedmej spoločenskej výzvy venovanej téme „Bezpečné spoločnosti: ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať v tejto oblasti nadnárodnú spoluprácu medzi členskými štátmi a ich príslušnými agentúrami; domnieva sa, že vzhľadom vysoký stupeň dôvernosti výskumu v oblasti inovácii obranného priemyslu je nevyhnutné financovať tento výskum so zreteľom na súvisiace potreby; domnieva sa v tejto súvislosti, že by sa malo zvážiť vytvorenie inštitútu európskej obrany a bezpečnosti v rámci JRC;

47.

víta zámer Komisie začať prípravnú činnosť pre výskum financovaný EÚ na podporu misií SBOP a vyzýva Komisiu, aby začiatkom blížiaceho sa viacročného finančného rámca predložila konkrétny návrh ako predzvesť takýchto programov;

48.

domnieva sa, že výskum a inovácie v oblasti obrany súvisiacej s EDTIB budú ďalej predstavovať platný etický základ; poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve je spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike venovaná celá kapitola, ktorá obsahuje výskum obranných technológií a rámec pre spoločnú obranu Únie; vyzýva členské štáty a EDA, aby značne zvýšili kvantitu a kvalitu projektov v oblasti spoločného výskumu a vývoja;

49.

pripomína, že v článku 179 ZFEÚ sa požaduje, aby Únia podporovala všetky výskumné činnosti, ktoré sa podľa zmlúv považujú za nevyhnutné;

50.

pripomína, že európski ministri obrany sa v novembri 2007 dohodli na spoločných hodnotiacich kritériách na zvýšenie obranných výdavkov na výskum a technológie na 2 % všetkých výdavkov na obranu a na zvýšenie podielu obranných výdavkov na výskum a technológie použitých v rámci európskej spolupráce na 20 %;

51.

podporuje pracovnú skupinu pre obranu, ktorá zahŕňa Európsku komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu službu (ESVČ) a Európsku obrannú agentúru (EDA), v jej úsilí zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu v rámci programu Horizont 2020 mohli využívať aj vo výskume spojenom s inováciami v oblasti obrany, a optimalizovať súčinnosť medzi civilnými a vojenskými aplikáciami; žiada zároveň, aby sa preskúmali spôsob ako využiť verejno-súkromné financovanie zakladaním spoločných podnikov v súlade s článkom 187 ZFEÚ;

52.

nabáda EDA, aby stavala na svojej histórii úspešných spoločných investičných programov a spolupracovala s Komisiou na začatí programov výskumu a vývoja na základe článku 185 ZFEÚ;

53.

pripomína význam súčinnosti medzi civilným a vojenským výskumom v oblastiach s veľkou pridanou hodnotou; zdôrazňuje, že so zreteľom na skutočnosť, že niektoré projekty sú využívané hlavne na civilné účely a iné sú zvrchovanými záležitosťami, by sa mohla preskúmať možnosť účinnejšieho využívania dvojakého použitia v záujme združovania nákladov, pretože tieto sektory vytvárajú rast a zamestnanosť; ďalej zdôrazňuje, že táto súčinnosť by sa mohla takisto realizovať upevnením dodávok zo súkromných európskych zdrojov na trhové odbytiská;

54.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili primeranú platformu s cieľom orientovať výskum v oblasti obrany do civilnej sféry, a to s dôrazom na špičkové technologické aplikácie; vyzýva členské štáty, aby výskum v oblasti obrany nasmerovali aj na riadenie prírodných katastrof (za posledných 40 rokov vzrástol počet prírodných katastrof v Európe štvornásobne);

55.

domnieva sa, že obranný priemysel v EÚ by mal zachovávať vysoký stupeň inovatívnosti z vojenského aj civilného hľadiska, aby dokázal odpovedať na hrozby a problémy, ktorými budú musieť čeliť členské štáty a EÚ v nasledujúcich rokoch, a to využívaním najsľubnejších technologických výdobytkov bez ohľadu na to, či boli osobitne vyvinuté na obranné alebo civilné účely;

56.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu náležite chránili v rámci spoločnej politiky duševného vlastníctva, a domnieva sa, že úloha EDA v tejto oblasti by sa mala ďalej posilniť, aby sa v dostatočnom predstihu uľahčila budúca technologická a priemyselná spolupráca medzi partnermi EÚ;

57.

je presvedčený, že vesmírny sektor prispieva k strategickej nezávislosti EÚ a možnosť členských štátov získať nezávislý prístup zohráva v oblasti obrany a bezpečnosti rozhodujúcu úlohu; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať excelentnosť tohto technologicky inovačného a výkonného priemyslu s cieľom zabezpečiť technologickú nezávislosť Európskej únie;

58.

víta vytvorenie a rozvoj európskeho satelitného systému (Galileo, Copernicus a EGNOS); zdôrazňuje, že vytvorenie takéhoto systému bude silným impulzom nielen pre kozmický priemysel, ale aj pre nezávislosť Európy a bude predstavovať príležitosť rozvíjať rozhodujúcu zložku priemyselnej a technologickej základne európskej obrany;

59.

zdôrazňuje, že treba chrániť európsku vesmírnu infraštruktúru vytváraním spôsobilosti dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST, Space surveillance and tracking) na európskej úrovni;

60.

poukazuje na to, že digitálny vek so sebou prináša čoraz väčšie problémy v oblasti bezpečnosti a zabezpečenia infraštruktúr a technológií, zdôrazňuje preto potrebu posilniť spoluprácu a výmenu odborných znalostí medzi členskými štátmi na jednej strane a Európskou úniou a jej hlavnými partnermi na druhej strane;

61.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že je dôležité vytvárať európske normy v oblasti IKT a kybernetickej bezpečnosti a začleňovať ich do medzinárodných noriem;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby kybernetická bezpečnosť bola kľúčovým prvkom, ktorý by sa teda mal osobitne presadzovať prostredníctvom výskumu a inovácií v sektoroch bezpečnosti a obrany a mal by byť súčasťou krátkodobej, strednodobej a dlhodobej stratégie;

63.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zohľadňovali výzvy spojené s kybernetickou bezpečnosťou v existujúcich alebo budúcich európskych civilných a vojenských programoch (Galileo, Copernicus, Jednotné nebo/Sesar atď.);

64.

pripomína, že členské štáty musia urýchlene zlepšiť transparentnosť a otvorenosť svojich trhov v oblasti obrany, pričom zdôrazňuje osobitný charakter verejného obstarávania v oblasti obrany a poukazuje na to, že ovplyvňuje dôležité národné bezpečnostné záujmy, a preto nemôže mať rovnaké postavenie ako ostatné odvetvia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaistili, že smernice z roku 2009 o obstarávaní a transferoch v oblasti obrany sa budú správne a sústavne uplatňovať, najmä pokiaľ ide o akékoľvek výnimky z pravidiel EÚ podľa článku 346 ZFEÚ, aby sa v prípade potreby posilnil jednotný trh zjednodušením pravidiel verejného obstarávania v sektore obrany;

65.

naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o vytvorenie rovnakých podmienok na trhu v oblasti obrany obmedzením používania praktík deformujúcich trh na minimálny počet riadne odôvodnených výnimiek; upozorňuje najmä na potrebu posilniť kontrolu štátnej pomoci a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili mieru transparentnosti pri poskytovaní štátnej pomoci a v rámci postupov verejného obstarávania v sektore obrany, a to tak voči európskym orgánom a agentúram, ako aj širokej verejnosti;

66.

je znepokojený skutočnosťou, že mnohé členské štáty sa pripravujú na kúpu použitých bojových stíhačiek F-16 bez toho, aby dali európskych podnikom šancu na hospodársku súťaž; domnieva sa, že takýto postup je v rozpore s cieľom Európskej rady, ktorým je posilniť európsku obrannú priemyselnú základňu; pripomína týmto členským štátom potrebu uplatňovania zásad nediskriminácie a transparentnosti, stanovených v Lisabonskej zmluve, aj na predaj medzi vládami;

67.

vyzýva členské štáty, EDA a Komisiu, aby spolupracovali pri postupnom vyradení požiadaviek na kompenzáciu a zároveň podporovali integráciu priemyselných odvetví menších členských štátov do priemyselnej a technologickej základne európskej obrany inými spôsobmi, než sú kompenzácie; nabáda členské štáty, aby v záujme splnenia tohto cieľa v plnej miere využívali najmä ustanovenia smerníc o subdodávkach a všeobecných licenciách;

68.

zdôrazňuje, že v prípade verejného obstarávania v oblasti obrany by sa malo podporovať širšie využívanie inovatívnych metód obstarávania, najmä elektronického obstarávania a obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, ako aj určovania stimulov pre oblasť výskumu a vývoja, keďže sa javia ako mimoriadne vhodné pre túto oblasť a môžu zohrať významnú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže a nákladov spojených s postupmi obstarávania; je presvedčený, že súčasne treba zabezpečiť ochranu práv duševného vlastníctva a know-how; naliehavo vyzýva členské štáty, aby verejné obstarávanie v oblasti obrany využívali strategicky a zaviedli inovatívne zásady zadávania zákaziek založené na koncepte ekonomicky najvýhodnejšej ponuky;

69.

domnieva sa, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia v oblasti obrany a bezpečnosti by mali mať prístup k osobitnému postupu obstarávania v prípade zákaziek, pri ktorých je potrebný vývoj inovačného výrobku alebo inovačnej služby či inovačných prác a následná kúpa výsledného tovaru, služieb alebo prác, ktoré nemožno zrealizovať riešeniami už dostupnými na trhu;

70.

okrem toho sa domnieva, že takýto postup by zlepšil fungovanie vnútorného trhu a vývoj európskeho trhu s obrannými zariadeniami, ako aj európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, a podnietil by rast inovatívnych malých a stredných podnikov; zdôrazňuje, že takýto postup už bol schválený v revidovanej klasickej smernici a v revidovanej smernici o obstarávaní verejnoprospešných služieb, na základe ktorých sa verejným obstarávateľom umožňuje vytvárať dlhodobé partnerstvá v oblasti inovácií na vývoj a následný nákup nových inovačných výrobkov, služieb alebo prác, ktoré zabezpečujú potrebný účinok na trh a motivujú vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu;

71.

vyzýva preto Komisiu, aby tento vývoj zohľadnila vo svojej správe o vykonávaní, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade v súvislosti so smernicou o verejnom obstarávaní v oblasti obrany (smernica 2009/81/ES), ktorá by sa mala vypracovať do 21. augusta 2016, a aby k tejto správe pripojila legislatívny návrh na zmenu smernice 2009/81/ES, a to zavedením postupu vytvárania partnerstiev v oblasti inovácií v prípade dotknutých zákaziek;

72.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky aj na zrušenie duplicity a prebytočnej kapacity v odvetví tým, že posilnia spoluprácu v rámci vnútorného trhu; vyzdvihuje potenciálne výhody spoločného obstarávania z hľadiska úspor z rozsahu a interoperability; poukazuje na to, že spoločnými projektmi sa znížia náklady a umožnia dlhodobé investície;

73.

pripomína, že zákazky zadávané v oblasti obrany a bezpečnosti sú často technicky náročné; zdôrazňuje, že v záujme zjednodušenia cezhraničných verejných súťaží je potrebné vo vhodných prípadoch preskúmať nepotrebné, nezlučiteľné alebo neprimerané technické požiadavky, aby sa minimalizovali a pokiaľ možno úplne odstránili prekážky na vnútornom trhu;

74.

konštatujte, že rozvoj životaschopnej EDTIB si možno predstaviť len v rámci globálneho trhu, a nabáda Komisiu a Európsku radu, aby k tejto otázke pristúpili s globálnou perspektívou; domnieva sa, že prijímanie protekcionistických opatrení by bolo v rozpore s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu;

75.

vyjadruje poľutovanie nad existujúcou nerovnosťou z hľadiska vzájomného prístupu na trh medzi USA a Európou a nad výslednou nerovnováhou v obchode v oblasti obrany; vyzýva na vyvinutie úsilia o dosiahnutie skutočnej vzájomnosti v prístupe k verejnému obstarávaniu v oblasti obrany na oboch stranách Atlantiku;

76.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali povinnosti stanovené v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, v ktorej sú vymedzené spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a zabezpečili prísne posúdenie všetkých žiadostí o vývoznú licenciu podľa požadovaných kritérií; vyzýva členské štáty a EÚ, aby na medzinárodných fórach podnikli kroky, ktorými by podporili väčšiu transparentnosť medzinárodných trhov s verejnými zákazkami v oblasti obrany, s cieľom posilniť možnosti ako kontrolovať globálne toky obchodu so zbrojným vybavením, a to najmä presadzovaním zmluvy o obchode so zbraňami; vyzýva členské štáty na urýchlenú ratifikáciu zmluvy, aby tak po udelení súhlasu Parlamentu mohla nadobudnúť platnosť;

77.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnemu tajomníkovi NATO.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/35

—

so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

—

so zreteľom na správu predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya pre Európsku radu z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2012 s názvom Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu – zahájenie európskej diskusie (COM(2012)0777),

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2012 týkajúce sa plánu dobudovania hospodárskej a menovej únie (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2013 s názvom Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii – zavedenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti (COM(2013)0165),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2013 s názvom Smerom k rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únii – ex ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík (COM(2013)0166),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 14. marca 2013 (3), 28. júna 2013 (4) a 25. októbra 2013 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 20. novembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083) a na svoje uznesenie k nemu z 12. júna 2013 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013 (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (COM(2009)0567),

—

so zreteľom na verejné vypočutie usporiadané Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci 9. júla 2013 na tému Sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie – európsky systém dávok v nezamestnanosti,

—

so zreteľom na dokument o automatických stabilizátoroch zo 4. októbra 2013, ktorý zverejnila pracovná skupina GR Komisie pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie,

—

so zreteľom na informačný materiál organizácie European Policy Center (EPC) z 13. septembra 2013 s názvom Prehĺbenie sociálneho rozmeru rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie,

—

so zreteľom na koncepciu organizácie Naša Európa na tému „systém poistenia v prípade cyklických šokov v eurozóne“ zo septembra 2013,

—

so zreteľom na interný diskusný materiál Medzinárodného menového fondu zo septembra 2013 s názvom Smerom k fiškálnej únii pre eurozónu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 s názvom Vplyv krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (10),

—

so zreteľom na Štvrťročnú správu Komisie o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ z októbra 2013,

—

so zreteľom na otázku Komisii o sociálnom rozmere hospodárskej a menovej únie (O-000122/2013 – B7-0524/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže nezamestnanosť v EÚ dosiahla hrozivú mieru 26,6 miliónov osôb (11);

B.

keďže miera nezamestnanosti mladých stúpla na nebývalú úroveň, pričom v celej EÚ priemerne dosahuje 23 %;

C.

keďže dlhodobá miera nezamestnanosti sa zvýšila vo väčšine členských štátov a v EÚ ako celku vzrástla na najvyššiu úroveň v histórii;

D.

keďže sa zvýšila štrukturálna nezamestnanosť a prehĺbil sa nesúlad medzi ponukou a dopytom práce;

E.

keďže od roku 2007 sa zvyšuje úroveň chudoby v EÚ, zatiaľ čo príjmy domácností klesajú, v dôsledku čoho v súčasnosti 24,2 % obyvateľstva EÚ hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie;

F.

keďže od začiatku krízy neustále rastie počet zamestnaných ľudí žijúcich v chudobe;

G.

keďže nárast počtu zamestnaných ľudí žijúcich v chudobe a počtu domácností nezamestnaných osôb má za následok zvýšenie miery chudoby detí;

H.

keďže nerovnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, najmä v eurozóne, stále rastú;

I.

keďže pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré vedú k rýchlej polarizácii mier nezamestnanosti, a keďže tieto rozdiely sa v niektorých krajinách zväčšujú aj medzi jednotlivými regiónmi a sociálnymi skupinami;

J.

keďže sociálna nerovnováha sa prehlbuje rýchlejšie v eurozóne ako v EÚ ako celku;

K.

keďže monitorovanie výsledkov v oblasti sociálnej ochrany poukázalo na kľúčové sociálne trendy, ktoré treba sledovať;

L.

keďže v roku 2012 dosiahla miera nezamestnanosti v okrajových krajinách eurozóny priemerne 17,3 %, pričom v jadre eurozóny bola na úrovni 7,1 %;

M.

keďže v roku 2012 dosiahla miera mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nie sú zaradení do vzdelávacieho procesu, ani do odbornej prípravy, v okrajových krajinách eurozóny priemernú hodnotu 22,4 % v porovnaní s 11,4 % v jadre eurozóny;

N.

keďže miera chudoby sa zvýšila v dvoch tretinách členských štátov EÚ, ale v zostávajúcej tretine štátov sa stabilizovala;

O.

keďže sa prijali zásadné opatrenia na posilnenie správy ekonomických záležitostí v EÚ; keďže je však nádej na naplnenie cieľov stratégie Európa 2020 ohrozená;

P.

keďže diskusia o sociálnych rozdieloch by mala mať rovnakú váhu ako diskusia o makroekonomických nerovnováhach;

Q.

keďže Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci usporiadal 9. júla 2013 verejné vypočutie na tému Sociálny rozmer HMÚ – európsky systém dávok v nezamestnanosti, na ktorom sa diskutovalo o myšlienke automatických stabilizátorov na úrovni eurozóny a uvažovalo nad možnými spôsobmi ich zavádzania;

R.

keďže trojka potvrdila, že kvalitná účasť sociálnych partnerov a silný sociálny dialóg, a to aj na vnútroštátnej úrovni, sú nevyhnutné a môžu prispieť k úspechu akýchkoľvek reforiem, a najmä reforiem HMÚ;

S.

keďže hospodárska situácia ohrozila kvalitu zamestnania, sociálneho zabezpečenia a zdravotných a bezpečnostných noriem;

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a považuje ho za prvý krok smerom k vytvoreniu sociálneho rozmeru HMÚ;

2.

výslovne uznáva, že na uplatňovanie sociálneho rozmeru HMÚ sa vzťahuje zásada subsidiarity a že najlepším spôsobom na jej naplnenie je metóda osvedčených postupov a partnerského skúmania na európskej úrovni;

3.

je však presvedčený o potrebe konkrétnejších návrhov s cieľom zaistiť, aby správa ekonomických záležitostí rešpektovala sociálny rozmer;

4.

naliehavo žiada, aby sa sociálne otázky stali ústredným bodom európskej integrácie a súčasťou všetkých politík a iniciatív EÚ;

5.

nazdáva sa, že sociálny rozmer by mal zladiť/vyvážiť vzájomné učenie na základe porovnania;

6.

poznamenáva, že účelom sociálneho rozmeru HMÚ je poskytnúť sociálnu istotu a dostatočnú životnú úroveň súčasným a budúcim generáciám; považuje preto za dôležité, aby občania EÚ pochopili, že ich Únia je schopná presadzovať sociálny pokrok;

7.

domnieva sa, že rozvoj sociálnej Európy s cieľom „sociálnej únie“ je dôsledkom európskej integrácie;

8.

podporuje navrhované vytvorenie porovnávacieho prehľadu kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, ktorý má doplniť postup pri makroekonomickej nerovnováhe s cieľom zvýšiť transparentnosť sociálnych dôsledkov hospodárskych a iných politík prostredníctvom hodnotení vplyvu ex-ante a ex-post alebo monitorovania a ktorý sa má využívať pri vypracúvaní spoločnej správy Komisie o zamestnanosti;

9.

odmieta akúkoľvek harmonizáciu alebo vyrovnávanie, ktoré vyústi do znižovania sociálnych štandardov v členských štátoch;

10.

poukazuje na skutočnosť, že navrhované ukazovatele predstavujú možný spôsob na zabezpečenie komplexného prehľadu o zamestnanosti a sociálnej situácii v členských štátoch;

11.

vyzýva Komisiu, aby zaručila rodovú citlivosť všetkých príslušných ukazovateľov;

12.

požaduje, aby navrhovaný ukazovateľ o miere nezamestnanosti mladých obsiahol mladých ľudí vo veku do 30 rokov, ako je to stanovené v rámci záruky pre mladých ľudí na základe dobrovoľnosti;

13.

žiada, aby do porovnávacieho prehľadu zahrnuli ukazovatele týkajúce sa miery chudoby detí, prístupu k zdravotnej starostlivosti, bezdomovstva, ako aj index dôstojnej práce, aby bolo možné riadne posúdiť sociálnu situáciu v EÚ;

14.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali konkrétne opatrenia na zvýšenie transparentnosti sociálneho vplyvu politík a reforiem prostredníctvom hodnotení vplyvu ex-ante a ex-post a sledovania politických reforiem;

15.

žiada Radu, aby vymedzila konkrétne referenčné hodnoty pre ukazovatele v oblasti zamestnanosti a sociálne ukazovatele vo forme minimálnej úrovne sociálnej ochrany v EÚ s cieľom včas zaviesť vzostupnú sociálnu konvergenciu a sociálny pokrok;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili Parlamentu a sociálnym partnerom zapojiť sa do vymedzenia ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

17.

zdôrazňuje potrebu podporiť veľký potenciál sociálneho podnikania so všetkými aspektmi sociálnej inovácie na európskej úrovni s cieľom podporiť vnútroštátne sociálne systémy, podnietiť rast a vytvoriť nové pracovné miesta v „bielom“ a „zelenom“ hospodárstve, predovšetkým pre mladých ľudí vo všetkých členských štátoch a regiónoch;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sledovanie vývoja zamestnanosti a sociálnej situácie dokázalo prispieť k lepšiemu pochopeniu a aby sa zameriavalo na zníženie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a na zabránenie sociálnemu dampingu;

19.

vyzýva Komisiu, aby sledovala súlad správ všetkých členských štátov s cieľmi stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a zamestnanosť, a aby starostlivo preskúmala vzájomné prepojenia a závislosti medzi politikami;

20.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vyššie uvedené oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 sa nezaoberá úlohou a formami stabilizátorov;

21.

víta navrhované zapojenie sociálnych partnerov do procesu európskeho semestra okrem iného v rámci výboru pre sociálny dialóg ešte pred každoročným prijatím ročného prieskumu rastu;

22.

víta výzvu na optimálne využívanie rozpočtu EÚ s cieľom rozvíjať sociálny rozmer HMÚ a ďalej podporovať mobilitu dobrovoľných pracovníkov, aby sa mohol maximálne využiť potenciál zamestnanosti EÚ;

23.

žiada sociálnych partnerov, aby v európskom semestri zohrávali ešte aktívnejšiu úlohu; považuje za poľutovaniahodné, že makroekonomický dialóg má príliš formálny charakter;

24.

vyzýva Komisiu, aby do prípravy ročného prieskumu rastu za rok 2014 lepšie začlenila vyššie uvedené uznesenie Parlamentu z 23. októbra 2013, vyššie uvedené oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 a s ním súvisiace toto uznesenie;

25.

pripomína, že dobrá správa HMÚ a jej vplyv môžu byť účinné len v prípade zapojenia všetkých zúčastnených strán vrátane sociálnych partnerov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zapojenie všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov do hospodárskeho riadenia, a predovšetkým do procesu európskeho semestra;

26.

vyzýva Európsku radu, aby na zasadnutí v decembri 2013 vymedzila ďalšie kroky na posilnenie sociálneho hľadiska HMÚ;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a Európskej rade.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/39

—

so zreteľom na svoje uznesenia o Bangladéši, predovšetkým uznesenia z 23. mája 2013 (1), 14. marca 2013 (2), 17. januára 2013 (3), 10. júla 2008 (4) a 6. septembra 2007 (5),

—

so zreteľom na list zaslaný vedúcim misie Európskej únie na pripomenutie si Európskeho dňa proti trestu smrti 10. októbra 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ v Bangladéši z 12. augusta 2013 k zatknutiu Adilura Rahmana Khana,

—

so zreteľom na vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej zo 6. novembra 2013 o odsúdení 152 vojakov na trest smrti v Bangladéši za krvavú vzburu z roku 2009,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 9. decembra 1998,

—

so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Bangladéša z roku 2013,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ má dobré, dlhodobé vzťahy s Bangladéšom vychádzajúce aj z dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji;

B.

keďže v Bangladéši sa po piatich rokoch pôsobenia zvolenej civilnej vlády uskutočnia parlamentné voľby pred 25. januárom 2014; keďže slobodné, spravodlivé a transparentné voľby sú dôležité pre posilnenie relatívne stabilnej demokratickej vlády, aká v krajine pôsobila v posledných piatich rokoch;

C.

keďže v politických nepokojoch počas generálnych štrajkov (tzv. hartaly), ktoré zvolala Bangladéšska národná strana (BNP) vedená bývalou premiérkou Begumou Khaledovou Ziovou, a jej spojenecká strana Džamaat-e-Islami, ktoré požadovali, aby na nadchádzajúce voľby dohliadala nestranícka dočasná vláda, a vyzvali na odstúpenie premiérky Šejky Hasinovej, bolo zabitých približne 30 Bangladéšanov a stovky ďalších boli zranené;

D.

keďže pri týchto nepokojoch vláda od piatka 8. novembra 2013 zatkla piatich vysokých predstaviteľov opozície a podľa zdrojov BNP ďalších približne 1 000 stúpencov BNP bolo zatknutých vo vidieckych oblastiach;

E.

keďže úradujúci ministri odstúpili a premiérka Hasinová zo strany Liga Awami ponúkla vytvorenie vlády zo všetkých strán, ale keďže hlavná opozičná strana túto ponuku zatiaľ neprijala;

F.

keďže BNP a Liga Awami majú už niekoľko rokov protichodné a meniace sa názory na význam dočasnej vlády, pričom najvyšší súd v máji 2011 vyhlásil za nezákonné pätnásťročné ústavné nariadenie udeľujúce zvolenej vláde mandát preniesť moc po skončení volebného obdobia na vymenovanú nestranícku dočasnú vládu, ktorá má dohliadať na nové parlamentné voľby; keďže však najvyšší súd uviedol, že tento neplatný systém by mohol v záujme bezpečnosti štátu a jeho občanov pokračovať ešte dve volebné obdobia; keďže systém zdiskreditovala posledná dočasná vláda podporovaná armádou v rokoch 2007 až 2008, ktorá odmietla usporiadať voľby počas takmer dvoch rokov a vedúce predstaviteľky oboch hlavných strán Šejku Hasinovú a Begum Khledovú Ziovú (spolu s jej synom Taríkom Rahmánom) uväznila;

G.

keďže po tomto rozsudku Liga Awami zaviedla 15. ústavný pozmeňujúci zákon a zrušila systém dočasných vlád bez ohľadu na odmietnutie opozičnej BNP spolupracovať na reforme;

H.

keďže odkedy je pri moci Šejka Hasinová, v Bangladéši sa uskutočnilo päť regionálnych volieb, v ktorých Liga Awami neuspela a po ktorých neboli vznesené žiadne námietky voči nezrovnalostiam;

I.

keďže štrajky majú vážny dosah na chudobnú časť bangladéšskeho obyvateľstva, ktorej prežitie závisí od dennej mzdy, a keďže slabé bangladéšske hospodárstvo, ktoré bolo v nedávnej minulosti postihnuté tragickými nešťastiami v odevnom priemysle, bude mať pravdepodobne ďalšie problémy;

J.

keďže strana Ďzamat-e-Islami údajne podporuje útoky s cieľom zablokovať konania v prípadoch týkajúcich sa vojenských zločinov proti jej vodcom;

K.

keďže 5. novembra 2013 špeciálny súd zriadený na stíhanie zločinov spáchaných počas vzbury v roku 2009, počas ktorej bolo brutálne zabitých 74 ľudí vrátane 57 vojenských dôstojníkov, vyniesol v jednom z najväčších procesov v histórii rozsudok trestu smrti pre 152 vojakov; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová vyjadrila rozhorčenie nad týmito trestami smrti po správach o mučení obvinených a o tom, že tieto hromadné súdne procesy nespĺňali normy v oblasti ľudských práv;

L.

keďže mimovládni aktivisti, právnici, novinári a odborári, ktorí obhajujú ľudské práva, sú aj naďalej pod tlakom a keďže orgány neboli schopné účinne vyšetriť prípady zabíjania bez rozsudkov, mučenia a zmiznutia osôb, ako to bolo v prípade odborára a ochrancu ľudských práva Aminula Islama;

1.

vyjadruje vážne obavy nad pokračujúcou paralýzou každodenného života v Bangladéši v dôsledku generálnych štrajkov organizovaných opozičnými stranami BNP a Džamaat-e-islami a konfrontácie medzi dvoma politickými tábormi – Ligou Awami a opozíciou – v príprave na parlamentné voľby;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že bangladéšsky parlament nedokázal dosiahnuť konsenzus všetkých strán, pokiaľ ide o vykonávanie právomocí vládou v období pred voľbami, pričom poukazuje na to, že väčšina demokracií zvládne túto fázu bez toho, aby bola potrebná dočasná vláda, naliehavo žiada bangladéšsku vládu a opozíciu, aby uprednostnili najlepšie záujmy Bangladéša a našli kompromis, ktorý by bangladéšskemu ľudu dal možnosť vyjadriť svoju demokratickú vôľu;

3.

uznáva renomé Bangladéša ako tolerantnej spoločnosti s viacerými vyznaniami a odsudzuje skupiny a frakcie, ktoré sa pokúšajú vo vlastnom záujme podnecovať napätie medzi komunitami; vyzýva všetky skupiny a jednotlivcov, aby boli tolerantní a umiernení, najmä v období pred, počas a po voľbách;

4.

vyzýva všetky strany, aby nebojkotovali voľby, pretože by to občanov pripravilo o možnosť politickej voľby a poškodilo bangladéšsku sociálnu a hospodársku stabilitu a jeho významný pokrok v rozvoji, najmä pokiaľ ide o miléniové rozvojové ciele, zvládanie katastrof, pracovné práva a posilnenie postavenia žien;

5.

vyzýva bangladéšsku volebnú komisiu, aby zorganizovala a kontrolovala budúce všeobecné voľby úplne transparentných spôsobom; podporuje uznanie nových politických strán, ktoré sa chcú zúčastniť budúcich všeobecných volieb a ktoré spĺňajú primerané kritériá politickej účasti a reprezentácie;

6.

vyzýva politické strany, aby sa zdržali akéhokoľvek násilia alebo podnecovania násilia počas volebného procesu a aby zabránili zopakovaniu politicky motivovaných násilných stretov, ku ktorým došlo v prvej polovici roka 2013; v tejto súvislosti vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o nedávne vypuknutie politicky motivovaného násilia koncom októbra 2013, po ktorom zostali desiatky mŕtvych;

7.

uznáva, že pokiaľ ide o zločiny spáchané počas vojny za nezávislosť v roku 1971, sú nutné zmierenie, spravodlivosť a zodpovednosť za ne; v tejto súvislosti zdôrazňuje a podporuje významnú úlohu Medzinárodného trestného tribunálu;

8.

vyjadruje však poľutovanie nad rastúcim počtom osôb odsúdených na trest smrti v Bangladéši a nad masovými rozsudkami smrti v procesoch týkajúcich sa osôb zapojených do vzbury pohraničnej stráže v roku 2009; trvá na vykonávaní vnútroštátnych i medzinárodných noriem týkajúcich sa spravodlivých súdnych procesov a zákonných postupov;

9.

opätovne vyjadruje svoj odpor proti vykonávaniu trestu smrti, a to v žiadnom prípade a za žiadnych okolností, a vyzýva príslušné orgány Bangladéša, aby ako prvý krok k zrušeniu trestu smrti zaviedli oficiálne moratórium na vykonávanie popráv;

10.

vyzýva bangladéšsku vládu, aby pre organizácie občianskej spoločnosti vrátane obrancov ľudských práv obnovila prostredie, v ktorom by mohli voľne vykonávať svoje činnosti a ktoré prispelo k rozvoju Bangladéša;

11.

naliehavo žiada bangladéšske orgány, aby urýchlene, nezávisle a transparentne vyšetrili prípady týkajúce sa porušovania práv obrancov ľudských práv vrátane hrozieb, útokov, zabíjania, mučenia a zlého zaobchádzania s cieľom identifikovať všetky zodpovedné osoby a postaviť ich pred súd; zdôrazňuje najmä prípad vodcu odborového zväzu Aminula Islama, ako aj prípady novinárov Sagara Sarowara a Meheruna Runiho;

12.

víta spoločnú iniciatívu bangladéšskej vlády a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v spolupráci s vládou, zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, ktorá sa týka zlepšenia pracovných podmienok v odevom priemysle; nalieha na európske a medzinárodné odevné značky, aby splnili prísľuby a záväzky, ktoré predložili v dôsledku zrútenia továrne Rana Plaza, a to aj v rámci dohody o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov v Bangladéši;

13.

vyzýva bangladéšsku vládu, aby zrušila požiadavku 30 % „reprezentatívnosti“ na zaregistrovanie odborových zväzov, rozšírila rámec zákonníka práce o kategórie pracovníkov, ktoré do neho v súčasnosti nepatria, prijala zákaz zasahovania zamestnávateľov do vnútorných záležitostí odborových zväzov, rozšírila rámec zákonníka práce na vývozné oblasti a aby zaručila práva kolektívneho vyjednávania asociáciám sociálneho zabezpečenia pracovníkov a umožnila jednoduchšiu registráciu týchto asociácií;

14.

so záujmom očakáva, že Bangladéš bude plne spolupracovať so zmluvnými stranami OSN a predkladá stále pozvanie na účasť v osobitných postupoch Rady OSN pre ľudské práva;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Bangladéša.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/42

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (1),

—

so zreteľom na spoločné zasadnutie Rady a ministrov EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, ktoré sa konalo v Manáme v Bahrajne 30. júna 2013,

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990,

—

so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA) z 2. decembra 2010 týkajúce sa výberu Kataru ako miesta konania majstrovstiev sveta vo futbale 2022;

—

so zreteľom na skutočnosť, že Katar 12. marca 1998 ratifikoval Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci (C029),

—

so zreteľom na rozhodnutia katarského ministra pre civilnú službu a bývanie o uplatnení pracovného zákona č. 14/2004 o regulácii podmienok a postupov vydávania povolení katarským štátnym príslušníkom, ktorí majú záujem o zamestnávanie zahraničných pracovníkov, z 22. augusta 2005 a katarského zákona č. 4 o sponzorstve z roku 2009,

—

so zreteľom na správu z misie osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua z 10. novembra 2013,

—

so zreteľom na správy organizácií Human Rights Watch a Amnesty International (AI) o situácii stavebných robotníkov v Katare pred majstrovstvami sveta a o nedávnej návšteve generálneho tajomníka Amnesty International v Katare,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže podľa odhadov žije v Katare 1,35 milióna cudzích štátnych príslušníkov, ktorí predstavujú takmer 90 % pracovnej sily krajiny; keďže migranti sú zamestnávaní prevažne na stavbách, v službách a na práce v domácnostiach; keďže podľa týchto údajov má Katar najväčší pomer migrujúcich pracovníkov k domácemu obyvateľstvu na svete; keďže sa očakáva, že do Kataru príde najmenej 500 000 ďalších migrujúcich pracovníkov, aby sa urýchlili stavebné práce súvisiace s prípravou majstrovstiev sveta vo futbale 2022; keďže väčšina migrujúcich pracovníkov pochádza z Indie a Nepálu, ale aj z Bangladéša, Pakistanu, Filipín a Srí Lanky;

B.

keďže podľa Medzinárodnej konfederácie odborov (ITUC) údaje získané z indickej a nepálskej ambasády v Katare poukazujú na to, že každý rok zomrie v Katare v priemere 200 pracovníkov z každej z týchto dvoch krajín, pričom táto situácia sa môže ešte zhoršiť s približujúcimi sa majstrovstvami sveta 2022;

C.

keďže Medzinárodná organizácia práce (MOP) upozornila na to, že Katar ešte v plnej miere nevykonáva medzinárodný dohovor zakazujúci používanie nútenej alebo povinnej práce, ktorý ratifikoval v roku 1998; keďže MOP zriadila tripartitný výbor, aby preskúmal dôkazy a predložil vláde Kataru odporúčania o tom, ako by Katar mohol plniť svoje medzinárodné záväzky;

D.

keďže predseda katarského národného výboru pre ľudské práva pripustil, že „určité problémy sa vyskytli“, a prisľúbil, že on a vláda urobia všetko, čo je v ich silách, aby tieto problémy vyriešili; keďže katarské orgány ohlásili, že pracovné zákony sa zmenia a že ubytovanie pre pracovníkov je už vo výstavbe;

E.

keďže podľa pravidiel sponzorovania víz, ktoré sú známe aj ako „systém kafala“, pracovníci nemôžu zmeniť prácu bez súhlasu zamestnávateľa ani odísť z krajiny, kým im zamestnávateľ nepodpíše povolenie na opustenie krajiny; keďže systém kafala sa často zneužíva tým, že zamestnávatelia zadržiavajú pracovníkom pasy a nevyplácajú im mzdu a pracovníci musia uhrádzať poplatky až do výšky 3 500 USD za získanie víz od sponzora, tzv. kafeela, čím sa migrujúci pracovníci nesmierne zadlžujú;

F.

keďže Medzinárodná konfederácia odborov (ITUC) v marci 2013 predložila katarskému ministerstvu práce sťažnosť proti množstvu katarských spoločností; keďže oddelenie pre pracovnoprávne vzťahy katarského ministerstva práce dostalo v roku 2012 6 000 sťažností pracovníkov; keďže ITUC a Medzinárodná odborová federácia pracovníkov v stavebníctve a lesníctve (BWI) odsúdili túto situáciu a spoločne podali sťažnosť Medzinárodnej organizácii práce týkajúcu sa pracovných podmienok a slobody združovania v Katare;

1.

považuje úmrtia migrujúcich pracovníkov v Katare za poľutovaniahodné a vyjadruje sústrasť ich rodinám;

2.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou migrujúcich pracovníkov v Katare, a to aj čo sa týka dlhého pracovného času, nebezpečných pracovných podmienok, niekoľkomesačného nevyplácania mzdy, konfiškácie pasov, núteného bývania v preplnených táboroch, odopretia práva na zakladanie odborov a nezabezpečenia bezplatného prístupu k pitnej vode v extrémnych horúčavách;

3.

uznáva ťažkú situáciu katarských orgánov pri riadení pracovných síl v krajine, z ktorých takmer 90 % tvoria migrujúci pracovníci, ako aj praktické výzvy súvisiace s presadzovaním práva v tejto oblasti;

4.

víta vyhlásenie katarskej vlády o zámere vytvoriť čiernu listinu spoločností, ktoré zneužívajú migrujúcich pracovníkov; víta úsilie vynakladané vládou a najmä katarskou národnou radou pre ľudské práva (NHRC) o zvýšenie povedomia migrujúcich pracovníkov o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich z medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzdvihuje rozhodnutie NHRC zriadiť nové centrum pre riešenie sťažností migrujúcich pracovníkov;

5.

vyzýva katarské orgány, aby účinne vykonávali platné právne predpisy v tejto oblasti, a to aj presadzovaním zákazu konfiškácie pasov, stíhaním porušení právnych predpisov a ukladaním zmysluplných sankcií spoločnostiam a jednotlivcom porušujúcim právne predpisy, ktorých cieľom je ochrana práv migrantov; víta záväzok katarských orgánov prijať právne predpisy o pracovníkoch v domácnostiach, ktoré budú zahŕňať účelnú ochranu pracovných práv a účinné mechanizmy dodržiavania právnych predpisov; v tejto súvislosti žiada urýchlené prijatie návrhu zákona o pracovníkoch v domácnostiach, o ktorom v súčasnosti rokuje najvyšší súd pre rodinu; poznamenáva, že väčšinu pracovníkov v domácnostiach tvoria ženy;

6.

víta návrh príslušných vládnych orgánov vyšetriť všetky obvinenia a prísľub katarských orgánov zvýšiť počet inšpektorov práce poverených monitorovaním presadzovania náležitých pracovných zákonov; očakáva, že pre inšpektorov práce sa zorganizuje kurz odbornej prípravy o normách v oblasti ľudských práv, a dúfa, že pri práci im budú pomáhať tlmočníci;

7.

vyjadruje znepokojenie nad zadržiavaním jednotlivcov len z dôvodu ich „úteku“ od zamestnávateľa a vyzýva katarské orgány, aby skončili s takýmito praktikami; ďalej naliehavo vyzýva, aby všetci migranti, ktorým bola odňatá sloboda, mali možnosť skontaktovať sa s rodinami a konzulárnymi službami, prístup k právnikovi a tlmočníkovi a právo na okamžité napadnutie ich zadržania;

8.

víta informácie o krokoch vykonaných s cieľom vyriešiť problémy, s ktorými sa stretli francúzski futbalisti Zahir Belounis a Stéphane Morello, ktorí sa dostali do konfliktu so systémom sponzorstva, a teda im nebol dovolený odchod z krajiny, a vyzýva katarské orgány a FIFA, aby zaistili, aby sa takéto prípady už neopakovali;

9.

vyzýva Katar, aby ratifikoval Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

10.

vyzýva Katar, aby ratifikoval dohovory MOP vrátane dohovorov o migrujúcich pracovníkoch, slobode združovania, práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať, pracovníkoch v domácnostiach a súkromných agentúrach zamestnania a aby zvážil, či nepožiada MOP o technickú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby katarské právne predpisy a prax boli v súlade s týmito dohovormi;

11.

žiada o zriadenie ďalších príbytkov pre migrujúcich pracovníkov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať príbytkom pre ženy a deti zodpovedajúcim ich potrebám; víta oznámenie z 9. novembra 2013 týkajúce sa výstavby ubytovania pre 60 000 pracovníkov, ktoré má byť otvorené v decembri 2013;

12.

opakuje, že ratifikácia a úplné vykonávanie Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín členskými štátmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) vrátane Kataru by mali byť kľúčovým bodom vzťahov EÚ a GCC;

13.

apeluje na zodpovednosť európskych spoločností zapojených do výstavby štadiónov a do iných projektov infraštruktúry v Katare, aby poskytovali pracovné podmienky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a povzbudzuje členské štáty EÚ k tomu, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodržiavania usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Ruggieho zásad ich inžinierskymi, stavebnými a konzultačnými spoločnosťami;

14.

vyzýva katarské orgány, aby úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi v krajinách pôvodu migrujúcich pracovníkov, ktoré by mali monitorovať úlohu pracovných agentúr vysielajúcich migrujúcich pracovníkov do Kataru; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podporovala vysielajúce vlády, najmä v Ázii, v zabezpečovaní lepšieho zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi;

15.

víta výzvu Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (FIFPro), aby bol nezávislým expertom na podmienky na pracoviskách, ktorých určí FIFA a MOP, zabezpečený prístup na všetky pracoviská a právomoc predkladať záväzné odporúčania s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem v Katare;

16.

pripomína FIFA, že jej zodpovednosť siaha nad rámec rozvoja futbalu a organizácie súťaží, a vyzýva ju, aby za aktívnej podpory jej európskych členov vyslala Kataru jasný a dôrazný odkaz, že treba zabrániť tomu, aby prípravy majstrovstiev sveta vo futbale 2022 nezatienili obvinenia z nútenej práce;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Katarského štátu, vládam a parlamentom členov Rady pre spoluprácu v Perzskom záliv, Medzinárodnej federácii futbalových zväzov (FIFA), Únii európskych futbalových zväzov (UEFA), Medzinárodnej organizácii práce (MOP) a vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/45

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej články 9 a 10,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý podpísala a ratifikovala Bolívia, a najmä na jeho články 9, 10, 14, 15 a 16,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý podpísala a ratifikovala Bolívia,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, a najmä na jeho články 1, 2, 3, 5, 6 a 7,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 47 a 48,

—

so zreteľom na Americký dohovor o ľudských právach, ktorý podpísala a ratifikovala Bolívia,

—

so zreteľom na Medziamerický dohovor o prevencii a trestaní mučenia, ktorý podpísala a ratifikovala Bolívia,

—

so zreteľom na bolívijskú ústavu a trestný zákonník,

—

so zreteľom na vyhlásenie Výboru pre ľudské práva, menšiny, občianske a náboženské záležitosti a Výboru pre zahraničné veci Maďarského národného zhromaždenia z 23. mája 2012; so zreteľom na vyhlásenie, ktoré prijala bolívijská Snemovňa reprezentantov 12. júna 2012 ako reakciu na maďarské vyhlásenie,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bolívii,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 16. apríla 2009 v bolívijskom meste Santa Cruz de la Sierra bolívijské jednotky zvláštneho nasadenia zatkli maďarského občana Előda Tóasóa a chorvátskeho občana Maria Tadića; keďže tri ďalšie osoby – rumunský občan Árpád Magyarosi, írsky občan Michael Martin Dwyer a maďarský občan Eduardo Rózsa-Flores – zomreli pri streľbe;

B.

keďže Előd Tóasó a Mario Tadić boli odvtedy zadržiavaní bez obvinenia vo vyšetrovacej väzbe, pričom sa ignorovali bolívijské právne predpisy, ktoré stanovujú maximálne trvanie vyšetrovacej väzby 36 mesiacov, ktoré mali uplynúť 16. apríla 2012;

C.

keďže počas väzby i trestného stíhania boli údajne porušené základné ľudské práva Előda Tóasóa a Maria Tadića;

D.

keďže 18. mája 2010, keď boli Előd Tóasó a Mario Tadić vo vyšetrovacej väzbe, bol článok 239 bolívijského trestného zákonníka týkajúci sa trvania vyšetrovacej väzby zmenený a maximálne trvanie vyšetrovacej väzby bolo predĺžené z 12 na 36 mesiacov, a to so spätnou platnosťou;

E.

keďže 17. decembra 2010 boli vznesené verejné obvinenia z terorizmu;

F.

keďže v stanovisku č. 63/2011 (Mnohonárodnostný štát Bolívia) pracovnej skupiny OSN pre svojvoľné zadržiavanie sa uvádza, že Bolívia v niekoľkých bodoch porušila Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a opätovne sa potvrdzuje, že Előd Tóasó bol zadržaný bez zatykača a bol nezákonne väznený; keďže preto pracovná skupina OSN vyzvala bolívijskú vládu, aby Előda Tóasóa bezodkladne prepustila na slobodu;

1.

vyzýva bolívijské orgány, aby zaistili spravodlivé a nezávislé súdne konanie vo veciach Előd Tóasó a Mario Tadić;

2.

berie na vedomie správu, ktorú prijal a rozsiahlo zverejňoval bolívijský parlament a ktorá vychádza z jeho vlastného politického vyšetrovania prípadu;

3.

požaduje nezávislé vyšetrenie za účasti medzinárodných odborníkov smrti Árpáda Magyarosiho, Michaela Martina Dwyera a Eduarda Rózsa-Floresa;

4.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby tento prípad zaradili medzi prioritami programu počas kontaktov s bolívijskou vládou a aby v tejto veci prijali konkrétne opatrenia a podnikli konkrétne kroky;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi Európskej únie pre ľudské práva, parlamentom a vládam členských štátov, vláde a Mnohonárodnostnému zákonodarnému zhromaždeniu Mnohonárodnostného štátu Bolívia, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade OSN pre ľudské práva.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/47

—

so zreteľom na návrh Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

—

so zreteľom na články 310, 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (1),

—

so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 8. februára 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci (2),

—

so zreteľom na závery Európskej rady prijaté 28. júna 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na článok 127 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0337/2013),

A.

keďže sa 27. júna 2013 na najvyššej politickej úrovni dosiahla politická dohoda medzi Európskym parlamentom, írskym predsedníctvom Rady a Komisiou o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 a o novej medziinštitucionálnej dohode;

B.

keďže sa po prvý raz uplatnili nové ustanovenia týkajúce sa VFR, ktoré boli zavedené Lisabonskou zmluvou, najmä so zreteľom na väčšiu úlohu a výsadné práva, ktoré tieto ustanovenia priznávajú Európskemu parlamentu;

C.

keďže v súvislosti s VFR je vhodné prijať medziinštitucionálnu dohodu na zavedenie rozpočtovej disciplíny a zlepšenie fungovania ročného rozpočtového postupu a spolupráce medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu;

1.

akceptuje politickú dohodu, ktorá sa dosiahla v súvislosti s VFR na roky 2014 – 2020 a s novou medziinštitucionálnou dohodou; vyjadruje presvedčenie, že v priebehu nadchádzajúcich rozpočtových postupov v plnej miere využije novovytvorené nástroje, najmä pokiaľ ide o flexibilitu;

2.

zdôrazňuje, že dlhý a namáhavý proces rokovaní v rámci Rady i na medziinštitucionálnej úrovni spolu s jeho výsledkom predstavuje neuspokojivé vykonávanie nových ustanovení týkajúcich sa VFR, ktoré boli zavedené Lisabonskou zmluvou, najmä so zreteľom na väčšiu úlohu a výsadné práva, ktoré tieto ustanovenia priznávajú Európskemu parlamentu;

3.

odsudzuje rokovaciu stratégiu Rady, v rámci ktorej boli jej rokujúci zástupcovia viazaní závermi Európskej rady z 8. februára 2013 v otázkach patriacich do riadneho legislatívneho postupu, napr. podrobných kritérií prideľovania, krytia podľa jednotlivých programov alebo príjemcov, a diskrečných finančných príspevkov upravujúcich výšku národných príjmov z rozpočtu Únie, čím sa obom legislatívnym orgánom zabránilo viesť náležité rokovania;

4.

vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že početné kontakty a stretnutia, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch medzi jeho delegáciou a po sebe idúcimi predsedníctvami Rady, nemali žiaden vplyv na povahu, harmonogram ani obsah rokovaní, ani na pozíciu Rady, a to aj pokiaľ ide o potrebu odlišovať legislatívne aspekty od rozpočtových aspektov dohody o VFR;

5.

usudzuje, že v súlade s článkom 312 ods. 5 ZFEÚ by sa mali v budúcnosti vymedziť alternatívne pracovné postupy s cieľom uľahčiť prijímanie VFR, pričom treba zabezpečiť, aby sa v plnej miere rešpektovali legislatívne a rozpočtové právomoci Parlamentu, ako sú ustanovené v ZFEÚ, aby Rada skutočne rokovala aj o častiach právnych základov programov súvisiacich s VFR a aby Európska rada nekonala ako zákonodarca, pretože by to bolo v rozpore so ZFEÚ;

6.

žiada, aby Výbor pre rozpočet v spolupráci s Výborom pre ústavné veci vyvodil nevyhnutné závery a aby včas pred povolebnou revíziou v roku 2016 predložil nové návrhy týkajúce sa priebehu rokovaní o VFR s cieľom zabezpečiť demokratický a transparentný charakter celého procesu stanovovania rozpočtu;

7.

schvaľuje uzavretie dohody uvedenej v prílohe;

8.

poveruje svojho predsedu, aby dohodu podpísal spoločne s predsedom Rady a predsedom Komisie a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho prílohy Rade a Komisii pre informáciu.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/49

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (COM(2011)0398) v znení zmien (COM(2012)0388),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (11791/2013) a na korigendum Rady zo 14. novembra 2013 k nemu (11791/2013 COR 1),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s článkom 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (C7-0238/2013),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 o viacročnom finančnom rámci (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (3),

—

so zreteľom na článok 75 a článok 81 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rozpočet, stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj a list Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0389/2013),

1.

udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 a ktorý je uvedený v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.

schvaľuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/52

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1),

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2012 (2),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (4),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 7/2013, ktorý Komisia prijala 25. júla 2013 (COM(2013)0557),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 7/2013, ktorú Rada prijala 7. októbra 2013 a ktorý postúpila Európskemu parlamentu 14. októbra 2013 (14180/2013 – C7-0350/2013),

—

so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0367/2013),

A.

keďže návrh opravného rozpočtu č. 7 na rok 2013 (NOR 7/2013) zahŕňa zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 150 miliónov EUR v okruhu 1b viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom riešiť „určité otázky“ vyplývajúce z konečného výsledku rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020, ktoré sa týkajú Francúzska, Talianska a Španielska,

B.

keďže tieto dodatočné rozpočtové prostriedky by mali prispieť k riešeniu špecifických situácií v oblasti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia v týchto členských štátoch,

C.

keďže Komisia zastáva názor, že najvhodnejším spôsobom pomoci týmto členským štátom je navýšenie Európskeho sociálneho fondu (ESF),

D.

keďže zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 150 miliónov EUR bude kryté z marže v rámci stropu výdavkov v okruhu 1b (16 miliónov EUR) a z mobilizácie nástroja flexibility (134 miliónov EUR), ktorý je určený na tento špecifický zámer,

1.

berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 7/2013, ktorý Komisia predložila 25. júla 2013 a ktorý zahŕňa zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 150 miliónov EUR v okruhu 1b VFR s cieľom riešiť „určité otázky“ vyplývajúce z konečného výsledku rokovaní v rámci Európskej rady o VFR na roky 2014 – 2020, ktoré sa týkajú Francúzska, Talianska a Španielska;

2.

súhlasí s návrhom Komisie vyčleniť tieto dodatočné rozpočtové prostriedky na existujúce programy v rámci ESF v dotknutých členských štátoch s cieľom riešiť špecifickú situáciu v oblasti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých a sociálneho vylúčenia; očakáva, že Komisia podá včas správu Európskemu parlamentu o konkrétnych opatreniach a akciách financovaných z týchto rozpočtových prostriedkov;

3.

poznamenáva okrem iného, že dodatočných 150 miliónov EUR bude väčšinou financovaných prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility;

4.

schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 7/2013;

5.

poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil opravný rozpočet č. 7/2013 za prijatý s konečnou platnosťou a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

6.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

24.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/54

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o Euratome,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (1),

—

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013 prijatý s konečnou platnosťou 12. decembra 2012 (2),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (4),

—

so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 8/2013, ktorý Komisia prijala 25. septembra 2013 (COM(2013)0669),

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 8/2013, ktorú Rada prijala 30. októbra 2013 a ktorú postúpila Európskemu parlamentu 31. októbra 2013 (14871/2013 – C7-0387/2013),

—

so zreteľom na články 75b a 75e rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0371/2013),

A.

keďže návrh opravného rozpočtu č. 8 na rok 2013 sa týka zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov o 3,9 miliardy EUR v okruhoch 1a, 1b, 2, 3a, 3b a 4 viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom zabezpečiť pokrytie nesplatených potrieb do konca roka, tak aby bolo možné splniť zákonné povinnosti vyplývajúce z minulých a súčasných záväzkov, aby sa predišlo peňažným sankciám a aby príjemcovia mohli dostať finančné prostriedky v rámci dohodnutých politík Únie, v prípade ktorých Európsky parlament a Rada schválili súvisiace viazané rozpočtové prostriedky v predchádzajúcich ročných rozpočtoch;

B.

keďže požadované dodatočné platobné rozpočtové prostriedky znížia úroveň nesplatených záväzkov („reste à liquider“, RAL) ako aj riziko prenosu neprimeraného objemu nezaplatených účtov do roku 2014;

C.

keďže návrh opravného rozpočtu č. 8/2013, ktorý je aktualizáciou návrhu opravného rozpočtu č. 2/2013, predložila Komisiou v marci 2013 na sumu 11,2 miliardy EUR a ktorý rozpočtový orgán schválil len čiastočne v septembri 2013 vo výške 7,3 miliardy EUR;

D.

keďže žiadosti o platbu v celkovej výške 16,2 miliardy EUR týkajúce sa politiky súdržnosti (2007 – 2013), ktoré neboli uhradené do konca roka 2012, museli byť prenesené do roku 2013, čo následne znížilo úroveň platieb dostupných v rozpočte na rok 2013 na pokrytie platobných potrieb v tomto roku; keďže za predpokladu, že návrh opravného rozpočtu č. 8/2013 sa prijme v celom rozsahu, by táto suma mala na konci roku 2013 dosiahnuť 20 miliárd EUR;

E.

keďže politická dohoda o VFR na obdobie 2014 – 2020, ku ktorej Európsky parlament, predsedníctvo Rady a Komisia dospeli 27. júna 2013 na najvyššej politickej úrovni, zahŕňala politický záväzok Rady prijať všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby boli v plnom rozsahu splnené záväzky Únie za rok 2013, formálne prijať návrh opravného rozpočtu č. 2/2013 vo výške 7,3 miliardy EUR, ako aj bezodkladne prijať ďalší návrh opravného rozpočtu, ktorý mala Komisia predložiť začiatkom jesene, aby sa predišlo akémukoľvek výpadku oprávnených platobných rozpočtových prostriedkov;

F.

keďže v súlade s článkom 41 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia preskúmala rozsah vnútorného prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci celkového hodnotenia koncoročných platobných potrieb a navrhla presun 509,8 milióna EUR v rámci tzv. globálneho presunu;

G.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. júla 2013 spája prijatie ďalšieho návrhu opravného rozpočtu Radou na začiatku jesene s prijatím nariadenia o VFR alebo rozpočtu na rok 2014;

1.

víta návrh opravného rozpočtu č. 8/2013 predložený Komisiou 25. septembra 2013, ktorý sa týka zvýšenia platobných rozpočtových prostriedkov o 3,9 miliardy EUR v okruhoch 1a, 1b, 2, 3a, 3b a 4 VFR na celkovú úroveň navrhnutú už v návrhu opravného rozpočtu č. 2/2013; zdôrazňuje, že prijatím návrhu opravného rozpočtu č. 8/2013 v plnom rozsahu sa dosiahne strop platieb na rok 2013;

2.

pripomína, že návrh opravného rozpočtu č. 8/2013 predstavuje v súlade s predchádzajúcimi záväzkami všetkých troch inštitúcií druhú tranžu návrhu opravného rozpočtu č. 2/2013, ako minimum potrebné na splnenie právnych záväzkov Únie a minulých záväzkov do konca roka 2013, aby sa predišlo finančným sankciám a znížila sa úroveň nesplatených záväzkov (RAL);

3.

domnieva sa, že ako Komisia viackrát uviedla, prijatie návrhu opravného rozpočtu č. 8/2013 v plnom rozsahu umožní Únii úplne pokryť jej právne záväzky do konca roku 2013; je však znepokojený tým, že napriek celkovému zvýšeniu platieb o 11,2 miliardy EUR (návrh opravného rozpočtu č. 2 a návrh opravného rozpočtu č. 8/2013), bude podľa odhadov aj tak musieť dôjsť k významnému presunu žiadostí o platbu vo výške približne 20 miliárd EUR súvisiacich s programami politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na budúci rok, čo Komisia potvrdila počas poslednej medziinštitucionálnej schôdze o platbách 26. septembra 2013; zdôrazňuje, že táto situácia je tiež kritická pre ďalšie programy mimo okruhu 1b;