1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/2

Výmenný kurz eura (1)

31. októbra 2016

(2016/C 403/03)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,0946
JPY	Japonský jen	114,97
DKK	Dánska koruna	7,4393
GBP	Britská libra	0,90050
SEK	Švédska koruna	9,8650
CHF	Švajčiarsky frank	1,0820
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	9,0345
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	27,024
HUF	Maďarský forint	308,44
PLN	Poľský zlotý	4,3278
RON	Rumunský lei	4,5060
TRY	Turecká líra	3,3965
AUD	Austrálsky dolár	1,4397
CAD	Kanadský dolár	1,4665
HKD	Hongkongský dolár	8,4887
NZD	Novozélandský dolár	1,5313
SGD	Singapurský dolár	1,5251
KRW	Juhokórejský won	1 254,89
ZAR	Juhoafrický rand	14,8482
CNY	Čínsky juan	7,4156
HRK	Chorvátska kuna	7,5093
IDR	Indonézska rupia	14 273,82
MYR	Malajzijský ringgit	4,5970
PHP	Filipínske peso	53,063
RUB	Ruský rubeľ	69,2498
THB	Thajský baht	38,327
BRL	Brazílsky real	3,4836
MXN	Mexické peso	20,7150
INR	Indická rupia	73,0940

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/5

Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 403/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„KOPI ARABIKA GAYO“

EÚ č.: PGI-ID-02115 – 26. 1. 2016

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Názov:

„Kopi Arabika Gayo“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Indonézia

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.8. Iné výrobky prílohy I k Zmluve (korenie atď.)

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Kávovník na kávu „Kopi Arabika Gayo“ sa pestuje v nadmorskej výške od 900 m do 1 700 m v troch administratívnych oblastiach „Aceh Tengah“, „Bener Meriah“ a „Gayo Lues“, ktoré sa nachádzajú vo vysočine Gayo.

„Kopi Arabika Gayo“ je káva, ktorá spĺňa vnútroštátne normy, spracováva sa typickou „polomokrou metódou zo Sumatry“, takisto označovanou ako metóda „mokrého lúpania“ (ďalej len: „metóda mokrého lúpania“), a ktorá má tieto vlastnosti: má jednotnú chuť, je ľahko nakyslá (nie je to ukazovateľ, ide len o zmyslový/organoleptický dojem počas ochutnávania kávy), je menej horká, so silne intenzívnou arómou. Okrem toho sa v káve „Kopi Arabika Gayo“ spájajú vlastnosti jedinečnej komplexnej chuti a vône, ako je oriešková, karamelová, čokoládová, ovocná, ľahko nakyslá s plným telom a dlhou dochuťou.

Vo vysočine Gayo rastie len druh arabica. Odrody kávovníka alebo rastliny druhu arabica pestované na kávu „Kopi Arabika Gayo“ sú: Borbor, Timtim, Ateng Jaluk, S 795 a P-88. Tieto odrody sa môžu použiť ako jedna odroda alebo zmiešané odrody.

Zemepisné označenie „Kopi Arabika Gayo“ sa vzťahuje na tieto výrobky: kávové zrná získané metódou mokrého lúpania.

Farba zrna pred mokrým lúpaním je bielosivastá (obsah vody je 35 – 40 %).

Po mokrom lúpaní je farba zrna modrá až modrozelená (obsah vody je 12 – 12,5 %).

Zrná kávy „Kopi Arabika Gayo“, s ktorými sa obchoduje na medzinárodnom trhu, majú stupeň kvality 1 (vnútroštátna norma, ktorá odkazuje na hodnotu fyzického poškodenia), čo znamená, že hodnota fyzického poškodenia je nižšia ako 11 zŕn na 300 g. Výsledkom záverečného triedenia po oddelení dužiny sú kávové zrná s minimálnou veľkosťou 6,5 mm alebo väčšie.

Len káva ponúknutá zákazníkovi, ktorá obsahuje výhradne 100 % zŕn kávy „Kopi Arabika Gayo“ bez ohľadu na stav (zelená alebo pražená), má uvedené vlastnosti.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

V zemepisnej oblasti kávy „Kopi Arabika Gayo“ sa musia uskutočniť tieto kroky výroby:

—	produkcia kávových bobúľ,

—	postupy spracovania až do konečného spracovania zŕn.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Balenie kávových zŕn do vreciek sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti „Kopi Arabika Gayo“ s cieľom zachovať kvalitu zŕn a zabezpečiť ich vysledovateľnosť.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Káva, na ktorú sa vzťahuje chránené zemepisné označenie „Kopi Arabika Gayo“, sa ponúka zákazníkom alebo konečným spotrebiteľom na trhu v balení a nádobách, na ktorých sa jasne uvádza: „chránené zemepisné označenie“ alebo „CHZO“, samotný názov „Kopi Arabika Gayo“ alebo v prípade potreby spolu s prekladom do akékoľvek úradného jazyka EÚ, logo „Kopi Arabika Gayo“ registrované ako ochranná známka Európskej únie a v prípade potreby európske logo CHZO.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Na mape vľavo sú 3 oblasti, na ktoré sa vzťahuje zemepisné označenie. Sivá a biela farba („Hutan Produksi“ a „APL“) znázorňuje územie v rámci týchto 3 oblastí, na ktorom sa káva vyrába.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

V káve „Kopi Arabika Gayo“ sa spájajú vlastnosti jedinečnej komplexnej chuti a vône, ktoré sú výsledkom prírodných a ľudských faktorov prítomných v danej zemepisnej oblasti. Vďaka týmto vlastnostiam má káva „Kopi Arabika Gayo“ na trhu dobrú povesť.

Vplyv prírodných faktorov:

Káva „Kopi Arabika Gayo“ pochádza z osobitnej oblasti vo výške 900 – 1 700 metrov nad morom. Vysočina Gayo má takú polohu, že je ohraničená prirodzenými hranicami, ako sú údolia alebo cesty v západných a východných častiach. Kávovník na kávu „Kopi Arabika Gayo“ rastie v tieni stromov Leucane sp. (strukovina, ktorej miestny názov je pete). Kávovník rastie v podmienkach vysokej nadmorskej výšky s nižšou intenzitou svetla, ide približne o 60 % slnečného svetla, čím sa spomaľuje proces dozrievania. V rámci tohto postupu vznikajú chemické zlúčeniny, vďaka ktorým je chuť kávy oriešková, karamelová, čokoládová, ovocná, ľahko nakyslá, s plným telom a dlhou dochuťou.

V tejto oblasti je studený a suchý vzduch, ročný úhrn zrážok je 1 834 mm a daždivých dní je 149, pričom priemerný mesačný úhrn zrážok je 60 – 347 mm. Teplota sa počas roka pohybuje v rozpätí 16 až 24 °C, pričom relatívna vlhkosť vzduchu je nad 80 %. Maximálny rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou vo vysočine Gayo je približne 5 °C. Kríky kávovníka pestovaného na kávu „Kopi Arabika Gayo“ preto plodia bobule počas celého roka s dvomi vrcholmi sezóny zberu, a to konkrétne v marci až apríli a v októbri až novembri. Rozložením plodenia bobúľ počas celého roka sa zabraňuje nadmernému plodeniu a ovplyvňuje sa tým špecifická vôňa kávy (oriešková, karamelová, čokoládová, ovocná, ľahko nakyslá s plným telom a dlhou dochuťou).

Vysočina Gayo je vlhkou tropickou oblasťou. Tvoria ju úrodné sopečné pôdy (andosol, inceptisol, ultisol a oxisol). Pokiaľ ide o fyzikálne vlastnosti, textúru pôdy v tejto oblasti tvorí prevažne vyvážený pomer piesku, siltu a ílu. Vďaka týmto podmienkam sa uľahčuje správny rast koreňov kávovníka. Väčšina pôdy vo vysočine Gayo má takisto dobré chemické vlastnosti, ako napríklad vysoký až veľmi vysoký obsah organickej hmoty/materiálu (C-organický), stredný až veľmi vysoký obsah dusíka (N-celkovo) a nízky až stredný pomer C/N, ako aj optimálne pH potrebné na pestovanie kávovníka (pH 5,5 – 7,0).

Vďaka uvedeným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam pôdy sa kávovníku pestovanému na kávu „Kopi Arabika Gayo“ veľmi dobre darí. Zdravá rastlina si obyčajne zachováva dostatok zdravých listov, aby podporila rast kávového zrna až do úplnej zrelosti. Zrno tak môže maximálne rásť a vytvoriť najvhodnejšie aromatické prekurzory.

Osobitná chuť kávy nie je teda ovplyvnená jediným faktorom. Ovplyvňuje ju vzájomné pôsobenie niekoľkých faktorov, medzi ktoré patrí predovšetkým pôda (najmä úrodnosť pôdy a nadmorská výška), rast rastliny (vitalita a zdravie) a výrobné metódy, ako napríklad využitie stromov vrhajúcich tieň, boj proti škodcom a chorobám (vrátane fyziologických porúch), zber bobúľ (úroveň zrelosti a čerstvosť) a spracovanie plodov po zbere (polomokré postupy s mokrým lúpaním).

Vplyv ľudských faktorov:

Okrem uvedených faktorov je káva „Kopi Arabika Gayo“ význačná aj vďaka ľudským faktorom. Káva „Kopi Arabika Gayo“ je výrobok s dobrou povesťou aj vďaka tomu, že ju pestujú ľudia, ktorým záleží na jej kvalite.

Odborné znalosti ľudí z oblasti vysočiny Gayo, ktoré ovplyvňujú kvalitu kávy, sa zakladajú najmä na poľnohospodárskych postupoch týkajúcich sa pestovania kávovníka, zbierania bobúľ a spracovania po zbere polomokrým postupom s mokrým lúpaním.

Pokiaľ ide o poľnohospodárske postupy, ľudia z oblasti vysočiny Gayo pestujú kávovník pod stromami vrhajúcimi tieň, ako je napríklad divá mimóza (lamtorogung, Leucaena leucocephala), avokádo a mandarínka (jeruk keprok), udržiavajú dobrú úrodnosť pôdy a rastliny takisto pravidelne prerezávajú.

Okrem toho, výrobcovia tradične využívajú na kávové plantáže nezavlažovanú pôdu. Poľnohospodári navyše zvyknú hnojiť pôdu, v ktorej pestujú kávovníky, len organickými hnojivami, najmä zmesou kávových šupiek a rôznych miestnych materiálov, napríklad odrezkov z divej mimózy (lamtorogung, Leucaena leucocephala) a hnoja (Karim a kol., 2000). Väčšina poľnohospodárov potrebuje používať viac organických hnojív, pretože pôda má v mnohých prípadoch málo P-živín.

Poľnohospodári pestujúci kávovník v oblasti Gayo vždy vyberajú červené bobule, pretože dobre vedia, aký vplyv má stav bobúľ pri zbere na spracovanie po zbere a kvalitu kávy (vzhľad, chuť a vôňa).

Pokiaľ ide o spracovanie po zbere, komunita pestovateľov kávovníka vo vysočine Gayo spracováva kávu „metódou mokrého lúpania“; postup odstraňovania šupky alebo „odlupovania“ vykonáva, keď je šupka kávových zŕn ešte stále vlhká (obsahuje 35 – 40 % vody). Kávové zrná spracované mokrým lúpaním majú plné telo, sú ľahko nakyslé a s komplexnou orieškovou, čokoládovou, karamelovou, ovocnou a ľahko nakyslou chuťou, plným telom a dlhou dochuťou. Obsah vody je od 12 do 12,5 % a tieto vlastnosti sa na účely predaja kontrolujú.

Dobrá povesť kávy „Kopi Arabika Gayo“:

Názov „Gayo“ súvisí s výrobou kávy, ktorá má v tejto oblasti tradíciu a je súčasťou kultúry ľudí žijúcich na tomto území.

Pestovanie kávovníka na kávu „Kopi Arabika Gayo“ má dlhú históriu. Začalo sa počas holandskej koloniálnej éry v experimentálnej záhrade v dedine Berendal, ktorá leží v oblasti Aceh Tengah, a neskôr sa rozšírilo do všetkých oblastí vysočiny Gayo. Vďaka miestnej tradícii pestovania sa v tomto regióne vyrába kvalitná káva. Káva „Kopi Arabika Gayo“ má preto dobrú povesť a v Indonézii je známa ako jedna z pôvodných káv a ako špecialita.

Niektoré z vedeckých publikácií potvrdzujú dobrú povesť kávy „Kopi Arabika Gayo“:

Hodnotiace kritériá vhodnosti pôdy pre kávu Gayo druhu arabica vo vysočine Gayo/Evaluasi Kriteria Kesesuaian Lahan Kopi Arabika Gayo di Dataran Tinggi Gayo - R Salima, A Karim, S Sugianto - Jurnal Manajemen …, 2012 - jurnal.unsyiah.ac.id; Sprievodca pestovaním a spracúvaním kávy Gayo druhu arabica/Panduan Budidaya dan Pengolahan Kopí Arabika Gayo - S Mawardi, R Hulupi, A Wibawa, S Wiryaputra – 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/9

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 403/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„RHEINISCHES ZUCKERRÜBENKRAUT“/„RHEINISCHER ZUCKERRÜBENSIRUP“/„RHEINISCHES RÜBENKRAUT“

EÚ č.: DE-PGI-0105-01288 – 1.12.2014

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Schutzgemeinschaft Rheinischer Zuckerrübensirup/Rheinisches Apfelkraut

Wormersdorfer Straße 22-26

53340 Meckenheim

DEUTSCHLAND

Oprávnený záujem:

Ochranné združenie je rovnaké ako pôvodný žiadateľ. Ide o združenie výrobcov a spracovateľov predmetného výrobku.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—	☐	Zemepisná oblasť
—	☐	Dôkaz o pôvode
—	☐	Spôsob výroby
—	☒	Súvislosť so zemepisnou oblasťou
—	☐	Označovanie
—	☐	Iné

4. Typ zmeny (zmien)

—	☒	Zmeny špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktoré nemožno považovať za nepodstatné v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.
—	☐	Zmeny špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktoré nemožno považovať za nepodstatné v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorých nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5. Zmena (zmeny)

b) Opis

V súčasnej špecifikácii výrobku sa uvádza tento minimálny obsah železa, horčíka a kyseliny listovej:

— železo: min. 10 mg/100 g,

— horčík: min. 70 mg/100 g,

— kyselina listová: min. 90 μg/100 g

Minimálny obsah železa a horčíka sa má znížiť takto:

— železo: min. 4 mg/100 g,

— horčík: min. 60 mg/100 g

Požiadavka na minimálny obsah kyseliny listovej sa má úplne zrušiť.

Dôvody:

Súčasné hodnoty sú založené na meraniach vykonaných na cukrovej repe z konkrétneho roku pred registráciou CHZO. Z následných meraní vyplynulo, že vzhľadom na prirodzené kolísanie obsahu uvedených látok nemožno zaručiť, že sa vždy dosiahnu tieto hodnoty. Množstvo železa, horčíka a kyseliny listovej v zrelej cukrovej repe vhodnej na zber, a teda aj v konečnom výrobku, sa líši podľa toho, či bol daný rok suchý alebo daždivý. Určitú úlohu môže zohrávať aj teplota, počet hodín slnečného svetla a iné faktory. Potreba znížiť minimálny obsah železa a horčíka vyplýva z tohto prirodzeného kolísania.

Pokiaľ ide o kyselinu listovú, treba zohľadniť jej prirodzený rozklad. Veľmi dlhé uchovávanie výrobku „Rheinisches Zuckerrübenkraut“ znamená, že po určitom čase možno vo výrobku pripravenom na konzumáciu namerať len nízky obsah kyseliny listovej. Obsah kyseliny listovej nameraný v nádrži výrobcu navyše nie je pre spotrebiteľa podstatný, lebo v čase predaja už táto kyselina nie je prítomná. Preto nie je vhodné vyžadovať konkrétny obsah kyseliny listovej.

f) Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

V pododseku 2 „Špecifickosť výrobku“ sa veta

„Výrobok okrem toho obsahuje draslík a kyselinu listovú.“

mení takto:

„Výrobok okrem toho obsahuje draslík a kyselinu listovú, ktorej množstvo je však rôzne a skladovaním sa znižuje.“

Dôvody:

Pozri dôvody uvedené v písmene b) Opis.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„RHEINISCHES ZUCKERRÜBENKRAUT“/„RHEINISCHER ZUCKERRÜBENSIRUP“/„RHEINISCHES RÜBENKRAUT“

EÚ č.: DE-PGI-0105-01288 – 1.12.2014

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Názov

„Rheinisches Zuckerrübenkraut“/„Rheinischer Zuckerrübensirup“/„Rheinisches Rübenkraut“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.6. Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

Čistá prírodná koncentrovaná šťava z čerstvo zozberanej úrody cukrovej repy bez rastlinnej vlákniny a prídavných látok.

—	Vzhľad: tmavohnedý, vysoko viskózny sirup

—	Chuť: sladko-sladová

—	Vôňa: sladkasto-sladovo-karamelová

—	Konečný obsah cukru (tolerancia pri jeho jednotlivých druhoch ± 3 %): sacharóza: 33 % glukóza: 17 % fruktóza: 16 %

—	Stupeň Brix: najmenej 78 ° Brix

—	pH: od 4,4 do 5,0

—	Obsah vody: max. 22 %

—	Železo: min. 4 mg/100 g

—	Horčík: min. 60 mg/100 g

—	Draslík: min. 50 mg/100 g

—

Sirup z cukrovej repy sa vyrába bez prídavných látok. Tento výrobok sa vyrába v čase zberu cukrovej repy, od neskorého leta do jari. Tradičný výrobný postup, ktorý bol prispôsobený požiadavkám moderných potravinárskych právnych predpisov, vyzerá takto:

— Prebratie surovín/kvalita: dodanie čerstvo pozberanej repy.

— Preskúmanie prebierky: určenie obsahu cukru s cieľom stanoviť potrebné prevádzkové parametre (teplotu, dĺžku procesu varenia atď.). Vizuálna kontrola podielu nečistôt a zelených častí.

— Skladovanie: krátke skladovanie na farme i v mieste spracovania, skoordinovanie zberu s dodávkou.

— Úprava pred ďalším opracovaním a spracovaním: predčistenie; odstránenie listov, hliny a kameňov; následné vyčistenie v repnej práčke.

— Spracovanie: Konečné spracovanie sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti. Repa sa ďalej spracováva v celých kusoch alebo pokrájaná na malé kúsky. Rmut sa niekoľko hodín zahrieva, prípadne sa šetrne varí. Zároveň treba dbať na to, aby dostatočne dlho odpočíval. Čas varného procesu a teplota, pri ktorej prebieha, sa upravia podľa spracovateľskej tradície podniku. Potom sa pod vysokým tlakom lisujú repné rezky, aby sa získala difúzna šťava. Zo získanej difúznej šťavy sa vo filtračnom zariadení odstránia takmer všetky pevné čiastočky a čistá šťava sa privedie do odparovacieho zariadenia. V odparovacom zariadení sa vo vákuu šetrne odstráni z čistej šťavy voda. Obsah sušiny v konečnom výrobku je najmenej 78 stupňov Brix. Hotový výrobok sa pred uskladnením podrobí v spracovateľskom závode analýze na pH, farbu, sacharózu, fruktózu, glukózu a sušinu. Konečný výrobok okrem toho pravidelne preskúmava externé laboratórium. Získaný repný sirup sa uskladní v nádržiach, odkiaľ sa môže odoberať a plniť do obalov.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Všetka cukrová repa používaná ako východisková surovina musí pochádzať na 100 % z vymedzenej zemepisnej oblasti.

Cukrová repa, ktorá sa používa na výrobu repného sirupu, pochádza tradične a výhradne od pestovateľov repy z daného regiónu.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Celý výrobný proces sa uskutočňuje v danej zemepisnej oblasti.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Porýnie, konkrétne v Severnom Porýní-Vestfálsku, administratívny kraj Kolín (bez obvodu Oberbergischer Kreis), a z administratívneho kraja Düsseldorf obvod Mettmann, obvod mesto Düsseldorf, porýnsky obvod Neuss, obvod mesto Mönchengladbach, obvod Viersen, obvod mesto Krefeld, obvod Kleve, obvod Wesel, ako aj v Porýní-Falcku, administratívny obvod Ahrweiler a administratívny obvod Mayen-Koblenz.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Stáročná tradícia varenia repy v Porýní viedla k zdokonaľovaniu výroby a chuti. Táto zručnosť sa odovzdávala z generácie na generáciu. Pestovanie repy sa v 14. a 15 storočí stalo neoddeliteľnou súčasťou sedliackych fariem a v Porýní sa repa od 15. storočia pokladala za „malé desiatky“, ktoré roľníci museli platiť svojim zemepánom. Na začiatku 17. storočia viedla tridsaťročná vojna k hladomoru a vtedy sa zistilo, že jednoduchšie a výhodnejšie je pestovať cukrovú repu než obilniny. Okrem iného si v Porýní, kde boli následky nepokojov menšie, mohli dovoliť náročnejšie pestovanie sladkej kvaky.

Dnes sa nedá presne určiť čas, odkedy sa v Porýní repný sirup vyrába, je však pravdepodobné, že výroba tohto sirupu je bežná od 18. storočia. Centrum výroby repného sirupu je na dolnom Porýní. Okolo roku 1860 bolo v štáte Prusko 309 výrobcov repného sirupu, pričom len v samotnom obvode Grevenbroich bolo zaznamenaných 63 lisov. Repný sirup sa pôvodne vyrábal z kŕmnej repy alebo z karotky. V 19. storočí sa v Dolnom Porýní presadilo pestovanie vyšľachtenej „Lanker Rübe“, čo je druh kŕmnej repy. V druhej polovici storočia získala vo výrobe prevahu cukrová repa. V ročenkách Kolínskej obchodnej komory z obdobia okolo roku 1870 sa možno dočítať, že ročne sa vyrobilo 6 000 až 10 000 Ztr. (Zentner = 50 kg) repného sirupu.

Okrem toho je repný sirup dôležitou prísadou celého radu typických rýnskych receptov, ako napríklad „Sauerbraten“ (marinované hovädzie mäso) alebo „Aachener Printen“ (perník). Dlhoročná tradícia výroby sirupu z cukrovej repy v Porýní sa zreteľne prejavuje aj v jazyku: pre Porýnčanov je sirup z cukrovej repy „Rübenkraut“, v minulosti bol ešte aj „Rüöwenkrut“ alebo „Röbenkraut“. Tento pojem je dnes používaný a známy nielen v Porýní, ale aj mimo neho. Skôr, než bolo známe, že kŕmna repa by sa mohla používať na výrobu cukru, používala sa ako zelenina (bylina). Názov Rübenkraut označujúci sirup získaný z kŕmnej repy súvisí so slovom „Apfelkraut“ (sirup získaný z jabĺk).

V publikácii od Bertholda Blocka pod názvom „Rübensirup — Seine Herstellung, Beurteilung und Verwendung“ (Repný sirup – jeho výroba, hodnotenie a použitie), Lipsko 1920, z obrázka 2 vyplýva, že v Porýní bola významná koncentrácia závodov (kruhy s čiernou výplňou) na výrobu repného sirupu. Cukrovary boli rozmiestnené po celej Nemeckej ríši, ale v Porýní ich bolo len veľmi málo. Zato však nikde inde nebolo tak veľa závodov na výrobu repnej šťavy. Ešte aj dnes sa repná šťava vyrába v Porýní vo veľmi veľkom množstve.

Špecifickosť výrobku:

Tradičný a šetrný výrobný proces, ktorý vďaka dlhoročnej tradícii neoddeliteľnou súčasťou spracovateľskej oblasti, zaručuje, že v konečnom výrobku sa zachovajú cenné minerály, ako je horčík a železo. Výrobok okrem toho obsahuje draslík a kyselinu listovú, ktorej množstvo je však rôzne a skladovaním sa znižuje. Vyrába sa bez prídavných látok.

Vďaka svojej jedinečnej výraznej sladko-sladovej chuti, ktorá je, rovnako ako jeho sladkasto-sladovo-karamelová vôňa, výsledkom starostlivého výrobného postupu, je vhodný nielen ako nátierka na chlieb, ale je vynikajúci aj ako chuťová prísada do varených a pečených pokrmov.

Tento výrobok je už dlho veľmi známy a vysoko uznávaný. Tomuto renomé sa výrobok teší v Porýní, ale aj mimo neho. Známosť a uznanie tohto výrobku sú založené na jeho dlhej histórii v danej zemepisnej oblasti.

Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Vynikajúca povesť tohto výrobku pramení z jeho zemepisného pôvodu.

Repný sirup bol vynájdený v Porýní. Odvtedy sa tam vyrába. Vždy sa vyrábal z cukrovej repy pestovanej v Porýní. Rozhodujúci význam pre skvelú povesť výrobku má skutočnosť, že plody pochádzajú z tejto výrobnej oblasti. Autentickosť výrobku je neoddeliteľne spätá s miestnym pôvodom jedinej použitej suroviny, a to cukrovej repy.

Repný sirup sa aj dnes vyrába takmer rovnako ako v minulých storočiach. Spracovávala sa vždy len repa z uvedenej oblasti. Preto je v Porýní veľká koncentrácia závodov na výrobu repnej šťavy, čo je znázornené aj na priloženej mape. Cukrová repa sa v Porýní pestuje rovnako ako predtým vo veľkom množstve, pričom veľká časť je určená na výrobu cukru; značná časť spracuje aj na repný sirup.

Cukrová repa, ktorá sa používa na výrobu repného sirupu, pochádza tradične a výhradne od pestovateľov repy z daného regiónu. Cukrová repa sa pestuje na základe zmluvnej úpravy medzi spracovateľmi a poľnohospodármi a táto úprava umožňuje komplexné poradenstvo týkajúce sa poľnohospodárskej výroby. Medzi výrobcami a spracovateľmi prebieha efektívna, transparentná a overiteľná spolupráca. Zaručený odbyt predstavuje pre pestovateľov repy základnú istotu, ktorú potrebujú na plány do budúcnosti. Chemické parametre kvality cukrovej repy sa pravidelne skúmajú pomocou identických analytických postupov.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

http://register.dpma.de/DPMAregister/geo/detail.pdfdownload/40829

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/14

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 403/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„PISTACCHIO VERDE DI BRONTE“

EÚ č.: PDO-IT-02144 – 7.6.2016

CHOP ( X ) CHZO ( )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Consorzio Tutela Pistacchio Verde di Bronte DOP [Združenie na ochranu výrobku Pistacchio Verde di Bronte D.O.P]

Adresa

Piazza Nunzio Azzia 14

95034 Bronte (CT)

ITALIA

E-mail

presidente@consorziopistacchioverde.it

Združenie Consorzio Tutela Pistacchio Verde di Bronte DOP je oprávnené predložiť žiadosť o zmenu podľa článku 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej politiky č. 12511 zo 14. októbra 2013.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—	☐	Zemepisná oblasť
—	☐	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☐	Súvislosť
—	☒	Označovanie
—	☒	Iné [aktualizácie]

4. Typ zmeny (zmien)

—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5. Zmena (zmeny)

Opis výrobku

Článok 6 – Vlastnosti výrobku

Tieto body v článku 6 špecifikácie výrobku:

—	„farba klíčnych lístkov: intenzívna zelená; pomer chlorofylu a voči chlorofylu b: medzi 1,3 až 1,5,“

—	„relatívna vlhkosť 4 až 6 %,“

—	„orech má vysoký obsah mononenasýtených mastných kyselín [prevažne kyselina olejová (72 %), kyselina linolová (15 %) a kyselina palmitová (10 %)].“

sa menia takto:

—	„farba klíčnych lístkov: intenzívna zelená; pomer chlorofylu a voči chlorofylu b: minimálne 1,3;“

—	„obsah vlhkosti maximálne 6 %;“

—	„orech má vysoký obsah mononenasýtených mastných kyselín (prevažne kyselina palmitová: minimálne 10 %; kyselina linolová: minimálne 15 %, kyselina olejová: maximálne 72 %)“.

Pistácie „Pistacchio Verde di Bronte“ sa významne odlišujú od iných druhov pistácií svojou schopnosťou udržať si intenzívnu zelenú farbu až do úplnej zrelosti, čo zaručuje ich jemnú chuť (nie „nezrelú“ či fenolovú). Zelenú farbu spôsobuje nielen vysoká koncentrácia chlorofylu, ale hlavne výrazná prevaha chlorofylu a nad chlorofylom b. Čím vyšší je podiel chlorofylu voči chlorofylu, tým vyššia je kvalita pistácií di Bronte [Bellomo, M. G., a Fallico, B., „Anthocyanins, chlorophylls and xanthophylls in pistachio nuts (Pistacia vera) of different geographic origin.“ (Antokyaníny, chlorofyly a xantofyly v pistáciových orechoch (Pistacia vera) s rôznym zemepisným pôvodom), Journal of Food Composition and Analysis, 2007, s. 352 až 359]. Preto je zvýšenie maximálnej hodnoty tohto pomeru nevyhnutné, aby sa zabránilo plytvaniu výrobkami, ktoré nie je z kvalitatívneho hľadiska opodstatnené.

Obsah vlhkosti pistácií bol znížený, aby bol výrobok lepšie chránený pred plesňou.

Na podiel mastných kyselín vplýva niekoľko parametrov, ktoré je možné pripísať zemepisnej šírke, zloženiu pôdy a zmenám klímy. Preto sa z technického hľadiska považuje za potrebné vyjadriť percentuálny obsah kyseliny palmitovej, linolovej a olejovej odlišným spôsobom. Pokiaľ ide o kyselinu palmitovú a kyselinu linolovú, zmenou sa navrhuje minimálna povolená hodnota (kyselina palmitová minimálne 10 %, kyselina linolová minimálne 15 %) a maximálna hodnota obsahu kyseliny olejovej (maximálne 72 %).

Spôsob výroby

Článok 5 – Príprava pôdy

Veta:

„V čase prípravy pôdy pre nové sady je potrebné vyrovnať povrch, aby sa uľahčilo odvodňovanie, kultivačné práce a hĺbkové hnojenie.“

sa mení takto:

„V čase prípravy pôdy pre nové sady je potrebné pokiaľ možno vyrovnať povrch, aby sa uľahčilo odvodňovanie, kultivačné práce a hĺbkové hnojenie.“

Pri tejto zmene sa zohľadňujú vlastnosti pôdy v nových sadoch, kde nie je vždy možné pripraviť pôdu, pretože má sopečný pôvod alebo sa nachádza na území národného parku Etna.

Článok 5 – Pravidlá pestovania

Odsek:

„osobité klimatické a pôdne podmienky, ako aj technika odstraňovania pukov vykonávaná v oblasti pestovania pistácií s CHOP ‚Pistacchio Verde di Bronte‘, ako je opísaná v článku 3, zvyšujú prirodzené variácie v druhoch a zvyšujú ochranu rastlín.“

sa mení takto:

„V sadoch určených na pestovanie pistácií ‚Pistacchio Verde di Bronte‘ môže pestovanie prebiehať takto:

—	tradičný systém v súlade s pravidlami osvedčených poľnohospodárskych postupov sicílskeho regiónu a/alebo medzinárodných organizácií,

—	systém integrovanej ochrany proti škodcom v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1257/99 v znení zmien,

—	systém ekologickej ochrany proti škodcom v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 834/2007 v znení zmien.

Prevádzkovateľ musí vykonávať:

—	každoročné prerezávanie,

—	boj proti burine,

—	odstraňovanie pukov počas roka bez produkcie, čo umožňuje zvýšenie variability druhov a prispieva k ochrane rastlín,

—	činnosti zamerané na účinný boj proti všetkým škodlivým stresom abiotickej aj biotickej povahy.“

Uvedený zmenený odsek umožňuje väčšiu presnosť opisu pravidiel pestovania povolených v špecifikácii a postupov, ktoré musí prevádzkovateľ vykonávať na poli.

Dopĺňa sa táto veta:

„Plánovaný maximálny dvojročný povolený hektárový výnos je 1 700 kg plodov v škrupinách.“

Zahrnutie maximálneho hektárového výnosu plodov v škrupinách má dvojaký účel. Prvým je odradiť od používania intenzívnych poľnohospodárskych postupov, ktoré môžu s cieľom zvýšiť výrobu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu výrobku. Druhým je poskytnúť dodatočný prvok kontroly nad výrobou pistácií „Pistacchio Verde di Bronte“ s cieľom lepšie brániť podvodom.

Článok 5 – Zber, skladovanie a spracovanie

Veta:

„Zber sa vykonáva ručne, striasaním stromov alebo zbieraním plodov do košíkov, pričom je potrebné dbať na to, aby plody nepadali na zem.“

sa mení takto:

„Zber sa vykonáva striasaním stromov alebo zbieraním plodov do košíkov, pričom je potrebné dbať na to, aby plody nepadali na zem.“

Zmena umožňuje vykonávať zber pomocou mechanického náradia, napríklad motorových striasačov a vibračných zariadení, ktoré uľahčujú fázu zberu bez vplyvu na kvalitu výrobku.

Veta:

„Plod v škrupine sa potom ihneď suší na priamom slnečnom svetle alebo inými spôsobmi sušenia, pričom sa udržiava teplota výrobku od 40 °C do 50 °C, až kým zvyškový obsah vlhkosti jadra pistácie nedosiahne 4 % až 6 %.“

sa mení takto:

„Plod v škrupine sa potom ihneď suší na priamom slnečnom svetle alebo inými spôsobmi sušenia, pričom sa udržiava teplota výrobku do 50 °C, až kým zvyškový obsah vlhkosti jadra pistácie nedosiahne maximálne 6 %.“

Možnosť sušiť plody aj pri teplotách nižších ako 40 °C umožňuje lepšie zachovanie farby pistácií.

Zmena hodnoty lepšie chráni plody pred plesňou, čím sa predlžuje trvanlivosť výrobku.

Veta:

„Vysušený plod sa umiestni do nových obalov z juty, papiera alebo polyetylénu a skladuje sa na suchom a vetranom mieste tak, aby nedošlo ku kontaktu s podlahou a múrmi.“

sa mení takto:

„Vysušený plod sa umiestni do nových obalov v súlade s platnými právnymi predpismi a skladuje sa na suchom a vetranom mieste tak, aby nedošlo ku kontaktu s podlahou a múrmi.“

Zmena je potrebná, aby bolo možné používať nádoby vyrobené z akéhokoľvek materiálu, ktorý sa povoľuje v platných právnych predpisoch.

Veta:

„V období od marca do októbra sa plody v rôznych formách, t. j. v škrupine, bez škrupiny alebo lúpané, musia v závislosti od poveternostných podmienok uchovávať pri teplote od 13 °C do 17 °C alebo v uzavretom vákuovom obale či obale s upravenou atmosférou.“

sa mení takto:

„V období od marca do októbra sa plody v rôznych formách, t. j. v škrupine, bez škrupiny alebo lúpané, musia v závislosti od poveternostných podmienok uchovávať pri teplote maximálne 15 °C alebo v uzavretom vákuovom obale či obale s upravenou atmosférou.“

Zmenou teploty skladovania sa zohľadňujú teploty v skladoch. Najmä možnosť skladovať produkt pri teplotách nižších alebo rovných 15 °C znamená, že výrobok je možné uchovávať lepšie a dlhšie.

Označovanie

Článok 8 – Balenie a označovanie

Veta:

„Na obale sa musí uviesť aj názov, obchodný názov a adresa baliarne, ako aj prípadný názov prevádzky, odkiaľ pochádzajú plody, pôvodná brutto hmotnosť a rok výroby.“

sa mení takto:

„Na obale sa musí uviesť aj názov, obchodný názov a adresa baliarne, ako aj prípadný názov prevádzky, odkiaľ pochádzajú plody, pôvodná čistá hmotnosť a rok výroby.“

Odsek bol zosúladený s pravidlami Únie týkajúcimi sa označovania, v ktorých sa vyžaduje, aby bola namiesto brutto hmotnosti uvádzaná čistá hmotnosť potravín.

Aktualizácie

Odkazy na nariadenie (ES) č. 510/2006 boli aktualizované, aby sa odkazovalo na nariadenie (EÚ) č. 1151/2012.

Určený inšpekčný orgán sa nahrádza takto: Istituto Zooprofilattico Sperimentale della Sicilia „A. Mirri“, Via G. Marinuzzi, 3, 90129 Palermo, Tel. +39 0916565328. Fax +39 0916565437. E-mail: servizio certificazioni@izssicilia.it.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„PISTACCHIO VERDE DI BRONTE“

EÚ č.: PDO-IT-02144 – 7.6.2016

CHOP ( X ) CHZO ( )

1. Názov

„Pistacchio Verde di Bronte“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Taliansko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 1.6. Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

CHOP „Pistacchio Verde di Bronte“ sa vzťahuje na plod v škrupine, bez škrupiny alebo lúpaný plod rastlín druhu Pistacia vera, kultivaru Napoletana, nazývaného aj Bianca alebo Nostrale, ktorý sa štepí na Pistacia terebinthus. Výskyt rastlín iných odrôd a/alebo podpníkov iných ako P. terebinthus sa toleruje v miere, ktorá nepresahuje 5 %. Táto miera sa vzťahuje na všetky rastliny v sade. Osvedčenie sa v žiadnom prípade nemôže udeliť plodom rastlín iných odrôd ako kultivaru Napoletana.

V čase prepustenia na spotrebu musia pistácie s CHOP „Pistacchio Verde di Bronte“ spĺňať nielen spoločné normy kvality, ale aj vykazovať tieto fyzické a organoleptické vlastnosti: farba klíčnych lístkov: intenzívna zelená; pomer chlorofylu a voči chlorofylu b: minimálne 1,3; silná aromatická chuť bez plesnivej príchute či iných cudzích príchutí; obsah vlhkosti maximálne 6 %; orech má vysoký obsah mononenasýtených mastných kyselín (prevažne kyselina palmitová: minimálne 10 %; kyselina linolová: minimálne 15 %, kyselina olejová: maximálne 72 %).

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

—

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Pestovanie, zber a spracovanie pistácií „Pistacchio Verde di Bronte“ sa vykonávajú v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Výrobok sa predáva v nových obaloch rôzneho druhu v súlade s platnými právnymi predpismi, a to do dvoch rokov po zbere.

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Pistácie „Pistacchio Verde di Bronte“ sa môžu prepustiť na spotrebu len v obaloch označených logom chráneného označenia pôvodu.

Slová „Pistacchio Verde di Bronte“ sa musia na obale uviesť zreteľne a nezmazateľným písmom, ktoré je ľahko odlíšiteľné od všetkých ostatných údajov na etikete.

Na etikete sa musí uviesť aj meno, názov a adresa baliarne, ako aj prípadný názov prevádzky, odkiaľ pochádzajú plody, pôvodná čistá hmotnosť a rok produkcie.

Údaj o týždni zberu plodov je nepovinný. Logo CHOP pozostáva z nápisu „Denominazione d’Origine Protetta D.O.P.“ (chránené označenie pôvodu) nad vyobrazením Etny a pistácie, pod ktorými je nápis „Pistacchio Verde di Bronte“.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Oblasť pestovania pistácií „Pistacchio Verde di Bronte“ sa nachádza na území obcí Bronte, Adrano a Biancavilla v provincii Catania v nadmorskej výške 400 až 900 m.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Oblasť pestovania má sopečné pôdy a vyznačuje sa polosuchým subtropickým stredozemským podnebím s dlhými a suchými letami, zrážkami počas jesenného a zimného obdobia a s výraznými teplotnými výkyvmi medzi dňom a nocou. Tieto pôdne a klimatické faktory spolu s výskytom terebinty (Pistacia terebinthus), ktorú do tejto oblasti priniesol človek, dodávajú plodu osobité vlastnosti (intenzívnu zelenú farbu typickú pre túto oblasť, predĺžený tvar, aromatickú chuť a vysoký obsah mononenasýtených mastných kyselín), ktoré je ťažké dosiahnuť v iných oblastiach pestovania alebo inde v oblasti masívu sopky Etna. Táto osobitná kombinácia pôdnych, klimatických a ľudských faktorov prispieva k osobitým vlastnostiam CHOP „Pistacchio Verde di Bronte“, ktoré robia z tejto pistácie jedinečný výrobok.

Na Sicílii je pestovanie pistácií „Pistacchio Verde di Bronte“ rozšírené od obdobia arabskej nadvlády (8. a 9. storočie n. l.). Keď sa vplyvom barbarských invázií rozpadla Rímska ríša, Sicíliu dobyli Arabi (Berberi z Tuniska, moslimovia, černosi zo Sudánu), ktorí ostrov nazvali „rajskou záhradou“. Práve Arabi zaviedli okrem pestovania citrónov, pomarančov, cukrovej trstiny, bavlny, paliem, papyrusu a baklažánu aj pestovanie pistácií. Pistácia „Pistacchio Verde di Bronte“ je dodnes typickou prísadou sicílskych dezertov, ktorá im dodáva osobitný charakter, a to najmä v oblasti Catanie.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

Správne orgány začali vnútroštátne námietkové konanie uverejnením návrhu na zápis CHOP „Pistacchio Verde di Bronte“ v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 56 z 8. marca 2016.

Konsolidované znenie špecifikácie výrobku je dostupné na webovej stránke: http://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/3335

alebo:

priamo na domovskej stránke Ministerstva poľnohospodárskej, potravinárskej a lesníckej politiky (http://www.politicheagricole.it) po kliknutí na „Prodotti DOP e IGP“ (v pravom hornom rohu obrazovky), potom na „Prodotti DOP, IGP e STG“ (v ľavej časti obrazovky) a napokon na „Disciplinari di produzione all’esame dell’UE“.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, p. 1.

1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/20

Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2016/C 403/10)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1).

ŽIADOSŤ O SCHVÁLENIE PODSTATNEJ ZMENY ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU S CHRÁNENÝM OZNAČENÍM PÔVODU ALEBO CHRÁNENÝM ZEMEPISNÝM OZNAČENÍM

Žiadosť o schválenie zmeny v súlade s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012

„SCHWÄBISCHE SPÄTZLE“/„SCHWÄBISCHE KNÖPFLE“

EÚ č.: DE-PGI-0105-01384 – 12.10.2015

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Skupina žiadateľov a oprávnený záujem

Schutzgemeinschaft Schwäbische Spätzle

Adresa

Dottingerstraße 69

72525 Münsingen

NEMECKO

Oprávnený záujem:

Žiadateľ je totožný so žiadateľom, ktorý predložil pôvodnú žiadosť. Združenie na ochranu zemepisného označenia je združením výrobcov, resp. spracovateľov predmetného výrobku.

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Položky v špecifikácii, ktorých sa zmena týka

—	☐	Názov výrobku
—	☒	Opis výrobku
—	☐	Zemepisná oblasť
—	☐	Dôkaz o pôvode
—	☒	Spôsob výroby
—	☒	Súvislosť
—	☐	Označovanie
—	☐	Iné [uveďte]

4. Typ zmeny (zmien)

—	☒	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.
—	☐	Zmena špecifikácie výrobku s registrovaným CHOP alebo CHZO, ktorú nemožno považovať za nepodstatnú v zmysle článku 53 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a v prípade ktorej nebol uverejnený jednotný dokument (alebo rovnocenný dokument).

5. Zmena (zmeny)

b) Opis

V prvej vete sa po formulácii „… vaječné cestoviny z čerstvých vajec“ dopĺňa: „(v prípade sušených cestovín), resp. vaječnej melanže a/alebo čerstvých vajec (čerstvé cestoviny)“.

Na konci prvého odseku sa dopĺňajú tieto vety, pôvodne obsiahnuté v odseku e) Spôsob výroby:

„‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘ sa predávajú ako čerstvá cestovina určená na bezprostrednú konzumáciu, alebo aj pasterizované a/alebo chladené alebo mrazené. Takisto sa predávajú aj ako dobre skladovateľná sušená cestovina.“

V odseku „Zloženie“ sa:

—	v prvej vete po formulácii „… krupica, čerstvé vajcia“ dopĺňa: „(v prípade sušenej cestoviny), resp. vaječná melanž a/alebo čerstvé vajcia (čerstvé cestoviny)“

—	na konci odseku dopĺňa táto veta: „Čerstvú cestovinu ‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘ možno poliať stolovým olejom neutrálnej chuti, ktorý nespôsobuje zafarbenie potraviny.“

V odseku „Charakteristické znaky“ sa:

—

údaje o „kvalite vajec“ nahrádzajú údajmi:

„Kvalita vajec na výrobu sušených cestovín ‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘: čerstvé vajcia zodpovedajúce smerniciam pre cestoviny.

Kvalita vajec na výrobu čerstvých cestovín ‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘: vaječná melanž a/alebo čerstvé vajcia zodpovedajúce smerniciam pre cestoviny.“

—	v údajoch „o kvalite krupice“ formulácia „… alebo špaldová múka“ mení na: „… a/alebo špaldová krupica“.

—	v texte nasledujúcom po „Kvalita múky pri čerstvých ‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘“ sa formulácia „pšeničná alebo špaldová múka“ nahrádza formuláciou „pšeničná a/alebo špaldová múka“.

—	na konci odseku dopĺňa táto formulácia: „Stolový olej neutrálnej chuti, ktorý nespôsobuje zafarbenie potraviny: čerstvú cestovinu ‚Schwäbische Spätzle‘/‚Schwäbische Knöpfle‘ možno poliať olejom.“

Odôvodnenie:

Nahradenie „čerstvého vajca“„vaječnou melanžou“ pri čerstvých cestovinách „Spätzle“/„Knöpfle“

Mnohí výrobcovia sušených cestovín síce sami rozbíjajú slepačie vajcia, ktoré vzápätí spracúvajú ako čerstvé vajcia, tento postup však nie je bežný pri výrobe čerstvých cestovín, výnimkou sú gastronomické podniky alebo malé remeselné podniky.

Nepasterizovaná vaječná masa je mimoriadne náchylná na mikrobiálnu skazu, a preto je nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia tejto suroviny (a teda aj konečného výrobku) veľmi veľké predovšetkým pre výrobcov čerstvých cestovín. Preto výrobcovia čerstvých cestovín používajú pasterizovanú vaječnú melanž od uznaných dodávateľov.

Títo dodávatelia musia byť schválení na základe veterinárnych a potravinárskych predpisov EÚ a musia vykonávať celý rad pravidelných kontrol suroviny (vajcia v škrupine), ako aj svojho konečného výrobku. Kontrola suroviny zahŕňa rozsiahlu pravidelnú kontrolu pri preberaní tovaru, kontrolu skladovacích podmienok, veľkosti vzduchovej komory, ako aj analýzu škodlivých látok, ktorú vykonávajú akreditované externé laboratóriá. Po pasterizácii sa vykonávajú ďalšie chemicko-fyzikálne a mikrobiologické analýzy jednotlivých dávok, ktoré predstavujú záruku bezpečnosti dodaného produktu z hľadiska čerstvosti, trvanlivosti a jeho nemenných vlastností. V tejto súvislosti je najspoľahlivejším ukazovateľom čerstvosti určenie organických kyselín (mliečnej, beta-hydroxymaslovej a jantárovej).

Čerstvé vajcia v zmysle usmernení vzťahujúcich sa na cestoviny môže takisto pochádzať zo schválených podnikov, podmienkou je, že sa pasterizované vaječné produkty musia dodať do 24 hodín výrobcom cestovín, ktorí ich musia vzápätí spracovať.

V podnikovej praxi je však pre výrobcov čerstvých cestovín náročné túto požiadavku dodržiavať, predovšetkým po víkendoch a dňoch pracovného pokoja.

Na druhej strane sa v tejto súvislosti v usmerneniach týkajúcich sa cestovín neuvádzajú žiadne údaje o veku vajec, vymedzuje sa len časový rámec od rozbitia vajíčok po ich spracovanie.

Vek je však v závislosti od skladovacích podmienok pred rozbitím vajíčok rozhodujúcim faktorom pre kvalitu. V usmerneniach sa tento faktor ale nezohľadňuje. Ako čerstvé vajcia, tak vajcia používané na výrobu vaječnej melanže musia bezpodmienečne byť vajíčkami triedy A. Pasterizovaná vaječná melanž používaná na výrobu čerstvých vaječných cestovín má maximálnu skladovateľnosť 14 dní od dátumu znášky. V prípade čerstvých vajec sa neuvádzajú odlišné lehoty skladovania.

Z uvedených skutočností vyplýva, že používanie vaječnej melanže pri výrobe čerstvej cestoviny „Spätzle“/„Knöpfle“ jednak zodpovedá požiadavkám bezpečnosti výrobku, jednak je minimálne rovnocenné s používaním čerstvých vajec a nemá za následok žiadne zníženie kvality konečného výrobku.

Opis rôznych foriem, v akých sa cestovina „Schwäbische Spätzle/Schwäbische Knöpfle“ ako čerstvá a sušená cestovina ponúka, patrí tematicky do odseku b) špecifikácie, kam by sa mal premiestniť z odseku e).

Stolový olej ako nepovinná prísada

Čerstvé cestoviny sa po výrobe nevysušia, len osušia. V dôsledku vyššieho obsahu vody než pri sušenej cestovine sa ľahko na seba lepia. Pridaním stolového oleja sa tomuto úkazu zabráni. Vďaka tomu si čerstvé cestoviny zachovajú konzistenciu a tvar, čím sa zvyšuje kvalita výrobku pri príprave pre konečného spotrebiteľa. Cestoviny sa dajú ľahko vybrať z obalu a ohriať.

Použitie stolového oleja neutrálnej chuti, ktorý nespôsobuje zafarbenie potraviny, predstavuje záruku nemennosti chuti a farby cestovín „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“.

Poliatie olejom ako krok pri príprave cestovín a ich skladovaní je bežnou praxou aj v gastronómii a domácnostiach. Pri príprave sušených cestovín sa do vody spravidla pridáva trochu oleja, takisto s cieľom zamedziť zlepeniu cestovín.

Používanie stolového oleja pri príprave čerstvých cestovín teda zodpovedá technologickým požiadavkám a nemá žiadny negatívny vplyv na kvalitu a charakteristické znaky výrobku.

Zmena formulácie „… alebo špaldová múka“ na formuláciu „…a/alebo špaldová krupica“ je jednak opravou zjavnej chyby a jednak objasnením bežného postupu výrobcu, že možno použiť pšeničnú krupicu spolu so špaldovou.

To platí aj pri zmene formulácie „pšeničná alebo špaldová múka“ na formuláciu „pšeničná a/alebo špaldová múka“.

e) Postup výroby/získavania

Na konci odseku sa formulácia „…pri čerstvých cestovinách nasleduje prípadne chladenie, pasterizácia a nakoniec chladenie na 2 až 7 °C“ mení takto:

„…pri čerstvých cestovinách nasleduje prípadne pasterizácia a nakoniec chladenie na 2 až 7 °C alebo zmrazenie.“

Odôvodnenie:

Ide o redakčnú zmenu a zároveň objasňujúce doplnenie, že čerstvé cestoviny možno aj zmraziť. Skutočnosť, že cestoviny „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sa predávajú aj ako mrazený výrobok, vyplýva už z odseku b) Opis.

f) Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Špecifickosť výrobku:

V prvej vete sa po formulácii „… vaječné cestoviny z čerstvých vajec“ dopĺňa: „(sušená cestovina), resp. vaječná melanž a/alebo čerstvé vajce (čerstvá cestovina)“.

Odôvodnenie:

Pozri odôvodnenie k nahradeniu „čerstvého vajca“„vaječnou melanžou“ pri čerstvých cestovinách „Spätzle“/„Knöpfle“ v písmene b) Opis.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„SCHWÄBISCHE SPÄTZLE“/„SCHWÄBISCHE KNÖPFLE“

EÚ č.: DE-PGI-0105-01384 – 12.10.2015

CHOP ( ) CHZO ( X )

1. Názov

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“

2. Členský štát alebo tretia krajina

Nemecko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1. Druh výrobku

Trieda 2.5 Cestoviny

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sú vaječné cestoviny z čerstvých vajec (v prípade sušených cestovín), resp. vaječnej melanže a/alebo čerstvých vajec (čerstvé cestoviny), majú charakter domácej výroby, nerovnomerný tvar a drsný, pórovitý povrch, tuhé cesto sa vkladá priamo do vriacej vody/vodnej pary. V bežnej reči obidva názvy označujú výrobok vyrobený z rovnakého cesta a sú vzájomne zameniteľné. Vaječné cestoviny môžu byť pritom hrubšie či tenké a dlhé či krátke. Ohraničenie je sotva možné, prechody pri vžitom používaní jazyka sú nejasné a regionálne sa takisto vykladajú rôzne.

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sa predávajú ako čerstvá cestovina určená na bezprostrednú konzumáciu, alebo aj pasterizované a/alebo chladené alebo mrazené. Takisto sa predávajú aj ako dobre skladovateľná sušená cestovina.

Charakteristické znaky:

Farba/vzhľad: prirodzená, zlatožltá–svetložltá.

Tvar: Vaječné cestoviny s nepravidelným tvarom; drsný a pórovitý povrch; charakter domácej výroby: forma môže byť tenká aj hrubšia, môžu mať podlhovastý tvar alebo môžu byť krátke.

Konzistencia/povrch: pevné pri zahryznutí, odolné pri varení/nelepia sa, s drsným povrchom.

Kvalita vajec na výrobu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ (sušené cestoviny): čerstvé vajcia zodpovedajúce smerniciam pre cestoviny.

Kvalita vajec na výrobu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ (čerstvé cestoviny): vaječná melanž a/alebo čerstvé vajcia zodpovedajúce smerniciam pre cestoviny.

Obsah vajec na kg krupice/múky:

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ (sušené cestoviny): minimálne 2 vajcia/kg krupice, spravidla sa na kg krupice pridávajú 4 vajcia alebo 6 vajec;

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ (čerstvé cestoviny): minimálne 8 vajec/kg krupice a múky.

Kvalita krupice: krupica z tvrdej pšenice a/alebo špaldová krupica.

Kvalita múky v prípade čerstvých „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“: pšeničná a/alebo špaldová múka.

Kvalita vody: čerstvá pitná voda.

Soľ: voliteľné, maximálne 1 %.

Korenie, bylinky, špenát: voliteľné.

Kyselina citrónová: v prípade čerstvých „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ voliteľná.

Stolový olej neutrálnej chuti, ktorý nespôsobuje zafarbenie potraviny: v prípade čerstvých „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ voliteľný.

3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Prísadami na výrobu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sú krupica, čerstvé vajcia (v prípade sušenej cestoviny), resp. vaječná melanž a/alebo čerstvé vajcia (čerstvé cestoviny) a pitná voda. Možno pridať aj soľ (maximálne 1 %), korenie, bylinky a špenát. V prípade čerstvých „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ možno pridať aj kyselinu citrónovú a ďalej možno celkom alebo čiastočne nahradiť krupicu múkou. Čerstvú cestovinu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ možno poliať stolovým olejom neutrálnej chuti, ktorý nespôsobuje zafarbenie potraviny.

3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Na zaručenie pravosti tradičného produktu typického v tomto regióne a trvale vysokej kvality sa výroba „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ musí uskutočniť v označenej zemepisne oblasti. Výroba čerstvých cestovín a sušených cestovín prebieha až do chvíle chladenia, resp. sušenia po rovnakých výrobných krokoch. Tradične sa „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ krájajú ručne, až od začiatku 20. storočia sa rozšírilo strojové spracovanie „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“. Prísady sa zmiešajú a hmota sa hnetie, až je cesto tuhé. Od zavedenia strojov na hnetenie cesta je tento proces prevažne mechanizovaný. Cesto sa vytvaruje a vloží do vriacej vody alebo vodnej pary. Konzistencia cesta a správna teplota a dĺžka času varenia si vyžadujú jemný cit a skúsenosť, ktoré možno len ťažko štandardizovať. Zručnosti a know-how výrobcov a regionálnemu výrobnému postupu sa pritom pripisuje mimoriadny význam. V prípade sušených cestovín sa uvarené „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ predsušia a potom sušia, pri čerstvých cestovinách nasleduje prípadne pasterizácia a nakoniec chladenie na 2 až 7 °C alebo zmrazenie.

3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

—

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Geografická oblasť Schwaben zahŕňa celú spolkovú republiku Bádensko-Württembersko, ako aj okres Schwaben v Slobodnom štáte Bavorsko.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Špecifickosť zemepisnej oblasti

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ majú v zemepisnej oblasti stáročnú tradíciu výroby a veľký význam pre švábsku kuchyňu. Zručnosti a know-how výrobcov a regionálnemu výrobnému postupu sa pritom pripisuje mimoriadny význam. Tradične sa „Spätzle“ krájajú ručne a ručne odkrajované „Spätzle“ z doštičky sa dodnes považujú za mimoriadnu pečať kvality. Z ekonomických dôvodov sa v zemepisnej oblasti od začiatku 20. storočia začalo rozširovať strojové spracovanie „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ charakteristické pre domácu výrobu, t. j. akoby boli krájané ručne. S cieľom zachovať pravosť a domáci charakter „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ boli zaregistrované prvé patenty založené na praktických skúsenostiach (porov. napr. Deutsches Reichpatent 471046). Viaceré výstavy dokumentujú tradičný výrobný postup v regióne Švábsko od začiatku až do súčasnosti [porov. „Spätzle und Knöpfle – Geschichte(n) rund um das Leibgericht der Schwaben“, „Blickfang: Alte Zeiten“, Ofterdingen; „Spätzle – Schaben, pressen, hobeln“, Freilichtmuseum Beuren]. Početné súťaže vo varení a celý rad svetových rekordov v krájaní „Spätzle“ zvýrazňujú osobitosť zemepisnej oblasti v súvislosti s ľudskými faktormi. Know-how, ktoré zohráva významnú úlohu pri neskorších vlastnostiach produktu, odovzdávali miestni ľudia z generácie na generáciu. Tradícia výroby „Spätzle“ vo Švábsku sa dá vysledovať až do 18. storočia. V roku 1725 württemberský radný a osobný lekár Rosino Lentilio zhrnul „Knöpflein“ a „Spazen“ do kategórie „všetko, čo sa pripravuje z múky“. Vtedy bola v švábsko-alemanskej oblasti široko rozšírená špalda. V tomto chudobnom regióne drobných roľníkov sa táto nenáročná obilnina, ktorej sa darí i na málo úrodnej pôde, tešila veľkej obľube. Vzhľadom na to, že špaldová múka obsahuje mnoho lepkových bielkovín, vďaka ktorým sa cesto v časoch núdze pripravovalo i bez pridania vajec, na výrobu „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sa používala predovšetkým špalda. Známymi sa „Spätzle“ stali v oblasti Münsinger Alb. So začiatkom industrializácie a rastúcou prosperitou obyvateľstva sa „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ stali z každodennej stravy kulinárskou špecialitou na sviatočné dni. V opise švábskej roľníckej dediny z roku 1937 sa „Spätzle“ uvádzajú ako slávnostný pokrm. Rok predtým povýšil miestny básnik Sebastian Blau „Spätzle“ na symbol regionálnej identity Švábov: „…‚Spätzle‘ sú základom našej kuchyne, slávou našej krajiny, …alfou a omegou švábskeho jedálneho lístka…“. Tradičné regionálne výrobné postupy a vysoko vyvinutá zručnosť pri výrobe „Spätzle“ umožnili v inak od prírody znevýhodnených miestach zemepisnej oblasti výrobu vysoko hodnotného produktu. „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ dnes vo Švábsku ponúkajú vo svojom sortimente takmer všetci výrobcovia cestovín a gastronómovia a od 80. rokov ich aj úspešne vyvážajú. Pre obyvateľov žijúcich v tejto zemepisnej oblasti sa tento výrobok stal symbolom identity. Veľký význam „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ pre švábsku kuchyňu je okrem iného doložený aj románom „Die Geschichte von den sieben Schwaben“, prvýkrát vydaným v roku 1827, podľa ktorého je vo Švábsku zvyk „jesť päťkrát denne, a to päťkrát polievku a dvakrát k tomu ‚Knöpfle‘ alebo ‚Spätzle‘“. V roku 1892 Elise Henle napísala, že sa patrí, aby každá švábska žena ovládala prípravu „Spätzle“: „nie je to správne švábske dievča, keď nevie variť ‚Spätzle‘“. V novších časoch uvádza švábsky autor Siegfried Ruoß v kuchárke „Schwäbische Spätzleküche“ pre región Švábsko viac než 50 rôznych receptov na „Spätzle“.

Špecifickosť výrobku

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sú na rozdiel od ostatných cestovín vaječné cestoviny z čerstvých vajec (v prípade sušených cestovín), resp. vaječnej melanže a/alebo čerstvých vajec (v prípade čerstvých cestovín) vyrobené postupom charakteristickým pre domácu výrobu, majú nerovnomerný tvar a drsný, pórovitý povrch, tuhé cesto sa vkladá priamo do vriacej vody/vodnej pary, môžu byť hrubšie či tenké a podlhovasté či krátke. Ide o jediné cestoviny, ktoré sa po prvýkrát varia už počas výroby. Vlhké cesto sa buď pretlačí cez dierkované plechy, alebo kvapká cez tieto plechy do vriacej vody. Cesto sa prípadne počas tohto procesu krája.

Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO)

Príčinná súvislosť medzi osobitosťou „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ a ich zemepisným pôvodom vyplýva zo skutočnosti, že „Spätzle“ sa vďaka svojmu pôvodu tešia veľkému uznaniu. Ide o tradičné a typické regionálne cestovinové špeciality zo švábskej oblasti, ktoré sú známe a cenené najmä v tomto regióne, ale i mimo neho. To na jednej strane potvrdzuje ako rad vyjadrení, ktoré dostal vnútroštátny úrad, tak aj prieskum vykonaný medzi spotrebiteľmi z roku 2002.

Na druhej strane je početnými odkazmi v literatúre, v novinových článkoch a regionálnych kuchárkach doložený zásadný význam a hodnota, ktoré sa výrobku „Spätzle“/„Knöpfle“ ako „švábskemu národnému jedlu“ vo švábskej kuchyni pripisujú.

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ dnes vo Švábsku ponúkajú vo svojom sortimente takmer všetci výrobcovia cestovín a gastronómovia a od 80-tych rokov minulého storočia ich aj úspešne vyvážajú. „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sa tešia neobyčajnému uznaniu najmä z dôvodu tradičného regionálneho výrobného postupu a vysoko vyvinutej zručnosti pri výrobe „Spätzle“ v regióne Švábsko, pričom ručne krájané „Spätzle“ sa tešia mimoriadnej vážnosti. Aj strojová výroba si vyžaduje jemný cit a skúsenosť, a preto sa zručnosti výrobcov a regionálnemu výrobnému postupu takisto prikladá mimoriadny význam. Možno preto vychádzať z predpokladu, že povesť „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ je úzko spojená s regiónom pôvodu.

„Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ sú spotrebiteľom veľmi dobre známe a vďaka svojmu regionálnemu pôvodu sa tešia neobyčajnej vážnosti, ktorá sa zakladá na ich dlhej tradícii ako špecialita regiónu Švábsko a tu vyvinutej zručnosti na výrobu „Spätzle“, pritom ručne krájané „Spätzle“ sa pokladajú za osobitnú pečať kvality. Už celonemecký prieskum, ktorý v roku 1965 vykonala spoločnosť Konsumgenossenschaft Stuttgart e. G., preukázal, že „Spätzle“ sa v regiónoch Stuttgart a Reutlingen vysoko cenia. Aj švábska literatúra je bohatá na básne o obľúbenom jedle Švábov, ako napríklad dokazuje báseň „Das Lob der Schwabenknöpfle“ uverejnená v roku 1838 v Schwarzwälder Boten, báseň „Schwäbische Leibspeisa“ alebo „Spätzles-Lied“. Ďalej sa na „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ takisto odkazuje v početných slávnostiach a zvykoch a tento výrobok je takisto propagovaný ako turistická atrakcia v rámci týždňov špecialít či kurzov, seminárov a súťaží v krájaní „Spätzle“. V novších časoch prevzali „Schwäbische Spätzle“/„Schwäbische Knöpfle“ aj úlohu kulinárskeho veľvyslanca regiónu Švábsko.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)

https://register.dpma.de/DPMAregister/blattdownload/marken/2016/26/Teil-7/20160701

(1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

1.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 403/26

Korigendum k oznámeniu Komisie v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa harmonizačného právneho predpisu Únie)

( Úradný vestník Európskej únie C 249 z 8. júla 2016 )

(2016/C 403/11)

Na strane 4 norma EN 60065:2014:

namiesto:

„Cenelec

EN 60065:2014

Audioprístroje, videoprístroje a podobné elektronické prístroje. Požiadavky na bezpečnosť

IEC 60065:2014 (Modifikovaná)

17.4.2015

EN 60065:2002

+ A11:2008

+ A12:2011

+ A1:2006

+ A2:2010

Poznámka 2.1

17.11.2017

článok 3.1.a

(a článok 2 2006/95/ES)

EN 60065:2014/AC:2016

Toto je prvá publikácia“

má byť:

„Cenelec

EN 60065:2014

Audioprístroje, videoprístroje a podobné elektronické prístroje. Požiadavky na bezpečnosť

IEC 60065:2014 (Modifikovaná)

17.4.2015

EN 60065:2002

+ A11:2008

+ A12:2011

+ A1:2006

+ A2:2010

Poznámka 2.1

12.6.2017

článok 3.1.a

(a článok 2 2006/95/ES)

EN 60065:2014/AC:2016

08/07/2016“

Na strane 4 norma EN 60825-1:2014:

namiesto:

„Cenelec

EN 60825-1:2014

Bezpečnosť laserových zariadení. Časť 1: Klasifikácia zariadení a požiadavky

IEC 60825-1:2014

10.7.2015

EN 60825-1:2007

Poznámka 2.1

19.6.2017

článok 3.1.a

(a článok 2 2006/95/ES)“

má byť:

„Cenelec

EN 60825-1:2014

Bezpečnosť laserových zariadení. Časť 1: Klasifikácia zariadení a požiadavky

IEC 60825-1:2014

10.7.2015

EN 60825-1:2007

Poznámka 2.1

12.6.2017

článok 3.1.a

(a článok 2 2006/95/ES)“

Na strane 6 norma EN 61000-3-2:2014:

namiesto:

„Cenelec

EN 61000-3-2:2014

Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 3-2: Medze. Medze vyžarovania harmonických zložiek prúdu (zariadenia so vstupným fázovým prúdom <= 16 A)

IEC 61000-3-2:2014

17.4.2015

EN 61000-3-2:2006

+ A1:2009

+ A2:2009

Poznámka 2.1

30.6.2017

článok 3.1.b“

má byť:

„Cenelec

EN 61000-3-2:2014

Elektromagnetická kompatibilita (EMC). Časť 3-2: Medze. Medze vyžarovania harmonických zložiek prúdu (zariadenia so vstupným fázovým prúdom <= 16 A)

IEC 61000-3-2:2014

17.4.2015

EN 61000-3-2:2006

+ A1:2009

+ A2:2009

Poznámka 2.1

12.6.2017

článok 3.1.b“

Na strane 8 a 9 norma EN 62368-1:2014:

namiesto:

„Cenelec	EN 62368-1:2014 Zariadenia audio/video, informačných a komunikačných technológií. Časť 1: Požiadavky na bezpečnosť IEC 62368-1:2014 (Modifikovaná)	17.4.2015	EN 60065:2014 EN 60950-1:2006 + A11:2009 + A12:2011 + A1:2010 + A2:2013 Poznámka 2.1	20.6.2019	článok 3.1.a (a článok 2 2006/95/ES)
	EN 62368-1:2014/AC:2015	Toto je prvá publikácia
	EN 62368-1:2014/AC:2015	Toto je prvá publikácia
	EN 62368-1:2014/AC:2015	10.7.2015“

má byť:

„Cenelec	EN 62368-1:2014 Zariadenia audio/video, informačných a komunikačných technológií. Časť 1: Požiadavky na bezpečnosť IEC 62368-1:2014 (Modifikovaná)	17.4.2015	EN 60065:2014 EN 60950-1:2006 + A11:2009 + A12:2011 + A1:2010 + A2:2013 Poznámka 2.1	12.6.2017	článok 3.1.a (a článok 2 2006/95/ES)
	EN 62368-1:2014/AC:2015	10.7.2015
	EN 62368-1:2014/AC:2015	8.7.2016
	EN 62368-1:2014/AC:2015	8.7.2016“

Na strane 34 norma EN 301908-13 V7.1.1:

namiesto:

„ETSI

EN 301908-13 V7.1.1

Bunkové siete IMT. Harmonizovaná EN vzťahujúca sa na základné požiadavky podľa článku 3.2 smernice R&TTE. Časť 13: Používateľské zariadenia (UE) zdokonaleného univerzálneho pozemského rádiového prístupu (E-UTRA)

Toto je prvá publikácia

EN 301908-13 V6.2.1

Poznámka 2.1

30.9.2017

Článok 3.2“

má byť:

„ETSI

EN 301908-13 V7.1.1

8.7.2016

EN 301908-13 V6.2.1

Poznámka 2.1

12.6.2017

Článok 3.2“

Na strane 36 norma EN 301908-2 V7.1.1:

namiesto:

„ETSI

EN 301908-2 V7.1.1

Bunkové siete IMT. Harmonizovaná EN vzťahujúca sa na základné požiadavky podľa článku 3.2 smernice R&TTE. Časť 2: Používateľské zariadenia (UE) CDMA s priamym rozprestrením (UTRA FDD)

Toto je prvá publikácia

EN 301908-2 V6.2.1

Poznámka 2.1

30.9.2017

Článok 3.2“

má byť:

„ETSI

EN 301908-2 V7.1.1

8.7.2016

EN 301908-2 V6.2.1

Poznámka 2.1

12.6.2017

Článok 3.2“

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 403

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 59 1. novembra 2016

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2016/C 403/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8018 – Sony Corporation of America/Sony-ATV Music Publishing) ( 1 )	1
2016/C 403/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.8210 – HNA Aviation/SR Technics) ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2016/C 403/03	Výmenný kurz eura	2
	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2016/C 403/04	Informácie oznámené členskými štátmi o zákaze rybolovu	3
2016/C 403/05	Informácie oznámené členskými štátmi o zákaze rybolovu	3

Zákaz platný od	16.9.2016
Obdobie zákazu	16.9.2016 – 31.12.2016
Členský štát	Španielsko
Populácia alebo skupina populácií	BSF/8910-
Druh	stuhochvost čierny (Aphanopus carbo)
Zóna	vody EÚ a medzinárodné vody zón VIII, IX a X
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	32/TQ1367

Zákaz platný od	5.10.2016
Obdobie zákazu	5.10.2016 – 31.12.2016
Členský štát	Španielsko
Populácia alebo skupina populácií	ALF/3X14-
Druh	beryxy (Beryx spp.)
Zóna	vody EÚ a medzinárodné vody zón III, IV, V, VI, VII, VIII, IX, X, XII a XIV
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	33/TQ1367

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2016/C 403/06	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.8150 – Danone/The WhiteWave Foods Company) ( 1 )	4
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2016/C 403/07	Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	5
2016/C 403/08	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	9
2016/C 403/09	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	14
2016/C 403/10	Uverejnenie žiadosti o zmenu podľa článku 50 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny	20

	Korigendá
2016/C 403/11	Korigendum k oznámeniu Komisie v rámci implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa harmonizačného právneho predpisu Únie) ( Ú. v. EÚ C 249, 8.7.2016 )	26


	(1) Text s významom pre EHP