21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/1

1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyjadruje vážne znepokojenie nad stavom Európskej únie. V súčasnom politickom a hospodárskom kontexte, v prostredí čoraz väčšej nedôvery voči procesu európskej integrácie zo strany európskych občanov sa musí Európska komisia usilovať o obnovu ducha solidarity a zodpovednosti, ako sa už uviedlo v pracovnom programe na rok 2016. Existuje čoraz viac signálov nedostatočnej vôle členských štátov nájsť spoločné a jednotné riešenia. Jadrom činnosti EÚ by zároveň malo byť presviedčanie občanov, aby sa stotožnili s cieľmi EÚ.

2.

Utečenecká kríza si vyžaduje naliehavé humanitárne opatrenia. Zároveň treba venovať osobitnú pozornosť ťažkostiam, na ktoré narážajú európske vlády pri ponúkaní riešení, s ktorými by súhlasili všetci európski občania, ktorí sa cítia neisto a majú strach. Musia sa otvoriť bezpečné legálne koridory a EÚ musí rázne prejsť k spoločnému azylovému systému a dovŕšiť politické a legislatívne iniciatívy uverejnené v máji a júli 2016. Európska komisia by sa mala viac usilovať o presadzovanie právneho štátu pri vykonávaní acquis EÚ v oblasti migrácie a azylu a mala by zabezpečiť zodpovedné riadenie schengenského priestoru s cieľom obnoviť vzájomnú dôveru a udržateľnosť priestoru voľného pohybu. Ohrozenie Schengenskej dohody by zasiahlo podstatu európskeho projektu a obmedzilo jeho pokrok. Oprávnená požiadavka regulovanejších kontrol a riadenia vonkajších hraníc – v plnom súlade so zásadami právneho štátu – legitímna požiadavka širokej verejnosti na väčšiu bezpečnosť a ochranu a požiadavka užšej spolupráce v boji proti terorizmu nemôžu znamenať vytváranie prekážok v rámci EÚ a obmedzovanie voľného pohybu osôb.

3.

Zvýšené obavy sú spôsobené rozšírením protieurópskeho cítenia a zvyšujúceho sa politického zastúpenia xenofóbnych a populistických hnutí v národných parlamentoch a celkovo v spoločnosti, ktoré ohrozujú demokratické hodnoty v Európe. V niektorých členských štátoch môžu tieto hnutia ovplyvňovať vládu. Tieto nepriateľské prejavy voči Európe ako celku môžu viesť k riskantným diskusiám o ustanoveniach o výnimkách (opt-out) udelených vládam na základe ich príslušných súčasných politických potrieb, ako ukázala diskusia o Brexite. EÚ musí reagovať na tento posun k protekcionizmu a nacionalizmu aj konfrontáciou na kultúrnej úrovni.

4.

Nemali by sme však zabudnúť na výsledky, ktoré EÚ doteraz dosiahla, ani ich ohroziť, a hospodársku integráciu treba teraz doplniť hlbšou politickou a sociálnou integráciou. Jednotný trh je ústredným prvkom európskej integrácie a fungovanie rovnakých podmienok sa musí zachovať za každú cenu. Občania musia byť aktívnou súčasťou tohto procesu. Musí sa posilniť a štruktúrovať dialóg na miestnej, národnej a európskej úrovni s pomocou občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov, ktorí majú rozhodujúci význam pre vytýčenie nového smeru pre Európu.

5.

Mladí ľudia sú prioritou tejto kultúrnej zmeny, keďže sú najviac postihnutí nezamestnanosťou, ale zároveň majú najväčší potenciál na riešenie krízy. Na základe svojich skúseností „generácia Erasmus“ dokazuje otvorenosť a pripravenosť komunikovať a rásť spoločne s rôznymi národmi a kultúrami. Komisia preto musí všetkým mladým ľuďom ponúknuť príležitosť, odhliadnuc od chabých výsledkov záruky pre mladých ľudí, využiť európske výmenné pobyty bez ohľadu na ich úroveň vzdelania a pracovné postavenie.

6.

V súčasnom naďalej neistom hospodárskom a sociálnom ovzduší naliehavo vyzývame Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné zdroje na podporu rastu, kvalitných pracovných miest a sociálneho pokroku. Finančné, produktívne a sociálne investície sa ani zďaleka nevracajú na úroveň z obdobia pred krízou. Je potrebné makroekonomické prostredie podporujúce rast, ktoré sa bude opierať o priaznivé investičné prostredie v rámci dobre fungujúceho vnútorného trhu. Treba sa zaoberať všetkými aspektmi medzinárodnej konkurencieschopnosti a zvýšený domáci dopyt by mohol byť stimulom pre európske spoločnosti na svetovom trhu, ktorý by podporil pozitívnu reťazovú reakciu prospešnú pre všetkých.

7.

Hospodárske riadenie sa musí zameriavať na rast a sociálny pokrok a musia sa pri tom vykonávať všetky priority obsiahnuté v oznámení s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie a v ročnom prieskume rastu na rok 2016. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny by sa mala lepšie využívať flexibilita v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu s cieľom podporiť rast. Treba rozšíriť spoluzodpovednosť za európsky semester zapojením širokej občianskej spoločnosti a uznaním špecifickosti sociálnych partnerov na európskej a národnej úrovni.

8.

Aktualizovaná stratégia Európa 2020 by mala byť prepojená s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 Organizácie Spojených národov a obsahovať nové ciele udržateľného rozvoja, vnímať hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty ako neoddeliteľné a vzájomne prepojené prvky a obnoviť úsilie o dosiahnutie tých sociálnych cieľov, v ktorých EÚ zaostáva.

9.

EHSV žiada Komisiu, aby vykonávala svoju vedúcu úlohu pri dosahovaní konsenzu a zaangažovanosti v Európskom parlamente a Rade s cieľom presadiť vnútornú a vonkajšiu agendu EÚ.

10.

V tejto súvislosti EHSV žiada Komisiu, aby svoj pracovný program na rok 2017 zamerala na nasledujúce tri strategické oblasti a uznala, že vnútorný a vonkajší rozmer, ako aj hospodársky, sociálny a politický rozmer, sú neoddeliteľné:

—

S cieľom dosiahnuť investičný plán, ktorý bude predstavovať aspoň 2 % HDP EÚ, EHSV odporúča fiškálny stimul, okrem iného prostredníctvom verejných investícií, zameraný na investície, ktoré podporujú inovácie a rast, uprednostňujúc sektory ako energetika, doprava a širokopásmová infraštruktúra, digitalizácia, obehové hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, sociálne hospodárstvo a podnikateľské zručnosti a kvalitné pracovné miesta. Využívanie európskych fondov by malo byť v súlade s týmito cieľmi. Udržateľné podniky a priemyselný rast treba podporovať spolu s cieleným plánom pre MSP.

—

Pokiaľ ide o proces európskeho semestra, EHSV vyzýva Komisiu, aby presne sledovala a plnila všetky hospodárske a sociálne ciele, ktoré sa týkajú vypracúvania sociálnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny na dosiahnutie konkrétnych výsledkov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 vrátane boja proti chudobe a nerovnosti.

—

Dokončenie jednotného trhu si vyžaduje rozhodný záväzok zo strany Komisie, pokiaľ ide o priority stanovené v roku 2016. Voľný pohyb pracovníkov by mal zostať prioritou; spravodlivá mobilita znamená zabezpečenie súladu so zásadami rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na základe národnosti v súlade s európskym acquis pre európskych pracovníkov.

—

V rámci EHSV prebieha diskusia o zahrnutí zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ako ju uviedol predseda Juncker, do rámca EÚ pre pracovnú mobilitu. Výbor už vyjadril obavy v súvislosti s narušeniami, ktoré môžu poškodiť integráciu pracovného trhu a spravodlivú hospodársku súťaž.

—

Hospodárska a menová únia je ústredným prvkom jednotného trhu a EHSV zdôrazňuje, že treba rozvíjať jej hospodársky, sociálny a politický pilier. Eurozóna vrátane tých krajín, ktoré by do nej chceli vstúpiť, potrebuje silnejšiu identitu.

—

Využívanie príležitostí, ktoré ponúka digitalizácia, si vyžaduje, aby sa prijali opatrenia v mnohých oblastiach. EHSV vyzýva Komisiu, aby zriadila pravidelný konzultačný proces na riadenie vplyvu na kvalitatívne a kvantitatívne aspekty zamestnanosti, výroby, spotreby a verejných služieb pre občanov. Osobitná pozornosť sa musí venovať vykonávaniu programu pre digitálne zručnosti, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu pre všetkých.

—

Energetická únia ani zďaleka nie je dokončená. EHSV vyzýva Komisiu, aby urýchlila vykonávanie stratégie pre energetickú úniu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie a primerané ceny prostredníctvom diverzifikácie zdrojov energie a plne integrovaného vnútorného trhu s energiou. Na podporu procesu prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami je potrebný fond pre spravodlivý prechod. Pokiaľ ide o politiku v oblasti zmeny klímy, je potrebné okamžite prijať konkrétne opatrenia. EK by mala zabezpečiť, aby občianska spoločnosť a občania na celosvetovej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni boli viac zapojení do vývoja, preskúmania a predovšetkým implementácie parížskej dohody.

—

Utečeneckú krízu treba náležite riadiť. Musia sa otvoriť bezpečné humanitárne koridory a EÚ musí rázne prejsť k spoločnému azylovému systému.

—

V roku 2016 vzrástla úloha EÚ ako svetového aktéra a Únia by mala posilniť svoju pozíciu pri presadzovaní mieru a stabilizácie v oblastiach konfliktov. Nedostatočná vnútorná súdržnosť a nedostatok politickej vôle však vplyv EÚ vo svete doteraz oslabovali. Ako podmienku účinnej vonkajšej činnosti je potrebné prijať integrované politické opatrenia medzi zahraničnou a vnútornou politikou, pokiaľ je to možné.

—

Na posilnenie bezpečnosti v Európe sú potrebné dodatočné praktické opatrenia: silná spoločná zahraničná politika na riešenie otvorených konfliktov so susednými krajinami, rozvojová politika konzistentná s rozvojovými politikami ostatných medzinárodných inštitúcií, medzinárodná policajná spolupráca a účinné kontroly vonkajších hraníc bez toho, aby sa obmedzili individuálne slobody a súkromie.

—

EHSV považuje za nevyhnuté zavŕšiť súčasné bilaterálne obchodné a investičné rokovania, aby sa zabezpečila rovnováha záujmov uvedených v stanovisku EHSV k oznámeniu EK na tému Obchod pre všetkých, a pracovať na tom, aby sa riadne vykonávali. Transparentnosť a spravodlivé vyváženie záujmov treba tiež sledovať v rámci mnohostranného prístupu k obchodným dohodám v rámci WTO. Dohody EÚ by nemali znižovať environmentálne, sociálne, pracovné, spotrebiteľské a iné normy spolu s verejnými službami, tieto dohody by sa v skutočnosti mali zamerať na ich zlepšenie.

—

Globálne ciele udržateľného rozvoja Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj sa musia začleniť do politických oblastí týkajúcich sa vonkajšej činnosti EÚ.

—

EHSV vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na ovplyvňovanie a podporu vývoja a exportu technológií a riešení v oblasti klímy na celosvetovej úrovni.

—

EHSV žiada EK, aby otvorila diskusiu o spôsobe fungovania EÚ. Musíme opäť potvrdiť európske hodnoty v rámci spoločnej vízie, význam európskej solidarity, sociálnej súdržnosti a budovania participatívnej a inkluzívnej demokracie.

—

EHSV dôrazne nabáda Komisiu, aby pozorne monitorovala súlad členských štátov so zásadami právneho štátu a Charty základných práv a aby aktívne riešila všetky porušenia.

—

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia riadne nezohľadnila príspevok EHSV k pracovnému programu na rok 2016 a že nepovažovala za vhodné uskutočniť podrobnú výmenu názorov na politické rozhodnutia prijaté samotnou Komisiou. Budovanie systematického dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a posilnenie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov EÚ.

—

Investície do infraštruktúry, výroby a kvalitných pracovných miest

—

Vylepšený európsky semester pre rast, konkurencieschopnosť a sociálny pokrok

—

Rýchly prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo

1.1.

Hlavnou prioritou v roku 2017 zostáva zamestnanosť, najmä prostredníctvo tvorby nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, ženy, mladých ľudí a migrantov.

1.2.

Pokiaľ ide o európske fondy, Komisia by mala vyhodnotiť ich využívanie a zabezpečiť, aby sa financovanie prideľovalo tak, aby bolo účinne zamerané a maximalizovalo stimuláciu inovácií a rastu a uprednostňovali sa investície do infraštruktúry, výroby a kvalitných pracovných miest. Nezrovnalosti vo využívaní európskych fondov sa musia lepšie monitorovať a sankcionovať.

1.3.

Odvetvie sociálnych služieb je jedným z najväčších tvorcov pracovných miest v Európe. Komisia by preto mala vypracovať akčný plán na maximalizáciu jeho potenciálu a uvoľniť európsky fond pre strategické investície pre sociálny sektor.

1.4.

V ročnom prieskume rastu v roku 2017 by prioritou mali byť aj sociálne investície a pomoc krajinám, ktoré zaostávajú v dosahovaní európskych hospodárskych a sociálnych noriem.

1.5.

Je potrebná ofenzíva zručností založená na okamžitom vykonávaní programu pre nové zručnosti pre Európu a balíka opatrení v oblasti zamestnanosti mladých ľudí (záruka pre mladých ľudí a Európske združenie učňovskej prípravy).

1.6.

Opatrenia navrhované v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo sa musia bezodkladne vykonať, pričom treba uprednostniť tie opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť konkurencieschopnejšie prostredie pre európske podniky. Výbor žiada EK, aby preskúmala uskutočniteľnosť otvorenej európskej platformy pre obehové hospodárstvo, ktorá by združovala všetky zainteresované strany pod správou EHSV.

—

Podpora digitalizácie infraštruktúry, výroby a verejných služieb

—

Zvyšovanie zručností a akceptovanie digitálnych zmien v spoločnosti vo všeobecnosti a medzi pracovníkmi

2.1.

Digitalizácia priemyslu bude rozhodujúcim faktorom pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Proces digitalizácie má významný vplyv na európsku občiansku spoločnosť a stal sa nevyhnutným pre život ľudí. EHSV prostredníctvom svojich prierezových kompetencií a ako fórum zastupujúce organizovanú občiansku spoločnosť bude konať v prospech podpory akceptácie politík v tejto oblasti európskou občianskou spoločnosťou.

2.2.

Potenciál digitálneho hospodárstva spojený s ďalšími významnými hospodárskymi zmenami (napr. prechod na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a nízkouhlíkové hospodárstvo) musí byť strategickejšie orientovaný na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja OSN.

2.3.

S cieľom odstrániť rozdiely medzi jednotlivcami a medzi malými podnikmi by sa program digitalizácie mal riadne využiť pri rozvoji inteligentnej výroby, inteligentných energetických sietí, inteligentnej dopravy a mobility, inteligentného bývania a inteligentných komunít. Existuje tiež značný priestor na využite digitalizácie na zlepšenie verejných služieb a správy. Komisia by mala podporovať výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi.

2.4.

Treba vyzvať sociálnych partnerov, aby ako súčasť európskej koordinovanej stratégie využívali všetky nástroje sociálneho dialógu s riešiť problémy procesu digitalizácie v záujme maximalizácie kvalitných pracovných príležitostí, rekvalifikácie/zvyšovania kvalifikácie dotknutých pracovníkov a určenia nových foriem ochrany týchto pracovníkov. S cieľom zabezpečiť komplexný prístup sa odporúča, aby sa zriadil pravidelný konzultačný proces s ostatnými organizáciami občianskej spoločnosti.

—

Vykonávanie stratégie pre energetickú úniu vrátane jej vonkajšieho rozmeru

—

Vykonávanie a globálne posilnenie rozhodnutí v rámci konferencie COP 21

—

Zabezpečenie spravodlivého prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo

3.1.

Komisia musí pokračovať vo vykonávaní prezieravej stratégie v súlade s pracovným programom pripojeným k oznámeniu z roku 2015 o stave energetickej únie.

3.2.

Návrh EHSV vytvoriť európsky dialóg o energetike (EDE) sa musí stať kľúčovým mechanizmom na zabezpečenie toho, aby sa vedomosti, obavy a záujmy občianskej spoločnosti premietli do procesu energetickej únie.

3.3.

Rozhodnutia konferencie COP 21 sa musia bezodkladne vykonávať s plným zapojením organizovanej občianskej spoločnosti. Rovnaké podmienky sú nevyhnutné pre podniky, ktoré čelia medzinárodnej konkurencii, s cieľom zabrániť presunu emisií CO2 do iných krajín. Správnym signálom by bola výzva pre členské štáty EÚ, aby oznámili svoje vnútroštátne stanovené príspevky. Potreba oživiť investície a posilniť vedúce postavenie EÚ v oblasti ekologických technológií by sa tiež mali zohľadniť.

3.4.

V súvislosti so záväzkami konferencie COP 21 treba pozorne posúdiť riziko presunu emisií CO2 do iných krajín a vyžívať politické nástroje na jeho efektívne riešenie, najmä v kontexte systému EÚ na obchodovanie s emisiami na obdobie 2021 – 2030.

3.5.

Potravinový systém je jednou z hlavných príčin zmeny klímy a bude ňou výrazne ovplyvnený. Treba posilniť úlohu agropotravinárskeho odvetvia pri prispôsobovaní sa účinkom zmeny klímy a ich zmierňovaní. Význam predchádzania plytvaniu potravinami a jeho znižovania a úsilie občianskej spoločnosti treba zdôrazniť v súvislosti s akčným plánom EÚ pre obehové hospodárstvo.

3.6.

Okrem fondu pre spravodlivý prechod musí EÚ využívať inovačný fond a modernizačný fond a zapájať sociálnych partnerov a ostatné organizácie občianskej spoločnosti do riadenia týchto fondov.

3.7.

Na základe výsledkov štúdie EHSV o plánovanom zastarávaní by sa mal spustiť pilotný projekt zameraný na začlenenie odhadovanej alebo priemernej minimálnej životnosti do systému označovania výrobkov.

—

Rastúci priemysel a fungujúca únia kapitálových trhov

—

Podpora konkurencieschopnejšieho a ekologickejšieho hospodárstva, rozvoj podnikov sociálneho hospodárstva a implementácia inovatívnych modelov

—

Sprístupnenie spravodlivej mobility pracovnej sily pre všetkých

—

Dosiahnutie spravodlivejšieho zdaňovania

4.1.

Keďže priemysel je podstatou jednotného trhu, Európska únia sa musí naďalej sústrediť na oživenie svojho priemyslu a splniť cieľ zvýšenia jeho príspevku k HDP EÚ na 20 % do roku 2020. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam, ktorým čelí oceliarsky priemysel, a to prostredníctvom reštrukturalizácie štátnej pomoci a cielenejšieho využívania prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Treba tiež zaviesť akčný plán pre európsky obranný priemysel, ktorým by sa dosiahli značné úspory pre verejné obstarávanie v oblasti obrany.

4.2.

EHSV žiada, aby boli prijaté účinné opatrenia na zlepšenie prístupu k financiám, ako aj iniciatívy v rámci únie kapitálových trhov. Regulačný rámec a rámec (mikro- a makroprudenciálneho) dohľadu finančného sektora by sa mal upraviť s cieľom znížiť riziko regulačnej arbitráže. Sektor tieňového bankovníctva by sa tiež mal riešiť v tomto kontexte. Okrem toho by sa mali vytvoriť prostriedky na lepšie využitie kapitálu dostupného v štátnych investičných fondoch. V procese bankovej únie by sa mal uviesť odkaz na aspekt verejnej služby bankových služieb. Občania musia mať možnosť využívať tieto služby s vedomím, že sú transparentné, spoľahlivé a finančne nenáročné.

4.3.

Potrebný je konkrétny akčný plán na prekonanie prekážok, ktorým čelia MSP vrátane mikropodnikov a rodinných podnikov a ktoré im bránia v cezhraničnom obchode.

4.4.

S cieľom naplno využiť potenciál podnikov sociálneho hospodárstva, EHSV vyzýva Komisiu, aby spustila akčný plán pre sociálne hospodárstvo, ktorý by poskytol kompletnú štruktúru pre jeho rozvoj a rast.

4.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť Európy a podporiť ekologické hospodárstvo. V tejto súvislosti treba pri revízii stratégie jednotného trhu v roku 2017 spolu so zásadou zachovania rovnakých podmienok podporiť nové modely podnikania, ktoré rovnomerne zohľadnia hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, funkčné hospodárstvo a obehové hospodárstvo potrebujú jasné usmernenia na to, aby sa mohli rozvíjať. Nevyhnutný je komplexný prístup zohľadňujúci rôzne sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty v rámci koherentnej politickej štruktúry. Treba vytvoriť ambicióznejšiu stratégiu sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá lepšie zohľadní príspevok podnikov k spoločnému blahu, ukazovatele na meranie blahobytu a sociálneho rozvoja nad rámec HDP.

4.6.

Pokiaľ ide o verejné obstarávanie v súlade s novými smernicami, je nevyhnutné uľahčiť uplatňovanie sociálnych doložiek a vyhradeného trhu a vytvoriť usmernenia pre verejných obstarávateľov.

4.7.

Musí sa zaručiť spravodlivá pracovná mobilita. V tejto súvislosti EHSV práve pripravuje stanovisko k návrhu Komisie týkajúcemu sa revízie smernice 96/71/ES a zaoberá sa otázkami podpory slobody poskytovania služieb a zachovania spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu služieb a rovnakého zaobchádzania na trhu práce.

4.8.

Potreby politického vývoja SPP v kontexte preskúmania VFR na roky 2014 – 2020 v polovici uplatňovania by mali smerovať k zachovaniu multifunkčnosti, rodinných fariem a udržateľnosti ako ťažiska európskeho poľnohospodárstva. Komisia by mala vypracovať európsku potravinovú stratégiu s komplexným prístupom zahŕňajúcim celý dodávateľský reťazec, od poľnohospodára až po spotrebiteľa, ako aj zabezpečiť politickú súdržnosť medzi rôznymi oblasťami politiky, od poľnohospodárskej politiky po politiku v oblasti obchodu, vzdelávania a klímy.

4.9.

Mimoriadne dôležitá je mestská agenda EÚ. Komisia by mala vypracovať bielu knihu o vidieckych oblastiach. Treba však zdôrazniť, že mestské a vidiecke oblasti sú navzájom úzko prepojené a nemajú iné alternatívy.

4.10.

Je dôležité využiť prínosy zamestnanosti, ktoré prináša oživenie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o služby, digitalizáciu a pracovnú mobilitu. Riadne fungovanie jednotného trhu a rámec zaručujúci bezpečnosť pre ľudí, ako aj spravodlivá hospodárska súťaž, sú základom hospodárskeho oživenia v Európe. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu riešiť situáciu chudobných pracujúcich a vytvoriť účinné nástroje a politiky na zabezpečenie existenčného minima a zaistenie bezpečnosti v oblasti nových pracovnoprávnych vzťahov.

4.11.

Akčný plán pre účinné zdaňovanie príjmov právnických osôb musí napredovať, najmä pokiaľ ide o spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). EHSV požaduje rozhodné kroky na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Daň by sa mala vyberať tam, kde sa vykonáva hospodárska aktivita. Preto chce EHSV zabezpečiť, aby bola EÚ v plnej miere zapojená do akčného plánu OECD zameraného na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS).

4.12.

EHSV víta, že Komisia sa počas posledného cyklu európskeho semestra zamerala na postupný presun daňového zaťaženia z daňových poplatníkov s nízkymi príjmami v rámci efektívnejšieho a spravodlivejšieho daňového systému a podporila prechod na dane, ktoré majú nižší tlmiaci vplyv než zdanenie práce. Reformy daňových systémov sú nevyhnutné aj na zabezpečenie ich funkcie prerozdeľovania, ktoré môže pomôcť znížiť nerovnosti.

—

Plán na dobudovanie HMÚ vrátane bankovej únie

—

Presadzovanie hospodárskej a politickej únie

—

Dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 a sociálnych cieľov v rámci európskeho semestra

5.1.

Vzhľadom na veľmi obmedzenú kapacitu menovej politiky na podporu dopytu sa hospodárstvo eurozóny ocitlo v tzv. likviditnej pasci. Je potrebná väčšia solidarita zo strany krajín so štrukturálnym prebytkom, ktoré by mali vo väčšej miere prispieť k expanzívnej politike.

5.2.

Eurozóna musí posilniť svoj rastový potenciál a schopnosť vysporiadať sa s asymetrickými šokmi a podporiť hospodársku a sociálnu konvergenciu. Vyžaduje si to nové nariadenie o osobitnej fiškálnej kapacite. EHSV žiada, aby sa v eurozóne rozvinul makroekonomický dialóg ako kľúčový príspevok k demokratickému a sociálnemu rozvoju HMÚ. EHSV zdôrazňuje, že v budúcich diskusiách by sa nemalo používať spojenie „rady pre konkurencieschopnosť“, ale spojenie „rady pre konkurencieschopnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľnosť“. Eurozóna bude musieť vystupovať jednotne voči medzinárodným orgánom.

5.3.

EHSV očakáva, že európske inštitúcie začnú realizovať druhú fázu plánu na dobudovanie HMÚ v roku 2017, čím dajú eurozóne jasnú identitu. Príslušný plán by mal zahŕňať politické diskusie o implementácii inštitucionálnych opatrení, pričom niektoré kroky si môžu vyžadovať zmenu Zmluvy.

5.4.

Diskusia by sa mala zamerať na nasledujúce otázky: pevná štruktúra eurozóny, fiškálna kapacita eurozóny a pokrytie spoločného dlhu zo strany členských štátov eurozóny riadené Európskym menovým fondom; posilnenie zodpovednosti a demokratickej legitímnosti HMÚ prostredníctvom posilnenia právomocí Európskeho parlamentu, lepšie štruktúrovaná medziparlamentná konferencia a väčšia angažovanosť národných parlamentov, ako aj hlasovanie o právomociach HMÚ len poslancami EP z eurozóny.

5.5.

Ako súčasť európskeho semestra môže byť občiansky a sociálny dialóg hnacou silou úspešných, udržateľných a inkluzívnych hospodárskych a sociálnych reforiem a reforiem v oblasti zamestnanosti. Národné parlamenty musia byť zapojené do plánovania a hodnotenia národných programov reforiem (NPR) a implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020. Sociálni partneri zohrávajú špecifickú úlohu, pokiaľ ide o ich výlučné právomoci, zodpovednosti a úlohy.

5.6.

Treba zaviesť okamžité opatrenia s cieľom zaviesť bezpečnostné štruktúry pre zraniteľných pracovníkov s nízkymi príjmami, zabezpečiť životné minimum pre domácnosti, cielene sa zamerať na chudobné oblasti a vyrovnávať nerovnosti. Európsky pilier sociálnych práv musí byť jasne definovaný a implementovaný v roku 2017 za aktívnej účasti sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti. V rámci európskeho piliera sociálnych práv sa však musí prispieť k podpore udržateľného hospodárskeho rozvoja a tvorbe pracovných miest, a preto sa musia dosiahnuť hmatateľné výsledky na zlepšenie kvality života a práce ľudí v Európe a posilniť efektívne a inkluzívne trhy práce a kvalitne verejné služby dostupné pre všetkých.

5.7.

Banková únia je ako súčasť finančnej únie kľúčom k zaisteniu integrity eura a väčšiemu rozdeleniu rizika so súkromným sektorom. Návrh na európsky systém ochrany vkladov je neoddeliteľnou súčasťou bankovej únie. Ďalšie rozdelenie rizika v rámci návrhu systému EDIS by malo sprevádzať ďalšie znižovanie rizík v rámci bankovej únie. Oba návrhmi sa treba zaoberať paralelne a bezodkladne a treba ich aj naozaj realizovať. Komisia by mala vypracovať obsiahlu a dôslednú štúdiu posúdenia vplyvu s cieľom zvýšiť legitímnosť návrhu.

—

Uzatváranie obchodných dohôd s ambicióznymi a inovatívnymi kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji

—

Využívanie výhod občianskeho a sociálneho dialógu

6.1.

Potrebný je súlad medzi rozvojovými a obchodnými politikami. Ako sa uvádza v oznámení na tému Obchod pre všetkých, environmentálne, sociálne, pracovné, spotrebiteľské a iné normy spolu s verejnými službami by sa nemali dohodami EÚ oslabiť, ale skôr posilniť.

6.2.

Výbor za týchto podmienok považuje za dôležité uzavrieť prebiehajúce obchodné a investičné rokovania vyváženým spôsobom (vrátane TTIP, CETA, EÚ – Japonsko, rokovania o investíciách EÚ – Čína, rokovania s krajinami ASEAN a ostatné dohody o hospodárskom partnerstve) a po ratifikácii dohôd monitorovať ich implementáciu v praxi.

6.3.

V rámci mnohostranných rokovaní o službách (TiSA) a environmentálnych tovaroch treba presadzovať aj transparentnosť a spravodlivé vyváženie záujmov.

6.4.

Bilaterálne obchodné rokovania by nemali oslabiť záväzok EÚ voči WTO a snahu o silnú multilaterálnu celosvetovú dohodu a mali by sa vyhnúť prijatiu prípadných konfliktných pravidiel. V rámci rokovaní WTO je potrebný cielenejší prístup, napríklad pokiaľ ide o digitálny obchod.

6.5.

Obchod je kľúčovou témou výrobných odvetví EÚ a aj v rámci ochrany európskeho trhu pred nekalými praktikami a dumpingom prostredníctvom aktualizovaných nástrojov na ochranu obchodu s cieľom v plnej miere chrániť vnútorný trh pred nekalým dovozom z tretích krajín. Európska komisia by však mala starostlivo vyhodnotiť dosah rozhodnutia o štatúte trhového hospodárstva pre Čínu.

6.6.

Hoci systém investičných súdov, ktorý nedávno navrhla Európska komisia, vylepšuje zdiskreditovaný mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom podporovaný USA, stále je kontroverzný a treba ho ďalej zhodnotiť.

6.7.

Obchodná politika EÚ by mala zohľadniť rôzne názory vyjadrené v súvislosti s dôsledkami obchodných dohôd. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zapojeniu spoločných orgánov, v rámci ktorých sú všetky strany občianskej spoločnosti zapojené do monitorovania všetkých aspektov dohôd o voľnom obchode. Poznatky a skúsenosti EHSV sú jedinečným prínosom k tejto práci. Štúdie vplyvu o budúcich alebo prebiehajúcich rokovaniach sú aj naďalej kľúčovým nástrojom pre všetky strany zapojené do monitorovania rokovaní.

—

Zlepšenie bezpečnosti občanov

—

Dodržiavanie zásad právneho štátu

—

Odstránenie prekážok a prekonávanie rozdielov

7.1.

Rastúci dopyt európskych občanov po bezpečnosti si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom ochrániť hlavné úspechy integrácie EÚ a obnoviť dôveru v členských štátoch. Boj proti terorizmu si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a ich orgánmi.

7.2.

Snaha o nastolenie mieru na Blízkom východe, medzinárodná policajná spolupráca, účinná kontrola vonkajších hraníc a rozvojová politika musia nevyhnutne dopĺňať opatrenia zamerané na posilnenie bezpečnosti v Európe.

7.3.

V roku 2017 musí EÚ posilniť piliere opatrení EÚ stanovených v Európskom programe v oblasti bezpečnosti. Program EÚ v oblasti bezpečnosti musí zabezpečiť, aby sa v plnej miere plnili zásady právneho štátu a dodržiavali základné práva v členských štátoch, a to vrátane demokracie, ľudských práv, hospodárskych a sociálnych práv, a tiež zaručiť účinný dialóg s občianskou spoločnosťou.

7.4.

Treba odblokovať návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania [COM(2008) 426 final] a výrazne podporiť participatívne hľadisko občianskej spoločnosti.

7.5.

Stratégia rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 potrebuje posilnený postup s jasnými cieľmi, konkrétnymi opatreniami a účinným monitorovaním pokroku v oblasti boja proti rodovej diskriminácii na trhu práce, vo vzdelávaní a pri prijímaní rozhodnutí, ako aj v boji proti rodovému násiliu.

7.6.

Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia by sa mala aktualizovať podľa pripomienok Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom relevantných právnych predpisov a mal by sa zaviesť preukaz mobility, ktorý bude uznávaný vo všetkých členských štátoch.

7.7.

V rámci boja proti chudobe treba stanoviť konkrétne ukazovatele a ciele pre deti v ohrození.

7.8.

Treba sa zaoberať novými formami zraniteľnosti, ako je napríklad neistá práca, chudoba pracujúcich a situácia starších a mladých žien, osamelých matiek a prisťahovalkýň.

—

Správne riadenie utečencov

—

Integrácia migrantov

—

Boj proti populizmu a xenofóbii

8.1.

EÚ musí reagovať na problémy súvisiace s migráciou a azylom prostredníctvom užšej spolupráce medzi členskými štátmi a pomocou jednotných a praktických opatrení. EHSV poukazuje na odporúčania a správu, ktorú vypracoval na základe prieskumných ciest do 11 členských štátov. Uprednostniť treba návrhy, ktoré vyplynuli zo správy Európskeho parlamentu o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii.

8.2.

V roku 2017 sa musia vytvoriť podmienky na ukončenie výnimiek k hraničným kontrolám stanoveným v rámci schengenských pravidiel a zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu pri riadení schengenského priestoru.

8.3.

Navrhovaný spoločný azylový systém možno realisticky dosiahnuť v strednodobom horizonte. Legislatívne a politické iniciatívy navrhované Európskou komisiou sa musia urýchlene prijať rešpektujúc všeobecný záujem žiadateľov o medzinárodnú ochranu a zásady právneho štátu ako vyjadrenie konkrétnej solidarity medzi členskými štátmi.

8.4.

Je preto dôležité prehodnotiť návrh na presídlenie, premiestnenie a ochranu žiadateľov o azyl s cieľom otvoriť legálne a bezpečné trasy pre žiadateľov o azyl.

8.5.

V tejto súvislosti by chcel EHSV zdôrazniť, že v dohode medzi EÚ a Tureckom chýbajú potrebné záruky na zabezpečenie dodržiavania základných práv a medzinárodných záväzkov EÚ. Sú potrebné rázne kroky na obnovenie pozitívnej spolupráce s tureckými orgánmi a orgánmi susedných krajín, ktoré sú kľúčom k udržaniu bezpečnej hranice EÚ.

8.6.

Migračná politika potrebuje zdroje na integráciu migrantov a utečencov. Výbor oceňuje úsilie na racionálnejšie využívanie zdrojov dostupných v rámci rôznych európskych fondov. Zdroje sa musia zvýšiť, najmä v rámci ESF, pre tie členské štáty, ktoré sú najviac vystavené problému integrácie migrantov a utečencov.

8.7.

Dôležité je zapojiť ľudí s oprávneným pobytom v Európe do odbornej prípravy, pomôcť im pri vstupe na trh práce a integrácii do spoločnosti vo všeobecnosti. Rovnako potrebné je riešiť rastúci fenomén xenofóbie a populizmu, ktorý často súvisí s veľkými migračnými tokmi. Spoločné vyhlásenie európskych sociálnych a hospodárskych partnerov (ETUC, Business Europe, CEEP, UEAPME a Eurochambres) a práca organizácií občianskej spoločnosti a sociálnej ekonomiky je výzvou na cestu vpred.

—

Vnútorná súdržnosť v záujme vonkajšej činnosti

—

Spolupráca so susedmi a strategickými partnermi

9.1.

EÚ by mala posilniť svoje postavenie globálneho aktéra za mier a stabilizáciu v oblastiach postihnutých konfliktom v rámci medzinárodných inštitúcií a konať súdržnejším spôsobom. V záujme zefektívnenia vonkajšej činnosti sú potrebné integrované politické opatrenia medzi vnútornou a vonkajšou politikou Komisie. Zásadný význam má zlepšenie vzťahov a spolupráce so strategickými partnermi, aby mohla EÚ zohrávať významnejšiu úlohu ako globálny aktér.

9.2.

Príspevok EÚ k spolupráci a rozvoju by mal uprednostňovať demokratizačné procesy v susedných krajinách. Treba podniknúť konkrétne kroky za podpory dobre naplánovaných investícií financovaných EÚ v koordinácii so Svetovou bankou.

9.3.

Dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a medziľudské kontakty by mali byť náležite začlenené do vonkajšej činnosti EÚ. Je nevyhnutné podporovať vytvorenie štruktúrovaného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti v regióne s cieľom zhodnotiť európsku susedskú politiku (ESP). Sociálny dialóg by sa zároveň mal stať neoddeliteľnou súčasťou spolupráce EÚ a jej rozvojových programov.

9.4.

Hodnotenie európskej susedskej politiky by malo byť prioritou. Vzťahy s krajinami južného a východného Stredozemia by sa nemali zameriavať len na obranu na základe bezpečnostných hľadísk alebo utečeneckej krízy, ale skôr by sa mali stať skutočnou politikou spoločného rozvoja medzi rovnocennými partnermi.

9.5.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať vzťahom s Ruskom, ako aj aktívnejšej diplomacii voči tejto krajine, najmä pokiaľ ide o vzťahy v oblasti energetiky.

9.6.

Kľúčový význam bude mať potreba splniť ciele trvalo udržateľného rozvoja a ciele stanovené na konferencii COP 21, a tiež začať ich implementáciu. Rozvojový program EÚ musia formovať najmä ciele trvalo udržateľného rozvoja. EÚ musí zohrávať aktívnu úlohu pri posudzovaní prostriedkov vrátane rozpočtových potrieb, ktoré bude potrebovať s cieľom čeliť takýmto výzvam. Vhodný rámec riadenia musí zabezpečiť výrazné zapojenie občianskej spoločnosti. EHSV opakuje svoj návrh na vytvorenie európskeho fóra udržateľného rozvoja.

—

Podpora aktívneho občianstva a participatívnej demokracie

—

Zvýšenie otvorenosti a transparentnosti

—

Podpora občianskeho dialógu a posilnenie sociálneho dialógu

10.1.

Aby mohla EÚ riešiť spoločné, komplexné výzvy, ktorým čelí, musí zmobilizovať všetky sektory a zdroje pri vytváraní spoločných riešení. Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní tejto dôležitej inovácie a zmena si vyžaduje najmä dôveru občanov. Preto treba zapojiť aktérov občianskej spoločnosti za rovnakých podmienok ako ostatné zainteresované strany, aby sa v plnej miere zabezpečilo, že ich príspevky sa plne využijú. Vyžaduje si to zmenu kultúry, ale aj podporu hodnoty silnej a nezávislej občianskej spoločnosti zo strany členských štátov a EÚ.

10.2.

V tejto súvislosti EHSV pripomína Komisii svoju požiadavku, aby uverejnila zelenú knihu o tom, ako možno usporiadať trvalý občiansky dialóg.

10.3.

EHSV takisto a znovu žiada, aby sa konzultačný proces s príslušnými stranami zlepšil, a to pokiaľ ide o reprezentatívnosť, prístupnosť, transparentnosť a spätnú väzbu.

10.4.

Treba prijať opatrenia v súvislosti s návrhom na revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov s cieľom zlepšiť jeho účinnosť.

10.5.

EHSV naďalej považuje za prioritu posilnenie participatívnej demokracie s cieľom zvýšiť demokratickú odolnosť rozhodovacieho procesu Európskej únie. V tejto súvislosti by mala nová medziinštitucionálna dohoda Komisie, Rady a Parlamentu umožniť inštitucionálnym poradným orgánom, ako je EHSV, aby mali väčší vplyv na legislatívne návrhy v rozhodovacom procese.

10.6.

Lepšia právna regulácia by mala byť metódou na zabezpečenie účinnejších a jednoduchších právnych predpisov, ktoré by boli jasné a mali by transparentné ciele. Mal by sa zvážiť návrh na vytvorenie tzv. legislatívnej stopy s cieľom lepšie monitorovať rozvoj právnych predpisov, čo by organizáciám občianskej spoločnosti umožnilo zapájať sa do legislatívneho procesu a posilnilo by to zapojenie sociálnych partnerov do tohto procesu a zároveň zabezpečilo splnenie ich potrieb a očakávaní.

10.7.

Komisia by mala pokračovať v procese uplatňovania programu REFIT, v ktorom by mal EHSV zohrávať významnejšiu úlohu. Program REFIT by však nemal ohroziť pracovné a sociálne práva ani ochranu životného prostredia a spotrebiteľov. Účinnejšia regulácia vrátane predpisov týkajúcich sa MSP môže byť výsledkom otvorenosti a transparentnosti postupov lepšej právnej regulácie, ktorá by mala príjemcov povzbudiť, aby navrhovali legislatívne iniciatívy zdola nahor a mala by najmä viesť k rozsiahlejšiemu zapojeniu aktérov občianskej spoločnosti.

10.8.

Európski sociálni partneri predstavili v marci 2016 štyri spoločné pozície k oživeniu sociálneho dialógu, utečencom, priemyselným politikám a digitalizácii. Tieto pozície musia byť začlenené do pracovného programu Komisie na rok 2017 a podporované ako také.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/13

Spravodajca:

Andrés BARCELÓ DELGADO

Pomocný spravodajca:

Gerald KREUZER

1.1.

Sotva by bolo možné pripustiť, že Čína funguje v podmienkach trhového hospodárstva, keďže nespĺňa štyri z piatich kritérií stanovených v rámci praxe Komisie a nespĺňa ustanovenia základného nariadenia [nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009].

1.2.

EHSV konštatuje, že – hoci rôzne zdroje prinášajú rôzne výsledky– ak prídeme o nástroje na zabezpečenie voľného a spravodlivého obchodu s Čínou, stratíme tým státisíce pracovných miest, čo je neprijateľný počet.

1.3.

Straty by sa sústredili v konkrétnych odvetviach a regiónoch, akými sú odvetvie výroby hliníka, bicyklov, keramiky, elektród, ferozliatin, skla, papiera, solárnych panelov, ocele a pneumatík, ktoré by boli ťažko postihnuté. Preto sa odporúčajú ďalšie odvetvové a geografické štúdie.

1.4.

Postihnutými odvetviami by boli najmä výrobcovia alebo spotrebitelia medziproduktov; obmedzenie antidumpingových opatrení by preto súkromným spotrebiteľom zrejme neprinieslo žiadne výhody.

1.5.

Priemyselné odvetvia, ktoré spotrebúvajú dumpingové výrobky, by mali z dotovaného dovozu len krátkodobé výhody. Zo strednodobého hľadiska by však mohli byť takisto ohrozené, pretože Čína podporuje aj odberateľské odvetvia s pridanou hodnotou. Zlé výsledky Číny v oblasti práv priemyselného vlastníctva v tomto zmysle predstavujú tiež ohrozenie.

1.6.

Ak v priemyselných odvetviach zaniknú pracovné miesta, len zriedka sa obnovia. Ak sa postihnutým jednotlivcom podarí nájsť prácu, je pravdepodobné, že na pozíciách, kde nebudú ocenené ich schopnosti, budú mať nižšie mzdy. Nahradenie kvalitných pracovných miest v priemysle neistými pracovnými miestami s nízkou mzdou tiež znamená riziko zvýšenia nerovností v našej spoločnosti.

1.7.

EHSV sa preto domnieva, že priznanie štatútu trhového hospodárstva Číne by vážne ohrozilo priemyselnú štruktúru a zamestnanosť vo výrobnej sfére v EÚ. Ohrozila by sa tým možnosť oživiť európsky priemysel prostredníctvom vysoko kvalitných a stabilných pracovných miest a zavádzať a šíriť technologické inovácie, výskum a vývoj, ktoré sú kľúčovými stimulmi na zabezpečenie dynamického a udržateľného európskeho hospodárskeho a sociálneho systému v Európe.

1.8.

V tejto súvislosti by priznanie štatútu trhového hospodárstva Číne vážne ohrozilo existenciu priemyselných oblastí a miestnych systémov výroby malých a stredných podnikov, ktorých činnosť by bola vystavená hrozbe nekalej hospodárskej súťaže zo strany Číny. Spája sa s tým riziko straty špecializovanej výroby MSP a vysoko špecializovaných remeselných pracovných miest, ktoré sú oporou európskej výrobnej štruktúry.

1.9.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby presadzovali spravodlivú medzinárodnú hospodársku súťaž ako prostriedok na aktívnu ochranu týchto pracovných miest a hodnôt európskej spoločnosti a na zvýšenie príjmov a blahobytu v Európskej únii.

1.10.

Ochrana týchto pracovných miest v EÚ a súvisiacich investícií má zmysel nielen z hospodárskeho hľadiska, ale posilňuje aj sociálnu a environmentálnu udržateľnosť. Premiestnenie výroby z výrobných závodov v Európe, ktoré sú vysoko efektívne pri využívaní energie a zdrojov, do čínskej ekonomiky využívajúcej energiu z uhoľných elektrární by zmarilo naše úsilie v oblasti zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja. Dodržiavanie pracovných a ľudských práv je v Číne naďalej problematické.

1.11.

Táto ochrana musí byť v súlade s európskymi právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. V rámci ochrany by sa malo tiež presadzovať dodržiavanie dohôd tretími stranami a prihliadať na rokovania, ktoré sa uskutočnili s hlavnými obchodnými partnermi, ako napríklad USA. Efektívne nástroje na ochranu obchodu zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž. Potrebné sú pre budúcnosť európskeho priemyslu a na podporu cieľa zvýšiť podiel priemyslu na HDP na 20 %.

1.12.

Pokiaľ Čína nesplní päť kritérií EÚ požadovaných na dosiahnutie štatútu trhového hospodárstva, Komisia by mala pri antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaniach týkajúcich sa dovozu z Číny používať neštandardnú metodiku v súlade so zostávajúcimi ustanoveniami oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k Svetovej obchodnej organizácii (WTO).

1.13.

Udržanie priemyselných odvetví v EÚ je základom pre dobre fungujúce siete v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú nevyhnutné pre budúci rast a na hľadanie riešení pre naše hlavné spoločenské výzvy (starnutie, energetika, zmena klímy, zdravotná starostlivosť a mobilita).

1.14.

Malé a stredné podniky nemajú prostriedky na to, aby prijali antidumpingové opatrenia ani na to, aby v plnom rozsahu spolupracovali s Európskou komisiou pri vyšetrovaniach. EHSV požaduje zjednodušenie prístupu pre odvetvia, v ktorých je dôležitá účasť malých a stredných podnikov.

1.15.

Keďže EHSV uznáva strategický význam tejto otázky, toto stanovisko je jeho prvým, a nie posledným príspevkom. EHSV má v úmysle ďalej sa angažovať v tejto oblasti a odporúča ustanoviť projekt EHSV týkajúci sa štatútu trhového hospodárstva pre Čínu, aby výbor mohol v mene občianskej spoločnosti monitorovať túto otázku. Na túto úlohu by sa mali vyčleniť primerané zdroje.

2.1.

Podľa pravidiel WTO môže krajina uložiť na výrobky z tretích krajín okrem ciel aj antidumpingové clá, ak sa vyšetrovaním preukáže, že tieto výrobky vstúpili do krajiny za ceny nižšie ako majú domáce výrobky a spôsobili ujmu miestnemu priemyslu. Keď sa Čína stala v decembri 2001 členom WTO, prechodné opatrenia na jej pristúpenie umožnili, aby sa Čína v antidumpingových konaniach považovala za krajinu s netrhovým hospodárstvom, ak čínske spoločnosti nemohli preukázať, že vykonávajú činnosť v súlade so zásadami trhového hospodárstva. Súčasný štatút Číny ako krajiny s netrhovým hospodárstvom poskytuje možnosť použiť na výpočet dumpingového rozpätia skôr ceny analogickej krajiny ako ceny na domácom trhu (ktoré sú v netrhových hospodárstvach v dôsledku štátneho zásahu umelo nízke). Použitie metodík pre netrhové hospodárstvo je opísané v oddiele 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO, ale platnosť ustanovenia č. 15 písm. a) bod ii) sa skončí v decembri 2016. Po tomto ukončení bude musieť Komisia zmeniť metodiku, ktorou sa určuje porovnateľnosť cien v antidumpingových spisoch.

2.2.

Toto stanovisko EHSV sa zameriava na dosah možného priznania štatútu trhového hospodárstva Číne a zmeny metodiky nástrojov na ochranu obchodu na priemysel a zamestnanosť v EÚ. Stanovisko je nezávislé od právnej diskusie, keďže EHSV považuje túto tému za mimoriadne dôležitú pre priemysel EÚ a pracovné miesta, ktoré sú s ním spojené.

2.3.

Európsky parlament obrovskou väčšinou schválil uznesenie, v ktorom sa požaduje použitie neštandardnej metodiky, ktorá je v súlade s prístupovým protokolom Číny, pričom umožňuje účinne zaviesť rámec slobodného a spravodlivého obchodu.

3.1.

V súvislosti s hospodárstvom EHSV pripomína tieto skutočnosti:

3.2.

Čína zažíva v posledných 15 rokoch nebývalý rast, ktorý zmenil celosvetovú situáciu v priemysle a obchode. Čínsky model rastu je založený na investíciách, ktoré podľa MMF predstavovali v roku 2015 46 % jej HDP. Táto suma prevyšuje podiel investícií v iných rozvinutých hospodárstvach, akými sú EÚ (19 %) a USA (20 %).

3.3.

Rozsah a rýchlosť zmien boli do značnej miery usmerňované štátom. EHSV uznáva, že Čína nie je krajinou s trhovým hospodárstvom podľa vymedzenia Európskej únie, a aj mimo výboru je v tejto otázke všeobecná zhoda. Podľa správy Svetovej banky „štát výrazne a priamo zasiahol do prideľovania prostriedkov prostredníctvom správnych a cenových kontrol, záruk, usmernení týkajúcich sa úverov, rozšíreného vlastníctva finančných inštitúcií (1) a regulačnej politiky“.

3.4.

V rozvoji Číny je viacero príkladov neprimeraných postupov. Krajina od roku 2011 do roku 2013 spotrebovala 6,6 miliardy ton cementu, čo je viac ako spotrebovali USA v celom 20. storočí (4,4 miliardy). To znamená, že Čína spotrebovala za tri roky toľko ton cementu, koľko bolo potrebných za sto rokov budovania USA. Bez ohľadu na neefektívne využívanie zdrojov sa na výrobu takého množstva materiálov vo veľmi krátkom čase vybudovali obrovské priemyselné kapacity.

3.5.

Čína začala meniť svoj model smerom k väčšej spotrebe a rastu orientovanému na služby. Hospodársky rast sa spomaľuje, čo znamená, že pre významnú časť produkcie čínskeho ťažkého priemyslu sa nenájdu zákazníci v Číne.

3.6.

Európska obchodná komora v Číne uvádza, že významná nadmerná kapacita sa už objavila pri takých výrobkoch, akými sú surová oceľ, hliník, cement, chemické látky, ploché sklo, papier a lepenka, ako aj v odvetví lodiarstva a rafinácie. Čínska vláda to priznáva a rozhodla sa znížiť kapacitu surovej ocele do roku 2020 o 100 – 150 miliónov ton (2) a výrobu uhlia v rovnakom období o 500 miliónov ton (3).

3.7.

Bez ohľadu na tieto plány bude zníženie celkovej kapacity dlhodobou úlohou. Továrne zatvorené v posledných desiatich rokoch boli nahradené modernými a produktívnejšími továrňami a problém sa len zväčšil. Dopyt domácností po medziproduktoch nikdy nenahradí priemyselný dopyt.

3.8.

Vyriešenie tohto problému v 80. a 90. rokoch minulého storočia znamenalo pre Európsku úniu zdĺhavý a náročný proces a ani pre Čínu neexistuje nijaké rýchle riešenie.

3.9.

Kombinácia nadmernej kapacity a nízkeho domáceho dopytu tak vedie k prebytku výroby, pre ktorý sa potom hľadá cesta na medzinárodné trhy.

3.10.

EHSV poukazuje na údaje týkajúce sa čínskeho vývozu.

3.10.1.

Podľa WTO je Čína najväčším vývozcom výrobkov na celom svete s podielom 18 %. Tento podiel sa od roku 2010 zvýšil o 20 %. V roku 2014 vývoz Číny vzrástol o 6 %, zatiaľ čo vo zvyšku sveta sa zvýšil o 3,5 %. Ak analyzujeme obdobie rokov 2010 – 2014, nárast v Číne bol 49 %, čo je dvojnásobok nárastu zvyšku sveta.

3.10.2.

Z údajov Čínskeho národného štatistického úradu vyplýva, že výrobkami s najsilnejším rastom v roku 2014 boli zinok a zliatiny zinku (+2 360 %), bavlna (+ 100 %), koks (+ 82 %), diódy a iné polovodiče (+ 61 %) a valcovaná oceľ (+ 50 %). Od roku 2010 sa vývoz bavlny, valcovanej ocele, diód a iných polovodičov zdvojnásobil, zatiaľ čo objem predaja koksu, zinku a zliatin zinku sa strojnásobil.

3.10.3.

Očakáva sa, že tento rastúci trend vývozu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, keďže prognózy naznačujú obmedzenie čínskeho domáceho dopytu. Ak sú európske nástroje na ochranu obchodu podstatne slabšie ako v prípade našich obchodných partnerov, súčasný vývoz z Číny do Severoamerickej zóny voľného obchodu (NAFTA) alebo Japonska by sa mohol presmerovať do EÚ.

3.10.4.

Tento model rastu na základe vývozu vytvoril v bilancii obchodu EÚ s tovarom veľký deficit vo výške 137 miliárd EUR (48,8 miliardy EUR v roku 2000), pričom dovoz EÚ z Číny bol dvojnásobne vyšší ako jej vývoz do Číny.

3.10.5.

V tejto situácii Čína začala iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta zameranú na vybudovanie dopravnej infraštruktúry (železničnej, diaľničnej a námornej) v eurázijskej oblasti, pričom hlavným cieľom je umožniť svojim podnikom prístup na eurázijské trhy zapojené do tejto iniciatívy za podmienok bez hospodárskej súťaže a využívať tieto trhy ako odbytiská pre sektory s nadprodukciou. Udelenie štatútu trhového hospodárstva by predstavovalo značné riziko pre európske podniky tých členských štátov EÚ, ktoré sú zapojené do iniciatívy Jedno pásmo jedna cesta.

3.11.

Fakty o dumpingových praktikách

3.11.1.

Tento prudký nárast čínskeho vývozu sa čiastočne dosiahol vďaka nekalým praktikám, čoho dôkazom sú viaceré dumpingové konania iniciované na základe pravidiel WTO.

3.11.2.

Čína je krajina, ktorú najviac zasahujú antidumpingové opatrenia. Bola predmetom 34 % obchodných vyšetrovaní a bolo jej uložených 667 opatrení. Len v roku 2015 bolo voči Číne v platnosti alebo sa začalo uplatňovať 76 antidumpingových opatrení.

3.11.3.

Dovedna 67 % antidumpingových opatrení prijatých proti Číne sa týkalo priemyselných odvetví, ako je textilná a odevná výroba, keramika a sklo, základné kovy, plasty, stroje a elektrické zariadenia a petrochemický priemysel. Minulý rok bolo na tieto odvetvia zameraných 79 % opatrení, ktoré boli uložené Číne.

3.11.4.

EÚ je jedným z najaktívnejších účastníkov svetového obchodu, jeho podiel predstavuje 15,8 % z celkového objemu, ale proti tomuto regiónu bolo prijatých len 133 antidumpingových opatrení. Zodpovedá to 7 % prípadov na celom svete. Na Čínu sa naopak vzťahuje 47 % týchto opatrení a len v roku 2015 bola sankcionovaná v troch prípadoch.

4.1.1.

Z teoretického hľadiska by mal štatút trhového hospodárstva pre Čínu negatívny dosah na blahobyt v EÚ. Liberalizácia obchodu má pre EÚ kľúčový význam. Má pozitívne sieťové účinky, aj keď vždy existujú odvetvia, ktorých situácia sa v jej dôsledku zhorší.

4.1.2.

EHSV v tomto prípade upozorňuje, že nejde o proces rokovaní, v rámci ktorého by sa odstraňovali prekážky na oboch stranách. Čína by neurobila žiadne ústupky, pričom EÚ by jednostranne obmedzila svoju schopnosť vyvážiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené nekalou podporou zo strany orgánov čínskej ústrednej a miestnej správy.

4.1.3.

EHSV zistil, že pracovné miesta v priemysle sa už presunuli do zahraničia. V rokoch 2000 – 2014 prišli európske priemyselné odvetvia o 6,7 milióna pracovníkov, čo predstavuje 12 % z pôvodného počtu 56,3 milióna. Za rovnaké obdobie sa index objemu dovozu zvýšil o 144 %. Z výskumu v USA, s omnoho menším odvetvím priemyslu ako má EÚ, vyplynulo, že od roku 1999 do roku 2011 ubudlo v priemysle v dôsledku zvýšeného prieniku čínskeho dovozu približne 985 000 pracovných miest (4).

4.1.4.

K úbytku pracovných miest došlo nielen v základných odvetviach, ale aj v inovačných odvetviach. Popredné odvetvie mobilných telefónov zaniklo. V odvetví fotovoltických panelov, ktoré je nesmierne dôležité pre našu budúcnosť, vyhlásilo v rokoch 2010 – 2012 34 výrobcov platobnú neschopnosť, dvaja výrobcovia ukončili činnosť v oblasti solárnej techniky, päť výrobcov úplne alebo čiastočne skončilo výrobu a tri podniky prevzali čínski investori (5).

4.1.5.

Ohrozené sú najmä odvetvia, ktoré majú strategické postavenie v čínskych päťročných plánoch: odvetvie výroby hliníka, bicyklov, keramiky, skla, automobilových súčiastok, papiera a ocele.

4.1.6.

Rôzne inštitúcie vykonali príslušné posúdenie vplyvu. Európska komisia dala vypracovať štúdiu, ktorá však nebola zverejnená, a preto EHSV nemohol preskúmať stanovisko Komisie v tejto naliehavej otázke.

4.1.7.

Ústav pre hospodársku politiku odhaduje škodu v rozmedzí približne 1,7 – 3,5 milióna ohrozených pracovných miest v EÚ. Tento odhad je založený na modeli vstupov a výstupov, v ktorom sa zohľadňujú priame straty (priamo ovplyvnené zvýšením dovozu), nepriame straty (dodávateľské a spracovateľské odvetvia priamo postihnutých odvetví) a straty z opakovaných výdavkov (odvodené zo znížených príjmov a výdavkov domácností). Hlavnou nevýhodou tejto štúdie je skutočnosť, že sa zohľadňuje vplyv každého čínskeho dovozu, a to aj v tých odvetviach, ktoré nie sú vôbec postihnuté.

4.1.8.

Keby sa zohľadnili len odvetvia s antidumpingovými opatreniami, priame a nepriame straty pracovných miest by sa pohybovali na úrovni od 0,5 do 0,9 milióna. Celková priama zamestnanosť vytvorená priemyselnými odvetviami ohrozenými prudkým nárastom dumpingového dovozu predstavuje podľa správy 2,7 milióna pracovných miest.

4.1.9.

V štúdii nie je vyčíslený samotný účinok opakovaných výdavkov v týchto odvetviach. Zo správy vyplýva, že v spracovateľskom priemysle je v rámci odvetví, ktorých sa týkajú antidumpingové opatrenia, ohrozených 60 % pracovných miest. Keby sa ten istý pomer použil na účinok nepriamych strát a opakovaných výdavkov, úbytok v oblasti zamestnanosti by sa mohol pohybovať rozsahu od 1,1 do 2,1 milióna pracovných miest.

4.1.10.

V druhej správe sú zohľadnené tri štúdie, ktoré dali vypracovať združenia výrobcov ocele zo Severoamerickej zóny voľného obchodu (NAFTA) a ktoré sa týkajú pravdepodobných hospodárskych dôsledkov priznania štatútu trhového hospodárstva Číne na ich krajiny. V správe sa konštatuje, že keby všetky tri krajiny zóny NAFTA priznali Číne štatút trhového hospodárstva, dopyt po pracovnej sile by klesol o 15 – 32 miliárd USD, z čoho väčšina by bola v USA. To by sa premietlo do poklesu pracovných miest o predpokladaných 0,4 až 0,6 milióna.

4.1.11.

Obe štúdie vychádzajú z makroekonomických modelov všeobecnej rovnováhy. Keby sa však štúdie tohto druhu vykonali samostatne pre hospodárske oblasti, akými sú EÚ a NAFTA, jednostranné priznanie štatútu trhového hospodárstva Číne by podľa názoru EHSV takmer určite malo za následok priamy pokles blahobytu, a to v dôsledku zrušenia najmenej státisícov pracovných miest, pričom iný spôsob obživy by si muselo zrejme nájsť až takmer milión ľudí.

4.1.12.

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť vzniku týchto strát EHSV upozorňuje na niekoľko významných dôsledkov:

4.1.13.

V súvislosti s geografickým aspektom EHSV opakovane zdôrazňuje, že pracovné miesta, ktoré by mohli zaniknúť, nie sú rovnomerne geograficky rozložené. Koncentrácia strát pracovných miest v určitých oblastiach môže v daných lokalitách spôsobiť kritickú situáciu, aj keď ostatné regióny v Únii nemusia byť veľmi dotknuté. Najviac postihnuté krajiny by mohli prísť až o 2,7 % pracovnej sily.

4.1.14.

V mnohých prípadoch sú tieto pracovné miesta vo veľkých priemyselných zariadeniach, ktoré sú úzko prepojené s hospodárskou a priemyselnou štruktúrou. Nedávno sme boli svedkami závažných strát v odvetviach, ako je oceliarstvo, kde od jednej spoločnosti závisia tisícky pracovných miest, pričom rušenie pracovných miest malo zásadný sociálny dosah na miestnych obyvateľov.

4.1.15.

EHSV tiež zdôrazňuje kvalitu pracovných miest v priemysle: pracovné miesta vo výrobe sú v priemere oveľa stabilnejšie a lepšie platené než pracovné miesta v iných odvetviach hospodárstva. Európska komisia v roku 2014 upozornila (6), že mesačný zárobok pracovníkov vo výrobe je o 5 % vyšší ako celkový priemer EÚ. V USA sú týždenné mzdy vo výrobe o 8 % vyššie ako na nevýrobných pracovných miestach. Tieto vyššie zárobky sú výsledkom vyššej produktivity.

4.1.16.

Priemysel poskytuje kvalitné pracovné miesta kvalifikovaným pracovníkom a pracovníkom s nízkou kvalifikáciou, pre ktorých by bolo veľmi ťažké nájsť si alternatívne zamestnanie s rovnakými podmienkami práce. Zmenšujúca sa úloha priemyslu preto prispieva k nerovnostiam v našej spoločnosti.

4.1.17.

Podľa prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound sa práca na čiastočný úväzok oveľa menej vyskytuje v odvetví výroby (12 %) v porovnaní s priemerom EÚ 28 (24 %). Pracovný čas vo výrobe býva tiež pravidelnejší a atypický pracovný čas je vo výrobe zriedkavejší ako v hospodárstve EÚ ako celku (7).

4.1.18.

EHSV by chcel takisto zabrániť riziku poškodenia znalostného ekosystému: výroba je jednoznačne odvetvím s najväčším dopytom po činnostiach v oblasti výskumu a vývoja, pričom badať čoraz väčší trend, že sa zdrojom výskumu a vývoja stávajú spoločnosti poskytujúce služby zamerané na inovácie (8). Podľa štúdie konzorcia ECSIP dosahuje priemerný rozsah služieb v rámci výroby tovaru v EÚ takmer 40 % z celkovej hodnoty konečného vyrobeného tovaru. Prevažná časť týchto služieb sú distribučné služby (15 %), doprava a komunikácia (8 %), ako aj služby pre podniky, ktoré sa pohybujú v rozsahu od menej ako 10 % až po vyše 20 % vo všetkých členských štátoch EÚ. Služby pre podniky zahŕňajú služby, ako je výskum a vývoj, reklamné služby a prieskum trhu, inžinierska činnosť a služby informačných a komunikačných technológií.

4.1.19.

EHSV už vydal stanoviská týkajúce sa významu presadzovania prísnejších regulačných noriem v oblasti duševného vlastníctva, a to vzhľadom na nedostatočné dodržiavanie pravidiel v niektorých krajinách. Pri vytváraní obchodnej politiky EÚ by sa na to nemalo zabúdať.

4.2.1.

Pri posudzovaní vplyvu jednostranného priznania štatútu trhového hospodárstva Číne sa musia zvážiť potenciálne výhody v iných odvetviach, najmä pokiaľ ide o spotrebiteľov výrobkov, ktoré sa v Číne intenzívne vyrábajú alebo sa ich výroba plánuje zintenzívniť.

4.2.2.

Mnohé z odvetví, ktoré boli doteraz postihnuté, sú výrobcovia medziproduktov, čiže tovaru, ktorý sa spracováva a spája do konečných výrobkov.

4.2.3.

Celosvetová priemyselná výroba sa ešte nevrátila na úroveň z obdobia pred finančnou krízou. Existuje preto veľké množstvo nadbytočnej priemyselnej kapacity a zákazníci čínskych výrobkov, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, by mohli získavať dodávky z tretích krajín bez výraznej straty konkurencieschopnosti.

4.2.4.

Ak sa Číne umožní nespravodlivo rozšíriť svoj podiel na trhu a vytvoriť si oligopolnú výhodu, nepochybne to neskôr opäť využije na zvyšovanie cien a spôsobí škody odvetviam spotrebného priemyslu v EÚ. Čína takto postupuje už teraz s cieľom posilniť miestne priemyselné odvetvia. Európsky parlament (9) predkladá dôkaz o opatreniach na obmedzenie obchodu s prírodnými zdrojmi, ktoré môžu byť v rozpore s pravidlami WTO. Čína v roku 2009 predstavila svoj Plán rozvoja vzácnych zemín na roky 2009 – 2015, ktorým sa stanovili vývozné kvóty na 35 000 ton ročne. Nasledujúci rok sa ceny vzácnych zemín z Číny strojnásobili. Ďalší príklad možno nájsť na trhu s elektronikou, kde Čína zdaňuje vývoz súčiastok viac ako hotové výrobky s cieľom ochrániť miestnu montáž zariadení.

4.2.5.

Z týchto príkladov vyplýva, že čínska politika podporuje odvetvia s vyššou pridanou hodnotou. Bez možnosti antidumpingových konaní by boli nekalej hospodárskej súťaži vystavené aj také odvetvia ako výroba zariadení alebo automobilov. Čína je tiež známa porušovaním práv duševného vlastníctva, preto by sa neosvedčilo ani použitie patentov na zachovanie inovačných odvetví v rámci hraníc EÚ.

4.2.6.

Priznanie štatútu trhového hospodárstva Číne by z dlhodobého hľadiska poškodilo aj celý priemyselný hodnotový reťazec, a to pre negatívny vplyv na inovácie. V EÚ je rozšírený názor, že inovácie sú jediný spôsob, ako môžu naše spoločnosti súťažiť s konkurentmi, ktorí sa zameriavajú výhradne na náklady. Inovácie sa však už nevyvíjajú v izolovaných laboratóriách. V prieskume spoločnosti KPMG sa naopak zistilo, že 85 % respondentov zo svetového kovopriemyslu je presvedčených, že budúcnosť inovácií bude v ich organizácii založená na partnerstve. Viac ako tri štvrtiny z nich uviedli, že sa už zapojili do obchodných modelov užšej spolupráce s dodávateľmi a zákazníkmi. Preto je nemožné si predstaviť, že v budúcnosti nebudú inovačné odvetvia patriť do znalostnej siete.

4.3.1.

Z dlhodobého hľadiska a bez ohľadu na vývoj jednotlivých odvetví sa bude bohatstvo v EÚ udržateľne zvyšovať iba prostredníctvom riadneho rozvoja čistého príjmu. Táto skutočnosť sa uznáva v súčasných politikách Komisie, ktoré podporujú zamestnanosť a investície a na ktoré treba prihliadať pri prijímaní rozhodnutí na riešenie tohto problému.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/20

Spravodajca:

Lutz RIBBE

Pomocná spravodajkyňa:

Isabel CAÑO AGUILAR

1.1.

EHSV víta závery konferencie COP 21 v Paríži a vníma ich ako dôležitý míľnik v účinnom boji proti zmene klímy.

1.2.

Existujú však dva veľké problémy: na jednej strane sa navrhované ciele jednotlivých členských štátov v oblasti znižovania emisií (plánované vnútroštátne stanovené príspevky) nezhodujú s výsledkami z Paríža a na druhej strane sa napriek niekoľkým malým pokrokom nepripisuje občianskej spoločnosti dostatočný význam.

1.3.

Aktéri občianskej spoločnosti čelia v súčasnosti veľkým prekážkam, ak chcú iniciovať a vykonávať opatrenia v boji proti zmene klímy. Dôvodom je najmä to, že politika nevidí, aký veľký potenciál má činnosť občianskej spoločnosti v boji proti zmene klímy. Doteraz sa nezaujímala dostatočne o to, aké stratégie boja proti zmene klímy plánujú aktéri občianskej spoločnosti, aké sú ich potreby a akú podporu potrebujú. Dokonca aj regulačné požiadavky do istej miery systematicky bránia občianskej spoločnosti v boji proti zmene klímy.

1.4.

V dôsledku toho aktéri občianskej spoločnosti príliš často nenachádzajú žiadny rámec, ktorý by im dovoľoval presadzovať vlastné plány na „ochranu klímy zdola“. Príčinou je aj to, že nedokážu financovať vlastné zámery, hoci k dispozícii by mali byť dostatočné investičné prostriedky.

1.5.

EHSV preto ako bezprostrednú odpoveď na závery z Paríža navrhuje koalíciu subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti. Úlohou koalície musí byť zníženie počtu prekážok v boji občianskej spoločnosti proti zmene klímy na minimum, tým že:

1.6.

Táto koalícia musí konať na rôznych politických úrovniach. V zásade ide o splnenie týchto piatich úloh:

1.7.

Na splnenie týchto piatich úloh je nutné viesť štruktúrovaný, ale otvorený dialóg v rámci koalície, ktorá musí v tomto smere predstavovať diskusné fórum. Je preto dôležité, aby účastníci vystihli rôznorodosť občianskej spoločnosti a rozvinuli kultúru otvorenosti, tvorivosti a ochoty spolupracovať. Diskusné fórum by malo zaistiť, že politický rámec, ktorý sa má vytvoriť, skutočne podporí boj občianskej spoločnosti proti zmene klímy.

1.8.

Na to, aby mohla koalícia plniť svoje ciele, potrebuje administratívnu podporu, ktorá by umožnila:

1.9.

Prostredníctvom koalície subjektov z politickej sféry a občianskej spoločnosti sa má dosiahnuť ďalší cieľ, ktorý podporuje EHSV: nevyhnutnosť spravodlivej zmeny pracovného prostredia smerom k udržateľnosti so štrukturálnou účasťou odborov a zväzov zamestnancov.

2.1.

Výsledky konferencie COP 21 v Paríži predstavujú dôležitý míľnik v rokovaniach o boji proti zmene klímy, pretože ide o prvú medzinárodnoprávne záväznú dohodu, v ktorej sa všetky zmluvné štáty bez výnimky zaväzujú, že sa budú aktívne zaoberať zmenami klímy, ktoré boli uznané za nebezpečné.

2.2.

Medzinárodné spoločenstvo sa spoločne zaviazalo obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu nižšiu ako 2 stupne Celzia – pokiaľ možno až na 1,5 stupňa.

2.3.

Dohoda obsahuje ďalší dôležitý konkrétny pokyn, a síce dosiahnutie globálnej neutrality v oblasti skleníkových plynov v druhej polovici storočia.

2.4.

EHSV tieto výsledky uvítal (1), vidí však aj dva veľké problémy:

2.4.1.

Po prvé vnútroštátne ciele v oblasti zmierňovania zmeny klímy predložené členskými štátmi (plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok) nie sú v súlade s výsledkom konferencie COP. Ich uskutočnením by sa globálne otepľovanie neobmedzilo na 2 stupne Celzia, ale zvýšilo by sa na 2,5, či dokonca na viac ako 3 stupne Celzia.

2.4.2.

Po druhé nekladie sa dostatočný dôraz na význam občianskej spoločnosti. Aj keď sa v minulosti dosiahol určitý pokrok v oblasti transparentnosti a súčinnosti, samotná úloha občianskej spoločnosti v politike v oblasti zmeny klímy nebola zatiaľ dostatočne pochopená: výsledky z Paríža musí zaviesť do praxe a využívať občianska spoločnosť, nie vyjednávači na konferencii COP.

2.5.

Stratégia využitia občianskej spoločnosti ako strategického partnera pri zavádzaní rozhodnutí z konferencie COP do praxe neexistuje, a to ani v náznakoch. Platí to aj na úrovni Európskej únie, ktorej politika v oblasti zmeny klímy sa preto okrem „diplomatického riešenia boja proti zmene klímy“ musí oprieť aj o druhý pilier. Jeho základom musí byť pochopenie a posilnenie významu a úlohy občianskej spoločnosti, pričom celému širokému spektru aktérov občianskej spoločnosti treba uľahčiť navrhovanie a vykonávanie stratégií boja proti zmene klímy v danom prostredí.

2.6.

Politika v oblasti zmeny klímy sa nemôže a nesmie nariaďovať „zhora“. Úspech dosiahne len vtedy, ak bude založená na širokej podpore a aktívnej spolupráci väčšiny podnikov, územných celkov a občanov. Buď sa bude realizovať „zdola“ alebo zlyhá.

2.7.

Značné úspechy politiky v oblasti udržateľného rozvoja a zmeny klímy sa v minulosti dosiahli preto, lebo predstavitelia občianskej spoločnosti, ku ktorým možno jednoznačne zaradiť aj „radových“ občanov v ich úlohe občanov štátu, sa neobmedzili len na reakcie na politické príkazy, prípadne na to, aby sa chápali len ako „nástroj realizácie“. Naopak, práve oni pôsobili ako priekopníci zmeny a aktívne konali, a tak – v rámci im poskytnutých možností – dosiahli zásadné úspechy a vyvíjali politický tlak. Platí to v technologickej, ale aj hospodárskej a najmä v spoločenskej oblasti [vzhľadom na spoločenské prijatie týchto technológií, najmä však pri „mainstreamingu“ zmeny, teda pri sociálnom učení, ako aj pri „učení sa od spoločenstva“ (learning from community)].

2.8.

Zatiaľ čo sa napríklad doterajšia výroba energie a politika v oblasti energetiky, ktoré sú spoluzodpovedné za zmenu klímy, zameriavali zväčša na koncové zdroje energie a veľké centrálne štruktúry s malým počtom hráčov, pričom občianska spoločnosť vystupovala väčšinou iba ako „konzument“, budú opatrenia, ktoré neškodia klíme, v budúcnosti oveľa decentralizovanejšie a budú sa opierať o angažovanosť všetkých zúčastnených strán. Ochota tu bezpochyby existuje a musí sa dôsledne využiť a podporiť.

2.9.

V činnosti občianskej spoločnosti, ktorá sa už dnes dá pozorovať, sa skrýva obrovský inovačný potenciál vyplývajúci z myslenia, pôsobenia a zo správania sa miest a obcí, územných celkov, veľkých podnikov a odborov, ako aj súkromných osôb (jednotlivcov, poľnohospodárov, družstiev, malých a stredných podnikov atď.).

2.10.

Takáto činnosť je dnes veľmi často organizovaná a spätá s konkrétnymi projektmi. Práve z toho vyplýva ich mimoriadna spoločenská dynamika. Znamená to však aj, že pokiaľ takéto iniciatívy zlyhajú, aktéri zaplatia za neúspech z vlastného vrecka. Vyplývajú z toho nielen finančné riziká. Činnosť občianskej spoločnosti si totiž okrem peňazí vyžaduje aj motiváciu a angažovanosť, a to chce čas. Preto sa musí „oplatiť“ (a nielen v hospodárskom zmysle) a riziko neúspechu musí byť primerané. Od európskej a vnútroštátnej politiky sa teda vyžaduje, aby vytvorila čo najširší a veľmi otvorený rámec pre činnosť občianskej spoločnosti.

2.11.

V Európskej únii už existuje množstvo príkladov, ktoré dokazujú, aké dôležité a účinné je, keď sa aktéri občianskej spoločnosti angažujú v boji proti zmene klímy. Tieto príklady sa však nikde systematicky neevidujú ani nevyhodnocujú. Neprebieha žiadna rozprava o tom, aké politické poučenie vyplýva z tohto veľkého množstva rôznych iniciatív, ktoré prekážky treba odstrániť, aby boli tieto iniciatívy ešte úspešnejšie a rozmanitejšie, alebo z akých dôvodov zlyhávajú.

2.12.

Okrem toho neexistujú žiadne platné schémy stimulov umožňujúce refinancovanie použitého kapitálu. Nie sú k dispozícii ani žiadne mechanizmy, ktoré by vysielali požadovaný signál neštátnym aktérom pôsobiacim nad úrovňou veľkých priemyselných podnikov. V Európe dnes badať skôr opačný trend: realizácia príslušných iniciatív sa v dôsledku nesprávnych politických príkazov často ešte sťaží, či dokonca znemožní. V mnohých prípadoch v dôsledku toho neexistuje žiadny (!) rámec nielen pre tvorbu, ale ani pre uskutočňovanie plánov boja proti zmene klímy zo strany aktérov občianskej spoločnosti, ktorí nemôžu uskutočniť svoje nápady. Niekedy ide jednoducho o to, že právno-administratívny rámec je zlý, inokedy sa nezabezpečí financovanie zámerov, v ďalších prípadoch sa ako neprekonateľná prekážka zase ukáže skutočnosť, že externé náklady na fosílne zdroje energie sa stále celkom neinternalizovali (2) a uhlík – napriek tomu, čo sa uvádza – nemá teda „správnu“ cenu.

2.13.

Až príliš často sa pri ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy hovorí o „porazených“ a rovnako často sa vyvoláva dojem, že boj proti zmene klímy znamená v prvom rade ústupky. Problémy, ktoré so sebou prináša prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, sa musia samozrejme náležite riešiť a zohľadniť. Rovnako intenzívne však treba vyzdvihovať aj klady, aby sa v spoločnosti vzbudilo oduševnenie. Minimálne technické a hospodárske pokroky zaznamenané počas ostatných rokov (napríklad pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, skladovanie energie, ale predovšetkým aj pri digitálnych aplikáciách, ktoré prinášajú významné pokroky v účinnom a inteligentnom využívaní zdrojov) oprávňujú na takýto postoj.

2.14.

Európa je v súčasnosti technicky a hospodársky nastavená tak, že ochrana klímy a trvalo udržateľný rozvoj môžu predstavovať výhru pre všetkých. Európska energetická únia je založená presne na tejto myšlienke. Predpokladom je, aby politika podporovala alebo aspoň umožňovala predmetné iniciatívy, resp. aby sa ich nepokúšala prekaziť, napríklad pretože spochybňujú existujúce štruktúry. Potenciál zmien a pokrokov v boji proti zmene klímy, ktorý je v zásade ľahko prístupný, sa potom zďaleka nevyčerpá.

3.1.

Potrebujeme nový prístup viacúrovňového riadenia. EHSV navrhuje vytvorenie ctižiadostivej koalície aktérov občianskej spoločnosti, miestnych a regionálnych územných celkov a zodpovedných politických a administratívnych štruktúr na vnútroštátnej, resp. európskej úrovni.

3.2.

Koalícia by mala:

3.3.

Týmto spôsobom môže koalícia – ako výraz viacúrovňového riadenia – prispieť k tomu, aby sa úspešne zhostila sa celospoločenskej úlohy, ktorou je boj proti zmene klímy.

3.4.

Ciele konferencie COP boli jasne pomenované a Európska rada predstavila ďalekosiahle vízie pre Európu, ktorá produkuje nízky objem emisií oxidu uhličitého a účinne využíva zdroje. Podľa nich sa má v roku 2050 emitovať o 80 až 95 % menej skleníkových plynov ako dnes. To bude mať výrazný vplyv na životnú realitu každého jedného európskeho občana, každého jedného podniku a jeho zamestnancov.

3.5.

EHSV už vo svojom prieskumnom stanovisku k udržateľnému rozvoju (3) opísal, aké dôležité je brať vážne práve tieto otázky následkov prichádzajúcich zásadných zmien politiky na každodenný život.

3.6.

Riziku, že udržateľný rozvoj sa bude vnímať ako hrozba, a nie ako šanca do budúcnosti, sa dá čeliť, ak sa vyšle jednoduché posolstvo: boj proti zmene klímy znamená zmeny, ale každý člen spoločnosti má šancu podieľať sa aktívne na týchto zmenách buď samostatne, alebo spoločne s inými – a síce tak, že z toho bude mať osoh nielen klíma, ale zlepšia sa aj miestne životné podmienky.

3.7.

Toto posolstvo sa musí adresovať aj tým, ktorí budú jednoznačne predvídateľné „negatívne“ zmeny (napr. celá oblasť fosílnych energií) pociťovať bezprostredne, a tiež treba podnietiť diskusiu o existujúcom pozitívnom spoločenskom potenciáli tých, ktorí sú pripravení konať a ktorí môžu slúžiť ako príklad pre ostatných, a tento potenciál aktivovať.

3.8.

Naša občianska spoločnosť je mimoriadne rôznorodá. Je to vidieť pri boji proti zmene klímy. Čo je pre jedného aktéra jednoduché, uskutoční iný aktér len veľmi ťažko. Tento rozdiel sa musí brať vážne, pričom spomínanú rozmanitosť je nutné chápať ako šancu, ktorú treba využiť.

3.9.

V podstate ide o to, aby sa „boj proti zmene klímy“ konkretizoval. Problémom sú aj nedostatočné znalosti. Bolo síce vypracované veľké množstvo prípadových štúdií, ale chýba systematizácia, vďaka ktorej sa rozlišuje napríklad podľa kategórií aktérov. To je potrebné preto, lebo odlišná dostupnosť zdrojov jednotlivých aktérov vysvetľuje aj úplne odlišné akčné stratégie. Ako príklady možno uviesť:

3.10.

Tieto príklady ukazujú, že zdroje aktérov občianskej spoločnosti sú veľmi rozdielne, ale logika činností je stále podobná. Vlastné vnútorné, materiálne, finančné a časové zdroje použijú iba vtedy, ak spozorujú reálnu šancu dosiahnuť bezprostrednú odozvu. Z toho zase vyplýva aj to, že tam, kde nemožno dosiahnuť pozitívne výsledky, hrozí nečinnosť až odpor (napr. proti novým investičným projektom).

3.11.

Uvedené príklady objasňujú aj to, že spektrum akčných stratégií, ktoré v celej Európe navrhujú a realizujú najmä neštátni aktéri, je také široké a rôznorodé ako samotná občianska spoločnosť.

3.12.

Bolo by veľkou chybou, keby politika pripisovala aktérom občianskej spoločnosti v rámci prístupu „zhora nadol“ čisto politicky vymyslenú úlohu.

3.13.

Pri nastávajúcej zmene treba osobitne dbať na zachovanie sociálnej istoty. „Ochrana klímy zdola“ síce znamená, že súkromné iniciatívy jednotlivcov nadobúdajú čoraz väčší význam, z čoho vznikajú dôležité hospodárske impulzy, ale to sa nesmie diať na úkor sociálneho zabezpečenia.

3.14.

Preto je dôležité, aby „bojovníci proti zmene klímy zdola“ zostali súčasťou spoločenstva založeného na solidarite. V niektorých prípadoch vznikne nutnosť nanovo určiť, čo tvorí spoločenstvo založené na solidarite a kto doň akým spôsobom prispieva. Toto je dôležité už len z dôvodu, že spaľovanie a spotreba fosílnych látok boli doposiaľ významnými piliermi sociálneho štátu. Odklon od toho a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa nesmie udiať na úkor sociálno-politického štandardu a blahobytu dosiahnutého v Európskej únii. Na to musí koalícia subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti klásť osobitný dôraz; ba čo viac: mali by z toho vzniknúť celkom nové stratégie.

Ako príklad možno uviesť nasledovné:

3.15.

Medzičasom sa dá energia z obnoviteľných zdrojov decentralizovane vyrobiť tak lacno, že – v spojení s opatreniami na úsporu energie – by sa dokonca mohol vyriešiť problém (spoločenskej) energetickej chudoby. Politika by však musela príslušným iniciatívam poskytnúť dobrý právny rámec a prístup k investičnému kapitálu.

3.16.

Angažovanosť občianskej spoločnosti v oblasti boja proti zmene klímy je orientovaná zväčša miestne alebo regionálne. Rokovania COP a mnohé politické diskusie majú však globálny charakter. Ale nikde inde neplatí zásada „myslieť globálne, konať lokálne“ viac než v oblasti boja proti zmene klímy. Výsledky činnosti občianskej spoločnosti sa však nesmú v globálnom rámci stratiť, je potrebné, aby ich bolo možné vyskúšať, zažiť a vidieť bezprostredne, t. j. na mieste výkonu činnosti.

3.17.

Pre európsku politiku to znamená zmenu myslenia, resp. rozšírenie obzorov: Napríklad uplatnením logiky JI/CDM podľa Kjótskeho protokolu nedosiahnu miestne iniciatívy veľa. Ide o zásadný problém: aktéri občianskej spoločnosti vykonávajú činnosť pravidelne na miestnej a regionálnej úrovni, ale rámcové podmienky pre tieto činnosti sa určujú väčšinou na vnútroštátnej a európskej úrovni. EHSV s obavami pozoruje, ako sa medzi týmto úrovňami vytvára priepasť.

3.18.

Aktívny boj proti zmene klímy zvádzaný prostredníctvom činnosti občianskej spoločnosti ako druhý, nosný pilier európskej politiky v oblasti zmeny klímy sa musí prejaviť, resp. byť očividný na mieste, inak by to znamenalo, že aktéri občianskej spoločnosti nevykonávajú vôbec žiadnu činnosť.

3.19.

Dôležitú úlohu zohrávajú regióny, mestá a obce. EHSV s veľkým uznaním sleduje, aké rôzne iniciatívy už boli v tejto oblasti podniknuté s cieľom koordinovať tieto činnosti. Okrem iného možno spomenúť World Summit on Climate and Territories, Dohovor primátorov a starostov, Sieť ICLEI atď. To sú mnohé iniciatívy, ktoré sa medzičasom môžu opierať aj o rôzne štátne podpory.

3.20.

Regionálny rozvoj a energetická politika šetrná voči klíme by sa mohli dobre dopĺňať, keby decentralizovanú výrobu energie uskutočňovali miestne alebo regionálne štruktúry, čím by sa hodnoty vytvárali vďaka lokálnemu využívaniu vetra, slnka a biomasy. Zvýšenie rozmanitosti aktérov dáva preto zmysel, napriek tomu sa však v žiadnom oficiálnom dokumente EÚ o tomto možnom strategickom prepojení zatiaľ dostatočne nediskutuje.

3.21.

Je to dobrý príklad toho, že EÚ nevyužíva potenciál občianskej spoločnosti v dostatočnej miere. Dohovor primátorov a starostov sa preto vníma pri plnení cieľov, ktoré vytýčila EÚ, predovšetkým ako oporný bod. Úloha dohovoru ako hnacej sily nových politických iniciatív zostáva však nedocenená, resp. nevyužíva sa systematicky.

4.1.

V koalícii pôjde o týchto päť úloh:

4.1.1.

Po prvé, potrebujeme lepšie porozumieť tomu, aké opatrenia v boji proti zmene klímy zamýšľajú, resp. chcú uskutočniť aktéri občianskej spoločnosti zohrávajúci rôzne úlohy.

4.1.2.

Po druhé, treba identifikovať a odstrániť štrukturálne problémy a bariéry, ktoré stoja v ceste úspešnému uskutočneniu. Z toho potom pre politiku vyplýva úloha odstrániť byrokratické prekážky a zložité postupy, ktoré vedú k nečinnosti aktérov občianskej spoločnosti alebo ich činnosť zásadne sťažujú. V tomto smere Európska komisia už podnikla prvý krok, a to v podobe oznámenia s názvom Lepšie možnosti pre spotrebiteľov energie (4). Ten ale ani zďaleka nepostačuje, lebo okrem iného sa pojem „prosumer“ (výrobca-spotrebiteľ) vykladá až príliš úzko (5).

4.1.3.

Po tretie, o úspechoch treba informovať ešte intenzívnejšie.

4.1.4.

Po štvrté, treba určiť rozhodujúce podmienky a faktory úspechu.

4.1.5.

Po piate, treba vytvoriť politický rámec, ktorým sa stanovia nevyhnutné podmienky činnosti, aby mohli aktéri občianskej spoločnosti navrhovať a uskutočňovať stratégie činností v oblasti boja proti zmene klímy. Sprostredkovanie rámca činností musí byť úlohou viacúrovňového riadenia, pretože na presadenie rámca opatrení sa vyžaduje spoločné chápanie na strane subjektov s rozhodovacími právomocami na európskej, vnútroštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni tak isto ako ich koordinovaná činnosť.

4.2.

Splnenie úloh si vyžaduje dodatočnú administratívnu podporu, pomocou ktorej sa ako základ pre diskusie v rámci koalície subjektov z politickej sféry, verejnej správy a občianskej spoločnosti musia použiť tieto opatrenia:

4.3.

Úlohou politiky a správy bude – prípadne aj v spolupráci s EHSV – túto koalíciu koordinovať, riešiť nastolené prekážky a podľa možnosti ich odstraňovať alebo aspoň dať jednoznačné odpovede na to, prečo si myslia, že určité iniciatívy sa nedajú realizovať.

4.4.

Len ak bude existovať rámec činností, ktorý ocení rozmanité úlohy aktérov občianskej spoločnosti, uzná odlišnú dostupnosť zdrojov, zohľadní faktory úspechu a vytvorí pozitívne rámcové podmienky, získajú aktéri občianskej spoločnosti aj prístup ku kapitálu a k ďalším investičným prostriedkom. Toto dodnes zostáva relevantným praktickým problémom, ktorý politika príliš málo zohľadňuje. Parížska dohoda má totiž obrovský finančný vplyv, ktorý ďaleko presahuje fond na boj proti zmene klímy vo výške 100 miliárd USD ročne.

4.5.

Práve malé miestne banky a iní poskytovatelia úverového kapitálu poskytnú úvery na iniciatívy občianskej spoločnosti v oblasti boja proti zmene klímy len vtedy, ak je refinancovanie relatívne bezpečné. Aj túto podmienku – málo riskantné refinancovanie investícii do boja aktérov občianskej spoločnosti proti zmene klímy – musí politický rámec spĺňať.

4.6.

Rámec činností musí zaistiť dlhodobú bezpečnosť plánovania a investícií. Nič nie je pre potrebnú angažovanosť škodlivejšie ako neistota vyplývajúca z neustálych zmien smerovania politiky.

4.7.

Vyžadujú sa alternatívne investičné možnosti pre projekty s miestnou pôsobnosťou, ktorých perspektívy a riziká dokážu aktéri občianskej spoločnosti sami posúdiť a riadiť– napríklad ako člen družstva. Ak široká verejnosť uzná, že sa investície „u vás“ uchytili a v spleti finančných inštitúcií a veľkých investorov neanonymizovali, môže to zlepšiť aj otrasenú dôveru vo finančné inštitúcie.

4.8.

Pokiaľ existuje stabilný a pevný rámec činností, v zmenených hospodárskych štruktúrach je možný ďalší rast. Pre nový „rast“ bude spoločenský kapitál pravdepodobne rovnako dôležitý ako finančný kapitál. Odcudzenie práce sa sčasti odstráni vďaka vypracovaniu koncepcií „prosum“ a deľba práce bude v štruktúrach spoločenstva lepšie organizovaná. Z toho vyplýva nesmierny potenciál pre sociálne inovácie, ktoré sú pre ambicióznu politiku ochrany klímy nevyhnutné. Vznikajú nové úlohy, ktoré sa zatiaľ nepresne označujú ako výrobcovia-spotrebitelia, platformy a agregáty. Práve v koncepcii „prosum“ možno vidieť dôležitý faktor úspechu pri dosahovaní trvalo udržateľného spôsobu života a trvalo udržateľného hospodárenia.

4.9.

Táto nová forma hospodárstva nie je žiadna utópia, ale už dnes ju možno pozorovať, a teda aj škálovať v početných, predovšetkým miestne organizovaných iniciatívach na ochranu klímy. Naliehavá potreba merateľnosti, napodobňovania a rozširovania neexistuje len pri ambicióznych cieľoch boja proti zmene klímy. Sú to skôr predpoklady znižovania nákladov premeny a zabránenia rozporu medzi cieľmi boja proti zmene klímy a sociálnopolitickými cieľmi.

4.10.

EHSV zdôrazňuje, že v parížskej dohode je nevyhnutnosť spravodlivej transformácie pracovného prostredia výslovne zakotvená, čo sa skonštatovalo už na konferencii o zmenách klímy v Lime. V rámci nového hospodárskeho modelu sa musia vytvárať kvalitné pracovné miesta. To je možné prostredníctvom intenzívneho spoločenského dialógu a kolektívnych vyjednávaní, do ktorých sa zapoja podnikatelia a ktoré budú kryté obsahmi, resp. opatreniami, ako sú napr. odborná príprava zamestnancov s cieľom sprostredkovať nové kvalifikácie, ktoré sú nevyhnutné v rámci transformácie energetiky a ekológie, a opatrenia na posilnenie systémov sociálnej ochrany. Aj tu je potrebný pozitívny rámec činností. Iba tak bude možné, aby aktéri občianskej spoločnosti kompenzovali stratu zamestnanosti a konkurencieschopnosti v určitých sektoroch, ktorá je pri transformácii nevyhnutná, a umožnili hospodársky rast, ktorý je sociálny, trvalo udržateľný a inkluzívny.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/28

Spravodajkyňa:

Laure BATUT

1.

zmeniť prístup k tzv. seniorskej ekonomike (strieborná ekonomika), keďže sa v dôsledku digitálnych technológií zotierajú vekové rozdiely a seniorov možno považovať za aktérov hodnotového reťazca a tvorcov vlastného života;

2.

pri príležitosti schôdze ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť zamestnanosti, sociálnej politiky, zdravia a ochrany spotrebiteľov v júni 2016, ako aj európskeho samitu k téme starších, ktorý sa bude konať v decembri 2016, podporovať digitálne začleňovanie seniorov s cieľom preklenúť dve prechodné obdobia: digitálne a demografické;

3.

rozvíjať celkové riadenie zapájaním seniorov do digitálneho života, ako aj rozvíjaním funkčných verejných služieb, ktoré budú mať prostriedky na všetkých úrovniach vrátane územnej, a na ktoré sa nebudú vzťahovať požiadavky európskeho semestra;

4.

vymedziť európsku horizontálnu doložku „rovnosť seniorov“ a podnecovať ministrov zodpovedných za rovnosť v členských štátoch k jej uplatňovaniu;

5.

zapojiť združenia zastupujúce seniorov a EHSV do úvah skupiny zainteresovaných strán o hospodárstve spoločného využívania zdrojov, ktoré sa snaží dosiahnuť Európsky parlament;

6.

podporovať prístup seniorov k digitálnym technológiám a zlepšovať ich dostupnosť získavaním poznatkov a spôsobilostí a bezodkladne rozvíjať ich celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu, prispôsobenie hardvéru a softvéru a sponzorstvo;

7.

vymedziť ukazovatele na meranie vplyvu seniorov na hospodárstvo, ich kvality života a výhod vyplývajúcich z inovácií;

8.

podporovať prístup seniorov k budúcemu európskemu programu na výmenu osvedčených postupov, ktorým by mohla byť napríklad platforma s názvom „SENEQUE – Seniors Equivalent Erasmus“;

9.

rozvíjať dôveru, oboznamovať občanov s európskymi pravidlami o digitálnych technológiách tým, že sa zverejnia vo forme kódexu, a v podobe jednotného kontaktného miesta na internete rešpektujúceho viacjazyčnosť;

10.

uznať vo všetkých členských štátoch prístup na internet ako právo na univerzálnu službu1, na ktorú sa vzťahuje kritérium cenovej dostupnosti, a v prípade prekážok spojených s cenou nabádať k úprave regulovaných sadzieb, a dokonca voľnému a bezplatnému prístupu pre chudobných seniorov vo vymedzených priestoroch;

11.

podporovať verejno-súkromné partnerstvá, ktorých zisk je založený na ľudskom kapitáli, vďaka bezplatným kurzom pre seniorov, ktoré budú hradiť veľké podniky v oblasti IKT v rámci ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov, a to na všetkých základných školách EÚ v čase mimo vyučovania;

12.

odstrániť prekážky, pre ktoré seniori nemajú prístup k bankovým úverom;

13.

presadzovať „verejnú službu“ na boj proti digitálnej negramotnosti.

2.1.

Európska únia čelí problému, akému doteraz v histórii ľudstvo nečelilo, a to konkrétne tomu, že ľudia žijú dlhšie, a na druhej strane sa však vo veľkej miere využívajú digitálne technológie, čo si vyžaduje súbor skutočne hospodárskych aj sociálnych stratégií.

2.2.

Do roku 2060 a podľa predpokladov (Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015, Európska komisia) budú na jedného mladého človeka pripadať dve staršie osoby pričom počet veľmi starých osôb prekročí počet detí mladších ako päť rokov: podľa kritéria stredného veku (Eurostat) budú prvými dotknutými štátmi Švédsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko, potom s odstupom niekoľkých rokov Belgicko, Dánsko, Írsko a napokon všetky zvyšné členské štáty.

2.3.

Seniorov a starších pracovníkov vnímajú ako hrozbu pre systémy sociálnej ochrany a zároveň ako príležitosť pre sektor tovaru a služieb. V roku 2011 sa Únia začala orientovať na „dospelých“ (1) a stanovila päť strategických usmernení s cieľom dosiahnuť hospodárstvo „bohaté na pracovné miesta“ a zlepšiť kvalitu a efektívnosť ponuky vzdelávania a odbornej prípravy pre dospelých.

2.4.

Výbor sa však domnieva, že seniorov sa to priamo netýkalo.

2.5.

Príslušníci prvej generácie, ktorá svoj život prežila bez vojny na spoločnom území, tzv. generácia baby-boomers (baby boomers: americký termín, ktorým sa označujú početné generácie narodené hneď po druhej svetovej vojne), boli spolu so svojimi rodičmi najväčšími zástancami európskej myšlienky v histórii. Títo ľudia sa teraz už považujú za „seniorov“. Európska komisia vo svojom príspevku do diskusie s názvom Growing the European Silver Economy z februára 2015 vyjadruje snahu uspokojiť „potreby osôb starších ako 50 rokov“. Táto skupina obyvateľov sa niekedy delí na tri podskupiny: aktívni, ohrození, závislí. EHSV sa stotožňuje s týmto vymedzením, ktoré potvrdzuje jeho návrh na zmenu prístupu k „seniorom“: seniori sú aktérmi rastu.

2.6.

Starnutie obyvateľstva označuje nárast podielu starších osôb v populácii v dôsledku poklesu plodnosti a úmrtnosti. Japonci sú v súvislosti s fenoménom starnutia o krok ďalej (Komparatívna štúdia trhu francúzskych a japonských seniorov – Križovatka príležitostí, David Barboni, in: Eurasiam, séria Manažment č. 001, 2007). Vytvorili si osobitnú dynamiku spotreby pre seniorov v oblasti blahobytu, zdravia, financií, poistenia, distribúcie a cestovného ruchu. Informačné a komunikačné technológie (IKT) sú začlenené medzi trhový tovar, ktorý slúži na zlepšovanie kvality života; zameriavajú sa skôr na seniora „spotrebiteľa“ cieľových produktov než na seniora „aktéra“ digitálnej spoločnosti, čím sa začleňujú do perspektívy krátkodobých výhod pre výrobcov. To je dôležité, ale obmedzujúce.

2.7.

V EÚ sa príslušníci tzv. generácie baby-boomers nestali čisto spotrebiteľmi tovaru. Muži a ženy sa po prvýkrát v histórii nášho kontinentu stali vo veľkých počtoch študentmi, potom aktívnymi a produktívnymi občanmi. Mnohí z nich sa teraz môžu rozhodnúť, či zostanú aktívnymi v trhovom hospodárstve alebo skôr v sociálnom a solidárnom hospodárstve.

2.8.

Ich zapojenie do IKT sa niekedy vníma ako pomalé a zložité, a to aj napriek tomu, že často boli prví, ktorí ich využívali a dokonca vytvárali nové (The Seven Myths of Population Aging, Julika Erfurt a kol. in: Accenture, február 2012). V roku 2010 vo Francúzsku viac ako 16 % nových podnikov založili osoby vo veku 50 rokov a viac, z toho bol takmer jeden z dvoch podnikov financovaný z vlastných zdrojov; ide o osoby staršie ako 50 rokov, seniorov zamestnancov, žiadateľov o zamestnanie, stále aktívnych podnikateľov a dokonca dôchodcov (pozri článok od Yanna Le Galèsa v Le Figaro, 27. apríl 2012).

2.9.

V Únii sa iba od prijatia deklarácie OSN a medzinárodného akčného plánu o starnutí v roku 2002 a vyhlásení Rady o Európskom roku aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity z roku 2012 začalo hovoriť o seniorskej ekonomike (strieborná ekonomika). Komisia sa navyše domnieva, že je vhodné urobiť všetko pre „príjemné starnutie“, najmä vďaka IKT, a poskytnúť tým EÚ príležitosť zohrať pritom hlavnú úlohu: „seniorská ekonomika sa môže vymedziť ako otvorené perspektívy hospodárstva v dôsledku spotrebiteľských výdavkov a verejných výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva a s potrebami osôb starších ako 50 rokov“ (pozri webovú stránku Európskej komisie „Silver economy“).

2.10.

Výbor sa domnieva, že je potrebné zohľadňovať otázky blahobytu, samostatnosti, závislosti a trhu. Európski seniori však predstavujú takmer 125 miliónov občanov; sú to aktéri svojho života, hospodárstva a rastu, a informačné technológie musia byť súčasťou ich života takisto, ako je to v prípade „aktívnych osôb“.

2.11.

Práve preto by chcel výbor zdôrazniť, že je potrebné zaujať k veku taký prístup, aby nadväzoval na ďalšie etapy života bez ich oddeľovania, aby si každý senior s dobrým zdravím zachoval svoje digitálne skúsenosti a schopnosti a nemohol byť oddelený od ostatných aktérov hodnotového reťazca. Seniorov treba vnímať z dynamického a inkluzívneho hľadiska a nielen ako ľudí v poslednej etape života, pričom digitálne technológie by sa nemali obmedzovať na „technicko-lekársku pomoc“.

2.12.

A to bez toho, aby bolo dotknuté právo na dôchodok (články 25 a 34 Charty základných práv, články 153 a 156 ZFEÚ) a dôchodkové systémy, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú.

2.13.

Globálny a inkluzívny prístup by mohol všetkým „starším“ európskym občanom poskytnúť istotu, že digitálne inovácie sa týkajú aj ich. Podľa výboru je to možné prostredníctvom prijatia zodpovednosti na všetkých úrovniach, pričom Európska únia by mala na seba prevziať hlavnú úlohu, o ktorú sa v oblasti striebornej ekonomiky snaží.

3.1.1.

Príslušníci generácie „baby-boomers“ sa stali generáciou hromadne odchádzajúcou do dôchodku, tzv. papy-boomers, a majú v rukách dôležitý nástroj: revolúciu nových technológií. Nutne treba hľadieť ďalej a v širších perspektívach než je „trh“ a nenechať nikoho bez prístupu k vedomostiam a používaniu informačných technológií, pretože pripojiť sa na internet je možné všade. EÚ je rozdelená medzi potrebou európskej interoperability a požiadavkou na ochranu v členských štátoch v súvislosti s veľkou fragmentovanosťou. Oznámenia Komisie z apríla 2016 [COM(2016) 176, 178 a 179 final] sa však týkajú len technických aspektov a nezohľadňujú sociálne aspekty. Oznámenie Komisie z júna 2016 o novej stratégii v oblasti zručností [COM(2016) 381/2] a jej návrh odporúčania Rade týkajúci sa vytvorenia záruky získania zručností [COM(2016) 382/2] sa zameriavajú na zamestnateľnosť a produktivitu. Starší ľudia sa v nich neuvádzajú a digitálne technológie len v malej miere. Výbor dúfa, že zasadnutie ministrov EÚ v júni a samit v decembri 2016, na ktorých by sa mala prediskutovať otázka starších osôb, by mohli podporovať ich digitálnu integráciu, ako aj zlepšenie ich životných a pracovných podmienok, čo je nevyhnutné na riešenie obidvoch prechodov, digitálneho aj demografického.

3.1.2.

Výbor si želá, aby boli všetky doteraz prijaté dokumenty EÚ týkajúce sa digitálnych technológií zverejnené vo forme „kódexu“ a aby sa zvážilo vytvorenie jednotného kontaktného miesta na internete rešpektujúceho viacjazyčnosť s cieľom podporovať súdržnosť, popularizovať a zvyšovať informovanosť seniorov a všetkých kategórií obyvateľstva.

3.2.1.

Digitálne technológie umožňujú učiť sa a byť aktívny, a to najmä v staršom veku a pri zníženej pohyblivosti. Vďaka tomu je možné predchádzať zaraďovaniu starších osôb do akéhosi geta a uľahčovať prenos vedomostí. Môže to viesť k obráteniu generačného mentorstva a k stieraniu rozdielov v dôsledku veku.

3.3.1.

Výbor zverejnil niekoľko stanovísk o technických, ekonomických a sociálnych aspektoch technologického pokroku: infraštruktúra, právo, náklady, telemedicína, elektronické zdravotníctvo (e-health), aktívne starnutie, počítačová kriminalita, inteligentné mestá/mobilita/ostrovy, neutralita internetu atď.

3.3.2.

Komisia by mala zohľadňovať všetky generácie bez ohľadu na geografické rozdiely a predvídať z dlhodobého hľadiska (2060), keďže krivka starnutia (3) bude vo všetkých členských štátoch stúpať.

3.3.3.

Vo svojich oznámeniach (4) z 19. apríla 2016 Komisia uvádza, že sa bude zaujímať o normy v oblasti IKT, ktoré sú „dôležitým prvkom jednotného trhu“, o digitalizáciu podnikov a o cloud computing.

3.3.4.

Holandské a slovenské predsedníctvo požiadali výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska o sociálnych dôsledkoch na tému Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima a vplyv technologického vývoja na systém sociálneho zabezpečenia a pracovné právo, ktoré EHSV prijal 26. mája 2016.

3.3.5.

Európsky parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu povzbudzuje (ods. 80) Komisiu, aby „vytvorila skupinu zainteresovaných strán poverenú presadzovaním najlepších postupov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov“, ktoré EHSV nazýva tiež kolaboratívne hospodárstvo, a ktoré však z veľkej časti nemôže fungovať bez digitálnych technológií; zastupovanie občianskej spoločnosti je typickou úlohou, ktorú môžu plniť seniori. EHSV si želá zúčastniť sa na tejto iniciatíve.

3.4.1.

Popri veľkých dátach (big data), cloud computingu, internetu vecí, 3D tlači a ostatných technológiách, ktoré sa objavili s veľmi rýchlym rozšírením internetu v bežnom živote, sa značne rozšírilo niekoľko paralyzujúcich obáv; seniori sú na ne citlivejší ako mladí, ktorí sa už v digitálnej ére narodili. Uvádzajú sa tieto bloky:

3.4.2.

Výbor sa spolu s Európskym parlamentom „domnieva, že nevyhnutnou podmienkou uvoľnenia inovácií a rastu v digitálnom hospodárstve je dôvera používateľov a podnikov v digitálne prostredie“.

3.4.3.

V súvislosti s krízou a opatreniami výnimočného stavu sa posilňuje pocit ohrozenia slobôd a nadmerného dohľadu, ako aj strach z počítačovej kriminality.

3.4.4.

Ochranárske dokumenty, ktoré v členských štátoch a na úrovni Únie existujú, nie sú dobre známe. Napredovanie by bolo možné zvýšením povedomia obyvateľstva, ktoré už nemôže chodiť do školy, bez vyvolania obáv, informovaním a vzdelávaním, čím by sa zmenšila informačná asymetria medzi veľkými podnikmi, takmer vždy zahraničnými, a občanmi používateľmi.

3.5.1.2.1.

Novým riadením by z celkového pohľadu mohla vzniknúť aktívna solidarita medzi generáciami a udržateľnosť v sociálnom sektore.

3.5.1.3.1.

Osobitné fondy (výskum, široké pásmo, spravodajstvo), ako aj štrukturálne fondy a osobitné programy sú určené na rozvoj digitálnych technológií. Investície potrebné na zachovanie vedúceho postavenia EÚ síce nie sú vyčíslené, no potreby európskeho obyvateľstva – od základnej školy, cez celoživotné vzdelávanie až po seniorov – by sa mali vyčísliť. Dôležité je zabezpečiť, aby sa na vyčlenené finančné prostriedky nevzťahovali pravidlá rozpočtových obmedzení. Napokon je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré obmedzujú seniorom prístup k súkromným financiám (bankové úvery) (6).

3.5.1.3.2.

Komisia navrhuje verejno-súkromné partnerstvá (tzv. PPP). Výbor je opatrný, lebo riziko je stále rovnaké: súkromný sektor má o vec záujem len vtedy, keď odhadne možný zisk, náklady na úroky zaťažujú verejný dlh a koniec koncov časť verejného majetku bola sprivatizovaná.

3.6.1.

EHSV už navrhol, aby sa prístup na internet považoval za právo na univerzálnu službu, pričom trvá na jeho ekonomicky dostupnej povahe, s cieľom bojovať proti sociálnym a geografickým nerovnostiam. V súvislosti s tým by existovali verejné miesta, kde by mali seniori voľný prístup na internet.

Súčasťou verejných služieb musia byť prirodzene oblasti týkajúce sa seniorov: doprava, zdravie, poštové služby, služby všeobecného záujmu, služby všeobecného hospodárskeho záujmu, sociálne služby vo verejnom záujme, sociálne služby všeobecného hospodárskeho záujmu atď.

3.6.2.

Vnútroštátne a regionálne orgány musia dohliadnuť na to, aby seniori nadobudli nové návyky týkajúce sa ochrany a bezpečnosti digitálnych údajov. Prispôsobiť sociálne začlenenie digitálnemu je o to potrebnejšie, ako narastá strata autonómie. Územná úroveň vzhľadom na jej blízkosť k občanom podporuje vývoj v tejto súvislosti. EHSV odporúča „verejnú službu“ na boj proti digitálnej negramotnosti.

3.6.3.

3.6.4.

Začleňovanie seniorov: Členské štáty by mali byť povinné informovať svojich občanov o všetkých možnostiach vzdelávania v oblasti digitálnych technológií, ktoré ponúkajú seniorom. Zabezpečiť by sa to mohlo kampaňami na zvyšovanie informovanosti v médiách.

3.6.4.2.

Seniori potrebujú získavať alebo si zachovávať digitálne vedomosti. Konanie MVO, hoci je významné, nestačí. Seniori musia vidieť, že sú ich kvalifikácie uznané a môžu pokračovať v celoživotnom vzdelávaní. Napríklad na Slovensku existuje 18 univerzít tretieho veku a viacero akadémií pre menej vzdelané staršie osoby.

3.6.4.3.

Prostredníctvom vzdelávania a odstraňovania digitálnej negramotnosti: výbor zdôrazňuje svoju žiadosť týkajúcu sa podpory vzdelávania (7) v oblasti médií a internetu pre všetkých občanov Únie, najmä zraniteľné osoby, a víta zavedenie „veľkej koalície za digitálne pracovné miesta“ na európskej úrovni. Zdôrazňuje, že na odbornej príprave sa podieľajú mnohí aktéri.

3.6.4.4.

Výbor sa domnieva, že Komisia by len získala, keby s členskými štátmi a univerzitami pracovala na zisťovaní potrieb spôsobilostí seniorov a na prostriedkoch, ktorými možno reagovať na tieto potreby, napríklad vytváraním inštitucionálnych prepojení s univerzitami s cieľom uľahčiť prístup seniorov k online kurzom (massive open online course, MOOC).

3.6.5.

3.6.5.1.

Tak ako Parlament (8) aj výbor uznáva potrebu „prekonania stereotypov“, zdôrazňuje „výrazný potenciál žien inovátoriek a podnikateliek a úlohu, ktorú môžu zohrávať v digitálnej transformácii“ a podporuje „integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti“; výbor si uvedomuje, že ženy seniorky museli často znášať rozdiely v pracovnej oblasti a viac ako muži sa ocitajú v situácii chudoby po odchode do dôchodku. Je vhodné tento údaj zohľadniť pri opatreniach, ktorých cieľom je začleniť ženy do digitálneho sveta seniorov.

3.6.5.2.

Okrem toho „uznáva potenciál jednotného digitálneho trhu zabezpečiť prístup a účasť pre všetkých občanov vrátane osôb s osobitnými potrebami, starších ľudí, menšín a iných občanov patriacich do zraniteľných skupín, pokiaľ ide o všetky aspekty digitálneho hospodárstva (9)“, ale uprednostnil by, keby „staršie osoby“ zostali hospodárskymi subjektmi bez toho, aby boli stigmatizované a porovnávané s osobami s „osobitnými potrebami“.

3.6.5.3.

Výbor sa vyjadril v prospech návrhu smernice o dostupnosti (10), ale vyjadruje poľutovanie nad jeho oneskoreným vypracovaním, ako aj nad neratifikovaním zmluvy z Marakéša. Z digitálneho hľadiska sa pod dostupnosťou rozumie materiálna zložka (hardvér), ako aj programové vybavenie (softvér): želá si jednoduchšie ovládanie pre seniorov, ako aj prispôsobené a viacjazyčné softvéry, verejné digitálne miesta, vďaka ktorým sa vytvára prepojenie medzi osobami. Spoločenské prepojenie je nevyhnutné pre zraniteľné osoby.

3.6.6.

EHSV odporúča, aby súčasťou európskeho programu Erasmus+ bola aj oblasť určená pre seniorov, ktorá by sa mohla stať platformou na výmenu osvedčených postupov, napríklad SENEQUE – Seniors Equivalent Erasmus.

3.6.7.

Podporovať tvorivosť a inovácie v každom veku prostredníctvom digitálnych technológií, pretože seniori najlepšie poznajú svoje potreby a teda môžu dobre usmerniť osoby a združenia, ktoré im pomáhajú.

—

EHSV odporúča verejno-súkromné partnerstvo, ktorého príjem vyplýva z ľudského kapitálu vďaka bezplatným kurzom, ktoré by mali byť súčasťou politiky sociálnej zodpovednosti podnikov, a to veľkých podnikov v oblasti IKT: sponzorovaním zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku a ponúkaním takýchto kurzov všetkým seniorom na každej štátnej škole členských štátov v čase mimo vyučovania.

—

Digitálne kompetencie v EÚ chýbajú (900 000 neobsadených pracovných miest) (11). Rekvalifikácia starších pracovníkov by mohla prispieť k zlepšeniu situácie, ktorú treba hodnotiť vzhľadom na svetovú konkurenciu. Podporovať digitálne podnikanie, odbornú prípravu a mladé podniky, ako aj rozvoj kompetencií a blahobytu pre všetkých si vyžaduje následné verejné investície.

—

V situácii masovej nezamestnanosti umožní ekonomika 4.0 seniorom vytvárať siete a začínajúce podniky, ako aj trvalé pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, ktoré nie je možné presídliť, ako sú pracovné miesta v oblasti služieb osobám a zdravia, na podporu samostatnosti alebo prevencie (12).

—

EÚ z hľadiska rôznych foriem hospodárstva spoločného využívania zdrojov jasne nevyjadruje svoj principiálny postoj k zneužívaniu dominantného postavenia a jeho kompatibilite s cieľom trhového sociálneho hospodárstva, zatiaľ čo rastúca časť príslušnej pracovnej sily sa nachádza de facto mimo zákona, pokiaľ ide o pracovné právo. Hrozí, že vplyv digitalizácie na sociálnu súdržnosť sa najviac dotkne seniorov.

3.8.1.

Digitálne technológie umožňujú prístup zhora nadol a zároveň zdola nahor k sociálnym vzťahom, a najmä v oblasti starších osôb.

3.8.2.

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže zbližovať ľudí prostredníctvom spôsobu vzdelávania, ktoré podporujú všetky formy inteligencie, inovačných riešení v oblasti zdravia, ktoré umožňujú osobám so zdravotným postihnutím alebo starším osobám v plnej miere byť súčasťou spoločnosti a byť aktívnymi aj napriek tomu, že sú nemobilní.

3.8.3.

Zároveň však ničí pracovné vzťahy. V súvislosti so starnutím digitálne technológie otriasajú tým, čo od druhej svetovej vojny dosiahla súdržnosť európskych spoločností: systémy solidarity, ktoré tlmili krízy (ako v roku 2008).

3.8.4.

Prepojenie podriadenosti pracovníkov narúša revolúcia 4.0 v dôsledku činností online, nárastu seniorov a oslabenia „hraníc“; zároveň má približne 10 % e-seniorov prístup na internet, ale sú chudobní, a mohli by sa znovu stať „starými“, neschopnými postarať sa o svoje potreby (užšia rodina) ako to bolo v minulých storočiach. Je teda možný prechod s prenosom vedomostí?

3.8.5.

Pre sociálne hospodárstvo digitálneho trhu, ktoré zahŕňa (13) všetkých, je zachovanie dôchodkových systémov nevyhnutné. Bude potrebné, aby sa do roku 2060 zakladali na iných prvkoch ako na platenej práci, pričom sa musí predísť rizikám, ktoré predstavujú dôchodkové systémy. Bude nutné viesť dôkladnejšie úvahy o základe príspevkov a prerozdeľovaní bohatstva s cieľom duševne a mentálne sa pripraviť na zmeny.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/35

Spravodajca:

Antonio LONGO

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) štyri roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia o európskej iniciatíve občanov zdôrazňuje ústrednú úlohu občanov v európskom projekte a schopnosť uvedeného nástroja prispieť k preklenutiu demokratického deficitu podporou aktívneho občianstva a participatívnej demokracie.

1.2.

Výbor sa stotožňuje s pozíciami, ktoré prijal Európsky parlament, Výbor regiónov a európska ombudsmanka, a domnieva sa, že európska iniciatíva občanov nenaplnila svoj potenciál v dôsledku nariadenia, ktorého revízia sa má vykonať.

1.3.

EHSV zistil značné problémy technického, právneho a byrokratického charakteru, ako aj zjavnú nadmieru právomocí Európskej komisie, čo v prípade úspešných iniciatív bráni ich plnému zavedeniu, vykonávaniu a nadväzným opatreniam.

1.4.

Výbor s ohľadom na revíziu nariadenia navrhuje tieto opatrenia:

1.4.1.

Umožniť občianskym výborom začať zbierať vyhlásenia o podpore v termíne podľa vlastného výberu.

1.4.2.

Priznať právne uznanie občianskym výborom, aby sa obmedzila trestná zodpovednosť organizátorov na úmysel a hrubú nedbanlivosť podľa vzoru smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

1.4.3.

Vytvoriť jednotné kontaktné miesto, fyzické aj online, kde občania môžu získavať informácie a zorientovať sa, pokiaľ ide o predkladanie iniciatív.

1.4.4.

Preskúmať návrhy zamerané na zníženie minimálneho veku na podporu európskej iniciatívy občanov a zapojenie do nej, ako to navrhujú Európsky parlament a Výbor regiónov.

1.4.5.

Vyriešiť zjavný konflikt záujmov v rámci Komisie oddelením úloh „inštitucionálneho sprievodcu“ a „posudzovateľa“. V tejto súvislosti EHSV potvrdzuje svoju pripravenosť pokračovať v úsilí v rámci už začatých iniciatív, a preto môže byť prirodzeným kandidátom na úlohu sprostredkovateľa a inštitucionálneho sprievodcu.

1.4.6.

Zabezpečiť primerané opatrenia v nadväznosti na úspešné iniciatívy tým, že Komisiu vyzve, aby predložila legislatívny návrh do 12 mesiacov po skončení kampane alebo náležite odôvodnila rozhodnutie nepredložiť žiaden návrh. Výbor vyjadruje želanie, aby v prípade nepredloženia návrhu Európsky parlament vyvinul tlak na Komisiu na základe článku 225 ZFEÚ.

1.5.

EHSV konštatuje, že niektoré problémy si nevyžadujú revíziu právneho predpisu, a preto by sa mali bezodkladne riešiť s cieľom neodrádzať potenciálnych organizátorov. S cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť tohto nástroja a jeho ľahšiu použiteľnosť výbor odporúča realizáciu týchto iniciatív:

1.5.1.

S cieľom zabezpečiť transparentnejší proces registrácie by Komisia mala zaviesť jasné a jednoduché postupy a poskytovať podrobné odpovede a možné riešenia v prípade iniciatív, ktoré boli vyhodnotené ako neprípustné, čo by umožnilo výborom, aby ich preformulovali a opätovne predložili.

1.5.2.

Komisia musí pokračovať v rokovaniach s členskými štátmi o zjednodušení, obmedzení a štandardizovaní systému vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zberu údajov. Navrhuje sa najmä obmedziť požadovanie osobných dokladov a umožniť všetkým občanom, aby mohli podpísať iniciatívy z krajín svojho pobytu.

1.5.3.

Zabezpečiť trvalo bezplatný softvér na elektronický zber vyhlásení o podpore (OCS) (1) s cieľom zjednodušiť zber a registráciu vyhlásení o podpore, ako aj ich overenie zo strany vnútroštátnych orgánov. Očakáva sa tiež, že tento nástroj bude prístupný aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

1.6.

Zo všeobecnejšieho hľadiska rozširovania a zakoreňovania európskej iniciatívy občanov výbor odporúča:

1.6.1.

Posilniť informovanosť a zvyšovať povedomie verejnosti o nástroji európskej iniciatívy občanov pomocou ad hoc kampaní, čo umožní občianskym výborom, aby informovali signatárov o dosiahnutých výsledkoch, predovšetkým prostredníctvom intenzívnejšieho úsilia Európskej komisie, pokiaľ ide o propagáciu opatrení v nadväznosti na úspešné iniciatívy.

1.6.2.

Zabezpečiť viacjazyčnosť a preskúmať nové spôsoby vytvárania väzieb medzi elektronickým zberom podpisov a sociálnymi a digitálnymi médiami s cieľom osloviť čoraz širšie publikum.

1.6.3.

Umožniť v zásade každému občanovi EÚ, aby mohol byť organizátorom európskej iniciatívy občanov zaručením možnosti znášať základné náklady kampane v prípade, že táto iniciatíva bola riadne zaregistrovaná.

1.7.

EHSV navrhuje vytvoriť inštitucionálne fórum o účasti európskych občanov, ktoré by bolo stálym miestom pre rozpravu a diskusiu vo výbore podľa vzoru Európskeho fóra pre migráciu, čím by sa využil proces začatý v rámci Dňa európskej iniciatívy občanov. Výbor by mohol na túto tému predložiť konkrétny a podrobnejší návrh v špecifickom stanovisku z vlastnej iniciatívy.

2.1.

Právo na európsku iniciatívu občanov bolo zavedené Lisabonskou zmluvou (2) ako inovatívny nástroj nadnárodnej participatívnej demokracie. Toto právo umožňuje, aby milión občanov EÚ z najmenej siedmich členských štátov vyzvalo Európsku komisiu, aby navrhla legislatívny nástroj týkajúci sa otázok patriacich do pôsobnosti EÚ. Cieľom je aktívne zapojenie občanov do európskych rozhodovacích procesov tým, že sa im nepriamou formou poskytne právo zákonodarnej iniciatívy.

2.2.

Pravidlá a postupy, ktorými sa riadi európska iniciatíva občanov, sú obsiahnuté v nariadení EÚ, ktoré bolo prijaté 16. februára 2011 a nadobudlo účinnosť 1. apríla 2012 (3).

2.3.

Európsku iniciatívu občanov môžu zorganizovať a/alebo podpísať všetci európski občania, ktorí dovŕšili vek potrebný na nadobudnutie práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu (4). Tieto iniciatívy nemôžu riadiť organizácie, môžu ich však propagovať a podporovať, ak pri tom zachovajú úplnú transparentnosť.

2.4.

Postup stanovený pre európsku iniciatívu občanov možno zhrnúť do troch fáz:

2.4.1.

Fáza vytvorenia iniciatívy predpokladá vytvorenie „občianskeho výboru“ (5), formálnu registráciu iniciatívy (6), ktorá podlieha posúdeniu prípustnosti zo strany Komisie (7), a osvedčenie elektronického systému zberu podpisov (8).

2.4.2.

Vo fáze zberu je potrebné zozbierať 1 milión „vyhlásení o podpore“ (podpisov) počas maximálne 12 mesiacov v najmenej siedmich krajinách EÚ (9). Tento výsledok musia overiť príslušné vnútroštátne orgány (10).

2.4.3.

Iniciatívu vo fáze predloženia posudzuje Komisia po stretnutí s organizátormi a po verejnom vypočutí v Európskom parlamente. Komisia musí v lehote troch mesiacov reagovať ad hoc oznámením a rozhodnúť o prijatí návrhu a začatí legislatívneho postupu.

3.1.

K dnešnému dňu podpísalo európske iniciatívy občanov viac ako 6 miliónov európskych občanov. Hoci bolo predložených 56 iniciatív, iba 36 z nich bolo registrovaných Komisiou a z nich iba 3 zozbierali aspoň 1 milión podpisov (11). Žiadna úspešná iniciatíva nepodnietila nový legislatívny návrh, aj keď v niektorých prípadoch Európska komisia zohľadnila postoj verejnosti k istým špecifickým aspektom.

3.2.

Značné ťažkosti technického, právneho a byrokratického charakteru, s ktorými sa organizátori stretli, ako aj slabý legislatívny vplyv úspešných iniciatív oslabili dôveryhodnosť nástroja európskej iniciatívy občanov. Tento jav sa prejavil v prudkom poklese registrovaných iniciatív zo 16 v roku 2012 na 5 v roku 2015 (12), ako aj v prudkom poklese počtu zozbieraných vyhlásení o podpore, a to z viac ako 5 miliónov v roku 2012 až na niekoľko tisíc v roku 2015 (13).

3.3.

Počas posledných štyroch rokov mnohí organizátori a zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti (14) odsudzovali nedostatky a ťažkopádnosť nástroja, ktorý mal byť pôvodne jasný, jednoduchý a ľahko použiteľný. Tieto trendy boli potvrdené na verejnom vypočutí, ktoré usporiadal EHSV 22. februára 2016.

3.4.

Vo februári 2015, tri roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia, Európsky parlament predložil štúdiu (15) o stave vykonávania nariadenia s výzvou na jeho revíziu. Závery tejto štúdie boli prevzaté v októbri 2015 uznesením (16), v ktorom Parlament formálne podal túto žiadosť Komisii s jasnými a presnými návrhmi.

3.5.

Na základe žiadosti o preskúmanie účinného fungovania postupu, ktorým sa riadi európska iniciatíva občanov, ako aj úlohy a zodpovednosti Komisie vypracovala európska ombudsmanka v marci 2015 jedenásť usmernení zameraných na zlepšenie iniciatívy (17).

3.6.

Výbor regiónov prijal v októbri 2015 stanovisko, ktoré je tiež priaznivo naklonené urýchlenej a podstatnej revízii nariadenia (18).

3.7.

Komisia v reakcii na početné žiadosti o zmenu nariadenia uverejnila v apríli 2015, ako sa stanovuje v nariadení, správu (19) o doteraz dosiahnutých výsledkoch a následne, vo februári 2016, prehľad nadväzných opatrení (20) na návrhy, ktoré predložil Parlament. V oboch prípadoch Komisia opakovane odmietla akúkoľvek možnosť revízie platného nariadenia v krátkodobom horizonte, hoci uznáva rôzne výzvy, ktorým čelia organizátori európskej iniciatívy občanov a pripúšťa možnosť zlepšenia vykonávania súčasného regulačného rámca.

3.8.

Medzi európskymi inštitúciami, organizátormi a zástupcami organizovanej občianskej spoločnosti je rozšírený názor, že európska iniciatíva občanov aj napriek niektorým pozitívnym výsledkom stále ani zďaleka nenaplnila svoj potenciál, pokiaľ ide o politické návrhy a aktívnu účasť občanov.

3.9.

Inštitúcie a zainteresované strany zhodne poukázali na tieto základné problémy:

3.9.1.

Nedostatok znalostí a povedomia o nástroji európskej iniciatívy občanov zo strany občanov a vnútroštátnych inštitúcií (21).

3.9.2.

Občianske výbory sa vo fáze registrácie a zberu vyhlásení o podpore stretli s početnými problémami technického, právneho a byrokratického charakteru ohrozujúcimi výsledok samotnej iniciatívy.

3.9.3.

Občania, ktorí chceli podpísať iniciatívu, čelili mnohým ťažkostiam v súvislosti s jednotlivými vnútroštátnymi právnymi predpismi o spracovaní údajov.

3.9.4.

Tých niekoľko úspešných iniciatív Komisia nezohľadnila s cieľom vypracovať nové legislatívne návrhy, ale len nepriamo s nimi súvisiace legislatívne iniciatívy.

3.10.

Medzi základné problémy spojené s občianskymi výbormi konkrétne patrí:

3.10.1.

Skutočnosť, že občianske výbory nie sú právne uznané. Tento aspekt má negatívny vplyv na dôležité praktické aspekty európskej iniciatívy občanov, ako je získavanie finančných prostriedkov alebo obyčajné otvorenie bežného účtu. Okrem toho skutočnosť, že organizátori sú osobne zodpovední „za škodu spôsobenú pri organizovaní“ (22) spôsobuje, že európska iniciatíva občanov má odrádzajúci účinok.

3.10.2.

Príliš prísne uplatňovanie kritérií registrácie. Približne 40 % iniciatív vyhlásila Európska komisia za neprípustné v prvej fáze postupu – počas „registrácie“ iniciatívy (23). Podľa Európskeho parlamentu je vhodné hlbšie analyzovať vnútorný konflikt záujmov Komisie, ktorá na jednej strane musí informovať organizátorov a poskytnúť posúdenie prípustnosti iniciatívy a na druhej strane je adresátom tejto iniciatívy (24).

3.10.3.

Prekrývanie činností v kalendári európskej iniciatívy občanov. Čas potrebný na osvedčenie systémov elektronického zberu v každom členskom štáte skracuje už aj tak dosť krátku lehotu 12 mesiacov na zber vyhlásení o podpore.

3.10.4.

Nedostatočná podpora zo strany Komisie, a to najmä vo fáze zakladania a riadenia iniciatívy. Osobitnú pozornosť si zaslúžia hostiteľské služby a OCS bezplatne ponúkané Komisiou a ťažkosti organizátorov pri vypracovávaní a rozosielaní dokumentácie vo viacjazyčných verziách.

3.10.5.

Riadenie európskej iniciatívy občanov je nákladný proces. Dôkazom toho je skutočnosť, že tri úspešné iniciatívy sa opierali o podporu veľkých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré podporili jej činnosti z technického, organizačného a finančného hľadiska. Mnohí organizátori s cieľom zabrániť porušeniu základnej zásady európskej iniciatívy občanov zdôraznili potrebu získať väčšiu podporu na úrovni EÚ na začatie kampane.

3.10.6.

Príliš prísne pravidlá zberu a spracovania osobných údajov. V niektorých členských štátoch pravidlá v tejto oblasti dodatočne odrádzajú od organizácie nových iniciatív a pripojenia sa k nim. Okrem toho sa podľa zákonov v oblasti zberu údajov v niektorých krajinách berú do úvahy len podpisy zozbierané od občanov s trvalým pobytom v danom štáte, v dôsledku čoho 11 miliónov ľudí prichádza o právo na účasť (25).

3.10.7.

Nedostatočné zapojenie organizátorov do nadväzných opatrení. Stretnutia a vypočutia sa vzhľadom na nedostatok nadväznosti na úspešné iniciatívy nejavia ako dostačujúce na to, aby Komisia prijala konkrétne legislatívne opatrenia.

3.11.

Rok 2016 je rozhodujúcim rokom pre európsku iniciatívu občanov v procese, ktorý by mohol viesť k jej revízii. Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy má predstavovať príspevok EHSV do tohto procesu, a to s vedomím obrovského nevyužitého potenciálu tohto dôležitého a inovatívneho nástroja v európskom rozhodovacom procese, ako aj z hľadiska skutočného európskeho občianstva.

4.1.

EHSV ako most medzi európskymi inštitúciami a organizovanou občianskou spoločnosťou bol od samého počiatku zapojený do diskusie o európskej iniciatíve občanov. Preukazujú to doposiaľ schválené stanoviská (26) a vytvorenie ad hoc skupiny, ktorá neustále sleduje vývoj a realizáciu tohto práva (27).

4.2.

Výbor sa tiež aktívne podieľa na procese európskej iniciatívy občanov (28) s dvojitou úlohou sprostredkovateľa iniciatív a inštitucionálneho sprievodcu. K iniciatívam a právomociam EHSV patrí:

4.2.1.

Každoročne organizovaný „Deň európskej iniciatívy občanov“ s cieľom zhodnotiť so všetkými zúčastnenými stranami stav realizácie a účinnosti európskej iniciatívy občanov. Táto udalosť uľahčuje výmenu osvedčených postupov a vytváranie sietí medzi podporovateľmi a ďalšími zainteresovanými stranami.

4.2.2.

Vytvorenie vlastnej kancelárie „ICE helpdesk“, ktorý okrem iného ponúka preklad opisu iniciatív, ktoré boli potvrdené Komisiou, do úradných jazykov EÚ.

4.2.3.

Poskytovanie svojich priestorov na podporu šírenia kampaní.

4.2.4.

Vypracovanie praktického návodu, teraz už v jeho treťom vydaní, s cieľom propagovať a podporovať európsku iniciatívu občanov (29). Výbor tiež prisudzuje kľúčovú úlohu európskej iniciatíve občanov v ďalšej publikácii s názvom Európsky pas aktívneho občianstva (30), ktorej cieľom je informovať európskych občanov o všetkých ich právach a podporovať nadnárodnú participatívnu demokraciu.

4.2.5.

Vytvorenie verejného úložiska akademickej a vedeckej dokumentácie týkajúcej sa európskej iniciatívy občanov v roku 2016, ktoré je otvorené všetkým občanom a na bezplatné konzultácie.

4.2.6.

Prezentácia všetkých registrovaných najúspešnejších iniciatív, ktoré nie sú v rozpore s oficiálnou politikou výboru vyjadrenou v jeho stanoviskách, na plenárnom zasadnutí alebo v sekcii. To umožňuje EHSV, napriek jeho neutrálnej pozícii, poskytnúť im zodpovedajúcu viditeľnosť.

4.2.7.

EHSV sa prostredníctvom svojich vlastných zástupcov zúčastňuje na vypočutiach v Európskom parlamente, ktoré sa vzťahujú na úspešné iniciatívy, a prispieva k procesu ich analýzy a ďalšieho rozvoja zo strany Komisie.

5.1.

EHSV intenzívne obnovuje podporu európskej iniciatíve občanov. Štyri roky po nadobudnutí účinnosti nariadenia o európskej iniciatíve občanov sa zaznamenávajú povzbudivé údaje, pokiaľ ide o účasť, ale aj obrovský nevyužitý potenciál. Výbor je presvedčený, že správne a úplné vykonávanie európskej iniciatívy občanov môže pomôcť preklenúť narastajúcu priepasť medzi občanmi a Európskou úniou.

5.2.

EHSV sa stotožňuje so skôr vyjadrenými názormi Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a európskej ombudsmanky, podľa ktorých je čiastočné a obmedzené vykonávanie európskej iniciatívy občanov spôsobené viacerými faktormi. Zisťujú sa najmä obmedzenia technického, právneho a byrokratického charakteru, ale aj zjavný inštitucionálny skrat v dôsledku nadmiery právomocí a zodpovedností Európskej komisie.

5.3.

EHSV sa tiež domnieva, že niektoré z týchto problémov Komisia úspešne vyriešila, napríklad poskytnutie bezplatného systému OCS, zatiaľ čo iné, žiaľ, nemožno riešiť bez revízie samotného nariadenia.

5.4.

Výbor preto vyzýva Komisiu, aby pracovala na dvoch rovinách: prijala okamžité opatrenia s cieľom vyriešiť a/alebo zjednodušiť jednoduché a jasné technické a byrokratické problémy; predložila návrh reformy nariadenia na vyriešenie zložitejších inštitucionálnych, právnych a organizačných otázok.

6.1.

Na účely zjednodušenia a zefektívnenia nástroja európskej iniciatívy občanov EHSV predkladá tieto návrhy na reformu nariadenia:

6.1.1.

Umožniť občianskym výborom začať zber vyhlásení o podpore dátumom podľa svojho výberu. Je to nevyhnutné na zabezpečenie účinnosti 12 mesiacov na zber podpisov.

6.1.2.

Priznať právne uznanie občianskym výborom tak, že sa im podľa potreby prizná osobitné postavenie, aby sa obmedzila trestná zodpovednosť organizátorov na úmysel a hrubú nedbanlivosť podľa vzoru smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

6.1.3.

Vytvoriť jednotné kontaktné miesto, fyzické aj online, kde občania môžu získavať informácie a zorientovať sa, pokiaľ ide o predkladanie iniciatív. Základom je poskytovať občianskym výborom primeranú technickú a právnu pomoc s cieľom uľahčiť predkladanie návrhov a zvýšiť percentuálny podiel prípustných návrhov.

6.1.4.

Preskúmať návrhy zamerané na zníženie minimálneho veku na podporu európskej iniciatívy občanov a zapojenie do nej, ako to navrhujú Európsky parlament a Výbor regiónov, s cieľom poskytnúť mladým ľuďom príležitosť aktívne sa podieľať na procese budovania Európskej únie.

6.1.5.

Oddeliť úlohy „inštitucionálneho sprievodcu“ a „posudzovateľa“, ktorými je v súčasnosti poverená Komisia. Je to veľmi dôležité, aby sa vyriešil zjavný konflikt záujmov v rámci Komisie a umožnilo úplné a účinné vykonávanie nástroja európskej iniciatívy občanov.

6.1.5.1.

EHSV tým, že potvrdí svoju pripravenosť pokračovať v úsilí v rámci už začatých iniciatív, môže byť prirodzeným kandidátom na úlohu sprostredkovateľa a inštitucionálneho sprievodcu.

6.1.6.

Zabezpečiť primerané opatrenia v nadväznosti na úspešné iniciatívy. V súlade s právom na iniciatívu Európskej komisie sa od nej požaduje, aby vypracovala legislatívny návrh do 12 mesiacov po skončení kampane alebo náležite odôvodnila rozhodnutie nepredložiť žiaden návrh. Výbor vyjadruje želanie, aby Európsky parlament vyvinul tlak na Komisiu na základe článku 225 ZFEÚ, ak sa návrh nepredloží včas. Komisia sa tiež bude musieť zapojiť do bližšieho vzťahu s navrhovateľmi týchto iniciatív, čo presahuje rámec jednoduchých vypočutí, ktoré sa konajú v Európskom parlamente, aby sa zabezpečilo, že vypracovaný návrh bude zodpovedať očakávaniam tých, ktorí ho podporovali.

6.2.

Výbor ďalej konštatuje, že Európska komisia by mala:

6.2.1.

Zabezpečiť transparentnejší a efektívnejší proces registrácie. Komisia by najmä mala zohrávať aktívnejšiu úlohu tým, že poskytne podrobné odpovede a možné riešenia v prípade, ak by iniciatíva mala byť posúdená ako neprípustná, čo by umožnilo výborom preformulovať ich tak, aby boli v súlade s kritériami stanovenými platnými právnymi predpismi.

6.2.2.

Pokračovať v rokovaniach s členskými štátmi o zjednodušení, obmedzení a štandardizovaní systému vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zberu údajov, ktoré sú potrebné na podpísanie vyhlásenia o podpore. Navrhuje sa najmä čo najviac obmedziť požadovanie osobných dokladov a umožniť všetkým európskym občanom, aby mohli podpísať iniciatívy z krajín svojho pobytu (31).

6.2.3.

Zabezpečiť trvalo bezplatný systém OCS, čo zjednoduší zber a registráciu vyhlásení o podpore, ako aj ich overenie zo strany vnútroštátnych orgánov. Očakáva sa tiež, že tento nástroj bude prístupný aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

6.3.

Odporúča sa najmä:

6.3.1.

Posilniť procesy informovania a zvyšovania povedomia o európskej iniciatíve občanov. Musí sa to vykonávať predovšetkým prostredníctvom ad hoc kampaní podporovaných Komisiou a členskými štátmi. Z tohto hľadiska sa tiež navrhuje, aby sa občianskym výborom umožnilo informovať zainteresovaných podporovateľov (s ich povolením) o vývoji a výsledkoch dosiahnutých v rámci kampane. Analogicky to platí aj pre Komisiu, ktorá by mala lepšie propagovať opatrenia v nadväznosti na úspešné iniciatívy a informovať o nich v prvom rade občianske výbory.

6.3.2.

Zabezpečiť viacjazyčnosť ako základnú požiadavku na dosiahnutie vysokej účasti a preskúmať nové spôsoby vytvárania väzieb medzi elektronickým zberom podpisov a sociálnymi a digitálnymi médiami s cieľom osloviť čoraz širšie publikum.

6.3.3.

Umožniť v zásade každému občanovi EÚ, aby mohol byť organizátorom európskej iniciatívy občanov zaručením možnosti znášať základné náklady kampane v prípade, že táto iniciatíva bola riadne zaregistrovaná.

6.4.

Napokon EHSV navrhuje vytvoriť inštitucionálne fórum o účasti európskych občanov, ktoré by bolo stálym miestom pre rozpravu a diskusiu vo výbore podľa vzoru Európskeho fóra pre migráciu, čím by sa využil proces začatý v rámci Dňa európskej iniciatívy občanov. V tejto súvislosti s cieľom zabezpečiť odbornú účasť by EHSV okrem iných prizval zúčastnených zástupcov inštitúcii, jedného zástupcu z každého občianskeho výboru, ktorých iniciatíva bola oficiálne zaregistrovaná, ako aj všetky zainteresované strany. Výbor by mohol na túto tému predložiť konkrétny a podrobnejší návrh v špecifickom stanovisku z vlastnej iniciatívy.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/43

Spravodajca:

pán Daniel MAREELS

Pomocný spravodajca:

pán Giuseppe GUERINI

1.1.

EHSV víta Akčný plán v oblasti DPH s cieľom prejsť na konečný režim DPH v EÚ a zároveň tiež podporuje jeho ciele, ako aj prístup na základe 4 pilierov v rámci krátkodobej a strednodobej perspektívy. V súčasnosti ide o to, aby sa urobil kvalitatívny krok vpred (zásadný posun), s cieľom podporiť jednotný trh a prispieť k tvorbe pracovných miest, rastu, investíciám a konkurencieschopnosti.

1.2.

Výbor považuje za dôležité, aby sa všetky časti akčného plánu zrealizovali v rámci jedného nedeliteľného celku. Platí to najmä pre prechod na konečný režim DPH. V každom prípade a v primeranom čase sa treba snažiť o jeho účinné vykonanie, ktoré je v akčnom pláne stanovené až v druhej fáze a ktoré je podmienené samostatným zhodnotením zo strany členských štátov, inak by mohlo dôjsť k ohrozeniu stanovených cieľov.

1.3.

V súvislosti s prvou fázou stanovenou v akčnom pláne, ktorá sa teraz obmedzuje na určité dodávky tovaru, Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby preskúmali, ako by sa mohlo urýchliť poskytovanie služieb v novom režime, čím by sa zároveň zmiernili problémy súvisiace s touto (prechodnou) fázou. Rovnako by sa mohli zamyslieť nad spôsobmi, ako do DPH všeobecnejšie zahrnúť finančné služby.

1.4.

Z pohľadu výboru musí transformácia súčasného režimu viesť ku konečnému systému DPH, ktorý bude prehľadný, jednotný, spoľahlivý a vyvážený, ako aj primeraný a dokáže obstáť v budúcnosti (bude „nadčasový“). Výbor v tejto súvislosti podporuje navrhovaný výber zásady krajiny určenia ako základu pre konečný systém DPH, keďže sa tým vytvoria rovnaké podmienky pre všetkých dodávateľov na tom istom vnútroštátnom trhu a bude v menšej miere dochádzať k narušeniu trhu.

1.5.

Podľa výboru by sa zvýšená pozornosť mala venovať aj ústretovosti systému pre podnikanie, čo by bolo na prospech podnikom, a to najmä malým a stredným podnikom (MSP). Bez ohľadu na inovácie a zjednodušenia, ktoré sa v akčnom pláne navrhujú, existujú nemalé obavy, pokiaľ ide o zložitú a komplexnú povahu budúcej úpravy a veľkú administratívnu záťaž, ktorá môže sprevádzať jej zavedenie do praxe.

1.6.

Bez ohľadu na zrozumiteľnosť a právnu istotu, ktoré musia zohrávať pri vypracovávaní konečného režimu DPH hlavnú úlohu, výbor poukazuje na to, že treba aj naďalej zvažovať ďalšie a doplňujúce zjednodušenia a zníženie administratívnej záťaže, pri ktorých možno zohľadniť proporcionálny prístup v prospech MSP bez toho, aby sa tým zároveň ohrozil vyvážený charakter a ďalšie nevyhnutné vlastnosti konečného systému DPH. V ideálnom prípade ich treba zohľadňovať už od samého začiatku tvorby tohto režimu.

1.7.

Ďalej treba zvážiť aj rozsiahle a moderné poskytovanie užitočných informácií v prospech podnikov, napríklad prostredníctvom webového portálu. Najmä malým podnikom to musí pomôcť rovnocenne konkurovať iným podnikom a dodávateľom z verejného sektora. Vo všeobecnosti ide o zjednodušenie a zatraktívnenie cezhraničných činností v rámci EÚ pre všetky podniky, najmä pre MSP.

1.8.

EHSV víta značnú pozornosť venovanú zamedzovaniu výpadkom DPH a náchylnosti na podvody pri tomto daňovom zaťažení, už len preto, že tieto sumy v súčasnosti dosahujú vysoké úrovne až 170 miliárd EUR ročne. Je dôležité, aby sa týmto cieľom venovala prednostná pozornosť a aby sa rýchlo dosiahli výsledky, okrem iného prostredníctvom lepšej spolupráce medzi daňovými správami, ako aj colnými úradmi v rámci EÚ a s tretími krajinami, prostredníctvom účinnejšej finančnej správy a silnejšej úlohy siete Eurofisc a posilnenia dobrovoľného dodržiavania predpisov a lepšieho výberu daní.

1.8.1.

Podľa výboru by členské štáty mali zvýšiť kapacitu svojich daňových správ vo všetkých oblastiach: ľudských, finančných aj technických. Musia mať na základe toho možnosť zaručiť dobré a riadne fungovanie nového režimu, aby zároveň došlo k obmedzeniu podvodov.

1.8.2.

Aj napriek opatreniam, ktoré sa v tejto súvislosti stanovujú v akčnom pláne, si výbor kladie otázku, či by sa v tomto smere nemalo vynaložiť ešte viac a iných prostriedkov podľa vzoru niekoľkých nedávnych medzinárodných dohôd v oblasti automatickej výmeny informácií v súvislosti s priamym zdaňovaním.

1.8.3.

V rovnakom duchu treba podľa EHSV venovať značnú pozornosť vnútorným črtám a vlastnostiam konečného systému DPH, pokiaľ ide o náchylnosť na podvody. Nové pravidlá, náležitý dohľad a rozšírená kontrola spolu s nevyhnutnými prostriedkami na ich dodržiavanie vrátane súdnych prostriedkov nápravy by mali spoločne viesť k vyváženejšiemu a lepšie prispôsobenému systému DPH. V tejto súvislosti treba zvážiť aj existujúcu výnimku pre dovoz malých zásielok od dodávateľov z krajín mimo EÚ. Výbor však v tomto ohľade podporuje diferencovanejší prístup.

1.9.

Pokiaľ ide o snahu dať boju proti podvodom konkrétnu podobu, podľa výboru treba postupovať cielene a primerane. Podniky, ktoré si riadne plnia povinnosti, musia byť chránené a nesmú sa im ukladať žiadne ďalšie nové neprimerané opatrenia.

1.10.

Výbor víta pozornosť venovanú novému vývoju v oblasti elektronického obchodu a typov podnikov. Cieľom je vniesť do tohto prostredia jednoznačnosť a zrozumiteľnosť pre všetky zainteresované strany, pričom sa zároveň bude dbať o rovnaké zaobchádzanie so všetkými dodávateľmi bez ohľadu na to, či sa na tomto novom vývoji podieľajú, alebo či sa držia tradičnejších kanálov a foriem, a pre všetky ich operácie, či už cezhraničné, alebo nie.

1.11.

Pokiaľ ide o zvýšenú flexibilitu týkajúcu sa znížených sadzieb v prospech členských štátov a dve možnosti, ktoré v tejto súvislosti stanovuje akčný plán, výbor zatiaľ svoj postoj nevyjadrí, keďže potrebuje viac informácií o navrhovaných možnostiach, spôsobe, akým fungujú, a pravidlách, ktorými sa riadia. Výbor preto v súčasnosti dáva prednosť stanoveniu niekoľkých kritérií budúceho režimu. To musí ísť ruka v ruke s flexibilitou a právnou istotou, musí ísť o transparentnú úpravu a v záujme jednoduchosti musí ostať množstvo nízkych sadzieb a výnimiek obmedzené. Za súčasných podmienok a na základe aktuálne dostupných informácií výbor dáva prednosť možnosti č. 1, keďže je v najväčšom súlade s vyššie uvedenými kritériami.

2.1.

V akčnom pláne v oblasti DPH je navrhnutý postup vytvorenia jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH. Tento priestor v oblasti DPH musí byť schopný podporiť jednotný trh, prispieť k stimulácii zamestnanosti, rastu, investícií a hospodárskej súťaže a spĺňať požiadavky 21. storočia. Tento nový systém musí byť jednoduchší, odolnejší voči podvodom a ústretovejší voči podnikom.

2.2.

Súčasný systém DPH je veľmi rozdrobený a zložitý, prinajmenšom v cezhraničnom kontexte. Nedokáže držať krok s výzvami novej globálnej, digitálnej a mobilnej ekonomiky. Medzi očakávanými a skutočnými príjmami z DPH je veľký rozdiel (ide o tzv. výpadky DPH) a systém je náchylný na podvody.

2.3.

Navrhovaný prístup je založený na modernizácii a „reštartovaní“ DPH. Pri ostatných prístupoch sa nepredpokladá, že by predstavovali legitímne možnosti. Zmeny systému si vyžadujú jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských štátov.

2.4.

Akčný plán zahŕňa štyri zložky a súbor najmenej 27 opatrení (2). Niekoľko z nich bolo vytvorených v súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii (REFIT).

2.4.1.

Jadro akčného plánu, a aj jeho najvýznamnejšia súčasť, sa týkajú nepochybne najdôležitejších zásad budúceho spoločného priestoru v oblasti DPH. Cieľom je predložiť v roku 2017 návrh konečných pravidiel.

2.4.1.1.

Konečný systém DPH bude založený na zásade zdaňovania v krajine určenia tovaru a služieb (3), pretože zásada krajiny pôvodu sa ukázala ako nerealizovateľná. Platí to pre všetky operácie vrátane cezhraničných transakcií. Spôsob výberu daní sa bude postupne vyvíjať smerom k systému, ktorý bude odolnejší proti podvodom. Tieto návrhy by sa realizovali v dvoch krokoch.

2.4.2.

Okrem toho existuje ešte niekoľko súčasných a už prebiehajúcich iniciatív. Týkajú sa:

2.4.3.

Najväčší balík sa týka naliehavých opatrení na boj proti výpadkom DPH a podvodom v oblasti DPH. Dôraz sa tu kladie najmä na:

2.4.4.

Na záver ide o dlhodobú snahu o politiku modernizovaných sadzieb. Cieľom je poskytnúť členským štátom viac slobody a flexibility, pokiaľ ide o sadzby, a najmä o zníženie sadzby. Iniciatívy sa uskutočnia v roku 2017.

3.1.1.

EHSV víta akčný plán s cieľom pokročiť smerom k spoločnému priestoru EÚ v oblasti DPH. Ide o ambiciózny, naliehavý a nevyhnutný akčný plán, ktorý zapadá do tvorby modernejšieho a konkurencieschopnejšieho jednotného trhu.

3.1.2.

EHSV podporuje prístup vychádzajúci zo 4 zložiek (4) s postupne diferencovaným prístupom v krátkodobom a strednodobom horizonte. Cieľom je odstrániť nedostatky a medzery súčasného prechodného režimu a urobiť kvalitatívny krok vpred (zásadný posun) v súlade s potrebami jednotného trhu.

3.1.3.

Výbor súhlasí s navrhnutým prístupom, podľa ktorého konečný systém DPH vychádza zo zásady krajiny určenia. Zároveň možno povedať, že nový systém musí byť prehľadný, jednotný, spoľahlivý a vyvážený, ako aj primeraný, a musí dokázať obstáť v budúcnosti (teda byť „nadčasový“). V tejto súvislosti EHSV žiada Európsku komisiu, aby pre istotu preskúmala možnosť zavedenia všeobecného systému „prenesenia daňovej povinnosti“ (5) pre všetky cezhraničné transakcie medzi podnikmi. Aj keď niektoré členské štáty už používajú mechanizmus „prenesenia daňovej povinnosti“ na obmedzenie podvodov v oblasti DPH v súvislosti s určitými hospodárskymi odvetviami, všeobecné uplatňovanie tejto zásady by mohlo viesť k presunutiu rizika z podvodov v oblasti DPH do predaja v odvetví maloobchodu.

3.1.4.

Je dôležité, aby tento prechod na konečný režim prebehol v dobre stanovenom rámci. Je pritom veľmi dôležité, aby došlo k zlepšeniu výsledkov vnútroštátnych daňových správ a ich cezhraničnej spolupráce a aby sa riešila náchylnosť systému na podvody. S ohľadom na lepší výber DPH a boj proti podvodom je dôležité podporiť rozvoj a výmenu „osvedčených postupov“ v celej EÚ. Rovnako by sa preto mohlo uvažovať o zavedení lehôt pre vyúčtovanie DPH medzi členskými štátmi. Treba vyvinúť maximálne úsilie s cieľom čo najlepšie odstrániť výpadky DPH. Jednak treba vyjsť v ústrety záujmom verejných orgánov (riadne príjmy z DPH) a jednak zlepšiť rovnaké podmienky pre všetkých dodávateľov.

3.1.5.

Zároveň je nanajvýš dôležité, aby bol systém čo najpriaznivejší k podnikom. Pritom treba stále zohľadňovať zrozumiteľnosť a právnu istotu. Okrem toho je dôležité obmedziť administratívnu záťaž, najmä pre MSP, bez toho, aby sa tým ohrozil vyvážený charakter a ďalšie nevyhnutné vlastnosti (6) konečného systému DPH. V tejto súvislosti treba vytvoriť jednotné formuláre s ohľadom na vracanie DPH, včasné vyplácanie a na dostupnosť systému sadzieb DPH.

3.1.6.

Na základe uplatňovania zásady krajiny určenia majú členské štáty možnosť slobodne si určiť sadzby, čo však nesmie viesť k rozdrobenosti a zbytočnej komplikovanosti systému. Odporúča sa proporcionálny prístup v prospech MSP. Ďalej treba počítať s novým vývojom cezhraničného obchodu a digitálnej a mobilnej ekonomiky, ako aj so všetkými existujúcimi aj modernými typmi podnikov.

3.1.7.

Podľa EHSV treba zo zásady zvýšiť snahu o zavedenie politiky modernizovaných sadzieb, ktorá členským štátom poskytuje väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o znížené sadzby (7), na účely uplatňovania zásady „krajiny určenia“, pretože v tejto situácii by za normálnych okolností malo dochádzať k menšiemu množstvu prípadov narušenia obchodu. Treba obmedziť počet výnimiek a s ohľadom na zlepšenie hospodárskej účinnosti je rovnako potrebné na účely DPH zaobchádzať s verejne a súkromne poskytovaným tovarom a službami (8). Čím širší je základ, na ktorom sa DPH uplatňuje, tým nižšia musí byť sadzba, aby sa dospelo k rovnakým daňovým príjmom. Zároveň tak možno predchádzať narúšaniu hospodárstva.

3.1.8.

Podľa EHSV ide o to, aby sa tento akčný plán v plnej miere zaviedol do praxe ako celok, ako aj vo všetkých svojich častiach, teda ako nedeliteľný celok. Neistota, ktorá v tejto súvislosti môže teraz panovať, nie je v súlade so snahou o systém DPH pre jednotný trh a ako taká by mohla ohroziť stanovené ciele. Podľa EHSV treba do akčného plánu zahrnúť všetky záruky nevyhnutné pre splnenie týchto cieľov. Platí to najmä pre prechod na konečný režim DPH v dvoch fázach, pričom druhá fáza (9) sa má teraz odvíjať od samostatného hodnotenia a rozhodnutí členských štátov. Účinnú realizáciu konečného systému DPH prostredníctvom druhej fázy treba v každom prípade uskutočniť v primeranej lehote.

3.1.9.

S ohľadom na úplnú realizáciu akčného plánu výbor vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na výmenu údajov zintenzívnili a prehĺbili spoluprácu a aby vybudovali dôveru v úsilie, ktoré sa vyvíja v oblasti vykonávania textov a zvyšovania príjmov z DPH. Podľa EHSV preto členské štáty musia posilniť kapacity svojich daňových správ, ktoré musia mať k dispozícii dostatok prostriedkov v oblasti ľudských zdrojov, ako aj s ohľadom na finančné a technické možnosti (okrem iného v oblasti IKT). Výbor žiada Komisiu, aby túto otázku podporila.

3.1.10.

Výbor očakáva, že Komisia v pravý čas predloží hĺbkové a komplexné posúdenie vplyvu navrhovaných opatrení a akčného plánu ako celku. Nesmú v ňom chýbať dôsledky pre MSP, pre ktoré ich zložitosť a administratívna záťaž predstavujú veľkú výzvu.

3.2.1.

EHSV súhlasí s výberom zásady krajiny určenia, keďže sa na základe nej vytvoria rovnaké podmienky pre všetkých dodávateľov na tom istom vnútroštátnom trhu bez ohľadu na to, kde majú sídlo.

3.2.2.

Podľa akčného plánu sa bude zásada krajiny určenia v prvej fáze prechodu na konečný režim DPH uplatňovať len na tovar. V záujme jednoduchosti a v snahe vyhnúť sa ďalším komplikáciám výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zistili, ako by bolo možné rýchlejšie zahrnúť do nového režimu aj služby, a aby preskúmali spôsoby, ako by sa mohli do DPH všeobecnejšie zahrnúť aj finančné služby.

3.2.3.

Zavedenie nového systému so sebou prináša riziko ďalšej administratívnej záťaže pre podniky. Výbor preto zdôrazňuje potrebu zjednodušených pravidiel DPH, najmä pre MSP, ktoré by zároveň neohrozovali vyvážený charakter systému. Zároveň treba venovať dostatočnú pozornosť zrozumiteľnosti pravidiel a právnej istote.

3.2.4.

Cezhraničné rozširovanie vlastných činností v rámci EÚ musí byť pre podniky jednoduché a lákavé. V prípade cezhraničných operácií zo zásady krajiny určenia vyplýva, že dodávatelia uplatnia tú sadzbu DPH, ktorá zodpovedá členskému štátu ich zákazníkov, čo môže viesť ku komplikáciám a ďalšej záťaži. Tak sa totiž možno skutočne budú musieť zaoberať systémami 27 iných členských štátov. Na to, aby bolo možné zvládať z toho vyplývajúcu záťaž, treba zriadiť verejné informačné systémy, ako je napríklad webový portál, v ktorých sa budú okrem iného uvádzať sadzby, ktoré platia v jednotlivých členských štátoch. Rovnako je dôležité, aby sa podniky museli registrovať len v krajine, kde majú sídlo. EHSV preto víta návrh Komisie, ktorého cieľom je požadovať „povinnosť registrovať sa na účely DPH“ iba v krajine, v ktorej boli podniky založené, čím sa podľa odhadov ušetrí približne 1 miliarda EUR.

3.3.1.

EHSV víta pozornosť, ktorá sa venuje riešeniu výpadkov DPH a náchylnosti systému DPH na podvody, už len preto, že strata verejných orgánov sa vyšplhala na 170 miliárd EUR ročne, resp. dosahuje najmenej 15,2 % celkových príjmov z DPH. Len samotné cezhraničné podvody predstavujú 50 miliárd EUR ročne.

3.3.2.

Je dôležité venovať tomuto cieľu prednostnú pozornosť a rýchlo dosiahnuť výsledky. Aj napriek opatreniam, ktoré sa na základe akčného plánu v tejto oblasti zavádzajú, sa podľa EHSV vynára otázka, či by sa v tomto smere nemalo vynaložiť ešte viac a iných prostriedkov podľa vzoru nedávnych medzinárodných dohôd v oblasti priameho zdaňovania, okrem iného pokiaľ ide o výmenu informácií a plánov (10) Komisie, ako bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

3.3.3.

V rovnakom duchu treba podľa EHSV venovať značnú pozornosť vnútorným črtám a vlastnostiam konečného systému DPH, pokiaľ ide o náchylnosť na podvody. Skutočnosť, že v prípade cezhraničných operácií možno podvody výrazne (11) obmedziť zavedením systému rozdelených platieb DPH, nesmie viesť k tomu, že zaspíme na vavrínoch.

3.3.4.

Nové pravidlá, náležitý dohľad a rozšírená kontrola spolu s nevyhnutnými prostriedkami na ich dodržiavanie vrátane súdnych prostriedkov nápravy by mali spoločne viesť k vyváženejšiemu a lepšie prispôsobenému systému DPH.

3.3.5.

Pre EHSV je dôležité, aby sa riešenie výpadkov DPH a boj proti podvodom vykonávali cielene. Opatrenia na riešenie týchto výpadkov musia byť v súlade so zásadou proporcionality a musia zlepšovať fungovanie vnútorného trhu. Podniky, ktoré si riadne plnia povinnosti, musia byť chránené a nesmú sa im ukladať žiadne ďalšie nové neprimerané opatrenia.

3.3.6.

Nedostatky a medzery súčasného systému a výnimka pre dovoz malých zásielok od dodávateľov z tretích krajín vytvárajú nerovné podmienky, narúšajú trh a spôsobujú verejným orgánom značné straty príjmov (odhadom vo výške 3 miliárd EUR ročne). Pokiaľ takáto úprava zo zásady nezapadá do moderného európskeho systému DPH, výbor z hľadiska nákladov podporuje diferencovaný prístup, ktorý sa pokiaľ možno nebude týkať operácií, ktoré skutočne narúšajú trh, čo sa týka napríklad malých a ojedinelých zásielok nízkej hodnoty na čisto súkromné účely.

3.3.7.

Rovnako by sme sa mohli poučiť z minulosti. V tomto ohľade by sa v budúcnosti mohla zvážiť vhodnosť rozsiahleho hodnotenia systému DPH, nielen pravidiel a fungovania, ale širšie zvážiť aj jeho súlad s potrebami hospodárstva a verejných orgánov, ako aj jeho prínos k európskemu projektu. Takéto hodnotenie by sa mohlo vykonávať v pravidelných intervaloch.

3.4.1.

EHSV víta pozornosť, ktorá sa v akčnom pláne venuje inovatívnym obchodným modelom a technologickému pokroku v čoraz digitalizovanejšom prostredí. Vo všeobecnosti je nevyhnutné zohľadňovať akýkoľvek významný a progresívny vývoj. Mohlo by to byť prínosné aj z hľadiska schopnosti konečného systému DPH obstáť v budúcnosti (teda pre to, aby bol „nadčasový“).

3.4.2.

Podľa EHSV ide o to, aby sa v tomto prostredí stanovili pravidlá systému DPH s cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť a poskytnúť istotu všetkým zainteresovaným stranám.

3.4.3.

Rovnako treba dbať o to, aby sa rovnako zaobchádzalo so všetkými dodávateľmi, ktorí ponúkajú – či už na cezhraničnej úrovni, alebo nie – rovnaký tovar alebo rovnaké služby, bez ohľadu na to, či sa na tomto novom vývoji podieľajú (digitálna forma), alebo či sa držia tradičnejších kanálov a foriem (fyzická forma). EHSV vyzýva na zavedenie zjednodušujúcich opatrení, ako je napríklad spoločná prahová hodnota DPH pre EÚ, ktoré majú začínajúcim podnikom uľahčiť elektronický obchod, a domnieva sa, že tieto opatrenia by mali byť dostupné všetkým MSP.

3.5.1.

EHSV víta a zdôrazňuje pozornosť, ktorá sa v akčnom pláne venuje MSP. Je dôležité a nutné, aby sa v akčnom pláne stanovilo prijatie súboru konkrétnych opatrení s primeranými a vhodnými pravidlami pre MSP. Na inom mieste v tomto stanovisku sme sa už k tejto otázke vyjadrili bližšie.

3.5.2.

Výbor uvíta snahu vytvoriť obsiahlejší balík zjednodušujúcich opatrení v prospech MSP. Zámery uvedené v akčnom pláne si však vyžadujú ešte bližšie objasnenie a rozpracovanie. Pre EHSV je dôležité, aby sa MSP zapojili do tohto procesu už od samého začiatku.

3.5.3.

Pre poľnohospodárske podniky by bolo užitočné, keby sa súčasná nepovinná možnosť poskytnúť náhradu za už zaplatenú DPH za určité nákupy stala povinnou pre všetky členské štáty. Zároveň treba poľnohospodárskej výrobe prispôsobiť činnosti týkajúce sa predaja poľnohospodárskych výrobkov organizáciami poľnohospodárskych výrobcov a inými porovnateľnými subjektmi.

3.6.1.

Pokiaľ ide o väčšiu flexibilitu týkajúcu sa znížených sadzieb, výbor sa obáva, že by to mohlo viesť k väčšej rozdrobenosti sadzieb DPH medzi jednotlivými členskými štátmi, čo by bolo na úkor zrozumiteľnosti a použiteľnosti systému, a to najmä pre MSP.

3.6.2.

K možnostiam, ktoré akčný plán predstavuje, sa výbor zatiaľ nevyjadrí, keďže potrebuje viac informácií o navrhovaných možnostiach, spôsobe, akým fungujú, a pravidlách, ktorými sa riadia. Výbor preto v súčasnosti dáva prednosť stanoveniu niekoľkých vlastností budúceho režimu. To musí ísť ruka v ruke s flexibilitou a právnou istotou, musí ísť o transparentnú úpravu a množstvo nízkych sadzieb a výnimiek musí ostať obmedzené. Za súčasných podmienok a na základe aktuálne dostupných informácií výbor dáva prednosť možnosti č. 1 (12), keďže je v najväčšom súlade s vyššie uvedenými kritériami.

3.6.3.

EHSV požaduje, aby sa v rámci budúceho konečného režimu DPH zvážila úloha a strategický význam sociálnych podnikov (13). V tejto súvislosti by sa mohla zvážiť revízia bodu 15 prílohy III k smernici 2006/112/ES alebo nové ustanovenie, ktorým by sa zabezpečilo uplatňovanie zníženej sadzby pre sociálne, zdravotné a výchovné služby, ktoré poskytujú zariadenia sociálneho charakteru menej majetným osobám. V rámci nového režimu DPH by bolo potrebné zvážiť najmä možnosť uplatňovať výnimky alebo znížené sadzby na výrobky a služby pre osoby so zdravotným postihnutím a znevýhodnené osoby.

3.6.4.

Rovnako dôležité je zachovať existujúce výnimky v oblasti DPH, ktoré sú už povolené v niekoľkých členských štátoch a ktoré slúžia v prospech dobrovoľníckych organizácií z dôvodu osobitného charakteru dotknutých organizácií a vzhľadom na absenciu cezhraničného významu.

3.6.5.

V rámci revidovanej smernice o DPH by sa malo preskúmať, či by jednotlivé členské štáty mohli uplatňovať na luxusné produkty vyššiu sadzbu DPH, než je štandardná sadzba, a ak áno, za akých podmienok.

3.6.6.

Smernicou Rady 2006/112/ES sa priznali osobitné znížené sadzby DPH a výnimky pre niektoré európske ostrovy a odľahlé oblasti s cieľom vyvážiť ich trvalé prírodné, hospodárske a demografické znevýhodnenie. Vzhľadom na význam týchto režimov pre ostrovné podniky a miestne hospodárstva požaduje EHSV ich zachovanie.

21.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 389/50

1.1.

EHSV srdečne víta oznámenie „Digitalizácia európskeho priemyslu“ (1). Domnieva sa, že celý balík (2) je prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore.

1.2.

EHSV oceňuje súdržnú a ambicióznu strategickú víziu v priemyselnej politike, ktorá sa uvádza v oznámení, a jej zameranie na štyri kľúčové otázky: 1) technológie a platformy, 2) normy a referenčné architektúry, 3) územná súdržnosť začlenená do siete regionálnych centier inovácie, 4) zručnosti na všetkých úrovniach.

1.3.

Naliehavosť vyplýva z analýzy, ktorú uskutočnila Komisia. Komisia poukazuje na silné stránky európskeho digitálneho priemyslu, ale taktiež vyslovuje obavy v súvislosti s tým, že pridaná hodnota by sa mohla vo veľkej miere presunúť od priemyselných aktérov k majiteľom digitálnych platforiem a zdôrazňuje, že neexistujú spoločné normy a riešenia v oblasti interoperability. Taktiež sú veľmi potrebné zručnosti v digitálnej oblasti.

1.4.

Koncepcia Priemysel 4.0 je v podstate proces zdola nahor. V rámci verejného sektora by sa však mali vypracovať strategické usmernenia a sektor by mal zohrávať rozhodujúcu úlohu aj ako regulátor, sprostredkovateľ a finančný podporovateľ.

1.5.

Digitalizácia a koncepcia Priemysel 4.0 výrazne ovplyvňujú podnikateľské modely a celkový kontext, v ktorom spoločnosti v súčasnosti pôsobia. Budovanie povedomia a zmysel všetkých zainteresovaných strán pre spoločný cieľ sú prvoradé: okrem podnikov sú to sociálni partneri na všetkých úrovniach, vysoké školy, výskumné ústavy, regionálne a miestne verejné subjekty, školstvo a spotrebitelia.

1.6.

Žiadna európska krajina nie je v digitálnej ére schopná úspešne využiť všetky príležitosti sama. Európa ako celok má kritickú veľkosť, takže je porovnateľná s veľkými trhmi, ako sú USA a Čína. Digitalizácia priemyslu si vyžaduje spoločnú priemyselnú stratégiu EÚ a členských štátov. To by malo posilniť priemyselnú základňu Európy, prilákať nové investície, zabezpečiť návrat investícií a pracovných miest. Európa sa pritom bude sústreďovať na dosiahnutie stanoveného cieľa, aby európsky priemysel do roku 2020 prispieval 20 % k HDP EÚ.

1.7.

Veľmi dôležité je spoľahlivé a predvídateľné prostredie. Sústredenú pozornosť si zasluhujú začínajúce a rozširujúce sa podniky. Rada, najmä Rada pre konkurencieschopnosť, by mala na základe iniciatívy Európskej komisie urýchlene rozhodnúť o priemyselnej stratégii EÚ 4.0 a jednotnom digitálnom trhu, ktorý nahradí súčasnú roztrieštenosť vyplývajúcu z 28 digitálnych politík. Digitálny jednotný trh by mal byť neoddeliteľnou súčasťou vylepšeného jednotného trhu, aby sa zabránilo fragmentácii európskeho digitálneho prostredia.

1.8.

Kľúčová je spolupráca. Národné a regionálne platformy 4.0 musia spájať všetkých dôležitých aktérov. Každý by mal rozvíjať svoje vlastné charakteristiky v spoločnom rámci EÚ. Mali by sa podporovať všetky druhy partnerstiev, synergie a vytváranie zoskupení, cezhraničné opatrenia a referenčné porovnávanie na európskej úrovni.

1.9.

Rovnako je potrebné podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (3), ako aj iniciatívy elektronickej verejnej správy.

1.10.

Znepokojujúce sú narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi v priemyselnej výrobe a technologickej výkonnosti. EHSV naliehavo žiada, aby správne navrhnutá spolupráca namiesto toho oživila konvergenciu.

1.11.

EHSV víta plánovaných 5 miliárd EUR na financovanie výskumu a vývoja informačných a komunikačných technológií v rámci programu Horizont 2020, ako aj finančné prostriedky z viacerých ďalších európskych fondov vrátane Junckerovho investičného plánu. Komisia musí spresniť, ako sa tieto politické zámery zrealizujú.

1.12.

Je zrejmé, že sú potrebné značné dodatočné finančné zdroje. Európska komisia hovorí o 50 miliardách EUR len pri investíciách do IKT. To znamená významné finančné zapojenie verejného a súkromného sektora v celej Európe. Zatiaľ nie je jasné, ako sa tieto finančné ustanovenia budú vykonávať v primeranom časovom horizonte.

1.13.

Súkromný kapitál má vo financovaní hlavnú úlohu. Banky by sa mali podporovať, aby zohrávali svoju úlohu v rámci koncepcie Priemysel 4.0. Vhodnú podporu by poskytol plnohodnotný európsky kapitálový trh.

1.14.

Výrobky prispôsobené zákazníkom za ceny výrobkov sériovej výroby budú veľkým prínosom pre používateľov a spotrebiteľov. Väčšina oblastí osobnej spotreby bude mať úžitok z vyššej výkonnosti a kvality.

1.15.

Oznámenie sa prekvapivo stručné zmieňuje o závažných sociálnych dôsledkoch digitalizácie priemyslu. Čisté účinky sú nepredvídateľné. Aby sa spoločnosť nepolarizovala, treba osobitnú pozornosť venovať tým generáciám a príjmovým skupinám, ktoré môžu byť vážne postihnuté. Pre mnohých ďalších vzniknú nové príležitosti.

1.16.

Digitalizácia bude mať značný vplyv na pracovný trh a organizáciu práce, napríklad pokiaľ ide o prehlbovanie rozdielov v príjmoch či obmedzenie prístupu k systémom sociálneho zabezpečenia, ktoré by sa mohli prejaviť ako negatívne, ak sa tomu primerane nezabráni (4).

1.17.

Zabezpečenie stabilných sociálnych vzťahov, súdržnej spoločnosti a vzdelaných a motivovaných zamestnancov so slušným príjmom si vyžaduje aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán. Na úrovni EÚ, ako aj národnej, regionálnej a podnikovej úrovni je potrebný sociálny a komplexný dialóg na všetkých úrovniach, aby sa zamestnanci, ktorých sa týka digitalizácia, mohli dostatočne prispôsobiť, a aby sa odborná adaptácia mohla včas predvídať a dostatočne podporovať.

1.18.

Medzi vzdelávacími programami, vzdelávacími zariadeniami a sociálnou súdržnosťou je priama súvislosť. Kľúčovými otázkami sú aktualizované zručnosti a kvalifikácia používateľov digitálnych technológií a rekvalifikácia. Obchodní a sociálni partneri by mali byť úzko zapojení do vypracovania učebných osnov, pokiaľ ide o všetky úrovne a formy vzdelávania.

1.19.

EHSV očakáva, že Komisia bude pôsobiť ako katalyzátor, a to prostredníctvom účinného vykonávania strategického plánu. To znamená najmä účinnú koordináciu vzájomne si konkurujúcich prístupov a zároveň odstránenie neistoty a zabránenie fragmentácii trhu. Kľúčom je jednotný digitálny trh. Zrýchlený postup európskej normalizácie bude rozhodujúci.

1.20.

EHSV okrem toho očakáva, že Komisia bude zohrávať aktívnu úlohu, pokiaľ ide o:

2.1.

Digitalizácia v priemysle je kľúčovou súčasťou širšej transformácie hospodárstva, ktorá zahŕňa robotizáciu, materiálový výskum a nové výrobné postupy a na ktorú sa odkazuje ako na koncepciu Priemysel 4.0. Tento posun paradigmy radikálne zmení podnikanie a spoločnosť. Do roku 2014 Európska únia nemala jasnú predstavu o hospodárskych, technologických, sociálnych a spoločenských aspektoch koncepcie Priemysel 4.0. EHSV predložil zoznam žiaducich opatrení (7).

2.2.

EHSV v septembri 2015 prijal stanovisko, ktoré sa zaoberalo sociálno-ekonomickými dôsledkami digitalizácie priemyslu a narušených pracovných trhov (8).

2.3.

K prierezovému vývoju dochádza najmä v USA, Číne, EÚ, Japonsku a Kórei. Ďalšie krajiny budú nasledovať. Veľké dáta (big data) ako nové suroviny sú katalyzátorom zmeny štruktúry výrobkov a služieb. Predtým nesúvisiace oblasti (9) spolupracujú, zatiaľ čo poskytovanie služieb (najmä v digitálnej oblasti) v hodnotových reťazcoch vytvára pridanú hodnotu vo výrobných procesoch.

2.4.

V súčasnosti žiadny podnik nemôže fungovať bez digitálnej stratégie. Táto stratégia zároveň ovplyvňuje výrobky, služby a procesy v priemysle ako celku. Z hľadiska rozvoja nových trhov digitalizácia priemyslu vytvára tvrdú konkurenciu medzi spoločnosťami, ako aj medzi hospodárskymi blokmi. Obvyklá je aj predkonkurenčná spolupráca v podnikateľskej sfére na celom svete.

2.5.

Opatrenia vychádzajú z cielenej priemyselnej stratégie, a to najmä v USA a Číne, kde majú podniky prospech z veľkých vnútorných trhov. To je vysoká politika. Obamova vláda začala v roku 2011 rozsiahly prebiehajúci program v oblasti nových technológií, najmä informačných a komunikačných technológií, do ktorého sú zapojené podniky, výskumné ústavy a univerzity z celej krajiny.

2.6.

Súkromné projekty budú ako obvykle čerpať najmä z nových technologických programov, ktoré nedávno oznámili federálne agentúry.

2.7.

Spojené štáty plánujú využiť digitálnu transformáciu, aby znovu získali stratenú pôdu na priemyselných trhoch a pritom využili americkú slobodu podnikania a prevahu svetových hráčov v oblasti IKT a veľkých dát, ako sú spoločnosti Google, Amazon, Microsoft, Cisco a ďalšie (10).

2.8.

Konzorcium popredných priemyselných spoločností pracuje s tým istým cieľom. Zo zoznamu 50 najinovatívnejších spoločností v roku 2014 vyplýva, že sedem z desiatich popredných spoločností má sídlo v Spojených štátoch (11).

2.9.

Čínske orgány používajú digitálnu transformáciu na posilnenie pozície Číny vo svete. V oficiálnych dokumentoch sa zdôrazňuje cieľ vyrovnať sa Spojeným štátom.

2.10.

Premyslenú ambíciu Číny zdôrazňuje prierezový, štátom riadený program s názvom Made in China 2025, ktorý vychádza z cieľov nemeckého projektu Industrie 4.0. V čínskych hospodárskych a výrobných procesoch je to celkom nová koncepcia s vysokou mierou koordinácie medzi rozhodujúcimi orgánmi, hospodárskymi subjektmi a inovačnými silami.

2.11.

Boli vyčlenené obrovské finančné zdroje. Tieto špecifické programy neovplyvnil ani hospodársky pokles.

2.12.

Záujem o koncepciu Priemysel 4.0 sa výrazne zvýšil. Digitalizácia je zároveň významnou prioritou Junckerovej Komisie. Vyžiada si optimálnu koordináciu útvarov Európskej komisie.

2.13.

Na dosiahnutie spoločného cieľa Európskej komisie, celoštátnych a regionálnych politických orgánov je dôležité jasné zameranie Rady pre konkurencieschopnosť. Digitalizácia priemyslu a veľké dáta v európskej výrobe musia v budúcnosti zabezpečiť silné postavenie. V podstate ide o proces zdola nahor, do ktorého sú zapojené všetky zainteresované strany. Verejný sektor má úlohu regulátora, sprostredkovateľa a finančného podporovateľa.

2.14.

Iniciatíva prichádza od roku 2011 z Nemecka prostredníctvom spojeného úsilia spolkovej vlády, akademickej obce a podnikov. Po začatí iniciatívy Industrie 4.0 v roku 2013 sa proces zracionalizoval v Plattform 4.0 a dohode o spolupráci medzi vládou, podnikmi a odborovými zväzmi. Podniky sa čoraz viac zapájajú do prierezových iniciatív, často v spolupráci s regionálnymi orgánmi.

2.15.

Medzitým vznikli iniciatívy ako Industrie 4.0 v Rakúsku, L’Industrie du Futur vo Francúzsku, Catapult vo Veľkej Británii, Smart Industry v Holandsku a ďalšie. Situácia je rôznorodá, každá krajina rozvíja svoju vlastnú víziu týkajúcu sa koncepcie 4.0 a budúcnosti priemyslu. Intenzita spolupráce a pocit naliehavosti sa však medzi jednotlivými krajinami veľmi líšia.

2.16.

Celoštátne, regionálne a miestne (mestské) iniciatívy sa vzájomne dopĺňajú. Európska komisia oprávnene predpokladá cezhraničné dohody a partnerstvá, ako aj výmenu osvedčených postupov.

2.17.

Do popredia sa dostávajú veľké a špecializované stredne veľké spoločnosti. Hlavnými problémami sú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami, oneskorená či nedostatočná informovanosť v malých a stredných podnikoch a pomalé zapájanie verejnosti. Veľmi náročným problémom je fragmentácia európskeho trhu a zvyčajná deprimujúca situácia v Európe vyplývajúca z 28 priemyselných a digitálnych politík.

2.18.

Digitalizácia priemyslu a koncepcia Priemysel 4.0 zahŕňa oveľa viac než len technológiu. Podniky sa musia pripraviť na radikálne zmeny spôsobené viacerými faktormi, ako napr. rýchlosť, veľkosť a nepredvídateľnosť výroby, ako aj ďalšie trieštenie a preorientovanie hodnotových reťazcov, nové vzťahy medzi výskumnými ústavmi, vysokoškolské vzdelávanie a súkromný sektor, nové obchodné modely, nové prepojenia medzi veľkými a menšími spoločnosťami, nové spôsoby spolupráce medzi všetkými úrovňami v podnikaní (projektovanie, výroba, predaj, logistika, údržba), potreba mať k dispozícii aktualizované a nové zručnosti a nové pracovné postupy a užšie väzby medzi podnikmi a používateľmi. Najmä tradičné priemyselné odvetvia sa musia vyrovnať s úplne novými koncepciami (12).

2.19.

Spotrebiteľ bude mať nad procesom väčšiu kontrolu ako kedykoľvek predtým. Kombináciou výroby a služieb digitalizácia prináša úpravu a prispôsobenie výroby s rovnakými alebo nižšími nákladmi ako v prípade sériovej výroby, často v novom prostredí. Spotrebitelia musia mať zároveň možnosť získať vhodné informácie o sociálnych a environmentálnych vplyvoch produktov, ktoré uľahčia informovaný názor na plánované nákupy.

3.1.

Pokiaľ ide o podporu koncepcie Priemysel 4.0 a jej zainteresované strany, či už sú to podnikatelia, zamestnanci, sociálni partneri, dodávatelia a zákazníci, alebo poskytovatelia vzdelávania, EÚ potrebuje priemyselnú stratégiu s primeranou deľbou práce medzi všetkými zúčastnenými stranami. Úloha Rady pre konkurencieschopnosť má zásadný význam. Je to otázka spoločných právomocí ako v prípade všetkých priemyselných politík.

3.2.

Európska rada (13) vytýčila cieľ pre európsky priemysel, aby do roku 2020 tvoril 20 % európskeho HDP namiesto súčasných 12 %. Váhanie medzi investormi a nedostatok (európskeho) riadenia však namiesto toho spôsobujú pokles výroby.

3.3.

Vzhľadom na to, že sú potrebné súdržné politiky, útvary Komisie v súčasnosti pripravujú v úzkej spolupráci s členskými štátmi a podnikmi pôsobivých pracovný program zahŕňajúci predpisy, normalizáciu, výskum a rozvoj a zdroje financovania.

3.4.

EHSV s uspokojením konštatuje, že v súčasnosti sa diskutuje o väčšine zo sedemnástich odporúčaní, ktoré uviedol vo svojom stanovisku v roku 2014 (14).

3.5.

Európska komisia, vlády, podniky a zainteresované strany sa zároveň oprávnene zúčastnia na politických rokovaniach o koncepcii Priemysel 4.0. Mali by sa podporiť európske verejno-súkromné partnerstvá (15), ako aj dôležité projekty spoločného európskeho záujmu týkajúce sa elektroniky s nízkou spotrebou pre internet vecí. Je potrebný podrobný plán pre podniky a vlády.

3.6.

Veľkú obavu vzbudzuje pretrvávajúca existencia 28 digitálnych politík. Vzhľadom na potrebu získania rozsahu sú v zásade kontraproduktívne a sú hlavným dôvodom na urýchlenie digitálneho jednotného trhu.

3.7.

Digitálny jednotný trh by sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou vylepšeného jednotného trhu. Musí sa urýchliť zavedenie vhodných právnych predpisov a regulácie. Program zahŕňa:

3.8.

EHSV naliehavo požaduje konzultácie s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi právnymi predpismi a manévrovacím priestorom pre hospodárske subjekty.

3.9.

Európa sa musí usilovať o stanovenie celosvetových noriem v úzkej spolupráci s mimoeurópskymi subjektmi.

3.10.

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) obsahuje viaceré flexibilné oblasti pre členské štáty. Je dôležité, aby výsledkom GDPR nebol obmedzený prístup a opätovné použitie údajov, v dôsledku čoho by sa zväčšil nesúlad na trhu EÚ.

3.11.

Podniky a jednotlivé štáty stále do značnej miery podceňujú kybernetickú bezpečnosť. Počítačová kriminalita sa šíri po celom svete. EÚ má zohrávať jasnú úlohu.

3.12.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť štatistickým údajom, ktoré sa stále systematicky prehliadajú. Pre podniky a tvorcov politík sú veľmi dôležité podrobnejšie štatistické dôkazy týkajúce sa služieb.

4.1.

V súčasnosti sa čoraz väčší počet krajín a regiónov vážne zaoberá digitalizáciou.

4.2.

Vážne obavy však spôsobujú rastúce rozdiely medzi jednotlivými krajinami a rozdielna informovanosť podnikov v rôznych krajinách. Hlavným problémom je interoperabilita medzi spoločnosťami a dodávateľmi.

4.3.

Boli vytvorené programy na zvyšovanie informovanosti podnikov a zainteresovaných strán. Každá krajina si hľadá vlastné metódy. Platformy, často na regionálnej úrovni, sú veľmi dôležité na posilnenie spolupráce medzi veľkými a malými spoločnosťami, ako aj medzi týmito spoločnosťami a výskumnými ústavmi a vysokými školami.

4.4.

Malo by sa podporovať rozširovanie verejno-súkromných partnerstiev na regionálnej a štátnej úrovni. Spájajú partnerov z rôznych oblastí a podporujú vzájomné obohacovanie. Podporujú spoluprácu a môžu byť vítaným zdrojom veľmi potrebnej finančnej podpory.

4.5.

Platformy, centrá excelentnosti a terénne laboratóriá sa často zameriavajú na špecifické časti digitalizácie, napríklad na zmenu hodnotových reťazcov, nové modely podnikania, inovácie v rámci pracoviska a sociálne inovácie (16) s aktívnou účasťou zamestnancov a odborov. Musia sa podporovať jednotné kontaktné miesta. Sektorové organizácie zohrávajú úlohu pri riešení osobitných otázok jednotlivých odvetví.

4.6.

Aktívnu úlohu zohrávajú aj (technické) vysoké školy, v rámci ktorých sú vytvorené inkubátory (tzv. podnikateľské kampusy). Najužitočnejšou je koncepcia podnikateľskej univerzity, ktorá sa šíri na kontinente (17).

4.7.

Siete spoločností, platformy sektorových organizácií a vysokých škôl posilňujú žiaduce trendy. Digitálny jednotný trh by mal zlepšiť podmienky cezhraničnej spolupráce. S cieľom posilniť spoluprácu medzi hráčmi (veľmi) rôznych veľkostí môžu byť potrebné hospodárske a právne podmienky na rozdelenie vytvárania hodnôt prostredníctvom digitalizácie v priemysle. Je potrebné zamerať sa najmä na malé a stredné podniky a začínajúce podniky. Väčšine z nich chýbajú cielené informácie a mnohé nemajú nástroje na zlepšenie.

4.8.

V porovnaní s USA sú začínajúce a rozširujúce sa podniky v Európe slabo zastúpené. Vypláca sa vzájomné obohacovanie veľkých a malých a sietí (cezhraničných) inkubátorov. Veľkou podporou môžu byť školitelia na čiastočný úväzok, ktorí sú skúsenými podnikateľmi na dôchodku a mentormi.

5.1.

Digitalizácia sa stáva prioritou európskych fondov (Horizont 2020, regionálne a iné financovanie). Spoločné výskumné centrum v Seville a pripravované centrá inovácií s celosvetovými skúsenosťami môžu byť veľmi prospešné.

5.2.

Podľa EHSV je financovanie všetkých potrebných investícií oveľa zložitejšou otázkou, než ako to vyplýva z oznámenia. Je zrejmé, že sú potrebné značné dodatočné finančné zdroje. Európska komisia hovorí o 35 miliardách EUR len pri investíciách do IKT. To znamená úzku spoluprácu pri financovaní zo zdrojov EÚ, členských štátov a regiónov, ako aj aktívne zapojenie priemyslu prostredníctvom platforiem a verejno-súkromných partnerstiev. Je potrebné objasniť, ako sa budú vykonávať tieto finančné ustanovenia v primeranom časovom horizonte. Možno položiť zvyčajnú otázku: kto má čo platiť a na aký účel?

5.3.

Často sa vyslovuje oprávnená kritika v súvislosti s tým, že financovanie z prostriedkov EÚ je príliš pomalé a príliš byrokratické, čo je zvyčajne veľmi nákladné a odrádza malé podniky. Treba sa pozrieť na Spojené štáty. Nevyhnutné sú upravené postupy a menej byrokracie, pričom sa zároveň musí zachovať spravodlivosť. Užitočným by mohlo byť zníženie počtu povinných partnerov v konzorciách pre oblasť výskumu a rozvoja (18).

5.4.

Rebríčky vysokoškolských podnikateľských inkubátorov pre malé firmy môžu byť užitočným nástrojom na meranie nádejných začínajúcich podnikov a urýchlenie byrokratických postupov EÚ.

5.5.

Začínajúce a rozširujúce sa podniky, ako podniky typu „jednorožec“, stimulujú inovatívne digitálne obchodné postupy (19). Američania zohrávajú vedúcu úlohu. Americkí pozorovatelia inovácií sú okrem toho v Európe veľmi aktívni a vyhľadávajú možnosti prevzatia podnikov so ziskom.

5.6.

Okrem bankového sektora je aktívne zapojený aj súkromný kapitál. Súkromné banky tiež zavádzajú digitalizáciu. Finančné technológie sa do tohto procesu začleňujú. Ako jedna časť digitálneho sveta podporujú rýchlosť, vyššiu účinnosť a transparentnosť, ako aj meniaci sa prístup k zákazníkom. Pomohlo by viac centier finančných technológií v Európe mimo Londýna.

5.7.

Na digitálnom jednotnom trhu by kľúčovým partnerom mali byť banky a odvetvie finančných technológií s vyššou úrovňou výkonnosti a vytvárania hodnôt. Mali by sa podporovať, aby pôsobili ako strategický partner priemyslu a odborne posudzovali hospodársky, sociálny a environmentálny prínos projektov. Môžu pomôcť radikálne nové formy prepojených platforiem a služby s pridanou hodnotou.

5.8.

Finančné predpisy (alebo ich preskúmanie) by nemali brániť bankovému sektoru pri preberaní predpokladaného rizika pri investovaní do koncepcie Priemysel 4.0.

5.9.

Je potrebný plnohodnotný európsky kapitálový trh s cieľom vytvoriť rovnaké finančné podmienky porovnateľné s tými v Spojených štátoch.