1.

V článku 81 ods. 3 zmluvy je stanovené pravidlo výnimky, ktorým sa podnikom poskytuje možnosť obrany proti zisteniu porušenia článku 81 ods. 1 zmluvy. Dohody, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy (1) v zmysle článku 81 ods. 1, ktoré spĺňajú podmienky článku 81 ods. 3, sú platné a vykonateľné bez toho, aby bolo potrebné vopred prijať rozhodnutie v tom zmysle.

2.

Článok 81 ods. 3 možno uplatniť v jednotlivých prípadoch alebo na kategórie dohôd a zosúladené postupy prostredníctvom nariadenia o skupinovej výnimke. Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (2) nemá vplyv na právoplatnosť a právnu povahu nariadení o skupinovej výnimke. V platnosti zostávajú všetky súčasné nariadenia o skupinovej výnimke a dohody, ktorých sa nariadenia o skupinovej výnimke týkajú, sú právoplatné a vykonateľné aj vtedy, ak obmedzujú hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 (3). Takéto dohody možno zakázať len pre budúcnosť a len potom, keď skupinovú výnimku oficiálne odvolá Komisia alebo vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže (4). Vnútroštátne súdy nemôžu vyhlásiť dohody spadajúce do skupinovej výnimky za neplatné v kontexte súkromnoprávnych sporov.

3.

Súčasné usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, dohodách o horizontálnej spolupráci a dohodách o transfere technológií (5) sa zaoberajú uplatňovaním článku 81 na rôzne druhy dohôd a zosúladených postupov. Účelom týchto usmernení je vysvetliť stanovisko Komisie k rozhodujúcim kritériám posudzovania uplatňovaným na rôzne druhy dohôd a postupov.

4.

V súčasných usmerneniach sa uvádza výklad Komisie, pokiaľ ide o podmienky výnimky uvedenej v článku 81 ods. 3 Komisia týmto poskytuje usmernenie o tom, ako v jednotlivých prípadoch bude uplatňovať článok 81 Aj keď tieto usmernenia nie sú pre súdy a orgány členských štátov záväzné, ich cieľom je poradiť pri uplatňovaní článku 81 ods. 1 a ods. 3 zmluvy.

5.

Usmerneniami sa vytvára analytický rámec na uplatňovanie článku 81 ods. 3 Jeho účelom je vyvinúť metodiku uplatňovania tohto ustanovenia zmluvy. Táto metodika vychádza z hospodárskeho prístupu, ktorý bol uvedený a rozvinutý už v usmerneniach o vertikálnych obmedzeniach, dohodách o horizontálnej spolupráci a dohodách o transfere technológií. Komisia bude dodržiavať súčasné usmernenia, ktoré poskytujú podrobnejší návod na uplatňovanie štyroch podmienok článku 81 ods. 3 než usmernenia o vertikálnych obmedzeniach, dohodách o horizontálnej spolupráci a dohodách o transfere technológií, a to aj pri dohodách spadajúcich pod tieto usmernenia.

6.

Normy stanovené v súčasných usmerneniach sa musia uplatňovať na základe okolností, ktoré sú špecifické pre každý prípad. Vylučuje sa tým mechanické uplatňovanie. Každý prípad sa musí posudzovať na základe jemu vlastných skutočností a tieto usmernenia sa musia uplatňovať primerane a pružne.

7.

V týchto usmerneniach je stručne popísaný súčasný stav judikatúry Súdneho dvora vo vzťahu k viacerým otázkam. Komisia má však v úmysle vysvetliť svoju politiku aj v otázkach, ktorými sa judikatúra nezaoberá, resp. ktoré závisia od výkladu. Pozíciou Komisie však nie je dotknutá judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o výklad článku 81 ods. 1 a ods. 3, ani výklad, ktorý týmto ustanoveniam môžu dať súdy Spoločenstva v budúcnosti.

8.

V článku 81 ods. 1 sa zakazujú všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (6) a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže (7).

9.

Článkom 81 ods. 3 sa stanovuje výnimka z tohto pravidla, podľa ktorej sa zákaz stanovený v článku 81 ods. 1 môže vyhlásiť za neuplatniteľný v prípade dohôd, ktoré prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pričom umožňujú spotrebiteľom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré neukladajú obmedzenia príslušným podnikateľom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cieľov, a neumožňujú týmto podnikateľom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

10.

Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 sú dohody v zmysle článku 81 ods. 1, ktoré nespĺňajú podmienky článku 81 ods. 3, zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie (8). Podľa článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia dohody v zmysle článku 81 ods. 1, ktoré ale spĺňajú podmienky článku 81 ods. 3, nie sú zakázané bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie. Tieto dohody sú platné a vykonateľné od okamihu, keď sú splnené podmienky článku 81 ods. 3, a až dovtedy, kým tieto podmienky zostanú splnené.

11.

Posúdenie podľa článku 81 teda pozostáva z dvoch častí. Prvým krokom je posúdenie toho, či má dohoda medzi podnikmi, ktorá môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, protisúťažný cieľ alebo skutočné, prípadne potenciálne (9) protisúťažné účinky. Druhým krokom, ktorý sa stáva relevantným len vtedy, keď sa zistí, že dohoda obmedzuje hospodársku súťaž, je stanoviť výhody v prospech hospodárskej súťaže, ktoré dohoda prináša, a posúdiť, či tieto kladný vplyv na hospodársku súťaž prevažuje obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž. Posúdenie, či prevažujú protisúťažné účinky alebo kladný vplyv na hospodársku súťaž, sa vykonáva len v rámci stanovenom článkom 81 ods. 3 (10).

12.

Posúdenie akýchkoľvek kompenzačných výhod podľa článku 81 ods. 3 si nevyhnutne vyžaduje predchádzajúce určenie obmedzujúceho charakteru a vplyvu dohody. Na lepšie vysvetlenie kontextu článku 81 ods. 3 je vhodné stručne opísať cieľ a základný obsah pravidla zákazu uvedeného v článku 81 ods. 1 Usmernenia Komisie o vertikálnych obmedzeniach, dohodách o horizontálnej spolupráci a dohodách o transfere technológie (11) obsahujú zásadné usmernenia k uplatňovaniu článku 81 ods. 1 na rôzne druhy dohôd. Súčasné usmernenia sa preto obmedzujú len na pripomenutie základného analytického rámca na uplatňovanie článku 81 ods. 1

13.

Cieľom článku 81 je chrániť hospodársku súťaž na trhu ako prostriedok zvyšovania prosperity zákazníkov a zabezpečenia efektívneho prideľovania prostriedkov. Na to slúži hospodárska súťaž a integrácia trhu, keďže vytvorenie a zachovanie otvoreného jednotného trhu podporuje efektívne prideľovanie prostriedkov v celom Spoločenstve v prospech spotrebiteľov.

14.

Pravidlo zákazu v článku 81 ods. 1 sa vzťahuje na dohody obmedzujúce hospodársku súťaž a zosúladené postupy medzi podnikmi a na rozhodnutia združení podnikov, pokiaľ môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Všeobecnou zásadou, z ktorej vychádza článok 81 ods. 1 a ktorá je vyjadrená v judikatúre súdov Spoločenstva, je, že každý hospodársky subjekt si musí sám určiť politiku, ktorú zamýšľa uskutočňovať na trhu (12). S týmto cieľom definovali súdy Spoločenstva „dohody“, „rozhodnutia“ a „zosúladené postupy“ ako koncepcie vlastné právu Spoločenstva, ktoré umožňujú rozlišovať medzi jednostranným konaním podniku a koordináciou správania resp. kolúziou medzi podnikmi (13). Jednostranné konanie podlieha článku 82 zmluvy len pokiaľ ide o právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Okrem toho sa na jednostranné konanie nevzťahuje pravidlo konvergencie uvedené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003. Toto ustanovenie sa vzťahuje len na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V článku 3 ods. 2 sa uvádza, že keď tieto dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy nie sú zakázané článkom 81, nemôžu byť zakázané ani vnútroštátnym zákonom o hospodárskej súťaži. Článkom 3 nie je dotknutá základná zásada prednosti práva Spoločenstva, z ktorej vyplýva najmä to, že dohody a nekalé praktiky, ktoré sú zakázané článkami 81 a 82, nemôžu byť podporované vnútroštátnymi právnymi predpismi (14).

15.

Do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 patrí taký druh koordinácie správania alebo kolúzie medzi podnikmi, kde sa aspoň jeden podnik rozhodne voči inému podniku prijať určité konanie na trhu, alebo kde je neistota týkajúca sa ich konania na trhu odstránená alebo aspoň podstatne znížená v dôsledku kontaktov medzi nimi (15). Z toho vyplýva, že koordinácia môže mať formu povinností, ktorými sa reguluje konanie na trhu aspoň jednej zo strán, ako aj formu opatrení, ktoré ovplyvňujú konanie na trhu aspoň jednej zo strán vyvolaním zmeny v jej motivácii. Nie je nutné, aby koordinácia bola v záujme všetkých zainteresovaných podnikov (16). Koordinácia nemusí byť ani výslovne vyjadrená – môže byť aj tichá. Aby určitá dohoda mohla byť považovaná za uzavretú s tichým súhlasom, musí jeden podnik vyzvať druhý, či už výslovne alebo náznakom, k spoločnému plneniu cieľa (17). Za určitých okolností možno dohodu len dedukovať a predpokladať z pokračujúceho obchodného vzťahu medzi stranami (18). Samotná skutočnosť, že opatrenie prijaté podnikom spadá do kontextu pokračujúcich obchodných vzťahov, však nie je dostatočná (19).

16.

Dohody medzi podnikmi spadajú pod pravidlo zákazu uvedené v článku 81 ods. 1, keď majú pravdepodobný značný nepriaznivý vplyv na parametre hospodárskej súťaže na trhu, akými sú napr. cena, výstup, kvalita produktu, rôznorodosť a inovácia produktu. Dohody môžu mať taký účinok prostredníctvom značného obmedzenia súperenia medzi stranami dohody alebo medzi nimi a tretími stranami.

17.

Stanovenie toho, či dohoda obmedzuje hospodársku súťaž, sa musí vykonať v skutočnom kontexte, v ktorom by sa hospodárska súťaž uskutočňovala, ak by neexistovala dohoda s jej predpokladanými obmedzeniami (20). Pri tomto posudzovaní treba brať do úvahy možný dosah dohody na hospodársku súťaž medzi značkami (t. j. hospodársku súťaž medzi dodávateľmi konkurenčných značiek) a na hospodársku súťaž v rámci značky (t. j. hospodársku súťaž medzi distributérmi tej istej značky). Článok 81 ods. 1 zakazuje obmedzenia hospodárskej súťaže medzi značkami, ako aj v rámci značky (21).

18.

Na účel stanovenia toho, či dohoda alebo jej jednotlivé časti môžu obmedzovať hospodársku súťaž medzi značkami a/alebo hospodársku súťaž v rámci značky, treba posúdiť, ako a do akej miery dohoda ovplyvňuje alebo môže ovplyvňovať hospodársku súťaž na trhu. Na takéto posudzovanie poskytujú užitočný rámec nasledujúce dve otázky. Prvá otázka sa týka dosahu dohody na hospodársku súťaž medzi značkami, zatiaľ čo druhá otázka sa týka dosahu dohody na hospodársku súťaž v rámci značky. Keďže obmedzenia môžu ovplyvňovať hospodársku súťaž medzi značkami i v rámci značky zároveň, môže byť potrebné najprv analyzovať obmedzenie na základe oboch otázok, a až potom vyvodiť záver, či je hospodárska súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 obmedzená, alebo nie:

19.

Pri uplatňovaní analytického rámca uvedeného v predchádzajúcom odseku treba brať do úvahy skutočnosť, že článok 81 ods. 1 rozlišuje medzi dohodami, ktorých cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže, a dohodami, v prípade ktorých obmedzenie hospodárskej súťaže predstavuje ich účinok. Dohoda alebo zmluvné obmedzenie sú zakázané článkom 81 ods. 1 len vtedy, ak je ich cieľom alebo účinkom obmedzenie hospodárskej súťaže medzi rôznymi značkami, respektíve hospodárskej súťaže v rámci jednej značky.

20.

Dôležitý je rozdiel medzi obmedzeniami z hľadiska ich cieľa a obmedzeniami z hľadiska ich účinku. Keď sa zistí, že cieľom dohody je obmedzovanie hospodárskej súťaže, netreba brať do úvahy jej konkrétne účinky (25). Inými slovami, na účely uplatňovania článku 81 ods. 1 netreba preukázať skutočné protisúťažné účinky v prípade, ak je cieľom dohody obmedzenie hospodárskej súťaže. Na druhej strane, článok 81 ods. 3 nerozlišuje medzi dohodami, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, a dohodami, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska účinku. Článok 81 ods. 3 sa vzťahuje na všetky dohody, ktoré spĺňajú všetky štyri v ňom uvedené podmienky (26).

21.

Obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sú tie, ktoré svojím charakterom majú potenciál obmedziť hospodársku súťaž. Sú to obmedzenia, ktoré vzhľadom na ciele sledované pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže majú taký vysoký potenciál nepriaznivých účinkov na hospodársku súťaž, že na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 nie je potrebné preukázať akýkoľvek skutočný účinok na trh. Tento predpoklad vychádza zo závažného charakteru obmedzenia a zo skúseností, podľa ktorých je pravdepodobné, že obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa budú mať nepriaznivé účinky na trh a ohrozia ciele sledované pravidlami Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Obmedzenia z hľadiska cieľa, napr. cenové dohody a rozdelenie trhu, znižujú výstup a zvyšujú ceny, čo vedie k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov, lebo sa nevyrába tovar a neposkytujú služby žiadané zákazníkmi. Vedú aj k znižovaniu prosperity spotrebiteľov, lebo spotrebitelia musia za daný tovar a služby platiť vyššie ceny.

22.

Posudzovanie toho, či cieľom dohody je alebo nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, vychádza z viacerých faktorov. Medzi tieto faktory patrí najmä obsah dohody a objektívne ciele, ktoré sleduje. Môže byť nevyhnutné posúdiť aj kontext, v ktorom sa uplatňuje (má uplatňovať), a skutočné konanie a správanie strán dohody na trhu (27). Inými slovami, skôr ako možno dospieť k záveru, či konkrétne obmedzenie predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, môže byť potrebné preskúmať skutočnosti, ktoré podmieňujú dohodu, a konkrétne okolnosti, za ktorých sa vykonáva. Spôsob, akým sa dohoda skutočne vykonáva, môže odhaliť obmedzenie z hľadiska cieľa aj tam, kde formálna dohoda neobsahuje výslovné ustanovenie v tomto zmysle. Dôkaz subjektívneho úmyslu strán dohody obmedziť hospodársku súťaž je síce relevantným faktorom, ale nie nevyhnutnou podmienkou.

23.

Neúplné usmernenie v otázke, čo predstavuje obmedzenia z hľadiska cieľa, možno nájsť v nariadeniach, usmerneniach a oznámeniach Komisie o skupinovej výnimke. Obmedzenia, ktoré sa v rámci skupinových výnimiek nachádzajú na čiernom zozname, alebo sú v usmerneniach a oznámeniach označené za veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, Komisia všeobecne považuje za obmedzenia z hľadiska cieľa. V prípade horizontálnych dohôd zahŕňajú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa cenové dohody, obmedzenie produkcie a rozdelenie trhov a zákazníkov (28). Čo sa týka vertikálnych dohôd, kategória obmedzení z hľadiska cieľa zahŕňa najmä stanovenie ceny pre ďalší predaj, minimálnu cenu pre ďalší predaj a obmedzenia zaisťujúce absolútnu územnú ochranu vrátane obmedzení týkajúcich sa pasívneho predaja (29).

24.

Ak dohoda neobmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, treba preskúmať, či nemá na hospodársku súťaž obmedzujúce účinky. Do úvahy treba brať skutočné i potenciálne účinky (30). Inými slovami, musí byť pravdepodobné, že dohoda bude mať na hospodársku súťaž protisúťažné účinky. V prípade obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska účinku sa existencia protisúťažných účinkov nepredpokladá. Aby mala dohoda obmedzujúci účinok na hospodársku súťaž, musí ovplyvňovať skutočnú alebo potenciálnu hospodársku súťaž do takej miery, že na relevantnom trhu možno s primeraným stupňom spoľahlivosti očakávať negatívne účinky na ceny, produkciu, inovácie alebo rozmanitosť či kvalitu tovaru a služieb (31). Tieto negatívne účinky musia byť významné. Pravidlo zákazu v článku 81 ods. 1 sa neuplatňuje, keď sú zistené protisúťažné účinky nevýznamné (32). Tento test odráža hospodársky prístup, ktorý uplatňuje Komisia. Zákaz článku 81 ods. 1 sa uplatňuje len vtedy, ak na základe riadnej trhovej analýzy možno dospieť k záveru, že je pravdepodobné, že dohoda má protisúťažné účinky na trh (33). Na takéto zistenie nestačí, ak trhové podiely strán dohody prekračujú prahové hodnoty stanovené oznámením Komisie de minimis  (34). Na dohody, ktoré spadajú do tzv. bezpečných prístavov nariadení o skupinovej výnimke, sa môže ale nemusí vzťahovať článok 81 ods. 1 Okrem toho samotná skutočnosť, že na základe trhových podielov strán dohody táto dohoda nespadá do bezpečného prístavu skupinovej výnimky, nie je dostatočným základom na stanovenie záveru, že na dohodu sa vzťahuje článok 81 ods. 1, alebo že nespĺňa podmienky článku 81 ods. 3 Vyžaduje sa tu individuálne posúdenie pravdepodobných účinkov dohody.

25.

Negatívne účinky na hospodársku súťaž v rámci relevantného trhu sa pravdepodobne vyskytnú tam, kde strany dohody jednotlivo alebo spoločne majú resp. získali určitý stupeň trhovej sily a dohoda prispieva k vzniku, udržiavaniu alebo zvyšovaniu tejto trhovej sily, alebo stranám dohody umožňuje túto trhovú silu využívať. Trhová sila je schopnosť udržiavať ceny nad konkurenčnými úrovňami počas nie zanedbateľného obdobia alebo udržiavať produkciu, pokiaľ ide o množstvá produktov, ich kvalitu a rozmanitosť alebo inovácie pod konkurenčnými úrovňami počas nie zanedbateľného obdobia. Na trhoch s vysokými fixnými nákladmi musia podniky určovať ceny výrazne vyššie, ako sú ich hraničné náklady na výrobu, s cieľom zabezpečiť konkurenčnú návratnosť svojej investície. Samotná skutočnosť, že podniky stanovujú vyššie ceny, ako sú ich hraničné náklady, teda nie je znakom, že hospodárska súťaž na trhu riadne nefunguje a že podniky majú trhovú silu, ktorá im umožňuje stanovovať ceny nad konkurenčnou úrovňou. Podniky majú trhovú silu v zmysle článku 81 ods. 1 vtedy, keď sú konkurenčné tlaky nedostatočné na zachovanie cien a produkcie na konkurenčnej úrovni.

26.

Vznik, zachovanie alebo zvyšovanie trhovej sily môže vyplynúť z obmedzenia hospodárskej súťaže medzi stranami dohody. Môže byť aj výsledkom obmedzenia hospodárskej súťaže medzi ktoroukoľvek zo strán dohody a tretími stranami, napr. preto, že dohoda vedie k uzavretiu trhu pre konkurentov, alebo preto, že zvyšuje náklady konkurentov obmedzením ich schopnosti efektívne konkurovať zmluvným stranám. Trhová sila je otázkou jej stupňa. Stupeň trhovej sily, ktorý bežne treba na zistenie porušenia podľa článku 81 ods. 1 v prípade dohôd, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž z hľadiska účinku, je nižší než stupeň trhovej sily potrebný na zistenie dominantného postavenia podľa článku 82.

27.

Na účely analýzy obmedzujúcich účinkov dohody je zvyčajne nevyhnutné vymedziť relevantný trh (35). Okrem iného treba zvyčajne preskúmať a posúdiť aj charakter produktov, postavenie strán dohody na trhu, postavenie konkurentov na trhu, postavenie kupujúcich na trhu, existenciu potenciálnych konkurentov a úroveň prekážok vstupu na trh. V niektorých prípadoch je však možné dokázať protisúťažné účinky priamo analýzou konania strán dohody na trhu. Niekedy je možné napríklad zistiť, že dohoda viedla k zvýšeniu ceny. V usmerneniach o dohodách o horizontálnej spolupráci a o vertikálnych obmedzeniach sa stanovuje podrobný rámec analýzy dosahu rôznych druhov horizontálnych a vertikálnych dohôd na hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 1 (36).

28.

V odseku 18 je uvedený rámec analýzy vplyvu dohody a jej jednotlivých obmedzení na hospodársku súťaž medzi značkami a hospodársku súťaž v rámci značky. Ak sa na základe týchto zásad dospeje k záveru, že hlavná transakcia dohody neobmedzuje hospodársku súťaž, treba preskúmať, či jednotlivé obmedzenia obsiahnuté v dohode sú zlučiteľné aj s článkom 81 ods. 1, pretože sú pridružené k hlavnej neobmedzujúcej transakcii.

29.

V práve Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže sa pojem pridružené obmedzenia týka akéhokoľvek údajného obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré priamo súvisí s realizáciou a je potrebné na realizáciu hlavnej neobmedzujúcej transakcie a je k nej úmerné (37). Ak cieľom alebo účinkom hlavných častí dohody, napríklad dohody o distribúcii alebo spoločnom podniku, nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, potom ani obmedzenia, ktoré priamo súvisia s realizáciou a sú potrebné na realizáciu tejto transakcie nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 (38). Tieto súvisiace obmedzenia sa volajú pridružené obmedzenia. Obmedzenie priamo súvisí s hlavnou transakciou, ak je podriadené realizácii tejto transakcie a je neoddeliteľne s ňou späté. Test nevyhnutnosti znamená, že obmedzenie musí byť objektívne nevyhnutné na realizáciu hlavnej transakcie a musí byť k nej úmerné. Z toho vyplýva, že test pridružených obmedzení je podobný testu uvedenému v odseku 18 pododsek 2. Test pridružených obmedzení sa však uplatňuje vo všetkých prípadoch, kde hlavná transakcia neobmedzuje hospodársku súťaž (39). Test nie je obmedzený na určenie vplyvu dohody na hospodársku súťaž v rámci značky.

30.

Uplatňovanie pojmu pridruženého obmedzenia sa musí odlišovať od uplatnenia obrany podľa článku 81 ods. 3, ktorá súvisí s určitými hospodárskymi výhodami obmedzujúcich dohôd a ktoré sú v rovnováhe s obmedzujúcimi účinkami dohôd. Uplatňovanie pojmu pridruženého obmedzenia nezahŕňa žiadne posudzovanie prosúťažných a protisúťažných účinkov. Takéto posúdenie rovnováhy účinkov je vyhradené pre postup podľa článku 81 ods. 3 (40).

31.

Posudzovanie pridružených obmedzení sa obmedzuje na určenie toho, či v špecifickom kontexte hlavnej neobmedzujúcej transakcie alebo činnosti je určité obmedzenie nevyhnutné na realizáciu tejto transakcie alebo činnosti a k nej úmerné. Ak na základe objektívnych faktorov možno vyvodiť záver, že bez obmedzenia by bola realizácia hlavnej neobmedzujúcej transakcie ťažká resp. nemožná, obmedzenie možno považovať za objektívne nevyhnutné na jej realizáciu a k nej úmerné (41). Ak napríklad hlavný cieľ franchisingovej dohody neobmedzuje hospodársku súťaž, potom sa ani na obmedzenia, ktoré sú nevyhnutné na riadne fungovanie dohody, napr. povinnosti zamerané na ochranu jednotnosti a dobrého mena franchisingového systému, nevzťahuje článok 81 ods. 1 (42). Podobne, ak samotný spoločný podnik neobmedzuje hospodársku súťaž, potom obmedzenia nevyhnutné na fungovanie dohody sa považujú za pridružené k hlavnej transakcii, a teda sa na ne článok 81 ods. 1 nevzťahuje. Napríklad vo veci TPS  (43) dospela Komisia k záveru, že povinnosť strán dohody neangažovať sa v podnikoch zapojených do distribúcie a marketingu satelitných televíznych programov bola v počiatočnej fáze pridružená k vytvoreniu spoločného podniku. Usúdilo sa preto, že sa na obmedzenie počas obdobia troch rokov článok 81 ods. 1 nevzťahoval. Pri vyvodzovaní tohto záveru Komisia brala do úvahy mohutné investície a obchodné riziká spojené so vstupom na trh platenej televízie.

32.

Posúdenie obmedzení z hľadiska ich cieľa a účinku podľa článku 81 ods. 1 je len jednou stránkou analýzy. Druhou stránkou, ktorú odráža článok 81 ods. 3, je posúdenie priaznivých hospodárskych účinkov obmedzujúcich dohôd.

33.

Cieľom pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva je chrániť hospodársku súťaž na trhu ako prostriedok zlepšovania prosperity zákazníkov a zabezpečenia efektívneho prideľovania zdrojov. Dohody, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu mať zároveň prosúťažné účinky v dôsledku vyššej efektívnosti (44). Efektívnosť môže vytvoriť pridanú hodnotu znížením nákladov na produkciu, zvýšením kvality produktu alebo vytvorením nového produktu. Ak prosúťažné účinky dohody prevažujú nad jej protisúťažnými účinkami, dohoda je vyvážená v prospech hospodárskej súťaže a zlučiteľná s cieľmi pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva. Čistým účinkom takýchto dohôd je podpora samotného základu hospodárskej súťaže, a to získavania zákazníkov ponúknutím lepších produktov alebo lepších cien než konkurencia. Tento analytický rámec odráža článok 81 ods. 1 a článok 81 ods. 3 Ustanovenie článku 81 ods. 3 výslovne uznáva, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž môžu priniesť objektívne hospodárske výhody, ktoré prevážia negatívne účinky obmedzovania hospodárskej súťaže (45).

34.

Uplatňovanie pravidla výnimky uvedeného v článku 81 ods. 3 podlieha štyrom kumulatívnym podmienkam, z ktorých dve sú pozitívne a dve negatívne:

Keď sú tieto štyri podmienky splnené, dohoda posilňuje hospodársku súťaž na relevantnom trhu, lebo dotknuté podniky vedie k tomu, aby ako odškodnenie za nepriaznivé účinky obmedzení hospodárskej súťaže ponúkali spotrebiteľom lacnejšie alebo lepšie produkty.

35.

Článok 81 ods. 3 možno uplatniť buď na jednotlivé dohody alebo na kategórie dohôd prostredníctvom nariadenia o skupinovej výnimke. Keď sa na dohodu vzťahuje skupinová výnimka, strany dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž sú podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 oslobodené od bremena preukázať, že ich individuálna dohoda spĺňa všetky podmienky článku 81 ods. 3 Musia dokázať len to, že dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž požíva výhodu skupinovej výnimky. Uplatnenie článku 81 ods. 3 na kategórie dohôd prostredníctvom nariadenia o skupinovej výnimke je založené na predpoklade, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré spadajú do ich rozsahu (46), spĺňajú každú zo štyroch podmienok stanovených v článku 81 ods. 3

36.

Ak sa v jednotlivých prípadoch na dohodu vzťahuje článok 81 ods. 1 a podmienky článku 81 ods. 3 nie sú splnené, výhodu skupinovej výnimky možno odobrať. Podľa článku 29 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 je Komisia splnomocnená odobrať výhodu skupinovej výnimky, keď zistí, že v danom prípade má dohoda, na ktorú sa skupinová výnimka vzťahuje, určité účinky, ktoré nie sú zlučiteľné s článkom 81 ods. 3 zmluvy. Podľa článku 29 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 môže výhodu z nariadenia Komisie o skupinovej výnimke odobrať aj orgán na ochranu hospodárskej súťaže členského štátu na svojom území (alebo na časti svojho územia), ak má toto územie všetky charakteristiky osobitného geografického trhu. V prípade odobratia výnimky musia príslušné orgány na ochranu hospodárskej súťaže dokázať, že dohoda porušuje článok 81 ods. 1 a že nespĺňa podmienky uvedené v článku 81 ods. 3

37.

Súdy členských štátov nemajú právomoc odobrať výnimku z nariadení o skupinových výnimkách. Okrem toho súdy členských štátov pri uplatňovaní nariadení o skupinových výnimkách nemusia modifikovať ich rozsah rozšírením sféry ich pôsobnosti na dohody, na ktoré sa dané nariadenie o skupinovej výnimke nevzťahuje (47). Mimo rozsahu pôsobnosti nariadení o skupinových výnimkách majú súdy členských štátov právomoc v plnej miere uplatniť článok 81 (porovnaj článok 6 nariadenia (ES) č. 1/2003).

38.

V zostávajúcej časti týchto usmernení sa posudzuje každá zo štyroch podmienok článku 81 ods. 3 (48). Keďže tieto štyri podmienky sú kumulatívne (49), nie je potrebné skúmať žiadnu ďalšiu podmienku, keď sa zistí, že jedna z podmienok článku 81 ods. 3 nie je splnená. V jednotlivých prípadoch môže byť teda vhodné posudzovať tieto štyri podmienky v rôznom poradí.

39.

Na účely týchto usmernení sa pokladá za vhodné prehodiť poradie druhej a tretej podmienky, a teda najprv sa zaoberať otázkou nevyhnutnosti, a až potom otázkou prenosu výhod na spotrebiteľov. Analýza prenosu výhod si vyžaduje posúdenie vyváženosti nepriaznivých a priaznivých účinkov dohody na spotrebiteľov. Táto analýza by nemala zahŕňať účinky žiadnych obmedzení, ktoré neprešli testom nevyhnutnosti a ktoré sú z toho dôvodu zakázané článkom 81.

40.

Článok 81 ods. 3 zmluvy sa stáva relevantným len vtedy, keď dohoda medzi podnikmi obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 1 V prípade dohôd neobmedzujúcich hospodársku súťaž nie je potrebné skúmať žiadne výhody, ktoré prináša táto dohoda.

41.

Ak bolo v individuálnom prípade dokázané obmedzovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ods. 1, na obranu sa možno dovolávať článku 81 ods. 3 Podľa článku 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 spočíva dôkazné bremeno podľa článku 81 ods. 3 na podniku (-och), ktorý (-é) sa dovoláva (-jú) výhody pravidla o výnimke. Tam, kde nie sú splnené podmienky článku 81 ods. 3, dohoda je neplatná, porovnaj článok 81 ods. 2 Takáto absolútna neplatnosť sa však týka len tých častí dohody, ktoré nie sú zlučiteľné s článkom 81 za predpokladu, že tieto časti sú oddeliteľné od dohody ako celku (50). Ak je neplatná len jedna časť dohody, platné vnútroštátne právo musí rozhodnúť o jej dôsledkoch na ostatnú časť dohody (51).

42.

Podľa ustálenej judikatúry sú štyri podmienky článku 81 ods. 3 kumulatívne (52), t. j. na uplatnenie pravidla výnimky musia byť splnené všetky. Ak nie sú, uplatnenie pravidla výnimky podľa článku 81 ods. 3 sa musí zamietnuť (53). Tieto štyri podmienky článku 81 ods. 3 sú aj vyčerpávajúce. Keď sú splnené, výnimka je uplatniteľná a nesmie sa viazať na žiadnu inú podmienku. Ciele sledované ostatnými ustanoveniami zmluvy možno brať do úvahy do takej miery, do akej môžu byť zhrnuté do štyroch podmienok článku 81 ods. 3 (54).

43.

Posudzovanie výhod vyplývajúcich z dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 3 sa v podstate uskutočňuje v rámci hraníc každého relevantného trhu, na ktorý sa dohoda vzťahuje. Pravidlá Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže majú za cieľ ochranu hospodárskej súťaže na trhu a od tohto cieľa ich nemožno oddeliť. Okrem toho podmienka, že spotrebitelia (55) musia dostať primeraný podiel na výhodách, vo všeobecnosti zahŕňa aj to, že efektívnosť, ktorú prináša dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž v rámci relevantného trhu, musí byť dostatočná na to, aby prevážila protisúťažné účinky dohody na tom istom relevantnom trhu (56). Negatívne účinky na spotrebiteľov na jednom geografickom trhu alebo trhu produktov nemožno vo všeobecnosti vyvážiť a kompenzovať pozitívnymi účinkami na spotrebiteľov na inom neprepojenom geografickom trhu alebo trhu produktu. Ak sú však tieto dva trhy prepojené, efektívnosť dosiahnutú na jednotlivých trhoch možno brať do úvahy za predpokladu, že skupina spotrebiteľov ovplyvnená obmedzením a požívajúca výhody zo zisku efektívnosti je v podstate jedna a tá istá (57). A skutočne, v niektorých prípadoch sú dohodou ovplyvnení len spotrebitelia na dolnom trhu, a v tomto prípade treba stanoviť dosah dohody na týchto spotrebiteľov. To je napríklad prípad dohôd o nákupe (58).

44.

Posudzovanie dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 3 sa robí v aktuálnom kontexte, v ktorom sa vyskytujú (59), a na základe skutočností existujúcich v ktoromkoľvek danom momente. Posudzovanie je citlivé na zásadné zmeny skutočností. Pravidlo výnimky podľa článku 81 ods. 3 sa uplatní, pokiaľ sú splnené štyri podmienky, a neuplatní sa, pokiaľ neplatia (60). Pri uplatňovaní článku 81 ods. 3 v súlade s týmito zásadami je nevyhnutné vziať do úvahy počiatočné nenávratné investície vynaložené ktoroukoľvek zo strán dohody, požadovaný čas a obmedzenia, ktoré sú potrebné na uskutočnenie a vrátenie investície zvyšujúcej efektívnosť. Článok 81 nemožno uplatniť bez riadneho zohľadnenia tejto investície ex ante. Riziko, ktorému čelia strany dohody, a nenávratná investícia, ktorú treba zložiť na vykonanie dohody, môžu preto spôsobiť, že dohoda nebude patriť do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1, respektíve bude spĺňať podmienky článku 81 ods. 3 počas obdobia potrebného na dosiahnutie rentability investícií.

45.

V niektorých prípadoch je dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž nezvratná. Po vykonaní dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž nemožno obnoviť situáciu ex ante. V týchto prípadoch treba posudzovanie založiť výlučne na skutočnostiach pretrvávajúcich počas vykonávania. Napríklad v prípade dohody o výskume a vývoji, na základe ktorej každá strana dohody súhlasí s tým, že sa vzdá svojho príslušného výskumného projektu a spojí svoje kapacity s kapacitami druhej strany, môže byť z objektívneho hľadiska technicky aj hospodársky nemožné oživiť projekt po tom, ako sa ho zmluvná strana vzdala. Posúdenie protisúťažných a prosúťažných účinkov dohody o vzdaní sa jednotlivých výskumných projektov sa preto musí uskutočniť v čase ukončenia jej vykonávania. Ak je v tomto čase dohoda zlučiteľná s článkom 81, lebo napríklad dostatočný počet tretích strán konkuruje svojimi výskumnými a vývojovými projektmi, dohoda strán o vzdaní sa svojich individuálnych projektov zostáva zlučiteľná s článkom 81 aj vtedy, ak projekty tretích strán neskôr zlyhajú. Zákaz podľa článku 81 sa však môže uplatňovať na iné časti dohody, v súvislosti s ktorými nevzniká otázka nezvratnosti. Pokiaľ sa napríklad v dohode okrem spoločného výskumu a vývoja stanovuje spoločné využívanie, článok 81 sa môže uplatňovať na túto časť dohody, ak v sa dôsledku následného vývoja trhu dohoda stane pre hospodársku súťaž obmedzujúcou a ak už (viac) nespĺňa podmienky článku 81 ods. 3 s náležitým zreteľom na nenávratné investície ex ante; porovnaj predchádzajúci odsek.

46.

Žiadne druhy dohôd nie sú vopred vylúčené z pôsobnosti článku 81 ods. 3 zmluvy. V zásade sa pravidlo výnimky vzťahuje na všetky dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, ktoré spĺňajú štyri podmienky uvedené v článku 81 ods. 3 (61). Závažné obmedzenia hospodárskej súťaže však s veľkou pravdepodobnosťou nespĺňajú podmienky článku 81 ods. 3 Takéto obmedzenia sa zvyčajne nachádzajú na čiernom zozname nariadení o skupinových výnimkách, alebo sú v usmerneniach a oznámeniach Komisie identifikované ako veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže. Dohody tejto povahy zvyčajne nespĺňajú (minimálne) prvé dve podmienky článku 81 ods. 3 Nevytvárajú ani objektívne hospodárske výhody (62) ani výhody pre spotrebiteľov (63). Napríklad horizontálna dohoda o stanovení cien obmedzuje produkciu a vedie k nesprávnemu prideľovaniu zdrojov. Zároveň presúva hodnotu zo spotrebiteľov na výrobcov, keďže vedie k zvýšeniu cien bez akejkoľvek kompenzačnej hodnoty pre spotrebiteľov v rámci relevantného trhu. Tieto druhy dohôd navyše zvyčajne nespĺňajú ani test nevyhnutnosti uvedený v tretej podmienke (64).

47.

Akékoľvek tvrdenia, že dohody obmedzujúce hospodársku súťaž sú opodstatnené, pretože ich cieľom je zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže na trhu, sú svojím charakterom neopodstatnené a nesmú sa brať do úvahy (65). Účelom článku 81 je chrániť efektívnu hospodársku súťaž zachovaním otvorenosti a konkurencieschopnosti trhov. Ochrana spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže je úlohou zákonodarcu v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov Spoločenstva (66), a nie samoregulácie podnikov.

48.

Podľa prvej podmienky článku 81 ods. 3 musí dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž prispievať k zlepšovaniu produkcie alebo distribúcie tovaru alebo podporovať technický alebo hospodársky pokrok. Ustanovenie odkazuje výlučne len na tovar, ale analogicky sa uplatňuje aj na služby.

49.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že do úvahy možno brať len objektívne výhody (67). To znamená, že efektívnosť sa neposudzuje zo subjektívneho hľadiska strán dohody (68). Nemožno brať do úvahy úspory nákladov, ktoré vyplývajú zo samotného využitia trhovej sily strán dohody. Keď sa napríklad podniky dohodnú na stanovení cien alebo rozdelení trhov, znižujú produkciu, a tým aj výrobné náklady. Znížená hospodárska súťaž môže viesť aj k nižším nákladom na predaj a marketing. Takéto zníženie nákladov je priamym dôsledkom zníženia produkcie a hodnoty. Takéto zníženie nákladov nevytvára na trhu žiadne prosúťažné účinky. Predovšetkým nevedie k vytváraniu hodnoty integráciou aktív a činností. Umožňuje len zvyšovanie ziskov príslušných podnikov, a preto je z hľadiska článku 81 ods. 3 nepodstatné.

50.

Účelom prvej podmienky článku 81 ods. 3 je vymedziť druhy zvýšenia efektívnosti, ktoré možno brať do úvahy a podrobiť ďalším testom podľa druhej a tretej podmienky článku 81 ods. 3 Cieľom tejto analýzy je zistiť, aké objektívne výhody vznikli vďaka dohode a aký je ich hospodársky význam. Keďže na uplatnenie článku 81 ods. 3 musia prosúťažné účinky dohody prevažovať nad protisúťažnými účinkami, treba preveriť súvislosť medzi dohodou a údajným zvýšením efektívnosti a hodnotu tohto zvýšenia efektívnosti.

51.

Všetky tvrdenia o efektívnosti musia byť preto podložené tak, aby sa mohlo overiť:

52.

Písmeno a) umožňuje posudzovateľovi overiť, či je charakter údajnej efektívnosti objektívny; porovnaj bod 49.

53.

Písmeno b) umožňuje posudzovateľovi overiť, či medzi dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž a údajnou efektívnosťou existuje dostatočná príčinná súvislosť. Táto podmienka si obvykle vyžaduje, aby efektívnosť vyplývala z hospodárskej činnosti, ktorá je cieľom dohody. Takéto činnosti môžu mať napríklad formu distribúcie, udeľovania licencií na technológiu, spoločnej výroby alebo spoločného výskumu a vývoja. Pokiaľ má však táto dohoda rozsiahlejší účinok na zvýšenie efektívnosti v rámci relevantného trhu, pretože vedie napríklad k zníženiu nákladov v celom odvetví, do úvahy sa berú aj tieto dodatočné výhody.

54.

Takisto príčinná súvislosť medzi dohodou a údajnou efektívnosťou musí byť obvykle priama (69). Tvrdenia založené na nepriamych účinkoch sú zvyčajne príliš neisté a príliš vzdialené na to, aby sa brali do úvahy. Priama príčinná súvislosť je napríklad tam, kde dohoda o transfere technológií umožňuje držiteľom licencií vyrábať nové alebo vylepšené produkty, alebo kde dohoda o distribúcii umožňuje distribuovať produkty za nižšie náklady alebo produkovať hodnotné služby. Príkladom nepriameho účinku by bol prípad, v ktorom sa tvrdí, že dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž umožňuje príslušným podnikom zvyšovať zisky, umožňuje im investovať viac do výskumu a vývoja v konečný prospech spotrebiteľov. Hoci medzi ziskovosťou a výskumom a vývojom môže existovať nejaká spojitosť, táto spojitosť zvyčajne nie je dostatočne priama na to, aby sa zohľadňovala v kontexte článku 81 ods. 3

55.

Písmená c) a d) umožňujú posudzovateľovi overiť hodnotu údajnej efektívnosti, ktorá v kontexte tretej podmienky článku 81 ods. 3 musí vyvážiť protisúťažné účinky dohody, pozri odsek 101 Keďže článok 81 ods. 1 sa uplatňuje len v prípadoch, keď je pravdepodobné, že dohoda má negatívne účinky na hospodársku súťaž a spotrebiteľov (v prípade veľmi závažných obmedzení hospodárskej súťaže sa tieto účinky predpokladajú), tvrdenia o efektívnosti musia byť podložené tak, aby sa dali overiť. Nepodložené tvrdenia sa zamietajú.

56.

V prípade údajnej efektívnosti nákladov podniky dovolávajúce sa výhody článku 81 ods. 3 musia čo najpresnejšie vypočítať alebo odhadnúť hodnotu zvýšenia efektívnosti a podrobne opísať, ako vypočítali túto sumu. Musia opísať aj spôsoby), akými) sa toto zvýšenie efektívnosti dosiahlo, resp. dosiahne. Predložené údaje musia byť overiteľné, aby poskytovali dostatočný stupeň istoty, že výsledky sa zhmotnili alebo pravdepodobne zhmotnia.

57.

V prípade údajnej efektívnosti vo forme nových alebo vylepšených produktov a inej efektívnosti nezaloženej na nákladoch, podniky dovolávajúce sa výhody článku 81 ods. 3 musia opísať a podrobne vysvetliť charakter efektívnosti a ako a prečo predstavujú objektívnu hospodársku výhodu.

58.

V prípadoch, keď dohoda nebola ešte úplne vykonaná, musia strany dohody zdôvodniť akékoľvek prognózy, pokiaľ ide o dátum, od ktorého bude efektívnosť dosahovať takú mieru, aby mala výrazný pozitívny vplyv na trh.

59.

Druhy efektívnosti uvedené v článku 81 ods. 3 sú rozsiahle kategórie, ktoré majú zahŕňať všetky druhy objektívnej hospodárskej efektívnosti. Rôzne kategórie uvedené v článku 81 ods. 3 sa výrazne prekrývajú a z tej istej dohody môže vzniknúť viacero druhov efektívnosti. Preto nie je vhodné robiť medzi rôznymi kategóriami jasné a prísne rozdiely. Na účel týchto usmernení sa rozlišuje medzi nákladovou efektívnosťou a efektívnosťou kvalitatívneho charakteru, kde sa hodnota vytvára vo forme nových alebo vylepšených produktov, väčšej rôznorodosti produktov atď.

60.

Vo všeobecnosti pramení efektívnosť z integrácie hospodárskych činností, ktorou podniky kombinujú svoje aktíva na dosiahnutie toho, čo nemôžu dosiahnuť sami, resp. poverujú iný podnik úlohami, ktoré môže tento iný podnik vykonať efektívnejšie.

61.

Na proces výskumu a vývoja, výroby a distribúcie možno hľadieť ako na hodnotový reťazec, ktorý možno rozdeliť na viacero etáp. V každej etape tohto reťazca sa podnik musí rozhodnúť, či vykoná činnosť sám, spolu s iným(-i) podnikom (-mi) alebo celú činnosť zadá inému podniku (-om).

62.

V každom prípade, kde sa zvolí spolupráca s iným podnikom na trhu, treba obvykle uzavrieť dohodu v zmysle článku 81 ods. 1 Tieto dohody môžu byť vertikálne, keď strany dohody fungujú na rôznych úrovniach hodnotového reťazca, alebo horizontálne, ak firmy fungujú na rovnakej úrovni hodnotového reťazca. Obe kategórie dohôd môžu vytvárať efektívnosť tým, že daným podnikom umožnia vykonať určitú úlohu pri nižších nákladoch alebo s vyššou pridanou hodnotou pre spotrebiteľov. Takéto dohody môžu obsahovať aj obmedzenia hospodárskej súťaže alebo k nim môžu viesť. V takom prípade sa môžu stať relevantnými pravidlo zákazu uvedené v článku 81 ods. 1 a pravidlo výnimky uvedené v článku 81 ods. 3

63.

Uvedené druhy efektívnosti sú len príkladmi a nepokladajú sa za vyčerpávajúce.

64.

Nákladová efektívnosť vyplývajúca z dohôd medzi podnikmi môže pochádzať z viacerých rôznych zdrojov. Jedným veľmi dôležitým zdrojom úspory nákladov je vývoj nových výrobných technológií a metód. Všeobecne k nemu dochádza pri technologických skokoch, ktorými sa dosahuje najvyšší potenciál úspory nákladov. Napríklad zavedenie montážnej linky viedlo k veľmi výraznému zníženiu nákladov na výrobu motorových vozidiel.

65.

Ďalším veľmi dôležitým zdrojom efektívnosti sú synergie, ktoré sú výsledkom integrácie existujúcich aktív. Keď strany dohody skombinujú svoje aktíva, môžu dosiahnuť takú konfiguráciu nákladov/produkcie, ktorá by inak nebola možná. Spojenie dvoch existujúcich technológií, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, môže znížiť výrobné náklady, alebo viesť k výrobe kvalitnejšieho produktu. Môže sa napríklad stať, že výrobné aktíva podniku A generujú vyšší výstup za hodinu, ale vyžadujú si relatívne vysoký vstup surovín na jednotku výstupu, zatiaľ čo výrobné aktíva podniku B generujú nižší výstup za hodinu, ale vyžadujú si relatívne nízky vstup surovín na jednotku výstupu. Synergie sa vytvoria vtedy, ak vznikom spoločného podniku, v ktorom sa skombinujú výrobné aktíva podnikov A a B, môžu strany dohody dosiahnuť vysokú (alebo vyššiu) úroveň výstupu za hodinu s nízkym (alebo nižším) vstupom surovín na jednotku výstupu. Podobne ak jeden podnik zoptimalizoval jednu časť hodnotového reťazca a druhý podnik zoptimalizoval inú časť hodnotového reťazca, spojenie ich operácií môže viesť k nižším nákladom. Podnik A môže mať napríklad vysoko automatizované výrobné zariadenie s výslednými nízkymi výrobnými nákladmi na jednotku, zatiaľ čo podnik B vyvinul efektívny systém spracovania objednávok. Systém umožňuje prispôsobiť výrobu dopytu zákazníkov, čím sa zabezpečia včasné dodávky a znížia náklady na skladovanie a zastarávanie. Kombináciou svojich aktív môžu podniky A a B dosiahnuť zníženie nákladov.

66.

Nákladová efektívnosť môže byť aj výsledkom úspor z rozsahu, t. j. zo znižovania jednotkových nákladov pri zvyšovaní produkcie. Príklad: Investície do zariadenia a ďalších aktív sa často robia v nedeliteľných blokoch. Ak podnik nemôže tento blok plne využiť, jeho priemerné náklady budú vyššie, ako keby ho využil. Napríklad náklady na prevádzku kamióna sú v podstate rovnaké bez ohľadu na to, či jazdí skoro prázdny, poloprázdny alebo plný. Dohody, ktorými podniky skombinujú svoje logistické operácie, im môžu umožniť zvýšiť faktor vyťaženosti a znížiť počet nasadených vozidiel. Veľkovýroba môže umožniť aj lepšie rozdelenie pracovnej sily vedúce k nižším jednotkovým cenám. Podniky môžu dosiahnuť úspory z rozsahu vo všetkých častiach hodnotového reťazca vrátane výskumu a vývoja, výroby, distribúcie a marketingu. Príbuzný druh efektívnosti predstavujú úspory plynúce zo skúseností. So získavaním skúseností s používaním určitého výrobného procesu alebo s vykonávaním určitých úloh sa môže zvýšiť produktivita, keďže proces sa zefektívni, alebo úloha sa vykoná rýchlejšie.

67.

Ďalším zdrojom nákladovej efektívnosti sú úspory zo sortimentu, ktoré vznikajú vtedy, keď podniky dosiahnu úspory výrobou rozmanitých produktov na základe toho istého vstupu. Takéto úspory môžu vyplynúť zo skutočnosti, že rovnaké komponenty a rovnaké zariadenia a personál možno použiť na výrobu rôznych produktov. Úspory zo sortimentu môžu vzniknúť aj v distribúcii, keď tie isté vozidlá rozvážajú niekoľko druhov tovaru. Napríklad výrobca mrazenej pizze a výrobca mrazenej zeleniny môžu získať úspory zo sortimentu spoločnou distribúciou svojich produktov. Obe skupiny produktov sa musia rozvážať v chladiarenských vozidlách a je pravdepodobné, že skupiny zákazníkov sa výrazne prekrývajú. Zlúčením operácií môžu títo dvaja výrobcovia dosiahnuť nižšie distribučné náklady na distribuovanú jednotku.

68.

Efektívnosť vo forme zníženia nákladov môže vyplynúť aj z dohôd, ktoré umožňujú lepšie plánovať výrobu, zmenšiť potrebu držať na sklade drahý inventár a umožňujú lepšie využitie kapacít. Úspory tohto druhu môžu napríklad prameniť z využívania nákupu „just in time“, t. j. z povinnosti dodávateľa komponentov nepretržite zásobovať kupujúceho podľa jeho potrieb, čím sa kupujúci vyhne potrebe držať na sklade veľkú zásobu komponentov, pri ktorých existuje riziko zastarania. Úspory nákladov môžu vyplývať aj z dohôd, ktoré stranám dohody umožňujú zracionalizovať výrobu vo všetkých zariadeniach.

69.

Dohody medzi podnikmi môžu generovať rôzne úspory kvalitatívneho charakteru, ktoré sú relevantné pre uplatnenie článku 81 ods. 3 Vo viacerých prípadoch nie je v dohode hlavným potenciálom na zvýšenie efektívnosti zníženie nákladov; sú to kvalitatívne vylepšenia a iné druhy efektívnosti kvalitatívneho charakteru. V závislosti od jednotlivých prípadov sa tieto úspory preto môžu rovnať úsporám nákladov alebo môžu byť dokonca ešte dôležitejšie.

70.

Technické a technologické pokroky tvoria základnú a dynamickú časť hospodárstva, lebo generujú výrazné výhody vo forme nového alebo vylepšeného tovaru a služieb. Vďaka spolupráci môžu podniky dosiahnuť zefektívnenie, ktoré by bez dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž nebolo možné, alebo by bolo možné len s výrazným oneskorením alebo pri vyšších nákladoch. Takáto efektívnosť predstavuje dôležitý zdroj hospodárskych výhod v zmysle prvej podmienky článku 81 ods. 3 K dohodám schopným produkovať efektívnosť tejto povahy patria predovšetkým dohody o výskume a vývoji. Príklad: Ak podniky A a B vytvoria spoločný podnik na vývoj a v prípade úspechu aj na spoločnú výrobu celulárnej pneumatiky. Prepichnutie jednej bunky neovplyvní funkčnosť ostatných buniek, čo znamená, že v prípade prepichnutia pneumatiky nehrozí riziko jej deformácie. Pneumatika je teda bezpečnejšia než tradičné pneumatiky. Znamená to aj to, že pneumatiku netreba okamžite vymeniť, a teda netreba nosiť so sebou náhradnú pneumatiku. Oba druhy efektívnosti predstavujú objektívne výhody v zmysle prvej podmienky článku 81 ods. 3

71.

Takým istým spôsobom môže spojenie doplňujúcich sa aktív viesť k úspore nákladov; spojenie aktív môže vytvoriť aj synergie, ktoré vytvárajú efektívnosť kvalitatívneho charakteru. Spojenie výrobných aktív môže napríklad viesť k výrobe kvalitnejších produktov alebo produktov s novátorskými vlastnosťami. To môže byť napríklad prípad licenčných zmlúv a dohôd o spoločnej výrobe nového alebo vylepšeného tovaru alebo služieb. Licenčné zmluvy môžu zabezpečiť najmä rýchlejšie šírenie novej technológie v Spoločenstve a umožniť držiteľovi (-om) licencie sprístupniť nové produkty alebo nasadiť nové výrobné techniky, ktoré povedú k zvýšeniu kvality. Dohody o spoločnej výrobe môžu umožniť najmä uvedenie nových alebo vylepšených produktov alebo služieb na trh rýchlejšie alebo pri nižších nákladoch (70). Napríklad v sektore telekomunikácií sa niektoré dohody o spolupráci považovali za také, ktorými sa dosiahla efektívnosť, a to rýchlejším sprístupnením globálnych služieb (71). Takisto v bankovom sektore sa považovali za dohody, ktoré vytvárajú efektívnosť a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti prvej podmienky článku 81 ods. 3, dohody o spolupráci, ktoré sprístupnili zlepšené zariadenia na cezhraničné platby (72).

72.

Aj dohodami o distribúcii sa môže dosiahnuť kvalitatívna efektívnosť. Špecializovaní distributéri môžu napríklad poskytovať služby lepšie prispôsobené potrebám zákazníkov alebo zabezpečovať rýchlejšiu dodávku prípadne vyššiu kvalitu v celom distribučnom reťazci (73).

73.

Podľa tretej podmienky článku 81 ods. 3 nesmie dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž klásť obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti, ktorá vznikne na základ príslušnej dohody. Táto podmienka si vyžaduje dvojstupňový test. Po prvé, dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž ako taká musí byť primerane nevyhnutná na dosiahnutie efektívnosti. Po druhé, jednotlivé obmedzenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z dohody, musia takisto byť primerane nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti.

74.

V kontexte tretej podmienky článku 81 ods. 3 je rozhodujúcim faktorom to, či dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž a jednotlivé obmedzenia umožňujú alebo neumožňujú vykonávať danú činnosť efektívnejšie než bez danej dohody alebo obmedzenia. Nejde o to, či by sa dohoda uzavrela, keby neobsahovala obmedzenie hospodárskej súťaže, ale či je efektivita vyššia s dohodou alebo obmedzením než by bola bez dohody alebo obmedzenia (74).

75.

Prvým testom obsiahnutom v tretej podmienke článku 81 ods. 3 sa vyžaduje, aby bola efektívnosť pre danú dohodu špecifická v tom zmysle, že neexistujú žiadne iné hospodársky praktické a menej obmedzujúce spôsoby na dosiahnutie tejto efektívnosti. Pri tomto druhom posudzovaní treba brať do úvahy trhové podmienky a obchodnú situáciu, ktorým čelia strany dohody. Od podnikov dovolávajúcich sa výhody článku 81 ods. 3 sa nevyžaduje zohľadnenie hypotetických alebo teoretických alternatív. Komisia nebude spochybňovať obchodný úsudok strán dohody. Zasiahne len vtedy, keď je pomerne jasné, že existujú reálne a dosiahnuteľné alternatívy. Strany dohody musia len vysvetliť a preukázať, prečo by tieto zdanlivo reálne a výrazne menej obmedzujúce alternatívy dohody boli výrazne menej efektívne.

76.

Mimoriadne relevantné je skúmanie, či by strany dohody, s patričným zreteľom na okolnosti jednotlivého prípadu, mohli dosiahnuť efektívnosť iným, menej obmedzujúcim druhom dohody, a ak áno, kedy by ju pravdepodobne dosiahli. Môže byť potrebné preskúmať aj to, či by strany dohody mohli efektívnosť dosiahnuť samy. Napríklad, ak má údajná efektívnosť formu znižovania nákladov vyplývajúcich z úspor z rozsahu alebo zo sortimentu, príslušné podniky musia vysvetliť a zdôvodniť, prečo by sa rovnaká efektívnosť nedala dosiahnuť vnútorným rastom a cenovou konkurenciou. Pri tomto posudzovaní je relevantné zvážiť okrem iného aj to, čo je minimálny efektívny rozsah na danom trhu. Minimálny efektívny rozsah je úroveň výstupu potrebná na minimalizáciu priemerných nákladov a vyčerpanie úspor z rozsahu (75). Čím je minimálny efektívny rozsah väčší v porovnaní s bežným rozsahom ktorejkoľvek zo strán dohody, tým je pravdepodobnejšie, že efektívnosť sa bude považovať za špecifickú pre dohodu. V prípade dohôd, ktoré vytvárajú podstatné synergie spojením doplňujúcich sa aktív a schopností, samotná povaha efektívnosti vytvára predpoklad, že dohoda je nevyhnutná na jej dosiahnutie.

77.

Tieto zásady možno ilustrovať nasledujúcim hypotetickým príkladom:

Podniky A a B skombinujú svoje príslušné výrobné technológie v rámci spoločného podniku s cieľom dosiahnuť vyššiu produkciu a nižšiu spotrebu surovín. Spoločný podnik dostane výhradnú licenciu na výrobné technológie oboch podnikov. Strany dohody prevedú svoje existujúce výrobné zariadenia do spoločného podniku. Presúvajú aj svojich kľúčových zamestnancov, aby bolo zaistené, že existujúce úspory plynúce zo skúseností sa môžu využiť a ďalej rozvíjať. Odhaduje sa, že tieto úspory znížia výrobné náklady o ďalších 5 %. Výstup spoločného podniku predávajú podniky A a B nezávisle. V tomto prípade si podmienka nevyhnutnosti vyžaduje posúdenie toho, či by sa tieto výhody dali alebo nedali v podstate dosiahnuť licenčnou zmluvou, ktorá by bola zrejme menej obmedzujúca, lebo podniky A a B by pokračovali vo výrobe nezávisle. Za uvedených okolností tomu zrejme tak nie je, keďže podľa licenčnej zmluvy by strany dohody nemohli profitovať rovnako hladkým a priebežným spôsobom zo svojich príslušných skúseností s prevádzkovaním týchto dvoch technológií, ktorých výsledkom sú výrazné úspory plynúce zo skúseností.

78.

Keď sa zistí, že na dosiahnutie efektívnosti je daná dohoda nevyhnutná, treba posúdiť nevyhnutnosť každého obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z tejto dohody. V tomto kontexte treba posúdiť, či sú jednotlivé obmedzenia primerane nevyhnutné na dosiahnutie efektívnosti. Strany dohody musia zdôvodniť svoje tvrdenie o povahe aj intenzite obmedzenia.

79.

Obmedzenie je nevyhnutné, ak by sa bez neho vylúčila alebo výrazne znížila efektívnosť, ktorá vyplýva z dohody, alebo by bolo výrazne menej pravdepodobné, že sa zhmotní. Pri posúdení alternatívnych riešení sa musí zohľadňovať aj skutočné a potenciálne zlepšenie v oblasti hospodárskej súťaže odstránením určitého obmedzenia alebo použitím menej obmedzujúcej alternatívy. Čím viac opatrenie obmedzuje hospodársku súťaž, tým je test podľa tretej podmienky prísnejší (76). Obmedzenia, ktoré sa nachádzajú na čiernom zozname nariadení o skupinových výnimkách alebo sú v usmerneniach a oznámeniach Komisie identifikované ako veľmi závažné obmedzenia hospodárskej súťaže, sa pravdepodobne nebudú považovať za nevyhnutné.

80.

Posúdenie nevyhnutnosti sa robí v aktuálnom kontexte, v ktorom dohoda funguje, a musí zohľadniť najmä štruktúru trhu, hospodárske riziká spojené s dohodou a motiváciu strán. Čím je úspešnosť produktu, na ktorý sa dohoda vzťahuje, neistejšia, tým viac môže byť potrebné obmedzenie na zabezpečenie toho, že príde k zvýšeniu efektívnosti. Obmedzenia môžu byť nevyhnutné aj na zosúladenie motivácie strán dohody a skoncentrovanie ich úsilia na vykonávanie dohody. Obmedzenie môže byť napríklad nevyhnutné na to, aby nedochádzalo k problémom so zdržiavaním, keď jedna zo strán uskutočnila značnú nenávratnú investíciu. Keď napríklad dodávateľ uskutočnil výraznú investíciu viazanú na konkrétny vzťah s cieľom zásobovať zákazníka vstupom, dodávateľ sa na tohto zákazníka upäl. Aby potom zákazník nevyužil túto závislosť na získanie výhodnejších podmienok, môže byť nevyhnutné uložiť povinnosť nekupovať daný komponent od tretích strán, alebo stanoviť minimálne množstvá odberu komponentu od dodávateľa (77).

81.

V niektorých prípadoch môže byť obmedzenie nevyhnutné len na určité obdobie, kedy sa výnimka článku 81 ods. 3 vzťahuje len na toto obdobie. Pri tomto posúdení treba riadne zohľadniť čas potrebný pre strany dohody na dosiahnutie efektívnosti, ktorá zdôvodňuje uplatnenie pravidla výnimky (78). V prípadoch, keď výhody nemožno dosiahnuť bez značných investícií, treba brať do úvahy najmä čas potrebný na zabezpečenie primeranej návratnosti takejto investície, pozri aj odsek 44

82.

Tieto zásady možno ilustrovať nasledujúcimi hypotetickými príkladmi:

Podnik P vyrába a distribuuje mrazenú pizzu a má 15 % podiel na trhu v členskom štáte X. Pizzu dodáva priamo do maloobchodov. Keďže väčšina maloobchodníkov má obmedzené skladovacie kapacity, potrebné sú relatívne časté dodávky, čo vedie k nízkemu využitiu kapacity a používaniu relatívne malých vozidiel. Podnik T je veľkopredajcom mrazenej pizze a iných mrazených výrobkov a zásobuje väčšinou rovnakých zákazníkov ako podnik P. Pizzové výrobky, ktoré distribuuje podnik T, predstavujú 30 % podiel na trhu. Podnik T má park veľkých vozidiel a nadmernú kapacitu. Podnik P uzavrie exkluzívnu dohodu o distribúcii s podnikom T pre členský štát X a zaviaže sa zabezpečiť, aby distributéri v iných členských štátoch nepredávali aktívne ani pasívne na územie, na ktorom je činný podnik T. Podnik T sa zaviaže propagovať výrobky, urobiť prieskum chutí a spokojnosti spotrebiteľov a zabezpečiť dodávky všetkých produktov pre maloobchodníkov do 24 hodín. Dohoda vedie k zníženiu celkových distribučných nákladov o 30 %, keďže sa kapacita lepšie využíva a nedochádza k duplikácii trás. Dohoda vedie aj k poskytovaniu doplnkových služieb pre spotrebiteľov. Obmedzenia pasívneho predaja sú podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre vertikálne obmedzenia veľmi závažnými obmedzeniami hospodárskej súťaže (79) a môžu sa pokladať za nevyhnutné len za výnimočných okolností. Etablované postavenie podniku T na trhu a charakter uložených povinností naznačujú, že nejde o výnimočný prípad. Na druhej strane zákaz aktívneho predaja môže byť nevyhnutný. Podnik T by mal pravdepodobne menšiu motiváciu predávať a propagovať značku podniku P, keby distributéri v iných členských štátoch mohli aktívne predávať v členskom štáte X a parazitovať na úsilí podniku T. Je to najmä preto, lebo podnik T distribuuje aj konkurenčné značky, čiže má možnosť presadiť viac značiek, ktoré sú najmenej vystavené parazitovaniu.

Podnik S je výrobcom sýtených nealkoholických nápojov so 40 % podielom na trhu. Jeho najbližší konkurent má podiel na trhu 20 %. Podnik S uzatvoril dohody o dodávkach so zákazníkmi, ktorí predstavujú 25 % dopytu, a tí sa týmto zaviazali nakupovať počas obdobia 5 rokov výlučne od podniku S. Podnik S uzavrel dohody s ďalšími zákazníkmi, ktorí predstavujú 15 % dopytu, a tí dostanú štvrťročné cieľové zľavy, ak ich nákup prekročí určité individuálne stanovené ciele. Podnik S tvrdí, že dohody mu umožňujú presnejšie predpovedať dopyt, a teda lepšie plánovať výrobu, znižovať náklady na skladovanie surovín a hotových produktov a vyhýbať sa nedostatku zásob. V dôsledku trhovej pozície podniku S a celkového rozsahu obmedzení sa tieto obmedzenia veľmi pravdepodobne nebudú považovať za nevyhnutné. Povinnosť výhradného nákupu prekračuje potreby plánovania výroby a to isté platí aj pre systém cieľových zliav. Predvídateľnosť dopytu možno dosiahnuť menej obmedzujúcimi spôsobmi. Podnik S by napríklad mohol zákazníkov motivovať, aby si naraz objednali väčšie množstvá s množstevnou zľavou, alebo ponúknuť zľavu zákazníkom, ktorí vopred zadajú pevnú objednávku na dodávky v určitých termínoch.

83.

Podľa druhej podmienky článku 81 ods. 3 musia spotrebitelia dostať primeraný podiel z efektívnosti vytvorenej dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž.

84.

Pojem „spotrebitelia“ zahŕňa všetkých priamych alebo nepriamych používateľov výrobkov, ktorých sa dohoda týka, vrátane výrobcov, ktorí výrobky používajú na vstupy, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov a konečných spotrebiteľov, t. j. fyzických osôb, ktorí ich používajú na účely, ktoré sa nepokladajú za súčasť ich živnosti alebo povolania. Inými slovami, spotrebitelia v zmysle článku 81 ods. 3 sú zákazníci strán dohody a následní kupujúci. Takýmito zákazníkmi môžu byť podniky, ako v prípade nákupcov priemyselných strojov alebo vstupov na ďalšie spracovanie, alebo koneční spotrebitelia, ako napríklad v prípade spontánnych nákupov zmrzliny alebo bicyklov.

85.

Pojem „primeraný podiel“ znamená, že výhody prenášané na spotrebiteľov im musia vynahradiť aspoň všetky skutočné alebo pravdepodobné negatívne dôsledky spôsobené obmedzením hospodárskej súťaže zisteným podľa článku 81 ods. 1 V súlade s celkovým cieľom článku 81 zabrániť protisúťažným dohodám musí byť čistý účinok dohody z hľadiska spotrebiteľov priamo alebo pravdepodobne ovplyvnených dohodou prinajmenšom neutrálny (80). Ak je situácia spotrebiteľov po uzavretí dohody nevýhodnejšia, druhá podmienka článku 81 ods. 3 nie je splnená. Pozitívne účinky dohody musia vyvážiť a vynahradiť jej negatívne účinky na spotrebiteľov (81). V takom prípade dohoda spotrebiteľov nepoškodzuje. Okrem toho z nej profituje spoločnosť ako celok tam, kde efektívnosť vedie buď k menej zdrojom používaným na výrobu spotrebovaného výstupu alebo k výrobe hodnotnejších produktov, a teda k efektívnejšiemu prideľovaniu zdrojov.

86.

Spotrebitelia nemusia dostať podiel z každého efektívneho zisku identifikovaného podľa prvej podmienky. Stačí, ak sú na nich prenesené výhody dostatočné na kompenzovanie negatívnych účinkov vyplývajúcich z dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. V takom prípade spotrebitelia získajú primeraný podiel z celkových výhod (82). Ak dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien, spotrebitelia musia byť v plnej miere odškodnení zvýšenou kvalitou alebo inými výhodami. Ak tomu tak nie je, druhá podmienka článku 81 ods. 3 nie je splnená nie je splnená.

87.

Rozhodujúcim faktorom je celkový dosah na spotrebiteľov produktov na relevantnom trhu, a nie dosah na jednotlivých členov tejto skupiny spotrebiteľov (83). V niektorých prípadoch môže byť na zhmotnenie efektívnosti potrebný nejaký čas. Dovtedy môže mať dohoda len negatívne účinky. Samotná skutočnosť, že na spotrebiteľov sa účinky prenesú až za nejaké obdobie, nevylučuje uplatnenie článku 81 ods. 3 Čím je však toto obdobie dlhšie, tým väčšia musí byť efektívnosť kompenzujúca spotrebiteľom stratu aj za obdobie pred prenosom kladných účinkov na spotrebiteľov.

88.

Pri tomto posúdení treba brať do úvahy, že hodnota zisku pre spotrebiteľov v budúcnosti nie je rovnaká ako súčasná hodnota zisku pre spotrebiteľov. Hodnota úspory 100 euro dnes je vyššia než hodnota úspory rovnakej sumy o rok neskôr. Zisk pre spotrebiteľov v budúcnosti preto nekompenzuje v plnej miere súčasnú spotrebiteľovu stratu rovnakej nominálnej hodnoty. Aby bolo možné primerane porovnať súčasnú stratu pre spotrebiteľov s budúcim ziskom pre spotrebiteľov, hodnota budúceho zisku sa musí diskontovať. Použitá diskontná sadzba musí odrážať prípadnú mieru inflácie a stratu záujmu ako náznaku nižšej hodnoty budúcich ziskov.

89.

V iných prípadoch môže dohoda umožniť stranám dosiahnuť efektívnosť skôr než by to inak bolo možné. Za týchto okolností treba brať do úvahy pravdepodobný negatívny dosah na spotrebiteľov v rámci relevantného trhu po uplynutí tohto obdobia. Ak strany dohody pomocou dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž získajú silné postavenie na trhu, môžu účtovať podstatne vyššiu cenu, než by účtovali bez tejto dohody. Aby bola splnená druhá podmienka článku 81 ods. 3, rovnako významná musí byť výhoda spotrebiteľov zo skoršieho prístupu k produktom. To môže byť napríklad prípad dohody, ktorá dvom výrobcom pneumatík umožní uviesť na trh novú, podstatne bezpečnejšiu pneumatiku o tri roky skôr, ale zároveň im umožní zvýšiť ceny o 5 %, lebo sa zvýši ich trhová sila. V takomto prípade je pravdepodobné, že skorší prístup k podstatne lepšiemu produktu preváži nad zvýšením ceny.

90.

Druhá podmienka článku 81 ods. 3 obsahuje pohyblivé rozpätie. Čím väčšie obmedzenie hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 sa zistí, tým musia byť väčšie zisky efektívnosti a výhody prenesené na spotrebiteľov. Tento prístup pohyblivého rozpätia znamená, že ak sú obmedzujúce účinky dohody relatívne obmedzené a zisky efektívnosti sú podstatného charakteru, je pravdepodobné, že sa na spotrebiteľov prenesie primeraný podiel na úspore nákladov. V takýchto prípadoch sa preto zvyčajne netreba pustiť do podrobnej analýzy druhej podmienky článku 81 ods. 3 za predpokladu, že ostatné tri podmienky pre uplatnenie tohto ustanovenia sú splnené.

91.

Na druhej strane, ak sú obmedzujúce účinky dohody závažné a úspory nákladov relatívne nepodstatné, je veľmi nepravdepodobné, že bude splnená druhá podmienka článku 81 ods. 3 Dosah obmedzenia hospodárskej súťaže závisí od intenzity obmedzenia a stupňa hospodárskej súťaže, ktorý po dohode zostane.

92.

Ak má dohoda podstatné protisúťažné a zároveň aj podstatné prosúťažné účinky, potrebná je dôkladná analýza. V takýchto prípadoch treba pri teste váženia výhod a obmedzení zohľadniť skutočnosť, že hospodárska súťaž je dôležitou dlhodobou hnacou silou efektívnosti a inovácie. Podniky, ktoré nepodliehajú efektívnym konkurenčným tlakom – ako napríklad dominantné firmy – sú menej motivované zachovávať alebo budovať efektívnosť. Čím závažnejší je dosah dohody na hospodársku súťaž, tým je pravdepodobnejšie, že spotrebiteľov to dlhodobo znevýhodní.

93.

Nasledujúce dve časti podrobnejšie opisujú analytický rámec posudzovania prenosu ziskov efektívnosti na spotrebiteľov. Prvá časť sa zaoberá nákladovou efektívnosťou, zatiaľ čo ďalšia časť sa zaoberá inými druhmi efektívnosti ako sú napr. nové alebo vylepšené produkty (kvalitatívna efektívnosť). Rámec, ktorý sa vyvíja v týchto dvoch častiach, je mimoriadne dôležitý v prípadoch, keď nie je okamžite zjavné, že škody pre hospodársku súťaž sú vyššie ako výhody pre spotrebiteľov alebo naopak (84).

94.

Pri uplatňovaní zásad uvedených ďalej berie Komisia do úvahy skutočnosť, že v mnohých prípadoch je ťažké presne vypočítať hodnotu prenosu výhod na spotrebiteľov a iné druhy dosahu na spotrebiteľov. Od podnikov sa vyžaduje len to, aby zdôvodnili svoje tvrdenia poskytnutím odhadov a iných údajov v primeranom rozsahu vzhľadom na okolnosti jednotlivých prípadov.

95.

Keď trhy, čo je obvyklý prípad, nie sú dokonale konkurenčné, podniky môžu do väčšej či menšej miery ovplyvňovať trhovú cenu upravovaním svojho výstupu (85). Zároveň môžu cenovo diskriminovať jednotlivých zákazníkov.

96.

Nákladová efektívnosť môže za určitých okolností viesť k zvýšenému výstupu a nižším cenám pre dotknutých spotrebiteľov. Ak si dané podniky môžu vďaka nákladovej efektívnosti zvýšiť zisky rozšírením výstupu, môže sa to preniesť na spotrebiteľov. Pri posudzovaní rozsahu, do akého je dosah nákladovej efektívnosti na spotrebiteľov pravdepodobný, a výsledku testu vyváženosti výhod a obmedzení uvedeného v článku 81 ods. 3 sa berú do úvahy najmä tieto faktory:

Obvykle treba posudzovať všetky faktory. Keďže článok 81 ods. 3 sa uplatňuje len v prípadoch, v ktorých je hospodárska súťaž na trhu viditeľne obmedzená, pozri odsek 24, nemožno predpokladať, že zvyšná hospodárska súťaž zaistí spotrebiteľom primeraný podiel z výhod. Stupeň zostávajúcej hospodárskej súťaže na trhu a charakter tejto hospodárskej súťaže však ovplyvňuje pravdepodobnosť prenosu výhod.

97.

Čím je zostávajúca hospodárska súťaž väčšia, tým je pravdepodobnejšie, že jednotlivé podniky sa pokúsia zvýšiť svoj predaj prenosom nákladovej efektívnosti na spotrebiteľa. Ak podniky súťažia predovšetkým v cene a nepodliehajú výrazným kapacitným obmedzeniam, prenos môže byť relatívne rýchly. Ak hospodárska súťaž spočíva hlavne v kapacite a kapacitné úpravy sa o niečo oneskoria, efekt prenosu bude pomalší. Prenos je pravdepodobne pomalší aj vtedy, keď štruktúra trhu napomáha tichej kolúzii (86). Ak existuje možnosť, že konkurenti sa jednému alebo viacerým stranám dohody pomstia za zvyšovanie výstupu, motivácia zvyšovať výstup môže byť miernejšia s výnimkou prípadu, keď je konkurenčná výhoda z efektívnosti taká, že tieto podniky motivuje k odklonu od spoločnej politiky, ktorú prijali na trhu členovia oligopolu. Inými slovami, efektívnosť plynúca z dohody môže tieto podniky zmeniť na tzv. individualistov (87).

98.

Významnú úlohu hrá aj povaha ziskov efektívnosti. Podľa ekonomickej teórie podniky maximalizujú svoje zisky predajom jednotiek výstupu dovtedy, kým sa hraničný výnos nevyrovná hraničným nákladom. Hraničný výnos je zmena v celkovom výnose, ktorá je výsledkom predaja ďalšej jednotky výstupu, a hraničné náklady predstavujú zmenu celkových nákladov, ktorá je výsledkom výroby tejto ďalšej jednotky výstupu. Z tejto zásady vyplýva všeobecné pravidlo, že rozhodnutia týkajúce sa výstupov a tvorby cien podniku snažiaceho sa maximalizovať svoj zisk sa neriadia jeho fixnými nákladmi (t. j. nákladmi, ktoré sa s intenzitou výroby nemenia) ale jeho variabilnými nákladmi (t. j. nákladmi, ktoré sa s intenzitou výroby menia). Keď vzniknú fixné náklady a stanoví sa kapacita, rozhodnutia o cene a výstupe sa riadia variabilnými nákladmi a podmienkami dopytu. Vezmime si napríklad situáciu, kde dve spoločnosti vyrábajú dva produkty na dvoch výrobných linkách prevádzkovaných len na polovičnú kapacitu. Dohoda o špecializácii môže týmto dvom podnikom umožniť špecializovať sa na výrobu jedného z týchto dvoch produktov a druhú výrobnú linku vyhradiť pre iný produkt. Zároveň môže špecializácia spoločnostiam umožniť znížiť variabilné náklady na vstupy a skladovanie. Len tento druhý typ úspor má priamy účinok na rozhodnutia o cene a výstupe podnikov, keďže ovplyvňujú hraničné náklady výroby. Vyradenie jednej výrobnej linky v každom podniku nezníži ich variabilné náklady a nebude mať vplyv na ich výrobné náklady. Z toho vyplýva, že podniky sú priamo motivované odovzdávať spotrebiteľom výhody vo forme vyššieho výstupu a nižších cien, ktoré znižujú hraničné náklady, pričom takto nie sú priamo motivovaní k efektívnosti, ktorá znižuje fixné náklady. Je preto pravdepodobnejšie, že spotrebitelia skôr dostanú primeraný podiel z výhod plynúcich z nákladovej efektívnosti v prípade zníženia variabilných nákladov, ako v prípade zníženia fixných nákladov.

99.

Skutočnosť, že podniky môžu byť motivované preniesť na spotrebiteľov určitú nákladovú efektívnosť, neznamená, že prenos musí byť na úrovni 100 %. Skutočný prenos závisí od rozsahu, do akého spotrebitelia reagujú na zmeny ceny, t. j. od elasticity dopytu. Čím viac sa zvýši dopyt vyvolaný znížením ceny, tým rýchlejší je prenos výsledkov. To vyplýva zo skutočnosti, že čím je vyšší dodatočný predaj vyvolaný znížením cien v dôsledku zvýšenia výstupu, tým je pravdepodobnejšie, že tento predaj vyváži stratu zisku spôsobenú nižšou cenou vyplývajúcou zo zvýšenia výstupu. Ak neexistuje cenová diskriminácia, znižovanie cien ovplyvňuje všetky jednotky predávané podnikom, a v tom prípade je hraničný výnos nižší ako cena získaná za hraničný produkt. Ak môžu príslušné podniky účtovať rôzne ceny rôznym zákazníkom, t. j. cenovo ich diskriminovať, z prenosu výhod majú obvykle prospech len cenovo citliví spotrebitelia (88).

100.

Treba brať do úvahy aj to, že zisky efektívnosti často neovplyvňujú celú štruktúru nákladov príslušných podnikov. V takom prípade sa zmenšuje vplyv na cenu pre spotrebiteľa. Ak napríklad dohoda umožňuje stranám dohody znížiť výrobné náklady o 6 %, ale výrobné náklady tvoria len jednu tretinu nákladov, na základe ktorých sa určuje cena, vplyv na cenu výrobku je 2 % za predpokladu prenosu celej sumy.

101.

A nakoniec, čo je veľmi dôležité, treba vyvážiť dve protichodné sily vyplývajúce z obmedzenia hospodárskej súťaže a nákladovej efektívnosti. Na jednej strane, akékoľvek zvýšenie trhovej sily spôsobené dohodou obmedzujúcou hospodársku súťaž dáva príslušným podnikom možnosť a motiváciu zvýšiť cenu. Na druhej strane, druhy nákladovej efektívnosti, ktoré sa berú do úvahy, môžu príslušné podniky motivovať znížiť cenu, pozri odsek 98 Účinky týchto dvoch protikladných síl musia byť navzájom vyvážené. V tejto súvislosti pripomíname, že podmienka prenosu na zákazníkov zahŕňa pohyblivé rozpätie. Keď dohoda spôsobí podstatné zníženie konkurenčných tlakov, ktorým strany čelia, na dostatočný prenos je zvyčajne potrebná mimoriadne veľká nákladová efektívnosť.

102.

Prenos na spotrebiteľov môže mať formu aj kvalitatívnej efektívnosti, napr. nových a vylepšených produktov, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľov dostatočnú hodnotu na kompenzáciu protisúťažných účinkov dohody vrátane zvýšenia ceny.

103.

Akékoľvek takéto posudzovanie si nevyhnutne vyžaduje posúdenie hodnoty. Je ťažké priradiť presné hodnoty dynamickej efektívnosti takejto povahy. Základný cieľ posudzovania však zostáva rovnaký, a to zistiť celkový dosah dohody na spotrebiteľov v rámci relevantného trhu. Podniky dožadujúce sa výhody článku 81 ods. 3 musia dokázať, že spotrebitelia získali kompenzačné výhody (v tejto súvislosti pozri odseky 57 a 86).

104.

Dostupnosť nových a zlepšených produktov predstavuje dôležitý zdroj blahobytu spotrebiteľov. Pokiaľ je zvýšenie hodnoty prameniace z týchto zlepšení väčšie než akákoľvek škoda zo zachovania alebo zvýšenia ceny v dôsledku dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, spotrebitelia sú na tom lepšie ako bez takejto dohody a požiadavka prenosu na spotrebiteľov uvedená v článku 81 ods. 3 je obvykle splnená. V prípadoch, kde je pravdepodobným účinkom dohody zvýšenie cien pre spotrebiteľov v rámci relevantného trhu, treba starostlivo posúdiť, či údajné výhody vytvárajú pre spotrebiteľov na trhu skutočnú hodnotu, ktorá kompenzuje nepriaznivé účinky obmedzenia hospodárskej súťaže.

105.

Podľa štvrtej podmienky článku 81 ods. 3 dohoda nesmie príslušným podnikom umožniť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov. Ochrana súperenia a súťažného konania dostáva v konečnom dôsledku prioritu pred možnými prosúťažnými ziskami efektívnosti, ktoré môžu byť výsledkom dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž. Poslednou podmienkou článku 81 ods. 3 sa uznáva skutočnosť, že súperenie medzi podnikmi je základným hnacím motorom hospodárskej efektívnosti vrátane dynamickej efektívnosti v podobe inovácie. Inými slovami, konečným cieľom článku 81 je chrániť súťažné konanie. Keď sa vylúči hospodárska súťaž, súťažné konanie končí a nad krátkodobými ziskami efektívnosti prevážia dlhodobé straty prameniace okrem iného z výdavkov daného podniku na udržanie svojho postavenia (vyhľadávanie renty), z nesprávneho prideľovania zdrojov, menšej inovácie a vyšších cien.

106.

Pojem vylúčenia hospodárskej súťaže v článku 81 ods. 3 vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov je autonómny pojem právnych predpisov Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže špecifický pre článok 81 ods. 3 (89). Pri uplatňovaní tohto pojmu však treba brať do úvahy vzťah medzi článkom 81 a článkom 82. Podľa ustálenej judikatúry nemôže uplatnenie článku 81 ods. 3 brániť uplatneniu článku 82 zmluvy (90). Okrem toho, keďže aj článok 81 aj článok 82 sledujú cieľ zachovania účinnej hospodárskej súťaže na trhu, dôslednosť si vyžaduje, aby sa článok 81 ods. 3 vykladal ako vopred vylučujúci akékoľvek uplatnenie tohto ustanovenia na dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, ktorých výsledkom je zneužitie dominantného postavenia (91)  (92). Nie všetky dohody obmedzujúce hospodársku súťaž uzavreté dominantným podnikom však predstavujú zneužitie dominantného postavenia. To je napríklad prípad, keď je dominantný podnik súčasťou neúplne funkčného spoločného podniku (93), o ktorom sa zistí, že obmedzuje hospodársku súťaž, ale zároveň v ňom dochádza k podstatnej integrácii aktív.

107.

To, či je hospodárska súťaž vylúčená v zmysle poslednej podmienky článku 81 ods. 3, závisí od stupňa hospodárskej súťaže existujúcej pred dohodou a od vplyvu obmedzujúcej dohody na hospodársku súťaž, t. j. aké zníženie hospodárskej súťaže prinesie dohoda. Čím viac je hospodárska súťaž na príslušnom trhu už oslabená, tým nepatrnejšie ďalšie zníženie hospodárskej súťaže je potrebné na jej vylúčenie v zmysle článku 81 ods. 3 Okrem toho, čím je zníženie hospodárskej súťaže spôsobené dohodou väčšie, tým je väčšia pravdepodobnosť rizík vylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

108.

Uplatnenie poslednej podmienky článku 81 ods. 3 si vyžaduje realistickú analýzu rôznych zdrojov hospodárskej súťaže na trhu, veľkosti konkurenčného tlaku, ktorý tieto zdroje vyvíjajú na strany dohody, a dosahu dohody na tento konkurenčný tlak. Treba posudzovať skutočnú aj potenciálnu hospodársku súťaž.

109.

Hoci sú trhové podiely relevantné, veľkosť zostávajúcich zdrojov skutočnej hospodárskej súťaže nemožno posudzovať výlučne na základe trhového podielu. Zvyčajne sa vyžaduje rozsiahlejšia kvalitatívna a kvantitatívna analýza. Treba skúmať schopnosť a motiváciu skutočných konkurentov konkurovať. Ak napríklad konkurenti čelia kapacitným tlakom alebo majú relatívne vyššie výrobné náklady, ich konkurenčná reakcia bude nevyhnutne obmedzená.

110.

Pri posudzovaní dosahu dohody na hospodársku súťaž je relevantné preskúmať aj jej vplyv na rôzne parametre hospodárskej súťaže. Posledná podmienka pre výnimku podľa článku 81 ods. 3 nie je splnená, ak dohoda vylučuje hospodársku súťaž v jednej z jej najdôležitejších vyjadrení. Ide najmä o prípad, keď dohoda vylučuje cenovú hospodársku súťaž (94) alebo hospodársku súťaž v súvislosti s inováciou a vývojom nových výrobkov.

111.

Skutočné trhové konanie strán dohody môže poskytnúť hlbší pohľad na dosah dohody. Ak po uzavretí dohody strany zrealizovali a zachovali podstatné zvýšenie cien alebo ich konanie naznačuje existenciu pomerne vysokého stupňa trhovej sily, je to náznak, že strany dohody nepodliehajú žiadnemu skutočnému konkurenčnému tlaku, a že hospodárska súťaž v súvislosti s podstatnou časťou daných výrobkov bola vylúčená.

112.

Náznak dosahu dohody na budúcu konkurenčnú interakciu môže poskytnúť aj bývalá konkurenčná interakcia. Podnik môže vylúčiť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 3 uzavretím dohody s konkurentom, ktorý bol v minulosti „individualistom“ (95). Takáto dohoda môže zmeniť motiváciu a schopnosť konkurenta konkurovať, a tým odstrániť dôležitý zdroj hospodárskej súťaže na trhu.

113.

V prípadoch, v ktorých figurujú rozdielne produkty, t. j. produkty, ktoré sa v očiach spotrebiteľov odlišujú, dosah dohody môže závisieť od konkurenčného vzťahu medzi produktmi, ktoré predávajú strany dohody. Keď podniky ponúkajú rozdielne produkty, konkurenčný tlak, ktorý jednotlivé produkty na seba navzájom vyvíjajú, sa líši podľa stupňa ich vzájomnej nahraditeľnosti. Preto treba posúdiť stupeň vzájomnej nahraditeľnosti produktov, ktoré strany dohody ponúkajú, t. j. aký konkurenčný tlak strany na seba navzájom vyvíjajú. Čím sa produkty strán dohody dajú lepšie nahradiť jeden druhým, tým je obmedzujúci účinok dohody pravdepodobnejší. Inými slovami, čím je väčšia vzájomná nahraditeľnosť produktov, tým je väčšia pravdepodobná zmena, ktorú dohoda prináša v zmysle obmedzenia hospodárskej súťaže na trhu, a tým je pravdepodobnejšie riziko vylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných produktov.

114.

Hoci najdôležitejšie sú zvyčajne zdroje skutočnej hospodárskej súťaže, lebo sa najľahšie overujú, treba brať do úvahy aj zdroje potenciálnej hospodárskej súťaže. Posudzovanie potenciálnej hospodárskej súťaže si vyžaduje analýzu prekážok vstupu na trh, ktorým čelia podniky, ktoré ešte nesúťažia na relevantnom trhu. Akékoľvek tvrdenia strán, že prekážky vstupu na trh sú nízke, musia byť podoprené informáciami o zdrojoch potenciálnej hospodárskej súťaže a strany dohody musia zdôvodniť aj to, prečo tieto zdroje vytvárajú reálny konkurenčný tlak na strany dohody.

115.

Pri posudzovaní prekážok vstupu na trh a reálnej možnosti nového vstupu na výraznej úrovni je relevantné preskúmať okrem iného aj:

116.

Uvedené zásady možno ilustrovať nasledujúcimi hypotetickými príkladmi, ktoré nie sú určené na stanovovanie prahov:

Podnik A je pivovar so 70 % podielom na relevantnom trhu, ktorá predáva pivo v kaviarňach a iných predajných priestoroch. Pred 5 rokmi mal podnik A trhový podiel 60 %. Na trhu figurujú ďalší štyria konkurenti – podnik B s trhovým podielom 10 %, podnik C s podielom 10 %, podnik D s podielom 5 % a podnik E s podielom 5 %. Za posledné roky neprišiel na trh nikto nový a cenové úpravy, ktoré zaviedol podnik A, konkurenti zvyčajne nasledovali. Podnik A uzavrel dohody s 20 % predajných priestorov, ktoré predstavujú 40 % objemu tržieb, a tým sa strany dohody zaviazali 5 rokov kupovať pivo len od podniku A. Dohody zvýšili náklady a znížili príjmy súperov, ktorí zostali vylúčení z najatraktívnejších predajní. V dôsledku trhového postavenia podniku A, ktoré sa v posledných rokoch posilnilo, neprítomnosti nováčika a už aj tak slabej pozície konkurentov je pravdepodobné, že hospodárska súťaž na trhu je vylúčená v zmysle článku 81 ods. 3

Prepravné podniky A, B, C a D, ktorých podiel na relevantnom trhu predstavuje spolu viac ako 70 %, uzavreli dohodu, ktorou sa zaväzujú koordinovať svoje harmonogramy a tarify. Po vykonaní dohody sa ceny zvýšili od 30 % do 100 %. Na trhu fungujú ešte ďalší štyria dodávatelia, z ktorých najväčší má na relevantnom trhu asi 14 % podiel. V posledných rokoch sa nezaznamenal žiadny nový vstup a strany dohody po zvýšení cien nestratili výrazný trhový podiel. Existujúci konkurenti nepriniesli na trh žiadnu výraznú novú kapacitu a nový neprišiel nikto. Na základe trhového postavenia strán dohody a nulovej konkurenčnej reakcie na ich spoločné konanie možno logicky dôjsť k záveru, že strany dohody nepodliehajú reálnym konkurenčným tlakom, a že dohoda im dáva možnosť vylúčiť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ods. 3

Podnik A je výrobca elektrických spotrebičov pre profesionálnych používateľov so 65 % podielom na relevantnom trhu. Podnik B je konkurenčný výrobca s 5 % trhovým podielom, ktorý vyvinul nový typ motora s vyšším výkonom a nižšou spotrebou. Podniky A a B uzavreli dohodu, ktorou si založili spoločný výrobný podnik na výrobu nového motora. Podnik B sa zaviazal udeliť spoločnému podniku výlučnú licenciu. Spoločný podnik zlučuje novú technológiu podniku B s efektívnym procesom výroby a kontroly kvality podniku A. Na trhu je ešte jeden veľký konkurent s 15 % podielom. Ďalšieho konkurenta s 5 % trhovým podielom nedávno nadobudol podnik C, veľký medzinárodný výrobca konkurenčných elektrospotrebičov, ktorý sám vlastní efektívne technológie. Podnik C nebol doteraz veľmi činný na trhu predovšetkým preto, že zákazníci si želajú miestne zastúpenie a servis. Týmto nadobudnutím získal podnik C prístup k servisnej organizácii potrebnej na preniknutie na trh. Vstupom podniku C sa pravdepodobne zaistí, že hospodárska súťaž nebude vylúčená.