25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/1

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/2

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

—

so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006,

—

so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach al-Nashiri/Poľsko, Abu Zubaydah/Litva, Husayn (Abu Zubaydah)/Poľsko, El-Masri/bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Nasr a Ghali/Taliansko a al-Nashiri/Rumunsko,

—

so zreteľom na rozsudok talianskeho súdu, ktorým usvedčil a odsúdil na tresty odňatia slobody v neprítomnosti 22 agentov CIA, jedného pilota Air Force a dvoch talianskych agentov za ich úlohu v únose milánskeho imáma Abu Omara,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o údajnom využívaní európskych krajín CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov podľa predbežných výsledkov práce dočasného výboru (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA: ďalší postup v nadväznosti na správu dočasného výboru Európskeho parlamentu TDIP (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA (4),

—

so zreteľom na štúdiu užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu Spojených štátov (SSCI) o programe Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pre zadržiavanie a vypočúvanie a používaní rôznych foriem mučenia zadržaných osôb službou CIA medzi rokmi 2001 a 2006,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname, z ktorých posledné je uznesenie z 23. mája 2013 o Guantáname: hladovka väzňov (5),

—

so zreteľom na závery Rady týkajúce sa základných práv a právneho štátu a na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v roku 2013 (Luxemburg 5. a 6. jún 2014),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012) (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

—

so zreteľom na Správu EÚ o boji proti korupcii z 3. februára 2014 vypracovanú Komisiou (COM(2014)0038),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (7),

—

so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

B.

keďže Európsky parlament opakovane odsúdil program CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, ktorý viedol k opakovanému porušovaniu ľudských práv vrátane mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, únosov, tajného zadržiavania, väznenia bez súdneho konania a porušovania zásady nevyhostenia;

C.

keďže politiky vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu napriek svojej osobitnej povahe nie sú oslobodené od zásady zodpovednosti a nemôže existovať beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva a ľudských práv;

D.

keďže zodpovednosť za mimoriadne vydávanie, únosy, nezákonné tajné zadržiavanie a mučenie je nevyhnutná pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a pre zabezpečenie legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu;

E.

keďže Európsky parlament opakovane žiadal dôkladné vyšetrenie spolupráce členských štátov EÚ s CIA v súvislosti s programom tajného zadržiavania a mimoriadneho vydávania;

F.

keďže bývalý Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 10. októbra 2013 vyzval súčasný Európsky parlament, aby naďalej plnil a vykonával mandát, ktorý Európskemu parlamentu zveril Dočasný výbor vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a zaistil tak prijatie opatrení v súvislosti s jeho odporúčaniami, aby preskúmal prípadné nové prvky a aby plne využil a rozvinul svoje vyšetrovacie právomoci;

G.

keďže v správe užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA sa odhaľujú nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu;

H.

keďže správa užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA vyvracia tvrdenia CIA, že prostredníctvom mučenia boli odhalené informácie, ktoré by sa nezistili prostredníctvom tradičných, nenásilných metód vypočúvania;

I.

keďže na Národnom súde (Audiencia Nacional) Španielskeho kráľovstva prebieha trestné konanie týkajúce sa mučenia na vojenskej námornej základni v zálive Guantánamo (vec č. 150/09 prešetrovaná centrálnym súdom č. 5 (Juzgado Central No. 5);

J.

keďže prezident USA Barack Obama sa zaviazal zatvoriť do januára 2010 väzenské zariadenie v zálive Guantánamo, čo je zariadenie, v ktorom je 122 osôb zadržiavaných bez formálneho obvinenia, ktoré by bol proti nim vyniesol trestný súd, vrátane 54 osôb, ktorých prepustenie bolo úradne schválené;

K.

keďže pomoc členských štátov EÚ pri presídľovaní niektorých väzňov zo zariadenia v zálive Guantánamo je pomalá a obmedzená;

1.

víta rozhodnutie užšieho výboru pre spravodajské služby Senátu USA zverejniť súhrn svojej správy o programe Ústrednej spravodajskej agentúry na zadržiavanie a vypočúvanie; nabáda na zverejnenie správy v plnej miere bez toho, aby bola neúmerne a zbytočne upravovaná;

2.

dôrazne odsudzuje kruté vyšetrovacie postupy, ktoré charakterizujú tieto nezákonné protiteroristické operácie; zdôrazňuje základný záver Senátu USA, že násilné metódy uplatňované CIA neviedli k získaniu spravodajských informácií, ktoré by zabránili ďalším teroristickým útokom; pripomína svoje absolútne odsúdenie mučenia;

3.

domnieva sa, že atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programom CIA umožnila, aby sa pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ďalej ukázali programy hromadného sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a tajné služby rôznych členských štátov EÚ;

4.

vyzýva USA, aby vyšetrovali a trestné stíhali opakované porušovanie ľudských práv vyplývajúce z programov CIA týkajúcich sa vydávania a tajného zadržiavania a aby spolupracovali, pokiaľ ide o všetky žiadosti členských štátov EÚ o informácie, vydanie alebo účinné opravné prostriedky pre obete v súvislosti s programom CIA;

5.

opätovne vyzýva členské štáty, aby vyšetrili tvrdenia o tom, že na ich území boli tajné väznice, kde boli ľudia zadržiavaní v rámci programu CIA, a aby stíhali osoby zapojené do týchto operácií, zohľadňujúc všetky nové dôkazy, ktoré vyšli najavo;

6.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere prešetrili nedávne tvrdenia, že na ich území dochádzalo k nezákonnému vydávaniu, zadržiavaniu a mučeniu osôb, a aby zodpovedné osoby stíhali;

7.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, ktorým čelia vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovania týkajúce sa zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, zneužívania štátneho tajomstva a nenáležitej klasifikácie dokumentov vedúcej k ukončeniu trestných konaní a k de facto beztrestnosti páchateľov porušovania ľudských práv;

8.

žiada, aby boli bez ďalších prieťahov zverejnené výsledky vyšetrovaní, ktoré prebiehajú v súvislosti so zapojením členských štátov do programu CIA, najmä výsledky Chilcotovho vyšetrovania;

9.

požaduje vnútornej stratégie EÚ pre základné práva a vyzýva Komisiu, aby navrhla prijatie takejto stratégie a súvisiaceho akčného plánu;

10.

poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby v súčinnosti s Výborom pre zahraničné veci, a najmä Podvýborom pre ľudské práva pokračoval vo svojom vyšetrovaní „údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA“ a aby do jedného roka predložil plénu správu o:

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/6

—

so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na články 4, 16, 20, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 o záverečnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) za rok 2014,

—

so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia 2178 (2014)),

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. apríla 2009 o vytváraní profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v rámci boja proti terorizmu, presadzovania práva, prisťahovalectva, colných a hraničných kontrol (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (3),

—

so zreteľom na posúdenie hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA) na rok 2014, ktoré predložil Europol,

—

so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol,

—

so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

—

so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 29. a 30. januára 2015 v Rige,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 11. januára 2015,

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. októbra 2014 a 5. decembra 2014,

—

so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

—

so zreteľom na pracovný program Komisie na rok 2015 zverejnený 16. decembra 2014 (COM(2014)0910),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),

—

so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre ochranu údajov zriadenej podľa článku 29 k uplatňovaniu koncepcie nevyhnutnosti a proporcionality a ochrane údajov v odvetví presadzovania práva (stanovisko 01/2014),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spoločných veciach C-293/12 a C-594/12, Digital Rights Ireland ltd a Seitlinger a ďalší, a na stanovisko právnej služby Európskeho parlamentu k výkladu tohto rozsudku,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže terorizmus a násilný extrémizmus patria medzi hlavné hrozby pre našu bezpečnosť a naše slobody;

B.

keďže nedávne tragické udalosti v Paríži boli pripomienkou toho, že Európska únia stojí tvárou v tvár neprestajnej a vyvíjajúcej sa hrozbe terorizmu, ktorá za posledné desaťročie vážne zasiahla viacero členských štátov útokmi nielen na ľudí, ale aj na hodnoty a slobody, na ktorých sa Únia zakladá;

C.

keďže bezpečnosť je jedným z práv, ktoré zaručuje Charta základných práv EÚ, ale základné práva, občianske slobody a proporcionalita sú hlavnými prvkami úspešných protiteroristických politík;

D.

keďže stratégie prevencie na boj proti terorizmu by sa mali opierať o viacúrovňový prístup zameraný na priamy protiúder na zmarenie príprav útokov na území EÚ, ale aj na zjednotenie potrieb na riešenie hlavných príčin terorizmu; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni, aby sa posilnila bezpečnosť našich občanov, chránili základné hodnoty slobody, demokracie a ľudské práva a dodržiavalo sa medzinárodné právo;

E.

keďže viaceré závažné teroristické útoky spáchané od 11. septembra 2001 na európskej pôde a najnovšie útoky z januára tohto roka mali značný vplyv na to, ako občania a obyvatelia EÚ vnímajú bezpečnosť; keďže bezpečnostná situácia v Európe sa v posledných rokoch výrazne zmenila v dôsledku nových konfliktov a nepokojov v bezprostrednom susedstve EÚ, rýchleho rozvoja nových technológií a znepokojujúceho vzostupu radikalizácie, ktorá vedie k násiliu a terorizmu vnútri EÚ, ako aj v susedných krajinách;

F.

keďže šírenie teroristickej propagandy sa uľahčuje používaním internetu a sociálnych médií; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadväzovať a udržiavať styky bez fyzických prekážok, akými sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne ani bunky;

G.

keďže EÚ stojí tvárou v tvár masívnej a rastúcej hrozbe, ktorú predstavujú „zahraniční bojovníci z EÚ“, teda osoby, ktoré cestujú do iného štátu, ako je štát ich trvalého pobytu alebo ich štátnej príslušnosti, a to na účely páchania alebo plánovania teroristických aktov alebo poskytovania či získavania teroristického výcviku, aj v súvislosti s ozbrojenými konfliktami; keďže sa odhaduje, že 3 500 až 5 000 štátnych príslušníkov EÚ odišlo z domova, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi, keď vypukli vojna a ozbrojené konflikty v Sýrii, Iraku a Líbyi, čo predstavuje obrovský problém pre bezpečnosť občanov EÚ;

1.

čo najdôraznejšie odsudzuje kruté činy spáchané v Paríži a opätovne vyjadruje hlbokú sústrasť francúzskemu ľudu a rodinám obetí a vyjadruje jednotu v boji proti terorizmu a útoku na naše demokratické hodnoty a slobody;

2.

dôrazne a kategoricky odsudzuje všetky teroristické akty, podporu terorizmu, glorifikáciu tých, ktorí sa zapájajú do terorizmu, a obhajovanie extrémistických násilných ideológií bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta k nim dochádza alebo ich podporujú; zdôrazňuje, že bez bezpečnosti niet slobody a bez slobody niet bezpečnosti;

3.

so znepokojením konštatuje, že rýchlo rastúci počet občanov EÚ, ktorí cestujú do oblastí konfliktov, aby vstúpili do teroristických organizácií a neskôr sa vrátili na územie EÚ, predstavuje pre vnútornú bezpečnosť EÚ a životy občanov EÚ veľké riziká; žiada Komisiu, aby navrhla jasnú a spoločnú definíciu pojmu „zahraniční bojovníci z EÚ“ v záujme posilnenia právnej istoty;

4.

zdôrazňuje potrebu špecifickejších opatrení na riešenie problému občanov EÚ, ktorí cestujú na to, aby bojovali za teroristické organizácie v zahraničí; tvrdí, že v niektorých prípadoch síce možno uplatniť stíhanie, ale na predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu, na sťažovanie cestovania európskych a iných zahraničných bojovníkov, ako aj na riešenie otázky navrátilcov by sa mali uplatňovať iné opatrenia; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali najlepšie postupy na základe postupov tých členských štátov, ktoré už prijali úspešné stratégie, akčné plány a programy pre túto oblasť;

5.

zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavuje terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje stratégiu boja proti terorizmu založenú na viacúrovňovom prístupe, ktorou sa budú komplexne riešiť základné faktory radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ako sú rozvoj sociálnej súdržnosti, inkluzívnosť, politická a náboženská tolerancia a zabraňovanie vytváraniu get, analyzovanie internetového podnecovania teroristických činov a vytváranie protiváhy, zabraňovanie odchodu a zapájaniu osôb do teroristických organizácií, predchádzanie a zastavenie náboru a prijímania osôb do ozbrojených konfliktov, prerušenie finančnej podpory teroristickým organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa chcú do nich zapájať, zabezpečenie prípadného prísneho trestného stíhania a poskytovanie orgánom presadzovania práva vhodných nástrojov na plnenie ich povinností pri plnom dodržiavaní základných práv;

6.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali systémy, pomocou ktorých možno riešiť hlavné príčiny radikalizácie, vrátane vzdelávacích programov, podporovania integrácie, sociálneho začleňovania, dialógu, participácie, rovnosti, tolerancie a pochopenia medzi rozličnými kultúrami a náboženstvami, ako aj rehabilitačných programov;

7.

s veľkým znepokojením poukazuje na fenomén radikalizácie vo väzniciach a nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v tejto oblasti; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala väzniciam a podmienkam zadržiavania s cielenými opatreniami proti radikalizácii v tomto prostredí; vyzýva členské štáty, aby zlepšili administratívne systémy väzníc v záujme uľahčovania odhaľovania väzňov, ktorí sa zapojili do príprav teroristických aktov, aby sledovali procesy radikalizácie a predchádzali im a aby vypracovali osobitné programy na prerušenie kontaktov, rehabilitáciu a odstránenie radikalizácie;

8.

zdôrazňuje, že naliehavo treba zintenzívniť predchádzanie radikalizácii a podporovať programy na jej potláčanie, a to splnomocnením spoločenstiev a občianskej spoločnosti a spoluprácou s nimi na národnej a miestnej úrovni, aby sa zastavilo šírenie extrémistických ideológií; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN), združujúcu všetky subjekty zapojené do prípravy kampaní proti radikalizácii a do tvorby protiradikalizačných štruktúr a postupov navracania zahraničných bojovníkov, a priamo vyzvala extrémistické ideológie, aby poskytli pozitívne alternatívy;

9.

podporuje prijatie európskej stratégie na boj proti teroristickej propagande, radikálnym sieťam a online náboru, ktorá by vychádzala z vynaloženého úsilia a iniciatív, ktoré sa už podnikli na medzivládnom a dobrovoľnom základe, v záujme presadzovania výmeny najlepších postupov a úspešných metód v tejto oblasti;

10.

vyzýva na prijatie odporúčania Rady týkajúceho sa národných stratégií na predchádzanie radikalizácii, ktoré by sa zaoberalo širokou škálou skrytých faktorov radikalizácie a obsahovalo odporúčania pre členské štáty týkajúce sa zriaďovania programov prerušenia kontaktov, rehabilitácie a odstraňovania radikalizácie;

11.

vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali existujúce platformy, databázy a systémy varovania na európskej úrovni, ako sú Schengenský informačný systém (SIS) a systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (APIS);

12.

zdôrazňuje, že voľný pohyb osôb v rámci Schengenského priestoru je najdôležitejšou slobodou Európskej únie, a preto odmieta všetky návrhy na pozastavenie Schengenského systému a namiesto toho vyzýva členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá, ktoré už zahŕňajú možnosť dočasného zavedenia kontrol dokladov, a aby lepšie využívali systém SIS II; konštatuje, že niektoré cielené kontroly sa už môžu vykonávať v prípade osôb prechádzajúcich vonkajšie hranice;

13.

zaväzuje sa k úsiliu o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich do konca tohto roka; preto naliehavo žiada Komisiu, aby určila dôsledky rozsudku Súdneho dvora týkajúceho sa smernice o uchovávaní údajov (5) a o jeho možnom vplyve na smernicu EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich; povzbudzuje Radu k tomu, aby vykonala ďalší pokrok v práci na balíku opatrení na ochranu údajov, aby trialógy o oboch – o smernici EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich a o balíku opatrení na ochranu údajov – mohli prípadne prebiehať súbežne; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyzvala nezávislých odborníkov z oblasti presadzovania práva, bezpečnosti a spravodajských služieb a zástupcov pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, aby prispeli svojimi názormi a zásadami týkajúcimi sa potreby a proporcionality systému osobného záznamu o cestujúcom s ohľadom na potreby v oblasti bezpečnosti;

14.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a potom pravidelne posudzovala existujúce nástroje a vypracovala zodpovedajúce hodnotenie pretrvávajúcich nedostatkov v boji proti terorizmu, pričom Rada pravidelne vyhodnocuje hrozby voči Únii, aby Únia a jej členské štáty mohli podniknúť účinné kroky; vyzýva Komisiu a Radu, aby schválili nový plán boja proti terorizmu, ktorý by zabezpečil účinnú reakciu na súčasné hrozby a zaručil skutočnú bezpečnosť pre všetkých a zároveň zaručil práva a slobody, ktoré sú základnými zásadami Európskej únie;

15.

zdôrazňuje, že základným rozmerom boja proti terorizmu musí byť začlenenie politík na ochranu a podporu obetí a ich rodín; preto vyzýva členské štáty, aby riadne implementovali smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

16.

domnieva sa, že boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; je presvedčený, že treba najmä ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vyhodnotila existujúce predpisy EÚ o pohybe nelegálnych strelných zbraní, výbušných zariadení a o obchodovaní so zbraňami súvisiacom s organizovanou trestnou činnosťou;

17.

víta nadchádzajúce prijatie aktualizovaného európskeho právneho rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí ako rozhodujúci krok, ktorý treba implementovať na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť jeho účinnosť a obmedziť tak významný zdroj financovania teroristických organizácií;

18.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili vzájomnú justičnú spoluprácu na základe dostupných nástrojov EÚ, ako je napríklad ECRIS, európsky zatykač a európsky vyšetrovací príkaz;

19.

vyzýva členské štáty, aby predchádzali pohybu osôb podozrivých z teroristickej činnosti tým, že posilnia kontroly na vonkajších hraniciach, budú systematickejšie a účinnejšie kontrolovať cestovné doklady, bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a používaniu falošnej identity, ako aj identifikovaním rizikových oblastí;

20.

so znepokojením berie na vedomie čoraz častejšie zneužívanie internetu a komunikačných technológií teroristickými organizáciami s cieľom komunikovať, plánovať útoky a šíriť propagandu; žiada, aby internet a spoločnosti v oblasti sociálnych médií spolupracovali s vládami a orgánmi presadzovania práva a s občianskou spoločnosťou v záujme boja proti tomuto problému, pričom sa zabezpečí, že sa vždy budú dodržiavať všeobecné zásady slobody prejavu a ochrany súkromia; zdôrazňuje, že opatrenia na obmedzenie využívania a šírenia údajov na internete na účely boja proti terorizmu musia spĺňať požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti;

21.

pripomína, že každý zber a šírenie údajov, ktoré vykonávajú aj agentúry EÚ, ako je Europol, by malo byť v súlade s právom Európskej únie a vnútroštátnym právom a malo by vychádzať zo súdržného rámca na ochranu údajov, ktorý poskytne právne záväzné normy na ochranu osobných údajov na úrovni EÚ;

22.

rozhodne podporuje lepšiu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a agentúrami EÚ; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť, zintenzívniť a urýchliť globálnu výmenu informácií o presadzovaní práva; požaduje účinnejšiu operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami tým, že budú viac využívať také cenné existujúce nástroje ako spoločné vyšetrovacie tímy, program na sledovanie financovania terorizmu a dohody o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), ako aj rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov;

23.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali komplexné hodnotenie opatrení EÚ v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacich opatrení, najmä pokiaľ ide o ich uplatňovanie členskými štátmi v právnych predpisoch a v praxi, a miery spolupráce členských štátov s agentúrami EÚ v tejto oblasti, najmä s Europolom a Eurojustom, ako aj zodpovedajúce posúdenie pretrvávajúcich nedostatkov, pričom využijú postup stanovený v článku 70 ZFEÚ, a aby zaviedli tento vyhodnocovací proces ako súčasť európskeho programu v oblasti bezpečnosti;

24.

zdôrazňuje, že treba, aby európske agentúry a vnútroštátne orgány presadzovania práva bojovali proti hlavným zdrojom príjmov teroristických organizácií vrátane prania špinavých peňazí, obchodovania s ľuďmi a nezákonného obchodovania so zbraňami; v tejto súvislosti vyzýva na úplnú implementáciu právnych predpisov EÚ v tejto oblasti v záujme zabezpečenia koordinácie celoeurópskeho prístupu; konštatuje, že členské štáty poskytli Europolu a Eurojustu iba 50 % informácií o terorizme a organizovanej trestnej činnosti;

25.

vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali jedinečné kapacity Europolu a zabezpečili, aby ich národné jednotky poskytovali Europolu dôležité informácie systematickejšie a pravidelnejšie; ďalej podporuje vytvorenie európskej platformy proti terorizmu v rámci Europolu, ktorá by mala čo najviac vystupňovať jeho operačné a technické kapacity a kapacity na výmenu informácií spravodajských služieb;

26.

zdôrazňuje potrebu zvýšenia účinnosti a koordinácie reakcie v oblasti trestného súdnictva prostredníctvom agentúry Eurojust s cieľom zjednotiť posudzovanie činov páchaných zahraničnými bojovníkmi ako trestný čin v celej EÚ, zabezpečiť právny rámec a uľahčovať cezhraničnú spoluprácu, zabraňovať nedostatkom v trestnom stíhaní a zaoberať sa praktickými a právnymi problémami pri zhromažďovaní a určovaní prípustnosti dôkazov prípadov terorizmu, a to aktualizáciou rámcového rozhodnutia 2008/919/SVV;

27.

požaduje vykonávanie rozhodného demokratického a súdneho dohľadu nad protiteroristickými politikami a prácou spravodajských služieb, spolu s úplne nezávislou demokratickou kontrolou, a trvá na tom, aby kontrolná spolupráca bola v prísnom súlade s medzinárodným právom;

28.

vyzýva EÚ, aby aktívne podporovala globálne partnerstvo proti terorizmu a úzko spolupracovala s regionálnymi aktérmi, akými sú Africká únia, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive a Liga arabských štátov, a najmä so susednými krajinami Sýrie a Iraku a krajinami, ktoré boli výrazne zasiahnuté konfliktom, ako sú Jordánsko, Libanon a Turecko, ako aj s OSN, najmä s jej protiteroristickým výborom; v tejto súvislosti vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi odborníkmi na rozvoj a bezpečnosť medzi EÚ a týmito krajinami;

29.

zdôrazňuje najmä, že treba, aby EÚ, jej členské štáty a partnerské krajiny založili stratégiu boja proti medzinárodnému terorizmu na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; ďalej zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie v boji proti medzinárodnému terorizmu by mala byť v prvom rade zameraná na prevenciu, potláčania a trestné stíhanie terorizmu;

30.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prijala vonkajšiu stratégiu EÚ na boj proti medzinárodnému terorizmu, s cieľom obmedziť zdroje medzinárodného terorizmu a zahrnúť boj proti terorizmu do spoločnej politiky; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu spolupráce s tretími krajinami v boji proti terorizmu a zároveň zabezpečili dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv;

31.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zrevidovala svoju stratégiu zameranú na južné Stredozemia ako súčasť pokračujúceho skúmania európskej susedskej politiky a zamerala sa na podporu tých krajín a aktérov, ktorí sú skutočne odhodlaní ctiť spoločné hodnoty a realizovať reformy;

32.

zdôrazňuje, že sa treba zameriavať na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej v rámci akčných plánov a politických dialógov za účasti EÚ a jej partnerských krajín, a to nadväzovaním medzinárodnej spolupráce, využívaním existujúcich programov a kapacít, ako aj spoluprácou s aktérmi občianskej spoločnosti v krajinách záujmu v oblasti boja proti terorizmu a radikálnej propagandy na internete a v iných komunikačných prostriedkoch;

33.

zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ v oblasti protiteroristických opatrení musí takisto v plnej miere využívať zahraničnú a rozvojovú politiku na odstraňovanie chudoby, diskriminácie a marginalizácie, boj proti korupcii a podporu dobrej správy vecí verejných, predchádzanie a riešenie konfliktov, pretože všetky prispievajú k marginalizácii určitých skupín a oblastí spoločnosti, a tým sa tieto skupiny stávajú citlivejšie k propagande extrémistických skupín;

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/12

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o druhom Fóre pre správu internetu (3),

—

so zreteľom na Deklaráciu zásad a Akčný plán Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS) prijaté v Ženeve dňa 12. decembra 2003,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku globálnemu partnerstvu v informačnej spoločnosti: Premietnutie ženevských zásad do činnosti (COM(2004)0480),

—

so zreteľom na Tuniský záväzok a Tuniský program pre informačnú spoločnosť, ktoré boli prijaté 18. novembra 2005,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie, ktoré bolo vydané v nadväznosti na Svetový samit o informačnej spoločnosti v roku 2006 (COM(2006)0181),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo zasadnutia mnohých zainteresovaných strán NETmundial z 24. apríla 2014,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika a riadenie v oblasti internetu – Úloha Európy pri formovaní budúcnosti riadenia internetu (COM(2014)0072),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie delegácie EÚ vyslanej na zasadnutie Fóra pre správu internetu, ktoré sa konalo 2. – 5. septembra 2014 v Istanbule,

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže účelom Fóra pre správu internetu (IGF) je plniť mandát zo Svetového samitu o informačnej spoločnosti (SSIS), pokiaľ ide o zvolávanie fór pre demokratický a transparentný politický dialóg za účasti mnohých zainteresovaných subjektov;

B.

keďže hlavnou úlohou a funkciou IGF je diskutovať o širokej škále otázok týkajúcich sa správy internetu a v prípade potreby odporučiť kroky medzinárodnému spoločenstvu;

C.

keďže 20. decembra 2010 sa Valné zhromaždenie OSN rozhodlo predĺžiť mandát IGF na ďalších päť rokov;

D.

keďže rokovanie a rozhodnutie o ďalšom obnovení mandátu IGF sa uskutoční na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 2015;

E.

keďže Parlament vyslal ad hoc delegáciu na SSIS v roku 2005 a odvtedy ju vysiela na každé výročné zasadnutie IGF;

F.

keďže ad hoc delegácie Parlamentu zohrali kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o presadzovanie európskych hodnôt a interakciu s organizáciami občianskej spoločnosti a so zástupcami národných parlamentov prítomnými na týchto podujatiach, a to v spolupráci s členskými štátmi a Komisiou;

G.

keďže medzi hlavné priority Európskej únie počas deviateho zasadnutia IGF, ktoré sa konalo v septembri 2014 a ktorého ústrednou témou bolo Spájanie kontinentov v záujme lepšej správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných strán, patrili: rozšírený prístup k internetu na celom svete, zachovanie internetu ako globálneho, otvoreného a spoločného zdroja, nediskriminačný prístup k znalostiam, väčšia zodpovednosť a transparentnosť v rámci modelu správy internetu, na ktorom sa zúčastňuje mnoho zainteresovaných strán, odmietnutie myšlienky štátom kontrolovaného internetu a uznanie skutočnosti, že o našich základných slobodách a ľudských právach nemožno vyjednávať a musia byť chránené online;

H.

keďže ministri dopravy, telekomunikácií a energetiky EÚ schválili 27. novembra 2014 závery Rady, v ktorých sa zdôrazňovala dôležitosť koordinovanej európskej pozície, pokiaľ ide o správu internetu, a význam podpory posilnenia IGF ako platformy pre účasť viacerých zainteresovaných subjektov;

I.

keďže v marci 2014 oznámila Správa národných telekomunikácií a informačnej politiky (NTIA) Ministerstva obchodu USA svoj zámer preniesť funkcie Internetového orgánu pre prideľovanie čísel (IANA), pokiaľ ide o dohľad nad internetom, na globálne spoločenstvo mnohých zainteresovaných subjektov pred skončením platnosti súčasnej zmluvy medzi NTIA a Internetovou spoločnosťou pre pridelené mená a čísla (ICANN) v septembri 2015; keďže vyvážené riešenie tohto prenosu sa musí nájsť včas a malo by viesť k vytvoreniu systému, ktorý nemožno ovládnuť a manipulovať, aby sa tak naďalej zabezpečoval stabilný internet;

J.

keďže v apríli 2014 sa na ad hoc celosvetovom stretnutí mnohých zainteresovaných subjektov NETmundial na tému budúcnosti riadenia internetu vypracoval súbor zásad riadenia internetu a plán pre budúci rozvoj internetového ekosystému;

K.

keďže podľa očakávaní by mal rast súvisiaci s internetovým hospodárstvom dosiahnuť v EÚ takmer 11 %, pričom sa predpokladá zvýšenie jeho príspevku do HDP z 3,8 % v roku 2010 na 5,7 % v roku 2016;

L.

keďže internet je základným pilierom jednotného digitálneho trhu a podporuje okrem iného inovácie, rast, obchod, demokraciu, kultúrnu rozmanitosť a ľudské práva;

M.

keďže v rámci otvoreného internetu by sa mali všetky práva a slobody, ktoré majú ľudia v prostredí offline, uplatňovať aj online;

1.

vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby obnovilo mandát IGF, posilnilo jeho zdroje a model správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných subjektov;

2.

domnieva sa, že aj keď IGF neprijme formálne závery, zodpovednosťou EÚ je podporovať tento proces a zväčšovať vplyv týchto výmen v diskusiách o politike, pretože uvedený proces ponúka pozitívny a konkrétny kontext na formovanie budúcnosti internetu na základe prístupu mnohých zainteresovaných subjektov;

3.

vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie EÚ, aby aj naďalej považovali IGF za prioritu a aby ďalej podporovali IGF a jeho sekretariát a tak prispievali na rozvoj efektívnej a nezávislej organizácie, ktorá dokáže vykonávať svoj mandát a prispievať na rozvoj modelu riadenia internetu;

4.

zdôrazňuje, že Parlament by sa mal aj naďalej zúčastňovať na stretnutiach IGF prostredníctvom početnej delegácie, aby spolu s členskými štátmi a Komisiou účinne prispel k vypracovaniu uceleného a komplexného prístupu EÚ v otázke správy internetu;

5.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia dostupnosti internetu na celom svete; zdôrazňuje, že IGF by mal posilniť inkluzívnu účasť všetkých zainteresovaných subjektov;

6.

zdôrazňuje, že je pevne odhodlaný presadzovať model správy internetu za účasti mnohých zainteresovaných subjektov; vyzýva členské štáty, Komisiu a všetky príslušné zainteresované subjekty, aby ďalej posilňovali udržateľnosť tohto modelu tak, že zabezpečia väčšiu inkluzívnosť, transparentnosť a zodpovednosť aktérov a procesov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;

7.

zdôrazňuje dôležitosť dokončenia globalizácie základných funkcií a organizácií internetu; víta záväzok, ktorý v marci 2014 prijala vláda USA v súvislosti s prenosom správy funkcií orgánu IANA; zdôrazňuje dôležitosť plnej zodpovednosti a transparentnosti spoločnosti ICANN;

8.

zdôrazňuje, že bol stanovený pevný termín na dokončenie rokovaní o funkciách orgánu IANA, čo poskytne dlhodobé riešenie, pokiaľ ide o stabilitu a bezpečnosť internetu, pretože v septembri 2015 sa skončí platnosť súčasnej dohody medzi spoločnosťou ICANN a vládou USA o dohľade nad funkciou orgánu IANA;

9.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie na podporu včasného dokončenia tejto novej dohody;

10.

vyzýva príslušné inštitúcie EÚ, aby navrhli samotnú EÚ ako prvého medzinárodného partnera spoločnosti ICANN, pokiaľ ide o funkcie orgánu IANA, a to vrátane úlohy stanovenej na rovnakom základe vo vzťahu k USA a ďalším štátom v rámci potvrdenia záväzkov, ktorými sa v súčasnosti riadia služby orgánu IANA; považuje to za dôležitý krok k zabezpečeniu úplnej neutrality spoločnosti ICANN;

11.

zdôrazňuje, že z plodných výmen názorov v rámci doterajších IGF sa už možno poučiť a toto poučenie možno uplatniť v praxi, najmä pokiaľ ide o regulačné aspekty elektronickej komunikácie a otázky bezpečnosti prenosu údajov a ochrany súkromia; domnieva sa, že je potrebné, aby sa v rámci IGF uskutočnili ďalšie diskusie o otázkach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej kriminality, a to od riešení na zvýšenie bezpečnosti kritickej infraštruktúry až po poskytnutie vhodných nástrojov na bezpečnú komunikáciu, predovšetkým elektronickej autentifikácie a šifrovania, pre jednotlivcov a malé podniky; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť otvorený a nezávislý internet ako globálny spoločný zdroj, nediskriminačný prístup k znalostiam v budúcnosti na základe iniciatív a potrieb zainteresovaných subjektov, ako aj slobodu prejavu;

12.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa pokračovalo v úsilí o zabezpečenie právnej ochrany neutrality siete, ktorá je nevyhnutným predpokladom na zaručenie slobody informácií a prejavu, na podporu rastu a pracovných miest prostredníctvom rozvoja inovácií a obchodných príležitostí súvisiacich s internetom a pre podporu a ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti optimálnym spôsobom pre všetkých;

13.

zdôrazňuje, že základné slobody a ľudské práva sú pevne stanovené a musia byť chránené online, ako aj offline; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré štáty sa pokúšajú obmedzovať globálne prepojenie svojich občanov cenzúrou a inými reštrikciami; rozhodne odmieta myšlienku štátom kontrolovaného internetu a hromadného dohľadu nad internetom;

14.

zdôrazňuje hospodársky a sociálny význam online práv na súkromie a dôležitosť kontroly používateľov nad ich osobnými údajmi; domnieva sa, že tieto práva sú nevyhnutné pre demokraciu, otvorený a neutrálny internet a pre rovnaké podmienky pre podniky na internete;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, členským štátom a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/15

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (1) (nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom), a najmä jeho článok 26 ods. 6 a 7,

—

so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka (COM(2013)0755) a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv (SWD(2013)0437),

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o vyššie uvedenom vykonávacom nariadení Komisie z 13. decembra 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole (4),

—

so zreteľom na otázku Komisii o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách (O-000091/2014 – B8-0101/2015),

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

—

so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 26 ods. 6 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa od Komisie vyžaduje, aby do 13. decembra 2013 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka;

B.

keďže v článku 26 ods. 7 vyššie uvedeného nariadenia sa stanovuje, že správa musí okrem iného zohľadňovať potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť poskytovania povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýzu nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení; keďže v nariadení sa ďalej uvádza, že správa môže byť doplnená o návrhy na zmenu príslušných ustanovení v právnych predpisoch EÚ;

C.

keďže Komisia 17. decembra 2013 riadne zverejnila svoju správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Označovanie pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv;

D.

keďže sa odhaduje, že z celkového množstva jatočného mäsa sa v závislosti od príslušného členského štátu 30 % až 50 % spracúva na mäsové zložky potravín, najmä na mleté mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky;

E.

keďže Komisia ešte nepredložila žiadne následné legislatívne návrhy a konštatuje, že ďalšie vhodné kroky sa podniknú po diskusiách v Európskom parlamente a Rade;

F.

keďže podľa vyššie uvedenej správy Komisie o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, existujúce systémy vysledovateľnosti v EÚ nie sú vhodné na to, aby sa odovzdávali informácie o pôvode v rámci potravinového reťazca;

G.

keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa ustanovuje, že uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu je povinné v tom prípade, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií sprevádzajúcich potravinu alebo z celého označenia inak vyplývalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu;

H.

keďže posúdenie vplyvu, o ktoré sa opiera nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, naznačilo, že pôvod mäsa pravdepodobne má pre spotrebiteľov v EÚ prvoradý význam (5);

I.

keďže podľa spotrebiteľského prieskumu, ktorý v roku 2013 vykonalo Konzorcium pre hodnotenie potravinového reťazca, bol medzi rôznymi skupinami potravín, na ktoré sa prieskum vzťahoval, najväčší záujem o označovanie pôvodu v prípade mäsových výrobkov; keďže na základe cielenejšieho skúmania rôznych druhov spracovaných mäsových výrobkov výsledky prieskumu naznačujú, že viac než 90 % respondentov z radov spotrebiteľov považuje označovanie pôvodu za dôležité;

1.

poznamenáva, že v dôsledku krízy vyvolanej bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE) je v EÚ povinné uvádzanie pôvodu v prípade nespracovaného hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (6) a že predpisy EÚ týkajúce sa označovania hovädzieho mäsa sú platné od 1. januára 2002; poznamenáva, že tieto požiadavky na označovanie už zahŕňajú miesto narodenia, miesto chovu a miesto zabitia;

2.

domnieva sa, že vyššie uvedené požiadavky, ktoré sa uplatňujú na nespracované hovädzie mäso a výrobky z hovädzieho mäsa, viedli k väčším očakávaniam spotrebiteľov, pokiaľ ide o informácie o pôvode ďalších druhov čerstvého mäsa, ktorých konzumácia je v EÚ značne rozšírená, a mäsa, ktoré sa používa ako zložka v spracovaných potravinách;

3.

berie na vedomie, že v odôvodnení 31 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa zdôrazňuje skutočnosť, že pôvod mäsa má pre spotrebiteľov prvoradý význam, a spotrebitelia preto očakávajú, že o krajine pôvodu mäsa budú riadne informovaní; poukazuje tiež na to, že v odôvodnení 31 sa uvádza, že v požiadavkách na povinné označovanie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a administratívna záťaž pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva;

4.

zdôrazňuje, že 90 % podnikov v sektore spracovania mäsa sú MSP; zdôrazňuje osobitnú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri vytváraní rastu a pracovných miest, ich príspevok ku konkurencieschopnému európskemu hospodárstvu a ich záväzok týkajúci sa bezpečných a vysokokvalitných potravín; domnieva sa, že vytvorenie rovnakých podmienok pre subjekty v tomto odvetví je nevyhnutné;

5.

opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv potravinových podvodov na bezpečnosť potravín, zdravie spotrebiteľa, dôveru spotrebiteľa, fungovanie potravinového reťazca a stabilitu poľnohospodárskych cien, a zdôrazňuje význam prednostného riešenia potravinových podvodov, a tým rýchleho obnovenia dôvery európskych spotrebiteľov;

6.

domnieva sa, že samotné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu mäsa a mäsových výrobkov nebráni podvodom, ale že prísny systém vysledovateľnosti prispieva k odhaľovaniu možných porušení a k ich potláčaniu; konštatuje, že nedávne potravinové škandály vrátane podvodného nahradzovania hovädzieho mäsa konským mäsom ukázali, že spotrebitelia si želajú prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti a poskytovania informácií spotrebiteľom; poukazuje na to, že prísnejšie predpisy v oblasti vysledovateľnosti by takisto úradom umožnili účinnejšie vyšetrovať potravinové podvody;

7.

zdôrazňuje význam úvah o konskom mäse v súvislosti s mäsom používaným ako zložka v spracovaných potravinách spolu s mäsom zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny, pretože predstavuje významný podiel mäsa používaného v spracovaných potravinách;

8.

zdôrazňuje ďalej skutočnosť, že v samotnej správe Komisie sa uznáva, že viac ako 90 % respondentov zo skupiny spotrebiteľov považuje za dôležité, aby bol na spracovaných potravinárskych výrobkoch označený pôvod mäsa (7); poznamenáva, že to je jedným z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa;

9.

domnieva sa, že označovanie pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka v potravinách, pomôže zaistiť lepšiu vysledovateľnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci, stabilnejšie vzťahy medzi dodávateľmi a spracovateľmi mäsa a väčšiu obozretnosť pri výbere dodávateľov a výrobkov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov;

10.

domnieva sa, že označovanie potravín by malo zohľadňovať transparentnosť informácií a ich čitateľnosť pre spotrebiteľov a súčasne umožňovať európskym podnikom hospodársky životaschopné fungovanie za podmienok, ktoré sú prijateľné z hľadiska kúpnej sily spotrebiteľa;

11.

poukazuje na to, že pokiaľ ide o vplyvy na cenu, výsledky výskumu, ktorý uskutočnila francúzska spotrebiteľská organizácia, sa výrazne líšia od zistení uvedených v správe Komisie v súvislosti s nákladmi na zavedenie označovania krajiny pôvodu; odporúča, aby sa táto záležitosť ďalej preskúmala s cieľom získať jasnejší obraz o možných účinkoch na ceny, za predpokladu, že takéto preskúmanie sa uskutoční v spojení so spotrebiteľskými organizáciami a nespomalí predkladanie legislatívnych návrhov;

12.

konštatuje, že označovanie krajiny pôvodu sa od apríla 2015 stane povinné pre nespracované mäso zo svíň, z oviec, z kôz a z hydiny; konštatuje, že sa to musí zohľadniť pri posudzovaní nákladov poskytovania informácií o pôvode pre tieto druhy mäsa, ak sa používajú ako zložka;

13.

konštatuje, že súčasné dobrovoľné informácie o pôvode môžu spotrebiteľov zavádzať;

14.

vyzýva Komisiu, aby tieto dobrovoľné systémy označovania pôvodu preskúmala a navrhla jasné, súdržné a harmonizované pravidlá, ktoré bude možné presadiť, ak sa výrobcovia rozhodnú vykonávať dobrovoľné označovanie pôvodu;

15.

ďalej pripomína, že hoci – ako sa uvádza v správe Komisie – požiadavka označovania pôvodu v EÚ alebo mimo EÚ by predstavovala menej nákladnú alternatívu, výskum, ktorý uskutočnila Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) v niektorých členských štátoch, odhalil, že toto riešenie by pre spotrebiteľov nebolo prijateľné (8);

16.

domnieva sa, že Komisia by mala podrobnejšie vyšetriť postup (ktorý je už pomerne značne rozšírený) niektorých európskych predajcov a výrobcov, pokiaľ ide o označovanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách, a informovať o svojich zisteniach;

17.

opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby Komisia prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzanie potravinovým podvodom a boj proti nim stali neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ, a riešila štrukturálne nedostatky v celom potravinovom reťazci, najmä zvyšovaním a posilňovaním monitorovania;

18.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala vykonávací akt týkajúci sa uplatňovania článku 26 ods. 3 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o uvádzanie krajiny pôvodu základných zložiek, ak nie je táto krajina tá istá ako krajina pôvodu potravinového výrobku;

19.

nalieha na Komisiu, aby po svojej správe predložila nadväzujúce legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšie informovať európskych spotrebiteľov a aby pri tom zohľadnila svoje posúdenia vplyvu a vyhla sa nadmerným nákladom a nadmernej administratívnej záťaži;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/19

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1) (dohoda z Cotonou), prvýkrát zmenenú v Luxemburgu 25. júna 2005 (2) a druhýkrát zmenenú v Ouagadougou 22. júna 2010 (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody, ktorou sa po druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000, prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005 (4),

—

so zreteľom na rokovací poriadok Spoločného parlamentného zhromaždenia (SPZ) AKT – EÚ prijatý 3. apríla 2003 (5) a naposledy zmenený 27. novembra 2013 v Addis Abebe (Etiópia) (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (7),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o príprave viacročného finančného rámca týkajúceho sa financovania spolupráce EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a zámorskými krajinami a územiami na obdobie rokov 2014 – 2020 (11. európsky rozvojový fond) (9),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 3. apríla 2014 o absolutóriu za plnenie ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012 (10), rozhodnutie z 3. apríla 2014 o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012 (11) a na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2012 (12),

—

so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 27. novembra 2013 o: rešpektovaní zásad právneho štátu a úlohe nestranného a nezávislého súdnictva; spolupráci juh – juh a trojstrannej spolupráci: príležitosti a výzvy pre krajiny AKT; sociálnom a environmentálnom vplyve pastierstva v krajinách AKT a o bezpečnosti v oblasti Veľkých jazier;

—

so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 19. júna 2013 o: opätovnom ohrozovaní demokracie a politickej stability vojenskými prevratmi v krajinách AKT a úlohe medzinárodného spoločenstva; dohodách o hospodárskom partnerstve – ďalší postup; ľudských zdrojoch v oblasti zdravotníctva v krajinách AKT; situácii v Guinejskej republike; a o situácii v Stredoafrickej republike,

—

so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 29. novembra 2012 o: politickej a humanitárnej kríze v Somálsku: výzvach pre Európsku úniu a skupinu AKT; podnikaní založenom na IKT a jeho vplyve na rozvoj v krajinách AKT; a o dôležitosti prístupu k energii pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a dosahovanie miléniových rozvojových cieľov;

—

so zreteľom na uznesenia prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením 30. mája 2012 o: politickom vplyve konfliktu v Líbyi na susediace krajiny AKT a štáty EÚ; nestálosti cien, fungovaní globálnych trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ich vplyve na potravinovú bezpečnosť v krajinách AKT; a sociálnom a environmentálnom vplyve ťažby v krajinách AKT;

—

so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na západoafrickej regionálnej schôdzi 19. júla 2013 v Abuji (Nigéria) (13),

—

so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na karibskej regionálnej schôdzi 16. februára 2013 v Santo Domingu (Dominikánska republika) (14),

—

so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na tichomorskej regionálnej schôdzi 20. júla 2012 v Apii (Samoa) (15),

—

so zreteľom na komuniké, ktoré SPZ prijalo na juhoafrickej regionálnej schôdzi 24. februára 2012 v Lusake (Zambia) (16),

—

so zreteľom na kódex správania členov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ pôsobiacich vo volebných pozorovateľských misiách, ktorý bol prijatý 19. júna 2013,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 18. septembra 2000, ktorá stanovuje miléniové rozvojové ciele (RCM) ako ciele spoločne určené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0012/2015),

A.

keďže SPZ AKT – EÚ má jedinečné postavenie, pretože je jediným mnohostranným medziparlamentným zhromaždením, ktoré bolo vytvorené na základe medzinárodnej dohody – dohody z Cotonou;

B.

keďže zo SPZ sa stalo skutočným parlamentným zhromaždením, ktoré slúži ako fórum na otvorené a úprimné diskusie o otázkach s kľúčovým významom pre rozvojovú spoluprácu a podstatnou mierou prispieva k partnerstvu medzi krajinami AKT a EÚ založenom na rovnakých podmienkach;

C.

keďže ústredným cieľom dohody z Cotonou medzi štátmi, ktoré patria do skupiny AKT, a EÚ je zníženie a nakoniec odstránenie chudoby; keďže spolupráca by mala prispieť aj k udržateľnému hospodárskemu rozvoju, ktorý je základom trvalého mieru a bezpečnosti, a demokratickej a politickej stabilite krajín AKT;

D.

keďže v roku 2013 boli vyslané informačné a študijné misie do Mali s cieľom lepšie pochopiť situáciu v krajine, do Libérie s cieľom prispieť k politickému dialógu v súlade s článkom 8 dohody z Cotonou a na Haiti s cieľom preskúmať rekonštrukciu a politickú situáciu;

E.

keďže po tom, ako zhromaždenie prijalo kódex správania členov zhromaždenia pôsobiacich vo volebných pozorovateľských misiách, vzniklo nové dynamické prostredie, ktoré zvyšuje pridanú hodnotu, napríklad v prípade spoločných misií SPZ vysielaných na prezidentské voľby v Mali a parlamentné voľby a druhé kolo prezidentských volieb na Madagaskare;

F.

keďže revízia dohody o partnerstve z Cotonou v roku 2010 posilnila úlohu a regionálny rozmer SPZ;

G.

keďže by sa malo zaručiť plné zapojenie SPZ do politického dialógu prebiehajúceho v súlade s článkom 8 dohody z Cotonou;

H.

keďže je dôležité podnietiť pravidelný neformálny dialóg s rôznymi kategóriami významných oficiálnych a neoficiálnych aktérov založený na dôkladnej analýze, a to v rámci kruhov AKT – EÚ (Spoločné parlamentné zhromaždenie, Rada ministrov AKT – EÚ, dialógy AKT – EÚ týkajúce sa súkromného sektora a občianskej spoločnosti) a iných kruhov, ktoré nemajú priamy záujem na dianí vo svete AKT – EÚ;

I.

keďže od roku 2003 do roku 2013 sa všetky európske zasadnutia SPZ v zásade konali v krajine, ktorá práve predsedala Rade Európskej únie; keďže rotujúce predsedníctva musia dodržiavať záväzky prijaté v tejto súvislosti v rámci dohody z Cotonou;

J.

keďže rýchly rast krajín BRICS (Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky) a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomík na celosvetovej úrovni a v krajinách a regiónoch AKT má stále väčší vplyv na skupinu AKT a na súčasný stav vzťahov medzi AKT a EÚ;

K.

keďže podľa nových pravidiel upravujúcich cestovanie, ktoré prijalo Predsedníctvo Európskeho parlamentu, akreditovaní parlamentní asistenti už nemôžu asistovať poslancom na plenárnych zasadnutiach SPZ, čo má výrazný vplyv na parlamentné činnosti;

1.

víta skutočnosť, že SPZ ako jedna zo spoločných inštitúcií v rámci dohody z Cotonou naďalej poskytuje rámec pre otvorený, demokratický a komplexný dialóg medzi poslancami Európskeho parlamentu a poslancami z krajín AKT o vykonávaní tejto dohody vrátane dohľadu nad rozvojovou spoluprácou v rámci ERF a o uzatváraní a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve; víta skutočnosť, že SPZ slúži ako fórum, na ktorom sa môže úprimne a otvorene diskutovať o náročných a sporných otázkach; žiada preto, aby budúca dohoda, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou, obsahovala výslovnú zmienku o nediskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, čo Európsky parlament už mnohokrát požadoval;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť politický dialóg, a v tejto súvislosti podčiarkuje úlohu SPZ pri presadzovaní a hájení zásad uvedených v článku 9 Dohody z Cotonou, najmä tých, ktoré sa týkajú zásady právneho štátu a dobrej správy;

3.

zdôrazňuje pridanú hodnotu organizovania zasadnutí SPZ v členských štátoch EÚ, ktoré práve predsedajú Rade EÚ, a domnieva sa, že rotujúce predsedníctvo by malo fungovať aj v budúcnosti; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nepriaznivými okolnosťami, na základe ktorých sa írske predsedníctvo rozhodlo, že neusporiada 25. zasadnutie SPZ; oceňuje však, že vláda Dánska súhlasila s usporiadaním 23. zasadnutia v Horsense, ktoré bolo mimoriadne úspešné a kde sa vytvorili vzťahy v oblasti kultúry a vzdelávania medzi občanmi Horsensu a delegátmi AKT; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom záujmu o usporiadanie zasadnutí SPZ zo strany niektorých členských štátov EÚ, ktoré už predsedali alebo v budúcnosti majú predsedať Rade EÚ v rámci rotujúceho predsedníctva; vyzýva každý členský štát EÚ, ktorý bude predsedať Rade EÚ, aby sa dôkladnejšie zapojil do prípravy, organizácie a hostenia zasadnutí SPZ;

4.

zdôrazňuje význam zasadnutí SPZ vrátane schôdzí stálych výborov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ a štáty AKT boli na nich často nerovnomerne zastúpené, a vyjadruje znepokojenie nad klesajúcou účasťou poslancov EP, najmä počas hlasovaní; konštatuje, že na misiách, napríklad na regionálnych schôdzach, bola účasť vyrovnanejšia, a dúfa, že budúce zasadnutia SPZ v Bruseli budú tento príklad nasledovať;

5.

pripomína záväzok podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, podľa ktorého by Rada EÚ mala byť zastúpená na zasadnutiach zhromaždenia na ministerskej úrovni, a vyzýva budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, aby tento záväzok dodržiaval;

6.

pripomína povinnosť Rady ministrov AKT – EÚ predložiť zhromaždeniu ročnú správu o vykonávaní Dohody z Cotonou, ktorá by mala obsahovať skôr politické a sociálno-ekonomické prvky a prvky vplyvu na životné prostredie, a nielen zoznam zorganizovaných schôdzí;

7.

pripomína, že v súlade s článkom 14 prepracovanej dohody z Cotonou sa spoločné inštitúcie usilujú o zabezpečenie koordinácie, súdržnosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií; zastáva názor, že keďže predseda Európskeho parlamentu je pozývaný na zasadnutia Európskej rady, obidvaja spolupredsedovia SPZ by mali mať možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach Rady ministrov AKT – EÚ; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby ďalej zlepšovala súčasnú spoluprácu a zabezpečila, že SPZ bude prizvané na budúce zasadnutie spoločnej rady;

8.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu národných parlamentov, miestnych orgánov a neštátnych subjektov z krajín AKT v prípravných fázach a pri monitorovaní strategických dokumentov krajín alebo regiónov, ako aj pri uplatňovaní Európskeho rozvojového fondu; vyzýva Komisiu a vlády AKT, aby svoju účasť zabezpečili tým, že parlamentom krajín AKT včas poskytnú všetky dostupné informácie a budú im pomáhať pri vykonávaní demokratickej kontroly, najmä budovaním kapacít;

9.

berie na vedomie činnosť pracovných skupín Výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj týkajúcu sa kontroly hodnotenia a monitorovania programových dokumentov pre krajiny a regióny AKT v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu a žiada o postup oznamovania výsledkov tohto procesu členom SPZ;

10.

blahoželá predsedníctvu SPZ k rozšíreniu jeho činnosti nad rámec čisto administratívnych úloh a víta, že svoje schôdze využíva aj na politické diskusie, a to tým, že do programu svojich schôdzí v Bruseli a v Addis Abebe zaradilo významné otázky spoločného významu, napríklad budúcnosť vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020; vyzýva ho, aby tento postup uplatňovalo aj v budúcnosti;

11.

vyzýva predsedníctvo SPZ, aby strategickejšie pristupovalo k pracovnému programu zhromaždenia a k výberu správ jeho stálych výborov s cieľom zabezpečiť, aby tieto správy úzko súviseli so strategickými cieľmi SPZ a aby prispievali najmä k rokovaniam o rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 a o vzťahoch EÚ – AKT po roku 2020;

12.

opäť vyslovuje svoje hlboké znepokojenie nad zhoršovaním politickej a humanitárnej situácie v niektorých krajinách a regiónoch AKT, ako aj nad následkami tejto situácie na rôznych úrovniach v týchto krajinách a mimo nich, a vyjadruje solidaritu s postihnutým obyvateľstvom; vyzýva SPZ, aby naďalej monitorovalo situáciu v krajinách AKT, ktoré sa nachádzajú v kríze, aby sa zameriavalo na to, v akom stave je nestabilita štátu, a vyzýva krajiny AKT a členské štáty EÚ, aby koordinovaným spôsobom bojovali proti rozšíreniu vírusu ebola v západnej Afrike;

13.

víta skutočnosť, že sa čoraz viac posilňuje parlamentný – a teda politický – charakter SPZ a že jeho členovia sú čoraz aktívnejší a diskusie kvalitnejšie, čo zásadným spôsobom prispieva k budovaniu partnerstva AKT – EÚ; vyzýva SPZ, aby posilnilo dialóg o ľudských právach v súlade s Deklaráciou OSN o ľudských právach a Dohodou z Cotonou a aby tento dialóg pravidelne zaraďovalo do programu svojich rokovaní;

14.

upozorňuje na skutočnosť, že diskusia o vzťahoch medzi AKT a EÚ po roku 2020 a budúcnosti skupiny AKT už prebieha, a zdôrazňuje význam úlohy, ktorú by malo v tomto procese zohrávať SPZ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nezávisle od konečného výsledku je potrebný komplexný a posilnený spoločný parlamentný dohľad; zdôrazňuje, že akákoľvek budúca dohoda, ktorá nahradí Dohodu z Cotonou, by mala výslovne uvádzať zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, čo už Parlament mnohokrát požadoval;

15.

opätovne vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad prijímaním a prerokúvaním právnych predpisov, ktoré naďalej kriminalizujú homosexualitu, v niektorých krajinách AKT; vyzýva SPZ, aby túto problematiku zaradilo do programu svojich rokovaní; žiada o posilnenie zásady pevne stanovených doložiek o ľudských právach a sankcií za nedodržanie takýchto doložiek, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, rodovej identity a na diskrimináciu ľudí postihnutých HIV/AIDS;

16.

domnieva sa, že rokovania o situácii po skončení platnosti Dohody z Cotonou by mali byť príležitosťou na dôkladný rozbor zlyhaní a úspechov súčasnej dohody z hľadiska udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja krajín AKT; je tiež presvedčený, že budúca rozvojová a hospodárska spolupráca a obchodné a investičné dohody medzi AKT a EÚ by mali zabezpečiť, že sa žiadna krajina AKT neocitne v horšom postavení;

17.

vyzýva predsedníctvo SPZ, aby v rámci SPZ vymenovalo dvoch stálych spoluspravodajcov pre oblasť súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorí budú úzko spolupracovať so stálym spravodajcom Európskeho parlamentu pre túto oblasť, a aby vypracovalo polročnú správu o vykonávaní článku 12 revidovanej Dohody z Cotonou;

18.

je presvedčený, že popri zasadnutiach SPZ by sa mali uskutočňovať stretnutia s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v daných krajinách, s cieľom získať širší obraz a využiť ich skúsenosti a činnosti, pričom sa zdôraznia najlepšie postupy, a to v záujme upevnenia väzieb s týmito organizáciami;

19.

trvá na tom, že DHP s krajinami AKT by mali slúžiť rozvojovým cieľom, ktoré odrážajú vnútroštátne a regionálne záujmy a potreby obyvateľov krajín AKT, v záujme znižovania chudoby, napĺňania miléniových rozvojových cieľov a dodržiavania základných ľudských práv vrátane sociálno–ekonomických práv, ako je právo na výživu alebo právo na prístup k základným verejným službám;

20.

vyzýva SPZ EÚ – AKT, aby vypracovalo spoločný postup definovania budúceho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; nabáda k zapojeniu členov SPZ do rokovaní o nových cieľoch udržateľného rozvoja;

21.

víta skutočnosť, že v rokoch 2012 a 2013 sa konali úspešné regionálne schôdze v súlade s dohodou z Cotonou a s rokovacím poriadkom SPZ; uznáva, že tieto schôdze umožnili skutočnú výmenu názorov o regionálnych otázkach, a to aj o predchádzaní konfliktom a ich riešení, regionálnej integrácii a spolupráci, a rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve v súlade s pravidlami WTO; vyslovuje uznanie organizátorom úspešných schôdzí v Nigérii, Dominikánskej republike, Samoe a Zambii;

22.

zdôrazňuje význam seminárov, ktoré sa konajú počas zasadnutí SPZ a ktoré dopĺňajú rozpravy v pléne; vyzýva Predsedníctvo, ktoré má za úlohu dohliadať na následné opatrenia vyplývajúce z uznesení a rozhodnutí zhromaždenia, aby upevnilo svoju úlohu a vykonávalo tento dohľad v spolupráci s predsedom a spravodajcom príslušného stáleho výboru;

23.

víta účasť spolupredsedu SPZ zastupujúceho EP na neformálnych stretnutiach ministrov rozvoja členských štátov EÚ a na 7. samite hláv štátov a predsedov vlád krajín AKT;

24.

vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala písomné odpovede na ústne otázky položené na každom zasadnutí zhromaždenia;

25.

vyzýva štáty, ktoré doteraz neratifikovali revidovanú Dohodu z Cotonou, aby tento krok uskutočnili;

26.

vyslovuje uznanie komisárovi Piebalgsovi za jeho oddané zapájanie sa a cenný prínos k činnosti SPZ;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedníctvu SPZ a vládam a parlamentom Dánska, Surinamu, Írska a Etiópie.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/25

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi, najmä na uznesenie z 18. septembra 2014 o Burundi, a predovšetkým na prípad Pierra Clavera Mbonimpu (1),

—

so zreteľom na dohodu z Cotonou,

—

so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 10. apríla 2014 o situácii v Burundi,

—

so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení,

—

so zreteľom na závery Rady o regióne Veľkých jazier z 22. júla 2014,

—

so zreteľom na správy úradu OSN v Burundi (BNUB),

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a o slobode prejavu, ako aj na závery Rady z júna 2014, v ktorých sa Rada zaväzuje intenzívnejšie pracovať na otázke obhajcov ľudských práv,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

—

so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),

—

so zreteľom na stanovisko národnej podpornej komisie pre ľudské práva (CNCDH) z 25. apríla 2013,

—

so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ v Burundi z 10. septembra 2014,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

—

so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 20. januára 2015 burundské orgány zatkli a uväznili obhajcu ľudských práv Boba Ruguriku, riaditeľa Radio Publique Africaine (RPA) po tom, čo odmietol odhaliť svoje zdroje niekoľko dní na to, čo jeho rozhlasová stanica odvysielala sériu investigatívneho spravodajstva o zavraždení troch starších talianskych mníšok – Lucie Puliciovej, Olgy Raschiettiovej a Bernadetty Boggianovej, ku ktorému došlo v septembri 2014 v meste Kamenge, severne od Bujumbury;

B.

keďže vysielanie obsahovalo aj obvinenia zo zapojenia do vrážd vysokých úradníkov spravodajských služieb, ktorým bolo ponúknuté právo vyjadriť sa pred odvysielaním;

C.

keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz odôvodňujúci zatknutie Boba Ruguriku na základe „porušenia solidarity verejnosti, porušenia dôvernosti vyšetrovania, ukrývania zločinca a zapletenia do vraždy“; keďže toto zatknutie je súčasťou útokov vlády proti slobode prejavu, zameraných na novinárov, aktivistov a členov politických strán; keďže tieto útoky vyvrcholili v období pred voľbami, ktoré sa budú v Burundi konať v máji a júni 2015;

D.

keďže medzinárodné právo v oblasti ľudských práv vrátane Africkej charty ľudských práv a práv národov a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré Burundi ratifikovalo, jasne určuje, že vyšetrovacia väzba by mala vychádzať z dôveryhodného a právne odôvodneného obvinenia; keďže burundské orgány nepredložili žiaden dôkaz o potrebe väzby Boba Ruguriku;

E.

keďže nejde o prvý pokus burundskej vlády nedopustiť, aby médiá a skupiny aktivistov za ľudské práva zverejnili citlivé informácie a správy o údajnom zneužívaní práv zo strany vlády; keďže novinári sa napriek neustálemu zastrašovaniu nezľakli a neprestali robiť záznamy a referovať o sporných otázkach, pričom jedným z mnohých je aj Pierre Claver Mbonimpa, popredný obhajca ľudských práv, ktorý bol v máji 2014 zatknutý za pripomienky, ktoré uviedol pre Radio Publique Africaine, a neskôr prepustený, hoci obvinenia voči nemu neboli doteraz stiahnuté;

F.

keďže v júni 2013 prijalo Burundi reštriktívny tlačový zákon obmedzujúci slobodu médií, ktorý vymedzuje, o akých témach môžu novinári informovať, a stanovuje tiež prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť za spravodajstvo na niektoré témy, ako sú verejný poriadok a bezpečnosť; keďže únia novinárov Burundi predložila túto záležitosť Východoafrickému súdnemu dvoru;

G.

keďže prijatie viacerých reštriktívnych zákonov pred voľbami v roku 2015, okrem iného zákona o médiách v apríli 2013, ešte znásobilo zastrašovanie a hrozby, ktorým od roku 2010 čelia novinári a iné osoby, ktorých kritické hlasy odsudzujú politické vraždy, korupciu a zlé riadenie štátu;

H.

keďže Burundi je hodnotené na 142. mieste zo 180 krajín na indexe slobody tlače Reportérov bez hraníc za rok 2014;

I.

keďže osobitná spravodajkyňa pre obhajcov ľudských práv v Afrike Reine Alapini-Gansouová odsúdila zatknutie Boba Ruguriku a žiadala jeho okamžité prepustenie, a burundským orgánom pripomenula povinnosti vyplývajúce z Deklarácie zásad o slobode prejavu v Afrike a z deklarácií z Kigali a Grand Bay;

J.

keďže právo na slobodu prejavu zaručuje burundská ústava, ako aj medzinárodné a regionálne dohody, ktoré Burundi ratifikovalo, a je tiež súčasťou národnej stratégie dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii, a základnou podmienkou konania slobodných a spravodlivých volieb v roku 2015, ak majú ich výsledky prijať všetci zúčastnení;

K.

keďže slobodný, spravodlivý, transparentný a mierový volebný proces v roku 2015 umožní krajine, ktorá sa ešte stále nachádza v stave po konflikte, dostať sa von zo slepej uličky, ktorá vznikla po volebnom procese v roku 2010;

L.

keďže v nadväznosti na uznesenie Parlamentu z 18. septembra 2014, a najmä na odkaz na článok 96 Dohody z Cotonou, trvajú predstavitelia EÚ na nutnosti inkluzívnej účasti všetkých politických síl v krajine vo volebnom procese v súlade s politickým plánom a kódexom správania;

M.

keďže burundská vláda potvrdila svoje odhodlanie konať tak, aby zaručila, že rokovania so všetkými politickými silami v krajine sa budú pridržiavať oboch uvedených dokumentov a zopakovala svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby materiálne a finančne podporili súčasný volebný proces a aby vyslali pozorovateľské misie do Burundi pred voľbami, počas nich a po nich;

N.

keďže EÚ nedávno pridelila Burundi 432 miliónov eur z Európskeho rozvojového fondu na obdobie 2014 – 2020, okrem iného na pomoc pri zlepšovaní správy vecí verejných a občianskej spoločnosti;

O.

keďže Burundi aj naďalej zápasí s najhoršou politickou krízou od konca dvanásťročnej občianskej vojny v roku 2005, a keďže to opäť predstavuje hrozbu pre vnútornú stabilitu krajiny i jej susedov v už beztak nestálom regióne afrického kontinentu;

1.

odsudzuje neodôvodnenú väzbu Boba Ruguriku a žiada jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie; zároveň vyzýva orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní tragickej vraždy troch talianskych mníšok a aby priviedli tých, čo sú za vraždu zodpovední, pred súd; taktiež žiada, aby sa začalo nezávislé vyšetrovanie vraždy troch mníšok;

2.

odsudzuje akékoľvek porušovanie ľudských práv v Burundi a zavedenie reštriktívnych zákonov pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, ktoré sa budú v krajine konať v roku 2015, najmä tie, ktoré poškodzujú opozíciu, médiá a občiansku spoločnosť tým, že obmedzujú slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania;

3.

vyzýva burundské orgány, aby zaručili primeranú a spravodlivú rovnováhu medzi slobodou médií, vrátane slobody novinárov vyšetrovať trestné činy a informovať o nich, a potrebou zaručiť integritu trestného vyšetrovania;

4.

vyzýva burundskú vládu, aby umožnila skutočnú a otvorenú politickú diskusiu pred voľbami v roku 2015 a aby dodržiavala politický plán a kódex správania, dohodnutý pod záštitou OSN a podpísaný všetkými politickými lídrami v Burundi; pripomína, že v burundskej ústave sa uvádza: „Prezident republiky je volený na päťročné obdobie, ktoré možno raz obnoviť. Nikto nemôže zastávať úrad prezidenta po viac ako dve volebné obdobia.“;

5.

vyzýva burundskú vládu, aby dodržiavala volebný kalendár a do sledovania volieb zahrnula aj opozičné strany, a to aj vo fáze čiastočnej registrácie nových voličov v súlade s dohodou nezávislej národnej volebnej komisie (CENI) s politickými stranami, ku ktorej dospeli na hodnotiacej schôdzi registrácie voličov 29. – 30. januára 2015;

6.

vyjadruje hlboké znepokojenie zo zasahovania vlády do vnútorného riadenia opozičných strán, nedostatočnej slobody strán v kampani a rastúcej tendencie súdnej moci vylúčiť opozičných lídrov z volebného procesu;

7.

naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom kontrolovať mládežnícke krídlo strany CNDD-FDD a zabránila jej v zastrašovaní domnelých odporcov a útokoch na nich, a tiež aby zabezpečila, že previnilé osoby budú postavené pred súd; požaduje nezávislé medzinárodné vyšetrenie tvrdení, že CNDD-FDD zabezpečuje pre svoju mládežnícku organizáciu zbrane a výcvik; žiada lídrov opozičných strán, aby zabránili násiliu voči ich protivníkom;

8.

zdôrazňuje význam dodržiavania Kódexu správania v oblasti volieb (Code de bonne conduite en matière électorale) a plánu týkajúceho sa volieb sprostredkovaného OSN, ktorý podpísali politickí aktéri v roku 2013, a v plnej miere podporuje činnosť úradu OSN a medzinárodného spoločenstva, zameranú na predchádzanie ďalšiemu stupňovaniu politického násilia v období pred voľbami v roku 2015 a na pomoc pri obnovení dlhodobej bezpečnosti a mieru;

9.

nabáda všetky subjekty zapojené do volebného procesu vrátane orgánov zodpovedných za organizáciu volieb a bezpečnostné služby, aby dodržali záväzky vyplývajúce z Dohody z Aruša, a pripomína, že touto dohodou sa ukončila občianska vojna a že z nej vychádza burundská ústava;

10.

zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri sledovaní predvolebnej situácie, aby sa predišlo opätovnému uplatneniu záväzkov, ktoré by mohli mať závažný vplyv nielen na demokratizačný proces, ale aj na mier a bezpečnosť v Burundi a v celej oblasti Veľkých jazier;

11.

pripomína, že Burundi je viazané ustanovením o ľudských právach Dohody z Cotonou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Africkou chartou ľudských práv a práv národov, a je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody prejavu; vyzýva vládu Burundi, aby umožnila, aby sa pred voľbami v roku 2015 uskutočnila skutočná a otvorená politická diskusia bez obáv zo zastrašovania, a tak, aby sa nezasahovalo do vnútorného riadenia opozičných strán, neuvaľovali sa obmedzenia na vedenie kampane, ktoré by mali vplyv na všetky strany, najmä vo vidieckych oblastiach, a nezneužívalo sa súdnictvo s cieľom vylúčiť politických odporcov;

12.

vyzýva Komisiu, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Burundi viedla jasná a zásadová politika EÚ, ktorá bude v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu riešiť otázku pokračujúcich závažných porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podľa článku 96 Dohody z Cotonou zvážila začatie konzultácií s Burundi s perspektívou možného pozastavenia platnosti dohody a aby prijala všetky vhodné opatrenia počas vedenia týchto konzultácií;

13.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby využila intenzívny politický dialóg podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou, uzavretej s burundskou vládou, na to, aby sa konkrétne zaoberala uzavretím politického priestoru v Burundi a vytvorila jasné a konkrétne kritériá na meranie pokroku a stratégiu na to, ako ich plniť;

14.

vyzýva burundskú vládu, lídrov opozičných strán a aktivistov občianskej spoločnosti, aby sa maximálne, demokratickým a transparentným spôsobom, zasadzovali o podporu výboru pre mier a zmierenie s cieľom vyrovnať sa so zločinmi z minulosti a pohnúť sa vpred pri príprave budúcnosti;

15.

vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby uvoľnili prostriedky nutné na riešenie humanitárnej situácie v tejto časti sveta a aby sa v spolupráci s orgánmi OSN zaoberali najmä chronickou situáciou nedostatočnej výživy;

16.

žiada Komisiu, aby prednostne vyčlenila prostriedky na obdobie 2014 – 2020 pre mimovládne organizácie a medzinárodné organizácie pracujúce priamo s ľuďmi a aby vyvíjala nátlak na burundskú vládu v záujme plnenia reforiem, ktoré sú nutné na upevnenie štátu;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vláde Burundi a vládam krajín regiónu Veľkých jazier, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/29

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Saudskej Arábii, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike (1),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 9. januára 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra'ada al-Husajna, v ktorom naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zastavili výkon trestu voči Rá'ifovi Badawímu,

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na Arabskú chartu o ľudských právach, ratifikovanú Saudskou Arábiou v roku 2009, ktorej článok 32 ods. 1 zaručuje právo na informácie a slobodu presvedčenia a prejavu, a článok 8 zakazuje fyzické alebo psychické mučenie alebo kruté, ponižujúce, zneucťujúce alebo neľudské zaobchádzanie,

—

so zreteľom na usmernenie Európskej únie týkajúce sa mučenia a usmernenie Európskej únie o ochrancoch ľudských práv,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Rá'if Badawí, bloger a aktivista za ľudské práva, bol obvinený z odpadlíctva a v máji 2014 odsúdený trestným súdom v Džidde na 10 rokov odňatia slobody, 1 000 rán bičom a pokutu 1 milión SAR (228 000 EUR) za vytvorenie internetovej stránky Sieť slobodných saudských liberálov určenej na spoločenskú, politickú a náboženskú diskusiu, čo súd považoval za urážku islamu; keďže trest zároveň pánu Badawímu zakazuje využívať akékoľvek médiá a cestovať počas 10 rokov po prepustení z väzenia;

B.

keďže 9. januára 2015 dostal pán Badawí prvú dávku 50 rán bičom pred mešitou al-Džafálí v Džidde, ktoré mu spôsobili také hlboké rany, že na lekárskej prehliadke, ktorú absolvoval na väzenskej klinike, lekári zistili, že nebude schopný zvládnuť ďalšie kolo bičovania;

C.

keďže rozsudky ukladajúce telesné tresty vrátane bičovania sú prísne zakázané podľa medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Saudská Arábia ratifikovala;

D.

keďže právny zástupca Rá'ifa Badawího, popredný ochranca ľudských práv Walíd Sámí Abú-l-chajr, bol 6. júla 2014 špecializovaným trestným súdom odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, po ktorom bude nasledovať 15-ročný zákaz cestovania, za založenie organizácie pre ľudské práva Monitorovacie stredisko pre ľudské práva v Saudskej Arábii;

E.

keďže prípad Rá'ifa Badawího je jedným z mnohých prípadov, keď boli voči saudskoarabským aktivistom v oblasti ľudských práv a ďalším obhajcom reforiem prenasledovaným za vyjadrovanie svojho názoru vynesené vysoké tresty a bolo voči nim použité zastrašovanie, pričom viacerí z nich boli odsúdení v súdnych konaniach, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivý proces, ako potvrdila bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v júli 2014;

F.

keďže v Saudskej Arábii žije živá komunita internetových aktivistov a je tu najvyšší počet používateľov služby Twitter na Blízkom východe; keďže internet je však prísne cenzurovaný, tisíce internetových stránok sú blokované a na založenie nových blogov a internetových stránok je potrebné povolenie ministerstva informácií; keďže Saudská Arábia sa nachádza na zozname nepriateľov internetu organizácie Reportéri bez hraníc z dôvodu cenzúry médií a internetu a trestania tých, ktorí kritizujú vládu alebo náboženstvo;

G.

keďže sloboda prejavu a sloboda tlače a médií, on-line aj off-line, sú rozhodujúcimi podmienkami a hybnými silami demokratizácie a reforiem a veľmi dôležitou kontrolou moci;

H.

keďže napriek tomu, že predchádzajúci kráľ Abdalláh zaviedol určité opatrné reformy, politický a spoločenský systém Saudskej Arábie je naďalej hlboko nedemokratický, ženy a šiitskí moslimovia sú druhotriednymi občanmi, veľká komunita zahraničných pracovníkov je výrazne diskriminovaná a všetky opozičné hlasy sú tvrdo potláčané;

I.

keďže počet a frekvencia popráv vzbudzujú vážne znepokojenie; keďže v roku 2014 bolo popravených 87 osôb, väčšinou verejným sťatím; keďže od začiatku roka 2015 bolo popravených najmenej 21 osôb; keďže v rokoch 2007 až 2012 bolo zaznamenaných 423 popráv; keďže trest smrti je možné uložiť za širokú škálu porušení zákona;

J.

keďže saudskoarabské kráľovstvo je vplyvným hráčom v oblasti politiky, hospodárstva, kultúry a náboženstva na Blízkom východe a v celom islamskom svete, ako aj zakladateľom a vedúcim členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a skupiny G20;

K.

keďže v novembri 2013 bola Saudská Arábia zvolená za člena Rady OSN pre ľudské práva na trojročné obdobie;

L.

keďže tzv. Islamský štát a Saudská Arábia ukladajú takmer identické tresty za množstvo trestných činov vrátane trestu smrti za rúhanie, vraždu, prejavy homosexuality, krádeže alebo vlastizradu, trest smrti ukameňovaním za cudzoložstvo a amputáciu rúk a nôh za lúpež;

M.

keďže Saudská Arábia zohráva vedúcu úlohu vo financovaní, šírení a presadzovaní mimoriadne extrémistického výkladu islamu; keďže najsektárskejšia vízia islamu inšpirovala teroristické organizácie, napríklad tzv. Islamský štát a al-Káidu;

N.

keďže orgány Saudskej Arábie tvrdia, že sú partnerom členských štátov, najmä v celosvetovom boji proti terorizmu; keďže nový zákon o boji proti terorizmu prijatý v januári 2014 obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú označiť všetky odlišné prejavy alebo nezávislé združenia za trestné činy terorizmu;

1.

ostro odsudzuje bičovanie Rá'ifa Badawího ako krutý a šokujúci čin orgánov Saudskej Arábie; vyzýva saudskoarabské orgány, aby zastavili akékoľvek ďalšie bičovanie Rá'ifa Badawího a okamžite a bezpodmienečne ho prepustili, pretože je považovaný za väzňa svedomia, ktorý je zadržiavaný a odsúdený len za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; vyzýva saudskoarabské orgány, aby zabezpečili zrušenie jeho odsúdenia a trestu vrátane zákazu cestovania;

2.

vyzýva saudskoarabské orgány, aby zabezpečili ochranu Rá'ifa Badawího pred mučením a iným zlým zaobchádzaním, ako aj to, že mu bude poskytnutá akákoľvek potrebná lekárska starostlivosť, ako aj okamžitý a pravidelný prístup k jeho rodine a právnikom podľa vlastného výberu;

3.

vyzýva saudskoarabské orgány, aby bezpodmienečne prepustili Rá'ifa Badawího a všetkých obhajcov ľudských práv a iných väzňov svedomia zadržiavaných a odsúdených iba za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu;

4.

dôrazne odsudzuje všetky formy telesných trestov ako neprijateľné a ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a vyjadruje znepokojenie nad využívaním bičovania štátmi, pričom dôrazne žiada jeho nekompromisné zrušenie; vyzýva saudskoarabské orgány, aby rešpektovali zákaz mučenia, ako je zakotvený najmä v Dohovore OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý Saudská Arábia podpísala a ratifikovala; vyzýva Saudskú Arábiu, aby podpísala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

5.

vyzdvihuje proces reformy súdnictva, ktorý uskutočňuje Saudská Arábia s cieľom posilniť možnosť lepšej ochrany individuálnych práv, ale je naďalej nanajvýš znepokojený situáciou v oblasti ľudských práv v Saudskej Arábii, ktorá naďalej patrí medzi najrepresívnejšie krajiny na svete; považuje prípad Rá'ifa Badawího za symbol útoku na slobodu prejavu a pokojný nesúhlas v krajine, a v širšom meradle za symbol charakteristickej neznášanlivej politiky kráľovstva a jeho extrémistického výkladu islamského práva;

6.

naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zrušili Špecializovaný trestný súd zriadený v roku 2008 na súdenie trestných činov terorizmu, ktorý sa ale čoraz viac používa na trestné stíhanie pokojných disidentov za zjavne politicky motivované obvinenia a v konaniach, ktoré porušujú základné právo na spravodlivý proces;

7.

vyzýva saudskoarabské orgány, aby umožnili existenciu nezávislej tlače a oznamovacích prostriedkov a zaručili slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania pre všetkých obyvateľov Saudskej Arábie; odsudzuje potláčanie aktivistov a protestujúcich pri ich pokojných demonštráciách; zdôrazňuje, že pokojná obhajoba základných zákonných práv alebo vyjadrenie kritických pripomienok prostredníctvom sociálnych médií sú prejavmi neodňateľného práva;

8.

pripomína vedeniu Saudskej Arábie jeho záväzok „dodržiavať najvyššie štandardy pri podpore a ochrane ľudských práv“, keď v roku 2013 úspešne žiadalo o členstvo v Rade OSN pre ľudské práva;

9.

domnieva sa, že Saudská Arábia by bola dôveryhodnejším a účinnejším partnerom v boji proti teroristickým organizáciám, ako sú napríklad tzv. Islamský štát a al-Káida, ak by nevyužívala anachronické a extrémistické praktiky, ako sú verejné popravy sťatím, kameňovanie a iné formy mučenia podobné tým, ktoré používa Islamský štát;

10.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby aktívne a kreatívne podporovali skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivcov obhajujúcich ľudské práva v Saudskej Arábii, a to aj prostredníctvom organizovania návštev väzníc, monitorovania súdnych procesov a verejných vyhlásení;

11.

poveruje svoju Delegáciu pre vzťahy s Arabským polostrovom, aby vzniesol prípad Rá'ifa Badawího a ostatných väzňov svedomia počas svojej nadchádzajúcej návštevy Saudskej Arábie a aby o výsledku informovala Podvýbor pre ľudské práva;

12.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prehodnotili svoj vzťah so Saudskou Arábiou spôsobom, ktorý im umožní sledovať ich ekonomické, energetické a bezpečnostné záujmy, pričom neoslabí dôveryhodnosť ich základných záväzkov v oblasti ľudských práv;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi OSN, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdalazízovi, vláde Saudskoarabského kráľovstva a generálnemu tajomníkovi Centra pre národný dialóg Saudskoarabského kráľovstva.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/32

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o nezvestných osobách na Cypre (1),

—

so zreteľom na príslušné správy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (2), rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (3) a medzinárodné iniciatívy, pokiaľ ide o vyšetrovanie osudu nezvestných osôb na Cypre (4),

—

so zreteľom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) z 10. mája 2001 (5) a 10. januára 2008 (6) týkajúce sa nezvestných osôb na Cypre a na rozsudok veľkej komory vo veci Cyprus/Turecko z 12. mája 2014,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. júna 2008 o nezvestných osobách na Cypre (7),

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0139/2008),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 9. júna 2011 o práci Výboru pre nezvestné osoby na Cypre,

—

so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo, zmluvné i obyčajové, týkajúce sa nezvestných osôb,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

—

so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 14. augusta 1974 turecké vzdušné ozbrojené sily bombardovali dedinu Ashia; keďže 21. augusta 1974 turecká armáda uskutočnila nútenú masovú evakuáciu; keďže 28. augusta 1974 došlo ku konečnému vyhosteniu všetkých obyvateľov dediny;

B.

keďže v roku 1974 bolo nezvestných celkovo 106 osôb z dediny Ashia vo veku od 11 do 84 rokov;

C.

keďže na jar roku 2009 Výbor pre nezvestné osoby na Cypre (CMP) pátral v oblasti dediny Ornithi nachádzajúcej sa 4 km na západ od dediny Ashia; keďže boli odkryté štyri pohrebné miesta – dve studne a miesta masových hrobov; keďže testy DNA potvrdili, že telesné pozostatky patria 71 civilistom, ktorí boli vyhlásení za nezvestných v dedine Ashia 21. augusta 1974, ako sa uvádza vyššie;

D.

keďže dôkazy naznačujú, že v prípade dvoch masových hrobov už predtým došlo k exhumácii; keďže telesné pozostatky boli zámerne vyňaté a presunuté na neznáme miesta;

E.

keďže naďalej trvá obrovská bolesť a utrpenie rodín nezvestných, ktoré už celé desaťročia nevedia, aký osud stihol ich milovaných príbuzných, a keďže sa preto musí vynaložiť všetko úsilie, aby sa urýchlili vyšetrovania, ktoré uskutočňuje CMP;

F.

keďže podľa Európskeho súdu pre ľudské práva ide v prípade nezvestných gréckych Cyperčanov a ich príbuzných o trvajúce porušenie článku 2 (právo na život) dohovoru, pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, ktorí zmizli za životu nebezpečných okolností, trvajúce porušenie článku 5 (právo na slobodu a bezpečnosť), pokiaľ ide o skutočnosť, že turecké orgány účinne nevyšetrili miesto a osud nezvestných gréckych Cyperčanov, o ktorých sa opodstatnene tvrdí, že v čase svojho zmiznutia boli zadržovaní Turkami, a trvajúce porušenie článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), keď mlčanie tureckých orgánov voči skutočným obavám príbuzných dosiahlo kritickú úroveň, ktorú nemožno označiť inak ako neľudské zaobchádzanie;

G.

keďže prípady – keď je na pochovanie možné odovzdať iba čiastočné pozostatky kostier osôb – sa nemôžu považovať za uzatvorené, kým nebudú objavené všetky identifikovateľné telesné pozostatky všetkých nezvestných osôb;

H.

keďže Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že je zodpovednosťou Turecka ako de facto okupačnej sily v severnej časti Cypru, aby vypátralo miesta, kde sa nezvestní nachádzajú a ich osud, a aby uľahčovalo prácu CMP;

I.

keďže problém nezvestných je humanitárnym problémom vyplývajúcim z práva príbuzných nezvestných osôb dozvedieť sa pravdu o ich osude;

J.

keďže utrpenie nezvestných na Cypre začalo v roku 1964, keď bol nezvestný obmedzený počet osôb z obidvoch spoločenstiev, a vrchol dosiahlo, keď sa stratilo takmer 2 000 osôb po vojenskej invázii Turecka v roku 1974, v dôsledku ktorej je ostrov naďalej rozdelený;

K.

keďže už niekoľko desaťročí zostáva nezvestných celkovo 2 001 Cyperčanov, pričom 1 508 z nich sú grécki Cyperčania a 493 sú tureckí Cyperčania;

1.

odsudzuje premiestnenie, ku ktorému došlo v Ornithi, a podobné kroky, ako prejav veľkej neúcty k nezvestným osobám a závažné porušenie práv ich rodín dozvedieť sa konečne skutočné okolnosti smrti ich milovaných; vyjadruje svoju účasť s rodinami všetkých nezvestných, ktoré ďalej žijú v neistote;

2.

zdôrazňuje, že premiestňovanie telesných pozostatkov a podobné akty by mohli predstavovať závažné narušenie a komplikácie náročného a zložitého procesu vyšetrovania osudu všetkých nezvestných osôb na Cypre;

3.

zdôrazňuje naliehavosť celej veci, pokiaľ ide o rodiny nezvestných osôb, 41 rokov po ich zmiznutí, a zdôrazňuje, že nezostáva veľa času na ich nájdenie, pretože svedkovia a príbuzní umierajú; požaduje bezodkladné a konečné zistenie toho, aký osud postihol nezvestné osoby;

4.

oceňuje prácu CMP a zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť jeho činnosť, pretože je ešte nutné polovicu všetkých nezvestných lokalizovať a viac ako dve tretiny identifikovať;

5.

zdôrazňuje, že práca CMP závisí od plnej podpory a spolupráce všetkých zúčastnených strán, a v tejto súvislosti víta finančné prostriedky, ktoré poskytla EÚ, a žiada, aby boli naďalej poskytované;

6.

berie na vedomie, že CMP vydal naliehavú výzvu, aby ktokoľvek, kto by mal informácie o možných pohrebných miestach, kontaktoval vyšetrovateľov CMP; vyzýva Turecko a jeho vládu, aby bezodkladne prestali s premiestňovaním pozostatkov z masových hrobov a aby dodržiavali medzinárodné právo, medzinárodné humanitárne právo a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aby nato uľahčili úsilie trojstranného Výboru pre nezvestné osoby tým, že mu umožnia plný prístup do vojenských archívov a vojenských zón na účely exhumácie; vyzýva Turecko, aby v plnej miere splnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva odškodniť rodiny nezvestných osôb;

7.

vyzýva Turecko, aby bez zámerného zdržovania povolilo prístup do zón, ktoré boli definované ako vojenské, a existujú informácie, že sa v nich nachádzajú hroby nezvestných osôb; zdôrazňuje, že turecká armáda by mala poskytnúť staré vojenské mapy a podeliť sa s nimi a umožniť plný prístup k svojim archívom s cieľom uľahčiť pátranie po zatiaľ neobjavených hroboch;

8.

naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby prednostne ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby podporovali prácu Výboru OSN pre nútené zmiznutia, ktorý je zriadený v súlade s uvedeným dohovorom;

9.

pripomína všetkým dotknutým stranám a všetkým, ktorí majú akékoľvek informácie alebo dôkazy vychádzajúce z osobných znalostí, archívov, správ z bojísk alebo zo záznamov z miest zadržiavania, aby ich bezodkladne postúpili CMP;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vláde a parlamentu Turecka a pripomína bezpodmienečnú povinnosť každého štátu dodržiavať v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach konečné rozsudky vo veciach, v ktorých je zúčastnenou stranou.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/35

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku a Sýrii, najmä na závery z 15. decembra 2014,

—

so zreteľom na závery Rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

—

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie s názvom Základné prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje teroristická skupina Dá'iš zo 6. februára 2015,

—

so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2170 (2014) a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva S-22/1,

—

so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Vláda teroru: Život v Sýrii pod nadvládou ISIS zo 14. novembra 2014,

—

so zreteľom na záverečné pripomienky ku kombinovanej druhej až štvrtej pravidelnej správe o Iraku, ktoré zverejnil Výbor OSN pre práva dieťaťa 4. februára 2015,

—

so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,

—

so zreteľom na nedávne vyhlásenia Vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa o situácii sýrskych a irackých utečencov,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve, ochrancoch ľudských práv a presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery;

—

so zreteľom na závery z Medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 o tejto dohode (1),

—

so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pokračujúca násilná kríza v Sýrii ako dôsledok Asadovho režimu a teroristického násilia vlády vyústila do humanitárnej katastrofy, ktorá svojím rozsahom nemá v novodobých dejinách obdobu a počas ktorej už zahynulo vyše 200 000 ľudí, väčšinou civilistov, vyše 7,6 milióna ľudí bolo vysídlených v rámci svojej krajiny, a keďže priamo v Sýrii zúfalo potrebuje pomoc viac ako 12,2 milióna Sýrčanov; keďže 211 500 ľudí sa stále nachádza v obliehaní – 185 000 z nich vládnymi silami a 26 500 opozičnými silami; keďže viac ako 3,8 milióna Sýrčanov z krajiny utieklo, a to najmä do Libanonu (1 160 468 utečencov), Turecka (1 623 839), Jordánska (621 773) a Egypta/Severnej Afriky (160 772);

B.

keďže humanitárna situácia v Iraku spôsobená prebiehajúcim konfliktom i násilím a represiami zo strany teroristickej organizácie ISIL/Dá'iš sa naďalej zhoršuje, a keďže viac ako 5,2 milióna ľudí naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc a viac ako 2,1 milióna Iračanov je vysídlených v rámci svojej krajiny; keďže 3,6 milióna ľudí žije v oblastiach pod kontrolou Islamského štátu (IŠ), pričom 2,2 milióna z nich naliehavo potrebuje pomoc, a keďže prístup k týmto ľuďom je mimoriadne zložitý; keďže Irak je tiež útočiskom viac ako 233 000 sýrskych utečencov;

C.

keďže mnohí utečenci a ľudia vysídlení v rámci vlastnej krajiny nie sú zaregistrovaní, čo nezaregistrovaným obyvateľom odoberá právo na naliehavo potrebnú humanitárnu pomoc a základné ochranné opatrenia;

D.

keďže teroristická organizácia IS/Dá’iš dobyla niektoré časti severozápadného Iraku vrátane Mosulu, druhého najväčšieho mesta v Iraku, využívajúc pritom brutálne a nevyberavé násilie, a keďže následne boli bez riadneho konania vykonané popravy irackých občanov, nastolil sa mimoriadne prísny výklad práva šaría, došlo k zničeniu šiítskych, súfijských, sunitských, jezídskych a kresťanských modlitební a svätýň, ako aj k ďalším barbarstvám páchaným na civilnom obyvateľstve, čo malo mimoriadny dosah najmä na ženy a deti;

E.

keďže bývalí baasistickí vojaci irackej armády sa pripojili k ISIL/Dá’iš, a keďže samotnú armádu sužuje bujnejúca korupcia a politické ovplyvňovanie, ktoré jej bránia v účinnej reakcii voči ISIL/Dá’iš;

F.

keďže ISIL/Dá’iš na území, ktoré kontroluje, zriadil nezákonné tzv. šaría súdy, ktoré vykonávajú barbarské, kruté a neľudské tresty na mužoch, ženách a deťoch; keďže ISIL/Dá’iš vydal trestný zákonník uvádzajúci zločiny, ktoré možno trestať amputáciou, ukameňovaním a ukrižovaním; keďže trestané osoby sú obviňované z porušovania islamského práva šaría podľa extrémistického výkladu tejto skupiny, alebo z údajnej nelojálnosti;

G.

keďže ISIL/Dá’iš začal v severnom Iraku a Sýrii systematické kampane zamerané na etnické čistky, pri ktorých sa dopúšťa vojnových zločinov a hrubo porušuje medzinárodné humanitárne právo vrátane hromadných popráv bez riadneho konania a únosov namierených proti etnickým a náboženským menšinám; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, znásilňovaní, pašovaní a odvlečení žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže terčom ISIL/Dá’iš sú etnické a náboženské menšiny vrátane kresťanských, jezídskych, turkménskych, šabakských, kakajských, sabejských a šiítskych komunít, ako aj mnoho Arabov a sunitských moslimov;

H.

keďže v správe Výboru OSN pre práva dieťaťa vydanej 4. februára 2015 sa konštatuje, že bojovníci ISIL/Dá’iš predávajú unesené deti ako sexuálnych otrokov a ďalšie zabíjajú, pričom využívajú ukrižovanie a pochovávanie zaživa; keďže väčšina detí z radov utečencov a vysídlených detí nemá prístup k vzdelávaniu;

I.

keďže v Sýrii a v Iraku organizácia ISIL/Dá’iš zavraždila alebo uniesla množstvo žien; keďže tieto unesené ženy a dievčatá boli podľa dostupných správ znásilňované alebo sexuálne zneužívané, nútené uzatvárať manželstvá s bojovníkmi, alebo predávané do sexuálneho otroctva; keďže niektoré ženy boli predané ako otrokyne iba za 25 USD; keďže terčom sa stali najmä jezídske ženy v Iraku; keďže jednoznačne chýbajú integrované služby týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia/sexuálneho a rodového násilia;

J.

keďže v ohrození sa zdajú byť vzdelané, profesijne aktívne ženy a najmä ženy kandidujúce vo voľbách do verejných úradov; keďže správy naznačujú, že boli popravené najmenej tri právničky a štyria lekári boli nedávno zabití v centrálnom Mosule; keďže Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) by mal v marci 2015 predložiť Rade pre ľudské práva správu dokumentujúcu prípady porušovania ľudských práv zo strany ISIL/Dá’iš v Iraku; keďže terčom sú aj odpadlíci od viery, ktorí sú vystavení neľudskému násiliu;

K.

keďže príslušníci komunity LGBT sú obeťami násilia a vrážd páchaných organizáciou ISIL/Dá’iš, pričom k týmto činom dochádza úplne beztrestne; keďže situácia osôb patriacich do skupiny LGBT v tomto regióne je mimoriadne ohrozená vzhľadom na obmedzenú podporu zo strany rodiny a komunity a slabú ochranu zo strany štátu, a keďže ich bezpečnosť je v komunitách utečencov a v niektorých hostiteľských spoločnostiach naďalej neistá;

L.

keďže naliehavo potrebná špecifická psychologická pomoc obetiam konfliktu vrátane obetí znásilnenia nie je k dispozícii;

M.

keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) takmer 50 % všetkých Sýrčanov stratilo svoj domov a 40 % utečencov je nútených znášať podradné životné podmienky; keďže podľa OSN traja zo štyroch Sýrčanov žijú v chudobe a miera nezamestnanosti prevyšuje 50 %; keďže napriek značnému úsiliu príslušných vlád dve tretiny sýrskych utečencov v Jordánsku žijú pod hranicou chudoby a 55 % utečencov v Libanone prežíva v príbytkoch, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy; keďže v hostiteľských krajinách narastá násilie a diskriminácia voči utečencom;

N.

keďže na Blízkom východe vládne krutá zima a UNHCR zintenzívnil svoju zimnú pomoc tým, že prikročil k realizácii zimného plánu vo výške 206 miliónov USD na pomoc miliónom zraniteľných osôb v tomto regióne; keďže napriek vynaloženému úsiliu sú mnohí utečenci nútení žiť v nedokončených budovách a nevhodných príbytkoch, v ktorých sú vystavení teplotám pod bodom mrazu, silnému sneženiu a vetru; keďže približne 740 000 Iračanov vysídlených v rámci štátu prebýva v nevyhovujúcich príbytkoch a UNHCR podniká kroky, aby poskytol zimnú pomoc 600 000 vysídlencom v rámci Iraku;

O.

keďže so zvyšujúcimi sa teplotami narastá riziko epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode, najmä v kolektívnych a neoficiálnych osadách;

P.

keďže UNICEF poskytuje zimnú pomoc 916 000 z cieľových 1,3 milióna detí v Sýrii, Iraku, Libanone, Jordánsku a Turecku; keďže UNICEF a Svetový potravinový program (WFP) začali v januári 2015 kampaň zimnej peňažnej pomoci s cieľom poskytnúť 41 000 ohrozeným deťom utečencov v táboroch Zaatari a Azrak 14 jordánskych dinárov na to, aby ich rodinám umožnili zadovážiť im zimné oblečenie;

Q.

keďže 1. decembra 2014 bol WFP z dôvodu krízy v medzinárodnom financovaní nútený dočasne pozastaviť systém základnej potravinovej pomoci pre viac ako 1,7 milióna sýrskych utečencov; keďže po naliehavej výzve dokázal WFP vyzbierať 88 miliónov USD a poskytnúť potravinovú pomoc utečencom v Libanone, Jordánsku, Egypte a Turecku; keďže podľa odhadov WFP 2,8 milióna ľudí v Iraku v súčasnosti potrebuje potravinovú pomoc; keďže len samotný WFP naliehavo potreboval 214,5 milióna USD pre svoje operácie v Sýrii a celom regióne, z čoho 112,6 milióna USD bolo potrebných na naplnenie potrieb potravinovej pomoci počas nasledujúcich štyroch mesiacov;

R.

keďže strany konfliktu využívajú kolektívny trest ako vojnovú zbraň a kradnú produkty z pomoci a nezákonne s nimi obchodujú, čím porušujú Ženevské dohovory;

S.

keďže podľa Komisie sa približne 276 000 utečencov pokúsilo nelegálne vstúpiť na územie EÚ, pričom väčšina z nich podstúpila nebezpečnú cestu cez Stredozemné more; keďže podľa medzinárodných organizácií takmer 2 % utečencov sa počas cesty utopili; keďže zločinecké organizácie prepravujú utečencov v člnoch bez posádky uháňajúcich iba s automatickým riadením smerom do EÚ; keďže 9. decembra 2014 sa v Ženeve konala konferencia o presídľovaní, na ktorej sa vlády zaviazali prijať 100 000 sýrskych utečencov; keďže podľa UNHCR budú príspevky stále nepostačujúce vzhľadom na potreby presídľovania v regióne;

T.

keďže EÚ a jej členské štáty zmobilizovali vyše 3,3 miliardy eur na účely núdzovej pomoci a pomoci pri obnove pre Sýrčanov v ich krajine a pre utečencov a ich hostiteľské krajiny; keďže len v samotnom roku 2014 bola EÚ a jej členské štáty druhým najväčším darcom humanitárnej pomoci pre Irak, pričom prispeli sumou 163 miliónov EUR; keďže na žiadosť irackej vlády bol aktivovaný mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany; keďže EÚ použila na pokrytie humanitárnych potrieb viac prostriedkov, než predpokladala, a keďže prostriedky, ktoré viaceré krajiny mimo EÚ prisľúbili, doteraz neboli vždy aj reálne poskytnuté;

U.

keďže napriek rôznym výzvam medzinárodné spoločenstvo nedokáže naplniť potreby Sýrčanov a Iračanov, ani potreby krajín prijímajúcich utečencov; keďže podľa zástupkyne generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Kyung-why Kangovej trpia operácie OSN nedostatkom finančných prostriedkov, keďže z potrebnej sumy 2,3 miliardy USD bolo poskytnutých len 39 %; keďže UNHCR uviedol, že poskytovanie núdzovej pomoci je stále kľúčovou prioritou, ale že zároveň je naďalej veľmi zložité pracovať v daných oblastiach s cieľom poskytnúť civilistom a utečencom náležitú pomoc, ktorú potrebujú; keďže agentúry OSN prevádzkujúce humanitárne programy musia zabezpečiť jednotnejšiu a nákladovo efektívnejšiu reakciu na potreby všetkého postihnutého obyvateľstva;

V.

keďže medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť primeranú reakciu na vojenské úsilie zameranú na zmiernenie utrpenia civilistov uviaznutých v konflikte; keďže spravodlivosť a zmierenie budú nutné ako súčasť opatrení po konflikte a ako krok k budovaniu inkluzívnej, reprezentatívnej a demokratickej správy vecí verejných;

W.

keďže niektoré členské štáty ponúkajú vybavenie a pomoc pri výcviku zákonným irackým silám a ozbrojeným silám Regionálnej vlády Kurdistanu (pešmerga); keďže niektoré členské štáty sa priamo zúčastňujú na vojenských akciách koalície proti ISIL/Dá’iš;

1.

dôrazne odsudzuje hrozné, systematické a rozsiahle porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa Asadov režim, teroristi z ISIL/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny v Iraku a Sýrii, vrátane zabíjania rukojemníkov, všetkých foriem násilia na ľuďoch na základe ich náboženskej alebo etnickej príslušnosti a násilia na ženách a LGBTI osobách; opätovne zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; odsudzuje vytvorenie nezákonných súdov založených na práve šaría na území pod kontrolou ISIL/Dá’iš; pripomína, že absolútne odsudzuje mučenie; vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam ukrutností, ktoré pácha Asadov režim, teroristi z ISIL/Dá’iš a ďalšie džihádistické skupiny, a požaduje okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov; dôrazne odsudzuje zneužívanie detí, ktorého sa dopúšťa ISIL/Dá’iš;

2.

vyjadruje rastúce znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v Sýrii a Iraku a nad porušovaním medzinárodného humanitárneho práva, a to v neposlednom rade v súvislosti s povstaním ISIL/Dá’iš;

3.

zdôrazňuje, že prebiehajúca vojna v Sýrii a najnovšia hrozba zo strany ISIL/Dá’iš predstavujú pre obyvateľov Iraku a Sýrie, ako aj širšej oblasti Blízkeho východu závažné nebezpečenstvo; vyzýva EÚ, aby prijala a implementovala komplexnú regionálnu stratégiu, ako poraziť ISIL/Dá’iš, a aby prispela k spoločnému úsiliu o zmiernenie humanitárnej krízy a o ukončenie konfliktu v Sýrii a Iraku; pripomína, že je potrebná súdržná reakcia, aby bolo možné koordinovať všetky aspekty zapojenia a podporovať hostiteľské krajiny, a to aj formou bezpečnostnej, humanitárnej, rozvojovej a makroekonomickej pomoci; oceňuje úlohu susedných krajín, ktorú zohrali pri prijímaní utečencov; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje stratégiu, ktorá bude dopĺňať činnosti OSN a koalície proti ISIL/Dá’iš a zameria sa na spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom riešiť problematiku financovania terorizmu, dodávok zbraní a prísunu zahraničných bojovníkov;

4.

zdôrazňuje, že rôzne etnické a náboženské menšiny na Blízkom východe žili v mieri celé desaťročia;

5.

podporuje celosvetovú kampaň proti ISIL/Dá’iš a víta odhodlanie koaličných partnerov na spoluprácu v rámci spoločnej, mnohostrannej a dlhodobej stratégie na jeho porážku; podporuje pevné odhodlanie jordánskeho kráľa bojovať proti ISIL/Dá’iš; víta porážku ISIL/Dá’iš v sýrskom meste Kobane; zdôrazňuje, že súčasťou tejto stratégie by mala byť pomoc umožňujúca krajinám regiónu postaviť sa proti násilnému extrémizmu spolu s nástrojmi na boj proti financovaniu terorizmu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každá vojenská operácia, ktorej cieľom je oslobodenie území pod kontrolou organizácie ISIL/Dá’iš, by mala byť v prísnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa tak predišlo ďalším stratám na životoch a nepodnecoval sa extrémizmus a aby sa takisto zabránilo ďalším vlnám utečencov a osôb vysídlených v rámci vlastnej krajiny;

6.

odsudzuje využívanie a zneužívanie ropných polí a súvisiacej infraštruktúry zo strany ISIL/Dá’iš a pridružených skupín, čo im prináša značné príjmy, a vyzýva všetky štáty, aby dodržiavali rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2161 (2014) a 2170 (2014), ktoré odsudzujú všetko obchodovanie, priame alebo nepriame, s ISIL/Dá’iš a pridruženými skupinami;

7.

zdôrazňuje, že ústredným bodom komplexnej regionálnej stratégie je ochrana civilných osôb a že je potrebné oddeliť humanitárne a vojenské úsilie od boja proti terorizmu; zdôrazňuje prepojenie medzi konfliktom a humanitárnym utrpením a radikalizáciou;

8.

domnieva sa, že z hľadiska boja proti terorizmu vo vnútri Európskej únie má zásadný význam zničenie hrozby extrémistického terorizmu, ktorý silnie v celom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ale tiež mimo tejto oblasti, pretože jeho narastajúci vplyv podporuje šírenie radikalizácie aj na domácej pôde;

9.

opakuje svoje znepokojenie nad tým, že tisíce zahraničných bojovníkov vrátane občanov členských štátov sa pridali k ozbrojencom ISIL/Dá’iš; vyzýva členské štáty, aby v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014) prijali primerané opatrenia a zabránili bojovníkom odcestovať z ich územia a aby vytvorili spoločnú stratégiu pre bezpečnostné služby a agentúry EÚ, pokiaľ ide o monitorovanie a kontrolu džihádistov; vyzýva na spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti akýmkoľvek jednotlivcom podozrivým zo zapojenia sa do teroristických činov; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ;

10.

víta novú stratégiu EÚ s názvom Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozba Dá’iš, a najmä balík prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR na „pomoc pri obnove mieru a bezpečnosti, ktoré už veľmi dlho ničí terorizmus a násilie“, ako uviedla PK/VP;

11.

žiada medzinárodné spoločenstvo aby osobám zasiahnutým krízou v Iraku a v Sýrii poskytovali väčšiu humanitárnu pomoc a podporu; vyzýva EÚ, aby zvážila zorganizovanie konferencie darcov; víta záväzky členských štátov a EÚ ako najväčšieho darcu finančnej pomoci a prísľuby do budúcnosti; žiada EÚ, aby vyvinula tlak na všetkých poskytovateľov pomoci, aby čo najrýchlejšie splnili a realizovali svoje sľuby; žiada zvýšiť príspevky EÚ na humanitárne programy OSN, ako aj posilnenie spolupráce EÚ s medzinárodnými organizáciami;

12.

zdôrazňuje, že pre EÚ a celé medzinárodné spoločenstvo musí byť zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov a Iračanov, ktorým chýbajú základné tovary a služby, prioritou vzhľadom na nevídaný rozsah krízy; odsudzuje neustále marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali univerzálne ľudské práva, uľahčili poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a aby zaručili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov, v súlade s príslušnými uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN;

13.

vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a zabezpečili, aby bolo civilné obyvateľstvo chránené, malo neobmedzený prístup k zdravotníckym zariadeniam a humanitárnej pomoci a mohlo bezpečne a dôstojne opustiť oblasti postihnuté násilím;

14.

vyjadruje presvedčenie, že okamžité poskytnutie humanitárnej pomoci a ochrany musí byť neoddeliteľnou súčasťou dlhodobých stratégií na zmiernenie ľudského utrpenia v dôsledku konfliktu a na podporu sociálno-ekonomických práv a možností živobytia navrátilcov, osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov vrátane žien s cieľom posilniť vedúce postavenie a účasť a pomôcť im zvoliť si trvalé riešenia, ktoré vyhovujú ich potrebám; nazdáva sa, že je potrebné zaoberať sa konkrétnymi rizikami, ktorým sú vystavené rôzne skupiny žien a detí zažívajúcich viacnásobné a navzájom sa prelínajúce formy diskriminácie, ako aj osobitnými potrebami týchto skupín;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okamžite prijali osobitné opatrenia s cieľom riešiť situáciu žien a dievčat v Iraku a Sýrii a zaručiť ich slobodu a rešpektovanie ich najzákladnejších práv a aby prijali opatrenia na predchádzanie vykorisťovaniu, zneužívaniu a násiliu voči ženám a deťom, najmä núteným manželstvám dievčat; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti so zvýšením všetkých foriem násilia voči ženám, ktoré členovia ISIL/Dá’iš väznia, znásilňujú, sexuálne zneužívajú a s ktorými obchodujú;

16.

naliehavo vyzýva, aby sa pozornosť opätovne zamerala na prístup k vzdelávaniu v súlade s osobitnými potrebami, ktoré sa odvíjajú od súčasného konfliktu;

17.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) v súvislosti s Irakom a Sýriou;

18.

vyzýva medzinárodné humanitárne organizácie pôsobiace v Iraku a Sýrii vrátane agentúr OSN, aby zvýšili poskytovanie lekárskych a poradenských služieb vrátane psychologickej liečby a podpory vysídleným osobám, ktoré utiekli pre postupom ISIL/Dá’iš, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebám najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, t. j. obetiam sexuálneho násilia a deťom; žiada poskytovanie finančnej pomoci a vytvorenie programov na komplexné vyriešenie lekárskych, psychologických a sociálnych potrieb osôb, ktoré prežili sexuálne a rodové násilie v súčasnom konflikte;

19.

vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlili spracúvanie žiadostí o azyl čoraz väčšieho počtu utečencov utekajúcich z oblastí konfliktu; žiada EÚ, aby sa zamerala na riešenie problému plavieb cez Stredozemné more, ktoré často končia tragicky, aby zaviedla koordinovanú stratégiu zameranú na záchranu životov a aby poskytla podporu členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté hromadným príchodom nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl na ich pobrežie;

20.

opakovane čo najdôraznejšie odsudzuje zločiny spáchané sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu vrátane použitia chemických a zápalných zbraní proti civilistom, hromadného svojvoľného zatýkania a stratégie obliehania, ktorej cieľom je obyvateľstvo vyhladovať a tým ho prinútiť k poslušnosti;

21.

poukazuje na to, že ISIL/Dá’iš dosiahol úspechy z dôvodu neadekvátnej reakcie na nestabilnú situáciu v Sýrii; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim zapojením extrémistických islamistických skupín a zahraničných bojovníkov do konfliktu v Sýrii; zdôrazňuje, že dlhodobé riešenie vyžaduje politickú zmenu prostredníctvom inkluzívneho politického procesu pod vedením Sýrie na základe Ženevského komuniké z júna 2012 s podporou medzinárodného spoločenstva; žiada EÚ, aby s týmto cieľom prevzala iniciatívu v diplomatickej oblasti; víta a podporuje činnosť osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu a jeho úsilie dosiahnuť zastavenie ťažkých bojov v mestských centrách vrátane Aleppa;

22.

vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby vyvinuli úsilie o zníženie napätia v Iraku a Sýrii;

23.

vyzýva nové iracké vedenie, aby konalo v súlade so svojím záväzkom vytvoriť inkluzívnu vládu, teda takú, ktorá zastupuje oprávnené záujmy všetkých Iračanov a zaoberá sa ich nástojčivými humanitárnymi potrebami; vyzýva iracké orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby v oblastiach, ktoré sú v súčasnosti pod kontrolou ISIL/Dá’iš, zabránili po ich oslobodení aktom pomsty voči civilnému sunitskému obyvateľstvu; zdôrazňuje skutočnosť, že jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť Iraku sú nevyhnutné pre stabilitu a hospodársky rozvoj krajiny a regiónu;

24.

víta úsilie kancelárie útvaru Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO), ktorá sídli v Irbíle, hlavnom meste irackého regiónu Kurdistan, vyriešiť humanitárnu situáciu v tomto regióne; zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej a lepšej koordinácie medzi útvarom ECHO a Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO) s cieľom pomáhať obyvateľstvu v núdzi čo najlepším a najúčinnejším spôsobom;

25.

víta vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej k otvoreniu úradu EÚ v Irbíle a žiada, aby sa týmto otvorením zvýšila účinnosť a viditeľnosť činnosti EÚ v teréne vrátane lepšej koordinácie humanitárnej a rozvojovej pomoci; vyzýva na posilnenie úradu EÚ v tureckom Gaziantepe;

26.

podporuje žiadosť Rady OSN pre ľudské práva, aby Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva urýchlene vyslal do Iraku misiu, ktorá by vyšetrila prípady porušovania a zneužívania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany ISIL/Dá’iš a pridružených teroristických skupín a zistila fakty a okolnosti takéto zneužívania a porušovania, s cieľom zabrániť beztrestnosti a zabezpečiť vyvodenie plnej zodpovednosti;

27.

je naďalej presvedčený, že v Sýrii a Iraku nie je možný trvalý mier bez toho, aby sa všetky strany zodpovedali za zločiny spáchané počas konfliktu, najmä za zločiny z náboženských alebo etnických dôvodov; opakuje svoju výzvu na postavenie osôb podozrivých zo spáchania zločinov proti ľudskosti v Sýrii a Iraku pred Medzinárodný trestný súd a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere, napríklad prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN;

28.

žiada opatrenia na vyvodenie rovnakej zodpovednosti pre všetky strany konfliktu, ako aj prístup k právnej podpore pre všetky obete všadeprítomného porušovania práv; nazdáva sa, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť ochranu civilistov, ktorí sa v dôsledku násilia nemôžu presunúť na bezpečné miesto alebo ktorí nemajú prístup k humanitárnej pomoci, ktorá im môže zachrániť život;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/42

—

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie preskúmať, ako sa vo všetkých členských štátoch uplatňujú pravidlá o daňových rozhodnutiach podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci,

—

so zreteľom na povinnosť všetkých členských štátov vyplývajúcu z daňových pravidiel EÚ poskytovať spontánnou výmenou iným členským štátom informácie o daňových rozhodnutiach, najmä ak je možné, že iný členský štát by prišiel o príjmy z daní alebo že úspora na daniach by vznikla na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín podnikov,

—

so zreteľom na článok 197 rokovacieho poriadku,

1.

rozhodol zriadiť Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku s cieľom preskúmať, ako sa v praxi uplatňujú právne predpisy EÚ o štátnej pomoci a zdaňovaní v súvislosti s daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré vydávajú členské štáty, ak je takéto uplatňovanie aktom členského štátu alebo Komisie;

2.

rozhodol, že osobitný výbor má tieto právomoci:

3.

rozhodol, že osobitný výbor bude zložený zo 45 členov;

4.

rozhodol, že funkčné obdobie osobitného výboru bude trvať 6 mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia;

5.

považuje za vhodné, aby osobitný výbor predložil správu vypracovanú dvoma spoluspravodajcami.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/44

—

so zreteľom na Akt z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1),

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (2), najmä na jeho článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 1,

—

so zreteľom na smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (3)

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 7. júla 2005 a z 30. apríla 2009 (4),

—

so zreteľom na články 3, 4 a 11 rokovacieho poriadku a jeho prílohu I,

—

so zreteľom na oficiálne oznámenia príslušných orgánov členských štátov o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0013/2015),

A.

keďže článok 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976 jasne stanovuje, ktoré funkcie sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu;

B.

keďže podľa článku 11 rokovacieho poriadku a jeho prílohy I sú poslanci povinní urobiť podrobné vyhlásenie o svojich profesijných činnostiach alebo iných platených funkciách alebo činnostiach;

C.

keďže všetky členské štáty oznámili Európskemu parlamentu mená zvolených kandidátov, ale niektoré z nich ešte nepredložili – alebo tak urobili s oneskorením – zoznamy náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb, ako sa požaduje podľa článku 3 ods. 4 rokovacieho poriadku;

D.

keďže členské štáty v niektorých prípadoch poskytli čiastočné oznámenie o zvolených kandidátoch a ďalšie údaje predložili dodatočne;

E.

keďže v niektorých členských štátoch sa o námietkach proti voľbe niektorých poslancov Európskeho parlamentu rozhoduje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a keďže výsledkom týchto konaní by mohlo byť zrušenie voľby dotknutých poslancov;

F.

keďže podľa článku 12 aktu z 20. septembra 1976 je Európsky parlament povinný rozhodnúť prípadné spory týkajúce sa platnosti mandátu poslancov len v prípade, ak sa vzťahujú na porušenia ustanovení uvedeného aktu, nie však v prípade porušenia vnútroštátnych volebných predpisov, na ktoré tento akt odkazuje;

G.

keďže v záujme preskúmania osvedčení o zvolení za poslanca v súlade s článkom 12 aktu z roku 1976 musí Európsky parlament zobrať na vedomie výsledky volieb oficiálne oznámené príslušnými orgánmi členských štátov bez možnosti voľného posúdenia tejto veci; keďže však toto ustanovenie nebráni Európskemu parlamentu podávať v prípade potreby správy o potenciálnych prípadoch nezlučiteľnosti vnútroštátnych volebných predpisov, na ktorých sú výsledky založené, a právnych predpisov EÚ;

H.

keďže štátni príslušníci niektorých členských štátov, ktorí žijú určitý čas v inej krajine, môžu byť zbavení práva voliť vo svojom domovskom členskom štáte (odobratie hlasovacieho práva); keďže v niektorých prípadoch to môže znamenať aj odobratie práva byť volený;

I.

keďže volebná komisia Spojeného kráľovstva informovala, že viacerí štátni príslušníci iných členských štátov s pobytom v Spojenom kráľovstve nemohli v posledných voľbách do Európskeho parlamentu uplatniť svoje právo voliť;

1.

s výhradou akýchkoľvek rozhodnutí príslušných orgánov členských štátov, v ktorých boli potvrdené výsledky volieb, vyhlasuje platnosť mandátu poslancov Európskeho parlamentu uvedených v prílohe k tomuto rozhodnutiu, ktorých zvolenie oznámili príslušné vnútroštátne orgány a ktorí predložili písomné vyhlásenia požadované v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976 a prílohy I k rokovaciemu poriadku;

2.

opätovne žiada príslušné vnútroštátne orgány, aby bezodkladne oznámili mená všetkých zvolených kandidátov a zároveň uviedli aj mená prípadných náhradníkov, v poradí podľa výsledkov volieb;

3.

vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby bez meškania ukončili posudzovanie sporov, ktoré im boli postúpené, a aby informovali Európsky parlament o výsledkoch;

4.

domnieva sa, že odobratie volebného práva sa rovná potrestaniu štátnych príslušníkov, ktorí využili právo voľného pohybu v rámci EÚ (článok 20 ods. 2 písm. a) ZFEÚ), odopretiu ich práva voliť a práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte ich pobytu (článok 20 ods. 2 písm. b) ZFEÚ) a porušeniu zásady priamych a všeobecných volieb (článok 14 ods. 3 ZEÚ a článok 1 ods. 3 aktu z roku 1976); zastáva názor, že odobratie volebného práva sa za žiadnych okolností nesmie vzťahovať na voľby do Európskeho parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že žiadny členský štát neustanoví takú možnosť;

5.

vyzýva členské štáty, aby zjednodušili registračné formality týkajúce sa účasti štátnych príslušníkov iných členských štátov na voľbách do Európskeho parlamentu, či už ako voličov alebo ako kandidátov, najmä tým, že odstránia zbytočné administratívne prekážky, aby boli práva uvedené v článku 20 ods. 2 písm. a) a b) ZFEÚ účinné; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby postupy členských štátov boli v súlade s právom EÚ;

6.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom a parlamentom členských štátov.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/85

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0308),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0011/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (2),

—

so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0031/2014),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/87

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0317),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0017/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (2),

—

so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0033/2014),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/88

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0318),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0016/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (1),

—

so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0032/2014),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty,

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/89

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0321),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0012/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (2),

—

so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0040/2014),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/90

—

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0322),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0013/2014),

—

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014 (1),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov (2),

—

so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0035/2014),

A.

keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

25.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/91

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2011)0904),

—

so zreteľom na článok 38 štvrtý odsek Haagskeho dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

—

so zreteľom na článok 81 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0263/2014),

—

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014,

—

so zreteľom na článok 59 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0007/2015),