19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/1

Hlavný spravodajca:

Dumitru FORNEA

Pomocná hlavná spravodajkyňa:

Renata EISENVORTOVÁ

1.1

Počas obdobia energetickej transformácie na hospodárstvo s nízkymi emisiami čelí energetický systém EÚ hlbokej technologickej, hospodárskej a sociálnej zmene, ktorá zasiahne mnohé energetické sektory vrátane uhoľného priemyslu, a teda aj banské regióny EÚ.

1.2

V niektorých členských štátoch sú domáce zdroje uhlia a lignitu stále dôležité z hľadiska výroby elektrickej energie a tepla. Prispievajú k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie, hospodárskej konkurencieschopnosti a zohrávajú stabilizačnú úlohu v energetickom systéme, tak technicky, ako aj ekonomicky.

1.3

Regióny, v ktorých sa v súčasnosti aktívne ťaží uhlie, sa však musia pripraviť na postupné zastavenie produkcie uhlia, a to v súlade s politickými rozhodnutiami EÚ v oblasti energetiky a klímy o používaní fosílnych palív alebo z hospodárskych dôvodov.

1.4

Budúcnosť regiónov v súčasnosti závislých od využívania uhlia a ich budúce životné podmienky sa musia zahrnúť do predbežného plánovania pokrývajúceho dve generácie, t. j. 25 – 50 rokov. Postupné upúšťanie od využívania uhlia na energetické účely v týchto regiónoch nesmie viesť k ich stagnácii. Tieto regióny musia byť vzhľadom na svoj hospodársky a sociálny potenciál zapojené do vykonávania politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy. Udržateľný rozvoj týchto regiónov sa musí zabezpečiť zaručením politického, občianskeho a sociálneho dialógu, ktorým sa musí zaistiť vypracovanie plánov transformácie na vnútroštátnej, priemyselnej aj podnikovej úrovni.

1.5

Ak sa má zachovať energetická bezpečnosť, konkurencieschopný priemysel, ochrana životného prostredia, dodržiavanie záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a sociálna súdržnosť v regiónoch, v ktorých sa ťaží uhlie, EHSV odporúča prijať Plán podpory transformácie spoločenstiev a regiónov závislých od produkcie uhlia (ďalej len „plán“), v ktorom by sa riešila problematika reštrukturalizácie počas energetickej transformácie tak, aby sa banské regióny mohli prispôsobiť zmenám.

1.6

Tento plán by mohla vypracovať poradná skupina v spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Členmi tejto poradnej skupiny by mali byť zástupcovia banských regiónov, odborových zväzov, mimovládnych organizácií, výskumu a vývoja a uhoľného priemyslu.

1.7

Plán by mal spočívať na troch pilieroch: i) politický, občiansky a sociálny dialóg; ii) hospodárske, sociálne a environmentálne investície; a iii) investície do vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a vývoja, inovácie a kultúry.

1.8

V pláne by sa regióny mali nabádať na zmenu, stimuláciu inovačného rozvoja, udržiavanie atraktívnosti investícií a vytváranie príležitostí pre zamestnanosť a dôstojný život. Počas procesu transformácie je nutné v plnej miere využívať poznatky a potenciál banských regiónov.

1.9

Do energetickej transformácie a súvisiacej reštrukturalizácie regiónov, v ktorých sa ťaží uhlie, sa musia zapojiť regionálne orgány, vlády členských štátov aj inštitúcie EÚ.

1.10

Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov majú potrebné skúsenosti na to, aby sa zapojili do tohto procesu, a to na európskej aj národnej úrovni. Dokážu tiež zabezpečiť účinný rámec pre politický, sociálny a občiansky dialóg, ktorý je potrebný na konzultácie s ľuďmi z banských regiónov.

1.11

Z hľadiska energetickej transformácie patrí medzi hlavné obavy banských regiónov EÚ aj existencia vhodného inštitucionálneho a politického rámca, ktorý dokáže oživiť verejné a súkromné investície také potrebné v nadchádzajúcich rokoch.

2.1

Počas posledných desiatich rokov sa v udiali veľké zmeny v energetickom systéme EÚ. EÚ smeruje k nízkouhlíkovému hospodárstvu a snaží sa plniť svoje ciele v oblasti emisií skleníkových plynov, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v súlade so svojimi cieľmi „20-20-20“. V roku 2014 EÚ schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 so znížením emisií skleníkových plynov o 40 %, podielom spotreby energie z obnoviteľných zdrojov vo výške 27 % a úsporami energie vo výške 27 %. Tieto strednodobé ciele pomáhajú EÚ pri plnení jej dlhodobého cieľa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 %.

2.2

Energetický systém EÚ tak prechádza z obdobia, počas ktorého dominovali fosílne palivá a výroba energie vo veľkých centrálnych elektrárňach, do obdobia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a v decentralizovaných elektrárňach, pričom sa majú maximalizovať príležitosti dostupné vďaka vyššej energetickej účinnosti a lepšiemu riadeniu dopytu po energii.

2.3

Energetická transformácia a ambiciózna politika EÚ v oblasti klímy získali silnú podporu v projekte energetickej únie a intenzívne sa podporovali po uzavretí parížskej dohody, ktorá vysiela jasný signál, pokiaľ ide o dostatočné znižovanie emisií s cieľom udržať do konca storočia celosvetové zvyšovanie priemernej svetovej teploty pod dohodnutou hodnotou 2 oC.

2.4

Ak sa má klíma stabilizovať, sú potrebné ďalekosiahle zmeny v energetických systémoch všetkých hospodárskych odvetví (1).

2.5

Energetická transformácia zahŕňa technologické, výskumné, spoločenské, kultúrne, hospodárske a environmentálne aspekty, z čoho jasne vyplýva potreba aktívnejšie zapojiť jednotlivcov a spoločenstvá. Tento proces si vyžaduje osobitný dôraz na výskum a vývoj, keďže tu vznikajú nové výzvy pre energetický systém a priemyselné odvetvia, ktoré musia reagovať a musia sa prispôsobiť tejto situácii.

3.1

Uhoľný priemysel patrí medzi odvetvia, ktoré energetická transformácia zasahuje najviac. Stovky rokov bolo uhlie jadrom priemyselného a spoločenského rozvoja v Európe a na celom svete. Samotná Európska únia bola vytvorená ako výsledok politickej vôle zoskupiť uhoľné a oceliarske výrobné zdroje prvých šiestich zakladajúcich členských štátov (2).

3.2

Súčasné obavy týkajúce ochrany životného prostredia, zmeny klímy a zdravia ľudí  (3) viedli k rôznym politickým a spoločenským prístupom, ktoré spochybňujú ďalšie používanie uhlia a iných fosílnych palív na výrobu elektrickej energie a tepla.

3.3

Zdá sa, že s týmto novým politickým prístupom sú dni uhlia spočítané, a to aj napriek tomu, že viac ako štvrtinu elektrickej energie EÚ v súčasnosti stále vyrába 280 uhoľných elektrární v 22 krajinách. Uhlie sa nepoužíva len v šiestich krajinách, a to na Cypre, v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku a na Malte (4).

3.4

Zdá sa, že myšlienka postupného vyradenia uhlia z energetického mixu je všeobecne akceptovaná v členských štátoch, kde sa nevyužívajú domáce uhoľné zdroje. To však neplatí v regiónoch EÚ, v ktorých sa ťaží uhlie, kde uhoľný priemysel poskytuje priame pracovné miesta pre 240 000 pracovníkov. Spolu s pracovnými miestami v priemysle ťažobných zariadení, inými pracovnými miestami v dodávateľskom reťazci a nepriamymi pracovnými miestami toto odvetvie podporuje takmer milión pracovných miest, pričom mnohé z nich sú v oblastiach, v ktorých je málo iných pracovných príležitostí (5).

3.5

Čierne uhlie sa ťaží v šiestich členských štátoch: Českej republike, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve. Desať členských štátov využíva lignit ako konkurencieschopné palivo pri výrobe elektrickej energie: Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

3.6

V týchto krajinách zohrávajú domáce zdroje uhlia a lignitu dôležitú úlohu z hľadiska bezpečnosti dodávok, a teda pomáhajú zaisťovať energetickú bezpečnosť EÚ a znižovať vysokú závislosť od dovozu. Ako sa uvádza v európskej stratégii energetickej bezpečnosti (6), externé náklady na energiu EÚ predstavujú viac ako 1 miliardu EUR na deň. V roku 2013 dosiahli celkové náklady približne 400 miliárd EUR, t. j. viac ako pätinu celkového dovozu EÚ. Bolo nutné dovážať 90 % surovej ropy, 66 % zemného plynu, 42 % tuhých palív a 40 % jadrového paliva. V niektorých členských štátoch EÚ s rozsiahlou produkciou domáceho uhlia, napríklad v Nemecku a v Českej republike, sa v uhoľných elektrárňach vyrába približne 50 % elektrickej energie. V Poľsku tento podiel prekračuje 80 %.

3.7

Uhlie má popri využívaní na výrobu elektrickej energie aj mnoho ďalších využití. Používa sa na výrobu cementu a dá sa premeniť na tekuté palivá. Spomedzi ďalšieho hlavného využitia uhlia možno spomenúť oceliarne, papierne, chemický a farmaceutický priemysel a odvetvie spracovania potravín.

3.8

Uhlie je tiež základnou zložkou pri výrobe špecializovaných produktov, ako je napríklad aktívne uhlie používané vo filtroch alebo uhlíkové vlákna používané v kozmonautike, stavebnom inžinierstve, vojenskom sektore atď. K dispozícii sú priemyselné procesy na výrobu syntetických palív alebo základných chemických látok požadovaných priemyslom, ako napríklad metanol. Z metanolu možno vyrobiť široké spektrum petrochemických látok, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú z iných fosílnych palív.

3.9

Ak sa má dosiahnuť cieľ vytvorenia odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy, energetické odvetvia EÚ musia seriózne a intenzívne pracovať na potrebnej energetickej transformácii. Uhoľný priemysel sa musí sústreďovať na efektívnejšie a čistejšie využívanie a na rozvoj alternatívneho využitia uhlia. EÚ by preto mala na výskum a vývoj v oblasti chémie uhlia vyčleniť potrebné finančné prostriedky.

4.1

Aj keď sa v určitom období v budúcnosti očakáva postupné vyradenie uhlia v EÚ, v niektorých krajinách a banských regiónoch sa uhlie bude naďalej používať ešte niekoľko desaťročí. Podľa Lisabonskej zmluvy majú členské štáty právo využívať vlastné zdroje energie a určiť si mix zdrojov energie, pričom si musia uvedomovať, že výroba energie sa nemá nijako subvencovať, a zohľadňovať všetky záväzky v oblasti zmeny klímy. Uhoľný priemysel však musí reagovať na pokračujúcu energetickú transformáciu, prechod smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu a najmä cieľ eliminácie emisií uhlíka využitím všetkých dostupných opatrení a techník určených na menej škodlivé a efektívnejšie využívanie uhlia. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť niekoľko prínosných a osvedčených nástrojov: zvyšovanie efektívnosti, flexibilita a kogenerácia.

4.2

Keďže najväčší podiel na využívaní uhlia má výroba elektrickej energie, vyššia efektívnosť je dôležitým nástrojom na dosiahnutie menej znečisťujúceho využívania uhlia. Pri vysokej efektívnosti možno z každej tony uhlia vyrobiť viac elektrickej energie a emisie CO2 je možné znížiť o 30 a viac percent. Ako dobrý príklad možno uviesť uhoľné elektrárne v Nemecku, ktoré dosahujú vysokú efektívnosť vďaka technológii optimalizovaných systémov. Tieto uhoľné elektrárne sú zároveň mimoriadne flexibilné a rýchlo dokážu zvyšovať alebo znižovať svoj výkon, čím sa podporuje využívanie energie z nestálych obnoviteľných zdrojov.

4.3

Kogenerácia (kombinovaná výroba tepla a elektriny alebo KVET) predstavuje efektívnu a účinnú formu výroby elektrickej energie, a to z hľadiska energie, ako aj životného prostredia. Tradičné elektrárne vypúšťajú odpadové teplo do životného prostredia. Kogeneračné zariadenia toto teplo zachytávajú a využívajú ho, vďaka čomu sa palivo využíva efektívnejšie. V EÚ sa v súčasnosti vyrába 11,7 % vlastnej elektrickej energie využitím kogenerácie (7).

4.4

Existuje nádej, že v strednodobom horizonte by mohlo svoju úlohu v hospodárstve s nulovými emisiami uhlíka zohrávať aj zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS). Treba primerane zlepšiť existujúce procesy, optimalizovať infraštruktúru a ukladanie a musí sa objasniť konkurencieschopnosť elektrickej energie z uhoľných elektrární s CCS, aby sa mohli podniknúť ďalšie kroky smerujúce k vyžadovaniu CCS. Tiež by sa mala vykonať analýza nákladov a výnosov a environmentálneho vplyvu.

4.5

Pri úvahách o efektívnom a menej znečisťujúcom využívaní uhlia treba tiež spomenúť alternatívne využívanie uhlia, napríklad skvapalnenie uhlia. Uhlie možno premieňať na tekuté palivá: benzín, naftu a letecké palivo alebo petrochemické látky. Technológie sa postupne rozvíjajú, treba však myslieť aj na investície a prevádzkové náklady.

5.1.1

Uhoľné regióny sú tradičnými priemyselnými oblasťami, kde sa industrializácia spojila s využívaním miestneho nerastného bohatstva. Tieto regióny sú teda historicky prepojené s tradičnými odvetviami hospodárstva, kde hlavnú úlohu zohrával ťažký hutnícky priemysel, chemický priemysel a energetika. Tieto odvetvia a spoločnosti, ktoré v nich pôsobia, čelia v posledných rokoch rýchlym zmenám vo vonkajšom prostredí (trhové podmienky, hospodárska súťaž, zákazníci, technológie) a zásadným vnútorným zmenám (zmena vlastníctva, ciele vlastníkov a kapitálová sila).

5.1.2

Okrem týchto podstatných zmien došlo v niektorých tradičných odvetviach k stagnácii, odchodu z regiónu alebo dokonca vyradeniu z prevádzky. V niektorých regiónoch nedokázalo európske uhlie konkurovať dovážanému uhliu alebo iným fosílnym zdrojom energie, čo viedlo k dramatickému poklesu ťažby uhlia. Stačí uviesť jeden príklad: pred 100 rokmi sa v Spojenom kráľovstve vyprodukovalo každoročne približne 300 miliónov ton uhlia a toto odvetvie zamestnávalo viac ako jeden milión baníkov. Deindustrializácia viedla k úbytku počtu pracovných miest, ale spoločnosti ťažiace uhlie naďalej zostali jednými z najväčších zamestnávateľov v mnohých regiónoch. Postupné vyradenie z prevádzky alebo úplné zastavenie prevádzky uhoľných spoločností má teda závažný vplyv na príslušné regióny. Táto situácia má veľký vplyv na malé a stredné podniky prepojené s ťažobnými spoločnosťami.

5.1.3

V mnohých krajinách je pre uhoľné regióny typická vyššia miera nezamestnanosti, ako je národný priemer, a dlhodobá nezamestnanosť. Pre nadbytočných baníkov preto bude ťažké nájsť si iné pracovné príležitosti. To je tiež dôvod, prečo narastá chudoba, stagnácia a zhoršovanie životnej úrovne, ako aj počet sociálne vylúčených oblastí a ľudí.

5.1.4

Kľúčovým problémom spôsobeným zvyšujúcou sa mierou nezamestnanosti je nevyvážená ponuka a dopyt na trhu práce. Inak povedané, je tu síce vysoká miera nezamestnanosti a jasný dopyt po pracovníkoch, ale dopyt sa týka zručností zodpovedajúcich požiadavkám trhu práce. Vzdelanostný profil bývalých baníkov, u ktorých dominujú manuálne zručnosti, nie je úplne v súlade s požiadavkami trhu práce z hľadiska profesionálneho (kvalifikácia) ani z hľadiska osobného (motivácia). Po prepustení veľkého počtu baníkov pri zatvorení bane zanikne doslova za noc veľmi veľa pracovných miest, čo môže mať za následok veľké miestne otrasy.

5.1.5

Ťažobní robotníci majú tiež menej rozvinutý zmysel pre podnikanie a menší sklon k začatiu nového podnikania. Toto nedostatočné nadšenie nezávisle podnikať je následkom dlhodobého vplyvu veľkých a mocných ťažobných spoločností, ktoré u svojich zamestnancov podporovali takúto kultúru vrátane neochoty prijímať riziká. Tento trend však možno pozorovať aj všeobecnejšie. Dokonca aj študenti univerzít by po ukončení štúdií uprednostnili zamestnať sa niekde.

5.1.6

Situáciu často zhoršuje nedostatok sľubnej práce a kariérnej perspektívy, menej priaznivé podmienky na začatie nezávislého podnikania, nízke indexy realizovateľnosti a subštandardné výsledky inovácií, s ktorými sa spája slabšia úloha vedy, výskumu a vývoja. Nie všade sa dostatočne rozvíjajú verejné kapacity výskumu a vývoja a prenos poznatkov a ich uplatnenie v podnikateľskom sektore nefunguje práve najlepšie. Aj z týchto dôvodov je hospodárska transformácia náročnejšia a ťažšia a nie vo všetkých prípadoch úspešná.

5.2.1

V krajinách EÚ produkujúcich uhlie sa reštrukturalizácie často vykonávali ako reakcia na krízy, ale bez primeraných politických záväzkov. To malo dramatické následky na kvalitu života ľudí v ťažobných spoločenstvách. Akékoľvek zníženie produkcie uhlia môže viesť k väčšej nezamestnanosti, najmä v banských regiónoch, v ktorých dochádza k dlhotrvajúcemu štrukturálnemu úpadku. Mnohí bývalí baníci a pracovníci podnikov prepojených s ťažbou čelia dlhodobej a často trvalej nezamestnanosti, čo prispieva k prehlbovaniu chudoby.

5.2.2

Z hľadiska očakávaných vplyvov politík v oblasti klímy na priemysel ťažby uhlia však, žiaľ, až na niekoľko výnimiek si príslušné európske a vnútroštátne orgány doposiaľ zatvárali oči a vyhýbali sa akémukoľvek zapojeniu sa do náležitých občianskych a sociálnych dialógov s pracovníkmi a občanmi v ťažobných spoločenstvách. Dokonca aj dnes sa prejavuje vyššia miera nedôvery časti pracovníkov v schopnosť orgánov účinne riešiť procesy priemyselnej reštrukturalizácie, čo je následkom predošlých reštrukturalizácií založených na populistických politických prísľuboch, ktoré sa nepremietli do konkrétnych opatrení zameraných na opätovný hospodársky rozvoj týchto spoločenstiev.

5.2.3

Na európskej aj vnútroštátnej úrovni možno zároveň pozorovať nízku mieru empatie a chýbajúce skutočné pochopenie problémov, ktorým čelia banské regióny. Možno tu pozorovať tendenciu nadmernej politizácie diskusie o budúcnosti ťažby v súvislosti s politikami v oblasti klímy, a to najmä v banských regiónoch, kde si ťažba uhlia nevyžaduje štátnu pomoc, ale aj v ťažobných oblastiach, kde uhoľný priemysel už prechádza bolestivým procesom reštrukturalizácie sa politici sa tejto téme vyhýbajú, pretože transformačné opatrenia smerujúce k novému regionálnemu profilu im nezaručia žiaden okamžitý voličský kapitál, sú nepopulárne a na to, aby priniesli výsledky, sú potrebné celé desaťročia.

5.2.4

Keďže existuje jasné prepojenie medzi postupným vyraďovaním uhlia a politikou v oblasti zmeny klímy, súčasťou európskej politiky zameranej na vykonávanie cieľov v oblasti klímy musí byť pomoc týmto regiónom vystaveným štrukturálnym zmenám, t. j. banským regiónom.

5.2.5

Často dochádza k situáciám, keď miestne orgány nemajú potrebné finančné a administratívne kapacity na zabezpečenie projektov a ich riadenie v súlade s konkrétnymi požiadavkami Európskej komisie a vnútroštátnych orgánov. A to je aj dôvodom, prečo európske fondy prinášajú len obmedzené výsledky z hľadiska príležitostí a kvality života ľudí v spoločenstvách ťažiacich uhlie.

5.3.1

„Spravodlivá transformácia“ (8) ťažobných spoločenstiev sa dá zaručiť vtedy, keď vnútroštátne a európske orgány dokážu vypracovať včasný a cielený plán opatrení, ktorého úlohou bude: zaručiť dôstojné mzdy a isté pracovné miesta pre príslušných pracovníkov, zabezpečiť odbornú prípravu, rozvoj zručností a opätovné zamestnanie v rámci dôstojných pracovných alternatív, dodržiavať ľudské práva a zaručiť opatrenia na sociálnu ochranu vrátane dôchodkov, podporiť ľudí počas transformácie a zaručiť investície do obnovy spoločenstva vrátane zatvárania baní a rekultivácie baníckych lokalít alebo výstavby a služieb súvisiacich s energetickou transformáciou.

5.3.2

Tieto regióny teda budú potrebovať naliehavú finančnú a odbornú pomoc, a to nielen preto, aby sa mohli vyvíjať smerom k novému hospodárskemu a sociálnemu modelu, ale aj preto, aby v primeranom čase mohli riadiť viaceré riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie spojené so súčasnými a minulými baníckymi činnosťami. Orgány členských štátov pôsobiace v oblasti geologického prieskumu a orgány zodpovedné za zatváranie baní a ich obnovu musia v tejto súvislosti spolupracovať pri zbere a uchovávaní údajov o nerastnom bohatstve a ťažbe a pri mapovaní hlavných rizík spojených s minulými ťažobnými činnosťami, zatváraním baní a ich konzerváciou.

5.3.3

Budúcnosť regiónov v súčasnosti závislých od využívania uhlia a ich budúce životné podmienky sa musia zahrnúť do predbežného plánovania pokrývajúceho dve generácie, t. j. 25 – 50 rokov. Postupné upúšťanie od využívania uhlia na energetické účely v týchto regiónoch nesmie viesť k ich stagnácii. Tieto regióny musia byť vzhľadom na svoj hospodársky a sociálny potenciál zapojené do vykonávania politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy. Udržateľný rozvoj týchto regiónov sa musí zabezpečiť zaručením politického, občianskeho a sociálneho dialógu, ktorým sa musí zaistiť vypracovanie plánov transformácie na vnútroštátnej, priemyselnej aj podnikovej úrovni.

5.3.4

Takisto treba zastaviť pokles atraktívnosti pre nových zahraničných a domácich investorov. Túto atraktívnosť pritom neznižujú len nevhodné zručnosti pracovnej sily, ale aj nedostatok vhodných a dobre pripravených oblastí pre podniky a nedostatok veľkých strategických priemyselných zón.

5.3.5

Situácia bývalých baníkov v uhoľných regiónoch teda nie je vôbec jednoduchá. Rozumní zástupcovia uhoľných regiónov by mali apelovať na svoje vnútroštátne vlády a spolu by sa mali pripraviť na reštrukturalizáciu a rozvoj uhoľných regiónov v dostatočnom predstihu pred akýmkoľvek plánovaným znížením alebo zastavením ťažby uhlia.

5.3.6

Do energetickej transformácie a súvisiacej reštrukturalizácie banských regiónov sa musia zapojiť regionálne orgány, vlády členských štátov aj inštitúcie EÚ.

5.3.7

Uhoľné regióny však majú značný potenciál pre reštrukturalizáciu ako aj rozvoj. Mala by sa pripraviť skupina opatrení zameraných na rozvoj vrátane podpory výskumu a vývoja v inovačnom prostredí a s účasťou všetkých tradičných sektorov, ktoré v uhoľných regiónoch prežili, ako aj nových rozvíjajúcich sa sektorov.

5.3.8

V plnej miere treba využiť existujúcu energetickú infraštruktúru a kvalifikované ľudské zdroje z banských regiónov, pričom v tejto súvislosti treba podporiť aj opatrenia zamerané na podporu verejných a súkromných investícií. Existujúce spoločnosti a ostatné trhové subjekty musia výrazne investovať do nových výrobných zariadení vrátane zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

5.3.9

Štúdie realizovateľnosti môžu preukázať, že niektoré banské regióny majú nielen veľký potenciál na výrobu slnečnej, veternej či geotermálnej energie, ale aj jednoduchšie plnia iné podmienky potrebné na investície a nasadzovanie technológií zelenej energie: jednoduchý prístup k pôde pre nové výrobné zariadenia, kvalifikované ľudské zdroje alebo ochota rekvalifikovať sa, informovanosť miestnych verejných orgánov o výzvach energetického odvetvia a miestne spoločenstvá zvyknuté na priemyselné projekty.

5.3.10

Súčasné ťažobné spoločnosti vlastnia alebo majú právo využívať veľké pozemky a/alebo stovky kilometrov podzemných chodieb, ktoré by sa dali využiť v procese energetickej transformácie. Väčšina ťažobných jednotiek má navyše spoľahlivé prepojenie s regionálnymi alebo vnútroštátnymi sieťami na dopravu energie.

5.3.11

S cieľom podporiť ďalšie investície zo súkromného sektora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu, sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) účelovo vyčlenilo minimálne 27 miliárd EUR výlučne na investície do nízkouhlíkového hospodárstva vrátane energetickej účinnosti. Minimálne 12 %, 15 % alebo 20 % prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) vyčlenených pre jednotlivé štáty sa musí investovať do podpory prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, a to vo všetkých odvetviach v menej rozvinutých, prechodných a viac rozvinutých regiónoch EÚ. Ak sa na takéto investície využíva Kohézny fond, tento podiel sa pre menej rozvinuté regióny zvýši na 15 % (9).

5.3.12

V snahe o hospodársku diverzifikáciu a energetickú transformáciu môžu ťažobným spoločenstvám čiastočne pomôcť európske fondy, ale väčšina investícií do hospodárskeho rozvoja sa musí poskytnúť z verejných fondov príslušných členských štátov alebo prilákaním nových súkromných investícií.

5.3.13

Vyššie uvedené aspekty sa musia zvážiť pri vypracúvaní opatrení zameraných na pomoc banským regiónom v tomto nevyhnutnom procese energetickej transformácie a hospodárskej diverzifikácie, pričom do vymedzovania nových možností rozvoja daných spoločenstiev sa musia zapojiť sociálni partneri, občianska spoločnosť a všeobecne aj občania z týchto regiónov.

5.3.14

V Pláne podpory transformácie spoločenstiev a regiónov závislých od produkcie uhlia by sa mali regióny nabádať na uskutočnenie transformácie, stimuláciu inovačného vývoja, zachovanie atraktívnosti investícií a vytváranie príležitostí pre zamestnanosť a dôstojný život.

5.3.15

Tento plán by mohla vypracovať poradná skupina v spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Členmi tejto poradnej skupiny by mali byť zástupcovia banských regiónov, odborových zväzov, mimovládnych organizácií, výskumu a vývoja a uhoľného priemyslu.

5.3.16

Plán podpory spoločenstiev a regiónov závislých od produkcie uhlia by mal spočívať na troch pilieroch:

5.4.1

Budúcnosť európskych banských regiónov sa bude vyvíjať dvomi smermi. V niektorých regiónoch možno očakávať prudké alebo dokonca unáhlené zastavenie produkcie uhlia, zatiaľ čo v iných môže produkcia pokračovať ešte niekoľko desaťročí.

5.4.2

V prvom prípade môže byť zastavenie následkom hospodárskej a trhovej situácie, ktorá je zložitá, najmä v európskom odvetví čierneho uhlia, ktoré súťaží s veľmi lacným dovozom uhlia. Situácia je v dôsledku toho veľmi ťažká, dokonca aj v tých baniach, ktoré boli až donedávna veľmi ziskové. V niektorých regiónoch sa vláda alebo spoločnosti môžu rozhodnúť o zatvorení baní v súlade s Lisabonskou zmluvou a právom členských štátov EÚ rozhodovať o vlastnom energetickom mixe.

5.4.3

Pre tieto regióny by bolo vhodné rýchlo vytvoriť sociálny program založený na osvedčených postupoch z rôznych krajín EÚ produkujúcich uhlie, ktoré zažili ukončenie využívania uhlia alebo ktoré sa na tento krok pripravujú. V tejto súvislosti môžu byť užitočné skúsenosti z Nemecka, kde sa ťažba čierneho uhlia podľa plánu ukončí v roku 2018. Sú tu aj ďalšie regióny, kde sa kedysi ťažilo uhlie, ako napríklad Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko a Belgicko, ktoré všetky majú cenné skúsenosti.

5.4.4

V regiónoch, kde sa očakáva pokračovanie produkcie uhlia v dlhodobejšom horizonte, je dôležité sústrediť sa predovšetkým na efektívne a menej škodlivé využívanie tohto uhlia. V prípade využívania uhlia na výrobu elektriny bude naďalej prioritou znižovanie emisií. EÚ má na to nástroje, a to revidovaný systém obchodovania s emisiami, podľa ktorého sa do roku 2058 vyžadujú nulové emisie uhlíka, smernicu o priemyselných emisiách a nový referenčný dokument BAT pre veľké spaľovacie zariadenia, ktorý bude čoskoro dokončený.

5.4.5

V stratégii pre uhoľné regióny s dlhodobejšou budúcnosťou bude veľmi dôležitú úlohu zohrávať výskum a vývoj. Ďalšie zvyšovanie efektívnosti elektrární totiž povedie k väčšiemu znižovaniu emisií a menšej spotrebe palív. Väčšia flexibilita elektrární môže pomáhať pri podpore priebežného využívania obnoviteľných zdrojov energie. Okrem čistých uhoľných technológií alebo využívania skladovania CO2 by sa mali zohľadňovať aj alternatívne využitia uhlia.

5.4.6

Ale dokonca aj v regiónoch s dlhodobejšími vyhliadkami ťažby uhlia musí byť prioritou príprava na zastavenie ťažby uhlia a na reštrukturalizáciu regiónov, v ktorých sa ťaží uhlie.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/10

Spravodajca:

Raymond HENCKS

1.1

EHSV víta prijatie parížskej dohody na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ako aj plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ a jej členských štátov, ktorým sa zaväzujú znížiť domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 a o 80 – 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňou emisií v roku 1990.

1.2

Súhlasí tiež s tým, že tento cieľ sa bude musieť dosiahnuť spoločne a na základe spoločnej zodpovednosti EÚ a členských štátov a že nové plánované vnútroštátne stanovené príspevky sa budú oznamovať každých päť rokov.

1.3

Cieľ v oblasti dopravy, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 60 % oproti úrovni emisií v roku 1990, je veľmi ambiciózny a vyžaduje si veľké úsilie. Hoci rozhodnutie o rozdelení úsilia na platné obdobie až do roku 2020 (rozhodnutie č. 406/2009), ako aj budúce rozhodnutie na obdobie 2020 – 2030 ponechajú členským štátom voľnú ruku, pokiaľ ide o výber hospodárskych odvetví, ktoré budú musieť znížiť emisie skleníkových plynov, Komisia predsa navrhuje v prípade potreby dodatočného úsilia využívať medzinárodné kvóty a vyhýbať sa dodatočným záväzkom v prípade odvetví, ktoré nepatria do systému obchodovania s emisiami (ETS) [COM(2015) 81]. Pokiaľ ide o dopravu, domnieva sa, že „v iných odvetviach hospodárstva možno dosiahnuť výraznejšie zníženia“ [COM(2011) 144]. Cieľ v oblasti dopravy, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 60 %, možno teda stále považovať za aktuálny a v súlade so všeobecným cieľom EÚ v rámci COP 21, ak sa opatrenia a súvisiace iniciatívy budú bezodkladne realizovať s potrebnou odhodlanosťou a čo najskôr.

1.4

To však nebráni Únii a členským štátom, aby prehodnotili jednotlivé prebiehajúce alebo plánované opatrenia a iniciatívy uvedené v bielej knihe o doprave [COM(2011) 144 final] a v pláne o rámcovej stratégii pre stabilnú energetickú úniu [COM(2015) 80 final] vzhľadom na ich účinnosť, realizovateľnosť, a najmä na cieľ, ktorým je dekarbonizácia dopravy, a aby ich vylepšili alebo pridali nové v rámci revízie bielej knihy o doprave, ktorá sa má uskutočniť v roku 2016, bez toho, aby narušili konkurencieschopnosť EÚ. Niektoré z nich budú legislatívnej povahy, ale väčšina bude musieť vychádzať z dobrovoľných príspevkoch štátov v záujme zmeny správania alebo zvyku, čo je nevyhnutné na dosiahnutie úspechu.

1.5

EHSV zároveň poukazuje na význam činnosti, ktorú s cieľom zriadiť celosvetový systém na obchodovanie s emisnými kvótami v oblasti letectva plánuje uskutočniť Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a s cieľom kontrolovať emisie pochádzajúce z námornej dopravy aj Medzinárodná námorná organizácia (IMO), a žiada, aby boli v rámci prebiehajúcich rokovaní s týmito organizáciami dosiahnuté ambiciózne výsledky.

1.6

Zdôrazňuje potrebu flexibilne uplatňovať zásadu „znečisťovateľ platí“, najmä v súvislosti so vzdialenými vidieckymi, horskými a ostrovnými oblasťami, aby sa zabránilo vzniku účinkov, ktoré budú nepriamo úmerné nákladom, a aby sa zachoval jej prínos ako nástroja na ovplyvňovanie výberu týkajúceho sa organizácie dopravných služieb a zároveň odstránila akákoľvek nekalá súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy. EHSV odporúča, aby sa preskúmala možnosť zaviesť komplexnú organizáciu vidieckej dopravy v regiónoch s cieľom splniť požiadavky dohody z konferencie COP 21 a potreby zraniteľných osôb.

1.7

Uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ však v žiadnom prípade nebude stačiť na zaistenie prechodu na spoločnosť s nízkym využívaním uhlíka. Omnoho dôležitejšie je prijať dodatočné opatrenia, ako je zvýšenie energetickej efektívnosti, väčšia elektromobilita, častejšie spoločné využívanie áut a kombinovanej dopravy, rozvoj alternatívnych zdrojov energie a vypracovanie environmentálnych noriem kvality, ako aj predovšetkým podpora verejnej dopravy.

1.8

Pokiaľ ide o bioenergiu, bude treba naďalej sa usilovať o to, aby sa dosiahla vyššia miera zníženia emisií skleníkových plynov a aby sa zabránilo zmenám v používaní pôdy. Preto by sa malo ďalej presadzovať energetické využívanie rezíduí, vedľajších produktov a odpadu na výrobu palív. Stále existuje určitý potenciál pre biopalivá v cestnej nákladnej doprave, leteckej doprave a námornej doprave. Biopalivá však nie sú sebestačným riešením a dôvodom na to, aby sa nevyvíjali a nepresadzovali riešenia zamerané na náhradu spaľovacieho motora elektrickou mobilitou a/alebo vodíkovými technológiami alebo technológiami založenými na iných alternatívnych a udržateľných zdrojoch energie.

V konečnom dôsledku nepôjde o brzdenie mobility ako takej, ale o obmedzenie individuálnej motorizovanej dopravy, len čo bude k dispozícii iná vhodná alternatíva, a o podporu hromadnej dopravy vo všeobecnom záujme životného prostredia s cieľom zabrániť dopravným zápcham v mestách.

1.9

Nielen vlády sa budú musieť zaoberať znižovaním investícií do znečisťujúcich činností, ku ktorému nedôjde bez zvyšovania povedomia a mobilizácie v celom dopravnom reťazci (konštruktéri, dopravcovia, používatelia) prostredníctvom legislatívnych alebo stimulačných, či dokonca odrádzajúcich opatrení. Budovanie kapacít, technická pomoc a ľahší prístup k financovaniu na miestnej a národnej úrovni majú rozhodujúci význam pri prechode na nízkouhlíkový dopravný systém. V investičných programoch Európskej únie by sa preto pri integrácii všetkých druhov dopravy mali uprednostniť z klimatického hľadiska najefektívnejšie projekty, čo by sa malo posudzovať podľa kritérií hodnotenia, ktoré sú v súlade so závermi konferencie COP 21.

1.10

Bude potrebné pokračovať v silnej mobilizácii, ktorú v rámci konferencie COP 21 preukázali organizácie občianskej spoločnosti a hospodárske a sociálne subjekty s cieľom rozšíriť občianske hnutie za klimatickú spravodlivosť a zníženie investícií do znečisťujúcich činností.

1.11

EHSV preto odporúča využiť participatívny dialóg s občianskou spoločnosťou v súlade s jeho vymedzením v prieskumnom stanovisku EHSV z 11. júla 2012 na tému Biela kniha o doprave: Zapojenie a angažovanosť občianskej spoločnosti (EHSV 1598/2012).

2.1

Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (na ktorý sa odvoláva COP 21 z roku 2015) sa obmedzoval na ustálenie koncentrácií skleníkových plynov (Hlavným skleníkovým plynom v odvetví dopravy je oxid uhličitý (CO2), ktorý sa dostáva do atmosféry vo fáze výroby elektriny a v prípade palív vo fáze výroby a pri prevádzke.) v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečným antropogénnym zásahom do klimatického systému. Parížskou dohodou z 12. decembra 2015 sa však po prvýkrát všetkých 195 signatárov uvedeného rámcového dohovoru zaväzuje, že urýchlia znižovanie emisií skleníkových plynov v záujme dosiahnutia konečného dlhodobého cieľa, ktorým je zastaviť zvyšovanie priemernej teploty planéty zreteľne pod 2 oC (v horizonte do roku 2100) v porovnaní s úrovňami z obdobia pred industrializáciou a neustálym uskutočňovaním opatrení s cieľom obmedziť toto zvyšovanie na 1,5 oC, oproti súčasnému vývoju, ktorý smeruje k 3 oC globálnemu otepleniu na konci dvadsiateho prvého storočia.

2.2

Po ratifikácii uvedenej dohody budú mať signatári povinnosť uskutočňovať a oznamovať plánované vnútroštátne stanovené príspevky podľa programov vždy v trvaní piatich rokov, a to v záujme dosiahnutia konečného cieľa.

2.3

Nadobudnutie platnosti parížskej dohody sa plánuje na rok 2020, ak ju dovtedy ratifikuje aspoň 55 štátov, ktoré predstavujú aspoň 55 % emisií skleníkových plynov na planéte, bez toho, aby bola dotknutá odporúčaná možnosť jej vykonávania ešte predtým, ako nadobudne platnosť.

2.4

EÚ a členské štáty sa 6. marca 2015 v súlade so závermi Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 dohodli na záväznom cieli, ktorým je zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % okolo roku 2030 a o 80 až 95 % do roku 2050.

2.5

Podľa uvedených záverov musia tento cieľ dosiahnuť EÚ a členské štáty spoločne, a to najmä znížením emisií o 43 % do roku 2030 v odvetviach, ktoré patria do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), a o 30 % v odvetviach, ktoré do neho nepatria (všetko vzhľadom na rok 2005), ako aj účasťou založenou na spravodlivosti a solidarite.

3.1

Európska komisia už vo svojej bielej knihe o doprave z roku 2011 [COM(2011) 144 final] uverejnila naliehavú výzvu, ktorá sa týkala potreby výrazne znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom udržať nárast teploty spôsobený zmenou klímy pod hranicou 2 oC, a zároveň uviedla, že je nevyhnutné dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v doprave aspoň o 60 % pod úroveň emisií z roku 1990, pričom ešte poznamenala, „že v iných odvetviach hospodárstva možno dosiahnuť výraznejšie zníženia“.

3.2

Približne štvrtina emisií skleníkových plynov EÚ pochádza z dopravy: 12,7 % celkových emisií dopravy produkuje letecká doprava, 13,5 % námorná doprava, 0,7 % železničná doprava, 1,8 % vnútrozemská vodná doprava a 71,3 % cestná doprava (2008). Vplyv určitého druhu dopravy na životné prostredie však nezávisí iba od priamych emisií, ale aj od podielu nepriamych emisií, ktoré vznikajú najmä pri výrobe energie potrebnej na presuny.

3.3

Z celosvetového hľadiska je odvetvie dopravy priemyselným odvetvím s najvyšším rastom emisií CO2. V EÚ je odvetvie dopravy druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov. Okrem toho emisie z leteckej dopravy a námornej dopravy zaznamenávajú najrýchlejší rast, avšak parížska dohoda sa na tieto odvetvia nevzťahuje.

3.4

V bielej knihe o doprave z roku 2011 sa konštatuje, že dopravný systém EÚ stále nie je udržateľný a na zlepšenie tejto situácie sa v nej navrhuje:

3.5

Komisia v bielej knihe o doprave, ako aj v rámcovej stratégii pre stabilnú energetickú úniu navrhuje niekoľko opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť odvetvie dopravy bez emisií uhlíka.

3.6

Medzi tieto opatrenia patria prísnejšie normy emisií CO2 pre automobily a dodávky po roku 2020, opatrenia na zlepšenie účinnosti palív a zníženie emisií nákladných vozidiel a lepšie riadenie premávky. Treba podporovať systémy spoplatňovania využívania ciest založené na zásade „znečisťovateľ platí/používateľ platí“, ako aj zavádzanie alternatívnych palív vrátane elektromobility, a zároveň treba mať na zreteli najmä potrebu rozširovať adekvátnu infraštruktúru.

4.1

Po ratifikácii uvedenej dohody (do 21. apríla 2017) budú mať signatári povinnosť uskutočňovať a oznamovať vnútroštátne stanovené príspevky podľa programov, ktoré majú vždy trvanie päť rokov, a to v záujme dosiahnutia konečného cieľa.

4.2

Európska únia môže v súlade s článkom 4 ods. 16 parížskej dohody konať v rámci spoločnej zodpovednosti spolu so svojimi členskými štátmi a bude povinná oznámiť sekretariátu parížskej dohody úroveň emisií, ktorú pridelila každému členskému štátu.

4.3

Podľa článku 4 ods. 9 parížskej dohody a rozhodnutia 1/CP.21 je potrebné oznámiť príspevky stanovené podľa kalendára do roku 2030 alebo ich do roku 2020 aktualizovať. Tento postup sa bude každých päť rokov opakovať v rámci stratégie rozvoja s nízkymi emisiami skleníkových plynov do roku 2050. Príspevky, ktoré budú nasledovať, musia znamenať vývoj v porovnaní s predchádzajúcim príspevkom (článok 4 ods. 3).

4.4

Európska únia si už síce stanovila ciele a príspevky v horizonte do roku 2030 a 2050, úrovne celosvetových emisií (všetky odvetvia hospodárstva spolu), ktoré boli konferenciou COP 21 odhadnuté na základe vnútroštátnych príspevkov v roku 2030 (55 gigaton), sú však nedostatočné vzhľadom na cieľ, ktorým je udržať nárast teploty pod hranicou 2 oC, takže bude potrebné vyvinúť dodatočné úsilie na zníženie emisií na 40 gigaton.

4.5

Hoci rozhodnutie o rozdelení úsilia na platné obdobie až do roku 2020 (rozhodnutie č. 406/2009), ako aj budúce rozhodnutie na obdobie 2020 – 2030 ponechajú členským štátom voľnú ruku, pokiaľ ide o výber hospodárskych odvetví, ktoré budú musieť znížiť emisie skleníkových plynov, Komisia vo svojom oznámení s názvom Parížsky protokol – Koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015) 81 final) v prípade potreby dodatočného úsilia navrhuje využívať medzinárodné kvóty a vyhýbať sa dodatočným záväzkom v prípade odvetví, ktoré nepatria do ETS. EHSV podporil tento postoj EÚ (stanovisko NAT 665/2015). Komisia okrem toho v bielej knihe o doprave uviedla, že „v iných odvetviach hospodárstva možno dosiahnuť výraznejšie zníženia“.

4.6

Vzhľadom na uvedené informácie a na skutočnosť, že o znížení emisií skleníkových plynov v doprave v rozsahu od 60 % sa rozhodlo už dávno pred konferenciou v Paríži s cieľom udržať nárast teploty v dôsledku zmeny klímy pod hranicou 2 oC, sa EHSV domnieva, že tento cieľ je stále aktuálny a v súlade s rozhodnutiami konferencie COP 21.

4.7

Treba ešte poznamenať, že súčasťou plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku nie je záväzok EÚ, že bude konať v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva, aby podporila rozvoj celosvetového ETS v letectve, a podávať správy o emisiách skleníkových plynov v rámci Medzinárodnej námornej organizácie. EÚ by mala presadzovať ambiciózne výsledky v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami s ICAO a IMO.

5.1

EHSV konštatuje, že existuje značný súlad medzi plánovaným vnútroštátne stanoveným príspevkom EÚ a cieľmi, ktoré Komisia vymedzila v rôznych oznámeniach týkajúcich sa opatrení klimatickej politiky v oblasti dopravy. Stále je však naliehavé a nevyhnutné, aby sa vykonalo 40 činností a 131 iniciatív z bielej knihy o doprave, a to s náležitým odhodlaním a čo najskôr.

5.2

Je však tiež vhodné prehodnotiť opatrenia uvedené v bielej knihe o doprave, ktoré sa týkajú zníženia emisií skleníkových plynov v súvislosti s plánovaným vnútroštátne stanoveným príspevkom a cieľmi vymedzenými v balíku opatrení pre energetickú úniu v rámci revízie tejto bielej knihy v roku 2016, ako oznámila Komisia (1).

5.3

Pôjde o hodnotenie jednotlivých iniciatív vzhľadom na ich účinnosť, realizovateľnosť, a najmä na cieľ, ktorým je dekarbonizácia dopravy, ktoré sa uskutočňujú na základe bielej knihy o doprave a balíka opatrení v oblasti energetickej únie, ako aj o ich vylepšenie alebo pridanie nových iniciatív. Niektoré z nich budú legislatívnej povahy, ale väčšina bude musieť vychádzať z dobrovoľných príspevkov štátov v záujme zmeny správania alebo zvyku, čo je nevyhnutné na dosiahnutie úspechu.

5.4

Prechod na nízkouhlíkovú dopravu prináša tieto výzvy:

Vhodné činnosti súvisiace s dopravou zamerané na zníženie emisií na národnej a nižšej než národnej úrovni by mohli pomôcť mestám pri znižovaní emisií o 50 % do roku 2050 v porovnaní so scenárom so zachovaním status quo. Existujúce sporadické riešenia by sa mali začleniť do politiky strategického plánovania mobility, ktorá umožní lepšiu koordináciu medzi mestskou politikou a dopravnou politikou. Budovanie kapacít, technická pomoc a ľahší prístup k financovaniu na miestnej a národnej úrovni majú rozhodujúci význam pri dosahovaní týchto cieľov.

5.5

Nástroj na prepájanie Európy, štrukturálne fondy a Kohézny fond, Európsky fond pre strategické investície, ako aj všetky ostatné programy, ktoré pri financovaní projektov podporujú investície do dopravy, by mali pri súčasnej integrácii rôznych druhov dopravy s cieľom vytvoriť európsku dopravnú sieť dať prednosť menej znečisťujúcim druhom dopravy. Kritéria posudzovania žiadostí o financovanie by mali obsahovať výslovný odkaz na zásady v súlade so závermi konferencie COP 21.

5.6

Rozdelenie úsilia medzi členské štáty a medzi odvetvia patriace a nepatriace do ETS vrátane dopravy bude kľúčové z hľadiska zavedenia plánovaného vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ a bude musieť byť v súlade s jej strategickými cieľmi. Pri tomto rozdelení sa musia zohľadniť závery Európskej rady z októbra 2014, aby sa dospelo k vyváženému výsledku vzhľadom na efektivitu z hľadiska nákladov a konkurencieschopnosti. Tieto parametre musia prevládať, keď sa bude v roku 2016 prijímať rozhodnutie o úsilí na obdobie 2020 – 2030 [COM(2015)80, príloha 1], pričom treba mať na zreteli zachovanie konkurencieschopnosti EÚ.

5.7

Revízia uvedenej bielej knihy bude musieť okrem iného poskytnúť konkrétne prostriedky na podnietenie širokej diskusie s občianskou spoločnosťou vzhľadom na to, že akceptácia niekedy málo obľúbených opatrení zo strany spoločnosti je nevyhnutná, a všetky opatrenia zostanú neúčinné, ak sa ich adresáti s nimi nestotožnia. Bude teda potrebné pokračovať v silnej mobilizácii, ktorú v rámci konferencie COP 21 preukázali organizácie občianskej spoločnosti a hospodárske a sociálne subjekty s cieľom rozšíriť občianske hnutie za klimatickú spravodlivosť a zníženie investícií do znečisťujúcich činností.

5.8

Mali by sa podporovať a rozšíriť také iniciatívy, ako je Celosvetová iniciatíva v oblasti spotreby palív (Global Fuel Economy Initiative – GFEI) združujúca krajiny, ktoré sa zaviazali vypracovať politické opatrenia a právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti vozidiel alebo Parížske vyhlásenie o elektromobilite a zmene klímy a výzva na prijatie opatrení (Paris Declaration on Electro-Mobility and Climate Change & Call to Action) nadväzujúce na záväzky stoviek odhodlaných snáh o udržateľnú elektrifikáciu dopravy, iniciatíva MobiliseYourCity zameraná na podporovanie miest a rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby vypracovali a realizovali plány udržateľnej mestskej mobility a národné politiky v oblasti mestskej dopravy alebo Celosvetový akčný plán pre ekologickú nákladnú dopravu (Global Green Freight Action Plan).

5.9

Ako už EHSV uviedol (2), participatívna správa si vyžaduje dobrú organizačnú a procesnú štruktúru, aby sa stala účinnou a mohla dosahovať sledované ciele. Zapojenie zainteresovaných strán do dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja funguje najlepšie, ak sa organizuje ako nepretržitý a integrujúci proces a nevykonáva sa len ako jednorazový alebo ad hoc úkon zapojenia.

5.10

EHSV sa rozhodol vytvoriť fórum európskej občianskej spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré by malo poskytovať organizačný a nezávislý rámec na zapájanie občianskej spoločnosti do vykonávania, kontroly a preskúmavania horizontálnych otázok, ktoré súvisia s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a najmä s jeho cieľom č. 13 (Naliehavo prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom.). Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa dopravy, bude vhodné využiť participatívny dialóg, ktorý vedie EHSV a ktorý je určený na vykonávanie bielej knihy o dopravnej politike z roku 2011.

5.11

EHSV momentálne vypracúva stanovisko (NAT/684) na tému „Vytvorenie koalície občianskej spoločnosti a orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni v snahe splniť záväzky stanovené v parížskej dohode“. Parížska dohoda by však nemala viesť k vzniku ďalšej platformy so záväzkami, ale skôr k iniciovaniu komplexného rámca, ktorý bude z dlhodobého hľadiska koordinovať opatrenia neštátnych subjektov a opatrenia vlády. Úloha občianskej spoločnosti pri vykonávaní záväzkov má nepochybne rozhodujúci význam.

5.12

Nielen vlády sa budú musieť zaoberať znižovaním investícií do znečisťujúcich činností, ku ktorému nedôjde bez zvyšovania povedomia a mobilizácie v celom dopravnom reťazci (konštruktéri, dopravcovia, používatelia) prostredníctvom legislatívnych alebo stimulačných, či dokonca odrádzajúcich opatrení.

5.13

Na základe stratégie dobrovoľných záväzkov, ktorá vzišla z konferencie COP 21, je každá krajina povinná len informovať o nepovinných záväzkoch, zatiaľ čo zavedenie záväznej normy týkajúcej sa emisií by bolo nepochybne najúčinnejším riešením na dosiahnutie výsledku, s ktorým parížska dohoda počíta. Rozdelenie úsilia na úrovni EÚ na roky 2020 – 2030, ktoré sa uvádza v bode 5.5, však prijaté záväzky posilní.

6.1

Podľa Lisabonskej zmluvy (pozri článok 191 ods. 2 ZFEÚ) politika EÚ v oblasti životného prostredia vychádza zo zásad predchádzania škodám a prevencie, zo zásady nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zo zásady, že náhradu škody hradí znečisťovateľ.

6.2

Ide o to, aby sa zaplatila cena za environmentálne škody, za ktoré sú zodpovední znečisťovatelia. Cena uhlíka má však v klimatických politikách členských štátov rôznu podobu, pričom prevládajú dane, ktoré však v prvom rade ovplyvňujú kúpnu silu domácností s najnižšími príjmami a zamestnanosť.

6.3

Podľa bielej knihy o doprave treba poplatky a dane z dopravy upraviť tak, aby sa viac uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“.

6.4

Prístup Komisie sa zakladá na systéme „znečisťovateľ platí“ a možnostiach, ktoré ponúka spoplatnenie cestnej siete ako nástroj na financovanie výstavby a údržby infraštruktúry. Úlohou tohto systému je podporovať udržateľné spôsoby dopravy internalizáciou externých nákladov a zabezpečenie financovania.

6.5

V Európskej únii však existuje zmes rôznych a nekonzistentných systémov, ktorú tvoria elektronické mýta, diaľničné známky, poplatky za vjazd motorového vozidla do centra mesta, satelitom počítané poplatky na kilometer (GNSS). Okrem toho pravidlá spoločenstva týkajúce sa spoplatňovania cestnej dopravy pre ťažké vozidlá (Eurovignette) sa uplatňujú už iba v štyroch členských štátoch, zatiaľ čo iné členské štáty nemajú dokonca žiadne príjmy zo systémov spoplatňovania využívania ciest. V dôsledku tejto situácie sa vynárajú závažné otázky súvisiace s rozvojom jednotného trhu a so situáciou občanov, čo má negatívny vplyv na hospodársky rast a prehlbovanie spoločenských nerovností v mnohých členských štátoch. Okrem toho skutočnosť, že sa nevyberajú poplatky za používanie cestnej siete, môže mať vplyv (nehovoriac o nákladoch negatívnych účinkov na životné prostredie) na podmienky hospodárskej súťaže pre železničnú dopravu tam, kde existuje železničné spojenie.

6.6

Je však dôležité, aby sa v európskom systéme spoplatňovania využívania ciest stanovila určitá flexibilita, aby bolo možné zohľadniť situáciu okrajových regiónov a vzdialených vidieckych, horských a ostrovných oblastí s nízkou hustotou obyvateľstva, ktoré nemajú vhodné alternatívy cestnej dopravy, takže internalizácia externých nákladov by nepriniesla žiadne zmeny správania alebo organizácie dopravy, iba by škodila ich konkurencieschopnosti. Hospodársky a sociálny blahobyt vidieckych regiónov závisí od nákladovo efektívneho a ekologického dopravného systému. Ako prostriedok na obmedzenie emisií z dopravy niektoré vlády zaviedli rôzny formy dane z uhlíka, ktoré zlyhali a ktoré rodinám spôsobili výrazné dodatočné náklady, najmä rodinám vo vidieckych, vzdialených a v horských oblastiach.

6.7

Podľa komisárky pre dopravu plánuje Komisia predložiť koncom roka 2016 návrh európskeho systému pre kamióny a osobné automobily spolu s jednotnými predpismi na výber mýta vo všetkých členských štátoch EÚ, ktorý sa bude zakladať výlučne na počte prejdených kilometrov.

6.8

EHSV víta zámer Komisie zosúladiť na európskej úrovni systém spoplatňovania využívania ciest založený na zásade „znečisťovateľ platí“, ale domnieva sa, že možnosť „internalizácie“ pri stanovovaní cien určite nestačí na to, aby vznikla udržateľná dopravná politika, ktorá bude rešpektovať záväzky prijaté v rámci konferencie COP 21 a požadovať dodatočné opatrenia, ako je zvýšenie energetickej efektívnosti, väčšia elektromobilita, častejšie spoločné využívanie áut a kombinovanej dopravy, rozvoj alternatívnych zdrojov energie a vypracovanie environmentálnych noriem kvality a predovšetkým podpora verejnej dopravy.

6.9

Ďalším opatrením by mohla byť cena uhlíka založená na hospodárskych a sociálnych kritériách. Príliš nízka cena ropy, ako je to v súčasnosti, určite nevysiela signál všetkým subjektom v odvetví dopravy, aby zmenili svoje správanie a prijali opatrenia na zníženie spotreby energie. Prísnejšie normy a štandardy týkajúce sa paliva, energetickej efektívnosti, informatizovaného riadenia premávky a vývoja alternatívnych palív by však mohli otvoriť cestu k zníženiu emisií, a to bez toho, aby sa tým negatívne ovplyvnila konkurencieschopnosť.

7.1

EHSV trvá na tom, že je absolútne nevyhnutná aktívna priemyselná politika a koordinovaný výskum a vývoj s cieľom podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Na oddelenie nezastaviteľne narastajúceho objemu dopravy od poklesu znečisťujúcich emisií je nevyhnutné neustále úsilie v oblasti výskumu a vývoja.

7.2

Z plánu o doprave vyplýva, že bude potrebné pokračovať vo vývoji biopalív, najmä pokiaľ ide o letectvo a nákladné automobily, a zároveň sa v ňom uvádza, že problémy v oblasti potravinovej bezpečnosti a životného prostredia súvisia s vývojom biopalív. Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že treba vyvíjať udržateľnejšie biopalivá druhej a tretej generácie.

7.3

Pokiaľ ide o bioenergiu, bude treba naďalej sa usilovať o to, aby sa dosiahla vyššia miera zníženia emisií skleníkových plynov a aby sa zabránilo zmenám v používaní pôdy. Preto by sa malo ďalej presadzovať energetické využívanie rezíduí, vedľajších produktov a odpadu n výrobu palív. Stále existuje určitý potenciál pre biopalivá v cestnej nákladnej doprave, leteckej doprave a námornej doprave. Biopalivá však nie sú sebestačným riešením a dôvodom na to, aby sa nevyvíjali a nepresadzovali riešenia zamerané na náhradu spaľovacieho motora elektrickou mobilitou a/alebo vodíkovými technológiami alebo technológiami založenými na iných alternatívnych a udržateľných zdrojoch energie.

7.4

Prechod na elektrickú mobilitu bude musieť sprevádzať prechod na autá v spoločnom užívaní. Musíme si však byť vedomí toho, že aj pri kompletnom prechode na motory na udržateľné palivo hrozí riziko, že dopravné zápchy v mestách budú realitou tak dlho, kým sa hromadná doprava a účinné systémy distribúcie nestanú všeobecným pravidlom.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/17

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

1.1

Téma dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, ako sú dodávateľské reťazce v textilnom, odevnom a obuvníckom priemysle, v odvetví elektroniky, nerastných surovín a agropriemysle, je skutočne zásadnou otázkou pre všetky verejné a súkromné subjekty pôsobiace v oblasti riadenia dodávateľských reťazcov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) upravil svoje vnútorné postupy tak, aby mohol predložiť svoje stanovisko ešte pred 105. zasadnutím Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve o otázkach dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch.

EHSV odporúča:

1.3

Vyzvať Európsku komisiu, aby prijala komplexnú a ambicióznu stratégiu s cieľom presadzovať vo všetkých jej vnútorných (prístup k verejnému obstarávaniu EÚ, označovanie atď.) a vonkajších politikách (obchod, rozvoj, susedská politika atď.) dôstojnú prácu v globálnych dodávateľských reťazcoch.

1.4

Prijať spoločný jazyk a spoločné vymedzenia pojmov, preskúmať štatistické údaje rôznych subjektov: OECD, MOP, WTO, Európskou komisiou, Svetovou bankou a MMF (1), aby nedochádzalo k nejasnostiam a nesprávnemu výkladu a vypracovať súdržnú politiku medzi verejnými orgánmi pôsobiacimi v tejto oblasti s rôznymi kompetenciami.

1.5

So zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv treba uznať a podporovať dostupné osvedčené postupy a iniciatívy v rámci existujúceho „súboru nástrojov“: usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, sektorové usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy (textil a odevy, nerastné suroviny, poľnohospodárstvo a financie), pomoc obchodu, finančné systémy na náhradu škody, kódexy správania, etikety, normy a nástroje sebahodnotenia. Cieľom je zaviesť postupnú, jednotnú a udržateľnú politiku v oblasti zodpovedného riadenia globálnych dodávateľských reťazcov.

1.6

Podporovať praktické a vhodné prístupy orientované na riziko, ktoré budú zohľadňovať špecifický charakter globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca (lineárna alebo modulárna, jednoduchá alebo komplexná, krátka alebo dlhá organizácia).

1.7

Na základe hodnotenia existujúcich postupov podporovať formát partnerstiev viacerých zainteresovaných strán zahŕňajúcich verejné aj súkromné subjekty, sociálnych partnerov, mimovládne organizácie, expertov atď. s cieľom vytvoriť čo najlepšie portfólio opatrení inšpirovaných usmerneniami OECD na identifikáciu rizík, predchádzanie týmto rizikám a ich zmierňovanie, na komunikáciu a predkladanie správ o akčnom pláne. Opatrenia zahrnuté do akčných plánov by mohli zahŕňať legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, osvedčené postupy, finančné stimuly, prístup k odbornému vzdelávaniu a budovanie kapacít pre sociálny dialóg a odborové zväzy.

1.8

Zasadzovať sa o to, aby sa osobitne premysleli druhy nástrojov transparentnosti, ktoré by sa mohli zaviesť s cieľom informovať konečných spotrebiteľov o sociálnych podmienkach výroby.

1.9

Na nadchádzajúcej konferencii MOP by sa malo zvážiť, ako by MOP mohla zohrávať aktívnu úlohu pri zabezpečovaní dôstojnej práce v celosvetových dodávateľských reťazcoch a preskúmať vývoj a budúce prijatie akýchkoľvek príslušných a vhodných nástrojov, ktoré spolu s odhodlaním všetkých zúčastnených strán prispejú k účinnému zlepšeniu pracovných podmienok.

2.1.1

Globálny hodnotový reťazec: tento pojem sa objavil v polovici 90. rokov s cieľom opísať „celé spektrum činností, ktoré sa vyžadujú na to, aby sa výrobok dostal od nápadu k návrhu, získaniu surovín a výrobným vstupom, uvedeniu na trh, distribúcii a aby sa zabezpečila podpora pre konečného spotrebiteľa“ (2).

Globálne hodnotové reťazce by mali uprednostňovať „modernizáciu postupov“ (výrobca zavádza lepšie technológie, aby zlepšil efektivitu) a „funkčnú modernizáciu“ (schopnosť výrobcu vyvíjať dizajn, budovať značku a marketingové schopnosti). Z viacerých príkladov je však zrejmé, že nie vždy je to tak.

Otázka dosiahnutia udržateľného a zodpovedného riadenia globálnych hodnotových reťazcov patrí medzi priority medzinárodnej agendy (OECD, MOP, G7, G20, EÚ, OSN), a to vzhľadom na skutočnosť, že čoraz väčší objem obchodu a investícií po celom svete sa realizuje prostredníctvom globálnych hodnotových reťazcov a že outsourcing a cezhraničná koordinácia celosvetovej výroby vedúcimi podnikmi majú významné sociálne dôsledky. Niektoré z nich sú pozitívne, napr. lepšie platené pracovné miesta, väčšia zamestnanosť žien, vytváranie pracovných miest, čím sa umožňuje prístup k zamestnaniu, rozvoj zručností a šírenie vedomostí a technológií. Iné sú dôvodom na obavy, ako sú neisté pracovné miesta, zlé pracovné podmienky (vrátane oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), nedostatok sociálnych práv (vrátane nedostatočného sociálneho zabezpečenia) a porušovanie ľudských práv a základných pracovných práv.

To vedie k vývoju a zavádzaniu rôznych nástrojov na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni, ako sú dohovory Medzinárodnej organizácie práce, usmernenia OECD či hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (pozri aj odsek 2.3.3) a politické rámce, napríklad program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (3) a sprievodný akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja (4), ktoré podporujú dodržiavanie pracovných noriem a podnecujú dôstojnú prácu, ako aj ďalší rozvoj obchodu, investícií, súkromného sektora a dodávateľských reťazcov.

2.1.2

Globálny dodávateľský reťazec: globálny dodávateľský reťazec pozostáva zo vzájomne prepojených organizácií, zdrojov a procesov, ktoré vytvárajú a poskytujú výrobky a služby koncovým zákazníkom. Ako taký je súčasťou globálneho hodnotového reťazca a zameraný na získavanie zdrojov, a nie na koncepciu či distribúciu tovarov alebo služieb.

2.1.3

Dôstojná práca: koncepcia, ktorú vypracovali zložky MOP a ktorú prijala Medzinárodná konferencia práce vo vyhlásení o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu (5) – zahŕňa vnútroštátne a miestne programy zavedené s cieľom dosiahnuť štyri strategické ciele:

MOP vo svojom postavení orgánu prijímajúceho normy s celosvetovou pôsobnosťou prijala viacero dohovorov s významom pre globálne dodávateľské reťazce. Patria sem základné pracovné normy (napr. podpora slobody združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, podpora nediskriminácie v práci a zákaz nútenej a detskej práce), ako aj dohovory v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, inšpekcie práce a ďalšie. Ratifikujúce štáty sú povinné zosúladiť svoje právne predpisy a prax s týmito dohovormi. Okrem toho, na základe deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci (6) z roku 1998 sú všetky členské štáty MOP povinné rešpektovať základné pracovné normy a uplatňovať ich v právnych predpisoch a praxi, aj keď ešte neratifikovali príslušné dohovory.

2.2.1

Význam globálnych hodnotových reťazcov vo svetovom obchode sa rapídne zvýšil a podľa WTO, OECD, MOP a Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) (7) z roku 2013 predstavujú 60 – 80 % medzinárodného obchodu a viac ako 20 % pracovných miest na celom svete (8). Odvetvia, na ktoré sa vzťahujú takéto vzájomne prepojené organizačné prvky, ako je nápad, výroba, distribúcia a spotreba, a ktoré stimulujú nadnárodné spoločnosti, zahŕňajú poľnohospodárstvo, priemysel (napr. automobilový priemysel, letectvo, textil a odevy, hračky, elektronika) a služby (napr. telefonické centrá, informačné technológie).

2.2.2

Forma a štruktúry týchto globálnych hodnotových reťazcov sa takisto líšia: niektoré z nich sú pomerne krátke (malé množstvo činností), zatiaľ čo iné sú dlhšie a zahŕňajú hospodárske, sociálne a finančné väzby medzi spoločnosťami so sídlom vo viacerých vzdialených krajinách (od USA až po EÚ a Áziu). Gary Gereffi (9) rozlišuje tri dominantné typy riadenia: globálne hodnotové reťazce riadené odberateľmi, ďalej – vo väčšine prípadov – globálne hodnotové reťazce riadené nákladmi (to je prípad globálnych hodnotových reťazcov v odevnom a obuvníckom priemysle) a reťazce riadené výrobcami s niektorými technickými spôsobilosťami dodávateľov v rozvojových krajinách vrátane dizajnu a inovácií (elektronika).

2.2.3

Globálny dodávateľský reťazec ako súčasť globálneho hodnotového reťazca je založený na vzťahu medzi kupujúcimi, dodávateľmi a potenciálnymi subdodávateľmi. Tento „reťazec“ môže mať rôzny tvar: vertikálne integrovaný, uzavretý reťazec, riadenie modulárneho reťazca (hlavní dodávatelia sú schopní pracovať nezávisle od vedúceho podniku) alebo obchodné reťazce na komoditných trhoch.

2.3.1

EÚ v definícii sociálnej zodpovednosti podnikov uznáva „zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť“ (10).

2.3.2

Na základe určitého počtu problémov, ktoré sa vyskytli za posledných 20 rokov, a to predovšetkým v odvetviach, ako je elektronika, športový tovar a odevy, boli najmä zo strany OECD identifikované tieto otázky rozhodujúce pre udržateľné riadenie globálneho hodnotového reťazca a globálneho dodávateľského reťazca zo strany nadnárodnej spoločnosti ako vedúceho podniku:

2.3.3

Široká škála aktérov: mnohé verejné i súkromné, vnútroštátne, európske a medzinárodné organizácie a inštitúcie v súčasnosti pracujú na týchto otázkach, a to najmä po tragédii v Rana Plaza (Bangladéš) v roku 2013, pri ktorej prišlo o život viac ako 1 100 zamestnancov:

Boli zavedené rôzne súkromné iniciatívy trvalého alebo dočasného charakteru, napr. iniciatíva na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia v továrňach na odevy v Bangladéši v nadväznosti na tragédiu v Rana Plaza (bangladéšska dohoda o požiarnej a stavebnej bezpečnosti) (20).

2.3.4

Všetky tieto verejné a súkromné subjekty sú zapojené do rozvoja a vykonávania rôznych nástrojov zameraných na zlepšenie pracovných podmienok a pracovných práv:

3.1.1

Globálny dodávateľský reťazec v odevnom a obuvníckom priemysle zahŕňa rôznych účastníkov a rôzne výrobné procesy. Z ázijsko-tichomorského regiónu sa vyvážajú do celého sveta odevy, textil a obuv v hodnote 601 miliárd USD, čo predstavuje 60 % celkového svetového obchodu, pričom Čína má na tomto vývoze najväčší podiel. Krajiny ako Bangladéš alebo Kambodža sa čoraz viac špecializujú na výrobu a vývoz odevov a obuvi, ktoré v roku 2014 predstavovali 89,2 % celkového vývozu tovaru v Bangladéši a 77,4 % celkového vývozu tovaru v Kambodži (22). Je to hlavne vďaka prudkému nárastu miezd v čínskom odevnom a textilnom priemysle, čo viedlo medzinárodných odberateľov k tomu, aby hľadali nových dodávateľov v Ázii.

Podľa MOP (23) priemerný zárobok v roku 2014 vo väčšine krajín nedosiahol ani 200 USD mesačne. V prípade nekvalifikovaných pracovníkov v odevnom priemysle sa uplatňuje mesačná minimálna mzda v Číne (do 297 USD), na Filipínach, v Malajzii, Indonézii (247 USD), Thajsku, vo Vietname (145 USD), v Indii (136 USD), Kambodži (128 USD), Pakistane (119 USD), Bangladéši (71 USD) a na Srí Lanke (66 USD).

Medzi najväčšie riziká patrí nedostatočná úroveň životného minima, nútená alebo detská práca, zlé pracovné vzťahy v dôsledku nedostatočnej ochrany slobody združovania a obmedzení v oblasti kolektívneho vyjednávania, nedostatočná bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, nedostatočná inšpekcia práce, zaostalé systémy na riešenie pracovných úrazov, znečistenie vody, vystavenie chemickým látkam, ako aj vykorisťovanie pracujúcich žien.

3.1.2

Zrútenie budovy Rana Plaza v Bangladéši 24. apríla 2013, v ktorej sídlili továrne na odevy, spôsobilo smrť 1 136 zamestnancov, prevažne žien. Rozsah nešťastia, ku ktorému došlo v dôsledku veľmi zlého technického stavu budovy a neexistujúcich únikových východov, viedol k mimoriadnej mobilizácii vlád (EÚ a členských štátov, USA, Kanady, Nórska), medzinárodných organizácií (MOP, OECD a Svetovej banky), medzinárodných a miestnych zainteresovaných strán, ktorej výsledkom bol ambiciózny súbor opatrení s cieľom podporiť vnútroštátne krátkodobé opatrenia (odškodnenie pre rodiny obetí, inšpekcia v továrňach na odevy a opatrenia na nápravu, nové metódy auditu, revízia zákonníka práce), vnútroštátne strednodobé opatrenia (napr. posilnenie nezávislých odborových zväzov, ako aj inšpekcie práce) a systematické opatrenia s cieľom podporiť zodpovedné riadenie globálnych dodávateľských reťazcov.

3.1.3

OECD pripravuje usmernenia vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov v odvetví odevov a obuvi.

3.1.4

MOP v spolupráci s medzinárodnými darcami, vládami a zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov realizuje projekty v odevnom odvetví (napríklad v Ázii), ktorých cieľom je zlepšiť prístup k informáciám o mzdách, pracovných podmienkach a pracovných vzťahoch v snahe zlepšiť kvalitu sociálneho dialógu o pracovných normách, posilniť postavenie sociálnych partnerov a mechanizmy kolektívneho vyjednávania, ako aj zabezpečiť uplatňovanie pracovných noriem na úrovni výroby (25).

3.1.5

Európska komisia pripravuje hlavnú iniciatívu v oblasti udržateľného dodávateľského reťazca v odevnom priemysle vrátane spoločného plánovania, koordinovaného financovania, spoločného vykonávania programov, zvyšovania povedomia medzi spotrebiteľmi atď.

3.1.6

Sociálni partneri EÚ pôsobiaci v odvetví textilu a odevov vyvinuli spoločnú iniciatívu podporovanú Európskou komisiou, ktorá zahŕňa nástroj na hodnotenie rizík v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pre globálne dodávateľské reťazce. V súčasnosti tento nástroj dokončujú s cieľom pripraviť ho na šírenie medzi malými a strednými podnikmi a inými zainteresovanými stranami.

3.1.7

Holandské predsedníctvo EÚ požaduje preskúmať spôsoby posilnenia synergií medzi politikami EÚ v oblasti rozvoja a obchodu s cieľom prispieť k udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov.

3.1.8

Nemecký spolkový minister pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Gerd Müller založil osobitné partnerstvo pre „udržateľný textilný priemysel“, ktoré združuje hlavných partnerov. Na poslednom zasadnutí krajín G7 zhrnul situáciu veľmi výstižne takto: „Prijatie zodpovednosti by stálo jedno euro. Jediné euro z ceny šiat, bundy alebo nohavíc je potrebné, aby sa zabezpečilo, že tvrdá práca v Bangladéši, Kambodži alebo v Afrike bude zaplatená a deti a krajčírky budú mať lepšie životné vyhliadky“ (26).

3.1.9

Rozmach súkromných iniciatív priniesol skúsenosti a pomoc pri výmene osvedčených postupov. Patrí sem iniciatíva ICS (Initiative Clause Sociale) 22 veľkých obchodných reťazcov, ako je Monoprix, Carrefour alebo Casino, dosahujúcich obrat vo výške viac ako 243 miliárd EUR, ktoré majú podobnú metodiku pre svoje sociálne audity; a iniciatíva BSCI (Iniciatíva zameraná na dodržiavanie sociálnych noriem pri obchodovaní), ktorú v roku 2003 založila FTA (Asociácia voľného obchodu) so sídlom v Bruseli a ktorá združuje viac než 1 700 predajcov a dovozcov z 36 krajín v obchodných vzťahoch s 30 000 továrňami.

3.2.1

Ako sa uvádza v štúdii o globálnych hodnotových reťazcov, ktorú vypracovali Sturgeon a Kawakami (27), „výrobné vstupy v odevnom priemysle sa javia ako oveľa menej dôležité z hľadiska hodnoty medziproduktov než vstupy v odvetví elektroniky a osobných vozidiel.“

3.2.2

Globálny hodnotový reťazec v oblasti elektroniky je jedným z najdôležitejších v oblasti tovarov, keďže predstavuje viac ako 17 % všetkých vyrobených medziproduktov v roku 2006 v porovnaní s 2,7 % v prípade chemikálií a plastov a s1,9 % v prípade častí lietadiel. Na čele krajín vyvážajúcich elektronické medziprodukty sú dve krajiny: Čína/Hongkong a USA.

3.2.3

„Modularitu hodnotového reťazca“ vytvárajú tri druhy podnikateľských subjektov:

Modularita tohto špecifického hodnotového reťazca spočíva v kodifikácii a štandardizácii kľúčových obchodných procesov, ako je automatizované projektovanie, plánovanie výroby a kontrola zásob a logistiky.

3.2.4

Spotrebná elektronika sa vyznačuje krátkym životným cyklom výrobkov, od troch do 18 mesiacov, s rýchlym skončením životnosti. Výsledkom je, že dodávatelia týchto výrobkov sú nútení skracovať dobu ich uvádzania na. Napríklad v roku 2007, keď bol predstavený Apple iPhone, bol čas na uvedenie na trh šesť mesiacov; v roku 2012 sa skrátil na menej než dva týždne (28). Pre výrobcov a pracovníkov je to veľká výzva a je potrebné vyvinúť a realizovať jej riešenia.

Kým v niektorých spoločnostiach sa dosiahla dohoda o práci nadčas alebo na zmeny v hlavnej sezóne s kompenzáciou po zvyšok roka, iné spoločnosti zaznamenávajú značný nárast zmlúv na krátkodobé zamestnanie a najímajú agentúrnych pracovníkov alebo migrantov (napríklad v roku 2009 predstavovali v Mexiku 60 % pracovnej sily v elektronickom priemysle zamestnanci agentúr, pričom v hlavnej sezóne vzrástol ich podiel na 90 %) (29). Táto situácia vedie často k znižovaniu úrovne dodržiavania práv pracovníkov, t. j. k nižším mzdám, nedostatočnému sociálnemu zabezpečeniu alebo zákazu členstva v odboroch. Okrem prijatia vnútroštátnych právnych predpisov by riešenia mohli zahŕňať dohody na podnikovej úrovni, ako aj lepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi odberateľmi a dodávateľmi, čo umožní lepšie plánovanie výroby a uprednostnenie prijímania stálych zamestnancov pred dočasným zamestnávaním.

3.2.5

Otázky dodržiavania ľudských práv a pracovných práv sa týkajú elektronického priemyslu aj v súvislosti s problematikou ťažby nerastov zo zdrojov v oblastiach ovplyvnených konfliktami a vo vysokorizikových oblastiach, ako je región Veľkých jazier v Afrike (30). V nadväznosti na prijatie právnych predpisov USA (Dodd-Frankov zákon) predložila Európska komisia v roku 2014 návrh nariadenia o vytvorení mechanizmu samocertifikácie pre dovozcov cínu, tantalu, volfrámu a zlata na trh EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa výnosy z ťažby týchto nerastov a obchodu s nimi nepoužívali na podporu miestnych ozbrojených konfliktov. Naopak, náležitá starostlivosť by mala spolu s ďalšími opatreniami prispieť k transparentnosti v dodávateľskom reťazci a mala by mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest a pracovné podmienky v baniach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, úroveň príjmov alebo uzatváranie oficiálnych pracovných zmlúv. To by tiež umožnilo pokračovať v získavaní nerastov v Afrike namiesto presunu do iných regiónov vo svete, ktoré nie sú ovplyvnené konfliktom (31).

3.2.6

OECD vypracovala usmernenia vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom (32).

3.3.1

EHSV by tiež rád zdôraznil, že globálne hodnotové reťazce a globálne dodávateľské reťazce v ostatných odvetviach, ako sú služby a agropriemysel, by mohli čeliť problémom v oblasti pracovných podmienok, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

3.3.2

MOP sa v rámci podpory v oblasti dôstojnej práce vo vidieckom hospodárstve (33) sa zameriava na tri prioritné oblasti opatrení: dôstojná práca pre znevýhodnené, marginalizované a zraniteľné vidiecke obyvateľstvo, dôstojná práca pre poľnohospodárskych pracovníkov v dodávateľských reťazcoch, dôstojná práca pre poľnohospodárskych pracovníkov na plantážach.

—

Vlády majú na starosti prípravu, vykonávanie a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov v pracovnoprávnej a sociálnej oblasti, ratifikáciu a účinné vykonávanie dohovorov MOP a v prípade členských štátov EÚ aj transpozíciu a vykonávanie smerníc EÚ; ich povinnosťou je tiež poskytovať všetky administratívne a finančné zdroje vrátane zdrojov pre inšpekciu práce s cieľom zabezpečiť súlad s právnym rámcom.

—

Medzinárodné organizácie stanovujú normy a rozvíjajú globálne iniciatívy s cieľom podporovať medzinárodné pracovné normy a zodpovedné správanie podnikov. Dokumenty, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (rámec „ochrany, rešpektovania a prostriedkov nápravy“), poskytujú v tejto súvislosti usmernenia týkajúce sa úloh a zodpovednosti hlavných aktérov.

—

Od sociálnych partnerov sa očakáva zapojenie do sociálneho dialógu o pracovných normách a pracovných podmienkach a podpora, a to aj v odvetvovom a cezhraničnom kontexte, zatiaľ čo vlády by mali zabezpečiť účinnú ochranu a podporu slobody združovania a kolektívneho vyjednávania.

—

Nadnárodné spoločnosti by mali pri svojej činnosti dodržiavať právne predpisy platné v príslušných krajinách; vyzývajú sa tiež, aby sa zaviazali k uplatňovaniu prístupov sociálnej zodpovednosti podnikov a náležitej starostlivosti.

—

Mimovládne organizácie dopĺňajú úsilie ostatných aktérov a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia o pracovných právach, ako aj pri odhaľovaní prípadov zneužívania.

Vzhľadom na zložitosť a zjavné veľké riziká spojené s týmito kľúčovými aktérmi EHSV vyzýva na zriadenie štruktúrovaných, transparentných a inkluzívnych platforiem zainteresovaných strán na riešenie týchto zložitých problémov.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/28

Spravodajkyňa:

Ariane RODERT

Pomocný spravodajca:

Oliver RÖPKE

1.1

Európa čelí zložitým výzvam, ktoré si vyžadujú nové sociálne a hospodárske modely. Na dosiahnutie pokroku, rastu a blahobytu v Európe je potrebný posun k hospodárstvu založenému na inovácii.

1.2

V tomto kontexte vznikajú inovačné koncepty a obchodné modely, ktoré naznačujú posun od tradičnej inovácie k inovácii zohľadňujúcej technické, environmentálne a sociálne hľadiská so zameraním na život a blahobyt obyvateľstva.

1.3

EHSV preto žiada Európsku komisiu, aby vypracovala politický rámec na podporu týchto novovznikajúcich obchodných modelov. Malo by sa tak stať prostredníctvom uznania, prepojenia a presadzovania ústredných koncepcií týchto podnikateľských modelov založených na takých teóriách, akými sú spoločná hodnota, kolektívny vplyv, meranie vplyvu, partnerstvo v rámci tzv. špirály a sociálna inovácia.

1.4

Súčasťou tohto rámca by malo byť priaznivé prostredie, v ktorom sa odstraňujú bariéry a rozširujú sa tradičné podnikateľské modely. K otázkam, ktoré by sa mali preskúmať, patrí verejné obstarávanie, právne predpisy podporujúce inovácie, prispôsobený finančný nástroj, lepšie cielená podpora zo štrukturálnych fondov, potenciálne daňové stimuly, odborná príprava, podpora a rozvoj zručností. V prípade poslednej z uvedených oblastí by sa mala osobitne zohľadňovať digitalizácia a robotizácia.

1.5

Rozhodujúcim faktorom je to, aby členské štáty a európske inštitúcie v plnej miere uznávali a presadzovali spravodlivejšie obchodné modely, ktoré sa sústreďujú na dosahovanie inovácií v oblasti sociálneho rozvoja prostredníctvom integrácie merania sociálneho vplyvu súbežne s podávaním správ o hospodárskom pokroku.

1.6

EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby pri tvorbe európskeho piliera sociálnych práv v plnej miere integrovala zásady balíka o sociálnych investíciách a jeho spojitosť so sociálnou inováciou, pretože mnohé z týchto nových obchodných modelov sú konkrétnym vyjadrením týchto zásad.

1.7

Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby sa sociálne inovácie plne uplatňovali v programoch pre inováciu. Na sociálnu inováciu sa musí v plnej miere využiť finančná podpora EÚ, ktorá sa poskytuje napríklad v rámci programu Horizont 2020 a ktorá by sa mala vyhodnotiť na základe technického čerpania (každou zainteresovanou stranou) a politického vplyvu.

1.8

Členské štáty a inštitúcie EÚ musia v politike na podporu podnikania uplatňovať zásady inovácie s cieľom zabezpečiť priaznivú kultúru, ktorá presadzuje, víta, odmeňuje a šíri inováciu. Táto kultúra zahŕňa prvky, ako je experimentovanie, nové zloženie partnerstiev a rozšírený pohľad na tvorbu hodnôt v spoločnosti.

1.9

EÚ sa musí v rámci iniciatív inovačnej politiky viac sústrediť na podporu a ochranu malých a stredných podnikov (MSP), predovšetkým podnikov sociálneho hospodárstva, mikropodnikov a rodinných podnikov, ako aj všetkých druhov začínajúcich podnikov s cieľom zlepšiť podmienky udržateľnosti a replikácie či rozsahu.

1.10

Nové inovačné obchodné modely sa musia plne zohľadniť v politických iniciatívach zameraných na priemyselnú revolúciu 4.0 a súvisiacich politikách, akými sú napríklad obehové a funkčné hospodárstvo a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov. Malo by sa tak stať podnecovaním úpravy všetkých existujúcich podnikov a modelov, podporovaním vzniku nových a nekonvenčných foriem podnikov, ako aj vytváraním nových vzťahov a upravených modelov spolupráce.

1.11

EHSV vyzýva Komisiu, aby pri nadchádzajúcom preskúmaní stratégie jednotného trhu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2017, plne začlenila tieto nové obchodné modely a navrhla nové opatrenia v tomto smere.

1.12

Pre všetky podniky je totiž nevyhnutné, aby sa plne rešpektovali zásady dôstojnej práce, sociálne práva zamestnancov a úloha sociálnych partnerov v kontexte nových obchodných modelov.

2.1

V Európe rýchlo vzniká nové spoločenské prostredie, ktoré si vyžaduje nové sociálne a hospodárske modely na pretvorenie Európy na moderné a celosvetovo konkurencieschopné hospodárstvo.

2.2

Na dosiahnutie rastu zameraného na pokrok, sociálnu súdržnosť a blahobyt je potrebné nové zmýšľanie vo vzťahu k inovácii. Toto zmýšľanie sa ujalo v oblasti inovácie a výskumu vo svete, ako aj v mnohých podnikoch, ktoré sa v súčasnosti usilujú o sociálny, environmentálny, ako aj o hospodársky rast a vplyv. O podpore takéhoto prístupu navyše svedčia aj očakávania spotrebiteľov a dopyt. Jasne to dokazuje vznik takých iniciatív, akými sú spoluspotrebiteľstvo, obehové hospodárstvo a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov. Tieto iniciatívy majú spoločné to, že sú založené na novom súbore hodnôt a orientujú sa na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast zameraný na dosiahnutie pokroku, v ktorom sa spája technická, environmentálna a sociálna inovácia.

2.3

Účelom tohto stanoviska je preskúmať niektoré nové koncepcie, ktoré majú zásadný význam z hľadiska inovácie ako hnacej sily nových obchodných modelov. Ako názorný príklad budú použité najmä podniky sociálneho hospodárstva. Stanovisko nadväzuje na acquis EHSV v tejto oblasti a najmä na činnosť, ktorá sa vykonala prostredníctvom projektu EHSV na tému sociálneho podnikania (1). Témou tohto stanoviska nie sú koncepcie, ako je obehové hospodárstvo, spoluspotrebiteľstvo, funkčné hospodárstvo alebo hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, politiky týkajúce sa inovácie alebo MSP, ktorým sa venuje pozornosť v príslušných stanoviskách EHSV.

3.1.1

Európa čelí zložitým spoločenským problémom, ktoré súčasné systémy nedokážu riešiť. Táto skutočnosť poukazuje na posun paradigmy, ktorá si vyžaduje nové zmýšľanie a inovačné riešenia. Tieto inovácie sa často nazývajú sociálnymi alebo spoločenskými inováciami. „Inovácia sa označuje za sociálnu, ak sú také jej ciele aj prostriedky. Konkrétne sa za sociálne inovácie považujú nové nápady (výrobky, služby a modely), ktoré uspokojujú sociálne potreby (efektívnejšie ako iné spôsoby) a súčasne vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu. Takéto inovácie sú pre spoločnosť nielenže prospešné, ale zlepšujú aj jej schopnosť konať (2).“ Sociálne inovácie vznikajú vo všetkých odvetviach a nie sú ničím novým, no ich spoločnou črtou je skutočnosť, že napokon vedú k systémovej zmene.

3.1.2

V akademickom svete dnes inovácia zahŕňa viac, než len technický rozvoj. Výskumní pracovníci sa dnes zhodujú na tom, že v inovácii a vo výskume sa musia zohľadňovať technické, environmentálne a sociálne hľadiská. Medzi sociálnymi, digitálnymi a technickými inováciami existuje vzájomná závislosť. Digitálne technológie slúžia v tejto súvislosti ako nástroj na podporu spoločnej činnosti a zvyšovania spôsobilosti ľudí konať, pričom sociálna inovácia je hlavným cieľom.

3.1.3

Sociálna inovácia sa prejavuje inak ako technická inovácia. Zakladá sa na potrebách, jej častým cieľom je reagovať na problém alebo sa zameriava na konkrétnu skupinu používateľov, pričom sa v nej zohľadňujú sociálne, environmentálne a hospodárske hľadiská. Najúspešnejšie sociálne inovácie zahŕňajú celostné myslenie, ktoré namiesto riešenia jednotlivej otázky alebo témy vedie napokon k systémovej zmene.

3.1.4

Základom sociálnych inovácií je etické či ideologické hľadisko alebo hľadisko všeobecného záujmu. Dokazuje to úloha, ktorú má a historicky mala občianska spoločnosť pri formovaní systémov sociálneho zabezpečenia. Sociálna inovácia môže byť novým konceptom, existuje však už veľmi dlhý čas.

3.1.5

Sociálna inovácia je založená na otvorenej komunikácii a spoločnom riešení problémov, ktoré zahŕňa rôzne zainteresované strany a postupy na urýchlenie nových riešení. Sociálna inovácia znamená búranie múrov oddeľujúcich odvetvia a trhy a nahrádzanie logiky súťaženia riešeniami založenými na spolupráci a dlhodobých partnerstvách. Znamená spoločné konanie spojené s hnutím na podporu slobodného prístupu a uplatňovaním nesúťaživých prístupov.

3.1.6

Sociálna inovácia ponúka Európe zásadnú hranicu a bude presadzovať „skutočné sociálne trhové hospodárstvo“ v súlade s článkom 2 Lisabonskej zmluvy. To je však možné dosiahnuť len vtedy, ak sa inovácia jasne zameria na také ciele ako začlenenie a rovnosť. Tým sa naopak urýchlia ďalšie spoločenské inovácie.

3.2.1

Zvyšuje sa informovanosť o tom, že komplexnejšie poňatie tvorby hodnôt, či už hospodársky, sociálne alebo environmentálne, je ústredným prvkom príťažlivého podnikateľského projektu. Skutočnosť, že hospodársky zisk sa tvorí alebo zvyšuje zabezpečením vyššej sociálnej a environmentálnej hodnoty, jasne dokazuje, že hospodársky rast je spojený so sociálnym a environmentálnym pokrokom. Nazýva sa to vytváraním spoločnej hodnoty, čo je koncept, ktorý skúmalo viacero výskumných pracovníkov (3).

3.2.2

Pre túto stratégiu je rozhodujúci posun od normy optimalizácie krátkodobej finančnej výkonnosti k vytváraniu hospodárskej hodnoty spôsobom, ktorým sa vytvára aj sociálny pokrok a hodnota pre spoločnosť. Spoločná hodnota môže byť takisto hnacou silou ďalšej vlny inovácie a rastu produktivity vo svetovom hospodárstve.

3.2.3

Podpora skutočného sociálneho trhového hospodárstva si vyžaduje podporovanie takých foriem investícií, ktoré sú osobitne určené na podporu vzniku participatívnejšieho, demokratickejšieho a inkluzívnejšieho hospodárstva. V tejto súvislosti je potrebný úplný finančný ekosystém, v rámci ktorého je osobitne zaujímavé uvažovať o formách hybridného a zmiešaného kapitálu, ktorým sa EHSV venoval vo svojom nedávnom stanovisku (4).

3.2.4

Uplatňovanie logiky spoločnej hodnoty znamená, že tvorba hodnôt už nepredstavuje presun existujúcej hodnoty, ale skôr celkové zvýšenie sociálnej, environmentálnej a hospodárskej hodnoty. Ďalej sa tým zdôrazňuje skutočnosť, že trh nie je vymedzený výlučne hospodárskymi podmienkami, ale zahŕňa aj sociálne a environmentálne aspekty. Kľúčovým prvkom je to, že spoločná hodnota nadväzuje na silné stránky a rozdiely medzi súkromným sektorom a sektorom občianskej spoločnosti, pričom sa uplatňuje model spoločného vytvárania, ktorý napokon vedie k vytváraniu nových a rastu existujúcich trhov.

3.3.1

Riešenie zložitých spoločenských problémov si často vyžaduje úzku spoluprácu vlád, trhu a občianskej spoločnosti s cieľom vytvoriť účinné riešenia. Toto partnerstvo je založené na dôkladnom pochopení pohľadu každej zainteresovanej strany, pohotovom rozhodovaní a empatických prístupoch.

3.3.2

Spolupráca, spoločné vytváranie a medzisektorové inovácie majú obrovské výhody oproti spôsobom, akými spoločnosť riešila spoločenské otázky v minulosti. V tejto súvislosti je ústredným prvkom včasné zhromaždenie zainteresovaných strán s cieľom vymedziť v rámci spolupráce cieľ pre celú spoločnosť a stanoviť ďalší postup.

3.3.3

Keďže k inováciám často dochádza na miestnej úrovni v kontexte skutočných potrieb, treba venovať pozornosť a podporu všetkým segmentom spoločnosti. Zhromažďovanie a výmena týchto skúseností z miestnej úrovne majú veľký potenciál, pretože mnohé z nich sa môžu prevziať a použiť v jednotlivých regiónoch a krajinách.

3.4.1

Ako už bolo uvedené, rozsiahla sociálna zmena si vyžaduje širokú medzisektorovú koordináciu, zosúladenie a partnerstvo. Jedným výsledkom musí okrem toho byť kolektívny vplyv.

3.4.2

Kolektívny vplyv je postavený na záväzku skupiny ústredných zainteresovaných strán z rôznych sektorov, ktoré sa sústreďujú na spoločný program na riešenie konkrétneho sociálneho alebo spoločenského problému. Okrem toho zahŕňa centralizovanú infraštruktúru, špecializovaný personál, štruktúrovaný proces, spoločné meranie, sústavnú komunikáciu a vzájomne posilňované činnosti všetkých účastníkov. Rozsiahla sociálna zmena vznikne ako výsledok lepšej medzisektorovej koordinácie, a nie v dôsledku pôsobenia jednotlivých organizácií.

3.5.1

Ak má koncept inovácie zahŕňať nielen technické, ale aj sociálne a environmentálne hľadisko, pokrok sa musí merať inak. EHSV už skúmal témy (Meranie sociálneho vplyvu (5) a Hospodárstvo pre spoločné blaho (6)), v rámci ktorých sa jasne preukázala potreba rozšíreného pohľadu na výsledky a predkladanie správ.

3.5.2

Dlho boli normou na meranie výsledkov hospodárske ukazovatele. Narastajúci výskyt hybridných štruktúr prinášajúcich inovácie si však vyžaduje súbor nových a celostných ukazovateľov na meranie sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu.

3.5.3

Uplatňovanie zásad merania sociálneho vplyvu zahŕňa prístup zohľadňujúci zainteresované strany, spoločné chápanie a vymedzenie kľúčových výsledkov, ako aj spoločné stanovenie ukazovateľov. Pomôže to zachytiť skutočnú vytvorenú hodnotu. Ústredným bodom je posun od podávania hospodárskych správ k meraniu takých činiteľov, akými sú sociálny vstup, výstup, výsledok a vplyv. Je dôležité, aby zainteresované strany chápali tieto koncepty rovnako, keďže sa uplatňujú aj vo vzťahu k inovácii, aj vo vzťahu k podnikaniu.

3.6.1

Sociálne a technické inovácie môžu mať obrovský vplyv na organizáciu práce a pracovné podmienky zamestnancov. Čoraz väčšia individualizácia, autonómia a flexibilita v pracovnoprávnych vzťahoch by nemala viesť k oslabeniu sociálnej ochrany. Ak majú byť inovačné modely úspešné, musia sa aj v zmenenom prostredí stále zaručiť zásady dôstojnej práce (7).

3.6.2

Inovácia pôjde ruka v ruke so všeobecným sociálnym pokrokom len vtedy, ak do nej budú zapojené všetky zainteresované strany, ktoré z nej zároveň budú mať aj osoh, ak sa pridaná hodnota spravodlivo rozdelí a ak sa nebudú rušiť žiadne sociálne práva. Sociálna ochrana zamestnancov sa musí naďalej zaručiť aj v zmenených podmienkach.

3.6.3

To isté sa týka individuálnych sociálnych práv zamestnancov, najmä pracovných podmienok a miezd. Inovačné modely a najmä digitalizácia často vedú k vyššiemu stupňu individualizácie na pracovisku a ohrozujú sociálne normy. Udržateľné inovačné modely musia rešpektovať práva zamestnancov a ich pracovné podmienky, a to aj v meniacom sa svete práce.

3.6.4

Nové inovačné obchodné modely musia podporovať kolektívne práva zamestnancov, ich praktické vykonávanie a úlohu sociálnych partnerov. Sociálni partneri, kolektívne dohody a zapojenie pracovníkov sú často zdrojom inovácie, keďže vytvárajú potrebné rámcové podmienky.

3.6.5

Sociálny dialóg a komplexné kolektívne dohody by sa mali naďalej presadzovať, pretože môžu prispieť aj k zlepšeniu rámcových podmienok na prechod k inovačným obchodným modelom. „Sociálne pravidlá hry“ sa v minulosti museli pravidelne prispôsobovať novému technickému a sociálnemu vývoju a potrebné to bude aj v budúcnosti. Pozri napríklad prerozdelenie práce (napríklad skrátenie pracovného času).

4.1

EHSV súhlasí s potrebou uznať a podporovať celkovú rozmanitosť a pluralitu obchodných a podnikateľských modelov, ktoré spolu tvoria jednotný trh (8). Podniky sociálneho hospodárstva predstavujú oblasť, v ktorej má EHSV osobitné odborné znalosti. Podniky sociálneho hospodárstva a sociálni podnikatelia uplatňujú niektoré z uvedených koncepcií a slúžia ako názorný príklad týchto hybridných foriem podnikateľských modelov, ktoré vznikajú v Európe.

4.2

V Európe existujú vyše 2 milióny sociálnych podnikov, ktoré vytvárajú 10 % HDP. V mnohých členských štátoch je však toto odvetvie nové a nedostatočne rozvinuté, čo je významnou príležitosťou pre rozvoj. Občianska spoločnosť a sociálne hospodárstvo sú úzko prepojené a prostredníctvom inovácie prispievajú k významným systémovým zmenám v spoločnosti, a to v oblastiach, ako je napríklad starostlivosť o deti, nemocnice, presadzovanie osobnej samostatnosti a nezávislého bývania starších osôb a ľudí so zdravotným postihnutím, vyváženosť pracovného a súkromného života, pracovná integrácia a (sociálne) bývanie, ako aj množstvo vedeckých objavov či vynálezov.

4.3

Podniky sociálneho hospodárstva sa sústreďujú na špecifické skupiny užívateľov, nenaplnené potreby v spoločnosti alebo vypĺňajú medzery, a tým experimentujú a prichádzajú s inovačnými riešeniami, pričom zároveň vykonávajú hospodársku činnosť. Svoje zisky opätovne investujú, aby plnili sociálne poslanie a dosahovali sociálny vplyv. Podniky sociálneho hospodárstva sa v poslednej dobe mimoriadne vyzdvihujú, lebo predstavujú zaujímavé riešenie, keďže zabezpečujú dvojitú tvorbu hodnôt – v sociálnej oblasti prostredníctvom svojej činnosti (sociálna súdržnosť alebo začlenenie) a v hospodárskej oblasti (prostredníctvom obchodovania, vytvárania podnikov a zabezpečovania zamestnanosti).

4.3.1

Rozmach inovácií a kreativity závisí od každej zainteresovanej strany, ako aj od správania a postojov. Preto je rozhodujúce nielen posilnenie sektora podnikov sociálneho hospodárstva, ale aj zabezpečenie ústretového postoja voči rôznym iným vznikajúcim modelom. Musí sa pestovať kultúra spolupráce a spoločných hodnôt, pričom táto zásada je napríklad v sociálnom hospodárstve zakotvená od jeho začiatkov. Keďže podniky sociálneho hospodárstva vytvárajú vďaka svojim inováciám nové príležitosti na trhu, treba venovať osobitnú pozornosť ochrane týchto subjektov, aby sa mohli ďalej rozvíjať.

4.3.2

Osobitne treba poukázať na skutočnosť, že podľa výsledkov výskumu sú ženy vo väčšej miere zastúpené v sociálnych, než v tradičných podnikoch. Okrem toho zo štúdií, ktoré zhromažďujú údaje rozdelené podľa pohlavia, vyplýva, že v niektorých európskych krajinách ženy podnikajúce v sociálnej oblasti dokonca prevažujú nad mužmi. Tieto štúdie takisto ukazujú, že podnikateľky v sociálnej oblasti sú inovatívnejšie ako ich mužskí kolegovia, pričom ich výdavky na inovácie sú nižšie (9). Z tohto výskumu vyplýva, že ide o oblasť so značným potenciálom pre rozvoj, v rámci ktorej sa možno osobitne zamerať na podporu žien v sociálnom podnikaní.

5.1

Nové a inovatívne obchodné modely, ako napríklad podniky sociálneho hospodárstva, sú súčasťou riadneho hospodárstva a nie sú v rozpore s inými obchodnými modelmi. So zmenou spoločenského prostredia v Európe sa musí pozornosť sústrediť na zachytenie všetkých foriem inovácie, na základe ktorých vznikajú nové obchodné modely. Hoci tieto nové modely vychádzajú z mnohých koncepcií, o ktorých sa hovorí v kapitole 3, väčšina existujúcich programov na podporu, rozvoj a zakladanie podnikov, ako aj ďalšie nevyhnutné podmienky, ako sú právne predpisy a finančné nástroje, často tieto rôznorodé obchodné modely nepodporuje, keďže veľká časť pomoci a politík sa aj v súčasnosti naďalej koncipuje pre štandardný, tradičnejší model podnikov a s ním spätú logiku. Z tohto dôvodu a na zabezpečenie podpory pre celé spektrum rôznych obchodných modelov vznikajúcich v Európe by sa mali tieto prvky zohľadniť.

5.1.1

V prípade podnikov sociálneho hospodárstva sa EHSV aktívne zasadzuje za úplný ekosystém osobitne prispôsobený jedinečným črtám tohto konkrétneho obchodného modelu (10). Podobne je potrebné vypracovať aj ekosystémy pre ďalšie nové a hybridné koncepcie podnikania. Okrem toho sa musí existujúca pomoc aktualizovať a upraviť, aby sa vzťahovala aj na tieto nové modely a aby sa vďaka nej mohli existujúce podniky prispôsobiť novým trendom a uplatňovať ich. Ideálny ekosystém zahŕňa prvky, ako je napríklad prispôsobený finančný ekosystém s riešeniami v oblasti hybridného kapitálu, lepšia forma verejného obstarávania, individualizovaná podpora rozvoja podnikania a uplatňovanie merania sociálneho vplyvu. To má zásadný význam pre podporu vzniku a udržateľnosti všetkých obchodných modelov.

5.1.2

Inovácia už nie je lineárna. Na vypracovávanie budúcich riešení je rozhodujúca kombinácia hľadísk technickej, environmentálnej a sociálnej inovácie. Plná integrácia týchto koncepcií si vyžaduje nový pohľad na podávanie správ o pokroku, ktoré je založené na výsledkoch alebo vplyve. V tejto súvislosti sú dôležité najmä dva prvky: vytváranie spoločnej hodnoty a trojitá súhrnná bilancia (zabezpečenie sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho pokroku má rovnakú váhu). Ak sa uzná celková hodnota prostredníctvom kolektívneho vplyvu hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov, rýchlo sa objavia nové druhy hybridných podnikov. Vytváranie spoločnej hodnoty je stále v začiatkoch. Preto je potrebné, aby si vedúci pracovníci rozvíjali nové zručnosti a znalosti a aby sa vlády naučili vykonávať právnu úpravu spôsobom, ktorý umožní, a nie znemožní vytváranie spoločnej hodnoty.

5.1.3

Kľúčovú úlohu pri správnom prideľovaní prostriedkov v rámci spoločnosti zohrávajú finančné trhy. Ale ich čoraz výraznejšie krátkodobé zameranie je v priamom rozpore s požiadavkou na riešenie dlhodobých potrieb spoločnosti, čomu sa venuje pozornosť vo viacerých správach (11). Podniky musia mať priestor na investovanie zamerané na budúcnosť, aby mohli vytvárať hodnoty pre investorov, ako aj pre spoločnosť vo všeobecnosti. To si vyžaduje nové systémy, ktoré odmeňujú dlhodobé investičné správanie. Význam verejného financovania, často v zmiešaných kapitálových riešeniach, predstavuje v tejto súvislosti dôležitý prvok, ktorý je často v pozadí rozvoja podnikov.

5.1.4

Na to, aby bola inovácia hnacou silou nových obchodných modelov, sa musí sústavne podporovať kultúra priaznivá pre inovácie. Na podporu kultúry inovácie v Európe je nevyhnutná podpora programov experimentovania, v ktorých sa uvíta úspech aj neúspech (ako kroky učenia sa). Bez toho, aby sa zásada predbežnej opatrnosti stala prekážkou inovácií, mala by sa ako doplnok k tejto zásade uplatňovať „zásada inovácií“, ktorá by zohľadňovala vplyv právnych predpisov a regulácie na inovácie. Prvým krokom je vytvorenie procesov a systémov postavených na koncepcii partnerstva zapojením kľúčových zainteresovaných strán (podpora otvorených fór, priestorov na dialóg a stretnutí založených na spolupráci). To sa už deje v celej Európe a mohlo by sa to ľahko rozvíjať, spoločne využívať a šíriť (12).

5.2

Na podporu vytvárania nových podnikov v Európe je rozhodujúca politická vôľa a zodpovednosť. Kľúčový význam má rozvoj súdržných politických programov na úrovni EÚ a členských štátov špeciálne zameraných na podporu rôznych obchodných modelov. Je zrejmé, že na dosiahnutie rastu a blahobytu v Európe je potrebný prechod k hospodárstvu a spoločnosti založeným na inovácii. V tomto záujme by sa mali primerane využiť právne predpisy a politiky vnútorného trhu. Preskúmanie stratégie jednotného trhu, ktoré sa má uskutočniť v roku 2017, je príležitosťou na zváženie nových opatrení v tomto smere.

5.2.1

Zásadný význam má náležitá a trvalá podpora základného a aplikovaného výskumu ako zdroja budúcich inovácií, a to vzhľadom na dôraz na spoločnú hodnotu a trojitú súhrnnú bilanciu. Činnosti týchto nových obchodných modelov sa okrem toho musia zachytiť štatisticky, aby sa mohla poskytnúť najvhodnejšia politická podpora.

5.2.2

Je dôležité zvyšovať informovanosť o rôznych formách inovácií a inovátorov. Podniky sociálneho hospodárstva a občianska spoločnosť samy seba často neoznačujú za inovátorov. Zvyšovanie viditeľnosti sociálnej inovácie a zabezpečenie jej uznania prostredníctvom výslovného ocenenia jej výrazného prínosu pre spoločnosť podporí viac inovácií vo všetkých sektoroch.

5.2.3

EÚ naďalej zohráva ústrednú úlohu pri zhromažďovaní a výmene informácií o nových iniciatívach, podpore priaznivého prostredia a zabezpečení schopnosti kľúčových politických iniciatív zachytiť tieto nové trendy. Komisia má vhodné postavenie na podporu tejto výmeny najlepších postupov a modelov na ich opätovné uplatnenie.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/36

Spravodajca:

Jorge PEGADO LIZ

1.1

EHSV na žiadosť holandského predsedníctva o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia predkladá po ukončení svojej práce toto stanovisko a formuluje nasledujúce závery.

1.2

EHSV už vo viacerých stanoviskách, ktoré prirodzene dopĺňa aj predkladané stanovisko, predvídal viaceré aspekty týkajúce sa tohto javu, ktorý v rôznych jazykoch a v závislosti od uhlu pohľadu nesie rôzne názvy.

1.3

V súlade s predloženou žiadosťou sa teraz pokúsil vymedziť špecifické vlastnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov tak, aby toto vymedzenie zahŕňalo hospodárske postupy spadajúce do jeho koncepcie, a tiež spôsob, akým by sa tieto hospodárske a sociálne činnosti mali upravovať v právnych predpisoch, v akej forme a akými prostriedkami, a to najmä samoreguláciou alebo spoločnou reguláciou.

1.4

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov nadobudlo sociálny a hospodársky význam po roku 2000 v súvislosti s používaním internetu a sociálnych sietí a nepredstavuje vzájomnú výmenu, ktorá je taká stará ako človek sám, ale skôr „sociálne orientované nerecipročné správanie“ alebo presnejšie „poskytnutie a proces poskytovania toho, čo je naše, na používanie iným a/alebo prijatie alebo prevzatie a proces prijímania a preberania niečoho od druhých a to, aby sme to použili“.

1.5

Skôr než definovať túto činnosť, o čo sa usilujeme, je však dôležitejšie vymedziť jej vlastnosti, z ktorých sú najvýraznejšie:

1.6

Táto charakteristika podložená relatívne jednotnou koncepciou umožňuje vymedziť model tohto druhu ekonomických vzťahov a rozlíšiť medzi činnosťami, ktoré skutočne patria do hospodárstva spoločného využívania zdrojov a mali by podliehať osobitnému režimu, a činnosťami, pri ktorých sa niekedy neoprávnene používa toto označenie s cieľom vyhnúť sa regulácii, ktorá sa na ne uplatňuje, a ktorých príkladom sú v súčasnosti služby spoločnosti Uber. Presnejšie analytické odlíšenie pojmu „spoločné využívanie“ od činností využívajúcich platformu by pomohlo pri prijímaní politických rozhodnutí a zavádzaní vhodnejšej regulácie.

1.7

Taktiež sme svedkami čoraz väčšieho hospodárskeho významu prejavov hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktoré už v Európe a na celom svete dosiahlo značný obrat, a treba zdôrazniť aj jeho sociálny a environmentálny rozmer, ktorý môže viesť k rozšíreniu solidarity medzi občanmi, obnoveniu miestnej ekonomiky, vytváraniu pracovných miest, racionalizácii spotreby domácností spoločným využívaním niektorých výrobkov, zníženiu energetickej stopy a uprednostňovaniu zodpovednejšej a udržateľnejšej spotreby. V bode 5.2 je uvedených niekoľko relevantných príkladov.

1.8

Za týchto okolností EHSV opätovne vyzýva Komisiu, aby prijala celý rad politických opatrení, ktoré sú nevyhnutné na podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti rôznych foriem a variantov hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovní EÚ a jednotlivých členských štátov.

1.9

Ďalej upozorňuje, že je potrebné, aby boli tieto nové obchodné modely v súlade s právnymi predpismi platnými v jednotlivých členských štátoch a v EÚ, a zaručili sa okrem iného práva zamestnancov, primerané zdanenie, ochrana údajov a súkromia zúčastnených strán, sociálne práva, spravodlivá hospodárska súťaž a boj proti monopolom a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, zodpovednosť platforiem pri transakciách uzatváraných medzi partnermi a dbanie na zákonnosť ich ponúk, a predovšetkým ochrana práv všetkých partnerov, ktorí sa podieľajú na hospodárstve spoločného využívania zdrojov vrátane výrobcov-spotrebiteľov (tzv. prosumers), pričom sa všetkým týmto vzťahom musí prispôsobiť platné acquis Únie v oblasti práv spotrebiteľov, konkrétne pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky, bezpečnosť a ochranu zdravia a elektronický obchod.

1.10

EHSV sa preto domnieva, že EÚ – a samozrejme aj členské štáty združené v Rade pod holandským predsedníctvom – musí čo najskôr stanoviť jasný a prehľadný právny rámec, v ktorom by sa tieto činnosti rozvíjali a vykonávali v rámci európskeho priestoru, v zmysle vymedzenom v bode 8.2.4, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene zverejnila očakávaný program v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorý sa už oneskoril.

1.11

V ňom by mala jasne vymedziť doplňujúcu úlohu samoregulácie a spoločnej regulácie v súlade so zásadami a postupmi, ktoré EHSV už definoval pred niekoľkými rokmi vo svojich stanoviskách a informačných správach osobitne zameraných na tieto aspekty, a ktoré znova potvrdzuje a opakuje.

2.1

Listom ministerstva sociálnych vecí a práce požiadalo holandské predsedníctvo EHSV, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a samoregulácia, pričom neuviedlo žiadne presnejšie usmernenia ani otázky.

2.2

Otázka hospodárstva spoločného využívania zdrojov je veľmi aktuálna a kontroverzná, a to počnúc jeho definíciou a konceptuálnym vymedzením, až po rôzne pojmy či postupy, ktoré zahŕňa, alebo jeho vplyvy.

2.3

Existuje množstvo postupov, ktoré boli v uplynulých rokoch začleňované do jeho koncepcie, a na túto tému sa toho tiež už veľa a v rôznej podobe napísalo.

2.4

Preto sa nemožno čudovať, že EHSV, ktorý vždy sleduje rôzne trendy v rámci občianskej spoločnosti, už vo viacerých svojich stanoviskách, ktoré samozrejme dopĺňa aj toto stanovisko (1) a ktorých základnú filozofiu zachováva a rozvíja, predvídal viaceré aspekty týkajúce sa tohto javu, ktorý v rôznych jazykoch a v závislosti od uhlu pohľadu nesie rôzne názvy.

2.5

Cieľom tohto stanoviska je odpovedať na žiadosť holandského predsedníctva a pokúsiť sa vymedziť špecifické vlastnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov tak, aby toto vymedzenie bolo koncepčne autonómne a zahŕňalo hospodárske činnosti patriace do tejto koncepcie, ako aj spôsob, akým by sa tieto hospodárske a sociálne činnosti mali upravovať v právnych predpisoch, v akej forme a akými prostriedkami, a to najmä samoreguláciou alebo spoločnou reguláciou.

3.1

Určité druhy postupov nazývaných hospodárstvo spoločného využívania zdrojov vznikli už pred konceptualizáciou tohto pojmu, a to na základe postoja týkajúceho sa koncepcií „byť“ a „mať“, ktorý vychádza predovšetkým z myšlienky, že „nie si tým, čo máš“, ale „tým, k čomu máš prístup“.

3.2

Samozrejme, že určitá forma hospodárstva spoločného využívania zdrojov je stará ako ľudstvo samo a jeho historické korene spočívajú vo „výmennom hospodárstve“ primitívnych spoločností, ktoré bolo postupne vytláčané zavádzaním peňazí, ktoré tomu, kto ich vlastní, dávajú schopnosť kupovať a tak vlastne aj mať.

3.3

Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov nadobudlo sociálny a hospodársky význam po roku 2000 v súvislosti s používaním internetu a sociálnych sietí a nepredstavuje vzájomnú výmenu, ale skôr „sociálne orientované nerecipročné správanie“ alebo presnejšie „poskytnutie a proces poskytovania toho, čo je naše, na používanie iným a/alebo prijatie alebo prevzatie a proces prijímania a preberania niečoho od druhých a to, aby sme to použili“. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov sa teda inšpiruje viacerými myšlienkovými prúdmi, ktoré siahajú od voľného, bezplatného a univerzálneho prístupu k vedomostiam až po hospodárstvo zamerané na funkčnosť alebo hospodárstvo darovania (Gift Economy) zamerané na výmenu bez zisku. Na rozdiel od čistého výmenného hospodárstva je hospodárstvo spoločného využívania zdrojov založené na myšlienke finančného alebo nefinančného protiplnenia.

4.1

Práve z tejto skutočnosti by sa malo vychádzať pri vymedzovaní osobitného a konkrétneho rozsahu hospodárstva spoločného využívania zdrojov v jeho rôznych formách, pričom by sa mali vymedziť vlastnosti, ktorými sa musia činnosti tohto hospodárstva vyznačovať a vďaka ktorým ich možno odlíšiť od iných hospodárskych činností na trhu.

4.2

V prvom rade treba uviesť dominantnú a spoločnú vlastnosť, ktorou je skutočnosť, že táto činnosť nevedie k vlastníctvu majetku ani jeho spoluvlastníctvu, ale k spoločnému využívaniu alebo používaniu.

4.3

Ďalej je nevyhnutné sprostredkovanie vo forme platformy, v rámci ktorej sa najmä elektronickými prostriedkami (vyhľadávač alebo aplikácia) dostáva do kontaktu široká škála osôb, ktoré majú k dispozícii tovar alebo služby, a široká škála používateľov.

4.4

Spoločným a charakteristickým cieľom tejto činnosti je lepšie využívanie (idling capacity) daného tovaru alebo služieb prostredníctvom ich spoločného využívania.

4.5

Za dôležité sa tiež považuje, že v tomto obchodnom modeli bývajú koncové strany primárne „partnermi“ (P2P) a nikdy nejde o zmluvné vzťahy (B2C), a to či už ide o fyzické alebo právnické osoby vrátane spoločností, pokiaľ si z takéhoto spoločného využívania nespravia predmet podnikania (napríklad jedna spoločnosť môže s druhou spoločne využívať automobilový park alebo zariadenia na rozmnožovanie materiálov). Nemožno však vylúčiť možnosť, že sa medzi „partnermi“ vytvorí „obchod“ zo všetkým, čo k nemu patrí.

4.6

V nasledujúcom grafe sú ukázané rozdiely medzi porovnávanými obchodnými modelmi:

4.7

V tomto type obchodu sa predpokladá komplexný trojstranný zmluvný model, ktorý sa prejavuje formou zmluvných vzťahov medzi držiteľom tovaru alebo poskytovateľom služby a subjektom, ktorý riadi platformu, medzi používateľom a subjektom, ktorý sprostredkúva transakciu na platforme prípadne cenu, a medzi používateľmi platformy navzájom s cieľom využívania daného predmetu alebo služby.

4.8

Preto sa domnievame, že charakteristickými a špecifickými vlastnosťami nie sú:

5.1

Obmedzenie rozsahu tohto stanoviska neumožňuje široké vymedzenie charakteru množstva rôznych situácií, ktoré sa údajne vyznačujú vlastnosťami vymedzenými pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ani diskusiu o nich.

5.2

Niektoré si však na priblíženie predmetu tohto stanoviska zaslúžia osobitnú zmienku:

5.2.1

V oblasti ubytovania sú najvýraznejšie platformy Airbnb, Rentalia, Homeaway, Couchsurfing a Bedycasa, v rámci ktorých sa registrujú majitelia nehnuteľností, ktorí chcú dočasne prenajať izbu alebo celý dom, pričom na týchto platformách môžu zatiaľ ubytovanie ponúkať aj hostely, penzióny a iné turistické ubytovacie zariadenia. Vzhľadom na jednoduchosť, s akou môže každý na tieto siete pridať svoju nehnuteľnosť, a na zisky, ktoré z týchto činností majitelia majú, viedlo široké využívanie takéto typu ubytovania k dohode medzi platformami a príslušnými daňovými orgánmi o spolupráci pri vyberaní a platení daní, a to konkrétne v Paríži a Amsterdame. V Amsterdame, Barcelone, Londýne a Berlíne vznikol režim povinnej registrácie týchto ubytovacích služieb a pravidlá časovej obmedzenosti s cieľom nepoškodiť oblasť dlhodobého prenájmu a zabrániť následnému zvyšovaniu nájmov.

5.2.2

V oblasti dopravy by sme mohli spomenúť aplikácie Blablacar, Umcoche, Liftshare a Karzoo, ktoré umožňujú registráciu majiteľov súkromných vozidiel, ktorí chcú počas svojich ciest ponúknuť voľné miesta vo svojich vozidlách iným ľuďom (carpooling). V rámci niektorých týchto platforiem sa môžu cestujúci zložiť na cestovné náklady, ale nie je dovolené vyberať platby na účely zisku. Spoločnosť Uber však predstavuje prípad, ktorý treba odlíšiť, pretože poskytuje služby spoločného využívania súkromných vozidiel (UberPop – zakázané takmer v celej EÚ), ale umožňuje tiež požiadať o prepravnú službu profesionálnych vodičov (Uberblack a UberX – podobné tradičným taxislužbám). Z dôvodu neprehľadného obchodného modelu nemožno spoločnosť jasne charakterizovať, pričom z právneho hľadiska sa už dokonca diskutovalo o tom, či sú vodiči spoločnosti Uber zamestnancami spoločnosti (2). Tieto služby boli dôvodom demonštrácii, v niektorých prípadoch násilných, a dokonca súdnych procesov takmer v celej Európe. Zatiaľ ich legalizovalo len Anglicko a Estónsko a na objasnenie ich povahy sa čaká na odpoveď Súdneho dvora na prejudiciálne otázky, ktoré zaslal súd v Barcelone a Bruseli (3).

5.2.3

Ako príklady kolektívneho financovania možno uviesť financovanie pomocou pôžičky s odmenou v podobe úrokov, napr. služby Zopa a Auxmoney, kapitálové financovanie so spoločnou účasťou vo vytvorenom podniku, napr. platformy Fundedbyme a Crowdcube, financovanie prostredníctvom odmien, napr. platformy Kickstart alebo Indiegogo, a nakoniec financovanie prostredníctvom darov, v rámci ktorého nie je za poskytnutie peňažnej sumy dohodnutá žiadna protihodnota.

6.1

Snaha o vymedzenie koncepcie nebýva zvyčajne priama, a to najmä v prípade metódy indukcie, a dospieť k jednotnému chápaniu, ktoré by sa udržalo, si vyžaduje istý čas. To platí aj v prípade pojmu „hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“, ktorý sa objavuje v médiách spolu s inými pojmami, ako napr. „sociálne alebo solidárne hospodárstvo“, „obehové hospodárstvo“, „funkčné hospodárstvo“, „ekologické hospodárstvo“, „modré hospodárstvo“, „hospodárstvo riešení“, „horizontálne hospodárstvo“, „hospodárstvo založené na dopyte (on demand)“, „hospodárstvo platforiem“ a tzv. „Gig Economy“.

6.2

Niektorí autori sa preto radšej ani nesnažia o jeho vymedzenie, pretože sa obávajú, že by nebolo dostatočne široké alebo že by sa naopak správne nevymedzil jeho rozsah.

6.3

EHSV sa vo svojich stanoviskách napriek viacerým odkazom na tento pojem nikdy neusiloval o jeho vymedzenie. Podobne aj Výbor regiónov sa vo svojom stanovisku (4) napriek pokusu o klasifikáciu do dvoch hlavných kategórií a štyroch foriem neodvážil tento pojem vymedziť. Komisia zase vo svojom nedávnom oznámení s názvom Zlepšovanie jednotného trhu (5) používa radšej výraz „kolaboratívna ekonomika“, ktorý sa považuje za synonymum, ale namiesto jeho vymedzenia uvádza iba prínosy tejto ekonomiky pre niektoré zainteresované strany (spotrebiteľov, pracujúcich), poukazuje na jej dôsledky v oblasti produktivity a udržateľnosti a sľubuje, že v roku 2016 vypracuje európsky program pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov. Pokiaľ ide o EP, doteraz nepredložil na túto tému nič zásadné s výnimkou uznesenia z 21. decembra 2015 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (6), niektorých kvalitných štúdií a niekoľkých briefingov na konkrétne témy. Doteraz sa však v žiadnom z týchto dokumentov nevypracovalo posúdenie vplyvu na tvorbu pracovných miest a rast.

6.4

Nemyslíme si, že je v tejto oblasti potrebná originalita, keďže jedna z viacerých uvádzaných definícií sa zdá byť preferovaná. Preto prijímame definíciu hospodárstva spoločného využívania zdrojov od Botsmanovej a Rogersa, ktorí ho definujú ako „hospodársky systém založený na spoločnom využívaní málo používaného tovaru alebo služieb priamo jednotlivcami, a to bezplatne alebo za určitú cenu“ prostredníctvom online platforiem,, a to napriek tomu, že presnejšie analytické vymedzenie toho, čo je to „spoločné využívanie“, teda že je „neziskové“ a že je založené na platforme, by mohlo pomôcť pri prijímaní lepších politických rozhodnutí a vhodnejšej regulácii.

6.5

Táto definícia je dostatočne široká, aby zahrnula také rôznorodé oblasti ako výrobu, spotrebu, financovanie (crowdfunding) alebo samotné vedomosti, a aby umožňovala rozdelenie do štyroch relatívne samostatných oblastí: spoločná spotreba; spoločné vzdelávanie, odborná príprava a vedomosti; spoločné financovanie a spoločná výroba (7).

6.6

Táto definícia takisto umožňuje odlíšiť obchodné modely, ktoré sa síce odvolávajú na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ale v skutočnosti ide o činnosti, ktorých jediným cieľom je zisk a ktoré predstavujú modely B2C. Tento záver možno overiť analýzou spôsobu fungovania týchto platforiem (ktoré však nemusia byť vždy transparentné) a môžeme tak nájsť prípady skutočného hospodárstva spoločného využívania zdrojov, v rámci ktorých sú vzťahy vytvorené prostredníctvom platformy typu P2P a jedinou úlohou platformy je umožniť kontakt medzi partnermi, ale aj príklady podnikov, ktoré pod záštitou platformy P2P zasahujú do obchodných aktivít takým spôsobom (vyberajú poplatky, sú cieľovými príjemcami platieb, poskytujú doplnkové služby), že ich činnosť nemožno považovať za hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ale musia sa považovať za poskytovateľov služieb typu B2C, a to so všetkými dôsledkami.

6.7

Táto definícia na druhej strane umožňuje hneď na začiatku z koncepcie hospodárstva spoločného využívania zdrojov vylúčiť určitý typ prejavov, ktoré sú predmetom snáh o zahrnutie do tejto koncepcie, ako napríklad:

7.1

Napriek tomu, že ešte neexistuje jasné vymedzenie rozsahu tohto javu, v poslednom čase narastá počet štúdií a prieskumov, ktorých cieľom je zistiť jeho hospodársku silu v EÚ a vo svete.

7.2

Od začiatku je nepochybné, že v uplynulých rokoch, a najmä v súčasnom období krízy a v rámci reakcie na ňu, sa počet iniciatív hospodárstva spoločného využívania zdrojov neustále zvyšuje. Na internetovej stránke www.collaborativeconsumption.com je zaznamenaných vyše 1000 takýchto iniciatív.

7.3

Z odhadov, ktoré používa Európska komisia, vyplýva, že v roku 2013 dosiahol objem celosvetového obchodu označeného ako hospodárstvo spoločného využívania zdrojov 3,5 miliárd dolárov, čo by predstavovalo ročný nárast o 25 %. V súčasnosti by to malo byť už 20 miliárd. Prognózy výskumného oddelenia spoločnosti PwC poukazujú na výrazný nárast do roku 2025 (8).

7.4

Okrem toho, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov vytvára v rámci svojho sociálneho a environmentálneho rozmeru ekonomickú hodnotu, môže viesť k rozšíreniu solidarity medzi občanmi, obnoveniu miestnej ekonomiky, vytváraniu pracovných miest, racionalizácii spotreby domácností spoločným využívaním niektorých výrobkov, zníženiu energetickej stopy a uprednostňovaniu zodpovednejšej a udržateľnejšej spotreby.

7.5

EHSV je presvedčený, že vďaka tomuto druhu hospodárstva „sa hospodárstvo založené na produkcii inovatívne a hospodársky, sociálne a ekologicky výhodne doplní“ a „okrem toho predstavuje jednu z možností, ako prekonať hospodársku a finančnú krízu“ (9).

7.6

EHSV preto neváha opätovne vyzvať Komisiu, aby prijala celý rad politických opatrení, ktoré sú nevyhnutné na podporu, zavádzanie a budovanie dôveryhodnosti a spoľahlivosti rôznych foriem a variantov hospodárstva spoločného využívania zdrojov na úrovní EÚ a jednotlivých členských štátov. V rámci tohto stanoviska môžeme len zopakovať, čo už v tejto súvislosti EHSV prijal a na čo sa vyslovene odkazuje. Myslíme si teda, že nové obchodné modely, ktoré predstavujú platformy, vyvolávajú naliehavé otázky okrem iného, pokiaľ ide o uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, zabezpečenie práv zamestnancov a zabezpečenie primeraného zdanenia. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa venovala týmto problémom, pokiaľ sa sociálne výhody týchto obchodných modelov majú naozaj realizovať.

7.7

Tiež je dôležité vyzvať na urýchlené prijatie vymedzení a usmernení na európskej úrovni, keďže niektoré členské štáty už vzhľadom na meškanie a zjavnú nerozhodnosť európskych inštitúcii jednotlivo pokročili pri stanovovaní vlastných politík.

8.1.1

Tak ako všetky činnosti, v rámci ktorých sa spájajú ľudia s vlastnými a často protichodnými záujmami, aj hospodárstvo spoločného využívania zdrojov podlieha právu a právnej regulácii dotknutých záujmov. Preto nemožno brať vážne názory, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by malo byť „bezprávnou“ zónou, v ktorej by vládla sloboda bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení a ktorá by sa zakladala výlučne na dôvere a prirodzenom dobre (podľa vzoru Rousseauovho „ušľachtilého divocha“).

8.1.2

EHSV neustále obhajuje jednotný názor, že akákoľvek hospodárska činnosť sa musí riadiť právom, avšak nazdáva sa tiež, že takáto regulácia môže mať rôzne podoby, ktoré sa musia jednotne vymedziť.

8.1.3

EHSV najmä vo svojom najnovšom stanovisku o úlohe samoregulácie a spoločnej regulácie v EÚ (10), na ktorého obsah sa odkazuje, osobitne zdôraznil, že „samoregulácia a spoločná regulácia“ by sa ako „mechanizmy, spontánne alebo zavedené, regulácie hospodárskych a sociálnych záujmov alebo vzťahov a tiež obchodných postupov rôznych hospodárskych aktérov“ mali považovať za dôležité doplnkové alebo dodatočné nástroje, ale nikdy nie za alternatívu záväzných právnych predpisov (hard law), pre ktorých platnosť „ich súlad alebo rozsah pôsobnosti musia byť definované jednoznačnými a jasnými záväznými právnymi predpismi, ktoré sú súdne vymáhateľné buď na národnej, alebo európskej úrovni, pričom sa musí rešpektovať povaha týchto nástrojov, najmä dobrovoľný súhlas zúčastnených strán“.

8.2.1

Z toho dôvodu, keď čisto spontánne činnosti jednotlivcov nadobudnú význam hospodárskej činnosti a vzájomné práva a povinnosti jednotlivých strán získajú zmluvný charakter, mali by následne začať podliehať vnútroštátnym alebo európskym právnym predpisom, ktoré zákonným spôsobom zahŕňajú práva a povinnosti jednej aj druhej strany.

8.2.2

Komplexnosť vzťahov, ktoré tento jav zahŕňa a ktoré sú opísané v bode 4.7, poskytuje dôvod na vytvorenie právneho rámca, v ktorom by sa zúčastnené strany mali pohybovať, najmä pokiaľ sú ich činnosti hybridného charakteru, čo je prípad modelov freemium alebo donationware, ktoré boli dobre opísané na vzorovom príklade hry geocaching.

8.2.3

Keďže dnes tento jav vzhľadom na svoju podstatu zjavne prekračuje hranice členských štátov, mala by EÚ pre svoj spoločný a integrovaný priestor veľkého jednotného trhu stanoviť právny rámec, ktorý by sa uplatňovať vždy, keď tento druh činností nadobudne cezhraničnú pôsobnosť. Neexistencia takéhoto rámca už viedla k viacerým rôznorodým a protichodným stanoviskám viacerých členských štátov k určitým konkrétnym prípadom (napr. Uber), podobne, ako sa to deje v USA.

8.2.4

Tento právny rámec by mal zahŕňať predovšetkým tieto prioritné oblasti:

8.3.1

EHSV sa domnieva, že na európskej úrovni, ktorá jediná je pre toto stanovisko relevantná, musí byť cieľom európskych inštitúcii na čele s Komisiou, ktorá má právo iniciatívy, ale aj Rady a EP, naliehavo venovať obzvlášť osobitnú pozornosť prijatiu regulačného rámca, v ktorom sa presne vymedzí rozsah pôsobnosti a parametre, v rámci ktorých sa tento druh činností bude vyvíjať, pričom dané opatrenia sa určite musia prispôsobiť rôznym druhom hospodárstva spoločného využívania zdrojov.

8.3.2

Tento rámec musí obsahovať spoločné zásady verejného záujmu a poriadku, ktoré musia povinne dodržiavať strany zapojené do tohto druhu hospodárskej činnosti, a to najmä tie, ktoré sa uvádzajú v bode 8.2.4.

8.3.3

Ako však EHSV stále pripomína, paralelne existuje celá jedna oblasť, ktorá by sa mala ponechať samoregulácii a spoločnej regulácii, a dokonca sa domnieva, že ide o vzorový príklad, ktorý sa niekedy nazýva „spoločná regulácia“ (shared regulation), ako ho nedávno definovala londýnska spoločnosť Royal Society for the Encouragement of Arts, Manufactures and Commerce, RSA HOUSE, alebo združenie Sharing Economy UK (SEUK) vo svojom modeli kódexu správania (12).

8.4.1

EHSV sa vždy domnieval, že kódexy samoregulácie by nemali stanovovať inštitúcie EÚ ani vnútroštátne orgány, ale mali by sa úplne ponechať na voľné uváženie zúčastnených strán, pokiaľ cieľom týchto kódexov nemá byť, aby ich strany záväzne uznávali.

8.4.2

Pokiaľ sa však takéto dohody majú uznávať ako „doplnkový nástroj regulácie príslušného právneho poriadku“, EHSV vo svojom vyššie uvedenom stanovisku uviedol, že EÚ musí pri tejto regulácii „jasne stanovovať parametre ich uznávania, zásady, ktorými sa majú riadiť, a ich obmedzenia“. Ide o koncepciu, ktorá sa v plnej miere vzťahuje na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ktoré by z nej nemalo vyť vyňaté.

8.4.3

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada, Parlament a Komisia nezlepšili novú medziinštitucionálnu dohodu, ktorú medzi sebou uzavreli a ktorá bola schválená 13. apríla 2016, a to spôsobom, aký EHSV navrhol v uvedenom stanovisku o samoregulácii a spoločnej regulácii, pričom predchádzajúca dohoda túto tému obsahovala, ale v súčasnosti sa jej venuje len neurčitý odkaz v oznámení o balíku opatrení lepšej právnej regulácie (Better Regulation), ktorý vedie k poznámke pod čiarou, kde sú uvedené zásady lepšieho využívania samoregulácie a spoločnej regulácie a platformy CoP, a niekoľko ojedinelých zmienok v usmerneniach a dokumente „Toolbox“.

8.4.4

Ak existuje oblasť, v ktorej je nevyhnutné vymedziť uvedené parametre s cieľom získať viac dôvery zo strany používateľov, je to nepochybne hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ktorému by prospeli pevné základy v podobe spoľahlivého rámca samoregulácie a spoločnej regulácie na európskej úrovni.

8.4.5

Preto so záujmom očakávame ohlásený Európsky program pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a pri tejto príležitosti vyzývame Komisiu, aby neopomenula aspekty regulácie tejto činnosti a úlohu, ktorú by v tejto oblasti mala zohrávať samoregulácia a spoločná regulácia.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/45

Spravodajca:

Denis MEYNENT

1.1.

Výbor pripomína, že prvoradým cieľom programu REFIT (1) je zlepšiť kvalitu a efektívnosť európskych právnych predpisov a vypracovať jednoduché, zrozumiteľné a jednotné predpisy, a zároveň nespochybňovať stanovené strategické ciele a nekonať na úkor ochrany občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a sociálneho dialógu alebo životného prostredia.

1.2.

Európska regulácia je hlavným integračným faktorom a nepredstavuje záťaž alebo náklady, ktoré by sa mali znižovať. Pokiaľ je primeraná, je naopak významnou zárukou ochrany, presadzovania a právnej istoty pre všetkých európskych aktérov a občanov.

1.3.

Súčasťou každého legislatívneho návrhu musia byť posúdenia vplyvu, v ktorých sa kladie náležitý význam hospodárskym, sociálnym a environmentálnym aspektom vrátane MSP. Výbor zastáva názor, že Parlament, Rada a Európska komisia by sa mohli dohodnúť na spoločnej metodike posudzovania vplyvu, ktorou sa výbor a Výbor regiónov (VR) budú môcť inšpirovať.

1.4.

Proces verejnej konzultácie, ako aj konzultácia s expertmi a so zainteresovanými stranami by mali byť v čo najväčšej miere otvorené, no nemali by nahrádzať konzultácie so sociálnymi partnermi a s výborom.

1.5.

Výbor žiada Komisiu, aby začlenila do svojho porovnávacieho prehľadu výročné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie hlavných nákladov alebo prínosov vyplývajúcich z opatrení programu REFIT vrátane miery zamestnanosti a kvality pracovných miest, sociálnej a environmentálnej ochrany a ochrany spotrebiteľov.

1.6.

Rozhodovací proces musí byť naďalej čo najplynulejší a najprimeranejší. Všetky orgány a kritériá vytvorené na overenie opodstatnenosti tohto procesu nesmú ohroziť politické rozhodovanie, ktoré musí zostať nezávislé. V tejto súvislosti treba bojovať proti byrokratizácii rozhodovacieho procesu.

1.7.

Výbor berie na vedomie zavedenie platformy REFIT, ktorej úlohou je najmä usilovať sa o to, aby legislatíva bola čo najúčinnejšia a administratívne pravidlá čo najjednoduchšie. Zdôrazňuje, že činnosť platformy by sa mala obmedzovať na čiastočné preskúmanie určitého počtu tém a nemala by nahrádzať spoluzákonodarcov alebo povinné konzultácie s výborom, pretože jeho práca má iný charakter, a so sociálnymi partnermi v súlade so zmluvami. Vyzýva Komisiu, aby uverejnila kritériá predbežného výberu návrhov určených pre platformu, aby dohliadala na ich vyváženosť a aby objasnila kroky prijaté v nadväznosti na odporúčania platformy tak, aby bolo možné zistiť ich jednotlivé účinky.

1.8.

V súvislosti s reprezentatívnosťou platformy REFIT sa výbor domnieva, že poskytnutie dvoch dodatočných miest mu umožňuje v plnej miere rešpektovať povahu jeho mandátu a odrážať tak občiansku spoločnosť, ktorú má zastupovať. Výbor však konštatuje, že v „skupine zainteresovaných strán“ platformy chýba celoeurópske zastúpenie mikropodnikov a malých a stredných podnikov, a žiada, aby čo najskôr došlo k náprave tejto situácie.

1.9.

EHSV, ktorého výhodou je priamy kontakt s realitou v teréne, široká sieť organizácií na vnútroštátnej úrovni a odbornosť jeho členov, má dobré predpoklady na to, aby výraznou mierou prispel k hodnoteniam vplyvu uskutočňovaným na európskej úrovni. Mieni uprednostňovať hodnotenia ex post a kvalitatívne hodnotenia, ktoré umožňujú zistiť vplyv určitej legislatívnej iniciatívy alebo európskej politiky a poukázať na skúsenosti a ponímania európskych hospodárskych a sociálnych partnerov.

1.10.

Výbor by chcel v prípade transpozície určitých smerníc osobitne prispieť k iniciatívnej správe Európskeho parlamentu o výročnej správe týkajúcej sa vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi, pričom by sa zameral na doplnenia členských štátov počas transpozície.

1.11.

Výbor vyzýva, aby sa program REFIT uskutočňoval v obidvoch smeroch, teda, aby nebol činnosťou, ktorá a priori určuje smerovanie právneho predpisu: potvrdenie jeho platnosti, vloženie nových častí, dodatok, zmenu alebo zrušenie legislatívneho aktu.

1.12.

Výbor by nemohol súhlasiť s tým, aby sa podieľal na uskutočňovaní cieľov zameraných na obmedzenie acquis EÚ na kvantitatívnom základe bez toho, aby sa vopred zistili dôsledky tejto činnosti pre sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia a spotrebiteľov.

1.13.

Výbor podporuje prísnejšie hodnotenie ex post účinkov právnych predpisov EÚ v rámci politického cyklu EÚ, najmä pokiaľ ide o očakávaný vplyv na rast a zamestnanosť, ktorý sa uvádza v posúdení vplyvu priloženom k pôvodnému legislatívnemu návrhu. Posúdenia ex post by sa mali realizovať pluralitným spôsobom v primeranom čase po uplynutí lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva.

2.1.

Výbor pripomína, že právne predpisy EÚ sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy a stanovenie podmienok na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prinesie úžitok občanom, podnikom a pracovníkom (2). Právne predpisy taktiež pomáhajú zlepšiť kvalitu života, chrániť všeobecný záujem a základné práva, presadzovať vysokú úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany a zaručiť právnu istotu a predvídateľnosť. Mali by zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a sociálnemu dumpingu.

2.2.

Výbor preto víta, že podpredseda Timmermans niekoľkokrát uviedol, že program REFIT nemôže viesť k deregulácii v oblasti právnych predpisov EÚ ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a základných práv (3).

2.3.

Výbor sa domnieva, že hoci v dôsledku regulácie vznikajú náklady a administratívna záťaž, ktoré sa môžu ukázať ako zaťažujúce alebo nepotrebné, má tiež významný prínos pre občanov, podniky a verejné orgány. Pripomína, že snahou inteligentnej regulácie musí byť vždy dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty. Pravidlá EÚ musia vždy, keď je to možné, odstraňovať zaťaženie, a nie vytvárať nové.

2.4.

Výbor sa domnieva, že v rámci „lepšej tvorby práva“ sa musí zvoliť čo najvhodnejšia odpoveď na dosiahnutie úplného dokončenia vnútorného trhu EÚ: cielená harmonizácia, náležité uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v neharmonizovaných oblastiach, spoluregulácia, samoregulácia a normalizácia. Výbor v tejto súvislosti pripomína, že cielená a inteligentná harmonizácia právnych predpisov prispieva k odstraňovaniu prekážok dobrého fungovania vnútorného trhu. Harmonizácia všetkých právnych predpisov 28 členských štátov je pre podniky a občanov v EÚ významným zdrojom zjednodušenia a zmenšenia regulačného a administratívneho zaťaženia.

2.5.

Výbor pripomína, že prvoradým cieľom programu REFIT je zlepšiť kvalitu a efektívnosť európskych právnych predpisov a vypracovať jednoduché, zrozumiteľné a jednotné predpisy a zároveň nespochybňovať stanovené strategické ciele a nekonať na úkor ochrany občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a sociálneho dialógu alebo životného prostredia.

2.6.

Výbor v tejto súvislosti pripomína, že považuje za dôležité, aby príslušná legislatíva a zaťaženie s ňou spojené boli užitočné, aby ich konečný úžitok bol vyšší než náklady s nimi spojené a aby legislatíva bola primeraná a zaručila dostatočnú právnu istotu.

2.7.1.

Výbor berie na vedomie podpísanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorú všetky tri inštitúcie podpísali 13. apríla 2016.

2.7.2.

Výbor víta najmä skutočnosť, že všetky tri inštitúcie uznali, že systém posudzovania vplyvu je nástroj, ktorý im musí pomôcť pri prijímaní informovaných rozhodnutí, a že sa ním nenahrádzajú politické rozhodnutia (4).

2.7.3.

Výbor vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia zaraďuje do svojich integrovaných, vyvážených a pluralitných posúdení vplyvu alternatívne riešenia, ktoré sa týkajú nákladov spojených s neeurópskym riešením a vplyvu na konkurencieschopnosť jednotlivých možností, ale aj dosah návrhov na MSP a mikropodniky a územný a digitálny rozmer (5).

2.7.4.

Výbor víta, že Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady doplniť svoje posúdenie vplyvu, no vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že každá inštitúcia si samostatne určuje spôsob organizácie hodnotiacej práce. Výbor navrhuje, aby sa všetky tri inštitúcie dohodli na spoločnej metodike týkajúcej sa posudzovania vplyvu, ktorou sa budú môcť EHSV a VR inšpirovať a použiť ju ako základ pre svoje vlastné pozmeňovacie návrhy.

2.7.5.

Výbor zastáva názor, že posúdenia vplyvu by sa mali uskutočňovať v samotných európskych inštitúciách. Ak je však z konkrétnych dôvodov potrebné využiť služby súkromných poradcov, výbor trvá na týchto podmienkach:

2.8.1.

Výbor sa domnieva, že konzultácie so zainteresovanými stranami a s expertmi by nemali nahrádzať konzultácie so sociálnymi partnermi, s EHSV a Výborom regiónov, ktorí sa zapájajú do legislatívneho cyklu v presne určených momentoch a v medziach stanovených ZFEÚ, ani prebiehajúce konzultácie na vnútroštátnej úrovni, ktoré musia vychádzať z posilnenej účasti sociálnych partnerov. Zdôrazňuje, že na zabezpečenie dobrého zastúpenia a kvalitného konzultačného postupu je nevyhnutné náležite zmapovať zainteresované strany, a vyzýva Komisiu, aby sa pri tom oprela o údaje v registri transparentnosti.

2.8.2.

Výbor žiada, aby sa konzultácia uskutočňovala bez toho, aby bol dotknutý štruktúrovaný občiansky dialóg (článok 11 ods. 2 ZEÚ) alebo aby boli dotknuté konzultácie, ktoré sa uskutočňujú v špecifickom rámci, ako sú napríklad konzultácie so sociálnymi partnermi v rámci sociálneho dialógu (organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy, článok 154 ZFEÚ), alebo aby bola dotknutá konzultácia s poradnými orgánmi, ako je Európsky hospodársky a sociálny výbor (článok 304 ZFEÚ).

2.8.3.

Výbor zdôrazňuje, že v „mape zainteresovaných strán“ je potrebné zaručiť rovnováhu z geografického hľadiska, ako aj z hľadiska cieľových skupín, pričom treba klásť mimoriadny dôraz na nedostatočne zastúpené skupiny. V rámci analýzy odpovedí na konzultácie bude potrebné použiť mechanizmus odôvodneného pridelenia váhy (6).

2.9.1.

Výbor berie na vedomie všeobecné ciele programu REFIT, ktoré vypracovala Komisia, a poukazuje najmä na svoje stanoviská (7), ktoré sa týkajú programu „Lepšia tvorba práva“ a „inteligentnej regulácie“. Výbor zastáva názor, že „inteligentná regulácia“ neznamená to, že sa nemusia rešpektovať právne predpisy týkajúce sa ochrany občanov, spotrebiteľov a pracovníkov a noriem v oblasti rovnosti žien a mužov alebo environmentálnych noriem. Takisto nemôže mať za následok, že sa nebude môcť zlepšovať. Musí taktiež rešpektovať sociálny rozmer vnútorného trhu v súlade so zmluvou, a to najmä pokiaľ ide o transpozíciu zmlúv, o ktorých sa viedli rokovania v rámci európskeho sociálneho dialógu.

2.9.2.

Výbor poznamenáva, že Komisia vynakladá úsilie na zlepšenie postupu a kvality nástrojov určených na zabezpečenie optimálneho pokračovania vykonávania.

2.9.3.

Výbor žiada Komisiu, aby začlenila do svojho porovnávacieho prehľadu výročné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie hlavných nákladov alebo prínosov vyplývajúcich z opatrení programu REFIT vrátane miery zamestnanosti a kvality pracovných miest, sociálnej a environmentálnej ochrany a ochrany spotrebiteľov.

2.9.4.

Výbor spresňuje, že lepšia právna regulácia nemôže a ani nesmie nahrádzať politické rozhodnutia.

2.10.1.

Výbor berie na vedomie zavedenie platformy REFIT, na ktorej sa zúčastňuje, a ktorej úlohou je analyzovať návrhy s cieľom znížiť zbytočné administratívne a regulačné zaťaženie a uľahčiť uplatňovanie európskej legislatívy v členských štátoch. Poznamenáva, že oblasti patriace do sociálneho dialógu a právomoci sociálnych partnerov nepatria do pôsobnosti platformy.

2.10.2.

Výbor však konštatuje, že platforma musí:

2.10.3.

Výbor taktiež očakáva, že:

2.10.4.

Výbor poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku veľkého počtu účastníkov tejto platformy, veľmi rozdielneho charakteru zúčastnených strán (členské štáty, sociálni partneri, MVO, členovia občianskej spoločnosti), veľmi širokého spektra prerokovávaných tém, ako aj obmedzenej frekvencie schôdzí, nebude možné viesť podrobné diskusie o návrhoch, ktorými sa platforma bude zaoberať.

2.11.1.

Výbor v tejto súvislosti upozorňuje, že má k dispozícii len jedno kreslo a na práci sa podieľa na základe rotácie svojich troch skupín, pričom je inštitúciou ustanovenou zmluvami, ktorá zastupuje rozmanitosť EÚ.

2.11.2.

Výbor sa preto domnieva, že ak by získal ďalšie dve kreslá, umožnilo by mu to rešpektovať tripartitný charakter inštitúcie a jeho mandát a tým odzrkadliť občiansku spoločnosť, ktorú má zastupovať.

2.11.3.

Výbor dospel k záveru, že v „skupine zainteresovaných strán“ platformy chýba celoeurópske zastúpenie mikropodnikov a malých a stredných podnikov, a žiada, aby čo najskôr došlo k náprave tejto situácie.

2.12.1.

Výbor vyzýva Komisiu, aby:

3.1.1.

Výbor pripomína, že by mal byť považovaný za významného inštitucionálneho partnera a nie za podkategóriu zainteresovaných strán s mnohými, rôznymi a protichodnými záujmami.

3.1.2.

Výbor pripomína, že má dobré predpoklady na to, aby výraznou mierou prispel k tejto hodnotiacej činnosti vzhľadom na to, že jeho výhodou je priamy kontakt s realitou v teréne, široká sieť organizácií na vnútroštátnej úrovni a odbornosť jeho členov.

3.1.3.

Výbor zdôrazňuje, že vďaka tejto hodnotiacej činnosti bude môcť posilniť vzťahy s jednotlivými organizáciami občianskej spoločnosti a umožní mu lepšie plniť úlohu mosta medzi inštitúciami a zástupcami občianskej spoločnosti.

3.1.4.

EHSV spresňuje, že toto hodnotenie bude uskutočňovať formou odporúčaní k politike a že tieto odporúčania poukážu na hlavné dôsledky skúmanej politiky na občiansku spoločnosť, pričom sa v nich bude navrhovať najlepšie smerovanie pre budúcnosť.

3.1.5.

Výbor zdôrazňuje, že bude musieť uprednostňovať hodnotenia ex post a kvalitatívne hodnotenia, ktoré umožnia zistiť vplyv určitej legislatívnej iniciatívy alebo európskej politiky a poukázať na skúsenosti a ponímania európskych hospodárskych a sociálnych partnerov.

3.1.6.

Výbor zastáva názor, že ex post hodnotenia Komisie a Parlamentu, na ktorých sa bude výbor podieľať, by mali slúžiť ako základ pre legislatívnu zmenu alebo nové právne predpisy, ktoré budú predmetom konzultácií s výborom.

3.1.7.

Výbor vyjadruje potešenie nad tým, že bude týmto spôsobom v plnej miere zapojený do legislatívneho cyklu a bude mať viac príležitostí podieľať sa na stanovovaní budúcich politických stratégií Únie.

3.2.1.

Členské štáty v rámci transpozície smerníc do vnútroštátneho práva niekedy dopĺňajú prvky, ktoré nijako nesúvisia s dotknutými právnymi predpismi Únie. Výbor sa preto domnieva, že by sa na takéto doplnenia malo poukázať buď prostredníctvom transpozičného aktu alebo aktov, alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov (8). V tejto súvislosti sa výbor domnieva, že pojem „pozlacovanie“ (gold-plating), ktorý sa vzťahuje na nadmernú reguláciu, je výrazom, ktorý by nemal používať, ak sa ním odsudzujú určité praktiky jednotlivých štátov, ale zároveň sa ním vylučuje diferencovaný a flexibilný prístup.

3.2.2.

Výbor sa domnieva, že v prípade minimálnej harmonizácie si musia členské štáty zachovať schopnosť počítať vo svojom vnútroštátnom práve s ustanoveniami, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok, primeraná sociálna ochrana, vysoká a trvalá miera zamestnanosti a boj proti vylučovaniu z trhu práce (9), podpora a rozvoj MSP, ako aj vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia alebo spotrebiteľov (10) a ochrany v oblasti životného prostredia (11), a zároveň by nemali vytvárať zbytočné administratívne a regulačné prekážky. Je preto podľa neho dôležité, aby sa vždy, keď to bude možné, uprednostňovali nariadenia pred smernicami.

3.2.3.

Výbor konštatuje, že snaha o dosiahnutie maximálnej harmonizácie v legislatívnych návrhoch často vedie k širokej škále odchýlok a výnimiek, ktorých dôsledkom je vytváranie a „legitimizácia“ ďalších prekážok pre vnútorný trh.

3.2.4.

Výbor sa domnieva, že môže hrať dôležitú úlohu ako sprostredkovateľ medzi zákonodarcami a používateľmi právnych predpisov EÚ a mať osobitný prínos k správe z vlastnej iniciatívy Európskeho parlamentu o výročnej správe týkajúcej sa vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi zameraním sa na doplnenia členských štátov pri transpozícii. V tejto súvislosti sa domnieva, že štúdia Strediska pre monitorovanie jednotného trhu s názvom Vplyv smernice o službách na odvetvie stavebníctva (12) a štúdia Strediska pre monitorovanie jednotného trhu o nezamestnanosti mladých (13), by mohli byť, okrem iných, užitočné z hľadiska metodiky.

3.3.1.

Výbor vyzýva, aby sa program REFIT uskutočňoval v obidvoch smeroch, teda aby nebol činnosťou, ktorá a priori vopred udáva potrebné smerovanie právnym predpisom: pridanie, doplnenie, úprava alebo odstránenie legislatívneho aktu.

3.3.2.

Výbor súhlasí s tým, aby Komisia vykonávala nepretržité triedenie a prehodnocovanie acquis EÚ, najmä aby skúmala vhodnosť a pridanú hodnotu legislatívnych a nelegislatívnych aktov EÚ.

3.3.3.

Výbor sa domnieva, že rozhodujúci je integrovaný a holistický charakter posúdení vplyvu a že Komisia by sa nemala zameriavať len na rozmer konkurencieschopnosti. Zastáva názor, že je dôležité riadne zohľadniť pridanú hodnotu konania EÚ a že analýza nákladov a prínosov by mala vychádzať zo všetkých aspektov vrátane nákladov na nekonanie.

3.3.4.1.

Výbor sa domnieva, že dôsledkom zväčšovania počtu kritérií posúdenia vplyvu nemôže byť to, že Komisia nebude konať alebo že odmietne iniciatívu z dôvodu nesplnenia jedného alebo viacerých kritérií. Preto sa domnieva, že Komisia by mala kritériám prideľovať váhy, ako aj to, že zvyšovanie počtu kritérií nemôže viesť k nejakej forme byrokratizácie rozhodovacieho procesu a k legislatívnej zdržanlivosti.

3.3.4.2.

Výbor venuje mimoriadnu pozornosť zásade „najskôr myslieť na malých“ (Think Small First) a skúške MSP, najmä vo svojom stanovisku na tému Small Business Act  (14). Domnieva sa však, že nie je vhodné udeliť mikropodnikom všeobecné výnimky a že by bolo v prípade legislatívnych návrhov rozumnejšie zaujímať postoj od prípadu k prípadu na základe dôkladného posúdenia vplyvu.

3.3.4.3.

Výbor súhlasí s tým, aby súčasťou návrhov Komisie bolo dôsledné posúdenie vplyvu založené na dôkazoch (evidence-based), ale zdôrazňuje, že je úlohou zákonodarcu Únie, aby konal podľa vlastného uváženia pri zabezpečovaní určitej rovnováhy medzi ochranou zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov na jednej strane a záujmami hospodárskych subjektov na druhej strane, pričom sa by sa mal snažiť o dosiahnutie cieľa, ktorý mu vyplýva zo zmluvy, a ktorým je zabezpečiť vysokú mieru ochrany zdravia a životného prostredia (15).

3.3.4.4.

Výbor spresňuje, že táto činnosť bude môcť spočívať aj v kvantifikácii regulačnej a administratívnej záťaže v prípade, že:

3.3.4.5.

Výbor by nemohol súhlasiť so svojím zapojením do uskutočňovania cieľov zameraných na oklieštenie acquis EÚ na kvantitatívnom základe bez toho, aby sa vopred zistili dôsledky tejto činnosti pre sociálnu ochranu a ochranu životného prostredia a spotrebiteľov.

3.3.4.6.

Pokiaľ ide o posúdenie kumulatívnych nákladov, výbor spresňuje, že Komisia bude musieť po posúdení vplyvu ex ante alebo ex post časti európskych právnych predpisov zohľadniť skutočnosť, že tieto nové náklady treba pripočítať k existujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov a nákladom spojeným s vykonávaním predpisov. Výbor pripúšťa, že kumulatívne náklady sa pripájajú do výpočtu finančných nákladov, ktoré zaťažujú právne predpisy konkrétneho odvetvia, ale spresňuje, že na základe takéhoto posúdenia by nebolo možné čiastočne ani úplne oslobodiť určité odvetvie.

3.3.5.1.

Výbor vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že diskusia sa čoraz viac presúva na začiatok procesu a prebieha ešte predtým, ako sa zapoja spoluzákonodarcovia a sociálni partneri, v dôsledku čoho môžu prísť o pojmy z diskusie, ktorá sa už zrejme konala bez nich.

3.3.6.1.

Výbor sa domnieva, že hodnotenia ex post sú prinajmenšom rovnako dôležité ako hodnotenie ex ante. V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby predložila metodické usmernenie týkajúce sa kritérií trvalo udržateľného rozvoja.

3.3.6.2.

Výbor podporuje prísnejšie hodnotenie ex post účinkov právnych predpisov EÚ v rámci politického cyklu Únie, najmä pokiaľ ide o očakávaný vplyv na rast a zamestnanosť, ktorý sa uvádza v posúdení vplyvu priloženom k pôvodnému legislatívnemu návrhu.

3.3.6.3.

Výbor sa domnieva, že posúdenia ex post by sa mali uskutočňovať pluralitným spôsobom v primeranom čase po uplynutí lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva.

3.3.6.4.

Výbor sa domnieva, že hodnotenia ex post sú významnými nástrojmi analýzy a výsledky získané na základe nich môžu byť priamym zdrojom informácií pre prípadné posúdenie vplyvu, ktorého cieľom je revízia legislatívneho aktu.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/54

Spravodajkyňa:

Kathleen WALKER SHAW

1.1

Povaha práce a pracovnoprávnych vzťahov sa rýchlo mení. Výzvou pre EÚ je podporovať inovácie, technický rozvoj a tvorivosť s cieľom podnecovať a dosahovať pozitívne výsledky v záujme udržateľného a konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. Je potrebné posúdiť vplyv tohto vývoja na trh práce a pracovné normy, hospodárstvo, daňový systém, systém sociálneho zabezpečenia a životné minimum. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré musíme riešiť, patrí vytvorenie rovnakých podmienok a spravodlivého digitálneho hospodárstva pre pracovníkov a podniky všetkých veľkostí a zo všetkých odvetví, ako aj zlepšenie digitálnych zručností. Európa a jej sociálni partneri musia zohrávať kľúčovú úlohu s cieľom zabezpečiť, aby tento proces viedol k pozitívnemu, spravodlivému a udržateľnému výsledku, a aby boli v oblasti práv a ochrany odstránené všetky medzery.

1.2

EHSV považuje ochranu kvality a finančnej udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia v celej EÚ za prioritu a odporúča, aby Európska komisia a členské štáty v konzultácii so sociálnymi partnermi uskutočnili výskum osvedčených postupov ako základ na vypracovanie modelov sociálnej pomoci upravených tak, aby zahŕňali pružnejšie formy zamestnania, zabezpečili účasť na príslušných úrovniach sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov vrátane nezávislých pracovníkov, na ktorých sa nevzťahuje tradičný systém sociálneho zabezpečenia. To by sa malo zvážiť pri rozvoji piliera sociálnych práv EÚ. Vítame skutočnosť, že EHSV sa týmto problémom zaoberá v samostatnom stanovisku.

1.3

EHSV odporúča vykonať podrobnejšie posúdenie vplyvu takéhoto vývoja na zručnosti a tiež zhodnotiť, aké možnosti v oblasti celoživotnej odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností majú v kontexte týchto nových vzťahov pracovníci na to, aby sa predchádzalo strate zručností v dôsledku takýchto inovácií alebo negatívnemu účinku na kvalifikácie a zabezpečili sa lepšie pracovné príležitosti. Podpora a zlepšovanie digitálnych zručností pre všetkých musí byť v EÚ prioritou.

1.4

EHSV sa domnieva, že na úrovni EÚ je potrebné zhromaždiť viac údajov a analýz o rozsahu hromadnej práce (tzv. crowd employment), o charakteristikách takto najímaných pracovníkov, rôznych druhoch nových foriem práce, ako sú pracovné zmluvy na nula hodín a na požiadanie a nové profesie, o zmluvách podľa občianskeho práva, rozsahu tzv. hospodárstva platforiem, odvetviach, v ktorých funguje, a o jeho geografickom rozložení v celej EÚ. Pomôže to posúdiť potreby podnikov a pracovníkov pri využívaní týchto foriem zamestnania.

1.5

Štatistiky o tomto vývoji je potrebné zhromažďovať pravidelnejšie prostredníctvom európskych prieskumov o práci a správ o trhu práce, v ktorých sa identifikujú najlepšie postupy, ak existujú. Takto bude možné monitorovať vplyv nových foriem práce a pracovnoprávnych vzťahov na trh práce a hospodárstvo a posúdiť ich prínos k vytváraniu udržateľných a kvalitných pracovných miest a k rastu a získať tak informácie potrebné na rozvoj politiky zamestnanosti EÚ vrátane európskeho semestra a stratégie Európa 2020. Tento výskum by sa mal financovať z programu Horizont 2020 a z ďalších príslušných zdrojov financovania EÚ.

1.6

Okrem toho sú potrebné dlhodobé údaje, aby bolo možné stanoviť celoživotné dôsledky nových foriem práce a ich vplyv na udržateľnosť práce v priebehu života (1). Zároveň je potrebné určiť, do akej miery súvisia s pohlavím alebo s inými demografickými premennými (napr. s vekom, so zdravotným postihnutím, s etnickou príslušnosťou a postavením migranta).

1.7

Je potrebné urýchlene sprehľadniť právne postavenie nových sprostredkovateľov na trhu práce, ako sú online platformy, a umožniť ich identifikáciu v oficiálnych štatistikách s cieľom sledovať ich rast a stanoviť, ktoré normy, povinnosti, záväzky a pravidlá fungovania by sa mali v ich prípade uplatňovať a ktoré regulačné orgány by mali zodpovedať za inšpekciu a presadzovanie predpisov, pričom treba uznať, že tieto platformy môžu byť zdrojom inovácie, pracovných príležitostí a hospodárskeho rastu.

1.8

EHSV konštatuje, že Európska komisia sa v súčasnosti radí o smernici o písomnom vyhlásení (2), a ak sa Európska komisia rozhodne tento právny predpis opätovne preskúmať, očakáva, že v návrhoch sa bude riešiť otázka nových foriem pracovnoprávnych vzťahov. Konkrétne dúfa, že objasnenia sa budú týkať nových foriem pracovnoprávnych vzťahov a práce, pričom sa zohľadnia potreby MSP. Zvážiť možno tiež rozšírenie rozsahu uplatňovania aj na pracovníkov, poskytovanie písomných vyhlásení od prvého dňa a uvádzanie minimálneho počtu hodín, aby sa zamedzilo pracovným zmluvám na nula hodín.

1.9

EHSV odporúča, že v súvislosti s online platformami, tzv. crowdsourcingom, ekonomicky závislými samostatnými zárobkovými činnosťami a ďalšími novými formami samostatnej zárobkovej činnosti je v záujme ochrany pracovníkov, spotrebiteľov a širokej verejnosti potrebné riešiť otázky súvisiace s reguláciou činnosti sprostredkovateľov, so zodpovednosťou za nehody, škody a zlyhania služieb. V súvislosti s týmito novými formami zamestnania je nutné objasniť uplatniteľnosť existujúcich nariadení EÚ o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, postupy na riešenie porušení týchto nariadení, zodpovednosť za inšpekciu a za poistenie pracovníkov, spotrebiteľov a poistenie občianskoprávnej zodpovednosti.

1.10

Inšpektorátom práce by mala byť pridelená úloha, ktorá zahŕňa tieto formy zamestnania do ich právomoci v súlade s vnútroštátnymi postupmi, a príslušní inšpektori by mali mať zabezpečené náležité zdroje, právomoci a odbornú prípravu. Rozvoj partnerstiev s odborovými zväzmi, spotrebiteľmi a ostatnými reprezentatívnymi združeniami by mohol byť užitočný pri riešení obáv občanov a snahe o dosiahnutie nápravy. Dôležitou súčasťou tohto procesu bude výmena najlepších postupov.

1.11

Mal by sa tiež posúdiť vplyv na dosah kolektívneho vyjednávania v postihnutých odvetviach vzhľadom na to, že mnoho pracovníkov by sa mohlo ocitnúť mimo štruktúr kolektívneho vyjednávania a bez zastúpenia v odborových zväzoch. EHSV sa obáva, že v prípade pracovníkov, ktorí sa považujú za samostatne zárobkovo činné osoby, by sa mohlo spochybniť ich právo na voľné združovanie, ak by sa ich združovanie mohlo považovať za tvorbu kartelu, čím by sa vystavili riziku, že sa dostanú do rozporu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž. Takéto riziká, ktoré by mohli ohroziť toto základné právo, sa musia vyriešiť a napraviť. V súvislosti s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže na samostatne zárobkovo činné osoby v situácii podobnej zamestnancovi („employee-like“) je potrebné usmernenie. V tomto kontexte by použitie chápania pojmu „pracovník“ podľa MOP skôr než užšie vymedzeného pojmu „zamestnanec“ mohlo pomôcť lepšie pochopiť, ako sa v práci uplatňujú základné zásady a práva (3), ktorých uplatňovaniu by pravidlá EÚ týkajúce sa hospodárskej súťaže nemali brániť.

1.12

EHSV žiada, aby sa preskúmalo zamestnanecké postavenie pracovníkov zamestnaných v rámci hromadnej práce (tzv. crowd employment) a ďalších nových foriem práce a pracovnoprávnych vzťahov, ako aj povinnosti sprostredkovateľov s prihliadnutím na schopnosť takýchto pracovníkov dohodnúť alebo určiť odmeňovanie, pracovný čas a podmienky, dovolenky, dôchodok, práva na materskú dovolenku, zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a ďalšie zamestnanecké práva, a chrániť vlastníctvo vytvoreného duševného vlastníctva. Na objasnenie prípadných nedostatkov súvisiacich s postavením pracovníkov v súvislosti so zdaňovaním a sociálnym poistením sú takisto potrebné usmernenia.

1.13

EHSV odporúča, aby Európska komisia, OECD a MOP v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali primerané ustanovenia týkajúce sa dôstojných pracovných podmienok a ochrany online pracovníkov a pracovníkov, ktorí spadajú do ďalších nových pracovnoprávnych vzťahov. EHSV sa domnieva, že rozvoj prístupu na úrovni EÚ by bol prínosom, pričom poznamenáva, že väčšinu opatrení bude potrebné vykonať na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni alebo na úrovni pracoviska.

1.14

Ako uviedli európski sociálni partneri, je dôležité, aby Európska komisia plánovala svoj program politiky zamestnanosti spôsobom, ktorý podporuje digitálnu transformáciu našich hospodárstiev a trhov práce. Zároveň by sa mala zamerať na maximalizovanie kvalitných pracovných príležitostí, ktoré môžu vzniknúť pri digitalizácii našich hospodárstiev. Politiky trhu práce by mali byť tiež zamerané na ochranu a rekvalifikáciu, resp. zvyšovanie úrovne zručností osôb, ktoré zasiahne digitalizácia. EHSV v tejto súvislosti odporúča zaviesť účinné práva a ochranu, monitorovanie a presadzovanie s cieľom zabrániť prehlbovaniu rozdielov v príjmoch a znižovaniu disponibilných príjmov a zabezpečiť udržateľný potenciál hospodárskeho rastu v celej EÚ.

1.15

EHSV navrhuje, aby Európska komisia zvážila, ako by bolo možné podporiť rozvoj európskych platforiem tak, aby vytvorená hodnota zostala v miestnych hospodárstvach, pričom by mala vychádzať z bohatej európskej tradície vzájomnosti a spolupráce v oblasti koordinácie trhov práce, ktorá často prebieha na komunitnej úrovni a v aktívnej spolupráci s odborovými zväzmi, miestnymi zamestnávateľmi a národnými združeniami samostatne zárobkovo činných osôb. Bude dôležité zvážiť, akými opatreniami by bolo možné pomôcť podnikom vytvárať udržateľné a kvalitné pracovné miesta prostredníctvom poskytnutia podpory aj po začiatočnej fáze až po fázu expanzie, v ktorej mnohým novým podnikom v súčasnosti chýba prístup k financovaniu.

2.1

Rýchly rozvoj technológií v kombinácii s ďalším hospodárskym a spoločenským vývojom priniesli zvýšený výskyt nových foriem práce a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré pretvárajú prostredie trhu práce a robia ho čoraz komplexnejším. Inovácia a tvorivosť sú dôležité pri budovaní udržateľného a konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. Je to nevyhnutné na dosiahnutie rovnováhy medzi propagovaním hospodárskych a sociálnych výhod tohto nového vývoja a poskytovaním potrebných záruk pracovníkom, spotrebiteľom a podnikom, pričom sa treba vyhnúť tomu, aby sa využívali ako prostriedok na obchádzanie spravodlivých postupov zamestnávania.

2.2

Nové formy zamestnania majú potenciál vytvárať pracovné príležitosti, umožniť bezproblémovejšie fungovanie trhov práce, keďže pracovníkom aj zamestnávateľom ponúkajú väčšiu pružnosť, prispievajú k samostatnosti pracovníkov a adaptabilite pracovísk, podporujú rozvoj zručností a ponúkajú lepšie možnosti na dosahovanie rovnováhy medzi prácou a súkromným životom. Zároveň je dôležité presadzovať kvalitné zamestnanie, sociálny dialóg a štruktúry kolektívneho vyjednávania všade, kde je to možné, a riešiť každý nedostatok prehľadnosti, pokiaľ ide o práva a povinnosti zamestnávateľov a pracovníkov, zamestnanecké postavenie pracovníkov, zodpovednosť za úrazy, poistenie a profesionálnu zodpovednosť a o uplatniteľnosť nariadení o daniach a sociálnej ochrane a iných predpisov. Je potrebné celkovo posúdiť schopnosť súčasného trhu práce a systémov sociálneho zabezpečenia čeliť tomuto vývoju s cieľom zabrániť väčším rozdielom v príjmoch, a zabezpečiť, aby si ľudia mohli udržať slušný a spoľahlivý príjem a rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.

2.3

EHSV sa zaoberal otázkami súvisiacimi s týmito novými trendmi vo viacerých stanoviskách (4), ktoré boli užitočným zdrojom informácií pri vypracovaní tohto prieskumného stanoviska. V Holandsku a na Slovensku, ktorých predsedníctva si vyžiadali toto prieskumné stanovisko, sa podiel neštandardných zamestnaní blíži k 60 % , resp. 20 % (5).

2.4

Správy nadácie Eurofound (6) a MOP (7) prispeli k zisteniu, že za posledné desaťročie došlo k posunu od tradičných pracovnoprávnych vzťahov k neštandardnejším formám zamestnania. MOP konštatuje, že „prebiehajúca transformácia vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi prináša významné hospodárske a sociálne následky. Prispieva k rastúcemu nesúladu medzi príjmami z práce a produktivitou práce a … môže spôsobiť prehlbovanie rozdielov v príjmoch“ (8). V krajinách, pre ktoré boli k dispozícii príslušné údaje (čo predstavuje 84 % celosvetovej zamestnanosti), má podľa MOP (9) približne iba jedna štvrtina (26,4 %) pracovníkov trvalú pracovnú zmluvu, zatiaľ čo v ekonomikách s vysokými príjmami majú trvalú pracovnú zmluvu vyše tri štvrtiny pracovníkov. Hoci sa štandardný pracovnoprávny model stáva menej dominantným, zostáva aj naďalej dôležitým prvkom modelu trhu práce. Vyzdvihuje, že je dôležité, aby vlády, inštitúcie EÚ a sociálni partneri určili a vymedzili nové formy zamestnania, vypracovali a prispôsobili politiku a právne predpisy tak, aby riadili túto zmenu, a zabezpečili pozitívne výsledky zaručením priaznivého politického a regulačného prostredia s cieľom zabezpečiť záujmy podnikov a pracovníkov vo všetkých formách zamestnania.

3.1

V európskych hospodárstvach došlo k nárastu rôznych praktík zamestnávania, ktoré na jednej strane odporujú tradičnej norme, ktorou je trvalá práca na plný úväzok s vymedzeným pracovným časom, dohodnutými právami a výhodami a úplné začlenenie do vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany. Na druhej strane môžu viesť k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest a inovačných spôsobov práce, pričom je dôležité zabezpečiť kvalitu takýchto pracovných miest v súlade s novými obchodnými modelmi. Niektoré z týchto foriem súvisia s globalizáciou, digitalizáciou, zmenou výrobných postupov, ako je využívanie externých zdrojov na prácu, ktorá sa predtým vykonávala interne, iné so zavedením nových činností v spoločnostiach a ďalšie s úplne novými modelmi zamestnania.

3.2

Nové formy práce otvárajú jednotlivcom nové príležitosti začať podnikať a venovať sa povolaniam, ktoré boli pre nich v minulosti nedostupné, alebo prestať byť súčasťou tieňového hospodárstva nelegálnej práce. Z merania motivácie podnikateľov vyplýva, že viac ľudí začína podnikať z pozitívnych dôvodov (napr. aby čo najlepšie využili dobrý nápad) než z negatívnych dôvodov (napr. preto, že nemali inú možnosť, ako sa zamestnať) (10).

3.3

Nové pracovnoprávne vzťahy zahŕňajú zmluvy na „nula hodín“, prácu „na zavolanie“, zmluvy „len na letové hodiny“, tzv. drobné zamestnania, prácu projektového typu, prácu za poukážky, zmluvy podľa občianskeho zákonníka a dohody o spoločných pracovných miestach. Tieto formy práce sprevádza celá škála zmluvných foriem, pri ktorých sa práca organizuje prostredníctvom sprostredkovateľov, akými sú tzv. zastrešujúce spoločnosti, agentúry pre samostatné zárobkové činnosti, agentúry spoločného zamestnávania alebo online platformy zamerané na tzv. crowdsourcing. Pri mnohých z týchto foriem sa pracovníci označujú ako „nezávislí subdodávatelia“, „spolupracovníci“, „zhotovitelia“, „partneri“ alebo inými výrazmi, ktoré zahmlievajú ich zamestnanecké postavenie. Hoci sa tieto práce často pokladajú za samostatnú zárobkovú činnosť, niektoré z nich nespĺňajú kritériá, ktoré sa spájajú so skutočnou samostatnou zárobkovou činnosťou, napríklad schopnosť vymedziť pracovné úlohy, možnosť určiť výšku odmien alebo vlastniť výsledné duševné vlastníctvo. V niektorých odvetviach je typická prerušovaná, príležitostná alebo sezónna práca, napríklad v oblasti cestovného ruchu, gastronómie a poľnohospodárstva, a pokiaľ ide o zamestnávateľa a pracovníka, je potrebná istá miera flexibility. Bez ohľadu na to, či je táto práca riadená agentúrou alebo nezávisle, sú potrebné predpisy týkajúce sa takýchto zmlúv, aby sa predišlo hrozbe nelegálnej práce.

3.4

Je dôležité rozlišovať medzi skutočným podnikaním, samostatne zárobkovo činnými odborníkmi a novými formami závislej práce „na vlastnú päsť“ a zabezpečiť kvalitu práce. Aj v prípade pracovníkov s formálnou pracovnou zmluvou sa vplyvom vývoja v oblasti organizácie práce v súvislosti s hodnotením na základe úloh a práce na báze projektov mení tradičný pracovný čas, čo ovplyvňuje životné tempo a príjmovú istotu. Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie boli pri odstraňovaní nedostatočne regulovaných oblastí a zlepšovaní pracovných podmienok úspešné na mnohých pracoviskách, ako sú informačné telefónne centrá.

4.1

Digitalizácia môže zvýšiť produktivitu a pružnosť existujúcich podnikov, byť východiskom pre nové odvetvia a zamestnanie a prispieť tak k rastu a konkurencieschopnosti Európy. Ak sa účinne riadi, zároveň zohráva dôležitú úlohu v rozvoji sociálneho trhového hospodárstva, pri presadzovaní potrieb rovnováhy medzi prácou a súkromným životom a znížení rodových rozdielov v zamestnaní a sociálnom zabezpečení. Nedávno prijaté spoločné vyhlásenie ETUC, BusinessEurope, CEEP a UEAPME predstavuje užitočný zdroj, pokiaľ ide o túto otázku (11).

4.2

Digitalizácia má významný vplyv na organizáciu práce a zamestnania, a preto jej treba venovať väčšiu pozornosť z hľadiska politiky a riadenia. Takisto transformovala spotrebiteľské vzťahy, čo viedlo k zjednodušeniu prístupu k tovarom a službám. Spokojnosť spotrebiteľov je vysoká, ale existujú obavy z toho, ako ovplyvní hospodárstvo, a pokiaľ ide o účinné mechanizmy nápravy, je potrebné zlepšenie. Aktívne politiky na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni musia zabezpečiť, aby sa využil potenciál, ktorý digitalizácia ponúka, pričom sa treba vyhnúť jej nástrahám (12).

4.3

Veľmi vysoký podiel obyvateľov má na rôznych miestach prístup k internetu a možno ich v zásade kedykoľvek a kdekoľvek kontaktovať na účely súvisiace s prácou. To vedie k rastu tzv. kočovnej práce a k rúcaniu priestorových a časových hraníc medzi prácou a súkromným životom. Z takejto pružnosti môžu mať prospech podniky aj pracovníci pod podmienkou, že sa rešpektujú záujmy obidvoch strán. Treba ďalej skúmať, či je v časoch všadeprítomnej digitálnej a mobilnej komunikácie potrebná dodatočná ochrana súkromia a rodiny zamestnancov, a ak áno, v akom rozsahu, ako aj to, aké opatrenia, či už na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni EÚ, sú primerané na obmedzenie tejto sústavnej dostupnosti, resp. zastihnuteľnosti (13).

4.4

Šírením zručností v oblasti IKT a znalostí štandardného softvéru a svetových jazykov sa rozšírili možnosti zamestnávateľov získavať zdroje na externú prácu na globálnych trhoch práce. Pre občanov Európskej únie tak vznikajú príležitosti pracovať pre globálnych klientov bez ohľadu na ich polohu, ale podnikom a pracovníkom zároveň hrozí riziko nerovnej súťaže, keďže pri uchádzaní sa o takéto pracovné miesta musia konkurovať kolegom z hospodárstiev s nízkymi platmi, ktorí sa nemusia riadiť kľúčovými pracovnými normami MOP a zaručiť slušnú prácu.

5.1

Technologická zmena môže podnietiť rozvoj zručností, ale môže mať aj potenciál znižovať kvalifikáciu pracovníkov vykonávajúcich tradičné povolania. Je potrebné zvážiť vplyv tohto vývoja na zručnosti a posúdiť, aké možnosti v oblasti celoživotnej odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností sa požadujú a aké majú k dispozícii pracovníci v rámci týchto nových vzťahov. Podniky, ktoré spolupracujú s odborovými zväzmi, strediskom Cedefop a s rozličnými úrovňami verejnej správy musia zabezpečiť, aby sa zručnosti rozvíjali v súlade s dopytom na meniacom sa trhu práce. Pri riešení týchto výziev je nevyhnutné účinne využívať Európsky sociálny fond a ďalšie zdroje.

5.2

Zabezpečenie, aby mali ľudia zručnosti požadované na dosiahnutie pokroku v oblasti kvalitných pracovných miest so zreteľom na meniace sa trhy práce, predstavuje kľúčovú výzvu a musí byť stredobodom pozornosti budúceho programu EÚ v oblasti zručností. Posúdenie, ako najlepšie prispôsobiť zručnosti, a zlepšovanie digitálnych zručností pre všetkých musia byť prioritami pre inštitúcie EÚ a verejné orgány s aktívnym zapojením sociálnych partnerov na všetkých úrovniach. EHSV poznamenáva, že to už predstavuje záväzok v rámci pracovného programu EÚ v oblasti sociálneho dialógu na obdobie rokov 2015 – 2017.

6.1

O tomto vývoji chýbajú spoľahlivé štatistické údaje. Je potrebné zhromaždiť viac údajov o rozsahu hromadnej práce (tzv. crowd employment), o charakteristikách takto najímaných pracovníkov, rôznych druhoch samostatnej zárobkovej činnosti, ekonomicky závislej samostatnej zárobkovej činnosti, falošnej samostatnej zárobkovej činnosti a neistých pracovných miest, o rozsahu tzv. hospodárstva platforiem, odvetviach, v ktorých funguje, a o jeho geografickom rozložení, v porovnaní s pozíciou EÚ v globálnom kontexte.

6.2

Potrebné sú aj štatistické údaje, pomocou ktorých by bolo možné monitorovať vplyv nových foriem pracovnoprávnych vzťahov na trh práce, polarizáciu práce, príjem a hospodárstvo a získať tak informácie potrebné na rozvoj politiky zamestnanosti EÚ vrátane európskeho semestra a stratégie Európa 2020.

6.3

Okrem toho sú potrebné dlhodobé údaje, aby bolo možné stanoviť celoživotné dôsledky nových foriem práce a ich vplyv na udržateľnosť práce v priebehu života a určiť, do akej miery súvisia s pohlavím alebo s inými demografickými premennými (napr. s vekom, so zdravotným postihnutím, s etnickou príslušnosťou a postavením migranta). Mal by sa tiež preskúmať vplyv na dosah kolektívneho vyjednávania v najviac postihnutých odvetviach vzhľadom na to, že mnoho pracovníkov, ktorí chcú byť zapojení do kolektívneho vyjednávania, by sa mohlo ocitnúť mimo štruktúr kolektívneho vyjednávania a bez zastúpenia v odborových zväzoch.

6.4

Tento výskum by sa mal podporovať z programu Horizont 2020 a z ďalších príslušných zdrojov financovania EÚ.

7.1

Nové formy zamestnania sa rozvíjajú tak rýchlo, že zmluvné vzťahy s nimi nedokážu udržať krok, a preto musíme preskúmať ich právne postavenie. Je potrebné urýchlene sprehľadniť postavenie sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem a umožniť ich identifikáciu v oficiálnych štatistikách s cieľom sledovať ich rast a stanoviť, ktoré normy, povinnosti, záväzky a pravidlá fungovania by sa mali v ich prípade uplatňovať a ktoré regulačné orgány by mali zodpovedať za inšpekciu a presadzovanie predpisov. Rozdiely vo výklade a vymedzení pojmov pracovník, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba a stážista v rámci EÚ ešte viac komplikujú posudzovanie.

7.2

EHSV berie na vedomie, že Európska komisia v súčasnosti vedie konzultácie o smernici o písomnom vyhlásení (14), a očakáva, že nové formy zamestnania budú zahrnuté do jej pôsobnosti.

7.3

Online platformy sa rýchlo rozširujú, pričom vo všeobecnosti pozitívne vplývajú na hospodárstvo, zamestnanosť a inováciu, a v niektorých prípadoch dosiahol ich rozvoj takú mieru, že hrozí vznik monopolov, ktoré by mohli narušiť trh a vytvoriť nerovnú súťaž. „Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“ a ďalšie nové modely zamestnania by sa nemali zneužívať ako prostriedok na vyhýbanie sa vyplácaniu slušných odmien, plneniu daňových povinností a povinností súvisiacich so sociálnym zabezpečením a zabezpečovaniu ďalších zamestnaneckých práv a podmienok presunom nákladov na externých používateľov a pracovníkov a na vyhýbanie sa predpisom, ktoré sa vzťahujú na offline podniky. Hrozilo by tak, že sa budú ponúkať nižšej ceny, než ponúkajú podniky a pracovníci v iných sektoroch, čím by sa porušili dohodnuté normy a zapríčinil vznik nerovnakých podmienok.

8.1

Zamestnanie mimo pracoviska by mohlo priniesť zdravotné a bezpečnostné riziká pre pracovníkov, ich klientov a obyvateľstvo. Práca sa môže vykonávať na verejných miestach alebo v súkromí v domácnosti, môžu sa pri nej používať nebezpečné látky a zariadenie bez primeraných pokynov alebo ochranných odevov. Zodpovednosť za poistenie, certifikáciu a profesionálna zodpovednosť by nemuseli byť jednoznačné. Online pracovníci môžu vykonávať intenzívnu prácu za počítačom v nevhodnom prostredí a používať pri nej nábytok či zariadenie, ktoré nespĺňa ergonomické normy.

8.2

Otázka bezpečnosti a zodpovednosti v prípade úrazov predstavuje biele miesto v súvislosti s niektorými online platformami a je potrebné ju vyriešiť v záujme ochrany pracovníkov, zákazníkov a širokej verejnosti.

8.3

Pri prerokúvaní tohto stanoviska sa poukázalo (15) na ostatné otázky, ktoré sa musia posúdiť vrátane vyčerpania v dôsledku dlhej a neregulovanej práce a stresu spojeného okrem iného s nepredvídateľnou povahou práce a s nepredvídateľným príjmom, nevyplatením alebo odmietnutím práce, získaním slabého hodnotenia zo strany zákazníka, proti ktorému nemožno vzniesť námietky, rizikom vylúčenia z platformy alebo vypovedaním zmluvy, problémami so zabezpečením starostlivosti bez jasného pracovného času, spoločenskou izoláciou a kombinovanými účinkami interakcie viacerých zamestnaní.

8.4

Je nutné sprehľadniť, do akej miery sú tieto nové formy zamestnania chránené existujúcimi nariadeniami EÚ a vnútroštátnymi predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a postupmi na riešenie porušení týchto predpisov, ako aj zodpovednosť za inšpekciu a poistenie pracovníkov, spotrebiteľov a poistenie občianskoprávnej zodpovednosti. Agentúra EU-OSHA sídliaca v Bilbau by mohla pomôcť s výskumom a analýzami v tejto oblasti.

8.5

Inšpektorátom práce by mala byť pridelená úloha, ktorá zahŕňa tieto formy zamestnania do svojej právomoci v súlade s vnútroštátnymi postupmi, a príslušní inšpektori by mali mať zabezpečené náležité zdroje, právomoci a odbornú prípravu na zabezpečenie ich účinnosti. Rozvoj partnerstiev s odborovými zväzmi, spotrebiteľmi a ostatnými reprezentatívnymi združeniami by mohol byť užitočný pri riešení obáv občanov a snahe o dosiahnutie nápravy.

9.1

Nové formy zamestnania majú vplyv na široké a rôznorodé spektrum povolaní zahŕňajúcich prácu, ktorá sa v minulosti vykonávala v rámci neformálnej ekonomiky, slobodné povolania a prácu, ktorú normálne vykonávali priami zamestnanci. Ich zavedenie môže viesť k situáciám, keď rovnaké úlohy vykonávajú v rovnakom prostredí pracovníci s rôznym postavením, čo vedie k rozdielom v oblasti ochrany, práv a výšky odmien.

9.2

Vstupom nových sprostredkovateľov do pracovnoprávnych vzťahov sa v niektorých prípadoch do vzťahov medzi zúčastnenými stranami vniesla neprehľadnosť, znemožnilo sa individuálne vyjednávanie podmienok zamestnania a obmedzil sa prístup pracovníkov k možnosti kolektívneho vyjednávania.

9.3

Nie je jasné, ktorá strana sa má považovať za zamestnávateľa a ako by sa mala vymedziť samostatná zárobková činnosť, ani právne vymedzenie a systém sankcií za nelegálne poskytovanie práce a vážnejšie formy vykorisťovania. Na online platformách existuje viacero rôznych modelov zamestnávania vrátane prípadov platforiem, ktoré svojim pracovníkom začali ponúkať postavenie zamestnanca v záujme zlepšenia kvality a zníženia fluktuácie pracovníkov (16). Postavenie zamestnanca otvára dvere k ďalším zamestnaneckým právam. V prípade pracovníkov, ktorí sa považujú za samostatne zárobkovo činné osoby, by sa mohlo spochybniť ich právo na voľné združovanie, ak by sa ich združovanie mohlo považovať za tvorbu kartelu, čím by sa dostali do rozporu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž. Tento problém je potrebné riešiť, a to najmä v situáciách, keď si zdanlivo samostatne zárobkovo činné osoby samostatne nevymedzujú svoje pracovné úlohy a neurčujú výšku odmien.

9.4

EHSV žiada, aby sa preskúmalo zamestnanecké postavenie pracovníkov zamestnaných v rámci hromadnej práce (tzv. crowd employment) a ďalších nových foriem pracovnoprávnych vzťahov s prihliadnutím na ich schopnosť dohodnúť podmienky, formu platby (a kto ju určuje) a vlastníctvo vytvoreného duševného vlastníctva. Cieľom takéhoto preskúmania by malo byť poskytnutie usmernení členským štátom, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi objasnili daňové a zamestnanecké postavenie pracovníkov a ich postavenie z hľadiska sociálneho zabezpečenia, ako aj povinnosti týchto platforiem, pokiaľ ide o pracovný čas, odmeňovanie, dovolenky, dôchodok, práva na materskú dovolenku, zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a ďalšie zamestnanecké práva.

10.1

Je nutné sprehľadniť práva pracovníkov najímaných v rámci hromadnej práce a iných pracovníkov v neistých a premenlivých pracovnoprávnych vzťahoch, a to pokiaľ ide o celý rad otázok, ako sú okrem iného:

10.2

Európska komisia, OECD a MOP by v spolupráci so sociálnymi partnermi mali vypracovať primerané ustanovenia týkajúce sa dôstojných pracovných podmienok a ochrany online pracovníkov a pracovníkov, ktorí spadajú do ďalších nových pracovnoprávnych vzťahov. EHSV sa domnieva, že rozvoj prístupu na úrovni EÚ by bol prínosom, pričom poznamenáva, že väčšinu opatrení bude potrebné vykonať na vnútroštátnej a odvetvovej úrovni alebo na úrovni pracoviska.

10.3

Odborové zväzy a združenia samostatne zárobkovo činných osôb sa v poslednom čase začali spájať s cieľom vypracovať odporúčania pre lepšie riešenia a zahrnutie sociálnej ochrany a dávok.

11.1

Nové formy pracovnoprávnych vzťahov nie sú obmedzené len na manuálne práce alebo služby vyžadujúce nízku úroveň kvalifikácie. Pracovné zmluvy na nula hodín a ďalšie formy práce na požiadanie sa postupne začínajú presadzovať aj v prípade lepšie platených a kvalifikovanejších povolaní, napríklad v prípade prednášateľov, pilotov lietadiel či zdravotníckych pracovníkov alebo pracovníkov iných verejných služieb, takže hrozí riziko, že budú podrývať ich príjmový potenciál a istotu zamestnania.

11.2

Vzhľadom na možnosť vykonávať a zabezpečovať veľkú časť práce a služieb v oblasti IKT a v rámci médií sa všade na svete zhoršuje nerovná súťaž podnikov a pracovníkov, lebo na takúto prácu sa čoraz častejšie najímajú externé zdroje z hospodárstiev s nízkymi mzdami, čím sa znižujú kolektívne vyjednané sadzby.

11.3

Výskumom (17) sa preukázalo, že digitalizáciou sa zamestnania polarizujú na vysokokvalifikované dobre platené a nízkokvalifikované a slabo platené, pričom na prehlbujúce sa rozdiely na trhu práce dopláca práve skupina stredne kvalifikovaných pracovníkov so stredne vysokými príjmami v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a administratívy. Mnohí z nich sú v snahe zabezpečiť si životné minimum nútení mať viacero zamestnaní. Niektorí z týchto nezávislých pracovníkov sú vysoko kvalifikovaní a skúsení odborníci, ktorí si dobre uvedomujú svoju pozíciu na trhu, poznajú svoju cenu a chcú skutočne podnikať „na vlastnú päsť“, alebo sa snažia diverzifikovať tok príjmov svojej nezávislej práce, zabezpečiť si rezervu pre prípad, že prídu o svoj hlavný zdroj príjmov, zarábať peniaze pre radosť a objavovať nové kariérne a podnikateľské príležitosti, pričom existujú obe možnosti, a zároveň je potrebné zabezpečiť práva a ochranu pre všetkých.

11.4

Niektoré nové formy zamestnania sú výsledkom snahy vyhnúť sa nákladom a povinnostiam, ktoré sa spájajú so štandardnými formami zamestnania. Hrozí, že bez účinných práv a ochrany, monitorovania a presadzovania povedú mnohé nové formy pracovnoprávnych vzťahov k pretekom ku dnu v oblasti odmeňovania a podmienok a k prehlbovaniu rozdielov v príjmoch, znižovaniu disponibilných príjmov a k znižovaniu dopytu a potenciálu hospodárskeho rastu v celej EÚ a bude to viesť k ďalším dlhodobým makroekonomickým výzvam. Na udržanie životného minima je nevyhnutné, aby mali takíto pracovníci možnosť určiť si výšku mzdy a podmienky prostredníctvom kolektívnych zmlúv.

11.5

V nových formách zamestnania sa často platí za splnenie konkrétnych úloh, a nie na základe hodinových sadzieb. Za každých okolností by sa mala zachovať zásada primeranej odmeny a mali by sa zvážiť všetky relevantné aspekty odmeňovania, ako je kvalita vykonanej práce a kompenzácia pracovného času (18).

11.6

Keďže systémy na podporu rodiny a záchranné sociálne siete sa v EÚ líšia, je dôležité posúdiť vplyv nových foriem zamestnania na financovanie rodiny v rámci podporných politík, pričom sa uznáva, že jedno životné minimum nemusí vystačiť v prípade rodiny s deťmi.

11.7

V prípade nejednoznačne vymedzených pracovnoprávnych vzťahov mzdové otázky nemožno posudzovať oddelene od problematickej styčnej plochy medzi mzdami na jednej strane a daňovým systémom a systémom sociálneho zabezpečenia/dávok na strane druhej. Aj tu je mimoriadne dôležité jednoznačne vedieť, kto je zamestnávateľ a aké je postavenie pracovníka.

12.1

EHSV uznáva rozmanitosť systémov v členských štátoch a je presvedčený, že je potrebné uskutočniť výskum v oblasti vytvorenia modelov sociálnej pomoci upravených tak, aby zahŕňali aj pružnejšie trhy práce a zabezpečili udržateľný a primeraný príjem na zaručenie dôstojnej existencie. To by sa malo zvážiť pri rozvoji piliera sociálnych práv EÚ. Vítame skutočnosť, že EHSV sa týmto problémom zaoberá v samostatnom stanovisku.

12.2

Keďže sú trhy práce čoraz nestabilnejšie a rastie počet pracovníkov, ktorí dopredu nevedia, kedy alebo kde budú pracovať, prehlbuje sa inkompatibilita s vnútroštátnymi systémami sociálnej ochrany, ktoré vychádzajú z predpokladu, že postavenie „zamestnanca“ a „nezamestnaného“ možno jednoznačne rozlíšiť. Takáto inkompatibilita neprináša úžitok ani podnikom, ani pracovníkom.

12.3

Zvyšujúci sa podiel pracovnej sily nemusí prispievať do vytvorených systémov sociálneho zabezpečenia, ako sú dávky v nezamestnanosti, zdravotné a dôchodkové dávky alebo poistenie, alebo ich využívať. Táto otázka už je predmetom diskusie medzi sociálnymi partnermi a vládami v niektorých členských štátoch, kde sú sociálni partneri kľúčovými hráčmi, ale je potrebné ju rozšíriť na celú EÚ a zapojiť miestne orgány, ďalšie subjekty občianskej spoločnosti, združenia a poskytovateľov s cieľom vymedziť schodné a udržateľné politické opatrenia, právne predpisy a doplňujúce opatrenia, ktorými sa zabezpečuje účasť na príslušných úrovniach sociálnej ochrany pre celú pracovnú silu – vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, pracovníkov zamestnaných v rámci hromadnej práce a pracovníkov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov.

12.4

EHSV uznáva, že medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely v systémoch vyplácania sociálnych dávok. Aj keď je zjavne potrebné posúdiť funkčnosť systémov sociálnych dávok s cieľom čeliť problémom, ktoré vznikli v dôsledku nového vývoja v oblasti hospodárstva a na trhoch práce, EHSV sa domnieva, že je dôležité zabezpečiť príjem a zlepšiť celkovú kvalitu, spoľahlivosť, dostupnosť a účinnosť daňových režimov a režimov sociálnej pomoci v celej EÚ, ktoré v súčasnosti v mnohých členských štátoch závisia od vysokej miery štandardného zamestnania a súvisiacich príspevkov. Takáto strata účinnosti by ohrozila štruktúru európskeho sociálneho modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý je postavený na silnom zapojení verejnosti do financovania a poskytovania služieb všeobecného záujmu a na účinnej sieti sociálneho zabezpečenia.

12.5

Je potrebné dôkladne preskúmať daňové systémy a systémy sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť primerané úrovne zdanenia a sociálnych príspevkov všetkých druhov príjmu, či už bol vygenerovaný v tradične organizovaných sektoroch, alebo v hospodárstve spoločného využívania zdrojov/v hospodárstve platforiem. EHSV sa domnieva, že úloha týchto platforiem by sa v prípade potreby mohla objasniť na základe ustanovení a právnych predpisov, v ktorých sa vymedzuje ochrana zamestnancov aj samostatne zárobkovo činných osôb, a to aj v systéme sociálnej ochrany z hľadiska regulácie aj príspevkov. EÚ by mala podporovať a koordinovať reformy na úrovni členských štátov na základe najlepších postupov.

13.1

Online platformy predstavujú inováciu, ktorá je v Európe už ekonomickou realitou. V súčasnosti však veľký podiel týchto platforiem sídli mimo EÚ, čím sa jednotlivé transakcie v rámci EÚ výrazne znižujú, pričom niekedy ide až o 25 % z celkovej hodnoty a väčšina putuje do zámoria. V oblastiach, v ktorých v Európe pôsobia, sa z nich odvádzajú len nízke dane alebo príspevky na vzdelanie, infraštruktúru alebo verejné služby, prípadne sa neodvádzajú žiadne. Ak pracovníci nevykonávajú skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, môže dochádzať k nezrovnalostiam pri platbe daní, dôchodkov alebo iných systémoch sociálnej ochrany. Je nutné posúdiť ich vplyv na vytváranie udržateľných pracovných miest a rast v EÚ ako aj ich prínos z tohto hľadiska.

13.2

Európska komisia by mala zvážiť, ako by bolo možné podporiť európske platformy tak, aby vytvorená hodnota zostala v miestnych hospodárstvach. Mala by pritom vychádzať z bohatej európskej tradície vzájomnosti a spolupráce v oblasti koordinácie trhov práce, ktorá často prebieha na úrovni spoločenstva a v aktívnej spolupráci s odborovými zväzmi a s miestnymi zamestnávateľmi. Bude dôležité zvážiť, akými opatreniami by bolo možné pomôcť podnikom vytvárať udržateľné a kvalitné pracovné miesta prostredníctvom poskytnutia podpory aj po začiatočnej fáze až po fázu expanzie, v ktorej mnohým novým podnikom v súčasnosti chýba podpora.

19.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 303/64

Spravodajca:

Mindaugas MACIULEVIČIUS

1.1.

EHSV vzhľadom na naliehavú potrebu zabrániť početným hospodárskym, environmentálnym a sociálnym dôsledkom výroby a spotreby potravín vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali jasnú politiku a realizačný plán EÚ na vybudovanie udržateľného, odolného, zdravého, spravodlivého a klimaticky vhodného potravinového systému, ktorý podporuje spoluprácu a vzájomné porozumenie všetkých subjektov dodávateľského reťazca. So zreteľom na tri piliere udržateľnosti musí byť zabezpečený väčší súlad a integrácia politických cieľov a nástrojov súvisiacich s potravinami (napr. v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, zdravotníctva, ochrany podnebia, zamestnanosti atď.).

1.2.

Prechod na udržateľnejšie potravinové systémy zahŕňajúci všetky fázy od výroby po spotrebu je veľmi potrebný. Výrobcovia musia pestovať viac potravinárskych plodín a zároveň znížiť vplyv na životné prostredie, zatiaľ čo spotrebiteľov treba podporovať v prechode na výživnú a zdravú stravu s nižšou uhlíkovou stopou. EÚ by mala zvýšiť svoje úsilie pri vykonávaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, keďže poskytujú kľúčový rámec spoločnej činnosti, a to poskytovať svetu do roku 2030 potraviny udržateľným spôsobom.

1.3.

EHSV uznáva, že žiadny systém potravinárskej výroby sám osebe bezpečne nenakŕmi obyvateľov Zeme, ale kombinácia rôznych konvenčných, inovatívnych a poľnohospodársko-ekologických postupov by mohla pomôcť lepšie riešiť dôsledky súčasných systémov potravinárskej výroby na životné prostredie a klímu. Najmä kombinácia presného poľnohospodárstva, ktoré zahŕňa ďalší rozvoj IKT a satelitných systémov, a agroekológie by mohla dopĺňať konvenčné poľnohospodárstvo tým, že poskytne súbor zásad a postupov, ktorých účelom je zvýšiť udržateľnosť poľnohospodárskych systémov, ako je lepšie využívanie biomasy, zlepšenie uskladňovania a mobilizácie biomasy, zabezpečenie priaznivých pôdnych podmienok, podpora diverzifikácie plodín a minimalizovanie používania chemických ochranných látok. Ďalšia podpora uzavretých poľnohospodárskych modelov by mohla viesť k poľnohospodárstvu bez využívania fosílnych palív. Reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) bola zavedená kombinácia opatrení (ekologizácia, agroekologicko-klimatické systémy atď.), ktoré možno považovať za krok správnym smerom.

1.4.

Stabilný a primeraný príjem pre všetky subjekty potravinového dodávateľského reťazca je potrebný na zabezpečenie ďalších udržateľných a spoľahlivých investícií do agroekologických technológií a klimaticky vhodných techník.

1.5.

Predchádzanie a znižovanie vzniku potravinového odpadu je spoločnou zodpovednosťou všetkých subjektov v potravinovom reťazci. EHSV víta plán Komisie v rámci balíka obehového hospodárstva na vytvorenie platformy zainteresovaných strán s cieľom pomôcť formovať potrebné opatrenia a vymieňať si najlepšie postupy v oblasti predchádzania a znižovania vzniku potravinového odpadu. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom sa hierarchia využívania potravín v členských štátoch uplatňuje v praxi, a to aj s ohľadom na hospodárske stimuly, ktoré by mohli podnikom poskytnúť zmiešané signály. EHSV pri podporovaní účinného uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva takisto žiada preskúmanie nariadenia (ES) č. 1069/2009, aby sa potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu mohli tam, kde je to bezpečné, používať ako krmivo.

1.6.

Udržateľný výber potravín sa musí podporovať zvýšením ich dostupnosti a prístupnosti pre spotrebiteľov. Mala by sa podporovať konzumácia udržateľných potravinových výrobkov tým, že sa vytvorí silnejší trhový dopyt prostredníctvom ekologického verejného obstarávania a iných postupov. EHSV vyzýva členské štáty, aby preskúmali štátne stravovacie usmernenia, ktoré by odrážali udržateľnosť a podporovali v učebných plánoch náuku o potravinách. EÚ by mala podporovať aj označovanie pôvodu, rozvoj etikiet, ktoré budú zreteľne poukazovať na aspekt udržateľnosti potravinových výrobkov, ako aj celoeurópske vizuálne reklamné kampane za zdravšie potraviny a stravovanie.

1.7.

Politika EÚ v spojení so špecifickými výskumnými a inovačnými programami skombinovanými s finančnými stimulmi pre výrobcov potravín by mala:

1.8.

Prechod na udržateľné potravinové systémy si vyžaduje komplexnú potravinovú politiku a širokozáberovú stratégiu rozvoja biohospodárstva, nie iba poľnohospodársku politiku. Namiesto vyhrotenej diskusie je potrebné medzidisciplinárne myslenie, ktoré združí generálne riaditeľstvá Komisie, širokú škálu ministerstiev a inštitúcií v členských štátoch spolu s miestnymi a regionálnymi štátnymi správami a subjektmi v potravinových systémoch s cieľom riešiť vzájomne súvisiace výzvy zdôraznené v tomto stanovisku. EHSV dúfa, že bude uznaná vzájomná závislosť výroby a spotreby potravín a vyvinutý vhodný postup európskej politiky vrátane rôznych súkromných iniciatív zameraných na udržateľnosť, zdravie a odolnosť. V budúcnosti však bude v EÚ významnú úlohu zohrávať spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika.

2.1.

EHSV vypracováva toto stanovisko na žiadosť holandského predsedníctva EÚ, pričom v ňom zdôrazňuje narastajúce obavy občianskej spoločnosti týkajúce sa environmentálneho, zdravotného, hospodárskeho a sociálneho vplyvu výroby a spotreby potravín a súvisiace problémy, ako uživiť narastajúcu populáciu Zeme s obmedzenými zdrojmi. Potraviny sú ústredným prvkom všetkých našich spoločností, závisia od prírodných zdrojov a takisto ich ovplyvňujú, majú vplyv na zdravie obyvateľstva a zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve, keďže z hľadiska zamestnanosti a príspevku k HDP ide o najväčší sektor EÚ.

2.2.

Podľa Panelu expertov na vysokej úrovni pre potravinovú bezpečnosť a výživu Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť sa udržateľný potravinový systém vymedzuje ako „potravinový systém, ktorý zaisťuje potravinovú bezpečnosť a výživu pre všetkých tak, aby nebola ohrozená hospodárska, sociálna a environmentálna základňa na zaistenie potravinovej bezpečnosti a výživy pre budúce generácie“ (1). Prechod na odolnejšie a udržateľnejšie potravinové systémy sa preto vzťahuje na všetky vzájomne prepojené a súvisiace činnosti, ktoré sa týkajú výroby, spracovania, prepravy, skladovania, predaja a konzumácie potravín. Bola uznaná aj úloha globálnych spotrebných trendov ako hnacieho stimulu spôsobu, akým sa potraviny vyrábajú, ako aj druhov vyrobených potravín.

2.3.

EHSV sa bude otázkou udržateľných potravinových systémov zaoberať celostným spôsobom a bude sa zameriavať najmä na rámec EÚ, hoci bude zvažovať aj vonkajšie dôsledky, keďže EÚ je najväčším svetovým vývozcom a dovozcom poľnohospodárskych a potravinových výrobkov.

2.4.

V roku 2014 sa očakávalo oznámenie o udržateľných potravinách, ktoré však bolo neskôr z pracovného programu Komisie stiahnuté. Niektoré z týchto otázok boli prevzaté do akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo z decembra 2015 a ako hlavná priorita doň bolo zahrnuté zníženie objemu potravinového odpadu, čo odráža záväzok EÚ a členských štátov v kontexte cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030, t. j. o polovicu znížiť objem potravinového odpadu na obyvateľa v maloobchode a u spotrebiteľov a znížiť straty potravín vo výrobných a dodávateľských reťazcoch (cieľ udržateľného rozvoja 12.3).

3.1.

Medzinárodný panel OSN pre udržateľné riadenie zdrojov tvrdí, že potravinárska výroba má v porovnaní s ostatnými odvetviami najväčší environmentálny vplyv z hľadiska celosvetového využívania zdrojov (2), aj keď v EÚ je tento vplyv oveľa nižší. V potravinových systémoch sa na výrobu dusíkatých hnojív, spracovanie, balenie, prepravu a chladenie využíva mnoho prírodných zdrojov vrátane zeme, pôdy, vody a fosforu, ako aj energie. Preto nie je prekvapujúce, že celosvetovo ovplyvňujú aj životné prostredie vrátane straty biodiverzity, odlesňovania, degradácie pôdy, znečisťovania vody a ovzdušia, a emisií skleníkových plynov. Pokračujúci úbytok poľnohospodárskej biodiverzity na úrovni poľnohospodárskych podnikov je naďalej predmetom vážnych obáv (3). Z globálneho hľadiska je väčšina rybolovných oblastí úplne alebo nadmerne vyčerpaná. Na zabezpečenie nepretržitej dodávky zdravých a dostupných potravín je preto potrebné efektívne a udržateľné hospodárenie so všetkými týmito zdrojmi.

3.2.

Tretina potravín na celom svete vyrobených na ľudskú spotrebu sa vyplytvá alebo vyhodí, čo predstavuje až 1,6 miliardy ton potravín a spôsobuje 8 % globálnych emisií skleníkových plynov (4). Výroba potravín, ktoré nebudú skonzumované, prispieva vo viac než 20 % miere k celosvetovému tlaku na biodiverzitu a využíva sa pri nej takmer 30 % všetkej poľnohospodárskej pôdy vo svete.

3.3.

Každoročne sa v EÚ vyhodí  (5) asi 100 miliónov ton potravín a bez preventívnych opatrení sa do roku 2020 predpokladá zvýšenie o 20 %. Potravinový odpad v Európe vzniká v rámci dodávateľského reťazca, pričom odhadovaná koncentrácia na úrovni domácností je 46 % (6). Treba poznamenať, že maloobchodné a výrobné odvetvia vynaložili za posledné roky značné úsilie na zlepšenie prevencie vzniku potravinového odpadu a jeho zníženie. Snaha o zvýšenie udržateľnosti výrobného a dodávateľského reťazca nemá veľký význam bez dôraznejších opatrení zameraných na zníženie množstva odpadu.

3.4.

V súčasnosti existuje veľmi málo informácií o potravinových stratách a vzniku potravinového odpadu na úrovni poľnohospodárskych podnikov (7). Potravinové straty a odpad môžu vznikať z dôvodu nedostatočnej modernizácie niektorých poľnohospodárskych podnikov, rušenia objednávok a volatility cien komodít, čo má za následok zaoranie plodín, pokiaľ ich zber nie je ekonomicky únosný (čo má aspoň pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde), alebo likvidáciu a kompostovanie potravín, ktoré nie je možné opätovne predať. Ďalším dôležitým a čoraz väčším problémom sú hlavné vplyvy zmien podnebia na poveternostné podmienky a prepuknutie možných chorôb. Ak zohľadníme tieto vplyvy, každý rok je toho veľa, čo možno považovať za potravinový odpad. V porovnaní so zvyškom sveta bola EÚ pri riešení tohto problému veľmi aktívna, a preto by mala podporovať šírenie svojich osvedčených postupov a know-how v tejto oblasti.

3.5.

Potravinové systémy sú jednou z príčin klimatických zmien a zároveň fungujú tak, že nimi môžu byť výrazne ovplyvňované (8). Zmena podnebia bude ovplyvní dostupnosť základných prírodných zdrojov (voda, pôda), čo v niektorých oblastiach povedie k výrazným zmenám podmienok potravinárskej a priemyselnej výroby (9). Extrémne klimatické podmienky, ako sú povodne, suchá, požiare a silné vetry, ako aj ďalšie šírenie rastlinných a živočíšnych chorôb súvisiacich s klímou, už ovplyvňujú potravinársku výrobu a v budúcnosti ju budú ovplyvňovať ešte viac.

3.6.

Vo svete v súčasnosti popri nedostatočnej výžive dochádza v niektorých častiach sveta aj k účinkom nadbytku potravín. Približne 795 miliónov ľudí hladuje, zatiaľ čo počet ľudí s nadváhou/obéznych ľudí vo svete dosiahol viac ako 1,4 miliardy dospelých, čo predstavuje približne 30 % celkovej populácie dospelých. V rozvojových aj rozvinutých krajinách zároveň rýchlo pribúdajú zdravotné problémy súvisiace s obezitou (10). Z týchto údajov vyplývajú hlboké rozdiely v spôsobe výroby, distribúcie a konzumácie potravín. Populačný rast a prognóza 82 % nárastu celosvetovej spotreby mäsa do roku 2050 oba problémy ešte zhoršia (11). Za posledných 20 rokov, počas ktorých krajiny na celom svete zaznamenali urbanizáciu a hospodársky rast, došlo k nutričnému prechodu, v rámci ktorého sa zmenila výroba a spotreba potravín. Na celom svete sa stravovacie návyky presúvajú k zložitejším výrobkom, k väčšej spotrebe mäsa a mliečnych výrobkov, cukru a nápojov s obsahom cukru (12). Zároveň má viac ľudí sedavý spôsob života, ktorý prispieva k nedostatku fyzickej aktivity.

3.7.

Hospodárske zvieratá zohrávajú v potravinových systémoch dôležitú a nenahraditeľnú úlohu ako zdroj vysoko kvalitných bielkovín a ďalších živín, ako sú vitamíny a minerálne látky. Hospodárske zvieratá zohrávajú dôležitú úlohu aj v poľnohospodárskom a regionálnom obehu živín, ako aj pri ochrane otvorenej a rozmanitej krajiny, trvalých trávnych porastov a takmer prirodzených biotopov a pri zachovávaní rozmanitosti druhov. Okrem toho zabezpečujú ľuďom príjem, majetok a živobytie. Zároveň má EÚ veľa poľnohospodárskej pôdy, ktorá je prakticky vhodná iba ako pasienky pre hospodárske zvieratá. Za posledných 50 rokov sme však zaznamenali viac ako štvornásobný nárast celosvetovej produkcie mäsa a vajec a produkcia mlieka sa viac ako zdvojnásobila. Počas toho istého obdobia došlo iba k dvojnásobnému nárastu celosvetovej ľudskej populácie (13). Treba poznamenať, že sa zmenilo aj zloženie dopytu a že nárast produkcie mäsa, mlieka a vajec úzko súvisí s rastom príjmov, pričom ceny zostali na nízkej úrovni.

3.8.

Ak zoberieme do úvahy potravinové plodiny pestované pre človeka, krmoviny pestované pre hospodárske zvieratá a potravinárske plodiny určené na osivo a priemyselné účely, napríklad na biopalivá, v súčasnosti sa vo svete produkuje 1,5-krát viac potravín, než je potrebné na výživu súčasnej populácie, čo bude pravdepodobne stačiť aj na výživu obyvateľstva v roku 2050. Súčasná úroveň globálneho potravinového odpadu a produkcie krmív na udržanie rastúcej spotreby mäsa však vytvára dopyt po výraznom náraste potravinovej výroby. Aby bolo možné nasýtiť svet udržateľným spôsobom v roku 2050 a neskôr, je potrebná kombinácia produktivity a optimalizácie prírastkov na existujúcej poľnohospodárskej pôde a pri rybolove, ktorá by bola zlučiteľná so stabilitou a kvalitou prostredia, s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a so sociálnou spravodlivosťou, a takisto prechod na udržateľné stravovanie a trvalé zníženie potravinových strát a potravinového odpadu.

3.9.

Problémom potravinovej bezpečnosti a odolnosti potravinového systému bol za posledných desať rokov nárast cien poľnohospodárskych výrobkov a vstupov a volatilita cien, pričom u spotrebiteľov aj výrobcov vyvolal vážne obavy. Vysoké konečné ceny na jednej strane neviedli k vyššiemu príjmu výrobcov potravín, práve naopak, v dôsledku ich poklesu alebo stagnácie vzniká negatívny tlak na faktor práce, čím sa ohrozuje stabilita príjmu všetkých prevádzkovateľov. Na druhej strane hospodárska kríza oslabila kúpnu silu spotrebiteľov. Stabilný a primeraný príjem všetkých subjektov potravinového reťazca je potrebný na zabezpečenie ďalších trvalých a stálych investícií do agroekologických technológií a klimaticky vhodných techník.

3.10.

Nedávny vývoj na poľnohospodárskych trhoch, najmä v mliekarenskom sektore, poskytuje jasný dôkaz o takejto potenciálnej nerovnováhe, kde príčinou nie je len nadmerná ponuka na trhu, ale aj politicky motivovaný zákaz na predchádzajúcich vývozných trhoch. Budúca stabilita bude do veľkej miery závisieť od odolnosti dodávateľskej základne voči otrasom, z ktorých najvýznamnejším sú klimatické zmeny. Politika EÚ by mala dôrazne podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskych podnikov, inovatívne financovanie, systémy poistenia príjmov a ostatné inovatívne nástroje usmerňovania trhu, ktoré poskytujú ochranu pred klimatickými alebo trhovými turbulenciami.

3.11.

Sociálne a prerozdeľovacie účinky cien potravín sa musia posudzovať tak z hľadiska výrobcu, ako aj z hľadiska spotrebiteľa. V súčasnosti si mnohí spotrebitelia nemôžu dovoliť platiť za najkvalitnejšie potraviny. Za posledné roky sa mocenské vzťahy v potravinovom dodávateľskom reťazci zmenili, čo viedlo k postupnej koncentrácii výrobcov a maloobchodných predajcov potravín na trhu, a tým k posunu vyjednávacej sily, väčšinou v prospech maloobchodného odvetvia a na úkor prvovýrobcov. EHSV sa bude týmto problémom osobitne zaoberať v stanovisku na tému Spravodlivejší potravinový dodávateľský reťazec.

3.12.

Keďže sa v svetovom obchode čoraz viac pozornosti venuje bilaterálnym a megaregionálnym rokovaniam, lebo kolo rokovaní WTO v Dauhá neprinieslo žiadne závery, je dôležité v plnom rozsahu zohľadniť environmentálne a klimatické dôsledky, normy kvality potravín a hygienické normy, širšie sanitárne a fytosanitárne normy, ako aj výrobný proces (tzv. priemyselný ekosystém, v ktorom prebieha výroba, pracovné podmienky, kultúrny kontext výroby a pracovnoprávne vzťahy). Pre EÚ je nevyhnutné, aby zabránila premiestňovaniu potravinovej výroby do tretích krajín vtedy, ak by išlo o premiestňovanie iba alebo predovšetkým z dôvodov, že právny základ výroby potravín v tretích krajinách nie je taký náročný ako v EÚ. Politika EÚ zohráva z globálneho hľadiska kľúčovú úlohu pri podpore bezpečnej a zdravej výroby potravín a zákaze dovozu akýchkoľvek potravín, ktoré nespĺňajú medzinárodné sanitárne a fytosanitárne normy alebo normy bezpečnosti potravín.

3.13.

Už 140 rokov výrobné družstvá jasne ukazujú, že sú odolnejšie voči turbulenciám na poľnohospodárskych trhoch a pomáhajú zabraňovať premiestňovaniu potravinovej výroby. Preto je dôležitá ešte intenzívnejšia podpora spolupráce medzi výrobcami a družstvami, najmä malými, orientovaná na odvetvia a regióny. Osobitný dôraz by sa mal klásť najmä na tie odvetvia a regióny, kde táto spolupráca nie je dostatočná.

4.1.

Na zníženie vplyvu poľnohospodárstva, akvakultúry a rybolovu vrátane emisií skleníkových plynov na životné prostredie je potrebné zmeniť spôsob výroby potravín. Je potrebné prijať udržateľnejšie postupy s cieľom zastaviť vyčerpávanie prírodných zdrojov, prispôsobiť sa účinkom klimatických zmien a zmierniť ich vplyv. Pre produktivitu by mohlo byť prínosom niekoľko opatrení, ktoré by zároveň mohli zvýšiť environmentálnu udržateľnosť a odolnosť voči zmenám podnebia, ako je zvýšenie rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, zlepšenie vlastností dobytka šľachtením, šľachtenie rastlín, zlepšenie funkčnosti poľnohospodárskych ekosystémov a vodného hospodárstva, podpora a aplikácia výskumu a inovácie, optimalizácia pôdnych funkcií, uľahčenie prenosu vedomostí a odbornej prípravy a podpora technologických zmien podporou investícií. Mal by sa podporovať ďalší rozvoj satelitných systémov EÚ a centier spracovania veľkého objemu dát s cieľom uľahčiť včasné odhalenie a prevenciu extrémnych poveternostných podmienok a rôznych chorôb alebo pripravenosť na ne. Malo by sa podporovať aj presné poľnohospodárstvo.

4.2.

Zachovanie modelu rodinných poľnohospodárskych podnikov v Európe je takisto dôležité a bude si vyžadovať podporu generačnej výmeny v poľnohospodárskych podnikoch s cieľom čeliť starnutiu obyvateľstva. Bude to mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Rovnako dôležitá je schopnosť zachovať rozmanitú poľnohospodársku výrobu vo všetkých regiónoch EÚ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať znevýhodneným poľnohospodárskym regiónom. Na tento účel by sa mali uznávať rozličné typy poľnohospodárskych podnikov a mali by sa využívať konkrétne zamerané nástroje.

4.3.

V posledných rokoch došlo k reorganizácii potravinových dodávateľských reťazcov s cieľom opätovne prepojiť výrobcov a spotrebiteľov a relokalizovať poľnohospodársku a potravinovú výrobu. Patrí sem poľnohospodárstvo podporované komunitou, krátke dodávateľské reťazce, alternatívne potravinové siete, miestne poľnohospodárske systémy a priamy predaj. Dokonca aj keď je tento sektor pomerne malý, mal by sa ďalej podporovať, pretože má veľmi pozitívny vplyv, pokiaľ ide o predaj čerstvých, kvalitných, zdravých tradičných potravín s pozitívnym sociálnym aj hospodárskym vplyvom. V tejto oblasti majú významný prínos aj malé a stredné podniky. Mala by sa zdôrazniť osobitná úloha mestských samospráv, pretože v mestských oblastiach by sa mala zaviesť požadovaná infraštruktúra a zodpovedajúce investície s cieľom zjednodušiť priamy predaj výrobcami. Mali by sa podporovať aj osvedčené postupy v súkromnom sektore, napríklad keď takáto infraštruktúra vzniká z iniciatívy miestnych nákupných stredísk.

4.4.

V záujme stimulovania potravinárskej výroby s efektívnejším využitím zdrojov bola na základe reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zavedená kombinácia opatrení vrátane povinnej ekologizácie, agroenvironmentálnych systémov a rozsiahlej podpory poľnohospodárskeho poradenského systému a aplikovaného výskumu s cieľom reagovať na problémy potravinovej bezpečnosti, klimatických zmien a udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi pri súčasnej starostlivosti o krajinu a udržiavaní vidieckeho hospodárstva pri živote. To možno považovať za dôležitý krok správnym smerom, avšak jeho realizácia by sa z hľadiska byrokracie a súvisiacich prírastkov mohla ďalej zlepšovať.

4.5.

Pokiaľ ide o rybolovný reťazec, je dôležité zabezpečiť správnu rovnováhu medzi zdravým a udržateľným, pretože konzumácia rýb je zdravá, ale nadmerný tlak na rybolov je často diametrálne v rozpore s ekologickou udržateľnosťou. Reforma spoločnej rybárskej politiky uskutočnená v roku 2013 by mala prispieť k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov rybolovu, najmä prostredníctvom povinného cieľa maximálneho udržateľného výnosu stanoveného pre všetky európske populácie rýb. Udržateľný rozvoj modelov pobrežnej a vnútrozemskej akvakultúry je takisto dôležitý.

4.6.

V súbore predpisov o obehovom hospodárstve sa uvádza záväzok EÚ a jej členských štátov splniť cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja 12.3, ktorým je znížiť potravinový odpad do roku 2030 o polovicu. Na podporu dosiahnutia tohto cieľa by hierarchia využívania potravín mala byť hlavnou zásadou pri hospodárení s potravinovými zdrojmi a hospodárske stimuly by to mali podporovať vo všetkých príslušných politikách EÚ. Predišlo by sa tým súčasnej situácii, keď je veľakrát lacnejšie vyhodiť jedlé potraviny, než pripraviť a dodať potraviny do potravinových bánk.

4.7.

Udržateľné hospodárenie so zdrojmi si vyžaduje aj zvýšené úsilie v oblasti opätovného využitia zvyškových tokov na najvyššiu možnú hodnotu. Nový výskum porovnávajúci náklady na redistribučnú prípravu potravín, prípravu krmív, anaeróbne vyhnívanie a ukladanie na skládky v 28 krajinách EÚ by pomohol určiť úlohu hospodárskych stimulov pri riadnom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva EÚ. Darovanie potravín zo sektora hotelierstva a stravovacích služieb je naďalej náročné a súvisiaca legislatíva sa chápe nedostatočne. Ide o kľúčovú oblasť, v ktorej by šírenie európskych usmernení v sektore hotelierstva bolo mimoriadne užitočné.

4.8.

V súbore predpisov o obehovom hospodárstve sa zdôrazňuje aj potreba objasnenia súčasného usmernenia o využívaní potravín, ktoré nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, ako krmiva. Prísne právne predpisy upravujúce nové sterilizačné technológie na spracovanie potravinového odpadu na centralizovanej priemyselnej úrovni by mohli zabezpečiť mikrobiologickú bezpečnosť krmív a zároveň vytvárať nové pracovné miesta a investičné príležitosti a priniesť environmentálne výhody účinnejšieho uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva.

4.9.

Keďže je nevyhnutná informovanosť spotrebiteľov a akceptovanie spotrebiteľmi, má sa poskytovaním učebných materiálov týkajúcich sa potravín, udržateľnosti potravín a potravinového odpadu zvýšiť hodnota potravín a podporiť systémové zmeny správania. K dispozícii sú už moduly pre základné, stredné a vysoké školy a špecializované programy v sektoroch poľnohospodárstva, výroby a hotelierstva, ktoré vychádzajú zo širokej škály dostupných osvedčených postupov.

4.10.

EÚ už niekoľko rokov aktívne podporuje činnosti na zníženie potravinového odpadu. Príklad vedúcej úlohy EÚ pri dosahovaní cieľa 12.3 bude zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o jeho úspešnosť v celosvetovom meradle, napríklad šírením osvedčených európskych postupov a know-how.

4.11.

Vplyv klimatických zmien sa prejavuje vo všetkých rozmeroch potravinovej bezpečnosti – nielen na výnosoch a plodinách, ale aj na zdraví poľnohospodárov, šírení škodcov a chorôb, strate biodiverzity, nestabilite príjmov, kvalite vody atď. Potenciálnym problémom je aj úbytok ornej pôdy v dôsledku degradácie pôdy a urbanizácie poľnohospodárskej pôdy. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zachovať prioritu využívania pôdy na potravinársku výrobu. Inštitúcie a súkromný sektor zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní odolnosti potravinových systémov, napr. zvýšením systémov sociálnej ochrany s cieľom zmierniť otrasy pre domácnosti a zabezpečiť pokračujúce investície do technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a potravinárstve; zlepšovaním diverzifikácie plodín a rozvojom genetických zdrojov, investovaním do odolného poľnohospodárskeho rozvoja v poľnohospodárskych podnikoch aj mimo nich a zavádzaním systémov na lepšie riadenie klimatických rizík.

4.12.

Komisia a členské štáty musia so zreteľom na hospodársky pilier udržateľnosti zvážiť potenciál zmierňovania a sekvestrácie a zároveň zabezpečiť všetky formy finančnej podpory na uplatňovanie a podporu inovačných mechanizmov spolupráce v oblasti verejno-súkromných partnerstiev. Ďalšie ukazovatele prírastku poľnohospodárskej produktivity, existujúcej pôdy, stravovania, potravinových strát a potravinového odpadu by doplnili obraz klimatického vplyvu potravinových systémov.

4.13.

Výber zdravých potravín je často udržateľným riešením (14), najmä v rámci vyváženej stravy. Napríklad konzumácia sezónnejších, miestnych a rozmanitých potravín rastlinného pôvodu je dobrá pre zdravie aj životné prostredie. Zdravšie stravovacie návyky znižujú aj riziko chronických ochorení, náklady na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity práce v hospodárstve. Sú potrebné zásady vypracovávania usmernení o zdravom a udržateľnom stravovaní, ktoré môžu členské štáty vziať do úvahy. Usmernenia o stravovaní a obstarávaní majú priamy vplyv na spotrebu, ak ich prijímajú verejné inštitúcie, napríklad školy a nemocnice. Treba tiež uznať nutričný prechod, ktorý prebieha na celom svete, a úlohu EÚ pri poskytovaní pozitívneho modelu v súvislosti s udržateľným stravovaním. Tzv. „flexitariánsky“ prístup, teda aspoň raz do týždňa obmedziť konzumáciu mäsa, ktorý je propagovaný napríklad v Holandsku, sa dá v tejto súvislosti považovať za dobrý príklad.

4.14.

K vyváženejšej strave prispievajú aj rôzne iniciatívy, napríklad program potravinovej pomoci EÚ pre školy, ktorý zahŕňa výživové poradenstvo a distribúciu výživných výrobkov. Komisia by mala vyzvať členské štáty, aby stimulovali zdravú a udržateľnú spotrebu. V celej EÚ by sa mali podporovať vizuálne reklamné kampane o zdravej strave, čo by tiež mohol byť tiež dobrý spôsob, ako zvýšiť miestnu spotrebu počas turbulencií na svetových trhoch.

4.15.

Keďže spotrebitelia sú už čoraz viac zvyknutí nakupovať lacné potravinové výrobky, znovu by sa mala zdôrazniť skutočná hodnota potravín. Nízkonákladové výrobky nezohľadňujú vonkajšie vplyvy, ako sú náklady spojené s úpravou vody. Ako už bolo uvedené, v školách je potrebná náuka o potravinách spolu s pochopením modelov zdravého stravovania a základných kuchárskych zručností, ktoré môžu podporovať dobré zdravie prostredníctvom doma pripravených jedál v súlade s výživovými odporúčaniami a zníženie objemu potravinového odpadu.

4.16.

Treba poznamenať, že holandské Ministerstvo zdravotníctva, sociálnych vecí a športu iniciovalo dohodu s odvetvovými združeniami výrobcov, maloobchodu, stravovacích služieb a hotelierstva, ktorá sa týka zlepšenia zloženia potravín, vďaka ktorej budú produkty zdravšie, pričom najjednoduchšou voľbou bude zdravá voľba. Táto dohoda obsahuje ambiciózne ciele postupného znižovania obsahu soli, nasýtených tukov a energetickej hodnoty v potravinách do roku 2020, čím sa minimalizujú badateľné zmeny v chuťových profiloch (15). Týmto stanoviskom vyzývame na vykonávanie rámca EÚ pre štátne iniciatívy o vybraných živinách, konkrétne o nedávno schválenej prílohe o pridaných cukroch.